Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [1]
Spravodaj c 154
+++++++++++++++++++++++++++++
Motto 54: „Národ, ktorý nechápe, necíti, neucti si svoju minulosť, nepoučí sa
z radostných, alebo chmúrnych strán histórie predkov, zrieka sa svojej budúcnosti.“
Andrej Hlinka – Pribinove slávnosti Nitra 1933
+++++++++++++++++++++++++++++
- Krst nového CD je v pondelok 26.9.2011 o 18.00 h.v DK Ruţinov. Kráľovna nebies
..najkrajšie mariánske piesne Dovoľte, aby sme Vám predstavili nové CD z
vydavateľstva Semeš Recording
“Kráľovna nebies” .najkrajšie mariánske piesne Spievajú: Mája Velšicová, Miro Švába
a Marian Mariak Producent: Peter Kliment
+++++++++++++++++++++++++++++
VYHLÁSENIE
Účastníci stretnutia, pripomínajúci si vyhlásenie Slovenskej národnej rady zo
dňa 19. septembri 1848 o vypovedaní poslušnosti uhorskej vláde a vyhlásení
nezávislosti Slovenska Ľudovítom Štúrom, protestujeme proti zámeru premiestniť
súsošie štúrovcov v Bratislave a nahradiť ho sochou Márie Terézie. Týmto zámerom
Bratislavského okrášľovacieho spolku by sa dehonestovali zásluhy Ľudovíta Štúra
a jeho druţiny o slovenský národ v samotnom hlavnom meste Slovenskej republiky.
Bola by to oslava veľkomaďarskej, utláčateľskej a maďarizačnej politiky
a zneuctenie celých generácií Slovákov.
V Bratislave 19. septembra 2011
Signatári:
Matica slovenská: Marián Tkáč, predseda MS
Kongres slovenskej inteligencie: Drahoslav Machala
Spoločnosť Andreja Hlinku: Pavol Stano
Vospolnosť: Milan S. Ďurica, Ferdinand Klinda
Štúrova spoločnosť: Erich Píš
Za prítomných výtvarníkov: sochár Alexander Vika
Dom Matice slovenskej: Daniela Suchá
Inštitút vzdelávania MS: Dušan Garay
Za miestne odbory MS:
I. MO MS: Eva Kristinová, Stanislav Májek
MO MS Petrţalka: Jaroslav Papay
MO MS Karlova Ves: Sidónia Boboková
MO MS Záhorská Bystrica: Štefan Martinkovič
MO MS Podunajské Biskupice: Anna Jankovská
MO MS Senec: Helena Čajková
Adresované:
Primátor Hl. mesta SR Bratislavy Milan Ftáčnik
Poslanci mestského zastupiteľstva Hl. mesta SR Bratislavy
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [2]
Starostka MČ Bratislava - Staré Mesto Tatiana Rossová
Poslanci miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava - Staré Mesto
Za správnosť: Ing. Stanislav Májek, Mošovského 17, 81103 Bratislava
+++++++++++++++++++++++++++++
V nedeľu 18. septembra 2011 zomrel vo veku 73 rokov v Bazileji významný slovenský
rodák, profesor Daniel Belluš. Narodil sa v Trnave, vyštudoval na Slovensku, absolvoval
Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Po
krátkom pôsobení v Ústave pre petrochémiu v Novákoch, pracoval v Ústave polymérov
SAV. V rokoch 1967-69 absolvoval postdoktorandský pobyt na Technickej univerzite v
Zürichu. V roku 1969 nastúpil do jednej z najvýznamnejších svetových farmaceutických
firiem Ciba-Geigy (dnešný Novartis). V jej výskumných útvaroch prechádza rôznymi
pozíciami a v 90-tich rokoch sa stal vedúcim výskumu tejto firmy. Viedol niekoľko sto
členný, medzinárodný výskumný tím, s pracoviskami vo Švajčiarsku VB, a Japonsku.
Uzatváral výskumné zmluvy s firmami v USA. Výsledky jeho práce charakterizuje 48
patentov, 87 pôvodných vedeckých oznamov, vyše 150 prednášok na sympóziách a
konferenciách a mnoţstvo odborných publikácií. Po roku 1989 inicioval a podporoval
seriál prednášok významných osobností pre chemickú obec v krajinách strednej a
východnej Európy. Seriál pokračuje dodnes pod názvom Novartis Lectures.
Prof. Belluš ochotne poskytoval svoje vedomosti a kontakty i ZÚ SR. Cennými radami
prispel k spracovaniu analytického materiálu „Inovačná politika vo Švajčiarsku“,
odporučil niekoľko mladých, úspešných Slovákov pracujúcich v oblasti farmaceutického
priemyslu v Bazileji, ktorí sa následne stretli na rezidencii vv SR.
Prezident SR udelil v r. 2010 profesorovi Bellušovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta
Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy a za šírenie dobrého mena SR v
zahraničí.
Profesor Belluš zomrel pomerne náhle. Po komplikovanej zlomenine nohy absolvoval v
priebehu posledného roka spolu 3 operácie. Z poslednej z nich sa uţ nedokázal zotaviť.
O jeho úmrtí informovali prostredníctvom veľkoplošných inzerátov denníky Neue
Zürcher Zeitung a Basler Zeitung.
+++++++++++++++++++++++++++++
- 16.oktobra v nedelu sa kona put do Turzovky, Výročie posväteniakaplnky a Výročie
vyhlásenia hory Živčák za pútnické miesto, Odchod :
o 07:00 h z Bratislavy
(parkovisko pri Istropolise) 12.00 slávnostná Svätá omša v kaplnka na hore
Odchod : o 15.00 odchod do Bratislavy ( parkovisko Istropolis) Prihlásiť sa
môžete a podrobnejšie informácie dostanete v CK LEGIOTOUR, Račianska 33,
Bratislava Tel. 0903 452900,
+++++++++++++++++++++++++++++
- máme pre vás pripravené podvečery s prednáškami, ktoré ako obyčajne budú
v Mestskej kniţnici vţdy o 16,30, a to:
21. septembra 2011 na tému „Slovenské vysťahovalectvo 1918 – 1938“
19. októbra 2011 – „Vysťahovalectvo z ČSR v rokoch 1939 – 1989“
16. novembra 2011 . „Osobitosti vysťahovalectva zo Slovenska od r. 1990“
+++++++++++++++++++++++++++++
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [3]
- Skrytý Boh ktorá sa bude konať v stredu 28. 9. 2011 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici
č. 2 v Bratislave (konečná trolejbusu č. 208 na Šulekovej ulici). Prednášať bude Mgr. Ing.
Štefan Šrobár, CSc.
+++++++++++++++++++++++++++++
- pozývame Vás na prezentáciu knihy Daniel Gerbery (ed.): „Potrebujeme sociálny štát?
Úvahy (nielen) o verejnej politike“ Diskusia sa uskutoční v stredu 28.semptembra o 16.
hod v kniţnici SFPA, na Hviezdoslavovom nám. 14 v Bratislave.
+++++++++++++++++++++++++++++
- 30.september – 30 november, 2011 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej
Sobote Vás pozýva na výstavu "Krúţkovanie vtákov"
+++++++++++++++++++++++++++++
- Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika s podporou hlavných partnerov, Nadácie Tatra
banky a Penta Investments, Vás pozývajú na ďalšiu z cyklu prednášok Conservative
Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/, cyklu oceneného prestíţnou cenou
Templeton Freedom Award 2009
ROBERT P. MURPHY
/ekonóm, Ludwig von Mises Institute (USA)/
Peniaze a bankovníctvo: štát vs. trh
1. prednáška
(Bratislava)
Pondelok 26. september 2011 od 17.30 hod.
Crowne Plaza Hotel (sála LONDON), Hodžovo nám. 2,
Bratislava (lokalizácia podľa mapy tu)
2. prednáška
(Banská Bystrica)
Utorok 27. september 2011 od 14.00 hod.
Kde: Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej
Bystrici (Aula Rotunda), Cesta na amfiteáter 1, Banská
Bystrica (lokalizácia podľa mapy tu)
Robert P. Murphy je ekonóm Institute for Energy Research a spolupracovník Ludwig
von Mises Institute. Zároveň vedie svoju konzultačnú firmu RPM. Špecializuje sa na
otázky peňazí a financií, úrokov, klimatických zmien, teórie hier, histórie
ekonomického myslenia, princípov ekonómie a rakúskej ekonomickej školy. Titul
Ph.D. získal na New York University. V minulosti prednášal na Hillsdale College a ako
analytik Laffer Associates pôsobil vo finančnom sektore.
+++++++++++++++++++++++++++++
- Po stopách neznámeho Boha ktorá sa bude konať v piatok 23. 9. 2011 o 18:30 hod. v
Evanjelizačnom centre Quo Vadis Farnosti Najsvätejšej Trojice, Hurbanovo námestie v
Bratislave. Prednášať bude Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc.
+++++++++++++++++++++++++++++
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [4]
- Vaţení priatelia, Dovolte mi pozvať Vás na koncert jednej z najlepších českých
bluesových speváčok Petry Börnerovej. Koncert sa uskutoční 1.10.2011 v hostinci u
Čierneho psa v Komárne.
Kedves barátaim, Fogadjátok el szíves meghívásom Petra Börnerová, Csehország eggyik
legjobb blues enekesnő fellépésére, amely Októner1.-én lessz a Fekete Kutya
vendéglőben RÉV-Komáromban.
+++++++++++++++++++++++++++++
Smutná správa - rodák z Trnavy Prof. Belluš
S hlbokým zármutkom Vám oznamujeme, ţe včera (18.sept.) náhle zomrel vo
Švajčiarsku Prof. Daniel Belluš (73). Zradilo ho srdiečko.
(Tento rok nemohol prísť do Trnavy na Trnavské dni, pretoţe ešte mal v pláne
rehabilitáciu po zlomenine nohy, ktorú utrpel minulý rok. Písal, ţe všetkých pozdravuje a
ţe sa teší na budúci rok na stretnutie.)
Česť jeho pamiatke. Navţdy zostane v našich srdciach.
Mestské zastupiteľstvo mesta Trnava na svojom zasadnutí 17. februára 2009 schválilo
udelenie ocenenia mesta Trnava za rok 2008
CENA MESTA TRNAVA
prof. Dr. Danielovi B e l l u š o v i
za vynikajúce vedecké výsledky v oblasti chémie.
Profesor Daniel Belluš sa narodil 8. marca 1938 v Trnave.
Po absolvovaní základnej školy a gymnázia v Trnave, začal v roku 1955 študovať na
Chemickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Ako čerstvý
absolvent
vysokej školy dostal umiestnenku do Chemických závodov Wilhelma Piecka v
Novákoch.
1.augusta 1960 však nastúpil do Výskumného ústavu pre petrochémiu v Novákoch,
V rokoch 1961 – 1967 pôsobil v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied,
Bratislava.
Od roku 1969 do roku 1996 pracoval vo firme Ciba-Geigy vo švajčiarskom meste Bazilej
ako
vedúci výskumu.
V období rokov 1980 – 1999 prednášal vybrané kapitoly organickej syntézy ako externý
profesor na Univerzite vo Fribourgu a zároveň ako hosťujúci profesor na viacerých
univerzitách v Európe, Spojených štátoch amerických a v Japonsku.
Je zakladateľom a majiteľom firmy BSI (Bellus Science and Innovation, International
Consulting).
Profesor doktor Daniel Belluš trvale udrţiava kontakty so svojou domovinou, povaţuje
sa za Trnavčana. Zúčastňuje sa trnavských dní Lásky, pokoja a porozumenia.
Prispieva k propagácii Trnavy a Trnavskej univerzity v zahraničí.
Profesora Daniel Belluš si osobne prevzal ocenenie, ktoré mu udelilo mesto Trnava.
+++++++++++++++++++++++++++++
Slavomír Rosenberg (vl.m.Slavomír Rozenberg)
(23.04.1947 Prochoť - 01.09.2011 Bratislava) - slovenský scenárista, dramaturg,
publicista a novinár
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [5]
V roku 1971 ukončil štúdia na VŠMU Bratislava - katedra filmová a televízna
dramaturgia a scenáristika u Tibora Vichtu (teoretická diplomová práca - Hraná
tvorba Štefana Uhra, monografická štúdia). Bol redaktorom Filmu a divadla, od
roku 1979 vedúcim tlačového a propagačného oddelenia Slovenskej filmovej tvorby
Bratislava, od roku 1981 dramaturgom hraného filmu. Po päťročnom prerušení
práce na Kolibe (1991-1995) sa tu vrátil v roku 1996 ako dramaturg. Bol
pedagógom Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, na Fakulte masmediálnej
komunikácie pracoval od 2.10.2000 ako odborný asistent na katedre masmediálnej
komunikácie.
Scenárista
1981 - Kosenie Jastrabej lúky (+N - r. Štefan Uher)
1983 - Zbohom sladké driemoty (+N - r. Vladimír Kavčiak)
1985 - Skleníková Venuša (r. Martin Ťapák)
1986 - Nekonečná pieseň domoviny (+N, r. Emil Fornay) - celovečerný dokument
1986 - Turecká minca (bábkový stredometráţny film - r. Ján Chlebík) - kopr. s
Nemeckom
1986 - Studňa lásky (bábkový stredometráţny film - r. Ján Chlebík) - kopr. s
Nemeckom
Scenárista - STV
1970 - Ţiarlivý extremadurčan (r. Franek Chmiel)
1980 - Šuchot suchého lístia (r. Miloš Pietor)
1990 - Zostane to medzi nami (+N, r. Jozef Banyak)
Dramaturg
1981 - Pomocník (r. Zoro Záhon)
1982 - Smrť pána Goluţu (r. Ţivko Nikolić +dialógy)
1982 - Pásla kone na betóne (r. Štefan Uher)
1983 - Štvrtý rozmer (r. Dušan Trančík)
1984 - Uhol pohľadu (r. Vladimír Balco)
1984 - Sladké starosti (r. Juraj Herz)
1984 - Návrat Jána Petru (r. Martin Ťapák)
1986 - Šiesta veta (r. Štefan Uher)
1987 - Úsmev diabla (r. Ján Zeman)
1990 - V rannej hmle (r. Ján Zeman)
1996 - Suzanne (r. Dušan Rapoš)
1997 - Matica Slovenská a štát (r. Rony Dobroslávek ) - dokument
1997 - Tábor padlých ţien (r. Laco Halama)
1997 - 1998 - Jánošík - nenakrútený film - scenár napísal Jozef Paštéka uţ v roku
1993, Koliba pripravovala jeho realizáciu od r.1995, pôvodne mal film reţírovať
Dušan Rapoš (1995), nahradil ho réţia Peter Opálený (1998), kamera Dodo
Šimonič)
1998 - Knieţa (r. Martin Kákoš - film nakrúcaný pod názvom Knieţa Pribina bol
uvedený len v STV)
1998 - Svetlo (r. Igor Kováč, STV)
Bol dramaturgom divadelného predstavenia Bola raz jedna dedina (2007- Štúdio
Divadla Jána Palárika Trnava)
švr
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [6]
+++++++++++++++++++++++++++++
V novom Hore bez uvidite, ze umenie vo verejnom priestore nie su iba naivne bronzove
sochy Cumilov a Svatoplukov:
http://tv.sme.sk/v/21951/preco-bratislavcania-zanedbavaju-verejne-priestory.html
Starsie diely nasej verejno-priestorovej relacie najdete tu:
http://tv.sme.sk/relacia/hore-bez/
(pripadne http://kultura.sme.sk/r/
+++++++++++++++++++++++++++++
zajtrajšiu 20.sept. tlačovú konferenciu občianskeho zdruţenia Spoločnosť pre otvorené
informačné technológie a poslanca Jozefa Viskupiča
TK občianskeho zdruţenia Spoločnosť pre otvorené informačné technológie
a poslanca Jozefa Viskupiča
UTOROK
20. 09. 2011
10:00
Dom novinárov, veľká zasadačka (suterén), Ţupné nám.7, Bratislava
Pozývame Vás na tlačovú konferenciu občianskeho zdruţenia Spoločnosť pre
otvorené informačné technológie a Jozefa Viskupiča, poslanca NR SR, člena výboru
pre médiá a kultúru k zavedeniu blokovania prístupu k webovým stránkam v SR,
navrhovanému v rámci novely zákona o hazardných hrách.
Témami tlačovej konferencie budú:
- Prečo považujeme tento návrh za zavedenie cenzúry internetu?
- Problém s neutralitou a garanciami objektívnosti - čo hrozí keď blokovanie nariaďuje
Daňový úrad?
- Nevykonateľnosť zákona - za akých podmienok je možné plne zablokovať prístup
k webovým stránkam na internete?
- Kto to zaplatí - aké budú dopady na poskytovateľov pripojenia k internetu?
- Nesúhlas s blokovaním zo strany ďalších organizácií.
Kontaktná osoba: Ľubor Illek
tel.: +421 903 911542
e-mail: [email protected]
Jozef Viskupič
tel.: +421 905 387062
e-mail: [email protected]
Tešíme sa na vašu účasť.
Pozvánka petičného výboru občanov SR vo veci zachovania verejného zdravotníctva
a proti zmene verejných zdravotníckych organizácii na akciové spoločnosti
ŠTVRTOK 22. 09. 2011
10:00
Dom novinárov, malá zasadačka (1.posch.), Ţupné nám.7, Bratislava
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [7]
Petičný výbor občanov SR vo veci zachovania verejného zdravotníctva a proti
zmene verejných zdravotníckych organizácií na akciové spoločnosti týmto pozýva na
tlačovú konferenciu.
Informujú:
MUDr. Pavol F. Dráč: Svet a zdravotníctvo. Kam kráča to naše?
Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych
sluţieb: Postoj odborového zväzu k súčasnej situácii v slovenskom zdravotníctve
Moderuje Milan Blaha.
Na tlačovú konferenciu Vás pozýva petičný výbor:
Peter Jaroš, spisovateľ
Ivan Oţvát, sólista opery SND
Peter Staněk, ekonóm, vedecký pracovník SAV
Milan Blaha, novinár
Kontakt: 0903 801 142
Predstavenie luxusného hotela s výnimočnou históriou, ktorého súčasťou bude vyše
20 000 zväzková baroková kniţnica
ŠTVRTOK
22. 09. 2011
11:00
Kaštiel OPONICE
I&P Slovakia a.s. pozýva na otvorenie jedinečného luxusného hotela zo 16. storočia
s európsky preslávenou Apponyiovskou kniţnicou, ktorá sa po takmer 40 rokoch vracia
znovu na pôvodné miesto. Tlačovka bude venovaná aj významným osobnostiam
svetového formátu, ktoré tu v minulosti boli a izby hotela ponesú ich mená, ako napr.
Josephine Baker, bratia Roosveltovci, Thomas Cardeza (Titanic), Charles Montalembert
či patialský maharadţa alebo albánska kráľovná Geraldina...
Informuje: Peter Králik – hovorca spoločnosti a Chateau Appony & Boris Bartoš a gen.
manaţér hotela
Od stvrtka sa konaju v Liptovskom Mikulasi slavnosti k 200. vyrociu vyznamnej
osobnosti naroda aj cirkvi Michala Miloslava Hodzu.
Na www.juras.sk sa preklikate ku vseobecnym, aj podrobnym informaciam.
Trvalo to len par rokov, ale podarilo sa! V nedelu 25. 9. o 12.30 zacina Slovensky rozhlas
vysielat serial Razusovci v ramci programu Slovenske rody. Bude mat 6 pokracovani.
V rezii Stefana Korenciho stvarnuje dospeleho Martina Razusa Peter Kocis, matku Anna
Javorková.
Dalsie podrobnosti, ked ich ziskam, zavesim na www.razus.sk. A samozrejme, aj na
fejsbuuk:
http://www.facebook.com/pages/Spolok-Martina-Rázusa/134064059951008
+++++++++++++++++++++++++++++
Dnes je vyznamny den, pretoze sa zacinaju predavat vstupenky na dva excelentne
koncerty.
V piatok 28. oktobra vystupi slovenska operna diva Adriana Kucerova v koncerte pri
prilezitosti 20. vyrocia Evanjelickej diakonie. Pri nadhernych ariach G. F. Handla, J. S.
Bacha, W. A. Mozarta a C. Francka ju bude sprevadzat Krestansky komorny orchester
ZOE s dirigentom Ewaldom Danelom.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [8]
A len „par“ dni po tomto koncerte vystupi vo Velkom evanjelickom kostole slavny Velky
zbor donskych kozakov s tradicnym koncertom pre Nadaciu Vyskum rakoviny Vianocny
spev pre zivot. Teraz som si vyratal, kolko je to tych „par“ dni. Nuz, od dnes je ich 91,
teda koncert bude na 4. adventnu nedelu 18. decembra o 16.30 hod. Ale uz dnes mozete
ziskat vstupenky za najlepsie ceny. S kozakmi vystupi jedinecny muzsky komorny
chramovy zbor Spassitel z Jekaterinburgu. Taka perlicka: Zbor sa „doma“ vola Spass, ale
ked vystupuje v nemecky hovoriacich krajinach, tak pre domacich to znamena zart, vtip.
Preto Spassitel.
+++++++++++++++++++++++++++++
Ale este pred tym vsetkym Vas pozyvame vzdat poctu fenomenalnemu manazerovi
slovenskej poprevratovej kultury Milosovi Ruppeldtovi (ako ho charakterizoval iniciator
koncertu Jan Schultz) pri prilezitosti 130. vyrocia jeho narodenia a jeho 90 rocnemu, ale
vzdy mlademu a plnemu zivota „dietatu“, Spevackemu zboru slovenskych ucitelov.
Koncert Dialogy vecnosti bude v sobotu 22. oktobra 2011 o 19.00 hod., v Katedrale sv.
Martina v Bratislave. Unikatnou zlozkou koncertu budu improvizacie katedrlaneho
organistu Martina Baka na vybrane skladby uvedene spevackym zborom.
+++++++++++++++++++++++++++++
Ak ste vcera nenatrafili na premieru Portretu s Benjaminom Zanderom (dirigentom
mládeţníckeho orchestra z Bostonu, ktorý hral pre Nadáciu Výskum rakoviny
19. juna) na TA3, odporucam vrelo pozriet si niektoru reprizu v stredu o 21.30 alebo vo
stvrtok o 14.30 (pre istotu sledujte program TA3). Jedinecny zazitok!
Az na tie titulky! Mimochodom, B.Zander absolvoval "v pohode" tuto nahravku medzi
narocnou skuskou a vecernym koncertom.Ale merkujte si, aby ste hned
po skonceni relacie nenarazili na nejaku diskusiu nasich politikov. Mne sa to prihodilo po
premiere Portretu v nedelu a v tom momente som sa citil asi ako
dinosuari par minut po katastrofickom dopade asteroidu.
---26. 9. 2011, 19.09 h
Hudobný večer legendy slovenského big – beatu Laca Lučeniča a jeho hostí.
Bliţšie info o hosťoch nabudúce.
Vstupné:5 ,- €
-----3. 10. 2011, 19. 09 h
Na chválu vína a na krásu...
Poézia charizmatickej poetky, blues a spirituálny tanec
Ojedinelé vystúpenie, koncipované iba pre tento večer
Účinkujú:
Judita Kaššovicová - Juraj Turtev - Perla Perpetua Voberová
Vstupné: 3 ,- €
-------Dramaturg ART večerov Ivan Kováč
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ!
www.scherz.sk,Ffacebook: ART klub Scherz
rezervovanie miest: [email protected]
Program je s kaviarenskou obsluhou a v nefajčiarskom prostredí
+++++++++++++++++++++++++++++++++++
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [9]
Vernisáţ_ALTERNATÍVNA SLOVENSKÁ GRAFIKA_v piatok 23.9.2011 o 18:00 hod.
Váţení priatelia,
srdečne Vás pozývame na otvorenie výstavy
ALTERNATÍVNA SLOVENSKÁ GRAFIKA
Autori: Marián Čunderlík, Miloš Urbásek, Jozef Jankovič, Július Koller, Stanislav Filko,
Jana Ţelibská, Rudolf Sikora, Dezider Tóth, Daniel Fischer, Otis Laubert, Marián
Mudroch,
Igor Kalný, Vladimír Havrilla, Veronika Rónaiová, Peter Rónai, Peter Kalmus, Ľubomír
Stacho,
Milan Sokol, Blaţej Baláţ, Roman Galovský, Pavlína Fichta Čierna, Marko Blaţo, Erik
Binder,
Marek Kvetan, Martin Derner, Svätopluk Mikyta
Kurátorka: Alena Vrbanová
Trvanie: 24.9.2011 - 5.11.2011
v piatok 23. septembra 2011 o 18:00 hod. v Galérii Cypriána Majerníka
(Ventúrska 9, 2. posch., Bratislava)
Pozvánku a tlačovú správu k výstave nájdete v prílohe.
Tešíme sa na Vašu návštevu!
Výstava sa koná pod záštitou starostky Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto
PhDr. Tatiany Rosovej.
+++++++++++++++++++++++++++++
-21. septembra 2011, 16.30, Stretnutie spojene s prednaskou, VYSTAHOVALECTVO,
kniznica na Kapitulskej ulici, Spolok Slovakov z Juhoslavie.
+++++++++++++++++++++++++++++++++++
- 22.9.2011, 19.00, Prednaskova sala, Venturska 11, Vzdialene a blizke osudy, pribeh
Polska, J.E. Andrzej Krawczyk, Magdalena Vasaryova, Frantisek Ruzicka
+++++++++++++++++++++++++++++++++++
- 28.septembra 2011, 17.00 hod. Saleziani- Mileticova ul. Prof.Dr. Marcela Gburova,
SLOVENSKO 2011
+++++++++++++++++++++++++++++++++++
- 29.9.2011, 19.00, Predenaskova sala, Venturska 11, Ziva veda. Reforma VS a vedy:
sanca na rozvoj alebo dokoncenie likvidacie vedy?Marina Zavacka HU SAV, Emil
Visnovsky, FF UK Bratislava, Mir. Tizik, SU SAV
+++++++++++++++++++++++++++++++++++
- 4.októbra 2011 o 14 hod. Rektoratna zasadačka na Vazovovej 5. ALUMNI Klub STU.
Zablahoţeláme nášmu členovi prof. J. Jaroškovi k 90.narodeninám. Prof. V. Slugeň nám
povie nové informácie o dianí a vývoji v jadrovej energetike po Fukušime.
+++++++++++++++++++++++++++++++++++
Vyhlásenie Vlasteneckej aliancie
č. 4/2011
z 15. septembra 2011
k plánom odstrániť štúrovské súsošie
Ekonomické zaostávanie nie je zďaleka to najhoršie dedičstvo minulého reţimu.
To najškodlivejšie je hlboký rozklad morálky a spoločenskej komunikácie. Ako hlboko
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [10]
sa zakorenila táto nekultúrnosť a kam aţ dospel rozklad základných hodnôt, potrebných
pre pokojné spolunaţívanie v obci, vidno najviac v hlavnom meste Slovenska. Skupina
zbohatlíkov z eštebáckych a nomenklatúrnych vrstiev, ktorá získala obrovské peniaze
obskúrnymi machináciami, ak nechceme vravieť priamo o zlodejstve, spolu so svojimi
paholkami vyuţíva tieto zdroje na voluntaristické projekty, ktoré nemajú nič spoločné ani
s názormi väčšiny, ani s hodnotovým zakotvením slovenskej spoločnosti. Od osadzovania
provokačných a uráţlivých pomníkov uţ prešli aj k priamemu odstraňovaniu slovenských
pamätníkov. Prvým krokom bolo zmrzačenie a vykastrovanie sochy Svätopluka. Ďalším
má byť odstránenie súsošia štúrovcov z centra Bratislavy. Boľševické kádre jednoducho
vymenili triednu nenávisť za nenávisť voči spoluobčanom a tú aktivisticky presadzujú
všetkými moţnými spôsobmi. Tak ako to poznáme z 50. rokov. Ich netolerantnosť na
spôsob sluhovskej čeľade stále hlbšie rozoţiera všetky prirodzené väzby spoločnosti,
zaloţené na úcte k tomu druhému. Neočakávame, ţeby títo ľudia, ktorí nenávidia
kaţdého, kto si nenechal vymyť mozog rovnakým spôsobom ako oni, sa nejako náhle
skultivovali. Preto apelujeme na volených zástupcov obce, aby si nenechali spútať ruky
nijakými peniazmi, ako to bývalo zvykom u ich predchodcov, ale aby pomohli zahatať
toto nenávistné vyčíňanie. Nikto nesmie pomáhať silám, ktoré z takýchto barbarských
spôsobov chcú spraviť normu celospoločenskej komunikácie. Veď ţiadny kultúrny
človek si nedovolí takto poníţiť a uraziť presvedčenie iného človeka. Zároveň
pripomíname, ţe na postihnutie uráţky rasy, národa a presvedčenia tu máme dokonca
zákony.
No nielen volení zástupcovia, my všetci musíme byť na stráţi demokracie
a nesmieme dovoliť, aby takýto svojvoľný primitivizmus tu naďalej zostával zaţratý ako
špina za sluhovskými nechtami a pomáhal bujnieť zaostalým a konfliktným spôsobom,
pochádzajúcim ešte z triedneho boja. Pretoţe akákoľvek nekultúrnosť podrýva základy
dobrého spolunaţívania, o ktoré ide kaţdému občanovi, tak ako aj kaţdému
rozhľadenému politikovi.
Panslovanská únia
Konzervatívne Slovensko
Národný Inštitút Francois Marie Voltaire
Renesancia
Slovenská zelená alternatíva
Naša Európa 2000 – Slovakia
+++++++++++++++++++++++++++++
Reakcia na sochu MT
Text uverejnený v sobotu 11. 9. 2011 v Pravde.
Petra Hanáková, teoretička umenia
Bratislavský kváziokrášľovací spolok si nedá povedať. Napriek tomu, ţe
jeho benefičnú ideu comebacku Márie Terézie na bratislavské nábreţie
odmietla väčšina súdnych ľudí i odborníkov, naďalej nás ňou otravuje. Jej
argumentom či skôr zaklínadlom je väčšinová „vôľa ľudu“. Pre jeho potešenie
stojí uţ pár dní na nábreţí milá malá Mária Terézia. Ide vraj o tretinový
formát budúceho súsošia. Paradoxne je však gýčik pribliţne taký veľký ako
neďaleký Masaryk (ţeby aj ten bol len modelom?) a jeho výtvarná úroveň ešte
horšia.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [11]
Socha je to naozaj ohavná. Jej predlohou zrejme – napriek propagande –
neboli zachované fotografie dynamitovanej sochy, ale obrázok Sissi
z ,,pixle" na kúpeľné oplátky. Pri takomto faceliftingu sa Ján Fadrusz iste
v hrobe obracia. Nielenţe mu (pre politickú korektnosť) scenzurovali
súsošie o dve figúry, to jest o tretinu sochárskej hmoty, ešte ju aj
poriadne „vymydlili“. Princeznička sa nám tak na nábreţí ligoce ako cukrová
bábika na špici svadobnej torty. Lemy panovníckeho plášťa – voľná licencia
kopistky – sa ornamentálne vykrúcajú ako paródia na oslie uši neskorej
gotiky. PR manager spolku Maroš Mačuha nám sľuboval kararský mramor, ale
toto je – bez ohľadu na formát – obyčajná kašírka do súkromnej záhrady.
Šuškanda hovorí, ţe tomuto zbohatlíckemu kapricu sa uţ asi nevyhneme.
Keby mu aspoň zo zadku striekalo šampanské alebo padali ,,mozartkugels"...
+++++++++++++++++++++++++++++
Americké zdravotníctvo
Pozri reláciu SICKO 25. 9. o 20.00 na dvojke
+++++++++++++++++++++++++++++
Ďakujem za zaslanie (Spomienky na tvorbu slovenskej ústavy – od JUDr. Milana
Janičina).
Myslím si, ţe je to dosť objektívny a vierohodný materiál. Moţno v malých detailoch by
sa to dalo opraviť-doplniť resp., aby to nebolo aţ príliš také osobné privlastňujúce
(Janičina; hoci mu právom patrí uznanie aj od mojej maličkosti...). Na niektorých
spomenutých verejných akciách som sa zúčastnil chvalabohu aj ja. Okrem toho v danom
čase tlak, podpora i zdravé burcujúce národné myšlienky prichádzali aj z niţších
poschodí od nás obyčajnejších ľudí – pešiakov v teréne, resp. členov iných národných
zoskupení (H-SĽS, HzNS, HzOS, MS...ostatní mnohí nespomenutí nech mi odpustia ).
Takţe nebola to zďaleka len tá spomínaná elita. Niektorí z nej sa totiţ časom aj inak
protinárodne „vyfarbili“. Jednoducho nechceli z praobyčajne obvyklých
konjunkturálnych dôvodov zmeškať príleţitosť (týka sa to bez rozdielu aj akoţe
hlavných protagonistov - predstaviteľov HZDS, SDĽ i SNS).
S.
+++++++++++++++++++++++++++++
dovoľujeme si Vás upozorniť na nasledujúci článok na zborovni.sk:
Planéta vedomostí alebo Planéta NEHORÁZNOSTI?! -šokujúce video zo stretnutia
Martina Mojţiša s ministrom školstva SR Eugenom Jurzycom.
http://www.zborovna.sk/novinky/blog.php?action=show&id=226
Prajem Vám príjemný deň.
Ing.Slavomír Rybár
Komensky, s.r.o.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [12]
Šokujúce video zo stretnutia Martina Mojţiša s ministrom školstva SR Eugenom
Jurzycom, na ktorom p.Mojţiš vysvetľuje ministrovi čo je Planéta vedomostí vlastne zač.
http://www.tyzden.sk/reportaze-tyzdna/planetavedomosti.html
Urobte si vlastný názor. A tu nájdete ešte jeden článok Martina Mojţiša k tejto téme:
http://www.tyzden.sk/casopis/2011/38/planeta-nehoraznosti.html
Pointa je v tom, ze program za 75 € predavaju ministerstvu skolstva za 10 milionov!!!!!
+++++++++++++++++++++++++++++
je zo SaSu. Dobre hovoril a dobre mu sekundoval aj moderátor Bielik na rozdiel od toho
Bruncka brunckovatého. Dúfam, ţe to nestiahnu.
http://www.ta3.com/sk/relacie/5_tema-dna/12547_euroval-kamenom-urazu
+++++++++++++++++++++++++++++
Nejšťastnější povolání na světě: duchovní
18. září 2011 14:55
NEW YORK - Přemýšleli jste někdy o tom, jaké je nejšťastnější povolání na světě, tedy
takové, které dává člověku největší míru spokojenosti a pocitu naplnění z vlastní práce?
Na tuto otázku se pokusil odpovědět průzkum Národní organizace pro výzkum Chicagské
univerzity.
Výsledky výzkumju zveřejnil časopis Forbes a rovnou je porovnal s předchozím
průzkumem, který se zaměřil na nejvíce nenáviděná povolání.
První skupině dominují profese tvůrčí nebo ty, které pomáhají lidem.
DESET NEJŠŤASTNĚJŠÍCH POVOLÁNÍ
1. Duchovní: Ti nejméně spoutaní světskými marnostmi uvádějí, ţe jsou nejspokojenější
ze všech.
2. Hasiči: 80 procent hasičů je "velmi spokojeno" se svou prací, která zahrnuje pomáhání
lidem,
3. Fyzioterapeuti: Sociální interakce a pomáhání lidem patrně z této práce činí jednu z
nejšťastnějších.
4. Autoři: Pro většinu autorů je honorář směšně malý nebo nulový, ale volnost psát to, co
nosí ve vlastní mysli, zjevně vede ke štěstí.
5. Speciální pedagogové: Pokud vám nezáleţí na penězích, pak stát se učitelem ve
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [13]
speciálním školství můţe být šťastnou profesí.
6. Učitelé: Ve valné většině uvádějí, ţe jsou ve své práci spokojení navzdory problémům
s financemi a stavem učeben. Tato profese nadále přitahuje mladé idealisty, byť 50
procent nových učitelů v USA svoje povolání opouští v prvních pěti letech.
7. Umělci: Sochaři a malíři hlásí vysoký stupeň uspokojení navzdory velkým
problémům, jak se tímto povoláním uţivit.
8. Psychologové: Moţná nejsou vţdycky schopní vyřešit problémy druhých lidí, ale ty
svoje, zdá se, vyřešili.
9. Finanční poradci a prodejci finančních produktů: 65 procent z nich hlásí spokojenost s
vlastní prací. Coţ by také měli, protoţe platy za ni jsou velmi slušné a samotné povolání
se obvykle provozuje v příjemném kancelářském prostředí.
10. Obsluha strojů: Manipulace s velkými hračkami, jako jsou buldozery, nakládače,
jeřáby, bagry, čerpadly či kompresory, můţe být zábava.
Ve druhé skupině profesí, které jejich vykonavatelé nejvíce nenávidí, nejsou - jak by se
dalo očekávat - uklízečky nebo obsluha toalet, ale převáţně vysoce společensky
postavená a štědře placená povolání. V nich obvykle nejvíc vadí sešněrovaná hierarchie a
malý prostor pro rozvoj.
DESET NEJNENÁVIDĚNĚJŠÍCH POVOLÁNÍ
1. Ředitel IT: Jako hlavní důvod nespokojenosti uvádějí "protěţování, bratříčkování a
nedostatek respektu k zaměstnancům".
2. Ředitel prodeje a marketingu: Nejčastěji si stýskají na "nedostatek vedení shora a
nulový prostor pro růst".
3. Produktový manažer: Největším problémem pro ně je omezený kariérní růst a nudná
práce.
4. Vyšší webový vývojář: Vysoký stupeň nespokojenosti plyne z neschopnosti
zaměstnanců srozumitelně komunikovat a chápat technologii.
5. Technický odborník: Navzdory veškeré odbornosti a zkušenostem je s nimi prý
zacházeno s citelně nízkým respektem a jejich závěry nebere vyšší vedení váţně.
6. Elektroničtí technici: Tady je seznam stesků hodně dlouhý a sahá od příliš malé
kontroly nad výsledkem, přes ţádné opravdové moţnosti pro růst aţ po všeobecnou
nenávist mezi kolegy.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [14]
7. Právní koncipient: Tato profese patří mezi nejţádanější v právním světě; přesto
koncipienti hlásí vysoký stupeň nespokojenosti kvůli dlouhé, úmorné pracovní době i
skutečnosti, ţe jsou koncipienti často vydáni na pospas rozmarům vrtošivých výše
postavených osobností.
8. Analytik technické podpory: Tito lidé pomáhají jiným s problémy jejich počítačů. To
obvykle vyţaduje klidnou komunikaci s panikařícím zákazníkem, často nejrve po
telefonu, a pak osobní návštěvu jen proto, aby na místě zjistili, ţe dotyčný prostě
nezapnul tiskárnu. A to vše v podstatě kdykoli včetně víkendů či dovolených.
9. Operátoři počítačem naprogramovaných strojů: Pro ty, kdo si pod tím nedokáţou nic
představit - to jsou ti, kdo mačkají knoflíky, díky nimţ hladce běţí bez dalšího přispění
lidské ruky třeba soustruh nebo mlýn.
Ovšem krom onoho mačkání knoflíků a údrţby stroje nedělají nic moc jiného, a protoţe
je to úzce specializovaná práce, ţádný prostor pro pokrok či rozvoj tu není.
10. Marketingový manažer: Jako hlavní důvod nespokojenosti obvykle uvádějí
nedostatek vedení.
ČTK
+++++++++++++++++++++++++++++
Kaţdý rok si Zdruţenia slovenskej inteligencie KORENE, Slovakia plus a Slobodná rada
slovenského národa – obnovená SNR uctievajú pamiatku svojich predchodcov – členov
generácii národne uvedomelej slovenskej inteligencie - a výročia významných udalostí
slovenských dejín. Tohtoročná slávnosť pri príleţitosti 163. výročia vzniku SNR 1848
a Slovenského povstania 1848-49 – keď bola prvý raz v našich dejinách vyhlásená
nezávislosť slovenského národa – sa uţ tradične uskutočnila v priestoroch Múzea SNR na
Myjave. Po hlavnom prejave predsedu Obnovenej SNR akad. mal. Viliama Hornáčka
„Morálne autority slovenských dejín“ a po pietnej spomienke na tých, ktorí obetovali
svoj ţivot za slobodu a rovnoprávnosť slovenského národa bol – za účasti členov
Zdruţení, zástupcov mladej slovenskej inteligencie a hostí... prečítaný záverečný
dokument „Čas morálnych autorít!“, ktorý bol účastníkmi slávnosti jednomyseľne
prijatý. Prítomná bola aj miestna Myjavská televízia, ktorá urobila rozhovor s predsedom
Obnovenej SNR akad. mal. Viliamom Hornáčkom a zároveň záznam zo slávnosti. Po
prednesení básní, zaspievaní národných piesní a poloţení kvetov k Pamätníku SNR, boli
odovzdané výročné dokumenty činnosti Obnovenej SNR do archívu Múzea SNR a do
Pamätnej knihy bol vykonaný slávnostný zápis s odtlačkom jedinej zachovanej pôvodnej
pečate „Slovenská národnia rada 1848“. Po prehliadke Múzea SNR sa účastníci odobrali
na Bradlo, aby si na mohyle generála Dr. M. R. Štefánika uctili pamiatku tejto kľúčovej
osobnosti slovenských, aj širších európskych dejín.
+++++++++++++++++++++++++++++
Čas morálnych autorít!
(Vyhlásenie a výzva obnovenej SNR)
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [15]
Historická skúsenosť slovenského národa aj celého ľudstva jednoznačne
potvrdzuje, ţe z kríz – čo ako hlbokých a rozsiahlych – dokázali kaţdú postihnutú
spoločnosť úspešne vyviesť iba morálne autority, ktoré mali na to aj odborné znalosti, aj
charakterové predpoklady a dokázali nadradiť celospoločenský záujem nad svoj osobný
prospech.
Pre súčasný svet, ktorý sa nachádza v globálne kríze je však charakteristické, ţe
vyzdvihuje, ba vnucuje trend „celebrity nad autority!“ Pritom aj náš národ, aj ľudstvo
určite disponujú skutočnými autoritami. Mocenské štruktúry ich však nerešpektujú
a nepropagujú ich ani majitelia mienkotvorných médií. Oprávnene moţno predpokladať,
ţe ide o premyslený a plánovaný postup tých, ktorí chcú národy a ľudstvo zbaviť
prirodzených vodcov, aby ich mohli ľahšie ovládnuť.
Ignorovanie osvedčených osobností či zaznávanie overených hodnôt – medzi
ktoré patrí aj rodina či kultúra – uţ spôsobilo stratu veľkej časti prirodzenej ľudskej
motivácie vytvárať si dlhodobé perspektívy ţivota a tvoriť trvalé – nadčasové diela.
Izolovanie morálnych autorít od vplyvu na spoločnosť spôsobilo tieţ neobyčajnú
demoralizáciu ľudstva uţ aj v základných prístupoch a vzťahu k ţivotu. Mnohé
nasvedčuje tomu, ţe ide o cielenú kampaň proti ľudstvu s cieľom zbaviť ho nielen
národnej, ale aj ľudskej identity. Za propagáciou násilia a „pahodnôt“ - namiesto
overených hodnôt kultúrneho dedičstva ľudstva -nemoţno nevidieť snahu o akúsi
„eutanáziu ľudského svedomia“ a degradáciu človeka na úroveň jeho biologickej
podstaty, čo treba odsúdiť ako „zločin proti ľudskosti“!
Jednou z hlavných príčin tohto stavu neúcty k skutočným hodnotám
a osobnostiam je – v súčasnosti vo svete dominantná – ideológia konzumizmu ako základ
úpadkového ţivotného štýlu, ktorý priviedol k zániku zatiaľ kaţdú civilizáciu.
Celosvetová kríza a jej sústavné prehlbovanie sa nás utvrdzuje v obavách, ţe
aj tá súčasná – tak ako všetky krízy takéhoto rozsahu – vyústi do globálneho
vojnového konfliktu!
Aj súčasná bezohľadná ekonomická vojna silných voči slabým a drancovanie
svetových zdrojov s ničivým dopadom uţ aj na atmosféru, pôdu a vodu... spôsobujúca
degradáciu a likvidáciu celých ekosystémov od ktorých bezprostredne závisí ţivot na
našej planéte, jasne ukazuje, ţe jej následky preţijú iba tí najbohatší a najodolnejší.
Rapídne sa zhoršujú aj vzťahy medzi ľuďmi a ich spoločenstvami, keď jedni sú
nedotknuteľní, kým iní sú povaţovaní za menejcenných a ideologickými či mocenskými
tlakmi sú proti svojej vôli nútení slúţiť bohatým.
Eskalovanie napätia a polarizáciu sveta zvyšuje aj pouţívanie tzv. dvojakého
metra, keď jedni môţu takmer všetko, kým ich oponenti sú spravidla označovaní ako
„darebácke štáty“.
V zápase o moc sa nezvyknú pouţívať ani humánne, ani kultúrne prostriedky.
Moţno teda oprávnene predpokladať, ţe v boji o nadvládu nad celým svetom nebudú
platiť ţiadne civilizované zásady, zvyklosti a pravidlá ani medzinárodné právo, ktoré uţ
v súčasnosti takmer výhradne slúţi iba tým, ktorí si to dokáţu mocensky vynútiť.
Dôkazom je napríklad agresia proti Juhoslávii, Iraku či Lýbii. Vo všetkých
prípadoch očividne ide o obsadzovanie strategických území pre rozmiestnenie
vojenských základní agresora či zabezpečovanie ropy na presúvanie jeho armád, čo je
neklamným príznakom príprav na vojnu globálnych rozmerov.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [16]
Stupňovanie krízy však svedčí aj o tom, ţe tí, ktorí ju spôsobili a riadia jej
priebeh, ju nemienia skončiť dovtedy, kým nesplní účel, ktorý jej určili. Dokonca sa zdá,
ţe aj bankroty jednotlivých štátov či dokonca „globálny kolaps“ vyhovuje ich záujmom,
lebo – oni sú na krízu pripravení. A určite na nej zarobia toľko, aby ich to posunulo
bliţšie k ich cieľu.
Krízou sú postihnuté aj medzinárodné inštitúcie, ktoré stratili dôveru a niektoré aj
vplyv, lebo nekonajú na prospech ľudstva ani podľa zásad spravodlivosti
a rovnoprávnosti, ale iba v záujme profitu úzkej vrstvy prominentov.
Preto treba neodkladne obnoviť pôvodnú autoritu OSN, ktorá jediná by mala mať
právo – po spoločnej dohode jej členov – zasahovať do svetového vývoja aj mocenských
sporov, ktoré by sa mali riešiť zásadne rokovaním a nie vojnami. Pri súčasnom stave
zásob zbraní je konfrontačný spôsob riešenia vzájomných sporov vojnami – pre ľudstvo
aj ţivot na našej planéte – samovraţedný!
Treba si tieţ s plnou váţnosťou uvedomiť, ţe keď je ohrozený svetový mier, tak
sú najviac ohrození najmä tí najslabší a najmenej pripravení čeliť vojne, medzi ktorých
patríme aj my a náš štát.
Súčasný vývoj v Slovenskej republike sa neuberá správnym smerom, lebo mladý
štát a tvoriaci sa politický národ nesmie byť brzdený reštriktívnou ekonomikou, ale
naopak, má byť sústavne oţivovaný rozvojovými impulzami, ako si to vyţaduje kaţdý
mladý organizmus.
Je nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na motiváciu mladej slovenskej
generácie – najmä inteligencie - a vytvárať tak „intelektuálnu bezpečnosť“ nášho štátu
ako základ prosperity a perspektívnej budúcnosti celej našej spoločnosti. S dôrazom
predovšetkým na kvalitu našej populácie. Odborné elity sú pre tento zámer povinné
vypracovať a -spoločne s predstaviteľmi nášho štátu - čo najskôr aj realizovať „Národný
program rozvoja tvorivého potenciálu SR“.
Tento ambiciózny plán je úlohou nielen pre Vládu SR, ale aj pre SAV, MS
a ďalšie intelektuálne centrá a všetkých občanov nášho štátu. K tomuto projektu sa
hlásime aj my s presvedčením, ţe sa nám konečne podarí spojiť odborné a morálne
autority pri riešení problémov na prospech celej našej spoločnosti.
Opäť vyzývame Maticu slovenskú, aby prevzala iniciatívu, postavila sa na čelo
národných síl a neodkladne zvolala celoslovenskú poradu s cieľom spoločne vytýčiť
aktuálne naliehavé aj dlhodobé strategické priority pre slovenskú spoločnosť a pomôcť ju
vyviesť z krízy v ktorej sa nachádza.
Pri zvolaní národných síl trváme iba na jednej – podľa nás zásadnej – podmienke,
aby išlo výhradne o neskompromitované osobnosti a skutočné odborné a morálne
autority, ktoré to svojou prácou pre slovenský národ a príkladom vlastného ţivota
jednoznačne preukázali.
Aj vývoj vo svete dokazuje, ţe ľudstvu čím ďalej viac chýba „celosvetové fórum
morálnych autorít“, ktoré by malo vytýčiť novú motiváciu a nájsť ďalšie pozitívne
trendy rozvoja ľudstva.
Vyzývane vedcov, umelcov, verejných činiteľov a všetky významné a vplyvné
osobnosti, aby oslovili svojich kolegov a priateľov v zahraničí a spoločne iniciovali
vytvorenie kolektívnej morálnej autority, ktorá by - ako „svedomie ľudstva“ - váhou
svojich stanovísk a verejnými aktivitami pomohla zastaviť súčasnú globálnu krízu,
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [17]
zvrátiť ničivé trendy a usmerniť vývoj ľudstva pozitívnym smerom v duchu partnerskej
mierovej spolupráce.
Kaţdá skúsenosť má svoju cenu. Aj skúsenosť z krízy. Najvyššiu cenu má však
vtedy, ak sa zo skúsenosti dokáţeme aj poučiť a rásť k vyššej kvalite. Práve čas krízy je
časom najťaţších skúšok – najmä pre morálne autority. Je však zároveň aj výzvou, aby
dokázali svoju nenahraditeľnosť a prospešnosť v ţivote ľudských spoločenstiev, ktoré
potrebujú nájsť pre svoj ďalší úspešný a ľudsky dôstojný ţivot aj - úspešné a ľudsky
dôstojné východisko. A to dokáţu nájsť iba morálne autority!
Myjava, 18. september 2011
+++++++++++++++++++++++++++++
Morálne autority slovenských dejín
Výnimočnosť a nenahraditeľnosť osobností, ktoré sú morálnymi autoritami
spočíva v tom, ţe ide o prirodzené autority, ktoré nemoţno vytvoriť ani z titulu funkcie,
ani prostredníctvom peňazí, ani násilím. Prirodzené autority sú nimi preto, ţe sa o to
samy zaslúţili. Rozhodne nie preto, ţe sa narodili napríklad v kráľovskej rodine. Veď
dôkazov o tom, ţe ani dediční cisári nebývali vţdy autoritami – a ak, tak iba umelými - je
viac ako dosť. Tí si svoju autoritu často museli vynucovať aj krutými represiami či
dokonca vojnami...
Prirodzenou, teda skutočnou autoritou môţu byť iba silné, vykryštalizované
osobnosti, s vlastným originálnym postojom k ţivotu a svetu, ktoré dlhodobo svojimi
skutkami dokazujú, ţe ich konanie je totoţné s ich slovami. Pričom vţdy musí ísť
o konanie – nie na ich osobný, ale na celospoločenský – prospech. Ţiaden dvojtvárny
„vodu káţuci, víno pijúci“ farizej sa prirodzenou - navyše morálnou autoritou – nikdy
nestal. Treba vedieť, ţe stať sa morálnou autoritou sa často nepodarilo ani tým, ktorým to
vyplývalo priamo z ich funkcie – napríklad aj mnohým pápeţom.
Ani – čo ako zručné – „šermovanie“ so slovami či pojmami, ktorým získavajú
často masovú popularitu rôzni demagógovia, najmä politici, automaticky neznamená
status prirodzenej morálnej autority. Je to preto, ţe aj ta najprimitívnejšia masa ľudí
veľmi rýchlo podrobí adepta tej najnepríjemnejšej, ale neomylnej skúške: či koná tak ako
hovorí. A zrazu je po bubline! Ani najkrajší lesk jej povrchu ju nezachráni... Podstatou je
obsah. A keď je ním prázdno, tak – celkom prirodzene – nemôţe obstáť!
Morálnou autoritou môţe byť iba osobnosť, ktorá nielen dodrţiava, ale svojimi
skutkami aj propaguje a reprezentuje všeobecne uznávané morálne hodnoty a najmä
príkladné medziľudské vzťahy. Takýto všeobecne rešpektovaný idol musí byť tieţ veľkorysý. Trochári a minimalisti v takejto kategórii excelentnosti nemajú čo hľadať.
Morálna autorita sa musí dokázať v kaţdej situácii - aj bezvýhradne obetovať pre
tie idey, ktoré hlása a reprezentovať ich svojim správaním sa a celým svojim ţivotom.
Vynucovanie si autority ako prisvojovanie si niečoho, čo v skutočnosti človek nemá rozozná aj malé dieťa. To vlastne ešte skôr ako dospelí. Dôkazom je známy príbeh,
v ktorom práve dieťa odhalí podvod a verejne povie - „kráľ je nahý!“ Preto je
mimoriadne ťaţké povolanie učiteľa detského kolektívu, ktorému – ak chce uspieť –
nedajú deti inú šancu ako byť pre ne prirodzenou – a prirodzene, ţe aj morálnou –
autoritou. Jeho povolanie sa mu musí stať poslaním. Len vtedy vtlačí tú pravú pozitívnu
výchovnú pečať do svojich ţiakov a len vtedy ho budú „jeho ţiaci“ – v dobrom spomínať
ako „svojho učiteľa“.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [18]
Je tragickým omylom kaţdej spoločnosti, ak práve také kľúčové a rozhodujúce
poslanie - akým je výchova vzdelávanie mladej generácie - je takmer „vyárendované“
pre tých, ktorí sa na iné vysoké školy nedostanú. Na to ťaţko aţ osudovo dopláca kaţdá
spoločnosť, ktorá sa cestou tohto tragického omylu vydáva. Pretoţe – práve „prirodzené
morálne autority“ – sú tými najpovolanejšími učiteľmi, ktorí vychovávajú spoločenstvo
tým najúčinnejším spôsobom – vlastným príkladom.
Čím sú pre nás – ich pokračovateľov, ale aj pre celý slovenský národ - tvorcovia
1. SNR 1848 prirodzenými morálnymi autoritami?
Hodnovernejšia pečať dokazujúca jednotu slov a skutkov – ako je odhodlanie
a ochota obetovať svoj ţivot za hlásané ideály – hodnovernejšia pečať neexistuje! Práve
tam – na rozhraní bytia a nebytia – osud skúša charakter osobnosti tým
najnemilosrdnejším spôsobom, aby neomylne zistil či je osobnosť skutočne hodná zápisu
do dejín ako „prirodzená morálna autorita“.
Byť smelým na čele miliónovej, dobre vyzbrojenej a vycvičenej armády – to
dokáţe kadekto. Byť však odváţnym na čele pomerne malej, zle vyzbrojenej a
nevycvičenej dobrovoľníckej skupiny - a napriek tomu dokázať vlastným príkladom
odvahy a odhodlania nadchnúť a presvedčiť svojich spolubojovníkov o nevyhnutnosti
poloţiť hoci aj svoje ţivoty za vytýčené ideály – v našom prípade za slobodu
a rovnoprávnosť slovenského národa - to dokáţu iba tie najväčšie morálne autority.
Predovšetkým však, samy musia úprimne a hlboko veriť v to, o čom presviedčajú iných.
A musia veriť a byť presvedčení aj o tom, ţe ich konanie má zmysel a je pre ich národ
nevyhnutné, lebo výzva doby prikazuje, ţe - ako to chápal, napísal a podľa toho aj konal
jeden z vodcov Slovenského povstania Ľudovít Štúr – národu treba dať dej! Dať mu dej
v príhodnej historickej chvíli a zapojiť ho tým – ako rovnocenný národ - do vtedajšieho
prúdu európskeho vývoja, ktorý sa v meruôsmych rokoch prejavoval v národnoemancipačnými revolúciami po celej Európe.
Naši predchodcovia obstáli nielen pred ideálmi, ktoré hlásali, pred svojim
svedomím, ale aj pred vlastným národom a aj pred svetom. A obstáli ako tí, ktorých slová
sú totoţné s ich skutkami – čiţe obstáli ako morálne autority, ako vzory hodné
nasledovania...
Určite platí, ţe kaţdá skúsenosť je dobrá. Uţitočná je však iba tá skúsenosť,
z ktorej sa dokáţeme poučiť. Poučme sa teda – najmä od prirodzených morálnych autorít,
ktorými boli a sú aj naši veľkí predchodcovia - a konajme v zmysle ich odkazu
v ţivotnom záujme svojho národa a v súlade so slovami našej Devínskej prísahy.
V tomto príklade „jednoty slov a skutkov“ je pre kaţdú spoločnosť úloha
prirodzenej morálnej – či uţ osobnej alebo kolektívnej autority – nezastupiteľná!
Myjava, 18. septembra 2011
Akad. mal. ViliamHornáček
+++++++++++++++++++++++++++++
DAROVACIA LISTINA
My, predstavitelia Slobodnej rady slovenského národa – obnovenej SNR, ako
kaţdý rok od svojho vzniku, aj tohto roku darujeme výročné dokumenty našej
činnosti od 19. 9. 2010 do 18. 9. 2011 Múzeu SNR na Myjave. Ide o nasledovné
dokumenty:
Fotografia účastníkov slávnosti k 162. výročiu prvej SNR 1848 – Myjava, 19.
9. 2010, Múzeum SNR;
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [19]
Fotografia zo vzdania pocty generálovi Dr. M. R. Štefánikovi, 19. 9. 2010,
Bradlo;
Správa pre média o uskutočnení slávnosti na počesť 162. výročia SNR;
Naši veľkí predchodcovia – naše veľké vzory a Spolupráca nás zjednotí! článok v Slovenských národných novinách č. 45 z 9.11.2010 (V. Hornáček
a Obnovená SNR);
Morálne autority slovenských dejín – článok v novinách Kopaničiar expres
30.11.2010 (Dr. Danica Jakubcová);
Štátna idea Slovenskej republiky - pozvánka na 19. plenárnu konferenciu
Zdruţení slovenskej inteligencie, Bratislava, 8.12.2010;
Štátna idea Slovenskej republiky – plagát na 19. plenárnu konferenciu
Zdruţení slovenskej inteligencie, 8.12.2010;
Štátna idea Slovenskej republiky – fotografia predsedníctva na 19. plenárnej
konferencii Zdruţení slovenskej inteligencie, 8.12.2010;
Štátna idea Slovenskej republiky – hlavný prejav predsedu Zdruţení slovenskej
inteligencie akad. mal. Viliama Hornáčka;
Štátna idea Slovenskej republiky – Memorandum účastníkov 19. plenárnej
konferencie Zdruţení slovenskej inteligencie, 8.12.2010;
Váţení predstavitelia EÚ! – list účastníkov 19. plenárnej konferencie Zdruţení
slovenskej inteligencie predstaviteľom EÚ, 8.12.2010;
Messieurs les représentants de l’Union européenne! francúzsky preklad listu
účastníkov 19. plenárnej konferencie Zdruţení slovenskej inteligencie
predstaviteľom EÚ, 8.12.2010;
Správa pre média o konaní 19. plenárnej konferencie Zdruţení slovenskej
inteligencie, 8.12.2010;
Dáva národu najlepšie zo seba... (Viliamovi Hornáčkovi k šesťdesiatke) –
článok v SNN č. 50/2010 zo 14.12.2010 (Ladislav Ťaţký);
Dvojjednotková novoročenka (na rok 2011) – 31.12.2010 (Viliam Hornáček);
Naša cesta – hodnotenie práce a vytýčenie nových perspektív činnosti Zdruţení
slovenskej inteligencie, 6. 1. 2011 (Viliam Hornáček);
Váţený majster Ťaţký, milý a vzácny môj priateľ Lacko... – ďakovný list
majstrovi L. Ťaţkému, 18.1.2011 (Viliam Hornáček);
Nenahraditeľná strata – smútočný oznam pre média o úmrtí majstra Ladislava
Ťaţkého 20.1.2011(Viliam Hornáček);
V nádeji (priateľovi Lackovi Ťaţkému) – spomienková báseň, 20.1.2011
(Viliam Hornáček);
Takí sme... – báseň ako apel na naše národné svedomie, 21. 1. 2011 (Viliam
Hornáček);
Fotografie z pohrebu majstra L. Ťaţkého v Klíţskom Hradišti, 22. 1.2011;
Za majstrom Ladislavom Ťaţkým... – smútočná rozlúčková reč nad hrobom
majstra Ladislava Ťaţkého, čestného predsedu Obnovenej SNR, 22. 1.2011
(Viliam Hornáček);
Tam, kde sa otáčajú muchy... – článok o potrebe vytvorenia nového Národného
cintorína pre významné osobnosti novodobých slovenských dejín, 31.1.2011
(Viliam Hornáček);
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [20]
Slovenčina – najvýznamnejšia hodnota nášho národa – Výzva na zjednotenie
národných síl, 23.2.2011 (Viliam Hornáček);
Váţení priatelia, slovenskí vlastenci – patrioti! Otvorený list predstaviteľom
národných síl, 25. 2.2011 (Viliam Hornáček);
Stop revizionizmu v demokratickej Európe! – článok vyjadrujúci protest proti
inštalovaniu pomníka čelného predstaviteľa maďarského revizionizmu
a nacionalizmu Jánoša Esterházyho v Košiciach, 6.3.2011 (Viliam Hornáček);
Výzva – Spoločne pri určovaní a riešení slovenských priorít. List novému
vedeniu Matice slovenskej, aby neodkladne zvolala celoslovenskú poradu
národných síl. 2.3.2011 (Viliam Hornáček);
Ing. Ivan Kopečný *16.4.1938 – †10.3.2011 – smútočné oznámenie o úmrtí
prísaţného člena Obnovenej SNR. 10.3.2011;
Za PhDr. Jánom Mitošinkom – smútočné oznámenie o úmrtí prísaţného člena
Obnovenej SNR. 22.3. 2011;
ThDr. Anton Hlinka – smútočné oznámenie o úmrtí člena našich Zdruţení,
25.3.2011;
Pozvánka na slávnostnú Devínsku prísahu, Devín, 11.4.2011;
Fotografia čela sprievodu na miesto Devínskej prísahy, Devín, 1.5.2011;
Fotografia účastníkov sprievodu na prísaţisko v areáli hradu Devín, Devín
1.5.2011;
Fotografia účastníkov slávnosti pri príleţitosti 7. výročia obnovenia SNR, ako
vzdávajú úctu svojim predchodcom pred pamätnou tabuľou Ľudovíta Štúra na
hrade Devín, Devín 1.5.2011;
Sila odkazu – Devín 2011. Hlavný prejav predsedu Obnovenej SNR, Devín,
Devín 1.5.2011 (Viliam Hornáček);
Bráňme si našu slobodu! - Prvomájové memorandum SNR. Záverečná výzva
občanom a predstaviteľom SR, cirkvám a MS. Devín, 1.5.2011;
Ôsma Devínska prísaha – 1. máj 2011. Správa pre tlač o uskutočnení slávnosti
a prísahy na Devíne, 1.5.2011 (Viliam Hornáček);
Stanovisko – vyjadrenie sa našich zdruţení k súčasnej situácii národných síl
v našej spoločnosti. 11.5.211;
Cesta k slovenskej zvrchovanosti – článok o podiele našich Zdruţení slovenskej
inteligencie v zápase o zvrchovanosť Slovenska. 24.6.2011 (Viliam Hornáček);
Rodný list po tisíc rokoch – člnok v SNN č. 28-29/2011 (J. Smolec
a V.Hornáček);
Slovenské národné noviny či SNN? – polemický článok o názve Štúrovych
novín, ktoré vydáva MS, 25.6.2011 (Viliam Hornáček);
„Kým duch v národe, národ ţije“ – plagát k 4. ročníku kulúrno-spoločenského
podujatia, Slovenská Ľupča, 2.7.2011;
Nenahraditeľní – článok na tému významných osobností slovenského národného
ţivota, 29. 7. 2011 (Viliam Hornáček);
Za profesorom Petrom Danišovičom – článok pre časopis Kultúra pri
príleţitosti úmrtia nášho najvýznamnejšieho vodohospodára 20. storočia. (Viliam
Hornáček);
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [21]
Quo vadis štátna reprezentácia SR? – kritický článok o našej neschopnosti
reprezentovať sa ako starobylý kultúrny národ, 4.8.2011(Viliam Hornáček);
Ţeby - nová krv? – článok pranierujúci karieristov a konjunkturalistov
kompromitujúcich národné sily. 22.8.2011 (Viliam Hornáček);
Štátnosť a suverenita vo vzťahu k Ústave SR – hlavný prejav na 19. výročí
prijatia Ústavy 2. SR, Devín, 1. 9.2011 (Viliam Hornáček);
Fotografia pri spievaní štátnej hymny na slávnosti k 19. výročiu prijatia
Ústavy SR, Devín,
1. 9.2011;
Fotografia po zapálení vatry na slávnosti k 19. výročiu prijatia Ústavy SR,
Devín,
1. 9.2011;
Výzva doby – príleţitostná báseň, Devín, k 19. výročiu prijatia Ústavy SR,
Devín,
1. 9.2011(Viliam Hornáček);
Slovenská inteligencia na Devíne – správa pre média o uskutočnení slávnosti
k 19. výročiu prijatia Ústavy SR, Devín, 1. 9.2011;
Pozvánka na Myjavu, 7.9.2011;
List primátorovi mesta Myjava;
Kľúčová osobnosť našej doby (Júliusovi Binderovi k osemdesiatke) - článok do
časopisu Kultúra venovaný čestnému predsedovi Obnovenej SNR (Viliam
Hornáček);
Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE – „Na čele zápasov v sluţbe
národu a vlasti“ – chronologický zoznam hlavných činností SSI KORENE,
SKSI Slovakia plus a Slobodnej rady slovenského národa – obnovenej SNR od
30. 3. 1990 – 18. 9. 2011.
Bratislava – Myjava, 18. 9. 2011
+++++++++++++++++++++++++++++
Marián Burík , štvrť Sihoť č. 181/9, 019 01 ILAVA
Váţená redakcia,
milí a vzácni priatelia .
Od skončenia Celoslovenského snemu uplynulo čosi viac ako dvadsať štyri
hodín a ja sadám k počítaču, aby som napísal to – čo o tomto sneme. Ako člen, ako občan
nášho štátu.
Uţ počas cesty v autobuse sa vravelo o tomto sneme, ţe bude dôleţitý a napínavý.
Najviac rezonovalo to, kto navrhol nomináciu pána Rudolfa CHMELA do funkcie člena
„ ČESTNÉHO PREDSEDNÍCTVA „, v spojitosti osláv Vyhlásenia ROKA MATICE
SLOVENSKEJ. V autobuse nás bolo asi tridsať a všetci jednomyseľne sme sa zhodli, ţe
to bol iba omyl ! Našu debatu sme skončili tým, ţe počas rokovania Celoslovenského
snemu a schvaľovania sa o tom sami presvedčíme.
Po príchode do budovy kde sa tento snemu konal nás prekvapilo mnoţstvo delegátov, a,
dovolím si tvrdiť, ţe nás bolo zo všetkých konaní podujatí – najviac .
A prekvapil ma pohľad na delegátov snemu. Toľko mladých ľudí – matičiarok
a matičiarov ešte na ţiadnom sneme ani Valnom zhromaţdení nebolo !!!
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [22]
Medzi hosťami sme zazreli milé tváre významných osobností kultúrneho
a spoločenského ţivota, ako aj politického, napríklad, podpredseda slovenského snemu,
pán Róbert FICO. Auditórium ho dlhotrvajúcim potleskom aj srdečne privítalo.
S radosťou aj konštatujem, ţe slávnostná časť – jej kultúrna časť, musela splniť aj tie
najnáročnejšie kritéria ! Myslím si, ţe táto časť aj uvoľnila atmosféru na jej pokračovanie
v pracovnej časti.
Svojho času som odpísal istú myšlienku. Ţe sú ľudia, ktorí hľadajú pravdu a sú ľudia,
ktorí chcú mať pravdu. Píšem to preto, ţe mnohí delegáti silou – mocou sa chceli
prezentovať, ţe „majú pravdu“. Často ich argumenty vyznievali tak, ţe pri aplikácii
svojich argumentov nevedeli pokračovať. Napríklad, pri schvaľovaní znenia STANOV.
STANOVY kaţdej organizácie, kaţdého spolku a kaţdého zdruţenia zohrávajú
najvýznamnejšiu časť.
Nie je moţné ich podceňovať či svojvoľne si ich vysvetľovať. Obdivujem pevné nervy
pána predsedu Mariána TKÁČA, ţe svoje nervy udrţal na uzde, čo by v takej pracovnej
atmosfére asi málokto udrţal.
Ale, aby som nepísal iba samé samochvály o tomto sneme. V pracovnej časti za závaţný
nedostatok hneď v úvode tohto rokovania bolo, ţe sa nedalo hlasovať o tom, ako bude
prebiehať hlasovanie o jednotlivých bodoch – či len zo zdvihnutím hlasovacieho lístka,
alebo písomne. V jednom hlasovaní sa to dokonca prejavilo tým, ţe tých „proti“ a tých
„za“ by bolo viac, ako bolo prítomných v sále. V časti voľby členov do „ Čestného
predsedníctva „ sa voľba jednotlivých nominantov presunula na Predsedníctvo a Výbor
Matici slovenskej, čo osobne povaţujem za chybu. Delegáti mali právo hlasovať
o jednotlivých nominácií.
Tie prekáračky o slová či o dodaných písomných námietok by boli zbytočné, ak by
jednotliví navrhovatelia tesne pred začatím pracovnej časti rozdali delegátom.
V závere sa chcem vyjadriť – mal som pripravený diskusný príspevok, ale vzhľadom na
to, k čomu bol zvolaný Celoslovenský snem, bol bezpredmetný. Dotýka sa obsahu
a formy SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH NOVÍN.
Slovenské Národné Noviny dávam čítať svojim priateľom. Kým ja som si zmeny názvu
v titulku vôbec nevšimol, priatelia hneď pri prvom čísle zo zmenením názvu to
zaregistrovali s poukázaním, ţe oni chcú čítať nie „SNN“, ale SLOVENSKÉ NÁRODNÉ
NOVINY !
Priatelia, moţno to nebude aţ tak ťaţké, aby sa úvodný názov vrátil k pôvodnému. Verte,
ţe to prospeje novinám, ako aj členom Matice. V našom štáte sa totiţ pomaly ale isto
vytrácajú názvy – národ, národné, národný. Nepomáhajme aj my !
Veľmi mňa i priateľov trápi, ţe sa v obsahu objavujú politici (– vraj sú to uţ politické
noviny -), ktorí okrem toho ţe sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky s našim štátom
nič nezdieľajú, ani z Maticou Slovenskou !!! Z rozhovorov som vycítil, ţe by čitatelia
privítali napríklad aj recepty – slovenské a pôvodné z jednotlivých oblastí nášho štátu
napríklad, podľa sviatkov, podľa ročných období, atď., atď. Moţností je veľa. Privítal by
som ja i moji priatelia, aby v SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH NOVINÁCH boli
súťaţné „švédske kríţovky“ o kniţné ceny, trebárs z fondov Matice slovenskej, alebo
Vydavateľstva NEOGRAFIE. Poslednou mojou výčitkou je, aby sa rozšírili informácie
o ţivote a práci jednotlivých MO Matice slovenskej. Jedna strana je málo.
No, verím tomu, ţe to čo som napísal, nepohnevám si redakciu a redaktorov našich
SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH NOVÍN !
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [23]
S úctou ,
Marián Burík
predseda MO Matice slovenskej v ILAVE
+++++++++++++++++++++++++++++
Marián Burík, štvrť Sihoť č. 181/9, 019 01 ILAVA
Váţená redakcia,
milí a vzácni priatelia.
Ej, bolo ţe to kriku okolo nás, ktorí sme ţiadali slovenskú štátnu neutralitu
!!! Toľká spŕšku hnevu, osočovania a rôznych iných nálepiek čo sa na nás vtedy
zosunulo, od toho obdobia sa uţ neopakovalo. Ako srdnato nás presvedčovali o tom, ţe
naša kolektívna obrana pod krídlami NATO bude pre náš štát oveľa lacnejšia, ako
keby sme sa mali brániť či chrániť vlastnými silami.
Po pár rokoch v aktívnej aliancii NATO sa zisťuje, ţe náš štát nemá dostatok
finančných prostriedkov na financovanie našej – mini – armády !
Súčasný minister Ministerstva obrany – ako nevojak – ruší dôleţité časti kaţdej armády ,
ako je trebárs letecká obrana – stíhacie letectvo i vrtuľníky a tankový prápor. Údajne,
Slovensko, je „príliš“ malý štát... Údajne – nemáme ţiadnych nepriateľov....
Na šťastie. História si však nepamätá, aby štát, ako suverénny štát, likvidoval svoje
armádne zväzky preto, ţe je mier, ţe nie sú nepriatelia.
Na druhej strane však tento minister obrany ţiada štát, aby zo štátneho rozpočtu dával
k dispozícii tomuto rezortu viac prostriedkov z dôvodu, ţe nemôţe financovať tie
armádne zloţky, ktoré sú nasadzované do iných štátov, kde sú miestne či lokálne vojny
a ktoré náš štát nevyvolal !
Pred pár dňami zo Slovenska odišla skupina vojakov do Afganistanu s tým, ţe idú
dobrovoľne aj na smrť.
Nepoznám podrobnejšie znenie našej štátnej ÚSTAVY v tom znení, či je tam niekde
zaevidovaná moţnosť vysielania našich vojakov na smrť. Ale asi nie je.
Pod pojmom – kolektívna obrana – stále chápem tak, ţe ak by niekto napadol členský
štát NATO či EÚ, tak sa kolektívne bude tento štát brániť. Ak pod pojmom –
kolektívnej obrany – sa môţe rozumieť aj ochrana cudzích záujmov v tej či onej oblasti
ich záujmov, čiţe, mimo hraníc štátov NATO a EÚ s pouţitím našej armády, by azda
bolo vhodné vyhlásiť celoštátne referendum buď vydaniu súhlasu, alebo odmietnutiu
vyslania.
A, od nepamäti platí skutočnosť, ţe objednávateľ ( v tomto prípade aliancia NATO )
hradí všetky náklady.
A, náš štát, hoci nemá dostatok finančných prostriedkov pre domácu funkčnú armádu, za
svoje vlastné prostriedky vysiela vojakov na „istú smrť“. Nerozumiem tomu !!!
Nedovolím si tvrdiť, ţe pred vstupom do aliancie NATO sme mali horšie vybavenú
a vystrojenú armádu ako hoci ktorý iný členský štát aliancie NATO. Ak niekto tvrdí,
ţe naše húfnice, tanky, vrtuľníky, pechotné vozidlá a stíhacie lietadlá zaostávali za inými
– vedome klame ! Z výzbroji našej armády museli odísť nie pre slabú obrannú schopnosť
– ale pre to, ţe si to ţelali zbrojárske loby zo zahraničia !!!
Z tohto čo som napísal na margo našej mini armády vyplýva ţiadosť, aby o tak
závaţných rozhodnutiach ako je vysielanie našich vojakov mimo hraníc aliancie NATO
a EÚ sa nerozhodovali v slovenskom sneme, či za stolmi ministrov vlády, ale aby
rozhodovalo sa všeľudovým referendom. Ak niekto vysloví námietku, ţe vyhlasovanie
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [24]
referenda je nákladná finančná akcia namietam, ţe škody z nevyhlásenia referenda sú
vyššie, pretoţe ľudské ţivoty sa ţiadnou finančnou sumou nedajú vyčísliť !!! Veď je to
ten najdemokratickejší spôsob rozhodovania aj pre všetky budúce pokolenia, ako aj
prípadných následkov z referenda.
S úctou ,
Marián
Burík
+++++++++++++++++++++++++++++
Neznámá akce: StB vypátrala Benešovo válečné konto
17. září 2011 20:08
PRAHA - Na přelomu 50. a 60. let zahájila Státní bezpečnost akci s krycím
jménem Margot, jejímţ cílem bylo najít a převést do Československa peníze,
které uloţil v anglických bankách za války prezident Edvard Beneš. K
součinnosti přiměli důstojníci tajné sluţby i jeho vdovu Hanu Benešovou. Akce
byla doposud historikům neznáma.
Na počátku akce StB bylo hlášení agenta s krycím jménem Tobo o setkání s
bývalým kancléřem Jaromírem Smutným v říjnu 1959 v Londýně. Podle Toba si
Smutný koupil v Putney dva domy za 100 aţ 300 tisíc liber z peněz, které zbyly
na válečných účtech prezidenta Beneše.
ČTĚTE TAKÉ:
Hana Benešová si z lásky změnila i křestní jméno
Smutný čas od času posílal přes prostředníky menší částky i Haně Benešové.
StB to nezůstalo utajeno a začala sledovat Ludmilu Sobotovou, vdovu po jednom
z bývalých pracovníků prezidentské kanceláře, která se na tajné komunikaci mezi
Smutným a Benešovou podílela.
Brzy se jí podařilo podstrčením svých agentů dostat kanál mezi Londýnem a
Prahou pod svou kontrolu. Haně Benešové dva pracovníci ministerstva vnitra 22.
června 1961 oznámili, ţe vědí o existenci konta a ţe podle zákona musí
nabídnout cizí peníze do deseti dnů po nabytí čsl. státní bance. Benešová pak
byla nucena souhlasit, aby v Londýně jejím jménem usilovali o identifikaci peněz
a jejich převedení do Československa.
Během dalších pěti let bylo z anglického konta Edvarda Beneše do
Československa převedeno 19 tisíc liber, v přepočtu více neţ půl milionu korun, v
té době značná suma. Z ní se však do rukou Hany Benešové dostal jen zlomek,
protoţe ministerstvo financí uvalilo na částku správní poplatek ve výši 30 procent
z kurzovní protihodnoty, zvýšené o 100 procent.
Prakticky Hana Benešová získala 112 tisíc Kčs a 50 tisíc tuzexových bonů. StB
se přes najatou britskou advokátní kancelář snaţila najít ještě další konta, na
kterých mělo být na 50 tisíc liber. Nepodařilo se jí ale prokázat, ţe jde o Benešův
soukromý majetek, takţe peníze zůstaly rodině Smutného.
Petr Zídek
© 2010 MAFRA, a.s., ISSN 1213-1385 © Copyright ČTK, Reuters, AFP.
Publikování nebo šíření obsahu je zakázáno bez předchozího souhlasu.
+++++++++++++++++++++++++++++
o Chazaroch, ktorí vládnu v Poľsku...
http://www.youtube.com/watch?v=wVxFXRsWjrY&feature=related
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [25]
+++++++++++++++++++++++++++++
http://www.youtube.com/watch?v=NdhnEvaSKBU&feature=related
čo by sa muselo stať, aby takáto relácia v opačnom garde mohla byť odvysielaná v našej
televízii... Určite by bolo na SR uvalené hospodárske embargo...
+++++++++++++++++++++++++++++
A potom ţe v EU nie sú byrokrati.
Subject: :)))
Pytagorova veta: _____________________24 slov
Otčenáš: ___________________________66 slov
Archimedov zákon: ___________________67 slov
Desať prikázaní: ____________________179 slov
Americká deklarácia nezávislosti: _____1 300 slov
Ústava USA s všetkými 27 dodatkami: _7 818 slov
Vyhláška EU o predaji kapusty: ______26 911 slov
+++++++++++++++++++++++++++++
Sťahovanie národov so slivkami, (resp. (s)tromi švestkami)
Historický odbor časopisu Záhradkár priniesol správu, ţe bystrickú slivku priviezli
slovanské kmene do strednej Európy v období sťahovania národov z ďalekej Ázie.
Záhradkár 8/2011, str.69.
O tom hovorí aj Darwinova teória: človek pochádza zo slivky (slivka-slivovica-opica-...).
Teóriu Charlesa doplnil a potvrdil neskôr Karol Salva článkom v Domácom kalendári Čo
Slovák, to človek! Keďţe vtedajšia vláda neuznávala Darwina, kaţdý, kto v tom čase
navštívil RS počul pri jednej budove pravidelné „pik, pik, pik“. Ak by priloţil ucho
k múru, vedel by, ţe to si náš Karol odpykáva za ten článok 15 dňovú basu.
+++++++++++++++++++++++++++++
Vyhlásenie Vlasteneckej aliancie
č. 4/2011
z 15. septembra 2011
k plánom odstrániť štúrovské súsošie
Ekonomické zaostávanie nie je zďaleka to najhoršie dedičstvo minulého reţimu.
To najškodlivejšie je hlboký rozklad morálky a spoločenskej komunikácie. Ako hlboko
sa zakorenila táto nekultúrnosť a kam aţ dospel rozklad základných hodnôt, potrebných
pre pokojné spolunaţívanie v obci, vidno najviac v hlavnom meste Slovenska. Skupina
zbohatlíkov z eštebáckych a nomenklatúrnych vrstiev, ktorá získala obrovské peniaze
obskúrnymi machináciami, ak nechceme vravieť priamo o zlodejstve, spolu so svojimi
paholkami vyuţíva tieto zdroje na voluntaristické projekty, ktoré nemajú nič spoločné ani
s názormi väčšiny, ani s hodnotovým zakotvením slovenskej spoločnosti. Od osadzovania
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [26]
provokačných a uráţlivých pomníkov uţ prešli aj k priamemu odstraňovaniu slovenských
pamätníkov. Prvým krokom bolo zmrzačenie a vykastrovanie sochy Svätopluka. Ďalším
má byť odstránenie súsošia štúrovcov z centra Bratislavy. Boľševické kádre jednoducho
vymenili triednu nenávisť za nenávisť voči spoluobčanom a tú aktivisticky presadzujú
všetkými moţnými spôsobmi. Tak ako to poznáme z 50. rokov. Ich netolerantnosť na
spôsob sluhovskej čeľade stále hlbšie rozoţiera všetky prirodzené väzby spoločnosti,
zaloţené na úcte k tomu druhému. Neočakávame, ţeby títo ľudia, ktorí nenávidia
kaţdého, kto si nenechal vymyť mozog rovnakým spôsobom ako oni, sa nejako náhle
skultivovali. Preto apelujeme na volených zástupcov obce, aby si nenechali spútať ruky
nijakými peniazmi, ako to bývalo zvykom u ich predchodcov, ale aby pomohli zahatať
toto nenávistné vyčíňanie. Nikto nesmie pomáhať silám, ktoré z takýchto barbarských
spôsobov chcú spraviť normu celospoločenskej komunikácie. Veď ţiadny kultúrny
človek si nedovolí takto poníţiť a uraziť presvedčenie iného človeka. Zároveň
pripomíname, ţe na postihnutie uráţky rasy, národa a presvedčenia tu máme dokonca
zákony.
No nielen volení zástupcovia, my všetci musíme byť na stráţi demokracie
a nesmieme dovoliť, aby takýto svojvoľný primitivizmus tu naďalej zostával zaţratý ako
špina za sluhovskými nechtami a pomáhal bujnieť zaostalým a konfliktným spôsobom,
pochádzajúcim ešte z triedneho boja. Pretoţe akákoľvek nekultúrnosť podrýva základy
dobrého spolunaţívania, o ktoré ide kaţdému občanovi, tak ako aj kaţdému
rozhľadenému politikovi.
Panslovanská únia
Konzervatívne Slovensko
Národný Inštitút Francois Marie Voltaire
Renesancia
Slovenská zelená alternatíva
Naša Európa 2000 – Slovakia
+++++++++++++++++++++++++++++
http://praha.idnes.cz/tiskni.asp?r=domaci&c=A110915_1652262_praha-zpravy_sfo
Nejhonosnìjší synagogu svìta strhli v Praze pøed šedesáti lety
18. záøí 2011 15:33
Na konci války se nad Prahou prohnaly desítky bombardérù a stovky budov srovnaly se
zemí. Na Vinohradech byla poškozena i jedna z nejvìtších synagog na planetì. V roce
1951 úøady rozhodly, ţe ji nemá smysl opravovat, a tak zmizela úplnì. Dnes na jejím
místì stojí škola.
Snad uţ jen odborníci a starousedlíci si vzpomenou na dobu, kdy na Vinohradech stávala
jedna z nejhonosnìjších synagog Evropy. Letos by slavila 113. narozeniny, kdyby ovšem
stála. Letošní rok je ale naopak poznamenán smutným výroèím. Pøed šedesáti lety ji totiţ
zbouraly buldozery.
Ţe se nejednalo o ţádné zastrèené tintítko, dokládá fakt, ţe se dovnitø vešlo na dva tisíce
vìøících. Tím se øadila mezi nejvìtší synagogy nejen v Evropì, ale dokonce na celém
svìtì. Pokud si èlovìk vybaví Velkou synagogu v Plzni, která pojme zhruba stejný poèet
lidí, tak ta je tøetí nejvìtší na planetì.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [27]
Architektonicky cenná stavba stála od roku 1898 v dnešní Sázavské ulici a poslední roky
své existence hodnì strádala. Nepøálo jí politické klima válèící Evropy ani nastupující
komunistický reţim.
"Za války si ze synagogy Nìmci vytvoøili sklad, kam ukládali zabavený ţidovský
majetek," píše ve své knize Ţidovská Praha Ctibor Rybár.
Osudová rána pøišla z nebe
Jak paradoxní. Desetitisíce èeských Ţidù beze stopy mizely v koncentraèních táborech a
o jejich cennosti a nábytek se nacisté dìlili právì v jejich vinohradském svatostánku.
Osudovou zkázu mu však nezpùsobili okupanti, ale spojenecká letadla v posledním roce
druhé svìtové války. 14. února se v Praze rozezvuèely sirény a zanedlouho se mìsto stalo
cílem zhruba šedesáti amerických strojù B-17.
Pøes sto padesát tun bomb pak bìhem pár minut zlikvidovalo obydlené èásti metropole.
Jedna z pum zasáhla i synagogu, kterou okamţitì zachvátil poţár. V tento únorový den
lehl popelem i emauzský klášter èi Faustùv dùm na Karlovì námìstí. Kupodivu nebyla
znièena jediná továrna, které byly bìţným cílem spojeneckých letadel v okupované èásti
Evropy.
Sedm set lidí bylo zabito a skoro dvanáct set zranìno. A nutno øíct, ţe umírali výhradnì
civilisté.
Tìţce poškozenou vinohradskou synagogu po válce uţ nikdo neopravil a o šest let pozdìji
byla nekompromisnì strţena.
Na místì bývalé synagogy stojí dnes škola, nìkdejší skvost pøipomíná jen tabulka u jejího
vchodu.
Autorem novorenesanèní stavby byl známý vídeòský architekt Wilhelm Stiassny, který je
podepsán i pod synagogou v Èáslavi èi chrámem v Jeruzalémské ulici v Praze.
Reprezentativní vinohradská synagoga se pyšnila dvìma vysokými vìţemi, které ènìly do
dnešní Moravské ulice. "Nádherný a pompézní byl i interiér s otevøenými arkádami do
hlavní lodì," píše Rybár. Celá stavba, pøipomínající byzantský chrám, byla výrazem
zámoţnosti praţských Ţidù.
Dnes na jejím místì stojí základní škola, kam se chodí zdejší dìti jiţ padesát let vzdìlávat.
Jedinou památkou a vzpomínkou na obrovskou synagogu s pochmurným osudem je
plechová cedulka u vstupu do školy.
+++++++++++++++++++++++++++++
cestujte okolo sveta. Zvolte si mesto a pozrite sa na jeho ţivot.
http://www.jcdurand.ca/Monde/Monde.html
+++++++++++++++++++++++++++++
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [28]
Nejdříve vymačkejte citrón a pak jej přidejte do vody a k tomu med. Je to výborné pro
zdraví a jako prevence rakoviny. Rada pro ty, kteří mají cysty a nádory.
Velké vyuţití citronu proti rakovině a infekcím
Citron je blahodárným bojovníkem proti rakovině
Citron je lepší neţ chemoterapie !!!
 Toto je poslední novinka v medicíně, efektivní v boji proti rakovině.
Čtěte pozorně tuto zprávu z medicíny, která byla právě publikována.
Je to zázračný a blahodárný produkt přírody k likvidaci karcinogenních buněk.
 Je 10 000krát účinnější neţ samotná chemoterapie.
 Proč nejsme o tomto fenoménu uţ dávno informováni?
 Protoţe existují laboratoře, které vyrábějí syntetické léky a které těmto firmám
dodávají tučné zisky.
 Můţete nyní pomoci nejen sobě ale i svým blízkým a přátelům touto informací, a
totiţ - citron je výborný prostředek pro prevenci nemocí.
 Jeho chuť je příjemná a neprodukuje hrozivé vedlejší účinky jako
chemoterapie. Jestli máte moţnost, pěstujte citrusovité plody na své zahradě.
 Kolik lidí umírá jenom proto, ţe toto tajemství je uchováno jenom proto, aby
korporace vydělávali na lidském neštěstí....?
 Existuje mnoho variet citronů a limetek, můţete si vybrat.
 Můţete jíst duţinu, vymačkat si šťávu, sorbety, přidat do pečiva.
 Citron má mnoho atributů, nejzajímavější je však účinek působící na cysty a
nádory.
 Tato plodina zabraňuje vzniku rakoviny.
 Někteří tvrdí, ţe má velké uţití proti všem typům rakoviny.
 Pokládá se také za antimikrobiální, antibakteriální, anti myotický
protiparazitární prostředek, reguluje vysoký krevní tlak, má andidepresivní
účinky, ovlivňuje příznivě neklidné nervy.
 Pramen těchto informací je fascinující: pochází z největších medicínských
laboratoří na celém světě, kde bylo učiněno mnoho dokazujících pokusů uţ od
roku 1970. Tyto pokusy, dnes jiţ podloţené, dokazují:
 likvidaci kancerogenních buněk u dvanácti typů rakoviny - hlavně rakoviny
tlustého střeva, prsu, prostaty, plic a slinivky břišní.
 sloţky citronu vykazují 100 lepší účinnost neţ jaký má lék Adriamycin, coţ je
chemoterapeutický prostředek pouţívaný běţně ve světě ke sniţování růstu
rakovinných buněk.
 .A ještě něco překvapivého: rakovinné buňky mizí, ale zdravé zůstávají.

Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [29]
 Institut de Sciences de la Santé, L.L.C. 819 N. Causez Street, Baltimore, MD 1201
ENVOYER LE A TOUT LE MONDE... ! ! ! ! !
P.S. : pokud budete užívat citrusové plody nebo šťávy, poté si vypláchněte ústa čistou
vodou. Kyselina citronová má ráda zubní sklovinu.
+++++++++++++++++++++++++++++
Existuje super moţnosť adoptovať si Gréka za 500 ?.
Bude robiť všetko za Teba, na čo nemáš čas: spať za Teba do 11tej, chodiť za Teba na
kávu, dodrţiavať obednú siestu a večer za Teba vysedávať v krčme. My sme si
adoptovali a konečne máme po starostiach.... a môţeme robiť od rána do večera!!
+++++++++++++++++++++++++++++
Co sa deje s internetom
http://www.spolocnavec.sk/?p=2785
+++++++++++++++++++++++++++++
http://necenzurovane.sk/11/euro.html
Iniciatívni hlupáci a Sulíkove tance okolo eurovalu
V roku 2007, teda v období, kedy sa Ficová vláda rozhodla
dokončiť to, čo nestihol Dzurinda s Miklošom, som sa v príspevku s
názvom „Diabolský plán, štátny rozpočet a euronadšenci“ márne
pokúšal upozorniť na to, čo tento – podľa Fica – diabolský plán
bude znamenať pre Slovensko. Tento príspevok z oficiálnej stránky
Svetového zdruţenia bývalých čsl. politických väzňov
www.szcpv.org okrem iných prebral aj časopis Svědomí v Českej
republike
http://www.svedomi.cz/aktuality/a2007/list_070828_bef_sr_a_euro.htma dnes uţ
súčasnými pseudodemokratmi eliminovaný portál „Proti prúdu“
http://www.protiprudu.info/diabolsky_plan.html , ktorého tvorcov obvinili z údajnej
trestnej činnosti a z útoku na základné ľudské práva a slobody.
Potešilo ma aspoň to, ţe v diskusii k tomuto článku jeden diskutér navrhol, aby tento
príspevok povinne študovali všetci politici a učitelia na školách.
Ako to uţ býva, kaţdé svinstvo sa po čase vyplaví na povrch samo a tak uţ
začína byť aj zrejmé, do čoho nás vtiahli iniciatívni hlupáci zo slovenskej vysokej
politiky. Nie je totiţ nič horšieho ako iniciatívny hlupák, ktorý vo svojej snahe
imponovať a pchať sa do zadku nadriadeným, urobí nad rámec svojich povinností aj
to, čo nemá v náplni práce. Čo sa slovenský občan po nástupe prvej Dzurindovej vlády
namiesto sľubovaných dvojnásobných platov napočúval táranín o nevyhnutných
reformách a potrebe uťahovania opaskov, aby sme splnili podmienky pre vstup do
Eurozóny! (Paradoxne od Grécka to EÚ nevyţadovala.)
A tak nás títo iniciatívni hlupáci, na rozdiel od našich susedov, ako jediný štát z regiónu,
doslova dokopali najprv do systému RMS2, a potom rovno k prijatiu eura.
Róbert Fico po nástupe k moci v roku 2006 ako bývalý odporca prijatia eura, na rozdiel
od Václava Klausa, ktorý sa do hazardného experimentu s prijatím eura nenechal
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [30]
vmanévrovať, podľahol tlaku finančných ţralokov, ktorí financovali Smer-SD a urobil
pre Slovensko dnes kardinálnu chybu. Minister financií Počiatek nezaprel svoje
kšeftárske a vekslácke gény, ktoré zdedil po otcovi – spolupracovníkovi ŠTB
a prominentom kšeftárovi, o ktorého „aktivitách“ informovalo Domino č. 31/2007
v článku „Kšeftárske počiatky pána Počiatka“ http://necenzurovane.sk/09/pociatek.html ,
keď na jachte v Monaku stihol včas dohodiť informáciu o konverznom kurze slovenskej
koruny k euru v prospech istej spriaznenej finančnej skupiny. Uţ aj táto záleţitosť, ktorá
by v kaţdom slušnom štáte pripravila ministra financií o kreslo, svedčí o blízkom vzťahu
Smeru-SD k Euru, z čoho uţ nemôţe táto strana vycúvať bez toho, aby stratila svoju tvár.
Ficovi preto neostáva nič iné,len robiť z núdze cnosť a velebiť pofidérne výhody
spoločnej meny – aj keby bola slovenská ekonomika totálne na dne. O nevýhodách Eura
však Smer-SD, a rovnako aj SDKÚ-DS cudne mlčia – a to je asi to jediné, čo ich spája
v ich budúcom moţnom koaličnom partnerstve. Pretoţe ak sa Eurozóna udusí vo vlastnej
šťave, čo v súčasnosti vlastne uţ začalo, bude pre ňu koalícia kvázi-sociálného SmeruSD s kvázi-pravicovou SDKÚ-DS prijateľnejšia ako ohrozenie politického projektu
s názvom Euro. Pochopiteľne – záujmy slovenských občanov budú pre EÚ tak, ako
doteraz, aj naďalej aţ na poslednom mieste. Do akej miery sú slovenskí politici
nesvojprávni , svedčia slovné piruety Ivety Radičovej, ktorá ešte v januári 2011
vyhlasovala – citujem: „Spoločná európska mena by sa napriek svojim výhodám nemala
udržiavať za každú cenu.“ "A už vonkoncom sa nedá udržiavať pyramídovou hrou
permanentných nových dlhopisov." – konštatovala v Sobotných dialógoch Slovenského
rozhlasu predsedníčka vlády SR Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Euro sa nedá udržiavať
pyramídovou hrou http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/ekonomika-veu/clanek.phtml?id=1223682
Súčasné vajatanie a vyhráţky Sulíkovej SAS, ţe nebude hlasovať za prijatie eurovalu,
ukazuje na tragédiu typického slovenského zápecníckeho chytráčenia.
Na jednej strane nadutí narýchlovykvasení pseudoekonómovia SAS tárajú
o nevyhnutnosti Eura pre slovenskú ekonomiku, a na druhej strane trucujú, ţe nepodporia
poţiadavky z Bruselu na záchranu Eura navršovaním tzv. eurovalu. Neuvedomujú si
pritom, ţe ak má platiť pacta sunt servanda ( t. j., ţe zmluvy sa musia plniť), v tom
prípade musia akceptovať, ţe prijatie Eura neznamená len pozitíva, ale aj negatíva.
SAS pripomína novomanţela, ktorý uzavrie cirkevný sobáš so sľubom vernosti, ale
predstavuje si to tak, ţe popri manţelke, ktorá mu navarí a vyperie, bude mať ešte tri
milenky. Problém pre SAS je negácia volebnej kampane, ktorá bola postavená na
odmietnutí finančnej podpory Grécka. To však Sulík ešte netušil, ţe Grécko je len
začiatok rozsiahlej dlhovej krízy, o následkoch ktorej nemali Sulíkovi ekonomickí
chytráci pred voľbami v roku 2010 ani tušenia. Sulík dnes stojí pred dilemou politickej
samovraţdy SAS v nastávajúcich voľbách – v prípade, ţe podporí euroval, alebo pripustí
rozpad koalície a schválenie eurovalu SDKÚ s podporou Smeru-SD, s ktorým sa bude
SDKÚ-DS musieť spriahnuť v záujme tzv. vyšších záujmov a poslušného plnenie
direktív z Bruselu, k čomu sa uţ de facto zaviazal Ivan Mikloš, ktorý sľúbil nervóznym
euroúradníkom, ţe do 11. októbra 2011 prebehne hlasovanie o eurovale v slovenskom
parlamente. A preto nedávno uţ aj prezident Gašparovič v tomto duchu poslušne strašil
slovenských občanov následkami jeho neprijatia Slovenskou republikou, čo by podľa
neho ohrozilo samotnú EÚ.
Druhým politickým klaunom na scéne je Igor Matovič a jeho tzv. Obyčajní ľudia,
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [31]
ktorých so Sulíkom spája snaha kalkulovať a politicky preţiť aj pri nepopulárnych
krokoch súčasnej vlády Ivety Radičovej, ktorá robí všetko preto, aby budúce voľby
prehrala.
Obaja pritom povedia A, ale B uţ nepovedia: Grékom nedáme, euroval nepodporíme, ale
čo bude nasledovať po tom , ako naserieme EÚ, ponechajúc si pritom naďalej jej menu,
o tom uţ nik z nich nehovorí.
Jediným racionálnym únikom z tejto pasce je totiţ vystúpenie z eurozóny a návrat
k národnej mene. Čím skôr sa tak stane, tým menej si rozmlátime hubu, a tým menšie
budú následky pre našu ekonomiku. Verím, ţe Ľudová strana- Naše Slovensko bude
iniciovať celonárodný plebiscit o vystúpení z Eurozóny, pretoţe to je to jediné ,čo bude
musieť EÚ akceptovať, ak nechce poprieť svoje vlastné princípy a samotnú podstatu
demokracie, vrátane rešpektovania názoru väčšiny občanov jednotlivých národov, čo
deklaruje aj vo svojom Dohovore o ochrane základných ľudských práv a slobodách.
Súčasná realita je viac ako alarmujúca. Prepad slovenskej ekonomiky v júli 2011 bol
najväčší v rámci EÚ, ako potvrdil Eurostat a neexistuje predpoklad pre výraznejšiu
zmenu. Poľsko, Maďarsko a postupne aj Česká republika uţ cítia druhú vlnu krízy, ktorá
naplno prepukla v USA v roku 2008, a keďţe teraz prichádza ďalšie „déja vu“, oslabujú
svoje meny. Kurz poľského Zlotého nad 4,30 a kurz maďarského Forintu nad 2,80 voči
Euru je pre slovenských exportérov, ako aj pre domácu spotrebu a turistický ruch
katastrofou a nočnou morou.
Je o päť minút dvanásť a najvyšší čas, aby politici
povedali namiesto pravdu zastierajúcej propagandy
o nevyhnutnosti podpory Eura skutočnú pravdu. Ak
Grécko prijme Drachmu, bude to preň rovnako – ako
aj pre nás –záchranou. Dočasná devalvácia meny
a zvýšenie konkurencieschopnosti je totiţ to jediné ,
čo nielen Grécko v súčasnosti potrebuje. Prijatie
Eura Slovenskom bolo unáhleným a politicky
nepremysleným hazardom. Štát, v
ktorom sú príjmy a dôchodky 5 aţ 7x niţšie ako je priemer vo väčšine štátov EÚ, nemôţe
mať rovnakú menu dovtedy, pokým sa tieto priepastné rozdiely medzi krajinami EÚ
nevyrovnajú.
Z toho logicky vyplýva, ţe takýto štát nemôţe sanovať také krajiny EÚ, akou je
Taliansko, ktoré je na štvrtom mieste v drţbe zlata vo výške 2451.8 tony, (pozri tabuľku
na stránke: http://mzo.trimbroker.com/sprava/Zlata-drzba-110117-1233 ), ale nie je
ochotné ho predať – a namiesto toho ho majú zachraňovať slovenskí občania so
ţobráckymi platmi! Absolútnym výsmechom tzv. pádu komunizmu po novembri 1989 je
skutočnosť, ţe kapitalistickú Európu dnes musí „zachraňovať“ komunistická Čína!
František
+++++++++++++++++++++++++++++
NASA ZASTAVA.SLOVENSKE NOVINI.
Majitel a sefredaktor: Rev. Kossalko Jozka, Uhersky Slovjak, Pleban z Nagy Saros.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [32]
Administrator: Uherskeho rim. katolickeho koscela v Plymouth Pennsylvania v roku pana
1889.
{Toto je pokus a priniest madaronsky casopis z 19.str. do 21. str ako nostalgiu, Uherskym
Slovjakom, ako som z hrozou zistil na Slovensku este existuju, a niektorich osobne
poznam sa urcite nedoziju Velkeho Madarska, ale sen v nich stale zije.}
1. februara 1889. Tieto noviny sa niesli pod heslom: IDZEME NA PREDEK UNGARE
BO MY SZVETLOSZCZ CHCEME, NYECH CZEMNOSZCZ OSZTAVA.
Heslo pana plebana Denesa - Zweizigera ktory si hovoril, ze je orientalny Slovjak bolo :
" RADSIK MAM TALPU Z JEDNEHO MADARA, JAKO HLAVU ZOS SLOVJAKA.
V prvom cisle pan sefredaktor Kosalko Jozka urcil smer casopisu takto:" Ja som Slovjak
z Uherskej krajiny pochadzajuci a milujem vlasc a narod muj Slovjacky z calej dusi a sily
mej a nebudzem nyigda zraditelom vlasci mej, na ktorej persoch so bul pestovan a
vychovan, ani nebudzem nyigda odbojnym synom cirkvi mej. Ja Kossalko Jozka tak
prisaham.
Krajanom a pracelom do pozornosci!
Zeby zme velo nasich krajanoch, ktorym novinky v inaksu narecu cesko citac padnu
vyhoveli, a naprik planych casoch, ustanoveli zme vydavac novy tyzdzennik, ktory jak aj
nadpis ukazuje sme " Slovenske Noviny " pomenovali.
Naso noviny budu venovane zvlastne zasadom cisto robotnickym, poucnym, vzdelavacim
a zabavnym.
Predkladame Vam mile krajani Slovjaci tedy dnesnym dnom naso perse cislo totych
novinoch, a pitame Vas, ze by sce nas na nasej vykazanej a cernistej draze z bratersku
lasku podporovali a ze cim vecej na naso novinky predplacali
Predplatne ne je tak velke, kostuje na caly rok lem jeden talar, a pri tym poradne kazdy
tydzen vychodzic budu na osem strany. Lehko, vera lehko hondzen kazdy krajan pri
takym tunom predplatnym naso novinky sebe zaopatric, z chtorych se sicke najnovse
udalosci zos stareho kraju a i z Ameriky docita.
Preto, ze kazdy na novo vychadzajuci casopis vo svojim persim cisle ctenemu obecenstvu
svuj cil, tak volany program opisuje, a i mi sebe dovolujeme nasim citatelom tu v
kratkosci predlozic:
#1. Tote naso Slovenske Noviny, jak sme spomnuli, donasac budu iste a dobre zpravy o
pomeroch robotnickych a spolocenskych z Amerikytak, jak aj zos stareho kraju.
#2. Budzeme v nasich novinoch opisovac a pestovac clanky poucne a v takej besede {
dialektovej diskure}, chtory budze znac kazdy citatel barz lehko porozumic, a budze
hodzen z nich hasen brac na svuj caly zivot.
#3. Tunajsim americkym i starokrajovskym najnovsim a tiz biznisovym zpravam, ktore
se nasich krajanoch tykaju, budzeme najveksu pozornosc davac, a tak zpravy v kazdym
cisle vo velkym poctu uverejnovac. Clanky panslavske a poburujuce, jake su :Proci
nabozenske, proci Madarii, a inakse z daromnej zavisci pochadzajuce, nebudu naso
novinky nyigda donasac preto, ze take clanky ne lem lud poburuje, ale i nedoveru,
nemravnostc bezboznosc podporuju.
#4. Zabavne clanky nasich novinoch budu zaujimave a mravne rozpravky zo zivota
naseho ludu, abo dobre preklady z druhych recoch, chtore aj poucne pisane budu.
Humor, abo tak volany figel, budzeme tyz vo velkym mnozstve prinasac.
#5. Listy, chtore nam krajani tu zos Ameriky abo zos stareho kraju poslu, budzeme z
radoscu prinasac, a na otazky v kazdim buducim cisle svedomito odpovedac.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [33]
Tote by buli hlavne zasady nasich novinoch, ktore sme, mile krajani, ratajuc na Vasu
podporu sebe predvzali a z pomocu Bozsku i koncic chceme.
Tedy esci raz pitame Vas serdecne, otvorce Vaso domi i uctive chyze nasim novinkom, a
zname na predek, ze v kratkym case budu naso novinky vasim vernym a uprimnym
Pajtasom, prez chtoreho se obejsc hodni nebudzece. Na koncu pitame i Vas cteni pani
redaktori a majitelove sickych druhych slovenskych casopisov tu i v starym kraju,
podajce i Vy nam Vase pracelske ruky, sak aj mi lem Za Boha a Narod bojovac idzeme, a
preto v pracelstvu, cichosci a pokoju robic i zic chceme, a myslime, ze aj budzeme.
No nezdrzali sa na dlhu dobu a uz v druhom cisle isli k podstate vyznamu ich misie:
Comu balamuca nas Slovjakoch kadzejake Jurigovci, Trasoritkovci i Furdekovci a druhe
vilci ? Lehka otazka! Stvane to je jich remeslo. Zos teho ziju. Inaksi by se museli blukac
po huroch, jak tote opravdzive vilci. Comu se taral " Ja Hlinka" po Cechoch a po
Morave? Bo un znal ze v Cernovej budze ceknuc krev. Persi by on bul dostal z kamenom
do hlavy, a za to ze on tak poburel svet, ze escik i teraz strajkuje proci Bohu...{ citat je z
roku 1908}
Dalej v redakcnej uvahe napisal na ukor slovenskej tlace toto:
Hcu proci nam { rozumej Madarom} mobilizovac masy ludu; tote namahi podporovac v
tedy neslebodno bulo. Nemozno dac takym zivlom moc, ktore ani netaja, ze totu proci
nam chcu upotrebic.
Madaronske casopisy ostro utocili este aj na kult Sv. Cyrila a Metoda. V periodikach ich
nazyvali
" DREVOSTIPACMI"
Nas Slovjacky narod proci Uherskej - rodicovskej zemi buric se na zaden spusob nechce
a nebudze, bo nemame ani comu bo slebody v starym kraju mame dosc.
Madaronske casopisy zaujali aj socialnych zaposoch protislovenske stanovisko a vzdy
stali na strane podnikatelov a proti robotnikom.Pocas banickeho strajku v roku 1894
pisali toto:
Nesluchajce na nikoho ne na comitetoch ne na knazoch ice do roboti bo ja kazem Vam ze
unia na szaden pad nebudze upoznata u Frickowe Co.
Banicka unia v roku 1894 nariadila svojmu clenstvu bojkot tohto platku
Kolko pravdy je v slovach, ktore boli napisane pred viac ako 100 rokmi. Tento slovensky
knaz a vlastenec od pravdy nebol daleko ani daleko neni dnes:
Pfuj, zahambi sa, skri sa do ciernej zemi,ty stary Madaron. Slovensky chlieb jete, ale
slovensku vec hanite, madarom sa zapredavate, do Slovaka kopete. Slovami Sv.
Evanjeliuma volam Vas " Cinte bliznemu milosrdenstvo", bo mozno, ze aj Vy
milosrdenstvo poterbovat budete, veru ano, keby len vsetci Vasi osadnici, Slovaci,
poznali, koho na svojich nadrach zivia a Vas, jak by ste vsetkym pravom zasluhovali, do
Judo- Madarie vyhnali. A pamatajte, ze Bozie mlyny melu pomali, ale isto.
Pred rokmi moj spolukrajan Dr. Ed Tuleja na adresu Madarov mi povedal toto:
Jozku pametaj sebe, ze Madare tak isto jak Cigani nikda Europani z nich nebudu bo oni
ani nerozmyslaju jak Europani. Fini jakoska se zmeneli,ale tote Madare ne. Tym
nepomoze lem jich posadzic na tote male hunate koniki z krivyma nohami aj jich poslac
nazad do Azijskej stepi bo to tak, jak mi moja mama {Borca Timcakova} povedala, ze zo
psa slanina nigda nebudze.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [34]
A veru Dr. Tuleja daleko od pravdy nebol. Co sa tyka vztahu medzi Madarmi a
Slovakmi, tak to bolo na pociatku, tak je i teraz a tak bude az na veky vekov Amen. J.J.
+++++++++++++++++++++++++++++
Vyhlásenie Vlasteneckej aliancie
č. 4/2011
z 15. septembra 2011
k plánom odstrániť štúrovské súsošie
Ekonomické zaostávanie nie je zďaleka to najhoršie dedičstvo minulého reţimu.
To najškodlivejšie je hlboký rozklad morálky a spoločenskej komunikácie. Ako hlboko
sa zakorenila táto nekultúrnosť a kam aţ dospel rozklad základných hodnôt, potrebných
pre pokojné spolunaţívanie v obci, vidno najviac v hlavnom meste Slovenska. Skupina
zbohatlíkov z eštebáckych a nomenklatúrnych vrstiev, ktorá získala obrovské peniaze
obskúrnymi machináciami, ak nechceme vravieť priamo o zlodejstve, spolu so svojimi
paholkami vyuţíva tieto zdroje na voluntaristické projekty, ktoré nemajú nič spoločné ani
s názormi väčšiny, ani s hodnotovým zakotvením slovenskej spoločnosti. Od osadzovania
provokačných a uráţlivých pomníkov uţ prešli aj k priamemu odstraňovaniu slovenských
pamätníkov. Prvým krokom bolo zmrzačenie a vykastrovanie sochy Svätopluka. Ďalším
má byť odstránenie súsošia štúrovcov z centra Bratislavy. Boľševické kádre jednoducho
vymenili triednu nenávisť za nenávisť voči spoluobčanom a tú aktivisticky presadzujú
všetkými moţnými spôsobmi. Tak ako to poznáme z 50. rokov. Ich netolerantnosť na
spôsob sluhovskej čeľade stále hlbšie rozoţiera všetky prirodzené väzby spoločnosti,
zaloţené na úcte k tomu druhému. Neočakávame, ţeby títo ľudia, ktorí nenávidia
kaţdého, kto si nenechal vymyť mozog rovnakým spôsobom ako oni, sa nejako náhle
skultivovali. Preto apelujeme na volených zástupcov obce, aby si nenechali spútať ruky
nijakými peniazmi, ako to bývalo zvykom u ich predchodcov, ale aby pomohli zahatať
toto nenávistné vyčíňanie. Nikto nesmie pomáhať silám, ktoré z takýchto barbarských
spôsobov chcú spraviť normu celospoločenskej komunikácie. Veď ţiadny kultúrny
človek si nedovolí takto poníţiť a uraziť presvedčenie iného človeka. Zároveň
pripomíname, ţe na postihnutie uráţky rasy, národa a presvedčenia tu máme dokonca
zákony.
No nielen volení zástupcovia, my všetci musíme byť na stráţi demokracie
a nesmieme dovoliť, aby takýto svojvoľný primitivizmus tu naďalej zostával zaţratý ako
špina za sluhovskými nechtami a pomáhal bujnieť zaostalým a konfliktným spôsobom,
pochádzajúcim ešte z triedneho boja. Pretoţe akákoľvek nekultúrnosť podrýva základy
dobrého spolunaţívania, o ktoré ide kaţdému občanovi, tak ako aj kaţdému
rozhľadenému politikovi.
Panslovanská únia
Konzervatívne Slovensko
Národný Inštitút Francois Marie Voltaire
Renesancia
Slovenská zelená alternatíva
Naša Európa 2000 – Slovakia
+++++++++++++++++++++++++++++
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [35]
Důchodový systém spoření do fondů se zdá být odepsaný Stát vklady v soukromých
penzijních fondech ze zákona negarantuje. Skutečnost, ţe nikdo nikdy a nikde na světě
nemůţe garantovat hodnoty akcií na 40 let je fakt, o kterém se nemá cenu přesvědčovat.
Celý systém navrhovaný vládou je tak o začátku podroben riziku, které se nedá
jednotlivými střadateli vůbec eliminovat. Jistě, akcie je moţné kupovat a prodávat
průběţně, jak se ostatně děje, ale to budoucím důchodcům, kteří budou muset systém
nákupů a prodejů financovat, mnoho zisku nezbude. Nakonec obdrţí méně peněz, neţ
vloţili. Debata o přínosu sytému je tedy zjevně nadbytečná. Protoţe o nějaký přínos pro
české občany vůbec nešlo.
...................................................................................
...................................................................................
...................................................................................
..........................................
Poprvé si přiznejme, ţe český důchodce byl ten poslední, o koho se hodlala vláda starat.
Cílem nebylo, aby se důchodci měli lépe, ale cílem bylo uzákonit povinné spoření ve
prospěch nových fondů. Zákazníkem vlády tedy byly fondy, nikoliv občané. Proto byl
systém původně navrţen jako povinný a fondy si předem mnuly ruce. Zabezpečit si
zákonem do neprůhledného českého soukromého sektoru na 40 let nedotknutelné peníze,
je jistě sen všech podvodníků a spekulantů. Nepřekvapí, ţe vytékají informace o tom, ţe
účelový plán tzv. Bezděkovy komise tj. povinné šetření v důchodových fondech, na
kterém se vládnoucí strany původně dohodly, zkrachoval na odmítnutí tehdejšího
předsedy ČSSD Jiřího Paroubka. Ten zřejmě obdrţel předběţné stanovisko z Ústavního
soudu, ţe takový zákon by byl neústavní.
Natěšení čeští politici nepochybně plánovali po skončení své politické kariéry vstup do
vedení těchto fondů. Jistě si kaţdý vzpomíná na Českou pojišťovnu a přiklepnuté čtyři
a půl miliardy státních peněz politikem, který dodnes hřaduje v jejích orgánech.
Odzkoušený model se měl opakovat. Jenţe neopakuje.
Zákon se sice přijal, ale pro občany jako nepovinný. První kdo zareagoval, jsou fondy.
Uţ dnes oznamují, ţe plánované účty asi ani neotevřou. Navíc licence je od ministerstva
financí podmiňována vysokým počtem 50 tisíc zájemců o toto důchodové spoření.
A trhem jde spíše skepse, neţ zájem. Po všech těch vykradených fondech,
developerských firmách, kampeličkách apod. se nedůvěře občanů nelze divit. Krach
připravované reformy se blíţí. Někteří obhájci této reformy připomínali, a navíc
pravdivě, ţe fondové spoření ve světě existuje a je úspěšné.
Mají pravdu. Podruhé si ale přiznejme, ţe kdyţ dva dělají totéţ, není to totéţ.
Fondové důchodové spoření v Austrálii je díky vysoké ochraně vkladů a kontrole státu
úspěšné. Uţ trochu opatrnosti je nutné mít ve Velké Británii, jejíţ systém i důvěru v něj
otřásli politici, jako byl Tony Blair a Gordon Brown. Naspořené důchody dodatečně
zdanili. Naštěstí je nezestátnili, jako tomu bylo třeba v Maďarsku. Ve Spojených státech
jsou zkušenosti tohoto typu špatné. A to včetně podnikových penzijních fondů. Útěchou
můţe být, ţe si postupně jednotlivé vlády USA uvědomují, ţe pokud americký občan
nebude věřit v zákonné jednání firem a prosperitu akciového trhu, tento trh o jeho peníze
přijde.
Argumenty, ţe někde důchodové spoření funguje,
jsou tedy hezké, ale Česká republika uţ dávno
z
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [36]
Důchodový systém spoření do fondů se zdá být odepsaný
není standardní demokracií. Země podle BIS prorostlá
organizovaným zločinem, dosahujícím do
nejvyšších pater politiky a korupcí soudní moci
a policie, nemůţe garantovat nic seriózního. Ani
důchodový systém. A tak jen strach ze tří miliónů
protestujících oţebračených důchodců nutí české
loutkové vlády k nějakému konání. Hezká ekonomická
slova o potřebnosti důchodové reformy
nezmění fakt, ţe důchodová reforma se de facto
nehledá. Hledá se pouze zisk pro soukromý sektor.
Není proto důvod se k tomuto konání vlády přidat
a riskovat své dlouhodobé peníze.
+++++++++++++++++++++++++++++
Kingovy přešlapy: Jágr je Čech a Dzurinda Rumun
King, který zavítal do Bratislavy na pozvání televize TA3 u příleţitosti jejího desátého
výročí zaloţení, se při pobytu na Slovensku nevyhnul faux-pas. Na novinářský dotaz, zda
můţe jmenovat alespoň jednoho Slováka, který byl hostem v jeho talkshow, King
vzpomněl jméno bývalého československého a později českého prezidenta Václava
Havla a hokejové hvězdy Jaromíra Jágra.
"Dělal jsem rozhovory s téměř 60 tisíci lidmi, jsem si jist, ţe mezi nimi bylo mnoho
Čechů," řekl. Slovenská média přitom ještě před návštěvou Kinga na Slovensku
připomněla jeho omyl, kdy na CNN představil tehdejšího slovenského předsedu vlády
Mikuláše Dzurindu jako rumunského premiéra.
+++++++++++++++++++++++++++++
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví ISSN 1213-1792
2.9.2011
Vládní mateníky kolem údajné důchodové reformy V., aneb Nutnost demokratizace
zastupitelské demokracie
Stanislav A. Hošek
V sérii textů o tak zvané důchodové reformě jsem logicky dospěl
k širším politickým souvislostem, ať uţ k některým aspektům pojímání
demokracie v našem státě, či k širším historickým souvislostem sociální
politiky, aţ konečně ke globálnímu hledisku zajišťování stáří. Všechny
tyto kontexty se nyní pokusím v krátkosti shrnout.
Začlenění sociálních „reforem“ do historického kontextu
Politickou mocí prosazované reformy penzí, zdravotnictví, školství a všech
dalších sociálních institutů byly nastartovány vítězstvím západních
demokracií ve „studené válce“. Studená válka je rádoby poetické označení
pro poválečnou etapu aţ příliš horkého celá dvě století trvajícího odporu
nejmocnějších vrstev vůči jakýmkoliv formám vládních kolektivismů od
komunismu, přes různé druhy socialismů, aţ po realizované
sociáldemokratismy. Budu o odporu vůči kolektivismům nadále psát jako o
antikomunismu. Ten byl od samého počátku a vţdy potom odpovědí
mocenských skupin na konkrétní socializační tendence ve společnosti.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [37]
Antikomunismus byl a je tedy neustále rodným bratrem samotného
komunismu a má proto i některé jeho negativní znaky.
Tradiční společnost, pro kterou se vţilo označení feudální, byla rozvrácena
průmyslovou revolucí, aby se později v rozhodujících zemích,
prostřednictvím politických revolucí, zkonsolidovala do zastupitelských
demokracií. Jedním z jejích rysů bylo i vybudování široké palety systémů
sociálního jištění, později označovaného za sociální stát. Pravda ale je, ţe
všechna sociální pojištění vznikala v době výhradní existence soukromého
sektoru a proto mají zákonitě na něm závislou formu. Hovoří se sice o
sociálním státu, ale ten byl zajišťován soukromými penzijními fondy,
soukromými zdravotními pojišťovnami a dalšími privátními institucemi aţ po
charity a nadace. Šlo tedy o sociální stát pouze formálně. Státní moc byla ze
zákona jen garantem určitého sociálního jištění, které realizovaly pouze
soukromé firmy. Sociální stát byl tedy většinově zprostředkováván
soukromým sektorem. (Toto lze cum grano salis tvrdit např. o původním
západoněmeckém systému sociálního zabezpečení realizovaném převážně
konzervativními vládami. Pro skandinávský model to ovšem tak docela
neplatí - pozn. KD.)
Nástup reţimů, které samy sebe pojmenovaly komunistickými, přinesl do
sociálních systémů zásadní změnu. Převedl jeho přímou realizaci na stát,
bez soukromých zprostředkovatelů. Historie tento proces pojmenovala
socialistickou revolucí. Po skončení studené války se novodobé mocenské
struktury snaţí o obnovu nadvlády soukromého sektoru nad veškerými
sociálními systémy. Byla–li kolektivizace sociálního zajišťování jakousi
základní změnou v dějinách civilizace, čili doslova revolucí, pak je současný
proces odstátňování sociálních systémů kontrarevolucí, minimálně sociální
kontrarevolucí.
Současná totální destrukce sociálního státu, probíhající nejen
v postsocialistických zemích, ale po celém světě, potvrzuje pak jednu z tezí
bývalých komunistických vlád. Ty totiţ vţdy tvrdily, ţe všechny typy
sociálního zajišťování vznikaly v zemích protikladného pólu studené války
proto a jenom proto, aby jejich občané neměli snahu provést zmíněnou
sociální revoltu, spočívající především v kolektivizaci kapitálu.
Likvidace sociálního státu rovněţ nabourává jednu z nosných hypotéz
liberálů o tak zvaném prokapávání bohatství. Ta tvrdí, ţe neomezované
hromadění majetku do rukou „přičinlivých“ jedinců zajistí přirozenou cestou
zvyšování bohatství všech ostatních občanů. Realita je ale jiná. Pravdivější
je, ţe bohatí bohatnou a chudí chudnou.
Česká zastupitelská demokracie jako revoluční diktatura
Všeobecný penzijní systém, všeobecná a rovná zdravotní péče a konečně
všeobecné, rovné a přímé vzdělávání, jsou tři základní prvky široké palety
sociálních práv našich občanů. Jejich konkrétní realizace je nejen vizitkou
sociálnosti kaţdého státu, ale v mém pohledu i dokladem reálného
naplňování lidských práv. Uţ v dobách studené války se o realizaci lidských
práv vedl zásadní spor. Země Západu z celé palety práv preferovaly
občanské svobody a některá politická práva a tyto povyšovaly nad ostatní
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [38]
lidská, především pak sociální práva. Komunistické vlády se chovaly přesně
naopak. Tento spor nebyl nikdy ani kompromisně řešen a fakticky není
vyřešen dosud.
Po rozpadu socialistického tábora pak nové mocenské struktury uţ neměly
ani potřebu o tomto problému uvaţovat, nadtoţ ho řešit. Dlouhodobě
existující zastupitelské demokracie a především všechny ty nově vzniklé
v postkomunistických zemích se začaly chovat stejně. Sociální práva byla a
jsou pro ně vesměs „plevelem“ ústav, jako například v ČR. Sociální stát je
zase projídáním zdrojů a v poslední době dokonce hýřivým mejdanem.
Základní otázkou současnosti je, zda polistopadová moc, a tím více
současná vládní moc, měla kdy a má dnes legitimní právo, či z voleb platný
mandát, nebo jakékoliv morální oprávnění, či alespoň nějaký mravní nárok
z jakési „sametové“ revoluce, na provádění všech změn, které v průběhu
dvaceti let provedla.
Listopadové vzepětí davů v roce 1989 dalo novým mocným mandát tak
nanejvýš k likvidaci článku 4 Ústavy ČSSR o vedoucí úloze KSČ,
k rozpuštění milicí a k prosazování odchodu sovětské armády z našeho
území. Nic víc. Volby v roce 1990 našim mocným v ţádném případě nedaly
mandát k uloupení veškerého majetku lidu a jeho pseudoprodeji do
soukromých rukou. Volby v roce 1992 pak mimo jiné v ţádném případě
nedaly mocným mandát na rozbití státu, natoţ k nadiktování narychlo
sešpendlené ústavy. Jen vyjmenované činy jsou v mých očích dostatečnou
sumou argumentů k tvrzení, ţe polistopadová zastupitelská demokracie
v ČSFR a později v ČR byla především, ne-li jedině, revoluční diktaturou,
minimálně pak radikálním autoritářstvím. Pokud se vydává za zastupitelskou
demokracií, musí teprve prokázat, koho vlastně zastupuje, čili koho zájmy
realizuje. Na první pohled je dneska uţ jasné, ţe v ţádném případě ne
zájmy většiny obyvatel, ba dokonce ani většiny reálných volitelů.
Obsahem mé série textů o penzijní reformě byl popis kroků, kterými mocní
mátli veřejnost, aby ji přesvědčili, ţe je nutné stávající systém zajišťování ve
stáří zásadně změnit. Proto nese v titulku slovo mateníky. Nynější,
závěrečné pokračování celého seriálu, uţ ale není popisem nějakého
pouhého matení veřejnosti. V tomto textu obţalovávám polistopadovou
politickou moc ze zásadního politického podvodu. Dovoluji si tvrdit, ţe za
demokratický reţim vydává jeho silně zvulgarizovanou formu. Místo
zastupitelské demokracie po celou polistopadovou dobu realizovala její
zdegenerovanou podobu. Předváděla diktaturu poslaneckých většin, někdy
aţ podvodně vytvořených, dále pak reálné pohrdání opozicí, bezohlednost
k mínění veřejnosti a především zavádění změn, k nimţ nikdy neměla
faktický mandát. Počínaje restitucemi, přes bezhlavou privatizaci, devastaci
prvovýrob aţ po totální destrukci sociálního státu, politická moc ČR vţdycky
realizovala pouze své představy a ne zájmy většiny obyvatel. Ač kaţdá z vlád
měla mandát jen a pouze na čtyři roky, prováděla změny, které ovlivní
budoucí generace na celá desetiletí. Jestli toto není diktatura, pak se
obracím na všechny politology, ať mi vysvětlí, co tedy je skutečnou
diktaturou.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [39]
Legitimní práva české veřejnosti
Česká veřejnost má nezpochybnitelný ústavní nárok na to, aby se
dověděla, kde se ztratily peníze, které si po celá desetiletí odkládali
příslušníci nejméně tří generací na svou starobní penzi. Proč byl státní
majetek prodáván soukromníkům bez závazků věcného břemene
spočívajícího v zajištění penzí a bezplatného zdravotnictví i školství. Budoucí
penzisté pak mají nárok vědět, o jak velkou část svých dlouhodobých úspor
byli uţ připraveni, ne-li doslova okradeni.
Všichni obyvatelé naší země mají oprávnění vědět, o kolik polistopadové
vlády sníţily příspěvky do penzijních a ostatních sociálních účtů. Penzisté
samotní pak mají stejné právo vědět, o kolik jim vládci sníţili reálné penze. A
to nejen sniţováním pravidel výpočtu, ale opoţděnými valorizacemi a
především zavedením závislosti valorizací pouze na inflaci a ne na průměrné
mzdě.
Veřejnost mé oprávněný nárok znát dopodrobna všechny manipulace
prováděné za posledních dvacet let s finančními prostředky určenými
výhradně na penze.
Veřejnost má nezcizitelné právo dovědět se, kam se poděly produkční
hodnoty vytvořené z „investic“ její odloţené spotřeby, odevzdávané dokonce nedobrovolně - po čtyři desetiletí státu.
Veřejnost má nárok vědět, proč si stát při privatizaci národního bohatství
nezajistil daňový systém, jehoţ výnosy by zaručily všem lidem sociální jistoty
v míře adekvátní alespoň době nadvlády KSČ.
Teprve, aţ vládnoucí moc podá odpovědi nejméně na přednesené otázky,
teprve pak získá alespoň morální oprávnění k projektování změn penzijního
systému. V ţádném případě ale ne k jejich realizaci. Aby vláda mohla začít
provádět změny v penzijním systému a samozřejmě i v dalších, je ve
skutečné a ne formalistické demokracii povinna požádat o to svrchovaného
nositele moci – tedy lid. Vláda, která má příliš krátký a navíc pouze dočasný
mandát, nemá vůbec ţádné oprávnění k realizaci změn se zásadním
dopadem na budoucnost celých generací. Jediný nárok na rozhodování o
své dlouhodobé budoucnosti má pouze a jenom veřejnost, čti lid, coby
jediný svrchovaný nositel moci.
V této souvislosti, jen jako „třešničku na dortu“, připomínám, ţe vláda před
tím vším musí navíc ještě prokázat celé společnosti, ţe odstranila naprostou
většinu plýtvání veřejnými penězi, kterého je prokazatelně daleko víc, neţ je
v slušných zemích únosné, takţe jenom zamezení vládního rozhazování by
vystačilo k tomu, aby se ţádné „reformy“ provádět nemusely.
K provádění zásadních změn v sociálních systémech nemá vláda
absolutně ţádný mandát. Pouze se matoucími manipulacemi snaţí
dokazovat, ţe jsou z jakéhosi, především přirozeného demografického
vývoje, nezbytné. Všechna tato a podobná tvrzení jsou však lţivá, jak jsem
se v předešlých textech snaţil dokázat. Největším matením veřejnosti, které
já povaţuji dokonce za politický podvod, je pak přesvědčení vládců, ţe mají
oprávnění nadiktovat celým generacím dopředu nový, podstatně
nevýhodnější sociální systém jak penzijní, tak zdravotní a školský. Vládnoucí
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [40]
moc je přesvědčena, ţe v demokratickém státě má k takovému chování
legální, čili zákonné právo. Tvrdím, ţe nemá a ţe je to naopak jen a jenom
„lid“, kdo má suverénně rozhodovat o své budoucnosti.
Plebiscit, základní forma demokratizace zastupitelské
demokracie
Všeobsáhlý pojem demokratický stát je v ČR konkrétně realizován
zastupitelskou demokracií parlamentní formy, vzešlou především z voleb do
sněmovny. Realizace této formální demokracie naší veřejnosti jiţ dostatečně
ukázala, ţe není ve skutečnosti vládou lidu, jak proklamuje Ústava, ale
nadvládou vlivných skupin, jejichţ zastupitelé se dostali do parlamentu.
Vládní moc nezastupuje zájmy většinové veřejnosti, ale menšinových vlivů.
Po posledních volbách je dokonce všem jasné, ţe vláda je z vůle
svrchovaného nositele moci dokonce naprosto neodvolatelná. Za dvacet let
existence zastupitelské demokracie v ČR se občané dále přesvědčili, ţe po
volbách se vytváří vládní koalice, které si voliči nepřáli, ţe vládu nesestavuje
vítěz voleb a ţe vládní koalice nebere váţně opozici.
Uţ jen tyto slabiny musí vést – a taky vedou – přemýšlivé občany
k úvahám o zlepšení demokratičnosti v naší zemi, čili minimálně o
demokratizaci zastupitelské demokracie. Jiţ celá desetiletí zainteresovaná
veřejnost zná kupříkladu občanské iniciativy prosazující některé formy přímé
demokracie. Jedna z parlamentních stran má ve svém programu dokonce
samosprávnou demokracii. Opozice ve sněmovně se kupříkladu jiţ
nesčetněkrát snaţila prosadit zákon o referendu a vznikly další iniciativy
snaţící se zkvalitnit náš demokratický systém.
Zastupitelská demokracie v celém světě začíná být v krizi, tvrdí někteří
odborníci. Podle mne je to pouze povrchní pohled. Celou pravdou je, ţe
zastupitelská demokracie pro svou formálnost uţ doţívá. Zásluhu na tom má
především obrovský pokrok v komunikačních technologiích, vysoký stupeň
všeobecné vzdělanosti a rostoucí zájem lidí o věci veřejné, způsobený mimo
jiné i zvětšením fondu volného času. „Světoví dozorci“ nad demokratičností
jednotlivých států navíc celou demokracii zprofanovali tím, ţe za
demokratický stát povaţují stupidně kaţdý, v němţ probíhají tak zvané
svobodné volby. Osobně vidím mnohem více rysů, které uţ dneska musí
naplňovat stát, aby mohl být povaţován za demokracii. V mých očích
například v žádném případě není demokratickým stát, který nemá prováděcí
zákon o obecném referendu, čili institut, jímţ má lid umoţněn minimálně
zásadní vstup do politických rozhodování v zemi. Demokratickým se rovněţ
nemůţe nazývat stát, jehoţ politická elita není alespoň pod přímou kontrolou
lidu. Dle mého přesvědčení skutečnou, neformalistickou demokracií je
vlastně bude teprve stát, jehoţ politická moc bude dokonce pod
prokazatelnou nadvládou veřejnosti.
Ale zpět k penzím v ČR a současné vládní moci. Realita po posledních
volbách dává naprostou jistotu, ţe mocenská elita země nemusí reagovat ani
na jedno z práv veřejnosti, která jsem vyjmenoval v předešlé kapitole.
Nemusí sdělovat veřejnosti ţádné rozbory, jimiţ by dokladovala finanční
dopady na zdroje sociálních účtů za polistopadové období. Nemusí podávat
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [41]
svrchovanému nositeli moci „vyúčtování“ likvidace sociálního státu. Nemusí
fakticky nic a nikdo ji k tomu nemůţe ani donutit. Vládne totiţ v politickém
reţimu doslova zasmrádlé zastupitelské demokracie, čili se můţe chovat bez
jakéhokoliv ohledu nejen na mínění opozice, ale absolutně bez respektu
k názorům veřejnosti odbornou počínaje a většinovou konče. Z toho pro mne
plyne jednoznačný názor, ţe realizace zastupitelské demokracie v současné
ČR už není pouze krizí demokracie, ale doslova jejím reálným zanikáním.
Reálná zastupitelská demokracie u nás byla od naprostého počátku
revoluční diktaturou. Vţdyť i polistopadové Federální shromáţdění bylo
„rekonstruováno“ bez voleb, jenom proto, aby zvolilo za prezidenta Havla.
První volby v roce 1990 byly pouze jakýmsi referendem odmítajícím
nadvládu KSČ. Všechny další volby jiţ byly silně ovlivňovány klany nových
zbohatlíků, které měly a dosud mají rozhodující vliv v předvolebních
machinacích, ať jiţ v jednotlivých stranách při výběru kandidátek, nebo ve
financování předvolebních shromáţdění a reklam.
Tyto skupiny rozhodujícího vlivu v našem státě proto naprosto zásadně
nedovolily po celých dvacet let realizovat ani tu nejmenší moţnost uzákonění
jakéhokoliv projevu vůle veřejnosti na rozhodování o vývoji v zemi. Občanům
v demokracii podle nich má stačit „právo“ jednou za čtyři roky jít k údajně
svobodným volbám.
Na základě všeho toho, co jsem o reálné demokracii v ČR napsal, troufám
si tvrdit, ţe zastupitelská demokracie v provedení naší politické moci vůbec
demokracií není. A platí to o kaţdé zemi, která nemá Ústavou přesně
definovanou a prováděcími zákony pak realizovatelnou kontrolu vládní moci
veškerým lidem, čili občanskou veřejností. Jsem přesvědčen, ţe zásadním
rysem demokratičnosti státu a jeho politického reţimu nejsou svobodné
volby, ale reálná nadvláda veřejnosti nad vládnoucí elitou. Aby byl tento
princip splněn v naší zemi, stačilo by k tomu v první fázi jediné. Ústavou
vyjmenovat sféry, ve kterých by si vláda před realizací zásadních změn
musela vyţádat odsouhlasení jejích základních parametrů plebiscitem.
Ptám se, z jakého pojetí demokracie si odvozuje minimálně 142 náhodně
zvolených „nadobčanů“ nárok na ovlivňování ţivotů všech občanů země?!
Jelikoţ vlády mají mandát pouze na jedno volební období, pak by si změny
projektované na mnohem delší časy měly nechat odsouhlasit plebiscitem.
Alespoň v hlavních parametrech.
Konkrétně by to v případě tak zvané „důchodové reformy“ mělo kupříkladu
vypadat následovně. Předcházet by jí měla dlouhodobá a především veřejná
debata odborníků, dokladovaná především nezpochybnitelnými čísly.
Odborníci by nesměli být pouze z jednoho „tábora“ natoţ zástupci jedné
zájmové sféry. Následovat by měly návrhy vyargumentované a zase
dokazované čísly. Nakonec by navrhovaná změna měla být koncentrována
do několika rozhodujících parametrů, o nichţ by proběhl plebiscit.
Nikdo jiný, neţ veřejnost sama, nemá právo rozhodovat o ţivotním
standardu kaţdého z nás, o kvalitě našich ţivotů a tím o ţivotní spokojenosti.
Ţádná moc, dokonce jenom jednorázová politická, nemá právo všem lidem
určovat, kdy chtějí jít do penze, jak vysoké chtějí platit příspěvky na penzijní
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [42]
účet a jaký poměr má být mezi penzí a příjmy aktivních osob. Alespoň tyto tři
parametry, zásadně determinující ţivotní standard, by ve skutečné
demokracii měl odsouhlasit plebiscit. Ústava naší země by jeho vyhlášení
měla mít zakotveno jako neodstranitelnou povinnost vládců. Taková země by
pak mohla o sobě tvrdit, ţe je víc, neţ tou zahnívající zastupitelskou
demokracií.
Uvedl jsem jiţ mnohokrát, ţe naše současná Ústava není příliš
povedeným základním zákonem demokratického státu. Tentokrát si troufám
tvrdit, ţe prakticky není vůbec demokratická, protoţe nezakotvuje „nadvládu“
veřejnosti nad politickou elitou. Tvrdím, ţe tuto ústavu je přinejmenším
v tomto směru třeba zásadně změnit. Občanské iniciativy by se měly
minimálně shodnout na tom, aby u politické moci prosadily vtvoření
přípravné ústavní rady, která by vypracovala návrh nové ústavy, veskrze
občanské, jeţ by byla rovněţ všeobčanským plebiscitem schválena a nebyla
nám naoktrojována – jako to bylo provedeno s Ústavou platnou od 1.1.1993.
Poznámka o globalizačním faktoru
Pro úplnost si nakonec dovoluji posledních několik myšlenek. Udivuje mne
od samého počátku, ţe státeček, který je prakticky jakousi jednou z větších
vesnic Číny, si pracně vymýšlí samostatné systémy sociálního zajištění. Při
tom se jen globalizací pracovního trhu na druhé straně všeobecně zvyšuje
pracovní mobilita. Díky ní budou jiţ současné generace pracovat v několika
zemích Evropy a moţná i světa.
Vţdycky jsem tvrdil, ţe stát, který vstupoval do EU, měl povinně zrušit
minimálně své ministerstvo zahraničí a obrany, jinak bych jeho vůdcům
nevěřil, ţe se chtějí skutečně podílet na vytvoření budoucího státu - Evropy.
Dneska jsem jiţ přesvědčen, ţe EU by měla mít společnou nejen zahraniční
a obrannou politiku, ale i sociální. Coţ je podle mne především důleţitější
pro řadové občany. Zatímco mezinárodní vztahy jistě zajímají více samotné
politiky.
Při přemýšlení nad zajišťováním ve stáří, ale i zdravotní péče, jsem stále
více přesvědčen, ţe systémy veškerého sociálního zajištění by měly být
„evropské“ a ne uboţácky diferencované podle jednotlivých pidistátečků.
Copak člověk v budoucí Evropě bude pobírat penzi třeba z pěti různých
zemských systémů? Absurdní.
Copyright © 2010 Občanské sdruţení Britské listy | Kopírování obsahu moţné pouze po
předchozím písemném souhlasu redakce
+++++++++++++++++++++++++++++
Jak souvisí opalování, vitamín D, cholesterol a síra? Nový objev!
Následující informace podle mě dávají ve světle toho, co už víme, velmi dobrý smysl !!!
Zdroj: http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2011/09/17/stephanie-seneff-onsulfur.aspx?e_cid=20110917_DNL_art_1
Mohlo by TOTO (nedostatek síry) být faktorem skrytým za obezitou, srdečními
chorobami a chronickou únavou?
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [43]
Dr. Stephanie Seneffová je výzkumnicí v oblasti biologie, stravy a výţivy
z Massachusettskéhu institutu technologií. Zabývá se oblastí, o niţ se mnoho neví, a to je
význam siry.
Říká, ţe deficience síry u lidí je všudypřítomná, a můţe být faktorem přispívajícím ke
vzniku:
obezity
srdečních chorob
Alzheimerovy choroby
chronické únavy
a dalších
Také se domnívá, ţe konvenční medicína má váţné neznalosti v oblasti cholesterolu,
který je těsně spjat se sírou. Navíc zdravé úrovně cholesterolu a síly jsou také vysoce
závislé na vaší úrovni vitamínu D! V našem interview (viz video
http://www.youtube.com/watch?v=5QUChSlUEH0 ) hovoří o významu a spletitých
vztazích mezi těmito třemi faktory.
Srdeční choroba můţe být způsobena nedostatkem cholesterolu
Konvenční medicína nám říká, ţe srdeční choroby jsou způsobeny zvýšeným
cholesterolem a doporučuje sníţení jeho úrovně na nejniţší moţnou míru. To, co říká dr.
Seneffová, nám můţe připadat jako naprostý šok: „Srdeční choroby, jak se domnívám,
jsou způsobeny nedostatkem cholesterolu, a zejména nedostatkem nedostatku
cholesterol sulfátu.“
Poukazuje na to, ţe tato informace je ve vědecké literatuře dostupná, ale je třeba si sloţit
všechny součásti dohromady, aby bylo vidět celkový obraz. Skrze svůj výzkum se
domnívá, ţe mechanismus, který nazýváme „kardiovaskulární choroby“, jejichţ
charakteristickým znakem je arteriální povlak, je v podstatě způsob, jak se tělo snaţí
kompenzovat nedostatek sulfátu cholesterolu.Vysvětluje:
„V povlaku jsou makrofágy, které pohlcují LDL (low densinty lipoprotein – „zlý“
cholesterol), malé husté částice LDL, které jsou poškozeny cukrem... Játra jej nemohou
přijmout, protože je nemůže přijmout receptor, který se cukrem zalepuje. Takže LDL
zůstane plavat v našem těle ... Tyto makrofágy v povlaku konají heroickou práci tím, že
pohlcují LDL z našeho krevního oběhu a vybírají z něj cholesterol, aby ho uchovaly –
cholesterol je důležitý – a pak jej exportují do HDL (high destinty cholesterol – „hodný“
cholesterol), zejména do HDL A1. HDL je ten hodný hoch.Krevní destičky v povlaku
přijímají HDL A1 a nic jiného nemohou přijímat... Přijímají sulfát, a produkují
cholesterol sulfát v povlaku. Sulfát vlastně pochází z homocysteinu. Zvýšený homocystein
je dalším rizikovým faktorem pro srdeční choroby. Homocystein je zdrojem sulfátu. Také
obsahuje hemoglobin. K výrobě sulfátu z homocysteinu je třeba energie, a červené
krvinky poskytují povlaku ATP (adenosintrifosfát).Takže vše funguje za účelem výroby
cholesterol sulfátu a probíhá to v arteriích vyživujících srdce, protože právě srdce
potřebuje cholesterol sulfát. Pokud není produkován, dojde nakonec k selhání srdce.“
Stručně řečeno, ukazuje se, ţe vysoký LDL je příznakem nedostatku cholesterol sulfátu.
Je to způsob, jakým se vaše tělo snaţí udrţet správnou rovnováhu tím, ţe přijímá
poškozený LDL a přeměňuje jej na povlak, v němţ krevní destičky produkují cholesterol
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [44]
sulfát, který potřebují vaše srdce a mozek k optimální funkci... To také znamená, ţe
kdyţ uměle sniţujete svůj cholesterol statinovým lékem, který účinně sniţuje tento
povlak, ale neřeší hlavní problém, vaše tělo není dále schopno kompenzovat
nedostatek cholesterolu sulfátu, coţ můţe skončit selháním srdce.
Důleţité upřesnění: Jak slunce ovlivňuje váš stav siry
Podle konvenčního názoru je vysoký cholesterol LDL spjat se srdečními chorobami,
takţe myšlenka, ţe budete brát statinové léky na jeho umělé sníţení, se vám můţe zdát
dobrá. Avšak jak vysvětluje dr. Seneffová, kdyţ máte vysoký cholesterol LDL, je to
proto, ţe vaše tělo pravděpodobně potřebuje vyrábět cholesterol sulfát, který potřebuje
vaše srdce pro optimální funkci. Kdyţ pouze odstraníte LDL, tím také odstraníte
„záchranný“ mechanismus vašeho těla, který se snaţí udrţet vaše srdce tak zdravé, jak je
moţno, a výsledkem můţe být srdeční selhání. Ale vysoký LDL je spojen
s kardiovaskulární chorobou (prosím, uvědomte si, ţe tato kardiovaskulární choroba je
úplně jiná kategorie chorob neţ selhání srdce, coţ vysvětluje spoustu nejasností v tomto
tématu), takţe jak můţe vaše tělo produkovat cholesterol sulfát bez škodlivého LDL?
Jak se vyrábí za normálních, zdravých podmínek?
Zde vstupuje do hry slunění. Kdyţ vystavujete své tělo slunečním paprskům, vaše kůţe
syntetizuje vitamín D3 sulfát. Tato forma vitamínu D je rozpustná ve vodě, na rozdíl od
orálních vitamínových přípravků s D3, které nejsou sulfáty. Forma rozpustná ve vodě
můţe volně putovat vaším krevním řečištěm, zatímco nesulfátové formy potřebují LDL
(tzv. „zlý“ cholesterol) jako dopravní prostředek. Dr. Seneffová se domnívá, ţe pouhá
orální nesulfátová forma vitamínu D pravděpodobně neposkytuje stejné blahodárné
účinky jako vitamín D vytvořený v kůţi při vystavení slunci, protoţe nemůţe být
konvertován ve vitamín D sulfát. To je další důvod, proč bychom se měli skutečně snaţit
získat veškerý potřebný vitamín D sluněním!
„Sulfát vlastně inaktivuje vitamín D,“ říká dr. Seneffová. „Sulfátová forma vitamínu D
nefunguje pro transport kalcia, coţ shledávám velmi překvapujícím. A domnívám se, ţe
je to sulfátová forma vitamínu D, která poskytuje ochranu před rakovinou. Posiluje váš
imunitní systém. Chrání vás před kardiovaskulární chorobou. Je dobrá pro váš mozek.
Pomáhá proti depresi. Domnívám se, ţe všechny tyto účinky vitamínu D jsou účinky
vitamínu D sulfátu.Pro ty, kteří jsou dosud pod mylným dojmeme, ţe slunění je prvotní
příčinou rakoviny kůţe, můţe být dobrou pomocí vysvětlení z tohoto článku o síře:
Dr. Seneffová říká, ţe: “Cholesterol a síra umožňují ochranu kůže před poškozením
buněk DNA slunečním zářením, což je poškození, které může vést k rakovině kůže.
Cholesterol a síra se při slunění oxidují na vysokou frekvenci slunečními paprsky, a tak
působí jako antioxidanty, „pohlcují horko“, dá se říci. Oxidace cholesterolu je prvním
krokem procesu, v němž se cholesterol přeměňuje na vitamín D.“
Cholesterol sulfát – spoj mezi obezitou a nedostatkem slunění?
Dále vaše kůţe produkuje také obrovské mnoţství cholesterol sulfátu, který je také vodou
rozpustný a poskytuje zdravou bariéru proti baktériím a dalším potenciálním patogenům,
které by jinak mohly vsoupit do vašeho těla přes kůţi. A kvůli své polaritě můţe také
lehce vstupovat do tukových a svalových buněk. Dr. Seneffová se domnívá, ţe právě
proto můţe být cholesterol sulfát schopen chránit tukové a svalové buňky před
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [45]
poškozením glukózou a kyslíkem. Také argumentuje, ţe kdyţ máte nedostatech
cholesterolu sulfátu, vaše svalové a tukové buńky jsou náchylnější k poškození, coţ
v důsledku můţe vést k intoleranci glukózy: to je stav, kdy vaše svalové buňky nemohou
zpracovávat glukózu jako palivo. V důsledku toho vaše tukové buňky musejí ukládat více
tuku, aby mohly poskytovat palivo svalům, a s postupem poškozování se nadbytečný tuk
hromadí. Síra také hraje důleţitou roli v metabolismu glugózy. Dr. Seneffová má
hypotézu http://www.westonaprice.org/vitamins-and-minerals/sulfur-deficiency , ţe
dostatek síry působí jako léčka na glukózu, účinně ji přitahuje, aby redukovala síru, spíše
neţ aby vytvářela glykát a způsobovala poškození. To by znamenalo prospěšný účinek
při redukci zánětu, protoţe cukr (glukóza) je vysoce zánětlivý a působí zmatek ve vašem
těle.
Síra má mnoho rolí
Všeobecně se zdá, ţe sulfát je vysoce podceňovaná molekula, pokud jde o vliv na zdraví.
Dr. Seneffová probírá svá zjištění velmi detailně, ale nabízí i následující analogii: „Když
se rozloží sulfát, uvolní se energie, což znamená, že sulfát vlastně absorbuje energii ze
světla ... Chápu kůži jako baterii – nebo se dá říci solární panel – přijímající energii
slunce a uchovávající ji ve formě molekuly sulfátu.“ Zdá se to logické, ţe lidé by měli mít
nějakou schopnost absorbovat energii přímo ze slunce, ale toto je poprvé, co o ní slyším
na molekulární úrovni!„Mám spoustu myšlenek o tom, co vlastně dělá sulfát,“ říká dr.
Seneffová. „Jedna věc, kterou jsem si jistá, je, ţe cholesterol sulfát vysoce chrání proti
invazi bakterií a virů. Proto vás slunění chrání před infekcí. Posiluje váš imunitní systém.
Tento cholesterol sulfát je neuvěřitelně důleţitý pro imunitu.“ Síra také hraje důleţitou
roli ve struktuře biologické aktivity jak proteinů, tak enzymů. Kdyţ nemáte dostatek síry
ve svém těle, můţe z toho vyplynout řada zdravotních problémů, např. postiţení kostí,
kloubů, pojících tkání, metabolických procesu a jiné.
Další oblasti, v nichţ hraje důleţitou roli síra, jsou:
Systém přenosu elektronů ve vašem těle, jako součást ţelezo-sírových proteinů
v mitochondriích, coţ jsou energetické továrny vašeho těla.
Konverzi vitamínu B (B1) a biotinu, které jsou rovněţ důleţité pro přeměnu
karbohydrátů v energii.
Syntéza důleţitých metabolických prostředníků, jako glutation.
Správná funkce inzulínu. Inzulínová molekula se skládá ze dvou aminokyselinových
řetězců, spojených sírovými můstky, bez nichţ inzulín nemůţe provádět svou
biologickou aktivitu.
Detoxifikace.
Sulfát je vysoce významný pro miminka
Cholesterol sulfát je také vysoce významný pro děti v děloze. Ţena má normálně v krvi
asi 1,5 jednotky cholestrol sulfátu. Kdyţ otěhotní, úroveň jejího cholesterolu postupně
stoupá, a také se začne hromadit v klcích placenty – právě odtud se přenáší výţivné látky
z placenty k dítěti. Na konci těhotenství cholesterol sulfát v klcích stupne na úroveň 24
jednotek! Mlezivo také obsahuje vysoké mnoţství síry, ještě více neţ samo mateřské
mléko. Takţe příroda se zřetelně snaţí dodat dítěti v době narození mnoho síry i
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [46]
cholesterolu. Je velmi zajímavé, ţe kdyţ matka má vysoký sérový cholesterol, úroveň u
dítěte je typicky nízká.
Proč? Dr. Seneffová vysvětluje:
„Protože se nemůže dostat skrz. Myslím, že matka má vysoký LDL cholesterol proto, že
má nízkou úroveň cholesterol sulfátu. Myslím, že to obojí je spojeno. Způsob, jak snížit
svůj LDL zdravým způsobem, je vystavovat kůži slunci. Vaše kůže bude produkovat
cholesterol sulfát, který bude volně proudit vaší krví – nebude zabalený uvnitř LDL – a
proto vaše játra nebudou muset vyrábět tolik LDL. Takže LDL půjde dolů.“
Je zde tedy inverzní vztah mezi sluněním a kardiovaskulární chorobou – čím více slunce,
tím méně kardiovaskulární choroby.“Kdyţ se narodí dítě matce, která má vysokou
hladinu LDL a nízký cholesterol sulfát, LDL dítěte bude nízký, ale dítě bude mít také
tukové usazeniny ve svých tepnách ... navzdory faktu, ţe se předpokládá, ţe tyto tukové
usazeniny jsou spojeny s vysokým cholesterolem. „Usazeniny jsou tam, jak se domnívám,
proto, aby mohly začít náhradní program výroby cholesterol sulfátu, pro náhradu toho,
který nefunguje“, vysvětluje dr. Seneffová. „Děti, které mají adekvátní cholesterol sulfát
dodaný od své matky, nemají tukové usazeniny... Je to zvláštní, ale vysoký cholesterol
spojený s tukovými usazeninami u dospělých (což způsobuje srdeční choroby) je řešením,
nikoliv příčinou.“ To je naprostý obrat v myšlení, ve srovnání s konvenčním
paradigmatem! A navíc: „Nejhorší věc, kterou můžete udělat, je potírat LDL ... protože
tak skončíte selháním srdce,“ říká dr. Seneffová.
Zdroje síry v potravě
Síra pochází téměř výhradně z proteinů, jako ryby, vysoce kvalitní (organické a/nebo
pastvou získané) hovězí a drůbeţ. Maso a ryby jsou pokládány za „kompletní“, protoţe
obsahují všechny aminokyseliny obsahující síru, které potřebujete k výrobě nových
proteinů. Není třeba říkat, ţe ti, kteří se zdrţují zvířecích proteinů, se vystavují daleko
většímu riziku nedostatku síry.Kokosový a olivový olej také obsahují síru (a jsou také
ideálními zdroji zdravých nasycených tuků). Další potravní zdroje, které obsahují malá
mnoţství síry, pokud tato potrava byla pěstována v půdě obsahující dostatečné mnoţství
síry:
Organická vejce
Chřest
Luštěniny
Kapusta
Česnek
Cibule
Pšeničné klíčky
Růţičková kapusta
Kaţdá dieta spočívající především v obilovinách a průmyslově zpracovaných potravinách
je pravděpodobně chudá na síru, protoţe jakmile je původní potravina zpracována, síra je
ztracena. K tomu půda po celém světě je stále více bez síry, coţ znamená, ţe všude jsou
potraviny s nízkým obsahem. Tvrdá voda také spíše obsahuje více síry neţ měkká voda,
coţ podle dr. Seneffové můţe znamenat, ţe lidé pijící měkkou vodu mají větší riziko
srdečních chorob. http://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS01406736%2867%2991297-4/abstract
K zajištění dostatečného přísunu síry doporučuje dr. Seneffová koupele v síranu
hořečnatém (Epsomská či Glauberova sůl), coţ pomůţe kompenzovat nedostatek ve
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [47]
stravě. Pouţívá asi ¼ šálku na vanu vody, dvakrát týdně. Je to obzvláště prospěšné,
pokud máte problémy s klouby či artritidu. Pokud jde o potravinové doplňky,
jednou z moţností je MSM, methylsulfonylmethan. To je organická forma síry a silný
antioxidant, přirozeně se nacházející v mnoha rostlinách.
+++++++++++++++++++++++++++++
Je Sulík pre Radičovú bliţší ako Mikloš?
Končí sa éra vlády Ivety Radičovej, alebo ide len o zle zahranú
komédiu a všetci z vládnej koalície sú dohodnutí, ţe ju budú hrať,
lebo im hrozí niečo horšie? Vladimír Mečiar dlhodobo ohlasuje, ţe
sociálny výbuch je na spadnutie, len zatiaľ nemá jednotiaci prvok.
Nemá lídra. A tento pohyb svojim spôsobom brzdí zvada v koalícii.
Podľa ministra Jozefa Mihála zo SaS však prevládne potreba ďalšej
existencie vlády. Teda moţno ide naozaj len o hru.
K učiteľom a lekárom pribudli protestujúci Rómovia. Je pravdou, ţe sú
v čoraz ťaţšej sociálnej situácii a môţe sa stať, ţe znova budeme
svedkami rabovania, aké vzniklo na východnom Slovensku za vlády
Mikuláša Dzurindu. Hlad sa môţe stať silným pánom. O tom sa však
nehovorí. Témou dňa je euroval. A niekto sa môţe snaţiť, aby vydrţal
dlhšie časové obdobie. Trebárs dovtedy, kým sa sociálne výbuchy budú
dať takto podobne úspešne prekrývať.
Pozrime sa na moţnosti, čo by sa stalo, ak by Radičovej vláda padla?
Vznikol by nový kabinet Roberta Fica? Smer by museli podporiť niektorí
poslanci terajšej vládnej koalície, ktorá je postavená na aktivitách
proti Ficovi. Nakoniec, aj šéf Smeru hovorí, ţe do vlády bez nových
volieb nepôjde. Najnovšie oznamuje, ţe všetky odchody a rozpady v
súvislosti s eurovalom sú zo strany členov koalície iba zle zahraná
fraška. Teda potvrdzuje Mihálove slová o pokračovaní vlády.
Ako sa bude táto hra vyvijať ďalej? Môţe sa Richard Sulík na poslednú
chvíľu spamätať a zahlasovať za euroval? To je nepravdepodobné. Skôr
môţe dať Radičová hlasovať o eurovale a nespojiť to hlasovanie s pádom
vlády, aby umoţnila Sulíkovi drţať svoje slovo. Lenţe táto hra je
oveľa nebezpečnejšia. Darmo sa Radičová vyhovára, ţe Miklošove slová o
spojení hlasovania sú len teoretickou moţnosťou. Tým akoby vravela, ţe
teória je predsa iná od praxe a v praxi také niečo ona neurobí.
Nebezpečnejšia je táto hra preto, lebo sa netýka len Slovenska. Na
naše rozhodnutie čaká medzinárodná verejnosť, ktorá nás pozorne
sleduje. Ak by premiérka nespojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním
o dôvere vláde, ukázala by svetovej verejnosti, ţe to s eurovalom
nemyslela váţne. Teraz je teda otázka, je Radičovej Sulík bliţší, neţ
si myslíme a chce ho zachrániť v očiach slovenskej verejnosti, preto
hlasovanie o eurovale nespojí s pádom vlády?
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [48]
Je to vôbec moţné? Prečo však potom Radičová hovorí v podmieňujúcom
spôsobe iba o teórii na otázky, či Mikloš vravel pravdu a hlasovanie
naozaj spojí. A prečo drţí predsedu parlamentu vo funkcii, ak bojuje
proti jej vláde? Sulík uţ predsa svoju nedôveru Radičovej vyslovil
vyhlásením, ţe ani v prípade spojenia hlasovania by za euroval nebol a
teda ani za vládu. Predseda NR SR uţ vláde SR oficiálne vyjadril
nedôveru a to postojom svojich 18 poslancov stojacich za ním na
tlačovej besede ako jeden muţ.
A tým sa sám z koalície vyčlenil, čo uţ pochopili mnohí ostatní
členovia vládnej koalície. Otázka je, pochopila to aj Radičová, alebo
je pre ňu Sulík bliţší, neţ ostatní stranícki súputníci, dokonca aj z
vlastnej strany SDKÚ? A ak je Sulík naozaj pre Radičovú bliţší, neţ
Mikloš, čo ich spolu spája? Nezištné priateľstvo to zrejme nebude.
Stanislav Háber zdroj: www.hzds.sk
+++++++++++++++++++++++++++++
Ľútosť Milana Janičinu nad privatizáciou národného majetku, a oţobračenia
obyvateľstva je priam srdcervúca, no úplne diletantská.
Jeho pevné presvedčenie, ţe sa k téme privatizácie verejne vyjadrovať nebude,
porušil a urobil dobre, lebo nedomyslel akú hodnotnú sluţbu poskytne verejnosti.
1) Neadekvátne sa vyjadruje o obyvteľoch Slovenska uţ v tom, keď paušalizuje, ţe
“dnes máme 5,5 milióna odborníkov na privatizáciu”, vtedy keď bol minister ich
bolo koľko okrem neho, Čarnogurských, Mečiarovcov, Lexovcov, Mikloša, Kaníka,
Kojdu, Majského. Ľ. Černáka, Rozina, Majských, Hatinu, J. Kollára, M. Juska, A.
M. Húsku, Hudeka, Baca ...?
2) Tvrdí, ţe “ Nevedeli nám v tom čase veľmi poradiť ani zahraniční poradcovia,
pretoţe oni sami mali problém”. Zabudol, ţe hlavným adlátusom pre zmocnenie sa
majetku privatizáciou v celom východnom bloku bol Jefrey Sachs, ktorý tento
rabovací systém presadil aj u oţratého Jeľcina ? V čase jeho pontifikátu Milanovi
Janičinovi radili aj exulanti Uhrík a aj Fred Nicholson (pôvodným menom Ferencz
Németh) a najbliţší stranícki kamaráti Miškovský a Ľ. Černák. Spomína si vôbec na
materiál vypracovaný skupinou pracovníkov NKÚ SR, ktorý definoval mnoţstvo
subjektov nezákonne privatizovaných ? Vtedy mu kto pragmaticky prikázal ţiadnu
nápravu privatizácie neuskutočniť, tak ako to tvrdí, ţe sa tak udialo pred voľbami v
roku 1998 u vtedajšieho predsedu KDH ?
3) Ideologicky nás poučuje, ţe “v čase vlády komunistickej strany bolo priamo, či
nepriamo, v rukách štátu cca 95% majetku podieľajúceho sa na hospodárskom
ţivote štátu”. Napokon im britskí poradcovia poradili aspoň to, aby štátne podniky
najprv odštátnili. Neporadili im aby ich aj podfinancovali, aby sa zo zikových stali
stratové, čo umoţnilo diletantom z Interconsultu a ďalších organizácií oceniť
zaradené podniky na privatizáciu maximálne do výšky 8 - 10% reálnej trhovej
hodnoty ?
4) Má pravdu, keď tvrdí “povedzme pravdu, všetci sme boli odchovaní
komunistickým systémom”, veď aj Dzurinda písal básne o Víťaznom februári. Ale
to neznamená, ţe všetci komunisti boli zlodeji a teroristi, tak ako je to u súčasných
tzv. politikov a po majetkovom prevrate 1989 okotených oligarchov a vrahov.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [49]
5) O tom, či boli alebo neboli na Slovensku odborníci na privatizáciu sa radšej ani
nemal vyjadrovať, lebo následne tvrdí, ţe dodnes sa vyuţívajú sluţby tzv.
privatizačných poradcov, čo sú v skutočnosti len legálne (?) peňazovody na
odvádzanie “provízií” v zmysle “obchodných záujmov” vládnych politických strán.
Došlo mu vôbec, ţe napríklad Slovnaft bol sprivatizovaný za hodnotu ním
vytvoreného 3-mesačného zisku a tak to bolo u väčšiny strategických podnikov,
Duslo Šaľa, SPP, SE, SCP, SLK ...?
6) Úplné fiasko je tvrdenie, ţe o “Prechode od kapitalizmu k socializmu toho bolo
popísané veľa, ale o spätnom prechode toho ešte nenapísal nikto nič”. Čo mu hovorí
prechod Číny zo socializmu na štátny kapitalizmus s ochranou ekonomiky,
obyvateľstva a národa ? Nech nič nehovorí o systémových chybách a o tom, ţe sa ich
nedopustí len ten kto nerobí nič, je to symptomatické vyjadrenie ako od Kaníka,
ktorý sa vytasil, ţe ten, kto nepracuje nech neje. Milan Janičina je súčasťou tejto
neoliberalistickej bandy, ktorá z vyspelého štátu vyrobila “rozvojovú COUNTRY”,
s návratom do raného kapitalizmu aţ feudalizmu s prvkami otrokárstva a
vykorisťovania. A cíti sa aspoň trochu spoluzodpovedný za biedu na Slovensku,
ktorá tu bola naposledy v 19. storočí ?
7) Čo tým chce povedať, ţe “Najväčšími kritikmi privatizácie sú dnes ortodoxní
komunisti” (to sú Migaš, Schuster, Široký, Lexovci, Blanárik, Hudek, Fico, Muňko,
P. Weiss, P. Kanis, Machala, Harabín, Mečiar ...? ). Špeciálne Milanovi Janičinovi
odporúčame preštudovať Karola Ondriáša, ktorý sa stal komunistom tesne pred
rokom 2000, po celkovo 5 ročnom vedeckom pôsobení v USA.
8) Dodnes Milan Janičina nepochopil, ţe majetkový prevrat bol riadený z
lichvárskeho západu a je smutné, ţe sa Rumuni a Bulhari nepoučili z kolonizácie
štátov pred nimi Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska.
9) Podľa Milana Janičinu “od roku 2000 uţ nebolo potrebné privatizovať všetko
napríklad pri privatizácii elektrární, SPP, Transpetrolu, ţelezníc, letísk, prístavov a
podobne”. A to sa týkalo aj bánk , ikeď tvrdí “Napríklad oddĺţenie bánk bolo síce
potrebné, ale následné nakladanie s klasifikovanými pohľadávkami zo strany
špecializovaných inštitúcií uţ tak celkom v poriadku nebolo”. Sám bol v tom čase v
Slovenskej konsolidačnej ,a. s., ktorá plným priehrštím rozdávala klasifikované
pohľadávky Slovenskej kapitálovotvornej vrstve a oligarchom z PENTY, J&T ...
10) Najodváţnejšie sa vyjadruje k zdravotníctvu, keď tvrdí “Akciovka Veriteľ bola
záhadným subjektom, ktorého činnosť môţe byť ešte raz predmetom vyšetrovania.
Je odhodlaný zúčastniť sa vyšetrovania Veriteľa a vyšetrovania netransparentnej
privatizácie a myslí si, ţe dostane šancu ?
11) Taktieţ sa vyjadruje k “chybe neprijatia konsenzu nekomunistického
politického spektra, ţe strategické podniky sa nebudú privatizovať vôbec, alebo
maximálne do 40%, tak aby štátu zostala garantovaná väčšinová účasť “. Je to iba
ilúzia veď predsa “všetci sme boli odchovaní komunistickým systémom” ako tvrdí.
A on konkrétne nemal pripustiť ďalšiu privatizáciu, pokiaľ nebudú prijaté zákony
na kontrolu kapitálového trhu a ochrany minoritných akcionárov, a mal zamedziť
vzniku Koţeného harvardských a ďalších rabovacích fondov.
12) Tak ako bol oslovený A. M. Húska, vyzývame aj Milana Janičinu aby
kvantifikoval reálny objem (masu) sprivatizovaného, rozkradnutého a
zašantročeného majetku v dnešnom trhovom vyjadrení. Koľko % je vlastneného
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [50]
zahraničím, Slovenskou kapitálovou vrstvou (kto je to ?) a koľko štátneho majetku
vlastní Slovenský národ. Bol dosť rokov medzi touto neoliberálnou čvargou nato,
aby mal tieto informácie. Nech sa nevyhovára na ochranu osobných údajov, tak ako
Čarnogurský pri poţadovanom zverejnení drţiteľov akcií na doručiteľa.
13) Ak si Milan Janičina myslí, ţe cesta späť je nemoţná uţ aj z titulu retroaktivity,
tak ţije v úplnom právnom delíriu, lebo keď je moţné vysporiadať arizovaný
majetok po viac ako 60 rokoch, musí byť vysporiadané aj rabovanie majetku štátu a
jeho občanov, bez znárodnenia.
Stano Janis alias Vilo
Uz som raz povedal, ze taketo utociace prispevky nebudem uverejnovat!!!! Nech si
to pisatel konecne zapise!!!!
+++++++++++++++++++++++++++++
O privatizácii
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
30. augusta 2011
www.pansu.sk
Nie je tomu tak dávno, čo som bol pevne presvedčený, ţe k tejto téme sa uţ
verejne vyjadrovať nebudem. A nemienim veľmi diskutovať ani v budúcnosti.
V ostatnom čase sa však objavili články, úvahy, či dokonca pamflety obsahujúce kritiku
privatizácie z dielne komunistických agentov vplyvu a tieţ z dielne niektorých
politických subjektov, ktoré sa síce tohto procesu sami veľmi aktívne zúčastnili ale svoje
vlastné „brvno v oku“ nevidia, avšak o to razantnejšie poukazujú na smetie v očiach
iných. Tak preto som sa rozhodol predsa len sa k téme ešte raz vrátiť. To, ţe ľudia, ktorí
(okrem účasti na kupónke) s privatizáciou nemali nič do činenia (pri pive, či pri káve)
o veci diskutujú a mnohí sa pritom tvária ako naslovovzatí odborníci, ma nevyrušuje. Aj
na Slovensku je totiţ zvykom, ţe o futbale, či hokeji najzápalistejšie a
„najfundovanejšie“ hovoria práve tí, čo si v ţivote nekopli do lopty a tieţ tí, čo nikdy
nestáli na korčuliach. A tak máme u nás päť a pol milióna „futbalových a hokejových
trénerov“. S privatizáciou je to podobné. Futbal, či hokej však ţivotnú úroveň nijako
neovplyvňujú, ale privatizácia áno. Som presvedčený, ţe radoví občania majú právo aj na
informácie o tom kto, čo, za akú cenu, kedy a za akých podmienok sprivatizoval. Pred
parlamentnými voľbami v roku 1998 som preto navrhol zriadiť štátny informačný systém
s pracovným názvom Register privatizovaného majetku. Odtiaľ by kaţdý potrebné
informácie získal. Nepochodil som však, pretoţe vraj zriadením toho informačného
systému by bolo porušené právo privatizérov na ochranu ich osobných údajov.
Privatizácia bola nutným zlom. S tým súhlasili všetky politické strany (okrem
ortodoxnej Komunistickej strany Slovenska), ktoré boli po prevrate v parlamente.
Direktívne riadenie hospodárstva v súťaţi s kapitalizmom prehralo a bolo treba vytvoriť
súkromný sektor, ktorý je základnou ekonomickou podmienkou trhového mechanizmu.
Uvedomme si, ţe prostredníctvom plánovacích aktov (ktoré boli v čase vlády
komunistickej strany najdôleţitejšími zákonmi) bolo priamo, či nepriamo, v rukách
štátu cca 95% majetku podieľajúceho sa na hospodárskom ţivote štátu. Ak
nepočítam bývalý Sovietsky zväz, tak to bolo medzi európskymi „socialistickými“ štátmi
najviac. Súkromný sektor bolo moţné vytvoriť len masívnou privatizáciou. Išlo teda o
nevyhnutnú súčasť transformačného procesu, v ktorom sa slovenská spoločnosť vracala k
štandardnému systému s trhovým hospodárstvom. Preto ak dnes niekto označí
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [51]
privatizáciu apriori za oţobračovanie národa tak buď ide o ortodoxného komunistu, alebo
kapitálneho hlupáka. A domnievam sa tieţ, ţe ak niekto, pri kritike privatizácie vychádza
z princípu: „Podľa seba súdim Teba.“, tak by sme takého človeka ani nemali počúvať.
Netvrdím, ţe v procese privatizácie sa nikdy nestalo nič nekalého. Ale ak niekto má
odôvodnené podozrenie, tak má moţnosť zverejniť konkrétne a presné informácie o
takejto činnosti napríklad na internete (a potom sa taký skutok nedá ututlať) a tieţ môţe
podať trestné oznámenie. Ak nič také neurobí a blúzni o okrádaní, či oţobračovaní
národa, tak je to buď obyčajný tlčhuba, alebo komunistický agent vplyvu.
Keď sme v roku 1990 začali, takpovediac „na zelenej lúke“, pripravovať
vytváranie súkromného sektora prevodom majetku štátu do vlastníctva iných osôb
(subjektov súkromného práva), mali sme kaţdý určité predstavy, ale oprávnene sme
očakávali názory aj od iných, najmä od rezortných ministerstiev a iných centrálnych
inštitúcií. Nedočkali sme sa však ničoho – zato však dnes máme 5,5 milióna odborníkov
na privatizáciu. Ako príklad uvediem pripomienkové konanie k zákonu o malej
privatizácii, v ktorom zástupca Najvyššieho súdu SR (aj v mene Ministerstva
spravodlivosti SR) vystúpil s námietkou, ţe na základe príklopu licitátora nemôţe
vzniknúť vlastníctvo, pretoţe Občiansky zákonník takýto spôsob vzniku vlastníctva
nepozná. Musím povedať, ţe to bola kapitálna hlúposť, pretoţe Občiansky zákonník uţ
vtedy pripúšťal aj iný spôsob vzniku vlastníctva (neţ aký sám zakotvoval) ak tak
ustanoví osobitný zákon. Navyše právnici poznajú (alebo by mali poznať) zásadu, ţe
novší zákon mení alebo ruší starší zákon. Ako ďalší príklad uvádzam humornú situáciu z
návštevy riaditeľa istého štátneho podniku na ministerstve privatizácie v októbri 1990.
Súdruh riaditeľ si, ako posilu, priviedol zo sebou aj predsedu podnikovej odborovej
organizácie a tieţ predsedu podnikovej organizácie komunistickej strany. Súdruhovia mi
poloţili otázku, ţe „… ako to teda s tou privatizáciou bude..“, pretoţe ich „vedenie
podniku, a tiež stranícka a odborová organizácia sú už pripravené.“. Nevedeli nám
v tom čase veľmi poradiť ani zahraniční poradcovia, pretoţe oni sami mali problém.
Nerozumeli totiţ zásadám vtedajšieho kumunistického česko-slovenského práva a museli
sme im to dosť prácne vysvetľovať, čím sme len strácali čas. Napokon nám britskí
poradcovia poradili aspoň to, aby sme (predtým, ako spustíme privatizáciu veľkých
podnikov) štátne podniky najprv odštátnili. Takto vznikla myšlienka fondu národného
majetku. Neskôr, keď sme proces spustili, fungoval istý čas, v roku 1994, na Ministerstve
pre správu a privatizáciu národného majetku SR transakčný tím, zloţený zo zahraničných
právnikov a ekonómov. Títo ľudia nám v praxi predviedli, ako si treba overovať
serióznosť a solventnosť záujemcov o privatizovaný majetok a ako treba formulovať
zmluvu, ktorou sa záujemca zaviazal mlčať o obchodných tajomstvách privatizovaného
podniku a ako treba formulovať privatizačné zmluvy. Povedzme pravdu, všetci sme
boli odchovaní komunistickým systémom. Neviem, či sa prípravy privatizácie a jej
rozbehu zúčastnil niektorý Slovák s potrebnou praxou vo svete, kde také transfery boli
v celku beţnou praxou, ale na slovenskom ministerstve privatizácie, ani na slovenskom
fonde národného majetku taký zamestnanec nebol. Cenné rady a know how transakčného
tímu sa však neskôr vôbec nevyuţívali a privatizačné zmluvy boli formulované dosť
laxne. Namiesto toho, aby štát vytvoril slovenský transakčný tím, vyuţívajú sa dodnes
sluţby tzv. privatizačných poradcov, čo sú v skutočnosti len legálne (?) peňazovody na
odvádzanie „provízií“ v zmysle „obchodných záujmov“ vládnych politických strán.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [52]
Pamätám si, ako mi svojho času povedal riaditeľ legislatívno-právneho odboru
ministerstva privatizácie: „O prechode od kapitalizmu k socializmu toho bolo popísané
veľa, ale o spätnom prechode toho ešte nenapísal nikto nič“. Taká bola vtedy pravda.
Komunisti boli, nejaký čas po prevrate, zastrašení a čušali a tí, ktorí sa mali k príprave
právnej úpravy privatizačného procesu profesionálne vyjadriť, okrem uţ vyššie uvedenej
hlúposti, neponúkli ţiadnu vecnú pripomienku. A samozrejme, niektoré systémové chyby
urobili aj tí čo právnu úpravu privatizácie pripravovali. Ţiadnej chyby sa však nedopustí
len ten, kto nerobí nič. Je však úsmevné ak prácu kohokoľvek kritizuje ten, čo sám vo
svojom fachu 20 rokov nič nové nevytvoril – ten skutočne 20 rokov „nič nepokazil“.
Najväčšími kritikmi privatizácie sú dnes ortodoxní komunisti (čo je samozrejmé a
prirodzené) a tieţ tí, čo v rozhodujúcom čase ţiadne pripomienky nemali. Medzi
„zlepšovateľov“ privatizačného procesu, sa po čase zaradili aj zástupcovia rôznych
záujmových skupín. Pomery na Slovensku sa postupne menili a menil sa aj proces
privatizácie. Pôvodné znenie zákona, ktoré nedovoľovalo „prejedať“ privatizačné
výnosy sa pod tlakom (najmä ľavicových) populistov postupne menilo a tak sa stalo, ţe
tieto peniaze sa nepouţili na rozvojové projekty, napríklad na stavbu diaľnic, ale plátajú
sa nimi diery v rozpočte (spôsobené plytvaním) diery v sociálnom zabezpečení
a podobne. Ja som bol posledný minister privatizácie, ktorý bránil výnosy z
privatizácie pred ich „prejedaním“. Štát namiesto toho, aby šetril a rozumne narábal
s peniazmi daňových poplatníkov, plytval a „prejedal“ aj privatizačné výnosy a robí to
dodnes. Z väčšej časti bývalej Komunistickej strany Slovenska sa stala Strana
demokratickej ľavice a z mnohých bývalých komunistických odporcov privatizácie sa
stali ľavicoví intelektuáli, ktorí začali vystupovať ako novátori a zlepšovatelia
privatizácie.
Najčastejšími námietkami zo strany kritikov privatizácie sú „holandské“ draţby
v malej privatizácii, priame predaje a najmä „výpredaj do zahraničia“ vo veľkej
privatizácii a kupónová privatizácia, ktorej vyčítajú najmä „rozdrobenosť vlastníctva“,
a tieţ nekorektnú činnosť investičných privatizačných fondov. Veľkej privatizácii vyčítajú
tieţ to, ţe nepodliehala ţiadnemu procesnému reţimu napríklad podľa Správneho
poriadku.
Takzvané holandské draţby boli do zákona o malej privatizácii zakotvené preto,
aby bolo moţno predať aj neefektívne prevádzky a najmä inak nepredajné zásoby.
Vzorom boli draţby (uţ starších) tulipánov v Holandsku – odtiaľ aj názov „holandská
dražba“. V čase keď bola spustená malá privatizácia existovalo u nás skutočne aţ príliš
veľa neefektívnych prevádzkových jednotiek, ktoré mali navyše v majetku mnoţstvo
nepredajného tovaru. Cieľom bolo teda zbaviť sa tejto príťaţe. Je však pravda, ţe práve
v procese malej privatizácie sa u nás začalo, vo väčšej miere, organizovať podsvetie.
Chybou bola nedostatočná spolupráca ministerstva privatizácie, presnejšie povedané jeho
odboru malej privatizácie s políciou a spravodajskou sluţbou. Podľa môjho názoru, na
kaţdej holandskej draţbe sa mali inkognito zúčastňovať špecializovaní agenti. Isté
hmlisté chýry o tom, ţe holandské draţby sú zneuţívané presiakli aj na ministerstvo
privatizácie a bolo vecou vedúcich pracovníkov odboru malej privatizácie, aby o veci
informovali svojich nadriadených, a aby sa urobili patričné kroky. Ak sa tak nestalo,
treba sa opýtať (tých, čo vtedy rozhodovali) prečo. A treba sa tieţ pozrieť na
podnikateľské aktivity vtedajších zodpovedných pracovníkov v neďalekej minulosti a v
súčasnosti.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [53]
Veľkou chybou malej privatizácie bolo aj to, ţe do vlastníctva sa v mnohých
prípadoch prevádzalo len zariadenie prevádzkovej jednotky a zásoby. Pokiaľ nešlo
o samostatnú nehnuteľnosť, tak vydraţiteľ získal, k dotknutej nehnuteľnosti, len právo
nájmu. Aj keď bola doba nájmu neskôr predĺţená veľmi to nepomohlo. V malej
privatizácii vzniklo mnoţstvo malých rodinných podnikov, ktoré fungovali veľmi dobre.
Po piatich rokoch však, v mnohých prípadoch, museli nadobúdatelia privatizovaného
majetku prevádzku zavrieť a stali za nich často nezamestnaní. Keď sa pripravoval zákon,
pracoval som na ministerstve privatizácie ako zástupca riaditeľa legislatívno-právneho
odboru. Na porade v Prahe som navrhol, aby sme do privatizácie zahrnuli aj nebytové
priestory, v ktorých sa privatizované prevádzkové jednotky nachádzajú, ak ide o budovy
vo vlastníctve štátu. Nepochodil som však, pretoţe podľa názoru Federálneho
ministerstva financií a českého ministerstva privatizácie: „Trh všechno vyřeší.“ a vraj
nemáme zákon, ktorý by upravoval vlastníctvo nebytových priestorov a pripravuje sa
nová právna úprava tejto oblasti, ktorá tento problém vyrieši. Nebola to síce pravda,
pretoţe uţ dávno pred 17. novembrom 1989 platil u nás zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov a napokon pripravovali sme predsa federálny zákon, ktorý mohol
ako lex specialis upraviť aj tento problém. Moji nadriadení ma ale zahriakli, ţe také je
politické rozhodnutie. Trh však napokon „nevyřešil nic“. Myslím si tieţ, ţe bolo
chybou štátu, ţe nerobil dôslednejšiu osvetu medzi majiteľmi prevádzkových jednotiek
sprivatizovaných v malej privatizácii, aby sa zdruţovali do väčších celkov, či uţ
druţstiev alebo obchodných spoločností. Mohli tak úspešnejšie čeliť veľkým obchodným
reťazcom, ktoré ich takmer úplne vytesnili z trhu. Toto však malo zmysel, len v období,
keď sa malá privatizácia realizovala, po roku 1993 uţ bolo neskoro.
Ak by bol privatizačný proces podriadený reţimu správneho poriadku prípadne, ak by bo uzákonený nejaký obdobný osobitný proces, tak by asi dodnes
nebolo nič sprivatizované a predprivatizačná agónia štátnych podnikov určených na
privatizáciu by ich úplne poloţila na kolená. Treba si uvedomiť, ţe uţ tam, kde sa
o privatizovaný majetok uchádzali aspoň dvaja záujemcovia, prebiehal tvrdý
konkurenčný boj, ktorom sa vyuţívajú všetky dovolené ale aj nedovolené maniere
a fauly. Len sa pozrite na to ako dlho trvá výber pri verejných objednávaniach dnes a aké
námietky a podozrenia sú takmer vţdy vznášané. Ak by sa mohol neúspešný záujemca
o privatizovaný majetok odvolávať a dovolávať a následne ešte nechať rozhodnutia
vydané v správnom konaní preskúmavať súdom a potom ešte ústavným súdom a napokon
aj Európskym súdom pre ľudské práva, tak by privatizovaný podnik skapal sám od seba
a jeho mršina by potom mala len mizernú zlomkovú cenu. To by sme to (pri kvalite a
výkonnosti slovenského súdnictva) „vyhrali“. Chybou veľkej privatizácie bolo to, ţe
neprebehla rýchlo, aspoň tá časť, v ktorej mal byť vytvorený, konkurencie schopný
súkromný sektor. Chybou bolo aj to, ţe nedošlo ku konsenzuálnej dohode
nekomunistickej časti politického spektra o tom, ktoré podniky povaţujeme z hľadiska
slovenských záujmov za natoľko strategické, ţe ich nebudeme privatizovať buď
vôbec, alebo maximálne do nejakej výšky (napríklad 40%) tak, aby štátu zostala
garantovaná väčšinová účasť. Toto sme mohli urobiť aspoň po získaní samostatnosti, tu
sa uţ na Prahu vyhovárať nemôţeme. Problém bol však v tom, ţe kaţdá z politických
strán mala vlastné „obchodné“ záujmy a zaujímalo ju najmä to, ako si z toho koláča čo
najviac odhryznúť. A tento prístup neskončil ani dnes, prejavuje sa najmä v štátnych
objednávkach, v dotáciách pre obce s „našimi“ starostami a podobne. Pamätám sa ako
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [54]
dnes, keď mi jeden vysokopostavený demokratický politik, ktorý sám bol kedysi
„kapitánom socialistického priemyslu“ povedal: „A čo sa im čuduješ. Ty by si nechal
sprivatizovať stoličku pod zadkom?“. Dnes musím uznať, ţe v podstate mal pravdu a za
ďalšiu chybu veľkej privatizácie povaţujem, že sme nezainteresovali manažérov. Ak by
manaţéri úspešných podnikov boli na privatizácii priamo zainteresovaní (napríklad
opciou na 5-10% akcií), tak by podniky neboli pred privatizáciou rozkrádané a proces
majetkovej transformácie mohol byť hladší a rýchlejší. Napokon ani noví vlastníci, či
akcionári nemajú len tak dôvody meniť úspešný manaţment a úspešní manaţéri mohli
zostať na svojich postoch aj po privatizácii..
Kritizovaná privatizačná metóda priamy predaj vopred určenému vlastníkovi
bola a je štandardnou privatizačnou metódou aj inde vo svete. Moţno, ţe zákon nezvolil
práve najšťastnejší názov, ale pokiaľ sa táto metóda uplatňovala transparentne a pod
kontrolou verejnosti, tak jej ťaţko moţno čokoľvek vyčítať. Keď som privatizačný
proces riadil ja, tak úmysel privatizovať konkrétny podnik bol vţdy oznámený
v obchodnom vestníku a v dennej tlači a bol určený termín na prijímanie ponúk. Ponuky
od záujemcov o privatizovaný majetok boli na ministerstvo predkladané v zapečatených
obálkach. Tie otvárala komisia, ktorá predloţila návrh na výber konkrétneho záujemcu.
O tomto návrhu potom rozhodovala vláda a vţdy po rokovaní vlády predstúpil minister,
prípadne jeho štátny tajomník pred novinárov, oboznámil ich so schválenými
privatizačnými rozhodnutiami a odpovedal na ich otázky. Pre mňa bola rozhodujúcim
kritériom kúpna cena. Všetko ostatné som povaţoval za druhoradé. Sám som totiţ nejaký
čas, ako komerčný právnik na voľnej nohe, vypracúval privatizačné projekty a vedel som,
ţe v čase keď sa právne, ale aj ekonomické podnikateľské prostredie mení často aj
niekoľkokrát do roka, je spravidla nemoţné dodrţať všetky záväzky vyplývajúce
z privatizačného projektu, prípadne z privatizačného podnetu. Ak si však záujemca zobral
úver (a najmä úver od zahraničnej banky) tak si ho banka dôkladne preverila. Navyše
v tom čase na ministerstve pôsobil uţ vyššie spomenutý transakčný tím, ktorý nemal
problém, aby jeho človek odcestoval do Nemecka, Francúzska prípadne inde do
zahraničia a preveril si záujemcov goodwill priamo na mieste.
Ortodoxní komunisti a ich agenti vplyvu čoraz hlasnejšie vykrikujú, ţe do
zahraničia sa vypredáva to čo oni vlastnými rukami vybudovali a ţe všetci, čo
kedykoľvek pracovali v privatizačnom procese, sa podieľali na oţobračovaní národa..
Najhlasnejšie sa však často ozývajú práve tí, čo v ţivote nepreloţili kríţom slamy, nič
nevybudovali a neukradli len to, čo bolo dobre prilepené, priklincované a priskrutkované.
Sem tam sa taký pokrik vyuţíva na „vybavovanie osobných účtov“ a aţ príliš často z
hlúposti. Ak sme sa však rozhodli odvrhnúť komunistický direktívny systém a prijať
kapitalizmus, tak sme sa privatizácii vyhnúť nemohli a zahraničným investorom sa
neubránime. Taká je pravda. Naše záujmy sme mohli a ešte stále môţeme, chrániť v
privatizačných zmluvách. Fond národného majetku bol však koncom roka 1994
celkom vyňatý spod kurately ministerstva privatizácie a nadobudol takú
samostatnosť, ţe mu uţ nikto (ani vláda) nemohol nič priamo prikázať a jeho
privatizačné zmluvy zďaleka slovenské záujmy spoľahlivo nechránia. Toto sa nedá
nijako napraviť ani z pozície poradcu prezidenta fondu, ani v rámci nejakého
metodického riadenia.
Myšlienka vytvorenia slovenskej kapitálotvornej vrstvy je v podstate dobrá a
správna. Nesmie sa však realizovať spôsobom, ako keď istý štátny tajomník na rokovaní
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [55]
vlády uviedol návrh na privatizáciu nemenovaného podniku takto: „Záujemca je hnutiu
blízky a všetko, čo s tým súvisí. Preto navrhujem schváliť.“. Slovenská kapitálotvorná
vrstva mohla vzniknúť napríklad aj z úspešných manaţérov privatizovaných podnikov,
ktorí by boli na privatizácii osobne zainteresovaní. Nie však z (hnutiu, či strane blízkych)
bielych koní.
Kupónová privatizácia je moţno najviac kritizovaná privatizačná metóda. Kaţdý
(teda aj ja) máme právo na svoj vlastný názor a je dobre ako svoj vlastný názor vôbec
máme. Kupónovú privatizáciu som vţdy povaţoval a dodnes povaţujem za metódu
privatizácie, v tom čase, veľmi vhodnú pre Slovensko. Po prvé preto, lebo táto metóda
umožnila v krátkom čase sprivatizovať, alebo aspoň odštátniť obrovské množstvo
majetku vo vlastníctve štátu, po druhé preto, lebo nevyžadovala hotový finančný kapitál a
šetrila úverové zdroje, ktoré tak bolo možné využiť na rozvojové účely, po tretie preto,
lebo to bola najtrasparentnejšia privatizačná metóda (stranícke centrály totiţ
nerozhodovali, komu privatizovaný majetok pridelia), po štvrté preto, lebo umožnila
vznik kapitálového trhu, takpovediac z ničoho a po piate preto, lebo to bola metóda
umožňujúca skutočnú účasť radových občanov na privatizácii. Chcelo to len doplniť
slovenský právny poriadok o zákonnú úpravu riadnej kontroly kapitálového trhu
a o zákonnú úpravu ochrany minoritných akcionárov – to však patrilo do pôsobnosti
rezortu financií. Odporcovia kupónovej privatizácie argumentujú neustále tými istými
nezmyselnými argumentmi. Po zhodnotení ich argumentov nenachádzam ani dnes
jediný, skutočne hodnotný argument proti kupónovej privatizácii. Škody, ktoré
vznikli neskôr z dôvodu nedostatočnej kontroly kapitálového trhu nespôsobila kupónová
privatizácia, ale orgány štátu, ktoré zanedbali svoju povinnosť vytvárať legislatívne
prostredie chrániace záujmy tých, čo rešpektujú zákon. Odporcov tejto metódy moţno
rozdeliť na dve skupiny. Do prvej skupiny patria tí, ktorí boli proti kupónke preto, lebo
nerozumeli jej (treba povedať, ţe dosť zloţitému) mechanizmu a sú presvedčení, ţe
všetko, čomu oni nerozumejú je zlé, prípadne zbytočné. Do druhej skupiny patria tí, ktorí
síce veľmi dobre rozumejú celému mechanizmu kupónovej privatizácie, avšak na jej
uskutočnení nemali záujem preto, lebo chceli ovládnuť privatizovaný majetok buď
priamo sami, prípadne mali záujem na tom, aby tento majetok získali ich biele kone.
Odporcovia kupónky „do nemoty“, ešte aj dnes, opakujú ten istý nezmysel
o rozdrobenosti vlastníctva privatizovaného majetku ako dôsledku uplatnenia tejto
privatizačnej metódy. Bolo to však inak. Privatizácia veľkých štátnych podnikov
prebiehala zásadne v dvoch etapách. V prvej etape bol privatizovaný podnik zrušený bez
likvidácie a jeho majetok prešiel na fond národného majetku, ktorý ho následne vloţil do
novej akciovej spoločnosti. V niektorých prípadoch boli časti majetku privatizovaného
štátneho podniku prevedené na obce. V absolútnej väčšine prípadov sa jediným
vlastníkom privatizovaného majetku stala nová akciová spoločnosť, prípadne obec – tak
akéţe rozdrobenie privatizovaného majetku? V druhej etape sa privatizovali akcie takto
vzniknutých akciových spoločností. Musím dôrazne poukázať na skutočnosť, ţe
akcionári nie sú spoluvlastníkmi akciových spoločností, ako to často tvrdia odporcovia
kupónky. Akcionári vlastnia len akcie a vlastníkom majetku, ktorý do akciovej
spoločnosti vloţil fond národného majetku je v celku, teda na 100%, táto akciová
spoločnosť. Bolo skutočne chybou štátu, ţe dlho nebol schopný uzákoniť účinný dozor
nad kapitálovým trhom a účinnú ochranu drobných akcionárov. Investičné privatizačné
fondy by sa tak boli správali ináč a drobní akcionári by neboli tak ošklbaní, ako sa to
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [56]
v mnohých prípadoch stalo. To však bola úloha ministerstva financií a tam sa s riešením
vôbec neponáhľali, bez ohľadu na to ktorá vláda bola pri moci a ako sa volal minister
financií.
Nahradenie 2. vlny kupónovej privatizácie dlhopismi fondu národného majetku
bolo rozhodnutím vlády, ktorá nastúpila po voľbách v roku 1994 a ak by neboli v tom
čase prijaté aj dva zákony z oblasti privatizácie, ktoré ústavný súd vyhlásil za
protiústavné a ak by boli prijaté opatrenia na kontrolu kapitálového dlhu /trhu ?/ a na
ochranu minoritných akcionárov a najmä ak by sa privatizácia nerealizovala v duchu
„obchodných záujmov“ hnutia, tak by som ani nič nenamietal. Do druhej vlny som
pripravil majetok v celkovej hodnote 60,8 miliárd slovenských korún, pričom v čase
nástupu tretej Mečiarovej vlády uţ začínalo predkolo druhej vlny. Som presvedčený, ţe
ak by to nebolo uţ takto rozbehnuté, tak by občania nedostali nič, ani len tie dlhopisy
fondu národného majetku. Mečiarova vláda síce pre občanov určila menej ako pôvodne
plánovaných 60,8 miliárd slovenských korún, ale ľudia predsa len dostali aspoň niečo.
Pred voľbami v roku 1998, vtedajšia opozícia tvrdo kritizovala privatizačnú prax
tretej Mečiarovej vlády. Doslova masívny útok viedli (okrem denníka Slovenská
Republika) aj slovenské mienkotvorné denníky. Tesne pred voľbami sa u vtedajšieho
predsedu KDH uskutočnila porada, na ktorej sa politici, ktorí po voľbách zaujali
rozhodujúce posty, dohodli konať „pragmaticky“ a ţiadnu nápravu privatizácie
neuskutočniť. Vraj to uţ nejde, v konečnom dôsledku by sa tým vraj poškodila
slovenská ekonomika a preto bude lepšie nechať veci tak, ako sú. Nuţ aj z ukradnutých
tehál moţno postaviť dom a ak má niekto dostatočne silný ţalúdok, tak v takom dome
môţe bez problémov ţiť. Myslím si však, ţe nie je v poriadku, ak je na takomto
chápaní etiky postavená rozhodujúca časť národnej ekonomiky. Ale ako hovoria
ţidovskí obchodníci „kšeft je kšeft“ a „lepší malý kšeft, ako veľká lopata“.
Masívna privatizácia mala zmysel v 90. rokoch minulého storočia. Desať rokov
však malo stačiť na to, aby sme vytvorili súkromný sektor, ktorý bude najsilnejším
hráčom v hospodárskej súťaţi. Od roku 2000 uţ nebolo potrebné privatizovať všetko.
Štát predsa na plnenie svojich úloh potrebuje aj nejaký majetok. Najmä bolo treba
opatrne postupovať pri privatizácii elektrární, SPP, Transpetrolu, ţelezníc, letísk,
prístavov a podobne. To, ţe vlády stále potrebovali peniaze z privatizácie na upchatie
nejakých dier, ich neospravedlňuje. Napríklad oddlţenie bánk bolo síce potrebné, ale
následné nakladanie s klasifikovanými pohľadávkami zo strany špecializovaných
štátnych inštitúcií uţ tak celkom v poriadku nebolo. Nebola tam snaha o čo najlepšie
speňaţenie pohľadávok (prípadne o ich kapitalizáciu), ale opäť sa robili „obchody“.
Obdobne to bolo aj s oddlţovaním zdravotníctva. Akciovka Veriteľ bola záhadným
subjektom, ktorého činnosť môţe byť ešte raz predmetom vyšetrovania. Na všetky
tieto špásy boli pouţité výnosy z privatizácie. Takţe na rozvojové projekty sa opäť
nedostalo.
S prihliadnutím na všetko, čo sa v privatizácii stalo, ideálne by bolo, aby sa všetky
politické subjekty postavili k veci otvorene a chlapsky si priznali svoj podiel na chybách
a omyloch. Pokiaľ totiţ išlo len o chyby a omyly tak musím opakovať, ţe tie nerobí len
ten, kto nerobí nič. A keďţe neverím tomu, ţe všetci členovia ktoréhokoľvek politického
subjektu chceli v privatizácii apriori kradnúť a keďţe som tieţ presvedčený, ţe vţdy išlo
len o jednotlivcov a záujmové skupiny, ktoré nereprezentovali celú členskú základňu,
mali by sa politické strany od týchto ľudí dištancovať. Veď predsa neexistujú dobrí
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [57]
a zlí zlodeji. Existujú len a len zlodeji. Slovo zlodej tu prirodzene pouţívam ako
expresívny výraz pre ľudí, ktorí sa v privatizácii „nabalili“ v rozpore so zákonom. Síce
neverím, ţe k takejto sebareflexii niekdy dôjde, ale bolo by to pekné, no nie?
Nie som si istý, či sa v dohľadnej dobe podarí urobiť serióznu a objektívnu
analýzu slovenskej privatizácie. Kaţdý ju totiţ vidí a chápe zo svojho zorného uhla, teda
inak. Zrejme si budeme musieť ešte nejaký čas počkať. Existuje však jedna spoľahlivá
metóda, ako si overiť, kto sa na transformácii spoločnosti „nabalil“. Táto metóda sa
volá verifikácia. Stačí si porovnať to, čo sa hovorí so skutočnosťou. Ak sa niekto
nekalým spôsobom obohatil, tak skôr, či neskôr to vidno na jeho ţivotnej úrovni. Jedna
vec je totiţ istá – pokiaľ politik, či štátny úradník, alebo funkcionár fondu
národného majetku svoju prácu robil poctivo a výlučne len za svoj plat, tak
nemohol zbohatnúť takým závratným spôsobom, aby si mohol dovoliť kúpiť, či
vybudovať ranč, vilu v cene niekoľkých desiatok miliónov slovenských korún, ani
lietadlo, či niekoľko miliónové super auto a podobne. Ale nemali by sme tolerovať ani
také prípady, ak niekto peniaze, ktoré obdrţal na presadzovanie národných záujmov,
pouţije na svoj osobný prospech, napríklad na vybudovanie súkromného ateliéru. Toto si
všímajme a hneď uvidíme, kto tu má na hlave maslo a komu by sme nemali veriť.
JUDr. Milan Janičina,
predseda Panslovanskej únie
+++++++++++++++++++++++++++++
BOMBA NÁPAD
Bomba nápad!!!
Dajme našich seniorov do väzení a zločincov do domovov dôchodcov!!!
Následkom toho:
By naši seniori mali denne prístup k sprche, voľný čas, prechádzky, lieky,
pravidelné zdravotné a stomatologické kontroly
Mali by nárok na kolieskové kreslá atd.
Dostávali by peniaze namiesto toho, aby za ubytovanie platili
Mali by nárok na kamerový dohľad, v prípade choroby alebo nehody by sa im
dostalo okamţitej pomoci
Ich postele by boli dvakrát týţdenne prezliekané, ich bielizeň a oblečenie by im
bolo pravidelne prané a ţehlené
Kaţdých 20 minút by mali návštevu dozorcu a jedlo by dostávali aţ do izby
Mali by osobitnú miestnosť, v ktorej by prijímali návštevy svojej rodiny
Mali by prístup do kniţnice, telocvične, k fyzickej a psychickej terapii a taktieţ
do bazénu a dokonca by mali právo na ďalšie bezplatné vzdelávanie
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [58]
Na ich ţiadosť by im boli legálne bezplatne k dispozícii pyţamá, topánky, papuče
a ďalšie pomôcky
Mali by súkromné izby s vlastnou vonkajšou plochou obklopenou veľkorysou
záhradou
Kaţdý senior by mal právo na vlastný počítač, televíziu, rádio a neobmedzené
telefonovanie
Existovala by riaditeľská rada, ktorá by vypočula a riešila sťaţnosti a dohľad by
musel dodrţiavať kódex správania
Zločinci by dostávali väčšinou studené, v lepšom prípade vlaţné jedlo, boli by osamelí
a bez dohľadu. Svetlá by sa im zhasínali o 20:00 hod., mali by nárok a jeden kúpeľ
týţdenne (ak vôbec). Ţili by v malej izbičke a platili by za to 2.000,00 € mesačne, a to
bez nádeje, ţe sa z toho dostanú ţiví!
A konečne by bola spravodlivosť pre všetkých!
Ak ti tento nápad nie je proti mysli, pošli ho ďalej, nech sa s ním oboznámi čo
najviac ľudí.
+++++++++++++++++++++++++++++
“Dnes uţ naozaj začnem!” - 4 motivačné tipy ako začať behať
Snaţili ste sa uţ niekedy presvedčiť sami seba, ţe konečne začnete behávať a vydrţíte s
tým? Ale o pár dní ste akosi stratili motiváciu a bolo po veľkom pláne… Chýba Vám
motivácia, odhodlanie a vytrvalosť? Verte, ţe nie ste jediný.
Keď si dočítate tento článok, určite budete dokonalo namotivovaní a začnete s behom
moţno hneď dnes. Ponúkame Vám 4 základné a najdôleţitejšie motivačné tipy…
1. Kúpte si novú beţeckú výbavu
Odporúčame beţecké tenisky, nohavice a tričko. Budete sa cítiť lepšie a pohodlnejšie - a
hneď budete chcieť vyskúšať svoje nové športové vybavenie.
2. Nebehajte sama/sám
Vţdy behajte s kamarátom alebo so skupinkou známych, je to oveľa zábavnejšie a
uvoľňujúcejšie. Navyše keď vedľa Vás beţí viacero ľudí, budete mať väčšiu motiváciu
vydrţať a drţať krok s nimi. Môţu Vás povzbudiť a posmeliť, aby ste sa nevzdávali a
pokračovali ďalej v behu. Takto môţete zabehnúť oveľa viac ako samostatne. Ak však
preferujete individuálne behanie, odporúčame počúvať pritom Vašu obľúbenú hudbu,
ktorá Vám zabezpečí pravidelný rytmus a motiváciu. Aj čas Vám s pesničkami ubehne
rýchlejšie.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [59]
3. Stanovte si svoje ciele
Je mimoriadne dôleţité stanoviť si ciele, pretoţe tie úzko súvisia s motiváciou. Napríklad
sa môţete rozhodnúť, ţe o rok sa chcete zúčastniť maratónu. To teda bude Vaším
prvoradým cieľom – vyberte si uţ len dĺţku trate, na ktorú si chcete o rok trúfnuť - 10
km, 21 km alebo 42 km.
4. Vytvorte si stratégiu a plán
Faktom je, ţe stratégiu a plán, ako dosiahnuť svoj cieľ, si môţete urobiť aţ po tom, ako si
stanovíte konkrétny cieľ. Keď neviete, čo chcete, je logické, ţe nemôţete mať ani plán,
ako to dosiahnuť. Mnohé športové štúdie dokázali, ţe ak má človek presný plán, podľa
ktorého trénuje, motivácia mu vydrţí oveľa dlhšie. Keď si stanovíte ciele a spôsob, ako
ich dosiahnuť, budete pri behaní vytrvalejší, zároveň sa zvýši Vaše sebavedomie a
sebadisciplína.
Platí to aj v prípade, ţe chcete drţať diétu alebo si zlepšiť postavu pomocou pravidelného
cvičenia.
Výhody behu
• Budete sa celkovo lepšie cítiť a získate viac energie pre kaţdodenné aktivity.
• Beh pomáha udrţiavať normálnu telesnú hmotnosť a zniţuje riziko kardiovaskulárnych
ochorení.
• Beh takisto zmierňuje stres, upravuje krvný tlak a hladinu cholesterolu v krvi.
Bezpečnostné opatrenia
Musíte byť pripravení na to, ţe pri nesprávnom behaní alebo pri pouţívaní nevhodnej
obuvi sa môţu objaviť rôzne nepredvídateľné zranenia.
• Ak máte nadváhu, začnite najskôr chôdzou a pokračujte behom v intervaloch, ktoré
budete striedať s chôdzou. Takto zabránite prílišnému tlaku na kĺby.
• Kúpte si kvalitnú beţeckú obuv.
• Ak máte problémy s kolenami, vyhnite sa beţaniu dolu kopcom.
• Pred beţaním sa nezabudnite rozohriať a po behu zas robte strečové cviky.
+++++++++++++++++++++++++++++
Najnebezpečnejšie krajiny sveta
Ak sa chcete z dovolenky vrátiť ţivý a zdravý, vyhnite sa týmto 8 krajinám…
Prečítajte si, ktorým krajinám sa treba radšej vyhnúť, aby ste si nepokazili dovolenku. Aj
keď radi cestujete do exotických kútov sveta, sú miesta, ktoré treba obísť veľkým
oblúkom – inak sa z dovolenky nemusíte vrátiť celý…
Kongo
Zoznam začneme krajinou Kongo alebo ak chcete Konţskou republikou. Počas vojny tu
zomreli milióny ľudí, väčšina z nich na následky vojny ako je hlad alebo deportácia.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [60]
Hoci vojna uţ skončila, v tejto krajine aj naďalej vládne chaos.
Nebezpečné sú aj susedné krajiny, kde sa stále rebeluje. To, ţe v krajine panuje chaos a
nedodrţiavajú sa takmer ţiadne pravidlá, vyuţívajú mnohé vojenské skupiny z rôznych
krajín a práve v Kongu hľadajú útočisko.
Ţeny nemajú takmer ţiadne práva a často sú obeťami znásilnenia. Deti sú tu v úlohe
obetí, ale aj vrahov, pretoţe odbojové skupiny ich vyuţívajú na preváţanie zbraní.
Únosy, choroby…
Táto krajina skutočne nie je vhodným miestom pre turistov, pretoţe ich často unášajú
alebo zabíjajú rôzne paramilitárne skupiny. Šíria sa tieţ strašidelné príbehy o mučení,
ktoré sa v tejto krajine deje. Ďalším faktom je, ţe chudoba spôsobuje v Kongu rôzne
ťaţké choroby.
Juţná Afrika
Juţná Afrika sa nazýva aj “hlavným mestom znásilňovania”. Tento prívlastok hovorí za
všetko – viete si určite predstaviť, aká “bezpečnosť” tu vládne. Takmer na dennom
poriadku sú tu vraţdy a krádeţe - v tejto “branţdi” Juţná Afrika naozaj vyniká.
Väčšina trestných činov sa odohráva v najchudobnejších častiach krajiny – turisti a
návštevníci, ktorí sem zavítajú, musia byť vţdy sprevádzaní ozbrojenou stráţou.
Nebezpečenstvo pri jazde autom
Je veľká pravdepodobnosť, ţe na Vás niekto začne strieľať alebo ţe Vás okradnú, keď s
autom zastavíte na červenej. Nezabudnite preto vţdy jazdiť so zamknutými dverami a
keď zbadáte, ţe sa k Vášmu autu blíţi podozrivá skupinka ľudí, radšej prejdite na
červenú! Naozaj to bude bezpečnejšie…
Nebezpečenstvo HIV
V tejto krajine je podľa oficiálnych prieskumov viac ako 10 miliónov ľudí nakazených
vírusom HIV, preto určite neriskujte náhodný sex…
Jemen
Jemen je krajina, ktorá sa snaţí bojovať proti terorizmu a údajne rešpektuje ľudské práva.
V praxi to však vyzerá celkom inak – štátna moc dokonca podporuje teroristov a ich
násilné zásahy voči občanom. Mnohí totiţ vidia terorizmus ako jediný spôsob odporu
voči krutej vláde.
Ţiadne práva
Jemen je známy neslobodou slova a represiami. Ţeny majú veľmi malé práva a vydávajú
sa uţ v deviatich rokoch! Takmer všetky kmene, ţijúce v tejto krajine, sú ozbrojené a
predstavujú väčšinu tamojšej populácie.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [61]
Noviny a médiá sú prísne cenzurované, štátne sily často odpočúvajú a ohrozujú
zahraničných novinárov. Tí, ktorí navštívia túto krajinu, musia rátať s tým, ţe budú pod
neţiaducim dozorom teroristických skupín a skorumpovaných vládnych úradníkov.
Kolumbia
Kolumbia je najväčším producentom kokaínu vo svete. Odhaduje sa, ţe produkuje aţ 75
percent svetových dávok. Fungujú tu silné mafiánske kartely, ktoré majú dosah aţ na
najvyššie politické miesta.
Kartely prispievajú k nárastu paramilitárnych skupín, ktoré zápasia s vládnymi silami.
Stúpenci týchto skupín sú väčšinou veľmi agresívni a bojujú pod vplyvom na drog.
Únosy
Najväčšou hrozbou pre turistov v Kolumbii je riziko únosu. Únoscovia si takto vymáhajú
vysoké výkupné a niekedy zajatcov aj zavraţdia… Hoci má táto krajina nádhernú
prírodu, pobreţia a hory, ak chcete preţiť pokojnú dovolenku, radšej sa jej vyhnite!
Afganistan
Afganistan sa radí medzi krajiny, ktoré takmer nevedia, čo je to mier, preto niet divu, ţe
patrí medzi najnebezpečnejšie na celom svete. V Afganistane sa bojuje uţ od roku 1970 začalo to sovietskou okupáciou, potom sa k moci dostalo hnutie Taliban a v roku 2001
bol Afganistan napadnutý Američanmi.
Ţivot v neustálom strachu
Obyvatelia Afganistanu nepoznajú nič iné, len ţivot v neustálom strachu a obavách, kedy
ich niekto zastrelí alebo im pod nohami vybuchne bomba. V Afganistane sa nemôţe cítiť
bezpečne nikto – bez ohľadu na krajinu, náboţenstvo či rasu. Únosy a zabíjanie sa týkajú
všetkých.
Ak vycestujete do tejto krajiny, rátajte s tým, ţe sa stanete terčom rôznych teroristických
a kriminálnych skupín, ktoré zabíjajú pre peniaze alebo si chcú dokázať politickú moc
tým, ţe zabíjajú cudzincov. Dovolenka v Afganistane? Nie a ešte raz: nie!
Líbya
Líbya je na zozname nebezpečných krajín sveta kvôli občianskej vojne, ktorá tam
prebieha. Vojna a nepokoje s ňou súvisiace začali uţ 15. januára 2001, kedy sa prezident
Kaddáfi snaţil potlačiť protesty.
To viedlo k nepokojom v celej krajine a k vznikom bojov medzi Kaddáfiho stúpencami a
povstalcami. Kaddáfi si dokonca najal cudzincov, aby vyvraţdili civilistov.
Do občianskej vojny začali zasahovať západné sily, čo zvýšilo nepriateľstvo voči
európskym a americkým občanom ţijúcim v Líbyi. Kaddáfi tieţ zaviedol cenzúru a
blokáciu komunikácie. V niektorých oblastiach Líbye sa civilisti pouţívajú dokonca ako
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [62]
ţivé ľudské štíty proti streľbe a bombardovaniu.
Niektorí Európania, ktorí tam v čase najväčších nepokojov vycestovali na dovolenku, si
museli doslova zaplatiť za to, aby sa mohli vrátiť naspäť domov.
Irak
Asi súhlasíte s tým, ţe Irak je na zozname nebezpečných krajín logicky a oprávnene, veď
to, čo sa tam deje, je často témou v médiách. Zaujímavé je, ţe pred americkou okupáciou
bola táto krajina pomerne bezpečná. Od tej doby však v Iraku vládne anarchia.
Samovraţedné útoky či výbuchy áut sú tam na dennom poriadku, rovnako aj únosy a
vraţdy. V Iraku boli unesení a zabití uţ mnohí cudzinci. Niektorí teroristi sa dokonca
svojimi brutálnymi činmi chvália na internete.
Obeťami pritom nebývajú len cudzinci, ale aj miestni obyvatelia. V uliciach Iraku moţno
nájsť mnohé pozostatky ľudských tiel, na ktorých sú stopy mučenia a týrania.
Teroristické skupiny, ktoré majú na svedomí únosy a týranie pracujú veľmi premyslene a
efektívne, avšak sú tak perfektne utajené, ţe len málokedy sa dajú vystopovať. Irak je
teda krajina, ktorú Vám v súčasnom stave rozhodne neodporúčame navštíviť – ani
zadarmo!
Somálsko
Somálsko patrí medzi najnebezpečnejšie krajiny sveta uţ niekoľko storočí. Anarchia a
chaos tu vládnu uţ od roku 1991, kedy odbojové skupiny vyvolali pád vlády.
Nikto nemá nad ničím kontrolu
V Somálsku medzi sebou neustále zápasia rôzne klany – všetky chcú získať vplyv,
peniaze a kontrolu nad štátom.
Piráti, únosy a vraţdy sú samozrejmosť
Takmer ţiadna nákladná loď, ktorá sa plaví v blízkosti Somálska, nie je v bezpečí.
Obsadzujú ich piráti, vyrabujú ich a unesú posádku (vo väčšine prípadov skončia
členovia posádky mŕtvi). V poslednej dobe sa síce počet útokov pirátov zníţil (vďaka
koaličným silám), ale stále je to ďaleko od stavu, ţe by sa lode mohli cítiť bezpečne.
Somálsko je nepriateľské voči cudzincom, hlavne voči belochom
Ak Vás v Somálsku unesú, s najväčšou pravdepodobnosťou to nepreţijete. Novinári
alebo humanitní pracovníci tam takto prichádzajú o ţivot denne a to bezdôvodne. Hlavné
mesto Mogadišo bývalo dokonca tak nebezpečné, ţe kaţdý somálsky prezident musel ţiť
a vládnuť z iného, neďalekého mestečka.
Keď to zhrnieme, táto krajina určite nepatrí medzi tie, kde by ste preţili peknú dovolenku
a oddýchli si, preto sa jej radšej zďaleka vyhýbajte!
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [63]
+++++++++++++++++++++++++++++
Oznam slovenskej pošty: „Od októbra sťahujeme z obehu známky s tvárami
politikov. Dôvod: Národ nevie, ktorú stranu má opľuť.“
+++++++++++++++++++++++++++++
Nevysvetliteľná záhada :
Dnes sa uţ ťaţko dozvieme, prečo Stano Radič urputne tajil svoje aforizmy
pred svojou manţelkou. Keby tak nebolo, mohla sa z mnohých poučiť, mohla
sa zbaviť svojho zdeformovaného, učiteľského pohľadu na svet a moţno by
sme mali aj normálnu premiérku. Je potvrdené, ţe svojím priateľom Dzurindovi
a Miklóšovi to neukázal preto, lebo chcel, aby jeho ţena bola premiérka. Ale
prečo toto vykonal svojej ţene ???
AFORIZMY Stana Radiča :
Krásnej ţene sme schopní odpustiť aj to, ţe je inteligentná.
Koľko námahy dá naučiť mladých robiť tie isté chyby, aké robia dospelí!
Keď mu došli náboje, povedal: Nič proti tebe nemám.
Ak netrafíš klinec po hlave, dáš si po prstoch - ak trafíš, po prstoch ti dajú iní.
Ľudí moţno presvedčiť o všetkom s výnimkou toho, aby sa o všetkom nedali presvedčiť.
Kto uţ raz ochutnal sladké víno moci, ten uţ navţdy bude hlásať iba vodu.
Vlk pozval baránka, aby mu oznámil, ţe ho zoţerie. V komuniké oznámili, ţe
rokovali o otázkach zaujímajúcich obe strany.
O tom, ţe to s demokraciou myslia váţne, svedčil aj počet popravených odporcov.
Nerušte moje dobre informované kruhy!
Nepriateľa si nepripúšťajte príliš k telu - mohli by ste sa spriateliť.
V noci som sa zobudil zo strašného sna - snívalo sa mi, ţe ktosi so mnou ľudsky
zaobchádzal.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [64]
Potrebujeme silnú armádu - aby sme sa ubránili pred tými, ktorí nechcú mať ţiadnu.
Oslávili striebornú svadbu - 25 rokov spoločného pozerania televízie.
Rekvalifikácia je, keď sa niekto naučí rozprávať o úplne inej práci ako predtým.
Vţdy sa strašne nasmejem, keď počujem, ţe niekoho prepustili z väzenia na slobodu.
Chcem do politiky. Zn.: ţalúdok mám.
Zlodej hľadá nejakého policajta. Zn.: takto ma to uţ nebaví.
Vrcholom diktatúry je, keď si uţ aj pacienti na psychiatrii dávajú pozor na jazyk.
Mnohým ľuďom padlo bohatstvo z neba - len škoda, ţe rovno na hlavu.
Tisíckrát opakovaná loţ sa stáva pravdou - kým sa nad ňou aspoň raz nezamyslíme.
V tme kaţdý zásah mieri do čierneho.
Aţ po dvoch fackách bol ochotný uznať, ţe ruka je ten najdokonalejší nástroj.
Ţivotnému prostrediu by prospelo aj menej dymu z okiadzania.
Kaţdé opakovanie je matkou múdrosti - s výnimkou opakovania hlúpostí.
Jedine spoločnosť bez krýs je bez kríz.
Tak spotvorili jeho myšlienky, ţe sa v hrobe obvracal.
Jediné, čo je na politických ceremoniáloch čestné - je čestná stráţ.
Predvolebná rozprávka: Tri zlaté hlasy deda Vševeda.
Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, čo budeš písať.
V politike je dôleţité skúmať, ale nepovedať. V láske zasa povedať, ale neskúmať.
Ak partnera drţíte nakrátko, neudrţíte ho nadlho.
Fyzikálny paradox: najrýchlejšie klesajú ľahké ţeny.
Proti rozsudkom svedomia sa vţdy odvolávame k rozumu.
O tom, aký samostatný je muţ, svedčí okrem iného aj to, ţe ho najskôr
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [65]
privedú na svet, neskôr zavedú do školy, tam ho vyvedú z mnohých omylov,
sem-tam ho niekto podvedie, keď má 18 rokov, predvedú ho pred komisiu,
ktorá ho odvedie, po vojne ho jeho láska zvedie a navedie na sobáš. V práci s
ním prevedú rozhovor a ak sa zle uvedie, vyvodia z toho dôsledky. V rodine to
obyčajne nevedie k ničomu dobrému a tak ho súd nakoniec rozvedie.
Vyčerpal som všetky moţnosti dokázať, ţe som človek - tak sa smejem.
Na svet sa občas treba pozrieť očami človeka, ktorý práve spadol z mesiaca.
Anamnéza: menovaný utrpel štrnásťnásobný priestrel hlavy. Porušenie mozgu nebolo
zistené.
História je veľká kniha, z ktorej kdekto beztrestne vytrháva strany.
Ţiadne koleso nemalo toľko defektov, ako koleso dejín.
Na smetisku dejín moţno nájsť nejeden poklad.
Dejiny sa stanú objektívnymi aţ potom, keď sú uţ všetky ich objekty pod zemou.
Záväzok, ţe sa zmení o 180 stupňov, splnil na 200 percent.
Keby sa tak tí, čo stoja na čele, radšej postavili pevne na nohy!
Bol to trpaslík s veľkým "T".
Paradoxom doby je, ţe ľudia venujú viac energie na dorozumenie sa s inými
civilizáciami ako medzi sebou.
Absolútny anonym je prázdny list papiera v čistej obálke.
Vysokoškolsky vzdelaný človek je ten, ktorý najskôr študuje to, čo
nechcel, a potom robí to, čo neštudoval.
Novodobý Kristus nevstal z mŕtvych, ale z ľahostajných.
Najlepší spôsob propagácie náboţenstva je mlátiť ľudí tak, ţe vidia všetkých svätých.
Pred bojom bol taký nervózny, ţe si musel zapáliť fajku mieru.
Ak sa raz vyčerpá všetok papier, byrokrati tomu neuveria - pokiaľ to nedostanú na
papieri.
Sme rôzni - jeden sa pýta, odkiaľ ideme, druhý kam kráčame a tretí - na čom sme prišli.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [66]
Absolútny konzervatívec sa bojí pouţívať aj striedavý prúd.
Najskôr mu sláva stúpla do hlavy, potom ho opustila - cítila sa tam strašne osamotená.
Únik mozgov je smutný - horšie ale je, ţe po nich všade ostávajú prázdne hlavy.
Strašne rád mám mysliacich ľudí - tí pri myslení obyčajne mlčia.
Keď nepríde rozum k človeku, musí prísť človek k rozumu.
Aţ po otrase mozgu prišiel na to, aké bolestivé je ním pohnúť.
Do dejín sa stále častejšie zapisujú analfabeti.
Keď opice videli, na čo sa premenili ich kolegyne, radšej s premenami prestali.
Ak niekoho kritizujeme, akoby sme mu vŕtali zub - čím viacej ideme do hĺbky,
tým pevnejšie sa drţí kresla.
Hlúposť je ako meteorit - čím z väčšej výšky priletí, tým viac škody napácha.
Je aţ neuveriteľné, aký chaos sa dá spôsobiť pouţitím takej vysoko
organizovanej hmoty, akou je mozog.
Svetový kongres byrokratov sa nepodarilo zvolať pre nepredstaviteľné administratívne
ťaţkosti.
Ak chcete dosiahnuť svoj vysnívaný cieľ, spite čo najmenej.
Ak láska prechádza cez ţalúdok, môţe sa jej stať, ţe sa ocitne tam, kde aj ostatná
potrava.
Ţijeme v srdci Európy. Ale vyzerá to, akoby to srdce bolo práve po infarkte.
Jeho obzor sa rozrástol. Kedysi si myslel, ţe je pupkom sveta - dnes je
presvedčený, ţe je pupkom galaxie.
Nebite ma po hlave. Poškodíte mi klobúk!
Ľudia, ktorí sa vyhlasujú za chlebodarcov, majú na stole vţdy najviac mäsa.
Inflácia najťaţšie postihla korunu tvorstva.
Kacíri kedysi končili na hraniciach. Dnes končia za hranicami.
Ľudia, mal som vás rád - spite!
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [67]
Opakovanie je matkou múdrosti. Otca doteraz hľadajú kvôli alimentom.
Demonštráciu rozohnali slzotvornými rečami.
Po muţoch, ktorí sa neoţenia, sú pomenované ulice, námestia a školy.
Po tých čo sa oţenia, zasa ich manţelky a deti.
Človek si napodiv za symbol múdrosti zvolil sovu, ktorá celý deň sedí s
vystrašenými očami na jednom mieste.
Čím bol slávnejší, tým viac ľudí ho poznalo a tým menej on poznával sám seba.
Šoky sú rôzne. Ale najhorší je zajtraj-šok.
Keby tak trpezlivosť namiesto ruţí priniesla niečo poriadne!
Keď ho kopla múza, vrátil jej to aj s úrokmi - napísal báseň.
Usilujte sa, aby po vašej smrti nezavládla rovnaká radosť ako po vašom narodení.
+++++++++++++++++++++++++++++
West Papua: A history of exploitation
West Papua was taken over by Indonesia in 1969, and a legacy of oppression and
environmental devastation has followed.
NAJ Taylor Last Modified: 21 Sep 2011 20:29
http://english.aljazeera.net/indepth/opinion/2011/08/201182814172453998.html
+++++++++++++++++++++++++++++
Download

Spravodaj c 154 - szcpv