GENERKAF, s.r.o., Bešeňová 72, 034 83 Bešeňová
Malá vodná elektráreň
Liptovská Teplá II.
Správa o hodnotení
vypracovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Vypracoval: ENPRO Consult, s. r. o., Martinengova 4., 811 02 Bratislava
Bratislava, apríl 2013
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
OBSAH
OBSAH ....................................................................................................................... 2
A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE ............................................................................................... 6
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI .......................................................... 6
1. Názov ................................................................................................... 6
2. Identifikačné číslo ............................................................................... 6
3. Sídlo..................................................................................................... 6
4. Oprávnený zástupca navrhovateľa ...................................................... 6
5. Kontaktná osoba, od ktorej moţno dostať relevantné informácie o
navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie ......................................... 6
II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ............................................. 7
1. Názov ................................................................................................... 7
2. Účel...................................................................................................... 7
3. Uţívateľ ............................................................................................... 7
4. Charakter navrhovanej činnosti ........................................................... 7
5. Umiestnenie navrhovanej činnosti ....................................................... 8
6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti ......................... 9
7. Dôvod umiestnenia v danej lokalite ................................................... 10
8. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej
činnosti .................................................................................................. 11
9. Stručný opis technického a technologického riešenia ........................ 11
9.1. Objektová skladba ....................................................................................... 12
9.2. Údaje o prevádzke MVE ............................................................................... 17
9.3. Pripojenie na infraštruktúru ......................................................................... 18
9.4. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ....................................................... 18
9.5. Poţiarna bezpečnosť ................................................................................... 18
10. Varianty navrhovanej činnosti ......................................................... 19
10.1. Nulový variant ........................................................................................... 19
10.2. Variant č. 1 ................................................................................................ 19
10.3. Variant č. 2 ................................................................................................ 20
11. Celkové náklady (orientačné) .......................................................... 20
12. Dotknutá obec ................................................................................. 20
13. Dotknutý samosprávny kraj ............................................................. 20
14. Dotknuté orgány .............................................................................. 20
15. Povoľujúci orgán ............................................................................. 20
16. Rezortný orgán ................................................................................ 21
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
2
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
17. Druh poţadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa
osobitných predpisov ............................................................................. 21
18. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti
presahujúcich štátne hranice ................................................................. 21
B. ÚDAJE O PRIAMYCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŢIVOTNÉ
PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA ........................................................................ 22
I. POŢIADAVKY NA VSTUPY .................................................................................. 22
1.
Pôda ................................................................................................ 22
2.
Voda ................................................................................................ 23
3.
Suroviny .......................................................................................... 23
4.
Energetické zdroje ........................................................................... 24
5.
Nároky na dopravu a inú infraštruktúru .......................................... 24
6.
Nároky na pracovné sily .................................................................. 25
II. ÚDAJE O VÝSTUPOCH ....................................................................................... 25
1.
Ovzdušie .......................................................................................... 25
2.
Odpadové vody ................................................................................ 26
3.
Odpady ............................................................................................ 26
4.
Hluk a vibrácie ................................................................................. 29
5.
Ţiarenie a iné fyzikálne polia ........................................................... 30
6.
Zápach a iné výstupy ....................................................................... 31
7.
Doplňujúce údaje ............................................................................ 31
C. KOMPLEXNÁ CHARAKTERISTIKA A HODNOTENIE VPLYVOV NA ŢIVOTNÉ
PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA ........................................................................ 32
VYMEDZENIE HRANÍC DOTKNUTÉHO ÚZEMIA ............................................ 32
I.
II. CHARAKTERISTIKA SÚČASNEHO STAVE ŢIVOTNÉHO PROSTREDIA
DOTKNUTÉHO ÚZEMIA .......................................................................................... 32
1.
Geomorfologické pomery................................................................. 32
2.
Geologické pomery .......................................................................... 33
3.
Pôdne pomery ................................................................................. 35
4.
Klimatické pomery ........................................................................... 38
5.
Ovzdušie .......................................................................................... 40
6.
Hydrologické pomery ....................................................................... 42
7.
Fauna a flóra ................................................................................... 49
8.
Krajina ............................................................................................. 59
9.
Územia chránené podľa osobitných predpisov a ich ochranné pásma
61
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
3
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
10.
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Územný systém ekologickej stability ............................................ 81
11. Obyvateľstvo ................................................................................ 84
11.1. Obyvateľstvo a sídla .................................................................................. 84
11.2. Aktivity obyvateľstva .................................................................................. 89
12.
Kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti ........................ 92
13.
Archeologické náleziska ............................................................... 92
14.
Paleontologické náleziská a významné geologické lokality .......... 93
15. Charakteristika existujúcich zdrojov znečistenia ţivotného
prostredia .............................................................................................. 93
16.
Komplexné zhodnotenie súčasných environmentálnych problémov
95
17.
Celková kvalita ţivotného prostredia ............................................ 95
18. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná
činnosť nerealizovala ............................................................................ 96
19. Súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou ...................................................................................... 96
III.
HODNOTENIE PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV NAVRHOVANEJ
ČINNOSTI NA ŢIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A ODHAD ICH
VÝZNAMNOSTI ........................................................................................................ 97
1.
Vplyvy na obyvateľstvo ................................................................... 97
2.
Vplyvy geomorfologické pomery na horninové prostredie ............... 98
3.
Vplyvy na klimatické pomery ........................................................... 98
4.
Vplyvy na ovzdušie .......................................................................... 99
5.
Vplyvy na vodné pomery.................................................................. 99
6.
Vplyvy na pôdu .............................................................................. 102
7.
Vplyvy na flóru, faunu a ich biotopy .............................................. 102
8.
Vplyvy na krajinu ........................................................................... 106
9.
Vplyvy na chránené územia a ich ochranné pásma ........................ 106
10.
Vplyvy na územný systém ekologickej stability .......................... 109
11.
Vplyvy na urbánny komplex a vyuţívanie zeme .......................... 111
12.
Vplyv na kultúrne a historické pamiatky..................................... 111
13.
Vplyv na archeologické náleziská ............................................... 111
14.
Vplyv na paleontologické náleziská a významné geologické lokality
112
15.
Vplyv na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy ........................... 112
16.
Iné vplyvy................................................................................... 112
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
4
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
17.
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Priestorová syntéza vplyvov činností v území ............................ 112
18. Komplexné posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich
významnosti a ich porovnanie s platnými právnymi predpismi ............ 113
19.
Prevádzkové rizika a ich moţný vplyv na územie........................ 118
IV.
OPATRENIA NAVRHNUTÉ NA PREVENCIU, ELIMINÁCIU
A KOMPENZÁCIU VPLYVOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŢIVOTNÉ
PROSTREDIE A ZDRAVIE ..................................................................................... 119
1. Opatrenia počas prípravy........................................................................... 119
2. Opatrenia počas výstavby.......................................................................... 120
3. Opatrenia počas prevádzky ....................................................................... 121
4. Opatrenia po ukončení prevádzky ............................................................. 122
V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH
OPTIMÁLNEHO VARIANTU .................................................................................. 122
1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôleţitosti na výber optimálneho
variantu ............................................................................................... 122
2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre
posudzované varianty .......................................................................... 122
3.
VI.
Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu ................................... 123
NÁVRH MONITORINGU A POPROJEKTOVEJ ANALÝZY ........................ 125
1. Návrh monitoringu od začatia výstavby, v priebehu výstavby, počas
prevádzky a po skončení navrhovanej činnosti .................................... 125
2.
Návrh kontroly dodrţiavania stanovených podmienok ................. 126
VII.
METÓDY POUŢITÉ V PROCESE HODNOTENIA VPLYVOV
NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŢIVOTNÉ PROSTREDIE A SPOSOB A ZDROJE
ZÍSKAVANIA ÚDAJOV O SÚČASNOM STAVE ŢIVOTNÉHO PROSTREDIA
V ÚZEMÍ KDE SA MÁ NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ REALIZOVAŤ ......................... 126
VIII. NEDOSTATKY A NEURČITOSTI V POZNATKOCH KTORÉ SA VYSKYTLI
PRI VYPRACOVANÍ SPRÁVY O HODNOTENÍ ..................................................... 127
IX.
PRÍLOHY K SPRÁVE O HODNOTENÍ ........................................................ 127
X.
VŠEOBECNE ZROZUMITEĽNÉ ZHRNUTIE ................................................... 128
XI.
ZOZNAM RIEŠITEĽOV A ORGANIZÁCIÍ, KTORÉ SA NA VYPRACOVANÍ
SPRÁVY O HODNOTENÍ PODIEĽALI ................................................................... 133
XII.
ZOZNAM DOPLŇUJÚCICH ANALYTICKÝCH SPRÁV A ŠTÚDIÍ, KTORÉ SÚ
K DISPOZÍCIÍ U NAVRHOVATEĽA A KTORÉ BOLI PODKLADOM PRI
VYPRACOVANÍ SPRÁVY O HODNOTENÍ ............................................................ 133
XIII. DÁTUM A POTVRDENIE SPRÁVNOSTI A ÚPLNOSTI ÚDAJOV PODPISOM
OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU SPRACOVATEĽA SPRÁVY O HODNOTENÍ A
NAVRHOVATEĽA .................................................................................................. 136
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
5
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Kapitola obsahuje základné údaje o navrhovateľovi (názov, kontaktné údaje) a o
navrhovanej činnosti (názov, umiestnenie, dôvod umiestnenia, stručný popis technického
a technologického riešenia, predpokladaný termín výstavby a prevádzky, orientačné náklady
a subjekty procesu posudzovania).
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI
1. Názov
GENERKAF, s. r. o.
2. Identifikačné číslo
36 442 496
3. Sídlo
Bešeňová 72, 034 83 Bešeňová
4. Oprávnený zástupca navrhovateľa
Ing. Pavel Krivoš
Hroboňova 173/17, 031 05 Liptovský Mikuláš
Tel/fax: 0905 556 121
Fax: 044/4321834
e-mail: [email protected]
5. Kontaktná osoba, od ktorej moţno dostať relevantné informácie o
navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie
Ing. Pavel Krivoš
Hroboňova 173/17, 031 05 Liptovský Mikuláš
Tel/fax: 0905 556 121
Fax: 044/4321834
e-mail: [email protected]
Miesto na konzultácie:
Hroboňova 173/17, 031 05 Liptovský Mikuláš
Konzultovať vo veci posudzovanej činnosti podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006
Z. z. (okrem konzultácii osobitne ustanovených v zákone napr. verejné
prerokovanie, predkladanie písomných stanovísk k správe o hodnotení a pod.) je
moţné počas celého procesu posudzovania navrhovanej činnosti.
Čas konzultácií sa určí, „prípad po prípade―, podľa poţiadavky a dohody
subjektov, ktoré prejavia o konzultácie záujem.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
6
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI
1. Názov
Malá vodná elektráreň, Liptovská Teplá II.
2. Účel
Účelom navrhovanej činnosti je vyuţitie hydroenergetického potenciálu rieky Váh
(obnoviteľného zdroja energie), výstavbou malej vodnej elektrárne (ďalej len „MVE―)
v lokalite Liptovská Teplá v riečnom kilometri (ďalej len „rkm―) cca 331,55 a zvýšenie
protipovodňovej ochrany územia určeného na individuálnu bytovú výstavbu (ďalej len „IBV―)
na pravej strane Váhu pod haťou MVE prostredníctvom prehĺbenia koryta.
3. Uţívateľ
GENERKAFT, s. r. o.
Bešeňová 72, 034 83 Bešeňová
4. Charakter navrhovanej činnosti
Navrhovaná činnosť, „Malá vodná elektráreň Liptovská Teplá II.― (ďalej len „navrhovaná
činnosť―), je novou činnosťou.
Podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon―) je
navrhovaná činnosť zaradená nasledovne:
Poloţka
Číslo
2.
1.
Prahové hodnoty
Časť A
Časť B
(povinné
(zisťovacie
hodnotenie) konanie)
Činnosť, objekty a zariadenia
2. Energetický priemysel
Priemyselné zariadenia na výrobu elektriny z vodnej
energie (hydroelektrárne)
10. Vodné hospodárstvo
Priehrady, nádrţe a iné zariadenia určené na
zadrţiavanie alebo na akumuláciu vody vrátane
suchých nádrţí
- s výškou hrádze nad základovou líniou
alebo
- s celkovým novým objemom
-
alebo
s rozlohou
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
7
od 50 MW
od 8 m
alebo
od 1 mil.
m3
alebo
od 100 ha
od 5 MW do 50
MW (1,5 MW)
od 3 m do 8 m
(3,0 m)
alebo
od 0,5 mil. m3 do 1
mil. m3
alebo
od 50 ha do 100 ha
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Podľa kapitoly č. 2 Energetický priemysel, poloţka č. 2 Priemyselné zariadenia na výrobu
elektriny z vodnej energie, navrhovaná činnosť s výkonom 3 x 500 kW nespĺňa prahové
hodnoty pre povinné hodnotenie ani pre zisťovacie konanie podľa zákona.
Podľa kapitoly č. 10 Vodné hospodárstvo, poloţka č. 1 Priehrady, nádrţe a iné zariadenia
určené na zdrţiavanie alebo na akumuláciu vody vrátane suchých nádrţí, navrhovaná
činnosť s výškou hrádze nad základovou líniou 3,0 m spĺňa prahové hodnoty uvedené v časti
B, a preto podliehala zisťovaciemu konaniu podľa zákona.
Na základe výsledkov zisťovacieho konania vykonaného podľa § 29 zákona príslušný orgán,
ktorým je v tomto prípade Obvodný úrad ţivotného prostredia v Ruţomberku (ďalej len
„OÚŢP), rozhodol (rozhodnutie č. EIA 2010/665 - 25 zo dňa 18. 5. 2010), ţe navrhovaná
činnosť sa bude posudzovať podľa zákona.
5. Umiestnenie navrhovanej činnosti
Kraj
Okres
Obec
Katastrálne územie
Parcelné čísla
Ţilinský
Ruţomberok
Bešeňová
Liptovský Michál
Liptovská Teplá
Bešeňová,
Liptovský Michál
Liptovská Teplá
373/1, 286/12, 286/22, 286/70, (Bešeňová);
769 (Liptovská Teplá);
112/1, 58/1, 333/1 (Liptovský Michal)
Navrhovaná činnosť bude umiestnená na rieke Váh v rkm cca 331,55, cca 1,3 km pod
hrádzou vyrovnávacej vodnej nádrţe Bešeňová (ďalej len „VVN Bešeňová―), cca 400 m v
smere toku pod osou mosta cez rieku Váh, ktorým vedie cesta 3. triedy č. III/018247 kriţ.
s cestou I/18 – Bešeňová – kriţ. s cestou III/018104.
Strojovňa MVE a rybníky, ktoré sú súčasťou navrhovanej činnosti budú umiestnené na ľavom
brehu toku na k. ú. Liptovský Michál, mimo zastavaného územia obce.
Vyvedenie výkonu je navrhnuté na pravom brehu toku na k.ú. Bešeňová.
Úprava toku pod haťou MVE z dôvodu protipovodňovej ochrany sa bude vykonávať na k.ú.
Bešeňová a čiastočné sa môţe dotýkať aj k.ú. Liptovská Teplá.
Lokalita navrhovanej činnosti je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0253 Váh.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
8
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti
MVE Liptovská
Teplá II
Rybníky
Hať MVE
Výstavba
IBV
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
9
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
7. Dôvod umiestnenia v danej lokalite
Vodná elektráreň umoţňuje premenu potenciálnej vodnej energie na energiu elektrickú.
Vyuţitie energie vodných tokov patrí v rámci obnoviteľných zdrojov energie k významným
spôsobom a moţnostiam plnenia poţiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady
2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na
vnútornom trhu s elektrickou energiou.
Navrhovaná činnosť predstavuje výstavbu vodného diela (MVE) na rieke Váh v profile, ktorý
má vhodné hydrologické podmienky umoţňujúce vzdutie hladiny a vytvorenie dostatočného
výškového spádu.
Výber lokality a profilu na umiestnenie MVE Liptovská Teplá II. je v súlade s „Koncepciou
vyuţitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“, ktorá
bola posúdená z hľadiska vplyvu na ţivotné prostredie podľa zákona a ktorá po schválení
vládou SR (uznesenie vlády SR č. 178 z 9. marca 2011) slúţi ako záväzný východiskový
dokument pre usmernenie rozvoja vyuţívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov
SR.
Pre profil Liptovská Teplá II je v prílohe č. 2 koncepcie uvedený „orientačný rkm― 330,80
s inštalovaným výkonom 1 500 MW. MVE sa navrhuje v rkm 331,55. S inštalovaným
výkonom 1 500 MW. Upresnenie rkm bolo vykonané na základe zohľadnenia miestnych
hydrologických a environmentálnych podmienok.
V koncepcií sú uvedené len „orientačné rkm―. Upresnenie rkm je podľa koncepcie prípustné.
V prílohe č. 1 koncepcie sa uvádza:
„Riečne kilometre uvedené v databáze sú orientačné. Pri upresňovaní polohy stavby je
potrebné zohľadniť miestne podmienky a lokalizáciu optimalizovať. Dôraz treba klásť na
elimináciu negatívnych vplyvov na životné prostredie, prírodu a krajinu.“
V prípade umiestnenia navrhovanej činnosti boli splnené obidve moţnosti – boli zohľadnené
miestne podmienky i moţnosť eliminácie negatívnych vplyvov na ţivotné prostredie, prírodu
a krajinu.
Čo sa týka vplyvov na ţivotné prostredie upresnenie rkm nespôsobí zvýšenie negatívneho
vplyvu na ţivotné prostredie, ale umiestnením navrhovanej činnosti v profile 331,55 sa skráti
úsek, v ktorom je navrhovaná činnosť v priamom kontakte s lokalitou chráneného územia
Natura 2000 o cca 750 m, čoho dôsledkom je reálny predpoklad zníţenia negatívnych
vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie.
Pri umiestnení navrhovanej činnosti boli zohľadnené miestne hydrologické podmienky
v súvislosti s umiestnením novej individuálnej bytovej výstavby (ďalej len „IBV―), z ktorej
časť výstavby je uţ realizovaná, na pravom brehu rieky Váh, pod navrhovaným umiestnením
hate MVE. Pri povoľovaní výstavby došlo k nesprávnemu stanoveniu Q100 namiesto 640 m3.s-1
bolo uvaţované s Q100 330 m3.s-1. Z uvedeného vyplýva, ţe nová bytová výstavba, ktorá sa
realizuje na pravom brehu toku je v prípade veľkých vôd potenciálne ohrozená, a preto je
potrebné vykonať príslušné protipovodňové vodohospodárske opatrenia. Najúčinnejším
protipovodňovým opatrením je úprava koryta Váhu, ktorá je súčasťou navrhovanej činnosti.
Úprava koryta bola navrhnutá na základe odborného posúdenia, ktoré vykonala spoločnosť
Hydrotechnika STU, s.r.o., v novembri 2011 (MVE Liptovská Teplá II – výpočet priebehov
hladín, Ruman, J., Dušička, P.). Autori na základe vykonaných vypočtov konštatujú, ţe
navrhovanou úpravou koryta Váhu sa zvýši prietoková kapacita koryta a tým sa umoţní
bezpečné prevedenie Q100 (640 m3.s-1), a preto nedôjde k vybreţeniu, ohrozeniu a zaplaveniu
pravobreţného územia určeného na IBV na katastrálnom územi Bešeňová.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
10
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Význam vodných elektrárni v hydrologických podmienkach Slovenska nespočíva len v objeme
výroby elektrické energie, ale i v špecifických vlastnostiach ich prevádzky. Vodné elektrárne
dokáţu veľmi rýchlo reagovať na okamţitú potrebu elektrickej energie v energetickej
sústave, nezaťaţujú ţivotné prostredie odpadmi. Nenarušujú scenériu a celkový vzhľad
krajiny ako napr. veterné elektrárne alebo fotovoltaické plošne rozsiahle elektrárne. Vodné
elektrárne sú lacným zdrojom elektrické energie, ktorý je moţné vyuţívať najmä v období
špičkovej spotreby. Vodné elektrárne majú i vodohospodársky význam najmä v oblasti
zadrţiavania vody v území. Neznečisťujú ovzdušie, nedevastujú krajinu ťaţbou a dopravou
palív a surovín, sú bezodpadové, nezávislé a vysoko bezpečné. Vysokým stupňom
automatizácie prispievajú k vyrovnávaniu zmien na tokoch a vytvárajú nové moţnosti pre
revitalizáciu prostredia.
Negatívny vplyv MVE na migráciu vodnej fauny, vytvorením prekáţky na toku (čo je
v prípade navrhovanej činnosti diskutabilné) je moţné účinne eliminovať výstavbou
vhodného funkčného biokoridoru, ktorý je súčasťou i navrhovanej činnosti vo Variante č. 1.
Dotknutá lokalita má z pohľadu umiestnenia navrhovanej činnosti nasledovné výhody:
 vhodné technicko-hydrologické pomery;
 moţnosť bezproblémového pripojenia na jestvujúce inţinierske siete (elektrické vedenie –
vyvedenie elektrického výkonu);
 vhodné umiestnenie vo vzťahu k obytnej zóne, ako aj ochrana obytnej zóny pred veľkými
vodami;
 bezproblémové dopravné pripojenie;
 bez predpokladu závaţného ovplyvnenia prietokového reţimu rieky Váh a prietokových
parametrov pri prechode veľkých vôd;
 pozitívny vplyv na plnenie záväzkov Slovenskej republiky v oblasti výroby energie
z obnoviteľných zdrojov;
 prijateľný vplyv na jednotlivé zloţky ţivotného prostredia.
8. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti
Termín začatia výstavby
2013
Termín skončenia výstavby
Termín začatia prevádzky
Termín skončenia prevádzky
2015
2015
nebol určený
9. Stručný opis technického a technologického riešenia
Predmetom navrhovanej činnosti je vybudovanie prietočnej, prihaťovej MVE s vakovou
haťou, bez akumulačnej nádrţe.
Podľa určeného rozsahu hodnotenia bola navrhovaná činnosť posudzovaná okrem nulového
variantu v dvoch variantoch riešenia navrhovanej činnosti, ktoré sa líšia len realizáciou
obtokového biokoridoru.
Súčasťou Variantu č. 1 navrhovanej činnosti je vybudovanie obtokového biokoridoru, ktorý
bude slúţiť na zabezpečenie spriechodnenia migračnej bariéry pre vodné ţivočíchy. Vo
Variante č. 2 sa s realizáciou biokoridoru neuvaţuje.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
11
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Východiskové hydrologické údaje
Tok
Profil
Hydrologické číslo
Plocha povodia
Dlhodobý ročný prietok (Qa)
Váh
Bešeňová rkm 331,55
4-21-02-071
1 619,53 km2
28,00 m3.s-1
Priemerné prietoky (M-denné prietoky) rieky Váh (Lisková)
Počet dní
Prietok v m3.s-1
30
61,3
90
34,2
180
20,6
270
13,8
330
10,7
355
9,0
364
7,4
Zdroj: SHMÚ
QN – Maximálne prietoky dosiahnuté alebo priemerne prietoky prekročené
Počet rokov
Prietok v m3.s-1
1
143
5
330
10
400
20
480
50
570
100
640
Zdroj: SHMÚ
Uvedené údaje o prietokoch platia pre prirodzený reţim povrchového odtoku, podľa STN 75
1400 ich moţno zaradiť do II. triedy spoľahlivosti.
Základné údaje o navrhovanej činnosti
Základné údaje o navrhovanej činnosti sú uvedené v tabuľke č. 1
Tabuľka č. 1: Základné údaje o navrhovanej činnosti
Schéma výstavby
Maximálna kóta hornej prevádzkovej hladiny
Minimálna kóta prevádzkovej hladiny
Max. prietok
Minimálny zostatkový prietok (Q355)
Počet turbín
prihaťová
507,50 m n. m.
506,30 m n. m.
40,0 m3.s-1
10,0 m3/s-1
3
Typ turbíny
Inštalovaný výkon
Kaplanova turbína 1450
3 x 500 kW = 1 500 kW
Predpokladaná doba prevádzky
Počet hodín prevádzky
Ročná výroba elektrickej energie
340 dní/rok
4 250
7 500 MWh/rok
9.1. Objektová skladba
MVE Liptovská Teplá II. bude pozostávať z nasledovných stavebných objektov a
prevádzkových súborov:
Variant č. 1
Stavebné objekty (SO)
SO 01 Prívodný kanál (Vtokový objekt)
SO 02 Strojovňa MVE
SO 03 Odpadové koryto
SO 04 Vaková hať
SO 05 Obtokový biokoridor
SO 06 Úprava koryta pre Q100
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
12
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
SO 07 Rybníky
SO 08 Ekologické úpravy
SO 09 Vyvedenie výkonu VN
Prevádzkové súbory (PS)
PS 01 Technológia MVE
PS 02 Elektrotechnologická časť MVE
PS 03 Vyvedenie výkonu NN
PS 04 Trafostanica
Variant č. 2
Stavebné objekty (SO)
SO 01 Prívodný kanál
SO 02 Strojovňa MVE
SO 03 Odpadové koryto
SO 04 Vaková hať
SO 06 Úprava koryta
SO 07 Rybníky
SO 08 Ekologické úpravy
SO 09 Vyvedenie výkonu
Prevádzkové súbory (PS)
PS 01 Technológia MVE
PS 02 Elektrotechnologická časť MVE
PS 03 Vyvedenie výkonu
PS 04 Trafostanica
Stručný popis stavebných objektov a prevádzkových súborov
Stavebné objekty (SO)
SO 01 Prívodný kanál (Vtokový objekt)
Prívodný kanál bude slúţiť na prívod vody do strojovne MVE a bude umiestnený na ľavej
strane toku. Kanál má tvar plynulého zárezu do ľavého brehu. Vytvára plynulo sa meniace
koryto, ktorého ľavý breh sa mení postupne so sklonom brehu cca 1 : 2 a pokračuje oblúkom
aţ po vtok na turbíny. Pravú stanu vtoku tvorí deliaci vtokový pilier, o ktorý je upevnená
vaková konštrukcia hate a ktorý tvorí stenu strojovne MVE. Začiatok dna vtoku je opatrený
0,4 m vysokým prahom, ktorý zamedzuje pohyb splavenín na turbíny. S osou toku je kanál
rovnobeţný. Splaveniny sa počas väčších prietokov preplachujú cez hať pri sklopenej
hradiacej konštrukcií hate. Vtokový objekt je navrhnutý z vodostavebného betónu. Sú v ňom
umiestnené hrubé hrablice z oceľových trubiek s medzerami 15 – 20 cm na zachytenie
hrubých splavenín a ľadových krýh. Na turbínových vtokoch sú umiestnené jemné hrablice.
Pod jemnými hrabicami budú dráţky pre osadenie provizórneho hradenia. Šírka prívodného
kanála v mieste hrubých hrablíc je cca 12 m.
Dĺţka prívodného kanála je 28 m, zastavaná plocha 295 m2.
SO 02 Strojovňa MVE
Objekt strojovne je umiestnený na ľavom brehu toku v priamom nadviazaní na teleso vývaru
hate a pripojená kanálom obdĺţnikového prierezu na vtokový objekt. Objekt je z väčšej časti
navrhnutý pod úrovňou terénu. Základová doska a steny strojovne sú navrhnuté z
vodostavebného betónu, strop bude monolitický alebo z prefabrikátov. V strope budú
umiestnené otvory na montáţ hydroagregátov. Vstup do strojovne bude zabezpečený
schodiskom umiestneným na ľavej strane strojovne z nadstavby nad stropom.
Zastavaná plocha strojovne bude 451,14 m2.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
13
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
V strojovni budú umiestnené tri hydroagregáty s priamoprietočnými Kaplanovymi turbínami a
príslušenstvom. Turbíny majú automatickú prevádzku, ktorá zaručuje bezpečný chod a
energetické vyuţitie pri všetkých prietokoch. Systém je vybavený záloţným zdrojom energie,
ktorý zabezpečí prevedenie prietokov haťou pri prípadných poruchách (napr. výpadok siete).
Rozmery strojovne sú navrhnuté tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť prevádzky,
montáţnych prác a opravy zariadení tak, s dodrţaním poţiadaviek vyplývajúcich z predpisov
pre ochranu bezpečnosti práce a technických zariadení.
SO 03 Odpadové koryto
Bude odvádzať vodu energeticky vyuţitú na výrobu elektrickej energie z vývaru MVE späť do
koryta rieky Váh. Objekt nadväzuje na výtokový bazén, do ktorého ústia savky turbín. Sú
vyústené oblúkom do koryta toku Váh pod haťou. Ľavý breh je šikmý v sklone 1:2, opevnený
kamennou dlaţbou, pravý breh bude zvislý, tvorí ho deliaci pilier. Dno nadväzuje na
prehĺbené koryto pod haťou.
Dĺţka odpadového koryta bude cca 35 m, zastavaná plocha 310 m2.
SO 04 Vaková hať
Vaková hať je plno automatická hradiaca konštrukcia, ktorá súţi na vzdutie vodnej hladiny
v riečnom koryte.
Hať bude pozostávať z dvoch polí hradiacej výšky do 2,0 m, dĺţka polí 2 x 27,0 m.
Hať bude pozostávať zo spodnej ţelezobetónovej konštrukcie a haťových uzáverov. Základ a
kotvenie vakovej hate, privádzača a sacieho bazéna sú z monolitického betónu (B20 VH 4).
Haťové uzávery sú vakové gumovo textilné konštrukcie plnené pretlakom vody, ktoré
spodnou stranou leţia na betónovej ploche. Naplnením vaku na určitý objem je moţné veľmi
presne regulovať výšku hladiny vody nad hrádzou ako aj mnoţstvo vody, ktoré prepadá cez
hrádzu. Tvar prirodzene vzniknutého profilu vodou naplneného vaku (hladký povrch a oblý
tvar) bráni zachytávaniu nečistôt.
V prípade povodňových stavov sa vaková konštrukcia hate samočinne vyprázdni a dosadne
na betónový základ. Vypustený vak kladie vode minimálny odpor, povodňové prietoky
pretečú cez haťový stupeň bez obmedzenia. Výška hate nad základovou líniou je 3,0 m.
Zakladanie vakovej hate je na armovanú ţelezobetónovú dosku v strede dilatovanú, šírka
dosky cca 40 - 50 m, na túto sa upevní hradiaca konštrukcia vaku. V doske budú uloţené
potrubia na plnenie a vypúšťanie vaku.
Návodný pilier hate s polkruhovým záhlavím bude mať šírku 2,0 m a dĺţku 16,5 m. Brehové
piliere budú mať dĺţku 16,5 m. Piliere hate budú opatrené dráţkami pre provizórne hradenie
zo strany hornej a dolnej hladiny vody.
Vzhľadom na nepriaznivé geologické pomery (mocnosť pieskov cca 40 m) je nutné na hati
navrhnúť protipriesakové opatrenia. Horizontálny tesniaci prvok na návodnej strane hate
bude tvoriť krátky predsunutý tesniaci koberec. Bočné priesakové prvky budú tvoriť
nepriepustné clony spojené s brehovými krídlami na návodnej strane hate zaviazané do
brehov.
Dno pred haťou bude upravené na kótu 504,50 m n. m. brehy pred haťou je vhodné opevniť
napr. vegetačným opevnením.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
14
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vývar hate bude vytvorený ťaţkým kamenným zásypom stabilizovaným brehovým prahom.
Brehy pred haťou by mali byť opevnené minimálne v celej dĺţke vývaru. Dno pod haťou
bude upravené na kótu 501,70 m n. m.
Celková šírka hate spolu s bočnými tesniacimi stenami bude cca 60,0 m. Celková dĺţka hate
spolu s tesniacim kobercom, vývarom a stabilizáciou vývaru bude 61,7 m.
Celková zastavaná plocha hate je 420 m2.
Ovládanie vakovej hate bude automatické, tak aby udrţovalo prevádzkovú hornú hranicu na
507,50 m n. m. Manipulačná komora hradiacich vakov bude umiestnená v strojovni MVE.
SO 05 Obtokový biokoridor
Biokoridor je navrhnutý na ľavom brehu toku a má oblúkovitý tvar v hornej časti mierne
meandrujúci. Navrhuje sa obtokový, komorový biokoridor s bočnými prepáţkami a kamennoštrkovým dnom. Koryto priechodu má dĺţku 130 m, na ktorej prekonáva spád 5,3 m. Šírka je
3,0 m pri hladine vody. Koryto imituje prirodzený charakter toku, je balvanité so šikmými
brehmi a plynulým dnom presýpaným štrkopieskom. Pre spomalenie prúdenia vody sú
navrhnuté bočné prepáţky vo vzdialenosti 4 m, ktoré oddeľujú jednotlivé komory priechodu
(29 komôr). Okrem nich sa navrhujú aj 2 oddychové komory. Medzi komorami je prevýšenie
hladiny cca 18 cm. V prepáţkach sú riešené otvory široké 62 cm. Hĺbka vody nad prepáţkou
bude 0,7 m, pod prepáţkou 0,53 m. Vlastné koryto biokoridoru imituje prirodzený charakter s
prúdivými a pokojnými úsekmi. Navrhuje sa balvanité koryto so štrkovým dnom, v ktorom
budú umiestnené aj veľké balvany. Šikmé brehy v hornej časti budú vykladané riečnym
kameňom, nad ktorým bude zatrávnený svah s výsadbou krov (vŕby). V spodnej časti budú
brehy betónové z dôvodu zabezpečenia stability cesty a stavby MVE. Prietok vody
v biokoridore sa navrhuje na 0,5 m3/s. Tento bude zabezpečený vypočítanou veľkosťou
vtokového otvoru a jeho umiestnením pod minimálnou prevádzkovou hladinou. Vtok do
priechodu bude zo zdrţe nad hrádzou, zatopený, zhora hradený, o rozmeroch 65 x 60 cm,
opatrený hrablicami. Vyústenie je riešené v ľavostrannej prúdnici toku tesne pod výtokom z
MVE. Pre navádzanie rýb sa tu navrhuje umiestnenie signalizácie (rúrka s padajúcou vodou
prietoku 20 l/s). Navrhnutý biokoridor rieši základné poţiadavky migrácie všetkých
zastúpených druhov rýb:
 nasmerovanie migrujúcich rýb do rybieho priechodu (riešenie bezbariérového vstupu rýb,
navádzacia signalizácia);
 trvalé zachovanie poţadovaného prietoku (riešenie vtokového otvoru);
 vytvorenie priestranného, presvetleného a prirodzenému blízkeho vodného prostredia v
koryte (tvar, šírka koryta, prírodné materiály);
 spomalenie a ukľudnenie prúdiacej vody v biokoridore (bočné prepáţky, balvany,
oddychové komory);
 ochranu rýb počas ťahu (oplotenie, vegetačné úpravy).
SO 06 Úprava koryta
Pre zvýšenie spádu a z dôvodu protipovodňovej ochrany územia určeného na IBV sa
navrhuje prehĺbenie koryta rieky pod stupňom. Podrobnosti prehĺbenia budú spracované na
základe geodetického zamerania. Na miestach, kde hrozí vymieľanie, sa navrhuje opevnenie
brehov.
SO 07 Rybníky
Na ľavom brehu toku sa navrhuje výstavba dvoch rybníkov vzájomne prepojených kanálmi,
ktoré budú napájané prívodom z rieky Váh cez napúšťací objekt. Voda z rybníkov bude
vypúšťaná vypúšťacím kanálom do rúry navádzacieho prietoku biokoridoru v prípade
Variantu č. 1 alebo priamo do toku v prípade Variantu č. 2.
Plocha navrhovaných rybníkov:
 Rybník č. 1 – 2 200 m2
 Rybník č. 2 – 1 200 m2.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
15
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
SO 09 Vyvedenie výkonu
Výkon z MVE bude vyvedený cez úsekový odpojovač do kmeňového vedenia 22 kV, ktoré sa
nachádza na pravej strane toku cca 350 m od strojovne MVE.
Prevádzkové súbory
Prevádzkové súbory budú pozostávať z elektrotechnologických a strojnotechnologických
zariadení.
Elektrotechnologická časť MVE
Elektrotechologická časť MVE pozostáva z riadiaceho a regulačného systému MVE pre
bezobsluţnú prevádzku, komunikačného systému (GSM), vyvedenia výkonu na sieť vrátane
transformátora, kompenzácie účinníka, rozvádzačov a elektroinštalácie osvetlenia a
pomocných prevádzok vlastnej potreby MVE.
Strojnotechnologická časť
Strojnotechnologická časť pozostáva z mechanizmov a konštrukcie vtoku a výtoku (hradenie
s elektromechanickým ovládaním, jemné hrablice, čistiaci stroj), turbíny s generátorom,
pomocných zariadení a zariadenia obtoku pre zachovanie prietoku v prípade odstávky
agregátu turbíny. Navrhované turbíny budú mať regulovateľné obeţné aj rozvádzacie
lopatky, ktoré budú automaticky nastavované pomocou hydromotorov do vzájomne
optimálnej väzby v závislosti od parametrov prietoku a spádu.
Kaplanova turbína
Základné parametre turbíny
Typ turbíny
Počet turbín
Priemer obeţného kolesa
Maximálny prietok (Qmax)
Minimálny prietok (Qmin)
Minimálny hrubý spád (Hmin)
Navrhovaný spád (Hm)
Maximálny výkon na spojke (Pmax)
Maximálny výkon na svorkách generátora (Pmax)
Teoretická ročná výroba (Et)
Kaplanova priamoprúdová
3
1 450 mm
40,0 m3.s-1
10,89 m3.s-1
4,8 m
5,0 m
3 x 540 kW
3 x 500 kW
7 500 MWh
K príslušenstvu turbín patria regulačné hydromotory, hydraulický agregát a riadiaci systém.
Turbína bude pracovať v paralelnom chode so sieťou a bude riadená hladinovou reguláciou v
závislosti od hornej hladiny. Montáţ turbíny ako aj doprava technologického zariadenia do
strojovne sa bude realizovať pomocou pojazdného ţeriavu cez poklopy nad strojovňou.
Presiaknuté vody do strojovne budú sústredené do šachty - zbernej nádrţe priesakových
vôd, v ktorej bude osadené kalové čerpadlo dimenzované na prietok 0,5 l/s a výtlačnú výšku
12 m. Tieto vody budú vyčerpané do odlučovača ropných látok (ORL). Z odlučovača voda
bude vytekať gravitačne do odpadového koryta.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
16
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
9.2. Údaje o prevádzke MVE
Prevádzka MVE Liptovská Teplá II. bude podriadená jej základnej funkcii a to výrobe
elektrickej energie bez zhoršenia hydrologických pomerov v danom úseku toku Váh.
MVE bude vyuţívať hydroenergetický potenciál prietoku rieky Váh ako prietočná MVE –
prevádzková hladina nad haťou bude udrţovaná presnou hladinovou reguláciou, so
zaručením stáleho prielivu výšky 2 cm cez hať. V rozsahu prevádzkových prietokov MVE bude
horná prevádzková hladina v haťovej zdrţi udrţiavaná na úrovni 507,50 m n. m. (Bvp)
hladinovou reguláciou turbín.
Jednoduchá schéma prevádzky MVE
A -zdrţ, B – strojovňa, C- turbína, D – generátor, E – hrablice, F – prívodný kanál, G – VN vedenie, H
– odpadový kanál a tok pod haťou
Pri vyšších prietokoch ako je max. prietok MVE bude hať sklápaná pre udrţanie prevádzkovej
hladiny. MVE a jej technologické zariadenie sú chránené pred veľkou vodou podľa STN Malé
vodné elektrárne – pre MVE I. kategórie, tzn. na Q100.
Technologické zariadenie MVE so synchrónnymi generátormi pracuje v bezobsluţnej
automatickej prevádzke, paralelne so sieťou energetiky, v súčinnosti s hladinovou reguláciou
a zabezpečovacou automatikou. Všetka vyrobená energia bude odovzdávaná do distribučnej
siete.
Elektráreň je navrhovaná na plne automatickú prevádzku. Riadiaci systém sleduje všetky
vstupné signály, tzn. stavy ovládacích prvkov, stavy ochrán, polohy servomotorov, signály od
snímača hladinovej regulácie a pod. Na základe zistených vstupných signálov riadiaci systém
vydáva podľa zadaných algoritmov pokyny pre výkonové prvky tak, aby bola optimálne
riadená činnosť MVE.
Postup spustenia a odstavovania je moţný iba v automatickom reţime prevádzky. V prípade
poruchy (v riadiacom systéme sú tieto poruchy vyšpecifikované) nastáva odstavenie
elektrárne (turboagregátu) uzatvorením lopatiek rozvádzacieho kolesa turbíny.
V prípade poruchy zatvárania lopatiek rozvádzacieho kolesa turbíny sa turboagregát
odstavuje uzatvorením stavidlového uzáveru na výtoku zo sacej rúry.
V prípade odstavenia turbíny (napr. poruchy, strata napätia – výpadok siete) je automaticky
zabezpečené prepúšťanie vody cez jalový obtok.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
17
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Riadiaci systém zabezpečí prietok cez MVE v prípade zvýšených prietokov v toku Váh nad
kapacitu inštalovaných turbín elektrárne. Riadiaci systém umoţní otvorenie turbín na jej
technické maximum.
9.3. Pripojenie na infraštruktúru
Prípojka VN
Pripojenie MVE na existujúcu sieť bude zabezpečené prostredníctvom VN prípojka - káblovú
prípojka na existujúce 22 kV vzdušné vedenie, ktoré sa nachádza na pravej strane toku vo
vzdialenosti cca 350 m od strojovne.
Telekomunikačné pripojenie
Telefonické spojenie pracovníkov bude zabezpečované prostredníctvom mobilnej siete.
Dopravné pripojenie
Dopravné pripojenie MVE počas prevádzky bude zabezpečené prístupovou komunikáciou na
ľavom brehu Váhu s pripojením na existujúcu cestu 3. triedy č. III/018247.
9.4. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci počas montáţe, skúšobnej prevádzky,
revízií a opráv zariadení je potrebné postupovať najmä podľa týchto odborových noriem:
OEG 38 0800- Bezpečnostné predpisy pre energetiku – Základné ustanovenia
OEG 38 0801- Bezpečnostné predpisy pre energetiku – Prevádzka mechanizačných
prostriedkov
OEG 38 0803- Bezpečnostné predpisy pre energetiku – Práca vo vodných elektrárňach
OEG 38 30 10 – Prevádzkové pravidlá pre elektrárne a siete
STN 08 5020 – Uvádzanie do prevádzky, prevádzka a údrţba vodných turbín
Malá vodná elektráreň spĺňa poţiadavky na bezpečnú prevádzku. Pri kaţdej poruche je
moţné MVE odstaviť z prevádzky.
9.5. Poţiarna bezpečnosť
Pre projektovanie poţiarnej bezpečnosti MVE platí samostatná technická norma STN 73
6881 Malé vodné elektrárne – Základné poţiadavky.
Podľa uvedenej normy spĺňa projekt strojovne MVE Liptovská Teplá II. priamo svojou
dispozíciou a konštrukčným riešením základné ustanovenia o poţiarnej bezpečnosti
 spôsobom prevádzky (MVE je bezobsluţná MVE s občasnou pochôdzkovou sluţbou);
 umiestením (MVE je umiestnená na vodnom toku. Strojovňa je samostatný objekt
oddelený od iných objektov);
 druhom stavebných konštrukcií (DI stavebné konštrukcie).
Strojovňa MVE tvorí jeden poţiarny úsek s I. stupňom poţiarnej bezpečnosti. Zo strojovne
vedie nechránená úniková cesta do voľného priestoru (vstupné dvere). V rozvodni bude
umiestnený ručný práškový hasiaci prístroj, ktorý bude umiestnený tak, aby drţiak prístroja
bol vo výške 1,50 m nad podlahou na dobre viditeľnom mieste.
Únikový východ spĺňa medznú dĺţku stanovenú príslušnou STN.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
18
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
10. Varianty navrhovanej činnosti
Navrhovaná činnosť bola podľa určeného rozsahu hodnotenia posudzovaná okrem nulového
variantu (stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila) v dvoch
variantoch riešenia navrhovanej činnosti. Varianty riešenia navrhovanej činnosti sa odlišujú
jedine potrebou realizácie biokoridoru.
10.1. Nulový variant
Nulový variant predstavuje variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť
neuskutočnila. To znamená stav, v akom sa územie nachádza v súčasnosti a jeho ďalší
vývoj. Pre stanovenie nulového variantu je dôleţité poznať v prvom rade súčasný stav
lokality, v ktorej sa navrhuje umiestnenie navrhovanej činnosti a na základe súčasného stavu
posúdiť a identifikovať jej predpokladaný vývoj bez realizácie navrhovanej činnosti.
V prípade, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala v území by nenastali ţiadne zmeny na
toku rieky Váh ani v scenérii krajiny ani v kvalite jednotlivých zloţiek ţivotného prostredia.
Navrhovaná činnosť je umiestnená na území, ktoré je súčasťou úseku chráneného územia
európskeho významu SKUEV0253 Váh, jeho okrajovej časti (cca 400 m od konca úseku),
ktorý nie je práve ťaţiskom výskytu biotopov, ktoré sú predmetom ochrany. Významným
faktorom v tomto úseku je v posledných rokoch aj predátorský tlak kormorána. Pokiaľ sa
nebudú realizovať účinné opatrenia na podporu populácie lipňa ako sú efektívne potlačenie
vplyvu kormorána alebo záchranný chov na posilnenie pôvodnej populácie, moţno očakávať
zhoršenie priaznivého stavu tohto druhu bez ohľadu na realizáciu hydroenergetického stupňa
v profile Liptovská Teplá II.
Z hľadiska kontinuity toku je rozhodujúce, ţe v blízkosti profilu na ktorom sa navrhuje
umiestnenie navrhovanej činnosti sa nachádza stupeň VVN Bešeňová, ktorý predstavuje
trvalú neprekonateľnú bariéru pre migráciu ichtyofauny, a preto spriechodnenie toku nad
tento stupeň v súčasnosti ani v budúcnosti nemoţno očakávať. Ďalšia najbliţšia bariéra od
navrhovaného profilu umiestnenia navrhovanej činnosti je Jamborov prah, ktorý sa nachádza
cca 8 km v smere toku na území obce Lisková, kde sa rovnako ako v profile Liptovská Teplá
počíta s hydroenergetickým vyuţitím. Podľa Koncepcie vyuţitia hydroenergetického
potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 sa na úseku rieky Váh, ktorý je súčasťou SKUEV
Váh navrhuje ďalších viac ako 10 profilov na hydroenergetické vyuţitie.
MVE Liptovská Teplá II je prvým stupňom pod VVN Bešeňová, takţe z hľadiska zásahu do
kontinuity vodného ekosystému, bariérového vplyvu a ďalších environmentálnych limitov
moţno tento profil povaţovať za najmenej kolízny zo všetkých uvaţovaných
hydroenergetických stupňov na Váhu v úseku Kraľovany – Bešeňová (s výnimkou
Jamborovho prahu).
V prípade, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala hydroenergetický potenciál rieky Váh
(obnoviteľný zdroj energie) by ostal v tomto úseku nevyuţitý. Aj v prípade ak by sa
navrhovaná činnosť nerealizovala by bolo potrebné realizovať protipovodňové opatrenia
(prehĺbenie koryta Váhu) na ochranu územia určeného na IBV na pravej strane toku.
10.2. Variant č. 1
Predmetom navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 1 je vybudovanie prietočnej, prihaťovej
MVE na rieke Váh (rkm 331,55), s vakovou haťou, bez akumulačnej nádrţe s inštalovaným
výkonom 3 x 500 kW = 1 500 kW. Súčasťou navrhovanej činnosti bude vybudovanie
obtokového biokoridoru, ktorý bude slúţiť na zabezpečenie spriechodnenia migračnej bariéry
pre vodné ţivočíchy, vybudovanie dvoch rybníkov na ľavej strane toku a realizácia
protipovodňových opatrení na ochranu územia určeného na IBV na pravej strane toku.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
19
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
10.3. Variant č. 2
Predmetom navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 2 je vybudovanie prietočnej, prihaťovej
MVE na rieke Váh (rkm 331,55), s vakovou haťou, bez akumulačnej nádrţe s inštalovaným
výkonom 3 x 500 kW = 1 500 kW, bez vybudovania biokoridoru.
Súčasťou navrhovanej činnosti bude, vybudovanie dvoch rybníkov na ľavej strane toku
a protipovodňových opatrení na ochranu územia určeného na IBV na pravej strane toku.
11. Celkové náklady (orientačné)
Celkové náklady na realizáciu navrhovanej činnosti predstavujú
Variant č. 1
Variant č. 2
8 mil. €
7,8 mil. €
12. Dotknutá obec
 Obec Bešeňová, obecný úrad, Jánska 25, 034 83 Liptovská Teplá
 Obec Liptovský Michal, obecný úrad, Liptovský Michal 17, 034 83 Liptovská Teplá
 Obec Liptovská Teplá, obecný úrad, Liptovská Teplá 142, 034 83 Liptovská Teplá
13. Dotknutý samosprávny kraj
 Ţilinský samosprávny kraj, Komenského 48, 011 09 Ţilina
14. Dotknuté orgány
 Obvodný úrad ţivotného prostredia v Ţiline, Nám. Ľ. Štúra 3, 010 01 Ţilina
 Obvodný úrad ţivotného prostredia v Ruţomberku, Nám. A. Hlinku 74, 034 01
Ruţomberok
 Obvodný pozemkový úrad v Ţiline, Andreja Kmeťa 17, 010 39 Ţilina
 Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Ruţomberku, Nám. slobody
9, 034 01 Ruţomberok
 Obvodný pozemkový úrad v Ruţomberku, Nám. A. Hlinku 74, 034 01 Ruţomberok
 Obvodný úrad v Ruţomberku, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, Dončova 11,
034 01 Ruţomberok
 Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 36, 031
80 Liptovský Mikuláš
 OR Hasičského a záchranného zboru v Ruţomberku, Nám. A. Hlinku 74, 034 50
Ruţomberok
15. Povoľujúci orgán
 Obec Liptovský Michal, Liptovský Michal 17, 034 83 Liptovská Teplá
 Obec Bešeňová, Jánska 25, 034 83 Liptovská Teplá
 Obec Liptovská Teplá, Liptovská Teplá 142, 034 83 Liptovská Teplá
 Obvodný úrad ţivotného prostredia v Ruţomberku, Nám. A. Hlinku 74, 034 01
Ruţomberok
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
20
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
16. Rezortný orgán
 Ministerstvo ţivotného prostredia SR, sekcia vôd, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 812 35 Bratislava
 Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, 827 15 Bratislava 212
17. Druh poţadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných
predpisov
 Rozhodnutie o umiestnení stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon).
 Stavebné povolenie podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
 Povolenie na osobitne uţívanie vôd podľa § 21 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný
zákon).
 Súhlas na stavby vo vodách, v pobreţných pozemkoch podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona
č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (vodný zákon).
 Povolenie na vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných
tokov na pobreţných pozemkoch podľa § 23 ods. 1 písmena a) zákona č. 364/2004 Z. z. o
vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon.
 Ďalšie povolenia a súhlasy podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov,
najmä zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
potreba ktorých vyplynie z realizácie navrhovanej činnosti.
18.
Vyjadrenie o predpokladaných
presahujúcich štátne hranice
vplyvoch
navrhovanej
činnosti
Vzhľadom na lokalizáciu, charakter a rozsah navrhovanej činnosti sa nepredpokladá jej vplyv
na ţivotné prostredie presahujúci štátne hranice.
Najbliţšia štátna hranica s Poľskou republikou sa nachádza cca 25 km severovýchodne od
lokality navrhovanej činnosti.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
21
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
B. ÚDAJE O PRIAMYCH VPLYVOCH
NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŢIVOTNÉ
PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA
Kapitola obsahuje informácie o vstupoch (pôda, voda, suroviny, energetické zdroje, nároky
na dopravu a inú infraštruktúru, nároky na pracovné sily) a informácie o výstupoch
(ovzdušie, odpadové vody, odpady, hluk a vibrácie, ţiarenie a iné fyzikálne polia, zápach
a iné výstupy).
I. POŢIADAVKY NA VSTUPY
Vstupy navrhovanej činnosti súvisia najmä s nárokmi navrhovanej činnosti na záber pôdy
(trvalý, dočasný), nárokmi na zdroje a odber vody, nárokmi na suroviny a energetické zdroje,
nárokmi na dopravu a nárokmi na pracovné sily.
1. Pôda
Navrhovaná činnosť bude umiestnená na rieke Váh, na k. ú. Bešeňová, Liptovský Michal a
Liptovská Teplá, na pozemkoch evidovaných v katastri nehnuteľnosti ako vodné plochy, orná
pôda, trvalé trávne porasty a ostatné plochy. Pozemky na umiestnenie navrhovanej činnosti
sa nachádzajú mimo zastavaného územia dotknutých obcí.
Tabuľka č. 2: Prehľad pozemkov
Katastrálne
územie
Bešeňová
L. Teplá
L. Michal
Spolu
Parcela
E-KN
C 373/1
C 286/70
C 286/22
C 286/12
E 769
C 333/1
E 112/1
E 58/1
x
Druh pozemku
vodné plochy (mimo ZÚ)
ostatné plochy (mimo ZÚ)
trvalé trávne porasty
trvalé trávne porasty
orná pôda (mimo ZÚ)
zastavané plochy a nádvoria (mimo ZÚ)
vodné plochy (mimo ZÚ)
ostatné plochy (mimo ZÚ)
x
Výmera
v m2
66 892
999
1 338
425
8 341
14 497
12 964
2 013
Navrhovaná činnosť bude umiestnená v prevaţnej miere na pozemkoch evidovaných ako
vodné plochy (hať, strojovňa, rybníky). S pozemkami evidovanými ako trvalé trávne porasty
a orná pôda bude v dotyku len vyvedenie výkonu do siete. Pozemky neplnia svoj pôvodný
účel. Sú to plochy, ktoré sa nachádzajú vedľa cesty.
Realizácia navrhovanej činnosti si nevyţiada trvalý záber poľnohospodárskej pôdy ani
lesných pozemkov. Objekty MVE a rybníky budú umiestnené na pozemkoch evidovaných ako
vodné plochy a ostatné plochy.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
22
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 3: Nároky navrhovanej činnosti na záber pôdy
Objekt
Vaková hať
Strojovňa
Prívodný a odpadový kanál
Obtokový biokoridor
Rybníky
Spolu
Trvalý záber pôdy v m2
Variant č. 1 Variant č. 2
420
420
451
451
531
531
532
3 400
3 400
5 334
4 802
Druh pozemku
vodná plocha
zastavané plochy
zastavané plochy
zastavané plochy
vodná plocha
x
Plochy trvalého, záberu a plochy, ktoré budú dotknuté vzdutím hladiny nad haťou budú
upresnené v rámci vypracovania projektovej dokumentácie, po zameraní a určení
definitívneho umiestnenia hate. Spôsob zakladania stavieb bude upresnený na základe
výsledkov geologického prieskumu.
Dočasné zábery súvisia s plochou staveniska a vyvedením výkonu do siete.
2. Voda
Pitná voda
Pitná voda počas výstavby navrhovanej činnosti podľa obidvoch variantov bude zabezpečená
pre pracovníkov v malospotrebiteľskom balení v objeme 5l/osoba/zmena (podľa vyhlášky
MŢP SR č. 684/2006 Z. z.). Počas výstavby sa uvaţuje s vyuţitím mobilných sociálnych
zariadení.
Prevádzka navrhovanej činnosti podľa obidvoch variantov činnosti nemá osobitné nároky na
spotrebu pitnej vody.
Priemyselná voda
Maximálne mnoţstvo vody, ktoré spracováva MVE je cca 40,0 m3.s-1. Voda sa po prietoku
turbínou vráti do toku pod haťou.
Ďalšou poţiadavkou je voda z toku, ktoré v prípade Variantu č. 1 bude zaústená do
obtokového biokoridoru (cca 1 – 1,5 m3.s-1), ktorá sa po prietoku biokoridorom vráti späť do
toku pod hrádzou.
Iná priemyselná voda pre prevádzku navrhovanej činnosti nie je potrebná.
Požiarna voda
Potreba poţiarnej vody v prípade protipoţiarneho zásahu bude zabezpečená priamo z rieky
Váh.
Nároky na vodu sú rovnaké u obidvoch variantov navrhovanej činnosti.
3. Suroviny
Navrhovaná činnosť nemá osobitné nároky na surovinové zdroje.
Počas výstavby
Výstavba navrhovanej činnosti sa bude zabezpečovať dodávateľským spôsobom. Počas
výstavby sa predpokladá potreba nasledovných surovín a výrobkov:
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
23
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
 technické a technologické zariadenia – jednotlivé komponenty zariadení budú dovezené
od príslušného dodávateľa a zmontované na mieste;
 stavebné materiály a stavebné výrobky napr. betóny pre základové konštrukcie, - budú
pripravované v betonárni mimo areálu navrhovanej činnosti a dováţané do areálu v čase
ich pouţitia, násypový materiál (kamenivo, štrk) sa pouţije priamo z toku, ktorý sa získa
pri úprave koryta pred výstavbou hate a z prehĺbenia koryta pod haťou (protipovodňové
opatrenie);
Druh a mnoţstvo surovín a výrobkov nie je v etape posudzovania vplyvov špecifikované,
bude upresnený v projektovej dokumentácií.
Potreba surovín bude u Variantu č. 1 mierne vyššia z dôvodu výstavby biokoridoru.
Počas prevádzky
Prevádzka navrhovanej činnosti (MVE) nemá nároky na suroviny.
4. Energetické zdroje
Elektrická energia
Stavebná prípojka bude riešená v rámci prípravy staveniska z existujúceho vedenia.
Zásobovanie MVE elektrickou energiou v dobe keď MVE nie je v prevádzke sa navrhuje
prípojkou z jestvujúceho vedenia a po sprevádzkovaní z vlastnej výroby.
Vlastná spotreba samotných agregátov, celej MVE, ako aj hate, bude napájaná z rozvádzača.
Strojový rozvádzač bude napájaný z rozvodne 22 kV cez transformátor vlastnej spotreby. Z
rozvádzača budú napájané samotné pomocné pohony hydroagregátu ako čerpací a mazací
agregát, čerpadlá priesakových vôd a pod. ďalej z tohto rozvádzača bude napojený čistiaci
stroj na vtoku a servopohony spodného hradenia. Maximálny príkon pre vlastnú spotrebu
MVE je cca 5 kW.
Potreba elektrickej energie je pre obidva varianty riešenia navrhovanej činnosti rovnaká.
Oleje
Počas prevádzky navrhovanej činnosti sa budú v jej areáli pouţívať rôzne druhy biologicky
ľahko rozloţiteľných olejov:
 prevodový olej,
 hydraulický olej,
 motorový olej.
Oleje nebudú v areáli MVE skladované, budú priváţané len na okamţitú spotrebu
v originálnom balení.
Potreba energie je pre obidva varianty riešenia navrhovanej činnosti rovnaká.
5. Nároky na dopravu a inú infraštruktúru
5.1. Nároky na dopravu
Počas výstavby
Výstavba ani prevádzka MVE si nevyţiada zmeny v organizácii a systéme dopravy v rámci
dotknutého územia. Nároky na dopravu budú súvisieť len s výstavbou MVE. Doprava surovín
a komponentov elektrárne sa bude zabezpečovať po ceste 3. triedy č. III/018247 a následne
po účelovej miestnej komunikácii, ktorá vedie po ľavom brehu Váhu a umoţňuje prístup na
lokalitu výstavby.
Na prístup k miestu prehradenia a umiestnenia trafostanice na pravej strane toku počas
výstavby bude slúţiť účelová poľná komunikácia od obce Bešeňová z cesty III/018104.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
24
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Počas prevádzky
Prístupová komunikácia na ľavom brehu Váhu, ktorou sa umoţňuje prístup k hrádzi,
technologickému objektu aj rybníkom, bude vyuţívaná aj počas prevádzky MVE.
Vzhľadom na rozsah a charakter prevádzky MVE sa nevyţaduje osobitné riešenie statickej
dopravy.
5.2. Pripojenie na elektrickú energiu
Vyrobená elektrická energia bude po dohode so správcom siete odvádzaná do siete cez
káblovú prípojku na existujúce 22 kV vzdušné vedenie, ktoré sa nachádza na pravej strane
navrhovanej MVE vo vzdialenosti cca 350 m od budúcej strojovne.
5.3. Slaboprúdové pripojenie
Telekomunikačné zabezpečenie
Telekomunikačné pripojenie areálu bude zabezpečené prostredníctvom mobilnej siete.
Bleskozvody a uzemnenie
Ochrana objektu proti účinkom atmosférickej elektriny bude zaistená bleskozvodom
zhotoveným podľa STN 34 1390.
6. Nároky na pracovné sily
Počas výstavby
Výstavba navrhovanej činnosti sa bude zabezpečovať dodávateľským spôsobom. Počet
pracovníkov počas výstavby závisí od organizácie práce dodávateľa, ktorý v štádiu
posudzovania nie je známy. Počas výstavby sa predpokladá potreba cca 30 pracovníkov.
Počas prevádzky
Prevádzka MVE je samoobsluţná, trvalá obsluha sa nevyţaduje. Zabezpečenie chodu MVE,
jej údrţby a potrebných opráv si vyţiada maximálne dvoch pracovníkov.
II. ÚDAJE O VÝSTUPOCH
Údaje o výstupoch obsahujú najmä informácie o zdrojoch znečisťovania ovzdušia súvisiacich
s realizáciou navrhovanej činnosti, o produkcií odpadových vôd, produkcii odpadov,
o emisiách hluku a vibrácii a iných fyzikálnych polí.
1. Ovzdušie
Počas výstavby
V priebehu výstavby navrhovanej činnosti nevzniknú ţiadne veľké ani stredné stacionárne
zdroje znečistenia ovzdušia.
Za mobilné zdroje znečistenia ovzdušia moţno povaţovať v etape výstavby prevádzku
stavebnej techniky a dopravné prostriedky pri dováţaní stavebného materiálu, stavebných
výrobkov a technológie. Podľa predpokladov a skúsenosti s výstavbou rozsahom podobných
objektov moţno očakávať maximálne dopravné zaťaţenie počas terénnych úprav a realizácie
hrubej stavby cca 3 NA/deň. Etapa výstavby bude trvať cca 16 - 18 mesiacov. Odhad pohybu
nákladných automobilov v tejto etape môţe byť len orientačný, nakoľko závisí od dodávateľa
a jeho organizácie práce. Rovnako odhad emisií z mobilných zdrojov nie je moţné spoľahlivo
predpokladať. Mobilné zdroje znečistenia ovzdušia budú produkovať emisie z výfukových
plynov (CO, NOx). Moţno však predpokladať, ţe uvedené emisie budú zanedbateľným
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
25
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
príspevkom k zmene kvality ovzdušia v dotknutom území a budú v súlade s platnými
predpismi v oblasti ochrany ovzdušia.
Upresnenie uvedených údajov a stanovenie frekvencie dopravy v priebehu etapy výstavby
bude moţné aţ v rámci vykonávacích projektov stavby, kedy bude určený dodávateľ stavby a
keď budú určené druhy a mnoţstvo jednotlivých materiálov a dodávok technologických
zariadení.
Malým stacionárnym zdrojom znečisťovania ovzdušia bude stavenisko (príprava územia a
vlastná výstavba MVE). Počas zemných a stavebných prác sa predpokladá zvýšená
sekundárna prašnosť z odkrytých plôch a z dopravy s uvoľňovaním tuhých znečisťujúcich
látok. Pôsobenie bude lokálne viazané na plochu staveniska.
Produkcia látok znečisťujúcich ovzdušie je rovnaká u obidvoch variantov navrhovanej
činnosti,
Počas prevádzky
Počas prevádzky navrhovanej činnosti sa nebudú produkovať látky znečisťujúce ovzdušie.
Nepredpokladá sa vznik ţiadnych stacionárnych ani mobilných zdrojov znečisťovania
ovzdušia súvisiacich s prevádzkou navrhovanej činnosti.
2. Odpadové vody
Počas výstavby
Počas výstavby navrhovanej činnosti sa nebudú produkovať odpadové vody.
Počas prevádzky
Prevádzka bude spojená s produkciou daţďových vôd zo strechy strojovne, ktoré budú
odvedené na terén resp. do vodného toku. Prípadné priesakové vody zo strojovne budú
čistené na odlučovači ropných látok. Ich mnoţstva budú minimálne. Na výstupe sa musia
dodrţať poţiadavky NV SR č. 269/2010 Z. z.
Počas prevádzky MVE sa nebudú produkovať splaškové odpadové vody, nakoľko sa
neuvaţuje s trvalou obsluhou, pre ktorú by bolo potrebné budovať sociálne zariadenia.
3. Odpady
Pri výstavbe a prevádzke navrhovanej činnosti je predpoklad vzniku odpadov kategórií O ostatných ako aj N - nebezpečných.
Počas výstavby
Podľa vyhlášky MŢP SR č. 284/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovuje
Katalóg odpadov je počas výstavby predpoklad vzniku druhov odpadov uvedených v tabuľke
č. 4.
Tabuľka č. 4: Odpady vznikajúce počas výstavby navrhovanej činnosti
Číslo
odpadu
08 01 11
08 04 09
15 01 01
15 01 02
15 01 03
15 01 04
Názov odpadu
odpadové
farby
a laky
obsahujúce
organické
rozpúšťadla alebo iné nebezpečné látky
odpadové lepidla a tesniace materiály obsahujúce
organické rozpúšťadla alebo iné nebezpečné látky
obaly z papiera a lepenky
obaly z plastov
obaly z dreva
obaly z kovov
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
26
Kategória
odpadu
N
N
O
O
O
O
Spôsob
nakladania
s odpadom
D1
D1
R5
R5
R1
R4
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
15 01 10
15 02 02
17 01 01
17 01 06
17 01 07
17 02 01
17 02 02
17 02 03
17 03 02
17 04 01
17 04 05
17 04 07
17 04 11
17 05 03
17 05 04
17 05 06
17 09 04
20 02 01
20 03 01
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok
alebo kontaminované nebezpečnými látkami
absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov
inak
nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy
kontaminované nebezpečnými látkami
betón
zmesi alebo oddelené zloţky betónu, tehál,
obkladačiek,
dlaţdíc
a keramiky
obsahujúce
nebezpečné látky
zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaţdíc a keramiky
iné ako uvedené v 17 01 06
drevo
sklo
plasty
bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 17 03 01
meď, bronz, mosadz
ţelezo a oceľ
zmiešané kovy
káble iné ako uvedené v 17 04 10
zemina a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky
zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03
výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05
zmiešané odpady zo stavieb a demolácii ...
biologicky rozloţiteľný odpad
zmesový komunálny odpad
D1
N
D1
N
O
R5
D1
N
O
O
O
O
O
O
O
O
O
N
O
O
O
O
R5
R1
R5
R5
R5
R4
R4
D1, R4
R4
D2
R11,D1
R11,D1
D1
R3
D1
Druhy a mnoţstvá odpadov, ktoré budú vznikať počas výstavby budú bliţšie špecifikované
v ďalšom stupni projektovej dokumentácie.
Stavebné odpady a obaly z papiera, lepenky a dreva sa budú triediť podľa druhov
s uprednostnením ich materiálového zhodnotenia.
Stavebné odpady inertného charakteru z divokej skládky odpadov na pravom brehu toku 17
01 01 betón, 17 05 04 zemina a kamenivo a 17 05 06 výkopová zemina budú v prípade
vhodnosti vyuţité pri vlastnej výstavbe, prípadne inak vyuţitý, prípadný prebytok, vrátane
odpadov nevhodných na vyuţitie bude odvezený na skládku.
Znečistená zemina a stavebný odpad znečistený ropnými látkami budú
metódou
zhodnotenia - biodegradáciou upravené na ostatný odpad. Neznečistená zemina a štrk sa
uloţí na vopred určené miesto a následne sa pouţije pri vlastnej výstavbe napr. na terénne
úpravy, prípadne sa ponúkne na iné vyuţitie.
Odpad č. 17 02 01 – drevo sa ponúkne v obci na spálenie vo vhodných spaľovacích
zariadeniach na výrobu tepla.
Počas prevádzky
Odpady, ktoré môţu vznikať počas prevádzky navrhovanej činnosti sú uvedené v tabuľke
č. 5.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
27
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 5: Odpady vznikajúce počas prevádzky navrhovanej činnosti
Číslo
odpadu
02 01 02
02 01 03
13 01 12
13 05 06
15 01 10
15 02 02
15 02 03
20 01 21
20 01 35
20 03 01
Názov odpadu
odpadové ţivočíšne tkanivá
odpadové rastlinné tkaniva
biologicky ľahko rozloţiteľné hydraulické oleje
olej z odlučovača oleja z vody
obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok
absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov
inak nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné
odevy kontaminované nebezpečnými látkami
absorbenty, filtračné materiály handry na čistenie a
ochranné odevy iné ako uvedené v 15 02 02
ţiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť
vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako
ucedené v 20 01 21 a 20 01 23 obsahujúce
nebezpečné časti
zmesový komunálny odpad
Kategória
odpadu
O
O
N
N
N
Spôsob
nakladania
s odpadom
D8
R3
R1
R1
D1
D1
N
O
N
R5
R5
R5
N
O
D1
Vysvetlivky: R1 Vyuţitie najmä ako palivo alebo získanie energie iným spôsobom, R3 Recyklácia alebo spätné
získavanie organických látok, ktoré sa nepouţívajú ako rozpúšťadla (vrátane kompostovania a iných biologických
transformačných procesov), R4 Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín, R5 recyklácia
alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov, R11 Vyuţitie odpadov vzniknutých pri operáciách
označených ako R1 aţ R10, D1 Uloţenie do zeme alebo na povrch zeme (napr. skládka odpadov), D2 Úprava
pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôde).
Zhrabky zachytené na hrabliciach môţu mať charakter odpadov č. 02 01 02 – odpadové
ţivočíšne tkanivá, alebo č. 02 01 03 – odpadové rastlinné tkanivá. Druh odpadu č. 02 01 02
bude odváţaný na zneškodnenie kafilérnou sluţbou, odpad č. 02 01 03 bude zhŕňaný do
kontajnera, podobne ako odpad č. 20 03 01 – zmesový komunálny odpad, ktorý voda doplaví
na hrablice. Kontajner bude vyváţaný na skládku KO.
Vzhľadom na lokalizáciu navrhovanej činnosti cca 1,3 km od hrádze VVN Bešeňová sa
nepredpokladá veľké mnoţstvo odpadov zachytených na hrabliciach.
Pri nakladaní s odpadmi, ktoré budú vznikať počas prevádzky navrhovanej činnosti je
potrebné dodrţiavať príslušné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov pre
oblasť odpadového hospodárstva a plniť povinnosti drţiteľa odpadov podľa § 19 zákona č.
223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Pri nakladaní s viac ako 100 kg nebezpečných odpadov ročne je drţiteľ povinný poţiadať o
súhlas na nakladanie príslušný orgán odpadového hospodárstva podľa § 7 ods.1, písm. g)
zákona č. 223/2001 Z. z. Pri poţiadaní o súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi bude
uvedená celková materiálová bilancia nebezpečných odpadov ako aj mnoţstvá jednotlivých
druhov nebezpečných odpadov. Nebezpečné odpady budú oddelene uloţené na vyhradenom
mieste a označené a následne odovzdané na zneškodnenie podľa príslušného predpisu.
Podľa § 19 zákona je drţiteľ odpadov okrem iného povinný zhodnocovať odpady pri svojej
činnosti, odpad takto nevyuţitý ponúknuť na zhodnotenie inému. Drţiteľ odpadu musí
uprednostniť materiálové zhodnotenie odpadov pred zneškodňovaním a ak to nie je moţné
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
28
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
odovzdať odpady na zneškodnenie len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona
o odpadoch.
Zmesový komunálny odpad a jeho oddelené zloţky sa budú zhromaţďovať v zberných
nádobách zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v dotknutej obci.
Uvedený zoznam odpadov je predpokladaný a bude upresnený a podrobne špecifikovaný
podľa skutočného stavu.
Počas prevádzky navrhovanej činnosti bude produkcia odpadov u obidvoch variantov. Počas
výstavbu navrhovanej činnosti môţe byť pri Variante č. 1 mierne vyššia produkcia odpadov
k. č. 17 05 04 a 17 05 06, ktoré vzniknú v súvislosti s výstavbou biokoridoru.
4. Hluk a vibrácie
Hluk
Počas výstavby
Počas výstavby navrhovanej činnosti budú zdrojom hluku stavebné mechanizmy a dopravné
prostriedky. Vzhľadom na charakter a rozsah činnosti sa prekročenie hlukových limitov v
danom prostredí v dôsledku výstavby nepredpokladá.
Intenzita hluku počas výstavby bude závislá na počte, druhu a technickom stave nasadených
mechanizmov a tieţ od druhu vykonávaných prác. Vhodnou organizáciou práce a pouţívaním
stavebných mechanizmov v dobrom technickom stave je moţné hladinu hluku obmedziť na
minimálnu mieru. Intenzita hluku nebude stála, bude sa meniť v závislosti na druhu
vykonávaných prác, tzn., ţe v kaţdom štádiu výstavby bude iná.
Pri realizácii stavebných prác sa budú pravdepodobne pouţívať beţné stavebné stroje. Vplyv
hluku počas výstavby bude dočasný a nepredpokladá sa prekročenie prípustných hodnôt
hluku pre vonkajšie ani pre vnútorné prostredie. Vzhľadom na lokalizáciu navrhovanej
činnosti, nepredpokladá sa vplyv hluku počas výstavby na obytnú zónu obce Bešeňová ani
ostatných dvoch dotknutých obcí. Medzi dotknutou obcou Liptovský Michal a lokalitou
navrhovanej činnosti vedie diaľnica D1.
Počas výstavby budú na stavenisku pravdepodobne pouţívané mechanizmy, ktorých
akustický výkon je uvedený v tabuľke č. 6.
Tabuľka č. 6: Mechanizmy pouţívané pri výstavbe navrhovanej činnosti
LAeq
(dB/A/)
80
81
75
Mechanizmus
malé rýpadlo
nakladač
autoţeriav
vŕtacia súprava
82
Výpočet akustickej záťaţe počas výstavby pre obytnú zónu nebol vykonaný, vzhľadom na
skutočnosť, ţe objekty trvalej zástavby sú od navrhovaného areálu dostatočne vzdialené (cca
250 m) a stavebné práce budú malého rozsahu a ich trvanie bude krátke.
Počas prevádzky
Produkcia hluku a vibrácií počas prevádzky navrhovanej činnosti spôsobená činnosťou turbín.
Turbíny budú umiestnené v objekte strojovne, ktorý je monolitický, uzavretý a sčasti
zapustený pod úrovňou terénu. Hluková záťaţ vo vonkajšom prostredí sa výraznejšie
neprejaví.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
29
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 7: Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí
Opis
Kat.
úze
mia
Prípustné hodnoty
(db)
Ref.
čas.
inter.
chráneného
územia
Hluk
z dopravy
Pozemná
a vodná
doprava
b) c) LAeq, p
Železnič
né
dráhy
c) LAeq, p
Letecká
doprava
LAeq,
LASma
p
x, p
Hluk
z inýc
h
zdrojo
v
I
Územie s osobitnou ochranou pred hlukom
(napríklad kúpeľné miesta, kúpeľné a liečebné
areály).
deň
večer
45
45
45
45
50
50
-
45
45
noc
40
40
40
60
40
II
Priestor pred oknami obytných miestností
bytových a rodinných domov, priestor pred
oknami chránených miestností školských
budov, zdravotníckych zariadení a iných
d)
chránených objektov, rekreačné územie.
deň
večer
50
50
50
50
55
55
-
50
50
noc
45
45
45
65
45
a)
III
Územie ako v kategórii II v okolí diaľnic, ciest
I. a II. triedy,
miestnych komunikácií
s hromadnou dopravou, ţelezničných dráh
a letísk, mestské centrá.
deň
večer
60
60
60
60
60
60
-
50
50
noc
50
55
50
75
45
IV
Územie bez obytnej funkcie a bez chránených
vonkajších
priestorov,
výrobné
zóny,
priemyselné parky, areály závodov.
deň
večer
70
70
70
70
70
70
-
70
70
noc
70
70
70
95
70
a) Okolie je územie do vzdialenosti 100 m od osi vozovky alebo od osi priľahlého jazdného pásu pozemnej komunikácie,
alebo od osi
priľahlej koľaje ţelezničnej dráhy
b) Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane električkovej dopravy.
c) Zastávky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, ţelezničnej, vodnej dopravy a stanovištia taxi-sluţieb, určené pre
nastupovanie
a vystupovanie osôb sa hodnotia ako súčasť dopravy.
d) Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplatňujú v čase ich pouţívania, napr. školy počas
vyučovania a pod.
Určujúcou veličinou hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina A
zvuku LAeq pre deň (6,00 - 18,00 h), večer (18,00 - 22,00 h) a noc (22,00 - 6,00 h).
Vzhľadom na umiestnenie zdrojov hluku sa vplyv hluku ma trvale obývané zastavané územie
nepredpokladá. Realizácia navrhovanej činnosti nespôsobí prekračovanie hygienických
limitov akustického tlaku pre dennú dobu ani nočnú dobu.
Prevádzka MVE bude navrhnutá tak, aby jednotlivé zdroje hluku spĺňali prípustné hodnoty
hluku vo vonkajšom prostredí uvedené vo vyhláške č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o poţiadavkách na
objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v ţivotnom prostredí.
Vibrácie
Výstavba ani prevádzka navrhovanej činnosti nie je zdrojom závaţných vibrácií.
5. Ţiarenie a iné fyzikálne polia
Výskyt ţiarenia a iných fyzikálnych polí sa vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti
nepredpokladá. V zariadení sa nebude nenakladať s materiálmi, ktoré by obsahovali prírodné
radionuklidy ani materiály s obsahom umelých radionuklidov.
Počas výstavby ani počas prevádzky navrhovanej činnosti v ţiadnom z posudzovaných
variantov sa nepredpokladá prevádzka otvorených generátorov vysokých a veľmi vysokých
frekvencií ani zariadení, ktoré by také generátory obsahovali, tzn. zariadenia, ktoré by mohli
byť pôvodcom nepriaznivých účinkov elektromagnetického ţiarenia na zdravie.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
30
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
6. Zápach a iné výstupy
Produkcia nemerateľného zápachu počas výstavby môţe súvisieť s produkciou výfukových
plynov zo stavebných mechanizmov a stavebnej dopravy.
Vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti sa počas jej prevádzky nepredpokladá
produkcia zápachu ani iných výstupov.
7. Doplňujúce údaje
Terénne úpravy a zásahy do krajiny
S realizáciou navrhovanej činnosti budú súvisieť zemné práce v rámci budovania hate,
strojovne MVE, káblového vedenia a rybníkov a pri Variante č. 1 i s budovaním biokoridoru.
Najväčší rozsah zemných prác bude pri budovaní rybníkov a biokoridoru. Bilancia zemných
prác by mala byť vyrovnaná. Vyťaţený materiál sa pouţije na sypanie stavebných ohrádok
počas výstavby, po odhrádzkovaní bude materiál vyuţitý na dosypanie terénu okolia
vtokového objektu, biokoridoru, rybníkov a odpadového koryta.
Pri osadení hate, strojovne a biokoridoru sa predpokladá zásah do brehových porastov
v nevyhnutnom rozsahu, ktorý bude upresnený v projektovej dokumentácií po presnom
zameraní umiestnenia hate.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
31
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
C. KOMPLEXNÁ CHARAKTERISTIKA A
HODNOTENIE VPLYVOV NA ŢIVOTNÉ
PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA
I. VYMEDZENIE HRANÍC DOTKNUTÉHO ÚZEMIA
Navrhovaná činnosť bude umiestnená v západnej časti Liptovskej kotliny na rieke Váh v rkm
331,55 mimo zastavaného územia obci Bešeňová, Liptovská Teplá a Liptovský Michal.
Riešené územie je vymedzené z juţnej strany diaľnicou D1, zo severnej strany cestou
III/018104 Ruţomberok – Bešeňová a pozemkami určenými na bytovú výstavbu, z východnej
strany sa vo vzdialenosti cca 400 m od navrhovanej hate nachádza cestný most cez rieku
Váh na ceste III/018247.
Vzhľadom na charakter a rozsah a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti sa hranice
dotknutého územia podstatne nelíšia od hraníc riešeného územia. Dotknutým územím pre
posudzovanie vplyvov na ţivotné prostredie sa povaţuje celé územie dotknutých obcí
Bešeňová, Liptovská Teplá a Liptovský Michal, vrátane príslušného úseku toku Váh.
Z hľadiska lokálneho sa za dotknuté územie povaţuje nie len lokalita stavby hate MVE
a súvisiacich objektov, ale aj územie na ktorom môţu byť vyvolané zmeny povrchových
a podzemných vôd a viditeľné zmeny estetiky krajiny. Na toku, na ktorom bude MVE
umiestnená sa posudzujú vplyvy nad haťou aţ po koniec predpokladaného vzdutia hladiny
v koryte, pod haťou aţ po dolný koniec prehĺbenia koryta. Vplyvy sa hodnotia aj z podľa
významnosti toku z regionálneho a nadregionálneho hľadiska (napr. dopad na prerušenie
migrácie a šírenia vodných organizmov).
II. CHARAKTERISTIKA SÚČASNEHO STAVE ŢIVOTNÉHO
PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA
1. Geomorfologické pomery
Geomorfologické zaradenie záujmového územia podľa geomorfologického členenia Slovenska
(Mazúr, Lukniš, Atlas SR, 1980) sú uvedené v tabuľke č. 8.
Tabuľka č. 8: Geomorfologické jednotky záujmového územia
Sústava
Podsústava
Provincia
Subprovincia
Oblasť
Celok
Podcelok
Časť
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
Alpsko-himalajská
Karpaty
Západné Karpaty
Vnútorné Západné Karpaty
Fatransko-tatranská
Podtatranská kotlina
Liptovská kotlina
Liptovské nivy
32
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Geomorfologické jednotky širšieho územia (Atlas krajiny SR, 2002)
Podtatranská kotlina je geomorfologický celok, ktorý sa nachádza na severe Slovenska, je
súčasťou provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a Fatranskotatranskej oblasti. Patrí medzi vysoko poloţené kotliny Slovenska. Na severe hraničí
s Chočskými vrchmi, Tatrami a Spišskou Magurou, na východe s Levočskými vrchmi, na
juhovýchode s Hornádskou kotlinou, na juhu s Kozími chrbtami a Nízkymi Tatrami a na
západe s Veľkou Fatrou. Člení sa na dva podcelky: Liptovskú kotlinu v západnej časti
a Popradskú kotlinu vo východnej časti. Hranica medzi nimi tvorí rozvodnica medzi Bielym
Váhom a Popradom. Najvyšším bodom je vrch Rakytovec (1 325,4 m n. m.) v Tatranskom
podhorí.
Liptovská kotlina je podcelok geomorfologického celku Podtatranská kotlina, tvorí jej
západnú časť. Zo severu ju obklopujú Tatry a Chočské vrchy, zo západu Veľká Fatra a z juhu
Nízke Tatry a Kozie Chrbty. Na východe na ňu nadväzuje Popradská kotlina. Stredom kotliny
preteká rieka Váh, ktorá vytvorila pomerne širokú nivu a sústavu šiestich riečnych terás.
Prevláda tu pahorkatinový typ reliéfu, najvyšším bodom kotliny je vrch Hrubý grúň (973,3
m). Liptovská kotlina tvorí jadro regiónu Liptov s mestami Liptovský Mikuláš, Ruţomberok
a Liptovský Hrádok.
Lokalita navrhovanej činnosti sa nachádzajú v nive rieky Váh. Terén je rovinatý. Nadmorská
výška územia dotknutého navrhovanou činnosťou sa pohybuje od 502 do 508 m n. m.
2. Geologické pomery
Liptovská kotlina je geologicky súčasťou podtatranskej skupiny, paleogénnej panvy, ktorá
vznikla v centrálnych Západných Karpatoch, patrí k vysoko poloţeným kotlinám Slovenska.
Geologickú výplň Liptovskej kotliny tvoria treťohorné flyšové vrstvy, treťohorné sedimenty
centrálnokarpatského paleogénu a mladšie riečne naplaveniny Váhu, hlavne štrky a piesky.
Súvrstvia vnútrokarpatského flyšu sú v kotline nerovnomerne zastúpené. Bazálne súvrstvie
vystupuje v súvislom úzkom pruhu na severnom upätí Nízkych Tatier. Na severnom okraji
kotliny vystupuje bazálne súvrstvie len severovýchodne od Ruţomberka. Bazálne súvrstvie
tvoria z väčšej časti zlepence, brekcie, zloţené najmä z druhohorného materiálu. Bazálne
súvrstvie, ktorého hrúbka je malá (maximálne 150-200 m), prechádza pozvoľna v nadloţí do
hrubého (aţ 700 m) ílovcového súvrstvia. Ílovcové súvrstvie tvoria sivé, jemne piesčité
bridličnaté ílovce. Sú v ňom i lavice jemnozrnných aţ strednozrnných pieskovcov. Obsahuje
veľa mikrofauny a zvyšky rýb.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
33
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vo východnej časti Liptovskej kotliny sa často vyskytujú i štvrtohorné usadeniny. Ide o
riečno-ľadovcové náplavy, splavované v ľadových dobách z Tatier. Pozdĺţ doliny Váhu sú zo
štvrtohorných uloţenín rozšírené terasové štrky a nivné náplavy. Pri Bešeňovej je významný
výskyt travertínu.
Čo sa týka charakteru riečnych sedimentov, väčšina prítokov Váhu prichádza do kotliny
z okolitých hôr, teda aj štrky a piesky, ktorý so sebou prinášajú, je materiálom, ktorý tieto
hory tvorí. Štrkopiesky usadené v Liptovskej kotline sú preváţne ţulové. Nájdu sa však aj
valúny iných magmatických aj metamorfovaných hornín, prípadne karbonátov. Hrúbka
sedimentov na rôznych miestach kotliny kolíše. Niekde je len niekoľko metrov, inde aj vyše
19 m.
Lokalitu navrhovanej činnosti pokrývajú fluviálne sedimenty – litofaciálne nivné hliny, pod
ktorými sa nachádzajú piesčité aţ štrkovité hliny, štrky a piesčité štrky. Fluviálne štrky sú
často nehomogénne a dobre zvodnené.
V širšom okolí na svahoch sa nachádzajú deluviálne sedimenty – litofaciálne nerozlíšené
svahoviny a sutiny a normálny flyš, ktorý tvoria ílovce, siltovce a pieskovce.
Podľa regionálnej inţinierskogeologickej rajonizácie Slovenska (Atlas krajiny SR 2002),
záujmové územie patrí do regiónu kvartérnych sedimentov, inţiniersko-geologického rajónu
údolných riečnych náplavov a rajónu deluviálnych sedimentov.
Geodynamické javy
Geodynamické javy (napr. zosuvy, erózia, seizmicita, tektonika) spôsobujú zmeny štruktúry
horninového prostredia, pôd, reliéfu a hydrologických pomerov, ako aj celkovú zmenu kvality
ţivotného prostredia. Môţu ohrozovať, obmedzovať, prípadne aţ znemoţňovať vyuţívanie
územia. Mnohé z nich môţu byť vyvolané alebo aktivizované činnosťou človeka.
Lokalita navrhovanej činnosti sa nachádza v aluviálnej nive rieky Váh. V posudzovanom
území nie je zaznamenaný výskyt závaţných geodynamických javov.
Lokalita navrhovanej činnosti je bez erózie. V širšom území, najmä severne od lokality
navrhovanej činnosti sú pozemky ohrozované silnou eróziou aţ extrémnou eróziou.
Podľa mapy seizmických oblastí (Dvořák, 1970) a STN 73 00 36 patrí záujmové územie do
oblasti 6. stupňa stupnice makroseizmickej intenzity MSK-64.
Tektonicky sa radí Liptovská kotlina medzi paleogénne vnútrokarpatské panvy. Severným
okrajom kotliny úpätím Chočských vrchov a Tatier prebieha výrazný tektonický zlom
(prosečniansky a podtatranský zlom).
Ložiská nerastných surovín
Na katastrálnych územiach na ktorých sa uvaţuje s umiestnením navrhovanej činnosti sa
nenachádzajú ţiadne chránené loţiskové územia ani dobývacie priestory. V širšom okolí
navrhovanej činností sa nachádza 6 chránených loţiskových území, 6 dobývacích priestorov
a jedno loţisko nevyhradených nerastov.
Tabuľka č. 9 . Chránené loţiskové územia v okrese Ruţomberok
Názov CHLÚ
Nerast
Ludrová
travertín
Ruţomberok
Ruţomberok I
Ruţomberok II
tehliarske suroviny
vápenec
pieskovec a dolomity
Ruţomberok III
Ruţomberok IV
dolomit
dolomity
Zdroj: OBÚ v Banskej Bystrici
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
34
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 10: Dobývacie priestory v okrese Ruţomberok
Názov DP
Nerast
Ludrová
Ruţomberok
travertín
tehliarske suroviny
Ruţomberok I
Ruţomberok II
vápenec
pieskovec a dolomity
Ruţomberok III
dolomit
Ruţomberok IV
dolomity
Zdroj: OBÚ v Banskej Bystrici
Tabuľka č. 11: Loţiska nevyhradených nerastov v okrese Ruţomberok
Názov DP
Ruţomberok
Nerast
tehliarske suroviny
Zdroj: OBÚ v Banskej Bystrici
Ţiadne z chránených loţiskových území, dobývacích priestorov ani loţísk nevyhradených
nerastov nie je v strete záujmov s realizáciou navrhovanej činnosti.
3. Pôdne pomery
Vývoj pôd závisí najmä od pôdotvorného substrátu, expozície svahu, jeho sklonu, klímy,
vodného reţimu, a pod.
V súčasnosti je vývoj pôd ovplyvňovaný aj antropogénnymi zásahmi do pôdy. Všetky tieto
činitele sú v krajinnom priestore veľmi premenlivé, je premenlivý aj charakter pôdy.
Lokalita navrhovanej činnosti sa nachádza na rieke Váh a v jej nive. Prírodné podmienky v
regióne podmieňujú kvalitu pôd, čo súvisí s ich potenciálom. Vzhľadom na svoj potenciál
(typologicko-produkčné kategórie) ide v rámci záujmového územia celkovo o produkčné a
menej produkčné trvalé trávne porasty.
Pôdne typy
Pôdny typ je základnou identifikačnou jednotkou morfogenetickej i agronomickej
kategorizácie pôd.
V nive rieky Váh a na dotknutej lokalite sa nachádzajú fluvizeme (kultizemné, glejové),
v širšom území kambizeme a rendziny.
Fluvizeme (v starších klasifikáciách nivné pôdy) sú pôdnym typom, ktorý sa vyskytuje len
v nivách vodných tokov, ktoré sú alebo donedávna boli ovplyvňované záplavami a výrazným
kolísaním hladiny podzemnej vody. Majú svetlý (orchický) humusový horizont. Fluvizeme sú
mladé, dvojhorizontové A-C pôdy, vyvinuté výlučne z holocénnych fluviálnych, tzn.
aluviálnych a proluviálnych silikátových a karbonátových sedimentov (alúviá tokov, náplavové
kuţele). Sú to pôdy v iniciálnom štádiu vývoja s pôdotvorným procesom slabej tvorby
a akumulácie humusu, pretoţe tento proces je, resp. v nedávnej minulosti bol narúšaný
záplavami a aluviálnou akumuláciou. Pre fluvizeme je typická textúrna rozmanitosť, rôzna
minerálna bohatosť a rôzne vysoká hladina podzemnej vody, s následným vplyvom na vývoj
ďalšieho, glejového G-horizontu. U fluvizemí je dôleţitý pravidelný monitoring na
kontamináciu týchto pôd, pretoţe potenciálne kontaminované podzemné vody alúvií ale aj
samotné povodňové kaly pochádzajú z rôznych zdrojov (prítokov). Ekopriestor fluvizemí je
významný najmä ako potravinová základňa a zásobáreň vôd.
Kambizeme (v starších klasifikáciách hnedé pôdy) sú trojhorizontové (A-B-C) pôdy, vyvinuté
zo zvetralín vyvretých, metamorfovaných vulkanických hornín, prevaţne nekarbonátových
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
35
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
sedimentov paleogénu a neogénu, lokálne tieţ z nespevnených sedimentov, napr. z viatych
pieskov. Ich humusový A-horizont je v niţších polohách plytký a svetlý, s malým obsahom
humusu a často aj na zvetralinách granitov sorpčne nasýtený. Vo vyšších, klimaticky
extrémnejších nadmorských výškach v ňom narastá obsah surového kyslého humusu
a narastá tieţ jeho hrúbka. Dominantným diagnostickým horizontom kambizemí je kambický
Bv-horizont, ktorý vznikol procesom hnednutia (brunifikácie). Tento proces dáva horizontu
charakteristickú hnedú farbu. Kontrastnosť a výraznosť farieb horizontov kambizeme rastie
s nadmorskou výškou v dôsledku slabšej mineralizácie a intenzívnejšieho zvetrávania
v podmienkach drsnejšej klímy.
Z ekologického hľadiska sú to pôdy cenné pre svoju nezastupiteľnú schopnosť zadrţiavať
a akumulovať zráţkové vody a tieţ pre svoje filtračné vlastnosti. Vzhľadom na ich výskyt
v svahovitých polohách sú často erodované a tým aj ohrozujúce povrchové vodné zdroje. Pri
znečistení ťaţkými kovmi je predpoklad ich vysokého transportu do pestovaných rastlín
(vzhľadom na kyslú reakciu týchto pôd).
Rendziny sú dvojhorizontové A-C pôdy vyvinuté zo zvetralín pevných karbonátových hornín,
tzn. hornín bohatých na bázické katióny, s obsahom CaCO3, alebo MgCO3 nad 75 %, ale
s nedostatkom ďalších ţivín a malým nerozpustným minerálnym zvyškom (vápence,
dolomity, vápnité zlepence, serpentíny, sádrovce). Pôdy vyvinuté z takýchto pôdotvorných
substrátov a prevaţne v členitom reliéfe sú spravidla plytké, stredne ťaţké, so
skeletnatosťou nad 30 %. Dominantným pôdotvorným procesom pri ich vzniku a vývoji je
mačinový proces aţ po procesy akumulácie a stabilizácie humusu. Humusový horizont sa
u rendzín tvorí podstatne pomalšie ako u iných pôdnych jednotiek.
Priamom na lokalite navrhovanej činnosti sa nachádzajú fluvizeme.
Pôdne druhy
Podľa percentuálneho obsahu jednotlivých zrnitostných frakcií sa pôdy triedia na tzv. pôdne
druhy. Pre vyjadrenie zrnitosti pôd sa u nás najviac pouţíva tzv. Nováková klasifikácia, ktorá
triedi pôdy na 7 druhov podľa obsahu hrubého ílu (frakcie pod 0,01 mm).
Pôdy na dotknutej lokalite a jej širšom území sa zaraďujú podľa uvedenej klasifikácie medzi
pôdy piesočnaté s obsahom častíc < 0,01 mm 0 – 10 % (pôdy ľahké), piesočnato-hlinité
s obsahom častíc < 0,01 mm 30 – 30 % (pôdy stredne ťaţké) a v severnej časti lokality
pôdy hlinité s obsahom častíc < 0,01 mm 30 – 45 % (pôdy stredne ťaţké).
Svahovitosť pôd
Svahovitosť pôd je dôleţitým fyzikálnym parametrom, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňuje
kvalitu i spôsob vyuţívania pôdy v danej lokalite.
Navrhovaná činnosť bude umiestnená v nive rieky Váh, na území, ktoré moţno
charakterizovať ako rovinu bez prejavu plošnej erózie s kategóriou svahu 0 – 1˚.
V širšom okolí severne i juţne od lokality navrhovanej činnosti sa nachádzajú pozemky so
svahovitosťou 7 – 12 º (mierny svah). V širšom území sa vyskytujú i plochy so svahovitosťou
12 - 17 º (výrazný svah) i so svahovitosťou 17 – 25 º (príkry svah).
Skeletovitosť pôd
Podľa zrnitostného zloţenia sa pôda sa člení na jemnozem (častice menšie ako 2 mm) a
skelet (častice väčšie ako 2 mm). Skelet, tzn. štrk (2-50 mm) a kamene (50-250 mm) a
balvany (>250 mm) sú súčasťou zrnitostného zloţenia pôd vyvinutých na zvetralinách
pevných hornín a na štrkových alúviách. Skelet vzhľadom na veľkosť jeho častíc neviaţe na
svoj povrch ţiadne látky, nevytvára kapilárne póry, neumoţňuje kapilárny pohyb vody, nemá
priamy podiel na prebiehajúcich pedochemických procesoch a na ich dynamike.
Pre praktické účely i potreby poľnohospodárskej praxe vyčleňuje bonitačný systém
poľnohospodárskych pôd Slovenska nasledovné kategórie skeletovitosti:
 pôdy bez skeletu (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10 %),
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
36
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
 slabo skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 5-25 %, v podpovrchovom
horizonte 10-25 %),
 stredne skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25-50 %, v
podpovrchovom horizonte 25-50 %),
 silne skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25-50 %, v podpovrchovom
horizonte nad 50 %).
V nive rieky Váh v lokalite navrhovanej činnosti sa vyskytujú pôdy silne skeletovité (obsah
skeletu v povrchovom horizonte 25 - 50 %, v podpovrchovom horizonte nad 50 %).
V širšom okolí sa nachádzajú pôdy stredne skeletovité (obsah skeletu v povrchovom
horizonte 25-50 %, v podpovrchovom horizonte 25-50 %), slabo skeletovité (obsah skeletu v
povrchovom horizonte 5-25 %, v podpovrchovom horizonte 10-25 %) i bez skeletu (obsah
skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10 %).
Hĺbka pôdy
Hĺbka pôdy je dôleţitý činiteľ určujúci produkčnú schopnosť pôdy. Od hĺbky závisí rozvoj
koreňovej sústavy rastlín a ich pevné zakotvenie, akumulácia vody, vzduchu, ţivín a teploty.
Hĺbka pôdy závisí od zvetrateľnosti materskej horniny alebo od hrúbky premiestneného
nespevneného pôdotvorného substrátu ako sú spraše, sprašové a svahové hliny, aluviálne
náplavy, naviate piesky a pod. V praxi je zauţívaná kategorizácia podľa tzv. celkovej hĺbky
pôd (existuje aj fyziologická a genetická hĺbka). Celková hĺbka pôdy je hĺbka celého pôdneho
profilu tzn. od povrchu pôdy aţ k zvetrávajúcej materskej hornine alebo k hladine podzemnej
vody. Podľa celkovej hĺbky pôdy, ktorá môţe mať hrúbku len niekoľko centimetrov aţ
niekoľko metrov, moţno rozdeliť pôdy na pôdy hlboké (0,6 m a viac), stredne hlboké (0,3 aţ
0,6 m) a plytké (do 0,3 m).
Pôdy v nive rieky Váh, vrátane dotknutého územia patria medzi pôdy plytké (do 3,0 m),
v širšom okolí sa lokálne vyskytujú i pôdy hlboké (0,6 m a viac).
Stupeň kvality poľnohospodárskej pôdy
Podľa zákona č. 220/2004 Z. z. sú všetky poľnohospodárske pôdy podľa príslušnosti do BPEJ
zaradené do 9 skupín kvality pôdy. Najkvalitnejšie patria do 1. skupiny a najmenej kvalitné
do 9. skupiny. Prvé 4 skupiny sú chránené podľa § 12 zákona o ochrane poľnohospodárskej
pôdy a moţno ich dočasne alebo trvale pouţiť na nepoľnohospodárske účely iba v
nevyhnutných prípadoch, ak nie je moţné alternatívne riešenie.
Pôdy na lokalite navrhovanej činnosti a v jej blízkosti patria do 7. stupňa kvality. V širšom
okolí sa nachádzajú pôdy 6., 8. aţ 9. stupňa kvality.
Výmera a štruktúra pôdy
Výmera pôdy v okrese Ruţomberok a v obci dotknutých obciach k 31. 12. 2012 je uvedená
v tabuľke č. 12.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
37
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 12: Výmera pôdy v okrese Ruţomberok a dotknutých obciach v ha podľa kultúr
(k 31. 12. 2012)
Územie
PP
spolu
LP
Okres Ruţomberok
Bešeňová
Liptovská Teplá
Liptovský Michal
18 298
336
725
107
42 746
9
113
0
Vodné
plochy
Zastavané
plochy
Ostatné
plochy
Celkom
2 093
38
49
34
1 222
33
37
15
64 681
430
943
154
422
14
19
3
Zdroj: ŠÚ SR
Na území dotknutých obcí sú zastúpené prevaţne poľnohospodárske pôdy. Lesné pozemky
predstavujú v obci Bešeňová len 2 % z celkovej výmery obce a v obci Liptovský Michal sa
vôbec nevyskytujú.
Klimatické pomery
4.
Záujmové územie patrí do klimatickej oblasti M5, mierne teplej, vlhkej s chladnou aţ
studenou zimou.
Vybrané ukazovatele klimatických pomerov v okrese Ruţomberok a v dotknutom území sú
uvedené v tabuľke č. 13.
Tabuľka č. 13: Vybrané ukazovatele klimatických pomerov v okrese Ruţomberok a v dotknutom
území
Ukazovateľ
M. j.
Hodnota
Priemerná teplota vzduchu
°C
6-7
Priemerná teplota vzduchu v januári
Priemerný úhrn zráţok
Počet dní so snehovou pokrývkou
Počet vykurovacích dní
Počet mrazových dní
°C
mm
deň
deň
deň
-3 - -4
600 - 700
60 - 80
240 - 280
124
Počet letných dní
Výskyt hmiel
deň
deň
36
40 - 50
Teplota vzduchu
Podľa dlhodobých pozorovaní SHMÚ je v posudzovanej oblasti najteplejším mesiacom júl a
najchladnejším január, priemerné ročné teploty vzduchu tu dosahujú okolo 6 - 7 °C.
Tabuľka č. 14: Dlhodobé mesačné a ročné priemery teploty vzduchu v °C (1951-1980)
Stanica
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
∑
Ruţombe
rok
-3,9
-2,1
1,9
7,3
12,1
15,5
16,8
16,1
12,4
7,9
3,1
-1,5
7,1
Zdroj: SHMÚ Bratislava
Tabuľka č. 15: Absolútne maximálne teploty vzduchu v °C (1951-1980)
Stanica
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Rok
Ruţombe
rok
12,5
15,0
23,5
27,4
30,0
32,0
34,5
36,0
30,0
26,0
19,2
15,0
36,0
Zdroj: SHMÚ Bratislava
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
38
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 16: Absolútne minimálne teploty vzduchu v °C (1951-1980)
Stanica
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Rok
Ruţomb
erok
-32,0
-27,0
-26,0
-8,7
-4,5
-2,0
1,8
0,5
-6,0
-8,5
-19,5
-31,5
-32,0
Zdroj: SHMÚ Bratislava
Vlhkostne pomery
Pre širšie záujmové územie je typický výskyt hmiel, počas ktorých sú zhoršené rozptylové
podmienky (priemerne počas 40 – 50 dní). K tvorbe hmiel dochádza najčastejšie v priebehu
noci a k ich rozrušovaniu zväčša v skorých dopoludňajších hodinách, najčastejšie sa hmly
vyskytujú počas jesenných mesiacov.
Zráţkové pomery
Úhrn zráţok v Liptovskej kotline dosahuje 600 aţ 700 mm. Krivka priemerného mnoţstva
zráţok v priebehu roka vrcholí v júli, minimum zráţok pripadá na mesiace december - apríl.
Tabuľka č. 17: Dlhodobé mesačné a ročné priemery úhrnov zráţok v mm
(stanica Ruţomberok 1951-1980)
Mesiac
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Rok
Zráţky v
mm
30
38
35
46
61
99
101
94
59
52
51
46
696
Zdroj: SHMÚ Bratislava
Snehová pokrývka zotrvá v kotline 60 - 80 dni, priemerná výška snehovej pokrývky dosahuje
v kotline 15,7 cm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou s výškou 1 cm a viac (r.
1951/52 – 1980/81) je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka č. 18: Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou na 1 cm (st. Ruţomberok 1951-1980)
Mesiac
Počet
dní
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Rok
21,8
16,0
7,6
0,4
0,1
-
-
-
-
0,1
3,2
13,8
63,0
Zdroj: SHMÚ Bratislava
Veterné pomery
Tabuľka č. 19: Priemerná početnosť smeru vetra (%), (Ruţomberok 1961-1980)
Stanica
Ruţomberok
N
1,0
NE
1,8
E
3,8
SE
7,2
S
1,1
SW
1,2
W
11,2
NW
14,8
C
57,9
Zdroj: SHMÚ Bratislava
Tabuľka č. 20: Priemerná početnosť smeru vetra (%) v letných mesiacoch VI – VIII,
(Ruţomberok 1961-1980)
Stanica
Ruţomberok
N
1,9
NE
1,6
E
4,4
SE
8,3
S
2,7
SW
1,6
W
13,4
NW
19,3
C
46,8
Zdroj: SHMÚ Bratislava
Tabuľka č. 21 : Priemerná početnosť smeru vetra (%) v zimných mesiacoch XII – II,
(Ruţomberok 1961-1980)
Stanica
Ružomberok
N
1,7
NE
1,8
E
4,4
SE
8,3
Zdroj: SHMÚ Bratislava
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
39
S
2,6
SW
2,0
W
22,5
NW
17,5
C
50,2
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
5. Ovzdušie
Na základe výsledkov hodnotenia kvality ovzdušia v zónach a aglomeráciách v roku 2010
podľa § 9 ods. 3 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov SHMÚ ako
poverená organizácia vymedzila na rok 2011 na Slovensku 19 oblastí riadenia kvality
ovzdušia v 8 zónach a v dvoch aglomeráciách, z toho 14 pre PM10, jedná oblasť pre PM10 a
NO2 a 4 oblasti pre PM10 a PM2,5.
Medzi vymedzené oblasť riadenia kvality ovzdušia pre PM10 a a PM2,5 patria zo Ţilinského
kraja územia mesta Martin a Vrútky, územie mesta Ţilina a územia mesta Ruţomberok
a obce Likavka.
Najvýznamnejšie zdroje znečisťovania ovzdušia základnými
v Ţilinskom kraji v roku 2010 sú uvedené v tabuľke č. 22.
znečisťujúcimi
látkami
Tabuľka č. 22: Najväčší znečisťovatelia ovzdušia v Ţilinskom kraji za rok 2010
Prevádzkovateľ
Mondi scp, a.s.
Ţilinská teplárenská, a.s.
DOLVAP, s.r.o.,
Mondi scp, a.s.
Swedwood Slovakia, závod Nábytok
TURZOVSKÁ DREVÁRSKA
FABRIKA
Cestné stavby L. Mikuláš, spol. s
r.o.
Zdroj
Regeneračný kotol č.1
Sídlo
Ružomberok
Ţilinská teplárenská, a. s.
Výroba vápna
Kotol na biomasu
Ţilina
Varín
Kotolňa na drevný odpad
Závaţná
Poruba
Nová kotolňa
Kameňolom Zuberec
TZL (t)
95.78140
26.56350
38.95010
Ružomberok
17.99130
15.19590
Turzovka
8.29950
Zuberec
.32018
Výhrevňa č. 3
Kysucké N.
Mesto
7.42038
TATRA nábytkáreň, a.s.
Kotolňa
Martin
4.25730
x
Ţilinská teplárenská, a.s.
Ţilinská teplárenská, a. s.
Ţilina
SO2(t)
922.7270
Martinská teplárenská, a.s.
Mondi scp, a.s.
Tepláreň
Kotol na biomasu
Martin
Ružomberok
724.06400
90.75800
ŢOS Vrútky a.s.
Kotolňa
Výroba nebielenej buničiny
Martin
62.57790
KYSUCA s.r.o.
Mondi scp, a.s.
Mondi scp, a.s.
x
Regeneračný kotol č.1
Ružomberok
27.98880
Ružomberok
14.42100
DOLVAP, s.r.o.,
Výroba vápna
Varín
3.87768
AVEX Production, s.r.o.
Kotolňa AVEX Or. Lesná
Oravská Lesná
3.69858
3.61719
RABČAN, s.r.o.
Kotolňa ObZS Rabča
Rabča
SLOVNAFT a.s.
Kotol na ĽVO, terminál H.
Hričov
Horný Hričov
3.43211
Námestovo
2.73516
Spojená škola internátna
Domov dôchodcov a domov
sociálnych sluţieb pre dospelých
x
kotolňa SŠI Námestovo
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
Kotolňa DDaDSS Novoť
Novoť
2.40969
x
40
NOx (t)
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Výroba ferozliatín. Pr. Široká
Oravský
Podzámok
619.06300
Ţilinská teplárenská, a.s.
Ţilinská teplárenská, a. s.
Ţilina
467.25300
Mondi scp, a.s.
Kotol na biomasu
Ružomberok
374.49000
Ružomberok
303.14000
Martin
276.60100
OFZ, akciová spoločnosť
Regeneračný kotol č.2
Mondi scp, a.s.
Martinská teplárenská, a.s.
Tepláreň
Mondi scp, a.s.
Regeneračný kotol
.1
Ružomberok
271.25600
Mondi scp, a.s.
Paroplynové zariadenie
Ružomberok
182.67100
SPECIALITY MINERALS
SLOVAKIA
Výroba CaCO3
Pec na vápno
Mondi scp, a.s.
Rettenmeier Tatra Timber s.r.o.
KIA Motors Slovakia s.r.o.
OFZ, akciová spoločnosť
Mondi scp, a.s.
Mondi scp, a.s.
116.64400
Ružomberok
110.90400
Kotolňa na biomasu
L. Hrádok
87.66800
SO 300 - Lakovňa
Teplička nad
Váhom
x
x
DOLVAP, s.r.o.,
Ružomberok
50.48570
CO (t)
Výroba vápna
Varín
1623.86000
Výroba ferozliatín. Pr. Široká
Oravský
Podzámok
1311.31000
Kotol na biomasu
Ružomberok
183.70300
Ružomberok
82.8206
Závaţná
Poruba
81.0448
Turzovka
78.9280
Regeneračný kotol č. 2
Swedwood Slovakia, závod Nábytok
Kotolňa na drevný odpad
TURZOVSKÁ DREVÁRSKA
FABRIKA
Nová kotolňa
Rettenmeier Tatra Timber s.r.o.
Kotolňa na biomasu
L. Hrádok
55.41870
Ţilinská teplárenská, a.s.
Ţilinská teplárenská, a. s.
Ţilina
54.74810
Mondi scp, a.s.
Regeneračný kotol č. 1
Ružomberok
35.65280
Mondi scp, a.s.
Pec na vápno
Ružomberok
34.53500
Mondi scp, a.s.
Paroplynové zariadenie
Ružomberok
23.47500
CEMENTÁREŇ LIETAVSKÁ
LÚČKA, a. s.
Výroba a spracovanie mletých
vápencov
Lietavská
Lúčka
21.81940
TATRA nábytkáreň, a.s.
Kotolňa
Martin
19.7440
KOMTERM
Cestné stavby Liptovský Mikuláš,
spol. s r.o.
Výhrevňa kontinuovaný zdroj
Obaľovňa bitúmenových
zmesí
Niţná
11.95120
Podbiel
0.395295
Zdroj: NEIS
Emisie zo stacionárnych zdrojov v okrese Ruţomberok v rokoch 2008 – 2011 sú uvedené
v tabuľke č. 23.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
41
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 23: Emisie zo stacionárnych zdrojov – okres Ruţomberok v rokoch 2008 - 2011
Názov znečisťujúcej látky
Tuhé znečisťujúce látky
Oxidy síry (SOx)
Oxidy dusíka (NOx)
Oxid uhoľnatý (CO)
Organické látky – celkový organický uhlík
(TOC)
Mnoţstvo
ZL(t) za
rok 2008
97,006
331,065
1 205,769
Mnoţstvo
ZL(t) za
rok 2009
111,639
130,315
1 251,216
Mnoţstvo
ZL(t) za
rok 2010
142,139
142,820
1 381,732
Mnoţstvo
ZL(t) za
rok 2011
260,461
218,942
1 392,001
1 922,652
358,103
397,691
488,063
72,869
43,979
39,982
47,968
(Zdroj: NEIS)
Zdroj: NEIS
Na území dotknutých obcí sa nenachádza ţiadny veľký zdroj znečisťovania ovzdušia.
Najbliţšie veľké zdroje znečisťovania ovzdušia sú na území mesta Ruţomberok.
Z hľadiska prípustnej úrovne kvality ovzdušia nepatria dotknuté obce medzi oblasti
vyţadujúce osobitnú ochranu ovzdušia podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
6. Hydrologické pomery
Podľa Atlasu krajiny 2002 patrí dotknuté územie do hydrogeologického regiónu PQ 016
Paleogén a kvartér západnej a strednej časti Liptovskej kotliny. Určujúci typ priepustnosti medzizrnová.
Osou riečnej sústavy dotknutého územia je rieka Váh, ktorý pramení ako Biely Váh v
Zelenom lese a ako Čierny Váh pod Kráľovou hoľou.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
42
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
6.1. Povrchové vody
Územie SR je súčasťou povodia Dunaja a povodia Visly, v ktorých rámci sú podľa
prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené
hydrogeologické rajóny.
Zdroj: Správa o vodnom hospodárstve v SR v roku 2009, MŢP SR
Územie navrhovanej činnosti patrí do povodia Dunaja, čiastkového povodia Váh (Horný Váh).
Povodie Váh (Zdroj: www.povodia.sk)
Horný Váh
Rozlohou 19 696 km2 je povodie Váhu najväčším povodím na Slovensku. Ročne odtečie z
územia 5,4 mil. m3 vody a riečna sieť v území zahŕňa dĺţku vodných tokov takmer 16 000
km. Súčasťou povodia Váhu je aj povodie rieky Nitra. Váh má veľa prítokov a povodie Váhu
sa na celoslovenskej vodnatosti podieľa 37 %.
Povodie Horného Váhu, do ktorého patria všetky rieky a horské potoky Liptova, má
charakteristický vejárovitý systém riečnej sústavy.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
43
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vodné toky
Hydrologickou osou dotknutého územia je rieka Váh, na ktorej bude umiestnená navrhovaná
činnosť.
Rieka Váh
Váh je najdlhšou slovenskou riekou (367,2 km). Povodie s plochou 19 660,977 km2 sa
zaraďuje na prvé miesto z hľadiska plochy i z hľadiska mnoţstva vôd, ktoré Váh z územia
Slovenska odvádza. Váh vzniká sútokom dvoch menších riek Bieleho Váhu a Čierneho Váhu.
Biely Váh pramení na území Vysokých Tatier v ľadovcovom kare Zeleného plesa (2 206 m n.
m.) na juhozápadnej strane Kriváňa, Čierny Váh pramení v Nízkych Tatrách pod Kráľovou
hoľou vo výške cca 1 097 m n. m. Váh sa vlieva v Komárne do Dunaja.
Vybrané hydrologické parametre rieky Váh sú uvedené v tabuľke č. 24.
Tabuľka č. 24: Hydrologické parametre čiastkového povodia rieky Váh
Parameter
Hydrologické číslo povodia
Dĺţka rieky Váh
Veľkosť
4-21-02
367,2 km
Plocha čiastkového povodia Váhu
Plocha čiastkového povodia Váhu na území SR
19 660,977 km2
18 796 km2
Podiel povodia na ploche Slovenska
Toky čiastkového povodia Váhu s plochou povodia nad
1000 km
Dlhodobý priemerný prietok Váhu v ústi Dunaja
Minimálny prietok
Maximálny prietok
37 %
Orava, Kysuca, Malý
Dunaj, Nitra
195,8 m³/s
22,3 m³/s
1 825 m³/s
Zdroj: SHMÚ a Atlas krajiny SR
Tabuľka č. 25: Priemerné mesačné a extrémne prietoky Váh – Bešeňová (m3.s-1)
Stanica
I
II
III
IV
V
VI
VII VIII IX
X
XI
XII
Rok
Tok: Váh
Stanica: Bešeňová
Riečny kilometer: 332,90
Qm
23,02 22,90 25,63 20, 58 71,28 78,95 35,37 61,24 72,58 39,35 31,51 21,45 42,05
Qmax 2010
224,7
Qmin 2010
8,960
Qmax 1978 - 2009
215,5
Qmin 1978 - 2009
1,833
Zdroj: SHMÚ
Významnejšie prítoky rieky Váh
Pravostranné – Bela, Orava, Varínka, Kysuca, Papradnianka, Biela voda, Lednica, Vlára,
Klanečnica, Dubová, Horný Dudváh, Malý Dunaj.
Ľavostranné – Boca, Štiavnica, Demänovka, Ľupčianka, Revúca, Ľubochnianka, Turiec,
Rosinka, Rajčianka, Domaniţka, Teplička, Jarčie, Nitra.
V súčasnosti je na rieke Váh
vodných elektrárni.
vybudovaných 18 veľkých vodných elektrárni a 13 malých
Tabuľka č. 26: Veľké vodné elektrárne na rieke Váh
P. č.
1.
2.
3.
Profil
Rkm
Liptovská Mara
Krpeľany I – derivačný kanál
Sučany – derivačný kanál
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
336,30
17,20
8,50
44
Inštalovaný výkon
(MW)
198,0
24,8
38,4
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
4.
5.
6.
Lipovec – derivačný kanál
Ţilina
Hričov I
1,50
254,61
247,00
38,4
72,0
31,5
7.
8.
9.
10.
11.
Mikšová – derivačný kanál
Povaţská Bystrica – derivačný kanál
Nosice I – derivačný kanál
Ladce – derivačný kanál
Ilava – derivačný kanál
11,90
3,50
2,50
25,70
19,70
93,6
55,2
67,5
18,9
15,0
12.
Dubnica – derivačný kanál
12,10
16,5
13.
14.
15.
16.
17.
Trenčín – Skalka – derivačný kanál
Kostolná – derivačný kanál
Nové Mesto nad Váhom – derivačný kanál
Horná Streda I – derivačný kanál
Madunice – derivačný kanál
1,30
34,0
20,50
7,70
4,70
16,1
25,5
25,5
25,5
43,2
18.
Kráľova
64,0
44,8
Zdroj: Koncepcia vyuţitia HEP vodných tokov SR do roku 2030
Tabuľka č. 27: Malé vodné elektrárne na rieke Váh
P.
č.
Profil
rkm
Inštalovaný výkon
(MW)
1.
2.
3.
4.
5.
Bešeňová
Čierny Váh
Drahovce
Krpeľany II
Hričov II
333,1
9,30
114,50
294,35
247,00
4,8
0,14
0,38
0,52
0,43
6.
7.
8.
9.
10.
Selice
Trenčianske Biskupice
Kočkovce
Nosice II
Okoličné
44,90
163,12
201,40
209,20
348,79
0,52
0,24
0,45
0,72
0,80
11.
12.
13.
Trnovec
Uhorská Ves
Vaţec
351,83
354,15
0
0,80
0,66
0,03
Zdroj: Koncepcia vyuţitia HEP vodných tokov SR do roku 2030
Váh má v úseku pod vodnou nádrţou Bešeňová po cestný most umelý charakter. Pôvodné
koryto bolo nahradené kanálom. Prúdenie vody v tomto úseku je fluviatilné, vyrovnané a
monotónne. Koryto Váhu pod cestným mostom má prírodný, morfologicky pestrý charakter,
aj keď na začiatku úseku pod mostom sú ešte umelo upravené a zosvahované brehy.
Prúdenie vody je prirodzené. Striedajú sa úseky perejnatých plytčín s prúdivými hlbočinami a
úseky pokojne tečúcich vôd. Dno je štrkovito-kamenité. V dotknutom úseku má Váh šírku cca
50 m a priemernú hĺbku 1 – 2 m.
Vodné plochy
V dotknutom území sa prirodzené vodné plochy nenachádzajú.
Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. váţska kaskáda —
systém priehrad a vodných elektrární.
Najbliţšie k lokalite navrhovanej činnosti sa nachádza vodná nádrţ Liptovská Mara a
vyrovnávacia vodná nádrţ Bešeňová.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
45
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vodná nádrž Liptovská Mara
Je najväčšou vodnou nádrţou na Slovensku (celkový objem 361,9 mil. m3 a plocha cca 27
km2). Bola vybudovaná v rokoch 1969 – 1975. Jej hlavnou úlohou je protipovodňová
ochrana, ale zároveň súţi i na výrobu elektrickej energie. Výška hrádze nad terénom 45,0 m,
dĺţka hrádze 1 225 m. Pod hrádzou sa nachádzajú 4 turbíny s výkonom 198 MW
Vyrovnávacia nádrž Bešeňová
Vodná plocha nádrţe je cca 193 ha s objemom 10,73 mil. m3. Sypaná zemná hrádza
dosahuje výšku 12,5 m a dĺţku 1 109 m. Po hrádzi vedie ţelezničná trať a cesta. Jej úlohou
je vyrovnávanie špičkových prietokov z VN Liptovská Mara a tieţ výroba elektrickej energie.
Súčasťou nádrţe je vodná elektráreň s inštalovaným výkonom 4,64 MW.
VVN Bešeňová a VN Liptovská Mara sú spojené umelým kanálom dlhým viac ako 2 km a
širokým cca 46 m.
6.2. Podzemné vody
Podľa hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (J. Šuba, 1981) patrí záujmové územie do
hydrogeologických rajónu PQ 016 Paleogén a kvartér západnej a strednej časti Liptovskej
kotliny.
Vyuţiteľné mnoţstvo podzemných vôd 644,00 l.s -1, odber v roku 2003 - 72,69 l.s-1.
Určujúcim typom priepustnosti je medzizrnová priepustnosť. Kolektorom podzemných vôd v
záujmovom území sú kvartérne fluviálne náplavy poriečnej nivy rieky Váh. Reprezentované
štrkmi aţ piesčitými štrkmi, prekrytými povodňovými hlinami. Hladina podzemnej vody je
väčšinou voľná v hydraulickej spojitosti s tokom Váh.
Tabuľka č. 28: Typy zvodnencov v dotknutom území (Váh –Bešeňová)
Typ zvodnenca 1
Typ zvodnenca 2
Litogeochémia
Sedimentačné prostredie
Popis
Zvodnence s prevaţne medzizrnovým typom priepustnosti
(prevaţne nespevnené sedimenty); štrky; fluviálne
Priestorovo obmedzené alebo nespojité hydrogeologicky vysoko
produktívne zvodnence, rozsiahle a stredne produktívne zvodnence
štrky
fluviálne
štrk a piesčitý štrk poriečnej nivy, prekrytý povodňovými hlinami;
priepustnosť pórová, hladina podzemnej vody väčšinou voľná,
podzemná voda je obvykle v hydraulickej spojitosti s povrchovým
tokom
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
46
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Termálne a minerálne pramene
Liptovská kotlina je na minerálne a termálne pramene bohatá. Nachádza sa tu cca 25 lokalít
takýchto prameňov (napr. Lúčky, Liptovské Sliače, Liptovská Štiavnica, Bešeňová, Liptovský
Ján, Borová Sihoť, Korytnica, Pribylina, Konská a ďalšie). Sú to preváţne vody uhličité.
Povrchové vody prenikajú do hĺbky horninového masívu, tam cirkulujú, obohacujú sa
o minerálne látky a v prípade, ţe nastanú vhodné geologické podmienky, dostávajú sa znovu
na povrch. Chemizmus jednotlivých minerálnych prameňov sa líši v závislosti od podmienok
vzniku týchto vôd. V niektorých prípadoch bola liečivosť týchto prameňov a ich výdatnosť
vyuţívaná na kúpeľné a rekreačné účely. Známe sú kúpele v Lúčkach, Korytnici, Ţeleznom či
Sliačoch. Na rekreačné účely boli tieto pramene vyuţívané v Liptovskom Jane a v súčasnosti
z vrtu aj v Bešeňovej.
Okres Ruţomberok je pomerne bohatý na výskyt minerálnych prameňov. Nachádza sa tu
viac ako 170 prameňov minerálnych vôd. Vyskytujú sa najmä v nasledovných lokalitách:
Bešeňová (30 prameňov), Hrboltová (1), Kalameny (2), Korytnica (12), Liptovská Luţná (5),
Liptovská Osada (2), Liptovské Sliače (6), Liptovská Štiavnica (21), Lúčky (7), Ludrová (3),
Ľubochňa (1), Martinček (1), Potok (5), Rojkov (17), Ruţomberok (7), Stankovany (15),
Švošov (1).
Na území dotknutej obce Bešeňová sa vyskytujú tieto pramene minerálnych a termálnych
vôd:
 LM-1 Bešeňová – Záskalie - prameň sa nachádza severne od obce Bešeňová, nad
ţelezničnou traťou Liptovský Mikuláš – Ruţomberok. V okruhu 5 metrov sa nachádzajú
vývery LM-2, LM-3 a LM-4. Prameň sa nevyuţíva.
 LM-2 Bešeňová – Záskalie – prameň sa nachádza v tesnej blízkosti prameňa LM-1.
Prameň sa nevyuţíva.
 LM-3 Bešeňová – Záskalie - prameň sa nachádza neďaleko prameňov LM-1 a LM-2.
Prameň sa nevyuţíva.
 LM-4 Bešeňová – Záskalie - prameň je zo skupiny (LM-1 – LM-4) najväčší. Je povrchovo
znečisťovaný, voda z neho sa nevyuţíva.
 LM-5 Bešeňová – Záskalie - prameň sa nachádza severne od obce, na juţnom úpätí kopca
„Záskalie―, asi 50 m od skupiny prameňov LM-1 aţ LM-4. Je prekrytý dreveným kadlubom
s kovovým poklopom a prelivovou rúrkou. Voda z prameňa sa vyuţíva miestnymi
obyvateľmi na pitné účely.
 LM-6 Bešeňová – Záskalie - prameň sa nachádzal severne od obce Bešeňová nad cestou
Bešeňová - Potok, v súčasnosti je zaniknutý, ostala po ňom len suchá priehlbina.
 LM-7 Bešeňová – Záskalie - prameň LM - 7 sa nachádzal asi 10 m severne od prameňa LM
- 6. Prameň sa nevyuţíva, zanikol.
 LM-8 Bešeňová – Záskalie - prameň sa nachádzal severne od obce Bešeňová, nad cestou
Bešeňová - Potok. V súčasnosti sa nevyuţíva, zanikol.
 LM-9 Bešeňová – Záskalie - prameň sa nachádzal severne od obce Bešeňová na kopci nad
cestou Bešeňová - Potok, asi 10 m východne od prameňa LM - 8. Prameň sa nevyuţíva,
zanikol.
 LM-10 Bešeňová – Záskalie - prameň sa nachádza severne od obce Bešeňová, na kopci
nad cestou Bešeňová – Potok. Je upravený kameninovou polskruţou. Vyuţíva sa občas
miestnymi obyvateľmi na pitné účely.
 LM-11 Bešeňová – Záskalie - prameň sa nachádza v tesnej blízkosti prameňa LM-10.
Vyviera na povrch len sezónne.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
47
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
 LM-11A Bešeňová – Záskalie - vrt minerálnej vody sa nachádza severne od obce
Bešeňová, na juţnom svahu travertínovej kupy časti Záskalie, pod cestou. V mieste vrtu
vyteká minerálna voda voľne. Voda je povrchove znečisťovaná a nevyuţíva sa.
 LM-12 Bešeňová – Záskalie - prameň sa nachádza severne od obce Bešeňová, nad cestou
Bešeňová – Potok. Vlastný prameň je tvorený kráterom v travertíne. Na odtoku je
prehradený betónovým múrikom, cez ktorý preteká voda. Je hlboký 8 m. Voda je
povrchovo znečisťovaná, preto sa vyuţíva len občasným odberom načieraním.
 LM-13 Bešeňová - prameň sa nachádza severozápadne od obce Bešeňová, asi 50 m od
skleníkov. Prameň nie je upravený. Tvorí ho málo vyvýšená travertínová kupa
s kráterovým otvorom v strede. Prameň má nepravidelný tvar 4 x 7 m. Hĺbka je 1,5 m.
Povrchovo býva znečisťovaný. Vyuţíva sa v letných mesiacoch miestnymi obyvateľmi na
kúpanie.
 LM-14 a LM 15 Bešeňová - pramene sa nachádzali východne od obce Bešeňová, v údolnej
nive rieky Váh. V súčasnosti sú na tom mieste postavené veľkoplošné skleníky. Pramene
sa nepodarilo identifikovať.
 LM-16 Bešeňová - prameň sa nachádza pod hladinou vodnej nádrţe Bešeňová. Nepodarilo
sa ho identifikovať.
 LM-17 Bešeňová - prameň sa nachádzal východne od obce Bešeňová. V súčasnosti je na
mieste, kde sa nachádzal prameň, vybudované parkovisko. Prameň je zlikvidovaný.
 LM-18 Bešeňová - prameň sa nachádzal na východnom okraji obce Bešeňová. S výstavbou
rodinného domu bolo upravené okolie a prameň bol zlikvidovaný.
 LM-19, 20, 21, 22 Bešeňová – Stráň - prameň sa nachádza pod hladinou nádrţe
Bešeňová.
 LM-23 Bešeňová – Stráň - prameň sa nachádza severne od obce Bešeňová na poli medzi
zastavaným územím a ţeleznicou. Prameň nie je upravený. Má nepravidelný, pribliţne
kruhový tvar, o priemere asi 1,2 m. Voda je povrchovo znečisťovaná, nevyuţíva sa.
 LM-24 Bešeňová – Stráň - prameň sa nachádza cca 70 m severovýchodne od prameňa
LM-25 Bešeňová – Stráň - prameň sa nachádza severne od obce Bešeňová na poli medzi
zastavaným územím a ţeleznicou. Prameň nie je upravený, v súčasnosti je jamka
zarastená trávou, voda povrchovo znečisťovaná. Nevyuţíva sa.
 LM-24 Bešeňová – Stráň - prameň sa nachádza na západnom okraji travertínovej kupy,
severne od obce Bešeňová. Prameň nie je upravený, voda iba málo presakuje. Nevyuţíva
sa.
 LM-153 Bešeňová - vrt minerálnej vody je situovaný severovýchodne od obce. Je to
vodorovný odvodňovací vrt. Voda odteká po pravej strane ţelezničného násypu, vyuţíva
sa na pitné účely.
 LM-154 Bešeňová - výver sa nachádza cca 50 m západne od vrtu LM-153. Výver je
povrchovo znečisťovaný, tvorí značne zdevastovanú mláku. Nevyuţíva sa.
 LM-156 Bešeňová - vrt sa nachádza v poli na severovýchodnom okraji obce. Vybudovaný
bol v rámci výskumnej úlohy GÚDŠ v r. 1973. Vrt sa v súčasnosti nevyuţíva.
 LM-171 Bešeňová - vrt bol vybudovaný v rámci výskumnej úlohy s cieľom overenia
geotermálnej energie Liptovskej kotliny, tzv. Bešeňovskej hrásti. Voda z vrtu sa vyuţíva
v komplexe termálneho kúpaliska Bešeňová.
Na území dotknutých obcí Liptovská Teplá a Liptovský Michal sa pramene minerálnych
a termálnych vôd nevyskytujú.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
48
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
7. Fauna a flóra
7.1. Flóra
Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák 1980) patrí dotknuté územie do oblasti
západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), flóry vnútrokarpatských kotlín
(Intercarpaticum), okresu Podtatranské kotliny, podokresu Liptovská kotlina.
Podľa fytogeograficko-vegetačného členenia územia (Plesník, 2002) patrí posudzované
územie do ihličnatej zóny, okresu Liptovská kotlina.
Potenciálna vegetácia
Potenciálne prirodzená vegetácia – je vegetácia, ktorá by sa vytvorila po ukončení všetkých
činností človeka v krajine. Poznanie prirodzenej potenciálnej vegetácie územia je dôleţité
najmä z hľadiska rekonštrukcie, obnovy a ďalšieho prirodzeného vývoja vegetácie (lesnej
i nelesnej) s cieľom jej priblíţenia sa, či úplného prinavrátenia do prirodzeného stavu, aby sa
tak zabezpečila ekologická stabilita územia.
Podľa mapy potenciálnej prirodzenej vegetácie (Atlas krajiny SR 2002) a podľa geobotanickej
mapy Slovenska (Michalko et al., 1986) by pôvodnú potenciálnu vegetáciu záujmového
územia tvorili a v území by sa vytvorili jaseňovo-brestovo-dubové lesy v povodiach veľkých
riek (tvrdé luţné lesy).
V priľahlom území k lokalite navrhovanej činnosti by sa nachádzali zmiešané listnato-ihličnaté
lesy v severných karpatských kotlinách a v širšom území bukové a jedľovo-bukové lesy,
jaseňovo-brestovo-dubové lesy a fragmenty nátrţníkových dubových lesov.
U - jaseňovo-brestovo-dubové lesy v povodiach veľkých riek (tvrdé lužné lesy)
Vyskytujú sa na vyšších a relatívne suchších polohách údolných nív so zriedkavejšími a
časovo kratšími povrchovými záplavami. Pôdy sú od typologicky nevyvinutých nivných
a glejových aţ po hnedé pôdy, bohaté na ţiviny. Krovinové poschodie je dobre vyvinuté a
druhovo bohaté. V bylinnej vrstve sú prítomné nitrofilné, mezofilné a hygrofilné druhy.
Drevinové zastúpenie: javor poľný (Acer campestre), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jaseň
úzkolistý (Fraxinus angustifolia), čremcha obyčajná (Padus avium), dub letný (Quercus
robur), brest väzový (Ulmus laevis), brest hrabolistý (Ulmus minor), medzi ktoré bývajú hojne
primiešané aj niektoré dreviny mäkkých luţných lesov: napr. topoľ biely (Populus alba),
topoľ čierny (Populus nigra), topoľ osika (Populus tremula), jelša lepkavá (Alnus glutinosa),
rozličné druhy vŕb a iné, na najsuchších polohách sa sporadicky vyskytuje aj hrab.
V krovinovom poschodí sa vyskytuje svíb krvavý (Swida sanguinea), vtáčí zob (Ligustrum
vulgare), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), a iné.
V bylinnom podraste dominujú: cesnačka lekárska (Alliaria petiolata), veternica iskernikovitá
(Anemone ranunculoides), zvonček širokolistý (Campanula trachelium), chochlačka dutá
(Corydalis cava), blyskáč jarný (Ficaria verna), krivec ţltý (Gagea lutea), lipkavec obyčajný
(Galium aparine), zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea) a iné.
Reálna vegetácia
Reálna nelesná vegetácia je vegetácia, ktorá sa nachádza v súčasnosti na dotknutom území
je však výsledkom zmien, ktoré sú odrazom vplyvu človeka na prírodné pomery tohto
územia.
Pôvodné ţivočíšne i rastlinné spoločenstvá sú z väčšiny priestoru vytlačené a pozmenené.
Existujúce spoločenstvá sú v súčasnosti pod tlakom antropogénnych aktivít.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
49
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Navrhovaná činnosť bude realizovaná na rieke Váh. Na priľahlom území sa prakticky
nenachádza prirodzená vegetácia. Súčasný stav vegetačného krytu širšieho územia je značne
odlišný od potenciálneho prirodzeného prípadne rekonštruovaného stavu. Z pôvodnej
vegetácie sa v dotknutom území nezachovali ţiadne ucelené asociácie.
V dotknutom území sa nachádzajú:
Na pravom brehu toku sa v dotknutom úseku nachádza nesúvislá drevinová vegetácia, ktorú
tvoria jednotlivé solitéry drevín resp. rozvoľnený rad drevín priemerného veku cca 25 rokov.
Z druhov sú zastúpené javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior),
jelša sivá (Alnus incana), vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba lykovcová (Salix daphnoides).
Krovitá etáţ bola odstránená. Niektoré dreviny poškodené vetrom boli vyrúbané. Na jednom
mieste bolo dosadených niekoľko solitérov smreka
Nadväzujúce trávnaté porasty na pravom brehu toku majú poloprírodný sekundárny
charakter. Ide o intenzifikované travinné spoločenstvá so zastúpením beţných a hojne
rozšírených druhov tráv a bylín bez väčšej fytocenologickej hodnoty a bez výskytu
významných a chránených rastlinných druhov. Okraje porastov sú ruderalizované i vzhľadom
na blízkosť IBV a cestnej komunikácie.
Ľavý breh dotknutého úseku tvorí viacetáţový porast v šírke cca 30 m. Stromovú etáţ tvoria
dreviny vo veku 25 – 30 rokov, s priemerom nad 30 cm.
V drevinovom zloţení dominujú vŕby (85 %) - vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba lykovcová
(Salix daphnoides) a vŕba rakytová (Salix caprea). Jednotlivo sú v poraste zastúpené druhy:
čremcha obyčajná (Padus avium), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jelša sivá (Alnus incana),
topoľ čierny (Populus nigra), splanená jabloň (Malus sp.).
Stredná etáţ dosahuje priemerný vek 10 rokov a priemer kmeňa priemerne 10 cm. Dreviny
druhej etáţe sú zastúpené jednotlivo alebo v menších skupinách. Z druhov sa vyskytujú
javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), čremcha obyčajná
(Padus avium), vŕba rakytová (Salix caprea).
Spodnú etáţ tvorí krovitý porast svíbu krvavého (Cornus sanguinea), ostruţiny malinovej
(Rubus idaeus), ostruţiny oţinovej (Rubus caesius), s ojedinelým výskytom bazy čiernej
(Sambucus nigra). Vtrúsene sa vyskytuje divý chmeľ (Humulus lupulus), ktorý preniká aţ do
strednej etáţe.
Brehový porast na ľavom brehu, ktorý je priamo ovplyvnený zaplavovaním a podmáčaním, je
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
50
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
redukovaný na šírku 5 – 7 m. Ako vyplýva z charakteru porastov, pôvodný jaseňovo-jelšový
luţný les sa nezachoval a charakter a zloţenie biotopu bolo zmenené opakovanými zásahmi
človeka v prospech vŕb.
Ostatný porast je na zvýšenej terase, ktorá bola vytvorená ako nelegálna skládka odpadov
z výstavby VN Liptovská Mara, čím je poznačené i zloţenie a kvalita porastu.
Plocha porastu je poznačená nelegálnym skládkovaním odpadu z minulosti i zo súčasnosti,
časť drevín rastie na starých naváţkach stavebného odpadu.
Drevinová vegetácia na brehoch dotknutého úseku toku nemá charakter biotopu Ls1.3
Jaseňovo-jelšový podhorský luţný les (NATURA 2000 91EO), ktorý zodpovedá danému
stanovišťu.
Dotknuté porasty nie sú biotopom vzácnych ani chránených druhov rastlín.
Chránené druhy flóry
V terestrických biotopoch dotknutej lokality sa nezistili ţiadne chránené druhy flóry uvedené
vo vyhláške MŢP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Vo vodnom toku sa uvádza (podľa ŠOP SR) výskyt chránených vodných druhov rastlín
národného významu:
 močiarka vodná (Batrachium aquatile), spoločenská hodnota – 16,59 €/jedinec,
 močiarka riečna (Batrachium fluitans), spoločenská hodnota- 49,79 €/jedinec,
 červenavec ostrolistý (Potamogeton acutifolius), spoločenská hodnota - 26,55 €/jedinec.
močiarka vodná
močiarka riečna
červenkavec ostrolistý
Močiarka vodná (Batrachium aquatile)
Rastie takmer v celej Európe (okrem najsevernejších oblastí), v severnej Afrike, v centrálnej a
východnej Ázií a pri pacifickom pobreţí Severnej i Juţnej Ameriky. Rastie prevaţne v stojatých,
plytkých aţ stredne hlbokých vodách, často na miestach s kolísajúcim vodným stĺpcom, v teplejších
oblastiach. Osídľuje tieţ obnaţené dna, kde vytvára terestrické formy. V tečúcich vodách je
pravdepodobne vzácny.
Močiarka riečna (Batrachium fluitans)
Vyskytuje sa v západnej a strednej Európe, severnom taliansku, sekundárne i na Kanárskych
ostrovoch. Rozsiahle porasty tvorí v prudšie tečúcich vodách pod haťami alebo v náhonoch. Rastie od
plytkých vôd aţ po hlboké okolo 3 m. Ku kvalite vody je pomerne tolerantná. Vyţaduje tečúce vody
riek alebo väčších potokov, najmä s hrubým štrkom a okruhliakmi na dne.
Červenkavec ostrolistý (Potamogeton acutifolius),
Je to európsky druh, ktorý sa vyskytuje súvislejšie v severnej polovici Európy, doznieva na juhu a
západe kontinentu. Na Slovensku sa vyskytuje ojedinele najmä v níţinách. Rastie v plytkých stojatých
vodách s bahnitým dnom, najčastejšie v rybníkoch, ale tieţ vo vodných priekopách a mŕtvych riečnych
ramenách. Voda môţe byť eutrofna. Vodná jednoročná rastlina koreniaca v bahnitom dne. Celá
rastlina zostava pod hladinou, kde vytvára husté porasty.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
51
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
7.2. Fauna
Podľa zoogeografického členenia územia (Mazúr, Lukniš,1980) spadá záujmové územie do
provincie Karpaty, oblasti Západné Karpaty, vonkajšieho obvodu, podtatranského okrsku.
Podľa zoogeografického členenia - terrestrický biocyklus Slovenska (Jedlička,
Kalivodová in Miklós et al., 2002) je dotknuté územie súčasťou podkarpatského úseku
v rámci provincie listnatých lesov; z hľadiska limnického biocyklu (Hensel, Krno in Miklós et
al., 2002) patrí území do hornováţskeho okresu pontokaspickej provincie.
V blízkom okolí lokality navrhovanej činnosti sa vyskytujú najmä druhy viazané na vodné
biotopy rieku Váh a VN Bešeňová a VN Liptovské Mara. V širšom okolí sa nachádzajú i ďalšie
druhy viazané najmä na ľudské obydlia a polia.
Obojţivelníky - skokan hnedý (Rana temporaria), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo),
salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra).
Plazy - jašterice, slepúch lámavý (Anguis fragilis), uţovka obyčajná (Natrix natrix).
Vtáky - kormorán veľký (Phalacrocorax carbo), kačica divá (Anas platyrhynchos), bocian
biely (Ciconia ciconia), vodnár potočný (Cinclus cinclus), volavka popolavá (Ardea cinerea),
potápka chochlatá (Podiceps cristatus), potápka hnedá (Podiceps ruficolis), kačica hvízdavá
(Anas penelope), rybárik obyčajný (Alcedo atthis).
Na ľudské obydlia sú z vtákov viazané napr. lastovička obyčajná (Hirudo rustica), vrabec
domový (Passer domesticus), sýkorka belasá (Parus major), sýkorka uhliarka (Parus ater),
hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto),
Na poliach a v širšom okolí sa vyskytuje škovránok poľný (Alauda arvensis), stehlík pestrý
(Carduelis carduelis), stehlík číţavý (Carduelis spinus) vrany, kavky, sojka škriekavá
(Garrulus glandarius), drobné spevavce, z dravcov najmä sokol myšiar (Falco tinnunculus),
jastrab krahulec (Accipiter nisus), jastrab veľký (Accipiter gentilis), myšiarka ušatá (Asio
otus), myšiak lesný (Buteo buteo) a ďalšie druhy vtákov.
kačica divá
kormorán veľký
bocian biely
potapka hnedá
Netopiere - dulovnica menšia (Neomys anomalus), večernica tmavá (Vespertilo murinus),
podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), uchaňa čierna
(Barbastella barbastellus), večernica pozdná (Eptesicus serotinus).
Malé cicavce - jeţ bledý (Erinaceus concolor), krt podzemný (Talpa europaea), hraboš poľný
(Microtus arvalis), myška drobná (Microtus minutus), hranostaj čiernochvostý (Mustela
erminea), vydra riečna (Lutra lutra), zajac poľný (Lepus europaeus).
Veľké cicavce - líška hrdzavá (Vulpes vulpes), diviak lesný (Sus scrofa), srnec lesný
(Capreolus capreolus), jeleň lesný (Cervus elaphus),
V dotknutom úseku rieky Váh bolo podľa Odbornej štúdie z hľadiska vplyvov a možných
dopadov na vážske populácie rýb a návrh opatrení na ich elimináciu, MVE Liptovská Teplá
využitie energetického potenciálu Váhu so záchranným chovom lipňa tymianového, Ing.
Miroslav Zontág, apríl 2009, počas rokov 1999 – 2008 zaznamenaných cca 16 druhov rýb
patriacich do 7 čeľadí:
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
52
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 29: Ichtyofaunistické osídlenie Váhu pri Bešeňovej
Čeľaď/Druh
Uhrovité (Anguillidae)
úhor európsky (Anguilla Anguilla)
IUCN
ČZ
LR:cd
LR:cd
VU
LR:Ic
DD
LR:cd
Druh ochrany
Vyhl. č.
Natura
24/2003 2000
Bern
Emerald
Kaprovité (Cyprinidae)
belička európska (Alburnus alburnus)
jalec hlavatý (Leuciscus cephalus)
plotica červenooká (Rutilus rutilus)
podustva severná (Chondrostoma
nasus)
Šťukovité (Esocidae)
šťuka severná (Esox lucius)
LR:Ic
Lososovité (salmonidae)
hlavátka podunajská (Hucho hucho)
pstruh potočný (Salmo labrax m. fario)
pstruh
lacustris)
jazerný
(Salmo
III
labrax
EN
LR:cd
LR:Ic
4b
HD II,V
III
HD V
III
A
m.
pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss
sivoň potočný (Salvelinus fontinalis)
Lipňovité (Thymallidae)
lipeň tymianový (Thymallus thymallus)
Hlaváčovité (Cottidae)
hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio)
LR:Ic
x
HD II
hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus)
A
III
Ostrieţovité (Percidae)
ostrieţ zelenkastý (Perca fluviatilis)
zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)
Vysvetlivky:
IUCN – Svetová únia ochrany prírody
ČZ – Henzel a Muţík 2001
BERN – Bernský dohovor
III – príloha č. III
EMERALD – územia osobitného záujmu
Natura 2000
HD II,V – príloha č. 2, 5 smernice o biotopoch
CR – kriticky ohrozený druh
EN – ohrozený druh
VU – zraniteľný druh
LR – menej ohrozený druh
LR:cd – druh závislý na ochrane
LR:nt – takmer ohrozený druh
LR:Ic –najmenej ohrozený druh
Úhor európsky (Anguilla Anguilla)
Vyskytuje sa vo všetkých typoch vôd. Pre svoju pohyblivosť a sústavné vysadzovanie do jednotlivých
povodí je značne rozšírený. Areál jeho rozšírenia zahŕňa podhorské pásmo pstruha, níţinné vodné
toky, vodné nádrţe, štrkoviská, veľké priehrady a odstavené ramená riek. V hojnom počte sa
vyskytuje v mŕtvych ramenách a v hlbočinách, štrko-pieskoviskách a stal sa významnou rybou aj v
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
53
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
mimopstruhových údolných nádrţiach. Rád sa zdrţiava pod haťami, v kamenných regulačných
zásypoch a na okrajoch súvislých pásov pobreţných zatopených porastov. Úhor sa ţiví potravou
ţivočíšneho pôvodu ako sú larvy vodného hmyzu, červy, raky, malé mŕtve ale aj ţivé rybky. Úhor
podniká dlhé cesty a preto sa dostane aj do lokalít vzdialených od miest vysadenia. Výskyt úhora je
dnes moţný len vďaka zarybňovaniu. Úhor sa zdrţuje v miestach s dostatkom úkrytov. V riekach sú to
korene stromov, podomleté brehy, väčšie balvany a podobne. V stojatých vodných plochách husto
zarastené pobreţné oblasti, kamenné hrádze, alebo členité dno s mnoţstvom úkrytov. V nočných
hodinách sa úhor vydáva na lov celkom blízko brehu.
Belička európska (Alburnus alburnus)
Belička je rozšírená a beţná rybka, ktorá sa vyskytuje vo všetkých typoch tečúcich vôd s výnimkou
pstruhového pásma. Vyhľadáva pokojnejšie úseky, povrch dna nerozhoduje. V stojatých vodách býva
takisto početná. Je to spoločenská ryba, ktorá sa zdrţuje v blízkosti vodnej hladiny. V niektorých
lokalitách sa premnoţuje. Potravu jej tvoria menšie vodné ţivočíchy, alebo splavovaný hmyz. Je
krátkoveká, doţíva sa len 5 - 7 rokov a dorastá do 20 cm.
Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus)
Jalec hlavatý patrí u nás medzi najrozšírenejšie ryby. Stretneme sa s ním prakticky vo všetkých typoch
vôd s výnimkou horských potokov a stojatých vôd s veľkým nedostatkom kyslíka. Preniká aţ do pásma
pstruha. Najlepšie sa mu darí v níţinných potokoch a riekach, kde teplota vody v lete vystúpi nad
20ºC. Mlaď jalca hlavatého sa zdrţuje v blízkosti brehov, kde sa vo veľkých skupinách vyhrieva na
slnku. Staršie jedince osídľujú hlbšie tône v blízkosti koreňov stromov. Je to spoločenská ryba.
Hlavnou výhodou jalca je to, ţe skonzumuje všetko jedlé čo sa vo vode nachádza. V pstruhových
vodách býva jalec príleţitostnou rybou
Plotica červenooká (Rutilus rutilus)
Plotica červenooká sa vyskytuje vo všetkých typoch tečúcich vôd s výnimkou horských bystrín. Preniká
aţ do pásma pstruha. Najlepšie sa jej darí v pokojných níţinných tokoch, alebo vodných nádrţiach. Je
to spoločenská ryba, ktorá sa za vhodných podmienok vyskytuje vo veľkom mnoţstve. Konzumuje
rastlinnú aj ţivočíšnu potravu. Jej rast je pomalý, ale doţíva sa vysokého veku aţ 20 rokov. Môţe
narásť aţ do dĺţky 50 cm a váhy 2 kg.
Podustva severná (Chondrostoma nasus)
Podustva severná je spolu s jalcom hlavatým najrozšírenejšou rybou podhorských úsekov riek. Obýva
prúdivé toky všetkých pásiem s výnimkou horného pstruhového pásma. Je to spoločenská ryba
zdrţujúca sa v početných skupinách. Dáva prednosť otvoreným úsekom, nepotrebuje sa ukrývať.
Potrava podustvy pozostáva z lariev vodného hmyzu a inej ţivočíšnej potravy splavovanej prevaţne po
dne. Okrem toho sa špecializuje na zoškriabavanie rias zo skál na dne. Mladé podustvy sa zdrţujú v
početných húfoch v plytčinách riek spoločne s mladými jalcami a hrúzmi. Podustvy ktoré sa narodia v
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
54
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
malom potoku tam zostávajú aţ do príchodu jesene, kedy sa sťahujú do hlavného toku.
Šťuka severná (Esox lucius)
Šťuka je veľmi hojná ryba, má veľmi široké zemepisné rozšírenie. Vyskytuje sa v Eurázii aj v Severnej
Amerike. Osídľuje prakticky všetky typy vôd od níţinného pleskáčového pásma aţ po okraj
pstruhového pásma. Ojedinele sa vyskytuje aj v pstruhových vodách, kde je intenzívne potlačená.
Uprednostňuje číre pokojné vody so štrkovým podkladom a brehy s bohatým porastom rastlín. Na
takých miestach stojí takmer bez pohybu a striehne na korisť. Napriek tomu, ţe uprednostňuje
teplejšie a rozsiahlejšie vodné toky a mŕtve ramená, nájde sa aj v úzkych podhorských potokoch a v
malých odstavených hlbočinách, ako aj vo veľkých údolných nádrţiach, najmä v prvých rokoch po ich
napustení.
Hlavátka podunajská (Hucho hucho)
Je pomerne málo rozšírená. Vyskytuje sa v niektorých priestranných podhorských zónach riek s
chladnou a prekysličenou vodou a štrkopieskovým dnom na rozhraní lipňového a pstruhového pásma.
Preferuje členitý prirodzený tok. Osídľuje aj údolné nádrţe s chladnou vodou a štrkopieskovým dnom.
Hlavátka je výhradne riečnou rybou, vyhýbajúcou sa stojatej vode, i keď sa v dospelosti rada uchyľuje
do hlbších výmoľov a tôni. Nikdy sa nesťahuje v dospelosti do mora, vyhľadáva len priestrannejšie
úseky riek, kde je koryto rieky uţ priestrannejšie, rozmanitejšie, ale ešte silno prúdivé. Najviac jej
vyhovujú stredné časti tokov podhorských riek. Vyţaduje si čistú vodu, tvrdé dno a hojnosť rýb
slúţiacich jej za potravu. Stanovištia vyhľadáva na rozhraní prúdov a tíšin v miestach, kde sa môţe
ukryť v dne koryta, za veľkými balvanmi a v miestach, kde sa môţe ukryť a kde sa zdrţiavajú najmä
podustvy, ktoré tvoria jej hlavnú potravinovú základňu. Je výslovne stanovišťnou rybou prudko
tečúcich, na kyslík bohatých riek. V súčasnosti sa vyskytuje v hornom Váhu, Orave a v Turci, Hornáde,
Dunajci a v Poprade, kde bola vysadená umele, ojedinele v Hrone nad Podbrezovou.
Pstruh jazerný (Salmo labrax morpha lacustris)
Osídľuje veľké a hlboké, na kyslík bohaté jazerá od severného Ruska, Škandinávie, Islandu, Britských
ostrovov cez strednú Európu aţ do alpskej oblasti a bývalej Juhoslávie. Migrujúca forma z veľkej
skupiny pstruhov, na neres preniká do riek (niekedy neres prebieha aj v jazere).
Pstruh dúhový (Oncoryhnchus mykiss)
Pstruh dúhový nie je naša pôvodná ryba. Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky. Obľubuje
podobné lokality ako pstruh potočný s výnimkou horských bystrín. Vyhovuje mu teplejšia voda a
priestranné toky, alebo vodné nádrţe. Zdrţiava sa v dolných úsekoch pstruhových vôd, miestami
v lipňovom pásme, ktoré v zime nezamŕza a kde teplota vody neklesá pod 2 – 3 stupne. Dobré
podmienky nachádza v mnohých údolných nádrţiach a v druhotných pstruhových pásmach pod
nádrţami. V priehradách môţe dosiahnuť hmotnosť aj viac ako 5 kg. Hlavnou potravou je hmyz a jeho
vývojové štádiá, u väčších pstruhov drobné rybky. Jeho rozšírenie je obmedzené a ovplyvňované
umelým vysadzovaním.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
55
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Sivoň potočný (Salvelinus fontinalis)
Sivoň potočný nie je naša pôvodná ryba, bol dovezený zároveň so pstruhom dúhovým a udrţal sa
v niektorých vodách dodnes i u nás. Pôvodne sa vyskytoval vo východnej časti Severnej Ameriky.
Vyskytuje sa najmä v chladnejších, na kyslík bohatých prameništných úsekoch potokov, riek a
chladných čistých jazerách. Sivoň má jednu neobyčajnou vlastnosť - je schopný sa prispôsobiť
extrémne tvrdým podmienkam. Znáša veľmi nízke teploty, dlhodobé zamŕzanie hladiny jazier, značnú
kyslosť vody (u nás beţne preţíva i pri pH 5,3 a veľmi chudobnú potravnú ponuku. Náročný je len na
mnoţstvo kyslíka vo vode. Vyskytuje sa i vo veľkých nadmorských výškach a môţe prenikať aţ do
pramenných oblastí tokov a preţívať v potôčkoch širokých niekoľko decimetrov. Často je v takých
lokalitách vôbec jedinou rybou schopnou sa tu trvalo udrţať.
Lipeň tymianový (Thymallus thymallus)
Lipeň tymiánový je jediným zástupcom čeľade lipňovitých u nás. Obýva úseky na hranici pstruhových
a mimopstruhových vôd. Vyhľadáva čisté podhorské toky s hlbšou a rýchlejšie tečúcou vodou, kde sa
rýchlejšie prúdy striedajú s pomalými a stojatými úsekmi, na kyslík bohaté vody podhorského pásma
a štrkopieskové aţ kamenisté dno. Je hojne rozšírený v lipňových pásmach tečúcich vôd, jeho počet sa
zvyšuje intenzívnym vysadzovaním do vhodných vôd. Dáva prednosť priestrannejším tokom aj bez
moţnosti úkrytu. Často obýva aj druhotné pstruhové pásma pod údolnými nádrţami, ba vyskytuje sa
aj v niektorých údolných nádrţiach. Zdrţuje sa v húfoch v počte niekoľko desiatok jedincov. Podstatnú
časť potravy tvoria larvy vodného hmyzu. Druhú základnú zloţku tvorí suchozemský hmyz splavovaný
na hladine, alebo v stĺpci vody. Lipeň tymiánový je krátkoveký. Priemerne sa doţíva len 6 rokov. Je to
krásna ryba, ktorá z niektorých vodných tokov vďaka zásahu človeka úplne vymizla. Lipeň sa u nás do
rybárskych revírov pravidelne vysadzuje.
Hlavač bieloplutvý (Cottus gobio)
Sú to malé rybky, vyskytujúce sa takmer v celej Európe, okrem väčšej časti Škandinávie a Juţnej
Európy. Ţije v rýchlejšie prúdiacich tokoch s čistou, na kyslík bohatou vodou. Väčšinou sú to horské
potoky a riečky, malé pramenité horské potôčiky s malým spádom. Vystupuje vyššie ako pstruh. Dno
vyţaduje kamenisté alebo štrkovo-piesčité, pretoţe sa rád ukrýva pod kamene. Ţijú na dne čistých
horských a podhorských potokov a riek v pásme pstruha a lipňa. Vzhľadom
k tomu, ţe u nich absentuje v ústrojenstve plynový mechúr, pohybujú sa po dne len poskokmi a nie sú
schopné sa zdrţovať vo vodnom stĺpci.
Hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus)
Hlaváč pásoplutvý osídľuje najhornejšie, pramenné časti tokov, smerom po prúde ho je čoraz menej a
je nahradzovaný hlaváčom bieloplutvým. Úsek spoločného výskytu oboch druhov však býva len veľmi
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
56
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
krátky. Je to prúdomilný druh, ţijúci v horských a podhorských potokoch s chladnou, čistou a na kyslík
bohatou vodou, s kamenitým či štrkovitým dnom. Ţije pod kameňmi, v prúdoch a perejách. Biológia
tohto druhu je takmer totoţná s hlaváčom bieloplutvým. Ţiví sa hlavne larvami vodného hmyzu.
Dorastá do dĺţky aţ 15 cm a veku do 10 rokov.
Ostrieţ zelenkastý (Perca Fluviatilis)
Ostrieţ je veľmi rozšírený, vyskytuje vo všetkých typoch vôd s výnimkou horských potokov pásma
pstruha. Vyskytuje sa skoro vo všetkých vodách a rybníkoch. Vyhýba sa horným úsekom pstruhových
vôd a tokom s rýchlou, chladnejšou vodou. Ostrieţ je pôvodom hlbinná ryba. Najlepšie sa mu darí v
níţinných vodách a vodných nádrţiach, kde je zastúpený v hojnej miere. Ostrieţ je dravá ryba, ktorá
konzumuje všetko mäsité. Uţ v mladom veku si trúfne aj na drobné rybky. V našich vodách dosahuje
beţne len okolo 200 g hmotnosti. Vo väčších nádrţiach pri dostatku potravy môţe narásť aj do 2 kg.
Často sa premnoţuje.
Zubač veľkoústy (Sander lucioperca)
Zubáč veľkoústy patrí medzi naše najcennejšie ryby. Vďačí tomu najmä pre svoje rastové schopnosti,
kde nezriedka dosahuje dĺţky jedného metra a hmotnosti aj nad 8 kg. V našich vodách sa vyskytuje v
hojnom mnoţstve. Osídľuje priestrannejšie typy vôd. V riekach dáva prednosť hlbším úsekom s
dostatkom vhodných úkrytov a miernejším prúdom. Vo vodných nádrţiach sa zdrţiava v blízkosti
vodných rastlín, zatopených konároch stromov a iných prekáţok. Je to výhradne dravá ryba, ktorá sa
ţivý hlavne malými rybami, príleţitostne aj inými vodnými ţivočíchmi. Väčšinou sa vyskytuje v blízkosti
vodných rastlín, zatopených konárov stromov a iných úkrytov, kde je dostatočne hlboká voda. Vo
vodných tokoch to sú hlbšie zátoky s pokojnejšou vodou. Obýva čisté hlbšie jazerá a priehrady a dolné
toky riek a ich ramená.
Chránené druhy fauny
Priamo na dotknutej lokalite neboli v čase posudzovania zistené ţiadne chránené druhy
fauny európskeho ani národného významu.
V širšom území je pravdepodobnosť výskytu niektorých chránených druhov:
Chránené druhy európskeho významu
Cicavce (Mammalia)
- večernica tmavá (Vespertilo murinus)
- večernica severská (Eptesicus nilssoni)
- večernica pozdná (Eptesicus serotinus)
- uchaňa čierna (Barbastella barbastellus)
- netopier obyčajný (Myotis myotis)
- podkovár malý (Rhinolophus hipposideros)
- vydra riečna (Lutra lutra)
Vtáky (Aves)
- rybárik obyčajný (Alcedo atthis)
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
57
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Obojživelníky (Amphibia)
- kunka ţltobruchá (Bombina variegata)
Chránené druhy národného významu
Cicavce (Mammalia)
- dulovnica menšia (Neomys anomalus)
- bielozúbka krpatá (Crocidura suaveolens)
- jeţ bledý (Erinaceus concolor)
- hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea)
Vtáky (Aves)
potápka chochlatá (Podiceps cristatus), potápka hnedá (Podiceps ruficolis), kormorán veľký
(Phalacrocorax carbo), volavka popolavá (Ardea cinerea), bocian biely (Ciconia ciconia),
labuť veľká (Cygnus olor), kačica divá (Anas platyrhynchos), kačica hvízdavá (Anas
penelope), chocholačka vrkočatá (Aythya fuligula), vodnár potočný (Cinclus cinclus), čajka
smejivá (Larus ridibundus), čajka bielohlavá (Larus Cachinans), jastrab krahulec (Accipiter
nisus), škovránok poľný (Alauda arvensis), vodnár potočný (Cinclus cinclus), rybárik
obyčajný (Alcedo atthis), myšiarka ušatá (Asio otus), myšiak lesný (Buteo buteo), stehlík
pestrý (Carduelis carduelis), stehlík číţavý (Carduelis spinus), lastovička domová (Hirundo
rustica), sýkorka uhliarka (Parus ater), vrabec domový (Passer domesticus), jarabica poľná
(Perdix perdix), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), drozd čierny (Turdus merula),
drozd čvíkotavý (Turdus pilaris) a iné.
Plazy (Reptilia)
- slepúch lámavý (Anguis fragilis)
- uţovka obojková (Natrix natrix)
Obojživelníky (Amphibia)
- ropucha bradavičnatá (Bufo bufo)
- skokan hnedý (Rana temporaria)
- salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra)
7.3 Významné biotopy
Z chránených biotopov sa v širšom úseku Váhu uvádza v podkladoch ŠOP SR výskyt
biotopov európskeho významu:

Vo4 Níţinné aţ horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a CallitrichoBatrachion (NATURA 3260), spoločenská hodnota 19,58 €/1 m2;

Br2 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺţ ich brehov (NATURA 3220), spoločenská
hodnota 24,56/1 m2.
V území priamo dotknutom realizáciou navrhovanej činnosti neboli uvedené biotopy v čase
posudzovania identifikované. V prípade ich zistenia v priebehu ďalšieho stupňa prípravy
navrhovanej činnosti sa bude postupovať podľa príslušných právnych predpisov , najmä
zákona č. 543/2002 Z.z. a súvisiacich predpisov.
7.4. Rybársky revír
Dotknuté územie navrhovanej činnosti je súčasťou rybárskeho revíru
Váh č. 19, revír č. 3 – 47000-4-1
Okres: Ruţomberok
Charakter: lososový - P
Účel: lovný
Úsek rieky Váh: od Jamborovho prahu nad SCP Ruţomberok po teleso hrádze VVN Bešeňová
Podmienky lovu: lov rýb je povolený 100 m od telesa hrádze VVN Bešeňová.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
58
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Podľa zákona č. 139/2002 Z.Z o rybárstve je v rybárskych revíroch povolený výkon
rybárskeho pravá. Rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách
určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie uţívať na to
v nevyhnutnej miere pobreţné pozemky. Rybárske právo prideľuje Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Slovenskému rybárskemu zväzu Ţilina na vodných
tokoch.
Uţívateľ rybárskeho revíru je povinný okrem iného rybársky revír zarybňovať podľa
zarybňovacieho plánu a viesť o tom evidenciu. Loviť a privlastňovať ryby si môţu len osoby
ktoré na to majú príslušné povolenie.
Uţívateľom rybárskeho revíru Váh č. 19 je Slovensky rybársky zväz- Rada Ţilina, ktorý ho
pridelil na obhospodarovanie Mestskej organizácii SRZ Ruţomberok.
Vplyv navrhovanej činnosti na rybársky revír a rybárske hospodárenie vyhodnotil na základe
poţiadavky navrhovateľa znalec SRZ Ing. Peter Beleš. Kompenzácie vyplývajúce z posúdenia
navrhovateľ akceptoval a sú súčasťou „Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o vzájomných
právach povinnostiach a spolupráci― medzi navrhovateľom a MsO SRZ Ruţomberok, ktorá
bola podpísaná 9. 10. 2012.
8. Krajina
Okres Ruţomberok zaberá plochu 64 681 ha, z toho 42 718 ha lesov, 18 403 ha
poľnohospodárskej pôdy, 422 ha vodných plôch, 2 061 ha zastavaných plôch a 1 078 ha
ostatných plôch. Lesy pokrývajú 66,1 % územia okresu.
8.1.
Krajinná štruktúra
Pod krajinnou štruktúrou sa rozumie horizontálne a vertikálne usporiadanie vlastnosti
krajinných prvkov, ktoré sa pôsobením diferenciačných činiteľov špecificky kombinujú v
určitom priestore, čím vytvárajú rôzny krajinnoekologický potenciál pre vyuţívanie.
Prvotná krajinná štruktúra predstavuje súbor prirodzených systémov tzn. jednotlivých prvkov
krajinného systému napr. horninového prostredia, geomorfológie, ovzdušia , vody, prvkov
ochrany prírody a pod.
Druhotná štruktúra krajiny predstavuje súbor prirodzených, človekom čiastočne alebo úplne
zmenených prirodzených systémov alebo novovytvorených umelých prvkov krajinného
systému a ich vzájomných väzieb.
Na súčasnej krajinnej štruktúre vidieť, aký je aktuálny stav vyuţitia zeme.
Štruktúra územia dotknutých obcí podľa zastúpenia kultúr je uvedená v tabuľke č. 30.
Tabuľka č. 30: Štruktúra územia dotknutých obcí v % podľa kultúr
(k 31. 12. 2012)
Územie
Okres Ruţomberok
Bešeňová
Liptovská Teplá
Liptovský Michal
PP
spolu
LP
28,3
78,1
76,9
69,5
66,1
2,1
12,0
0
Vodné
plochy
0,6
3,2
2,0
1,9
Zastavané
plochy
Ostatné
plochy
3,2
8,8
5,1
22,1
1,9
7,6
3,9
9,7
Zdroj: ŠÚ SR
V záujmovom území a jeho širšom okolí boli mapované tieto prvky súčasnej krajinnej
štruktúry:

poľnohospodárske plochy (mozaika poľnohospodárskych plôch - orná pôda, trvalé trávne
porasty);
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
59
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.

vodné toky (rieka Váh a jej prítoky);

vodné plochy (VN Liptovská Mara, VN Bešeňová)

lesné pozemky (najbliţšie súvisle lesné plochy vo vzdialenosti cca 4 – 7 km od lokality
navrhovanej činnosti)

nelesná vegetácia – predstavuje ju líniová drevinová vegetácia
a cestných komunikáciách a sídelná vegetácia;

sídelné útvary (Bešeňová, Liptovská Tepla, Liptovský Michal, Ivachnová);

prvky technickej infraštruktúry a dopravnej infraštruktúry (napr. diaľnica D1 a ďalšie
cestné komunikácie; elektrické vedenia, priemyselné areály).
pri vodných tokoch
Lokalita navrhovanej činnosti a jej bezprostredné okolie sa nachádza v priestore so
zastúpením primárnej aj sekundárnej krajinnej štruktúry. Vodný tok Váhu má v dotknutom
úseku pod mostom prirodzený charakter koryta a vodných biotopov. Jeho brehové porasty
a širšie okolie má sekundárny charakter (diaľnica a iné cestné komunikácie, divoká skládka
odpadov na ľavom brehu, sídelne útvary, regulovaný úsek rieky Váh, vodné nádrţe a iné.
8.2. Scenéria krajiny
Krajinná scenéria širšieho územia je daná prechodom z rovinného charakteru (niva rieky
Váh), cez pahorkatiny aţ do pohorí (Nízke Tatry, Chočské vrchy, Veľká Fatra, Vysoké Tatry).
Záujmová lokalita je rieka Váh s minimálnym sklonom terénu s úzkym neúplným pásom
brehových porastov. Na vyvýšenej pravej strane sa nachádza zastavané územie obce
Bešeňová, na ľavej strane vedie diaľnica D1.
Za pozitívne nosné prvky scenérie krajiny moţno povaţovať sprievodnú zeleň vodných tokov,
vodné plochy, roztrúsenú i keď málo zastúpenú zeleň na poľnohospodárskych pozemkoch a
sídelnú zeleň. Súvislejšie plochy lesných porastov sú juţne a severne od lokality navrhovanej
činnosti vo vzdialenosti 4 – 7 km. Fragmenty lesných porastov sa nachádzajú i juhozápadne
od lokality za diaľnicou D1.
Za negatívne prvky scenérie krajiny moţno povaţovať sústavu nadzemných vedení
inţinierskych sietí, cesty, priemyselné areály a väčšie bloky poľnohospodárskej, ornej pôdy,
ktoré sú väčšinou bez drevinovej vegetácie.
8.3. Krajinný obraz
Krajinný obraz kaţdého územia je daný prírodnými, najmä reliéfovými pomermi a
vytvorenými prvkami súčasnej krajinnej štruktúry. Reliéf predstavuje limitu vo vizuálnom
vnímaní krajiny, ktorá určuje, do akej miery je kaţdá priestorová jednotka krajiny
výhľadovým a súčasne videným priestorom. Prvky krajinnej štruktúry určujú estetický
potenciál daného priestoru, resp. bariérovo (pozitívne aj negatívne) tento priestor
ovplyvňujú.
Krajinný obraz vyjadruje vizuálne identifikovateľné vlastnosti krajiny. Obraz krajiny okrem
estetického hodnotenia vlastnosti krajiny, odráţa aj vnútorné vlastnosti krajiny – prírodnú,
kultúrnu a historickú hodnotu.
Krajinný obraz Liptovskej kotliny moţno povaţovať i napriek rušivým prvkom priemyselnej
výstavby a dopravnej infraštruktúry za veľmi kvalitný, nakoľko územie Liptovskej kotliny je
obklopené vysokými pohoriami, ktoré mu dodávajú neopakovateľnú estetickú hodnotu.
To čo dnes v krajine vidieť je výsledkom činnosti človeka a procesov, ktoré krajinu po celé
desaťročia formovali.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
60
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
9. Územia chránené podľa osobitných predpisov a ich ochranné pásma
Územia chránené podľa osobitných predpisov, ktoré sa nachádzajú na území okresu
Ruţomberok moţno rozdeliť do dvoch základných skupín:
 územia chránené podľa zákona č. 534/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
 územia chránené podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
9.1. Územia chránené podľa zákona č. 543/2002 Z. z.
9.1.1. Európska sústava chránených území Natura 2000
Sústavu Natura 2000 tvoria dva typy území:
 chránené vtáčie územia (osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) –
vyhlasované na základe smernice Rady EÚ o ochrane voľne ţijúcich vtákoch č.
79/409/EHS);
 chránené územia európskeho významu (osobitné územia ochrany (Special Areas of
Conservation, SAC) – vyhlasované na základe smernice Rady EÚ o ochrane biotopov,
voľne ţijúcich ţivočíchov a voľne rastúcich rastlín č. 92/43).
Chránené vtáčie územia (SKCHVU)
Na územie okresu Ruţomberok zasahujú dve chránené vtáčie územia.
Tabuľka č. 31: Chránené vtáčie územia na území okresu Ruţomberok
Kód lokality
Názov lokality
Kraj
Útvar ŠOP SR
SKCHVU013
Malá Fatra
Ţilinský
NP Malá Fatra
SKCHVU018
Nízke Tatry
Prešovský
NP Nízke Tatry
MVE
Zdroj: www.envitoportal.sk
Cieľom ochrany v CHVÚ je zachovanie a obnova ekosystémov významných pre druhy vtákov,
pre ktoré je oblasť vyhlásená v ich prirodzenom areáli rozšírenia, ako aj zaistenie podmienok
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
61
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
pre zachovanie populácie týchto druhov v priaznivom stave z hľadiska ich ochrany. Stav
druhu z hľadiska ochrany je povaţovaný za priaznivý, keď údaje o populačnej dynamike
druhu naznačujú, ţe sa dlhodobo udrţuje ako ţivotaschopný prvok svojho biotopu,
prirodzený areál druhu sa nezmenšuje a existuje dostatok biotopov na dlhodobé zachovanie
jeho populácie.
Územie lokalizácie navrhovanej činnosti nie je súčasťou ţiadneho chráneného vtáčieho
územia.
Chránené územie európskeho významu (SKUEV)
Na území okresu Ruţomberok sa nachádza 12 navrhovaných chránených území európskeho
významu.
Navrhovaná činnosť má byť umiestnená na lokalite, ktorá je súčasťou navrhovaného územia
európskeho významu SKUEV0253 Váh.
Ostatné navrhované územia európskeho významu sú dostatočne vzdialené od riešenej
lokality, a preto sa nepredpokladá závaţný vplyv navrhovanej činnosti na uvedené lokality.
Navrhované územia európskeho významu v okrese Ruţomberok
MVE
Zdroj:www.sopsr.sk
Tabuľka č. 32: Územia európskeho významu v okrese Ruţomberok
Kód lokality
Názov lokality
Kraj
Útvar ŠOP SR
SKUEV0058
SKUEV0164
SKUEV0197
SKUEV0198
SKUEV0238
SKUEV0243
SKUEV0253
Tlstá
Revúca
Salatín
Zvolen
Veľká Fatra
Orava
Váh
Ţilinský
Ţilinský
Ţilinský
Ţilinský
Ţilinský
Ţilinský
Ţilinský
NAPANT
NP Veľká Fatra
NAPANT
NAPANT
NP Veľká Fatra
TANAP
TANAP
SKUEV0254
SKUEV0305
SKUEV0663
SKUEV1152
SKUEV1197
Močiar
Choč
Šíp
Sliačské travertíny
Salatín
Ţilinský
Ţilinský
Ţilinský
Ţilinský
Ţilinský
NP Malá Fatra
TANAP
NP Malá Fatra
NAPANT
NAPANT
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
62
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
SKUEV0253 Váh
Výmera: 251,9 ha
Katastrálne územie: Bešeňová, Hrboltová, Hubová, Kraľovany, Likavka, Liptovská Teplá,
Lisková, Ľubochňa, Ruţomberok, Stankovany, Švošov, Turík
Zdroj: ŠOP SR
Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany
3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺţ ich brehov .
3260 Níţinné aţ horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a CallitrichoBatrachion
6430 Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od níţin do
alpínskeho stupňa
Druhy, ktoré sú predmetom ochrany
Hlavátka podunajská (Hucho hucho), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), vydra riečna (Lutra
lutra), podkovar malý (Rhinolophus hipposideros), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus),
netopier obyčajný (Myotis myotis), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), netopier
pobreţný (Myotis dasycneme), netopier ostrouchý (Myotis blythi), kolok vretenovitý (Zingel
streber), kunka ţltobruchá (Bombina variegata), mlynárik východný (Leptidea morsei), hrúz
fúzatý (Gobio uranoscopus), pimprlík mokraďný (Vertigo angustior).
hlaváč bieloplutvý
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
vydra riečna
63
hrúz fúzatý
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
hlavátka podunajská
kunka ţltobruchá
kolok vřetenovitý
mlynárík východný
pimprlík močiarný
Lokalita navrhovanej činnosti je súčasťou navrhovaného územia európskeho významu
Popis biotopov, ktoré sú predmetom ochrany
Vo4 (3260) Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a
Callitricho-Batrachion
Charakteristika biotopu
Biotop zahŕňa druhovo chudobné spoločenstvá vodných rastlín, ktoré osídľujú korytá
tečúcich vôd (bystriny, potoky, níţinné rieky), prípadne periodicky prietočné toky. Porasty
tvoria najmä ponorené a čiastočne na hladine sa vznášajúce druhy, zakorenené v dne. Druhy
sa veľmi dobre prispôsobujú zmene ekologických podmienok počas roka, čo sa prejavuje
zmenou štruktúry porastov, pričom dôleţitú úlohu má najmä intenzita prúdenia vody. Biotop
je rozšírený od horského stupňa aţ po níţiny, nachádza sa na horných a stredných prítokoch
Turca, Hrona, Váhu, Ipľa a inde. Vyhovujú mu toky s relatívne nízkou teplotou vody, jej
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
64
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
rýchlym prúdením, vysokým a stabilným obsahom kyslíka, vysokou priehľadnosťou vody a
hrubozrnnými usadeninami. Vo vegetácii prevaţujú vodné machorasty, z cievnatých rastlín sú
to najmä močiarka štetôčkovitá a hviezdoše. Biotop sa vyskytuje aj v korytách dolných tokov,
kde uţ je relatívne vyššia teplota vody, prúdenie je spomalené a obsah kyslíka a
priehľadnosť sú zníţené. V zátokách pomalých tokov môţu rásť ponorené rozvoľnené
porasty, prípadne formácie s listami rozloţenými na vodnej hladine, aké tvorí väčšina
typických rastlín biotopu.
Druhové zloženie
Rastliny: Dominantné druhy biotopu sú berla vzpriamená (Berula erecta), hviezdoše (rod Callitriche), močiarka štetôčkovitá (Batrachium penicillatum), močiarka vodná (Batrachium
aquatile), okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus), lokálne aj červenačka hustolistá
(Groenlandia densa). Sprevádza ich červenavec hrebenatý (Potamogeton pectinatus),
červenavec kučeravý (Potamogeto crispus), červenavec prerastenolistý (Potamogeto
perfoliatus), červenavec uzlatý (Potamogeto nodosus), jeţohlav jednoduchý (Sparganium
emersum), šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia), zanichelka močiarna (Zannichellia palustris).
Z machorastov prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica) a zobáčik (Rhynchostegium
riparioides).
Ţivočíchy: bitýnia bahenná (Bithynia tentaculata), čepček močiarny (Acroloxus lacustris),
korýtko maliarske (Unio pictorum), krivák hrebenitý (Gammarus roeselii), váţky (Gomphus
vulgatissimus, G. flavipes, Onychogomphus forcipatus), škľabka riečna (Anodonta anatina),
jalec maloústy (Leuciscus leuciscus), jalec tmavý (Leuciscus idus), plotica červenooká
(Rutilus rutilus), karas zlatistý (Carassius carassius), ostrieţ zelenkavý (Perca fluviatilis),
šťuka severná (Esox lucius), zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca), zubáč volţský
(Stizostedion volgensis) a iné.
Kvantitatívne a kvalitatívne údaje výskytu
Ukazovateľ
Stav
Počet ÚEV s výskytom biotopu 3260
Rozloha v ÚEV v SR
Rozloha mimo ÚEV
Rozloha v SR
21
231,96 ha
158,04 ha
390 ha
Rozloha v ÚEV Váh
12,59 ha
Rozloha v území dotknutom navrhovanou činnosťou
nebol zistený
Zdroj: ŠOP SR a vlastný terénny prieskum
Br2 (3220) Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov
Kvantitatívne a kvalitatívne údaje výskytu
Ukazovateľ
Počet ÚEV s výskytom biotopu 3220
Rozloha v ÚEV
Rozloha mimo ÚEV
Rozloha v SR
Stav
18
51,27 ha
23,73 ha
75 ha
Rozloha v ÚEV Váh
Rozloha v území dotknutom navrhovanou činnosťou
Zdroj: ŠOP SR a vlastný terénny prieskum
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
65
2,51 ha
nebol zistený
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Charakteristika biotopu: Biotop tvoria trávnaté, prípadne vysokobylinné dvoj- aţ trojvrstvové
spoločenstvá, ktoré sú druhovo chudobné v dôsledku prevládnutia smlzu alebo chrastnice.
Ich stanovišťom sú poriečne náplavy, ktoré sú podmáčané a neustále podomieľané
prúdiacou vodou. Náplavy sú vzhľadom na rýchlejšie prúdenie vody štrkovité aţ kamenité.
Jemnozem sa ukladá len medzi kameňmi alebo vytvára na povrchu súvislý nános v hrúbke
niekoľko centimetrov. Porasty tvoria na brehoch tokov charakteristické lemy rôznej dĺţky a
šírky. Smerom ku korytu riek sú veľmi často v kontakte so spoločenstvami zaplavovaných
trávnikov (zväz Potentillion anserinae), prípadne sa kombinujú s porastmi s myrikovkou
nemeckou (3230), porastmi vŕb (3240) a taktieţ s porastmi deväťsilov (6430). Viaţu sa na
horské oblasti, ale dajú sa nájsť aj na horných a stredných tokoch väčších riek.
Druhové zloženie
Rastliny: Dominantnými druhmi sú chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea) a
smlz patrsťový (Calamagrostis pseudophragmites). Sprievodné druhy sú deväťsil lekársky
(Petasites hybridus), lipnica pospolitá (Poa trivialis), psinček obrovský (Agrostis gigantea),
reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), steblovka splývavá (Glyceria fluitans), vrbovka
ruţová (Epilobium roseum), niektoré štiavce, napr. štiavec klbkatý (Rumex conglomeratus),
štiavec kučeravý (Rumex crispus), štiavec vodný (Rumex aquaticus), hviezdica hájna
(Stellaria nemorum), iskerník plazivý (Ranunculus repens), lipkavec obyčajný (Galium
aparine), mäkkuľa vodná (Myosoton aquaticum), nezábudka močiarna (Myosotis
scorpioides), roripa lesná (Rorippa sylvestris) a iné vlhkomilné druhy.
Ţivočíchy: čiapočka potočná (Ancylus fluviatilis), hrachovka potočná (Pisidium casertanum),
korýtko riečne (Unio crassus), ploskuľa horská (Crenobia alpina), hlaváč pásoplutvý (Cottus
poecilopus), pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), svrčiak riečny (Locustella fluviatilis),
trasochvost horský (Motacilla cinerea), vodnár obyčajný (Cinclus cinclus) a iné.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
66
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Br6, Br7,AI5, Lk5 (6430) Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstva na poriečnych
nivách od nížin do alpínskeho stupňa
Charakteristika biotopu
Biotop tvoria štyri podjednotky: Br6 Brehové porasty deväťsilov, Br7 Bylinné lemové
spoločenstva, Al5 Vysokobylinné spoločenstvá alpínskeho stupňa, Lk5 Vysokobylinné
spoločenstvá na vlhkých lukách. Prvá zahŕňa vysokobylinné spoločenstvá na nivách v
horskom aţ alpínskom stupni na rôznych geologických podloţiach, od zásaditých a
neutrálnych aţ po mierne kyslé. Vzhľad porastov výrazne ovplyvňujú viaceré nápadné druhy.
Druhú podjednotku tvoria husté, viacvrstvové príbreţné spoločenstvá s deväťsilmi alebo so
štiavcom alpským. Vyskytujú sa na prirodzených, poloprirodzených aţ zaburinených
stanovištiach na brehoch vodných tokov v horských oblastiach, menej na podsvahových
prameniskách a v priekopách popri cestách. Tretia podjednotka osídľuje brehy väčších riek,
dobre zásobených ţivinami, najmä v níţinách a pahorkatinách. Porasty sú vzhľadovo veľmi
nejednotné, pretoţe sa v nich strieda viacero dominantných druhov. Sú schopné pomerne
rýchlo obsadiť obnaţené brehy. Štvrtá podjednotka predstavuje kvetnaté vysokobylinné lúky
s prevahou širokolistých bylín na celoročne vlhkých aţ mokrých stanovištiach v alúviách
vodných tokov, v terénnych depresiách a na svahových prameniskách. Porasty sa len občas
alebo nepravidelne kosia.
Kvantitatívne a kvalitatívne údaje výskytu
Ukazovateľ
Počet ÚEV s výskytom biotopu 3260
Rozloha v ÚEV v SR
Rozloha mimo ÚEV
Stav
111
1 699 ha
646 ha
Rozloha v SR
Rozloha v ÚEV Váh
Rozloha v území dotknutom navrhovanou činnosťou
Zdroj: ŠOP SR a vlastný terénny prieskum
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
67
2 345 ha
2,5 ha
Nebol zistený
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
9.1.2. Národná sústava chránených území
Okrem chránených území európskej sústavy Natura 2000 existuje podľa zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny národná sústava chránených území.
Územie Slovenska je rozdelené do 5 stupňov ochrany, rozsah obmedzení sa zväčšuje so
zvyšujúcim sa stupňom ochrany. Na území, ktorému sa neposkytuje osobitná ochrana podľa
uvedeného zákona, platí prvý stupeň ochrany.
Podľa tohto zákona sú ustanovené nasledovné kategórie chránených území:






chránená krajinná oblasť (2. stupeň ochrany),
národný park (3. stupeň ochrany),
chránený areál (3. aţ 5. stupeň ochrany),
prírodná rezervácia a národná prírodná rezervácia (4. aţ 5. stupeň ochrany),
prírodná pamiatka a národná prírodná pamiatka (4. aţ 5. stupeň ochrany),
chránený krajinný prvok (2. aţ 5. stupeň ochrany).
Ochranné pásma národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie a prírodnej
pamiatky majú primerane niţší stupeň ochrany. Uvedené stupne ochrany platia všeobecne,
môţu sa však zmeniť vyhlásením zón chráneného územia. Chránené územie moţno na
základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny podľa povahy prírodných hodnôt, a to v 2.
aţ 5. stupni ochrany.
Veľkoplošné chránené územia (CHKO, NP)
Na územie okresu Ruţomberok zasahujú NP Malá Fatra, NP Veľká Fatra a NP Nízke Tatry.
Národný park Malá Fatra
Rok vyhlásenia: 1988 (NV SSR č. 24/88 Zb. o Národnom parku Malá Fatra zo dňa 18.
januára. 1988).
Výmera: 22 630 ha (ochranné pásmo 23 262 ha)
Geomorfologický celok: severozápadná časť Západných Karpát
Okresy: Ţilina, Dolný Kubín, Martin, Ruţomberok
NP Malá Fatra sa nachádza v severozápadnej časti Západných Karpát. Zaberá celý
orografický celok Krivánskej Malej Fatry. Je najzápadnejším NP karpatského oblúka. Je
osobitný mimoriadnou pestrosťou geologických a klimatických pomerov, čo prispelo k tomu,
ţe sa tu vyprofilovala veľká rozmanitosť rastlinných a ţivočíšnych spoločenstiev typických pre
Západné Karpaty.
Krivánska Malá Fatra je z hľadiska geologickej stavby jadrovým pohorím. Skladá sa
z kryštalického jadra a z obalu druhohorných usadených hornín. Pestré geologické podloţie
podmienilo členitý reliéf s charakteristickými bralami, na vápnitých horninách vznikli tiesňavy,
rozličné skalné útvary a bralnaté hrebene. Ostro členitý reliéf na odolných horninách ostro
kontrastujte s menej členitým a zaobleným povrchom na ľahšie zvetrávajúcich horninách.
Takmer 2/3 územia Malej Fatre zaberajú lesy. Je tu dobre vyvinutá a z väčšej časti aj
zachovalá zonácia lesných spoločenstiev. Na relatívne malom území je tu zastúpených
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
68
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
sedem výškových vegetačných stupňov - od dubovo-bukového, cez bukový, bukovo-jedľový,
smrekovo-bukovo-jedľový, smrekový, kosodrevinový aţ po relikty alpínskeho stupňa.
Dnešné zloţenie a rozloha nezodpovedá pôvodným lesom. Pôvodná plocha lesov bola oveľa
väčšia. Pôvodné zmiešané lesy boli nahradené smrekovými monokultúrami a tieţ čistými
bučinami, ktoré majú oveľa niţšiu stabilitu oproti pôvodným zmiešaným lesom. Pôvodný
zmiešaný les je na tomto území zloţený z tzv. karpatskej zmesi, zmesi buka, smreka a jedle,
s vtrúsenou prímesou iných drevín, ako sú javor horský, smrekovec, hrab, jaseň, breza,
borovica a pod. V súčasnosti tu prevládajú listnaté dreviny (60 %) nad ihličnatými (40 %).
Najrozšírenejšou drevinou je buk (55%), potom nasleduje smrek (30 %), jedľa (6 %),
kosodrevina (3 %) a javor horský (2 %). V členitom teréne na skalných terasách sa
nachádzajú spoločenstvá borovice lesnej. V miestach s teplejšou klímou, sa zachovali
spoločenstvá kyslých dubových bučín. Zachovalé pásma kosodreviny sa nachádzajú v oblasti
Malého Kriváňa, Veľkého Kriváňa a Chlebu. Niektoré lesné porasty v NP Malá Fatra
sú človekom minimálne ovplyvnené a majú vlastnosti pralesa. Takéto porasty sa nachádzajú
v NPR Kľačianska Magura, NPR Šramková, NPR Šútovská dolina, NPR Rozsutec a v NPR
Stratenec.
Na území NP a jeho ochranného pásma bolo doteraz zistených viac ako 1 100 druhov vyšších
rastlín. Vyskytujú sa tu aj 4 endemity Malej Fatry - alchemilka Sojákova, alchemilka
panenská, očianka stopkatá a jarabina Margittaiho.
Charakteristickými druhmi nad hornou hranicou lesa sú vŕba sieťkovaná, dryádka
osemlupienková, prilbica tuhá, mliečivec alpínsky, stračia nôţka a pod. Na prechodných
rašeliniskách, slatiniskách, vlhkých a podmáčaných lúkach sú bohato zastúpené ohrozené
rastlinné spoločenstvá zastúpené druhmi ako napr. rosička okrúhlolistá, rosička anglická,
vstavač Fuchsov, vstavačovec májový, bradáčik vajcovitý, mečík strechovitý, všivec
močiarny, páperníky atď.
V nadväznosti na rozmanitosť biotopov sú pestré i ţivočíšne spoločenstvá. Z bezstavovcov
moţno uviesť napr. jasoňa červenookého a fúzača alpského. Zo stavovcov napr. uţovka
stromová, rosnička zelená, vretenicu severná, mlok karpatský, z vtákov ľabtušku vrchovskú.
Charakteristickými pre rozsiahlejšie horské biotopy sú veľké šelmy ako medveď hnedý, vlk
dravý, rys ostrovid a mačka divá, z pernatých dravcov orol skalný, jastrab lesný, včelár lesný,
sokol sťahovavý, sokol lastovičiar a pod. Na území NP a v jeho blízkom okolí hniezdi
najväčšia a najmenšia európska sova výr skalný a kuvik vrabčí.
Z glaciálnych reliktov sa vyskytujú napr. kuvik kapcavý, ďubník trojprstý, myšovka
vrchovská, piskor vrchovský. Zo zástupcov druhov viazaných na vodné prostredie - mlok
karpatský, mlok vrchovský.
Brehy vodnatejších potokov obývajú vodnáre obyčajné, vzácne aj rybáriky obyčajné, z
drobných cicavcov oba druhy dulovníc a z predátorov kriticky ohrozená vydra riečna. Na
lúkach a pasienkoch vo večerných a nočných hodinách môţno počuť volanie chrapkáča
poľného.
Na území NP Malá Fatra a jeho ochranného pásma sa nachádzajú 4 územia európskeho
významu a to Varínka, Zázrivské lazy, Malá Fatra a Močiar a jedno chránené vtáčie území,
CHVÚ Malá Fatra. V rámci územia národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza
30 maloplošných chránených území (14 NPR, 10 PR, 5 PP a 1 CHA). Výmera maloplošných
chránených území je takmer 4 900 ha (22 % z výmery NP).
Záujmové územie nie je súčasťou územia NP Malá Fatra. Východná hranica NP sa nachádza
cca 17,5 km západne od lokality navrhovanej činnosti.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
69
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Národný park Veľká Fatra
Rok vyhlásenia: 2002 (NV SR č. 140 z 27. marca. 2002).
Výmera: 40 371 ha (ochranné pásmo 26 132 ha)
Geomorfologický celok: vnútorné Západné Karpaty
Okresy: Turčianske Teplice, Martin, Banská Bystrica, Ruţomberok (k. ú. Liptovská Osada,
Liptovské Revúce, Ruţomberok, Ľubochňa) a časť Dolného Kubína.
NP Veľká Fatra leţí v severozápadnej časti stredného Slovenska. Patrí medzi naše najväčšie a
najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1592 m n. m.
Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo
mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Ţulové jadro vystupuje na povrch len v
oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia tvoria najmä usadené
horniny druhohôr. Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí. Výškový
gradient ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v
juţnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny vysokohorský reliéf. S ním ostro
kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexmi chočského príkrovu. Tu sú vytvorené
krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do
tejto časti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi
najznámejšie jaskyne patria Maţarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna. Vďaka členitému
reliéfu a pestrému geologickému podkladu sa tu zachovali rastlinné spoločenstvá z rozličných
období postglaciálneho vývoja. Medzi vzácne spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na
vápencových bralách. Vzácny relikt našej kveteny, pochybok huňatý (Androsace villosa),
ktorý má na Tlstej jedinú lokalitu na Slovensku. Skoro na jar sa hole pokryjú fialovým
kobercom kvetov šafranu karpatského (Crocus heuffelianus), neskôr ich vystrieda biela
veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora) a ţltohlav najvyšší (Trollius altissimus). Na
strmých úbočiach sa nachádza mnoţstvo lavínových ţľabov. Ročne tu spadne 40 - 200 lavín.
Pribliţne 85 % územia pokrývajú lesy od dubovo-bukového vegetačného stupňa aţ po
kosodrevinový. Na nedostupných strmých svahoch sa zachovali pôvodné pralesové
ekosystémy. Zaujímavosťou Veľkej Fatry je veľký výskyt chráneného tisu obyčajného (Taxus
baccata), ktorý je v Európe dnes uţ pomerne vzácny. Najväčší výskyt dosahuje v NPR
Harmanecká tisina. V lesoch rastie vzácny endemit Veľkej Fatry cyklámen fatranský
(Cyclamen fatrense), ktorý nerastie nikde inde na svete iba vo Veľkej Fatre a západnej časti
Nízkych Tatier. O širokej biologickej rozmanitosti Veľkej Fatry svedčí výskyt viac ako 1 000
druhov vyšších rastlín a 3 000 druhov bezstavovcov. Hlboké lesy sú domovom lesných šeliem
- medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka obyčajný (Canis lupus), rysa ostrovida (Lynx lynx)
a mačky divej (Felis silvestris). Nachádzajú sa tu aj ohrozené kurovité vtáky - tetrov hlucháň
(Tetrao urogallus) je a tetrov hôľniak (Tetrao tetrix). Hniezdi tu orol skalný (Aquila
chrysaetos). Problémy spôsobuje introdukovaný alpský poddruh kamzíka vrchovského
(Rupicapra rupicapra rupicapra), ktorý kríţením môţe ohrozovať genetickú čistotu pôvodnej
tatranskej populácie kamzíka vrchovského na území NP Nízke Tatry a poškodzuje vzácnu
skalnú vegetáciu Veľkej Fatry.
Na území Veľkej Fatry bolo vyhlásených 35 maloplošných chránených územ. Sú to prevaţne
neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary alebo zachovalé mokrade.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
70
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Veľká Fatra je zaradená do európskej sústavy chránených území Natura 2000 ako územie
európskeho významu a chránené vtáčie územie. Veľká Fatra je vďaka bohatým zásobám
vody od roku 1987 vyhlásená za chránenú vodohospodársku oblasť.
Medzi najobľúbenejšie turistické lokality patrí Gaderská a Blatnická dolina, bralnaté
dominanty Turčianskej kotliny Tlstá a Ostrá, hlavný hrebeň v oblasti Kríţnej, Ostredka a
Borišova, Blatnický a Sklabinský hrad a pamiatková rezervácia ľudovej architektúry osada
Vlkolínec, ktorá patrí do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Záujmové územie nie je súčasťou územia NP Veľká Fatra. Východná hranica NP sa nachádza
cca 11 km západne od lokality navrhovanej činnosti.
Národný park Nízke Tatry (NAPANT)
Rok vyhlásenia: 1978 (NV SSR č. 119/1978).
Výmera: 81 095 ha (ochranné pásmo 123 990 ha)
Geomorfologický celok: centrálne Západné Karpaty
Okresy: Banská Bystrica, Brezno, Poprad, Liptovský Mikuláš, Ruţomberok
Na území NAPANT pramenia Hron, Váh, Hnilec a Hornád. Z minerálnych vôd na území je
najznámejšia Korytnica a termálne pramene v Liptovskom Jane.
Nízke Tatry sú druhým najvyšším pohorím Západných Karpát. Najvyšší vrchol je Ďumbier
(2 043 m). Najznámejšou jaskyňou je Zbojnícka jaskyňa, ktorá bola v dobe ţeleznej osídlená.
Najväčší komplex jaskýň na Slovensku sú Demänovské kvapľové jaskyne (Demänovská
ľadová jaskyňa, Jaskyňa Slobody, Mieru, Pustá, Okno).
Dominujúcim rastlinným spoločenstvom v NAPANT je les, ktorý pokrýva asi 70 % z celkovej
rozlohy. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou
bielou (Abies alba), smrekom obyčajným (Picea abies), javorom horským (Acer
pseudoplatanus), javorom mliečnym (Acer platanoides) a jaseňom štíhlym (Fraxinus
excelsior), ktoré prevládajú v západnej a juţnej časti národného parku. Častými druhmi v
nich sú kopytník európsky (Asarum europaeum), fialka lesná (Viola reichenbachiana), fialka
Rivinova (Viola riviniana), starček vajcovitolistý (Senecio ovatus), chlpaňa hájna (Luzula
luzuloides).
Medzi významne rastliny vyskytujúce sa na tejto lokalite patria najmä: ochyrea tatranská
(Ochyraea tatrensis), cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), dryádka osemlístková (Dryas
octopetala), jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica),
soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), zvonček karpatský (Campanula carpatica),
skalienka leţatá (Loiseleuria procumbens), kučeravec čiarkovitý (Cryptogramma crispa).
V lesoch NAPANT ţije veľké mnoţstvo poľovnej zveri. Zastúpená je jelenia, diviačia a srnčia
zver. Zo šeliem tu ţijú kuny, lasica, rys ostrovid, líška obyčajná, vlk obyčajný, v okrajových
častiach mačka divá. Priaznivé podmienky pre existenciu tu má šelma medveď hnedý. V
alpínskom pásme ţijú typicky vysokohorské ţivočíchy ako hrabáč tatranský (Pitymys tatricus),
hrabáč sneţný (Chionomys nivalis), populácia svišťa vrchovského (Marmota marmota) a
populácia kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), ktorý je pôvodným
obyvateľom Vysokých Tatier a do Nízkych Tatier bol introdukovaný v rokoch 1969-1974.
Vtáctvo zastupujú druhy horského pásma, pásma kosodreviny a holí. K významným
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
71
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
hniezdičom patria včelár obyčajný (Pernis apivorus), orol skalný (Aquila chrysaetos),
nepravidelne sokol sťahovavý (Falco peregrinus), tetrov obyčajný (Lyrurus tetrix), kuvičok
vrabčí (Glaucidium passerinum), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), dubník trojprstý
(Picoides tridactylus), murárik červenokrídly (Tichodroma muraria). Svoj hniezdny areál tu
má aj bocian čierny (Ciconia nigra). Mnohé vtáčie druhy patria medzi vzácne migranty. V
roku 1995 tu bola preukázateľne potvrdená prvá hniezdna lokalita kolibkára zeleného v rámci
Slovenska.
K ďalším významným ţivočíchom vyskytujúcich sa na tomto území patria behúnik podzemný
(Duvalius microphtalmus), mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok horský (Triturus
alpestris), piskor vrchovský (Sorex alpinus), hraboš sneţný tatranský (Microtus nivalis
mirhanreini), hrabáč tatranský (Pitymys tatricus).
Záujmové územie nie je súčasťou územia NP Nízke Tatry. Lokalita navrhovanej činnosti sa
nachádza v blízkosti severnej hranice ochranného pásma NP Nízke Tatry, ale nie je jeho
súčasťou.
Maloplošné chránené územia (PR,NPR,PP,CHA)
V okrese Ruţomberok bolo vyhlásených 37 maloplošných chránených území (PP – 13, NPP –
3, NPR – 10, PR – 10, CHA - 1).
Tabuľka č. 33: Osobitne chránené územia ochrany prírody a krajiny v okrese Ruţomberok
Názov
územia
Bešeňovské
travertíny
Katastrálne
územie
Bešeňová
Rok
vyhlásenia
1951
Kategória
ochrany
Výmera
v m2
PP
7 323
Travertínové kopy a
terasy s vývermi
minerálnych vôd.
42 900
Výnimočný typ jazera,
vzniklo mechanickým
pohybom svahu skalné steny.
18 000
Geologický a
geomorfologický výtvor
recentných travertínov s
výskytom botanicky
významných druhov
rastlín.
1 690
Odkryv jurského
súvrstvia
rádiolaritového vývoja.
Profil, zloţenia a
zafarbenia dogerských
vrstiev.
1990
Blatné
Bukovinka
Dogerské
skaly
Ľubochňa
Ruţomberok
Ruţomberok
PP
1980
1952
PP
PP
Predmet ochrany
Jazierske
travertíny
Ruţomberok
1952
PP
22 200
Geomorfologická forma
travertínovej terasy o
hrúbke cca 30 m s
menšími teraskami
zaniknutých jazierok.
Krkavá skala
Ruţomberok
1952
PP
2 619
Významný
geomorfologický výtvor.
29 277
Vrstva travertínov
vytvorených silne
mineralizovanými
teplými vodami
vyvierajúcimi na
tektonických zlomoch
na juţnom úpätí
Chočských vrchov.
Lúčanské
travertíny
Lúčky
1975
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
PP
72
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Matejkovský
kamenný
prúd
Meandre
Lúţňanky
Prielom
Teplého
potoka
Rojkovská
travertínova
kopa
Vlčia skala
Ruţomberok
Liptovská
Lúţna
Liptovské
Revúce
Stankovany
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
1986
1988
1984
1971
Ruţomberok
PP
PP
PP
PP
PP
86 000
Prirodzený vývoj a
príklad pôvodnosti
kvádrovitej odlučnosti
granitov s ukáţkami
recentného mrazového
zvetrávania.
17 426
Geomorfologicky a
krajinársky významná
lokalita s prirodzenými
meandrami potoka
Lúţňanka.
209 400
Geomorfologický útvar
vytvorený eróznou
činnosťou Teplého
potoka vo vápencových
vrstvách mezozoika.
Dĺţka cca 180 m, šírka
20 - 40 m, hĺbka 10 –
20 m.
144
Travertínova kopa zriedkavej
geomorfologickej formy
s jazierkom.
14 900
Travertinové súvrstvie,
morfolog. výrazná
terasa strmo spadajúca
do doliny Trlenského
potoka.
15
Skalný útvar, vznikol
vplyvom erózie na styku
mezozoika Chočských
vrchov s Lipt. kotlinou.
Výška 6 m, šírka pri 4
m, pri spodnej časti 2,5
m.
0
Mohutná, skalná,
vápencová hrana, cez
ktorú prepadáva vo
forme vodopádu
málovodný horský
potôčik.
0
Jaskynné geosystémy
vo vápencovej kryhe
vrchu Mních v Lipt.
kotline. Jaskyňa dlhá
4 024 m, má značne
poškodenú sintrovú
výplň. Archeologické
nálezy z doby neolitu.
Zimovisko netopierov.
0
Odkrytý profil hrubej
vrstvy travertínov,
vzácne paleontol. a
archeologické nálezy,
potok vytvára na ňom
vodopád.
1952
Skalná päsť
Brankovský
vodopád
Lisková
jaskyňa
Lisková
Ruţomberok
Lisková
Lúčanský
vodopád
Lúčky
Choč
Vyšný Kubín,
Valaská
Dubová,
Jasenová,
1971
1980
1974
1974
PP
NPP
NPP
NPP
NPR
1982
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
73
14 280 500
Vrcholová skupina
Chočských vrchov
s osobitnými
geologickými,
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Turík, Likavka,
Lisková,
Lúčky,
Martinček
Čierny kameň
Jánošíkova
kolkáreň
Kornietová
Ľubochňa
Ruţomberok,
Ľubochňa
Ľubochňa
Kundračka
Ľubochňa
Rumbáre
Ľubochňa
Salatín
Partizánska
Ľupča,
Liptovská
Štiavnica,
Liptovská
Lúţna
Skalná Alpa
Liptovská
Osada,
Ľubochňa
Suchý vrch
Necpaly,
Liptovské
Revúce,
Blatnica
Šíp
Stankovany,
Ţaškov
geomorfologickými,
botanickými,
zoologickými
a krajinárskymi
hodnotami.
1964
1964
1973
1973
1973
1982
1964
1988
1980
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
NPR
NPR
344 000
2 433 700
Pralesovité porasty
Picea excelsa s
vtrúseným Acer
pseudoplatanus a
Sorbus aria, v najniţších
polohách s Fagus
silvatica. Lesný podrast
- vysoké papradiny
a rastliny smrekového
a kosodrevinového veg.
stupňa
Komplex pôvodných
fytocenóz. Javorové a
jarabinové smrečiny
pralesovitého
charakteru s Picea
excelsa, v najv.
polohách prirodzené
riedke porasty s nízko
zavetvenými kmeňmi.
840 500
Lesné porasty
pralesovitého
charakteru na
vápencovom a ţulovom
podklade.
NPR
1 157 900
Prirodzené lesné
spoločenstva na
vápencoch a dolomitoch
Ľubochnianskej doliny.
NPR
515 900
Lesné spoločenstva na
vápenci a ţule vyšších
polôh Veľkej Fatry.
11 929 900
Komplex prírodných
hodnôt Z časti Nízkych
Tatier. Pestrá geol.
stavba, zaujímavý
georeliéf, prítomnosť
krasových foriem,
floristická pestrosť s
mnoţstvom
prealpínskych a
dealpínskych druhov,
endemitov i reliktov.
NPR
5 245 500
Komplex zachovalých
spoločenstiev lesov
montánneho stupňa i
kosodreviny subalp.
stupňa.
NPR
710 000
Ochrana tvarov reliéfu a
bohatej vápnomilnej
flóry Veľkej Fatry.
NPR
3 015 200
Krajinná dominanta so
zriedkavou vápnomilnou
flórou, významnou
NPR
NPR
74
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
vegetačnou
stupňovitosťou a
ţivočíšnymi
spoločenstvami.
Háj pred
Teplou
dolinou
Ivachnovský
luh
Korbeľka
Kozí chrbát
Liptovská
Osada
Turík, Lisková,
Ivachnová
Ľubochňa
Liptovská
Osada
Kunovo
Valaská
Dubová,
Jasenová
Močiar
Stankovany
Mohylky
Lisková
1975
1982
1973
1993
CHA
PR
PR
PR
2 000
100 400
Potenciálne ohrozený
reliktný luh,
najsevernejší luh na
Slovensku, posledný
fragment nivného lesa
vo vysoko poloţených
kotlinách Z. Karpát.
Mimoriadna druhová
diverzita vtákov
a cicavcov.
861 600
Lesné porasty pohoria
Veľkej Fatry s ukáţkami
striedania lesných
spoločenstiev
podmienených
rozdielnosťou reliéfu.
374 300
Stabilné spoločenstva
pôvodných porastov
vysokohorského
sutinového javorového
lesa so špecifickým
druhovým zloţením.
Výskyt veľmi starých
jedincov klenu a
niektorých vzácnych
taxónov flóry.
1980
1993
1988
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
PR
119 200
PR
81 578
PR
75
Háj vysadený
28.10.1928 pri 10.
výročí vyhlásenia
Česko-Slovenskej
republiky do tvaru
štvorca.
7 481
Územie, genézou
súvisiace s územím NPR
Choč, geologicky a
esteticky výrazná
krajinná dominanta na
okraji trosky Chočského
príkrovu. Biologické
hodnoty lesnej,
trávnatej a krovinnej
vegetácie, prírodný
biotop chránenej flóry a
fauny.
Ojedinelý geologický jav
- plochých štítových
travertínových útvarov s
pestrými slatinnými
fytocenózami na
odumretých útvaroch.
Výskyt veľmi aţ kriticky
ohrozených druhov
rastlín.
Hromadný nález
paleontolgických
skamenelých zvyškov
ţivočíchov obdobia
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
eocénu (numulitov).
Rojkovské
rašelinisko
Sliačske
travertíny
Smrekovica
Turícke
dubiny
Stankovany
Liptovské
Sliače
Liptovská
Osada,
Ruţomberok
Turík
1950
PR
28 807
Zriedkavý prípad
prelínania slatinných,
rašelinných
a vrchoviskových
biocenóz. Pestrá
mozaika spoločenstiev,
Rôzne druhy fauny.
70 160
Jav známy ako
"mofeta", t.j. prameň s
výrazným výronom
plynov. Slatina na
vlhkých sintrových
lúkach.
2 347 500
Ekosystém smrekových
lesov s biotopmi eur.
významu Smrekové lesy
čučoriedkové (9410) a
Smrekové lesy
vysokobylinné ( 9410) )
so zachovalou
štruktúrou
pralesovitého
charakteru a
prirodzených procesov
v nich prebiehajúcich.
190 200
Posledný väčší výskyt
pôvodných dubových
lesov v Lipt. kotline, ich
prostredia a ţivočíšstva.
Najsevernejšia hranica
výskytu duba letného
na Slovensku.
1951
PR
2012
PR
1993
PR
Zdroj: ŠOP SR

PP Bešeňovské travertíny (0,73 ha), nachádza sa cca 900 m severne od lokality
navrhovanej činnosti. Sú to travertínové kopy a terasy na území opusteného lomu s
vývermi minerálnych vôd, ktoré stekajú po kaskádach. Obsahujú okrem CaCO3, tieţ
horčík a síru a v susedných prameňoch tieţ ţelezo, a preto má bešeňovský travertín
krásne pestré farby. Travertín je druh vápenca, ktorý vzniká sedimentáciou, vyzráţaním
z vôd (minerálnych, prípadne termálnych) s obsahom CaCO3, jeho vznik ovplyvňujú
mnohé faktory – teplota vody, chemický obsah vody, prítomnosť organizmov a CO2 vo
vode, geologické podloţie a pod.

PR Ivachnovský luh (10,04 ha), nachádza sa cca 3,5 km západne a do lokality
navrhovanej činnosti nezasahuje. Potenciálne ohrozený reliktný luh, najsevernejší luh na
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
76
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Slovensku, posledný fragment nivného lesa vo vysoko poloţených kotlinách Západných
Karpát. Mimoriadna druhová diverzita vtákov a cicavcov.

PR Turícke dubiny (19,02 ha), nachádza sa cca 4 km západne od dotknutého územia.
Posledný väčší výskyt pôvodných dubových lesov v Liptovskej kotline, ich prostredia a
ţivočíšstva. Najsevernejšia hranica výskytu duba letného na Slovensku.

NPP Lučanský vodopád (0 ha), nachádza sa cca 4,5 km severozápadne od lokality
navrhovanej činnosti. Prirodzene odkrytý profil pomerne hrubej vrstvy travertínov,
vzácne paleontologickéa archeologické nálezy, potok vytvára na ňom vodopád.

PP Lučanské travertíny (2,93 ha), nachádza sa cca 5 km severozápadne od lokality
navrhovanej činnosti. Objekt prírodných, krajinárskych, archeologických a estetických
hodnôt. Vrstva travertínov vytvorených silne mineralizovanými teplými vodami
vyvierajúcimi na tektonických zlomoch na juţnom úpätí Chočských vrchov.
Lokalita navrhovanej činnosti nie je súčasťou ţiadneho z uvedených chránených území.
Najbliţšie k lokalite navrhovanej činnosti (cca 900 m) sa nachádza PP Bešeňovské
travertíny.
9.1.3. Chránené časti prírody
Chránené stromy
V okrese Ruţomberok sa nachádzajú tieto chránené stromy:
 Liskovská lipa – lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop), k. ú. Lisková, obvod kmeňa
nezistený, výška nezistená, priemer koruny nezistený, vek nezistený;
 Lipy v Hrboltovej – 4 x lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop.), k. ú. Hrboltová, obvod
kmeňa 182, 224, 240, 225 cm, výška 20, 23, 25, 24 m, priemer koruny 15. 16, 16, 18 m,
vek 100, 100, 100, 100 rokov;
 Lipová alej – 110 x lipa malolistá (Tilia cordata Mill.), k. ú. Ľubochňa, obvod kmeňa 84 594 cm, výška 25 m, priemer koruny nezistený, vek 100 rokov;
 Lipa v Ľubochni pri Kolárovom dome – lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop), k. ú.
Ľubochňa, obvod kmeňa 481 cm, výška 25 m, priemer koruny 22 m, vek 150 rokov;
 Lipa v Madočanoch – lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop), k. ú. Madočany, obvod
kmeňa 570 cm, výška 20 m, priemer koruny 10 m, vek 110 rokov;
 Lipa v Ivachnovej – lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop), k. ú. Ivachnová, obvod kmeňa
415 cm, výška 13 m, priemer koruny 12 m, vek 110 rokov;
 Lipa v Ivachnovej – lipa malolistá (Tilia cordata Mill), k. ú. Ivachnová, obvod kmeňa 415
cm, výška 13 m, priemer koruny 12 m, vek 110 rokov;
 Lipa v Stankovanoch pri kostole – lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop), k. ú.
Stankovany, obvod kmeňa 412 cm, výška 25 m, priemer koruny 22 m, vek 120 rokov;
 Javor v Ružomberku pod Tichým – javor mliečny (Acer platanoides L.), k. ú. Ruţomberok,
obvod kmeňa 360 cm, výška 28 m, priemer koruny 23 m, vek 200 rokov;
 Jedľa v Liptovskej osade -Teplô – jedľa biela (Abies alba Mill.), k. ú. Liptovské Revúce,
obvod kmeňa 446 cm, výška 40 m, priemer koruny 6 m, vek 150 rokov;
 Brest pri kaštieli Mitošiny – brest horský (Ulmus glabra Huds.), k. ú. Bešeňová, obvod
kmeňa 442 cm, výška 23 m, priemer koruny 20 m, vek 110 rokov;
Na záujmovej lokalite ani v jej bezprostrednej blízkosti sa chránené stromy nenachádzajú.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
77
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Mokrade
Mokraďami sa podľa Ramsarského dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam
predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (ďalej len „Ramsarský dohovor―) rozumejú
územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prirodzenými alebo umelými, trvalými
alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi, sladkými, brakickými alebo slanými, včítane územia s
morskou vodou, ktorej hĺbka pri odlive nepresahuje 6 metrov .
Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa za mokraď povaţuje územie s
močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá
voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádrţami.
Ramsarský dohovor
Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru v roku 1990 (v rámci ČSFR,
sukcesiou v roku 1993).
Podľa ods. 1 článku 2 Ramsarského dohovoru „1) Každá zmluvná strana určí vhodné
mokrade na svojom území na zaradenie do Zoznamu medzinárodne významných mokradí
(ďalej len "zoznam"), …―. Na základe tohto ustanovenia Slovenská republika postupne
prihlásila do záznamu 14 mokradí.
Zdroj: ŠOP SR
Zoznam medzinárodne významných mokradí na Slovensku je uvedený v tabuľke č. 34.
Tabuľka č. 34: Zoznam medzinárodné významných mokradí na Slovensku
Por.
č.
Názov lokality
Dátum
vyhlásenia
Výmera
(ha)
Kraj
Okres
1.
2.
3.
4.
Paríţske močiare
Šúr
Senné - rybníky
Dunajské Luhy
2. 7. 1990
2. 7. 1990
2. 7. 1990
26. 5. 1993
184,0
1 136,60
426,0
14 488,0
Bratislavský
Bratislavský
Košický
Bratislavský
Nové Zámky
Pezinok
Michalovce
Bratislava II
Bratislava V
Dunajská Streda
Komárno
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
78
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
5.
Niva Moravy
26. 5. 1993
5 380,0
Bratislavský
6.
Latorica
26. 5. 1993
4 404,70
Košický
7.
Alúvium Rudavy
17. 2. 1998
560,00
Bratislavský
8.
Mokrade Turca
17. 2. 1998
466,89
Ţilinský
9.
Poiplie
17. 2. 1998
410,87
Banskobystrický
10.
Mokrade
kotliny
Oravskej
17. 2. 1998
9 264,0
Ţilinský
11.
Rieka
Orava
a jej
prítoky
Domica
Alúvium Tisy
Jaskyne Demänovskej
doliny
17. 2. 1998
865,00
Ţilinský
2. 2. 2001
4. 12. 2004
17. 11.2006
621,76
1 130,0
1 448,0
Košický
Košický
Ţilinský
12.
13.
14.
Senec
Bratislava IV
Malacky
Senica
Skalica
Michalovce
Trebišov
Malacky
Senica
Martin
Turčianske Teplice
Levice
Veľký Krtíš
Námestovo
Tvrdošín
Dolný Kubín
Tvrdošín
Roţňava
Trebišov
Liptovský Mikuláš
Zdroj: ŠOP SR
Podľa výsledkov inventarizácie mokradí v SR, ktorú koordinovalo Centrum mapovania
mokradí v Prievidzi, bolo na Slovensku zmapovaných a v súčasnosti sa nachádza v databáze:
 22 mokradí medzinárodného významu (z toho 14 lokalít bolo zapísaných ako ramsarské
lokality);
 72 mokradí s národným významom;
 467 mokradí s regionálnym významom;
 1050 mokradí s lokálnym významom.
Na území okresu Ruţomberok sa podľa údajov z databázy nachádzajú mokrade národného,
regionálneho a lokálneho významu.
Tabuľka č. 35: Prehľad mokradí v okrese Ruţomberok
Por.
číslo
Plocha
v m2
Názov mokrade
Obec
Mokrade národného významu
1.
Močiar
81 578
Stankovany
2.
Rojkovské rašelinisko
28 807
Stankovany
3.
Travertínové terasy Bukovinka
18 000
Ruţomberok
43 700
Ruţomberok,
Lipt.
Osada, Lipt. Revúce
Mokrade regionálneho významu
1.
Alúvium Revúcej
2.
Alúvium Ľubochnianky –
Ľubochnianská dolina
190 000
Ľubochňa
3.
ŠPR Ivachnovský luh
105 400
Ľubochňa
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
79
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
4.
Sliačské travertíny
70 000
Sliače
5.
Hradené jazero Blatné
42 900
Ľubochňa
6.
Studničná, prameň JJZ od
obce
5 000
Komjatná
7.
Potok – S cca 2,5 km od
obce
5 000
Potok
8.
Valaská Dubová, pramene
3 000
Valaská Dubová
9.
Liptovská Luţná, J,
Patečiny, prameň nad
chatami
2 500
Liptovská Luţná
Mokrade lokálneho významu
1.
Niva potoka v Trlenskej
doline
100 000
Ruţomberok
2.
Pod Niţnou Javorinkou
40 000
Ruţomberok
3.
Rybník a luh pri ústi
Sliačanky
25 000
Lisková
4.
Lúčky kúpele Šiare
(alúvium)
15 000
Lúčky
5.
Lúčky – niva na sútoku
potokov
10 000
Ruţomberok
10 000
Ruţomberok
6.
Močidlo – Na Smrekovici
7.
Zemianska dolina
5 000
Liptovská Štiavnica
8.
Mokraď pri ústí doliny
Skalnô
2 500
Liptovská Osada
9.
Ludrová – okolie
prameniska
1 500
Ludrová
10.
Liptovská Štiavnica, slatina
nad obcou
1 250
Liptovská Štiavnica
11.
Liptovská Štiavnica –
komornícka dolina
1 000
Liptovská Štiavnica
12.
Pod Vlkolíncom
1 000
Ruţomberok
13.
Pod Májekovou chatou na
Malinom Brde
800
Ruţomberok
14.
Kráčkov
300
Ľubochňa
15.
Ludrovská dolina pramenisko
100
Ludrová
Na území dotknutých obcí ani v ich bezprostrednej blízkosti sa nenachádza ţiadna mokraď
medzinárodného, národného, regionálneho ani lokálneho významu.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
80
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
9.2. Územia chránené podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
9.2.1. Chránené oblasti určené na odber pitnej vody
Predmetom ochrany sú vodárenské zdroje, ktorými sú podľa § 7 zákona č. 364/2004 Z. z. o
vodách v znení zákona č. 384/2009 Z. z. útvary povrchových a podzemných vôd vyuţívané
na odbery vôd pre pitnú vodu alebo vyuţiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50
osôb, alebo umoţňujúce odber vody na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m3 za deň v
pôvodnom stave alebo po ich úprave. Na ich ochranu sú v SR určené tri druhy ochrany, a to:
chránené vodohospodárske oblasti, povodia vodárenských tokov a ochranné pásma
vodárenských zdrojov.
Chránené vodohospodárske oblasti
Chránené vodohospodárske územia (ďalej len „CHVO―) predstavujú územia, v ktorých sa
v dôsledku priaznivých prírodných podmienok vytvárajú prirodzené akumulácie povrchových
a podzemných vôd.
Lokalita navrhovanej činnosti ani jej širšie územia nie je súčasťou ţiadnej chránenej
vodohospodárskej oblasti vyhlásenej podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a
nariadenia vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej
akumulácie vôd.
Vodárenské vodné toky a vodohospodársky významné toky
Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov je
ustanovený vyhláškou MŢP SR č. 211/2005 Z. z. Do zoznamu vodohospodársky významných
tokov je na Slovensku zaradených 586 vodných tokov, do zoznamu vodárenských vodných
tokov je zaradených 102 vodných tokov.
Rieka Váh (4-21-01-038) je vodohospodársky významným tokom podľa vyhlášky MŢP SR č.
211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov
a vodárenských vodných tokov.
9.2.2. Chránené oblasti citlivé na aplikáciu ţivín
Citlivé oblasti a zraniteľné oblasti
Podľa zákona o vodách citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd v ktorých dochádza
alebo môţe dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie ţivín k neţiaducemu stavu kvality vôd;
ktoré sa vyuţívajú ako vodárenské zdroje alebo sú vyuţiteľné ako vodárenské zdroje; ktoré si
vyţadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd.
Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky vyuţívané územia, z ktorých odtekajú vody zo
zráţok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia
dusičnanov vyššia ako 50 mg/l-1 alebo sa môţe v blízkej budúcnosti prekročiť.
Podľa nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z. ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné
oblasti územie dotknutých obcí Bešeňová, Liptovská Teplá a Liptovský Michal nie je zaradené
medzi zraniteľné oblasti.
10. Územný systém ekologickej stability
Ekologická stabilita je schopnosť ekosystémov vyrovnávať zmeny spôsobené vonkajšími
a vnútornými faktormi a zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie
Územný systém ekologickej stability predstavuje takú celopriestorovú štruktúru vzájomne
prepojených ekosystémov, ich zloţiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a
foriem ţivota v krajine a vytvára predpoklady pre trvalo udrţateľný rozvoj.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
81
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Základ tohto systému predstavujú:
 biocentrá - sú to ekosystémy alebo skupiny ekosystémov, ktoré vytvárajú trvalé
podmienky na rozmnoţovanie, úkryt a výţivu organizmov a na zachovanie a prirodzený
vývoj ich spoločenstiev. Sú to ekologicky najstabilnejšie prvky krajinnej štruktúry;
 biokoridory – je to priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a
umoţňujú migráciu a výmenu genetických informácií organizmov a ich spoločenstiev;
 interakčné prvky sú určité ekosystémy, ich prvky alebo skupiny ekosystémov, prepojené
na biocentrá a biokoridory a zabezpečujúce ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny
pozmenenej alebo narušenej človekom.
Územné systémy ekologickej stability (ÚSES) tvoria východisko pre ekologickú rehabilitáciu
krajiny.
Projekty územného systému ekologickej stability sa realizujú na rôznych úrovniach
 nadregionálna úroveň – Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability
(GNÚSES) – bol vypracovaný a schválený v roku 1992 (mierka 1:200 000);
 regionálna úroveň – Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES) - v rokoch
1993 – 1995 sa vypracovalo 38 projektov RÚSES pre bývalé okresy SR (mierka 1: 50 000
alebo 1: 25 000).
 miestna úroveň – Miestny územný systém ekologickej stability MÚSES – projekty sa
vypracovávajú postupne a tvoria nevyhnutný podklad pre územný plán obce (mierka 1.
10 000 alebo 1: 5 000.
Územný systém ekologickej stability krajiny
stability (Hrnčiarová 1999):
sa v praxi hodnotí 5 stupňami ekologickej
1. stupeň – veľmi nízka ekologická stabilita krajiny (územia s rôznou antropickou záťaţou,
bez chránených území, prípadne malým výskytom ochranných pásiem, krajinné prvky
s devastovanou alebo umele vysadenou vegetáciou alebo bez vegetácie, s veľmi malou
biodiverzitou, napr. priemyselné areály bez pozitívnych prvkov s vysokým podielom
negatívnych prvkov).
2. stupeň – nízka ekologická stabilita krajiny (územia s rôznou antropickou záťaţou,
s ojedinelým výskytom ochranných pásiem, krajinné prvky s vegetáciou synantropného
charakteru a poľnohospodárskymi monokultúrami, s malou biodiverzitou);
3. stupeň – stredne vysoká ekologická stabilita krajiny (územia s rôznou antropickou
záťaţou, s ojedinelým výskytom chránených území a ich ochranných pásiem, krajinné
prvky s poloprirodzenou vegetáciou a poľnohospodárskymi plodinami, so stredne
veľkou biodiverzitou);
4. stupeň – vysoká ekologická stabilita krajiny (územia s malou aţ strednou antropickou
záťaţou, s chránenými územiami a ich ochrannými pásmami, krajinné prvky
s poloprirodzenou a prírode blízkou vegetáciou, s veľkou biodiverzitou);
5. stupeň – veľmi vysoká ekologická stabilita krajiny (územia s malou aţ strednou
antropickou záťaţou, s chránenými územiami a ich ochrannými pásmami, krajinné
prvky s prirodzenou a prírodne blízkou vegetáciou, s veľmi vysokou biodiverzitou).
Dotknuté územie je súčasťou riešenia „Štúdie územného zhodnotenia ekologickej stability
okresu Liptovský Mikuláš―, ktorá bola vypracovaná v roku 1991 a dopracovaná v roku 1993.
Podľa ÚPN VÚC Ţilinského kraja (1998) boli medzi prvky kostry územného systému
ekologickej stability zahrnuté krajinné segmenty, ktoré zabezpečujú v riešenom území trvalo
udrţateľný rozvoj vo vzťahu k prírodným danostiam a potenciálu územia.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
82
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Prehľad prvkov územného systému ekologickej stability okresu Ruţomberok sú uvedené
v tabuľke č. 36.
Tabuľka č. 36: Prehľad prvkov ekologickej stability v okrese Ruţomberok
Kategória
Jadrové územie
európskeho
významu
Jadrové územie
národného
významu
Biocentrá
nadregionálne
Výmera (ha,
m2)
dĺţka/šírka
(m)
Názov
Nízke Tatry
Veľká Fatra
územná časť Chočských vrchov
územná časť Chočských vrchov
Skalná Alpa - Smrekovica - Šiprúň
2 330
Choč
1 176
250
Kopa - Korbeľka
Nízke Tatry Ďumbierska časť
Šíp
Ivachnovský háj
3 675
175
325
Bukovina
25
Biocentrá
regionálne
Vyšná Revúca - Čierna hora
Kľak - Tlstý diel
Bešeňovské travertíny
Suchý vrch - Ostré Brdo
Kopa - Korbeľka
Biokoridory
nadregionálne
vodný tok Váh (hydricko-terestrický)
Veľká Fatra - Chočské vrchy (terestrický)
vodný tok Revúca (hydricko-terestrický)
L. Štiavnica - Ivachnovský háj (terestrický)
Turík - Veľký Hukov (terestrický)
Biokoridory
regionálne
Lokalita
navrhovanej
činnosti
je
súčasťou
nadregionálneho významu vodný tok Váh.
375
613
88
438
250
30/100-300
2,8/400-800
21,5/150-250
4,8/200-1400
5,7/900-1200
hydricko-terestrického
biokoridoru
Najbliţšími prvkami ekologickej stability k lokalite navrhovanej činnosti sú regionálne
biocentra - Bešeňovské travertíny vzdialené od lokality navrhovanej činnosti cca 900 m a
Ivachnovský luh vzdialené cca 3,5 km od navrhovanej hate MVE v smere toku a terestrický
biokoridor regionálneho významu L. Štiavnica - Ivachnovský háj, vzdialený od lokality
navrhovanej činnosti cca 2 km.
Lokalita navrhovanej činnosti nepatrí medzi ekologicky stabilné územia, nakoľko sa nachádza
v blízkosti zastavaných území a hlavných cestných komunikácii. Najstabilnejším prvkom je
rieka Váh so svojimi brehovými porastmi.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
83
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
11. Obyvateľstvo
11.1. Obyvateľstvo a sídla
Okres Ruţomberok sa nachádza v Západnej časti Liptovskej kotliny. Podľa územnosprávneho členenia má rozlohu 646,8 km2. Na severe susedí s okresom Dolný Kubín, na
západe s okresom Martin, na východe s okresom Liptovský Mikuláš a na juhu s okresmi
Banská Bystrica a Brezno. Jeho prirodzenými hranicami sú pohoria Veľká Fatra na západe,
Chočské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu a východe.
Počet obyvateľov v okrese k 31. 12. 2011 klesol na 57 953, oproti roku 2006 (59 026, resp.
roku 2003 kedy mal 59 148 obyvateľov), z tohto počtu tvorí 51,6 % ţien. Hustota osídlenia
v roku 2011 bola 90 obyvateľov/km2. V okrese je 24 obcí a jedno okresné mesto
Ruţomberok.
Národnostná štruktúra obyvateľstva okresu je vysoko homogénna s dominantným
zastúpením slovenskej národnosti (93,7%). Z hľadiska nezamestnanosti vykazuje okres
Ruţomberok podľa štatistík uplynulých rokov zhoršujúcu sa situáciu. Ekonomicky aktívne
obyvateľstvo predstavuje 49,8 % populácie.
Tabuľka č. 37: Národnostné zloţenie obyvateľstva v okrese Ruţomberok (2011)
Národnosť
slovenská
maďarská
Počet obyvateľov
54 328
56
rómska
179
rusínska
ukrajinská
česká, moravská, sliezska
ruská
12
40
276
16
nemecká
poľská
14
43
iná a neudaná
Spolu
2 989
57 953
Zdroj: ŠÚ SR
Okres Ruţomberok je podľa územnosprávneho členenia začlenený do Ţilinského kraja.
Pozostáva z 24 obcí: Bešeňová, Hubová, Ivachnová, Kalameny, Komjatná, Likavka, Liptovská
Lúţna, Liptovská Osada, Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá, Liptovské Revúce, Liptovské
Sliače, Liptovský Michal, Lisková, Ľubochňa, Lúčky, Ludrová, Martinček, Potok, Ruţomberok,
Stankovany, Štiavnička, Švošov, Turík a Valaská Dubová.
Obec Liptovská Teplá
Obec Liptovská Teplá leţí 10 km východne od Ruţomberka. Nachádza sa na nive pri pravom
brehu rieky Váh vo výške cca 510 m n. m. Celková výmera územia obce je 9 431 305 m2
(943 ha). K 31. 12. 2011 mala obec 955 obyvateľov, z toho 496 muţov a 459 ţien. Hustota
obyvateľstva na km2 – 101 obyvateľov. Podľa počtu obyvateľov patrí k menším vidieckym
sídlam. Teplá patrí medzi najstaršie dediny v Liptove, ktoré vznikli pred 11. storočím. Bohaté
nálezy z veľkomoravského obdobia v Teplej a okolí potvrdzujú slovanský pôvod sídla. V
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
84
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
miestnej časti Madočany v časti zvanej Skaličky bolo objavené sídlisko datované do 9. – 10.
storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1264.
Z hľadiska národnostného zloţenia je 97 % obyvateľstva slovenskej národnosti. Zvyšok je
iných národností, najviac poľskej – 0,45 %.
Tabuľka č. 38: Národnostné zloţenie obyvateľstva v obci L. Teplá (2012)
Národnosť
slovenská
poľská
Počet obyvateľov
937
2
Percentuálne zastúpenie
97,0
0,2
maďarská
česká
ostatné
nezistená
Spolu
1
5
4
17
966
0,1
0,5
0,4
1,8
100,0
Zdroj: ŠÚ SR
Podľa vierovyznania prevaţuje u obyvateľstva rímskokatolícke a evanjelické vyznanie.
Tabuľka č. 39: Zloţenie obyvateľstva podľa náboţenského vyznania v obci L. Teplá (2012)
Náboţenské vyznanie
rímskokatolícke
Počet obyvateľov
762
Percentuálne zastúpenie
78,9
evanjelické
gréckokatolícke
51
9
5,3
0,9
pravoslávne
adventistov 7. dňa
2
3
0,2
0,3
iné
bez vyznania
6
91
0,6
9,5
42
966
4,3
100,0
nezistené
Spolu
Zdroj: ŠÚ SR
Informácie o základných demografických ukazovateľoch v obci Liptovská Teplá k 31. 12.
2011 sú uvedené v tabuľke č. 40.
Tabuľka č. 40: Prehľad základných demografických ukazovateľov v obci L. Teplá k 31.12.2011
Ukazovateľ
Počet obyvateľov k 31.12. spolu
muţi
ţeny
Predproduktívny vek (0-14) spolu
Produktívny vek (15-54) ţeny
Produktívny vek (15-59) muţi
Poproduktívny vek (55+Ţ, 60+M)
spolu
Počet sobášov
Počet rozvodov
Počet ţivonarodených spolu
Počet zomretých spolu
Počet obyvateľov
955
496
459
170
281
316
188
3
0
12
10
Zdroj: ŠÚ SR
Stav nezamestnanosti v obci Liptovská Teplá v roku 2001 je uvedený v tabuľke č. 41.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
85
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 41: Stav nezamestnanosti v obci Liptovská Teplá za rok 2001
Ukazovateľ
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
Nezamestnaní
Muži
216
27
Ženy
201
25
Spolu
417
52
Zdroj: ŠÚ SR
Bytový fond obce Liptovská Teplá tvoria rodinné domy a bytové domy.
Tabuľka č. 42: Základné údaje o domovom a bytovom fonde v obci Liptovská Teplá (2001)
Rok
Trvale obývané
domy
z toho
spolu
rodinné
domy
237
234
Domy
spolu
2001
292
Trvale obývané byty
Neobývané
domy
Byty
spolu
spolu
55
312
253
z toho v
rod.
domoch
242
Neobývané
byty
59
Zdroj: ŠÚ SR
Čo sa týka úrovne bývania a vybavenosti domácnosti v obci Liptovská Teplá v rámci
štatistického zisťovania v roku 2001 bolo zistené, ţe 64,8 % bytov je vybavených ústredným
kúrením, 92,5 % bytov kúpeľňou alebo sprchovacím kútom, 54,5 % automatickou práčkou,
38,3 % vlastnilo osobný automobil, 13,4 % počítač a 1,5 % rekreačnú chatu.
Obec Bešeňová
Obec Bešeňová sa nachádza v centre regiónu Liptov, 10 km od mesta Ruţomberok a 20 km
od mesta Liptovský Mikuláš. V dĺţke jedného kilometra sa tiahne pozdĺţ najdlhšej slovenskej
rieky Váh. Nadmorská výška obce je 514 m. n. m.
Celková výmera územia obce je 4 296 979 m 2 (430 ha). K 31. 12. 2011 mala obec 561
obyvateľov, z toho 270 muţov a 291 ţien. Hustota obyvateľstva na km2 – 131 obyvateľov.
Podľa počtu obyvateľov patrí k menším vidieckym sídlam.
Chotár obce bol osídlený uţ v neolite a v bronzovej dobe, čo dokazuje hromadný nález
bronzových predmetov ako aj popolnicové pohrebisko luţickej kultúry. Samotná obec vznikla
v 13. storočí. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1503.
Z hľadiska národnostného zloţenia je podľa posledného sčítania obyvateľstva 68 %
obyvateľstva slovenskej národnosti. Zvyšok je maďarskej, českej alebo nezistenej
národnosti.
Tabuľka č. 43: Národnostné zloţenie obyvateľstva v obci Bešeňová (2011)
Národnosť
slovenská
maďarská
Počet obyvateľov
382
2
Percentuálne zastúpenie
68,0
0,4
2
9
167
562
0,4
1,6
29,6
100,0
česká
ostatné
nezistené
Spolu
Zdroj: ŠÚ SR
Podľa vierovyznania prevaţuje u obyvateľstva rímskokatolícke a evanjelické vyznanie.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
86
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 44 : Zloţenie obyvateľstva podľa náboţenského vyznania v obci Bešeňová (2011)
Náboţenské vyznanie
Počet obyvateľov
Percentuálne zastúpenie
rímskokatolícke
evanjelické a. v.
317
25
56,4
4,4
gréckokatolícke
pravoslávna
2
9
0,4
1,6
reformovaná kresťanská
1
0,2
31
177
562
5,5
31,5
100,0
bez vyznania
nezistené
Spolu
Zdroj: ŠÚ SR
Informácie o základných demografických ukazovateľoch v obci Bešeňová k 31. 12. 2011 sú
uvedené v tabuľke č. 45.
Tabuľka č. 45: Prehľad základných demografických ukazovateľov v obci Bešeňová k 31.12.2011.
Ukazovateľ
Počet obyvateľov k 31.12. spolu
muţi
ţeny
Predproduktívny vek (0-14) spolu
Produktívny vek (15-54) ţeny
Produktívny vek (15-59) muţi
Poproduktívny vek (55+Ţ, 60+M)
spolu
Počet sobášov
Počet rozvodov
Počet ţivonarodených spolu
Počet zomretých spolu
Počet obyvateľov
561
270
291
73
163
177
148
1
0
4
6
Zdroj: ŠÚ SR
Stav nezamestnanosti v obci Bešeňová v roku 2001 je uvedený v tabuľke č. 46.
Tabuľka č. 46: Stav nezamestnanosti v obci Bešeňová za rok 2001
Ukazovateľ
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
Nezamestnaní
Muži
118
24
Ženy
86
8
Spolu
204
32
Zdroj: ŠÚ SR
Bytový fond obce Bešeňová tvoria rodinné domy a bytové domy.
Tabuľka č. 47: Základné údaje o domovom a bytovom fonde v obci Bešeňová (2001)
Rok
Domy
spolu
2001
124
Trvale obývané
domy
z toho
spolu
rodinné
domy
96
94
Neobývané
domy
25
Byty
spolu
139
Trvale obývané
byty
z toho v
spolu rod.
domoch
110
102
Neobývané
byty
28
Zdroj: ŠÚ SR
Čo sa týka úrovne bývania a vybavenosti domácnosti v obci Bešeňová v rámci štatistického
zisťovania v roku 2001 bolo zistené, ţe 61,8 % bytov je vybavených ústredným kúrením,
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
87
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
94,5 % bytov kúpeľňou alebo sprchovacím kútom, 58,2,1 % automatickou práčkou, 33,6 %
vlastnilo osobný automobil, 9,1 % počítač a 1,8 % rekreačnú chatu.
Obec Liptovský Michal
Obec Liptovský Michal leţí v západnej časti Liptovskej kotliny, v údolí rieky Váh, 13 km na
východ od Ruţomberka. Nadmorská výška obce je 520 m. n. m.
Celková výmera územia obce je 1 594 965 m2 (159 ha). K 31. 12. 2011 mala obec 296
obyvateľov, z toho 137 muţov a 159 ţien. Hustota obyvateľstva na km2 – 186 obyvateľov.
Podľa počtu obyvateľov patrí k menším vidieckym sídlam.
Na území dnešnej obce Liptovský Michal bolo osídlenie v eneolite, bolo tu sídlisko s
kanelovanou keramikou luţickej kultúry z mladšej doby bronzovej a slovanské z doby
veľkomoravskej. Obec vznikla v 13. storočí v chotári obce Ľupča. Prvá písomná zmienka
o obci pochádza z roku 1331.
Z hľadiska národnostného zloţenia bol v čase posledného sčítania obyvateľstva je 95 %
obyvateľstva slovenskej národnosti.
Tabuľka č. 48: Národnostné zloţenie obyvateľstva v obci Liptovský Michal (2011)
Národnosť
slovenská
rómska
rusínska
ostatné
nezistené
Spolu
Počet obyvateľov
282
1
1
1
12
297
Percentuálne zastúpenie
95,0
0,3
0,3
0,3
4,1
100,0
Zdroj: ŠÚ SR
Podľa vierovyznania prevaţuje u obyvateľstva rímskokatolícke vyznanie.
Tabuľka č. 49: Zloţenie obyvateľstva podľa náboţenského vyznania v obci Liptovský Michal (2011)
Náboţenské vyznanie
rímskokatolícke
evanjelické a. v.
evanjelické metodist.
gréckokatolícke
iné
bez vyznania
nezistené
Spolu
Počet obyvateľov
223
10
3
Percentuálne zastúpenie
75,0
3,4
1,0
4
4
35
18
297
1,35
1,35
11,8
6,1
100,0
Zdroj: ŠÚ SR
Informácie o základných demografických ukazovateľoch v obci Liptovský Michal k 31. 12.
2011 sú uvedené v tabuľke č. 50.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
88
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 50: Prehľad základných demografických ukazovateľov v obci Liptovský Michal
k 31.12.2011.
Ukazovateľ
Počet obyvateľov k 31.12. spolu
muţi
ţeny
Predproduktívny vek (0-14) spolu
Produktívny vek (15-54) ţeny
Produktívny vek (15-59) muţi
Poproduktívny vek (55+Ţ, 60+M)
spolu
Počet sobášov
Počet rozvodov
Počet ţivonarodených spolu
Počet zomretých spolu
Počet obyvateľov
296
137
159
58
84
91
63
0
0
5
3
Zdroj: ŠÚ SR
Stav nezamestnanosti v obci Liptovský Michal v roku 2001 je uvedený v tabuľke č. 51.
Tabuľka č. 51: Stav nezamestnanosti v obci Liptovský Michal za rok 2001
Ukazovateľ
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
Nezamestnaní
Muži
74
15
Ženy
67
11
Spolu
141
26
Zdroj: ŠÚ SR
Bytový fond obce Liptovský Michal tvoria rodinné domy a bytové domy.
Tabuľka č. 52: Základné údaje o domovom a bytovom fonde v obci Liptovský Michal (2001)
Rok
Domy
spolu
2001
86
Trvale obývané
domy
z toho
spolu
rodinné
domy
70
69
Trvale obývané byty
Neobývané
domy
Byty
spolu
spolu
15
89
74
z toho v
rod.
domoch
73
Neobývané
byty
15
Zdroj: ŠÚ SR
Čo sa týka úrovne bývania a vybavenosti domácnosti v obci Liptovský Michal v v rámci
štatistického zisťovania v roku 2001 bolo zistené, ţe 74,3 % bytov je vybavených ústredným
kúrením, 91,9 % bytov kúpeľňou alebo sprchovacím kútom, 59,5 % automatickou práčkou,
44,6 % vlastnilo osobný automobil, 8,1 % počítač a 8,1 % rekreačnú chatu.
11.2. Aktivity obyvateľstva
Priemysel
Územie okresu Ruţomberok patrí do povaţského priemyselného regiónu. Ide o priemyselne
rozvinutejší priestor s podielom 20 - 30 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva
zamestnaného v priemyselných odvetviach. Z hľadiska odvetvovej rozmanitosti
priemyselných štruktúr charakterizuje okres mierne špecializovaná diverzita.
Mesto Ruţomberok, predstavuje silnú priemyselnú aglomeráciu s dominantným celulózopapierenským a textilným odvetvím. Najväčšími podnikmi sú Mondi Business Paper SCP a.s.
a Texicom a.s., v meste sa nachádza aj mnoţstvo ďalších stredných a malých výrobných
podnikov a prevádzok výroby a sluţieb rôzneho zamerania (tehelne, tlačiarne,
drevospracujúca výroba, pekárne, stavebná činnosť atď.).
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
89
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Priemysel v dotknutých obciach nie je rozvinutý. V Liptovskej Teplej sa nachádza
protektorovací závod RENOP s. r. o., menšie prevádzky sú aj v Bešeňovej a Liptovskom
Michale. Podnikateľské subjekty sú zamerané na stavebníctvo, stolársku výrobu, tlačiarenskú
výrobu a i.
Poľnohospodárstvo
V dotknutých obciach sú dobré podmienky pre poľnohospodárske vyuţívanie pôdy.
Poľnohospodárska výroba je ovplyvňovaná klimatickými pomermi, ktoré sú rozhodujúce
hlavne pre pestovanie rastlín, pretoţe okres sa nachádza v mierne teplom okrsku, vlhkom, s
chladnými aţ studenými zimami. Napriek pomerne vhodným pedologickým podmienkam v
kotline (výskyt fluvizemí) sa tieto nemôţu vyuţiť v plnej miere, lebo klimatické podmienky
obmedzujú druhovú pestrosť pestovaných plodín.
Chov hospodárskych zvierat (ovce, dobytok, ošípané) nezávisí tak od klimatických či
pedologických podmienok, v zime sa vyuţíva ustajnenie, v lete pasienkarstvo.
Výmera poľnohospodárskej pôdy v okrese Ruţomberok a v dotknutých obciach podľa kultúr
je uvedená v tabuľke č. 53.
Tabuľka č. 53 : Výmera poľnohospodárskej pôdy v okrese Ruţomberok
a dotknutých obciach podľa kultúr (k 31. 12. 2012)
Okres
Ruţomberok
Bešeňová
OP
Vinica
3 304
1
Záhrady
Ovocné
sady
457
2
14 535
TTP
38
-
3
-
295
Liptovská Teplá
129
-
16
-
580
Liptovský Michal
66
-
4
2
36
PP
spolu
18 298
336
725
107
%z
výmery
28,3
78,1
76,9
69,5
Zdroj: ŠÚ SR
Poľnohospodárska pôda zaberá podstatnú časť výmery dotknutých obcí.
Lesné hospodárstvo
Okres Ruţomberok má vysoký podiel lesov. Lesné pozemky mali k 31. 12. 2012 výmeru cca
42 746 ha, čo predstavuje 66,1 % celkovej rozlohy. Podľa funkčnej kategorizácie prevládajú
hospodárske lesy (cca 50 %) a ochranné lesy (40 %).
Podľa vlastníckych a uţívateľských práv k lesným pozemkom dominuje v okrese Ruţomberok
štátny sektor zastúpený Lesmi SR, š. p., Banská Bystrica OLZ Liptovský Hrádok,
spoločenstvenné vlastníctvo (urbárske spoločenstvá) a obecné vlastníctvo (Mestské lesy
Ruţomberok).
Lesné pozemky sú sústredené v horských oblastiach okresu Ruţomberok.
Na území dotknutých obcí je zastúpená prevaţne poľnohospodárska pôda, lesné pozemky
majú len malý podiel na celkovej rozlohe - Bešeňová – 9 ha (2,1 %) a Liptovská Teplá – 113
ha (12 %). Na území obce Liptovský Michal sa lesné pozemky nenachádzajú.
Vodné hospodárstvo
Z vodohospodárskeho hľadiska patrí okres Ruţomberok k významným. Do juţnej časti okresu
zasahuje vyhlásená chránená vodohospodárska oblasť CHVO Nízke Tatry - západ, do
západnej časti zasahuje CHVO Veľká Fatra. Územie patrí do hlavného povodia Váhu,
základného povodia 4-21-02. Väčšina tokov je v správe Povodia horného Váhu. Nachádza sa
tu povodie vyhláseného vodárenského toku Ľubochnianka a vodohospodársky významné
vodné toky Ľupčianka, Teplianka, Sliačanka, Štiavničanka, Revúca a Likavka.
Na území okresu je evidovaných cca 60 zdrojov pitnej vody, prevaţne vo Veľkej Fatre a
Nízkych Tatrách. Dotknutá oblasť Ruţomberka a okolitých obcí je zásobovaná pitnou vodou
prostredníctvom skupinového vodovodu. Všetky tri dotknuté obce sú pripojené na verejný
vodovod a kanalizáciu s čistením v ČOV.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
90
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Rekreácia a cestovný ruch, šport
Dotknuté obce leţia v srdci Liptova, ktorý ponúka široké moţnosti rekreácie a turistického
ruchu. Zo všetkých strán sú obklopené krásnou prírodou, horskými masívmi (Vysoké Tatry,
Západné Tatry, Chočské vrchy, Nízke tatry, veľká Fatra), hlbokými dolinami (Demänovská
dolina, Prosiecka dolina, Kvačianska dolina), strmými stráňami.
Jedno z najväčších a najobľúbenejších stredísk zimných športov Jasná a Chopok sa nachádza
33 km od Bešeňovej a cca 12 km od Bešeňovej sa nachádza ďalšie obľúbené lyţiarske
stredisko Malinô Brdo.
Obec Bešeňová je známa najmä vďaka geotermálnym prameňom, ktoré dosahujú teplotu
takmer 70°C. Nachádza sa tu Thermal Park Bešeňová s celoročnou prevádzkou.
Thermal Park je areál s termálnymi bazénmi, ktorý ďalej obsahuje mnoţstvo víriviek,
masáţnych trísiek, tobogánov, sáun, reštaurácií a mnoho iných atrakcií. Termálna voda
blahodarne pôsobí na pohybové a dýchacie ústrojenstvo, urologické problémy, má priaznivé
kozmetické účinky a vďaka prvku lítium pozitívne pôsobí na psychiku.
Dokonalý relax v Bešeňovej ponúka Wellness centrum – Vitálny svet. Komplex 5 rôznych
druhov sáun s inhaláciami a ďalších atrakcií.
Relax centrum ponuka sluţby ako masáţe, lymfodrenáţ, svetelná terapia, solárium, fitness,
slender stoly, manikúra, pedikúra, rašelinové zábaly, kozmetika...
Zachovali sa tu i kultúrne pamiatky. Z hradov sa zachovali len zrúcaniny – Likavský hrad pri
Likavke a Liptovský hrad pri Kalamenoch. V kaštieli v Bešeňovej sídli poľovnícke múzeum ako
vysunutá expozícia Liptovského múzea v Ruţomberku. Iné kaštiele sú spustnuté (Madočany,
Liptovská Teplá), niektoré sa rekonštruujú (Ivachnová) na hotelové ubytovanie.
Mesto Ruţomberok je významným miestom koncentrácie pamiatok. Centrálna časť mesta je
vyhlásená za pamiatkovú zónu, sú tu napr. NPK námestie Andreja Hlinku, r. k. kostol sv.
Ondreja, Mariánsky stĺp, Ruţomberské piaristické gymnázium, Galéria Ľudovíta Fullu,
Liptovské múzeum (expozície prírody, archeológie, histórie, etnografie a papiernictva na
Slovensku a expozícia o ţivote a diele Andreja Hlinku) alebo Kultúrny dom Andreja Hlinku,
ktorý je zrekonštruovaný na trojhviezdičkový hotel.
Významné miesto v cestovnom ruchu okresu patrí osade Vlkolínec, ktorá je zapísaná od roku
1993 do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to ţivá obec s 35 drevenicami
a 26 trvalo ţijúcimi občanmi a zároveň prírodná rezervácia ľudovej architektúry a
pozoruhodne neporušene zachovaný sídelný celok, ktorý z hľadiska rovnorodosti nemá
porovnateľný súbor domov v rámci stredoeurópskeho územia.
Vo všetkých dotknutých obciach sa nachádzajú ubytovacie a stravovacie zariadenia pre
turistov - hotely (Flóra, Sumit, LUKA),penzióny (Agrothermal, Fontána, Gazdovský
dvor, Mirabel, Motýľ), apartmánové domy (Best, Bystrá, Dreams, Relax, U Ivky,
Martina, ZARIA), ubytovania v súkromí (cca 15).
Štýlové reštaurácie sú v Bešeňovej a Liptovskej Teplej.
Služby a infraštruktúra
Zabezpečenie obyvateľstva okresu Ruţomberok z hľadiska sociálnych potrieb, obchodu a
sluţieb, zdravotníctva, školstva a kultúry je viazané predovšetkým na okresné mesto
Ruţomberok, ktoré disponuje kompletnou vyššou vybavenosťou. Nachádza sa tu nemocnica,
poliklinika, pomerne rozvinuté školstvo - Katolícka univerzita, detašované pracovisko Ţilinskej
univerzity, gymnázia, stredné odborné školy a učilištia, kultúrne zariadenia, bankové
inštitúcie, rozsiahla obchodná sieť, sluţby a ďalšie zariadenia a inštitúcie.
Vzhľadom na dobrú dostupnosť dotknuté obce vyuţívajú vyššiu vybavenosť okresného
mesta. Liptovská Teplá má charakter spádovej obce, ktorá poskytuje vybavenosť aj pre obce
Liptovský Michal a Bešeňová (pošta, základná škola, materská škola, polícia, bankové sluţby,
lekárska ambulancia). Všetky 3 obce disponujú prevádzkami maloobchodu a niektorých
sluţieb. V obci Bešeňová je stanica záchrannej sluţby a jednotriedna materská škôlka.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
91
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Dotknuté obce sú elektrifikované, majú vybudovaný vodovod a verejnú kanalizáciu
s pripojením na ČOV. Plyn má zavedený obec Bešeňová a obec Liptovská Tepla, rovnako
i káblovú televíziu. Poštový úrad je v obci Liptovská Teplá.
Doprava
Okresom Ruţomberok vedie významný dopravný tranzitný ťah. Tvorí ho európska ţelezničná
magistrála Praha - Ţilina - Poprad -Košice - Ukrajina a západo-východný cestný ťah E50
celoštátneho i európskeho významu, ktorý patrí k najfrekventovanejším. Tvorí ho cesta 1.
triedy I/18 Ţilina - Prešov. V úseku Ivachnová -Vaţec je vybudovaná na tomto cestnom ťahu
diaľnica D1. Okresom prechádza aj vedľajšia európska cestná trasa E77, ktorá zabezpečuje
spojenie regiónu s Poľskom a Maďarskom. Jej súčasťou je cesta 1. triedy I/59 Banská
Bystrica - Trstená.
Leteckú dopravu v okrese Ruţomberok tvorí letisko regionálneho významu Ruţomberok (k.
ú. Lisková)
Dotknuté obce majú výhodnú dopravnú polohu v rámci dopravnej štruktúry okresu. Obec
Liptovský Michal má priame pripojenie na cestu I/18 a začiatok úseku D1 pri Ivachnovej.
Obec Bešeňová je situovaná neďaleko kriţovania D1 a cesty I/18, dopravný prístup je
zabezpečený cestou 3. triedy III/18110, ktorou je z diaľnice a hlavného cestného ťahu
dostupná aj Liptovská Teplá. V Liptovskej Teplej je stanica hlavnej ţelezničnej trate.
12. Kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti
Z hľadiska historického vývoja patrí dotknuté územie do stredoslovenského horského regiónu
ľudovej kultúry s výrazným prejavom typických znakov horskej oblasti.
V okrese Ruţomberok sa nachádza 87 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, z toho 7
národných kultúrnych pamiatok (NKP) a 80 hnuteľných kultúrnych pamiatok.
Sú tu evidované archeologické lokality: Starý kostol v Komjatnej a hradiská v Liptovskej
Štiavnici, Liskovej, Ludrovej a na Lúčkach, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry
Vlkolínec, ktorá je zároveň lokalitou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, mestská
pamiatková zóna Ruţomberok, vidiecka pamiatková zóna Stankovany - Podšíp.
V širšom okolí záujmového územia sa nachádzajú nasledovné nehnuteľné kultúrne pamiatky
zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok:
 Kostol – gotický kostol Filipa a Jakuba, postavený v roku 1280 v strede obce Liptovská
Teplá, prevládajúci sloh - gotika.
 Kaštieľ s parkom a oplotením – Kaštieľ s areálom Mitošiny z 1. pol. 17.storočia v obci
Bešeňová, prevládajúci sloh – renesancia.
 Sýpka – murovaná sýpka pri SV nároţí kaštieľa z konca 19. storočia v obci Bešeňová,
prevládajúci sloh – romantizmus.
 Kostol a zvonica – rímskokatolícky kostol sv. Michala z 2. pol. 13. storočia v obci Liptovský
Michal, prevládajúci sloh – gotika.
Priamo na záujmovom území ani v tesnej blízkosti sa nenachádzajú ţiadne kultúrne
a historické pamiatky ani historické pozoruhodnosti zapísané v ústrednom zozname
kultúrnych pamiatok.
13. Archeologické náleziska
O prítomnosti človeka v oblasti termálnych prameňov svedčia archeologické nálezy
v Bešeňovej. Chotár obce bol osídlený uţ v neolite a v bronzovej dobe, čo dokazuje
hromadný nález bronzových predmetov ako aj popolnicové pohrebisko luţickej kultúry.
V chotári obce Liptovský Michal sa našlo sídlisko ľudu s kanelovanou keramikou z doby
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
92
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
neolitu. Sídlisko luţickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Slovanské sídlisko z doby
veľkomoravskej.
Bohaté nálezy z veľkomoravského obdobia v Liptovskej Teplej a okolí potvrdzujú slovanský
pôvod sídla. V roku 1978 boli pri stavbe domu, v časti zvanej Hlinisko, nájdené pozostatky
sídliska s mnoţstvom črepov s viacnásobnou vlnovkou a obeţnými ryhami, ktoré boli
archeológmi zaradené do 11. – 12. storočia. V miestnej časti Madočany v časti zvanej
Skaličky bolo pri záchranno-zisťovacom výskume v roku 1980 objavené sídlisko datované do
9. – 10. storočia. Na archeologické nálezy je bohaté aj okolie Liptovského Michala.
Pozostatky sídliska z 9. storočia sa našli pod návrším kostola, ale aj na oboch brehoch
Ľupčianky, severovýchodne od obce a východne od návršia s názvom Hradisko. Sídlisko z 9.10. storočia sa nachádzalo aj neďaleko od dnešnej kriţovatky cesty s cestou do Partizánskej
Ľupče a v miestach zvaných Laţtek, severozápadne od kostola pri diaľnici. Tu bola v rámci
záchranného výskumu objavená v roku 1973 obdĺţniková polozemnica so zaoblenými rohmi a
s pozostatkami kamennej pece.
14. Paleontologické náleziská a významné geologické lokality
Paleontologické náleziská
Najvýznamnejšou paleontologickou lokalitou v Liptovskej kotline s výskytom skmenelín
numulitov (vyhynutý jednobunkový ţivočích) sú Mohylky pri Liskovej.
Okrem numulitov boli významnými ţivočíchmi lastúrniky, hlavne druhy Chlamys a Peclen.
Tieto ţivočíchy patria do triedy mäkkýšov a mali schránky podobné lastúram dnešných morí.
Medzi paleontologické lokality týchto skamenelín patria napr. Ruţomberok, Partizánska
Ľupča, Závaţná Poruba, Vyšný Sliač, Vaţec, Východná ...
Geologické lokality
Medzi významné geologické lokality, ktoré sa nachádzajú v širšom okolí navrhovanej činnosti
moţno uviesť:




Bešeňovské travertíny
Travertíny na Lúčkach
Lučanský vodopád
Lisková Mohylky.
S existenciou minerálnych prameňov v Liptovskej kotline súvisí vznik travetínu. Jedná sa
o uhličitan vápenatý /CaCO3/, ktorý vzniká recentne, tzn. v súčasnosti vyzráţaním zo
sladkovodných roztokov bohatých na uhličitany. Často sa v ňom vyskytujú odtlačky a zvyšky
organických zvyškov popadaných v miestach výveru minerálnych vôd. Loţiská travertínu
mávajú rôzny tvar. Najčastejšie sú to travertínové homole a kopy na minerálnych ţriedlach,
prípadne kaskády a rozsiahlejšie travertínové homole a kopy na minerálnych ţriedlach,
prípadne kaskády a rozsiahlejšie travertínové terasy. Typické bývajú takisto odtokové
jazierka. V Liptovskej kotline existuje viacero lokalít: Bešeňová, Lúčky, Liptovské Sliače,
Stankovany, Rojkov, Liptovský Ján a ďalšie.
15. Charakteristika existujúcich zdrojov znečistenia ţivotného prostredia
Ovzdušie
Na základe výsledkov hodnotenia kvality ovzdušia v zónach a aglomeráciách v roku 2010
podľa § 9 ods. 3 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov SHMÚ ako
poverená organizácia vymedzila na rok 2011 na Slovensku 19 oblastí riadenia kvality
ovzdušia, z toho 14 pre PM10, jedná oblasť pre PM10 a NO2 a 4 oblasti pre PM10 a PM2,5.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
93
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Medzi vymedzené oblasti riadenia kvality ovzdušia pre PM10 a a PM2,5 patrí aj územie mesta
Ruţomberok.
Najvýznamnejším zdrojom znečisťovania ovzdušia v širšom území navrhovanej činnosti je
výroba celulózy, papiera a lepenky Mondi Business Paper SCP, a. s. Ruţomberok.
Medzi ďalších znečisťovateľov ovzdušia producentov emisií do ovzdušia patrí aj prevádzka
tehelne v Ruţomberku zaradená ako prevádzkovateľ stredného zdroja znečisťovania. Ďalším
znečisťovateľom ovzdušia je doprava, najmä diaľnica D1 a cesty I/18 a I/59.
Rozptylové podmienky v okolí Ruţomberka sú ovplyvnené reliéfom kotliny, prevládajúcim
prúdením vzduchu v smere západ – východ a častým bezvetrím, ako aj častým výskytom
teplotnej inverzie, najmä v zimnom období, čo výrazne zhoršuje rozptylové podmienky. Z
výsledkov meraní automatických monitorovacích staníc meste Ruţomberok je zrejmé
sezónne aj denné ovplyvnenie emisnej situácie v závislosti od poveternostných podmienok so
zhoršením v zimnom období a v ranných hodinách.
Na území dotknutých obcí sa ţiadny veľký zdroj znečistenia ovzdušia nenachádza. Zdrojom
znečisťovania ovzdušia sú lokálne kúreniská (malé zdroje znečisťovania ovzdušia z kategórie
palivovo-energetického priemyslu) a doprava.
Z hľadiska prípustnej úrovne kvality ovzdušia nepatria dotknuté obce medzi oblasti
vyţadujúce osobitnú ochranu ovzdušia podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
Voda
Kvalita vody v rieke Váh sa pravidelne monitoruje vo viacerých profiloch. Rieka Váh je
v hornom úseku, na ktorom sa navrhuje umiestnenie navrhovanej činnosti je znečisťovaná
komunálnymi odpadovými vodami z ČOV zo Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
Poprad, Liptovský Mikuláš a Ruţomberok. Dotknuté obce sú odkanalizované s pripojením na
ČOV.
Z priemyselných odpadových vôd je to najmä výroba celulózy, papiera a lepenky Mondi
Business Paper SCP, a.s. Ruţomberok, ktorý je najväčším znečisťovateľom v hornom úseku
Váhu, ďalej je to Tesla Liptovský Hrádok.
Plošné znečistenie vôd spôsobuje najmä poľnohospodárska výroba (nevhodné technológie,
aplikácia hnojív a močovky, úniky z hnojísk a hospodárskych dvorov, splachy pôdy a pod.),
podiel na znečisťovaní vôd má aj časť obyvateľstva, ktorá nie je pripojená na verejnú
kanalizáciu a nelegálne skládkovanie odpadov.
Vyhodnotenie kvality vody v hlavnom toku Váh je pomerne priaznivé. Ukazovatele
charakterizujúce kyslíkový reţim toku spĺňajú stanovené limity a zatrieďujú jednotlivé
ukazovatele do I. a II. triedy kvality
Kvalita povrchových vôd sledovaná v kontrolnom profile Váhu Lisková je daná celkovo II.
triedou čistoty (čistá) pre ukazovatele kyslíkového reţimu a biologické ukazovatele. Horšia
kvalita sa vzťahuje na mikrobiologické ukazovatele a mikropolutanty. Pod Ruţomberkom
klesá celková kvalita vody na IV. triedu čistoty.
Horninové prostredie a pôda
Z hľadiska antropogénneho znečistenia horninového prostredia nie je v dotknutom území
evidované významnejšie znečistenie.
Z hľadiska znečistenia pôd patrí dotknutá oblasť Liptovskej kotliny k územiam s relatívne
čistými pôdami aţ nekontaminovanými pôdami resp. mierne kontaminovanými pôdami, kde
obsah niektorých rizikových prvkov dosahuje limitné hodnoty.
Pôdy v dotknutom území nie sú nadlimitne kontaminované. Mierne zvýšenie hodnôt
znečisťujúcich látok má pôvod najmä v prirodzenom pozadí a diaľkových prenosoch emisií.
V riešenom území nie sú evidované bodové kontaminácie ťaţkých kovov. V rámci kotliny
prevaţujú pôdy stredne náchylné na acidifikáciu, pôdy v priamo riešenom území sú
karbonátové, nenáchylné na acidifikáciu.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
94
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Stav vegetácie
Stav bioty ako zloţky ţivotného prostredia je reprezentovaný predovšetkým zdravotným
stavom lesnej vegetácie. Na zdravotný stav lesov vplývajú predovšetkým imisie, pričom na
poškodení lesov v rámci Slovenska sa podieľajú nielen domáce zdroje znečistenia ovzdušia
ale aj diaľkový prenos škodlivín zo zahraničných zdrojov (priemyselné aglomerácie v Čechách
a Poľsku).
Na základe monitoringu zdravotného stavu na trvalých monitorovacích plochách sú určené
základné imisné typy lesov podľa prevládajúcich chemických zloţiek imisií. Pre oblasť pohorí
v rámci okresu je určujúci typ A1 - kyslý imisný typ s popolčekom, ktorý charakterizuje celé
územie Slovenska. Pre územie Liptovskej kotliny je určujúci typ A4 - kyslý imisný typ s
výrazným vplyvom organických látok, ktorý je viazaný na okolie Ruţomberka.
Zdravotný stav obyvateľstva
Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov, nie len faktorov
ţivotného prostredia. Ide najmä o sociálnu a ekonomickú situáciu, ţivotný štýl a návyky
a tieţ úroveň zdravotnej starostlivosti. Jedným z hlavných ukazovateľov zdravotného stavu
obyvateľstva je stredná dĺţka ţivota. V roku 2011 dosiahla stredná dĺţka ţivota v okrese
Ruţomberok 71,12 roka u muţov a 78,82 roka u ţien, čo bolo u obidvoch skupín pod
hranicou celoslovenského priemeru. V Slovenskej republike bola v tom čase stredná dĺţka
ţivota u muţov 72, 17 roka a u ţien 79,35 roka.
Z hľadiska ochorení prevaţujú choroby obehovej sústavy a dýchacích ciest, ktoré s podľa
štatistických údajov nad celoslovenským priemerom a nádorové ochorenia, ktoré sú mierne
pod úrovňou celoslovenského priemeru.
16. Komplexné zhodnotenie súčasných environmentálnych problémov
Stav jednotlivých zloţiek ţivotného prostredia v dotknutom území je podrobne
charakterizovaný v predchádzajúcich príslušných kapitolách správy o hodnotení.
Na základe dostupných informácii moţno celkovú kvalitu ţivotného prostredia vrátane zdravia
v dotknutom území povaţovať celkove za prijateľnú. Na dotknutom území neboli
identifikované závaţné environmentálne problémy.
17. Celková kvalita ţivotného prostredia
Podľa environmentálnej regionalizácie Slovenskej republiky sa zaraďuje územie Slovenska z
hľadiska stavu ţivotného prostredia do 5 kvalitatívnych stupňov:
1.
2.
3.
4.
5.
stupeň
stupeň
stupeň
stupeň
stupeň
-
prostredie
prostredie
prostredie
prostredie
prostredie
vysokej úrovne
vyhovujúce
mierne narušené
narušené
silne narušené
Za územia ohrozených oblastí z hľadiska ţivotného prostredia podľa aktualizovanej
environmentálnej regionalizácie sa označujú tie územia, na ktoré sa viaţe súčasne 4. a 5.
stupeň kvality ţivotného prostredia. Takéto územia tvoria vyše 12 % celkovej rozlohy
Slovenska a ţije v nich cca 43 % obyvateľov. Tieto územia predstavujú spravidla väčšie
sídelné územné celky so sústredenými hospodárskymi aktivitami.
Územie mesta Ruţomberok patrí medzi oblasti riadenia kvality ovzdušia a na jeho území sa
nachádza veľký zdroj znečisťovania ovzdušia. Hlavné lokálne zdroje sú najmä doprava,
suspenzia a resuspenzia častíc z nedostatočne čistených komunikácií, stavenísk, skládok
sypkých materiálov, vykurovanie domov na tuhé palivá a poľnohospodárstvo, ktoré priamo
vplývajú na úroveň znečistenia.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
95
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Rieku Váh moţno podľa ekologického stavu rozčleniť na tri úseky – horný, stredný a dolný.
Horný úsek na ktorom sa navrhuje umiestnenie navrhovanej činnosti je relatívne v dobrom
stave. Rieka Váh v dotknutom území patrí k menej znečisteným tokom, významnejšie
znečistenie sa prejavuje pod mestom Ruţomberok.
Na základe výsledkov monitorovania v roku 2010 na monitorovacom mieste Váh – Hubová
moţno konštatovať, ţe nastalo zlepšenie kvality vody na tomto mieste, ktoré bolo v minulosti
miestom s veľmi zlou kvalitou vody vplyvom komunálneho a priemyselného znečistenia.
V roku 2010 bola kvalita vody vyhovujúca.
Počas posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti neboli k dispozícii ţiadne informácie
o kontaminácii pôdy ani horninového prostredia v dotknutom území navrhovanej činnosti.
Environmentálna záťaţ, ktorá znehodnocujúca ţivotné prostredie sú nelegálne skládky v okolí
rieky Váh v blízkosti sídiel. V dotknutých obciach je zavedený separovaný zber odpadov.
Na základe uvedeného patrí dotknuté územie do 3. stupňa kvality prostredia, tzn., ţe
v dotknutej lokalite ide o prostredie z hľadiska kvality mierne narušené.
18. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť
nerealizovala
Nulový variant je variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila.
Pre stanovenie nulového variantu je dôleţité poznať v prvom rade súčasný stav lokality
v ktorej sa navrhuje umiestnenie navrhovanej činnosti a na základe súčasného stavu posúdiť
a identifikovať jej predpokladaný vývoj bez realizácie navrhovanej činnosti.
V prípade, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala v území by nenastali ţiadne zmeny na
toku rieky Váh ani v scenérii krajiny ani v kvalite jednotlivých zloţiek ţivotného prostredia.
Významným faktorom v tomto úseku je v posledných rokoch aj predátorský tlak kormorána.
Pokiaľ sa nebudú realizovať účinné opatrenia na podporu populácie lipňa ako sú efektívne
potlačenie vplyvu kormorána alebo záchranný chov na posilnenie pôvodnej populácie,
moţno očakávať zhoršenie priaznivého stavu tohto druhu bez ohľadu na realizáciu
hydroenergetického stupňa v profile Liptovská Teplá II.
Hydroenergetický potenciál rieky Váh v tomto úseku by ostal nevyuţitý.
Bolo by nevyhnutné realizovať protipovodňové opatrenia, na ochranu územia na pravom
brehu toku na ktorom sa uţ v súčasnosti realizuje IBV.
19. Súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou
Dotknuté obce Liptovský Michal, Liptovská Teplá a Bešeňová nemajú schválenú
územnoplánovaciu dokumentáciu.
V rámci pripomienkovania zámeru dotknuté obce (Bešeňova a Liptovský Michal) súhlasili
s realizáciou navrhovanej činnosti s podmienkou zohľadnenia vyústenia odpadových vôd
z obcí do rieky Váh.
V záväznej časti ÚPN VÚC Ţilinského kraja sa v príslušných bodoch uvádza:
4.15 povoľovať výstavbu malých vodných elektrárni na vodnom toku Váh len
výnimočne
4.15.1 nepovoľovať výstavbu malých vodných elektrárni na vodných tokoch, ktorým sa
poskytuje územná ochrana prírody a krajiny:
a) Chránený areál rieka Orava,
b) Chránený areál Revúca,
c) prítoky Váhu, zaradené medzi územia európskeho významu.
7.1 zohľadniť ekonomické a ekologické hľadiská pri zabezpečení územia energiami
a vytvárať efektívne diverzifikované systémy energetického zásobovania kraja,
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
96
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
7.2 zabezpečiť zvýšenú výrobu elektrickej energie
7.2.2 budovaním nových zdrojov vyuţívaním vodnej energie,
7.13. vytvárať priaznivé podmienky na intenzívnejšie vyuţívanie obnoviteľných
a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej
energetike.
Z uvedeného vyplýva, ţe navrhovaná činnosť nie je v rozpore s ÚPN VÚC Ţilinského kraja.
III. HODNOTENIE PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV
NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŢIVOTNÉ PROSTREDIE
VRÁTANE ZDRAVIA A ODHAD ICH VÝZNAMNOSTI
Cieľom ochrany ţivotného prostredia a zdravia obyvateľstva je nájsť taký vyrovnaný systém
zosúladenia ţivotného prostredia a ľudskej činnosti, ktorého cieľom by bol akceptovateľný
rozvoj antropogénnych aktivít, kvality ţivotného prostredia a kvality ţivota a zdraví.
Posudzovanie vplyvov na ţivotné prostredie je jedným z nástrojom na priblíţenie sa
k takému vyrovnanému a environmentálne prijateľnému rozvoju uvedených oblasti.
Vplyvy navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie boli posudzované za obdobie jej prípravy
(zriaďovania prevádzky), obdobia prevádzky a ukončenia najmä z hľadiska únosného
zaťaţenia územia; vplyvu na obyvateľstvo, jeho zdravie a aktivity; horninové prostredie
a pôdu; vplyvu na ovzdušie a klimatické pomery dotknutého územia; vplyvu na vodné
pomery; vplyvu na faunu, flóru, ich biotopy a chránené územia všetkých druhov, vrátane
vplyvov kumulatívnych.
1. Vplyvy na obyvateľstvo
Navrhovaná činnosť bude umiestnená mimo zastavaného územia obce Bešeňová a Liptovský
Michal. Hať a strojovňa MVE bude vzdialená od najbliţších trvalo obývaných objektov v obci
Bešeňová cca 250 m severovýchodne a od obývaných objektov v obci Liptovská Teplá cca
600 m severozápadne. Najbliţšie trvalo obývané objekty obce Liptovský Michal sa
nachádzajú cca 250 m juhovýchodne za telesom diaľnice. Závaţný negatívny vplyv
prevádzky navrhovanej činnosti na obyvateľstvo dotknutých obcí sa nepredpokladá.
Vplyvy počas výstavby
Počas prípravy územia a vlastnej výstavby MVE sa predpokladá produkcia emisií výfukových
plynov (CO, NOx) a sekundárna prašnosť z dopravy. Pôsobenie emisií bude lokálne viazané
na plochu staveniska a líniové v trase prístupových ciest. Emisná záťaţ z výstavby bude
dočasná. Stavebné materiály, výrobky a komponenty technológie sa budú dopravovať na
stavenisko po ceste III/018247 s odbočením pred mostom Bešeňová vľavo na prístupovú
komunikáciu, ktorá vedie po ľavej strane toku, mimo zastavaného územia dotknutých obcí.
Príspevok emisií z dopravných prostriedkov a stavebných mechanizmov ku kvalite ovzdušia
bude minimálny, rovnako i príspevok hluku k súčasnej hlukovej situácii. Pracovníci,
obsluhujúci jednotlivé stavebné mechanizmy, ktorí budú najviac vystavení vplyvom
navrhovanej činnosti počas výstavby, budú v prípade potreby vybavení ochrannými
pracovnými prostriedkami podľa podmienok príslušných všeobecne záväzných predpisov
v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.
Vplyv výstavby navrhovanej činnosti na obyvateľstvo bude krátkodobý a vzhľadom na
umiestnenie a rozsah navrhovanej činnosti zanedbateľný.
Vplyvy počas prevádzky
Produkcia hluku a vibrácií počas prevádzky navrhovanej činnosti bude spôsobená činnosťou
turbín. Turbíny budú umiestnené v objekte strojovne, ktorý je monolitický, uzavretý a sčasti
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
97
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
zapustený pod úrovňou terénu. Hluková záťaţ vo vonkajšom prostredí sa výraznejšie
neprejaví.
Počas prevádzky navrhovanej činnosti nebudú vznikať emisie látok znečisťujúcich ovzdušie.
Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe navrhovaná činnosť počas prevádzky
signifikantne neovplyvní hlukové ani emisno-imisné pomery v najbliţšej obytnej zóne a
nespôsobí zhoršenie ţivotných podmienok obyvateľstva v porovnaní s jestvujúcim stavom.
Prijateľnosť navrhovanej činnosti pre dotknuté obce
Posudzovaná činnosť bude mať pozitívne sociálno-ekonomické vplyvy na obyvateľstvo, ktoré
predstavuje pravidelný príjem do obecného a štátneho rozpočtu. Realizáciou
protipovodňových opatrení (prehĺbenie toku) pod haťou sa zabezpečí ochrana územia
určeného na IBV na pravej strane rieky Váh.
Narušenie kvality a pohody ţivota obyvateľstva dotknutých obcí sa prevádzkou navrhovanej
činnosti nepredpokladá.
Vplyv navrhovanej činnosti na obyvateľstvo bude málo významný a environmentálne
prijateľný.
2. Vplyvy geomorfologické pomery na horninové prostredie
Vplyvy počas výstavby
Geomorfologické zmeny dotknutého územia sa vplyvom realizácie navrhovanej činnosti
nepredpokladajú.
K zásahu do horninového prostredia dôjde počas realizácie zemných prác súvisiacich s
výstavbe hate, biokoridoru a rybníkov pri nevyhnutnej protipovodňovej úprave koryta.
Materiál charakteru štrkov a zahlinených štrkov, ktorý vznikne pri výkopových prácach a pri
úprave koryta a brehov nad haťou a pod haťou bude následne pouţitý pri terénnych
úpravách dotknutého územia. K znečisteniu horninového prostredia môţe dôjsť len v prípade
havárie stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov, čo je pri dodrţaní pracovnej
disciplíny málo pravdepodobné.
V dotknutom území, ani v jeho bezprostrednom okolí sa nenachádzajú loţiska nerastných
surovín, ani dobývacie priestory, ktoré by mohli byť ovplyvnené realizáciou navrhovanej
činnosti.
Vplyvy navrhovanej činnosti na horninové prostredie budú mierne väčšie pri realizácii
navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 1 v súvislosti s výstavbou biokoridoru.
Vplyvy počas prevádzky
Počas prevádzky navrhovanej činnosti nebudú produkované také látky, ktoré by spôsobili
znečistenie horninového prostredia v dotknutej lokalite, čo platí pre obidva varianty
navrhovanej činnosti.
Negatívny vplyv navrhovanej činnosti na horninové prostredie, geomorfologické pomery
a nerastné suroviny bude lokálny a málo významný.
3. Vplyvy na klimatické pomery
Z dôvodu realizácie navrhovanej činnosti nedôjde počas jej výstavby ani počas prevádzky
k zmene ani závaţnému ovplyvneniu klimatických pomerov v dotknutom území v porovnaní
so súčasným stavom v ţiadnom z posudzovaných variantov.
Vodná plocha ani objem akumulovanej vody sa z dôvodu realizácie navrhovanej činnosti
významne nezvýši do takej miery oproti pôvodnému stavu, ţe by to mohlo ovplyvniť
klimatické pomery dotknutého územia.
Negatívny vplyv navrhovanej činnosti na miestne klimatické pomery sa, vzhľadom na jej
charakter a rozsah nepredpokladá.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
98
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
4. Vplyvy na ovzdušie
Vplyvy počas výstavby
Realizácia navrhovanej činnosti nespôsobí ţiadne významnejšiu zmenu kvality ovzdušia
v dotknutom území.
Znečisťovanie ovzdušia počas výstavby navrhovanej činnosti bude spojené s výkopovými
prácami, úpravou terénu a so súvisiacou dopravou. Predpokladá sa, ţe výstavba bude
prebiehať cca 18 mesiacov. Rozsah stavebných prác bude zodpovedať výstavbe objektov
strednej veľkosti (hať, strojovňa, biokoridor). Prašné činnosti sa budú vykonávať len
niekoľko týţdňov z predpokladanej doby výstavby.
Stavebné práce, vrátane stavebnej dopravy nebudú z hľadiska ovzdušia nadlimitnou
záťaţou, vplyvy výstavby navrhovanej činnosti na kvalitu ovzdušia budú zanedbateľné
a málo významné.
Vplyvy počas prevádzky
Počas prevádzky navrhovanej činnosti nebudú vznikať emisie látok znečisťujúcich ovzdušie.
Vplyv navrhovanej činnosti na kvalitu ovzdušia v dotknutom území možno hodnotiť ako málo
významný.
5. Vplyvy na vodné pomery
Súčasné koryto Váhu v úseku od VVN Bešeňová po Jamborov prah v dĺţke cca 8,8 km
nemoţno jednoznačne povaţovať za hodnotný prirodzený tok.
VVN Bešeňová s výškou hrádze 12,5 m tvorí migračne neprekonateľnú prekáţku pre vodné
ţivočíchy.
Na hrádzu VVN Bešeňová nadväzuje zregulovaný úsek (cca 900 m) po most Bešeňová.
Od mosta Bešeňová nasleduje úsek, ktorý moţno povaţovať za čiastočne upravený tok
(brehy upravené a spevnené kameňmi alebo polovegetačnými tvárnicami) so zachovanými
prirodzenými parametrami koryta. Pod cestným mostom Bešeňová sa nachádza hlbočina
a plochy s takmer stojatou vodou. Ďalšia hlbočina sa nachádza poniţe navrhovanej hate
MVE. Na celom úseku od mosta Bešeňová sa striedajú úseky pomaly tečúcich vôd s vodnými
pláňami s takmer pokojnou hladinou a perejnatými úsekmi.
Koniec úseku od mosta do Liskovej po Jamborov prah je tak ako začiatok úseku v dĺţke cca
900 m zregulovaný bez brehových porastov.
Jamborov prah je ďalšou neprekonateľnou migračnou prekáţkou.
Zregulovaný úsek Váhu bez brehových porastov pokračuje i pod Jamborovým prahom popri
SCP Ruţomberok a v podstate cez celé zastavané územie mesta Ruţomberok.
Aj tieto zregulované úseky prakticky bez brehových porastov a neprekonateľné prekáţky sú
súčasťou chráneného územia európskeho významu Váh.
Súčasné prietoky na Váhu, najmä v dotknutom úseku nemajú prirodzený charakter, ale sú
ovplyvňované umelým hydrologickým reţimom VN Liptovská Mara a VVN Bešeňová.
Vplyvy počas výstavby
Najvýznamnejším negatívnym vplyvom realizácie navrhovanej činnosti na povrchové vody je
prehradenie koryta rieky Váh, vzdutie hladiny a prehĺbenie koryta pod hrádzou. So zásahmi
do brehu a dna rieky súvisí výstavba hate, vtokového objektu a odpadového kanála, ktoré
trvalo zmenia konfiguráciu koryta a čiastočne zmenia jeho prírodný charakter pevnými
technickými prvkami.
Prehradením toku, vzdutím hladiny nad haťou vznikne vodná zdrţ s hĺbkou max. 3,0 m pri
hati v dôsledku čoho sa zníţi rýchlosť prúdenia vody v koryte. Vzdutie hladiny nebude
významné, oproti súčasnému stavu, nakoľko hĺbka vody v dotknutej lokalite sa v súčasnosti
pohybuje v priemere od 1 m do cca 4 m.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
99
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vytvorením zdrţe sa zmenia prúdivé úseky na pomalý prúdivé (takmer stojatá voda
v blízkosti hate).
Vzhľadom k tomu, ţe MVE je navrhnutá s nízkou vakovou haťou s hradiacou výškou max.
3,0 m nad základovou líniou celkový vplyv nebude závaţný. Najvýraznejšie sa tento vplyv
prejaví tesne nad haťou; smerom k doznievaniu vzdutia hladiny sa rýchlosť prúdu bude
zvyšovať.
Vzdutie hladiny sa predpokladá minimálne, cca 300 m od vakovej hate proti toku a v ďalšom
úseku smerom k mostu a hrádzi VVN Bešeňová prechádza do stratená.
Vzdutie hladiny môţe ovplyvniť tieţ brehy toku, ktoré nie sú dostatočne stabilizované.
V rámci vypracovania projektovej dokumentácie bude potrebné overiť stabilitu brehov na
pravej strane toku najmä na miestach, kde vedie cesta III/018104 a v prípade potreby
navrhnúť stabilizačné opatrenia vrátane výsadby vhodných autochtónnych drevín a krovín.
Pri navrhovaní technického riešenia navrhovanej činnosti sa musia zobrať do úvahy
poţiadavky dotknutých obcí Bešeňová a Liptovský Michal aby pri vzdutí hladiny rieky Váh
nebol obmedzený prietok výustnej rúry z rybníkov na ľavom brehu Váhu cca 50 m nad
mostom Bešeňová a prietok výustnej rúry z priesakového kanála z obce Bešeňová na pravej
strane toku Váh tesne nad mostom.
V prípade prehĺbenia koryta pod haťou dôjde k zásahom a úpravám morfológie dna pri
ponechaní prírodného charakteru. Nevznikne neprirodzené koryto v celej šírke toku, ale bude
moţné nasimulovať prirodzené podmienky (striedanie hlbočín a plytčín).
Prúdivosť vody môţe byť zníţená aj v úseku pod haťou v dôsledku prehĺbenia dna, a to v
prípade, ţe by došlo k vytvoreniu tiahlej homogénnej hlbočiny. Tento stav bude moţné
vhodnými opatreniami výrazne obmedziť.
Teplotné pomery v zdrţi sa výraznejšie nezmenia, dotknutý úsek má vyrovnane nízku teplotu
vody, nakoľko je dotovaný chladnými vodami vypúšťanými z VVN Bešeňová.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe prehradenie toku je navrhnuté pevným stupňom len v úrovni
dna a vakovou haťou, ktorá umoţňuje previesť vysoké prietoky vody a navrhnutý je
prietočný typ elektrárne, ktorý zabezpečí odber vody z toku do turbín bez ovplyvnenia
hydrologického reţimu, bez vzniku úseku s trvale zníţenými prietokmi, vplyvy navrhovanej
činnosti nebudú závaţné.
V prípade realizácie navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 1 prietoky v profile MVE budú
rozdelené, časť prietokov bude presmerovaná do strojovne elektrárne, časť do biokoridoru
(cca 0,5 m3/s-1).
Podzemné vody môţu byť tieţ čiastočne ovplyvnené zmenou výšky hladiny vody v toku.
Vzdutím hladiny vody nad haťou môţe dôjsť k zvýšeniu hladiny podzemnej vody
v náplavových sedimentoch rieky a v prehĺbenom úseku pod haťou naopak hladina môţe
poklesnúť.
Vplyv na kvalitu vody v toku moţno predpokladať len v čase výstavby MVE. Pri vykonávaní
zemných prác v toku z dôvodu osadenia stavebných objektov a z dôvodu prehlbovania
koryta z dôvodu protipovodňovej ochrany územia moţno očakávať výrazné zakaľovanie vody
zvírenými časticami. Určité riziko vyplýva aj z vlastného pohybu mechanizmov v koryte toku
a v jeho bezprostrednej blízkosti, kedy nemoţno vylúčiť poruchy či havarijné situácie a s nimi
spojený únik ropných látok priamo do povrchových vôd. Ide len o predpokladané a dočasné
riziko v období výstavby.
Objekt strojovne a hať MVE sa vybudujú v otvorenej stavebnej jame na pláţi konvexného
brehu, ktorý niţšie prietoky nezaplavujú. Oproti prietoku Q5 sa stavebná jama ohradí
okruţnou hrádzkou. Na neškodné prevedenie prietoku cez stavenisko zostane dostatočne
veľký priestor.
Pri úprave koryta pod haťou budú rešpektované súčasné brehy a na pravej strane toku budú
podľa potreby spevnené. Okolité pozemky nebudú ohrozené. Po vybudovaní pohyblivej hate
a elektrárne sa koryto rieky Váh presmeruje cez hať a zvyšok pôvodného koryta sa prehradí
zdrsneným sklzom.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
100
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vplyvy počas prevádzky
Vplyvy navrhovanej činnosti na vodné pomery počas prevádzky sa nepredpokladajú.
Zariadenia a technologické postupy pouţité v prevádzke MVE nie sú z hľadiska moţného
vplyvu na povrchové a podzemné vody rizikové.
Hradiaca konštrukcia hate pri zvyšovaní prietokov presahujúcich hltnosť turbín sa
automaticky začne sklápať aţ do úplného otvorenia haťového poľa. V tomto štádiu bude
haťou pretekať brehová voda (viac ako Q1) bez vzdutia, tak ako pretekala v prirodzených
podmienkach. Poniţe hate bude hladina mierne zaklesnutá oproti brehom, pretoţe tu koryto
rieky Váh bude prehĺbené. Pri výskyte storočnej vody dôjde k miernemu vzdutiu oproti
prirodzenému stavu.
Splaškové odpadové vody počas prevádzky nebudú produkované.
Mnoţstvo odpadových vôd zo strojovne prečistených na odlučovači ropných látok bude
zanedbateľné a náhodné a v ţiadnom prípade neovplyvní kvalitu vody v toku.
Protipovodňová ochrana
Protipovodňová ochrana sa po výstavbe MVE nezhorší, ale naopak sa zlepší realizáciou
nevyhnutnej úpravy toku (prehĺbením koryta pod haťou) v úseku v ktorom je v súčasnosti
ohrozené vybreţením toku územie, určené na IBV a na ktorom boli uţ niektoré projekty
zrealizované.
Technické riešenie protipovodňových opatrení bude navrhnuté na základe hydrotechnických
výpočtov a na základe konzultácií so správcom toku.
Vyrovnávanie zvýšených prietokov a tlmenie povodňových vĺn v dotknutom úseku
zabezpečujú VN Liptovská Mara a Bešeňová.
Uloţenie vakov hate na pevný prah umoţni bezproblémové prevedenie povodňových
prietokov Q100. Z dôvodu ochrany územia pod haťou pred povodňami sa navrhne prehĺbenie
dna tak, aby nevzniklo riziko vybreţenia, ktoré v súčasnosti i bez realizácie navrhovanej
činnosti hrozí.
V prípade povodňových stavov bude vaková hať vyhradená, prípadné splaveniny sa budú
pohybovať voľne do niţších úsekov toku.
Predpokladané vplyvy na stavby a územia v dosahu MVE
- vplyv MVE na cestný most a cestu III/018104 sa nepredpokladá, predpoklad bude
overený
hydrogeologickým
posúdením
v priebehu
vypracovania
projektovej
dokumentácie, v prípade potreby budú navrhnuté a realizované účinné opatrenia;
- nepredpokladá sa nepriaznivý vplyv navrhovanej činnosti na brehové porasty pod haťou
a na PR Ivachnovský luh ktorá je vzdialená od navrhovanej hate cca 3,5 km, pretoţe
počas prevádzky navrhovanej činnosti sa nemenia prirodzené prietoky rieky Váh;
- podzemné inţinierske siete, pokiaľ by sa vyskytli v dotknutom úseku, najmä pri
vykonávaní zemných prác, môţu byť ohrozené, a preto ich bude potrebné prispôsobiť
novým podmienkam;
- hydrostatická hladina zdrţe MVE Liptovská Tepla bude priaznivo pôsobiť na stav hladiny
v novovybudovaných rybníkoch na ľavom brehu v dobe nízkych prietokov, pretoţe vylúči
drenáţny účinok poklesom hladiny rieky Váh na prirodzený stav.
Vplyv vzdutia/zníženia hladiny
Vzdutie hladiny vyvolané haťou neprevýši v ţiadnom prípade brehy koryta rieky Váh. Hladina
podzemnej vody sa mierne zvýši a bude korešpondovať s hladinou vody v riečnej zdrţi.
Podmáčanie pozemkov sa nepredpokladá. Brehové porasty nebudú ohrozené a zostanú
zachované. V mieste, kde sa bude koryto rieky prehlbovať moţno predpokladať
zanedbateľný pokles hladiny podzemnej vody (cca 10-30 cm) po pravom brehu. Hladina
podzemnej vody po ľavom brehu nebude dotknutá.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
101
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vplyv na pohyb splavenín
Rieka Váh v dotknutom úseku nad haťou sa nevyznačuje značným tokom splavenín,
vzhľadom na existenciu VN Liptovská Mara a Bešeňová. Pohyb splavenín sa začína
prejavovať uţ pri výskyte veľkej vody. Hrubšie splaveniny sa budú ukladať na konci vzdutia
a jemnejšie budú unášané ďalej do zdrţe. Pretoţe na konci vzdutia má koryto rieky Váh
hlbočiny, proces zanášania nebude pozorovateľný.
Povodňové prietoky budú pretekať pri vyhradenej hati, čo znamená, ţe sedimenty sa budú
odplavovať tak, ako to bolo v prirodzenom koryte. Nakoľko všetko nebude dokonale
odplavené, predpokladá sa potreba vyťaţenia sedimentov cca po 50 rokoch od začatia
prevádzky MVE. Splaveniny usadené po celej dĺţke zdrţe veľké prietoky vyplavia.
Vzhľadom na lokalizáciu navrhovanej činnosti sa nepredpokladá sa vytvorenie ľadovej
bariéry, pohyb ľadov sa dá ovládať otvorením haťového poľa, alebo občasný zakolísaním
hladiny.
Na základe uvedených výsledkov posúdenia možno vplyvy navrhovanej činnosti podľa
obidvoch variantov činnosti na vodohospodárske pomery dotknutého územia považovať za
významné, ale nie závažné.
6. Vplyvy na pôdu
Realizácia navrhovanej činnosti si nevyţiada trvalý záber poľnohospodárskej pôdy ani
lesných pozemkov.
Navrhovaná činnosť bude umiestnená na pozemkoch evidovaných v katastri nehnuteľnosti
ako vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy v rozsahu:
Variant č. 1 – 5 334 m2
Variant č. 2 – 4 802 m2
Vyššie zábery pri realizácii navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 1 súvisia s výstavbou
biokoridoru.
Trvalé zábery budú upresnené v ďalšom stupni projektovej dokumentácie.
Dočasné zábery súvisia s plochou staveniska a vyvedením výkonu do siete. Stavenisko bude
umiestnené na pozemkoch evidovaných v katastri nehnuteľnosti ako ostatné plochy.
Vplyvy na kvalitu pôdy v dotknutom území úzko súvisia s kvalitou ovzdušia v dotknutom
území. Počas výstavby ani počas prevádzky navrhovanej činnosti sa nebudú produkovať také
emisie, ktoré by spôsobili zhoršenie kvality okolitej poľnohospodárskej pôdy.
Kontaminácia pôd cudzorodými prvkami (napr. kontaminácia ťaţkými kovmi) z dôvodu
realizácie navrhovanej činnosti sa nepredpokladá.
Počas výstavby nemoţno úplne vylúčiť riziko i keď minimálne kontaminácie pôdy ropnými
látkami v prípade havárie dopravných a stavebných mechanizmov.
Vplyvy navrhovanej činnosti na pôdu možno u obidvoch variantov činnosti považovať za
málo významný s miernou preferenciou Variantu č. 2.
7. Vplyvy na flóru, faunu a ich biotopy
Pozemky na ktorých sa navrhuje umiestnenie navrhovanej činnosti sú v prevaţnej miere
evidované v katastri nehnuteľnosti ako vodné plochy.
Umiestnenie navrhovanej činnosti si vyţiada zásah do brehových porastov v mieste osadenia
hate, strojovne, biokoridoru a výstavby rybníkov. Výstavbou hate sa vytvorí prekáţka v toku,
ktorá má vplyv na ichtyofaunu.
Výstavbou hate dôjde k vzdutiu vody v úseku rieky Váh nad haťou. Dôjde k zvýšeniu hladiny
vody v dĺţke predpokladanej haťovej zdrţe (cca 300 m), zníţeniu rýchlosti vody, k zvýšenej
sedimentácií, a tieţ k moţnému zvýšeniu hladiny podzemnej vody v území nad haťou.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
102
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
7.1. Vplyvy na flóru a jej biotopy
Realizácia a prevádzka navrhovanej činnosti po dodrţaní a realizácii navrhovaných opatrení
by nemala spôsobiť závaţné zmeny v biologické rozmanitosti, v štruktúre a funkcii
ekosystémov.
Nie je predpoklad, ţe výstavbou navrhovanej činnosti dôjde k významnému ovplyvneniu
druhové rozmanitosti flóry záujmového územia a jeho okolia, pokiaľ sa zabráni šíreniu
inváznych druhov.
Následkom vzdutia hladiny nad haťou, dôjde k zmene výšky hladiny podzemnej vody, ktorá
nebude významná. Na zmenu výšky hladiny podzemnej vody môţu negatívne reagovať
staršie stromy, ktoré sa nachádzajú na pravej strane toku.
Ľavý breh dotknutého úseku tvorí viacetáţový porast v šírke cca 30 m. Stromovú etáţ tvoria
dreviny vo veku 25 – 30 rokov, s priemerom nad 30 cm. Stredná etáţ dosahuje priemerný
vek 10 rokov a priemer kmeňa priemerne 10 cm. Spodnú etáţ tvorí krovitý porast. Zloţenie
porastov na ľavej strane dotknutého úseku sú popísané v kapitole C/II/7.1. Brehové porasty
a plochy vegetácie na ľavom brehu, majú sekundárny charakter (náletové dreviny na
naváţkach odpadu a zeminy).
Zásah do brehových porastov pri osadzovaní vlastných objektov MVE nebude veľkého
rozsahu, nakoľko na plochách určených na osadenie strojovne a telesa hate na ľavej strane
toku sa nevyskytujú takmer ţiadne dreviny s priemerom nad 10 cm. Brehové porasty
v predpokladanom mieste osadzovania strojovne a hrádze sú nesúvislé a prerušované.
K rozsiahlejšiemu zásahu do porastov na ľavej strane dôjde v súvislosti s výstavbou rybníkov
a biokoridoru v prípade realizácie navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 1.
Z hľadiska štruktúry sa výrub týka porastov vo veku do 30 rokov v stromovej etáţi s výraznou
prevahou vŕby krehkej a jednotlivým zastúpením vŕby lykovcovej, vŕby rakytovej, jelše sivej,
jaseňa štíhleho, topoľa čierneho, čremchy obyčajnej. Brehové porasty majú dobre vyvinutú
vertikálnu štruktúru a sú dobre zapojené, v dotknutom úseku však majú druhotný pôvod.
Drevinová vegetácia na brehoch dotknutého úseku toku nemá charakter biotopu Ls1.3
Jaseňovo-jelšový podhorský luţný les (NATURA 2000 91EO), ktorý by zodpovedal danému
stanovišťu.
Na pravom brehu v mieste osadenia hate sa nachádza len niekoľko drevín, bez krovitej
etáţe. Do úvahy pripadá len odstránenie niekoľko jedincov drevín.
Dotknuté porasty určené na odstránenie nie sú biotopom vzácnych ani chránených druhov
rastlín.
V terestrických biotopoch dotknutej lokality sa nezistili ţiadne chránené druhy flóry uvedené
vo vyhláške MŢP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Vo vodnom toku sa uvádza (podľa ŠOP SR) výskyt chránených vodných druhov rastlín
národného významu: močiarka vodná, močiarka riečna, červenavec ostrolistý. Počas
obhliadky lokality neboli uvedené druhy na dotknutom území zistené.
Z chránených biotopov sa v širšom úseku Váhu uvádza v podkladoch ŠOP SR výskyt
biotopov európskeho významu:

Vo4 Níţinné aţ horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a CallitrichoBatrachion (NATURA 3260), spoločenská hodnota 19,58 €/1 m2;

Br2 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺţ ich brehov (NATURA 3220), spoločenská
hodnota 24,56/1 m2.
V území priamo dotknutom realizáciou navrhovanej činnosti neboli uvedené biotopy v čase
posudzovania identifikované.
Aj napriek skutočnosti, ţe v priebehu posudzovania neboli v dotknutej lokalite identifikované
ţiadne chránené druhy a ich biotopy národného ani európskeho významu v prípade ich
zistenia v priebehu ďalšieho stupňa prípravy navrhovanej činnosti sa bude postupovať podľa
príslušných právnych predpisov, najmä zákona č. 543/2002 Z. z. a súvisiacich predpisov.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
103
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Po presnom vytýčení stavby sa vykoná dôsledná inventarizácia drevín určených na výrub
a zmapovanie dotknutých druhov a biotopov v dosahu navrhovanej činnosti ako súčasť
projektovej dokumentácie.
Vplyvy navrhovanej činnosti na flóru a jej biotopy v dotknutom území bude málo významný,
bude súvisieť najmä s odstránením porastov v dôsledku umiestnenia objektov navrhovanej
činnosti (strojovňa, hať, rybníky, biokoridor). Z hľadiska negatívneho vplyvu na flóru a jej
biotopy sa považuje výhodnejší Variant č. 2 bez výstavby biokoridoru.
7.2. Vplyvy na faunu a jej biotopy
Najväčším vplyvom navrhovanej činnosti na faunu bude vplyv na ichtyofaunu. Predpokladané
vplyvy môţu byť skôr lokálneho ako regionálneho charakteru, nakoľko vo vzdialenosti cca
1,2 km od hate proti smeru toku sa nachádza neprekonateľná prekáţka pre migráciu
ţivočíchov, najmä tých, ktoré migrujú na väčšie vzdialenosti.
Vplyvy lokálneho charakteru budú súvisieť najmä so zmenou prúdenia vody pod i nad haťou,
vzdutím hladiny a prehĺbením koryta pod haťou, čiastočnou zmenou konfigurácie koryta
umiestnením pevných technických prvkov.
Počas výstavby moţno očakávať v dotknutom úseku rieky zákal vody, ktorý môţe mať
prechodne negatívny vplyv na vodné ţivočíchy. Predpokladá sa tieţ akustické rušenie. Tieto
vplyvy budú časovo obmedzené a nemali by predstavovať významný zásah do ţivočíšnych
spoločenstiev.
Výstavbou hate a vytvorením zdrţe nad haťou sa spomalí prúdenie vody v toku v celej dĺţke
vzdutia. Zmena prúdenia sa prejaví i pod haťou. Uvedené zmeny budú vplývať na vodnú
faunu a je predpoklad, ţe vzhľadom na nové podmienky v dotknutom území toku dôjde
i k jej zmene.
Vodné ţivočíchy, ktorým vyhovuje prúdivé prostredie môţu byť v zdrţi najmä v blízkosti hate
nahradené druhmi, ktorým vyhovujú stojaté vody. Vzhľadom na typ MVE (prietočná)
a výšku hate bude spomalenie prúdenia vody malého rozsahu. Zvýšené prúdenie pod haťou
môţe zlepšiť súčasný stav v toku. V prípade prehĺbenia koryta pod haťou dôjde k zásahom a
úpravám morfológie dna pri ponechaní prírodného charakteru. Nevznikne neprirodzené
koryto v celej šírke toku, ale bude moţné nasimulovať prirodzené podmienky (striedanie
hlbočín a plytčín).
Vytvorením zdrţe na toku sa nad haťou zvýši sedimentácia a čiastočne sa zastaví transport
nie len anorganických, ale i organických častíc, ktoré sú súčasťou potravinového reťazca
ichtyofauny. Zmena substrátu zo štrkovitého na bahnitý bude mať za následok lokálny ústup
druhov litofilných, okrem koncovej časti vzdutia, a nástup druhov fytofilných. Uvedený vplyv
bude len lokálneho charakteru – krátky úsek nad zdrţou.
Závaţné zmeny tepelných a svetelných pomerov v toku sa vzhľadom na plochu a hĺbku
v zdrţi nepredpokladajú.
Hate a hrádze predstavujú pre ichtyofaunu prekáţku, ktorá im bráni pri migrácii. Výstavbou
viacerých takýchto zariadení na jednom toku sa migračné cesty rozpadávajú, čo je zvlášť
škodlivé najmä pre druhy, ktoré migrujú na väčšie vzdialenosti. Na rieke Váh sa od jeho
prameňa po sútok s riekou Orava nachádza v súčasnosti viacero priečnych neprekonateľných
prekáţok, ktoré nemajú vybudované rybovody ani biokoridory. Najvýznamnejšími
neprekonateľnými prekáţkami sú napr. VN Liptovská Mara a VVN Bešeňová a Jamborov
prah.
MVE Liptovská Teplá II je navrhovaná práve medzi troma neprekonateľnými migračnými
prekáţkami na trase rieky Váh ako hydrického biokoridoru, ktorými sú VN Liptovská Mara (s
výškou hrádze 45,5 m nad terénom), VVN Bešeňová (výška hrádze 12,5 m) a Jamborovým
prahom.
Navrhovaná hať MVE Liptovská Teplá II má byť umiestnená cca 1,3 km od neprekonateľnej
migračnej bariéry pre vodné ţivočíchy, ktorou je 12,5 m vysoká hrádza VVN Bešeňová. Vo
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
104
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
vzdialenosti cca 7,3 km pod navrhovanou haťou sa nachádza ďalšia neprekonateľná
prekáţka pre vodné ţivočíchy, ktorou je Jamborov prah pri Liskovej.
To znamená, ţe migrácia vodných ţivočíchov v obidvoch smeroch pripadá do úvahy na
úseku toku Váh medzi hrádzou VVN Bešeňová Jamborovým prahom.
Vaková hať, ktorá je súčasťou navrhovanej činnosti nebude významnou prekáţkou pre
migráciu niektorých druhov vodných ţivočíchov v smere toku od VVN Bešeňová smerom
k Jamborovému prahu. V úseku nad navrhovanou haťou sa nachádza ichtyofauna najmä
z prepadu z VVN Bešeňová a zo zarybňovania.
Migračná prekáţka proti smeru toku, ktorou bude hať MVE môţe byť eliminovaná výstavbou
biokoridoru, ktorý je súčasťou navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 1. Vodné ţivočíchy,
ktoré prekonajú prekáţku hate po cca 1,3 km znovu narazia na neprekonateľnú prekáţku,
ktorá ukončí ich ďalšiu migráciu.
V prípade realizácie funkčného biokoridoru, ktorý umoţní zachovanie migrácie ichtyofauny a
k izolácii populácií nedôjde ani v tomto úseku.
Následne bude súčasťou navrhovanej činnosti aj revitalizácia celého dotknutého územia,
ktorou sa umoţní zachovanie potravných a pobytových podmienok semiakvatických a
terestrických ţivočíchov viazaných na brehovú zónu, a tak budú zachované aj všetky moţné
funkcie rieky Váh ako hydricko-terestrického biokoridoru v dotknutom úseku.
Z uvedeného vyplýva, ţe navrhovaná činnosť vzhľadom na jej lokalizáciu a dosah významne
neovplyvni ichtyofaunu rieky Váh.
Na základe výsledkov hodnotenia sa z hľadiska vplyvu na faunu javí vhodnejší Variant č. 1,
ktorého súčasťou je vybudovanie biokoridoru.
Na zváţenie je ale účelnosť takého biokoridoru, na čo upozornil i SRZ – Rada Ţilina vo
svojom stanovisku k zámeru a MsO SRZ v Ruţomberku v zmluve o budúcej zmluve
uzavretej medzi navrhovateľom a MsO SRZ dokonca vybudovanie biokoridoru nepoţaduje.
Projekt biokoridoru z dôvodu zabezpečenia jeho funkčnosti je potrebné vypracovať v úzkej
spolupráci s MsO SRZ Ruţomberok, nakoľko pre jeho umiestnenie je veľmi dôleţité poznať
miestne pomery.
V rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti bola vypracovaná „Odborná štúdia
z hľadiska vplyvov možných dopadov na vážske populácie rýb a návrh opatrení na ich
elimináciu – MVE Liptovská Teplá“ (Ing. Miroslav Zontág, apríl 2009), ktorá tvorí prílohu č.
13 správy o hodnotení.
Opatrenia vyplývajúce z odbornej štúdie budú zohľadnené pri vypracovaní projektovej
dokumentácie.
Z významných a ohrozených druhov cicavcov sa v danom priestore môţe vyskytovať vydra
riečna. Profil navrhovanej MVE je súčasťou hydricko-terestrického biokoridoru Váhu, ktorý je
pobytovým a lovným teritóriom tohto druhu. V danom úseku sa predpokladá potravný výskyt
vydry, generačne je viazaná na niţšie úseky Váhu resp. jeho prítoky s brehovými biotopmi
vhodnými pre nory a úkryty. Migrácia tohto chráneného druhu nebude realizáciou MVE
významne narušená.
Realizácia navrhovanej činnosti nebude mať závaţný vplyv na suchozemské ţivočíchy. Na
dotknutom území neboli zistené chránené druhy suchozemských ţivočíchov ani ich významné
biotopy.
Počas zemných prác a počas odstránenia porastov na ľavej strane pre výstavbu objektov
navrhovanej činnosti dôjde k likvidácii a prechodnému ústupu niektorých drobných
suchozemských ţivočíchov a ich stanovíšť, ktoré sa nachádzajú na dotknutej lokalite. Ide
najmä o plazy, drobné cicavce, netopiere a niektoré druhy vtákov, ktoré dotknutú lokalitu
vyuţívali najmä na odpočinok pri migrácií za potravou.
Výstavbou rybníkov a v rámci doplnenie nových porastov vrátane brehových sa vytvoria
nové biotopy vhodné najmä pre ryby, obojţivelníky a vtáky.
Navrhovaná činnosť vzhľadom na jej charakter, lokalizáciu a hmotnosť objektov (strojovňa)
nebude vytvárať prekáţku na trase terestrického biokoridoru, biokoridoru pre migráciu
suchozemských ţivočíchov. Navrhovaná činnosť nie je takého charakteru, ktorá by vytvárala
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
105
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
v území prekáţku, pre ťah vodného vtáctva, naopak jej realizáciou (rybníky) sa vytvorí nový
biotop pre obojţivelníky, ryby i vodného vtáctvo v dotknutom území.
Zásah do existujúcich brehových porastov (na ľavej strane toku) nebude takého rozsahu,
ktorý by zásadne zasiahol do migračných tras suchozemských ţivočíchov. Naopak v rámci
úpravy po výstavbe sa vykoná doplnenie chýbajúcich drevinových porastov v dosahu
navrhovanej činnosti na ľavej i na pravej strane toku.
Vplyv navrhovanej činnosti na faunu a jej biotopy možno považovať za významný. Z hľadiska
vplyvu na ichtyofaunu sa javí prijateľnejší Variant č. 1 navrhovanej činnosti.
8. Vplyvy na krajinu
Realizáciou navrhovanej činnosti sa vzhľadom na jej umiestnenie a rozsah v podstatnej
miere nezmení celková súčasnú štruktúra ani scenéria krajiny. Nebude zásahom do
krajinného razu širšieho územia, dôjde len k lokálnej zmene krajinnej štruktúry v rámci
dotknutého územia.
Nové technogénne prvky osadené na toku (teleso hate) a na jeho ľavej strane (strojovňa),
budú vzhľadom na ich lokalizáciu a rozmery viditeľné len z krátkeho úseku cesty III/018104
a z okraja pozemku určeného na IBV. Pohľad na teleso hrádze a strojovňu bude obmedzený
brehovými porastmi. Pohľad z mosta na ceste III/18247 bude viditeľná len časť vzdutia toku
Váh, ktorá sa bude pribliţovať súčasnému stavu. Objekt strojovne nebude z mosta viditeľný,
nakoľko bude osadený v zeleni na ľavej strane toku. V rámci výstavby rybníkov, ktoré budú
umiestnené na ľavom brehu toku dôjde k skultúrneniu územia (odstránenie divokej skládky
odpadov z výstavby VD Liptovská Mara). Zeleň, ktorá bude odstránená z dôvodu budovania
rybníkov bude nahradená. Vzhľadom k tomu, ţe v úseku vzdutia ostane zachovaný prírodný
charakter brehov aj brehová vegetácia a predpokladá sa aj jej doplnenie, celkový vizuálny
vnem umiestnenia navrhovanej činnosti nebude negatívny.
Zásah do brehových porastov, ktorý bude výraznejší v mieste vybudovania rybníkov
a biokoridoru, ktorý bude kompenzovaný náhradnou výsadbou a revitalizáciou existujúcich
porastov v dotknutom území.
Pozitívnym prvkom bude rozšírenie vodných plôch v dotknutom území spôsobené vzdutím
toku nad haťou.
Vplyv navrhovanej činnosti na krajinu bude málo významný.
9. Vplyvy na chránené územia a ich ochranné pásma
Územia chránené podľa osobitných predpisov, ktoré sa nachádzajú na území okresu
Ruţomberok moţno rozdeliť do dvoch základných skupín:
 územia chránené podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
 územia chránené podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
Vplyvy na územia chránené podľa zákona č. 534/2002 Z. z.
V území dotknutom navrhovanou činnosťou platí v súčasnosti 1. stupeň územnej ochrany
podľa § 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny aj napriek tomu, ţe
posudzovaná lokalita je súčasťou navrhovaného územia európskeho významu SKUEV0253
Váh.
Podľa § 27 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. navrhované územie európskeho významu
uvedené v národnom zozname sa povaţuje za chránené územie vyhlásené podľa tohto
zákona so stupňom ochrany uvedenom v národnom zozname. Pri posudzovaní vplyvov
akejkoľvek činnosti na ţivotné prostredie podľa osobitného predpisu, pri povoľovaní tejto
činnosti, ako aj inej činnosti podľa tohto zákona sa postupuje v súlade so stupňom ochrany
navrhovaného územia európskeho významu, tak ako vo vyhlásenom chránenom území.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
106
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vplyvy na európsku sústava chránených území (Natura 2000)
Chránené vtáčie územia (SKCHVU)
Cieľom ochrany v CHVÚ je zachovanie a obnova ekosystémov významných pre druhy vtákov,
pre ktoré je oblasť vyhlásená v ich prirodzenom areáli rozšírenia, ako aj zaistenie podmienok
pre zachovanie populácie týchto druhov v priaznivom stave z hľadiska ich ochrany. Stav
druhu z hľadiska ochrany je povaţovaný za priaznivý, keď údaje o populačnej dynamike
druhu naznačujú, ţe sa dlhodobo udrţuje ako ţivotaschopný prvok svojho biotopu,
prirodzený areál druhu sa nezmenšuje a existuje dostatok biotopov na dlhodobé zachovanie
jeho populácie.
Na územie okresu Ruţomberok zasahujú dve chránené vtáčie územia SKCHVU013 Malá Fatra
a SKCHVU018 Nízke Tatry.
Územie lokalizácie navrhovanej činnosti nie je súčasťou ţiadneho, chráneného vtáčieho
územia.
Vplyv navrhovanej činnosti na chránené vtáčie územia sa nepredpokladá.
Územia európskeho významu
Na území okresu Ruţomberok sa nachádza 12 navrhovaných území európskeho významu.
Navrhovaná činnosť je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0253 Váh, ktoré má
výmeru 251,9 ha.
Predmetom ochrany tohto chráneného územia sú biotopy: 3220 Horské vodné toky a bylinné
porasty pozdĺţ ich brehov; 3260 Níţinné aţ horské vodné toky s vegetáciou zväzu
Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion a 6430 Vlhkomilné vysokobylinné lemové
spoločenstvá na poriečnych nivách od níţin do alpínskeho stupňa.
Z druhov sú predmetom ochrany: hlavátka podunajská, hlaváč bieloplutvý, vydra riečna,
podkovar malý, uchaňa čierna, netopier obyčajný, podkovár veľký, netopier pobreţný,
netopier ostrouchý, kolok vretenovitý, kunka ţltobruchá, mlynárik východný, hrúz fúzatý,
pimprlík mokraďný.
Navrhovaná činnosť je umiestnená na území, ktoré je súčasťou chráneného územia
európskeho významu SKUEV0253 Váh, jeho okrajovej časti (cca 400 m od konca úseku),
ktorý nie je práve ťaţiskom výskytu biotopov a druhov, ktoré sú predmetom ochrany.
Vzdutie MVE sa dotýka cca 2,3 ha z celkovej plochy 251,9 ha čo je menej ako 1 % celkovej
výmery chráneného územia.
V priebehu posudzovania neboli na území, ktoré je v dosahu navrhovanej činnosti
identifikované biotopy, ktoré sú predmetom ochrany.
Podľa mapovania ŠOP SR v roku 2006 pre potreby EK sa výskyt biotopu Vo4 (3260) Níţinné
aţ horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion síce
uvádza v úseku medzi Liskovou a Bešeňovou, ale podľa zakreslenia na mape je to skôr úsek
v okolí Liptovskej Teplej tzn. mimo územia v dosahu navrhovanej činnosti.
Rovnako nebol v dotknutom úseku navrhovanej činnosti zistený ani výskyt biotopu Br2
(3220) Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺţ ich brehov. Podľa mapovania v roku 2006
pre potreby EK sa jeho výskyt uvádza aţ v úseku Váhu pod Ruţomberkom.
Z druhov, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV Váh môţu byť vzhľadom na charakter, rozsah a
lokalizáciu navrhovanej činnosti ovplyvnené najmä niektoré druhy ichtyofauny, ktoré boli
zistené v dotknutom úseku, ktorý sa nachádza medzi dvoma migračnými bariérami VVN
Bešeňová a Jamborov prah. V dotknutom úseku boli identifikované len tri druhy – hlavátka
podunajská, hlaváč bieloplutvý a vydra riečna, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia.
Súčasťou navrhovanej činnosti sú opatrenia na elimináciu vplyvov navrhovanej činnosti na
predmet ochrany ÚEV Váh ktorými sú najmä vybudovanie obtokového biokoridoru,
vybudovanie rybníkov.
Aj napriek skutočnosti, ţe v priebehu posudzovania neboli v dotknutej lokalite chránené
biotopy, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV Váh v prípade ich zistenia v priebehu ďalšieho
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
107
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
stupňa prípravy navrhovanej činnosti po presnom zameraní objektov navrhovanej činnosti sa
bude postupovať podľa príslušných právnych predpisov, najmä podľa zákona č. 543/2002 Z.
z. a súvisiacich predpisov.
Po zhodnotení celkového vplyvu navrhovanej činnosti na územie európskeho významu
SKUEV0253 Váh, sa skôr natíska otázka, či bolo najvhodnejšie riešenie navrhnúť práve tento
úsek rieky Váh ktorý sa nachádza medzi migračnými bariérami (VVN Bešeňová a Jamborov
prah) a súčasťou ktorého sú zregulované úseky rieky bez brehových porastov (úsek medzi
mostom Lisková a Jamborovým prahom a od Jamborovho prahu popri SCP Ruţomberok po
koniec zastavaného územia mesta Ruţomberok) za územie európskeho významu.
Na základe výsledkov hodnotenia možno konštatovať, že vzhľadom na charakter, rozsah
a najmä na lokalizáciu navrhovanej činnosti sa nepredpokladá významný vplyv na cieľ
ochrany tohto chráneného územia. Z hľadiska vplyvu na SKUEV0253 Váh sa javí
prijateľnejší Variant č. 1 navrhovanej činnosti.
Vplyvy na národnú sústavu chránených území
Navrhovaná MVE je umiestnená na území, kde platí 1. stupeň územnej ochrany. Lokalita
navrhovanej činnosti nie je súčasťou ţiadneho chráneného územia národnej sústavy
chránených území (NP, CHKO, CHA, PR, NPR, PP, NPP, CHKP) ani ich ochranných pásiem.
Najbliţšie k lokalite navrhovanej činnosti je ochranné pásmo NP Nízke Tatry. Lokalita
navrhovanej činnosti sa nachádza v blízkosti severnej hranice ochranného pásma NP Nízke
Tatry, ale nie je jeho súčasťou.
Z maloplošných chránených území sa severne od lokality navrhovanej činnosti (cca 900 m)
nachádza PP Bešeňovské travertíny a západne od lokality navrhovanej činnosti (cca 3,5
km)PR Ivachnovský luh.
Vplyv navrhovanej činnosti na uvedené chránené územia národnej sústavy chránených
území sa vzhľadom na jej lokalizáciu a dosah nepredpokladá.
Vplyvy na chránené časti prírody
Chránené stromy
V okrese Ruţomberok sa podľa evidencie ŠOP SR nachádza 123 chránených stromov.
V širšom okolí navrhovanej činnosti sa nachádzajú dva chránené stromy, a to lipa veľkolistá
v Liskovej a lipa veľkolistá v Ivachnovej. Vplyv navrhovanej činnosti na tieto chránené
stromy sa nepredpokladá.
Na záujmovej lokalite v jej bezprostrednej blízkosti ani v jej dosahu sa chránené stromy
nenachádzajú.
Mokrade
Na území okresu Ruţomberok sa podľa údajov z databázy nachádzajú mokrade národného
(3 mokrade), regionálneho (9 mokradí) a lokálneho významu (15 mokradí).
Na území dotknutých obcí ani v ich bezprostrednej blízkosti sa nenachádza ţiadna mokraď
medzinárodného, národného, regionálneho ani lokálneho významu.
Vplyvy navrhovanej činnosti na chránené časti prírody sa nepredpokladajú.
Vplyvy na územia chránené podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
Vplyvy na chránené oblasti určené na odber pitnej vody
Chránené vodohospodárske oblasti
Lokalita navrhovanej činnosti ani jej širšie územia nie je súčasťou ţiadnej chránenej
vodohospodárskej oblasti vyhlásenej podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
108
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
nariadenia vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej
akumulácie vôd.
Vodárenské vodné toky a vodohospodársky významné toky
Rieka Váh (4-21-01-038) je vodohospodársky významným tokom podľa vyhlášky MŢP SR č.
211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov
a vodárenských vodných tokov.
Navrhovaná činnosť významne neovplyvní vodohospodársku funkciu rieky Váh.
Vplyvy na chránené oblasti citlivé na aplikáciu živín
Podľa nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z. ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné
oblasti územie dotknutých obcí Bešeňová, Liptovská Teplá a Liptovský Michal nie je zaradené
medzi zraniteľné oblasti.
Realizácie a prevádzka navrhovanej činnosti nesúvisí s aplikáciou ţivín, ktoré by mohli
vplývať na citlivé oblasti.
Vplyvy navrhovanej činnosti na územia chránené podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
sa nepredpokladajú.
10. Vplyvy na územný systém ekologickej stability
Územný systém ekologickej stability (ďalej len „ÚSES―) je podľa § 2 ods. 2 písm. a) taká
celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zloţiek a prvkov, ktorá
zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem ţivota v krajine. Základ tohto systému
predstavujú biocentra, biokoridory a interakčné prvky, nadregionálneho, regionálneho
a miestneho významu.
Prehľad prvkov územného systému ekologickej stability okresu Ruţomberok (podľa ÚPN VÚC
Ţilinského kraja) sú uvedené v tabuľke č. 36 správy o hodnotení.
Záujmové územie je súčasťou nadregionálneho biokoridoru vodný tok Váh a bude sa dotýkať
jeho brehových porastov.
V dôsledku realizácie navrhovanej činnosti sa očakávajú vplyvy na nadregionálny biokoridor
Váhu, ktoré spočívajú v prehradení toku a v čiastočnej zmene jeho prirodzených parametrov
v mieste stavby a v jej dosahu (prehĺbenia dna. vzdutie hladiny nad haťou).
Vplyvy na nadregionálny hydricko-terestrický biokoridor vodný tok Váh
(podľa požiadavky z rozsahu hodnotenia – Vplyv na funkčnosť hydricko-terestrického
biokoridoru nadregionálneho významu Orava-Váh)
Podľa určeného rozsahu hodnotenia: „Dotknuté územie je súčasťou hydricko-terestrického
biokoridoru nadregionálneho významu Orava-Váh s veľmi priaznivými parametrami
konektivity (ale i refugiálnych funkcií.)
Moţno predpokladať, ţe konštatovanie „veľmi priaznivých parametrov konektivity“ sa netýka
úseku, ktorý je v priamom kontakte s lokalitou navrhovanej činnosti.
Biokoridor je podľa § 2 ods. 2 písm. e) priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý
spája biocentra a umoţňuje migráciu a výmenu genetických informácii ţivých organizmov
a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky. V podstate je to
lineárny úsek krajiny, ktorý umoţňuje migráciu organizmov medzi jednotlivými biocentrami
s ktorými spolu tvorí územný systém ekologickej stability. Územie biokoridoru nemusí
umoţňovať rozhodujúcej časti organizmov trvalú alebo dočasnú existenciu, ale slúţi
predovšetkým pre migráciu organizmov medzi biocentrami. Charakter
spoločenstva
biokoridoru sa jednoznačne odvíja od charakteru spoločenstva biocentier, ktoré biokoridor
spája.
Biokoridor môţe napr. spájať biocentra rovnakých alebo podobných spoločenstiev; biocentra
s výrazne odlišnými spoločenstvami; prírodné a prirodzené ekosystémy; prírode blízke
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
109
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
ekosystémy. Biokoridor môţe byť jednoduchý, ktorý tvoria spoločenstva jednej vegetačnej
formy alebo kombinovaný, ktorý zahŕňa spoločenstva rôznych formácií. Môţe byť súvislý,
ktorý po celej dĺţke tvoria spoločenstva s vysokým stupňom ekologickej stability alebo
prerušovaný, ktorý je rozdelený jednou alebo niekoľkými priepustnými bariérami tzn. ţe
spája tie typy spoločenstiev z ktorých rozhodujúca väčšina druhov je schopná prekonávať
i väčšie vzdialenosti v prostrediach pre nich inak nepriaznivých.
Celkový súčasný stav, parametre a funkčnosť hydricko-terestrického nadregionálneho
biokoridoru Orava-Váh neboli k dispozícii, a preto bolo zloţité vyhodnotiť vplyv navrhovanej
činnosti na jeho súčasnú funkčnosť.
Podľa terénnej obhliadky priľahlého úseku, biokoridoru moţno konštatovať, ţe v minulosti
vykonané technické zásahy do prirodzenej trasy rieky Váh spôsobili stratu jeho prirodzenej
členitosti, zrýchlenie beţných i povodňových prietokov a obmedzili migráciu vodných
ţivočíchov migračnými prekáţkami. Na hornom toku Váhu od prameňa po jeho sútok
s riekou Orava sa nachádza viacero regulovaných úsekov a neprekonateľných prekáţok pre
migráciu ţivočíchov.
Z regulovaných úsekov v dosahu navrhovanej činnosti moţno uviesť napr. úsek cez
zastavané územie mesta Ruţomberok, úsek nad Jamborovým prahom (cca 800 m), úsek
nad mostom Bešeňová (cca 960 m) prevaţne bez brehových porastov.
Navrhovaná činnosť vzhľadom na jej charakter, lokalizáciu a hmotnosť objektov (strojovňa)
nebude vytvárať prekáţku na trase terestrického biokoridoru, biokoridoru pre migráciu
suchozemských ţivočíchov. Navrhovaná činnosť nie je takého charakteru, ktorá by vytvárala
v území prekáţku, pre ťah vodného vtáctva, naopak jej realizáciou (rybníky) sa vytvorí nový
biotop vodného vtáctva v dotknutom území.
Zásah do existujúcich brehových porastov (na ľavej strane toku) nebude takého rozsahu,
ktorý by zásadne zasiahol do tejto časti biokoridoru. Naopak v rámci úpravy po výstavbe sa
vykoná doplnenie chýbajúcich drevinových porastov v dosahu navrhovanej činnosti na ľavej
i na pravej strane toku.
MVE Liptovská Teplá II je navrhovaná medzi troma neprekonateľnými migračnými
prekáţkami na trase rieky Váh ako hydrického biokoridoru, ktorými sú VN Liptovská Mara (s
výškou hrádze 45,5 m nad terénom), VVN Bešeňová (výška hrádze 12,5 m) a Jamborovým
prahom.
Navrhovaná hať MVE Liptovská Teplá II má byť umiestnená cca 1,3 km od neprekonateľnej
migračnej bariéry pre vodné ţivočíchy, ktorou je 12,5 m vysoká hrádza VVN Bešeňová. Vo
vzdialenosti cca 7,3 km pod navrhovanou haťou sa nachádza ďalšia neprekonateľná
prekáţka pre vodné ţivočíchy, ktorou je Jamborov prah pri Liskovej.
To znamená, ţe migrácia vodných ţivočíchov v obidvoch smeroch pripadá do úvahy na
úseku toku Váh medzi hrádzou VVN Bešeňová Jamborovým prahom.
Vaková hať, ktorá je súčasťou navrhovanej činnosti nebude významnou prekáţkou pre
migráciu ţivočíchov v smere toku od VVN Bešeňová smerom k Jamborovému prahu.
Migračná prekáţka proti smeru toku, ktorou bude hať MVE môţe byť eliminovaná výstavbou
biokoridoru, ktorý je súčasťou navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 1. Vodné ţivočíchy,
ktoré prekonajú prekáţku hate po cca 1,3 km narazia na neprekonateľnú prekáţku, ktorá
ukončí ich ďalšiu migráciu.
V prípade realizácie funkčného biokoridoru, ktorý umoţní zachovanie migrácie ichtyofauny, k
izolácii populácií nedôjde ani v tomto úseku. Následne bude súčasťou navrhovanej činnosti
aj revitalizácia celého dotknutého územia, ktorou sa umoţní zachovanie potravných a
pobytových podmienok semiakvatických a terestrických ţivočíchov viazaných na brehovú
zónu, a tak budú zachované aj všetky moţné funkcie rieky Váh ako hydricko-terestrického
biokoridoru v dotknutom úseku.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná činnosť vzhľadom na jej lokalizáciu a dosah významne
neovplyvni celkovú funkčnosť hydricko-terestrického biokoridoru nadregionálneho významu
Orava-Váh.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
110
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Na základe výsledkov hodnotenia sa z hľadiska vplyvu na územný systém ekologickej
stability javí Variant č. 1, ktorého súčasťou je vybudovanie biokoridoru.
Väčší vplyv navrhovanej činnosti na prvok územného systému ekologickej stability
biokoridoru vodný tok Váh sa predpokladá pri realizácii navrhovanej činnosti podľa Variantu
č. 1.
Na zváţenie je ale účelnosť takého biokoridoru, na čo upozornil i SRZ – Rada Ţilina vo
svojom stanovisku k zámeru a MsO SRZ v Ruţomberku v zmluve o budúcej zmluve
uzavretej medzi navrhovateľom a MsO SRZ dokonca vybudovanie biokoridoru nepoţaduje.
Ďalšími najbliţšími prvkami USES v širšom území navrhovanej činnosti sú – regionálne
biocentrum Bešeňovské travertíny vzdialené od lokality navrhovanej činnosti vzdušnou
čiarou cca 900 m a regionálne biocentrum Ivachnovský háj, vzdialené od lokality
navrhovanej činnosti cca 3,5 km.
Vplyv navrhovanej činnosti na regionálne biocentrum Bešeňovské travertíny a Ivachnovský
háj sa nepredpokladá.
Vplyvy navrhovanej činnosti na územný systém ekologickej stability nebudú, po realizácii
navrhovaných opatrení významné.
11. Vplyvy na urbánny komplex a vyuţívanie zeme
Navrhovaná činnosť, nepredstavuje takú činnosť, ktorá by mala závaţný vplyv na urbanný
komplex a vyuţitie zeme oproti súčasnému stavu.
Realizáciou navrhovanej činnosti sa zabezpečí vyuţitie obnoviteľného zdroja energie,
hydroenergetického potenciálu rieky Váh, čo prispeje k šetreniu klasických zdrojov energie
a v konečnom dôsledku k zniţovaniu produkcie skleníkových plynov.
V blízkosti navrhovanej činnosti sa nenachádza intenzívne vyuţívaná poľnohospodárska pôda
ani lesné pozemky, a preto sa nepredpokladá ovplyvnenie poľnohospodárskeho ani
lesohospodárskeho vyuţívania územia. Rovnako negatívne neovplyvní priemyselnú výrobu,
ktorá sa nachádza v širšom území umiestnenia navrhovanej činnosti.
Vzhľadom na umiestnenie hate MVE sa nepredpokladá závaţne ovplyvnenie rekreačného
vyuţívania územia.
Negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na urbanný komplex a využívanie zeme bude málo
významný.
12. Vplyv na kultúrne a historické pamiatky
Kultúrne a historické pamiatky, ktoré by mohli byť dotknuté vplyvom realizácie a prevádzky
navrhovanej činnosti sa v dotknutom území, ani v jeho bezprostrednom okolí nenachádzajú.
Vplyvy navrhovanej činnosti na kultúrne a historické pamiatky, ktoré sa nachádzajú v širšom
okolí navrhovanej činnosti sa nepredpokladajú.
13. Vplyv na archeologické náleziská
Aj keď sa lokalita navrhovanej činnosti nenachádza v ţiadnom evidovanom archeologickom
priestore, je potrebné vziať do úvahy moţnosť výskytu archeologických nálezov pri zakladaní
stavieb.
Pri zemných prácach pri zakladaní stavieb treba postupovať podľa zákona č. 49/2002
o pamiatkovej starostlivosti.
Vplyvy navrhovanej činnosti na archeologické náleziská sa nepredpokladajú.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
111
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
14. Vplyv na paleontologické náleziská a významné geologické lokality
Vzhľadom na lokalizáciu navrhovanej činnosti sa nepredpokladajú negatívne vplyvy
navrhovanej činnosti na paleontologické náleziská ani na významné geologické lokality.
V prípade nálezu skamenelín pri zemných prácach sa bude postupovať podľa príslušných
ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov.
Negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na paleontologické náleziská a významné geologické
lokality sa nepredpokladajú.
15. Vplyv na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy
Kultúrne hodnoty nehmotnej povahy predstavujú najmä miestne tradície, miestna kultúra,
jazyk, umenie.
Negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy v dotknutom
území sa nepredpokladajú.
16. Iné vplyvy
Okrem uvedených vplyvov sa ţiadne iné závaţné vplyvy navrhovanej činnosti na ţivotné
prostredie nepredpokladajú.
Nepredpokladá sa výskyt ţiadneho zdroja ţiarenia. Na stavbe nebudú inštalované ţiadne
zariadenia, ktoré by mohli byť zdrojom rádioaktívneho či ionizujúceho ţiarenia. Pri výstavbe
nebudú pouţité materiály, u ktorých by sa účinky rádioaktívneho ţiarenia dali očakávať.
S odpadmi, ktoré sa vyprodukujú počas výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti sa bude
nakladať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti odpadového
hospodárstva.
17. Priestorová syntéza vplyvov činností v území
V predchádzajúcich kapitolách boli uvedené výsledky hodnotenia vplyvov navrhovanej
činnosti na jednotlivé zloţky a faktory ţivotného prostredia. Súčasťou hodnotenia nebola len
identifikácia zmien, ktoré spôsobí navrhovaná činnosť na jednotlivé zloţky ţivotného
prostredia, ale aj hodnotenie druhotných prenosov zmien do ostatných zloţiek a zároveň do
celého komplexu ţivotného prostredia.
Z celkového zhodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti vyplynulo, ţe prevádzka navrhovanej
činnosti nespôsobí závaţnú antropogénnu záťaţ dotknutého územia najmä z nasledovných
dôvodov:
 zvýšenie znečistenia ovzdušia z prevádzky oproti súčasnému stavu sa nepredpokladá;
 nezmenia sa hlukové pomery v dotknutej lokalite;
 nezvýši sa významne frekvencia dopravy v dotknutom území z dôvodu realizácie
navrhovanej činnosti;
 vplyvy na jednotlivé zloţky a faktory ţivotného prostredia nebudú závaţné a budú
lokálneho charakteru;
 vplyvy na obyvateľstvo a jeho zdravie budú málo významné;
 nespôsobia sa závaţné zmeny v biologické rozmanitosti, v štruktúre a funkcii
ekosystémov;
 nezmení sa závaţne krajinná scenéria ani krajinný obraz dotknutého územia.
Vplyvy navrhovanej činnosti počas výstavby budú dočasného charakteru a nebudú v rozpore
s limitmi, ktoré platia pre jednotlivé oblasti ţivotného prostredia.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
112
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Z komplexného posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie a zdravie
obyvateľstva vyplýva, ţe navrhovaná činnosť z hľadiska intenzity, priestorového rozsahu
a časového trvania vplyvov nespôsobí, v synergii so súčasnými hodnotami, také poškodenie
zloţiek a faktorov ţivotného prostredia, ktoré by bolo v rozpore s prípustnými mierami
vyplývajúcimi z platných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ţivotného
prostredia.
18. Komplexné posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti
a ich porovnanie s platnými právnymi predpismi
V rámci procesu posudzovania podľa zákona boli zhodnotené a porovnané s platnými
právnymi predpismi nasledovné predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na ţivotné
prostredie:













vplyvy na obyvateľstvo,
vplyvy na horninové prostredie,
vplyvy na klimatické pomery,
vplyvy na ovzdušie,
vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy,
vplyvy na chránené územia a ich ochranné pásma,
vplyvy na územný systém ekologickej stability,
vplyvy na urbanný komplex a vyuţívanie zeme,
vplyvy na kultúrne a historické pamiatky,
vplyvy na archeologické náleziská,
vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologické lokality,
vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy,
iné vplyvy.
Pri hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie
významnosti vplyvov:
sa pouţili 4 stupne
bez vplyvu – navrhovaná činnosť vôbec neovplyvní posudzovanú zloţku, faktor ani oblasť
ţivotného prostredia;
vplyv málo významný (-1/+1) – navrhovaná činnosť ovplyvní posudzovanú zloţku, faktor
alebo oblasť ţivotného prostredia minimálne, s lokálnym dosahom, alebo ak je vplyv
vnímaný subjektívne;
vplyv významný (-2/+2) – navrhovaná činnosť ovplyvní posudzované zloţky, faktory alebo
oblasti ţivotného prostredia, vplyv je vnímaný a preukázateľne objektívny;
vplyv závažný (-3/+3) – navrhovaná činnosť ovplyvní posudzované zloţky, faktory alebo
oblasti ţivotného prostredia, takou mierou, ţe spôsobí ich nezvratné zmeny.
Predpokladané vplyvy
navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie boli identifikované
a popísané v predchádzajúcich kapitolách správy o hodnotení.
Ohodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie z hľadiska
významnosti a časového priebehu pôsobenia počas výstavby je uvedené v tabuľke č. 54.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
113
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 54: Ohodnotenie jednotlivých predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie
z hľadiska významnosti a časového priebehu pôsobenia počas výstavby
Environmentálny
vplyv
Veľkosť
Významnosť
Charakter
vplyvu
+ pozitívny
- negatívny
Pravdepodobnosť
Doba
trvania
Vplyv na
obyvateľstvo
lokálny
málo
významný
-1
istý
dočasný
Vplyv na horninové
prostredie
lokálny
významný
-2
istý
dočasný
bez vplyvu
0
Vplyv na klimatické
pomery
Vplyv na ovzdušie
lokálny
málo
významný
-1
istý
dočasný
Vplyv na
hydrologické pomery
lokálny
významný
-2
predpokladaný
dočasný
Vplyv na pôdu
lokálny
málo
významný
-1
istý
dlhodobý
Vplyv na faunu
lokálny
významný
istý
dlhodobý
Vplyv na flóru
lokálny
významný
istý
dočasný
Vplyv na krajinu
lokálny
málo
významný
-1/+1
istý
dlhodobý
Vplyv na urbánny
komplex a
vyuţívanie zeme
lokálny
málo
významný
+1
istý
dlhodobý
Vplyv na archeologické náleziska
bez
vplyvu
0
Vplyv na
paleontologické
náleziska
bez
vplyvu
0
Vplyv na kultúrne
hodnoty
bez
vplyvu
0
Vplyv na chránené
územia
lokálny
málo
významný
-1
predpokladaný
dočasný
Vplyv na ÚSES
lokálny
málo
významný
-1/+1
istý
dočasný
-1
-1
Ohodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie z hľadiska
významnosti a časového priebehu pôsobenia počas prevádzky je uvedené v tabuľke č. 55.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
114
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Tabuľka č. 54: Ohodnotenie jednotlivých predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie
z hľadiska významnosti a časového priebehu pôsobenia počas prevádzky
Charakter
vplyvu
+ pozitívny
- negatívny
Pravdepodobnosť
Doba
trvania
významný
+2
istý
trvalý
Vplyv na horninové
prostredie
bez vplyvu
0
Vplyv na klimatické
pomery
bez vplyvu
0
Vplyv na ovzdušie
bez vplyvu
predpokladaný
trvalý
istý
dlhodobý
Environmentálny
vplyv
Vplyv na
obyvateľstvo
Vplyv na
hydrologické pomery
Veľkosť
lokálny
lokálny
Vplyv na pôdu
Významnosť
významný
-2
bez vplyvu
Vplyv na faunu
lokálny
významný
Vplyv na flóru
lokálny
málo
významný
-1/+1
istý
dlhodobý
Vplyv na krajinu
lokálny
málo
významný
-1/+1
istý
dlhodobý
Vplyv na urbánny
komplex a
vyuţívanie zeme
lokálny
málo
významný
+1
istý
dlhodobý
Vplyv na archeologické náleziska
bez
vplyvu
0
Vplyv na
paleontologické
náleziska
bez
vplyvu
0
Vplyv na kultúrne
hodnoty
bez
vplyvu
0
Vplyv na chránené
územia
lokálny
málo
významný
predpokladaný
dlhodobý
Vplyv na ÚSES
lokálny
málo
významný
istý
dlhodobý
-2
-1
-1
Vplyv navrhovanej činnosti bol posúdený pre etapu výstavby i prevádzky. Pri dodrţaní
základných bezpečnostných pravidiel moţno vplyvy počas výstavby povaţovať za málo
významné.
S výstavbou môţe súvisieť i určité ovplyvnenie faktorov pohody obyvateľov najbliţších
obytných domov. Z časového hľadiska sa bude jednať o vplyvy krátkodobé.
Na základe výsledkov hodnotenia moţno konštatovať, ţe najvýznamnejšími vplyvmi
navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie v etape prevádzky sú vplyvy na povrchové vody
a vplyv na faunu a jej ekosystémy. S podmienkou realizácie účinných opatrení ako je napr.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
115
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
vhodný a funkčný biokoridor, moţno označiť predpokladané vplyvy malo významné a
prevaţne lokálneho charakteru.
Vplyv navrhovanej činnosti na ostatné zloţky a faktory ţivotného prostredia moţno hodnotiť
ako málo významné.
Niektoré vplyvy moţno označiť za mierne negatívne, čo do významu nie sú to vplyvy, ktoré
by mali významne poškodiť ţivotné prostredie a zdravie obyvateľstva.
Z hľadiska hluku navrhovaná činnosť počas výstavby signifikantne neovplyvní pomery
v trvalo obývaných zónach v okolí navrhovanej činnosti a na dopravnej trase a v porovnaní
so súčasným stavom nespôsobí závaţné zhoršenie ţivotných podmienok obyvateľov.
Nezanedbateľným pozitívnym vplyvom navrhovanej činnosti bude najmä:
 plnenie záväzkov Slovenskej republiky v oblasti podielu výroby energie z obnoviteľných
zdrojov;
 výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov ako náhrada za výrobu z klasických
zdrojov.
Navrhovaná činnosť nebude mať ţiadny nevratný vplyv na ţivotné prostredie. Po ukončení
prevádzky navrhovanej činnosti sa odstránia zariadenia a územie sa môţe uviesť do
pôvodného stavu.
Pri hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti sa zohľadňovali príslušné ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov najmä z oblasti
 ochrany prírody a krajiny
 ochrany vôd
 ochrany ovzdušia
 ochrany pôdy
 ochrany zdravia
 odpadového hospodárstva
 ochrany a bezpečnosti pri práci.
Nepreukázal sa nesúlad navrhovanej činnosti s príslušnými ustanoveniami uvedených
všeobecne záväzných právnych predpisov.
Ekologická stabilita širšieho územia nebude vplyvom navrhovanej činnosti negatívne
ovplyvnená. Nepredpokladá sa závaţný negatívny vplyv na chránené územia a ich ochranné
pásma.
Z uvedeného vyplýva, ţe navrhovaná činnosť ako celok nebude mať závaţný vplyv na
ţivotné prostredie nad mieru, ktorá je stanovená všeobecne záväznými právnymi predpismi
v oblasti ţivotného prostredia a zdravia obyvateľstva. Identifikované vplyvy sú pri dodrţaní
a realizácii navrhovaných opatrení environmentálne prijateľné.
Súlad navrhovanej činnosti s medzinárodnými predpismi (podľa rozsahu hodnotenia)
Súlad navrhovanej činnosti s Rámcovou smernicou o vodách
Vyhodnotenie súladu navrhovanej činnosti so smernicou 2000/60/ES Európskeho parlamentu
a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia
spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ďalej len „rámcová smernica―), bolo vykonané
na základe poţiadaviek z rozsahu hodnotenia určeného príslušným orgánom, i keď to nie je
typické pre projekt takého charakteru a rozsahu akým je navrhovaná činnosť, čo vyplýva i zo
samotného účelu tejto smernice.
Účelom rámcovej smernice je ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd,
brakických vôd, pobreţných vôd a podzemných vôd, ktorý:
a) zabráni ďalšiemu zhoršovaniu, ochráni a zlepší stav vodných ekosystémov, a s ohľadom
na ich potrebu vody suchozemských ekosystémov a mokradí, ktoré sú priamo závislé od
vodných ekosystémov;
b) podporí trvalo udržateľné využívanie vody zaloţené na dlhodobej ochrane dostupných
vodných zdrojov;
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
116
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
c) povedie k zvýšenej ochrane a zlepšeniu vodného prostredia, okrem iného
prostredníctvom špecifických opatrení na postupné zniţovanie vypúšťania, emisií a únikov
prioritných látok a zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov
prioritných rizikových látok;
d) zabezpečí postupné znižovanie znečistenia podzemnej vody a zabráni jej ďalšiemu
znečisťovaniu a
e) prispeje k zmierneniu účinkov povodní a sucha a tým prispeje
k:
 zabezpečeniu dostatočných zásob kvalitnej povrchovej a podzemnej vody, aká je
potrebná pre trvalo udrţateľné, vyváţené a spravodlivé vyuţívanie vody,
 podstatnému zníženiu znečistenia podzemnej vody,
 ochrane výsostných a morských vôd a
 dosiahnutiu cieľov príslušných medzinárodných dohôd, vrátane tých, ktorých cieľom je
predchádzať a eliminovať znečistenie morského prostredia činnosťou spoločenstva,
Environmentálnym cieľom rámcovej smernice je:
1. Pri realizácii programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho
manaţmentu povodia členské štáty:
a) pre povrchové vody
i) vykonajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej
vody;
ii) budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody;
iii) budú chrániť a zlepšovať všetky umelé a výrazne zmenené vodné útvary s cieľom
dosiahnutia dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu povrchovej vody;
iv) zavedú potrebné opatrenia s cieľom postupného zníţenia znečistenia spôsobeného
prioritnými látkami a zastavenia alebo postupného ukončenia emisií, vypúšťania a únikov
prioritných rizikových látok;
b) pre podzemné vody
i) zavedú potrebné opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do
podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov podzemnej vody;
ii) budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary podzemnej vôd, zabezpečia rovnováhu
medzi odberom a dopĺňaním podzemnej vody s cieľom dosiahnutia dobrého stavu
podzemných vôd;
iii) zavedú potrebné opatrenia na zvrátenie kaţdého významného a trvalo vzostupného
trendu koncentrácie kaţdej znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou, s
cieľom postupného zníţenia znečistenia podzemnej vody;
c) pre chránené oblasti (tzn. oblasti pre odber vody pre ľudskú spotrebu, oblasti ustanovené
pre ochranu hospodársky významných vodných druhov, rekreačné vody vrátane vôd na
kúpanie, oblasti citlivé na ţiviny, oblasti na ochranu biotopov – Natura 2000);
členské štáty dosiahnu súlad so všetkými normami a cieľmi, podľa ktorých boli jednotlivé
chránené oblasti ustanovené.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe materiál „Návrh koncepcie vyuţitia hydroenergetického
potenciálu vodných tokov v SR do roku 2030― vypracovalo a predkladalo na rokovanie vlády
SR Ministerstvo ţivotného prostredia SR, moţno predpokladať, ţe tento materiál bol
vypracovaný s plným zohľadnením smernice 2000/60/ES EP a Rady ktorou sa ustanovuje
rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva a uplatňovanie
ktorej rovnako patrí do pôsobnosti MŢP SR.
Zhodnotenie súladu koncepcie s rámcovou smernicou mal byť okrem iného i predmetom
strategického hodnotenia (SEA) tohto dokumentu.
Navrhovaná činnosť je v súlade so schválenou
koncepciou, a preto nie je dôvod
spochybňovania tohto dokumentu a dôvod osobitného posudzovania súladu navrhovanej
činnosti s rámcovou smernicou – najmä ak je to smernica „rámcová― a navrhovaná činnosť
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
117
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
nie je takého charakteru ani rozsahu, ţe by negatívne ovplyvnila účel ani predmet úpravy
rámcovej smernice.
Navrhovaná činnosť
 neprispeje k zhoršovaniu stavu vodných ekosystémov, ani suchozemských ekosystémov a
mokradí, ktoré sú priamo závislé od vodných ekosystémov;
 neohrozí trvalo udrţateľné vyuţívanie vody zaloţené na dlhodobej ochrane dostupných
vodných zdrojov;
 neprodukuje ţiadne emisie ani rizikové látky škodiace vodám;
 prispeje k zmierneniu rizika povodní;
 zohľadňuje vplyv na chránené oblasti, čo bolo i predmetom samotného posudzovania.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami
rámcovej smernice o vodách.
19. Prevádzkové rizika a ich moţný vplyv na územie
Aj keď je riziko vzniku havárie z dôvodu rozsahu a charakteru navrhovanej činnosti
nepravdepodobné, nie je ho moţné nikdy úplne vylúčiť, a preto je potrebné počítať i takouto
skutočnosťou.
Rizika, súvisiace s navrhovanou činnosťou, ktoré nie je moţné úplne vylúčiť sú napr.:
 moţnosť úniku ropných látok do toku zo stavebnej a dopravnej mechanizácie
výstavby najmä v prípade poruchy alebo havárie;
počas
 deštrukcia objektov MVE v prípade ţivelnej pohromy (povodeň);
 zámerné poškodenie hrádze, prípadne zariadenia strojovne. Dôsledkom čoho by mohla
byť prietrţ hrádze a následný nekontrolovateľný pohyb zadrţanej vody, charakterizovaný
ako prielomová vlna;
 havárie technologických zariadení spôsobené ľudským faktorom.
Protihavarijné opatrenia budú súčasťou plánu organizácie výstavby, prevádzkového
a havarijného plánu, ktorý musí byť pre zariadenie vypracovaný podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov. Vzhľadom na výšku a technické riešenie hate, navrhované prehĺbenie
toku pod haťou a celkový objem vzdutia sa ani v takom prípade neočakávajú následky na
okolitých pozemkoch prípadne obytných a priemyselných objektoch.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti
nedôjde k zvýšeniu rizika vzniku havárií v dotknutom území. Možnosť vzniku havárie je
považovaná za minimálnu, priam hypotetickú.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
118
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
IV. OPATRENIA NAVRHNUTÉ NA PREVENCIU, ELIMINÁCIU
A KOMPENZÁCIU VPLYVOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA
ŢIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE
Opatrenia navrhnuté na prevenciu, elimináciu a kompenzáciu vplyvov navrhovanej činnosti
na ţivotné prostredie a zdravie sú charakteru územnoplánovacieho, technického,
technologického i organizačného. Z časového hľadiska sú navrhované opatrenia počas
výstavby, počas prevádzky i po ukončení prevádzky navrhovanej činnosti.
1. Opatrenia počas prípravy

Realizáciu navrhovanej činnosti vykonávať len na základe príslušných povolení podľa
platných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vypracovať projekt organizácie výstavby navrhovanej činnosti
so zohľadnením
poţiadaviek ochrany všetkých zloţiek ţivotného prostredia s osobitným dôrazom na
ochranu prírody a zdravia obyvateľstva a skrátenie obdobia pôsobenia vplyvov výstavby.

Vypracovať plán havarijných opatrení pre prípad havarijného úniku
vodám a oboznámiť s nim všetkých pracovníkov na stavbe.

Vzhľadom na práce v inundačnom území vypracovať pre stavbu povodňový plán
a odsúhlasiť ho s dotknutými orgánmi, osobitnú pozornosť venovať odplaviteľným
materiálom, ich prechodné umiestnenie v inundačnom pásme by malo byť čo najviac
obmedzené.

Pri vypracovaní projektu na realizáciu navrhovanej činnosti zohľadniť odporúčania z
„Odbornej štúdie z hľadiska vplyvov a možných dopadov na vážske populácie rýb a
návrh opatrení na ich elimináciu, ktorú vypracoval Ing. Miroslav Zontág, Ruţomberok,
apríl 2009,

Pri vypracovaní projektu na výstavbu biokoridoru zohľadniť odporúčania z dokumentu
„Návrh ľavobrežného priechodu pre ryby na MVE Liptovská Teplá na Váhu pre územné
konanie“ (RNDr. V. Druga, Ekospol, Banská Bystrica, marec 2009., po konzultácii s MsO
SRZ v Ruţomberku a ŠOP SR.

Po konečnom zameraní umiestnenia hate a ostatných objektov stavby zabezpečiť presnú
identifikáciu a moţný záber významných biotopov a navrhnúť postup podľa príslušných
ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov.

Po zameraní umiestnenia hate a ostatných objektov vykonať inventarizáciu drevín
určených na výrub.

Pri vypracovaní projektovej dokumentácie a pri samotnej výstavbe klásť dôraz na
minimalizáciu zásahov do brehových porastov.

Navrhnúť revitalizáciu brehových porastov (výsadba bylinnej a krovitej vegetácie na
bočných hrádzach v priestore vzdutia, biokoridoru, rybníkov) a náhradnú výsadbu
konzultovať so Štátnou ochranou prírody SR. Pri náhradnej výsadbe pouţívať výhradne
autochtónne dreviny a realizovať ju najmä v úsekoch s predpokladanou niţšou stabilitou
brehov.

Za záber významných biotopov v toku navrhnúť v spolupráci so Štátnou ochranou
prírody SR a MsO SRZ Ruţomberok náhradné prvky (napr. plytčiny, podmáčané brehové
lemy v úseku prehĺbenia, ostrovčeky a pod).
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
119
látok škodiacich
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.

Vyvedenie výkonu elektrickej do verejnej siete prednostne navrhnúť podzemným
káblom, z dôvodu vylúčenia rizika stretu vtákov so vzdušným vedením.

Pri projektovaní MVE navrhnúť
vhodné materiálové a architektonické stvárnenie
objektov z dôvodu nerušivého zakomponovania do prírodného prostredia. Pri výstavbe
podľa moţnosti maximálne vyuţívať prírodné materiály napr. kameň, drevo, riečne
valúny a pod.

V rámci vypracovania projektovej dokumentácie hydrogeologickým posúdením overiť
stabilitu brehov na pravej strane toku najmä na miestach, kde vedie cesta III/018104
a vplyv vzdutia na stabilitu cestného mosta do obce Bešeňová a v prípade potreby
navrhnúť stabilizačné opatrenia.

V rámci prípravy stavby vytvoriť podmienky na separáciu a zhromaţďovanie
jednotlivých druhov odpadov podľa platných predpisov oblasti odpadového
hospodárstva, uprednostniť moţnosť vyuţitia odpadov pred ich zneškodnením,
zneškodňovanie odpadov pred začatím stavebných prác zmluvne zabezpečiť oprávnenou
osobou.

Pri navrhovaní technického riešenia navrhovanej činnosti zohľadniť poţiadavky
dotknutých obcí Bešeňová a Liptovský Michal aby pri vzdutí hladiny rieky Váh nebol
obmedzený prietok výustnej rúry z rybníkov na ľavom brehu Váhu cca 50 m nad
mostom Bešeňová a prietok výustnej rúry z priesakového kanála z obce Bešeňová na
pravej strane toku Váh tesne nad mostom.

Zabezpečiť realizáciu všetkých technických a technologických opatrení na zabezpečenie
parametrov zariadenia garantovaných výrobcom premietnutím ich do vykonávacieho
projektu.
2. Opatrenia počas výstavby
 Zásahy do brehových porastov realizovať citlivo, výrub drevín vykonať mimo hniezdneho
obdobia a len v nevyhnutnom rozsahu.
 Nevyhnutný výrub drevín realizovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z.
z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
 Zemné práce v toku vykonávať po dohode s MsO SRZ
neresu rýb.
Ruţomberok v období mimo
 Realizovať kompenzačné opatrenia za zničené alebo poškodené biotopy alebo druhy vo
výške ich spoločenskej hodnoty.
 Vzhľadom na skutočnosť, ţe podstatná časť stavebných prác sa bude vykonávať v koryte
rieky a v jeho bezprostrednej blízkosti vybaviť stavebné mechanizmy a dopravné
prostriedky na zachytenie prípadného úniku pohonných hmôt alebo olejov. Dôsledne
kontrolovať technický stav vozidiel s ohľadom na moţnosť úniku ropných látok.
 Zabezpečiť, aby v mieste stavby neboli skladované prevádzkové kvapaliny ani iné látky
škodiace vodám. Stavenisko vybaviť sorpčnými a ďalšími prostriedkami pre prípad úniku
látok škodiacich vodám.
 Pri stavebných prácach v koryte rieky postupovať tak, aby sa minimalizovalo zakalenie
vody spôsobené odnosom častíc z dna a stien riečneho koryta.
 Eliminovať zdroje prašnosti na stavenisku, napr. kropením staveniská a komunikácii alebo
prekrytím skladovaných hmôt.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
120
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
 Zabezpečiť čistenie dopravných prostriedkov pred výjazdom na prístupovú komunikáciu
a cestu III/018247 najmä počas vykonávania zemných prác.
 Zmluvne zabezpečiť zneškodňovanie odpadov, ktoré budú vznikať počas výstavby
navrhovanej činnosti.
 Prepravované stavebné suroviny zabezpečiť proti prašnosti napr. zaplachtovaním.
 Zabezpečiť prísne dodrţiavanie poţiadaviek predpisov v oblasti bezpečnosti pri práci.
 Po ukončení výstavby urýchlene zabezpečiť terénne úpravy plôch poškodených výstavbou
a vykonať revitalizáciu poškodených brehových porastov a náhradnú výsadbu za
odstránené porasty.
3. Opatrenia počas prevádzky
 Plniť povinnosti prevádzkovateľa zariadenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných
právnych predpisov.
 Zariadenia udrţiavať v dobrom technickom stave, vykonávať pravidelnú údrţbu a
kontrolu podľa platných predpisov
(systém vykonávania údrţby a kontrol uviesť
v prevádzkovom poriadku zariadenia.
 Dodrţať najvyššie prípustné limity emisií, hluku a vibrácii pre pracovné a vonkajšie
prostredie.
 V rámci skúšobnej prevádzky zabezpečiť meranie hluku na preukázanie dodŕţania
platných limitov.
 V areáli navrhovanej činnosti udrţiavať poriadok. Suroviny a látky škodiace vodám
neskladovať v objekte MVE.
 V prípade pouţívania nebezpečných látok zaobchádzať s nimi podľa príslušných
ustanovení vodného zákona a vykonať účinné opatrenia, aby tieto látky nevnikli do toku.
 S vyprodukovanými odpadmi nakladať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
v oblasti odpadového hospodárstva (napr. zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súvisiacich predpisov).
 Vodné dielo udrţiavať v riadnom stave a zabezpečiť jeho pravidelnú údrţbu a riadnu
prevádzku tak, aby bol umoţnený plynulý prietok vody a bezprekáţkový odchod ľadu aby
v ţiadnom prípade nebola ohrozená bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a
iných chránených záujmov.
 Počas prevádzky MVE udrţiavať v riadnom stave oblasť vzdutia vody v toku nad haťou,
okrem iného odstraňovať nánosy a prekáţky v haťovej zdrţi.
 Zabezpečiť trvalú funkčnosť biokoridoru, rybníkov a ostatných súvisiacich objektov.
 Dôsledne dbať na zachovanie minimálneho zostatkového prietoku pod haťou, na hati
osadiť meradlo/vodnú značku za účelom kontroly dodrţiavania minimálneho zostatkového
prietoku.

Bezodkladne odstraňovať predmety zachytené na hati alebo ostatných objektoch MVE
a zneškodňovať ich podľa platných predpisov.

Dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom úseku vodného toku osobitne
v prípade mimoriadnej situácie.
 Realizovať opatrenia na zabezpečenie zariadenie z hľadiska poţiarnej bezpečnosti podľa
zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred poţiarmi a súvisiacich predpisov.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
121
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
 Zabezpečiť odborno-technický dohľad nad prevádzkou MVE. Zabezpečiť, aby sa všetci
pracovníci oboznámili s platnými bezpečnostnými predpismi.
4. Opatrenia po ukončení prevádzky
 Po skončení navrhovanej činnosti odstrániť všetky súvisiace zariadenia a pouţívané
počas prevádzky a dotknuté plochy zrekultivovať a tok rieky Váh a brehové porasty uviesť
do pôvodného stavu.
V.
POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI
A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU
1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôleţitosti na výber optimálneho variantu
Návrh súboru kritérií vychádza z predpokladu, ţe pri výbere optimálneho variantu činnosti je
potrebné zohľadniť negatívne aj pozitívne vplyvy tejto činnosti na jednotlivé zloţky
hodnoteného územia. Potrebné je vyhodnotiť vplyvy na abiotické a biotické zloţky
ekosystémov, ako aj vplyvy na krajinu, urbánny komplex a vyuţívanie zeme a vplyvy na
človeka.
Rozhodujúca je skutočnosť, do akej miery sa v dôsledku realizácie konkrétneho druhu a
rozsahu plánovanej činnosti môţe východiskový stav krajiny zmeniť v pozitívnom, či
negatívnom slova zmysle, pri rešpektovaní podmienok daných všeobecne záväznými
právnymi predpismi.
2. Výber optimálneho variantu
posudzované varianty
alebo
stanovenie
poradia
vhodnosti
pre
Správa o hodnotení bola vypracovaná podľa prílohy č. 11 zákona a podľa určeného rozsahu
hodnotenia obsahuje posúdenie okrem nulového variantu (variantu stavu, ktorý by nastal, ak
by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila) výsledok posúdenia vplyvov dvoch variantov
navrhovanej činnosti, ktoré sa líšia len vybudovaním biokoridoru.
Nulový variant
Nulový variant predstavuje variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť
neuskutočnila. To znamená stav, v akom sa územie nachádza v súčasnosti a jeho ďalší
vývoj. Pre stanovenie nulového variantu je dôleţité poznať v prvom rade súčasný stav
lokality v ktorej sa navrhuje umiestnenie navrhovanej činnosti a na základe súčasného stavu
posúdiť a identifikovať jej predpokladaný vývoj bez realizácie navrhovanej činnosti.
V prípade, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala v území by nenastali ţiadne významné
zmeny na dotknutom úseku toku rieky Váh ani v scenérii krajiny ani v kvalite jednotlivých
zloţiek ţivotného prostredia.
Hydroenergetický potenciál rieky Váh v tomto úseku by ostal nevyuţitý.
V prípade, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala hydroenergetický potenciál rieky Váh
(obnoviteľný zdroj energie) by ostal v tomto úseku nevyuţitý, následne by bolo potrebné
realizovať protipovodňové opatrenia na ochranu územia určeného na IBV na pravej strane
toku.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
122
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Varianty navrhovanej činnosti
Variant č. 1
Predmetom navrhovanej činnosti podľa Variantu č.1 je vybudovanie prietočnej, prihaťovej
MVE na rieke Váh (rkm 331,55), s vakovou haťou, bez akumulačnej nádrţe s inštalovaným
výkonom 3 x 500 kW = 1 500 kW. Súčasťou navrhovanej činnosti bude vybudovanie
obtokového biokoridoru, ktorý bude slúţiť na zabezpečenie spriechodnenia migračnej bariéry
pre vodné ţivočíchy, vybudovanie dvoch rybníkov na ľavej strane toku a protipovodňových
opatrení (prehĺbenie toku) na ochranu územia určeného na IBV na pravej strane toku.
Variant č. 2
Predmetom navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 2 je vybudovanie prietočnej, prihaťovej
MVE na rieke Váh (rkm 331,55), s vakovou haťou, bez akumulačnej nádrţe s inštalovaným
výkonom 3 x 500 kW = 1 500 kW, bez vybudovania biokoridoru. Súčasťou navrhovanej
činnosti bude, vybudovanie dvoch rybníkov na ľavej strane toku a protipovodňových opatrení
(prehĺbenie toku) na ochranu územia určeného na IBV na pravej strane toku.
Varianty navrhovanej činnosti sa líšili len realizáciou obtokového biokoridoru. Na základe
výsledkov procesu posudzovania sa environmentálne prijateľnejším javí Variant č. 1
navrhovanej činnosti, ktorého súčasťou je vybudovanie obtokového biokoridoru, ktorý bude
slúţiť na spriechodnenie migračnej bariéry pre vodné ţivočíchy.
3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu
Potenciál pre vyuţívanie obnoviteľných zdrojov energie sa v súčasnosti v Slovenskej
republike nevyuţíva v dostatočnom rozsahu. Jedným z dôleţitých obnoviteľných zdrojov
energie, ktorý má ešte veľký nevyuţitý potenciál je hydroenergetický potenciál vodných
tokov najmä pre výstavbu malých vodných elektrárni. Je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby
sa tento potenciál v rámci vnútorného trhu s elektrickou energiou vyuţíval lepšie, pričom je
potrebné brať do úvahy poţiadavky ochrany a tvorby ţivotného prostredia.
Vzhľadom na to, ţe lokality vhodné pre umiestňovanie veľkých vodných elektrární sú
v súčasnosti uţ hydroenergeticky vyuţívané, resp. v štádiu prípravy a výstavby, treba sa
zamerať na umiestnenie a výstavbu malých vodných elektrárni.
Umiestnenie MVE v lokalite Liptovská Teplá II je jedným z profilov odporučených v
Koncepcii HEP vodných tokov SR (06/2008), ktorý bol posúdený z hľadiska vplyvov na
ţivotné prostredie.
Posudzovaný profil umiestnenia MVE má nasledovné výhody:
 vhodné technicko-hydrologické pomery
 vysporiadané majetkovo-právne vzťahy;
 moţnosť bezproblémového pripojenia na jestvujúce inţinierske siete (elektrické vedenie –
vyvedenie elektrického výkonu);
 vhodné umiestnenie vo vzťahu k obytnej zóne,
 bezproblémové dopravné pripojenie;
 bez predpokladu závaţného ovplyvnenia prietokového reţimu rieky Váh a prietokových
parametrov pri prechode veľkých vôd;
 pozitívny vplyv na plnenie záväzkov Slovenskej republiky v oblasti výroby energie
z obnoviteľných zdrojov;
 pozitívny vplyv z hľadiska protipovodňovej ochrany územia;
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
123
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
 prijateľný vplyv na jednotlivé zloţky ţivotného prostredia.
Navrhovaná činnosť je umiestnená na území, ktoré je súčasťou úseku chráneného územia
európskeho významu SKUEV0253 Váh, jeho okrajovej časti (cca 400 m od konca úseku),
ktorý nie je práve ťaţiskom výskytu biotopov, ktoré sú predmetom ochrany. Významným
faktorom v tomto úseku je v posledných rokoch aj predátorský tlak kormorána. Pokiaľ sa
nebudú realizovať účinné opatrenia na podporu populácie lipňa ako sú efektívne potlačenie
vplyvu kormorána alebo záchranný chov na posilnenie pôvodnej populácie, moţno očakávať
zhoršenie priaznivého stavu tohto druhu bez ohľadu na realizáciu hydroenergetického stupňa
v profile Liptovská Teplá II.
Z hľadiska kontinuity toku je rozhodujúce, ţe v blízkosti profilu na ktorom sa navrhuje
umiestnenie navrhovanej činnosti sa nachádza stupeň VVN Bešeňová, ktorý predstavuje
trvalú neprekonateľnú bariéru pre migráciu ichtyofauny, a preto spriechodnenie toku nad
tento stupeň v súčasnosti ani v budúcnosti nemoţno očakávať. Ďalšia najbliţšia migračná
bariéra od navrhovaného profilu umiestnenia navrhovanej činnosti je Jamborov prah, ktorý
sa nachádza cca 8 km v smere toku na území obce Lisková, kde sa rovnako ako v profile
Liptovská Teplá počíta s hydroenergetickým vyuţitím. Podľa Koncepcie vyuţitia
hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 sa na úseku rieky Váh, ktorý
je súčasťou SKUEV Váh navrhuje ďalších viac ako 10 profilov na hydroenergetické vyuţitie.
MVE Liptovská Teplá II je prvým stupňom pod VVN Bešeňová, takţe z hľadiska zásahu do
kontinuity vodného ekosystému, bariérového vplyvu a ďalších environmentálnych limitov
moţno tento profil povaţovať za najmenej kolízny zo všetkých uvaţovaných
hydroenergetických stupňov na Váhu v úseku Kraľovany – Bešeňová (s výnimkou
Jamborovho prahu).
Na základe výsledkov posudzovania vplyvov navrhovanej
činnosti na ţivotné prostredie sa na realizáciu odporúča
Variant č. 1 navrhovanej činnosti uvedený v správe
o hodnotení, tzn. vybudovanie prietočnej, prihaťovej MVE
na rieke Váh (rkm 331,55), s vakovou haťou, bez
akumulačnej nádrţe s inštalovaným výkonom 3 x 500 kW =
1 500 kW, s vybudovaním obtokového biokoridoru.
Súčasťou navrhovanej činnosti bude, vybudovanie dvoch
rybníkov na ľavej strane toku a realizácia protipovodňových
opatrení (prehĺbenie toku) na ochranu územia určeného na
IBV na pravej strane toku.
Odporúčaný variant navrhovanej činnosti je za predpokladu realizácie odporúčaných
podmienok a opatrení environmentálne prijateľný.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
124
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vzhľadom na lokalizáciu navrhovanej činnosti pod
neprekonateľnou prekáţkou z hľadiska migrácie
ichtyofauny ktorou je VVN Bešeňová sa neočakáva
dostatočná efektívnosť tohto opatrenia.
Vybudovanie biokoridoru nepoţaduje ani MsO SRZ Ruţomberok,
čo je uvedené i v „Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy
o vzájomných právach povinnostiach a spolupráci“
uzavretej medzi MsO SRZ Ruţomberok a navrhovateľom.
Po zváţení týchto skutočnosti a po predchádzajúcich
konzultáciách navrhovateľa s MsO SRZ Ruţomberok sa
nevylučuje moţnosť realizácie navrhovanej činnosti i podľa
Variantu č. 2 bez vybudovania biokoridoru.
VI. NÁVRH MONITORINGU A POPROJEKTOVEJ ANALÝZY
1. Návrh monitoringu od začatia výstavby, v priebehu výstavby, počas prevádzky
a po skončení navrhovanej činnosti
Podľa § 39 zákona je ten, kto vykonáva navrhovanú činnosť posudzovanú podľa zákona,
povinný zabezpečiť jej sledovanie a vyhodnocovanie najmä
 systematicky sledovať a merať jej vplyvy,
 kontrolovať plnenie všetkých podmienok určených v povolení a v súvislosti s vydaním
povolenia navrhovanej činnosti a vyhodnocovať ich účinnosť,
 zabezpečiť
odborné porovnanie
o hodnotení so skutočným stavom.
predpokladaných
vplyvov
uvedených
v správe
Rozsah a lehotu sledovania a vyhodnocovania určí povoľujúci orgán s prihliadnutím na
záverečné stanovisko k činnosti vydané po ukončení procesu posudzovania podľa zákona.
Ak sa zistí, ţe skutočné vplyvy posudzovanej navrhovanej činnosti sú horšie ako sa uvádza
v správe o hodnotení, je ten, kto navrhovanú činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť
opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v správe o hodnotení
v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení navrhovanej činnosti podľa
osobitných predpisov.
Pre sledovanie predpokladaných vplyvov na ţivotné prostredie je potrebné spracovať
samostatný projekt monitoringu, ktorý by mal obsahovať návrh na monitorovanie abiotických
a biotických zloţiek ţivotného prostredia.
Vzhľadom na charakter a rozsah navrhovanej činnosti sa odporúča v priebehu výstavby,
počas prevádzky a po skončení navrhovanej činnosti monitorovať najmä nasledovné
ukazovatele:
Počas výstavby
 prúdenie, kvalitu a kvantitu povrchových a podzemných vôd;
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
125
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Počas prevádzky







zmeny hydrologického reţimu na vstupe a výstupe;
sledovanie vzdutia hladiny;
sledovanie zmien hladiny podzemných vôd;
sledovanie zmien kvality vody v toku;
monitorovanie bioty (vodných ţivočíchov) v dohodnutých intervaloch;
monitorovanie kritického miesta na konci vzdutia v súvislosti s ukladaním splavenín;
monitorovanie brehových porastov a v prípade potreby vykonať po dohode s ochranou
prírody účinné opatrenia;
 monitorovanie inváznych druhov rastlín.
2. Návrh kontroly dodrţiavania stanovených podmienok
Podmienky odporučené z procesu posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie sa následne
po zváţení a prípadnom upresnení, podľa projektovej dokumentácie, premietnu do
rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (územné rozhodnutie, stavebné
povolenie).
Kontrolu dodrţiavania podmienok uloţených v rozhodnutiach o povolení činnosti, vrátane
podmienok z procesu posudzovania bude vykonávať „štátny stavebný dohľad―.
Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci




Slovenskej stavebnej inšpekcie,
príslušného stavebného úradu,
príslušného krajského stavebného úradu,
iných orgánov oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie a uţívanie
stavieb.
Orgány štátneho stavebného dohľadu sa zameriavajú najmä na dodrţiavanie povinnosti
vyplývajúcich zo stavebného zákona (§ 98 ods. 2), jeho vykonávacích predpisov a osobitných
predpisov a stavebnej disciplíny, kontrolu technického stavu stavby. Ich účelom je
zabezpečiť odstránenie zistených nedostatkov.
VII. METÓDY POUŢITÉ V PROCESE HODNOTENIA VPLYVOV
NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŢIVOTNÉ PROSTREDIE
A SPOSOB A ZDROJE ZÍSKAVANIA ÚDAJOV O SÚČASNOM
STAVE ŢIVOTNÉHO PROSTREDIA V ÚZEMÍ KDE SA MÁ
NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ REALIZOVAŤ
Pri hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti sa vychádzalo z terénnych prieskumov a ich
výsledkov (napr. ichtyologický prieskum, hodnotenie vodných pomerov, biologický prieskum),
publikovaných údajov iných autorov a prístupných nepublikovaných poznatkov týkajúcich sa
hodnoteného územia.
Pri hodnotení abiotických zloţiek ţivotného prostredia sa vychádzalo z konzultácií, archívnych
materiálov a ďalších dostupných správ a publikácií týkajúcich sa umiestnenia navrhovanej
činnosti.
Pri hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie sa vychádzalo tieţ z vlastnej
terénnej obhliadky lokality a okolitých pozemkov, z obsahu známych dokumentov ochrany
prírody a ÚSES, z ÚPN VÚC Ţilinského kraja a zo štúdia dostupnej odbornej literatúry.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
126
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Pri hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie sa pouţívali metódy ad hoc
– najmä diskusia za pomoci tabuliek a grafov, matíc príčin a vplyvov a metóda nakladania
máp.
VIII. NEDOSTATKY A NEURČITOSTI V POZNATKOCH KTORÉ SA
VYSKYTLI PRI VYPRACOVANÍ SPRÁVY O HODNOTENÍ
V súvislosti s hodnotením vplyvov navrhovanej činnosti bolo k dispozícii dostatok informácií
o súčasnom stave ţivotného prostredia a predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na
ţivotné prostredie.
Neurčitosti, ktoré vznikli v procese posudzovania súviseli so stupňom prípravy navrhovanej
činnosti, nakoľko posudzovanie vplyvov na ţivotné prostredie podľa platných všeobecne
záväzných právnych predpisov sa vykonáva v predprojektovom štádiu.
Ďalšie neurčitosti, ktoré vznikli pri vypracovávaní správy o hodnotení súvisia najmä so
subjektívnym hodnotením najmä v oblastiach, pre ktoré neexistujú oficiálne a objektívne
metódy hodnotenia (napr. scenéria, estetika, krajinný obraz).
Pri hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti sa nevyskytli nedostatky a neurčitosti v
poznatkoch, takého charakteru, ktoré by neumoţnili uskutočniť a uzavrieť hodnotenie
vplyvov navrhovanej činnosti na úrovni, ktorá zodpovedá predprojektovej etape prípravy
navrhovanej činnosti v ktorej sa posudzovanie vykonáva.
Neurčitosti, ktoré nebolo moţné preukázať v predprojektovom štádiu, najmä budú upresnené
v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie po vykonaní podrobného hydrogeologického
prieskumu a presnom zameraní umiestnenia hate.
Všetky vplyvy navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie identifikované v
procese posudzovania podľa zákona budú upresňované v ďalších stupňoch
prípravy a povoľovania navrhovanej činnosti (územné konanie, stavebné
konanie) a na elimináciu vplyvov budú v rozhodnutiach uloţené záväzné
podmienky, vrátane tých, ktoré boli odporučené na základe výsledkov procesu
posudzovania podľa zákona a preukáţu sa ako opodstatnené.
IX. PRÍLOHY K SPRÁVE O HODNOTENÍ
1. Mapa širšieho územia
2. Ortofotomapa umiestnenia navrhovanej činnosti
3. Chránené územia (národná sústava)
4. Chránené územia NATURA 2000
5. Situácia stavby celková
6. Situácia stavby
7. Vaková haľ
8. Strojovňa
9. Návrh biokoridoru
10. Graf povodňových hladín
11. Vizualizácia
12. Fotodokumentácia súčasného stavu
13. Odborná štúdia – ichtyologická
14. Vyhodnotenie pripomienok k zámeru
15. Vyhodnotenie poţiadaviek z rozsahu hodnotenia
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
127
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
X.
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
VŠEOBECNE ZROZUMITEĽNÉ ZHRNUTIE
1. Základné údaje o navrhovateľovi
Názov a sídlo: GENERKAF, s. r. o., Bešeňová 72, 034 83 Bešeňová
Oprávnený zástupca: Ing. Pavel Krivoš, Hroboňova 173/17, 031 05 Liptovský Mikuláš
Kontaktná osoba: Ing. Pavel Krivoš, Hroboňova 173/17, 031 05 Liptovský Mikuláš
Tel/fax: 0905 556 121
e-mail: [email protected]
2. Základné údaje o navrhovanej činnosti
Názov
Malá vodná elektráreň, Liptovská Teplá II
Účel
Účelom navrhovanej činnosti je vyuţitie hydroenergetického potenciálu rieky Váh
(obnoviteľného zdroja energie), prostredníctvom výstavby malej vodnej elektrárne v lokalite
Liptovská Teplá (ďalej len „MVE Liptovská Teplá II.―) v riečnom kilometri (ďalej len „rkm―)
cca 331,55.
Umiestnenie
Kraj
Okres
Ţilinský
Ruţomberok
Obec
Katastrálne územie
Parcelné čísla
Bešeňová, Liptovská Teplá, Liptovský Michál
Bešeňová, Liptovská Teplá, Liptovský Michál
337/1, 286/1 (Bešeňová); 796 (L. Teplá); 112/1, 58/1, 333/1
(L. Michal)
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
128
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Navrhovaná činnosť bude umiestnená na rieke Váh v rkm cca 331,55, cca 1,2 km pod
hrádzou VVN Bešeňová, cca 500 m pod osou mosta v smere toku cez rieku Váh, ktorým
vedie cesta 3. triedy č. III/18110 Liptovský Michal - Bešeňová. Profil umiestnenia
navrhovanej činnosti na rieke Váh sa nachádza mimo zastavaného územia dotknutých obcí.
Predmetom navrhovanej činnosti je vybudovanie prietočnej,
prihaťovej MVE s vakovou haťou, bez akumulačnej nádrţe.
Súčasťou navrhovanej činnosti vo Variante č. 1 bude
vybudovanie obtokového biokoridoru, ktorý bude slúţiť na
zabezpečenie spriechodnenia migračnej bariéry pre vodné
ţivočíchy.
Základné údaje o navrhovanej činnosti
Schéma výstavby
prihaťová
Maximálna kóta hornej prevádzkovej hladiny
Minimálna kóta prevádzkovej hladiny
Max. prietok
507,50 m n. m.
502,30 m n. m.
40,0 m3.s-1
Minimálny zostatkový prietok (Q355)
Počet turbín
10,0 m3/s-1
3
Typ turbíny
Inštalovaný výkon
Predpokladaná doba prevádzky
Počet hodín prevádzky
Ročná výroba elektrickej energie
Kaplanova turbína 1250
3 x 500 kW = 1 500 kW
340 dní/rok
4 250
7 500 MWh/rok
Dôvod umiestnenia v danej lokalite
Vodná elektráreň umoţňuje premenu potenciálnej vodnej energie na energiu elektrickú.
Vyuţitie energie vodných tokov patrí v rámci obnoviteľných zdrojov k významným spôsobom
plnenia poţiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES o podpore výroby
elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Navrhovaná činnosť predstavuje výstavbu
vodného diela na rieke Váh v profile, ktorý má vhodné hydrologické podmienky umoţňujúce
vzdutie hladiny a vytvorenie dostatočného výškového spádu.
Výber lokality a profilu na umiestnenie MVE Liptovská Teplá II. je v súlade s „Koncepciou
vyuţitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“, ktorá
bola posúdená z hľadiska vplyvu na ţivotné prostredie podľa zákona a ktorá po schválení
vládou SR (uznesenie vlády SR č. 178 z 9. marca 2011) slúţi ako záväzný východiskový
dokument pre usmernenie rozvoja vyuţívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov.
Význam vodných elektrárni v hydrologických podmienkach Slovenska nespočíva len v objeme
výroby elektrické energie, ale i v špecifických vlastnostiach ich prevádzky. Vodné elektrárne
dokáţu veľmi rýchlo reagovať na okamţitú potrebu elektrickej energie v energetickej
sústave, nezaťaţujú ţivotné prostredie odpadmi. Nenarušujú scenériu a celkový vzhľad
krajiny ako veterné elektrárne. Vodné elektrárne sú lacným zdrojom elektrické energie, ktorý
je moţné vyuţívať najmä v období špičkovej spotreby. Vodné elektrárne majú i
vodohospodársky význam najmä v oblasti zadrţiavania vody v území. Neznečisťujú ovzdušie,
nedevastujú krajinu ťaţbou a dopravou palív a surovín, sú bezodpadové, nezávislé a vysoko
bezpečné. Vysokým stupňom automatizácie prispievajú k vyrovnávaniu zmien na tokoch a
vytvárajú nové moţnosti pre revitalizáciu prostredia.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
129
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Negatívny vplyv MVE na migráciu vodnej fauny, vytvorením prekáţky na toku je moţné
účinne eliminovať výstavbou vhodného funkčného biokoridoru, ktorý je súčasťou
i navrhovanej činnosti vo Variante č. 1.
Dotknutá lokalita má z pohľadu umiestnenia navrhovanej činnosti nasledovné výhody:
 súlad navrhovanej činnosti s regionálnou územnoplánovacou dokumentáciou;
 vhodné technicko-hydrologické pomery;
 moţnosť bezproblémového pripojenia na jestvujúce inţinierske siete (elektrické vedenie –
vyvedenie elektrického výkonu);
 vhodné umiestnenie vo vzťahu k obytnej zóne;
 bezproblémové dopravné pripojenie;
 bez predpokladu závaţného ovplyvnenia prietokového reţimu rieky Váh a prietokových
parametrov pri prechode veľkých vôd;
 pozitívny vplyv na plnenie záväzkov Slovenskej republiky v oblasti výroby energie
z obnoviteľných zdrojov;
 prijateľný vplyv na jednotlivé zloţky ţivotného prostredia.
3. Vplyvy navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie
Vplyvy na obyvateľstvo
Navrhovaná činnosť bude umiestnená mimo zastavaného územia obce Bešeňová a Liptovský
Michal. Hať a strojovňa MVE bude vzdialená od najbliţších trvalo obývaných objektov v obci
Bešeňová cca 250 m severovýchodne a od obývaných objektov v obci Liptovská Teplá cca
600 m severozápadne. Najbliţšie trvalo obývané objekty obce Liptovský Michal sa
nachádzajú cca 250 m juhovýchodne za telesom diaľnice.
Závaţný negatívny vplyv výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti na obyvateľstvo
dotknutých obcí sa nepredpokladá.
Posudzovaná činnosť bude mať pozitívne sociálno-ekonomické vplyvy na obyvateľstvo, ktoré
predstavuje pravidelný príjem do obecného a štátneho rozpočtu. Realizáciou
protipovodňových opatrení (prehĺbenie toku) pod haťou sa zabezpečí ochrana územia
určeného na IBV na pravej strane rieky Váh.
Vplyv na horninové prostredie
K zásahu do horninového prostredia dôjde počas realizácie zemných prác súvisiacich s
výstavbe hate, biokoridoru a rybníkov pri nevyhnutnej protipovodňovej úprave koryta.
Navrhovaná činnosť nebude mať preukázateľný negatívny vplyv na horninové prostredie,
geomorfologické pomery dotknutého územia a nerastné zdroje.
Vplyvy navrhovanej činnosti na horninové prostredie budú mierne väčšie pri realizácii
navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 1 v súvislosti s výstavbou biokoridoru.
Vplyvy na klimatické pomery
Vplyvy navrhovanej činnosti na klimatické pomery počas výstavby a prevádzky navrhovanej
činnosti sa nepredpokladá.
Vplyvy na ovzdušie
Vplyv navrhovanej činnosti na kvalitu ovzdušia v dotknutom území moţno hodnotiť ako málo
významný.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
130
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vplyv na vodné pomery
Najvýznamnejším negatívnym vplyvom realizácie navrhovanej činnosti na povrchové vody je
prehradenie koryta rieky Váh, vzdutie hladiny a prehĺbenie koryta pod hrádzou. So zásahmi
do brehu a dna rieky súvisí výstavba hate, vtokového objektu a odpadového kanála, ktoré
trvalo zmenia konfiguráciu koryta a čiastočne zmenia jeho prírodný charakter pevnými
technickými prvkami.
Na základe výsledkov posúdenia moţno vplyvy navrhovanej činnosti na vodohospodárske
pomery dotknutého územia povaţovať za významné, ale nie závaţné.
Vplyv na pôdu
Realizácia navrhovanej činnosti si nevyţiada trvalý záber poľnohospodárskej pôdy ani
lesných pozemkov.
Navrhovaná činnosť bude umiestnená na pozemkoch evidovaných v katastri nehnuteľnosti
ako vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy v rozsahu:
Variant č. 1 – 5 334 m2
Variant č. 2 – 4 802 m2
Vyššie zábery pri realizácii navrhovanej činnosti podľa Variantu č. 1 súvisia s výstavbou
biokoridoru.
Vplyvy navrhovanej činnosti na pôdu moţno povaţovať za málo významný
Vplyv na faunu, flóru a ich biotopy
Realizácia a prevádzka navrhovanej činnosti po dodrţaní a realizácii navrhovaných opatrení
by nemala spôsobiť závaţné zmeny v biologické rozmanitosti, v štruktúre a funkcii
ekosystémov.
Nie je predpoklad, ţe výstavbou navrhovanej činnosti dôjde k významnému ovplyvneniu
druhové rozmanitosti flóry záujmového územia a jeho okolia.
Najväčším vplyvom navrhovanej činnosti bude vplyv na ichtyofaunu.
Na základe výsledkov posudzovania vplyv navrhovanej činnosti na flóru jej biotopy moţno
povaţovať za malo významný a vplyv na na faunu a jej biotopy za významný, ale nie
závaţný.
Vplyv na krajinu
Realizáciou navrhovanej činnosti sa vzhľadom na jej umiestnenie a rozsah v podstatnej
miere nezmení celková súčasnú štruktúra ani scenéria krajiny. Nebude zásahom do
krajinného razu širšieho územia, dôjde len k lokálnej zmene krajinnej štruktúry.
Vplyv navrhovanej činnosti na krajinu bude málo významný .
Vplyv na chránené územia
V území dotknutom navrhovanou činnosťou platí v súčasnosti 1. stupeň územnej ochrany
podľa § 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Územie lokalizácie navrhovanej činnosti nie je súčasťou ţiadneho, chráneného vtáčieho
územia.
Navrhovaná činnosť je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0253 Váh.
Na základe výsledkov hodnotenia moţno konštatovať, ţe vzhľadom na charakter, rozsah
a najmä na lokalizáciu navrhovanej činnosti sa nepredpokladá významný vplyv na cieľ
ochrany tohto chráneného územia. Z hľadiska vplyvu na SKUEV0253 Váh sa javí
prijateľnejší Variant č. 1 navrhovanej činnosti.
Vplyv navrhovanej činnosti na chránené územia národnej sústavy chránených území sa
vzhľadom na jej lokalizáciu a dosah nepredpokladá.
Vplyvy navrhovanej činnosti na územia chránené podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
sa nepredpokladajú.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
131
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vplyv na územný systém ekologickej stability
V dôsledku realizácie navrhovanej činnosti sa očakávajú vplyvy na nadregionálny biokoridor
Váhu, ktoré spočívajú v prehradení toku a v čiastočnej zmene jeho prirodzených parametrov
v mieste stavby a v jej dosahu (prehĺbenia dna. vzdutie hladiny nad haťou).
Vplyvy navrhovanej činnosti na územný systém ekologickej stability nebudú, po realizácii
navrhovaných opatrení významné.
Vplyv na urbanný komplex a vyuţívanie zeme
Navrhovaná činnosť, nepredstavuje takú činnosť, ktorá by mala závaţný vplyv na urbanný
komplex a vyuţitie zeme oproti súčasnému stavu.
Realizáciou navrhovanej činnosti sa zabezpečí vyuţitie obnoviteľného zdroja energie,
hydroenergetického potenciálu rieky Váh. čo prispeje k šetreniu klasických zdrojov energie
a v konečnom dôsledku k zniţovaniu produkcie skleníkových plynov.
4. Opatrenia navrhnuté na prevenciu, minimalizáciu a kompenzáciu
vplyvov
Na prevenciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov identifikovaných v procese posudzovania
bol navrhnutý celý rad opatrení.
Opatrenia odporučené z procesu posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie sa následne po
zváţení a prípadnom upresnení, podľa projektovej dokumentácie, premietnu do rozhodnutia
o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (územné rozhodnutie, stavebné povolenie).
Kontrolu dodrţiavania podmienok uloţených v rozhodnutiach o povolení činnosti, vrátane
podmienok z procesu posudzovania bude vykonávať „štátny stavebný dohľad―.
5. Výsledok procesu posudzovania
Na základe výsledkov posudzovania vplyvov navrhovanej
činnosti na ţivotné prostredie sa na realizáciu odporúča
Variant č. 1 navrhovanej činnosti uvedený v správe
o hodnotení, tzn. vybudovanie prietočnej, prihaťovej MVE
na rieke Váh (rkm 331,55), s vakovou haťou, bez
akumulačnej nádrţe s inštalovaným výkonom 3 x 500 kW =
1 500 kW, s vybudovaním obtokového biokoridoru.
Súčasťou navrhovanej činnosti bude, vybudovanie dvoch
rybníkov na ľavej strane toku a protipovodňových opatrení
(prehĺbenie toku) na ochranu územia určeného na IBV na
pravej strane toku.
Odporúčaný variant navrhovanej činnosti je za predpokladu realizácie odporúčaných
podmienok a opatrení environmentálne prijateľný.
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
132
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
Vzhľadom na lokalizáciu navrhovanej činnosti pod
neprekonateľnou prekáţkou z hľadiska migrácie
ichtyofauny ktorou je VVN Bešeňová sa neočakáva
dostatočná efektívnosť tohto opatrenia, a preto sa
nevylučuje moţnosť realizácie navrhovanej činnosti i podľa
Variantu č. 2 bez vybudovania biokoridoru.
XI. ZOZNAM RIEŠITEĽOV A ORGANIZÁCIÍ, KTORÉ SA NA
VYPRACOVANÍ SPRÁVY O HODNOTENÍ PODIEĽALI
Riešiteľská organizácia:
ENPRO Consult, s. r. o
Martinengova 4
811 02 Bratislava
Tel. č.: +421 2 3900 3272
Mobil: 0910 400 239
Fax: + 421 2 3941 5238
e-mail: [email protected]
Spoluriešitelia:
Ing. Viera Husková, ENPRO Consult, s. r. o., Bratislava
Ing. Miroslav Huska, ENPRO Consult, s. r. o., Bratislava
Ing. Miroslav Zontág (Ichtyologická štúdia)
Prof. Ing. Peter Dušička, PhD, Ing. Ján Rumann, PhD (výpočet priebehov hladín)
XII. ZOZNAM DOPLŇUJÚCICH ANALYTICKÝCH SPRÁV
A ŠTÚDIÍ, KTORÉ SÚ K DISPOZÍCIÍ U NAVRHOVATEĽA
A KTORÉ BOLI PODKLADOM PRI VYPRACOVANÍ SPRÁVY
O HODNOTENÍ
 MVE Liptovská Teplá II, zámer podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pre GENERKRAFT, s.r.o.,
Bešeňová, Z & M consult, Zuskinová, M., (2010)
 Odborná štúdia z hľadiska vplyvov a moţných dopadov na váţske populácie rýb a návrh
opatrení na ich elimináciu, MVE Liptovská Teplá, vyuţitie energetického potenciálu Váhu
so záchranným chovom lipňa tymianového (Thymallus thymallus), Ing. Miroslav Zontág
(2009)
 MVE Liptovská Teplá II – Výpočet priebehov hladín, Hydrotechnika STU, s.r.o., Bratislava,
Ing. Ján Rumann, PhD, Prof. Ing. Peter Dušička, PhD (2011)
 MVE Liptovská Teplá II, projekt na územné rozhodnutie, Ing. Július Porubän
 Čiastkový monitorovací systém – Voda, Ročenka za rok 2008, SHMÚ (2008)
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
133
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
 Stav vôd, vodohospodárske problémy v povodiach Slovenska, SAŢP, VÚVH, MŢP SR
(2009)
 Atlas krajiny Slovenskej republiky, 1. vyd., Bratislava: Ministerstvo ţivotného prostredia
SR, Slovenská agentúra ţivotného prostredia (2002)
 Atlas SSR, SAV, SÚGK (1980)
 Fytogeografické členenie Slovenska. Slovenský úrad geodézie a kartografie, Futák J., SAV
BA (1980)




Hydrologická ročenka povrchových vôd 2008, SHMÚ (2008)
Zoogeografické členenie. In: Mazúr, E., a kol.. Atlas SSR. Veda Bratislava (1980)
Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území (2003)
Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská socialistická republika Veda, SAV BA, Michalko, J. a
kol. (1986)
 Geochemický atlas Slovenska, Časť I Podzemné vody, MŢP SR, Geologická sluţba SR,
Rapant, S., Vrana, K., Bodiš, D. (1996)
 Významné vtáčie územia na Slovensku. Územia z pohľadu Európskej únie. Spoločnosť pre
ochranu vtáctva na Slovensku, Bratislava, Rybanič, R., Šutiakova, T., Benko, Š.,(eds.)
(2004)
 Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 - Domy a byty XI/2001, ŠÚ SR
 Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 - Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne
podľa pohlavia, vekových skupín a podľa skupín zamestnaní za SR, kraje a okresy I/2003,
ŠÚ SR
 Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 - Obyvateľstvo XI/2001, ŠÚ SR
 Atlas inţinierskogeologických máp SSR 1: 200 000, al.,(1989)
 Katalóg biotopov Slovenska, DAPHNE - inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, Stanová,
V., Valachovič, M.(EDS.), (2002);
 Európsky významné biotopy na Slovensku, DAPHNE - inštitút aplikovanej ekológie,
Bratislava, ŠOP SR Banská Bystrica, Viceníková, A., Polák, P., (2003)
 Správa o stave ţivotného prostredia Slovenskej republiky v roku 2007 (MŢP SR, SAŢP)
 ÚPN VÚC Prešovského kraja (2004)
 Zdravotnícka ročenka SR 2005, Národné centrum zdravotníckych informácií,(2005)
 Indikátory ŢP v krajoch SR, SAŢP (2002)
 Obyvateľstvo Slovenska, Inštitút informatiky a štatistiky, V. Pilinská, M. Lukáčová, (2005)
Právne predpisy
 Zákon č. 17/1992 Zb. o ţivotnom prostredí v znení neskorších predpisov
 Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
 Zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závaţných priemyselných havárií a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
 Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
 Vyhláška MŢP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení vyhlášky č. 492/2006 Z. z.
 Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení
neskorších predpisov
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
134
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
 Nariadenie vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej
akumulácie vôd.
 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé
oblasti a zraniteľné oblasti
 Nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú
poţiadavky
na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty
ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd
 Vyhláška MŢP SR č. 29/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní
ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických
úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov
 Vyhláška MŢP SR č. 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní
s nebezpečnými látkami, o náleţitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení
mimoriadneho zhoršenia vôd
 Vyhláška MŢP SR č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky
významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov
 Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší
 Vyhláška MPŢPaRR SR č. 356/2010 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona o ovzduší
 Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov
 Vyhláška MŢP SR č. 283/2001 Z. z o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch
v znení vyhlášky č. 509/2002 Z. z., vyhlášky č. 128/2004 Z. z. a vyhlášky č. 599/2005 Z. z.
 Vyhláška MŢP SR č. 284/2001 Z. z, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení
neskorších predpisov
 Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
 Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch,
kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov
 Vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných
hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o poţiadavkách na objektivizáciu hluku,
infrazvuku a vibrácií v ţivotnom prostredí.
 Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuţívaní
poľnohospodárskej pôdy a o zmene
zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.).
Internetové stránky
 www.enviro.gov.sk
 www.sazp.sk
 www.statistics.sk
 www.podnemapy.sk
 www.google.sk
 www.shmu.sk
 www.povodia.sk
 www.sopsr.sk
 www.sguds.sk
 www.hbu.sk
 www.pamiatky.sk
 www.svp.sk
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
135
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
XIII. DÁTUM A POTVRDENIE SPRÁVNOSTI A ÚPLNOSTI
ÚDAJOV PODPISOM OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU
SPRACOVATEĽA SPRÁVY O HODNOTENÍ A
NAVRHOVATEĽA
Potvrdzujem správnosť a úplnosť údajov uvedených v správe o hodnotení.
Za spracovateľa správy o hodnotení: ENPRO Consult, s. r. o., Bratislava
...........................................
Dátum
...........................................
Ing. Viera H u s k o v á
konateľka
Za navrhovateľa: GENERKAF, s. r. o., Bešeňová 72,
...........................................
Dátum
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
...........................................
Ing. Pavel K r i v o š
konateľ
136
Navrhovateľ:
GENERKAF, s. r. o., Bratislava
Správa o hodnotení: Malá vodná elektráreň,
Liptovská Teplá II.
PRÍLOHY
1. Mapa širšieho územia
2. Ortofotomapa umiestnenia navrhovanej činnosti
3. Chránené územia (národná sústava)
4. Chránené územia NATURA 2000
5. Situácia stavby celková
6. Situácia stavby
7. Vaková hať
8. Strojovňa
9. Návrh biokoridoru
10. Graf povodňových hladín
11. Vizualizácia
12. Fotodokumentácia súčasného stavu
13. Odborná štúdia – ichtyologická
14. Vyhodnotenie pripomienok k zámeru
15. Vyhodnotenie poţiadaviek z rozsahu hodnotenia
Spracovateľ:
ENPRO Consult, s.r.o., Martinengova 4
811 02 Bratislava, tel. č. 0910 400 239
137
Download

Text správy o hodnotení