Jana Kapelová
Artist statement
„Jak může jednotlivec změnit či podrýt už nastavené společenské normy a
konvence, anebo jim vůbec uniknout? Tato otázka je, dá se říci, klíčovým
tématem v tvorbě Jany Kapelové. V jejích dílech se střetává rovina institucionální
kritiky – jež reflektuje její kulturně-politickou angažovanost v uměleckém poli - a
filozofičtější zájem o možnostech jednotlivce obejít či transformovat (nefunkční)
sociální systém a dosáhnout tak seberealizace. Zároveň se jedná o to, jakou v
tom všem hraje roli samo umění.
V projektech Kapelové jsou tématizované sociální normy často spjaty se sférou
práce, přičemž dotyčným aktérem bývá někdo třetí, kdo je však s umělkyní tak či
onak svázán. Ve svém počinu Volný pracovný čas (od 2011) například vystavila
objekty amatérských umělců, kteří se věnují tvůrčí činnosti během ukradených
chvil své pracovní doby. Volná tvorba tu představovala prostor osvobozený od
jakéhokoliv tlaku, kritérií či očekávání a vytvořený často navzdory
zaměstnavatelům či bez jejich vědomí. Jednalo se o jakousi individuální výhru
nad „systémem“, o spiklenectví uzavřené s umělkyní, která se v mnoha
případech zavázala jejich identitu neprozradit. Příběh malé javiskové formy Moja
pamäť je zrkadlo, na ktoré mi dýchli (2012) zas zpracovává osud matky
umělkyně Heleny Kapelové, která skrze svou zálibu v poezii unikla dusivé a
stereotypní práci v továrně.
V díle Kunsthalle – súhrnná správa o stave ustanovizne (2011-2012) se v roli
aktéra, jenž čelí utlačující rigiditě systému, ocitá sama Kapelová a její kolegové
umělci a kritici. Tématizovanou oblastí se pak stává samotná instituce umění. Jak
obtížné může být snažit se zreformovat kulturní sféru na Slovensku ostatně
zakusila Kapelová ve svém osobním angažmá v v kulturně-politické iniciativě
Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo. Mezi případy, jimiž se iniciativa zaobírala,
byla i tzv. kauza Danubiana, kdy navzdory několikaletému marnému ač
urputnému úsilí slovenských umělců a kritiků o to, aby byla státem založena
instituce typu kunsthalle, se tehdejší vládní představitelé – poněkud netradičně rozhodli investovat veřejné peníze do instituce v soukromých rukou a učinit
kunsthalle právě z ní. Ve svém projektu, který o tomto traumatu umělecké scény
pojednává, Kapelová nechává promlouvat jednotlivé aktéry – politiky, kurátory,
umělce. Slovenská kulturní politika z toho vychází jako bezvýchodná past
osobních půtek, nikam nevedoucích vyjednávání s politiky, zklamaných nadějí.
Jedná se o hořkou divadelní hru, která se odehrává za nezájmu širší veřejnosti –
symptomaticky právě v galerijní instituci. Pokud umění či volná tvorba ve dvou
výše zmíněných dílech poskytla možnost vysvobodit se z určité situace, je
otevřenou otázkou, zda umělecké zpracování traumatu „kunsthalle“ představuje
vhodnou formu terapie.
V podobném duchu se pak nese i performance Ak by ste mali čas, našli by ste si
čas? (2008 - 2013), který v podstatě vedle sebe klade náboženskou sektu a
současné umění v situaci, v jaké se nachází zřejmě nejen na Slovensku, ale i
obecněji v postkomunistických zemích. Viděno prizmatem jehovistů se současné
umění jeví jako náboženská sekta svého druhu, jež operuje s ezoterickým
jazykem a ideologií, a na níž se většinová společnost dívá v lepším případě s
neporozuměním či nezájmem a v horším případě s despektem. K tomu je však
umění odsouzeno vždy, ocitne-li se bez institucionální podpory, které se mu v
našich zeměpisných šířkách obvykle nedostává v míře, jakou bychom si přáli.
Vzniká pak propast mezi širší veřejností a uměním. Na jedné straně veřejnost o
umění vůbec nic neví a zůstává tak ochuzena o odvážné otázky, jež nejsou tolik
svázány s tím, co se považuje za společensky akceptovatelné. Na druhé straně
se umění (ať už se jedná o tvorbu či reflexi) někdy až příliš arogantně uzavírá do
sebe, aniž by reflektovalo svou (marginální) roli ve společenském dění, které ho
ale vždy do velké míry chtě nechtě ovlivňuje.
Metafora umělce jako pouličního prodavače Strážní věže klade před samotnou
uměleckou scénu její vlastní ze společnosti vyloučené postavení a neexistující
vztah postkomunistického společenství k vlastní živé kultuře. Zda střet s poněkud
traumatickou skutečností, o níž tak nějak všichni víme, je východiskem ke
změně, je, jak jsem poznamenala výše, otevřenou otázkou. Ostatně v tom
analogie mezi umění a náboženskou sektou vázne. Jak ostatně ukazují zcela
materialistické počiny Jany Kapelové, současné umění nenabízí spásu, zvláště
je-li zaměřeno na společenské koordináty, jež určují naše životy, jako v případě
umělkyně, která neukazuje snadná řešení a nic nezaručuje předem. Mapuje
strastiplné, nejednoznačné a ne vždy úspěchem korunované úsilí se se
společenskými normami a institucemi nějak konfrontovat, aspoň na chvíli jim
uniknout anebo je vůbec změnit.“
Tereza Stejskalová
Jana Kapelová
“Jak může jednotlivec změnit či podrýt už nastavené
společenské normy a konvence, anebo jim vůbec uniknout? Tato otázka je, dá se říci, klíčovým tématem
v tvorbě Jany Kapelové. V jejích dílech se střetává
rovina institucionální kritiky – jež reflektuje její kulturněpolitickou angažovanost v uměleckém poli - a filozofičtější
zájem o možnostech jednotlivce obejít či transformovat
(nefunkční) sociální systém a dosáhnout tak seberealizace. Zároveň se jedná o to, jakou v tom všem hraje roli
samo umění.”
Tereza Stejskalová
“How an individual may change or undermine already set
social norms and conventions, or even escape them?
The question is, can say, a key theme in the works of
Jane Kapelová. In her work institutional critique - which
reflects her cultural and political engagement in the artistic field - meets with a philosophical interest in the ability
of individuals to circumvent or transform (non-functional)
social system and achieve self-realization. It is also about
the role art itself plays.”
Tereza Stejskalová
Nie my žijeme v tomto priestore,
ale tento priestor žije v nás
We are not living in this space,
but this space lives in us
2013-2014, televízna inscenácia, 3:10 min
2013-2014, tv inscenation, 3:10 min
“Jana Kapelová sa identifikuje s kritickými odkazmi, ktoré sú formulované v slovenských filmoch osemdesiatych rokov minulého
storočia, vyhláseniami, ktoré sú podľa nej dodnes platné, keďže,
ako sa zdá, sa na spoločenskom statuse quo nič nezmenilo. Jej
hranie v mode-lovej situácii televíznej inscenácie zôdrazňuje bolestivý paralelizmus medzi nevyriešenými problémami minulosti a
súčasnosti a evokuje potrebu konkrétneho konania. Je tiež prostriedkom k opodstatneniu umeleckej kritiky inštitúcií, ktorá je ako
prax na domácej umeleckej scéne skôr ojedinelá.”
Judit Angel
“Jana Kapelová identifies with critical messages formulated by
Slovak movies from the 1980s, statements which she feels are still
valid today, as it looks as if almost nothing has changed in society’s status quo. Kapelová’s role-playing in a model-like situation tv
inscenation emphasizes the painful parallelism between unsolved
problems of the past and present, and invokes the necessity of
concrete action. It is also a means of legitimating the artist’s institutional criticism, which as a practice is rather scarce in the local art
scene.”
Judit Angel
video online: https://vimeo.com/96405537
video online: https://vimeo.com/96405537
zábery z televíznej inscenácie / video stills from tv inscenation
Ak by ste mali čas, našli by ste si čas?
If you had time, would you find time?
“Performance Ak by ste mali čas, našli by ste si čas? vedle sebe
klade náboženskou sektu a současné umění v situaci, v jaké se
nachází zřejmě nejen na Slovensku, ale i obecněji v postkomunistických zemích. Viděno prizmatem jehovistů se současné umění
jeví jako náboženská sekta svého druhu, jež operuje s ezoterickým
jazykem a ideologií, a na níž se většinová společnost dívá v lepším
případě s neporozuměním či nezájmem a v horším případě s
despektem. K tomu je však umění odsouzeno vždy, ocitne-li se bez
institucionální podpory, které se mu v našich zeměpisných šířkách
obvykle nedostává v míře, jakou bychom si přáli. Vzniká pak propast mezi širší veřejností a uměním. Na jedné straně veřejnost o
umění vůbec nic neví a zůstává tak ochuzena o odvážné otázky,
jež nejsou tolik svázány s tím, co se považuje za společensky
akceptovatelné. Na druhé straně se umění (ať už se jedná o tvorbu
či reflexi) někdy až příliš arogantně uzavírá do sebe, aniž by reflektovalo svou (marginální) roli ve společenském dění, které ho ale
vždy do velké míry chtě nechtě ovlivňuje. Anebo aby reflektovalo
své výstupy v podobě výstav, recenzí, kritik; tedy textů, které autorka cituje v žargonu jehovistů z vybraných časopisů.”
Tereza Stejskalová
“Performance If you had time, would you find time? confronts a
religious sect with contemporary art in its current situation, which
is apparently not present exclusively in Slovakia, but also generally in the post-communist countries. Seen through the prism of
Jehovah´s witnesses contemporary art appears to be a religious
sect of its own kind which operates with an esoteric language and
ideology, and which in better cases is perceived by the mainstream
society with indifference or lack of interest, in worse cases scornfully. To such destiny, however, is art sentenced always when it is
left without institutional support, which in our regions is not provided in the desired amount. Thus a gap emerges between the
wider audience and art. On the one hand the audience is utterly
ignorant about art, and thus remains deprived of raising courageous questions which are less bound with what is considered to
be socially acceptable. On the other hand art (either creation or
reflection) sometimes isolates itself from the outer world too aggressively, without reflecting its (marginal) role in social life which
always has a major influence on it, either willingly or unwillingly.
Or art scene reflection of their outputs (exhibitions, reviews, critic);
thus, texts from the artistic magazines which are cited by the author
in the jargon of Jehovah’s witnesses.”
Tereza Stejskalová
2008-3013, performance
ukážka z performance: https://vimeo.com/76314359
2008-2013, performance
recording of the performance: https://vimeo.com/76314359
zábery z videa / video stills
Kunsthalle - súhrnná správa o stave ustanovizne
Kunsthalle - a global report on the state of the institution
Inscenovaný mnohostranný dialóg v réžii autorky na tému Kunsthalle je fiktívnym stretnutím osemnástich protagonistov v priestore
Domu umenia, ktorý sa sedemnásť rokov transformuje na inštitúciu
tohto typu. Ide o objemnú inštaláciu pozostávajúcu z video-dokumentácie rozhovorov s politickými predstaviteľmi (pracovníkmi
ministerstva kultúry) a ďalšími osobami, ktoré aktívne pôsobili od
roku 1997 v otázke založenia štátom financovanej Kunsthalle a
v pozitívnom či negatívnom zmysle sa podielali na tomto trvale
nedoriešenom projekte. Zároveň projekt mapuje názory samotnej
výtvarnej komunity a ukazuje na rozpory a problémy samotnej
odbornej sféry (nedostatočnosť priestoru pre kritiku a jej nízka
kvalita, sebastrednosť a izolácia od širšieho medzinárodného diskurzu). Výskum má v tomto i v ďalších smeroch najmä sebapoznávaciu hodnotu a zároveň plní funkciu komplexne prepracovaného
pohľadu, ktorý v našich podmienkach chronicky chýba. Táto orálna
história ako bezprostredný záznam a doklad praktickej lokálnej
politiky je dôležitá ako nástroj a materiál zároveň. Nesie taktiež
príznaky angažovanej regionálnosti, a to v pozitívnom zmysle,
kedže výskum a projekt sa týka slovenského prostredia a je adresovaný domácemu percipientovi. Stretnutie je sumarizovaním,
ktoré podáva súhrnnú správu o špecifickom spôsobe riešenia problému v slovenskom prostredí.
Staging multilateral dialogue to topic Kunsthalle, directed by the
author, is fictive the meeting of eighteen protagonists. Video installation takes place in the House of Art in Bratislava, which is transforming to the Kunsthalle by the Ministry of Culture for seventeen
years. Project presents one sizeable installation consisting of video
documentation, interviews with political leaders (staff of the Ministry
of Culture), and other persons who have been active since 1997 on
the issue of state-funded Kunsthalle and who in positive or negative way participated in this constantly unresolved project. At the
same time, the project is mapping the views of art community itself,
and shows the contradictions and problems present in the professional sphere alone (inadequate space for criticism and its low
quality, self-centrism and isolation from the wider international discourse). In this respect, the value of the project lies notably in selfrecognition, while at the same time functioning as comprehensively
revised view that in our conditions chronically absents. This oral
history as a direct entry and document of practical local politics is
important as a tool and as subject matter at the same time. It also
carries a symptom of committed regionalism, in a positive sense,
since the research and the whole project relates to the Slovak
environment and is addressed to domestic percipient. The meeting
is summarized, which gives a global report on how to resolve the a
specific problem in the Slovak context.
2011-2012, 6-kanálová projekcia, 2:22:28
video online: https://www.youtube.com/watch?v=S5ZddNH_XV0
web: https://sites.google.com/site/dvadsatrokovodneznej/rozne/
fakty/kauzy/kunsthalle
2011-2012, 6-channel projection, 2:22:28
video online: https://www.youtube.com/watch?v=S5ZddNH_XV0
web: https://sites.google.com/site/dvadsatrokovodneznej/rozne/
fakty/kauzy/kunsthalle
intervencia na fasádu budovy / intervention on the facade of the building
pohľad do inštalácie / installation view
Túžba po Kunsthalle
Longing for Kunsthalle
“Jedným z nosných tematických okruhov angažovanej tvorby
autorky je dlhobobá absencia inštitúcie typu Kunsthalle na Slovensku. Mailartový projekt pozostáva približne z 2000 pohľadníc
adresovaných ministrovi kultúry s výzvou taktúto inštitúciou
založiť. Pohľadnice autorka ilustrovala sériou diel slovenských
výtvarníkov, ktoré tento problém pojednávajú resp. vo svojich
autorských návrhoch vizuálne sprítomňujú neprítomnú Kunsthalle
(Blažej Baláž, Erik Binder, Anton Čierny a Richard Gregor, Patrik
Kovačovský, Michal Murin, Roman Ondák, Ján Vasilko). Čiastkovú
mapu diel tohto typu ako apelatívnych obrazov súčasného umenia autorka vo forme pohľadníc - “pozdravov” distribuovala na
rôznych miestach (galérie, kultúrne inštitúcie a pod.) s otvorenou možnosťou zapojiť sa a zaslať odkaz ministrovi (Vážený pán
Krajcer, vstúpte do dejín ako minister, ktorý zriadil Kunsthalle!).
Vzhľadom na celospoločenský charakter problému sa participatívny
rozmer diela ukazuje ako funkčný. Presahuje hranicu umeleckého
diela smerom k reálnej kultúrno-politickej komunikácii.”
Nina Vrbanová
“One of the main themes of the committed author is a long-term
absence of the kunsthalle type of institution in Slovakia. Mail art
project consists of approximately 2000 postcards addressed to the
Minister of Culture with a call to establish it. The author illustrated
a series of postcards with works of Slovak artists who address this
issue, respectively visually present the non-existent kunsthalle in
their works (Blažej Baláž, Erik Binder, Anton Čierny a Richard Gregor, Patrik Kovačovský, Michal Murin, Roman Ondák, Ján Vasilko).
The autor distributed a partial map of these contemporary appellative artworks in the form of postcards - greetings” to different places
(galleries, cultural institutions, etc.) with an option to participate and
send message (Mr. Krajcer, go down in history as the minister who
established Kunsthalle!) to the Minister. Given the nature of this
society-wide problem, the participatory dimension of the artwork
seems funcitonal, exceeding the limits of the artwork towards a real
cultural-political communication.”
Nina Vrbanová
2011, participatívny mailartový projekt
2011, participatory mail art project
pohľad do inštalácie / installation view
participácia na protestnom evente Vianočný darček pre ministra, 22. december 2011
participation at the protest’s event Christmas gift for the Minister, December 22, 2011
Počkajte si, kým pán minister odíde
Wait until the minister is gone
“Dvojica videí dokumentuje “očistnú” akciu autorky v priestoroch
Ministerstva kultúry SR a špecificky priamo v kancelárii ministra.
Jej pôvodným zámerom bolo osobne na kancelárii umyť okná v
metaforickom odkaze na vyčistenie pohľadu na stav umenia a jeho
prvádzky zo strany kmeňovej inšitúcie a jeho čelného predstaviteľa.
Po výrazne byrokratizovanej komunikácii s touto inštitúciou jej bolo
umožnené poutierať v kancelárii ministra prach. Svoju reálnu akciu
zaznamenala na video typu skrytá kamera, pričom utieranie prachu
sa tu rovnako zvýznamnilo v rovine očisťovania, zbavovania sedimentu, ktorý zabraňuje čistému a progresívnemu pohľadu, ako aj
slušným - transparentným praktikám kultúrnej politiky, ktoré napriek
zmene politického režimu u nás dlhodobo nepatria k štandardom.”
Nina Vrbanová
“The two videos document the “cleansing” action of the author in
the premises of the Ministry of Culture and directly in the office
of the Minister. Author’s original idea was to personally wash the
windows at the Minister’s office, metaphorically clearing the view
of the fundamental institution and its head on the state of art and
its operation. After strikingly bureaucratic communication with the
institution, the author was permitted to dust the office of the Minister instead. She recorded her action on a hidden video camera.
Dusting served equally metaphorically for the process of clear and
progressive point of view, as well as decent - transparent practices
of cultural policy that, despite the change of regime, are still not
considered standard here.”
Nina Vrbanová
video online:
Ako to funguje, 2006, videozáznam akcie, 5:48min
https://www.youtube.com/watch?v=Pb7RYVr4m3w
video online:
How it works, 2006, video recording from action, 5:48min
https://www.youtube.com/watch?v=Pb7RYVr4m3w
Počkajte si, kým pán minister odíde, 2006, videozáznam akcie,
3:52min
https://www.youtube.com/watch?v=NGKjFDSrHZU
Wait until the minister is gone, 2006, video recording from action,
3:52min
https://www.youtube.com/watch?v=NGKjFDSrHZU
2006, videozáznam akcie
2006, video recording from action
pohľad do inštalácie / installation view
Ako to funguje, 2006, videozáznam akcie, 5:48min
How it works, 2006, video recording from action, 5:48min
Počkajte si, kým pán minister odíde, 2006, videozáznam akcie, 3:52min
Wait until the minister is gone, 2006, video recording from action, 3:52min
Práca, ktorá je tam, kde byť nemá
Work out of place
Videoinštalácia vychádza z náhodne nájdených situácií zachytených kamerou a vnímaním pojmu “špina” britskou antropologičkou
Mary Douglas. Douglas definuje špinu ako „hmotu, ktorá je tam,
kde byť nemá“.
Kamera pozoruje ľudí “pri práci po práci” príp. “v náhodne vzniknutej práci”, ktorá sa vzťahuje k odpadu. Premiestňovaním, usporiadavaním nadobúdajú predmety iný status, inú hodnotu. Používaný
objekt sa zmenou kontextu mení na odpad. Prácou opäť nadobúda
svoj pôvodný alebo pozmenený význam užitého objektu.
Výstup tvoria statické videozáznami, v prvom z nich (“práca po práci” ) usporiadava muž na kišinevskom trhovisku kartónové krabice
do jednoho stĺpu, čím oddeľuje tie, ktoré mestský servis vyhodí a
tie, ktoré budú naďalej plniť svoju funkciu. Druhé video (príklad
“náhodne vzniknutej práce”) zaznamenáva dočasnú skládku v
pražských Holešovicích, kde samozvaní strážnici separujú vyhodené predmety, predávajú ich priamo na mieste alebo na “blšáku”
príp. vo vetešnictvích.
Video installation based on randomly found situations captured by
the camera and the concept of “dirt” by the British anthropologist
Mary Douglas. Douglas defines dirt as “matter out of place”.
The camera observes people “at work after work” or “randomly
arising work”, which refers to waste. By relocation, ranking objects
take different status, a different value. Used object is changing
to waste by change of context. By working regains its original or
altered meaning of object.
The installation consists of a static video records. In the first video
(“work after work”) man arranges cardboard boxes in one column at Chisinau marketplace, thereby separates those that City
service discarded and those that will be used. The second video
(example of “randomly arising work”) recorded a temporary dump
at Holešovice in Prague, where self-appointed guards separated
thrown objects. This “guards” sell the objects directly on the street
or at flea markets or pawn shops.
od 2013, videoinštalácia, práca v procese
since 2013, videoinstalation, work in progres
zábery z videí / videostills
Moja pamäť je zrkadlo, na ktoré mi dýchli
My memory is a mirror they breathed upon
“Na svojom umeleckom projekte spolupracovala autorka so svojou
matkou, Helenou Kapelovou. Na základe jej rozprávania a v spolupráci s ňou napísala text. Ide o príbeh dôležitej časti matkinho
života. Tá bola voľbou svojich rodičov nasmerovaná na profesijnú
dráhu sústružníčky. Prostredníctvom záujmovej činnosti - recitátorstva sa jej však podarilo toto nasmerovanie zmeniť, čo sama vníma ako výrazný kvalitatívny posun, jednak od manuálnej k intelektuálnej činnosti, ale aj ako posun od práce ako prostriedku obživy
k napĺňajúcemu povolaniu, s ktorým sa dokázala identifikovať s
pocitom stavovskej hrdosti. Text sa z väčšej časti týka predprevratového obdobia, na ktoré bola jej dráha recitátorky a učiteľky prednesu úzko naviazaná.
Ďalším dôležitým krokom práce s textom bol proces učenia. Matka
dcéru inštruovala, ako má text prednášať, na ktoré časti klásť
dôraz. Tento proces je zaznamenaný na dokumentačnom videu.
Konečným výstupom spolupráce matky a dcéry je však samotný
prednes. Orálna história, hoci sprostredkovaná písaným textom,
sa tu znovu vracia do sféry ústneho podania. Autorka sa stáva
nositeľkou a šíriteľkou matkinho príbehu, jej externou pamäťou.
Téma pamäti je pre túto prácu centrálna, zmieňuje sa v názve aj v
prednášanom texte - v oboch ako čosi zradné, krehké, zahmlené...”
Nóra Ružičková
“Project is a collaboration with author’s mother. Author’s mother
has been directed to be latheman by the parents choice, but by the
interest in reciting changed her work (and life). She feels it as hers
own choice like a qualitative shift from manual work to intellectual
activity. From the machine to the creative job with recitation of poetry and prose, literary competition etc. in the communist era.
Mother instructs her daughter (author) how recite the text about 20
years of hers working life, to which parts of her life put the accentuate. The artwork presents small scene form, when artist become
the bearer and intermediary of mother’s story.”
Nóra Ružičková
2012, malá javisková forma
ukážka recitovaného textu: https://vimeo.com/48624603
2012, small scene form
view of the reciting text: https://vimeo.com/48624603
prednes na večeri performatívnych prednášok P.O.L.E. - “Nikdy nikoho ničemu neučil přesto jsme ho nazývali učitelem”,
Eliadova knižnica, Divadlo Na zábradlí, Praha
performing at evening of performative lessons P.O.L.E. - “He Never Taught Anyone Anything But We Called Him Teacher
Nevertheless”, Eliade library of Theatre Na zábradlí, Prague
ukážka recitovaného textu / view of the reciting text
citácia fotografie (vľavo Helena Kapelová, vpravo Jana Kapelová)
photo citation (left Helena Kapelová, right Jana Kapelová)
Voľný pracovný čas
sebarealizácie v práci, pri ktorej je oveľa náročnejšie mimikry pracovnej náplne, ako i skúmanie prostredia vytváraného pre zamestod 2011, autorský výskum
nancov, ktorí svojimi realizáciami ignorujú, či vzdorujú imperatívu
pracovnej etiky hlásajúcej rýchlosť, výkonnosť a iniciatívnosť.
Oslovila som známych a ich prostredníctvom ďalších známych k
„Na prácu sme si zvykli nazerať ako na “miernu formu choroby“.
“priznaniu sa“ ku kreatívnym tajným dielam vytvoreným výlučne v
Vykonávame ju príliš často len ako nutné zlo, čo nie je práve
práci. Participácia autorov spočíva aj v sprievodnom texte k objeknajlepší predpoklad pre kreativitu a sebarealizáciu.“
Fritjof Bergmann tom, opisujúcim proces a podmienky tvorivej činnosti. Napríklad,
jeden z participujúcich využíva pracovnú 3D tlačiareň na tlač ťažko
realizovateľných objektov, ktoré si sám navrhuje a podarúva svoProjekt “voľný pracovný čas“ hľadá medzery a pozitívne modely
narúšania pasívneho vykonávania tejto “nutnosti“. Vychádza z oso- jim blízkym. Iný navrhol model miniatúry auta, ktorý si nechal tajne
vyrobiť v práci kolegami z plechu. Ďalšími produktami “voľného
bnej skúsenosti a snahy vymaniť sa aspoň čiastočne z povinných
pracovného času“ bývajú napríklad fotokoláže, či manipulované
zamestnaneckých fixácií; pevného pracovného času (napr. osemfotografie, básne, poviedky, kresby, textilné hračky, prípadne texty
hodinový) a priestoru (napr. kancelária, výrobná hala, prevádzka a
piesní.
pod.)
Výtvory vznikajú mimo štruktúru, v niečom, čo nie je ani voľný
Sebarealizácia je v klasickej Maslowovej teórii potrieb na vrchole
čas, ani pracovný čas, a preto je možno vo vytvorených dielach trohierarchie. To, že si zamestnanec dokáže odtrhnúť, či už tajne,
alebo ako verejné tajomstvo, kúsok “času pre seba”, považujem za chu “hanby“ (nemali by existovať, sú to také nechcené deti, ale sú
tu). “Voľný pracovný čas” skúma a dokumentuje tento oxymoronový
osobný zisk, najmä ak zamestnancovi samotný “pracovný čas” nič
jav u ľudí narodených v 70-tych a 80-tych rokoch s prvými zamesttaké neposkytuje.
naneckými skúsenosťami v 90-tych rokoch a neskôr. Je to kreatívV sociológii je tento ambivalentný pojem “voľný pracovný čas“
na a zrejme často jediná dostupná forma, ako si zamestnanci
nezmyselný. Čas sa definuje buď ako voľný alebo ako pracovmôžu presadiť svoj záujem oproti zamestnávateľovmu, ktorý chce
ný. Môžeme sa naň však pozrieť z dvoch uhlov. Po prvé z uhlu
čo najviac práce (v súlade s tým, čo sa má v podniku robiť), za čo
zamestnávateľa v rámci taylorizmu, kedy je výkonnosť zamestnajmenej peňazí.
nanca dosahovaná sociálnym inžinierstvom. Po druhé sa s týmto
Špecifické znaky, či už “parochne“ alebo “voľného pracovného
faktom môže, ale nemusí prekrývať erózia zo strany zamestnanca
času“ môžu a nemusia byť zamestnávateľom známe. A teda,
napríklad formou De Certeauvej subverzívnej teórie - “la perrumôže ísť o “verejné tajomstvo”, či vedomé sociálne inžinierstvo
que” (tzn. “parochňa”). Pričom parochňa je zamestnanec, ktorý
zamestnávateľa, keď takýmto oddychom dosiahneme väčšiu konperformuje svoju prácu na pracovisku ako “prevlek“ pre svojho
centráciu a výkonnosť zamestnanca, alebo o vedomú autorskú
zamestnávateľa. „Parochňa môže byť tak jednoduchou vecou ako
sebarealizáciu zamestnanca, ignorujúcu prvky “nutnosti práce“.
keď sekretárka píše ľúbostný list počas pracovnej doby…“ (Michel
De Certeau).
Jana Kapelová
V autorskom výskume ma zaujíma mapovanie potreby kreatívnej
Free Working Time
tion at work and at the same time I analyze the environment of
employees who, with all their products, try to ignore or fight against
since 2011, author research
the imperative working ethics which calls only for speed, efficiency
and initiative. First, I have started by asking my friends “to confess”
their secret creative products made exclusively at work. Then my
“We have got used to looking at work as “a sort of mild disease“.
friends have asked their friends to do the same and so it continues
We often consider it only as a necessary evil which is not a very
up to now. Participation of these authors includes also comments
good predisposition for creativity and self-actualization.“
Fritjof Bergmann on their objects explaining the process and conditions of their creative work.
One of the participants, for instance, uses a 3D printer at work in
The project Free Working Time looks for gaps and positive moorder to print the objects he designs himself and which are difficult
dels that disturb the passive performance of this “obligation”. It is
to make. Later he offers them to his friends. Another has designed
inspired by personal experience and an effort to liberate oneself
a miniature model car which has afterward been produced from
from obligatory working fixations; fixed working hours (e.g. the
metal by his co-workers. Other products of “free working time” can
eight-hour day) and workplaces (e.g. office, manufacturing room
be photo collages, manipulated photos, poems, short stories, draetc.).
wings, textile toys or lyrics.
In the traditional Maslow´s hierarchy of needs, self-actualization
These products are created outside the structure, neither during
is situated at the top of this hierarchy. I consider the fact that employees are capable of taking, either secretly or as a form of public free nor during working time, therefore they might carry a little bit of
secret, “a little time for themselves” as a personal gain, especially if “shame“ (they should not exist, but they are here, as unwanted children). “Free Working Time” analyzes and records this oxymoronic
working time does not offer anything like that.
phenomenon among people born in the 70s and 80s with the first
This ambivalent term “free working time” has no sense in sociworking experience in the 90s and later.
ology. Time as such is defined as either free or working. We can
It is a creative and often the only accessible way how employees
look at it from two points of view. First, from the point of view of the
can push their interests against those of the employer who expects
employer using the theory of Taylorism where employee´s efficienthe maximum of work for minimum costs.
cy is reached by social engineering. Second, from the employee´s
The specific features such as “wigs” or “free working time” might or
point of view whose activity might but does not necessarily have
might not be familiar to the employer. They can be either a “public
to be the form of De Certeau´s subversive theory – “la perruque”
(in English “the wig”). According to this theory “la perruque” is all of secret” or a wilful social engineering of the employer, who can by
such a “rest” accomplish higher concentration and efficiency of the
the work that is done within the workspace that doesn’t contribute
employer. On the other hand, it can also be wilful self-actualization
to the profit of the company. “A secretary writing a love letter duof the employee ignoring the elements of “work obligation”.
ring working hours is one of the simplest examples of this wig…”
(Michel De Certeau).
Jana Kapelová
In the research I´m interested in needs of creative self-actualiza-
pohľad do inštalácie / installation view
free working time: 2
job: engineer
author: wanted to stay anonymous, *1980
FWT output: objects
year: since 2008
author´s statement: I work as an engineer. The scope of my work it to design
outlines of the components made by our company and to create software that
will engrave them into the metal with laser. In my free time I design small objects
(presents for my wife and friends) which are easily to carry out and to transport. In
some cases I also appointed my colleagues who elaborated my own forms. In this
way, we created a car model which became a souvenir of our company at the fair
in Nitra. I have to admit that I was a bit worried when our boss asked me where our
company had received such a present.
free working time: 22
job: sales manager
author: Daniela Čeplíková, *1982
FWT output: song
year: 2012
author´s statement: I love music, however, I work in a completely different field...
In a field I enjoy and which supports me, but music is my passion. For a long time
I had wanted to write a text by myself, compose a song... However it was thanks
to my work that the Ytongsong came to light. A new shopping center was being
built right next to my office which caused incredible noise. I couldn’t concentrate on
anything. I often looked out of the window and I could see Ytong, Nobasil, bricks
everywhere... I had even started dreaming about them. I Once I was working on
an invoice and found myself crooning a chorus: “Prefabeton, Prefabeton, toi - toi”.
I found it so stupidly funny that I pulled out a paper, a pen, and wrote down all the
building materials I could see from the window and decided to give these brands
a “new life”, to promote them into lyrics. It sounds English, but basically means
nothing.
free working time: 17
job: print output controller
author: Marek Grman, *1976
FWT output: woodcarving
year: 2010
author´s statement: I worked as a print output controller in the printing works. My
task was to check the order, whether it didn’t contain errors. Those mischiefs were
of course always trying to hide them somewhere, either at the bottom prints or
somewhere in the middle, but I always figured it out. Over time, they gave up and
my work was performed by self-correction. From 6 p.m. when the management
left to 10 I had nothing to do. We used wooden pallets for the transportation of the
material. From broken pieces, which were good only for landfills, or a furnace, I
selected pieces that impressed me somehow - once it was an interesting pattern
of year rings, another time it was a weird knot resembling an eye, or even a whole
figure. You just had to look at it from another perspective. I started to take a little
saw and a knife to work. Suddenly the old pieces of wood began to revive with new
shapes under my hands. I have found a new dimension, an enjoyable hobby and
many gift ideas for my friends and acquaintances.
free working time: 3
job: aircraft mechanic
author: wanted to stay anonymous, *1981
FWT output: Easter eggs
year: since 2011
author´s statement: I wanted to be a pilot. That was also what I wrote in my
university application form. However, women weren’t accepted in those times so
I changed it for air engineering. There had never been a girl in our department
before; I managed to graduate in 2004 and in the same year the whole school
ceased to exist (Military Air Force Academy of General M.R.Stefanik). I am the only
female soldier who started and also finished the field of repair and maintenance of
aero-engines. Currently, I work as an aircraft mechanic. There are around 50 men
in our hangar, then there is me and my female colleague. Our work is to repair and
maintain planes. Sometimes there is too much work and we have to work overtime.
However, there are periods when all planes are in good condition and we have
plenty of free time. During such a period me and my colleague made all the Easter
eggs. We decorated more than 200 of them. Our male colleagues were of course
shaking their heads over our idea; however, there were some exceptions who also
bought some of our products. Other male colleagues make airplane models or
furniture in their “free time.”
free working time: 21
job: trade representative
author: Vieroslava Leitmanová, *1982
FWT output: drawings
year: 2005
author´s statement: I worked in a call center, where I dealt with customers orders.
There were times when they had to wait on the line for half an hour in order to be
put through. It was very difficult to process an order according to the customer
requirements and at the same time focus on the wishes of others. When the
interest in products decreased a little, it felt good to do something else for a while.
I tried to induce a positive mood by drawing. That was the time when the cock
drawing arose. Its fiery colors helped me to relieve stress and reminded me of
pleasant moments spent in nature with animals; and a blooming rose and a shell
as souvenirs from holidays. Unfortunately, this activity was not positively received
by the employer. I was expressly forbidden to be engaged in drawing or any other
activity that wasn’t related to the work of a call center agent.
free working time: 13
job: clerical personnel
author: Martin Sliz, *1986
FWT output: short stories and translations from Russian language
year: since 2010
author´s statement: The university was a creative paradise for me. I didn’t have to
care much about real life and how to survive. However, after my university studies I
had to face the reality. I couldn’t find a job in my field (translation and interpretation
- Russian language and culture). So I ended up in a supranational construction
organisation, where I spent most of the time emailing to our foreign partners and
preparing grounds for open tenders. In short - administrative work. As I didn’t
want to lose my Russian language skills I had to keep in touch with the language.
After a while I found “time for my own” at work. I have my own office so it wasn’t
so difficult. First I only read Russian newspaper, later I decided to find something
more creative. What about a translation of a Russian short story? I started with
a translation of a short story by Sergej Dovlatov, one of my favourite authors.
Gradually, I have added my own creative writing. I try to relax a bit at work because
8-hour concentration on construction paperwork is simple not what one would call a
fulfilling job.
Situácia
Situation
Situáciou sme spolu s Magdalénou Kuchtovou nadviazali na
predošlý projekt „Nuda a zmysel“ (2010), kde sme sa zaoberali
fenoménom nudy. Pozorovali sme mimikry nudenia sa – ako sa
nuda prejavuje navonok? Čo ju vyvoláva? Ako sa dokážeme nudiť?
Pozorovania sme sa snažili tentokrát obrátiť na pokus o vytvorenie
situácie spoluprežívania stavu/pocitu nudy vo voľnom čase medzi
umelcami a kurátormi. Pracovali sme konkrétne s kategóriou
situačnej nudy, ako ju popisuje nórsky filozof Lars Svendsen v
knihe Malá filozofie nudy.
Využili sme pozvanie do bytového projektu Miry Gáberovej “Performance Group” a zinscenovali párty, kde sa pozvaní hostia medzi
sebou čiastočne alebo vôbec nepoznali. Nachystali občerstvenie,
ale vylúčili alkohol, ako katalyzátor zábavy a vybrali skladby s
témou “nuda”. Samy sme sa nudu nesnažili performovať, ale skôr
spoluprežívať s účastníkmi vývoj večera (pričom sme nevedeli
predpokladať výsledok nášho zámeru). Väčšina hostí odišla s ospravedlnením ešte pred desiatou. Vznikli pokusy o akési spoločné
hry, ktoré ešte väčšmi podporili atmosféru. Skupinové prežívanie
nudy sa stalo spoločným zážitkom, ktorý si môže každý zo
zúčastnených kedykoľvek vybaviť narozdiel od iných, nudných, už
zabudnutých, situácií.
We continue with Magdaléna Kuchtová with the project Situation
on previous project “Boredom and meaning” (2010), where we
discussed the phenomenon of boredom. We observed mimicry of
to be bored - how is boredom manifested externally? What causes
it? How we can get bored? Observation time we tried to turn to attempt to create a situation of feeling together condition / sense of
boredom in free time between artists and curators. Specifically, we
work with the category of situational boredom, as it describes the
Norwegian philosopher Lars Svendsen in the book A Philosophy of
Boredom.
We used an invitation to Mira Gáberová’s flat project “Performance Group” and arranged a party where invited guests didn’t know
each other or just partially. We prepared food, but exclude alcohol
as a catalyst for fun and select songs with the topic “boredom”.
Themselves, we didn’t try performe boredom, but rather to experience together with participants developing the evening (which we
didn’t anticipate the result of our purpose). Most guests left with the
excuse before the tenth. The attempts of created common games
encourage even more atmosphere. The group-experiencing of
boredom has become a common experience that everyone can
equip at any of the participating unlike other boring, no longer neglected situations.
2012, event
2012, event
fotodokumentácia / pohoto documentation
Nuda a zmysel
Boredom and Meaning
Projekt Nuda a zmysel bol realizovaný pre výstavu Mobilnále
na festivale Tina B v Prahe. Vychádzal z pozorovania príznakov
nudy bratislavských taxikárov a textov nórskeho filozofa Larsa
Svendsena. V tomto projekte som uvažovala o nude, ako nevyhnutnej súčasti pracovného procesu ilustrovanej na taxikárovi.
Po dôkladnejšej analýze sa to javí ako špecifický príklad „nudy v
pracovnom procese“ nakoľko taxikár ako súkromník si sám organizuje svoj pracovný čas a podriaďuje ho požiadavkám zákazníkov.
Vo videu išlo slovami Elizabeth Goodsteinovej o „zážitok bez vlastností“, v ktorom sa však stále niečo dialo. Výstup tvoril hodinový
videozáznam v loope, v ktorom kamera snímala zo zadného sedadla auta nudiaceho sa taxikára čakajúceho na zákazníkov. Ten
bol projektovaný na predné sklo v interiéri auta. V spätnom zrkadle
bežal LET text od Larsa Svendsena ako komentár/návod k vnímaniu celej situácie, kladúci otázky o zmysle a kvalite prežívaného
času.
“Boredom and meaning” based on the observation of signs of
boredom Bratislava’s taxidriver and texts of Norwegian philosopher
Lars Svendsen. This is a specific example of “boredom at work”
whereas taxidriver as a self-employer can organize his own working hours. By means of words Elizabeth Goodstein is it a “experience without qualities”, in which is still something going on. The
output consisted of hour video in the loop, in which the camera
captured from the back seat of the car bored taxi driver waiting for
customers. This was projected on the windshield in a car interior.
In the driving mirror was running LET text from Lars Svendsen as
comments / instructions questioner about the meaning and quality
of surviving time.
(v spolupráci s Magdalénou Kuchtovou)
2010, videoloop
Text bežiaci v spätnom zrkadle taxikára:
“Nudu treba prijať ako nevyhnutný fakt, ako gravitačnú silu života.
Nuda nesúvisí so skutočnými potrebami, ale s túžbou po zážitkoch.
Nič okrem zážitkov nie je zaujímavé. Že bytie je prevažne nudné,
sa ukazuje i na tom, aký veľký dôraz kladieme na originalitu a inováciu. Časová prázdnota pri nude nie je ochudobnená o udalosti,
niečo sa v tom čase stále deje. Aj vtedy, keď náš pohľad spočíva
na odstavenom aute. Časová prázdnota je prázdnota zmyslu.”
video online: https://vimeo.com/48591329
(cooperation with Magdaléna Kuchtová)
2010, videoloop
Text running in the driving mirror of the bored taxi driver:
“Boredom should be taken as an inevitable fact, as the gravitational
force of life. Boredom is not connected with actual needs but with
desire. Stimuli are the only interesting thing. That life to a large
extent is boring is revealed by our placing such great emphasis
on originality and innovation. The emptiness of time in boredom is
an emptiness of action, for there is always something in this time.
Even while our view rests to the parked car. The emptiness of time
is an emptiness of meaning.”
video online: https://vimeo.com/48591329
záber z videa / videostill
pohľad do inštalácie / installation view
Jana Kapelová (1982, Československo)
žije a pracuje v Prahe a Bratislave
[email protected]
https://sites.google.com/site/janakapelova/
SK 00421908497379, CZ 00420722273311
Vzdelanie:
2009 – 2013
2005 – 2006
2004 – 2006
2000 – 2004
Vysoká škola výtvarných umení, Ateliér videa a multimediálnej tvorby doc. Anny
Daučíkovej, akad. soch., doktorandské štúdium
Škola konceptuálneho umenia prof. Miloša Šejna, Akadémia výtvarných umení v
Prahe, dvojsemestrálny študijný pobyt
Fakulta výtvarných umení, Akadémia umení v Banskej Bystrici, Ateliér
integrovaného výskumu doc. Miroslava Nicza, akad. mal., magisterské štúdium
Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, aprobácia slovenský jazyk –
výtvarná výchova, magisterské štúdium
Samostatné výstavy:
2013 Podozrivý voľný čas (s Radkom Mačuhom), Open Gallery, Bratislava
If you donʼt need it | Red line (s Michalom Moravčíkom), SPACES/CHIOȘC, Kišinev,
Moldavsko
2012 Kunsthalle – súhrnná správa o stave ustanovizne, Dom umenia, Bratislava
Situácia (s Magdalénou Kuchtovou), projekt Performance group Miry Gáberovej,
Bratislava
Voľný pracovný čas, Galerie u dobrýho pastíře, Brno, ČR
2009 Na vlastnú zodpovednosť, room 19_21, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica
2008 Kapela – Dudáš - Núdzové východiská (s Jurajom a Ivanom Dudáš), Múzeum Vojtecha
Löfflera, Košice
Kolektívne výstavy:
2014
Potreba praxe, tranzit dielne, Bratislava
Vše co zbylo, Trafačka, Praha, ČR
2013
Kontextuálne umenie, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
Sociální design, Galerie Emila Filly, Ústí nad Labem, ČR
Nultá výstava, Kunsthalle LAB, Bratislava
Beyond the red lines, Oberliht Association, Kišinev, MDL
Praguebiennale VI., Nákladové nádraží Žižkov, Praha, ČR
Essl Art Award CEE 2013, Galéria Médium, Bratislava
Entry code, Galéria AVU, Prague, Praha, ČR
Nikdy nikoho ničemu neučil přesto jsme ho nazývali učitelem, Eliadova knižnica, Divadlo Na
zábradlí, Praha, ČR
2012
The Real Emotions, Muzeul Naţional de Artă Cluj, RO
Creative Unit, Galéria Médium, Bratislava
Arteterapia, Galéria Medium, Bratislava
Lovci v raji, Slovenská národná galéria, Bratislava
2011
Re:public space, Festival REFRESH +89, publicartová výstava, Košice
Velocypedia, Galerie NTK, Národní technická knihovna, Praha, ČR
Sedmikrásky a klony, Slovenská národná galéria, Bratislava
2010
TINA B, Mobilnale 2, publicartový projekt v autách, Praha, ČR
Exposition Projection, public artový projekt v metre, Paríž, FR
2009
Formáty transformace, Dúm umění města Brno, Brno, ČR
Causa corporalis, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica
Nomad Space, Barbakan, Banská Bystrica
Erased Walls, Freies Museum Berlin, Berlin, DE
Bienále mladého umenia Skúter II., Galéria Jána Koniarka, Trnava
Praguebiennale IV., Karlín Hall, Praha, ČR
V. Zlínsky salón mladých, Krajská galéria výtvarného umenia, Zlín, ČR
Web-site-specific, Bunker, Nitrianska galéria, Nitra
2008
Videoabend, Galéria Koloni, Dresden, DE
Dva uzly, festival Multiplace, Galéria Jána Koniarka, Trnava
VIDEOSET 1, Stanica, Žilina
2007
Skúter II., bienále mladého slovenského umenia, Elektráreň Tatranskej galérie, Poprad
Dort oder dort, Neuenkirchen, DE
Skúter, bienále mladého slovenského umenia, Galéria Jána Koniarka, Trnava
ne)MOC/(sub)DOMINANCIA, Štátna galéria, Banská Bystrica (katalóg)
2006
Re-prezentácia, Galéria mladých, Nitra
Not just one room but manny, galéria AVU, Praha, ČR
OFF ART, Galéria Solway, Krakov, PL
Vafex live, festival Multiplace 5, Stanica, Žilina
Entry point, Open gallery, Bratislava
Members club, Nood Gallery, Praha, ČR
2005
Egoart, Nood Gallery, Praha, ČR
Ceny:
2013 Essl Art Award CEE, finalistka
2005 Egoart, finalistka
Rezidencie:
2013 K.A.I.R., Kišinev, Moldavsko
Festival:
2007 NIPAF, International Asian Festival Of Performance, Tokyo, Nagoya, Gyoda, Nagano,
Japan
Zastúpenie v zbierkach:
Galéria Jána Koniarka, Trnava
Iné projekty:
od 2010
od 2009
2008 - 2009
iniciatíva Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo, iniciatíva
zameraná na problémy kultúrnej politiky na Slovensku
Artyčok TV, online televízia zameraná na výtvarné umenie
(www.artycok.tv), koordinátorka slovenskej sekcie, redaktorka
Hore bez (s Omarom Mirzom), relácia o súčasnom výtvarnom
umení, spoluautorka idey a tvorca relácie
Kurátorské projekty:
2013
Kurz proxemického tance, Galerie AVU, Praha, ČR
Presentation of the New media II Department, FLAT SPACE, Kišinev, ML
II. jakost, Galerie AVU, Praha, ČR
2012
Skúsime to cez vesmír (s Tomášom Džadoňom), prednáška o aktivitách iniciatívy Dvadsať
rokov od Nežnej neprebehlo, Tranzit CZ, Praha, ČR
2011
Aspoň sme nezostali ticho, Multiplace GJK v SNG (Medzinárodný festival umenia nových
médií), Slovenská národná galéria, Bratislava - prednáška o umeleckom aktivizme
Multiplace, Galéria Jána Koniarka, Trnava
2010
Medzicentrum – publicartový workshop vo verejných priestranstvách Banskej Štiavnice pre
študentov vysokých umeleckých škôl (v spolupráci s Matúšom Pšenkom, Ninou Šoškovou a
Jánom Viazaničkom)
2009
Z technický príčin otvorené (v spolupráci s Omarom Mirzom) - interaktívna výstava nových
médii), Galéria mladých, Nitrianska galéria, Nitra
Videoperformance, workshop zameraný na videoperformance, Krajská galéria výtvarného
umenia, Zlín, ČR
2008
Project room 14 - dlhodobý výstavný projekt pre Galériu Cypriána Majerníka v Bratislave,
zameraný na prezentáciu tvorby študentov a čerstvých absolventov umeleckých škôl
Dva uzly - medzinárodný videoartový projekt, festival Multiplace, Galéria Jána Koniarka, Trnava
2007
NIPAF - prednáška o medzinárodnom ázijskom festivale performance, Galéria Jána Koniarka,
Trnava
2006
re-prezentácia - výstava študentov Ateliéru Intermediálnej a audiovizuálnej tvorby FVU AU v
BB), Galéria mladých, Nitrianska galéria, Nitra
Entry point (v spolupráci s Annou Maximovou), Open gallery, Bratislava
Zoznam ohlasov:
KAPELOVÁ, J. Legenda Domu umenia / Kunsthalle Bratislava, In Artalk.cz [online]. 2/5/2014
Dostupné na internete: http://www.artalk.cz/2014/05/02/
legenda-domu-umenia-kunsthalle-bratislava/
RUŽIČKOVÁ, N. Čo sa skrýva pod parochňou, In Kloaka, ISSN 1338-5054, 2013, roč. 4, č. 2, s.
34-41
BÜNGEROVÁ, V. Správa o stave umenia. In Atelier, ISSN 1210-5236, 2014, roč. 27, č. 1, s. 8
STOLÁRIK, M. Kontextuálne umenie v GCM. In Hentak.sk [online]. 11/2013 Dostupné na
internete: http://hentak.sk/2013/11/kontextualne-umenie-v-gcm/
STOLÁRIK, M. Kunsthalle vstupuje do každodennej reality. In Artalk.cz [online]. 11/2013
Dostupné na internete: http://www.artalk.cz/2013/11/28/kunsthalle-vstupuje-do-kazdodennejreality/
GERŽOVÁ, J. Jana Kapelová. In Artdispecing.cz [online]. 11/2013 Dostupné na internete:
http://artdispecing.sk/?IDe=220223
KUKUROVÁ, L. Čo je za umením? In Artalk.cz [online]. 30/8/2013 Dostupné na internete:
http://www.artalk.cz/2013/08/30/co-je-za-umenim/
ŠTEFANČÍKOVÁ, M. Kunsthalle – súhrnná správa o stave ustanovizne. In Artycok.tv [online].
16/7/2013, Dostupné na internete: www.artycok.tv/lang/cs-cz/19937/kunsthalle
STEJSKALOVÁ, T. Emancipace od práce. In A2, ISSN 1803-6635, roč. 9, č. 12/13, s. 10
LEHOCKÝ, L. Jana Kapelová. In FlashArt, ISSN 1336-9644, 2013, roč. 7, č. 27, s. 53
MIRZA, O., VIŠŇOVSKÝ P., Flákajú sa v robote a vzniká umenie. In Hore bez, tv.sme.sk [online].
2/2/2013 Dostupné na internete: http://tv.sme.sk/v/26108/
flakaju-sa-v-robote-a-vznika-umenie.html
ŠTRBÁKOVÁ, L., JELEMENSKÝ, P. Kunsthalle – súhrnná správa o stave ustanovizne. In Ateliér,
ISSN 1210-5236, 2013, roč. 26, č. 2, s. 2
MEGYEŠI, P. Poučná kapitola z dejín neexistujúcej inštitúcie. In Artalk.cz [online]. 15/1/2013,
Dostupné na internete: www.artalk.cz/2013/01/15/poucna-kapitola-z-dejin-neexistujucej-instituciedejiny-neexistujucej-institucie/
OPOLDUSOVÁ, J. Ani po pätnástich rokoch Kunsthalle neexistuje. In Pravda [online]. 3/1/2013,
Dostupné na internete: http://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/133717-ani-po-paetnastich-rokochkusthalle-neexistuje/
MOČKOVÁ, J. Osemnásť dôvodov prečo nemáme kunsthalle. In SME [online]. 28.12.2012,
Dostupné na internete: http://kultura.sme.sk/c/6650224/osemnast-dovodov-preco-nemamekunsthalle.html
PÍSAŘÍKOVÁ, J. Jana Kapelová Galerie u dobérho pastýře Brno. In FlashArt, ISSN 1336-9644,
2012, roč. 6., č. 25, s. 59
IVIČIČ, M. Lovci v raji. In Profil, ISSN 1335-9770, 2012, roč. 9, č. 1, s. 84-109
JELEMENSKÝ, P. Jana Kapelová. In FlashArt, ISSN 1336-9644, 2011, roč. 5., č. 22, s. 59
JELEMENSKÝ, P. Vizuálne umenie v slovenskom TV priestore. In Vlna, ISSN 1335-969X, 2011,
roč. 13, č. 46, s. 16-21
BALOGH, A. Túžite po Kunsthalle? V galériách na vás čakajú pohľadnice pre ministra. In SME,
[online] 25/11/2011, Dostupné na internete: http://kultura.sme.sk/c/6155375/tuzite-po-kunsthallev-galeriach-na-vas-cakaju-pohladnice-pre-ministra.html#ixzz2BjwYURJ6
OPOLDUSOVÁ, J. Aspoň výtvarníci nezostali ticho. In Pravda [online] 4/5/2011, Dostupné na
internete: http://kultura.pravda.sk/kapelova-aspon-vytvarnici-nezostali-ticho-f2x-/skkgaleria.asp?c=A110503_172445_sk-kgaleria_p46
BARTOŠOVÁ, Z. Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo, alebo: Návod na použitie. In Jazdec.
ISSN 1338-077X, 2010, roč. 2, č. 3, s. 15
BEŇADIK, T. Dvadsať rokov od… In Ateliér. ISSN 1210-5236, 2010, roč. 9, č. 10, s. 9
BLAŠČÁK, F. O osvetovej práci. In A2 – kultúrny dvojtýždenník. ISSN 1803-6635, 2010, roč. 5, č.
14, s. 3
IVIČIČ, M. Neverending story po slovensky. In A2 – kultúrny dvojtýždenník, ISSN 1803-6635,
2010, roč. 5, č. 14, s. 20
BALOGH, A. Úprimnosť a priamosť sú dnes asi podozrivé. In SME [online] 18/3/2010, Dostupné
na internete: http://kultura.sme.sk/c/5289785/uprimnost-a-priamost-su-dnes-asi-podozrive.html
ČORNÁ,T. Čas na zmenu v SNG. In Pravda [online] 31/3/2010, Dostupné na internete:
http://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/33991-cas-na-zmenu-v-sng/
BARÉNYI, P. Medzicetrum. In Artycok.TV [online] 5/6/2010, Dostupné na internete:
http://artycok.tv/lang/cs-cz/intercentre/4362
ŠEVČÍKOVÁ, Z. Causa corporalis (Telesná príčina). In Vlna, ISSN 1335-969X, 2009, roč. 11, č.
41, s. 84
SVOBODA, I. Erased Wall. In Artycok.TV [online] 28/11/2009, Dostupné na internete:
http://artycok.tv/lang/cs-cz/3494/erased-walls/
Jana Kapelová (1982, Csechoslovakia)
lives and works in Bratislava and Prague
https://sites.google.com/site/janakapelova/
[email protected]
SK 00421908497379, CZ 00420722273311
Education and stay:
2009 – 2013
Doctoral study, Academy of Fine Arts and Design in Bratislava,
Slovakia, Intermedia and Multimedia Department of Anna Daučíková
2004 – 2006
Master study, Faculty of Fine Arts of the Academy of Arts in
Banská Bystrica, Slovakia, Intermedia Department of Miroslav Nicz
2006
Stay in Academy of Fine Arts in Prague, Czech Republic, The School of
Conceptual Tendencies, Studio of Milos Sejn
2000 – 2004
Master study, Faculty of Education, Trnava University in Trnava, Slovakia,
Approbation: Art education and Slovak language
Solo exhibition:
2013 Suspicious free time (with Radko Mačuha), Open Gallery, Bratislava
If you donʼt need it | Red line (with Michal Moravčík), SPACES/CHIOȘC, Chisinau,
Moldova
2012 Kunsthalle - A Global Report on the State of the Institution, House of Art, Bratislava
Situation (with Magdaléna Kuchtová), project Performance Group of Mira Gáberová,
Bratislava
Free Working Time, Gallery of the Good Shepherd, Brno, Czech Republic
2009 Own Responsibility, room 19_21, Central Slovakian Gallery, Banská Bystrica
2008 Kapela-Dudáš: Stopgap (with Dudáš Brothers), Vojtech Loffler Museum, Košice
Group exhibition:
2014
The Need for Practice, tranzit.sk, Bratislava, Slovakia
What remained, Trafačka, Prague, Czech Republic
2013
Contextual Art, Cyprián Majerník Gallery, Bratislava, Slovakia
Social Design, Emil Filla Gallery, Ústí nad Labem, Czech Republic
Zero Exhibition, Kunsthalle LAB, Bratislava, Slovakia
Beyond the red lines, Oberliht Association, Chisinau, Moldova
Praguebiennale VI., Nákladové nádraží Žižkov, Prague, Czech Republic
Essl Art Award CEE 2013, Medium Gallery, Bratislava, Slovakia
Entry code, Gallery AVU, Prague, Czech Republic
He Never Taught Anyone Anything But We Called Him Teacher Nevertheless, Eliade library
of Theatre Na zábradlí, Prague, Czech Republic
2012
The Real Emotions, Muzeul Naţional de Artă Cluj, Romania
Creative Unit, Medium Gallery, Bratislava, Slovakia
Paradise Hunters, Slovak National Gallery, Bratislava, Slovakia
Artetherapy, Medium Gallery, Bratislava, Slovakia
2011
Velocypedia, NTK Gallery, National Technical Libary, Prague, Czech Republic
Re_public Space, Festival REFRESH +89, Košice, Slovakia
Daisies And Clones, Slovak national Gallery, Bratislava, Slovakia
2010
Tina B, Contemporary Art Festival, Prague, Czech Republic
Exposition Projection, publicart project, Paris, France
2009
Causa corporalis, Central Slovakian Gallery, Banská Bystrica, Slovakia
Erased Walls, Freies Museum Berlin, Berlin, Germany
The Young Art Biennal Skuter II., Jan Koniarek Gallery, Trnava, Slovakia
Praguebiennale IV., Karlin Hall, Prague, Czech Republic
V. Zlin's Young Art Salon, Gallery of Fine art, Zlin, Czech Republic
2008
Videoabend, Gallery Koloni, Dresden, Germany
Two nodes, Festival Multiplace, Jan Koniarek Gallery, Trnava, Slovakia
2007
Dort oder dort, Neuengalerie, Neuenkirchen, Germany
The Young Art Biennal Skuter I., Jan Koniarek Gallery, Trnava, Slovakia
(non) POWER / (sub)DOMINANCE, Central Slovakian Gallery, Banská Bystrica, Slovakia
2006
Not just one room but manny, AVU Gallery, Prague, Czech Republic
OFF ART, Gallery Solway, Krakov, Poland
Entry point, Open Gallery, Bratislava, Slovakia
2005
Egoart, Nood Gallery, Prague, Czech Republic
Award:
2013 Essl Art Award CEE 2013, finalist
2005 Egoart, finalist
Residence:
2013 K.A.I.R., Chisinau, Moldova
Festival:
2007 NIPAF, International Asian Festival Of Performance, Tokyo, Nagoya, Gyoda, Nagano,
Japan
Represented in the collections:
Ján Koniarek Gallery, Trnava, Slovakia
Other projects:
from 2010
Twenty Years After the Velvet Revolution Did Not Happen, iniciative focused on
the cultural policy in Slovakia
from 2009
Artyčok TV, online fine art TV (www.artycok.tv), coordinator of the
Slovak section, reportage maker
2008 - 2009 Topless (with Omar Mirza), weekly online fine art news, co-author
of the idea and reportage maker
Curatorial project:
2013
Course of Proxemics Dance, Gallery AVU, Prague, Czech Republic
Presentation of the New media II Department, FLAT SPACE, Chisinau, ML
Second Quality, Gallery AVU, Prague, Czech republic
2012
Weʼll Try It through Space (with Tomáš Džadoň), presentation of initiative Twenty Years After
the Velvet Revolution Did Not Happen, Tranzitdisplay, Praha, Czech republic
2011
Aspoň sme nezostali ticho, Multiplace GJK v SNG, Slovak National Gallery, Bratislava,
Slovakia – presentation about art activism
Multiplace, Ján Koniarek Gallery, Trnava , Slovakia
2010
INTERCENTRE – publicart workshop in Banksá Štiavnica (with Matúš Pšenko, Nina Šošková,
Ján Viazanička)
2009
For Technical Reasons, Open (with Omar Mirza), interactive new media exhibition, Gallery for
Youth, Nitra Gallery, Nitra, Slovakia
2008
Project Room 14, long-term exhibition project fot Cyprian Majernik Gallery in Bratislava, Slovakia
Two nodes, Festival Multiplace, Jan Koniarek Gallery, Trnava, Slovakia
2006
Entry point, Open Gallery, Bratislava, Slovakia
Re:presentation, Gallery for Youth, Nitra Gallery, Nitra, Slovakia
Download

Jana Kapelová