Spravodaj c 174
++++++++++++++++++++++++++++
Motto 74: „Úspechy si sami musíme vydobyť v najhlbšom vnútri ochraňovať vernosti zlatú niť!“
Juraj Antal-Dolnozemský: Zlatá niť
++++++++++++++++++++++++++++
- Vlado Gregor
Si Vás dovoľuje pozvať
na priateľské stretnutie
pri príležitosti vydania svojej knihy
Svedectvo času
ktoré sa uskutoční v utorok 24. januára 2012 o 17.00
++++++++++++++++++++++++++++
- Biblia a etika
ktorá sa bude konať v stredu 25. 1. 2012 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici č. 2 v Bratislave (konečná trolejbusu č.
208 na Šulekovej ulici).
Prednášať bude Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc.
++++++++++++++++++++++++++++
- Veda v CENTRE dňa 26. 1. 2012 - pozvánka
Vážená pani,
Vážený pán,
srdečne Vás pozývame na stretnutie s osobnosťou vedy a techniky pri káve, v rámci cyklu Veda v CENTRE,
na
tému
„Prečo
niektoré
krajiny
prosperujú
viac
a iné
menej?“.
Hosťom stretnutia bude univ. prof. dipl. Ing. Dr. Mikuláš Luptáčik z Katedry hospodárskej politiky
Ekonomickej univerzity v Bratislave a emeritný profesor na Ekonomickej univerzite vo Viedni. Stretnutie sa
koná dňa 26. januára 2012 o 17.00 hod. v konferenčnej sále Centra vedecko-technických informácií SR, 2.
poschodie.
Viac informácií o podujatiach organizovaných Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v
spoločnosti (NCP VaT) nájdete na stránke Centrálneho informačného portálu pre výskum, vývoj a inovácie
https://www.vedatechnika.sk.
++++++++++++++++++++++++++++
- dovoľujem si vás pozvať
na verejnú prezentáciu nasledovnej publikácie:
Daniel Šmihula: "Najstaršie dejiny spoločnosti, štátu a práva".
Prezentácia sa začne dňa 2.februára 2012 o 17.00
v Pálffyho paláci na Zámockej ulici 47 v Bratislave.
++++++++++++++++++++++++++++
- Alumni klubu STU na pokračujúce Rozhovory s vedou utorok 7.2.2012 o 14 hod. Hosťom bude prof. Ing. Štefan
Schmidt, PhD. a diskutovať budeme o význame tukov v našej výžive.
++++++++++++++++++++++++++++
- Veľvyslanectvo Japonska v Slovenskej republike
Japan Foundation
si Vás dovoľujú pozvať na výstavu
Japonské remeslá. Tradícia a zručnosť
(15. 1. – 19. 2. 2012)
Japan Foundation - organizácia, ktorá aktívne pôsobí v oblasti kultúrnej výmeny medzi
Japonskom a ostatnými krajinami - sa podieľa na predstavovaní projektov tradičného
umenia a podpore tvorby súčasných moderných umelcov. Významnou aktivitou Japan
Foundation je organizovanie putovných výstav z vlastnej kolekcie umeleckých diel,
ktoré vystavuje v zahraničí.
Výstava „Japonské umenie. Tradícia a zručnosť“ predstavuje ručné výrobky z rôznych
materiálov, ktoré sú vyrobené pomocou tradičných techník a pochádzajú z celého
Japonska. Do Bratislavy prichádza z bieloruského Minska a neskôr bude pokračovať vo
svojej ceste po ďaľších kajinách Európy. Návštevníci ocenia rozmanitosť, krásu a
bohatstvo japonských remesiel, upútajú ich výrobky slávnych japonských keramických,
textilných a kováčskych dielní, lakovaných, drevených, bambusových alebo papierových
predmetov, ktoré boli a stále sú používané v každodennom živote ľuďmi v japonských
regiónoch.
++++++++++++++++++++++++++++
Výstava je otvorená v
SNM na Vajanského náb. 2 v Bratislave
od 9.00 do 17.00 h, denne okrem pondelka
++++++++++++++++++++++++++++
- Milan STANO a CK BUBO
Vás pozývajú na výstavu
PRÍBEHY Z OBRAZOV
(Čína, Tibet, Nepál, India)
v dňoch sobota, nedeľa 21. - 22. januára 2012
9 hod. - 18 hod.
Výstava je súčasťou festivalu
CAMERA Slovakia/BUBO bál,
ktorý sa koná v priestoroch Incheby, hala C/Expo arena.
Výstavu nájdete ak vôjdete do Expo areny,
pôjdete vpravo, vpravo a zabočíte doľava.
++++++++++++++++++++++++++++
-
Konečne sa niečo deje
Protest 10. Februára 2012: Máme toho plné zuby!
Slovensko prechádza zvláštnym obdobím. Novinári sa „ospravedlňujú", politici sa zatĺkajú, elita mlčí a bežný obyčajný
človek pozerá a štípe sa do stehna, či sa mu to všetko len sníva.
Ak ľudia z KDH chodili zobkať z eštebáckych misiek, tak je to čistá hanba . Je to zneuctenie pamiatky tých, ktorí za
komunizmu trpeli, sedeli v base, ktorých mučili za názor. Lebo ak o pár rokov neskôr voľakto, kto sa vydáva za ich hlas, sa
zároveň hanebne poklonkuje ľuďom, ktorí tento obludný systém predtým tvorili, je to neúcta a zrada.
Ak ľudia z SDKÚ, „piliere" to rozumu, demokracie a spravodlivosti chodili zobkať z misiek, do ktorých sypali ruky, pre
ktorých je demokracia na hovno systém, je to zrada mnohých ľudí, ktorí im verili.
Ak ľudia zo SMER -u, ktorí podľa ich slov bojujú za každého dôchodcu a chudobného, chodia zobkať z misiek oligarchov,
ktorí majú v úcte chudobného asi tak, ako ja účastníkov reality show Big Brother, tak je to akoby rana päsťou medzi oči
voličovi SMER-u.
Ak sa toto všetko potvrdí a nevyrieši, tak sa zatiahne opona nad Slovenskom. Ostane to už len na občanoch, aby to
nedopustili. Lebo občan v uliciach požadujúci spravodlivosť je najväčšia sila.
10. februára 2012 bude ďalšia akcia pod názvom Máme radi túto krajinu. Tento krát s doplnením:
... a máme toho plné zuby! A premiérovo v Banskej Bystrici. Opäť pozveme na pódium politikov, ale teraz budeme chcieť
počuť pravdu!
Máme radi túto krajinu
A máme plné zuby
Klamstiev!
Občania pozávajú politikov
Spomínaných v spise Gorila
Na Nám. SNP v Banskej Bystrici
Chceme počuť pravdu, preto sme pozvali:
B.Bugára
M.Dzurindu
R.Fica
P.Hrušovského
I.Mikloša
10.2. 2012 o 16.00 hod.
Banská Bystrica, Námestie SNP
++++++++++++++++++++++++++++
Ak môžete, pomôžte v tom, že o tomto proteste budete informovať a hlavne - príďte.
Lebo keď nás bude veľa, začnú sa báť a kauza Gorila sa bude konečne naozaj riešiť.
Kontaktoval ma jeden človek, ktorý podľa jeho slov má „zvukové záznamy, ktoré budú ľudí na Slovensku zaujímať....".
Na Námestí SNP v Banskej Bystrici už zaznelo všeličo. Ktovie, ako by zneli námestím zvukové záznamy, z ktorých sa
Slovensko dozvie, že mu vládne úzka skupina ľudí „úradujúca" z konšpiračného bytu v Bratislave.
Tomu človeku som povedal, že vytvoríme priestor, kde to bude dobre počuť ...
Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za
dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na
našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v
ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však
nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.
Alojz Hlina, piatok 20. januára 2012 09:00
++++++++++++++++++++++++++++
- v prílohe zasielam pozvánku na druhý ročník konferencie Slovensko v rokoch
neslobody 1938-1989, ktorá sa uskutoční 22.-23.5. opäť v Banskej Bystrici.
++++++++++++++++++++++++++++
- Pozvánka Na odborné podujatie na tému:
K otázke kauzálnej predpovede
Program:
1. úvodné slovo: doc. PhDr. Jozef Coufal, DrSc.
2. diskusia
Čas konania: utorok – 31. január 2012, o 16:00 hod.
Miesto konania: zasadačka Filozofického ústavu SAV, Klemensova ul. 19, 4.poschodie.
K otázke kauzálnej predpovede
doc. PhDr. Jozef Coufal,DrSc.
Príčinnosť, ako ju zvyčajne ponímame. Myšlienky niektorých slávnych filozofov a vedcov o
príčinnosti a determinácii procesov vôbec. Problémy zaužívaného pojmu „vonkajšej príčiny“
v teórii a praxi. Koncepcie explanácie a predikcie z neho vyplývajúce. Príčina ako „causa
sui“ a vzájomné pôsobenie umožňuje vytvárať inú koncepciu explanácie a predikcie procesov
vrátane procesov sociálnych. Možné trendy ďalšieho rozvíjania kategórie príčiny a jej
metodologického potenciálu pre výskum budúcnosti.
++++++++++++++++++++++++++++
- Komorný orchester mesta Bratislavy – Cappella Istropolitana bude koncertovať 17. februára 2012 o 19.30
hodine spoločne s koncertným chórom Zürich – Albisrieden v Tonhalle Zürich.
++++++++++++++++++++++++++++
Vlado Gregor
Si Vás dovoľuje pozvať
na priateľské stretnutie
pri príležitosti vydania svojej knihy
Svedectvo času
ktoré sa uskutoční v utorok 24. januára 2012 o 17.00 h
v Klube spisovateľov na Laurinskej 2
www.PostScriptum.sk
.sk
www.
++++++++++++++++++++++++++++
-
zasielam Vám informáciu o zaujímavej akcii.
Virtualny svet slovenciny na vedeckej vystave
http://www.sccg.sk/~ferko/VirtualnySvet2012-final.pdf
http://www.sccg.sk/~ferko/ako_vyhrat_vedecku_sutazDVD.pdf
http://www.virtualnysvet.info/
Slavnostne otvorenie jednomesacnej vystavy v pondelok 16.01 o 16.01 v
Shopping Centre Avion na Ivanskej ceste.
++++++++++++++++++++++++++++
My, úcastníci okrúhleho stola Matice slovenskej, vyhlasujeme:
Vychádzajúc z historického poslania Matice slovenskej sme povinní konštatovať, že v súčasnosti je naša
národná a občianska spoločnosť v hmotnej a morálnej chudobe a vyžaduje si principiálne riešenie. Sme
presvedčení, že to už nie je možné očakávať od dosluhujúcej politickej a štátnej reprezentácie.
Preto sa obraciame na prezidenta Slovenskej republiky, na budúci parlament a vládu, aby
1. prijali štátnu doktrínu, ktorá bude dlhodobo záväzná pre štátne a samosprávne orgány;
2. prijali vlastnú národohospodársku koncepciu v nadväznosti na naše členstvo v Európskej únii, ktorá bude
rešpektovať ústavný princíp sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky s podporou tradičných
odvetví a domácich výrobcov. Osobitne treba oživiť slovenský vidiek v záujme udržania tradičných hodnôt;
3. prijali koncepciu štátnej politiky v oblasti kultúry, vzdelávania a vedy s prehodnotením kompetencií medzi
štátom a samosprávou. Tato politika musí eliminovať dvojitý systém výučby na slovenských a národnostných
školách;
4. prijali koncepciu sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti v súlade s ústavou. Nepripustiť
transformáciu zdravotníckych zariadení na úcastinné spoločnosti a vylúčiť komerčné prvky v systéme;
5. ukončili polarizáciu obyvateľstva Slovenskej republiky;
6. uzákonili slovenský jazyk ako jediný úradný jazyk na celom území štátu;
7. zákonom uviedli národnostnú politiku do súladu s praxou uznávanou v Európskej únii a uskutočňovali ju
na princípe reciprocity;
8. prijali koncepciu mediálnej politiky v súlade s ústavným princípmi s vymedzením povinnosti pre
verejnoprávne médiá obhajovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky;
9. zásadne prehodnotiť rozsah úradov a administratívnych nákladov na všetkých úrovniach;
10. pristúpiť k zmene volebného systému tak, aby aj na úrovni najvyššieho zákonodarného zboru mohli byť
volení a zvolení aj nezávislí kandidáti.
Obraciame sa aj na slovenskú inteligenciu, občianske združenia a spolky, cirkvi a politické strany, aby
nadchádzajúce voľby boli previerkou našej vzdelanosti, prezieravosti a vlastenectva, ako citu a lásky
k národu, k jeho koreňom, k materinskej reči, k jeho tradíciám, a ku kultúre. Je to bratská láska Slováka
k Slovákovi, je to dlhodobá národná sebavýchova. Slovenská republika patrí slovenskému národu a všetkým
občanom so slovenskou štátnou príslušnosťou. Sme povinní ju brániť, chrániť jej česť a život v nej
a požadovať dôstojných, vzdelaných a národu oddaných poslancov a členov vlády.
Toto očakávame od reprezentantov, ktorým občania v marcových voľbách dajú svoje hlasy. Očakávame, že
v predvolebnej súťaži sa k týmto požiadavkám jednotlivé politické strany zásadne vyjadria. To určite pomôže
aj voličom rozhodnúť sa, komu odovzdajú svoj hlas.
V Bratislave 13. januára 2012.
++++++++++++++++++++++++++++
Centrum pro studium střední Evropy
/společné pracoviště Masarykova ústavu a Archivu Akademie věd ČR a vysoké školy
CEVRO Institut/
si Vás dovoluje pozvat na
mezinárodní konferenci
konanou za laskavé podpory Nadace Konrada Adenauera
Střední Evropa na cestě od minulosti
k budoucnosti
CEVRO Institut, Jungmannova 17, Praha 1
19.-20. ledna 2012
Program konference
Čtvrtek 19.1.2012
14:00 – 14:30 hod.
Zahájení konference
– Zástupce vysoké školy CEVRO Institut, Masarykova ústavu a Archivu AV ČR a
Centra pro studium střední Evropy
Blok I. - Střední Evropa jako historický koncept
14:30 – 16:00 hod.
– Miroslav Hroch: Střední Evropa: od reality k mýtu a zpět.
– Boženka Radiměřská: Východní Evropa na mentální mapě anglicky píšícího
cestovatele od šestnáctého do osmnáctého století.
– Rudolf Kučera: Proměny kategorie střední Evropa v německém
akademickém diskursu mezi lety 1950-2010
– Diskuse
16:00-16:30 přestávka na kávu
16:30 - 18:15 hod.
– Luďa Klusáková: Města ve střední Evropě nebo typ středoevropského
města?
– Jiří Janáč: "Materializace" střední Evropy v procesu výstavby evropských
transnacionálních infrastrukturních sítí ve 20.století
– Daniela Brádlerová: Československá národní rada badatelská a snahy
československé vědy o její zařazení do evropského rámce
– Vratislav Doubek: Únik ze střední Evropy. Shody a rozdíly emigračních
proudů ve střední Evropě v době 19. a počátku 20. století.
– Stanislav Konečný: Územie juhokarpatských Rusínov v kontexte vývoja
strednej Európy.
– Diskuse
18:30 – 22:00 Společenský večer
Pátek 20.1.2012
Blok II. - Střední Evropa jako součást Evropy.
9:00 - 11:00 hod.
– Stanislav Balík: Antiklerikalismus ve střední Evropě
– Ladislav Mrklas: Spřízněny volbou? Středoevropské konzervativní a
křesťanské strany po roce 1989.
– Martin Polášek: ČSSD 1989-2010: zvláštní cesta v rámci střední Evropy,
středoevropská zvláštní cesta, nebo překonávání fázového zpoždění?
– Martin Štefek: Politická kultura a demokratické tradice české společnost
– Vilém Novotný: České studium veřejných politik ve středoevropském a
evropském kontextu.
– Diskuse
11:00 - 11:30 Přestávka na kávu
11.30 - 13:15 hod.
– Petr Valenta: Měšťanští podnikatelé - specifický element v procesu vzniku
občanské společnosti ve střední Evropě 2. poloviny 19. století.
– Jan Hálek: Mitteleuropa" jako koncept zahraniční politiky Habsburské
monarchie v letech 1848-1851.
– Milan Scholz: Středoevropský prostor v programech „Nové Evropy“ z dob
první světové války. Naumann – Masaryk – Agnelli a Cabiati.
– Miroslav Šepták : Edvard Beneš a jeho projekty konsolidace střední Evropy
ve 20. a 30. letech minulého století
– Ludovít Hallon: Formovanie veľkopriestorovej ekonomiky nacistického
Nemecka v strednej Európe 1939 - 1945 na príklade Slovenska
– Diskuse
13:15 - 14:15 Přestávka na oběd
Blok III. - Střední Evropa jako myšlenkový svět.
14:15 - 16:15 hod.
– Miloš Havelka: Česká Střední Evropa mezi Františkem Palackým a "pražským
jarem".
– Ota Konrád: Střední Evropa v diskurzu intelektuálních elit českých a
rakouských Němců 1918-1938. Příklad Josefa Pfitznera a Harolda
Steinackera.
– Blanka Soukupová: Obrazy a stereotypy druhých středoevropských národů a
česká identita.
– Michal Pehr: Střední Evropa (1939) 1945–1948 pohledem české společnosti.
– Marta Holomková: O koncepcích Střední Evropy v zrcadle českého samizdatu
a tamizdatu 70. a 80. let 20. Století.
– Diskuse
16:15 - 16:45 Přestávka na kávu
16:45 - 18:30 hod.
– Jan Dobeš: Střední Evropa jako záštita slabých nebo jako intelektuální,
mravní či politická výzva?
– Antonie Doležalová: Střední Evropa v českém ekonomickém myšlení
– Josef Šíma: Rakouská ekonomie - po 100 letech opět na výsluní
– Tomáš Ježek: Hayek a střední Evropa
– Ilona Bažantová: Schumpeter jako Středoevropan
– Diskuse
18:30 hod.
Ukončení konference, číše vína
Vzhledem k organizačním záležitostem a společenskému programu
konference se prosím v případě zájmu o účast na konferenci přihlaste na
adrese www.vsci.cz - do 18. ledna 2012 23:59
Centrum pro studium střední Evropy (CSES)
Jungmannova 17 / 110 00 Praha 1 / Czech Republic
tel.: +420 221 506 777 / fax: +420 221 506 709
email: [email protected] / www.cevroinstitut.cz
++++++++++++++++++++++++++++
http://www.aktuality.sk/clanok/200019/hrib-je-egocentricke-monstrum-tvrdi-programovy-riaditelrtvs/
Hríb je egocentrické monštrum, tvrdí
programový riaditeľ RTVS
Osud populárnej relácie Lampa je stále otázny. Jej tvorca Štefan Hríb tvrdí, že RTVS začína byť opäť
neslobodná. Vedenie verejnoprávneho média to rázne odmieta.
Kontroverzie medzi RTVS a Štefanom Hríbom naberajú nové obrátky. Programový riaditeľ STV Andrej
Miklánek poslal moderátorovi Lampy otvorený list, v ktorom ho vyzýva k úcte a k rešpektovaniu ľudí
pracujúcich pre verejnoprávne médium. Servítku pred ústa si však nebral.
Miklánek zašiel aj ďalej. Hríba nazval „egocentrickým monštrom“ a o jeho relácii sa vyjadril, že „nemá
monopol na pravdu, slobodu, ani kvalitu“. Informáciu priniesol portál medialne.sk.
Celý spor medzi RTVS a Hríbom začal po tom, čo vedenie televízie plánovalo diskusnú reláciu Lampa
z výrobných a programových príčin odsunúť po skončení zmluvy 31.12. 2011 na neskoršie. Plánovalo
sa až po marcových parlamentných voľbách, pretože by jej vysielanie mohlo byť „riskantné“.
Na tento počin zareagoval Hríb videokomentárom, v ktorom nazval tento návrh „hanebný, zbabelý a
strašne ponižujúci“. Predstaviteľom RTVS tiež odkázal: „Hádam si o nás nemyslíte, že toto by sme
prijali.“
Už pred pár dňami generálna riaditeľka RTVS Miloslava Zemková na adresu Hríba a Lampy
poznamenala: „Ak je Štefan Hríb ochotný robiť Lampu len so začiatkom pred voľbami a nepripúšťa
možnosť začať v marci, nepripúšťa ani možnosť rešpektovať programovú štruktúru a návrh RTVS na
Lampu so štartom o 22:00 s otvoreným koncom, tak si zatvára možnosť na akékoľvek ďalšie rokovania.
A ak má predstavu, že teraz všetko pomeníme len kvôli jeho predstavám a okamžite podpíšem zmluvu
takú, akú si predstavuje, tak tá predstava je nereálna."
Šéf programu STV Miklánek Hríbovi odkázal, že ak sa mu RTVS nepáči, nemusí spolupracovať s
„neschopnými dementmi“, akí v RTVS pracujú. Programový šéf pokračoval ďalšími argumentmi: „My
bojujeme s historickými nánosmi negatívneho marketingu, ktoré sa nanášali na STV v minulosti veľmi
výrazne (hlavne za Mečiara ale aj neskôr) a dajú sa odstrániť len dlhodobou poctivou komunikáciou,
ktorú nebude kaziť také egocentrické monštrum ako ty."
Podľa najnovších informácií medialne.sk sa rokovania medzi RTVS a Hríbom pohli dopredu a
zaradenie relácie do štruktúry STV by sa mohlo uskutočniť skôr.
++++++++++++++++++++++++++++
Správa je pripravená na odoslanie s nasledovnými prílohami súborov alebo prepojení:
Skratka ku: http://www.stv.sk/relacieaz/dvojka/islam-na-slovensku/
ISLAM na Slovensku
Utorok 10.1.2012 20:45 Dvojka
Slovenská časť v rámci dokumentárneho koprodukčného seriálu mapujúceho situáciu a príbehy Moslimov na
celom kontinente.
Slovenská republika 2007
Slovenská časť koprodukčného seriálu predstaví divákom Mohammada Swansa Hasnu, ktorý na Slovensko
prišiel zo Sýrie, pôvodne študovať medicínu. Školu však nedokončil, pretože sa ako nový Imam začal plne
venovať komunite Moslimov žijúcej na Slovensku. Jeho snom je priblížiť svoje náboženstvo Slovenskej
väčšine tak, aby medzi ľuďmi vznikol vzájomný, úprimný rešpekt. Žial, veľmi sa mu to nedarí. Aj
vzdelávacie Moslimské centrum, ktoré chcel dať postaviť, sa stretlo s veľkým nepochopením.
Azíza je mladá, večne sa usmievajúca žena, žijúca v Košiciach. Pri svojich študijných cestách ešte počas
univerzity sa zoznámila s Moslimami žijúcimi vo Švajčiarsku. Ich spôsob života ju silno oslovil a tak sa
jedného dňa sama rozhodla konvertovať na Islam. Po čase stretla v Košiciach svojho manžela, s ktorým sa
zasnúbili po troch dňoch. S Azízom, mladým lekárom pôvodom z Kuvajtu, dnes majú malú dcéru Aišu a
druhé bábätko na ceste. Azíza nám porozpráva o všetkých komplikáciách, ktoré musela ako konvertovaná
Moslimka na Slovensku prekonávať, vrátane tých komických až absurdných.
Pre vytvorenie témy vo fóre o tejto relácii musíte byť zaregistrovaný a prihlásený.
++++++++++++++++++++++++++++
Je Islám hrozbou ?
Autorem následujících slov je Dr. Emanuel Tanay, známý a vysoce uznávaný psychiatr; muž, jehož rodina
patřila před druhou světovou válkou k německé aristokracii, vlastnil řadu průmyslových podniků a
nemovitostí. Když byl tázán, kolik Němců bylo skutečnými nacisty, odpověděl způsobem, který může být
určující pro náš postoj k fanati-zmu:
"Velmi málo lidí bylo skutečnými nacisty, ale mnoho dalších se ra-dovalo z návratu německé hrdosti a další
byli příliš zaneprázdněni, než aby je to zajímalo. Byl jsem jedním z těch, kdo pokládali nacisty za bandu
bláznů. Takže většina se prostě stáhla a umožnila tím, aby se to vše stalo. Pak, dříve než jsme to zjistili, nás
měli v hrsti, ztratili jsme kontrolu, nastal konec světa. Má rodina ztratila všechno. Já sám jsem skončil v
koncentračním táboře a Spojenci rozbili mé továrny."
Dnes nám znovu a znovu různí experti opakují, že Islám je nábo-ženství pokoje a že velká většina muslimů si
přece přeje jedině žít v míru. I když toto laické ujišťování může být pravdivé, nemá pražádný význam! Je to
bezcenné šidítko, které nám má umožnit, abychom se cítili lépe a aby se poněkud zmenšil (psychický) účinek
fanatického řádění ve světě ve jménu Islámu...!!!!!!!!!!!!.
Je skutečností, že v současné fázi dějin vládnou Islámem fanatici. Jsou to fanatici, kteří vedou každou z 50
válek, které zuří ve světě. Jsou to fanatici, kteří systematicky masakrují křesťany či příslušníky domorodých
kmenů v Africe, a postupně utápějí kontinent v přívalu Is-lámu.
Jsou to fanatici, kteří spouštějí exploze bomb, usekávají hlavy, vraždí nebo zabíjejí z důvodů cti. Jsou to
fanatici, kteří přebírají mešitu po mešitě. Jsou to fanatici, kteří se zápalem šíří kamenování a věšení obětí,
znásilňování, zabíjení, polévání žen kyselinou, likvidaci ho-mosexuálů...... Jsou to fanatici, kteří učí mladé
zabíjet a stát se sebevražednými bombovými zabijáky.....
Obtížně měřitelnou skutečností je, že mírumilovná většina, mlčící většina....!!!!!!!!! .....je vyděšena a je
vyřazena.
Komunistické Rusko sestávalo z Rusů, kteří chtěli pouze žít v míru, a přesto komunistické Rusko bylo
odpovědno za vraždu asi 20 milionů lidí. Mírumilovná většina byla irelevantní a umlčena....
Ohromná populace Číny byla rovněž mírumilovná, ale čínským komunistům se podařilo zabít ohromujících
70 milionů lidí.
Průměrný Japonec před druhou světovou válkou rozhodně nebyl sadistickým válečným štváčem. Přesto si
Japonsko vražděním a kr-veprolitím razilo cestu Jihovýchodní Asií v orgii zabíjení, které zahrno-valo
systematické vraždy 12 milionů čínských civilistů; většinou byli zabiti šavlí, lopatou a bajonetem.
Kdo by mohl zapomenout Rwandu, která se zhroutila v krvavém zabíjení. Není snad možno tvrdit, že většina
Rwanďanů byli mírumi-lovní lidé?
Poučení z historie jsou často neuvěřitelně jednoduchá a lapidární, ale přes všechny naše schopnosti logického
myšlení často přehléd-neme nejzákladnější a zcela nekomplikované závěry:
svým mlčením se mírumilovní muslimové stávají zcela irelevantními.
Mírumilovní muslimové se stanou našimi nepřáteli, jestliže nepo-zvednou svůj hlas, protože se stejně jako
Dr. Tanay jednoho dne pro-budí a zjistí, že se dostali do područí fanatiků a že "nastal konec svě-ta".
Mírumilovní Němci, Japonci, Číňané, Rusové, Rwanďané, Srbové, Afgánci, Iráčané, Palestinci, Somálci,
Nigerijci, Alžířané a mnozí další zemřeli, protože mírumilovná většina nepromluvila; pak už bylo pozdě.
Pro nás, kteří to vše sledujeme, aniž bychom se angažovali, platí, že musíme dávat pozor na jedinou skupinu,
která se počítá mezi fana-tiky, kteří nás ohrožují....!!!!!!!!..., a ohrožují náš způsob života..!!!!!. Žádná další
mešita ani minaret v Evropě..!!!!!, pokud nebude stejné množství křesťanských kostelů v arabském světě a
také stejné množ-ství křesťanů.!!!!!
Pedofily civilizovaný svět trestá...a co muslimové, kteří souloží s 8 letými dívkami a mají s nimi děti; co
Mohamed, jejich bůh, který měl také 8 letou ženu, také byl pedofilem.!!!!
Přeje si někdo z Vás, aby za dvě desítky let !!! souložil nějaký mus-limský muž s Vašimi vnučkami a
pravnučkami, aby je kamenovali, za-bíjeli, polévali kyselinou, prováděli ženskou obřízku ? !!!!
A konečně: každý, kdo pochybuje, že se jedná o závažnou záleži-tost, kdo jen vymaže tento mail, aniž by ho
poslal dál, ten se podílí na pasivitě, která dovoluje, aby problémy narůstaly.
Pošlete tento mail dalším lidem, aby ho mohli číst všichni.
Pošlete jej dále než bude příliš pozdě!
++++++++++++++++++++++++++++
Rakouský důchodce u soudu za to, že rušil muslimy hlasitým zpěvem
Je pátek a rakouský důchodce si zpívá během sečení trávy na svém pozemku. Ještě netuší, že to
bude vysvětlovat u soudu a že bude nakonec rád, že vyvázl s dvacetitícovou pokutou.
Ano, opravdu nečtete zprávu z Afghánistánu, ani z Pákistánu. Není třeba chodit do islámských
zemí: Islám už přišel k nám.
63 letý rakouský důchodce byl zatčen policií za to, že na svém pozemku během sekání trávy
nahlas jódloval. Měl totiž konkurenci: na sousedním pozemku stojí islámská mešita, ze které
během modlení pouštějí do okolí z reproduktorů na dvoře zpěv muezzina.
Kdo má právo se projevovat nahlas? Má právo si nahlas zpívat rakouský důchodce nebo má
právo pouštět do okolí nahlas z reproduktorů mešita islámské zpěvy? Jak víme, vyhrát může
jen jeden, protože jak říká známé přísloví: "Na jednom hnoji není pro dva kohouty místo." A na tom
rakouském hnoji není místo pro rakouského důchodce.
Muslimové si zpěv za plotem nenechali líbit a podali na něj oznámení za hanobení islámu. Svým
zpěvem prý napodobuje (nebo konkuruje?) zpěv muezzina a tím muslimy uráží. Tento pátek
proběhl soud. Helmut G. se před soudcem dušoval, že nechtěl urazit islám, prý "byl jen v dobré
náladě při práci na zahradě a chtěl si jen zazpívat." Soudce mu nakonec uvěřil a byl shovívavý:
Důchodce nepůjde do kriminálu, zaplatí puhých 800 EUR pokuty (20 tisíc Kč). Docela mírný
soud na to, že byl odsouzen za "Pohrdání náboženskými symboly a omezování náboženského
vyznání".
Výrok soudu je názornou ukázkou pronikání islámského práva šaría do právního systému
evropských zemí. Pod záminkou pochybných práv pro náboženské menšiny jsou omezána práva
občana. Svým způsobem je toto soudní rozhodnutí bezprecedentní. Jedná se totiž možná o první
aplikaci Omarovy smlouvy v nemuslimském státě, navíc v Ervopě 21. století.
Abych hovořil jasněji: Omarova smlouva je islámská právní norma, která upravuje vztahy s
původním pobyvatelstvem poté, co jejich zemi dobyli muslimové. Omarova smlouva mj.
nemuslimům přikazuje: zákaz stavění nebo opravování kostelů, zákaz zvonit v kostele nahlas
zvonem, zákaz nosit zbraň nebo jezdit dopravním prostředkem, povinnost projevovat muslimům
úctu, uvolnit muslimovi místo k sezení, zákaz mluvit nahlas během islámských bohoslužeb, zákaz
mluvit nahlas v přítomnosti muslima atd.
Vlastně může být onen důchodce rád, že vyvázl jen s pokutou. Jak je patrné z Omarovy smlouvy,
porušil islámské nařízení hned v několika bodech: nejen že mluvil během islámské bohoslužby,
dokonce zpíval a ještě k tomu nahlas. Tím že sekal trávu během islámské bohoslužby, prokazoval
neúctu vůči muslimům. Když se nad tím vlastně zamyslím, nemá si důchodce-kriminální zločinec
na co stěžovat.
Tento soudní případ z Rakouska je exemplární potrestání nemuslima za to, že svým zpěvem rušil
zpěv muezzina reprodukovaný do širého okolí ze sousední mešity. Bude toto soudní rozhodnutí mít
dostatečný preventivní účinek i na ostatní potenciální kriminálníky, kteří by chtěli porušovat zákon
zpěvem během islámských bohoslužeb? To je velmi závažná otázka. Mešita vedle domu rakouského
důchodce není totiž jediná, která pouští islámské modlitby nahlas z reproduktorů do okolí.
O povolení hlásat islámský zpěv z reproduktorů do širého okolí žádají i muslimové v německém
Hamburgu. Se stejným požadavkem přišla mešita v belgickém Sankt Georg, kde budou na
minaretech umístěny reproduktory, které budou hlásat zpěv islámských modliteb do všech
okolních ulic. Radní švédského města Fittja mají na stole stejný požadavek. A k nim se připojují
další a další žádosti z tisíců mešit, které v Evropě rostou jako houby po dešti.
Co když i další evropské mešity jsou ohroženy rasisticko-xenofobně extremistickými důchodci,
kteří se nebudou štítit těch nejhorších kriminálních praktik vůči muslimům (například lidového
zpěvu)? Není třeba, aby rozsudek rakouského soudu byl rovnou převzat jako zákon a bylo zakázáno
zpívat v okolí všech evropských mešit?
Možná že odpověď našli čtenáři rakouského deníku Krone v komentářích pod článkem.
To už se ale nikdy nedozvíme. Diskuze byla totiž redakcí smazána, protože podle deníku "nebyla
smysluplná"
Omarova smlouva přikazuje:
1) Křesťané a židé nesmějí stavět žádné kostely, kláštery ani jiné církevní stavby
2) Církevní stavby řesťanů ani židů se nesmějí opravovat, ve dne ani v noci, ty z těch, které se
budou rozpadat
3) nebo jsou umístěny ve čtvrtích muslimů
4) Nebudeme poskytovat přístřeší špehům v kostelech nebo našich obydlích
5) ani je skrývat před muslimy. Nebudeme učit Korán naše děti
6) Nebudeme praktikovat naše náboženství veřejně
7) ani k němu níkoho konvertovat
8) Nebudeme nikomu našeho druhu bránit ke vstupu do islámu, pokud si to bude přát
9) Budeme prokazovat respekt muslimům, a
10) povstaneme z našich míst, pokud si budou přát sednout
11) Nebudeme se snažit připomínat muslimy napodobováním žádného z jejich oděvů, pokrývek
hlavy, turbanu, obuvi, nebo účesu
12) Nebudeme mluvit jako oni
13) ani přijímat jejich vznešená jména
14) Nebudeme používat sedla
15) ani se nebudeme opásávat mečem ani nosit žádnou jinou zbraň
16) Nebudeme vyřezávat arabské nápisy na naše sedadla
17) Nebudeme prodávat kvašené nápoje
18) Nebudeme ukazovat naše kříže ani naše knihy na cestách ani trzích muslimů
19) Budeme používat zvony v našich kostelích jen velmi tiše
20) Nebudeme mluvit hlasitě při bohoslužbách nebo v přítomnosti muslima
21) ani nebudeme mluvit hlasitě při vyprovázení mrtvého
22) Nebudeme používat světla na žádné cestě muslimů nebo na jejich trzích
23) Nebudeme pohřbívat naše mrtvé blízko muslimů
24) Nebudeme si brát otroka, který byl přidělen muslimům
25) Nebudeme stavět domy vyšší než domy muslimů
++++++++++++++++++++++++++++
Muslim ceremony
http://www.youtube.com/watch?v=B2LYaZUu4C0
++++++++++++++++++++++++++++
Islam a turecke serialy na obrazovkach komercnej televizie na Slovensku!!!
Islam v našich obývačkách!
Nie je to tak dávno, čo nás na televíznych obrazovkách šokoval turecký
seriál Tisíc a jedna noc z prostredia súčasného Konstantinopolu.
Ideovým zámerom majiteľov komerčných televízii bolo takouto formou
pripraviť pôdu pre rast a rozvoj multikulturalizmu na Slovensku. Na
Slovensku sa objavuje stále viac hlasov, ktoré volajú po legalizácii
islamu v Slovenskej republike a uznaní islamu za jedno zo štátom
uznaných náboženstiev na Slovensku. Naša krajina tlaku islamizácie
zatiaľ odoláva a patríme k posledným krajinám v Európe, v ktorých
nestojí ani jedna mešita s minaretom. No a toto niektorým hlásateľom
multikulturalizmu doma a najmä spoza hraníc prekáža. Stúpenci
multikulturalizmu majú takú obrovskú moc, že ich zvrátené myšlienky o
rôznorodej Európe plnej rôznych ázijských a afrických národov sa
stávajú v západných krajinách realitou a pre nás nočnou morou. A práve
teraz sa z ničoho nič objaví seriál, ktorý nám ukazuje tureckú
spoločnosť ako spoločnosť vyspelú, kultúrnu, ba dokonca tolerantnú.
Opak je ale pravdou, kým na začiatku 20. storočia žilo na území
dnešného Turecka (východná Trácia a Malá Ázia) niekoľko miliónov
kresťanov, dnes netvoria v Turecku ani jedno percento obyvateľov.
Turci jednoducho niekoľko miliónov kresťanov v 20. storočí na svojom
území vyvraždili a niekoľko miliónov násilne vyhnali zo svojich
domovov, kde ich predkovia žili niekoľko tisícročí (hlavne Gréci na
pobreží Malej Ázie a Arméni). V Turecku sa kresťania stále stávajú
objektom násilia. Kresťan v Turecku je vystavaný permanentnému tlaku
násilníckych moslimov, ale aj tlaku tzv. sekulárneho tureckého štátu,
ktorý je v podstate moslimský.
O to viac šokuje slovenského diváka uvedenie tureckého seriálu Sultán,
ktorý je glorifikáciou sultána Sulejmana (Solimana) Nádherného, s
ktorého postavou majú naši predkovia veľmi zlé skúsenosti. Šok je o to
väčší, že sa tak stalo v adventnom čase, krátko pred Vianocami.
Sulejman bol jednoducho odporný sadistický vrah a zločinec, typický
orientálny despota, ktorý rozsieval skazu a smrť ďaleko od príbytkov
násilníckych osmanských Turkov. Okrem toho žil roztopašným a zhýralým
životom. Zneužíval zajaté kresťanské panny vo svojich háremoch, ktoré
nútil konvertovať na islam. Často to boli nevinné mníšky zo zničených
kresťanských kláštorov, ktoré zajali janičiari ničení kresťanských
kláštorov v Európe. Hordy sultána Sulejmana zničili aj krásnu
katedrálu v Ostrihome nad Dunajom a na ruiny premenili množstvo
kresťanských chrámov na území Uhorska i Balkánu.
Sulejman sa do našich dejín zapísal aj katastrofálnou pohromou, ktorá
sa stala v bitke pri Moháči 29. augusta 1526. Následky tejto pohromy
uvrhli našu krajinu do zaostalosti a orientálnej svojvôle tureckých
despotov. Od tohto obdobia sa traduje zaostávanie strednej Európy za
západnou časťou kontinentu. Otrasnou sa stala najmä víťazná
Sulejmanova prehliadka spojená s barbarstvom najhrubšieho zrna po
víťazstve nad kresťanskými vojskami. Turci vtedy postínali hlavy
zajatých vojakov, ale aj padlých vojakov a navŕšili ich na obrovskú
hromadu, pred ktorou víťazne pochodovali. Orientálny strach a skazu
rozsievali na našom území takmer 150 rokov. Napichovanie malých detí
na kopije, štvrtenie obetí, bezbrehé znásilňovanie, vypaľovanie
bezbranných dedín, plienenie kostolov...
Toto sú činy slávneho sultána Sulejmana, ktorého obrazy zo života idú
režiséri multikulturalizmu približovať slovenskému divákovi. Turecký
seriál ide glorifikovať vraha, zločinca, smilníka a beštiálneho
sadistu. Obávam sa, že o niekoľko rokov bude niekto glorifikovať
postavy nacistických a komunistických zločincov. Oslava sultána
Sulejmana má možno opodstatnenie v Tureckej republike, ale určite nie
v krajinách, ktoré sa stali obeťami tureckej agresie v 14. až 20.
storočí. Slovenský divák by mal tento seriál, oslavujúci islam a
zločiny beštiálneho vraha Sulejmana, jednoducho ignorovať. Je to len
jedna zo zákerných ciest, ako popularizovať islam a Turecko v očiach
slovenského diváka. Nedajme sa oklamať! Ak sa raz prebudíme do
moslimského stredoveku, možno už bude neskoro.
Kliment Uhrecký
++++++++++++++++++++++++++++
10.1. 2012 vecer, akoby sa vsetky televizie dohodli, ked davali serial SULTAN, na STV2 davali dokument
„Islam na Slovensk STV1, Markiza, Joj davali akcne filmy pre pubertakov, ludia mali na „vyber“ bud
sledovat hnusny akcny film, alebo pozerat SULTANA na vypalovanie slovenskych mozgov, aki su Turci
dobri, ohladuplni atd.
++++++++++++++++++++++++++++
Pieta za Duckým nepozná vinníkov
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko si s pietou pripomína
smutné 13. výročie brutálnej vraždy trojnásobného ministra a nášho
člena Jána Duckého. Udalosti z 11. januára 1999 v Bratislave, kde bol
vo vchode obytného domu zavraždený tento politik, sú navždy zapísané
čiernymi písmenami do smutných dejín Slovenska.
Ján Ducký ako politik ĽS-HZDS patril zároveň k špičkovým odborníkom v
oblasti hospodárstva, ktorý sa podieľal na rozvoji Slovenska v ťažkých
časoch transformácie slovenskej spoločnosti od plánovaného
socialistického k voľnému demokratickému trhu. Výsledky jeho práce
dodnes využívajú občania v podobe hustej plynofikácie nášho územia.
ĽS-HZDS v tejto súvislosti pripomína, že táto vražda doteraz nebola
uzatvorená, keďže dodnes vrah, či vrahovia behajú po slobode a
verejnosť nepozná okolnosti, za ktorých prišiel tento pre slovenské
dejiny významný politik o život.
Stanislav Háber,
raiditeľ Odboru verejnej mienky
ĽS-HZDS
++++++++++++++++++++++++++++
Prvýkrát od vzniku samostatného Slovenska povedie Hospodársku a sociálnu
radu OSN slovenský diplomat (Publikované dňa: 11.01.2012)
Stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku veľvyslanca
Miloša Koterca v utorok 10. januára aklamáciou zvolili za predsedu
Hospodárskej a sociálnej rady OSN. Novozvolený predseda vo svojom nástupnom
prejave predstavil priority, ktoré budú dominovať tohtoročným rokovaniam na
pôde rady. Pôjde hlavne o budovanie globálne účinnej rozvojovej
architektúry a posilnenie spolupráce s ďalšími globálnymi a regionálnymi
inštitúciami a organizáciami, vrátane Medzinárodného menového fondu a
Svetovej banky. Osobitný dôraz bude počas svojho pôsobenia klásť na aktívnu
zaangažovanosť rady na prípravách na Konferencii OSN o trvaloudržateľnom
rozvoji Rio+20 a na implementácii jej záverov. Výročné ministerské
zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady, ktoré sa uskutoční v New Yorku v
júli, sa bude zameriavať na podporu zamestnanosti, odstránenie chudoby a
zabezpečenie trvaloudržateľného rozvoja v rámci napĺňania miléniových
rozvojových cieľov.
Hospodárska a sociálna rada je jedným z hlavných orgánov OSN. Jeho úloha a
relevantnosť v súčasnosti významne narastá vzhľadom na potrebu riešenia
pretrvávajúcej hospodárskej a finančnej krízy.
Naposledy bol zo Slovákov vedením Hospodárskej a sociálnej rady OSN
poverený v roku 1947 Ján Papánek, ktorý stál pri samotnom vzniku OSN a
následne v nej Československo zastupoval.
Veľvyslanec Koterec počas svojho pôsobenia na poste stáleho slovenského
predstaviteľa pri OSN zastával niekoľko významných funkcií vrátane predsedu
Výboru Valného zhromaždenia pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť a
člena medzinárodnej komisie pre výber prokurátora Medzinárodného trestného
súdu.
Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR
Telefón: 00421-2 / 5978 3981
Fax: 00421-2 / 5978 3999 (3989)
E-mail: [email protected]
++++++++++++++++++++++++++++
Vdaka za pripomienky. Tu su moje.
Neviem ale viackrat som cital ze to bolo okolo 200 revolucianorov co sa doplavili na lodi do Ruska. A tiez v
zapdnych historickych knihach sa o Trockom pisu same chvalospevy, ako o vynikajucom vojenskom
organizatorovi.
Ako som Vam uz pisal, ziadny z tychto 200 americkych vyhostencov sa nedostal do bolsevickej vlady.
Vacsina z nich nakoniec skoncila v sovietskych pracovnych taboroch ako "americki agenti". A potom, preco
by USA na jednej strane podporovali bolsevikov a potom, pocas Obcianskej vojny, tam poslali intervencne
vojska bojovat proti nim?
Neviem, kto pise v USA chvalospevy na Trockeho. Samozrejme, v demokracii si moze napisat kto chce co
chce. Zalezi od Vas, co si Vy vyberiete.
V USA je najvacsou historickou kapacitou na sovietske dejiny prof. Richard Pipes. Napriek tomu, ze
profesor Pipes je zjavne zidovskeho povodu, k ruskemu bolsevizmu i k Trockemu sa stavia velmi kriticky. A
vobec nezakryva, ze v bolsevickej vlade bolo spustu Zidov. Clovek vsak musi uznat aj to, ze napr. Eserka
Fana Kaplanova, co sa pokusila o atentat na Lenina, bola Zidovka. Rovnako bol Zid aj mlady L.A.
Kannegisser, ktory zavrazdil Mose Urickeho, sefa petrohradskej Ceky zidovskeho povodu. Rovnako mal
nejaky zidovsky povod aj Alexander Kerensky, ktory sa v emigracii hlasil k slobodomurarom. Ked zomrel v
r. 1970 v New Yorku, aj Ruska aj Srbska Pravoslavna Cirkev ho odmietli pochovat. Nakoniec ho previezli
do Londyna, kde je pochovany na neutralnom "non-denominational" cintorine.
"Americky imperializmus" a "zidovske sprisahanie" su velmi oblubene odpadove kose, kam sa da toho
nahadzat strasne vela. A tieto sa s oblubou vinia z nastolenia bolsevickeho rezimu v Rusku. Ja sa zaoberam
sovietskymi dejinami ako konickom uz roky, ale nikdy som nikde nenasiel ziadnu priamu navaznost medzi
oficialnou americkou vladnou liniou a nastolenim sovietskeho rezimu v Rusku. Opak je pravdou. V
neskorsom obdobi, pocas 2. Sv. Vojny, bol vztah medzi USA a Sovietskou vladou hadam najblizssi, ked ich
spajal spolocny nepriatel, Hitler. Ale hned po vojne, akonahle spolocny nepriatel zmizol, tieto "vrele" vztahy
velmi rychlo ochladli a prisla studena vojna. Existuje vsak priama navaznost medzi nemeckou vladou pocas
Prvej Svetovej Vojny a nastolenim bolsevizmu v Rusku. To je neodskriepitelny fakt.
Kolko ludi zahynulo len pri budovani tzv. Hoover dam? Spusta a ta bola budovana federalnou vladou, aby
sa znizila nezamestnaost 30 rokov ktoru spominate. Obrovska spusta ludi zahynula pri budovani zeleznice zo
San Franciska do New Yorku.
A vy si myslite ze pri budovani Voronezzskej priehrady, ci inych sovietskych velkoprojektov, nezahynul
nikto? Rozdiel je len v tom, ze v USA je ustavou zarucena sloboda slova, takze sa taketo nestastia hned
dostali do tlace. Zato v Sovietskom Zvaze sa to ututlalo. Ak chcete porovnavat, tak treba porovnavat
porovnatelne kategorie. Porovnajte si napr. Hoover Dam s Cernobylom. To su porovnatelne kategorie!
Nemozno porovnavat pracovne urazy a priemyselne havarie so systematickym vyvrazdovanim odporcov
rezimu. V historii USA, ktora bola tiez hrbolata, ani pod mikroskopom nenajdete nic, co by sa len radovo
priblizilo stalinskym cistkam, ci tym spominanym 62 milionom odporcov rezimu, ktore sovietsky rezim
priamo zlikvidoval.
Mozno by sa dal porovnat napr. americky otrokarsky system so sovietskymi pracovnymi lagrami. Ale aj tu je
velky rozdiel. Ked si napr. kupite kona, tak sa o neho starate, lebo ste donho investovali peniaze a potrebujete
ho na pracu. Podobne to bolo s otrokmi. Preto ich ich majitelia nemohli bit, ci zdierat do bezvedomia. Aj ked
netvrdim, ze sa to nestalo. Ale kto mal zaujem setrit sovietskych trestancov? Ked tito zahynuli od hladu a
zimy, prisli druhi. Nestalo nas to nic. Dzerzinsky vyhlasil: "Cim skor sa ich zbavime, tym skor vybudujeme
socializmus."
Este k Cernobylu. Podla akychkolvek meritiek a statistik to bola ta najhorsia priemyselna havaria 20.
storocia. (Nedavne zemetrasenie v Japonsku sa ani radovo nepriblizilo Cernobylu.) Bola taka velka, ze ju
sovietska propaganda uz proste nemohla ututlat. I ked oficialna tlac sa ju snazila bagatelizovat. Pritom si
nomeklatura z postihnutych oblasti odviezla potom svoje deti za Ural, ci napr. do kapitalistickeho
Francuzska. A "vladnucej triede - robotnikom" pritom tvrdili, ze radioaktivne zamorenie z Cernobylu bolo
daleko pod kritickou hranicou.
L.
O Trockijm sa tu oficialne vyucuje na Australskych strednych skolach, ako o velkom vojenskom geniovi.
Cize to neni akasi neoficialna historia. Vazeny pan Berec ja som cital dve knihy. Jedna Solzenicove
Suostrovie Gulag, ktore ma sokovalo tou drsnostou a surovostou. Druha Dusan Slobodnik, Paragraf polarny
kruh. Aj tato druha kniha bola drsna ale uz zdaleka nie tak ako Solzenicinove prace. Solzenicin si za
napisanie tej ideologicky spravnej knihy zabespecil luxusny zivot na zapade, kym na Dusana Slobodnika za
to ze to nezvrhol az do takych jalovych taranin v case ked sa to tiez ocakavalo, bola kopa invektiv.
Pretoze ocakavali akehosi slovenskeho Solzenicina ktory by toto vsetko potvrdil, kedze naopak do urcitej
miery negoval Solzenicinov Gulag bolo na neho zazerane. Ako to opisal neskor v dalsej knihe. Nebola to
ziadna prechadzka rozkvitnutym parkom zivot bol drsny a kruty ale zdaleka nie az v takej forme ako to
opisla Solzenicyn. Nedavno som cital opisovanie akehosi Americana ktory chcel stravit zimu v Jakutsku, v
asi 250 tisicovom meste kde teploty v zime klesaju na minus 45 stupnov celzia, napriek tomu ze si obliekol
vsetky mozne termalne obleky, vydrzal vonku na tej zime celkove 13 minut!!!! Ap potom ho od zimy zacalo
boliet cele telo a vratil sa rychlo do hotela. CIze aj toto su mozne pripady umrtia. Ja tu neobhajujem
soicializmus, ale netreba to prehanat: Ved ak by v case cistiek zahynulo 62 milion obyvatelov ZSSR, bola by
to viac ako 1/3 obyvatelov.
Este nieco ku zapadnej historii; Ked ste spominali toho Richarda Pipesa, je jeho menovnik David Pipes,
ktory odhaluje falzifikaty o tom ze moslimovia boli nadmieru tolerantny v islamskych kalifatoch ku
krestanom a zidom. A dava to na pravu mieru pravda len v oblasti stredneho vychodu. Ked opisuje
system dhimni aky vskutku bol. Prve co ma tu na historickych ucebniciach zaujalo- je ze tu vyzdvihovali
islam Maurov v Spanielsku div nie ako vrchol civilizacie. Pravda o tom som vela nevedel, lebo som nemal
kontakty zo Spanielmi z tej oblasti, ale faktou je ze keby to bol taky tolerantny system ku vsetkym
reconquesta by asi tazko uspela. Kde je reconquesta, tam musel byt conquest a conquisatori a tymi boli
jednoznacne moslimski Mauri , ci Saraceni akoho to dobyli a podmanili? Nearabske a nemoslimske
obyvatelstvo! Prevazne krestanske. Co sa tyka ospevovania Osmanskej rise z tych istych zdrojov, som z
oblasti Slovenska, ktore trpelo casto najazdmi Turkov a ich nasilim a napriek 250 rocnej vzdialenosti od tej
dobe sa tato historia zachovava a podava ustne z generacie na generaciu. Cize tu ma ziadna zpadna
propagadna ktora vyspevuje dokonca aj na univerzitach osvietenstvo Turkov nepresvedci.
Podobne je ako osvietenske a pokrokove ospevovany rezim moslimskych Mogulov v Indii, nuz keby to tak
bolo, Anglicania by tak polahky Indiu neovladli!!! A tiez som mal moznost diskutovat o veci, z Indickym
profesorom historie, hindom ale nie fanatikom> Ktory mi povedal ak zo vsetkych moslimskych vladcov boli
jeden alebo dvaja pokrokovi a osvieteni tak to bolo vela. A ak z celej 500 rocnej vlady moslimskych
Mogulov nad Indiou bolo 50 rokov ktore sa daju nazvat osvietenske ci pokrokove tak to je vela. Ale
bouhuzial na zapade sa vseobecne vyucuje o tychto moslimskych imperiach len v pozitivnom svetle! Preco?
Preco sa take klamstvo podava ako oficialna pravda? Preco sa ako oponentura nepodavaju o nich svedectva
domacich historikov ktore trpeli pod Osmanskou risou, Bulhari, Srbi, Rumuni, Greci, Chorvati- atd?
A podobne je to aj o Trockim, vsade aj v univerzitnych priruckach su o nom state ako genailnom vodcovi
Ruskej revolucie a dokonca ako o ludomilovi - o tomto bestialnom vrahovi, ktory predcil aj Stalina. Neviem
ci ste mali moznost citat prispevok Kagan a jeho Beg. Neberiem to ako bernu mincu ale udajne moc v rukach
mal Kaganovic a jeho zastupcom pre verejnost bol jeho beg. Cosi ako v USA alebo aj tu zvolena vlada je su
tzv begovia, na ktorych sa znesie vsetok hnev, za zlu politiku, alebo oslava za pozitiva. Ale v skutocnosti
cely system riadia kagani z uzadia, tak ako aj neviditelnu ruku trhu!!
Ale dost o tom ja to riesit nejdem. Jedno je iste carsky system nebol az taky zaostali a keby sa ho podarilo
udrzat a premenit bolo by to asi prospesnejsie pre cely svet a pre Rusko, ale akosi ktosi chce Rusom stale
nasadzovat psiu hlavu.
J.
Ved to vam ani nikto neberie. Je mi naozaj jedno ci sa bude byvale Uhorsko pisat ako Ugria, alebo nejak tak
ide o to len aby sa chapalo ako byvali statny utvar a aby ani nazvom nepodporvalo madarsku teoriu o
pribuznosti Hunov a Madarov, ako to robi dnesny nazov Hungary, Hungaria. Treba sa spajat s intelektualmi,
lingvistami krajin susediacich z Madarmi ktore maju rovnaky problem aby sa jasne rozlisovalo, dneska to je
Madarsko- Magyaria- Magayrland, to co zaniklo bolo Uhorsko- Ugria, Ugoria, alebo podobny preklad do
inych jazykov vcetne do madarciny. Musi sa respektovat vo vsetkych jazykoch rozdiel medzi pojmom
madarsky a uhorsky, vcetne madarciny!!! Je nas obrovsky pocet, ved tu ide o 50 million Ukrajincov, 22
milion Rumunov, 10 milion Srbov, 5 milion Slovakov, 7 milion Rakusanov, 4 miliony Chorvatov a 2
miliony Slovincov. Ide len o to aby sa vzdelanci ako vy pracujuci vo vedeckych ustavoch spajali, budete s
tym spajanim a najdenim spolocnej reci proti madarskemu sovinizmu zacat vy zo Slovenska. Jasne po
Stefanikovej smrti nebolo osobnosti, ktora by mohla odkrit madarske karty. Nech uz bol kto chcel za jeho
smrtou, Madarom jeho predcasna smrt hrala do karat!!!
ďakujem za správu. Na tej skupine spoluhlások ugr- trvám. Z toho ugr(ijský, ínsky. ..). Pravda, vyskytuje sa
aj v slovenčine, lebo "r" je slabikotvorné. Podľa Stanislava miestne návzy ako Ug, Ugra vznikli
skrátením východiskového predložkového pomenovania U+gora. Slov. Uhrín sa tak môže chápať aj ako čisto
slov. meno alebo pochádzajúce z maď. "Ugron". O nahradení názvu Hungary, Hongrie názvom Magyaria,
Magyarie sa uvažovalo vo Versailles-Trianone. Lenže vtedajší českí a slovenskí vyjednávači boli nuloví v
geolingvistike a geopolitike. A keď sa to nepresadilo, Maďari neprotestovali a vedeli prečo. Rovnako aj dnes
sme svedkami podobnej situácie, keď už naším susedom nie je Maďarská republika, ale len Maďarsko,
Magyarországh, čo je v maďarskom ponímaní Uhorsko, Uhorský štát. Na túto skutočnosť by malo tzv.
medzinárodné spoločenstvo reagovať podobne, ako v prípade Česka, keď sa na medzinárodnom poli aj proti
vôli Čechov presadilo franc. Tchéquie a nem. Tschechei, resp. Tschechien. Inak, maďarskí fanúšikovia sa
dnes domáhajú, aby v medzinárodných súťažiach Maďarsko nevystupovalo ako Hungary, ale ako
Magyarországh. Tým by sa uľahčila cesta k ekvivalentom ako Magyaraland (land je starosl. pôvodu < ležať ladom) alebo Magyaria.
mne ide najma o to aby dnes na zaklde viditelnych pojmov jasne rozlisoval medzi pojmom Madarsko a
Uhorsko a aby sa do toho ani nahodov neplietlo meno Hunov a to pojmy Magyaria a Ungoria, ci Ugoria
splnaju. Toto je najdolezitejsie. Treba dat koniec tej podmanitelskej teorii, lebo tu neprijma ani tzv.
svatostefanska koruna s napismi v cyrilke a zo slovenskym titulom kral a nie s madarskym kiralyi a to na ich
tzv. svatostefanskej korune! Je tam Geovit krales es je latinska pripona. kral je slovensky titul pre panovnika.
A meno Geovit je zo spatne prelozeneho mena teda nie Svatopluk, ale Svetopluk, Geo=svet
> vit= sila, archaicky pluk. Este aj v dnesnej ukrajincine pre anielske sily maju termin ploky anhelske. Ako
som napisal predtym nic neodlisuje rozdiel medzi dnesnym Madarskom a byvalym Uhorskom, tak v
slovencine ako v anglictine tato veta: Dnesne Madarsko sa vyvinulo na madarskom etnickom uzemi v
byvalom multietnickom Uhorsku. Current Magyaria was established in the former multiethnic Ungary.
> To jasne specifikuje rozdiel medzi dnesnym Madarskom a Uhorskom, jasne hovori ze dnesne Madarsko
bolo len sucast, mnohonarodnsotneho Uhorska a musi to byt jazykovo zname a pochopitelne vsetkym, vcetne
Madarov a to sa bude dat len vtedy ked pojmy Madarsko a Uhorsko budu existovat vo vsetkych jazykoch a
chapat sa aj ako rozdielne pojmy. Ugria z davnej antiky nema az taky vyznam. Najdolezitejsie je aby sa
dnesne Madarsko pisalo vo svete Magyaria. A kedze byvale Uhorsko, hoci minulost neni to anticka minulost,
ale v dejinach pomerne neskora minulost tak treba mat adekvatny nazov aj pren aj v madarcine, ale nazov
taky ktory by ani pdvedome nenavazoval na Hunov!!!
ďakujem za správu. Ja som písal o historickej Ugrii, nie o dnešnej Jugriji. Dôležité je to, že v oboch
prípadoch je nemenná skupina spoluhlások "ugr-". Tak je to už v starogréčtine: Uggroi. Preto by som celkom
nesúhlasil, aby sa v neslovansskom jazyku použival termín "Ugoria", aj keď som presvedčený, že lat.
U(n)garia má staroslovenský koreň. Toto pomenvoanie jestvovalo už pred príchodom ugrijsko-tureckých
kmeňov do Potisia v r. 896. Maď. "finnugor" je mladšieho dáta a je zrejme prevzaté, lebo pre "Uhorsko"
nemá maďarčina ekvivalent. Pôvodne sa tejto skupine jazykov hovorilo finougrijské (nie finougorské ako v
ruštine) a v záp. jazykoch to aj pokračuje (angl. Finno -Ugrian. fr. finno-ougrien). A nakoniec, pomenovanie
Uhorsko/Ungaria ani nebolo vlastne nikdy oficiálne, len zaužívané, ako vidno z priloženého chronologického
prehľadu.
Mozem s vami suhlasit. Ale Hungaria, Hungary, Hongrois, nepriamo vyvolava ten sentiment, ze tu ide o
prepojenie na Hunov, aj ked nepriamo ale predsa, aj ked to mozno nebola intencia prekladatelov do latinciny,
ci anglictiny predsa to vytvorilo zdanie ze ide o Hunov. Vid slovenskych emigrantov v 19 storoci v USA
volali Hunkies. A nakonies spojenie Hun-gary v spatnom preklade do slovenciny znamena Hun-hory, ci
Hunhorsko, mozno aj preto Madari netrvaju na tom aby sa dnesne Madarsko neprekladalo do svetovych
jazykov ako Magyaria, ale su spokojny s pomenovanim Hungaria. Kdesi som cital ze v Budapesti asi 2000
Madarov si chcelo zapisat svoju narodnost ako hunsku narodnost. Potom to akosi uspalo. Ta Ugrija v
Chantsko- Mansijskom Narodnostnom okruhu sa vola Jugrija. Cize podla toho by sme ich mali volat Jugrijci,
su to najblizsi jazykovo pribuzni Madarom, ale aj tak ta pribunost je ovela odlisnejsia nez medzi slovanskymi
jazykmi. Existuje asi 25 tisic Chantov a asi 13 tisic Mansijcov. Tolko k tomu najlepsie riesenie na
rozmotanie tohto problemu by bolo aby sa dnesne Madarsko prekladalo do jaykov vo sveta tak a sice
Magyaria, a byvale Uhorsko tie podla toho ako Ugoria, respektive podla nemeckeho voru ako Ungoria. To H
treba s navu vynechat!!! Da sa to docielit a ukej spoluprace vdelancov o SLovenska, Ukrajiny, Rumunska,
Srbska, Slovinska, Rakuska a Chorvatska. Ako hovorim dnes sa Ceska republika nepreklada do svetovych
jazykov ako Bohemia, ale ako czech republik, resp. Czechia. Preco by to malo byt inac aj s Madarskom? Ked
sa urobi na nich patricny natlak akceptuju to. Na zaklade horeuvedeneho zakoncim vetou:
> > Dnesna Madarska republika sa politicky vyvinula v byvalom mnohoetnickom Uhorsku, na madarskom
etnickom uzemi. A po anglicky podla mojho uzu: Current Magyar republic (Magyaria) was developed in the
former multiethnic Kingdom of Ungary on the magyar ethnic land. Ako by ste tuto vetu prelozil do
Madarciny? Tak ze by pre Uhorsko bol pouzity termin Ugoria, nakolko pouzivaju termin finnugor! A ked im
pasuje Hungaria musi im pasovat aj Ugoria, ked im sedi termin finnugor. Znovu podotykam na Sibiri je
Jugrija a nie Ugrija. Este nieco jeden Madar my povedal ze krajina U-hory, by sa dala v Madarcine nazvat
Hegynelia. Ale myslim ze tento nazov neni treba zavadzat. To ako som ja napisal tu vetu aj v slovencine aj v
anglictine robi jasny rozdiel medzi Madarskom a Uhorskom, a ani nevyvolava emocie o navaznosti na
Hunov ako v pripade prekladu Hungary, Hungaria.
ďakujem za správu. To "H" nepredstavuje nijaký problém, nie je významové, a určite to nie je prvá hláska
pomenovania Hun. Hunov s Maďarmi spája len tzv. Uhorsko-poľská kronika, nedávno vydaná aj slovenčine.
"H" je špecifikum románskych jazykov, keď v latinčine sa pridáva kvôli výslovnosti, ako o tom svedčia
dvojtvary: Hadria/Adria, Haedui/Aedui, habrotonum/abrotonum atď. A vo francúzštine sa "h" vôbc
nevysloví: Hongrie (čítaj Ongri s nosovkou). Základom je na jednej strane staroslovenské "ong(o)r [podobne:
ondol -> údol(ie)] , ktoré prešlo vývojom a ugrofínske "ugr", ktoré je nemenné a je základom pomenovaní
ako ugrijský (nie ugorský), ugrofínsky (nie uhrofínsky), Ugria (historické územie na Urale). Už Sasinek písal
o dvojakých Uhroch (Ugroch), avšak nemal prostriedky na ich rozlíšenie, lebo nemal poruke gramatiku
staroslovenčiny. Dnes už vieme rozlišovať medzi "uhorský" ako geopolitickým variantom adj. "slovenský" a
adj. "ugrijský" označujúci územie, kde sa hovorí jazykom z ugrijskej jazykovej skupiny, do korej patrí, napr.
maďarčina.V striktnom zmysle nejestvuje uhorský jazyk, ale ani ugrijský jazyk tak, ako nejestvuje americký
jazyk. Ani v Rakúsku sa nehovorí "alpsky", hoci tento sused má aj neoficiálne geopolitické pomenovanie
"Alpská republika". O staroslovenskom pôvode pomenovania (H)ungaria (pod. Bulgaria) svedčí slabičné
"ga" odpovedajúce slabičnému "go"/ho v slove hora a jeho odvodeninách miesta ako úhorie, záhorie,
náhorie, predhorie, úhor, ktoré sú vždy s predponou. Tolerantná latinčina polatinčovala, ale neprekladala
miestne názvy.
forma Hungarus je nepripustna, to H tam nijak nepatri a je vysledkom politickej meachinacie tych
madarskych sovinistov ktory chceli dokazat aj takymto podlym sposobom ich etnicku spoluparicnost s
Hunmi, vid Hungary= Hun-gary, cize Hun-hory, alebo Hunske Hory! A teda treba ziadat taky prepis
Uhorska do zapadnych a inych jazykov aky existuje v nemcine, cize Ungarn, kde n je z fonetickeho dovodu a
teda U(n)gar(n) cize U-gar, U-hor. A tak anglicky by sa Uhorsko malo pisat Ungary, francuzsky Ungrois,
latinsky Ungaria- punktumm. koniec sporov. Dnesne Madarsko by sa malo do svetovych jazykov prekladat
tak ako ho sami Madari oznacuju a sice Magyarorszagh= Magyarland, ci Magyar republic, alebo Magyaria!!!
> > > A tak medzinarodne by sa byvale Uhorsko oznacovalo Ungaria a jeho odvodeniny v inych jazykoch a
dnesne Madarsko ako Magyaria. Punktum koniec sporov a historickych dohadov!!!! A v Madarcine maju
termin pre ugrofin ako finnugor, z toho sa da aj v madarcine polahky vytvorit pomenovanie pre byvale
Uhorsko ako Ugoria. Punktum koniec sporov!!!
> > > Ani Ceska republika sa dnes nikde nepreklada ako Bohemia, ale ako Czech republic, respektive
Czechia, preco by to nemohlo byt rovnako aj v pripade Madarska? Jednoducho z politickych dovodov
zamerne zamienanie Uhorska a Madarska sluzi ich revizionistickym planom a navyse ked sa Uhorsko
preklada nie ako Ungary, Ungaria, ale ako Hungary, Hungaria, to este posilnuje ich spatost z Hunmi, cize
podvod na podvode!!!!
> > > Neviem odkial Dr. Hromnik zobral fakt ze do Europy prisli Hungari, ked este aj Anglicky The Times
Historical Atlas, na mapach zobrazuje prichod Madarov The Magyars a nie prichod Hungarianov, the
Hungarians. Cize podla tohot atlasu prisli do Europy The Magayrs, ale tito nezalozili Kingdom of Magyary,
ale Kingdom of Hungary, ktory tento atlaz zacina zakreslovat na mapu Europy zhruba od 10 storocia, pricom
to H je politicka fraska, malo ist o Kingdom of Ungary.
> > > Pretoze toto vsetko je tak politicky spinavo popletene, jedine rozuzlenie vidim v tom ze po vzore
Ceska ktore dnes neprekladaju do svetovych jazykov ako Bohemia, ale ako Czechia, treba aj dnesne
Madarsko prekladat do svetovych jazykov ako Magyaria, a Madari si na to casom zvyknu. Vsak ani nemozu
nic namietat voci tomu ako ich budu nazyvat v inych krajinach sveta. Ked je dobre pre nich Magyarorszagh,
preco nie v Anglictine Magyaria, ci Magyarois vo francuzstine, apod.?
> > > A tiez aby sa odstranil ten hunsky prizrak, treba Uhorsko prekladat do svetovych jazykov bez H a teda
Ungaria, Ungary, Ungrois.
Ved to vam ani nikto neberie. Je mi naozaj jedno ci sa bude byvale Uhorsko pisat ako Ugria, alebo nejak tak
ide o to len aby sa chapalo ako byvali statny utvar a aby ani nazvom nepodporvalo madarsku teoriu o
pribuznosti Hunov a Madarov, ako to robi dnesny nazov Hungary, Hungaria. Treba sa spajat s intelektualmi,
lingvistami krajin susediacich z Madarmi ktore maju rovnaky problem aby sa jasne rozlisovalo, dneska to je
Madarsko- Magyaria- Magayrland, to co zaniklo bolo Uhorsko- Ugria, Ugoria, alebo podobny preklad do
inych jazykov vcetne do madarciny. Musi sa respektovat vo vsetkych jazykoch rozdiel medzi pojmom
madarsky a uhorsky, vcetne madarciny!!! Je nas obrovsky pocet, ved tu ide o 50 million Ukrajincov, 22
milion Rumunov, 10 milion Srbov, 5 milion Slovakov, 7 milion Rakusanov, 4 miliony Chorvatov a 2
miliony Slovincov. Ide len o to aby sa vzdelanci ako vy pracujuci vo vedeckych ustavoch spajali, budete s
tym spajanim a najdenim spolocnej reci proti madarskemu sovinizmu zacat vy zo Slovenska. Jasne po
Stefanikovej smrti nebolo osobnosti, ktora by mohla odkrit madarske karty. Nech uz bol kto chcel za jeho
smrtou, Madarom jeho predcasna smrt hrala do karat!!!
++++++++++++++++++++++++++++
Naša racionálna byrokracia... Ako ďalej?
10. január 2012
(Príspevok do stálej konferencie Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
++++++++++++++++++++++++++++
Spontánna úvaha nad príspevkom „Štátna správa a samospráva“.
Malo by sa zamýšľať aj nad hľadaním východísk: čo s toľkými nadbytočnými ľuďmi v dlhodobo
nafukovanej statnej správe a samospráve? Ak by sa aj "zracionalizovala" ta súčasná (žiaľ, neviem si dosť
dobre predstaviť, ako "na to" - odkedy si pamätáme a "rozumieme", je reč o tomto probléme už veľa
desaťročí..., ako ho každá nová politička garnitúra "vyrieši"...) Koľko ľudí by však dnes bolo potrebne
umiestniť niekde inde, a tam aj aby vedeli, čo užitočné a potrebne so svojou kvalifikáciou robiť, aj aby to
chceli a vedeli robiť, a aj to poriadne robili, aby to malo spoločenský zmysel a efekt a nezaťažovali sociálny
systém a verejný rozpočet zasa inde? Stále viac sa nafukujú pocty aparátčikov, ktorých efekt toho čo
"produkujú" je často v spoločnosti malo jasný (okrem azda pribúdania negatívnych javov a skúsenosti s nimi
a zaťažovania verejného rozpočtu ...). Každý "víťazný" politik sa usiluje umiestniť si svojich ľudí na "dobre
miesta" vrátané statnej správy a samosprávy, robia to vari všetci a po každých voľbách opäť. Je to "logické",
ale možno aj zároveň spoločenský choré, no otázka je na zodpovedanie ťažká: čo s toľkými nadbytočnými
ľuďmi, ak by sme - hypoteticky - vedeli, koľko pre riadne fungovanie verejnej správy a samosprávy na
Slovensku by stačilo a aby to boli ti najkvalifikovanejší a najsvedomitejší pre tuto "službu spoločnosti a jej
občanom"? Poľnohospodárstvo v kedysi tradičnom zmysle neexistuje, kam by sa mohli mnohí "odobrať",
remesla v tradičnom zmysle neexistujú v takom rozsahu, aby ich mohli pojať, ani nie každý je pre
poľnohospodárstvo čí remeslo "povolaný", životný štýl a Standard "bežnej rodiny" sa dnes orientuje na
zarábanie peňazí hlavne v zamestnaneckom pomere alebo v "biznise", aby ich minuli vo veľkej miere na
úplné nepotrebne "potreby". Vyzerá to teda cele aj všeobecnejšie ako choré, je to otázka preväzujúceho
životného štýlu v súčasnej spoločnosti a jej chápaní "životného štandardu" u väčšiny ľudí. Ale ťažké je
hľadanie riešení aj z toho hľadiska, že Slovensko, i keby ihneď "in mediar rás" ideálne dostalo aj ústretových
aj múdrych aj nepodplatných politikov aj úradníkov a vedelo si vykalkulovať rozumne potrebne pocty pre
administratívu na svojom teritóriu, je závislé aj od Európy a ta visí "na šnúrke od gatí GLOBALNEHO
MANIPULATORA". Preto sa upriamujem na individuálneho človeka, aby hľadal mravne a efektívne
východisko pre svoj vlastný život na prvom mieste on sám pre seba a tiež pre od neho najbližšie závislých,
ak bude úspešný vo svojom individuálnom úsilí, môže byt vzorom a možno i pomocou tiež iným. Inak nemám predstavu, čo s tým. Všetky "sociálne inžinierstva" nakoniec skončili v metastáze malthuziánstva a
revolučných čí vojnových zvlčilosti, a to sa tyká aj všetkých, výlučné na materializme postavených a
spoločnosti naoktrojovaných ideológii - podporených mocou "štátu" a jeho "práva"... Veď pamätáme
poučky: "Stať je diktatúra vládnucej triedy" a "pravo je vôľa vládnucej triedy povýšená na zákon". Toto
myslenie sa "pretransformovalo" do inej reči, ale jeho podstata zjavne v myslení mnohých politikov zostala.
Rozmýšľajú naďalej v duchu politiky "triedneho boja", aj ked to nazývajú z jednej strany "vládne" a z druhej
"opozičné"... A nie v zmysle toho, ako to zdôraznil prof. JUDr. Bohuš Tomsa (po roku 1948 z akademickej
pôdy odstavený): "Stať sú ľudia a jeho účelom je ľuďom slúžiť." Naopak, u nás sa to javí dnes skôr tak, že
"stať sú politici a jeho účelom je politikom slúžiť (bez ohľadu na to, čí sú pri vláde alebo v opozícii) - veď
asi hlavne preto mnohí išli "do politiky", ktorú mnohí zjavne chápu tiež predovšetkým ako "odvetvie
biznisu"? Aj o tom už bola "medzi nami" reč... .
Prof. Ján Švidroň
Nasa racionalna byrokracia... Ako dalej?
Spontanna uvaha nad prilohou: Malo by sa zamyslat aj nad hladanim vychodisk: co s tolkymi nadbytocnymi
ludmi v dlhodobo nafukovanej statnej sprave a samosprave? Ak by sa aj "zracionalizovala" ta sucasna (zial,
neviem si dost dobre predstavit, ako "na to" - odkedy si pamatame a "rozumieme", je rec o tomto probleme
uz vela desatroci..., ako ho kazda nova politicka garnitura "vyriesi"...) Kolko ludi by vsak dnes bolo potrebne
umiestnit niekde inde, a tam aj aby vedeli, co uzitocne a potrebne so svojou kvalifikaciou robit, aj aby to
chceli a vedeli robit, a aj to poriadne robili, aby to malo spolocensky zmysel a efekt a nezatazovali socialny
system a verejny rozpocet zasa inde? Stale viac sa nafukuju pocty aparatcikov, ktorych efekt toho co
"produkuju" je casto v spolocnosti malo jasny (okrem azda pribudania negativnych javov a skusenosti s nimi
a zatazovania verejneho rozpoctu ...). Kazdy "vitazny" politik sa usiluje umiestnit si svojich ludi na "dobre
miesta" vratane statnej spravy a samospravy, robia to vari vsetci a po kazdych volbach opat. Je to "logicke",
ale mozno aj zaroven spolocensky chore, no otazka je na zodpovedanie tazka: co s tolkymi nadbytocnymi
ludmi, ak by sme - hypoteticky - vedeli, kolko pre riadne fungovanie verejnej spravy a samospravy na
Slovensku by stacilo a aby to boli ti najkvalifikovanejsi a najsvedomitejsi pre tuto "sluzbu spolocnosti a jej
obcanom"? Polnohospodarstvo v kedysi tradicnom zmysle neexistuje, kam by sa mohli mnohi "odobrat",
remesla v tradicnom zmysle neexistuju v takom rozsahu, aby ich mohli pojat, ani nie kazdy je pre
polnohospodarstvo ci remeslo "povolany", zivotny styl a standard "beznej rodiny" sa dnes orientuje na
zarabanie penazi hlavne v zamestnaneckom pomere alebo v "biznise", aby ich minuli vo velkej miere na
uplne nepotrebne "potreby". Vyzera to teda cele aj vseobecnejsie ako chore, je to otazka prevazujuceho
zivotneho stylu v sucasnej spolocnosti a jej chapani "zivotneho standardu" u vacsiny ludi. Ale tazke je
hladanie rieseni aj z toho hladiska, ze Slovensko, i keby ihned "in medias res" idealne dostalo aj ustretovych
aj mudrych aj nepodplatnych politikov aj uradnikov a vedelo si vykalkulovat rozumne potrebne pocty pre
administrativu na svojom teritoriu, je zavisle aj od Europy a ta visi "na snurke od gati GLOBALNEHO
MANIPULATORA". Preto sa upriamujem na individualneho cloveka, aby hladal mravne a efektivne
vychodisko pre svoj vlastny zivot na prvom mieste on sam pre seba a tiez pre od neho najblizsie zavislych,
ak bude uspesny vo svojom individualnom usili, moze byt vzorom a mozno i pomocou tiez inym. Inak nemam predstavu, co s tym. Vsetky "socialne inzinierstva" nakoniec skoncili v metastaze malthuzianstva a
revolucnych ci vojnovych zvlcilosti, a to sa tyka aj vsetkych, vylucne na materializme postavenych a
spolocnosti naoktrojovanych ideologii - podporenych mocou "statu" a jeho "prava"... Ved pamatame poucky:
"Stat je diktatura vladnucej triedy" a "pravo je vola vladnucej triedy povysena na zakon". Toto myslenie sa
"pretransformovalo" do inej reci, ale jeho podstata zjavne v mysleni mnohych politikov zostala. Rozmyslaju
nadalej v duchu politiky "triedneho boja", aj ked to nazyvaju z jednej strany "vladne" a z druhej "opozicne"...
A nie v zmysle toho, ako to zdoraznil prof. JUDr. Bohus Tomsa (po roku 1948 z akademickej pody
odstaveny): "Stat su ludia a jeho ucelom je ludom sluzit." Naopak, u nas sa to javi dnes skor tak, ze "stat su
politici a jeho ucelom je politikom sluzit (bez ohladu na to, ci su pri vlade alebo v opozicii) - ved asi hlavne
preto mnohi isli "do politiky", ktoru mnohi zjavne chapu tiez predovsetkym ako "odvetvie biznisu"? Aj o tom
uz bola "medzi nami" rec...
J.Svidron
Odpovedam na spravu zo dna 10. januára 2012, 11:19:37, v ktorej ste napísali: O hypertrofii verejnej správy
píše vo svojom príspevku JUDr. Ďurina.
++++++++++++++++++++++++++++
Povešať ich !
06.11.2008 Pripravil Jozef Šteininger
Sedem rokov od útokov 9/11 sme teraz svedkami ďalšieho a ešte radostnejšieho kolapsu - kolapsu
americkej finančnej pyramídy. Dvadsať rokov im trvalo, než tú pyramídu postavili; zrútila sa za slabých pár
týždňov. Vynechajme teraz všetky tie pokrytecké reči: bolo to skutočne nádherné divadlo, bez akýchkoľvek
"keby", "a" alebo "ale". Americký trh s akciami prekvital, keď bombardovali Bagdad a Belehrad; veľmi
prosperovali, keď okrádali Moskvu.
Keď sa im darilo, vtedy mali dosť peňazí na to, aby mohli zaútočiť na Irak, vyhrážať sa Iránu
a hrdúsiť Palestínu. V krátkosti, keď sa darilo im, to bolo pre nás veľmi zlé. Nuž teraz im dajme okúsiť ich
vlastný liek! "Oni", to nie sú Američania a "my", to nie je zvyšok planéty. "Oni", to je len maličký výsek
americkej spoločnosti - tí z východnej strany Manhattanu a z podobných miest, čo chcú veľmi rýchlo a bez
námahy zbohatnúť. V posledných dvadsiatich rokoch sa veľké sumy peňazí rýchlo presúvali smerom nahor,
k čoraz menšej a menšej svorke chamtivých šeliem. Zatiaľ čo väčšina Američanov si postupne už nemohla
dovoliť posielať svoje deti študovať na univerzitu, títo vypasení páni si stavali vily na Floride a domy v Tel
Avive. A čo horšie, vydávali milióny na kupovanie médií, aby mohli podkopávať americkú demokraciu
a posielať amerických vojakov bojovať do vojen na vzdialených miestach. Veľká časť z týchto nakradnutých
peňazí skončila napokon v Izraeli, kde ceny bytov medzitým vyleteli do nebies a stále ešte stúpajú.
Mali sa veľmi dobre; boli veľmi hrdí na to, že finančné mapy Spojených štátov a sveta načrtával
v jednej malej miestnosti minister financií Henry Paulson, Ben Bernanke a Alan Greenspan z Federálnej
banky rezerv, Maurice Greenberg z poisťovne AIG. Vybudovali si pre seba svoj vlastný svet z Lehman
Brothers, Merril Lynch, Goldman Sachs, z Marca Richa, Michaela Milkena, Andrewa Fastowa, Georgea
Soroša, atď. Ich vzrušujúci nový svet Lexusov a Nexusov glorifikovali takí, ako Tom Friedman z New York
Times. Postarali sa o Nobelovu cenu za ekonomiku pre Myrona Scholesa a Roberta C. Mertona - hrdých to
riaditeľov rád teraz už smutne známeho hedge fundu Long Term Capital Management, ktorý zachránila
Federálna banka rezerv v New Yorku 3,6 miliardami dolárov. Prezident Bush ich za túto nezodpovednosť
odmenil oslobodením od daní. Nech teraz zaplatia za všetku tú zábavu, ktorú mali! Zobrali vaše skutočné
doláre a premenili ich na peniaze neskutočné - nevykupiteľné prísľubové bezúročné poukážky Federálnej
banky rezerv, za ktorými nestojí nič, len "naivná dôvera dôverčivých", slovami jedného mudrlanta
z internetu. Zruinovanie pracujúcej a dokonca aj strednej triedy je neodvratné.
Strach, že veľký hadrónový zrážač častíc môže vytvoriť čiernu dieru, ktorá pohltí Zem, mal naisto
niečo do činenia s pocitom, že neuveriteľné bohatstvo Spojených štátov sa teraz zrazu prepadá do vlastnej
čiernej diery. Toto nie je po prvý raz v dejinách Spojených štátov, kedy sa dôvera v trhy vytratila: Jay Gould
a Joseph Seligman spôsobili krach na burze - "Čierny piatok" - koncom 19. storočia a Jacob Schiff zase
notoricky známu paniku "Čierny štvrtok", ktorá potom viedla k ekonomickej recesii v krajine (1/). Seligman
bol aj za záležitosťou "Panama affair", čo bol švindel na burze, s ktorým prišli dvaja židia nemeckého
pôvodu Jacques Reinach a Cornelius Herz, ktorí podplatili poslancov. Zatiaľčo Reinach vyvíjal úsilie
v pravici, u vtedajších republikánov,Herz "spracúval" demokratov. Wikipedia cituje Hannah Arendtovú,
ktorá napísala, že všetci sprostredkovatelia medzi podnikateľským sektorom a štátom boli takmer výlučne
židia. Toto vrelé objatie štátu a podnikania bolo receptom na pohromu. Odvtedy sa veci, samozrejme,
zmenili; mamonári teraz pozostávajú z ľudí všelijakých vierovyznaní, dokonca aj z vyznávačov kresťanskej
vedy ako Hank Paulson, ktorého majetok sa odhaduje na 700 miliónov dolárov a ktorý vďačí svojej kariére
v Goldman Sachs (šéf v rokoch 1998-2006) za vymenovanie do funkcie ministra financií. Len ich viera
v boha chamtivosti zostáva nemenná.
Vo svete ideálneho kapitalizmu ("trhová ekonomika") ich tak glorifikujú, že za to museli nejako
zaplatiť. V zábavnom románe Glena Davida Golda "Carter poráža diabla" ich duchovného predka okolo roku
1670 natrel dechtom a pováľal v perí vzdorovitý ľud v Connecticute za to, že nakúpil plnú loď dovážaných
výrobkov so zločinným úmyslom rýchlo zbohatnúť tým, že naruší trh a okradne svojich spoluobčanov. Dnes
by takému zločincovi dal neoliberálny Milton Friedman Fund vyznamenanie, dostal by uznanie z JINSA
a na ekonomickej fakulte Harvardu by o ňom učili ako o pozitívnom príklade. Teraz chcú využiť svoju
kontrolu nad vládou, aby mohli uvaliť svoje dlhy na plecia obyčajných Američanov. Či sa takýto akt
označuje za "znárodňovanie", "privatizáciu" alebo za "vytiahnutie z kaše", podstatné je, že mnohí
Američania v dôsledku toho ešte väčšmi schudobnejú a budú sa musieť vyrovnať s väčšími daňami. Ale
páchateľom za pyramídou sa nestane nič; tí sa utiahnu do svojich kaštieľov, k svojim bezpečným
a chráneným investíciám, ako to robili vždy. S Američanmi vybabrali; veľmi ľahko ich okradli, podobne ako
pred pár rokmi neinformovaných, nič netušiacich Albáncov. Ale Albánci sa vtedy chopili zbrane a naháňali
lúpežníkov. Američania všetko toto len pasívne znášajú. Ale v podstate išlo o to isté. Američania si zaslúžia
vedieť, kto ich a ich deti okradol: tu ide o ľudí, ktorí za posledné dve desaťročia ostentatívne zbohatli. Za ten
zločin by mali zaplatiť. A keď prezident, kongres, senát, demokrati a republikáni váhajú, aby toto presadili,
obyčajní Američania by sa mali zachovať ako ich Yankee predkovia v Connecticute: poliať ich dechtom
a vyváľať v perí. A keď ani to nepomôže, povešať ich na kandelábre.
Práve v takejto dobe si treba pripomenúť, prečo zakladateľskí otcovia Ameriky v druhom ústavnom
dodatku zaručili obyčajným občanom právo nosiť zbraň. Vďaka Bohu, že ADL sa ho zatiaľ nepodarilo
zrušiť. Tie zbrane nie sú určené zlodejom; sú tu na to, aby sa zabezpečila spravodlivosť v prípadoch, keď
všetky ostatné prostriedky zlyhajú. Aux armes, to armes, ako hovoria Francúzi, keď sa takto vysporiadavajú
s vlastnými chytrákmi. Amerika má veľkú tradíciu okamžite spravodlivosti učiniť zadosť - to známe
americké: "Povešať ich!". Práve teraz by ste to mali urobiť! Nech sa americkí vojaci vrátia domov
zo zbytočných vojen a vzdialených vojenských základní všade vo svete: ich skutočný nepriateľ sa nachádza
v ich vlastnej krajine. Pripomeňme si stále aktuálne Leninove slová: premeňme imperiálnu vojnu
na občiansku, proti chamtivým bastardom. Namiesto uvalenia dlhu na plecia daňových poplatníkov,
premeňte Spojené štáty na zónu bez miliardárov!
Miliardári, tie najchamtivejšie krysy, z tej veľkej pyramídy najviac získali, a tak ich teraz ožobráčte!
Zmiznutie biliónov dolárov z ich elektronických bankových kont opäť posilní hodnotu dolára; vaša mzda
bude opäť predstavovať skutočné peniaze. Keď vezmeme do úvahy, že vyše polovica týchto miliardárov sú
hrdými členmi izraelskej loby, tak toto zároveň vyrieši aj problém na Blízkom východe. Aby ste sa poistili,
skonfiškujte všetky aktíva staviteľov pyramídy: Paulsona, Bernankeho, riadiacich pracovníkov Merril Lynch
a Goldman Sachs a aj prezidenta Busha, ktorý dovolil, aby k tomuto došlo. Do Palestíny, Afganistanu a Iraku
príde mier; Američania budú opäť hrdí na svoju krajinu. Taká veľká konfiškácia obnoví v Spojených štátoch
demokraciu: budúci prezidentskí kandidáti už nebudú musieť ísť s klobúkom v ruke za izraelskou loby
(AIPAC) a prehlasovať tam svoju oddanosť.
Porážka chamtivosti opäť vráti ľudí k Bohu; eliminovanie balastu uvoľní finančné prostriedky
na zdravotníctvo, sociálne istoty a bezplatné vzdelávanie pre všetkých. Namiesto aby to bola pohroma,
finančný kolaps ponúka unikátnu príležitosť napraviť všetky americké neduhy. Nepremárnite ju! Hovoriac
za veľký svet mimo Ameriky, poviem vám len toľko: nehádžte dobré peniaze do zlých! Ubráňte sa lákavému
pradeniu z Washingtonu! Pokladajte svoje fondy v Spojených štátov už za stratené. Ak môžete niečo
zachrániť, dobre. Ale nemrhajte zbytočne peniazmi a snahami opäť získať to, čo už neexistuje. Za to stratené
môžete získať to najhodnotnejšie aktívum a tým je vaša sloboda a nezávislosť. Nezávislý dolár značí, že vaša
ekonomika bude v bezpečí. Zrútenie pyramídy vás oslobodí!
(1/Benjamin Ginsberg, "The Fatal Embrace: Jews and the State", University of Chicago Pres, Chicago
1993, str. 73) Izrael Šamír: "Hang ´Em High!" http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=9403
na tomto odkaze http://www.bbkss.jaso.sk/index.php?cl=1400&em=2 som našiel kvalitný článok
o zásadnej téme súčasnosti s naznačením jej elegantného a efektívneho riešenia. Bordel majú hlavne
v Amerike, preto je na Američanoch, aby si upratali doma.
++++++++++++++++++++++++++++
Cena prežitia
Peter Staněk: Počet krajín eurozóny sa zníži, Slovensko zostane
Ľudovít Števko, Pavel Kapusta
Mnohí ho považujú za pesimistického prognostika. On však tvrdí, že je len
informovaný optimista.
Už dávnejšie ním vyslovená obava, že celosvetová hospodárska kríza môže
vyústiť do vojenského konfliktu - čo je, žiaľ, jedným z reálnych riešení
ako krízu potlačiť - vyplýva z historického poznania takýchto
katastrofických scenárov. Zdá sa, že ľudstvo je nepoučiteľné, že
technologický vývoj civilizácie vysoko predbehol mravný vývoj ľudstva, že
kríza, ktorú zažívame, je dôsledkom nielen zlých ekonomických rozhodnutí,
ale aj krízy hodnôt. Jeho znepokojivé slová, reflektujúce holú realitu bez
falošných ilúzií, to len potvrdzujú. Je originálne mysliacim vedcom,
ktorého názory niektorých politikov i novinárov iritujú, iní im však
aplaudujú, lebo výstižne pomenúvajú to, čo ostatní iba tušia. Predseda
vedeckej rady Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, profesor Peter
Staněk.
Pred piatimi rokmi ste v profilovom rozhovore pre náš časopis povedali, že
Západ o pár rokov čaká ekonomický kolaps. Vtedy sa touto možnosťou nikto
nezaoberal, ale o tri roky svet zachvátila kríza, o akej sa mnohým
nositeľom Nobelových cien za ekonomiku ani nesnívalo. Ako hodnotíte
situáciu dnes?
Bohužiaľ, musím povedať na rovinu, že sme nevyriešili nijakú zo skutočných
príčin krízy. Jej základnou príčinou je virtualizácia finančného sektora,
ktorý sa odtrhol od reálnej ekonomiky. Nič sa s tým nerobí, napriek
regulácii hedgeových fondov, napriek snahám o reguláciu bankového sektora a
podobným opatreniam. Neriešime zásadný problém, ktorý môžeme nazvať
príjmovou polarizáciou bohatstva vo svete. Uvediem to na príklade: Za
posledných 30 rokov sa objem bohatstva Spojených štátov amerických zväčšil
o jeden trilión dolárov. Ale 95 percent z toho bohatstva získalo 5 percent
domácností a 5 percent bohatstva získalo 95 percent domácností.
Veľká polarizácia bohatstva znamená, že na jednej strane si hŕstka
superboháčov žije ako v rozprávke a na druhej strane 95 percent domácností
žije na dlh. Čo z toho vyplýva?
Táto spoločnosť, keďže je založená na spotrebe, aby mohla spotrebúvať, musí
brať úvery na všetko možné - úvery spotrebné, hypotekárne, úvery na
dovolenky, na štúdium detí atď. atď. Až sa jedného dňa ľudia dostanú do
stavu, že už nedokážu splácať úvery. Keď sa to prejaví plošne, teda keď
ľudia žijú nad pomery, štát žije nad pomery, aj firmy, ktoré financovali
svoju expanziu emitovaním podnikových dlhopisov a nesplácajú ich - je
jasné, že musí nasledovať kríza
.
Svetová hospodárska kríza sa začala v Spojených štátoch. Aký podiel viny má
na tomto vývoji Európa? A ako dlho si ešte budeme musieť uťahovať opasky?
Za posledných šesť rokov európske podniky emitovali 3,6 bilióna eur
podnikových dlhopisov, ktorých ročná dlhová služba predstavuje 800 miliárd.
Podniky ju nesplácajú a my sa tvárime, že tento problém neexistuje. Preto
musím súhlasiť s malou skupinkou odborníkov tvrdiacich, že kríza potrvá
ešte roky - možno päť, možno sedem a možno aj desať rokov.
Domnievate sa, že svet po kríze bude iný ako pred krízou, najmä pokiaľ ide
o ekonomické postavenie Západu?
Kríza je katalyzátorom globálnych zmien, to znamená, že skutočné ekonomické
mocenské centrá sa presúvajú z euroatlantického priestoru na východ do Číny
a Indie a na juh do Brazílie a Argentíny. Zásadný posun moci sa prejavuje v
tom, že kým západné krajiny majú virtuálne aktíva, napísané na papieri bez
reálnej hodnoty, tak Čína, India, Brazília a Rusko disponujú reálnymi
kapitálovými zdrojmi, reálnymi kapitálovými rezervami To je prvá zásadná
rovina. Druhá rovina: Ak je táto spoločnosť založená len na masovej
spotrebe za každú cenu, ak nerešpektuje prírodné zdroje, ak zapríčiňuje
obrovskú devastáciu prírody, tak naším problémom nie je globálne
otepľovanie viazané na emisie CO2, ale naším problémom je celkové ohrozenie
života na zemi. Možno len súhlasiť so scientistom Jamesom Lovelockom a jeho
Gaia teóriou, že naša planéta má ohrozené podmienky na udržanie života. Z
tohto pohľadu, ak sa štáty v Kodani dohodli na tom, že ročné náklady na
zníženie emisií by mali byť okolo 330 miliárd dolárov - je to len nepatrná
suma, pretože ak sa máme adaptovať na zmenu životných podmienok, budeme
ročne potrebovať dva a pol až tri bilióny dolárov na adaptačné procesy. A
keďže všetky krajiny hovoria o nedostatku peňazí - v Európe máme populárne
termíny "rozpočtová zodpovednosť a "kreatívne účtovníctvo za Grécko a
Írsko" - mám veľké obavy o našu budúcnosť.
Nie sú vaše úvahy priveľmi pesimistické? Veď v Európe, najmä v Nemecku sa v
poslednom čase hovorí o oživení ekonomiky...
Keď hovoríte o oživení, uvediem malú ukážku tohto oživenia. Nemecko zažíva
boom, zvyšuje export, expanduje, pričom väčšinu svojej produkcie vyváža do
Číny - to je super. Čínska vláda podporuje domácu spotrebu tým, že
poskytuje tzv. šrotovné na techniku - napríklad si kúpite chladničku a
čínska vláda vám uhradí 15 percent, kúpite si auto a uhradí vám 20 percent
z ceny. Prečo to robia? Preto, aby udržali vlastnú zamestnanosť. Doteraz
čínska vláda nepožadovala, aby sa na výrobe finálnych produktov podieľali
čínski subkontraktori. Lenže od roku 2011 požadujú, aby 20 percent
subkontraktov bolo čínskej proveniencie a ďalší rok možno požiadavka stúpne
na 50 percent. Myslíte si, že nás sa to netýka? Avizovaný nový podnik
Volkswagenu v Martine, kde sa majú vyrábať komponenty do áut, bude
produkovať 90 percent výrobkov na export a z toho exportu 90 percent pôjde
do Číny. Ak budú platiť čínske podmienky na vývoz Volkswagenu, že sa musí
na výrobe podieľať 20, 30, 40 percent čínskych subkontraktorov - hádajte,
čo sa stane s našimi výrobcami.
Veľa sa hovorilo o nalievaní financií do bankového sektora a o čiernej
ekonomike...
Ak sa priznáva, že na sanáciu finančného, bankového sektora sa v
celosvetovom meradle muselo použiť zhruba 4,7 bilióna dolárov, nikoho
nedesí skutočnosť, že vyše 600 miliárd bolo z čiernej, drogovej a inej
kriminálnej ekonomiky? To je priznanie vysokého predstaviteľa OSN pre boj
proti drogám. Ešte stále sme presvedčení, že stačí smernica proti praniu
špinavých peňazí? Napríklad, ak prinesiete do banky 12-tisíc eur v
hotovosti, stačí predložiť doklad, odkiaľ ich máte? Je naivné myslieť si,
že sa tým problém vyrieši.
Je tu ešte jeden problém - úspešné firmy odchádzajú do daňových rajov.
Nepocítime aj my tento nezanedbateľný odlev peňazí?
V Českej republike premiestnilo svoju domíciu do daňových rajov 11-tisíc
kľúčových firiem a štát má tak ročný výpadok daňových príjmov vo výške 80
miliárd. Zo Slovenska odišlo asi 2 700 firiem. Podobná situácia je v
Nemecku a ďalších štátoch. V akej pozícii sa teda nachádza národný štát, v
akej pozícii sú nadnárodné zoskupenia ako Európska únia pri riešení týchto
problémov a kde vidieť ochotu rozumne spolupracovať, keďže to všetko už
dávno nie je riešiteľné na národnej úrovni?
Súčasná vláda nedostatok finančných zdrojov rieši zvyšovaním daní, čo je
pre ministra financií ten najmenej namáhavý spôsob okamžitého získavania
peňazí od ľudí. Tak to robili aj stredovekí panovníci, teda nič nového pod
slnkom. Je tento spôsob vymáhania peňazí efektívny a perspektívny?
Samozrejme, že nie. Je na to jednoduchá odpoveď: DPH zvýšite o jedno
percento, ale energetici nebudú zvyšovať ceny o jedno percento, ale o
štyri, sedem alebo o desať percent. Okamžite, ako stúpnu ceny energií,
začne stúpať aj váha kľúčových podmienok na prežitie v rodinnom rozpočte. A
v rodinnom rozpočte sa zvýšia náklady na energie, telekomunikácie, vodu a
základné potraviny približne o 30 percent. Podľa prieskumov, ktoré robil
minulý rok profesor Ján Bunčák, prevažná väčšina domácností prejde na tzv.
záchovný spôsob života, t. j. rodinný rozpočet pôjde na základné potraviny
a náklady spojené s bývaním a tým sa spotreba väčšiny rodín končí. V tejto
rovine to bude znamenať, že akákoľvek podpora živnostníkom a podnikateľom
bude irelevantná, pretože nebudú mať spotrebu vlastnej produkcie.
Recept na zmiernenie dôsledkov krízy hľadajú všade vo svete. Existuje
nejaký nástroj na to, ako vymazať z nášho každodenného slovníka slovo
kríza?
Existuje jednoduchý nástroj - odstránenie korupcie. Keby bola v Grécku
korupcia na takej úrovni, aká je vo Fínsku, deficit gréckeho rozpočtu by
nebol 9 percent, ale len dve percentá, Gréci by plnili maastrichtské
kritériá a nemali by problémy. Ale týka sa to aj iných krajín vrátane
Nemecka a Francúzska.
Aký je rozmer korupcie na Slovensku? Dá sa to nejako vyčísliť?
Na Slovensku sa korupcia odhaduje na 40 až 50 miliárd ročne. Zoberte si len
interview s odchádzajúcim britským ambasádorom, ktorý hovorí, že v
Slovenskej republike je miera korupčného predraženia verejných objednávok a
iných vecí 20 až 30 percent. Pri ročnom finančnom objeme obstarávaní za sto
miliárd teda predstavuje korupcia 20 až 30 miliárd. Keby mal štát takúto
sumu k dispozícii v hotovosti, okamžite môže sanovať zdravotníctvo a
penzijné systémy. Ak sa nesiahne na korupciu, rozkrádanie a neefektívnosť
na vysokej politickej úrovni a ešte viac na municipálnej úrovni, nikdy
nebude dosť zdrojov, ktoré sa získajú zmenou daňových systémov. Je to,
akoby ste liali vodu do sita, ktoré má stále väčšie a väčšie diery. Žiaľ,
politici o tom nechcú hovoriť.
Nie je korupcia, ktorá je všade okolo nás, súčasťou celého systému?
Ak je súčasťou systému, potom si musíme ozrejmiť, čo chceme od systému. Či
chceme riešiť také veci ako sociálnu solidaritu, alebo si želáme, aby
slušný dôchodca zomrel okamžite po vzniku nároku na dôchodok, čím zvýši
zamestnanosť v pohrebníctve a energetickú spotrebu pre krematórium. Alebo
zvoľme polynézsky spôsob riešenia penzijnej schémy. Poznáte ho?
Nie, taký zatiaľ Mikloš s Mihálom nezaviedli...
Je to veľmi efektívny spôsob. Najsilnejší muži sa postavia pod palmu, na
palmu vylezie dôchodca, muži palmou kývajú zboka nabok, a keď dôchodca
spadne, dôchodok už nepotrebuje. Keď nespadne, udrží sa, je schopný a tiež
nepotrebuje dôchodok...
Dobre, že u nás palmy nerastú, že namiesto polynézskeho systému máme
penzijné systémy. Lenže aj tie sú problémové - alebo nie?
Penzijné systémy sú problémom všade vo svete. Ale prečo sú problémom?
Pretože to, čo si ľudia v tom trojgrošovom systéme uložili pre budúcnosť,
vlády prehajdákali. Čo teraz povedia dôchodcom? Že ich spasí druhý pilier?
Po spustení druhého piliera na Slovensku tí dôchodcovia, čo sú tu dnes a
tí, čo nastúpia do dôchodku v budúcich rokoch, budú žiť povedzme ešte
dvadsaťpäť rokov. A dvadsaťpäť rokov bude treba dorovnávať 40 až 60 miliárd
ročne. To vedel aj Kaník, keď spúšťal druhý pilier. A musel vedieť, že
pomer deväť na deväť je neudržateľný, lebo Nemci si trúfli maximálne na
kombináciu štyri na štrnásť. Na viac nemajú. Ale my sa tvárime, že to bude
vynikajúce, že o dvadsaťpäť rokov z toho budú švajčiarske dôchodky. Samotné
správcovské dôchodkové spoločnosti však dnes hovoria: V optimálnom prípade
vám vrátime to, čo ste do systému vložili bez akéhokoľvek zhodnotenia. Taká
je skutočnosť. Systém druhého piliera sa vytvoril len preto, aby určité
kruhy mali tzv. dlhé peniaze a mohli ich používať.
Aký bol vzťah doterajších vládnych garnitúr k vašim názorom na ekonomickú
krízu, o ktorých sa ukázalo, že boli správne? Robili ste napríklad poradcu
expremiérovi Ficovi...
Mám na to takúto odpoveď: Najväčším nepriateľom politika sú informácie.
Politik nesmie byť informovaný, pretože ak je neinformovaný a krachne, má
krásnu výhovorku - nenesiem zodpovednosť, lebo som nemal všetky relevantné
informácie. Keby priznal, že mal kompletné informácie a videl do všetkých
scenárov, a napriek tomu rozhodol zle, nikto ho nezbaví zodpovednosti.
Exekutíva nepotrebuje komplexné informácie, lebo sú pre ňu len hrozbou pre
budúcu zodpovednosť. Bohužiaľ, moje nápady viac berú v zahraničí, v
Nemecku, vo Francúzsku či v Rusku, oveľa menej na Slovensku.
Vláda Ivety Radičovej bez rozmýšľania odmietla projekt širokorozchodnej
železnice, až vznikol dojem, že jej negatívne stanovisko bolo motivované
politicky, keďže za projektom stálo Rusko a s tamojšou vládou o ňom rokoval
Robert Fico. Dnes sa o širokorozchodnú uchádzajú všetky okolité krajiny.
Presvedčí súčasnú vládu audit rakúskej firmy, ktorý hovorí o výhodnosti
širokorozchodnej trate pre celú EÚ a osobitne pre krajiny, ktorými bude
prechádzať?
Zrejme je to pre nás už bezpredmetné.
Prečo?
Ruská strana predsa jednoznačne oznámila, že do konca novembra počká na
stanovisko slovenskej strany. Dnes je po termíne. Ale črtá sa pre nás
horšia situácia. Asi poznáte Podunajskú stratégiu, ktorá má byť hlavným
projektom regionálnej spolupráce, ale, bohužiaľ, kohézny fond na
vyrovnávanie v ďalšom fiškálnom období nebude. Znamená to, že Európska únia
bude v regionálnych rozmeroch podporovať iba tri projekty: Podunajskú
stratégiu, aglomeráciu Paríž - Lyon a severné Pobaltie so severným
Nemeckom. V Podunajskej stratégii majú jednotlivé krajiny definovať svoje
záujmy v rámci rozvoja podunajskej sústavy, ktorá je zameraná na správu
vodných zdrojov a lodnú dopravu. Jedným z vitálnych záujmov Slovenska mala
byť širokorozchodná z Čiernej nad Tisou po bratislavské Pálenisko, kde je
lodný prístav s najväčšími portálovými žeriavmi na Dunaji s nosnosťou 500
ton. Ak my širokorozchodnú, o ktorú sa horlivo uchádza Orbán, prenecháme
Maďarom, dopravná trasa do Viedne povedie mimo nás. Opäť prídeme o obrovské
peniaze, ktoré by sa štátu zišli, a náš prístav môžeme prerobiť na plavecký
bazén.
Zo širokorozchodnej železnice by teda profitovala Budapešť a Viedeň. Čo sa
vlastne skrýva za veľkým záujmom susedných krajín o širokorozchodnú?
Ide o širší komplex otázok. Projekt Tri T, čiže Transmodálny
transkontinentálny terminál predpokladá, že dovoz čínskeho tovaru do
Európskej únie v budúcich rokoch stúpne o 400 percent, čo nie je možné
zvládnuť ani vzdušnou, ani lodnou dopravou, ale len železničným
transportným systémom. Čína financuje v Ázii najväčší projekt 21. storočia
- sústavu rýchlostných železníc, ktoré pokryjú celé ázijské teritórium,
pričom osobné vlaky sa budú pohybovať 400-kilometrovou a nákladné
200-kilometrovou rýchlosťou za hodinu. Na túto sústavu bude priamo
nadväzovať tranzit cez ruské územie a Ukrajinu do strednej Európy Jedna
línia vedie cez Poľsko, pretože málokto vie, že širokorozchodná sa končí až
vo Wroclave. Druhá línia by išla do Českého Bohumína. Naša línia je tretia.
Ak si niekto myslí, že po širokorozchodnej pôjde preprava substrátov, rudy
a uhlia, veľmi sa mýli. Bude to kontajnerová preprava. A projekt Tri T by
mal vzniknúť na Záhorí ako kľúčové logistické centrum pre dopravu tovaru z
Ázie do Európskej únie s tým, že by malo ísť o kombináciu najväčšieho
leteckého prístavu, rýchlostných železníc a lodnej dopravy. Tento terminál
by mal postupne viesť k vytvoreniu logistického centra EÚ, pričom by v
horizonte tridsiatich rokov mohla vzniknúť v trojuholníku Viedeň Bratislava - Brno mestská aglomerácia s počtom až 8 miliónov obyvateľov.
Spomínali ste, že dovoz čínskeho tovaru na náš kontinent stúpne o 400
percent. Prečo až takýto prudký vzostup?
Pretože Číňania potrebujú udržať zamestnanosť a musia vyvážať svoj tovar. A
keďže Američania neplatia, budú exportovať do Európskej únie, a tá bude
Číňanom poskytovať ekologické technológie, aby Čína nedevastovala svoje
životné prostredie. O spomenutom projekte širokorozchodnej železnice sa už
dávnejšie skončili rokovania medzi Nemeckom, Ruskom a Čínou. Projektu dala
zelenú Európska únia, Rakúsko aj Česko, len jediná vláda sa k tomu
nevyjadrila. Hádajte, ktorá. Zdá sa, že túto šancu zabijeme, že Maďarsko si
zabezpečí svoju profitabilitu a Orbán bude ukazovať voličom, akú geniálnu
ekonomickú stratégiu zvolil.
Myslíte si, že podobne môžeme pochovať aj diaľnice?
Mňa sa nepýtajte, musíte sa spýtať zodpovedného ministra a vlády. Zatiaľ
viem len jedno - vajatáme. Iný výraz na to nemám. Bohužiaľ, presmerovanie
400 miliónov eur z iných projektov na diaľnice, ako si to predstavuje pán
Figeľ, je nereálne. Čudujem sa, že môže niečo také hovoriť, keďže bol
eurokomisárom a mal by vedieť, ako funguje mechanizmus presmerovania
finančných prostriedkov v Európskej únii.
Otázkou je, či kasa Európskej únie, zaťažená eurovalom a inými negatívnymi
dôsledkami krízy, bude schopná poskytovať toľko prostriedkov
prostredníctvom eurofondov tak ako doteraz...
Našimi médiami prešla vo forme malej poznámky zaujímavá správa - anglická
iniciatíva podporená Francúzskom a Nemeckom, ku ktorej sme sa pridali aj
my, navrhuje, že do roku 2021 nezväčšíme európsky rozpočet a nijaká krajina
nebude do európskeho rozpočtu platiť viac ako dnes, teda 1,18 až 1,20
percenta z ročného HDP. To znamená, že európsky rozpočet bude trvale na
úrovni 140 až 150 miliárd eur. Ale pretože doň vstúpia také "bohaté"
krajiny, ako je Rumunsko a Bulharsko, a tie budú potrebovať pomoc, je
jasné, že prostriedky EÚ nebudú stačiť. Ďalší vývoj sa dá predvídať zmeníte štruktúru štrukturálnych fondov, zmeníte podiel domáceho
kofinancovania povedzme na 20 alebo aj 40 percent zo sumy projektu a
väčšinu projektov zvolíte ako revolvingovú, to znamená, že po určitom čase
musíte vrátiť istinu. Keď sa o dva roky vec vykryštalizuje, všetci sa budú
čudovať. Ak nikto nechce viac platiť a nechce riešiť ani korupciu na úrovni
Bruselu, ktorá sa viaže na spoločnú poľnohospodársku politiku, tak zostáva
jediné - zásadne preskupiť peniaze poskytované cez štrukturálne fondy. K
tomu o dva roky príde a potom je namieste otázka, z čoho budeme financovať
diaľnice.
Ak po krachu Grécka a Írska bude nasledovať Španielsko, bude sa dať
zachrániť eurozóna? Padne euro?
Bohužiaľ, musím povedať, že v tomto prípade je želanie otcom myšlienky.
Musím však povedať aj to, že najväčším sponzorom eurozóny bolo od jej
vzniku Nemecko, ktoré má ročný prebytok zahraničného obchodu na úrovni 180
- 250 miliárd eur. Holandsko má prebytok 100 miliárd, ale na druhej strane
Taliansko má deficit 90 miliárd a Španielsko dokonca 150 miliárd. Všetci od
začiatku vedeli, že eurozóna je vytvorená z krajín, ktoré sú ekonomicky
značne asymetrické. V peknom počasí to nebolo vidieť, ale keď prišla kríza,
asymetria sa prejavila naplno. Dnes vieme, že bez nemeckej podpory a
nemeckého vplyvu nie je možné udržať eurozónu. Pre Nemcov, ktorí
investovali 2 bilióny nielen do zjednotenia krajiny, ale investovali ďalšie
bilióny do menovej únie, by bol odchod z eurozóny nákladnejší ako zotrvanie
v nej. Preto sú možné dve verzie vývoja, po prvé - zavedenie oscilačných
kurzov eura, ktoré môže počas roka oscilovať na úrovni mínus 15 - 20
percent, alebo po druhé - zúženie krajín eurozóny tak, aby to Nemecko bolo
schopné utiahnuť - okrem Nemecka by sa eurozóna zredukovala na Francúzsko,
štáty Beneluxu, povedzme niektorú z pobaltských krajín a paradoxne aj
Slovensko, lebo nás Nemci ešte berú. Krajiny typu Írska či Grécka budú
musieť eurozónu opustiť.
Aký podiel na tomto stave eurozóny majú Američania?
Musíme si položiť otázku: Keby americké banky vrátili európskym bankám 1,7
bilióna dolárov, ktoré im poskytli na financovanie ich hypotekárnej
expanzie, bol by rizikom kolaps Španielska a Talianska? Otázka druhá: Aký
zisk dosiahli nemecké a francúzske banky v roku 2009, v čase vrcholiacej
hospodárskej krízy - nebolo to náhodou vyše tristo miliárd eur čistého
zisku? Ešte stále bude niekto tvrdiť, že banky sú pred kolapsom, že to
neudržíme? Treba urobiť korektnú analýzu stavu krajín a tie krajiny, ktoré
neobstoja, ako Grécko a Írsko, bohužiaľ, budú musieť z eurozóny odísť.
Lenže to nebude stačiť. Krajiny EÚ musia začať riešiť skutočné príčiny
krízy. Keby to dosiaľ robili, nemali by sme problém s eurom. Vyzerá to však
tak, že to nechcú riešiť. Nechcem byť cynik, ale pri diskusii so
švajčiarskymi bankármi zaznelo aj to, že sa veľmi obávajú ďalšieho vývoja,
lebo sa už minuli aj peniaze z čiernej ekonomiky, čo tu doteraz nikdy
nebolo!
Druhý muž v štáte Richard Sulík hovorí niečo iné - podľa neho sa treba
pripravovať na plán B, čiže pomýšľať na návrat koruny...
Treba si uvedomiť, že mena takej malej krajiny, ako je Slovensko s počtom
obyvateľov na úrovni predmestia Šanghaja alebo Tokia, je v súčasnej
turbulentnej ekonomickej situácii veľmi ohrozená oscilačnými výkyvmi. Keď
používame menu, týkajúcu sa väčšieho húfu silných štátov, vždy sa na tom v
dobrom slova zmysle "zvezieme". Inak povedané, je podstatne výhodnejšie
viezť sa na nemeckom medveďovi v úlohe blchy, ako ocitnúť sa ako slovenská
blcha na chodníku, po ktorom ten medveď kráča. A pokiaľ ide o pána Sulíka,
mal by sa vrátiť do funkcie šéfa firmy OLO - Odvoz a likvidácia odpadu v
Bratislave, kde v minulosti pôsobil. Má k tomu profesne bližšie a aj pre
štát by to bolo výhodnejšie. Bohužiaľ, takéto vyjadrenia sú priamou výzvou
pre špekulantov typu Georgea Sorosa. Momentálne naša spása nespočíva v
znovuzavedení slovenskej koruny aj preto, že otrasy vyplývajúce z menovej
reformy by zmazali veľkú časť úspor populácie. To ako keby ste 360 miliárd
z úspor obyvateľstva vyhodili von oknom, podobne ako to spravila vláda USA
po kolapse internetových trhov v marci 2000. Dnes americká vláda nemusí mať
obavy o úspory tamojšej populácie, pretože tá už nijaké nemá.
George Soros údajne pokračuje v aktivitách, ktorými chce prispieť k pádu
alebo aspoň k oslabeniu eura. Môže byť jeho počínanie úspešné?
Myslím si, že nie. Soros si asi neuvedomuje, že ak by prišlo k absolútnemu
schudobneniu väčšiny populácie, výsledkom bude obrovská vlna sociálnych
búrok, nástup populistov Orbánovho typu a neodhadnuteľný vývoj, v ktorom
môže aj taký na prvý pohľad neohrozený špekulant, ako je Soros, prísť o
všetko.
Warren Buffett, Bill Gates a s nimi ďalšie desiatky miliardárov na celom
svete nedávno oznámili, že sa hromadne vzdajú minimálne polovice majetku v
prospech charitatívnych organizácií. Keď sa bohatí a mocní tohto sveta
dobrovoľne vzdávajú svojho bohatstva, je to minimálne podozrivé. Čo podľa
vás stojí v pozadí náhleho záchvatu sociálneho cítenia globálnych
finančných žralokov?
Uvažujú jednoducho: vedia, že vlády skôr či neskôr budú musieť prikročiť k
progresívnemu zdaneniu bohatých vrstiev, preto títo ľudia reagujú tzv.
stratégiou "piatich vlajok", ktorá znamená, že nie ste občanom nijakej
krajiny, vďaka čomu ste pre daňové úrady nedostihnuteľný. Alebo reagujete
tak, že majetok presuniete do oblasti, kde vám vlastne zostane, ale nebude
podliehať zdaneniu. Tak funguje nadačný mechanizmus, charitatívne
organizácie alebo fondy. Keď sa už rozprávame o charite a altruizme, iste
nie je bez zaujímavosti, že vyspelé krajiny vrátane nadácií poskytnú každý
rok rozvojovým krajinám milodar 32 až 35 miliárd dolárov nenávratnej
pomoci. Je to približne rovnaká suma, akú dajú americké domácnosti ročne na
zmrzlinu...
Vážna ekonomická kríza, tak ako ste pred pár rokmi predpovedali, je
realitou a jej koniec je v nedohľadne. Čo nás čaká najbližšie roky?
Prežijeme?
Ľudstvo vždy prežilo, otázkou je však cena prežitia. Vždy som tvrdil, že
vývoj vás neohrozí, ak máte hotovosť a nemáte dlhy. V zásade musíme byť
skromnejší a redukovať svoju často prehnanú spotrebu. Načo by sme si mali
kupovať nové 3D televízory? Preto, lebo hlúposť na tri dé vyzerá lepšie ako
hlúposť na dva dé? Súčasný stav rozvoja civilizácie je neudržateľný.
Nadmerná spotreba devastuje planétu. Tisíce štvorcových kilometrov oceánov
sú pokryté iba odpadkami. Kyslíková vrstva, ktorej hrúbka bola kedysi 60 až
80 metrov, má dnes len 10 metrov. Človek sa k planéte správa ako vírus. A
ako je známe, buď hostiteľ zlikviduje vírus, alebo vírus zlikviduje
hostiteľa. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Američan, potrebujete päť
planét Zem. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Európan, potrebujete dve
planéty Zem. A keby ste mali spotrebu ako miliarda Číňanov, patriaca k
chudobnej vrstve, zem by uživila až 15 miliárd ľudí. To je alfa a omega pri
rozhodovaní, ako bude ľudstvo ďalej žiť.
Kam to celé povedie?
To, čo bolo doteraz, už nikdy nebude. Nemecká kancelárka Merkelová
konštatovala, že budúci nemeckí dôchodcovia sa už nikdy nebudú mať tak
dobre ako dôchodcovia z obdobia sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov.
Parafrázujúc Churchilla, čaká nás pot, slzy a krv. Parafrázujúc Kennedyho,
treba si položiť otázku, čo my ponúkneme Slovensku a tejto spoločnosti, a
nie čo my chceme od Slovenska a tejto spoločnosti.
Dá sa povedať, že v najbližších rokoch schudobnieme?
Áno, celý svet schudobnie dosť zásadným spôsobom. Potvrdzuje to fakt, že
stále intenzívnejšie pokračuje proces deštrukcie strednej triedy.
++++++++++++++++++++++++++++
Mne ide najma o to aby dnes na zaklde viditelnych pojmov jasne rozlisoval medzi pojmom Madarsko a
Uhorsko a aby sa do toho ani nahodov neplietlo meno Hunov a to pojmy Magyaria a Ungoria, ci Ugoria
splnaju. Toto je najdolezitejsie. Treba dat koniec tej podmanitelskej teorii, lebo tu neprijma ani tzv.
svatostefanska koruna s napismi v cyrilke a zo slovenskym titulom kral a nie s madarskym kiralyi a to na ich
tzv. svatostefanskej korune! Je tam Geovit krales es je latinska pripona. kral je slovensky titul pre panovnika.
A meno Geovit je zo spatne prelozeneho mena teda nie Svatopluk, ale Svetopluk, Geo=svet
vit= sila, archaicky pluk. Este aj v dnesnej ukrajincine pre anielske sily maju termin ploky anhelske. Ako
som napisal predtym nic neodlisuje rozdiel medzi dnesnym Madarskom a byvalym Uhorskom, tak v
slovencine ako v anglictine tato veta: Dnesne Madarsko sa vyvinulo na madarskom etnickom uzemi v
byvalom multietnickom Uhorsku. Current Magyaria was established in the former multiethnic Ungary.
To jasne specifikuje rozdiel medzi dnesnym Madarskom a Uhorskom, jasne hovori ze dnesne Madarsko bolo
len sucast, mnohonarodnsotneho Uhorska a musi to byt jazykovo zname a pochopitelne vsetkym, vcetne
Madarov a to sa bude dat len vtedy ked pojmy Madarsko a Uhorsko budu existovat vo vsetkych jazykoch a
chapat sa aj ako rozdielne pojmy. Ugria z davnej antiky nema az taky vyznam. Najdolezitejsie je aby sa
dnesne Madarsko pisalo vo svete Magyaria. A kedze byvale Uhorsko, hoci minulost neni to anticka minulost,
ale v dejinach pomerne neskora minulost tak treba mat adekvatny nazov aj pren aj v madarcine, ale nazov
taky ktory by ani pdvedome nenavazoval na Hunov!!!
ďakujem za správu. Ja som písal o historickej Ugrii, nie o dnešnej Jugriji. Dôležité je to, že v oboch
prípadoch je nemenná skupina spoluhlások "ugr-". Tak je to už v starogréčtine: Uggroi. Preto by som celkom
nesúhlasil, aby sa v neslovansskom jazyku použival termín "Ugoria", aj keď som presvedčený, že lat.
U(n)garia má staroslovenský koreň. Toto pomenvoanie jestvovalo už pred príchodom ugrijsko-tureckých
kmeňov do Potisia v r. 896. Maď. "finnugor" je mladšieho dáta a je zrejme prevzaté, lebo pre "Uhorsko"
nemá maďarčina ekvivalent. Pôvodne sa tejto skupine jazykov hovorilo finougrijské (nie finougorské ako v
ruštine) a v záp. jazykoch to aj pokračuje (angl. Finno -Ugrian. fr. finno-ougrien). A nakoniec, pomenovanie
Uhorsko/Ungaria ani nebolo vlastne nikdy oficiálne, len zaužívané, ako vidno z priloženého chronologického
prehľadu.
> Mozem s vami suhlasit. Ale Hungaria, Hungary, Hongrois, nepriamo vyvolava ten sentiment, ze tu ide o
prepojenie na Hunov, aj ked nepriamo ale predsa, aj ked to mozno nebola intencia prekladatelov do latinciny,
ci anglictiny predsa to vytvorilo zdanie ze ide o Hunov. Vid slovenskych emigrantov v 19 storoci v USA
volali Hunkies. A nakonies spojenie Hun-gary v spatnom preklade do slovenciny znamena Hun-hory, ci
Hunhorsko, mozno aj preto Madari netrvaju na tom aby sa dnesne Madarsko neprekladalo do svetovych
jazykov ako Magyaria, ale su spokojny s pomenovanim Hungaria. Kdesi som cital ze v Budapesti asi 2000
Madarov si chcelo zapisat svoju narodnost ako hunsku narodnost. Potom to akosi uspalo. Ta Ugrija v
Chantsko- Mansijskom Narodnostnom okruhu sa vola Jugrija. Cize podla toho by sme ich mali volat Jugrijci,
su to najblizsi jazykovo pribuzni Madarom, ale aj tak ta pribunost je ovela odlisnejsia nez medzi slovanskymi
jazykmi. Existuje asi 25 tisic Chantov a asi 13 tisic Mansijcov. Tolko k tomu najlepsie riesenie na
rozmotanie tohto problemu by bolo aby sa dnesne Madarsko prekladalo do jaykov vo sveta tak a sice
Magyaria, a byvale Uhorsko tie podla toho ako Ugoria, respektive podla nemeckeho voru ako Ungoria. To H
treba s navu vynechat!!! Da sa to docielit a ukej spoluprace vdelancov o SLovenska, Ukrajiny, Rumunska,
Srbska, Slovinska, Rakuska a Chorvatska. Ako hovorim dnes sa Ceska republika nepreklada do svetovych
jazykov ako Bohemia, ale ako czech republik, resp. Czechia. Preco by to malo byt inac aj s Madarskom? Ked
sa urobi na nich patricny natlak akceptuju to. Na zaklade horeuvedeneho zakoncim vetou:
> Dnesna Madarska republika sa politicky vyvinula v byvalom mnohoetnickom Uhorsku, na madarskom
etnickom uzemi. A po anglicky podla mojho uzu: Current Magyar republic (Magyaria) was developed in the
former multiethnic Kingdom of Ungary on the magyar ethnic land. Ako by ste tuto vetu prelozil do
Madarciny? Tak ze by pre Uhorsko bol pouzity termin Ugoria, nakolko pouzivaju termin finnugor! A ked im
pasuje Hungaria musi im pasovat aj Ugoria, ked im sedi termin finnugor. Znovu podotykam na Sibiri je
Jugrija a nie Ugrija. Este nieco jeden Madar my povedal ze krajina U-hory, by sa dala v Madarcine nazvat
Hegynelia. Ale myslim ze tento nazov neni treba zavadzat. To ako som ja napisal tu vetu aj v slovencine aj v
anglictine robi jasny rozdiel medzi Madarskom a Uhorskom, a ani nevyvolava emocie o navaznosti na
Hunov ako v pripade prekladu Hungary, Hungaria.
> ďakujem za správu. To "H" nepredstavuje nijaký problém, nie je významové, a určite to nie je prvá hláska
pomenovania Hun. Hunov s Maďarmi spája len tzv. Uhorsko-poľská kronika, nedávno vydaná aj slovenčine.
"H" je špecifikum románskych jazykov, keď v latinčine sa pridáva kvôli výslovnosti, ako o tom svedčia
dvojtvary: Hadria/Adria, Haedui/Aedui, habrotonum/abrotonum atď. A vo francúzštine sa "h" vôbc
nevysloví: Hongrie (čítaj Ongri s nosovkou). Základom je na jednej strane staroslovenské "ong(o)r [podobne:
ondol -> údol(ie)] , ktoré prešlo vývojom a ugrofínske "ugr", ktoré je nemenné a je základom pomenovaní
ako ugrijský (nie ugorský), ugrofínsky (nie uhrofínsky), Ugria (historické územie na Urale). Už Sasinek písal
o dvojakých Uhroch (Ugroch), avšak nemal prostriedky na ich rozlíšenie, lebo nemal poruke gramatiku
staroslovenčiny. Dnes už vieme rozlišovať medzi "uhorský" ako geopolitickým variantom adj. "slovenský" a
adj. "ugrijský" označujúci územie, kde sa hovorí jazykom z ugrijskej jazykovej skupiny, do korej patrí, napr.
maďarčina.V striktnom zmysle nejestvuje uhorský jazyk, ale ani ugrijský jazyk tak, ako nejestvuje americký
jazyk. Ani v Rakúsku sa nehovorí "alpsky", hoci tento sused má aj neoficiálne geopolitické pomenovanie
"Alpská republika". O staroslovenskom pôvode pomenovania (H)ungaria (pod. Bulgaria) svedčí slabičné
"ga" odpovedajúce slabičnému "go"/ho v slove hora a jeho odvodeninách miesta ako úhorie, záhorie,
náhorie, predhorie, úhor, ktoré sú vždy s predponou. Tolerantná latinčina polatinčovala, ale neprekladala
miestne názvy.
>
> > Poslite tuto moju odozvu
> > Celkove suhlasim s panom Sivakom, az na to ze forma Hungarus je nepripustna, to H tam nijak nepatri a
je vysledkom politickej meachinacie tych madarskych sovinistov ktory chceli dokazat aj takymto podlym
sposobom ich etnicku spoluparicnost s Hunmi, vid Hungary= Hun-gary, cize Hun-hory, alebo Hunske Hory!
A teda treba ziadat taky prepis Uhorska do zapadnych a inych jazykov aky existuje v nemcine, cize Ungarn,
kde n je z fonetickeho dovodu a teda U(n)gar(n) cize U-gar, U-hor. A tak anglicky by sa Uhorsko malo pisat
Ungary, francuzsky Ungrois, latinsky Ungaria- punktumm. koniec sporov. Dnesne Madarsko by sa malo do
svetovych jazykov prekladat tak ako ho sami Madari oznacuju a sice Magyarorszagh= Magyarland, ci
Magyar republic, alebo Magyaria!!!
> > A tak medzinarodne by sa byvale Uhorsko oznacovalo Ungaria a jeho odvodeniny v inych jazykoch a
dnesne Madarsko ako Magyaria. Punktum koniec sporov a historickych dohadov!!!! A v Madarcine maju
termin pre ugrofin ako finnugor, z toho sa da aj v madarcine polahky vytvorit pomenovanie pre byvale
Uhorsko ako Ugoria. Punktum koniec sporov!!!
> > Ani Ceska republika sa dnes nikde nepreklada ako Bohemia, ale ako Czech republic, respektive Czechia,
preco by to nemohlo byt rovnako aj v pripade Madarska? Jednoducho z politickych dovodov zamerne
zamienanie Uhorska a Madarska sluzi ich revizionistickym planom a navyse ked sa Uhorsko preklada nie
ako Ungary, Ungaria, ale ako Hungary, Hungaria, to este posilnuje ich spatost z Hunmi, cize podvod na
podvode!!!!
> > Neviem odkial Dr. Hromnik zobral fakt ze do Europy prisli Hungari, ked este aj Anglicky The Times
Historical Atlas, na mapach zobrazuje prichod Madarov The Magyars a nie prichod Hungarianov, the
Hungarians. Cize podla tohot atlasu prisli do Europy The Magayrs, ale tito nezalozili Kingdom of Magyary,
ale Kingdom of Hungary, ktory tento atlaz zacina zakreslovat na mapu Europy zhruba od 10 storocia, pricom
to H je politicka fraska, malo ist o Kingdom of Ungary.
> > Pretoze toto vsetko je tak politicky spinavo popletene, jedine rozuzlenie vidim v tom ze po vzore Ceska
ktore dnes neprekladaju do svetovych jazykov ako Bohemia, ale ako Czechia, treba aj dnesne Madarsko
prekladat do svetovych jazykov ako Magyaria, a Madari si na to casom zvyknu. Vsak ani nemozu nic
namietat voci tomu ako ich budu nazyvat v inych krajinach sveta. Ked je dobre pre nich Magyarorszagh,
preco nie v Anglictine Magyaria, ci Magyarois vo francuzstine, apod.?
> > A tiez aby sa odstranil ten hunsky prizrak, treba Uhorsko prekladat do svetovych jazykov bez H a teda
Ungaria, Ungary, Ungrois.
>>
> > S pozdravom
> > > Magyari sú Hungari. Sloveni sú Uhri. Onoguri sú fikciou.
> > > Ako reakcia na môj článok o Františkovi Listovi vo vašom
> > > Spravodaji č. 166,
> > > str. 13-18, prišiel mi list > > > prepisujem:
> > > Cital som vas prispevok v Spravodaji, c.166. Zda sa ze veci prilis
> > > komplikujete. Do Europy prisli Onoguri- Oguri a nie Hungari. Ano
> > > Slovensko malo
> > > pomenovanie Slovensko/Uhorsko davno pred prichodom Onogurov.
> > > Preco obyvatelia
> > > krajin ktory s nim susedili ho prekadaju spravne do svojich
> > > jazykov, Ukrajinci
> > > ako Ugorsca, Chorvati ak Ugorska adnesne Madarsko Chorvati
> > > volaju Madzarska!
> > > A Nemci Ungarn, pretoze nazov je od slova U-hory, U-horsko,
> > > macedonsky u-gary,
> > > u -gar s toho nemecke Ungarn.
> > > Goralskym narecim u-gury, ateda narecim slovanskeho ludu ktore
> > > byvalo na
> > > hranici ktoru tvorili hory. S toho Onogur - Ogur a U-gur, bolo
> > > prijatelne pre
> > > obe etnika aj Madarov ktorym bolo dovolene usadit sa na juh od
> > > Matry v
> > > mocaristych oblastaich sutoku Dunaja a Tisy. Az po porazke pri
> > > Lechu zasli
> > > zvysky tycht Onogurov- Ogurov za zvyskami slovenskej
> > > velkmoravskej slachty aby
> > > vytvorili spolocne stat. Nazov pren Uhorsko bo prijatelny. Aj
> > > preklad do
> > > jazykov susednych krajin ako Ugorsca, Ungarn atd. Avsak po
> > > konsolidacii pomerov
> > > ked sa Madarom koli ich polohe podarilo ziskat veduce postavenie
> > > v state.
> > > Pousilovali sa prelozit meno do Latinciny ako Hungaria a z toho
> > > do anglictiny
> > > ako Hungary a do francuzstiny ako hongrois. Co vsak znamena to
> > > vsunutie pismena
> > > H pred U?
> > > Jednoducho podporuje teoriu madarskej a hunskej pribuznosti; Hun> > > garia,Hun-gary.
> > > A preto Madari nechcu aby sa dnesne Madarsko prekladalo do
> > > inych jazykov ako
> > > Magyaria, ake ako Hungary.
> > > Pritom oni vo vlastnom jazyku odmietaju mat meno Uhorsko a pre
> > > nich Madarsko aj
> > > Uhorsko splyva v jeden nazov Magyarorszagh. Ale nie su az tak
> > > uplne dosledni.
> > > Pretoze pre termin uhrofin maju termin finugor a cize dcelkom
> > > polahky mozu
> > > nazyvat byvale Uhorsko v madarcine Ugoria. A dnesnwe Madarsko vo
> > > vsetkychjazykoch od slova Magyar- Magyaria.
> > > Okrem toho od kial vniklo meno Madyar. Udajne arabsky
> > > cestovatelia ked
> > > navstivili mocariste kraje ktore madari obyvali, dali mu pomenovanie
> > > el-madzharia, od miestneho mocaria.
> > > Tolko na vysvetlenie.
> > > Ps. Taketo vysvetlenie urobi vo vsetkych pojmoch jasno a nebude
> > > zahmlievat kto
> > > je slovensky hungarus a kto madarsky hungarus.
> > > Vážený pán
> > > decembra. 2011
> > > Máte pravdu. Veci by sa nemali komplikovať, ale históriu musíme
> > > chápať a
> > > predstavovať tak ako sa stala a nie ako by sme si priali, aj
> > > keby to naše
> > > prianie malo byť jednoduchším než samotná, ozajstná história,
> > > ako ju máme
> > > evidovanú. Vidím, čo mi píšete, aj som čítal vaše výklady
> > > prezentované na iných
> > > platformach. Takže viem o čo vám ide.
> > > Ak naozaj prijimate, že – ako píšete – “Slovensko malo pomenovanie
> > > Slovensko/Uhorsko davno pred prichodom Onogurov,” a ak veríte,
> > > že názov našej
> > > krajiny Uhorsko “je od slova U-hory, U-horsko, macedonsky u> > > gary, u –gar...”
> > > atď., nezdá sa vám podivné, ak nie neuveriteľné, žeby turecké
> > > slovo Onogur sa
> > > len tak z ničoho nič malo stať tak homonymom ako aj synonymom
> > > nášho Uhorska?
> > > Veď ako uvádzate, naše Uhorsko sa objavuje vo všetkých
> > > slovenčine príbuzných
> > > jazykoch v nám aj vzájomne zrozumiteľných formách, o ktorých nemáme
> > > pochybnosti, že popisujú našu zem ako zem U Hory. Kdežto turecký
> > > názov Onogur
> > > nič takého neznamená, a teda nie je ani homonymom ani synonymou
> > > mena našej
> > > krajiny – UHORSKA.
>>>
> > > Veď tých Onogurov si vymyslel len Hunfalkvy nejakých 150 rokov dozadu.
> > > Predkovia Magyarov sa Onogurmi nevolali. Volali sa Hungari už v
> > > 6. storočí a
> > > zaiste aj storočia predtým, a odtiaľ pochádzajú všetky tie
> > > formy, ktoré
> > > uvádzate, ako Ungarn, Hungar, Hongrois. A tieto mená nemajú nič
> > > spoločného s
> > > Uhorskom. Hungari/Magyari ani nemajú naše meno Uhri a Uhorsko vo
> > > svojom jazyku.
> > > Jedine že Hungari načas okupovali skoro celé naše historické
> > > Uhorsko, a aj dnes
> > > ešte okupujú jeho dôležitú časť, našimi predkami zvanú Pánónia.
> > > A Mgyari nie sú hlúpi keď nechcú, aby svet poznal ich krajinu
> > > ako Magyaria. Veď
> > > ani nevedia čo to meno vlastne znamená! Celkom rozumne držia sa
> > > svojho pravého
> > > historického mena Hungaria, aj keď dnes sami seba nazyvajú Magyarmi.
> > > Slovenskí Hungari boli len tí, ktorí sa poväčšine z ekonomických
> > > dôvodovprehlásili za Maďarov a poslali svoje deti do maďarských škôl.
> > > Magyari sú Hungari. Sloveni sú Uhri. Onoguri sú fikciou.
> > Úvod. –J. Doruľa, počas prednášky o jazyku ako o hodnote národného dedičstva
> > na pôde Quo Vadis, zneužil túto pôdu i neiformovanosť, inak dosť preriedeného
> > publika, na reakciu na môj článok uverejnený v marcovom čísle Slovenských
> > pohľadov pod názvom „Etymológia a prekladanie pomenovaní (H)ungaria, Hongrie,
> > Hungary atď. ako politikum?“ Zároveň sa dehonestujúco vyjadril aj o redakcii
> > tohto časopisu. Z jazykovedca kádrovník? Po vypočutí jeho monológu musím
> > konštatovať, že jeho reakcia nie je odpoveďou na môj článok a neobsahuje nič,
> > čo by sa už v ňom nenachádzalo. Skrátka, jediné, čo si Doruľa v mojom článku
> > všimol sťa červené súkno, je možná súvislosť pomenovania Uhorsko s horami.
> > Ad „Onogur“. - Podľa neho, keďže Maďari nemajú pre toto pomenovanie vlastný
> > výraz, treba vychádzať z tur. „on ogur“ (grécky mn.č. : ONOGUROI) vo význame
> > 10 šípov ako spojenie rovnakého počtu kmeňov. Toto spojenie vraj prešlo do
> > staroslovenčiny celkom pravidelne tak, že denazalizáciou sa z „on“ stalo „u“, z
> > čoho Ugor>Uhor, pričom v poľštine a ruštine sa zachovala nosovka: Węgier,
> > Venger, Vengria.
> > Tento etymologický výklad má však jednu chybičku krásy: vychádza z iných
> > historiografií než je slovenská a z iných jazykovied než sú slovanská a
> > slovenská, takže Š. Ondruš, ktorého Doruľa vôbec nespomenul, ho odmietol. A
> > navrhol iný výklad vychádzajúci z domácej reálie, konkrétne z pomenovania rieky
> > Uh, pozdĺž ktorej starí Maďari prišli a ktorej názov v 9.-10. stor. mal podobu
> > Ug. Táto prešla do maďarčiny s nosovkou Ung a potom rozšírením ako Ungr- resp.
> > Ongr- do latinčiny (Hungarus) a slovanských jazykov. V niektorých z nich
> > vznikla denazalizáciou podoba Ugr-, z čoho Ugor alebo Ugrin. Je aj tento
> > Ondrušov výklad smerodajný? Na jednej strane by to znamenalo, že Maďari sa
> > sami pričinili o pomenovanie „Ugri“ – tvrdí sa opak, teda, že ich tak nazvali
> > iní - a na druhej strane sa nie oni učili od našich predkov, ale naopak naši
> > predkovia sa učili od nich. Š. Ondruš sa vyhol Margite, avšak nie Besnej, keď
> > ešte vychádza aj Anonymovej kroniky, tejto báchorky napísanej na objednávku.
> > a) Ugr. - Z pomenovania Ug vychádza aj Ján Stanislav, nie však rieky, ale
> > miesta či osoby, ako vidno nasledovného úryvku zo slovníkovej časti jeho
> > Slovenského juhu v stredoveku (zv. II, Martin 1948, Bratislava 2004).
>>
>>
> > Túto sériu hesiel, ktorých spoločným koreňom je Ug-, resp. Ugr-, Stanislav
> > hodnotí ako slovanského resp. staroslovenského pôvodu, pričom nechýba ani
> > asociácia s horami: Ugra -> U gora ->gora. V Quo Vadis Doruľa ešte nevedel, že
> > v staroslovenčine predložka u znamenala aj „pri“. (Porov. Ukrajina -> u-kraja).
> > Zároveň to svedčí o tom, že slovenský juh, hoci bol prevažne nížinatý alebo len
> > na úpätí hôr, je poznačený vplyvom slovenského severu rovnako ako osobné mená:
> > Uhrín sa stane celoslovenským priezviskom. Aj príd. meno „ugorský“ sa používalo
> > celoplošne. Možno to ilustrovať aj na mene a príbehu svätca slovenského pôvodu
> > Mojseja (Mojžiša) Uhrína (983-1043) známeho aj ako Mojžiš Uhorský. Teda nejde o
> > moje zbožné želanie (ako sa domnieva Doruľa), že naši predkovia si mali všimnúť
> > hory, ktoré ich obklopovali. Do iného svetla sa dostáva aj samotná
> > konfigurácia Ogrъ. Je táto, alebo podobná konfigurácia slovanskej lexike
> > naozaj cudzia?
> > J. Doruľovi vôbec unikol zámer môjho článku. Týmto zámerom bolo podať
> > „geometriu“ problému a nie definitívnu pravdu. Ani vnímanie svojho
> > bezprostredného okolia nie je jediný zdroj slovnej zásoby nejakého jazyka.
> > Orientáciu v tomto okolí a širšom okolí napomáha aj skonštituovaný jazyk, ktorý
> > sám je determinovaný historicky, najmä príslovkové určenia, mená svetových
> > strán, križovatky a pod.
> > b) O(n)grь. - Siahnime tento raz po Stanislavovom Staroslovienskom jazyku 1> > 2 (Bratislava, 1987, s. 186, 268-69, 276, 286, ), ktorý by mal mať slavista
> > Doruľa v malíčku. Meno „hora“ , ktoré v slovenčine znamená aj les, vstupuje aj
> > do príslovkových určení miesta, napr. sь-gory, zhora, ọ-gorь, nahor. Z
> > gramatiky staroslovenčiny už vieme, že predpona ọ(on) znamená „na-„ (porov.
> > angl. on, nem. auf, franc. haut, lat. altus). Z predpony „o(n) sa vyvinuli
> > predpona a predložka u.
> > Pokračujúc so Stanislavom, tento už podobne vysvetlil etymológiu slova
> > „údolie“, a to zo smeru nadol: ọ-dolь, dolina, údolie rovnako ako etymológiu
> > názvu Údol – nachádza sa medzi citovanými heslami.
>>
>>
> > Pre koho a prečo písal Stanislav svoje jazykovedné teoretické a príručkové
> > práce? Pre seba či pre úzky okruh zasvätených? Prečo ich nevyužívať ako
> > domáce pramene?
> > Kto by si však pomyslel, že jednoslabičné slovo ọgr bolo už v lexike
> > starokeltčiny v mezolitiku, t.j. strednej dobe kamennej, čo bol jazyk príbuzný
> > praslovančine, a to vo význame vyvýšené miesto či bidlo? Uvádza to americký
> > lingvista a historik talianskeho pôvodu M. Alinei, ktorého citujem vo svojom
> > článku v SP.
> > Analogicky možno dospieť k slovu „úhor(ie)“, a najmä k ďalším derivátom ako
> > záhorie, podhorie, medžugorje, z ktorých sa stali aj názvy (Záhorie, Podhorie,
> > Medžugorje). Mohli by sme tu uviesť nejeden príklad zo Západu, svedčiaci o
> > tom, že obyvateľstvo vníma svoje prírodné okolie všade rovnako. Napr. taký
> > názov ako Piemont, názov talianskeho alpského regiónu (Regione Piemonte), ktorý
> > má podobnú geologickú a aj geopolitickú situáciu ako Slovensko, by sme mohli
> > voľne preložiť tiež ako „Uhorsko“ (Piemont = úpätie+hora). „Uhorskom“ je aj gr.
> > Epidauros, miesto pri hore, horské miesto.
> > Toto slovíčko sa teda stane základom pre lat. názov Hungarus a cezeň sa dostane
> > do ostatných západných jazykov. Kedy, pýta sa Doruľa, lebo chce dôkazy? Nuž
> > podľa ugrofinistu D. Sinora, profesora dejín na Indianskej univerzite v
> > Bloomingtone je lat. plurál Ungri doložený už v r. 862. Ale aj podľa historika
> > P. Ratkoša vlastné mená ako Ugri, Hungaria, Hungari, Ugron, Uhrín, Ungarus,
> > pochádzajú z veľkomoravského obdobia, v ktorom dominovala staroslovenčina.
> > Aj podľa geolingvistiky nejaká populácia, ktorá sa ako prvá usadí na nejakom
> > území, sa v tomto území orientuje podľa orientačných bodov ako hory, pohoria,
> > kopce, vyvýšeniny lesy, vodné plochy, rieky, atď. a pomenuje ich. A aj keď z
> > tohto územia odíde, prišelci prevezmú toponymá alebo etnonymá po predchodcoch
> > alebo si ich premenujú po svojom.
> > Aplikujme to teda na náš prípad, prenesúc sa ďalej do minulosti – jazykoveda je
> > historická veda - a to do 2. stor. n. l., do čias gréckeho astronóma
> > Ptolemaia, ktorého Geografiu prijíma aj stredovek. A niet lepšieho orientačného
> > miesta ako sú Karpaty, ktoré spomína aj vo svojom diele po názvom Karpaton
> > oros alebo Karpatēs oros. Oronym Karpaty, ako ukázal na základe etymologického
> > rozboru J.M. Kořínek, ktorého tiež citujem vo svojom článku obšírnejšie, dal
> > zrod zaujímavým znakovým i významovým derivátom, pričom sa obmedzím len na
> > slovanské a príbuzné jazyky : „zašpicatené hory“ (litov.); „skala“, „útes“
> > (kelt.); „kameň“ (starotrác.); „skala“ (alb.); druh pletenej obuvi „krpce“
> > (poľ., slov.); vrchь (slov.); škarpa ( slov., srb.); „skala“, „jaskyňa“
> > (srb.); „nerovný terén“ (poľ.); gora/hora, les (alb., slov., čes.); pohrebná
> > vyvýšenina, „kurgan“ (rus.); har, skalnatá pôda (švéd.); họrgr, hromada skál
> > (stnord.); grbь, vyvýšenina (stslov.).
> > Kořínek uvádza aj príbuzné slová ako gur, kameň moll, les (alb.), promolé,
> > úpätie hory (gr.), magura (> Magura|), horská vyvýšenia (rum.). Môžeme tak
> > povedať, že aj my máme „Skalisté hory“. Nenachádzame v tomto výpočte aj kľúč k
> > pôvodu našich slov ako „úhor“, „uhor“, ba aj Uhor?
> > Treba si uvedomiť, že keď sa vo veľkomoravskom období zavádza latinčina ako
> > liturgický a potom administratívny jazyk, nachádza tu rovnako vyspelý
> > staroslovenský jazyk a ostatné slovanské jazyky, s ktorými musí rátať,
> > rešpektujúc tak jestvujúce osobné i miestne mená. Nanajvýš si ich prispôsobí
> > ako je to v prípadoch pomenovaní Hungarus (Uhrín, Uhor, Oger, Uhorec, Ugar) či
> > Hungaria (Uhorsko, Ogrska atď.). Avšak tam, kde mala latinčina svojich
> > lokútorov, napr. v Rumunsku (Romania), sa pristúpilo k prekladu, ako o tom
> > svedčí názov Transylvania (doslova: Zálesie, Zálesko). Na Slovensku však
> > neutrálna latinčina deriváty slovotvorného základu o(n)gr/ugr/uhr zmrazila a
> > nadlho zatlačila do úzadia.
> > c) Úhor. - Geolingvistika však okrem prírodného reliéfu vychádza aj zo spôsobov
> > života a výroby danej populácie. V našom prípade je to tzv. úhorovanie, ktoré
> > naši predkovia odpradávna praktizovali a ktoré iné populácie, tak na Západe ako
> > aj na Východe od nich, preberali. Výraz nechať zem „ležať úhorom“, ktorý túto
> > techniku kultivácie pôdy, t.j. kultúry, popisuje, sa vžil natoľko, že slovo
> > úhor sa mohlo stať synonymom zeme. Uvedomujem si, že v tomto prípade etymológia
> > nemusí byť až tak jednoznačná ako v predchádzajúcich prípadoch, keďže orná pôda
> > sa získavala vypaľovaním lesov. A niektorí jazykovedci aj odvodzujú slovo
> > „úhor“ od slovesa horieť ako výsledok horenia.
> > Pri tejto príležitosti zaujme etymológia pomenovania Poľského kráľovstva z pera
> > H.
> > Barteka („Pôvod názvov Slovan a Slovák“. In Etnogenéza Slovákov. Kto sme a aké
> > je naše meno. Bratislava 2009), ktorý ho odvodzuje od slova „pole“, ktoré tiež
> > pôvodne značilo zem získanú vypaľovaním. A pomenovanie Poliak by bolo len
> > pokračovaním pomenovania Poľan.
> > Aj keď proti tejto argumentácii ťažko možno niečo namietať, prikláňame sa k
> > etymológii, ktorá vychádza z koreňa „-la(n)d“, z praslovanského lęd (porov.
> > angl. fallow land, nem. land, švéd. linda, rus. ljadá atď.), po- je len
> > predpona. Argumentácia je podobná, len vychádza zo staršieho výrazu „ležať
> > ladom“.
> > Toto nie je jediná paralela. Kto by si napríklad pomyslel, že slovo kapor
> > súvisí s Karpatmi? Podľa Klugeho Etymologického slovníka nemeckého jazyka
> > (Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache, Berlín 1960, heslo Karpfen)
> > táto ryba rozšírená v alpskej oblasti dostala meno podľa tráckeho kmeňa Karpoi,
> > čo bol slavofónny a teda slovanský kmeň. Úhor je zas ryba rozšírená v
> > karpatskej oblasti. Nesúvisí podobne pôvod tohto slova skôr s Uhorskom než s
> > vrtkavou maďarskou povahou?
> > Ak sú podľa geolingvistiky neživé prírodné ako aj človekom vytvorené artefakty,
> > determinatom slovotvorby, pričom je dôležitý aj uhol pohľadu, takto vytvorené
> > slová potom slúžia ako filter, cez ktorý sa vníma realita. Široká ruská duša
> > iste súvisí s rovinatým priestorom rozprestierajúcim sa do nedohľadna. Pre
> > všetkých našich slovanských predkov je charakteristická posadnutosť zemou –
> > Egypťania boli posadnutí morom - , ktorú potom kultivujú.
> > Táto polemika neprebieha po prvý raz a vlastne trvá s prestávkami už niekoľko
> > stáročí. A vo svojom článku aj spomínam slovenských spisovateľov i odborníkov
> > vyjadrivších sa k pomenovaniam Uhorsko, Hungaria, ktorých pôvod situujú pred
> > príchodom starých Maďarov a spájajú s vnímaním svojho hornatého okolia (F. V.
> > Sasinek, J. Papánek, S. Hojč, J. Hložanský, J. Čaplovič), avšak bez toho, aby
> > som patril k ich negacionistom, z nich nevychádzam. Títo autori, pocítiac závan
> > slobody po skončení vlády latinčiny, sa ocitli tak povediac na prahu
> > slovenských dejín, keď naši predkovia sa vo svojom priestore len orientovali,
> > pomenúvali ho či preberali jestvujúce pomenovania či znaky. Tušili, že nie sú
> > Ugri ako Ugri, avšak na rozmotanie spletenca ogr/ugr nemali dostatočné nástroje
> > ani vedomosti.
> > Ad Nestor. -Takáto je teda lingvistická či presnejšie geolingvistická situácia
> > pred príchodom, starých Maďarov, ktorých niekto, nazval „Ugrami“. Navyše,
> > podľa týchto neautochtónnych prišelcoch ten niekto vraj pomenoval aj celú
> > krajinu, utajac v nej aj našich autochtónnych predkov. Ten niekto je Nestor
> > (nestorovci?), z ktorého Doruľa čítal ako z Marxa a ktorého citujem aj ja.
> > Vďaka Nestorovi možno, podľa neho, hovoriť o rovnocennosti, teda synonymite
> > pomenovaní „ugorský“ a staromaďarský, „Ugor“ a starý Maďar. Práve tak ako sú
> > synonymami Gréci a Heléni, Grécko a Helada. Maďari by tak mali nárok na dve
> > pomenovania, hoci oni sami sa o to nepričinili tak ako sa ani Gréci nepričinili
> > o to, aby sa nazývali Grékmi. Množiny Maďarov a Ugrov by teda boli rovnaké tak
> > ako množiny Grékov a Helénov. Lenže, hovoriac o Ugroch, hovoríme ešte o
> > Onoguroch? Pritom ani netreba siahať po nejakej hybridnej konštrukcii : Ugri
> > je hotové pomenovanie – poznali ho aj sv. Cyril a Metod - , z ktorého sa v
> > češtine možno stal miestopisný názov Ugry či Uhry, avšak nie v slovenčine.
> > Tiež čakám od Doruľu či iného jazykovedca sformulovanie pravidla, podľa ktorého
> > sa aj v tomto cudzom mene malo zmeniť g na h. Pritom by nešlo len o jednoduchú
> > zmenu hlások: premenovanie Ugrov na Uhrov by malo za následok etnizáciu
> > Uhorska, ktoré by sa zo zemepisne-politického stalo etnickým pomenovaním, od
> > čoho bude len krôčik za uhorské dosadiť maďarské.
> > J. Doruľa sa na objavenie a Ugrov-Maďarov sústredil natoľko, že sa nezaoberal
> > obsahom príslušnej pasáže z Nestorovej kroniky. Prešli Ugri cez „veliké hory“?
> > Neprešli. Nazývali sa tieto hory „Ugorské“ či Uhorské? Nenazývali. Vypudili či
> > podmanili si slovenské obyvateľstvo? Ani jedno ani druhé. Onú pasáž by bolo
> > možné chápať tak, že naši predkovia starých Maďarov nielenže vítali chlebom a
> > soľou, ale navyše, dajúc im meno, pomenovali potom podľa nich svoju krajinu,
> > ba aj seba samých. A výmenou dostali bieleho koňa! Nestor tak úplne v duchu
> > maďarskej historiografie odvodzoval minulosť z budúcnosti a nie naopak. V
> > skutočnosti tento kronikár a ďalší nepísali na zelenej lúke, ale slovanské
> > reálie a povesti jednoducho prepísali na (hungarské) maďarské.
> > Naši predkovia sa nedostali do područia žiadnych Ugrov ani neboli začlenení do
> > žiadneho Ugorského štátu, ale sa dostali do záujmovej sféry pápežskej kúrie a
> > boli začlenení do Svätej rímskej ríše. Stalo sa tak prechodom na latinčinu a na
> > latinský rítus. Lebo zo spojenia reči, jazyka a písma vzniká veľká duchovná
> > moc, natoľko, že vzdanie sa tohto písma viedlo ku strate štátnosti. Aj prví
> > králi, Svätoplukom počnúc, boli len apoštolskými. Naproti tomu tie slovanské
> > národy ako Bulhari, Srbi, Rusi, ktoré neprešli na latinčinu, si štátnosť
> > uchovali. V tomto spočíva hodnota spisovného jazyka, o ktorej chcel pôvodne
> > hovoriť J. Doruľa, na toto čakalo zíduvšie sa publikum. Miesto toho dal
> > prednosť jalovej polemike.
> > Je nesporné, že v oných storočiach došlo k početným presunom všelijakých
> > populácií v rôznych smeroch, a to tak do stredu ako aj na sever Európy. A len
> > tieto presuny boli predmetom písomných záznamov: o tých, ktorí žili na mieste
> > sa nepísalo.
> > Kto to teda prišiel k nám na prelome 9. a 10. storočia? Boli to naozaj Ugri či
> > nebodaj Uhri, ak sa nemáme uspokojiť s odpoveďou historikov väčšinou
> > „odchovaných na cudzom mlieku“? Našťastie sú aj takí, ktorí našli odvahu písať
> > dejiny v duchu slovenskej historiografie. Takým bol Július Mésároš, ktorý svoju
> > prácu Uhorsko a spolužitie jeho národov (Bratislava 1996) začína
> > konštatovaním, že „v historických kalendároch či v encyklopédiách dejín
> > európskych národov sa rok 896 zaznamenáva ako dátum preniknutia zväzu bojových
> > ugrijsko-tureckých či staromaďarských kočovných kmeňov do priestorov stredného
> > Dunaja..“ (Podčiarkol J.S.). Tu nám zase môže pomôcť lingvistika. Kým
> > predchádzajúca konfigurácia „o-(n)g(o)r/uh(o)r“, prešla vývojom v duchu
> > (staro)slovenčiny, konfigurácia ugr je nemenná, ako o tom svedčí prídavné
> > meno „ugrofínsky“ (nie uhrofínsky), ktorého je súčasťou. Nanajvýš k nej možno
> > pridávať prípony. Aké? Do úvahy prichádzajú koncovky –ický tak ako v angl.
> > Ugric, -iánsky, ako v angl. Ugrian označujúcom príslušníka východnej vetvy
> > ugrofínskej populácie a –ijský. Odkazujúc na spomínaného Mésároša a na českú
> > slovníkovú tvorbu, najmä na anglicko-české a francúzsko-české slovníky,
> > prikláňame sa k ekvivalentom: Ugrijec, ugrijský.
> > Poslovenčenie aj základu ugr na ugor(ský) by viedlo a aj viedlo ku konfúziám,
> > ktorých by sme mali vyvarovať. Je poľutovaniahodné, že aj jazykovedci V. Krupa
> > a J. Genzor, autori Jazykov sveta v priestore a čase (Bratislava 1996) siahli
> > po tomto prídavnom mene, aby nazvali druhú skupinu nazvali druhú skupinu
> > ugrofínskej vetvy prauralčiny. Ale už aj z tejto klasifikácie vidno, že nemôže
> > jestvovať ako konkrétny jazyk nejaká „ugorčina/uhorčina“ tak ako nejestvuje
> > germánčina alebo románčina.
> > Táto kritická reakcia by bola zle pochopená, keby sa chápala ako popieranie
> > príchodu pouralského ugrofínskeho jazykového a etnického spoločenstva do
> > Severnej a Strednej Európy, kde splynulo s autochtónnym obyvateľstvom,
> > obyvateľstvom prevažne slovanským, lebo aj severskí Švédi sú vlastne potomkami
> > Slovanov. V tomto zmysle ani jeden člen arpádovskej dynastie nevykazuje žiadnu
> > charakteristickú črtu inej rasy. Štátny útvar, v ktorom táto dynastia vládla a
> > ktorý bol stredovekou federáciou Slovákov, Maďarov a Chorvátov, sa spočiatku
> > ani nenazýval Hungaria, ale Pannonia. Tento útvar treba tiež, aj keď s odstupom
> > času, pokladať za sukcesora po prvom slovanskom nadkmeňovom územnosprávnom
> > útvare sformovanom v 9. stor., ktorý dosiahol svoj vrchol za vlády Svätopluka.
> > Prečo bolo treba počkať až na prelom 18./19. stor., kedy sa uhorské začalo
> > stotožňovať s maďarským, čo bol omyl, ktorému prepadol aj Bernolák a ktorý
> > potom museli štúrovci naprávať?
> > Ad Bernolák. – Na Bernoláka však nedal Doruľa dopustiť. Ani v najmenšom. Ako
> > keby som to bol ja, kto ho označil za maďaróna a viedol s ním polemiky či už
> > za jeho života, ako J.I. Bajza alebo po smrti ako E. Paulíny či D. Rapant.
> > Nemal adresovať svoju obhajobu Bernoláka im?
> > Miesto toho sa dal do vyratúvania svedectiev z rôznych príručiek o tom, že v
> > „Uhersku“ sa popri slovenčine a nemčine hovorilo „uhersky“ a že teda Bernolák
> > len vychádzal z daného stavu, keď písal svoje jazykové príručky. Ako keby som
> > tieto svedectvá nepoznal. Tieto svedectvá sa však často opierajú o
> > konštatovanie, že „uhersky“ preto, lebo vraj tak hovorila väčšina. Kto šíril
> > túto dezinformáciu a s akým cieľom, v dobe, keď maďarsky hovorila sotva tretina
> > obyvateľstva Uhorska a zdá sa, že ani v „natio hungarica“ maďarčina
> > neprevládala. A to napriek tomu, že už najmenej storočie prebiehala skrytá
> > maďarizácia cestou povyšovania do šľachtického a zemianskeho stavu, z čoho
> > profitovala aj Bernolákova rodina. Maďarčinu, hoc menšinovú, vtedy nikto
> > nevyhlásil ani za úradný jazyk tak ako francúzsky kráľ František I. v r 1521
> > francúzštinu alebo Jozef II. v r. 1781 nemčinu v štáte, ktorý sa ani nenazýval
> > Uhorsko, ale Habsburská monarchia. Najvyššie, cisárske posvätenie dostane
> > maďarčina až v r. 1898, v ktorom František Jozef schválil zákon o miestnych
> > názvoch, pričom maďarizácia bola v plnom prúde. Možno povedať, že keby bola
> > mala slovenčina takú politickú podporu ako maďarčina, dodnes by sa slovensky
> > hovorilo nielen na Slovensku, ale aj v Panónsku a Matransku, ba v celom rade
> > ďalších uhorských miest, ktoré boli ešte po celé 18. stor. výlučne
> > nemecko-slovenské, Budína vrátane.
> > Keď však Bernolák zostavoval svoj „Slovár“, s hrôzou zistil, že lexika
> > slovenčiny je omnoho bohatšia než tá maďarčiny a tak sa pustil do práce,
> > vytvoriac 1 500 nových „uherských“ slov v čase, keď už jestvovali príručky, v
> > ktorých sa rozlišovalo medzi Uhor (Hungarus) a Maďar (Magyarus), pričom ani
> > „uherský“ a „uhorský“ možno nie je to isté: čeština kladie väčší dôraz na jeho
> > etnický obsah než slovenčina. Ak sa maďarizácie nezúčastnil aktívne, fascinoval
> > ho vari, v čom nebol sám, maďarský jazyk s jeho stovkami predpôn a prípon?
> > Poľahčujúcou okolnosťou by mohla byť aj skutočnosť, že napr. vo francúzštine
> > Hongrois označovalo tak etnikum ako aj jazyk, aj keď sa tak stalo až v 1. pol.
> > 18. stor. Dovtedy bolo Uhorsko pre Francúza krajinou, kde kastrujú kone (cheval
> > hongre, kastrovaný kôň) a zvláštnym spôsobom sa spracúva, „hungaruje“
> > (hongroyer) koža. Lenže takýto pohľad zvonka sa pravidla koriguje zvnútra.
> > Každý cudzinec má sklon sa domnievať, že napr. v Amerike sa hovorí po americky
> > a v Rakúsku po rakúsky. A až Američan alebo Rakúšan ho musí upozorniť, že to
> > tak nie je.
> > A. Brnolák alias Bernolák iste prekročil svoj tieň feudálneho vzdelanca,
> > zaslúžiac sa o slovenský jazyk, avšak službu, ktorú urobil, bola medvedia.
> > Nasledovný vývoj sa bude uberať diametrálne odlišným smerom: kým Bernolák
> > zamieňal uhorské s maďarským, nasledujúca generácia sa bude hlásiť k uhorstvu,
> > avšak bez maďarstva, natoľko, že za Uhra sa bude pokladať nejeden Slovák,
> > avšak ani jeden Maďar. Podľa Doruľu za všetko môžu Maďari, keď svojvoľne v r.
> > 1837 zaviedli maďarčinu ako úradný jazyk najskôr na Liptove a potom v ostatných
> > stoliciach. Na jednej strane tým len vyjadrili svoju, najmä jazykovú identitu a
> > na druhej strane im to umožnili práve tí, ktorí pod Uhrami rozumeli etnických
> > Maďarov ako aj tí, ktorí v nich videli hrádzu proti slovanskému živlu. Pokiaľ
> > sa Slováci pokladali za Uhrov, čo Bernolák odmietal, nemožno hovoriť o nejakom
> > omyle, hoci by sa bolo očakávalo, že prejavia a politicky podložia svoju
> > slovenskú identitu s Nemcami a Maďarmi zároveň: neboli to vari naši predkovia,
> > ktorí Uhorsko založili a potom ho budovali?
> > Záver. - Pojmový a názvový chaos, ktorý ohľadom dvojice Uhor/Maďar naďalej
> > vládne a pokračuje aj v podobe Hungarian/Magyar na medzinárodnom poli. Vniesť
> > do tohto chaosu viac svetla a napokon ho odstrániť by malo byť výzvou pre
> > každého historika či jazykovedca. V tomto však taký J. Doruľa trpiaci
> > predsudkami, svojim ahistorickým, nanajvýš po cudzích historiografiách
> > poškuľujúcim prístupom, jedným slovom, pohodlným školometstvom, sotva pomôže.
++++++++++++++++++++++++++++
Uhorské tančeky
9. januára 2012 - (Michal Havran - Pravda)
Maďarsko už nie je republikou. Znamená to, že všetky snahy osvietených Maďarov prekonať historickú
traumu z Trianonu sa skončili presne tam, kde sa začali. V dejinách, ktoré sú dnes jediným spoľahlivým
maďarským spojencom. Odmietnutie republiky v strednej Európe nemusí znamenať túžbu po obnove c. a k.
monarchie. Aj keď pri stave českej, slovenskej a maďarskej spoločnosti sa táto nostalgia zdá zmysluplnejšia
ako pokus urobiť z európskej periférie moderné, fungujúce spoločenstvá. Pohreb posledného cisára, ktorý
premietajú vo viedenskom Leopoldsmuseum, je síce čiernobiely, no zďaleka nie tak temný ako úsmevy
stredoeurópskych politikov. Maďarsko nie je republikou a zodpovednosť za túto porážku nesieme všetci.
Dovolili sme Maďarom, aby sa vzdali viery v politický národ, ktorý verí v demokratické inštitúcie, v rovnosť
šancí a férové prostredie pre sebarealizáciu. Toto zlyhanie je maďarské v tom, že návratom k nejasnému
pomenovaniu „Maďarsko,” jasne vyzdvihuje etnický princíp nad všetky ostatné. Maďari už nemusia prisahať
vernosť inštitúciám demokracie, akokoľvek skepticky to môže v tejto dobe vyznieť, ale histórii, ktorú si
mýlia s budúcnosťou. Tak ako panuje predstava, že maďarská prosperita a zlatý vek maďarského umenia,
armády a vedy je dnes v oblastiach, ktoré Maďarsku nepatria, existuje aj zúfalé presvedčenie, že maďarský
politický génius je príliš urodzený pre plebejské demokratické inštitúcie. Tieto predstavy sú do veľkej miery
výrazom frustrácie z domácej politiky, ktorá sa vo svojich cynických ťahoch v ničom nelíši od slovenskej a
českej. No sú aj prejavom našej neschopnosti ukotviť stredoeurópsky región v srdci európskeho projektu. V
90. rokoch sme si vymysleli visegrádsku skupinu, ktorá mala zužitkovať solidaritu štyroch následníckych
krajín z čias komunistického režimu. Namiesto toho, aby sme vybudovali spoločné inštitúcie, ktoré by riešili
vzájomné nedorozumenia a pripravovali spoločné pozície pre naše európske ambície, nechali sme Visegrád
skolabovať. Visegrád mohol byť naším príspevkom k obrode európskej demokracie, mali sme skúsenosť,
odhodlanie a viac veľkorysosti vo vzájomnom pochopení. Mohol to byť náš freudovský diván, kde by sa
Česi vyplakali zo svojho neohustistkého komplexu vo vzťahu k Nemcom, Maďari by oplakali svojich,
žijúcich v iných štátoch, my by sme sa posťažovali na Prahu, Budapešť, Viedeň a Brusel, všetky tie
metropoly s vysvietenými bulvármi, ktoré nám robia zle v prvej tmavej uličke. A Poliaci by sa možno
vyliečili zo svojej dvojitej, klinicky overenej, paranoje z Nemcov a z Rusov. Visegrád mohol byť naším
spoločným spovedným budoárom, ktorý mohol priniesť Európe novú liečbu. No podcenili sme politickú
psychoanalýzu. Zjednotenie kontinentu sme od začiatku považovali za takmer slobodomurárske sprisahanie a
sklamanie z politiky sa prejavilo odmietaním politickej integrácie. Výsledkom je bezprecedentná kríza
politiky v regióne, ktorá je niekoľkonásobné vážnejšia ako kríza ekonomická. Maďarský príklad ukazuje, že
ekonomika môže poraziť politikov, no nakoniec ich všetkých pripraví o rozum túžba ukryť sa v pohrebnom
rubáši histórie.
++++++++++++++++++++++++++++
V Maďarsku vládne strach
7. januára 2012 - (Paul Lendvai - Sme)
Paul Lendvai (1929) je rakúsky novinár. Píše stĺpčeky pre rakúsky denník Der Standard. Na Slovensku mu
vlani vyšla kniha Maďari: víťazstvá a prehry.
Vo vianočnom vydaní maďarského týždenníka HVG zverejnili pasáž z knihy veľkého mysliteľa Istvána
Bibóa (1911-1979), ktorú napísal pred 65 rokmi. „Byť demokratom znamená predovšetkým nemať strach,”
napísal Bibó a upozorňoval, že „v permanentnom strachu sa môže stať pravidlom to, čo skutočné demokracie
poznajú len v hodine naozajstného ohrozenia: obmedzenie práv, cenzúra, hľadanie nepriateľa, zradcov a
pretláčanie poriadku, alebo aspoň zdania poriadku a národnej jednoty na úkor slobody.” V týchto dňoch cítiť
v Budapešti na každom kroku strach z budúcnosti, najmä z bankrotu krajiny. Ešte pred pár týždňami pritom
hovoril premiér Viktor Orbán, že Maďarsko už nie je závislé od Európskej únie, Medzinárodného menového
fondu a že stojí na vlastných nohách. V tom istom čase vrcholila kampaň proti nezávislosti centrálnej banky
a špeciálne proti jej medzinárodne rešpektovanému guvernérovi Andrásovi Simorovi. Aj napriek nebývalo
ostrým pripomienkam od predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a Európskej centrálnej banky
presadil Orbán so svojou ústavnou väčšinou v parlamente sériu zákonov a medzi nimi aj obmedzenie
národnej banky. Orbán opakuje, že za ekonomickou mizériou Maďarska treba vidieť predošlú socialistickú
vládu a svetovú ekonomickú krízu. Nezávislí experti, naopak, hovoria o domácej kríze, za ktorú nesú vinu
diletantské rozhodnutia Orbánovej vlády. Forint padá a nielen investori, ale stále viac Maďarov sa obáva
bankrotu a peniaze ukladajú na bankové účty v Rakúsku. Menový fond a Európska únia zachránili Maďarsko
pred krachom už v roku 2008 pôžičkou vo výške dvadsať miliárd eur. Keď vlani Orbán prevzal moc, zmluvu
s menovým fondom vypovedal a nezdá sa, že by teraz načiahol ruku s klobúkom a o pomoc poprosil. V
budapeštianskych intelektuálnych kruhoch kolujú o Orbánovi najdivokejšie historky, nič však nenasvedčuje
tomu, že by sa chystal palácový prevrat v jeho strane. Aj napriek vlne demonštrácií zostáva opozícia slabá a
rozbitá. Odobratie frekvencie Klubrádiu, ktoré bolo poslednou rozhlasovou stanicou kritickou voči vláde,
naznačuje aj stúpajúci strach Orbána a jeho pätolízačov pred slobodným slovom.
++++++++++++++++++++++++++++
POSTUP - VOĽBY Z CUDZINY
• občania žijúci v cudzine musia požiadať o voľby poštou
v mieste trvalého bydliska do 20. januára;
• občania bez trvalého pobytu sa registrujú na miestnom úrade v Petržalke;
• hlasovacie lístky im úrady pošlú do 4. februára;
• lístok treba doručiť do 9.3.
++++++++++++++++++++++++++++
Desiatky eur sa dajú ušetriť nákupom elektroniky alebo hračiek cez maďarské internetové obchody.
Budapešť síce od januára zvýšila sadzbu DPH, ale pre slabnúci forint sú maďarské e-shopy atraktívne aj pre
spotrebiteľov zo zahraničia. Kým s dopravou tovaru na Slovensko zväčša obchodníci problém nemajú, bez
znalosti maďarčiny záujemca o nákup zväčša nepochodí. Najväčšie cenové rozdiely sú pri hračkách a menšej
elektronike, ako sú mobily, tablety či empétrojky. Menej sa dá ušetriť pri kúpe fotoaparátov či televízorov.
Napríklad 3G iPad 2 so 64 gigabajtmi pamäte predáva tunajší e-shop mZone.sk za 799 eur. Maďarský e-shop
Libri.hu ho ponúka za takmer 231-tisíc forintov, čo je v prepočte 720 eur. Zhruba 50 eur sa dá ušetriť aj
kúpou lacnejšieho 3G iPadu 2 so 16 gigabajtmi pamäte, ktorý sa u nás predáva za 599 eur. V Maďarsku ho
kúpite za 546 eur. Necelých dvesto eur sa dá ušetriť pri kúpe smartfónu HTC Desire HD, ten tamojšie eshopy ponúkajú aj za 351 eur. Náš Datart ho má za 519 eur, TPD u nás za 529 eur. Cenové rozdiely sa dajú
nájsť pri empétrojkách, televízoroch či digitálnych zrkadlovkách. Napríklad Canon EOS 550D so zoomom
možno v Maďarsku kúpiť aj za 780 eur, u nás stojí 800 eur. Balenie stavebnice Lego, ktoré u nás stojí 70 eur,
sa dá v Maďarsku kúpiť aj za 50 eur. Cez maďarské e-shopy sa dajú kúpiť aj filmy na DVD a Blu-Ray
nosičoch, ktoré obsahujú slovenské či české titulky alebo dabing. No v ich cenách sa maďarské internetové
obchody rovnajú našim. Trilógiu Jurský park na Blu-Ray diskoch ponúka Gorila.sk za 62 eur, toľko vyjde aj
v Maďarsku. Podobne je to aj s kolekciou DVD diskov filmov o Harrym Potterovi. Totožné ceny majú aj
knihy v maďarskom a slovenskom vydaní. Spolumajiteľ kníhkupectva Martinus.sk Michal Meško to
vysvetľuje aj tým, že koncové ceny kníh a filmov vychádzajú z odporúčaní vydavateľov. „Tých sa držia
všetci obchodníci,” dodal.
++++++++++++++++++++++++++++
Maďarsko má prvú LTE sieť. Ponúka 60 Mbit/s za 36 eur
5. januára 2012 - (Ivan Kvasnica - mobilmania.sk)
Budapešť je od januára prvým maďarským mestom s pokrytím vysokorýchlostnej LTE siete. V desiatich
oblastiach maďarskej metropoly ponúka operátor T-Mobile rýchlosť do 60 Mbit/s s dátovým limitom 40 GB
pri cene okolo 36 eur mesačne. V súčasnosti pokrýva v Budapešti asi 40 percent populácie. Počas tohto roka
chce pokryť celé hlavné mesto. Spoločnosť Magyar Telekom investovala do svojej siete približne 96
miliónov eur. Okrem LTE tiež výrazne rozšírila pokrytie technológiou HSPA+. Informoval o tom server
Total Telecom. Slovenskí operátori sa zatiaľ do budovania LTE sietí nehrnú. Hoci Orange i O2 už vykonali
prvé testy, sústreďujú sa skôr na klasickú 3G sieť a jej nadstavbu HSPA+. Orange ponúka v súčasnosti
rýchlosť do 42 Mbit/s pre 35 % obyvateľov, Telekom v desiatich mestách. O2 limituje pripojenie len na 1
Mbit/s a 3G sieťou pokrýva asi tretinu populácie. Zmenu by mohol priniesť nový alebo staronový štvrtý
operátor. Ten by mal získať frekvencie v pásmach 800 a 2 600 MHz, ktoré sú vhodné práve na vybudovanie
LTE siete.
++++++++++++++++++++++++++++
http://www.cemerica.rusyn.sk
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
Karpatskí Rusíni osídľujú stredoeurópske územie pozdĺž svahov Karpát viac než trinásť storočí. Nesú v sebe
určitý kód, ktorý sa neustále vynára vo víre dejín: je to ich existencia na rozhraní medzi západnou
civilizáciou a svetom byzantskej kultúry. Táto rozpoltenosť je prítomná v mnohých znakoch Rusínov, ktorí
sú dnes roztrúsení na území siedmich prevažne slovanských európskych štátov (Slovensko, Poľsko, Ukrajina,
Rumunsko, Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko). Ani v jednom z nich sa im dodnes nepodarilo trvalo dosiahnuť
vlastné administratívne vyčlenené územie. Zo slovanských kmeňov, ktoré sa v 6. až 7. storočí v karpatskom
území zmiešali s Bielymi Chorvátmi, sa spolu s inými slovanskými národmi vyvinulo aj rusínske etnikum.
Historici predpokladajú, že Rusínom na našom území priniesli kresťanstvo solúnski vierozvestovia Cyril a
Metod, putujúc na Veľkú Moravu. V 11. storočí rusínske dediny a usadlosti v oblasti Užskej, Zemplínskej,
Šarišskej a Spišskej župy získalo Uhorské kráľovstvo a v rovnakom čase lemkovských Rusínov na sever od
Karpát Poľské kráľovstvo. Postupné zakladanie nových rusínskych osád aj hospodárenie sa v tom čase
podriaďovali nemeckému právu. Novousadlíkom to umožňovalo na určitú dobu, 5 až 20 rokov, oslobodenie
od daní a povinností. Po uplynutí doby však už museli majiteľovi odvádzať desiatky, pracovné povinnosti a
rôzne služby. V 14. storočí nastal v tejto oblasti prílev pastierskeho ľudu z Balkánu, čím sa začala valašská
kolonizácia. Podľa slov historika Ivana Popa v jej dôsledku sa „povalaštila“ značná časť rusínskeho
obyvateľstva, hoci jeho etnická podstata sa nezmenila. V starých listinách sa dokonca objavili názvy Valasi Rusíni, postupne však pojem Valasi prestal mať etnický charakter a vyjadroval spôsob života a hospodárenia,
ktoré sa sústreďovalo na hlavnú obživu - chov oviec. Valašské právo zaväzovalo rusínskych obyvateľov, že
budú strážiť hranice kráľovstva v Karpatoch a zabezpečovať ochranu ciest výmenou za voľné užívanie
kráľovských pastvín a lesov. Po 10 až 20 rokoch „slobody“ však aj oni museli začať odvádzať dvadsatinu
dobytka, medu, vlny či syra. Územie karpatských Rusínov sa v 16. storočí stalo frontovou líniou tureckorakúskych vojen a protihabsburských povstaní uhorskej šľachty. Následná kríza katolíckej cirkvi, reformácia
a protireformácia zasiahli aj rusínsku pravoslávnu cirkev, ktorá sa zjednotila s katolíckou, čo viedlo v roku
1646 k vzniku uniatskej cirkvi - administratívnemu podriadeniu Vatikánu, ale zachovaniu
cirkevnoslovanskej bohoslužby. Uniatsku cirkev pápež definitívne uznal až o storočie neskôr, v roku 1771,
ako cirkev gréckokatolícku. Práve tá zohrala progresívnu úlohu v budovaní školského systému aj na území
Rusínov. Vďaka panovníčke Márii Terézii sa školské vzdelanie od 6 do 12 rokov stalo povinným a malo sa
viesť v rodnom jazyku. Hoci v rusínskych dedinách to bolo pre obrovskú chudobu, ale aj pre nulovú
uvedomelosť takejto potreby nereálne, predsa však snaha duchovenstva priniesla posun. Najmä mukačevskoužhorodský biskup Andrej Bačinský sa zaslúžil o urýchlenú výchovu učiteľov. Tak sa stalo, že do
užhorodských škôl vstúpil rusínsky jazyk. A. Bačinský vydal aj Bibliu preloženú do cirkevnoslovanského
jazyka blízkeho rusínčine. Revolúcia v rokoch 1848 -1849 otvorila cestu i k rusínskemu národnému
obrodeniu. Jeho postavami sa stali Adolf Dobriansky a Alexander Duchnovič, ktorí sú autormi prvého
rusínskeho politického programu. Rusínski buditelia sa stavali na stranu austroslavizmu, teda určitej
federalizácie habsburskej monarchie na národnom princípe. Potláčanie akýchkoľvek národnostných prejavov
v Uhorsku však spôsobilo, že rusínski lídri sa prirodzene posunuli na opačnú stranu barikády než maďarská
revolučná vláda, teda na stranu Viedne. Za túto „službu“ dostali od cisára možnosť zriadiť tzv. Užhorodský
(rusínsky) okruh, administratívnu jednotku vedenú v rokoch 1849 až 1850 prevažne Rusínmi. V skutočnosti
šlo o ich kultúrnu autonómiu a ich prvé uznanie ako svojbytného národa. Najvýraznejšou postavou obrodenia
bol už spomínaný A. Duchnovič, prešovský kanonik, básnik, dramatik a organizátor, ktorý najviac zviditeľnil
rusínske osvietenie. Založil literárny spolok, tlačiareň s cyrilikou, múzeum rusínskej kultúry. Vydal niekoľko
literárnych almanachov a ďalších rusínskych kníh i učebníc. Je autorom najslávnejšej rusínskej básne s
„okrídlenými“ slovami Ja Rusyn byl, jesm i budu. Politik A. Dobriansky sa zase najviac zviditeľnil pri
presadzovaní 12-bodovej petície za práva Rusínov a za vznik rusínskej provincie v rámci cárskej monarchie.
Ale rusínske národné obrodenie žilo len necelých 20 rokov. Po rakúsko - uhorskom vyrovnaní v roku 1867
narazilo na tvrdú realitu Uhorska, maďarizáciu národnostných menšín. Časť rusínskej inteligencie medzi
gréckokatolíckymi duchovnými dokonca prešla na maďarské pozície, čo sa stalo spúšťačom masových
protestov proti gréckokatolíckej cirkvi, vysťahovalectva do USA a zárodkom hnutia za obnovenie cirkvi
pravoslávnej (rus´kej). Rozpadom Rakúsko-Uhorska koncom 1. svetovej vojny sa karpatský priestor
obývaný rusínskym obyvateľstvom ocitol v troch štátoch: v ČSR, Poľsku a Rumunsku. Rusínske snahy o
vytvorenie karpatorusínskej autonómnej oblasti sa už predtým vnímali ako požiadavka legitímneho
svojbytného národa, čo sa napríklad v Maďarskej republike pretavilo do vzniku tzv. Rus´kej krajiny. Tú však
Rusíni neprijali. Ako zdôrazňuje historik prof. Ferdinand Uličný, v období revolučných zmien na konci 1.
svetovej vojny, keď už jednotlivé národy mali nielen národnokultúrne, ale aj štátotvorné požiadavky, chýbal
Rusínom na území Uhorska jednotný politický program. „Začlenenie Podkarpatskej Rusi do ČSR sa tak stal
viac-menej výsledkom vonkajších vplyvov (rokovaní amerických Rusínov s T. G. Masarykom a výsledkov
Parížskej mierovej konferencie), než vnútorného vývoja,“ napísal prof. F. Uličný. Podkarpatská Rus bola
síce ako autonómne územie Československa zakotvená aj v ústave, ale skutočná autonómia to nebola. Podľa
I. Popa vznikla v tom období vo vývoji karpatorusínskeho národa dvojkoľajnosť - na jednej strane to mal byť
štátotvorný národ v Podkarpatskej Rusi a na druhej - menšina na Slovensku, v Poľsku a v Rumunsku. V
každom prípade však v Československu po 1. svetovej vojne prežil tento národ svoje druhé národné
obrodenie, najvýraznejšie viditeľné v školstve a kultúre. Napríklad vtedy sa v Československu vybudovala
relatívne hustá sieť „rus'kých“ škôl (275 ľudových, 41 základných, 4 gymnáziá), kde sa vyučovalo po
rusínsky a z rusínskych učebníc. Mníchovská dohoda a tragický rok 1938 všetko ukončili. Autonómna
Podkarpatská Rus, ako aj novovzniknutá Karpatská Ukrajina zneužitá ukrajinskými nacionalistami zanikli
(súčasne s druhou ČSR) v roku 1939 po obsadení maďarskými vojskami. Keď ku koncu vojny Sovietsky
zväz toto územie oslobodil, sovietska vojenská administratíva v oblasti zinscenovala hnutie za opätovné
spojenie Zakarpatskej Ukrajiny so Sovietskym zväzom. Zabratie inkriminovaného územia dodatočne
posvätila dohoda medzi ČSR a ZSSR dňa 29. 6. 1945 o „odovzdaní“ Podkarpatskej Rusi/Zakarpatskej
Ukrajiny Sovietskemu zväzu podpísaná prezidentom Eduardom Benešom. Samozrejme, bez účasti Rusínov.
Slovami historika I. Popa, táto dohoda sa preto právom považuje za „rusínsky Mníchov“. V Zakarpatskej
oblasti sovietskej Ukrajiny sa rovnako ako v Československu po tzv. víťaznom februári, teda komunistickom
prevrate v roku 1948, začala tvrdá ukrajinizácia Rusínov. Osobitnou tragédiou bolo aj presídlenie 12 400
východoslovenských Rusínov na územie ukrajinskej Volyne. Pomenovania Rusín a rusínska národnosť sa v
Československu začiatkom 50. rokov postupne vytrácali z verejného života na základe vládnych nariadení.
„Rus'ké“ školy na našom území museli v rokoch 1952 až 1953 násilne prejsť na ukrajinskú orientáciu.
Občania, ktorí sa napriek zákazu hlásili k rusínskej národnosti, úrady prenasledovali - buď ich donútili
uvádzať si národnosť ukrajinskú, alebo im hrozili povojnové deportácie do ZSSR - čo dramaticky znížilo
pocty Rusínov. Podobne štát zakázal gréckokatolícku cirkev, ich hlavnú oporu na Slovensku. V Poľsku bola
situácia podobná. Lemkov masovo vysídlili z ich vlasti na severe Karpát a rozprášili po celom západe a
severe štátu. Nerušene žili po vojne len menšie skupinky Rusínov v bývalej Juhoslávii vo Vojvodine a v
Sreme, vďaka národnostne tolerantnému prezidentovi J. B. Titovi. Tamojší Rusíni si aj vďaka skorej
kodifikácii rusínčiny odvtedy zachovávajú vlastný jazyk, kultúru, národnostné školy i médiá. Na Slovensku
sa obnovila rusínska národnosť až po roku 1989. Veľký krok znamenala aj kodifikácia spisovného
rusínskeho jazyka v roku 1995, čo naštartovalo nový vývoj najmä rusínskej kultúry, literatúry, ale aj médií okrem rusínskeho školstva, ktoré sa u nás znovuobnoviť zatiaľ nepodarilo. Sčítania obyvateľov v rokoch
1991 a 2001 však potvrdili, že k tejto národnosti sa u nás slobodne hlási čoraz viac ľudí. Podobne vstávajú z
popola „zvyšky“ rusínskeho obyvateľstva v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Veľkou výnimkou je Ukrajina,
kde sa napriek postupnej demokratizácii spoločnosti rusínska národnosť dodnes oficiálne neuznala.
http://sho.sk/index.html
http://sho.sk/archiv/vraj-niekto-v-cechach-zomrel.html
http://www.extraplus.sk/1907/recidivy-cechoslovakizmu
http://vlastenec.sk/index.php
++++++++++++++++++++++++++++
Moravské kvety Prednaska Petra Soldana
http://www.moravskekvety.cz/
++++++++++++++++++++++++++++
Strougal: Jeste par odpovedi
http://www.halonoviny.cz/articles/view/230723
++++++++++++++++++++++++++++
Diskusia o Lisztovi je na internete STV 2, relacia sfery doverne 30. nov. 2011.
++++++++++++++++++++++++++++
Zvysena produkcia opia!!!
Tak toto je naozaj “ohromna sprava”, ak po tolkych rokoch pritomnosti vojsk NATO v Afganistane, je tato situacia este horsia, ked tam
neboli. Alebo to mame rozumiet tak, ze lepsia? Hadam im tam NATO nepomaha vylepsovat cisla v produkcii opia?!?!?! N.s.! Ignac
Produkce opia v Afghánistánu nadále stoupá
Napsal uživatel AC24
Pondělí, 16 Leden 2012 09:05
AFP – Podle zprávy OSN produkce opia v Afghánistánu v loňském roce opět stoupla. V roce 2011 byl produkován v
Afgánistánu opiový mák na více než 131.000 hektarech, jak uvedl ve své nové zprávě ve čtvrtek Úřad OSN pro drogy a
kriminalitu (UNODC). To znamená zvýšení pěstované výměry o 7 %. Množství produkovaného opiového máku tak
meziročně vzrostlo z 3.600 tun v r. 2010 o 61% na 5800 tun v roce 2011.
Hodnota opia se v Afgánistánu podle údajů OSN zvýšila o 133% v přepočtu za 1,1 miliardy eur. Tímto má opiová
produkce rozhodující podíl na výkonu afgánské ekonomiky, současně přináší významný příspěvek k financování
povstání v zemi, což vyvolává korupci, uvedl šéf UNODC Jurij Fedotov.
Z Afghánistánu pochází 90% veškeré světové produkce opia. Prostřednictvím obchodu s opiem je financována velká
část aktivit radikálního islámského hnutí Taliban. Afgánská vláda se po pádu Talibanu v roce 2001 snaží za mezinárodní
podpory snížit nelegální výrobu drog.
Zdroj: http://infokrieg.tv/wordpress/2012/01/13/opiumproduktion-in-afghanistan-weiter-gestiegen/
++++++++++++++++++++++++++++
O vlastenectve
http://neviditelnypes.lidovky.cz/spolecnost-zakazte-ceskou-vlasteneckou-vychovu-f69/p_spolecnost.asp?c=A111010_132821_p_spolecnost_wag
POLEČNOST: Zakažte českou vlasteneckou výchovu!
11. října 2011
„Bude se nám vždycky lépe jednat se zbabělci, než se skutečnými muži.“ Hitler o strategii vůči Čechům
„Ministr školství Josef Dobeš zavádí vlasteneckou výchovu!“ řvaly titulky novin a houfy komentátorů spustily pokřik o
nacionalismu, zpátečnictví a vůbec všech ohavnostech a hned do toho zamíchali Bátoru. Teprve pozornější čtenář se dočetl,
co Dobeš, známý fackovací panák všech pražských kavárenských intošů, vlastně pravil. A podle mě pravil správně. A vůbec
je dobře, že to někdo konečně řekl: „Výchova k vlastenectví by neměla být samostatným předmětem, ale součástí
rámcového vzdělávacího programu jako celku. Žáci by se měli dozvědět co nejvíce o slavné české historii i
aktuálních úspěších nejen ve sportu, ale např. i ve vědě a jinde.„ Ministr říká, že Češi musí znovu získat svou hrdost.
Bez patřičného národního sebevědomí prý nebude Česká republika nikdy plně konkurenceschopná. Znalost matematiky a
cizích jazyků nestačí.
Jaképak „prý"? Nesebevědomý, ušlápnutý „ovčan“, který byl a je vychováván již sedmdesát let od roku 1939 podle
hesla “Skloňte hlavu, mluví panstvo!“, nikdy ničím významným nebude. Ani jako občan, ani jako společenství - tedy stát.
Všimněme si, že právě od okamžiku, kdy nastoupila výchova k „poslušnosti“, to šlo s naším státem rychle z kopce.
Ekonomicky i politicky.
Obrovský pokrok, který ČR udělala v posledních dvaceti letech, je právě výsledkem práce těch, kteří se nemínili hrbit
a nepostrádali osobní a národní sebevědomí. Už přímo vidím, jak se mnozí diskutéři vrhají na klábosnice a jdou mi vysvětlit,
jak je to tady všude hnusný, jak se krade, jak nemáme žádnou kulturu, jak …. další si doplňte sami dle výběru. Už ani
nemám sílu posté opakovat, že česká koruna je jedna z nejpevnějších měn na světě, že při skutečném porovnání parity
kupní síly a kvality života jsme už předběhli mnohé „západní" státy, zvláště ty označované jako PIIGS, Portugalsko, Irsko,
jižní část Itálie, Řecko a Španělsko, ale to je zbytečné vysvětlovat.
Vraťme se k hrdosti. A tím k sebevědomí. Jedno bez druhého nejde a dohromady pak tvoří s třetí částí, vzděláním, úspěch.
Jak rád opakuji, starší občané mají jednu výhodu: pamatují si. Za totáče existoval jeden známý vtip. To přijde pán
k doktorovi a povídá:
„Pane doktore, já musím mít v hlavě nějaký šlus!" (Pro mladší: zkrat.)
„A jak se to projevuje?„ ptá se doktor.
„No, víte, pane doktore,“ povídá pacient, “já pořád ušima slyším Úspěchy, Blahobyt, Rozvoj a Rozkvět … a očima vidím
Hovno, Hovno, Hovno.„
To bylo v době, kdy byly jen dva programy v televizi, jedny noviny (s různými hlavičkami) a zpráva o počtu
vyrobených bot byla zařazena do kolonky „tajné“.
Dnes máme mediokracii. A všichni tito tvůrci českého mediálního hluku, ač většinou nemají klasické vzdělání, se řídí starým
latinským příslovím: Statečně pomlouvej, vždy něco ulpí! (Calumniare audacter, semper aliquid heret.)
Když už jsme v těch příslovích, podívejme se ještě na jednu latinskou moudrost: A nihilo nihil, což je významem dosti
složitě přeložitelné. Podle slovníku jde o vyjádření, že „z ničeho nic není", čili „z ničeho nic nevznikne“. Česky bychom to
možná nejlépe vysvětlili příslovím Kde nic není, ani smrt nebere.
Za dvacet let se republika neuvěřitelně zlepšila, stejně tak podmínky k životu. Super a hypermarkety plné zboží a také
plné kupujících, tolik divadel a koncertních sálů jsme snad nikdy neměli, vyrostly desítky nových industriálních zón se
stovkami nových fabrik (tam se ale nechce místním dojíždět, tak tam dělají Poláci, Ukrajinci anebo Vietnamci), důchodci jsou
cílovou skupinou pro „zlevněné zájezdy k moři“, se starýma škodovkama a žigulíky už nechtějí jezdit ani Cikáni, na
sjezdovkách na horách je tolik lidí, že to vypadá jak manifestace a ne sport…. A přesto, že tohle vidí každý, z úst „občanstva“
se hrne kvílení a pláč o „hrůzách dickensovského kapitalismu“ a o „rozkradené republice“.
Běhají-li po internetu stále a stále více vymakanější, stále pitomější, až úplně blbé „objevné rozbory“ naší „strašlivě
úpadkové, katastrofální a děsivé“ politické a ekonomické situace, zpestřované renomovanými komentátory v některých
tiskovinách blbostmi až gigantickými a lidi to čtou a posílají si to mailem a mnozí tomu věří, musí mít tato nálada „reálný“
základ. Buď materiální anebo psychický..
Nejprve si řekněme že je u nás vžito další latinské přísloví Litera scripta manet. Neboli „napsané dílo zůstává“ (tj. je
platné a pravdivé). Lidově „co je psáno, to je dáno“. Takže tomu lidé mají chuť věřit. Jsou k tomu po staletí vychováváni. Věřit
psanému je jedním ze základů naší kultury. Bible i zákony jsou přece psané a ne vyprávěné.
Na druhou stranu drby, blbosti, přehnané a vymyšlené zprávy jsou od dob „vynálezu“ řeči oblíbenou součástí lidského
společenství. Problém ovšem začne v okamžiku, kdy začnou lidé smyšleným zprávám věřit. Mnohé novinové zprávy a
„rozbory“ běhající po internetu začaly mít formu složitých „hoaxů“.
Hoax je falešnou zprávou, mystifikací, novinářskou kachnou, podvodem, poplašnou zprávou, výmyslem. Tolik technické
vysvětlení. V poslední době se však hoax stal také nástrojem politiky, a to hlavně v desinformačních kampaních.
Dezinformace je lživá, klamná, falešná informace, která má za cíl ovlivnit úsudek a názor jedince, více osob či celé
společnosti tak, aby vyvolala zdání důvěryhodnosti a pravdivosti. V moderní éře je dezinformace šířena také v politickém
boji prostřednictvím hromadných sdělovacích prostředků. Příkladem takové varianty může být falešná zpráva vypuštěná
KGB, že AIDS byl vyvinut v rámci vojenského výzkumu Spojených států amerických. Tuto informaci převzaly a vytiskly
indické noviny (za tučné peníze od KGB) a následně se rozšířila do celého světa. Značná část lidí tomu dodnes věří.. V
českém prostředí je příkladem klamná zpráva o údajném zabití studenta Martina Šmída na Národní třídě 17. listopadu
1989, kterou inicioval Petr Uhl. Jinou slavnou dezinformací je antisemitský pamflet vyrobený carskou ochrankou kolem roku
1905 zvaný „Protokoly siónských mudrců“. O síle těchto desinformací svědčí to, že ze Siónských protokolů minulý týden
citoval český senátor Jaroslav Doubrava (dříve KSČM, nyní Severočeši.cz). Rozhodně tedy nejde o žádnou maličkost. Více
informací o věci naleznete v práci Informace a dezinformace z hlediska jejich dopadu na společnost (I. Zadražilová MU
FF Brno).
Putují-li po netu a jsou-li neustále v novinách presentovány články, jejichž smyslem je ponížit Česko a jeho obyvatele,
ukázat je jako zloděje, zbabělce, tupce atd., nejde už jen o náhodu, ale o součást mediální dezinformační kampaně. Ne
nadarmo se tento druh dezinformací objevuje vždy před nějakými politickými událostmi jako před volbami, v době, kdy se
jednalo o vstupu ČR do EU, dnes, když je jasné, že krize v EU je tak velká, že se ji nepodaří zamést pod koberec a že se nás
její řešení dotkne.
Příkladem může být v době volby presidenta a mediální ofenzivy za zvolení podivné a neznámé figury zvané Švejnar
údajný článek paní Jiřiny Šiklové, který běhal po netu a který jsem dostal sám asi desetkrát. Viz Věty, které Jiřina Šiklová
nenapsala. V něm byla situace ve státě popsána jako katastrofální a tak šikovně sestavena ve stylu „pravdy a lásky“, že ji
většina čtenářů považovala za pravou.
Proč a jak je někomu silně proti srsti, abychom byli hrdým, vzdělaným, a sebevědomým národem, který si školí a
vychovává elitu, tak jako to dělají jiné úspěšné národy, to si nechám na jindy.
Teď bych snad jen poradil, jak lze zjistit, zda jde o blábol anebo reálnou informaci. Lidově řečeno, „správně upravená“
informace nás vytočí a zabrání nám celý text logicky pochopit a prozkoumat. Toho právě využívá jak hoax, tak dezinformační
text. Jak jej rozpoznáte? Někdy na to stačí jen se zamyslel. Když čtete srdceryvný text o tom, jak se vede určitým lékařským
specialistům strašně a jak potřebují, aby se jim platilo i za nakouknutí do huby (případně jinam), položte si otázku: „Už jsem
v posledních dvaceti letech viděl skutečně chudého zubaře anebo gynekologa?“ No a když si reálně odpovíte, poznáte, zda
jde o dezinformaci nebo o skutečný výkřik chudáků, kteří nemají co do huby. Jinak oběma profesím přeji, aby měly tolik
peněz jako třeba v Německu, ovšem za předpokladu, že budou tak vstřícní, usměvaví, profesionální a podobně.
Takže až zase dostanete nějaký ten morální a srdceryvný text, jako je třeba „Recyklované mléko“ „Čti a plač a plať“ anebo
některé podobné, pamatujte si, že jedinou obranou proti těmto podvodům a lžím je rozumné uvažování!
Jak na to přijít?
1) Hoax či dezinformační zpráva obsahuje směs informací, případně polopravd, které nezasvěcený člověk nemůže s jistotou
posoudit. Například tvrzení: Ve V. B. Lady Margaret Thatcherová privatizovala velké státní podniky. V ČSFR ministr financí
Václav Klaus privatizoval velké státní podniky. Potud shoda. Rozdíly: Ve V. B. provedli nezávislý audit a prodali za tržní
cenu. Tedy tomu, kdo dal nejvíc. A platilo se hned. U nás se státní podnik prodal za účetní hodnotu předem určenému
zájemci. A s odkladem platby.
Je jasné, že až na skutečné specialisty nikdo z nás neví, jak prodávala Thatcherová státní podniky. Ani za jakou cenu se
prodávaly čs. státní podniky. Evidentní zavádějící a „vytáčecí“ polopravda je, že se platilo ve VB hned. To má vyvolat dojem
anglické „solidnosti“. Ve skutečnosti se vždy platí pomocí úvěrů u bank a ty byly tehdy u nás jen státní. Placení tedy proběhlo
ve VB i u nás „účetně“ stejně.
2) Běžné jsou vymyšlené, zkreslené nebo neúplné informace o mobilních telefonech, závadnosti některých potravin (ryby,
mléko), senzační informace o „odhalených zlodějnách", "zločinných prodejích továren“ atd., kde se pak často ukáže, že o
žádnou zlodějnu nešlo. Typický profesionální hoax zavedl jako pracovní postup do televize Radek John v pořadu Na vlastní
oči. Základem TV desinformace je opět to, že si ji nemůžete žádným způsobem ověřit. Text anebo zpráva je většinou
nastavena tak, abyste se lidově řečeno „nasrali“ a cítili se jako „morální velikáni“ oproti „těm gaunerům“. Většinou pak bývají
dále tyto informace masově šířené samotnými „rozhořčenými“ diváky či uživateli internetu.
Jedním z důvodů, proč jsou tyto „zprávy“, třeba o tom, že jsme největší alkoholici na světě, že stojíme před krachem,
že jsme nevzdělaní, protože kouříme, že je u nás 300 ghett plných hladovějících chudáků (co si jezdí pro podporu na úřad
autem), je potřeba přesvědčit nás samotné, že jsme póvl, méněcenní, neschopní a vůbec lidský šmejd. Schválně hádejte,
komu že to vyhovuje (odmyslíme-li si partu levicových intošů, která se tím už dvacet let bezvadně živí). Hitler už není,
Německo se změnilo, ale touha mnoha „ponížit Čechy“ (Chirac, Cohn-Bendit, úředníci v EU, Stoiber, rakouská vláda jako
taková ve věci Temelína, Sarkozy, Landsmanšaft, poslanec EU Martin Schulz, zelená klaka v europarlamentu, která nás
nesnáší, atd. atd.) je stále patrná. Je nutno pochopit, že kolem nás nežijí samí „miláčci“ a demokraté. Třeba 30% údajně
tradičně „gemütlich“ (příjemných, dobrosrdečných) Vídeňanů dnes volí neonacisty.
Přečtete-li si znovu podtitulek, mohu vám nakonec prozradit, jak zněl celý. Hitler v něm mluvil o zlomeném Háchovi a
potřebě vykreslit sv. Václava jako symbolu poddanství vůči Němcům: „Bude se nám vždycky lépe jednat se zbabělci než se
skutečnými muži. Čechy nejlépe vyřídíme tak, že na ně budeme prostřednictvím takových osob působit nepřetržitě a v
dlouhém časovém období. Po Bílé hoře do r. 1867 to tak dělal rakouský stát, takže se nakonec každý Čech skoro styděl
mluvit česky.“
Svádět všechno na Němce však není fér. Bolševici měli stejné záměry. Jen horší psychologickou techniku. Víme o tom méně
i proto, že k jejich archivům jsme se stále nedostali. Typické je však to, co řekl Jan Masaryk (po návratu z Moskvy v červenci
1947): „Do Moskvy jsem jel jako československý ministr a vrátil jsem se jako Stalinův pacholek.“ A spolu s „poradci“ z KGB
přijeli a hned se vynořili českoslovenští kolaboranti. Od kterých jsme se dozvídali, že učit se latinu je buržoasní úchylka, že
podporovat gymnázia a vybírat do nich talentované děti je ukázkou kapitalistického myšlení. Korabelnikovová nás učila tkát
látky a kolchozníci k nám přicházeli s objevnou myšlenkou, že je možno brambory před zasázením nakrájet podle klíčků.
Rentgen Rentgenovič Rentgeněnko objevil rentgen, když běhal kolem zemljanky a řval: „Stará, do tebe já vidím!“ Všichni
z toho měli srandu. Dneska stejným blbostem o zahraniční genialitě a naši ubohosti kdekdo věří. A zdá se, že kdekdo se už
zase pomalu začíná stydět za to, že je Čech anebo Moravan. To jsme to od roku 1989 a sametové revoluce pěkně
dopracovali. Pomalu jsme se nechali morálně zašlapat do bláta. A děsně si v tom kdekdo libuje.
No a pan ministr Dobeš si prostě myslí, že bychom neměli být předposránci, ale hrdí a vzdělaní občané. Já si to
myslím také. A pokud jsem si všiml, mladí lidé, co osobně znají svět, si tuhle „českou zbabělost“ přímo hnusí. Ale protože
školství a media stále jedou ve starých šlépějích, je jim ten nápad nepříjemný. O našich skutečných dějinách a významných
mužích se prakticky vůbec neučí. Takže je potřeba s tím něco udělat. Považuje-li každý Francouz, Angličan, Ind, Američan i
Brazilec za samozřejmost být hrdý na svůj národ a na svůj stát, proč nás přesvědčuje určitá část naší „inteligence“, že je to
špatně?
A navíc, oni - sami polovzdělaní -, ti co neustále píší o zaostalých a nekulturních Češích, netuší, že píší sami o sobě. Už
v Bibli (Římanům 1) je řečeno: Chceš-li však někoho soudit, člověče, věz, že sám nemáš výmluvu, ať jsi kdokoli. Tím, že
soudíš druhého, odsuzuješ sám sebe – vždyť sám děláš to, co soudíš!“
Podle mé soukromé teorie, že ti původní Češi vlastně vyhynuli v husitských válkách ( například úplně vyvražděné
Sezimovo Ústí)a pak v třicetileté válce - ( v Jičíně zbylo tuším 6 živých lidí) jste naopak PRÁVĚ TEN
NEJSPRÁVNĚJŠÍ ČECH. Tak jako většina z nás ostatních. Jen tak mimochodem jsem při studiu podkladů pro Krvavé
Jaro 1945 zjistil, že říšský rasový úřad zjistil, že obyvatelé "německého jazykového ostrova Jihlava" vykazovali více
slovanských znaků než v okolí Češi tedy Moraváci . A Vlašim je město Italů a Bzenec město židů atd.atd. Valaši jsou
původem z Rumunska, a ti praví Moraváci třeba v Kloboukách jsou "helvíti" původem ze Švýcarska.... No a pak že
nejste pravý Čech!!!
Obyvatelstvo USA je nesmírnou směsicí všech možných národů, ras a kultur. Když se zeptáte kohokoliv s lidí, kteří se
v USA narodily jaké národnosti jsou , tak většinou odpoví: Jsem Američan. A to je vlastenectví. Hrdost na zemi, kde
jsem se narodil, respekt k jejím symbolům, jako je hymna, vlajka a Ústava .. to je pravé vlastenectví. Čili diskuze o tom,
zda být či nebýt vlastencem, když mí předkové byli Švédi, Švýcaři, Židé,či Rusíni je velká pitomost.
Již několikrát, v různých obměnách jsem na NP napsal: jsem důchodce s mírně nadprůměrným důchodem, vede se mi
dobře a za celý můj dlouhý život (86 let) mě nikdo neokradl ani neošidil. Nářek mnohých, jak jsou okrádáni nechápu.
Jsem ovšem dítě štěstěny (pozor: štěstí je vlastnost!). Vyhrál jsem vynikající rodiče a vybral si dokonalou manželku
(výběr je to asi ze 30 %, zbytek je náhoda, ale pomine-li se těch 30% "námahy" obvykle to skončí špatně). Jsme spolu
63 let a máme dvě chytré děti a čtyři nádherná vnoučata ( dvě VŠ a dvě SŠ). Jsem vděčný za to, že se mi dostalo
základní křesťanské výchovy, jejíž zásady jsem se snažil pokud možno dodržovat (někde s éta tak 80 %, protože
Mužskej se v člověku nezapře - zvlášť štíhlý a 190 cm vysoký, černovlasý, slušně oblečený i slušně se chovající).
Jsme - celá rodina - v podstatě konzervativci. Konzervativní přístup k životu pokládám za nejpokrokovější, připouští
totiž jen pomalé a malé změny, které když se neosvědčí se snadno napraví. Nevím proč někteří jsou pro změny
revoluční, když jen poslední dvě revoluce (Velká říjnová, prý socialistická a Sexuální) tak žalostně dopadly. Peněz
máme akorát. Co (opravdu) potřebujeme si koupíme a i na zadní kolečka máme pamatováno. Pokládáme se ale za
bohaté, protože bohatství nejsou jen ty prachy. Snad bych ještě, jen tak mimochodem dodal, že v diskuzi na NP jsem
nikdy nepoužil hrubé, či neslušné slovo, nebo dokonce nadávku.
A NAKONEC TO HLAVNÍ - VLASTENECTVÍ? JE TO TAK JAK NAPSAL SHORA AUTOR!! JEDNÁM TAK, ALE
NEMLUVÍM O TOM.
PS Pochopitelně, občas se v životě něco nepovedlo, ale asi z 90% platilo, že to zlé bylo pro něco dobré. A někdy
hodně.
spustení www stránky Česko-slovenskej komisie historikov:
www.cskh.sk
++++++++++++++++++++++++++++
DOBRE VEDIEŤ, VEĽMI DOBRE VEDIEŤ: Henry Kissinger: „Jestli neslyšíte válečné bubny, musíte být hluší“
http://ac24.cz/zpravy-ze-sveta/131-henry-kissinger-jestli-neslysite-valecne-bubny-musite-byt-hlusi
Henry Kissinger: „Jestli neslyšíte válečné bubny, musíte
být hluší“
Napsal uživatel Miroslav Pavlíček
Pátek, 13 Leden 2012 08:20
NEW YORK - USA – V pozoruhodném přiznání bývalý státní sekretář (ministr zahraničí) Nixonovy éry Henry Kissinger odhaluje, co se v
tomto okamžiku ve světě a zvláště na Středním východě děje. (PŘESNÁ SATIRA)
Během promluvy ve svém luxusní manhattanském bytě tento stárnoucí státník, kterému v květnu bude 89, byl až příliš přímý ve své analýze
současné situace na světovém fóru geo-politiky a ekonomiky.
„Spojené státy poráží Čínu a Rusko a konečným hřebíkem do rakve bude Irán, což je samozřejmě hlavní cíl pro Izrael. Dovolili jsme Číně,
aby zvýšila svou vojenskou sílu, a Rusku, aby se zotavilo ze sovětizace, abychom jim poskytli falešný pocit kuráže, což celkem přivodí jejich
rychlejší pád. Jsme jako ten rychlo-pistolník, co si dovolí nechat ty vidláky pozdvihnout zbraň, a když to zkusí, tak pak je to bum-bum. Ta
nadcházející válka bude tak krutá, že z ní jako vítěz vyjde jen jedna supervelmoc, a to budeme my, hoši. Také proto je EU v takovém
spěchu, aby si zformovala superstrát, protože ví, co přichází, aby přežili, tak bude Evropa muset být jediným celistvým kohezním státem. Ta
jejich naléhavost mi říká, že moc dobře ví, že to velké dějství je už před námi. Ó, jak jsem o tomhle krásném okamžiku snil.“
„Kontroluj ropu a budeš kontrolovat národy; kontroluj jídlo a budeš kontrolovat lidi.“
Pak pan Kissinger dodal: „Jsi-li obyčejný člověk, tak se můžeš na válku připravit odstěhováním na venkov a stavbou farmy, musíš s sebou
ale vzít zbraně, protože se tam budou potulovat hordy hladových. Také, i když elita bude mít svá bezpečná útočiště a speciální úkryty, i oni
musí být úplně stejně během války opatrní jako běžní občané, protože i jejich úkryty mohou být ohroženy.“
Po několika minutách pauzy, aby si srovnal myšlenky, pan Kissinger pronesl:
„Řekli jsme ozbrojeným silám, že budou muset zabrat sedm středovýchodních zemí s jejich zdroji, a ty už téměř svou práci dokončily.
Všichni víme, co si o vojácích myslím, ale musím říci, že tentokrát rozkazy poslechli excelentně. Teď už je tu jen poslední schod, např. Irán,
který opravdu převrátí rovnováhu. Jak dlouho může Čína a Rusko stát stranou a dívat se na Ameriku, jak dělá čistku? Velký Ruský medvěd a
Čínský srp povstanou ze své dřímoty a v tomto okamžiku bude muset se vší svou silou do boje vstoupit Izrael, aby zabil tolik Arabů, kolik
jen může. Doufejme, že když to všechno půjde dobře, že polovina Středního východu bude Izraelská. Naši mladí byli během asi tak
uplynulého desetiletí dobře vycvičeni u konzol na bojových hrách, a bylo zajímavé dívat se, jak Volání povinnosti moderního válečnictví 3,
která přesně odráží to, co přijde, je s jejím prediktivním programováním téměř současností. Naše mládež v USA a na Západě je připravena,
protože byli naprogramováni, aby byli dobrými vojáky, kanónenfutrem, a až dostanou rozkazy, aby vyšli do ulic zahájit boj s těmi potrhlými
Rákosníky a Ivánky, tak rozkazů uposlechnou. Z popela povstane nová společnost, zůstane jen jediná supervelmoc, a bude to globální
vláda, co zvítězí. Nezapomeňte, že Spojené státy mají ty nejlepší zbraně, máme věci, jaké nemá žádný jiný národ, a tyto zbraně, až přijde
ten správný okamžik, vytáhneme do světa.“
Konec interview. Náš reportér byl z místnosti vypoklonkován Kissingerovým ceremoniářem.
Alfred Heinz
Zdroj: http://www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=28610
BIG IDEA - NEW WORLD ORDER by Heinz Alfred "Henry" Kissinger
http://www.youtube.com/watch?v=aI6UTlEFX5I&feature=share
++++++++++++++++++++++++++++
2.1.2012
Zora Bútorová a Martin Bútora o smerovaní Slovenska a vyhliadkach na rok 2012
http://www.ivo.sk/6676/sk/aktuality/zora-butorova-a-martin-butora-o-smerovanislovenska-a-vyhliadkach-na-rok2012?utm_source=mailing_sk&utm_content=6676&utm_campaign=20120113
Príspevky členov IVO do viacerých printových médií.
++++++++++++++++++++++++++++
2.1.2012
Inštitút pre verejné otázky je partnerom projektu Ilko Kucheriv Democracy Partnership
http://www.ivo.sk/6685/sk/aktuality/institut-pre-verejne-otazky-je-partnerom-projektuilko-kucheriv-democracypartnership?utm_source=mailing_sk&utm_content=6685&utm_campaign=20120113
Od februára do marca bude IVO hostiť expertku z Ruska.
30.12.2011
Počas roku 2011 sa oslabila hrdosť občanov na Slovensko
http://www.ivo.sk/6678/sk/aktuality/pocas-roku-2011-sa-oslabila-hrdost-obcanov-naslovensko?utm_source=mailing_sk&utm_content=6678&utm_campaign=20120113
IVO zverejnil správu z výskumu verejnej mienky.
29.12.2011
Presvedčenie občanov o správnosti smerovania Slovenska sa výrazne oslabilo.
http://www.ivo.sk/6677/sk/aktuality/presvedcenie-obcanov-o-spravnosti-smerovaniaslovenska-sa-vyrazne-oslabilo?utm_source=mailing_sk&utm_content=6677&utm_campaign=20120113
Výstup z reprezentatívneho výskumu Inštitútu pre verejné otázky.
++++++++++++++++++++++++++++
Ľudové múdrosti - čo je pravda a čo klam?
Nemeckí vedci otestovali 15 ľudových múdrostí a zistili, ktorá platí a ktorá nie…
01. Čerešňové kôstky alebo jadierka z hroznového vína môžu spôsobiť zápal slepého čreva.
Áno! Naozaj môžu slepé črevo upchať a to sa potom zapáli.
02. Rany sa lepšie hoja, keď môžu dýchať.
Nie! Rýchlejšie sa hoja prikryté (najlepšie vo vlhkom zábale).
03. Časté holenie spôsobuje, že rastú silnejšie chĺpky.
Nie! Len ako silnejšie pôsobia, pretože boli zbavené tenkých špičiek.
04. Ženy majú rýchlejšie studené nohy ako muži.
Áno! Ženy totiž nemajú tak svalnaté nohy, a preto sa rýchlejšie ochladzujú.
05. Kyslé jedlo spôsobuje dobrú náladu.
Nie! Po kyslom dostanete akurát tak hlad.
06. Bruchomluvci hovoria bruchom.
Nie! Tóny vznikajú v hrtane, ale ďaleko za podnebím. Pery ostávajú bez pohnutia.
07. Bez podprsenky prsia viac ovisnú.
Áno aj nie! V starobe klesnú vždy. Napríklad pri behu ale podprsenka prsné tkanivo chráni.
08. Pokiaľ človek dlhšiu dobu menej je, scvrkne sa mu žalúdok.
Nie! Žalúdok si svoj tvar zachová. Ale po dlhodobom pôste ho veľké porcie príliš zaťažujú.
09. Zívanie je nákazlivé.
Áno! A vedci si to myslia, praľudia sa takto dorozumievali, že je najvyšší čas ísť spať.
10. Spánok pred polnocou je najzdravší.
Nie! Prvé 2 až 3 hodiny po zaspatí sú najprínosnejšie. Kedy to ale bude, je jedno.
11. Pri krvácaní z nosu by sa mala zakloniť hlava.
Nie! Potom tečie krv do pažeráka. Lepšie je si vložiť do nosnej dierky kúsok vaty, prstami ich stlačiť k sebe a
predkloniť hlavu.
12. Prijímanie potravy neskoro v noci je nezdravé a spôsobuje priberanie.
Nie! Žiadny dôkaz pre to neexistuje. Ale hrajú v úlohu obvyklé stravovacie návyky.
13. Mačky milujú mlieko.
Nie! Chýba im totiž enzým pre jeho správne trávenie. Mnohým mačkám tak mlieko spôsobí hnačku. Oveľa viac
milujú smotanu, tu vedia aj stráviť.
14. Po čokoláde naskáču pupáky.
Nie! Pravou príčinou akné je porucha hormónov.
15. Chodiť je namáhavejšie ako stáť.
Nie! Pri chôdzi je zaťažovaná vždy len jedna noha. Pri státí obe.
++++++++++++++++++++++++++++
40 zaujímavostí o ľudskom tele
Ľudské telo je neuveriteľne dokonalý „stroj“, ktorý je vyladený do najmenších detailov. Často ani netušíme, čo všetko
musí zvládnuť. Čo o svojom tele (asi) neviete?
01.
Chĺpky a kostná dreň rastú najrýchlejšie.
02.
Za svoj život sa muž približne 20 000 krát oholí.
03.
Keď človek hladuje, vypadávajú mu vlasy rýchlejšie.
04.
Najkratšou kosťou ľudského tela je strmienok, ktorý sa nachádza v uchu.
05.
Jediná kosť, ktorá je plne vyvinutá už po narodení, sa nachádza v uchu.
06.
Ľudskú tvár tvorí 14 kostí.
07.
Kosti dospelého človeka tvoria 14 % jeho telesnej hmotnosti.
08.
Nechty na rukách rastú 4x rýchlejšie ako nechty na nohách.
09.
Stehenná kosť je pevnejšia ako betón.
10. Vyše 90
% chorôb spôsobuje alebo komplikuje stres.
11.
Žena, ktorá konzumuje pravidelne alkohol, je viac ohrozená rakovinou prsníkov.
12.
DNA človeka sa podobá DNA krysy.
13.
Žalúdok trávi jedlo viac ako tri hodiny.
14.
Nedostatok spánku oslabuje imunitný systém a človek je tak náchylnejší k infekciám.
Úsmev je najčastejším mimickým gestom tváre. Aby vznikol, je potrebné zapojiť 5 až 53 párov
tvárových svalov.
15.
16.
Na ruke je celkovo 54 kostí vrátane zápästia.
17.
Dĺžka pažeráku je 25 centimetrov.
18.
Na chodidle sa nachádza približne 250 tisíc potných žliaz.
19.
Tvár tvorí 60 svalov.
20.
V čreve je 400 druhov baktérií.
21. Nervové bunky môžu „ubehnúť“ 120 metrov za sekundu.
22. Za mesiac vyrastie necht na prste o 3 milimetre.
23. Každý ôsmy muž chrápe a každý desiaty škrípe zubami.
24. Ľudia, ktorí milujú horskú dráhu, sú viac ohrození vznikom krvnej zrazeniny v mozgu.
25. Mozog je tvorený z 80 % vodou.
26. Mozog je tvorený 100 miliardami neurónov.
27. Každý deň zaniknú dva milióny červených krviniek.
28. Sedem percent ľudskej váhy tvorí krv.
29. Životnosť jednej červenej krvinky je 120 dní.
30. Darovaním pol litra krvi môžu byť zachránené 4 ľudské životy.
31. Na ploche 2,5 cm2 sa nachádza vyše 19 000 000 kožných buniek.
32. Telo dospelého človeka potrebuje denne 40 kg kyslíka.
33. Najmenšie črevo meria 6 metrov.
34. Každú hodinu musí byť v ľudskom tele nahradená jedna miliarda buniek.
35. Ľudské telo je tvorené zo 70 % vodou.
36. Mozog je v noci aktívnejší a lepšie pracuje.
37. Srdce váži menej ako pol kilogramu.
38. Ľudia, ktorí trpia zápalmi ďasien, sú dvakrát viac ohrození infarktom.
39. Najviac infarktov sa prihodí medzi 8. a 9. hodinou ráno.
40. Ľudské oko dokáže rozoznať 500 odtieňov šedej farby.
Bonus - príčiny „husej kože“
Chlad: U ochlpených zvierat a samozrejme aj ľudí sa chlpy zdvíhajú, aby sa lepšie izolovala koža od chladu.
Strach: Zdvihnuté chlpy robia človeka či zviera opticky väčším, čo nepriateľom môže nahnať strach.
Vzrušenie: Adrenalín spôsobuje stiahnutie svalov.
Prečo sa hovorí „husia koža“?
Toto pomenovanie v sebe vlastne nemá príliš veľa logiky. Pokožka síce svojim vzhľadom pripomína kožu ošklbanej
husi, hoci hus, ktorá nemá žiadne chlpy, husiu kožu dostať nemôže.
Odpovede na kuriózne otázky: A prečo
vlastne...?
Prečo rastú nechty aj po smrti? A ako sa dostanú prúžky do zubnej pasty? Tu sú odpovede na najzapeklitejšie otázky,
ktorými môže niekto zaskočiť i vás!
Ako se dostanú prúžky do zubnej pasty?
Do tuby sa vstreknú obe farby pasty bežným spôsobom. Vnútri tuby je ale lievikovitá trubička s malými dierkami, ktorá
z farebnej pasty tvorí prúžky až v momente jej vytlačenia. Patent je starý už 50 rokov.
Prečo vlasy, fúzy a nechty rastú i po smrti?
Nerastú, ide len o optický klam. Mŕtve telo stratí vodu a scvrkne sa. Preto vlasy a nechty vyzerajú dlhšie než počas
života nebožtíka.
Vo filmoch hrdinovia často utekajú pred guľkami skokom do vody. Ako hlboko pod hladinu sa musia
dostať, aby sa zachránili?
Guľka vďaka odporu masy vo vode naozaj spomaľuje. Proti klasickej guľke s rýchlosťou do 85 km/h je dostatočnou
obranou hĺbka 300 metrov.
Prečo vydrží pena pri čapovanom pive dlhšie, keď je čapované postupne?
Keď pivo načapujete naraz, vytvorí sa pena s menším množstvom veľkých bubliniek, ktoré rýchlo praskajú. Keď ale
robíte prestávky, každé ďalšie "dočapovanie" rozdelí veľké bubliny na mnoho menších, ktoré nepraskajú tak rýchlo.
Sused trpel kožnou plesňou a niekto mu poradil, že si má na nohu čúrať, keď se sprchuje. Ako je možné,
že to fungovalo?
Bolo to asi inak. Zrejme si nohy, vďaka vedomiu, že si na ne močí, dôkladnejšie čistil a sušil, čím odstránil odumreté
kožné bunky, ktoré plesniam slúžia ako potrava... Látka urea v moči nie je tak koncentrovaná, aby proti plesniam
zabrala.
Naozaj spôsobuje "pukanie" kĺbov na prstoch ich poškodenie?
Zvuk je spôsobený bublinou dusíkatého plynu v kĺbovom spoji. Keď sa stlačí, praskne. Neexistuje ale jediný dôkaz, že
by "pukanie" spôsobovalo artritidu. Jeden lekár v USA zašiel dokonca tak ďaleko, že kĺby na jednej ruke neustále pukal
a na druhej nie. Žiadny rozdiel medzi rukami nespozoroval ani po 50 rokoch.
Keby som v prípade núdze musel zjesť niečo "nepotrebného" zo svojho tela, čo je najvýživnejšie?
Nechty? Vlasy? Ušný maz?
Nechty a ušný maz sú takmer nestráviteľné, pokiaľ ich dlhšiu dobu nepovaríte v tlakovom hrnci. Keď zohľadníme
energetickú hodnotu, obsah proteínov atď., najvýživnejšia by bola kostná dreň alebo tukové tkanivo.
Prečo komáre niekoho štípu a niekoho nie?
Komáre najviac priťahuje kyselina mliečna, oxid uhličitý, teplo a určité mastné kyseliny. Najviac týchto látok je v pote,
špinavých ponožkách a limburskom syre.
Prečo ochorieme spravidla cez víkend?
V strese, teda v práci, je náš obranný systém aktívny. Aby telo stres zvládlo, potlačí symptómy ochorenia, ale nezničí
ich. Keď napätie pominie, zvolní i náš obranný systém, a preto môžu vírusy a baktérie zaútočiť v plnej sile.
Prečo spadne chlieb na zem vždy natretou stranou?
Pretože zemská príťažlivosť priťahuje všetky veci najťažším miestom k stredu. A strana natretá maslom je ťažšia.
Ťažisko chleba je v strede natretej strany. Chlieb preto nikdy nepadne na kôrku.
Prečo sa výrobcovia mobilov nedohovoria na rovnakom type konektora nabíjania?
Špeciálnymi konektormi si budujú závislosť svojich zákazníkov na ich produktoch.
Prečo ľudia do mobilného telefónu tak kričia?
Prispôsobujú sa hlukom vo svojom okolí. Pri telefonáte nedokážeme rozlíšiť, odkiaľ ruchy pochádzajú, a preto
adekvátne zvýšime hlas. Riadime se podvedome heslom: naokolo mňa je hluk, u teba je to takisto.
Ako je možné, že sliepky môžu žiť i bez hlavy?
Pretože mozgový kmeň, ktorý kontroluje väčšinu reflexov, zostáva po zoťatí hlavy nepoškodený alebo je poškodený len
čiastočne.
Prečo blesk nikdy neudrie dvakrát na to isté miesto?
Toto je naozaj častá povera. Každú minútu totiž udrie blesk na Zemi asi 6 000 krát! Postihnuté sú hlavne vysoké
budovy a mrakodrapy. Napríklad do Empire State Building v New Yorku sa trafí blesk dokonca asi 25 krát ročne.
Naozaj dokáže minca zhodená zo strechy mrakodrapu zabiť človeka?
Nie. Maximálne mu spôsobí malú ranku. Dovodom je spätný vietor a tvar mince. Minca by nedokázala preniknúť ani
cez kožu, aj keby bola vystrelená z pušky.
++++++++++++++++++++++++++++
Dobre vedieť
Keď zistil JFK, že FED vôbec nie je ovládaný štátom ale je "sprivatizovaný" Rotschildovcami, Morganovcami a Rockkefelerovcami (ktorí si
tlačia doláre podľa svojej potreby),rozhodol sa to zmeniť. Nestihol, lebo do týždňa ho to stálo život. Títo všemocní dobráci to zakamuflovali
všelijakými dymovými clonami, smerujúc podozrenia aj na US spravod. služby, chudáčika Osvalda a i. - presne tak ako o týchto praktikách
svetovládnych píše M. Puzzo v románe 4.K. Pre istotu zlikvidovali aj ďalších Kennedyovcov a odvtedy každý prezident vie pokiaľ môže im
"protirečiť". Aj tento únik informácií "demokratická" tlač pekne zatutle
Podvod tisícročia: Americká centrálna banka vraj
spreneverila 26 biliónov!
http://www.topky.sk/cl/11/1296065/Podvod-tisicrocia--Americka-centralna-banka-vrajspreneverila-26-bilionovFED tak ľahko neskončí. Musel by ho zrušiť Kongres alebo prepadnúť mu licencia pre porušenie zákona.
WASHINGTON - Audit v Americkej centrálnej banke (FED) mal odhaliť obrovský podvod, ktorého výška
vyráža dych. Namiesto toho, aby Federálne rezervy zachraňovali potápajúcu sa ekonomiku USA, tajne vraj
rozdelili úvery v hodnote 16 biliónov dolárov za nulovú sadzbu medzi niektoré najväčšie finančné inštitúcie
a korporácie v USA a vo svete. Podľa bývalého amerického kongresmana Alana Graysona celková suma
dokonca činí až 26 biliónov.
Kongresová správa uvádza, že FED tajne ukryl väčšinu
spreneverených peňazí vo vlastných bankách. Zvyšok
jednostranne previedol zahraničným bankám a korporáciám od
Južnej Kórey po Škótsko. Zahraničným bankám a korporáciám,
na ktorých mali bankári Federálnych rezerv osobný finančný
záujem, alebo v ktorých mali podiel.
Správa odhaľuje, že generálny riaditeľ JP Morgan Chase pôsobil v
správnej rade newyorského FEDu v rovnakej dobe, keď jeho
banka dostala vyše 390 miliárd dolárov z verejných peňazí.
Navyše JP Morgan Chase fungovala ako jedna zo zúčtovacích
bánk (bánk na pranie peňazí) pri programoch núdzových úverov
centrálnej banky.
V roku 2008 William Dudley, ktorý je teraz prezidentom
newyorského FEDu, dostal echo, aby si podržal investície v AIG a
General Electric, v čase, keď boli AIG a GE poskytnuté federálne
finančné zdroje. Jedným z dôvodov, prečo FED nechcel, aby
Dudley svoje aktíva predal, podľa auditu bolo, že by to odhalilo
konflikt záujmov a obrovský podvod a spreneveru 16 biliónov
dolárov.
FED si na prevedenie prakticky všetkých operácií v rámci svojho
plánu na spreneveru najal súkromných kontraktorov, ako JP
Morgan Chase, Morgan Stanley a Wells Fargo. Rovnaké firmy
dostali tiež bilióny dolárov v úveroch FEDu za takmer nulovú
úrokovú sadzbu. Morgan Stanley pomohla bankárovi z
Federálnych rezerv vyprať spreneverené bilióny cez AIG.
Obria suma, ktorú vraj FED spreneveril (americký kongres
schválil iba 1,487 bilióna) by mohla zaplatiť celý americký štátny
dlh. Aby sa vyhla krachu, stačí americkej vláde len zabaviť aktíva
bánk Federálnych rezerv (veľká šestka amerických bánk celkom
drží asi 9,399 biliónov dolárov aktív) a dostať späť bilióny, ktoré
Federálne rezervy ilegálne spreneverili, a peniaze vypraté v ich
zahraničných bankách a korporáciách.
Americká vláda môže od Federálnych rezerv a ich bánk získať
späť peniaze prostredníctvom prepadnutia aktív. Prepadnutie
majetku je konfiškácia štátnych aktív, ktoré sú buď výťažkom
zločinu, alebo získané prostredníctvom zločinu či terorizmu.
Výťažok zo zločinu znamená akúkoľvek ekonomickú výhodu
odvodenú alebo získanú priamo alebo nepriamo zločinom alebo
zločinmi. K zločinom, ktorých sa dopustili banky Federálnych
rezerv voči Spojeným štátom a ich občanom, patrí: konflikt
záujmov, podvod s cennými papiermi, defraudácia, podvod, pranie
peňazí, hromadenie, šmelina, rozkrádanie či výpalníctvo.
Podvod s cennými papiermi a defraudácia sú teda dôvodom pre
okamžité odobratie licencie a zabavenie majetku aj pre uväznenie
bankárov FEDu.
Abecedný zoznam primárnych dílerov bánk FEDu, ktorí majú
prať špinavé peniaze:
Bank of Nova Scotia, agentúra New York (tretia najväčšia
kanadská banka, v New Yorku si otvorila agentúru v r. 1907)
BMO Capital Markets Corp (štvrtá najväčšia kanadská banka)
BNP Paribas Securities Corp (Paríž, Francúzsko)
Barclays Capital Inc. (Londýn, Británia)
Cantor Fitzgerald & Co. (Spojené štáty)
Citigroup Global Markets Inc. (Banka pre pranie drogových
peňazí CIA, Spojené štáty)
Credit Suisse Securities (USA) LLC (Zürich, Švajčiarsko)
Daiwa Capital Markets America Inc. (Tokio, Japonsko)
Deutsche Bank Securities Inc. (Frankfurt, Nemecko)
Goldman Sachs & Co, (Spojené štáty)
HSBC Securities (USA) Inc. (Založená v Hongkongu, sídlo v
Londýne, Británia)
Jefferies & Company Inc. (Spojené štáty)
J.P. Morgan Securities LLC (Spojené štáty)
Merril Lynch, Pierce, Fenner & Smith Incorporated (Spojené
štáty)
Mizlo Securities USA Inc. (Tokio, Japonsko)
Morgan Stanley & Co, LLC (Spojené štáty)
Nomura Securities International, Inc. (Tokio, Japonsko)
RBC Capital Markets LLC (kanadská investičná banka, súčasť
Royal Bank of Canada)
RBS Securities Inc. (Skupina Royal Bank of Scotland)
SG Americas Securities LLC (Spojené štáty)
UBS Securities LLC (Zürich a Bazilej, Švajčiarsko)
++++++++++++++++++++++++++++
Nádherný obraz
Pěknou zábavu získáš kliknutím na osobu v obraze...
Je to fascinující obraz! Opravdu skvělé!
Můžeš trávít hodiny kliknutí na každou postavu v obraze.
Když klikneš na osobu kterou se chystáš studovat, její jméno se
objevi na obraze, a dvojitým kliknutím přejdeš přímo na
Wikipedii, abys mohl číst životopis postavy.
Navíc, můžeš si vybrat veškeré jazyky na text.
Opravdu je to úžasné !!!!!!!!!!!!!
Klik na to :
http://www.frizou.org/divers/10/18-qui-estpersonnage/index.html
++++++++++++++++++++++++++++
Este raz
Slovenská Gorila na spôsob maďarského paprikáša :-)
Gorila, tentoraz magyarul beszélünk
Nová generácia Maďarov sa dostala do vrcholnej politiky po
prevrate v novembri 1989. Niektorí z nich sa dostali na významné
posty po voľbách v r. 1990. Oskar Világi sa stal podpredsedom
komory Federálneho zhromaždenia ČSFR a vytvoril si významné
kontakty. Vďaka týmto kontaktom sa zúčastnil prvej privatizačnej
vlny a tak sa dostal ku značným majetkom. Neskoršie si založil
advokátnu kanceláriu s Erikou Csekešovou z kancelária
podpredsedu SNR Lászlóa Nagya, ktorá kancelária hrala kľúčovú
rolu v neskorších privatizačných pohyboch predovšetkým
Transpetrolu, Slovnaftu a IRB-OTP.
Peter Hunčík, pôvodným povolaním psychiater, sa stal poradcom
prezidenta Havla a neskôr sa zúčastnil s Fedorom Gálom na
privatizácii v mediálnej oblasti (Nova TV). Tak získal vysoké
majetky.
Bývalý novinár László Szigeti sa venoval mediálnej oblasti.
S podporou Gjörgya Sörösa si založil vydavateľstvo Kalligram,
kde dlhodobo zamestnával okrem iných aj Rudolfa Chmela.
Využil možnú vydierateľnosť bývalého šéfredaktora denníka Új
Szó Jószefa Szilvásyho (ktorý mal problémy s lustráciami) a cez
tri vlny privatizácie s podporou Bélu Bugára sa dostal na post
predsedu redakčnej rady tohto denníka, kde figuruje dodnes
a riadi tento denník. Bugárovi za túto podporu napísal knihu
Žijem v takej krajine a všeobecne sa stará o Bugárov imidž. Počas
pôsobenia dvoch Dzurindových vlád sa stal jedným
z najvýznamnej ších lobistov SMK a tak získal spolu s Bugárom
značné majetky, predovšetkým v oblasti pôdy na Žitnom ostrove.
V prevažnej časti figurujú ako vlastníci rodinní príslušníci. Po
volebnom úspechu novej politickej strany Most-Híd jeho
nominant Rudolf Chmel sa stal podpredsedom vlády SR, no
zásadné slovo na úrade podpredsedu vlády mal L. Szigeti.
Venoval sa predovšetkým získaním grantov zo štátneho rozpočtu.
Na jeho návrh finančné prostriedky určené na podporu
menšinovej kultúry boli predisponované z Ministerstva kultúry SR
na Úrad vlády, kde prostredníctvom bývalých redaktorov Új Szó
(Ján Lajosom a László Juhász) rozdeľova l podporu na granty.
Najväčšiu čiastku v r. 2011 získal denník Új Szó a druhú
najväčšiu vydavateľstvo Kalligram (zo 41 žiadostí Kalligramu 39
bolo úspešných). Je zaujímavé aj to, že tí redaktori Új Szó, ktorí
najviac podporili Bugárove, Hunčíkove a Szigetiho snahy na
vytvorenie strany Most-Híd (Ján Lajos a L. Juhász), sa stali v r.
2010 riaditeľmi na Úrade vlády SR.
Hospodársky aktívni ľudia v SMK začali hrať väčšiu hru počas
pôsobenia dvoch Dzurindových vlád, predovšetkým v oblasti
energetiky, pôdohospodárstva, dopravy, vodného hospodárstva
a programov pre samosprávy. K skupine sa pripojili Lászlo
Gyurovszky, ktorý sa neskoršie stal ministrom pre regionálnu
politiku a Zsolt Simon, ktorý sa stal ministrom pôdohospodárstva.
Činnosť týchto ľudí vyšetrovala aj SIS a v niektorých regiónoch
Južného Slovenska týchto ľudí volajú „pán 20 percent“. Obdobnú
prezývku získal aj Bugárov novodobý poradca Frederik Buza,
ktorého 6. júla 2011 tak zbili traja neznámi páchatelia, že musel
byť odkázaný na nemocničné ošetrenie tri dni.
Najznámejšími cieľovými osobami však boli Oskar Világi, ktorý
jednoho času bol členom vedenia alebo dozorných rád až 12
firiem resp. štátnych inštitúcií (od zdravotnej poisťovne Apollo,
cez funkciu generálneho riaditeľa Slovenských železníc po
Slovnaft). Neskoršie sa tak posilnila jeho pozícia, že už sa
hovorilo, že on rozkazuje aj Bugárovi. Je pozoruhodné aj to, že
tento pán v r. 2011 nedostal bezpečnostnú previerku NBÚ,
predtým bol preverovaný aj SIS (napr. č.p. 63/950-V-14382/2006-S zo 17.1.2006).
Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Transpetrolu
sa stal Štefan Czucz, počas pôsobenia ktorého došlo aj k predaju
Transpetrolu. Spolu s Világim a s pomocou Bugára zariadili aj
predaj Slovnaftu aj IRB, vo všetkých prípadoch išlo o vysoké
provízie na úrovni niekoľko sto miliónov Sk (viď citáty z Gorily
na konci tohto textu). Világi, Czucz a Bugár sa tak stali
najbohatšími Maďarmi na Slovensku spolu s Františkom
Hideghétym, bývalým generálnym riaditeľom Slovenského
pozemkového fondu. Okrem dobrých ekonomických kontaktov
mali dobré vzťahy aj s médiami a vydavateľmi médií, resp. aj
s bezpečnostnými zložkami SR. Jaroslav Spišiak bol pred r. 2006
viceprezidentom Policajného zboru SR a je od r. 2010
prezidentom PZSR. Medzitým bol však bezpečnostným šéfom
Slovnaftu pod vedením O. Világiho. Nie sú nezaujímavé aj ich
kontakty
na Dobroslava
Trnku,
bývalého
generálneho
prokurátora.
Majetkové pomery, firmy a sociálna sieť väzieb ľudí okolo
Bugára bolo zmapované foaf.sk, z ktorého vyplýva, že Oskar
Világi, Béla Bugár, Štefan Czucz, František Hideghéty a László
Szigeti patria k najbohatším ľuďom na Slovensku. V Šamoríne, na
konci ulici Pomlejská, kde býva aj B. Bugár, sa nachádzajú na
enormne veľkých pozemkoch tri kaštiele. V prvom býva Štefan
Czucz, v druhom František Hideghéty a tretí je momentálne
prázdny. Čaká na svojho majiteľa, ktorým bude podľa
Šamorínčanov Béla Bugár.
Agentúra foaf.sk urobila na základe údajov z obchodného registra
SR, daňového úradu SR a Sociálnej poisťovne prehľad majetkov
najbohatších maďarských politikov na Slovensku. Sú nimi:
Béla Bugár, ktorý vlastní firmu BB & G sro. Firmy, s ktorými má
úzke kontakty (83-100%): KABA Trade sro., Pro Media Studio
sro, PARCUS as. Podľa údajov foaf.sk k osobe Bélu Bugára
a jeho manželky je najbližší podnikateľ bývalý riaditeľ SMK
Péter Vörös (98%). Firma B. Bugára má väzbu na ďalších 16
firiem (5%-16%), napr: Poľnohospodárske stavby as., ASTRAS
sro., Studio Camadeo sro., Transpetrol as., TSC Capital
Consulting... Celkové informácie tu: http://foaf.sk/ludia/297992
Zsolt Simon, ktorý vlastní firmy AGS s.r.o., AGROTRADE, sro.
Blízke firmy: 100% firmy: Coburg sro., Agroobchod-Družstvo
(údajne sa ruší), Agropex sro. Na 45% ďalších 5 firiem. Podľa
foaf.sk najbližší človek k Zsoltovi Simonovi je (100%) Peter
Polóni. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/401120
Tibor Bastrnák, ktorý vlastní firmy MEDIFIT sro., PEDIATER
BE
sro.,
KVADRÁL
sro.
Blízke firmy medzi 71%-100% : Regionálna správa a údržba ciest
Komárno Rt., PEDIATER PLUS sro., MEDCom sro., COMtherm, sro. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/98912
Gábor Gál, ktorý vlastní firmy Dodak sro., Nemocnica s
poliklinikou Sv. Lukáša Galanta a.s., GAVE a.s. Blízke firmy
medzi 50-100%: Kordo, s.r.o., Nemocnica s poliklinikou Skalica
Rt. Dlžník. Ďalších 51 firiem medzi 14%-44%. Viac tu:
http://foaf.sk/ludia/107329
László Solymos, ktorý vlastní firmy GRAVEL Land sro,
SLOMIK sro., Dôstojná as., BLUE FASHION sro. Ďalších 22
blízkych firiem okolo 50%, napr. SportLand sro., Development
Hubice,
sro.,
Spirit
Slovakia
sro.)...
Viac
tu:
http://foaf.sk/ludia/156679
Elemír Jakab, ktorý vlastní podiel vo firmách Zemplínska
juhovýchodná
vodárenská
spoločnosť,
as.
,
AGROSPOLOČNOSŤ sro., Lesopoľnohospodársky majetok Ulič,
EMI, sro Veľké Raškovce, Východoslovenská energetika as. Viac
tu:
http://foaf.sk/ludia/75047
Péter Vörös, ktorý vlastní sBélom Bugárom Pro Media Studio,
sro., BB & G, sro., PARCUS, as. atd... Viac tu:
http://foaf.sk/ludia/297996
Igor Sidor , ktorý vlastní firmy: V.O.D.S. - Eko sro., V.O.D.S. Eko, as., .A.S.A. - V.O.D.S. SANÁCIE, sro., End side trade, sro.,
Perínsky rybársky klub, sro., MEDIM sro. Strážske, POWER
LINE, sro., V.O.D.S.,as., GEVOS Slovakia as. Viac tu:
http://foaf.sk/ludia/137873
Edita Pfundtnerová, ktorá vlastní firmy: KMU 1, s.r.o.,
Eurovalley, a.s., PS 5, s.r.o. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/571172
Na miestnej a regionálnej úrovni malo SMK problémy v období
medzi 2001 a 2006 predovšetkým v Nitrianskom kraji, kde
vznikol problém privatizácie sociálnych zariadení a privatácie
levickej nemocnice (kde boli najviac aktívni Csilla Andrusková,
Július Fekete a Július Grébner). Je známa aj kauza dvoch
pracovníkov Slovenského pozemkového fondu v trnavskom kraji,
ktorí boli v r. 2005 PZSR obvinení z korupcie a nasledne aj
odsúdení. Je známe aj podanie na Generálnu prokuratúru vo veci
trestného oznámenia zo strany firmy Aqua Venture proti TaOBašty, spol. s r.o. v Komárne, ohľadne možného predaja
Komárenských vodární; KOMVAK, kde je dotknutý medzi inými
aj Tibor Bastrnák, bývalý primátor Komárna a Imre Andruskó,
bývalý predseda SMK v Komárne vo veci možnej korupcie
z rokov 2006 a 2007. Je známa aj zápisnica o trestnom oznámení
ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004, ktorá hovorí o prípade Čuňo
v Košiciach a v ktorej zápisnici na str. 4 sa nachádzajú aj
nasledovné vety: „Kasper ma predstavil poslancovi László
Nagyovi. Túto príležitosť som využil k overeniu si skutočnosti, či
celá suma 9 mil. Sk bola doručená do Bratislavy a tam odovzdaná.
Po určitom čase som si s poslancom Nagyom na chvíľu presadol
k inému stolu, kde som sa ho otvorene opýtal, či bola doručená
táto suma – a&n bsp;na papierik som napísal číslicu 9. Poslanec
Nagy povedal, že áno. Viac sme sa k tejto veci nevracali
z dôvodu,že som si potvrdil odovzdanie sumy 9 mil. Sk.“
++++++++++++++++++++++++++++
Citáty z Gorily
Haščák vysvetľuje Malchárkovi súčasný stav v SE: každý v
predstavenstve si robí svoje obchody, Pavol Ponca podvádza
vlastných ľudí, Igor Grošaft (Haščák sa s ním stretáva, dobre
vychádzajú) urobil veľký obchod s elektrinou s dcérskou
spoločnosť ruskej RAO UES, OstElektra (Malchárek má dostať
500 tis. EUR z tohto obchodu). Miloš Šujanský tiež podvádza
(podviedol aj Haščáka). Najväčšie podvody robí podpredseda
predstavenstva Miroslav Wollner (SMK, Világi). Haščák dal
Ševčíkovi príkaz stopnúť Wollnerovi všetky veci nad 30 mil. Sk.
Miroslav Wollner chce tiež odstaviť Rapšíka a chce sa stať gen.
riaditeľom a predsedom predstavenstva SE, a.s. Haščák sa
rozhorčuje, že Wollner sa správa ako keby bol ministrom
hospodárstva Világi a nie Malchárek.
Haščák má pre Malchárka pripravený zoznam 11-15 vecí v SE
nad 100 mil. Sk, ktoré sa budú realizovať. Spolu ide o vyše 1
miliardu Sk. Všetky veci nad 20 mil. Sk schvaľuje dozorná rada
SE. Majú v nej 5 ľudí z 12 (Ševčík, Jurica, Bubeníková, Konštiak,
pridá sa aj Grošaft). Haščák má s Világim bližšie neurčenú
vzájomnú dohodu v energetike, ktorá ale nefunguje a ktorú chce
porušiť. Očakávajú protireakciu maďarov (Világi, Bugár) za
stopnuté Wollnerove veci, ale v DR ich prehlasujú.
Haščák delí províziu z obstarávania informačného systému v
SEPS za cca 165 mil. Sk, ktorý je už schválený v dozornej rade
SEPS - 10 miliónov Malchárkovi, 10 miliónov Oszkárovi
Világimu. Világi sa zatiaľ neprihlásil. Ak sa neprihlási celých 20
miliónov pôjde Malchárkovi. Generálny riaditeľ SEPS Ladislav
Szemet je Világiho človek.
Penta nemôže dostať všetky teplárne a že v privatizácii teplární
boli delenia ešte v čase, keď Malchárek nebol ministrom - TEKO
(Košická tepláreň) má ísť SMK (Világi), Bratislavská tepláreň má
ísť pre Penta Group, KDH má dostať niektorú z menších teplární
(Martin) a pod.. Provízia za priamy dopredaj 41% balíka akcií
ZSE patrí podľa dohôd SMK (Világi).
U ZSE sa očakáva predajná cena okolo 300 mil. EUR čo
predstavuje pre SMK províziu od nemeckého E.ON Energie AG
(súčasný vlastník 49% akcií ZSE) cca 4 -6 mil. EUR. Provízia za
zvyšný balík akcií VSE sa zatiaľ nebude deliť, pretože súčasný
49% nemecký akcionár RWE Energy zatiaľ neprejavil záujem o
kúpu uvedeného balíka.
...Operácia s Transpetrolom je predbežne odsúhlasená aj vo vláde
SR. Haščák chcel aby celá provízia išla Malchárkovi. Hybnou
silou v transakcii je ale SMK, ktorá bude rozdeľovať províziu
(Czucz) a provízia pôjde napoly medzi Malchárka a SMK. SMK
chce transakciu s Transpetrolom stihnúť do volieb. Motiváciou nie
je iba provízia ale najmä vzťah Transpetrolu k Slovnaft (MOL).
Osobami z SMK za transakciou sú predseda predstavenstva a
generálny riaditeľ Transpetrolu Štefan Czucz, predseda SMK Béla
Bugár a pravdepodobne aj Világi. Malchárek sa pýta Haščáka či
majú privatizáciu teplární (Bratislava, Trnava, Žilina, Martin,
Zvolen, Košice) pod kontrolou. Haščák hovorí, že to len teraz
začínajú robiť. Bude tam tiež veľká trenica. Haščák už predbežne
o teplárňach rozprával s Világim. Schválenie privatizácie teplární
nepôjde cez vládu, len cez FNM. Malchárek sa pýta Haščáka akú
úlohu hrajú v obchode maďari. Haščák potvrdzuje, že sú
zaangažovaní a že z obchodu majú provízie aj Miroslav Wollner a
Oszkár Világi. Haščák hovorí, že dal Ľubošovi Ševčíkovi
(predseda DR SE) príkaz stopnúť všetky Wollnerove obchody v
SE. Miroslav Wollner a Oszkár Világi robia v SE najväčšie
podvody. Malchárek hovorí, že maďari boli v stredu u neho
(Világi, Wollner, Szemet) a že im hovoril, že kým nebudú
urobené dohody nebudú môcť pokračovať v svojej činnosti.
Világi a Wollner sa údajne usmiali. Generálny riaditeľ Ladislav
Szemet je Világiho človek. Privatizácia zvyšného balíka akcií
ZSE bola v minulosti rozrobená maďarmi (SMK) a ministrom
hospodárstva Pavlom Ruskom. Provízia za priamy predaj
zvyšného 41% balíka akcií ZSE (350 mil. EUR) od nemeckého
E.ON Energie AG (súčasný vlastník 49% akcií ZSE) sa bude
pohybovať okolo 1%, t.j. 3,5 mil. EUR. Haščák hovorí
Malchárkovi, že SDKÚ (pravdepodobne Palacka) si myslí, že zo
ZSE má províziu aj Malchárek, pretože vychádza Maďarom v
ústrety. Za SMK má túto transakciu na starosti minister výstavby
László Gyurovszky. Haščák navrhuje Malchárkovi možnosť robiť
SMK problémy pri privatizácii zvyšného balíka akcií ZSE. Túto
možnosť mu navrhli Bubeníková a Jurica z FNM. Hovorí
všeobecne o priebojnosti Maďarov, o tom ako mediálne nie sú
napádaní ako napr. SDKÚ, Penta alebo Malchárek, aj keď sa o ich
podvodoch všeobecne vie.
Haščák spomína správy zo SIS o činnosti Oszkára Világiho, ktoré
má v počítači a ktoré kolujú po celom trhu a majú ich k dispozícii
aj novinári. Haščák hovorí, že sa síce nevie o detailoch, napr.
obstarávanie kondenzačných rúr cez Wollnera v SE, ale vie sa o
mnohých veciach, napr. o pozícii Štefana Czucza v Transpetrole.
Verejná mienka sa ale len pomaly mení v neprospech SMK,
Bugár je z toho poriadne nervózny. Malchárkovi sa nechce robiť
SMK v ZSE problémy. Hovorí o svojej zdedenej pozícii po
Ruskovi a o záujme Ivana Mikloša, ktorý tiež presadzoval ZSE
pre SMK v rámci vyriešenia koaličnej krízy. Hašč&aac ute;k radí
Malchárkovi, aby sa nenechal Maďarmi manipulovať. Haščák
spomína príklad zmeny stanov, ktoré chcel presadiť v SE. S
Világim sa dohodol, že nepotrebuje, aby Wollner súhlasil s touto
zmenou, ale nemá ju napádať. Keďže Világi nedostal od Haščáka
žiadne peniaze, Wollner uvedenú zmluvu napádal. Haščák hovorí
všeobecne, že SMK keď nedostane žiadne peniaze ide proti
všetkému.
Haščák s Malchárkom sumarizujú a spoločne prechádzajú zoznam
obchodov, z ktorých má Malchárek províziu. Nečítajú konkrétne
obchody, hovoria len o províziách. Haščák spomína obchod zo
SAP v SE, z ktorého má Malchárek 25 mil. Sk, ďalší BN obchod,
z ktorého bola provízia 21 mil. Sk rozdelená na tretiny medzi
Malchárka, Oszkára Viiágiho a KDH (Világiho a KDH ale ešte
možno vynechajú), provízia Transpetrol, provízia 500 tis. EUR od
Igora Grošafta (asi za obchod s OstElektra), provízia za poradcu
pri rozvodoch, provízia za SSE a ďalšie obchody. Spolu ide o
provízie pre Malchárka v hodnote cca 200 - 300 mil. Sk.
Rudolf Chmel - je stále neuspokojený. Snažil sa už cez Malchárka
umiestniť 3 ľudí do štatutárnych orgánov štátnych podnikov. V
jednom prípade mu Malchárek vyhovel, keď dal jeho človeka do
dozornej rady Transpetrolu. Ďalšie 2 osoby sú v súdnom spore s
energetickými podnikmi, do ktorých ich chcel Chmel presadiť a
sú na ne podané trestné oznámenia. Malchárek sa smeje, že Chmel
vyberá tých ľudí asi z basy. Podľa Malchárka má Chmel nereálnu
predstavu, že cez týchto ľudí zarobí na stomiliónových obchodoch
cca 50 mil. Sk. Podľa Malchárka na to nemá.
Aj v predstavenstve a aj v dozornej rade SE je už schválený
projekt informačného systému pre GovCo, a s. za 170 mil. Sk,
ktorý dodá americko-izraelská firma NESS Technologies. Obchod
riadil za Pentu Peter Benedikt. Provízia z obchodu na rozdelenie
je 21,5 mil. Sk. Haščák to pôvodne plánoval rozdeliť na tretiny
(Világi, Malchárek, Grošaft) ale nestihol to oznámiť Világimu a
Grošaftovi. Haščák sa pýta Malchárka či má dať všetko
Malchárkovi, alebo ako prejav dobrej vôle dajú niečo aj Világimu
a Grošaftovi. Malchárek sa pýta či to nie je lacné gesto. Haščák
reaguje, že teda všetko pôjde Malchárkovi. Haščák uznáva, že
Világi by takéto gesto neocenil (myslel by si, že Malchárek má z
toho 50 mil. Sk).
(23.12
a 26.12.2005). Malchárek má dostať z obchodu províziu
25 mil. Sk. Haščák nevie aký je celkový rozpočet na provízie v
tomto obchode, ale participujú aj Maďari.25 mil. Sk pre
Malchárka je ale podľa Haščáka primerané. Haščák mal s
obchodom nejaké problémy.
Haščák vytvoril 4 - člennú pracovnú skupinu (Sekerka, Lorincz,
ktorého chcú dať do GovCo, a.s., BN človek z VÚJE ktorý ale
pracuje pre Haščáka, BN právnik). Uvedená skupina dostáva od
predsedu DR SE Ľuboša Ševčíka (Malchárkov poradca pre
privatizáciu, ktorého dosadil Haščák) všetky materiály, ktoré majú
prejsť predstavenstvom a dozornou radou SE a vyhodnocuje ich.
Všetky dokumenty posiela uvedená skupina na vedomie aj
Haščákovi. Haščák dal pokyn zastaviť všetky obchody v SE nad
30 mil. Sk. Za posledný mesiac tam boli pripravené obchody za
cca 2 mld. Sk. Väčšinou išlo o obchody podpredsedu
predstavenstva Miroslava Wollnera (SMK, Világi). Haščák
hovorí, že sa mu hneď prihlásil Világi a dohodli si stretnutie na
štvrtok 12.1.2006. Haščák vysvetľuje Malchárkovi celkovú
situáciu v SE.
Haščák hovorí, že zvykom je vyplácať za privatizácie politické
strany osobitne a funkcionárov FNM osobitne, pretože v minulosti
keď vyplácali len politické strany tak sa niekedy stávalo, že
politická strana ,,zabudla“ vyplatiť svojho funkcionára FNM,
ktorý potom nefungoval. Jedinou výnimkou bolo SMK, kde
všetky peniaze dával Haščák vždy Világimu, ktorý mal dať niečo
aj svojim funkcionárom na FNM (Haščák pripúšťa aj možnosť, že
im nič nedal, ale vždy fungovali)
Haščák chce, aby províziu pre Malchárka za predaj Transpetrolu
dostali od Štefana Czucza dopredu, pretože neverí ruskej strane
(aj keď je neobvyklé pýtať províziu pred realizáciou obchodu).
Haščák žil 6 rokov v Rusku a podľa neho sú Rusi len o 20%
menší podvodníci ako Číňania, ktorí sú najväčší podvodníci na
svete.
Ďakujem za zaslanie, je to strašné - milióny Eur len tak lietajú pri
rabovaní slovenského hospodárstva!
Podľa údajovfoaf.sk k osobe Bélu Bugára a jeho manŃelky je
najbliŃší podnikateľ bývalý
riaditeľ SMK Péter Vörös (98%).
Podľa foaf.sk najbliŃší človek k Zsoltovi Simonovi je (100%)
Peter Polóni. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/401120
++++++++++++++++++++++++++++
Zabudnutý maďarský masaker v Novom Sade - 70. výročie
Hodina dejepisu.
www.webnoviny.sk: Historik Martin Lacko z Ústavu pamäti
národa (UPN): Zabudnutý maďarský masaker v Novom Sade - 70.
výročie
++++++++++++++++++++++++++++
http://www.webnoviny.sk/rozhovory/pred-67-rokmizazilo-slovensko-najvac/452093clanok.html?from=panel_imgarticle
Na tomto je jasne vidiet, o com je tzv. narodnostna
politika. Vacsina Madarov na juhu je bez prace a s
mizernymi platmi a podporuju takychto hajzlov. Keby
sa im aspon otvorili oci. Hned po prevrate moji znami
na
juhu
zalamovali
rukami
nad
tzv.
politikmi
bojujucimi za prava madarskych obcanov. Uz vtedy bolo
jasne, ze zneuzivaju tzv. madarsku kartu pre svoj
osobny prospech. To nie su politici ani odbornici,
jednoducho sa im naskytla prilezitost na obohatenie.
Obcania su im ukradnuti. Ak ich budu znovu volit, je
to zacarovany kruh. Rozdiel medzi nasimi a madarskymi
gorilami nie je ziadny! A
My
tu sme sa ešte nedostali tak ďaleko v demokratickom
štáte, aby sme mohli verejne oslavovať vznik po
dlhých
storočiach obnovenú slovenskú štátnosť v roku 1939.
Ba ani toto druhé jej onovenie sa tu prakticky
neoslavuje,
lebo si vybrali nevhodný deň 1. januára, ktorý je
zasvätený ako cirkevný sviatok. TAkí sme tu my
Slováci.
Srdečne pozdravujem Vás i všetkých, ktorí sa
zúčastnia na dôstojných oslavách.
M.
++++++++++++++++++++++++++++
Vazeni priatelia,
ak nám co i len trochu zalezi na spolocnom
slovenskoum zaujme, tak sa veci musime chopit sami.
Podla mna potrebujeme na zaciatok dve veci. Poprve,
potrebujeme informacny system schopny obsiahnut co
najvacsi priestor. Podruhe, potrebujeme slovenske
medium (noviny/casopis).
Celosvetovy informacny system slovenskych vlastencov
vieme vytvoriť pomocou e-mailov. Je možne kupiť
software, ktory spravu takpovediac „pretlaci“ aj cez
antispamove filtre a ona sa dostane ku vsetkym
adresatom. Takto uz vyse mesiaca pracuje PanSU. Ak by
sme vytvorili system rezidentov, ktori by spravu z
„centraly“ posielali dalej na adresy vo svojom
adresari, tak by sme mohli obsiahnut cely slovensky
svet. My mame abonentov v USA, Svedsku, Francuzsku,
Sviaciarsku, Nemecku, Srbsku, Australii, Kanade,
Argentine a inde. Spontanne uz tento system funguje,
ale dajme tomu iste regule a dosiahneme o 1000% viac.
Navrhujem zriadit interenetovy magazin Slovænske
slovo. „æ“ je slovna hracka vyjadrujuca nasu
prislusnost k slovenskemu narodu a k velkej
slovanskej rodine. Zaroven to je quasi obnova
staroslovenskej grafemy [jať], ktora sa vyslovuje ako
„ä„, co podla spisovnej slovensciny mozno vyslovovat
ako „e“. Teda je to priame prihlasenie sa k nasim
predkom Slovænom/Slovenom. Magazin Slovænske slovo,
by bol pristupny kazdemu na celom svete, vytvorili by
sme spolocnu redakciu so zastupcov Slovakov z celeho
sveta, a obsah
by mohol byt doplnany/meneny takpovediac online, co
by zvysovalo jeho citanost.
Naklady by boli minimalne. Napriklad web stranka
PanSU je zalozena na open software, teda zadarmo
a platime akurat providerovi cca 40 € na registraciu
a cca 20 € rocne ako poplatok. Administrator je nas
priaznivec a robi to zadarmo.
Na magazin Slvæske slovo by som predpokladal
profesionalnu sablonu webu (teda plateny software)
cca 100 €, poplatky providerovi su obdobne ako
v pripade nasho webu a museli by sme najst este
ochotneho administratora a zostavit redakciu, ktorej
clenovia by to robili zadarmo. To vsetko je mozne
a teda naklady by mohli byt zanedbatelne a boli by
priamo umerne grafickej kvalite magazinu. Stali by
sme sa nezavislymi od statnych uradnikov a
karieristov by sme odstavili na druhu kolaj.
Pomozte mi a urobite pre slovensku vec kus dobrej
roboty.
J
++++++++++++++++++++++++++++
Kto je schopný a spôsobilý presvedčiť väčšinu o tom, že tu
došlo k úplnej degradácii národa a štátu a jeho faktickej
likvidácii s nedoziernými následkami pre všetky generácie po
nás za posledných 22 rokov.
Nakoľko je aktuálna proklamácia slobody a porazenia
komunizmu (ktorý na zemeguli ešte nikde neexistoval),
pričom bol de facto uskutočnený iba a len návrat späť do čias
feudalizmu a raného kapitalizmu a otroctva.
A aj preto, že sa obnažila skutočnosť defetizmu poroby,
násilnej partokracie a kleptokracie ako výdobytkov
globalizácie, ovládania všetkých bytostí a centralizácie
prírodného, duchovného bohatstva a bytia.
++++++++++++++++++++++++++++
Mečiar Čimo
Jarmila Kudláčková
(Alexej Žák, vyšetrovateľ Slušovicegate): Švajčiarska
vláda, poskytla politický azyl bývalému riaditeľovi
Inšpekcie slovenského ministerstva vnútra, JUDr.
Leonardu Čimovi. Rozhovor s bývalým blízkym
spolupracovníkom Vladimíra Mečiara, teraz druhým
čs. politickým emigrantom Leonardom Čimom,
uskutočnený v Zürichu.
NN: Zač jste trestně stíhán?
ČIMO: Za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, že som
neoprávnene, v deväťdesiatom roku, pozastavil výkon služby
npr. Manovi a ďalej potom za sedem trestných skutkov ohovárania súdruhov Mečiara, Filkusa, Kňažka, Lastovku,
Borodovčáka, Mitra a Pittnera v časopise Slobodný piatok. Je
to absurdné, pretože všetko, čo som o nich povedal, je pravda,
všetko som procesne podložil dôkazmi. Nielenže by mali byť
stíhaní oni, namiesto mňa, ale mali už dávno biť zavretí.
Avšak vzhľadom k nášmu "demokratickému" súdnictvu a
prokuratúre je absurdné, aby dom takýto súdny proces
vyhral.
NN: Váš odchod byl chvatný...
ČIMO: 10. júna som dostal Uznesenie a Predvolanie na 12.
júna. Obidva dokumenty boli antidatované, z 21. 5. 1992,
pretože sa zichrovali a začali ma stíhať až po voľbách. Dostal
som od priateľa z Prahy avízo, že v momente, kedy sa na to
predvolanie dostavím, vezmú ma do väzby. Súčasný stav vo
väzniciach je údesný, pretože čakajú na ďalšiu amnestiu Mečiarovú, pretože všetci, vrátane bacharov, stoja za ním. Po
konzultácii s rodinou, ktorá odmietla chodiť sa na mňa dívať
do väzenia, som emigroval.
NN: Mohl byste informovat, jak to bylo, když Mečiar nechal přes
Lastovku sledovat své politické odpůrce?
ČIMO: Konkrétne informácie som poskytoval už v apríli
1991. Tenkrát som ich presne, vrátane dôkazov predložil
branno bezpečnostnému výboru SNR.
NN: Františku Javorskému, předsedovi tohoto výboru? ČIMO:
Nie, všetkým členom.
NN: Co se poté odehrálo? ČIMO. Nič, okrem toho, že som bol
odvolaný.
NN: Jaká byla role Svěchoty? (Ředitel bratislavské expozitury
Úřadu pro ochranu ústavy
a demokracie, později náměstek
slovenského ministra vnitra, agent StB - pozn. red.)
ČIMO: Jednoznačne, priehľadná. Mal proste sústrediť,
zabezpečiť z Úradu pre ochranu ústavy a demokracie všetky
doklady, dokumenty, ktoré kompromitovali ľudí, o ktorých
mal Mečiar záujem. A ja som procesne vypovedal, a to v
januári 1992, že som bol ako svedok prítomný u toho, kedy
Svěchota doniesol Mečiarovi tých 6 vytrhnutých strán, o
ktorých sa toľko písalo a dávalo do súvislosti so všetkým
možným. A doniesol mu vtedy 6 sväzkov tajných
spolupracovníkov. Medzi nimi boli zväzky Ivana
Čarnogurského, Jána Budaja a Košťu, bývalého ministra
spravodlivosti, ktoré mi Mečiar dal čítať.
NN: Mohl byste říct konkrétně, o které osoby měl Mečiar zájem,
na které se sbíral kompromateriál?
ČIMO: Prvý, kto ho zajímal, boli osobnosti z evanjelickej a
katolíckej církvi, napríklad arcibiskup Sokol, kardinál Korec,
biskup Michalko a Rusíni, pravoslávna cirkev na východe.
Súčasne s tým ho zajímali ľudia z jeho okolia, teda z oblasti
Trenčína, ktorých potreboval filtrovať a definovať. Musel
zablokovať ľudí, ktorí vedeli o tom, že donášal Štátnej
bezpečnosti na Dubčeka. Ďalší okruh jeho záujmu bola VPN,
menovite Ondruš, Porubjak, Gál a celá VPN v Bratislave,
ďalej ľudia z KDH, ktorí ho, akože prvoradí protivníci,
zajímali snáď ešte viac. A samozrejme všetky osoby, ktoré boli
predtým alebo potom vo vláde tzv. národného porozumenia.
Vrátil by som sa ale ešte k úlohe Svěchotu, lebo tú prebral
potom Pittner. Keď sa Svěchota stal prvým námestníkom
Mečiara, prevzal Pittner Úrad pre ochranu ústavy a
demokracie. Bol som prítomný, keď Pittner chcel odovzdávať
materiály cez Svěchotu Mečiarovi, ten však odmietol s tým, že
už sa raz spálil, nech si ich odovzdá sám. Mečiar držal
Pittnera tým, že Pittnerov otec bol šéfom záchytného tábora
Židov v Malackách, na čo má dokument a vlastne ho tým drží
dodnes. A neviem, či sú kádéháci tak hlúpi, či neinformovaní,
že majú priamu filtráciu Mečiara na Pittnera, priamo
nasadeného v ich srdci, v ich vedení.
NN: Původně jste ale Mečiarovi věřil, vážil si ho.
ČIMO: Myslel som, že je to obojstranná vážnosť, čo sa mi
potvrdilo i tým, že mi dal takú vysokú funkciu, pretože
riaditeľ Inšpekcie je v podstate pravá ruka ministra. Štyri
mesiace to bolo v poriadku, nechcem sa opakovať, často sa ma
na to pýtali, ale skončilo to v súvislosti s kauzou Demikát.
NN: Co byste mohl říct o počátečních Mečiarových jízdách po
Slovensku, kdy údajně kontaktoval agenty z církví?
ČIMO: Osobne sa poznám s arcibiskupom Sokolom a
kardinálom Korcom a na žiadosť Mečiara, pod zámienkou, že
chce prerokovať spoluprácu polície s cirkvou, som mu
sprostredkoval kontakt. Namiesto rokovaní o spolupráci došlo
k rokovaniam politickým, Mečiar si vzal arcibiskupa Sokola
do centra VPN ako starého dobrého známeho, čo mu
dopomohlo k tomu, že ho začali brať ako katolíka, za ktorým
stojí cirkev i jej vysoko postavené osobnosti. Vtedy ma ani
nenapadlo, že to takto využije.
NN: Tímhle tahem odebral křesťanům část voličů. ČIMO:
Samozrejme.
NN: Komu jste sdělil všechny vaše poznatky o Mečiarovi, než jste
utekl?
ČIMO: Keď ma vtedy odvolávali, obrátil som sa aj na
prezidenta Havla a ten mi do dnešného dňa neodpísal. Písal
som aj na Generálnu prokuratúru ČSFR. Tie dopisy mám.
Ale stal sa paradox. Namiesto toho, aby bol Mečiar procesne
stíhaný, respektíve aby bol zbavený poslaneckej imunity,
parlament "onemocnel" a jeho popularita ešte stúpla. Média
všetko zahrávajú na Tisovú vilu, ale ľudia nevedia o mnohých
ďalších trestných činoch, v ktorých Mečiar ide.
NN: Máte možnost je pojmenovat.
ČIMO: To je trochu komplikované, lebo sa jedná o veci, kde
nie som zbavený mlčanlivosti. NN: Ve vašem případě pozbývá
tento argument logiku, navíc vzhledem k situaci v ČSFR je třeba
promluvit.
ČIMO: Takže - po Tisovej vile môžem pripomenúť prípad
Demikát, to bolo celé protizákonné, ďalej nezákonné
odpočúvanie a sledovanie ústavných a vládnych činiteľov, kde
som predložil jasné dôkazy. Jednalo sa konkrétne o
banskobystrickú sledovačku a zvláštny bratislavský útvar. Na
toto všetko, o čom hovorím, som procesne predložil dôkazy.
Ďalej odvolávanie ministra Andráša - ten prípad upadol viacmenej do pozadia, ale na základe toho sa potom všetko
odvíjalo, pretože tým v podstate demonštroval svoju
nepriestrelnosť, ukázal svoju silu. Keď si spomínate, podal
Mečiar demisiu, štyridsaťosem hodín nebol premiérom a
predložil vtedy predsedníctvu jeden doklad, prečo chce
odvolať Andráša. Neobsahoval ale žiadne fakty, ani dôkazy.
Vtedy ma Andráš požiadal, aby som mu pomohol, pretože už
neveril nikomu, mne začal, až keď už bolo neskoro. Vtedy som
ten materiál rozpracoval, bod po bode som vyvracal, ale
dôkazy. Potom bol z civilno-správneho úseku vyčlenený ešte
jeden poradca, aby vyvracal body, ktoré Mečiar uvádzal.
Tento celý elaborát potom bol v mojej prítomnosti odovzdaný
Andrášovi v byte Jana Čarnogurského - ten vtedy povedal, že
je to príliš tvrdo napísane. Andráš však nechcel zmeniť ani
čiarku, a takto to bolo predložené predsedníctvu a faxom
zaslané do Slobodnej Európy. Vtedy to kádéháci vyriešili
jednoducho a vecne - obetovaním Andráša. Pritom mali
Mečiara už po druhý raz na lopate, ako nikdy v živote. Keby
toho využili, nedialo by sa v Československu to, čo sa deje.
NN: O Mečiarově spolupráci s StB bylo napsáno mnohé, leč
výsledek žádný.
ČIMO: Písalo sa, ale veľmi špatne. Potvrdzuje to vlastne fakt,
že sa mu len dokázalo, že bol kandidátom tajnej spolupráce.
Dva týždne na to sa nechal Havel prelustrovať a zistilo sa, že
bol rovnako tri mesiace kandidátom. Manévrovanie s tým, že
Mečiar mal krycie meno Doktor a vôbec preukazovanie jeho
spolupráce s ŠtB bolo vykonané veľmi zle a amatérsky a
slovenský národ bol zase presvedčený, že sa mu ubližuje a
krivdí.
NN: Teď máte šanci říct, co o tom víte.
ČIMO: Predložil som šesť konkrétnych svedkov, ktorí
jednoznačne vypovedali procesne - pred vyšetrovateľom
federálnej vyšetrovačky, že Mečiar donášal na Dubčekovu
rodinu, jeho známych v jeho okolí v rámci Trenčína,
Nemšovej, Dubnice. Svedkovia boli vypočutí, informácie
odovzdané Dubčekovi. A vtedy bol ten zlom, že Dubček nešiel
do HZDS, ale k sociálnym demokratom. To bol jediný dôvod
Dubčekovho prestupu. Ale cez to všetko Dubček manévroval,
prijímal rôzne kompromisy.
NN: Dubčekov švagor údajne dosadil Mečiara do funkcie ministra
vnútra.
ČIMO: Mal v tom samozrejme prsty, ale v prvom rade Čič,
pretože ten sa poznal s Mečiarem dlhé roky, ešte zo slovenskej
advokátskej komory, kedy sa ešte pred tzv. zamatovou
revolúciou pripravovali nové kádre na rozhodujúce posty v
rámci vlády a parlamentu. Vtedy sa už s Mečiarom na nejakú
dobrú funkciu počítalo, konkrétne na ministra vnútra. To
mám podložené dvoma svedkami, ktorých som uviedol.
Biľak mal veľmi úzky kontakt na Mečiara cez riaditeľa
Úradu vyšetrovania slovenského ministerstva vnútra, Mitru,
Demikáta a Šustera. Dva mesiace pred revolúciou sedel v
hotely Slovan v Košiciach s elitou východoslovenského
krajského výboru strany, s Demikátom, Mitrom. Tam mu
priniesol Demikát prihlášku do KSČ (ktoré boli očíslované) tým ho Demikát a Mitro držia. Ale i toto sa procesne
uvádzalo.
NN: Mohl byste nám sdělit jména těch šesti svědků, kteří
procesně vypovídali, že Mečiar donášel?
ČIMO: To vám nepoviem, pretože by som ich zlikvidoval, aj s
ich rodinami. To nenapíše ani Milan Žitný, aj keď ich pozná.
Pozná mená aj tých dvoch ktorí boli v tom hoteli, a neuverejní
ich. Zničilo by ich to. Podstatné je, že sú uvedení v
protokoloch.
NN: Mluvil jste o nezákonném Mečiarově odposlouchávání.
Údajně byly odposlechy získávány od KGB, když Rusové
odjížděli a částečně likvidovali zpravodajskou techniku.
ČIMO: To je kapitola sama o sebe. V druhej polovici februára
1990 prebehlo stretnutie troch mládencov, ktorí sa k týmto
veciam dopracovali. Na tomto stretnutí boli okrem mňa ešte
generálmajor Sámel, Mečiar a Lastovka. Všetko sa
odohrávalo v jednom konšpiračnom byte v strede mesta. Tam
títo mladíci odovzdali dva dokumenty. Jeden, ktorý
dokazoval, že Ľudové milície neodovzdali dve tretiny výzbroje
a uvádzali presne štyri dislokačné miesta, kde sa tieto zbrane
nachádzajú. Druhá informácia sa týkala techniky po KGB a
opäť presne určili miesto, kde tá technika je, respektíve ako sa
odovzdala na ministerstvo vnútra, ešte za predchodcu
Mečiara. Chlapci tentoraz presne vysvetlili spôsob, ako sa to v
oboch prípadoch urobilo a predložili k tomu dôkazy. Mečiar
sa dohodol so Sámelem, že Lastovka, ako vtedajší prezident
polície na Slovensku, to rozpracuje - vytvorí tým s tým, že až
sa to zistí, bude to obrovská bomba. Po týždni, zhruba, som sa
Lastovku pýtal, ako to pokračuje - vraj to perfektne
vychádza. Po nejakých dvoch, troch týždňoch sa začalo
hovoriť, že to má Praha, že tam sú nejaké politické problémy,
ale že je to všetko zdokumentované a vyjde sa s tým von, až to
bude možné. No, a doteraz sa s tým akosi nevyšlo. Lastovka to
všetko zadupal. Vôbec najviac o tom vie Sámel.
NN: To je ale jasný důkaz...
ČIMO: To je obrovský dôkaz, to je na zavretie na 15 rokov,
len za toto. Napriek tomu, že som mal spústu inej práce a
všetko som nestíhal, som v konečnom dôsledku tieto veci
urgoval, pred branno-bezpečnostným výborom, u federálneho
i slovenského ministra vnútra. Lenže som nemal právomoci,
každý ma odpinkal. Touto špičkovou technikou, ktorá bola a
je - nehovorme v minulom čísle - používaná, bolo MVSR,
respektíve Štátnou bezpečnosťou zásobená cez zástupcov
Sovietskej armády na východnom okruhu. A tieto špeciálne a
najmodernejšie prostriedky vlastní Mečiar a všetky sú
dislokované v Banskej Bystrici u Šteiningera - dúfam, že už je
aspoň plukovník, pretože slúži verne. Teraz jeho súdruhovia
zo sledovačky pracujú na mojej manželke. Aspoň mi ju tým
ochránia. Že tieto prostriedky sú u Šteiningera, mám overené
od jeho podriadených.
NN: Jakým způsobem se používala a používá tato technika?
ČIMO: Nie som technik, ale vyjadrím to inak. Používa sa na
toho, na koho je treba.
V Bratislave 20 ľudí robí 24
hodín len na politických činiteľoch, všetko je vykonávané na
počítačových systémoch. Násobme tromi, to je 60 ľudí, plus
náčelník a sekretárky,
čo už je 70 ľudí, ktorí sa zaoberajú
len touto činnosťou. Konkrétne sa to odohráva v Legerského
ulici, v druhom či treťom poschodí. Vtedy, ako šéfovi
Inšpekcie sa mi tam nepodarilo vpáliť, ale keby tam niekto
vrazil teraz, bude to rovnaké - všetky odposluchy ako na
dlani. Opil som šéfa tohoto zvláštneho odboru, Augustýna,
tak, že nevedel, čí je. A vtedy rozprával pred civilnými
osobami, že dáva odpočúvať kohokoľvek, aby dom si povedal,
miesta je pre všetkých dosť, žiadny problém.
NN: Obklopil se, nebo nechal Mečiar ve funkcích příslušníky 2.
správy StB?
ČIMO: Na ministerstve vnútra zostali všetci, na ostatné
ministerstvá si svojich ľudí dosadil, pretože ich tam nemal.
Ale podstatné pre neho bolo MV, však to stačí, nie?! NN: Co
ministerstvo spravedlnosti?
(Smiech) Neviem, či by slovo spravodlivosť nemalo vypadnúť
zo slovníka ako neprekladateľné.
NN: Armáda - domobrana - vnitro. Skvěle promyšleno - dokonalá
provázanost, ve hře tytéž persony.
ČIMO: Na túto vec som upozorňoval pred brannobezpečnostným výborom v r. 1991. Pri tzv. inšpekcii v
Košiciach prebehlo stretnutie Pittnera s Mečiarom a tam
vtedy myšlienka vytvoriť domobranu vznikla. Odôvodnenie zvýšenie kriminality s väčším dopadom na Slovensko. Napadol
som vtedy Pittnera, či chce vybudovať druhé PSVB alebo
Ľudové milície. Odpoveď som nedostal. Na tejto porade bol
prítomný tiež dnešný minister vnútra, vtedy veliteľ
východného okruhu, Tuchyňa. Neviem, či si niekto vôbec
uvedomuje, aký je to dynamit, že Tuchyňa je ministrom
vnútra?!
NN: Jako velitel východního okruhu má všechny klíče k tzv.
obrannému systému Slovenska, samozřejmě i Čech a Moravy.
ČIMO: Všetko má k dispozícii, či už v hlave, dokumentoch, či
kľúčoch! Stopercentne je naviazaný na všetkých veliteľov na
Slovensku a má vynikajúce známosti s českými veliteľmi.
Perfektne ovláda ľudí a presne vie, komu koľko dať, aby bol
ich. Tuchyňa je bezpochyby ešte väčší profesionál než Mečiar.
Je predurčený k tomu, aby skompletizoval slovenské vojsko,
čo dokladuje i to, že civilno-správny úsek sťahujú z
ministerstva vnútra a dávajú pod vládu. To bolo ale
pripravované už za Mečiarovho ministrovania. Tuchyňa je
skutočne vojensky a policajne väčší Boh ako Mečiar a je tiež
jediný, kto je schopný Mečiara odpísať. Nie právne, to sa
nedá, ale politicky či spoločensky. Na Tuchyňu sa ťažko nájde
niečo negatívneho, je dobrý. Opozícia i v HZDS, spolieha
práve na neho, že Mečiara odpíše.
NN: Je pravda, že Andrejčák se podílel na přípravě
polistopadového puče?
ČIMO: Andrejčák nie. Vojaci to robili lepšie ako polícia. Má
to hlboké korene. Vojsko je u nás veľmi mazané a ... vojaci na
to nabehli tak, ako to mali prikázané pred tzv. revolúciou.
Medzi policajtmi boli veľké rozkoly. Mladí sa hrnuli na
funkcie, čo je prípad Lastovku. Ten zohráva veľkú úlohu v
rámci všetkých machinácií, vrátane DAK MOVA. Napríklad
16. novembra 1989, teda deň pred revolúciou, bol o šiestej u
Šlapku, kde on a Mikula, a bohužiaľ si nemôžem spomenúť,
kto bol ten tretí, dostali inštrukcie, ako sa majú zachovať, keď
vypuknú nepokoje. Lastovka sa mal dostať do vedenia, ísť s
revolucionármi, a tak sa dostať ku korytu. Však tiež
kandidoval na ministra, bol na kandidátke spolu s Mečiarom.
Tým pádom blokoval všetky vyšetrovania voči bývalým
straníckym a vládnym funkcionárom. Aj toto je v pražskom
protokole uvedené. Tento protokol išiel z Prahy do Bratislavy
a keď som sa dopytoval Malečka (zástupcu riaditeľ a Úradu
vyšetrovania - pozn. red.) a pplk. dr. Semotama, ako je možné,
že to bolo odovzdané tým, proti ktorým je to nasmerované,
tak odpovedali, že sa to vyriešilo na najvyššej politickej
úrovni. Potom v masmédiách prebehlo, že slovenská
prokuratúra spis preverila, a nemá s ním už nič spoločného,
takže ho odovzdala vojenskej prokuratúre. To sú také
absurdity, že to Boh nevidel!
NN: Co tandem Mečiar-Sacher?
ČIMO: Obaja sú skompromitovaní ako delá neznámych
rozmerov. Keď som počul o návrhu Sachera na prezidenta
ČSFR, omdlieval som a mal chuť strieľať. Sacher je človek,
ktorý doslova zo stola zožerie čokoľvek, aj vaše magnetofóny,
keď mu povedia, že je to dobré. Vezme vidličku, bude ich
napichovať a jesť. A chrumkať. Hodne sa v istej dobe písalo o
fonde Z, ale málokto vie, že vznikol z podnetu Mečiara. Bola
to ním pripravená a koordinovaná akcia. Od začiatku si na
federálnom ministerstve vytvoril prostredie tým, že Sacherovi
dosadil Sámela a Ciklaminiho. Bol som pri tom, keď na MV
SR Mečiar, Sámel a Ciklamini akciu premýšľali. Mečiar
presne inštruoval Ciklaminiho, akou formou by sa dal
prevetrať, teda prelustrovať federálny parlament. Ciklamini
sa spojil so Sacherom a urobili to. Prvý, kto dostal zoznamy,
bol Mečiar, až po ňom ich obdržal Sacher. Ciklamini ma
potom otravoval, aby som mu dosvedčil, že Mečiar bol
pôvodcom lustrácií federálneho parlamentu, dokonca odo
mňa žiadal čestné prehlásenie s podpisom. Odmietol som, lebo
som sa dozvedel, že Ciklamini hrá na dve strany.
NN: Touto blokací byl ovlivněn celý chod událostí příštích.
ČIMO: Iste. Odtiaľ sa začalo všetko odvíjať, tu začal rozklad.
NN: Ciklamini, jakožto první Sacherův náměstek, hrál dost
významnou roli.
ČIMO: To iste, a viem o situácii, kedy sa to pokúsil zneužiť v
osobnom živote. Pri návrate zo služobnej cesty z Košíc sme
boli s vodičom unavení a rozhodli sme sa, že sa ubytujeme v
Banskej Bystrici, v hoteli Lux. Tam sme stretli starých
známych súdruhov, či ako ich nazvať. Bolo pol tretej, keď
sme vošli do baru a začali jesť.
ČIMO: Skoro som omdlel - do baru vstúpil Ciklamini s
dvoma najväčšími banskobystrickými vekslákmi a dvoma
kurvami, taktiež najvyhlásenejšími. Poslal som za nimi šoféra,
že som tu, aby išiel na chodbu. Ciklamini ho vyhodil, pretože
nikoho už nepoznal a chcel sa baviť. V bare hrala nejaká
pražská kapela a on poslal tej speváčke svoju vizitku prvého
námestníka FMV. Áno, počujete dobre, ja som ten a ten a že
sa s ním musí vyspať. Barman s manželom tej speváčky za
mnou s tou vizitkou prišli, aby som zasiahol, že vedia, že
pracujem na ministerstve. Vedel som, že je zle, ale povedal
som si, že každý môže niekedy urobiť prúser a chcel som sa
zachovať ako chlap. Šiel som za Ciklaminim, ktorého som
vtedy nepoznal, iba som vedel, v akej je funkcii. Obe kurvy aj
veksláci, jeden z nich bol bývalý tajomník vedúceho
tajomníka OV KSČ v Banskej Bystrici, boli v momente preč.
Pokúšal som s Ciklaminim komunikovať, ten však stále viedol
svoju, že sa musí s tou speváčkou vyspať. To tam nemusíš ale
posielať svoju vizitku, hovorím. No, nech vie, že som prvým
námestníkom ministra vnútra! Myslel som, že skolabujem.
Jano (šofér, pozn. red.) ho zamkol na izbu, kľúč dal na
recepciu, aby ho každú hodinu chodili pozorovať, či sa
nezadusil alebo niečo. Lenže medzitým vstúpili do baru štyria
ozbrojení policajti, ktorých ešte predtým zavolal rozzúrený
manžel onej dámy a ja som sa pokúšal vysvetliť situáciu.
Manžel však začal protestovať, že takých prvých námestníkov
v republike nechce mať, a to, čo som chlapsky vybavil, sa
rozsypalo. Takže výsluch, kompletný materiál ako sa súdruh
Ciklamini prostredníctvom vizitky dožadoval spánku so
speváčkou, sa zdokumentoval. Ráno som volal Mečiarovi, čo
sa stalo za prúser, čo s tým. Vraj, nech okresný náčelník pošle
so spisom kuriéra. Chcel som mu ho doniesť sám, on však
trval na kuriérovi. Vtedy som Mečiarovi veril a nepremýšľal
som, prečo mu spis nemám doniesť sám. Dnes viem, že
nechcel, aby som sa k nemu dostal. Bohužiaľ nepočítal s tým,
že existuje viac korunných svedkov než ja. Neskôr som sa od
okresného náčelníka dozvedel, že ten spis bol do týždňa na
pokyn ministra skartovaný. Ten pokyn dal Mečiar písomne,
takže jasný dôkaz paragrafu stopäťdesiatosem. To by malo
stačiť na odvolanie štyroch, nielen jedného ministra.
NN: Co tandem Mečiar-Kňažko?
ČIMO: Kňažko chodil za Mečiarom dosť často už v dobe, keď
bol ministrom vnútra,
i keď to vehementne popiera.
Tvrdí, že ma v živote nevidel. Asi stratil pamäť. Dvadsať
rokov sa poznáme a vykrikoval, že sa spoznáme až na súde.
To, čo tvrdil Sámel, že Kňažko donášal Mečiarovi z okruhu
Havla, je pravda. Bol som dvakrát pri tom, keď Kňažko
Mečiarovi žoviálne hovoril, že mu doniesol veci, ktoré
preberali. Donášal mu doslova dokumenty závažného, nielen
politického, ale i utajovaného charakteru, ku ktorým sa
dostal. Potom fľašou šampusu roztrieskal na Hrade Havlovi
benátske zrkadlo, keď bol ožratý. Odtiahla ho ochranka, od
ktorej to viem. Vtedy s ním Havel tiež skončil.
NN: Do Mečiarova okruhu se politickými veletoči propracoval
Jaroslav Šabata. Dnes, jakožto poradce šéfa parlamentu republiky
bez prezidenta, má dost velkou moc.
ČIMO: To je samostatná kapitola, rozhovor na celú noc.
Šabata bol a zostal ochrancom a koordinátorom všetkých
slušovických mafiánov. A zase sú to len peniaze. O Šabatovi
bolo napísane mnoho, ľudia to akosi prestávajú vnímať,
naviac sa mu doposiaľ nič nestalo. On má ale dobré kontakty
na obidve strany - ako na Mečiara, tak na Klausa. Ale musíte
si predovšetkým uvedomiť, že infiltrácia Mečiarových ľudí v
Prahe a v samotnej českej vláde i v parlamente, myslím v
súčasnom, je veľmi silná. Má totiž na ovládanie Čechov
obrovské financie. Pred voľbami dostalo HZDS 84 miliónov
pôžičky na volebnú kampaň so splatnosťou august 1992 a od
sudetských Nemcov 50 miliónov bezúročnej pôžičky. Písalo sa
síce o tom, ale čo ďalej?! Ktorá prokuratúra v
Československu sa tým zaoberala?
NN: Obávám se, že tohle nebude problém pouze HZDS. Ale
zajímalo by mě, jakou pozici Mečiar v HZDS má? ČIMO:
Mečiara tri štvrtiny HZDS v podstate nenávidí, pretože
ich drží v šachu, tak, ako to robil Nicolae Ceausescu v
Rumunsku alebo vodca líbyjskej revolúcie Muammar
Kaddáfí.
NN: To je dost natvrdo.
ČIMO: Samozrejme, že každý to robil svojim spôsobom.
Bežte v Bratislave do Kláštornej vinárne počúvať čašníkov,
pokiaľ tam však ešte sú. Mesiac pred voľbami
si tam o
mne vedenie HZDS vyprávalo, čo to tá kurva Čimo robí za
veci, ešte nakoniec naruší víťazstvo vo voľbách. Na druhej
strane ale hovorili, Boha, má pravdu s tými materiálmi, že
Mečiar ich kradol a používal. Jožo, aj ty máš, aj proti mne
niečo má.... ČIMO: Mečiarovi naleteli rôzne skupiny ľudí, tú
prvú práve tvoria tí, na ktorých má kompromateriály a ktorí
sa ho boja. Tí mu budú doslova zobať z ruky.
Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sa v ňom vidia a ktorým sľúbil
funkcie, a potom pochopiteľne lumpenproletariát, ktorý
zarábal 2500 korún a ďalších sedem tisíc si nakradol v
Mečiarovom sociálnom programe vidia títo ľudia
pokračovanie toho, načo boli zvyknutí. Tých nejakých 5%
inteligencie proti nemu síce tvrdo brojí, ale nemá takmer
žiadnu šancu nič presadiť. A čo sa týka federácie - všetci ho
podcenili ako totálneho blba. On však presne vie, čo má robiť.
Ktorá prokuratúra vyšetrovala podnety, ktoré som dal?!
Vrátane jeho výrokov o zatvorení kohútikov s ropou?
NN: To bude nejspíš jedna z hlavních příčin Klausových
kompromisů.
ČIMO: To určite. Ale nielen to. Iste viete, že Slováci chcú
vybudovať širokorozchodnú - ruskú trať po Bratislavu.
Zatiaľ vedie do Čiernej. Práve tato trať a tri vojenské letiská
sú predmetom rokovania slovenskej vlády. Čo to znamená, je
jasné. A zloženie slovenského parlamentu? Keď dvaja ľudia z
opozície onemocnejú, je to všetko v háji.
A keď
neonemocnejú, budú onemocnení.
NN: Mečiar se zřejmě nezastaví před ničím. Jak to bude s
Maďary?
ČIMO: Od minulého roku má pripravený presný scenár,
ktorý sa týka 12 000 maďarských podnikateľov. Všetko
premyslené - od kontroly, cez políciu po prokuratúru.
Akonáhle odpíše alebo rozpracuje túto silnú skupinu
podnikateľov, potom tých, čo sú na nich odkázaní, bude mať
rovnako v rukách. Tých 600000 Maďarov, ktorí na Slovensku
sú, sú schopní. Aspoň väčšina z nich. Od poľnohospodárstva
až po obchod. Naviac majú kapitál. Ale to nie sú žiadni
veksláci, majú to oddrené... A Mečiar ich celkom jednoducho
odrovná.
Součástí rozhovoru byly z pochopitelných důvodů i soukromé
záležitosti Vladimíra Mečiara. Ač výpověď Leonarda Čima je
místy neuvěřitelná, rozhodli jsme se ji, v necenzurované podobě,
publikovat.
NN: Znal jste Mečiara osobně, dobře. Jaký je jeho soukromý
život?
ČIMO: Veľmi špatný. Je druhý krát ženatý a súčasnú
manželku, lekárku, snáď každý druhý deň bije. Syn z tohoto
druhého manželstva sa minulý rok dostal na medicínu.
Dvadsaťjedenročná dcéra z prvého manželstva hovorí, že otca
devätnásť rokov vôbec nevidela. Kašle na svoju rodinu... A
Nagyová je jeho milenka, to je snáď už každému jasné.
Poviem vám krátku historku, ktorú mi pri koňaku vyprával
šéf kádrovky na MV SR, Štern - ale ten sa z toho asi zastrelí
(smích), to nemôže psychicky vydržať... Hovoril - bol som u
Vlada a musel som sa z toho opiť. Hľadal som ho, Mečiarova
osobná stráž ma poznala, a tak ma pustili dovnútra.
Kancelária Nagyovej prázdna, nikde nikto. Otvorím dvere u
Vlada a zdalo sa mi, že odpočíva. Ako som ale buchol
dverami, zdvihla priamo z jeho vtáka hlavu Nagyová... Za ňu
už si vytrpelo svoje veľa ľudí. Teraz už sa nikto neodváži, ale
kto si v začiatkoch dovolil povedať niečo špatného o Nagyovej,
bolo zle.
NN: Nagyová je superstará struktura, ne? ČIMO: Ona je super,
ale ...čo!
NN: Když jsme u sexu, znásilnil Mečiar údajně 17 iletou dívku, či
nikoli?
ČIMO: Na tú 14 a polročnú je spis. Veď to bolo predmetom
trestného stíhania, preboha.
NN: Ten spis, myslíte, existuje dosud?
ČIMO: Mal by byť v Prahe, dúfam, že nie je skartovaný.
Došlo k tomu v dobe, keď diaľkovo študoval právo. Rok
presne neviem, ale 1971-72.
NN: Ale za znásilnění by měl přece sedět. ČIMO: Ten by mal
sedieť za spústu vecí. Naviac to bolo pohlavné zneužívanie,
keď jej nebolo pätnásť. Tam je totiž taká zvláštna, zaujímavá
náväznosť. Na jednej strane bol vyhodený zo strany a na
druhej strane, v začiatku normalizačného procesu, sa dostal
ako robotník študovať diaľkovo právo.
Kto sa vtedy,
vyhodený zo strany, mohol dostať na vysokou školu?!
NN: Takže Mečiar byl už tehdy tak krytý, že se to nevyšetřovalo?
ČIMO: Existovali tzv. operatívne smernice kriminálnej služby
a tajnej bezpečnosti.
A na základe týchto smerníc,
presne podľa článku, odstavca, paragrafu sa touto
operatívnou, zákonnou formou tento spis stiahol. A bolo
kompro na človeka, ktorý tým, čo vykoná - donesie, bude
spoločnosti prospešnejší a zaujímavejší než tým, čo spáchal.
NN: To byla tak zrůdná hierarchie, že se tomu ani nechce věřit.
Co ale další zainteresované osoby, např. rodina?
ČIMO: Samozrejme, že sa muselo prizerať na to, aby sa to
nejako napravilo.
Či už to bolo, ako v tomto
prípade, znásilnenie alebo napr. rozkrádanie, musela sa
dať do poriadku škoda, ktorú ten dotyčný, takto viazaný na
kompro, spáchal.
To sa bez problémov vyriešilo
finančne.
NN: Znáte její jméno?
Je v spise. Zájdite do Nemšovej. Tam robil v Skloobale 20
rokov právnika. Tam nebola prijatá jediná ženská, ktorá by
ho nepretiahla. Riaditeľ sa pred ním klepal a ani on, ani
námestník proti nemu nezmohli nič, také mal zázemie. Ale
nielen to, narobil veľa špiny robotníkom, keď v rámci
socialistického práva zastupoval svoj podnik pri procesoch.
Rozhodne by sa našli niektorí, čo by sa nebáli hovoriť. A keď
sme u tej právničiny, viete, kedy si Mečiar robil doktorát? V
auguste 1990 ako premiér slovenskej vlády. Dvaja ľudia z
rigoróznej komisie onemocneli, aby ho nemuseli skúšať.
Museli za nich nastúpiť náhradníci. Túto informáciu mám
osobne od vtedajšieho dekana právnickej fakulty v Bratislave.
NN: Mečiar má údajně nemocné srdce, dokonce prý vlastní
kardiostimulátor?
ČIMO:(Smiech). Nemá, ani zo srandy. Ale poviem vám, ako
to je. Šéf zdravotnej správy ministerstva vnútra Luboš Vlček,
keď bol opitý, hovoril, že je zaevidované, že tento prístroj
Mečiar vlastní od správy zdravotnej služby ministerstva
vnútra, ale nepoužíva ho. Miesto toho používa silnejší
magnetofón na odpočúvanie. Nikto ho predsa nikdy
neprezerá, či rokuje s Havlom, Klausom či americkým
prezidentom. Takže, ako by mal strojček, zatiaľ však...
NN: Tato informace, jako ostatně většina předchozích, příliš
optimismu nevzbuzuje. Existuje na Slovensku podle vás nějaká
politická osobnost?
ČIMO: Áno. Za najschopnejšieho človeka s najväčším
prehľadom pokladám šéfredaktora už neexistujúceho
časopisu Echo, Milana Žitného. Zrazili ho z politickej scény,
pretože Mečiar v ňom videl konkurenta. Milan Žitný mal
robiť prezidenta polície, ja som sa mal vrátiť na ministerstvo
do funkcie námestníka. Vytvorili by sme tím a všetko by bolo
inak. Neexistovali by žiadne národnostné spory, Mečiar by bol
trestne stíhaný.... Lenže ODÚ bola a je niečo strašného. Sú
neprierazní, nedokážu nič dotiahnuť do konca.
NN: To ostatně potvrdily i volební výsledky. Na závěr rozhovoru,
ve kterém jste poskytl závažné informace, by nebylo od věci,
vyjasnit vaši estébáckou minulost.
ČIMO: Ten fakt, že som bol eštébák, dnes zdôrazňujú, ale
nikto nenapíše, ako všetko bolo. Bol som pri polícii od piky bol som pri pohotováku, šliapal ulice, robil som vyhľadávača,
operatívca na kriminálke, zástupcu náčelníka a náčelníka
kriminálky, potom rok u ŠtB. A ten rok, kedy som bol na
obvodnej správe ako referent a mal som mať na starosti
všetku problematiku, som v podstate strávil behaním po
všetkých obvodoch, aby som zariaďoval pasy a doložky
známym môjho náčelníka. Tiež dodnes nikto nepovedal, ani
nenapísal, že som mu, ako eštebák, ublížil. Pittner klamal, že
som bol prepustený v rámci lustračného zákona. Išiel som
preč na vlastnú žiadosť, naparili mi 3 + 6 mesiacov, čím ma do
volieb odpísali. Do mája 1992 som slúžil vo funkcii, kde som
nemal plat ani ako sekretárka.
NN: A dnes jsme nuceni pro rozhovor s vámi vycestovat do země,
která vám, pravděpodobně z rozmaru, poskytla jakožto druhému
čs. občanu, politický azyl. A zcela absurdně ten, který měl být
trestně stíhán a ...
ČIMO: Nedostihnutý, lebo sa tešil poslaneckej imunite, dnes
sám trestne stíha.
A nielen to, manipuluje s celým
Československom, ktorého osud je plne v jeho réžii.
NN: A ví Bůh, jak velký díl moci se tomuto, sice špatnému
boxerovi, leč obrovskému politickému hráči, vlastně zachce...
ČIMO: Chcel by som odkázať Čechom, odtiaľto z Zürychu,
aby nebrali Slovákov podľa Mečiara a volili federáciu... A
Slovákom, aby sa nenechali Mečiarom oklamať a boli tiež za
federáciu... Ale na Slovensko sa to snáď ani odkázať nedá.
NN: Mohu vás ujistit, že se o to pokusíme, ač názorově se v
otázce osudu Československa rozcházíme. Za rozhovor vám
děkuji.
Jarmila Kudláčková
P. S. Z Zürichu přišel od Alexeje Žáka zajímavý fax:
Jan Rezník, řidič, který s Dubčekem havaroval na
dálnici u Humpolce, byl služebním řidičem Leonarda
Čima. Byl s ním tehdy v Tisově vile pro ony známé
dokumenty StB. Jan Rezník byl také jediný, kdo
potvrzuje výpověď Čima.
Potvrdenie argumentov L. Čima
V Necenzurovaných novinách č. 25 vzbudil veľký rozruch
rozhovor redaktorky
J. Kudláčkovej s L. Čimom,
ohľadom osoby Vladimíra Mečiara. Na základe tohto
rozhovoru začal mestský úrad vyšetrovania PZ SR v
Bratislave trestné stíhanie vo veci trestného činu ohovárania
podľa § 206 odst. 1,2 trestného zákona. Že argumenty L. Čima
majú svoje opodstatnenie, predkladám zatiaľ časť
konkrétnych dôkazov a dúfam, že "nezávislé" MV SR a GP
SR sa začnú podľa ich závažnosti už konečne zaoberať
rozvratnou činnosťou Vladimíra Mečiara, pri udusení
novovznikajúcej demokracie na Slovensku po novembri 1989.
Jedným z destabilizačných prvkov bola aj príprava
ľavicového puču po ideologickej línii. Samozrejme, k tomu
potrebovali mať pod kontrolou ministerstvo vnútra SR.
Lenže v tom čase bol ministrom vnútra SR Anton Andráš,
človek s čistou minulosťou, ktorý na rozdiel od Mečiara sa za
bývalého režimu nestal komunisticko-eštebáckym lokajom.
Pán Andráš vo funkcii ministra vnútra SR pochopil, že ak
jeho rezort má slúžiť občanom, musia tu nastať radikálne zmeny.
Lenže v komunistickom duchu odkojená policajno-eštebácka
garda verná baťkovi Mečiarovi si začala uvedomovať, že jej plány
na zasmradenie Slovenska sú ohrozené. Keďže na rozvrat a
destabilizáciu boli dobre vycvičení, začali tieto metódy aj
realizovať.
Ich vyvrcholením malo byť vyvolanie vládnej krízy na
Slovensku a v jej začiatkoch predstúpil Vladimír Mečiar
29.10.1990 pred predsedníctvo SNR s touto, doteraz
nepublikovanou žiadosťou (vydieraním? ultimátom?), citujem:
Podľa čl. 122 ústavného zákona o československej federácii
podávam návrh na odvolanie ing. Antona Andráša
z
funkcie člena vlády SR a jeho pozbavenie riadením MV SR.
Už dvakrát som na koaličných rozhovoroch upozornil
koaličné hnutia a strany na závažné nedostatky riadenia tohto
rezortu. Koaličné strany vec prerokovávali, ale zásadné stanovisko
nezaujali. Nedostatky vo vedení MV SR som viackrát prerokoval
osobne s ing. Antonom Andrášom, ktorý nerešpektoval ani jedno
z doporučení, odmietal spolupracovať s predsedom vlády SR a
preberať na seba akékoľvek úlohy, ktoré by vyplynuli z
koordinácie spoločnej činnosti. I tam, kde u predsedu vlády SR
zdanlivo a výnimočne k dohode došlo, vzápätí tieto dohody
odmietol plniť. Namiesto konštruktívnej spolupráce vyjadroval
odpor a naznačoval, že by sa mohol správať i inak.
Tu, ako autor preruším bláboly Mečiara a podotýkam, že A.
Andráš mal asi smolu v tom, že za bývalého režimu nemal tú česť
byť priateľom kpt. ŠtB v Trenčíne, J. Mikšíka, s ktorým sa V.
Mečiar na trovy štátu vozieval v aute Škoda-Rapid, ŠPZ BAO-6416. Keď sa Mečiar stal ministrom vnútra SR, eštebáka Mikšíka
nechal nielen slúžiť, ale ho povýšil ešte do hodnosti majora.
Mimochodom, auto, v ktorom si za bývalého režimu údajne
prenasledovaný Mečiar hrkútal s eštebákom Mikšíkom, patrilo
vtedy ŠtB Trenčín. Ale dajme slovo aj Antonovi Andrášovi a
citujme z jeho odpovede na Mečiarove klamstvá, ktoré predniesol
31.10.1990 pred predsedníctvom SNR: V úvode svojej odpovede
musím konštatovať, že negatívny postoj predsedu vlády voči
mojej osobe cítim od začiatku nástupu do mojej funkcie. Mal
eminentnú snahu udržať si naďalej kontrolu nad týmto rezortom.
Takto sa snažil presadzovať svoju osobnú politiku v tomto rezorte
a tak prakticky riadiť okrem vlastných kompetencií ako
ministerského predsedu aj ministerstvo vnútra SR. Tieto jeho
koncepcie
boli zamerané najmä na personálne otázky,
pričom sa snažil zabezpečiť vedúce postavenie niektorým
pracovníkom ministerstva, bez ohľadu na ich predchádzajúcu
politickú činnosť. Spočiatku som sa snažil jeho pripomienkam
vyhovieť. Keď však začal neskôr zasahovať až do úplných
detailov a ja som sa snažil vyjadriť vlastné stanovisko, stal som sa
pre neho nepohodlným.
(Perfektné uvedené argumenty A. Andráša, ktoré v súčasnosti
musia presvedčiť každého rozumného človeka. Pozn. autora V.
P.). Na chvíľu však odbočme a začítajme sa znova do elaborátu
plačka Mečiara, ktorý už vtedy trpel komplexom z rôznych
nepriateľov v záujme o jeho osobu.
Citujem: Boli získané poznatky, že minister Andráš sa
pokúšal zhromažďovať údaje, ktoré by poškodili povesť predsedu
vlády SR, poťažne ho kriminalizovali.
(Chudák "ocko" Mečiar. 105 krát ho chceli zabiť, uniesť,
vydierať! Všetci jeho protivníci boli svine, no on sa nikdy neznížil
k podobným metódam. Čo vy nato, slovenskí psychiatri? Pozn.
autora V .P.).
Na základe týchto a ďalších skutočností, ktoré uvediem
ďalej, som 21.10.1990 vyzval verejne ing. Antona Andráša, aby
pre nekompetentnosť zo svojej funkcie odstúpil. Ten to odmietol.
Keď som hodnotil jeho nekompetentnosť, bral som do úvahy
nasledujúce skutočnosti:
Už na svojej prvej tlačovej konferencii ing. Andráš obvinil
koaličného partnera VPN z manipulácie volieb. Na výzvu dôkazy
nepredložil.
(Tu musím V. Mečiarovi pripomenúť, že pred voľbami
zatajili agentov ŠtB, ktorí kandidovali za VPN, čím vedome
voľby zmanipulovali. Zároveň prosím jeho štáb, aby mu
preleštili pamäť, keď on si ju stále hodnotí ako vynikajúcu.
Pozn. autora V. P.).
Ing. Andráš pre Hlas Ameriky
vydal verejné vyhlásenie, ktorým upozornil verejnosť, že
príslušníci ŠtB chodia ďalej ozbrojení a že sú občanom stále
odpočúvané telefonické rozhovory. Žiadal som ing. Andráša, aby
okamžite zahájil trestné stíhanie voči tým, čo porušujú zákony v
tomto smere, alebo aby svoje vystúpenie dementoval. Ing. Andráš
nevedel uviesť ani jeden konkrétny prípad takéhoto stavu a
dementy odmietol. Minister vnútra si nemôže dovoliť takto
nezodpovedne vydávať vyhlásenie.
Klamstvá, okorenené komunistickými metódami, predniesol
Vladimír Mečiar v záverečnej časti svojho návrhu na odvolanie A.
Andráša. Zverejňujem ho v plnom znení:
Ing. Andráša k odstúpeniu vyzvali niektoré
masovokomunikačné prostriedky.
Na podporu
predsedu vlády sa vyslovili státisíce ľudí, niektoré organizácie
dokonca pohrozili štrajkom. (Ako vidieť, Klement Gottwald sa
nemusí hanbiť za svojho verného syna a žiaka, ktorý metódu z
roku 1948 a z rokov 50-tych dokonale využil aj v r. 1990. Pozn.
V. P.).
Namiesto spolupráce som ministrom vnútra spochybňovaný.
Ing. Andráš preukázal, že nemá žiadne morálne zábrany a keď sa
mu to hodí, je schopný klamať i celú verejnosť. Nemal a nemá
predpoklady pre akúkoľvek riadiacu prácu, nieto ešte pre funkciu
ministra. Dostal som sa do situácie, keď som nemohol riadne plniť
svoje povinnosti. Preto som verejne ponúkol, že ak sa tento
problém riešiť nebude, odstúpim z funkcie sám. Na tomto
rozhodnutí trvám.
Za súčasnej situácie nie je možné predlžovať vládnu krízu,
treba čo najrýchlejšie dosiahnuť jednotu.
Dovoľujem si upozorniť, že niektorí členovia vlády mi
oznámili, že v prípade môjho odchodu z funkcie, odchádzajú tiež.
Žiadam preto predsedníctvo SNR, aby ing. Andráša
z
funkcie ministra vnútra SR odvolalo.
Predtým, ako budeme citovať z odpovede A. Andráša, kde
usvedčil V. Mečiara z vedomého klamstva, odcitujem časť z
rozhovoru s L. Čimom, ktorý vyšiel v NN č. 25 a vzbudil nielen
veľký rozruch, ale aj ohlas. Citujem z tohto rozhovoru: ..."Ďalej
odvolanie ministra Andráša - ten prípad upadol viacmenej do
úzadia, ale na základe toho sa potom všetko odvíjalo, lebo tým v
podstate Mečiar demonštroval svoju nepriestrelnosť, ukázal
svoju silu.
Ak si spomínate, podal Mečiar demisiu, 48 hodín nebol
premiérom a predložil vtedy predsedníctvu jeden doklad, prečo
chce odvolať Andráša. Neobsahoval ale žiadne fakty, ani dôkazy.
Vtedy ma Andráš požiadal, aby som mu pomohol, pretože už
neveril nikomu, mne začal, ale až keď bolo neskoro. Vtedy som
ten materiál rozpracoval, bod po bode som vyvracal, ale dôkazmi.
Potom bol z civilno-správneho úseku vyčlenený ešte jeden
poradca, aby vyvracal body, ktoré Mečiar uvádzal. Tento celý
elaborát bol potom v mojej prítomnosti odovzdaný Andrášovi
v byte Jána Čarnogurského a ten vtedy povedal,
že je
to príliš tvrdo napísané. Andráš však nechcel zmeniť ani
čiarku a takto to bolo predložené predsedníctvu a faxom
poslané do Slobodnej Evrópy. Vtedy to kádeháci vyriešili
jednoducho a vecne-obetovaním Andráša. Pritom mali
Mečiara už podruhý raz na lopate, ako nikdy v živote. Keby
toho využili, nerobilo sa v Československu to, čo sa robí"...
Že L. Čimo hovorí skutočnú pravdu, nás presvedčia citácie z
konkrétneho materiálu, kde A. Andráš vyvracia Mečiarove
klamstvá. Citujem: Úvodom mojej argumentácie treba uviesť
skutočnosť, že v rezorte MV SR sú koncentrované jediné
mocenské zložky na Slovensku, ozbrojené zbory s rozsiahlou
technickou základňou a kvalifikovanými odborníkmi. Nesprávne a
jednostranné riadenie týchto ozbrojených zložiek by mohlo viesť
k závažnému porušovaniu občianskych práv a k obmedzeniu
demokracie na Slovensku. Dôležitou zárukou proti zneužitiu
rezortu ministerstva vnútra je najmä také rozloženie koaličných síl
vo vláde, aby funkcia predsedu vlády a funkcia ministra vnútra
neprislúchala tej istej strane, respektíve hnutiu. Z toho hľadiska
treba chápať aj opakované útoky proti mne, ktoré sa začali
objavovať krátko po mojom nástupe do funkcie. Keďže ja nesiem
zodpovednosť za MV SR, je mojim právom ale zároveň aj
povinnosťou prijímať predovšetkým vlastné rozhodnutia.
Predseda vlády vo svojom liste neuvádza žiadne konkrétne údaje
týkajúce sa jeho kompromitácie a kriminalizovania. Nebudem
mať námietky proti tomu, ak bude v tomto smere otvorenejší.
Pokiaľ si pamätám, na otázku redaktora Hlasu Ameriky som
odpovedal, že príslušníci ŠtB, ktorí boli uvoľnení zo zboru, museli
odovzdať služobné zbrane, ale nemožno vylúčiť, že disponujú
inými zbraňami. Na margo veci stačí uviesť, že pri akciovej
spoločnosti Gemial bola vytvorená organizačná jednotka OMAR,
ktorej vedúcim je bývalý vyšetrovateľ ŠtB pán mjr. Verčík, ktorá
disponuje zbraňami vydanými na hromadný preukaz určenými pre
potreby uvedenej organizácie. Tak isto na otázku redaktora Hlasu
Ameriky, či si myslím, že v súčasnosti sú ešte odpočúvané
telefonické rozhovory, som odpovedal "áno", k čomu som mal
vlastné dôvody. (Týmito konkrétnymi argumentmi A. Andráš
vlastne usvedčil V. Mečiara
z vedomej spolupráce s ŠtB.
Major ŠtB Verčík, za ktorého Mečiar tak krvopotne bojoval, bol
do novembra 1989 hlavným vyšetrovateľom ŠtB na februárke a
"preslávil" sa nielen ako vyšetrovateľ bratislavskej päťky - J.
Čarnogurský, M. Kusý, H. Ponická, A. Selecký a V. Maňák, ale
aj na jeho podnet boli vtedajším mestským prokurátorom vzatí
do väzby
Ján Čarnogurský a Miroslav Kusý. Zaujímavým
paradoxom je, že táto eštebácka akciová spoločnosť mala
podobnú náplň práce ako Group-4, v ktorej predstavenstve je aj
Richard Sacher. Veru tak, preto bol Anton Andráš pre Mečiara
tak nebezpečný. Pozn. V. P.).
Nemenej zaujímavé a Mečiara usvedčujúce boli aj ďalšie
argumenty Antona Andráša, v ktorých doslova uvádza:
K argumentom, týkajúcim sa riadenia úseku VB, uvádzam,
že uvedený bezpečnostný úsek riadil plk. J. Michalko a náčelník
HS VB pplk. Lastovka, ktorí ma denne informovali o situácii na
tomto úseku. (Dnes, s odstupom času to vychádza asi tak, že
súdruh Lastovka, Mečiarov lokaj, umožňoval z titulu svojej
funkcie rozklad MV SR a sabotoval demokratizačný proces A.
Andráša na MV SR. Z minulosti tohto policajného sluhu stojí
za zaujímavosť, že bol jedným z veliteľov brutálneho
komunisticko-gestapáckeho zásahu voči účastníkom
bratislavskej sviečkovej manifestácie v roku 1988. Zo svedectva
L. Čima, ktorý vo forme rozhovoru zverejnila redaktorka Práce
p. Rabayová, menovaný prehlásil,
že Š. Lastovka, z titulu
svojej funkcie na MV SR vedome zakrýval a maril vyšetrovanie
ekonomických komunistických zločinov, na ktoré som osobne
upozorňoval. L. Čimo sa
v rozhovore s redaktorkou
Práce vyjadril, že sa čuduje, prečo ho nechcem využiť ako
svedka proti Lastovkovi. Pozn. V. P.).
Ďalej A. Andráš po druhý raz usvedčil V. Mečiara z
ochraňovania agenta ŠtB, keď doslovne prehlásil:
Náčelník personálnej školskej správy mjr. JUDr. Štern nebol
odvolaný ako tvrdí p. Mečiar, ale pozastavil som mu výkon služby
z dôvodov nesplnenia dôležitých pracovných povinností, ktoré
som mu uložil. (V roku 1991 BBV SNR vylustroval mjr. Šterna
ako agenta ŠtB, od r. 1973 do r. 1989. Bývalý zväzácky
funkcionár, tak ako V. Mečiar, ktorý si ho povolal na MV SR,
hoci pravdepodobne musel vedieť, že sa jedná o agenta ŠtB. Ako
ďalšiu perličku uvádzam, že mjr. Štern sa spolu s V. Mečiarom
podieľali na dezinformačnej kampani v máji 1990 voči mojej
osobe, keď sa obaja vedome, z titulu svojich funkcii postavili na
stranu páchateľov ekonomických komunistických zločinov a tým
spôsobili rozvrat Slovenska, pozn. V. P.) .
Ďalej A. Andráš povedal vetu, ktorá by väčšine občanov asi
nič nehovorila, ale kto pozná pomery, vie, do akej nálože zavŕtal.
Táto veta znela: Obsadenie sekretárky MV SR je v plnej
kompetencii ministra. Ako autor tohto článku chcem bližšie
objasniť znenie tejto vety. Odkedy V. Mečiar pôsobí v politike,
stále rozpráva, že on si k sebe vyberá len odborníkov, ktorí
rozumejú danej problematike. Keď sa stal ministrom vnútra SR,
zobral si za sekretárku istú čašníčku, z istého zariadenia, ktoré
patrilo komunistickej nomenklatúre. Jej meno - p. Nagyová.
Samozrejme, keď sa A. Andráš stal ministrom vnútra SR.
menovaná dáma musela odísť. V. Mečiar sa strašne rozhneval a za
svoju prečašníkovanú sekretárku začal bojovať metódou
utrhnutého býka z reťaze a považoval to ako jeden z dôvodov na
odvolanie Antona Andráša z funkcie ministra vnútra. Súčasná
realita, ktorú som vyhodnocoval zo závažných argumentov, ktoré
som získal, je pravdepodobné, že Nagyová vlastne na Mečiara
dozerá, alebo možno je predĺženou rukou niekoho, kto rozhoduje
o osude Vladimíra Mečiara.
Nakoniec aj správanie Mečiarových stratégov svedčí o tom,
že špeciálna analýza vypracovaná ohľadom osoby Vladimíra
Mečiara, kde analytika z neskôr vzniknutej psychózy na
Slovensku, v spojení s určitými ekonomickými zádrheľmi vlastne
už terajšieho predsedu vlády SR posunula na tú tenkú hranu, z
ktorej už nemá úniku. Tí, čo dokázali oddeliť jeho telo a mozog
do protichodných dimenzií, vedeli, čo robia. Mal smolu. Aj on bol
a je vydierateľný !
Že A. Andráš vedel predvídať, to dokazujú aj jeho záverečné
vety, ktoré vtedy odzneli na predsedníctve SNR. Citujem: Z
obsahu celého listu p. Mečiara vyplýva, že nemá snahu o
konštruktívny dialóg, ale naopak, chce iba mocensky presadzovať
svoje názory. Takýto postup a spôsob rokovania považujem za
úplne neprijateľný. Vážené predsedníctvo SNR, konanie predsedu
vlády SR sa môže stať v budúcnosti nebezpečným precedensom
na nežiaduce odstraňovanie vládnych činiteľov. Práve tých, ktorí
majú iný názor, alebo predložia inú koncepciu, samozrejme
korešpondujúcu s programovým vyhlásením vlády, ale odlišnú od
predstáv predsedu vlády SR.
Súčasná situácia na Slovensku odpovedá presne tomu, čo
Anton Andráš predpovedal. Jeho krédo-lepšie sa utopiť v čistej
vode, ako plávať v špinavej, ho s odstupom času urobilo víťazom
nad slovenským škodcom Vladimírom Mečiarom.
Príprava a následná realizácia ľavicového puču po
ideologickej línii sa mohla na Slovensku úspešne realizovať.
Veľkú zásluhu na tom mali aj vtedajší vládní koaliční
diletanti, ktorí hodili Antona Andráša cez palubu. Slovenskej
demokracii zazvonil umieráčik. Vladimír Pavlík 1993
++++++++++++++++++++++++++++
Rezešovci - tunelovat se
vyplácí
Článek ve Zvědavci (http://www.zvedavec.org)
Tapin (9.12.2008)
Každý má spojen klan Rezešovců s vyplundrováním a
vytunelováním Východoslovenských železáren (dále jen
VSŽ), kdy tuto chloubu slovenského hutnictví přivedli téměř
k bankrotu. Bylo to účelové, nebo k této situaci došlo zcela
samovolně? Kam mé znalosti a prostudování této
problematiky sahají, jde o naprosto promyšlenou akci s
cílem zbohatnutí v neposlední řadě s úzkým propojení na
vládní stranu HZDS. Jde o skvělý modelový příklad jako
tunel Nafty Gbely a kúpelů Piešťany.
V článku se chci věnovat tomu, jak se Rezešovci stali
multimilionáři a jak postupně díky tomuto megatunelu dnes
Július Rezeš vypadá jako poctivý pan podnikatel. Co se
však skrývá za bohatstvím klanu Rezešovců?
Článek jsem rozdělil do tří bloků, kdy v první se zaobírám
modelovým tunelem a lidmi kolem Rezešovců, druhý je
laděn spíše v osobní stránce tzn. úmrtí Alexandra Rezeše a
různé jiné slasti a strasti rodinky Rezešovců, a ve třetím
bloku líčím jednak otřesné nominace státu, kdy se
Rezešovci a lidé kolem nich vrací přes SMER zpět k vlivu
ve státních podnicích a jednak Júliovo skvělé podnikání, kdy
se tuneláři díky nakradeným penězům stávají oporou
společenského systému, koneckonců fenomén, na který
jsme zvyklí i zde v ČR.
Jako bonbónek zde uvádím přísně tajný přepis odposlechu
tel. rozhovoru ohledně společného projektu VSŽ a U.S.
Steel ilustrujícího, hospodaření Američanů a v neposlední
řadě se dozvíme, kdo byla šedá eminence Jaroslav Gruber
a Sergej Zápotocký s jeho bratrem.
I. Modelový tunel kolem Rezešovců
Alexander - otec
Alexander Rezeš (nar. 9.7.1948 v Oboríně okr. Michalovce)
nastoupil do VSŽ r. 1967. Absolvoval vysokou školu
ekonomickou a pracoval na úseku odměňování jako
vedoucí, později jako ředitel odboru řízení lidských zdrojů.
Od března 1993 do prosince téhož roku byl členem dozorčí
rady VSŽ, A.S., členem představenstva VSŽ, A.S. a od
12.12.1993 do 12.12.1994 byl viceprezidentem pro řízení.
Od 24.4.1997 byl předsedou dozorčí rady VSŽ, A.S. Měl
úzké vazby na Vladimíra Mečiara, což je informace
každému jasná. Je spojován spolu se svým synem Júliem s
privatizací VSŽ s Mečiarovým požehnáním.
R. 1991 VSŽ vykazovaly zisk více než 4 mld. Sk a jejich
privatizace začala právě v tomto roce v rámci tzv. kupónové
privatizace. Na začátku tohoto privatizačního procesu bylo
složení VSŽ, a.s. následující:
Fond národního majetku (dále jen FNM)
37,67%
Slovenský investiční fond
22,83%
české investiční fondy
9,9%
zbytek rozdělen mezi cca 600 malých akcionářů 29,6%
Mečiarova vláda po vyslovení nedůvěry v poslední den
svého mandátu, tedy 11.3.1994 schválila prodej 9,52% akcií
VSŽ účelově založené firmě Manager, s.r.o. Tato firma
Manager, s.r.o. vznikla v ten samý den a i ten samý den byl
vydán příkaz na převod Středisku cenných papírů SR.
Řekneme si: Blbost, proč by to Mečiar postoupil právě jim,
pro jejich noblesní chování a krásné modré oči? To
samozřejmě s jistotou neví nikdo, ale podle mého soudu se
věci mají následovně: R. 1992 prý Mečiar potřeboval od
svých podnikatelů na parlamentní volby cca 150 mil. SK.
Poté začátek 1994 prodej akcií VSŽ firmě Manager. Později
r. 1994 potřeboval na listopadové volby už 500 mil. Sk,
zřejmě něco jako zavděčovné podnikatelů, mezi nimiž lze s
určitostí počítat i vzmáhající se Rezešovce, koneckonců
Alexander Rezeš se stal za 3. Mečiarovy vlády ministrem
dopravy, spojů a veř. prací, kdy jeho působení M. Dzurinda
trefně vykreslil 6. dne 11. schůze NR SR 3. Mečiarové vlády
15.11.1995, že: "...pán Rezeš na mítingu v Košiciach sa
vyjadril tak, ako čítam, že opozícia potrebuje malú dierku do
hlavy, aby konečne pochopila, kto chce Slovensku dobre."
Takže pod heslem brácho ty mě, já tobě, nebo-li jak říkal
strýček Corleone z legendárního Bratra laskavost za
laskavost. To je ale pouze má hypotéza, což patřičně
zdůrazňuji.
Vraťme se ale zpět k firmě Manager, jejímiž zakladateli byli:
Alexander Rezeš - 20%
RNDr. Ján Smerek CSc. - 20%
Peter Hrinko - 20%
Ferdinand Petrák - 20% a
pravá ruka Juraje Širokého Vladimír Balánik - 20%.
Neuvěřitelná skutečnost byla ta, že nominální hodnota
všech akcií VSŽ byla 1,5 mld. Sk, nicméně Mečiarova vláda
je prodala za 314 mil. Sk. Ještě pikantnější je skutečnost, že
v 1. splátce měli vlastníci Manager, s.r.o. splatit jen 15%, a
tedy jednu akcii Manager s.r.o. získali za 200 Sk, přičemž
se na Bratislavské obchodní burze prodávaly po 800 Sk.
VSŽ založili Priemyselnou banku, kde VSŽ vlastnili 9,26%.
Priemyselná banka firmě Manager, s.r.o. poskytla na tento
obchod úvěr.
Další potřebné peníze získali od banky Slovakia, které
potřebné finance poskytl Fond národního majetku (dále jen
FNM), kterému v tom čase šéfoval Vladimír Mečiar. Jenže
Manager, s.r.o. splatil FNM pouze první splátku a tak když
na něj byl uvalen r. 1999 konkurz, FNM oznámil, že mu
Manager, s.r.o. dlužil 127,5 mil. Sk.
Ovšem Alexander Rezeš se stává v 3. Mečiarově vládě
ministrem dopravy a tak na jeho místo ve VSŽ usedá
Vladislav Drábik.
Hutník, a.s.
V srpnu 1994, tedy ještě za Moravčíkovy vlády, projevila
zájem o koupi dalších 8-10% akcií zaměstnanecká akciovka
Hutník. Tuto společnost založily odbory v čele s jejich
předsedou Jaroslavem Gruberem, k jehož roztomilé
osobnosti a ještě roztomilejším aktivitám se ještě vrátíme o
pár kapitol později.
V září 1994 se J. Gruber setkává s V. Mečiarem. 16.2.1995,
tedy za 3. Mečiarovy vlády, rozhoduje prezídium FNM o
přímém prodeji 10,34% akcií VSŽ společnosti Hutník, a.s.
Samozřejmě jako u prvního prodeje firmě Manager i zde
byla účtovní hodnota 1,64 mld. Sk vyhodnocena a prodána
za necelých 329 mil. Sk.
Tato událost samozřejmě měla za následek personální
změny a tak 7.4.1995 se prezidentem firmy Hutník stává
Ján Smerek (20% podílník v Manager, s.r.o.).
Hutník ovšem v květnu 1995 založil košickou společnost
Ferrimex a tak se stalo, že se privatizace VSŽ dokončila v
srpnu 1995, kdy posledních 15,2% akcií VSŽ prodal FNM
právě této firmě Ferrimex, s.r.o.
Je důležité zmínit, že kromě 25% akcií Ferrimexu, které
vlastnil Hutník, zbytek ovšem vlastnil obchodník s cennými
papíry ARDS. Zkratkou ARDS se označovala Agrobanka a
počáteční písmena příjmení Rezeš, Drábik, Smerek.
Ovšem uskutečnila se tajná schůzka v rezešovské vile na
španělském pobřeží Jaroslava Grubera, Vladimíra Mečiara
a tehdejšího managementu VSŽ, kde v rozporu s valným
shromážděním Hutníka, podle kterého má právo rozhodovat
o akciích pouze představenstvo podepsal J. Gruber Júliu
Rezešovi plnou moc v rozhodování o akciích Hutníka. Je-li
toto skutečně pravda, pak VSŽ de facto vlastnili Hutník.
Další obchody a čachry aneb jak se loupež odehrála?
VSŽ postupně zakládaly jak prostřednictvím dceřiné
společnosti Cassoviainvest tak i Slovenské sporitelny
mnoho investičních fondů pro 1. vlnu kuponové privatizace,
z nichž nejdůležitější byl zřejmě investiční fond Ferrofond I
a.s. Ferrofond získal za kupony akcie v nominální hodnotě 3
886 873 tis. Sk. Z tohoto majetku bylo na zvýšení zákl.
jmění převedeno 2 352 225 tis. Sk. Kapitálový fond byl
posilněný o 1 456 911 tis. Sk a rezervní fond o 77 737 tis.
Sk.
Takto Ferrofond získal podíl 343 slovenských a 125
českých podniků a na konci roku 1994 vykazoval čistou
hodnotu 3 816 353 tis. SK, tedy 1622 Sk na jednu akcii.
Původně jsem zde chtěl popsat přesně, jak se odehrál
masívní podvod s cílem rozprodat všechny akcie
Ferrofondu a jeho pozdější sloučení s Eurotrade, a.s., ale
mé nadšení značně zchladila složitost popisu celé
naplánované akce, všech valných shromáždění, všech
rozprodejů, firem, čísel dat atp., takže by článek pozbyl
jakéhokoli spádu.
VSŽ měla své fondy, které spravovala firma Cassoviainvest
a právě tyto fondy prodaly r. 1995 10,6% akcií VSŠ (400 Sk
za kus) obch. společnosti Eurotrade, a.s., Košice.
Ve středu 15.2.1996 byl na burze cenných papírů v
Bratislavě uskutečněný přímý prodej téměř 2 miliónů akcií
VSŽ po 490 Sk za kus.
Balík 12,2% akcií získala od Harvardské investiční
společnosti za téměř 980 mil. Sk Všeobecná akciová
společnost, a.s., Bratislava.
Všeobecná akciová společnost tvořila jakýsi překlenovací
můstek mezi vrcholnými představiteli VSŽ (na kterou měl
signifikantní vliv právě Alexander Rezeš) a společností
Metalinvest, která kontrolovala přísun ukrajinských surovin
do VSŽ.
Jak víme, Alexander Rezeš byl ve 3. Mečiarově vládě
ministrem dopravy a když ze zdrav. důvodů v březnu 1997
odcházel, tak na otázku redaktorů týdeníku Trend kolik akcií
VSŽ je pod jeho vlivem odpověděl, že 47%. To by
souhlasilo, protože počítejme:
Manager - 10%
Ferrimex - 15%
Hutník - 10% a
Všeobecná akciová společnost - 12%.
VSŽ jako nadnárodní holding
Po čase VSŽ expandovaly a chtěly vytvořit nadnárodní
holding. Nejprve se začaly výrazně angažovat v oblasti
finnančních služeb.
R. 1996 založili doplňkovou pojišťovnu Stabilita.
V tomtéž roce koupili velký balík akcií Investiční a rozvojové
banky, a.s., Bratislava (dále jen IRB), kde vzápětí dosadili
svůj management.
Od nuceného správce koupili 20% akcií Slovenské
pojišťovny, a.s., Bratislava a r. 1998 se ji pokusili
zprivatizovat ve formě zvýšení zákl. jmění To se ovšem
nezdařilo a IRB skončila v nucené správě.
Podle tehdejšího viceguvernéra Národní banky Slovenska
(dále jen NBS) Jozefa Mudríka noví vlastníci a management
(rozuměj dosazený VSŽ) situaci nezvládli.
Na tomto je pikantní, že když Centrální banka naznačila, že
by měli VSŽ nést odpovědnost za následky situace IRB, tak
se jich tehdejší premiér V. Mečiar zastal: "Chyby, ktoré zo
strany VSŽ v tejto banke boli, boli nepodstatné. Preto spolu
s VSŽ hľadáme teraz východiská, ako situáciu napraviť tak,
aby ste o majetok, ktorý ste tam vložili, neprišli." A
výsledek? Stát tyto ztráty napravil penězi z NBS.
VSŽ jistou dobu kontrolovaly i podíly v Poštovní bance, do
které přesunuli akcie Slovenské pojišťovny (20% akcií
koupených od nuceného správce).
Další sféra, ve které se VSŽ angažovali bylo ocelářství. Již
r. 1992 koupilo VSŽ železářský podnik Walzwerk Finow ve
východním Německu a r. 1996 koupili 20% akcií českých
Třineckých železáren.
Dále maďarská organizace pro privatizaci státního majetku
(dále jen ÁPV) vyhlásila 12.9.1997 VSŽ jako vítěze
mezinárodního konkurzu privatizace ocelárny Diósgyöri, kde
za tento vysoce zadlužený podnik VSŽ zaplatili směšných
$2. Zde byl ze strany VSŽ učiněn příslib investice $20 mil.
do dvou let.
R. 1997 jednali představitelé VSŽ i o privatizaci
chorvatského podniku Železara Sisak, avšak na všechno už
nestačili. Z tohoto důvodu založili společné podniky.
První takový společný podnik z řady těch významnějších byl
s finskou společností Rannila, další s americkou firmou U.S.
Steel.
Július Rezeš a kinder management
Zde můžeme hovořit o skvělém případu rodinkaření, neboť
Júliův osud je taktéž úzce spjatý s VSŽ. Nejprve zde působil
jako viceprezident pro financování, od 25.6.1996 se stává
viceprezidentem pro obchod. Nejvyšší mety pak dosáhl od
dubna do října 1998, kdy byl nominován jako prezident
akciovky VSŽ holding a zároveň zvolen za člena
představenstva - na čele tzv. kindermanagementu (viz níže)
spolu s podpředsedou Ing. Jaroslavem Bilíkem - také
viceprezident pro strategii a podnikatelské aktivity a
Ing. Pavlem Miškovem - také viceprezident pro financování.
Členi představenstva:
Ing. Ľubomír Solár - také viceprezident pro řízení,
Ing. Viktor Háber - také viceprezident pro vnější vstahy a
Ing. Igor Grega - také viceprezident pro služby.
Předseda dozorčí rady - RNDr. Ján Smerek CSc.
podpředseda dozorčí rady - Jaroslav Gruber
členi dozorčí rady - Alexander Rezeš a Ladislav Drábik.
Právě kvůli věku členů představenstva VSŽ se mu začalo
přezdívat Kindermanagement.
Od r. 1997 začal zisk VSŽ klesat. Zajímavá byla tisková
konference v březnu 1997, kde na otázku o hospodářských
výsledcích firmy bývalý vrcholový manažer VSŽ Ján Lacko
reagoval poměrně neobyčejně. Podle něj se totiž pod
pokles ziskovosti VSŽ podepsaly dohody s firmami Trade
Trans Import se sídlem v Lichtenštejnském Vadůzu a
skupinami společností kolem něj.
Exportní část svěřili kanadské firmě Slovcan Petera
Friedmana, která úzce spolupracovala s obchodníkem
Marcem Richem - miliardářem žijícím ve Švýcarsku.
Marco Rich r. 1983 utekl z USA, protože mu hrozilo vězení
za obchody s íránskou ropou a daňové úniky. Také
obchodoval s Ruskem a fakticky z něho ždímal peníze, když
díky dohodám s řediteli v Rusku lacino nakupoval a poté
prodával za světové ceny.
V případě VSŽ obch.
řetězec při prodeji do zahraničí vypadal následovně:
VSŽ Exim,
VSŽ Zug (Švýcarsko),
Firma Barcos (Kajmanské ostrovy) a její dealeři,
ICT (Antverpy) a VSŽ U.K. (Anglie) a koncový uživateľ.
VSŽ zlikvidovali vlastní afilační prodejní síť a firmy
odevzdaly zákazníky firmě ICT, přičemž Lacko tvrdil, že
prokuristé firmy ICT a soukromé firmy Marca Richa byli ti
samí lidé.
Např. firma zmíněná v řetězci Barcos na Kajmanech
nakonec dlužila VSŽ více než 2,3 mld. Sk. Další firmy z
Moravy, Lichtenštejnska, Jugoslávie, Rakouska či
Holandských Antil po lhůtě zplatnosti dlužily VSŽ celkem 3,7
mld. Sk, samozřejmě s plnným vědomím Rezešovců ve
stylu neplatit a přesto dostávat zboží!
Prachy se musí točit!
Co mají všechny tyto obchody společného? Za vším stáli
Rezešovi lidé. Od okamžiku, kdy se Rezešovci zmocnili
kontrolního balíku VSŽ, produktivita a ziskovost této firmy
začala rapidně klesat. Proč? Tatík a jeho podařený synek
začali totiž rozhazovat ve velkém stylu do mimoocelářských
aktivit.
Od r. 1995 kontrolovali deníky Lúč, Košický večer,
Slovenský východ, od r. 1996 Národná obroda a od r. 1997
deník Trhák, také Nonstop. Dále koupili Fun Rádio, TV
Naša. Potom Alexander Rezeš prostřednictvím VSŽ koupil
fotbalový klub Sparta Praha (1 mld. Sk - A. Rezeš
prezidentem 1997-9, poté s V. Košťálem do 2000), dál
koupili hokejový klub HC Košice, 1 FC Košice a pod.
Nakupovali též limuzíny (107 mil. Sk), luxusní Mercedesy,
Bavoráky, dokonce proudový letoun Hawker 800, vily na
španělském pobřeží, ale i kostely, lovecké revíry a hotely na
Slovensku.
Tak se stalo, že v listopadu r. 1998 bylo součástí holdingu
VSŽ celkem nevěřitelných 164 dceřiných společností, avšak
pouze 30 z nich mělo něco společného s hutnictvím. Ostatní
vykonávaly tzv. zprostředkovatelské služby tzn. zboží šlo
přes 2, 3 či 4 mezistupně a každý z nich se pořádně nabalil
(viz popis řetězce dodavatelů a subdodavatelů o kousek
výše)
++++++++++++++++++++++++++++
Kam se poděly peníze, páni kapitalisté?
Tak nakonec muselo nevyhnutelně dojít k tomu, že
kindermanagement přiznal na podzim 1998 krizi, protože
dlouhodobé investice financovali krátkodobými, vysoce
zúročenými úvěry, takže se ocitli v krizi hlavně v
jihovýchodní Asii a Rusku. Hrozila možnost pozice cross
defaultu (termín pro potřebu okamžitého splacení všech
úvěrů), což by znamenal faktický kolaps VSŽ. Dluhy
dosáhly výše 13 mld. Sk. Ke konci
r. 1998 začlo
zadlužení VSŽ natolik, že nebyl schopný uhradit své
závazky vůči zahr. bankám ($35 mil.)
Úvěrující banky vyměnily kindermanagement a novým
prezidentem VSŽ se v prosinci 1998 stal finančník Gabriel
Eichler (Američan slovenského původu), který éru podnikání
skupiny kolem A. Rezeše Ve VSŽ ukončil.
Kdo byl Jaroslav Gruber?
Ovšem dosazení G. Eichlera předcházelo mimořádné valné
shromáždění konané 22.9.1998 svolané šedou eminencí
Jaroslavem Gruberem, kde se rozhodovalo zjednodušeně
řečeno, zda Eichlerovci či Rezešovci.
J. Gruber původně působil v socialistickém ROH, a prosadil
se podle jeho představ až v r. 1994, kdy byl nejprve zvolen
za předsedu generální rady odborů OZ KOVO ve VSŽ,
avšak r. 1996 si založil vlastní odborový svaz Metalurg.
Z odborového předáka se vyšvihl velmi, velmi vysoko. Díky
účasti v různých statutárních a kontrolních orgánech se mu
měsíční příjem vyšplhal do několika sto tisíců.
Pod
Košickou Kalvárií vlastní pozemek s obrovským červeným
domem, kromě něhož vlastní ještě další rodinný dům v
Bratislavském Starém městě a ještě jeden rodinný ve Vyšné
Kamenici u Košic (podle listu vlastnictví č. 58).
Jaroslav Gruber ovšem krátce obchodoval i se šrotem
prostřednictvím dceřiné společnosti Hutníka - Kovoúpravy,
která jednoho času fungovala jako hlavní dodavatel šrotu
pro VSŽ.
Za G. Eichlera se Gruberově firmě Kovoúprava utnul
tipec, protože Eichler nepřipustil předražování suroviny a
vzkázal Gruberovi, aby se naučil hospodařit. Gruber asi
trpce zalitoval, že Hutník tehdy ve španělské vile
Rezešovců upsal do rukou Júlia Rezeše a tedy VSŽ.
Ovšem J. Gruber musel vědět o tunelování a rozkrádání
VSŽ, neboť zde figuroval v té době jako člen správní rady.
To možná vysvětluje, že napočátku byl proti vstupu
amerických investorů do VSŽ, ale později tento vstup
podpořil. Nemusí pršet, stačí když kape. V listopadu 2001
se J. Gruber vzdal všech odborářských funkcí tj. post
předsedu generální rady odborů OZ Metalurg i funkce
předsedy rady odborů OZ Metalurg U.S. Steel Košice.
Postupně se také věnoval ukončení společnosti Hutník
(do října 2000 vlastnila balík 10% akcií VSŽ).
VSŽ a U.S. Steel
VSŽ uzavřela s firmou UEC (USX Engineerings &
Consultants, Inc.) smlouvu o poskytnutí manažerských
služeb. Nicméně s příchodem G. Eichlera nezačal čas
skvělé prosperity zejm. díky společnému podniku VSŽ &
U.S. Steel. VSŽ do tohoto společného podniku vložili to
nejlukrativnější - finální výrobu obalových plechů, zatímco
U.S. Steel plánovala rozsáhlé investice s cílem zvýšit
produkci ze 100 tis. na 350 tis. tun ročně, přičemž se
odborníci shodli, že tento předpoklad je obchodně nereálný,
což se později také ukázalo. Výsledkem byla ztráta trhů. V
Pobaltských zemích VSŽ prodávalo 20 tis. tun plechů a
nový management VSŽ & U.S. Steel tamější zastoupení
zrušil a tak se stalo, že zde produkci začal realizovat
kazašský konkurent.
Dále U.S. Steel pouze finalizoval výrobu pocínovaných
plechů, zatímco materiál nakupoval od VSŽ, za což mu
zaplatilo 12 tis. Sk, i když náklady byly daleko vyšší.
Takhle šikovně U.S. Steel připravilo ročně VSŽ o cca 1,5
mld. Sk.
Tajné schůzky aneb konspirace pokračuje
Ve čtvrtek 16.9.1999 se Július Rezeš setkává v
bratislavském hotelu Fórum s Miroslavem G. z civilní
bezpečnostní služby Dynasty blízké společnosti Slávia
Capital. Slávia Capital se mj. angažovala i ve změně
vlastnických vztahů v Priemyselné bance a také i na kauze
Branisko, kde na ni byl později napojený Roman Veselka,
kterému Ján Godáň na účet poslal 20 mil. Sk (viz článek
Vytunelovaný tunel Branisko v souvislostech). Vida, kde se
se Slávia Capital všude nesetkáme, že?
Tedy Július Rezeš a jeho setkání s Miroslavem G. z civ.
bezp. služby Dynasty blízké Slávie Capital má neklamný
signál a poselství, neboť o propojení tehdejšího min.
hospodářství Ľudovíta Černáka se Sláviou Capital si
cvrlikali vrabci na střeše.
Nebo další velmi podezřelá fakta. Tehdejší ministr rodiny,
práce a soc. věcí Peter Magvaši si při schůzce s J.
Rezešem kladl podmínky, že pokud prý řekne ano, chce
nejen post prezidenta VSŽ, ale i křesla viceprezidentů pro
jeho kámoše z FNM Sklenáre a Richtera. Zřejmě mu to
vyšlo, protože při setkání s J. Gruberem 9.9.1999 ve
Starosmokoveckém hotelu Grand byl P. Magvaši viděn v
dost povznesené náladě. Není divu, protože tři dny před tím
(6.-9.9.) se ve Vídni pod vedením Alexandra Rezeše
uskutečnilo strategické školení všech zainteresovaných.
Otázky
Proč nebylo dodnes v této modelové kauze tunelování
vzneseno během dvou dzurindových vlád žádné obvinění?
Co dělala dzurindova policie, proč nebyl ihned zřízen
vyšetřovací tým? Proč daňové úřady nezveřejnily výsledky
daňových kontrol? Jak je sakra možné, že zástupce
státního FNM v dozorčí radě VSŽ Peter Huňor hlasoval
proti Eichlerovi, tedy proti státu a v zájmu Rezešovců?
Kdo je Gabriel Eichler?
Jak zmíněno výše, Gabriel Eichler je Američan slovenského
původu, který do USA emigroval r. 1968 po okupaci vojsky
varšavské smlouvy. V USA se uchytil jako bankéř a vyšvihl
se až na post viceprezidenta a hlavního mezinárodního
ekonoma Bank of America.
R. 1991 se vrátil do ČSFR a pustil se do restrukturalizace a
revitalizace českých energetických závodů. V létě 1998
dostal od věřitelů VSŽ (cca 40 bank), kterým VSŽ dlužila
cca $500 mil. nabídku učinit něco podobného i zde. Eichler
rázem pochopil, že VSŽ může začít prosperovat pouze v
případě, zbaví-li se všech parazitů a nadbytečných
mimohutnických obch. aktivit. Takže se začal prodej výše
zmíněných médií, sportovních klubů, limuzín, luxusních
Mercedesů, Bavoráků, proudového letadla Hawker 800,
budov a nevyužitých pozemků.
Za pět měsíců jeho působení začínalo být zřejmé, že se
VSŽ pomalu ale jistě začínalo stavět na nohy. Místo
Ladislava Drábika byl na post předsedy představenstva
dosazen Vladimír Repčák.
Další tajná schůzka
Ladislav Drábik, Sergej Zápotocký a Ján Valenčík se
11.8.1999 demonstrativně vzdali funkcí v
představenstvu VSŽ, a.s., Košice, ale post
viceprezidentů si ponechali. Ovšem ze čtyř zájmových
skupin Rezešové, Smerekové, Drábikové a odborářské
resp. Gruberovské, Rezešovská, postupně i ostatní začaly
příchodem
G. Eichlera ztrácet vliv.
Koncem srpna 1999 se u Rezeše sešla zajímavá parta.
Expremiér Vladimír Mečiar, tehdy již býv. prezident
Slovenské sporitelny Ivan Kiňo, odborářský předák
Jaroslav Gruber, Ján Smerek a jakýsi von Führer dlouholetý přítel a obch. partner pravé ruky V. Mečiara
Anny Nagyové, která se předpokládá se na schůzce
zúčastnila také.
Dále se zde zúčastnil zástupce přepírací společnosti Trade
Trans Import se sídlem v Lichtenštejnském Vadůzu
(zmíněna výše), který byl v době prezidentování J. Rezeše
podpředsedou představenstva VSŽ. To byl buď Jaroslav
Bilík či Pavol Miškov, někdo z nich, nedopátral jsem se
kdo přesně. Jako další zajímavá osoba byl Peter Friedman
zastupující podobnou přepírací firmu Slovcan se sídlem v
Kanadě (také viz výše).
Otevřeně se též hovořilo o tzv. koních Rezešovců, z nihž
by stáli asi za zmínku tři nejdůležitější: Peter Magvaši (býv.
min. rodiny, práce a soc. věcí), Ivan Kiňo (býv. ředitel slov.
spořitelny, nyní spolupráce se SMER-em) a Vladimír Masár
(býv. guvernér NBS) dnes již člen CIA.
Závažné se jevilo být také zvláštní porozumění mezi býv.
košickým primátorem, později býv. slov. prezidentem
Rudolfem Schusterem a klanem Rezešovců. Setkal se
totiž nejen s Vladimírem Mečiarem, kde později nedovedl
uzpokojivě informovat o obsahu jejich schůzky, ale přijal i
Júlia Rezeše (býv. prezident VSŽ) a veřejně se postavil na
jejich stranu ve vyhlášení, že VSŽ zahr. investory
nepotřebuje, že si vystačí sama z domácích zdrojů i za cenu
úvěrů a že je třeba brát v úvahu zájmy všech akcionářů.
Rezešovci mu měli údajně přispět na první, tehdy ještě
parlamentní prezidentskou kampaň, ve které však neuspěl.
Ve VSŽ pracoval Rudolf Schuster zhruba 15 let.
Také se proslýchá, že byl R. Schuster ještě jako košický
primátor za svědka na svatbě podnikatele arabského
původu Aksama Barakaty, předsedy představenstva firmy
SSIM Rubin, která patřila do zájmové skupiny Rezešovců a
párkrát si spolu zahráli tenis. Bakaratova firma SSIM Rubin
dlužila ještě r. 1999 VSŽ více než 300 mil. Sk, čili je jasné,
že je to člověk blízký rezešovcům.
Pokud máte potíže vybavit si, kdo byl Axam Barakat, tak je
to autor výhružného dopisu, který koncem srpna 1999
odfaxoval managementu VSŽ: "Kokot Drábik, kokot Eichler.
Dufam, že nebudete dlho? Skuste vidržať. Ak sa vidim vas
kde kolvek budete pes zubov. Axam."
Marika a Roman
Od 1.1.2000 byla společnost VSŽ Oceľ s. r. o.
přetransformovaná na akciovku, do které zároveň sfúzovali
spoločnosti VSŽ Export-Import a VSŽ Ferroenergy.
Uskutečnila se též fúze VSŽ Infoconsult a.s. do VSŽ a.s., v
rámci které poskytuje bývalá společnost informační služby
jako obor informační servis.
Členy představenstva VSŽ Oceľ a.s. se tedy stali:
- viceprezident VSŽ a.s. pro technologii Anton Lukáč,
- viceprezident pro výrobu Ladislav Matusák,
- viceprezident pro lidské zdroje Martin Pitorák,
- viceprezident pro marketing a prodej Mikuláš Safko a
- ředitelka odboru Treasury VSŽ a. s. Mária Hakulinová (o té
bude řeč o kousek níže).
Členy dozorčí rady VSŽ Oceľ a.s. se stali: - prezident
Gabriel Eichler,
- viceprezident pro finance Vladimír Repčák a
- viceprezident pro informační služby Attila Tóth.
Představenstvo si na svém zasedání VSŽ Oceľ a.s. zvolilo
za jejich předsedu
A. Lukáče, za podpředsedu L.
Matusáka, který byl zároveň opět jmenovaný generálním
ředitelem VSŽ Oceľ a.s.
Představenstvo zároveň schválilo novou organizační
strukturu, do které byla bývalá společnost VSŽ ExportImport začleněná jako závod Prodej a bývalá společnost
VSŽ Ferroenergy jako divizní závod Energetika.
Poměrně zajímavě celou situaci dokresluje odposlech
telefonního rozhovoru mezi Márií Hakulinovou a
podnikatelem Romanem Kvasnicou, který se mě kromě
jiných dostal šťastnou náhodou do rukou. Ještě před tím si
ale připomeňme, že M. Hakulinová působila již v r. 1995
jako ředitelka finančního oddělení a později již ve VSŽ Oceľ
a.s. jako ředitelka odboru Treasury. S Romanem Kvasnicou
zde cca 14 měsíců působili oba, neboť R. Kvasnica působil
jako člen představenstva VSŽ od 18.4.2001 do 13.6.2002 a
M. Hakulinová od 20.7.1999 do 14.1.2003 (viz obch.
registr).
Ještě pikantnější je skutečnost, jak zmiňovaný "Gabo" či
"Gabino" (rozuměj Gabriel Palacka) mohl zasahovat a jaké
měl pravomoce ve VSŽ. Dále v rozhovoru zmiňovaný
"Matus" je podle mě gen. ředitel VSŽ Oceľ a.s., člen
představenstva a viceprezident pro výrobu Ladislav
Matusák. A zmiňovaný "Parki" zřejmě bude viceprezident
pro lidské zdroje Martin Pitorák, nicméně to je pouze můj
dohad.
++++++++++++++++++++++++++++
Přepis odposlechu tel. rozhovoru byl pořízen 18.10.2000
v čase 13:52.
Volající: 0905/708566 Roman
Volaný: 0903/623144 Marika
No?
Roman ahoj, už si dojednal?
Ja som po lekároch od rána.
A čo jak ?
Nie moc, ešte budúci týždeň. Prečerpaný organizmus.
Musíš dočerpať.
Čo sa deje nové ? ...
Chcela som Ťa informovať. Čakala som, že Američania to
rozjedou, ale rozjeli to Matus s Parkim.
A čo spravili ?
Už ma vyradili z podpisovania účtov. Dnes to idú schváliť v
predstavenstve.
Že nesmieš nič podpisovať ?
Nie. Platby. Som sa práve rozprávala, lebo s američanmi
urobíme reinštaláciu celých systémov, bude to také viac
bezpečnejšie pre VSŽ aj pre Steelko a našli pre VSŽ
schému, že ktorí budú platiť, ktorí schvaľovať, mali by to byť
ľudia, čo tu robia, lebo v rámci služieb poskytovaných. Oni
prišli s tým dnes, že nie, že oni budú Matus a Sparki
podpisovať prevodné príkazy a Matus to odôvodnil tým, že
on chce mať kontrolu, že aby sa im peniažky nerozkotúľali,
lebo tam nie je kontrola.
Tak som zostala sedieť a počúvať.
Už nesmieš dávať príkazy k úhrade ?
Nie.
A kto ?
On a Matus.
A Gabo ?
Aj Gabo, lenže dnes ráno tu boli američania vieš kvôli tomu
ten finančák, čo bude a lenže Gabino tu nie je celý týždeň.
Oni pripravili ten materiál, dali ho aj sa pytal ten američan
Abel, vraví, že či niečo vie. Tak zrejme niečo o tom vie,
pretože Gabriel tu nie je, včera dali ten materiál a dnes je
predstavenstvo aj výkonné.
Čiže oni už nastúpili.
Nastúpili. Jednoznačne chcú jako aby som do toho
nevidela.
Nevidela čo idú platiť ?
Hej. Lebo, že oni niektoré veci nejdú platiť, ja hovorím, no
keď sú niektoré faktúry schválené a sú oprávnené, tak to čo
sú za blbosti. Teraz idú dávať možnosť na bankrot VSŽ?
Konec záznamu.
II. Slasti a strasti rodinky Rezešovců
Úmrtí
Alexander Rezeš umírá na 20. poschodí ve všeobecné
vídeňské nemocnici Allgemeines Krankenhaus 28.6.2002 v
8:15 ráno. Rezešův celkový zdravotní stav ale už byl
takový, že neumožňoval transplantaci, která by mu možná
zachránila život. Rozhodli se tedy aspoň pro plastiku
srdeční chlopně. A zprvu se i zdálo, že zákrok skončil
úspěšně a že pomůže. Pacient se probudil plný optimismu,
zářil, laškoval se sestřičkami. Po několika hodinách však
nastal prudký zlom: byl nutný okamžitý nový chirurgický
zákrok. Pacientovi všili umělou chlopeň. Po této operaci se
však už Rezeš neprobral. Jeho srdce se chirurgům
prakticky rozpadlo pod rukama.
Předtím ležel zhruba dva týdny v ústavu srdcových a
cévních chorob v Bratislavě. Začátkem června mu cestou
do Španělska selhalo srdce a plíce se mu naplnily vodou.
Okamžitě ho hospitalizovali na oddělení intenzivní péče v
italské Veroně. Později ho za asistence jeho osobního
lékaře Juraje Vančíka a jeho nejbližší rodiny převezli do
Bratislavy, kde podstoupil intenzivní léčbu antibiotikami a
kde se také potvrdilo, že se operaci nevyhne. Alexander měl
jednu z málo se vyskytujících chyb tzv. rozšířené srdce. Šlo
o enormě zvětšené srdcové předsíně a částečně i komory,
takže velké srdce mohlo pumpovat krev s omezenou
činností. Zjednodušeně šlo o vrozenou poruchu tvorby
srdeční svaloviny. Při přečerpávání krve po čase už jeho
srdeční předsíně na 99% vůbec nepracovaly a levá z nich
byla mimořádně zvětšená. Komory však fungovaly
paradoxně jako u zdravého člověka.
Několikrát byl dokonce v absolutním ohrožení smrti, když
mu např. ve spánku lékaři naměřili 4-5 sekundové pauzy v
činnosti srdce. To je pro běžného člověka smrtelná
frekvence.
Dokonce 4 roky před smrtí dostal kardiostimulátor. Ovšem v
říjnu 2000 absolvoval zdrav. vyšetření v nemocnici v
Košicích - Šaci, doprovázený manželkou, takže problémy
přetrvávaly zřejmě neustále, no, není divu.
Alexander Rezeš byl známý tím, že se nikdy nešetřil, ačkoli
mu to bylo lékaři opakovaně doporučované. Když ještě VSŽ
vlastnilo 1. FC Košice a pražskou Spartu, vedly vždycky
jeho kroky po vyhraném zápase do společnosti, kde se
tancovalo a pilo mnohdy do rána. V médiích se objevovaly
informace kde, a na které diskotéce byl Rezeš viděn. Hýřivý
a bouřlivý život, který vedl, mu nebyl tedy příliš blízký. Ani
alkoholem nešetřil, pil tequilu. Často byl jeho společníkem
leader skupiny Elán Jožo Ráž, který dělal HZDS
předvolební kampaň v čase, kdy byl Šaňo šéfem volební
kampaně.
Rezešova milenka, hlasatelka STV Gabriela Haršányová a
matka jeho dcerky Chiary se po úmrtí nechala slyšet, že:
"Nevidím najmenší dôvod ľutovať ho. Celé roky vie o
tejto vážnej diagnóze. Svoju životosprávu však tomu
neprispôsobuje. Keď sa dá, funguje: bary, baby,
alkohol."
Rezeš původně jeho otcovství přiznat nechtěl, ale couvl až
poté, co ho usvědčily testy DNA. Na dítě začal platit, ale 15
tis. Sk připadalo atraktivní blondýnce málo. Poté došlo k
tahanicím o děditctví, kdy se Gabriele zdálo, že bude Chiara
vyšachovaná ze hry kvůli hromadnému přepisování majetku
na rodinné příslušníky a několikrát změněné závěti na
nátlak rodiny ještě v nemocnici, na toto však zde v článku,
který už je i tak dlouhý, není přílišný prostor.
Rezešův pohřeb se stal velkou společenskou událostí, které
se účastnil např. i sám Vladimír Mečiar, Jožo Ráž, ale
milenku Gabrielu Haršányovou pohřební služba vpustila
dovnitř až po samotném pohřbu.
Smuteční obřad, který se konal ve Slovenštině a
Maďarštině vedl kněz reformované církve a zazněl také
smuteční proslov košického primátora. Po obřadě byl
Alexander Rezeš pohřben na hřbitově Rozália v centru
města.
V článku jsem chtěl
ještě zesumarizovat knížku Na pohrebe vypredané - Môj
otec mojimi očami, kterou Július Rezeš sám napsal a vydal
v počtu 180 kusů 2 roky na výročí smrti jeho otce obdaroval
pouze nejbližší příbuzné a přátelé, a ve které tvrdí, že byl
jeho otec obklopen hyenami, ovšem obávám se, že by
sumarizace zabrala taktéž mnoho prostoru a není to
koneckonců tak důležité.
Július a baby
Stejně jako tatík, i synek si libuje v ochutnávání šťavnatých
červeňoučkých jablíček krásných slovenských slečen. Když
kvůli Miss Slovensko 1996 Lindě Lenčové opustil jeho
předchozí těhotnou manželku Editu a i když jeho nejbližší
měli proti svatbě námitky, své "ano" si Rezeš s Lenčovou
řekli v americkém New Jersey v polovině září 2000. Během
sedmiletého manželství prodělali asi nejvážnější krizi po
třech letech, kdy si Linda sbalila kufry, do kterých zabalila i
dcerku Viktorii a společně odputovaly do pronajatého
domku v Krásné u Hornádu u Košic. Nedorozumění se jim
podařilo vyřešit (asi vyschly fin. zdroje a nebylo na nájem
domku) a po několika měsících Robinsonovského strádání
se Linda vrací zpět do vilky k manžílkovi.
Ovšem Linda Lenčová se po sedmi letech znovu vdává v
Americe za její novou lásku Borise Kollára, nicméně J.
Rezeš s Lenčovou ještě rozvedeni nebyli, takže byl její
sňatek s Kollárem neplatný. Július ovšem nelenil, a svým
věřme, že jen šarmem zapůsobil na Miss Universe,
tmavovlasou Evu Džodlovou (24), když spolu byli viděni na
různých společenských akcích a např. v červenci 2007 na
koncertě amer. zpěváka Michaela Boltona. Eva Džodlová je
i letuškou a podle jejích slov se i na palubě s Júliem
setkávala. Zřejmě několik tisíc metrů pod nohama vykoná
své. Zřejmě ani třináctiletý rozdíl (Eva 24, Július 37) nevadí.
S Lindou byl definitivně rozveden 30.1.2008 okresním
soudem Košice.
Linda a Eva
Linda už ze svého manželství s Júliem vytěžila co se dalo.
Zařídila si salón krásy Espace v Košicích, taktéž košickou
restauraci, vlastní luxusní auto, byt v lukrativní bratislavské
čtvrti Karlová Ves a slušný balík po rozvodu. S dcerkou
Viktorií se už asi nadobro vystěhovala tentokrát do
Bratislavy, kde našla bydlení v nadstandardní bytovce
Karloveského ramena na nábřeží Dunaje. Rozkošný
eňoňuňo byteček se čtyřmi pokoji s odhadem za 15 mil. Sk
byl podroben rozsáhlé finančně náročné rekonstrukci.
Dcerka studuje na Britské mezinárodní škole, kde se za
akademický rok platí 7 tis. Liber, což je v přepočtu cca 320
tis. Sk.
Její současný milionářský skoromanžel Boris Kollár se jí
však zastal, že ona peníze po Júliovi nepotřebuje, že není
zlatokopka a že přece jí něco po těch sedmi letech patřit
musí.
Evu zatím pohádkové bohatství čeká. Známý je její předešlý
vztah s tenistou Dominikem Hrbatým, který též patří do
horních deseti tisíc a na který má prý jen hezké vzpomínky.
No budiž, slušné slečny o intimních věcech a bankovních
účtech přece nehovoří... Podle Evy prý peníze pro její
partnerský vztah nehrály žádnou úlohu.
Ach, to je zvláštní, že nikdy jsem neviděl vstah miliardáře či
milionáře s nějakou normální babou z horních pěti milionů.
Zřejmě vrána k vráně sedá a tak i zazobanec sedá k
zazobancovi a tak i bohatí souloží s bohatými.
Chromozony a geny se přece nemůžou smíchat s tou
lůzou pěti milionů!
Ovšem Eva může na svůj miniaturní Volkswagen Polo, který
r. 2002 vyhrála na Miss Universe Slovensko zapomenout,
protože od svého přítele Júlia dostala k narozeninám
mnohem nadupanější autíčko BMW M6, za které měl Július
vysolit 5 mil. Sk. Na tomto typu se vozí i hokejista Ľubomír
Višňovský. Její otec Jaromír Džodla, který stále bydlí v
Prešově, odkud se Eva odstěhovala do pronajatého
bratislavského bytu o žádném autě prý neví, zřejmě mu to
bylo předem doporučené.
Sousedé si všimli, že v domě na Kramároch v Bratislavě se
předělávaly interiéry. Je třeba dodat, že se jedná o
rezidenci, kde kdysy bydlel Alexander Rezeš a kde Július
občas přespává. Je docela možné, že se tu Eva usadí a že
se nepřestěhují do sídla Rezešovců v Košicích, i když
údajně v Košicích tráví většinu jejího času.
Július
má s 1. manželkou Editou dceru Editu a syna Alexandra a s
2. manželkou Lindou dcerku Viktorii.
Ještě s Evou něco počít, a Július může začít být pyšný na
generaci jeho vlastního kindermanagementu. :DD
Příbuzenské lapálie
Ovšem kromě manželství Rezešovci zažívají i rodinné
neshody. O ně se velkou měrou zasloužila Eva RezešováVarholíková, dcera zesnulého želežničářského magnáta
Alexandera Rezeše. Odstěhovala se ze známé čtvrti nad
Popradskou ulicí, kterou Košičané nenazvou jinak než
"zbojnický vršek". I s dětmi (Gabrielem, Alexandrou a Ellou)
kalupem přešupačili do vily v části Barce jejího, bohužel
nevím kolikátého přítele, podnikatele Erika Fischera. Dala
vale ochranným křídlům soužití s bratrem Júliem a matky
Evy - známému to rezešovskému trojlístku.
Dcerku Alexandru má Eva s jejím expřítelem, bývalým
hokejistou Jánem Varholíkem, zatímco Ellin tatík je už Erik
Fischer, tedy alespoň to tvrdí. Erik má taktéž s jeho
exmanželkou Alexandrou syna Gabriela.
Za zmínku stojí, že Eva se nám rozhodla střelit luxusní sídlo
v blízkosti sídla rezešovského. Jedná se o dům s cca 350
m2 a pozemkem 8A, to vše za 15 mil. Sk, no nekupte to!
Eva se s Erikem chtěli zasnoubit, nicméně to jim překazila
bumbác Erikova autonehoda, kdy Erik ve svém Audi SR 6
předjížděl auto jiné a po narážce do protijedoucího
náklaďáku způsobil řetězovku čtyř aut. Měl dost polámanou
levou nohu a lékaři léčbu odhadovali na několik měsíců.
Další termín měl být 6.6.2008, ovšem také neuskutečněn.
III. Jak se tuneláři díky nakradeným penězům
stávají oporou společenského systému
Otřesné nominace
Kdo mě zná, tak ví, že jdu jen po ověřených výrocích, po
datech, číslech a informacích. Rozhodně nejsem přítel tzv.
vysokomyslného mudrování různých "renomovaných"
politologů, novinářů a dalších. Nebudu tedy ani zde
mudrovat o tom, co v praxi HZDS znamená, proto zacituji
pouze dvě věty jednak V. Mečiara a jednak J. Rezeše, které
dostatečně přesvědčivě a jasně demonstrují jejich postoj,
který oni zaujímají v roli, ve které by měli sloužit především
nám, občanům.
První věta je z Mečiarova projevu z legendárního
"pasienkového" mítingu: "Čo je v prospech HZDS, to je aj v
prospech štátu". No, kdyby jste, pane Mečiare, zaměnil
slovíčko "HZDS" za "občanů", pak bych to bral.
Druhou, ještě vtipnější a zároveň mrazivější větu vyslovil
Július Rezeš po usednutí na křeslo VSŽ 27.2.1998: "VSŽ
rovná sa HZDS". No, pane Rezeši, byla-li by HZDS ještě
déle u moci, jistě by se děcka ve školách učila tento šikovný
vzoreček na hodinách matematiky.
Lze tedy snadno odhadnout, jakým způsobem by Mečiar s
jeho lidmi řídili státní firmy, pokud by znovu dostali šanci, V
případě Júlia Rezeše se to dnes na postu člena
představenstva dozorčí rady v Transpetrolu nominovaného
valnou radou 20.11.2006 bohužel částečně podařilo.
Komické bylo, že mluvčí SMER-u Silvia Glendová vyhlásila,
že premiér R. Fico se o této nominaci dozvěděl až po
příjezdu ze služebky v Portugalsku (20-21.11.2006), načež
min. hospodářství Ľubomír Jahnátek, ach ten diblík
nešikula, vtipně dokresluje pitoresknost celé frašky, když
dodává, že nominace vzešla z koaličních dohod. Nakolik se
ale z 1/3 na koaličních schůzkách účastní i samotný R. Fico
musel buď Robko sladce buvinkať, nebo má sklerózu, což
vzhledem k jeho věku je věc, která se semtam vyskytuje
zvlášť při takovém vytížení.
Ovšem pojďme ve výrocích ještě dál, nesmírně roztomile se
k VSŽ vyjádřil státní tajemník ministerstva hospodářství a
poslanec Peter Žiga (SMER). Podle něj "se nejedná jen o
politickou nominaci, ale i o odbornou, protože prý
odborníkem z podnikatelského prostředí je každý, kdo vedl
firmu většího charakteru". Fíha, pane Žiga, to běžte
vykládat třeba americké justici, která má na starosti
miliardové defraudace Enronu, ti vám určitě za tento výrok
dají otisknout vaši dlaň na chodníku slávy.
Ovšem jen s nominací Júlia Rezeše do dozorčí rady
Transpetrolu to zdaleka nekončí. Členem představenstva se
také stal Sergej Zápotocký, který pracoval jako vysoký
manažér VSŽ Košice za doby Rezešovců (viz kapitola tajná
schůzka), dále v představenstvu sedí pravá ruka Juraje
Širokého Vladimír Balaník (cca 2 týdny po nominaci
abdikoval) a nesmíme zapomenout na JUDr. Dušana
Macha člověka, se kterým podnikal předseda NR SR a
podpředseda SMER-u Mgr. Pavol Paška (např.
Multipharm s.r.o., Biwater Slovakia S.R.O., Fakon
Pharm S.R.O. Košice apod.).
Další nominant Ladislav Haspel pochází z podnikatelské
skupiny Ivana Kmotríka (Kmotrík ovládá Grafobal Skalica,
dominuje v distribuci tisku a vlastní televizi JOJ), a sestavu
doplňují Viliam Križan a Mikuláš Rakovský, který
mimochodem na Slovensku působí jako zástupce
ukrajinské společnosti Ukrtransnafta.
Dozorčí radu opustili Anna Bubeníková, Daniel Mihok,
Jozef Kaiser, Štefan Vaško a Miroslav Marek.
Jen dodejme, že společnost Transpetrol se zaobírá
přepravou ropy a jejím skladováním pro své odběratele a
pro správu státních hmotných rezerv. R. 2002 získala 49%
balík akcií Transpetrolu firma Jukos Oil Company za $74
mil. přičemž si Slovensko ponechalo majoritní 51% podíl.
Kdo je Sergej Zápotocký?
Původně jsem si chtěl posvítit a vychutnat si všechny
nominanty představenstva, správní a dozorčí rady
Transpetrolu, ale zas narážím na zdlouhavost a čtivost
článku, čili pojďme si něco popovídat o zřejmě
nejšťavnatějším nominantu, kterého jsem vybral - Sergeji
Zápotockém.
Sergej a jeho bratr Alexander spoluvlastní v současnosti na
Slovensku 96 firem, přičemž Alexander jich má jen na
Slovensku 35.
Alexander Zápotocký působil za komunizmu jako
prokurátor a po r. 1989 se zabýval kuponovou
privatizací, kde za sebou zanechal pár zkrachovalých
firem.
Alexander Zápotocký podniká i zde v ČR s dost temnými
ruskými partnery jako např. Alfonzem Lukačinem (býv.
člen dozorčí rady VSŽ), ale i s Židem Barakem Alonem
(nar. 11.8.1960), což je podnikatel, izraelský občan a syn
izraelského velvyslance v Moskvě. Proslavil se tunelem
století. Už se vám vybavuje? No jasně, počátkem 90. let
přes firmu Tessos Praha z Komerční banky vyždímal cca 2
mld. KČ, a r. 1996 ve formě dokumentárních akreditivů v
rámci promyšleného podvodu přes rakouskou společnost
B.C.L. Trading tuneloval Komerční banky, prostřednictvím
nastrčené britské firmy Stone and Rolls chorvatského
podnikatele Zvonko Stojeviče, která měla Barakově firmě
B.C.L. Trading dodávat obilí, což samozřejmě vše bylo
fingované a nákupy obilí z Ruska byly fiktivní včetně faktur.
Zde ukradl Žid Alon 8 mld. Kč. Na podvod se přišlo až r.
1999.
Také se z Komerčky pumpovaly peníze do firmy Jez agenta
StB Františka Chvalovského (cca 3 mld. Kč)
Další cca 1 mld. Kč vypumpována Petrem Smetkou přes
jeho společnost H-SYSTEM.
To vše s posvědcením tehdejšího generálního ředitele
banky a r. 2000 senátora za ODS, dalšího Žida Richarda
Salzmanna.
Připosranost Čecháčků vedla k tomu, že si ani česká
justice na Baraka Alona netroufla vydat zatykač. Maďaři
byli tvrdší, protože tam také Barak Alon pumpoval
státní Postabank ($12 mil.), ale krátce nato byl
propuštěn.
8 měsíců
dokonce seděl ve vídeňském vězení. R. 2003 ho vídeňský
soud z vazby pustil, protože odevzdal cestovní pas a dal
slib, že neuteče. Od té doby je nezvěstný.
Barak Alon
se spolu s jeho otcem Šlomem podílel na vyjednávání
otázky ruského dluhu vůči ČR, kde schůzku mezi českými
vysokými státními úředníky a moskevskými ministry r. 1999
dohodl právě Šlomo Alon, přičemž zde nechyběl ani Šlomův
přítel a býv. šéf ruské diplomacie Jevgenij Primakov.
Židé Barak a Šlomo Alonovi se poznali i s podnikatelem
Františkem Mrázkem, který byl 25.1.2006 ve 20:00
zastřelen na parkovišti před sídlem jeho společnosti v
budově Nové dvory v Durychově ulici ve Lhotce.
Barak totiž působil v orgánech krumlovského pivovaru,
který vlastnil právě František Mrázek.
František Mrázek a Barak Alon se znali i s bývalým
minsterm financí ČR Ivo Svobodou, ten zase s Barborou
Snobkovou (na rozebírání mělnické Liberty není prostor) a
samotný Mrázek s poslancem ČSSD Josefem Hojdarem.
Ale zpět k Zápotockým, aby jsme příliš neodbíhali, i když
tato odbočka je neméně lákavá. Alexander a jeho obchodní
partner Alfonz Lukačin, podle deníku Národná obroda r.
2003 byli posledními, kdo pravděpodobně viděli naživu
Vladimíra Bachledu, přednostu popradského okresního
úřadu a hlavně akcionáře Tatravagónky.
O
Bachledův podíl v Tatravagónce měl totiž zájem mafián
Peter Steinhübel přezdívaný Žaluď, který nakonec
Bachledův podíl v Tatravagónce přecejen získal, ovšem
4.8.1999 byl zavražděn, tak si toho podílu moc dlouho
neužil (o P. Steinhübelovi viz jmenný rejstřík článku
Vytunelovaný tunel Branisko v souvislostech).
Zápotocký i Lukačin coby společníci CassoviaInvestu
jednali s Bachledou o vstupu do Tatravagónky, což ovšem
Bachleda odmítl, načež druhý den zmizel. Policie jeho tělo
nikdy nenašla a byl prohlášen za mrtvého.
Zmínil jsem se i o Dušanu Machovi a konkrétních
firmách v nichž podnikal s Pavlem Paškou. Nicméně
Dušan Mach je i nepřímo propojen s Alexandrem
Zápotockým přes akciovku Fakon, kde D. Mach působí
jako předseda dozorčí rady, přičemž A. Zápotocký zde
působil do r. 2002.
Takže tady vidíme v praxi propojení bratrů Zápotockých
na židovskou a ruskou mafii v tom nejzářivějším světle
a ať mě někdo zkusí obvinit z antisemitizmu!
Rezeš - seriózní podnikatel
V této poslední a zároveň i nejkratší kapitolce si
vyjmenujme několik úspěchů z řady podnikatelských kousků
Júlia Rezeše. V současnosti je konatelem společnosti
Interhouse Tatry, s. r. o., která je majitelem Grandhotelu ve
Starém Smokovci a uzavřela smlouvu na investice do
rozvoje a rekonstrukce hotelu se společností J&T Real
Estate, což bylo potvrzeno nejen J. Rezešem, ale i
předsedou představenstva J&T Real Estate Peterem
Korbačkou a mluvčím Marošem Sýkorou. Investovat
chtějí postupně do všech třech Grandhotelů v Tatrách, tedy
Starém Smokovci, Tatranské Lomnici a Štrbském plese cca
8 mld. Sk.
Společnost J&T zde zastupuje Tinsel Enterprises Limited,
která je registrovaná na Kypru a patří do konsolidovaného
celku J&T. Je např. majitelem Grandhotelu Praha v
Tatranské Lomnici. J&T např. r. 2005 vygenerovala čistý
konsolidovaný zisk 4,38 mld. Sk a hodnota aktiv ke
30.9.2006 představovala 103,75 mld. Sk (o J&T dále viz
článek Počiatek: vykecat či nevykecat).
Dále Július Rezeš uzavřel s kyperskou společností
Diamond Hotels Cyprus Ltd. (společnost je součástí J&T)
smlouvu o strategickém partnerství při správě a vedení
hotelu Slovan Košice, při kterém bude investorem a
developerem tandem Interhouse Košice, a.s. (zde J. Rezeš
ředitel a předseda představenstva), a J&T Real Estate, a.s.,
o čemž jako v předchozím případě informoval Maroš
Sýkora, mluvčí J&T. Celkem se podle Tomáše Bálinta z
Interhousu jedná o balík 700 mil. Sk od března do listopadu
2007. Přibýt má zejm. 4500 m2 obchodní plochy v přízemí,
zvýšit luxus 187 pokojů s 287 lůžky, včetně 2 business
apartmánů a 1 prezidentského a parkovací dům s 230 místy
by měl být přístupný i veřejnosti.
Společnost Diamond Hotels Cyprus Ltd. je již přítomná v
hotelovém businessu na Slovensku prostřednictvím
Diamond Hotels Slovakia, s.r.o., která vlastní např. hotel
Crowne Plaza Bratislava, tedy bývalý hotel Fórum na
Hodžovém náměstí naproti prezidentskému paláci.
J. Rezeš je kromě realitního byznysu aktivní i v obchodu s
průmyslovými komoditami a reklamě. Obrat společností
spadající do jeho portfolia r. 2006 představovaly zhruba 1,6
mld. Sk.
Závěrem
Jak je vidět, rodinka slovenských megatunelářů po čase
sklízí úzpěchy. Vybavuje se mě pohádka Jak hloupý
Honza ke štěstí přišel. V bývalém Česko-Slovensku ani
po rozdělení nemusel být člověk poctivý, stačilo být
takříkajíc vyčůraný. Maxitunely se za Mečiara
odehrávaly stejně jako za Dzurindy, to nelze popřít.
Nemluvím pouze o SPP, ale i např. o Veriteľovi, o čemž
připravuji další článek někdy v budoucnu a jak jinak než s
přesnými daty, čísly, bankovními konty a pod.
Tuneláři se po čase stávají oporou společnosti. Tuneláři
jsou těmi, kdo diktují trend rozvoje našich států. Každá
vláda má pod sebou jiné rychlokvašené zbohatlíky, kterým
dohazuje přímé zakázky a za 50% provizi protlačují
legislativou "ty zprávné" zákony směrované na pomoc v
legalizaci jejich defraudací díky kličkám v nich obsažených.
Jak jinak, jde o silové rezorty, na které jednotlivec nemá
šanci sáhnout a pokud ano, bude odstraněn jakýmikoli
prostředky. Jde o desítky miliard, se kterými se hraje
vysoká hra. Po pár letech přepírání těchto miliard se
prachy stanou čisté, tunelář poctivým pánem
podnikatelem, slušným kapitalistou, a život jde dál.
Pravda a láska opět zvítězila nad lží a nenávistí. Ale
radujme se, máme přece demokracii, ne?
Je to jako za bolševika, honí se a věší drobní zlodějíčci a
meloucháři a zavírají se oči před velkými zloději, na které
nesmíme sáhnout. Oč je to dneska jiné? Rozdíl je pouze v
tom, že ti nedotknutelní zloději kradou a tunelují částky, o
jakých se těm bolševickým ani nesnilo.
Ale s malými zlodějíčky slitování nemáme. Ne snad že bych
je chtěl hájit. Majetek je posvátný, jenže krást v malém se
prostě nevyplácí. Všechny velké majetky jsou založeny
na jisté formě loupeže. Kdo je "šikovný" a dokáže ji
zlegalizovat, stává se oporou společenského systému.
Tak to bylo a tak to je.
© 2008-1999 Vladimír Stwora
Článek je možno dále šířit, pokud bude uveden odkaz na
původní zdroj a autor.
–––––––––––––Rezeš dostaval 200 000 Sk mesačne (200 tisíc), jeho
nástupca Gabriel Eichler dostával 10 000 000,-Sk
mesačne (je to 10 milionov Sk)
a nikomu to nevadilo!
++++++++++++++++++++++++++++
Výzvu
o oboznámení
sa
o
superpodvode
pripravovanom Richardom Sulíkom sa odhodlala
mediálne šíriť dlhoročná pijavica a parazit
v odboroch, za Ficovej vlády štátna tajomníčka spoluvykrádačka fondov EÚ na vymyslené projekty
aj s Tomanovou a ďalšími spriaznenými zlodejmi.
(viď napr. predaj nevymožiteľných pohľadávok SP
Bernátkom, založenie II. Dôchodkového piliera
Kaníkom a Brockom... ).
Aj napriek tomu má článok reálnu vypovedaciu
hodnotu pripravovanej podľa nej genocídy
obyvateľstva, na ktorej pracovali a pracujú takmer
22 rokov všetky garnitúry KDH, HZDS, SNS, DS,
DÚ, SDKÚ, OKS...
Emília Kršíková opomenula veľa skutočností
degradácie zdravotníctva, jeho rozkladu a úpadku
počnúc Soboňom, Zelníkom a najmä Rudolfom
Zajacom (a jeho maďarmi z HPI). Jediným, ktorý
pochopil tragický úpadok zdravotníctva (a
hospodárstva SR) bol bývalý minister zdravotníctva
Ľubomír Javorský, ktorý voči sebe vyvodil osobnú
zodpovednosť. Za dvadsaťdva rokov sa nenašiel
na Slovensku žiadny iný charakter, a aj preto bol
zrealizovaný návrat späť k reinkarnovanému
ranému kapitalizmu s jeho najnegatívnejšími
prvkami
vykorisťovania
a sofistikovaného
otrokárstva,
v réžii
zoskupení
hochštaplerov
a šamanov z Občanského fóra a VPN.
Husákov aký-taký právny štát bol zmenený
v bezprávny hyenizmus, budovaním disfunkcie
justície, prokuratúry, polície a nových ŠtB (VOS,
SIS...), politickými kreatúrami chrániacimi zločin,
prijatím židovského, lichvárskeho neoliberálneho
systému likvidácie národov a štátov, začlenením aj
Slovenska do kasína WJC. O prerod ČSFR (a SR)
jedného z najvyspelejších štátov bývalej socialistickej
sústavy, v rozvojový štát a kolóniu nadnárodného
kapitálu, sa proti vôli obyvateľstva najviac pričinili tí
judeokresťania, ktorí si voluntaristicky uzurpovali
zdegradovať
legislatívu
hospodárskych,
bezpečnostných noriem života občanov, výkonom
funkcií za 22 rokov na MS SR, MV SR, MO SR, GP
SR, ÚS SR, SIS, VOS, v justícii, ale aj zriadením
parazitálnych exekútorských úradov a advokácie,
ako
ucelený
systém
vytvorenia
masy
nezamestnaných,
bezdomovcov,
odkázaných
a bezprizorných a teda genocídy obyvateľstva.
Kauza Gorila predstavuje nanajvýš 5% zo všetkých
svinstiev, ktoré tu judeo-kresťansko-komunistickí
gauneri napáchali od roku 1989. Napriek tomu sa
väčšina z nich bezostyšne tlačí späť k pokračovaniu
barbarstva.
Matovič dá dokonca gaunerov z OKS a KDS na svoju
kandidátku, čím je vytvorený predpoklad, že práve
štyria obyčajní ľudia vyjdú na posmech. Aj napriek
tomu majú voliči dve možnosti: vykrúžkovaním
vyšších čísiel kandidátov definitívne poslať gaunerov
do histórie s cieľom zbaviť ich ochrany imunity
a doživotne izolovať po trestnoprávnych procesoch.
Alebo masívne voliť KSS, najčistejší politický
subjekt (všetky komunistické hyeny, podvodníci,
vrahovia
a zlodeji
z KSS
prešli
do
tzv.
demokratických, pravičiarskych a ľudových strán),
tým je v súčasnosti jediným garantom nápravy,
záchrany života občanov a zachovania štátu.
Pozorne prečítaj a pošli to ďalej - aj s
prílohami – článkami z novín. Je dôležité,
aby sa o tomto superpodvode a
superožobračení na národe dozvedelo čo
najviac ľudí.
Superhrubá mzda je len prvý krok Sulíkovho scenára.
Ďalšími krokmi majú byť:
Ø Platenie odvodov samotnými zamestnancami (teda už nie
cez mzdovú učtáreň zamestnávateľa.
Ø Zdobrovoľnenie platenia odvodov na sociálne a zdravotné
poistenie, ktorého dôsledkom (a to je viac ako isté) bude:
·
neplatenie odvodov väčšiny aktívneho obyvateľstva;
· následkom toho sa absolútne zrúti systém sociálneho
poistenia, pretože do Sociálnej poisťovne nebude plynúť
dostatok peňazí potrebných na každomesačné vyplácanie
dôchodkov.
· Štát ale garantuje solventnosť Sociálnej poisťovne, takže
by to mal dorovnať. Pri tak vysokom výpadku odvodov však
štátna kasa by na to nemala - ak by dorovnala takýto vysoký
deficit, zrútili by sa absolútne štátne financie, čo by viedlo k
štátnemu bankrotu; preto má Sulík vymyslený ďalší krok:
Ø Zrušenie sociálneho poistenia ako štátom garantovaného
systému sociálneho zabezpečenia. Keďže Ústava SR garantuje
občanom sociálne zabezpečenie v chorobe a starobe, vymysleli
Sulíkovci ďalší "geniálny" krok:
Ø Namiesto dôchodku bude dostávať každý občan SR - bez
ohľadu na výšku príjmov- tzv. "odvodový bonus", čo je v
podstate štátna sociálna dávka v sume 113 eur!
Ø Spolu so zavedením odvodového bonusu však zruší všetky
štátne sociálne dávky (napr. prídavky na deti, materské
dávky, sirotské dôchodky, príspevky na bývanie, podporu v
hmotnej núdzi, ) ale aj všetky druhy plnení , ktoré teraz
vypláca sociálna poisťovňa ( starobné, invalidné, sirotské a
vdovské dôchodky, podporu v nezamestnanosti, úrazovú rentu
a pod.).
Ak sa utešujete, že vy už dostávate starobný dôchodok a vás sa
to netýka, ste na omyle: ak nebude každý mesiac plynúť
dostatok finančných prostriedkov do Sociálnej poisťovne
(odvody), nebude z čoho dôchodky vyplácať.
(Keď s týmito nápadmi prišiel Sulík v roku 2006 na MPSVR,
kde som vtedy bola štátnou tajomníčkou, pýtala som sa ho,
ako chce riešiť sociálne zabezpečenie ľudí, ktorí nemôžu
pracovať (starí, invalidi, chorí, nezamestnaní, deti).
arogantne odvetil, že tuž o nie je jeho problém, že si mali
šetriť po celý život).
Ø Následne budú finanční žraloci (súkromné komerčné
poisťovne) lákať ľudí, aby sa komerčne poistili- budú im
spievať ľúbivé šlágre o švajčiarskych dôchodkoch a podobné
nezmysly. V skutočnosti pôjde len o dobre premyslený obchod
finančníkov založený na pyramídovej hre. No "blbý a
dôverčivý" národ im na to zaiste naletí.
Ø V zdravotníctve bude zrušenie povinného zdravotného
poistenia znamenať:
·
Zastavenie financovania nemocníc, polikliník a iných
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti terajšími
zdravotnými poisťovňami (tieto okamžite zmenia svoje
produkty a budú ponúkať komerčné zdravotné poistenia – v
skutočnosti už aj sú komerčnými poisťovňami, aj keď
prevažne hospodária s verejnými zdrojmi – t. j. s tým, čo im
každý mesiac odvádzame).
·
Následnú neschopnosť poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti prežiť, enormné zadlženie, a teda ich okamžitú
exekúciu a predaj do súkromných rúk – opäť finančných
žralokov typu Penta (preto sa ja pripravuje premena
verejných nemocníc na obchodné spoločnosti – aby sa
otvorila cesta k exekúciám už aj dnes zadlžených nemocníc).
·
Všetky tieto kroky znamenajú absolútny krach
verejného zdravotníctva hneď na začiatku, čo povedie k
urýchleniu privatizácie zvyšku zdravotníckych zariadení a k
zavedeniu úplného hradenia celej zdravotnej starostlivosti.
Ø Následne začnú tí istí finanční žraloci lákať ľudí na
súkromné komerčné zdravotné poistenie - ale POZOR:
poistia výlučne mladých a zdravých ľudí - ľudí 50+ a tých,
ktorí už majú nejakú chorobu vôbec nepoistia. no aj tí
šťastlivci, ktorých poistili, sa nevyhnú sklamaniu, ak ochorejú
chorobou, ktorá vyžaduje nákladnú liečbu, pretože ani
komerčná poisťovňa im celú liečbu neuhradí - bude mať svoje
vnútorné dokumenty po limitoch úhrad.
POZNÁMKA: už dnes sa finanční žraloci
prostredníctvom nastrčených ľudí v zdravotných
poisťovniach a na Ministerstve zdravotníctva, ale aj u
niektorých zriaďovateľov (najmä VÚC) usilujú dostať
nemocnice do krachu tým, že im nedávajú dosť financií ; je to
preto, aby tieto po transformácii na akciové (čiže obchodné )
spoločnosti išli urýchlene do krachu a aby ich potom PENTA
a podobní žraloci čo najlacnejšie skúpili. Následne zrušia
"nelukratívne" oddelenia a zavedú vysoké platby za liečbu
(pozor: nielen za lieky, aké aj za vyšetrenie a ošetrenie) bez
toho, aby riešili problém, kde a hlavne za čo sa budú bežní
ľudia liečiť!
Ø Suma sumárum: len naozaj bohatí - miliardári (zlodeji,
ktorí rozkradli tento štát a špekulanti) budú mať na platenie
liečby. Avšak tí nebudú potrebovať naše kliniky - pôjdu za
svoje peniaze do Švajčiarska.
Kto neverí, nech si preštuduje Sulíkove knihy o odvodovom
bonuse; pozor: treba ich však čítať v kontexte na súčasný systém
sociálneho zabezpečenia a systém zdravotnej starostlivosti.
Priatelia, skúste si položiť otázky:
·
Máte toľko peňazí, by ste si z nich dokázali zabezpečiť
prostriedky na dožitie v starobe, chorobe a v prípadnej strate
zamestnania? A ak máte dosť našetrené, ste si istí, akú
skutočnú hodnotu budú mať tieto úspory o 5-15-20 rokov pri
súčasných turbulenciách na svetových finančných trhoch,
ktoré – ako predpovedajú odborníci – budú najmenej 20
rokov permanentné?
·
Máte toľko peňazí, aby ste si v prípade vážnej choroby
alebo operácie mohli zaplatiť finančne náročné liečby či
medicínske zákroky? Viete vôbec, koľko taká liečba stojí, že
to môže byť rádovo niekoľko miliónov korún?
·
Nemá tento scenár nezodpovedného šialenca znaky
genocídy tentokrát už nielen najslabších sociálnych vrstiev,
ale aj strednej a nižšej vyššej vrstvy??
S pozdravom JUDr. Emília Kršíková
Církev nemá žádné právo na restituce
12.1.2012
Hned vysvětlím toto poněkud radikální prohlášení.
Jak jistě víte, opět nastala doba, kdy církevní představitelé
začali vyskakovat, že konečně musí dojít k vyrovnání ztrát
církve (rozuměj „katolické“ církve), kterou
církev
„utrpěla“ po roce 1948 v důsledku „konfiskací majetku“ a
represálií ze strany komunistického režimu. Ale je tomu
úplně jinak.
Už císař Josef II. kolem roku 1780 kromě zrušení nevolnictví
provedl faktické zestátnění církve (samozřejmě katolické,
protože jiná v té době ani nesměla být...)
Císař Josef II. (syn Marie Terezie) už měl totiž dost
rozpínavosti a arogance církevních představitelů, zavedl
toleranci všech náboženských vyznání – a církev v podstatě
zbavil veškerého majetku. Nadále byli církevníci jen „správci
a provozovateli“ všech církevních statků, které od té doby
patřily státu. Tedy alespoň v tom byl Josef II. císař „blahé
paměti“. Udělal kus záslužné práce. Dokázal to, co nedokázali
ani husité!
Tento stav přetrval i konec
Rakousko-Uherska a vznik ČSR.
A fakticky přetrval i celou dobu komunistického režimu.
Komunistický režim katolíkům nepřál a jak mohl, tak je
diskriminoval, případně zavíral.
Ale žádný majetek jim komunisté nemohli zkonfiskovat ani
znárodnilt.
Ne, že by nechtěli, ale prostě
nemohli. Proč nemohli? Protože už neměli co
znárodnit
a zkonfiskovat. Církev už přibližně 170 let žádný majetek
nevlastnila...
Jak už bylo řečeno, od vlády
císaře Josefa II. byla jen správcem a provozovatelem
církevních statků, ne majitelem. Komunisté církevníky bez
náhrady vyháněli z různých staveb a pozemků, které původně
využívali, ale v žádném případě jim nemohli nic vyvlastnit!
Není to ostatně poprvé, co církev takto vykřikuje a domáhá se
majetku, který jí byl údajně „ukraden“ nějakým státním
režimem.
Vždycky to dělá v době, kdy je nepřehledná politická nebo
hospodářská situace,
nebo když se mění státní zřízení.
Tehdy začne křičet, že chce peníze, majetek – a zase peníze,
které ji „byly ukradeny“.
Bylo to v roce 1919, kdy se na
prezidentovi Masarykovi domáhala „odškodnění“ za
pozemkovou reformu a další údajné ztráty, které „utrpěla“
v důsledku vzniku ČSR.
Bylo to v roce 1945, kdy
využila poválečného zmatku a zase chtěla – tentokrát na
prezidentu Benešovi peníze za „konfiskaci majetku“ v době
války.
Posléze to bylo krátce
po „hadrovém puči“ v roce 1989. Ani tehdy však neuspěla.
Jen ukázala „zuby“, když určitou chybou v rozhodování
tehdejších představitelů, se jí podařilo „uškubnout“ např.
bývalý klášter Voršilky v Praze – div jsme při tom nepřišli o
kus Národního divadla.
V roce 1998 tehdejší vicepremiér JUDr. Pavel Rychetský
požadavky církve prošetřil
a vydal prohlášení, že
majetek není ve vlastnictví církve. Totéž potvrdila expertiza
právníků. Ale církev to zkouší stále znovu a znovu. Před lety
chtěla získat Svatovítskou katedrálu, ale tehdy jí to zase
naštěstí nevyšlo.
Ale vida! Současná vláda (dnes je 10.11.2011) jim hodlá
vyhovět a vydat jí majetek,
na který už církev nemá
právo zhruba 230 let!
Nestydíte se církevní představitelé, vždyť je to vědomý
podvod!
To o sobě tvrdíte, že
zastupujete Boha na zemi? Jaký je tento váš Bůh, když strpí
vaše hochštaplerství? Když mu nevadilo, že jste po staletí
mučili a vraždili jinověrce, konfiskovali jejich majetky – a
teď, místo abyste se snažili svoji temnou minulost alespoň
trochu odčinit, máte pocit ukřivděnosti a chcete (navíc v době
krize) další majetky, na které nemáte právo? Lidé, tento svět
je váš a ne žádných světských nebo církevních chamtivců!
Využívejte Boží dary, které jste dostali – k tomu
nepotřebujete žádné církevní zástupce!
pk. Článek zjevně obíhá na internetu. Našel jsem jej také na
několika serverech, kde vyšel poprvé a kdo je autor, nevím.
Uveřejňuji to, protože to považuji za důležité.
Dokážu len komunisti vykydať hnoj zo
slovenského
chlieva?
Slovenský mesačný spravodaj Marec 1999:
Nové vedenie FNM a Ministerstva privatizácie začalo, podobne
ako ostatné inštitúcie, svoju činnosť analýzou a mapovaním
zdedeného stavu. Že to nie je stav veľmi pozitívny, vidno aj z
nasledujúcej tabuľky
FNM SR : podiel kúpnych cien a uhradených súm k účtovnej hodnote
privatizovaného majetku
Rok
Účtovná
Kúpna cena Kúpna
Zaplatené do
hodnota
cena/účtovná 31.12.1998
hodnota v %
(tis. Sk)
(tis. Sk)
1995
1996
1997
1998
Spolu
37 278 070
43 805 533
15 317 456
12 815 857
109 216 916
(tis. Sk)
12 706 436
11 596 916
3 521 388
2 917 726
30 742 466
34,09
26,47
22,99
22,77
28,15
9 498 604
7 067 516
2 038 884
1 095 657
19 700 661
zdroj: Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného
majetku, FNM SR
Vyšlo s láskavou podporou Open Society Fund
Šéfredaktor: Marek Jakoby MESA 10 – Centrum pre
ekonomické a sociálne analýzy
Hviezdoslavovo nám. 17; 811 02 Bratislava; Slovenská republika
tel: +421-2-54435 328, 54434 009; fax: +421-2-54432 189;
e-mail: [email protected]
INTERNET: http://www.mesa10.sk
(c) Copyrights MESA 10, 1999
++++++++++++++++++++++++++++
Kto vyšetrí možné rozkradnutie nášho majetku v rokoch
1995-1998 a potrestá vinníkov? I napriek tomu, že možné
rozkradnutie majetku bolo oficiálne zistené a publikované,
uplynulo už 12 rokov a nič sa neudialo.
Koľko sa zo súčasnej kauzy Goríl podarí vyšetriť a koľkých
hlavných vinníkov potrestať? Uvidíme to za rok, alebo za 12
rokov, alebo nikdy?
Sú praktiky popísané v kauze Goríl, štandardom našej
spoločnosti posledných 22 rokov? Myslím si, že jednoznačne
áno.
A budú tieto štandardy ešte ďalších 22 rokov? Myslím si, že
pokiaľ tu bude vládnuť kapitalizmus, jednoznačne áno.
Dokážu len komunisti vykydať hnoj zo slovenského chlieva?
Myslím si, že áno.
Len, kde ho vykydať, aby stále nesmrdel?
Karol Ondriaš, DrSc.
RNDr.
++++++++++++++++++++++++++++
CESTU DO PEKLA SI HĽADÁ
KAŽDÝ SÁM
Kríza žánru | Slovensko | Michal Ač | 05.01.2012
Variácie na tému ľudskej hlúposti sú neobmedzené, politici
idú ruka v ruke s prostými ľuďmi
Hlúposti robíme všetci. Niektorí zástupcovia ľudského druhu sú
v tom však neprekonateľní. Ako napríklad nemenovaný mladík na
vozíčku, ktorému sa pred nosom zavreli výťahové dvere. Chcel
nastoliť spravodlivosť a niekoľkokrát sa do dverí s rozbehom
silno „oprel“, až konečne povolili, a on mohol nerušene vojsť.
Nech už bolo na konci výťahovej šachty nebo alebo peklo, prijalo
ho isto s otvorenou náručou - enormné úsilie, ktoré mladík
vyvinul, aby sa tam predčasne dostal, si ocenenie zaslúžilo. Akciu
zachytila priemyselná kamera a možno ju nájsť na Youtube.
Tento výnimočný čin sa nemohol zaobísť bez nominácie na
výnimočnú cenu. V roku 1993 s týmto nápadom prišla americká
biologička Wendy Northcuttová a dala jej meno Charlesa
Darwina, jedného z dvoch vedcov, ktorí ukázali, ako funguje
evolúcia.
Vylepšujú génový fond Predpokladom udelenia Darwinovej ceny
je vylepšenie génového fondu ľudstva tým, že človek sa z neho
sám odstráni obzvlášť hlúpym spôsobom, takže jeho gény sa už
nemôžu šíriť. Z hľadiska celej civilizácie vykonávajú nositelia
Darwinových cien záslužný čin: po ich udelení je ľudstvo
ľahšie o jedného z idiotov, kvôli ktorým dnes visia na
benzínových pumpách nápisy Fajčenie zakázané.
Northcuttová už zhromaždila a preverila tisícky takýchto
neuveriteľných príbehov, z ktorých vyplýva, že variácie na ľudskú
hlúposť sú naprosto neobmedzené. Darwinistom treba poďakovať
taktiež za to, že šíria geniálnu myšlienku amerického básnika
Roberta Frosta, aj keď väčšinou bez toho, aby ju poznali:
„Považujem za neodškriepiteľné právo každého človeka odobrať
sa do pekla svojou vlastnou cestou.“
Takúto exkluzívnu možnosť využil jeden vynachádzavý rybár
a amatérsky elektrotechnik, ktorý omráčil ryby v rybníku prúdom
z drôtov vedených z vlastného domu. Potom išiel pozbierať úrodu
bez toho, aby vypol prúd alebo aspoň vytiahol drôty z vody.
Originálne využitie elektriny prispelo aj k zisku Darwinovej ceny
za rok 2009. Po silnej búrke zostalo v New Yorku bez prúdu 17tisíc domácností. Podnikavého dôchodcu Mila omrzelo čakať na
opravárov, a tak krátko po polnoci vyšiel z domu s motorovou
pílou v rukách a igelitovými taškami na nohách. Postavil sa do
mláky a začal odrezávať prekážajúci kábel, ktorý ani náhodou
nevyzeral na to, že ním prechádza 4 800 voltov. To starček zistil
až keď sa vo vode pošmykol, padol na kábel a po niekoľkých
zásahoch elektriny skonal.
Výbušná téma Inou častou témou, uzatvárajúcou vzrušujúce
životné osudy novodobých darvinistov, sú výbušniny.
Jeden zábudlivý terorista poslal vyhliadnutej obeti nedostatočne
vyplatenú zásielku s výbušninou, a po tom, čo sa mu vrátila, ju
otvoril. Iní dvaja experti na výbušniny najskôr nastražili pod
autom výbušný systém, a keď chceli s pocitom dobre vykonanej
práce odísť, odomkli vlastné auto tak, že jeden z nich vo vrecku
stlačil diaľkové ovládanie – to však nebolo napojené na ich auto,
ale na bombu.
Traja palestínski teroristi išli do akcie práve vtedy, keď sa menil
zimný čas na letný. Pretože v Palestíne „sionistický" čas
neuznávajú, bomby nastavili podľa pôvodného času. Teroristi si
však na svojich hodinkách nastavili izraelský čas. Bomby v autách
vybuchli presne a naraz, lenže v momente, keď atentátnici ešte
nedorazili do cieľa.
Pri výkone svojho povolania zomreli aj dvaja belgickí lupiči
v meste Dinant. Brány k balíku peňazí ukrytom v bankomate za
stenou im malo otvoriť použitie vynálezu Alfreda Nobela. Pretože
dynamitom príliš nešetrili, tlaková vlna zničila nielen stenu s
bankomatom, ale lupičom spadla na hlavu rovno celá banky. Prvý
zomrel
na
mieste,
druhý
až
v nemocnici.
Trochu iným prípadom z výbušného súdka bol čin
devätnásťročného Rašáda z Houstonu, ktorý chcel ohúriť
kamarátov ruskou ruletou. Použil poloautomatickú pištoľ, ktorá na
rozdiel od revolvera po stlačení spúšte zakaždým posunie do
komory nový náboj. Šanca na víťazstvo v takejto modernej ruskej
rulete bola nulová.
Boj proti fyzikálnym zákonom
Zaujímavou témou Darwinových cien je boj proti fyzikálnym
zákonom. Jeden z ocenených dostal chuť na bungee jumping,
a pretože nemal po ruke vhodné lano, vyrobil si ho z niekoľkých
kratších, pričom poctivo odmeral dĺžku pružných lán a výšku,
z ktorej hodlá skočiť. Akosi však zabudol, že pri skoku sa laná
predlžujú.
Fyzikálne zákony podrazili aj šiestich zlodejov kráv v Bangladéši,
ktorí osobným autom zablokovali cestu kamiónu, prevážajúcemu
bučiaci predmet ich záujmu. Zotrvačnosť nedovolila šoférovi
ťažkého nákladiaku tak rýchlo zabrzdiť a kamión auto so zlodejmi
doslova prevalcoval. Piati zomreli na mieste, šiesty bol ťažko
zranený. O život prišla tiež jedna nevinná krava.
S fyzikálnymi zákonmi márne bojoval aj motorista z New Yorku,
navrhnutý na Darwinovu cenu za rok 2011. Protestoval proti
zákonu o nosení motocyklových prílb v tak vysokej rýchlosti, že
keď v rámci protestu vehementne šliapol na brzdy, urobil stojku,
preletel cez motorku a dopadol na nechránenú hlavu. Ukážkové
salto mortale.
Ešte sú tu politické mŕtvoly
Darwinove ceny sa udeľujú posmrtne, no aspoň na Silvestra by
nepochybne stálo za úvahu doplniť aj kategóriu s názvom
Politické mŕtvoly, prípadne Dokonané pokusy o politickú
samovraždu. Veď aký je rozdiel medzi zlodejmi dobytka, ktorí
sa dobrovoľne nechajú zvalcovať kamiónom naloženým
kravami, a predsedom parlamentu, ktorý najskôr zvalcuje
vládu, a potom je sám zvalcovaný vlastným parlamentom?
Nominácie by sa týkali žijúcich ľudí, ktorí s vidinou tohto cieľa
už vykonali náležité kroky. Tak trebárs práve Sulík, ktorý (ako si
všimol Tomáš Mrva na Inaque.sk), sa nepochybne inšpiroval
britskou organizáciou SAS, čiže špeciálnou vojenskou jednotkou
s cieľom nasadenia za nepriateľskými líniami (on ju však, možno
omylom, nasadil vo vlastných radoch). SSM, čiže Samovražedná
Sulíkova Misia sa stopercentne vydarila – z predsedu sa stala
politická mŕtvola bez výraznejších šancí v nadchádzajúcich
voľbách, neprežila ani slovenská vláda. Dosť mŕtvol aspoň na
čestné uznanie. Vraj ani známy skeptik Štefan Hríb túto
udalosť nemohol dlho pochopiť, o čom môžu svedčiť jeho
opakujúce sa otázky pred televíznymi kamerami: A naozaj
padla vláda?
Ďalším kandidátom by mohol byť minister Uhliarik alias
Pentliarik; v uplynulom roku riadil v spolupráci s odbormi
rezort s tak samovražednou vynachádzavosťou, že normálny
človek dostal strach čo i len priblížiť sa k niektorému z našich
zdravotníckych zariadení. Na to tiež treba zvláštny
kresťansko-demokratický talent, ktorí zjavne pacienti
nemajú, inak by už dávno pochopili situáciu, poďakovali
nášmu zdravotníctvu a odišli by sa liečiť do zahraničia.
O nomináciu v roku 2011 srdnato zabojovali aj Kaliňák s
Galkom; milé bolo sledovať vytrvalé úsilie prvého nominanta,
ako nenásilne uplatňuje samovražedné marxistické poučky
o vplyvu masmédií a v masmédiách (panebože, aký vplyv
môže mať masmédium, v ktorom nebeží Panelák, Marína,
Ružová záhrada ani Adéla Banášová, a aký vplyv v ňom
dosiahol Kaliňák, keď nedokázal presadiť ani zverejnenie
jediného materiálu?). Druhý nominant na Darwinovu cenu by
si zaslúžil ocenenie za to, ako nenápadne hľadal v laškovných
rozhovoroch charizmatického politika a šikovnej ľavicovej
novinárky s nasadením najmodernejšej techniky (aj vlastnej
funkcie) nejaký vyšší zmysel. Kde by sa tam však zobral.
So šarmom jemu vlastným zvládol záver roka azda iba Slota,
ktorý v tejto súvislosti správne vyhlásil, že je to zbytočný
rozruch, lebo odpočúvanie sa predsa dialo, deje sa a bude sa
diať, len je škandalózne, že sa tak málo odpočúvajú Maďari.
Na nomináciu ešte zjavne nedozrel, dokonca ani na Silvestra
nie. Možno nám urobí radosť až v budúcom roku. Zatiaľ sa
mu darí čoraz lepšie, ako keby chcel ilustrovať najnovšiu
Sulíkovu tézu, že Slováci si žijú nad pomery. Skutočne,
pozoruhodná idea.
SLOVENSKÁ
REPUBLIKA
S.R.O.
Richard Filčák 3.1.2012
Pamätám si, ako mi niekedy v roku 1992 rozprával novinár z
dnes už neexistujúceho denníka o státisícových sumách, na ktoré
si v províziách ročne „príde“ priemerný poslanec slovenského
parlamentu. Bol som študent, ktorý mal ešte vo vrecku tie isté
kľúče, ktorými sa len krátko pred tým štrngalo na námestí SNP.
Vtedajšia naivita a neznalosť života a politiky v krajinách na
západ od Devína, kombinovaná s nedostatkom načítanej
literatúry, mi bránili uveriť, že by to vôbec bolo možné a že svet
takto skutočne funguje.
Odvtedy ubehlo pomaly dvadsať rokov nazývaných
obdobím transformácie. Počas nich sa – tak sa všeobecne
tvrdí – stabilizovali systémy nazývané parlamentná
demokracia a trhový kapitalizmus. Keď dnes čítam o údive
novinárov alebo politológov a ekonómov nad záznamami Gorila ,
nad tým ako funguje systém rozhodovania, a ako sa točia (už nie
milióny) miliardy, vychádza mi z toho buď neuveriteľná miera
naivity, alebo vedomé potláčanie reality – autocenzúra, alebo (čo
by bolo už úplne tragické) cenzúra. Gorila je skrátka asi príliš
veľká a príliš citlivá téma zaváňajúca kardinálnymi
problémami legitimity systému.
Druhá spomienka, ktorá mi prichádza pri čítaní záznamov na
myseľ, je vlna talianskych sociálno-kritických filmov . Výdatne
nás nimi zásobovala bývalá Československá televízia. Vďaka za
ne. Dodnes ich pokladám za angažované a brilantné analýzy
moci, peňazí a korupcie v prostredí, kde väzby medzi
ekonomikou, politikou a médiami dosiahli tak brutálne rozmery,
že každý pokus o vyšetrenie končí neúspechom a krachom.
Prípadne ak nejaký tvrdohlavec robí problémy, tak rovno
vybuchnutou diaľnicou, po ktorej práve prechádza.
Neviem, či sú záznamy Gorila pravé. Ak pravé nie sú, tak je to
skvelé umelecké dielo. Autor by bol blázon, keby ho ďalej
nespracoval do románu, aký tu roky v záplave braku a limonády
chýba. Obávam sa ale, že pravé sú. Takú zmes fikcie,
previazanej na reálne osoby a deje mohol napísať iba ich
priamy aktér. V každom prípade ilustrujú vážne problémy
nášho systému a jeho fungovania. Nielen na Slovensku,
ale vlastne v celom modeli liberálnej demokracie ako ho
poznáme a idealizujeme s pánom Fukuyamom, teda ako
posledný evolučný stupeň usporiadania stavu vecí
verejných.
Thomas Ferguson vo svojej knihe o investičnej teórii
vzťahujúcej sa na súťaž politických strán vtipne sumarizuje, že z
ekonomického hľadiska dnes nejde o nič viac ako o investície. V
nich sa skupina investorov združuje za účelom kontroly
štátu tak, že vyberá a podporuje tých predstaviteľov,
ktorých predstavy o politike im vyhovujú. Prípadne, ako
na Slovensku, ich rovno vyrába ako figúrky na
šachovnicu.
Voľby sú čím ďalej tým vzdialenejšie od ideálu plurality a
férovosti. Prepojenie peňazí, politiky a médií deformuje súťaž.
Aby bola strana, alebo jednotlivec zvolený do akejkoľvek funkcie,
musí mať dostatočné zdroje na kampaň, ktorá je stále viac
mediálna, a preto aj stále drahšia. Hoci sa náklady na činnosť
strán formálne v niektorých štátoch hradia z rozpočtu, skutočné
náklady sú rádovo vyššie a čoraz viac sa vymykajú verejnej
kontrole.
Niektoré krajiny odhadzujú zbytočné škrupule. V roku 2010
Najvyšší súd USA rozhodol o zrušení federálneho zákona, ktorý
zakazoval firmám a korporáciám priamo financovať volebné
kampane. V realite to na západe, ale aj na Slovensku
prebieha už dlho.
Ako to v konečnom dôsledku
potvrdzujú aj prepisy z Gorily. Tie nehovoria o nejakom
excese. Sú len ilustráciou širších a dlhodobých trendov.
Zavedenie jedného volebného obvodu pre celú Slovensku
republiku bolo v čase jeho schválenia vládou Vladimíra Mečiara
predmetom ostrej kritiky zo strany spojeného „ľudového frontu“
anti-mečiarovcov. Od vtedy sa vymenilo niekoľko garnitúr, žiadna
ale neskôr už toto usporiadanie nespochybnila ani nezmenila.
Možný dôvod je, že jeden volebný obvod zvyšuje úlohu
marketingu a reklamy a znižuje úlohu samotných kandidátov a
regionálnych lídrov. Strane stačí na zvolenie niekoľko kľúčových
mien, sloganov a dostatok peňazí na centrálne riadenú mediálnu
reklamu. Tá je ale čoraz drahšia a presadiť svoj tovar (politickú
stranu) je čoraz náročnejšie na zdroje. Asi ani najväčší
idealista neverí, že peniaze z utajených privátnych
zdrojov nehrajú vo voľbách kľúčovú úlohu.
Jednotlivci a strany bez dostatočného finančného zabezpečenia
sú v „slobodných“ voľbách bez väčších šancí. To vedie k
niekoľkým trendom. V prvom rade je to závislosť od sponzorov,
ktorí sa stávajú mašinériou na generovanie peňazí. Spisy Gorila
nám ilustrujú, kto dáva peniaze na kampane a čo za ne
dostáva späť. Sme v začarovanom kruhu, kde na to, aby
ste boli zvolení, potrebujete peniaze a peniaze
nedostanete, ak niekomu niečo po svojom zvolení
nebudete garantovať.
Aká je teda vlastne miera legitimity systému, kde voľby
slúžia iba na prerozdelenie hlasov, ktoré tvoria relatívnu
vyjednávaciu pozíciu politických obchodníkov s národným
majetkom? Je skutočne našou občianskou povinnosťou a
prejavom občianskej zrelosti chodiť k voľbám, keď je
jasné, že krajina nie je nič viac ako spoločnosť s ručením
obmedzeným a s akciami na doručiteľa?
Môžeme ušetriť. Stačí, keď si rovno povieme, že sa vždy
15. decembra zíde valné zhromaždenie a podľa
aktuálneho stavu vlastníctva akcií na doručiteľa vyberie
vedenie Slovenskej republiky s.r.o. To sa ako každý dobrý
manažment bude snažiť o znižovanie nákladov
spoločnosti a generovanie zisku pre svojich akcionárov.
Na jednej strane vytváraním príležitostí pre biznis ako
privatizácia zdravotníctva, či štátne mega-zákazky na
diaľnice. Na strane druhej odbúravaním sociálnych
výdavkov štátu na sociálne transfery a zdravotníctvo,
minimalizovaním dane z príjmov pre bohatých a firmy a
zvyšovaním daní pre väčšinu menej majetných (napríklad
cez DPH). Koniec koncov sa to systematicky deje už roky.
Za všetkým sú gauneri slobody z VPN a Občanského fóra
z r. 1989.
Hrst osobních vzpomínek na Václava
Havla, ale nejenom na něho
Daniel Strož 3.1.2012
Rozhovor s Danielem Strožem, exilovým vydavatelem Havlových
her, zaznamenal Karel Sýs
Sledoval jsem skutečně všechno, co se v posledních týdnech
událo v médiích kolem úmrtí Václava Havla. Nenašel jsem ale
nikde jediné vyjádření od tebe. A ani o tobě se nikdo nezmínil
slovem, přestože přece musí být známo, že jsi byl kdysi s
Havlem v poměrně čilém styku a v Mnichově vydal tiskem
několik jeho divadelních her. Můžeš mi k tomu něco říct?
No, nejspíš jsem asi se svou „trochou do mlýna“ k Havlově
osobě vyčkával, až přijdeš ty, s tímhle rozhovorem…
Ale teď už úplně vážně: Já jsem také sledoval onen
mediální humbuk, bylo to snad až znásilňování veřejného
mínění! Skutečně hrůza. Napřed se – a to je v této zemi
dávnou tradicí – k Havlovu úmrtí vyslovovali lidé, kteří s ním
za jeho života nic do činění neměli anebo se k němu v
minulém režimu stavěli i zády. Pak teprve s odstupem hodin
následovala skupinka z těch, kteří mu byli opravdu blízcí a
zůstávají ještě naživu.
Já jsem nikdy žádným
Havlovým kamarádem nebyl, spíš v osmdesátých letech
po určitý čas a jenom do určité míry jeho
sympatizantem. A to až do doby, než mě jako člověk a
poté i v roli prezidenta, zklamal. Pozůstatkem toho
tehdejšího několikaletého vzájemného kontaktu zůstávají
mnou tři knižně vydané jeho divadelní hry. Tím myslím v
mém nakladatelství Obrys/Kontur-PmD. Byly to Largo
desolato, Pokoušení a Asanace. Všechny mezi lety 1985 až
1988.
Abych ale odpověděl na celou tvou otázku: Není tomu tak,
že by se o mně v souvislosti s Havlem v těchto dnech vůbec
nikdo nezmiňoval! V Lidových novinách zveřejnil pohotový
Petr Zídek rozsáhlou recenzi nedlouho před Havlovou smrtí
vydané publikace, sestavené z dopisů, které si vyměňovali
Václav Havel s Vilémem Prečanem (V. Havel – V. Prečan:
Korespondence 1983-1989. Vydalo Československé
dokumentační středisko v Praze – pozn. aut.). Recenzent
zaznamenává, že v knize lze nalézt i „řadu kritických
poznámek o osobách, s nimiž Havel i Prečan
spolupracovali, např. o Erazimu Kohákovi, Jánu
Mlynárikovi, Danielu Strožovi, Petru Uhlovi, Františku
Janouchovi…“ atd. Takže přece jenom cosi…
Jak jsi to myslel s tím, že je tu tradicí, aby nad rakví význačného
člověka hovořili lidé, kteří s ním za jeho života nebyli v
souznění, nebo k němu byli dokonce nepřátelští?
To snad ví v tomto státě opravdu každý, že Havel a
Klaus si nebyli sympatičtí, že spolu nevycházeli a velmi
často si odporovali. Přesto teď prezident Klaus nad
svým předchůdcem Havlem ronil pomyslné slzy, které
nemohly být jiné než krokodýlí. Podobně tomu bylo ve
čtyřiadevadesátém roce při pohřbu Karla Kryla. Tam
skutečností znalí pozůstalí museli snášet výlevy Ivana
Medka, kterého Karel z hloubi duše nenáviděl. Medkovi
přece také kromě jiných morálních poklesků vyčítal jeho
údajné americké agentství. – A mimochodem: Na Krylův
pohřeb se Havel nedostavil, což asi bylo správné, trápilo
ho zřejmě nečisté svědomí. Mohli bychom jít ale třeba i
hlouběji do historie, k pohřbům Gottwalda, Zápotockého…
Ty si na ta léta pamatuješ?
Jak by ne! Pamatuju si už pohřeb prezidenta Edvarda
Beneše, stáli jsme s maminkou v davu na nábřeží, někde
poblíž kavárny Slavie. Bylo mi pět let a ten pláč a vzlykot
lidí se mi vryl do paměti. Loučili se s ním vlastně jako s
pokračovatelem Masarykovým, kterým on vůbec nebyl.
Také prezidenta Klementa Gottwalda ve třiapadesátém
roce lidi spontánně oplakávali a myslím si, že chvíli
předtím truchlili dokonce o něco víc, když přišla zpráva
o úmrtí generalissima J. V. Stalina. Vyhlašovalo se to
nepřetržitě městskými tlampači a mnozí Pražané přitom
propadali davové hysterii, ženy na ulici i omdlévaly. Byl jsem
z toho jako kluk dost vyjevený. A oficiální řečníci ho vynášeli
jako nějakého boha, aby ho – v podstatě titíž – zanedlouho
zase zavrhli. Množství slzí teklo taky při pohřbu prezidenta
Antonína Zápotockého. Dneska se o něm píše už pouze v
souvislosti se zatajením tehdejší měnové reformy, ale proč
se s ním dojatí občané v ulicích i jeho političtí souputníci
loučili jako by snad patřil rovnou do jejich rodin, o tom se
zarytě mlčí.
Nepochybuji, že i v těch dobách, o kterých teď mluvím,
existovali zrovna jako dnes jedinci, jimž pohřby státníků
neříkaly nic, prostě k těm událostem byli lhostejní. Dát
veřejně najevo svou lhostejnost, nebo dokonce snad – nedej
bože – jakési opovržení, za takové jednání hrozily tvrdé
postihy. V současné české demokracii, jíž se zdejší režim
zaklíná, tomu ovšem není o moc jinak. Trestá se tu pro
změnu tím, že se zruší internetové stránky seskupení,
která odmítají za Havla tesknit, smažou se negativní
postoje jednotlivců na webu a veškerá ostatní masová
média unisono veřejnosti lživě vnucují, že „národ“ stojí
pevně sevřen jako jeden muž za Havlovou rakví. Ve
skutečnosti nejde ovšem o nic jiného, než o výraz
pověstného českého sklonu k manipulacím. Toho sklonu,
který též zabraňuje vyváženému pohledu na vlastní
současnost, neřeknu-li potom na dějiny. Dovedu si
představit, že by Havel ze svého teatrálního pohřbu,
kdyby to šlo, načerpal téma na novou absurdní divadelní
hru. Ta by se možná mohla nazývat Truchlení anebo
Pohřbívání.
Měl bych se teď asi zeptat, v čem tě Havel „jako člověk a
prezident zklamal“, jak jsi říkal na počátku, nebo proč si myslíš,
že ho „trápilo nečisté svědomí“, že nešel na pohřeb Krylovi. Ale
k tomu se jistě dostaneme později. Chtěl bych napřed vědět, jak
ses k Havlovi vlastně dostal, co tě přimělo vydávat jeho hry v
nakladatelství, které se věnovalo téměř výlučně poezii.
Tady, prosím, zadrž! V mém mnichovském nakladatelství
Obrys/Kontur-PmD jsem se nevěnoval výlučně veršům, to
jsou pozdější tuzemské fámy. Vycházely tam i jiné literární
žánry. Kupříkladu prózy Ivana Binara, Jana Herbena, Maxe
Mannheimera, Vlastimila Třešňáka anebo dokonce i romány
pro mládež Jaroslava Foglara. O ty si psali nejenom
mládenci a dívky z tehdejšího Československa, ale třeba
právě i Václav Havel, zpěvák Pavel Bobek nebo Miloslav
Šimek a další lidé známých jmen, na která si teď v rychlosti
nevzpomenu… Knihy ode mne dostávali samozřejmě
zadarmo.
Takže promiň. Vraťme se ale k položené otázce…
Co se týče Havla, musím předeslat, že byl v
sedmdesátých a ještě počátkem osmdesátých let
osobou, kterou československý politický exil nijak
neupřednostňoval. U jeho levicové, ale ani pravicové
části neměl žádnou zvláštní důvěru a tím pádem ani
oporu. Ti pravicoví mu – hlavně pak po vzniku Charty 77
– vyčítali, že je prakticky beze zbytku obklopen
reformními komunisty z roku 1968, levicoví zase
buržoazní původ a kolaboraci s nacisty jeho rodinných
příslušníků. A všem těm postarším osvíceným
exulantským pánům dohromady pak vadily Havlovy
styky s podivnými, z jejich pohledu bezprizornými živly,
slučujícími se v tzv. undergroundu.
Někdy na rozhraní let 1979-80 mě Jiří Pelikán, s jehož Čs.
socialistickou opozicí jsem volně spolupracoval, upozornil na
existenci Dokumentačního střediska v Hannoveru. Vysvětlil
mi, že tam historik Vilém Prečan soustřeďuje veškerou
domácí samizdatovou produkci, která se do Německa pašuje
přes hranice z ČSSR. A požádal mě přitom, jestli bych tyhle
věci nepřebíral v mnichovském bytě dalšího historika Karla
Kaplana. Slíbil jsem to příteli Pelikánovi a od té doby
vypravoval za pomoci jednoho svého spolupracovníka na
Prečanovu hannoverskou adresu desítky balíků. Odvážel
jsem je ve svém autě a platil za ně poštovné ze svého.
Trvalo to tak po určitý čas, ale mělo to pro mě i jednu
přednost: S Prečanovým souhlasem jsem si mohl ze
samizdatových svazků vybírat, co mi bylo libo.
Takhle v mém nakladatelství začala vycházet tiskem
básnická díla, jako třeba Seifertův Deštník z Piccadilly, nebo
Šiktancův Český orloj… O povolení k tisku a honorářové
záležitosti se staral zčásti Prečan, ale hlavně profesor
František Janouch, šéf Nadace Charty 77 ve Stockholmu,
který spoustu těch knižních titulů i finančně dotoval.
V exilových knihách mnohých samizdatových autorů,
kteří přece jenom nebyli tak odvážní, jak se tvářili po
převratu, se používalo formulky „vychází bez vědomí
autora“, čímž se mělo předejít jejich postihu. Během
doby mne někteří autoři oslovovali už také přímo –
kupříkladu Jaromír Hořec, nebo Jaromír Šavrda – a těm
jsem pak vyplácel honoráře prostřednictvím firmy Alimex,
která zařizovala, že peníze, tedy tuzexové poukázky, jim
docházely poštou rovnou do domu. Podrobnosti o mé
spolupráci s Janouchem si může zainteresovaný čtenář
vyhledat v publikaci Václav Havel, František Janouch:
Korespondence 1978-2001. (Vydalo nakladatelství Akropolis,
Praha 2007 – pozn. aut.).
S návrhem, abych vydal hru Václava Havla, přišel Vilém
Prečan. To už jsme si spolu více méně pravidelně
telefonovali, vyměňovali poštu. Zhruba na podzim 1984 mi
nabídl Havlovo Largo desolato s tím, že „panu Václavovi“ se
moje knižní produkce velmi zamlouvá, především také kvůli
tomu, že v ní texty vycházejí bezchybně a knihy v ní mají
profesionální úpravu. – No, a mně se zase naopak
zamlouval manuskript Larga, proto jsem jej k vydání bez
dlouhých cavyků přijal. Netušil jsem tenkrát ještě, že Havel
tu hru už předtím nabízel Josefu Škvoreckému, který mi
později k tomu rádoby bezelstně napsal: „Díky, Dane, že
jsi tu Havlovu věc vzal na sebe. My už jsme doteď vydali
Havlovy hry z let 1970-1976 a také jeho Dopisy Olze,
takže máme docela přehavlováno.“
Largo desolato, jak vím, vyšlo u tebe v roce 1985 a ty to
zdůvodňuješ tak, že se ti text líbil. To je mi poněkud málo. Navíc
jsi někde popisoval, jak ses rozlítil, když ještě těsně před
distribucí knihy přetiskl celou hru Pavel Tigrid ve Svědectví. To
tě od další spolupráce s Havlem neodradilo?
Neodradilo, věřil jsem Havlovi i Prečanovi, kteří se
dušovali, že s tím nemají nic společného. Že se Tigrid
nějakým jim neznámým způsobem neautorizovaného
opisu Larga zmocnil, čili zcizil jej a autor nestačil dost
rychle zareagovat. Tigrid byl pro exil poměrně záhadnou
figurou a dost si tuhle imidž o sobě i pěstoval. Říkalo se
mu „agent všech rozvědek“ a nějaké férové jednání se
od něho nedalo očekávat. Sám Havel o Tigridovi v
dopisech nemíval zvlášť dobré mínění, hlavně také kvůli
jeho odlišnému politickému směřování. Havel totiž platil
za levičáka, nesčíslněkrát to o sobě zdůrazňoval. O to
víc mě potom po převratu překvapilo, že si Tigrida vzal k
sobě na Hrad a umožnil mu „vypracovat se“ dokonce až
do postu ministra kultury.
Předhazuješ mně, že ke hře nedodávám víc, než „líbila se
mi“. Tak já to tady poněkud rozvedu: Ke čtení divadelních
her jsem měl totiž kladný vztah už od nejútlejšího mládí. Asi
tak zhruba od deseti let. Nejenže jsem vlastnil třeba
souborné vydání her Voskovce a Wericha, ale bylo mi dáno
přelouskat i nejrůznější další hry, klasické i moderní, neboť
jsme v Praze bydleli v sousedství nakladatelství hudebnin a
divadelních libret, odkud mi dávali zdarma ode všeho, co
jsem – jak se říká – unesl. Miloval jsem tohle čtení, jitřilo až
neskutečně mou fantazii, mnohé kusy jsem si v duchu často i
inscenoval. Vilém Prečan pochopitelně nemohl tušit, že se
svým nápadem padl na člověka, který má k divadelnictví
takový přístup.
Zatímco Tigridovi tenkrát jeho pirátský kousek, kterým
mně coby vydavateli hry uškodil, prošel zcela hladce, na
mne se obrátil jistý pan Klaus Juncker, který byl Havlovým
literárním agentem v nakladatelství Rowohlt Verlag v
Hamburku. Nějak se nemohl smířit s tím, že Largo desolato
vydávám a dodnes mám pocit, že ze mne chtěl vytřískat
nějaké peníze. Vyjednával jsem s ním dost ostře, spor ale
nakonec vyřešili Havel s Prečanem. A když pak knižní
Largo bylo venku, obdržel jsem slova díkůvzdání nejen od
Havla, ale i od Junckera, jenž přiznával, že v jeho německém
nakladatelství by se hře v tištěné podobě nemohla věnovat
taková péče. Z toho pak nějak automaticky vyplynulo, že
jsem byl požádán i o vydání dalších her. Bylo to Pokoušení a
poněkud již slabší Asanace.
Z tvého vyprávění jsem vyrozuměl, že jsi byl s Havlem v
písemném styku, hlavně tedy nejspíš prostřednictvím Viléma
Prečana. Poznal ses vůbec s Havlem osobně?
Prečan byl po léta prostředníkem, přes něhož mi
docházela převážná většina Havlovy pašované pošty z
Československa. Některé dopisy mi však přicházely i dalšími
utajovanými kanály. Nejenom ty od Havla, ale i od jiných
disidentských tvůrců. Teprve mnohem později, když se už
domácí politická situace rozvolňovala, přišla na řadu také
regulérní pošta, ale hlavně se hojně využívalo telefonu. Od
Havla jsem obdržel číslo jeho domácí telefonní linky a
přibližný rozvrh časů, kdy mám z Mnichova do Prahy volat.
Přes telefon jsme s Havlem udělali například korektury
Asanace, trvalo to asi hodinu.
Tenhle telefonát jsem
tehdy s jeho vědomím z technických důvodů nahrával, a
tu kazetu uchovávám samozřejmě do dneška.
Promiň, že tě přerušuju, ale napadlo mě, že musíš mít za ta
desetiletí spousty zajímavých dokumentů v archivu…
Tak to mám tedy opravdu. Určitě je to několik tisíc dopisů,
mnohdy od význačných osobností, k nimž naposledy přibyly i
ty, s nimiž jsem spolupracoval v Evropském parlamentu.
Havel tenkrát pod svůj podpis v dopisu ještě nekreslil
srdíčko, ale dával tam takové dětské razítko zobrazující
psíka s kostí. Mám ale třeba i takové kuriozity, jako je
vysušený list ginkga z posvátného stromu Vontů, ten od
asijských Foglarových nadšenců. Anebo originální sadu
ručně vyráběných pohlednic kolážisty Jiřího Koláře, které mi
s nejrůznějšími přípisy posílal z Paříže. Také spoustu Krylem
rýpaných linorytů. A protože jsem už ve věku, kdy je
zapotřebí zauvažovat co s tím vším, rozhodl jsem, že
všechno uložím v archivu Bavorské státní bibliotéky v
Mnichově, společně s veškerými vlastními knihami a
písemnostmi, a také kompletní sadou těch knih, které jsem
kdy vydal. Pro tuhle zemi totiž nic z toho nemá cenu,
propadla se do kulturního barbarství, k němuž lze jen
ztěžka hledat obdobu. Je to z velké části taktéž jedna z
Havlových „zásluh“.
Vraťme se zpět k tvým osobním setkáním s Václavem Havlem.
Kolik jich vlastně bylo a jak probíhala?
Zrekapituluju to tak nějak popořádku, jak se ta setkání
postupně uskutečňovala. Vůbec poprvé jsme se tedy s
Havlem osobně setkali na schodišti pražského Špalíčku, kde
sídlilo Občanské fórum. Do Prahy jsme s manželkou přijeli
dva dny po vánočních svátcích 1989 a písničkář Jiří
Dědeček nás ubytoval na Václavském náměstí, v hotelu
Evropa. Chtěl se mi tím, jak tvrdil, revanšovat za
přenocování v Mnichově, kam za mnou v létě 1989 přijel se
svou ženou Terezou Brdečkovou a odvděčit za knihu, kterou
jsem mu předtím vydal. Z hotelové recepce jsem pak hned
odpoledne telefonoval k Havlovým do bytu a sluchátko vzala
paní Olga, která mě okamžitě po hlase poznala. Vyzvala mě,
abych přišel rovnou k nim, ačkoliv je prý všechno poněkud
ve zmatku.
To, čeho jsem byl pak u Havlů svědkem, mě docela
zviklalo: Nepředstavitelná mačkanice lidí, asi
„revolucionářů“, mezi nimi spousta zahraničních
novinářů a všude kolem mraky cigaretového dýmu, lahví
a sklenic tvrdého alkoholu. Po skříních, na gauči
poházené celé štůčky bankovek v nejrůznějších měnách.
Když jsem v té tlačenici paní Olgu konečně našel, řekla mi,
že Václav mezitím odešel
do Špalíčku. Vrátil jsem se tedy
zpět a potkal se s ním na těch schodech, jak jsem říkal,
protože už zas někam odcházel. Havel byl očividně
vystresovaný, a když jsem mu předával pár výtisků
nejnovějšího čísla Obrysu, exilového časopisu, který
jsem tehdy vydával, ušklíbl se nad svou fotografií na
obálce, která se mu očividně nezamlouvala. Na to mě
přímo vyzval, abych se nějak rychle rozhodl, co chci po
svém návratu dělat, protože prý na tom všem, co se
událo, mám spoustu zásluh. Odpověděl jsem vyhýbavě, to
také proto, že jsem ještě žádný návrat neplánoval a rozloučili
jsme se s přáním do Nového roku.
Druhé naše setkání následovalo hned za pouhých
několik dnů. To Havel už coby čerstvě zvolený prezident
ČSSR, na jejíž socialistickou ústavu přísahal, odletěl se
svým doprovodem na první zahraniční návštěvu. K
údivu mnoha československých občanů to bylo však do
Německa a hlavně před tím, než by byl navštívil
Bratislavu. Napřed vedla jeho cesta do Bonnu a odtud do
Mnichova, kam ho následovala opět celá německá vládní
garnitura včetně tehdejšího kancléře Kohla a prezidenta von
Weizsäckera. Byl jsem na ten mnichovský slavnostní akt
přizván a zažil při něm další velký šok, tentokrát z
bezbřehého politického diletantismu nejenom ovšem
Havla, ale doslova všech jeho přítomných druhů: Čalfy,
Dienstbiera, Kocába, Vondry, ale i Uhla a také ostatních,
na jejichž jména si už nevzpomínám. Ve srovnání s
německými politickými profesionály se mi tam jevili jako
smečka nějakých vinárenských flamendrů. Sympatická mi
byla jen spisovatelka Eda Kriseová, která zastávala úlohu
jakési Havlovy našeptávačky a podstrkovačky taháků, aby
vůbec věděl, co má přítomným novinářům odpovídat.
Během následného slavnostního přípitku mě pak
Václav Havel rozjařeně oslovil „jé, můj pan nakladatel je
tu taky“ a zajímal se opětně o to, čemu se chci do
budoucna věnovat, když už nebude zapotřebí vydávat
exilovou literaturu. Vzápětí mi navrhl, abych, až budu v
Praze, neprodleně zašel na Hrad za výtvarníkem Joskou
Skalníkem, jeho tehdejším důvěrníkem a poradil se s ním o
podrobnostech. Dal jsem se v ten podvečer pak ještě do
krátkého hovoru s Jiřím Dienstbierem. Vzal jsem ho za
loket a odvedl k velikému oknu vyšňořeného sálu. Venku
na chodníku postávala dost hlučná skupina slovenských
separatistů, oddělená ulicí od davu nadšených
československých krajanů, provolávajících Havlovi
slávu. Ti Slováci měli na transparentech hesla,
požadující rozdělení státu. Dienstbier je pár vteřin
pozoroval a pak se ke mně obrátil a řekl: „Jen přes naše
mrtvoly, jinak ne.“ A já už jenom špitnul: „Bude průser,
Havel měl přece jenom jet v první řadě na Slovensko.“
Využil jsi Havlovy tehdejší nabídky a zašel za Skalníkem na
Hrad?
Ale ano, zvědavost zvítězila! Byl jsem tam potom
dokonce několikrát. Vysedával jsem se Skalníkem a
myslím, že také s Jiřím Křižanem, ale i s jinými… Jejich
jména už nevím. K ničemu konkrétnímu to ovšem
nevedlo. Připadalo mi, že Hrad okupují jacísi zastydlí
hippíci, z nichž nikdo nevěděl a snad ani netoužil vědět,
co má být dál. A ani je to nijak nezajímalo. Vychutnávali
si prostě jenom svou hvězdnou chvíli a dávali si přitom
důkladně do nosu. Hlavně alkohol. Na Hradě prostě
panoval vyložený bordel…
Ve stejnou dobu jako já na Hrad také pravidelně
docházel Pavel Tigrid. Míjeli jsme se spolu občas na
chodbách a ke všemu ještě bydleli ve stejném hotelu.
Ten hotel se jmenoval Budovatel, dnes je z toho, myslím,
nějaká herna s nočním pajzlem, což považuju pro
dnešek za příznačné. Tam jsme na sebe s Tigridem
naráželi navíc ještě ve výtahu, ale i u snídaně. Vídávali jsme
se v tom krátkém čase tolikrát, jako nikdy předtím během
mých dvaceti exilových let.
Pokračujme s těmi setkáními…
Ke třetímu vzájemnému setkání došlo při
předpremiéře Larga desolata v Divadle Na Zábradlí buď
koncem roku 1990, nebo začátkem 1991, teď už to nevím
přesně. Havel mě tam vzal kamsi stranou a vynadal mi,
že jsem podstoupil tiskové předlohy všech tří jeho her
Karlu Srpovi a Joskovi Skalníkovi, kteří je vydali v
jednom svazku. Upozornil mě, že ta kniha vyšla v
závratně vysokém nákladu, a že z toho ani jeden z nás
dvou neuvidíme jedinou korunu. Namítl jsem, že ta
fotosazba byla mnou poskytnuta bezúplatně, a to poté,
co mě oba ti pánové ujistili, že jednají s jeho vědomím. A
že jsem jim důvěřoval, protože v případě Skalníka se
jedná vlastně o jeho osobního tajemníka. Havel s mou
odpovědí ale nebyl spokojen, zabrumlal pouze cosi v
tom smyslu, abych nic podobného do budoucna už
nedělal.
Než dojdu k svému poslednímu setkání s Václavem
Havlem, chtěl bych ještě, než na to zapomenu, připojit
několik postřehů z té pražské předpremiéry. Něco k té
atmosféře, která tenkrát v tom divadle panovala…
Tak prosím, jen povídej!
Hlediště bylo zaplněné k prasknutí, takže někteří
návštěvníci, ačkoli vpuštění do divadla, zůstávali ve
foyeru a u baru. Čili hru ani neviděli. A ti, co ji mohli
sledovat, zažili si představení neuvěřitelného
patolízalství, jaké je možné jen v těchto končinách. Herci
– mezi nimi Bartoška, Preissová, Přeučil, Dlouhý – své
role až úděsně přehrávali a plazili se skoro po jevišti,
zatímco diváctvo složené z Havlových blízkých přátel i
donedávna vyložených nepřátel reagovalo na každý i
nejdrobnější štěk doslova frenetickým potleskem. A
pakliže někde nereagovalo zrovna dostatečně, vztyčil se
pokaždé Jiří Kodet, který seděl uprostřed hlediště a
výkřiky „bravo, bravo“ diváky k dalšímu potlesku
vybízel. Někdy i poznámkami, které vyznívaly dost
obhrouble. Také mně se dostalo za to, že jsem dost silně
netleskal, několika štulců od divačky, která seděla za
mnou. Vzpomínám na tu událost nyní záměrně a právě v
souvislosti s Havlovým pohřbem.
Takže nyní přijde setkání s Havlem v pořadí čtvrté. Nepletu se?
Nepleteš, počítáš správně. Poslední moje setkání s
Havlem se odehrálo na jaře 1993, krátce po jeho
znovuzvolení prezidentem pahýlu, který zbyl z původní
společné republiky Čechů, Moravanů a Slováků. Stalo se
tak v Bonnu, kam si Havel pravděpodobně vyrazil pro
nějakou novou radu svého velkého přítele, prezidenta
von Weizsäckera. Odpoledne pak probíhal slavnostní
program na bonnském velvyslanectví, z minulých dob
pojmenovávaném „bunkr“. Pro jeho masivní
architekturu z betonu. Přijeli jsme tam s manželkou na
výslovnou žádost Jiřího Gruši, který teď už jen půlce té
budovy – z jedné strany na štangli trčela česká a z druhé
slovenská vlajka – tou dobou šéfoval. Tady už šel pan
prezident ke mně na odstup, protože mu nevoněla
kritika, kterou jsem v tisku zveřejňoval na jeho adresu.
Odmítl dokonce podepsat i jednu jeho vlastní knížku,
podstrčenou mi jakousi přítomnou dámou, která si
netroufla ho o to sama požádat. Trapnou situaci ale
vyřešil Gruša a já jsem si pak šel chvilku povídat s paní
Olgou, která se zdála být nějaká nesvá a svěřovala se mi
s některými dost soukromými příčinami jejich
manželského rozkolu.
Pohoštění na ambasádě bylo už v plném proudu, když
se znenadání v hale objevila nejméně dvacetičlenná
skupina sudeťáků, poskládaná z postarších mužů a žen.
Obklopili okamžitě prezidenta a jeden přes druhého mu
vyjadřovali vděk za to, co pro ně udělal a jistě ještě
udělá. Gruša se postavil za Havla a do ucha mu to
všechno překládal. Pak nastala ta nejtrapnější fáze, na
kterou nezapomenu do konce života: Někteří z těch lidí
poklekali na zem a líbali mu ruce! Právě vzniklá
samostatná Česká republika v nich asi vzbuzovala
naději, že bude něčím jako protektorát Böhmen und
Mähren. Otočil jsem se překvapeně k Olze Havlové a
vyčetl z jejího pohledu, že jí to nebylo vhod. Mnou to ale
otřáslo natolik, že jsem s Havlem a jeho politickými
čachry nechtěl mít definitivně už nic společného.
Říkal jsi, že tou dobou už vycházely tvé články, ve kterých se
objevovala Havlova kritika. Já o tom samozřejmě vím, pracovali
jsme spolu, ale přibliž to čtenářům.
Víš co, zestručním to trochu, a to se dá jenom básní.
Takhle zněla jedna, kterou jsem zrovna tenkrát publikoval:
Snad půjde dřív, než zhyne země, / kterou si vybral ke
svým hrátkám. / Ve které zasel hnusu sémě, / a k NATO
vehnal syny matkám. // Snad půjde dřív, než napadne ho
/ dát ještě víc milostí vrahům. / A než z života vylhaného
/ podlehne ohavnějším svodům. – A tak dále, ještě to
pokračovalo. Také Kryl svými písňovými texty kritizoval
tu „havlárnu“ a upadl kvůli tomu v nemilost. Tím, že mu
Havel nepřišel na pohřeb, prokázal jenom, že si svých
poklesků byl vědom. Že dobře cítil, do jaké míry propadl
svodům politické moci, kterou si hodlal udržet za každou
cenu. Dokonce se o ni bál a začal se i zbavovat svých
potenciálních konkurentů. Při zemi ho držela jenom jeho
manželka Olga, která mu často oponovala. Škoda, že
odešla tak brzo.
Havla bych přirovnal k jakémusi zpupnému
puberťákovi, který rodičům dělá naschvály, protože se k
němu nezachovají pokaždé úplně tak, jak by si
představoval. Mluvíval sice o pravdě, ale často lhal.
Kupříkladu už od začátku v tom, že chtěl být
prezidentem jen na přechodné období, ale šlo mu ve
skutečnosti pouze o to, aby vyšaltoval Dubčeka.
Adoroval lásku, ale sám ve vztahu podváděl, kde jenom
mohl. Říkal, že ho restituce nezajímají, ale docílil skrze
ně miliardového majetku. A jestliže z jeho úst vyšlo
slovo o míru, vzápětí je pokazil souhlasem s
„humanitárním bombardováním“ Srbů. A podporou
Bushových válek. Anebo také podporou dalajlámy,
přestože tím škodil obchodování s Čínou. Nemíním tu
rozvádět všechno, v čem si protiřečil, snad jenom ještě
připomenu jednu lež, kterou o sobě mohl vyvrátit:
Neonemocněl totiž v kriminálu. Svůj těžký zápal plic si
uhnal počátkem září 1989, když silně opilý, kdesi u
Havlíčkova Brodu spadl do hlubokého potoka, v němž
málem utonul.
Ještě bych od tebe závěrem chtěl slyšet, co bys lidem
doporučoval ke čtení, aby si o Havlovi mohli udělat obrázek
oproštěný od těch všech publikovaných blábolů posledních
dnů. Co by to tedy podle tebe mělo být?
Rozhodně žádné Havlovo filozofování! V první řadě
jeho Dopisy Olze, v nichž se čtenář od samotného
autora dozví, jak se žilo v kriminále minulého režimu
prominentnímu vězňovi. Dále potom oba soubory
Havlovy korespondence, tedy té s Prečanem a
Janouchem, o kterých jsem už mluvil. Jde v nich v
podstatě také zároveň i o souhrn dnes už
nemanipulovatelných Havlových názorů, tak jak se lety
vyvíjely a proměňovaly. Osobně mi v té Prečanově
publikaci vadí jen to, že mě tam jakýsi šmoula, který je
autorem doslovu, označuje za emigranta, ačkoliv se on
sám o pár odstavců nad tím mudrlantsky pokouší
vysvětlit rozdíl mezi výrazy exulant a emigrant. Vpravdě
hloupá neznalost!
Každopádně – a to bez jakéhokoli přehánění – by si
měli lidé přečíst Indiánský běh Terezy Boučkové, jinak
dcery Pavla Kohouta, který je, ač jde o beletristické
zpracování, poměrně věrným záznamem ze života
disentu. Kdo je tím indiánem, bez problému čtenář ihned
pozná a navíc jsou tu i pikanterie z Havlova bohatého
milostného života, kterých jsem se při našem povídání z
piety vyhýbal.
No, a jako poslední knížku
bych doporučil text divadelní hry, tentokrát ale mé
vlastní, s názvem Pohroužení, anebo když se u nás
režim mění. Tady je Havel pro změnu Princátkem a hra
se pokouší sarkastickým humorem postihnout zmatečné
zákulisí listopadového převratu 1989.
(Rozhovor se uskutečnil v prosinci 2011)
++++++++++++++++++++++++++++
Cena prežitia
Peter Staněk: Počet krajín eurozóny sa zníži, Slovensko
zostane. Mnohí ho považujú za pesimistického prognostika. On
však tvrdí, že je len informovaný optimista.
Už dávnejšie ním vyslovená obava, že celosvetová hospodárska
kríza môže vyústiť do vojenského konfliktu - čo je, žiaľ, jedným z
reálnych riešení ako krízu potlačiť - vyplýva z historického
poznania takýchto katastrofických scenárov. Zdá sa, že ľudstvo je
nepoučiteľné, že technologický vývoj civilizácie vysoko
predbehol mravný vývoj ľudstva, že kríza, ktorú zažívame, je
dôsledkom nielen zlých ekonomických rozhodnutí, ale aj krízy
hodnôt. Jeho znepokojivé slová, reflektujúce holú realitu bez
falošných ilúzií, to len potvrdzujú. Je originálne mysliacim
vedcom, ktorého názory niektorých politikov i novinárov iritujú,
iní
im však aplaudujú, lebo výstižne pomenúvajú to, čo ostatní
iba tušia. Predseda vedeckej
rady Ekonomického ústavu
Slovenskej akadémie vied, profesor Peter Staněk.
Pred piatimi rokmi ste v profilovom rozhovore povedali, že
Západ o pár rokov čaká ekonomický kolaps. Vtedy sa touto
možnosťou nikto nezaoberal, ale o tri roky svet zachvátila
kríza, o akej sa mnohým nositeľom Nobelových cien za
ekonomiku ani nesnívalo. Ako hodnotíte situáciu dnes?
Bohužiaľ, musím povedať na rovinu, že sme nevyriešili nijakú zo
skutočných príčin krízy.
Jej základnou príčinou je
virtualizácia finančného sektora, ktorý sa odtrhol od reálnej
ekonomiky. Nič sa s tým nerobí, napriek regulácii hedgeových
fondov, napriek snahám o reguláciu bankového sektora a
podobným opatreniam. Neriešime zásadný problém, ktorý
môžeme nazvať príjmovou polarizáciou bohatstva vo svete.
Uvediem to na príklade: Za posledných 30 rokov sa objem
bohatstva Spojených štátov amerických zväčšil o jeden trilión
dolárov. Ale 95 percent z toho bohatstva získalo 5 percent
domácností a 5 percent bohatstva získalo 95 percent domácností.
Veľká polarizácia bohatstva znamená, že na jednej strane si
hŕstka superboháčov žije ako v rozprávke a na druhej strane
95 percent domácností žije na dlh. Čo z toho vyplýva?
Táto spoločnosť, keďže je založená na spotrebe, aby mohla
spotrebúvať, musí brať úvery na všetko možné - úvery spotrebné,
hypotekárne, úvery na dovolenky, na štúdium detí atď. atď. Až sa
jedného dňa ľudia dostanú do stavu, že už nedokážu splácať
úvery. Keď sa to prejaví plošne, teda keď ľudia žijú nad pomery,
štát žije nad pomery, aj firmy, ktoré financovali svoju expanziu
emitovaním podnikových dlhopisov a nesplácajú ich – je jasné, že
musí nasledovať kríza.
Svetová hospodárska kríza sa začala v Spojených štátoch. Aký
podiel viny má na tomto vývoji Európa? A ako dlho si ešte
budeme musieť uťahovať opasky?
Za posledných šesť rokov európske podniky emitovali 3,6 bilióna
eur podnikových dlhopisov, ktorých ročná dlhová služba
predstavuje 800 miliárd. Podniky ju nesplácajú a my sa tvárime,
že tento problém neexistuje. Preto musím súhlasiť s malou
skupinkou odborníkov tvrdiacich, že kríza potrvá ešte roky možno päť, možno sedem a možno aj desať rokov.
Domnievate sa, že svet po kríze bude iný ako pred krízou,
najmä pokiaľ ide o ekonomické postavenie Západu?
Kríza je katalyzátorom globálnych zmien, to znamená, že
skutočné ekonomické mocenské centrá sa presúvajú z
euroatlantického priestoru na východ do Číny a Indie a na juh do
Brazílie a Argentíny. Zásadný posun moci sa prejavuje v tom,
že kým západné krajiny majú virtuálne aktíva, napísané na
papieri bez reálnej hodnoty, tak Čína, India, Brazília a Rusko
disponujú reálnymi kapitálovými zdrojmi, reálnymi
kapitálovými rezervami. To je prvá zásadná rovina. Druhá
rovina: Ak je táto spoločnosť založená len na masovej spotrebe za
každú cenu, ak nerešpektuje prírodné zdroje, ak zapríčiňuje
obrovskú devastáciu prírody, tak naším problémom nie je
globálne otepľovanie viazané na emisie CO2, ale naším
problémom je celkové ohrozenie života na zemi. Možno len
súhlasiť so scientistom Jamesom Lovelockom a jeho Gaia teóriou,
že naša planéta má ohrozené podmienky na udržanie života. Z
tohto pohľadu, ak sa štáty v Kodani dohodli na tom, že ročné
náklady na zníženie emisií by mali byť okolo 330 miliárd dolárov
- je to len nepatrná suma, pretože ak sa máme adaptovať na
zmenu životných podmienok, budeme ročne potrebovať dva a pol
až tri bilióny dolárov na adaptačné procesy. A keďže všetky
krajiny hovoria o nedostatku peňazí - v Európe máme
populárne termíny "rozpočtová zodpovednosť a "kreatívne
účtovníctvo za Grécko a Írsko" - mám veľké obavy o našu
budúcnosť.
Nie sú vaše úvahy priveľmi pesimistické? Veď v Európe,
najmä v Nemecku sa v poslednom čase hovorí o oživení
ekonomiky...
Keď hovoríte o oživení, uvediem malú ukážku tohto oživenia.
Nemecko zažíva boom, zvyšuje export, expanduje, pričom
väčšinu svojej produkcie vyváža do Číny - to je super. Čínska
vláda podporuje domácu spotrebu tým, že poskytuje tzv. šrotovné
na techniku - napríklad si kúpite chladničku a čínska vláda vám
uhradí 15 percent, kúpite si auto a uhradí vám 20 percent z ceny.
Prečo to robia? Preto, aby udržali vlastnú zamestnanosť. Doteraz
čínska vláda nepožadovala, aby sa na výrobe finálnych produktov
podieľali čínski subkontraktori. Lenže od roku 2011 požadujú,
aby 20 percent subkontraktov bolo čínskej proveniencie a
ďalší rok možno požiadavka stúpne na 50 percent. Myslíte si,
že nás sa to netýka? Avizovaný nový podnik Volkswagenu v
Martine, kde sa majú vyrábať komponenty do áut, bude
produkovať 90 percent výrobkov na export a z toho exportu 90
percent pôjde do Číny. Ak budú platiť čínske podmienky na
vývoz Volkswagenu, že sa musí na výrobe podieľať 20, 30, 40
percent čínskych subkontraktorov - hádajte, čo sa stane s našimi
výrobcami.
Veľa sa hovorilo o nalievaní financií do bankového sektora a
o čiernej ekonomike...
Ak sa priznáva, že na sanáciu finančného, bankového sektora sa v
celosvetovom meradle muselo použiť zhruba 4,7 bilióna dolárov,
nikoho nedesí skutočnosť, že vyše 600 miliárd bolo z čiernej,
drogovej a inej kriminálnej ekonomiky? To je priznanie vysokého
predstaviteľa OSN pre boj proti drogám. Ešte stále sme
presvedčení, že stačí smernica proti praniu špinavých peňazí?
Napríklad, ak prinesiete do banky 12-tisíc eur v hotovosti, stačí
predložiť doklad, odkiaľ ich máte? Je naivné myslieť si, že sa tým
problém vyrieši.
Je tu ešte jeden problém - úspešné firmy odchádzajú do
daňových rajov. Nepocítime aj my tento nezanedbateľný odlev
peňazí?
V Českej republike premiestnilo svoju domíciu do daňových
rajov 11-tisíc kľúčových firiem a štát má tak ročný výpadok
daňových príjmov vo výške 80 miliárd. Zo Slovenska odišlo
asi 2 700 firiem. Podobná situácia je v Nemecku a ďalších
štátoch. V akej pozícii sa teda nachádza národný štát, v akej
pozícii sú nadnárodné zoskupenia ako Európska únia pri
riešení týchto problémov a kde vidieť ochotu rozumne
spolupracovať, keďže to všetko už dávno nie je riešiteľné na
národnej úrovni?
Súčasná vláda nedostatok finančných zdrojov rieši
zvyšovaním daní, čo je pre ministra financií ten najmenej
namáhavý spôsob okamžitého získavania peňazí od ľudí. Tak
to robili aj stredovekí panovníci, teda nič nového pod slnkom.
Je tento spôsob vymáhania peňazí efektívny a perspektívny?
Samozrejme, že nie. Je na to jednoduchá odpoveď: DPH
zvýšite o jedno percento, ale energetici nebudú zvyšovať ceny
o jedno percento, ale o štyri, sedem alebo o desať percent.
Okamžite, ako stúpnu ceny energií, začne stúpať aj váha
kľúčových podmienok na prežitie v rodinnom rozpočte. A v
rodinnom rozpočte sa zvýšia náklady na energie,
telekomunikácie, vodu a základné potraviny približne o 30
percent. Podľa prieskumov, ktoré robil minulý rok profesor Ján
Bunčák, prevažná väčšina domácností prejde na tzv. záchovný
spôsob života, t. j. rodinný rozpočet pôjde na základné potraviny a
náklady spojené s bývaním a tým sa spotreba väčšiny rodín končí.
V tejto rovine to bude znamenať, že akákoľvek podpora
živnostníkom a podnikateľom bude irelevantná, pretože nebudú
mať spotrebu vlastnej produkcie.
Recept na zmiernenie dôsledkov krízy hľadajú všade vo svete.
Existuje nejaký nástroj na to, ako vymazať z nášho
každodenného slovníka slovo kríza?
Existuje jednoduchý nástroj - odstránenie korupcie. Keby
bola v Grécku korupcia na takej úrovni, aká je vo Fínsku,
deficit gréckeho rozpočtu by nebol 9 percent, ale len dve
percentá, Gréci by plnili maastrichtské kritériá a nemali by
problémy. Ale týka sa to aj iných krajín vrátane Nemecka a
Francúzska.
Aký je rozmer korupcie na Slovensku? Dá sa to nejako
vyčísliť?
Na Slovensku sa korupcia odhaduje na 40 až 50 miliárd ročne.
Zoberte si len interview s odchádzajúcim britským ambasádorom,
ktorý hovorí, že v Slovenskej republike je miera korupčného
predraženia verejných objednávok a iných vecí 20 až 30 percent.
Pri ročnom finančnom objeme obstarávaní za sto miliárd teda
predstavuje korupcia 20 až 30 miliárd. Keby mal štát takúto sumu
k dispozícii v hotovosti, okamžite môže sanovať zdravotníctvo a
penzijné systémy. Ak sa nesiahne na korupciu, rozkrádanie
a neefektívnosť na vysokej politickej úrovni a ešte viac na
municipálnej úrovni, nikdy nebude dosť zdrojov, ktoré sa získajú
zmenou daňových systémov. Je to, akoby ste liali vodu do sita,
ktoré má stále väčšie a väčšie diery. Žiaľ, politici o tom nechcú
hovoriť.
Nie je korupcia, ktorá je všade okolo nás, súčasťou celého
systému?
Ak je súčasťou systému, potom si musíme ozrejmiť, čo chceme od
systému. Či chceme riešiť také veci ako sociálnu solidaritu, alebo
si želáme, aby slušný dôchodca zomrel okamžite po vzniku
nároku na dôchodok, čím zvýši zamestnanosť v pohrebníctve a
energetickú spotrebu pre krematórium. Alebo zvoľme polynézsky
spôsob riešenia penzijnej schémy. Poznáte ho?
Nie, taký zatiaľ Mikloš s Mihálom nezaviedli...
Je to veľmi efektívny spôsob. Najsilnejší muži sa postavia pod
palmu, na palmu vylezie dôchodca, muži palmou kývajú zboka
nabok, a keď dôchodca spadne, dôchodok už nepotrebuje. Keď
nespadne, udrží sa, je schopný a tiež nepotrebuje dôchodok...
Dobre, že u nás palmy nerastú, že namiesto polynézskeho
systému máme penzijné systémy. Lenže aj tie sú problémové alebo nie?
Penzijné systémy sú problémom všade vo svete. Ale prečo sú
problémom? Pretože to, čo si ľudia v tom trojgrošovom
systéme uložili pre budúcnosť, vlády prehajdákali. Čo teraz
povedia dôchodcom? Že ich spasí druhý pilier? Po spustení
druhého piliera na Slovensku tí dôchodcovia, čo sú tu dnes a tí, čo
nastúpia do dôchodku v budúcich rokoch, budú žiť povedzme ešte
dvadsaťpäť rokov. A dvadsaťpäť rokov bude treba dorovnávať 40
až 60 miliárd ročne. To vedel aj Kaník, keď spúšťal druhý
pilier. A musel vedieť, že pomer deväť na deväť je
neudržateľný, lebo Nemci si trúfli maximálne na kombináciu
štyri na štrnásť. Na viac nemajú. Ale my sa tvárime, že to bude
vynikajúce, že o dvadsaťpäť rokov z toho budú švajčiarske
dôchodky. Samotné správcovské dôchodkové spoločnosti však
dnes hovoria: V optimálnom prípade vám vrátime to, čo ste do
systému vložili bez akéhokoľvek zhodnotenia. Taká je
skutočnosť. Systém druhého piliera sa vytvoril len preto, aby
určité kruhy mali tzv. dlhé peniaze a mohli ich používať.
Aký bol vzťah doterajších vládnych garnitúr k vašim
názorom na ekonomickú krízu, o ktorých sa ukázalo, že boli
správne? Robili ste napríklad poradcu expremiérovi Ficovi...
Mám na to takúto odpoveď: Najväčším nepriateľom politika sú
informácie. Politik nesmie byť informovaný, pretože ak je
neinformovaný a krachne, má krásnu výhovorku - nenesiem
zodpovednosť, lebo som nemal všetky relevantné informácie.
Keby priznal, že mal kompletné informácie a videl do všetkých
scenárov, a napriek tomu rozhodol zle, nikto ho nezbaví
zodpovednosti. Exekutíva nepotrebuje komplexné informácie,
lebo sú pre ňu len hrozbou pre
budúcu zodpovednosť. Bohužiaľ, moje nápady viac berú v
zahraničí, v Nemecku, vo Francúzsku či v Rusku, oveľa menej na
Slovensku.
Vláda Ivety Radičovej bez rozmýšľania odmietla projekt
širokorozchodnej železnice, až vznikol dojem, že jej
negatívne stanovisko bolo motivované politicky, keďže za
projektom stálo Rusko a s tamojšou vládou o ňom rokoval
Robert Fico. Dnes sa o širokorozchodnú uchádzajú všetky
okolité krajiny.
Presvedčí súčasnú vládu audit rakúskej firmy, ktorý hovorí
o výhodnosti širokorozchodnej trate pre celú EÚ a osobitne
pre krajiny, ktorými bude prechádzať? Zrejme je to pre nás
už bezpredmetné.
Prečo?
Ruská strana predsa jednoznačne oznámila, že do konca novembra
počká na stanovisko slovenskej strany. Dnes je po termíne. Ale
črtá sa pre nás horšia situácia. Asi poznáte Podunajskú stratégiu,
ktorá má byť hlavným projektom regionálnej spolupráce, ale,
bohužiaľ, kohézny fond na vyrovnávanie v ďalšom fiškálnom
období nebude. Znamená to, že Európska únia bude v
regionálnych rozmeroch podporovať iba tri projekty: Podunajskú
stratégiu, aglomeráciu Paríž - Lyon a severné Pobaltie so
severným Nemeckom. V Podunajskej stratégii majú jednotlivé
krajiny definovať svoje záujmy v rámci rozvoja podunajskej
sústavy, ktorá je zameraná na správu vodných zdrojov a lodnú
dopravu. Jedným z vitálnych záujmov Slovenska mala byť
širokorozchodná z Čiernej nad Tisou po bratislavské
Pálenisko, kde je lodný prístav s najväčšími portálovými
žeriavmi na Dunaji s nosnosťou 500 ton. Ak my
širokorozchodnú, o ktorú sa horlivo uchádza Orbán,
prenecháme Maďarom, dopravná trasa do Viedne povedie
mimo nás. Opäť prídeme o obrovské peniaze, ktoré by sa
štátu zišli, a náš prístav môžeme prerobiť na plavecký bazén.
Zo širokorozchodnej železnice by teda profitovala Budapešť a
Viedeň. Čo sa vlastne skrýva za veľkým záujmom susedných
krajín o širokorozchodnú?
Ide o širší komplex otázok. Projekt Tri T, čiže Transmodálny,
transkontinentálny terminál predpokladá, že dovoz čínskeho
tovaru do Európskej únie v budúcich rokoch stúpne o 400 percent,
čo nie je možné zvládnuť ani vzdušnou, ani lodnou dopravou, ale
len železničným
transportným systémom. Čína financuje v Ázii najväčší projekt
21. storočia - sústavu rýchlostných železníc, ktoré pokryjú celé
ázijské teritórium, pričom osobné vlaky sa budú pohybovať 400kilometrovou a nákladné 200-kilometrovou rýchlosťou za hodinu.
Na túto sústavu bude priamo nadväzovať tranzit cez ruské územie
a Ukrajinu do strednej Európy Jedna línia vedie cez Poľsko,
pretože málokto vie, že širokorozchodná sa končí až vo Wroclave.
Druhá línia by išla do Českého Bohumína. Naša línia je tretia. Ak
si niekto myslí, že po širokorozchodnej pôjde preprava substrátov,
rudy a uhlia, veľmi sa mýli. Bude to kontajnerová preprava. A
projekt Tri T by mal vzniknúť na Záhorí ako kľúčové logistické
centrum pre dopravu tovaru z Ázie do Európskej únie s tým, že by
malo ísť o kombináciu najväčšieho leteckého prístavu,
rýchlostných železníc a lodnej dopravy. Tento terminál
by mal postupne viesť k vytvoreniu logistického centra EÚ,
pričom by v horizonte tridsiatich rokov mohla vzniknúť v
trojuholníku Viedeň - Bratislava - Brno mestská aglomerácia s
počtom až 8 miliónov obyvateľov.
Spomínali ste, že dovoz čínskeho tovaru na náš kontinent
stúpne o 400 percent.
Prečo až takýto prudký vzostup?
Pretože Číňania potrebujú udržať zamestnanosť a musia vyvážať
svoj tovar. A keďže Američania neplatia, budú exportovať do
Európskej únie, a tá bude Číňanom poskytovať ekologické
technológie, aby Čína nedevastovala svoje životné prostredie. O
spomenutom projekte širokorozchodnej železnice sa už dávnejšie
skončili rokovania medzi Nemeckom, Ruskom a Čínou. Projektu
dala zelenú Európska únia, Rakúsko aj Česko, len jediná vláda sa
k tomu nevyjadrila. Hádajte, ktorá. Zdá sa, že túto šancu zabijeme,
že Maďarsko si zabezpečí svoju profitabilitu a Orbán bude
ukazovať voličom, akú geniálnu ekonomickú stratégiu zvolil.
Myslíte si, že podobne môžeme pochovať aj diaľnice?
Mňa sa nepýtajte, musíte sa spýtať zodpovedného ministra a
vlády. Zatiaľ viem len jedno - vajatáme. Iný výraz na to nemám.
Bohužiaľ, presmerovanie 400 miliónov eur z iných projektov
na diaľnice, ako si to predstavuje pán Figeľ, je nereálne.
Čudujem sa, že môže niečo také hovoriť, keďže bol
eurokomisárom a mal by vedieť, ako funguje mechanizmus
presmerovania finančných prostriedkov v Európskej únii.
Otázkou je, či kasa Európskej únie, zaťažená eurovalom a
inými negatívnymi dôsledkami krízy, bude schopná
poskytovať toľko prostriedkov prostredníctvom eurofondov
tak ako doteraz...
Našimi médiami prešla vo forme malej poznámky zaujímavá
správa – anglická iniciatíva podporená Francúzskom a
Nemeckom, ku ktorej sme sa pridali aj my, navrhuje, že do roku
2021 nezväčšíme európsky rozpočet a nijaká krajina nebude do
európskeho rozpočtu platiť viac ako dnes, teda 1,18 až 1,20
percenta z ročného HDP. To znamená, že európsky rozpočet bude
trvale na úrovni 140 až 150 miliárd eur. Ale pretože doň vstúpia
také "bohaté" krajiny, ako je Rumunsko a Bulharsko, a tie budú
potrebovať pomoc, je jasné, že prostriedky EÚ nebudú stačiť.
Ďalší vývoj sa dá predvídať - zmeníte štruktúru štrukturálnych
fondov, zmeníte podiel domáceho kofinancovania povedzme na
20 alebo aj 40 percent zo sumy projektu a väčšinu projektov
zvolíte ako revolvingovú, to znamená, že po určitom čase musíte
vrátiť istinu. Keď sa o dva roky vec vykryštalizuje, všetci sa budú
čudovať. Ak nikto nechce viac platiť a nechce riešiť ani korupciu
na úrovni Bruselu, ktorá sa viaže na spoločnú poľnohospodársku
politiku, tak zostáva jediné - zásadne preskupiť peniaze
poskytované cez štrukturálne fondy. K tomu o dva roky príde a
potom je namieste otázka, z čoho budeme financovať diaľnice.
Ak po krachu Grécka a Írska bude nasledovať Španielsko,
bude sa dať zachrániť eurozóna? Padne euro?
Bohužiaľ, musím povedať, že v tomto prípade je želanie otcom
myšlienky. Musím však povedať aj
to, že najväčším
sponzorom eurozóny bolo od jej vzniku Nemecko, ktoré má ročný
prebytok zahraničného obchodu na úrovni 180 - 250 miliárd eur.
Holandsko má prebytok 100 miliárd, ale na druhej strane
Taliansko má deficit 90 miliárd a Španielsko dokonca 150
miliárd. Všetci od začiatku vedeli, že eurozóna je vytvorená z
krajín, ktoré sú ekonomicky značne asymetrické. V peknom
počasí to nebolo vidieť, ale keď prišla kríza, asymetria sa prejavila
naplno. Dnes vieme, že bez nemeckej podpory a nemeckého
vplyvu nie je možné udržať eurozónu. Pre Nemcov, ktorí
investovali 2 bilióny nielen do zjednotenia krajiny, ale investovali
ďalšie bilióny do menovej únie, by bol odchod z eurozóny
nákladnejší ako zotrvanie v nej. Preto sú možné dve verzie
vývoja, po prvé - zavedenie oscilačných kurzov eura, ktoré môže
počas roka oscilovať na úrovni mínus 15 – 20 percent, alebo po
druhé - zúženie krajín eurozóny tak, aby to Nemecko bolo
schopné utiahnuť - okrem Nemecka by sa eurozóna zredukovala
na Francúzsko, štáty Beneluxu, povedzme niektorú z pobaltských
krajín a paradoxne aj Slovensko, lebo nás Nemci ešte berú.
Krajiny typu Írska či Grécka budú musieť eurozónu opustiť.
Aký podiel na tomto stave eurozóny majú Američania?
Musíme si položiť otázku: Keby americké banky vrátili
európskym bankám 1,7 bilióna dolárov, ktoré im poskytli na
financovanie ich hypotekárnej expanzie, bol by rizikom kolaps
Španielska a Talianska? Otázka druhá: Aký zisk dosiahli
nemecké a francúzske banky v roku 2009, v čase vrcholiacej
hospodárskej krízy - nebolo to náhodou vyše tristo miliárd eur
čistého zisku? Ešte stále bude niekto tvrdiť, že banky sú pred
kolapsom, že to neudržíme? Treba urobiť korektnú analýzu stavu
krajín a tie krajiny, ktoré neobstoja, ako Grécko a Írsko, bohužiaľ,
budú musieť z eurozóny odísť. Lenže to nebude stačiť. Krajiny
EÚ musia začať riešiť skutočné príčiny krízy. Keby to dosiaľ
robili, nemali by sme problém s eurom. Vyzerá to však tak, že to
nechcú riešiť. Nechcem byť cynik, ale pri diskusii so
švajčiarskymi bankármi zaznelo aj to, že sa veľmi obávajú
ďalšieho vývoja, lebo sa už minuli aj peniaze z čiernej
ekonomiky, čo tu doteraz nikdy nebolo!
Bývalý druhý muž v štáte Richard Sulík hovorí niečo iné podľa neho sa treba pripravovať na plán B, čiže pomýšľať na
návrat koruny...
Treba si uvedomiť, že mena takej malej krajiny, ako je Slovensko
s počtom obyvateľov na úrovni predmestia Šanghaja alebo Tokia,
je v súčasnej turbulentnej ekonomickej situácii veľmi ohrozená
oscilačnými výkyvmi. Keď používame menu, týkajúcu sa
väčšieho húfu silných štátov, vždy sa na tom v dobrom slova
zmysle "zvezieme". Inak povedané, je podstatne výhodnejšie
viezť sa na nemeckom medveďovi v úlohe blchy, ako ocitnúť sa
ako slovenská blcha na chodníku, po ktorom ten medveď kráča. A
pokiaľ ide o pána Sulíka, mal by sa vrátiť do funkcie šéfa
firmy OLO - Odvoz a likvidácia odpadu v Bratislave, kde v
minulosti pôsobil. Má k tomu profesne bližšie a aj pre štát by
to bolo výhodnejšie. Bohužiaľ, takéto vyjadrenia sú priamou
výzvou pre špekulantov typu Georgea Sorosa. Momentálne naša
spása nespočíva v znovuzavedení slovenskej koruny aj preto, že
otrasy vyplývajúce z menovej reformy by zmazali veľkú časť
úspor populácie. To ako keby ste 360 miliárd z úspor
obyvateľstva vyhodili von oknom, podobne ako to spravila vláda
USA po kolapse internetových trhov v marci 2000. Dnes
americká vláda nemusí mať obavy o úspory tamojšej
populácie, pretože tá už nijaké nemá.
George Soros údajne pokračuje v aktivitách, ktorými chce
prispieť k pádu alebo aspoň k oslabeniu eura. Môže byť jeho
počínanie úspešné?
Myslím si, že nie. Soros si asi neuvedomuje, že ak by prišlo
k absolútnemu schudobneniu väčšiny populácie, výsledkom bude
obrovská vlna sociálnych búrok, nástup populistov Orbánovho
typu a neodhadnuteľný vývoj, v ktorom môže aj taký na prvý
pohľad neohrozený špekulant, ako je Soros, prísť o všetko.
Warren Buffett, Bill Gates a s nimi ďalšie desiatky miliardárov na
celom svete nedávno oznámili, že sa hromadne vzdajú minimálne
polovice majetku v prospech charitatívnych organizácií. Keď sa
bohatí a mocní tohto sveta dobrovoľne vzdávajú svojho bohatstva,
je to minimálne podozrivé.
Čo podľa vás stojí v pozadí náhleho záchvatu sociálneho
cítenia globálnych finančných žralokov?
Uvažujú jednoducho: vedia, že vlády skôr či neskôr budú
musieť prikročiť k progresívnemu zdaneniu bohatých vrstiev,
preto títo ľudia reagujú tzv. stratégiou "piatich vlajok", ktorá
znamená, že nie ste občanom nijakej krajiny, vďaka čomu ste
pre daňové úrady nedostihnuteľný. Alebo reagujete tak, že
majetok presuniete do oblasti, kde vám vlastne zostane, ale
nebude podliehať zdaneniu. Tak funguje nadačný mechanizmus,
charitatívne organizácie alebo fondy. Keď sa už rozprávame o
charite a altruizme, iste nie je bez zaujímavosti, že vyspelé krajiny
vrátane nadácií poskytnú každý rok rozvojovým krajinám milodar
32 až 35 miliárd dolárov nenávratnej pomoci. Je to približne
rovnaká suma, akú dajú americké domácnosti ročne na zmrzlinu...
Vážna ekonomická kríza, tak ako ste pred pár rokmi
predpovedali, je realitou a jej koniec je v nedohľadne. Čo nás
čaká najbližšie roky? Prežijeme?
Ľudstvo vždy prežilo, otázkou je však cena prežitia. Vždy som
tvrdil, že vývoj vás neohrozí, ak máte hotovosť a nemáte dlhy.
V zásade musíme byť skromnejší a redukovať svoju často
prehnanú spotrebu. Načo by sme si mali kupovať nové 3D
televízory? Preto, lebo hlúposť na tri dé vyzerá lepšie ako hlúposť
na dva dé? Súčasný stav rozvoja civilizácie je neudržateľný.
Nadmerná spotreba devastuje planétu. Tisíce štvorcových
kilometrov oceánov sú pokryté iba odpadkami. Kyslíková vrstva,
ktorej hrúbka bola kedysi 60 až 80 metrov, má dnes len 10
metrov. Človek sa k planéte správa ako vírus. A ako je známe,
buď hostiteľ zlikviduje vírus, alebo vírus zlikviduje hostiteľa.
Keby ste mali spotrebu ako priemerný Američan, potrebujete päť
planét Zem. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Európan,
potrebujete dve planéty Zem. A keby ste mali spotrebu ako
miliarda Číňanov, patriaca k chudobnej vrstve, zem by uživila až
15 miliárd ľudí. To je alfa a omega pri rozhodovaní, ako bude
ľudstvo ďalej žiť.
Kam to celé povedie? To, čo bolo doteraz, už nikdy nebude.
Nemecká kancelárka Merkelová konštatovala, že budúci nemeckí
dôchodcovia sa už nikdy nebudú mať tak dobre ako dôchodcovia
z obdobia sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov. Parafrázujúc
Churchilla, čaká nás pot, slzy a krv. Parafrázujúc Kennedyho,
treba si položiť otázku, čo my ponúkneme Slovensku a tejto
spoločnosti, a nie čo my chceme od Slovenska a tejto spoločnosti.
Dá sa povedať, že v najbližších rokoch schudobnieme?
Áno, celý svet schudobnie dosť zásadným spôsobom. Potvrdzuje
to fakt, že stále intenzívnejšie pokračuje proces deštrukcie strednej
triedy.
++++++++++++++++++++++++++++
Na požiadanie D. Machalu, podpredsedu Spolku slovenských
spisovateľov Vám posielame dva dokumenty týkajúce sa chorého
nápadu pomenovať v Bratislave časť dunajského nábrežia, pri
Eurovee, po Václavovi Havlovi. Pokiaľ môžete rozošlite tieto
dokumenty ďalej.
VYHLÁSENIE
slovenskej inteligencie na stretnutí Matice slovenskej
13.1. 2012
Nábrežie generála Štefánika v Bratislave
Každé historické obdobie má svojich hrdinov. Ale
popri nich sa zjavujú aj náhodní proroci a samozvaní
exegéti – vykladači dejín. Jeden z takýchto, ktorý sa do
slovenských dejín zapísal len ako držiteľ dáždnika,
prichádza s návrhom na pomenovanie nábrežia pri
Eurovee v hlavnom meste SR Bratislave pri rieke Dunaj,
ktorá je popri Tatrách určujúcim symbolom pre
budovanie slovenského vlastenectva. Slovensko si
čoskoro pripomenie 20. výročie štátnej samostatnosti,
preto rozhodne potrebujeme, aby sa v slobodnej vlasti
uvážlivo, kriticky a s láskou budovalo vlastné historické
vedomie. Slovensko má povinnosť vyzdvihovať najskôr
také osobnosti a hrdinov, ktorí pre našu vlasť vykonali
jedinečné skutky. Nechceme žiť v predklone pred
cudzími, keď máme deficit úcty k vlastným! Táto
tendencia „nadšených, iniciatívnych, nekritických
obdivovateľov“, ktorí bez verejnej diskusie a bez
konsenzu z momentálného „očarenia“ presadzujú
vlastné nápady, už priniesla vo vedomí ľudí veľké škody
a večne rozdeľuje občiansku spoločnosť. Preto žiadame,
aby sa postupovalo tak, aby každé pomenovanie
významného miesta prijímala celá slovenská spoločnosť
s porozumením, s úctou a najmä v zhode. Pritom nikomu
nebránime, aby sa v Bratislave našla ulica, ktorá by
uspokojila obdivovateľov nedávno zosnulého. Dlhodobé
výskumy za posledných 20. rokov opakovane dokazujú,
že sú to najmä postavy A. Bernoláka, Ľ. Štúra, M. R.
Štefánika, A. Hlinku a A. Dubčeka, ktoré majú v národe
vysoký kredit a úctu. Je preto logické, že ak pri Eurovee
stojí socha generála Milana R. Štefánika, ktorú tu
odhalili pri 90. výročí Pittsburskej dohody (2008), aby
sme nábrežie pri Dunaji pomenovali Nábrežie generála
Štefánika! Tak nám velí naša zodpovednosť občanov SR
pred dejinami aj pred výchovou mladej generácie
Slovákov k vlastenectvu!
Bratislava 13. 1. 2012
Podpísali: docent PhDr Jozef Darmo DrSc., ThDr. Ján
Košiar, Drahoslav Machala podpredseda SSS,
spisovateľ, prof. Augustín Marián Húska ekonóm, Ján
Smolec publicista, Ignác Juruš katolícky kňaz, PhDr.
Anton Hrnko historik, Anton Semeš jazykovedec, Ing.
Július Binder člen Prezídia MS, Libuša Klučková
Matica slovenská, Diana Žuffová Matica slovenská,
Miroslav Žuffa právnik. Mária Michálková Matica
slovenská, Ing. Pavol Delinga generálny dozorca
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, Stanislav Májek
architekt, profesor Imrich Sedlák literárny historik, člen
výboru MS, Eva Kristínová, herečka, Matica slovenská,
Peter Mulík, tajomník MS, RNDr. Jozef Kollár
podnikateľ, Jozef Mižák člen výboru MS Košice, Ján
Eštok správca Matice slovenskej Michalovce, Ľudovít
Števko publicista, Peter Valo spisovateľ, prof. Ján
Kačala DrSc. jazykovedec, Jozef Šimonovič herec,
Jaroslav Rezník spisovateľ, Jozef Šucha publicista,
Oto Balogh publicista, profesorka Emília Hrabovec
ekonómka, Jozef Lukáč ekonóm, Milan Vároš
spisovateľ, prof. Jaroslav Chovanec CSc, ústavný
právnik, JUDr. Marián Gešper tajomník Matice
slovenskej, PaeDr. Jana Krížová PhD, riaditeľka Domu
MS v Banskej Bystrici, Ing. Branislav Husár člen
výboru MS Zvolen, Mgr. Pavol Madura člen výboru
Matice slovenskej, Ing. Alena Rezková Dom MS
v Lučenci, Ing. Zlatica Halková členka výbor MS
a riaditeľka Domu MS v Rožňave, Ján Sokol emeritný
arcibiskup, metropolita Slovenska, Jaroslav Švihorík
technický riaditeľ, básnik, PhDr. Elena Šebová
psychologička, Dušan Mikolaj spisovateľ, Július
Handžárik publicista, JUDr. Milan Janičina predseda
Panslovanskej únie, JUDr. Fedor Lajda podpredseda
Pansolovanskej únie; Kamil Haťapka, člen
Slovenského olympijského výboru, exposlanec NR SR,
Pavol Fábry Matica slovenská Košice,
++++++++++++++++++++++++++++
PROSBA
Vážení priatelia! Exminister kultúry Ladislav Snopko
(1990), ktorý sa do povedomia zapísal iba tým, že držal
nad prezidentom Václavom Havlom parazól (dáždnik)
prišiel s návrhom, aby sa nábrežie slovenskej rieky
v hlavnom meste SR v Bratislave pomenovalo ako
Nábrežie Václava Havla. Tento servílny človek chce
zase, podobne ako to boli pri soche prezidenta Masaryka
vnútiť slovenskému hlavnému mestu svoju vôľu. Na
stretnutí slovenskej inteligencie na pôde Matice
slovenskej sme vydali Vyhlásenie Nábrežie generála
Štefánika.
Posielame Vám text vyhlásenia, a prosím Vás, aby ste
skúsili napísať nasledujúci text a poslať ho primátorovi
hl. mesta SR Milanovi Ftáčnikovi s vlastným podpisom
a adresou.
++++++++++++++++++++++++++++
Text pre primátora Ftáčnika:
Vážený pán primátor doc. Ftáčnik!
a miesto
Dátum
Svojím podpisom podporujem, aby sa nábrežie pri rieke
Dunaj, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
pomenovalo po slovenskom vlastencovi Nábrežie
generála Štefánika, keďže tam Spoločnosť MRS
v spolupráci s Doprastavom a vládou SR roku 2008 pri
90. výročí podpisu Pittburskej dohody (1918) odhalili
Pamätník generála M.R. Štefánika.
–––––––––– meno, priezvisko,
adresa, podpis.
Adresa:
Doc. RNDr. Milan Ftáčnik
Kancelária primátora
Primaciálne námestie č. 1
814 99 Bratislava
Dobrý deň prajem všetkým, ktorým záleží na čistote nášho jazyka.
Dovolím si pár poznámok. Je to len naša chyba, že ideme týmto
smerom. Kedysi na všetko dohliadal jazykový ústav, ale vtedy bola len
jedna stanica v rádiu i televízii. Spomínam si, keď K. Polák v prenose
použil nesprávne slovo, na druhý deň ráno v jazykovej poznámke sa
uviedlo správne a o týždeň pri ďalšom prenose p. Polák pojem vysvetlil
(proťajšok-náprotivok). Bolo to dobré aj pre nás, menej jazykovo
podkutých. Žiaľ, dnes je tých "médií" toľko, že sa toto ustriehnuť nedá a
mám pocit, že to funguje len ako čítanie na čas, bez správnej
výslovnosti. Najmä sa strácajú naše "tradičné písmená": mäkké ľ a ô,
akoby neexistovali čiarky, bodky, je to len chŕlenie slov. Spomínam si na
moju pani učiteľku v 1. ľudovej: "hovoríme nahlas, zreteľne a pomaly".
Žiaľ, ani tie slovné spojenia, ktoré "naši" používajú, nie sú veľmi
vhodné. Je na smiech, keď "moderátori" akoby naschvál, vyberajú
"celebrity" ženského rodu, aby ich priezviská mohli
neprechyľovať. Výnimkou sú vari už len komentátori športovej redakcie
STV, event. D. Gabáni, teda staršia generácia... Ako úsmevný príklad
by som uviedol: ak môže byť "album Jany Kirschner" potom by sme
mohli povedať aj "šou Daniela Krajcer" - a nech si láme hlavu kto chce,
či je to šou ženy, alebo muža. Ak neprechyľujeme, nemusíme už ani
skloňovať, veď tá angličtina to nepozná. Rozmohlo sa napr. v športe:
"v 3 zápasoch v rade", na JOJke vylepšené "po sebe" atď. A ani Ľ. Štúr
by asi nemal radosť z reklamy na jeho pamätnú mincu...
A len tak mimochodom: na začiatku článku, prvá veta: "V ostatných
rokoch..." Tu by som použil radšej výraz "v posledných rokoch", pretože
sú to dve rovnocenné slová a slovo "ostatných" môže zvádzať k
vysvetľovaniu, že ide o roky, ktoré sú ostatné, okrem niektorých
konktrétnych rokov. Myslím si, že už to bolo kedysi dávno v jazykovej
poznámke SRo vysvetľované, napriek tomu sa v poslednom období
opäť snažíme používať slovo "ostatný,-á,-é" a často mi to pripadá nie
príliš vhodné, akoby až nasilu.
S pozdravom a želaním úspešnej obhajoby nášho vyspelého jazyka
P.
++++++++++++++++++++++++++++
Boj proti anglicizmom, alebo lexikálna obroda slovenčiny
17. január 2012
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
V ostatných rokoch je slovenčina neustále bombardovaná
novými cudzími slovami, predovšetkým z angličtiny. Mnohé
anglicizmy ani len gramaticky nezapadajú do štruktúry nášho
jazyka. Ako by ste napríklad vyskloňovali slovo talkshow? Alebo
vytvorte množné číslo tohto anglicizmu. Asi by ste sa veľmi
natrápili a napokon aj výsledný tvar by asi neznel bohvieako.
Slovotvorba z vlastných, slovenských zdrojov skľavela
a oveľa viac sa preberá ako sa vytvára. Ja ako hrdý vlastenec som
presvedčený, že ak to bude aj naďalej takto pokračovať,
slovenčina sa stane nepekným a sprzneným jazykom. V prvom
rade si treba uvedomiť pozadie a príčinu preberania anglicizmov
do temer všetkých jazykov, slovenčinu nevynímajúc.
Imperializmus USA je jediným dôvodom prenikania anglicizmov
do ostatných jazykov a v neposlednom rade si treba uvedomiť
skutočnosť, že vďaka imperializmu a rozpínavosti USA,
nepretržite zanikajú mnohé jazyky, ktoré sa amerikanizácii
nedokázali ubrániť. Pre imperializmus USA je príznačná
rozpínavosť na politickej, vojenskej, ekonomickej, kultúrnej
a v neposlednom rade jazykovej úrovni. Dejiny ľudstva nám
ukazujú, že takzvaná „lingua franca“ je výsledkom rozpínavosti
a agresivity nejakého národa, či národného spoločenstva.
Typickým príkladom sú Rimania, ktorí sa rozpínali, zotročovali
iné národy a výsledkom tohoto agresívneho imperializmu je
stredoveká lingua franca – latinčina. Povedané jednoducho,
agresivita a rozpínavosť Rimanov spôsobila, že latinizmy začali
prenikať do temer všetkých európskych jazykov. Dnes sú pre nás,
Slovákov, latinizmy tak vžité, že nám pripadajú úplne
„normálne“. Rimania mnohé slová preberali od Grékov
a prostredníctvom latinčiny sa do európskych jazykov dostali
mnohopočetné grécizmy. Jazyková čistota však nie je len
o národnej hrdosti, lež taktiež o prehľadnosti a zrozumiteľnosti
slov. Napríklad väčšina Slovákov nevie, čo si má predstaviť pod
pojmom „angiológia“. Ak však poviete „cievoslovie“, takmer
každý sa dovtípi, že ide o náuku, vedu o cievach. Platí to najmä
o cudzoslovnom názvosloví v rôznych oblastiach vedy, ktoré
svojou tvárnosťou veľmi pripomína argot, čiže utajený jazyk,
zrozumiteľný iba úzkemu okruhu ľudí. Okrem prvku
zrozumiteľnosti a významovej priehľadnosti, pre priemerne
vzdelaného Slováka sú cudzie slová taktiež úzko späté so
snobizmom. Cudzie slová majú väčšiu prestíž a tak nadužívajú
cudzie slová, aby ukázali akí sú buď vzdelaní (platí to najmä
o latinizmoch a grécizmoch – Nechcem to klasifikovať ako
benevolentné počínanie, ale z globálneho aspektu ide
o principiálne bazírovanie charakteru humánneho kompromisu
☺), alebo moderní, idúc s dobou, nakoľko chcú byť „in“. Je
zrejmé, že v tomto prípade ide o angličtinu, ktorá je „in“ a „mrte
coolová“. No málokto si uvedomuje, že vyššia prestíž cudzích
slov je dôsledok ovládania, vraždenia, zotročovania, útlaku,
spoločenskej nespravodlivosti a rozpínavosti na všetkých
úrovniach. Ďalší vplyv angličtiny na súčasnú slovenčinu sa však
neodzrkadľuje iba na rovine lexiky, či vetnej skladby. Jeden
z najzávažnejších deslavizujúcich vplyvov angličtiny na
slovenčinu je taktiež uprednostňovanie cudzích slov, na ktoré
máme slovenské ekvivalenty, pričom sa pred nástupom
amerikanizácie zvykli častejšie používať domáce, slovenské
slová. Pochopiteľne, že najviac je tento jav šírený masmédiami
a zatiaľčo predtým bol používanejší napr. „vývoz“, dnes sa
uprednostňuje „export“. To, čo bolo voľakedy „priehľadné“, dnes
je „transparentné“, atď. Ako ďalší príklad uvediem latinské názvy
mesiacov v slovenčine. S výnimkou Ruska, väčšina slovanských
národov, ktoré mali v stredoveku svoj vlastný, svojbytný
a zvrchovaný štát, si zachovala pôvodné slovanské názvy
mesiacov. A opäť sme sa dostali k imperializmu, rozpínavosti
a útlaku. Žeby samé náhody? My Slováci sme boli pod jarmom
poroby maďarského národa temer 1000 rokov a tak boli pôvodné
slovenké názvy mesiacov vytlačené latinskými, ktoré si osvojili
naši maďarskí utláčatelia rovnako, ako si osvojili mnohopočetné
slavizmy, keď prišli staromaďarské kmene v 9. storočí do strednej
Európy. Mnohokrát sa mylne dôvodí, že sa uprednostňujú cudzie
slová, pretože sú kratšie, majúce menej slabík. Ako príklad
uvediem slangový jednoslabičný anglicizmus „comp“, namiesto
spisovného ekvivalentu „počítač“. V obrátenom garde to však
neplatí a uprednostňujú sa cudzie slová, ktoré majú väčší počet
slabík ako domáci výraz. Ako príklad možno uviesť:
Elektrina – mluno
Chémia – lučba
Tachometer – rýchlomer
Karburátor – splynovač
Transparentný – priehľadný
Lokomotíva – rušeň
Aktuálny – časový
Agresívny – útočný
Ako možno vidieť, horeuvedený dôvod uprednostňovania
cudzích slov je mylný, zavádzajúci a smiešny, nakoľko sa
častejšie používajú cudzie slová, ktoré majú väčší počet slabík ako
domáci ekvivalent. Tendenciu prepiateho skracovania slov má
v súčasnosti predovšetkým angličtina. Môžem uviesť zopár
príkladov: „prep“ namiesto „prepare“, „sec“ namiesto „second“,
„rep“, namiesto „repetition“, no a Anglosasom navidomoči nestačí
skracovanie slov vo veľkom a tak skracujú aj krstné mena : „Al“
namiesto „Albert“, „Val“ namiesto „Valentin“, „Greg“ namiesto
„Gregory“ a pod. Jeden môj ruský známy, žijúci mnoho rokov
v Amerike mi povedal, že „Americans are lazy to pronounce
longer words – Američania sú leniví vyslovovať dlhšie slová“.
Mnoho jazykovedcov sa domnieva, že ak bude tento trend
skracovania slov v angličtine pokračovať, angličtina sa stane
podobná reči pravekých ľudí.
Ak si človek uvedomí tieto skutočnosti, jazyková čistota
mu viac nepripadá ako prejav číreho rodoľubstva a vlastenectva.
Horeuvedené skutočnosti jasne a zrozumiteľne poukazujú na
potrebu jazykového lexikálneho purizmu. V prípade, že sa
stotožňujete s mojím hľadiskom a chcete sa o celej problematike
dozvedieť viac a stiahnuť si aktuálny Puristický slovník
Slovenského jazyka, ktorý sa neustále dynamicky rozvíja,
navštívte túto webovú stránku: http://nss.sk/slovenska-jazykovacistota
Maroš Krajčovič,
člen Panslovanskej únie
++++++++++++++++++++++++++++
V ziadnom pripade nesuhlasim z nazorom pana Krajcovica, kde
obvinuje americky imperializmus z anglikanizacie Slovenskej reci.V
tomto pripade sa musime obvinovat v prvom rade sami seba. Po
druhe nasich predstavitelov, ktori nekladu doraz na vychovu nasej
mladeze a ucit ich aj k narodnej hrdosti, Mozno tuna a v pripade
priamo od Americanov, ako oni si vychovavaju svoje deti v duchu
americkeho nacionalizmu.Pre Americana slovo nacionalista
znamena hrdost iba pre Slovakov to je spinave slovo.A prave tu je
ten pes zakopany nie je to americky imperializmuz, ale nasa
slovenska nizkost a nedostatok narodnej hrdosti. Namiesto
obvinovania niekoho alebo niecoho nezaskodilo by aj trochu " MEA
CULPA MEA CULPA" .Ucit sa anglicku rec je dobra vec, lebo kolko
reci vies tolko raz si clovek prislovie hovori, ale nie tak ako sa to na
Slovensku robi a neni to ani slovencina ani anglicky.Ja osobne uz
zijem skoro pol storocia vonku a taky problen nemam. Vsetko zalezi
na jednotlivcovi je to nasa chyba a nikoho ineho.Pisanim takychto
uvach ako tato si iba robime vo svete hanbu a neprispieva to k
spolocnemu dobru.Vratme krize znovu do skol a zacat ucit deti
trosku aj narodnemu citeniu.
S uctou Jozef Janek.
++++++++++++++++++++++++++++
> By vycedili vraha ciernu krv za hanobenie mojej krasavice.
>
> Asi takto by sa vyjadril basnik, ak by pocuval radio, konverzaciu
> dnesnych tzv. inteligentov hlavne mestach z toho nevynimajuc ani
>
> studentov a vobec mladych ludi, ktori pouzivaju tolko anglickych
slov,
>
> ze to uz ani slovencina neni napr: Ja so sa relaxoval a som sa
> pozeral na
>
> tinejdzerov ako exersajzovali za doprovodu lidrov.Je to sice nic
> nove,lebo nasi Americky Slovaci takto rozpravali uz pred vyse sto
> rokmi.
>
> Robili to nie z frajestva ako teraz na slovensku, ale z nedostatku
> vzdelania a z posobenia okolia, lebo po slovensky uz zabudli a
> anglicky este nevedeli. Preto sa tymto uboziakom da odpustit, lebo
to
> bola nevyhnutnost, cim sa ohradia dnes na slovensku?. Ja som
tomu dal
> meno dusevne
>
> malorolnictvo na nic ine si teraz spomenut nemozem. Pred takmer
> pred pol storocim, ked som prisiel do Ameriky som navstivil moju
> tetku
>
> Nakatovu v Bethlehem Pennylvanii a ona cela rada ze som prisiel
> mi pekne po slovensky povedala, tak ako vy teraz tam
doma,povedala
>
> toto:Dzovi ic do bizmentu vacovac talavidzin ja veznem tvojeho
suida a
> odnesiem do klinera a ked sa vratim od klinera ta ci ukazem moju
>
> staro-krajovu piceru. Ja som sa zacervenal oci mi z hlavy isli
> vypadnut a tetka zistila, ze nieco neni v kostolnom poriadku a mi
> hovori:
>
> Len jestidej si prisol zo stareho kraju a uz nevies po slovensky?
> Az po rokoch ked uz som sa naucil po anglicky som porozumel co
>
> tetka sa snazila povedat. Tetka mi povedala aby som isiel do
>suterenu
>
> pozerat televizor a ona mi odnesie oblek do cistiarni a ked
>
> sa vrati ta mi ukaze fotky zo stareho kraju,Presne tak ako teraz
> na slovensku, teraz uz sice viem po anglicky, ale aj tak by som
>
> potreboval prekladatela, lebo tie anglicke slova tak donivocite,
> ze tomu nerozumeju, len ti ktorych som uz vyssie pomenoval
dusevni
>
> malorolnici. Ze vraj teraz je taky TREND ved to je tiez
> anglicke slovo ci nie? Pred madarizaciou to miesali latinske slova,
> aby tzv.
>
> inteligenti sa odlisovali od nasich ludi. Potom spinili nasu
> rec madarcinou napr: Idzem do varosa po orvosa bo se mi dzecko
>
> zbedegovalo, nuz a teraz sa relaksujeme z nasima lidrami cez
>weekendy.
>
> Co pride
> po tomto blazonstve?
++++++++++++++++++++++++++++
> Jozef Janek
>
>
> Mna z tisic ciest len jedna cesta laka,
> co vedie domov, v krajinu otrokov,
> do diery krvaveho vlkolaka,
> kde z laskou cistou, laskou hlbokou
>
>
> ma moja biela otrokyna caka
> jak bohatiera s pomstou divokov
> a nie viac pokoreneho uboziaka,
> rozplakaneho chabo do okov.
>
>
> Tou cestou pojdem, no nepridem prv,
> kym hnev, nimz srdce vrie a hori lice,
> co zasadol, sta mrak do mladych brv,
>
>
> nevlejem v holubicie statisice,
> by vycedili vraha ciernu krv,
> za hanobenie mojej krasavice.
Anglikanizácia slovenčiny je súčasťou e plazivej deštrukcie
slovenskej národnej identity. O tom je príspevok mladého člena
Výrok dňa pre predčasné voľby:
"Voliť stranu skorumpovaných hajzlov len preto,
že si zakrúžkujem pár statočných, je ako jesť
“hovno”, lebo v ňom ostali hrozienka".
++++++++++++++++++++++++++++
Slovenská justícia očami verejnosti, odborníkov a
sudcov
http://www.ivo.sk/6689/sk/aktuality/slovenskajusticia-ocami-verejnosti-odbornikov-asudcov?utm_source=mailing_sk&utm_content=6689&utm_cam
paign=20120120
Výsledky výskumného projektu Inštitútu pre verejné
otázky.
++++++++++++++++++++++++++++
V znamení arogancie moci (Pravda, 19. januára 2012)
To:
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/160nazory3-nazory3/649-v-znameni-arogancie-mocipomlena-politika
http://nazory.pravda.sk/v-znameni-arogancie-moci-080/sk-nana.asp?c=A120119_155829_sk-nana_p58
V znamení arogancie moci
Sedieť na lavici obžalovaných a počúvať oprávnenú
kritiku musí byť viac ako trápne. Najmä pre ostrieľaného
politika a zapáleného futbalistu, ktorý je zvyknutý kopať
loptu (občas aj protivníka) na zápasoch s dvojtretinovou
prevahou vlastného publika.
Ak vôbec mal maďarský premiér Viktor Orbán pri verejnej
rozprave s poslancami Európskeho parlamentu nejakú
šancu dať gól, tak iba vlastný. Šikovne sa však tomu
vyhol. Podstatou jeho zmenenej taktiky bolo mäkuško sa
prispôsobiť, pokloniť sa sile a aspoň navonok sa podriadiť
vôli rozhodcu. Inou otázkou je, ako si to potom v domácej
šatni s chlapcami bude vysvetľovať. Veď aj kapitulácia sa
môže vykladať ako nevyhnutná súčasť stratégie.
V Štrasburgu sa v rámci diskusie skrotený útočník síce
snažil problémy so súčasnou svojskou maďarskou
demokraciou do maximálne možnej miery bagatelizovať,
ale zato prisľúbil v mene spolupráce a hľadania konsenzu
rýchlo ich vyriešiť. Zdá sa, že si konečne uvedomil: bez
takého prísľubu by ďalej ani nemohol snívať o finančnej
pomoci Medzinárodného menového fondu a Európskej
únie. Nemajme pritom ilúzie, Orbána do tejto polohy
nedostali presvedčivé argumenty či silné slová, ale výlučne
hroziaca červená karta.
Niet sa teda čo čudovať, že maďarského premiéra počas
rozpravy s europoslancami charakterizovali chápavý
pohľad, súčinný postoj a obchádzanie diskusie o
konkrétnostiach. O tvrdých výhradách proti politike
týkajúcich sa základných demokratických práv hovoril ako
o ľahko zrovnateľných technických detailoch, pri ktorých
postačia drobné kozmetické úpravy.
So všeobecnou kritikou to mal ešte jednoduchšie, odbavil
ju poukazovaním na to, že vlastne ide len o ideologickú
polemiku a rôznorodosť v chápaní základných európskych
hodnôt. Takéto lacné riešenia a výhovorky očividne
uspokojili iba ideových spojencov Orbánovho Fideszu z
frakcie ľudovcov (aj to nie všetkých), pre ktorých je
zrejme prijateľná aj kvázidemokratická politika a
samovláda s odbúraním všetkých kontrolných
mechanizmov.
V krízovej situácii blízkej bankrotu, do ktorej fideszovská
ústavná väčšina dostala Maďarsko, nepomôže osvedčená
taktika „najlepšou obranou je útok”. Márne sa Orbán
pokúša zvaliť všetku zodpovednosť za svoje hrubé chyby
na iných, najmä na predchádzajúce vlády socialistov.
Krajinu pod hrozbu finančného krachu viedol on,
nehovoriac o hádam ešte nebezpečnejšom strašidle, o
problémoch pri rešpektovaní princípov demokracie,
slobody a pluralizmu.
Premiér sa síce naďalej snaží populisticky vystupovať v
mene všetkých Maďarov ako ochranca národa, ale právne
konanie Bruselu voči Maďarsku vôbec nie je mierené proti
krajine ako takej, tobôž nie proti jej občanom, ale
vyslovene proti pomýlenej politike terajšej vlády. Väčšina
europoslancov vážne pochybuje o tom, či nová maďarská
ústava je v súlade so základnými princípmi EÚ a pokladá
za ohrozenú najmä nezávislosť centrálnej banky, súdnictva
a médií.
Zďaleka nejde iba o problémy s právnymi normami, ale o
ich zlého ducha, celkovú politickú kultúru a každodennú
prax, ktorá začína pripomínať Absurdistan. Stačí, ak si
pripomenieme zákony so spätnou pôsobnosťou,
zabetónovanie vlastných ľudí na všetkých dôležitých
postov, viazanie rúk budúcich vlád neodôvodnene
dvojtretinovými zákonmi... Vládnuca elita všetky podobné
abnormálne riešenia vnucuje ľuďom ako čosi úplne
normálne.
V Maďarsku dnes zúri arogancia moci. Povzbudení zlými
príkladmi a možnosťou nasadenia autokracie nielen vo
veľkom, ale aj v malom rodia sa tisíce miestnych Orbánov.
Pritom podľa toho najväčšieho vezíra - Viktora „to, čo sa
deje v našej krajine, je vzrušujúci proces obnovy”. Nuž,
vzrušujúci ako pre koho.
VYHLÁSENIE
slovenskej inteligencie na stretnutí Matice slovenskej
13.1. 2012
NábreŃie generála Štefánika v Bratislave
Každé historické obdobie má svojich hrdinov. Ale popri
nich sa zjavujú aj náhodní proroci a samozvaní exegéti –
vykladači dejín. Jeden z takýchto, ktorý sa do
slovenských dejín zapísal len ako držiteľ dáždnika,
prichádza s návrhom na pomenovanie nábrežia pri
Eurovee v hlavnom meste SR Bratislave pri rieke Dunaj,
ktorá je popri Tatrách určujúcim symbolom pre
budovanie slovenského vlastenectva. Slovensko si
čoskoro pripomenie 20. výročie štátnej samostatnosti,
preto rozhodne potrebujeme, aby sa v slobodnej vlasti
uvážlivo, kriticky a s láskou budovalo vlastné historické
vedomie. Slovensko má povinnosť vyzdvihovať najskôr
také osobnosti a hrdinov, ktorí pre našu vlasť vykonali
jedinečné skutky. Nechceme žiť v predklone pred
cudzími, keď máme deficit úcty k vlastným! Táto
tendencia „nadšených, iniciatívnych, nekritických
obdivovateľov“, ktorí bez verejnej diskusie a bez
konsenzu z momentálného „očarenia“ presadzujú vlastné
nápady, už priniesla vo vedomí ľudí veľké škody a
večne rozdeľuje občiansku spoločnosť. Preto žiadame,
aby sa postupovalo tak, aby každé pomenovanie
významného miesta prijímala celá slovenská spoločnosť
s porozumením, s úctou a najmä v zhode. Pritom nikomu
nebránime, aby sa v Bratislave našla ulica, ktorá by
uspokojila obdivovateľov nedávno zosnulého. Dlhodobé
výskumy za posledných 20. rokov opakovane dokazujú,
že sú to najmä postavy A. Bernoláka, Ľ. Štúra, M. R.
Štefánika, A. Hlinku a A. Dubčeka, ktoré majú v národe
vysoký kredit a úctu. Je preto logické, že ak pri Eurovee
stojí socha generála Milana R. Štefánika, ktorú tu
odhalili pri 90. výročí Pittsburskej dohody (2008), aby
sme nábrežie pri Dunaji pomenovali Nábrežie generála
Štefánika! Tak nám velí naša zodpovednosť občanov SR
pred dejinami aj pred výchovou mladej generácie
Slovákov k vlastenectvu!
Bratislava 13. 1. 2012
Podpísali: docent PhDr Jozef Darmo DrSc., ThDr. Ján
Košiar, Drahoslav Machala podpredseda SSS,
spisovateľ, prof. Augustín Marián Húska ekonóm, Ján
Smolec publicista, Ignác Juruš katolícky kňaz, PhDr.
Anton Hrnko historik, Anton Semeš jazykovedec, Ing.
Július Binder člen Prezídia MS, Libuša Klučková
Matica slovenská, Diana łuffová Matica slovenská,
Miroslav łuffa právnik. Mária Michálková Matica
slovenská, Ing. Pavol Delinga generálny dozorca
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, Stanislav Májek
architekt, profesor Imrich Sedlák literárny historik, člen
výboru MS, Eva Kristínová, herečka, Matica slovenská,
Peter Mulík, tajomník MS, RNDr. Jozef Kollár
podnikateľ, Jozef MiŃák člen výboru MS Košice, Ján
Eštok správca Matice slovenskej Michalovce, Ľudovít
Števko publicista, Peter Valo spisovateľ, prof. Ján
Kačala DrSc. jazykovedec, Jozef Šimonovič herec,
Jaroslav Rezník spisovateľ, Jozef Šucha publicista,
Oto Balogh publicista, profesorka Emília Hrabovec
ekonómka, Jozef Lukáč ekonóm, Milan Vároš
spisovateľ, prof. Jaroslav Chovanec CSc, ústavný
právnik, JUDr. Marián Gešper tajomník Matice
slovenskej, PaeDr. Jana KríŃová PhD, riaditeľka Domu
MS v Banskej Bystrici, Ing. Branislav Husár člen
výboru MS Zvolen, Mgr. Pavol Madura člen výboru
Matice slovenskej, Ing. Alena Rezková Dom MS v
Lučenci, Ing. Zlatica Halková členka výbor MS a
riaditeľka Domu MS v Rožňave, Ján Sokol emeritný
arcibiskup, metropolita Slovenska, Jaroslav Švihorík
technický riaditeľ, básnik, PhDr. Elena Šebová
psychologička, Dušan Mikolaj spisovateľ, Július
HandŃárik publicista, JUDr. Milan Janičina predseda
Panslovanskej únie, JUDr. Fedor Lajda podpredseda
Pansolovanskej únie; Kamil Haťapka, člen
Slovenského olympijského výboru, exposlanec NR SR,
Pavol Fábry Matica slovenská Košice.
++++++++++++++++++++++++++++
++++++++++++++++++++++++++++
http://lsnspp.6f.sk/michalany.php
Na rozhodnutie prešovského súdu majú
v Šarišských Michaľanoch doplatiť deti
poctivo pracujúcich rodičov
++++++++++++++++++++++++++++
Romka v praci
http://www.youtube.com/watch?v=bl5-iCI-u3M&feature=related
++++++++++++++++++++++++++++
Prečítaj si dobové noviny!- perfektne (Vieš v aký deň v týždni si
sa narodil?)
Priatelia, kliknite na odkaz a dostane sa do archívu pre českú
literatúru a pod. a môžete si prečítať noviny zo dňa, kedy ste sa
narodili :) zaujímavé veci sa diali :)))
http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo
++++++++++++++++++++++++++++
Odporucam vam precitat vsetky dokumenty ktore najdete na tomto
linku. Je to velmi netradicne proti tomu ako nam svet prezentuju
dnesne media. Az na to ze tu nevinia za vsetko USA, ale Velku
Britaniu, ktorej je USA len nastrojom. Nuz ktovie.
J
http://www.cecaust.com.au/
++++++++++++++++++++++++++++
http://www.30-days.net/muslims/muslims-in/oceania/australiasydney/
++++++++++++++++++++++++++++
Znovu
Toto je konecne ten spravny lekarsky recept na srdcove choroby
https://docs.google.com/leaf?id=0BhNObXMVmitODJmMzI0MzYtOWI3ZS00MTYxLTgyOGQ
tOWFlYTk3NzFhZmRh&hl=cs...dneska
++++++++++++++++++++++++++++
http://www.hemmy.net/2006/06/19/top-10-hybrid-animals/
http://messybeast.com/genetics/hybrid-cats.htm
Posielam vam tieto dva linky, pretoze mam zaujem o zvierata. Zaujimalo by ma ci aj
na Slovensku v zoo maju hybridne zvierata, napriklad krizence medzi ladovym
medvedom a tatranskym medvedom? Alebo nasim rysom a povedzme africkym
gepardom?
Samozrejme na to mi nemusite odpvedat, je to len taky vedlajsi zaujem od vtedy co
som v zoo v Canbere videl Ligere, obrovske zvierata.
J
++++++++++++++++++++++++++++
Bieda prosperity a zúfalstvo ducha
9. januára 2012
(Príspevok do Stálej konferencie *Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
Tak by som nazval to, čo sa v ekonomickom svete
odohráva dnes. Explózia ziskov finančných špekulantov poslala
na ulicu desiatky tisíc ľudí a stovky tisíc do demonštrácií.
Pozornejší občan si už všimol, že signály z finančných trhov majú
prednosť pred signálmi z trhov tovarov a služieb; inflácia nie je
zaujímavá! Ľudia sa musia rozhodnúť štrajkovať za svoje
základné práva. Nedávno sme to zažili s lekármi a teraz sú na rade
železničiari. Pamätáme sa aj na štrajk autodopravcov. Makléri na
burzách neštrajkujú. Ale zlé signály prichádzajú aj z trhov tovarov
a služieb – ceny mnohých tovarov v roku 2011 vzrástli oproti roku
2010. Signály z finančných trhov sa netýkajú blahobytu ich
zamestnancov. Prečo by aj, veď ich mzdy sú násobne väčšie.
Signály z nich však musia vlády riešiť podľa možnosti promptne,
a ak nie, dostanú zhoršený rating. Aj manažéri podnikov radšej
maximalizujú zisky ako podiely na trhu a potrebujú vysokú cenu
pre svoje akcie. Ich osobná cena sa stále viac viaže na cenu ich
akcií ako na cenu ľudskej práce. Zmena je zvlášť zreteľná v
bankovníctve, o čom písal už G. Soros vo svoje knihe Kríza
globálneho kapitalizmu. Tam píše, že bankové akcie sa predávajú
za niekoľkonásobok svojej účtovnej hodnoty. Vo významných
ekonomikách sveta bol jasný trend a to, že domácnosti svoje
bohatstvo investovali do akcií. Ale obdobne je to s penzijným
fondmi. Iba spomeniem, že v USA 38% bohatstva domácností a
56 % bohatstva penzijných fondov v roku 2002 investovali do
akcií. Vlastníci akcií sa cítia bohatí, ale čo poľnohospodárstvo a
iné odvetvia ako školstvo, zdravotníctvo, a to už nehovorím veda.
Veda, zvlášť ekonomická, vôbec nemá peniaze na vedecké
operácie a to vysvetlenie fungovania ekonomiky, na overenie a
prognózu. Nepoznáme aké zákony fungujú na finančných trhoch.
V dôsledku podfinancovania ani nebudeme vedieť. Zúfalstvo
vedy vo „vedomostnej ekonomike“, ako ju volajú kontaminovaní
ekonómovia. Totiž na pochopenie ako fungujú trhy a čo je
makroekonomický vývoj potrebujeme novú paradigmu.
Musíme doplniť koncepciu rovnováhy, lebo na finančných trhoch
sa jasne ukázala nestabilita, na nich nie je rovnováha. Masa
peňazí, slepá ulička prekliatia, má explozívny vývoj o čom hovorí
rast peňažných agregátov. Trhoví fundamentalisti, pliaga dnešnej
doby, to akoby nevideli. Akosi sa ignorujú funkcie peňazí – slúžia
ako účtovná jednotka, sú prostriedkom výmeny a prostriedkom
uchovania hodnoty. Zdá sa, že dnes sú peniaze moc a moc môže
byť konečným účelom peňazí. Úvaha, že peniaze by mali slúžiť
ako základná hodnota v ekonomike sa dnes odsúva, ako sa odsúva
aj
morálka a etika. Dominantnou hodnotou v súčasnom
kapitalizme je získavanie peňazí. Ale tie sa dajú nahromadiť aj
iným spôsobom ako prácou (konkurenciou), teda nekalo, ako u
nás už 20 rokov. Stačí si prečítať Gorilu. Trhoví fundamentalisti si
akosi nevšimli, že trh sa oproti dobe Smitha rapídne zmenil. Je
doba, keď už nehovoríme iba o zlyhaniach trhu, ale aj o
zlyhaniach politiky (za vlády p. Mečiara, za vlády p. Dzurindu,
za vlády p. Radičovej, ako kauza Gbely, kauza priemyselnej
banky, kauza platinové sitká, kauza daňové riaditeľstvo, predaj
emisií, kauza skupinka, dvakrát pád vlády,…). Ukázali sa ako
stranopodporné. Zato riadenie ekonomiky ukazuje na zúfalstvo
ducha vládcov. Zlyhanie politiky považujem za oveľa závažnejšie
a preto radšej zvyknem hovoriť nie o zlyhaniach ale o
sklamaniach zbožňovaného trhového mechanizmu. Hovorím to aj
preto, že trhový mechanizmus a motivácia na dosiahnutie zisku
prenikli aj do aktivít, ktoré mu logicky neprináležia. Organizácie
a orgány zdravotnej starostlivosti (ministerstvo, nemocnice,
poisťovne,..) sa nemajú starať o záchranu životov, poskytovať
zdravotnú starostlivosť, ale sú tu zato aby mali zisky. Školy nie
sú tu zato aby vychovávali a vzdelávali, ale aby vytvárali zisky.
Ba sa ukazuje, že cieľom podnikov nie je vytvárať tovary a služby
a zamestnanosť – zamestnávať ľudí, ale aby mali zisky. Ropné a
banské spoločnosti sa nemusia starať o životné prostredie, ale aby
vyrábali zisky. Tvrdím, že zlyhania politiky sa stali najsilnejšími
argumentmi v prospech ešte voľnejšieho pôsobenia trhu; stačí si
pozrieť argumentáciu v parlamente. A pritom finančné trhy nie sú
stabilné. Hlavné, že George Soros povedal (sa priznal), že „účasť
na finančných trhoch uspokojuje moje pravdy“ (spomenutá kniha
s. 202). Dnes je schopnosť štátu zabezpečiť blaho občanov vážne
narušená schopnosťou kapitálu vyhnúť sa zdaneniu, zaručiť
zhoršené podmienky zamestnania a užívať si rukojemníctvo
vlády. Finančný alchymisti v nedávnej minulosti „premieňali
menej cenné kovy na zlato“. Im sa to podarilo. Nenásytné dobro.
Máme ich zato velebiť?
Prof. Jaroslav Husár
++++++++++++++++++++++++++++
Declassified: Top Secret Katyn
massacre files published by Russian
archives
http://www.youtube.com/watch?v=3geeRFnXS-Y
Lekár ktory bol vo vysetrovacej komisii
ANDREJ ZARNOV[vlastnym nemom MUDr.Frantisek Subik}.
> V rade slovenskych velkych osobnosti Andrej Zarnov
> Zaujima cestne miesto, ktore nedostal do daru, ale si
> ho vydobyl svojim basnickym dielom. Nevyhrieval sa na vyslni
> priazne vladnucich rezimov, no predsa dozrel na duchovnu
> postavu prvej velkosti a umiestil sa medzi poprednych
> tvorcov slovenskej literatury v povojnovych rokov dvoch
> svetovych vojen.
> Rodom Zahorak z Kuklova, vlastnym meno MUDr. Frantisek
> Subik, uz ako gymnazialny student. a p[otom este viac ako
> akademik si uvedomoval svoje poslanie budit v narode
> sebapovedomie vlastnej totoznosti a dovolavat sa prav
> slovenskej samobytnosti.Zoznam jeho povodnej tvorby a jeho
> prekladov zhodnotia a maju zhodnotit publikacie s
> literarnohistorickym zameranim. Tu sa snazim omedzit iba na
> par poznamok na jeho zivotne margo.Nie je lahke plavat proti
> prudu a je ovela lahsie dat sa nim unasat. Frantisek Subik
> si vyvolil to prve a v nom aj vytrval.Statna cevzura
> nedopriala niektorym jeho zbierkam uvidiet svetlo sveta a
> dostat sa na knizny trh.Ale nemohla im zabranit vstup do
> sukromia, vstup do srdc narodne a krestansky citiacich
> Slovakov. V starorimskych kruhoch sa hovorievalo, ze
> "inarmis silent musae", co po slovensky znamena,ze " vo
> vrave zbrani muzy micat". Nas basnik Zarnov dokazal aj
> moznost opaku. Prave pocas druhej svetovej vojny, ked nad
> nasou odcinou
> a okolo nej hrmeli zbrane, jeho muza sa rozospievala
> silnymi a dojimavymi melodiami, ktore sa na vekyvtlacili do
> slovenskej duse.Tie melodie zneli a budu zniet, hoci ich
> budu rusit vysielace v sluzbach lze a klamu.
> Svojimi prekladmi zo svetovych literatur nam otvoril bohate
> pramene krasy a duchovnej energie, ktoru tak potrebujeme
> najme v dnesnych casoch, ktore mozno nazvat
> apokalyptickymi.
>>
> > Pocas Slovenskej republiky MUDr. Frantisek Subik bol
> patolog na
> > Slovensku.
> > Po masakre v Katynskych horach MUDr. Subik bol
> poziadany aby
> > viedol medzinarodnu komisiu patologov na vysetrenie
> > masoveho hrobu, kde bolo pochovanych 28 000 polskych
> > dostojnikov.Zaver komisie bol rozhodnuty Rusi
> zavrazdili
> > poliakov.Este aj nies to Rusi zaznavaju.Po vojne US
> Kongres
> > poziadal MUDr. Subika aby vypovedal na pode
> Kongresu,ale
> > otazka ako sa tam dostat.Zakladatel Bielej legie Jozef
> Vicen
> > a jeho prevadzaci
> > previezli MUDr. Subika aj z rodinou v noci do Rakuska.
>V
> > Rakusku uz ho cakal spolupracovnik Rakusky Dr. Jozef
> Mikula,
> > ktory odovzdal MUDr.. Subika
> > do ruk Americkym organom o mesiac uz MUDr. Subik
> vypovedal US
> > kongresu, co sa odhralo vtedy V Katyni. Za to,ze
> svedcil
> > proti Rusom bol MUDr. Subik prenasledovany az do padu
> > Sovietskeho zvazu.Pracoval v New Yorku ako patolog a
> stale
> > pod ochranou americkych tajnych sluzieb.Zil v malej
> dedine
> > asi 70 km od New yorku
++++++++++++++++++++++++++++
X – 25
VŠELIČO SA NA NÁS VALÍ, CHCEME BYŤ DOKONALÍ
A ŽAŤ SAMÉ CHVÁLY, MÁME NA TO ALE SVALY?
1. 1. 2012
Píšem teraz trochu bilančnú úvahu pri príležitosti vydania knihy
„Svedectvo času“ vo vydavateľstve Post Scriptum. Zároveň ďakujem
počítačovej stránke Priestornet.com za povzbudenie k tomuto
vyjadreniu.
Stále málo ľudí, aj veľmi slušných a zbožných, si plasticky
uvedomuje, nakoľko je dokonalosť, o ktorú sa máme snažiť, pevne
previazaná s našou nedokonalosťou, priam synergicky. Samotný
pojem dokonalosť by bez rôznych nedokonalostí vlastne stratil
zmysel. Je neuveriteľné to množstvo „ortodoxákov“ a svätuškárov
bez rozdielu vyznania, pre ktorých je táto triviálna logická operácia
nepochopiteľne nezvládnuteľná! Zvlášť paradoxné je to
v kresťanstve, kde Kristus zdôrazňuje, že „neprišiel volať
spravodlivých, ale hriešnikov a úbohých“. Neuvedomujeme si
dostatočne ani to, že aj samotná existencia ľudskej spoločnosti je
založená na tom, že sme rôznym spôsobom slabí a nedokonalí
a práve preto sa navzájom potrebujeme. Platí to aj v morálke, aj
v praktickom živote a nešikovní ľudia, ku ktorým patrím, si to zvlášť
vedia oceniť a opísať.
Skutočné náboženstvo a opravdivá viera by nám mali byť
podnetom, aby sme tento fakt chápali a práve preto vedeli nielen
odpúšťať, ale zároveň aj eliminovať tých nanajvýš nepríjemných
a v konečnom dôsledku škodiacich perfekcionistov a neúnavných
„vrtákov“. Takéto jednostranné posudzovania a správania ma vždy
vedeli rozčúliť a jeden čas sa to prejavovalo aj bitkárstvom
a rôznymi výtržnosťami. Možno sa to trochu dá ospravedlniť
mladosťou a tiež energiou, ktorú som po vynútenom ukončení
športovej činnosti nemal kam dávať. K nasmerovaniu na duchovnú
sféru ma najprv inšpirovalo 900 náboženských samovrážd v Guayane
v roku 1978, ktoré socializmus využil ako argument o všeobecnej
škodlivosti náboženstva. Najsilnejším motívom sa ale stalo
neuveriteľné mrzačenie histórie ústami učiteľky Brannej prípravy,
ktoré ma vyprovokovalo k paródii „Scénka z dneška“, po zverejnení
ktorej som už nebol schopný pokračovať v štúdiu na socialistickej
alma mater.
Málokto z tých teoretickejších mysliteľov si uvedomuje, nakoľko
sú práve takéto konkrétne zážitky inšpiráciou k filozofovaniu. Nejde
tu teda o nejakú lásku k pravde, ale doslova o „pretrápenie“ sa
k určitým vyjadreniam a definíciám. Je to skrátka pasia venovať sa
hodnoteniu nárazových a nezvládnuteľných situácií, hoci táto pasia
býva niekedy až bolestne intenzívna. Latinské slovo „passio“
znamená nielen utrpenie, ale aj vášeň, záľubu, sebarealizovanie. Cez
určitý druh pašií teda prichádzame k produktívnej pasii. Patrí za to
vďaka Bohu a jeho zákonom, ktoré nám dávajú takéto možnosti.
Končia sa niekedy aj tragédiami, ale tie tiež bývajú poučením pre
mnohých ďalších adeptov dokonalosti.
Tých silných zážitkov som mal viacero a boli hlavným motívom
tvorby. Práve okolo nich sa koncentrujú aj ďalšie, teoretickejšie
glosy a úvahy. Spomeniem ešte „Scénku z práce“, kde opisujem
takmer mystické prežívania pri obyčajnom zakladaní kníh, scény zo
„Sviečkovej demonštrácie“ v roku 1988 a tiež z Ružomberka
v auguste 1990, kde som napísal sedembodové memorandum
o nevyhnutnosti vzniku samostatného Slovenska. Z novších motívov
je prelomovým zážitok opísaný v B – 36, kde vyzdvihujem
kresťanstvo ako základ ľudskej slobody oproti ostatným ideovým
a náboženským systémom.
Takmer všetky úvahy v takmer päťstostranovej knihe teda
nevznikajú ako zámerná tvorba za určitým účelom, ale práve naopak,
ako reakcia na prežité skúsenosti a ich kritická a tiež sebakritická
reflexia. Pretože „ťažko dokážeme vytiahnuť smietku z oka svojho
brata, keď máme brvno vo vlastnom...“
Mnohí ma tak trochu ľutujú, že som skončil ako obyčajný
knihovník, doslova chlapec pre všetko. Nepodceňujme však tieto
menej výnosné povolania, lebo ich producenti sa pohybujú medzi
ľuďmi v nefalšovanom a nepretvarovanom vydaní, čo je pre
pochopenie reálneho života neoceniteľné plus. Často ten „papaláš“ a
iní „ľudia na úrovni“ vyjdú s pravdou von práve pred tým šoférom,
skladníkom, alebo iným sluhom, lebo pred takzvanými
rovnocennými by sa všeličo hanbili, alebo aj báli povedať. Ak teda
sedíme na katedre, vedeckom ústave, alebo v inej ctihodnej inštitúcii,
môže to byť pre tvorivého človeka aj trest, lebo mnohé živé poznatky
sa k nemu jednoducho nedostanú.
Nikdy som teda žiadne zámery a tvorivé plány nemal, vždy som
písal na základe konkrétnych impulzov a vždy som pritom myslel na
reálnych ľudí, ktorým by som danou úvahou urobil radosť.
Inšpiráciou teda u mňa nebýva „láska k múdrosti“, ale láska
a sympatie k živým ľuďom okolo mňa. Veď aj v Biblii sa
zdôrazňuje, že „ kto nemiluje človeka, ktorého vidí, ako môže
milovať Boha, ktorého nevidí.“ Preto tak často používam titul „milí
moji“, aj keď oslovujem svojich oponentov a ideových protivníkov.
PAX VOBISCUM!
Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 05 Bratislava, gregigregor58@
gmail.com
++++++++++++++++++++++++++++
Nie vsetko sa splnilo.........
Vangino proroctvo:
Svetoznáma jasnovidka Vanga okrem iných predpovedala smrť
princezny Diany a teroristický útok na Svetové obchodné
centrum 11. septembra.
Bulharská jasnovidka tvrdí, že svet v roku 2010 zasiahne III.
svetová vojna! (Foto: Internet)
Proroctvá sa našli až po jej smrti. Globálny konflikt údajne začne
pokusom o atentát. Ďalšou príčinou vojny majú byť boje v Indii.
Vízie slepej bulharskej veštice prezývanej „Vanga“ vystrašili celý
svet. Svetoznáma jasnovidka, ktorá predpovedala smrť princezny
Diany ale aj teroristický útok na Svetové obchodné centrum 11.
septembra prehlásila, že v roku 2010 nás čaká tretia svetová vojna.
Keď boli jej veštby už toľkokrát pravdivé, bude mať pravdu aj teraz.
Naozaj môžeme očakávať masové vraždenie, ktoré privedie ľudstvo
na pokraj vyhynutia?
Vanga, vlastným menom Vangelina Oandeva Dimitrova (* 3. október
1911 Strumica, Macedónsko – † 11. august 1996 Petrich,
Bulharsko), bola bulharská nevidiaca veštkyňa, ktorá tiež
predpovedala zánik ponorky Kursk, pád Sovietskeho zväzu,
katastrofu Černobyľu a podobne.
Vanga predpovedala aj smrť princezny Diany, teroristický
útok z 11. septembra a mnoho iných. (Foto: Internet)
Pravdou je, že počas socializmu sa tešila úcte najvyšších
straníckych predstaviteľov, čo bolo v rozpore s ich materialistickým
svetonázorom. Vanga sa tešila veľkej obľube aj bulharskí straníci,
ktorí si od nej nechali veštiť napríklad výsledky volieb. Bola
oficiálnou štátnou veštkyňou, za čo dokonca poberala riadny plat.
Vedecký inštitút, ktorý pred rokmi skúmal jej predpovede jej priznal
úspešnosť takmer osemdesiatich percent!
Ako je to vôbec možné? Údajne v rannom detstve prežila silnú
búrku, pri ktorej prišla o zrak, ale zároveň nadobudla veštecké
schopnosti. Mnohé jej veštby nebudili svojho času veľkú dôveru.
Tak napríklad o Kursku povedala: Kursk zatopí voda a nikto
neprežije. Mnohí si mysleli, že má na mysli mesto Kursk a
vysmievali sa tejto veštbe. Takže rovnako ako u Nostradama sa
samotná veštba dá úplne objasniť až po danej udalosti.
Hoci Vanga priniesla proroctvá až do roku 5078 (Ľudstvo opustí
hranice vesmíru) - kedy ľudstvo prejde zásadnými zmenami, začne
osídlovať okolité planéty, prekoná niekoľko vojen, zmení sa
vnímanie sveta, dokážeme komunikovať s Bohom – prinášame vám
jej proroctvá na najbližších 91 rokov. Pozrite si čo nás možno čaká
a neminie.
ČO PREPOVEDALA VANGA:
2010: III. svetová vojna začne v novembri 2010 a skončí
v októbri 2014. Začne ako obvykle, konvenčne, neskôr sa ale v boji
použijú jadrové a chemické zbrane. Moslimovia zaútočia na
Európanov s chemickými zbraňami.
2014: Väčšina ľudí trpí rakovinou kože a inými kožnými
ochoreniami v dôsledku chemickej vojny.
-
2016: Európa bude takmer prázdna.
-
2023: Dôjde k menšej zmene v zemskej obežnej dráhe.
-
2033: Polárny ľad sa roztápa. Stúpajú hladiny oceánov.
2043: Svetová ekonomika prosperuje. V Európe vládnu
moslimovia.
2046: Každé telo (orgán) môže byť vyrobené (klonované).
Výmena časti tiel je najlepším spôsobom liečby.
2066: Pri útoku na moslimský Rím, USA použijú nový druh
zbrane – klímu. Prudké ochladenie (okamžitý mráz).
-
2076: – Beztriedna spoločnosť – komunizmus.
-
2084: – Obnova prírody.
-
2088: – Nová choroba – starnutie za pár sekúnd.
-
2097: – Choroba rýchleho starnutia je porazená.
-
2100: – Umelé slnko osvetľuje odvrátenú stranu Zeme.
++++++++++++++++++++++++++++
Škvrny vyčistí práčka do
tašky
Slovenský študent prerazil vo svete s minipráčkou. Vymyslel aj fľašu, v ktorej
neostane ani kvapka oleja alebo špeciálne odrážadlo pre deti.
Fľaky na tričkách vyprovokovali študenta dizajnu, aby navrhol prenosnú práčku.
Vynález vo veľkosti dvoch iPhonov nepotrebuje na čistenie škvŕn elektrinu ani prací
prášok. „Nečistoty čistí parou a pomocou negatívne nabitých iónov, takže si vystačí
aj bez vody,“ vraví 22-ročný študent z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave
Adrián Mankovecký.
Vôbec netají, že sa inšpiroval vlastným babráctvom. „Stále sa kamsi ponáhľam,
jedávam po ceste, a tak nečudo, že sa často pofŕkam.“
K zostrojeniu špeciálnej práčky ho inšpirovali aj mamine zákazníčky v krajčírstve.
„Vďaka nim som zistil, že viac ako 50 percent vecí, ktoré perieme v práčke, nie je
špinavých. Majú iba nejakú škvrnu. Prenosnou práčkou som riešil aj šetrenie
energiou.“
Fungovať má vďaka cukru
S bežnou batériou by ste minipráčku nenaštartovali, mladý vynálezca použil
biobatériu. „Energiu čerpá z kryštálu cukru. Ale nepredstavujte si obyčajný
kryštálový cukor,
chemická reakcia
prebieha na väčšom
kryštále.“
Obsluhu prístroja by
zvládol každý, stačí
oddeliť dve časti
minipráčky, medzi ne
vložiť špinavú časť
trička a vybrať jeden z
dvadsiatky programov.
„Ak ste sa obliali
kávou, stlačíte kávu.
Zvoliť sa dá
odstránenie kečupu,
olejovej či
atramentovej škvrny,“
vyratúva štvrták na
dizajne.
Od programu závisí,
ako sa bude fľak odstraňovať, napríklad škvrnu od vína by para iba zväčšila, použiť
treba výhradne negatívne ióny. „Zmenia štruktúru špiny a vytiahnu ju na filter,
ktorý sa dá vymeniť ako vo vysávači.“
Triumf v Londýne
Myšlienka minipráčky nadchla aj porotcov medzinárodnej súťaže Electrolux Design
Lab. Mankovecký si minulý týždeň priniesol z londýnskeho finále prvú cenu. Jeho
spotrebič dokázal poraziť 1300 prác z celého sveta, ktoré sa zapojili do deviateho
ročníka súťaže na
tému inteligentná
mobilita. Víťazstvo ho
zaskočilo, pretože za
favorita považoval
Austrálčana s
obojstrannou páskou,
ktorej biela strana
chladila a čierna
hriala. „Páska
obratom premenila
fľašu na termosku,
keď ňou špirálovito
obtočil fľašu. Celé to fungovalo na papierovú batériu, čo je pre mňa totálny hightech.“
Adriánovej minipráčke od začiatku veril jeho učiteľ, od ktorého sa o súťaži
dozvedel. „Adrián je perspektívny dizajnér, potrpí si na detaily a vie doťahovať
veci do konca,“ hovorí vedúci ateliéru industriálneho dizajnu Ferdinand Chrenka.
Prenosná práčka sa možno časom objaví v predajniach. „Koncept išiel do
štokholmskej centrály Electroluxu, aby sa zaoberali jeho technologickými
možnosťami,“ reagoval Mankovecký. Podľa Chrenku nie je dôležité, či by
minipráčka dokázala stopercentne fungovať. „Cieľom súťaže je, aby vznikli nové
nápady, ktoré môžu vývojári v budúcnosti zužitkovať.“
Zlepšováky na varenie
Keď sa Adrianova mama so
starou mamou ponosovali na
klasickú fľašu, z ktorej dna sa
nedá použiť olej, lebo zakaždým
ostane na stenách, vytvoril
veľký vrchnák, na ktorý sa dá
fľaša položiť. „Olej doň stečie a
je po probléme.“ Prácu uľahčil
aj kuchárom v reštauráciách,
ktorí sa naťahovali s
neforemnými desaťlitrovými
kanistrami. Keď videl, ako sa
mordujú s nalievaním do
obrovských fritéz, otvor kanistra
prerobil tak, aby z neho olej vytiekol aj bez držania.
Doteraz najťažšie zadanie dostal od sklární, aby vymyslel niečo na tému voda.
Napokon spravil poháre pod heslom cítiť sa ako ryba vo vode. „Využil som starú
technológiu, ktorou sa vyrábali krištáľové ryby s farebnými plutvami. Plutvami som
ozdobil klasické poháre.“
++++++++++++++++++++++++++++
Opletačky s podobným vynálezom
Zlepšovákom si raz nechtiac vyrobil aj malér. „Na výstave v Poľsku som mal malý
bicykel bez pedálov, na ktorom sa dieťa odrážalo nohami. Dal sa prerobiť na
trojkolku aj so šliapaním,“ opisuje Mankovecký. Podobný produkt vystavoval aj
Poliak, nedal sa však pretransformovať na trojkolku. „Mal som opletačky, či som
nevytvoril plagiát, ale naozaj to bolo nechcené, išlo o náhodu, že sa produkty
podobali.“
Slovenské centrum dizajnu sa rozhodlo detskú pomôcku radšej stiahnuť, aby
predišli konfliktu.„V Poľsku sa už výrobok vyrábal, nič nemohli okopírovať, tak sme
sa dohodli na stiahnutí,“ povedala riaditeľka centra Katarína Hubová. Takéto
prípady sa podľa nej stávajú často. „Je mimoriadne ťažké zistiť, či sa koná
úmyselne, alebo nie.“
Fantáziu brzdia peniaze
S učiteľmi na vysokej
škole je Mankovecký
spokojný, viac ho trápi
nedostatok peňazí.
„Je 21. storočie, v
škole už predsa
nebudeme sedieť na
stoličke a pilníkom
obrusovať drevo.“
Kúpu notebooku, aby
mohol navrhovať nové
veci, nepovažuje za
najväčší problém.
„Keď naprojektujete
modernú stoličku zo
špeciálneho materiálu
a neskôr zistíte, že jej
výroba by vyšla na
dvetisíc eur, veľmi
rýchlo ju prekreslíte a plány okrešete.“
Naposledy navrhol taxík pre Prahu, ktorý zaslal do českej súťaže. „Je to taký úlet,
keďže sa nevenujem transport dizajnu.“ Ide o moderný elektromobil s presklenou
strechou, do ktorého zakomponoval aj kus histórie. „Navrhol som ho v tvare
dobového koča, aby som skĺbil modernu s históriou Prahy.“ Či taxík presvedčí
porotcov, bude známe v októbri.
Sníva o tom, že po skončení školy bude pracovať pre veľkú firmu a vymýšľať veci,
ktoré ľuďom uľahčia život. Úspech podľa neho dosiahne iba ten, kto načúva ľuďom.
„Nestačí, aby vec dobre vyzerala, dôležitejší je jej úžitok. Načo budem vymýšľať
veci, ktoré ľudia nebudú potrebovať?“
Čítajte viac: http://domacnost.sme.sk/c/6069058/skvrny-vycisti-pracka-dotasky.html#ixzz1k7xf4V2v
Hurá – mladý Slovák vymyslel minipráčku – gratulujeme !
http://domacnost.sme.sk/c/6069058/skvrny-vycisti-pracka-dotasky.
++++++++++++++++++++++++++++
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Radlinského 13
817 80 Bratislava 15
V prílohe Vám posielam moje ďalšie vyhlásenie v súvislosti so
zverejnenými nepravdivými obvineniami uverejnenými na
internetowej stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
– sociálnej sieti Facebook 19. 1. 2012.
Žiadam o opublikovanie pripojeného vyhlásenia na
internetovej strake Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
a na sociálnej sieti ÚSŽZ Facebook.
S krajanským pozdravom
++++++++++++++++++++++++++++
http://www.kdejsme.cz/?what=Nov%C3%A1k
posielam zaujímavú databázu s vyhľadávačom priezvisk a
krstných mien vyskytujúcich sa v Českej republike.
++++++++++++++++++++++++++++
Černobyl
Mrak, který nerespektoval hranice..
Záznam radioaktivního mraku v Černobylu byl po 25
letech
konečně uvolněn.
Kde jste byli v době od 26. Dubna do 9.května 1986?
Zde se můžete podívat, jaké neuvěřitelné množství ve
značné
úrovni tehdy spadlo na naše území.
Klikněte a uvidíte evoluci tohoto mraku ze dne na
den!
http://www.irsn.fr/FR/popup/Pages/tchernobyl_anim
ation_nuage2.aspx
Klikni na šipku vlevo !
++++++++++++++++++++++++++++
Toto si zaslúži potlesk:
http://www.youtube.com/watch_popup?v=zbfZxvsDp3c&vq=l
arge
++++++++++++++++++++++++++++
http://www.upn.gov.sk/filmy/jozef-cerina-1931
prvá lastovička z nášho nahrávania, určite Vás to bude zaujímať
++++++++++++++++++++++++++++
Podpora TV LUX inak
Dobrý deň, sme veľmi radi, že ste v Klube priateľov
TV LUX. Ďakujeme za Vaše dary, modlitby či akúkoľvek
inú formu podpory. Chceme Vás poprosiť o ďalšiu
pomoc, no v tomto prípade ide o nefinančný príspevok
vo forme krátkeho vyjadrenia, prečo ste v Klube
priateľov, prečo chcete podporovať TV LUX. Ak nám
chcete v tomto pomôcť, poprosím Vás o :
- 1 vetu , prečo podporujete TV LUX
- 2 Vaše fotografie (vhodné na uverejnenie najlepšie aspoň 1 portrét), v dobrej kvalite elektronicky ako prílohu - formát jpg.
Ďalej Vaše meno, priezvisko a zamestnanie .
Tieto fotky s výrokmi chceme uverejňovať v bulletine,
ktorý vydávame pre Vás - našich klubistov, v
budúcnosti možno aj na našej webovej stránke. Cieľom
je povzbudiť iných klubistov a tiež povzbudiť
tých, ktorí ešte nie sú členmi Klubu, pridať sa k
priateľom TV LUX. Ak nám chcete takouto cestou
pomôcť, budeme veľmi radi. Tešíme sa na Vaše odpovede
a prajeme Vám veľa požehnania.
S pozdravom
za Klub priateľov TV LUX
Ing. Eva Hrešková, PhD.
TV LUX, s.r.o.
Prepoštská 5
811 01 Bratislava
www.tvlux.sk
++++++++++++++++++++++++++++
Mier ako najvyššia hodnota je odkazom z Hejce
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko si s
pietou pripomína
dnešné šieste výročie tragických udalostí nad
maďarskou obcou Hejce,
kde zahynulo 42 slovenských vojakov vracajúcich sa z
mierovej misie v
Kosove. Táto tragédia otriasla všetkými občanmi
Slovenskej republiky a
zapísala sa smutným dátumom 19. január 2006 do jej
dejín, ako
najväčšia letecká katastrofa v našej novodobej
histórii.
Slovenský národ, ktorý nikdy proti žiadnemu inému
národu nezačal
žiadnu vojnu, priniesol ťažkú daň na oltár mieru a
spolunažívania
národov Európy a sveta. Misia našich vojakov v
jednotkách KFOR bola
vysoko cenená a dodnes na nich s úctou spomínajú
obyvatelia Kosova,
kde pomáhali nielen mierniť etnické napätie, ale aj
pri bežných
ľudských trápeniach.
Všetci 42 mŕtvi sú príkladom humanizmu a odkazom pre
ďalšie pokolenia
Slovákov, že mier patrí k najvyšším hodnotám
spoločnosti. Je smutné,
keď ĽS-HZDS musí dnes aj ústami svojho predsedu
Vladimíra Mečiara
konštatovať, že slovenská armáda pod vedením
terajších vládnucich
politických síl sa dostala na najnižšiu úroveň, keď
je už
nebojaschopná. Pritom armáda je pre udržanie mieru
veľmi dôležitá, o
čom svedčia aj misie slovenských vojakov, ktoré sú v
zahraničí vysoko
oceňované.
Stanislav Háber,
riaditeľ Odboru verejnej mienky
ĽS-HZDS
––––––––––––––
Program ĽS – HZDS v oblasti kultúry
Ľudová strana – Hnutie za demokratické
Slovensko (ĽS – HZDS)
schválila 3. decembra 2011 na Republikovom
a nominačnom sneme v
Ružomberku volebný dokument s názvom “Národný,
kresťanský a sociálny
program pre Slovensko.“ Obsahuje tézy, zámery
a opatrenia, s ktorými
vstupuje do parlamentných volieb. V oblasti kultúry
je jeho súčasťou
aj záväzok vrátiť kaštieľ v Budmericiach Literárnemu
fondu tak, aby
slúžil predovšetkým na tvorivé pobyty spisovateľov
a ďalších umelcov.
++++++++++++++++++++++++++++
Spisovateľská organizácia Slovenské PEN centrum a
zástupcovia ďalších
organizácii umelcov, filmárov či televíznych tvorcov,
vyzýva
predstaviteľov politických strán, aby zverejnili
zámery týkajúce sa
slovenskej kultúry. ĽS – HZDS zverejnila svoj volebný
program krátko
po jeho schválení na internetovej stránke
www.hzds.sk. O našich
zámeroch boli zároveň informovaní aj zástupcovia
médií. Na podnet
umeleckej obce opätovne zverejňujeme časť, ktorá sa
týka kultúry a
médií.
Volebný dokument ĽS – HZDS
„Národný, kresťanský a sociálny program pre
Slovensko“
KULTÚRA A MÉDIA
>> Našou prioritou je ochrana a všestranná podpora
štátneho slovenského jazyka, ktorý musí byť základným
dorozumievacím prostriedkom na celom území SR.
Vrátime hranicu používania jazyka národnostnej
menšiny tak, že sa
bude môcť používať vo verejnom styku len v mestách
a obciach, v
ktorých žije minimálne 20 % príslušníkov tejto
menšiny.
>> Zachováme súčasný model financovania cirkví a
náboženských spoločností
a
prípadné zmeny uskutočníme len po dohode s ich
predstaviteľmi.
Hlásime sa k odkazu sv. Cyrila a Metoda. Z hodnôt
kresťanstva
vychádzame pri vnímaní zodpovednosti človeka,
života, rodiny,
spoločnosti, sociálnej spravodlivosti, solidarity
a slobody.
++++++++++++++++++++++++++++
>> Otvoríme verejnú diskusiu s umeleckou obcou
o dotačnom systéme MK SR a zohľadníme požiadavky
umelcov na transparentné a dlhodobé (viacročné)
poskytovanie dotácií s určenými prioritami v
jednotlivých programoch.
++++++++++++++++++++++++++++
Urýchlime vyplácanie grantov tak, aby umelci
požadujúci štátne dotácie
dostali peniaze na účet v prvom štvrťroku príslušného
kalendárneho
roka a nemuseli tak pôsobiť v podmienkach neistoty.
>> Sme proti takým zmenám v daňovom a odvodovom
systéme, ktoré by mali negatívne dopady na príjem
umelcov.
>> Vypracujeme koncepciu prezentácie významných
osobností z dejín Slovenska, na základe ktorej
sochári a výtvarníci vyhotovia umelecké diela ako
súčasť verejných priestranstiev v Bratislave
a ďalších mestách SR.
Odmietame nedôstojné premiestňovanie či inštaláciu
sôch slovenských
dejateľov do priestorovo nevhodného prostredia. Za
príklad pomýleného
vzťahu k histórii a kultúre považujeme podobu
a umiestnenie sochy M.
R. Štefánika (pri Dunaji).
>> Kladieme dôraz na záchranu kultúrneho dedičstva
a to formou hľadania nových zdrojov na obnovu alebo
reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok
a posilnením kompetencií Pamiatkového úradu.
Zefektívnime výkon štátnej správy v oblasti ochrany
pamiatkového
fondu, usmerňovaní fyzických a právnických osôb pri
jeho obnove,
využívaní alebo záchrane.
>> Vytvoríme novú ucelenú koncepciu podpory žánrov a
subžánrov hudobného umenia, ktorej súčasťou bude
primerané ohodnotenie hudobných umelcov, predovšetkým
v oblastiach, ktoré nie sú postavené na komerčných
kritériách.
>> Zefektívnime podmienky štátnej podpory pôvodnej
a prekladovej literatúry s ohľadom na spravodlivé
stanovanie výšky dotácií a zavedieme transparentné
pravidlá pre obsadzovanie členov hodnotiacich a
výberových komisií na MK SR.
Nesúhlasíme s nekoncepčnou politikou MK SR vo vzťahu
k umeleckej obci
a sme za návrat kaštieľa v Budmericiach Literárnemu
fondu tak, aby
slúžil predovšetkým na tvorivé pobyty spisovateľov
a ďalších umelcov.
>> Zriadime fond na systematické dopĺňanie zbierok
súčasného umenia v galériách predovšetkým s dôrazom
na slovenských umelcov.
>> Vyčleníme osobitné finančné prostriedky pre tie
umelecké súbory, ktoré zaradia do svojich
dramaturgických plánov diela súčasných domácich
autorov a slovenských klasikov.
Presadíme, aby mohli fyzické a právnické osoby znížiť
svoj daňový
základ o zakúpené divadelné vstupenky, ako aj
vstupenky do múzeí a
galérií v zákonom určenom rozsahu.
>> Zvýšenú pozornosť budeme venovať zachovaniu
ľudových tradícií, rozvoju folklóru a ľudového umenia
ako klenotnice našej kultúry.
Ľudovú kultúru považujeme za súčasť národnej
identity, ktorú je
potrebné zachovať a ďalej rozširovať ako genius loci
Slovenska.
>> Podporíme všestranný rozvoj kultúrnych aktivít
slovenských komunít v zahraničí /vysielanie
národnostného rozhlasu, televízie, umelecké telesá,
knižnice, výstavné aktivity, vydávanie periodík/.
Budeme venovať patričnú pozornosť kultúrnemu
dedičstvu zahraničných
Slovákov a vytvoríme podmienky pre jeho začleňovanie
do národného
kultúrneho dedičstva.
>> Zabezpečíme vzájomnú výmenu informácií o situácii
zahraničných Slovákov a o vývoji v SR.
Budeme pomáhať pri rozvoji kontaktov na úrovni
regiónov, miest a obcí
/najmä s Poľskom, Maďarskom, Ukrajinou a ČR/ a pri
riešení cirkevných
otázok /bohoslužby v slovenskom jazyku, nedostatok
slovenských
kňazov/.
>> Vzhľadom na rozdiely v obsahových prioritách,
technológii ako aj na základe výsledkov neuváženého
experimentu v podobe RTVS budeme požadovať opätovné
vytvorenie samostatných inštitúcii Slovenskej
televízie a Slovenského rozhlasu!
Vytvoríme samostatné Rady oboch inštitúcii, ktoré
budú zložené z
mediálnych odborníkov a zástupcov verejnosti s
poslaním kontrolovať
manažment pri napĺňaní poslania oboch médií.
>> Presadíme transparentné podmienky dostatočného
financovania oboch verejnoprávnych médií pri
zachovaní osvedčeného trojzložkového modelu
/koncesionárske príspevky, štátny rozpočet
a reklama/.
Vytvoríme legislatívne mechanizmy, ktoré zabezpečia
zdroje na
financovanie verejnoprávnych médií v minimálne
dvojročnom predstihu a
garanciou ich pridelenia /rakúsky model/.
>> Zasadíme sa za jasnú programovú dramaturgiu
jednotlivých vysielacích okruhov, ktorá je dlhodobo
nečitateľná najmä v STV. Zastávame názor, že v časoch
krízy nie je vhodná expanzia programových okruhov,
ale ani ich ďalšie znižovanie.
Verejnoprávne médiá musia vysielať
spravodajstvo v zmysle
kvalitné
medzinárodných štandardov, občiansku a analytickú
publicistiku,
reagujúcu na život ľudí a ich problémy,
detskú
tvorbu, vzdelávacie
programy, dokument ako pamäť doby.
>> Vo vysielaní verejnoprávnych médií, predovšetkým
televízie, musí dostať väčší priestor pôvodná tvorba
pre detského diváka. Sme za oživenie animovanej
tvorby, v ktorej slovenskí tvorcovia patrili
k európskej špičke.
V záujme humanistického formovania detského diváka je
potrebné oživiť
filmovú a televíznu tvorbu, ktorá mu citlivo
a príťažlivým spôsobom
sprostredkuje ľudské hodnoty. Lásku. Dobro.
Spolupatričnosť.
++++++++++++++++++++++++++++
Marián Klenko,
Predseda Republikovej rady ĽS-HZD
Stanislav Háber,
riaditeľ Odboru verejnej mienky
ĽS-HZDS
++++++++++++++++++++++++++++
Kampaň sa vyostruje. Predseda ĽS-HZDS hovorí, že
všetky tieto útoky
majú za cieľ zrejme iba to, aby znechutili voličov
prísť k urnám. A
potom sa do parlamentu dostanú len tí, ktorých voliči
prídu voliť.
Zrazu ako Fico, tak Maďarič si vedia predstaviť, že
po voľbách
vytvoria vládu s SDKÚ. Čudné súvislosti vyvolávajú
nové obavy. Sú
voľby naozaj slobodné a demokratické, ak dnes stále
systematicky
pripravujú verejnosť na podivuhodné budúce spojenia
akoby už všetko
bolo rozhodnuté a boli známe aj výsledky?
Zaujimave je, ze pri niektorych menach je opatrny,
nar. Meciar. Podla mna to su manipulacie s verejnou
mienkou pred volbami. Pravda je taka, tu netreba
ziadnu gorilu, toto su bezne metody na Slovensku, tu
sa neda nic dosiahnut s cistymi rukami. Cela
spolocnost by sa musela zmenit a k tomu nie je
ochota. Premrhali sme sancu a teraz sa zmietame od
kauzy ku kauze.
++++++++++++++++++++++++++++
Gorila sis slovakia - aj s indexom mien BIS
Veľmi dobre je vedieť ako sa rozkladá štát : KLIKNITE SEM:
http://gorilasisslovakia.wikidot.com/ Index
je výborná vec - na pravej strane v modrom. Ked
kliknete na meno,
dostanete charakteristiku osoby - niekedy však iba
primtívny komentár
- nevedno či je to komentár Haščáka. Zaujímavé sú ku
koncu aj
zážitky z Plesu v Opere - to nemá ani Markíza...
++++++++++++++++++++++++++++
nádherné video
http://www.youtube-nocookie.com/embed/xHkq1edcbk4?rel=0
++++++++++++++++++++++++++++
Uvaha Bohuša Šťastného o voľbách a štátnom
občianstve.
Aké zákonné opatrenia by bolo traba prijať!
V nasledujúcich riadkoch uvediem štyri veľmi dôležité návrhov
zákonných opatrení, ktorých prijatie a nekompromisné zavedenie
do života by bolo potrebné prijať v NR SR (ak je to možné) ešte
pred voľbami do NR SR 10. marca 2012.
1.) Novelizovať volebný zákon tak, aby osoby volené vo
všeobecných voľbách do obecných, okresných
(obvodných i mestských), krajských (župných),
celoštátnych, aj európskych zastupiteľských orgánov,
mohli byť iba občanmi SR bez dvojakého občianstva.
Zvolení zástupcovia ľudu budú teda môcť mať iba jedno
občianstvo, to znamená iba štátne občianstvo SR.
Porušenie tohoto paragrafu zákona by malo byť prísne
trestané.
2.) Volebným zákonom, ako aj ďalšími zákonmi SR, zakázať
na území SR akúkoľvek verejnú volebnú, či predvolebnú
kampaň neslovenských zahraničných volieb, t.j.
akúkoľvek verejnú reklamu v médiach SR, bilbordovú
reklamu viditeľnú na verejnosti, ako aj kampaň viditeľnú a
počuteľnú v akýchkoľvek priestoroch prístupných
verejnosti. Taktiež zakázať na území SR predvolebné
zhromaždenia, mítingy, alebo konferencie, na ktorých by
sa konali volebné kampane pre zahraničné, neslovenské
voľby organizované mimo územia SR. Porušenie tohoto
paragrafu zákona by malo byť prísne trestané.
3.) Umožniť občanom SR trvalo, ale aj prechodne žijúcich
mimo územia SR, zúčastňovať sa nielen volieb poslancov
do NR SR, ale aj volieb prezidenta SR, volieb poslancov
SR do Európského parlamentu, ako aj umožniť im
hlasovať v celoštátnych referendách, iniciatívach a
petíciách oranizovaných na území SR.
4.) Novelizovať zákon o štátnom občianstve SR tak, aby
umožnil získať občianstvo SR osobám (pokrvne)
slovenského pôvodu – t.j. niekdajším utečencom,
vysťahovalcom, alebo migrantom, ako aj ich potomkom
žijúcim v zahraničí a to podľa švajčiarského vzoru. Zákon
o občianstve Švajčiarskej konfederácie totiž umožňuje
osobám žijúcim v zahraničí požiadať švajčiarske úrady
o občianstvo, ak preukážu že minimálne jeden zo starý
rodičov je, alebo bol švajčiarskym občanom. Švajčiari
teda umožnujú cudzincom získať ich občianstvo nielen v
prípade, keď jeden z rodičov bol, alebo je Švajčiar, ale už
aj v prípade, keď minimálne jeden zo starých rodičov bol,
alebo je Švajčiar. Podľa tohoto vzoru by novelizovaný
zákon o občianstve SR mal umožniť získať občianstvo SR
každej osobe, ktorá preukáže, že minimálne jeden z jeho
starých rodičov mal slovenskú národnosť a žil minimálne
15 rokov na území 1.ČSR, 1.SR, 2.ČSR, ČSSR, alebo
dnešnej SR.
Pre osoby slovenského pôvodu zo slovenských menšín
v Česku, Maďarsku, Poľsku, na Ukrajine, v Rumúnsku,
Srbsku, Chorvatsku prípadne aj v Rakúsku riešiť možnosť
ziskania občianstva SR osobitnými bilaterálnymi
dohodami SR s uvedenými štátmi.
Záverom treba zdôrazniť, že súčasne s novelizáciou dotknutých
zákonov, je nutné venovať náležitú pozornosť aj dostatočne
prísnym sankciam, ktorými by boli porušovatelia zákonných
ustanovení nekompromisne trestaní.
Bod 1. a 2. priamo súvisí s opatreniami navrhovanými proti
ilegálnemu udeľovaniu maďarského občianstva občanom SR
s ktorým súvisí aj ich volebné právo v Maďarsku. Ako čas ukázal,
maďarskí vládni a legislatívni činitelia žiadne ústupky v
otázkach udeľovania dvojakého občiansta a volebného práva pre
zahraničných Maďarov robiť nebudú. Riešiť tento problém
odoberaním občiansta SR osobám žijúcim a narodeným na
Slovensku, ktoré ilegálne prijali maďarské občianstvo, by zákony
SR takto riešiť nemali v žiadnom prípade. SR musí dať Maďarsku
(maďarskej vláde, prezidentovi a parlamentu) jasne najavo, že
maďarské občianstvo u občanov SR považuje za nelegálne až do
momentu bilaterálnej dohody v týchto otázkach, že na území SR,
všetky osoby s trvalým pobytom na území Slovenska podliehajú
slovenským zákonom a maďarské zákonodarstvo na slovenských
územiach je a zostane neprípustné. Občania SR v prípade získania
druhého (iného) štátneho občianstva, budu mať naďalej v SR
právo voliť, ale prijatím ďalšieho (druhého, t.z. nielen
maďarského) občianstva stratia právo byť volenými. Možnosť
zákonného odobratia občianstva SR občanom, ktorí občianstvo
SR získali ako druhé, by mohla byť akceptovaná iba pre prípady
osôb usvedčených z trestnej činnosti počas istej prechodnej, či
skúšobnej doby (napríklad 10 rokov), po nadobudnutí občianstvo
SR.
Pri Slovensko Maďarských bilaterálnych jednaniach o otázkach
dvojakého občianstva mala by slovenská strana predložiť štvrtý
bod ako príklad akceptovateľný SR, ak by Maďarsko prijalo
rovnaké zásady pri udeľovaní občianstva zahraničným Maďarom.
Autor úvahy (Bohuš Šťastný) je Slovák, žijúci v zahraničí s
legálnym dvojakým občianstvom.
++++++++++++++++++++++++++++
Otvorený list politickým stranám
Utorok, 17 Január 2012 10:16
Vážení predstavitelia politických strán,
spisovateľská organizácia Slovenské PEN centrum spolu s ďalšími
organizáciami, združeniami, ale aj občianskymi aktivistami sa na
Vás obracia otvoreným listom, v ktorom Vás vyzývame na
zverejnenie Vašich politických zámerov týkajúcich sa slovenskej
kultúry, ktorá bola takmer dvadsať rokov na okraji záujmu všetkých
doterajších vládnucich politických subjektov v histórii Slovenskej
republiky.
Nie je nám jedno, kto pred voľbami 2012 vstupuje do politickej
súťaže. Preto očakávame od vás verejný prísľub, že
- súčasťou vášho programu bude jasná koncepcia riadenia kultúry
historicky zviazanej s duchovnými hodnotami generácií umelcov,
vedcov, kultúrnych pracovníkov a ostatných, ktorí neustále
obohacujú kultúrny život občanov Slovenskej republiky.
- budete pokračovať v realizácii rozhodnutia Ministerstva kultúry SR
týkajúceho sa rekonštrukcie kaštieľa v Budmericiach, ako aj jeho
ďalšieho verejného využitia širokou umeleckou obcou pod správou
niektorej z inštitúcií Ministerstva kultúry SR. Očakávame aj prísľub,
že sa tento stánok slovenskej kultúry nebude ani v budúcnosti
privatizovať, prípadne prenajímať pre iné účely.
- v otázkach správy, investícií a riadenia kultúry budete vytvárať
podmienky pre široký dialóg s umeleckou obcou.
Náš otvorený list je zároveň možnosťou pre všetkých voličov
v Slovenskej republike, aby sa mohli správne rozhodnúť, komu a za
akých prísľubov dajú svoj hlas v blížiacich sa parlamentných voľbách
10. marca 2012. Preto Vašu písomnú odpoveď zverejníme a tak
prispejeme k skvalitneniu výberu politických strán, ktoré dnes
vstupujú do súťaže o svojho voliča. Zároveň očakávame, že
spoločne pripravíme osobné stretnutia, na ktorých sa budeme môcť
bližšie oboznámiť s témami týkajúcimi sa kultúry vo vašich
volebných programoch.
V Bratislave, dňa 16.1.2012
Ladislav Ballek predseda SC PEN
Slovenské centrum P.E.N.
Jozef Leikert, predseda KLF
Klub spisovatelov literatury faktu
Oľga Ruppeldtová, predsedníčka SSPUL
Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry
Mgr. Ľubica Medvecká, predsedníčka SSPOL
Slovenská spoločnosť prekladateľov odbornej literatúry
Štefan Vraštiak, predseda SFZ
Slovenský filmový zväz
František Palonder, predseda ÚSIT
Únie slovenských televíznych tvorcov
Štefan Dlugolinský, predseda SAN
Slovenská asociácia novinárov
Juraj Galvánek. filmový kameraman a režisér
Ľubomír Belák
občianska iniciatíva SME TU EŠTE MY
Ladislav Volko, prezident IK
India klub
Martin Valihora, džezový hudobník
organizátor ONE DAY JAZZ FESTIVAL
doc. Martin Činovský, akad. maliar, ArtD., výtvarník
zakladateľ slovenskej známkovej tvorby
++++++++++++++++++++++++++++
Deník Referendum Domov
Trójsky kôň demokracie
Každý skandál dříve či později upadne v zapomnění.
Osoby zapletené do kauzy Gorila mají na takové
společenské ztrátě paměti velký zájem. Ovšem
Slovensko už nikdy nebude jako před tím. Především už
nelze předstírat, že se jedná o demokratickou
společnost.
Eduard Chmelár
18.01.2012 08:00
Domov
Sloupek
Začiatkom roka 172 sedel rímsky cisár Marcus Aurelius
na brehu Hrona a uprostred urputných bojov s Kvádmi
si poznačil túto myšlienku: „Čas je čosi ako rieka
udalostí a dravý prúd. Lebo sotvaže sa niečo zjaví, už to
prúd uchváti a prináša niečo iné, čo potom tiež odnáša.“
Osoby zapletené do kauzy Gorila sa bezpochyby
spoliehajú na to, čo uviedol „filozof na tróne“ v jednom
z najdôležitejších diel antickej literatúry, ktoré vznikalo
práve na Slovensku. Každý škandál skôr či neskôr
prehrmí – a aby prehrmel čo najskôr a bez dôkladného
vyšetrenia, na tom majú záujem tak tí, ktorí sú v ňom
priamo uvedení, ako aj tí, ktorí ho verejnosti ponúkli
práve teraz. Lenže bez ohľadu na výsledok tejto
investigatívnej politiky Slovensko po Gorile už nemôže
byť také ako predtým. Predovšetkým – už nebude môcť
predstierať, že žijeme v demokratickej spoločnosti.
Bývalý riaditeľ sekcie analytiky Slovenskej informačnej
služby Ján Mojžiš spoznal v záznamoch autentický
rukopis práce SIS a sám potvrdil: „Obchody, ktoré boli
rozbehnuté za Mečiara, sa za Dzurindu šialenou
rýchlosťou doťahovali do konca. Zmenili sa len osoby,
princíp zostal. Korupcia sa stala systémovým nástrojom
vládnutia.“ Tento postreh je síce výstižný, avšak
neúplný.
Súčasný partokraticko-oligarchický systém sa začal
vytvárať naozaj za éry Vladimíra Mečiara. Vtedy vznikla
aj „koaličná rada“ – neústavný orgán, ktorý svojimi
rozhodnutiami obchádza vládu, no najmä parlament. Dá
sa predpokladať, že ekonomická kriminalita spojená s
privatizáciou bola napriek tradovaným predstavám
verejnosti živených médiami oveľa vyššia za druhej
Dzurindovej vlády ako v rokoch 1994 – 1998. No v
celom tomto príbehu nám chýba ešte jeden aktér – šéf
Smeru a bývalý premiér Róbert Fico. Už som spomínal,
že finančným skupinám sa podarilo v plnej miere
zotročiť štát až po roku 2006. Ak niekto pochopil spis
Gorila tak, že pravica je skorumpovaná, zatiaľčo ľavica
nie, že príčinou všetkého zla je Penta, zatiaľčo J&T je
charitatívna organizácia, nepochopil vôbec nič. Médiá
odvádzajú žalostne slabú prácu, ak nechávajú politikov
hrať ich vlastnú hru: na jednej strane poctivo
zaznamenávajú predvolebné tlačové konferencie
politických strán, ponúkajú nám celý ten klasický
predvolebný newspeak o zvyšovaní zamestnanosti,
zlepšení podnikateľského prostredia a nových
investíciách, no na strane druhej sa ani jeden novinár
dosiaľ priamo neopýtal, ako chcú kandidujúci lídri
zabrániť praktikám opisovaným v spise Gorila. Má to
všetko bez toho vôbec cenu? Má zmysel si vyčítať, kto
dal a dá viac na podvyživené školstvo a zdravotníctvo,
keď štvrtinu nákladov zožerie korupcia, keď nám táto
politická generácia rozkradla majetok v súhrne za
desiatky miliárd eur?
Hoci sa politici urputne snažia bagatelizovať najväčší
korupčný škandál v dejinách Slovenska, faktom je, že
hlavnou predvolebnou témou sa nestali sociálne a
ekonomické otázky, ale práve Gorila. Politické
prostredie je úplne zdevastované. Nijaký odpočet
vládnutia – predčasné voľby sú ospravedlnením, prečo
nebol program naplnený. Nijaká sebareflexia potupne
porazenej opozície – na rozkrádanie Smeru už takmer
každý zabudol. Niet progresívnej témy. Je len pocit
narastajúceho zhnusenia a rezignácia na celý program
transparentnosti, ktorý SDKÚ zdiskreditovala a ktorý sa
Smer už ani nepokúša predstierať. Gorila strhla
stranícke tričká všetkým aktérom tejto odpudzujúcej hry
a občan si zrazu nevie vybrať, na kom sa smiať viac. Či
na ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, ktorý sa o
najsledovanejšej kauze súčasnosti vyjadril, že ju čítal len
minulý štvrtok. Či na Richardovi Sulíkovi, ktorý v čase,
keď už spis videl, nič nenamietal proti vymenovaniu
jednej z hlavných postáv aféry – Anny Bubeníkovej – do
funkcie predsedníčky Fondu národného majetku, aby po
zverejnení záznamu medzi prvými hlučne žiadal jej
odvolanie. Alebo na ideológovi Smeru Marekovi
Maďaričovi, ktorý s demagógiou sebe vlastnou
presviedča svojich veriacich, že Gorila odhalila
skorumpovanosť pravice a zabudne dodať, že rovnako
neľútostne odhalila aj nekalé financovanie najsilnejšej
ľavicovej strany?
Práve o ľavici vydáva celá kauza veľmi smutné
svedectvo. Kým v pravicových subjektoch dorastá nová
generácia, ktorá politiku chápe inak ako skorumpované
vedenia ich strán a principiálne sa voči najväčšej afére
súčasnosti vyhraňuje (Radoslav Procházka v KDH,
Miroslav Beblavý v SDKÚ a pod.), na ľavej strane
politického spektra nič podobné necítiť. V Smere niet
nikoho, kto by namietal voči slovám svojho šéfa, že ho
Gorila nezaujíma. Ak sa boj proti korupcii stane len
doménou pravice, z ľavice nezostane nič iné ako
mocenská liaheň politických flip-floperov. Časť pravice
chápe súčasnú dramatickú situáciu ako šancu na
výmenu politickej generácie. Ako ju však môže chápať
ľavica?
Korupcia je trójskym koňom zastupiteľskej demokracie.
V zlomových okamihoch ako je tento sa rodia štátnici.
Osobnosti, ktorých politické uvažovanie a predstava o
vývoji štátu presahuje horizont volebného obdobia.
Pohľad na našu politickú scénu však nič také nesľubuje,
Slovensko čaká na štátnika už dve desaťročia ako na
Godota, a tak sa radšej rozlúčime ďalšou myšlienkou
Marca Aurelia, ktorým sme túto úvahu otvorili: „Sú ako
hryzúce šteňatá a hašterivé deti, ktoré sa smejú a
vzápätí nariekajú. A spravodlivosť s pravdou odišli zo
šírej zeme na Olymp...“
© Vydavatelství Referendum s.r.o. 2012
http://www.sme.sk/c/6221066/hascak-z-penty-ziadaodstranit-gorilu-z-webu.html
Haščák z Penty žiada odstrániť Gorilu z webu
Právnici spoločníka Penty rozoslali výzvu serverom, aby
stiahli údajný spis SIS Gorila. Idú tiež žalovať prvého
novinára.
BRATISLAVA. Právnická kancelária Škubla & Partneri,
ktorá zastupuje spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka a
spolupracovníka Penty Zoltána Vargu, vyzvala e-mailom
aj listami internetové stránky, ktoré zverejnili údajný
spis SIS Gorila, aby ho okamžite stiahli.
Inak ich bude žalovať. O oboch jej klientoch sa v
dokumente píše na mnohých miestach.
„Vyzývame Vás, aby ste bez zbytočného odkladu
odstránili, zabezpečili odstránenie alebo zamedzili
prístup k predmetnému obsahu z Vašich webových
stránok. Uloženie a rozširovanie prostredníctvom Vašich
webových stránok je v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi,“ napísali advokáti českému
serveru anet24.com.
Vysvetľujú to tým, že dokumenty píšu či implikujú, že
ich klienti sa zúčastňovali na nelegálnej alebo
nedovolenej činnosti a je porušovaná aj ich ochrana
osobných údajov.
V Gorile sú okrem mien aj rodné a telefónne čísla.
http://www.sme.sk/c/6203074/rozhovor-tomanicholsona-s-jaroslavom-hascakom-z-februara2009.html
Rozhovor Toma Nicholsona s Jaroslavom Haščákom z
februára 2009
Predstavitelia Penty odmietajú poskytnúť o Gorile
rozhovor. Partner Penty JAROSLAV HAŠČÁK sa však už
vyjadril k niektorým tvrdeniam z dokumentu. Prinášame
text rozhovoru, ktorý SME uverejnilo vo februári 2009
(celý text témy z roku 2009).
Partner finančnej skupiny Penta JAROSLAV HAŠČÁK sa k
priateľstvu s Jirkom Malchárkom hlási. Poslancov HZDS,
ktorí v roku 2005 začali podporovať vládu, podľa
vlastných slov ani nepozná.
V septembri 2005, keď sa zdalo, že by mohla padnúť
vláda Mikuláša Dzurindu, pre Pentu muselo byť veľmi
dôležité, aby vláda ďalej fungovala. Mali ste veľa
privatizačných a iných záujmov, pre ktoré ste
potrebovali priazeň vlády a ministerstva hospodárstva.
„Naše investície v zdravotníctve prebehli buď v
tendroch, alebo išlo o akvizície od komerčných
subjektov predtým, než nastala vládna kríza. Čo sa týka
energetiky, jediná naša aktivita k vláde bol Paroplynový
cyklus, ktorý sme kúpili v roku 2003. Projekty teplární,
ZSNP, výstavby novej turbíny nemali súvis s vládou. Z
toho, že by vláda zostala pri moci, mi nedochádza nič, z
čoho by Penta mala prospech.“
Myslíte si, že tým, že niekto finančne motivoval
poslancov Národnej rady, aby podporili Dzurindovu
vládu, spáchal trestný čin?
„Neviem, či to bola finančná motivácia. Vtedajší premiér
Dzurinda si snažil udržať nezávislých poslancov tým, že
im vyčlenil peniaze, aby mohli postaviť ihrisko tam,
odkiaľ poslanci pochádzali a podobne. Bolo to legálne,
nebola to korupcia.“
Ale súhlasíte, že nejaká motivácia musela byť, aby dvaja
poslanci za HZDS zrazu podporili Dzurindovu vládu.
„Nemohli to robiť len tak. Bez motívu sa nedeje nič. Ale
či bol finančný, netuším. My sme pri tých rozhovoroch
neboli, tých poslancov nepoznám.“
Vidíte v tom etický problém?
„To, že premiér komunikoval s nezávislými poslancami a
nachádzal pre nich motívy... Otázka je, kde bola
postavená tá hranica. Myslím si však, že ani nie je
neetické, a ani trestné, ak s nimi diskutoval a robil
politické obchody.“
Potom, čo sa v septembri 2005 stal Jirko Malchárek
ministrom hospodárstva, patril v skupine poradcov k
najdôležitejším ľuďom Ľuboš Ševčík. Človek spájaný s
Pentou.
„Jasne, je to predseda predstavenstva Privatbanky,
ktorá patrí do našej skupiny.“
Ako sa dostal k Malchárkovi?
„Je možné, že som mu ho poradil. Nikdy som sa netajil,
že sa s Jirkom poznám a že v niektorých veciach som sa
mu snažil pomôcť.“
Profesor Rudolf Sivák, Malchárkov nominant do
Bratislavskej teplárenskej, pôsobil v podnikoch Ozeta
Neo a Sanitas ovládanej Pentou. Dá sa povedať, že ho
platila Penta.
„To počujem prvý raz. Neviem, či bol platený. Je dosť
možné, že to robil ako láskavosť.“
V marci 2006 vznikla v Bratislave firma HM – Invest.
Malchárek do nej v roku 2007 vložil päť miliónov korún
a teraz sa chystá presťahovať do vily, ktorá patrí HM
Invest. Pomohli ste mu pri zakladaní firmy?
„Nemali sme s tým nič spoločné.“
Predsedom predstavenstva HM – Invest je Zoltán Varga.
Aký ste mali s Vargom vzťah?
„Poznáme sa asi 12 rokov. Je to môj kamarát a mali sme
a máme niekedy spoločné aktivity. Kúpili sme teraz
mäsokombinát v Maďarsku, Varga tam má veľa
kontaktov, tak sedí s nami v dozornej rade. Stráži naše
objekty v niektorých našich projektoch ako ZSNP, PPC a
Digital Park.“
Ako bývalý vysokopostavený policajt má zrejme dobré
kontakty na ľudí v bezpečnostnej sfére. Použili ste
niekedy jeho kontakty?
„Nie, nemali sme potrebu. Vždy komunikujem priamo.“
Vargov brat robí šoféra pre Pentu.
„Je šoférom (partnera Penty) Jozefa Oravkina.“
Boli ste v príbuzenskom vzťahu s bývalou Malchárkovou
snúbenicou?
„Jej dedo a môj boli príbuzní.“
Malchárek bol na vašej svadbe.
„A ja teraz na jeho.“
V nedávnom rozhovore vás Malchárek spomenul ako
svoj vzor. Bolo to dobré rozhodnutie, mať taký otvorený
a blízky vzťah s vládnym politikom?
„Definujme vzťah. Poznáme sa asi od roku 1998,
stretávame sa až dodnes, je to jeden z mojich
kamarátov. Teraz začal podnikať a ja mu radím pri
podnikaní.“
Tento rozhovor bol pôvodne publikovaný v denníku
SME 10. februára 2009.
http://www.sme.sk/c/4301585/malcharek-o-vile-amilionoch-mlci.html
Malchárek o vile a miliónoch mlčí
BRATISLAVA. „Pripadá mi zvláštne, keď má niekto
majetok nad šesť a pol milióna korún a nevie si
spomenúť, odkiaľ ho získal. Buď trpí vážnou stratou
pamäti, a potom je to prípad pre psychiatra, alebo si
bude musieť spomenúť.“
Takto obhajoval v júni 2005 zákon o preukazovaní
pôvodu majetku Jirko Malchárek, za ktorý ako poslanec
hlasoval. Keď denník SME zverejnil, že sa bude sťahovať
do vily za desiatky miliónov korún, Malchárek o svojom
majetku mlčí.
autor: Eugen Korda
VIDEO
Videokomentár Lukáša Filu: Ako politik nám Malchárek
hovoril iné
Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.
Chcete si komentár Lukáša Filu prečítať? - kliknite tu.
Bulvár áno, SME nie
„Ďakujem za záujem o moju osobu, ale všetko, čo som
chcel povedať, som už povedal,“ reagoval včera
Malchárek, keď sme chceli vedieť, ako sa dostal ku
komfortnej vile na bratislavských Kramároch.
HM – Invest
spoločnosť založili v marci 2006 neznáme cyperské
firmy
pri založení mala základné imanie takmer 300 miliónov
korún
v roku 2007 do nej vstúpil Malchárek s vkladom päť
miliónov korún
firma mu vzápätí kúpila dom za 26 miliónov korún
predsedom predstavenstva je Malchárkov priateľ Zoltán
Varga, ktorý pracuje pre Pentu
firma má majetok za 2,6 miliardy korún
zobrala si úver 2,3 miliardy korún, ktorý zabezpečila
zmenkou
v roku 2007 mala zisk 6,5 milióna korún
Minulý týždeň odbil otázky tým, že už nie je verejný
činiteľ, takže k „súkromiu, bývaniu a priateľom sa
nebudem vyjadrovať“. Bežne to robí pre relácie typu
Smotánka, bulvár priniesol exkluzívne zábery z jeho
nedávnej svadby.
Spomínaná vila je napísaná na spoločnosť HM – Invest,
ktorú založili neznáme cyperské firmy. S pozemkom
stála takmer 866-tisíc eur (26 miliónov korún),
medzičasom mohla jej hodnota stúpnuť na 1,3 milióna
eur.
Spolumajiteľom firmy HM – Invest je aj Malchárek,
ktorý do nej vložil päť miliónov korún (166-tisíc eur).
Predsedom predstavenstva je Malchárkov priateľ Zoltán
Varga, ktorý pracuje pre finančnú skupinu Penta.
Tú v minulosti Pavol Rusko obvinil, že sa podieľala na
kupovaní poslancov. Podľa Vladimíra Mečiara podplatil
bývalých poslancov HZDS Džupu s Kolesárom práve
Malchárek, ktorý má blízky vzťah s Jaroslavom
Haščákom z Penty.
Malchárek včera na otázky, kto stojí v pozadí cyperských
firiem, odkiaľ pochádza 300 miliónov korún (10 miliónov
eur), ktoré vložili do spoločnosti HM – Invest, aká je
jeho pozícia v tejto firme, čo robí a koľko zarába,
neodpovedal.
Priveľa otáznikov
Koaliční aj opoziční politici sa zhodujú, že pôvod
Malchárkovej vily aj pozadie firmy HM – Invest treba
preskúmať. „Ide o veľa peňazí, je tam priveľa
otáznikov,“ povedala Zdenka Kramplová (HZDS). „Ak je
dôvodné podozrenie z trestnej činnosti, prokuratúra by
ho mala preveriť,“ myslí si Daniel Lipšic (KDH).
Podľa Bélu Bugára (SMK) nie je normálne, keď
odchádzajú ľudia z politiky s niekoľkomiliónovými
vilami. „No keďže u nás nie je daňový systém ako v
niektorých krajinách EÚ alebo v USA, neviem si
predstaviť, na základe čoho bude konať prokuratúra,“
dodal Bugár. „Konať môže finančná polícia aj daňové
úrady. Vyzerá to, že Cyprus je stredomorskými
Bahamami,“ hovorí Rafael Rafaj z SNS.
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka na otázky SME
neodpovedal, mal by tak urobiť dnes. Polícia sa
Malchárka preveriť nechystá. „Polícia môže konať len v
prípade podozrenia z trestnej činnosti,“ povedala
hovorkyňa Andrea Polačiková.
Malchárkova vila.
Foto: SME - Pavol Funtál
Žije na vysokej nohe
Odkedy odišiel z politiky, podobne ako niektorí finanční
žraloci, aj Jirko Malchárek sa rád prezentuje luxusným
životným štýlom.
Vyváža sa na aute Maserati Quattroporte, ktoré stojí
najmenej 130tisíc eur. Používa aj Mercedes Benz
napísaný na firmu HM – Invest.
Malchárek sa nedávno oženil, podľa denníka Plus jedeň
ho svadba vyšla na viac ako 66tisíc eur. Len šaty jeho
manželky stáli 3300 eur, obrúčky 2660 eur.
Flek pre manželku
Malchárek pomohol aj bývalému kolegovi Drgoncovi.
Zamestnal mu manželku.
BRATISLAVA. Ján Drgonec prišiel v roku 2002 do
parlamentu za ANO. V máji 2005 po nezhodách s
Pavlom Ruskom zo strany vystúpil. Prekážalo mu, že
ANO je riadená ako firma. Rusko oponoval, že odišiel
pre „neuspokojené ekonomické záujmy“. Drgonca vtedy
ostro kritizoval aj Jirko Malchárek.
Tri mesiace po tom, ako sa bývalí poslanci HZDS Džupa a
Kolesárom pridali k vládnej koalícii, však názor na
Drgonca zmenil.
Malchárek, ktorý sa medzitým tiež rozišiel s Ruskom,
zamestnal Drgoncovu manželku ako svoju poradkyňu na
ministerstve hospodárstva. Od decembra 2005
dostávala Jana Drgoncová 45-tisíc korún mesačne.
Z ministerstva odišla po nástupe Ficovej vlády. „Jej
pôsobenie sa skončilo 4. júla 2006,“ potvrdil SME Dárius
Bošjak z tlačového oddelenia ministerstva. Drgonec na
otázku, či nebol aj post pre jeho manželku kupovaním
poslancov, neodpovedal.
Marek Vagovič
Haščák z Penty sa priateľstvom s exministrom netají
Partner finančnej skupiny Penta JAROSLAV HAŠČÁK sa k
priateľstvu s Jirkom Malchárkom hlási. Poslancov HZDS,
ktorí v roku 2005 začali podporovať vládu, podľa
vlastných slov ani nepozná.
V septembri 2005, keď sa zdalo, že by mohla padnúť
vláda Mikuláša Dzurindu, pre Pentu muselo byť veľmi
dôležité, aby vláda ďalej fungovala. Mali ste veľa
privatizačných a iných záujmov, pre ktoré ste
potrebovali priazeň vlády a ministerstva hospodárstva.
„Naše investície v zdravotníctve prebehli buď v
tendroch, alebo išlo o akvizície od komerčných
subjektov predtým, než nastala vládna kríza. Čo sa týka
energetiky, jediná naša aktivita k vláde bol Paroplynový
cyklus, ktorý sme kúpili v roku 2003. Projekty teplární,
ZSNP, výstavby novej turbíny nemali súvis s vládou. Z
toho, že by vláda zostala pri moci, mi nedochádza nič, z
čoho by Penta mala prospech.“
Myslíte si, že tým, že niekto finančne motivoval
poslancov Národnej rady, aby podporili Dzurindovu
vládu, spáchal trestný čin?
„Neviem, či to bola finančná motivácia. Vtedajší premiér
Dzurinda si snažil udržať nezávislých poslancov tým, že
im vyčlenil peniaze, aby mohli postaviť ihrisko tam,
odkiaľ poslanci pochádzali a podobne. Bolo to legálne,
nebola to korupcia.“
Ale súhlasíte, že nejaká motivácia musela byť, aby dvaja
poslanci za HZDS zrazu podporili Dzurindovu vládu.
„Nemohli to robiť len tak. Bez motívu sa nedeje nič. Ale
či bol finančný, netuším. My sme pri tých rozhovoroch
neboli, tých poslancov nepoznám.“
Vidíte v tom etický problém?
„To, že premiér komunikoval s nezávislými poslancami a
nachádzal pre nich motívy... Otázka je, kde bola
postavená tá hranica. Myslím si však, že ani nie je
neetické, a ani trestné, ak s nimi diskutoval a robil
politické obchody.“
Potom, čo sa v septembri 2005 stal Jirko Malchárek
ministrom hospodárstva, patril v skupine poradcov k
najdôležitejším ľuďom Ľuboš Ševčík. Človek spájaný s
Pentou.
„Jasne, je to predseda predstavenstva Privatbanky,
ktorá patrí do našej skupiny.“
Ako sa dostal k Malchárkovi?
„Je možné, že som mu ho poradil. Nikdy som sa netajil,
že sa s Jirkom poznám a že v niektorých veciach som sa
mu snažil pomôcť.“
Profesor Rudolf Sivák, Malchárkov nominant do
Bratislavskej teplárenskej, pôsobil v podnikoch Ozeta
Neo a Sanitas ovládanej Pentou. Dá sa povedať, že ho
platila Penta.
„To počujem prvý raz. Neviem, či bol platený. Je dosť
možné, že to robil ako láskavosť.“
V marci 2006 vznikla v Bratislave firma HM – Invest.
Malchárek do nej v roku 2007 vložil päť miliónov korún
a teraz sa chystá presťahovať do vily, ktorá patrí HM
Invest. Pomohli ste mu pri zakladaní firmy?
„Nemali sme s tým nič spoločné.“
Predsedom predstavenstva HM – Invest je Zoltán Varga.
Aký ste mali s Vargom vzťah?
„Poznáme sa asi 12 rokov. Je to môj kamarát a mali sme
a máme niekedy spoločné aktivity. Kúpili sme teraz
mäsokombinát v Maďarsku, Varga tam má veľa
kontaktov, tak sedí s nami v dozornej rade. Stráži naše
objekty v niektorých našich projektoch ako ZSNP, PPC a
Digital Park.“
Ako bývalý vysokopostavený policajt má zrejme dobré
kontakty na ľudí v bezpečnostnej sfére. Použili ste
niekedy jeho kontakty?
„Nie, nemali sme potrebu. Vždy komunikujem priamo.“
Vargov brat robí šoféra pre Pentu.
„Je šoférom (partnera Penty) Jozefa Oravkina.“
Boli ste v príbuzenskom vzťahu s bývalou Malchárkovou
snúbenicou?
„Jej dedo a môj boli príbuzní.“
Malchárek bol na vašej svadbe.
„A ja teraz na jeho.“
V nedávnom rozhovore vás Malchárek spomenul ako
svoj vzor. Bolo to dobré rozhodnutie, mať taký otvorený
a blízky vzťah s vládnym politikom?
„Definujme vzťah. Poznáme sa asi od roku 1998,
stretávame sa až dodnes, je to jeden z mojich
kamarátov. Teraz začal podnikať a ja mu radím pri
podnikaní.“
Tom Nicholson
++++++++++++++++++++++++++++
Gorila celá
https://docs.google.com/document/d/1giBimg_c1JOngOMKiSC
mmtr656PG22q3ZDe63MQtKz4/preview?sle=true&pli=1
++++++++++++++++++++++++++++
Gorila, ako sa rozklada stat
p://gorilasisslovakia.wikidot.com/ Index
++++++++++++++++++++++++++++
http://blog.etrend.sk/jozef-rajtar/2012/01/04/gorilyv-hmle/
++++++++++++++++++++++++++++
debaty - o toto ide- len media o tom neinformujú - je jasné, prečo...
> Pentaradičová, Pentamikloš, Pentauhliarik a ďalší pentáci z
>
> SDKÚ a KDH sa usilujú prihrať svojím finančným mecenášom z
Penty celé
>
> Naše zdravotníctvo. Cieľom je úplne ovládnuť tok peňazí
odvázaných
> poistencami do zdravotných poisťovní.
>
> Penta je majiteľ zdravotnej poisťovne Dôvera, polikliniky ProCare,
> laboratóriá Alpha medical, sieť lekární Dr. Max, nemocnice Svet
zdravia.
>
> Nemocnice, ktoré získala od Sveta zdravia: Humenné, Svidník,
>
> Spišská Nová Ves, Rožňava, Michalovce, Partizánske, Vranov nad
Topľou
> Trebišov, s detašovanými pracoviskami v Stropkove a
Medzilaborciach.
>
>
> Nemocnice, ktoré už ovládala: Novapharm Bratislava, Železničné
> zdravotníctvo Košice, Mammacentrum sv. Agáty, Banská Bystrica.
>
> Lekari aj Kolar poukazali na to , ze na zdravotnictve parazituju tzv.
> poistovne , ktore v podstate kradnu peniaze zo zdravotneho
poistenia
> so suhlasom statu .To vam ludia naozaj nevadi ? Akej zasluznej
> cinnosti su adekvatne desiatky milonov EURO , ktorymi sa
obstastnuju tito
>
> paraziti , len na zaklade toho , ze im dalsi paraziti priklepli licencie
?
>
> A este to zamestnancovi Penty uhliarikovi nebolo dost a snazil sa
> prihrat nemocnice Pente.
>
> Dodatocne kecy o tom ake to budu statne akciovky boli len
vysledkom
> toho , ze to vzbudilo obrovsky odpor.Preco si penta s Uhliarikom
> nepostavia sukromne nemocnice , co im v tom brani ?
>
> Ako to , ze so suhlasom a vedomim statu , lekari su nuteni o
stovky
> hodin prekracovat nadcasove hodiny ?Ako to , ze "poistovne"
> nepreplacaju nemocniciam znacnu cast vykonov a potom ich
akoze stat oddlzuje ?
>
> K tymto zasluznym "pracovnikom podo mnou je skoda sa
vyjadrovat ako aj
> k "zurnalistom ", ktori stvu primitivnu cast obyvatelstva proti
> lekarom .Asi musia -> Len Dovera ma k dnesnemu dnu uz 1,55 miliona poistencov...
>
> Za spravu si necháva 3 percenta co je asi 1 miliarda korún ....
>
> Okrem toho jej este KDH a SDKU vybavili na ustavnom sude zisk .
>
> To je to , čo si jednoducho nechaju zo zakonnych poisteni
obyvatelstva
>
> a nedaju to nemocniciam .To je vypalne na ktorom podozrivo
nasim
> drahym politikom tak zalezi ..
>
> Treba nie odňať zisk zdravotným poisťovniam, ale úplne im odňať
> oprávnenie (okrem jednej
>
> štátnej) podieľať sa na zákonnom zdravotnom poistení
obyvateľstva. Ak
>
> hovoríš o podnikaní tak podnikanie znamená niečo vytvárať,
prinášať
>
> nejakú pridanú hodnotu, niesť nejaké podnikateľské riziko a z toho
si
>
> vytvárať zisk. Aké riziko nesú dnešné ZP? Vyberú peniaze, ktoré
im
>
> POVINNE klienti odovzdajú zo zákona. Odstrihnú si na svoju
nemalú
> réžiu + si nadelia zisk a čo nejako zostáva tak blahosklonne s
> niekolkomesačným spozdením dávajú poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti.
> Ak vieš do 10 narátať, nezdá sa ti to nejaké pomýlene?
> Povedz mi v čom sú súčasné súkromné zdravotné poisťovne
prínosom pre
>
> systém nášho zdravotníctva? Konkrétne prosím. ( len nezačni s
tým že
>
> vytvárajú nejaké konkurenčné prostredie....:)
> Pavel Díte
++++++++++++++++++++++++++++
Marián Burík , štvrť Sihoť č. 181/9 , 019 01 ILAVA .
Vážená redakcia,
milí a vzácni priatelia.
Čoraz častejšie od spoluobčanov po prepuknutí aféry tzv.
GORILY počúvam názor, že pán Mečiar by sa mal „poučiť o tom, ako sa
hospodári a rozkráda štátny majetok“, keďže politici z vládnej koalície
spomínajú, že sa kradlo za Mečiara ... Od prvých minút vlády M.
Dzurindu z roku 1998, cez druhé volebné obdobie až do tohto
posledného ( čo pevne dúfam, že posledného !!! ), sa nič iné nerobilo
len reformovalo, reštruktúrovalo a rozkrádalo. Verte, je to hrozné ak to
občan – volič počúva v médiách, ako aj z úst aktérov, vraj politikov. Pre
každými voľbami politické strany SKDÚ- DS, KDH a SMK – dnes
MOST – HÍD, „očarovali“ občanov – voličov, čo všetko budú robiť – ak
budú vládnuť. Ako sa my, občania – voliči, budeme mať lepšie ako
včera. Koľko pracovných miest bude, ako budú sociálne zabezpečené
mladé rodiny, dôchodcovia... Že ceny udržia na prijateľných výškach...
Ich „akčné plány a sľuby“ boli také presvedčivé, že občania – voliči im
dali svoje drahocenné hlasy.
Mali plné ústa o tom, ako budú čisto vládnuť, transparentne hospodáriť,
že dajú „po prstoch“ tým, ktorí budú rozkrádať, podvádzať a klamať. A,
občan, sa nestačí čudovať tomu, ako pod drobnohľadom práve tých
„čistých“ sa delil štátny majetok, ako lietali sumy normálnemu občanovi
ich výška neznáma a nikdy dosiahnuteľná. Ak je teda pravda zverejnené
v spise názvom „GORILA“ čo len 25 %, tak slovenský občan – volič by
im v marcových predčasných voľbách nemal dať ani toľko svojich
drahocenných hlasov, aby sa vôbec dostali do lavíc slovenského snemu
!!!
Už samotný fakt, že sa odvolávajú politickí nominanti spomínaných
v spise „ GORILA „ je jedinečným dôkazom toho, že títo ľudia konali zo
súhlasom svojich politických špičiek. Veď, ako by si mohli dovoliť konať
tak, ako konali ? Zarážajúci je postoj Generálnej prokuratúry ! Nie aby
okamžite vydala predbežné opatrenie vo veci pozastavenia kandidatúry
do volieb v marci tým, ktorí plne nesú zodpovednosť za všetko to, čo je
v tom spise napísané a už aj preukázateľné. Generálna prokuratúra
namiesto toho vytvorila vyšetrovaciu skupinu...
Zarážajúci je postoj „ SaS „ k tejto afére. Do volieb v roku 2010 išli aj
s tým, že budú konať vždy vtedy, ak sa vyskytnú náznaky nejakej
špinavosti. Až do prepuknutia aféry – mlčali a som presvedčený, že ak
by neboli predčasné voľby, mlčali by ďalej. Ani „SaS“ by už nemala mať
právo sedieť v slovenskom sneme.
Vykrikovať a kritizovať iba v prítomností médií – to dokáže iba ten, kto
nemá správny postoj k problému.
Na celej veci je najviac šokujúce, že sa tam spomína finančná skupina
PENTA , ktorá má prsty vo všetkom tom negatívnom, čo sa od roku
1998 v našom štáte udialo. Ak sa teda
PENTA
dostala do
rozhodujúcich orgánov štátnych inštitúcií, organizácií, do riadiacich
funkcií a do dozorných rád z jediným cieľom ovládnuť ich – je to škandál
nad škandál a opäť by mali niesť plnú trestno – právnu zodpovednosť
politické strany, ktoré to umožnili !!!
Teraz v úplnom inom svetle sa ukazujú aj rôzne záhadné
vraždy... Napríklad Duckého, Korca, Valka a iných významných
osobností. V úplnom inom svetle sa ukazujú štrajky lekárov,
zdravotných sestier, učiteľov, ktorí svojimi štrajkami a protestnými
akciami poukazovali na mnohé konania vládnych koalícií vedených
SDKÚ – DS, KDH, SMK dnes MOST – HÍD.
V úplnom inom svetle sa ukazujú zvyšovania cien rôznych energií,
zvyšovania poplatkov, zvyšovania daní a DPH. Minister Mikloš ako
„bolestné“ pre SPP za to, že sa ceny plynu nezvýšili podľa predstáv
SPP, zavádza „daň z plynu“. Nie pre ekonomické potreby štátu, ale
preto, aby bolo možné miliónové rozkrádanie, korumpovanie
a ískavania financií na rôzne úplatky či všimného.
V spise „GORILA“ lietajú miliónové sumy, ktoré sa v ekonomickom
výsledku nášho štátu neukázali a ani nemohli ukázať, pretože išli do
súkromných rúk a politickým stranám !!!
Je smutné, že politické strany, ktorých nominanti sa v spise
„GORILA“ spomínajú, dnes oznamujú svoje volebné programy a sľuby.
Opäť budú rezonovať nádherné sľuby a vízie. Ako už oznámili, budú
cestovať po našom štáte s tým, aby opäť už po niekoľký krát oklamali
občanov – voličov.
Nenájdeme medzi nimi jeden jediný sľub, že budú dôkladne a dôsledne
trvať na vyšetrení celej aféry.
Sú už náznaky, že tzv. vyšetrovanie bude trvať do termínu volieb
a potom sa to v tichosti utlmí.
Poznám jednu politickú stranu, ktorú silné ekonomické loby
nepripustia do lavíc slovenského snemu z dôvodu, že mnohé aktivity by
boli nedostupné, ak by sedeli v laviciach slovenského snemu.
Je ňou – STRANA ZELENÝCH . Existuje dvadsať rokov. Dvadsať
rokov denno – denne ovplyvňuje život každého z nás bez toho, aby
mala zastúpenie v slovenskom sneme. O bohumilej činnosti STRANY
ZELENÝCH sa občan – volič v médiách nestretne, pretože by občania
dostali iné a oveľa pravdivejšie informácie o ekonomickej likvidácií
slovenskej pôdy, vôd, ovzduší a aj potravín. A, občan – volič sa o
STRANE
ZELENÝCH
nedozvie aj preto, že sa s ňou počas
dvadsiatych rokov trvania nešli a nekráčali žiadne škandály, korupčné
aféry, podvody či iné ekonomické trestné činy. Skrátka – boja sa jej. Je
síce predpoklad, že v nastávajúcom predvolebnom období sa slovenskí
občan – volič stretne s jej kandidátmi na post služobníkov slovenskému
národu vo väčšej miere ako v predchádzajúcich volebných obdobiach.
Už len ostáva dúfať a aj mať presvedčenie, že aféra o „GORILE“ otvorí
oči mnohým slovenským občanom voličom a ten sa začne správať
racionálne a zodpovedne.
S pozdravom
,
Marián Burík
++++++++++++++++++++++++++++
SDKÚ-DS: Mikuláš Dzurinda Nahrávka o korupcii
http://www.youtube.com/watch?v=ptSq6kB6X98&feature=share
++++++++++++++++++++++++++++
Pekné vídeo
http://www.youtubenocookie.com/embed/xHkq1edcbk4?rel=0
++++++++++++++++++++++++++++
O prospěšnosti pití vína.
https://docs.google.com/leaf?id=0BhNObXMVmitODJmMzI0MzYtOWI3ZS00MTYxLTgyOGQ
tOWFlYTk3NzFhZmRh&l=cs...dneska
++++++++++++++++++++++++++++
O tychto zjaveniach na Slovensku viem. Ako som uz pisal, ja beriem
mnohe s velkou rezervou.
Co sa tyka Fatimskych zjaveni, su unikatne v tom, ze sa casovo
skoro presne prekryvaju s bolsevickym zapasom o moc v
Petrohrade. (Pritom tieto deti z Fatimy nevedeli vobec nic o Rusku a
nemali vobec ziadny dovod si nieco vymyslat, domyslat a
prekrucat.)
Vsimni si tieto datumy. Lenin prisiel do Petrohradu 16. aprila 1917 a
prve zo serie fatimskych zjaveni sa udialo 13. maja 1917.
Nasledujuce julove zjavenie sa skoro presne prekryva s Julovymi
dnami v Petrohrade, kedy Kerensky odhalil velezradu, uvaznil
bolsevikov a Lenin zmizol do Finska. Vtedy mal Kerensky vynikajucu
moznost odstavit bolsevikov raz a nadobro. A historia mohla nabrat
uplne iny kurz. A presne v tomto julovom zjaveni PM prosila deti, aby
sa modlili za hriesnikov, inac pride dalsia, ovela horsia vojna a
Rusko vyvezie svoje bludy do celeho sveta. A to sa pisal este len jul
1917, kedy este ani bolsevici nemali predstavu, ako vobec dopadnu.
A nikto na svete este nevedel, aky kurz naberie buduci vyvoj v
Rusku. Zato PM uz vtedy s velkymi obavami apelovala na
pozemstanov a prosila za obratenie hriesnikov. A Kerensky,
namiesto toho, aby povesal bolsevikov, zatial v carskej posteli s
baldachynom pretahoval svoju milenku a snival svoje ruzove sny o
nastoleni demokracie v Rusku. A cudzinci v Rusku sa na tento
"dekadentno-demokratizacny proces" pozerali s velkou nedoverou
ako tela na nove vrata.
Posledne fatimske zjavenie sa udialo 13. oktobra 1917 a kratko nato
7. novembra bolsevici spavili puc. Je to nahoda? Podla mna
fatimske zjavenia su skor prosba, ci vystraha z neba.
Na margo hriesnikov spominanych vo fatimskych zjaveniach. Jaruj
Kazok ma napr. velmi pomylene predstavy a informacie o
Rasputinovi. Tento mnich mal napr. svoju rodinu a okrem nej este
jednu nemanzelsku dceru, o ktorej sa verejne vedelo. Ale okrem
tychto hromadne pretahoval baby ako protisluzby za jeho
sarlatanske cary-mary. V Rusku dokonca existoval podporny spolok
pre zeny, ktore Rasputin zneuzil. Prvy pokus o jeho zabitie urobila
baba, ktoru Rasputin pohlavne zneuzil. Rozparala mu nozom
brucho. Zasili ho a vylizal sa z toho. Pri druhom pokuse ho
rozstrielali na fasirku a odrezali mu penis, lebo verili ze v nom
spociva jeho diabolska moc. A to bol clen Cirkvi!? Takze ak PM
prosila pozemstanov, aby sa modlili a prinasali obety za obratenie
hriesnikov, asi mala na mysli aj Rasputina. Pamatas sa na Vojtecha
Mihalika? Skaredy chlap (ako Rasputin) s velkym egom, ktoreho
zrazu zacali obdivovat. Tak preco by toho nevyuzil?
Cudzinci, ktori zili v r. 1917 v Rusku, mali na rusku demokraciu ovela
triezvejsi pohlad. Anglicky vyslanec sir George Buchanan vtedy
napisal: "Rusko nie je zrele na demokraciu... Podla Rusov sloboda
znamena brat veci nalahko, brat dva platy, a pritom v pracovnej
dobe demonstrovat na uliciach a mrhat cas rezoluciami a verejnymi
mitingami." (Skoro ako za socializmu.) Podobne neskor pocas
intervencnej vojny anglicky general Ironside napisal o Bielej armade:
"Su to deti, viac nez cokolvek ine a musia byt stale v cinnosti." Dalej
pise: "Prihlasit sa za dobrovolnika je uplne cudzie ruskemu
mysleniu." A ked im navrhol odvody vyhlasili, ze: "... odvod je
nedemokraticky." Tak oni ocakavali, ze Anglicko, ci ktorakolvek
dalsia intervencna krajina nasilim odvedie svojich obcanov do
armady a posle ich bojovat a padat za rusku demokraciu!
Donebavolajuca naivita! A Rusi budu zatial pit vodku a v tichucku
cakat, ako to dopadne. A potom "najdeme a potrestame vinnikov a
odmenime nezucastnenych".
++++++++++++++++++++++++++++
Prave som pozeral na TV, ako autobusy s muzskymi turistami z
USA, Kanady, Australie a Japonska, chodia na navstevu Ukrajiny a
Ruska zoznamovat sa zo svojimi buducimi manzelkami, s ktorymi sa
zoznamili cestou internetu. Napadlo ma ze aj viaceri Slovaci mozno
aj citatelia vasich periodik su v situacii, ked pomyslaju si najst
partnerku. Preto vam prikladam webstranku. www.city-ofbrides.com
Fotografie a profily si mozno prezerat podla veku, alebo aj podla
jednotlivych miest v Rusku, staci kliknut na ktorekolvek mesto pri
mene zeny a potom naskoci portal kde su zeny zoskupene podla
miest kde byvaju, zaujimave je ze pri kazdom meste je aj historia a
popis sucasnoti mesta
++++++++++++++++++++++++++++
Skontroluj si vek svojho mozgu - super!!!!
> >> Tu máte unikátnu príležitosť>> si skontrolovať>> podľa
Japonskej
> >> štúdie
> >> vek vášho mozgu, tak sa snažte, aby tie mozgy boli
mladšie než
> >> vaše
> >> telesné ostatky.
> >>
> >> 1. Klikni>> na štart
> >> 2. Počkaj až odštartuje 3, 2, 1
> >> 3. Zapamätať si postavenie čísel, ktoré sa objavia na
obrazovke.
> >> Čísla zmiznú a namiesto čísel sa objavia krúžky, ďalej klikať
> >> na
> >> krúžky podľa poradia od najmenšieho čísla po najväčšie (0-9)
> >> 4. Na konci hry, počítač vám povie vek vášho mozgu
> >>
> >> http://flashfabrica.com/f_learning/brain/brain.html
++++++++++++++++++++++++++++
Byl Mistr Jan Hus rasista ?
Jak napsal Mistr Jan Hus už v roce 1409:
* "Cikáni jsou plémě nečisté, mravů hanebných, práce se štítící,
druh druha okrádající a Boha neuznávající."*
V geniální zkratce tu shrnul celý cikánský problém, jehož podstata
se za uplynulých 600 let nijak nezměnila.
To jen pan Kocáb, Uhl a podobní vědci se nás snaží přesvědčit, že
Cikáni až do roku 1948 hlavně malovali džbánky, vyšívali košilky a
hráli na housličky a zkazilo je až 40 let bolševické totality!
Nejhorší je fakt, že tu vyrůstá generace dvacetiletých Romů, kteří
nikdy neviděli nikoho kolem sebe pracovat !
++++++++++++++++++++++++++++
Call for Papers
The Kowalsky Eastern Ukrainian Institute (Kharkiv,
Ukraine) invites you to take
part in the publishing project
“Neo-Anti-Colonialism vs. Neo-Imperialism:
Relevance of Postcolonialism in Post-Soviet Space”,
devoted to the discussion of anti-colonial,
postcolonial, colonial, and
imperial discourses
in Eastern and Central Europe, and Eurasia.
The outcome of the project will be a publication of a
special issue of the
interdisciplinary scholarly journal “East/West” by
the end of 2012.
The editorial board is seeking contributions related
to the following issues:
“communication vessels”: relationships• between
(former) metropolis and
(former) colonies;
compensatory policy:• a “privilege” of being
traumatized and a tendency
towards compensation;
• problem of responsibility in postcolonial
societies: elites, provincialism,
xenophobia;
actualization of “protective nationalism” as• a
response to the external
aggression and the new wave of colonization;
• challenges of the cultural policy development
(language, publishing,
education, re-writing schoolbooks, mass media etc.);
issues• of generation gap: generations born in the
USSR versus those born in
the post-Soviet states (Ukraine, Russian Federation,
Belarus etc.);
• postcolonial interpretation of relevant historical
events, literary texts,
movies, museum exhibitions etc. is also accepted.
In the selection of materials the preference will be
given to the texts related
to the regions of Eastern and Central Europe, and
Eurasia.
We will accept scholarly articles, essays, and
reviews of no more than 40,000
characters written in Ukrainian, Russian, Polish,
English or German together
with a brief summary (abstract).
The materials are to be sent to:
Associate Editor: Dr. Gelinada Grinchenko:
[email protected]
Invited Editor: Dr. Tetyana Dzyadevych:
[email protected]
“East – West” Journal,
The Kowalsky Eastern Ukrainian Institute,
V.N. Karazin Kharkiv National University, 6 Svobody
Square,
aud. 486, Kharkiv, 61077 Ukraine.
Phone number: +38 057 705 26 30
Web-site: http://keui.wordpress.com/
We would ask you to inform us of your intention to
take part in the project,
and to briefly describe the theme of your
contribution by January 10, 2012.
The final date for submitting materials to the
editorial board is July 1, 2012.
Sincerely,
Volodymyr Kravchenko,
Editor-in-Chief of the “East/West” Journal
++++++++++++++++++++++++++++
Dobrý deň,
prinášame Vám aktuálne informácie ohľadom situácie v Maďarsku.
Stanovisko predsedu EK Barrosa v mene Komisie ohľadom
zrýchlenej právnej procedúry voči Maďarsku:
***
Komisia práve rozhodla o spustení konania o porušení zmluvy voči
Maďarsku v troch oblastiach: nezávislosť centrálnej banky,
dôchodkový vek sudcov a nezávislosť národného úradu pre ochranu
osobných údajov. Komisia zároveň maďarským orgánom zasiela
širšiu žiadosť o informácie, ktorá sa týka nezávislosti súdnictva.
Toto je výsledok dôkladnej právnej analýzy, ktorú Komisia
bezodkladne uskutočnila.
Dúfali sme, že maďarské orgány uskutočnia potrebné zmeny na
zabezpečenie súladu s právom EÚ. Zatiaľ sa tak nestalo, preto sme
sa rozhodli začať právne konanie.
Rozhodnutia, ktoré sme dnes prijali sú odrazom nášho odhodlania
zabezpečiť to, aby litera i duch práva EÚ boli plne rešpektované a
aby vo všetkých našich členských štátoch existovalo stabilné právne
prostredie.
Maďarsko je kľúčovým členom európskej rodiny. Neželáme si, aby
nad touto krajinou existoval čo i len tieň pochybnosti o
demokratických princípoch a hodnotách. Čím skôr sa táto situácia
vyrieši, tým lepšie. Som petešený, že predseda vlády Orban sa
rozhodol stretnúť sa so mnou v Bruseli v budúci utorok 24.1.2012 a
prediskutovať naše obavy.
***
V prílohe Vám posielam bližšie infromácie, ktoré sú zatiaľ dostupné
len v anglickom jazyku. V prípade akýchkoľvek otázok na túto tému
nás neváhajte kontaktovať.
S pozdravom,
Andrej KRÁLIK
Vedúci tlačového a politického oddelenia
Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku
Palisády 29
811 06 Bratislava
E-mail: [email protected]
Tel.: 02 59 20 32 93
Fax: 02 54 43 29 79
++++++++++++++++++++++++++++
Geneza Madarov
Peter Hammerschlag sa narodil v roku 1905 vo Viedni, v roku
1941 bol nacistami deportovaný do koncentracného tábora, odkial
sa viacej nevratil. Hammerschlag bol jeden z najoriginálnejších
talentov vo Viedni dvadsiatych a tridsiatych rokov medzi
kabaretom a literatúrou. Jeho "Ungarische Schöpfungsgeschichte"
tu vysla po prvýkrát - ale nie poslednýkrát: Friedrich Torberg,
jeho literárny správca pozostalostí, pripravuje vydanie, bohuzial
nie príliš početných básní, ktoré sa zachovali po Petrovi
Hammerschlagovi.
Na začiatku bol - to je isté TEN SLOVO. Po grécky: Logoš1 .
Po oceáne si poplavovalo
Prazviera, fogaš.2
Potriaslo to celým svetom,
Aby ho vietor neodvial,
Na pravo i na ľavo postavil Boh
Dvoch tlstých, švárnych honvédov.
Čo potom urobil Boh najskôr?
Opicu, samozrejme.
Orangutan és3 Délután,4
Čo urobili v tých dňoch.
Potom stvoril Adama,
Toho starého naničhodníka,
1
2
3
4
s sa v maďarčine vyslovuje ako š
maď. fogas (zubáč /druh ryby).
és = a
maď. po poludní
Ktorý dostal Evu za nevestu
Na zelenej pastvine.
Vzduch bol kék,5 ten tráva bol zöld6
Pre žalúdky všetkých zvierat,
Ale potom na Angyalföld7
Kain zabil ... Ize ... Tu milý Boh zapískal
Máros8 sa vzoprel
A potopou vytopil
Celý Lipotváros.9
Keď zem trolinku vyschla,
Sadol na koňa
Hrdina Attila s kŕdlom Hunov,
rozširovať kultúru.
Najskôr vybudoval zem Maďarov,
Potom Rím, Atény és Krétu,
A všetci ľudia, čo sa predsa vie,
Prišli až neskôr.
(V papyruše sa číta už od dávna len sa bohužiaľ stratil -,
Že Kléopatra Királyné10
sa narodila v Kispest.)
Maďarčina bola literatúrou
5
6
7
8
9
10
kék (maď.) modrý
zöld ( maď.) zelený
vonkajší obvod Budapešti
Máros (maď.) more
Mestský obvod Budapešti
maď. kráľovná
počnúc žaltárom
Po Cató, Plautusch, Terencz-úr
A Vogelbácsi Walther.
Ani nesmieme nikdy zabudnúť
Že najväčším kolorátorom:
Slávny Müvész11 Ajtóssi bol,
pričom by Švábi zvolali "Dürer".
Avšak najväčším Maďarom
bol prosím, Goethe János,
lebo bol z Nagy-Weimároš,
Kde vládli maďarské mravy.
A bol by svet osvetlený? Nikdy!
Elektricky by zhasol,
Keby Vólta, Galványi
nevyrobili svetlo zo žiab.
Lebo každý veľký muž s "i",
bol Maďar.
pri: Górki, Gándi, Márkonyi
To môže každý sám čítať.
A keď nejaké mesto má "a" a "o",
Bol Maďar jeho praobyvateľom:
Kálkutta, Prága, Kárthagó,
Tókio és Veróna.
A čo by bola Viedeň? Nič!
Preto Szent István
Zo súcitu vybudoval na István-tér
Stephansplatz.
11 maď. umelec
Keď štyria Cigáni - už skrotení Sa zídu s huslami,
Hneď ich berú do Viedne
A pomenujú ich "šramelovcami".
Prejdúc na umenie Viedne,
Kto bol jej sploditeľom?
To bol Molnár Liliom,
Čo postavil Burgtheater.
Tam, kde si ľahké umenie ustelie,
Vždy táborí Maďar,
A operetu zachraňoval
Maďarský šláger.
Tak môj barátocskám, 12
Zachovajme dedičstvo Viedne,
Pretoze Kálmán, Lehár, Ábrahám
Stoja na stráži ako traja husári!
Refrén
Srdce Maďara musí mnoho pretrpieť,
Stojí v pozadí skromne,
Pobrnkáva si na citare krátku pesničku:
EXTRA HUNGARIAM NON ESCHT13 VITA.
++++++++++++++++++++++++++++
Výzvu
o oboznámení
sa
o
superpodvode
pripravovanom Richardom Sulíkom sa odhodlala
mediálne šíriť dlhoročná pijavica a parazit
12 Môj priateľko
13
spis. echt (pravý, skutočný).
v odboroch, za Ficovej vlády štátna tajomníčka spoluvykrádačka fondov EÚ na vymyslené projekty
aj s Tomanovou a ďalšími spriaznenými zlodejmi.
(viď napr. predaj nevymožiteľných pohľadávok SP
Bernátkom, založenie II. Dôchodkového piliera
Kaníkom a Brockom... ).
Aj napriek tomu má článok reálnu vypovedaciu
hodnotu pripravovanej podľa nej genocídy
obyvateľstva, na ktorej pracovali a pracujú takmer
22 rokov všetky garnitúry KDH, HZDS, SNS, DS,
DÚ, SDKÚ, OKS...
Emília Kršíková opomenula veľa skutočností
degradácie zdravotníctva, jeho rozkladu a úpadku
počnúc Soboňom, Zelníkom a najmä Rudolfom
Zajacom (a jeho maďarmi z HPI). Jediným, ktorý
pochopil tragický úpadok zdravotníctva (a
hospodárstva SR) bol bývalý minister zdravotníctva
Ľubomír Javorský, ktorý voči sebe vyvodil osobnú
zodpovednosť. Za dvadsaťdva rokov sa nenašiel
na Slovensku žiadny iný charakter, a aj preto bol
zrealizovaný návrat späť k reinkarnovanému
ranému kapitalizmu s jeho najnegatívnejšími
prvkami
vykorisťovania
a sofistikovaného
otrokárstva,
v réžii
zoskupení
hochštaplerov
a šamanov z Občanského fóra a VPN.
Husákov aký-taký právny štát bol zmenený
v bezprávny hyenizmus, budovaním disfunkcie
justície, prokuratúry, polície a nových ŠtB (VOS,
SIS...), politickými kreatúrami chrániacimi zločin,
prijatím židovského, lichvárskeho neoliberálneho
systému likvidácie národov a štátov, začlenením aj
Slovenska do kasína WJC. O prerod ČSFR (a SR)
jedného z najvyspelejších štátov bývalej socialistickej
sústavy, v rozvojový štát a kolóniu nadnárodného
kapitálu, sa proti vôli obyvateľstva najviac pričinili tí
judeokresťania, ktorí si voluntaristicky uzurpovali
zdegradovať
legislatívu
hospodárskych,
bezpečnostných noriem života občanov, výkonom
funkcií za 22 rokov na MS SR, MV SR, MO SR, GP
SR, ÚS SR, SIS, VOS, v justícii, ale aj zriadením
parazitálnych exekútorských úradov a advokácie,
ako
ucelený
systém
vytvorenia
masy
nezamestnaných,
bezdomovcov,
odkázaných
a bezprizorných a teda genocídy obyvateľstva.
Kauza Gorila predstavuje nanajvýš 5% zo všetkých
svinstiev, ktoré tu judeo-kresťansko-komunistickí
gauneri napáchali od roku 1989. Napriek tomu sa
väčšina z nich bezostyšne tlačí späť k pokračovaniu
barbarstva.
Matovič dá dokonca gaunerov z OKS a KDS na svoju
kandidátku, čím je vytvorený predpoklad, že práve
štyria obyčajní ľudia vyjdú na posmech. Aj napriek
tomu majú voliči dve možnosti: vykrúžkovaním
vyšších čísiel kandidátov definitívne poslať gaunerov
do histórie s cieľom zbaviť ich ochrany imunity
a doživotne izolovať po trestnoprávnych procesoch.
Alebo masívne voliť KSS, najčistejší politický
subjekt (všetky komunistické hyeny, podvodníci,
vrahovia
a zlodeji
z KSS
prešli
do
tzv.
demokratických, pravičiarskych a ľudových strán),
tým je v súčasnosti jediným garantom nápravy,
záchrany života občanov a zachovania štátu.
Pozorne prečítaj a pošli to ďalej - aj s
prílohami – článkami z novín. Je dôležité,
aby sa o tomto superpodvode a
superožobračení na národe dozvedelo čo
najviac ľudí.
Superhrubá mzda je len prvý krok Sulíkovho scenára.
Ďalšími krokmi majú byť:
Ø Platenie odvodov samotnými zamestnancami (teda už nie
cez mzdovú učtáreň zamestnávateľa.
Ø Zdobrovoľnenie platenia odvodov na sociálne a zdravotné
poistenie, ktorého dôsledkom (a to je viac ako isté) bude:
·
neplatenie odvodov väčšiny aktívneho obyvateľstva;
· následkom toho sa absolútne zrúti systém sociálneho
poistenia, pretože do Sociálnej poisťovne nebude plynúť
dostatok peňazí potrebných na každomesačné vyplácanie
dôchodkov.
· Štát ale garantuje solventnosť Sociálnej poisťovne, takže
by to mal dorovnať. Pri tak vysokom výpadku odvodov však
štátna kasa by na to nemala - ak by dorovnala takýto vysoký
deficit, zrútili by sa absolútne štátne financie, čo by viedlo k
štátnemu bankrotu; preto má Sulík vymyslený ďalší krok:
Ø Zrušenie sociálneho poistenia ako štátom garantovaného
systému sociálneho zabezpečenia. Keďže Ústava SR garantuje
občanom sociálne zabezpečenie v chorobe a starobe, vymysleli
Sulíkovci ďalší "geniálny" krok:
Ø Namiesto dôchodku bude dostávať každý občan SR - bez
ohľadu na výšku príjmov- tzv. "odvodový bonus", čo je v
podstate štátna sociálna dávka v sume 113 eur!
Ø Spolu so zavedením odvodového bonusu však zruší všetky
štátne sociálne dávky (napr. prídavky na deti, materské
dávky, sirotské dôchodky, príspevky na bývanie, podporu v
hmotnej núdzi, ) ale aj všetky druhy plnení , ktoré teraz
vypláca sociálna poisťovňa ( starobné, invalidné, sirotské a
vdovské dôchodky, podporu v nezamestnanosti, úrazovú rentu
a pod.).
Ak sa utešujete, že vy už dostávate starobný dôchodok a vás sa
to netýka, ste na omyle: ak nebude každý mesiac plynúť
dostatok finančných prostriedkov do Sociálnej poisťovne
(odvody), nebude z čoho dôchodky vyplácať.
(Keď s týmito nápadmi prišiel Sulík v roku 2006 na MPSVR,
kde som vtedy bola štátnou tajomníčkou, pýtala som sa ho,
ako chce riešiť sociálne zabezpečenie ľudí, ktorí nemôžu
pracovať (starí, invalidi, chorí, nezamestnaní, deti).
arogantne odvetil, že tuž o nie je jeho problém, že si mali
šetriť po celý život).
Ø Následne budú finanční žraloci (súkromné komerčné
poisťovne) lákať ľudí, aby sa komerčne poistili- budú im
spievať ľúbivé šlágre o švajčiarskych dôchodkoch a podobné
nezmysly. V skutočnosti pôjde len o dobre premyslený obchod
finančníkov založený na pyramídovej hre. No "blbý a
dôverčivý" národ im na to zaiste naletí.
Ø V zdravotníctve bude zrušenie povinného zdravotného
poistenia znamenať:
·
Zastavenie financovania nemocníc, polikliník a iných
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti terajšími
zdravotnými poisťovňami (tieto okamžite zmenia svoje
produkty a budú ponúkať komerčné zdravotné poistenia – v
skutočnosti už aj sú komerčnými poisťovňami, aj keď
prevažne hospodária s verejnými zdrojmi – t. j. s tým, čo im
každý mesiac odvádzame).
·
Následnú neschopnosť poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti prežiť, enormné zadlženie, a teda ich okamžitú
exekúciu a predaj do súkromných rúk – opäť finančných
žralokov typu Penta (preto sa ja pripravuje premena
verejných nemocníc na obchodné spoločnosti – aby sa
otvorila cesta k exekúciám už aj dnes zadlžených nemocníc).
·
Všetky tieto kroky znamenajú absolútny krach
verejného zdravotníctva hneď na začiatku, čo povedie k
urýchleniu privatizácie zvyšku zdravotníckych zariadení a k
zavedeniu úplného hradenia celej zdravotnej starostlivosti.
Ø Následne začnú tí istí finanční žraloci lákať ľudí na
súkromné komerčné zdravotné poistenie - ale POZOR:
poistia výlučne mladých a zdravých ľudí - ľudí 50+ a tých,
ktorí už majú nejakú chorobu vôbec nepoistia. no aj tí
šťastlivci, ktorých poistili, sa nevyhnú sklamaniu, ak ochorejú
chorobou, ktorá vyžaduje nákladnú liečbu, pretože ani
komerčná poisťovňa im celú liečbu neuhradí - bude mať svoje
vnútorné dokumenty po limitoch úhrad.
POZNÁMKA: už dnes sa finanční žraloci
prostredníctvom nastrčených ľudí v zdravotných
poisťovniach a na Ministerstve zdravotníctva, ale aj u
niektorých zriaďovateľov (najmä VÚC) usilujú dostať
nemocnice do krachu tým, že im nedávajú dosť financií ; je to
preto, aby tieto po transformácii na akciové (čiže obchodné )
spoločnosti išli urýchlene do krachu a aby ich potom PENTA
a podobní žraloci čo najlacnejšie skúpili. Následne zrušia
"nelukratívne" oddelenia a zavedú vysoké platby za liečbu
(pozor: nielen za lieky, aké aj za vyšetrenie a ošetrenie) bez
toho, aby riešili problém, kde a hlavne za čo sa budú bežní
ľudia liečiť!
Ø Suma sumárum: len naozaj bohatí - miliardári (zlodeji,
ktorí rozkradli tento štát a špekulanti) budú mať na platenie
liečby. Avšak tí nebudú potrebovať naše kliniky - pôjdu za
svoje peniaze do Švajčiarska.
Kto neverí, nech si preštuduje Sulíkove knihy o odvodovom
bonuse; pozor: treba ich však čítať v kontexte na súčasný systém
sociálneho zabezpečenia a systém zdravotnej starostlivosti.
Priatelia, skúste si položiť otázky:
·
Máte toľko peňazí, by ste si z nich dokázali zabezpečiť
prostriedky na dožitie v starobe, chorobe a v prípadnej strate
zamestnania? A ak máte dosť našetrené, ste si istí, akú
skutočnú hodnotu budú mať tieto úspory o 5-15-20 rokov pri
súčasných turbulenciách na svetových finančných trhoch,
ktoré – ako predpovedajú odborníci – budú najmenej 20
rokov permanentné?
·
Máte toľko peňazí, aby ste si v prípade vážnej choroby
alebo operácie mohli zaplatiť finančne náročné liečby či
medicínske zákroky? Viete vôbec, koľko taká liečba stojí, že
to môže byť rádovo niekoľko miliónov korún?
·
Nemá tento scenár nezodpovedného šialenca znaky
genocídy tentokrát už nielen najslabších sociálnych vrstiev,
ale aj strednej a nižšej vyššej vrstvy??
S pozdravom JUDr. Emília Kršíková
Církev nemá žádné právo na restituce
12.1.2012
Hned vysvětlím toto poněkud radikální prohlášení.
Jak jistě víte, opět nastala doba, kdy církevní představitelé
začali vyskakovat, že konečně musí dojít k vyrovnání ztrát
církve (rozuměj „katolické“ církve), kterou
církev
„utrpěla“ po roce 1948 v důsledku „konfiskací majetku“ a
represálií ze strany komunistického režimu. Ale je tomu
úplně jinak.
Už císař Josef II. kolem roku 1780 kromě zrušení nevolnictví
provedl faktické zestátnění církve (samozřejmě katolické,
protože jiná v té době ani nesměla být...)
Císař Josef II. (syn Marie Terezie) už měl totiž dost
rozpínavosti a arogance církevních představitelů, zavedl
toleranci všech náboženských vyznání – a církev v podstatě
zbavil veškerého majetku. Nadále byli církevníci jen „správci
a provozovateli“ všech církevních statků, které od té doby
patřily státu. Tedy alespoň v tom byl Josef II. císař „blahé
paměti“. Udělal kus záslužné práce. Dokázal to, co nedokázali
ani husité!
Tento stav přetrval i konec
Rakousko-Uherska a vznik ČSR.
A fakticky přetrval i celou dobu komunistického režimu.
Komunistický režim katolíkům nepřál a jak mohl, tak je
diskriminoval, případně zavíral.
Ale žádný majetek jim komunisté nemohli zkonfiskovat ani
znárodnilt.
Ne, že by nechtěli, ale prostě
nemohli. Proč nemohli? Protože už neměli co
znárodnit
a zkonfiskovat. Církev už přibližně 170 let žádný majetek
nevlastnila...
Jak už bylo řečeno, od vlády
císaře Josefa II. byla jen správcem a provozovatelem
církevních statků, ne majitelem. Komunisté církevníky bez
náhrady vyháněli z různých staveb a pozemků, které původně
využívali, ale v žádném případě jim nemohli nic vyvlastnit!
Není to ostatně poprvé, co církev takto vykřikuje a domáhá se
majetku, který jí byl údajně „ukraden“ nějakým státním
režimem.
Vždycky to dělá v době, kdy je nepřehledná politická nebo
hospodářská situace,
nebo když se mění státní zřízení.
Tehdy začne křičet, že chce peníze, majetek – a zase peníze,
které ji „byly ukradeny“.
Bylo to v roce 1919, kdy se na
prezidentovi Masarykovi domáhala „odškodnění“ za
pozemkovou reformu a další údajné ztráty, které „utrpěla“
v důsledku vzniku ČSR.
Bylo to v roce 1945, kdy
využila poválečného zmatku a zase chtěla – tentokrát na
prezidentu Benešovi peníze za „konfiskaci majetku“ v době
války.
Posléze to bylo krátce
po „hadrovém puči“ v roce 1989. Ani tehdy však neuspěla.
Jen ukázala „zuby“, když určitou chybou v rozhodování
tehdejších představitelů, se jí podařilo „uškubnout“ např.
bývalý klášter Voršilky v Praze – div jsme při tom nepřišli o
kus Národního divadla.
V roce 1998 tehdejší vicepremiér JUDr. Pavel Rychetský
požadavky církve prošetřil
a vydal prohlášení, že
majetek není ve vlastnictví církve. Totéž potvrdila expertiza
právníků. Ale církev to zkouší stále znovu a znovu. Před lety
chtěla získat Svatovítskou katedrálu, ale tehdy jí to zase
naštěstí nevyšlo.
Ale vida! Současná vláda (dnes je 10.11.2011) jim hodlá
vyhovět a vydat jí majetek,
na který už církev nemá
právo zhruba 230 let!
Nestydíte se církevní představitelé, vždyť je to vědomý
podvod!
To o sobě tvrdíte, že
zastupujete Boha na zemi? Jaký je tento váš Bůh, když strpí
vaše hochštaplerství? Když mu nevadilo, že jste po staletí
mučili a vraždili jinověrce, konfiskovali jejich majetky – a
teď, místo abyste se snažili svoji temnou minulost alespoň
trochu odčinit, máte pocit ukřivděnosti a chcete (navíc v době
krize) další majetky, na které nemáte právo? Lidé, tento svět
je váš a ne žádných světských nebo církevních chamtivců!
Využívejte Boží dary, které jste dostali – k tomu
nepotřebujete žádné církevní zástupce!
pk. Článek zjevně obíhá na internetu. Našel jsem jej také na
několika serverech, kde vyšel poprvé a kdo je autor, nevím.
Uveřejňuji to, protože to považuji za důležité.
Dokážu len komunisti vykydať hnoj zo
slovenského
chlieva?
Slovenský mesačný spravodaj Marec 1999:
Nové vedenie FNM a Ministerstva privatizácie začalo, podobne
ako ostatné inštitúcie, svoju činnosť analýzou a mapovaním
zdedeného stavu. Že to nie je stav veľmi pozitívny, vidno aj z
nasledujúcej tabuľky
FNM SR : podiel kúpnych cien a uhradených súm k účtovnej hodnote
privatizovaného majetku
Rok
Účtovná
Kúpna cena Kúpna
Zaplatené do
hodnota
cena/účtovná 31.12.1998
hodnota v %
(tis. Sk)
(tis. Sk)
(tis. Sk)
1995
1996
1997
1998
Spolu
37 278 070
43 805 533
15 317 456
12 815 857
109 216 916
12 706 436
11 596 916
3 521 388
2 917 726
30 742 466
34,09
26,47
22,99
22,77
28,15
9 498 604
7 067 516
2 038 884
1 095 657
19 700 661
zdroj: Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného
majetku, FNM SR
Vyšlo s láskavou podporou Open Society Fund
Šéfredaktor: Marek Jakoby MESA 10 – Centrum pre
ekonomické a sociálne analýzy
Hviezdoslavovo nám. 17; 811 02 Bratislava; Slovenská republika
tel: +421-2-54435 328, 54434 009; fax: +421-2-54432 189;
e-mail: [email protected]
INTERNET: http://www.mesa10.sk
(c) Copyrights MESA 10, 1999
Kto vyšetrí možné rozkradnutie nášho majetku v rokoch
1995-1998 a potrestá vinníkov? I napriek tomu, že možné
rozkradnutie majetku bolo oficiálne zistené a publikované,
uplynulo už 12 rokov a nič sa neudialo.
Koľko sa zo súčasnej kauzy Goríl podarí vyšetriť a koľkých
hlavných vinníkov potrestať? Uvidíme to za rok, alebo za 12
rokov, alebo nikdy?
Sú praktiky popísané v kauze Goríl, štandardom našej
spoločnosti posledných 22 rokov? Myslím si, že jednoznačne
áno.
A budú tieto štandardy ešte ďalších 22 rokov? Myslím si, že
pokiaľ tu bude vládnuť kapitalizmus, jednoznačne áno.
Dokážu len komunisti vykydať hnoj zo slovenského chlieva?
Myslím si, že áno.
Len, kde ho vykydať, aby stále nesmrdel?
Karol Ondriaš, DrSc.
RNDr.
CESTU DO PEKLA SI HĽADÁ
KAŽDÝ SÁM
Kríza žánru | Slovensko | Michal Ač | 05.01.2012
Variácie na tému ľudskej hlúposti sú neobmedzené, politici
idú ruka v ruke s prostými ľuďmi
Hlúposti robíme všetci. Niektorí zástupcovia ľudského druhu sú
v tom však neprekonateľní. Ako napríklad nemenovaný mladík na
vozíčku, ktorému sa pred nosom zavreli výťahové dvere. Chcel
nastoliť spravodlivosť a niekoľkokrát sa do dverí s rozbehom
silno „oprel“, až konečne povolili, a on mohol nerušene vojsť.
Nech už bolo na konci výťahovej šachty nebo alebo peklo, prijalo
ho isto s otvorenou náručou - enormné úsilie, ktoré mladík
vyvinul, aby sa tam predčasne dostal, si ocenenie zaslúžilo. Akciu
zachytila priemyselná kamera a možno ju nájsť na Youtube.
Tento výnimočný čin sa nemohol zaobísť bez nominácie na
výnimočnú cenu. V roku 1993 s týmto nápadom prišla americká
biologička Wendy Northcuttová a dala jej meno Charlesa
Darwina, jedného z dvoch vedcov, ktorí ukázali, ako funguje
evolúcia.
Vylepšujú génový fond Predpokladom udelenia Darwinovej ceny
je vylepšenie génového fondu ľudstva tým, že človek sa z neho
sám odstráni obzvlášť hlúpym spôsobom, takže jeho gény sa už
nemôžu šíriť. Z hľadiska celej civilizácie vykonávajú nositelia
Darwinových cien záslužný čin: po ich udelení je ľudstvo
ľahšie o jedného z idiotov, kvôli ktorým dnes visia na
benzínových pumpách nápisy Fajčenie zakázané.
Northcuttová už zhromaždila a preverila tisícky takýchto
neuveriteľných príbehov, z ktorých vyplýva, že variácie na ľudskú
hlúposť sú naprosto neobmedzené. Darwinistom treba poďakovať
taktiež za to, že šíria geniálnu myšlienku amerického básnika
Roberta Frosta, aj keď väčšinou bez toho, aby ju poznali:
„Považujem za neodškriepiteľné právo každého človeka odobrať
sa do pekla svojou vlastnou cestou.“
Takúto exkluzívnu možnosť využil jeden vynachádzavý rybár
a amatérsky elektrotechnik, ktorý omráčil ryby v rybníku prúdom
z drôtov vedených z vlastného domu. Potom išiel pozbierať úrodu
bez toho, aby vypol prúd alebo aspoň vytiahol drôty z vody.
Originálne využitie elektriny prispelo aj k zisku Darwinovej ceny
za rok 2009. Po silnej búrke zostalo v New Yorku bez prúdu 17tisíc domácností. Podnikavého dôchodcu Mila omrzelo čakať na
opravárov, a tak krátko po polnoci vyšiel z domu s motorovou
pílou v rukách a igelitovými taškami na nohách. Postavil sa do
mláky a začal odrezávať prekážajúci kábel, ktorý ani náhodou
nevyzeral na to, že ním prechádza 4 800 voltov. To starček zistil
až keď sa vo vode pošmykol, padol na kábel a po niekoľkých
zásahoch elektriny skonal.
Výbušná téma Inou častou témou, uzatvárajúcou vzrušujúce
životné osudy novodobých darvinistov, sú výbušniny.
Jeden zábudlivý terorista poslal vyhliadnutej obeti nedostatočne
vyplatenú zásielku s výbušninou, a po tom, čo sa mu vrátila, ju
otvoril. Iní dvaja experti na výbušniny najskôr nastražili pod
autom výbušný systém, a keď chceli s pocitom dobre vykonanej
práce odísť, odomkli vlastné auto tak, že jeden z nich vo vrecku
stlačil diaľkové ovládanie – to však nebolo napojené na ich auto,
ale na bombu.
Traja palestínski teroristi išli do akcie práve vtedy, keď sa menil
zimný čas na letný. Pretože v Palestíne „sionistický" čas
neuznávajú, bomby nastavili podľa pôvodného času. Teroristi si
však na svojich hodinkách nastavili izraelský čas. Bomby v autách
vybuchli presne a naraz, lenže v momente, keď atentátnici ešte
nedorazili do cieľa.
Pri výkone svojho povolania zomreli aj dvaja belgickí lupiči
v meste Dinant. Brány k balíku peňazí ukrytom v bankomate za
stenou im malo otvoriť použitie vynálezu Alfreda Nobela. Pretože
dynamitom príliš nešetrili, tlaková vlna zničila nielen stenu s
bankomatom, ale lupičom spadla na hlavu rovno celá banky. Prvý
zomrel
na
mieste,
druhý
až
v nemocnici.
Trochu iným prípadom z výbušného súdka bol čin
devätnásťročného Rašáda z Houstonu, ktorý chcel ohúriť
kamarátov ruskou ruletou. Použil poloautomatickú pištoľ, ktorá na
rozdiel od revolvera po stlačení spúšte zakaždým posunie do
komory nový náboj. Šanca na víťazstvo v takejto modernej ruskej
rulete bola nulová.
Boj proti fyzikálnym zákonom
Zaujímavou témou Darwinových cien je boj proti fyzikálnym
zákonom. Jeden z ocenených dostal chuť na bungee jumping,
a pretože nemal po ruke vhodné lano, vyrobil si ho z niekoľkých
kratších, pričom poctivo odmeral dĺžku pružných lán a výšku,
z ktorej hodlá skočiť. Akosi však zabudol, že pri skoku sa laná
predlžujú.
Fyzikálne zákony podrazili aj šiestich zlodejov kráv v Bangladéši,
ktorí osobným autom zablokovali cestu kamiónu, prevážajúcemu
bučiaci predmet ich záujmu. Zotrvačnosť nedovolila šoférovi
ťažkého nákladiaku tak rýchlo zabrzdiť a kamión auto so zlodejmi
doslova prevalcoval. Piati zomreli na mieste, šiesty bol ťažko
zranený. O život prišla tiež jedna nevinná krava.
S fyzikálnymi zákonmi márne bojoval aj motorista z New Yorku,
navrhnutý na Darwinovu cenu za rok 2011. Protestoval proti
zákonu o nosení motocyklových prílb v tak vysokej rýchlosti, že
keď v rámci protestu vehementne šliapol na brzdy, urobil stojku,
preletel cez motorku a dopadol na nechránenú hlavu. Ukážkové
salto mortale.
Ešte sú tu politické mŕtvoly
Darwinove ceny sa udeľujú posmrtne, no aspoň na Silvestra by
nepochybne stálo za úvahu doplniť aj kategóriu s názvom
Politické mŕtvoly, prípadne Dokonané pokusy o politickú
samovraždu. Veď aký je rozdiel medzi zlodejmi dobytka, ktorí
sa dobrovoľne nechajú zvalcovať kamiónom naloženým
kravami, a predsedom parlamentu, ktorý najskôr zvalcuje
vládu, a potom je sám zvalcovaný vlastným parlamentom?
Nominácie by sa týkali žijúcich ľudí, ktorí s vidinou tohto cieľa
už vykonali náležité kroky. Tak trebárs práve Sulík, ktorý (ako si
všimol Tomáš Mrva na Inaque.sk), sa nepochybne inšpiroval
britskou organizáciou SAS, čiže špeciálnou vojenskou jednotkou
s cieľom nasadenia za nepriateľskými líniami (on ju však, možno
omylom, nasadil vo vlastných radoch). SSM, čiže Samovražedná
Sulíkova Misia sa stopercentne vydarila – z predsedu sa stala
politická mŕtvola bez výraznejších šancí v nadchádzajúcich
voľbách, neprežila ani slovenská vláda. Dosť mŕtvol aspoň na
čestné uznanie. Vraj ani známy skeptik Štefan Hríb túto
udalosť nemohol dlho pochopiť, o čom môžu svedčiť jeho
opakujúce sa otázky pred televíznymi kamerami: A naozaj
padla vláda?
Ďalším kandidátom by mohol byť minister Uhliarik alias
Pentliarik; v uplynulom roku riadil v spolupráci s odbormi
rezort s tak samovražednou vynachádzavosťou, že normálny
človek dostal strach čo i len priblížiť sa k niektorému z našich
zdravotníckych zariadení. Na to tiež treba zvláštny
kresťansko-demokratický talent, ktorí zjavne pacienti
nemajú, inak by už dávno pochopili situáciu, poďakovali
nášmu zdravotníctvu a odišli by sa liečiť do zahraničia.
O nomináciu v roku 2011 srdnato zabojovali aj Kaliňák s
Galkom; milé bolo sledovať vytrvalé úsilie prvého nominanta,
ako nenásilne uplatňuje samovražedné marxistické poučky
o vplyvu masmédií a v masmédiách (panebože, aký vplyv
môže mať masmédium, v ktorom nebeží Panelák, Marína,
Ružová záhrada ani Adéla Banášová, a aký vplyv v ňom
dosiahol Kaliňák, keď nedokázal presadiť ani zverejnenie
jediného materiálu?). Druhý nominant na Darwinovu cenu by
si zaslúžil ocenenie za to, ako nenápadne hľadal v laškovných
rozhovoroch charizmatického politika a šikovnej ľavicovej
novinárky s nasadením najmodernejšej techniky (aj vlastnej
funkcie) nejaký vyšší zmysel. Kde by sa tam však zobral.
So šarmom jemu vlastným zvládol záver roka azda iba Slota,
ktorý v tejto súvislosti správne vyhlásil, že je to zbytočný
rozruch, lebo odpočúvanie sa predsa dialo, deje sa a bude sa
diať, len je škandalózne, že sa tak málo odpočúvajú Maďari.
Na nomináciu ešte zjavne nedozrel, dokonca ani na Silvestra
nie. Možno nám urobí radosť až v budúcom roku. Zatiaľ sa
mu darí čoraz lepšie, ako keby chcel ilustrovať najnovšiu
Sulíkovu tézu, že Slováci si žijú nad pomery. Skutočne,
pozoruhodná idea.
SLOVENSKÁ
REPUBLIKA
S.R.O.
Richard Filčák 3.1.2012
Pamätám si, ako mi niekedy v roku 1992 rozprával novinár z
dnes už neexistujúceho denníka o státisícových sumách, na ktoré
si v províziách ročne „príde“ priemerný poslanec slovenského
parlamentu. Bol som študent, ktorý mal ešte vo vrecku tie isté
kľúče, ktorými sa len krátko pred tým štrngalo na námestí SNP.
Vtedajšia naivita a neznalosť života a politiky v krajinách na
západ od Devína, kombinovaná s nedostatkom načítanej
literatúry, mi bránili uveriť, že by to vôbec bolo možné a že svet
takto skutočne funguje.
Odvtedy ubehlo pomaly dvadsať rokov nazývaných
obdobím transformácie. Počas nich sa – tak sa všeobecne
tvrdí – stabilizovali systémy nazývané parlamentná
demokracia a trhový kapitalizmus. Keď dnes čítam o údive
novinárov alebo politológov a ekonómov nad záznamami Gorila ,
nad tým ako funguje systém rozhodovania, a ako sa točia (už nie
milióny) miliardy, vychádza mi z toho buď neuveriteľná miera
naivity, alebo vedomé potláčanie reality – autocenzúra, alebo (čo
by bolo už úplne tragické) cenzúra. Gorila je skrátka asi príliš
veľká a príliš citlivá téma zaváňajúca kardinálnymi
problémami legitimity systému.
Druhá spomienka, ktorá mi prichádza pri čítaní záznamov na
myseľ, je vlna talianskych sociálno-kritických filmov . Výdatne
nás nimi zásobovala bývalá Československá televízia. Vďaka za
ne. Dodnes ich pokladám za angažované a brilantné analýzy
moci, peňazí a korupcie v prostredí, kde väzby medzi
ekonomikou, politikou a médiami dosiahli tak brutálne rozmery,
že každý pokus o vyšetrenie končí neúspechom a krachom.
Prípadne ak nejaký tvrdohlavec robí problémy, tak rovno
vybuchnutou diaľnicou, po ktorej práve prechádza.
Neviem, či sú záznamy Gorila pravé. Ak pravé nie sú, tak je to
skvelé umelecké dielo. Autor by bol blázon, keby ho ďalej
nespracoval do románu, aký tu roky v záplave braku a limonády
chýba. Obávam sa ale, že pravé sú. Takú zmes fikcie,
previazanej na reálne osoby a deje mohol napísať iba ich
priamy aktér. V každom prípade ilustrujú vážne problémy
nášho systému a jeho fungovania. Nielen na Slovensku,
ale vlastne v celom modeli liberálnej demokracie ako ho
poznáme a idealizujeme s pánom Fukuyamom, teda ako
posledný evolučný stupeň usporiadania stavu vecí
verejných.
Thomas Ferguson vo svojej knihe o investičnej teórii
vzťahujúcej sa na súťaž politických strán vtipne sumarizuje, že z
ekonomického hľadiska dnes nejde o nič viac ako o investície. V
nich sa skupina investorov združuje za účelom kontroly
štátu tak, že vyberá a podporuje tých predstaviteľov,
ktorých predstavy o politike im vyhovujú. Prípadne, ako
na Slovensku, ich rovno vyrába ako figúrky na
šachovnicu.
Voľby sú čím ďalej tým vzdialenejšie od ideálu plurality a
férovosti. Prepojenie peňazí, politiky a médií deformuje súťaž.
Aby bola strana, alebo jednotlivec zvolený do akejkoľvek funkcie,
musí mať dostatočné zdroje na kampaň, ktorá je stále viac
mediálna, a preto aj stále drahšia. Hoci sa náklady na činnosť
strán formálne v niektorých štátoch hradia z rozpočtu, skutočné
náklady sú rádovo vyššie a čoraz viac sa vymykajú verejnej
kontrole.
Niektoré krajiny odhadzujú zbytočné škrupule. V roku 2010
Najvyšší súd USA rozhodol o zrušení federálneho zákona, ktorý
zakazoval firmám a korporáciám priamo financovať volebné
kampane. V realite to na západe, ale aj na Slovensku
prebieha už dlho.
Ako to v konečnom dôsledku
potvrdzujú aj prepisy z Gorily. Tie nehovoria o nejakom
excese. Sú len ilustráciou širších a dlhodobých trendov.
Zavedenie jedného volebného obvodu pre celú Slovensku
republiku bolo v čase jeho schválenia vládou Vladimíra Mečiara
predmetom ostrej kritiky zo strany spojeného „ľudového frontu“
anti-mečiarovcov. Od vtedy sa vymenilo niekoľko garnitúr, žiadna
ale neskôr už toto usporiadanie nespochybnila ani nezmenila.
Možný dôvod je, že jeden volebný obvod zvyšuje úlohu
marketingu a reklamy a znižuje úlohu samotných kandidátov a
regionálnych lídrov. Strane stačí na zvolenie niekoľko kľúčových
mien, sloganov a dostatok peňazí na centrálne riadenú mediálnu
reklamu. Tá je ale čoraz drahšia a presadiť svoj tovar (politickú
stranu) je čoraz náročnejšie na zdroje. Asi ani najväčší
idealista neverí, že peniaze z utajených privátnych
zdrojov nehrajú vo voľbách kľúčovú úlohu.
Jednotlivci a strany bez dostatočného finančného zabezpečenia
sú v „slobodných“ voľbách bez väčších šancí. To vedie k
niekoľkým trendom. V prvom rade je to závislosť od sponzorov,
ktorí sa stávajú mašinériou na generovanie peňazí. Spisy Gorila
nám ilustrujú, kto dáva peniaze na kampane a čo za ne
dostáva späť. Sme v začarovanom kruhu, kde na to, aby
ste boli zvolení, potrebujete peniaze a peniaze
nedostanete, ak niekomu niečo po svojom zvolení
nebudete garantovať.
Aká je teda vlastne miera legitimity systému, kde voľby
slúžia iba na prerozdelenie hlasov, ktoré tvoria relatívnu
vyjednávaciu pozíciu politických obchodníkov s národným
majetkom? Je skutočne našou občianskou povinnosťou a
prejavom občianskej zrelosti chodiť k voľbám, keď je
jasné, že krajina nie je nič viac ako spoločnosť s ručením
obmedzeným a s akciami na doručiteľa?
Môžeme ušetriť. Stačí, keď si rovno povieme, že sa vždy
15. decembra zíde valné zhromaždenie a podľa
aktuálneho stavu vlastníctva akcií na doručiteľa vyberie
vedenie Slovenskej republiky s.r.o. To sa ako každý dobrý
manažment bude snažiť o znižovanie nákladov
spoločnosti a generovanie zisku pre svojich akcionárov.
Na jednej strane vytváraním príležitostí pre biznis ako
privatizácia zdravotníctva, či štátne mega-zákazky na
diaľnice. Na strane druhej odbúravaním sociálnych
výdavkov štátu na sociálne transfery a zdravotníctvo,
minimalizovaním dane z príjmov pre bohatých a firmy a
zvyšovaním daní pre väčšinu menej majetných (napríklad
cez DPH). Koniec koncov sa to systematicky deje už roky.
Za všetkým sú gauneri slobody z VPN a Občanského fóra
z r. 1989.
Hrst osobních vzpomínek na Václava
Havla, ale nejenom na něho
Daniel Strož 3.1.2012
Rozhovor s Danielem Strožem, exilovým vydavatelem Havlových
her, zaznamenal Karel Sýs
Sledoval jsem skutečně všechno, co se v posledních týdnech
událo v médiích kolem úmrtí Václava Havla. Nenašel jsem ale
nikde jediné vyjádření od tebe. A ani o tobě se nikdo nezmínil
slovem, přestože přece musí být známo, že jsi byl kdysi s
Havlem v poměrně čilém styku a v Mnichově vydal tiskem
několik jeho divadelních her. Můžeš mi k tomu něco říct?
No, nejspíš jsem asi se svou „trochou do mlýna“ k Havlově
osobě vyčkával, až přijdeš ty, s tímhle rozhovorem…
Ale teď už úplně vážně: Já jsem také sledoval onen
mediální humbuk, bylo to snad až znásilňování veřejného
mínění! Skutečně hrůza. Napřed se – a to je v této zemi
dávnou tradicí – k Havlovu úmrtí vyslovovali lidé, kteří s ním
za jeho života nic do činění neměli anebo se k němu v
minulém režimu stavěli i zády. Pak teprve s odstupem hodin
následovala skupinka z těch, kteří mu byli opravdu blízcí a
zůstávají ještě naživu.
Já jsem nikdy žádným
Havlovým kamarádem nebyl, spíš v osmdesátých letech
po určitý čas a jenom do určité míry jeho
sympatizantem. A to až do doby, než mě jako člověk a
poté i v roli prezidenta, zklamal. Pozůstatkem toho
tehdejšího několikaletého vzájemného kontaktu zůstávají
mnou tři knižně vydané jeho divadelní hry. Tím myslím v
mém nakladatelství Obrys/Kontur-PmD. Byly to Largo
desolato, Pokoušení a Asanace. Všechny mezi lety 1985 až
1988.
Abych ale odpověděl na celou tvou otázku: Není tomu tak,
že by se o mně v souvislosti s Havlem v těchto dnech vůbec
nikdo nezmiňoval! V Lidových novinách zveřejnil pohotový
Petr Zídek rozsáhlou recenzi nedlouho před Havlovou smrtí
vydané publikace, sestavené z dopisů, které si vyměňovali
Václav Havel s Vilémem Prečanem (V. Havel – V. Prečan:
Korespondence 1983-1989. Vydalo Československé
dokumentační středisko v Praze – pozn. aut.). Recenzent
zaznamenává, že v knize lze nalézt i „řadu kritických
poznámek o osobách, s nimiž Havel i Prečan
spolupracovali, např. o Erazimu Kohákovi, Jánu
Mlynárikovi, Danielu Strožovi, Petru Uhlovi, Františku
Janouchovi…“ atd. Takže přece jenom cosi…
Jak jsi to myslel s tím, že je tu tradicí, aby nad rakví význačného
člověka hovořili lidé, kteří s ním za jeho života nebyli v
souznění, nebo k němu byli dokonce nepřátelští?
To snad ví v tomto státě opravdu každý, že Havel a
Klaus si nebyli sympatičtí, že spolu nevycházeli a velmi
často si odporovali. Přesto teď prezident Klaus nad
svým předchůdcem Havlem ronil pomyslné slzy, které
nemohly být jiné než krokodýlí. Podobně tomu bylo ve
čtyřiadevadesátém roce při pohřbu Karla Kryla. Tam
skutečností znalí pozůstalí museli snášet výlevy Ivana
Medka, kterého Karel z hloubi duše nenáviděl. Medkovi
přece také kromě jiných morálních poklesků vyčítal jeho
údajné americké agentství. – A mimochodem: Na Krylův
pohřeb se Havel nedostavil, což asi bylo správné, trápilo
ho zřejmě nečisté svědomí. Mohli bychom jít ale třeba i
hlouběji do historie, k pohřbům Gottwalda, Zápotockého…
Ty si na ta léta pamatuješ?
Jak by ne! Pamatuju si už pohřeb prezidenta Edvarda
Beneše, stáli jsme s maminkou v davu na nábřeží, někde
poblíž kavárny Slavie. Bylo mi pět let a ten pláč a vzlykot
lidí se mi vryl do paměti. Loučili se s ním vlastně jako s
pokračovatelem Masarykovým, kterým on vůbec nebyl.
Také prezidenta Klementa Gottwalda ve třiapadesátém
roce lidi spontánně oplakávali a myslím si, že chvíli
předtím truchlili dokonce o něco víc, když přišla zpráva
o úmrtí generalissima J. V. Stalina. Vyhlašovalo se to
nepřetržitě městskými tlampači a mnozí Pražané přitom
propadali davové hysterii, ženy na ulici i omdlévaly. Byl jsem
z toho jako kluk dost vyjevený. A oficiální řečníci ho vynášeli
jako nějakého boha, aby ho – v podstatě titíž – zanedlouho
zase zavrhli. Množství slzí teklo taky při pohřbu prezidenta
Antonína Zápotockého. Dneska se o něm píše už pouze v
souvislosti se zatajením tehdejší měnové reformy, ale proč
se s ním dojatí občané v ulicích i jeho političtí souputníci
loučili jako by snad patřil rovnou do jejich rodin, o tom se
zarytě mlčí.
Nepochybuji, že i v těch dobách, o kterých teď mluvím,
existovali zrovna jako dnes jedinci, jimž pohřby státníků
neříkaly nic, prostě k těm událostem byli lhostejní. Dát
veřejně najevo svou lhostejnost, nebo dokonce snad – nedej
bože – jakési opovržení, za takové jednání hrozily tvrdé
postihy. V současné české demokracii, jíž se zdejší režim
zaklíná, tomu ovšem není o moc jinak. Trestá se tu pro
změnu tím, že se zruší internetové stránky seskupení,
která odmítají za Havla tesknit, smažou se negativní
postoje jednotlivců na webu a veškerá ostatní masová
média unisono veřejnosti lživě vnucují, že „národ“ stojí
pevně sevřen jako jeden muž za Havlovou rakví. Ve
skutečnosti nejde ovšem o nic jiného, než o výraz
pověstného českého sklonu k manipulacím. Toho sklonu,
který též zabraňuje vyváženému pohledu na vlastní
současnost, neřeknu-li potom na dějiny. Dovedu si
představit, že by Havel ze svého teatrálního pohřbu,
kdyby to šlo, načerpal téma na novou absurdní divadelní
hru. Ta by se možná mohla nazývat Truchlení anebo
Pohřbívání.
Měl bych se teď asi zeptat, v čem tě Havel „jako člověk a
prezident zklamal“, jak jsi říkal na počátku, nebo proč si myslíš,
že ho „trápilo nečisté svědomí“, že nešel na pohřeb Krylovi. Ale
k tomu se jistě dostaneme později. Chtěl bych napřed vědět, jak
ses k Havlovi vlastně dostal, co tě přimělo vydávat jeho hry v
nakladatelství, které se věnovalo téměř výlučně poezii.
Tady, prosím, zadrž! V mém mnichovském nakladatelství
Obrys/Kontur-PmD jsem se nevěnoval výlučně veršům, to
jsou pozdější tuzemské fámy. Vycházely tam i jiné literární
žánry. Kupříkladu prózy Ivana Binara, Jana Herbena, Maxe
Mannheimera, Vlastimila Třešňáka anebo dokonce i romány
pro mládež Jaroslava Foglara. O ty si psali nejenom
mládenci a dívky z tehdejšího Československa, ale třeba
právě i Václav Havel, zpěvák Pavel Bobek nebo Miloslav
Šimek a další lidé známých jmen, na která si teď v rychlosti
nevzpomenu… Knihy ode mne dostávali samozřejmě
zadarmo.
Takže promiň. Vraťme se ale k položené otázce…
Co se týče Havla, musím předeslat, že byl v
sedmdesátých a ještě počátkem osmdesátých let
osobou, kterou československý politický exil nijak
neupřednostňoval. U jeho levicové, ale ani pravicové
části neměl žádnou zvláštní důvěru a tím pádem ani
oporu. Ti pravicoví mu – hlavně pak po vzniku Charty 77
– vyčítali, že je prakticky beze zbytku obklopen
reformními komunisty z roku 1968, levicoví zase
buržoazní původ a kolaboraci s nacisty jeho rodinných
příslušníků. A všem těm postarším osvíceným
exulantským pánům dohromady pak vadily Havlovy
styky s podivnými, z jejich pohledu bezprizornými živly,
slučujícími se v tzv. undergroundu.
Někdy na rozhraní let 1979-80 mě Jiří Pelikán, s jehož Čs.
socialistickou opozicí jsem volně spolupracoval, upozornil na
existenci Dokumentačního střediska v Hannoveru. Vysvětlil
mi, že tam historik Vilém Prečan soustřeďuje veškerou
domácí samizdatovou produkci, která se do Německa pašuje
přes hranice z ČSSR. A požádal mě přitom, jestli bych tyhle
věci nepřebíral v mnichovském bytě dalšího historika Karla
Kaplana. Slíbil jsem to příteli Pelikánovi a od té doby
vypravoval za pomoci jednoho svého spolupracovníka na
Prečanovu hannoverskou adresu desítky balíků. Odvážel
jsem je ve svém autě a platil za ně poštovné ze svého.
Trvalo to tak po určitý čas, ale mělo to pro mě i jednu
přednost: S Prečanovým souhlasem jsem si mohl ze
samizdatových svazků vybírat, co mi bylo libo.
Takhle v mém nakladatelství začala vycházet tiskem
básnická díla, jako třeba Seifertův Deštník z Piccadilly, nebo
Šiktancův Český orloj… O povolení k tisku a honorářové
záležitosti se staral zčásti Prečan, ale hlavně profesor
František Janouch, šéf Nadace Charty 77 ve Stockholmu,
který spoustu těch knižních titulů i finančně dotoval.
V exilových knihách mnohých samizdatových autorů,
kteří přece jenom nebyli tak odvážní, jak se tvářili po
převratu, se používalo formulky „vychází bez vědomí
autora“, čímž se mělo předejít jejich postihu. Během
doby mne někteří autoři oslovovali už také přímo –
kupříkladu Jaromír Hořec, nebo Jaromír Šavrda – a těm
jsem pak vyplácel honoráře prostřednictvím firmy Alimex,
která zařizovala, že peníze, tedy tuzexové poukázky, jim
docházely poštou rovnou do domu. Podrobnosti o mé
spolupráci s Janouchem si může zainteresovaný čtenář
vyhledat v publikaci Václav Havel, František Janouch:
Korespondence 1978-2001. (Vydalo nakladatelství Akropolis,
Praha 2007 – pozn. aut.).
S návrhem, abych vydal hru Václava Havla, přišel Vilém
Prečan. To už jsme si spolu více méně pravidelně
telefonovali, vyměňovali poštu. Zhruba na podzim 1984 mi
nabídl Havlovo Largo desolato s tím, že „panu Václavovi“ se
moje knižní produkce velmi zamlouvá, především také kvůli
tomu, že v ní texty vycházejí bezchybně a knihy v ní mají
profesionální úpravu. – No, a mně se zase naopak
zamlouval manuskript Larga, proto jsem jej k vydání bez
dlouhých cavyků přijal. Netušil jsem tenkrát ještě, že Havel
tu hru už předtím nabízel Josefu Škvoreckému, který mi
později k tomu rádoby bezelstně napsal: „Díky, Dane, že
jsi tu Havlovu věc vzal na sebe. My už jsme doteď vydali
Havlovy hry z let 1970-1976 a také jeho Dopisy Olze,
takže máme docela přehavlováno.“
Largo desolato, jak vím, vyšlo u tebe v roce 1985 a ty to
zdůvodňuješ tak, že se ti text líbil. To je mi poněkud málo. Navíc
jsi někde popisoval, jak ses rozlítil, když ještě těsně před
distribucí knihy přetiskl celou hru Pavel Tigrid ve Svědectví. To
tě od další spolupráce s Havlem neodradilo?
Neodradilo, věřil jsem Havlovi i Prečanovi, kteří se
dušovali, že s tím nemají nic společného. Že se Tigrid
nějakým jim neznámým způsobem neautorizovaného
opisu Larga zmocnil, čili zcizil jej a autor nestačil dost
rychle zareagovat. Tigrid byl pro exil poměrně záhadnou
figurou a dost si tuhle imidž o sobě i pěstoval. Říkalo se
mu „agent všech rozvědek“ a nějaké férové jednání se
od něho nedalo očekávat. Sám Havel o Tigridovi v
dopisech nemíval zvlášť dobré mínění, hlavně také kvůli
jeho odlišnému politickému směřování. Havel totiž platil
za levičáka, nesčíslněkrát to o sobě zdůrazňoval. O to
víc mě potom po převratu překvapilo, že si Tigrida vzal k
sobě na Hrad a umožnil mu „vypracovat se“ dokonce až
do postu ministra kultury.
Předhazuješ mně, že ke hře nedodávám víc, než „líbila se
mi“. Tak já to tady poněkud rozvedu: Ke čtení divadelních
her jsem měl totiž kladný vztah už od nejútlejšího mládí. Asi
tak zhruba od deseti let. Nejenže jsem vlastnil třeba
souborné vydání her Voskovce a Wericha, ale bylo mi dáno
přelouskat i nejrůznější další hry, klasické i moderní, neboť
jsme v Praze bydleli v sousedství nakladatelství hudebnin a
divadelních libret, odkud mi dávali zdarma ode všeho, co
jsem – jak se říká – unesl. Miloval jsem tohle čtení, jitřilo až
neskutečně mou fantazii, mnohé kusy jsem si v duchu často i
inscenoval. Vilém Prečan pochopitelně nemohl tušit, že se
svým nápadem padl na člověka, který má k divadelnictví
takový přístup.
Zatímco Tigridovi tenkrát jeho pirátský kousek, kterým
mně coby vydavateli hry uškodil, prošel zcela hladce, na
mne se obrátil jistý pan Klaus Juncker, který byl Havlovým
literárním agentem v nakladatelství Rowohlt Verlag v
Hamburku. Nějak se nemohl smířit s tím, že Largo desolato
vydávám a dodnes mám pocit, že ze mne chtěl vytřískat
nějaké peníze. Vyjednával jsem s ním dost ostře, spor ale
nakonec vyřešili Havel s Prečanem. A když pak knižní
Largo bylo venku, obdržel jsem slova díkůvzdání nejen od
Havla, ale i od Junckera, jenž přiznával, že v jeho německém
nakladatelství by se hře v tištěné podobě nemohla věnovat
taková péče. Z toho pak nějak automaticky vyplynulo, že
jsem byl požádán i o vydání dalších her. Bylo to Pokoušení a
poněkud již slabší Asanace.
Z tvého vyprávění jsem vyrozuměl, že jsi byl s Havlem v
písemném styku, hlavně tedy nejspíš prostřednictvím Viléma
Prečana. Poznal ses vůbec s Havlem osobně?
Prečan byl po léta prostředníkem, přes něhož mi
docházela převážná většina Havlovy pašované pošty z
Československa. Některé dopisy mi však přicházely i dalšími
utajovanými kanály. Nejenom ty od Havla, ale i od jiných
disidentských tvůrců. Teprve mnohem později, když se už
domácí politická situace rozvolňovala, přišla na řadu také
regulérní pošta, ale hlavně se hojně využívalo telefonu. Od
Havla jsem obdržel číslo jeho domácí telefonní linky a
přibližný rozvrh časů, kdy mám z Mnichova do Prahy volat.
Přes telefon jsme s Havlem udělali například korektury
Asanace, trvalo to asi hodinu.
Tenhle telefonát jsem
tehdy s jeho vědomím z technických důvodů nahrával, a
tu kazetu uchovávám samozřejmě do dneška.
Promiň, že tě přerušuju, ale napadlo mě, že musíš mít za ta
desetiletí spousty zajímavých dokumentů v archivu…
Tak to mám tedy opravdu. Určitě je to několik tisíc dopisů,
mnohdy od význačných osobností, k nimž naposledy přibyly i
ty, s nimiž jsem spolupracoval v Evropském parlamentu.
Havel tenkrát pod svůj podpis v dopisu ještě nekreslil
srdíčko, ale dával tam takové dětské razítko zobrazující
psíka s kostí. Mám ale třeba i takové kuriozity, jako je
vysušený list ginkga z posvátného stromu Vontů, ten od
asijských Foglarových nadšenců. Anebo originální sadu
ručně vyráběných pohlednic kolážisty Jiřího Koláře, které mi
s nejrůznějšími přípisy posílal z Paříže. Také spoustu Krylem
rýpaných linorytů. A protože jsem už ve věku, kdy je
zapotřebí zauvažovat co s tím vším, rozhodl jsem, že
všechno uložím v archivu Bavorské státní bibliotéky v
Mnichově, společně s veškerými vlastními knihami a
písemnostmi, a také kompletní sadou těch knih, které jsem
kdy vydal. Pro tuhle zemi totiž nic z toho nemá cenu,
propadla se do kulturního barbarství, k němuž lze jen
ztěžka hledat obdobu. Je to z velké části taktéž jedna z
Havlových „zásluh“.
Vraťme se zpět k tvým osobním setkáním s Václavem Havlem.
Kolik jich vlastně bylo a jak probíhala?
Zrekapituluju to tak nějak popořádku, jak se ta setkání
postupně uskutečňovala. Vůbec poprvé jsme se tedy s
Havlem osobně setkali na schodišti pražského Špalíčku, kde
sídlilo Občanské fórum. Do Prahy jsme s manželkou přijeli
dva dny po vánočních svátcích 1989 a písničkář Jiří
Dědeček nás ubytoval na Václavském náměstí, v hotelu
Evropa. Chtěl se mi tím, jak tvrdil, revanšovat za
přenocování v Mnichově, kam za mnou v létě 1989 přijel se
svou ženou Terezou Brdečkovou a odvděčit za knihu, kterou
jsem mu předtím vydal. Z hotelové recepce jsem pak hned
odpoledne telefonoval k Havlovým do bytu a sluchátko vzala
paní Olga, která mě okamžitě po hlase poznala. Vyzvala mě,
abych přišel rovnou k nim, ačkoliv je prý všechno poněkud
ve zmatku.
To, čeho jsem byl pak u Havlů svědkem, mě docela
zviklalo: Nepředstavitelná mačkanice lidí, asi
„revolucionářů“, mezi nimi spousta zahraničních
novinářů a všude kolem mraky cigaretového dýmu, lahví
a sklenic tvrdého alkoholu. Po skříních, na gauči
poházené celé štůčky bankovek v nejrůznějších měnách.
Když jsem v té tlačenici paní Olgu konečně našel, řekla mi,
že Václav mezitím odešel
do Špalíčku. Vrátil jsem se tedy
zpět a potkal se s ním na těch schodech, jak jsem říkal,
protože už zas někam odcházel. Havel byl očividně
vystresovaný, a když jsem mu předával pár výtisků
nejnovějšího čísla Obrysu, exilového časopisu, který
jsem tehdy vydával, ušklíbl se nad svou fotografií na
obálce, která se mu očividně nezamlouvala. Na to mě
přímo vyzval, abych se nějak rychle rozhodl, co chci po
svém návratu dělat, protože prý na tom všem, co se
událo, mám spoustu zásluh. Odpověděl jsem vyhýbavě, to
také proto, že jsem ještě žádný návrat neplánoval a rozloučili
jsme se s přáním do Nového roku.
Druhé naše setkání následovalo hned za pouhých
několik dnů. To Havel už coby čerstvě zvolený prezident
ČSSR, na jejíž socialistickou ústavu přísahal, odletěl se
svým doprovodem na první zahraniční návštěvu. K
údivu mnoha československých občanů to bylo však do
Německa a hlavně před tím, než by byl navštívil
Bratislavu. Napřed vedla jeho cesta do Bonnu a odtud do
Mnichova, kam ho následovala opět celá německá vládní
garnitura včetně tehdejšího kancléře Kohla a prezidenta von
Weizsäckera. Byl jsem na ten mnichovský slavnostní akt
přizván a zažil při něm další velký šok, tentokrát z
bezbřehého politického diletantismu nejenom ovšem
Havla, ale doslova všech jeho přítomných druhů: Čalfy,
Dienstbiera, Kocába, Vondry, ale i Uhla a také ostatních,
na jejichž jména si už nevzpomínám. Ve srovnání s
německými politickými profesionály se mi tam jevili jako
smečka nějakých vinárenských flamendrů. Sympatická mi
byla jen spisovatelka Eda Kriseová, která zastávala úlohu
jakési Havlovy našeptávačky a podstrkovačky taháků, aby
vůbec věděl, co má přítomným novinářům odpovídat.
Během následného slavnostního přípitku mě pak
Václav Havel rozjařeně oslovil „jé, můj pan nakladatel je
tu taky“ a zajímal se opětně o to, čemu se chci do
budoucna věnovat, když už nebude zapotřebí vydávat
exilovou literaturu. Vzápětí mi navrhl, abych, až budu v
Praze, neprodleně zašel na Hrad za výtvarníkem Joskou
Skalníkem, jeho tehdejším důvěrníkem a poradil se s ním o
podrobnostech. Dal jsem se v ten podvečer pak ještě do
krátkého hovoru s Jiřím Dienstbierem. Vzal jsem ho za
loket a odvedl k velikému oknu vyšňořeného sálu. Venku
na chodníku postávala dost hlučná skupina slovenských
separatistů, oddělená ulicí od davu nadšených
československých krajanů, provolávajících Havlovi
slávu. Ti Slováci měli na transparentech hesla,
požadující rozdělení státu. Dienstbier je pár vteřin
pozoroval a pak se ke mně obrátil a řekl: „Jen přes naše
mrtvoly, jinak ne.“ A já už jenom špitnul: „Bude průser,
Havel měl přece jenom jet v první řadě na Slovensko.“
Využil jsi Havlovy tehdejší nabídky a zašel za Skalníkem na
Hrad?
Ale ano, zvědavost zvítězila! Byl jsem tam potom
dokonce několikrát. Vysedával jsem se Skalníkem a
myslím, že také s Jiřím Křižanem, ale i s jinými… Jejich
jména už nevím. K ničemu konkrétnímu to ovšem
nevedlo. Připadalo mi, že Hrad okupují jacísi zastydlí
hippíci, z nichž nikdo nevěděl a snad ani netoužil vědět,
co má být dál. A ani je to nijak nezajímalo. Vychutnávali
si prostě jenom svou hvězdnou chvíli a dávali si přitom
důkladně do nosu. Hlavně alkohol. Na Hradě prostě
panoval vyložený bordel…
Ve stejnou dobu jako já na Hrad také pravidelně
docházel Pavel Tigrid. Míjeli jsme se spolu občas na
chodbách a ke všemu ještě bydleli ve stejném hotelu.
Ten hotel se jmenoval Budovatel, dnes je z toho, myslím,
nějaká herna s nočním pajzlem, což považuju pro
dnešek za příznačné. Tam jsme na sebe s Tigridem
naráželi navíc ještě ve výtahu, ale i u snídaně. Vídávali jsme
se v tom krátkém čase tolikrát, jako nikdy předtím během
mých dvaceti exilových let.
Pokračujme s těmi setkáními…
Ke třetímu vzájemnému setkání došlo při
předpremiéře Larga desolata v Divadle Na Zábradlí buď
koncem roku 1990, nebo začátkem 1991, teď už to nevím
přesně. Havel mě tam vzal kamsi stranou a vynadal mi,
že jsem podstoupil tiskové předlohy všech tří jeho her
Karlu Srpovi a Joskovi Skalníkovi, kteří je vydali v
jednom svazku. Upozornil mě, že ta kniha vyšla v
závratně vysokém nákladu, a že z toho ani jeden z nás
dvou neuvidíme jedinou korunu. Namítl jsem, že ta
fotosazba byla mnou poskytnuta bezúplatně, a to poté,
co mě oba ti pánové ujistili, že jednají s jeho vědomím. A
že jsem jim důvěřoval, protože v případě Skalníka se
jedná vlastně o jeho osobního tajemníka. Havel s mou
odpovědí ale nebyl spokojen, zabrumlal pouze cosi v
tom smyslu, abych nic podobného do budoucna už
nedělal.
Než dojdu k svému poslednímu setkání s Václavem
Havlem, chtěl bych ještě, než na to zapomenu, připojit
několik postřehů z té pražské předpremiéry. Něco k té
atmosféře, která tenkrát v tom divadle panovala…
Tak prosím, jen povídej!
Hlediště bylo zaplněné k prasknutí, takže někteří
návštěvníci, ačkoli vpuštění do divadla, zůstávali ve
foyeru a u baru. Čili hru ani neviděli. A ti, co ji mohli
sledovat, zažili si představení neuvěřitelného
patolízalství, jaké je možné jen v těchto končinách. Herci
– mezi nimi Bartoška, Preissová, Přeučil, Dlouhý – své
role až úděsně přehrávali a plazili se skoro po jevišti,
zatímco diváctvo složené z Havlových blízkých přátel i
donedávna vyložených nepřátel reagovalo na každý i
nejdrobnější štěk doslova frenetickým potleskem. A
pakliže někde nereagovalo zrovna dostatečně, vztyčil se
pokaždé Jiří Kodet, který seděl uprostřed hlediště a
výkřiky „bravo, bravo“ diváky k dalšímu potlesku
vybízel. Někdy i poznámkami, které vyznívaly dost
obhrouble. Také mně se dostalo za to, že jsem dost silně
netleskal, několika štulců od divačky, která seděla za
mnou. Vzpomínám na tu událost nyní záměrně a právě v
souvislosti s Havlovým pohřbem.
Takže nyní přijde setkání s Havlem v pořadí čtvrté. Nepletu se?
Nepleteš, počítáš správně. Poslední moje setkání s
Havlem se odehrálo na jaře 1993, krátce po jeho
znovuzvolení prezidentem pahýlu, který zbyl z původní
společné republiky Čechů, Moravanů a Slováků. Stalo se
tak v Bonnu, kam si Havel pravděpodobně vyrazil pro
nějakou novou radu svého velkého přítele, prezidenta
von Weizsäckera. Odpoledne pak probíhal slavnostní
program na bonnském velvyslanectví, z minulých dob
pojmenovávaném „bunkr“. Pro jeho masivní
architekturu z betonu. Přijeli jsme tam s manželkou na
výslovnou žádost Jiřího Gruši, který teď už jen půlce té
budovy – z jedné strany na štangli trčela česká a z druhé
slovenská vlajka – tou dobou šéfoval. Tady už šel pan
prezident ke mně na odstup, protože mu nevoněla
kritika, kterou jsem v tisku zveřejňoval na jeho adresu.
Odmítl dokonce podepsat i jednu jeho vlastní knížku,
podstrčenou mi jakousi přítomnou dámou, která si
netroufla ho o to sama požádat. Trapnou situaci ale
vyřešil Gruša a já jsem si pak šel chvilku povídat s paní
Olgou, která se zdála být nějaká nesvá a svěřovala se mi
s některými dost soukromými příčinami jejich
manželského rozkolu.
Pohoštění na ambasádě bylo už v plném proudu, když
se znenadání v hale objevila nejméně dvacetičlenná
skupina sudeťáků, poskládaná z postarších mužů a žen.
Obklopili okamžitě prezidenta a jeden přes druhého mu
vyjadřovali vděk za to, co pro ně udělal a jistě ještě
udělá. Gruša se postavil za Havla a do ucha mu to
všechno překládal. Pak nastala ta nejtrapnější fáze, na
kterou nezapomenu do konce života: Někteří z těch lidí
poklekali na zem a líbali mu ruce! Právě vzniklá
samostatná Česká republika v nich asi vzbuzovala
naději, že bude něčím jako protektorát Böhmen und
Mähren. Otočil jsem se překvapeně k Olze Havlové a
vyčetl z jejího pohledu, že jí to nebylo vhod. Mnou to ale
otřáslo natolik, že jsem s Havlem a jeho politickými
čachry nechtěl mít definitivně už nic společného.
Říkal jsi, že tou dobou už vycházely tvé články, ve kterých se
objevovala Havlova kritika. Já o tom samozřejmě vím, pracovali
jsme spolu, ale přibliž to čtenářům.
Víš co, zestručním to trochu, a to se dá jenom básní.
Takhle zněla jedna, kterou jsem zrovna tenkrát publikoval:
Snad půjde dřív, než zhyne země, / kterou si vybral ke
svým hrátkám. / Ve které zasel hnusu sémě, / a k NATO
vehnal syny matkám. // Snad půjde dřív, než napadne ho
/ dát ještě víc milostí vrahům. / A než z života vylhaného
/ podlehne ohavnějším svodům. – A tak dále, ještě to
pokračovalo. Také Kryl svými písňovými texty kritizoval
tu „havlárnu“ a upadl kvůli tomu v nemilost. Tím, že mu
Havel nepřišel na pohřeb, prokázal jenom, že si svých
poklesků byl vědom. Že dobře cítil, do jaké míry propadl
svodům politické moci, kterou si hodlal udržet za každou
cenu. Dokonce se o ni bál a začal se i zbavovat svých
potenciálních konkurentů. Při zemi ho držela jenom jeho
manželka Olga, která mu často oponovala. Škoda, že
odešla tak brzo.
Havla bych přirovnal k jakémusi zpupnému
puberťákovi, který rodičům dělá naschvály, protože se k
němu nezachovají pokaždé úplně tak, jak by si
představoval. Mluvíval sice o pravdě, ale často lhal.
Kupříkladu už od začátku v tom, že chtěl být
prezidentem jen na přechodné období, ale šlo mu ve
skutečnosti pouze o to, aby vyšaltoval Dubčeka.
Adoroval lásku, ale sám ve vztahu podváděl, kde jenom
mohl. Říkal, že ho restituce nezajímají, ale docílil skrze
ně miliardového majetku. A jestliže z jeho úst vyšlo
slovo o míru, vzápětí je pokazil souhlasem s
„humanitárním bombardováním“ Srbů. A podporou
Bushových válek. Anebo také podporou dalajlámy,
přestože tím škodil obchodování s Čínou. Nemíním tu
rozvádět všechno, v čem si protiřečil, snad jenom ještě
připomenu jednu lež, kterou o sobě mohl vyvrátit:
Neonemocněl totiž v kriminálu. Svůj těžký zápal plic si
uhnal počátkem září 1989, když silně opilý, kdesi u
Havlíčkova Brodu spadl do hlubokého potoka, v němž
málem utonul.
Ještě bych od tebe závěrem chtěl slyšet, co bys lidem
doporučoval ke čtení, aby si o Havlovi mohli udělat obrázek
oproštěný od těch všech publikovaných blábolů posledních
dnů. Co by to tedy podle tebe mělo být?
Rozhodně žádné Havlovo filozofování! V první řadě
jeho Dopisy Olze, v nichž se čtenář od samotného
autora dozví, jak se žilo v kriminále minulého režimu
prominentnímu vězňovi. Dále potom oba soubory
Havlovy korespondence, tedy té s Prečanem a
Janouchem, o kterých jsem už mluvil. Jde v nich v
podstatě také zároveň i o souhrn dnes už
nemanipulovatelných Havlových názorů, tak jak se lety
vyvíjely a proměňovaly. Osobně mi v té Prečanově
publikaci vadí jen to, že mě tam jakýsi šmoula, který je
autorem doslovu, označuje za emigranta, ačkoliv se on
sám o pár odstavců nad tím mudrlantsky pokouší
vysvětlit rozdíl mezi výrazy exulant a emigrant. Vpravdě
hloupá neznalost!
Každopádně – a to bez jakéhokoli přehánění – by si
měli lidé přečíst Indiánský běh Terezy Boučkové, jinak
dcery Pavla Kohouta, který je, ač jde o beletristické
zpracování, poměrně věrným záznamem ze života
disentu. Kdo je tím indiánem, bez problému čtenář ihned
pozná a navíc jsou tu i pikanterie z Havlova bohatého
milostného života, kterých jsem se při našem povídání z
piety vyhýbal.
No, a jako poslední knížku
bych doporučil text divadelní hry, tentokrát ale mé
vlastní, s názvem Pohroužení, anebo když se u nás
režim mění. Tady je Havel pro změnu Princátkem a hra
se pokouší sarkastickým humorem postihnout zmatečné
zákulisí listopadového převratu 1989.
(Rozhovor se uskutečnil v prosinci 2011)
Cena prežitia
Peter Staněk: Počet krajín eurozóny sa zníži, Slovensko
zostane. Mnohí ho považujú za pesimistického prognostika. On
však tvrdí, že je len informovaný optimista.
Už dávnejšie ním vyslovená obava, že celosvetová hospodárska
kríza môže vyústiť do vojenského konfliktu - čo je, žiaľ, jedným z
reálnych riešení ako krízu potlačiť - vyplýva z historického
poznania takýchto katastrofických scenárov. Zdá sa, že ľudstvo je
nepoučiteľné, že technologický vývoj civilizácie vysoko
predbehol mravný vývoj ľudstva, že kríza, ktorú zažívame, je
dôsledkom nielen zlých ekonomických rozhodnutí, ale aj krízy
hodnôt. Jeho znepokojivé slová, reflektujúce holú realitu bez
falošných ilúzií, to len potvrdzujú. Je originálne mysliacim
vedcom, ktorého názory niektorých politikov i novinárov iritujú,
iní
im však aplaudujú, lebo výstižne pomenúvajú to, čo ostatní
iba tušia. Predseda vedeckej
rady Ekonomického ústavu
Slovenskej akadémie vied, profesor Peter Staněk.
Pred piatimi rokmi ste v profilovom rozhovore povedali, že
Západ o pár rokov čaká ekonomický kolaps. Vtedy sa touto
možnosťou nikto nezaoberal, ale o tri roky svet zachvátila
kríza, o akej sa mnohým nositeľom Nobelových cien za
ekonomiku ani nesnívalo. Ako hodnotíte situáciu dnes?
Bohužiaľ, musím povedať na rovinu, že sme nevyriešili nijakú zo
skutočných príčin krízy.
Jej základnou príčinou je
virtualizácia finančného sektora, ktorý sa odtrhol od reálnej
ekonomiky. Nič sa s tým nerobí, napriek regulácii hedgeových
fondov, napriek snahám o reguláciu bankového sektora a
podobným opatreniam. Neriešime zásadný problém, ktorý
môžeme nazvať príjmovou polarizáciou bohatstva vo svete.
Uvediem to na príklade: Za posledných 30 rokov sa objem
bohatstva Spojených štátov amerických zväčšil o jeden trilión
dolárov. Ale 95 percent z toho bohatstva získalo 5 percent
domácností a 5 percent bohatstva získalo 95 percent domácností.
Veľká polarizácia bohatstva znamená, že na jednej strane si
hŕstka superboháčov žije ako v rozprávke a na druhej strane
95 percent domácností žije na dlh. Čo z toho vyplýva?
Táto spoločnosť, keďže je založená na spotrebe, aby mohla
spotrebúvať, musí brať úvery na všetko možné - úvery spotrebné,
hypotekárne, úvery na dovolenky, na štúdium detí atď. atď. Až sa
jedného dňa ľudia dostanú do stavu, že už nedokážu splácať
úvery. Keď sa to prejaví plošne, teda keď ľudia žijú nad pomery,
štát žije nad pomery, aj firmy, ktoré financovali svoju expanziu
emitovaním podnikových dlhopisov a nesplácajú ich – je jasné, že
musí nasledovať kríza.
Svetová hospodárska kríza sa začala v Spojených štátoch. Aký
podiel viny má na tomto vývoji Európa? A ako dlho si ešte
budeme musieť uťahovať opasky?
Za posledných šesť rokov európske podniky emitovali 3,6 bilióna
eur podnikových dlhopisov, ktorých ročná dlhová služba
predstavuje 800 miliárd. Podniky ju nesplácajú a my sa tvárime,
že tento problém neexistuje. Preto musím súhlasiť s malou
skupinkou odborníkov tvrdiacich, že kríza potrvá ešte roky možno päť, možno sedem a možno aj desať rokov.
Domnievate sa, že svet po kríze bude iný ako pred krízou,
najmä pokiaľ ide o ekonomické postavenie Západu?
Kríza je katalyzátorom globálnych zmien, to znamená, že
skutočné ekonomické mocenské centrá sa presúvajú z
euroatlantického priestoru na východ do Číny a Indie a na juh do
Brazílie a Argentíny. Zásadný posun moci sa prejavuje v tom,
že kým západné krajiny majú virtuálne aktíva, napísané na
papieri bez reálnej hodnoty, tak Čína, India, Brazília a Rusko
disponujú reálnymi kapitálovými zdrojmi, reálnymi
kapitálovými rezervami. To je prvá zásadná rovina. Druhá
rovina: Ak je táto spoločnosť založená len na masovej spotrebe za
každú cenu, ak nerešpektuje prírodné zdroje, ak zapríčiňuje
obrovskú devastáciu prírody, tak naším problémom nie je
globálne otepľovanie viazané na emisie CO2, ale naším
problémom je celkové ohrozenie života na zemi. Možno len
súhlasiť so scientistom Jamesom Lovelockom a jeho Gaia teóriou,
že naša planéta má ohrozené podmienky na udržanie života. Z
tohto pohľadu, ak sa štáty v Kodani dohodli na tom, že ročné
náklady na zníženie emisií by mali byť okolo 330 miliárd dolárov
- je to len nepatrná suma, pretože ak sa máme adaptovať na
zmenu životných podmienok, budeme ročne potrebovať dva a pol
až tri bilióny dolárov na adaptačné procesy. A keďže všetky
krajiny hovoria o nedostatku peňazí - v Európe máme
populárne termíny "rozpočtová zodpovednosť a "kreatívne
účtovníctvo za Grécko a Írsko" - mám veľké obavy o našu
budúcnosť.
Nie sú vaše úvahy priveľmi pesimistické? Veď v Európe,
najmä v Nemecku sa v poslednom čase hovorí o oživení
ekonomiky...
Keď hovoríte o oživení, uvediem malú ukážku tohto oživenia.
Nemecko zažíva boom, zvyšuje export, expanduje, pričom
väčšinu svojej produkcie vyváža do Číny - to je super. Čínska
vláda podporuje domácu spotrebu tým, že poskytuje tzv. šrotovné
na techniku - napríklad si kúpite chladničku a čínska vláda vám
uhradí 15 percent, kúpite si auto a uhradí vám 20 percent z ceny.
Prečo to robia? Preto, aby udržali vlastnú zamestnanosť. Doteraz
čínska vláda nepožadovala, aby sa na výrobe finálnych produktov
podieľali čínski subkontraktori. Lenže od roku 2011 požadujú,
aby 20 percent subkontraktov bolo čínskej proveniencie a
ďalší rok možno požiadavka stúpne na 50 percent. Myslíte si,
že nás sa to netýka? Avizovaný nový podnik Volkswagenu v
Martine, kde sa majú vyrábať komponenty do áut, bude
produkovať 90 percent výrobkov na export a z toho exportu 90
percent pôjde do Číny. Ak budú platiť čínske podmienky na
vývoz Volkswagenu, že sa musí na výrobe podieľať 20, 30, 40
percent čínskych subkontraktorov - hádajte, čo sa stane s našimi
výrobcami.
Veľa sa hovorilo o nalievaní financií do bankového sektora a
o čiernej ekonomike...
Ak sa priznáva, že na sanáciu finančného, bankového sektora sa v
celosvetovom meradle muselo použiť zhruba 4,7 bilióna dolárov,
nikoho nedesí skutočnosť, že vyše 600 miliárd bolo z čiernej,
drogovej a inej kriminálnej ekonomiky? To je priznanie vysokého
predstaviteľa OSN pre boj proti drogám. Ešte stále sme
presvedčení, že stačí smernica proti praniu špinavých peňazí?
Napríklad, ak prinesiete do banky 12-tisíc eur v hotovosti, stačí
predložiť doklad, odkiaľ ich máte? Je naivné myslieť si, že sa tým
problém vyrieši.
Je tu ešte jeden problém - úspešné firmy odchádzajú do
daňových rajov. Nepocítime aj my tento nezanedbateľný odlev
peňazí?
V Českej republike premiestnilo svoju domíciu do daňových
rajov 11-tisíc kľúčových firiem a štát má tak ročný výpadok
daňových príjmov vo výške 80 miliárd. Zo Slovenska odišlo
asi 2 700 firiem. Podobná situácia je v Nemecku a ďalších
štátoch. V akej pozícii sa teda nachádza národný štát, v akej
pozícii sú nadnárodné zoskupenia ako Európska únia pri
riešení týchto problémov a kde vidieť ochotu rozumne
spolupracovať, keďže to všetko už dávno nie je riešiteľné na
národnej úrovni?
Súčasná vláda nedostatok finančných zdrojov rieši
zvyšovaním daní, čo je pre ministra financií ten najmenej
namáhavý spôsob okamžitého získavania peňazí od ľudí. Tak
to robili aj stredovekí panovníci, teda nič nového pod slnkom.
Je tento spôsob vymáhania peňazí efektívny a perspektívny?
Samozrejme, že nie. Je na to jednoduchá odpoveď: DPH
zvýšite o jedno percento, ale energetici nebudú zvyšovať ceny
o jedno percento, ale o štyri, sedem alebo o desať percent.
Okamžite, ako stúpnu ceny energií, začne stúpať aj váha
kľúčových podmienok na prežitie v rodinnom rozpočte. A v
rodinnom rozpočte sa zvýšia náklady na energie,
telekomunikácie, vodu a základné potraviny približne o 30
percent. Podľa prieskumov, ktoré robil minulý rok profesor Ján
Bunčák, prevažná väčšina domácností prejde na tzv. záchovný
spôsob života, t. j. rodinný rozpočet pôjde na základné potraviny a
náklady spojené s bývaním a tým sa spotreba väčšiny rodín končí.
V tejto rovine to bude znamenať, že akákoľvek podpora
živnostníkom a podnikateľom bude irelevantná, pretože nebudú
mať spotrebu vlastnej produkcie.
Recept na zmiernenie dôsledkov krízy hľadajú všade vo svete.
Existuje nejaký nástroj na to, ako vymazať z nášho
každodenného slovníka slovo kríza?
Existuje jednoduchý nástroj - odstránenie korupcie. Keby
bola v Grécku korupcia na takej úrovni, aká je vo Fínsku,
deficit gréckeho rozpočtu by nebol 9 percent, ale len dve
percentá, Gréci by plnili maastrichtské kritériá a nemali by
problémy. Ale týka sa to aj iných krajín vrátane Nemecka a
Francúzska.
Aký je rozmer korupcie na Slovensku? Dá sa to nejako
vyčísliť?
Na Slovensku sa korupcia odhaduje na 40 až 50 miliárd ročne.
Zoberte si len interview s odchádzajúcim britským ambasádorom,
ktorý hovorí, že v Slovenskej republike je miera korupčného
predraženia verejných objednávok a iných vecí 20 až 30 percent.
Pri ročnom finančnom objeme obstarávaní za sto miliárd teda
predstavuje korupcia 20 až 30 miliárd. Keby mal štát takúto sumu
k dispozícii v hotovosti, okamžite môže sanovať zdravotníctvo a
penzijné systémy. Ak sa nesiahne na korupciu, rozkrádanie
a neefektívnosť na vysokej politickej úrovni a ešte viac na
municipálnej úrovni, nikdy nebude dosť zdrojov, ktoré sa získajú
zmenou daňových systémov. Je to, akoby ste liali vodu do sita,
ktoré má stále väčšie a väčšie diery. Žiaľ, politici o tom nechcú
hovoriť.
Nie je korupcia, ktorá je všade okolo nás, súčasťou celého
systému?
Ak je súčasťou systému, potom si musíme ozrejmiť, čo chceme od
systému. Či chceme riešiť také veci ako sociálnu solidaritu, alebo
si želáme, aby slušný dôchodca zomrel okamžite po vzniku
nároku na dôchodok, čím zvýši zamestnanosť v pohrebníctve a
energetickú spotrebu pre krematórium. Alebo zvoľme polynézsky
spôsob riešenia penzijnej schémy. Poznáte ho?
Nie, taký zatiaľ Mikloš s Mihálom nezaviedli...
Je to veľmi efektívny spôsob. Najsilnejší muži sa postavia pod
palmu, na palmu vylezie dôchodca, muži palmou kývajú zboka
nabok, a keď dôchodca spadne, dôchodok už nepotrebuje. Keď
nespadne, udrží sa, je schopný a tiež nepotrebuje dôchodok...
Dobre, že u nás palmy nerastú, že namiesto polynézskeho
systému máme penzijné systémy. Lenže aj tie sú problémové alebo nie?
Penzijné systémy sú problémom všade vo svete. Ale prečo sú
problémom? Pretože to, čo si ľudia v tom trojgrošovom
systéme uložili pre budúcnosť, vlády prehajdákali. Čo teraz
povedia dôchodcom? Že ich spasí druhý pilier? Po spustení
druhého piliera na Slovensku tí dôchodcovia, čo sú tu dnes a tí, čo
nastúpia do dôchodku v budúcich rokoch, budú žiť povedzme ešte
dvadsaťpäť rokov. A dvadsaťpäť rokov bude treba dorovnávať 40
až 60 miliárd ročne. To vedel aj Kaník, keď spúšťal druhý
pilier. A musel vedieť, že pomer deväť na deväť je
neudržateľný, lebo Nemci si trúfli maximálne na kombináciu
štyri na štrnásť. Na viac nemajú. Ale my sa tvárime, že to bude
vynikajúce, že o dvadsaťpäť rokov z toho budú švajčiarske
dôchodky. Samotné správcovské dôchodkové spoločnosti však
dnes hovoria: V optimálnom prípade vám vrátime to, čo ste do
systému vložili bez akéhokoľvek zhodnotenia. Taká je
skutočnosť. Systém druhého piliera sa vytvoril len preto, aby
určité kruhy mali tzv. dlhé peniaze a mohli ich používať.
Aký bol vzťah doterajších vládnych garnitúr k vašim
názorom na ekonomickú krízu, o ktorých sa ukázalo, že boli
správne? Robili ste napríklad poradcu expremiérovi Ficovi...
Mám na to takúto odpoveď: Najväčším nepriateľom politika sú
informácie. Politik nesmie byť informovaný, pretože ak je
neinformovaný a krachne, má krásnu výhovorku - nenesiem
zodpovednosť, lebo som nemal všetky relevantné informácie.
Keby priznal, že mal kompletné informácie a videl do všetkých
scenárov, a napriek tomu rozhodol zle, nikto ho nezbaví
zodpovednosti. Exekutíva nepotrebuje komplexné informácie,
lebo sú pre ňu len hrozbou pre
budúcu zodpovednosť. Bohužiaľ, moje nápady viac berú v
zahraničí, v Nemecku, vo Francúzsku či v Rusku, oveľa menej na
Slovensku.
Vláda Ivety Radičovej bez rozmýšľania odmietla projekt
širokorozchodnej železnice, až vznikol dojem, že jej
negatívne stanovisko bolo motivované politicky, keďže za
projektom stálo Rusko a s tamojšou vládou o ňom rokoval
Robert Fico. Dnes sa o širokorozchodnú uchádzajú všetky
okolité krajiny.
Presvedčí súčasnú vládu audit rakúskej firmy, ktorý hovorí
o výhodnosti širokorozchodnej trate pre celú EÚ a osobitne
pre krajiny, ktorými bude prechádzať? Zrejme je to pre nás
už bezpredmetné.
Prečo?
Ruská strana predsa jednoznačne oznámila, že do konca novembra
počká na stanovisko slovenskej strany. Dnes je po termíne. Ale
črtá sa pre nás horšia situácia. Asi poznáte Podunajskú stratégiu,
ktorá má byť hlavným projektom regionálnej spolupráce, ale,
bohužiaľ, kohézny fond na vyrovnávanie v ďalšom fiškálnom
období nebude. Znamená to, že Európska únia bude v
regionálnych rozmeroch podporovať iba tri projekty: Podunajskú
stratégiu, aglomeráciu Paríž - Lyon a severné Pobaltie so
severným Nemeckom. V Podunajskej stratégii majú jednotlivé
krajiny definovať svoje záujmy v rámci rozvoja podunajskej
sústavy, ktorá je zameraná na správu vodných zdrojov a lodnú
dopravu. Jedným z vitálnych záujmov Slovenska mala byť
širokorozchodná z Čiernej nad Tisou po bratislavské
Pálenisko, kde je lodný prístav s najväčšími portálovými
žeriavmi na Dunaji s nosnosťou 500 ton. Ak my
širokorozchodnú, o ktorú sa horlivo uchádza Orbán,
prenecháme Maďarom, dopravná trasa do Viedne povedie
mimo nás. Opäť prídeme o obrovské peniaze, ktoré by sa
štátu zišli, a náš prístav môžeme prerobiť na plavecký bazén.
Zo širokorozchodnej železnice by teda profitovala Budapešť a
Viedeň. Čo sa vlastne skrýva za veľkým záujmom susedných
krajín o širokorozchodnú?
Ide o širší komplex otázok. Projekt Tri T, čiže Transmodálny,
transkontinentálny terminál predpokladá, že dovoz čínskeho
tovaru do Európskej únie v budúcich rokoch stúpne o 400 percent,
čo nie je možné zvládnuť ani vzdušnou, ani lodnou dopravou, ale
len železničným
transportným systémom. Čína financuje v Ázii najväčší projekt
21. storočia - sústavu rýchlostných železníc, ktoré pokryjú celé
ázijské teritórium, pričom osobné vlaky sa budú pohybovať 400kilometrovou a nákladné 200-kilometrovou rýchlosťou za hodinu.
Na túto sústavu bude priamo nadväzovať tranzit cez ruské územie
a Ukrajinu do strednej Európy Jedna línia vedie cez Poľsko,
pretože málokto vie, že širokorozchodná sa končí až vo Wroclave.
Druhá línia by išla do Českého Bohumína. Naša línia je tretia. Ak
si niekto myslí, že po širokorozchodnej pôjde preprava substrátov,
rudy a uhlia, veľmi sa mýli. Bude to kontajnerová preprava. A
projekt Tri T by mal vzniknúť na Záhorí ako kľúčové logistické
centrum pre dopravu tovaru z Ázie do Európskej únie s tým, že by
malo ísť o kombináciu najväčšieho leteckého prístavu,
rýchlostných železníc a lodnej dopravy. Tento terminál
by mal postupne viesť k vytvoreniu logistického centra EÚ,
pričom by v horizonte tridsiatich rokov mohla vzniknúť v
trojuholníku Viedeň - Bratislava - Brno mestská aglomerácia s
počtom až 8 miliónov obyvateľov.
Spomínali ste, že dovoz čínskeho tovaru na náš kontinent
stúpne o 400 percent.
Prečo až takýto prudký vzostup?
Pretože Číňania potrebujú udržať zamestnanosť a musia vyvážať
svoj tovar. A keďže Američania neplatia, budú exportovať do
Európskej únie, a tá bude Číňanom poskytovať ekologické
technológie, aby Čína nedevastovala svoje životné prostredie. O
spomenutom projekte širokorozchodnej železnice sa už dávnejšie
skončili rokovania medzi Nemeckom, Ruskom a Čínou. Projektu
dala zelenú Európska únia, Rakúsko aj Česko, len jediná vláda sa
k tomu nevyjadrila. Hádajte, ktorá. Zdá sa, že túto šancu zabijeme,
že Maďarsko si zabezpečí svoju profitabilitu a Orbán bude
ukazovať voličom, akú geniálnu ekonomickú stratégiu zvolil.
Myslíte si, že podobne môžeme pochovať aj diaľnice?
Mňa sa nepýtajte, musíte sa spýtať zodpovedného ministra a
vlády. Zatiaľ viem len jedno - vajatáme. Iný výraz na to nemám.
Bohužiaľ, presmerovanie 400 miliónov eur z iných projektov
na diaľnice, ako si to predstavuje pán Figeľ, je nereálne.
Čudujem sa, že môže niečo také hovoriť, keďže bol
eurokomisárom a mal by vedieť, ako funguje mechanizmus
presmerovania finančných prostriedkov v Európskej únii.
Otázkou je, či kasa Európskej únie, zaťažená eurovalom a
inými negatívnymi dôsledkami krízy, bude schopná
poskytovať toľko prostriedkov prostredníctvom eurofondov
tak ako doteraz...
Našimi médiami prešla vo forme malej poznámky zaujímavá
správa – anglická iniciatíva podporená Francúzskom a
Nemeckom, ku ktorej sme sa pridali aj my, navrhuje, že do roku
2021 nezväčšíme európsky rozpočet a nijaká krajina nebude do
európskeho rozpočtu platiť viac ako dnes, teda 1,18 až 1,20
percenta z ročného HDP. To znamená, že európsky rozpočet bude
trvale na úrovni 140 až 150 miliárd eur. Ale pretože doň vstúpia
také "bohaté" krajiny, ako je Rumunsko a Bulharsko, a tie budú
potrebovať pomoc, je jasné, že prostriedky EÚ nebudú stačiť.
Ďalší vývoj sa dá predvídať - zmeníte štruktúru štrukturálnych
fondov, zmeníte podiel domáceho kofinancovania povedzme na
20 alebo aj 40 percent zo sumy projektu a väčšinu projektov
zvolíte ako revolvingovú, to znamená, že po určitom čase musíte
vrátiť istinu. Keď sa o dva roky vec vykryštalizuje, všetci sa budú
čudovať. Ak nikto nechce viac platiť a nechce riešiť ani korupciu
na úrovni Bruselu, ktorá sa viaže na spoločnú poľnohospodársku
politiku, tak zostáva jediné - zásadne preskupiť peniaze
poskytované cez štrukturálne fondy. K tomu o dva roky príde a
potom je namieste otázka, z čoho budeme financovať diaľnice.
Ak po krachu Grécka a Írska bude nasledovať Španielsko,
bude sa dať zachrániť eurozóna? Padne euro?
Bohužiaľ, musím povedať, že v tomto prípade je želanie otcom
myšlienky. Musím však povedať aj
to, že najväčším
sponzorom eurozóny bolo od jej vzniku Nemecko, ktoré má ročný
prebytok zahraničného obchodu na úrovni 180 - 250 miliárd eur.
Holandsko má prebytok 100 miliárd, ale na druhej strane
Taliansko má deficit 90 miliárd a Španielsko dokonca 150
miliárd. Všetci od začiatku vedeli, že eurozóna je vytvorená z
krajín, ktoré sú ekonomicky značne asymetrické. V peknom
počasí to nebolo vidieť, ale keď prišla kríza, asymetria sa prejavila
naplno. Dnes vieme, že bez nemeckej podpory a nemeckého
vplyvu nie je možné udržať eurozónu. Pre Nemcov, ktorí
investovali 2 bilióny nielen do zjednotenia krajiny, ale investovali
ďalšie bilióny do menovej únie, by bol odchod z eurozóny
nákladnejší ako zotrvanie v nej. Preto sú možné dve verzie
vývoja, po prvé - zavedenie oscilačných kurzov eura, ktoré môže
počas roka oscilovať na úrovni mínus 15 – 20 percent, alebo po
druhé - zúženie krajín eurozóny tak, aby to Nemecko bolo
schopné utiahnuť - okrem Nemecka by sa eurozóna zredukovala
na Francúzsko, štáty Beneluxu, povedzme niektorú z pobaltských
krajín a paradoxne aj Slovensko, lebo nás Nemci ešte berú.
Krajiny typu Írska či Grécka budú musieť eurozónu opustiť.
Aký podiel na tomto stave eurozóny majú Američania?
Musíme si položiť otázku: Keby americké banky vrátili
európskym bankám 1,7 bilióna dolárov, ktoré im poskytli na
financovanie ich hypotekárnej expanzie, bol by rizikom kolaps
Španielska a Talianska? Otázka druhá: Aký zisk dosiahli
nemecké a francúzske banky v roku 2009, v čase vrcholiacej
hospodárskej krízy - nebolo to náhodou vyše tristo miliárd eur
čistého zisku? Ešte stále bude niekto tvrdiť, že banky sú pred
kolapsom, že to neudržíme? Treba urobiť korektnú analýzu stavu
krajín a tie krajiny, ktoré neobstoja, ako Grécko a Írsko, bohužiaľ,
budú musieť z eurozóny odísť. Lenže to nebude stačiť. Krajiny
EÚ musia začať riešiť skutočné príčiny krízy. Keby to dosiaľ
robili, nemali by sme problém s eurom. Vyzerá to však tak, že to
nechcú riešiť. Nechcem byť cynik, ale pri diskusii so
švajčiarskymi bankármi zaznelo aj to, že sa veľmi obávajú
ďalšieho vývoja, lebo sa už minuli aj peniaze z čiernej
ekonomiky, čo tu doteraz nikdy nebolo!
Bývalý druhý muž v štáte Richard Sulík hovorí niečo iné podľa neho sa treba pripravovať na plán B, čiže pomýšľať na
návrat koruny...
Treba si uvedomiť, že mena takej malej krajiny, ako je Slovensko
s počtom obyvateľov na úrovni predmestia Šanghaja alebo Tokia,
je v súčasnej turbulentnej ekonomickej situácii veľmi ohrozená
oscilačnými výkyvmi. Keď používame menu, týkajúcu sa
väčšieho húfu silných štátov, vždy sa na tom v dobrom slova
zmysle "zvezieme". Inak povedané, je podstatne výhodnejšie
viezť sa na nemeckom medveďovi v úlohe blchy, ako ocitnúť sa
ako slovenská blcha na chodníku, po ktorom ten medveď kráča. A
pokiaľ ide o pána Sulíka, mal by sa vrátiť do funkcie šéfa
firmy OLO - Odvoz a likvidácia odpadu v Bratislave, kde v
minulosti pôsobil. Má k tomu profesne bližšie a aj pre štát by
to bolo výhodnejšie. Bohužiaľ, takéto vyjadrenia sú priamou
výzvou pre špekulantov typu Georgea Sorosa. Momentálne naša
spása nespočíva v znovuzavedení slovenskej koruny aj preto, že
otrasy vyplývajúce z menovej reformy by zmazali veľkú časť
úspor populácie. To ako keby ste 360 miliárd z úspor
obyvateľstva vyhodili von oknom, podobne ako to spravila vláda
USA po kolapse internetových trhov v marci 2000. Dnes
americká vláda nemusí mať obavy o úspory tamojšej
populácie, pretože tá už nijaké nemá.
George Soros údajne pokračuje v aktivitách, ktorými chce
prispieť k pádu alebo aspoň k oslabeniu eura. Môže byť jeho
počínanie úspešné?
Myslím si, že nie. Soros si asi neuvedomuje, že ak by prišlo
k absolútnemu schudobneniu väčšiny populácie, výsledkom bude
obrovská vlna sociálnych búrok, nástup populistov Orbánovho
typu a neodhadnuteľný vývoj, v ktorom môže aj taký na prvý
pohľad neohrozený špekulant, ako je Soros, prísť o všetko.
Warren Buffett, Bill Gates a s nimi ďalšie desiatky miliardárov na
celom svete nedávno oznámili, že sa hromadne vzdajú minimálne
polovice majetku v prospech charitatívnych organizácií. Keď sa
bohatí a mocní tohto sveta dobrovoľne vzdávajú svojho bohatstva,
je to minimálne podozrivé.
Čo podľa vás stojí v pozadí náhleho záchvatu sociálneho
cítenia globálnych finančných žralokov?
Uvažujú jednoducho: vedia, že vlády skôr či neskôr budú
musieť prikročiť k progresívnemu zdaneniu bohatých vrstiev,
preto títo ľudia reagujú tzv. stratégiou "piatich vlajok", ktorá
znamená, že nie ste občanom nijakej krajiny, vďaka čomu ste
pre daňové úrady nedostihnuteľný. Alebo reagujete tak, že
majetok presuniete do oblasti, kde vám vlastne zostane, ale
nebude podliehať zdaneniu. Tak funguje nadačný mechanizmus,
charitatívne organizácie alebo fondy. Keď sa už rozprávame o
charite a altruizme, iste nie je bez zaujímavosti, že vyspelé krajiny
vrátane nadácií poskytnú každý rok rozvojovým krajinám milodar
32 až 35 miliárd dolárov nenávratnej pomoci. Je to približne
rovnaká suma, akú dajú americké domácnosti ročne na zmrzlinu...
Vážna ekonomická kríza, tak ako ste pred pár rokmi
predpovedali, je realitou a jej koniec je v nedohľadne. Čo nás
čaká najbližšie roky? Prežijeme?
Ľudstvo vždy prežilo, otázkou je však cena prežitia. Vždy som
tvrdil, že vývoj vás neohrozí, ak máte hotovosť a nemáte dlhy.
V zásade musíme byť skromnejší a redukovať svoju často
prehnanú spotrebu. Načo by sme si mali kupovať nové 3D
televízory? Preto, lebo hlúposť na tri dé vyzerá lepšie ako hlúposť
na dva dé? Súčasný stav rozvoja civilizácie je neudržateľný.
Nadmerná spotreba devastuje planétu. Tisíce štvorcových
kilometrov oceánov sú pokryté iba odpadkami. Kyslíková vrstva,
ktorej hrúbka bola kedysi 60 až 80 metrov, má dnes len 10
metrov. Človek sa k planéte správa ako vírus. A ako je známe,
buď hostiteľ zlikviduje vírus, alebo vírus zlikviduje hostiteľa.
Keby ste mali spotrebu ako priemerný Američan, potrebujete päť
planét Zem. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Európan,
potrebujete dve planéty Zem. A keby ste mali spotrebu ako
miliarda Číňanov, patriaca k chudobnej vrstve, zem by uživila až
15 miliárd ľudí. To je alfa a omega pri rozhodovaní, ako bude
ľudstvo ďalej žiť.
Kam to celé povedie? To, čo bolo doteraz, už nikdy nebude.
Nemecká kancelárka Merkelová konštatovala, že budúci nemeckí
dôchodcovia sa už nikdy nebudú mať tak dobre ako dôchodcovia
z obdobia sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov. Parafrázujúc
Churchilla, čaká nás pot, slzy a krv. Parafrázujúc Kennedyho,
treba si položiť otázku, čo my ponúkneme Slovensku a tejto
spoločnosti, a nie čo my chceme od Slovenska a tejto spoločnosti.
Dá sa povedať, že v najbližších rokoch schudobnieme?
Áno, celý svet schudobnie dosť zásadným spôsobom. Potvrdzuje
to fakt, že stále intenzívnejšie pokračuje proces deštrukcie strednej
triedy.
++++++++++++++++++++++++++++
Podporte Slovo!
N Spolocné stanovisko zástupcov Slovenskej výtvarnej únie,
Spolku výtvarníkov Slovenska,
Spolocnosti volných výtvarných umelcov, Umeleckej besedy
slovenskej, Asociácie teoretikov,
kritikov a historikov výtvarného umenia na Slovensku a Združenia
historikov moderného
výtvarného umenia, poverených na verejnom zhromaždení
umelcov dna 9.1.2012, aby dna
16.1.2012 na stretnutí s ministrom kultúry SR Danielom Krajcerom
tlmocili názor výtvarných
umelcov a teoretikov na projekt Danubiana.
...................................................................................................................
...............................................
Jednoznacne podporujeme projekt Danubiana - Slovenské centrum
vizuálnych umení, ktorého
zámerom je rozšírenie existujúcich výstavných priestorov súcasnej
Danubiany na dôstojnú
prezentáciu slovenského a svetového výtvarného umenia.
Za velký prínos považujeme nový spôsob financovania tohto projektu:
spojenie súkromných
a verejných zdrojov vo forme novovzniknutej neziskovej organizácie s
väcšinovým podielom štátu.
Projekt je možné zrealizovat vdaka podporovatelovi a zberatelovi
umenia Gerardovi Meulensteenovi,
ktorý vložil do projektu existujúce Múzeum Danubiana, hotový projekt na
jeho rozšírenie, právoplatné
stavebné povolenie a poskytne bezplatne na výstavné úcely zbierku
slovenského a svetového
výtvarného umenia, obsahujúcu diela takých autorov ako Karel Appel,
Magdalena Abakanowicz, Sam
Francis, Jim Dine, umelci skupiny CoBrA, Arman, Claes Oldenburg,
Christo and Jeanne - Claude,
Corneille, Marcus Prachensky, Niki de Saint Phalle, Pierre Alechinsky,
Hans van de Bovenkamp, Mike
Cloud, Robert Combas, Paul Jenkins,Takashi Murakami, Walasse Ting,
Kiro Urdin, Betty Woodman,
Miguel Ybanez, Zhuang Hong Yi, zo slovenských autorov Jozef
Jankovic, Vladimír Kompánek,
Miroslav Cipár, Rudolf Fila, Viera Kraicová, Milan Paštéka, Vincent
Hložnik, vrátane zástupcov
mladšej generácie - Erik Šille, Dorota Sadovská, Viktor Frešo, Erik
Binder a další.
Podpora zo strany štátu, poskytnutá na rozšírenie priestorov, umožní
prezentáciu trvalej
expozície slovenského výtvarného umenia 2. polovice 20. storocia až po
súcasnost, ktorá na
Slovensku dlhodobo chýba.
Takéto inštitúcie sú všade vo svete a Slovensku sa ponúka príležitost
na jej vybudovanie
práve za úcelom vytvorenia kontextu s aktuálnym dianím.
Naša podpora Danubiany nie je zameraná proti vytvoreniu výstavných
priestorov na
prezentáciu najaktuálnejších alternatívnych tendencií vo výtvarnom
umení, ktoré by mala zastrešit
inštitúcia typu Kunsthalle. Vytvorenie takejto inštitúcie dlhodobo
podporujeme.
Nechápeme preto aktivity casti výtvarníkov a teoretikov, ktorí projekt
Danubiana odmietajú,
šíria zavádzajúce informácie a dokonca požiadali Vládu SR o jeho
zrušenie. Kedže prostriedky,
urcené na dobudovanie Danubiany, boli úcelovo vyclenené na tento
projekt, ich postoj môže spôsobit,
že by slovenská kultúra mohla v konecnom dôsledku o ne príst,
nehovoriac o tom, že by zároven
prišla i o súcasné Múzeum Danubiana a všetky jeho aktivity.
Cítime zodpovednost za zachovanie kontinuity slovenského umenia a
kultúry, preto sa
obraciame na Vás, aby ste podporili toto stanovisko, a to písomne alebo
mailom na adresu
[email protected] alebo na adresu ktoréhokolvek nižšie uvedeného clena
delegácie.
Akad.mal. Pavol Král, SVÚ , Mgr. Mária Horváthová, SVS, Akad.mal.
Dušan Sekela, SVVU,
PhDr. Emil Semanco, UBS, PhDr. Dagmar Srnenská, PhD., ATKH,
PhDr. Eva Trojanová, ZHMVU.
V Bratislave dna 11.1.2012
Vyššie uvedené stanovisko k projektu Daniubiana podporujem.
Meno Podpis
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
....................................................................
Nový rok sme, tvorcovia Slova - www.noveslovo.sk – a s nami aj
vy, naši čitatelia, spolupracovníci a priaznivci na FB, privítali na
prahu krachu. Od novembra roku 2011 je spoločnosť Nové slovo
s.r.o. (doterajší prevádzkovateľ portálu) v likvidácii. To bol
dôvod, prečo bol portál noveslovo.sk od 1. januára dočasne
odstavený.
Od prvého vydania Nového slova v povstaleckých dňoch roku
1944 je to už takmer desiaty raz, čo nám hrozí zánik. Doteraz sa
vždy Nové slovo a potom Slovo dokázalo postaviť na nohy.
Nemáme za sebou ani sponzorov, ani politickú stranu, nemáme za
sebou priateľov goríl, ani bohatých strýčkov. Žijeme v
nepriaznivom prostredí, ktoré nepraje slobodným názorom
slobodných ľudí, vymykajúcim sa súčasnému mainstreamu.
A predsa sme odhodlaní vo vydávaní Slova pokračovať. Vieme,
že Slovo má svojich pravidelných čitateľov (za rok 2011 to bolo
146-tisíc unikátnych návštevníkov a viac ako milión zobrazených
stránok).
Novým vydavateľom internetového Slova je občianske združenie
Klub Nového slova, ktoré môže získať prostriedky len
z členského (tie idú na činnosť klubu) a z darov čitateľov
a priaznivcov Slova. V mnohých západných krajinách je
financovanie médií verejnej služby svojpomocou bežné. Okrem
iného zabezpečuje skutočnú nezávislosť týchto médií a zaručuje,
že žijú iba zo záujmu svojich čitateľov.
Vážení čitatelia a priaznivci Slova, podporte vydávanie Slova!
Akákoľvek pomoc je vítaná!
Číslo účtu, na ktoré môžete poslať svoj finančný dar na činnosť
Slova, je:
2624852008/1100, variabilný symbol 52525.
Samozrejme, finančný dar môžete poskytnúť aj osobne, napríklad
na stretnutí Klubu NS.
Podnikatelia môžu podporiť Slovo zadaním reklamy na stránke
Slova. Informácie na adrese: [email protected]
Všetky získané prostriedky budú použité na financovanie
fungovania portálu a personálneho zabezpečenia redakcie.
Zoznam priaznivcov spolu s venovanou čiastkou, ktorú sa
rozhodli venovať na činnosť Slova, podľa želania uverejníme,
alebo zachováme v anonymite.
Sme s Vami, buďte s nami.
PhDr. Emil Polák, editor Slova
Doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc, predseda Klubu NS
++++++++++++++++++++++++++++
SOCIALIZMUS
verzus
KAPITALIZMUS
po 20 rokoch
Karol Ondriaš
Poďakovanie
Rád by som poďakoval hlavne mladým ľavičiarom na Slovensku,
ktorých úprimný záujem o socializmus ma prijemne prekvapil. Knižkou
čiastočne splácam dlh, je to prvý groš ľudom, ktorých mám rád a ktorí
mi veľa dali, a ani o tom nevedia.
Autor
© Karol Ondriaš 2009: Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch
Táto kniha môže byť kopírovaná, rozmnožovaná alebo inak šírená
bez písomného súhlasu autora, za predpokladu, že sa uvedie zdroj
knihy: www.ondrias.sk
© Design: Karol Ondriaš
Obrázky: Karol Ondriaš
Osobné logo – chvosty potkanov ako symbol zmätenia (Children’s book
illustration, F. Pocci 1848)
Vydala:
Eko-konzult, Bratislava 2009
ISBN:
EAN:
Knihu možno objednať:
E-mail: [email protected];
Mobil: 0908-577943; www.ondrias.sk
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [327]
Karol Ondriaš
___________
Socializmus verzus kapitalizmus
– po 20 rokoch
Majitelia kapitálu stimulujú proletariát ku kupovaniu stále
väčšieho množstvá a stále drahších výrobkov. K tomu využívajú
pôžičky, ktoré sami poskytujú. Zvrat nastane vo chvíli, keď sa tieto
pôžičky stanú nesplatitelnými. Nesplatené pôžičky nútia banky
požičiavať si u štátnych inštitúcií. Rozhodujúca rola štátu
v pôžičkách súkromným firmám bude prvým znakom nástupu
novej éry – éry komunizmu a to na celom svete.
Karol Marx: Kapitál 1867
Obsah
Úvod
5
1. Poľnohospodárstvo
7
2. Stavebníctvo, priemysel a HDP
26
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [328]
3. Životná úroveň a kolonizačná dávka Slovenska
4. Kriminalita a úpadok spoločnosti
5. Kultúra
6. Ako a keby
7. Záver
8. Literatúra
9. Príloha
38
50
59
66
71
72
74
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [329]
Úvod
Knižka nadväzuje na predchádzajúce publikácie [1-6], hlavne na
knihu „Socializmus verzus kapitalizmus – Hry, sex a terorizmus“, kde
sú prezentované údaje o vývoji našej spoločnosti do roku 2002. Súčasná
brožúra prináša doplnené údaje, väčšinou do roku 2007, pretože tie sú
dostupné z najnovšej štatistickej ročenky SR. Zistil som, že je čoraz
ťažšie získavať údaje o súčasnom vývoji Slovenska v porovnaní so
socializmom. Na webových stránkach verejnoprávnych inštitúcií som
nenašiel súčasné údaje o počte ľudí, ktorí boli zavraždení, zomreli na
predávkovanie drogami, zamrzli, spáchali sociálnu samovraždu, boli
predaní, stratili sa bez stopy alebo ich jednoducho našli mŕtvych na ulici
alebo v lese. Dokonca niekto zrušil aj poradnú informačnú službu pre
poslancov NR SR, firmu „Ekonomický informačný systém Slovensko“,
ktorá dodávala vynikajúce údaje o mnohých parametroch ekonomiky
a životnej úrovni na Slovensku, ktoré boli porovnané s rokom 1989.
Česť jej pamiatke. Zrejme do kolonizačného protokolu Slovenska
pribudol ďalší paragraf, ktorým sa táto služba zrušila.
V novembri 2009 si budeme pripomínať na Slovensku a vo svete už
20. výročie demokratického antikomunistického orgazmu, počas
ktorého sa budú prezentovať „zločiny komunizmu“. Avšak, nie tie
podstatné.
Preto táto knižka zverejňuje najťažšie „zločiny“ komunistov, ktoré
sú pre „osloboditeľov od komunistickej totality“ tak deprimujúce, že ich
naše demokratické médiá, SME, PRAVDA, bulvár, televízia TA3,
Markíza, JOJ, STV a ďalšie „slovenské“ mienkotvorné médiá, v rámci
slobody slova vôbec nespomínajú, nieto, že by o nich diskutovali. Tieto
„zločiny“ sú tak ťažké a významné, že jedine kvôli ním bolo oslobodené
Slovensko od „komunistickej totality“. Média ich veľmi
pravdepodobne nespomenú ešte z jedného dôvodu, prekazilo by im to
vyvrcholenie antikomunistického orgazmu, na ktorý sa jeho protagonisti
v novembri každoročne tešia.
Skrátka, táto knižka je komunistická, a ak vám vadí pravda, alebo
poznanie, alebo ak vás uteší len antikomunistický orgazmus, tak
nestrácajte čas, a hoďte túto knižku do koša a opäť sa začítajte do SME
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [330]
alebo PRAVDY, bulváru alebo si zapnite MARKÍZU, JOJku, alebo
TA3. Však vy už viete, čo.
Musím sa priznať, že najväčšiu ťažkosť som mal s názvom knižky.
Pri prezeraní si grafov vývoja Slovenska za socializmu a súčasného
kapitalizmu, som sa skoro neubránil nazvať knižku „Komunistický
zázrak verzus kapitalistický barbarizmus“, lebo taká je pravda. A keď
som si spomenul na každoročné novembrové antikomunistické orgazmy
a ich mediálnych predstaviteľov, tak som chcel nazvať knižku poeticky
„Komunistický zázrak verzus antikomunistický orgazmus“.
Druhý problém s knižkou bol nedostatok údajov o ľuďoch, ktorí
každoročne verejne v médiách prezentujú antikomunistický orgazmus
a jeho vyvrcholenie si vždy načasujú na november. Neviem, či dostali
previerku ministerstva vnútra, spravodlivosti alebo zdravotníctva.
Knižka prináša stručné grafické údaje a ešte stručnejší text, pretože
stále platí to, čo je napísané v predchádzajúcej publikácii „Socializmus
verzus kapitalizmus – Hry, sex a terorizmus“.
Súčasná publikácia uvádza údaje, z ktorých vyplýva, že ekonomická
a mentálna kolonizácia Slovenska a výška kolonizačnej dávky dosiahli
už pravdepodobne optimálny východoeurópsky štandard. A že
kompetencie nášho rozvoja sú v mnohých bodoch podobné, ako
kompetencie, ktoré majú americkí Indiáni v rezervácii.
Karol Ondriaš
V Bratislave
13.8. 2009
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [331]
1. Poľnohospodárstvo
„Zločin“ komunistov na Slovensku v poľnohospodárstve je ukázaný na obrázku 1. Je to vývoj hrubej domácej
produkcie (HDP) v poľnohospodárstve v stálych cenách za socializmu a vývoj po roku 1989, počas kapitalistického
úpadku. Z obrázku vidieť nárast produkcie za socializmu a úpadok za kapitalizmu. Zničenie nášho poľnohospodárstva
bol praktický výsledok vedecky pripravených krokov kolonizátorov, zväčša z Európskej únie, pri kolonizácii
Slovenska. V roku 2007 produkcia v poľnohospodárstve v stálych cenách bola už len 58% roku 1989. To je za
predpokladu, keby produkcia v poľnohospodárstve po roku 1989 nestúpala. Produkcia v poľnohospodárstve po roku
1989, namiesto toho, aby išla 17 rokov dopredu, tak sa vrátila 40-50 rokov späť. Humanisti a demokrati dokázali
zničiť naše poľnohospodárstvo asi účinnejšie ako niekoľko ročná vojna.
Predstavte si, že by nedošlo k prevratu v roku 1989 a komunistický zázrak v poľnohospodárstve by pokračoval
až do roku 2007, ako je extrapolované na obrázku 2. V roku 2007 reálna produkcia v poľnohospodárstve v stálych
cenách by bola už len 44% extrapolovaného roku 2007. Z tohto sa dá zhruba vypočítať strata v poľnohospodárstve od
roku 1989 do 2007. Vychádza to na 1015 mld. Sk v stálych cenách roku 2000. Vytunelovaní by mohli porozmýšľať,
čo všetko by sa za to dalo kúpiť, postaviť, alebo kde tieto peniaze investovať.
„Zločin“ komunistov v počte dobytka na Slovensku je ukázaný na obrázku 3. Na obrázku je ukázaný počet
hovädzieho dobytka na Slovensku za kapitalizmu pred rokom 1948, počas socializmu a súčasného kapitalizmu. Počet
dobytka stúpal počas socializmu a radikálne klesol a klesá počas súčasného kapitalistického zázraku. V roku 2007
počet hovädzieho dobytka bol už len 31% počtu v roku 1989. Toto percento by bolo ešte nižšie keby sme
extrapolovali komunistický zázrak až do roku 2007. Predpokladám, že zdecimovanie počtu dobytka na Slovensku
pripravili odborníci v EU už dávno pred prevratom 1989, pretože len tak sa dá vysvetliť profesionalita s akou
„demokrati“ dokázali zdecimovať počty dobytka účinnejšie, ako počas druhej svetovej vojny Nemci, Červená armáda,
slovenskí a ruskí partizáni dohromady. Možno teraz máme menej hovädzieho dobytka na obyvateľa, ako v 19. storočí,
alebo za čias Márie Terézie.
„Zločin“ komunistov v počte ošípaných na Slovensku je ukázaný na obrázku 4. Počet ošípaných stúpal počas
socializmu a radikálne klesol a klesá počas súčasného kapitalistického barbarizmu. V roku 2007 počet ošípaných bol
už len 35% počtu v roku 1989. Toto percento by bolo ešte nižšie keby sme extrapolovali komunistický zázrak až do
roku 2007. Aké sú straty v počte ošípaných v korunách alebo eurách, za predpokladu, že ich počet by nestúpal po
roku 1989? Z obrázku sa dá vypočítať, že okolo 17 miliónov ošípaných si demokracie a oslobodenie slovenského
poľnohospodárstva od komunistickej totality neužilo.
Podobne ako v prípade ošípaných to platí aj v prípade oviec, ako je ukázané na obrázku 5. Z obrázku sa dá
vypočítať, že v roku 2007 sme mali len 56% počtu oviec v porovnaní s rokom 1989 a že okolo 4 milióna oviec si
demokracie a oslobodenie slovenského poľnohospodárstva od komunistickej totality neužilo.
„Zločin“ komunistov v produkcii a spotrebe mäsa na Slovensku, je obzvlášť významný, lebo sa jedná
o potravinovú bezpečnosť Slovenska. Preto ho naše médiá nesmú prezradiť. Aj im to aj trochu uznávam, pretože
myslieť na potravinovú bezpečnosť Slovenska počas novembrových osláv antikomunistického orgazmu, by mohlo
pokaziť akékoľvek jeho vyvrcholenie. Z obrázku 6 vidieť „nehorázny zločin komunizmu“, keď produkcia mäsa na
Slovensky stúpala až do roku 1990 a po prevrate začala závratným demokratickým tempom klesať. Produkcia mäsa
na Slovensku v roku 2007 dosiahla len 31% socializmu a stále klesá. Predpokladám, že takýmto závratným tempom
klesala produkcia mäsa na Slovensku naposledy počas hynutia dinosaurov.
V produkcii mäsa počas kapitalistického zázraku sme sa vrátili viac ako 50 rokov dozadu. Je možné, že na
jedného obyvateľa, dnešná produkcia mäsa už môže byť na úrovni prvých Slovanov, ktorí na našom území začali
poľnohospodáriť pred viac ako tisíckou rokov.
Keď extrapolujeme vývoj produkcie mäsa až do roku 2007, dajú sa odhadnúť straty v produkcii za obdobie
1990-2007 (obrázok 7). Strata je 5,9 miliardy kg živej váhy. Koľko je to v eurách alebo koľko bytov by sa dalo za to
postaviť? Možno sa to dozvieme, ak sa o tom odvážia v novembri naši osloboditelia diskutovať.
Klasickým príkladom „zločinu komunistov“, opakovaným asi miliónkrát od prevratu 1989 bol nedostatok mäsa
za socializmu. Týmto zločinom sa často začínalo štandardne tunelovať na Slobodnej Európe alebo Hlasu Ameriky.
Doteraz o tom vedia krásne básniť nielen štandardne vytunelovaní, ale už aj slabo pritunelovaní počas veľkých
a malých antikomunistických orgazmov. Tento zločin je ukázaný na obrázku 8. Spotreba mäsa stúpala počas
komunistického zázraku a klesá počas kapitalistického barbarizmu.
K spotrebe mäsa počas socializmu ma viažu dve príhody z USA, z roku 1988, keď som tam bol na študijnom
pobyte. Za čas som tam žil v spoločnosti, nazvem to Nort-Haven-komúny, kde bol poradovník, kto bude kedy variť
večeru pre ostatných. Pamätám si, že ja som vždy varil večeru s mäsom. Až sa ma všetci začali vypytovať, že či ja
doma v Československu jedávam každý deň mäso. Viem, že som im odpovedal, že v našej rodine sme jedáva každý
deň mäso, možno okrem piatku, keď bol pôst. Neviem, či mi uverili.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [332]
Druhá príhoda je spojená z dokumentárnym filmom v TV v USA. Bolo to približne v roku 1988 alebo na jar
1989. Bol to dokumentárny film o nedostatku potravín v socialistickom Československu. Pamätám si ako kamera
počas komentára stále zaberala frontu asi 15-30, väčšinou mladých ľudí, ktorý stáli v rade pri stene. Dlhý televízny
šot bol ukončený pomalým otáčaním kamery od ľudí stojacích vo fronte na ulicu. Až vtedy som zistil, že ľudia stáli
vo fronte na Václavkom námestí v Prahe, a ako som si prečítal zo záberu kamery na „obchod“, čakali na žemľu alebo
párky, pretože nápis nad okienkom do ulice bol „rýchle občerstvení“.
Ďalší významný „zločin“ komunistov vidieť na obrázku 9 v produkcii a spotrebe mlieka na Slovensku.
Produkcia mlieka stúpala počas komunistického zázraku a rapídne poklesla počas kapitalistického barbarizmu. V roku
2007 bola už len 52% v porovnaní zo socializmom. To je za predpokladu, keby produkcia mlieka po roku 1989
nestúpala. Produkcia mlieka po roku 1989, namiesto toho, aby išla 17 rokov dopredu, tak sa vrátila 50 rokov späť.
Pravdepodobne aj v tomto prípade naši osloboditelia od komunistickej totality pracovali profesionálne.
Predstavte si, že by nedošlo k prevratu v roku 1989 a komunistický zázrak v produkcii mlieka by pokračoval až
do roku 2007, ako je extrapolované na obrázku 10. V roku 2007 reálna produkcia mlieka by bola už len 40%
extrapolovaného roku 2007. Z tohto sa dá zhruba vypočítať strata v litroch mlieka od roku 1989 do 2007. Vychádza to
na 21 miliárd litrov, t.j. 389 litrov na obyvateľa Slovenska a 3,2 litra mlieka na obyvateľa našej planéty.
Podobný trend ako produkcia mlieka má aj spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa, ako vidieť na
obrázku 11. Za socializmu spotreba rapídne stúpala a za kapitalizmu ešte rapídnejšie klesala, v roku 2007 bola len
61% v porovnaní s rokom 1989. Aj v tomto parametri sme sa vrátili pravdepodobne do dôb Márie Terézie alebo
možno aj do doby príchodu Cyrila a Metóda na územie Slovenska.
„Zločin“ komunistov v produkcii vajec na Slovensku je ukázaný na obrázku 12. Z obrázku vidieť, že
produkcia počas socializmu stále stúpala, a keby nedošlo v roku 1989 k prevratu a demokratickému ničeniu
produkcie vajec, tak dnes by sme vajcami mohli kŕmiť aj Číňanov. V roku 2007 produkcia vajec bola len 61%
produkcie z roku 1989. Keď extrapolujeme vývoj produkcie vajec až do roku 2007, dajú sa odhadnúť straty
v produkcii vajec za obdobie 1990-2007. Strata je 18,2 miliardy vajec, t.j. 14 vajec na každého Číňana, alebo 2,8
vajca na každého obyvateľa našej planéty (obrázok 13).
Ďalší vzorový príklad „zločinu“ komunistov je ukázaný na obrázku 14., kde je zobrazený rozvoj
vinohradníctva na Slovensku počas komunistického zázraku a jeho úpadok po oslobodení Slovenska od
„komunistickej totality“, keď nastúpil kapitalistický barbarizmus. Zrejme aj tento výsledok kapitalizmu by mohol
zabrániť vyvrcholeniu počas novembrového antikomunistického orgazmu a preto predpokladám, že v rámci slobody
slova a demokracie nebude v našich mienkotvorných médiách prezentovaný.
Štatistické ročenky SR podávajú ešte mnoho ďalších dôkazov o „zločinoch“ komunistov. Ja som pre
zaujímavosť vybral len pár parametrov. Záujemcovia o ďalšie parametre si môžu prezrieť Štatistické ročenky SR.
Záverom k tejto časti ma najviac zaujíma, či pisatelia a diskutujúci v rámci kultúry antikomunistického orgazmu
ozaj o faktoch socializmu v porovnaní s našim 20-ročným kapitalistickým vývojom nič nevedia, alebo vedia a boja sa
ich povedať, alebo majú totálne vytunelovaný mozog, alebo ich genetická morálna úchylka im nedovolí správať sa
ináč, alebo sú to naši mentálni deprivanti, alebo morálni mrzáci. Toto by bolo treba vyšetriť. Samozrejme, je potrebné
vyšetriť aj mňa a presne na to isté.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [333]
Poľnohospodárska produkcia na Slovensku
(s.c. 2000, mld Sk)
So
c ia
liz
m
izmus
Barbar
us
100
80
58%
60
40
1950
1970
Roky
Obrázok 1
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [334]
Poľnohospodárska produkcia na Slovensku
Strata: 1990-2007=1015 mld. Sk (s.c. 2000, mld. Sk)
140
120
100
ci
a
liz
m
us
us
izm
bar
B ar
So
80
44%
60
40
1950
1970
Roky
Obrázok 2
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [335]
Počet hovädz. dobytka na Slovensku (v tis. ks)
1500
c
So
i
us
m
z
i
al
1250
arizm
Bar b
us
1000
750
31%
500
1930
1950
1970
Roky
Obrázok 3
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [336]
Počet ošípaných na Slovensku (v tisíc ks)
Strata za roky 1990-2007 = 17 miliónov ošípaných
3000
2500
s
mu
So
cia
lizm
us
iz
bar
Bar
2000
1500
35%
1000
500
0
1930
1950
1970
Roky
Obrázok 4
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [337]
Počet oviec na Slovensku (v tis. ks)
Strata za 1990-2007 = 4,11 milióna oviec
600
So
ci
al
izm
650
us
700
550
us
arizm
Barb
500
450
56%
400
350
300
250
200
1930
1950
1970
Roky
1990
2010
Obrázok 5
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [338]
Produkcia mäsa na Slovensku
(v tisíc ton živej váhy)
600
So
cia
u
rizm
rba
Ba
liz
m
us
500
400
s
300
31%
200
100
1950
1970
1990
Roky
Obrázok 6
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [339]
Produkcia mäsa na Slovensku (v tisíc ton živej váhy)
Strata za 1990-2007 = 5,9 milióna ton živej váhy
800
700
us
400
rizm
So
ci
al
iz
m
500
rba
Ba
us
600
300
24%
200
100
1950
1970
1990
Roky
2010
Obrázok 7
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [340]
Spotreba mäsa na Slovensku (kg/obyv/rok)
90
m
us
us
izm
ar
rb
Ba
80
So
c ia
liz
70
60
50
40
30
20
10
0
1950
1970
Roky
Obrázok 8
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [341]
Produkcia mlieka na Slovensku (v mil. litroch)
2000
us
us
izm
bar
Bar
So
cia
liz
m
1600
52%
1200
800
400
1930
1950
1970
Roky
Obrázok 9
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [342]
Produkcia mlieka na Slovensku (mil. litrov)
Strata 1990-2007 = 21 miliárd litrov mlieka
2800
2400
So
ci
al
us
zm
iz
m
1600
ri
rba
Ba
us
2000
40%
1200
800
400
1930
1950
1970
Roky
1990
2010
Obrázok 10
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [343]
Spotreba mlieka a mlieč. výrobkov (kg/obyv)
us
250
So
cia
l
Barbar
izm
225
izmus
200
175
61%
150
125
1950
1970
Roky
Obrázok 11
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [344]
Produkcia vajec na Slovensku (mil. ks)
2000
r
Ba
riz
ba
us
m
1500
So
c
ia l
iz m
us
61%
1000
500
0
1950
1970
1990
Roky
Obrázok 12
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [345]
Produkcia vajec na Slovensku (mil. ks)
Strata: 1990-2007=18,2 mld vajec
3000
2500
Ba
2000
ci
al
iz
us
m
m
us
iz
ar
rb
43%
So
1500
1000
500
0
1950
1970
1990
Roky
Obrázok 13
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [346]
Plocha vinohradov na Slovensku (Tisíc, ha)
30
us
Soci
arizm
alizm
us
B arb
25
20
51%
15
10
1950
1970
1990
2010
Roky
Obrázok 14
2. Stavebníctvo, priemysel a HDP
„Zločin“ komunistov v stavebníctve. Stavebná produkcia na Slovensku v stálych cenách od roku 1948 až do
2007 je zobrazená na obrázku 15. Produkcia bola nízka do roku 1948, ale za socializmu, do roku 1989, sa zvýšila na
2041%, a po transformácii na kapitalizmus sa dramaticky znížila. Stavebná produkcia v roku 2007 dosahovala len
61% produkcie v roku 1989.
Predstavte si, že by nedošlo k prevratu v roku 1989 a komunistický zázrak v stavebníctve by pokračoval až do
roku 2007, ako je extrapolované na obrázku 16. V roku 2007 reálna produkcia v stavebníctve by bola už len 41%
extrapolovaného roku 2007. Z tohto sa dá zhruba vypočítať strata v stavebníctve od roku 1989 do 2007. Vychádza to
na 2615 mld. Sk v stálych cenách roku 2000. Vytunelovaní by mohli porozmýšľať, čo všetko by sa za to dalo kúpiť,
postaviť, alebo kde tieto peniaze investovať. Napríklad, keď v roku 2000 stál 3-izbový byt 2 milióny Sk, potom straty
v stavebníctve sa rovnajú cene 1,3 milióna bytov.
„Zločin“ komunistov vo výstavbe bytov. Počet odovzdaných bytov sa zvyšoval počas socializmu a dramaticky
sa znížil po prijatí zákonov kapitalizmu (obrázok 17). Počet odovzdaných bytov v roku 2007 dosahoval iba 49%
počtu odovzdaných bytov v roku 1989 a je porovnateľný s počtom, ktorý sme dosiahli počas socializmu už v roku
1952, t.j. vrátili sme sa o 55 rokov späť. Veľkým „zločinom“ komunistov bolo, že dávali byty mladým rodinám skoro
zadarmo aj z mladomanželskou pôžičku 30000 Kčs, čo pri zohľadnení inflácie sa rovná zhruba dnešných 0,3-0,5
milióna Sk. Súčasní demokrati toto všetko nahradili 3 miliónovými bytmi, a podpisom mladých rodín na 30 ročné
nevoľníctvo, počas ktorého pôžičku na byt majú splácať.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [347]
„Zločin“ komunistov v priemysle. Úvodom poznamenávam, že v dôsledku menenia parametrov hodnotenie
priemyselnej produkcie a HDP posledných 20 rokov, údaje na grafoch priemyselnej produkcie a HDP sú najlepším
priblížením, ktoré som získal a normoval zo Štatistických ročeniek SR. Priemyselná produkcia Slovenska od roku
1936 do 2002 v stálych cenách je na obrázku 18. Z obrázka vidieť, že produkcia bola veľmi nízka do roku 1948 a
dramaticky rástla počas komunistického zázraku do roku 1989 (zvýšila sa na 3 286%). Po zavedení kapitalizmu klesla
a až v roku 2004 produkcia dosiahla úroveň roku 1989 a odvtedy ďalej stúpa. Z obrázku vidieť, že aj napriek
prudkému stúpaniu priemyselnej produkcie posledných 10 rokov, som toto obdobie nazval obdobím barbarizmu.
Prečo? Bude to vysvetlené v kapitole Životná úroveň a kolonizačná dávka.
Predstavte si, že by nedošlo k prevratu v roku 1989 a komunistický zázrak v priemysle by pokračoval až do roku
2007, ako je extrapolované na obrázku 19. Z extrapolácie sa dá zhruba vypočítať strata v priemysle od roku 1989 do
2007. Vychádza to na 6291 mld. Sk v stálych cenách roku 1995. Vytunelovaní by mohli vypočítať, koľko rokov by
sme nemuseli platiť dane, alebo mať dovolenku, keby sme mali tieto peniaze, keby nedošlo k prevratu v roku 1989.
Napríklad, keď v roku 1995 stál 3-izbový byt 1 milión Sk, potom straty v priemysle sa rovnajú cene 6,29 milióna
bytov. To znamená, že každý občan SR by dostal 3-izbový byt zadarmo a ešte by nám ostalo 800000 bytov, z ktorých
by sa mohli urobiť rekreačné strediská pre deti. Opravujem, keby nedošlo k prevratu v roku 1989, 3-izbový byt by stál
možno 0,2 milióna Sk, takže každý občan by mal zadarmo 5 bytov. Alebo za tieto peniaze by sa dalo postaviť metro
v dĺžke 6291 km (pri predpoklade nákladov 1 mld. Sk na km v cenách roku 1995). To znamená, že celé Slovensko by
bolo prepletené metrom, pričom okrajové stanice by boli v Paríži, v Londýne, v Ríme, Kyjeve alebo v Aténach.
„Zločin“ komunistov v hrubom domácom produkte. Rast HDP Slovenska od roku 1948 až 2007 v stálych
cenách je prezentovaný na obrázku 20. HDP bol do roku 1948 nízky a dramaticky stúpal počas komunistického
zázraku. Po roku 1989 klesol a neskoršie začal opäť prudko stúpať. HDP v stálych cenách bol v roku 2007 už o 5070% vyšší, ako v roku 1989. Z obrázku vidieť, že aj napriek prudkému stúpaniu HDP posledných 15 rokov, som toto
obdobie nazval obdobím barbarizmu. Prečo? Bude to vysvetlené v kapitole Životná úroveň a kolonizačná dávka.
„Zločin“ komunistov vo výrobe chladničiek, traktorov, dreva .... Na obrázkoch 21, 22 a 23 je ukázaná
produkcia chladničiek, traktorov, dreva a výrobkov z dreva počas komunistického zázraku v porovnaní
s barbarizmom, ktorý nastal po prevrate 1989. Je to len pár príkladov mnohých podnikov, ktoré boli zničené v rámci
kolonizačného protokolu Slovenska po prevrate roku 1989 [6]. Pre zaujímavosť, v prílohe uvádzam zoznam podnikov
[z knihy 6], ktoré boli vybudované alebo z modernizované počas komunistického zázraku 1948-1989 na Slovensku.
Väčšina podnikov bola po prevrate 1989 zničená alebo predaná zadarmo kolonizátorom.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [348]
Stavebná produkcia Slovenska, s.c. 2000 (mld. Sk)
200
Ba
a
rb
61%
So c
iali
z
us
mu
s
m
riz
150
100
50
0
1950
1970
1990
Roky
Obrázok 15
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [349]
Stavebná produkcia Slovenska (s.c. 2000, mld. Sk)
Strata 1990-2007=2615 mld. Sk
300
250
200
100
41%
us
So
ci
al
izm
us
izm
bar
Bar
150
50
0
1950
1970
1990
Roky
Obrázok 16
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [350]
Počet dokončených bytov ročne na Slovensku (v tis.)
Strata 1990-2007 = 371 tis. bytov
50
So
cia
lizm
us
40
30
us
rizm
rba
Ba
20
49%
10
0
1950
1970
1990
Roky
Obrázok 17
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [351]
Priemyselná produkcia Slovenska
(s.c. 1995, mld Sk)
~130-140%
Ba
rba
rizm
us
800
cia
lizm
us
600
So
400
200
0
1950
1970
Roky
Obrázok 18
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [352]
Priemyselná produkcia Slovenska (s.c. 1995, mld Sk)
Strata 1990-2007 = 6291 miliárd Sk (stále ceny 1995)
1200
mu
s
1000
So
c
ial
iz m
us
600
Ba
rb
a
riz
800
400
200
0
1950
1970
Roky
Obrázok 19
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [353]
Hrubá domáca produkcia Slovenska
(~s.c. 1995, mld Sk)
~150-170%
Ba
rb
ar
izm
us
1000
800
So
ci
al
iz
m
us
600
400
200
0
1950
1970
1990
Roky
Obrázok 20
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [354]
Výroba chladničiek a mrazničiek na Slovensku
(tisíc ks)
200
150
izmu
So
cia
liz
m
us
Barbar
100
50
?
0
1950
1970
Roky
Obrázok 21
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [355]
Výroba traktorov na Slovensku (tisíc ks)
40
35
25
izmus
Barbar
20
Socia
lizmus
30
15
10
5
?
0
1950
1970
Roky
Obrázok 22
1990
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [356]
Výroba dreva a výrobkov z dreva na Slovensku (%)
100
90
80
b
Bar
60
us
Socializmus
m
ariz
70
50
?
40
1988
1990
1992
1994
1996
1998
Roky
Obrázok 23
3. Životná úroveň a kolonizačná dávka Slovenska
„Zločin“ komunistov v reálnych mzdách. Ako vidieť z obrázku 23, reálne mzdy na Slovensku rástli úmerne
s rastom HDP počas socializmu a po prevrate roku 1989 významne klesli a nie sú úmerné rastu HDP (porovnaj
obrázok 24 s obrázkom 20). Reálne mzdy len posledné 2-3 roky mierne prevýšili ich úroveň za socializmu.
Predstavte si, že by nedošlo k prevratu v roku 1989 a komunistický zázrak v raste reálnych miezd by pokračoval až do
roku 2007, ako je extrapolované na obrázku 25. Z extrapolácie sa dá zhruba vypočítať strata na mzde jedného
priemerného pracovníka od roku 1989 do 2007. Vychádza to okolo 78000 Sk (v stálych cenách roku 2004). Súhrnné
straty 2 miliónov pracovníkov na Slovensku sú zhruba 156 miliárd Sk (s.c. 2004). Vytunelovaní by mohli
porozmýšľať, čo všetko by sa za to dalo kúpiť, postaviť, alebo kde tieto peniaze investovať, keby nedošlo k prevratu
v roku 1989.
„Zločin“ komunistov v reálnych dôchodkoch. Ako vidieť z obrázku 26, reálne dôchodky na Slovensku rástli
úmerne s rastom HDP počas komunistického zázraku za 19 rokov (1970-1989) sa zvýšili v stálych cenách o 67%. Po
roku 1989 významne klesli a začali stúpať až po roku 1994. (Bohužiaľ som nenašiel revelantné porovnanie po roku
2003, takže nemôžem vypočítať stratu, ktorú utrpeli dôchodci v dôsledku prevratu v roku 1989).
Keď si porovnáme rozdelenie čistého mesačného príjmu prepočítanú na infláciu v rokoch 1988 a v roku 2002
(obrázok 27), vidieť že čistý príjem na osobu v domácnosti v roku 2002 nedosahuje príjem z roku 1988 [8].
„Zločin“ komunistov – neplatenie kolonizačnej dávky moderným otrokárom (motrokárom) po dobu 40
rokov. Tento zločin je veľmi významný a odstránil sa až po prevrate roku 1989. Kolonizačná dávka Slovenska súvisí
aj s nárastom totálneho zahraničného dlhu Slovenska, ktorý začal rapídne narastať po prevrate 1989 a v roku 2008
dosiahol už 48 miliárd US dolárov (obrázok 28). Nasledovný text odhadu kolonizačnej dávky Slovenska je z knihy
[6]:
Kolonizačná dávka Slovenska vyplýva z nesúladu rastu HDP s rastom reálnych miezd a dôchodkov. Jej výška je
odhadnutá z troch zdrojov:
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [357]
1. HDP Slovenska v s. c. v roku 2005 bol 1439 mld Sk, t.j. bol o 36% vyšší ako v roku 1989. Naproti tomu reálne
mzdy nedosiahli úroveň socializmu. Podobne, priemerné reálne dôchodky v roku 2003 boli len 75% dôchodkov za
socializmu a v súčasnosti nedosahujú úroveň socializmu. T.j. zvýšenie produkcie Slovenska o 36%, čo bolo 518 mld.
Sk v roku 2005, sa reálne neodrazilo na reálnych mzdách alebo reálnych dôchodkoch. Z toho vyplýva, že v roku 2005
zmizlo zo Slovenska 518 mld. Sk, čo je denne 1,4 mld. Sk.
2. Podľa údajov Eurostatu (Eurostat yearbook 2006-07), produktivita práce na zamestnanú osobu na Slovensku v roku
2004 bola 62,5% priemernej produktivity v EU-25. Ale priemerná hodinová cena práce v priemysle a v službách v
podnikoch s viac ako 10 zamestnancami na Slovensku v roku 2004 bola len 21% priemeru EU-25. Z toho sa dá
vypočítať kolonizačná dávka Slovenska podľa produktivity práce a priemernej mzdy = ~1,2 miliardy Sk denne
(zahrňujúc soboty, nedele a sviatky).
3. Podľa údajov Eurostatu (Eurostat yearbook 2006-07), hrubý domáci produkt na obyvateľa Slovenska bol 51,9%
priemeru EU-25. Ale priemerná hodinová cena práce v priemysle a v službách v podnikoch s viac ako 10
zamestnancami na Slovensku v roku 2004 bola len 21% priemeru EU-25. Z toho sa dá vypočítať kolonizačná dávka
Slovenska podľa vytvoreného HDP a priemernej mzdy = ~1,1 miliardy Sk denne (zahrňujúc soboty, nedele a sviatky).
Paradoxne, i napriek plateniu kolonizačnej dávky, narástol totálny zahraničný dlh Slovenska od roku 1989 (~1 mld.
dolárov) v roku 2008 až na 48 miliárd dolárov [6].
Kolonizačná dávka Slovenska vysvetľuje, prečo sa niektoré otázky nediskutovali a nediskutujú počas mediálnych
antikomunistických orgazmov. Napríklad, ako je možné, že HDP Slovenska v stálych cenách v súčasnosti je už o
~50% vyššie ako za socializmu a práve teraz musíme čiastočne spoplatniť zdravotníctvo a školstvo. Že nie sú peniaze
na podporu poľnohospodárstva, na rozvoj vedy, športu, kultúry...
„Zločin“ komunistov v zaostávaní za Rakúskom. Jedna zo štandardných fráz pri tunelovaní mozgov
motrokármi zo Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky a z mnohých ďalších predsunutých kolonizačných základní
v novembri 1989 bola, že po odstránení socializmu dobehneme Rakúsko za 5 rokov, pričom profesionálne
vytunelovaní tvrdili, že už za 3 roky. Obrázok 29 ukazuje údaje z publikácií OSN [7], ako sa menila kvalita života
občanov Slovenska, Českej republiky, Rakúska a USA za posledných 20 rokov. Z obrázku 29 jasne vidieť, že
relatívna kvalita života na Slovensku sa zhoršila, klesli sme zo 26.-27., na ktorom sme boli za socializmu, na 41.-42.
miesto za kapitalizmu. Česi klesli na 34. miesto (rok 2006), pričom Rakúšania a USA si ihneď po kolonizácii
bývalého socialistického bloku polepšili. Rakúšania zo 17. miesta roku 1988 stúpli na 12. miesto v roku 1994
a udržiavajú si pekné 14. miesto (rok 2006). USA si ihneď po kolonizácii bývalého socialistického bloku najviac
polepšili zo 7. miesta roku 1988 stúpli až na 2. miesto v roku 1993, ale potom začali strácať a v roku 2006 sa dostali
až na 15. miesto, ihneď za Rakúsko. Nedalo mi porovnať ako sa zmenila kvalita života za posledných 20 rokov na
Kube a v Rusku. Výsledok je na obrázku 30. Z obrázku vidieť, že po zániku socialistického bloku na Kube a v Rusku
sa rapídne znížila kvalita života, avšak na rozdiel od Ruska, Kuba každoročne zvyšuje kvalitu života, a predstihla aj
Rusko, i napriek jednému alebo dvom hurikánom ročne. (Poznámka: V rokoch 1991 – 1995 sa mierne menil systém
vyhodnocovania HDI).
„Zločin“ komunizmu – zabránenie kolonizácii Slovenska a Východnej Európy po dobu 40-70 rokov. Tento
„zločin“ komunizmu najlepšie charakterizuje hodnota Dow indexu na New Yorskej burze normovaná na infláciu.
http://homepage.mac.com/ttsmyf/ (obrázok 31). Z obrázku vidieť, že v roku 1990 v reálnych cenách index Dow
dosahoval 30% maximálnej hodnoty. Ihneď po začatí kolonizácie Slovenska a bývalého socialistického bloku index
začal prudko stúpať a na začiatku roka 2000 dosiahol maximálnu hodnotu 100%. Je až neuveriteľné, aký bohatý bol
bývalý socialistický blok. Podľa Newyorskej burzy bol dva-krát bohatší, ako akcie kapitalistického bloku v roku
1990. Samozrejme do bohatstva bývalého socialistického bloku je potrebné zarátať aj 400 miliónov občanov, t.j. nás vysokokvalitných motrokov, ktorých kolonizátori po roku 1990 začali vlastniť a využívať. Z grafu je zaujímavý ďalší
vývoj reálnej hodnoty indexu Dow, kde vidieť, že po roku 2007 index začal prudko klesať a v apríli 2009 dosiahol len
50% úrovni rokov 2000 a 2007. Znamená to, že väčšina majetku bývalého socialistického bloku stačila živiť svetový
kapitalizmus len 7 rokov. Je to pekný príklad efektivity súčasného globálne kapitalizmu.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [358]
Reálna mzda na Slovensku, 1989=100%
100
izm
al
i
c
So
us
Barbarizmus
90
80
70
1970
1980
1990
Roky
Obrázok 24
2000
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [359]
Reálna mzda na Slovensku, 1989=100%
Strata 1990-2007 na mzde
jedneho pracovnika je ~78000 Sk (s.c.2004)
na 2 milióny pracovníkov ~156 mld Sk
130
120
110
Barbarizmus
So
ci
al
iz
m
us
100
90
80
70
1970
1980
1990
Roky
Obrázok 25
2000
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [360]
Celkové dôchodkové zabezpečenie na Slovensku
(1989=100%)
100
Ba
So
s
cia
liz
m
us
u
rizm
rba
90
80
70
60
?
1970
1980
1990
Roky
Obrázok 26
2000
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [361]
Počet domácností (relatívne jednotky normalizované)
Štatistická ročenka SR 1999, Microcensus 2002
110
100
90
2002
1988
80
70
60
50
40
30
20
10
0
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9 10 11 12 13 14 15
Čistý mesačný príjem na obyvateľa na Slovensku
(počítané na infláciu, v tisícoch SKK roku 2002)
Obrázok 27
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [362]
Totálny zahraničný dlh Slovenska (b.c., mld. USD)
50
45
40
bar
izm
us
35
30
Bar
25
20
Socializmus
15
10
5
0
1985
1990
1995
2000
Roky
Obrázok 28
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [363]
Poradie štátov podľa indexu HDI (kvality života)
Čím nižší index, tým vyššia kvalita života
45
Slovensko
40
35
30
Česko
ČSSR
25
20
Rakúsko
15
10
USA
5
0
1986
1990
1994
1998
Roky
Human Development Reports 1990-2008
Obrázok 29
2002
2006
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [364]
Poradie štátov podľa indexu HDI (kvality života)
Čím nižší index, tým vyššia kvalita života
90
80
Rusko
70
60
Kuba
50
Slovensko
40
ZSSR
Česko
30
20
ČSSR
Rakúsko
10
USA
0
1986
1990
1994
1998
2002
2006
Roky
Human Development Reports 1990-2008
Obrázok 30
Hodnota Dow indexu na New Yorskej burze normovaná na infláciu. http://homepage.mac.com/ttsmyf/
Obrázok 31
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [365]
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [366]
4. Kriminalita a úpadok spoločnosti
Devastácia ekonomiky, morálky a kultúry, ako produkt nehumánneho kapitalistického režimu, sa zákonite
prejavili v sociálnych parametroch, ako je bežná kriminalita, násilie a vraždy. Sú to jednoznačné parametre, ktoré
hovoria o úpadku spoločnosti, o degenerovanosti kapitalistického systému. Tieto fakty po roku 1989 dokumentujú
každoročne Štatistické ročenky SR, štatistiky Eurostatu a OSN v kapitolách o kriminalite. Netreba ich ani študovať,
stačí keď si dnes prečítate noviny a pozriete správy v TV. Dokumentujú to aj nasledujúce štatistické obrázky, ktorými
sa protagonisti antikomunistického orgazmu veľmi pravdepodobne nebudú rozoberať.
Komunistický „zločin“ humanity vidieť na nasledujúcich obrázkoch.
Po prijatí zákonov kapitalizmu významne vzrástol počet trestných činov (obrázok 32). V rokoch 1989 až 2007
počet trestných činov kumulatívne bol o 1,076 milióna vyšší ako za socializmu. V roku 2007 bol počet trestných
činov 239% v porovnaní so socializmom. Objasnenosť trestných činov prudko klesla na 41% (obrázok 33). To
znamená, že 59% trestných činov nie je objasnená, čo je raj pre kriminálnikov.
Podobne významne vzrástol počet vrážd (obrázok 34) a klesla ich objasnenosť. Kapitalistický systém na
Slovensku po roku 1989 vytvoril vhodné podmienky na vraždu viac ako 966 našich spoluobčanov v porovnaní
s počtom za socializmu.
Úpadok spoločnosti dokazuje aj nárast počtu násilných trestných činov po roku 1989 (obrázok 35). V rokoch
1989 až 2007 počet násilných trestných činov kumulatívne bol o 92500 vyšší ako za socializmu. Stali sme sa násilnou
spoločnosťou.
Škody spôsobené kriminalitou stúpli od roku 1989 viac ako stonásobne. a kumulatívne za roky 1990-2007
dosiahli 308 mld. Sk (obrázok 36). V roku 2007 škody spôsobené kriminalitou boli 4222% (b.c.) v porovnaní počas
komunistického zázraku. „Humanisti“ počas antikomunistického zázraku by mohli podiskutovať, čo všetko sa dá za
308 mld. Sk kúpiť.
Na ďalších obrázkoch je porovnanie počtu vrážd (obrázok 37) a násilných trestných činov (obrázok 38) na
Slovensku a v USA. Z obrázkov vidieť, že antikomunisti na Slovensku majú ešte rezervy.
Aké neviditeľné sily slobody a demokracie pôsobia, že spomínaná kriminalita sa nedá odstrániť vo väčšine
kapitalistických spoločností a je ich neoddeliteľnou súčasťou? Ako by vedeli odpovedať na túto otázku vytunelovaní?
Úpadok spoločnosti po zavedení kapitalizmu dokumentujú mnohé ďalšie údaje, ako vzostup počtu krádeží
vlámaním, a pokles jej objasnenosti. Stúpnutie počtu mŕtvych ľudí nájdených na ulici na Slovensku alebo ľudí, ktorí
sa stratili. Kapitalizmus priniesol na Slovensko extrémne nehumánne zločiny, ktoré sme pred rokom 1989 nepoznali.
Napríklad narkomániu, nájomné vraždy, výpalníctvo, detskú prostitúciou, únosy detí alebo obchod s ľuďmi. Za 20
rokov degeneračné prvky kapitalizmu vyprodukovali veľa vrahov, rasistov, násilníkov, zlodejov, extrémistov,
deprivantov a morálnych mrzákov. Neverím, že počas 20. výročia antikomunistického orgazmu sa tieto otázky budú
diskutovať. Myslím si, že veľmi pravdepodobne preto, že aj diskutujúci budú súčasťou úpadku spoločnosti.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [367]
Trestné činy zistené na Slovensku (v tisícoch)
Od roku 1990-2007 = 1,076 milióna trestných činov naviac
140
Barbarizmus
239%
120
Socializmus
100
80
60
40
20
0
1985
1990
1995
Roky
Obrázok 32
2000
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [368]
Trestné činy na Slovensku - objasnenosť (v %)
100
Socializmus
80
Barbarizmus
60
40
20
0
1985
1990
1995
Roky
Obrázok 33
2000
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [369]
Počet vrážd na Slovensku
Za roky 1990-2007 = 966 vrážd navyše
Barbarizmus
140
120
Socializmus
100
80
60
40
20
0
1980
1985
1990
1995
Roky
Obrázok 34
2000
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [370]
Násilné trestné činy na Slovensku (v tisícoch)
Za roky 1990-2007, bolo navyše 92 500 násilných tr. činov
16
15
riz
mu
s
14
Ba
rb
a
13
12
154%
11
10
9
8
Socializmus
7
6
5
4
1985
1990
1995
Roky
Obrázok 35
2000
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [371]
Škody spôsobené kriminalitou na Slovensku
(v mld. Sk)
Škody za 1990-2007 = 308 mld. Sk
60
55
50
45
40
35
riz
mu
s
30
4222%
Ba
rba
25
20
15
10
5
Socializmus
0
1985
1990
1995
Roky
Obrázok 36
2000
2005
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [372]
Počet vrážd na Slovensku a v USA
na 100 000 obyvateľov
11
10
9
8
USA
7
6
5
4
Slovensko
3
2
1
0
1960
1970
1980
Roky
Obrázok 37
1990
2000
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [373]
Počet násilných trestných činov
na Slovensku a v USA na 100 000 obyvateľov
800
700
600
USA
500
400
300
Slovensko
200
100
0
1960
1970
1980
1990
2000
Roky
Obrázok 38
5. Kultúra
Porovnávať kultúru na Slovensku po roku 1989 so socializmom je zbytočné, predsa každý vidí obrovský rozdiel.
Z väčšiny súčasnej „kultúry“ srší dekadencia. Stačí si pozrieť obálky časopisov, na ktoré sa úspešne lákajú čitatelia,
alebo niektoré seriály, knihy.... Skrátka, komunistický zázrak v kultúre na Slovensku skončil v roku 1989. Uvidíme
dokedy.
Rozmýšľam, prečo televízia, možno až na pár výnimiek, za 20 rokov kapitalizmu neuviedla novú televíznu
inscenáciu kvalitného kultúrneho klasika? Myslím si, že by to dokázala, veď dobrí režiséri a herci nevymreli. Zo
začiatku bol problém v tom, že sa rozkradli peniaze na kultúru, toky peňazí sa významne zmenili a kultúrne vzdelaní
ľudia boli vytlačení na perifériu „humanistami, demokratmi a bojovníkmi za ľudské práva“. Aj teraz by sa na
Slovensku našli dobrí režiséri a herci, ktorí by nás zahŕňali kvalitnými televíznymi inscenáciami. Lenže teraz je
problém úplne iný. Kto by takéto televízne inscenácie pozeral? Mentálny rozsah väčšiny občanov sa pod vplyv
účelovo modulovanej dekadentnej kultúry tak zúžil, že nie je mentálne schopná prijať nič hodnotné.
Dekadentnosť súčasnej kultúry, ktorá by mala odrážať súčasný život a pomáhať mu, vidieť z vysielania
televíznych programov a z dokumentov vo všetkých mienkotvórnych médiách počas malých a veľkých
antikomunistických orgazmov, t.j. denne. Stále nám opakujú dôkazy zločinného komunizmu, ako komunisti ublížili,
uväznili alebo zabili mnoho nevinných ľudí. Pomaly už každý deň, predstavitelia týchto obetí komunizmu vystupujú
v televízii, aspoň ráz za mesiac. Niektorých som už videl 100-krát, opakujúci ten istý príbeh v rôznych obmenách,
väčšinou bez žiadnych dôkazov. Predpokladám, že všetky možné a aj nemožné neprávosti socializmu už boli
stvárnené v mnohých dokumentoch a filmoch.
Fascinuje ma dekadentnosť až morálna retardovanosť niektorých (alebo väčšiny?) súčasných televíznych,
filmových a printových redaktorov alebo kultúrnych pracovníkov. Kde sú filmy alebo televízne relácie o životných
príbehoch tisíckach ľudí, ktorí spáchali po roku 1989 samovraždu následkom zlých sociálnych podmienok,
poukazujúc na zločinnosť nášho kapitalizmu? Kde sú filmy alebo televízne relácie o životných príbehoch 10- až 100-
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [374]
tisíckach ľudí, ktorí sa po roku 1989 živili vyberaním odpadkov z košov a mnohí z nich zomreli na ulici, zamrzli
alebo sa predávkovali drogami? Kde je hranica morálnej retardovanosti mnohých našich ospevovaných tvorcov
kultúry, umelcov, že tieto zločiny kapitalizmu nevidia? Ozaj z kultúry ich uteší len antikomunistický orgazmus?
Zatiaľ všetky fakty hovoria, že áno. Ale dokedy?
Aby som predsa uviedol nejaké konkrétne čísla o úpadku kultúry, ako vedecký pracovník sa budem zaoberať
vedou na Slovensku.
„Zločin“ komunistov pri rozvoji vedy a výskumu na Slovensku je veľmi významný, ako vidieť z obrázkov 39
a 40. Na obrázku 39 je ukázaný komunistický zázrak nárastu pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku od roku
1948 (počet prac. bol 3 218) až do roku 1988 (počet prac. 64 944, nárast na 2018%). Po roku 1989, v rámci
všeobecného úpadku, tento počet prudko klesol, a v roku 2007 dosiahol len 23 437 pracovníkov (36% roku 1989). Je
to súčasť dekadencie kultúry a našej kolonizácie po roku 1989. Myslím si, a treba to preskúmať, že toto sa taktiež
nehodí do osláv 20. Výročia antikomunistického orgazmu.
Výdavky na vedu a výskum počas komunistického zázraku boli okolo 4% HDP, a v percentách HDP boli
porovnateľné s výdavkami vyspelých kapitalistických krajín. Po roku 1989, v rámci kolonizácia Slovenska
a všeobecného úpadku, výdavky začali klesať a v roku 2007 dosiahli len 0,46% HDP. Takéto výdavky na vedu
a rozvoj dávajú napríklad Brazília alebo Čile.
Ako sa vyvíja podpora vedy a výskumu v okolitých krajinách vidieť na obrázku 41. Podpora v Českej republike
a Rakúsku stále stúpa a podpora na Slovensku stále klesá. V roku 2006 podpora vedy a výskumu na Slovensku bola
len 29% priemeru 25 krajín EÚ. Aj tu sa prejavil výsledok dekadencie v kultúre v plnej nahote.
Zničenie vedy a vedeckého rozvoja kolonizovanej krajiny patrí medzi základné články kolonizačných protokolov.
Naši kolonizátori, antikomunisti a slovenská šľachta majú pravdu. Načo je Slovákom vedecké vzdelanie, veda, rozvoj
výskumu, veď v rámci kolonizácie Slovenska robia a budú aj tak robiť drotárov v zahraničných podnikoch na
Slovensku alebo v zahraničí. Načo bude našim dievčatám – slúžkam, opatrovateľkám a doprovodkyňám všetkého
druhu v ďalekom svete vedecké vzdelanie, veda a rozvoj výskumu?
Silno predpokladám, že vedecké vzdelanie, veda, rozvoj výskumu by bránilo v masovej aktívnej účasti na
výročných oslavách antikomunistického orgazmu.
„Zločin“ komunistov v práve na život. Tento „zločin“ patrí medzi najťažšie zločiny, a patrí aj medzi najťažší
jav pre jeho pochopenie súčasnými „humanistami“.
Na obrázku 42 je zobrazený nárast obyvateľstva Slovenska za posledných 89 rokov. Z obrázku vidieť, že za
posledných 20 rokov socializmu, 1969-1989, nárast obyvateľstva bol 877 tisíc. Nárast obyvateľstva v rokoch 19892009 bol len 137 tisíc. T.j. o 740 tisíc menej ako bol za socializmu. V roku 2009 máme o 702 tisíc obyvateľov menej
v porovnaní s trendom za socializmu.
Kto rozhodol, že za posledných 20 rokov sa nenarodilo viac ako pol milióna detí? Že zo Slovenska zmizlo budúce
mesto veľkosťou Bratislavy? Kto zobral týmto deťom život ešte predtým, ako sa narodili? Kde sú naši bojovníci proti
potratom a stavitelia pomníkov „zločinov“ komunizmu, že stratu viac ako pol milióna životov za 20 rokov na malom
Slovensku si ani nevšimli? Pravdepodobne si to nevšimli preto, lebo sa celou dušou stále sústreďujú na každoročné
výročia antikomunistického orgazmu.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [375]
Počet pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku
(v tis.)
60
u
izm
So
40
bar
Bar
cia
liz
mu
s
50
s
30
36%
20
10
0
1950
1970
1990
Roky
Obrázok 39
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [376]
Slovensko: Výdavky na vedu a výskum (v % HDP)
3
Socializmus
4
2
Ba
r ba
riz
mu
s
1
0
1985
1990
1995
Roky
Obrázok 40
2000
2005
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [377]
Výdavky na vedu a výskum (v % HDP)
3,0
Rakúsko
2,5
Priemer 25 EU
2,0
1,5
Česko
1,0
Slovensko
0,5
0,0
1994
1996
1998
2000
Roky
Obrázok 41
2002
2004
2006
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [378]
Počet obyvateľov na Slovensku (v tis.)
Rok 2009 = menej o 702 tisíc obyvateľov
v porovnaní s trendom za socializmu
6500
Barbarizmus
6000
5500
m
iz
al
i
c
So
5000
4500
us
4000
3500
3000
2500
2000
1930
1950
1970
1990
2010
Roky
Obrázok 42
6. Ako a keby
Ako by sa vyvíjal bývalý socialistický blok, keby nedošlo k jeho kolonizácii po roku 1989? Pravdepodobne by
išiel cestou komunistickej Číny.
Po druhej svetovej vojne USA ako jediná krajina vyšla z vojny bohatšia ako bola pred vojnou. Zatiaľ čo
produkcia hrubého národného produktu USA sa zvýšila o viac ako 50% počas Druhej svetovej vojny, v Európe ako
celku (bez ZSSR) sa znížila o 25%. USA nedotknuté vojnou v roku 1946 vlastnili 20 miliárd dolárov v zlatých
rezervách, čo v tom období bolo 61% zlatých rezerv celého sveta. USA vyrábali viac ako 50% svetovej priemyselnej
produkcie a tretinu všetkých výrobkov sveta.
Naproti tomu Komunistická Čína v roku 1946 bola krajina po vojnovej deštrukcii a nasledujúca občianska vojna
1946-4950 ešte viac rozvrátila ekonomiku a celkový život v krajine, kde v tom čase priemerná dĺžka života
dosahovala 35-40 rokov. V roku 1950 podiel Čínskej ekonomiky na svetovej ekonomike bol len 4,3%, podiel USA
bol 27%. V roku 2001 podiel komunistickej Číny sa zvýšil na 12,4% a podiel USA sa znížil na 21%. V roku 20092010 sa komunistická Čína stane druhou najsilnejšou ekonomikou sveta. V roku 2020 pravdepodobne predstihne
USA. Vývoj HDP je na obrázku 43.
Porovnanie príjmu obyvateľov Ruska a komunistickej Číny je na obrázku 44. Z obrázku vidieť, že pred rokom
1990, rozdiel bol veľmi veľký, ktorý sa ale významne zmenšil v súčasnosti.
V roku 2008 vypukla svetová kríza kapitalizmu, voľného trhu a neobmedzeného súkromného (t.j. aj finančného)
vlastníctva. Ako dokázali riešiť túto finančnú krízu v kapitalistickej USA a v komunistickej Číne?
V roku 2008 sa hrubý domáci produkt (HDP) v USA znížil o ~-1%, zatiaľ čo v komunistickej Číne HDP sa opäť
radikálne zvýšil o +9%.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [379]
Ako dokázali riešiť túto finančnú krízu v USA a v komunistickej Číne v prvej polovici roku 2009? V USA
v prvom kvartály 2009 (január-marec) HDP klesol o -6,4% v medziročnom porovnaní s rokom 2008. Naproti tomu
v komunistickej Číne HDP narástol o +6,1% v medziročnom porovnaní s rokom 2008.
V USA v druhom kvartári 2009 (apríl-jún) HDP ďalej klesol o -1% v medziročnom porovnaní s rokom 2008.
Naproti tomu v komunistickej Číne sa HDP opäť radikálne zvýšil o +7,9% v medziročnom porovnaní s rokom 2008.
V prvom polroku 2009 Čína vlastnila najväčšie menové rezervy na svete, okolo 2000 miliárd USD, má nízku
nezamestnanosť 4-5% (v USA je to 9-10%) a nízku zahraničnú zadlženosť.
Výsledok porovnania týchto čísel je jasný: Ekonomický krach kapitalistickej ekonomiky USA a ekonomický
zázrak komunistickej ekonomiky Číny.
„Podľa Pentagonu „Center for Defence Information“ na vyhratie studenej vojny len USA vynaložili 13,1 tisíc
miliárd dolárov (v 1996 dolároch, in 1996 dollars = $13.1 Trillion. http://www.cdi.org/issues/milspend.html).“ Priame
výdavky na zničenie socializmu podľa bývalého amerického prezidenta Clintona, len v USA boli 3000 miliárd
dolárov.
Keď si predstavíme, že v roku 1989 východoeurópsky socialistický blok bol 20-30 rokov pred komunistickou
Čínou a vďaka našim antikomunistom, sme sa vrátili 20 rokov späť, a kolonizátori úspešne kontrolujú náš rozvoj, tak
odpoveď na otázku „Ako by sa vyvíjal bývalý socialistický blok, keby nedošlo k jeho kolonizácii po roku 1989?“
odpoveď je jasná.
Nemali by naše ponovembrové celebrity, namiesto súťaží o najlepší antikomunistický orgazmus, sa ísť spýtať
komunistov do Číny, čo robiť? Alebo priamo prijať čínsky systém, Nepôjdu a nepríjmu. Majú na to jeden veľký
dôvod. Spôsobilo by to zmeny v systéme prerozdeľovania ziskov, svetová elita by stratila absolútnu imunitu, nastali
by zmeny vo vertikálnej štruktúre spoločnosti, kde nevolená svetová šľachta by stratila významné postavenie.
Znamenalo by to napríklad, že 1% najbohatších by nevlastnilo 40% bohatstva sveta, že 1% populácie v USA nebude
vlastniť 25% majetku v USA. Že ľudia zodpovedný za zločiny v Iraku, v Afganistane, V Juhoslávii atď... by boli
súdení medzinárodným súdom. Že denne nezomrie 60000 detí. Že v Európskej únii sa nepredá ročne 100 000 ľudí.
Že sa stratia lukratívne obchody so zbraňami, drogami, prostitúciou, výpalníctvom a vrážd na objednávku.
Obetovala by svetová a slovenská šľachta všetko toto? Samozrejme, že nie.
Ale, ako sa svetová kapitalistická elita postaví teraz a za pár desiatok rokov proti čínskemu komunistickému
zázraku? Priznajú verejne, že ich súčasný systém neoliberálneho kapitalizmu krachuje a nie je konkurencie schopný
čínskemu socializmus. Ako sa rozhodne svetová kapitalistická elita, keď za pár desiatok rokov dôjde na rázcestie, kde
si musí vybrať buď socializmus alebo zánik? Spomenie si na Boha, demokraciu, voľný trh alebo jadrové zbrane? Ja si
myslím, že sa uplatní známy postup: Najskôr komunistov strieľali, teraz sa im vysmievajú a za pár desiatok rokov ich
idey socializmu príjmu ako samozrejmú vec.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [380]
Relatívny rast indexu HDP (1991=100%)
700
600
Čína
500
400
300
USA
200
100
0
1990
1995
2000
2005
Roky
The 2005 press release of the World Trade Organization (WTO)
http://www.wto.org/english/news_e/pres05_e/pr401_e.htm
Capital Markets
Obrázok 43
2010
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [381]
Príjem na obyvateľa v parite kúpnej sily
v Rusku a Číne
(Reálne medzinárodné US-doláre, 2003)
14000
13000
12000
10000
s
mu
z
i
l
cia
So
Rusko
u
izm
b ar
B ar
11000
s
9000
8000
7000
6000
5000
4000
Čína
3000
2000
1000
0
1980
1985
1990
1995
2000
2005
Roky
The 2005 press release of the World Trade Organization (WTO)
http://www.wto.org/english/news_e/pres05_e/pr401_e.htm
Obrázok 44
7. Záver
Myslím si a silno predpokladám, že slovenskí bojovníci proti komunistickej totalite počas súťaží o najdokonalejší
a najdĺhší antikomunistický orgazmus v novembri 2009 si nespomenú na stovky až tisícky ľudí, ktorí po roku 1989
zamrzli alebo zomreli pohodení na poliach alebo na smetisku, boli zavraždení alebo sa predávkovali drogami.
Nespomenú si ani na matky, ktoré v sociálnom zúfalstve zobrali do náručia dieta a vyskočili z okna, alebo na otcov,
držiac syna za ruku skočili pod vlak. Ani na naše dievčatá predané alebo nútené zarábajúc si v pote tváre
v sexpriemysle, ani na našu mládež drotárčiť doma a vo vysnenom svete. Mali by si spomenúť, veď sú to výsledky
ich dobre zaplatenej práce.
Myslím si a silno predpokladám, že si na nič také nespomenú, aj keby chceli, ich morálne retardovaný mozog im to
nedovolí.
Predpokladám, a aj dúfam, že raz aj títo slovenskí morálni retardáti budú zapísaní v Guinnessovej knihe rekordov.
Lebo tam právom patria.
Nech žije socializmus!
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [382]
7. Literatúra
[1] Karol Ondriaš: Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky (Agentúra IQ+, Janošovský, 2. vydanie Bratislava
2001)
[2] Karol Ondriaš: My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme (Agentúra IQ+, Janošovský, 2. vydanie Bratislava
2000)
[3] Karol Ondriaš: Bohovia súčasných mytológií a komunizmus (Agentúra IQ+, Janošovský, Bratislava 2000)
[4] Karol Ondriaš: Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov (Agentúra IQ+, Janošovský, Bratislava 2000)
[5] Karol Ondriaš: Socializmus verzus kapitalizmus. Hry, sex a terorizmus (Agentúra IQ+, Janošovský, Bratislava
2005)
[6] Vytunelovaní (Eko-konzult, Bratislava 2009)
[7] Human Development Reports 2000-2008
[8] Štatistický úrad SR, Mikrocenzus 2002
Na adrese:
E-mail: [email protected]
Mobil/odkazovač: 0908-577943
si môžete objednať aj nasledujúce knihy Karola Ondriaša:
Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky
94 strán. 1,5 Eur. Druhé vydanie, Bratislava 2001.
Knižka podáva fakty a tzv. demokracii vo svete.
My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme
70 strán. 1,5 Eur. Druhé vydanie, Bratislava 2000.
Knižka opisuje jedenásť prikázaní moderných otrokov – motrokov.
Bohovia súčasných mytológií a komunizmus
192 strán, 4 Eur. Bratislava 2000.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [383]
Knižka hovorí o zločinoch kapitalizmu vo svete a v bývalých socialistických krajinách.
Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov
168 strán, 4 Eur. Bratislava 2000.
Porovnáva 40 rokov socializmu a 10 rokov kapitalizmu na Slovensku.
Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky
175 strán. 4 Eur. Bratislava 2002.
Populárno-vedecká knižka prináša argumenty, ktoré dokazujú, že človek je len programovaný biologický stroj.
Hovorí o základoch správania človeka a jeho mozgu, o vytváraní ilúzie viery a ilúzie pravdy, ako aj o princípoch
premývania mozgov.
V zátiší modrých vlajok víťazstiev
23 strán. 1 Eur. Bratislava 2002.
Scénky z fiktívneho „moderného“ života.
Vytunelovaní
274 strán. 4 Eur. (Eko-konzult, Bratislava 2009)
Horor v realitnej fikcii.
9. Príloha:
Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo z modernizované počas komunistického zázraku
v rokoch 1948-1989:
1. TATRASKLO - Trast sklárskych podnikov v Trnave.
- Spojené sklárne v Lednických Rovniach
- Stredoslovenské sklárne v Poltári
- Slovenské závody technického skla v Bratislave
- Skloplast v Trnave
- Skloobal v Nemšovej
2. SLOVAKOTEXT - Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne.
- Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
- Závody MDŽ v Bratislave
- Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
- Tatraľan v Kežmarku
- Ľanárske a konopné závody v Holíči
- Lykové textilné závody v Revúcej
- Slovena v Žiline
- Merina v Trenčíne
- Poľana v Lučenci
- Tatrasvit vo Svite
- Slovenska v Banskej Bystrici
- Pleta v Banskej Štiavnici
- Trikota vo Vrbovom
- Odevné závody v Trenčíne
- Makyta v Púchove
- Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
- Zornica v Bánovciach nad Bebravou
3. SLOVCEPA – Trast podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku
1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka
229000 Kčs.
- Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
- Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
- Bukóza vo Vranove nad Topľou
- Grafobal v Skalici
- Harmanecké papierne v Harmanci
- Chemicelulóza v Žiline
- Turčianske celulózky a papierne v Martine
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [384]
- Slavošovské papierne v Slavošovciach
- Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
- Drevokup v Ružomberku
- Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
- Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
- Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku
4. Slovchémia – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.
- Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
- Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
- Matador v Bratislave
- Benzinol v Bratislave
- Chemika v Bratislave
- Petrochémia v Dubovej
- Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
- Chemolak Smolenice
- Považské chemické závody v Žiline
- Slovenské lučobné závody v Hnúšti
- Duslo Šala
- Chemko strážske
- Fosfa Poštorná
- Chemlon v Humennom
- Chemosvit vo Svite
- Slovenský hodváb v Senici
- Gumárne 1. mája v Púchove
- Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
- Plastika v Nitre
5. VSŽ Košice.
Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku
1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku
23302 robotníkov.
6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.
- ZTS Martin n.p.
- ZTS Detva n.p.
- ZTS v Dubnici nad Váhom
- ZTS v Košiciach n.p.
- ZTS Bratislava
- ZTS v Komárne
- Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
- Martimex v Martine
- ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
- ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
- ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
- ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
- ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
- ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
- ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
- ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
- ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici
7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
Výroba obuvi:
v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
v roku 1960=20,7 milión párov
v roku 1970=28,3 milión párov
V roku 1980=32,8 milión párov.
8. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [385]
- v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs.
9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.
10. Trast podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.
- Bučina Zvolen
- Drevina Turany
- Drevoindustria Žilina
- Smrečina banská Bystrica
- Preglejka Žarnovica
- Piloimpregna Košice
- Mier Topoľčany
- Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
- Tatra nábytok Pravenec
- Nový domov v Spišskej Novej Vsi
11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave
v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887
Kčs.
- Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
- Koncern Elektrárne Nováky
- Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
- Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
- Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
- Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
- Elektrovod v Bratislave
12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový
program na Slovensku.
13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.
14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v:
- v Hačave
- v Jelšave
- v Lovinobani
- v Košiciach
- v Lubeníku
- v Banskej Belej
- v Kalinove
- v Kunovej Teplici
15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.
V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita
práce na pracovníka bola 208000 Kčs.
16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.
počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230
Kčs.
- Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave
17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu
v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na
pracovníka bola 247000 Kčs.
- Slovlik v Trenčíne
- Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
- Frukona v Prešove
- Slovenské škrobárne v Trnave
- Mraziarne v Bratislave
18. Slovakofarma v Hlohovci: začlenený do VHJ Spofa v Prahe.
- závod Liečebných rastlín v Malackách
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [386]
19. Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.
- Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
- Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
- Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
- Azbestocementové závody Nitra
- Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
- Cementáreň Lietavská Lúčka
- Ladecká cementáreň Ladce
- Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
- Cementáreň Bystré v Bystrom
- Stupavská cementáreň Stupava
20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
- CALEX Zlaté Moravce
- Elektrosvit Nové Zámky
- Kovosmalt Fiľakovo
- Slovenská armatúrka Myjava
- Srojsmalt Medzev
- Strojsmalt Pohorelá
- Tatramat Poprad
- Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
- Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany
21. Strojstav – n.p. v Bratislave.
- závod v Bernolákove
- závod v Novom Meste nad Váhom
- závod v Záhorskej Vsi
- závod v Sečovciach
- závod v Šahách
- závod v Prešove
- závod v Senci
- stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.14
++++++++++++++++++++++++++++
Nazor citatela
Soros, Juncker, Wiesenthal, Albright, Havel, Kissinger, alebo kto poveril práve
Mikuláša Dzurindu, aby v týchto pohnutých časoch exhibicionizoval 17.11.2011
k majetkovému židovskému prevratu na Slovensku ? Konsenzus spočíva iba a len v
jeho vlastnom voluntarizme (svojvôli), ktorým sa vklínil do KDH a protislovensky
pokračoval v DÚ, SDKÚ s Miklošom a všetkými z M.E.S.A. 10 a VPN až doposiaľ. A je
len príznačné, že stafáž mu robili viacerí judeokresťania, Čarnogurský, Feldek,
Porubjak, J. Mikloško, Radičová, Fígeľ, Snopko …, ktorí vyspelý štát vrátili
najmenej o 100 rokov späť do čias nevoľníctva v žalári národov, až po jeho možný
zánik. Stony o možných dosahoch globalizácie na viaceré národy sú iba falošným
plačom nad prázdnym hrobom bez duše.
14
Po prevrate v roku 1989, boli všetky priemyselné podniky komunistického zázraku zničené, rozkradnuté alebo
predané, väčšinou do zahraničia. Slovensko sa stalo Sstredoeurópskou indiánskou rezerváciou.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [387]
Zhrešia, oľutujú, priznajú a odpustia
Aj židia páchajú hriechy. Ich náboženstvo však z hriechu nerobí takú centrálnu otázku, ako napríklad
kresťanstvo, a ani toľko nestraší peklom.
Najhlavnejší židovský sviatok, ktorý svätia aj mnohí veľmi vlažní veriaci, je o odpustení hriechov. Židia sú
presvedčení, že Boh je milosrdný. Odpúšťa však len hriechy spáchané proti nemu.
Ak žid zhreší proti
inému človeku, Boh mu neodpúšťa, odpustiť musí poškodený. Aj preto je vražda neodpustiteľný
hriech. Jej obeť totiž už odpustiť nemôže.
Tri základné skupiny
Židia neveria, že človek sa rodí s dedičným hriechom a ani tomu, že niektorí ľudia k zlu inklinujú viac
ako iní. Človek je len človek a nie je dokonalý. Narodí sa so slobodnou vôľou a je na ňom, či sa dá zviesť na zlé
chodníčky, alebo sa bude snažiť konať dobro.
Od židovského veriaceho sa očakáva, že si vyberie druhú možnosť. Ak pochybí, môže prísť k náprave. Sú však
hriechy, ktoré sa naprávajú len veľmi ťažko. Judaizmus za hriech považuje porušenie Božích zákonov.
Židia rozlišujú tri základné skupiny hriechov a tri stupne ich závažnosti. Žid môže zhrešiť proti Bohu (napríklad
tak, že dá sľub, o ktorom vie, že ho nemôže alebo nechce splniť), proti človeku (klamstvo, úmyselné ublíženie),
alebo proti sebe (závislosti od návykových látok, ale podľa niektorých rabínov aj depresia či smútok, ktoré bránia
človeku naplno sa venovať konaniu dobra).
Stupne závažnosti
Za najvážnejší hriech sa považuje vedomý a plánovaný útok proti Božiemu učeniu. Učiteľka židovskej
etiky z dievčenskej náboženskej školy v Jeruzaleme Chaya Levinsonová za taký považuje modlárstvo, rúhanie,
vyslovovanie Božieho mena, ale aj vraždu alebo smilstvo.
Menej vážnymi hriechmi sú hriechy, ktoré boli spáchané vedome a ktorých sa človek dopustil, lebo nemohol
ovládať svoje emócie alebo žiadze. Najmenej závažné sú hriechy nevedomé, skutky, čo človek nespáchal
úmyselne alebo také, čo vznikli ako dôsledok nesprávneho odhadu situácie.
Hriechy tiež môžu byť aktívne - ak niečo vykonáme, a pasívne – ak, naopak, nepomôžeme človeku v núdzi
alebo nezasiahneme proti neprávosti. (viď hlasovanie v OSN o otázke Palestíny, v ktorej sa na pokyn
Mikuláša Dzurindu zdržal náš zástupca pri hlasovaní, čím podporil Izrael a USA).
Detský príklad
Judaizmus sa však viac ako kategorizáciou hriechov zaoberá tým, ako ich oľutovať a viac nepáchať. Chaya
Levinsonová, ktorá učí dievčatá z nábožných rodín vo veku šesť až osem rokov, používa tento príklad: „Predstavte
si, že sa hráte na dvore a vaša lopta padne do susedovho dvora a rozbije kvetináč. Najprv si treba uvedomiť, že
sme urobili zle a treba to oľutovať. Potom zájdeme za susedom a poprosíme ho o odpustenie. Keďže sme mu
spôsobili škodu, musíme mu kúpiť nový kvetináč alebo mu to nahradiť inak. Ďalším krokom je to, že sa nabudúce
budeme veľmi snažiť, aby sme nespôsobili škodu.“ Tento detský príklad pomerne presne vystihuje ľútosť a
dosiahnutie nápravy, ako ich vníma judaizmus. Dôležité, ak nie úplne najdôležitejšie je, aby človek všetky kroky
smerujúce k odpusteniu hriechu robil skutočne úprimne.
Rituály a obete
Judaizmus je tiež náboženstvo praktické, a tak v minulosti vznikli rituály, ktoré mali pomôcť sňať z človeka
hriechy. Patrili k nim zápalné a zvieracie obete. Tie sa však vzťahovali len na niektoré hriechy a zďaleka sa nimi
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [388]
nedali zahladiť vážne previnenia. V istej forme a na zdesenie ochrancov zvierat sa v ultraortodoxných komunitách
používajú dodnes.
V predvečer sviatku Jom kippur (Deň zmierenia) ultraortodoxní veriaci „prenášajú“ svoje hriechy na
kura, ktoré potom zabijú a darujú ho chudobným, aby sa najedli pred veľkým jomkippurským pôstom. Tento
zvyk, ktorý je skôr folklórom ako skutočným náboženským zákonom, má však jeden háčik. Existujú názory, že
rituálnym zabíjaním sa veriaci môže dopúšťať hriechu krutosti na zvieratách.
Niektorí veriaci používajú na zmytie hriechov menej násilné praktiky. Hádžu do tečúcej vody zvyšky chleba alebo
iného jedla. Tak ako ich voda berie so sebou, tak sa z nich zmývajú hriechy. Tento rituál sa robí na Nový rok.
Obdobie od Nového roka do sviatku zmierenia trvá desať dní a je prioritne o ľútosti, odpúšťaní, uznávaní hriechov
a neprávostí, o hľadaní lepšieho ja. Židia veria, že každý rok ich Boh zapíše do knihy života alebo knihy smrti.
Týchto desať dní je šancou, ako cez ľútosť a hľadanie odpustenia zvrátiť Božie rozhodnutie.
Za osobitne dôležité sa považuje dať si do poriadku vzťahy s ľuďmi. Levinsonová hovorí, že židovská tradícia silne
zavrhuje ohováranie, urážky, posmešky, konanie za chrbtom iného. Niektorí učenci hriechy tohto typu považujú
za mimoriadne závažné a hoci judaizmus príliš neoperuje s výrokom „za toto pôjdeš do pekla“, takéto činy sú už v
predpeklí.
Šanca nájsť dobro
Židia nepoznajú spoveď v katolíckom ponímaní, lebo neveria, že s Bohom sa dá komunikovať cez prostredníka.
Poznajú však inštitút priznania hriechov, v ktorom všetci hromadne priznajú, že zhrešili. Modlitba sa prednáša v
pluráli, lebo zodpovednosť padá na celú komunitu. Židia ju odriekajú na Deň zmierenia, v svadobný deň a ak sa
dá, odporúča sa aj umierajúcim.
Na rozdiel od spovede, kde sa priznávajú konkrétne hriechy spáchané konkrétnou osobou, židia sa k hriechom
priznávajú všeobecne. Existuje aj kratšia, aj dlhšia listina hriechov.
Židovský postoj k hriechu a spôsob, akým sa s nimi veriaci aj celá komunita vysporadúvajú, má podľa sociológov
vplyv aj na fungovanie spoločnosti. Židia a ich učenci hovoria, že veci, ktoré nás vedú k hriechu, môžu sa
použiť aj pre dobro. (viď lichvárčinu od nepamäti).
Bez sexuálnej túžby by nebolo detí, bez veľkých ambícií by nebolo verejnej služby či filantropie, bez túžby po
obdive by nebolo umenia, bez primeraného sebectva by nebolo vlastníctva.
Hriech sa v
judaizme nepovažuje za definitívny pád, ale za šancu nájsť v sebe dobro a neopakovať chyby. Jeden z koreňov
hebrejského slova hriech je minúť terč. Judaizmus učí, že to neznamená, že treba prestať strieľať.
Práve naopak.
piatok 4. 11. 2011 Jana Shemesh
300 let spiknutí
Michael Winkler( více o autorovi > ) 25.8.2011
Dovolte mi, abych vás hned na začátek uklidnil: To, co teď budete číst je čistá fikce autora románů. Nic
jiného, než “Andělé a Démoni”, nebo “Šifra mistra Leonarda” a nic více, než (doufejme) zábavný smyšlený
příběh o pár obecně známých faktech. Žádné výzkumy, žádná šetření, žádné důkazy. Jen tento text a to, co
je psáno v historických knihách.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [389]
Román má premisu, výchozí bod, v dřívějších dobách dokonce často i morálku. Vyberme si nějakou
nepěknou premisu, nějakou “bestsellerové” kvality, která však není nová a byla již několikrát použita v
různých zlomyslných knihách. Tedy, že: Světová historie, války posledních staletí, vyhlazování národů a
etnické čistky mají všechny společnou příčinu – zlé lidi v pozadí, kteří to všechno jako spiklenci řídí.
Ordo ab chao
Ale to by byla pořád ta stará ohraná písnička. Aby to bylo trochu napínavější, jsou tito loutkáři stále zde a
usilují o provedení svých plánů. Proto nás vedou do třetí, vůbec největší světové války. Z chaosu, který při
tom vznikne, vytvoří nový pořádek, jejich pořádek, při kterém se všichni (kteří přežili) staneme otroky
mocných.
Samozřejmě potřebuji pro svou spikleneckou pohádku důvěryhodné aktéry. Spolek sběratelů známek se sem
bohužel moc nehodí, dokonce ani golfový klub byste mi nespolkli. Vezmu ty, které si berou i ostatní:
Zednáře. Jak to, že tolik nadělají se svými tajuplnými lóžemi, rozpoznávacími a jinými symboly?
Přiznávám, zednáři bývají velmi často zmiňováni jako spiklenci. Jistěže bych zde mohl zmínit hochy z
Rotary klubu, Lions klubu, nebo Pen klubu. V zásadě by se hodilo kterékoli mezinárodně působící
uskupení, které pěstuje určitou exklusivitu. Takže třeba klidně i majité karet American Express. Ale já
zůstanu u zednářů, ti jsou na to zvyklí a než mi začnete zazlívat neúctu, tak je tu hned uvedu.
Zednáři jsou však jen řadoví týmoví hráči světového spiknutí. Přinejmenším 95% zednářů dělá přesně to, co
je možno dohledat na jejich oficiálních stránkách: Jsou to humanitární spolky, které pěstují pár starých
tradic a místo v hospodě se scházejí v domě lóže (který nazývají “chrámem”). O spiknutí nevědí nic,
dokonce většina z nich ve svém životě nikdy nepřispěla k nějakému velkému spiknutí.
Použiji nyní jiný obraz: Velké spiknutí není puzzle, nýbrž mozaika, skládající se z milionů kamínků.
Narozdíl od puzzle jsou kamínky mozaiky jednobarevné a nic, opravdu vůbec nic nenaznačuje, kam který
kamínek patří a jaký obrázek se z toho vyklube. V tomto obraze jsou zednáři něco jako kit, spojovací hmota
mezi jednotlivými kamínky, která je drží pohromadě, ale jinak se na mozaice nijak nepodílí.
Zednáři tvoří rekrutační potenciál pro další stupeň, krom toho sbírají informace. Neustále vyřizují různé
malé nepodstatné úkoly, aniž by věděli proč. Každý zednář je pozorován… Ach ne, ne každý. Pokud je jen
pětina zednářů posuzována, tak i tak je to neuvěřitelně mnoho. Jestli váš soused pobíhá v černém obleku s
takovým tím bílým přehozem a příležitostně vypráví cosi o “všemohoucím Staviteli všech světů”, tak buďte
v klidu – ten je neškodný a to, co říká, myslí skutečně vážně.
Z obyčejných zednářů se rekrutují “vyšší stupně”. Obyčejný zednář je učeň, tovaryš a nakonec mistr, toť
vše. Avšak jeho bratr v lóži, kterého zná již 20 let a kterému důvěřuje, je nejen “mistr”, nýbrž “rytíř
Kadosch”, nebo “Princ z Jeruzaléma”. (Pokud máte zájem, tak si ostatní tituly najděte sami na internetu,
jsou opravdu kreativní). Kdo se osvědčil na stupni pěšáka, stane se poddůstojníkem – a kdo se osvědčil u
normálních zednářů (“Janovy lóže”), smí nakouknout do vyšších stupňů.
Tak a teď… Ne, ještě ne. I u vyšších stupňů jsou lidi, kteří to, co jsme si od nich kdysi slíbili, neudrží. Těm
je poklepáno na rameno, pilně se zaučí do tajemství vyšších stupňů a odsunou se na vedlejší kolej, kde se
můžou hemžit jako “nositelé tajemství”.
Sice jen málo vyšších stupňů pracuje na světovém spiknutí, ale tato organizace přímo láká k tomu, aby byla
zneužita. Obyčejný zednář je spolehlivý a mlčenlivý, ten “správný” zednář na vyšším stupni je ještě daleko
spolehlivější a mlčenlivější. Tak vezmeme ředitele pobočky Deutsche Bank, vedoucího oddělení v
Mercedesu a redaktora Frankfurter Allgemeine Zeitung. (Ty podniky jsou jakkoli zaměnitelné, kdo chce, ať
si dosadí, co mu víc pasuje.)
Berou se mladí lidé, kteří mají potenciál k růstu. Přirozeně jsou v této tajné lóži i starší, kteří sedí na
dobrých pozicích a mohou mladé podporovat. Když chce lóže vyššího stupně zrealizovat nějaký menší
projekt, začne za něj bratr v lóži bubnovat u Frankfurter Allgemeine. Bratr v lóži z Mercedesu zařídí
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [390]
velkolepý sponzorský dar pro vhodné politiky a bratr v lóži z Deutsche Bank se postará, aby tekly půjčky.
Třeba například.
Tyto milé tajné lóže patří však stále ještě k řadové mase světového spiknutí. Znají nanejvýš jeden jediný
kamínek v mozaice a ví, že tento je černý, zelený, nebo žlutý. To je celé. Přesto se již na této úrovni dějí
výnosné obchody. A samozřejmě se udělují i ceny. Když někdo neznámý obdrží renomovanou cenu, která
je zadotovaná pár tisíci Euro, pak se jedná o malou pozornost mezi bratry v lóži. Lidi se znají, pomáhají si a
jsou si navzájem povinováni. Funguje to celé naprosto skvěle. (Ríká vám něco tajná lóže “P2”? Ano, tehdá
v Itálii…)
Pokud se chcete stát spolkovým prezidentem, nebo předsedou představenstva, tak neuškodí být v nějaké
tajné lóži. Myslete však na to, že tato pomoc se zakládá na vzájemnosti, jinak by totiž mohlo klidně dojít i k
nějaké malé nehodě, například padák, který se vám neotevře…
K “vyšším stupňům” patří různé zajímavé spolky, tedy všechno, co má na spiklenecké scéně nějaký zvuk.
Za všechny jmenuje třeba Bilderbergy, Council of Foreign Relations, Trilaterální komisi a samozřejmě
superlóži B`nai B`rith. Ano, na této úrovni, ne výše. Neboť všechny takové spolky, které “jsou slyšet”
nepatří do vedení světového spiknutí. Konec konců bych byl špatný spisovatel, kdyby si každý kolemjdoucí
na ulici mohl na všechny moje přísně tajně operující zloduchy ukázat prstem.
Ano, jakožto “vyšší stupeň” jste neuvěřitelně důležití… myslíte si alespoň. A můžete se i zlomyslně těšit z
toho, že řadoví bratři v lóži věří tomu, že jim můžete dopomoci akorát tak ke členství v golfovém klubu,
zatímco vám ve skutečnosti podléhá celý Mossad a CIA… Jenže bohužel autor není na Vaší straně a vy jste
ve skutečnosti jen malé světýlko v opravdu velké hře.
Protože i vyšší stupně jsou jen rekrutační potenciál pro další výšší kruh. Já je nazvu třeba “ilumináty”, tento
pojem je ostatně také zavedený. Zapomeňte však raději na “bavorské ilumináty”, ti mají sice pěkné jméno,
ale se skutečnou mocí nemají nic společného. A ne, Adam Weishaupt také nikdy nevystřídal George
Washingtona. Na americkou půdu nikdy nevkročil. Ikdyž George Washington k iluminátům patřil, ale k
tomu se dostanu později.
Ilumináti jsou důstojníci světového spiknutí a patří k němu VŠICHNI. Proto se také nazývají “osvícení”,
neboť věří, že stojí ve světle pravdy. Ilumináty najdete v každém vedoucím grémiu, ikdyž ne vždy na
vedoucí špičce. Zaprvé to není potřeba, neboť na špici postačí podřízený vyšší stupeň, který je zvyklý
poslouchat. Krom toho, pokud by se mělo někdy střílet, pak po lidech na špici. To se pak hodí, jsou-li tito
vyměnitelní a skuteční páni v pozadí přesto nadále drží otěže v ruce.
Jeden iluminát má přehled nad 10, 15 nebo 20 kamínky v mozaice a bylo mu řečeno, k čemu to celé je. No
dobře… ne “to celé”, ale obdrží v každém případě cílové zadání, ze kterého se dá leccos odvodit. Ale i
ilumináty držím zkrátka, protože mozaika má milion dílků – vzpomínáte? Moji ilumináti jsou několikrát
sítem prošlí chlapíci, kteří jsou věrně oddaní spiknutí a ví, že za přečiny se platí smrtí.
Ilumináti jsou “osvícenci”, ale nejsou těmi, kteří svítí. Jsou to důstojníci, ale ne generálové. Tito se
nacházejí v samotném jádru, jsou to nositelé světla, čemuž se říká v latině “Luciferentes”. Sem by zapadli
Rothschild a Rockefeller, i o “černé šlechtě” jsem cosi četl. Ale proč bych se měl držet jedné, dvou, nebo
dvaceti rodin? Označím vůdce světového spiknutí prostě, jednoduše a doufám, že i výstižně jako “skupinu
Lucifer”.
Příslušníci skupiny Lucifer dávají rozkazy, ti jediní znají celou obrovskou mozaiku. A zde se najednou mění
rekrutační schéma. Zednářský učeň v Janově lóži může vystoupat až na ilumináta, nikdy však nebude přijat
do skupiny Lucifer. Členové této skupiny pocházejí z vybraných rodin, přičemž ani Enfant terrible není do
této skupiny přijímán. Ona skupina Lucifer je ve spikleneckých textech často označována za “finanční
elitu”.
Nezaměňujte prosím tuto finanční elitu s Billem Gatesem, nebo Warrenem Buffetem. Ti získali své jmění
sami a patří tak nanejvýš k iluminátům. Já teď hovořím o jmění, které je staré stovky let, jako třeba to
Rothschildovo. Abyste mohli vystoupat do skupiny Lucifer, musí být vaši předkové minimálně tři generace
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [391]
spolehlivými ilumináty a vy bohatými dědici. Pak se můžete přiženit a zhruba po dvaceti letech začínáte být
zasvěcováni do toho, oč tu vlastně jde. Teprve váš syn sem bude skutečně patřit.
Jestli se divíte, proč pořád mluvím jen o mužích, tak v těchto kruzích jsme velmi konzervativní.
Rovnoprávnost a emancipace je něco pro nevědoucí, kteří stojí mimo. Láteřící, tvrdohlavé nebo dokonce
pomstychtivé ženy nejsou při takových operacích potřeba. Ženy jsou okrasný přívěšek, smějí při dostizích
v Ascotu nosit bláznivé klobouky, jinak ale nemají co mluvit. A vědět už vůbec ne.
Tak, to bychom měli hlavní role. Nyní se věnujme příběhu.
Hra začíná v Anglii, někdy v roce 1650. Angličani – ne, Britové ne – vedou válku proti svému králi a
nakonec mu setnou hlavu. Německo leží po Třicetileté válce v troskách, ostatní země si lížou rány a těší se
ze své kořisti, proto se na hře v Anglii nepodílí. Narozdíl od Německa nevede chaos v Anglii k
celoplošnému zpustošení. Z tohoto chaosu vzniká nový pořádek, nejdříve vláda parlamentu a nakonec
lordprotektor Olliver Cromwell. Jenže tento experiment končí a Anglie dostává znovu dalšího krále a
monarchií je dodnes.
V této době dostali praotci pozdějšího spiknutí dvě lekce. První se týkala předností vlády parlamentu.
Parlamentáři jsou celkem bezpohlavní skupina. Poslanec sám nemá žádnou moc, avšak v mase “tito” dokáží
moc vytvořit. Poslanec je ubohý nýmand, manipulovatelný a přístupný našeptávání, avšak kdo manipuluje a
ovlivňuje dostatek poslanců, ten určuje, co se bude v zemi dít. Neposlušní poslanci se podle potřeby vymění
a jsou nahrazeni poslušnějšími subjekty. Národu se namluví, že tohle jsou zástupci lidu, tedy právě
exponenti většinové vůle veřejnosti. Když i přesto dojde k revoluci, jsou právě tito nepotřební poslanci
pověšeni, zatímco skutečně mocní přežijí a zakrátko zapojí “revolucionáře” do svého systému.
Druhá lekce byl chaos, který novému pořádku předcházel. “Ordo ab chao”, zní jedno pěkné rčení zednářů,
které vyjadřuje, že právě z chaosu vznikne pořádek. Přinejmenším tak to vnímá ta nevědoucí většina
zednářů. Zasvěcení však vědí, že nejprve musí být tento chaos vyvolán, než může vzniknout pořádek,
NOVÝ pořádek.
Tyto poznatky zrají po léta. Co se má stát světovým spiknutím, začíná jako debatní kroužek, jako setkání v
hospodě nižší šlechty a zámožného občanstva. Nikdo ještě nemyslí na to sáhnout po světovém spiknutí, jsou
zde akutnější problémy. Jenže čím déle tato “hospodská setkání” existují, tím více se formalizují. V
dnešním Německu by někdo založil občanské sdružení, dal by si stanovy, zvolil předsednictvo a vypil by
velké množství piva.
Přesně to udělali i Angličané. Nevěřte prosím vás, že zednářské lóže vznikly z tajných sdružení stavitelů
chrámů. Velká doba sdružení stavitelů chrámů skončila se stavbou velkých katedrál a tato zase s epidemií
moru kolem roku 1350. Po více jak 300 letech byla tato sdružení přinejlepším romantickou vzpomínkou.
Jelikož však i v Anglii byly kolem roku 1700 pozorovány spolky směřující k zavedení nového státního a
světového pořádku s největší nedůvěrou, rozhodli se tito trochu “zazdívat” a postavit se do tradice dávno
zapomenutých sdružení stavitelů chrámů. Tradicionalistické spolky jsou konec konců podstatně méně
podezřelé. Člověk provozuje pár komických rituálů, hraje si na nábožensky otevřeného a bloumá nad
“Velkým architektem všehomíra”.
Na templářské rytíře klidně zapomeňte. Skotští svobodní zednáři je sice adoptovali jako své předchůdce,
jenže proč by měli templáři zůstávát celých 400 let schovaní a najednou z ničeho nic začít zakládat lóže?
Jenže takhle si člověk získá 600 let tradice a předvádí vrchnosti jak moc visí na minulosti.
Tyto první lóže byla taková lepší hospodská setkání, ta neměla se spiknutími nic společného. Panoval duch
“člověk by přece měl…”, konkrétní plány ještě nebyly. To se změnilo kolem roku 1717, když vznikla první
velká lóže. Vedle normálních zednářů se nyní objevili i “vyšší stupně” a byla zavedena “striktní
observance”, resp. “obedience”, tedy “přísná poslušnost” vůči pravidlům svobodného zednářství.
Takže, kolem roku 1720 můžu začít přisuzovat aktérům svého příběhu snahy kout spiklenecké pikle.
Samozřejmě, “světová vláda” byl tehdá ještě cizí pojem, na který si nikdo netroufl ani pomyslet. Na druhou
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [392]
stranu moc již dostačovala k tomu, aby se rozdělovalo bohatství (“South Sea Bubble”). Společenství
donašečů a tajný svazek v pozadí, to si nemohla tehdejší finanční elita nechat ujít.
Postup je zcela jednoduchý: Obyčejný zednář hovoří o svých problémech v mlčenlivosti svého chrámu,
samozřejmě jen s důvěryhodnými bratry. Ten či onen bratr je však skutečně zasvěcený vyšší stupeň,
donašeč pro lidi v pozadí. Tím se dostává na scénu skupina Lucifer a její vybraní důvěrníci ilumináti. Tito
vyslechnou od “Insiderů”, co se za chvíli přihodí, nahlásí to svým šéfům a ti zavčasu zareagují. Nebo
jednají a když se dostaví první zisky, podají ilumináti tuto informaci směrem dolů, aby i ostatní bratři v lóži
sesbírali všechny drobky, než masa přijde o své peníze. To vytváří závislost a upnutost, která spojuje
jednotlivé členy s lóží.
Další krok přinesl rozšíření zednářů. V celé Evropě se tvoří lóže, lokální velké lóže s vlastními vyššími
stupni a po určitou dobu vlastními cíli, jsou však rychle infiltrovány ilumináty a kontrolovány skupinou
Lucifer. Nejdůležitější operací však byl “Nový svět”, anglická Severní Amerika. Nejpozději r. 1750 byl plán
hotový: Na hranicích mocenské oblasti anglické koruny má vzniknout parlamentní stát, zcela kontrolovaný
zednáři.
Obyčejnému sedlákovi nebo dělníkovi britské Ameriky bylo jedno, jestli ho zdaňuje král z dalekého
Londýna, nebo guvernér z nedalekého “velkoměsta”. Jeho daňové zatížení je stejně nízké a panuje svoboda
náboženství, je tedy osvobozen od všech zátěží “starého světa”. Sedlák chce mít dobrou úrodu, dělník
slušný plat, je mu úplně fuk, jestli mu vládne král, nebo prezident. Přinejmenším do té doby, než do něj
nezačne někdo hučet, jak zle se mu přece vede a že musí dělat něco pro to, aby žil lépe a zajistil blaho svým
dětem.
Samozřejmě jsou i britští důstojníci zednáři, stejně jako guvernéři, nebo ministři v Anglii. Akorát mají
špatné členění, nebo jsou na příliš nízkých stupních, než aby mohli něco podniknout proti nastávajícímu
chaosu. Krom toho, chaos je oficiální cíl zednářů, neboť pouze z chaosu může vzniknout nový pořádek,
přesně podle jejich učení. Jako autor si mohu dovolit líčit to tak, že se britský “loyalista” a americký
“revolucionář” sejdou na nějakou večerní selanku, kde při sklence portského proberou, jak by měl každý
svůj poddaný národ proti sobě vyhecovat.
1776 je vše připraveno. Nechám teď své vyšší stupně, kteří si připadají hrozně důležití, podepsat prohlášení,
které pokud možno co nejvíce zednářských principů pozvedne na ústavu. Od té chvíle se střílí, konec konců
chci přeci zůsobit chaos. A mí zednáři ve Francii pomůžou mým zednářům v Americe proti mým zednářům
z Anglie. Přičemž se příslušní zednáři navzájem šetří jak jen to je možné. Kam bychom to došli, kdyby se
podřezávali nepřátelští důstojníci?
Jako výsledek jsem za současného ctění všech zednářských principů vytvořil vlastní, nezávislý,
bezpohlavním parlamentem ovládaný stát jako mocenský základ pro další operace.
Paralelně s tím rozjedu další operaci. Fridrich II. Veliký, pruský král, je samozřejmě také zednář. Německo
je v této době shluk 39 malých států, tedy skutečný politický chaos. Rakousko, resp. Habsburg je stále ještě
pořádková služba tohoto chaosu. Když ta bude oslabena, zvětší se chaos odpovídajícím způsobem. Chaos,
který bude volat po pořádku… A tak nechám “starého Fritze” mašírovat. Francie a Rusko se smí také
účastnit hry, neboť války stojí peníze a Francie je tak jako tak již dávno na seznamu.
Když Prusku hrozí, že prohraje, instaluji rychle v Rusku cara přátelského pruskému státu. Pár kapek do
vodky a carevna Jelizavěta abdiguje navždy. Prusku však nesmím pomoci příliš, aby Prusko nemohlo
nastolit v Německu pořádek příliš brzy. Mělo by to stačit jen k tomu, aby můj Fritz vyhrál válku, Habsburg
byl oslaben a Francie zaplatila. Německo si vychutnám v příštím století.
Ve svých plánech pro rok 1750 jsem si vyznačil i Francii. Nejprve by měla přijít o své peníze ve prospěch
Pruska, pak by měla pomoci mým zednářům v Americe a nakonec se sama stát republikou. Abych mohl
zavést republikánské zřízení, potřebuji nejdřív pořádný chaos. Jako další opatření zavedu “asignát”, formu
papírových peněz. Papírové peníze jsou skvělý vynález, protože narozdíl od zlata nebo stříbra je můžu
produkovat v nekonečném množství. Tím jsou nevědoucí osvobozeni od svého zbytečného kovu, který se
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [393]
uskladní u vědoucích ze skupiny Lucifer. A mimochodem to zruinuje střední třídu a uvrhne zemi do chaosu,
do chtěného, dobře připraveného chaosu.
1789 nechám pochodovat masy. Liberté, Egalité, Fraternité – to přece nadchne každého. Volnost, rovnost,
bratrství – ano, to jsou zednářské principy, ale koho to zajímá? Vždyť zednáři přeci mají humanitární cíle a
tyto principy jsou darem lidstvu. Teď se jen musím postarat o to, aby má šlechta vypadla ze země, než lid
těch málo rozumných šlechticů dostane pod gilotinu. Skupina Lucifer instaluje novou elitu. Starou elitu už
nikdo nepotřebuje, no ne?
Ještě mi ale pořád chybí rychlá komunikace, ještě není svět připraven na velký, světobjímající stát. Já však
mám mladého snaživce Napoleona Bonaparteho… Geniální, ale těžko ovladatelný. Bohužel se mi nepodaří
ho správně zkrotit, ale i tak je to dobrý nástroj. Jelikož skupina Lucifer pořád ještě sídlí v Londýně, nesmí
Napoleon samozřejmě překročit kanál. Díky zednářům ve francouzské flotile ví zednáři v britské flotile, kde
mohou Fracouze sejmout. Vždyť admirál Nelson je přeci génius, nebo snad ne?
Napoleon mi však udělá dobrou službu a porazí konečně prohnilou “Svatou říši Římskou národa
německého”. Volná, rovná a bratrská Francie se roztáhne až k Rýnu a německá knížata se zato smějí
odškodnit na církevním majetku. Tím seberu církvi peníze a majetek, což ji jako pořádkovou službu zásadně
oslabí. A papež přispěchá z Říma, aby Napoleona korunoval císařem.
Napoleon byl překvapení, které nikdo nemohl naplánovat. A právě zde se improvizuje… od čeho máme
ilumináty? Velký Korsičan je odkázaný na to, co mu jiní donesou. Informace jsou pečlivě filtrovány a
podnítí tohoto muže k rozhodnutím, která si skupina Lucifer přeje. Ačkoliv to neklapne pokaždé, protože
neúnavně kreativního císaře stále něco napadá, s čím ilumináti nepočítali, funguje tento postup i tak velmi
dobře.
Původně se měly evropské královské rody nechat vykrvácet na revoluční Francii, neboť války přinášejí
finanční elitě vždy mnoho peněz. Ale když revoluční a nakonec císařská Francie evropské královské rody
zdecimuje, tak to taky není nejhorší. Jenže to jde bohužel až moc rychle. Je tu ještě málo chaosu, aby se dal
zřídit opravdový pořádek… Kromě toho musí skupina Lucifer plánovat nově, neboť to, co bylo
odhadnutelné 1750, je dnes přetažené.
Francouzské císařství přes celou Evropu se mi nelíbí, ještě je příliš brzy to celé kontrolovat. Navíc by na
špici byla rodina Bonaparte společně s kopou generálů, které Napoleon všude nasadil jako krále. To nemůže
být ve smyslu skupiny Lucifer, která chce nastolit bezejmenný parlamentní pořádek. A tak nechám
Napoleona mašírovat do Ruska a postarám se, aby se tentokrát Rusům dostalo zednářské pomoci. Na
Vídeňském kongresu nechám znovuobnovit “status quo ante”. Skupina Lucifer jde teď na chvíli počítat
peníze.
Knížata si myslí, že “vyhrála” a mohla by kolem otočit zpět. Ale církev, jejich někdejší opora, ztratila
mnoho na své moci. V kdysi věrných “poddaných” trčí virus “svobodného občanstva”. Obyčejný člověk na
ulici se nyní vnímá jako Francouz, Prus, nebo Bavor. Nyní je mnoho nových králů, v Bavorsku, ve
Würtenbergu nebo Belgii. Z chaosu se utvořil nový pořádek, operace “Napoleon” byla ve smyslu
svobodných zednářů naprostý úspěch.
Francie se však nesmí úplně vrátit do starých kolejí. Ani nemůže, neboť šlechta a klérus jsou zbaveni moci,
trůn již nemá žádnou oporu. Králové se přivedli na mizinu, jakkoli se chtějí tvářit občansky. V Německu
zinscenuji malou revoluci, ale jen tak trochu. Bez toho, aniž by se zatřáslo s měnou, není země připravena
na moderní formu vládnutí. Pár iluminátům však přesto nebudu bránit v seberealizaci, jen abych zjistil, kam
až to zajde. Skupina Lucifer má jiné plány a jiné starosti.
V Americe se nám zatím přihodilo pár nepříjemností. V jižních státech se nám utvořila jakási skupina
lokální šlechty, bohatých a nezávislých pěstitelů bavlny, navíc zcela nezednářských. A když si pak ještě tyto
jižní státy začnou vymýšlet – zřídit místo mocného centrálního státu volný svazek států – nemůže již
skupina Lucifer nadále vyčkávat. Jeden ochotný iluminát jménem Abraham Lincoln dostane za úkol vést
občanskou válku proti bohatým jižním státům.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [394]
V závětří občanské války může vést Prusko tři sjednocující války, s Dánskem, Rakouskem a Francií. Jelikož
mají Francouzi na špici zase císaře, pomůže skupina Lucifer Němcům. Ostatně, Francie má zůstat
republikou. V průběhu těchto válek se v Německu etabluje nový pořádek – bez předchozího chaosu. Tento
sice není trvalý, hodí se však skupině Lucifer do dalších plánů. USA jsou důležitější, konečně se tam
etabloval výborný svobodozednářský stát. Jenže Lincoln ví až moc a navíc je moc tvrdohlavý. A tak je
odstraněn.
V Itálii začíná další operace. Garibaldi, samozřejmě svobodný zednář, sjednotí zemi a sebere papeži
církevní stát jako mocenskou bázi. Na republiku to ale ještě nestačí. Jako sjednocující symbol potřebujeme
krále. Důležitý je však úder proti papeži, který z vládnoucího monarchy učiní obyčejného městského
biskupa.
Tím jsou cíle prvního plánování dosaženy. Jistě, jako autor znám celé plánování, ale moje figurky nemohly
v roce 1750 odhadnout, jak bude svět vypadat v roce 1880. Plánování se děje cíleně a přizpůsobuje se
situaci – se vzdáleným cílem konečné světovlády. Teď, s Anglií, Francií a USA za zády jde o další kroky.
Rusko musí být podmaněno, carský režim musí zmizet. Kromě toho je tu ještě Německo, které pod svým
císařem rozkvétá a představuje protimodel k republikám. No, na tom se musí trochu zapracovat…
Albert Pike
Albert Pike, vzorový iluminát, který pomohl porazit jižanské státy, formuloval tehdy strategii třech
světových válek. Jiný iluminát formuloval Protokoly sionských mudrců. Obojí jsou samozřejmě falsifikáty,
skupina Lucifer se postará, aby to vešlo ve známost. A kdo tvrdí něco jiného, je ihned čile pronásledován
poslušnými státními orgány. Samozřejmě prosáknou tyto falsifikáty na veřejnost až tehdy, kdy už je příliš
pozdě, než aby se proti tomu dalo něco podniknout.
Peníze jsou také dobrý instrument jak nastolit chaos a pořádek. Stejně dobrý jako zbraně. Proto kontroluje
skupina Lucifer jako “finanční elita” světové peníze a jejich tok. Velmi důležitý krok je zavedení
centrálního bankovnictví. Před centrálními bankami také existovaly bankovky, ty však na sobě měly
podezřelé nápisy, jako například: “West-Midland-Bank se zavazuje vyplatit majiteli této bankovky
protihodnotu ve výši 20 liber Šterlingů.” Jinými slovy, tato bankovka nebyla opravdový peníz, nýbrž jen
dluhopis, na základě kterého si člověk mohl u příslušné banky nechat vydat 20 anglických liber šterlingstříbra (nebo obdobné množství zlata). Sice nikoho ani nenapadlo, aby pohodlné bankovky vyměňoval za
valník plný stříbrných cihliček, ale tato možnost byla na těchto bankovkách garantována.
Zlato a stříbro totiž představují hodnotu samu o sobě, která se nedá libovolně rozmnožovat. Jinak řečeno,
znamenají svobodu a nezávislost pro normálního občana, tedy přesně to, co skupina Lucifer rozhodně
nepotřebuje. Proto byla 1913 založena v USA “Federal Reserve Bank”, jakožto samotná vládkyně nad
Dollarem. Od teď už nemohla Dollary vydávat State Bank of Ohio, dokonce ani ve formě dluhopisů na zlato
a stříbro z vlastních trezorů, nýbrž jen a pouze FED. Ale roku 1913 představoval “Dollar” i přesto stále ještě
jistou váhovou jednotku pro stanovené množství zlata.
Centrální banky mají tu výhodu, že celá měna jednoho státu se dá kontrolovat zkrze jednu jedinou instituci.
A centrální banka – správně – je kontrolovaná vyššími stupni, nebo iluminátem, pokud je stát a jeho měna
dostatečně důležitá. V každém případě je kontrolovaná spolehlivým mužem, který se naučil poslouchat.
Pro Evropu teď plánuje moje skupinka Lucifer první světovou válku. Poté co si Francie a Anglie, oba
zednáři kontrolované státy, krátce předtím málem vjely do vlasů, nechali jsme mezi tím Německo stát se
konečně tak velkým a mocným, aby se vyplatilo udělat z něj nepřátele. Jakže to Pike údajně formuloval?
(Překlad krácen)
“První světová válka má zničit carovu moc v Rusku. Válka bude vyvolána konforntací Velké Británie a
Německého císařství. Po válce bude v Rusku zřízen komunismus, který zničí ostatní formy vládnutí a oslabí
náboženství.”
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [395]
Bohužel se skupině Lucifer vloudila početní chybička. Velká Británie, Francie a Rusko nestačí na to, aby
Německo, Rakousko-Uhersko a Osmanská říše byli poraženi. Bez skupiny Lucifer by byl v roce 1916
uzavřen mír, a to za německých podmínek: Znovunastolení “statutu quo ante”. Rusko však ještě nebylo
připraveno na komunismus a kromě toho by zůstalo Německo příliš silné, tedy nepříjemná pořádková
služba v centru Evropy, kde má přeci panovat chaos, aby mohl být nastolen nový pořádek.
Museli tak zasáhnout Američané. USA měly tehdy sice masivní výzbroj, ale žádné válkyschopné vojáky.
Měli roli dodavatelů, ne válečníků. Ale muselo to být, aby se velký plán vydařil. A tak jeli US-Boys do
Francie na frontu, nebo spíše na etapu, protože na frontě příliš brzo zemřeli. Na krvácení tu byli tehdy
Francouzi.
Co ale udělám s Německem? Ačkoli moji hodní zednáři pomohli spojencům, nestačí síla vítězů k tomu, aby
zemi obsadili. Místo aby byly vedeny další roky válek, musí mír zvládnout to, co nezvládla válka. Pod
vedením pár iluminátů se ve Versailles uklohní mír, který vede Německo do jistého zániku a další války.
Zpočátku se skupina Lucifer rozhodla pro obvyklou taktiku zplundrování státu – k hyperinflaci. Bohužel
Němci pořád ještě nejsou připraveni na revoluci. Místo aby vyhlásili republiku rad, reformovali své
papírové peníze a překonali to, co by jiné státy uvrhlo do propasti. Ale aspoň mají centrální banku a
papírové peníze, které nejsou kryté zlatem.
USA byly 1920 dostatečně silné, aby nastoupily dědictví britské světové říše, avšak obyvatelstvo na to
nebylo ještě zralé. Teď však má skupina Lucifer v rukou zbraň, zvanou “peníze” a je připravena ji zcela
brutálně použít. Banky dostanou pokyn přestat půjčovat. Výsledekem je “černý pátek” a světová krize roku
1929.
Zatímco v Americe sílí stále více tlak na obyvatelstvo (bez práce a bez peněz), vzniká v Evropě mnohem
větší chaos. V Německu se vyvíjí trvalá vládní krize, která nakonec díky americkým penězům dostane
nacionální socialisty k moci. Teď se dá připravit další válka.
V USA dosadíme na trůn opět dalšího ilumináta jako prezidenta. Ten zakáže zlato v soukromém vlastnictví
a vezme tak svým ach tak svobodným poddaným jejich finanční svobodu. A sotva co se mu podařilo vybrat
všechno soukromé zlato pro skupinu Lucifer, znehodnotí pro jistotu ještě Dollar vůči zlatu o dobrých 40
procent. To však pomůže jen skupině Lucifer, normálním lidem se daří nadále stejně špatně.
Zpět do Evropy. Zde necháme nejdříve Němce pořádně nakrmit, necháme je připojit Rakousko, stejně jako
Čechy a Moravu. Pak se však postaráme, aby začalo být Polsko pěkně drzé a neustále provokovalo svého
nově vyzbrojeného souseda. Cílem skupinou Lucifer řízených států je vyvolat další velkou válku. Proč? Dle
slov Alberta Pikea:
“Druhá světová válka by měla zahořet sporem mezi fašisty a sionisty. Na konci této války by měl být
nacionální socialismus zničen, avšak sionismus dostatečně silný, aby dokázal instalovat nezávislý stát Izrael
v Palestině. Kromě toho by měl být komunismus dostatečně silný, aby tvořil protiváhu křesťanství.”
Zaráží mě při tom, že jsou panu Pikeovi kolem roku 1870 známy pojmy jako “fašismus” a “nacionální
socialismus”. Krom toho je komunismus státní zřízení, nikoli náboženství. Komunismus může být
alternativou pro západní demokracii, ale proti křesťanství mají komunisté svůj ateismus, nikoli marxistickou
ideologii. Bohužel není generál Pike moje postava, jinak by se mu tento lapsus nestal. Ale světovou válku,
která učiní komunismus mocnější a dá vzniknout státu Izrael, to by plánovala i moje skupina Lucifer. Konec
konců chci prodat hodně svých knih a toho dosáhnu jedině, když budu mít důvěryhodné rošťáky a
bezmocné oběti.
Konečně má skupina Lucifer svoji válku v Evropě. Válka je dobrá pro byznys, výdělky jsou fantastické.
Bohužel jsou však Němci opět mizerní spoluhráči…. Převálcují Polsko a Francii, aniž by utrpěli ztráty. Aby
narušili tento válečný stroj, musí italští ilumináti uvrhnout svou zemi do různých dobrodružství, aby
Německo nemohlo příliš brzy vyrazit proti Rusku. Pár týdnů, které Stalinovi stačí k přípravě útoku se velmi
hodí…
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [396]
Jenže ti Němci… Místo aby se nechali převálcovat Ruskem, rozmetají sovětské útočné linie a prorazí
hluboko do Sovětského svazu. Stalin již pomalu začíná zvažovat mír… Ale žádné starosti, Roosevelt to má
pevně v rukou. Nejenže nechá americké torpédoborce střílet po německých ponorkách, donutí také Japonce
k Pearl Harboru. A jako věrní partneři, vyhlásí Němci USA válku.
Tentokrát jsou Američané nadšení, neboť ilumináti to dobře připravili. Sotva začala válka, mají všichni
práci a deprese je fuč. Jak to? Protože banky opět rády půjčují. Válečné půjčky… Naštěstí existuje nyní
zbraňový systém, který je jak dělaný pro Američany: těžké bombardéry. Dokud lze bombardovat, nejsou
třeba pozemní jednotky, které riskují svou kůži. O ano, zednáři zase pomohou. Německé a japonské válečné
plány přistanou spolehlivě u “přátel” v nepřátelském stanu, stejně jako informace o tajných projektech.
Kromě toho nevidí němečtí vědci žádný smysl v tom bastlit atomové bomby – narozdíl od svých
amerických (emigrovaných židovských) kolegů.
Na samém konci války jsou tyto bombičky ještě rychle předvedeny Stalinovi a světu s tím výsledkem, že
“dobrý přítel” brzy tuto informaci předá dál, aby i Rusové měli brzy taky takovou pěknou bombičku.
Po II. světové válce byl chaos v Evropě o mnoho vyšší než po 30ti leté válce. Německo bylo zpustošeno a
rozděleno. Nový pořádek, pořádek, který vzešel z chaosu – podle přání skupiny Lucifer.
Teď se může skupina Lucifer pohodlně usadit a dát si oddech. Podařilo se jí krásně rozdělit svět na
ilumináty kontrolovanou US-půlku a ilumináty kontrolovanou SU-půlku (Soviet Union, pozn. ZV). Národy
světa se třesou před atomovým obuškem a tu a tam vedou nějací lokajové válku, na které se dají vydělat
zajímavé peníze. V r. 1971 ještě zruší dluhovým otroctvím sužované Spojené státy “Zlatý standard”. Tím
jsou papírové peníze plně v rukou “finanční elity”, v rukou vlastníků Dollary tisknoucí banky FED a tedy
skupiny Lucifer.
Co potřebujeme víc? Jo vlastně, ropu… Čím dražší ropa, tím chudší a závislejší obyvatelstvo. Hlavní věc –
“Big Oil” pohádkově vydělává a skupina Lucifer samozřejmě taky. Došli jsme tím na konec příběhu? Jako
autor abych se těď mohl zaklonit do křesla a napsat: “a jestli neumřela, vládne skupina Lucifer dodnes”.
Jenomže, co říká k tomuto Albert Pike?
“Třetí světovou válku vyvoláme konflikty mezi sionisty a islamisty. Válka bude vedena tak, že se Islám
(arabský svět) a Sionismus (Stát Izrael) navzájem zničí. Všechny ostatní národy budou při tom bojovat do
svého úplného psychického, fyzického, morálního, spirituálního a hospodářského vyčerpání. …Na konci se
národům světa dostane pravdivého světla zkrze úplné naplnění učení Luciferova…”
Ano, teď mám jeden malý problém… po 250 letech spiknutí bylo dosaženo světové vlády. Proč by to měl
člověk riskovat další světovou válkou? Proč vést třetí světovou válku? No, Albert Pike navrhuje, aby se
Izrael a arabský svět navzájem zničili. Je pravda, že od založení Izraele neusilují ti tam dole na Blízkém
východě evidentně o nic jiného, ale doposud bez skutečného úspěchu.
Takže dobře, zosnuji tedy tuto Třetí světovou válku. Proč? Protože moje skupina Lucifer to může! A kromě
toho se světová populace prozatím neskládá jen z poddajných otroků. 6,5 miliardy lidí jsou pro tento svět
prostě příliš mnoho. Navíc, kdo by potřeboval takovou spoustu otroků? V celosvětovém chaosu obrovské
války zredukujeme toto množství na přehlednou míru. Řekněme, že jedna miliarda by mohla stačit, co?
Aby národy světa s chutí táhly do války, uspořádáme ještě před tím nové vydání krize z roku 1929. Díky
globalizaci se pracovní místa zámožných a tím samostatně myslících Evropanů a Američanů přesunuly do
Číny a Jihovýchodní Ásie. Kdo je závislý na státní podpoře, je manipulovatelný.
Obyvatelstvo “bohatých” zemí ztrácí práci a tím chudne. “Chudé” země sice dřou jak blázni, ale než si tam
lidé vypracují určitý blahobyt, nechám systém zhroutit. Skupina Lucifer nastřádala dostatek věcných
hodnot, takže se teď může v klidu zbavit Dollaru.
Ájéje, pan Tang najednou stojí před zavřenými branami své továrny, protože tato už nemůže dodávat do
Evropy a USA. Pan Müller, před několika měsíci ještě dobře vydělávající účetní, teď stojí nezaměstnaný
před armádou spásy, protože jeho úspory se díky měnové krizi proměnily v prach. Samozřejmě mu také
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [397]
chybí peníze, aby zaplatil produkty pana Tanga. Jo a paní Brownová teď taky neví co s časem, když i její
McDonald, ve kterém poslední léta pracovala, zavřel.
Práce je však i přesto přeze všechno po světě víc než dost – bohužel však jenom u dělostřelectva. Pro vojáky
se ještě vaří polévka a peče chleba… Zlých a darebáckých států je dostatek. Čína by si ráda vzala Taiwan,
Severní Korea Jižní Koreu a Izrael by rád vyzkoušel, jestli ty skvělé německé ponorky skutečně umí
odpalovat jaderné zbraně.
A skupina Lucifer? Ta sedí v nejbezpečnějším bunkru světa a nahrabala vše, co bude člověk po válce
potřebovat. Potom bude pomáhat a všichni lidé budou tak vděční… po celý svůj život …na vždy.
Michael Winkler, z knihy „Politik am Pranger“, str. 220-236, ISBN 978-3-941956-34-6
Článek vyšel na serveru zvidavyvincenc
ŽIDOVSKÁ OTÁZKA NA SLOVENSKU
Svetozár Hurban Vajanský:
Náš zvečnelý Pauliny bol duch mnohostranný, vnikavý; jeho jasná myseľ objala život náš v jeho
celistvennosti a nezabudla spúšťať sa i do jednotlivostí. Nemohla mu teda ujsť ani židovská otázka. Písal
listy k Židom, pravda, s takým malým prospechom ako jeho svätý predchodca Pavel.
Kto myslí Židov napraviť, modifikovať, ten nech nechá otázku židovskú na pokoji.
Žiaden národ sveta nemal toľko reformátorov, učiteľov a napravovateľov ako židovský; avšak žiaden
neukázal toľko spury, nízkosti a nevďačnosti proti všetkým veľkodušným námahám. Pre mňa niet väčšieho,
presvedčujúcejšieho dôkazu o božskom pôvode kníh Starého zákona nežli to faktum, že ich pisatelia
pochádzali zo židovského národa. „Duchom božím pudení mluvili svätí boží ľudia" – áno, duchom božím, a
nie duchom židovského národa, lebo by neboli vzniesli sa k profetickému1 vzletu, ale rýpali by sa boli v tej
najoplzlejšej telesnosti, v hnusobe a nízkosti, v zapieraní, ničení; hýrili by boli hriechmi a zločinmi, aké
sotva fantázia vydumať môže.
Avšak oni boli výnimkami velebnými, svetlými bodmi v nekonečnej tme, oázami v púšti. Históriu ľudského
spasenia nutno oddeliť od histórie Židov, bárs obe odohrávali sa na jednom mieste, tak ako oddeľujeme
svetlé pohyby ducha od matného zvíjania sa tela a mäsa, trebárs diali sa v jednej schránke telesnej.
Už za starodávna ukazovali Židia zárody tých vlastností, ktorými dnes dusia človečenstvo.
Ich hrabivosť, vypínavosť, intolerancia, lesť a chabosť nechala stopy nevymazateľné.
Rozpŕchnutím sa po svete prestali byť Židia národom, ba i samé ich náboženstvo roztanulo v hmle
talmudských balamút. Čo zostalo, čo delilo a delí ich od ľudí iných, je rasa. Talmudská múdrosť pozostáva
hlavne v tom, že vedela pristrihnúť náboženstvo rase. Veľké učenia starozákonných prorokov bojovali s
rasovými vlastnosťami tohto podivného plemena – každé slovo Izaiáša išlo proti srsti Židom: Talmud
hladká ich po srsti, on priľnul k špatnostiam a hovie chtíčom plynúcim z rasy. Vysoké pochopy o božstve,
skrslé v židovskom plemene zjavením, zatemňujú sa talmudistickým učením k nepoznaniu. Duch vyšumel,
zostalo flegma, telesné, mäsité flegma akoby na výstrahu národom, žiaľbohu, i na hroznú pohromu.
Nárek proroka Jeremiáša nad židovskou spustlosťou je srdcelomný: „Ó streva má, streva má! Bolesť trpím,
ó, osrdie moje! Kormúti sa vo mne srdce moje... Nebo bláznivý ľud môj nezná mňa... múdri sú k čineniu
zlého, ale činiť dobre neumejú.“ A slová tieto platia i dnes, avšak nemá ich kto privolať. Náboženstvo ich
slúži rase. V tom, myslím, dlžno hľadať vysvetlenie hroznej dilemy: židovstvo zrno zeme a zárod duševnej
spásy, z nehož vyrástlo kresťanstvo, a židovstvo dnešné, úhlavný vrah kresťanstva a pokolenia
ľudského. O darovitosti plemena židovského nemožno pochybovať. Avšak ich dary sú negatívneho
svojstva. Rozpŕchnutí medzi národmi, všade sú živou negáciou národnosti; obývajúc rozličné vlasti,
sú živou negáciou vlastenectva.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [398]
V Poľsku džavre Žid spustlým žargónom nemeckým, v Bulharsku pridŕža sa skazenej španielčiny. O
priľnutí k tej alebo onej zemi nemožno seriózne myslieť.
Zväzky, ktoré
1 (lat.) prorockému Žida pútajú na tú alebo onú zem, sú iba výplyvom pohodlnosti alebo nutnosti. Židovi
osadlému na Slovensku bližší je Žid alžírsky ako jeho kresťan sused. Poľskému Židovi sú Židia zo
Španielska „unsere leut“
2, kdežto poľský ľud, z ktorého žije, mu je „goim“
3. Dnešné námahy Maďarov pri maďarčení Židov sú efemérne a márne.
Možno ich naučiť maďarsky, ale zo Žida nebude práve tak Maďar, ako nebude z neho Slavian. On zohne sa
pred mocou maďarskou, ako zohol sa r. 1686 pred Turkom, ktorému pomáhal brániť Budín proti
kresťanským vojskám. A zohne sa jedine k svojmu prospechu, zachovajúc pritom všetky svoje rasové
vlastnosti spolu i s nenávisťou osudnou, nevykoreniteľnou. Hovoríme, že dary židovského plemena sú
negatívne. Vidno to i vo vede, poézii i muzike. Richard Wagner vo svojej knihe Das Judenthum in der
Musik4 dokázal nespôsobilosť Židov k pozitívnemu muzikálnemu tvoreniu. Poukazujeme v poézii len na
Heineho, ktorého geniálnosť stojí vyše každej pochybnosti. Avšak i tu bije do očú negatívne svojstvo jeho
ducha, povrchné metanie sa, duchaplné ostré výpady, triviálnosť a suma drzosti, pred ktorou niet nič
svätého. Vo vede dokázali Židia viac kritického nežli tvoriaceho ducha.
I kritika židovská obmedzuje
sa na čisto negatívne pole.
Židia zaviedli do nemeckej spisby tón, pred ktorým hrozia sa lepší duchovia nemeckí.
Židia nesplodili ani jedného veľkého maliara alebo sochára. Maľba a sochárstvo sú tak pozitívne umenia, že
povrchný duch semitský bál takmer pokúsiť sa v nich. Pri týchto umeniach nemožné sú skoky, duchaplnými
byť majúce kaprice5, tam treba tvoriť.
Ani dráma nenesie ich šťastné pole – ich produkty dramatické nevystúpili z hraníc prostrednosti. Ale zato
fejtonistické ľahké blúznenie, ostré epigramy, hra s antitézami, satira, posmešné úškľaby, kritikárstvo, to je
ich pole, kde sa vyznačili. My nemáme čo žalovať sa na židovský vplyv z tejto vyššej duchovnej stránky.
Semitizmus v literatúre a umení je nám taký odporný, že niet obavy pred takou nákazou, aká rozožrala sa v
Nemecku. Negatívne hospodárenie Židov javí sa u nás najciteľnejšie v národohospodárskom a
spoločenskom ohľade; len na tieto dve veci vzťahuje sa u nás židovská otázka, ktorá z roka na rok stáva sa
akútnejšou. Náramné rozmnoženie židovstva stalo sa sociálnym a hospodárskym nebezpečenstvom.
Pred sto rokmi bolo v Uhorsku 75.089 Židov; za 55 rokov bolo ich už 241.632
(vzrast stal sa najviac v hornouhorských stoliciach), v 1870-tom roku 552.133 a odvtedy rozmnožili sa tak,
že ich je vyše 600.000 duší. A ešte vždy množia sa akceleratívne, prirodzene i dosťahovaním z Haliče a
pohraničných zemí. Prichodia stadiaľ bez groša v kaftanoch, s „kičkes“ za ušima, o krátky čas rozložia siete
po dedine – zbohatnú, spyšnejú do drzosti, zakúpia sedliakove pozemky, uvŕhajú ľud do otroctva, proti
ktorému niekdajšia panština bola hračkou. Z dedín tiahnu s vylúdenými peniazmi do mestečiek a miest,
úžerníčia beštiálnou nemilosrdnosťou, vplývajú na spoločnosť, vedú obchod spôsobom vytvárajúcim6
čestnú konkurenciu. Ľud, z ktorého cicajú krv i špiky, opovrhujú, znemravňujú výstupkami, o ktorých by
vedeli rozprávať priatelia ľudu, stojaci mu blízko základom povolania. Veď to talmud dovoľuje. O dajakom
kladnom tvorení ani slychu. Židia nie sú vstave ani lavice do synagógy stvoriť vlastnou silou, tým menej
postaviť synagógu.
2 (nem.) naši ľudia
3 (hebr.) gójovia, Nežidia
4 (nem.) Židovstvo v hudbe
5 (fr.) vrtochy
6 vylučujúcim
Za
kresťanské peniaze, kresťanskými rukami stavajú oltáre zlatému teľaťu. Bázou židovských miliónov je
árendovanie7 krčiem. Z najzákladnejšej vrstvy ľudu ťahajú pálenkou a úžerou posledný turák a podrývajú
tak osnovy štátu a ľudskej spoločnosti. Nehovorte mi o výnimkách! Uznávam výnimky, uznávam, že Židremeselník môže byt užitočným a dobre trpeným občanom. Avšak tie výnimky sú také riedke, že nestoja za
reč. Väčšina i tých remeselníkov-Židov robí i z remesla „kšeft“. Pod rukou Žida-advokáta zmení sa dôležité
povolanie pravotárske na púhy, nízky kšeft, prepletený úžerou, stavu neprimeraným lapaním duší a tou
špinavosťou, ktorá je hlavnou známkou židovstva, ale ktorá veľmi zle vyníma sa u tak povzneseného stavu.
Žid-árendátor zeme je pravým cicadlom pre ňu. Využije poslednú rodiacu šťavu a zanechá po vyplynutí
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [399]
árendy úhor neplodný. Bohatstvo Židov neni bohatstvom zeme, v ktorej bývajú, ale je bohatstvom vražednej
rasy, vedúcej hrozný boj proti všetkému, čo nenáleží k nej. Boj ten je rozsiahly, organizovaný, povedomý a
skoro na celej čiare víťazný. Ako neobstojí ďatelina pred kukučinou, tak neobstojí agrárny ľud slovenský
pred židovstvom, ktoré nežije samo sebou z pôdy, ale ako parazit z iných organizmov.
Keby Židia založiť vedeli len jednu židovskú obec, ktorá by žila sama sebou, prácou a tvorením, ako žiť
musia statočné národy a obce, dokázali by, že predsa nie sú výlučne parazitické buriny. Toho nemáš na
celom šírom svete. Ich negatívny duch, ich nesamostatnosť hatí ich v utvorení svojho spoločenského celku.
Niet väčšieho aristokrata ako je Žid, bárs má v ústach demokratické frázy, niet neliberálnejšieho človeka
ako je Žid, trebárs majú dnešnú slobodomyseľnosť v árende. Žid a liberálnosť!
Zaslepený hlupec nevidí, že pod liberálnosťou rozumie Žid slobodu pre seba, dovolenie, aby mohol zdierať,
dovolenie, aby mohol nadávať na kresťanské náboženstvo, posmechy robiť z cirkvi, z pápeža, z dogiem
tých lebo oných! Probujte len urobiť pred Židom posmešnú poznámku na jeho talmudistické veľkoleposti!
Tam jeho slobodomyseľnosť, trebárs sa geriroval8 neznabohom a jedol v šábes šunku alebo škvarky. „Vaj!“
zakričí celý Izrael, keď Rumuni vybijú Židovi-úžerníkovi dno z pálenečného suda, avšak ten samý Izrael
žiada, aby jeho vyvolené parfumované deti slobodne exploatovať a vyžierať mohli hlúpy nevyvinutý ľud,
nevediaci čítať. Netolerantnosť židovská nemá medzí, tak ako vypínavosť a bezohľadná drzosť, ktorá rastie
pomerne k sile a vážnosti, aké nadobúda si semitské plemeno.
Žid tlačí ľud náš hrozným spôsobom. Kde sa zahniezdi v dedine jedna len rodina židovská, možno
apodikticky povedať, o desať rokov odzvonené bude i miernemu blahobytu, ktorý panoval do
príchodu Židovho. Akú náhradu dostane štát za zruinovanie státisícov poriadnych sedliakov, ktorých
ožobráčilo niekoľko Židov, vediacich ukrývať svoje kapitály pred skrutkou daňovou? Kto bude
reprezentovať vlasť túto, keď zemianstvo a zámožnejšia trieda klesne pod Židove rozkazy?
Z oboch strán Tisy rozprestierajú sa ohromné statky zemianske, z ktorých čerpala maďarská šľachta životnú
šťavu. Pýtajte sa na mená majetníkov! Deväť desatín mien je židovských. Nuž tu by Maďari mali otriezvieť
a nechať nenávisť proti Slovákom! My posielame na nich Židov, ale len preto, že sme na nízkom stupni
vzdelania, preto, že nás zanedbávajú, lebo ináč by sme ich neprepustili cez sliezske hranice. U nás naberie
Žid slovenské groše a spustí sa dolu našimi riekami ta do vašich širokých miest a úrodných nív, aby k nim
priložil vaše maďarské zlatky. Váš Pešťbudín je najžidovskejšie mesto Európy, tak hovorí váš
Hundsdorfer, a viete, čo znamená pre krajinu mať židovskú metropolu! Viete, že je to rak9 v srdci,
vampír na prsiach?
7 (lat.) prenájom 8 (nem.) vyhlasoval
Otázka židovská na Slovensku je taká vážna, že je už čas, aby sa o nej vážne premýšľalo. Stav počína byť
neznesiteľným. Ľud židovstvom šliapaný počína zdvíhať zločinnú pravicu proti úžerníckej rase židovskej,
čo je jednak nešťastie pre ľud, ako pre Židov. Veľmi často čítame po novinách o vraždách, spáchaných na
židovských úžerníkoch. Považujeme to za symptómy nanajvýš nebezpečné. Ako protiví sa nám vražda a
ohavnosť zákerníckeho prepadnutia, tak celou dušou nenávidíme vrahovúžerníkov, ktorí síce nie pištoľou a
revolverom, ale zručnosťou svojho zákerníckeho rozumu mordujú celé rodiny a v púšť obracajú dediny.
Našou povinnosťou je zastať sa ľudu, aby sme sa nestali spoluvinníkmi židovskej ohavnosti, páchanej za
bieleho dňa! Slová naše sú priame a bezohľadné, avšak svätá nenarušená pravda nedá sa predniesť s
chabými klauzulami ohľadov. My obviňujeme židovstvo z mravného i hmotného utlačovania nášho ľudu, a
najmä ľudu agrárneho. Obvinenie naše je spravodlivé a vynútené neznesiteľnými pomermi. Ako fanatickí
milovníci svojho drahého slovenského ľudu, ako synovia tejto prastarej vlasti našej, privolávame
úžerníckym nestvorám: Židia, pozor na zadné kolesá!
(Slovenské pohľady, 1881) Upozornenie: Text je určený výhradne na študijné účely!
Prví Židia na Slovensku
Židia na Slovensku sa objavili okolo roku 70 nl., keď si ich sem rímski legionári doviedli ako otrokov. V
neskorších storočiach rímske légie sprevádzali na slovenské územie už nie ako otroci, ale ako obchodníci.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [400]
Prvý historický záznam o stykoch našich predkov zo židmi možno nájsť v cyrilo-metodských legendách. V
Žití Klementovom čítame, ako Svätopluk vyhnal Metoda a jeho učeníkov (ktorí boli Svätoplukovými
poddanými) predal do otroctva Židom.
Robert Büchler píše: „Tí heretici [Wiching a jeho nemeckí kňazi] mučili mnohých a druhých predali Židom
do otroctva a tí ich odviedli do Benátok.“
Ďalšia skupina Židov sa na území dnešného Slovenska objavila spolu so starými Maďarmi – išlo o kmene
Karaitov, ktorí sa zúčastnili na plienení celej Európy spolu so starými Maďarmi a často bojovali v prvých
radách, a tak levím podielom participovali pri vyvražďovaní európskych národov.
Obchod s otrokmi
Židia, ktorí žili v tom období na Slovensku, sa zaoberali rôznymi formami obchodu, najmä však obchodom
s otrokmi a bol to obzvlášť výnosný obchod – mnoho Slovanov a Slovaniek bolo vyvezených na juh. Ženy
končili v háremoch okolo Stredomoria a mladí chlapci boli vykastrovaní a používaní ako eunusi. Český
historik Lubor Niederle o tom píše: „(Židia) Obchodovali so všetkým, ale v prvom rade dostali do svojich
rúk obchod s otrokmi. To bola ich špecialita – obchod s ľuďmi.“
Obchod so slovanskými otrokmi bol taký rozsiahly, že podľa niektorých zdrojov dal základ slovu „slave“ –
otrok, podľa Slovanov – Slav.
Úžerníctvo
Ďalšia špecializácia Židov počas celého ich pôsobenia na Slovensku (ale aj na iných miestach, kde sa
vyskytli), bola úžera. Kresťanom ich Sväté písmo nepovoľuje požičiavať peniaze na úrok (na čo sa v
stredoveku dbalo), no Židom ich sväté knihy áno – ale iba pokým požičiavajú Nežidom. Napríklad u kráľa
Žigmunda si vymohli 104-percentný úrok. Ten však v skutočnosti podľa ľubovôle ešte ďalej zvyšovali.
Podľa K. Kálala na začiatku 20. storočia, hoci bol v Uhorsku povolený úrok len 8%, Židia využívali
nevedomosť ľudu a dokonca brali úrok 120%, k čomu uvádza: „Je isté, že Židia na Slovensku zdierajú, až
to do neba volá.“
Pokusy o obmedzenie židovského vplyvu
Keď si európski panovníci uvedomili negatívne dôsledky pôsobenia Židov, začali ich činnosť obmedzovať.
Toto sprevádza celé dejiny židovstva ako takého. V Uhorsku kráľ Ondrej II. vo svojej Zlatej bule zakázal
Židom zastávať významné funkcie v štátnej správe a vrátil ich rozsiahle majetky späť do uhorských rúk
(Židia a izmaeliti – moslimskí kupci ovládli dôležité odvetvia uhorského hospodárstva, najmä soľný
monopol a mincovníctvo).
V roku 1232 ostrihomský arcibiskup Róbert postihol cirkevnou kliatbou celé Uhorské kráľovstvo, lebo vraj
„Židia opanovali krajinu, utláčali kresťanov, kresťanky si brali za manželky, kupovali kresťanských
otrokov, na ktorých páchali svoju ľubovôľu.“
Neskorší uhorskí panovníci šli ešte ďalej a čoskoro Židia nemohli ani chodiť do školy s kresťanskými
deťmi, nemohli sa usadzovať v mestách, pričom do banských miest vôbec nesmeli chodiť, nemohli
vykonávať remeslo, zastávať úrady ani nadobúdať meštianske práva. V čase obliehania Bratislavy Turkami
ju Židia odmietli brániť a masovo utiekli na druhú stranu Dunaja.
Počas tureckej okupácie časti Uhorska Židia neváhali spriahnuť sa s dobyvateľmi a pomáhali im
uskutočňovať obchod s otrokmi (podobne kolaborovali s Maurami v Španielsku), o čom svedčia dobové
pramene: „Židia sprostredkovali predaj zajatých kresťanov...“ (dokumenty generálnych kongregácií, 17.
stor.)
Počas vlády Jozefa II. sa postavenie Židov o niečo zlepšilo, no po jeho smrti v roku 1790 boli obmedzenia
obnovené. Veľký prílev Židov do Uhorska však nastal po roku 1849. Nachádzali tu vhodné podmienky na
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [401]
podnikanie a vcelku tolerantné prostredie. Prúdili sem najmä z Haliče. Francúzsky historik Ernest Denis:
„Židia prichádzali na stá z Haliče, vábení ľahkým vykorisťovaním pôdy, podporovaní byrokraciou...
Dostávali výhradné právo na krčmy a obchody, pijanom dávali veľký úver, do zálohy berúc ich
gazdovstvá.“ V decembri 1867 bol prijatý emancipačný zákon, ktorým sa Židom otvorili dvere do
verejného života. V podnikaní im bola ponechaná slobodná ruka, čo sa prejavilo deštrukčne vzhľadom na
slovenský ľud.
Novovek
Hospodársky vplyv v Uhorsku
Židia koncom 18. storočia a neskôr ovládli uhorský priemysel, ba celé Uhorsko:
„(Židia) Majú hostince po dedinách, mestách i kúpeľoch, majú statky, píly, vodné i parné mlyny, paliarne,
veľké továrne, ohromný obchod drevársky a veľkoobchod vôbec je bezmála celý v rukách židovských. (...) V
Uhorsku vychádza 1 000 novín, z ktorých 835 je Židovských. (...) Židia držia v Uhorsku 70 percent všetkej
pôdy, a to buď vlastnej alebo najatej. (...) Obchod s drevom majú Židia. (...) Vôbec všetok obchod a veľký
priemysel akoby bol výsadou Židov. (...) Na Slovensku je 21 peňažných ústavov slovenských a 133 židovskomaďarských, ktoré Slováci nazývajú všeobecne židovskými, pretože ich najviac riadia Židia (...) ...takže
Židia sú pánmi Uhorska...“ (K. Kálal, Slovákofilské spisy)
Židia v tom čase predstavovali necelých 5% obyvateľstva Uhorska. Podľa iných štatistík bola držba pôdy
poväčšine maďarská. Táto skutočnosť je spôsobená tým, že vyše 70% Židov sa hlásilo k maďarskej
národnosti.
Na konci 19. stor. v liste K. A. Medveckému Andrej Kmeť píše:
Žid je pánom v sklepe, žid je pánom v krčme, žid je pánom vo veľkých dielňach, žid je pánom v
palácoch, v kráľovských dvoroch, žid je pánom v súdnej stolici, vo dvoranách zákonodarných, a žid
je pánom v chalupe roľníkovej, v rodine, v škole, ba i v kostoloch a v súkromnosti sŕdc, poneváč je
pánom v novinách, a pánom groša, chleba, odevu a celého nášho bytia a hnitia.
Účasť na maďarizácii slovenského národa
Židia sa zúčastňovali aj na hrubej maďarizácii slovenského národa. „Židia slúžia maďarizácii obrovským
kapitálom aj dôvtipom. (...) A na každom mieste Židia slúžia maďarizácii, samozrejme za veľkú cenu: za
takmer neobmedzenú slobodu, s ktorou nepoctivým spôsobom bohatnú, ožobračujúc rodiny i celé obce.“ (K.
Kálal, Slovákofilské spisy)
Historik František Vnuk píše: „Židia sa tak extaticky vžili do úlohy misionárov maďarizácie, že svojím
šovinizmom často prevýšili aj samých Maďarov.“ Historik Jozef Škultéty zaznamenal: „Na dedinách
slovenských notári, poštári boli napospol Židia – a preto Židia, že stáli v službe maďarizácie.“
Béla Grünwald, minister školstva, dal odhlasovať zrušenie 3 slovenských gymnázií.
Bol tiež
predsedom Hornouhorského vzdelávacieho spolku (FEMKE), ktorý vyviezol stovky slovenských detí na
maďarizáciu do Dolnej zeme. V roku 1878 Grünwald vo svojom diele
A Felvidék písal, že v Hornom
Uhorsku stredné školy sú ani stroje, do ktorých na jednom konci vsádzajú slovenských chlapcov, aby na
druhom konci vyšli z nich už ako hotoví Maďari. Tak to išlo bezmála 60 rokov. V tej istej publikácii tiež
uvádza, že Uhorsko má
síce po slovensky hovoriacich obyvateľov, ale slovenského národa v ňom
nieto. Maďarský premiér Kálman Tisza bol blízkym príbuzným Bélu Grünwalda.
Poslanec Visontai (Weinberger) hlásil v budapeštianskom parlamente 29. marca 1895:
Štatistiky dokazujú, že v stoliciach obývaných nemaďarskými národnosťami, židia konajú pravidelnú
misionársku činnosť v prospech maďarstva. Štatistiky ďalej ukazujú, že tam,
kde na široko-ďaleko
maďarského slova ani nepočuť – v rumunských, slovenských alebo nemeckých stoliciach – je to práve
židovská rodina, žijúca v skromných podmienkach, ktorá nielen že pestuje maďarskú reč v rodinnom kruhu,
ale aj vynakladá vrcholné úsilie, aby svojim deťom vštepila lásku k maďarskej reči a kultúre. Vidíme tiež,
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [402]
že v nemaďarských stoliciach, ak rodičia detí chcú, aby sa ich deti naučili rozprávať po maďarsky, posielajú
ich do židovskej školy.
Židia ako usilovní vykonávatelia maďarizačnej politiky vtedajšej vlády len ťažko znášali zánik monarchie.
Po konci vojny v roku 1919 vyčíňali maďarsko-židovské gardy, ktoré umučili a zavraždili stovky ľudí.
Tieto zločiny neboli dodnes dôkladne zosumarizované.
Z tohto obdobia pochádza tiež článok v New Yorskom Denníku, prezentujúci pohľad amerických Slovákov
na činnosť Židov:
Jeden z najťažších problémov, ktorý budeme musieť riešiť v blízkej budúcnosti, je záplava židovstva. (...) tj.
pred skazonosným a rozvratným nemravom, zachvátivším široké vrstvy tohto národa a ľahkoverného
robotníctva vo forme nezriadeného hmotárstva, krvilačného, žíznivého a bláznivého boľševictva. Národ
náš, ktorý nepozná a nepoznal intolerancie náboženskej, alebo rasovej a ktorý práve túto svoju
zhovievavosť mnoho trpel v minulosti, je do duše urazený a zarmútený nad chovaním sa židov,
nenávidí ich a rád
by sa ich striasol, rád by im staval zlaté mosty do Palestíny. To, čo sa deje v
Rusku a v Maďarsku pod vodcovstvom židov, je tak nemravné, neľudské, neprirodzené, hlúpe, že človek
filozoficky mysliaci hľadá vysvetlenie nie v dákejsi dekandencii spoločenskej a etickej, ale v akejsi
duševnej epidémii, ktorá zachvátila vinných i nevinných a ničí židov
i nežidov po spôsobe aziatického
moru.
20. storočie
Šírenie alkoholizmu
Židia boli tiež známi ako krčmári, čím šírili alkoholický mor a morálne devastovali ľud.
Túto
skutočnosť vo svojom románe Krčmársky kráľ vykresľuje aj Martin Rázus. Svojho času mali Židia v
Budapešti také vysoké kontakty, že si dokonca vymohli zakázanie spolkov miernosti, ktoré bojovali proti
alkoholickej pliage. Novinár Ambro Pietor zaznamenal:
„Na ponosu židovských krčmárov, že oni
nemôžu daň platiť, lebo že sú krčmy prázdne,
dňa 12. nov. 1875 zrušil minister Tisza v Trenčianskej
stolici blahodárne účinkujúci Spolok miernosti Sv. Ruženca, zo ,štátnych záujmov‘. Spolok tento mal vyše
40 000 údov.“
K 14.3.1939 Židia vlastnili takmer 100 % priemyselných liehovarov na Slovensku.
Dokonca aj Tomáš Garrigue Masaryk, inak prožidovsky naklonený (podľa niektorých je sám židovského
pôvodu), priznáva škodlivú úlohu židov pri šírení alkoholického moru a maďarizácii: „Rakúsko-uhorská
vláda dávala krčmárske licencie vždy len židom. Za tento veľmi výnosný podnik židia horlivo pomáhali
vláde v jej odnárodňovacej politike.“ Čechoslovakista Vavro Šrobár, ktorý Masaryka dobre poznal, k tomu
poznamenal: „[Masaryk] Vyčítal Židom, že sa nevedia v kresťanskom svete oslobodiť od zákona Talmudu a
od geta. Izolujú sa od všetkých ujarmených národov a držia podľa príkazu náboženského s vládnucimi
národmi. U nás to znamená, že sa nemčia a maďarizujú. (...) Židia z geta sú nám cudzí svojou vierou,
svojimi náhľadmi, filozofiou i sociológiou; izolujú sa tak, že im nerozumieme a že sa ich obávame a nemáme
ich radi. (...) Uznával, že boj proti židovskej pažravosti, úžere, materializmu, proti ich spojenectvu s
našimi nepriateľmi je oprávnený najmä na Morave a na Slovensku, kde sa na dedinách stali pohromou
naivného a dôverčivého ľudu. Tu by sa im mali odňať privilégiá krčmárskej živnosti, alebo by sa mal
vyniesť zákon, ktorý by chránil ľud proti pokušeniu alkoholu a proti židovskej úžere.“
Šrobár ďalej vykladá, ako po tom, čo sa dostal k moci ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska,
naložil so Židmi:
10. decembra 1918 zasadil som sa o vynesenie splnomocňovacieho zákona, dľa ktorého sa zakazuje výčap
liehovín na Slovensku. Zmysel tohto zákona je tento: všetky licencie krčmárske a trafikantské boli od
prevratu na Slovensku v rukách Židov. (...) Oslobodiť slovenský národ od tejto úžerníckej triedy bolo mojou
prvou a hlavnou povinnosťou. Pomery boli také v jednotlivých župách, že ku príkladu v Trenčianskej župe
mali Židia 97 % všetkých licencií vo svojich rukách. Dnes je pravý opak: 97 % majú kresťania a 3 % Židia.
(...) Keď chodili židovské deputácie ku mne s ponosou, že sú pripravené úradmi o existeniu stá a stá rodín
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [403]
židovských, povedal som im toto: židovsta na Slovensku je len 3,5 % z celého obyvateľstva. A licencií a
trafík máte vyše 80 %. To je krivda na slovenskom ľude, páchaná maďarským režimom. To musí prestať a
prestane.
V roku 1933 priniesli Národné noviny nasledovnú správu:
Pred prevratom Židia boli najoddanejším a najúčinnejším nástrojom maďarizácie a po prevrate ich vidíme
vo všetkých zložkách protinárodných. Po slovenských mestách najviac maďarčia Židia ešte i dnes,
najoddanejšími odberateľmi maďarských časopisov sú Židia a socialisticko-komunistická politika má
najväčšiu oporu v nich. Čokoľvek rozkladného a škodlivého hrozí slovenskému národu, Židov pri tom
vidíme húfne.
Československá obec sokolská navrhovala v polovici septembra 1938 riešiť židovskú otázku „návratom
židovských prisťahovalcov po roku 1914 do ich pôvodnej vlasti.“
Najrozšírenejší denník v ČSR, Národná politika, v októbri 1938 uviedol článok „Židia medzi nami“, v
ktorom ich okrem iného obvinil, že „vykorisťujú iné rasy, sú bezohľadní a bažia po moci.“, ba dokonca že
„všade, kde sa vyskytnú, šíria okolo seba nekľud a odpor.“
Snaha o odtrhnutie Bratislavy v prospech Maďarska
V októbri 1938, po Mníchovskej arbitráži, podpísalo 15 000 bratislavských Židov petíciu za pripojenie
Bratislavy k Maďarskému kráľovstvu a masovo za túto požiadavku demonštrovali v uliciach mesta. O tejto
udalosti americký diplomat George F. Kennan zaznamenal:
„O tomto ich kroku sa hneď
dozvedeli Slováci, ktorí to pokladali za mimoriadne nevraživý dôkaz toho, čo vždy tvrdili o nelojálnosti
Židov voči Slovensku.“
Ako reakciu na to priniesli Národné noviny 20.10.1938 článok Akútne riešenie židovského problému na
Slovensku:
Živorenie slovenského obchodu a priemyslu, brzdenie rozvoja slovenskej inteligencie, ktorej mnohé miesta
sú obsadené Židmi, je dostatočným argumentom, ktorý i zdanlivo ťažkú ranu na Židov 100-percentne
ospravedlňuje. (...) Nedaj Bože, aby takíto lojálni občania mali eventuelne rozhodovať o hraniciach
Slovenska. Táto vec vedľa hospodárskeho argumentu je druhým veľmi dôležitým argumentom nútiacim k
rýchlemu a radikálnemu riešeniu židovskej otázky na Slovensku. (...) Tretím rovnako akútneho riešenia
vyžadujúcim zjavom je otázka prílevu Židov na Slovensko z Nemecka a bývalého Rakúska, z tých štátov,
kde už predtým so Židmi ako parazitným elementom zúčtovali. (...) Z týchto troch príčin, hospodárskej,
zahranično-politickej a z otázky prisťahovaleckej, aspoň u nás na Slovensku problém Židov sa dostáva do
akútneho štádia, vyžadujúceho čo najširšej radikálnej nápravy.
Politika Slovenského štátu voči Židom
Ak prebiehalo vyvražďovanie v koncentračných táboroch (pozri Polemika o holokauste), nie je to vina
slovenskej vlády, ktorá mala len veľmi obmedzené informácie o dianí v táboroch a bolo jej povedané, že so
Židmi sa bude zaobchádzať humánne, ako to prisľúbil Reynhard Heydrich v Bratislave 10.4.1942 a po ňom
24.5.1942 aj Adolf Eichmann.
V slovenských koncentračných táboroch (Nováky, Sereď,
Vyhne...) mali Židia veľkú slobodu pohybu a zdravotnícku starostlivosť. Dá sa povedať, že tieto tábory
plnili aj akúsi ochrannú funkciu a chránili Židov pred vyvezením do Nemecka.
V 20. mája 1942 z poverenia generálneho presbytéria evanjelickej cirkvi na Slovensku biskupi Štefan
Samuel Osuský a Vladimír P. Čobrda vydali pastiersky list v židovskej otázke, v ktorom uviedli:
ev. cirkev nespúšťa zo zreteľa, že mnohí Židia sa často a ťažko prehrešili proti slovenskému ľudu a
národu – v ohľade národnopolitickom ako húževnatí odporníci a nepriatelia všetkých slovenských
národných snáh a vždy na všetko hotové nástroje násilnej maďarizácie a v ohľade hmotnom, hospodárskom
a sociálnom ako temer výluční majitelia krčiem a hostincov, prefíkaní každého druhu priekupníci,
obchodníci a priemyselníci, v ktorých rukách najmä na východnom Slovensku bol temer všetok obchod a
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [404]
veľkopriemysel – a je presvedčená, že lepšia, krajšia a šťastnejšia budúcnosť slovenského ľudu a národa
závisí v mnohom i od múdreho riešenia židovskej otázky aj v slovenskom štáte, lebo nie je možné, aby
jedna väčšia čiastka obyvateľstva, slovenskí roľníci a robotníci museli celý život krvopotne mozoliť a druhí
žili si ľahko vo všetkom pohodlí a prebytku, koristiac zo slovenskej chudoby a žijúc-tyjúc z mozoľov
slovenského ľudu.“
Pre určité skupiny Židov (napr. „hospodársky dôležitých“) existovali výnimky, udeľované prezidentom,
ktoré zachránili pomerne veľký počet Židov (rôzne zdroje uvádzajú od 1 000 do 35 000). Dnes ich počet
nemožno kompletne vyčísliť, pretože nemáme zodpovedajúcu dokumentáciu. Archívy sú nekompletné a
zrejme manipulované.
Odstraňovanie Židov z verejného života sa stretávalo prevažne s priaznivým ohlasom slovenského
obyvateľstva, čo potvrdzuje aj jedna zo správ určených pre Benešovu „exilovú vládu“ v Londýne:
Židia na Slovensku majú špatnú povesť – boli odpornými stĺpmi maďarizácie, najmä na východnom
Slovensku, kde predstavovali skutočnú sociálnu pliagu – zruinovali celé oblasti bezohľadným využívaním
(...) Hoci tvorili iba 4 percentá obyvateľstva, držali v rukách všetok obchod a väčšinu priemyslu a
bankovníctva. Odhaduje sa, že im patrilo 38 percent národného majetku na Slovensku. Počas ČeskoSlovenskej republiky väčšina židov na Slovensku sa hlásila k sionistom. Hoci slovenský dedinský ľud je
veľmi dobrosrdečný a znášanlivý, je v jeho povahe mnoho protižidovského cítenia, najmä pokiaľ ide o
hospodársku a národnostnú stránku problému. (...) Ale pravdepodobne každý Slovák víta skutočnosť, že
sa z verejného života odstraňuje nadmierny židovský vplyv, i keď sa neschvaľujú tvrdé spôsoby, akými
sa to robí.
Tí Židia, ktorí ostali na Slovensku, v značnej miere brojili proti Slovenskej republike. Výrazne sa
angažovali v ilegálnej KSS, ako píše V. Plevza v knihe Prehľad dejín KSČ na Slovensku: „Kým v rokoch
1939 – 1942 sa angažovalo v ilegálnej KSS pomerne veľa komunistov židovského pôvodu, po deportáciách
nastal úbytok.“ Vo výraznej miere sa taktiež podieľali na príprave povstania v roku 1944. Židia na
Slovensku mali spojenie s pripravovaným povstaním. Mnohí z tých, čo sa skrývali, boli v táboroch, ale aj tí,
ktorí mali tzv. výnimky, sa hromadne pridávali k povstalcom (pozri Povstanie v roku 1944 – účasť Židov).
Keď bol Heinrich Himmler, Reichsführer SS, koncom septembra 1944 na návšteve Bratislavy, vyčítal
Tisovi jeho nedôslednosť vo vzťahu k Židom. Hodil na stôl prezidentské výnimky, ktoré nemeckí
vojaci našli u zastrelených a zajatých povstalcov Židov a povedal: „Toto všetko ste si mohli ušetriť,
keby ste sa ich boli včas zbavili.“
Zdroje
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Bartl, J.: Národné dejiny. Bratislava Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. ISBN 80-0803504-8 (súčasť učebnice pre prvý ročník gymnázia)
Ďurica, Milan Stanislav: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. ISBN 80-7114-386-3
Ďurica, Milan Stanislav: Jozef Tiso: Životopisný profil. Bratislava: Lúč, 2006. ISBN 80-7114-5726
Ferko, Jerguš: Maďarské (seba)klamy. Martin: Matica slovenská, 2004. ISBN 80-7090-730-4
Kálal, Karol: Karla Kálala spisy slovákofilské, zv. 5, Praha: L. Mazáč, 1928
Kružliak, I. – Okáľ, J. (zostavovatelia): Svedectvo jednej generácie. Cambridge, Ontario: Dobrá
kniha, 1990.
Ratkoš, P. a kol.: Pramene našich dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1974.
67-220-74
Niederle, Lubor: Život starých Slovanov, 2.diel. Praha: Nákladom Bursíka a Kohouta, 1924.
Škultéty, J.: Ešte raz o bývalom Hornom Uhorsku. Turčiansky Sv. Martin, 1931.
Škultéty, J.: Za slovenský život. Brezno: Matica slovenská, 1998. 412 s. ISBN 80-7090-489-5
(viaz.)
Špiesz, Anton: Ilustrované dejiny Slovenska. Bratislava: Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-190-2
Vnuk, František: Mať svoj štát znamená život. Bratislava: Odkaz, 1991. ISBN 80-85193-11-6
Historická revue, 12/2004
Wikipédia,http://cs.wikipedia.org/wiki/Mordechaj_Kapusta
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [405]
Židia žalujú Viedeň. Chcú miliardu a pol za majetok
Ľudia, ktorí prežili holokaust a ich príbuzní dostali od Rakúska len desať percent zo svojich nárokov.
Martha Ravivová sa narodila vo Viedni v bohatej židovskej rodine v zlom čase. Bol rok 1938 a v marci bolo
Rakúsko pripojené k nacistickému Nemecku. Marthinho otca, ktorý zbohatol na obchode s potravinami, poslali do
plynovej komory v Buchenwalde. Sestre sa podarilo ujsť do Izraela. Malá Martha s mamou prešla niekoľkými
väzeniami a koncentračnými tábormi, než ich v rámci výmeny väzňov medzi Nemeckom a Veľkou Britániou v roku
1943 tiež poslali do Izraela. Po vojne dostali sestry odškodnenie za majetok po otcovi - desaťtisíc dolárov.
Dnes advokátka Martha Ravivová zastupuje niekoľkých Izraelčanov s podobnými osudmi. Budú žalovať Rakúsko o
1,5 miliardy eur za majetok, ktorý počas vojny museli nechať v krajine.
Dostali desať percent
Rakúski historici vyčíslili odcudzený židovský majetok bez úrokov na 15 miliárd eur. Rakúsko sa v
dohode o kompenzáciách pred desiatimi rokmi zaviazalo vyplatiť ľuďom, ktorí prežili holokaust a ich
príbuzným 210 miliónov dolárov (takmer 147 miliónov eur). Pre každého to znamenalo desať percent.
„Netuším, ako k tým číslam rakúska vláda dospela,“ povedala Ravivová pre denník Jediot Achronot. „Ľudia
podpísali dohodu, lebo nemali inú možnosť,“ vysvetľuje zástupkyňa príbuzných Doron Weissbrotová. Dohodu v
roku 2001 podpísalo Rakúsko so Spojenými štátmi. Vo Viedni bola pri moci koalícia ľudovcov a Slobodných
zosnulého populistu Jörga Haidera a snažila sa vyhnúť medzinárodnej izolácii, ktorú vstup krajnej pravice do vlády
vo svete vyvolal. Tak súhlasila s vyplatením kompenzácií, hoci veľmi nízkych. Izrael rakúsko-americkú dohodu
nepodpísal.
Zbohatli na nás
Medzi tými, ktorých Raviová zastupuje, je aj 78-ročný Johan Neeman narodený v Grazi.
Za majetok po
rodine, ktorá obchodovala s pšenicou, a veľký obchodný dom žiadal od Rakúšanov 615-tisíc eur. Dostal desať
percent.
„Rakúsko zbohatlo práve okradnutím Židov. Je to neuveriteľná drzosť. Trasiem sa od zlosti vždy, keď
si na to spomeniem,“ povedal pre izraelský denník.
streda 17. 8. 2011 SME Miriam Zsilleová
Lichva a hyenismus banksterů povýšily do nové úrovně
Vladimír Stwora 7.7.2011
Ano, není pochyb, že jisté kruhy objevily nový, naprosto úžasný zdroj legálního drancování a
rabování. Dříve, ještě před pěti roky, šly banky po krku jen jednotlivcům, v lepším případě firmám.
Nemůžeš zaplatit dluhy? Obstavíme ti majetek. Prostě exekuce, jak ji dnes a denně zažívá tisíce
Čechů a Moraváků. Byl to dobrý zdroj příjmu, ale furt to jen kapalo a oni věděli, že by to mohlo téct
proudem. Nyní konečně vyvinuli bankstéři metodu zlodějství, která nemá v historii civilizace obdobu.
Přišli na to, že mohou jít po celých státech. Je to tisíckrát výnosnější. Okradou celu populaci jedné
země - miliony dlužníků. Princip plošné zlodějny si vyzkoušeli poprvé v USA, kde jim díky přeměny
burzy v kasíno spadly do klína miliony zabavených domů. K dokonalosti ale systém přivedli až v
Evropské unii. Je v podstatě jednoduchý a dá se shrnout do několika bodů:
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [406]
1. Základem pro vyrabování chudších států je několik nadnárodních organizací:
MMF,
Světová banka, BIS a platforma Evropské unie, ke které se upínají regionální politikové všech
zemí jako k místu, kde v klidu, pohodě a bohatství dožijí svůj zbytečný život, aniž by měli
obavy, že nebudou zvoleni. Takové odložiště vysloužilých politiků.
2. Nastavíme v EU pravidla tak, aby vyhovovala ekonomikám spíše bohatších a větších států.
Chudší státy se díky těmto pravidlům na členství v podstatě nekvalifikují.
3. Přinutíme jednotlivé státy, aby se vzdaly své měny a přijaly jednotné euro. Tím zajistíme, že
v případě problému nebudou moci svou měnu devalvovat a povzbudit tak vývoz na úkor
dovozu.
4. Vnutíme státním úředníkům vybraného, slabšího státu vhodně připravené půjčky. Píšu
"vnutíme", ale on to nebyl nějaký násilný proces. Často stačí šikovný slib, drobný dárek pro
toho, kdo má rozhodující slovo, apod. V tomto případě tím slibem bylo členství ve vysněné EU.
Politikové začnou zemi zadlužovat v domnění, že se to ve velké EU nějak ztratí.
5. Necháme to několik roků vykvasit. Důležité je, aby penízky byly pořád ochotny téci do státní
kasy zvenčí, i když už je zřejmo, že to nebude z čeho vrátit. Snadnost úvěru politiky uspí. Dluh
země musí narůst pořádně.
6. Je-li zadlužení už dosti velké, začneme prostřednictvím tisku (který také mimochodem už
vlastníme) a prostřednictvím ratingových agentur (ano, i ty nám patří) veřejně vyjadřovat
pochybnosti, zda bude země schopná platit, popřípadě snížíme rating. To má za následek
zvýšení úrokové míry, takže půjčky se stanou pro stát dražší. Tím ale je stát nucen si půjčovat
ještě více, aby měl na úroky z předchozích půjček. Opět necháme chvíli (rok, dva) podusit.
7. Zastavíme tok peněz do země. Stát najednou nemá z čeho platit úroky, dokonce hrozí, že
nebude ani na platy státních zaměstnanců.
8. Možnost vystoupit z EU nebo se vrátit ke své měně prostě vyloučíme.
9. Slíbíme další půjčky jen když se politikové zadluženého státu zavážou, že vyrabují sociální
fondy, ožebračí důchodce, okradou střádaly, a hlavně - musí dát do aukcí rodinné stříbro. To
nejlepší, co mají. Takže se začnou za hubičku rozdávat výdělečné státní podniky, ostrovy,
historické památky, zkrátka vše, co má nějakou cenu. Hyeny trhají, až jim špek teče po
tlamách.
10. Ministerstvu financí vytunelovaného a ožebračeného státu nabídneme půjčit par drobných,
aby mohl stát zaplatit úroky na příští měsíc. Samozřejmě za pořádný úrok.
11. Až bude stát kompletně vytunelován a zadlužen, přesuneme se do dalšího, kandidáti se už řadí
za dveřmi.
Na co je třeba dávat pozor
Systém je dostatečně jednoduchý, bezpečný a právně nenapadnutelný. Existuje jen jedno malé nebezpečí:
Že by se lidi shlédli v arabském stylu bankovnictví, kde islám zakazuje úroky a lichvu. Na těchto
dvou pilířich je postaveno celé bohatství banksterů, k tomu tedy nesmí dojít. Proto je nutno muslimské
náboženství neustále a permanentně všemi způsoby zesměšňovat, tvrdit, že je zaostalé, utlačující,
netolernantní, nebezpečné, zkrátka ee. Naštěstí tohle není těžké davům vsugerovat. Zvlášť když vlastní
všechny sdělovací prostředky světa, umění, vzdělávací systém, zkrátka vše. A díky vhodně přiživovaným a
provokovaným problémům s arabskými imigranty najdou dostatek jedinců mezi lidmi ochotných muslimy
téměř věšet.
No řekněte, není to geniální? :))) Zverejnil Mordechaj Kapusta o Streda, august 03, 2011
Anonymný povedal(a)... Páchatelia tohto hnusu sú jeho rodní bratia zo starobylej viery
Pokladníka Lóže.
Anonymný povedal(a)... Čo vari aj Boris je z ŽNO?
Piatok, august 05, 2011
Anonymný povedal(a)... Boris máte možnosť nastúpiť boj kultúrneho disentu a nielen
konštatovať. Je potrebné ľuďom otvárať oči
Sobota, august 06, 2011
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [407]
++++++++++++++++++++++++++++
Boj proti cigánskemu teroru bez boja proti teroru ekonomickému nie
je možný!
Stretnutie Ľudovej strany Naše Slovensko s občanmi v Smižanoch dňa 15.1.2012
Zdieľaj |
Protest proti cigánskemu teroru v Zlatých Moravciach 14.1.2012
To, čo nás najviac sužuje, sú dva zásadné problémy, ktoré doteraz žiadna politická strana nebola a zrejme ani
dlho nebude schopná skutočne riešiť. A to nielen planými sľubmi a prázdnymi rečami pred voľbami, ale aj
v reálnej politike po voľbách.
Ak chceme čeliť stále viac a viac sa stupňujúcemu cigánskemu extrémizmu, rovnako razantne sa musíme
postaviť aj proti ekonomickému extrémizmu zločincov z vysokej politiky.
Zásadným problémom Slovenska je problém ekonomický. Korene našej biedy siahajú 22 rokov dozadu, kedy
sme dovolili ekonomickým zločincom a podvodníkom rozkradnúť štátny majetok a vytunelovať životaschopné
podniky, aby sa tieto mohli dostať do súkromných rúk, a aby sa touto cestou napokon mohli stať majetkom
zahraničných subjektov.
Súčasná kauza Gorila , ku ktorej sa ešte vrátim neskôr, je len jednou krátkou epizódou v ponovembrovej
existencii Slovenskej republiky.
Naša tragédia spočíva v tom, že sme pomohli uzákoniť jedenáste Božie prikázanie:
„Politici sa musia obohacovať na úkor ostatných , a tí sa s tým musia zmieriť!“
Toto nepísané prikázanie sa stalo našim krédom a samozrejmosťou a väčšina občanov nášho štátu je
presvedčená, že to tak musí byť a nič sa na tejto skutočnosti nedá zmeniť.
Práve preto je hlavným bodom volebného programu Ľudovej strany Naše Slovensko presadenie navrátenia
rozkradnutého majetku do vlastníctva štátu.
Skôr však, ako vám priblížim spôsob, ktorým to chceme dosiahnuť, prejdem k problému, ktorý sa nás
existenčne všetkých dotýka bez ohľadu na to, či si to niektorí chcú pripustiť.
Ide o tzv. cigánsky problém.
Na úvod pripomeniem štatistiku sčítania obyvateľstva z roku 1938.
Na celom území bývalého Československa bolo vtedy 20 000 Cigánov. Za obdobie zhruba jedného ľudského
života sa ich počet len na Slovenku znásobil 25x , a dnes je ich údajne 500 000 .
A čo bude o 80 rokov , nemôžeme ani len tušiť. Iba ak predstaviť si situáciu v tomto smere na Slovensku
v tých najčiernejších farbách. Podľa posledného sčítania sa k rómskemu etniku hlási len niečo vyše 90 000
osôb. Poznamenávam, že sčítanie na princípe dobrovoľnosti je zbytočným plytvaním peňazí.
Ak si by sa v roku 1999 nezrušila štatistika evidencie trestnej činnosti podľa etnika, dozvedeli by sme sa
alarmujúce čísla o náraste najmä násilných trestných činov, ktorých sa dopúšťa rómske etnikum. Len v našom
regióne boli v poslednom období krátko po sebe dve vraždy. V Krížovej vsi a Veľkej Lomnici.
Možno si položíte otázku, čo má rozkradnutá a skorumpovaná ekonomika Slovenska a cigánsky problém
spoločného.
Ich spoločným znakom je to, že súčasní politici, ktorí majú v rukách silové rezorty , nie sú schopní, nemôžu
a ani nechcú tieto problémy účinne riešiť.
Ak by ich totiž riešili, išli by sami proti sebe.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [408]
Vyhlásiť politické strany za zločinecké organizácie, ako to urobil nedávno Viktor Orbán v Maďarsku so
socialistami a Giurczanyom, nemôžu a riešiť cigánsky problém a kriminalitu im nedovolí Európska únia, ktorá
radšej poskytne ďalšie milióny na projekty rôznym mimovládnym organizáciám, tzv. rómskym splnomocnencom
a samotným Cigánom na výstavbu domov, ako by nám dovolila zmeniť legislatívu.
A tak budeme čakať, až kým táto časovaná bomba vybuchne a dopadneme ako v Kosove.
Nahradenie demograficky vymierajúceho úbytku majoritného obyvateľstva Cigánmi a imigrantmi
z islamských krajín je pre EÚ a s ňou aj pre Slovensko najlepšou cestou rovno do pekla.
Pýtam sa , koľko našich občanov musí byť ešte zavraždených, aby sa konečne prijali účinné opatrenia na ich
ochranu v najviac ohrozených regiónoch?
Je len otázkou času, kedy sa obeťou vraždy stane prvý policajt. Policajti však majú zviazané ruky a z obavy
pre možné obvinenie z rasovej diskriminácie sa Cigánom radšej vyhýbajú, aby nedopadli ako policajti košickí ,
z ktorých za niekoľko uštedrených výchovných zaúch, ktoré si museli dať maloletí cigánski delikventi -páchatelia lúpežného prepadnutia navzájom, sa stali najväčšími rasistami a medializovanými vyvrheľmi.
Situácia na Slovensku dospela už do štádia, kedy trestný zákon pri určitých druhoch trestných činov platí len na
majoritné obyvateľstvo. Konkrétne sa jedná o trestný čin pohlavného zneužitia maloletej, incest-súlož medzi
príbuznými a ohrozovanie mravnej výchovy mládeže.
Na nedávne vyhlásenie premiérky Ivety Radičovej o tom, že Rómom už nebudú prideľovať byty a domy
zadarmo, reagoval rómsky splnomocnenec tvrdením, že po roku 2020 sa bude tento problém týkať už
bezpečnosti a územnej celistvosti. Toto šokujúce vyhlásenie možno vnímať a označiť už ako otvorené
vyhrážanie.
Dnes príslušníci MV SR nenaháňajú v slovenskej džungli nielen gorily v politike, ale ani tie menšie gorily iného
druhu, ktoré už hromadne napádajú zatiaľ ešte majoritné obyvateľstvo. O tom sme sa presvedčili nedávno
v Zlatých Moravciach. Pretože jednoduchšie je o tom len tárať.
Ubezpečujem každého, že po voľbách koalícia Smer-SD a KDH túto Gorilu rovnako ,ako tie predošlé,
potichu zase zametie pod koberec.
Vrátim sa k prípadu Gorila.
Ľudová strana Naše Slovensko, má vo volebnom programe ako hlavný bod programu prijatie súboru účinných
a vykonateľných zákonov na preukazovanie pôvodu majetku a jeho navrátenie do vlastníctva štátu.
Mnohí sa nám za to vysmievali , že sme utopisti. A ja tvrdím, že ak sme utopistami my, tak potom bol
utopistom aj Ježiš Kristus, pretože hovoril pravdu mocným tohto sveta, ktorú nemohli zniesť a za toto ho
ukrižovali. Aj nás budú chcieť ukrižovať -- ale iným spôsobom.
Poďme však po poriadku -- na začiatok, čo bolo pred Gorilou, ktorú chcú dnes všetci pred voľbami tak usilovne
vyšetrovať a vytĺcť z vyšetrovania tejto kauzy politický kapitál.
Tento prípad bol známy už v roku 2001, kedy kvôli nemu minister vnútra za KDH Vladimír Palko zbavil funkcie
šéfa vyšetrovateľov Šáteka. Postupne sa kauza ťahala až do roku 2006 a v priebehu rokov ju dvakrát
vyšetrovali a vždy zahrali do autu.
Už vôbec sa nehovorí, že pred Gorilou bola malá privatizácia, holandské dražby a po nich veľká privatizácia,
kedy sa začal rozkrádať štátny majetok a tunelovanie.
Začal to Vladimír Mečiar a asistovala mu pri tom SNS.
Najprv sa štátne podniky ako VSŽ, Nafta Gbely museli dostať do rúk ekonomických dobrodruhov, a po nástupe
Modrej kresťansko-demokraticko-komunistickej koalície sa začalo s výpredajom strategických podnikov do
zahraničia.
V USA alebo v Izraeli by sa ohrozenie energetickej bezpečnosti krajiny predajom strategických podnikov
ako SSP, elektrárne, banky a vodohospodárske podniky posudzovalo ako ekonomická sabotáž
a vlastizrada, za čo je v týchto štátoch trest smrti. U nás sa z toho stal ešte korupčný biznis a
zainteresovaní zločinci si začali rozdávať miliónové provízie ako cukríky.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [409]
A dnes nám tu chce minister vnútra SR pán Lipšic nahovoriť, že jeho 10-členný tým supervyšetrovateľov vyšetrí
to, čo už dvakrát "vyšetrovali" ich kolegovia. Vyšetrovať sa, prirodzene, bude len do volieb. A jediné, čo tu po
Gorile zostan,e bude smrad a prázdny cirkus.
Politickí väzni zo Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov už roky márne poukazovali na
všetkých tých hlavných zločincov a páchateľov, ktorí toto celé organizovali.
Jaroslav Haščák a Marek Dospiva (šéfovia súčasnej Penty, ktorá kompletne ovláda pravo-ľavé spektrum
slovenskej politickej scény) ako synkovia najkrutejších ŠTB*ákov zo Staroľubovnianskeho okresu boli v roku
1987 vytipovaní bývalou sovietskou komunistickou tajnou službou KGB na vykonávanie špeciálnych úloh na
slovenskom území. Preto si ich KGB vychovala ako janičiarov na svoj obraz v rámci ich štúdia na moskovskom
Inštitúte zahraničných vecí v rokoch 1987-1992.
Výsledok je dnes pre minimálne 5 miliónov Slovákov priam katastrofálny :
-snahy o komplexné ovládnutie a privatizáciu zdravotníctva a nainštalovanie tzv. amerického modelu , ktorý by
zdravotnú starostlivosť prakticky zneprístupnil státisícom najchudobnejších Slovákov,
- prakticky komplexné ovládnutie celej slovenskej politickej scény chápadlami korumpujúcej a vydierajúcej
chobotnice.
Pre túto arcizločineckú organizáciu s názvom Penta pracuje aj Alojz Lorenc.
Česká Mladá fronta nedávno uviedla, že jeden z najmocnejších mužov komunistického režimu, šéf ŠtB Alojz
Lorenc, pracuje pre česko-slovenskú finančnú skupinu Penta.
Firme, ktorá v Čechách obchoduje s dlhmi, vlastní Jáchymovské kúpele, Adamovské strojárne a v súčasnosti sa
uchádza o Severočeské hnedouhoľné bane, niekdajší generál A. Lorenc chráni údaje v počítačovej sieti.
„Využívame služby mnohých odborníkov v potrebných oblastiach, medzi nimi ide sprostredkovane aj o Alojza
Lorenca," hovorí šéf Penty Marek Dospiva pre MFD.
A. Lorenc vytvoril v minulosti šifrovací systém pre komunistický vojenský pakt - Varšavská zmluva, a podľa M.
Dospivu ho odborná verejnosť dlhodobo rešpektuje ako uznávaného experta na šifrovacie systémy.
Poznámka: Čo sme to za národ, ak eštebáckého zločinca rešpektujeme ako uznávaného experta?
Alojz Lorenc dostal v apríli 2002, teda až trinásť rokov po páde komunizmu, podmienený trest za to, že
nariaďoval zatýkanie odporcov minulého režimu vždy, keď sa blížilo nejaké výročie.
Za mreže ho poslal už skôr Vojenský súd v Tábore, generál však ako slovenský občan odmietol nastúpiť na
výkon trestu v Čechách.
Bratislava potom rozbehla nové vyšetrovanie, ktoré bolo za vlády HZDS prerušené, a pred súd sa prípad dostal
až po páde Mečiarovho kabinetu, píše MFD.
Historici tiež upozorňujú, že nikto zatiaľ neodhalil jeho pravú úlohu pri tzv. zamatovej revolúcii, uzatvára MFD.
To, čo sa tvrdí v Gorile, to si už verejne dovolil prezentovať koncom roku 2004 vtedajší vedúci
špecializovaného tímu Ministerstva vnútra plk. Jozef Šátek:
že cez tzv. biele goliere sa financujú aj politické strany.
V tom období bol ministrom vnútra Vladimír Palko, ktorý sa prezentoval ako bojovník proti mafii. Paradoxné je,
že po vyše troch týždňoch od tohto vyjadrenia Palko 18. januára 2005 Šáteka odvolal.
„Spôsoboval konflikty a napätie vo vedení polície ustavičnými kompetenčnými spormi a zákulisnými ťahmi
namierenými proti iným funkcionárom“, odôvodnil Palko svoje rozhodnutie.
Paradoxné ale je tiež, že Jozef Šátek musel koncom roku 1996 taktiež opustiť rady polície kvôli tomu, že bol vo
vyšetrovacom tímeohľadom únosu prezidentovho syna.
Problém bol totiž v tom, že Vladimír Mečiar ako predseda vlády založil v októbri 1995 za účelom zmarenia
vyšetriť štátny terorizmus zločineckú skupinu, ktorej členmi boli v tom čase minister vnútra Hudek, generálny
prokurátor Vaľo a riaditeľ SIS Lexa. Napriek tomu, že Vladimír Palko o tomto veľmi dobre vedel, v politickej
relácii TV Markíza SITO dňa 20. októbra 2002 povedal: "...mne sa nezdá, že by existovali nejaké informácie,
ktoré by mohli viesť až k vzneseniu konkrétneho obvinenia vyšetrovateľom voči Vladimírovi Mečiarovi
z nejakých veľmi závažných trestných činov."
Na adresu polície, ktorá špicľuje každé stretnutie ĽSNS, kladiem otázku, ako môžeme veriť polícii, ktorá
dodnes neočistila svoje meno, znečistené ešte z čias marenia vyšetrovania únosu mladého Kováča, a ktorá už
dvakrát zamietla pod koberec prípad Gorila.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [410]
Na záver dodávam, že Gorilu opäť účelovo vytiahli a načasovali ľudia z vojenského spravodajstva po
tom, čo z Ministerstva obrany vykopli nominanta SAS Galka.
Jedine tejto strane sa táto kauza, o ktorej už všetci dávno vedeli, hodí do volebnej kampane, pretože
v rokoch 2005 a 2006 ešte SAS v žiadnej vláde nebola.
Je tragikomické, že politici sú presvedčení, že tento národ je taký hlúpy, že hoci podľa záznamov Gorily boli v
kriminálnych a korupčných aktivitách namočení takmer všetci, im opäť dá vo voľbách svoje hlasy.
Vážení občania Spišskej Novej Vsi,
skúste sa opýtať Vášho bývalého primátora Mitríka, bývalého poslanca SDKÚ a dnes riaditeľa SIS, či bude mať
záujem zbaviť mlčanlivosti príslušníkov SIS a či poskytne z archívu SIS dokumenty , ktoré budú usvedčovať
jeho politických súkmeňovcov?
Na záver tejto nechutnej politickej žumpy citujem slová jedného z odpočúvaných v kauze Gorila:
„Demokracia je nahovno systém. Volič o ničom nič nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny
povrch, ... "
Zatiaľ to tak vyzerá.
Ak skutočne nechceme, aby to bolo tak, a ak máme v sebe ešte kúsok odvahy, malo by byť našou morálnou
povinnosťou v marcových voľbách voliť jedinú neskorumpovanú stranu, odhodlanú a schopnú postaviť sa
proti ekonomickým zločinom, i účinne riešiť aj cigánsky problém – Ľudovú stranu Naše Slovensko.
Slovensko nepotrebuje strany navrhujúce iba povrchné riešenia, ktoré sú len pletím buriny na povrchu.
Slovensko potrebuje hlbokú orbu!
http://lsnspp.6f.sk/smizany.php
++++++++++++++++++++++++++++
Fatimske Zjavenia
Ja osobne som vzdycky schovaval v kute svojho svedomia akusi racionalno-skepticku nedoveru voci akymkolvek
zjaveniam. Ludske faktory, ako nabozensky fanatizmus, smad publika po senzaciach a jednotlivcov po slave, ci halucinacie
psychicky narusenych individualit, su iste dolezite zabrany, s ktorymi sa kazdy realne rozmyslajuci clovek pozera na taketo
fenomeny. Pozrime sa preto s kritickym okom zdraveho skepticizmu na tieto konkretne zjavenia.
Traja mali pastieri oviec, Lucia, Francisco a Jacinta (vo veku od 7 do 10 rokov) si vtedy asi vobec neuvedomovali, co sa
deje okolo nich. Tieto proste deti z portugalskeho vidieka nevideli ziadne hrozy vojny okolo seba, ktora priamo nezasiahla
Portugalsko. A iste nemali predstavu o hlbke moralneho a spolocenskeho rozkladu sveta, ktora viedla k tejto obrovskej a
nesmierne krvavej vojne. A urcite nevedeli vobec nic o Rusku, mozno ani kde sa tato krajina nachadza. Takze nemali
ziadnu politicku, ci osobnu motivaciu si nieco vymyslat, ci prekrucat.
13. maja 1917, ako obycajne, deti vyhnali ovce na pasienok, ktory sa nazyval Cova da Iria. Ked sa im zrazu zjavila krasna,
svetlom presvietena pani. Povedala im, ze prisla z neba a prosila ich, aby prisli na toto iste miesto vzdycky 13. dna v
priebehu nasledujucich siestich mesiacov. Tiez ich nabadala, aby sa modlili ruzenec za obratenie hriesnikov.
Podla svedectiev Lucie, deti spociatku mlcali o tychto neobycajnych zazitkoch. Avsak neskor proste neudrzali jazyk za
zubami. Rodicia i miestni predstavitelia ich nutili, aby svoje videnia popreli, co sa vsak nestalo. Okrem toho deti nikdy
netvrdili, ze sa im pani zjavila napr. medzi tymito dohodnutymi terminmi kazdemu osve, pri inych prilezitostiach.
Neprotirecili si a nepustali na uzdu svoju detsku fantaziu a obrazotvornost. Zjavenia im sposobovali iba neprijemnosti, ale
napriek tomu ich nepopreli. Miestny knaz napr. spociatku tvrdil, ze toto je dielo diabla.
A co bolo nezvycajne, pani, ktora sa im zjavila, naozaj prichadzala na dohodnute miesto so slubenou casovou presnostou. A
toto pritahovalo na kazde dalsie zjavenie stale vacsie mnozstvo zvedaveho publika. I ked toto publikum nezaregistrovalo
vlastnymi ocami videnia deti, podla roznych sprievodnych znakov vedelo, ze sa tam naozaj cosi deje. V opacnom pripade
by boli sprevadzajuci zvedavci velmi rychlo zistili, ze ich deti vodia za nos svojimi detskymi fantaziami. A narast
zvedaveho publika by bol velmi rychlo ochabol. Napr. pocas druheho zjavenia, 13. juna, na dohodnutom mieste deti
sprevadzalo asi 50 zvedavcov. Jedna zo svedkyn, Maria Carreira potvrdila, ze na konci zjavenia pocula vzdialeny zvuk,
nieco ako raketu a z koruny blizkeho duba videla vystupit oblacik, ktory sa pomaly vzdaloval smetrom na vychod, az sa
uplne stratil. Na dalsie zjavenie, 13. jula, uz prislo asi 2000 zvedavcov.
Julove dni v Petrohrade a vo Fatime
Propomenme si, ze zaciatkom jula 1917 Kerenskeho Docasna Vlada mala v rukach jasne dokazy o bolsevickej velezrade.
Anglicka rozviedka informovala Kerenskeho o nemeckych financnych dotaciach pre bolsevikov. Okrem toho aj v
samotnom Petrohrade bolo kazdemu jasne, ze bolsevici nemohli ziskat ziadnym legalnym sposobom take velke financne
prostriedky na svoju neprimerane rozsiahlu stranicku propagandu. A este k tomu vsetkemu, bolsevici zorganizovali
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [411]
zaciatkom jula na uliciach Petrohradu seriu strajkov a demonstracii so snahou zosadit Docasnu Vladu. Vzbura bola
potlacena, bolsevici skoncili vo vazeni, Lenin vo Finsku. A Kerensky mal v tomto momente v rukach jedinecnu prilezitost
raz a navzdy skoncovat s bolsevikmi. Unikatny moment, kedy sa historia sveta ocitla na rozhodujucej krizovatke a
rozhodnutie jedineho cloveka mohlo obratit jej smer o 180 stupnov!
A prave tomto istom case, 13. Jula 1917, v Cova da Iria v Portugalsku doslo k dalsiemu zo serie zjaveni. V tomto zjaveni
pani znova apelovala na obratenie hriesnikov. Vari to bola len nahoda, ze presne v tomto zjaveni pani prvykrat spomenula
Rusko, ako velmi dolezity factor pre dalsi vyvoj historie ludstva. V dalsom budem citovat vypoved Lucie.
" Ak ludstvo neprestane urazat Boha, dalsia a ovela horsia vojna vypukne za papeza Piusa XI... ...Aby sa tomuto predislo,
pridem spat s prosbou zasvatit Rusko mojmu najsvatejsiemu srdcu a ustanovit Sviatost Zmierenia pocas prvych sobot v
mesiaci.
Ak ludstvo vyhovie mojim prosbam, Rusko sa obrati a pride obdobie mieru. Ak nie, Rusko vyvezie svoje bludy do celeho
sveta a sposobi vojny a prenasledovanie Cirkvi..."
Augustove zjavenie
Lavicove vedenie okresu Ourem, na cele s mocnym spravcom Arturom Oliveira Santosom, s velkou nevolou sledovalo
udalosti, ktore sa odohravali nedaleko dedinky Fatimy. Toto vedenie sa systematicky snazilo podkopavat autoritu a
popularitu Katolickej Cirkvi v tejto oblasti Portugalska. Preto tesne pred dalsim planovanym zjavenim, 13. augusta, vedenie
okresu unieslo deti a skrylo ich na neznamom mieste.
Tuto skladbu Karla Kryla nezavřela do trezoru KSČ, ale strana, která
# nám dnes vládne.
# Prezidentem byl Václav Havel, premiérem byl Václav Klaus dnešní vlastní
# osobou prohlašovaný prezident na ministerstvo vnitra se užtřásl Jan Ruml
# a ve vládě bylo pár pomýlených komunistů jako např. Vladimír Dlouhý ostatní
# je na vasí paměti, tak proč by takovou píseň o pravdě měli poslouchat.
# Proto ji teď máme na internetu. Jestli-pak se někdyněkdo bude zajímat
# proč tak náhle zemřel????
# I Dubček musel zemřít, protože nesouhlasil s ODS (zmizeli filmové záběry
# nehody).
# Má pravdu a dopředu to věděl.
# # http://www.youtube.com/embed/W0Mydquf9S8
++++++++++++++++++++++++++++
http://www.katyd.cz/index.php?cmd=page&type=11&article=8058
Vánoční poselství opomíjeného prezidenta Emila Háchy
Katolický týdeník 52/2011
Byl jediným praktikujícím katolíkem, který se kdy u nás stal prezidentem republiky. Předtím byl
dlouholetým prezidentem Nejvyššího správního soudu. Ve své nejvyšší politické funkci se ale cítil čím dál
víc také jako před soudem – ovšem z druhé strany, neboť se jí ujal v době poddanosti naší země Adolfu
Hitlerovi. I za těchto prekérních okolností se však JUDr. Emil Hácha (1872–1945) snažil alespoň tak, jak to
bylo možné, připomínat porobenému národu jeho náboženské tradice a pomáhat potřebným. A to
zejména o Vánocích.
Dr. Emil Hácha se stal prezidentem dne 30. listopadu 1938 – dva měsíce poté, co bylo Československo v
Mnichově vydáno na pospas Hitlerovi. O den později ve svatovítské katedrále a její svatováclavské kapli
poprvé svěřil svou zemi Bohu a přímluvě sv. Václava. V duchu svatováclavské tradice se také zaměřil na
solidaritu s potřebnými, v jejichž prospěch se zřekl čtvrt milionu korun ze svého prezidentského platu. Na
Štědrý večer se ke svým spoluobčanům obrátil s rozhlasovým poselstvím, v němž mimo jiné zdůraznil: „V
těžkých dobách, jež prožíváme, ožívá u nás, jak tomu bylo v našich dějinách vždycky v době těžkých
zkoušek, tradice svatováclavská. Vzpomínám na jednu z mnoha krásných legend o našem národním světci.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [412]
Je to ona, podle níž v jeho stopách, které zanechával ve sněhu, ohřívali se nuzní a potřební. Řiďme se, drazí
spoluobčané, v letošní zimě tímto příkladem sv. Václava. Nechť kudy jdeme, zanecháváme po sobě stopy,
ve kterých by se ohřáli ti naši lidé, kterým je zima.“
DARY A NÁVŠTĚVY
Jestliže o Vánocích roku 1938 mohl ještě Hácha jako prezident republiky hovořit svobodně, o rok později už
byl jen státním prezidentem okupovaného Protektorátu Čechy a Morava a všechny jeho projevy podléhaly
německé cenzuře. Přesto se mu do nich dařilo „propašovat“ protinacistické narážky a také mnoho
křesťanských motivů. Nejpůsobivější byl v tomto ohledu právě štědrovečerní projev z roku 1939, v němž
prezident na nacistické pronásledování českého národa reagoval modlitbou Václava Beneše Třebízského,
kterou tomuto národu vyprošoval Boží ochranu: „V tyto dny, kdy zasedá s námi ke stolu láska, nechť spínají
se naše ruce k modlitbě, kterou se modlívalo ušlechtilé básnické srdce jednoho z našich národních kněží:
‚Neopouštěj, Hospodine, národ ten, jehož krev je krví mou a jehož tlukot srdce je i mého srdce tlukotem;
chraň jej, střez a opatruj!‘“ Na Štědrý den 1939 Hácha také v duchu prvorepublikové tradice navštívil a
obdaroval nedávno ovdovělou chudou ženu s osmi dětmi. Zavítal i mezi postižené děti do Domu
milosrdenství Vincentinum, kde ve svém proslovu uvedl: „Váš ústav je viditelným znamením lidského
soucitu. Lidský soucit pak je nejkrásnějším projevem lásky k bližnímu… Láska k bližnímu musí být ovšem
účinná, a proto se pod vánoční stromek ukládají dárky, aby se naznačilo, že láska k bližnímu není pouhým
prázdným slovem.“
VÝHRŮŽKA DEPORTACÍ
O rok později, den před Štědrým dnem 1940, Hácha v křesťanské vánoční atmosféře navštívil a obdaroval
Českou dětskou nemocnici v Praze a v ní ležící děti. Ve štědrovečerním poselství se mu pak podařilo odolat
tlaku okupantů požadujících kolaborantské fráze, takže exilový prezident Beneš (se kterým Hácha udržoval
tajné spojení) mohl jeho projev označit za „dosti statečný“. Tehdy Hácha řekl, že „národu našemu kyne jen
tehdy šťastná budoucnost, prokáže-li i nadále svou vnitřní schopnost a užitečnost v budoucím světě. Toho
dosáhneme, bude-li každý – byť i nejdrobnější pracovník – nenahraditelným na svém místě. Buďte všichni
takovými pracovníky, pak Bůh požehná naší práci a šťastny budou naše příští osudy.“ V době kolem Vánoc
1941, kdy v rámci tzv. první heydrichiády docházelo k zatčením prezidentových nejbližších
spolupracovníků, se už Háchova situace ukázala politicky bezvýchodná, a tak se ani ve štědrovečerním
projevu prezident poprvé nemohl ubránit proněmeckým frázím. Objevila se v něm však i nadějeplná slova
do budoucnosti: „Vedle zářícího vánočního stromku zdůrazníme si symbol chudých jesliček, v nichž dřímá
dítko – naděje nových lepších zítřků.“ Vánočním dárkem prezidenta Háchy roku 1941 byla nadílka chudým
hornickým dětem a rodinám ve slánském okrese. Prezident zároveň oznámil své rozhodnutí, že v roce 1942
věnuje polovinu svého základního platu zvláštnímu fondu pro sociální účely. Rok 1942 však přinesl atentát
na Heydricha a po něm následující teror nacistů, v jehož rámci dokonce Hitler Háchovi vyhrožoval
deportací celého českého národa do střední Asie. Prezident se fyzicky i duševně zhroutil a Vánoce tohoto
roku se staly posledními, o kterých byl ještě s to veřejně vystoupit. Ve štědrovečerním projevu svůj národ
naposledy vyzval: „Chovejme se jako vzorná rodina, která právě v době společných starostí se musí
osvědčiti, buďme k sobě trpěliví, potírejme hamižnost stejně jako závist a nezapomínejme dětí, osob
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [413]
potřebných a nemocných.“
Autor textu: Machálek, Vít
++++++++++++++++++++++++++++
Vaclav Havel
http://zvidavyvincenc.wordpress.com/2011/12/21/to-to-trvalo/
Zvídavý Vincenc
Chceš-li znát pravdu, naslouchej tomu, komu zakazují mluvit!
++++++++++++++++++++++++++++
Pomocníčka SODA
SÓDA - VŠESTRANNÝ POMOCNÍK !!!
Sóda pomocníčka
Jedlá sóda je cenovo dostupná a tak nám môžu poslúžiť v mnohých oblastiach života. A okrem toho, bez
akýchkoľvek vedľajších účinkov. Určite ju máte v domácnosti no veľmi ju nevyužívate. Tu je pár tipov ako
ju správne využiť:
1. Ak máte suchú pleť, pridajte kávovú lyžičku (pol lyžičky) jedlej sódy do misky s teplou vodou.
Oplachujte si s ňou tvár.
2. 100 g sódy pridáme do teplej vody pred kúpaním, zmäkčí tvrdú vodu, a vaša pleť jemnejšia.
3. Zmierniť bolesť v nohách po náročnom dni môžete pridaním 3 čajových lyžičiek jedlej sódy na 10 litrov
vody. Alebo silnejšia verzia :4 lyžice jedlej sódy na liter teplej vody na priveľmi unavené nohy.
4. Použitie jedlej sódy namiesto dezodorantu (ak zistíte, že žiadny nepomáha). Stačí sa len popudriť
podpazušie..
5. Ak sa Vám potia nohy, dajte trochu jedlej sódy do Vašich topánok. Topánky po nosení jednoducho
vytraste Pred obutím nasypte novú sódu. (samozrejme keď si nebudete vyzúvať topánky nikde inde okrem
doma. :-) Do starých ponožiek dajte dve lyžice sódy a vložte do topánok na noc potom nepáchnu.
6. Ak Vás uštipne hmyz (osy, komáre, včely). Naneste na pleť mierne vlhkú sódu. Pomôže odstrániť bolesť
a pálenie. Pomáha aj pri žíhľave.
7. Odstránenie zápachu z čalúnenia môžete dosiahnuť ak posypete povrch sódou a za niekoľko hodín
povysávate. Koberec posypať sódou, nechať 15minút pôsobiť a povysávať.
8. Ako sa zbaviť zápachu v chladničke? Nechajte tanier s 50 g sódy v chladničke. O niekoľko dní neskôr
vysypete do drezu a prečistíte aj výlevku. Na upchatú výlevku stačí 1 šálka jedlej sódy, potom šálka
horúceho octu a liter vriacej vody.
9. Zelená zelenina, napríklad hrach či fazuľka, si udrží intenzívnejšiu farbu, pokiaľ sa do vody na varenie
pridá trocha jedlej sódy.Zelená zelenina (fazuľa, špenát, atď) si vo vode zachová prírodnú farbu, ak pridáte
jednu lyžičku jedlej sódy.
10. Zeleninu, ovocie a šalát umyjete lepšie, keď pridáte na liter vody, jednu až dve čajové lyžičky jedlej
sódy.
11. Ak máte príliš kyslé ovocie, tento problém môžete odstrániť pridaním štipky sódy na 1 kg ovocia .
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [414]
12. Ak chcete, aby sa fazuľa a ďalšie strukoviny uvarili rýchlejšie, pridajte lyžičku jedlej sódy na 4 litre
vody. Navyše pomáha aj proti vetrom...
13. Aj kapusta sa rýchlejšie uvarí a navyše sa zachovali vitamíny, stačí ak pridáte 1 lyžičku sódy bikarbóny.
14. Čaj a káva bude zvlášť voňavé, ak pridáte štipku jedlej sódy do šálky.
15. Pre neutralizáciu kyslého povlaku a prevenciu zubného kazu, vypláchnite ústa po jedle lyžičkou jedlej
sódy pridanej do pohára vody. Ako ústna voda je výborná na afty. Do sódového roztoku raz za týždeň
ponoriť na noc zubné kefky (dezinfikujú sa).
16. Sóda jedlá sa hodí pri kombinácií s kyslými prísadami, ako je ocot či citrónová šťava, ale aj s jogurtom
alebo cmarom. Vyžaduje však presné dávkovanie. Pokiaľ sa pridá príliš veľké množstvo, dostanú pokrmy
nepríjemnú príchuť.
17. Zmäkčí mäso naložené v chladničke.
18- Ak trošku pridáte do paradajkovej omáčky pôsobí proti kyseline.
19. Používa sa aj ako náhrada droždia.
20. Odstráni pach z rýb na rukách. Odstraňuje aj pach z umývačky riadu. (medzi 2 cyklami posypte dno)
21. Do čistiaceho prostriedku na umývanie riadu pridajte 2 lyžice jedlej sódy, lepšie sa umyjú a dostanú
pekný lesk.
22. Čistí kuchynskú dosku aj chladničku a mikrovlnku. Na vlhkú kuchynskú handričku nasypte trošku sódy
a utierajte ňou. Nasypte trochu sódy na zakvackaný šporák a ľahšie sa umyje
23. Z porcelánu odstraňuje škvrny od kávy a čaju, čistí termosku., špongie a utierky na riad. (do ½ l vody 2
lyžice sódy a niekoľko kvapiek jari)
25. Čistí prihorené hrnce . 5 lyžíc sódy dajte do vody povarte a nechajte odstáť.
26. Do misky dajte v pomere 1:1 jedlú sódu a soľ do kúpeľa a dajte na nádržku WC...
27. Raz za mesiac dajte do nádržky na WC pol balíčka jedlej sódy, nechajte celú noc pôsobiť a ráno
spláchnite.
28. Odstráni zatuchnutý vzduch napr .v chate – do ponožky 3-4 lyžice sódy zavesiť.
29. Leští strieborné a zlaté šperky. (nie perly) ako aj mramor.
30. Čistí očadené tehly z kozuba ako aj záhradný gril.
31. Vmasírovať do vlasov za hrsť sódy proti lupinám.
32. ½ šálky jedlej sódy pridanej do pracieho prášku vybieli bielizeň.
33. Mnohé škvrny zmiznú keď na ne dáme 4 lyžice sódy a ¼ šálky teplej vody.
.
34. Odmrazuje chodníky.
Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [415]
35. Likviduje burinu medzi prasklinami v chodníkoch.
36. Udržiava zásaditú vodu v bazéne.
A niečo aj z medicíny Nebudem to prekladať, každý tomu určite porozumie:
Následující recept zveřejnil neuropat dr.Murphy, který tvrdí, že mu ještě na rakovinu nezemřel žádný
pacient.
Neuropat dr.Murphy uvádí: Recept vypadá jednoduše, ale má vědecké vysvětlení. Jako prevence rakoviny
se užívá jedna lžička denně. Doporučil jsem to jednomu svému klientovi s bolestmi břicha, kde měl už
metastázy. Bolesti do tří dnů přešly a cítí se dobře. Principem působení tohoto receptuře, že rakovinné
buňky nesnášejí zásadité prostředí, které je člověku přirozené ( zdravý člověk má pH 7,3 - 7,5 ). Rakovina
se rozvijí jen v kyselém organismu ( pod pH 6 ). Soda je zásada a s pomocí cukru ( rakovinové buňky
konzumují 18x více cukru než zdravé ) pronikne přímo do buněk. I další alternativní onkologové v Evropě
už léčí efektivně rakovinu s pomocí jedlé sody.
3 díly javorového sirupu a jeden díl jedlé sody ( soda bicarbona ) smísit ( např. 15 lžiček sirupu a pět lžiček
sody ) a promíchat, dát poté v kastrůlku na sporák, zahřívat 5 minut nepříliš silně, dokud směs poněkud
nezahoustne. Na počátku může být užíváno častěji, např.3x denně jedna čajová lžička. Jinak stačí brát 1
čajovou lžičku 1x denně, dlouhodobě. Může být rozpuštěna ve vodě, čaji, nebo třeba namazána na chléb.
Javorový sirup může být případně dočasně nahrazen medem. Obecně platí: nejíst jinak žádný cukr v
nápojích ani v pokrmech, s výjimkou trošky ovoce. zdroj http://marmeladarecepty.blog.cz/0811/jedlasoda-a-javorovy-sirup. Ale nájdete o tom aj tu: http://www.topzine.cz/jedla-soda-a-javorovy-sirup-lecirakovinu
++++++++++++++++++++++++++++
Chripka
Na začiatku choroby - nohy dať do horúcej vody so soľou, pridať horúcejšiu vodu až do
vydržania 10 -20 min, podľa stavu priedušiek inhalovať pod dekou nad miskou s čajompamajorán (oregano), materina dúška, lipa, baza... Potom do postele vypiť čaj z lipy a
bazy s citrónom a medom, zakryť sa perinou po krk a potiť sa, meniť mokré pyžamá
Piť čaj z echinacey
Čaj