Základná škola pre žiakov so sluchovým postihnutím internátna
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva pri Základnej škole pre žiakov
so sluchovým postihnutím internátnej,
Karola Supa 48
L u č e n e c
Školský vzdelávací program
pre ZŠ:
ISCED 1, ISCED 2
Školský vzdelávací program pre školský rok 2013/2014
Vzdelávací program: “Nemôžeme všetky deti všetko naučiť, ale všetky deti môžeme urobiť
šťastnými”
prof. Zdeněk Matějček
Stupeň vzdelania:
ISCED 1, ISCED 2
Dĺžka štúdia:
Základná škola:
I. stupeň – 5 rokov
II. stupeň – 5 rokov
Vyučovací jazyk:
slovenský
Študijná forma:
denná
Druh školy:
štátna
PREDKLADATEĽ:
Názov školy:
Základná škola pre žiakov so sluchovým postihnutím internátna
Adresa:
Karola Supa 48, 984 03 Lučenec
IČO:
00163023
Riaditeľ školy:
PaedDr. Ľuboslava Porubovičová
Koordinátor pre tvorbu ŠkVP:
Mgr. Adriana Poltárska, PhDr. Lenka Hricová
Kontakty:
 047/4331459, 4511855-6
e-mail: [email protected]
web: www.zsisplc.svsbb.sk
ZRIAĎOVATEĽ:
Názov:
Odbor školstva, Obvodný úrad v Banskej Bystrici
Adresa:
ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica
Kontakty:
 048/47 101 11
Platnosť dokumentu: od 01.09. 2013 do 31.08.2014
Schválené v pedagogickej rade: 26. 08. 2013
Schválené v rade školy: 3.10. 2013
........................................................................
PaedDr. Ľuboslava Porubovičová, riaditeľka školy
2
Vzdelávací program pre žiakov so sluchovým postihnutím
ISCED 1, 2
I. Všeobecná charakteristika školy
1.1 Veľkosť školy
Škola poskytuje výchovu a vzdelávanie žiakom v dvoch vlastných budovách umiestnených v rôznych
častiach mesta Lučenec. V škole sa vzdeláva spolu spravidla od 230 do 260 žiakov. Z toho je 15 – 20 žiakov
so sluchovým postihnutím. Dvadsať až šesťdesiat žiakov býva ubytovaných v školskom internáte.
Riaditeľstvo školy sa nachádza na Ul. Karola Supa 48. V budove je umiestnená špeciálna materská škola
internátna. Ďalej sa v budove školy na Ul. Karola Supa 48 nachádza spravidla 10 - 14 tried ZŠ. V školskom
roku 2013/2014 je 1 trieda pre žiakov so sluchovým postihnutím a 11 tried pre žiakov s narušenou
komunikačnou schopnosťou. Nachádza sa tu 6 oddelení školského klubu detí (pre deti 4. – 7. ročníka) a 3
výchovné skupiny školského internátu. V internáte sa nachádza 9 spální.
V školskom roku 2013/2014 boli z dôvodu vyššieho záujmu o školský klub detí zavedené kritériá pre
prijímanie detí:
 písomné vyjadrenie zákonného zástupcu v júni predchádzajúceho školského roku
 ročník, ktorý dieťa navštevuje (uprednostňované sú deti z nižších ročníkov)
 špeciálno-pedagogické potreby dieťaťa (dominantné – špecifické vývinové poruchy učenia)
 pravidelné uhrádzanie poplatkov za ŠKD
 dĺžka pobytu dieťaťa v školskom klube – do 16,00 hod.
 záujem a snaha o vzdelávanie
 spolupráca s rodičmi
 pravidelnosť dochádzky do ŠKD
Deti, ktoré prejavili záujem o školský klub detí v priebehu školského roka, môžu byť prijaté na
základe hore uvedených kritérií v prípade, že sa v školskom klube uvoľní miesto. Ak dieťa závažným
spôsobom porušuje školský poriadok a poriadok školského klubu detí alebo nedodržiava kritériá pre prijatie
do školského klubu (uhrádzanie poplatkov, pravidelná dochádzka), môže byť zo školského klubu detí
vylúčené a na jeho miesto sa prijme ďalší záujemca.
Druhou budovou je budova na Ul. Dr. Herza 6. V tejto budove sa nachádza spravidla 9 - 11 tried, čo
je spolu od 80 do 90 žiakov. V tomto školskom roku je v budove 9 tried a 8 výchovných oddelení v školskom
klube detí. Školský klub detí v školskom roku 2013/2014 navštevujú všetky deti prípravného až tretieho
ročníka, ktoré majú záujem. Neboli stanovené žiadne kritériá pre prijímanie.
1.2 Charakteristika žiakov
Žiakom školy môže byť dieťa so sluchovým postihnutím alebo so sluchovým postihnutím
v kombinácii s iným postihnutím, ktoré býva v meste Lučenec, alebo jeho blízkom, či vzdialenejšom okolí –
Banskobystrický samosprávny kraj.
1.3 Charakteristika pedagogického zboru
V škole je priemerný počet učiteľov 34, z toho je 90 % žien, vychovávateľov priemerne 16, z toho je 90
% žien. Kvalifikovanosť sa pohybuje okolo 98 %. V škole pracujú títo odborní zamestnanci: špeciálny
pedagóg, školský logopéd, psychológ, sociálna pracovníčka.

Pedagogickí zamestnanci
spĺňajú kvalifikačné požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi,
3









preukazujú odborné a osobnostné spôsobilosti, ktoré využívajú pri pedagogickej komunikácii,
motivácii žiakov, ich diagnostikovaní, hodnotení, pozitívnom riadení triedy, s dôrazom na odbornú
špecializáciu – surdopédia a logopédia,
riadia svoje sebarozvíjanie a celoživotné vzdelávanie v odbornej oblasti a osobnostnom raste, ako súčasť
kolektívu pedagógov sú schopní vzájomnej efektívnej a ľudsky podporujúcej komunikácie, spolupráce,
tímovej práce a kooperatívneho riešenia problémov.
Vedúci pedagogickí zamestnanci
svojimi manažérskymi, organizačnými a pedagogickými schopnosťami vytvárajú predpoklady pre
fungujúci, motivovaný spolupracujúci kolektív s profesionálnou klímou a podporujúcim prostredím,
starajú sa o svoj odborný a osobnostný rast, ako aj všetkých členov kolektívu a vytvárajú pre tento
ich rast podmienky,
sú schopní poradiť učiteľom a obhájiť ich pred negatívnymi faktormi, ktoré by nepriaznivo
ovplyvňovali ich pedagogické pôsobenie.
Asistent učiteľa – pomocná vychovávateľka
pracuje v triede, ktorú navštevuje dieťa/žiak alebo viac detí/žiakov s ťažkým stupňom postihnutia,
alebo s viacnásobným postihnutím, ak si to vyžaduje výchova a vzdelávanie príslušného dieťaťa/žiaka
v závislosti od závažnosti jeho postihnutia. Asistent učiteľa môže pracovať aj v triede, kde sa vzdeláva
viacero žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Pedagogický vychovávateľ
pracuje v triede od prípravného po siedmy ročník.
Školský logopéd
logopéd s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou platnou v rezorte školstva,
vykonáva odborné činnosti v rámci logopedickej intervencie - diagnostiky, terapie a prevencie
deťom/žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou. Poskytuje
odborné poradenstvo a
konzultácie zákonným zástupcom detí a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení.

Školský psychológ
odborná prax s deťmi/žiakmi s NKS a so sluchovým postihnutím.


Výchovný poradca
viacročná odborná prax s deťmi/žiakmi s NKS a so sluchovým postihnutím,
zároveň koordinátor pre školský vzdelávací program.
Ďalej je v škole ustanovený koordinátor protidrogovej prevencie a environmentálnej výchovy a
koordinátor výchovy k manželstvu a rodičovstvu.
Všetci uvedení zamestnanci sa priebežne vzdelávajú v súlade s Plánom kontinuálneho vzdelávania.
1.4 Organizácia prijímacieho konania
Podmienky prijímania žiakov do škôl pre žiakov s postihnutím určuje § 7 ods. 1 až 4 vyhlášky č.
322/2008 Z. z. o špeciálnych školách. Podmienkou pre prijatie dieťaťa/žiaka do školy je správa zo
špeciálnopedagogického a psychologického vyšetrenia, v ktorej je skonštatovaný príslušný druh a stupeň
zdravotného postihnutia (sluchové postihnutie, narušená komunikačná schopnosť). Neprijímame žiakov s
mentálnym postihnutím, ani s dominantným – primárnym postihnutím: poruchy správania. Žiaci sa prijímajú
spravidla do 15.09. v príslušnom školskom roku.
1.5 Dlhodobé projekty
4
Škola sa pravidelne zapájala do výziev a projektov (ESF – Sektorový operačný program Ľudské
zdroje), aj v súčasnosti sa zapája do projektov s cieľom skvalitniť materiálne a technické podmienky školy.
V rámci projektov ESF, ktorých organizátorom sú iné organizácie, sa viacerí pedagogickí zamestnanci
zapájajú do vzdelávania. Snahou vedenia školy je zabezpečiť v spolupráci so zriaďovateľom zlepšovanie
technického stavu budov, materiálneho vybavenia, vybavenia kompenzačnými pomôckami.
1.6 Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi
Partneri, s ktorými škola nevyhnutne spolupracuje pri napĺňaní svojich cieľov:
Zriaďovateľ: Odbor školstva, Obvodný úrad v Banskej Bystrici,
Rodičia: zákonní zástupcovia, Združenie rodičov detí a žiakov so SP a s NKS,
Zamestnanci školy: pedagogickí, odborní a nepedagogickí,
Sociálny partner: odborová organizácia,
Školská samospráva: Rada školy,
Stavovská organizácia: Spoločnosť pre špeciálnu a liečebnú výchovu v SR (SŠLV v SR),
Zástupcovia občanov so zdravotným znevýhodnením: Asociácia rodičov nepočujúcich detí v SR
ANEZSP v SR,
Inštitúcie priamo riadiace: MŠVVaŠ SR, ŠPÚ, NÚCEM
Vzdelávacie inštitúcie, pripravujúce pedagógov: PdF UK v Bratislave, PaSA v Lučenci.
Tretí sektor: Občianske združenie pri ZŠ pre SP internátnej, Nadácia Počuť srdcom, ďalšie inštitúcie.
Partnerské školy: špeciálne školy v SR, Špeciálna škola pre žiakov so sluchovým postihnutím v Egri.
Analýza požiadaviek a spokojnosti partnerov
4.1
4.2
ŠKOLA - ZRIAĎOVATEĽ
Poskytuje kvalitnú výchovu a vzdelávanie,
plní ciele stanovené v Národnom programe,
stanovuje si splniteľné ciele v súlade
s požiadavkami
humánnej
školy,
zabezpečuje plynulú prevádzku. Škola od
zriaďovateľa očakáva podporu pri napĺňaní
cieľov.
ŠKOLA - RODIČ
Škola
poskytuje
rodičovi
ako
objednávateľovi kvalitné služby v rámci
výchovy a
vzdelávania, celodennej
starostlivosti (stravovanie, ubytovanie),
poradenstva,
poskytuje mimoškolské
aktivity.
ZRIAĎOVATEĽ - ŠKOLA
Zabezpečuje dostatok financií na prevádzku školy,
očakáva kvalitné plnenie úloh a kvalitné služby
verejnosti.
RODIČ - ŠKOLA
Rodičia spolupracujú so školou, poznajú a
podporujú jej hlavné ciele, pomáhajú škole,
podieľajú sa na realizácii cieľov. Prostredníctvom
volených
zástupcov
sa
podieľajú
na
spolurozhodovaní o hlavných zámeroch školy.
Podľa
výsledkov
z vykonaných
prevažne
anonymných zisťovaní rodičia najviac požadujú:
 Špecializáciu – odborný prístup MŠ/ZŠ podľa
špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb
svojho dieťaťa,
 Pravidelný kontakt a poradenstvo s pedagógmi
svojho dieťaťa (informovanie o aktivitách,
ktoré sa robia, o napredovaní dieťaťa)
 Aplikáciu nových metód zameraných na vývin
reči, sluchovú výchovu, čítanie s porozumením,
terapiu porúch učenia.
 Vyššiu
frekvenciu
individuálnych
logopedických intervencií, ako je umožnená
terajším učebným plánom.
5

4.3
ŠKOLA – ZAMESTNANCI
Vytvára pre zamestnancov školy optimálne
pracovné podmienky, psychohygienické
podmienky, zabezpečuje možnosti ďalšieho
vzdelávania,
oboznamuje
s novou
legislatívou, vytvára účinnú organizačnú
štruktúru, priestor na realizáciu a tvorivosť,
priznáva samostatné kompetencie, vytvára
vnútorné školské predpisy tak, aby sa
s nimi stotožnili všetci zamestnanci.
Zlepšovanie materiálneho vybavenia školy –
pomôcky, úprava areálu...
ZAMESTNANCI - ŠKOLA
Plnia celkové a čiastkové ciele školy, permanentne
sa vzdelávajú, sú aktívni a iniciatívni, spolupracujú
s rodičovskou verejnosťou, účinne spolupracujú
s ďalšími partnermi školy, vytvárajú pozitívny
imidž školy. Každý člen pedagogického zboru má
právo participovať na tvorbe školských noriem, tiež
na usmerňovaní chodu školy.
Akceptujú vnútorné školské predpisy s vedomím,
že nariadenia, ktoré spoločne skoncipovali a prijali,
budú musieť plniť.
Zamestnanci požadujú:
 Oceňovanie kvalitného výkonu zamestnanca.
 Zabezpečovanie ďalšieho vzdelávania a
profesionálneho rastu.
 Otvorenú a priamu komunikáciu vedúcich
pracovníkov so zamestnancami.
4.4
4.5
4.6
ŠKOLA
ORGANIZÁCIE, SPOLUPODIEĽAJÚCE SA
NA VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ
Prizýva organizácie k spolupráci
Pomáhajú plniť hlavné úlohy školy.
ŠKOLA - ŠKOLSKÁ SAMOSPRÁVA
ŠKOLSKÁ SAMOSPRÁVA - ŠKOLA
Predkladá samospráve koncepciu, plány Vyjadruje sa k hlavným úlohám, dáva podnety
práce, plány rozvoja, podnety na pomoc a návrhy na skvalitnenie činnosti, spolupodieľa sa
a spoluprácu, očakáva pomoc.
na realizácii úloh, poskytuje pomoc.
ŠKOLA – OSTATNÍ PARTNERI
MŠ SR, ŠPÚ,
NADÁCIE, OBČIANSKE
ZDRUŽENIA, PROJEKTOVÍ PARTNERI ŠKOLA
Škola
prizýva
k spolupráci
OZ, Škola očakáva od MŠ SR - ŠPÚ - vypracovanie
projektových partnerov, očakáva pomoc, koncepcie výchovy a vzdelávania, podnety a výzvy
podporu, dôveru.
na realizáciu projektov, podporu pri realizácii
projektov od OZ a ďalších partnerov.
1.7 Priestorové a materiálno-technické podmienky školy
Škola poskytuje výchovu a vzdelávanie žiakom v dvoch vlastných budovách rozmiestnených v rôznych
častiach mesta Lučenec. Riaditeľstvo školy a triedy pre sluchovo postihnutých žiakov sa nachádzajú na Ul.
Karola Supa 48. V budove na Ul. Dr. Herza 6 sú triedy prvého stupňa základnej školy pre žiakov
s narušenou komunikačnou schopnosťou.
V škole sa vzdeláva spolu spravidla od 230 do 260 žiakov. Dvadsať až šesťdesiat žiakov býva
ubytovaných v školskom internáte. V budove je umiestnená špeciálna materská škola internátna. V internáte
sa nachádza 12 spální. V budove sa nachádza 5 logopedických učební, 1 chemické a fyzikálne laboratórium,
2 dielne (kovo a drevo dielňa), 2 počítačové učebne, 1 učebňa zemepisu, 1 učebňa s interaktívnou tabuľou,
kuchynka – učebňa výtvarnej výchovy, učebňa etickej výchovy s veľkoplošnou obrazovkou, učebňa
slovenského jazyka, učebňa rytmicko-pohybovej výchovy. Súčasťou školy je telocvičňa, bazén (tč.
nefunkčný), spoločenská miestnosť a 2 herne pre mimoškolskú výchovu. Areál školy tvorí školský dvor a
školské ihriská (detské, na loptové hry a atletiku).
6
Súčasťou areálu školy je aj zdravotné stredisko, ktoré pozostáva z: 1 miestnosť pre zdravotnú sestru, 1
stomatologická ordinácia a 2 izby pohotovostnej lôžkovej časti.
Pitný a stravovací režim žiakov a zamestnancov školy je zabezpečený v školskej jedálni s vlastnou
kuchyňou.
Budova má novo zrekonštruovanú strechu a bezbariérovo upravený vstup, vrátane hygienického
zariadenia na prízemí. V triedach sú vymenené podlahové krytiny, okná a školský nábytok. Sociálne
zariadenia pre internát a školu sú zrekonštruované. Inštalované boli nové vchodové dvere. Vo vyučovacom
procese je dostatok modernej audiovizuálnej techniky a výučbových počítačových programov.
V budove školy sa nachádza Centrum špeciálnopedagogického poradenstva (zahŕňa celkom 5
miestností), ktoré poskytuje starostlivosť pre sluchovo postihnutých klientov a klientov s NKS vrátane porúch
učenia. V CŠPP pracuje 8 zamestnancov (2 špeciálni pedagógovia, 3 školskí logopédi, 1 sociálna
pracovníčka, 2 psychologičky).
Organizácia vyučovania:
Vyučovanie je organizované podľa rozvrhu hodín, ktorý je schválený riaditeľom školy. Rozvrh hodín je
zverejnený v každej triede príslušného ročníka, podpísaný triednym učiteľom a riaditeľom školy. Vyučovacia
jednotka trvá 45 minút, začína a končí zvonením. Prestávky medzi vyučovacími hodinami sú 10-minútové, sú
zaradené dve veľké prestávky po 15 minút.
Začiatok vyučovania je denne o 8.00 hod.
Prevádzková doba Centra špeciálno-pedagogického poradenstva je od 7.30 do 16,00 hod. Klienti sa do
C ŠPP prihlasujú osobne alebo telefonicky. Vysunuté pracovisko CŠPP (logopedická poradňa) na Ul. Dr.
Herza pracuje podľa harmonogramu, ktorý sa upravuje každoročne, vždy k septembru a je zverejnený na
dverách CŠPP.
1.8 Škola ako životný priestor
Aby sa deti, žiaci aj pedagógovia cítili v škole čo najlepšie, kladieme dôraz na čisté, funkčné a estetické
prostredie tried, učební, školského dvora, areálu. Prostredie tried je hygienicky vyhovujúce, školský nábytok
je už prevažne vynovený, podlahy sú vo všetkých triedach vymenené. Tabule sú prevažne kriedové, nové.
Pracujeme neustále na budovaní príjemnej, podnetnej atmosféry medzi žiakmi navzájom a medzi žiakmi a
pedagógmi.
Areál školy je v oboch budovách udržiavaný.
1.9 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní
Pravidelne realizujeme vhodnou a veku primeranou formou poučenie detí/žiakov o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci, pravidelné školenia zamestnancov školy o BOZP a proti požiaru. Vykonávame
pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia a odstraňovanie prípadných zistených nedostatkov podľa
výsledkov revízii.
Primárnou snahou je pôsobiť preventívne proti vzniku úrazov u žiakov ako aj zamestnancov školy.
Pravidelne na začiatku školského roka, každou akciou a prázdninami sú žiaci poučení o dodržiavaní zásad
bezpečnosti a ochrany zdravia.
Nevyhnutnosťou pre uskutočnenie ŠVP je zabezpečenie vhodnej štruktúry pracovného režimu a
odpočinku žiakov a učiteľov, vhodného režimu vyučovania s rešpektovaním hygieny učenia sa, zdravého
prostredia učební (tried) a ostatných priestorov školy podľa platných technických a hygienických noriem –
zodpovedajúca svetelnosť, teplota, nehlučnosť, čistota, vetranie, hygienické vybavenie priestorov, primeraná
veľkosť sedacieho a pracovného nábytku. Je zabezpečený vhodný stravovací a pitný režim žiakov (podľa
vekových a individuálnych potrieb žiakov a učiteľov). Bezpečnosť a ochranu zdravia zaručuje aktívna
ochrana žiakov pred úrazmi, dostupnosť prvej pomoci z materiálneho aj ľudského hľadiska, vrátane
kontaktov na lekára, či iných špecialistov. Nevyhnutné je dodržiavanie zákazu fajčenia, pitia alkoholu a
používanie iných škodlivín v škole a v okolí a výrazné označenie všetkých nebezpečných predmetov a častí
využívaných priestorov a pravidelná bezpečnostná kontrola.
7
Vhodná štruktúra práce a odpočinku žiakov a učiteľov počas dňa, vhodný režim vyučovania s
ohľadom na vek žiakov, ich zdravotný stav vyplývajúci zo zdravotného znevýhodnenia.




V prípravnom ročníku až štvrtom ročníku sa vyučuje v jednom slede najviac päť vyučovacích
hodín, v piatom ročníku až deviatom ročníku najviac šesť vyučovacích hodín.
Vyučovacia hodina trvá 45 minút, poslednú vyučovaciu hodinu možno skrátiť na 40 minút.
Vyučovacie hodiny vzhľadom na psychické osobitosti detí sú členené do kratších časových úsekov.
Dĺžka časových úsekov sa stanovuje individuálne.
S prihliadnutím na osobitosti žiakov môže škola uplatňovať aj iné spôsoby organizácie vyučovania, a to
členením vyučovacej hodiny do kratších časových úsekov, zaraďovaním a organizovaním prestávok,
blokovým vyučovaním a inými organizačnými formami.
Pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov vo výchove a vzdelávaní v škole i mimo školy postupuje
podľa § 2 ods. 24 vyhlášky č. 322/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov:
1. pri kúpaní a pri plaveckom výcviku je v jednej skupine najviac päť žiakov,
2. pri lyžiarskom výcviku má jeden inštruktor v skupine najviac šesť žiakov,
3. pri školskom výlete je počet žiakov v skupine rovnaký alebo nižší ako počet žiakov v triede, ak je
počet žiakov v skupine pri školskom výlete vyšší, ako počet žiakov v triede, riaditeľ školy zabezpečí
účasť ďalšej poučenej plnoletej osoby.
Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov a pedagogických pracovníkov pri vzdelávaní:
 zdravé prostredie tried (nábytok zodpovedajúci výške žiakov, protišmyková podlaha, dostatočné
denné svetlo, možnosť ochrany pred priamym slnečným svetlom, vetranie, osvetlenie, vykurovanie),
 priestor pre ošetrenie úrazu a ku krátkodobému pobytu zraneného, resp. chorého žiaka,
 výrazné označenie všetkých nebezpečných predmetov a priestorov, pravidelná kontrola z
hľadiska bezpečnosti,
 lekárničky vybavené podľa predpisov na dostupných miestach, kontakty na RZP, linku dôvery,
políciu,
 zabezpečený vhodný pitný a stravovací režim,
 dodržiavanie zákazu fajčenia, pitia alkoholu a používania iných omamných látok v škole a jej
okolí a na všetkých akciách mimo priestoru školy organizovaných školou.
 dostatok času
v dennom režime venovať jednotlivým zložkám tak, aby sa denne vystriedali
všetky činnosti v primeranom rozsahu,
 optimálny
režim výchovno-vzdelávacej činnosti v súlade s vekovými možnosťami,
špeciálnymi potrebami žiakov, zohľadnením dochádzajúcich žiakov v zhode s obsahom
vzdelávania a vhodnými spôsobmi učenia,
 optimálny režim života školy v súlade spotrebami žiakov a ich bezpečnosti (režim odpočinku,
pohybový režim, stravovací a pitný režim, dodržiavaním hygieny, záujmová činnosť, mimoriadne
situácie),
 uplatňované
metódy, formy a prístupy pri vzdelávacom procese, spôsob delenia tried,
zlučovanie žiakov z rôznych ročníkov podľa platnej legislatívy.
Maximálny počet žiakov na jedného pedagogického zamestnanca počas všetkých v škole
realizovaných aktivít je v súlade s platnou legislatívou.
II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu
Pedagogický princíp školy (vlastné ciele výchovy a vzdelávania)
Vlastným cieľom výchovy a vzdelávania detí a žiakov so sluchovým postihnutím je priblížiť sa ku
strategickej vízii školy: „Stať sa v rámci SR zdrojovým centrom umožňujúcim deťom a žiakom so sluchovým
postihnutím a s narušenou komunikačnou schopnosťou vzdelávanie, výchovu, osobný rast a rozvoj,
poradenstvo a podporu schopností pre sociálne začlenenie a budúcu zamestnanosť.“
1
8
Hlavným cieľom je rozvinúť u žiakov so sluchovým postihnutím kľúčové spôsobilosti (kompetencie)
v takom rozsahu, aby výsledky žiaka so sluchovým postihnutím zodpovedali profilu absolventa primárneho
a nižšieho sekundárneho stupňa vzdelania s prihliadnutím na individuálne osobitosti žiaka a na jeho sluchové
postihnutie.
1.1. ISCED 1, 2 – primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie
Hlavnými programovými cieľmi primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania sú rozvinuté
kľúčové spôsobilosti (ako kombinácie vedomostí, spôsobilostí, skúseností a postojov) žiakov na úrovni, ktorá
je pre nich osobne dosiahnuteľná. V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné
spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v
oblasti digitálnej gramotnosti (informačno - komunikačné technológie), spôsobilosti naučiť sa učiť, riešiť
problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a
vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry.
Vlastné ciele školy:
Vychovať absolventov školy zodpovedajúcich profilu absolventa chceme prostredníctvom
nasledovných cieľov školy:
Výchova a vzdelávanie
Oblasť výchovno-vzdelávacieho procesu je v oblasti riadenia školy kľúčová. Všetko úsilie smeruje
k uspokojeniu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb našich žiakov a k ich rozvoju. K dosiahnutiu
väčšej kvality vedú aj nami vytýčené ciele.
Cieľ A1: Každé dieťa/žiak bude dôkladne zdiagnostikované a budú pomenované oblasti – najbližšie zóny
vývinu – ktoré budú rozvíjané, ako aj metódy a postupy prostredníctvom ktorých sa to dosiahne. Dôraz sa
kladie na najnovšie, moderné metódy (Laheyovej model vývinu reči, Výcvik fonematického uvedomovania,
auditívno-verbálne postupy u sluchovo postihnutých....). Každé dieťa/žiak bude mať vypracovaný Plán
rozvoja (v prípade potreby aj Individuálny vzdelávací plán). S výsledkami diagnostiky aj s plánmi rozvoja
budú oboznámení a stotožnení pedagógovia, s týmito výsledkami a plánmi má právo byť oboznámený rodič
dieťaťa.
Cieľ A2: Zlepšiť všetkých žiakov v kompetencii čítať s porozumením a kompetencii
používať
matematiku v bežnom živote. Zlepšovať – rozvíjať – aj ostatné kľúčové kompetencie u žiakov –
komunikácia v jednom cudzom jazyku.
U ťažko a viacnásobne postihnutých dosiahnuť najvyšší možný stupeň.
Cieľ A3: Dosiahnuť zmenu vo vyučovaní predmetu ILI (individuálna logopedická intervencia), a to vyššiu
kvalitu aj kvantitu.
Cieľ A4: Pravidelnou a systematickou výchovnou prácou a ponukou zmysluplných činností zabezpečiť, aby
sa deti vyhli sociálno-patologickému ohrozeniu. Prevencia vzniku a prehlbovaniu porúch správania,
sociálneho vyčlenenia žiakov.
Cieľ A5: Poskytnúť talentovaným deťom ďalšie výchovno-vzdelávacie formy, kde môžu rozvíjať svoje
nadanie. Podpora aktivít, smerujúcich k zlepšovaniu zručností žiakov, podpora pracovného a sociálneho
uplatnenia.
2
Zameranie školy a stupeň vzdelania
2.1 Zameranie školy
Vychádzajúc z tradícii, dlhoročných skúseností, úspechov školy a z možností poskytovaných okolím
školy, ako aj na základe analýzy záujmu rodičov detí a žiakov sa naša škola zameriava na to, aby bola:
9
1) škola otvorená pre všetky deti a žiakov so sluchovým postihnutím a s narušenou komunikačnou
schopnosťou. Každoročne organizujeme Deň otvorených dverí, s možnosťou zúčastniť sa
vyučovania. Podporujeme otvorenú komunikáciu s rodičmi, formy spolupráce, aj netradičné.
2) škola občianska, s demokratickým prístupom, rešpektovaním hodnôt školy, práv dieťaťa,
rešpektovaním osobnosti dieťaťa aj učiteľa. Uplatňujeme individuálny prístup, s rešpektovaním
individuálnych osobitostí každého dieťaťa. Chceme vychovať žiakov schopných žiť v občianskej
spoločnosti, podľa všeobecne uznávaných životných a morálnych hodnôt a občianskych princípov.
3) škola rešpektu a tolerancie – poskytujeme výchovu a vzdelávanie deťom s viacerými druhmi
a stupňami zdravotného postihnutia, s rôznymi vlohami a schopnosťami. Zároveň poskytujeme
vzdelávanie v oblasti etickej a náboženskej výchovy, podľa záujmu rodičov.
4) škola podporujúca talenty – formou možnosti výberu z bohatej ponuky krúžkov a záujmových
útvarov umožňujeme deťom hľadať a rozvíjať ich talent. Umožňujeme rozvoj zručností, ktoré
podporujú možnosť ich následného pracovného uplatnenia.
2.2 Stupeň vzdelania
ISCED 1, ISCED 2: Absolvent programu nižšieho sekundárneho vzdelania získa vysvedčenie s
doložkou – so špeciálnym vyznačením ukončenia programu poskytnutého základnou školou.
Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý
stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie:
„Žiak získal primárne vzdelanie“.
Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy získa žiak nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou
školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“.
Tým splní podmienku pre pokračovanie na vyššom sekundárnom stupni (na všeobecnovzdelávacej alebo
odbornovzdelávacej škole), v priebehu ktorého ukončuje povinné základné vzdelávanie (povinnú školskú
dochádzku). Vzhľadom na to, že špeciálna škola začína prípravným ročníkom, niektorí žiaci ukončením
deviateho ročníka ukončia povinnú školskú dochádzku – základné vzdelávanie.
3
Profil absolventa
Absolvent primárneho a nižšieho sekundárneho stupňa vzdelania so sluchovým postihnutím má
osvojené kľúčové kompetencie (spôsobilosti), ktoré zodpovedajú profilu absolventa primárneho a nižšieho
sekundárneho stupňa vzdelania s prihliadnutím na jeho sluchové postihnutie.










Komunikatívne kompetencie
Čitateľská gramotnosť
Učiť sa učiť
Informačné a komunikačné technológie
Riešenie problémov
Matematická gramotnosť
Prírodovedná gramotnosť
Sociálne kompetencie
Občianske kompetencie
Personálne kompetencie
V oblasti komunikačných kompetencií (spôsobilostí) absolvent nižšieho sekundárneho stupňa
vzdelania, s prihliadnutím na druh a stupeň sluchového postihnutia:
 dokáže primerane komunikovať v slovenskom a v jednom cudzom jazyku,
 dokáže primerane svojim potrebám komunikovať v posunkovom jazyku.
10
V ďalších oblastiach absolvent primárneho a nižšieho sekundárneho stupňa vzdelania s prihliadnutím
na druh a stupeň sluchového postihnutia má osvojené aj tieto kompetencie:
V oblasti kompetencií (spôsobilostí) riešiť problémy absolvent primárneho a nižšieho
sekundárneho stupňa vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, ktoré
vyplývajú aj zo sluchového postihnutia, adekvátne svojej úrovni navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí a
skúseností z danej oblasti.
V oblasti sociálnych a personálnych kompetencií (spôsobilostí) absolvent primárneho a nižšieho
sekundárneho vzdelania vie primerane veku používať svoje kompenzačné schopnosti.
V oblasti pracovných kompetencií (spôsobilostí) absolvent nižšieho sekundárneho stupňa vzdelania
si dokáže stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy a s prihliadnutím na sluchové postihnutie,
kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov.
V oblasti kompetencií (spôsobilostí) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti absolvent
primárneho a nižšieho sekundárneho stupňa vzdelania dokáže využívať technické komunikačné pomôcky a
technológie, ktoré mu pomáhajú prekonať komunikačnú bariéru.
Úroveň rozvinutosti kľúčových kompetencií žiaka so sluchovým postihnutím tvorí základný
predpoklad pre prekonanie negatívnych dôsledkov sluchového postihnutia pre ďalší rozvoj v následných
stupňoch vzdelávania, resp. úspešnú inklúziu.
4
Profil učiteľa
Práca učiteľa školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením kladie na pedagóga vysoké nároky.
Vyučujúci by mal zvládať okrem bežných kompetencií svojej profesie aj ďalšie zručnosti – kompetencie,
ktoré vyplývajú z charakteru jeho práce so žiakmi s narušenou komunikačnou schopnosťou (individuálne
aj v rámci skupiny týchto žiakov).
V oblasti kompetencií sú kladené na učiteľa nasledujúce požiadavky:
Kompetencie odborne – predmetové
 Ovládať obsah odboru vyučovacích predmetov.
 Vedieť tvoriť a realizovať edukačné plány, projekty, edukačné situácie s ohľadom na školský
vzdelávací program a individuálne potreby žiakov.
 Mať schopnosť poznať cieľové požiadavky vzdelávania a vedieť vymedziť ich v podobe učebných
požiadaviek na žiaka.
 Mať schopnosť poznať a vedieť uskutočniť didaktickú analýzu učiva v súlade s edukačnými cieľmi
a vzdelávacími potrebami žiaka.
 Vedieť tvoriť a využívať didaktické pomôcky, médiá, IKT v edukačnom procese primerane žiakom.
 Mať pozitívny vzťah k celoživotnému vzdelávaniu a vedieť si plánovať svoj profesijný rast.
 V edukačnom procese vedieť uplatniť moderné formy vzdelávania.
Kompetencie odborné – špeciálno-pedagogické
 Ovládať a prakticky podľa potrieb aplikovať poznatky z oblasti špeciálnej pedagogiky – logopédie,
surdopédie.
 Rozumieť špeciálno-pedagogickej diagnóze žiaka a poznať dôsledky, ktoré z nej vyplývajú pre
výchovno-vzdelávací proces.
 Mať schopnosť aplikovať špeciálno-pedagogický prístup vo výchovno-vzdelávacom procese.
11
Kompetencie psycho-didaktické
 Vedieť vytvoriť prostredie podnecujúce rozvoj žiaka.
 Vedieť regulovať procesy žiakovho učenia na základe individuálnych daností.
 Vedieť vytvárať podmienky na kritické uvažovanie.
 Vedieť realizovať formy podporujúce aktívne zapojenie sa žiakov do vyučovacieho procesu.
 Rešpektovať kultúrne tradície žiakov, podnecovať ich k vzájomnej úcte.
 Poznať a vedieť aplikovať stratégie personálneho rozvoja žiaka.
 Poznať a vedieť aplikovať stratégie sociálneho rozvoja žiaka.
Kompetencie komunikačné
 Vedieť voliť optimálnu formu komunikácie so žiakmi, rodičmi i jeho najbližším okolím.
 Zvládnuť stratégiu kladenia otázok a spôsobov ich tvorenia.
 Vedieť používať otvorené otázky rozvíjajúce vyššie kognitívne myslenie.
 Vedieť používať stratégie verbálnej a neverbálnej komunikácie.
 Vedieť komunikovať prostredníctvom IKT a prezentovať získané poznatky.
Kompetencie organizačné a riadiace
 Vedieť zvoliť efektívne edukačné stratégie pri príprave vyučovacej jednotky.
 Vedieť plánovať a realizovať výchovnú a vzdelávaciu činnosť žiakov na základe ŠkVP.
 Vedieť viesť danú školskú dokumentáciu a iné písomné náležitosti.
Kompetencie diagnostické a intervenčné
 Poznať spôsoby hodnotenia, vedieť stanoviť kritériá a hodnotiť žiakov vzhľadom na ich individuálne
zvláštnosti.
 Vedieť diagnostikovať psychologické a sociálne faktory učenia sa žiaka.
 Vedieť diagnostikovať a pracovať so sociokultúrnym prostredím žiakov, rodiny.
 Vedieť zostaviť individuálny vzdelávací program pre žiaka na základe špeciálno-pedagogickej
diagnózy.
 Vedieť využívať reedukačné postupy, metódy a kompenzačné pomôcky primerane špeciálnopedagogickej diagnóze žiaka.
Kompetencie poradenské a konzultatívne
 Vedieť zabezpečiť poradenskú a konzultačnú činnosť pre žiakov, rodičov a učiteľov.
 Vedieť stanoviť vhodné stratégie pri riešení problémov v učení a správaní žiakov.
 Vedieť poskytnúť informácie pedagogickým zamestnancom školy získané na rôznych vzdelávaniach.
Kompetencie reflexie vlastnej činnosti
 Vedieť regulovať svoje správanie voči žiakom a dospelým.
 Vedieť posúdiť a hodnotiť efektivitu svojej práce.
 Vedieť prijať kritiku.
 Poznať trendy vývoja spoločnosti a vzdelávania.
 Poznať profiláciu, zameranie a stratégie školy.
5
Pedagogické stratégie
Formy výchovy a vzdelávania žiakov so sluchovým postihnutím upravuje § 54 zákona č. 245/2008 Z.
z.
Pri výbere formy vzdelávania žiakov so sluchovým postihnutím postupujeme individuálne, podľa
záverov psychologickej a špeciálnopedagogickej, prípadne lekárskej diagnostiky. Formy a metódy práce
volíme tak, aby sme v maximálne možnej miere rozvíjali kľúčové kompetencie žiakov, najmä komunikačné
schopnosti žiaka (komunikácia v hovorenej aj písomnej podobe, u viacnásobne postihnutých žiakov
využívame aj posunkovanú slovenčinu, PAZ a totálnu komunikáciu), sociálne, personálne a pracovné
(schopnosť naučiť sa učiť).
Používané stratégie práce vo výchovno-vzdelávacom procese sa vo zvýšenej miere orientujú na
12
individuálny prístup ku žiakovi, na rozvíjanie jeho individuálnych schopností, na prácu v malých skupinách.
Podľa platnej legislatívy tomu zodpovedá aj maximálny stanovený počet žiakov v triedach – na prvom stupni
je to 10 žiakov, na druhom stupni 12 žiakov.
V prípade potreby sa žiaci so sluchovým postihnutím môžu vzdelávať v triede spoločne so žiakmi
s narušenou komunikačnou schopnosťou. Delenie na skupiny sa realizuje podľa platnej legislatívy.


Najviac používané formy vyučovania:
skupinové vyučovanie, vyučovacie bloky, vyučovanie v rôznom prostredí, exkurzie, projektové
vyučovanie (ročníkové a predmetové projekty ...), klasická vyučovacia hodina,
športové aktivity, účelové kurzy, rôzne výchovné aktivity súvisiace so vzdelávaním,
Vyučovacie metódy sú volené s ohľadom na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov. Pedagóg
pozná špeciálno-pedagogickú diagnózu žiaka (stupeň a druh sluchového postihnutia, pridané ďalšie
pridružené postihnutie, aktuálny zdravotný stav) a na základe toho volí také metódy, formy a prostriedky,
ktoré umožňujú žiakovi osvojiť si učivo, podať výkon bez ohľadu na jeho postihnutie (napr. vylúčenie písania
diktátov, tolerancia chybnej výslovnosti v cudzom jazyku, tolerancia prvkov agramatizmu v písomnom
prejave, uprednostňovanie určitej formy skúšania – ústna pred písomnou alebo naopak, vedenie zápisov
formou doplňovacích pracovných listov, individuálne pripravené písomné práce apod.).
Metódy a stratégie sú konkrétnejšie uvedené v učebných osnovách jednotlivých predmetov.
6
Zabezpečenie výchovno-vzdelávacej činnosti a výučby pre deti/žiakov s viacnásobným postihnutím,
s nadaním, zo sociálne znevýhodneného prostredia



Škola vytvára podmienky aj pre žiakov so znevýhodnením, ktorí sú zároveň sluchovo postihnutí:
s viacnásobným postihnutím
zo sociálne znevýhodneného prostredia
s nadaním.
Pre tieto deti/žiakov realizujeme priamu pomoc a podporu:
 Žiaci s viacnásobným postihnutím:
Vzdelávajú sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP), ktorý je na základe psychologickej
a špeciálno-pedagogickej diagnostiky prispôsobený konkrétnym potrebám dieťaťa/žiaka.
Vychádza sa z Vygotského princípu – zóny najbližšieho vývinu. S IVP sú oboznámení pedagógovia. Právo na
oboznámenie sa s IVP má samozrejme aj rodič dieťaťa.
Učiteľ stanovuje flexibilne dĺžku a štruktúru edukačnej aktivity/vyučovacej hodiny tak, aby vyhovovala
aktuálnym potrebám dieťaťa/žiaka.
Učiteľ – logopéd pracuje so žiakom individuálne s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo
reedukácie postihnutia, resp. poruchy.
U žiakov s IVP je možné voliteľné hodiny využiť aj na intenzívne vzdelávanie v určitej oblasti v rámci IVP
žiaka.
Žiak s IVP môže mať na základe svojich potrieb inú štruktúru vyučovacích predmetov.
 Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia:
Pedagógovia a sociálna pracovníčka školy úzko spolupracujú s rodinou dieťaťa/žiaka. Citlivo a diskrétne
komunikujú, v prípade zistenia ohrozenia dieťaťa/žiaka sociálno-patologickými javmi konajú bezodkladne
v záujme dieťaťa/žiaka. V triede, kde sa vzdeláva viacej žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, môže
pôsobiť asistent učiteľa. Jeho pridelenie je závislé od rozpočtových možností školy a jeho škole pridelenia
zriaďovateľom.
Škola má prehľad a kontakt na spolupracujúce organizácie a inštitúcie zamerané na ochranu práv detí.
Z prostriedkov Občianskeho združenia sa deťom/žiakom poskytujú pravidelne batérie do načúvacích aparátov
a učebné pomôcky.
 Deti (žiaci) s nadaním:
Škola poskytuje prostredníctvom krúžkov a záujmových útvarov každému dieťaťu/žiakovi šancu vyhľadávať
13
a realizovať svoj individuálny talent – nadanie. V škole pracuje 8 krúžkov, mimoriadne výsledky dosahuje
dlhoročne „Divadlo pantomímy“ pre deti so sluchovým postihnutím. V prípade záujmu rodičov umožníme
dieťaťu dochádzku do záujmových centier v meste – podľa zásad BOZP.
7
Začlenenie prierezových tém
Prierezové témy v ZŠ sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu a sú rámcovo uvedené
v učebných osnovách jednotlivých predmetov. Konkrétne sú zapracované do tematických výchovnovzdelávacích plánov. Pri ich realizácii sa využívajú možnosti dostupné v okolí školy.
Sú to:
Osobnostný a sociálny rozvoj
OSR
Ochrana života a zdravia
OŽZ
Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
DOV
Environmentálna výchova
ENV
Mediálna výchova
MEV
Multikultúrna výchova
MUV
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
REG
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
TVP
III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia
Vnútorný systém kontroly a hodnotenia je zameraný na tri oblasti:
 Hodnotenie výsledkov vzdelávania žiakov.
 Hodnotenie zamestnancov.
 Autoevaluácia školy.
3.1 Hodnotenie výsledkov práce žiakov
3.1.1 Hodnotenie výsledkov vzdelávacieho procesu – vedomosti, zručnosti, spôsobilosti
Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom
spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho
pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako má žiak postupovať, aby
odstránil nedostatky.
Hodnotenie sa zameriava na prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.
Pri hodnotení a klasifikácii vzdelávacích výsledkov žiakov vychádzame z platných metodických
pokynov na hodnotenie a klasifikáciu pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (ustanovenie § 55 ods. 4
zákona č. 245/2008 Z. z., zásady podľa prílohy č. 2 Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov
základnej školy).
Učiteľ sa riadi špeciálno-pedagogickými zásadami a odporučeniami zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva, rešpektuje druh a stupeň sluchového postihnutia – jeho vplyv na úroveň
a výsledky práce žiaka. Pri skúšaní žiaka so sluchovým postihnutím učiteľ dbá, aby žiak správne a
jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.
U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej
skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre
hodnotenie jeho učebných výsledkov. Pri skúšaní žiaka vyučujúci zváži v konkrétnych prípadoch, či
uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu odpovede. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s
narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné
poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.
14
Na overovanie vedomostí používa učiteľ rôzne upravené materiály. Úroveň čítania sa hodnotí
individuálne. Špecificky upravené sú podmienky pre písanie a hodnotenie diktátov (ak žiak so sluchovým
postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne, a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom).
Žiakovi so sluchovým postihnutím, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk v
rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň
zdravotného znevýhodnenia.
Žiak, ktorý z dôvodu svojho znevýhodnenia (druh a stupeň) nemôže v celku plniť učebné osnovy
základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch, môže postupovať podľa individuálneho
vzdelávacieho programu (so súhlasom zákonného zástupcu a po prerokovaní v pedagogickej rade). Učebné
výsledky tohto žiaka sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na
vysvedčení v doložke, alebo v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých
predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.
Hodnotenie v základnej škole je kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
Žiak na I. stupni môže byť hodnotený známkou alebo slovne. Žiak na druhom stupni je hodnotený
známkou. Slovné hodnotenie môže mať žiak na II. stupni len na odporučenie zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva v rámci individuálneho učebného programu.
V učebnom pláne školy sú zaradené aj špecifické predmety, priamo zamerané na špeciálnopedagogické potreby žiakov, alebo predmety zamerané na rozvoj určitých schopností, zručností, postojov
(etická výchova, náboženská výchova apod.). Tieto vyučovacie predmety nie sú klasifikované a na
vysvedčení sa uvádza slovo „absolvoval/a“, „neabsolvoval/a“.
Žiakovi, ktorý nie je z nejakého predmetu klasifikovaný (napr. telesná výchova), sa na vysvedčení
uvádza:
a) absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol
žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,
b) neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne
a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,
c) neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti
ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.
Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:
1 – výborný,
2 – chválitebný,
3 – dobrý,
4 – dostatočný,
5 – nedostatočný.
Stupeň 1 (výborný)
Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri
intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené
vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny
aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až
originálne.
Stupeň 2 (chválitebný)
Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené
kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných
činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení
javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav
má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky
jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.
15
Stupeň 3 (dobrý)
Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich
využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych,
motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené
vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie
nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky
v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej
kvalitné.
Stupeň 4 (dostatočný)
Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov
ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa
vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny
aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho
činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou
učiteľa opraviť.
Stupeň 5 (nedostatočný)
Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto
ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa
vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti
uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho
činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.
Slovné hodnotenie (pre prípravný ročník, nultý ročník, prvý ročník až štvrtý ročník, žiak s IVP):
a) dosiahol veľmi dobré výsledky,
b) dosiahol dobré výsledky,
c) dosiahol uspokojivé výsledky,
d) dosiahol neuspokojivé výsledky.
Stupeň dosiahol veľmi dobré výsledky
Žiak je tvorivý a iniciatívny, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom, dokáže vyjadriť
veku primerané postoje, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov. Žiak vie vyhľadávať
a využívať informácie, jeho myslenie je kritické,
dokáže hľadať vlastné riešenia, uplatňovať
osvojené kľúčové kompetencie, účinne si organizuje svoju prácu a je schopný samostatne pracovať po
predchádzajúcom návode učiteľa. Pri riešení úloh pohotovo uplatňuje logické operácie, číta s porozumením
súvislé texty, funkčne využíva matematické vedomosti a zručnosti. V presnosti a úplnosti požadovaných
poznatkov, faktov a pojmov a vo vzťahu medzi nimi má nepodstatné medzery. Osvojené poznatky a zručnosti
aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh samostatne, s minimálnymi odchýlkami. Jeho ústny
aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú veľmi dobré,
originálne.
Stupeň dosiahol dobré výsledky
Žiak sa snaží byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich
využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou podporou učiteľa aplikuje pri intelektuálnych,
motorických, praktických a iných činnostiach. Osvojenú slovnú zásobu dokáže používať pri komunikácii,
hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Číta s porozumením,
pri riešení úloh uplatňuje logiku. Občas potrebuje usmernenie a motiváciu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu.
Jeho ústny aj písomný prejav je menej presný a výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších
nepresností. Kvalita výsledkov činností žiaka je dobrá.
16
Stupeň dosiahol uspokojivé výsledky
Žiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky a zákonitosti podľa
učebných osnov. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa
vyskytujú nedostatky. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, zdržanlivý pri vyjadrovaní svojich postojov,
podlieha stereotypu. Čítať s porozumením dokáže len s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má
v správnosti, presnosti a výstižnosti nedostatky. Grafický prejav je málo estetický. Žiak často potrebuje
usmernenie svojej práce, kvalita výsledkov jeho činností je uspokojivá.
Stupeň dosiahol neuspokojivé výsledky
Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, nedokáže ich využívať. Prejavuje
slabšie vyjadrovacie schopnosti, nespĺňa kritériá pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním
kľúčových kompetencií. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti
uplatniť ani na podnet učiteľa. Pri využívaní poznatkov potrebuje sústavnú pomoc. Jeho ústny a písomný
prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Žiak
nedokáže uspokojivo pracovať, kvalita výsledkov jeho činností je neuspokojivá.
3.1.1.1 Systém hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiaka na I. stupni
Prehľad vyučovacích predmetov a ich skratky:
Názov:
Slovenský jazyk a literatúra
Matematika
Poznávame svet
Výtvarná výchova
Telesná a športová výchova
Individuálna logopedická intervencia
Vlastiveda
Skratka:
SJL
MAT
POS
VYV
TSV
ILI
VLA
Názov:
Etická výchova
Náboženská výchova
Rytmicko-pohybová výchova
Prírodoveda
Informatická výchova
Komunikačné zručnosti
Anglický jazyk
Skratka:
ETV
NAV
RPV
PRÍ
INV
KOZ
ANJ

Prípravný ročník
Slovné hodnotenie: SJL, MAT, POS, VYV, TSV.
Neklasifikovaný predmet (absolvoval/a): KOZ, RPV, ILI.
V prípravnom ročníku žiaci nepíšu testy. Preverovanie vedomostí prebieha hravými metódami a formami
vyučovania, pozorovaním žiaka, rozborom žiackych prác.

Prvý a druhý ročník
Slovné hodnotenie: VYV, TSV, INV
Klasifikácia známkou: SJL, MAT, PRÍ, VLA (ako nové predmety môžu byť PRÍ – 1. ročník a VLA – 2.
ročník v I. polroku svojho zavedenia neklasifikované – hodnotenie absolvoval/a).
Neklasifikovaný predmet (absolvoval/a): KOZ, ILI, ETV, NAV, Rytmicko-pohybová výchova (príp. v I.
polroku ako nové predmety PRÍ – 1. ročník a VLA – 2. ročník).
Hodnotenie klasifikovaných predmetov v 1. a 2. ročníku:
Žiaci píšu 2-krát ročne vedomostné testy, ktoré sú individuálne upravené vzhľadom na druh, stupeň
sluchového postihnutia a prípadne aj vzhľadom na pridružené postihnutie. Sú zostavené na
základe obsahových a výkonových štandardov, prípadne individuálnych plánov. Získané body za
jednotlivé úlohy sú prerátané na percentá a celkové hodnotenie je len v percentách. Diktáty sa píšu len po
špeciálnej príprave, s pomocou PAZ, sú individuálne. Sú vyhodnotené počtom chýb.
Hodnotenie písomných prác:
známka
výborný 1
percentá
100-90 %
17
chválitebný 2
dobrý 3
dostatočný 4
nedostatočný 5
89-75 %
74-50 %
49-25 %
24-0%
Slovenský jazyk
Prostriedky hodnotenia: diktáty, čítanie, doplňovačky, vedomostné testy, ústne skúšanie. Vedomostné
testy (okrem prípravného ročníka): január, jún.
Matematika
Prostriedky a metódy hodnotenia: bleskovky, doplňovačky, tematické kontrolné práce, vedomostné
testy, ústne skúšanie. Vedomostné testy (okrem prípravného ročníka): január, jún.
Prírodoveda
Prostriedky a metódy hodnotenia: ústne skúšanie, vedomostné testy, projekty. Vedomostné testy:
január, jún.
Vlastiveda
Prostriedky a metódy hodnotenia: ústne skúšanie, vedomostné testy, projekty. Vedomostné testy:
január, jún.
Informatická výchova
Pri hodnotení žiaka sa berú do úvahy najmä jeho praktické zručnosti v práci s počítačom, schopnosť
splniť zadanie, vypracovať úlohu. Vedomostné testy sa nepíšu. Kritériom hodnotenia nie je úroveň
a kvalita splnenia úlohy, ale snaha dieťaťa, jeho aktivita pri riešení, pri dodržaní postupu a pri
vhodnej tímovej spolupráci.
Telesná výchova, výtvarná výchova
Pri hodnotení žiaka má prednosť porovnávanie jeho výkonu s jeho predchádzajúcimi výkonmi a s
nastavenými kritériami pre porovnávanie s výkonmi iných žiakov. Až v druhom rade je teda
hodnotenie porovnaním v rámci skupiny žiakov. Porovnanie má mať najmä výchovný charakter.
Forma hodnotenia:
Osobný rozhovor so žiakom, v ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú kritiku.
Vyučujúci môže využívať doplnkové spôsoby hodnotenia - pečiatky, smajlíky, pochvalu.
Predmety sú priebežne aj súhrnne klasifikované slovne určenými stupňami podľa Metodických
pokynov č. 22/ 2011.
3.1.1.2 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiaka na II. stupni.
Prehľad vyučovacích predmetov:
Názov:
Slovenský jazyk a literatúra
Anglický jazyk
Nemecký jazyk
Komunikačné zručnosti
Hravá slovenčina
Čitateľská dielňa
Individuálna logopedická intervencia
Biológia
Fyzika
Chémia
Dejepis
Geografia
Skratka:
SJL
ANJ
NEJ
KOZ
HRS
ČID
ILI
BIO
FYZ
CHEM
DEJ
GEO
Názov:
Občianska náuka
Etická výchova
Náboženská výchova
Matematika
Informatika
Technická výchova
Svet práce
Technika
Výtvarná výchova
Hudobná výchova
Výchova umením
Telesná a športová výchova
Skratka:
OBN
ETV
NAV
MAT
INF
TCHV
SVP
TECH
VYV
HUV
VYU
TSV
18
Klasifikovaný predmet:
SJL, MAT, ANJ, NEJ, BIO, FYZ,
CHEM, DEJ, GEO, OBN, INF,
TCHV, SVP, TECH, VYV, TSV
Neklasifikovaný predmet:
ETV, NAV, ILI, KOZ, RPV,
ČID, HRS
Pri hodnotení sluchovo postihnutého žiaka sa do úvahy berie druh a stupeň jeho sluchového
postihnutia, prípadne ďalšie pridružené postihnutia.
Vyhodnocovanie predpísaných písomných prác je percentuálne v predmetoch: SJL, ANJ, NEJ,
MAT, FYZ, BIO, CHEM, DEJ, GEO, OBN.
percentá:
100 – 85%
84 – 70%
69 – 50%
49 – 30%
29 – 0%
známka:
1
2
3
4
5
Slovenský jazyk
Žiaci sú hodnotení v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených
MŠ SR. Predmet je priebežne i súhrnne klasifikovaný známkou určenými piatimi stupňami podľa
Metodických pokynov č. 22/2011.
Kritériom hodnotenia je skutočnosť, do akej miery žiak zvládol alebo nezvládol vzdelávací výstup,
teda výkonový štandard.
Hodnotíme verbálnu a písomnú formu zvládania požiadaviek. Pri verbálnej forme sa zisťuje a hodnotí
najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. Písomnou
formou sa kontroluje a hodnotí osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického
celku alebo skupiny podobných učebných tém. Pri praktických aktivitách udeľujeme slovné hodnotenie so
stručným komentárom k výkonužiaka. Preveruje sa úroveň samostatnej práce žiakov a ich schopnosť práce s
textom.
Diktáty:
Vzhľadom na zdravotné znevýhodnenie žiakov (sluchové postihnutie) je hodnotenie diktátov špecifické.
Hodnotia sa len konkrétne jazykové javy z daného učiva. Diktáty sú tematické a doplňujúce. Počet diktátov
v ročníkoch 5. – 9.: 3 + 2.
počet chýb
0 -1
2-3
4-7
8 - 10
11 – viac
známka
1
2
3
4
5
Písomné práce:
Počet kontrolných písomných prác v jednotlivých ročníkoch: 6. Hodnotenie písomných prác je percentuálne,
pedagóg si práce odkladá a vytvára portfólia žiakov, ktoré mu pomáhajú pri súhrnnom hodnotení žiaka.
Slohové práce:
Hodnotenie školských slohových písomných prác tvoria tri známky.:
-
Prvá známka vyjadruje hodnotenie dodržania slohového útvaru, slohového postupu, štylizácie (obsahová
stránka).
Druhá známka vyjadruje estetickú úpravu textu (formálna stránka).
Tretia známka vyjadruje syntakticko-morfologickú rovinu (pravopis).
19
Anglický jazyk
Ústne skúšanie:
Každý žiak bude vyskúšaný 1 krát za polrok ústne.
Kontrolné písomné práce:
Počet písomných prác: písomná práca na konci každej lekcie.
Krátke písomné práce podľa zváženia učiteľa (vopred dohodnuté).
Pri hodnotení sa berie do úvahy sluchové postihnutie – viac sa dbá na komunikatívnu a sémantickú
funkciu písomného prejavu ako na gramatickú. Toleruje sa chybovosť v oblasti výslovnosti.
Vyhodnocovanie písomných prác je percentuálne.
Pri celkovom hodnotení sa prihliada na zdravotné znevýhodnenie.
Nemecký jazyk
Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výstup – výkonový štandard zvládol, do akej
miery. Pri verbálnej forme sa zisťuje a hodnotí najmä osvojenie základných poznatkov stanovených
výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.
Písomné práce:
Počet písomných prác: písomná práca na konci tematického celku alebo skupiny podobných
učebných tém.
Krátke písomné práce podľa zváženia učiteľa (vopred dohodnuté).
Pri hodnotení sa berie do úvahy sluchové postihnutie – viac sa dbá na komunikatívnu a sémantickú
funkciu písomného prejavu ako na gramatickú. Toleruje sa chybovosť v oblasti výslovnosti.
Hodnotenie písomných prác je percentuálne, pedagóg si práce odkladá a vytvára portfólia žiakov, ktoré mu
pomáhajú pri súhrnnom hodnotení žiaka.
Pri praktických aktivitách udeľujeme slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonužiaka.
Preveruje sa úroveň samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom.
Diktáty:
Vzhľadom na sluchové postihnutie žiakov je hodnotenie diktátov špecifické. Hodnotia sa len
konkrétne jazykové javy z daného učiva. Diktáty sú doplňujúce, uprednostňuje sa forma pravopisných
cvičení.
0 -1 chyba
1
2 - 3 chyby
2
4 - 7 chýb
3
8 - 10 chýb
4
11 – viac
5
Ústne skúšanie:
Každý žiak bude vyskúšaný 1 krát za polrok ústne.
Žiacke projekty:
Neznámkujú sa, ale berú sa do úvahy pri celkovom hodnotení.
Matematika
Kontrolné písomné práce:
Počet písomných prác:
- 5. ročník: 5 (vstupná, 4 štvrťročné práce na konci každého štvrťroka školského roka jedna);
- 6. – 8. ročník: 4 (na konci každého štvrťroka školského roka jedna).
Žiaci sú na základe svojich špeciálno-pedagogických potrieb rozdelení do niekoľkých skupín (variant
A, B, C).
Tematické písomné práce:
- na konci každého tematického celku podľa zváženia vyučujúceho;
Vyhodnocovanie písomných prác je percentuálne.
Ústne skúšanie – preveruje sa učivo z posledného tematického celku.
20
Informatika
Žiaci budú hodnotení priebežne a výsledné celkové hodnotenie bude zohľadňovať individuálne
napredovanie žiaka.
Hodnotí sa:
- teória
- praktická časť
- projekt
- samostatná práca
- aktivita
Povinná časť hodnotenia:
- Preukázanie zručností v práci s textovým dokumentom
- Preukázanie zručností v práci s grafickým editorom
- Preukázanie zručností v práci s internetom
- Preukázanie zručností v práci s tabuľkovým editorom
- Tvorba programu v detskom programovacom prostredí
- Preukázanie zručností s využitím viacerých nástrojov pri spracovaní záverečného projektu
- Preukázanie zručností samostatnej práce s počítačom a so súbormi
- žiak preukáže základné praktické a teoretické znalosti práce s PC – vytvorí požadovaný dokument,
tabuľku, kresbu (podľa obsahového a výkonového štandardu). Hodnotí sa, či túto prácu zvláda samostatne,
s menšou pomocou alebo s väčšou pomocou učiteľa
- ústna odpoveď, krátky test na aktuálne učivo, praktické zručnosti pri práci s IKT, pripravenosť na
hodinu (zošit, písacie potreby, domáca úloha).
Fyzika
Písomné práce:
- na konci každého tematického celku podľa zváženia vyučujúceho (prípadne testy z učebnice );
- polročné práce;
Vyhodnocovanie písomných prác je percentuálne.
Ústne skúšanie – preveruje sa učivo z posledného tematického celku + 2 látky ( doplňujúce otázky ).
Tematický celok sa uzatvára tematickou písomnou prácou alebo celohodinovým ústnym skúšaním.
- známkovaná aktivita žiakov známkou výborný za výnimočnú prácu, nosenie pomôcok...
- hodnotenie praktickej samostatnej práce žiakov (pokusy, práca s PC), hodnotenie projektov
(body, potom známka)
Biológia
Laboratórne práce: sú hodnotené známkou
Písomné práce:
- na konci každého tematického celku podľa zváženia vyučujúceho;
- dve polročné práce;
Vyhodnocovanie písomných prác je percentuálne.
Ústne skúšanie – preveruje sa učivo z posledného tematického celku 2 látky ako nové.
Tematický celok sa uzatvára tematickou písomnou prácou alebo celohodinovým ústnym skúšaním.
- známkovaná aktivita žiakov známkou výborný za výnimočnú prácu, nosenie pomôcok...
- hodnotenie praktickej samostatnej práce žiakov ( pokusy, práca s PC ), hodnotenie projektov
(body, potom známka)
Chémia
Laboratórne práce: sú hodnotené známkou
Písomné práce:
- na konci každého tematického celku podľa zváženia vyučujúceho;
- dve polročné práce;
Vyhodnocovanie písomných prác je percentuálne.
Ústne skúšanie – preveruje sa učivo z posledného tematického celku // 1 látka ako nové.
Tematický celok sa uzatvára tematickou písomnou prácou alebo celohodinovým ústnym skúšaním.
21
Dejepis
Ústne skúšanie: preverujú sa poznatky z nového učiva a 1-2 učiva ako opakovanie.
Projekty: podľa zadania učiteľa na základe dobrovoľnosti (prihliada sa v rámci celkového hodnotenia).
Písomné práce:
- na konci každého tematického celku a krátke písomné práce podľa zváženia vyučujúceho;
Vyhodnocovanie písomných prác je percentuálne.
U žiaka sa hodnotí aj úprava zošita, obrázkový materiál v zošite, iný materiál k učivu.
Geografia
Ústne skúšanie: preverujú sa poznatky z posledného tematického celku // 1-2 učivá ako nové
Projekty: podľa zadania na začiatku tematického celku // max.2 projekty za polrok
Písomné práce:
- na konci každého tematického celku podľa zváženia vyučujúceho;
- dve polročné práce;
Vyhodnocovanie písomných prác je percentuálne.
U žiaka sa hodnotí aj úprava zošita, obrázkový materiál v zošite, iný materiál k učivu.
Občianska náuka
Ústne skúšanie: preverujú sa poznatky z nového učiva a 1-2 učiva ako opakovanie.
Projekty: podľa zadania učiteľa na základe dobrovoľnosti (prihliada sa v rámci celkového hodnotenia).
Písomné práce:
- na konci každého tematického celku a krátke písomné práce podľa zváženia vyučujúceho;
Vyhodnocovanie písomných prác je percentuálne.
U žiaka sa hodnotí aj úprava zošita, obrázkový materiál v zošite, iný materiál k učivu.
Technická výchova, Svet práce, Technika
Hodnotenie predmetu sa bude riadiť platnou legislatívou a vnútornými usmerneniami školy. Žiaci
budú hodnotení priebežne a výsledné celkové hodnotenie bude zohľadňovať individuálne napredovanie žiaka.
- učiteľ skúša z teórie nové učivo, doplňujúce otázky zadáva aj zo súvisiaceho učiva
- uprednostňuje skúšanie praktickou formou – zadaním praktickej úlohy
- hodnotí sa na základe zvládnutia požiadaviek výkonového štandardu; do úvahy sa berie aj snaha žiaka
a jeho tvorivosť
- motivačné hodnotenie: známkovaná aktivita žiakov známkou výborný za výnimočnú prácu
- kontrolné hodnotenie: krátke previerky na zistenie pochopenia a naučenia sa učiva, hodnotenie praktickej
samostatnej práce žiakov, hodnotenie projektov
- žiak preukáže základné praktické a teoretické znalosti práce s PC – vytvorí požadovaný dokument,
tabuľku, kresbu (podľa obsahového a výkonového štandardu). Hodnotí sa, či túto prácu zvláda samostatne,
s menšou pomocou alebo s väčšou pomocou učiteľa.
Výtvarná výchova
- hodnotenie má žiaka motivovať k samostatnému tvorivému výtvarnému vyjadrovaniu sa
- do úvahy sa berie úsilie žiaka a jeho individuálne danosti
- porovnáva sa najmä výkon žiaka s jeho predchádzajúcimi výkonmi (individuálne hľadisko), až potom
s výkonom skupiny
- hodnotíme celý proces prístupu žiaka, nie len konečný výsledok
- najdôležitejšie je slovné hodnotenie výkonu a vedomostí žiaka formou rozhovoru
- známkou sa nehodnotí každý výkon žiaka
- žiak má základné znalosti z oblasti výtvarného umenia a výtvarných techník v súlade s výkonovým
štandardom
- kritériá hodnotenia výtvarnej práce:
 dodržanie témy
 dodržanie techniky
 dokončenie práce
 estetický dojem
22
Telesná a športová výchova
- hodnotenie má žiaka motivovať k aktívnemu pohybu a športovaniu
- do úvahy sa berie úsilie žiaka a jeho individuálne danosti
- využívame: hodnotiaci rozhovor, pozorovanie, meranie, praktické skúšanie – či žiak zvládol daný
pohybový stereotyp, cvik, či a ako splnil normu (výkonnostné normy, meranie atletických disciplín,
kontrolné hodiny k športovým hrám), či žiak dokázal aplikovať poznatky z pravidiel športovej hry alebo
disciplíny, testovacie metódy
- do úvahy berieme aj pripravenosť a aktivitu na hodinách TEV, postoj k športu, reprezentáciu školy
3.1.2 Hodnotenie správania
Kritériom na hodnotenie správania je dodržiavanie pravidiel správania žiaka a pravidiel školského
poriadku počas hodnotiaceho obdobia. Učitelia pri tom využívajú najmä pozitívnu motiváciu. Aj pri
hodnotení správania vychádzame z platných metodických pokynov.
Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
1 – veľmi dobré,
2 – uspokojivé,
3 – menej uspokojivé,
4 – neuspokojivé.
Stupeň 1 (veľmi dobré)
Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej
závažných previnení.
Stupeň 2 (uspokojivé)
Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje
chyby napraviť.
Stupeň 3 (menej uspokojivé)
Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.
Stupeň 4 (neuspokojivé)
Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi
spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.
3.1.3 Celkové hodnotenie žiaka
Celkové hodnotenie žiaka prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka základnej školy sa na
konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:
prospel/a,
neprospel/a
Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého
polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:
a) prospel/a s vyznamenaním,
b) prospel/a veľmi dobre,
c) prospel/a,
23
d) neprospel/a
(1) Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší
ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho
správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom vyučovacom predmete nedosiahol horšie
hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.
(2) Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu
horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je
veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie
hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.
(3) Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete; ak
pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „dosiahol
neuspokojivé výsledky“.
(4) Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň
nedostatočný; ak pri slovnom hodnotení z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej
skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
3.2 Hodnotenie zamestnancov
Hodnotenie zamestnancov má dve úrovne:
- Ročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré vychádza z platnej legislatívy: zákon
o pedagogických zamestnancoch č. 317/2009 Z. z. v platnom znení, je uskutočňované raz ročne,
priamym nadriadeným, podľa zásad rozpracovaných v interných dokumentoch školy. Je podkladom pre
tvorbu Plánu kontinuálneho vzdelávania ako aj odmeňovanie a kariérový rast zamestnancov.
- Hodnotenie práce zamestnancov vychádzajúce z cieľov a hodnôt školy. Je rozpracované podrobne
v materiáli: „Systém vnútroškolskej kontroly“, ktorý je každý rok aktualizovaný. Obsahuje objektívne
kritériá na hodnotenie zamestnancov, ktoré prispievajú k zvýšeniu kvality práce pedagogických
zamestnancov. Je podkladom pre odmeňovanie.
3.3 Hodnotenie školy (autoevalvácia)
Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:
 Ciele, ktoré si škola stanovila v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom vzdelávacom
programe, ich reálnosť a stupne hodnotenia;
 Posúdenie, ako škola spĺňa ciele v štátnom vzdelávacom programe a v školskom vzdelávacom
programe;
 SWOT analýzu šancí a rizík školy, vrátane opatrení.
Šance:





Dobré personálne podmienky – zvyšujúca sa
kvalifikovanosť odborných zamestnancov,
Škola v nezávislom hodnotení (Štátna školská
inšpekcia) dosahuje veľmi dobré výsledky, má
dobré meno,
Ochota pedagogických zamestnancov podieľať
sa na inováciách, tvorbe projektov,
Úspešnosť pri tvorbe a realizácii projektov,
Zvyšujúci sa záujem o zaškolenie (najmä
žiakov
s narušenou
komunikačnou
schopnosťou, často s vývinovými poruchami
Riziká:




Zhoršujúca sa ekonomická situácia rodičov
žiakov školy a klientov Centra špeciálnopedagogického poradenstva.
Pretrvávanie trendu poklesu záujmu žiakov so
sluchovým postihnutím o vzdelávacie služby
školy (v súlade s celoštátnym trendom).
Pretrvávanie slabších výsledkov časti žiakov
v rozvoji kľúčových kompetencií – najmä
čítanie a písanie s porozumením a matematické
schopnosti.
Výskyt negatívnych prejavov v správaní u
24




učenia),
Veľmi dobré výsledky v zapájaní sa žiakov do
vedomostných,
športových
a umeleckých
súťaží,
Zlepšujúca sa odbornosť a výkonnosť Centra
špeciálnopedagogického
poradenstva,
podnietená záujmom klientov,
Zlepšovanie
materiálno-technických
podmienok umožňujúce zvyšovanie kvality
vzdelávania a výchovy v škole,
Dobrá dopravná dostupnosť školy.

niektorých žiakov, slabá motivácia pre učenie
a nadobúdanie sociálnych kompetencií.
Nedostatočné technické vybavenie pre deti so
sluchovým postihnutím (žiakom chýbajú osobné
pomôcky
a škole
najnovšie
technické
vybavenie).
Posilnenie – udržanie silných stránok školy – šancí – aj v zložitej, meniacej sa oblasti vplyvom zmien
v legislatíve (školský zákon), zlej finančnej situácie v štáte (ekonomická kríza a jej dopady) a opatrenia
zamerané na odstránenie slabých stránok – rizík – v základnej škole internátnej tvoria hlavné ciele a úlohy
školy.
Pravidelná kontrola v škole je zameraná na:
 podmienky vzdelávania
 priebeh vzdelávania
 úroveň podpory žiakovi (s viacnásobným postihnutím, zo znevýhodneného prostredia, s výrazne
nerovnomerným vývinom ...)
 výsledky vzdelávania
 riadenie školy
 úroveň výsledkov práce školy.
Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy:
 dotazník pre žiakov a učiteľov
 dotazník pre absolventov školy
 analýza úspešnosti žiakov – pri vstupe zo Špeciálnej materskej školy do základnej školy, pri vstupe na II.
stupeň, na Stredné odborné školy, v olympiádach, súťažiach
 SWOT analýza.
25
IV. Základná škola - školský učebný plán
Zvolený plán odráža zameranie, strategickú víziu školy a ciele školy.
Poskytnutý stupeň vzdelania:
Dĺžka a forma vzdelávania:
Vzdelávacia
oblasť:
Jazyk a komunikácia
ISCED 1
5 rokov, denné štúdium
Predmet:
Ročník:
1.
2.
3.
4.
Slovenský jazyk
a literatúra
8
8
6
6
6
8
1
1
2
2
2
1
Komunikačné
zručnosti
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
Anglický jazyk
Poznávame svet
Príroda a spoločnosť
3
2
2
0,5
Prírodoveda
1
Matematika a práca
s informáciami
Človek a svet práce
Etická //
náboženská
Matematika
1
1,5
Vlastiveda
Človek a hodnoty
Spolu:
P
4
1
0,5
1
1,5
1
1
1
1
1
1
1
1
4
4
3
3
1
1
1
1
1
Informatická
výchova
Pracovné
vyučovanie
4
1
1
1
1
1
1
1
1
1
Rytmicko-pohybová
výchova
1
1
1
1
1
1
Telesná a športová
výchova
2
2
2
2
2
2
Spolu povinná časť:
17
18,5
19
18
21,5
17
Voliteľné hodiny
ŠkVP:
5
4,5
4
7
6,5
5
Spolu:
22
23
23
25
28
22
Výtvarná výchova
Umenie a kultúra
Zdravie a pohyb
V školskom roku 2013/2014 máme prípravný ročník.
1
1
1
Poskytnutý stupeň vzdelania:
Dĺžka a forma vzdelávania:
Vzdelávacia
oblasť:
Jazyk a komunikácia
ISCED 2
5 rokov, denné štúdium
Predmet:
6.
7.
8.
9.
Slovenský jazyk
a literatúra
5
4
4
5
5
1
1
Komunikačné
zručnosti
1
1
1
1
1
3
Anglický jazyk
3
3
3
3
3
9
Hravá slovenčina
1
1
1
1
1
3
Čitateľská dielňa
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
3
3
1
1
1
2
1
3
0,5
0,5
1
2
3
0,5
0,5
Človek a hodnoty
Matematika a práca
s informáciami
Fyzika
1
1
1
1
1
2
4
Geografia
1
1
1
1
1
3
Občianska náuka
1
1
1
1
2
Etická // náboženská
1
1
1
1
2
3,5
4
3,5
4
4
11,5
0,5
1
1,5
1
2
4,5
0,5
0,5
0,5
0,5
0,5
0,5
0,5
0,5
1
1
0,5
0,5
0,5
0,5
Matematika
Technická výchova
Svet práce
Výtvarná výchova
Rytmicko-pohyb.
výchova
Telesná a športová
výchova
1
0,5
1
1
1
1
1
1
1
1
2
1
0,5
0,5
0,5
0,5
2
1
2
1
Výchova umením
Zdravie a pohyb
1
0,5
Technika
Umenie a kultúra
2
Dejepis
Informatika
Človek a svet práce
13
1
Chémia
Človek a spoločnosť
Spolu:
5.
Biológia
Človek a príroda
Ročník:
1
1
1
1
2
2
2
2
2
6
Spolu povinná časť:
22
23
23,5
24,5
23
69,5
Voliteľné hodiny
ŠkVP:
5
6
6,5
5,5
8
20,5
Spolu:
27
29
30
30
31
90
V školskom roku 2013/2014 máme 6., 7. a 9. ročník.
27
Poznámky:
1. Absolvovanie prípravného ročníka sa počíta do školskej dochádzky.
2. Maximálny týždenný počet vyučovacích hodín:
a. prípravný – 2. ročník – 23
b. 3. – 4. ročník – 26
c. 5. – 6. ročník – 30
d. 7. – 9. ročník – 34
3. Vyučovacia hodina má 45 minút. Škola si môže zvoliť vlastnú organizáciu vyučovania (napr.
vyučovacie bloky).
4. Trieda sa môže deliť v každom predmete na skupiny podľa podmienok školy.
5. Prvý cudzí jazyk ako povinný predmet je anglický jazyk.
6. Na výučbu cudzích jazykov možno spájať žiakov z rôznych tried a ročníkov.
7. Predmet individuálna logopedická intervencia sa vyučuje v rámci voliteľných hodín v rozsahu
2 – 5 hodín týždenne; tieto hodiny sú delené, tzn. že logopéd pracuje individuálne s jedným
dieťaťom na základe logopedickej diagnostiky.
8. Frekvencia cvičení so žiakmi v rámci ILI vyplýva z učebného plánu a rozvrhu hodín.
V prípade ťažkého stupňa NKS je možné vykonávať logopedickú terapiou aj častejšie ako
stanovuje učebný plán. Potom je určenie frekvencie cvičení v kompetencii riaditeľa školy.
9. Dĺžka logopedických cvičení je závislá od veku a schopností dieťaťa, logopedickej diagnózy
a prípadne iných špecifík dominantného alebo iného postihnutia dieťaťa. Obsah
logopedických cvičení musí byť v súlade s mentálnymi a komunikačnými schopnosťami
žiaka, bez ohľadu na fyzický vek.
10. Predmet Individuálna logopedická intervencia vyučuje logopéd, t.j. absolvent
vysokoškolského štúdia so štátnou záverečnou skúškou z logopédie alebo surdopéd, ktorí
spĺňajú podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov v súlade
s platnou legislatívou.
11. Voliteľné hodiny v školskom vzdelávacom programe sú spravidla delené. Žiaci so sluchovým
postihnutím sú rozdelení na dve skupiny tak, aby mohla byť zohľadnená požiadavka
individuálneho prístupu ku žiakom. Vychádza sa z reálnych podmienok a možností školy.
12. Voliteľné hodiny a nové predmety v rámci ŠkVP sú vyznačené farebne .
13. Predmety: Poznávame svet, Hravá slovenčina a Čitateľská dielňa nie sú delené.
14. Z organizačného hľadiska sa na vyučovanie jedného predmetu môžu podľa potreby spájať
žiaci dvoch ročníkov pri dodržaní zásady maximálneho počtu žiakov v triede podľa platnej
legislatívy.
15. V individuálnych prípadoch je možné využiť § 5 ods. 3) písm. e) zákona č. 596/2003 Z.z.
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Pri rozhodnutí riaditeľa sa prihliada individuálne na výsledky
logopedickej a psychologickej diagnostiky, vyjadrenie rodičov a pedagogickej rady. Tomuto
žiakovi sa odporúča využívať ušetrené hodiny na posilnenie výučby iného predmetu, ktorého
obsah učiva sa nemení.
16. Pri vyučovaní matematiky je možné v 8. a 9. ročníku vytvárať z rôznych tried skupiny žiakov
podľa ich schopností a študijných výsledkov.
17. Pri vyučovaní výtvarnej výchovy ako aj výchovy umením na počítačoch delíme triedu na
skupiny tak, aby pri jednom počítači sedel jeden žiak.
18. Predmet výchova umením možno vyučovať v jedno až dvojhodinových celkoch. Predmet
môžu striedavo vyučovať učitelia výtvarnej a dramatickej výchovy.
19. Predmet hudobná výchova nie je povinný. Namiesto hudobnej výchovy sa vyučuje rytmickopohybová výchova. Návrh schvaľuje riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade.
20. Predmet telesná a športová výchova možno nahradiť predmetom zdravotná telesná výchova.
Návrh schvaľuje riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade.
21. U žiakov so sluchovým postihnutím, u ktorých sa predpokladá, že po ukončení základnej
školy budú pokračovať vo vzdelávaní na strednej odbornej škole, sa na primárnom a nižšom
sekundárnom stupni vzdelávania odporúča v rámci školských vzdelávacích programov vo
všetkých ročníkoch vyučovať predmety zo vzdelávacej oblasti Človek a svet práce.
28
Školský vzdelávací program bol prerokovaný a schválený na pedagogickej rade dňa 26.8. 2013.
29
V. Návrhy k voliteľným hodinám ŠkVP
Voliteľné hodiny boli v jednotlivých ročníkoch využité podľa stanoveného počtu. Ich zameranie bolo
využité dvomi spôsobmi:
1. rozšírenie počtu vyučovacích hodín v predmete, ktorý je daný štátnym vzdelávacím programom, a to bez
rozšírenia učiva
2. zavedenie špecifického predmetu
1. Rytmicko-pohybová výchova (prípravný – 9. ročník)
3. zavedenie vyučovania predmetu, ktorý by sa inak v danom ročníku nevyučoval, čím škola vyšla v ústrety
požiadavkám rodičov alebo špeciálno-pedagogickým či ďalším predpokladaným potrebám žiakov:
1. Technická výchova (5. - 6. ročník)
2. Výtvarná výchova (8. - 9. ročník)
3. Informatika (9. ročník)
4. Svet práce (9. ročník)
5. Technika (9. ročník)
4. zavedenie nového predmetu, ktorý v rámci propedeutiky pripravuje žiakov na predmet vo vyššom
ročníku
1. Poznávame svet (prípravný ročník)
5. zavedenie nových špecifických predmetov, ktoré svojím charakterom, cieľom zodpovedajú špecifikám
školy a charakteristike školského vzdelávacieho programu (tieto predmety sú zamerané na špeciálne
výchovno-vzdelávacie potreby žiakov, majú výraznú reedukačné ciele, a ako také nemajú obsahové
a výkonové štandardy):
1. Hravá slovenčina (5. – 9. ročník)
2. Čitateľská dielňa (5. – 9. ročník)
VI. Aktivity organizované školou
Termín:
Aktivita
2.9.
september
september – október
september – október
september – október
september – december
október
október
október - november
december
december
december
december - február
január
február
marec
marec
marec - jún
apríl
apríl
apríl
apríl - máj
máj
máj
máj
máj
máj - jún
1.6.
jún
jún
jún
jún
jún
jún
jún
jún
Slávnostné zahájenie školského roku.
Týždeň boja proti drogám (preventívne programy a aktivity)
Cvičenie v prírode
OČAP, OŽAZ - 2. stupeň
Projekt „Sme školám“ – dopravná výchova pre 2. stupeň
Celoslovenská kampaň Červené stužky (1.12. – Svetový deň AIDS)
Cvičenie v prírode – jesenná časť – I. stupeň
Celoškolský výlet (budova K. Supa)
Burza informácií stredných škôl (žiaci 8. a 9. ročníka)
Svetový deň boja proti AIDS
Prichádza Mikuláš
Vianočné radovánky, Vianočná besiedka
Lyžiarsky výcvik pre 2. stupeň (1 týždeň)
Účasť na zimných CŠH (podľa možností školy a žiakov)
Deň bezpečného internetu
Mesiac knihy
Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii
Plavecký výcvik (1 týždeň)
Deň narcisov – osveta, dobrovoľná finančná zbierka
Deň Zeme – rôznorodé aktivity (22.4.)
Recitačná súťaž „Štúrovček“ (účasť žiakov)
Medzinárodná súťaž sluchovo postihnutých – slovenský jazyk, matematika,
biológia, chémia (podľa možností školy a žiakov)
Stavanie mája
Svetový deň bez mobilov
Matematická súťaž
Deň otvorených dverí a Deň matiek (návštevy rodičov na vyučovacích hodinách,
kultúrny program žiakov)
Exkurzia na SOŠ (žiaci 8. ročníka)
MDD
OČAP, OŽAZ – 2. stupeň
Cvičenie v prírode – jarná časť – 1. stupeň
Exkurzia do čističky odpadových vôd – žiaci 8. ročníka
Celoštátne športové hry pre žiakov so sluchovým postihnutím
Účelové cvičenie – teoretická a praktická časť – 2. stupeň
Školské výlety
Rozlúčka (a prípadne venček) žiakov 9. ročníka
Slávnostné ukončenie školského roka
VII. Učebné osnovy základnej školy – ISCED 1, ISCED 2
Vychádzajú zo štátneho vzdelávacieho programu. Sú vypracované pre každý stupeň vzdelávania a pre
každý vyučovací predmet zvlášť (napr. Slovenský jazyk ISCED 1, Slovenský jazyk ISCED 2). Učebné
osnovy sú vypracované v súlade s učebnými plánmi pre ročníky prípravný a prvý (ISCED 1) a piaty až
siedmy (ISCED 2).
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Učebné osnovy obsahujú nasledujúce časti:
Charakteristika predmetu
Ciele predmetu
Výchovné a vzdelávacie stratégie
Prierezové témy
Medzipredmetové vzťahy
Metódy hodnotenia
Obsah vzdelávania – obsahový a výkonový štandard pre každý ročník
Učebné zdroje pre žiaka – pre každý ročník
Učebné zdroje pre učiteľa- pre každý ročník
Zoznam príloh:
ISCED 1
Vzdelávacia oblasť
Jazyk a komunikácia
Príroda a spoločnosť
Predmet
Slovenský jazyk a literatúra
Ročník prípravný
SP_1_SJL_ P,1,2
Komunikačné zručnosti
SP_1_KOZ_P,1,2
Individuálna log. intervencia
SP_1_ILI_ P,1,2
Poznávame svet
SP_1_POS_P
Prírodoveda
Vlastiveda
Človek a hodnoty
Etická výchova
Náboženská výchova
Matematika a práca s
informáciami
Matematika
Umenie a kultúra
Výtvarná výchova
SP_1_VYV_ P,1,2
Rytmicko-pohybová výchova
SP_1_RPV_ P,1,2
Telesná a športová výchova
SP_1_TSV_ P,1,2
Zdravie a pohyb
SP_1_MAT_ P,1,2
Informatická výchova
ISCED 2
Vzdelávacia oblasť
Jazyk a komunikácia
Predmet
Slovenský jazyk a literatúra
Ročníky šiesty, siedmy a deviaty
SP_2_SJL_5,6,7,8,9
Anglický jazyk
SP_2_ANJ_5,6,7,8,9
Komunikačné zručnosti
SP_2_KOZ_5,6,7,8,9
Čitateľská dielňa
SP_2_ČID_5,6,7,8,9
Hravá slovenčina
SP_2_HRS_5,6,7,8,9
Individuálna log. intervencia
SP_2_ILI_5,6,7,8,9
Biológia
SP_2_BIO_5,6,7,8,9
Fyzika
SP_2_FYZ_6,7,8,9
Chémia
SP_2_CHEM_6,7,8,9
Dejepis
SP_2_DEJ_5,6,7,8,9
Geografia
SP_2_GEO_5,6,7,8,9
Občianska náuka
SP_2_OBN_5,6,7,8
Etická výchova
SP_2_ETV_ 5,6,7,8
Náboženská výchova
SP_2_NAVe_ 5,6,7,8;
Technická výchova
SP_2_TCHV_5,6
Svet práce
SP_2_SVP_7,8
Technika
SP_2_TECH_7,8
Matematika a práca s
informáciami
Matematika
SP_2_MAT_5,6,7,8,9
Informatika
SP_2_INF_5,6,7,8,9
Umenie a kultúra
Výtvarná výchova
SP_2_VYV_ 5,6,7,8,9
Rytmicko-pohybová výchova
SP_2_RPV_ 5,6,7,8,9
Výchova umením
SP_2_VYU_9
Telesná a športová výchova
SP_2_TSV_ 5,6,7,8,9
Človek a príroda
Človek a spoločnosť
Človek a hodnoty
Človek a svet práce
Zdravie a pohyb
SP_2_NAVk_5,6,7,8
33
1. Prierezové témy.
2. Učebné osnovy na CD 1 a CD 2
3. Poznámky ku stratégiám
Prierezové témy:
Prierezové témy, ktoré prechádzajú jednotlivými oblasťami vzdelávania v ZŠ sú nasledujúce:
Osobnostný a sociálny rozvoj
Ochrana života a zdravia
Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
Environmentálna výchova
Mediálna výchova
Multikultúrna výchova
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
OSR
OŽZ
DOV
ENV
MEV
MUV
REG
TVP
Prierezové tematiky sú uplatnené v rámci školského programu ako integrovaná súčasť vzdelávacieho
obsahu (tvoria súčasť učebných osnov jednotlivých predmetov), niektoré z nich sú zavedené aj ako blok
vyučovania – kurz (Ochrana života a zdravia).
Sú podľa svojho obsahu začlenené do vyučovacích predmetov.
Rámcovo sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých predmetov. Sú zapracované do tematických
výchovno-vzdelávacích plánov. Pri ich realizácii sa využívajú možnosti dostupné v okolí školy.
1. Osobnostný a sociálny rozvoj
Prierezová oblasť Osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom
základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to rozvoj žiakov po stránke vedomostnej,
získavanie kompetencií k vzdelávaniu, ale tiež rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne
akademický rozvoj podporujú.
Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal
sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu,
sebadôveru, dokázal prebrať zodpovednosť za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto
súvislosti je potrebné aby sa naučil uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva
ostatných.
Dôležitou súčasťou aplikácie tejto prierezovej témy je prevencie sociálno-patologických javov
(šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok). Cieľom je, aby žiak získaval a udržal si osobnostnú
integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne spôsobilosti potrebné pre osobný a
sociálny život a spoluprácu. V tejto prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam,
aj k rodinnej výchove.
Téma sa prelína v podstate všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom sa berú do úvahy
aktuálne potreby žiakov. Najviac priestoru má v predmete etická výchova.
Dôležité je, aby sa všetky téma realizovala najmä prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení,
modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód. Vhodné je používanie príkladov
a skutočností, ktoré sú žiakom bežne známe.
Žiak by mal získať skúsenosti, prípadne zručnosti zamerané na:
 porozumenie seba samému, ale aj a druhým
 zvládanie vlastného správania
 prispievanie k utváraniu dobrých medziľudských vzťahov v triede aj mimo ňu
 rozvoj základných schopností dobrej komunikácie (zvládať k tomu príslušné vedomosti)
 utváranie a rozvoj základných zručností pre spoluprácu
 získanie základných sociálnych zručností pri riešení zložitých situácií
 osvojovanie si študijných zručností
 osvojovanie si vedomostí týkajúcich sa duševnej hygieny
35










utváranie si pozitívneho postoja k sebe samému a k druhým
uvedomovanie si hodnoty spolupráce a priateľstva
prebratie zodpovednosti za svoju prácu, na prejavenie úcty k práci druhých
uvedomenie si hodnoty rôznosti ľudí, názorov, prístupov k riešeniu problémov
zručnosti spojené s obhajobou svojho názoru
schopnosť a ochotu byť tolerantný k názorom druhých, dodržiavať pravidlá diskusie
uvedomovanie si mravných rozmerov rôznych spôsobov ľudského správania
predchádzanie sociálno-patologickým javom a škodlivým spôsobom správania
vzdelávanie k ľudským právam a k rodinnej výchove
slušne správanie v bežných spoločenských situáciách (pozdravy, základné prejavy slušnosti,
stolovanie,...)
 rozvoj sociálnych spôsobilostí
2. Ochrana života a zdravia
Učivo témy Ochrana života a zdravia sa realizuje prostredníctvom vyučovacích predmetov štátneho
vzdelávacieho programu a obsahom samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier
a účelových cvičení. Aplikuje sa v ňom učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou ochrany človeka a prírody.
Ochrana človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na ochranu
života a zdravia v mimoriadnych situáciách, tiež pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť
vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Poskytuje žiakom potrebné
teoretické vedomosti, praktické poznatky a formuje ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a
života, tiež zdravia a života iných ľudí.
Formatívna a informatívna zložka učiva sa prezentuje činnosťou žiakov:
 morálnou, ktorá tvorí základ ich vlasteneckého a národného cítenia;
 odbornou, ktorá im umožňuje osvojenie vedomostí a zručností v sebaochrane a poskytovaní pomoci
iným v prípade ohrozenia zdravia a života;
 psychologickou, ktorá pôsobí na proces adaptácie v požiadavkách záťažových situácií;
 fyzickou, pre ktorú je charakteristická tvorba predpokladov na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a
celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž náročných životných situáciách.
Základné zručnosti v rámci tejto kompetencie zahŕňajú schopnosť účelne komunikovať v rozličných
prostrediach a situáciách ohrozujúcich život a zdravie človeka. Tieto spoločenské a občianske
kompetencie by mali ovplyvniť schopnosť žiakov zvládať stres a frustráciu, komunikáciu s inými ľuďmi
a solidaritu pri riešení problémov širšej komunity ľudí. Takto sa rozvíjajú požadované schopnosti
potrebné pre občana v oblasti ochrany života a zdravia, a to nielen v aktuálnom čase počas vzdelávania v
škole, ale aj v úlohe perspektívnej v dospelosti v rôznych zamestnaniach.
Absolvovaním učiva žiaci získavajú nevyhnutné vedomosti, zručnosti a návyky potrebné na prežitie
pri vzniku mimoriadnej udalosti a v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie. Učivo obsahuje opatrenia a
popis činností pri záchrane života, zdravia a majetku obyvateľov pri odstraňovaní následkov
mimoriadnych udalostí. Svojou humánnou podstatou má pre žiakov mimoriadny význam. Sebaochrana a
vzájomná pomoc vychádza z práva každého občana byť včas varovaný pred hroziacim nebezpečenstvom
varovnými signálmi, zabezpečený individuálnymi ochrannými prostriedkami, evakuáciou a ukrytím.
Mimoriadna udalosť môže vzniknúť v rôznych častiach štátu kedykoľvek. Občania nemôžu očakávať
okamžité poskytnutie pomoci. Z toho dôvodu musia byť schopní v rámci svojich možností chrániť svoje
zdravie a poskytnúť pomoc iným osobám.
Prioritne je učivo obsahom orientované na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a
ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň
napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmu
voči občanom nášho štátu.
Na záver deväťročného štúdia na základnej škole by mali žiaci teoreticky a prakticky ovládať vybrané
úlohy:
- z tematiky riešenia mimoriadnych situácií – civilná ochrana;
- zo zdravotnej prípravy vedieť poskytnúť predlekársku prvú pomoc;
- vedieť zvládnuť základné činnosti pri pohybe a pobyte v prírode;
36
-
vzhľadom na vek a pohlavie optimálne zvyšovať psychickú, fyzickú pripravenosť a odolnosť pre
prípad vzniku predpokladaných mimoriadnych situácií.
Odbornú zložku učiva napĺňajú tematické celky s uvedeným obsahom:
- riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- zdravotná príprava
- pohyb a pobyt v prírode
Na realizáciu sa využívajú viaceré realizačné formy:
- Didaktické hry v 1. až 4. ročníku (ISCED 1):
o praktická časť – 1 krát ročne, 4 hodiny, v prírode
o teoretická časť – deň prípravy v rozsahu 2 – 4 hodiny(podľa náročnosti plánovaných činností)
pred praktickou časťou
o didaktické hry možno vykonať po ročníkoch – triedach
o na komplexnejšie zabezpečenie uplatňovania učiva je možné využívať ďalšie vzdelávacie a
organizačné činnosti školy:
 vhodné témy z obsahu niektorých vyučovacích predmetov – medzipredmetové
vzťahy,
 úlohy objektovej ochrany školy,
 rešpektovanie vnútorného poriadku školy,
 požiarne a poplachové smernice,
 zabezpečenie úrazovej zábrany a predlekárskej prvej pomoci,
 cvičenia v prírode v rámci TV.
-
Účelové cvičenia v 5. – 9. ročníku (ISCED 2):
o praktická časť – 2 krát ročne, po 5 hodín, v prírode, spravidla na jeseň a jar
o teoretická časť – deň prípravy v rozsahu 3 – 5 hodín (podľa náročnosti obsahu a organizácie
plánovaného účelového cvičenia)
o účelové cvičenia možno vykonať po ročníkoch – triedach
o na komplexnejšie zabezpečenie uplatňovania učiva je možné využívať ďalšie vzdelávacie a
organizačné činnosti školy:
 vhodné témy z obsahu niektorých vyučovacích predmetov – medzipredmetové
vzťahy,
 úlohy objektovej ochrany školy,
 rešpektovanie vnútorného poriadku školy,
 požiarne a poplachové smernice,
 zabezpečenie úrazovej zábrany a predlekárskej prvej pomoci,
 cvičenia v prírode v rámci telesnej a športovej výchovy.
A. Primárne vzdelávanie
Prvky učiva sú zapracované do učebných osnov povinných predmetov (telesná výchova, vlastiveda,
prvouka, výtvarná výchova) a sú ich integrálnou súčasťou.
Prierezová téma sa realizuje prevažne mimo učební so špecifickým materiálom a učebnými
pomôckami.
Je potrebné zvážiť zaradenie niektorých tém vzhľadom na:
- priestorové podmienky školy,
- blízkosť vhodného terénu,
- dostupnosť materiálu a pomôcok na precvičovanie,
- náročnosť, alebo neprimeranosť požiadaviek a úloh na žiakov vzhľadom na pohlavie a vek,
- odbornú pripravenosť pedagogických pracovníkov.
Na procese realizácie učiva sa okrem tém vo vybraných povinných predmetoch didaktických hier
podieľajú aj:
- školský režim (disciplinovanosť a kolektivizmus),
37
-
civilná ochrana a objektová ochrana,
záujmová činnosť (príprava mladých zdravotníkov, požiarnikov, záchranárov CO, športových
strelcov a pod.),
spolupráca so špecifickými organizáciami a združeniami ako Armáda SR, Slovenský skauting, Sokol,
Orol, SČK, Slovenský zväz ochrancov prírody, Združenie technických a športových činností SR.
Obsah tematických celkov:
a) Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- naša obec – všeobecná charakteristika;
- evakuácia školy v prípade ohrozenia – postup opustenia školy, miesto zhromaždenia, presun do
bezpečného priestoru;
- signály civilnej ochrany a činnosť žiakov po ich vyhlásení;
- horľaviny a ich následky.
b) Zdravotná príprava
- vybavenie domácej lekárničky a jej využitie pri poskytnutí prvej pomoci; nebezpečenstvo
svojvoľného použitia liekov;
- ošetrenie odrenín ruky, nohy, prstov a hlavy;
- privolanie pomoci k zranenému;
- význam symbolu Červený kríž.
c) Pohyb a pobyt v prírode
- orientácia v mieste školy a jej okolí;
- určenie svetových strán podľa slnka;
- významné budovy a ich účel – zdravotné stredisko, lekáreň, pošta, telefón; predajne, železničná a
autobusová stanica, miestny úrad;
- historické objekty našej obce – pamätné domy, zrúcaniny, pamätníky, múzeá, galérie;
- poznávanie zelene v okolí obce;
- správanie sa k osamelým zvieratám.
1. ročník
Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- naša obec – všeobecná charakteristika;
- evakuácia školy v prípade ohrozenia – postup opustenia školy, miesto zhromaždenia, presun do
bezpečného priestoru;
- signály civilnej ochrany a činnosť žiakov po ich vyhlásení;
- horľaviny a ich následky.
Zdravotná príprava
- vybavenie domácej lekárničky a jej využitie pri poskytnutí prvej pomoci; nebezpečenstvo
svojvoľného použitia liekov;
- ošetrenie odrenín ruky, nohy, prstov a hlavy;
- privolanie pomoci k zranenému;
- význam symbolu Červený kríž.
Pohyb a pobyt v prírode
- orientácia v mieste školy a jej okolí;
- určenie svetových strán podľa slnka;
- významné budovy a ich účel – zdravotné stredisko, lekáreň, pošta, telefón; predajne, železničná a
autobusová stanica, miestny úrad;
- historické objekty našej obce – pamätné domy, zrúcaniny, pamätníky, múzeá, galérie;
- poznávanie zelene v okolí obce;
- správanie sa k osamelým zvieratám.
2. ročník
Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- možnosti vzniku mimoriadnych udalostí v prírode a na objektoch;
- zoznámenie sa s detskou ochrannou maskou (DM-1, CM3-3/h), určenie veľkosti;
- druhy signálov civilnej ochrany a činnosť žiakov na vyhlásenie varovného signálu „Všeobecné
38
ohrozenie“;
- evakuácia školy v prípade ohrozenia požiarom;
- protipožiarne stanovište, kde sa nachádza zbor požiarnej ochrany a spôsob jeho privolania;
- nebezpečenstvá pri zaobchádzaní s elektrickým a plynovým zariadením;
- zápalky, zapaľovače a horľaviny.
Zdravotná príprava
- kedy a kadiaľ do zdravotného strediska;
- správanie sa v čakárni, u lekára a pri školských lekárskych prehliadkach;
- pomoc lekárov chorým a zraneným;
- ochrana pred chorobami, účelné obliekanie;
- ochrana a prvá pomoc pri zistení kliešťa, uštipnutí zmijou, osou a včelou.
Pohyb a pobyt v prírode
- význam vody v prírode, pitie povrchovej vody;
- jedovaté rastliny, jedovaté huby;
- zásady správneho a bezpečného správania sa v prírode;
- zvieratá vo voľnej prírode, nebezpečenstvo besnoty;
- značenie turistických chodníkov.
3. ročník
Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- evakuácia žiakov pri ohrození školy a jej okolia – prírodné katastrofy, živelné pohromy a
výhražné správy;
- varovné signály CO a činnosť žiakov pri ich vyhlásení;
- druhy mimoriadnych udalostí a spôsob ich vyhlasovania;
- poloha školy, ulice, oboznámenie sa so zdrojmi ohrozenia.
Zdravotná príprava
- všeobecné zásady ochrany zdravia aplikované na časti ľudského tela a časti tváre; starostlivosť o
chrup;
- hygiena tela, bielizne, šiat;
- správna životospráva – jedlo, spánok, oddych, učenie;
- ošetrovanie a obväzovanie prstov ruky, lakťa, oka, hlavy.
Pohyb a pobyt v prírode
- okolie našej obce, stanovište našej školy;
- orientácia podľa poludňajšieho tieňa;
- pribliţné určovanie významných budov a iných dominánt v okolí podľa svetových strán;
- tvary zemského povrchu – rovina, pahorkatina, vysočina, kopec, hora, úbočie, svah, úpätie;
- chránené územie, objekty a prírodné útvary v obci a jej okolí.
4. ročník
Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- nebezpečné látky v okolí školy (amoniak, chlór a pod.), zásady ochrany, prvá pomoc pri
zasiahnutí organizmu;
- použitie detskej ochrannej masky, nasadzovanie spolužiakovi (DM-1, CM3-3/h);
- význam a použitie improvizovaných prostriedkov individuálnej ochrany – protichemickej a proti
radiačnej;
- ukážka detského ochranného vaku (DV-75) a detskej kazajky (DK-88);
- činnosť pri varovných signáloch CO;
- zásady vykonania čiastočnej hygienickej očisty.
Zdravotná príprava
- starostlivosť o vitálne ústroje ľudského organizmu;
- zdravie a choroby, nákazlivé choroby a ochrana pred nimi;
- obväzovanie nohy, kolena, lýtka, stehna;
- jednoduché obväzovanie ovínadlami a šatkami pri povrchovom poranení rúk, nôh, prstov.
Pohyb a pobyt v prírode
- určovanie hraníc SR a susediacich štátov na mape;
- určovanie nadmorských výšok na mape okolia;
39
-
jednoduchý odhad krátkych vzdialeností;
jednoduchý náčrt pochodu, kresba okolia stanovišťa – panoráma;
čítanie z mapy – podľa farieb a topografických značiek;
určovanie svetových strán na mape a podľa mapy;
starostlivosť o lesné zvieratá a vtáctvo;
význam čistého ovzdušia pre človeka a prírodu;
zásady uhasenia ohniska.
Vzdelávací štandard
Riešenie mimoriadnych udalostí – civilná ochrana
Obsahový štandard:
Výkonový štandard:
1. ročník
Naša obec – všeobecná charakteristika.
1. Varovné signály a činnosť žiakov po
Varovný signál.
varovaní
Povinnosti a činnosti žiakov pri vyhlásení
Poznať signál „Všeobecné ohrozenie“ a činnosť
signálov pri vzniku mimoriadnych udalostí.
po jeho vyhlásení.
Spôsob evakuácie školy v prípade ohrozenia
Povedz, ako sa dozvieš o hroziacom
požiarom.
nebezpečenstve.
Základné druhy horľavín a ich následky.
Uveď, aký tón vydáva siréna pri signáli
„Všeobecné ohrozenie“.
Povedz, čím sa líši signál „Všeobecné ohrozenie“
od signálu „Ohrozenie vodou“.
2. Evakuácia školy v prípade ohrozenia
Poznať činnosti pri opustení školy v prípade
ohrozenia.
Vymenuj, ktoré materiály v škole, triede sú
horľavé.
Ukáž, kde stojíš v skupine pred odchodom z
triedy.
Povedz, ktorou cestou pôjdeš z triedy po
vyhlásení signálu v prípade ohrozenia.
Uveď príklad, kedy sa evakuuje škola.
Urči miesto, kde sa v škole nachádza sklad
civilnej ochrany.
2. ročník
Možnosti vzniku mimoriadnych udalostí.
Druhy varovných signálov.
Opatrenia na ochranu životov, zdravia a majetku
pri vzniku mimoriadnej udalosti.
Spôsob evakuácie.
Detská ochranná maska a jej použitie.
Pravidlá správania sa v prípade ohrozenia
požiarom.
Protipožiarne stanovište.
Nebezpečenstvo hroziace pri manipulácii so
zápalkami, zapaľovačmi a horľavinami, s
elektrickým a plynovým zariadením.
1. Mimoriadne udalosti – možnosti vzniku
Poznať riziká, ktoré ohrozujú život, zdravie,
majetok.
Charakterizuj svojimi slovami pojem mimoriadna
situácia, udalosť.
Povedz aspoň dve možnosti vzniku mimoriadnej
udalosti v prírode a na objektoch.
Povedz, kde v blízkosti školy a tvojho bydliska
môže dôjsť k vzniku mimoriadnej udalosti.
Urči, ako znie tón pri vyhlásení varovného
signálu „Všeobecné ohrozenie“.
2. Požiarna ochrana
Osvojiť si pravidlá evakuácie pri ohrození
požiarom.
Popíš únikovú cestu v prípade vyhlásenia
evakuácie pri vzniku požiaru.
Uveď, kto a ako vyhlási signál „Horí“ na škole.
40
Povedz, komu a ako je potrebné ohlásiť požiar.
Poznať nebezpečenstvo pri manipulácii s
materiálom umožňujúcim vznik požiaru.
Vysvetli nebezpečenstvo použitia otvoreného
ohňa v blízkosti horľavých a výbušných látok.
Urči, kde v škole sú umiestnené hasiace prístroje.
Povedz, čo všetko je potrebné skontrolovať pred
odchodom z domu do školy, aby nedošlo k
požiaru.
3. Prostriedky individuálnej ochrany
Poznať základné prostriedky ochrany jednotlivca.
Vymenuj bežné dosiahnuteľné prostriedky
ochrany jednotlivca.
Povedz, pomocou čoho a ako sa zisťuje veľkosť
ochrannej masky.
3. ročník
Charakteristika jednotlivých druhov
mimoriadnych udalostí.
Druhy a spôsob vyhlásenia varovných signálov.
Opatrenia na ochranu životov, zdravia a majetku
pri vzniku mimoriadnej udalosti.
Možné zdroje ohrozenia vzhľadom na polohu
školy.
Spôsob evakuácie v prípade ohrozenia školy a jej
okolia – havária, živelná pohroma, katastrofa.
Povinnosti žiakov pri organizácii evakuácie.
4. ročník
Nebezpečné (zdraviu škodlivé) látky.
Možnosti výskytu nebezpečných látok v okolí
školy.
Predlekárska pomoc v prípade zasiahnutia
organizmu zdraviu škodlivými látkami.
Opatrenia na ochranu životov, zdravia v prípade
vzniku mimoriadnej udalosti.
Čiastočná hygienická očista a jej význam pre
ochranu zdravia.
Detské ochranné prostriedky (ochranná maska,
kazajka, vak), ich význam a použitie.
1. Mimoriadne udalosti
Poznať druhy mimoriadnych udalostí a spôsob
ich vyhlásenia.
Charakterizuj živelnú pohromu, haváriu,
katastrofu.
Povedz, čo urobíš keď zaznie siréna a
nenachádzaš sa v škole ani doma, ale vonku.
Povedz, ako sa dozvieš o hroziacom
nebezpečenstve a vzniku mimoriadnej udalosti.
Uveď, ako dlho počuť sirénu pri signáli
„Všeobecné ohrozenie“.
Uveď miesta možností vzniku mimoriadnych
udalostí v okolí školy, bydliska.
Vymenuj najčastejšie požiarne nedostatky
(poruchy) v škole, v domácnosti.
2. Evakuácia
Osvojiť si základné zákony pri evakuácii školy.
Povedz, ako sa môžeme evakuovať z ohrozeného
priestoru.
Vymenuj, ktoré veci sa odporúčajú vziať si zo
sebou pri evakuácii – evakuačná batožina.
3. Uveď hmotnosť evakuačnej batožiny pre
deti.
1. Nebezpečné látky – druhy, zásady ochrany
Získať prehľad o nebezpečných látkach
vyskytujúcich sa v okolí školy a bydliska.
Vymenuj aspoň tri priemyselné podniky
(závody), ktoré v okolí školy a bydliska pracujú s
nebezpečnými látkami.
Povedz, ktoré zdraviu škodlivé látky poznáš.
Urči, v ktorom smere sa šíri nebezpečná látka pri
poveternostných podmienkach a ktorým smerom
opustíš ohrozený priestor.
Povedz, načo môžu byť použité nebezpečné látky
v prípade teroristického útoku.
2. Detské prostriedky individuálnej ochrany
Poznať základné prostriedky ochrany detí.
Vymenuj najzákladnejšie prostriedky detskej
41
ochrany dýchacích ciest a očí.
Uveď vek detí pre použitie ochrannej masky DM
1.
Vymenuj najznámejšie prostriedky na
improvizovanú ochranu celého tela.
Urči, v akej polohe je maska v prípade jej
nasadenia.
4. Uveď základné činnosti pri čiastočnej
hygienickej očiste tela a vysvetli jej význam.
Pohyb a pobyt v prírode
Obsahový štandard:
1. ročník
Orientácia v mieste školy a jej okolí.
Osvojiť si vedomosti, zručnosti a pohyb v teréne
podľa prírodných úkazov.
Základné informácie o významných budovách a
ich účele.
Historické objekty v obci a jej okolí.
Výkonový štandard:
1. Orientácia v mieste školy a jej okolí
Poznať svoju školu.
Uveď názov ulice, na ktorej sídli škola.
Urči miesto tvojej triedy v budove školy.
Ukáž na pláne školy jedáleň, telocvičňu, východ
z budovy.
Poznať okolie školy.
Vymenuj najmenej dve ulice, ktorými prechádzaš
cestou z domu do školy.
Uveď presnú adresu svojho bydliska.
2. Určovanie svetových strán
Poznať svetové strany
Ukáž, kde na obzore vychádza a kde zapadá
slnko.
Vysvetli určovanie svetových strán podľa slnka.
3. Významné budovy a ich účel
Poznať významné budovy v mieste bydliska a
školy.
Popíš presné miesto, kde sa nachádza zdravotné
stredisko v obci.
Uveď približné miesto pošty.
Vymenuj dopravné prostriedky, pomocou
ktorých sa dostaneš do školy.
Zhotov jednoduchý náčrt dôležitých budov v
okolí školy a mieste bydliska.
2. ročník
Význam vody v prírode a jej konzumácia. Zásady 1. Príroda – charakteristika a význam
správneho a bezpečného správania sa v prírode.
Charakterizovať význam vody v prírode.
Jedovaté huby. Značenie turistických chodníkov. Povedz, ktorá rieka preteká v mieste tvojho
bydliska, alebo okolí.
Povedz, čím sa znečisťuje voda v prírode.
Poznať jedovaté huby.
Rozlíš jedovaté huby na obrázku.
2. Správanie sa a pohyb v prírode
Poznať zásady pohybu a pobytu v prírode.
Povedz, prečo nemáme poškodzovať prírodu.
Opíš možné následky nesprávneho ukrytia pred
bleskom.
Poznať turistické chodníky.
Urči miesto, kde sa nachádza najbližší turistický
chodník v okolí školy, obce.
42
3. Popíš, ako sa označujú turistické chodníky.
3. ročník
Okolie obce, chránené územia, objekty a prírodné
útvary.
Orientácia podľa poludňajšieho tieňa.
Hlavné a vedľajšie svetové strany.
Významné budovy a dominanty v okolí.
Tvary zemského povrchu.
4. ročník
Hranice Slovenskej republiky a ich poloha k
susedným štátom na mape.
Význam čistého ovzdušia pre človeka a prírodu.
Základné zásady pri táborení v prírode.
Základné úkony práce s mapou – určovanie
svetových strán podľa mapy, čítanie z mapy
podľa farieb a základných topografických
značiek, určovanie nadmorských výšok a
jednoduchý odhad krátkych vzdialeností.
Jednoduchý náčrt pochodu, panoramatický náčrt.
1. Orientácia v teréne
Poznať stanovište a okolie školy.
Urči najvýhodnejšie miesto v okolí školy na
pozorovanie.
Povedz, ako určujeme svetové strany podľa tieňa.
Urči hlavné svetové strany podľa poludňajšieho
tieňa.
Vymenuj hlavné a vedľajšie svetové strany.
Určiť významné budovy podľa svetových strán.
Ukáž hlavné svetové strany pred vchodom do
školy.
Nakresli, čo dôležité sa nachádza severne,
východne, západne a južne od vchodu do školy.
Povedz, ktoré sú hlavné časti kompasu, alebo
buzoly.
Urči, na ktorú svetovú stranu ukazuje tmavý
koniec strelky.
Urči pomocou kompasu alebo buzoly, čo sa
nachádza od vášho stanovišťa na vedľajších
svetových stranách.
2. Tvárnosť krajiny
Charakterizovať tvárnosť okolia obce, mesta.
Uveď rozdiel medzi rovinou a pahorkatinou.
Povedz, ktorý je najvyšší vrch v okolí obce.
Opíš Vysoké Tatry z hľadiska tvárnosti.
1. Mapy, základné činnosti pri práci s mapou
Vedieť základné úkony pri práci s mapou.
Urči na mape sever a ostatné svetové strany.
Uveď štáty, s ktorými máme spoločné hranice.
Ukáž na mape miesto kde žiješ.
Poznať základné topografické značky a čítanie z
mapy.
Urči na mape Slovenska najznámejšiu nížinu a
vysočinu.
Uveď farbu, ktorá sa používa pre označenie riek
a jazier na mape.
Nájdi na mape dve jaskyne.
Poznať obsah mapy.
Povedz, podľa čoho určíš, kde je na mape sever.
Povedz, akou topografickou značkou sa značí
obec, cesty a železnice.
Ukáž na mape vrstevnicu a charakterizuj ju.
Urči výškový rozdiel dvoch ľubovoľných bodov
na mape.
2. Typy náčrtov a zhotovenie jednoduchého
náčrtu
Zhotovenie jednoduchých náčrtov pochodu.
Nakresli jednoduchý plán (situačný náčrt) ulice,
na ktorej sa nachádza škola.
Popíš rozdiel medzi situačným a
panoramatickým náčrtom.
Vedieť vysvetliť odhad vzdialeností.
43
Urči dĺžku svojho kroku a dvojkroku.
Opíš spôsob jednoduchého odhadu vzdialenosti
krokovaním.
Zdravotná príprava
Obsahový štandard:
1. ročník
Význam poskytnutia prvej pomoci. Vybavenie
domácej lekárničky a jej využitie.
Nebezpečenstvo svojvoľného použitia liekov.
Význam symbolu Červený kríž. Spôsob
privolania pomoci k zranenému. Ošetrenie
jednoduchých poranení rúk, nôh a hlavy.
2. ročník
Návšteva lekára v zdravotnom stredisku.
Správanie sa v zdravotníckych zariadeniach.
Úloha lekára pri pomoci chorým a zraneným.
Prevencia pred chorobami a preventívne
opatrenia proti uštipnutiu hmyzom.
3. ročník
Zásady ochrany zdravia.
Hygiena tela a starostlivosť o chrup.
Správna životospráva.
Ošetrovanie a obväzovanie rán na prstoch ruky,
lakťa, oka a hlavy.
Výkonový štandard:
1. Prvá pomoc s použitím domácej lekárničky
Poznať a charakterizovať prvú pomoc.
Povedz, komu je potrebné nahlásiť úraz.
Nakresli znak (symbol) Červeného kríža, ktorý
vidíš na lekárničke.
Poznať funkciu domácej lekárničky.
Povedz, prečo deti nesmú svojvoľne užívať lieky.
Vymenuj tri lieky alebo zdravotné pomôcky,
ktoré by nemali chýbať v domácej lekárničke.
Uveď tri najdôležitejšie obväzové pomôcky.
Povedz, kde všade by nemala chýbať lekárnička.
2. Jednoduché rany
Poznať postup ošetrenia jednoduchých poranení.
Urči, akým prostriedkom vyčistíš ranu.
Vysvetli, na čo slúžia rýchloobväzy (náplasti).
Ukáž na spolužiakovi ošetrenie odreniny chrbta
ruky.
1. Významné strediská z hľadiska zdravotnej
prevencie a liečenia
Poznať významné zdravotnícke zariadenia.
Uveď, kde sa nachádza zdravotné stredisko v
mieste tvojho bydliska.
Opíš, na aký účel slúži ľuďom nemocnica.
Vysvetli, ako sa správať v čakárni u lekára.
2. Starostlivosť o zdravie
Poznať zásady starostlivosti o zdravie.
Vysvetli význam povolania lekár.
Uveď, akých lekárov si navštívil a ako pomáhajú
chorým a raneným.
Povedz, ktorým športom si upevňuješ zdravie.
Uveď, aká strava je pre človeka najzdravšia.
3. Nepríjemné poranenia
Poznať zásady ošetrenia nepríjemných poranení.
Uveď, na aké poranenie použiješ studený obklad.
Povedz, pomocou čoho vytiahneš žihadlo
zapichnuté v koži.
Povedz názov jediného jedovatého hada u nás.
Charakterizuj, ako vyzerá miesto so zahryznutým
kliešťom.
1. Ochrana zdravia
Poznať časti ľudského tela a zásady správnej
životosprávy.
Vymenuj hlavné časti ľudského tela.
Povedz, ako sa máš správne starať o svoje zuby.
44
Povedz, prečo človek potrebuje pravidelný a
dostatočný spánok.
Vymenuj základné zásady správnej životosprávy.
2. Prvá pomoc pri poranení hornej končatiny
a hlavy
Poznať zásady ošetrenia a obväzovania.
Vysvetli, prečo je potrebné každé poranenie
okamžite ošetriť.
Popíš, ako by si ošetril povrchové poranenie
hlavy.
Ukáž na spolužiakovi ošetrenie odreniny lakťa.
Na poranené prsty ruky použi správny obväz.
4. ročník
Základné životné funkcie ľudského organizmu a
ich význam.
Hodnota zdravia, nákazlivé choroby a ochrana
pred nimi.
Pojmy prvej pomoci.
Obväzová technika kolena a lýtka.
Použitie trojrohej šatky pri znehybnení hornej
končatiny.
Zásady poskytovania prvej pomoci pri
jednoduchých poraneniach.
1. Základné životné funkcie
Poznať, kedy človek potrebuje prvú pomoc.
Povedz, čo patrí k základným životným funkciám
ľudského tela.
Uveď, ako realizujeme kontrolu vedomia.
Ukáž na spolužiakovi, kde položíme ruky pri
kontrole dýchania.
Ukáž miesta, kde nahmatáme pulz.
2. Praktické precvičenie obväzovej techniky pri
jednoduchých poraneniach horných a
dolných končatín
Poznať zásady obväzovej techniky.
Uveď, kedy používame obvínadlo a kedy šatkový
obväz.
Vysvetli, na čo musíme dávať pozor pri
prikladaní obvínadla.
Demonštruj, ako sa prikladá obvínadlo.
Ukáž dva spôsoby ako upevníme koniec
obvínadla.
Demonštruj na spolužiakovi špirálový obväz
lýtka a znehybnenie hornej končatiny trojrohou
šatkou.
B. Nižšie sekundárne vzdelávanie
Poslanie učiva je zamerané prípravou žiakov v koedukovanej forme na správne činnosti a
konania v prípade vzniku nebezpečnej mimoriadnej situácie. Žiaci si v priebehu výchovného a
vzdelávacieho procesu osvojujú potrebné vedomosti, zručnosti, návyky a schopnosti.
Učivo je povinné aj pre žiakov prvej a druhej zdravotnej skupiny a výsledky sa neklasifikujú.
Pre osvojovanie vedomostí a zručností sa využívajú účelové cvičenia, prípadne niektoré vhodné
poznatky z iných oblastí vzdelávania. Používané metódy rešpektujú bežné didaktické postupy, viac
sa uplatňujú názorné metódy, cvičenia a kontroly. Dôležitú funkciu plnia aktivizujúce a motivačné
hodnotenia, samostatné alebo skupinové činnosti. Žiaci majú v priebehu osvojovania učiva získať
poznatky o potrebnosti a nenahraditeľnosti učiva pri vzniku a priebehu mimoriadnej situácie.
Prvky učiva sú zapracované do učebných osnov povinných predmetov (telesná a športová
výchova, pracovné vyučovanie, svet práce, technika, biológia, geografia, fyzika, chémia) a sú ich
neoddeliteľnou súčasťou.
Učivo sa realizuje prevažne mimo učební so špecifickým materiálom a učebnými pomôckami.
Obsah učiva
45
5. ročník
Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- Varovné signály CO – činnosť na varovný signál „Všeobecné ohrozenie“, „Ohrozenie vodou“,
„Koniec ohrozenia“;
- Ochranná poloha ochranných prostriedkov (DM-1, CM3-/3h);
- Ukážka prechodu priestor kontaminovaného nebezpečnými látkami;
- Kolektívna ochrana, evakuácia – vyhlasovanie evakuácie, evakuačné zariadenia; spôsoby
vykonávania evakuácie, evakuačná batožina;
- Kolektívna ochrana – ukrytie a ochrana v budovách pri mimoriadnej udalosti.
Zdravotná príprava
- Imobilizácia horných a dolných končatín pomocou štandardných dláh;
- znehybnenie poranených končatín improvizovanými prostriedkami;
- Uloženie postihnutého do stabilizovanej polohy – privolanie lekára;
- Ošetrenie a znehybnenie zlomenín dolných končatín;
- Spôsoby odsunu poraneného – podľa druhu a závažnosti poranenia.
Pohyb a pobyt v prírode
- Zásady orientácie v prírode podľa prírodných úkazov, kompasu, buzoly, mapy;
- Odhad vzdialeností do 300 m a výšky 10 m;
- pochod na neznáme miesto s riešením úloh na Určovanie vlastného stanovišťa podľa mapy;
- Správne zakladanie ohňa.
6. ročník
Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- Charakteristika nebezpečných látok ohrozujúcich školu a jej okolie;
- Vyhlásenie varovných signálov CO – činnosť v domácnostiach, činnosť žiaka a triedy po ich
vyhlásení;
- Lokalizácia a likvidácia požiaru ručnými hasiacimi prostriedkami;
- Vyrozumenie a privolanie požiarnikov – údaje;
- Dekontaminácia – hygienická očista a čiastočná špeciálna očista materiálu;
- Evakuácia z ohrozeného priestoru;
- Pravidlá správania sa obyvateľstva pri ohrození a pri vzniku mimoriadnej udalosti.
Zdravotná príprava
- Zložitejšie obväzovanie obväzmi horných a dolných končatín, trupu a brucha – obväzová
technika;
- Prakové obväzy brady a nosa;
- Šatkové obväzy – hlava, ruky, nohy;
- Náplasťové obväzovanie poranení na horných a dolných končatinách;
- Ošetrenie poranených kĺbov a kostí horných a dolných končatín – vyvrtnutie, vykĺbenie,
zlomeniny.
Pohyb a pobyt v prírode
- Mierky máp a náčrtov, meranie vzdialeností na mape a v teréne;
- Pomer výšky a šírky s nárastom vzdialenosti;
- Zhotovenie jednoduchej pomôcky na odhad výšky a šírky;
- Zemepisný azimut;
- Určenie vlastného stanovišťa podľa mapy;
- Určenie svetových strán podľa núdzových orientačných prostriedkov;
- Prenášanie azimutu z mapy do terénu a z terénu do mapy;
- Preventívna ochrana pred bleskom.
7. ročník
Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- Činnosť na varovné signály CO;
- Ukladanie a skladovanie ochrannej masky (DM-1, CM-3-3/h);
- Kolektívna ochrana, evakuácia obyvateľstva, obsah evakuačnej batožiny;
- Ochranné stavby, pravidlá správania sa v úkrytoch, činnosť po opustení úkrytov;
46
Dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia, dekontaminácia;
Postup pri vzniku požiaru v osobnom automobile;
Zbrane hromadného ničenia – ničivé účinky, škodlivé pôsobenie na organizmus a ochrana pred
nimi;
- Ochrana potravín a vody pred škodlivinami a zamorením.
Zdravotná príprava
- Poskytnutie prvej pomoci s pomocou lekárničky v osobnom automobile;
- Prvá pomoc pri otrave plynom, chemikáliami;
- Prvá pomoc pri šoku, protišokové opatrenia;
- Vytiahnutie poraneného z rokliny;
- Znehybnenie pri poranení panvy, krčnej chrbtice, hrudníka;
- Ošetrenie a znehybnenie otvorenej zlomeniny;
- Umelé dýchanie z pľúc do pľúc (ústami, nosom), masáž srdca;
- Zastavenie tepnového, žilového a vlásočnicového krvácania.
Pohyb a pobyt v prírode
- Príprava pochodu, zhotovenie harmonogramu a náčrtu pochodu;
- Výber a úprava plochy pre stanovanie, stavanie turistického stanu;
- Meranie rýchlosti, šírky a hĺbky vodného toku;
- Prekonávanie vodnej prekážky;
- Správanie sa pri prietrži mračien a prívaloch vody;
- Značenie mostov a prechodov cez vodné toky.
8. ročník
Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- Jadrové zbrane a ich ničivé účinky;
- Ochrana pre svetelným žiarením;
- Ochrana pred tlakovou vlnou (tlakovým nárazom);
- Ochrana pred prenikavou radiáciou a rádioaktívnou kontamináciou;
- Hygienická očista a čiastočná špeciálna očista materiálu;
- Lokalizácia a likvidácia požiaru s jedovatými splodinami horenia;
- Nebezpečné látky v okolí školy – zásady ochrany pri ich úniku, evakuácia z ohrozeného územia;
- Kolektívna ochrana – druhy úkrytov, pravidlá správania sa v úkrytoch;
- Odstraňovanie nebezpečných látok z povrchu terénu, budov a materiálu.
Zdravotná príprava
- Hromadné nešťastia, triedenie chorých a ranených;
- Postup pri poskytovaní prvej pomoci v mieste hromadného nešťastia;
- Praktické riešenie prvej pomoci topiacej sa osobe;
- Technická a zdravotná pomoc pri poranení elektrickým prúdom;
- Prvá pomoc pri popáleninách;
- Poskytnutie zdravotníckej pomoci pri strate vedomia;
- Poskytnutie prvej pomoci pri úpaloch;
- Sterilizácia prostriedkov;
- Nebezpečenstvo pohlavných chorôb, zásady prevencie;
- Alkoholizmus, drogy, toxikománia – škodlivé účinky, prevencia.
Pohyb a pobyt v prírode
- Pochod podľa pripravených azimutov, tabuľka pochodu;
- Vybavenie zdravotníckym materiálom pri individuálnej turistike (pešo, bicyklom);
- Značkovanie turistických ciest a chodníkov;
- Príprava jednoduchej teplej stravy s použitím ohňa, zásady bezpečnosti;
- Odstraňovanie devastačných následkov spôsobených ľuďmi v prírode.
9. ročník
Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- Úlohy CO vyplývajúce zo Ženevských dohovorov a dodatkových protokolov;
- Civilná ochrana v Slovenskej republike, jej miesto úlohy a poslanie;
- Analýza územia obce, mesta, okresu;
-
47
- Organizovanie jednotiek civilnej ochrany – štáby a odborné jednotky;
- Varovné signály CO – činnosť po ich vyhlásení;
- Činnosť pri záchrane ľudí zo závalov a poškodených krytov;
- Jódová profylaxia (v okolí AE);
Zdravotná príprava
- Preverenie vedomostí a prehĺbenie návykov a zručností z poskytovania prvej pomoci pri rôznych
poraneniach, zlomeninách, obväzovanie, znehybňovanie častí tela;
- Darcovstvo krvi a transplantácie orgánov ľudského tela;
- Správanie sa pri náleze zraneného mimo obývaného priestoru;
- Prevencia proti kliešťovej encefalitíde.
Pohyb a pobyt v prírode
- Základný turistický výstroj;
- Absolvovanie trasy primeranej veku,
- Povinnosti turistov pri ochrane životného prostredia;
Vzdelávací štandard
Riešenie mimoriadnych udalostí – civilná ochrana
Obsahový štandard:
Činnosť po varovaní varovnými signálmi. Používanie prostriedkov individuálnej ochrany.
Základné zručnosti pri použití ochrannej masky.
Kompletizovanie ochrannej masky, pochodová, pohotovostná a ochranná poloha. Čiastočná
hygienická očista osôb a čiastočná dezaktivácia potravín, vody a materiálu. Ochrana pred účinkami
zbraní hromadného ničenia.
Prevencia proti požiarom a činnosť po vzniku požiaru.
Výkonový štandard:
1. Varovné signály a činnosť po ich vyhlásení
- Poznať varovné signály a základné činnosti po ich vyhlásení.
- Popíš, ako sa vyhlasuje varovný signál „Všeobecné ohrozenie“, „Ohrozenie vodou“, „Koniec
ohrozenia“.
- Uveď, aká je činnosť po vyhlásení varovného signálu „Všeobecné ohrozenie“.
- Priprav si ochrannú masku do predpísanej polohy po varovaní signálom „Všeobecné
ohrozenie“.
- Čo zabezpečíš v byte pred odchodom do úkrytu?
- Uveď, kde najbližšie sa nachádza úkryt a povedz, aký čas potrebuješ na presun do úkrytu.
2. Prostriedky individuálnej ochrany
- Poznať prostriedky individuálnej ochrany a vedieť ich správne používať.
- Popíš z akých hlavných častí sa skladá ochranná maska CM 3-/3h.
- Aké prostriedky individuálnej ochrany jednotlivca poznáš?
- Popíš funkciu ochrannej masky.
- Uveď, aké polohy ochrannej masky poznáš a čo je pohotovostná poloha.
- Vymenuj improvizované prostriedky ochrany dýchacích ciest, končatín a tela.
- Nasaď si ochrannú masku správnym spôsobom v časovom limite do ochrannej polohy.
- Prečo je potrebné dezinfikovať ochrannú masku po použití.
- Povedz, čo znamená skratka PIO.
3. Kolektívna ochrana pred účinkami následkov pri mimoriadnej udalosti
- Získať vedomosti a zručnosti v oblasti kolektívnej ochrany.
- Čo rozumieš pod pojmom kolektívna ochrana osôb?
- Popíš, čo je evakuácia a ako sa uskutočňuje.
- Uveď, aké spôsoby evakuácie poznáš a aké sú povinnosti občanov.
- Charakterizuj jednotlivé typy úkrytov.
- Uveď, čo má obsahovať evakuačná batožina a aká je povolená hmotnosť pre tvoj vek.
48
- Povedz základné zásady správania sa v úkrytoch.
4. Zbrane hromadného ničenia a ich ničivé účinky
- Vedieť rozdeliť zbrane hromadného ničenia a poznať ich ničivé účinky.
- Vymenuj tri druhy zbraní hromadného ničenia.
- Povedz, aké ničivé účinky jadrových zbraní poznáš.
- Povedz účinky otravných látok a biologických zbraní.
- Čo je prenikavá radiácia, rádioaktívne zamorenie, svetelné žiarenie, tlaková vlna a ako sa
proti nim chránime.
- Pouţi individuálnu ochranu pri zamorení ovzdušia otravnou látkou a urči cestu úniku.
- Vymenuj, aké sú zásady ochrany a prevencia pred infekčnou chorobou.
5. Hygienická očista a ochrana potravín a vody
- Poznať zásady ochrany osôb, potravín, vody a materiálu.
- Povedz, čo rozumieme pod pojmom kontaminácia.
- Uveď, čo znamenajú pojmy dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia a dekontaminácia.
- Vykonaj hygienickú očistu tváre, dýchacích ciest, očí, rúk a vrchného oblečenia po prechode
prašného územia na účelovom cvičení správnym postupom.
- Popíš, akým spôsobom sa vykoná úplná hygienická očista a špeciálna očista materiálu po
zamorení rádioaktívnym prachom a otravnými látkami.
- Popíš, ako chránime vodné zdroje proti zamoreniu.
- Priprav na účelové cvičenie svoje potraviny a vodu do dostupných bezpečných obalov proti
kontaminácii.
6. Ochrana proti požiarom
- Poznať preventívne opatrenia proti požiarom a zásady hasenia vzniknutého začínajúceho
požiaru.
- Vymenuj jednoduché hasiace prostriedky a aké horľaviny nimi hasíme.
- Vymenuj, aké ručné hasiace prístroje a aké horľaviny, ktorými hasíme poznáš.
- Povedz, akým ručným hasiacim prístrojom nesmieme hasiť horiace elektrické zariadenie pod
prúdom.
- Povedz, aké horľaviny sa nesmú nachádzať v blízkosti vykurovacích telies.
- Vymenuj, aké tekuté horľaviny poznáš a akými prostriedkami ich hasíme.
- Povedz, aké sú zásady manipulácie s otvoreným ohňom.
- Uveď, aké základné protipožiarne opatrenia poznáš, ktoré dodržujete vo vašej domácnosti.
- Povedz, aké protipožiarne opatrenia musíme dodržiavať pri táborení.
- Povedz, čo prikazujú požiarne poplachové smernice vo vašej škole.
- Uveď, ako privoláš hasičov k vzniknutému požiaru a ako sa vyhlasuje varovný signál
„Požiarny poplach“.
Pohyb a pobyt v prírode
Obsahový štandard:
Určovanie svetových strán pomocou prírodných úkazov, buzoly a určovanie azimutov. Orientácia
mapy, čítanie z mapy a topografické značky.
Určenie vlastného stanovišťa, odhad vzdialeností, určenie výškového rozdielu a krokovanie. Mierka
mapy a zhotovenie situačného a topografického náčrtu.
Zhotovenie schematického náčrtu a pochod podľa azimutov.
Turistické značky a chodníky.
Výber miesta pre stanovanie, príprava ohniska a jednoduchej stravy.
Preventívna ochrana proti blesku a prívalu vody.
Poznávanie krajiny, pamiatok.
Výkonový štandard:
1. Pohyb v prírode pomocou mapy a buzoly
- Zvládnuť pohyb a orientáciu v prírode pomocou mapy a buzoly.
- Urči svetové strany podľa slnka a hodiniek a spresni ich pomocou buzoly.
- Zorientuj mapu a urči vlastné stanovište.
- Uveď, aké topografické značky sa nachádzajú v blízkosti tvojho stanovišťa na mape.
- Urči z mapy nadmorskú výšku tvojho stanovišťa.
49
Urči vzdialenosť do nasledujúceho bodu pochodu podľa mierky mapy.
Povedz, aká je dĺžka tvojho kroku a koľko tvojich krokov predstavuje 100 m.
Zhotov situačný a topografický náčrt pochodu.
Zhotov schematický náčrt a pochoduj podľa zvolených azimutov s využitím turistických
značiek a chodníkov.
2. Pobyt v prírode a jej ochrana
- Poznať prírodu, zásady pobytu v nej a vedieť ju chrániť.
- Popíš najvhodnejšie miesto na postavenie stanu.
- Uveď, aké sú zásady pre zhotovenie a uhasenie ohniska.
- Povedz, aké sú zásady pri odchode z miesta táborenia.
- Povedz, prečo nesmieme počas búrky stáť pod osamelým stromom alebo na voľnej ploche v
prírode.
- Povedz, z akého dôvodu musíme zmeniť miesto táborenia pri rieke počas výdatného trvalého
dažďa.
-
Zdravotná príprava
Obsahový štandard:
Všeobecné zásady prvej pomoci.
Prvá pomoc pri stavoch ohrozujúcich život – krvácanie, zastavenie dýchania, strata vedomia a šok.
Základné ošetrenie a znehybnenie končatín štandardnými a improvizovanými prostriedkami pri
zlomeninách, vyvrtnutiach a vykĺbeninách.
Zásady pri poranení panvy, krčnej chrbtice.
Obväzová technika a odsun raneného.
Postup pri poskytovaní prvej pomoci pri hromadnom nešťastí, poranení elektrickým prúdom,
popáleninách, úpaloch, podchladení a otravách.
Výkonový štandard:
1. Všeobecné zásady pri poskytovaní prvej pomoci
- Poznať základné zásady prístupu k zranenému, technickú a zdravotnícku prvú pomoc.
- Vymenuj tie činnosti, ktoré patria do technickej a zdravotníckej prvej pomoci.
- Vymenuj dôležité životné funkcie.
- Popíš, ako zistíš, či postihnutý dýcha, je pri vedomí a či je krvný obeh funkčný.
- Uveď technickú činnosť záchrancu pri poranení elektrickým prúdom a otrave v zadymenom
priestore.
- Vymenuj jednotlivé zásady protišokových opatrení.
- Povedz, ktorým zraneným poskytneš pomoc najskôr pri väčšom počte zranených osôb.
- Aký je postup privolania odbornej zdravotníckej pomoci k zranenému?
2. Prvá pomoc pri stavoch ohrozujúcich život
- Poznať druhy krvácania, spôsoby zastavenia a obnovenie krvného obehu.
- Porovnaj vonkajšie a vnútorné krvácanie.
- Popíš rozdiel medzi žilovým, tepnovým a vlásočnicovým krvácaním.
- Vymenuj tlakové body a uveď ich význam pri zastavení krvácania.
- Popíš, ako budeš postupovať pri príznakoch vnútorného krvácania.
- Vymenuj spôsoby zastavenia krvácania z poranenej tepny.
- Poskytni prvú pomoc zastavenia tepnového krvácania pomocou tlakového obväzu pri
poranení ramennej tepny.
- Povedz, prečo nesmieme podávať tekutiny pri vnútornom krvácaní.
- Popíš, ako ošetríš krvácajúcu povrchovú reznú ranu.
- Uveď, kedy uskutočňujeme masáž srdca a popíš, akým spôsobom sa vykonáva.
- Vedieť poskytnúť prvú pomoc pri zastavení dýchania.
- Povedz, podľa akých príznakov zistíme, že postihnutý nedýcha.
- Uveď možné príčiny zastavenia dýchania.
- Popíš, akým spôsobom uvoľníme dýchacie cesty.
- Vykonajte vo dvojici správne umelé dýchanie z úst do úst a nepriamu masáž srdca na modeli
(Resusci Anne). Ak nemáš model, popíš presný postup.
- Uveď počet stlačení hrudníka na jeden vdych postihnutému so zastaveným dýchaním a
50
-
krvným obehom.
Vykonaj na figurantovi správne uloženie do stabilizovanej polohy.
Vedieť zvládnuť situáciu a poskytnúť prvú pomoc postihnutému so stratou vedomia,
podchladení, otravách a popáleninách.
Uveď, ktoré životné funkcie kontrolujeme u postihnutého so stratou vedomia.
Povedz, čo nám signalizujú modré pery u postihnutého so stratou vedomia.
Popíš, ak postihnutý dýcha, do akej polohy ho uložíme.
Povedz, aké sú možné príčiny straty vedomia.
Uveď, ako zabezpečíme odbornú pomoc a prevoz do nemocnice.
Popíš prvú pomoc pri podchladení.
Povedz, čo spôsobuje otravy, ktoré sú najčastejšie druhy a ako poskytneme prvú pomoc.
Charakterizuj stupne popálenia a popíš prvú pomoc pri obarení.
Popíš príznaky podchladenia a prehriatia, prevenciu a prvú pomoc pri omrzlinách a úpale.
Vedieť poskytnúť prvú pomoc pri zlomeninách a iných poškodeniach končatín a chrbtice.
Zvládnuť základnú obväzovú techniku a poznať princípy transportu.
Vymenuj štandardné a improvizované prostriedky na znehybnenie končatín.
Znehybni zatvorenú zlomeninu predlaktia na figurantovi veľkým závesom pomocou trojrohej
šatky.
Popíš, ako ošetríme otvorenú zlomeninu predkolenia.
Znehybni štandardnými prostriedkami zatvorenú zlomeninu predkolenia.
Popíš Kramerovu a nafukovaciu dlahu, uveď spôsob použitia.
Povedz, do akých polôh uložíme postihnutého s poranením brucha a hrudníka.
Ulož spolužiaka do protišokovej polohy.
Vedieť zvládnuť základnú obväzovú techniku a poznať princípy transportu.
Uveď rozdelenie obväzov podľa účelu.
Zaraď krycie, tlakové, odsávacie, nepriedušné, upokojujúce a spevňujúce obväzy k
jednotlivým poraneniam.
Popíš a ukáž tri spôsoby použitia trojrohej šatky.
Použi prakový obväz na ošetrenie nosa a brady.
Urči na obrázku, ktorý je kruhový, špirálový, osmičkový a klasový obväz.
Ošetri a obviaž simulované poranenie prstu ruky.
Povedz, pri akom zranení použijeme nepriedušný obväz.
Uveď, aká je zásada pri podozrení z poranenia chrbtice a krčných stavcov.
Uveď aké spôsoby odsunu raneného vzhľadom na charakter zranenia poznáš.
Zhotovte vo dvojici improvizované nosidlá na účelovom cvičení.
Povedz, aké zásady platia pri transporte zranených na nosidlách.
3. Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, korčuliari,
kolobežkári, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem
pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Počet dopravných nehôd,
ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku, je neúmerne vysoký.
Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných
situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy. Učivo tematiky Dopravná výchova je povinnou
súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej
premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo
cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel.
Dopravná výchova sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách alebo v
bezpečných priestoroch v okolí školy (pri vychádzkach, exkurziách, výletoch). Ciele výchovy k
bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je
potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií :
- pochopiť funkciu dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi
predpismi,
51
-
sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a
jazde v cestnej premávke,
uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci (spolujazdec) a pod.,
získať spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať
návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,
schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a
prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,
uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej
premávky.
4. Environmentálna výchova
Environmentálna výchova vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi
organizmami a vzťahom človeka k životnému prostrediu. Ide o rozvíjanie a najmä pochopenie
nevyhnutného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti, ktorý umožňuje sledovať a uvedomovať si
dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím, kde sú vzájomne prepojené aspekty
ekologické, ekonomické a sociálne.
Na realizácii prierezovej témy sa podieľajú viaceré vzdelávacie oblasti (učebné predmety).
Vzájomným prepojením, rozšírením, upevňovaním a systematizáciou vedomostí, špeciálnych návykov a
zručností upozorňujeme žiakov na súvislosti medzi poznatkami, ktoré si už osvojili na pochopenie
problematiky zo širšieho pohľadu. Len tak dokážu skutočne pochopiť globálne problémy. Pochopenie je
základnou podmienkou aktívneho prístupu žiakov k efektívnej ochrane a udržateľnému stavu životného
prostredia.
Vzdelávacia oblasť Príroda a spoločnosť poskytuje ucelený elementárny pohľad na okolitú prírodu a
prostredie. Učí pozorovať, citlivo vnímať a hodnotiť konanie ľudí vo vzťahu k životnému prostrediu. V
maximálnej miere využíva priame pozorovanie žiakov okolitého prostredia, ktoré výrazne ovplyvňuje
emocionálnu stránku osobnosti jedinca.
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda zdôrazňuje pochopenie objektívnej platnosti základných
prírodných zákonitostí, dynamických súvislostí od ekosystémov po biosféru ako celku, postavenie
človeka v prírode a komplexnú funkciu ekosystémov vo vzťahu k ľudskej spoločnosti.
Vzdelávacie oblasti Človek a spoločnosť a Človek a hodnoty sa zameriavajú na súvislosti medzi
ekologickými, technicko-ekonomickými a sociálnymi prístupmi k riešeniu problematiky a poukazujú na
ďalšie princípy udržateľnosti rozvoja (medziľudské vzťahy, spolupráca v rozmanitosti, odstraňovanie
chudoby, chorôb, zmenšovanie rozdielov medzi ľuďmi, zaistenie dôstojného života ľudí.).
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb rieši problematiku vplyvu prostredia na vlastné zdravie a na
zdravie iných. V súvislosti s problémami súčasného sveta poukazuje aj na dôležitosť starostlivosti o
životné prostredie pri organizovaní masových športových podujatí.
Dôležitú úlohu v prierezovej téme zastupujú informačno-komunikačné technológie, ktoré umožňujú
využívať aktuálne údaje o stave životného prostredia a možnosť simulovať určité udalosti. Komunikačné
technológie podnecujú záujem o spôsoby riešenia ekologických problémov, umožňujú nadväzovať
kontakty v tejto oblasti a vymieňať si informácie v rámci republiky, krajín EÚ a sveta.
Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra poskytuje mnoho príležitostí na zamyslenie sa nad vzťahom
človeka a životného prostredia, na uvedomenie si prírodného a sociálneho prostredia ako zdroja inšpirácie
pre vytváranie kultúrnych a umeleckých hodnôt a na vnímanie estetických kvalít životného prostredia.
Prínos pre žiaka v oblasti vedomostí zručností a schopností:
- schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na
základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi;
- poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych
oblastiach sveta;
- schopnosť pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo
vzťahu k prostrediu;
- poskytovať vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje
človeka k životnému prostrediu;
52
rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a
medzinárodnej úrovni;
- pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie
individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu;
- vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o
nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská;
- schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní
informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce.
Prínos pre žiaka v oblasti postojov a hodnôt:
 vnímať život ako najvyššiu hodnotu;
 pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej
spoločnosti;
 posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
 podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej
výučby;
 posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických
hodnôt prostredia;
 schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu;
 prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu;
 rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.
-
Tematické celky:
1. Ochrana prírody a krajiny:
 les (význam lesa, funkcia lesného ekosystému, les v našom prostredí, vzájomné vzťahy v
ekosystéme lesa, negatívne dôsledky odlesňovania na životné prostredie).
 pole (význam, zmeny krajiny vplyvom činnosti človeka, spôsoby hospodárenia na poli, okolie
polí),
 vodné zdroje (ľudské aktivity spojené s vodným hospodárstvom, hospodárenie s vodou),
 more (druhová rozmanitosť, význam pre biosféru, morské riasy a kyslík, cyklus oxidu
uhličitého),
 tropický dažďový prales (druhová rozmanitosť, miznutie tropických dažďových pralesov a ich
následky na ekologickú rovnováhu Zeme),
 ľudské sídlo – mesto – dedina (umelý ekosystém, jeho funkcia a vzťah k okoliu, aplikácia na
miestne podmienky,
 urbanizácia - vplyv na prírodu a krajinu, kultúrna krajina (pochopenie dôsledkov rozhodnutí a
činnosti ľudí v minulosti na súčasný stav životného prostredia ).
2. Zložky životného prostredia:
 Voda (význam vody, kolobeh vody, ochrana jej čistoty, ohrozovanie vôd, pitná voda u nás a vo
svete, čistenie odpadových vôd, spôsoby riešenia).
 Ovzdušie (význam pre život na Zemi, klimatické zmeny, zdroje znečistenia, čistota ovzdušia).
 Pôda (význam pôdy pre život na Zemi, ochrana pôdy, dôsledky erózie, znečisťovanie pôdy –
odpadové skládky, priemysel, poľnohospodárstvo).
 Zachovanie biodiverzity (význam druhovej rozmanitosti pre zachovanie biologickej rovnováhy
na Zemi a jej ochrana).
3. Prírodné zdroje, ich využívanie a ochrana:
 Význam prírodných zdrojov pre človeka
 Obnoviteľné prírodné zdroje
 Neobnoviteľné prírodné zdroje
 Racionálne využívanie prírodných zdrojov vo vzťahu k udržateľnému rozvoju
 Využívanie alternatívnych zdrojov energie
4. Ľudské aktivity a problémy životného prostredia:
53

Poľnohospodárstvo a životné prostredie, doprava a životné prostredie (význam, vývoj,
energetické zdroje dopravy a ich vplyv na prostredie, druhy dopravy a ekologická záťaž, doprava
a globalizácia).
 Priemysel a životné prostredie (priemyselná revolúcia a demografický vývoj, vplyv priemyslu
na prostredie, spracovávané materiály a ich pôsobenie na životné prostredie, vplyv právnych a
ekonomických nástrojov na vzťah priemyslu k ochrane životného prostredia, priemysel a
udržateľný rozvoj spoločnosti).
 Odpady a spôsoby hospodárenia s odpadmi (odpady a príroda, princípy a spôsoby
hospodárenia s odpadmi, druhy odpadu, likvidácia, triedenie, recyklovanie odpadu).
 Ochrana prírody a kultúrnych pamiatok (význam ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,
ochrana mestských pamiatok zaradených do zoznamu Svetového dedičstva, právne riešenie u nás
, v EÚ a vo svete).
 Zmeny v krajine (dôsledky urbanizácie – narušovanie prírodných ekosystémov, záber
poľnohospodárskej pôdy, územné plánovanie z hľadiska ochrany životného prostredia).
 Dlhodobé programy zamerané na zvyšovanie ekologického vedomia ľudí (Agenda 21, Deň
Zeme, Deň životného prostredia OSN...).
5. Vzťah človeka k prostrediu:
 Naše mesto, obec ( prírodné zdroje, ich pôvod, spôsoby využívania a riešenia odpadového
hospodárstva, príroda a kultúra nášho okolia a jej ochrana).
 Náš životný štýl (spotreba vecí, energie, odpady, vplyv na prostredie).
 Lokálne a globálne ekologické problémy (príklad problému, jeho príčina, dôsledok , súvislosť
,možnosti a spôsoby riešenia, vlastný názor, jeho zdôvodnenie a prezentácia).
 Prostredie a zdravie (kvalita života, rozmanitosť vplyvov prostredia na zdravie, možnosti a
spôsoby ochrany zdravia, environmentálne zdravie) nerovnomernosť života na Zemi (rozdielne
podmienky prostredia a rozdielny spoločenský vývoj na Zemi, príčiny a dôsledky globálnych
ekologických problémov a princípy udržateľnosti rozvoja).
5. Mediálna výchova
Média a masmédiá sa v čoraz väčšej miere stávajú silným socializačným a výchovno-vzdelávacím
prostriedkom. Svojimi produktmi výrazne vplývajú na správanie jedinca a spoločnosti, na utváranie
životného štýlu a na kvalitu života vôbec.
Informácie ponúkané a sprostredkovávané médiami majú rôznorodý charakter, vyznačujú sa
svojbytným vzťahom k realite a sú vytvárané s rôznymi zámermi, často manipulatívnymi. Médiá svojimi
produktmi jednak sprostredkovávajú podnety, ktoré pozitívne formujú osobnosť dieťaťa, ale na druhej
strane sú aj prostriedkom ohrozenia ich zdravého vývinu.
Dôležité je vedieť s médiami a ich produktmi adekvátne zaobchádzať, filtrovať a selektovať z nich to
pozitívne, chrániť sa pred ich negatívnymi vplyvmi, čo sa stáva úlohou mediálnej výchovy. V rámci toho
je potrebné realizovať vyučovanie prakticky zacielené zamerané na budovanie mediálnej kompetencie
(kritický a rozlišujúci postoj voči médiám s cieľom vychovať emancipovaných občanov, schopných
vytvoriť si svoj vlastný názor na základe prijatých informácií).
Hlavným cielom mediálnej výchovy je získať a rozvinúť mediálnu gramotnosť a osvojiť si mediálne
kompetencie - t. z. schopnosť prijímať, analyzovať, hodnotiť mediálny obsah.
Mediálna výchova je zaradená ako integrálna súčasť obsahu vybraných vzdelávacích oblastí. Jej
obsah sa prelína všetkými vzdelávacími oblasťami, pri uskutočňovaní sa berú do úvahy aktuálne potreby
žiakov.
Ciele mediálnej výchovy na 1. stupni ZŠ :
- základná orientácia v druhoch, vo funkciách médií a v ich produktoch, ako aj v ich vplyve na
detského príjemcu (poslucháča, diváka, čitateľa…). Žiak by si mal dokázať uvedomiť, s ktorými
médiami prichádza každodenne do kontaktu, ako naň vplývajú –uvedomiť si ich pozitívny vplyv, ako
aj ich nebezpečenstvá (manipulácia, neprimerané násilie a i.),
- formovanie vlastného názoru na médiá a ich posolstvá (na základe poznania, interpretácie, hodnotenia
a tvorby jednoduchých mediálnych produktov).
54
Ciele mediálnej výchovy na 2. stupni ZŠ:
1. kognitívne
viest žiakov:
 k základnej orientácii v druhoch médií, k poznaniu ich rozdielov a funkcií,
 k poznaniu ich vplyvu na detského príjemcu (poslucháča, diváka, čitateľa...),
 k pochopeniu mediálne spracovanej a znázorňovanej reality, používaných mediálnych
výrazových prostriedkov a spôsobov usporiadania mediálnych produktov
2. psychomotorické :
viest žiakov :
 k aktívnemu využívaniu médií v procese komunikácie,
 k produkcii vlastných mediálnych príspevkov, tak aby využívali svoj kreatívny potenciál,
 k zručnosti obsluhovať technické zariadenia a nové technológie médií,
 ku schopnosti kooperovať s inými mediálnymi tvorcami v procese komunikácie
3. afektívne:
viest žiakov :
 k zaujatiu kladného postoja k mediálnym produktom, ktoré poskytujú pozitívne hodnotové
orientácie pre život človeka a vyberať si takéto pre svoj konzum,
 k odmietaniu mediálnych obsahov, ktoré odporujú etickým normám, prinášajú deformovaný
pohľad na hodnoty a ohrozujú či škodia jeho osobnostnému vývinu (predovšetkým
nerešpektujú právo človeka na ochranu jeho intimity, propagujú násilie ako normálnu a
akceptovateľnú formu riešenia medziľudských a spoločenských konfliktov ),
 k eliminácii negatívnych mediálnych vplyvov na svoju osobnosť zodpovedným prístupom k
nim,
 k uvedomeniu si hodnôt vlastného života a zodpovednosti za jeho naplnenie
 k schopnosti dokázať si zvoliť zodpovedajúce médium ako prostriedok pre naplnenie svojich
potrieb – od získavania informácií a vzdelávania až po zmysluplné naplnenie volného času
6. Multikultúrna výchova
Kultúrna rozmanitosť Slovenska sa prehlbuje vďaka otváraniu slovenskej spoločnosti s pomocou
médií, vďaka voľnejšiemu pohybu osôb a rozvoju turistiky. Pomáha aj medzinárodná spolupráca,
migrácia príslušníkov blízkych i vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr. Naše kultúrne prostredie
bolo a je často hlboko tolerantné voči príslušníkom iných kultúr, avšak stále je poznačené aj
neznášanlivosťou.
Multikultúrna výchova rozvíja hlavne kultúrne kompetencie žiakov, osobné, sociálne a komunikačné
kompetencie.
Pri realizácii multikultúrnej výchovy je nevyhnutné rešpektovať lokálne podmienky.
Ciele prierezovej témy vychádzajú z neopakovateľnej hodnoty individuálneho ľudského života, z
hodnoty komunity ako prirodzeného prostredia pre človeka, z rešpektu voči individuálnym potrebám
človeka a z faktu rovnosti ľudí pred platnými zákonmi.
V primárnom vzdelávaní rozvíja multikultúrna výchova všeobecnú otvorenosť detí voči odlišnému
vnímaniu sveta. Kladie aj základy pre budúce samostatné kritické myslenie žiakov.
Hlavné ciele prierezovej témy pre primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie:
- Viesť žiakov ku kultúrnemu sebauvedomeniu, k vnímaniu vlastných emocionálnych a sociálnych
väzieb na kultúru blízkeho i vzdialenejšieho okolia.
- Podporovať ich sebavedomie a uplatnenie v skupine, motivovať k tvorivosti v interakcii s druhými
ľuďmi, hlavne so slabšími a znevýhodnenými.
- Poskytovať dostatok podnetov pre zažitie mnohorakosti sveta. Podnecovať zvedavosť a záujem o
okolie.
- Viesť žiakov k pochopeniu a rešpektovaniu faktu kultúrnej rozmanitosti.
- Podnecovať a rozvíjať u nich tolerantné postoje k nositeľom odlišných kultúr, ale súčasne zachovávať
ich povedomie príslušnosti k vlastnej kultúre.
- Rozvíjať sebareflexiu, ktoré vo vyšších ročníkoch vzdelávania vedie k uvedomeniu si koreňov a
premien vlastnej kultúrnej identity.
55
-
Rozvíjať poznanie kultúr, s ktorými žiaci prichádzajú, alebo môžu v krátkodobom horizonte prísť do
styku.
Rozvíjať schopnosť riešiť konflikty pokojnou cestou, schopnosť komunikovať a spolupracovať s
nositeľmi iných kultúr v bezpečnom prostredí.
Rozvíjať schopnosť pochopenia pre odlišnú kultúru a pre odlišný životný štýl.
Podnecovať tvorivosť v každodennej interakcii s druhými ľuďmi.
Rozvíjať schopnosť riešiť konflikty pokojnou cestou.
Rozvíjať tolerantné postoje k príslušníkom iných kultúr pri uvedomovaní si a zachovávaní vlastnej
kultúrnej identity. Motivovať žiakov k argumentácii vo vzťahu k svojim postojom.
Konečným cieľom je rozvíjať schopnosť komunikovať a spolupracovať s nositeľmi iných kultúr v
bezpečnom prostredí tolerancie a vzájomnej úcty.
7. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou
Multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a
nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky.
Uvedenú prierezová téma je nenásilnou formou začlenená vo vyučovaní do viacerých predmetov,
prostredníctvom ich obsahov, ale aj formou projektov, exkurzií a pod. Vhodnými sú najmä predmety
výtvarná, hudobná, literárna a etická výchova, pracovné vyučovanie, ale aj dejepis, prírodoveda,
vlastiveda a geografia.
Cieľom je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho
regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich
predkov.
Zameriavame sa na to, aby žiaci poznali históriu a kultúru vlastnej obce, mesta – môj rodný kraj –
kraj, kde žijem; škola a jej okolie; moja trieda; obec, v ktorej žijem; čo sa mi v našom kraji najviac páči;
čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.), história, (osídlenie), povesti,
piesne, šport a kultúra, osobnosti, ale aj súčasnosť vo všetkých smeroch napr. ekonomika); jej flóru a
faunu – význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov – objavujeme Slovensko – objavovanie a
spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska; povesťami opradené pohoria – cestujeme po
Slovensku – oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu; povesti z veľkých a starých miest
Slovenska; zvyky a tradície; ľudia v mojom okolí (aj o úcte k starším obyvateľom); pripomíname si
našich predkov – vychádzať z rodinného prostredia t.j. téma – RODINA – rodostrom rodiny, tradičné
jedlá; stretnutia s pamätníkmi (starými rodičmi, známymi) na besedy; rozhovory so žiakmi o minulosti
ich regiónu a pod. Vedieť sa orientovať v turisticky a historicky atraktívnych miestach Slovenska.
Základom našej kultúrnej identity je tradičná ľudová kultúra – využitie danosti regiónu, návšteva
ľudového majstra, dielne, výstavy – spoznávanie tradičných ľudových remesiel, ľudovoumeleckých
výrobkov regiónu, tradičné jedlá, vlastná tvorba (remeslá), spoznávanie staviteľských pamiatok v
regióne, obci, poznatky využívame vo výtvarnom zobrazovaní; tvorba zbierky ľudovej hudobnej
kultúry, jej prezentácia (piesne, zvyky regiónu, vlastná tvorba – spevník regiónu); poznávanie
vyčítaniek, hádaniek, básní, ľudovej piesne, tanec, ľudové kroje (hudobný, pohybový, výtvarný prejav),
príslovie, porekadiel, pranostík, bájok, rozprávok: ľudových, autorských, povestí a pod. – skúmanie
vlastnej kultúry, skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových
tradícií.
Rozvíjame cit ku kráse k tradičnému ľudovému umeniu a uchovávaniu kultúrneho dedičstva
našich predkov.
Krásy, pamiatky a pozoruhodnosti Slovenska spoznávajú žiaci aj formou školských a triednych
výletov.
8. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Prierezová téma rozvíja kompetencie žiakov tak, aby sa naučili komunikovať, argumentovať,
používať a spracovať informácie z rôznych zdrojov, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti
a možnosti. Učíme žiakov spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu skupiny, vytvoriť
nejaký produkt.
Dôležité je, aby sa žiaci naučili zorganizovať si vlastnú prácu a prácu skupiny (rozdeliť si úlohy).
Vedieme ich k riešeniu problémov, s ktorými sa v priebehu riešenia úlohy stretnú, učíme ich pomenovať
56
predpokladané výsledky a možnosti a hľadať spôsob ich overenia. Žiaci sa učia prezentovať výsledky
svojej práce písomnou, grafickou aj verbálnou formou a použitím informačných a komunikačných
technológií.
Žiaci realizujú rôzne tematické projekty v rámci jednotlivých vyučovacích predmetov, prípadne
projekty, ktoré spájajú poznatky z viacerých predmetov – samostatne alebo v skupinách. Dôležitou
súčasťou projektu je aj jeho prezentácia formou primeranou veku a postihnutiu žiaka.
57
CD NKS – ISCED 1, ISCED 2
Poznámky ku stratégiám
Stratégie vo výchovno-vzdelávacom procese
Dôležitými vzdelávacími stratégiami vo výchovno-vzdelávacom procese u sluchovo
postihnutých žiakov sú špecifické stratégie zamerané na rozvoj komunikácie v jej hovorenej aj písanej
podobe, stratégie orientované prevažne na individuálne formy práce a ďalej stratégie práce používané
u intaktnej populácie (tieto sú uvedené v časti II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu,
bod 5).
K špecifickým stratégiám zameraným na rozvoj komunikácie patrí: osvojovanie si jazyka a
reči podľa metodiky Laheyovej, stratégie zamerané na rozvoj orálnej reči (sluchová výchova Estabrooks, totálna komunikácia, posunkovaná slovenčina). Dôležité sú aj stratégie zamerané na prácu
s textom – na rozvoj čítania s porozumením.
1
2
Metódy, stratégie a postupy zamerané na rozvoj čítania s porozumením u žiakov so
sluchovým postihnutím
2.3 Základné príčiny ťažkostí pri čítaní s porozumením u SP:
Strnadová (Strnadová, V., 1999) uvádza, že hoci je písmo viditeľné a teda má byť prístupné
zmyslom nepočujúcich ľudí, robí im veľké ťažkosti. Problémy vyskytujúce sa pri čítaní a porozumení
textu u žiakov so sluchovým postihnutím vidí v nasledovnom:
1. malá slovná zásoba,
2. nepoznajú tvaroslovie, známe slovo nerozoznajú v inom tvare,
3. nepoznajú synonymá,
4. nepoznajú homonymá,
5. môžu zameniť dve rôzne slová, ktoré sa náhodne podobajú,
6. nerozpoznajú odlišnosti významu pri zmene dĺžky samohlásky,
7. nepoznajú frazeológiu a obrazné pomenovanie chápu doslovne,
8. nepoznajú konvenčné pravidlá spoločenského styku,
9. nepoznajú spôsoby, ktorými sa slová združujú do vyšších celkov.
2.4 Vhodné postupy pri osvojovaní si čítania u sluchovo postihnutých žiakov:
Pri úprave textov pre žiakov so sluchovým postihnutím by sme mali podľa E. Souralovej (2002)
dodržiavať tieto základné pravidlá:
 rozlíšiť informácie relevantné (podstatné) od informácii redundantných (nadbytočných), ktorých
vypustenie z textu nenaruší jeho celkovú kohéziu,
 vynechať nepodstatné či nadbytočné informácie, ktoré by mohli žiakov so sluchovým postihnutím
zavádzať, ale zároveň by sme mali klásť dôraz na zachovanie samotného príbehu,
 vynechať komplikované slová, alebo ich nahradiť slovami, ktoré žiak pozná,
 v upravenom texte zanechať chronologické sled udalostí aj vtedy, keď tomu tak v originálnom
texte nie je,
 text doplniť ďalšími vysvetľujúcimi údajmi, ktoré by pre bežného čitateľa boli zbytočné, ale
čitateľovi so sluchovým postihnutím môžu napomôcť porozumieť textu (napríklad vpísať do textu
vysvetlivky, text doplniť vnútornými monológmi a podobne).
J. Poul (1991) dopĺňa pravidlá E. Souralovej tým, že radí rozdeliť žiakom dlhšie kapitoly na
menšie časti a pre každú časť vymyslieť vhodný nadpis, ktorý by čitateľa oboznámil s tým, čo sa bude
ďalej diať a na čo si má dávať pozor.
59
2.5 Ďalšie námety a stratégie uplatňované pri čítaní s porozumením u žiakov so SP:
Odporúčame sústrediť sa pri procese osvojovania si čítania s porozumením u žiakov so SP hlavne na
tieto tri javy: A. Identifikácia písaných slov, B. Znalosť slov, C. Porozumenie príbehu.
A. Identifikácia písaných slov. Označuje sa tiež ako identifikácia slova, označuje schopnosť žiaka
identifikovať písané slovo vyslovením (ústne). U nepočujúcich a nedoslýchavých žiakov identifikácia
môže znamenať reč alebo posunok alebo vyslovenie s pomocou pomocných artikulačných znakov
(ďalej PAZ).
Návrh postupu:
Na začiatku čítania žiakom vyznačiť v texte nové slová, ktoré označíme pre dnešnú lekciu ako
„cieľové“.
Po prečítaní určitého celku sa odporúča skontrolovať, resp. zaznamenať schopnosť žiaka identifikovať
cieľové písané slová.
Odporúča sa túto schopnosť vopred nacvičiť na slovách, o ktorých predpokladáme, že už sú žiakovi
známe, ktoré sú ľahko rozpoznateľné (nie, prísť, bývať, môj, jablko, jesť, spať, vidieť, áno, pozerať,
chlapec, dom, auto, červený...).
Po prečítaní článku- textu sa žiakom ukážu strany s cieľovými slovami – na I. stupni sa odporúča
najviac päť slov na jednu stranu. Slová sú napísané veľkým písmom vo fronte prijateľnom pre deti.
Žiaci majú označiť (značkou, nálepkou, zakrúžkovaním...) slová, ktoré okamžite poznali. Potom majú
označené slová nahlas prečítať po jednom a vyjadriť rečou, posunkom alebo pomocou PAZ. Ak žiak
reprodukuje slovo rečou chybne/nezrozumiteľne, nevie posunok alebo ho reprodukuje pomocou PAZ
po písmenách relatívne pomaly, nepovažuje sa to za prijateľnú odpoveď. Predpokladá sa, že ak má
žiak orálnu reč, resp. posunky či systém PAZ dobre zautomatizovaný, identifikácia známeho slova by
mala byť relatívne rýchla. Počas procesu sa deti povzbudzujú a chvália. Cieľ analýzy identifikácie
slov je, aby sa žiakom na hodinách za správne identifikované slová prideľovali body (kredity,
pečiatky...) a evidovalo sa napredovanie každého žiaka, resp. sa prehodnotilo stagnovanie a hľadala
príčina, iná metóda.
B. Znalosť slova, tiež označovaná ako lexikálna znalosť, znalosť slovníka... znamená pochopenie
významu slova. Znalosť slova má dve stránky:
- cieľové slová z prečítaného textu, ktoré žiak správne a dostatočne rýchlo identifikoval sa overujú,
- cieľové slová, ktoré žiak nereprodukoval, alebo reprodukoval veľmi pomaly, tieto žiakovi chýbajú,
preto ich treba znovu vysvetliť pomocou, znázornenia, dramatizácie, v známych kontextoch.
Návrh postupu:
Postup pre identifikované slová, ktoré žiak identifikoval rýchlo a správne:
Ak žiak v predchádzajúcej fáze identifikoval cieľové slovo správne, učiteľ naň ukáže a položí dve
otázky: „Môžeš mi povedať niečo o tomto slove?“ a „Čo ešte vieš o tomto slove?“
Učiteľ sa musí uistiť, že žiak vie o slove všetko, čo požaduje. Keď žiak nevie slovo identifikovať,
učiteľ naň ukáže, nahlas ho prečíta, vyjadrí ho posunkom alebo PAZ. Urobí to dvakrát. Znovu žiaka
vyzve, aby povedal niečo o slove. Potom nasleduje vysvetlenie s pomocou názorných pomôcok,
dramatizácie, zo žiakovi už známych pojmov, iných kontextov ap.
Ak žiak o slove vie niečo povedať, odpoveď sa hodnotí v nasledovných úrovniach:
 absencia odpovede alebo irelevantná odpoveď (0)
 žiak uvedie znaky, charakteristiky alebo príklad ktorý súvisí so špecifickým významom slova,
alebo reprodukuje vetu z prečítaného textu/článku/príbehu, (1)
 žiak uvedie význam slova aj v inej súvislosti ako z prečítaného textu/článku/príbehu, použije
opis, synonymum, ďalší rozmer slova (2).
Ak žiak vysvetľuje slová na úrovni (1), pokúšame sa ho motivovať a ukazovať mu aj vyššiu úroveň
(2). Postupujeme primerane jeho kognitívnym schopnostiam a čitateľským schopnostiam.
60
C. Porozumenie príbehu. Krátkymi otázkami sa zisťuje, či si žiak dokáže spomenúť na čítaný text a
vyvodiť z neho závery. Porozumenie sa posudzuje pomocou dvoch úrovní otázok:
- doslovných a
- deduktívnych.
Posudzujeme, či žiak pozná mená hlavných postáv, či priradí dôležité výroky, frázy, k obrázkom. Ako
najvyššia úroveň sa posúdi nachádzanie významov, poučenia, výskyt prirovnania k iným, podobným
príbehom ap.
Návrhy postupu:
nedopustiť, aby žiak po hodine čítania nevedel, čo čítal,
-
predísť situácii – mať na rovnakú tému pripravený aj jednoduchší text a vrátiť sa k nemu,
-
-
mať materiálne a technické pomôcky na znázornenie: použitie technológie na prezentáciu
materiálov v interaktívnych formátoch ako sú hry, mapy príbehov, grafické organizéry, šablóny
postáv, a veľká databáza obrázkov, resp. klipartov (Wang, Y. – Paul, P.V., 2011).
2.6 Programy na podporu čítania aj u žiakov so sluchovým postihnutím
V školskom prostredí sa pozornosť sústreďuje najmä na:
zmenu koncepcie vzdelávania,
-
prípravu kvalitných učiteľov na nové stratégie čítania,
-
-
zaradenie problematiky nadobúdania a rozvíjania čitateľských kompetencií do kurikula školského
vzdelávania,
-
projekty typu stmeľovanie rodinného a školského prostredia,
-
podporu a rozvoj školských knižníc.
Ako príklad uvádzame niekoľko programov, projektov či prístupov zameraných na podporu
rozvoja čítania a čitateľskej gramotnosti ako aj asociácii, vďaka ktorým vznikajú. Vo všeobecnosti sú
všetky aktivity jednotlivých asociácii zamerané na vzdelávanie pedagógov, lektorov, vychovávateľov
a rodičov v oblasti nácviku techniky čítania a metodiky učenia, ale aj na realizáciu aktivít knižníc,
školských, kultúrnych a iných zariadení s rodinou a komunitným prostredím, orientovaných na
podporu čítania a samostatného učenia sa (Hrdináková – Sakálová, 2006, s. 101). Najviac projektov v
tejto súvislosti vychádza z autorstva „Medzinárodnej asociácie čítania“ (The International Reading
Association, IRA). Ide o najväčšiu celosvetovú organizáciu, ktorá už od roku 1956 prostredníctvom
rôznych aktivít podporuje rozvoj čítania a čitateľskej gramotnosti. IRA je autorkou mnohých
výskumov, publikačnej činnosti a podobne (Sakálová, 2007b).
V súvislosti so žiakmi so sluchovým postihnutím sa v odbornej literatúre môžeme stretnúť s
niekoľkými možnosťami podpory rozvoja ich čítania. B. R. Schirmer a L. Schaffer (2010) vo svojej
štúdii popisujú dve programy na podporu rozvoja čítania žiakov so sluchovým postihnutím, ktoré
vznikli na základe výsledkov z výskumov.
1. Program „Medzníky čítania“ (Reading Milistones) je alternatívnym programom obzvlášť
efektívnym pre žiakov so sluchovým postihnutím a oneskoreným čítaním. Ale taktiež sa používa aj u
žiakov s inými špeciálnymi jazykovými a čitateľskými potrebami vrátane žiakov s mentálnym
postihnutím a žiakov, ktorí sa učia ďalší – cudzí jazyk. Je navrhnutý tak, aby prostredníctvom neho
žiaci získali v piatom ročníku takú úroveň v čítaní, akú majú čitatelia vyšších vekových kategórii. To
znamená, že žiak vzdelávaný daným programom si do konca piateho ročníka osvojí všetky potrebné
čitateľské zručnosti a získať najvyššiu možnú úroveň v čítaní (Quigley et al., 1991 citovaní podľa
Rose – McAnally, 2001).
61
2. Program „Komentované čítanie“ (Guided Reading) je populárny najmä medzi učiteľmi žiakov so
sluchovým postihnutím. Obsahuje inštrukcie na rozvíjanie čitateľských stratégii a čitateľských
zručností žiakov pri čítaní textu. Učiteľ pri používaní daného programu pracuje s malou skupinou
žiakov, ktorí sú na približne rovnakej úrovni v čítaní. V niektorých štátoch bol tento program vybratý
za hlavný vzdelávací model pre výučbu čítania žiakov so sluchovým postihnutím na základných
školách (Schirmer- Schaffer, 2010).
Ďalší program uvádza vo svojej štúdii Wang a Paul (2011).
3. Prístup „Cornerstones“ sa zameriava na dôkladné porozumenie príbehu cez štúdium slova,
precvičovanie a zručnosti v znalosti slova a na vývoj „background“ znalostí. Cieľom Cornerstones je,
aby študenti:
a. rozoznávali „telo, základnú časť“ napísaného slova,
b. učili sa o slovách konceptuálne a učili sa porozumieť rôznym aspektom (napr. význam, nuansy)
každého slova a
c. aby sa zlepšili „background“ znalosti, čím by sa uľahčilo pochopenie písaných materiálov, najmä
v režime čítania s porozumením.
Každá jednotka Cornerstones bola vybudovaná okolo animovaného príbehu z programu verejnej
televízie (pre zvyšovanie gramotnosti) Medzi levmi. Príručky ponúkali učiteľom návod ako sústrediť
ich jazykové umelecké aktivity na príbeh v dennom dvojhodinovom bloku počas niekoľkých dní.
Všetky materiály Cornerstones (okrem televízneho programu) vrátane príručiek, digitalizovaných
video záznamov, podporných interaktívnych aktivít a materiálov a plánov lekcií boli voľne dostupné
na webe (http://pbskids.org/lions/cornerstones/), takže k nim bol prístup z triedy aj z domu. Tabuľka 2
uvádza typickú dennú lekciu Cornerstones.
TABUĽKA 2
CHARAKERISTICKÁ LEKCIA CORNERSTONES
I.
KAŽDODENNÁ PRAX
1. PRESKÚŠANIE SLOV A POJMOV Z PREDCHÁDZAJÚCICH
LEKCIÍ
2. BUDOVANIE ZNALOSTI SLOV PREBERANÝCH V DANÝ
DEŇ PROSTREDNÍCTVOM RÔZNYCH ŠTUDIJNÝCH
TECHNÍK
3. HLASNÉ ČÍTANIE PRÍBEHU (TLAČENÝ ALEBO VIDEO)
S ROZMÝŠĽANÍM NAHLAS A OTÁZKAMI
4. USMERŇOVANÉ ČÍTANIE ALEBO SPOLOČNÉ ČÍTANIE
PRÍBEHU ALEBO JEHO ČASTI S OTÁZKAMI
A ODPOVEĎAMI
5. PÍSOMNÉ ÚLOHY
II.
ĎALŠIE AKTIVITY,
KTORÉ MOŽNO
V DANÝ DEŇ
USKUTOČNIŤ
1. PREROZPRÁVANIE ALEBO ZAHRANIE (ROLE PLAING)
CELÉHO PRÍBEHU ALEBO ČASTI
2. SAMOSTATNÉ ČÍTANIE ČASTI URČENEJ NA PRÍSLUŠNÝ
DEŇ
3. JAZYKOVÉ HRY V TRIEDE
4. LEKCIE OBSAHUJÚCE SLOVÁ, KTORÉ SÚ POUŽITÉ
V PRÍBEHU
5. SAMOSTATNÉ ČINNOSTI ALEBO ČINNOSŤ V MALÝCH
SKUPINÁCH NA UPEVNENIE ZNALOSTÍ Z LEKCIÍ
6. HLASNÉ ČÍTANIE INEJ KNIHY S ROVNAKOU TÉMOU
ALEBO POJMAMI AKO V PRÍBEHU CORNERSTONES
Prístup Cornerstones charakterizuje šesť znakov:
62
a. video príbeh z programu verejnej televízie na podporu gramotnosti Medzi levmi s doslovným
zápisom a editovanými titulkami;
b. použitie technológie na prispôsobenie príbehov komunikačným režimom študentov, ako
animované príbehy v americkom znakovom jazyku, Signing Exact English a posunkovej
reči/jazyku, ako aj online hypertexrová kniha príbehov;
c. jasne definované ciele programu gramotnosti s počtom slov (N=20), ktoré sa majú deti naučiť do
hĺbky (viac než jeden rozmer každého slova). A 10 aspektov porozumenia, rozdelených do šiestich
alebo siedmich lekcií v každej jednotke;
d. integrácia výučbovej praxe založenej na výskume;
e. sled lekcií uskutočnených v konzekutívnom časovom rámci (napr. 2 hodiny každý deň po dobu 6
dní a v jednom prípade po dobu 8 dní);
f. použitie technológie na prezentáciu materiálov v interaktívnych formátoch ako sú hry, mapy
príbehov, grafické organizéry, šablóny postáv, a veľká banka klipartov.
ŠkVP SP – ISCED 1, ISCED 2
63
Download

Špeciálna materská škola pre deti so sluchovým