PROGRAM
8:00
9.00
Registrácia
Otvorenie konferencie (Salónik Grand)
Viera Bačová: Ne/Stabilita preferencií v rozhodovaní
Peter Halama: Sebaregulácia ako faktor v procese
rozhodovania
Eva Ballová Mikušková, Vladimíra Čavojová, Róbert Hanák:
Stratégie rozhodovania: prehľad a možnosti overovania
10.30 Prestávka na kávu
11.00 Sekcia I (Salónik Grand)
Rozhodovanie, emócie
a sebaregulácia
Sekcia II (Salónik Classic)
Rozhodovanie v sociálnych
kontextoch
Lucia Adamovová: Emocionálna Radomír Masaryk, Ivan
sebaregulácia operátorov
Brezina, Jana Bašnáková:
tiesňovej linky 112 v situáciách
Rozhodovanie o očkovaní
s rôznou úrovňou
a sociálne vplyvy: témy,
štruktúrovanosti
diskurzy, možnosti výskumu
Mária Hatoková: Sme pri
Eva Sollárová: Konceptualizácia
rozhodovaní obeťami
efektívneho rozhodovania
sociálnych vplyvov?
Jozef Bavoľár, Oľga Orosová:
Marek Jurkovič: Affective
Vzťah rozhodovacích štýlov
forecasting a výkon
a vybraných sociálnov inteligenčnom teste
psychologických charakteristík
Pavel Uhlář, Pavel Seknička:
Dalibor Jurášek, Peter Marman: Psychologie hodnot:
Nekognitívne aspekty
odpovědnost a důvěra jako
rozhodovania
klíčová interní pravidla pro
rozhodování v tržní ekonomice
3
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
12.30 Prestávka na obed
13.30 Sekcia III (Salónik Grand)
Rozhodovanie, riziko a
pravdepodobnosť
Katarína Dudeková, Lenka
Kostovičová: Päť odtieňov
rizika? Postoj k riziku
z hľadiska prospektovej teórie
a doménovej špecifickosti
Veronika Gubányiová, Erika
Jurišová: Pohlavie a vek
v kontexte rizikového
rozhodovania u užívateľov
internetu
Patrik Kováč, Matúš Grežo:
Anticipovaná averzia voči
strate a utopené náklady
v rizikovom rozhodovaní
Pavel Uhlář: Pravděpodobnosti
jako konstitutivní složka
psychologie rozhodování
Matúš Grežo, Ivan SarmánySchuller: Súčasný stav
výskumu v oblasti riešenia
komplexných problémov
Sekcia IV: (Salónik Classic)
Rozhodovanie, práca a
spolupráca
Peter Broniš, Eva Letovancová:
Kariérové rozhodovanie
intelektovo nadaných mladých
ľudí: prehľad tém
Ľubor Pilárik, Veronika
Látalová: Dobré rozhodnutie
v neistom svete – implikácie
v kariérovom rozhodovaní
Veronika Látalová, Ľubor
Pilárik: Adaptívnosť stratégií
kariérového rozhodovania
vo vzťahu k prežívaniu
spokojnosti a ľútosti
v rozhodovacom procese
Ivo Hurdálek: Rozhodování se
v etických osobních volních
konfliktech zřejmě přispívá
k rozvoji odlišných duševních
poruch
Miroslav Švec: Dopady zmien
stavu mysle na výsledok
rozhodnutia
15:00 Prestávka na kávu
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
4
15.30 Sekcia V: (Salónik Grand)
Rozhodovanie, osobnosť a
kognície
Katarína Košíková: Potreba
kognitívnej štruktúry a rýchlosť
a efektívnosť rozhodovania
u záchranárov
Martin Sedlár: Aspekty self
systému v procese
rozhodovania
Marianna Pčolinská:
Rozhodovanie v kontexte
autonómie osobnosti
Mirek Matyáš, Soňa
Hermochová: Jak percepční
a mentální klamy ovlivňují naše
rozhodování
Miroslava Stanková, Ivan
Sarmány-Schuller: Neistotaistota a kategorizácia
rizikových situácií
Sekcia VI: (Salónik Classic)
Varia
Peter Marman, Dalibor Jurášek:
Náčrt integratívneho modelu
osobnosti
Gabriela Kvasničková,
Veronika Lazíková: Overenie
platnosti nástroja „Deficity
čiastkových funkcií“ u detí
zo sociálne znevýhodneného
prostredia
Jana Štefániková, Robert
Máthé: Ukazovatele validity
výpovede v MMPI 2
Josef Kasal, Stanislav Pelcák:
Disfunkční kognitivní
stereotypy v českém
managementu
Stanislav Pelcák, Renáta
Pelcáková, Josef Kasal:
Smysl pro soudržnost
a adherence ke zdravému
životnímu stylu u diabetiků
17.00 Koniec konferencie
5
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Abstrakty príspevkov konferencie
v abecednom poradí
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
6
Emocionálna sebaregulácia operátorov
tiesňovej linky 112 v situáciách s rôznou
úrovňou štruktúrovanosti
Lucia Adamovová
Ústav experimentálnej psychológie, Slovenská akadémia vied
[email protected]
Úlohou emócií je koordinovať, regulovať systém odpovedí na
podnety rôznej zložitosti a emocionálnu sebareguláciu
vymedzujeme ako heterogénny súbor procesov, ktorými sú samotné
emócie regulované (Gross, Thompson, 2007). Cieľom výskumu je
sledovať, ktoré automatické alebo kontrolované, vedomé alebo
nevedomé procesy emocionálnej sebaregulácie používajú operátori
tiesňovej linky 112 vo svojej práci a akým spôsobom, ktoré procesy
sú rušivé pri riešení úlohy a ktoré napomáhajú úspešnému ukončeniu
alebo pokračovaniu v zásahu. Vzorku tvoria operátori tiesňovej linky
112, ktorí v experimentálnej situácii riešili úlohu nízko alebo vysoko
štruktúrovanú. V nasledujúcich pološtruktúrovaných rozhovoroch je
pomocou metódy kritických rozhodnutí (CDM – Hoffmann et al.,
1998) analyzovaný proces emocionálnej sebaregulácie.
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0361-12.
7
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Ne/Stabilita preferencií v rozhodovaní
Viera Bačová
Ústav experimentálnej psychológie , Slovenská akadémia vied
[email protected]
Príspevok prezentuje súčasné názory na povahu preferencií a ich
úlohu v procese rozhodovania. Preferencie v rozhodovaní sú
konceptualizované v krajných póloch ako inherentné, čiže stabilné a
konzistentné, verzus preferencie vytvárané v každej voľbe podľa
úlohy a kontextu rozhodovania. Uvedené krajné póly usilujú zmieriť
prístupy, ktoré predkladajú vytváranie preferencií rozhodovateľa
učením a skúmajú stabilitu konštruovaných preferencií. Príspevok
ďalej uvádza postupy používané na zisťovanie preferencií
rozhodovateľov a výhody a nevýhody týchto postupov. Na záver
uvádza niektoré návrhy na zlepšenie konštruovania preferencií (pre
rozhodovateľov) a tým aj ich zisťovania a merania (pre
výskumníkov).
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0361-12.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
8
Stratégie rozhodovania: prehľad a možnosti
overovania
Eva Ballová Mikušková1, Vladimíra Čavojová2, Róbert
Hanák3
Ústav experimentálnej psychológie, Slovenská akadémia vied
1
2
[email protected]; [email protected];
3
[email protected]
V reálnom živote sú alternatívy rozhodovania väčšinou generované,
nie sú vopred dané a na rozdiel od laboratórnych podmienok sú tieto
alternatívy málo štruktúrované. Preto sa stratégie rozhodovania
používané v laboratóriu a v praxi môžu odlišovať. Vo výskume
rozhodovania prevažujú dva metodologické prístupy: štrukturálny a
procesuálny. V rámci štrukturálneho prístupu sa popisujú vzťahy
medzi stimulom a rozhodnutím, kým pomocou procesuálneho
prístupu môžeme sledovať kognitívne procesy, operácie
prebiehajúce medzi vstupom a rozhodnutím. Príspevok pojednáva o
rozhodovacích stratégiách, teda o operáciách používaných k
transformácii z pôvodného stavu vedomostí do finálneho stavu
vedomostí, kedy už rozhodujúci sa človek cíti, že problém je
vyriešený. Konkrétne sú popisované jednotlivé stratégie
rozhodovania a ich charakteristiky a možnosti overenia ich
používania v praxi expertov.
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0361-12.
9
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Vzťah rozhodovacích štýlov a vybraných
sociálno-psychologických charakteristík
Jozef Bavoľár1, Oľga Orosová2
1
Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa
Šafárika
2
Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia, Filozofická
fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
1
2
[email protected]; [email protected]
Príspevok prezentuje výsledky výskumu sledujúceho vzťahy medzi
rozhodovacími štýlmi a sociálno-psychologickými faktormi na
vzorke vysokoškolských študentov. Najširšiu triedu sociálnopsychologických premenných tvorili tri základné triedy
psychologických potrieb – vzťahové potreby, potreby kompetencie a
autonómie, ktoré súviseli najmä s vyhýbavým (negatívne),
intuitívnym a racionálnym (pozitívne) rozhodovacím štýlom, takisto
s tromi základnými zdrojmi sociálnej opory (rodina, priatelia, dôležití
iní). Zdroje sociálnej opory boli na druhej strane spájané najmä s
využívaním závislého a intuitívneho rozhodovacieho štýlu.
Najkonkrétnejší sociálno-psychologický konštrukt – pozitívne či
negatívne postoje k rodičom – aj napriek súvisu so všeobecnejšími
charakteristikami vykázal len slabé vzťahy so sledovanými
rozhodovacími štýlmi.
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0253-11.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
10
Kariérové rozhodovanie intelektovo nadaných
mladých ľudí: prehľad tém
Peter Broniš1, Eva Letovancová2
Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzita Komenského
1
2
[email protected]; [email protected]
Mladí ľudia robia závažné kariérové rozhodnutia, špecifickou
skupinou sú intelektovo nadaní mladí ľudia. Aktuálne výskumy
sledujú oblasti , s ktorými sa pri kariérovom rozhodovaní stretávajú.
Na ich rozhodnutia vplýva kultúrne a sociálne prostredie, napr.
prostredníctvom rodičov, učiteľov, kariérnych poradcov, rôznych
rolových modelov. Súvisiacou témou sú rodové a menšinové aspekty
kariérového rozhodovania nadaných mladých ľudí. Svoje kariérové
záujmy musia intelektovo nadaní mladí ľudia často konfrontovať s
očakávaniami na ich kariérové cesty. Ďalšie výskumy sa venujú
nerozhodnosti a nemotivovanosti urobiť rozhodnutia o budúcej
kariére, a modelom kariérového rozhodovania. Tieto rôzne témy
spája snaha poskytnúť lepšie služby kariérového poradenstva
nadaným mladým ľuďom.
Grantová podpora: Príspevok je súčasťou riešenia výskumného projektu
Centra excelentnosti, Slovenská akadémia vied „Centrum
strategických analýz“ (CESTA) III/2/2011.
11
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Päť odtieňov rizika? Postoj k riziku z hľadiska
prospektovej teórie a doménovej špecifickosti
Katarína Dudeková1, Lenka Kostovičová2
Ústav experimentálnej psychológie, Slovenská akadémia vied
1
2
[email protected]; [email protected]
Výskum rozhodovania za podmienok rizika nazerá na človeka z
hľadiska volieb v hypotetických hrách. Rizikový postoj opisuje
tvarom úžitkovej funkcie a interpretáciou jeho veľkosti. Novšie
výskumy poukazujú na nekonzistentnosť averzie k riziku naprieč
doménami. Komparáciou odpovedí študentov dvoch odborov (N =
85)
sme
sledovali
preferencie
domény,
vyjadrené
pravdepodobnosťou zapojenia sa do rizikových aktivít v piatich
oblastiach. Teoretickým východiskom bolo tiež definovanie
participantovej averzie k riziku a odhadu pravdepodobnosti z
hľadiska prospektovej teórie. Napriek nevýznamným rozdielom v
tolerancii rizika, definovanej na základe volieb v hypotetických
peňažných hrách, sa študenti rôznych odborov líšili v miere
tolerovania rizikových aktivít spojených s financiami. To sa tiež
prejavilo zvýšením parametra atraktívnosti pri práci s
pravdepodobnosťami. V diskusii sa venujeme implikácii poznatkov
výskumu doménovej špecifickosti v rámci vysvetľovania parametrov
prospektovej teórie.
Grantová podpora: Centrum excelentnosti, Slovenská akadémia vied
„Centrum strategických analýz“ (CESTA) III/2/2011.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
12
Súčasný stav výskumu v oblasti riešenia
komplexných problémov
Matúš Grežo1, Ivan Sarmány-Schuller2
Ústav experimentálnej psychológie, Slovenská akadémia vied
1
2
[email protected], [email protected]
Vplyvom vývoja informačných technológií v posledných desaťročiach
nastávajú viaceré zmeny (nielen) v oblasti vzdelávacích systémov.
Jedným z kľúčových prvkov vzdelávania, ktorý sa v súčasnosti
dostáva do popredia, je rozvoj schopností riešenia komplexných
problémov. Príspevok prináša obraz o súčasnom stave výskumu v
oblasti problem solving, sleduje historický vývin a súčasný
metodologický trend v tejto problematike. Venujeme sa taktiež
kvalitatívnym rozdielom v procese riešenia komplexných problémov
medzi expertmi a začiatočníkmi a identifikujeme kľúčové
psychologické premenné determinujúce kvalitu riešenia problému.
Grantová podpora: VEGA č. 2/0126/12“ Potreba štruktúry v procese
rozhodovania a zvládania“
13
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Pohlavie a vek v kontexte rizikového
rozhodovania u užívateľov internetu
Veronika Gubányiová1, Erika Jurišová2
Katedra psychologických vied, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva,
UKF
1
2
[email protected]; [email protected]
Cieľom výskumu bolo zistiť, či existujú rozdiely vo frekvencii výskytu
rizikového rozhodovania medzi užívateľmi internetu rôzneho
pohlavia, veku, skúsenosti s internetom, pozornosťou, ktorú venovali
úlohe. Výskum sme realizovali na výskumnej vzorke pozostávajúcej z
280 probandov (n = 140 žien, n = 140 mužov). Probandi boli rozdelení
do štyroch vekových kategórii 11 – 15 rokov (n = 78), 16 – 20 rokov (n
= 77), 21 – 60 rokov (n = 76) a starší než 61 rokov (n = 49). Zistili sme,
že muži dosahujú vyššiu frekvenciu výskytu rizikového rozhodovania
než ženy. Štatisticky významné rozdiely nachádzame aj v kontexte
veku. S rastúcim vekom tolerancia k riziku klesá. Uvedené zistenia
podporujú koncepcie, ktoré hovoria o vyššej rizikovosti mužov než
žien, a taktiež mladších než starších v prostredí internetu.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
14
Sebaregulácia ako faktor v procese
rozhodovania
Peter Halama
Ústav experimentálnej psychológie, Slovenská akadémia vied
[email protected]
Príspevok sa zameriava na prehľad konceptov a výskumných zistení
poukazujúcich na súvislosť medzi procesmi sebaregulácie a
rozhodovania. Sebaregulácia je v tomto príspevku všeobecne
chápaná ako vynakladanie úsilia na dosahovanie cieľov a tlmenie
nežiadúcich impulzov v tomto procese. Na základe doterajších teórií
a výskumu sa ukazuje, že sebaregulačné procesy majú súvis s
rozhodovaním v mnohých oblastiach života, napr. v spotrebiteľskom
správaní, edukačnom procese, atď. Viaceré štúdie tiež dokazujú, že
sebareguláci hrá dôležitú úlohu aj v rozhodovaní ohľadne zdravia,
najmä pri implementácii úmyslov do konkrétneho správania.
Osobitná časť príspevku sa venuje sebaregulácii a profesionálneho
rozhodovania, kde významnú úlohu hrá najmä emočná
sebaregulácia. Tá prispieva ku kvalite profesionálnych rozhodnutí
najmä cez elimináciu nežiadúcich emócií (napr. úzkosť), čím
dochádza k zvyšovaniu kognitívnej kapacity.
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0361-12.
15
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Sme pri rozhodovaní obeťami sociálnych
vplyvov?
Mária Hatoková
Ústav experimentálnej psychológie, Slovenská akadémia vied
[email protected]
V príspevku sa zaoberáme sociálnymi vplymi na rozhodovanie
jednotlivcov. Všímame si vzťahy v skupine, skupinové normy a
názory druhých, ktoré zohrávajú úlohu pri prijímaní či zmene
rozhodnutí, neopomíname ani silný vplyv individuálnych cieľov a
vplyv vnímania situácie rozhodovateľmi. Vychádzame z
predpokladu, že rozhodovateľ je ten, ktorý si volí, čím sa nechá
ovplyvniť v sociálnom prostredí a čo bude viesť k prijatiu či korekcii
jeho rozhodnutia. Dôvodom sebainhibície a konfluencie so
societou/skupinou môže byť strach z vylúčenia, z izolácie, z
odmietnutia novosti a zmien, ktoré jednotlivec svojimi názormi či
činmi do skupiny prináša. Na druhej strane vnímame mienkotvorné
osobnosti, ktorí sami vnášajú kreatívne podnety, utvárajú proces
rozhodovania, či formujú societu a jej názory. Aký je teda proces
prijímania rozhodnutí jednotlivcom v sociálnom/skupinovom
kontexte a aké vlastné potreby v ňom sleduje? Prinášame prehľad
doterajších zistení v teórii i metodológii výskumu v danej téme.
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0361-12.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
16
Rozhodování se v etických osobních volních
konfliktech zřejmě přispívá k rozvoji odlišných
duševních poruch
Ivo Hurdálek
klinický psycholog a psychoterapeut Brno
[email protected]
Aby frustraci subjektivně prožívající subjekt, uvědomující si
momentálně více či méně jasně etický volní konflikt mezi svými
intencemi a celky intencí se sdíleným cílem /“intentional sets“/, mohl
„s čistým svědomím“, a tedy i s dobrým vztahem k sobě jednat dle
intence, která asi povede k uspokojení si subjektivně frustrované
potřeby, vytváří si někdy účelně nepravdivé kognice či celky kognic,
kterými vnímatelné situaci neadekvátně či neadekvátně silně
obviňuje jiný subjekt s cílem zbavit se pocitu odpovědnosti, viny či
studu. Děje se to často za cenu narušení spolupráce, případně i
komunikace obviňujícího a obviňovaného subjektu. Doložím
kazuistickými příklady, že výše uvedené zřejmě přispívá k rozvoji
odlišných duševních poruch subjektu a k narušení vztahu mezi
subjekty.
17
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Nekognitívne aspekty rozhodovania
Dalibor Jurášek1; Peter Marman2
1
Centrum kognitívnej vedy, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky,
Univerzita Komenského
2
Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
1
2
[email protected]; [email protected]
Psychológia v súčasnosti skúma rozhodovanie ako kognitívny
proces. Čiastočne zohľadňuje aj jeho emocionálne aspekty. V
príspevku poukazujeme na prepojenosť rozhodovania s
emocionálnymi a vôľovými procesmi z dlhodobejšieho hľadiska.
Popisujeme vôľu ako sebaregulačný mechanizmus a dávame ju do
vzťahu s emocionalitou a rozhodovaním. Venujeme sa problematike
sily vôle a možnosti jej posilnenia, dlhodobým dôsledkom
rozhodovania a vzťahu emocionality a vôle pri rozhodovaní.
Poukazujeme na potrebu dbať pri výskume rozhodovania aj na obsah
rozhodovania, nielen jeho procesuálne charakteristiky. V závere
uvádzame návrhy na ďalšie smerovanie výskumu.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
18
Affective forecasting a výkon v inteligenčnom
teste
Marek Jurkovič
Ústav experimentálnej psychológie, Slovenská akadémia vied
[email protected]
Slovné spojenie affective forecasting možno vysvetliť ako schopnosť
predpovedať našu vlastnú emočnú reakciu na nejakú budúcu udalosť.
Podobne ako predpoveď počasia, ani predpovede našich budúcich
emočných reakcií nie sú príliš presné. Väčšinou majú ľudia tendenciu
preceňovať mieru emočnej reakcie, ktorú budú prežívať. V tejto
štúdii sme sa rozhodli preskúmať presnosť affective forecasting vo
vzťahu k výsledku inteligenčného testu. Výška inteligencie je údaj,
ktorý možno spojiť so sebaúctou a preto možno očakávať, že
participanti by mohli vyššie alebo nižšie ako očakávané IQ považovať
za pomerne osobné a tým aj emočné zistenie. Vzorku tvorilo 618
študentov prevažne pedagogických smerov, z výsledkov však bola
časť z nich behom analýzy vylúčená. Potvrdilo sa, že participanti
budú preceňovať mieru pozitívnych pocitov v prípade podcenenia
vlastného výkonu a takisto budú preceňovať mieru negatívnych
pocitov v prípade precenenia vlastného výkonu.
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0361-12.
19
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Disfunkční kognitivní stereotypy v českém
managementu
Josef Kasal1, Stanislav Pelcák2
Univerzita Hradec Králové
1
2
[email protected]; [email protected]
Podmínky, ve kterých se formovala manažerská kultura ve čtyřech
desetiletích před sametovou revolucí, poznamenaly osobnostní a
profesní profil českého manažera současnosti. Do dnešní doby lze, v
práci a přístupu k řízení českých manažerů, spatřovat řadu reziduí z
kultury řízení reálného socialismu. Tato rezidua ukazují na ohromnou
setrvačnost v myšlení lidí. V přístupu k řízení převažuje taylorovská
koncepce, která přináší, dle názorů a zkušeností manažerů,
jednoznačně nejrychlejší a nejefektivnější ekonomické efekty.
Upřednostňuje se řízení z centra a autoritářský styl řízení založený na
kontrole ekonomických efektů. Organizace namísto toho, aby
mobilizovaly kognitivní kapacity svých zaměstnanců (vč. manažerů)
pěstují tzv. funkční stupiditu, která využívá kapacity krátkozrakým
způsobem a blokuje kooperaci a vnitropodnikovou solidaritu. Cestou
ke změně v chování českých manažerů je, prostřednictvím
vzdělávání, posílit jejich klíčové kompetence ve vztahu k podřízeným
i k sobě.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
20
Potreba kognitívnej štruktúry a rýchlosť a
efektívnosť rozhodovania u záchranárov
Katarína Košíková
Ústav experimentálnej psychológie, Slovenská akadémia vied
[email protected]
Cieľom práce bolo skúmať vplyv potreby kognitívnej štruktúry ako
osobnostnej črty na efektívnosť a rýchlosť rozhodovania
zdravotníckych záchranárov v experimentálnej štúdii. Zaujimalo nás
či sa záchranári s nízkou/vysokou potrebou kognitívnej štruktúry líšia
v efektívnosti a rýchlosti riešenia úloh s rôzne štrukturovaním
zadaním úlohy (jasná a zreteľná štruktúra a nejasná štruktúra) a pri
rôznej zložitosti úlohy. Participanti vo výskume riešili úlohu triedenia
zranených do skupín pri nehode hromadného poskytnutia osôb.
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0361-12.
21
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Anticipovaná averzia voči strate a utopené
náklady v rizikovom rozhodovaní
Patrik Kováč1, Matúš Grežo2
1
Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského
v Bratislave
2
Ústav experimentálnej psychológie, Slovenská akadémia vied
1
2
[email protected]; [email protected]
Cieľom práce bolo sledovať rozdiel medzi anticipovanými a
percipovanými emóciami a zároveň sledovať vplyv týchto emócií na
averziu voči strate u participantov počas rizikovej hry. Participantov
(n=79) sme náhodným výberom rozdelili do dvoch skupín – na
skupinu hráčov a pozorovateľov. U skupiny hráčov sme sledovali
percipované emócie a ich averziu voči strate, a u skupiny
pozorovateľov sme sledovali emócie anticipované a s nimi súvisiacu
averziu voči strate. Z výsledkov vyplýva, že hráči prežívali hru
pozitívne a pozorovatelia očakávali, že na mieste hráča by u nich
prevažovali negatívne emócie. Ukázalo sa, že v oboch skupinách
negatívne emócie súviseli s nižšou averziou voči strate. Výsledky
výskumu podporujú teórie o preceňovaní možného hedonického
dopadu negatívnych emócií pri ich anticipácii na prežívanie a
rozhodovanie človeka.
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0361-12.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
22
Overenie platnosti nástroja „Deficity
čiastkových funkcií“ u detí zo sociálne
znevýhodneného prostredia
Gabriela Kvasničková1, Veronika Lazíková2
Katedra liečebnej pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita
Komenského v Bratislave
1
2
[email protected]; [email protected]
Cieľom príspevku je priblížiť výsledky realizovaného výskumu
etnickej a konštruktovej validity nástroja Deficity čiastkových funkcií
(Sindelar, 2008) na špecifickom výskumnom výbere - žiakov zo
sociálne znevýhodneného prostredia (SZP). Výskumný výber tvorili
žiaci mladšieho školského veku (N = 61; 8,7 roka), 39 žiakov zo SZP a
28 žiakov z majoritnej populácie ako kontrolný súbor. V príspevku
stručne charakterizujeme výskumný výber a problematiku
psychologickej diagnostiky špecifickej skupiny žiakov zo SZP.
Upozorňujeme na potenciál diagnostického nástroja Deficity
čiastkových funkcií (Sindelar, 2008), potvrdzujeme konštruktovú
validitu nástroja vo vzťahu k zaužívanému diagnostickému nástroju
Detský skríning (Senka et al., 1997) a analyzujeme čiastkové
výsledky žiakov zo SZP s kontrolným výberom žiakov majoritnej
populácie.
23
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Adaptívnosť stratégií kariérového
rozhodovania vo vzťahu k prežívaniu
spokojnosti a ľútosti v rozhodovacom procese
Veronika Látalová1, Ľubor Pilárik2
Katedra psychologických vied, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva,
UKF
1
2
[email protected]; [email protected]
Cieľom výskumu bolo overiť adaptívnosť 12 stratégií kariérového
rozhodovania z hľadiska ich potenciálu zvyšovať emočný well-being
v zmysle prežívania spokojnosti a redukovania ľútosti v procese
kariérového rozhodovania. Skúmané stratégie sú súčasťou tzv.
profilu kariérového rozhodovania (Gati et al., 2010) ako jedného z
deskriptívnych
procesuálnych modelov realizácie kariérových
rozhodnutí. Výskum sme realizovali na vzorke 160 VŠ študentiek vo
veku 19-25 rokov s využitím dotazníkov. Výsledkom boli zistenia, že
z hľadiska dosahovania spokojnosti a predchádzania ľútosti sa ako
adaptívne ukazujú stratégie: dôkladné získavanie informácií,
analytické spracúvanie informácií, investovanie úsilia do procesu
rozhodovania, túžba po ideálnom študijnom odbore a intuitívnosť.
Naopak, za neadaptívne možno označiť stratégie: vonkajšie
umiestnenie kontroly, prokrastinácia, váhanie v prijímaní konečného
rozhodnutia, závislosť na druhých, túžba potešiť druhých a ochota ku
zmierneniu požiadaviek.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
24
Náčrt integratívneho modelu osobnosti
Peter Marman1, Dalibor Jurášek2
1
Katedra psychológie, filozofická fakulta Univerzita Komenského
2
Centrum kognitívnej vedy, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky,
Univerzita Komenského
1
2
[email protected]; [email protected]
Kognitívne a emocionálne procesy sú štandardnou súčasťou
osobnostných modelov. Okrem nich ale existujú aj procesy
sebaregulácie. Venujú sa im izolované výskumy (biofeedback,
coping, ovládanie emócií, meditácia, reziliencia a pod.), ale nie sú
dávané do vzájomného vzťahu. Navrhujeme osobnostný model,
ktorý tieto javy integruje do tretej skupiny procesov – vôľových.
Popisujeme vôľu ako proces a jej interakcie s myslením a
emocionalitou z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Ich vzájomné
vzťahy mapujeme na vývin a dávame ich do súvisu s vedomím a
nevedomím. Navrhujeme ďalšie smerovanie výskumu vôle a
uvádzame jeho význam pre prax.
25
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Rozhodovanie o očkovaní a sociálne vplyvy:
témy, diskurzy, možnosti výskumu
Radomír Masaryk1, Ivan Brezina2, Jana Bašnáková3
Ústav experimentálnej psychológie, Slovenská akadémia vied
1
2
[email protected]; [email protected];
3
[email protected]
V otázke povinnej imunizácie sa stretáva viacero vzájomne
protichodných diskurzov so značným presahom do širších
spoločenských tém. Povinné očkovanie podnecuje emočne nabité
diskusie na rôznych úrovniach, kde pôsobia rôzne vplyvy – vrátane
sociálnych vplyvov a referencií. Náš príspevok predstavuje plánované
línie výskumu, ktoré sa metodicky budú týkať hlavne týchto troch
okruhov: 1. Mapovanie rôznych pohľadov prítomných v celkovom
diskurze na verejných internetových fórach s cieľom zadefinovať
hlavné okruhy; 2. Využitie fókusových skupín na sledovanie
dynamiky diskusie o témach, ktoré sú v danej oblasti dominantné, a
predovšetkým spôsobov rozhodovania, zdrojov, ktoré diskutujúci
uvádzajú ako základ pre svoje rozhodovanie; 3. Definovanie škál,
ktoré by pomohli lepšie operacionalizovať tému a vytvoriť základ pre
kvantitatívny výskum osobnostných či kognitívnych premenných,
diferencujúcich prístup k očkovaniu, rozhodovaniu sa o očkovaní, a
možnostiach vplývania na tieto rozhodnutia.
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0361-12.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
26
Jak percepční a mentální klamy ovlivňují naše
rozhodování
Mirek Matyáš1, Soňa Hermochová
Vysoká škola aplikované psychologie, Terezín
1
[email protected]
Lidské rozhodování je neustále zdokonalující se proces. Schopnosti
dnešní techniky a poznatky o rozhodovacích procesech nám nabízí
možnost rozhodovat se lépe než kdy jindy - pokud ovšem těchto
možností využíváme. Správnost svých dřívějších rozhodnutí můžeme
posuzovat různými technikami a při zpětném pohledu a rozboru lze
zjistit, že jsme mnohdy uvízli v pastech percepčních a mentálních
klamů. Lze se na základě zpětných analýz a uvědomování si vlivu
těchto klamů naučit lepšímu rozhodování? Při práci s klienty jsme
zjistili, že jejich rozhodování a schopnost „odolávat klamům“ je dána
hlavně schopností soustředit se na vlastní cíle. Z toho důvodu
probíhá dlouhodobě orientovaný výzkum osobních cílů studentů
VŠAPS v Terezíně, jejichž průběžné výsledky uvedeme. Cílem studie
je poznání, zda a jakým způsobem vědomá zpětná vazba a
uvědomování si vlivu percepčních a mentálních klamů vede k
lepšímu rozhodování v budoucnosti.
27
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Pravděpodobnosti jako konstitutivní složka
psychologie rozhodování
Pavel Uhlář
Katedra psychologie, Filosofická fakulta, Univerzita Karlova
[email protected]
Příspěvek si na pozadí pojmu objektivní pravděpodobnosti z
pravděpodobnosti jako takové všímá subjektivní pravděpodobnosti.
Sledovány jsou vzájemné vztahy pravděpodobností číselných a
slovních pravděpodobností. Návazně jsou sledovány intuitivní
pravděpodobnosti,
pocit
pravděpodobnosti,
resp.
míry
pravděpodobnosti
jako
zvláštní
případy
subjektivních
pravděpodobností, a to včetně jejich začlenění do případů
rozhodování heuristické povahy.
Grantová podpora: Příspěvek byl zpracován v rámci dílčího projektu
Prvouku Psychosociální aspekty kvality života (007) s názvem Změny a
náročné životní situace ve vztahu k rozvoji osobnosti a utváření
životního stylu.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
28
Psychologie hodnot: odpovědnost a důvěra
jako klíčová interní pravidla pro rozhodování v
tržní ekonomice
Pavel Uhlář 1, Pavel Seknička 2
1
Katedra psychologie, Filosofická fakulta, Univerzita Karlova
2
Katedra národního hospodářství Právnická fakulta, Univerzita Karlova
1
2
[email protected]; [email protected]
Rozhodování slouží zajištění nenáhodného průběhu jednání. Je
mentálním nástrojem překonání rizika a nejistoty, kterými se z
perspektivy profitu a prosperity vyznačuje trh (Knight 1921), jež
představuje hrozbu a příležitost. Hodnoty při včlenění do
rozhodování umožňují dospět k vyváženému rozhodnutí pro
minimalizaci hrozeb a maximalizací příležitostí – nalezení náležitých
cílů a cest k jejich dosažení. Věnovali jsme se hodnotám tržního
systému (Uhlář, Seknička, Putnová, 2012). Z nich odpovědnost a
důvěra u nás nebyly náležitě brány v potaz s tím spjatými
negativními tržními a společenskými důsledky. Příčiny jsou částečně
dány samotnou povahou důvěry, trastor se částečně spoléhá na činy
důvěřovaného a jeho výsledky v budoucnu, přitom dobrovolně či
nuceně nemá kontrolu nad jeho jednáním. Pozitivní stránkou důvěry
je její nosnost jako heuristické pravidlo, negativní je oddálenost
jejího zpětnovazebního mechanismu; významná je její spjatost
s odpovědností.
Grantová podpora: Zpracováno jako dílčí projekt Prvouku
Psychosociální aspekty kvality života (007) Změny a náročné životní
situace ve vztahu k rozvoji osobnosti a utváření životního stylu.
29
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Rozhodovanie v kontexte autonómie osobnosti
Marianna Pčolinská
Katedra psychológie, Fakulta sociálních studií, Masarykova univerzita
[email protected]
Príspevok je venovaný téme rozhodovania v súvislosti s autonómiou
osobnosti. Má za cieľ načrtnúť prepojenie medzi jednotlivými
aspektami integratívneho modelu postojovej, emocionálnej a
funkčnej autonómie, ako aj kognitívnej autonómie, a procesom
rozhodovania. Vzhľadom na ontogenetický charakter uvedeného
konceptu autonómie je potrebné akcentovať prípadné špecifiká
vývinových štádií. Funkčná, postojová, emocionálna a kognitívna
autonómia sú kvantitatívne merateľné premenné, čo dáva priestor
na načrtnutie možností výskumu ich súvislostí s procesmi
rozhodovania kvantitatívnymi metódami.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
30
Smysl pro soudržnost a adherence ke
zdravému životnímu stylu u diabetiků
Stanislav Pelcák1, Renáta Pelcáková2, Josef Kasal3
1, 3
Pedagogická fakulta, Univerzita Hradec Králové
2
Masarykova univerzita, Brno
1
2
[email protected]; [email protected];
3
[email protected]
Článek vychází z prototypické koncepce psychické odolnosti A.
Antonovského (Sense of coherence), která postihuje složitý systém
zpětnovazebně působících protektivních procesů v součinnosti mezi
osobnostními a situačními proměnnými. Síla nezdolnosti ovlivňuje
volbu strategií zvládání, psychické procesy, včetně vegetativní a
endokrinní odpovědi organismu, výdrž a rekuperaci organismu.
Výsledky studie potvrzují moderující roli smyslu pro soudržnost v
procesu zdraví a nemoci. Silný smysl pro soudržnost obecně
vyjadřuje pomyslný pohyb jedince směrem k aktivnímu zdraví u
vybraných souborů české populace, včetně sportujících diabetiků.
Screening salutoprotektivních faktorů životního stylu diabetiků
umožňuje přesněji predikovat individuální schopnost vyrovnat se s
chronickou nemocí, přijmout změnu léčby, dodržovat léčebný režim
(compliance). Tím se vytváří prostor pro cílenou psychologickou
intervenci (poradenství a psychoterapie) jako součást léčebné péče o
pacienty s diabetes mellitus.
31
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Dobré rozhodnutie v neistom svete – implikácie
v kariérovom rozhodovaní
Ľubor Pilárik
Katedra psychologických vied, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva,
UKF
[email protected]
Príspevok diskutuje adekvátnosť normatívnych teórií rozhodovania
založených na maximalizácii úžitku v podmienkach neistoty.
Zameriava sa na identifikáciu problematických oblastí v odhadoch
budúcich dôsledkov rozhodnutí ako i ich pravdepodobnosti v
podmienkach neistoty. V kontexte kariérového rozhodovania
sumarizuje alternatívne prístupy k uskutočňovaniu kariérových
volieb vychádzajúcich z deskriptívnych a preskriptívnych teórií
rozhodovania
Grantová podpora: Príspevok bol podporený vedeckou grantovou
agentúrou VEGA v rámci riešenia projektu č. 1/0446/14
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
32
Aspekty self systému v procese rozhodovania
Martin Sedlár
Ústav experimentálne psychológie, Slovenská akadémia vied
[email protected]
Cieľom príspevku je priblížiť prehľad súvislostí medzi aspektmi self
systému a rozhodovaním. V predchádzajúcich štúdiách sa tento
vzťah skúmal s premennými ako sebahodnotenie, jadrové
sebahodnotenie, sebaúčinnosť, sebauvedomenie, self konštrukt,
lokalizácia self či narcizmus. Ukázalo sa, že tento typ premenných sa
spája s aspektmi rozhodovania ako sú rozhodovacie štýly,
rozhodovanie pre seba a druhých, etické rozhodovanie, rizikové
rozhodovanie, nerozhodnosť, dynamická rozhodovacia úloha, ale aj
heuristika výberu prvej možnosti, efekt rámcovania, regulačné
zameranie, spotrebiteľské voľby. Výsledky výskumov napríklad
odhalili, že jadrové sebahodnotenie pozitívne súvisí s vigilantným
rozhodovacím štýlom, negatívne s nevigilantnými štýlmi a s
nerozhodnosťou. Ďalej sa zistilo, že jednotlivci s vyššou mierou
sebaúčinnosti používajú častejšie heuristiku výberu prvej možnosti.
Výsledky výskumov naznačujú, že uvedené aspekty self systému
majú významné postavenie v rozhodovacích procesoch.
Grantová podpora: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na
podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0361-12.
33
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Konceptualizácia efektívneho rozhodovania
Eva Sollárová
Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, UKF
[email protected]
Príspevok prezentuje konceptuálny vzťahový rámec osobnej
efektívnosti ako východisko pre konceptualizáciu efektívneho
rozhodovania. Predstavuje a porovnáva humanistické modely
efektívneho fungovania človeka (C. Rogers a J. Seeman) a súčasné
teoretické perspektívy sebaregulácie (Carver a Scheier; Deci a Ryan),
osobitne koncepty organizmická integrácia, kongruencia, autonómia
a organizmické potreby z pohľadu ich potenciálu pre
konceptualizáciu pojmu a znakov efektívneho rozhodovania.
Grantová podpora: Príspevok je podporený vedeckou grantovou
agentúrou VEGA č. 1/0446/14
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
34
Neistota-istota a kategorizácia rizikových
situácií
Miroslava Stanková1, Ivan Sarmány-Schuller2
Katedra psychologických vied UKF
1
2
[email protected], [email protected]
Autori sa v práci zaoberajú problematikou neistoty-istoty ako
osobnostnej dimenzie vo vzťahu k tolerancii voči riziku u študentov
študijného programu baníctvo a geotechnika a študentov študijného
programu verejná správa. Pozornosť venujú tiež problematike
kognitívneho štýlu v dimenzii „šírka kategorizácie“. Použitými
výskumnými nástrojmi boli Škála neistoty-istoty (Kováč, 1969),
Škála odhadovania (Pettigrew, 1958) a úloha výberu na postihnutie
všeobecnej tolerancie voči riziku. Autori zistili vzťah medzi šírkou
kategorizácie a patologickou istotou, ako dispozičnou črtou.
Výsledky preukázali tiež na významný rozdiel v subjektívnom
prežívaní neistoty-istoty z hľadiska gender v subškále patologickej
istoty. Rovnako sa potvrdil rozdiel v subjektívnom prežívaní neistotyistoty u jednotlivcov rôznych študijných programov v subškále
patologickej istoty.
Grantová podpora: VEGA č. 2/0126/12“ Potreba štruktúry v procese
rozhodovania a zvládania“
35
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
Ukazovatele validity výpovede v MMPI 2
Jana Štefániková1, Robert Máthé2
Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského
1
2
[email protected]; [email protected]
MMP-2 má v psychodiagnostike výsadné postavenie, čo sa týka
rozmanitosti a využitia škál/nástrojov na meranie štýlu odpovedania,
prístupov a postojov vyšetrovanej osoby týkajúcich sa
sebaprezentácie v testovej situácii. Príspevok sa detailne venuje
špecifickým škálam MMPI-2 a ich konfiguráciám v súvislosti s
ovplyvňovaním výsledkov osobnostných testov. Zameriava sa na
obraz defenzívnych a simulačných tendencií v protokoloch MMPI-2.
Vybrané profily zámerného skresľovania výsledkov testu porovnáva s
profilmi normatívnej vzorky slovenskej populácie.
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
36
Dopady zmien stavu mysle na výsledok
rozhodnutia
Miroslav Švec
DICIO Marketing, s.r.o.
[email protected]
Príspevok poukazuje na zmeny stavu mysle a konečných rozhodnutí
pod vplyvom emócií, ziskov/strát, skúseností a rutín pri hodnotení
výhodnosti akcií a zliav v obchodoch s rýchloobrátkovým tovarom.
Výsledky pochádzajúce zo 4 pilotných neuro experimentov, ktoré
mapovali aktivitu mozgu počas rozhodovania pomocou 19
kanálového EEG, naznačujú, že: 1) Nepríjemné pocity na rozdiel od
príjemných generujú väčší podiel hodnotení, ktoré ľudia považujú za
výhodné; 2) Rozhodovanie v kontexte straty generuje väčší podiel
rozhodnutí zameraných na maximálny zisk, ako rozhodovanie v
kontexte zisku; 3) Schopnosť posúdiť výhodnosť a nevýhodnosť akcií
a zliav v obchodoch sa mení na základe skúseností s produktom, čo
vo väčšine prípadov vedie rutinnému rozhodovaniu podľa modelu:
Známe = výhodné a neznáme = nevýhodné; 4) Prednostné
využívanie rutín je pre mozog energeticky výhodnou stratégiou, ak
nejde o život alebo iné ohrozenie."
Na experimentoch spolupracovali: Mária Hitková (1, 3), Viera
Skačanová a Iveta Kollerová (2), Martin Štulrajter (4)
37
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
MENNÝ REGISTER
Adamovová Lucia.........
Bačová Viera................
Ballová Mikušková Eva..
Bašnáková Jana...........
Bavoľár Jozef...............
Brezina Ivan.................
Broniš Peter ................
Čavojová Vladimíra.......
Dudeková Katarína.......
Grežo Matúš................
Gubányiová Veronika...
Halama Peter...............
Hanák Róbert ..............
Hatoková Mária...........
Hermochová Soňa.......
Hurdálek Ivo.................
Jurášek Dalibor............
Jurišová Erika...............
Jurkovič Marek.............
Kasal Josef...................
Kostovičová Lenka.......
Košíková Katarína........
Kováč Patrik.................
Kvasničková Gabriela...
Látalová Veronika........
Lazíková Veronika........
Letovancová Eva..........
7
8
9
26
10
26
11
9
12
13, 22
14
15
9
16
27
17
18, 25
14
19
20
12
21
22
23
24
23
11
Marman Peter..............
Masaryk Radomír.........
Máthé Robert..............
Matyáš Mirek...............
Orosová Oľga...............
Pčolinská Marianna......
Pelcák Stanislav...........
Pelcáková Renáta........
Pilárik Ľubor.................
Sarmány-Schuller Ivan..
Sedlár Martin...............
Seknička Pavel.............
Sollárová Eva...............
Stanková Miroslava......
Štefániková Jana..........
Švec Miroslav...............
Uhlář Pavel...................
Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií 2014
18, 25
26
36
27
10
30
20, 31
31
24, 32
13, 35
33
29
34
35
36
37
28, 29
38
Download

Dôležité termíny - Ústav experimentálnej psychológie SAV