8. október 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Do Európskeho
týždňa mobility sa
zapojilo sedem
slovenských miest
V B. Bystrici zorganizovali
v Európskom týždni mobility množstvo podujatí. Príbehy zvonov
v turčianskom regióne –
projekt odsúdený
na úspech
Aj zvony majú aj svoje
mená, pred prvým úderom
srdca o plášť ich pokrstili,
dali im meno...
Vyriešili havarijný
stav dvoch kysuckých
škôl
Nedostatky ohrozujú zdravie žiakov a nie je možné
ich trvale odstrániť bez
stavebnej rekonštrukcie. strana 13
strana 22
strana 17
41-42
Adresa:
Z uznesenia
Rady ZMOS
v Košiciach
strana 2
Nová príručka
pre kronikárov
strana 5
Peknú dedinu
podmieňuje
zmysel pre
poriadok
strana 15
Výdajňa potravín
pomohla
210 ľuďom
Vo Vysokej nad Kysucou sa na Matúša konali už tradičné hodové slávnosti. Čítajte na str. 23.
Snímka: OcÚ
Aktuálny vývoj rozpočtu obcí
a miest v roku 2013 a návrh
rozpočtu na roky 2014 - 2016
Rada ZMOS, ktorá zasadala 24. septembra v Košiciach, prerokovala aj materiál
Aktuálny vývoj rozpočtu obcí a miest v r. 2013 a návrh rozpočtu na roky 2014 – 2016.
N
ávrh rozpočtu obcí
na roky 2014 – 2016
bol predmetom rokovania Rady ZMOS
už 20. ugusta v Bratislave. Rada ZMOS však nesúhlasila
s návrhom rozpočtu obcí v rozpočte
verejnej správy na roky 2014 – 2016
v predloženej podobe. O stanovisku
Rady ZMOS bol informovaný minister financií SR listom predsedu
ZMOS zo dňa 4. 9. 2013.
Návrh rozpočtu verejnej správy
vrátane návrhu rozpočtu obcí na
roky 2014 – 2016 bol stiahnutý z
rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR SR) 23. 9. 2013
a bude predmetom samostatného
rokovania tripartity. Potom by sa s
ním opäť mala zaoberať mimoriadna Rada ZMOS rozšírená asi o troch
zástupcov každého regionálneho
združenia, ktorá má zasadať 11. októbra v Žiline (viď uznesenie Rady
ZMOS z Košíc na str. 2 ON.)
Uvedený návrh rozpočtu obcí
na roky 2014 – 2016 vychádza zo
súčasného legislatívneho stavu. V
uplynulých dňoch boli v legislatívnom procese viaceré zákony, kto-
rých účinnosť je plánovaná od 1. 1.
2014 a môžu mať dopad na doteraz
uvádzané parametre rozpočtového
hospodárenia obcí v nasledujúcom období. Jedným zo zákonov
je aj veľmi dôležitá novela zákona
č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy,
ktorou sa 23. 9. 2013 zaoberala aj
HSR SR. O výsledku rokovania o
tomto návrhu zákona na spomínanej tripartite informovali členov
Rady ZMOS ústne na ich rokovaní v Košiciach. Rokovanie HSR SR
však neprinieslo žiadne podstatné
zmeny, preto stanovisko ZMOS k
novele zákona, ktoré bolo predložené sociálnym partnerom, je naďalej
plne aktuálne.
Vzhľadom na rozsah materiálu
predloženého Rade ZMOS redakcia
z návrhu novely zákona č. 583/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy a dôvodovej
správy k tejto novele uverejňuje len
tie body a pasáže, ktoré ZMOS vo
svojom stanovisku namieta. Stanovisko ZMOS je na konci celého
článku - str. 4.
strana 2
Sociálna výdajňa v budove
Tržnice na Trnavskom mýte v
Bratislave už funguje rok. Za
ten čas pomohla 210 ľuďom,
ktorí si z nej odniesli vyše
2000 pecňov chleba či takmer
50 000 jogurtov a mliečnych
výrobkov. Agentúru SITA o tom
informoval hovorca bratislavského Nového Mesta Marek
Tettinger.
Služby výdajne využívajú najmä
osamelí invalidi a dôchodcovia s penziou do 350 eur. Do
výdajne však chodia i občania
a rodiny s deťmi v hmotnej
núdzí, či tí, ktorí sa ocitli v
krízovej situácii. „Ide o úspešný
projekt, postupne rozširujeme
ponuku, výdajňu sme presunuli
do väčších priestorov,“ povedal
starosta Nového Mesta Rudolf
Kusý. Najväčší záujem je o
základné potraviny a drogériu,
ktoré získavajú od obchodných
reťazcov a veľkoproducentov
potravín. Ľudia dostanú tovar
zadarmo, zaplatia iba vstupný
poplatok 5 € za vydanie čipovej
karty slúžiacej ako "kreditka", s
mesačným kreditom 20 až 30
bodov podľa výšky príjmu, ktorý
sa mesačne bezplatne dobíja.
SITA
2 aktuality
8. október 2013 • Obecné noviny
Z uznesenia Rady ZMOS
Rada ZMOS si zvolila návrhovú komisiu v zložení:
Anna Nemčíková, primátorka,
Gelnica; Štefan Bašták, starosta,
Slavošovce; Andrej Kulik, starosta, Dlhé Klčovo; Michal Kotrady,
starosta, Smižany; Ján Hvozdík,
starosta, Parchovany;
Rada ZMOS berie na vedomie
- vyhodnotenie plnenia úloh z
uznesení Rady ZMOS a rozpracovaných záverov 24. snemu ZMOS;
- informáciu o vyhodnotení medzirezortného pripomienkového
konania k návrhu zákona o sociálnych službách a informáciu o
návrhu minimálnej mzdy na rok
2014;
- podmienky súťaže a prihlášku
do súťaže Sociálny čin roka.
Rada ZMOS berie na vedomie
- námety na spoluprácu ZMOS a
Jednoty dôchodcov na Slovensku
odporúča
prerokovať námety v odborných
sekciách a následne ich poskytnúť
mestám a obciam na využitie v ich
podmienkach.
Rada ZMOS berie na vedomie
informáciu o problémoch samospráv na úseku správneho tresta-
nia;
ukladá Kancelárii ZMOS
vyvolať rokovania so zástupcami
ministerstva vnútra SR s cieľom
prerokovať možné riešenia vzniknutej situácie;
K aktuálnemu vývoju rozpočtu
obcí a miest v roku 2013 a návrhu rozpočtu na roky 2014 - 2016
Rada ZMOS berie na vedomie
a) informáciu o vývoji rozpočtového hospodárenia obcí a procese schvaľovania rozpočtu obcí na
roky 2014 – 2016
b) návrh novely zákona č. 583/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy
predložený na HSR SR
súhlasí
so stanoviskom ZMOS predloženým na rokovanie Hospodárskej a
sociálnej rady SR k novele zákona
č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy
schvaľuje
zvolanie osobitného rokovania
Rady ZMOS k problematike vývoja financovania obcí v roku
2013, plnenia Memoranda o spolupráci medzi vládou SR a ZMOS,
rozpočtu obcí na roky 2014 - 2016
a podmienkam ich financovania v
ďalších rokoch rozšíreného o ďalších 3 prizvaných zástupcov z jednotlivých regionálnych združení.
T: do 15. 10. 2013
ukladá Kancelárii ZMOS
požiadať MF SR o výklad zákona
o miestnych daniach v časti týkajúcej sa uplatňovania procesu
znižovania násobku najvyššej a
najnižšej sadzby dane z nehnuteľností vo všeobecne záväzných
nariadeniach obcí v roku 2013
a nasledujúcich rokoch, ktorých
znenie je napádané prokurátormi.
T: 30. 9. 2013
žiada vládu SR
vysporiadať všetky známe záväzky štátu voči obciam k 31. 8. 2013
najneskôr do 30. 11. 2013;
K návrhu stanoviska ZMOS k
rezortným výstupom Auditu verejnej správy
Rada ZMOS prerokovala
informáciu o rezortných výstupoch z Auditu verejnej správy;
konštatuje, že z čiastkových auditov rezortov vyplýva riziko nenaplnenia základného zámeru
Košice 24. septembra 2013
auditu, a to dôsledne a komplexne
analyzovať verejné služby a náklady súvisiace s ich poskytovaním
na miestnej a regionálnej úrovni;
odporúča
vláde SR zriadiť odborný tím na
posúdenie návrhov opatrení za
jednotlivé rezorty z hľadiska ich
relevantnosti k zámeru auditu;
K návrhu postupu na urýchlenie
pozemkových úprav
Rada ZMOS nesúhlasí
s navrhovaným postupom na
urýchlenie pozemkových úprav;
žiada
MP SR zabezpečiť financovanie a
realizáciu pozemkových úprav;
K priebežnej informácii o príprave novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám
Rada ZMOS berie na vedomie
zhrnutie aktuálneho stavu prípravy novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám;
odporúča
presadzovať variant B predloženého návrhu;
K priebežnej informácii o stave
implementácie NSRR a príprave
programového obdobia 2014 2020
Rada ZMOS berie na vedomie
priebežnú informáciu o stave
implementácie Národného strategického referenčného rámca a
príprave programového obdobia
2014 - 2020;
žiada
prehodnotiť rozdelenie obcí do
aglomerácií;
K bodu Rôzne
Rada ZMOS berie na vedomie
informáciu o štatistickom zisťovaní stavu miestnych komunikácií;
odporúča
mestám a obciam splniť si svoju štatistickú povinnosť a spolupracovať s príslušnou sekciou
MDVaRR SR pri vypĺňaní výkazov o štatistickom zisťovaní o stave miestnych komunikácií;
Uznesenie podpísali:
Jozef Dvonč,
predseda ZMOS
Anna Nemčíková,
predsedníčka návrhovej komisie
Aktuálny vývoj rozpočtu obcí a miest...
Návrh novely zákona o
rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy
(iba body, ktoré ZMOS namieta)
ZÁKON
z.........2013,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona
č. 611/2005 Z. z., zákona č. 324/2007
Z. z. a zákona č. 54/2009 Z. z. sa
mení a dopĺňa takto:
3. V § 4 ods. 5 prvej vete sa na
konci bodka nahrádza čiarkou a
pripájajú sa tieto slová: „to neplatí,
ak obecné zastupiteľstvo obce s počtom obyvateľov do 2000 rozhodne o
neuplatňovaní programu obce.“.
14. V § 11 odsek 1 znie:
„(1) Ak nie je rozpočet obce alebo
rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok
schválený orgánom obce alebo orgánom vyššieho územného celku
príslušným podľa osobitných predpisov18) do 31. decembra bežného
roka, hospodári obec alebo vyšší
územný celok podľa schváleného
rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom
výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v každom
mesiaci rozpočtového roka prekročiť
1/12 celkových výdavkov schválené-
ho rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku
tvoria výdavky uskutočnené počas
rozpočtového provizória, ktoré sa
uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky
uskutočnené počas rozpočtového
provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov. Počas rozpočtového provizória obec a vyšší
územný celok nemôžu poskytovať
dotácie podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods.
5; to neplatí, ak poskytovanie dotácií
obcou a vyšším územným celkom
ustanovuje osobitný predpis.17c)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu
17c znie:
„17c) Napríklad § 6 zákona č.
596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
16. V § 12 odsek 4 znie:
„(4) Obec a vyšší územný celok sú
povinné poskytovať ministerstvu
financií potrebné údaje o svojom
hospodárení na účely zostavenia
návrhu rozpočtu verejnej správy,
návrhu štátneho záverečného účtu
a návrhu súhrnnej výročnej správy
Slovenskej republiky. Údaje na účely
zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy poskytujú obec a vyšší
územný celok prostredníctvom rozpočtového informačného systému
pre samosprávu RIS.SAM v správe
ministerstva financií (ďalej len „rozpočtový informačný systém“).
Obec a vyšší územný celok sú povinné poskytovať do rozpočtového
informačného systému nasledovné
údaje v tomto rozsahu a v týchto
termínoch:
a) schválený rozpočet na príslušný
rozpočtový rok a rozpočty na na-
sledujúce roky viacročného rozpočtu najneskôr do 20 kalendárnych
dní odo dňa schválenia rozpočtu
orgánom obce alebo orgánom vyššieho územného celku príslušným
podľa osobitných predpisov18);
ak je rozpočet obce alebo rozpočet
vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený do
31. decembra bežného roka, obec
a vyšší územný celok poskytujú aj
údaje schváleného rozpočtu v členení minimálne na úrovni hlavnej
kategórie ekonomickej klasifikácie,
rozpočtovej klasifikácie, najneskôr
do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka,
b) upravený rozpočet najneskôr do
20 kalendárnych dní odo dňa vykonania zmeny rozpočtu orgánom
obce alebo vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných
predpisov18),
c) skutočné plnenie rozpočtu štvrťročne podľa stavu k 31. marcu, k 30.
júnu a k 30. septembru rozpočtového roka najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí príslušného
obdobia a podľa stavu k 31. decembru rozpočtového roka najneskôr
do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka.“
18. V § 14 sa za odsek 2 vkladá
nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Obec a vyšší územný celok
môžu vykonať rozpočtové opatrenia uvedené v odseku 2 písm. d) do
30. júna príslušného rozpočtového
roka. Obec a vyšší územný celok
môžu po tomto termíne vykonávať v priebehu rozpočtového roka
len také zmeny rozpočtu, ktorými
sa nezvýši schodok rozpočtu obce
alebo rozpočtu vyššieho územného
celku, s výnimkou zmien rozpočtu
z dôvodu potreby úhrady výdavkov
na odstránenie havarijného stavu
majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, výdavkov
na likvidáciu škôd spôsobených
živelnými pohromami alebo inou
mimoriadnou okolnosťou, alebo
výdavkov súvisiacich s financovaním spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie,
operačných programov spadajúcich
do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných
na základe medzinárodných zmlúv
o poskytnutí grantu uzatvorených
medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako
odsek 4.
25. § 17 vrátane nadpisu znie:
㤠17
Pravidlá používania
návratných zdrojov financovania
(1) Obec a vyšší územný celok sú
povinné pri používaní návratných
zdrojov financovania dodržiavať
pravidlá uvedené v odsekoch 2 až 7.
(2) Obec a vyšší územný celok
môžu použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových
výdavkov. Na vyrovnanie časového
nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu
rozpočtového roka sa výnimočne
môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že budú splatené
do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.
(3) Na vydávanie komunálnych obligácií sa vzťahuje osobitný predpis
21)
(4) Obec a vyšší územný celok môžu
vstupovať len do takých záväzkov
vyplývajúcich z návratných zdrojov
financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov21a),
ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosť bežného rozpočtu v
nasledujúcich rokoch.
(5) Obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záväzok z úveru, pôžičky alebo iného dlhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby okrem
prevzatia záväzku právnickej osoby
v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a
vyššieho územného celku ani záruku za úver, pôžičku, alebo iný dlh
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, okrem záruky prevzatej obcou
za poskytnutie návratnej finančnej
výpomoci zo štátneho rozpočtu.
(6) Obec a vyšší územný celok môžu
na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak
a) celková suma dlhu obce alebo
vyššieho územného celku neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov
predchádzajúceho rozpočtového
roka a ak
b) suma splátok návratných zdrojov
financovania, vrátane úhrady výnosov a suma splátok záväzkov z investičných dodávateľských úverov 21a)
neprekročí v príslušnom rozpočtovom roku 25 % skutočných bežných
príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka znížených o prostriedky poskytnuté v príslušnom rozpočtovom roku obci alebo vyššiemu
územnému celku z rozpočtu iného
subjektu verejnej správy, prostriedky poskytnuté z Európskej únie a
iné prostriedky zo zahraničia alebo
prostriedky získané na základe osobitného predpisu.17a)
(9) Obec a vyšší územný celok sledujú v priebehu rozpočtového roka
vývoj dlhu a splátok podľa odseku
6. Ak celková suma dlhu obce alebo
vyššieho územného celku dosiahne
50 % skutočných bežných príjmov
predchádzajúceho rozpočtového
roka, obec a vyšší územný celok sú
povinné prijať opatrenia uvedené v
odsekoch 10 a 11, ktorých cieľom je
zníženie celkovej sumy dlhu obce
aktuality/inzercia 3
Obecné noviny • 8. október 2013
Komuniké
z rokovania
predstaviteľov
ZMOS s predsedom
vlády SR
Róbertom Ficom
Ministerstvo financií SR pri napĺňaní cieľa rozpočtovej politiky na
roky 2013 – 2014 bude prihliadať
aj na skutočné výsledky hospodárenia miest a obcí ku koncu roka
2013. Mestá a obce nad 2000
obyvateľov do 2. októbra 2013
predložia na Ministerstvo financií SR odhad výsledkov svojho
hospodárenia. Tieto výsledky ako
aj podľa nich následne aktualizované rozpočty budú tvoriť podklad
pre východiská rozpočtu celej
verejnej správy na roky 2014
– 2016. Bude na samotných
mestách a obciach, aby týmto potvrdili, že skutočné hospodárenie
miest a obcí bude v roku 2013
priaznivejšie, ako v schválených
rozpočtoch na rok 2013.
To je jeden zo záverov spoločného
rokovania predstaviteľov ZMOS
s predsedom vlády SR Robertom
Ficom a rezortnými ministrami
vlády SR, ktoré sa konalo v sobotu 28. septembra 2013 na Úrade
vlády SR.
Predmetom rokovania okrem
konsolidácie financií boli aj návrhy na prijatie takých opatrení,
ktorými by došlo k stabilizácii
príjmov miest a obcí do konca
roka. Združenie miest a obcí
tak ako minulý rok požadovalo
dofinancovať všetky oprávnené
výdavky, ktoré boli predložené v
žiadostiach a platbu v rámci nenávratných finančných príspevkov
z fondov EÚ pre mestá a obce,
ako aj urýchlene dofinancovať
5-percentné zvýšenie platov pedagogických a nepedagogických
zamestnancov v školských zariadeniach v druhom polroku, ktoré
pozitívne ovplyvnia aj ich celkové
výsledky hospodárenia.
Podľa predsedu vlády Roberta
Fica aj výsledky tohto rokovania
sú potvrdením konštruktívneho
partnerského dialógu medzi Združením miest a obcí Slovenska a
vládou SR.
alebo vyššieho územného celku.
(10) Ak celková suma dlhu podľa
odseku 9 dosiahne 50 % a nedosiahne 58 %, starosta obce alebo
predseda vyššieho územného celku je povinný do 15 dní od zistenia
uvedených skutočností vypracovať
a predložiť zastupiteľstvu obce alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku informáciu, v ktorej
zdôvodní celkovú sumu dlhu obce
alebo vyššieho územného celku spolu s návrhom opatrení na
jeho zníženie. Obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho
územného celku musí prerokovať
informáciu starostu obce alebo
predsedu vyššieho územného celku do 15 dní odo dňa jej predloženia. V lehote do siedmich dní od
predloženia informácie obecnému
zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu
vyššieho územného celku je povinný starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku túto
skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.
(11) Ak celková suma dlhu podľa
odseku 9 dosiahne 58 % a nedosiahne 60 %, okrem realizácie postupov podľa odseku 10, obec a
vyšší územný celok sú povinné do
konca rozpočtového roka vykonať
také zmeny rozpočtu, ktoré zabezpečia jeho vyrovnanosť a schváliť
na nasledujúci rozpočtový rok
iba vyrovnaný alebo prebytkový
rozpočet podľa § 10 ods. 3 písm.
a) a b), pričom schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho
územného celku môže vzniknúť
len z dôvodu použitia účelovo určených prostriedkov poskytnutých
zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu
Európskej únie alebo na základe
osobitného predpisu 17a) nevyčerpaných v minulých rokoch;
schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku
môže vzniknúť rovnako z dôvodu
použitia prostriedkov peňažných
fondov obce alebo prostriedkov
peňažných fondov vyššieho územného celku.
29. V § 19 ods. 4 sa na konci
pripája táto veta: „Počas ozdravného režimu nesmie byť poslancom
obecného zastupiteľstva, hlavnému
kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena.“.
35. § 19 sa dopĺňa odsekmi 28 a
29, ktoré znejú:
„(28) Ustanovenia odsekov 1 až 27
sa rovnako vzťahujú aj na mestské
časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitného zákona 3);
pôsobnosť ministerstva financií vo
vzťahu k týmto mestským častiam
vykonáva hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava a mesto Košice.
(29) Ustanovenia odsekov 1 až 27
sa rovnako vzťahujú aj na vyšší
územný celok.“.
Dôvodová správa k novele zákona o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy
I. Všeobecná časť
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
583/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy
a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov je skvalitnenie regulačného
rámca rozpočtov územnej samosprávy ako súčasti rozpočtu verejnej správy.
Návrh novely ustanovuje, že
údaje na účely zostavenia návrhu
rozpočtu verejnej správy budú
obce a vyššie územné celky poskytovať prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre
samosprávu RIS.SAM v správe
ministerstva financií.
V návrhu novely sa modifikujú
podmienky pre prijímanie návratných zdrojov financovania. Navrhovaná úprava rozširuje okruh
záväzkových vzťahov o investičné
dodávateľské úvery, ktoré sa premietajú v novej definícii dlhu obce
a vyššieho územného celku, ako
aj v regulácii splátok návratných
zdrojov financovania. Zároveň návrh zamedzuje subjektom územnej samosprávy priame prevzatie
záväzkov z úverov, pôžičiek alebo
iných dlhov od právnických alebo
fyzických osôb. Kritérium splátok
návratných zdrojov financovania
sa upravuje tak, že zo základne
skutočné bežné príjmy sa vylučujú
transfery z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, z rozpočtu EÚ
a zo zahraničia alebo podľa osobitného predpisu.
Novela zákona v nadväznosti na
ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o
rozpočtovej zodpovednosti sprísňuje podmienky pri zvyšovaní
zadlžovania obcí a vyšších územných celkov a súčasne navrhuje
opatrenia na zníženie tohto dlhu, v
prípade ak dosiahne výšku 50 % a
viac skutočných bežných príjmov
predchádzajúceho rozpočtového
roka.
Návrh novely zákona súčasne
rozširuje možnosti prijímania návratných zdrojov financovania pre
zabezpečenie predfinancovania
spoločných programov Slovenskej
republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich
do cieľa Európska územná spolupráca a ďalších programov medzinárodnej spolupráce.
V návrhu sa ďalej doplňuje regulácia zostavovania rozpočtu obce
alebo vyššieho územného celku
a vykonávanie jeho zmien počas
roka. Navrhuje sa časovo limitovať
vykonávanie zmien, ktoré majú
dopad na schodok rozpočtu len do
30. júna príslušného rozpočtového
roka so špecifikovanými výnimkami. Návrh sprísňuje podmienky
hospodárenia počas rozpočtového
provizória a súčasne ustanovuje
lehotu na schválenie rozpočtu v
podmienkach územnej samosprávy.
Predložený návrh novely obsahuje aj doplnenie vybraných
ustanovení ozdravného režimu a
nútenej správy obce. Doplňuje sa
ustanovenie o podmienkach zavedenia ozdravného režimu resp.
nútenej správy, kde sa navrhuje
nezapočítavať do celkovej výšky
záväzkov po lehote splatnosti 60
dní záväzky z realizácie spoločných
programov Slovenskej republiky
a Európskej únie, ale aj ostatných
programov v rámci medzinárodnej spolupráce. Všetky ustanovenia o ozdravnom režime a nútenej
správe sa navrhujú rovnako uplatňovať aj v podmienkach vyšších
územných celkov.
S cieľom posilniť finančnú a rozpočtovú disciplínu v podmienkach
územnej samosprávy sa navrhuje
zvýšenie maximálnej sumy pokuty
za nedodržanie povinností, ktoré
ustanovuje tento zákon.
Predložený návrh novely zákona obsahuje aj niektoré úpravy a
doplnky zapracované na základe poznatkov z aplikačnej praxe,
napr. stanovuje minimálny rozsah
rozpočtového dokumentu, ktorý
sa predkladá na schválenie obec-
nému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku
a spresňuje sa obsah záverečného
účtu obce alebo vyššieho územného celku a podmienky jeho schvaľovania.
Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet,
ani na rozpočty obcí a rozpočty
vyšších územných celkov. Nemá
vplyvy na sociálne prostredie, životné prostredie, podnikateľskú
sféru a informatizáciu spoločnosti.
Zapojenie obcí a vyšších územných
celkov do rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM a jeho prevádzka sú
priebežne financované zo štátneho
rozpočtu a nezakladajú tak dodatočné nároky na rozpočet verejnej
správy ani na rozpočty územnej
samosprávy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi
a medzinárodnými zmluvami a
inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
II. Osobitná časť
K bodu 18
V záujme zabezpečenia stabilného vývoja parametrov rozpočtu
verejnej správy vo vzťahu k rozpočtom územnej samosprávy v
rámci rozpočtového roka sa navrhuje regulácia vykonávania zmien
v rozpočtoch územnej samosprávy
v časti finančných operácií, ktoré
významne ovplyvňujú vyčíslenie
prebytku, resp. schodku rozpočtu
obce a rozpočtu vyššieho územného celku.
Navrhuje sa limitovať vykonávané zmeny v rámci finančných
operácií v termíne do 30. júna
príslušného rozpočtového roka.
V tomto termíne by malo byť zo
strany územnej samosprávy rozhodnuté, aký rozsah prostriedkov
finančných operácií použije na financovanie svojich úloh v príslušnom rozpočtovom roku. Po tomto
termíne vykonávanie zmien v rozpočte sa navrhuje obmedziť len na
také zmeny, ktoré nezvýšia deficit v
metodike ESA 95. Návrh výnimočne pripúšťa vykonávanie zmien
rozpočtu s negatívnym vplyvom
na rozpočet aj po tomto termíne, a to v prípade potreby úhrady
strana 4
v ýdav kov
4 aktuality
na odstránenie havarijného stavu
majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými
pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou a výdavkov súvisiacich s financovaním spoločných
programov Slovenskej republiky a
Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska
územná spolupráca a programov
financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu
uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi. V prípade
výdavkov súvisiacich s financovaním
spoločných programov Slovenskej
republiky a Európskej únie, vrátane
operačných programov spadajúcich
do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných
na základe medzinárodných zmlúv
o poskytnutí grantu uzatvorených
medzi Slovenskou republikou a inými štátmi sa do celkovej sumy takýchto prostriedkov môžu zahrnúť
napr. aj také výdavky, ktoré sa po
30. 6. stanú neuznanými v rámci európskeho finančného mechanizmu
a obec alebo vyšší územný celok ich
bude musieť neplánovane uhradiť z
vlastných zdrojov.
K bodu 25
Navrhuje sa nové znenie § 17 z
dôvodu zmeny alebo doplnenia
viacerých ustanovení. Predmetná úprava rozširuje okruh vstupu
do záväzkových vzťahov, ktorých
úhrada nemá dlhodobo narušiť vyrovnanosť bežného rozpočtu obce
a vyššieho územného celku v nasledujúcich rozpočtových rokoch.
Okrem záväzkov vyplývajúcich z
návratných zdrojov financovania, sa
táto podmienka bude vzťahovať aj
na záväzky z investičných dodávateľských úverov.
Pri dodávateľských úveroch ide
o záväzky, do ktorých obce a vyššie územné celky vstupujú v rámci
zmluvne uzavretých obchodných
vzťahov s dodávateľmi tovarov,
služieb a pod. Pre potreby tohto
zákona sa investičnými dodávateľskými úvermi rozumejú všetky
záväzky obce alebo vyššieho územného celku z prevzatia povinnosti
splácať úver dodávateľa po dodaní investičného diela na základe
zmluvy medzi obcou, resp. vyšším
územným celkom a dodávateľom.
Zákon v tomto prípade odkazuje
na platné znenie Opatrenia Ministerstva financií SR z 22. novembra
2012 č. MF/21513/2012-31, ktorým
sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín
a miesto predkladania informácií z
účtovníctva a údajov potrebných na
účely hodnotenia plnenia rozpočtu
verejnej správy, ktoré v Prílohe č. 5
takéto záväzky uvádza ako jeden z
viacerých druhov dlhového nástroja
v rámci výkazu FIN 5-04. Splácanie takto dohodnutého peňažného
plnenia za obstaranie služieb, majetku, jeho správu a údržbu a pod.
zaťažuje rozpočty obcí a vyšších
územných celkov, pričom sa tieto
záväzky doteraz nepremietali do
regulácie celkového zadlžovania
územnej samosprávy.
Obciam a vyšším územným celkom sa okrem prevzatia záruky za
úver, pôžičku alebo iný dlh právnickej osoby alebo fyzickej osoby
navrhovanou doplnenou úpravou
8. október 2013 • Obecné noviny
zamedzuje priame prevzatie citovaných záväzkov na ich následné splácanie. Uvedená zmena sa netýka
prevzatých záväzkov za právnické
osoby v zriaďovateľskej pôsobnosti
obce a vyššieho územného celku, t.
j. záväzkov, ktoré prevezmú subjekty územnej samosprávy za zrušené
rozpočtové a príspevkové organizácie bez právneho nástupcu.
V navrhovanej úprave sa ďalej
upravujú kritériá pre prijímanie
návratných zdrojov financovania.
Podľa navrhovanej úpravy sa v § 17
ods. 6 písm. b) modifikuje druhá
podmienka pre prijímanie návratných zdrojov financovania. Do celkovej limitovanej sumy splátok sa
bude započítavať okrem sumy splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov aj suma
splátok záväzkov z investičných
dodávateľských úverov. Ďalej sa navrhuje zachovanie percentuálneho
podielu výšky splátok vo vzťahu k
skutočným bežným príjmom predchádzajúceho rozpočtového roka na
úrovni 25 %, pričom skutočné bežné
príjmy budú pre potreby prepočtu
výšky splátok pri prijímaní návratných zdrojov financovania znížené
o súčet prostriedkov, ktoré budú v
príslušnom rozpočtovom roku obci
alebo vyššiemu územnému celku
poskytnuté z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, z Európskej únie
a pod. V tomto prípade ide napr. aj
o prostriedky poskytnuté príslušným subjektom verejnej správy na
náklady preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sa doteraz pre potreby prijímania návratných zdrojov
financovania zo sumy skutočných
bežných príjmov obce alebo vyššieho územného celku nevylučovali a skresľovali tak celkovú výšku
disponibilných zdrojov, ktoré môžu
subjekty územnej samosprávy použiť na splácanie návratných zdrojov
financovania ako aj dodávateľských
investičných úverov. Súbeh zmien
kritérií v § 17 ods. 6 písm. b) tak
obmedzí rozsah splátok návratných
zdrojov financovania a záväzkov z
investičných dodávateľských úverov,
na ktoré sa budú môcť obce a vyššie
územné celky zaviazať v súvislosti so
svojimi rozvojovými zámermi, čím
sa zabezpečí vyšší objem zdrojov na
financovanie základných prevádzkových úloh územnej samosprávy.
Ustanovenie o vylúčení transferov
má posunutú účinnosť od 1. januára
2015.
...
S cieľom zabezpečenia vyššej rozpočtovej disciplíny územnej samosprávy dodržiavaním podmienok
stanovených týmto zákonom sa
navrhuje doplnenie nových ustanovení, ktoré sprísňujú podmienky
zadlžovania obcí a vyšších územných celkov. Súčasne sa zákonom
zavádza postup na prijatie viacerých
opatrení na zmenu v prípade, ak celková suma dlhu subjektov územnej
samosprávy dosiahne hranicu 50 %
a viac skutočných bežných príjmov
predchádzajúceho rozpočtového
roka.
V nových odsekoch 9 až 11 sa
ustanovujú povinnosti pre subjekty územnej samosprávy v prípade,
ak ich celková suma dlhu dosiahne
hranicu 50 % skutočných bežných
príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Obec a vyšší územ-
ný celok budú povinné v takomto
prípade prijať opatrenia, ktorých
výsledkom bude zníženie celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho
územného celku pod uvedenú hranicu. V prípade, ak celková suma
dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne hranicu od
50 % vrátane do 58 % skutočných
bežných príjmov predchádzajúceho
rozpočtového roka, starosta obce
alebo predseda vyššieho územného
celku je povinný do 15 dní predložiť
zastupiteľstvu obce alebo vyššieho
územného celku informáciu spolu so zdôvodnením celkovej sumy
dlhu obce alebo vyššieho územného
celku spolu s návrhom na jeho zníženie pod hranicu 50 %. V lehote
ďalších 15 dní musí zastupiteľstvo
obce alebo vyššieho územného
celku túto informáciu prerokovať.
Starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku je povinný do
siedmich dní od jej predloženia túto
informáciu písomnou formou zaslať
ministerstvu financií.
V prípade, ak celková suma dlhu
obce alebo vyššieho územného celku dosiahne úroveň 58 % vrátane
do 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný
celok sú povinní okrem doterajších
opatrení vykonať do konca roka
také zmeny rozpočtu, ktorými sa
zabezpečí jeho vyrovnanosť, resp.
jeho prebytkovosť v súlade s ustanovením § 10 ods.3 písm. a) a b).
Výnimku tvorí použitie účelovo
určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu EÚ, prostriedkov podľa osobitného predpisu nevyčerpaných
v minulých rokoch a prostriedkov
peňažných fondov obce alebo vyššieho územného celku z dôvodu,
že použitie týchto prostriedkov neovplyvňuje výšku dlhu. V prípade
ak sa celková suma dlhu obce alebo
vyššieho územného celku dosiahne
60 % a viac, okrem realizácie predchádzajúcich postupov, budú obec
alebo vyšší územný celok povinní
uplatňovať postupy podľa osobitného predpisu, ktorými sú v súlade s
novým odkazom 23b) ustanovenia
odsekov 3 a 4 v čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej
zodpovednosti.
Postupy uvedené v odsekoch 10 a
11 sa nebudú realizovať 24 mesiacov
od mesiaca, ktorý bude nasledovať
po mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo prvé ustanovujúce zasadnutie
obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku po komunálnych a regionálnych
voľbách a v prípadoch, ktoré bližšie
vymedzuje čl. 5 ods. 11 a 12 a čl. 12
ods. 10 a 11 ústavného zákona č.
493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Nové znenie § 17 zároveň ustanovuje v ods. 15 nové povinnosti hlavného kontrolóra obce alebo hlavného kontrolóra vyššieho územného
celku, ktorý okrem preverovania
dodržiavania podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania, sleduje počas celého rozpočtového roka stav a vývoj dlhu obce
alebo vyššieho územného celku.
Porušenie uvedených podmienok je
povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií. Tieto nové opatrenia majú posunutú účinnosť až od
1. januára 2015.
K bodu 35
Dopĺňajú sa nové odseky 28 a
29, ktorými sa upravujú osobitosti
ozdravného režimu a nútenej správy vo vzťahu k mestským častiam
Bratislavy a Košíc. Mestské časti
Bratislavy a Košíc podľa platnej legislatívy majú len obmedzenú možnosť samostatne rozhodovať o základných ekonomických nástrojoch
v rámci svojho hospodárenia (napr.
o svojich daňových príjmoch, resp.
o hospodárení s majetkom). Rozhodujúcimi predpismi sú v tomto
prípade zákony o hlavnom meste
Bratislave, resp. meste Košice. V
zmysle týchto zákonov podrobnosti
upravujú štatúty týchto miest, ktoré schvaľuje mestské zastupiteľstvo
a teda mesto môže rozhodnúť o
zmene kompetencií mestskej časti
v rámci jej hospodárenia. Podľa nového odseku 28 sa na mestské časti
ako samostatné právnické osoby
budú naďalej vzťahovať ustanovenia týkajúce sa ozdravného režimu
a nútenej správy, pričom vo vzťahu
k týmto mestským častiam ako súčasti Bratislavy a Košíc vykonávajúcimi územnú samosprávu patriacu
obci bude pôsobnosť ministerstva
financií v tejto oblasti zverená mestu Bratislava a Košice. Ministerstvo
financií teda bude mať aj naďalej
kompetencie v oblasti ozdravného
režimu a nútenej správy vo vzťahu
k obciam tak, ako ich vymedzuje
zákon o obecnom zriadení. Tento
návrh sleduje, aby vnútorné veci samosprávy Bratislavy a Košíc sa riešili v rámci ich vlastnej samosprávnej
pôsobnosti.
Znenie nového odseku 29 nadväzuje na čl. 6 ods. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o
úprave postupu pri riešení platobnej
neschopnosti obcí a vyšších územných celkov osobitným predpisom.
Navrhuje sa v rovnakom rozsahu
ako na obce všetky ustanovenia o
ozdravnom režime a nútenej správe uplatňovať aj v podmienkach
vyšších územných celkov.
Stanovisko ZMOS
k novele zákona o
rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy
predložené na rokovanie
HSR SR
Pripomienky k návrhu:
Združenie miesta a obcí Slovenska žiadalo zastaviť legislatívny proces k novele zákona o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy
alebo v ďalšom legislatívnom procese pokračovať len za podmienky
vypustenia bodov, ktoré zásadným
spôsobom menia dohodnuté podmienky decentralizácie verejnej
správy a fiškálnej decentralizácie.
Od roku 2004 platia pre obce
prísnejšie regulačné pravidlá rozpočtového procesu a používania
návratných zdrojov financovania
spojené s tvorbou ich dlhu ako sú
definované napr. v ústavnom zákone č. 493/2001 Z. z. o rozpočtovej
zodpovednosti pre ostatné subjekty
verejnej správy. Napriek dodatočne
prijatým zákonným obmedzeniam
tvorby vlastných daňových príjmov
obcí (regulácia správy miestnych
dní a zníženie dohodnutého podielu
obcí na výnose dane z príjmov FO
pri súbežnom zvyšovaní rozsahu
ich kompetencií a úloh) sú obce stabilizujúcim prvkom verejnej správy.
Dokumentuje to napr.:
- čistý dlh obcí tvorí len 1,7 % z celkového dlhu verejnej správy a jeho
podiel priebežne klesá,
- na rozdiel od schodkového rozpočtu verejnej správy a rozpočtu
štátu umožňuje prísna regulácia
rozpočtov obcí MF SR pravidelne
plánovať obciam prebytkový rozpočet nielen v rámci ich rozpočtového hospodárenia, ale aj v metodike
ESA 95 a tým spôsobom výrazne
vylepšovať bilanciu hospodárenia
sektora verejnej správy.
Napriek tomu sa v novele zákona predkladajú návrhy na ďalšie
posilnenie regulačných opatrení
štátu voči obciam a obmedzenia
samosprávneho
rozhodovania
obcí a ich orgánov. Pritom sú tieto
návrhy predkladané v dobe, keď
nie sú zosumarizované výsledky
auditu verejnej správy, ktorý má
dať zásadnú odpoveď na otázku, či
majú obce v súčasných legislatívnych a finančných podmienkach
možnosť plniť všetky ich originálne úlohy, ktoré im ukladá Ústava
SR, platné zákony ako aj medzinárodné zmluvy uzatvorené Slovenskou republikou napr. v oblasti
životného prostredia.
ZMOS chápe potreby MF SR spojené s včasným získaním podkladov
pre prípravu rozpočtu verejnej správy. V čase realizácie reformy štátnej
správy, ktorá má odbúrať byrokraciu a zjednodušiť vzťah právnických
a fyzických osôb s orgánmi štátu je
však ťažko pochopiteľný a akceptovateľný návrh, aby obce museli poskytovať tomu istému orgánu štátnej
správy tú istú databázu údajov v rovnakom čase prostredníctvom dvoch
rôznych organizačných jednotiek.
Je zrejmé, že navrhované legislatívne opatrenia budú mať nielen vecné ale aj zásadné dopady
na financovanie obcí, pričom im
môžu výrazne obmedziť možnosti odstraňovania modernizačných
dlhov na miestnej infraštruktúre, realizovať potrebné rozvojové
projekty a projekty na podporu
miestneho ekonomického rastu.
Pritom si aj vláda SR uvedomuje
rozsah týchto úloh obcí a nedostatok finančných zdrojov obcí na ich
plnenie. Svedčí o tom aj poskytnutie mimoriadnej dotácie na obnovu
miestnych komunikácií na začiatku
tohto roka. Napriek tomu nie je v
doložke vybraných vplyvov konštatovaný žiadny finančný vplyv predkladanej novely na rozpočty obcí.
ZMOS trvá na vypustení bodov:
č. 18, 25 ods. 6), ods. 9), ods. 10),
ods. 11), ods. 12), 29 a 35 z návrhu
novely zákona.
V bode 3 žiadame umožniť rozhodovať obecnému zastupiteľstvu o
neuplatňovaní programu obce aj v
obciach nad 2000 obyvateľov.
V bode 14 žiadame vypustiť poslednú vetu.
V bode 16 žiadame vypustiť text
uvedený pod písmenom c).
Záver:
Združenie miest a obcí Slovenska nesúhlasí s predloženým návrhom novely zákona o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy v
predloženom znení!
aktuality 5
Obecné noviny • 8. október 2013
Vyšlo v edícii Vzdelávanie
Ukážte, ako
sa zmenila vaša v samospráve
obec za 20 rokov Pred pár týždňami Regionálne vzdelávacie centrum v Prešove
Nová príručka pre kronikárov
Komunálna poisťovňa je tradičným
poisťovacím partnerom pre slovenské
obce a mestá. Už dlhé roky sa angažuje
významnou mierou aj v podpore
kultúrnych a spoločenských aktivít vo
všetkých regiónoch Slovenska a tiež
participuje na mnohých projektoch, ktoré
pomáhajú skvalitňovať život občanov
v regiónoch.
T
oto partnerstvo sa
pretavilo do projektu, ktorý spojil
príjemné s užitočným – motivoval a
zároveň odmeňoval. Počas leta
Komunálna poisťovňa hľadala v
projekte „Ukážte, ako sa zmenila
vaša obec za 20 rokov“ práve také
obce, ktoré priniesli svojim občanom najviac pozitívnych zmien.
Daniela Michaličová, riaditeľka úseku komunikácie a bankopoisťovníctva dopĺňa: „Každá
obec, ktorá sa chcela zapojiť a byť
v projekte ocenená, nám poslala
svoje porovnávacie fotografie zo
súčasnosti a spred dvadsiatich
rokov, popis zmien, ktoré realizovala, ako aj účel, akým by prípadnú odmenu v hodnote 3000 eur
použila na svoj ďalší rozvoj.“
Do projektu sa zapojilo viac
ako 200 obcí zo všetkých regiónov. Do užšieho výberu ich postúpilo 20, z ktorých vzišli tri
ocenené obce.
Za ostatných 20 rokov sa na
základe hodnotenia poroty Komunálnej poisťovne najviac pozitívnych zmien uskutočnilo v
obci Župkov (v Banskobystrickom kraji s 860 obyvateľmi), v
obci Nové Sady (v Nitrianskom
kraji s 1202 obyvateľmi) a v obci
Uhrovec (v Trenčianskom kraji s
1540 obyvateľmi). Obci Župkov
bolo ako najmenšej obci z tejto
trojice odovzdané aj sladké prekvapenie.
"Vysoko si cením prácu samospráv a občanov pri zveľaďovaní
svojich miest, obcí a mestských
častí. O to viac, že i napriek neľahkej ekonomickej situácii sa
vedia zmobilizovať a urobiť veľa
pre skultivovanie svojho životného prostredia,"povedal predseda ZMOS Jozef Dvonč a dodal
"viem, že to nerobia za odmenu,
ale teší nás, keď sa dobrá práca takto zviditeľní a motivuje aj
ostatných."
Obce medzi svoje priority zaradili napríklad budovanie novej infraštruktúry či zachovanie,
udržiavanie a obnovu kultúrneho
dedičstva. Najviac obce investovali do výstavby kanalizácie,
verejného vodovodu, plynofikácie, do rekonštrukcie a vybudo-
vania nových ciest a verejných
priestranstiev.
Obce investovali i do rekonštrukcie či výstavby materských a
základných škôl, kultúrnych domov, obecných úradov, bytových
domov či miestnych kostolov.
Neobišli ani budovanie nového
verejného osvetlenia, oddychových či športových zón, detských
ihrísk a prioritou bolo i odstraňovanie čiernych skládok a budovanie čističiek odpadových vôd.
Najmenšia z ocenených obcí,
Župkov, získala i 500 kilogramovú tortu, na ktorej bolo vyobrazené to najkrajšie, čím sa obec môže
popýšiť. Podľa starostu obce Jána
Tomáša za 20 rokov obec do rozvoja investovala 5,3 milióna eur.
Župkov investoval napríklad do
obecných bytov či do vybudovania vlastnej WIFI siete.
“Naša škola je jednou z najlepších v Banskobystrickom kraji
- nielen svojím vonkajším vzhľadom, ale aj technickým vybavením a kvalitnou výučbou, na ktorú sme pyšní. Staráme sa o rozvoj
cestovného ruchu a do obce sme
kvalitnou infraštruktúrou pritiahli aj podnikateľské subjekty,”
vymenoval starosta ďalšie rozvojové aktivity Župkova.
„Našich 20 rokov pôsobenia
na domácom trhu je aj symbolickým obrazom zmien, ktoré sa
udiali v ére samostatného Slovenska, ktoré si tento rok pripomína to isté výročie. Týmto
projektom sme chceli ukázať, že
obce na Slovensku prešli veľkými
pozitívnymi zmenami. Zveľadili
svoje prostredie, ktoré občanom
prináša komfort, lepšiu kvalitu
života, či vybavenosť. Rovnako
ako na zmeny chceme poukázať
na to, že každú verejnú investíciu je potrebné chrániť poistením, ktoré v prípade kritickej
situácie je v mnohých prípadoch
zásadným záchytným bodom
pre návrat do pôvodného života obce,“ hovorí Ing. Vladimír
Bakeš, predseda predstavenstva
a generálny riaditeľ spoločnosti
Komunálna poisťovňa.
(Spracované podľa materiálov
agentúry SITA a Komunálnej poisťovne)
vydalo Príručku pre obecných a školských kronikárov a iných
nadšencov pre dokumentáciu regionálnej alebo rodinnej
histórie. Ako napovedá už sám názov, autorka Agáta Krupová
sa v publikácii zameriava nielen na metodiku obecných kroník,
ale jej záujmu neunikli ani školské, cirkevné, firemné a rodinné
kroniky.
O
krem tradičných
tém, akými sú
spôsoby vedenia
kroník, získavanie
a
spracovávanie
podkladov ku kronikám, návrhy
ročných tematických záznamov,
schvaľovanie ročného záznamu
a jeho prepis do obecnej kroniky,
vedenie dokumentačných príloh
ku kronike a iných, prináša autorka aj informácie o elektronických
databázach niektorých slovenských a zahraničných inštitúcií,
ktoré môžu byť kronikárom pri
ich práci veľmi nápomocné. Časť
Prílohy okrem súhrnu legislatívnych noriem týkajúcich sa vedenia obecných kroník od obdobia
I. ČSR po súčasnosť obsahuje aj
kontakty na vybrané inštitúcie.
Okrem toho kronikárom za pozornosť určite stojí súpis prameňov, literatúry a článkov, ktoré
môžu využiť pri bližšom záujme
o konkrétnu problematiku v danej oblasti.
Vážnou otázkou, ktorou sa autorka v publikácii tiež zaoberá, je,
ako pokračovať ďalej v obecnom
kronikárstve. Pre metodiku vedenia obecných kroník totiž doposiaľ platia Pokyny MK SSR č.
6502 z 9. 12. 1983, odvtedy však
prešlo už celých tridsať rokov bez
akéhokoľvek zohľadnenia aktuálnych potrieb obecného kronikárstva na Slovensku. Zákon o obecnom zriadení č. 369 z roku 1990
hovorí totiž iba o povinnosti viesť
obecnú kroniku v štátnom jazyku,
prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny, avšak vymožiteľnosť
tohto článku zákonného paragrafu chýba. „... chýba spätná väzba,
kontrola plnenia litery zákona,
ale tiež aktuálne záväzné metodické smernice, ktoré by presne a
jasne určili základné pravidlá vedenia obecných kroník v súčasnej
dobe všestrannej digitalizácie. Z
tohto pohľadu majú trochu viac
prepracovanú metodiku vedenia
obecných kroník v susednom
Česku, a to na základe Zákona o
kronikách obcí č.132/2006 Sb. zo
14. marca 2006." Zákon o obecných kronikách v Českej republike je síce krátky, ale vcelku jadrný
- stručne uvádza spôsoby a rámce zápisov do kroniky, vedenie
a ulokladanie obecnej kroniky,
pričom aj elektronickú podobu
kroniky zahŕňa ako rovnocennú
písanej knihe. Určuje pravidlá
nahliadania do kroniky a jej využitia; v rámci toho priznáva práva občana obce staršieho ako 18
rokov, ako aj osoby, ktorej zákon
priznáva práva občana obce, že
môžu navrhnúť písomné zmeny,
doplnenie alebo opravu zápisu v
obecnej kronike.“
Príručka vydaná RVC Prešov,
ktorá je venovaná predovšetkým
obecným a školským kronikárom, by určite nemala uniknúť
ich pozornosti. Začínajúci kronikári vďaka nej získajú komplexný
prehľad o vedení kroniky, služobne starší, a teda v metodike
podkutí kronikári, tu zasa nájdu
pohromade mnoho informácií a
kontaktov, ktoré môžu užitočne
využiť pri svojej práci.
Od čias, keď už nežijúci Ivan
Jasenák napísal príručku pre
kronikárov, prešli vari aj dve desiatky rokov a okrem niekoľkých
článkov v tlači sa kronikám veľa
pozornosti nevenovalo. Inovuje
sa však metodika prípravy kroník, je tu čas internetu a elektronických médií, ktoré môžu byť
kronikárom veľmi nápomocné.
Príručka je súhrnom odporúčaní
a návodov pre kronikárov, zároveň sú v nej informácie a odkazy na poznatky ostatných rokov,
takže verím, že si v nej nájdu
svoje aj starší skúsení kronikári,
povedala o publikácíí jej autorka
Agáta Krupová.
záväzná OBJEDNÁVKA:
Príručka pre obecných a školských kronikárov
Záväzne si objednávame ................. ks príručky, v cene 9,60 € / kus
Obec/mesto/organizácia: ........................................................................................................................
Adresa:.....................................................................................................................................................
Kontaktná osoba:................................................
IČO: .................................................................... DIČ: ............................................................................
Číslo účtu: ........................................................ Kontakt, e-mail:...........................................................
Odber: osobný
poštou (súhlasíme s naúčtovaním poštovného a balného)
(hodiace sa zaškrtnite)
V......................................................
dňa ...............................
Pečiatka, podpis
Regionálne vzdelávacie centrum Prešov, Námestie mieru 1, 080 01 Prešov
Regionálne vzdelávacie centrum Košice, Hlavná 68, 040 01 Košice,
(bo)
6 legislatíva
8. október 2013 • Obecné noviny
Účastníctvo v stavebnom a územnom
konaní
Vymedzenie účastníka podľa § 14 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej len ako „správny poriadok“), ktorá znie „účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť
rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a
to až do času, kým sa preukáže opak.“, sa uplatní aj na vymedzenie účastníkov v územnom a stavebnom
konaní, ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5Sžp21/2012 z 27. 06. 2013 (Mochovce).
Stavebné konanie
- ii. časť
Definícia účastníctva je v právnych
predpisoch Slovenskej republiky rozdrobená medzi všeobecnú právnu úpravu
(§ 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok)) a osobitnú právnu úpravu jednotlivých druhov
správnych konaní (napr. § 34 a § 59 stavebného zákona, § 18 ods. 1 zákona č.
51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, § 72 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch).
1. Vymedzenie účastníkov
podľa správneho poriadku
(všeobecná právna úprava)
Poznanie všeobecnej právnej úpravy
účastníctva v správnom konaní je teda
kľúčové pri výklade účastníctva v stavebnom a územnom konaní.
Právna úprava účastníctva v správnom konaní sa nachádza v § 14 ods. 1 a 2
správneho poriadku, ktoré znejú
(1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto
tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich
právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to
až do času, kým sa preukáže opak.
(2) Účastníkom konania je aj ten, komu
osobitný zákon také postavenie priznáva.
Ako vyplýva z citovaného odseku 1,
zjednodušene povedané podľa prvých
dvoch definícií účastníkom správneho
konania je ten, o koho právach sa má konať alebo ten, koho práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Z porovnania druhej definície podľa správneho poriadku a účastníctva v
územnom a stavebnom konaní podľa stavebného zákona vyplýva, že druhá definícia účastníctva (ten, koho práva môžu byť
priamo dotknuté) podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku je totožná s podmienkami
účastníctva podľa stavebného zákona.
2. Vzťah správneho poriadku a
osobitných právnych predpisov
Tretia definícia upravená v § 14 ods. 1
správneho poriadku je najširšia a zahŕňa
každého, kto tvrdí, že môže byť dotknutý, kým sa nepreukáže opak. Na túto tretiu definíciu chceme zamerať pozornosť,
pretože, ako vyplýva nižšie z citovaných
definícií účastníctva podľa stavebného
zákona, práve táto definícia v správnom
poriadku zjavne rozširuje okruh účastníkov nad rámec definície v texte stavebného zákona. Štvrtá definícia účastníkov
v správnom poriadku, ktorá sa nachádza
v § 14 ods. 2, rozširuje okruh účastníkov
o definície v osobitných zákonoch, kam
spadá aj stavebný zákon. Podstatné je
všimnúť si prvú časť vety tejto štvrtej de-
finície, a síce slová „aj ten“. Teda účastníkom sú okrem osôb, ktorým účastníctvo
vyplýva z § 14 ods. 1 správneho poriadku,
aj tí, ktorí sú zadefinovaní podľa osobitného zákona. Pozrime sa bližšie na definície v stavebnom zákone.
Ustanovenie § 34 stavebného zákona sa
týka vymedzenia účastníkov v územnom
konaní. Znenie je nasledovné:
„Účastníci územného konania
(1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten,
komu toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu.
(2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi
konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným
pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté.
(3) Účastníkmi územného konania nie sú
nájomcovia bytov a nebytových priestorov.“
Ustanovenie § 59 stavebného zákona sa
týka vymedzenia účastníkov v stavebnom
konaní. Znenie je nasledovné:
„Účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné
práva k pozemkom a stavbám na nich
vrátane susediacich pozemkov a stavieb,
ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto
pozemkom a stavbám môžu byť stavebným
povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu
stavby.
(2) Účastníkmi stavebného konania podľa
odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov
a nebytových priestorov.“
Ako sme uviedli vyššie, vzťah medzi
definíciami účastníctva podľa všeobecného predpisu (§ 14 ods. 1 správneho
poriadku) a definíciami účastníctva
podľa osobitných predpisov určuje § 14
ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého: „Účastníkom konania je aj ten, komu
osobitný zákon také postavenie priznáva.“
Účastníkom správneho konania sú teda
okrem osôb spĺňajúcich podmienky podľa
§ 14 ods. 1 správneho poriadku, tiež osoby spĺňajúce podmienky stanovené osobitnými predpismi (v tomto prípade § 34
ods. 2 a § 59 stavebného zákona). Tento
prístup možno podporiť aj rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžp21/2012
z 27.06.2013, z ktorého odôvodnenia citujeme:
„Ohľadne posúdenia účasti žalobcu ako
účastníka konania, najvyšší súd poukazuje na v praxi už uplatňovanú zásadu širšieho chápania pojmu „účastník správneho
konania“, vychádzajúc aj z výkladu § 14
správneho poriadku, ktorý za účastníkov
správneho konania označuje:
1. toho, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má
konať
2. toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté,
3. toho, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže
opak (§ 14 ods. 1 správneho poriadku), a
4. aj toho, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (§ 14 ods. 2 správneho
poriadku).“
Podobne konštatuje aj komentár k
správnemu poriadku od autorky Košičiarovej (Správny poriadok. Komentár. 2004,
Šamorín: Heuréka, s. 58.), podľa ktorého:
„Svojou dikciou („účastníkom konania je
aj ten“) zákon č. 71/1967 Zb. súčasne zabezpečuje, aby osobitné zákony neustanovovali okruh účastníkov užšie, než vymedzuje § 14 ods. 1.“
3. Možnosť „dotknutia
na právach osoby“
Z druhej a tretej definície účastníka
podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku
(ako aj z definície účastníka podľa § 34
ods. 2 stavebného zákona) vyplýva, že
pre priznanie postavenia účastníka určitej fyzickej osoby postačuje, ak existuje
možnosť, predpoklad priameho dotknutia práv osoby rozhodnutím. Z toho tiež
vyplýva, že účastníkom nie je ten, u koho
možno bez pochybností konštatovať, že
jeho práva nemôžu byť za žiadnych okolností rozhodnutím dotknuté.
V prípade, ak sa niekto domáha postavenia účastníka územného alebo stavebného konania a tvrdí, že môže byť
dotknutý na svojich právach, úlohou
stavebného úradu je v zmysle tretej definície podľa správneho poriadku posúdiť, či môže byť taká osoba dotknutá na
svojich právach územným rozhodnutím
alebo stavebným povolením. Uvedomujeme si, že stavebný úrad sa musí vysporiadať s neurčitým pojmom „dotknutie
na právach osoby“, ktorá sa domáha byť
účastníkom, Takýmito právami môže byť
napríklad „dotknutie“ na vlastníckom
práve alebo práve na priaznivé životné prostredie. V tejto súvislosti sa javí
kľúčovou otázka, kto nesie dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že daná
osoba je/alebo nie je dotknutá na svojich právach. Definícia účastníctva predpokladá, že daná osoba je účastníkom,
kým sa nepreukáže opak. Náš názor je,
že daná osoba sa stáva účastníkom na
základe jej tvrdenia a opak preukazuje
stavebný úrad. Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky (sp. zn.
5As 36/2009 z 18. 02. 2010) ponúka jasný
postup, ako sa vysporiadať s tvrdeniami
o „dotknutosti“ potenciálnych účastníkov konania. Z odôvodnenia uvedeného
rozsudku citujeme: „Nepřiznání účasten-
ství osobě v řízení předpokládá, že se jednak správní orgán bude zabývat každým
dílčím důvodem, o který dotyčná osoba
domáhající se účastenství své tvrzení opírá, jednak že kvalifikovaným způsobem
vyvrátí opodstatněnost každého důvodu, a tím správnost celého tvrzení. Z jeho
rozhodnutí tedy musí být zjevné, o co se
tento závěr opírá a zda byl shromážděn
dostatek podkladů pro učinění úsudku v
této věci.
Správní orgán nemůže svůj závěr o nedotčení práv založit jen na spekulacích a
domněnkách; s ohledem na váhu argumentů stěžovatele je nezbytné, aby správní orgán zvážil, zda je lze v úplnosti a bez
rozumných pochyb vyvrátit. K tomu, aby
právnická či fyzická osoba měla postavení
účastníka správního řízení, je dostačující
pouhý předpoklad existence dotčení jejích
práv, právem chráněných zájmů nebo povinností, které mohou být povolením dotčeny. Protože postačuje pouhá možnost
dotčení práv, je nutné jako s účastníkem
řízení jednat s každým, u něhož nebude
možné nade vší pochybnost jednoznačně
vyloučit, že jeho vlastnická nebo jiná práva nemohou být za žádných okolností povolením dotčena.
...
Důkazní břemeno stran tvrzeného účastenství tíží správní orgán, přitom vždy
je třeba volit takové prostředky a takový
postup, který by vyloučil omezení jednotlivce v některém konkrétním subjektivním
procesním právu, např. v nemožnosti provést zamýšlený procesní úkon (který by
byl realizovatelný jen v rámci řízení in
meritum), čímž by mohl být v důsledku
takového znevýhodnění oproti jinému
účastníku řízení zkrácen na svých hmotných právech.
Pokud městský soud odůvodňuje své rozhodnutí mimo jiné i tím, že stěžovatelka
stran své námitky, týkající se rušení klidu
působením hluku z povolené hornické činnosti, neuvedla jaká bude úroveň hluku u
její rekreační chaty, jedná se o nesprávné
posouzení právní otázky soudem, protože
důkazní břemeno stran vyvrácení této námitky, resp. posouzení její relevantnosti,
tíží správní orgán a nikoliv stěžovatelku,
která má pouze povinnost tvrzení.“
Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, za účastníkov územného a stavebného nemožno považovať iba osoby,
ktoré spĺňajú podmienky podľa úpravy
účastníctva v stavebnom zákone, ale
stavebný úrad musí konať aj s osobami,
ktoré spĺňajú kritéria podľa všeobecnej
definície účastníctva upravenej v správnom poriadku, ako s účastníkmi, pričom
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že osoba nie je účastníkom konania,
zaťažuje správny orgán (stavebný úrad).
Advokátska kancelária
Koliková & Partners, s. r. o.,
Bratislava
legislatíva 7
Obecné noviny • 8. október 2013
Po policajnom zásahu v osade
Budulovská v Moldave nad Bodvou
Na základe podnetu od občianskeho združenia ETP Slovensko verejná ochrankyňa práv prešetrovala pomerne
rozsiahlu policajnú akciu, ktorá sa uskutočnila 19. júna 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou.
O
ficiálnym
dôvodom pre tento zásah bolo pátranie
po osobách a veciach. Obyvatelia
rómskej osady však poukazovali
na neprimerané použitie donucovacích prostriedkov, pričom za
skutočný dôvod akcie považovali
pomstu za nedávnu udalosť, počas ktorej deti z osady kameňmi
poškodili motorové vozidlo policajnej hliadky.
V prípade takéhoto zásahu
musí štát, v tomto prípade jeho
polícia, preukázať legálnosť, legitimitu a proporcionalitu zásahu do základných ľudských práv
a slobôd. Tento záväzok vyplýva
Slovenskej republike z Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Verejná ochrankyňa práv preto požiadala prezidenta Policajného zboru Slovenskej
republiky o vysvetlenie prípravy
a priebehu tejto policajnej akcie.
Zamestnanci Kancelárie verejného ochrancu práv zároveň vykonali osobný prieskum v rómskej
osade, žiadali tiež vysvetlenia
a dokumentáciu celej akcie nielen od predstaviteľov polície na
krajskom a okresnom riaditeľstve policajného zboru v Košiciach, ale aj od sekcie kontroly
a inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra SR. Verejná ochrankyňa
práv sa oboznámila aj so zverejnenými závermi inšpekcie, ktorá zásah preskúmala na základe
podnetu splnomocnenca vlády
Z kancelárie ombudsmanky
SR pre rómske komunity.
Ako je už známe, polícia argumentovala napríklad zhoršenou
bezpečnostnou situáciou v tejto
lokalite s tým, že najčastejšími
páchateľmi a osobami porušujúcimi verejný poriadok boli práve
obyvatelia z uvedených osád. Vychádzala pritom z monitoringu
denných situačných správ o mimoriadnych udalostiach a o trestných činoch hlásených na území
služobného obvodu Okresného
riaditeľstva PZ Košice a kompetentní sa odvolávali aj na predpoklad, že v dotknutých osadách
sa zdržiavajú osoby, po ktorých
je vyhlásené pátranie, a tiež, že sa
tam nachádzajú veci pochádzajúce z trestnej činnosti.
Pomerne detailné opisy udalostí, ktoré súvisia s týmto zásahom, už boli medializované a sú
všeobecne dostupné, preto už nie
je potrebné ich na tomto mieste
opakovať. Podstatné sú totiž zistenia verejnej ochrankyne práv, a to,
ako sa k nim postavili, či ešte postavia, všetci zainteresovaní.
Po preskúmaní okolností policajnej akcie a po vyhodnotení
zistených skutočností o postupe
polície, verejná ochrankyňa práv
dospela k záveru, že polícia svojím postupom porušila základné
práva a slobody bližšie neurčeného počtu fyzických osôb, ktoré
sa počas vykonávania policajnej
akcie ocitli na mieste policajného zásahu, a tiež tých fyzických
osôb, ktoré policajti predviedli
z osady na policajné oddelenie
na preukázanie totožnosti a po
predvedení boli na policajnom
oddelení zadržiavané počas niekoľkých hodín.
Okrem uvedeného konštatovania však verejná ochrankyňa
práv poukázala aj na ďalší závažný nedostatok. Je ním skutočnosť, že voči postupu polície nie
je v takýchto prípadoch zabezpečené nezávislé vyšetrovanie
postupu policajných orgánov,
a tým ani procesná ochrana dotknutých osôb vo vzťahu k ich
postupom.
Ministerstvo
vnútra
SR
prostredníctvom inšpekcie na
základe podnetu splnomocnenca pre rómske komunity preskúmalo, či bola táto policajná akcia
vykonaná v súlade s právnym poriadkom. Závery inšpekcie minister vnútra zverejnil začiatkom augusta na tlačovej besede, na ktorej
potvrdil, že policajti postupovali
v súlade so zákonom.
Na základe výsledkov šetrenia
podnetu však verejná ochrankyňa práv dospela k názoru, že je
nevyhnutné vzniesť pochybnosti
voči výsledkom prezentovaným
inšpekciou, ako aj voči nezávislosti inšpekcie z hľadiska jej rezortného zaradenia.
Inšpekcia totiž pri šetrení vychádzala iba zo svojich podkladov
a výsluchov policajtov, obyvatelia
osady však vypočutí neboli. Pre
zaujímavosť: napríklad v konaní
pred súdom je svojvoľné nevypo-
čutie jednej zo strán dôvodom na
zrušenie rozsudku.
Inšpekcia navyše nenapĺňa požiadavky na nezávislosť pri vyšetrovaní policajných zásahov
v zmysle judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva. Minister
vnútra priamo menuje krajského
riaditeľa Policajného zboru SR,
pričom je aj priamym nadriadeným ministerskej sekcii, ktorá vykonáva inšpekcie. Ak by sa
niektorý z poškodených obrátil na
Európsky súd pre ľudské práva so
sťažnosťou proti zasahovaniu do
jeho základných práv a slobôd,
súd môže posúdiť túto sťažnosť
analogicky ako v niektorých prípadoch v Českej republike, keď
konštatoval, že vtedajšia inšpekcia
ministra vnútra nenapĺňala požiadavky nezávislosti. Slovenská
inšpekcia má v súčasnosti porovnateľné postavenie.
O zistených skutočnostiach informovala verejná ochrankyňa
práv prezidenta Policajného zboru
SR aj ministra vnútra SR a vyzvala
ich na prijatie opatrení.
V nadväznosti na uvedené bolo
zo strany ministra vnútra, ako aj
policajného prezidenta oznámené,
že uvedené orgány spolupracujú
na návrhu, aby pri policajných
zásahoch, pri ktorých je nasadené
väčšie množstvo príslušníkov, bol
vyhotovený aj obrazový záznam.
K ďalším navrhnutým opatreniam
sa však príslušné orgány nevyjadrili.
Výsledky prešetrovania vyššie
uvedeného podnetu, ako aj svoje
ďalšie zásadné šetrenia a zistenia,
verejná ochrankyňa práv predložila Národnej rade SR a Výboru NR
SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, a to v Mimoriadnej
správe verejného ochrancu práv
o skutočnostiach, nasvedčujúcich,
že konaním niektorých orgánov
došlo k závažnému porušeniu
základných práv a slobôd. Stalo
sa tak prvýkrát v takmer 12-ročnej histórii fungovania tohto
ústavného inštitútu v Slovenskej
republike. Vzhľadom na vážnosť
problematiky bol súčasťou správy aj návrh, aby sa ňou parlament
zaoberal už na svojej najbližšej
schôdzi. Spomínaný výbor síce
správu prerokoval a uznesením ju
zobral na vedomie, no jej prerokovanie na najbližšej schôdzi odmietol. Podľa verejnej ochrankyne
práv postup výboru, ako aj pléna
NR SR v tomto prípade, naplno
odkryl slovenskú realitu, ktorou je
veľký rozdiel v tom, čo o ľudských
právach a ich ochrane oficiálne
hlásame a tým, čo v skutočnosti robíme a aké sú naše priority.
Prerokovanie mimoriadnej správy v pléne NR SR preto verejná
ochrankyňa práv naďalej považuje za nevyhnutné a veľmi dôležité.
Medzičasom už policajnú akciu vo
svojej správe kritizovala aj vysoká
komisárka OSN pre ľudské práva
Navi Pillayová, ktorá si 9. augusta
od Ministerstva zahraničných vecí
SR vyžiadala samostatnú správu
a apelovala na vládu, aby konala
podľa odporúčaní, ktoré sú uvedené v tejto správe.
(kvop)
Novela o usporiadaní
pozemkov neprešla
do druhého čítania
Rada ŠFRB schválila tretiu
zmenu rozpočtu, navrhla
aj štvrtú
Parlament neposunul do druhého čítania návrh novely zákona o
niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie
územné celky. Novelu predložil poslanec Martin Fecko z OĽaNO s
cieľom spresniť proces usporiadania vlastníckych vzťahov pozemkov pod príslušnými stavbami, ktoré neboli, resp. nie sú doposiaľ
usporiadané.
Opozičný poslanec navrhol, aby obce a kraje celý proces pozemkových úprav riešili prioritne formou zámennej zmluvy, čiže zámenou
dotknutého pozemku za náhradný pozemok v ich vlastníctve. Proces
pozemkových úprav by prichádzal do úvahy až v prípadoch, ak obec
alebo kraj nemá k dispozícii náhradný pozemok. Podľa zákonov o
majetku obcí, majetku vyšších územných celkov a o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sa obce a kraje stali vlastníkmi stavieb,
s ktorými v minulosti hospodáril štát, národné výbory alebo nimi
zriadené organizácie. Majetkovoprávne neusporiadané pozemky pod
týmito stavbami, ktoré neboli súčasťou vlastníctva štátu, však do ich
vlastníctva neprešli.
Rada Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) na svojom zasadnutí 23. septembra schválila už tretiu zmenu rozpočtu fondu na rok 2013. Urobila tak na
základe vyhodnotenia žiadostí podaných k 5. septembru tohto roka a v záujme
uspokojenia čo najväčšieho počtu žiadateľov o podporu. Ako informoval hovorca fondu Rastislav Špaňár, na účel Obnova bytovej budovy, o ktorý je podľa
neho najväčší záujem a kde je deficit 40 mil. eur, sa presunú finančné prostriedky z účelov, kde ich je prebytok. Celkovo sa presunie 12,5 mil. eur.
Rada ďalej navrhla štvrtú zmenu rozpočtu, ktorú však podľa Špaňára musí
schváliť vláda. Ide o presun 11,6 mil. eur na účel Obnova bytovej budovy. Táto
suma vznikla podľa neho medzi reálnym a rozpočtovaným zostatkom minulého
roka a rozdielom medzi očakávanými a rozpočtovanými príjmami zo splátok
istín. Táto zmena bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, skonštatoval
Špaňár.
Štátny fond rozvoja bývania zabezpečuje podporu v oblasti bytovej politiky a
zefektívnenia existujúceho systému podpory bývania. Uskutočňuje sa prevažne
poskytovaním dlhodobých úverov. Slúži najmä na vytváranie podmienok pre
obstarávanie nájomného bývania pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva,
cielenú obnovu bytového fondu, zvýšenie efektívnosti podpory bývania avyužitie
prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ.
(SITA)
(SITA)
8 zmos
8. október 2013 • Obecné noviny
Návrhy a pripomienky z diskusie
na 24. sneme, ktoré sa nedostali
do dokumen-tov snemu, nezapadli
Z Rady ZMOS v Bratislave
Rada ZMOS, ktorá zasadala v Bratislave 20. augusta 2013 sa zaoberala aj materiálom, ktorý zhŕňal
všetky návrhy, podnety a pripomienky delegátov 24. snemu ZMOS, ktoré sa nedostali do záverečných
dokumentov snemu. ZMOS tak splnilo prísľub, ktorý dostali delegáti na sneme. Z materiálu vidieť,
že o všetkých problémoch samosprávy nastolených snemom ZMOS sa rokuje alebo bude rokovať.
1. Oblasť ekonomiky
a majetku
Monika Slížiková,
starostka Devičian
Kritika metodiky ESA 95 pri
hodnotení konsolidačného úsilia
obcí v zmysle Memoranda o spolupráci medzi vládou SR a ZMOS.
Ja som ušetrila peniaze daňových
po-platníkov, neminula som ich,
neukradla som ich, neprepila som
ich v krčme, len som ich našporila a investovala do zveľaďovania obecného majetku v ďalšom
roku vo väčšom objeme, aby som
ušetrila na úrokoch, ktoré by mi
vznikli, keby som si vzala úver.
Je to zlé? Je to nezodpovedné? V
nejakej štatistike, čiže konkrétne
ESA 95, sa to vykazuje ako mínusová položka. Keď tento rok dokončím investičné aktivity, kto-ré
mám začaté, budem zlá. Budem
nezodpovedná. Verím tomu, že
sme zodpovední voči občanovi a
nie voči nejakej štatistike.
Záver: V zmysle záverov z Rady
ZMOS zo dňa 2. 8. 2013 rokovať
s predsedom vlá-dy SR o úprave
podmienok konsolidačného úsilia
obcí v roku 2013 oproti podpísanému memorandu o spolupráci.
Vladimír Bajan,
starosta MČ Bratislava-Petržalka
a) Z Memoranda o spolupráci...
sa stáva strašiak, ale ja si dovolím
povedať, že inter-pretačne. Osobne s tým memorandom nemám
problém, predovšetkým vo veľkých mestách dokonca ho podporujem. Urobil som presne to,
čo som mal, škrtol som v rozpočte
z bežných výdavkov 10 % plus 5
a čuduj sa svete, som takisto ako
pani kolegyňa, medzi tými zlými.
Lebo ministerstvo financií vyhodnotilo naše konanie podľa ESA 95,
teda započítalo aj čerpanie rezervného fondu, či predpokladaný
úver. Nečerpaný. O takomto prístupe v memorande nie je ani slova a nikde sme sa pri sto-loch, kde
sme diskutovali o týchto veciach,
nebavili. Ale ešte o tom budeme
rozprá-vať aj s pánom štátnym tajomníkom na financiách.
Záver: Rokovať so štátnym tajomníkom MF SR o výklade ustanovení memoranda o spolupráci a
hodnotení jeho napĺňania zo strany obcí v roku 2013.
b) Chceme pokračovať v zodpovednosti, ale konsolidácia verejných financií nesmie byť len
o šetrení, musí byť najmä o optimalizácii príjmov a výdavkov.
Odmietame, aby v podtexte vzťahov medzi štátnymi a samosprávnymi rozpočtami platila rovnica,
keď štát musí šetriť jedno euro,
samospráva tri. Zároveň, aby sa
privieral kohútik prítoku financií
a otváral ventil regulácie.
Záver: Pri všetkých rokovaniach predstaviteľov ZMOS o
návrhu rozpočtu verejnej správy
a rozpočtu obcí na roky 2014 –
2016 požadovať zvýšenie podielu
obcí na výnose dane z príjmov
FO na 70,3 % a rovnocenný prístup všetkých subjektov verejnej
správy ku konsolidácii verejných
financií.
c) Partnerstvo je aj o dôvere a slovenská samospráva ju potrebuje.
Nemôžeme sa stotožniť s tým,
aby samosprávy boli okliešťované
v ich vlastnej originálnej pôsobnosti, presadzovalo sa ich účelové
financovanie, zavádzali záväzné
normatívy, vo vyhláškach počty
a v smerniciach spôsob ako ich
majú naplniť.
Záver: V legislatívnom procese
k novelám zákona o rozpočtových
pravidlách vere-nej správy a zákona o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy a ostatných
zákonoch presadzovať požadovanú samostatnosť a zodpovednosť
obcí za plnenie ich originálnych
pôsobností.
Jozef Ondrejka,
primátor Malaciek
Uvedomenie si dôsledkov zadlžovania vedie k opatreniam pod
názvom konsolidácia verejných financií a pripomeňme si dve najvýraznejšie opatrenia, ktoré sa dotkli
samosprávy. Spomeniem zníženie
podielových daní z dielne predchádzajúcej vlády a Memorandum..., ktoré sme podpisovali so
súčasnou vládou. Znížením dane
z príjmu fyzických osôb zo 70,3
na 65,4 % si štát v uplynulom roku
ponechal z rozpočtu čiastku, ktorá
mohla byť naša, 89 miliónov eur.
Napriek tomu, že to malo viesť ku
konsolidácii a zníženiu verejného
dlhu, v roku 2012 verejná správa
mala historicky najvyšší dlh, a to
až 7,4 miliardy eur. V tomto roku
by mal byť výpadok, ktorý nechávame štátu, 94 miliónov eur, na
budúci rok 109 a za 4 roky je to
celkovo 390 miliónov eur.
Prejdem k druhému dokumentu O spolupráci a uplatňovaní
rozpočtovej politiky, orientovanej
na finančné zabezpečenie stability, známym ako Memorandum....
Trojročný rozpočet verejnej správy očakáva nielen od nás v tomto
roku, že vytvoríme prebytok 136
miliónov eur, ale aj v nasledujúcich rokoch a to vo výške 72 a v
nasledujúcom dokonca 308 miliónov eur. A teraz si povedzme, aký
je význam memoranda pre štát.
Význam memoranda pre rozpočet
verejnej správy znamená, že tým,
že my vytvoríme prebytok, ostatné
zložky majú deficit. Ale čo bude s
tými prebytkami? Máme len dve
možností: buď nimi zaplatíme vo
finančných operáciách výdavky,
čiže napríklad splatíme dlhy asi aj
s nejakou sankciou, lebo banky si
to sankcionujú, alebo budeme tieto peniaze nepoužívať, a teda hromadiť. Aby sme si povedali, že za
3 roky, zase zo štátneho rozpočtu
číslo 2013 – 2015 štát počíta, že
vytvoríme v samospráve prebytok 516 miliónov eur. Buď budeme kumulovať finančné zdroje a
vytvárať dojem, že tá samospráva
má predsa veľa peňazí a nevie ich
použiť, tak im treba na ne siahnuť,
alebo môže byť druhý variant, že
ich začneme používať a zapájať do
výdavkovej časti kapitálového a
bežného rozpočtu aj časť z týchto
zdrojov, vytvárať deficit a potom
nedodržíme memorandum. Memorandum je týmto úplne dokonalá pasca na nás, obe tieto opatrenia treba zmeniť. To znamená,
žiadať vrátenie výnosu dane z
príjmov miest a obcí na 70,3 %
a takisto zaviazať orgány ZMOS,
čiže predsedníctvo aj Radu, aby
sa pre ďalšie roky záväzok memoranda neprenášal a ani podobný
záväzok neuplatňoval.
Záver: V zmysle uznesenia snemu ZMOS požadovať na rokovaniach o príprave návrhu rozpočtu
verejnej správy a rozpočtu obcí na
roky 2014 – 2016 zvýšenie podielu obcí na výnose dane z príjmov
FO na 70,3 % a možnosť zapojenia
zostatkov finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov do
rozpočtu obcí na rok 2014.
Radovan Mičunek,
starosta Píly
Ďalším otlakom na našich nohách je nesporne vysporiadanie
pozemkov pod miestnymi komunikáciami, či verejnými budovami. Zbytočné je čokoľvek k tomu
vôbec hovoriť. Preto čítam priamo
návrh uznesenia:
Snem ZMOS žiada vedenie
ZMOS, aby rokovalo zo všetkými relevantnými parla-mentnými subjektmi o možnosti prijatia
ústavného zákona o generálnom
vysporiadaní pozemkov pod
miestnymi komunikáciami a verejnými budovami.
Jozef Stedina,
starosta Torysy
Druhá vec, čo ma trápi je záležitosť, s ktorou sa stretávate a budú
sa stretávať aj vaši nasledovníci,
ak sa nedorieši zákon vysporiadania pozemkov pod obecnými
komunikáciami. Kolega už o tom
niečo rozprával. Ono je to problematické, čo sa týka zme-ny ústavy.
Neviem si predstaviť, že by sa dala
dohromady NR tak, aby odsúhlasila zmenu ústavy.
Ja to navrhujem trochu inak.
Viete veľmi dobre, že za čias národných výborov, keď všetko bolo
naše a v podstate nikoho, sa budovali cesty, komunikácie, zaberali
sa súkromné pozemky a nie vždy
došlo k vysporiadaniu. Možno si
poviete, že vás sa to netýka. Som
však presvedčený, že súdne spory
prídu a takmer každého z vás si
nájdu. Komunikácia obecná, ale
pozemok pod komunikáciou má
vlastníka. Mám za to, že by mala
byť zákonom stanovená metodika,
ako majú súdy v takýchto prípadoch postupovať, aby to nezostalo
iba na svojvôli sudcu, ktorý si jednoducho stanoví sadzbu za m².
Záver: Na spoločnom rokovaní
s výborom NR SR a s vládou SR
predložiť požiadavku na generálne vysporiadanie pozemkov pod
miestnymi komunikáciami a verejnými budovami.
Ján Mičic,
starosta Lazov pod Makytou
Ako vidiecku a rozťahanú obec s
veľkou dĺžkou komunikácií, ktoré
musíme udržiavať v lete i v zime
som žiadal, aby táto dĺžka bola
zohľadnená pri výpočte výnosu z
podielových daní, čo je pre ZMOS
chronický problém, ktorý sa mu
však zase darí úspešne ignorovať.
Toto nakoniec potvrdilo aj vydanie novely príslušného nariadenia Vlády SR č. 668/2004 zb. zákonov s účinnosťou od 1. 1. 2013,
ktoré uvedenú problematiku opäť
vôbec nerieši.
Záver: Problematiku kritérií
prerozdeľovania výnosu dane z
príjmov FO zaradiť do programu
rokovania sekcie financovania a
informatiky rady ZMOS
Jaroslav Bušfy,
predseda RZMO Horné Považie
a) Žiadame zabezpečiť prerozdeľovanie výkonu dane územnej
samosprávy tak, aby východiskové údaje na výpočet podielových
daní na príslušný rok pre jednotlivé mestá a obce boli určujúce
údaje o počte obyvateľov, platné
prerozdeľovanie dane k dátumu
1. 1. predchádzajúceho roka. Zabezpečiť a zosúladiť, aby počet
obyvateľov na štatistickom úrade
súhlasil s počtom obyvateľov v
jednotlivých obciach a mestách,
nakoľko hlásenia o zmene sa zasielajú na štatistický úrad priebežne - a na konci roka sa tieto údaje
rozchádzajú.
Záver: Zmena v rozdeľovaní
výnosu dane z príjmov FO podľa
počtu obyvateľov je platná len na
rok 2013.
b) Žiadame ZMOS, presadzovať
navrátenie podielu obci na výnose
právnických a fyzických osôb na
pôvodnú úroveň, to znamená na
70,3 % zo súčasných 65,4 %.
Záver: V zmysle uznesenia snemu ZMOS požadovať na rokovaniach o príprave ná-vrhu rozpočtu
verejnej správy a rozpočtu obcí na
roky 2014 – 2016 zvýšenie podielu obcí na výnose dane z príjmov
FO na 70,3 %.
c) Žiadame presadzovať upravenie
koeficientov smerom nahor pre
materské školy, školské jedálne,
družiny, školské kluby detí, potenciálnych stravníkov školských
jedální.
Záver: Problematiku kritérií
prerozdeľovania výnosu dane z
príjmov FO podľa pre-počítaných žiakov zaradiť do programu
rokovania sekcie financovania a
informatiky Rady ZMOS a sekcie
školstva, mládeže a športu Rady
ZMOS.
Miroslav Bielka,
starosta Krasňan
Náš problém spočíva v tom, že
peniaze, ktoré obec dostane na 42
detí v materskej škole pokrývajú mzdové náklady pracovníkov,
ktoré sú legislatívne nadiktované štátom. Máme vysokoškolsky
vzdelané staršie panie učiteľky,
do práce som ich nepri-jímal ja.
Z tých peňazí ešte pokryjeme časť
prevádzkových nákladov. Zvyšok,
zmos 9
Obecné noviny • 8. október 2013
čo v našom prípade predstavuje
22 000 eur, je starosť obce. Pri veľkosti našej obce je to likvidačné.
Komplexné riešenie vidím v navýšení finančných prostriedkov na
fungo-vanie týchto originálnych
kompetencií.
Záver: V zmysle uznesenia snemu ZMOS požadovať na rokovaniach o príprave návrhu rozpočtu
verejnej správy a rozpočtu obcí na
roky 2014 – 2016 zvýšenie podielu
obcí na výnose dane z príjmov FO
na 70,3 % a problematiku kritérií
prerozdeľovania výnosu dane z
príjmov FO podľa prepočítaných
žiakov zaradiť do programu rokova-nia sekcie školstva, mládeže a
športu Rady ZMOS.
Štefan Daško,
primátor Ilavy
a) Prvý návrh. Myslím, že by
sme mali na rokovaniach pritvrdiť, brániť nás, mestá a obce,
naše financie a apelovať na zodpovednosť štátu, vlády, ministerstiev, aby si naozaj dokázali
robiť poriadok s financiami predovšetkým sami so sebou a netrestali tých, ktorých hospodárenie je dlhodobo podstatne lepšie
a výkonnejšie. Vrátiť percento
podielových daní na pôvodnú
výšku pltnú do roku 2011, čiže
na 70,3 %.
Záver: Pri všetkých rokovaniach predstaviteľov ZMOS o
návrhu rozpočtu verejnej správy
a rozpočtu obcí na roky 2014 –
2016 požadovať zvýšenie podielu obcí na výnose dane z príjmov
FO na 70,3 % a rovnocenný prístup všetkých subjektov verejnej
správy ku konsolidácii verejných
financií.
b) Chcem, aby bolo garantované
vládou SR, že dane z nehnuteľností v plnej výške zostanú natrvalo príjmom miest a obcí. Že
nám z nich, hoci len časť, neodíde preč napríklad cez daň z luxusu a podobne.
Záver: MF SR nepredkladá pri
návrhu rozpočtu verejnej správy
a rozpočtu obcí na rok 2013 návrh na zmeny v dani z nehnuteľností.
c) Nenútiť zákonom povinne
mestá a obce, aby vstúpili do
Štátnej pokladnice, ma-ximálne, ak sú také, ktoré chcú, dať
im možnosť, ale na dobrovoľnej
báze. Je to absurdné najmä pri
mestách a obciach, ktoré pred
krízou a teraz hospodária výrazne lepšie ako štát, bez deficitov a
so zadlženosťou v intervale od 0
do 35 %, bez záväzkov po lehote
splatnosti a v mestách a obciach
s fungujúcim štandardom, na
rozdiel od štátu.
Záver: Naďalej pri vystúpeniach a rokovaniach predstaviteľov ZMOS s vládou SR opakovať
stanovisko o nesúhlase s úvahami o zaradení obcí a nimi zriadených organizácií do systému
Štátnej pokladnice.
d) Zjednodušiť a spružniť pre
mestá a obce vyberanie ďalších
poplatkov, napríklad za parkovanie a miestnych daní.
Záver: Požiadavku uplatniť
pri rokovaniach o záveroch auditu verejnej správy.
Milan Ftáčnik,
primátor Bratislavy
a) Keď máme akruálne účtovníctvo, máme konsolidovanú závierku a naše rozpočty podľa Ministerstva financií SR robíme ako
bežné príjmy a výdaje. Kto nám
vysvetlil, že je zlé, ak si odložím
peniaze a potom ich použijem
na výstavbu strechy svojej školy,
alebo na niečo iné? Kto nám to
povedal? Kde to v tom systéme je?
Podľa mňa by sa mal ZMOS obrátiť na ministerstvo financií a túto
logiku preniesť do celého systému,
aby sme my ako zodpovední ľudia
vedeli v tomto systéme rozmýšľať.
Záver: Požadovať úpravu zákona o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy o problematiku rozpočtovania schodku
hospodárenia obcí aj v metodike
ESA 95.
b) Krátka poznámka k pozemkom
pod cestami a budovami. Bratislava nedávno prehrala spor, a musíme zaplatiť 350 000 eur za úzky
pás na Martinskom cintoríne za
neoprávnené obohatenie. Človek
to kúpil pred 7. rokmi, žiaden reštituent, vysúdil na nás 350 000.
Najbližší spor máme za 11 miliónov eur. Ak ho prehráme, môžeme za-tvoriť „barak“ a skončiť.
Čiže podporujem ten návrh, ktorý tu zaznel, aby sme žiadali štát
o riešenie tejto situácie. My sami
nemáme kapacitu ani finančnú,
ani pozemkovú, aby sme túto situáciu zvládli.
Záver: Na spoločnom rokovaní
s výborom NR SR a s vládou SR
predložiť požiadavku na generálne vysporiadanie pozemkov pod
miestnymi komunikáciami a verejnými budovami.
c) Začal som rokovania s ministrom vnútra a každému z vás poskytnem zoznam, koľko vám dala
štatistika cez sčítanie ľudu a aké
číslo počtu obyvateľov vašej obce
eviduje štát v Registri obyvateľov
(REGOB), čo je reálny údaj, pretože tam vkladá čísla štát cez matriku. Potom si to porovnajte. Tak,
ako je to v Bratislave, Moldave nad
Bodvou, tak to bude aj v ďalších
mestách a obciach a mali by sme
nejako tieto dva registre zlúčiť a
podľa toho rozdeľovať peniaze,
teda podľa skutočnosti.
Záver: Naďalej presadzovať základný princíp fiškálnej decentralizácie, aby výnos dane príjmov
FO bol obciam prerozdeľovaný na
základe objektívnych, transparen-tných a predovšetkým verejne
kontrolovateľných kritérií. Podľa
MV SR REGOB tieto podmienky
zatiaľ nespĺňa.
Ján Mrva,
starosta MČ Bratislava-Vajnory
Apelujem na to, čo hovoril pán
Daško z Ilavy, vráťme sa k tomu
rozdeleniu toho vzorca medzi samosprávy, vyššie územné celky a
štát, myslím 65 % - 30 % - 5 % a
trvajme na tom, že to 1 alebo 2 %
nám vrátia naspäť v rámci konsolidácie.
Záver: Pri všetkých rokovaniach predstaviteľov ZMOS o
návrhu rozpočtu verejnej správy
a rozpočtu obcí na roky 2014 –
2016 požadovať zvýšenie podielu
obcí na výnose dane z príjmov FO
na 70,3 %.
2. Oblasť školstva a
vzdelávania
Jana Vaľová,
primátorka Humenného
Podobnú situáciu s nedostatočnými kompetenciami, a teraz odbehnem trochu od zákona, máme
aj v oblasti školstva, kde samospráva síce školy financuje, no má iba
nerozhodujúcu možnosť zasahovať do rozhodnutí školských rád,
ktoré ovplyvňujú ich hospodárenie. Kritika vždy padne na hlavu
primátora, nech ktokoľvek čokoľvek hovorí, lebo občan nemá ani
povinnosť skúmať čie sú a aké sú
kompetencie. Vždy povie, primátor nevedel, neurobil, nezasiahol.
Nič nechceme robiť striktne, chceme o tom diskutovať a chceme
tento zákon otvoriť, aby sme išli aj
do zmeny školských rád. Myslím
si, že je to veľmi potrebné.
Záver: 24. snem ZMOS prijal
uznesenie, v rámci ktorého podporuje a podčiarkuje snahy o posilnenie postavenia zriaďovateľov
v školských zákonoch, o jednoznačné definovanie kompetencií v
oblasti školstva medzi samosprávou, štátnou správou a priamo
riadenými inštitúciami rezortu
školstva.
V zmysle uznesenia 24. snemu
ZMOS a záverov programovej
konferencie ZMOS ku školstvu
iniciovať na rokovaniach s MŠVVaŠ SR zmeny zákona 596/003
Z. z. o štátnej správe v školstve a
školskej samospráve. Presadzovať prijatie navrhovaných zmien
aj v rámci činnosti odborných
pracovných skupín, ktoré boli
zriadené ministrom školstva na
súčasne realizovanú novelizáciu
viacerých zákonov vrátane zákona 596/2003, 597/2003, 245/2008,
317/2009 atď.
Silvia Halvoníková,
starostka Nových Sadov
Pre obce je akákoľvek zmena
vo financovaní v oblasti školstva
zásadná. Výrazne sa premieta do
našich rozpočtov. Z toho dôvodu
je dôležité, aby si obce od začiatku
procesu pripravovaných zmien financovania regionálneho školstva
z normatívu na žiaka na normatív
na triedu, boli vedomé rizík, ktoré
táto zmena prináša.
Záver: Návrhy zmien normatívneho financovania regionálneho školstva z normatívu na žiaka
na normatív na triedu a paragrafových znení zákona 596/2003
a 245/2008 budú predmetom
septembrového rokovania sekcie
školstva, mládeže, športu a vzdelávania Rady ZMOS a zároveň
predložené pracovným skupinám
ministerstva školstva, ktoré sa v
súčasnosti zaoberajú novelizáciou
školských zákonov.
Jaroslav Bušfy,
pred. RZMO Horné Považie
Žiadame presadzovať upravenie
koeficientov smerom nahor pre
materské školy, školské jedálne,
družiny, školské kluby detí, potenciálnych stravníkov školských
jedální. Tiež systémovo riešiť vyplácanie cestovných náhrad pre
žiakov základných škôl. Žiadame doriešiť čerpanie príplatku z
vyšších územných celkov na dieťa
nad 15 rokov tak, ako si ho uplatňujú súkromné a cirkevné školy.
Žiadame v rámci legislatívy prehodnotiť platový stupeň zamestnancov obce a pedagogických zamestnancov v školstve z dôvodu
zvyšovania dôchodkového veku.
Záver: Návrhy systémových
riešení a legislatívnych zmien v
oblasti cestovných náhrad žiakov
ZŠ budú predmetom septembrového rokovania sekcie školstva,
mládeže, športu a vzdelávania
Rady ZMOS
3. Oblasť eurofondov,
ochrany pôdy a
krajiny, odpadového
hospodárstva
Jozef Ondrejka,
primátor Malaciek
Štát, ktorý chce, aby sme mali
väčšie príjmy a určuje pravidlá pre
využívanie eurofondov, tak určí,
že usíme mať tzv. nevypovedateľné zmluvy, ak realizujeme projekty na pozemkoch, ktoré nemáme
vo vlastníctve. A ak tie pozemky
vlastní štát, tak štátna inštitúcia,
ktorej sa to týka, vám povie, že
ona vám nemôže dať podmienku
nevypovedateľnosti. A to je dôvod, že vám zamietnu žiadosť.
Záver: Viackrát som poukazoval na sneme aj na radách ZMOS
na diskrimináciu, ktorú majú
mestá a obce v Bratislavskom
kraji pri možnosti čerpania nad
rámec toho, čo uplatňuje EÚ, ktorú máme u nás. Chcem sa poďakovať. Na vlaňajšom sneme bola
prijatá upravená priorita, ktorá
viedla k tomu, že takáto diskriminácia sa môže odstrániť a táto vôľa
sa vlastne premietla aj v tohtoročných prioritách a aj v strategickom dokumente, lebo text je pripravený v súlade s pripravovaným
nariadením článkov 85.2 a 65.2,
ktoré hovoria o tých možnostiach,
ktoré je možné dosiahnuť. Za to
sa chcem poďakovať, že na rozdiel
od iných inštitúcií, ZMOS ma naozaj inú vôľu a iné rozmery v tomto zmýšľaní.
Záver: Odstránenie diskriminácie obcí Bratislavského kraja pri
možnostiach čerpania fondov EÚ
v programovacom období 2014 2020.
Jozef Haris,
starosta Nesvád
Južných regiónov Slovenska sa
dotkla novela zákona o ochrane
pôdy, ktorá potichučky prešla parlamentom, a zbadali sme sa, až keď
bola prijatá. Uznávam, že je choré
na južnom Slovensku stavať na
úrodných pôdach továrne, alebo
dokonca golfové ihriská, sú o tom
príklady, ale zase na druhej strane zavedením odvodov za vyňatie
pôdy pre podnikateľskú sféru bez
výnimky a to od 1 eura do 20 eur/
m², je prinajmenšom na zamyslenie. To jest 3- až 5-násobok tržnej
kúpnej ceny. Výsledkom v našej
obci je to, že v priemyselnej zóne,
kde sme horko-ťažko vykúpili pozemky a investovali do infraštruktúry, v dôsledku spomínaného
zákona už dvaja nádejní investori
odstúpili od zámeru investovať do
výrobnej kapacity, napriek tomu,
že máme aj my značnú nezamestnanosť. Na tom zákone je ešte
podľa mňa zlé aj to, že neberie
do úvahy podmienky, napríklad,
keby aspoň zohľadňovala územné plány obcí, kde už sú vydané
predbežné súhlasy na vyňatie
pôdy a na použitie povedzme na
priemy-selné aktivity, hlavne teda
na vytváranie zamestnanosti, aby
tam nejaký mechanizmus umožňoval tieto pôdy využiť na tieto
účely. Preto jednoznačne v mene
južných regiónoch žiadam o prehodnotenie tvrdosti tohto zákona
tak, aby z dôvodu celospo-ločenského významu, akým znižovanie
nezamestnanosti a rozvoj zaostalých regiónov určite je, bolo možné primerane reagovať aj na úseku
ochrany pôdy.
Záver: Potreba rokovať o znovu
zavedení výnimiek resp. oslobodení pri vyňatí pôdy.
Radovan Mičunek,
starosta Píly
Ďalšia téma – Slovenský pozemkový fond. Táto problematika
traumatizuje azda každého z nás.
Môžete hádať, prečo minulý rok
v mojej obci neprešla žiadosť na
projekt z eurofondov. Pýtam sa,
je normálne, aby v tomto štáte
štátna inštitúcia blokovala čerpanie eurofondov? Je normálne, aby
samospráva bola vazalom vôle
úradníkov a byrokratických postupov?
Záver: Rokovať s vládou SR,
aby vykonala potrebné kroky na
urýchlené vybavova-nie žiadostí v
Slovenskom pozemkovom fonde
v súvislosti s čerpaním eurofondov. Žiadame ukončenie možnosti uplatňovania reštitučných
nárokov, zrušenie pozemko-vého
fondu a delimitáciu správy majetku na obce.
Gabriel Svorad,
starost Súľoviec
Budeme nečinne čakať akože na
nový zákon o odpadoch v zmysle
zverejnených legislatívnych téz,
ktoré robili zjavne ľudia, ktorí
nikdy v odpadovej praxi neboli a
nevedia, čo to spôsobí a aký dopad to bude mať na obce? ZMOS
je organizácia, ktorá ma reálne
skúsenosti s odpadom, má aj dosť
ľudí, ktorí s odpadom robia. My
im vieme reálne povedať, čo s tým
odpadom. Občan je producentom
odpadu, ale akonáhle ho dá na
chodník, už je náš a my sme zaň
zodpovední. Ako sme videli, ministerstvo nedokázalo nič spraviť,
a malo by hľadať oporu v ZMOS,
lebo my reálne vieme, čo s tým
odpadom treba robiť.
Záver: Je potrebné aby ZMOS
aktívne vstupovalo do prípravy
nového zákona o od-padoch.
Ján Kišš,
primátor Starej Turej
a) Upozornil na problematiku s
vysporiadaním pozemkov pod
obecnými komunikáciami.
Záver: Zákonom stanoviť metodiku, ako majú súdy v takýchto
prípadoch postupovať.
b) Tí, ktorí by mali chrániť životné
prostredie, vydávajú povolenia na
10 zmos
jeho devastáciu. Na veľkú radosť
tých, ktorí majú záujem ťažiť. Povedali mi, že ak by si dali žiadosť
na prieskum a ťažbu napríklad
medenej rudy, tak mi môžu začať
ťažiť priamo vo dvore, lebo zákon
im to umožňuje. Ak je to naozaj
tak, že vlastník pozemku a obec sú
vylúčení z takéhoto konania, tak
by asi bolo potrebné túto novelu
do zákona doplniť.
Záver: Rozšíriť právomoci
územnej samosprávy pri rozhodovaní a posudzovaní žiadosti o
prieskum a ťažbu aj na ďalšie nerastné suroviny (nielen pri uránovej rude).
Ján Mičic,
starosta Lazov pod Makytou
Poukázal na problémy malých
obcí a upozornil na to, že ich riešenie je na pokraji záujmu ZMOS.
Záver: Zintenzívniť komunikáciu smerom do vnútra organizácie
i navonok o aktivitách ZMOS pri
obhajovaní záujmov členských
obcí a miest.
Pavel Bahník,
starosta Bziniec pod Javorinou
a) Skutočne to, čo máme najvzácnejšie, je voda a pôda. Nariadenie
vlády č. 58 z roku 2013, ktoré sa
týka odvodov za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, prinieslo aj to, že pokiaľ
máte schválený územný plán a nachádza sa v ňom aj napríklad bytová výstavba v intraviláne, týka sa
aj tých stavebníkov, ktorí majú záujem stavať na týchto pozemkoch.
Tento zákon im nariaďuje, že musia zaplatiť za vyňatie pôdy. Fakticky sa tým predraží cena tohto
pozemku a môže sa stať, že vlastne by ste schválili územný plán a
máte plánovaný rozvoj obce, ale
nebudete môcť stavať, pretože tá
cena bude veľmi vysoká.
Záver: Doplniť nariadenia vlády, aby sa oslobodenie od odvodov za vyňatie poľnohospodárskej
pôdy vzťahovalo na individuálnu
bytovú výstavbu (270 alebo 300
m² určené na výstavbu domu, prípadne nejakej obslužnej komunikácie) a zároveň oslo-bodenia od
odvodov pre FO pri stavbe rodinného domu.
b) Náš región má vynikajúcu gesčnú skupinu, Kopaničiarsku gesčnú skupinu, takže sa nebojím, že
keď sa budú prostriedky čerpať
cez MAS-ky, že by sme mali nejaký problém. Problém však vidím
(a o tom sa tiež ešte nehovorilo)
v otázke spolufinancovania. V
súčasnosti nastavený systém 80
– 15 – 5 bol pre obce v podstate
vyhovu-júci, pretože 5 % spolufinancovanie sme dokázali zabezpečiť z našich rozpočtov. Pokiaľ
by však štát 15 % neprispel a my
by sme museli spolufinancovať
25 %, predpokladám, že pre mnohé obce, možno až väčšinu obcí,
by toto spolufinancovanie bolo
problematické.
Záver: Pri rokovaniach s vládou
riešiť problematiku nastavenia
spolufinancovania a obce potrebné v dostatočnom časovom predstihu informovať o podmienkach
čer-pania eurofondov. Zároveň
je potrebné riešiť problematiku
miestnych akčných skupín – pod-
8. október 2013 • Obecné noviny
poru čerpania prostriedkov z fondov EÚ cez MAS
Eduard Vokál,
primátor Lipian
Zodpovedný prístup k vodám
bol našou témou, možno nedopatrením, možno nie práve najšťastnejšou realizáciou tých revitalizačných opatrení nám nasadili
trošku psiu hlavu. Hlásme sa k tej
téme, poučme sa s chýb. Jeden zo
záverov z tohto snemu je, že, možno za zmenených podmienok, pokračovať v revitalizácii.
Záver: Zvážiť, možno za zmenených podmienok, pokračovanie v
projekte revitali-zácie krajiny.
Jaroslav Bušfy,
predseda RZMO Horné Považie
Poukázal na rôzne problémy, s
ktorými sa stretávajú samosprávy,
a na enormné zaťaženie obecných
úradov.
Záver: Združenie Horného Považia navrhuje:
- riešiť zjednodušenie administratívy na predkladanie žiadosti
o nenávratný finančný príspevok
v rámci štrukturálnych fondov
a urýchliť preplácanie žiadosti o
platbu z uskutočnených projektov
z fondov EÚ v lehote maximálne
90 dní od schválenia žiadosti o
platbu. V prípade, ak sa táto platba neuskutoční, žiadame o preplatenie úrokov z úverov, ktoré si
na krytie projektu z fondov EÚ
museli mestá a obce vziať.
- prehodnotiť v zákone o odpadoch poplatok pre osoby, ktoré
sa viac ako 90 po sebe nasledujúcich dní zdržiavajú mimo územia
obce. Vlastne veľa ľudí to zneužíva, tak aby sme netrestali tých, čo
si poctivo platia.
- presadzovať zachovanie v
Programu rozvoja vidieka a pre
programovacie obdobie 2014 –
2020 podporu obcí v rámci prioritného opatrenia základnej služby a obnova dedín vo vidieckych
oblastiach.
Ján Ondrejka,
starosta Liptovských Sliačov
Poukázal na problematiku používania malotraktorov na miestnych komunikáciách, obecných
cestách.
Záver: ZMOS žiada Ministerstvo dopravy a Vládu SR o legislatívnu úpravu vstupu malotraktorov na miestne komunikácie,
cesty tretej triedy a poľné cesty a
lesné cesty na základe povolenia
obce.
Ištván Zachariáš,
primátor Moldavy nad Bodvou
Hovoril o problematike regiónov a európskych fondov, fungovaní SORO a decentralizácii.
Záver: Je potrebné využiť dobré skúseností pri rozhodovaní o
otázkach, ktoré sa týkajú SORA,
ich postavenia a rozdelenia
Štefan Daško,
primátor Ilavy
Venoval sa problematike nového stavebného zákona.
Záver: Odporúča pri rokovaniach o stavebnom zákone odmietnuť, aby výber a menovanie
šéfa stavebného úradu nebolo v
kompetencii štatutára.
Zuzana Flórová,
starostka obce Veľkých Chlievan
Poukázala na problematiku
melioračných kanálov v správe
Hydromeliorácií, š. p. a na problematiku znečisťovania životného
prostredia.
Záver: Odporúča
- presadzovať, aby Hydromeliorácie, š. p., v rámci protipovodňových opatrení začali využívať
projekty na melioračné kanály v
našej správe, nakoľko to nie je v
kompetencii obcí,
- Podporovať vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré umožnia Policajnému zboru dôslednejšie riešenie dodržiavania čistoty
(opustený odpad, priestupky).
Milan Ftáčnik,
primátor Bratislavy
V príspevku sa venoval problematike fondov EÚ a podpory Bratislavského kraja zo štrukturálnych fondov EÚ v programovom
období 2014 – 2020
Záver: Je potrebné, aby ZMOS
presadzoval, aby alokácia pre
IROP bola minimálne 2 miliardy
eur (zatiaľ plánujú 1,2) a z celkovej alokácie pre túto krajinu vyčleniť mi-nimálne 30 % - 40 % pre
samosprávu. Je potrebné doriešiť
otázku výšky finančnej spoluúčasti na projektoch z fondov EÚ pre
obce Bratislavského kraja, tak aby
bola rovnaká ako pri obciach v
ostatných krajoch.
Ján Mrva,
starosta MČ BA Vajnory
Poukázal na problémy pri príprave a implementácii fondov
EÚ.
Záver: Presadzovať pri rokovaniach odstraňovanie administratívnych prekážok zo strany štátu
(SPF a pod.) pri predkladaní a posudzovaní žiadostí o nenávratný
fi-nančný príspevok (NFP).
Juraj Ondračka,
starosta Hornej Súče
Záver: V súvislosti s problematikou fondov EÚ a miestnych akčných skupín odpo-rúča presadzovať komunitne vedený miestny
rozvoj v rámci prípravy jednotlivých operačných programov pre
programové obdobie 2014 – 2020
s minimálnou finančnou alokáciou 5 % z prostriedkov jednotlivých fondov EÚ.
4. Oblasť sociálnych vecí
Vzhľadom na to, že viacerí diskutujúci sa venovali vo svojich
príspevkoch sociálnej problematike, zhrnuli sme problémy do
niekoľkých bodov:
a) Motivačný systém sociálnych
dávok, smerujúci k dodržiavaniu
pravidiel, riadnej výchove k vzdelaniu a zamestnaniu, zamestnanie
musí byť v každej situácii výhodnejšie oproti poberaniu dávok.
Záver: Presadzovať zmeny v
oblasti štátnych dávok, pomoci v hmotnej núdzi, trhu práce,
pracovného práva a odvodového
systému. Časť zmien navrhnutých v rámci opatrení vo vzťahu
k neprispôsobivým obyvateľom
je predmetom návrhu zákona o
pomoci v hmotnej núdzi, ktorým
sa mení a dopĺňa aj zákon o priestupkoch.
b) Dôsledne sledovať dlhodobú udržateľnosť aj vzhľadom na
spoločensko-ekonomické trendy.
(starnutie, chudoba, kriminalita,
nezamestnanosť (Ondrejka).
Záver: Sledovať v rámci legislatívneho procesu aj dlhodobú
udržateľnosť opatrení. (Kancelária ZMOS)
c) Ostro vystupovať voči postupom, kde obce majú poskytovať
súčinnosť k projektovým opatreniam alebo iným realizáciám
bez toho, aby boli zabezpečené
podmienky (potravinová pomoc,
koncesionárske poplatky (Bušfy).
Záver: Na odborných rokovaniach upozorňovať na nevyhnutnosť uprednostňovania výmeny
dát priamo medzi inštitúciami,
nie cez občana. Odmietnuť spoluprácu, ak nebudú zabezpečené
podmienky, a uvedené aj verejne
cez média deklarovať.
d) Poskytovanie príspevku na
opatrenie aj počas dočasnej hospitalizácie opatrovaného (Florová)
Záver: Navrhnúť zmenu do zákona č. 447/2008 Z. z. o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia. (Kancelária ZMOS)
5. Oblasť kompetencií
a všeobecných návrhov
smerom k ZMOS a jeho
fungova-niu
Návrhy a závery
a) Upraviť správny poriadok vo
vzťahu k možnosti podať podanie ZEP – mestá povinne, obce,
ak má obec vytvorené podmienky (teda je nahlásená v zozname
NBÚ). (Bajan)
Záver: Vzhľadom na nevykonateľnosť zákona pre viaceré
obce navrhnúť formuláciu § 18
správneho poriadku.
b) Hľadať možnosti zvyšovania
zamestnanosti v oblastiach s
prevahou pôvodnej agrárnej výroby so slabou infraštruktúrou.
(inovatívne poľnohospodárske
produkcie) Požadovať budovanie infraštruktúry aj do týchto
oblastí. (Haris)
c) Požadovať novelu Nariadenia
vlády – úprava podmienok vyňatia pôdy – blokuje potenciál
miestneho rozvoja. Rešpektovať
územné plány a v rámci IDV a
IBV upra-viť možnosť výnimky v rozsahu do 300 m² a infraštruktúru. (Haris, Bahník )
Záver: Pripraviť návrh zmien
v nariadení vlády ako podklad
na rokovanie členov predsedníctva KA ZMOS.
d) Dôslednejšie monitorovať
legislatívny proces vo vzťahu k
objektívnosti kvantifikácie dopadov na územnú samosprávu (nepravdivosť konštatácie
neutrálneho dopadu na obce).
(Limitujúca je veľmi obmedzená znalosť dát o samosprávach,
nie sú údaje, na základe ktorých
možno tieto konštatácie vyvrátiť). (Ružička)
e) Bojovať proti dehonestácii
samospráv. (Ružička)
Záver: Možné riešenia sú v
mediálnej politike – otváranie
pozitívnych tém, zvyšovanie
povedomia širokej verejnosti o
fungovaní samosprávy (mediálne aj každý člen), hľadať interné
postupy ako riešiť „čierne ovce“,
t.j. individuálne zlyhania orgánov samosprávy, ktoré sú podsúvané ako obraz celej samosprávy najmä prostredníctvom
vplyvu regionálnych združení
(každý takýto prípad škodí
všetkým). Negatívne témy sa
snažiť prekrývať pozitívnymi.
V rámci verejnoprávnych médií
presadzovať priestor pre samosprávy.
f ) Spracovať a presadzovať koncepciu zlepšenia povedomia o
samospráve, ktorá by sa mohla volať napríklad U nás všetci
žijú, my sme Slovensko.(Ružička)
g) Vniesť do oblastí verejných
politík investičnú logiku, t.j.
adresnosť zdrojov, cieľ, ktorý
majú dosiahnuť, monitoring a
evaluácia napĺňania cieľov. (Ružička)
h) Odmietnuť návrh na 3+1
krajov, zvážiť model 1 úrad vlády a 8 silných krajov (namiesto
rezortov). (Ružička, Zachariáš)
ch) Presadzovať právo legislatívnej iniciatívy pre ZMOS (Mičunek)
i) SPF - nájsť legislatívne dôvody nemožnosti uzavretia dlhodobých nájomných zmlúv s
obcami na účely realizácie projektov, a navrhnúť ich odstránenie (Mičunek)
j) Navrhnúť, aby v paragrafe
25 Poslanci, 5. časť, odstavec
2, Mandát poslanca zaniká...,
bol doplnený 1 bod, ktorý by
znel: Mandát poslanca zaniká
vyhlásením miestneho referenda o odvolaní poslanca, ktorým
sa rozhodlo o jeho odvolaní.
(Kišš)
k) Návrh na zmenu stanov
ZMOS v spôsobe kreovania
Rady ZMOS tak, aby na každého člena vychádzal porovnateľný počet obyvateľov, ktorých
zastupuje. (reakcia na veľkú početnosť malých obcí v niektorých regiónoch, čo spôsobuje
vyššie zastúpenie v orgánoch
pre stred a východ) (Švaral)
Na základe uvedeného prijalo ZMOS Záhorie uznesenie,
ktorým žiada, aby bola pripravená zmena Stanov ZMOS tak,
aby členovia ZMOS delegovaní
regiónmi do Rady ZMOS zastupovali približne rovnaký počet
obyvateľov.
Záver: Navrhujeme 50 000
obyvateľov, ale treba zvážiť, aby
sa týmto spôsobom dosiahla
lepšia regionálna rovnováha a
vyváženosť orgánov ZMOS. Takýmto opatrením by sme mohli
mať Radu ZMOS s nižším počtom členov, s vyrovnaním regiónov a určite aj efektívnejšiu a
lacnejšie fungujúcu.
l) Organizovať jednodňový snem
rotujúci po krajských mestách.
Zabezpečiť, aby boli prítomní
predstavitelia vlády počas diskusie (Švaral)
zmos/štátna správa 11
Obecné noviny • 8. október 2013
m) V rámci legislatívy prehodnotiť platový stupeň zamestnancov obce a pedagogických
zamestnancov v školstve z dôvodu zvyšovania dôchodkového veku. V Zákonníku práce
upraviť, aby zamestnanec ukončil pracovný pomer dňom nástupu na dô-chodok. V prípade,
že chce pracovať ďalej, požiada
o predĺženie pracovného pomeru. Ide o to, že naše pracovníčky, keď predtým išli v 52 rokoch
do dôchodku a vtedy im končila platová postupnosť, teraz
odchádzajú v 62, preto treba
upraviť platovú postupnosť. A
keď si to vezmete, máme veľkú
nezamestnanosť, a koľko učiteľov nám učí počas dôchodku. S
týmito je niekedy problém rozlúčiť sa (Bušfy).
Záver: Pripraviť návrh úpravy
stupníc platových taríf v zákone
č. 553/2004 o odmeňovaní zamestnancov pri výkone prác vo
verejnom záujme.
n) Zvážiť mechanizmus vzájomného odsúhlasovania počtu
obyvateľov z dôvodu rozdielov
v podkladoch MF SR, obcí, a
ŠÚSR (Zachariáš, Ftáčnik).
o) Zjednodušiť a spružniť pre
mestá a obce vyberanie ďalších
poplatkov, napríklad za parkovanie a miestnych daní. (Daško)
p) Platy starostov prerokúvať nie
povinne, ale len ako možnosť.
Pri odmenách zvážiť odmeňovanie na základe objektívnych koeficientov (počet rokov vo funkcii), prípadne ekonomických
kritérií (vyrovnanosť rozpočtu)
(Daško, Lörincz).
Záver: Pripraviť poslanecký pozmeňujúci návrh k 369/1990
r) Do pripomienkovacieho procesu zahrnúť aj európsku legislatívu
a legislatívne pravidlá Kancelárie
ZMOS aj vo vzťahu k EÚ legislatíve (Hlinka).
Záver: Táto požiadavka bude
realizovaná v rámci projektu.
s) Otvárať ďalšie témy dôležité pre
samosprávy prostredníctvom tematických konferencií (Ondrejka).
t) Navrhnúť možnosti a štandardy pre mestá a obce, ich interné
štatistiky, prehľady zverejňovať
na data.gov.sk, na tento portál
integrovať všetky rezortné štatistiky za obce a štátne výkazníctvo
(Bajan, Mrva - k auditu, a Bušfy).
Na základe výsledkov auditu prehodnotiť potrebnosť a absenciu
údajov v rezortných štatistických
zisťovaniach.
Záver: Návrhy by obciam priniesli možnosť odkazovať žiadateľov o informácie na zverejnené
dáta, a tiež lepšie sledovanie trendov. Pouvažovať nad vytvorením
datacentra územnej samosprávy
ako integrovaného systému dát
o územnej samospráve vrátane
integrácie vyššie uvedených oblastí.
Vypracovali Ján JAMRICH,
riaditeľ sekcie vnútorných vzťahov a riaditelia sekcií Kancelárie
ZMOS
Rada ZMOS vzala závery na
riešenie tém, podnetov a úloh z diskusných príspevkov prednesených
delegátmi 24. snemu ZMOS
Komuniké
zo 75. schôdze vlády Slovenskej republiky, 26. september 2013
Vláda prerokovala:
- návrh na odvolanie riaditeľov
obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na uzavretie Vykonávacieho protokolu medzi vládou
Slovenskej republiky a Kabinetom ministrov Bosny a Hercegoviny o vykonávaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom
a Bosnou a Hercegovinou o readmisii osôb bez povolenia na
pobyt.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- vyhodnotenie plnenia úloh vyplývajúcich z Národného programu boja proti obchodovaniu
s ľuďmi na roky 2011 - 2014 za
rok 2012 a plnenie odporúčaní
Skupiny expertov na boj proti
obchodovaniu s ľuďmi GRETA.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- návrh zákona o presadzovaní
práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
dopĺňajú niektoré zákony.
Schválený s pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z.
z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
Č. uznesenia: 552/2013
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z.
o dráhach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony - nové znenie.
Schválený.
- návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a
Dopravnom úrade a o zmene a
doplnení niektorých zákonov nové znenie.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z.
o výchove a vzdelávaní (školský
zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony - upravené nové znenie.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o
sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov - nové znenie.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o
poplatkoch za uloženie odpadov
v znení neskorších predpisov nové znenie.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z.
o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov nové znenie.
Predložil: minister životného
prostredia.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z.
z. o lesoch v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony - nové
znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený s pripomienkami.
- návrhy na odvolanie riaditeľky
a vymenovanie riaditeľa Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, na odvolanie a
vymenovanie riaditeľky Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny
v Nových Zámkoch a na odvolanie prednostu Obvodného úradu Štúrovo, Obvodného úradu
Nové Zámky a na vymenovanie
niektorých prednostov okresných úradov.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňované. Materiály sa nezverejňujú v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných údajov).
Schválené.
- návrh na vyslovenie súhlasu s
bezodplatným prevodom vlastníctva majetku štátu v správe
Ministerstva obrany SR.
Predložil: minister obrany.
Schválený.
- návrh na vymenovanie členov
Rady Úradu pre verejné obstarávanie.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- návrh zákona o výbere mýta
za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a
o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
Schválený.
- návrh zákona o diaľničnej
známke a o zmene niektorých
zákonov.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z.
o podpore cestovného ruchu v
znení neskorších predpisov nové znenie.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený s pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z.
z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony - nové znenie.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený.
- návrh zákona o organizovaní
verejných športových podujatí a
o zmene a doplnení niektorých
zákonov - nové znenie.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Schválený.
- návrh na zabezpečenie financovania rekonštrukcie kaštieľa v
Rusovciach a priľahlého areálu.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií, vedúci Úradu
vlády SR.
Schválený.
- správu o implementácii a čerpaní Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu Programu rozvoja vidieka SR 2007
– 2013 a operačného programu
Rybné hospodárstvo SR 2007 –
2013 k 30. júnu 2013.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Vzatý na vedomie.
Komuniké
per rollam schôdze vlády Slovenskej republiky, 30. september 2013
Vláda prerokovala:
- návrh na odvolanie prednostu Obvodného úradu Štúrovo, Obvodného úradu Nové Zámky a na vymenovanie niektorých prednostov okresných úradov.
Poznámka: Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona ods. 1 č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných údajov).
Schválený per rollam.
Komuniké
zo 76. schôdze vlády Slovenskej republiky, 2. október 2013 Košice
Vláda prerokovala:
- analýzu sociálno-ekonomickej
situácie mesta Košice a návrhy na
zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Prizvaní: Monika Smolková, poslankyňa Európskeho parlamentu,
Richard Raši, poslanec Národnej
rady SR a primátor mesta Košice,
Otto Brixi, poslanec Národnej rady
SR, Milan Géci, poslanec Národnej
rady SR, František Petro, poslanec
Národnej rady SR, Zdenko Trebuľa, predseda Košického samosprávneho kraja, Renáta Lenártová, námestníčka primátora mesta Košice,
Jan Jakubov, námestník primátora
mesta Košice, Pavol Lazúr, riaditeľ
Magistrátu mesta Košice, Martin
Petruško, prednosta Okresného
úradu Košice.
Schválený.
- správu o stave projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013
– Košice, história, súčasný stav a
perspektívy rozvoja.
Predložil: minister kultúry.
Schválený.
- protipovodňovú ochranu mesta
Košice.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený.
- návrh na poskytnutie investičnej
pomoci pre IBM Slovensko, spol.
s r. o., so sídlom Apollo II, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava.
Schválený.
- návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre T-Systems Slova-
kia, s. r. o., so sídlom Žriedlová
13, 040 01 Košice.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválený.
Podľa materiálov Úradu vlády SR
sprac. (žo)
12 doprava/životné prostredie
Stanovisko mesta
Košice ku geologickému prieskumu v lokalite Jahodná–Kurišková:
Chceme zabrániť ťažbe uránu zákonným
spôsobom!
Mestské zastupiteľstvo v
Košiciach 16. septembra
2013 rozhodlo o doplnení uznesenia o zmenách
a doplnkoch územného
plánu o ďalší samostatný bod: zákaz ťažby
uránu v prímestskej rekreačnej lokalite Jahodná–Kurišková. Schválený
návrh poslanca mestského zastupiteľstva
je však protizákonný.
Zákaz ťažby uránu na
chránenom ložiskovom
území nemôže schváliť
mestské zastupiteľstvo
a takéto uznesenie je v
rozpore so stavebným
zákonom a banským
zákonom. Vyhlásenie
chráneného ložiskového
územia a dobývacieho
priestoru je v kompetencii príslušných úradov,
a preto nemôže byť predmetom zmien a doplnkov územného plánu.
Podpísaním takéhoto
uznesenia v rozpore so
zákonom vyplynú pre
mesto právne a finančné
dôsledky a proti jeho
podpísaniu sa jednohlasne vyslovila aj mimoriadna mestská rada.
„Mesto Košice nemôže
vzhľadom na zložitú finančnú situáciu
riskovať súdny spor a
prehrať ďalšie milióny eur, ktoré si môže
nárokovať investor.
Prehraný súdny spor
by predstavoval kolaps
mestského rozpočtu.
Preto som nútený, aj po
konzultácii s mestskou
radou, nepodpísať toto
protizákonné uznesenie
mestského zastupiteľstva. Chcem však ubezpečiť, že ďalej budem
postupovať obozretne
a v záujme Košičanov.
Ťažbe v lokalite Jahodná–Kurišková chceme
zabrániť spôsobom,
ktorý je v súlade so zákonom, preto sme začali
proces zmien a doplnkov
územného plánu mesta
Košice, ktoré budeme
pripravovať osobitne v
lokalite Jahodná–Kurišková,“ povedal primátor
mesta Košice Richard
Raši.
8. október 2013 • Obecné noviny
Rada študentov B. Bystrice
je so situáciou v doprave
nespokojná
Po dvanástich mesiacoch môžu študenti s ISIC kartami opäť cestovať mestskou a
prímestskou hromadnou dopravou bez problémov. Miestny dopravca SAD Zvolen
totiž v sobotu 21. septembra oficiálne informoval, že študentské preukazy bude znova
akceptovať ako elektronickú peňaženku.
,,V konečnom dôsledku sme
radi, že technický problém sa podarilo vyriešiť. Tisíce študentov
si tak konečne vydýchli. To však
neznamená, že za celou kauzou
môžeme dať bodku. Situáciu budeme považovať za priaznivú až
vtedy, keď dostaneme odpovede
na všetky otázky a budú splnené
záväzky zo strany kompetentných," hovorí Jaroslav Dodok,
predseda Rady študentov mesta
Banská Bystrica.
Zmätky s ISIC kartami v autobusovej a trolejbusovej doprave
vznikli ešte v októbri roku 2012.
Mladých ľudí vtedy nahnevalo, že
ich o probléme nikto vopred neinformoval a boli postavení pred
hotovú vec. Ako prvá na problém
upozornila Rada študentov, ktorá
naliehala na dodávateľa softvéru,
aby odstránil technické nedostatky v čítačkách, ktoré celý problém spôsobili.
,,Akonáhle sme sa o vec začali
zaujímať, dodávateľská firma EMTEST, a. s., Žilina voči nám zaujala
negatívny postoj. Vo firme nedvíhali telefóny, vyhýbali sa komunikácii a akýmkoľvek vyjadreniam.
Od problému sa dištancovali a
neustále odvolávali na SAD Zvolen. Tá síce technický problém
nezapríčinila, zlyhala však v komunikácii. Niekoľko ráz hovorila
o možných termínoch odstránenia chýb, a teda znovuakceptovaní ISIC kariet ako elektronického
platidla, sľuby však nedodržala,"
približuje Jaroslav Dodok.
Podľa jeho slov je absurdné,
aby sa takýto technický problém
riešil 12 mesiacov. Aj samotné
reakcie miestnych študentov hovoria o tom, že sú z celej situácie
sklamaní a že stratili dôveru v
miestneho dopravcu.
Rada študentov si myslí, že samotnou príčinou nebol iba chybný softvér, ale aj finančné problémy dodávateľa a jeho zmluvné
záväzky so SAD Zvolen. Podľa
verejne dostupných informácií
je firma EMTEST, a. s., Žilina
dlžníkom na poistnom, a to až
184 692,67 eur.
,,Upozorniť musím aj na záväzky firmy EMTEST voči cestujúcim, na splnení ktorých trváme.
Tá sa písomne aj slovne zaviazala,
že všetkým dotknutým študentom bude refundovať náklady,
ktoré museli zaplatiť za novú dopravnú kartu," zdôraznil Dodok.
Rada študentov mesta Banská
Bystrica je poradný a koordinačný orgán primátora, ktorý
má za úlohu zastupovať študujúcu mládež v meste. Od októbra 2012 jej členovia absolvovali
spolu s vedením mesta a zástupcami CKM SYTS, ktoré je držiteľom licencie ISIC, viac ako 10
pracovných stretnutí. Aj vďaka
vzájomnej spolupráci spoločne
dospeli k vyriešeniu problému.
(jd)
Bratislavský kraj víta postoj Rakúska voči
vodnému dielu Bratislava–Pečniansky les
Nový územný plán Bratislavského kraja vylučuje výstavbu vodného diela Bratislava–Pečniansky les,
vylučuje trasovanie ropovodu cez Žitný ostrov, výrazne zvyšuje ochranu vinohradov a tretia dráha
letiska je v ňom schválená len ako zámer s podmienkou súhlasného stanoviska EIA.
„Vítame postoj Rakúska voči
vodnému dielu Bratislava–Pečniansky les. Výstavbu vodného
diela vylučuje aj nový územný
plán kraja, vďaka podpore z rakúskej strany sa môžeme spoľahnúť, že projekt bude nepriechodný,” povedal predseda BSK
Pavol Frešo. Proti výstavbe vodného diela Bratislava-Pečniansky les bola spustená petícia, tú
doposiaľ podpísalo zhruba tisíc
ľudí. Petičné hárky dostali Bratislavčania do svojich schránok
na začiatku októbra.
Nový územný plán Brati-
slavského kraja schválilo Zastupiteľstvo BSK v piatok 20.
septembra. Na jeho tvorbe sa
zúčastnili odborníci, samosprávy a nad rámec zákona aj verejnosť prostredníctvom verejných
zhromaždení. ,,Som si istý, že
schválený územný plán odráža
Pracovné rokovanie zástupcov
odborov dopráv všetkých VÚC
Ú
niekoľko desiatok kilometrov ciest
vo svojom vlastníctve. V modernizácii cestnej siete chce naďalej pokračovať a opäť pripravil niekoľko
zaujímavých projektov, ktorými
chce zlepšiť technický stav niekoľkých km ciest II. a III. tried.
Ešte lepšie výsledky v porovnaní s ostatnými krajmi TSK dosahuje v oblasti prímestskej dopravy. Cestujúci môžu využívať
najkvalitnejšie a najbezpečnejšie
autobusy. Z celkového počtu 449
autobusov prímestskej autobusovej dopravy bolo do konca roka
2012 obnovených 419, čo pred-
(ty)
V Senci vyrastie
nová športová
hala
V Trenčíne sa v dňoch 18. - 19. septembra uskutočnilo dvojdňové pracovné
rokovanie zástupcov odborov dopráv všetkých samosprávnych krajov
na Slovensku.
častníkov v úvode pozdravil predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja
Pavol Sedláček. Na stretnutí bol
prítomný aj riaditeľ Úradu TSK
Ing. Vladimír Buzalka.
Predstavitelia jednotlivých krajov pripravili prezentácie o činnosti svojich odborov za obdobie
rokov 2009 – 2013. Pri porovnaní
jednotlivých výstupov sa Trenčiansky samosprávny kraj môže
pochváliť viacerými pozitívami.
Predovšetkým ide o úspešné zrealizovanie eurofondových projektov,
prostredníctvom ktorých obnovil
skutočný záujem verejnosti,“
myslí si bratislavský župan, ktorý pripomenul, že územný plán
má záväzný charakter, preto
jeho schválenie považuje za veľké víťazstvo.
stavuje 94-percentnú obnovu a
zníženie priemerného veku autobusov na 3,2 roka. Priemerný vek
autobusov v ostatných krajoch sa
pohybuje od 5,2 až do 12 rokov.
Témou pracovného rokovania bola aj problematika tranzitu
nákladných vozidiel nad 12 ton
po cestách II. a III. triedy, skúsenosti z vysporiadania pozemkov
pod cestami II. a III. triedy, akčný program verejnej dopravy na
roky 2014 – 2020 a ďalšie aktuálne
témy.
(to)
Poslanci krajského zastupiteľstva schválili zámer
vybudovať novú športovú
halu pri Gymnáziu Antona
Bernoláka v Senci, ktoré je v
zriaďovateľskej pôsobnosti
Bratislavského kraja.
Mestu Senec chýba športová
hala. Bratislavský samosprávny kraj mu pomôže
prenájmom pozemku pri
Gymnáziu Antona Bernoláka, ktorého telocvičňa
je v nevyhovujúcom stave.
Na pozemku, ktorý je vo
vlastníctve kraja, vyrastie
nová kotolňa pre školu. Na
mieste, kde teraz stojí stará
kotolňa, mesto Senec postaví športovú halu.
(ra)
doprava 13
Obecné noviny • 8. október 2013
Do Európskeho týždňa mobility
sa zapojilo sedem slovenských
miest
Mesto Banská Bystrica v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia
(SAŽP) a Občianskou cykloiniciatívou Banská Bystrica (OCIBB) zorganizovali v
rámci Európskeho týždňa mobility (ETM) množstvo podujatí na podporu plánov
udržateľnej mestskej mobility.
T
ento ročník bol obohatený o spoluprácu
s centrom dobrovoľníctva, čo nepochybne prispelo k atraktivite aj kvalite organizovaných
podujatí.
Zaujímavé aktivity
počas celého týždňa vznikli aj
vďaka ďalším partnerom, ktorí
nemalou mierou prispeli k pozitívnej atmosfére sprevádzajúcej
celú sériu podujatí.
Medzinárodná iniciatíva, do
ktorej sa v tomto roku zapojilo
aj jedenásť slovenských miest,
sa teší veľkej obľube najmä v
zahraničí. Už dvanásť rokov sa
európske samosprávy aktivizujú
v mobilite, čoho dôkazom je aktuálne až 1880 zapojených miest
a obcí v rámci Európy.
Európsky týždeň mobility a
týždeň dobrovoľníctva v Banskej Bystrici slávnostne odštartoval primátor mesta Banská
Bystrica Peter Gogola spolu so
zástupkyňou Centra dobrovoľníctva Alžbetou Brozmanovou
Gregorovou a zástupkyňou Občianskej cykloiniciatívy Banská
Bystrica Andreou Štulajterovou.
Slávnostné otvorenie sa konalo
na Námestí SNP, počas ktorého si účastníci mohli vyskúšať
rôzne alternatívne dopravné
prostriedky ako elektrobicykle, triximobil, segway, namiešať
koktail bicyklovým mixérom
alebo pretekať v šprinte na bicykli. Riaditeľ SSE, a. s., slávnostne odovzdal primátorovi
mesta kľúče od elektromobilu,
ktorý budú využívať príslušníci
Mestskej polície Banská Bystrica. Odovzdanie elektromobilu
je súčasťou projektu E-jazda v
meste, ktorý uskutočňuje spoločnosť SSE, a. s., v spolupráci s
mestami, združením Ad Vocem
a spoločnosťou EEI. Podujatie
obohatili aj veľtrh neziskových
organizácií pôsobiacich na území mesta a kultúrny program.
Snahu podporiť využívanie
prostriedkov MHD posilnili aj
vyhlásené kampane: Jazdi MHD
- vyhraj bicykel pre žiakov základných škôl a anketa o kvalite poskytovaných služieb MHD
v Banskej Bystrici, kde hlavnou
cenou boli bicykle a kredit na čipovú kartu od spoločnosti SAD
ZV, a. s. V stredu 18. septembra
sa konalo podujatie pod názvom
Cyklobusom na Španiu dolinu.
Zúčastnili sa na ňom žiaci ocenenej základnej školy, ktorá sa
najaktívnejšie zapája do environmentálnych aktivít organizova-
ných či už SAŽP, alebo mestom
Banská Bystrica a počas šiestich
ročníkov vypĺňala program na
podujatí Cyklofest. Cyklobus
poskytli bezplatne prepravcovia
DPM BB a SAD ZV, profesionálneho sprievodcu a občerstvenie
zabezpečila Oblastná organizá-
háji v Sásovej, kde prebiehalo
podujatie Leto v Háji.
V sobotu 21. septembra si na
tradičnom podujatí Cyklofest
prišli na svoje fanúšikovia bicyklovania. Na Námestí SNP sa na
štart postavilo do dvoch cyklopelotónov 252 zaregistrovaných
Európsky týždeň mobility využili aj policajti, aby deťom vysvetlili, ako sa
správať na cestách.
Spomienka na staré časy.
cia cestovného ruchu Stredné
Slovensko a pohybovo-osvetové aktivity pripravili pracovníci
SAŽP.
V dôsledku nepriaznivého
počasia bolo preložené premietanie filmu AutoMat v Záhrade
- centre nezávislej kultúry, ktoré
sa malo konať vo štvrtok 19. septembra. Film sa napokon premietal 21. septembra v Jelšovom
účastníkov. Po dojazde cyklopelotónov do Fort Geronimo
vo Vlkanovej bol pre všetkých
pripravený zaujímavý program.
Účastníci si mohli vyskúšať jazdu na elektrobicykli spoločnosti
RIDE, s. r. o., či vyskúšať si zaujímavú hru Disc Golf. Vďaka podpore partnerov (pivovar Urpiner,
spoločnosť Alfabio, Fort Geronimo a Európska komisia) bolo pre
všetkých účastníkov zabezpečené
občerstvenie a bohatá tombola.
Aktivity Európskeho týždňa
mobility zavŕšil Medzinárodný
deň bez áut. V nedeľu 22. septembra na Námestí Štefana Moysesa vznikla fotografia s názvom
„Zvoľte si správny spôsob dopravy!“. Viac ako sto dobrovoľníkov
pomáhalo vytvoriť fotografiu,
ktorá iste obletí svet.
Do ETM sa zapojila aj Bratislava, navyše prvý raz aj do medzinárodnej iniciatívy Park(ing)
Day, ktorá vo svete prebieha už
päť rokov. Cieľom je poukázať
na využitie verejného priestoru a
jeho zaberanie autami. Mladí dizajnéri rozložili v uliciach hlavného mesta zelený kobercový
trávnik, stoličky, papierové kvety
v črepníkoch, ponúkali keksíky.
Zabrali tak miesta na parkovanie
– aj primátorovi M. Ftáčnikovi.
Autá nemohli parkovať ani pri
obchodnom dome na Kamennom námestí. Mladí ľudia si tu
postavili biely bunker, pre ktorý
kúpili miesto na parkovanie na
celý deň. Chceli tak poukázať
na to, že autá tu môžu parkovať,
no sadnúť si niet kde. Aj miesta,
kde sa voľakedy hrali deti, zabrali
autá.
Cyklokoalícia sa usadila na
Námestí SNP. Zaplatila tri parkovacie miesta, aby upozornila
na to, že na jedno parkovacie
miesto sa zmestí desať bicyklov.
Šliapaním na bicykel si mladí
vyrábali elektrinu a tak počúvali hudbu. Pozývali aj okoloidúcich zašliapať si. Pripravili aj
takzvaný Hydepark s rôznymi
diskusiami o verejnom priestore, alternatívnej mobilite, hrádzi
i cykloturistike.
ETM vyvrcholil v Bratislave
v nedeľu 22. septembra Jazdou
bez áut. Pripravila ju BratislavaInline v spolupráci s Business
Leaders Forum pri Nadácii Pontis a Cyklokoalíciou pod záštitou Hlavného mesta SR. Bola
určená pre všetkých na korčuliach, bicykloch, kolobežkách,
pre bežcov, skateboardistov,
longboardistov, freelinistov, ako
aj ďalších používateľov alternatívnych dopravných prostriedkov.
Okrem Bratislavy sa do Európskeho týždňa mobility zapojilo takmer 1700 ďalších miest,
z toho sedem slovenských (aj
Košice, Martin, Žilina, Prešov a
Nitra).
(aš, žo)
Snímky: Internet
Slovensko
a Rakúsko
spája
Cyklomost
slobody už
jeden rok
V sobotu 21. septembra sa pri cyklomoste
oslavovala cezhraničná
spolupráca, z ktorej vzniká množstvo
prospešných projektov
v doprave, životnom
prostredí, cestovnom
ruchu či školstve.
Podujatie zorganizoval
BSK spolu s operačným programom
INTERACT II, ktorý je
spolufinancovaný z
Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
„Tento most nás spája
s Rakúskom fyzicky
a s celou Európou
symbolicky. Verím, že
bratislavská župa má
európsky rozmer a
návštevníkom má čo
ponúknuť. Tí do nášho
regiónu prichádzajú aj
cez Cyklomost slobody,“ povedal predseda
BSK Pavol Frešo.
V sobotu bolo pri Cyklomoste slobody živo.
Deti sa mohli zapojiť
do tvorivých dielní, do
rôznych súťaží alebo
si dať pomaľovať tvár.
Pripravený bol hudobný program – vystúpili
Le Payaco a Funkiez.
Záujemcovia sa mohli
dozvedieť viac o Európskej teritoriálnej
spolupráci v infopointe,
kde si mohli zároveň
požičať piknikový
košík. Na cyklomoste
boli inštalované dve
open air galérie. Prvá
prezentovala projekty
európskej spolupráce
na území Bratislavského kraja. Druhá
galéria ponúkla prierez
z výstavby Cyklomosta
slobody.
Výstavba cyklomosta
sa začala v septembri
2011, postavilo ho
konzorcium Ingsteel
a Doprastav. Most
stojí v historickej
trase a slúži cyklistom, peším turistom a
záchrannej službe. Je
dôležitým spojovacím
článkom regionálnej
siete rakúskych a
slovenských cyklotrás.
Projekt cyklomosta
bol spolufinancovaný z
Programu cezhraničnej
spolupráce Slovenská
republika – Rakúsko
2007 - 2013.
(ra)
14 životné prostredie
8. október 2013 • Obecné noviny
Zber a separovanie kovových obalov
zaostávajú za recykláciou
Na Slovensku sú vybudované primerané kapacity na recykláciu kovových odpadov a odbytové ceny kovov
získaných recykláciou sú už dostatočne atraktívne pre zhodnocovateľov kovových odpadov.
H
oršia je však situácia v zbere a separovaní kovových
obalov. V mnohých
mestách a obciach
sa kovové obaly nezbierajú vôbec,
alebo je úroveň ich zberu nedostatočná, hoci zákon túto povinnosť jednoznačne ukladá. Často
však chýbajú zberné nádoby na
separovaný zber týchto obalov a
problémom je tradične nedostatok financií. Informoval o tom
riaditeľ Recyklačného fondu Ján
Líška.
,,Sektor kovových obalov Recyklačného fondu prispieva
na vybudovanie potrebnej infraštruktúry na zber a úpravu kovových obalov mestám a obciam.
V roku 2012 sa prioritne zameral
na podporu triedeného zberu v
mestách a obciach a na podporu
vzdelávania a osvety v nakladaní
s odpadmi. Pri podpore projektov
smerovali finančné prostriedky
najmä do aktivít, ktoré zavádzali do systému triedeného zberu
kovové obaly ako novú komoditu
v regióne, alebo zvyšovali jeho
účinnosť. Sektor týmto postupom
riešil aj zabezpečenie dostatku
vytriedenej suroviny pre spracovateľov. Pri schvaľovaní viackomoditných projektov podporoval
triedený zber kovových obalov.
Celkovo v roku 2012 podporil 8
viackomoditných žiadostí sumou
25,26-tisíc eur. Z účtu sektora
bolo vyplatených 18,13-tisíc eur,
z toho triedený zber odpadov z
kovových obalov podporil sumou 14,16 tisíc eur,“ konštatoval
J. Líška.
Dodal, že v tomto roku je hlavným zámerom sektora kovových
obalov aktívne spolupracovať s
obcami, mestami a recyklátormi
komodity. Cieľom aktivít bude
dosiahnuť čo najlepšie fungovanie
systému zhodnocovania odpadu z
kovových obalov.
,,V práci so žiadateľmi je pre verifikovanie deklarovaných hmotností pri nakladaní s odpadom
potrebné sledovať tok odpadu až
na jednotlivé subjekty. Sektor kovových obalov pri presadzovaní
efektívnych a komplexných riešení triedeného zberu, dotrieďo-
vania, ako aj samotnej recyklácie
odpadov z kovových obalov postupuje s dôrazom na regionálne
riešenia. Sektor rozpracuje a v
praxi bude presadzovať ekonomickú logistiku zberu a sústreďovania vytriedenej komodity k
recyklátorom v hutníckom priemysle. Pri zohľadnení finančných
možností sektor podporuje také
technológie recyklátorov odpadov z kovových obalov, ktoré
spĺňajú požiadavky na BAT pre
zvýšenie účinnosti recyklácie
v hutníckej výrobe,“ vysvetlil J.
Líška.
Ďalej konštatoval, že Recyklačný fond od 1. 1. 2003 doteraz
podporil zo sektora kovových
obalov celkovo 171 projektov, v
celkovej hodnote 18 076 484 eur.
Z celkového počtu posudzovaných projektov bolo schválených
168 viackomoditných žiadostí
na podporu separovaného zberu v komunálnej sfére v hodnote
17 665 915 eur, z toho na propagáciu recyklácie kovových obalov
boli určené dotácie 170 843 eur.
Sektor kovových obalov podporil 3 jednokomoditné projekty
sumou 410 569 eur, zamerané
na technológiu recyklácie tenkostenných kovových obalov.
Kovové obaly na báze hliníka či
železa majú kvalitné úžitkové vlastnosti vhodné na obalový materiál.
Železo sa uplatňuje ako obalový materiál predovšetkým v podobe oceľového plechu rôznych hrúbok a povrchového spracovania, napríklad na
konzervy, sudy, bubny, kanistre, plechovky, škatule, zátky, uzávery, veká,
cyklopásky atď. Hliník je efektívnym, spoľahlivým a vizuálne atraktívnym obalom na konzervy, tuby,
dózy, sudy, škatule, veká, fólie a
pod.
Medzi najvýznamnejšie podporené projekty zo sektora kovových
obalov patria projekty spoločnosti
TAVAL, s. r. o., Ľubotice, zamerané
na recykláciu odpadov z kovových
obalov. Tieto projekty zefektívňujú
spracovanie tenkostenných obalov
z hliníka a jeho zliatin. Recyklačný fond mieni podporiť zavedenie
minimálne jednej BAT technológie na spracovanie tenkostenných
kovových obalov zo železa, ocele a
hliníka a jeho zliatin na západnom
Slovensku.
(pl)
Ako systematicky uchopiť adaptáciu na vlny horúčav –
inšpirácia mestskou časťou Košice–Západ
Viac tropických dní s dennou teplotou nad 30 °C, častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, zima
so zvýšenou hrozbou zimných povodní, leto s väčším počtom lejakov striedané častejším výskytom hydrologického sucha
na jeseň, to sú len niektoré z dopadov zmeny klímy na mesto Košice.
P
esimistické klimatologické
scenáre zmeny klímy napríklad očakávajú trend zvyšovania priemernej ročnej teploty
vzduchu až o 2 °C do polovice
tohto storočia a až do 4 °C do jeho
konca na území mesta Košice a
okolia, ďalej nárast počtu tropických dní až o 11 do roku 2075.
Počet dní s maximálnou teplotou
35 °C a viac do roku 2050 by mohol dosiahnuť v priemere 2 ročne.
Vlny teplého počasia majú dôsledky na zdravie a teplotný komfort
obyvateľstva a sú zvlášť zosilnené
vplyvom mestského ostrova tepla.
Najzraniteľnejšie sú vyššie vekové
kategórie obyvateľstva, malé deti
a ľudia s kardiovaskulárnymi a
respiračnými chorobami. Ďalšími dôsledkami vyššej teploty v
Košiciach je narušovanie cestnej a
koľajovej infraštruktúry, migrácia
teplomilnejších druhov živočíchov i rastlín, znižovanie pôdnej
vlhkosti a vyššie nároky na zavlažovanie, zvýšené požiadavky na
hygienu i skladovanie potravín a
pod.
Tento scenár pre mesto Košice,
so zameraním na mestskú časť
Košice-Západ, vypracovali po-
prední slovenskí klimatológovia
prof. RNDr. Milan Lapin, CSc.
z UK v Bratislave a RNDr. Pavel
Šťastný, CSc. z SHMÚ ako prvý
krok v rámci slovensko-maďarského projektu „ClimCross Development: Partnerstvo pre znižovanie dopadov klimatickej zmeny na
rozvoj“. Na tomto projekte pracuje samospráva MČ Košice-Západ
spolu s mestom Miškovec, odbornou mimovládnou organizáciou
Karpatský rozvojový inštitút a
organizáciou Zelená akcia z Miškovca.
Nadväzujúcou aktivitou projektu je detailné hodnotenie zraniteľnosti obyvateľov a majetkov
na častejší výskyt intenzívnejších
vĺn horúčav. Jedným z prvých
krokov bol prieskum medzi obyvateľmi MČ Západ, aby sa zistilo,
či si napríklad uvedomujú, že vlny
horúčav s vysokou pravdepodobnosťou budú častejšie a intenzívnejšie ako doteraz (71 % áno), či
vedia, ktoré skupiny obyvateľstva
sú najviac zraniteľné (viac ako
60 % odpovedalo správne), 78 %
opýtaných konštatovalo, že vlny
horúčav majú výrazný vplyv na
ich pracovnú a psychickú poho-
du, len 27 % z respondentov pozná správne spôsoby správania
sa počas horúčav a aplikuje ich,
približne 50 % opýtaných vie,
ako zmierniť dopady horúčav na
svoje obytné či pracovné prostredie (s výnimkou klimatizácie)
a približne rovnaké percento je
spokojné s dostupnosťou miest,
kde je možné uchýliť sa v čase
horúčav. Zaujímavosťou bolo, že
v prieskume len 25 % opýtaných
sa vyjadrilo, že by vedelo poskytnúť bez problémov prvú pomoc
pri kolapse z horúčav.
Súčasťou hodnotenia zraniteľnosti bolo aj pozemné meranie teplôt v MČ Západ počas
tohtoročných vĺn horúčav. I keď
kontinuálne merania z auta po
cestách ukázali určitú teplotnú
homogénnosť celej mestskej časti (s výnimkou jej chladnejšieho
západného okraja, ktorý je spojený s prúdením vzduchu), bodové
merania ukázali veľké rozdiely v
závislosti od rôznych povrchov.
Napríklad 3. 8. 2013 boli zaznamenané teploty pred OD Galéria
od 33,2 °C až do 38,5 °C, no v
Borovicovom háji takmer v tom
istom čase a za rovnakého sl-
nečného počasia len 29,8 °C do
29,1 °C. Rozdiely teplôt medzi
inými asfaltovými plochami a
inými parkami, napríklad Zuzkiným, predstavovali často rozdiel
2 - 3 °C.
V rámci hodnotenia bola
podrobne analyzovaná zeleň z
hľadiska poskytovania tieňa a
vlhkosti. Ukazuje, že aj keď MČ
Západ sa zdá dostatočne „zelená“,
len približne 15 % spĺňa základný
predpoklad pre jej ochladzovaciu
funkciu, tzn., že je minimálne na
60 % pokrytá vzrastlými stromami. Výskyt rizikových skupín
(seniori nad 65 rokov a deti pod
4 roky) nie je z hľadiska ich trvalého bydliska v MČ rozložený
rovnomerne, ale je možné identifikovať oblasti, kde sú ich výraznejšie akumulácie.
Tieto a ďalšie výstupy budú
základom pre vypracovanie stratégie adaptácie na dopady zmeny
klímy pre MČ Košice–Západ, ktoré je sprevádzané vzdelávaním zástupcov samosprávy a relevantnej
štátnej správy. V rámci neho sa
uskutočnil 26. septembra vzdelávací seminár „Dopady zmeny klímy na mesto Košice – ako sa na ne
adaptovať”, ktorý usporiadala MČ
Košice–Západ v spolupráci s Karpatským rozvojovým inštitútom
pre zástupcov samosprávy a štátnej správy z Košíc. Na seminári
odzneli prednášky klimatológov,
ako aj informácie o procesoch
adaptácie na dopady zmeny klímy, ich význame pre lokálny rozvoj, či o výsledkoch hodnotenia
zraniteľnosti MČ Košice–Západ
na vlny horúčav a mesta Miškovec
na intenzívne zrážky.
V ďalších týždňoch budú vypracované projektové zámery pre
konkrétne adaptačné opatrenia,
na základe ktorých sa budú môcť
samosprávy MČ Košice-Západ a
Miškovca uchádzať o zdroje na
ich financovanie. Nemenej dôležitou aktivitou je práca na novej
publikácii o adaptácii na dopady
zmeny klímy, predovšetkým extrémne prejavy počasia, ktoré s
ňou súvisia. Podieľa sa na nej široký tím odborníkov.
Ďalšie informácie poskytne:
Ing. Ladislav Hegyi,
odborný koordinátor projektu,
[email protected],
0903 628 503
15
obnova dediny
Obecné noviny • 8. október 2013
Peknú dedinu podmieňuje zmysel
pre poriadok
Prof. Michal ŠARAFÍN
Našu dedinu z hľadiska tvorby prostredia charakterizujú dva vývojové prúdy: pribúdajú nové stavby,
no vzťah ľudí k prostrediu sa pritom nemení.
D
edinský človek vníma len svoje vlastníctvo, uzatvára sa
voči okoliu, zvykol si na výrazový
chaos domov okolo seba. Záujem o pochopenie vecí verejných
je malý, preto sa zmysel dediny
pre spoločný poriadok rodí veľmi ťažko a pomaly. Zhodnime
sa na tom, že samosprávy stoja
pred skúškou prijať rozhodnutie
o spoločnom poriadku stavieb.
Dedina prišla na križovatku
svojho vývoja: Bude architektúra v rukách samosprávy, alebo
jednotlivca, podľahne aj na dedine liberalizmu panujúcemu v
meste? Bude aj na dedine každý
stavať ako chce? V tejto súvislosti je namieste ďalšia otázka:
Môžeme zakladať ďalší vývoj
dediny na kultúrnom myslení
jej obyvateľa? Pod kultúrnosťou
rozumieme prirodzenú ústretovosť konfrontovať a prispôsobovať súkromné záujmy verejným,
spoločným.
Stále reálnejší je predpoklad, že
človek slovenskej dediny podľahne nespútanému individualizmu
a liberalizmu doby. Tento výklad
a súdobý prejav demokracie totiž
neobchádza ani dediny. Pravidlom je neustupovať od svojho
súkromného názoru a záujmu.
Bez zmyslu pre spoločný poriadok však hrozí strata vlastnej tváre dediny a duch dediny zanikne.
Budúcnosť dediny teda stojí na
odpovedi, či zmeníme myslenie
jej obyvateľa. Moja odpoveď je
áno. Podmienkou sú cieľavedomé diskusie, náročnejšia príprava
investičných zámerov súkromných aj verejných. Samosprávy
stoja pred úlohou venovať tvorbe
prostredia trpezlivú pozornosť
a s dlhodobou predvídavosťou
pripravovať akúkoľvek stavbu
verejnú a podmienky na stavby
súkromné. Na to, ako má vyzerať
dom v dedine, si musí samospráva pripraviť vlastnú predstavu,
manifestujúcu verejný záujem
obce. Predstavu s preventívnym a
konfrontačným poslaním nielen
o umiestnení stavby podľa územného plánu, ale aj o tom, čím sa
má vyznačovať dom, dedina,
krajina. Úlohou samosprávy je s
pomocou architekta diskutovať,
nakresliť si predstavu dediny so
zmyslom pre poriadok, nevzdať
sa pri prvých neúspechoch a dospieť k zhode s väčšinou.
V porovnaní s vyspelými štátmi Európy máme dve možnosti
riešenia tejto úlohy – legislatívnu a občiansku. Z legislatívneho
hľadiska je iniciatíva v rukách
samospráv, jej odbornosti a mať
argumenty v diskusii. Kľúčom
diskusie je nárok samosprávy
ovplyvniť zrod každého projektu na území obce a odvolať sa
na nasledovné postuláty: chceme mať dedinu „ako maľovanú“.
U nás si nemôže stavať každý ako
chce, chránime svojráznosť historického pôdorysu našej dediny,
nechceme zmeniť našu dedinu na
mesto. U nás si každý ctí tradície,
riadime sa spoločným poriadkom. Nechceme premeniť trávniky na betónové plochy, našu
veka je byť moderný, teda vytvárať všetko moderne. Znamená to
byť človekom nezávislým a slobodným, vytvárať prostredie v
duchu a v znamení doby. V jazyku našej dediny to však omylom
znamená vzdať sa historického
kontextu, ktorý rešpektoval poriadok, teda že právo stavebníka
nemožno obmedziť. Dedina stojí
pred rozhodnutím tento falošný
prejav modernosti odmietnuť.
Pod moderným hľadajme poria-
to cesta porovnávania a konfrontácií, vlastnej sebareflexie.
Idea obnovy dediny stále ostáva
médiom modernej dediny, s invenciou doby a využitím nových
výrazových prostriedkov v spektre nových posolstiev - v každej
dedine regionálne a po svojom,
odborne s architektom.
Priebeh 15 rokov obnovy dediny je poznamenaný skúškami
každej dediny. Sklamala architektúra, dedina ako maľovaná
daním odpovedí „ako na to“ má
rozhodujúce postavenie vo využití každého podporného fondu.
Treba na to však dlhodobú prípravu projektov. Začnime s ňou
hneď. Prípravu projektov spojme
s osvojením si nových morálnych
a vyšších estetických hodnôt
vidieka. Dobré projekty môžu
vzniknúť tam, kde je pripravená pôda na zodpovedné chápanie spoločných záujmov obce.
Slovenský vidiek by mal spojiť
Príklad hodný obdivu, aj na zamyslenie - ulica bez poriadku (zo skíc autora).
družnosť pestujeme v parkoch,
našou pýchou je mať veľa zelene
a kvetov. Chceme mať ulice bez
veľkých plotov, ulice sú súčasťou
nášho domova, ulica predstavuje
obraz nášho spolužitia. Chceme
chrániť všetko staré, úctu k starému pestujeme v obraze našej
dediny, pamiatky patria všetkým.
Chceme mať dedinu ako veľkú
rodinu, u nás pomáhame starým a mladým, pripravujeme na
to podmienky v komunitnom
centre. Kvalitu života dediny zakladáme na službách. Chceme
dosiahnuť súlad a porozumenie
medzi súkromnými a verejnými záujmami v dotváraní nášho
prostredia, hľadajme preto spolu
riešenia.
Prívlastkom európskeho člo-
dok. Moderné je totiž to, čomu
vládne duch logickej usporiadanosti, ekonomickej účelnosti
a efektívnosti, úprimnosti a vynaliezavosti. Obdivujme modernosť v jednoduchosti a v čistote
prejavu. Modernosť nastoľuje
požiadavku hľadať historický
kontext v nových líniách, tvaroch či farbách. Moderný bude
dom, ktorý sa nevzdá šikmej
strechy a domácich stavebných
materiálov. Moderný bude preto, že nestratí ducha dedinského
domu, jeho účelnej logiky, tvarového vzťahu ku krajine, nádychu romantiky. Stojíme na prahu
hľadania moderného dedinského domu našej doby a rozmanitosťou domoradí spútaných
príslušnosťou k dedine. Bude
stráca favoritov, hodnotiaca kategória živorí. Architektúra sa
topí v nevkuse a chaose uličných
domoradí, ulice dedinu nechvália, predné ploty sú hanbou našich dedín. Prvoradým poslaním
architektúry je preto zaujať ľudí
dediny, že:
- moja dedina bude pekná, keď
sa bude na tom podieľať aj môj
dom (môj dom je „moja“ dedina)
- môj dom bude krajší, keď bude
reagovať na ostatné (môj dom je
„priateľ“ ostatných)
- môj dom bude ešte krajší, keď
zaujme dôvernejší vzťah k ulici
(môj dom = moja ulica)
- najkrajší bude vtedy, keď bude
„úprimný“ a „prívetivý“, nie „namyslený“ (môj dom = moja tvár).
Architektonická škola s hľa-
prípravu nových investičných
zámerov nielen s poučením, ale
aj s vykročením do začínajúceho
tisícročia. Slovenská dedina bude
moderná, zapíše sa do našej doby
vlastným štýlom života, bude mať
svoju architektúru s mottom Moderná dedina – domov so zmyslom pre poriadok.
(Autor článku predniesol prednášku na konferencii v Banskej
Bystrici 18. septembra na tému
rozvoj vidieka. Konferencia pod
záštitou Ministerstva životného
prostredia SR a Spolku pre obnovu
dediny hodnotila 15 rokov obnovy
dediny. Jej poslaním bolo osloviť
vidiek, osobitne zodpovednosť jednotlivca za kvalitu života vo svojej
dedine.)
16 cestovný ruch
8. október 2013 • Obecné noviny
V Liptove sa zrodia nové hviezdy
Zlepšiť úroveň služieb, odstrániť slabšie stránky v starostlivosti o zákazníka a naplniť očakávania turistov.
S týmto cieľom sa v Nízkych Tatrách rozhodli posvietiť si na kvalitu ubytovacích zariadení a návštevníkom
Liptova odporučiť to najlepšie z regiónu.
S
ymbolom kvality bude
zlatá hviezda, ktorá zasvieti iba na prevádzkach
s najvyšším kreditom.
Krídelko alebo stehienko na liptovský spôsob. Pýtate sa,
o čo ide? Za názvom populárneho
filmu z prostredia francúzskej gastronómie sa skrýva hodnotenie
úrovne ubytovacích a reštauračných zariadení v Liptove. Zapojiť
sa môžu všetci prevádzkovatelia
ubytovacích zariadení v regióne,
ktorí sa popasujú o certifikát kvality. „Týmto projektom chceme
dokázať, že služby v cestovnom ruchu sa v Nízkych Tatrách neustále
zlepšujú. Prevádzkam, ktoré majú
rezervy, by sme zároveň radi ukázali správnu cestu. Naším cieľom
je tiež poskytnúť verejnosti lepší
prehľad o zariadeniach, ktoré si
zakladajú na kvalite a spokojnosti zákazníkov,“ konštatuje Darina
Bartková, riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION LIPTOV.
Kým lepší dostanú známku
kvality, na horších zostane úloha
popasovať sa s nedostatkami a cieľ
urobiť pre hostí ešte viac. Liptovská hviezda nadväzuje na minuloročný projekt Kvalita a inovácia,
ktorý sa zameriaval nielen na posúdenie úrovne ubytovacích zariadení, ale aj na hodnotenie prevádzok, ktorých cieľom je športové
vyžitie dovolenkárov..
Nové hodnotenie sa začalo dis-
tribúciou dotazníkov medzi ubytovateľov 20. septembra 2013.
Kvalitu ich služieb preverí odborná
komisia. Na základe jej odporúčaní koncom novembra zverejnia
najlepšie zariadenia v regióne, ktoré získajú certifikát a prislúchajúci
počet hviezd. „Komisia má troch
členov - špičkového šéfkuchá-
V Mikuláši vyrástla nová šibenica
Jánošíkovo leto sa v Nízkych Tatrách zďaleka nekončí. Vyvrcholením podujatí pri
príležitosti 300. výročia súdu a popravy legendárneho slovenského zbojníka bolo
odhalenie šibenice v Liptovskom Mikuláši. Už 27. septembra 2013 si Liptáci týmto
spôsobom zároveň pripomenuli Svetový deň cestovného ruchu, ktorého nosnou témou je
tento rok voda.
S
pomienková
šibenica
vyrástla niekoľko stoviek metrov od centra
mesta pri hoteli Jánošík.
Traduje sa totiž, že práve
na tomto mieste pred tristo rokmi
popravili túto významnú postavu
slovenských dejín. „V minulosti tu
bolo trhovisko a bijáreň. Tadiaľto
viedli Jánošíka a neskôr aj Uhorčíka z väzenia k súdu do Mikuláša.
Nie je teda náhoda, že hotel nesie
meno legendárneho zbojníka a
aj ulica, na ktorej stojí, je pomenovaná podľa neho - Jánošíkovo
nábrežie,“ ozrejmuje primátor
mesta Alexander Slafkovský.
Novú šibenicu odhalili v blízkosti kaštieľa Vranovo, kde Jánošíka
väznili, za účastí zástupcov SACR
a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Na
podujatí zazneli aj známe skladby
z najúspešnejšej divadelnej hry Na
skle maľované v podaní Janka Slezáka, ktorý si Jánošíka sám zahral.
Popravu mladého, 25-ročného
zbojníckeho kapitána vykonali ešte
v deň súdu podvečer na mikulášskom popravisku Šibeničky. Jánošíka
tam museli priviezť na káre, lebo po
vypočúvaní už nebol schopný prísť
po vlastných nohách. Len o mesiac
neskôr tam skonal i Jánošíkov priateľ
Tomáš Uhorčík, ktorého tiež súdili
v Liptovskom Mikuláši. „Mikulášske
Šibeničky sa stali miestom popravy
mnohých zbojníkov, ktorých tu sťali
či obesili. Tým posledným bol zbojnícky kapitán Matej Tatarka, ktorého
sťali mečom a potom zaplietli do kolesa,“ načrela do dejín Ružena Antolová, z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.
V piatok 27. septembra mohli
návštevníci Liptovského Mikuláša
využiť aj bezplatnú sprievodcovskú službu, ktorú mohli zakončiť
miestnymi špecialitami v hoteli
Jánošík, alebo sa okúpať v liptovských akvaparkoch, relaxovať vo
wellness centrách. Odhalenie šibenice zároveň bolo dôstojnou
oslavou Svetového dňa cestovného
ruchu, ktorý je tento rok venovaný
vode. „Čistá a dostupná voda je nevyhnutnou podmienkou rozvoja
cestovného ruchu aj v Liptove, je
dôležitá pre všetky oblasti turizmu,
pre hotelierstvo, voľnočasové aktivity, dopravu. Za ňou každoročne
cestujú po celom svete milióny ľudí
s cieľom tráviť voľný čas pri mori,
jazerách alebo v akvaparkoch,“ dodáva Darina Bartková.
Centrum Liptova sa stáva živým múzeom Juraja Jánošíka. Po
kaštieli Vranovo, mieste jeho väznenia, budove súdu Župný dom
a novo zrekonštruovanej mučiarni tak pribudla aj nová šibenica.
Aj to je dôkaz, že Liptáci nie sú
k svojej histórii ľahostajní.
(rl)
ra, ktorý varil pre michelinovské
reštaurácie, skúseného hoteliera
a známu osobnosť slovenského
šoubiznisu,“ hovorí manažérka
projektu Andrea Urbanová.
Hodnotia sa ubytovacie zariadenia v regióne v kategóriách hotely,
penzióny, ubytovanie v súkromí,
chaty, chalupy a apartmány, podľa
jednotlivých tried. V prvom kole
budú musieť prejsť prísnymi technickými kritériami a zároveň splniť všetky povinné položky.
O konečnom počte hviezd
(budú sa udeľovať najviac tri)
rozhodne až komisia po osobnej
návšteve zariadenia. Certifikát
kvality platí dva roky, po ktorých
bude nutné hodnotenie zopakovať. „Pre každého hoteliera by
mala byť spokojnosť zákazníka
na prvom mieste. Ak v hodnotení uspeje, získa kredit kvalitného
a certifikovaného poskytovateľa
služieb, ku ktorému sa budú klienti vždy radi vracať. Návštevníkom
Nízkych Tatier zároveň uľahčíme
výber tých najlepších zariadení
pod Chopkom,“ dodáva Darina
Bartková.
Nebo nad Liptovom tak už od
zimnej sezóny bude opäť o niečo
jasnejšie. Vďaka hviezdam pre hotelierov sa ukáže, ako sú na tom
Tatry v skutočnosti s kvalitou služieb a čo všetko treba v ubytovacích zariadeniach zlepšovať.
(rl)
Deň vidieka Žilinského
kraja bol prehliadkou
regiónov
Ž
ilinský samosprávny kraj,
Národná sieť rozvoja vidieka
SR – regionálne pracovisko pre Žilinský kraj a mesto Žilina
oslávili 20. septembra Deň vidieka
Žilinského kraja. Na Mariánskom
námestí mohli návštevníci vidieť
ukážky ľudovoumeleckých remesiel, tradičné regionálne ľudovoumelecké predmety a potravinárske
špeciality kraja, ako aj prezentáciu
stredných škôl s učebnými predmetmi zameranými na vzdelávanie
v poľnohospodárstve a podporu
rozvoja vidieka. Celý deň sa niesol
v znamení spoznávania vidieckeho
života, jeho príjemných stránok,
ale i tvrdej reality v podobe neľahkých pracovných a podnikateľských
podmienok. „Deň vidieka mal prezentačnú, ale aj odbornú rovinu.
V našom kraji tvoria z celkového
počtu 315 obcí vidiecke obce až
80 percent. Preto je pochopiteľná i
snaha zachovávať tradičné a unikátne produkty a zároveň ich inovovať
o moderné a prospešné prvky,“ povedal počas otváracieho príhovoru
na námestí podpredseda ŽSK Jozef
Štrba. Uviedol tiež, že cestou úspešného vidieka sú nekonvenčné produkty, ktoré sú vizitkou originality a
kvality z regiónov.
Mariánske námestie v Žiline zaplnil vidiecky život v podobe ľudovej hudby, speváckych, folklórnych
interpretov a skupín. Nechýbala
originálna súťaž pre deti v kreslení
pod názvom „Najkrajšia vidiecka
krajina“.
(dan)
školstvo 17
Obecné noviny • 8. október 2013
Vyriešili havarijný stav dvoch
kysuckých škôl
Obec Vysoká nad Kysucou je zriaďovateľom Základnej školy E. A. Cernana, Vysoká nad Kysucou,
Základnej školy Horný Kelčov a Materskej školy Vysoká nad Kysucou. Budova ZŠ E. A. Cernana má viac
ako 50 rokov a je technicky v nevyhovujúcom stave. Má hygienické nedostatky, ohrozujúce zdravie žiakov,
ktoré nie je možné trvale odstrániť bez stavebnej rekonštrukcie.
O
bec vynakladala a aj
vynakladá
veľkú
snahu na zlepšenie
situácie – zapájala
sa do každej výzvy
vyhlásenej v rámci ROP - program
vzdelávanie, od roku 2006 celkom
tri razy (r. 2006, 2008, 2009), no,
žiaľ, bez úspechu.
Rozsah a nutnosť riešenia havarijného stavu oboch budov základných škôl je v protiklade k finančným možnostiam samosprávy,
a preto obec Vysoká nad Kysucou
zaslala prostredníctvom bývalého
Krajského školského úradu v Žiline žiadosť o poskytnutie dotácie
na dofinancovanie havarijného
stavu ZŠ E. A. Cernana.
V zmysle spracovaného projektu a s prihliadnutím na havarijný stav je nutné urýchlene riešiť
stabilizáciu opadávajúceho plášťa
zateplenia budovy, výmenu nefunkčných okien, dverí a sanity.
Obvodný úrad Žilina, odbor
školstva, listom z 18. 3. 2013
oznámil obci Vysoká nad Kysucou, že žiadosť bola sčasti akceptovaná a obci poskytuje dotáciu
100 000 €. Vedenie obce a obecné
zastupiteľstvo sa rozhodlo, že v kalendárnom roku 2013 z vlastných
zdrojov obce dofinancuje výmenu
okien a dverí.
Na základe výsledkov verejného
obstarávania bol vybraný dodávateľ stavebných prác na výmenu
okien a dverí - spoločnosť B&B, s.
r. o., Korňa. Cena prác predstavovala čiastku 129 081,45 €. Po podpísaní zmluvy o dielo spoločnosť
Nové okná na budove ZŠ E. A. Cernana.
Škola v Hornom Kelčove má novú strechu.
B&B začala stavebné práce 27.
mája a ukončila ich 19. júla.
Vďaka finančnej dotácii Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu SR a investícii obce škola výmenou okien získala nový
vzhľad, ale predovšetkým boli odstránené už dávno nefunkčné
okná. Tým najväčším prínosom
však bude reálne očakávaná úspora finančných prostriedkov na vykurovaní budovy.
Žiaci tak 2. septembra 2013 prišli do zmenenej a vynovenej školy
a obec dúfa, že i táto zmena bude
tou správnou motiváciou k dosahovaniu vynikajúcich študijných
výsledkov.
Cieľom samosprávy je však
v blízkej budúcnosti postupne
odstrániť havarijný stav budovy
vami. Komisia pri obhliadke však
zistila, že vynakladané finančné prostriedky na jej čiastočné
opravy sú neefektívne a strecha
si vyžaduje celkovú výmenu. Finančná situácia obce však nedovoľovala výmenu strechy, a preto
sa starosta obce spoločne s obecným zastupiteľstvom rozhodli pre
výmenu strešného plášťa s použitím technológie modifikácie
hydroizolačných asfaltových pásov.
Na tento zámer obecné zastupiteľstvo v rozpočte na rok 2013 schválilo na opravu strechy ZŠ Horný
Kelčov sumu 10 000 €.
Obec Vysoká nad Kysucou vyhlásila výzvu na výber dodávateľa.
Úspešnou sa stala spoločnosť STAVKRYT Ján Debnár, Martin. Cena
víťazného uchádzača na zhotove-
a rozpadávajúci plášť asanovať zateplením a taktiež vyriešiť kritický
stav toaliet.
Strecha ZŠ Horný Kelčov
je po rekonštrukcii
Komisia pre životné prostredie
pri Obecnom zastupiteľstve Vysoká nad Kysucou, rozšírená o starostu obce a ďalších poslancov
OZ, vykonala 22. mája obhliadku
a kontrolu budovy ZŠ Horný Kelčov a zistila, že triedy a miestnosti
druhého nadzemného podlažia sú
z veľkej časti zatečené a zaplesnené
dôsledkom toho, že strešná konštrukcia je značne poškodená.
Každoročne sa vedenie obce
v spolupráci s riaditeľkou školy
snažilo riešiť havarijný stav strechy svojpomocne lokálnymi opra-
Pasovanie prváčikov z bratislavského Starého Mesta
S
taromestskí prváčikovia si
už zopár dní každé ráno
pripravujú peračník a všetky pomôcky, na chrbát si dávajú
školskú tašku a vyrážajú za poznaním do svojej novej školy. Medzi
spolužiakmi si našli kamarátov, s
ktorými už majú množstvo zážitkov. Jedným spoločným a veľkým
zážitkom pre takmer 360 prváčikov bola Pasovačka, ktorú pre
nich pripravilo Staré Mesto.
„Dnes vás tu budeme pasovať
za prvákov tak, ako v minulosti
zvykli panovníci pasovať svojich
rytierov. A hoci sa vám to tak nemusí zdať, s rytiermi máte alebo
budete mať veľa spoločného. Aj
oni mali svoje družiny tak, ako
si vy v škole nájdete svojich kamarátov, pričom mnohí vás budú
sprevádzať roky. Rytierom sa nemohol stať ktokoľvek, museli to
byť múdri a vzdelaní ľudia, presne
takí, akí budete aj vďaka škole vy,“
prihovorila sa prváčikom starost-
ka mestskej časti Bratislava-Staré
Mesto Táňa Rosová.
Každý prváčik prešiel rituálom
– starostka ich zázračnou ceruzkou pasovala do rádu prvákov a
za svoju doterajšiu pracovitosť a
svedomitosť v škole si odniesli
od vicestarostu Petra Osuského a
predsedu komisie pre vzdelávanie, mládež a šport Ivana Haverlíka tašku s darčekom. V nej ich čakali rozprávková knižka a školské
pomôcky, ktoré im darovali Staré
Mesto a Bratislavský samosprávny
kraj.
Staré Mesto je zriaďovateľom
siedmich základných škôl, ktoré navštevuje viac ako 2500 detí.
Po prvý raz si do školských lavíc
na začiatku septembra zasadlo aj
takmer 360 prvákov.
(ha)
Snímka: archívMČ
nie stavebných prác bola 9804 €.
Začiatok prác bol v záujme bezpečnosti a pre nutný stály prístup
na strechu naplánovaný na letné
prázdniny. Tohtoročné počasie počas letných mesiacov bolo priam
ideálne pre takéto práce, ktoré sa
začali 15. júla a trvali do 24. júla.
V konečnej fáze zamestnanci školy
svojpomocne vymaľovali zatečené
vnútorné priestory.
Hoci žiaci pri nástupe do školy
2. septembra 2013 možno priamu
zmenu nepocítili a ani si ju nevšimli, predsa len táto rekonštrukcia zlepšila výchovno-vzdelávacie
podmienky v ich škole.
Anton VARECHA,
strarosta Vysokej nad Kysucou
Snímky: OcÚ
EkoFond podporil rekonštrukciu
ZŠ v Žiline
Mesto Žilina ukončilo koncom septembra projekt s názvom
„Zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy Základnej školy na Hollého ulici“, ktorý prebiehal od septembra minulého
roka. Vďaka tomuto projektu sa na škole podarilo zrekonštruovať a zatepliť strechu a obvodové múry, vymeniť časť okien a
dverí za plastové a vyregulovať vykurovaciu sústavu.
Mesto Žilina začalo s modernizáciou budovy s cieľom dosiahnuť šetrenie energiami a zlepšiť celkové tepelno-izolačné
vlastnosti budovy. Vonkajší ako aj vnútorný stav budovy bol
dlhodobo v nevyhovujúcom stave a vďaka Ekofondu sa mestu
Žilina podarilo odstrániť jej najväčšie nedostatky.
Celkový rozpočet projektu takmer 100 000 € s DPH,
na ktorý poskytol príspevok neinvestičný Ekofond približne
53 000 € formou refundácie. Zhotoviteľ stavebných prác ako
aj realizátor vyregulovania vykurovacieho systému boli vybraní prostredníctvom verejného obstarávania.
Ekofond od svojho vzniku finančne podporuje projekty efektívneho využívania energií, ochrany životného prostredia a aktivít
spojených s osvetou v týchto oblastiach. Zriaďovateľom fondu
je spoločnosť SPP.
(čo)
18 z regiónov
8. október 2013 • Obecné noviny
V Michalovcich opravia
chodníky a postavia
parkoviská
V
meste sa koncom augusta začala
ďalšia rozsiahla rekonštrukcia medziblokových priestorov na sídlisku Juh. Mesto zároveň rozbehlo druhú etapu rekonštrukcie miestnych komunikácií.
Rekonštrukcia medziblokových priestorov
je rozdelená do dvoch etáp. Časť komunikácií opraví mesto do konca tohto roka,
ďalšiu etapu stavebných prác do septembra
2014. Stavebné práce zrealizuje spoločnosť
Eurovia Sk, a. s.
Do prvej etapy rekonštrukcie investovala samospráva 1,2 milióna eur. Súčasťou
úprav sídliskových plôch je aj obnova a
rozšírenie parkovísk, rekonštrukcia chodníkov a prístupových ciest na sídlisku Juh
medzi ulicami Okružná a Sobranecká. Práce realizovalo združenie Scorp – Eurovia.
Mesto teraz začína rekonštrukciu ďalších medziblokových priestorov na sídlisku. Náklady dosiahnu viac ako 927-tisíc
eur. Podľa obyvateľov už bola táto rekon-
Michalovská radnica
sa chystá na zmeny
organizačnej štruktúry úradu
štrukcia nanajvýš potrebná. Mnohých
obyvateľov najviac mrzelo, že je tam málo
parkovacích miest a vodiči parkujú na tráve, že na sídlisku sú rozbité chodníky, mamičky s kočíkmi tu majú problém prejsť.
Vodiči niekedy parkujú s autami tak, že
sa ani nedá pomedzi ne prejsť s kočíkom
alebo bicyklom, treba dávať pozor, aby nepoškriabali autá.
Mesto súčasne pokračuje v druhej etape rekonštrukcie chodníkov. Samospráva opraví komunikácie až na 19 uliciach.
Mesto opraví aj chodníky v okrajových
častiach Michaloviec.
Súčasťou rekonštrukcie sídliska Juh má
byť aj plánovaná výstavba kruhového objazdu na križovatke Okružnej a Špitálskej
ulice. Výstavba kruhového objazdu sa má
uskutočniť budúci rok Predpokladané náklady sú 360-tisíc eur.
(Podľa denníka Korzár 3. 9. 2013)
M
estský úrad a Mestská polícia Michaloviec prechádzajú od 1. októbra
zmenami. V niektorých sektoroch
sa bude prepúšťať, inde stavy posilnia. O zmenách rozhodol primátor Viliam Záhorčák po
predchádzajúcich rokovaniach so odborovou
organizáciou zamestnancov radnice.
Zníženie stavov Mestské zastupiteľstvo Michaloviec zobralo na vedomie. Na základe
spomínaných zmien bude vývarovňu pre dôchodcov začlenenú pod sociálny odbor radnice prevádzkovať po mestská s. r. o. Služby
mesta Michalovce. V tejto súvislosti dôjde k
ukončeniu pracovného pomeru s dvoma zamestnancami a traja ďalší budú spadať pod
nového prevádzkovateľa vývarovne. Práčovňa
pre sociálne odkázaných prejde na základe
novej organizačnej štruktúry zo sociálneho
odboru na Zariadenie pre seniorov (ZPS) v
Michalovciach. Týmto prevodom dôjde k
zníženiu počtu zamestnancov odboru o jedného pracovníka a k jeho preradeniu pod
spomínaný subjekt. Pod ZPS na Hollého ulici
má od októbra patriť aj organizačná jednotka
sociálneho odboru s názvom Stredisko osob-
nej hygieny – pedikúra. Aj týmto prevodom
sa zníži počet pracovníkov odboru o jedného
zamestnanca.
Nová organizačná štruktúra zároveň ráta
s tvorbou pracovných miest. Odbor informatizácie a grantov mesta bude posilnený o
jedného zamestnanca. "Vytvorením nového
pracovného miesta vzniknú základné personálne predpoklady na získavanie finančných
prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu s prepojenosťou na
Národný program reforiem v rokoch 2014
až 2020," uvádza sa v stanovisku radnice. K
personálnym zmenám dôjde v nasledujúcich
týždňoch aj na pôde mestskej polície a to na
základe jej nového organizačného poriadku,
ktorý schválili v týchto dňoch mestskí poslanci. Dvaja operátori kamerového systému
- občianski zamestnanci, budú uvoľnení zo
svojej funkcie a na ich miesto nastúpia dvaja
noví policajti. Počty zamestnancov Mestskej
polície sa tým pádom meniť nebudú.
V Spišskej Novej Vsi
otvorili Centrum biologicky Levoča chce žalovať Amnesty
rozložiteľných odpadov
International
S
pišská Nová Ves uviedla do skúšobnej
prevádzky Centrum biologicky rozložiteľných odpadov. Ide o najväčšiu investíciu mesta za uplynulé dva roky. Výstavba
centra bola financovaná zo štrukturálnych
fondov Európskej únie. Celkové náklady dosiahli 6,5 mil. eur. Mesto spolufinancovalo
projekt v objeme 330 000 eur. „Hlavným dôvodom, prečo sa k tomu mesto odhodlalo, sú
predpisy Európskej únie a vzťah k životnému
prostrediu. Kapacitné možnosti na zhromažďovanie komunálneho odpadu sú obmedzené
a vždy iba dočasné,“ uviedla prednostka MsÚ
Spišská Nová Ves Jela Bednárová. Povinnosť
separovať a samostatne skladovať biologicky
rozložiteľný odpad vyplýva samosprávam aj
zo zákona o odpadoch.
Biologicky rozložiteľný odpad tvorí podľa
Bednárovej značnú časť skládkovaného odpadu. Biologický odpad tak už nebude musieť
končiť na skládke komunálneho odpadu. „O
túto časť odľahčíme skládku Kúdelník a vytvárame následný produkt, ktorý je ďalej použiteľný,“ dodala Bednárová. Nové centrum
sa nachádza vedľa skládky odpadu Kúdelník
pri Spišskej Novej Vsi. Centrum bude prevádzkovať mesto vo vlastnej réžii. V Centre
biologicky rozložiteľných odpadov bude možné spracovávať bioodpad z domácností, gastroprevádzok, odpad, ktorý vzniká pri údržbe
verejnej zelene, ale aj kal z čistiarní odpadových vôd.
Otvorenie Centra biologicky rozložiteľných
odpadov bude mať dopad aj na obyvateľov
mesta. K nádobám na papier či sklo pribudne
aj hnedá nádoba na bioodpad. V súčasnosti
ich využívajú obyvatelia mesta v troch lokalitách. „Zatiaľ sme zvolili postup v lokalitách,
kde sa dá zbierať a separovať tento odpad v
rodinných domoch, kde je to trošku menej
anonymné i viac kontrolovateľné. Doterajšie
oblasti, kde separujeme a zbierame odpad,
teda Kozí vrch a Ferčekovce , sme rozšírili o
lokalitu Blaumont,“ uviedla ďalej Bednárová.
Zber sa postupne rozšíri aj do ďalších lokalít
s rodinnými domami. Po nich prídu na rad
aj sídliská.
Ešte predtým pripravuje mesto informačnú kampaň pre obyvateľov, v ktorej im chce
vysvetliť význam a spôsob separovania bioodpadu. Následne by sa mal zber bioodpadu
rozšíriť aj do okolitých obcí.
SITA
P
rimátor Levoče sa chystal zažalovať
Amnesty International za poškodzovanie dobrého mena mesta a školy na
Francisciho ulici. Reaguje tak na vyhlásenie
organizácie, podľa ktorého Základná škola v
Levoči pokračuje v segregácii rómskych žiakov. Zástupkyňa Amnesty International Barbora Černušáková tvrdí, že aj naďalej pokračuje segregácia rómskych žiakov v niektorých
základných školách. Podľa nej na Slovensku
existujú školy, ktoré z vedomého rozhodnutia
riaditeľa vytvoria čisto rómske triedy. Takýto
prípad je vraj aj na ZŠ Francisciho v Levoči.
Do ZŠ na Francisciho ulici nás však dnes
nepustili. Riaditeľ odmietol reagovať na vyhlásenia Amnesty International. Pýtali sme sa
teda rodičov pred školou.
Rómski rodičia hovorili, že ich deti by mali
byť rozdelené medzi „biele“, lebo ako sa potom môžu naučiť dobre po slovensky. „Však
to je škola, aby tie deti boli miešané medzi
vašimi,“ povedala jedna mamička. Podľa druhej zatiaľ žiadny problém nebol, jej dieťa je v
kombinovanej triede, ale počula, že sú aj čisto
rómske triedy.
Keď primátor Levoče Miroslav Vilkovský
na ZŠ na Francisciho ulici otváral školský rok,
Pluska.sk, 4. 9. 2013, Regióny
razantne odmietol akúkoľvek segregáciu. „My
máme všetky podklady na to, že žiadna segregácia na ZŠ Francisciho 11 neexistuje. Mesto
vyvodí právne dôsledky voči Amnesty International za poškodzovanie dobrého mena. To,
čo vystrája Amnesty International na Slovensku, dovolím si to povedať natvrdo, hraničí už
aj s urážkou všetkých učiteľov.“
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák o segregácii existujúcej na Slovensku vie, avšak vysporiadať sa s ňou zatiaľ
nepodarilo. Pomôcť by mohla zvýšená dotácia na žiaka v integrovaných triedach. Podľa P.
Polláka škola v Levoči má integrované triedy,
ale zároveň má aj segregované triedy. „Musíme naštartovať inkluzívne politiky tak, aby
integrácia bola výhodnejšia ako segregácia.
Napr. môže prísť aj opatrenie, že budeme finančne podporovať oveľa väčší normatív na
žiaka a triedu, ktorá sa bude snažiť o integráciu,“ dodal.
Podľa Amnesty International modelovým
príkladom, kde sa segregáciu darí eliminovať,
je ZŠ v Šarišských Michaľanoch.
Ivana Ratkovská
v Radiožurnále Slovenského rozhlasu, 4. 9. 2013
Pollák chce samosprávam upraviť čerpanie eurofondov
na Rómov
Rómsky splnomocnenec Peter Pollák chce zefektívniť čerpanie eurofondov na marginalizované komunity novinkou, ktorá sa
dotýka najmä starostov a primátorov.
A
ko P. Pollák povedal agentúre SITA, obciam chce
umožniť v prvom rade
čerpať peniaze Európskej únie
na vysporiadanie pozemkov pod
osadami, výstavbu materských
škôlok a asistentov učiteľov. Pollák hovorí o základnom balíku
peňazí, ktorý ak obce neprijmú,
nedostanú sa k ďalším zdrojom.
Všetko je v štádiu rokovaní,
nič nie je isté, reaguje výkonný
podpredseda Združenia miest a
obcí Slovenska (ZMOS) Milan
Muška. Podľa neho nie je tento
návrh ani zlý, ani dobrý. Zatiaľ
sa k opatreniu združenie konkrétne vyjadrovať nechce. Jedno
však Muška podotkol, a to, že
by sa obce mali stať rovnocen-
ným partnerom v rozhodovaní o
týchto záležitostiach. Nie je podľa neho v poriadku, ak ostávajú
len v pozícii povinných osôb,
ktoré prijímajú rozkazy.
Pollák mestám a obciam vyčíta, že v mnohých prípadoch
využili peniaze z eurofondov
určených pre inklúziu Rómov
na celkom iné účely. Kompos-
toviská, námestia, cesty vo väčších mestách, to všetko sa platilo z fondov, i keď z toho reálne
nevyplynulo žiadne pozitívum
pre Rómov. Ako Pollák doplnil,
na pomoc komunitám pôjdu v
programovom období 2014 až
2020 peniaze hlavne z operačného programu Ľudské zdroje,
zamestnanosť a inklúzia v gescii
ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny. Z fondov Európskej únie by malo Slovensko na
inklúziu Rómov dostať minimálne tristo miliónov eur, hovorí
Pollák. Je to viac ako v minulom
programovom období, keď sme
dostali o tretinu menej.
(SITA)
z regiónov 19
Obecné noviny • 8. október 2013
Samosprávny deň v Prašníku
Združenie miest a obcí, región JE Jaslovské Bohunice už tradične v septembri (10. 9. 2013) zorganizovalo
svoj Samosprávny deň.
T
Položenie kvetov k pamätníku SNP na Prašníku.
Spoločná fotografia.
entoraz sa takmer 60
starostov a primátorov
regiónu stretlo v rekreačnom zariadení Dúbrava, Prašník. Cieľom
už tradičných „samosprávnych“
dní je neformálne stretnutie kolegov, výmena skúseností, šport a
súťaženie.
Účastníkov privítali a podujatie
otvorili Remo Cicutto, predseda
združenia, domáci starosta obce
Prašník Emil Škodáček a s pravidlami súťažného dňa všetkých
oboznámil Vlado Púčik, podpredseda ZMO.
Potom prítomní zástupcovia
samospráv regiónu položili kyticu
kvetov k pamätníku SNP, ktorý sa
nachádza priamo v areáli rekreačného zariadenia.
„ovplyvňovaniu“ poroty, každý
účastník určil poradie družstiev
na špeciálnom hodnotiacom hárku. Do úvahy sa brali chuť, vzhľad,
dobrá nálada...
Výsledky súťaže v grilovaní boli
nasledovné:
1. Dušan Daloš, Rakovice, Ivan Šiška, Borovce, Ľuboš Dekan, Bašovce
a Miroslav Michalčík, Dubovany
2. Marta Genčúrová, Trstín, Dagmar Jakubcová, Dolné Zelenice,
Viera Darivčáková a Horné Zelenice
3, Evka Hanusová, Vinohrady n/
Váhom, Roman Súkeník, Zemianske Sady, Tomáš Nemeček.
Víťazi boli, samozrejme, odmenení potleskom a malou odmenou.
Bez ocenenia však neobišli ani ďalšie zúčastnené družstvá – všetkých
Tento rok družstvá súťažili v grilovaní (v roku 2012 sa varil guláš).
Súťažilo 6 družstiev a grilovalo sa
„všeličo“: klobásy, mäsko rôzneho
druhu, baklažány, patizóny, farebné
zemiaky, dokonca i jablká, broskyne..., skrátka, všehochuť dobrôt. Súťažiaci prišli pripravení – mali grily,
náradie, množstvo surovín, nechýbali ani prílohy v podobe zeleninových šalátov, sterilizovaných dobrôt,
skrátka, množstvo práce nielen pri
grilovaní, ale aj s prípravou.
Vlaňajší výťaz Paľko Johanes
(Kátlovce) varil ako bonus špeciálny guláš a pani starostka Danka
Balážová (Suchá n/Parnou) upiekla „fajnový“ koláčik.
Účastníci mali neľahkú úlohy, a to určiť poradie družstiev.
Keďže organizátori chceli predísť
1. miesto.
2. miesto.
opásali krásne kuchárske zástery s
logom tohto podujatia.
Krásny, slnečný deň sa skončil
úspešne a organizátori už dnes
premýšľajú nad tým „čo sa bude
variť“ budúci rok.
Andrea BRIESTENSKÁ,
kancelária ZMO,
región JE J. Bohunice
3. miesto.
Mňam fest v Bánovciach nad Bebravou
Festival slovenských výrobkov a regionálnych dobrôt
ielen občania nášho
mesta, ale i ľudia zo širokého okolia Bánoviec
n/B prišli v sobotu 21. septembra
N
ganizátori usporiadať aj tretí. V
tomto roku založili neziskovú
organizáciu Mňam Fest, ktorej
členom je i mesto Bánovce n/B.
podporiť tretí ročník farmárskeho festivalu Mňam fest. Keďže
prvý i druhý Mňam fest zaujali
tisíce účastníkov, rozhodli sa or-
Autormi myšlienky farmárskeho
festivalu sú primátor mesta Bánovce n/B Marián Chovanec a
riaditeľ spoločnosti MVL Agro,
s. r. o., Štefan Petrík.
Mňam fest sa v Bánovciach n/B
stal tradíciou a na tretí ročník sa
zišlo viac ako 12 000 návštevníkov, čo svedčí o tom, že podujatie je obľúbené. Návštevníci tak
dali jednoznačne najavo, že im
potraviny z nášho regiónu chutnajú a slovenské domáce potraviny sú kvalitné a bezpečné.
Na tohtoročnom festivale sa
zúčastnil aj minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek
a poslanci VÚC Trenčín.
Program na námestí začal
sprievodom kočov po Námestí
Ľ. Štúra. Na dvoch pódiách sa
striedali rôzne folklórne a tanečné súbory a dychové hudby.
Počas dňa si návštevníci pochutnali na pečenom býku, grilovanej bánoveckej mliečnej kocke,
hríbových melencoch, držkovej
polievke, guláši, koláčoch i perkách a ďalších jedlách.
Atrakciou v tomto roku bola
súťaž vo výrobe klobás na traktorovej vlečke, výroba ovčích
hrudiek a varenie slivkového
lekváru, ktoré prilákali v hojnom počte účastníkov tohto
podujatia. Radosť mali i naj-
„chutné“ podujatie splnilo svoj
účel a už teraz sa mesto Bánovce nad Bebravou a slovenskí
poľnohospodári a potraviná-
menší účastníci podujatia, pre
ktorých boli pripravené detské
atrakcie a malá zoo s domácimi zvieratkami. Toto pekné a
ri pripravujú na štvrtý ročník
Mňam festu.
(mo)
prostredie
20 životné
8. október 2013 • Obecné noviny
Množstvo spracovaného odpadového
skla v SR nekleslo
Množstvo zhodnoteného odpadového skla na Slovensku počas 5 rokov trvania hospodárskej krízy kolíše,
ale ani raz nekleslo pod úroveň 60 000 ton za rok.
Z
namená to, že od
roku 2002, keď začal Recyklačný fond
podporovať zber a recykláciu odpadového
skla, sa úroveň jeho zhodnocovania zvýšila najmenej trikrát - v
roku 2002 sa ho zhodnotilo iba
18 000 ton. V SR sú v súčasnosti
vybudované dostatočné spracovateľské kapacity na odpadové sklo, a tak len minimálne
množstvá odpadového skla by
mali končiť na skládkach tuhého
komunálneho odpadu. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného
fondu Ján Líška.
„Triedený zber skla by sa mal
zaviesť do roku 2015 vo všetkých
obciach na Slovensku. V tom
istom roku by sa mala zvýšiť
príprava na opätovné použitie a recykláciu skla z odpadu z
domácností najmenej na 35 %
hmotnosti vzniknutých odpadov ročne. Zároveň by sa mala
zabezpečiť aj miera zhodnotenia
a recyklácie odpadov z obalov zo
skla na 60 %. Preto cieľom sektora skla Recyklačného fondu
je zefektívnenie systému triedeného zberu a recyklácie odpadového skla prostredníctvom
cielenej podpory. Tá bude zameraná najmä na budovanie dostatočných kontajnerových kapacít
v obciach a mestách, umožňujúcich oddelený triedený zber odpadu z bieleho a farebného skla.
Okrem toho aj obnova a budovanie nových zberných a separačných miest so zvyšovaním
ich kapacity a technického vybavenia. Rozvoj triedeného zberu
je možný len za aktívnej účasti
samospráv a rozhodujúcim prvkom v celom systéme bude aktívne zapojenie verejnosti - občanov. Informačná, osvetová a
propagačná činnosť je v tomto
systéme nevyhnutná. Treba však
vedieť aj to, že triedený zber skla
je pre obce stratový,“ konštatoval J. Líška.
Dodal, že v roku 2012 sektor
skla podporil 16 žiadostí sumou
771,69-tisíc eur. Triedený zber
a zhodnotenie odpadov sektor
podporil 487,08-tisícami eur. Z
účtu sektora bola v roku 2012
vyplatená suma 190,66-tisíc eur.
Od svojho vzniku v roku 2002
do augusta 2013 podporil fond
spolu 262 projektov v celkovej
hodnote 8,2 mil. eur. Dotácie
boli zamerané na podporu triedeného zberu skla, spracovanie
odpadového skla, propagáciu,
štúdie a informačné systémy. Z
celkového počtu projektov bola
na 19 jednokomoditných poskytnutá podpora 2,1 mil. eur
a na 243 viackomoditných projektov podpora viac ako 6,1 mil.
eur. Za obdobie 2002 – 08/2013
smeruje viac ako 90 % prostriedkov zo sektora skla Recyklačného fondu do zavedenia a zin-
tenzívnenia triedeného zberu v
mestách a obciach, vrátane jeho
konečného zhodnotenia.
,,Na Slovensku je najvýznamnejším spracovateľom odpadového skla Vetropack Nemšová,
s. r. o., ktorý recykluje hlavne
obalové a tabuľové sklo. Recyklačná linka v Nemšovej môže
ročne spracovať až 120 000 ton
črepov. Spracovávaním špeciálnych skiel - odpadového skla z
automobilov, lepených bezpečnostných a tvrdených skiel, skiel
s drôtenou vložkou a iných - sa
zaoberá Auto Glass Recycling,
s. r. o., Trnava, s prevádzkou v
Šelpiciach. Ročná kapacita linky tejto spoločnosti je približne
20 000 ton. Odhadom by mala
každý rok spracovať 2000 - 2500
ton autoskiel, zvyšok kapacity má voľný pre iné druhy skla,
vrátane možnosti spracovania
odpadového skla z triedeného
zberu,“ povedal J. Líška.
Medzi najzaujímavejšie podporené projekty zo sektora
skla Recyklačného fondu patrí
projekt spoločnosti Vetropack
Nemšová, s. r. o., podporený
sumou 663 878 eur na výstavbu triediacej linky, ktorá umožnila spracovanie maximálneho
množstva vykúpeného skla z
triedeného zberu v požadovanej kvalite. Ďalšie podporené
projekty sa týkali predovšetkým
triedeného zberu v mestách a
obciach. Vetropack Nemšová, s.
r. o., pri výrobe obalového skla
používa odpadové sklo z triedeného zberu v objeme 30 až
80 %, a to v závislosti od čistoty
vytriedeného skla. Obaly zo skla
sú v súčasnosti široko využívané
a použité sklo sa dá prakticky
neustále recyklovať. Využívanie
starých sklenených obalov pri
výrobe skla pritom šetrí nielen
prírodu - sklenená fľaša v prírode zostane takmer 4-tisíc rokov, ale tiež energiu na výrobu
nového obalu. Najhodnotnejšie
je pre výrobcov číre sklo, lebo sa
dá pridávať do všetkých druhov
skiel. Recykláciou skla sa ušetrí
veľké množstvo elektrickej energie, ale aj vstupné suroviny - piesok, vápenec, živec, ktoré sa tak
nemusia ťažiť.
Predpokladaný čistý váhový
podiel objemu skla v komunálnom odpade je maximálne 6 %
(zdroj: „Účasť obcí a miest pri
zhodnocovaní odpadu“). Tento
podiel bol získaný kvalifikovaným
odhadom dlhodobého monitorovania na vybraných zberových
územiach (5 rokov). Disponibilný objem skla v komunálnom
odpade na Slovensku počas posledných 3 rokov je na základe
váhového podielu 6 % v priemere
106 000 - 108 000 ton (ide o všetko sklo v komunálnom odpade).
Podľa sektora skla Recyklačného
fondu je úroveň triedeného zberu
a následnej recyklácie odpadového skla približne 60 % (ide o sklo
spracované vo Vetropack Nemšová, s. r. o., a Auto Glass Recycling,
s. r. o., Trnava). Predpokladaná
miera zhodnotenia vytriedeného odpadového skla by mala do
roku 2015 mierne rásť na úroveň
približne 70 000 ton/rok.
Hospodárska kríza tvrdo zasiahla aj triedený zber, ktorý
vždy bol pre obce stratový. Úlohou Recyklačného fondu preto
aj v najbližšej budúcnosti ostáva
podporovať mestá a obce príspevkami za vytriedené sklo,
ale aj dotáciami na zavedenie a
zintenzívnenie jeho triedeného
zberu. Od roku 2005 má však
fond každoročne k dispozícii čoraz nižšie finančné prostriedky,
ktoré môže použiť na tento účel.
Podľa novely zákona o odpadoch
(č. 733 z roku 2004) neplatia za
dovoz inak spoplatnených obalov, obalových materiálov alebo
výrobkov balených v takýchto
obaloch do Recyklačného fondu tí dovozcovia, ktorí v danom
kalendárnom roku splnia limity
zhodnotenia alebo recyklácie
odpadov z daného druhu obalov, stanovené nariadením vlády
Slovenskej republiky. Ročne tak
fondu chýba až 50 % zdrojov z
obdobia pred účinnosťou tohto
zákona.
(pl)
Kríza pribrzdila odbyt výrobkov z drviny
z opotrebovaných pneumatík
Situácia v oblasti spracovania, recyklácie a zhodnocovania opotrebovaných pneumatík na Slovensku je
pomerne priaznivá. Vývojové tendencie však nepriaznivo ovplyvňuje už 5 rokov trvajúca kríza, ktorá
znížila dopyt po gumenej drvine i hotových výrobkoch z nej.
O
potrebované pneumatiky sa v súčasnosti na Slovensku
zhodnocujú mechanickým spracovaním na drvinu, pyrolýznym
rozkladom bez prístupu vzduchu
a energetickým zhodnotením
– spaľovaním v cementárňach.
Kým zhodnocovacie kapacity sú
dostatočné, rezervy sú ešte v zbere opotrebovaných pneumatík.
Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.
,,V sektore opotrebovaných
pneumatík Recyklačného fondu
je situácia v oblasti spracovania, recyklácie a zhodnocovania
odpadu, vzhľadom na vytvorené recyklačné a spracovateľské
kapacity, priaznivá. K tomu vo
významnej miere prispel Recyk-
lačný fond posilnením kapacít
v oblasti mechanického spracovania a zhodnocovania odpadu
z opotrebovaných pneumatík.
V roku 2012 sektor opotrebovaných pneumatík podporil 11 projektových žiadostí, na ktorých sa
podieľal spolu s inými sektormi
fondu sumou 36,16-tisíc eur a z
účtu sektora bolo vyplatených
celkovo 34,79-tisíc eur. Triedený
zber odpadov sektor podporil
prostriedkami sumou 29,22-tisíc eur. Vzhľadom na to, že zber
opotrebovaných pneumatík zaostáva za ich spracovaním, bude
sektor opotrebovaných pneumatík koncentrovane pristupovať k
plošnému zvýšeniu ich zberu,“
konštatoval J. Líška.
Dodal, že naďalej pretrvávajú
problémy s internetovým obcho-
dom s pneumatikami, kde nie je
možné zachytiť dovozcu pneumatík na Slovensko, čo negatívne vplýva na výber recyklačných
poplatkov. Recyklačnému fondu
neustále z tohto dôvodu klesajú
príjmy z komodity opotrebovaných pneumatík a tým mu chýbajú zdroje na podporu zberu a
recyklácie tejto komodity.
,,Pokračujeme v budovaní celoslovenského
komplexného
systému nakladania s opotrebovanými pneumatikami, ale tento
rozvoj negatívne ovplyvnila hospodárska kríza, predovšetkým
znížením dopytu po hotových
výrobkoch z gumenej drviny.
Na Slovensku sú už zabezpečené
dostatočné spracovateľské a zvozové kapacity, preto Recyklačný
fond nepodporuje budovanie
ďalších spracovateľských kapacít
a zameriava sa na udržanie zberu opotrebovaných pneumatík a
na rozvoj konečného spracovania
gumenej a textilnej drviny pochádzajúcej z týchto pneumatík,“
povedal J. Líška.
Dodal, že fond sa v budúcom
období sústredí na koordinovanie vzájomnej spolupráce zberateľských firiem s recyklátormi.
Prinesie to zlepšenie komplexného systému zberu, zvozu a spracovania opotrebovaných pneumatík a podporí využitie drviny
z pneumatík pri výrobe nových
výrobkov.
Materiálovo sa pneumatiky
zhodnocujú predovšetkým v zariadeniach spoločností V.O.D.S.,
a. s., Košice v závode v Kechneci
a ETOP, a. s., Púchov, v ktorých
sa z opotrebovaných pneumatík
vyrábajú nové gumové produkty.
Pyrolýzne spracovanie pneumatík vykonáva firma DRON Sklady, s. r. o., Dunajská Streda.
Firmy V.O.D.S., ETOP a DRON
- Sklady podporil dotáciami Recyklačný fond.
Značná časť opotrebovaných
pneumatík sa však využívala či
doteraz využíva aj energeticky v
cementárňach ako zariadeniach
na spoluspaľovanie odpadov
(Holcim Slovensko, a. s., Rohožník, Považská cementáreň, a. s.,
Ladce, Cemmac, a. s., Horné Srnie). Skutočné čísla však nie sú k
dispozícii, pretože na Slovensku
chýba presný systém evidencie v
oblasti odpadov.
(pl)
samospráva 21
Obecné noviny • 8. október 2013
ÚMS odmieta požiadavky na ďalšie škrty
v rozpočtoch samosprávy
V hoteli Prédium vo Vrábloch sa 27. septembra uskutočnilo štvrté riadne zasadnutie prezídia Únie miest Slovenska.
H
lavnou
témou
bola konsolidácia
mestských financií
a návrh rozpočtu
verejnej
správy
na roky 2014 - 2016. Prezídium
ÚMS odmietlo požiadavky na
ďalšie škrty v rozpočtoch, lebo
takéto šetrenie na ľuďoch by sa
už týkalo základných služieb
pre občanov a normálneho fungovania miest. Mestá šetria od
vypuknutia krízy od roku 2009
a ich výdavky sú v tomto roku
len o 5 % vyššie ako v roku 2008.
Samospráva už tretí rok prispieva ku konsolidácii verejných financií prebytkom rozpočtového
hospodárenia, čím zlepšuje celkovú bilanciu a pomáha štátu.
Prezídium odmietlo sankcie, o
ktorých uvažuje ministerstvo financií za nereálne nastavené čísla šetrenia a konsolidácie.
Prezídium Únie miest Slovenska nesúhlasilo s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky
2014 - 2016. Nesúhlasilo najmä
s prebytkom hospodárenia samosprávy, s ktorým opäť počíta
štát. Nesúhlasilo ani s tým, že
zvýšenie platov učiteľov, o ktorom rozhodol štát, majú v budúcom roku pokryť samosprávy
z vlastných zdrojov. Prezídium
navrhuje rokovať o príspevku
samosprávy ku konsolidácii verejných financií v roku 2014 a
riešiť ho dohodou vlády SR a samosprávy.
Prezídium ÚMS predloží na
diskusiu s vládou SR návrh cen-
tier mestských regiónov, ktoré
boli identifikované na základe
dochádzky za prácou, na základe
školských spádových regiónov a
ďalších odborných kritérií. Únia
miest Slovenska navrhuje, aby
sa tieto centrá stali aj centrami
stavebných obvodov v rámci pripravovaného stavebného zákona, o čom bude diskutovať s ministerstvom dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja.
Prezídium zobralo na vedomie
informáciu o priebehu prípravy
Partnerskej dohody medzi EK a
SR na obdobie rokov 2014 - 2020
s tým, že oceňuje vyčlenenie finančných prostriedkov vo výške
5 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na rozvoj miest.
Únia miest pripraví svoj návrh na
čo najefektívnejšie použitie týchto prostriedkov, rovnako ako návrh mechanizmu na integrovaný
rozvoj mestských regiónov, ktoré
predstavujú partnerstvo medzi
mestom a jeho okolím.
Prezídium prerokovalo paragrafové znenie návrhu zákona o
miestnom poplatku na rozvoj,
ktorého cieľom je zaviesť príspevok investora na zabezpečenie
vyvolaných investícií v meste,
ktorý bude odstupňovaný podľa
veľkosti investície. Po jeho dopracovaní bude predložený na
rokovanie s Ministerstvom financií SR.
Prezídium sa vyjadrilo v rámci aktuálnej legislatívy k návrhu
volebných zákonov. Diskutovalo najmä o podmienkach volieb
do orgánov samosprávy obcí a
pripomienkach, ktoré zašle jednotlivým poslaneckým klubom
v NR SR.
Na programe prezídia bola aj
informácia o projekte, ktorý realizuje ÚMS spoločne s eSlovensko „Bezpečne do školy s Ovce.
sk“ v rámci MHD v Banskej
Bystrici a vo Zvolene a výzva
pre ďalšie mestá, aby sa zapojili
do prezentácie seriálu Ovce.sk v
prostriedkoch MHD. Prítomní
členovia prezídia schválili návrh Dohody o partnerskej spolupráci Únie miest Slovenska a
Zväzu stavebných podnikateľov
Slovenska.
Marián MINAROVIČ,
generálny sekretár ÚMS
Sociálny čin roka
Podpora rodín, rozvoj sociálnych služieb v prospech rodín s deťmi, prevencia a odstránenie rôznych negatívnych vplyvov
pôsobiacich na rodinu, predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine, ochrana práv detí a vytváranie podmienok pre pracovné
uplatnenie rodičov maloletých detí je súčasťou koncepcie rodinnej politiky na úrovni obcí.
M
inister
práce,
sociálnych vecí
a rodiny SR oceňuje plaketou za
sociálny čin roka
2013 obce, mestá, mestské časti,
neštátne subjekty, ktoré si objednala obec, za poskytovanie sociálnych služieb na podporu rodiny s
deťmi a za vykonávanie opatrení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie
vzniku krízových situácií v rodine
a na obmedzenie a negatívnych
vplyvov.
Ocenené môžu byť činy a aktivity, ktoré sa uskutočnili v roku 2013
bez ohľadu na to, kedy sa pred rokom 2013 začali realizovať.
Návrh na ocenenie môže podať:
- obec, mesto alebo miestna časť,
- samosprávny kraj,
- fyzická osoba,
- právnická osoba,
- občianske združenie,
- nezisková organizácia,
- nadácia,
- štátna organizácia,
- štátny orgán,
- podnikateľský subjekt,
- cirkevná organizácia.
Obec, mesto, miestna časť alebo neštátny subjekt objednaný
obcou, môže podať návrh aj na
vlastné ocenenie.
Ocenenie môže získať mesto,
obec, alebo iný subjekt objednaný obcou, ktorý vykonáva aktivity
podporujúce rodiny s deťmi.
Sociálne služby na podporu
rodín s deťmi:
- pomoc pri osobnej starostlivosti
o dieťa a podpora zosúlaďovania
rodinného života a pracovného
života
- zriadenie zariadenia dočasnej
starostlivosti o deti
- zriadenie nízkoprahového centra pre deti a rodinu
Opatrenia sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately
na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov:
- organizovanie, alebo sprostredkovanie účasti na programoch,
tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností
- organizovanie, alebo sprostredkovanie účasti na programoch a
aktivitách zameraných na predchádzanie sociálnopatologickým
javom
- sprostredkovanie kultúrnych,
záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí
- poskytnutie pomoci dieťaťu alebo rodičom pri riešení výchovných problémov alebo rodinných
problémov
- vykonávanie opatrení na obmedzenie pôsobenia nepriaznivých
vplyvov na rodinu.
Aktivity môžu mať dlhodobejší
charakter, t. j. vykonávali sa už aj
pred rokom 2013, alebo jednorazový charakter, t. j. aktivita bola
vykonaná v priebehu roku 2013.
Subjekt môže získať ocenenie aj za
viac uvedených aktivít.
Návrh musí obsahovať:
- názov subjektu a kontaktnú adresu,
- opis a charakteristiku vykonanej
aktivity na podporu rodiny s deťmi (najmenej jedna)
- obdobie, v ktorom bola aktivita
vykonávaná,
- počet rodín (detí), pre ktoré boli
aktivity vykonávané,
- dokumentáciu o aktivite (záznamy, fotodokumentácia, popis činností, výsledný efekt a podobne).
- Aktivita musí byť uskutočnená v
roku 2013, môže sa však začať uskutočňovať už aj pred rokom 2013.
Návrh treba podať do 19. 11.
2013.
Návrhy na udelenie ocenenia
za Sociálny čin roka 2013 je potrebné predložiť písomne na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny SR, sekciu sociálnej a rodinnej politiky, Špitálska 4, 816 43
Bratislava, alebo poslať na e-mailovú adresu: jana.kostanjevcova@
employment.gov.sk.
O udelení ocenenia za Sociálny
čin roka 2013 rozhoduje minister
práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky na základe
predloženého návrhu ním zriadenej komisie.
Pri hodnotení návrhov na udelenie ocenenia za Sociálny čin
roka 2012 komisia hodnotí predovšetkým:
* tvorivosť, efektívnosť a cielenosť aktivít vykonávaných pri
podpore rodinám s deťmi,
* kvalitu poskytovanej sociálnej
služby na podporu rodín s deťmi
a vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie
vzniku krízových situácií v rodine
a na obmedzenie a odstraňovanie
negatívnych vplyvov,
* vplyv aktivít na zlepšenie kvality života rodín s deťmi.
Minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky rozhodne o ocenení za Sociálny čin
roka 2013 v decembri 2013 na základe návrhu komisie a udelí štyri ocenenia v súlade s kritériami
hodnotenia.
Prihláška
na udelenie ocenenia ministra práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
za Sociálny čin roka 2013
Predkladateľ návrhu (názov, meno, adresa):
Názov obce, mesta alebo mestskej časti, kde sa vykonáva aktivita v rámci
sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku
krízových situácií v rodine a na obmedzenie a negatívnych vplyvov.
Adresa, kontakt a zodpovedná osoba za vykonávané aktivity.
Charakteristika cieľovej skupiny a sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi a vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a negatívnych vplyvov.
Cieľ vykonanej aktivity.
Opis vykonanej aktivity.
Prínos vykonanej aktivity.
Prílohy (dokumentácia o vykonanej aktivite):
22 kultúra
8. október 2013 • Obecné noviny
Príbehy zvonov v turčianskom regióne –
projekt odsúdený na úspech
Aj zvony majú aj svoje mená, pred prvým úderom srdca o plášť ich pokrstili, dali im meno a ľudia sa ich
naučili podľa mena a hlasu rozlišovať.
P
racovníci Turčianskeho kultúrneho strediska (TKS) v Martine
sa pred časom v úzkej
spolupráci so starostami a duchovnými oboch cirkví
(evanjelickej i katolíckej) podujali zmapovať a zdokumentovať
v regióne Turca historicky vzácne zvony, ale aj zvony ostatné nie síce so starobylou históriou,
ale zato s úprimným a ľudským
príbehom, s dobrou myšlienkou. Vznikol tak zaujímavý pro-
jekt, od začiatku „odsúdený“ na
úspech. Odhalil totiž smäd ľudí
bez rozdielu vyznania po poznaní histórie. A o zvonoch sa dosiaľ
hovorilo málo, alebo sa dokonca
nehovorilo a nepublikovalo vôbec nič.
Všetko sa začalo vlani
v Dražkovciach
Pilotným programom bol Príbeh zvonov uvedený v Dražkovciach v novembri 2012 v autorskom programe (scenár a réžia
riaditeľka TKS v Martine) a s
finančnou podporou zriaďova-
Kostol je ako studňa v záhrade,
ako slnko na nebi, ako srdce v tele
človeka. Kostol dáva dedine tvár.
Bez kostola by bola dedina len
zhlukom striech bez centra,
bez stredu.
„o svojich zvonoch, ktoré takmer
denne počujeme, nevieme nič“.
Spoznali nielen minulosť zvona
sv. Cyrila a Metoda, ale aj vzác-
ny 326-ročný zvon. Povzbudení
úspechom a príjemnými odozvami pustili sa pracovníci TKS
v Martine do mravčej práce. Nasledovalo odkrývanie tajomna na
zvonoch v kostole vo Valči, potom na zvonici vo Veľkom Čepčíne a tohtoročná jeseň už patrí
programom v evanjelických chrámoch v Necpaloch, Príbovciach a
v samotnom meste Martin.
Príbeh siedmich
necpalských zvonov
Priblížme si ostatný program z
cyklu podujatí – štvrtý v poradí:
susedných dedín a, samozrejme,
za účasti evanjelických farárov
Jozefa Havrilu a Milana Kubíka
i katolíckeho duchovného Miroslava Klimanta rozozvučali v
kostole evanjelickej cirkvi a. v. v
Necpaloch zvony. Ich hlahol vtiahol prítomných ihneď do deja.
Potom sa už takmer hodinu rozprávalo a spievalo len o nich – o
zvonoch.
Zvony sú symbolom kresťanstva. Preto sa aj v tomto programe (i v tých predtým) na začiatku pripomenul odkaz solúnskych
bratov, vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorí kresťanstvo priniesli
na naše územie.
V evanjelickom chráme privítal prítomných zborový farár
Jozef Havrila a potom už zazneli
prekrásne tóny piesní v podaní
evanjelického spevokolu. O zvonoch a o tom, aký k nim máme
vzťah my - deti dneška - porozprával František Záborský, amatérsky kampanológ. Program bol
starostlivo rozdelený tak, aby sa
prítomní mohli nerušene započúvať do histórie siedmich zvonov z oboch kostolov. A veruže
bolo o čom!
Hovorilo sa napríklad o vzácnom evanjelickom Chrámovom
zvone, ktorý bol vystavený pred
oltárom na veľkorozmernej fotografii. Odliali ho v roku 1897
vo firme Friedrich Seltenhofer a
synovia v Šoproni v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Je ťažký 400 kilogramov a naladený do akordu
F-dur. Vyniká ornamentmi, ktoré
vzbudzujú krásu a poukazujú na
veľké umelecké cítenie majstra
zvonolejára - Seltenhofer a jeho
synovia boli za Rakúsko-Uhorska dvorní cisárski a kráľovskí
zvonolejári!
Takmer 300-ročný
krásavec
teľa. Zaplnený kostol dával tušiť,
že tých, ktorí prišli, pritiahlo ono
magické slovo „zvon“ v názve
programu a uvedomenie si, že
V nedeľu 22.septembra 2013
sa za prítomnosti viac ako 200
obyvateľov obce Necpaly, divákov zblízka i zďaleka, starostov
Na plášti zvona je reliéf Kristus
Pán na kríži a nápis: VCHADZEJTE DO BRAN JEHO S
DIKČINENÍM A DO SÍNI JEHO
S CHVÁLAMI (Žalm 100, verš
4).
Katolíci v Necpaloch sa zas
môžu hrdiť zachovaným zvonom
baróna Ladislava Justha, ktorý už
296 rokov visí vo veži Kostola sv.
Ladislava v Necpaloch. Aj na fotografii pôsobil majestátne! Bol
odliaty v roku 1717. Žiaľ, meno
zvonolejára sa nezachovalo. Váži
takmer 300 kilogramov, ale srdce
má už novodobé, z dvadsiateho
storočia. Ladený je do akordu
Cis. V súčasnosti zvoní na elektrický pohon pomocou elektromotora.
Na plášti zvona sa nachádzajú
dva reliéfy: jeden znázorňuje letiaceho anjela s krídlami a druhý ukrižovaného Ježiša. Na ľavej
strane kríža je Panna Mária a na
pravej strane apoštol. Latinský
nápis na zvone pomohol tvorcom programu preložiť PhDr. Ľ.
Jankovič, PhD.: „Ján Balašovič
pre celé toto miesto dielom / s
svojich miláčikov...“ (záznam je
o necpalských zvonoch Cyrila a
Metoda a o Franklinovskom zvone). Aj zvony majú aj svoje mená,
pred prvým úderom srdca o plášť
ich pokrstili, dali im meno a ľudia sa ich naučili podľa mena a
hlasu rozlišovať...
prispením pre urodzených pánov Adama a Ladislava za pomoci ctihodného / dôstojného
otca, nie však všetkých, ktorí sa
hlásia k tejto farnosti roku Pána
1717 Justa. Bez nároku na odmenu hriechov našich si nespomínajúc ani pochybení nášho pána
prinášame obetu na hroby nielen
naše.“
V cirkevnej kronike rímskokatolíckej cirkvi na farskom úrade
v Turčianskom Petre z roku 1935
nachádza sa takýto zápis: „Na
kraji obce Necpaly vítali sme
zvony s procesiou. Mnohí veriaci ronili slzy radosti a hladkali si
svoje zvony, ako dávno čakaných
tole sú to vzácne stredoveké nástenné maľby - fresky, vyhlásené
za národnú kultúrnu pamiatku,
v evanjelickom kostole (bývalom
artikulárnom) je to zase vzácny
štyristoročný oltár – „turzovský“, ktorý sem premiestnili z
kaplnky Oravského zámku.
A tak bol program obohatený
o tento duchovný - ekumenický i historický rozmer. Cítili to
aj účinkujúci, autorka scenára
Zuzana Kmeťová a kampanológ - lektor František Záborský, recitátori Eva Potučková,
Adam Kmeť, Katarína Žiačiková, moderátorka Viera Hatarová, speváčka Elena Pospíšilová a
Kostoly plné vzácnych
pokladov
Oba kostoly v obci Necpaly,
takisto bohatej na históriu, sa
vyznačujú svojimi umeleckými
pamiatkami: v katolíckom kos-
kultúra 23
Obecné noviny • 8. október 2013
hudobník Ľubomír Ľahký. S textami do bulletinu, ktorý dostali
do rúk všetci prítomní, pomohol
Július Jarkovský a program doplnil spevokol evanjelického a. v.
cirkevného zboru v Necpaloch.
O krásne zábery zvonov sa postarali členovia fotoklubu Karola
Plicku – Ján Láclavík a Michal
Orlický a Vierka Majdulíková
doladila všetky detaily.
Podujatie sa uskutočnilo v
spolupráci s vedením obce Necpaly a jeho starostom Petrom
Majkom, evanjelickým a. v. farským úradom v Necpaloch a
vďaka finančnej pomoci z dotácie MK SR na rok 2013.
Mravčia práca ľudí
v zákulisí
Čo sa však skrýva pod názvom
hudobno-dramatického programu „Príbeh zvonov“?
Cesta zo zvonice až k uvedeniu hudobno-dramatického
programu nie je ľahká. Dnes už
majú v Turčianskom kultúrnom
stredisku vybudovanú databázu
a vedia (alebo aspoň tušia), kde
a na ktorej zvonici sa môže skrývať starý, historický zvon. Nasleduje vyjednávanie so starostom
obce a s miestnymi duchovnými,
aby dovolili zvonicu sprístupniť
na účely umývania zvonov. Nasleduje fotenie – naťahať techniku a zabezpečiť fotografa, ktorý
je ochotný štverať sa a fotiť v
nebezpečnej výške nebýva vždy
jednoduché. To, čo sa potom
deje na zemi, je už príjemnejšia práca. Vybrať zo záberov tie,
ktoré sa použijú na vyrobenie
veľkoplošných fotografií, spísať
texty odpísané z plášťov zvonov,
pozbierať v kronikách obecných
aj cirkevných informácie a zá-
pisy o zvonoch a dobe, v ktorej
boli odliate – to je už práca pre
metodikov a amatérskeho kampanológa, lektora F. Záborského.
Práce vrcholia prípravou textov
a fotografií do bulletinu (ktorý
sa vydáva pri uvedení každého
programu), vytlačením a zarámovaním fotiek a pri príprave
scenára. Osloviť treba recitátorov, hudobníkov a spevákov
i miestny spevokol v tej-ktorej
obci či farnosti, aby prispeli svojimi piesňami. Pripraviť scénu
a ozvučiť priestor, naaranžovať
fotografie, ozdobiť chrám... A
nezabudnúť: príbehy a faktografický materiál o zvonoch doplniť
tak v bulletine, ako aj v samotnom programe fragmentmi z
histórie obce a miesta, kde sa
zvony nachádzajú.
Stalo sa už dobrým zvykom,
že po skončení programu pozýva starosta alebo farár účinkujúcich na malé pohostenie, ktoré
zároveň slúži na zhodnotenie
podujatia, tvorcovia, účinkujúci
aj diváci povedia svoje dojmy.
Tie potom slúžia ako podnety na
vylepšovanie a vycibrenie budúceho uvedenia „Príbeh zvonov“
… a ten pokračuje.
A pokračovať bude, kým bude
trvať záujem ľudí o poznanie
histórie svojej obce, miesta, kde
sa narodili a kde žijú.
Zvon ma v sebe čosi mystické.
Jeho hlahol človeka sprevádza
životom. A človek? Človek odchádza a vracia sa. A možno je v
tom zakódovaný onen mystický
hlahol zvonov z detstva, ktorý
nás v pravý čas neomylne privádza k rodným prameňom...
Zuzana KMEŤOVÁ
Snímky: V. Majdulíková
Tajomstvá troch príbovských
zvonov
O necelý týždeň, po Príbehu zvonov v Necpaloch, zas rozozvučali zvony
v evanjelickom kostole v Príbovciach. Prítomní sa započúvali do programu,
v ktorom sa mali možnosť dozvedieť o svojich zvonoch niečo, čo doposiaľ
nevedeli.
Z
a prítomnosti evanjelického farára Mareka Szabóa a
farárky Zuzany Szaboóvej,
katolíckeho farára Štefana Barillu,
starostu obce Príbovce Jaroslava
Brzáka, ale i vzácnych hostí seniora Turčianskeho seniorátu ECAV
Mariána Kaňucha a predsedu
Žilinského samosprávneho kraja
Juraja Blanára sa v hodinovom
hudobno-poetickom programe
postupne odkryli tajomstvá troch
zvonov z roku 1926, ktoré visia na
zvonovej veži príbovského kostola, vysokej 36 metrov. Sú to najťažšie a najkrajšie zvony v okolí, s
prekrásnym ladením a hlasom.
V Slovanoch sa dodnes
zvoní ručne
Zvony sú zliate z bronzu, zo
zliatiny, ktorú vynašli pred 5000
rokmi. Zvukonosný bronz je pevný, ľahko sa zlieva, a je mimoriadne zvučný. Dokonale zliaty zvon
si zachová zvuk na jednu alebo aj
dve minúty. Na zvonoch sú spravidla nápisy, z ktorých sa dozvedáme nielen mená výrobcov, zvonolejárov, ale aj mená farárov a
hlavných cirkevných činovníkov,
richtárov, zemepánov, darcov, a
tiež rôzne citáty. Jedným z často
používaných v latinčine, a rovnako aj v slovenčine je: „Živých volám, mŕtvych oplakávam, blesky
lámem “.
V programe zaznelo mnoho zaujímavých informácií, napríklad:
„V roku 1926 mala evanjelická cirkev v Príbovciach tri zvony a fília
v Svätom Petre (Turčianskom Petre) mala jeden zvon. Počet zvonov
sa rozrástol až v roku 1934 o dva
zvony v novopostavenom kostole
vo fílii v Slovanoch. Mimochodom, tu sa dodnes zvoní na zvony
ručne, čo je mimoriadne vzácne a
chvályhodné!
Po zakúpení nových troch zvonov do kostolnej veže v roku 1926
bol cirkevným konventom a Kolomanom Benickým (Beniczkým)
odsúhlasený predaj starobylého
zvonu - Zvonu Benických z roku
1878, keďže jeho tón by neladil s
novými zvonmi. Zvon bol „nepo-
trebný a bol uložený na strážnici“.
Pokračovanie príbehu príbovských zvonov, odkrývanie tajomstiev zvonice, mimochodom,
so zachovaným a vzácnym vyše
400-ročným zvonom, bude koncom októbra v Kostole sv. Šimona
a Júdu v Príbovciach.
Program pripravil kolektív
pracovníkov Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine v
zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a
uskutočnil sa v spolupráci s evanjelickým a. v. farským úradom,
občianskym združením Nádej
človeka a vďaka finančnej pomoci
z dotácie MK SR na rok 2013.
Monika ONDRUŠOVÁ
Snímky: Rado Výbošťok
Tradičné matúšovské hodovanie
vo Vysokej nad Kysucou
Ako to už každoročne býva zvykom a tradíciou, aj tento rok sa v čase sviatku patróna farského Kostola sv. Matúša (21. septembra)
vo Vysokej nad Kysucou konali Matúšovské hodové slávnosti.
H
odové slávnosti, ktoré
trvali od 20. do 22. septembra otvorili v piatok
hasičskou tanečnou zábavou hasiči z DHZ Vysoká nad Kysucou.
Veľkým lákadlom bola najmä pre
strednú a staršiu generáciu hudobná skupina Albatros, ktorá v
sedemdesiatych rokoch patrila
medzi najpopulárnejšie hudobné
zoskupenia v regióne Kysúc. Svojím hudobným repertoárom, ktorý hrávala pred 32 rokmi, vytvorila úžasnú atmosféru a zabávala
zaplnenú sálu do skorých ranných
hodín. V programe skupiny vystúpil i bubeník Andrej Kampf,
známy zo súťaže Česko-Slovensko má talent. Jeho vystúpenie sa
nieslo v znamení neutíchajúceho
potlesku všetkých hostí.
Sobotňajšie popoludnie patrilo
ako tradične poľovníkom z poľovníckeho združenia Vysoká
nad Kysucou, ktorí potvrdili svoje
kvality a navarili na námestí opäť
vynikajúci guláš z diviny. Návštevníci tak mohli ochutnať túto
jedinečnú špecialitu a nazbierať
potrebné sily na program pod
názvom FEST ROCK VYSOKÁ,
ktorý odštartovala o 17. h hudobná skupina Body. V programe ďalej vystúpili skupiny K-Band, Mad
Frequency, Cells, Rakofski Reznici a Katapult. Hlavným hosťom
večera bola skupina Kabát Revival.sk, ktorá nezostala nič dlžná
svojej dobrej povesti a tí, čo prišli
si to určite aj patrične „užili“.
Vyvrcholením
hodového
trojdnia bola nedeľa. Už od 8.
hodiny si mohli návštevníci Matúšovských hodových slávností
pozrieť tradičný remeselnícky
jarmok. Výnimkou nebola ani
tento rok pestrá a bohatá ponuku
stánkov s „hodovým“ tovarom.
Hlavný nedeľňajší program sa
začal o 9.15 h slávnostným sprievodom, ktorý išiel od kultúrneho
domu do Kostola sv. Matúša, za
účasti starostu obce, poslancov
obecného zastupiteľstva, pracovníkov obce, členov DHZ Vysoká
nad Kysucou a DHZ Horný Kelčov, členov poľovníckeho združenia Vysoká nad Kysucou i členov
ďalších spoločenských organizácií, ktorých hudbou a spevom
sprevádzala ľudová hudba Muzička spod Grúňa. O 9.30 h sa
konala slávnostná „hodová“ svätá
omša v Kostole sv. Matúša.
Nedeľňajšie dopoludnie sa nieslo v duchu tradícií a folklóru. Za
účasti vzácnych hostí - poslanca
NR SR a starostu Starej Bystrice
Jána Podmanického a starostu
Makova Mariána Masnicu - vystúpil pred začiatkom kultúrneho
programu starosta Vysokej nad
Kysucou Anton Varecha. Prítomným zaželal príjemnú zábavu a
poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili o úspešný priebeh tohto-
ročných Matúšovských hodových
slávností.
V kultúrnom programe sa predstavila ľudová hudba Muzička
spod Grúňa spolu s FS Vysočanka, ktorá vystúpila s repertoárom
piesní, s ktorým účinkovala počas
svojho desaťročného pôsobenia.
Veľký obdiv a úspech zožalo aj
vystúpenie multiinštrumentalistu
a speváka Pavla Kužmu, ktorý sa
predstavil ako sólo spevák s piesňou Ej, hora, hora a v sprierovode
Muzičky spod Grúňa a cimbalistu Stanislava Palúcha s pásmom
bačovských piesní „Bojitki s Čornego“. Vrcholom programu bolo
vystúpenie FS Drevár z Krásna
nad Kysucou. Dokonalá choreografia, krásny spev a tanec v ich
podaní uchvátil všetkých prítomných. Veríme, že príjemné
spomienky na tohtoročné hody
ostanú ešte dlho v srdciach Vysočanov i všetkých návštevníkov
podujatia.
(var)
24 z regiónov
8. október 2013 • Obecné noviny
Žilinčania sa po dlhých rokoch opäť
dočkali novej Národnej ulice
Národnú ulicu slávnostne odovzdali do užívania verejnosti v pondelok 23. septembra.
Ž
ilinčania sa po dlhých
rokoch opäť dočkali reprezentatívnej „brány“
do historického centra
Žiliny, za ktorú by sa
nemuselo hanbiť žiadne európske
mesto podobnej veľkosti.
Ako pri odovzdávaní stavby
uviedol primátor Igor Choma,
k rekonštrukcii Národnej ulice
mesto pristúpilo zodpovedne a
navrhlo ju tak, aby o pár rokov nebolo znovu nutné riešiť havarijný
stav dlažby. Okrem dlažby sa zrekonštruovalo aj osvetlenie, lavičky,
odpadkové koše a iné doplnky pešej zóny, nezabudlo sa ani na vstup
do podchodu k železničnej stanici,
ktorého časť je v majetku mesta.
Rekonštrukcia pešej zóny sa začala obnovou inžinierskych sietí,
ako prvé v apríli opravovali rozvody Severoslovenské vodárne a
kanalizácie, a. s. (SEVAK), nasledovala Žilinská teplárenská, a. s.
a Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP). Po obnove inžinierskych sietí pristúpil zhotoviteľ
stavby – spoločnosť Cesty Nitra, a.
s., k samotnej rekonštrukcii pešej
zóny, ktorá zahŕňala zemné práce
pre elektroinštaláciu, kanalizačné
a vodovodné prípojky, technológie
obelisku, zhotovenie novej konštrukcie spevnených plôch pred
podchodom k železničnej stanici,
ďalej vyhotovenie vyrovnávajúcej
vrstvy, na ktorú sa pokladala dlažba s podsypom.
Do priemyselného
parku v Lipanoch
smerujú štyria
investori
Do priemyselného parku
vLipanoch v okrese Sabinov
smerujú štyri menšie domáce firmy, ktoré by mali
priniesť prácu dohromady
98 ľuďom. Dve z nich majú
záujem podnikať v oblasti
výroby elektrickej energie
z biomasy. Mali by vytvoriť
spolu 23 pracovných miest.
Ide o popradské spoločnosti
Repox, s .r. o.,
a BioLipany, s. r. o. , ktorým
už mesto vydalo územné
aj stavebné rozhodnutia
a mali by začať stavať do
troch týždňov. Ďalšie dve
firmy EUROBAU-JM, s. r. o.,
Orlov a Expresline, s. r. o.,
Poprad chcú podnikať v oblasti výroby palív. Pri týchto
projektoch práve končí fáza
EIA - posudzovania vplyvu
stavby na životné prostredie. Spoločnosti by mali
zamestnať 75 ľudí.
(SITA)
Žulovú dlažbu z dôvodu výhodnejšej ceny objednali a prepravili
z Číny. Dlažba s protišmykovou
úpravou má rozmery 50x50x6 cm
a položená je na celkovej ploche
4500 m² v troch farebných odtieňoch. Základom je bledošedá,
doplnená šedou a tehlovošedou,
všetko usporiadané do základnej grafickej bunky, opakujúcej
sa v modulovej skladbe. Súčasťou dlažby je úprava pre vedenie
zrakovo postihnutých občanov.
Uvedené množstvo použitej žuly
predstavuje 270 m³ materiálu,
ktorý dodávateľ doviezol v 29 lodných kontajneroch.
Pešia zóna je doplnená objektmi mobiliáru – lavičkami,
parkovým sedením, odpadkový-
mi košmi, pitnými fontánkami,
stojanmi na bicykle, orientačným
systémom, zahradzovacími stĺpikmi a ochrannými mrežami ku
stromom. Súčasťou funkčného a
dispozičného riešenia je aj nové
osvetlenie – celkovo 13 stožiarových svietidiel doplnených dvojicou bodových svietidiel pre smerové nasvietenie fasády domov.
Osvetľovacie stožiare sú doplnené
osvetľovacími telesami priamo
v dlažbe. Celý systém osvetlenia
je doplnený podsvietením stromoradia pri vstupoch na ulicu a
v krížení Národnej ulice a Ulice
Jána Milca. Autorom projektovej
dokumentácie je Ing. arch. Ľubomír Kružel.
Na vynovenej Národnej uli-
ci nebudú drevené terasy, môžu
tu byť umiestnené len slnečníky
– tak, ako to už platí na Mariánskom námestí. Ťažké vozidlá by sa
tam mali objavovať iba vo výnimočných prípadoch a zásobovanie bude riešené z okolitých ulíc a
dvorov mimo Národnej ulice.
Rekonštrukcia Národnej ulice
sa uskutočnila verejnou súťažou s
elektronickou aukciou. Zúčastnilo
sa na nej 9 uchádzačov a došlo k
úspore 189 000 € oproti projektovanej cene. Vysúťažená cena
celého diela bola 632 500 € bez
DPH (759 000 € s DPH), z čoho
dodávka žulovej dlažby vrátane
pokládky predstavuje 265 000 €.
Táto elektronická aukcia bola prvá
svojho druhu na stavebné práce v
meste Žilina.
Okrem vyčlenených financií z
rozpočtu mesta sa na financovaní
rekonštrukcie podieľali so sponzorskými finančnými príspevkami
aj právnické a fyzické osoby, ktorým život v meste nie je ľahostajný.
Spolu 53 darcov prispelo na rekonštrukciu Národnej ulice sumou
24 884,51 €, za čo im patrí veľké
poďakovanie, pretože tým pomohli
nielen Žilinčanom, ale všetkým
tým, ktorí denne prechádzajú po
jednej z najznámejších ulíc nášho
mesta. Ich mená sú zvečnené priamo na Národnej ulici na obelisku.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
Informácie, vizualizácie a fotogalériu obnovy Národnej ulice
nájdete na stránkach Mesta Žilina
v rubrike „Čo sa v Žiline urobilo“
v článku: Rekonštrukcia Národnej
ulice.
Do dobrovoľníckych aktivít sa zapojili
stovky ľudí
Do týždňa dobrovoľníctva sa v Banskobystrickom kraji zapojilo 1272 ľudí, ktorí odpracovali
4026 hodín. Na sprievodných podujatiach sa zúčastnilo ďalších viac ako 1000 ľudí.
O
d pondelka 16. septembra
do soboty 21. septembra
ľudia v Banskej Bystrici a
ďalších mestách Banskobystrického kraja mali možnosť spoznať
svet dobrovoľníctva a stať sa jeho
aktívnou súčasťou.
Počas celého týždňa sa mohli zúčastniť na dňoch otvorených dverí
v organizáciách, diskusiách o dobrovoľníctve a konkrétnych dobrovoľníckych aktivitách, ktoré pre
nich pripravilo 61 organizácií.
Týždeň dobrovoľníctva slávnostne odštartoval spolu s Európskym
týždňom mobility 16. septembra
o 15. h na Námestí SNP za účasti
primátora Banskej Bystrice Petra Gogolu a ďalších významných
hostí. Pre návštevníkov bol pripravený nielen zaujímavý kultúrny program, ale aj tvorivé dielne a
prezentácia činnosti organizácií na
Veľtrhu neziskových organizácií.
Do organizácie aktivít v Týždni
dobrovoľníctva sa zapojili mimovládne organizácie, organizácie
zriadené samosprávou, materské a
základné školy a neformálne skupiny. Ľudia, ktorí chceli spoznať
konkrétne organizácie, ich služby
a dobrovoľnícke programy využili možnosť navštíviť ich počas dní
otvorených dverí. Tí, ktorí sa chceli
dozvedieť niečo viac o dobrovoľníctve na Slovensku a v zahraničí, sa zúčastnili na diskusiách o
dobrovoľníctve. Jednotlivci, ktorí
chceli spoznať svet dobrovoľníc-
tva na vlastnej koži a pridať ruku
k dielu, sa zapojili do čistenia verejných priestorov, skrášľovania
interiérov a exteriérov zariadení a
organizácií, maľovania, zbierania
odpadkov, ale aj do organizovania
športových aktivít pre ľudí so zdravotným postihnutím, prechádzok
a spoločenských hier so seniormi,
pomoci v rámci administratívnych prác či komunitných aktivít.
Týždeň dobrovoľníctva ukončila
záverečná párty, ktorá sa konala
21. septembra v Záhrade - Centre
nezávislej kultúry.
„Týždeň dobrovoľníctva sa v
Banskobystrickom kraji konal
prvý raz a výsledky svedčia o tom,
že táto regionálna aktivita má zmysel. Na jednej strane zviditeľňuje
dobrovoľníctvo, ale aj organizácie
a jednotlivcov, ktoré pomoc dobrovoľníkov potrebujú, a na druhej
strane dokazuje, že venovať čas,
energiu a svoje vedomosti a schopnosti bezplatne v prospech iných
môže každý z nás. Som rada, že
tento rok sa do podujatia veľmi
aktívne zapojili aj materské a základné školy a ukázali, že aj tu má
pomoc dobrovoľníkov význam,“
uviedla koordinátorka banskobystrického centra dobrovoľníctva
Alžbeta Brozmanová Gregorová.
Centrum dobrovoľníctva pôsobí v
banskobystrickom regióne od roku
2000.
(ts-cd)
z regiónov 25
Obecné noviny • 8. október 2013
Rača podala šesť projektov, s ktorými
sa uchádza o európske peniaze
Na prerozdelenie čaká 14,067 milióna €, o túto sumu sa uchádza 5 mestských častí a 3 okresné mestá,
celkové číslo podaných projektov sa blíži k päťdesiatke.
S
ocio-ekonomickou analýzou, ktorú dalo vypracovať hlavné mesto, sa v
roku 2012 naša mestská
časť, ako jedna zo šiestich
bratislavských MČ, stala oprávnenou čerpať finančné prostriedky v
rámci operačného programu Bratislavský kraj, opatrenie 1.1 Regenerácia sídiel, pod názvom Integrovaná stratégia rozvoja mestských
oblastí. Po všetkých zmenách podmienok, hodnotení a termínov v
priebehu ostatných 16 mesiacov,
riadiaci orgán, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, stanovil termín na
ukončenie výzvy 2. október 2013.
Na prerozdelenie čaká 14,067 milióna €, o túto sumu sa uchádza 5
mestských častí a 3 okresné mestá,
celkové číslo podaných projektov
sa blíži k päťdesiatke.
Naša mestská časť podala 6 projektov, spolu v sume 2622-tisíc €
oprávnených výdavkov. Pomerne
prísne a náročné podmienky v
rámci povinnej oblasti „regenerácia sídiel“ spĺňa projekt „Regenerácia verejného priestranstva – Karpatské námestie“, v rámci ktorého
je naplánovaná úprava verejného
priestranstva predláždením chodníkov a spevnených plôch, výmena parkového mobiliáru, doplnenie architektonického mobiliáru
(pergola, opory pre vinič), obnova
verejnej zelene, vybudovanie multifunkčného ihriska s celoročným
využitím a rekonštrukcia verejného osvetlenia. V rámci povinnej
tematickej oblasti podpora škôl
a školských zariadení a zariadení
sociálnych služieb sme vypracovali a podali 5 projektov. Tri z nich
sa týkajú obnovy materských škôl
– na Tbiliskej, Plickovej a Gelnickej ulici a jedna obnovy základnej
školy na Tbiliskej ulici. Obnova
zahŕňa najmä aktivity smerujúce k
zvyšovaniu energetickej hospodárnosti budov (výmenu okien, dverí,
zateplenie budov, obnovu fasád
budov, v jednom prípade zateplenie strechy), ďalej je to výmena zariaďovacích predmetov, vzduchotechniky, výmena elektroinštalácie,
vodovodných a kanalizačných rozvodov, vybudovanie bezbariérových vstupov a v prípade materskej
školy na Gelnickej ulici aj rozšírenie kapacity MŠ o 50 miest.
Šiestym projektom je vybudova-
nie zariadenia sociálnych služieb
– Denný stacionár pre seniorov v
priestoroch bývalých jaslí na Plickovej ulici. Aktivity zahrnuté v
tomto projekte predstavujú stavebné úpravy, opravy podláh a stropov,
zrekonštruovanie kanalizácie a rozvodov vody, výmenu zariaďovacích
predmetov v sociálnych priestoroch, výmenu rozvodov elektroinštalácie a svietidiel, výmenu okien,
dverí, zateplenie budovy (obvodový
a strešný plášť) a výmenu zdroja
tepla. Súčasťou je aj rekonštrukcia
vonkajších priestorov pre pobyt seniorov a súvisiace terénne a sadové
úpravy.
Račania už iste zaregistrovali, že
na dvoch budovách, ktoré sú predmetom projektov, sa práce už uskutočňujú a financujú sa z úveru, kto-
rý mestská časť prijala v roku 2012.
V prípade úspešného vyhodnotenia
projektov a uzatvorenia zmlúv o nenávratnej finančnej pomoci, môžu
byť vynaložené finančné prostriedky na tieto práce refundované a použité na iné investičné akcie plánované na ďalšie obdobie.
Podľa informácií, ktoré v súčasnosti máme k dispozícii, hodnotenie projektov by malo byť ukončené
v závere tohto roka.
Viacmesačná príprava týchto projektov bola náročná, ale všetci veríme, že o niekoľko mesiacov budeme
môcť prezentovať, že nebola márna
a že budeme podpisovať zmluvy o
nenávratnej finančnej pomoci.
Ing. Jana PEŠKOVÁ,
prednostka miestneho úradu
Bratislavská župa vybudovala dvanásť nových
priechodov pre chodcov
Bezpečnosť chodcov na cestách II. a III. triedy, ktoré patria Bratislavskému kraju, zvýšia nové inteligentné priechody pre chodcov.
V tomto roku sa prioritne budovali na najfrekventovanejších cestách v regióne – štyri v Pezinskom, štyri v Seneckom a štyri
v Malackom okrese.
I
de o pilotný projekt a v budúcom roku, uviedol župan Pavol
Frešo, budú vo výstavbe inteligentných priechodov pre chodcov
pokračovať. Okrem toho župa maľuje vodorovné dopravné značenie
a všetky ďalšie priechody pre chodcov na krajských cestách.
Už samotné priechody pre chodcov sú výrazné, nasvietené zvrchu,
pričom osvetlenie má intenzitu
8-tisíc lumenov, teda ako jasný
biely deň. Svetlá sa automaticky
zapnú, akonáhle príde chodec k
priechodu, zároveň sa rozsvietia aj
diódové svetlá zabudované vo vozovke a výstražné zvislé dopravné
značenie. Zariadenia sú napojené
na obecné osvetlenie a ich spotreba
je minimálna, keďže ide o diódo-
vú technológiu. Náklady na jeden
priechod sú približne 15-tisíc €.
Župa vyberala lokality podľa
toho, kde je bezpečnosť chodcov
najviac ohrozená, a vychádzala
aj z dopravných štatistík nehodo-
vosti. Pri výbere lokalít spolupracovala s okresnými dopravnými
inšpektorátmi v Pezinku, Senci a
Malackách. Na základe obhliadok
sa skonštatovalo, že viaceré vodorovne a zvisle vyznačené priechody pre chodcov na cestách II. a III.
tried v obciach BSK nie sú bezpečné (ukončenie priechodu do
priekopy, na parkovisko, do vjazdu, do križovatky a pod.) a treba
vykonať väčšie stavebné úpravy.
V okres Pezinok pribudli nové
priechody v obciach Šenkvice,
Budmerice, Častá aVinosady, v
okrese Senec v Novej Dedinke,
Tomášove, Moste pri Bratislave
a Čataji, v okrese Malacky vybudovali dva nové priechody v Malackách a po jednom v Gajaroch a
Lozorne.
(bsk-tyš)
Bratislavský Modrý kostolík
oslavuje storočnicu
J
eden z významných symbolov Starého Mesta, Kostol sv.
Alžbety, známy aj ako Modrý
kostolík, oslavuje významné jubileum. Bol vysvätený pred sto rokmi, presne 11. októbra 1913. Pri
tejto príležitosti pripravila mestská
časť Staré Mesto od 11. do 13. októbra trojdňové oslavy „Tri dni so
svätou Alžbetou“, ktorými ožije
okolie Modrého kostolíka aj Šafárikovo námestie. Okrem toho sú
plánované ďalšie významné aktivity ako čiastočná rekonštrukcia
portálu sv. Alžbety Uhorskej, či
putovná výstava o diele architekta
Ödöna Lechnera.
Základný kameň kostolíka postavili v roku 1909 a už o štyri roky
bol vysvätený. Oslavy Tri dni so
svätou Alžbetou sa začnú v piatok
11. októbra, o 18. h svätou omšou.
V sobotu bude rušno najmä na Šafárikovom námestí, kde sa o 10. h
začne prvý ročník Staromestského vínneho trhu, na ktorom budú
svoje produkty ponúkať prvotriedni domáci, ale aj zahraniční vinári
z Českej republiky, Maďarska, Rakúska a Francúzska. V hudobnom
programe, ktorý potrvá celý deň,
sa predstavia C. a k. dychový ko-
morný festival či vynikajúci Vlado
Vizár Jazz Quartet. Oslavy vyvrcholia v nedeľu o 11. h slávnostnou
omšou za účasti bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského.
Šafárikovo námestie bude aj posledný deň patriť trhu - od 10. do
16. hodiny sa tu uskutoční Staromestský charitatívny trh sv. Ažbety, kde sa predstaví viac ako desať
charitatívnych organizácií.
Samospráva bratislavského Starého Mesta z vlastnej iniciatívy
pripravila pri príležitosti 100. výročia Kostola sv. Alžbety projekt
osláv, ktorým sa uchádzala o grant
z Medzinárodného vyšehradského fondu a podarilo sa jej získať
12 000 eur. Projekt sa uskutočnil
v rámci cezhraničnej spolupráce
s Maďarskom a Rakúskom.
Alexandra OBUCHOVÁ,
hovorkyňa MČ
politika
26 sociálna
8. október 2013 • Obecné noviny
Zariadenie v Likavke sa zaradilo medzi
špičkových poskytovateľov sociálnych
služieb
Práce na rekonštrukcii domova dôchodcov a domova sociálnych služieb sa začali v roku 2011 a ukončili sa
v júli 2013. Celková hodnota projektu dosiahla takmer 2,6 milióna eur.
D
omov dôchodcov a
Domov sociálnych
služieb
Likavka
(DD a DSS Likavka)
(v zriaďovateľskej
pôsobnosti ŽSK) sa po kompletnej rekonštrukcii zaradil medzi
najkvalitnejších poskytovateľov
sociálnych služieb nielen v kraji, ale aj na Slovensku. Žilinská
župa ako zriaďovateľ pristúpila
k jeho kompletnej rekonštrukcii
na základe úspešného čerpania
eurofondov z Regionálneho operačného programu (ROP) v projekte s názvom „Stavebné úpravy
a zateplenie DD, DSS Likavka“.
Práce na rekonštrukcii sa začali už v roku 2011 a ukončili sa v
júli 2013. Celková hodnota projektu sa vyšplhala na takmer 2,6
milióna eur. Piatimi percentami
sa na financovaní podieľal ŽSK,
čo predstavuje sumu viac ako
127-tisíc eur.
„Dnes máme možnosť vidieť
reálne výsledky úspešného a
efektívneho čerpania finančných
prostriedkov z eurofondov. V
praxi to znamená ďalšie z množstva zariadení v správe ŽSK, kto-
V zariadení
pre seniorov
postavili novú
kotolňu
V Domove sociálnych
služieb a v Zariadení
pre seniorov na Komenského ulici v Medzilaborciach by mali
už túto zimu ušetriť na
kúrení. Mesto Medzilaborce, ktoré je zriaďovateľom zariadenia, tu
postavilo novú kotolňu
za viac ako 31 400
eur. Mesto očakáva
úsporu nákladov na
vykurovanie minimálne 21 600 eur ročne,
čo zabezpečí skorú
návratnosť celej investície. Realizátorom
stavby bola spoločnosť
Merga, s. r. o. Domov
sociálnych služieb je
verejným poskytovateľom sociálnych služieb. Prevádzkuje ho
nezisková organizácia
Kamjana, ktorej zriaďovateľom je mesto
Medzilaborce. Žije tu
28 klientov.
(SITA)
ré sa chopilo možnosti skvalitnenia poskytovania svojich služieb
pre verejnosť a zlepšenia pracovných podmienok pre svojich zamestnancov. Nezanedbateľným
prínosom pre liptovský región je
vytvorenie aj 35 nových pracovných miest najmä na zdravotníckom úseku zariadenia,“ uviedol
predseda ŽSK Juraj Blanár.
Zateplením objektov zariadenia sa znížila ich energetická náročnosť a nadstavbou objektu sa
vytvorilo 14 obytných buniek, z
toho 10 pre osoby s obmedzenou
schopnosťou pohybu, vrátane kuchynky s jedálenským výťahom a
jedálne. Dobudovali sa sociálne
zariadenia, terapeutická a rehabilitačná miestnosť spolu s dennou
miestnosťou a evakuačný lôžkový
výťah. Pribudlo špecializované
oddelenie poskytujúce starostlivosť pre psychicky postihnutých
ako aj rozšírenú starostlivosť. Bezbariérovosť v objektoch vyriešili
osadením lôžkového výťahu pre
osoby s obmedzenou schopnosťou
pohybu. Celé zariadenie má nové
vnútorné vybavenie a zlepšenie
dohľadu a opatery je podporené
nainštalovanými informačno-komunikačnými technológiami. Tie
umožňujú poskytovať kvalitný
systém permanentnej dezinfekcie,
monitoring ťažkých prípadov a
celej prevádzky. V neposlednom
rade tak zefektívňujú komunikáciu medzi zamestnancom a
klientom. „Rekonštrukcia ponúka
úplne nové možnosti starostlivosti o znevýhodnených občanov v
našom regióne. Výsledkom projektu je aj rozšírenie predmetu
činnosti o nové služby zariadenia
s momentálnou kapacitou 251
klientov. Okrem toho zariadenie
ponúka aj odľahčovaciu službu v
podobe jedálne, ktorú môžu využívať dôchodcovia a zdravotne
ťažko postihnutí obyvatelia Likavky,“ dodala riaditeľka DD a DSS
Likavka Dagmar Švecová.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
V dunajskostredskej Seniori majú
nemocnici majú nový za sebou už tretí
mamograf
ročník župnej
olympiády
Do DSS Rosa si prišli zmerať sily aj seniori
zo Stredočeského kraja. Pätnásť družstiev súťažilo
vo viacerých disciplínach.
V
P
redseda Trnavského samosprávneho kraja (TTSK)
Tibor Mikuš, predseda
predstavenstva Nemocnice s poliklinikou (NsP) Dunajská Streda,
a. s., a podpredseda TTSK József
Kvarda, člen dozornej rady Péter
Pázmány a riaditeľ NsP Dunajská Streda, a. s., Zoltán Horváth
26. septembra v priestoroch nemocnice slávnostne odovzdali
do užívania digitálny mamograf
v hodnote 188 160 eur. Zakúpili
ho vďaka programu Cezhraničná
spolupráca Maďarská republika –
Slovenská republika v spolupráci s
hlavným partnerom Mátrai Gyógyintézet. Nie je to jediný projekt
financovaný z tohto programu
- nemocnica už zakúpila ergometer, EKG prístroj a defibrilátor v
celkovej hodnote 21 176 eur a v
rámci projektu Prevencia aj mobilný USG prístroj v hodnote 84
000 eur.
V rámci jednotlivých projektov
sa konali aj semináre zamerané na
diagnostické metódy pre odbory
rádiológia a kardiológia.
Text a snímka:
Ivan KRAJČOVIČ
sobotu 21. septembra sa
konal v poradí už tretí
ročník športového podujatia pre seniorov zo zariadení v
pôsobnosti bratislavskej župy a
hlavného mesta.
„Z olympiády sa stáva pekná
tradícia a mňa veľmi teší, že aj
tento rok prejavili záujem mnohé družstvá. Naši seniori sa zoznámili s novými priateľmi zo
Stredočeského kraja. Spoluprácu
s ním chceme rozvíjať okrem sociálnej oblasti aj v oblasti zdravotníctva, športu či kultúry,“
povedala podpredsedníčka BSK
Gabriella Németh.
Župná olympiáda seniorov sa
tento rok uskutočnila v Domove sociálnych služieb pre deti a
rehabilitačnom stredisku ROSA
na Patrónke. Zasúťažili si na nej
seniori z Domova sociálnych
služieb a zariadenia pre seniorov Rača, z DSS a ZPS Pezinok, z
Ružinovského domova seniorov
Bratislava, z Domova pri kríži,
Bratislava, z mestskej časti Bratislava-Rača, prišli aj seniori z
Mestského centra sociálnych služieb Modra, z MČ Bratislava-Nové Mesto či Petržalky, ďalej seniori zo Senca, z DSS a ZPS Kaštieľ,
Stupava, z Domova jesene života,
Bratislava, z Krajskej organizácie
Jednoty dôchodcov na Slovensku
v Bratislave, Domova seniorov
Lamač, seniori z Centra Rožmitál pod Třemšínem v Českej republike aj seniori z bratislavskej
Karlovej Vsi.
Súťažiaci si zmerali sily v štafetovej chôdzi, petangu, hode granátom, kope do bránky, hode do
koša aj v hode šípkami. Zahrali si
florbal a ruské kolky, riešili hlavolamy a zdolávali aj prekážkovú
dráhu.
(rac)
sociálna politika 27
Obecné noviny • 8. október 2013
Nadácia SOCIA pripravila
už štvrtý ročník kampane
Staroba sa nás dotýka
Prostredníctvom verejnej zbierky Lienka pomoci chcú podporiť rozvoj terénnych
a ambulantných služieb pre odkázaných seniorov.
K
ampaň nadácie SOCIA s názvom Lienka sa stará má ambíciu osloviť verejnosť
všetkých vekových
kategórií. Mladším priblížiť realitu starnutia ako prirodzeného
procesu, strednej generácii pripomenúť zodpovedný prístup
k seniorskému veku svojich rodičov a aj svojej vlastnej budúcnosti a seniorov zas povzbudiť a
motivovať k aktívnemu prístupu
k životu.
STARÁ/STARÁ sa – dve rovnaké slová s rôznym významom
a predsa spolu veľmi úzko súvisia. Touto hrou so slovami
chce nadácia SOCIA pritiahnuť
pozornosť k seniorom, ktorí sú
odkázaní na našu pomoc. „Kto
sa postará o starých ľudí?“ je základná otázka štvrtého ročníka
kampane Staroba sa nás dotýka.
Tento rok si pomohli jedným z
dôkazov, že pribúdajúce roky sa
dotýkajú každého – šedinami.
Strieborné vlasy ako symbol seniorského veku, ktoré automaticky
vzbudzujú úctu. Aj preto známe
osobnosti nechali profesionálov
starať sa o ich vlasy, aby ukázali,
že im na senioroch záleží.
Prístup k opatrovateľským
službám je v súčasnosti zdĺhavý
a komplikovaný, predovšetkým
však veľmi finančne nákladný.
Aj preto nadácia SOCIA organizuje verejnú zbierku LIENKA
POMOCI, prostredníctvom ktorej podporuje rozvoj terénnych
a ambulantných služieb pre od-
kázaných seniorov. Tento rok sa
verejná zbierka Lienka pomoci v
uliciach miest s pomocou dobrovoľníkov konala 4. októbra.
Partnerstvo s telekomunikačnými operátormi už druhý rok
umožňuje uskutočňovať aj mobilnú zbierku. SMS v hodnote 2
€ možno poslať na číslo 823 až
do konca roka. Zbierku možno
podporiť aj ďalšími spôsobmi
– cez darcovský portál dakujeme.sk, do označených pokladničiek alebo vkladom na účet
číslo 2621828221/1100. Tieto
možnosti budú k dispozícii až
do 31. 3. 2014. Zákazníci spoločnosti Orange, a. s., môžu
podporiť zbierku LIENKA POMOCI sumou 1 € odovzdaním
starého mobilu v jej predajniach
Prístav nádeje oslávil rok
svojho pôsobenia benefičným
podujatím
Súčasťou podujatia bolo aj oceňovanie za dobrovoľnícku činnosť Zrnká
pomoci a jedinečná módna prehliadka spoločenských šiat pod názvom
Elegancia bez hraníc.
P
rimátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola prevzal záštitu nad benefičným podujatím Žijeme spolu, ktoré 1. októbra
zorganizovalo v priestoroch radnici
občianske združenie Prístav nádeje
pri príležitosti 1. výročia chránenej
kaviarne s knižnicou Prístav.
Benefičný koncert, na ktorom
vystúpila speváčka Kristína, má
za cieľ upozorniť na všetky typy
predsudkov, najmä však voči telesne postihnutým ľuďom. Súčasťou
podujatia bolo aj oceňovanie za
dobrovoľnícku činnosť Zrnká pomoci a jedinečná módna prehliadka spoločenských šiat pod názvom
Elegancia bez hraníc. Všetky modely predvádzali ľudia na invalidných vozíčkoch Ako uviedla laureátka Ceny primátora za rok 2012,
predsedníčka OZ Prístav nádeje
Marcela Václavková Konrádová,
ona sama, ako osoba s hendikepom, sa stretáva s rôznymi postojmi spoločnosti. „Aj preto som sa
s prístavákmi – ľuďmi s rôznym
druhom zdravotného postihnutia,
rozhodla priniesť takú spoločenskú udalosť, ktorá vytvorí ideálny
priestor na otvorenosť a rovnosť.
Ľudí s hendikepom je, žiaľ, medzi
nami dosť. Choroba a úrazy číhajú na každom kroku a nezáleží ani
na veku, ani na pohlaví. Je však len
málo ľudí, ktorí sú so sebou a svojou životnou situáciou vyrovnaní
natoľko, aby sa dokázali postaviť
pred publikum,“ uviedla M. Václavková Konrádová a dodala, že
kritériom pri výbere účinkujúcich
nebola fyzická krása a dokonalé
miery, ale vnútorná vyrovnanosť,
chuť a odvaha.
„Ľuďom, ktorí sa dostali do ťažkej životnej situácie a v dôsledku
svojej choroby a zranenia nemôžu
žiť plnohodnotným životom, je v
našom okolí veľa. O to viac je obdivuhodné, ak sa dokážu zmieriť
so situáciou, v ktorej sa ocitli a
dokázať nám ostatným, že sa nám
nielenže vyrovnajú, ale v niečom
nás, možno aj prevyšujú. Je mi veľkou cťou prebrať záštitu práve nad
takýmto podujatím, ktoré demonštruje silu vôle a chuť žiť,“ vyjadril
sa primátor mesta Banská Bystrica
Peter Gogola.
Okrem módnej prehliadky na
podujatí pokrstili dve knihy, ktoré
sú dielom hendikepovaných ľudí.
Prvú knihu s názvom H(a)ndikep
pod čapicou s podtitulom Aj my
vieme piecť... napísala 22-ročná
Andrea Tomíková, ktorá trpí Downovým syndrómom a v chránenej kaviarni s knižnicou Prístav sa
zúčastnila na intenzívnom kurze
sebaobsluhy vrátane pečenia. Druhou knihou bola zbierka básni Láska bez bariér, na ktorej sa autorsky
podieľali predsedníčka OZ Prístav
nádeje a vozičkár Martin Bernadič.
Výťažok z predaja poputuje na podporu ľudí so zdravotným postihnutím a činnosť Tréningového centra
pre hendikepovaných.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
až do konca januára 2014. Jednou z foriem podpory zbierky
je aj možnosť absolvovať zmenu
imidžu a pripojiť sa tak k iniciatíve známych osobností. Nadácia
Orange, hlavný partner zbierky,
zaplatí za každých 20 „prefarbených hláv“ mesačnú starostlivosť
o odkázaného seniora v hodnote
500 €. V apríli 2014 vyhlási nadácia SOCIA výzvu na predkladanie žiadostí pre mimovládne neziskové organizácie a malé obce.
Po uzatvorení výzvy budú prijaté
žiadosti vyhodnotené nezávislou
komisiou a najlepšie budú podporené nenávratným finančným
príspevkom.
K otázkam bývania seniorov
nadácia 15. októbra organizuje
odbornú konferenciu „Seniori a
bývanie“, na ktorej budú odborníci a zástupcovia verenej správy
a podnikateľského sektora diskutovať o nových výzvach v oblasti
bývania pre seniorov.
V druhom ročníku kampane
prišla nadácia SOCIA s iniciatívou na zavedenie Dňa starých
rodičov na Slovensku (2. októbrová nedeľa, tento rok 13. 10.).
Tento rok vyzýva školy na celom
Slovensku, aby aktívne organizovali podujatia so starými rodičmi. Nadácia ponúka možnosť
informovať o uskutočnených aktivitách aj na jej webových stránkach.
Viac informácií o kampani, zbierke a sprievodných podujatiach
nájdete na www.lienkapomoci.sk.
Zariadenie núdzového
bývania v Košiciach by
malo fungovať aj naďalej
Týraným ženám z krízového centra na Adlerovej ulici pomôže
košická mestská samospráva.
S
ituácia týraných žien zo Strediska krízovej intervencie na
Adlerovej ulici v Košiciach
má riešenie. Po tom, čo krajské zastupiteľstvo rozhodlo o ukončení
správy tohto zariadenia, mesto našlo v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom a Ministerstvom
práce a sociálnych vecí a rodiny
SR spôsob, ako od 1. januára 2014
môže prevziať túto pobytovú sociálnu službu pod svoju správu bez
toho, aby ohrozilo fungovanie svojich zariadení sociálnych služieb.
Preto, aby nemuselo dôjsť k
zrušeniu zariadenia núdzového
bývania, požiadal Košický samosprávny kraj košickú samosprávu,
aby prevzala túto službu pod svoju správu z dôvodu, že mesto by
mohlo byť prijímateľom dotácie
na túto formu sociálnej pomoci.
V priebehu prípravy novely zákona o sociálnych službách sa však
situácia zmenila a mesto nemohlo
byť prijímateľom pomoci, preto
výhoda prevzatia krízového centra pod našu správu zanikla. Vláda však na svojom zasadaní návrh
novely zákona o sociálnych službách schválila v takej podobe, že
by sa nemala ohroziť možnosť získať príspevok MPSVR SR. Mesto
tak môže pokračovať v prípravách
na prevzatie tejto pobytovej sociálnej služby.
Ak vládou schválená novela zákona o sociálnych službách zostane v tomto znení aj po jej schvaľovaní v parlamente a mesto bude
jediným možným prijímateľom
príspevku MPSVR SR na zariadenie núdzového bývania, od 1. januára 2014 prevezmeme krízové
stredisko do svojej správy.
Martina URIK VIKTORÍNOVÁ,
hovorkyňa mesta Košice
28 kultúra
8. október 2013 • Obecné noviny
Oslava hrnčiarskych a vinohradníckych
tradícií v Modre
September sa v kráľovskom meste Modra niesol v znamení viacerých významných kultúrno-spoločenských
podujatí, ktoré prilákali tisícky domácich, ale aj zahraničných návštevníkov.
U
ž začiatkom septembra sa uskutočnil V.
ročník festivalu Slávnosť hliny - Keramická Modra 2013,
ktorý pripravilo OZ Modranská
beseda. Počas keramického jarmoku sa uskutočnili rôzne výstavy,
štylizovaný hrnčiarsky sprievod,
hudobný program a hrnčiarsky bál.
Úspešný keramický festival sa konal
v znamení 130. výročia založenia
Slovenskej ľudovej majoliky v Modre, ktorý si organizátori pripomenuli aj na odbornom seminári.
V polovici septembra žila Modra Malokarpatským vinobraním
- tradičnou oslavou plodov práce
vinohradníkov a vinárov. Vinohradníci otvorili svoje dvory, ponúkali návštevníkom burčiak i staré víno. Vyvrcholením podujatia
bol alegorický sprievod, ktorý znázornil históriu a súčasnosť Modry
a celého malokarpatského regiónu.
Na vozoch sa viezli vinári so súdmi
vína a ponúkali koštovku burčiaku
z modranských vinohradov, ktoré,
žiaľ, sú dnes v porovnaní s minulosťou obrábané iba z tretiny. Medzi hosťami na tribúne bol spolu s
primátorkou Modry Hanou Hlubockou aj primátor Pezinka Oliver
Svet hračiek
na výstave
v Dolnom Kubíne
Svetom rozprávok a detských
hračiek ožijú od 8. októbra
do 15. novembra výstavné
priestory Oravského kultúrneho
strediska v Dolnom Kubíne.
Na výstave sa svojimi prácami
predstaví výber z 200 účastníkov medzinárodnej súťaže, ktorí
poslali svoje hračky v niekoľkých kategóriách. Oravské
kultúrne stredisko – organizácia
v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
je od prvého ročníka súťaže jej
spoluorganizátorom a v tomto
roku do Poľska vybralo kolekciu
114 prác. V konkurencii 75 dospelých hračkárov a 125 detí sa
tak okrem Poliakov, Čechov a
Maďarov nestratili ani slovenskí
tvorcovia. Tohtoročná súťaž bola
tematicky zameraná na hračky
pre nevidiacich alebo nepočujúcich a tak aj vystavené exponáty
sú najmä zvukovými a hmatovými hračkami. Detských
návštevníkov určite poteší i to,
že s hračkami sa budú môcť aj
skutočne pohrať. Všetky budú
funkčné. Otvorenie výstavy bude
8. októbra o 14.30 spojené s
odovzdaním cien úspešným
slovenským autorom.
(žab)
Na čele alegorického sprievodu boli predstavitelia miest a obcí malokarpatského regiónu.
Solga, zástupcovia partnerských
miest - Hustopečí, Benátok nad
Jizerou, belgického mesta Overijse a ďalší hostia. Počas vinobrania
otvorili v Modre až 15 výstav, na
ktorých sa predstavili modranskí
umelci svojimi olejomaľbami, sochami, keramikou, ručnými prácami a ďalšími výrobkami.
Významným podujatím v Modre boli aj Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré umožnili
obyvateľom a návštevníkom mesta nahliadnuť do domov, ktorých
brány sú počas roka zatvorené.
Tohoročnou témou boli Pamiatky
duchovného života. Počas týždňa
pripravili organizátori množstvo
sprievodných podujatí, prednášky
venované systému mestského
opevnenia a modranskému chotáru. Uskutočnil sa seminár o
evanjelickom sirotinci, benefičný
koncert, ktorý bol venovaný zá-
Boh vína Bakchus v alegorickom sprievode na Malokarpatskom vinobraní
v Modre.
chrane najstaršej sakrálnej pamiatke v Modre -gotickému Kostolu sv.
Jána Krstiteľa a ďalšie podujatia.
Potešiteľné je, že s obnovou havarijného stavu mestských hradieb sa
začalo už minulý rok, obnovuje sa
už aj Kostol sv. Jána Krstiteľa a pripravuje sa rozsiahla rekonštrukcia
Námestia Ľudovíta Štúra v Modre.
Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré sa konali súčasne vo
viacerých krajinách, sú príležitos-
ťou zvyšovať povedomie obyvateľov o miestnom kultúrnom dedičstve a prehlbovať záujem o jeho
ochranu. Tento zámer sa v Modre
v súčasnosti darí plniť aj zásluhou
primátorky Hany Hlubockej, ktorá ochrane kultúrneho dedičstva
venuje mimoriadnu pozornosť.
Jana SOUKUPOVÁ,
MATIK Modra
Snímky: Radoslav Mach
V Luhačoviciach zakladajú tradíciu
Dní slovenskej kultúry
Súčasťou podujatí boli aj oslavy 145. výročia narodenia najvýznamnejšieho slovenského architekta
Dušana Jurkoviča (1868 - 1947).
Z
ačiatkom septembra sa v
Kúpeľoch Luhačovice (Lázně Luhačovice, a. s.) konal
prvý ročník Dní slovenskej kultúry
alebo Blízke stretnutia, nadväzujúci na tradíciu Československých
porád, ktoré sa konali v Luhačoviciach v rokoch 1908 - 1938. Súbor
podujatí, upevňujúcich priateľské
vzťahy Čechov a Slovákov, sa vydaril a vzbudil značný záujem na
oboch stranách. Kúpele Luhačovice preto o rok plánujú zorganizovať druhý ročník Dní slovenskej
kultúry. Informoval o tom Ing. Jiří
Dědek, MBA, výkonný riaditeľ
kúpeľov.
,,V pozadí myšlienky zorganizovať tohtoročné Dni slovenskej
kultúry stála tradícia priateľských
moravsko-slovenských vzťahov.
Obnovené stretávanie sa Čechov
a Slovákov sa mimoriadne vydarilo. Súčasťou podujatí boli aj
oslavy najvýznamnejšieho slovenského architekta Dušana Jurkoviča (1868 - 1947), pri príležitosti 145. výročia jeho narodenia
a po takmer 50 rokoch sprístupnenie ďalšieho, v poradí už piateho prameňa - Nový Jubilejný,"
povedal J. Dědek.
Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj starosta Luhačovíc František
Hubáček. Prítomní boli aj slovenskí novinári a osobnosti z oblasti
kultúry a politiky, medzi nimi
profesorka Eva Blahová, šéfka
Janáčkovej opery v Brne, herec a
pedagóg Jan Přeučil, architektka a
autorka diela Alena Vránová, sochár a autor vodného prvku Ondřej Oliva.
Mimoriadnemu záujmu verejnosti sa tešila vnučka Dušana
Jurkoviča, pani Katarína Salajová
Jurkovičová. V spolupráci s Luha-
čovickým okrášľovacím spolkom
Calma hostia absolvovali Prechádzku kúpeľmi po slovenských
stopách, pripomínajúcu osobnosti
zo Slovenska, ktoré pôsobili v Luhačoviciach. V hale Vincentka sa
zoznámili formou výstavy so slovenským architektom Dušanom
Jurkovičom.
Súčasťou dní slovenskej kultúry
boli aj vystúpenia Orchestra ľudových nástrojov Miroslava Dudíka
z Bratislavy, či predstavenie Divadla J. G. Tajovského zo Zvolena
Šofér slečny Daisy. Hostí potešil aj
koncert Sisy Sklovskej v sprievode klavírneho virtuóza Richarda
Rikkona.
Kým na Slovensku Jurkovičovo
výročie nevzbudilo takmer žiadnu pozornosť, Kúpele Luhačovice sa o Jurkovičov odkaz vzorne
starajú. To oceňujú aj stovky Slovákov, ktorí ročne Luhačovice
navštívia. Najväčším lákadlom
pre nich je súbor stavieb Dušana
Jurkoviča - Jurkovičov dom, Vila
Chalúpka, Jestřabí, Vodoliečebné
kúpele, Riečne a slnečné kúpele a
Hudobný pavilón. Kúpele Luhačovice sa o tieto architektonické
skvosty starajú a udržiavajú tak
Jurkovičov odkaz, ktorým vytvoril jedinečnú atmosféru veľkorysého uvoľneného urbanizmu v
priaznivom meradle bez rušivých
zásahov. Aj jeho nasledovníci citlivo dotvorili areál luhačovických
kúpeľov dielami secesie, ranej
moderny a funkcionalizmu tak, že
zachovali čaro a atmosféru výnimočných kúpeľov. Všimli si to aj
medzinárodné organizácie a tak
tieto skvosty ašpirujú na zápis pamiatok UNESCO.
(ts-kl)
kultúra 29
Obecné noviny • 8. október 2013
Cena pre Židovské komunitné múzeum
za najlepšiu expozíciu roka 2012
Výročná cena revue Pamiatky a múzea za najlepšiu expozíciu roka sa udeľuje za najvýznamnejšie
aktivity v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva v SR.
V Habovke
sa stretnú
najlepší
slovenskí
ľudoví speváci
a muzikanti
Sála kultúrneho domu v
Habovke bude 12. a 13.
októbra vyhradená hudobným folklórnym talentom.
C
enu odovzdali na
slávnostnom otvorení Dní európskeho
kultúrneho dedičstva
2013, do ktorého sa
zapojilo aj Židovské komunitné
múzeum, ktorého partnerom je
Bratislavský samosprávny kraj.
Múzeum, ktoré vzniklo v roku
2012, pripomína históriu aj súčasnosť komunity prostredníctvom vzácnych rituálnych predmetov. Medzi unikátne patria
napríklad plášte na svätú knihu
Tóru či opony pre svätostánok
spred dvoch storočí, vzácne ta-
bule Desatora, ktoré kedysi zdobili stenu zbúranej synagógy na
Rybnom námestí v Bratislave či
fotografie študentov bratislavskej
rabínskej školy - ješivy.
Návštevníci môžu v múzeu
spoznať aj židovské sviatky a tradície, v expozícii nechýbajú ani
starožitné pozlátené či strieborné svietniky na sviatky Šabat či
Chanuka. Medzi vzácne exempláre patrí aj kniha daňových zápisov židovskej obce z 18. storočia, ktorú Židovská náboženská
obec získala na aukcii Sotheby´s
v New Yorku. Okrem stálej expo-
zície Židia v Bratislave a ich kultúrne dedičstvo, si návštevníci
môžu prezrieť aj aktuálnu výstavu Tieň minulosti. Tá prvýkrát
v histórii predstavuje verejnosti
vzácne arizované výtvarné diela,
ktoré pochádzajú z majetku židovských obyvateľov Bratislavy.
Vystavené sú aj cenné obrazy zo
17. a 18. storočia, najvzácnejším
dielom výstavy je grafika významného holandského maliara
a jedného z najväčších velikánov
európskeho umenia, Rembrandta van Rijn.
V troch desiatkach krajín, kto-
ré sa zapájajú do Európskeho dňa
židovskej kultúry, je už tradične aj
Slovensko. Súčasťou jeho programu v Bratislave bola aj prehliadka pamätníka rabína Chatama
Sofera. Európsky deň židovskej
kultúry a dedičstva podporuje
Európska asociácia pre ochranu a podporu židovskej kultúry
(AEPJ), Európskou radou židovských obcí (ECJC), B’nai B’rith
Europe, Red de Juderias de Espana. Prvýkrát sa oslavoval tento
deň v Paríži v roku 1996.
(bsk)
Župa vďaka dotácii obnoví prístupový mostík
do kaštieľa v Stupave
Bratislavský samosprávny kraj uspel pri uchádzaní sa o dotáciu z programu Obnovme si svoj dom, podprogram Obnova
kultúrnych pamiatok v rámci dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR).
S
polu 8-tisíc eur plánuje využiť na prípravu záchrany a
obnovy národnej kultúrnej
pamiatky prístupového mosta do
kaštieľa v Stupave a vstupného
portálu samotného kaštieľa.
Pôvodne renesančný kaštieľ v
Stupave bol upravovaný a dostavaný v polovici 18. storočia, rozšírený koncom 19. storočia. Postavili ho na základoch bývalého
vodného hradu a postupne sa prestavbami a adaptáciami menil zo
sídla pevnostného charakteru na
obytné sídlo. S využívaním kaštieľa súviseli rôzne úpravy, ktoré výrazne zasiahli do pamiatkových
hodnôt. Prístupový mostík do
kaštieľa je jedným z mála dochovaných historických pôvodných
prvkov, aj keď je v havarijnom
stave. Obnova mosta a portálu je
teda zvlášť dôležitá pri snahe o
záchranu historických originálov
súčastí národnej kultúrnej pamiatky. BSK v minulosti opravil
a vymenil časti okenných a dverných výplní a strechy, opravil fa-
Ružinovské hodové slávnosti otvorili
podujatia Župnej jesene
Posledný septembrový víkend v bratislavskej mestskej časti Ružinov
patril hodovým slávnostiam. Tento rok sa prvýkrát začlenili do kalendára Župnej jesene a zároveň boli jej otváracím podujatím.
V sobotu 28. septembra si prišli na svoje fanúšikovia športu, ktorí sa
mohli zapojiť do turnajov v hokeji, tenise, plážovom volejbale, hokejbale či futbale. Hralo sa v Areáli Radosť Štrkovec, Areáli netradičných
športov na Pivonkovej, v športovom areáli na Drieňovej a na Zimnom
štadióne V. Dzurillu. Všetko je určené pri širokú verejnosť.
V sobotu predpoludním patril amfiteáter na Štrkovci folklórnemu fes-
sádu kaštieľa, vykonal geodetické
zameranie, pamiatkový výskum
a statické posúdenie prístupového mosta. Nasledujúcimi nevyhnutnými krokmi na záchranu
pamiatky sú aktivity podporené z
dotácie MK SR, a to vypracovanie
návrhu na reštaurovanie a realizačnej projektovej dokumentácie
obnovy prístupového mosta do
kaštieľa a vypracovanie návrhu na
reštaurovanie vstupného portálu
kaštieľa.
Bratislavský kraj financuje zdokumentovanie stavu pamiatok, výskum a následnú fyzickú záchranu,
napríklad geodetické zameranie
a pamiatkový výskum kaštieľa a
parku v Malinove, synagógy v Senci či Kupeckého domu v Pezinku.
Vyvíja aj ďalšie aktivity súvisiace s
ochranou a propagáciou kultúrneho dedičstva – konferencie a podujatia pri príležitosti Dní kultúrneho dedičstva či Víkend otvorených
parkov a záhrad.
(bsk-rac)
tivalu Folkfest, na ktorom sa predstavili súbory zo Slovenska a partnerských miest Umag, Tapolca a Znojmo. Vrcholom folkfestu bolo vystúpenie SĽUK-u. V športovom areáli na Drieňovej sa v sobotu popoludní
uskutočnili hasičské preteky o Pohár starostu Ružinova.
Nedeľňajší program sa začal slávnostnou hodovou sv. omšou v Kostole sv. Vincenta de Paul. Popoludní odštartovali na Ružinovskej ulici
cyklistické preteky Ružinovská cykločasovka.
O kultúrny program sa postarali kapela Story, Funny Fellows, Dalibor
Janda, Cigánski diabli a Zuzana Smatanová.
Tohtoročnou novinkou Ružinovských hodových slávností bol Prvý ružinovský galavečer boxu, ktorý sa uskutočnil už v piatok v DK Ružinov.
(št)
Približne 200 účinkujúcich - víťazov krajských
súťaží sa stretne
v programe celoštátnej
súťaže a prehliadky ľudových hudieb, speváckych
skupín, sólistov spevákov
a inštrumentalistov. Festival hudobného folklóru
pod názvom Vidiečanova Habovka pripravilo
Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne,
organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK,
v spolupráci s Obecným
úradom v Habovke. Jeho
vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v
Bratislave a uskutočňuje
sa s finančnou podporou
Ministerstva kultúry SR.
Festival sa začne v sobotu 12. októbra, keď sa v
prvom súťažnom bloku
od 13. hodiny predstavia
najskôr ľudové hudby a
speváci. Pokračuje od
15.30 h súťažou speváckych skupín a inštrumentalistov. Večer je pre
všetkých folkloristov pripravená ľudová zábava.
V nedeľu sa vedúci skupín a hudieb stretnú
o 10. hodine na rozborovom seminári.
O 11.15 h sa zástupcovia
usporiadateľov tichou
hudobnou spomienkou
na cintoríne v Habovke
poklonia Jozefovi Vidiečanovi, zosnulému primášovi, na počesť ktorého
sa podujatie organizuje.
Celoštátny festival hudobného folklóru vyvrcholí
o 14. hodine galaprogramom spojeným s
vyhlásením výsledkov a
odovzdaním cien.
Cieľom Vidiečanovej Habovky je nielen vzájomná
súťažná konfrontácia,
ale aj bližšie spoznanie
tradičnej ľudovej hudobnej kultúry jednotlivých
regiónov, jej spracovania
a prenášania do súčasnosti. Podujatie nadväzuje na tradíciu hudobných stretnutí ľudových
muzikantov, ktoré sa
v obci konali od roku
1990 a v roku 2008 sa
ich z iniciatívy starostu
obce a miestnych zanietencov podarilo oživiť.
Miroslav ŽABENSKÝ
regiónov
30 tlačivá/z
8. október 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
P
racovníci Krajskej knižnice
K. Kmeťka v Nitre si pripomenuli 90. výročie založenia
knižnice. Na slávnosti sa primátor
Nitry Jozef Dvonč poďakoval knihovníkom za významný prínos
pri vzdelávaní. Súčasnej riaditeľke knižnice Monike Lobodášovej
odovzdal pozdravný list a bývalej
riaditeľke knižnice Marte Pernickej Cenu primátora mesta Nitry
Z
asadnutie kultúrnej rady Trnavského
samosprávneho
kraja, ktoré sa konalo 24. septembra, bolo spojené s udeľovaním
Pamätnej medaily TTSK Cyril a
Metod - 1150. výročie príchodu vierozvestcov 2013 členom rady. Rada
sa zapodievala aj hodnotením činnosti v oblasti kultúry od roku 2010
do 30. júna 2013. Členovia kultúrnej
rady sa vyjadrili k predloženému
Múzeum
kysuckej
dediny rozvonia
zabíjačkou
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
uviedol sabinovský primátor Peter
Molčan. Sabinovská samospráva
vytvorila dve miesta pre posilnenie
bezpečnosti v lokalitách, kde žije
minoritná časť obyvateľstva. Ďalšie
dve pracovné pozície posilnia školstvo. Štyria prijatí posilnia sociálnu
sféru, pôjde o správu útulku a opatrovateľskú službu, doplnil Molčan.
V Sabinovskom okrese je miera
evidovanej nezamestnanosti podľa údajov Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Prešove k 31. augustu viac ako 25 percent. Nejde o
prechodný jav, okres Sabinov patrí
dlhodobo k regiónom s najvyššou
nezamestnanosťou v Prešovskom
kraji aj na Slovensku.
(SITA)
za významný prínos k rozvoju
výtvarného umenia, knižničnej
kultúry a zviditeľnenia mesta Nitry. Na podujatí sa zúčastnil predseda NSK Milan Belica a krajská
i mestská poslankyňa Renáta Kolenčíková. Za 90 rokov využilo
služby krajskej knižnice vyše pol
milióna čitateľov, ktorým požičali
viac ako 22 miliónov kníh.
(Nitrianske Echo)
Zasadala kultúrna rada TTSK
Pečiatka a podpis
2.
N
a sabinovskej radnici zamestnali osem ľudí, na
ktorých bude mesto dostávať príspevok z úradu práce
na vytvorenie pracovných miest.
Umožňuje jej to novelizovaný zákon o podpore rozvoja miestnej a
regionálnej zamestnanosti. Radnica prijala do svojich služieb ľudí zo
zoznamu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie od začiatku
septembra. Budú pracovať na čas
určitý (deväť mesiacov) v sociálnych službách, školstve a mestskej
polícii. „Veríme, že prispejú k skvalitneniu poskytovaných služieb v
týchto oblastiach zabezpečovaných mestom a tiež sa tým pomôže
znížiť nezamestnanosť v regióne,”
Knižnica K. Kmeťka oslávila 90. výročie
Záväzná objednávka
PSČ ..................
Osem ľudí z úradu práce prijala
sabinovská radnica
Počet
materiálu, ktorý v prehľadnej (aj
tabuľkovej) forme hodnotil toto obdobie, pričom v niektorých častiach
bilancoval aj obdobie od roku 2006.
Odzneli aj nominácie členov Kultúrnej rady TTSK na ocenenie ďalších
osobností kraja pamätnou medailou
Cyrila a Metoda a informácia o hlavných kultúrnych a spoločenských
podujatiach do konca tohto roka.
(ik)
Týždeň
kresťanskej
kultúry v Žiline
Skanzen Vychylovka - Nová
Bystrica rozvonia v nedeľu
13. októbra zabíjačkovými
dobrotami. Na podujatí Kuchyňa starých materí – Maškrty zo zabíjačky, ktoré pripravili pracovníci Kysuckého
múzea v Čadci, návštevníkov
čaká široká ponuka dobrôt,
pripravených na tradičných
dobových peciach. Nebudú
chýbať pečené jaternice,
majoránom a cesnakom
voňajúca tlačenka, chlieb s
masťou a škvarkami či pravá zabíjačková kapustnica.
Hodovanie spríjemní ľudová
hudba Romana Capeka zo
Skalitého.
Od pondelka 30.septembra
do soboty 5. októbra sa v
Žiline uskutočnil tretí ročník Týždňa kresťanskej kultúry. Záujemcovia si mohli
prezrieť žilinské katakomby
na Mariánskom námestí,
vypočuť si prednášku o
Európe pred tisíc rokmi, či
zúčastniť sa na diskusii o
potrebe cirkví na Slovensku. Súčasťou podujatia
bola aj prezentácia novej
knihy Zdena Pupíka o viere,
výstava fotografií Jozefa
Šelingu a organové vešpery
u sv. Barbory. Týždeň pripravil Inštitút Communio a
neformálne združenie cirkví
Ekuza Žilina.
(hn)
(ts-ic)
monitor
31
Obecné noviny • 8. október 2013
Centrum voľného času Turčianska
Štiavnička už neexistuje
To, čo si autori originálneho projektu environmentálnej výchovy, ktorý nemá na Slovensku obdoby,
nechceli pripustiť ani v najhoršom sne, sa stalo skutočnosťou.
N
ové podmienky financovania centier
voľného času (CVČ),
ktoré začali platiť od
januára tohto roku,
si vyberajú daň. Doplatilo na ne
aj CVČ v Turčianskej Štiavničke,
ktoré (hoci viackrát zmenilo svoje sídlo) v praxi približne dvadsať
rokov realizovalo zážitkové učenie
zamerané na environmentálnu
výchovu, v ktorom sa vystriedali
až na malé výnimky všetky deti v
regióne.
Po nových pravidlách financovania začalo mať existenčné problémy. Postupne zrušilo strediská v
Turčianskom Petre, Jasene a Blat-
nici a tamojší pracovníci sa museli zaregistrovať na úrade práce.
„Napriek tomu za 93 eur mesačne robili s deťmi ďalej, od prvého
septembra dokonca zadarmo,“
smutne konštatuje jeden z pedagógov „cévecéčka“ Pavol Kondek
a dodáva, že istú nádej na zvrat
situácie vkladali do postoja mesta
Martin, ktorého vedenie slovne a
sčasti aj prakticky podporilo environmentálne vzdelávanie martinských detí v tomto CVČ. Podstatná časť detí, ktoré tu našli nielen
zmysluplnú náplň, je z Martina.
Mesto sa formou grantu – desaťtisíc eur - usilovalo v tomto
roku pomôcť. No aj napriek tomu,
že centrum zredukovalo svoje výdavky na existenčné minimum,
na výchovu detí, tak ako bola
nastavená v minulých rokoch, to
nestačilo.
Komisia kultúry, školstva a vzdelávania preto už niekoľko mesiacov
hľadá spôsob, ako činnosť centra,
ktoré poskytuje nezastupiteľný servis, finančne stabilizovať. Riaditelia
označili environmentálnu výchovu
v centre, ktoré má svoju základňu
v Turčianskej Štiavničke, za takú,
ktorú treba jednoznačne zachovať.
V posledných mesiacoch padlo
viacero návrhov, ako centrum inštitucionálne i finančne prekryť.
Jeho pracovníkom sa doteraz po-
darilo získať zmluvný vzťah s 32
obcami v Martinskom okrese, ktoré aj takto zastrešili svoju ochotu
spolufinancovať výchovu svojich
detí v centre. No na dohodnutý
rozsah činnosti tu potrebovali do
konca tohto kalendárneho roka z
Martina 36-tisíc eur, vrátane poplatkov účastníkov vzdelávania. Na
rok 2014 to má byť približne 56-tisíc eur, keďže z okresného mesta
sa v centre len z jedného ročníka
vzdeláva od 370 do 440 detí, spolu
za všetky ročníky základnej školy
je to tritisíc detí.
Tieto prepočty ale zmarilo minulotýždňové rokovanie mestského
zastupiteľstva, ktoré sa zaoberalo aj
zmenou rozpočtu. „Ideme sa zaregistrovať na úrad práce,“ uzatvára
najnovšiu perspektívu posledných
troch zamestnaných pracovníkov
centra Pavol Kondek. Istú nádej, že
CVČ vstane z popola, ale poslanci
predsa len načrtli. Schválili uznesenie, aby sa projekt environmentálnej výchovy presunul pod CVČ
Kamarát v Martine, pričom plán
tejto transformácie sa má predložiť
v novembri tak, aby od 1. januára
budúceho roku sa mohol projekt
opäť rozvinúť pre martinské i vidiecke deti.
Turčianske noviny,
30. 9. 2013
Ministerstvo kultúry podporilo záchranu pamiatok
Vďaka peniazom z grantov v novohradskom regióne zachránia strop v gotickom kostole, barokový oltár i hradný múr v Modrom Kameni.
E
šte v tomto roku chcú v Malých Teriakovciach urobiť
reštaurátorský
prieskum
vzácneho kazetového stropu v gotickom evanjelickom kostole. „Ministerstvo kultúry podporilo náš
projekt sumou 3400 eur,“ hovorí
Ondrej Majling, farár Evanjelického cirkevného zboru v Hrachove.
Niektoré kazety stropu sú prehnité.
Majling dúfa, že peniaze od ministerstva vystačia nielen na prieskum,
ale aj začatie záchranných prác.
Kostol je z 15. storočia a stále slúži
veriacim. V gotickej stavbe sa nachádza aj archeologické okienko,
cez ktoré návštevníci môžu vidieť
základy objaveného presbytéria.
Kostol z 15. storočia zachraňujú
aj v Zacharovciach v okrese Rimavská Sobota. „Od ministerstva
kultúry sme získali 15-tisíc eur.
Zmluvu na záchranu kostola sme
už podpísali, peniaze na účte zatiaľ
nemáme,“ hovorí starostka Ružena
Gembická. Už vlani sa samospráve
podarilo získať od ministerstva financií vyše 7-tisíc eur. „Vtedy sme
žiadali z grantovej schémy Obnov
si svoj dom 38-tisíc eur. Dostali
sme len čiastku, z ktorej sme vyfinancovali nevyhnutné práce sú-
visiace so zabezpečením statiky,“
hovorí Gembická. Ešte pred tromi
rokmi hrozilo, že kultúrna pamiatka bude úplne zničená. Samospráva získala národnú kultúrnu pamiatku do svojho vlastníctva pred
dvomi rokmi.
Grant z ministerstva kultúry v
sume 7000 eur získali aj v Rimavskom Brezove. Peniaze použijú na
tretiu etapu reštaurovania barokového oltára. „V súčasnosti je oltár
umiestnený v ateliéri reštaurátora
Miroslava Janšta vo Vidinej. Jeho
drevené časti rozožral hmyz a oltár bol mechanicky poškodený,“
hovorí Janka Miháliková, evanjelická farárka. Ide už o tretiu etapu
reštaurovania oltára. Boj o jeho
záchranu začali už v roku 2006.
V Modrom Kameni zachraňujú
goticko-renesančný hrad, ktorý je
spolu s hradným areálom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Od ministerstva kultúry získali
18-tisíc eur. Renovácia múru, ktorý sa už začal rozpadávať, sa začala
v júli a potrvá do konca roka. Na
projekte záchrany hradu sa podieľa
OZ Hračan z Modrého Kameňa,
ktoré podalo projekt. Pomocnú
ruku im podal aj úrad práce, soci-
álnych vecí a rodiny, ktorý financuje 19 nezamestnaných.
V Širkovciach opravujú kaštieľ,
ktorý sa dostal do vlastníctva
obce v roku 2004. Odvtedy sa samospráva usilovala získať financie
na jeho opravu. „Teraz nám to konečne vyšlo. Schválili nám 15-tisíc
eur, žiadali sme 50-tisíc,“ hovorí
starosta obce Nándor Kisfaludi.
Kompletná rekonštrukcia budovy
si podľa odhadov vyžiada viac ako
milión eur.
Novohradské noviny,
24. 9. 2013
Zakladatelia skládok ostávajú neznámi, doplácajú na to mestá
Téma čiernych skládok je „na stole“ samospráv permanentne. A aj keď sa občas podarí tento problém v obciach minimalizovať,
z času na čas sa objavia nové lokality, kde sa niektorí obyvatelia zbavia rôzneho komunálneho odpadu, stavebného odpadu či
starých pneumatík.
„Každú takúto skládku, ktorú nájdu pri svojej pochôdzkovej
činnosti pracovníci mestskej polície, pracovníci referátu životného prostredia mestského úradu,
alebo ju nahlásia spoluobčania, sa
snažíme okamžite zmonitorovať,
skúmame možných pôvodcov, pátrame po svedkoch a v prípade ich
zistenia postupujeme pri likvidácii
čiernej skládky a určení zodpoved-
nosti za takéto konanie v súlade
so zákonom aj s vyvodením patričných sankcií,“ vysvetlil viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka.
Dodal však, že väčšinou je to márna snaha. Skládky často vznikajú
na nevysporiadaných pozemkoch,
na brehoch riek a potokov, v okolí
odľahlých miestnych komunikácií
či v lesoch.
„Ľudia niekedy zámerne alebo aj
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
z falošnej solidarity často nechcú
svedčiť proti pôvodcovi a likvidácia takýchto skládok potom ostane
na pleciach samosprávy. Doplácajú
na to v zásade všetci Turzovčania,
keďže náklady sa kryjú z rozpočtu
mesta,“ povedal Kobolka.
Nelegálne skládky nie sú neznámym pojmom ani v Krásne nad
Kysucou. „Odkedy sme však zriadili mestskú políciu, počet takých-
to skládok rapídne klesol,“ povedal
primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
V Čadci odstraňujú divoké
skládky počas celého roka. Skládky sa podľa slov hovorkyne mesta Silvie Cisárikovej vytvárajú
pravidelne na takmer tých istých
miestach. „Najčastejšie sa nachádzajú na verejných priestranstvách
či v blízkosti vodných tokov. Na
odstránenie nepovolenej skládky v
objeme približne tri kubické metre
má mesto náklady 167 eur plus za
1 tonu uloženého odpadu na povolenú skládku zaplatí mesto ešte 50
eur,“ uviedla.
Kysucké noviny,
24. 9. 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
Rozhovor dvoch kamarátov:
- Vždy, keď prídem opitý domov, tečie mi z nosa
krv...
- Chápem, aj ja mám takú
manželku.
Príde blondínka do autobazáru a hovorí:
- Chcem si u vás kúpiť auto.
Predajca sa usmeje a pýta sa
jej:
- A chceli by ste benzín alebo diesel?
Blondínka sa zamyslí a sebavedome odpovie:
- No DIESEL. Nebudem si
predsa kupovať neznačkové!
Príde muž domov a žena
mu hovorí:
- V špajzi nám nefunguje
lampa. Opravíš to?
A muž na to:
- Čo som ja elektrikár?
Na druhý deň príde muž
domov. Žena mu hovorí:
- Netečie nám voda. Opravíš to?
A muž hovorí:
- A čo som ja inštalatér?
Na tretí deň príde muž do-
8. október 2013 • Obecné noviny
mov a všetko je opravené.
Pýta sa ženy:
- Kto to opravil?
- Sused.
- A čo za to chcel?
- Buď mu dám, alebo zaspievam.
- A čo, zaspievala si mu?
- A čo som ja speváčka?
Veverička hovorí veveričke:
- Hádaj, čo mám?
- Ehmm, oriešok?
- Nie, besnotu.
Ide automechanik, manažér
a softvérista v aute a zrazu sa
auto pokazí.
Automechanik vraví:
- Otvorte mi kapotu, ja sa na
to pozriem a dám to dokopy.
Manažér mu vraví:
- Čo si sprostý? Zašpiníš sa
a kde sa umyješ? Pekne ho
odtlačíme, tu za zákrutou je
servis a tam nám ho opravia
A ako ich tak sofvérista počúva, tak mu to nedá a vraví:
- Počúvajte a čo keby sme
skúsili vystúpiť a nastúpiť???
Matka sa pýta dcéry, ktorá
začala pracovať ako sekretárka:
- A neobťažuje ťa šéf?
Dcéra sa usmeje:
- Nie, mamička. Ja mám sex
rada.
Blondínka v knižnici:
- Pán knihovník, poprosila by som jeden nízkotučný jogurt a jeden ten
jahodový jogurt s nula
percentným
obsahom
tuku.
- Slečna, ale tu ste v knižnici!
- Jáj, tak psssst, jeden nízkotučný...
Na rodičovskom združení.
Matka sa informuje:
- Prečo môj syn dostal zo zemepisu päťku?
- Lebo hľadal Rimavskú Sobotu v kalendári!
Prečo kohút kikiríka tak
zavčasu ráno?
Lebo keď sa zobudia sliepky, už musí držať zobák!
Download

Aktuálny vývoj rozpočtu obcí a miest v roku 2013 a