EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, S.R.O., KUNOVICE
SBORNÍK
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE
SPOLEČNOSTI A REGIONU“
VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
22. leden, Hodonín, Česká republika
Kolektiv autorů
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“
VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
(C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2010
Publikace neprošla jazykovou úpravou.
Za obsahovou správnost odpovídají autoři.
ISBN 978-80-7314-202-5
“VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A
REGIONU”
VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
Organizován
EVROPSKÝM POLYTECHNICKÝM INSTITUTEM, s.r.o., KUNOVICE
Předseda programového výboru konference
Ing. Oldřich Kratochvíl, Honorary professor, Ph.D., Dr.h.c., MBA
PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE
Ing. Oldřich Kratochvíl, Honorary professor, Ph.D., Dr.h.c., MBA – předseda programového
výboru
Dr. Viktor I. Grišin – Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU
Prof. Ruslan I. Khasbulatov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU
Prof. Alexej A. Nikulin, Dr.Sc., MBA – Institut of economics, Podolsk, RU
Dr. Jan Telus – Univerzita ekonomie, turizmu a sociální vědy, Kielce, PL
Dr. h. c. Prof. Ing. Karol Polák, DrSc. – University of Sladkovičovo, SR
Prof. PhDr. Beata Kosová, CSc. - Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR
Doc. Ing. Viera Cibáková, CSc. – Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy,
Bratislava, SR
Doc. PaedDr. Dr.ThDr. Marek Pribula, PhD., m. prof. – Vysoká škola medzinárodného podnikania
ISM Slovakia, Prešov, SR
Doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. – Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, Trenčín SR
Plk. Prof. JUDr. Josef Králík, CSc. - Akadémia policajného zboru Bratislava, SR
Prof. Ing. Štefan Hittmár, Ph.D. – Žilinská univerzita, Žilina, SR
Prof. Dr. Vladimir. V. Tabolin, PhD. – Moskevská podnikatelská akademie, Moskva, RU
Prof. Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU
Prof. Dr. Hab. Jan W. Wiktor - Ekonomická akademie, Krakow, PL
Prof. Ing. Milota Vetráková, PhD. - Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR
Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. – Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR
Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. - Univerzita Pardubice, ČR
Prof. Ing. Imrich Rukovanský, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Plk. Doc. JUDr. Jozef Kuril, CSc. - Akadémia policajného zboru Bratislava, SR
Doc. PhDr. Milan Vinklárik, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Doc. Ing. Judita Šťouračová, CSc. – Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů, Praha, ČR
Mgr. Iveta Matušíková, Ph.D., h. doc., MBA - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice,
ČR
Mgr. Zuzana Domesová – místostarostka města Hodonín, ČR
Ing. Jiří Vařecha - starosta města Kunovice, ČR
Sekce č. 1: Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu
Moderátor: Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc.
Sekce č. 2: Nové modely výuky vysoké školy podporující specifické potřeby regionu
Moderátor: Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc.
Oponentní rada:
Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D. – Univerzita Matěja Bela v Banskej Bystrici, SR
Prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc. – Ekonomická univerzita v Bratislave, SK
Doc. Ing. Antonín Malach, CSc. – Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice, ČR
Obsah
ÚVODNÍ SLOVO ............................................................................................................................................................. 9
SEKCE 1
VPLYVY NA PLÁNOVANIE A ROZHODOVANIE NAŠICH MANAŽÉROV ..................................................... 13
MÁRIA BREZÁNIOVÁ ......................................................................................................................................................... 13
THE INFLUENCE OF NON-FINANCIAL REWARDING, COMPETENCE INCREASING AND
LEADERSHIP QUALITIES OF MANAGER ON MOTIVATION AND STABILIZATION OF BEST
EMPLOYEES ................................................................................................................................................................. 19
IVAN DLUGOŠ .................................................................................................................................................................... 19
TIME VALUE OF MONEY IN FINANCE ACCOUNTING OF ENTREPRENEUR SUBJECTS VERSUS
UNIVERSITIES.............................................................................................................................................................. 25
MÁRIA ĎURIŠOVÁ ............................................................................................................................................................. 25
INFLUENCE OF A UNIVESITIES ON DEVELOPMENT OF REGION ............................................................... 29
ALEXANDER FERIANC ....................................................................................................................................................... 29
STRATEGY AND COMPETITION: HOW STRATEGY CAN BRING.................................................................. 35
ANNA HAVRANOVÁ .......................................................................................................................................................... 35
TAX RISKS FOR THE MOVEMENT OF EXCISE GOODS IN EU ....................................................................... 41
BEATA HOLKOVÁ .............................................................................................................................................................. 41
PRAVDEPODOBNOSTNÉ METÓDY PRI OPTIMALIZÁCII NÁKLADOV NA REKLAMU........................... 45
GALINA HORÁKOVÁ1, ALEŠ KOZUBÍK2 ............................................................................................................................. 45
WEIGHT OF EDUCATION OF ESTABLISHMENT ............................................................................................... 51
ANNA JACKOVÁ ................................................................................................................................................................ 51
EXTRÉMIZMUS............................................................................................................................................................ 55
DUŠAN KORGO .................................................................................................................................................................. 55
RBF NETWORK APPROACH IN THE ECONOMETRIC THEORY.................................................................... 63
ALEXANDRA KOTILLOVÁ .................................................................................................................................................. 63
PROBLEMATIKA RIZIKA V PODMIENKACH MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA.......................... 69
ZUZANA KOZUBÍKOVÁ ...................................................................................................................................................... 69
VYUŽITIE PROGNOSTICKÝCH METÓD PRI SKÚMANÍ OBCHODNÉHO RIZIKA ..................................... 75
ZUZANA KOZUBÍKOVÁ, LUCIA PANČÍKOVÁ ...................................................................................................................... 75
NEW MANAGEEMT APPROACHES AND NEW BUSINESS MODELS FOR THE “NEW ECONOMY” ...... 81
JAROSLAV KRÁL................................................................................................................................................................ 81
K NĚKTERÝM TEORETICKÝM ASPEKTŮM USKUTEČŇOVÁNÍ ZÁSAD REGIONÁLNÍ POLITIKY
EVROPSKÝCH STÁTŮ NA POČÁTKU 21. STOLETÍ............................................................................................ 87
KAREL LACINA.................................................................................................................................................................. 87
ROLE VYSOKÝCH ŠKOL V OSVĚTLOVÁNÍ KONCEPCE GOVERNANCE.................................................... 91
KAREL LACINA.................................................................................................................................................................. 91
CENTRUM EXCELENTNOSTI PRE SYSTÉMY A SLUŽBY INTELIGENTNEJ DOPRAVY A JEHO
PRÍNOS PRE REGIONÁLNY ROZVOJ .................................................................................................................... 97
VILIAM LENDEL ................................................................................................................................................................ 97
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
5
АЛМАЗЫ: УНИКАЛЬНАЯ ИНВЕСТИЦИЯ ........................................................................................................ 103
ŠABATA ONDŘEJ, MIROSLAVA LOVICHOVÁ .................................................................................................................... 103
ROZHODOVANIE MANAŽMENTU O VÝBERE ZAHRANIČNÉHO TRHU A FORMY PÔSOBENIA NA
TRHU............................................................................................................................................................................. 107
JANA MAGDOLENOVÁ ..................................................................................................................................................... 107
OSOBNOSTNÝ PROFIL PEDAGÓGA ODBORNÝCH EKONOMICKÝCH PREDMETOV........................... 113
MILOŠ MAJERNÍK ............................................................................................................................................................ 113
VYUŽITIE FINANČNÝCH DERIVÁTOV V BANKOVÝCH PRODUKTOCH PRE KORPORÁTNU
KLIENTELU ................................................................................................................................................................ 121
MILOŠ MAJERNÍK ............................................................................................................................................................ 121
EFEKTÍVNOSŤ RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV AKO PODPORA ÚSPEŠNÉHO PODNIKANIA........ 127
RADKA MAJEROVÁ ......................................................................................................................................................... 127
REGIONAL DDEVELOPMENT THROUGH PLANNING ACTIVITIES ........................................................... 135
RADKA MAJEROVÁ ......................................................................................................................................................... 135
DAŇOVÁ PROBLEMATIKA V ČR - VĚČNÝ, NIKDY NEKONČÍCÍ PŘEDMĚT PRO STUDIUM A VÝUKU
........................................................................................................................................................................................ 141
PAVEL MATOUŠEK .......................................................................................................................................................... 141
KONKURENCESCHOPNOST KLASTRU A METODA BALANCED SCORECARD ...................................... 145
MONIKA MOTYKOVÁ ...................................................................................................................................................... 145
NEZAMESTNANOSŤ A ZAMESTNANOSŤ V REGIÓNE ŽILINA A ROZHODOVANIE PRI UPLATNENÍ
ABSOLVENTOV VYSOKÝCH ŠKÔL...................................................................................................................... 151
ZDENKA SIDÓNIA NATŠINOVÁ .................................................................................................................................... 151
ROZHODOVANIE PRI ROZVOJI ZAMESTNANCOV ........................................................................................ 155
ZDENKA SIDÓNIA NATŠINOVÁ .................................................................................................................................... 155
STRATEGIE FINANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ V ČESKÉ REPUBLICE. KULTIVACE FINANČNÍ
GRAMOTNOSTI SPOLEČNOSTI ............................................................................................................................ 159
JINDŘICH NOVÝ ............................................................................................................................................................... 159
CENA ZLATA A JEJÍ VÝVOJ .................................................................................................................................. 167
LADISLAV OBDRŽÁLEK, ROBERT JURČA ......................................................................................................................... 167
SPOLEČENSKÉ A PRÁVNE VÝCHODISKÁ ODBORNÉHO VZDELÁVANIA V SLOVENSKEJ
REPUBLIKE SO ZAMERANÍM NA TRNAVSKÝ KRAJ...................................................................................... 171
ALENA PAULIČKOVÁ ....................................................................................................................................................... 171
ZNALOSTNÁ EKONOMIKA .................................................................................................................................... 175
KAROL POLÁK ................................................................................................................................................................. 175
TRENDY VE VÝVOJI PODNIKATELSKÉHO PROSTŘEDÍ PO ODEZNĚNÍ FINANČNÍ KRIZE ............... 177
ALENA PONCAROVÁ, ROBERT JURČA .............................................................................................................................. 177
SVĚTOVÁ ZEMĚDĚLSKÁ VÝROBA...................................................................................................................... 181
POSPÍŠILOVÁ ZDEŇKA ..................................................................................................................................................... 181
FINANČNÍ GRAMOTNOST VE ŠKOLÁCH ZLÍNSKÉHO KRAJE.................................................................... 189
HANA ŠEDOVÁ ................................................................................................................................................................ 189
NOVINKY V DAŇOVÉ LEGISLATIVĚ .................................................................................................................. 193
JANA STIBŮRKOVÁ .......................................................................................................................................................... 193
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
6
EKONOMICKÉ PODMIENKY MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V SR PO VSTUPE DO EUROZÓNY
– VO SVETLE EURÓPSKEJ CHARTY MSP .......................................................................................................... 197
STRÁŽOVSKÁ HELENA..................................................................................................................................................... 197
ZNALOSTNÝ MANAŽMENT V KONTEXTE ROZVOJA ĽUDSKÝCH ZDROJOV........................................ 201
IVANA TESAROVIČOVÁ.................................................................................................................................................... 201
MERANIE EFEKTÍVNÉHO VYUŽITIA VYSOKOKVALIFIKOVANÝCH ZAMESTNANCOV.................... 207
TOKARČÍKOVÁ EMESE..................................................................................................................................................... 207
EFFECTIVENESS AND FLEXIBLE WORKING TIME ARRANGEMENTS .................................................... 213
LUCIA TULEJOVÁ ............................................................................................................................................................ 213
VYTVÁRANIE TRHOVEJ HODNOTY PODNIKU................................................................................................ 221
JOSEF VODÁK .................................................................................................................................................................. 221
SEKCE 2
THE GLOBAL ECONOMIC CRISIS IN THE PRESENT PERIOD ..................................................................... 233
DUŠAN BARAN ................................................................................................................................................................ 233
VZDĚLÁVÁNÍ, ŠKOLENÍ A ROZVOJ PRACOVNÍKŮ VEŘEJNÉ SPRÁVY ................................................... 237
MILAN BŘEZINA1, KAMIL TŘOS2 ..................................................................................................................................... 237
NOVÉ TRENDY V EDUKÁCII ĽUDSKÉHO POTENCIÁLU............................................................................... 243
JANA DICOVÁ .................................................................................................................................................................. 243
PRACTICAL USE OF MICROECONOMIC THEORIES TO CREATE A BUSINESS PLAN.......................... 247
JURAJ DUBOVEC1, ALENA PONCAROVÁ2 ......................................................................................................................... 247
MODEL OF THE MODERN UNIVERSITY AND ITS ROLE IN THE DEVELOPMENT OF THE STUDENT
COMMUNITY.............................................................................................................................................................. 251
SEBASTIAN JABŁOŃSKI, AGNIESZKA GABRYŚ, KATARZYNA SZEMRAJ, PAULINA DUDKIEWICZ ...................................... 251
S ROZVOJOM TALENTU TREBA ZAČAŤ ČO NAJSKÔR................................................................................. 255
MONIKA KORMANCOVÁ .................................................................................................................................................. 255
EFEKTÍVNA KOMUNIKÁCIA – POLOVICA ÚSPECHU PRE FUNGUJÚCI TALENT MANAŽMENT ..... 259
MONIKA KORMANCOVÁ .................................................................................................................................................. 259
JE CHAOS VO VÝUKE ŠKODLIVÝ? ...................................................................................................................... 263
ZUZANA KOZUBÍKOVÁ, ALEŠ KOZUBÍK .......................................................................................................................... 263
CRITICAL NOTES TO MANAGEMENT AND ORGANIZATIONS – WHY STUDY MANAGEMENT ........ 269
JAROSLAV KRÁL.............................................................................................................................................................. 269
TELEWORKING AKO NÁSTROJ ROZVOJA ĽUDSKÝCH ZDROJOV V REGIÓNE.................................... 277
VILIAM LENDEL .............................................................................................................................................................. 277
BACHELOR THESIS AS AN ISTRUMENT OF UNIVERSITY COOPERATION WITH APLICATION
SPHERE ........................................................................................................................................................................ 281
OLDŘICH KRATOCHVÍL, ANTONÍN MALACH ................................................................................................................... 281
HODNOTENIE PRÍNOSOV TALENT MANAŽMENTU....................................................................................... 291
MIROSLAV PALKA ........................................................................................................................................................... 291
PROJEKTOVÁ DIDAKTICKÁ METODA PŘI VÝUCE EKONOMICKÝCH PŘEDMĚTŮ ............................ 297
JAN PRACHAŘ .................................................................................................................................................................. 297
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
7
ÚSPEŠNÉ PODNIKANIE NA ZÁKLADE PRINCÍPOV UČIACEJ SA ORGANIZÁCIE .................................. 303
JAROSLAVA ŠTAFFENOVÁ ............................................................................................................................................... 303
UNIVERSITY AS THE LEARNING ORGANIZATION ........................................................................................ 309
JAROSLAVA ŠTAFFENOVÁ ............................................................................................................................................... 309
FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE ROZHODOVACÍ PROCES ZÁKAZNÍKA ........................................................ 313
JOZEF STRIŠŠ1, IVETA MATUŠÍKOVÁ2 .............................................................................................................................. 313
E-LEARNING AND IT INSTRUMENTS IN THE TRADITIONAL FORMS OF EDUCATION IN THE
CONTEXT OF CZECH UNIVERSITIES ................................................................................................................. 321
GABRIEL ŠVEJDA1, GABRIELA ŠVEJDOVÁ2 ...................................................................................................................... 321
ÚLOHA UNIVERZITY V OBLASTI ROZVOJA ĽUDSKÝCH ZDROJOV V REGIÓNE................................. 327
MICHAL VARMUS ............................................................................................................................................................ 327
ÚLOHA UČITELE PŘI PREVENCI SOCIÁLNĚ PATOLOGICKÝCH JEVŮ MEZI MLÁDEŽÍ ................... 331
RADOMÍRA VESELÁ ......................................................................................................................................................... 331
JMENNÝ REJSTŘÍK .................................................................................................................................................. 335
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
8
ÚVODNÍ SLOVO
Vážené čtenářky, vážení čtenáři,
je mi ctí, předložit vám sborník z mezinárodní konference „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu.
Letošní, v pořadí již šestá konference se konala na našem pracovišti v Hodoníně. Sborník obsahuje 58 příspěvků
účastníků konference. Kromě článků v češtině je jich 29 ve slovenštině, 11 v angličtině a 1 v ruštině. Věřím, že i v nich
naleznete podněty, ke zkvalitnění své práce.
Pedagogové z několika vysokých škol i pracovníci z praxe sdělují své poznatky, ke kterým dospěli, své zkušenosti
nebo výsledky svých výzkumů, a to z různých oblastí ekonomie, politiky, veřejné správy, legislativy, marketingu,
managementu. Jedná se např. o problematiku strategické mapy, učícího se regionu, prevence rizik, rozhodovacích
procesů, zaměstnanosti, znalostního managementu nebo výsledků malých a středních podniků po vstupu Slovenska do
eurozóny.
Řada autorů se zabývá, vzděláváním, rozvojem, investicemi do lidských zdrojů, významem lidského kapitálu, kultivací
lidského potenciálu a také konkrétním přínosem spolupráce vysokých škol s podniky. Jako příklad její oboustranné
výhodnosti můžeme uvést tvorbu absolventských prací. Podnik poskytuje téma, konzultace k bakalářským pracím.
Student tak získává nenahraditelné praktické zkušenosti a často i budoucí zaměstnání. Přínosem pro podnik bývá návrh
řešení nebo i konkrétní projekt, případně i ověření schopností a vlastností studenta – budoucího zaměstnance v průběhu
vzájemné komunikace. Z širšího pohledu pak pozitivní působení vysoké školy ovlivňuje celý socioekonomický vývoj
regionu.
Spolupráce vysokých škol s aplikační sférou je oceňována v rámci přípravy nového zákona o terciárním vzdělávání jako
významná součást kvality výuky nejen v národním rámci, ale v celém evropském vysokoškolském prostoru.
Těším se, že v lednu 2011 se opět setkáme v diskuzích, jak přispět k rozvoji naší společnosti a našeho regionu.
V Kunovicích, v únoru 2010
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
9
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
10
SEKCE 1
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
11
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
12
VPLYVY NA PLÁNOVANIE A ROZHODOVANIE NAŠICH MANAŽÉROV
Mária Brezániová
Katedra manažérskych teórii, Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline
Abstrakt V článku sú opísané faktory, ktoré vplývajú na rozhodovanie manažérov v našich podnikoch.
Poukazuje sa na rýchly vývoj trhu a požadovačnosť zákazníka. Pre spokojnosť zákazníka je nutné zvládnuť
viacero faktorov vo vysoko konkurenčnom a rýchlo sa meniacom trhovom prostredí.
Kľúčové slová riadenie, rozhodovanie, vývoj trhu, cena, náklady
ÚVOD
Riadenie a rozhodovanie v podniku sa odohráva na pozadí zložitého sociálneho prostredia, ktoré je možno kultivovať
školeniami. Manažéri pri každom rozhodovaní zvažujú mnohé dopady, výhody a nevýhody svojich rozhodnutí. Aby
zvládli čím ďalej, tým vyššie nároky, musia rešpektovať rozhodnutím vyvolané súvislosti.
V rozhodovaní sa predpokladá tvorba modelu (výrobného procesu a rôznych výrobných situácií a alternatív riešenia).
Model je abstrakciou reality, je zjednodušenou verziou skutočnosti.
Modelové situácie prinášajú značnú úsporu finančných prostriedkov, času a energie pracovníkov. Model nám dáva
možnosť odpovedať na otázku: „Čo by bolo keby?“ Model je hlavným nástrojom analýzy výrobnej situácie a hlavným
krokom na ceste k praktickému riešeniu a návrhom. Modelovanie je spôsob ako zapojiť matematiku do svojho
rozhodovania a tak úspešne riadiť ľudí.
Základnou manažérskou disciplínou dnešnej „rýchlej“, a väčšinou zle organizovanej, doby je hľadanie priorít. Riešenie
priorít, eliminácia významných problémov ako prvých, znamená aplikáciu Paretovej analýzy, ktorá hovorí:
Príčinou nedostatku je pomerne malé percento faktorov (položiek), ktoré je potrebné nájsť a prednostne ošetriť.
Plánovanie a rozhodovanie našich manažérov ovplyvňuje viacero vplyvov, ktoré musíme brať do úvahy [1]:
• globálna konkurencia. Nárast celosvetovej konkurencie vznikol prakticky „z roka na rok“,
• podniky s príliš širokým sortimentom zastaralých výrobkov,
• malá špecializácia, ktorá bráni presadeniu vyššej produktivity, neodvážne zámery nových vlastníkov (často
príliš široký záber),
• totálne riadenie kvality TQM. Hlavné prínosy certifikácie sa ešte nedostavili, aj keď si už veľa firiem
certifikovalo svoj systém riadenia kvality. Prevláda väčšinou formálny prístup. Certifikácia sa má prejaviť vo
zvýšenej produktivite, vo zvýšení tržieb, v nižších nákladoch a krátkych priebežných dobách výroby,
• nedostatok pružnosti, schopnosť rýchle sa prispôsobiť zmenám skutočných potrieb. Na trhu uspeje ten, kto
včas príde so správnym a lacným výrobkom. Schopnosť rýchle sa prispôsobiť zmenám potrieb zákazníkov sa
stala vo svete hlavnou konkurenčnou výhodou. Čo najrýchlejšie je potrebné zmeniť konštrukciu a vzhľad
výrobkov, a preto je potrebná inovácia,
• skrátenie priebežných dôb výroby výrobkov a služieb,
• rýchle zastarávanie technológií,
• zapojenie operátorov strojov (robotníkov) do rozhodovacieho procesu. Delegovať časť právomoci
a zodpovednosti na nižšie stupne. Samozrejmosťou pri rozhodovaní má byť tímová práca,
• ochrana životného prostredia. Riadenie odpadového hospodárstva je dnes otázkou prežitia, a to nielen kvôli
finančným postihom, ale aj strate dobrého mena.
1. TRANSFORMAČNÉ PROBLÉMY V NAŠICH PODMIENKACH
V povojnových dobách prevládal dopyt nad ponukou, čo silne zjednodušovalo trhovú situáciu vo výrobe. Po vyrovnaní
ponuky a dopytu sa začala rozvíjať širšia aplikácia marketingu. Aktuálnymi problémami a otázkami sa stala komerčná
úspešnosť podnikov z aspektu kvality, hodnoty a ceny tovaru. [1]
V centrálne plánovanej ekonomike zemí východného bloku existovali bilancie materiálu a „plán rozdelenia“ pre všetky
podniky. Väčšina podnikov bola v kategórii stredných a veľkých a tie boli bilančne prepojené. Malé podniky mali viac
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
13
voľnosti, ale mali silne obmedzené podnikateľské možnosti.
Zavedením princípov trhovej ekonomiky, zmizla bilancia materiálov, ale pravý trh sa ešte nevytvoril. Vo veľkom počte
odvetví nebolo možné vytvoriť konkurenčné prostredie, pretože vedľa veľkých podnikov nebolo možné „cez noc“
vytvoriť nové konkurenčné veľké podniky.
Priebeh transformácie by mal vylepšiť konkurenčné podmienky, pretože z veľkých podnikov sa vytvoria stredné a malé,
a tak sa z anonymného vlastníka stáva nový vlastník. Privatizácia podnikov prináša so sebou marketing a manažment.
Transformácia je ťažká pre veľké bývalé štátne podniky, terajšie transformované akciové spoločnosti. Tieto podniky
väčšinou stratili významné a tradičné východné trhy. Domáci odberatelia, platili s veľkým oneskorením, ak vôbec niečo
zaplatili.
V mnohých transformujúcich sa podnikoch prevažovali len súkromné záujmy vrcholového manažmentu pred úsilím
prežitia podniku. V ťažkých časoch manažéri často odchádzali a podnik sa ocitol bez skúseného vedenia [4].
Transformované podniky si priniesli do súčasnosti tieto záťaže minulosti:
• problémy so zásobami materiálu a finálnych výrobkov,
• platobná neschopnosť, často pod vplyvom takmer nedobytných pohľadávok,
• vysoké opotrebovanie strojov, zariadení a budov,
• ponuka predovšetkým štandartných a menej kvalitných výrobkov,
• často nefungujúce alebo nedoriešené vlastnícke vzťahy,
• zlé podnikové ovzdušie,
• ťažké hľadanie vlastného „nového“ výrobku aj zákazníka,
• organizačné štruktúry s nadmerným počtom organizačných úrovni,
• prezamestnanosť, a to zvlášť u technicko-hospodárskych a administratívnych pracovníkov,
• jazyková bariéra pre obchodovanie so zahraničím,
• rozkrádanie majetku v malom i veľkom,
• nekvalifikovanosť a neodbornosť vzhľadom k novým podmienkam,
• nízka úroveň komunikácie ...
• vysoká byrokracia,
• zlé pracovné návyky ľudí z predchádzajúcich pracovísk,
• problémy so získavaním vstupných materiálov primeranej kvality a ceny v tuzemsku,
• nedobytné pohľadávky a platobné neschopnosti...
Zárukou prosperity je existencia aspoň jednej z týchto podmienok:
• solventný zákazník, zahraničný spoločník s kapitálom a know- how, alebo možnosť umiestňovania výrobkov
na zahraničných trhoch.
Podniky so zahraničnou kapitálovou účasťou mali, aj majú rýchlejší rozvoj, pretože sa dá využiť ich know-how
a riadenie je zákonite marketingovo orientované.
2. ROZHODOVANIE PRE MODERNÉ LOGISTICKÉ RIEŠENIA
Naši manažéri musia venovať pozornosť aj tomu, čo sa deje okolo nich. Vo svete pozorujeme veľký „logistický bum“,
ktorého sa stávame súčasníkom. Príčinou tohto procesu je, že:
• zákazníci sú stále náročnejší,
• požiadavky sú stále viac variabilnejšie,
• životné cykly výrobkov sa neustále skracujú,
• trhy sú neisté,
• konkurenčný tlak je čoraz silnejší.
Prax moderného logistického riešenia významne ovplyvňuje priebežná doba odozvy na požiadavky trhu, ktorá je
fenoménom trhového a konkurenčného správania. Interpretácia priebežnej doby odozvy závisí od odvetvia, alebo
povahy distribučného kanála. Spoločným prvkom týchto interpretácií je rýchlosť a čas, ktoré sú silným konkurenčným
faktorom.
Požiadavka skracovania časových intervalov si vyžaduje nové riadiace skúseností, iné organizačné formy a ukazovatele,
ktorými sa hodnotí a analyzuje výkonnosť a efektívnosť organizácie. Všetky tieto vplyvy sa premietajú do logistickej
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
14
praxe vo forme integrácie do dodávateľského reťazca [3].
Dodávateľský reťazec je nízkonákladový zásobovací proces, pomocou ktorého sa materiál alebo tovar dostáva rýchlo
od dodávateľa k zákazníkovi.
Články reťazca tvoria ucelený systém plynulého toku zásob, pozostávajúci z nevyhnutného počtu zásobníkov
s limitovanou veľkosťou zásoby. Pre zaistenie materiálových tokov v reťazci sa využíva podpora logistických firiem
(logistický outsourcing). Nutná je aj bezchybná komunikácia a informačná podpora, ktorú zaisťujú špecializované
softvérové firmy. Všetci spolu zdieľajú informácie a plánujú tak, aby vytvorili efektívny a výkonný kanál, ktorý ústi na
konkrétnom spotrebiteľskom trhu.
Popredné priemyselné spoločnosti vo svete využívajú logistické princípy, ktoré ponúkajú vhodnú alternatívu. Na ceste
rozvoja k integrovanej logistike prešli tromi fázami:
• orientácia na fyzickú distribúciu,
• vnútorné spájanie a vytváranie väzieb medzi organizačnými funkciami,
• externá integrácia.
V poslednej fáza radikálne zmenili postoj k dodávateľom, zákazníkom a poskytovateľom služieb. Cieľavedome začali
budovať také vzájomne prospešné vzťahy, ktoré prinášajú pravú synergiu.
Na tento spôsob zmeny organizačného myslenia mali vplyv:
• rozvoj informačných technológii,
• internet a elektronická výmena dát,
• možnosť riadenia typu JIT.
Dôležitou podmienkou kvalitatívne nových vzťahov bolo aj uplatnenie princípov TQM. Všetky tieto atribúty
ovplyvňujú rozhodovanie riadiacich pracovníkov aj v našich podnikoch.
3. VÝVOJ TRHU
Vývoj trhu v západnej Európe, ktorému sa musíme prispôsobiť aj my, zaznamenáva 4 etapy.
cena
kvalita
cena
doba dodania
kvalita
doba dodania
množstvo
množstvo
Pred rokom 1955
Ponuka je menšia ako dopyt
Pred rokom 1970
Ponuka sa vyrovnáva s dopytom
Obr. 1 Vývoj trhu do roku 1970
Na obrázku sa porovnávajú 4 základné parametre: množstvo, kvalita, doba dodania, cena. Pred rokom 1955 bola
ponuka podstatne menšia ako dopyt, preto hlavný dôraz sa udával iba na vyrobené množstvo. Ostatné parametre sú
zatiaľ „potlačené“.
Trh v západnej Európe, pod vplyvom Marketingu, sa začína rýchlo rozvíjať a do pozornosti sa dostáva už aj druhý
parameter a to kvalita. Výpočet ceny je popísaný jednoduchým vzťahom
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
15
Cena= náklady + zisk
(1)
náklady
náklady
doba dodania
kvalita
kvalita
doba dodania
množstvo
množstvo
Ponuka je väčšia ako dopyt
Klient je pánom
Obr. 2 Vývoj trhu po roku 1970
So zvyšujúcou ponukou v porovnaní s dopytom sa začína meniť filozofia prístupu k zákazníkovi. Prestáva sa hovoriť
o cene. Namiesto parametra ceny prichádza parameter nákladov a vzťah (1) sa transformuje na vzťah (2), ktorý
nadobúda iný filozofický rozmer
Zisk = cena – náklady
(2)
Vzťah (2) sa dá interpretovať nasledovne:
Podnik sa musí už orientovať na náklady, aby mohol dať „dobrú“ cenu, teda dostatočne nízku, aby bol konkurencie
schopný na požadovačnom trhu.
Zvládnuť túto novú požiadavku, vôbec nie je jednoduché, čo môžu potvrdiť mnohí naši manažéri s dlhoročnými
skúsenosťami v praxi.
Rozvoj trhu akceleruje a tlačí na podniky, zamerať sa aj na štvrtý parameter a to je doba dodania. Zákazník si okrem
množstva a kvality vyžaduje aj rýchlosť, čo znamená skrátiť dobu dodania. Skrátenie doby dodania je veľmi náročné,
pretože si to vyžaduje aj súčasné zachovanie ostatných požadovaných parametrov.
Klient sa stáva pánom a podnik, ak chce uspieť, musí želania klienta rešpektovať.
ZÁVER
Trhy budú stále neisté a veľmi dynamicky sa meniace. Požiadavky zákazníkov stále náročnejšie a ich očakávania skryté
a neočakávané, čomu sa musia prispôsobiť naši manažéri v podniku. Zvládnutie tejto neľahkej úlohy si vyžaduje, aby
manažéri pri plánovaní a rozhodovaní ovládali rovnaké know-how ako európsky partner a poznali tiež teórie a praktiky,
ktorými disponuje. Manažéri musia byť pripravení na nové situácie, ktoré ich stretnú.
Podnik musí byť konkurencieschopný, čo znamená ponúknuť takú cenu výrobku, ktorá plne kryje náklady a súčasne
zabezpečuje primeraný zisk. Výrobok je čokoľvek, čo je možno na trhu ponúknuť, čo môže uspokojiť nejaké ľudské
prianie alebo potrebu. Dobrá kvalita sa berie už ako samozrejmosť. Všetky tieto okolnosti tlačia našich manažérov
k ťažkým zodpovedným rozhodnutiam pre správne naplánovanie podnikovej stratégie
V súčasnosti, keď sa hovorí o globalizácií trhu, podnikoví leadri musia byť v stave „bdelosti“ a sledovať, čo sa deje
okolo. Mnohé veľké firmy vo svete to pochopili a správajú sa už ináč, z čoho vyplýva aj ich prosperita a vnútorná
stabilita. Našim firmám stačí sa už len učiť od tých, čo už to zvládli, „bdieť“, aktívne počúvať aj konať. Pri splnení
aspoň týchto minimálnych požiadaviek sa pomaly dostaví aj úspech.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
16
LITERATÚRA:
[1]
DAŇKOVÁ, A.; GALLÍK, J. Komerčná úspešnosť podnikateľských subjektov v trhovej ekonomke – z aspektu
kvality, hodnoty a ceny tovaru. Prešov : ManaCon, 1997. ISBN 80-85668-61-0.
[2]
KAVAN, M. Výrobní a provozní management. GRADA Publishing, 2002.
[3]
KRÁL, J. Podniková logistika. Žilina : EDIS, 2001.
[4]
TOMEK, G.; TOMEK, J. Nákupní marketing. GRADA Publishing, 1996.
Pozn. Príspevok je výstupom riešenia vedeckého projektu VEGA č. 1/4647/07 Dynamický model motivácie ľudského
potenciálu
ADRESA:
RNDr. Mária Brezániová, PhD.
Katedra manažérskych teórii
Fakulta riadenia a informatiky
Žilinská univerzita v Žiline
Univerzitná 8215/1,
010 26 Žilina
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
17
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
18
THE INFLUENCE OF NON-FINANCIAL REWARDING, COMPETENCE INCREASING AND
LEADERSHIP QUALITIES OF MANAGER ON MOTIVATION AND STABILIZATION OF
BEST EMPLOYEES
Ivan Dlugoš
Makyta, akciová spoločnosť Púchov
Abstract: The aim of the author in this paper was to point at significant influence of non-financial
rewarding, increasing the competences and leadership qualities of manager on motivation and
stabilization of the best employees in present period – period of worldwide economic and financial crisis.
The first step leading to success of each legal and natural person in the sphere of business and offering
services is to concentrate on maintaining the key employees. Another step is creating an obligation so that
maintaining good employees becomes a strategic priority, so that those who are responsible for daily
managing of a concrete activity will make use of their competence effectively, systematically and mainly
fairly and at the same time will take into consideration the psychological side of the person they are in
contact with, his actual life situation, emotiveness, emotionality and capability of empathy.
Key words: Employee, manager, motivation, stimulation, stabilization, non-financial rewarding,
competences
INTRODUCTION
Decisions of nanagers, quality of their relations and communication with colleagues or subordinates, the way of
communication in teams, quality of communication on firm level, relation to clients, difference between what is
declared and what is really done send clear signals to others for creation of their attitudes, mutual relations,
communication, motivation, evaluation of expected and successful behaviour and adapting to these signals. Signals
which are also significant are the ones which follow the decisions and situations which can be seen by majority of
employees and are important for them as e.g. decisions about internal promotions, rewardings for work results,
terminating work contracts, involving in important projects which influence the way of thinking and attitudes of the
employees who may not be concerned directly in a concrete case at all.
It is without any doubt that the art to get along well with other people belongs to elementary skills of the manager. It is
not only the capability to communicate with external environment formed by clients, suppliers, competition, authorities
and public as the whole, but also with internal environment within the company, it means with subordinates, superiors
and colleauges generally.
On the contrary to financial rewards, the non-financial ones are often underestimated. A good manager should know
what kind of reward is suitable for each employee. Overestimating the financial motivation too much can be the reason
of overseeing and neglecting other tools of motivation. From the long term point of view putting too much emphasis
only on financial motivation does not lead to stabilization of employees because people who come to the company only
because of money may leave the company just for the same reason.
From the long term point of view much higher effectivity can be reached when rather than negative motivation tools,
including daily press of the manager on his subordinate positive tools of motivation are used to which belongs effective
and fair leadership.
1. PSYCHOLOGY OF WORK
Psychology of work includes all aspects of man´s behaviour, his thoughts, feelings and experiences concerning work,
and at present it is possible to define eight spheres in which people work and which influence management of human
resources of particular employers to a great extent. They are as follows:
• Choice and evaluation of employees – is carried out at all types of jobs and with the help of various methods
including tests and interviews.
• Trainings – identification of needs to train, planning. Organizing and evaluation of trainings
• Evaluation of performance and career promotion – key aspects of work performance are identified, systems of
accurate evaluation of performance and promotions are planned, training on how to use the methods of
evaluation and promotion is carried out, for example in plans of personal development.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
19
•
•
•
•
•
Organization development and changes – analysis of systems and relations , leadership and negotiation
abilities, changes in organization culture or situations are carried out.
Interaction man-machine - deals with analysis and constructive solving of working equipment and conditions
so that they are suitable for human physical and cognitive abilities.
Consultancy and personal development – make use of hearing techniques and consultancy concerning work
and career questions, evaluation and analysis of career interests of individuals and their plans are done.
Solving of environment and work – health and security – evaluation of present and preferred environment
characteristics are carried out, as the quality of lightning, arrangement of the work area, possible sources of
risks, danger or stress.
Work relations and motivation – dividing and planning of work so that it is motivating and satisfying as much
as possible, team-building, acting and negotiation, methods of analysis and improvement of relations within
group. [1]
2. EMPLOYMENT - WORK RELATIONS
Employment relation is characteristic for mutual connections which exist between employers and employees, or among
workers at the working place generally. The relation at the working place can have a formal shape, e.g. the form of
work contract or any other contract or it can be informal, e.g. psychological contract, which expresses certain
requirements and expectations which managers and employer must offer and are willing to fulfill. They can have an
individual dimension which is related to individual contracts and expectations or a collective dimension relating the
relations among managers and trade unions, assosiations of employees or members of consultatory institutions as e. g
company councils.
2.1 THE NATURE OF EMPLOYMENT RELATION
Dimensions of employment relation as characterized by Kessler and Undy (1996) are shown and described in picture 1
Sides
- Managers
- Employees/workers
-Representatives
employees/workers
zamestnancov/ pracovníkov
Functioning
- Level
- Process
- Style
of
Employment relation
Subject
Individual:
- work/working
place
- reward
- career
- communication
- culture
Collective
Structure
- Formal rules/ procedures
- Informal understandings,
expectations
Picture1: Dimensions of employment relation [2]
The sides of employment relation are managers, employees (workers) and representatives of employees (workers). The
subject includes working place, reward and career of individuals and communication and culture of organization which
effect them. At the same time it can include collective contracts and mechanism of common relations of employees and
managers (company councils etc.) Formal dimensions create the rules and procedures and informal ones understanding,
expectations a preconditions. At last, employment relation exists on various level of organization (managers with
employees/workers generally and managers with individual employees/workers and with their representatives or groups
of people). Functioning of the relation will be also influenced by processes as communication and consultancy or style
of managing prevaling in organization or adopted by individual managers.[2]
3. REWARDING AND OTHER ADVANTAGES COMING OUT OF EMPLOYMENT
Forming an effective and suitable system of rewarding is an important part of the process of human resources
management.1 Such a system should attract and at the same time keep competent and talented persons who can help the
1
R. I. Henderson: Compensation Management, 6. vyd. (Upper Saddle River, NJ: Prentice Hall, 1994), s. 3-24.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
20
organization to fulfill its mission and goals. This system influences the strategic performance.2
Managers should create and support such a system of rewarding which reflects a changing character of work and
working places and has a motivating effect. These systems can contain various forms of rewards and advantages as
salaries, wages and methods for their changes, forms, they can include additional rewards or other advantages and
services. [3]
Nobody knows a simple instruction which would enable to reward fairly all employees by non-financial means. It is
obvious that the employees are quite sensitive to these rewards. If you use non-financial reward, recognition and praise
in an incorrect way, a good will will evoke a contrary effect. At proportional evaluation of a certain employee can help
us if we express the non-financial value by a financial sum and compare it with the sums for the other employees. In
this way you can express the value of company holoday or offering the company car which always serves to private
purposes as well.
A lot of non-finacial rewards depend on each omployee. For example, a more flexible arrangement of working day is
very important for mother with a child but is of no importance for a young man without any bounds. Word recognition
and praise may please somebody, on the other hand others do not see any sense in it if they do not receive financial
reward. Increasing one´s qualification for the purpose of possible promotion is interesting for those who are seriously
interested in their career.
The task of the manager – top official is to select the value of non-financial rewards for particular employees who often
do not realize their needs. There is only one practical instruction: „Talk to your employees as much and often as
possible and try to understand what they dream of and what brings them satisfaction“.
There exist some rules for all rewards and these rules increase their stimulating effect:
• Direct relation between material reward and performance is necessary
• Rewards should come soon after performing the work, but never in advance
• Workers should understand clearly the relation between their efforts and reward. Each reward should follow
the performance and employee should exactly know for what performance.
• Binding rules should be stated in advance and they should define the relation between performance and
reward.
Fairness in assigning material rewards in work teams is a basic condition not only for own stimulation but also for
creation of good interpersonal relations in the working place. [4]
4. PRESENT CONCEPTION OF COMPETENCE IN MANAGEMENT
Increasing pressure of market economy, rate of globalization and need of actual reacting and changing the company
according to changing conditions cause that the need of a competent manager is becoming not only an advantage but
also necessity and requirement for sustainable development and growth of the company through fulfilling the defined
goals. The manager´s competence is definitely a competitive advantage, therefore many companies occupy themselves
with finding the ways of how to increase and maintain the manager´s competence and so the competence of the whole
company.
The term of competence in management is defined as summary of three pillars:
1. Professionalism as a summary of knowledge about objects of managing, functions of managing, information
substance of managing and system of using information in managing.
2. Determinateness as a summary of capabilities to communicate, motivate, manage teams and work groups and
the capability of selfmanaging.
3. Social maturity as summary of character, intelligence, emotional and physical qualities of manager.
The growth of competence of the company has the roots in the growth of professionalism, determinateness and personal
maturity of its managers. The competence development depends not only on the growth of particular pillars but also on
their overall interconnection and balance. Imbalance in excessive overestimating one of them and vice versa ignoring
some of others is an obstacle on the way towards growth and development.
5. STYLE OF MANAGING AND POSSIBILITIES OF EFFECTIVE INFLUENCE ON EMPLOYEES
There is a very close relation between man´s personality and all forms of his behaviour and attitudes among which
2
L. R. Gomez - Mejia: Structure and Process of Diversification, Compensation Strategy, Firm Performance, Strategic Management Journal 13
(1992), s. 381 – 397; E. Montemayor: Congruence between Pay Policy and Competitive Strategy in High-Performing Firms, Journal of Management,
22, č. 6 (1996), s. 889-908.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
21
belongs first o all his activity. The substantial part of manager´s activity in this aspect is a social contact secured
through interaction and communication with people, when doing so the manager exercises his personal example and
goes beyond his original professional specialization. Using interaction and communication each manager performs
concrete managing acts, his influence on employees. The overall way of acting is usually named as manager´s style of
managing.
In connection with the degree of acceptation of managed workers´ involving and their participation in managing, it is
possible to speak about three basic styles of managing:
• autocratic (authoritative)
• liberal
• democratic
Depending on the reached degree of managed workers´maturity the manager changes his action in different situations
mainly as follows:
• he orders (authoritative approach)
• he persuades (use of rational a emotional appeals)
• he consults (he makes use of participation of managed workers)
• he delegates (he makes use of workers´independence) [4]
6. WHY DO THE BEST EMPLOYEES LEAVE?
When answering the question „Why do the best employees leave?“, it is necessary to realize what is most bothering
people, what employees of some company, institution, school etc. do not like and what demotivates them most or what
offends them.
All answers and observations concerning this question could possibly be summed in following crucial reasons which
can be geanerally accepted:
1.They do not see any connection between their performance and reward
2. They do not notice the opportunity of their growth and promotion
3. They do not consider their work important or their professional contribution is not recognized and evaluated by
others.
4. They are not offered any opportunity for using their natural talent
5. Their expectations are not realistic or they do not have a clear idea of what may be expected
6. They will not tolerate an uncomfortable manager or working environment harmful to health. [5]
7. WHY DO MANAGERS FAIL?
The public nowadays monitor and analyze intensively activities on the market and devote time to questions concerning
the world financial crisis. One of the questions which appears in connection with financial crisis is the question and
possible answers to „Why do managers fail?“
• In most cases managers are short of the most important competences necessary for performing their manager
position, in accordance with proven rule: „Authority equals responsibility.“
• Companies-employers do not apply a clear and effective system of choosing and leading their managers
consisting of mutually supporting subsystems built on the same values as systems of evaluation and managing
of performance, rewarding, development and education.
• Main bonus systems of companies are not oriented on more long-term results, evaluation of benefits of made
dicisions, steps and styles of managing.
• Big gaps and reserves exist in education and training of managers in the sphere of finances – each manager
should know basic principles of finacial management, understand the economy of his firm and have what is
called business thinking.
Each employee, no matter what kind of work he performs is a creator of values. He brings results, influences the
economy of the firm. Each employee should have business mind and even if it does not sell the goods and services
directly, he has means in his hands which he should handle as if they belonged to him. To act and decide to firm´s
benefit.
Each manager should be consistent in managing and supervision, communicate with employees about what
is not allowed and what cannot be telerated in the firm.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
22
CONCLUSION
The goal of a successful firm is to have satisfied clients who like to come back and are interested in products or services
of some firm.
If the client is satisfied, the owner will be satisfied, too and if the owner is satisfied, his employees will be satisfied, too.
All companies know that if they want to keep their competitiveness, they need the help of right people in right
positions. They concentrate not only on searching for talented people on the market but also in their companies. It is not
enough to find the talent, it is important to keep such people in the company, develop their skills and involve them in
activities for reaching ambitious goals.
A properly set motivation system, situation and level of company culture play an important role in keepig quality people
in the firm. The company culture should support the company strategy. It defines what values are of highest priority for
the company, what the company supports, rewards and declares. On the other hand the company builds systems and
processes, that is tools, which enable to realize the values and needed behaviour in praxis. In this way the companies
create environment in which people perform well or badly. The more effective this environment is the more effective
the performance can be.
Firm environment means processes and systems set in the firm. Successful companies orient their processes on the
client.
Efficient company has effective processes. Each input into it must have its output which is its client.
Non-effective processes cause waste of time and control over managing which may lead to chaos in the company,
people are no table to orientate themselves, they start to be dissatisfied which is soon reflected in client´s discontent.
Through his style of managing and behaviour the manager puts wished and unwished firm´s values into practice. At the
same time he is also the user of firm´s systems and tools. He is to have the ability to meet results, lead his people to
meeting them and manage their performance.
Today´s dynamic environment needs constant increase in performance, making each activity more effective and this can
be supported by managers´creativity. Company with managers who can manage people and processes effectively has
a big competing advantage.
Effective processes do not work without effective employees and vice versa. To keep the employees and to increase
their performance it is necessary to involve them in processes effectively. Not only as bearers of particular activities, it
is necessary to use their potential and offer them further development and career.
Personal strategy also plays an important role in process management. Good personal systems and tools can support
firm´s strategy, culture, development and managing the performance of the firm and its employees.
If the company culture acts as a motivator, it becomes an energizing factor. But if the company culture becomes
a demotivator, the result of its effect is conscious or unconscious fall in the amount of energy which is used for meeting
the targets and this definitely leads to the waste of the most valuable source that the company has at disposal employees, their creativity and talent.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. Monografie
[1]
ARNOLD, J.; SILVESTER, J.; PATTERSON, F.; ROBERTSON, I.; COOPER, C.; BURNES, B. Psychologie
práce – pro manažery a personalisty. Brno : Computer Press, a. s., 2007. 617 s. ISBN 978-80-251-1518-3.
[2]
ARMSTRONG, M. Řízení lidských zdrojů. Praha : Grada Publishing, a.s., 2007. 769 s. ISBN 978-80-247-14073.
[3]
ROBBINS, S. P.; COULTER, M. Management. Praha : Grada Publishing, a.s., 2004. 514 s. ISBN 80-247-0495.
[4]
BEDRNOVÁ, E.; NOVÝ, I. a kol. Psychologie a sociologie řízení. Praha : Management Press, 2007. 791 s.
ISBN 978-80-7261-169-0.
[5]
BRANHAM, L. Jak si udržet nejlepší zaměstnance. Brno : Computer Press, 2004. 323 s. ISBN 80-251-0223-7.
2. Článok v časopise
[1]
BRATHOVÁ, J. Kompetence jako způsobilost a její vliv na růst firmy. In Manažment podnikania a vecí
verejných (časopis). ISSN 1337-0510, 2008, III. ročník, 5. číslo, 75 s (strana 10-11).
[2]
UHROVÁ, I. Zlyháva finančné riadenie alebo ľudia? In Ľudský kapitál (komerčná príloha denníka Hospodárske
noviny). 3/2009, 15 s. (strana 10 - 11).
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
23
ADRESS:
Ing. Ivan Dlugoš, Ph.D.
Chairman of supervisory board and personal director of Makyta, a.s. Púchov
Makyta, akciová spoločnosť Púchov
Ul. 1. Mája 882/46
020 25 Púchov
tel.: +421905740022; fax.: +421424631979
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
24
TIME VALUE OF MONEY IN FINANCE ACCOUNTING OF ENTREPRENEUR
SUBJECTS VERSUS UNIVERSITIES
Mária Ďurišová
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky
Abstract: The object of general accounting is accounting about status and property movement and
obligations, about their difference, expenses, income, takings, costs, economic result and their presenting
in statement of finances. The enterprise is obligatory charge so that statement of finances provide
information about real property value and obligations in applying of principle current value. The value of
demands, obligations and loans, which maturity date is longer than one year is adjusted discounting of
estimated (future) cash flow. Current value expresses demand/obligation value,which accounting entity
collets debts/pay. We use effective interest rate in general accounting. By effective interest rate are exactly
discounted future cash flow until expiration or till coming date of revaluation on account value. Time value
of money's projection in case of universities covers only accounting of financial lease, as well as for
entrepreneurial subject.
Kľúčové slová: Súčasná hodnota, budúca hodnota, rozpočtová organizácia, verejná vysoká škola,
finančné účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, efektívna úroková miera, dlhodobá pohľadávka, pôžička,
záväzok, finančný prenájom, opravné položky, účtovná jednotka, konsolidovaný celok.
1 ÚVOD
Časová hodnota peňazí vyjadruje skutočnosť, že peňažné jednotka v rôznych časových obdobiach má rôznu hodnotu.
Súčasná hodnota peňazí vyjadruje aktuálnu hodnota budúcich peňažných tokov. Peniaze však majú aj svoju budúcu
hodnotu. V peňažnom vyjadrení sú zachytené všetky účtovné záznamy za podniku ako účtovnú jednotku. Pri
posudzovaní ekonomickej reality v podniku, pri finančnom a investičnom rozhodovaní je potrebné vychádzať zo
súčasnej hodnoty a budúcej hodnoty. Podnik je povinný účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný
a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
Z uvedeného dôvodu do právnej úpravy účtovníctva podnikateľských subjektov je doplnená problematika časovej
hodnoty peňazí.
2 TEORETICKÉ VYMEDZENIE ČASOVEJ HODNOTY PEŇAZÍ
Časová hodnota peňazí vyjadruje skutočnosť, že peňažná jednotka má svoju súčasnú a budúcu hodnotu. Budúca
hodnota peňazí sa vypočíta postupom, ktorý sa nazýva úrokovanie. Úrokovanie je všeobecný princíp pre kvantifikáciu
budúcej hodnoty, ktorý má svoje opodstatnenie nielen pri vkladoch v bankách.
Druhy úrokovania1
• jednoduché úrokovanie, pri ktorom sa úročí len pôvodná čiastka (vklad, istina), pričom sa úrok každoročne
vyberá,
BH = SH × (1 + i × n)
•
(1.1)
zložené úrokovanie, pri ktorom sa spolu s istinou úročí aj úrok.
BH = SH × (1 + i)n
(1.2)
kde: BH - budúca hodnota; konečná čiastka na konci n rokov (FV = future value),
SH - súčasná hodnota; začiatočná čiastka (PV = present value),
i - úroková miera vyjadrená v desatinnom tvare,
n - počet období úročenia,
(1 + i)n - úročiteľ.
Za predpokladu, že úročenie sa uskutočňuje v kratších ako ročných obdobiach (úroky sa pripisujú k pôvodnej istine
niekoľkokrát za rok), sa budúca hodnota vypočíta:
1
ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A. Podnikové financie. Žilina : EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline, 2007, s. 113.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
25
i 

BH = SH × 1 + 
m

n×m
(1.3)
kde: m – úrokovacie obdobie kratšie ako 1 rok (polrok, štvrťrok, mesiac a pod.)
Súčasná hodnota (Present Value) sa kvantifikuje diskontovaním budúcich hodnôt mierou, ktorú majú porovnateľné
varianty. Je metódou stanovenia aktuálnej hodnoty aktív. Vychádza z odhadovanej (budúcej) hodnoty.
SH = BH × (1 + i )− n (1.4) alebo SH = BH ×
1
(1 + i ) n
(1.5)
Vzťah 1/(1+i)n sa označuje ako odúročiteľ (diskontný faktor) a vyjadruje súčasnú hodnotu jednej peňažnej jednotky,
ktorú podnik získa v určitom čase v budúcnosti.
3 PREMIETNUTIE ČASOVEJ HODNOTY DO ÚČTOVNÍCTVA
Základné právne normy upravujúce finančné účtovníctvo v podmienkach Slovenskej republiky sú Obchodný zákonník,
zákon o účtovníctve a opatrenia ministerstva financií.
Obchodný zákonník 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, stanovuje povinnosť vedenia účtovníctva za účtovnú
jednotku podľa osobitných zákonov. Ďalej určuje, že podnikatelia zapísaní v obchodnom registri účtujú v sústave
podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch,
výnosoch a zisku alebo strate podniku. Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, účtujú podnikatelia, ktorí nie sú
zapísaní v obchodnom registri v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, obchodnom majetku, ako
aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia. Podnikatelia, ktorí nie sú
zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného
účtovníctva, pokiaľ v nej budú účtovať po celé účtovné obdobie.
Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, upravuje predovšetkým predmet účtovníctva,
vymedzenie používaných ekonomických kategórií, účtovné sústavy, účtovné doklady, účtovné zápisy a účtovné knihy,
účtovnú závierku, spôsoby oceňovania, inventarizáciu, účtovnú dokumentáciu.
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23 054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného
účtovníctva v znení neskorších predpisov.
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 4455/2003-92 z 31. marca 2003, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a
rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.
Opatrenie Ministerstva financií SR č. 23 586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania
a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu
údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého
účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky
vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.
V opatrení o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného
účtovníctva je časová hodnota premietnutá nasledovne:
• Ak je zostatková doba splatnosti dlhodobej pohľadávky a dlhodobého finančného majetku, ktorým sú
pôžičky dlhšia ako jeden rok, upravuje sa hodnota pohľadávky a pôžička na jej súčasnú hodnotu, napríklad
metódou efektívnej úrokovej miery. Úprava sa realizuje prostredníctvom opravnej položky. Ustanovenie
vychádza zo samotného naplnenia podstaty opravných položiek. Opravná položka sa tvorí, ak je opodstatnené
predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Dôvodom je odhad
zníženia budúcich ekonomických úžitkov z konkrétnej zložky majetku.
• Pôžičky účtovnej jednotky v konsolidovanom celku a ostatné pôžičky, ak sú neúročené alebo sa úročia
nižšou úrokovou sadzbou ako je bežná úroková sadzba, sa upravia na súčasnú hodnotu. Úprava sa realizuje
prostredníctvom opravnej položky.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
26
V zákone o účtovníctve je časová hodnota peňazí obsiahnutá v nasledujúcich častiach:
• Pohľadávky a záväzky fondu (podielové fondy, fondy na realizáciu starobného dôchodkového sporenia) sa
oceňujú súčasnou hodnotou. Pohľadávky a záväzky fondu, ktoré nie sú splatné v splátkach a ich dohodnutá
doba splatnosti je kratšia ako jeden rok, sa môžu oceniť menovitou hodnotou. Súčasná hodnota budúcich
peňažných príjmov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich peňažných príjmov a príslušných diskontných
faktorov. Súčasná hodnota budúcich peňažných výdavkov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich
peňažných výdavkov a príslušných diskontných faktorov.2
• Finančný prenájom, pri ktorom je ustanovené, že istinou u prenajímateľa je celková suma dohodnutých
platieb znížená o nerealizované finančné výnosy. Nerealizovanými finančnými výnosmi sú budúce finančné
výnosy vypočítané prenajímateľom, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery a metódou prírastkovej
výpožičkovej úrokovej miery.
Účtovníctvo verejných vysokých škôl vychádza zo zákona o účtovníctve, ktoré konkretizuje na špecifické podmienky
Opatrenie Ministerstva financií SR č. 16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania
a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné
celky. Premietnutie časovej hodnoty peňazí pre verejné vysoké školy sa vzťahuje len na účtovanie finančného prenájmu
a to v rovnakej právnej dikcii ako je tomu v zákone o účtovníctve. Uplatňuje sa teda efektívna úroková miera.
V účtovníctve pri prepočtoch časovej hodnoty sa používa efektívna úroková miera. Podstatou efektívnej úrokovej miery
je úprava postupu kvantifikácie zloženého úrokovania v prípadoch, ak sa úroky pripisujú viac krát za úrokovacie
obdobie.
m
i 

i e = 1 +  − 1
m

(1.6)
kde: ie - efektívna úroková miera
i - nominálna úroková miera
Uvedený postup je možné použiť, ak je k dispozícii nominálna úroková miera.
Efektívnu úrokovú mieru je možné vyčísliť, ak je k dispozícii údaj o hodnote na začiatku a konci obdobia. Potom
efektívnu úrokovú mieru určuje nasledujúci postup:
1
P
i =  n
 P0
e
Kde
-
Pn
P0
n
n
 −1


(1.7)
hodnota na konci
hodnota na začiatku
počet úrokovacích období
Efektívnou úrokovou mierou pri finančnom prenájme je úroková sadzba, ktorá sa určí na začiatku prenájmu tak, aby sa
súhrn súčasnej hodnoty dohodnutých budúcich platieb a zostatkovej hodnoty rovnal obstarávacej cene prenajatého
majetku.
istina = akontácia + poplatky +
Kde
t
-
splátka t
(1 + i )t
(1.8)
obdobia 1 až n
Pri finančnom prenájme efektívna úroková miera zistí zo spracovaného splátkového plánu iteratívnym spôsobom, t. j.
náhodným dosadzovaním úrokovej miery. Je možné použiť metódu vnútorného výnosového percenta.
v = in +
2
ČSN n
(i v − i n )
ČSN n − ČSN v
(1.9)
§ 25, ods. 2,3 zákona č. 431/2002 o účtovníctve, v znení neskorších predpisov
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
27
Kde:
v
in
iv
ČSHn
ČSHv
- vnútorná miera výnosnosti,
- nižšia úroková miera,
- vyššia úroková miera,
- čistá súčasná hodnota pri nižšej úrokovej miere,
- čistá súčasná hodnota pri vyššej úrokovej miere.
Nerealizované finančné výnosy sa následne vyčíslia postupom:
( )


e t
 1 + i − 1 × hodnota pohľadávky
(1.10)
4 ZÁVER
Z časovej hodnoty peňazí vychádza každé racionálne rozhodnutie manažmentu podniku. Samozrejmé je použitie pri
hodnotení finančnej situácie podniku, pretože v peniazoch je vyjadrený celý proces premeny vstupných faktorov na
výkony podniku. Príspevok poukazuje na premietnutie súčasnej a budúcej hodnoty ako základného finančného princípu
do finančného účtovníctva podnikateľských subjektov v komparácii s účtovníctvom vysokých škôl. Je potrebné
podotknúť jeho omnoho širšie použitie, napríklad pri riadení ľudských zdrojov, ako uvádza J. Vodák, pri rozpočte
rentability investícií do ľudských zdrojov, ak sú prínosy rozložené na niekoľko rokov.3 Účtovníctvo dokumentuje
realitu podniku, peňažná jednotka získaná v aktuálnom čase má hodnotu vyššiu, ako tá, ktorá bude získaná
v budúcnosti, preto časová hodnota peňazí prechádza do právnej dikcie uvedenej problematiky, čo bolo spracované
v príspevku.
LITERATÚRA:
[1]
CHODASOVÁ, Z. Moderné metódy v manažmente podniku. Forum statisticum slovacum č 3/2008. vedecký
časopis SŠDS, Bratislava 2008, s. 133-137, ISSN 1336-7420.
[2]
ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A. Podnikové financie. Žilina : EDIS – vydavateľstvo ŽU, 2007. ISBN 978-808070-661-6.
[3]
KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKARČÍKOVÁ, E. Základy ekonomickej teórie. Žilina : vyd. EDIS – vydavateľstvo
ŽU, 2004. s. 112. ISBN 80-8070-298-5.
[4]
VODÁK, J. Vyhodnocovanie investícií v oblasti ľudských zdrojov – nástroj zvyšovania výkonnosti firmy. Kvalita
3/2005. s. 31.
Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/0149/09 Tvorba flexibilného systému
determinujúceho rast hodnoty podniku vychádzajúc z rozboru relevantných atribútov pri použití klasických
a moderných prístupov a metód
ADRESA:
Ing. Mária Ďurišová, PhD.
Žilinská univerzita v Žiline
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra makro a mikroekonómie
[email protected]
3
VODÁK, J. Vyhodnocovanie investícií v oblasti ľudských zdrojov – nástroj zvyšovania výkonnosti firmy. Kvalita, odborný časopis – Slovenská
spoločnosť pre kvalitu, č. 3/2005. s.31, ISSN 1335-9231
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
28
INFLUENCE OF A UNIVESITIES ON DEVELOPMENT OF REGION
Alexander Ferianc
Žilinská Univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a mikro ekonomiky
Abstract: The paper is dealing with the influence universities on the develop of regions on the basis acting
them on the companies in the regions of Slovak accordance learning regions concept.
Universities are educational and science-research institutions which have input and output attributes. This
attributes determinated influence on development of regions. They are quantified for analyze of correlation
among a universities and regions.
In this paper there is characterized influence of individual subject of environment universities on
universities. Accordance this relationships are devise alternatives, which improve cooperation between
universities and private sector from regions.
Key words: learning regions, influence of universities, development regions, teamwork of universities with
private sector.
ÚVOD
Univerzity od svojho vzniku majú v spoločnosti jedinečnú úlohu rozvoja spoločnosti. V tradičnom ponímaní sú
vzdelávacie inštitúcie tvorcami znalosti, poznatkov a vedomosti. Ich hlavnou úlohou bolo reprodukovať nadobudnuté
vedomosti a ich samotnému nadobúdaniu sa nekládla vysoká priorita.
Ale s meniacou sa ekonomikou na priemyselne orientovanú a dnes znalostnú sa zmenilo aj postavenie a úloha vysokých
škôl vo vzdelávaní a výskume a vývoji (predovšetkým inovácií pre súkromný sektor) tak, že výskum a vývoj sa už
nechápe ako vedľajší produkt, ktorý nesúvisí so vzdelávaním. Vzdelávacia činnosť je ovplyvnená realizovaním
výskumu a vývoja pričom samotný výskum a vývoj nadobúda väčšiu váhu ako v minulosti. S toho vyplýva, že
univerzita sa už nechápe len ako vzdelávacia inštitúcia, ale hlavne ako výskumno-vývojová organizácia získavajúca
nové poznatky a vedomosti, ktoré pretransformuje na inovácie pre súkromný sektor. Následne získané nové poznatky
a vedomosti odovzdáva študentom, ktorí ako absolventi s vytvorenými inováciami ďalej pracujú a môžu sa podieľať na
ich zdokonaľovaní. Tomu však bránia niektoré fakty ako je napr. transformujúca sa ekonomika, nespolupracovanie
súkromného sektora s univerzitami, nedostatok finančných zdrojov a pod.
„Prispôsobovanie aktivít vedy a vzdelávania jednotlivých univerzít na podmienky znalostnej ekonomiky naráža na
rôzne bariéry. V podmienkach transformovaných ekonomík pretrváva problém s nedostatkom financií, chýbajú aj
skúseností ako získať prostriedky z rôznych projektových aktivít z medzinárodných zdrojov.“
(Černá, J.: Úlohy univerzít v dynamike znalostných procesov, REGION DIRECT, 2009)
UNIVERZITY AKO VÝSKUMNO VZDELÁVACÍ PRVOK
Keďže univerzita nie je izolovaný systém na, ktorý nevplývajú žiadne elementy, ale naopak a tak isto on samotný
vplýva na organizácie okolo seba, je nutné definovať vzťahy medzi univerzitou a jej okolím. V rámci širšieho kontextu
s prepojením na región v, ktorom univerzita pôsobí je možné ju charakterizovať ako vedecko-vzdelávací prvok, ktorý
má svoje vstupy a výstupy.
Výstupy sú prvky, ktorými univerzita pôsobí na svoje okolie a vstupy naopak pôsobia na ňu. Výstupy sú dva a to
absolventi a vedecké pôsobenie univerzity. Tieto výstupy a hlavne vedecká činnosť univerzity sa ďalej delia
nasledovne:
• absolventov - ako kvalifikovaný odborníci prípadne vedci zvyšujú kvalitu ľudského potenciálu,
• riešenie výskumných projektov - prináša získavanie nových znalostí, ktoré môžu byť implementované v praxi,
ale je dôležité aby tieto projekty boli trhovo orientované a nebol to tzv. výskum pre výskum,
• participovanie univerzít na riešení problémov regiónov - univerzity prispievajú k zvyšovaniu životnej úrovne
regiónu a nie len toho v, ktorom pôsobia a to napr. spoluprácou so samosprávami na problémoch, ktoré rieši,
• spolupráca univerzít so súkromným sektorom - je dôležitá pre uplatnenie študentov po absolvovaní štúdia aby
títo absolventi našli uplatnenie v praxi a neprispievali tak k zvyšovaniu nezamestnanosti,
• spolupráca univerzít s inými univerzitami aj zahraničnými - pomáha k získavaniu poznatkov a vedomostí
a prináša vyšší rozvoj nie pre jeden región.
Na vytvorenie uvedených výstupov sú potrebné zdroje ako ľudské tak materiálne, nehmotné (znalosti, skúsenosti)
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
29
a hlavne finančné. Tie sú vlastne determinantmi výstupov, ktorými univerzity pôsobia na región.
Vstupy univerzít teda predstavujú:
• finančné prostriedky - sú nevyhnutné pre získanie vybavenia pre výskum a jeho ďalšieho zabezpečenia.
Dôležité je, od koho a ako sú tieto prostriedky získavané,
• študenti - sú dôležitým vstupom, pretože oni pôsobia ako medzičlánok pri transfere vedomostí od univerzít do
súkromného sektora. To, aký kvalitní s nich budú absolventi záleží aj od úrovne stredných škôl,
• vedomosti (knowledge) - sú dôležitým elementom, ovplyvňujú proces vzdelávania aj samotný výskum,
• zamestnanci univerzity - sú nositeľmi poznatkov, vedomostí aj skúseností, od nich záleží úroveň vzdelávania
aj výskumu a prenos vedomostí do vyučovacieho prenosu,
• technické vybavenie - je nevyhnutné pre vzdelávanie aj pre získavanie nových poznatkov.
Aby bolo možné zistiť pôsobenie univerzít na regióny je potrebné tieto vstupy a výstupy kvantifikovať pomocou
ukazovateľov, ktoré sú popísane v tabuľke č.1.
Výstup
Ukazovateľ
Počet absolventov, ktorý po ukončení vzdelávania sa
hneď zamestnajú.
Počet projektov, ktoré boli riešené s firmami, prípadne
boli nimi spolufinancované.
absolventi
riešenie výskumných projektov
participovanie univerzít
problémov regiónov
spolupráca
sektorom
univerzít
so
na
riešení
súkromným
spolupráca univerzít s inými univerzitami
aj zahraničnými
Počet riešených projektov zadaných samosprávami.
Počet projektov riešených spolu s firmami, stáže
pedagógov a praxovanie študentov vo firmách, exkurzie
do firiem, participovanie zamestnancov firiem na
vzdelávaní.
Počet dlhodobých (viac ako 3 mesiace trvajúcich)
študijných pobytov študentov, pedagógov na iných
univerzitách a na ich konferenciách
Vstup
finančné prostriedky
študenti
Ukazovateľ
Objem získaných financií (dôležitý je tiež ich pôvod)
Počet prijatých a absolvovaných študentov.
Keďže sú získavané pomocou výskumných projektov,
vedomosti (knowledge)
ukazovateľom by mohol byť počet výskumných
projektov pre firmy a pre iné univerzity.
Počet pedagógov v jednotlivých vedných oblastiach,
zamestnanci univerzity
počet publikácií jednotlivých pedagógov.
Počet špecializovaných laboratórií, technických
technické vybavenie
a výskumných zariadení.
Tabuľka1: Ukazovatele pomocou, ktorých je možné merať vstupy a výstupy univerzít
Zdroj: Vlastné spracovanie
Vynára sa otázka ako prípadná zmena niektorých vstupov zmení, niektoré výstupy a čo sa stane následne s vplyvom
univerzít na súkromný sektor a región. Je však nutné brať do úvahy vplyv zmeny vstupov na ostané vstupy. Napr.
zvýšenie počtu študentov si môže vyžiadať potrebu zvýšenia technického vybavenia univerzít (napr. počítače, nové
učebne) k čomu bude treba väčší objem finančných prostriedkov. Takáto zmena vstupov spôsobí zmenu jedného
prípadne viacerých výstupov, pretože pre ne platí to isté (napr. zvýšenie počtu projektov riešených pre firmy alebo
samosprávy spôsobí to, že pedagógovia budú menej času venovať študentom, čo povedie k nižšiemu počtu absolventov,
alebo kvality ich vzdelania). Preto vplyv jednotlivých vstupov aj výstupov sa musí brať do úvahy komplexne ako celku.
Tieto vstupy sú výstupmi iných organizácií a výstupy univerzít zase vstupmi pre iné organizácie. Tieto organizácie
pôsobia na univerzity a na seba navzájom podľa obrázka č. 1. V tomto pôsobení univerzity ovplyvňujú prostredníctvom
svojich výstupov súkromný sektor (súkromní podniky), ktoré najviac vplývajú na rozvoj regiónu. Ak dochádza
k rozvoju na regionálnej úrovni potom dochádza aj k rozvoju na národnej úrovni. Preto je v záujme štátu podporovať
a motivovať univerzity tak aby efektívne spolupracovali so súkromným sektorom a samosprávami čo má za následok
rozvoj regiónov a následne aj hospodárstva krajiny.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
30
Samospráva
Štát
Univerzity
Vzdelávanie
Vstupy
Výstupy
Výskum
Súkromný
sektor
Obrázok č.1: Pôsobenie okolia na univerzity
Zdroj: Vlastné spracovanie
Univerzita pôsobí na región aj prostredníctvom samosprávy, ktorá ho riadi. Ak samospráva zadá projekty, na ktorých
budú participovať univerzity spolu s podnikmi v regióne, prinesie to inovácie do podnikov a vedomosti a skúsenosti pre
univerzity. V prípade, že sa jedná o financovanie z euro fondov, tak aj kvalitnejšie vypracovanie projektov s čím je
spojené ich efektívnejšie a rozsiahlejšie financovanie čo znamená úspory nákladov pre samosprávy. Dnes sa, ale táto
spolupráca v SR neuskutočňuje (na obr. č.1 prerušovaná šípka).
Samosprávy tiež pôsobia na univerzity ako zdroj jedného zo vstupov. Keďže sú samosprávy zriaďovatelia stredných
škôl, rozhodujú napr. o počte študentov, financiách pre jednotlivé školy a pod. Tieto atribúty ovplyvňujú úroveň
a množstvo vedomostí absolventov, ktorí sa potom stávajú študentmi univerzít. Univerzity tieto nadobudnuté vedomosti
potom rozvíjajú a prehlbujú, kým sa s nich nestanú absolventi univerzít a ďalej pracujú v súkromnom sektore. Ten však
samosprávy tiež ovplyvňuje a tým pádom sa s celého ovplyvňovania stáva uzavretý kruh, ktorého cieľom by mal byť
rozvoj regiónu.
KONCEPT UČIACICH SA REGIÓNOV
Otázkou ostáva, ako majú výstupy univerzít pôsobiť tak aby univerzity ovplyvňovali rozvoj regiónu pozitívne.
V znalostnej ekonomike sa medzi výrobné faktory ako prírodné zdroje, kapitál, práca, pôda a pod. zaradili aj znalosti.
Preto univerzity hrajú dôležitú rolu pri vzdelávaní a vo výskume. Význam univerzít ako vzdelávacej organizácie
charakterizuje koncept učiacich sa regiónov.
„Koncept učiacich sa regiónov dáva univerzity na popredné miesto. Pojem učiaci sa región sa vzťahuje na také územie,
kde sú inštitúcie aj jednotlivci stimulovaní ku kontinuálnemu učeniu sa a prehlbovaniu skúseností a aby maximalizovali
ekonomický a zároveň aj individuálny rast.“ (Černá, J.: Úlohy univerzít v dynamike znalostných procesov, REGION
DIRECT, 2009)
Tento koncept učiacich sa regiónov opisuje celoživotné vzdelávanie obyvateľov regiónu. Tento článok sa bude
zameriavať iba na formálne vzdelávanie (vzdelávacie aktivity uskutočňované v školskom subsystéme vzdelávania), ale
tak, aby nebolo vytrhnuté s celkového konceptu učiacich sa regiónov.
Podľa Šipikal, Parízková1, sú v učiacom sa regióne potrebné impulzy a preto je nevyhnutná neustála inovácia
samotného procesu vzdelávania, čo znamená zavádzať nové formy a spôsoby učenia sa. Podľa tohto konceptu dochádza
k výmene informácií (čo je nevyhnutné pre inovácie) na regionálnej úrovni ľahšie, rýchlejšie a tiež je väčšia
pravdepodobnosť, že vôbec dôjde k výmene informácií ako na národnej alebo globálnej úrovni. Ale táto výmena nie je
samozrejmá a preto je podpora vytvárania väzieb medzi rozličnými regionálnymi subjektmi ako miestnymi
podnikateľmi, komunitnými skupinami a poskytovateľmi vzdelávania nevyhnutná.
Dôležitosť regionálnej úrovne je však daná najmä tým, že pre šírenie poznatkov ako aj samotnú kapacitu učiť sa je
priestorová blízkosť kľúčovým determinantom (Maskel, 1999).
ZÁVER
Európa postúpila smerom k vzniku spoločnosti a ekonomiky založenej na vedomostiach. Prístup k najnovším
vedomostiam, motivácia a zručnosť využívať tieto zdroje v prospech seba aj spoločnosti ako celku, sú kľúčom
1
Šipikal. M; Parízková, J. Učiaci sa región a financovanie vzdelávania, 2010
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
31
k posilneniu konkurencieschopnosti Európy k zlepšeniu zamestnanosti a adaptability pracovnej sily, k udržaniu kvality
života a európskeho sociálneho modelu. (Lendel, V.: Vysoká škola ako strategický aspekt regionálneho rozvoja, 2007)
Univerzity majú v spoločnosti veľký význam pre svoju schopnosť produkovať inovácie a participovať na rozvoji
regiónu. Ak dochádza k rozvoju na regionálnej úrovni potom dochádza aj k rozvoju na národnej úrovni. Je dôležité aby
rozvoj nebol iba v jednom regióne a neprehlbovali sa tak rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Preto treba zabezpečiť
aby inovácie zavádzané do podnikov v danom regióne neboli utajované, ale aby o nich vedel celý súkromný sektor na
národnej úrovni, ktorý ich môže ďalej rozvíjať. To je možné dosiahnuť spoluprácou medzi univerzitami s rozličných
regiónov.
Je dôležité aby sa pozornosť nezameriavala len na rozvoj vedeckej činnosti univerzít a ich spoluprácu so súkromným
sektorom, ale aby sa prispôsobovali tejto spolupráci aj vzdelávacie procesy a vedomosti plynúce s tejto spolupráce
získané, boli prenášané na študentov. Nerozumným pomerom medzi vzdelávacou a vedeckou činnosťou univerzít by
mohol byť nedostatok času pedagógov sa venovať študentom čo by mohlo mať nepriaznivý vplyv na regióny.
Pre rozumné určenie tohto pomeru je možné si zobrať príklad s iných krajín. Avšak zmeny aplikované v zahraničných
krajinách nemusia priniesť taký pozitívny efekt (prípadne žiadny alebo negatívny) aj v transformujúcich sa krajinách
(ako je napr. Slovensko) kde univerzity nie sú zvyknuté na konkurenčné prostredie, ktoré už preniká aj do oblastí
vzdelávania. Aby sa univerzity tomuto prostrediu prispôsobili je nevyhnutné prekonať nízky prienik aktivít univerzít
do podnikateľského prostredia. Podľa J. Černej sú príčiny prečo je tomu tak napr. vzájomná nedôvera týchto sektorov,
firmy a univerzity nie sú zvyknuté na spoluprácu, chýba tradícia, prepojenosť učebných osnov a pod..
Pre prekonanie týchto problémov a odstránenie príčin je potrebná aj podpora štátu a záujem ministerstva školstva
o kvalitu školstva a nie napr. o to, aké zemepisné názvy budú v maďarských učebniciach ako sa to v praxi deje. Prvým
krokom by mohla byť reforma školstva založená na vypracovaných stratégií, ktorá sa bude zaoberať, nielen
univerzitami, ale aj strednými a základnými čím sa bude brať do úvahy školstvo ako celok.
Samospráva zohráva pri podpore aktivít univerzít prenikajúcich do podnikateľského prostredia rovnako dôležitú úlohu
ako štát. Nadviazanie a prehĺbenie spolupráce medzi samosprávami a univerzitami s cieľom zvýšiť spoluprácu medzi
univerzitami a firmami by vzniklo vystupovaním samosprávy ako objednávateľa kvalifikovanej pracovnej sily, čiže
absolventov šitých na mieru zvlášť pre zahraničných investorov.
Tomu by zodpovedali aktivity, ktoré by mali za ciel porovnávať dopyt na trhu práce a ponuku univerzít a eliminovať
prípadne rozdiely. Aby nedošlo k asymetrii informácií medzi potrebou profesií v regióne a vzdelávacích programov by
mala samospráva organizovať napr. konferencie pre firmy a univerzity, budovanie ich spoločnej infraštruktúry, zadávať
projekty na, ktorých by participovali univerzity aj firmy spoločne alebo realizácia pilotných projektov prinášajúcich,
generujúcich alebo testujúcich nové myšlienky, ktoré môžu byť z hľadiska súkromného kapitálu príliš rizikové alebo
neziskové.
Univerzity by nemali ostať nečinné, ale mali by využívať všetky možnosti spolupráce so samosprávami a neustále
sledovať potreby trhu práce a po konzultácii s podnikmi korigovať svoje vzdelávacie programy, snažiť sa participovať
na čo najviac projektoch s ohľadom na svoje možnosti a kapacity. Ak sa tieto možnosti nenaskytnú nemali by
univerzity na ne pripravené čakať, ale vyhľadávať projekty na ktorých by mohli participovať alebo budovať spoločnú
infraštruktúru s podnikmi v regióne kde pôsobia. Príkladom môže byť Slovenská technická univerzita, ktorá
vybudovala technický inkubátor (s finančných prostriedkov euro fondov) v, ktorom pôsobí v spolupráci so súkromnými
podnikmi.
Bez aktivity a ochoty komunikovať zo strany súkromného sektora je efektívna spolupráca nemožná. Podniky často
v snahe udržať svoju konkurencieschopnosť nie sú ochotné vymieňať informácie so svojím okolím a nepodieľať sa
s okolím o svoje vedomosti, ktoré považujú za obchodné tajomstvo. Otvorenosť a spolupráca s univerzitami (napr.
exkurzie pre študentov, účasť zamestnancov firiem na vzdelávacom procese a pod.) je pritom základom tejto
spolupráce. Podnikom by sa to mohlo oplatiť aj z finančného hľadiska ak umožnia stáže alebo prax pre študentov
univerzít, pretože majú menšie mzdové náklady ako zamestnanci. Túto spoluprácu a výmenu informácií by mohlo
priniesť ak by jeden zamestnanec ako zástupca podnikov v regióne a z danej oblasti súkromného sektora pracoval
priamo v priestoroch univerzity, ktorá je dominantná v regióne a pôsobí taktiež v tejto oblasti súkromného sektora.
Keby sa na financovaní mzdových nákladov tohto pracovníka podieľali všetky zúčastnené podniky spolu s univerzitou
a samosprávou, náklady pre jednu firmu by neboli vysoké a mohli by participovať aj menšie a stredné podniky. Keď sa
univerzity definujú ako dodávatelia a podniky odberatelia pričom vedomosti sú tovarom, celý tento koncept je
analógiou logistickej technológie Just In Time II.
Následkom toho by sa mohlo stať, že prežijú iba tie univerzity s danej oblasti, ktoré sú najkonkurencieschopnejšie na trhu
vzdelávania. Zníži sa tak ich počet prirodzenou cestou a nie hodnotením pomocou kritérií, ktoré nemusia byť správne.
Podpora štátom a samosprávami si vyžaduje vzájomnú kooperáciu ich činností spolu s univerzitami a firmami. Napr.
spoločne alokovať zdroje pre podporu perspektívnych oblastí, kde je priestor na rozvoj a nie na vývoj nových oblastí,
ktoré nemusia mať perspektívu. Táto podpora je tiež obmedzená ekonomickou úrovňou krajiny, čo má vplyv na
veľkosť a množstvo regionálnych zdrojov a angažovanosťou jednotlivých subjektov realizovať uvedené zmeny. Ich
aktivita a snaha o rozvoj regiónu často neprekračuje hranicu požadovanú zákonom a rozbehnuté aktivity po ich zahájení
nechávajú tzv. „na pospas osudu“.
Vplyv, ktorý majú univerzity na rozvoj regiónu, v ktorom pôsobí nemusí byť len ekonomického charakteru. Podľa
Černej môže byť vplyv priamy a nepriamy. Pod nepriamymi vplyvmi môžeme rozumieť napr. vplyv na zdravie
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
32
spoločnosti, sociálnu kohéziu, medzikultúrne a medzináboženské porozumenie, zdravé životné prostredie a pod. (Černá,
J.: Úlohy univerzít v dynamike znalostných procesov, REGION DIRECT, 2009)
LITERATÚRA:
[1]
ČERNÁ, J. Úlohy univerzít v dynamike znalostných procesov. REGION DIRECT, Ročník 2, číslo 1, Regionálne
európske informačné centrum Banská Bystrica, 2009, str. 78-99.
[2]
ŠIPIKAL, M.; PARÍZKOVÁ, J. Učiaci sa región a financovanie vzdelávania. REGION DIRECT, Ročník 1,
číslo 2, Regionálne európske informačné centrum Banská Bystrica, 2008, str. 45-59.
[3]
ŽÁRSKA, E.; BALÁŽOVÁ, E.; KOZOVSKÝ, D. Komunálna ekonomika a politika. Ekonóm, Bratislava, 2008.
[4]
WOKOUN, R. Strukturální fondy a obce I. Praha : ASPI, 2006.
[5]
Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
[6]
Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie Ministerstva školstva SR.
[7]
MŠ SR. 2005. Koncepcia celoživotného vzdelávania v Slovenskej republike, www.minedu.sk
[8]
JANOŠKA, J. A SPOL. Článok Ľady medzi školami a firmami sa začínajú lámať.
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/lady-medzi-skolami-a-firmami-sa-zacinaju-lamat.html
[9]
KAMPOVÁ, S.; HORNÍKOVÁ, Z. Článok Odkiaľ je titul, na Slovensku zatiaľ nerozhoduje.
http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-riadenie/odkial-je-titul-na-slovensku-zatial-nerozhoduje.html
[10] JANOŠKA,
J.
a spol.
Článok
Firma,
škola
a
výskum
sa
potrebujú
stále
viac.
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/firma-skola-a-vyskum-sa-potrebuju-stale-viac.html
[11] Článok Vysoké školy na Slovensku - šance a riziká. ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/vysoke-skoly-naslovensku-sance-a-rizika-diskusia.html
ADRESA:
Ing. Alexander Ferianc
Žilinská Univerzita v Žiline
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra makro a mikro ekonomiky
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
+421 041 5134 4428
[email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
33
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
34
STRATEGY AND COMPETITION: HOW STRATEGY CAN BRING
A DIFFERENCE
Anna Havranová
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky
Abstract: Strategy and strategic planning as a vital part of management have been glossed over in
businesses and have been replaced by solving “hot” current problems recently. Such acting is followed by
inability to be prepared for changes and failure to face the rising problems. The consequences result in
inability to compete with the rivals who do not only deal with today´s business but also think strategically
– think into the future. They develop, they invent and innovate, they educate their labour force, they modify
their production and follow trends, they observe the demand and monitor the needs. Such businesses offer
a difference.
These papers discuss the meaning of strategy and its importance in today´s fast moving world, they deal
with strategy as a tool, a maneuver to defeat competitors and describe strategy as a competitive
advantage. They also show strategic planning in a practical way in a form of a strategy map. Finally the
papers discuss a few interesting strategies to bring a difference as a competitive advantage.
Key words: strategy, strategic advantage, strategy maps, competition.
INTRODUCTION
The more our economy opens to the world, the more businesses must look for new ways to increase their
competitiveness. Companies focus on solving current problems related to the economic crisis they face today all over
the world. Such an approach is understandable and it is not only an approach of businesses trying to manage with
difficulties on markets, such a way of acting is typical also for supranational organizations, NGOs and even
governments, which focus their interest on solving “hot” problems of economies of their countries. Of course it is very
important to deal with current matters, however, businesses, organizations, and governments too, should emphasize
strategy as a drive for future. As M. Porter says, “in the wake of the dot-com shakeout, strategy is more important than
ever“.1
STRATEGY AND ITS IMPORTANCE
The first matter that we should make clear before we start discussing strategy is a question of its importance in today´s
fast-moving, turbulent and changing economic world. Of course, when we use the word strategy, we mean longer effect
of a decision: "Strategy is the direction and scope of an organisation over the long-term: which achieves advantage for
the organisation through its configuration of resources within a challenging environment, to meet the needs of markets
and to fulfil stakeholder expectations".2 The last century was a century of manufacturing and production, factories made
short-term, middle-term and long-term plans, the changes and fluctuations came after seven or ten years, demand
changed more slowly, technological improvements enjoyed longer fame. However, the world has changed. Everything
moves faster and that is the case of economy as well. Invention centres and innovation departments move industries
faster then ever before, IT technology brings products that are already old just a minute after their launch and
immediately followed by updated versions, businesses change and who was small yesterday can become a market
leader tomorrow. Therefore the question if so much time and effort should be spent to define and assert strategy may be
reasonable. When we talk about strategy today, we do not mean ten-years planning and production numbers expected in
ages. Strategy is a definition of a way of operation for the next about three, some authors even talk about two years.
Moreover, strategy is not a fixed idea once put down then never moved. Strategy is a live matter, it is affected by
changes and it lives, it changes, is reviewed and follows the changes in environment and according to all these factors it
is shaped, modified, adjusted and changed.
Companies often forget to think strategically. Managers solve current problems. They specify misty ideas and visions
and call them a strategy. However, their day-to-day operation is not a reflection of it. I have such an experience. We
work on usual business almost every day. Sometimes, in rare frequency, we put down a long term plan (for about two or
three years) a put down the details how to achieve such objectives, what measures to take to fulfil them. We determine
1
2
Michael E. Porter: The Importance of Being Strategic. In Balanced Scorecard Report, May 15, 2002
Gerry Johnson and Kevan Scholes: Exploring Corporate Strategy: Text and Cases. Prentice Hall Europe, 1998
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
35
shorter goals and specify the desired situation in a year, in a half a year, and make a plan how to manage with it. The
period after such a discussion is always very progressive and enthusiastic. However, later new and new problems occur
and we forget our strategic plan. It is hidden somewhere in a file and none of our steps follow it. This is a period of
stagnation.
STRATEGY FOR EVERYONE CONNECTED WITH A COMPANY
We should emphasize the role of the strategy in companies. Company leading teams usually specify a company
mission, values, a vision, and a strategy3, middle managers go on with targets, objectives and day-to-day operation
goals. Strategy is a meeting point of unclear intangible visions and real personal goals of every individual. “Strategy is
“what” and “why”; products, projects, programs, and services are “how”. Strategy is a game plan for getting from one
point to another. Strategy is the approach an organization takes to achieve its vision”.4 Company strategy is a leading
line for everybody working for the company. Therefore every individual connected with it should be acquainted and
familiar with a company strategy to be able to comply with it in their everyday work. The strategy states the paths of the
company course and due to its permanent reassessment and reviews it helps to adapt on changes in the company
surrounding.
Everybody working in the company should be managed by the company strategy. Thus everybody has his position in
strategy. All operations in the company should lead to strategy. After the detailed specification managers often find out
that not every step, not every measure taken in the company is targeted to meet the strategy. Alignment is a good way to
overcome this problem. “Without alignment, executives cannot implement their new strategies for the changed
environment of global competition, deregulation, customer sovereignty, advanced technology and competitive
advantage derived from intangible assets, principally human and information capital.”5
The importance of strategy is undoubted. A good strategy can bring a competitive advantage. Less and less companies
focus their interest in strategic matters and then they loose their ability to compete in the future. As we have already
said, we are not speaking about the ten-year future that many managers will not experience in the same companies or at
all, we are discussing the future in two or three years that can surprise unprepared companies forgetting to care about
their strategies. Such care about a company strategy, its detailed definition, careful implementation, regular reviews,
adjustments and modifying is a good prerequisite to provide a competitive advantage.
STRATEGY MAPS
Organizations need a new kind of management system – one explicitly designed to manage strategy, not tactics.6 Such a
management system might be provided by the system of objectives in the most important areas of the company life. The
set of such objectives can be graphically expressed in a strategy map, “a model for describing an organization´s valuecreating strategy”7.
Fig. 1 shows an example of such a model, a strategy map of my company providing the services in the area of language
education, translating and interpreting services.
The strategy map has been divided into four perspectives as suggested by Norton and Kaplan in BSC. Learning and
Growth, Internal processes, Customer perspective and Financial perspective.8
Learning and Growth is focused on recruitment of qualified staff that might differ us from the agencies employing
students. Due to high fluctuation of staff, particularly native speakers, the strategy of creating an environment
supporting engagement of employees shall be implemented.
Internal perspective emphasizes developing new projects such as e-learning to enlarge offered services and to develop
specialized services as intensive specialized courses and translating. To succeed in enormous competition we have to go
on providing on-time services that have made us well-known recently. However, what we have to change is to build a
professional image – to change equipment, furniture, to make up-to-date brochures and update the website regularly.
The last internal process involves implementation of e-services e.g. calculation of prices for translations.
Customer perspective focuses on providing high-quality services and guarantee of quality, proven by the certification of
the Ministry of Education and British Council. We have to provide easy access for the clients – a real access for
students, availability of services directly in companies regarding to business clientele and internet access – registration,
updated websites, study materials on the site, translating services provided via the Internet. At the same time we have to
3
Kaplan, S.R., Norton, D.P.: Strategy Maps. Converting Intangible Assets into Tangible Outcomes. Harvard Business School Press. Boston. 2004
Howard Rohm: Any Strategy in Your Strategic Plan? Balanced Scorecard Institute. 2008
5
Kaplan, S.R., Norton, D.P.: Strategy Maps. Converting Intangible Assets into Tangible Outcomes. Harvard Business School Press. Boston. 2004
6
Kaplan, S.R., Norton, D.P.: Strategy Focused Organizations. How Balanced Scorecard Companies thrive in the New Business Environment.
Harvard Business School Press. Boston. 2001
7
Kaplan, S.R., Norton, D.P.: Strategy Maps. Converting Intangible Assets into Tangible Outcomes. Harvard Business School Press. Boston. 2004
8
Kaplan, R.S, Norton, D.P,: The Balanced Scorecard. Translating Strategy into Action. Harvard Business School Press, Boston, Massachusetts, 1996
4
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
36
separate common services such as group courses and ordinary translations from extra services such as one-to-one
courses, expert and express translations and to separate them in price. Ordinary services have to be able to compete by
price, extra services compete by above-standard quality.
Price-competitive services and high-quality guarantee shall support increased sales. In the financial perspective we have
to focus on improve cost structure and to increase utilization of assets – to improve schedules, to utilize premises more
efficiently, to distribute translations according to specialties.
All perspectives above create the strategy map that should direct the course of our company to achieve strategic goals.
Financial
Perspective
INCREASE
SALES
VOLUME
Customer
Perspective
Internal
Perspective
IMPROVE
COST
STRUCTURE
PRICECOMPETITIVE
SERVICES
HIGHQUALITY
GUARANTEE
EASY ACCESS
DEVELOP
NEW
PROJECTS
IMPLEMENT
E-SERVICE
PROCESSES
ON-TIME
SERVICES
DEVELOP
SPECIALIZED
SERVICES
BUILD
A PROFESSION
AL IMAGE
INCREASE
STAFF
COMPETENCE
S
Learning and
Growth
INCREASE
ASSET
UTILIZATION
RECRUIT
QUALIFIED
STAFF
CREATE AN
ENVIRONMENT TO
SUPPORT EMPLOYEE
ENGAGEMENT
Fig. 1: Strategy Map of a Language School (own model)
COMPETITIVE STRATEGY
Competition is the existence within a market for some good or service of a sufficient number of buyers and sellers such
that no single market participant has enough influence to determine the going price of the good or service, opposite of
monopoly.9 Competitors compete and as such they must offer some advantages to succeed. The easiest (or lets say the
hardest but the most effective) way is to bring a difference that may establish a new product, new service, new system,
new approach, and even new market. The effective way of remaining different is a focus on strategy that prepares a
company for future that enables it to adapt on new forces in the environment, to react on new situations and to follow
the scientific advances and improvements and changes in demand. Such operation requires competitive environment.
9
www.investorwords.com
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
37
The competitive environment of a company is a complex of internal company environment (it´s strengths, weaknesses,
advantages, disadvantages, staff, products, services, marketing, etc.) but also an external environment in which such a
company exists. M. Porter mentions five forces driving competitive strategy:
POTENTIAL
ENTRANTS
Threat of
new entrants
Bargaining power
of suppliers
SUPPLIERS
INDUSTRY
COMPETITORS
Rivalry among
existing firms
Bargaining power
of buyers
BUYERS
Threat of substitute
products or services
SUBSTITUTES
Fig. 2: Forces driving industry competition.10
According to M. Porter, understanding the sources of the above forces can bring a competitive advantage. “The goal of
competitive strategy for a business unit in an industry is to find a position in the industry where the company can best
defend itself against these competitive forces or can influence them in its favour”.11
The competitiveness is the ability to exist and to succeed in competitive environment. To have such ability, a company
has to bring a difference, and a strategy, defined, implemented, followed, reviewed and adapted to changes offers such a
difference. H. Mintzberg mentions five Ps of a strategy and the last one is strategy as a ploy, a means of gaining market
share through a specific maneuver, designed to outwit a competitor or oponent. 12 What is such a maneuver that could
help us outwit our competitors? Strategy that makes difference.
Managing teams suggest several strategies available for their business. Such strategies may be changed in the course of
time, managers can later decide to take another one or even to change them completely. However, only the companies
which deal with strategy and do not only concern in current issues, the companies which invest into proper strategy
making, which try to find the best way to implement it into work of every employee and direct everyone connected with
their business to meet their strategy, will defeat their competitors interested in tactics and operative only in close future.
CONCLUSION
Talking about the difference, there are various ways of finding a strategy that makes us able to succeed in competition.
One of them is a unique strategy of W. Chan Kim and R. Mauborgne. These two university professors speak about the
difference in a context of blue oceans – the markets that have not been discovered yet. They can see success not in
trying to defeat competitors (in comparison with M. Porter), they point out strategy to find a difference in finding new
markets, blue oceans, and to become a sole actor on such a market able to set the rules and thus to achieve swift
success.13 Such an opinion offers a solution regarding to industries where offer exceeds demand and fight with
competitors would cost too much effort that might not be returned.
To sum up, there are a lot of different methods to become different. The most important thing is to remember to focus
on strategy and not to rely only on solving current matters. Many competitors do that. But we must be different.
10
Michael E. Porter: Competitive Strategy: Techniques for Analyzing Industries and Competitors. The Free Press, 1980
Michael E. Porter: Competitive Strategy: Techniques for Analyzing Industries and Competitors. The Free Press, 1980
12
Henry Mintzberg, Bruce Ahlstrand, and Joseph Lampel : Strategy Safari . A Guided Tour Through the Wilds of Strategic Management, The Free
Press, New York, 1998
13
W. Chan Kim and Reneé Mauborgne: Blue Ocean Strategy. How to Create Uncontested Market Space and Make Competition Irrelevant. Harvard
Business School Press, 2005
11
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
38
REFERENCES:
[1]
CHAN KIM, W.; MAUBORGNE, R. Blue Ocean Strategy. How to Create Uncontested Market Space and Make
Competition Irrelevant. Harvard Business School Press, 2005.
[2]
JOHNSON, G.; SCHOLES, K. Exploring Corporate Strategy: Text and Cases. Prentice Hall Europe, 1998.
[3]
KAPLAN, R. S.; NORTON, D. P. The Balanced Scorecard. Translating Strategy into Action. Harvard Business
School Press, Boston, Massachusetts, 1996.
[4]
KAPLAN, R. S.; NORTON, D. P. Strategy Maps. Converting Intangible Assets into Tangible Outcomes. Boston
: Harvard Bsiness School Press, 2004.
[5]
KAPLAN, R. S.; NORTON, D. P. Strategy Focused Organizations. How Balanced Scorecard Companies thrive
in the New Business Environment. Boston : Harvard Business School Press, 2001.
[6]
MINTZBERG, H.; AHLSTRAND, B.; LAMPEL, J. Strategy Safari. A Guided Tour Through the Wilds of
Strategic Management. New York : The Free Press, 1998.
[7]
PORTER, M. E. Competitive Strategy: Techniques for Analyzing Industries and Competitors. The Free Press,
1980.
[8]
PORTER, M. E. The Importance of Being Strategic. In Balanced Scorecard Report, May 15, 2002.
[9]
ROHM, H. Any Strategy in Your Strategic Plan? Balanced Scorecard Institute. 2008.
[10] www.investorwords.com
ADRESS:
Mgr. Anna Havranová
Žilinská univerzita v Žiline
Fakulta riadenia a informatiky
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
39
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
40
TAX RISKS FOR THE MOVEMENT OF EXCISE GOODS IN EU
Beata Holková
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a mikroekonómie
Abstract: Common Market of the European Union is a space for free movement of goods of all kinds.
However, there is a group of goods whose movement in the free space in terms of collection of excise taxes
is at risk. This is because the goods subject to excise duty moving under duty suspension – i.e. Tax-free.
Risks that are experiencing tax subjects are different from those who feel the tax benefit of representing the
State in which of the excise duty runs. The solution for both parties is trying to present European Union
through the Excise Movement and Control System (ECMS) - a computerized system to control the
movement of excisable goods in the tax suspension.
Kľúčové slová: Spotrebná daň, preprava tovarov podliehajúcich spotrebnej dani v režime pozastavenia
dane, riziko, eliminácia daňového rizika, elektronický sprievodný dokument
1. ÚVOD
Hlavným cieľom integračných snažení v Európe 20. storočia bolo vytvorenie spoločného trhu. Dnes Európska únia
predstavuje nielen jednotný trh členských krajín - priestor pre voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu, ale aj
územie so spoločnou colnou, zahraničnou a bezpečnostnou politikou. Možnosť realizácie obchodných vzťahov medzi
jednotlivými členskými krajinami bez akýchkoľvek bariér je obrovskou výhodou pre tieto krajiny a ich podnikateľské
subjekty. Na druhej strane vytvorenie takéhoto priestoru si vyžaduje harmonizáciu národných legislatív v jednotlivých
oblastiach života spoločnosti s právnymi normami EÚ. V oblasti voľného pohybu tovarov bolo a je potrebné riešiť aj
problémy zdanenia a vybratia nepriamych daní viažucich sa k týmto tovarom. Osobitné riešenia si vyžadujú tovary
podliehajúce spotrebným daniam.
2. ŠPECIFIKÁ ZDAŇOVANIA TOVAROV PODLIEHAJÚCICH SPOTREBNÝM DANIAM V EÚ
Jednotlivé členské krajiny môžu mať rôzne druhy tovarov zaťažené spotrebnou daňou na svojom území, avšak
v priestore EÚ sú povinne zdanené iba niektoré z nich:
• alkohol
• tabak a cigaretové výrobky
• minerálne oleje
• elektrická energia
• pevné palivá
• zemný plyn.
Je stanovená minimálna spotrebná daň na tieto tovary, t.j. krajina môže uplatňovať na daný tovar vyššiu daň, minimálne
však vo výške sadzby schválenej príslušnou smernicou Rady EÚ. Zároveň, pri medzinárodnom obchodovaní v rámci
EÚ, sa z daňového hľadiska uplatňuje princíp cieľa - krajiny určenia, čo znamená, že daňová povinnosť vzniká
v krajine, kde dochádza ku konečnej spotrebe tovaru. Daň sa vyberie v krajine určenia a vo výške daňovej sadzby tejto
krajiny.
Pri spotrebných daniach zvyčajne daňové bremeno dopadá na konečného spotrebiteľa v cene kupovaného tovaru, ale
daň je povinný správne vypočítať a v prospech príslušného verejného rozpočtu odviesť tzv. daňový dlžník, obvykle
osoba, ktorá:
• vyrobí tovar mimo pozastavenia dane
• vydá nezdanený tovar na spotrebu alebo ho vydá osobe ktorá nie je oprávnená odoberať tovar v režime
pozastavenia dane
• je oprávnený príjemca
• je daňový splnomocnenec a ďalšie právnická a fyzické osoby, ktoré sú uvedené v príslušnom zákone
o spotrebnej dani.
Ak je predmetom obchodu v priestore EÚ tovar podliehajúci spotrebnej dani, prepravuje sa medzi členským štátmi
v tzv. režime pozastavenia dane. Je to režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti presunie na deň uvedenia tovaru do
daňového voľného obehu a tovar sa prepravuje nezdanený. Aj keď spotrebným daniam podlieha relatívne malý okruh
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
41
tovarov, pomerne vysoké daňové zaťaženie spotrebnou daňou spôsobuje, že ročne sa v priestore EÚ pohybujú milióny
zásielok s miliardami EUR nezaplatenej spotrebnej dane. Pre členské krajiny, ale aj pre zúčastnené podnikateľské
subjekty takéto prepravy predstavujú určité riziká.
3. DAŇOVÉ RIZIKÁ PRI PREPRAVE TOVARU PODLIEHAJÚCEHO SPOTREBNÝM DANIAM
V PRIESTORE EÚ
Pojem riziko je najčastejšie definovaný ako druh neistoty, kde je možné kvantifikovať pravdepodobnosť vzniku
odlišných výsledkov od očakávaných.
Neistota a riziko sú neoddeliteľnou súčasťou podnikania a každý zodpovedný podnikateľ, ktorý si to uvedomuje všetky
riziká priebežne hodnotí a prijíma zásadné rozhodnutia pre ich zvládnutie, prípadne odvrátenie. Znamená to predvídať
pri čo najnižších nákladoch finančné a iné zdroje nevyhnutné na to, aby sa dalo čeliť dopadom rizík. Rovnako to
predpokladá takú kontrolu týchto rizík, pri ktorej sa vyvíja úsilie na zmiernenie, eliminovanie alebo presun rizika a tým
na optimalizáciu zdrojov. Konečne ide o to, aby sa dôsledky rizík predvídali a organizovali tak, aby ich ľudské,
finančné a obdobné dopady boli čo najnižšie1 [5] .
Daňové riziká, ktoré vznikajú pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebným daniam v krajinách Európskej únie
vyplývajú z faktu, že tento tovar je prepravovaný v režime pozastavenia dane, teda na tovar ešte nebola uvalená
a vybratá spotrebná daň. Takáto preprava predstavuje daňové riziko nielen pre podnikateľa, ale aj pre štátu v prospech
ktorého má plynúť výnos z dane.
3.1 DAŇOVÉ RIZIKÁ NA STRANE PODNIKATEĽA
•
•
•
•
•
strata tovaru, ktorý je v režime pozastavenia dane, počas prepravy.
pozmenenie množstva prepravovaného tovaru v režime pozastavenia dane.
pozmenenie kvality prepravovaného tovaru v režime pozastavenia dane
zničenie tovaru, ktorý je v režime pozastavenia dane, počas prepravy
odmietnutie prijatia tovaru v režime pozastavenia dane príjemcom.
Následkom uvedených situácií, ku ktorým môže dôjsť počas prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam
v režime pozastavenia dane na území Európskej únie podnikateľ môže prísť nielen o hodnotu prepravovaného tovaru
ale aj o daňovú zábezpeku, ktorú je povinný daňový dlžník zložiť pri takejto preprave vo výške spotrebnej dane.
Nakoľko daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu a v členskom
štáte , v ktorom je tento tovar do daňového voľného obehu uvedený, pri vyššie uvádzaných situáciách, ak nevieme
presne určiť miesto udalosti, následkom ktorej je tovar považovaný za uvedený do daňového voľného obehu, môže byť
problém s určením správnej výšky a smerovania odvedenia spotrebnej dane.
Takéto situácie rieši Smernica Rady 2008/118/ES zo 16.decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných a o zrušení
smernice 92/12/EHS.
Daňová povinnosť k spotrebnej dani v prípade nezrovnalosti vzniká v členskom štáte, v ktorom došlo k nezrovnalosti,
ktorá spôsobila uvedenie tovaru do daňového voľného obehu, alebo ak nie je možné určiť, kde k nezrovnalosti došlo,
tak v členskom štáte, kde sa táto nezrovnalosť zistila. Ak tovar podliehajúci spotrebnej dani nedorazí na miesto určenia
bez toho, aby sa zistila akákoľvek nezrovnalosť, predpokladá sa, že k nezrovnalosti došlo v členskom štáte odoslania
tovaru.
Osobou povinnou zaplatiť daň v prípade nezrovnalosti, ku ktorej došlo počas prepravy tovaru podliehajúceho
spotrebnej dani v režime pozastavenia dane je prevádzkovateľ daňového skladu, registrovaný odosielateľ alebo
akákoľvek iná osoba, ktorá zložila zábezpeku na daň alebo akákoľvek osoba, ktorá sa účastnila neoprávneného
odoslania tovaru a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť dostatočne vedomá neoprávnenosti odoslania tovaru.
Strata tovaru alebo pozmenenie množstva takéhoto prepravovaného tovaru môže mať za následok, že odosielateľ alebo
iná osoba, ktorá zložila zábezpeku na daň bude musieť uhradiť daň v inej – vyššej alebo aj nižšej čiastke ako je samotná
zábezpeka, pretože daň bude vyrubená podľa sadzieb spotrebnej dane, ktoré sú platné k dátumu, ku ktorému vzniká
daňová povinnosť v členskom štáte, v ktorom sa tovar uvádza do daňového voľného obehu.
Za nezrovnalosť, ktorá nesie daňové riziko sa nepovažuje, ak došlo pri preprave tovaru v pozastavení dane k stratám,
ktoré pripadajú na prirodzené úbytky tohto druhu tovaru súvisiace s jeho fyzikálno-chemickými vlastnosťami počas
prepravy a ak sú tieto straty uznané colný úradom alebo správcom dane iného členského štátu.
Pozmenenie kvality (ale napr. aj chemického zloženia) prepravovaného tovaru môže mať za následok že príjemca tovar
1
ČUNDERLÍK, D. Podnikateľské riziko, Heureka,Ivánka pri Dunaji : 1996.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
42
neprevezme a vráti späť. Zložitejší prípad nastane ak správca dane príjemcu vyhodnotí takýto tovar, že nezodpovedá
skutočnostiam deklarovaným a odmietne prijať tovar alebo bude dopočítaná daň osobe, ktorá uvedie tovar do daňového
voľného obehu odchylná od predpokladanej dane.
Úplné zničenie alebo nenahraditeľná strata tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane
z dôvodu skutočnej povahy tovaru, následkom nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci, alebo na základe
povolenia príslušných orgánov členského štátu sa nepovažuje za uvedenie tovaru do daňového voľného obehu a daň sa
z tohto tovaru nevymeria. Takýto postup súvisí s tým, že spotrebná daň je daň zo spotreby určitých tovarov a nemôže sa
vyberať z tovaru, ktorý bol nenávratne zničený alebo nenahraditeľne stratený a teda nedošlo k jeho spotrebe. V takomto
prípade podnikateľ neznáša daňové riziko.
Neprevzatie tovaru príjemcom znamená, že nedošlo k zrealizovaniu obchodu, tovar sa vráti odosielateľovi. Preprava
z daňového hľadiska nebola ukončená a nie je možné vrátiť daňovú zábezpeku k takémuto tovaru. Prevádzkovateľ
daňového skladu, ktorý zložil zábezpeku na daň alebo registrovaný odosielateľ na daňovom území, ktorý zložil
zábezpeku na daň môže zmeniť miesto prijatia tovaru alebo zmeniť príjemcu a takto zrealizovať obchod, ukončiť
prepravu a požiadať o vrátenie daňovej zábezpeky.
3.2 DAŇOVÉ RIZIKÁ NA STRANE ŠTÁTU (SPRÁVCU DANE)
•
•
•
krátenie daňovej povinnosti daňovým dlžníkom,
nezloženie daňovej zábezpeky, alebo zloženie v nesprávnej výške
oneskorený odvod daňovej povinnosti.
Najčastejším a najvýznamnejším daňovým rizikom pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v režime
pozastavenia dane na strane štátu je, že spotrebná daň nebude odvedená vôbec, bude odvedená v nesprávnej výške,
alebo bude odvedená oneskorene.
4. VYBRANÉ RIEŠENIA ELIMINÁCIE UVEDENÝCH DAŇOVÝCH RIZÍK
Členské štáty, Európska únia, ale aj jednotliví podnikatelia sa snažia eliminovať daňové riziká ktoré vznikajú pri
preprave tohto “daňovo chúlostivého“ tovaru v priestore EÚ. Riešenie závisí od druhu rizika a od subjektu, ktorý ho
pociťuje. Napríklad:
• Podnikatelia môžu riešiť situáciu poistením tovaru a aj daňovej zábezpeky – na tú sa však štandardné poistné
zmluvy nevzťahujú.
• Správcovia dane jednotlivých štátov doposiaľ využívali systém zvýšeného fyzického daňového dohľadu nad
prepravovanými zásielkami.
• Európska únia rieši znižovanie uvedených daňových rizík vytváraním podmienok pre zvýšenie monitorovania
pohybu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v režime pozastavenia dane, a to zavedením
elektronického sprievodného dokumentu, ktorý nahradí súčasný papierový sprievodný dokument. Toto
snaženie vyvíja už od roku 1998, keď schválila Rada ekonomických a finančných ministrov EÚ odporúčanie
„High Level Group on Tax Frauds“ o zriadení elektronického systému na kontrolu pohybu tovarov
podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane – Excise Movement and Control System (EMCS) a dňa
16.6.2003 bolo schvlálené Nariadenie č. 1152/2003/EC Decision n° 1152/2003/EC Európskeho Parlamentu
a Rady o elektronizácii systému na kontrolu pohybu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení
dane. V súčasnosti je už účinné Nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje
smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej
dani v režime pozastavenia dane. Uplatňovať sa začne 1.apríla 2010.
ZÁVER
Zdá sa, že práve posledné uvedené riešenie prinesie viac istoty podnikateľom aj štátu, že preprava tovaru
podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane v priestore Európskej únie bude úspešne ukončená a daňovo
vysporiadaná. V žiadnom prípade však nerieši úplné odstránenie rizika, či neistoty, ktoré vznikajú pri preprave tohto
typu tovaru v jednotnom európskom priestore.
LITERATÚRA:
[1]
Smernica Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej
dani, o vlastníctve, pohybe a monitorovaní týchto výrobkov
[2]
Rozhodnutie č. 1152/2003/ES zo 16. Júna 2003 o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
43
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
spotrebnej dani
Nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24.júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady
2008/118/ES,pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime
pozastavenia dane.
Smernica Rady 2008/118/ES z 16.decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice
92/12/EHS
Čunderlík D.,Podnikateľské riziko,Heureka,Ivánka pri Dunaji,1996
Holková B., Electronic Administrative Accompanying document (e-AAD) for the movement of excise goods
between EU Member States (in intra-community),Journal of Information, Control and Management Systems,
2009,NO.2
http://ec.europa.eu/taxation_customs/
Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/0149/09 Tvorba flexibilného systému
determinujúceho rast hodnoty podniku vychádzajúc z rozboru relevantných atribútov pri použití klasických
a moderných prístupov a metód
ADRESA:
Ing. Beata Holková
Žilinská univerzita v Žiline
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra makro a mikroekonómie
[email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
44
PRAVDEPODOBNOSTNÉ METÓDY PRI OPTIMALIZÁCII NÁKLADOV NA REKLAMU
Galina Horáková1, Aleš Kozubík2
1
2
Katedra matematiky, FHI EU v Bratislave,
Katedra Matematických metód, FRI ŽU v Žiline
Abstrakt V tomto príspevku je prezentovaný model prieniku reklamného posolstva v cieľovej skupine
obyvateľstva. Je odvodený jednoduchý model pre určenie očakávaného podielu spotrebiteľov, ktorí sa
počas stanovenej doby stretli s reklamným posolstvom a zapamätali si jeho obsah. Je ukázaný obmedzený
vplyv zvyšovania intenzity reklamy na prienik informácie čo je základom pre optimalizáciu výdavkov na
reklamu.
Kľúčové slová reklama, intenzita reklamy, pravdepodobnosť, Poissonovo rozdelenie,
1. ÚVOD
Reklama je dnes všade prítomným fenoménom a preto ju možno označiť za najzávažnejší nástroj marketingu. Radíme
ju medzi najnákladnejšie odbytovopolitické opatrenia a jej účelom je informovať istý okruh osôb o vlastnostiach
podniku alebo o jeho mimoriadnych výkonoch a prinášať určité posolstvo, ktoré potenciálny spotrebiteľ nepozná.
Úspešnosť reklamného pôsobenia závisí od viacerých faktorov. Dôležitá je najmä hustota či intenzita stretu s reklamou.
V tomto kontexte možno porovnať správne dávkovanie a opakovanie reklamy s procesom učenia – častejšie opakovanie
menších častí posolstva zvyšuje možnosť stretu s reklamou a možnosť jej zapamätania. Takisto významná je aj správna
forma reklamného posolstva. Vnímanie reklamy je ovplyvnené tým, aké zmyslové orgány dráždi. Podľa [1]:
• 78 % zrakom,
• 13 % sluchom,
• 3 % čuchom, chuťou a hmatom.
V neposlednom rade treba brať do úvahy aj proces zabúdania, resp. obmedzenú prirodzenú kapacitu príjmu informácií.
V priemere je človek schopný prijať naraz 7 informácií, pričom je schopný rozpamätať sa približne na 15 % skutočne
videnej reklamy. V [1] sú uvedené presnejšie hodnoty zapamätania v závislosti od formy vnímania. Tu sa uvádzajú
takéto percentá zapamätania:
• 10 % čítaním,
• 20 % počutím,
• 30 % na základe videného,
• 50 % na základe videného a počutého,
• 70 % vlastným hovorením,
• 90 % vlastným uskutočnením.
Pravdepodobnosť zapamätania a zabudnutia sprostredkovanej informácie sa teda pohybuje v rozpätí od 0,1 do
0,9 a okrem formy komunikácie je významne ovplyvnená aj záujmami cieľovej skupiny.
V tomto príspevku ilustrujeme jednoduchý pravdepodobnostný model penetrácie reklamného posolstva medzi
obyvateľstvom. Tento model taktiež ukazuje, že zvyšovanie nákladov a tým aj intenzity reklamy má len obmedzený
vplyv na konečný stav penetrácie reklamného posolstva.
2. PRAVDEPODOBNOSŤ STRETU S REKLAMOU
Rovnaká pravdepodobnosť získania požadovanej informácie prostredníctvom reklamy neznamená, že po uplynutí
určitého časového obdobia budú všetci jedinci rovnako informovaní. Získavanie informácií sa v tomto prípade prebieha
náhodne, čo vyplýva z náhodnosti stretu jedinca s reklamou (so zmienkou o známom produkte, službe, osobe). Počet
týchto náhodných stretov jedinca s reklamou sa podriaďuje Poissonovmu rozdeleniu.
S využitím tohto rozdelenia je možné určiť pravdepodobnosť, s akou sa človek počas sledovaného obdobia stretne resp.
nestretne s reklamou. Určenie pravdepodobnosti n-násobného stretnutia s reklamou si ilustrujeme v nasledujúcej
ukážke.
Označme X náhodnú premennú, popisujúcu počet náhodných stretov človeka s reklamou počas sledovaného obdobia.
Budeme predpokladať, že táto náhodná premenná sa riadi Poissonovým rozdelením s parametrom λ. Pre jej
pravdepodobnostnú funkciu teda platí
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
45
p ( x) =
λx
e-λ , x = 0,1, 2,K
x!
Predpokladajme, že pravdepodobnosť stretu s konkrétnou informáciou za jeden deň je ps = 0,01 . Ak náhodná
premenná X reprezentuje počet stretnutí s reklamou za obdobie 100 dní, tak očakávaný počet stretnutí s reklamou je
λ = n ⋅ p . S využitím tohto vzťahu môžeme určiť strednú hodnotu počtu stretov s reklamou v priebehu t dní pri danej
pravdepodobnosti stretnutia s reklamou ps = 0,01 . Tabuľka č. 1 ilustruje, ako parameter λ rastie v závislosti od počtu
dní, pričom konverguje k 1. To znamená, že pravdepodobnosť stretu s reklamou narastá s dĺžkou sledovaného časového
obdobia. Ak t – čas, ps - pravdepodobnosť stretnutia s reklamou, tak platí:
1
10
t
λ1 =
= 1. 0, 01 = 0, 01 ; λ10 =
= 10 . 0, 01 = 0,1 ; λ100 = 100 . 0, 01 = 0,1 ; a vo všeobecnosti λt =
= t . ps ,
100
100
100
Pri znalosti hodnoty parametera λ, teda očakávaného počtu stretnutí s reklamou za konkrétny čas, môžeme ďalej určiť
koľkokrát a s akou pravdepodobnosťou sa jeden človek za časové obdobie t dní stretne s reklamou. Ak uvažujeme
pôvodnú situáciu, teda λ100= 100 . 0,01 = 1, tak pre pravdepodobnosť, s akou sa človek stretne s reklamou práve 1 krát
platí
11
p X (1) = e −1 = 0,37.
1!
To znamená, že s reklamou by sa za 100 dní stretlo práve 37 % ľudí. Obdobne môžeme vypočítať pravdepodobnosť pre
rôzne hodnoty λ, ktoré sú závislé od zmeny pravdepodobnosti stretnutia ps, meniacej sa v závislosti od finančných
prostriedkov vložených do reklamy.
T
ps
λ
1
0,01
0,01
2
0,01
0,02
3
0,01
0,03
4
0,01
0,04
5
0,01
0,05
10
0,01
0,1
20
0,01
0,2
...
0,01
...
100
0,01
1
Tabuľka č.1: Hodnoty parametra
λ pre ps=0,01 a t=1,2,…, 100.
X
λ1= 0,01
λ6= 0,06
λ30= 0,3
λ100= 1
0
0,99
0,94
0,74
0,37
1
0,0099
0,0565
0,22
0,37
2
0,00005
0,0017
0,033
0,18
3
0,000034
0,0033
0,06
4
0,00025
0,01
5
0,000015
0,003
6
0,000001
0,0005
Tabuľka č. 2.: Hodnoty pravdepodobnostnej funkcie p(x) pre rôzne x a λ,
ak ps=0,01.
V tabuľke č. 2 sú uvedené pravdepodobnosti, s akými sa respondent nestretne s reklamou, stretne reklamu 1 krát, 2 krát
atď. Z tejto tabuľky je taktiež možné určiť pravdepodobnosť, že sa človek s reklamou aspoň raz, ktorá je 1-p(0)=0,63,
čo znamená, že počas obdobia 100 dní sa s reklamou stretne aspoň raz 63 % ľudí.
3. VPLYV PROSTRIEDKOV VLOŽENÝCH DO REKLAMY NA JEJ PENETRÁCIU
V tomto odstavci analyzujeme prípad, že do reklamy vložíme väčší objem finančných prostriedkov a ich vplyv na
celkové percento ľudí, ktorí sa stretnú počas sledovaného obdobia s reklamou aspoň raz. Predpokladajme najskôr, že sa
do reklamy vložilo 5 krát viac finančných prostriedkov. Oproti predchádzajúcemu prípadu je teda reklama 5 krát
intenzívnejšia v dôsledku čoho sa zmení pravdepodobnosť, že za 1 deň sa stretneme s reklamou, na hodnotu ps=0,05.
Tým sa zmení aj očakávaný počet stretnutí s reklamou λ. Potom pre ps=0,05 platí λ1=1⋅0,05=0,05, λ6=6⋅0,05=0,3,
λ30=30⋅0,05=1,5, λ100=100⋅0,05=5. V tabuľke č. 3 môžeme vidieť, ako sa opäť pravdepodobnosti stretnutia s reklamou
s narastajúcou dĺžkou časového sa zvyšujú. Pravdepodobnosť, že sa človek počas 100 dní stretne s reklamou aspoň raz
je v tomto prípade 0,993. To znamená, že ak sme vložili do reklamy 5 krát viac finančných prostriedkov, tak 99,3 %
ľudí sa za 100 dní stretne reklamu aspoň raz.
Uvedieme ešte jeden prípad, kedy sa vloží do reklamy až 10 krát viac prostriedkov. Opäť sa nám zmení
pravdepodobnosť, že za 1 deň sa stretneme s reklamou, a to na hodnotu ps=0,1. Očakávaný počet stretnutí s reklamou
potom pre ps=0,1 bude, λ1=1⋅0,1=0,1, λ6=6⋅0,1=0,6, λ30=30⋅0,1=3, λ100=100⋅0,1=10. V tabuľke č. 4 môžeme opäť
vidieť, že s narastajúcim časom pravdepodobnosti stretnutia s reklamou rastú. Pravdepodobnosť, že sa človek stretne
s reklamou aspoň raz je 0,999, teda 99,9 % ľudí stretne reklamu aspoň raz za 100 dní, ak sme vložili 10 krát viac
prostriedkov do reklamy.
Z uvedených výsledkov je vidieť, že pri späťnásobnení výdavkov na reklamu došlo k nárastu penetrácie informácie o
reklamovanom produkte či službe z hodnoty 63 % až na úroveň 99,3 %. Oproti tomu ďalšie navyšovanie výdavkov už
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
46
neprináša taký efekt a penetrácia sa zvýšila len o 0,6 %. Je teda zrejmé, že výdavky na reklamu nemá zmysel
neobmedzene navyšovať, ale naopak existuje určitá horná hranica zmysluplnosti takýchto nákladov.
X
λ1= 0,05 λ6= 0,3 λ30= 1,5 λ100= 5
0
0,95123
0,7408
0,2231
0,00674
1
0,04760
0,2222
0,3347
0,03369
2
0,00120
0,0333
0,251
0,0842
3
0,00002
0,0033
0,12551
0,1404
4
0,00025 0,04717
0,1755
5
0,000015 0,01412
0,1755
6
0,000001 0,00353
0,1462
Tabuľka č. 3: Hodnoty pravdepodobnostnej
funkcie p(x) pre rôzne x a λ, ak ps=0,05.
X
λ1= 0,1
λ6= 0,6
λ30= 3
λ100= 10
0
0,905
0,5488
0,0498 0,0000454
1
0,0905
0,329
0,149
0,00045
2
0,0045
0,0988
0,224
0,0023
3
0,000151 0,0198
0,224
0,0076
4
0,000004
0,003
0,168
0,0189
5
0,000356 0,1008
0,0378
6
0,0504
0,063
Tabuľka č. 4: Hodnoty pravdepodobnostnej funkcie
p(x) pre rôzne x a λ, ak ps=0,1.
4. ZOHĽADNENIE FENOMÉNU ZABÚDANIA
Ako sme videli v predchádzajúcom odstavci, zvýšenie výdavkov na reklamu zvyšuje pravdepodobnosť stretnuti jedinca
s konkrétnou informáciou. To však ešte neznamená, že všetci budú po určitom čase rovnako informovaní, nakoľko
všetci nemajú rovnakú schopnosť či motiváciu si obsah reklamného oznamu zapamätávať. Na scénu tak vstupuje
významný faktor – faktor zabúdania.
Fenomén zabúdania môžeme charakterizovať pravdepodobnosťou, s ktorou zabúdame sprostredkovanú informáciu.
Táto kolíše medzi hodnotami od 0,1 do 0,9 a je ovplyvnená nielen pamäťovými schopnosťami konkrétneho jedinca, ale
aj jeho záujmom si informáciu uchovať. Stále uvažujeme časové obdobie dĺžky t =100 dní. Ak si v našom prípade
zvolíme pravdepodobnosť zabúdania pzab=0,9, tak pravdepodobnosť, že človek nezabudne, resp. si zapamätá si
informáciu je pzap=1-0,9=0,1.
Najskôr analyzujeme prípady, že človek sa stretne s reklamou a jej obsah zabudne. Označíme si pravdepodobnosť
zabúdania ako P(Zi)=0,9, i=1,2,...,n, kde index označuje poradové číslo stretu s reklamou. Prvou možnosťou je, že
človek nestretne reklamu vôbec, a v takom prípade nemá čo zabudnúť. Druhou možnosťou je, že počas 100 dní sa
stretne s reklamou a jej obsah zabudne, teda P(Z1)=0,9. Ďalej, ak človek stretne reklamu 2 krát a zabudne jej obsah, tak
z vety o násobení pravdepodobností
P ( Z1 ∩ Z 2 ) = P ( Z1 ) . P ( Z 2 ) = 0,9 . 0,9 = 0,81.
Takto môžeme pokračovať prípadom, že človek stretne reklamu 3 krát za 100 dní a nezapamätá si jej obsah
P ( Z1 ∩ Z 2 ∩ Z 3 ) = P ( Z1 ) . P ( Z 2 ) . P ( Z 3 ) = 0,9 . 0,9 . 0,9 = 0, 729,
a všeobecne, v prípade, že sa stretne s reklamou n-krát a nezapamätá si jej obsah platí
n
n
P  I Z i  = ∏ P ( Z i ) = 0,9n.
 i =1  i =1
Vráťme sa teraz k náhodnej premennej X z odstavca 2, ktorá reprezentuje počet stretnutí človeka s reklamou počas
obdobia dĺžky 100 dní, pričom pravdepodobnosť stretnutia s reklamou je ps=0,01, čo znamená, že platí
λ100=100⋅0,01=1, t. j. očakávaný počet stretnutí s reklamou počas 100 dní 1.
Analyzujme teraz, s akou pravdepodobnosťou sa človek počas 100 dní stretne s reklamou a zabudne jej obsah.
Z tabuľky č. 2 vidíme, že pravdepodobnosť jedného stretnutia sa s reklamu počas 100 dní raz je P(S1)=0,37. Pre
pravdepodobnosť nezapamätania si obsahu reklamy, za predpokladu jedného stretnutia sa stretne s reklamou je
P ( Z A / S1 ) = 0,9 . Na základe vety o násobení pravdepodobností dostávame
P ( S1 ∩ Z A ) = P ( S1 ) . P ( Z A / S1 ) ,
a po dosadení našich údajov máme
P ( S1 ∩ Z A ) = P ( S1 ) . P ( Z A ) = 0,37 . 0,9 = 0,333.
Celkom sa teda počas 100 dní jedenkrát stretneme s reklamou bez zapamätania si jej obsahu s pravdepodobnosťou
0,333. Ďalej uvažujme situáciu, že sa človek počas 100 dní stretne s reklamou dva razy a nezapamätá si jej obsah.
Z tabuľky č. 2 opäť vidíme, že pravdepodobnosť práve dvoch razy stretnutí s reklamou počas 100 dní je P(S2)=0,18. Pre
pravdepodobnosť, že reklamu stretneme počas 100 dní dvakrát a nezapamätáme si jej obsah potom máme
P ( S2 ∩ Z A ) = P ( S2 ) . P ( Z A / S2 ) = 0,18 . 0,81 = 0,1458.
Podobne by sme mohli pokračovať prípadom, že reklamu stretneme práve trikrát, práve štyrikrát atď. a nezapamätáme
si jej obsah. Tak dostávame výsledky
P ( S3 ∩ Z A ) = P ( S3 ) . P ( Z A / S3 ) = 0, 06 . 0, 729 = 0, 04374,
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
47
P ( S4 ∩ Z A ) = P ( S4 ) . P ( Z A / S4 ) = 0, 01. 0, 6561 = 0, 006561,
a všeobecne pre práve n stretnutí s reklamou bez zapamätania si jej obsahu máme
1n ⋅ e-1 ⋅ 0,9n
P ( Sn ∩ Z A ) = P ( Sn ) ⋅ P ( Z A / Sn ) =
.
n!
0
1
2
3
4
0,37
0,333
0,1458
0,04374
0,006561
Tabuľka č. 5 Rozdelenie pravdepodobnosti počtu stretnutí s reklamou bez zapamätania jej obsahu.
Cieľom tejto analýzy však je určenie pravdepodobnosti, s akou ľudia budú zasiahnutí reklamou, teda sa stretnú
s prezentovanou informáciou a zapamätajú si jej obsah. Ak teda pravdepodobnosti v tabuľke č. 5 predstavujú stretnutie
s reklamou a zabudnutie obsahu, tak odčítaním ich súčtu od 1:
1-[0,37+0,37⋅0,9+0,18⋅0,81+0,06⋅0,729+0,01⋅0,6561] = 0,1009,
dostávame, že približne 10 % ľudí sa počas 100 dní stretne s reklamou a bude zasiahnutých konkrétnou informáciou,
teda si zapamätá jej obsah. Ak by sme chcel určiť presnú hodnotu, tak
100 e -1 ⋅ 0,9i
1− ∑
= 0, 095163,
i =0
i!
teda penetrácia informácie bude u 9,51 % ľudí.
5 SPOLOČNÉ PÔSOBENIE INTENZITY REKLAMY A ZABÚDANIA
Ako sme videli v predchádzajúcich odstavcoch, výsledná penetráícia reklamného posolstva medzi populáciou je závislá
od intenzity reklamy a od priemernej schopnosti zapamätávania resp. zabúdania. Pre funkciu penetrácie f(λ,pzab) potom
platí
n
N λn
∞ λn
∞ (λ ⋅ p
n
n
zab )
f ( λ , pzab ) = 1 − ∑
e-λ ⋅ pzab
≈ 1− ∑
e-λ ⋅ pzab
= 1− ∑
e-λ ,
n =0 n !
n =0 n !
n=0
n!
odkiaľ pri použití Taylorovho rozvoja funkcie ex dostávame
f ( λ , pzab ) = 1 − e-λ (1-pzab ) .
Výslednú penetráciu reklamy pri rôznych intenzitách a rôznych úrovniach pravdepodobnosti zabudnutia komunikovanej
informácie môžeme dokumentovať tabuľkou č. 6.
pzab
0,9
0,7
0,5
0,3
0,1
λ
1
9,52 %
25,92 %
39,35 %
50,34 %
59,34 %
2
18,13 %
45,12 %
55,07 %
75,34 %
83,47 %
3
25,92 %
59,34 %
69,88 %
87,75 %
93,28 %
5
39,35 %
77,69 %
91,79 %
96,98 %
98,89 %
10
63,21 %
95,02 %
99,33 %
99,96 %
99,99 %
Tabuľka č. 6 Penetrácia reklamného posolstva medzi ľuďmi v závislosti od intenzity a pravdepodobnosti zabúdania
Z tejto tabuľky je zrejmé, že len zvyšovanie výdavkov na reklamu a tým zvyšovanie jej intenzity môže dosiahnuť len
obmedzené výsledky, Ako je vidieť, zdvojnásobenie intenzity reklamy sa prejaví takmer dvojnásobným nárastom
penetrácie, avšak desaťnásobne vyššia intenzita už prináša len šesťnásobne vyššie percento osôb zasiahnutých
reklamným posolstvom. Pri tom je vidieť aj to, že rovnaký alebo aj vyšší výsledok je možné dosiahnuť pri ďaleko
nižšej intenzite pri vhodnejšej voľby formy reklamy nižšou pravdepodobnosťou zabúdania.
ZÁVER
V príspevku bol ilustrovaný jednoduchý Poissonovský model šírenia reklamného posolstva pri zohľadnení fenoménu
zabúdania. Ak sa ukázalo, neobmedzené zvyšovanie intenzity šírenia reklamy nemusí vždy priniesť adekvátne
výsledky. Optimálny výsledok je naopak možné dosiahnuť aj pri nižšej intenzite pri cielenom výbere formy reklamy.
Výsledok je taktiež použiteľný pre potreby poskytovateľov reklamných služieb pri stanovení cenníka zodpovedajúceho
dosiahnutého výsledku.
Oznam: Táto práca je podporovaná grantom VEGA 1/0724/08.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
48
LITERATÚRA
[1]
FERNER,F. K. Marketing cestovného ruchu v praxi. Bratislava : SPN, 1993.
[2]
HORÁKOVÁ, G.; HUŤKA, V. Teória pravdepodobnosti. Bratislava : EKONÓM, 2002.
[3]
KOZUBÍKOVÁ, Z. Finančné rozhodovanie manažmentu podniku v podmienkach rizika, Krízový manažment, č.
1/2007, s. 63-67.
ADRESA:
RNDr. Galina Horáková, CSc.
Katedra matematiky
FHI EU v Bratislave
Dolnozemská 1/b
852 35 Bratislava, Slovenská republika
tel.:++421/02/67295843
e-mail: [email protected]
RNDr. Aleš Kozubík
Katedra Matematických metód
FRI ŽU v Žiline
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina, Slovenská republika,
tel.:++421/41/513 42 80
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
49
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
50
WEIGHT OF EDUCATION OF ESTABLISHMENT
Anna Jacková
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a mikroekonomiky
Abstract: Education represents complex of general, specialistic, theoretical and practical knowledges. The
man obtains those knowledges passing training program by scholastic systeme or other educational
institutions. Firms need for employee with the highlevel of earning capacity and solve that situation not
only by searching for compenent and skilled candidates but also by skilling and development its own
establishment. Educational investing for its establishment returns to a firm various competetive
advantages.
Key words: Education, educationalmethods, control of education.
ÚVOD
Základným cieľom a zároveň aj dôsledkom modernej spoločnosti je vzdelanosť. Každý podnik má svoju filozofiu
vzdelávania, ktorá vyjadruje význam a dôležitosť vzdelávania jeho zamestnancov. Samotné prístupy podnikov
k vzdelávaniu sú však rôzne. Niektoré podniky sú v tejto oblasti úplne pasívne a vzdelaných zamestnancov sa snažia
získavať od podnikov, ktoré do vzdelávania na rozdiel od nich investujú. Naproti tomu iné podniky často míňajú
prostriedky na vzdelávanie zamestnancov bez predchádzajúcej identifikácie potreby vzdelávania. Pritom schopných
a odborne zdatných zamestnancov môže podnik získať aj vlastnou odbornou prípravou a rozvojom vlastných
zamestnancov. Chce to však premyslený, kompletný systém starostlivosti o kvalifikačný rast perspektívnych
zamestnancov.
Profesijná spôsobilosť nepozostáva len zo získania určitého stupňa vzdelania. Je len východiskom, na ktoré musia
nadväzovať ďalšie vzdelávacie formy.
RIADENIE VZDELÁVANIA
„Základným cieľom podnikového vzdelávania a odborného rozvoja ľudských zdrojov, je pomôcť podniku dosiahnuť
jeho ciele pomocou zhodnotenia jeho najrozhodujúcejšieho zdroja, t. j. ľudí, ktorých zamestnáva. Vzdelávanie
a odborný rast ľudských zdrojov znamená investovať do ľudí za účelom dosiahnutia ich lepšieho výkonu a čo
najlepšieho využívania ich schopností“. (Strenitzerová, 2003, s. 280).
Aby vzdelávanie zamestnancov podniku bolo efektívne, musí byť systematické, dobre zorganizované a musí prebiehať
v rámci opakujúceho sa cyklu vzdelávania. Cyklus vzdelávania vychádza zo zásad politiky vzdelávania, sleduje ciele
stratégie vzdelávania a opiera sa o inštitucionálne predpoklady vzdelávania. Všetko závisí na skupine, či skupinách
pracovníkov, ktorí realizujú vzdelávanie a zabezpečujú jeho odbornú a organizačnú stránku.
Cyklus vzdelávania zamestnancov pozostáva z nasledujúcich fáz:
• identifikácie skutočných potrieb vzdelávania,
• plánovania vzdelávania zamestnancov,
• realizovania vzdelávacích aktivít použitím vhodných metód vzdelávania,
• monitorovania a vyhodnotenia efektívnosti vzdelávania.
Prvá fáza určuje, ktorých zamestnancov a v akej oblasti vzdelávať. Druhá fáza rieši otázky rozpočtu, časového plánu
a zamestnancov, ktorých sa bude vzdelávanie dotýkať a aj otázky obsahu a metód vzdelávania. Tretia fáza cyklu
predstavuje vlastný proces vzdelávania, t. j. realizáciu vzdelávacieho procesu. Nakoľko býva vzdelávanie pracovníkov
nákladnou záležitosťou, podnik zaujíma, do akej miery boli stanovené ciele vzdelávania splnené a ako sa pritom
osvedčili nástroje a metódy použité na vzdelávanie zamestnancov. Preto posledná fáza vyhodnocuje výsledky
vzdelávania a hodnotí efektívnosť vzdelávacieho programu a použitých metód.
Stanovenie obsahu vzdelávacieho programu a cieľovej skupiny účastníkov je determinované potrebou vzdelávania
a konkrétnymi vzdelávacími cieľmi. Z hľadiska efektívnosti vzdelávacieho procesu sa odporúčajú menej početné
skupiny s počtom 10 až 25 osôb s rovnakou hierarchickou úrovňou ich pôsobenia. Dĺžka vzdelávacieho programu by
mala byť adekvátna náročnosti jeho obsahu, pričom ju pozitívne môže ovplyvniť napríklad vzdelávanie
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
51
prostredníctvom počítačov a aj samotné samovzdelávanie zamestnancov.
Do riadenia vzdelávania zamestnancov by mali byť zapojení okrem útvaru riadenia ľudských zdrojov aj všetci línioví
manažéri. Vzdelávanie zamestnancov môže prebiehať:
• v podniku, priamo na pracovisku a pri výkone práce,
• mimo pracoviska, v priestoroch podniku určených na výučbu,
• mimo podniku, prostredníctvom rôznych vzdelávacích inštitúcií.
METÓDY VZDELÁVANIA
Efektívnosť vzdelávacích programov je vo veľkej miere podmienená výberom vhodných metód vzdelávania
zamestnancov. Jedná sa o prostriedky a spôsoby využívané pri prenose a osvojovaní si vedomostí, zručností, postojov
a skúseností. Vzhľadom na možnosti priebehu vzdelávania zamestnancov sa metódy vzdelávania delia na:
• metódy vzdelávania pri výkone práce,
• metódy vzdelávania mimo pracoviska,
• metódy vzdelávania mimo podniku.
Medzi metódy vzdelávania, ktoré sa najčastejšie využívajú pri výkone práce patrí:
• inštruktáž,
• konzultovanie,
• koučovanie,
• mentorovanie,
• asistovanie,
• poverenie úlohou,
• rotácia práce,
• pracovná porada,
• sebazvládanie.
Medzi metódy vzdelávania mimo pracoviska patrí:
• prednáška,
• demonštrovanie,
• prípadové štúdie,
• simulácia,
• workshop,
• brainstorming,
• hranie rôl,
• assesment centre (diagnosticko-výcvikový program),
• výučba využitím techniky,
• školenie hrou.
Metódy vzdelávania pri výkone práce, teda priamo na pracovisku sa nazývajú aj metódy „on the job“. Metódy
vzdelávania mimo pracoviska, ale v podniku a metódy vzdelávania mimo podniku, zabezpečované prostredníctvo
vzdelávacích inštitúcií (agentúr vzdelávania, kurzov stredných škôl, diaľkovým štúdiom na vysokých školách a pod.) sa
nazývajú metódy „off the job“. Ak sa podnik rozhodne využiť na vzdelávanie svojich zamestnancov vzdelávaciu
inštitúciu, mal by sa pre ňu rozhodnúť až na základe výberového konania.
Kritériami výberu môžu byť:
1. Doterajšie skúsenosti podniku so vzdelávacou inštitúciou.
2. Referencie z iných podnikov o úrovni a podmienkach poskytovaného vzdelania.
3. Cena za vzdelávacie aktivity.
4. Možnosť získania certifikátu o vzdelaní.
5. Možnosť spolupráce so vzdelávacou inštitúciou pri koncipovaní vzdelávacieho programu a pri aplikácii
získaných poznatkov v praxi.
Uplatnenie metód vzdelávania je podmienené konkrétnymi potrebami a podmienkami v podniku, napr. zložením
študijnej skupiny, cieľom programu a pod. Vývoj však smeruje skôr k využívaniu aktívnejších metód vzdelávania
a metód vzdelávania vedúcich k sebarozvoju zamestnancov. Sebarozvoj zamestnancov sa takisto musí plánovať
a podporovať. Vzdelávacie aktivity je potrebné orientovať nielen na vedomostný profil zamestnancov, ale aj na ich
hodnotový systém. Tým sa rozumie pôsobenie na celkovú kompetenciu jednotlivých zamestnancov.
Hodnotenie vzdelávacieho procesu by malo dať odpoveď na otázku, v akej miere boli splnené ciele vzdelávania. To
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
52
znamená, že kritériá hodnotenia vzdelávacieho procesu by mali byť stanovené zároveň s cieľmi už v etape plánovania
celého vzdelávacieho procesu. Najčastejšie používanou hodnotiacou metódou po absolvovaní vzdelávania sú reakcie
školených osôb na zážitky zo vzdelávania formou dotazníka. Vzhľadom k tomu, že absolvované vzdelávanie má byť
prínosom pre podnik, medzi hodnotiace metódy patrí aj miera uplatňovania získaných poznatkov pri výkone práce
absolventov vzdelávania a teda aj samotný rast podniku.
„Pre posudzovanie prínosov vzdelávania je možné sledovať zmeny v nižšie uvedených ukazovateľoch:
• zvýšenie produktivity, rentability, výstupu, kvality produkcie a poskytovaných služieb, zvýšenie pracovnej
morálky, zvýšenie kvality produkcie a služieb, nové produkty, noví zákazníci,
• pokles nákladov, pokles absencií, menšia fluktuácia, pokles počtu sťažností,
• skrátenie doby zavádzania nových technológií a procesov,
• redukcia počtu chýb – nepodarkov, pokles počtu hodín opráv, redukcia nadčasových hodín a pokles počtu
hodín prestojov,
• zníženie počtu pracovných úrazov a pokles kompenzačných platieb.“ (Kucharčíková, 2004, s. 139 – 140).
ZÁVER
Mnohé podniky získajú a aj si udržia svoj náskok pred ostatnými konkurentmi z odboru vďaka kvalitnejším
zamestnancom. Profesijný rozvoj zamestnancov podniku je výsledkom ich záujmov, snahy a aktivít na jednej strane
a záujmov, aktivít a vynaložených zdrojov ich zamestnávateľov na strane druhej.
„Predovšetkým výchovou a vzdelávaním sa môže získať nová kvalita ľudského potenciálu v podniku“. (Hittmár, 2006,
s. 137).
Príspevok je čiastkovým výstupom výskumnej úlohy VEGA č. 1/0149/09, ktorú rieši KMME FRI ŽU v Žiline.
LITERATÚRA
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
HITTMÁR, Š. Manažment. Žilina : EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline, 2006.
KACHŇÁKOVÁ, A. Riadenie ľudských zdrojov. Bratislava : Sprint, 2001.
KUCHARČÍKOVÁ, A. Investovanie do ľudského kapitálu v stavebnom podniku. Zborník príspevkov z 5.
medzinárodného vedeckého sympózia Ekonomické a riadiace procesy v stavebníctve a v iných investičných
projektoch. Bratislava : STU – Stavebná fakulta, 2004.
PITRA, Z. Zvyšovanie výkonnosti firmy. Praha : Ekopress, 2001.
STRENITZEROVÁ, M. Vzdelávanie a odborný rozvoj ako súčasť procesu “Riadenie ľudských zdrojov”.
Zborník príspevkov z medzinárodného pracovného seminára EDMAN 03, Brno, 2003.
ADRESA:
Ing. Anna Jacková, Ph.D.
Žilinská univerzita v Žiline
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra makro a mikroekonomiky
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovenská republika
00421 41 513 1422
[email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
53
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
54
EXTRÉMIZMUS
Dušan Korgo
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Abstrakt: V článku je podaný základný výklad skutkových podstát novokoncipovaných trestných činov
extrémizmu a výklad v nich uvedených pojmov. Novela Trestného zákona zavádzajúca trestné činy
extrémizmu nadobudla účinnosť 1. 9. 2009. K uvedeným trestným činom nebol doposiaľ podané žiadne
vysvetlenie a taktiež nie je možné sa opierať o výsledky praxe, pretože žiadne nie sú. V článku je uvedený
stručný prehľad trestných činov majúcich extrémistický charakter uvedených v noveliovanom Českom
Trestnom zákone. Ak budú v texte uvádzané konkrétne čísla paragrafov (§) bez uvedenia zákona v ktorom
sú uvedené, v každom prípade ide o trestný zákon č. 300/2005 Z.z.
Kľúčové slová: Extrémizmus, extrémistický materiál, extrémistický motív, extrémistické trestné činy
V súčasnom období sa hrozba extrémizmu stala vysoko aktuálnou a to nielen na Slovensku a v Čechách, ale dá sa
povedať i v celom svete a zvlášť v Európe. Prejavy nenávisti voči príslušníkom iných rás, národov, národnostných
menšín a etnických skupín, ale aj náboženstiev prinášajú so sebou nebezpečenstvo priameho ohrozenia riadneho
fungovania demokratickej spoločnosti. V Slovenskej aj v Českej republike prišlo v nedávnej minulosti k zásadným
zmenám trestných zákonov /ďalej len TZ/. Extrémizmus nielen ovplyvňuje medziľudské vzťahy v oblasti ludského
a spoločenského spolunažívania, ale má i vplyv na ekonomické vzťahy v spoločnosti na ktoré môže mať často zhubný
vplyv. Pomerne často sa z počiatku „bežného“ extrémizmu vyvinie jedna z najnebezpečnejších trestných činností vôbec
a to terorizmus prípadne genocídium a pod., ktoré zasahujú do všetkých sfér života spoločnosti.
Za extrémizmus sa vo všeobecnosti považuje každé konanie, ktoré sa významným spôsobom odlišuje od bežného
správania, pričom môže, ale nemusí ísť o trestnú činnosť. Za jednu z hlavných príčin vzniku extrémizmu sa považuje
neprítomnosť tolerancie v spoločnosti a preto intolerancia je základom ideológie väčšiny extrémistických skupín. Na
základe toho možno za extrémizmus označiť vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú z právneho rámca
spoločnosti.
Extrémizmizmom (lat.), je záľuba v extrémoch, prepiato radikálne konanie, počínanie, názory a pod., výstrednosť,
krajnosť, výnimočnosť. Rozumieme ním verbálne, grafické, fyzické alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhraneným
ideologickým alebo iným kontextom, zväčša s absenciou hmotnej pohnútky, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny
osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem so zreteľnými prvkami
intolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti, ktoré útočia proti
demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku.
(S. Šaling, M. Ivanová-Šalingová, a Z. Maníková: Veľký slovník cudzích slov, Bratislava, 1977.).
Kriminalitou extrémistov a kriminalitou extrémistických skupín sa vo všeobecnosti rozumejú trestné činy a iná
protispoločenská činnosť s extrémistickým prvkom vrátane trestných činov a priestupkov motivovaných rasovou,
národnostnou neznášanlivosťou, alebo spáchaných priaznivcami extrémistických skupín a to bez ohľadu na konečnú
trestnoprávnu kvalifikáciu jednotlivých prípadov
Trestný zákon ČR a SR pojem extrémizmus priamo nedefinujú, v praxi poznáme najmä extrémizmus:
• pravicovo orientovaný - presadzovanie ideí rasizmu, fašizmu, nacizmu, neonacizmu,
• ľavicovo orientovaný – prezentovaný prevažne anarchistickými, antiglobalistickými a antikorporativistickými
ideami,
• nábožensky orientovaný – uplatňovaní radikálnymi náboženskými zoskupeniami,
• nacionálne orientovaný- vyjadrovaný radikálnami nacionálne založenými skupinami, ktorých cieľom je často
osamostatnenie (odtrhnutie) sa časti územia aj s obyvateľstvom od materského štátu.
Často sa stáva, že niektorý z uvedených extrémizmov prerastia do terorizmu.
TRESTNÉ ČINY POSTIHUJÚCE EXTRÉMIZMUS V SR
1. septembra 2009 nadobudla účinnosť novela rekodifikovaného TZ, v ktorej okrem iného bol presne špecifikovaný
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
55
pojem extrémizmu.
Túto zmenu, ako uvádza dôvodová správa k tomuto zákonu, vyvolala naliehavosť potreby zmeny XII. hlavy osobitnej
časti TZ a vyplynula z gradácie násilných aktov spojených aj s trestnou činnosťou, ku ktorým dochádza v súčasnosti vo
zvýšenej miere a za okolnosti, ktoré v predchádzajúcich obdobiach nenastali alebo nastali len v menšej intenzite. Ide
najmä o výtržnícke správanie sa skupín divákov na športových podujatiach, ktoré je spojené s prejavovaním názorov,
resp. s propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, taktiež o podnecovanie k násiliu
alebo nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti alebo národa, verejné ospravedlňovanie genocídia, zločinov proti ľudskosti
alebo vojnových zločinov, resp. ich verejné popierane alebo vážne zľahčovanie, a to bez ohľadu na to, či už ide
o holokaust alebo akékoľvek iné obdobné činy.
Konkrétne zmeny a doplnenia TZ touto novelizáciou zahŕňajú definíciu extrémistickej skupiny (§ 129 ods. 2),
extrémistického materiálu (§ 130 ods. 8 a 9), osobitného extrémistického motívu (§ 140 písm. d/ a f/), definíciu
trestných činov extrémizmu ich výpočtom a súvislosťou s extrémistickým motívom (§ 140a), úpravy v skutkových
podstatách trestného činu násilia proti skupine obyvateľov (§ 359) a výtržníctva (§ 364) a v dotknutých skutkových
podstatách dvanástej hlavy osobitnej časti (§ 421 až § 424) a prijatie nových skutkových podstát v tejto hlave - § 422a
až § 422c a § 424a.
Novelizovaný TZ priamo uvádza ktoré trestné činy patria medzi extrémistické, definuje pojem extrémistickej skupiny
ako aj uvádza, čo sa považuje za extrémistický materiál.
Medzi trestné činy extrémizmu podľa § 140a patria trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu
základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania
extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, hanobenia národa,
rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, podnecovania,
hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine
alebo pôvodu rodu podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f).
Extrémistickou skupinou podľa § § 129 odsek 3 sa na účely tohto zákona, rozumie spolčenie najmenej troch osôb na
účely spáchania trestného činu extrémizmu.
Objektom všetkých trestných činov zaradených v tejto hlave osobitnej časti trestného zákona je ochrana osôb alebo
jednotlivcov, určiteľných podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženstva pred
skupinami alebo hnutiami, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu
základných práv a slobôd osôb.
Subjektívna stránka u všetkých takýchto trestných činov vyžaduje zavinenie úmyselné, pričom stačí aj úmysel
nepriamy.
Páchateľom týchto trestných činom môže byť každá trestne zodpovedná osoba, subjekt je všeobecný.
Väčšina trestných činov uvedených v XII. hlave osobitnej časti Trestného zákona majú jedno špecifikum, ktorým sa
odlišujú od ostatných, hoci najzávažnejších zločinov a to, že podľa § 88 uplynutím premlčacej doby nezaniká ich
trestnosť. Táto výnimka z premlčania sa však netýka trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich
k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa
§ 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.
Z uvedeného znenia § 88 vyplýva, že nepremlčateľnosť sa týka i novokoncipovaných trestných činov extrémistickej
povahy (§ 422a, 422b, 422c, 424a), zaradených do XII. hlavy os. časti Trestného zákona novelou č. 257/2009 Z.z.,
pretože nie sú výslovne uvedené medzi tými trestnými činmi, ktorých sa nepremlčateľnosť netýka. V tomto prípade ide
pravdepodobne o legislatívnu chybu.
V ďalšej časti článku podám stručný rozbor pojmov súvisiacich s trestnými činmi terorizmu.
§ 421 A 422- PODPORA A PROPAGÁCIA SKUPÍN SMERUJÚCICH K POTAČENIU ZÁKLADNÝCH PRÁV
A SLOBÔD
Táto trestná činnosť je uvedená v dvoch ustanoveniach Trestného zákona, ktoré obsahujú tri základné skutkové
podstaty:
1. Trestný čin podľa § 421 spácha ten, kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím,
hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
56
2.
3.
Trestný čin podľa § 422 ods. 1 spácha ten kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo
hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej
ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb.
Trestný čin podľa § 422 ods. 2 spácha ten, kto kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy,
odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.
Skupinou osôb sa v zmysle § 129 ods. 1 rozumejú najmenej tri osoby. V prípadoch týchto trestných činov ide
o konkrétne organizované skupiny hlásiace sa k určitej ideológii (napr. skupiny skinheads, ktoré patria na Slovensku
k najnebezpečnejšiemu a najrozsiahlejšiemu hnutiu propagujúcemu fašizmus, tvrdý rasizmus a nacizmus). Na takomto
ideologickom základe môže vyrásť aj genocídium alebo terorizmus. Preto je podľa tohto ustanovenia trestná aj podpora
a propagácia hnutia hlásajúceho genocídium.
Významným pojmom v oboch ustanoveniach je pojem hnutie, ktorým je snaha konkrétnych skupín o nastolenie
politického systému vybudovaného na určitej ideológii. Nepovoleným hnutím sú všetky snahy určitých skupín, ktoré
násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potlačeniu práv a slobôd občanov. V článku 20
ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (uverejnený vo vyhláške č. 120/1976 Zb.) sa uvádza:
„Akákoľvek národná, rasová alebo náboženská nenávisť, ktorá predstavuje podnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvu
alebo násiliu, musí byť zakázaná zákonom“.
Hlásanie nenávisti sa približuje k podnecovaniu k násiliu.
Potlačením sa rozumie úplné alebo podstatné zrušenie základných práv a slobôd, a nielen ich určité obmedzovanie.
Podporou sa rozumie konanie, ktorým páchateľ sleduje cieľ umožniť činnosť skupiny, alebo aspoň uľahčiť jej
existenciu. Je ním napríklad finančná pomoc, poskytnutie priestorov na nedovolené zhromaždenie, zaobstarávanie
propagačného materiálu a iné formy pomoci.
Propagáciou sa rozumie konanie, ktorým páchateľ sám alebo spolu s inými šíri a presadzuje ideológiu a činnosť
takýchto skupín medzi ľuďmi a usiluje sa ich pre ňu získať. Prostriedkom môže byť umožnenie prejavu v tlači,
rozhlase, na verejnosti, verejné vychvaľovanie takejto skupiny a pod.
Verejné prejavy sympatií sa od propagandy odlišujú tým, že ich páchateľ spravidla neprednáša v úmysle ovplyvniť
a získať iných pre túto ideológiu, ale prezentovať seba ako sympatizanta. Najčastejšie príklady takejto činnosti zákon
uvádza demonštratívne (používanie zástav, odznakov rovnošiat a hesiel). Tým sa odlišujú menej nebezpečné prejavy
sympatií k hnutiam smerujúcim k potlačeniu práv a slobôd občanov v zmysle § 422 ods. 1 od úmyslu páchateľa
uvedeného v § 421. Ustanovenie § 422 je teda subsidiárne vo vzťahu k § 421. Sympatie musia byť prejavené verejne
(§ 122 ods. 2). Prejavovanie sympatií v súkromí, bez sprístupňovania iným, nie je trestné.
Prostriedky, ktorými možno prejavovať sympatie zákon uvádza príkladmo nie demonštratívne. Prakticky to môže byť
všetkým, čo je zaradené medzi extrémistické materiály podľa § 130 ods. 8. Zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá,
ktorými sa prejavujú uvedené sympatie k daným skupine alebo hnutiam v žiadnej právnej norme nie sú určené alebo
presne špecifikované. Či ide o takú vec sa skúma v každom jednotlivom prípade individuálne, a najmä v súvislosti so
subjektívnou stránkou. Napr. takými zástavami sú rôzne zástavy fašistického Nemecka. Okrem vymenovaných
prostriedkov možno prejavovať sympatie i gestami (známe hailovanie so zdvihnutými rukami), ústne, napr. spievaním
hymien a extrémistických piesni a pod.
Verejné prejavovanie sympatií k uvedeným skupinám alebo hnutiam používaním pozmenených zástav, odznakov,
rovnošiat alebo hesiel, ktoré vyvolávajú zdanie pravých sa rozumie používanie takých vecí u ktorých došlo iba
k minimálnej zmene na ich výraze a obsahu v snahe, aby síce neboli identické s originálom, ale aby sa čo najvernejšie
podobali originálom a tieto zmeny boli postrehnuteľné iba pri dôkladnejšom preskúmaní. Takéto zmeny bežní občania
zvyčajne nie sú schopní rozpoznať a považuju tieto predmety za pravé symboli uvedených skupín alebo hnutí.
§ 422A, § 422B, § 422C – VÝROBA, ROZŠIROVANIE A PRECHOVÁVANIE EXTRÉMISTICKÝCH
MATERIÁLOV
Extrémistickým materiálom sa podľa § 130 ods.8 na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové,
zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie
• textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu
základných ľudských práv a slobôd,
• programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
• obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči
skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej
skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody,
• ospravedlňujúce alebo schvaľujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho
dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej
Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
57
•
medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti
ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu
zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak
takýto rozsudok nebol v predpísanom konaní zrušený, alebo
popierajúce alebo vážne zľahčujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho
dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej
Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe
medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti
ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu
zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika.
Za extrémistický materiál sa podľa § 130 ods. 9 považuje horeuvedený materiál, iba vtedy ak sa vyrába, rozširuje,
uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo
neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase,
národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre
predchádzajúce dôvody a replika extrémistického materiálu alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná
s originálom.
V súčasnej dobe neexistuje žiadny právne relavantný zoznam, alebo vysvetlenie, čo možno za takýto materiál
považovať a preto bude veľmi sporné dokazovať túto trestnú činnosť. Musí sa vychádzať vždy z konkrétneho prípadu a
skúmať či daný materiál skutočne spĺňa podmienky uvedené v § 130 ods. 9. Etrémistických symbolov existuje veľké
množstvo a azda najpodrobnejšie boli uverejnené v Manuále pro policii ČR „Symboly používané extrémisty na území
ČR v současnosti“, od autora Miroslava Mareša, ktorú vydalo MV ČR v r. 2006.
Trestného činu podľa § 422a Výroba extrémistických materiálov sa dopustí ten kto vyrába extrémistické materiály
alebo sa podieľa na takejto výrobe.
Vyrábaním sa rozumie akékoľvek písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie
extrémistického materiálu a to hromadné (aj priemyselné ) vyhotovenia väčšieho množstva takýchto materiálov, ako aj
manuálne- individuálne vyhotovenie jedného kusa takéhoto materiálu napr. nakreslením plagátu.
Podieľaním sa na výrobe je akýkoľvek spôsob úmyselnej spolupráce s výrobcom, napr. páchateľ je subdodávateľom
potrebných materiálov, čiastkovým spracovateľom materiálu a pod.
Pre trestnosť je dôležitá subjektívna stránka výrobcu alebo podieľajúcej sa osoby, ktorí tak musia robiť v úmysle
podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich
príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské
vyznanie.
Trestného činu podľa § 422b Rozširovanie extrémistických materiálov sa dopustí ten, kto rozmnožuje, prepravuje,
zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistické
materiály.
Konania uvedené v tejto skutkovej podstate vždy smerujú k už vyhotoveným extrémistickým materiálom a jednotlivé
charakteristiky (význam) väčšiny uvedených konaní už boli vysvetlené v predchádzajúcich kapitolách tejto učebnice.
Rozmnožovaním sa rozumie vyrábanie ďalších kópii už vyrobeného materiálu či už strojovo alebo ručne. Na počte
rozmnoženého materiálu nezáleží.
Sprístupňuje uvedený materiál ten, kto ho robí verejne prístupným určitému okruhu osôb, pričom taktiež nezáleží na
ich počte. Dôležité je, že majú takéto osoby možnosť sa s extrémistickým materiálom zoznámiť, napr. si prečítať
extrémistické texty, pozrieť filmy a pod.
Ponúka takýto materiál osoba, ktorá pred inými prezentuje možnosť dodania takéhoto materiálu okamžite, alebo po
určitom čase, za úhradu alebo i bez nej, pričom to môže robiť osobnou účasťou (osobne ponúka takéto materiály tzv. na
ulici), alebo i prostredníctvom inzerátov, ako aj elektronickými prostriedkami. Výsledkom ponuky je predávanie
extrémistických materiálov, kde dôjde k výmene tovaru za dohodnutú odplatu najčastejšie peniaze.
Zasielaním sa rozumie dodávanie extrémistických materiálov odberateľom (fyzickým i právnickým osobám) a to na
základe objednávky alebo i bez nej. Zasielanie sa vykonáva prostredníctvom doručovateľských organizácií (napr.
poštou), alebo tzv. kuriérnym spôsobom.
Rozširovaním sa myslí činnosť pri ktorej páchateľ vyhotovené materiály osobne doručuje určitému okruhu i neznámych
osôb (napr. vhadzovaním do poštových schránok), alebo ich zverejňovanie napr. vylepovaním plagátov a pod.
Aby takéto konania napĺňali skutkovú podstatu trestného činu musí byť taktiež splnená podmienka subjektívnej stránky
a to, že ich páchatelia tak musia robiť v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
58
zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe
pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie.
Trestného činu podľa § 422c Prechovávanie extrémistických materiálov sa páchateľ dopustí tým, že prechováva
extrémistické materiály.
Pod prechovávaním sa rozumie vedomá držba uvedených materiálov, ktoré má páchateľ vo svojej moci a dispozícii bez
ohľadu na to, komu takéto veci patria.
Prechovávanie extrémistického materiálu je úmyselný trestný čin, ktorý v rámci subjektívnej stránky vyžaduje
minimálne uzrozumenie s tým, že páchateľ prechováva materiály, ktoré sú extrémistickými materiálmi v úmysle
podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich
príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské
vyznanie.
§ 423 – HANOBENIE NÁRODA, RASY A PRESVEDČENIA
Podstatou trestnej zodpovednosti je činnosť, ktorou páchateľ verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu
alebo etnickú skupinu, alebo jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti,
farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania.
Hanobením sa rozumie konanie v akomkoľvek prejave (či už ústne, písomne, vo vyobrazení alebo inak) smerujúce
k hrubému zneváženiu príslušníkov určitého národa, jeho jazyka, rasy alebo etnickej skupiny alebo skupiny osôb pre
ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské
vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania. Obligatórnou náležitosťou objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto
trestného činu je, že hanobenie musí byť spáchané verejne (§ 122 ods. 2). Hrubá urážlivosť prejavu, bez ohľadu na to,
či mal ohlas vo verejnosti, alebo nie, môže vyplývať z jeho obsahu a formy jeho uskutočnenia, resp. z iných okolností.
Hanobením bude aj činnosť smerujúca k jednotlivcovi, pokiaľ ich zmyslom je hanobiť jeho príslušnosť k uvedeným
skupinám, pričom však musí byť dodržaná podmienka, že bola uskutočnená verejne.
Národ, rasa, etnická skupina – pozri výklad k § 418.
Farba pleti je určitým genentickým vyjadrením príslušnosti osôb k určitej rase. Poznáme najmä bielu, žltú, čiernu
a červenú farbu pleti, medzi ktorými sa nachádzajú určité modifikácie, napr. hnedá (mulati) a pod.
Vyznaním je vzťah osoby k určitému náboženstvu ako forme spoločenského vedomia a chápania sveta podávaného
určitou cirkvou ako svetonázor. Osobou bez vyznania je osoba, ktorá sa nehlási k nijakej viere ani náboženstvu.
Násilím sa rozumie fyzický útok na telesnú integritu človeka alebo vec.
§ 424 – PODNECOVANIE K NÁRODNOSTNEJ, RASOVEJ A ETNICKEJ NENÁVISTI
Toto ustanovenie realizuje požiadavky Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie
(uverejnenej vo vyhláške č. 95/1974 Zb.).
Tento trestný čin má dve základné skutkové podstaty.
1. Konanie páchateľa uvedené v odseku 1 spočíva
• v tom, že sa páchateľ vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu,
národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre
vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto
také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti,
rasy alebo etnickej skupiny,
Vyhráža sa obmedzovaním práv a slobôd ten, kto uskutoční výhražný prejav, pričom na jeho forme nezáleží (písomný,
ústny, kresbou a pod.). Nie je rozhodujúce, či mal v úmysle vyhrážky uskutočniť, alebo nie. Vyhrážky môžu smerovať
k akémukoľvek právu a slobode skupiny alebo osoby (život, zdravie, majetok, osobná sloboda, domová sloboda atď.),
alebo k niektorému zločinu uvedenému v Trestnom zákone. Podmienkov trestnosti takéhoto vyhrážania podľa tejto
skutkovej podstaty je však motív páchateľa, ktorý tak musí urobiť pre príslušnosť vyhrážanému k takejto skupiny osôb
alebo jednotlivca k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich
náboženské vyznanie.
Vykonaním obmedzania voči takýmto skupinám a lebo osobám sa rozumie už uskutočnenie obmedzenia práv a slobôd
zaručených právnym poriadkom SR, pričom sa nevyžaduje aby sa týmto obmedzením spáchal iný trestný trestný čin.
Podnecovaním sa v tomto prípade rozumie prejav, ktorým páchateľ zamýšľa vzbudiť u iných osôb alebo orgánov
a organizácií rozhodnutie obmedzovať takýmto skupinám alebo jednotlivcom práva a slobody pre ich príslušnosť
k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. Na
forme prejavu (ústne alebo písomne) nezáleží. Trestný čin je dokonaný prejavom s uvedeným obsahom, pričom
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
59
k vyvolaniu obsahu podnecovania nemusí dôjsť. Vyhráženia ako aj podnecovanie môže byť verejné alebo aj neverejné.
Obligatórna podmienka verejnosti sa po novej úprave nevyžaduje.
2. Konanie páchateľa uvedené v odseku 2 spočíva v spolčení alebo zhromaždení sa na spáchanie činu uvedeného
v odseku 1.
Spolčením sa rozumie výslovná alebo konkludentná dohoda dvoch alebo viacerých osôb o budúcom spáchaní
podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti vyhrážkami alebo podnecovaním. Spolčenie sa podobá
vzájomnému návodu a spolupáchateľstvu. Obsahom spolčenia je budúce spolupáchateľstvo na tomto trestnom čine.
Pod zhromaždením sa rozumie faktické združenie minimálne troch osôb na určitom mieste uskutočnené po výslovnej
dohode, ale aj bez nej, zamerané na spáchanie podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti vyhrážkami
alebo podnecovaním, ku spáchaniu ktorého má dôjsť ihneď. Za účastníka zhluknutia sa považuje aj ten, kto sa k nemu
pripojí, pokiaľ si uvedomuje jeho účel.
V oboch prípadoch musí mať páchateľ úmysel spáchať uvedenú trestnú činnosť. Byť prítomný iba zo zvedavosti na
určitom zhromaždení, ešte nezakladá trestnú zodpovednosť.
Nenávisťou je veľmi silný negatívny emocionálny vzťah k niektorému národu, rase alebo etnickej skupine.
§ 424A PODNECOVANIE, HANOBENIE A VYHRÁŽANIE OSOBÁM PRE ICH PRÍSLUŠNOSŤ
K NIEKTOREJ ASE, NÁRODU, NÁRODNOSTI, FARBE PLETI, ETNICKEJ SKUPINE ALEBO PÔVODU
RODU
Ide o nové ustanovenie trestného zákona, účinné od 1.9.2009.
Tento trestný čin má vlastne dve rôzne skutkové podstaty zaradené podľa písm a) alebo b).
Objektívna stránka uvedená v písm.a) spočíva v tom, že páchateľ verejne
a) podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase,
národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou
pre podnecovanie z predchádzajúcich dôvodov. Podnecovaním sa v tomto prípade rozumie prejav, ktorým
páchateľ zamýšľa vzbudiť u iných osôb alebo orgánov a organizácií rozhodnutie použiť násilie alebo vzbudiť
nenávisť k takýmto skupinám alebo jednotlivcom pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe
pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. Na forme prejavu (ústne alebo písomne)
nezáleží. Trestný čin je dokonaný prejavom s uvedeným obsahom, pričom k násilu alebo k nenávisti nemusí dôjsť.
Podnecovanie musí byť uskutočnené verejne.
Objektívna stránka uvedená v písmene b) spočíva v tom, že páchateľ verejne
b) hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin považovaný článkami
6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium, zločin proti ľudskosti alebo vojnový
zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode
z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi za zločin proti mieru, vojnový
zločin alebo zločin proti ľudskosti, ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi, alebo ak
bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ak nebol
v predpísanom konaní zrušený, verejne popiera alebo vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo
jednotlivcovi.
Podľa dôvodovej správy k novele tr. zákona č. 317/2009 Z. z., sa doterajšie znenie § 422 ods. 2, t.j. trestnosť verejného
popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo ospravedlňovania holokaustu sa pri súčasnom rozšírení trestnosti
takýchto prejavov aj vo vzťahu k iným obdobným zločinom a sprísnení postihu nahrádza novým ustanovením § 424a
(a dopĺňa úpravou § 138 ods. 8 a 9 a novými skutkovými podstatami podľa § 422a až 422c). Je tomu tak vzhľadom na
budúce záväzky Slovenskej republiky postihovať verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie nielen
holokaustu, ale všetkých genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov ustanovených Rímskym štatútom
Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou
z 8. augusta 1845 spáchaných proti skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľnému podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu,
národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá
identifikácie, ak sa pri tom páchateľ vyhráža alebo hanobí takúto skupinu osôb alebo jednotlivca. Uvedené
predpokladané záväzky jednoznačne rozširujú individuálny objekt trestnosti ospravedlňovania, popierania a vážneho
zľahčovania genocídia, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
Na druhej strane, nakoľko to nie je v uvedených medzinárodných záväzkoch vyžadované, nebude trestné schvaľovanie
takýchto činov, ktoré v konečnom dôsledku je však trestné v rámci postihu podľa trestného činu schvaľovania
trestného činu podľa § 338 Trestného zákona.
Nejde teda už len o holokaust, ktorý nesmie byť, popieraný, ospravedlňovaný alebo vážne spochybnený, ale o všetky
genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny určené Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
60
a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8. augusta 1945.
V tejto časti skutkovej podstaty trestného činu podľa § 424a písm. b) sú uvedené štyri alternatívne konania, ktorými ho
možno spáchať:
1. páchateľ verejne hanobí takú skupinu alebo jednotlivca.
2. páchateľ sa takejto skupine alebo jednotlivcovi vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin taxatívne určený
v tomto ustanovení
3. verejne popiera taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi alebo
4. verejne vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi.
K bodu 1) Pojem hanobí je vysvetlený vo vysvetlivkách § 423, hanobenie musí byť uskutočnené verejne.
K bodu 2) Verejne ospravedlňuje takýto čin páchateľ, ktorý písomne, ústne alebo inými prostriedkami (film)
vysvetľuje potrebnosť týchto zločinov v danej dobe a uvádza pre ich páchateľov ospravedlňujúce argumenty.
Ustanovenie tejto časti skutkovej podstaty zároveň stanovuje obligatórne podmienku, že na trestnosť činu je potrebné,
aby bol páchateľ alebo účastník tohto ospravedlňovaného trestného činu odsúdený právoplatným rozsudkom
medzinárodného súdu, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, alebo ak taký čin je spáchaný na takejto skupine
osôb alebo jednotlivcovi.
K bodu 3) Pod verejným popieraním sa rozumi taká činnosť páchateľa, ktorý písomne, ústne, alebo iným relevantným
spôsobom tvrdí, že k uvedeným činom nikdy nedošlo.
K bodu 4) Vážnym zľahčovaním je taká činnosť, ktorou páchateľ znižuje vážnou mierou spoločenskú závažnosť
uvedených činov, napr. tým, že podstatne znižuje počet ich obetí, následky činov, alebo hľadá tzv „ospravedlniteľné“
dôvody, ktoré páchateľa k takejto činnosti viedli. Pre trestnosť konaní uvedených pod bodmi 3 a 4 nie je potrebné
právoplatné odsúdenie týchto páchateľov, ktorí popierajú alebo vážne zľahčujú ich trestnú činnosť, ale stačí, že takého
činy boli na takejto osobe alebo jednotlivcovi spáchané.
TRESTNÉ ČINY POSTIHUJÚCE EXTRÉMIZMUS V ČR.
V novelizovanom Českom TZ, účinným od 1. 1. 2010, sa obsahová úprava extrémizmu pomerne málo zmenila oproti
dovtedy platnému zákonu.
Túto kriminalitu, ktorá nesie názov extrémizmus, (ale v TZ tento pojem absentuje), riešia skutkové podstaty uvedené
medzi trestné činy zaradené do piatej hlavy, piateho dielu osobitnej časti TZ „Trestné činy narušujúce soužití lidí“ kam
patria: § 352 Násilí proti skupině obyvatelů a proti jednotlivci; § 355 Hanobení národa, rasy, etnické nebo jiné skupiny
osob; § 356 Podněcování k nenávisti vůči skupině osob nebo k omezování jejich práv a svobod. Závažnejšie prejavy
extrémizmu sú zaradené do skutkových podstát uvedených v XIII hlave os. časti TZ „Trestné činy proti lidskosti, proti
míru, a válečné trestné činy. Patria sem: § 403 Založení, podpora a propagace hnutí směřujícího k potlačení práv
a svobod člověka; § 404 Projev sympatií k hnutí směřujícímu k potlačení práv a svobod člověka; a § 405 Popírání,
zpochybňování, schvalování a ospravedlňování genocidia.
Pojmy uvedené u týchto trestných činov,ako aj jednotlivé znaky skutkových podstát sú úpne rovnaké ako v slovenskej
právnej úprave, to isté sa týka i rozboru skutkových podstát.
Z uvedeného je zjavné, že slovenská právna úprava trestných činov extrémizmu je podstatne širšie a podrobnejšie
spracovaná ako česká právna úprava.
LITERATÚRA
[1]
KORGO, D. Trestnoprávna ochrana a zodpovednosť verejného činiteľa. Bratislava : Akadémia Policajného
zboru, 2007.
[2]
MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. I. a II. diel. Bratislava : Akadémia Policajného
zboru, 2004.
[3]
SAMAŠ, O.; STIFFEL, H.; TOMAN, P. Trestný zákon. Stručný komentár. Bratislava : IURA EDITION 2006.
[4]
ŠALING, S.; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M.; MANÍKOVÁ, Z. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava : 1977.
[5]
MAREŠ, M. Manuál pro policii ČR „Symboly používané extrémisty na území ČR v současnosti“, MV ČR,
2006.
[6]
Dôvodová správa k zákonu č. 257/2009 Z.z.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
61
ADRESA:
Doc. JUDr. Dušan Korgo, PhD.
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
E-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
62
RBF NETWORK APPROACH IN THE ECONOMETRIC THEORY
Alexandra Kotillová
Žilinská univerzita v Žiline
Abstract: In this paper I provide a short overview of the Radial Basis Functions (RBF) neural networks,
their properties, the motivation behind their use and some of their applications. RBF networks have been
employed for functional approximation in time-series modeling and in pattern classification. In this paper I
will evaluate sensitivity of number of neurons of hidden layer, size of validation set and training rate for
given data samples.
Keywords: RBF networks, back-propagation, weights, Kohonen adaptation rule, cloud activation function
INTRODUCTION
Radial Basis Functions emerged as a variant of artificial neural network in late 80’s. However, their roots are
entrenched in much older pattern recognition techniques as for potential functions, clustering, functional approximation,
spline interpolation and mixture models [6].
Radial Basis Function Networks have been successfully applied to a large diversity of applications including
interpolation, chaotic time-series modeling, system identification, control engineering, electronic device parameter
modeling, forecasting, channel equalization, medical diagnosis, pattern recognition, speech recognition, image
restoration, shape-from-shading, 3-D object modeling, motion estimation and moving object segmentation, data fusion,
etc [1].
As can be seen, the RBF networks are employed mostly in classification problems. Many experiments show that RBF
networks are superior over other neural networks approaches because of the following reasons [5]:
• RBF networks are capable of approximating nonlinear mappings effectively.
• the training time of the RBF networks is quite low compared to that of other neural network approaches. This
follows from the fact that the input layer and the output layer of an RBF network are trained separately and
sequentially.
• RBF networks are quite successful for identifying regions of sample data not in any class because it uses
a nonmonotonic transfer function based on the Gaussian density function.
Despite the advantages of RBF networks, they are not widely used. The main reason for this is that it is not straight
forward to design an optimal RBF network to solve a given problem. Choosing too many center points has a negative
effect on training time, and choosing a few center points has a negative effect on the classification accuracy.
TOPOLOGY OF RBF NETWORK
Radial basis function (RBF) networks typically have three layers:
• input layer – there is one neuron in the input layer for each predictor variable. The input neurons then feed the
values to each of the neurons in the hidden layer.
• hidden layer – this layer has a variable number of neurons. Each neuron consists of a radial basis function
centered on a point with as many dimensions as there are predictor variables. The spread (radius) of the RBF
function may be different for each dimension. The centers and spreads are determined by the training process.
When presented with the x vector of input values from the input layer, a hidden neuron computes the
Euclidean distance of the test case from the neuron’s center point and then applies the RBF function to this
distance using the spread values. The resulting value is passed to the summation layer.
• summation layer – the value coming out of a neuron in the hidden layer is multiplied by a weight associated
with the neuron and passed to the summation which adds up the weighted values and presents this sum as the
output of the network.
A simplified architecture of a RBF Network is shown in Fig.1.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
63
Figure 1 RBF network
LEARNING ALGORITHM OF RBF NETWORK
As it was mentioned earlier, RBF network is a feed forward neural network that consists of one hidden layer. The
activation function of hidden neurons is based on cloud activation function given by the form









( x − w ) 2 
j 
ψ 2 (u j ) = o j = exp −

2

2σ
j 
(1)
where o j are the outputs from the hidden layer, x is an input vector, wj are weights of the centers and σ j are spreads of
the centers.
Learning of RBF network with cloud activation function is generally divided into two phases. The first one is an
unsupervised learning phase in which appropriate locations for the centers of the cloud functions in the hidden layer and
the standard deviations (spreads) are estimated. We can use K-means clustering algorithm or method based on
competitive learning for finding the centers of cloud activation function. Competitive learning is a class of unsupervised
learning algorithms based on the idea of adjusting a weight matrix in such a way that the weights represent cluster
centers [4]. This method is based on Kohonen’s adaptive rule [2].
The activation function of output neuron also called predicted value is given by
s
yˆ t = ∑ vtj otj
(2)
j =1
where vj are the weights between the output neuron and neurons of hidden layer at time t. During the second phase is
a supervised learning in which mentioned vj weights are calculated using backpropagation algorithm [7]. Firstly it is
necessary to calculate error et by
(3)
et = yt − yˆ t
where yt is the actual observation and yˆ t is the predicted value. Then vj weights between the output neuron and neurons
of hidden layer are updated by
vtj = vtj + η et vtj
(4)
where η is training rate chosen by user. Thanks to updated vj weights is calculated predicted value yˆ t again using
equation (2).
If we have at hand a set of input-output pairs, called training set, we optimize the network parameters in order to fit the
network outputs to the given inputs. The fit is evaluated by error measure of the root mean square error (RMSE), which
is considered as the major performance measure.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
64
M
RMSE =
∑(y
t =1
t
− yˆ t ) 2
(5)
M
M is the number of predictions. Less the RMSE value the better prediction accuracy [4]. After training, the RBF
network can be used with data whose underlying statistics is similar to that of the training set, validation set. RMSE is
also calculated for mentioned validation set using (5). All these computations are made for all data samples from
training set and this whole process is called one training epoch. RBF network is prepared when two consecutive epochs
have the same RMSE of validation set.
Closer description of mentioned algorithm, equations and variables is described in [3].
COMPUTATIONAL EXPERIMENTS AND DATASET
I have gathered data from Statistical Office of the Slovak Republic for my computational experiments. I have focused
myself on a relationship between employment (data of input layer) and average nominal salary per person of Slovak
republic (data of output layer). Statistical Office of the Slovak Republic were collected those data every quarter of year
since 1994 until last quarter of 2009, so I have 64 data samples altogether. As you can see, there will be only one
neuron in the input layer and one neuron in the output layer.
Modeling of RBF network with cloud activation function is implemented by my own software tool developed in Visual
Studio 2008 using C# programming language.The hardware platform is Intel Pentium CPU 3.00 GHz (2 CPUs), 4 GB
RAM running under Windows XP operating system.
The number of hidden nodes is important factor for the neural network model. Hidden nodes play a major role for the
nonlinear modeling of neural networks [8]. Since there is no systematic method to determine this parameter, it is varied
with 1 level ranging from 1 to 10. The transfer function of hidden nodes is the cloud activation function given by the
equation (1) and the activation function given by the equation (2) is employed for the output node. RMSE for validation
set was calculated by the equation (5).
Then I was trying to find out if size of validation size and training rate η will have some effect for RMSE of validation
set. Size of validation set was 65 %, 75 % and 85 % of all data samples and training rate was 0,006 and 0,016. The
results of the simulation for different number of hidden neurons, size of validation set and training rate are shown in
Tables 1 and 2.
Table 1: Simulation results of RBF network, η = 0,006
RBF
neurons
N=65%
RMSE
valid
Epoch number
N=75%
RMSE
valid
Epoch number
N=85%
RMSE
valid
Epoch number
1
0,1467319
175
0,1298117
142
0,1623641
108
2
0,2823179
757
0,6218435
3230
0,3296709
350
3
0,2793194
2501
0,5468823
4373
0,3463942
375
4
0,2798355
2255
0,5543593
4368
0,3462282
484
5
0,2788193
2811
0,5392436
4391
0,3466248
432
6
0,3134269
11823
0,5783871
7454
0,3676903
611
7
0,3149681
12016
0,5776673
7500
0,3676831
617
8
0,3144772
12043
0,5795551
7520
0,3676285
718
9
0,3311150
13632
0,5527733
7996
0,3682480
776
10
0,2969521
16451
0,7738802
11186
0,3632148
522
Table 2: Simulation results of RBF network, η = 0,016
RBF
neurons
1
N=65%
RMSE
valid
0,1418435
Epoch number
71
N=75%
RMSE
valid
Epoch number
0,1256523
57
N=85%
RMSE
valid
0,1585616
Epoch number
45
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
65
2
0,3459299
2118
0,6223389
1331
0,3300082
148
3
0,2786867
892
0,5470986
1809
0,3467496
158
4
0,2792197
815
0,5541723
1808
0,3465795
269
5
0,2781944
998
0,5391228
1823
0,3469739
265
6
0,3100546
5063
0,5785663
3079
0,3679776
311
7
0,3116989
5131
0,5775459
3100
0,3679732
311
8
0,3113661
5136
0,5794673
3119
0,3679195
339
9
0,3286746
5828
0,5520496
3316
0,3685410
359
10
0,2963994
7295
0,7700923
4630
0,3634450
232
From both tables can be seen that difference between values for given number of hidden neurons and size of validation
set is very small, so I displayed in Figure 2 only data from Table 1.
Figure 2 Relationship between RMSE and number of hidden neurons for η = 0,006
SUMMARY
From both tables can be seen that the best RMSE value for validation set was obtained when hidden layer contained
only 1 neuron. This situation was caused maybe because of used data samples, because usually more neurons of hidden
layer can provide better solution but computation time and number of epochs are higher.
In the future it would be interesting to try used algorithm for bigger set of data samples and for more input variables and
find out if behavior and output will be the same.
REFERENCES
[1]
BORS, A. G. Introduction of the Radial Basis Function (RBF) Networks. Online Symposium for Electronics
Engineers, 1(1), 1 - 7. 2001.
[2]
KOHONEN, T. Self-Organizing Maps. In Series in Information Sciences, Vol. 30. Heidelberg : Springer Verlag,
Second edition, 1997.
[3]
MARČEK, D.; MARČEK, M. Neurónové siete a ich aplikácie, Edis- University of Žilina, 2006, pp. 169-182.
[4]
MEČIAROVÁ, Z.; BÁBEL, J.; PANČÍKOVÁ, L. Granular Neural Network in Managerial Forecasting
Systems, ICSC – Seventh international conference on soft computing applied in computer and economic
environments EPI Kunovice, Czech Republic, 2009, January 23, strany 29-33.
[5]
SAHIN, F. A Radial Basis Function Approach to a Color Image Classification Problem in a Real Time
Industrial Application, Master's thesis, Virginia polytechnic institute, Blacksburg. 1997.
[6]
TOU, J .T.; GONZALEZ, R. C. Pattern Recognition. Reading, MA: Addison-Wesley, 1974
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
66
[7]
[8]
RUMELHART, R. E.; McCLELLAND, J. L. and the PDP Research Group. 1980. Parallel distributed
processing explorations in the microstructure of cognition. Cambridge: MIT Press, 1980.
ZHANG, G. P. An investigation of neural networks for linear time-series forecasting. In Computer and
Operations Research, Vol. 28, No. 12. Elsevier, October 2001, pp. 1183-1202.
ACKNOWLEDGEMENT
This work has been supported by Slovak grant foundation under the grant VEGA No. 1/0667/10.
ADDRESS
Ing. Alexandra Kotillová
University of Žilina
Faculty of Management Science and Informatics
Department of Macro and Microeconomics
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
[email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
67
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
68
PROBLEMATIKA RIZIKA V PODMIENKACH MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA
Zuzana Kozubíková
Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenská republika
Abstrakt Tento príspevok sa zaobírá prístupom k riadenieu rizik v podmienkach malého a stredného
podnikania. Jako hlavná charakteristika rizika je uvažovaná náhodnost, ktorú možno pozorovať vo výskyte
nepriaznivých udalostí jako aj v objeme vzniklých strát. Riziká sú potom popísané pomocou
stochastickýcjňh procesov a stratéga manažmentu rizik je predstavená jako minimalizácia
pravdepodobnosti strát.
Kľúčové slová riziko, manažment rizika, stratégia manažmentu rizika, malé a stredné podnikanie.
1. ÚVOD
Význam malého a stredného podnikania v rámci národného hospodárstva je nesporný. Malé a stredné podniky v EÚ sú
kľúčovým zdrojom pracovných príležitostí - zabezpečujú dve tretiny pracovných miest a vo významnej miere sa
podieľajú na tvorbe HDP. Vyznačujú sa schopnosťou dynamicky reagovať na potreby nových trhov, posilňovať
sociálny a regionálny rozvoj. Hlavne malé podniky reagujú (ako prvé) veľmi citlivo na zmeny v podnikateľskom
prostredí a tým sú špecifické.
Žiadny podnikateľský subjekt nevyvíja svoju podnikateľskú činnosť bez vplyvu rizík. Vstup do podnikania je vážnym
rozhodnutím každého podnikateľa. Podnikanie ako tvorivá ľudská činnosť sa zákonite spája s celým radom výhod, ale
aj nevýhod, pričom podnikateľské riziko patrí medzi prvoradé nevýhody [12]. O riziku môžeme hovoriť vtedy, ak aspoň
jeden zo sledovaných výstupov znamená pre podnikateľa stratu. Zo strany manažéra je riziko vnímané ako súčasť
podnikania. Manažér si je pri svojom rozhodovaní vedomý nutných rizík, ktoré musí podstúpiť, lebo podnikanie sa bez
určitého rizika nezaobíde a vníma riziko ako subjektívnu záležitosť. Subjektívne vnímanie rizika sa prejavuje v postoji
k riziku pri rozhodovaní a ochote akceptovať väčšiu, či menšiu mieru rizika. Na základe svojich vedomostí a zručností
má možnosť identifikovať možné nebezpečenstvo a následne aj súvisiace riziká. Identifikácia príčin vzniku rizík
vytvára podmienky na odhadnutie možných dôsledkov na podnik.
2. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA RIZIKA
Riziko nie je definované jednoznačne. Pod pojmom riziko je možné prezentovať:
• variabilitu možných výsledkov a z toho plynúcich dopadov,
• možnosť chybného rozhodnutia alebo strát,
• možnosť negatívnej odchýlky od cieľa,
• vzniku straty alebo zisku.
Zo všeobecnej charakteristiky rizika je vidieť, že podstata rizika je v náhodnosti. To sa prejavuje najmä ako:
• náhodnosť časového okamihu, v ktorom k realizácii rizika dochádza,
• náhodnosť miesta vo vzťahu k realizácii rizika,
• náhodnosť veľkosti strát,
• náhodnosť vo frekvencii výskytu udalostí.
Podnikateľský subjekt prijíma riziká vedome alebo nevedome. Prvú skupinu rizík, ktorú je manažér pri svojom
rozhodovaní nútený prijať (akceptovať) sú nevyhnutné riziká. Ďalej sú to tie riziká, ktorých realizáciu považuje za
takmer vylúčenú a rozhoduje sa ich prijať iba na základe nízkej pravdepodobnosti realizácie tohto rizika; ani neuvažuje
o veľkosti straty. Pri prijatí rizík s nízkou pravdepodobnosťou realizácie manažér často vychádza zo svojej intuície,
skúseností, vedomostí (neraz naopak nevedomosti, že nejaké riziko hrozí) a odvahy riskovať.
Postoj rozhodovateľa k riziku ovplyvňuje viacero faktorov. Ako významný faktor je možné označiť najmä získané
skúsenosti z podobných situácií. Rozlišujeme tri typy postojov vo vzťahu k riziku:
• averzia,
• neutrálny postoj,
• sklon k riziku (vyhľadávanie rizika).
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
69
Pri averzii k riziku sa rozhodujúci subjekt snaží vyhnúť voľbe veľmi rizikových variantov a vyhľadáva málo rizikové
varianty. Vyhľadáva prijateľné varianty, ktoré s veľkou istotou zaručujú dosiahnutie primeraných výsledkov. Manažér
so sklonom k riziku vyhľadáva veľmi rizikové varianty, ktoré majú nádej na dosiahnutie obzvlášť dobrých výsledkov,
ale sú spojené aj s vyšším nebezpečenstvom dosiahnutia zlých výsledkov a preferuje ich pred málo rizikovými
variantmi. Vyhľadávať riziko neznamená neuvážené riskovanie. Ak je averzia a sklon k riziku manažéra v rovnováhe,
je možné hovoriť o neutrálnom postoji k riziku.
Manažér pri svojom rozhodovaní rozlišuje [1]:
• riziko nutné je obsiahnuté v každom strategickom variante a žiadna činnosť, týkajúca sa budúcnosti sa bez
určitého rizika nezaobíde,
• riziko únosné, ktoré si „môžeme ešte dovoliť“ a
• riziko neúnosné, presahujúce možnosti, ktoré si už dovoliť nemôžeme.
Často sa stáva, že nie je možné riziko numericky popísať a iba vieme či existuje alebo neexistuje. Vtedy hovoríme o
možnom nebezpečenstve, t.j. hovoríme o známom z našej strany identifikovanom nebezpečenstve. Ďalej autor [8] píše:
Pojmu neznáme nebezpečenstvo sa ale nevyhýbame; hovoríme, že z neznámych nebezpečenstiev pochádzajú zvyškové
riziká. Tie sa nedajú matematicky vyjadriť, ale bežne sa s nimi tak či onak počíta. Ich hodnota môže byť natoľko
významná, že prevýši hodnotu rizík známych a popísaných.
3. PRÍSTUP K RIZIKU V PODMIENKACH MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA
Pri riešení problematiky rizika v podmienkach malého a stredného podnikania, budeme vychádzať zo skutočnosti, že
subjekt podniká za účelom zisku, t.j. bude existovať určitý finančný tok, ktorého veľkosť je z titulu podnikania
ovplyvnená rizikom.
Ďalej budeme vychádzať zo zjednodušenia, ktoré nám umožní vidieť finančný tok príjmov z podnikateľskej činnosti
a finančný tok výdavkov za realizované riziko. Riziko si charakterizujeme dvojicou funkcií P (t ) a V (t ) ; kde P (t ) sú
príjmy v časovom období (0,t],
V (t ) sú výdavky, ktoré nastali v časovom období (0,t]. Obidve funkcie sú náhodné.
Potom zjednodušená bilancia podniku bude v tvare
B(t ) = B(0 ) + P(t ) − V (t ) ,
kde
B (t ) - majetok v časte t,
B(0 ) - začiatočný kapitál,
P(t ) - príjmy do času t,
V (t ) - výdavky realizované do času t, sú v nich zahrnuté požiadavky vyplývajúce z udalostí spôsobujúce finančnú
stratu (sú spôsobené realizáciou rizika).
Z pohľadu nami skúmanej problematiky nás zaujíma rozdiel medzi príjmami z podnikateľskej činnosti a výdavkami
podniku P (t ) − V (t ) . Ak by rozdiel P (t ) − V (t ) < 0 hrozilo by subjektu ukončenie podnikateľskej činnosti, t.j.
potrebujem, aby P (t ) − V (t ) > 0 . Vzhľadom na to, že nás zaujíma rozdiel
za nenáhodné. Na potvrdenie tohto záveru stačí definovať nové funkcie takto:
P(t ) − V (t ) , môžeme P(t ) považovať
P∗ (t ) = E[P(t )],
V ∗ (t ) = V (t ) − P(t ) + E [P(t )],
kde E je operátor strednej hodnoty. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že
P ∗ (t ) už má nenáhodný charakter a pritom platí
P ∗ (t ) − V ∗ (t ) = P(t ) − V (t ).
Aby sme sa v úvahách čo najviac priblížili k realite, je potrebné zohľadniť aj zhodnotenie majetku daného subjektu. Ak
označíme E P (t ) = c , tak zjednodušenú bilanciu môžeme písať v tvare
[
]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
70
B(t ) = B(0 ) + c⋅ t − V ∗ (t ),
kde
c - trend zhodnocovania majetku.
Tak, ako v skutočných podmienkach podnikania aj my budeme vychádzať z reálneho predpokladu, že veľkosť platby
vyplývajúcej z realizácie rizika nepoznáme. Ku každej platbe budeme pristupovať ako k náhodnej premennej. Platbu
prichádzajúcu v čase ti si označíme ako Xi. Agregované platby realizované do času t môžeme vyjadriť v tvare:
V ∗ (t ) = ∑ X i ,
ti < t
kde
ti - sú časové okamihy, kedy dochádza k realizácii platieb,
Xi – je náhodná premenná, reprezentujúca veľkosť platby realizovanej v čase ti.
Potreby zo strany podnikateľského subjektu sú jasné. Subjekt sa potrebuje zabezpečiť proti situácii, kedy je veľkosť
platby taká, že po jej plnení by nastal nežiaduci deficit finančných prostriedkov. Ten by sa prejavil ako finančná strata
a v konečnom dôsledku by mohol viesť k ukončeniu podnikateľskej činnosti.
Odpoveďou na takto formulovanú „existenčnú potrebu“ podnikateľského subjektu sú nasledujúce činnosti:
1. S predstihom vykonať kroky, ktoré umožnia zmierniť riziko (znížiť pravdepodobnosť, že dôjde k realizácii
daného rizika), t.j. minimalizovať pravdepodobnosť P (B(t ) < 0 ) .
2. Zmierniť riziko znížením tvrdosti jeho dopadu, ak dôjde k jeho realizácii, t.j. minimalizovať finančné výdavky
V ∗ (t ) (minimalizovať straty).
3.
Pri realizácii rizika použiť pripravený rezervný plán; jeho cieľom je minimalizovať finančné výdavky
V ∗ (t ) .
4. MANAŽMENT RIZIKA
Ak sa chceme vysporiadať s problémami rizika v reálnom firemnom prostredí, musíme sa naučiť vo svojej manažérskej
praxi s rizikom vo firme žiť, čo znamená, že musíme vedieť riziko riadiť. Manažment rizika je kompletný proces
zistení, kontroly, eliminácie a minimalizácie neistých udalostí, ktoré môžu ovplyvniť subjekt [7].
Hlavné predpoklady manažmentu rizika sú rozdelené do troch skupín:
a) charakteristika rizika,
b) zhodnotenie rizika a jeho možných dôsledkov,
c) finančné krytie dopadov rizika.
A. Charakteristika rizika:
• náhodnosť; je v neurčitosti, že dané riziko spôsobí škodu,
• identifikovateľnosť rizika,
• vyčísliteľnosť a odhadnuteľnosť; je potrebné zistiť pravdepodobnosť realizácie rizika.
B . Zhodnotenie rizika a jeho možných dôsledkov:
• ohraničenie rizika; územné, časové, prípadne objemové,
• selekcia rizika; napr. na základe skúseností,
• štatistická analýza údajov,
• spôsoby a metódy používané pri odhadoch,
• na základe skúseností tvorba rezerv, príp. stratégia tvorby rezerv,
• spoluúčasť; napr. na veľkých obchodných kontraktoch sa podieľa viacero spoločností.
C. Finančné krytie dopadov rizika:
• vlastné zdroje, rizikový fond; na riziká, ktoré sú daným subjektom prijaté alebo nepoistiteľné je potrebné
vytvárať rezervy, t.j. z časti svojich príjmov bude podnikateľský subjekt vytvárať rezervy v takej miere, aby
udalosti podmieňujúce vznik rizika neohrozovali jeho podnikanie,
• cudzie zdroje,
• poistenie so spoluúčasťou,
• poistenie bez spoluúčasti.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
71
Manažment rizika je zameraný na odhaľovanie rizík pôsobiacich na majetkovú, finančnú, príp. výnosovú podstatu
podniku, konštituovanie manévrovacieho priestoru, ako aj zabezpečenie budovania dlhodobých potenciálov ochrany
v záujme trvalo udržateľného a zdravého rastu podniku [2]. Je možné sa stretnúť aj s širším náhľadom na riadenie
rizika. V literatúre [11] autori uvádzajú z pohľadu rozhodovania existenciu troch základných manažmentov
(strategický, operačný manažment a manažment rizika) a manažment rizika vidia ako súčasť riadenia podniku.
Strategický manažment pokrýva rozhodovanie o základných princípoch budúceho konania alebo nekonania a operačný
manažment napĺňa ciele, ktoré vzišli zo strategického manažmentu. Cieľom manažmentu rizika je identifikovať
a analyzovať v strategickom manažmente hroziace nebezpečenstvo v prebiehajúcich, ale aj zamýšľaných procesoch.
Manažment rizík vychádza zo stratégie, pre ktorú sa manažment podniku rozhodol. Vo všeobecnosti môžeme povedať,
že podniky vedia vytvárať vhodné stratégie a navyše väčšina z nich verí, že strategicky orientované správanie môže
výrazne vplývať aj na ich úspešnosť. Iné je to však s porozumením stratégie zo strany zamestnancov. Nedostatočné
porozumenie sa v praktickej činnosti prejavuje aj tým, že títo zamestnanci často neveria, že stratégia bola správne
zvolená a implementovaná. Ak sa prejavujú tieto nedostatky, potom nie je prekvapením, že napĺňanie strategických
zámerov a cieľom nepostupuje tak, ako sa očakávalo. Pokiaľ proces tvorby stratégie je viac-menej jasný, najväčšie
problémy sa ukazujú pri implementácii zvolenej stratégie do každodenného života organizácie. Pre vyjasnenie,
formulovanie a riadenie stratégie sa používa metóda Balanced Scorecard (BSC), ktorá predstavuje manažérsky systém
riadenia a vhodný prístup k implementácii stratégie do každodennej činnosti podniku [10].
Zvolená stratégia manažmentu finančných rizík závisí od postoja k riziku daného subjektu, skúmania rizikovosti
zámerov podniku a od miery špekulácie. Táto stratégia je ďalej rozpracovaná a plne sa odráža v opatreniach na
zabezpečenie zvládania týchto rizík. Nemalou úlohou je zabezpečenie vzdelávania zamestnancov, ktoré by malo byť
zamerané na implementáciu stratégie manažmentu rizík (napr. vyššie spomínanou metódou BSC). Vzdelávanie
zamestnancov je investícia do ľudského kapitálu, kvalitatívne sa prejavujúca zdokonalením zručnosti a vedomostí.
5. ZÁVER
Na záver je potrebné zdôrazniť, že prístup k riziku v podmienkach malého a stredného podnikania závisí hlavne od
subjektívneho postoja k riziku, miery špekulácie a rizikovosti vybraných zámerov v kontexte s jeho finančnými
možnosťami. Jedným z prvých predpokladov, aby bola dosiahnutá požadovaná účinnosť manažmentu rizika nie je iba
v existencii reálnej stratégie manažmentu rizík. Tým najvšeobecnejším predpokladom je objem finančných zdrojov,
ktoré je ochotný podnikateľ vyčleniť na krytie dopadov rizika a hlavne na nástroje určené na predchádzanie riziku
s cieľom riziko minimalizovať.
Oznam: Táto práca je podporovaná grantom VEGA 1/0495/08.
LITERATÚRA:
[1]
ČUNDERLÍK, D. Podnikateľské riziko, 2. vydanie, HEUREKA engineering, Ivánka pri Dunaji, 1996.
[2]
ELLER, R. Handbuch derivater Instrumentu – Produkte, Strategien, Risikomanagement, Stuttgart : SchäfferPoeschel, 1999
[3]
HORÁKOVÁ, G.; KOZUBÍK, A. On the aggregate loss distribution for a sum of correlated claims,
Proceedings of FINRISK 2000, International Conference on Financial RiskManagement, Trenčianske Teplice
2000, str. 29–34.
[4]
HORÁKOVÁ, G.; KOZUBÍK, A. Compounding of the Independent Insurance Portfolios and Aggregate Claims
Distribution, Journal of Information, Control and Management Systems, Vol. 2 (2004), No. 1, str. 23–34.
[5]
KOZUBÍK, A.; KOZUBÍKOVÁ, Z. On the Multi-period Approach to the Bond-refunding Decision, ECOMA
2005, Economy and Management of Enterprises in Transition Economies in the Global Market Environment,
University of Pardubice, Faculty of Chemical Technology, Lázně Bohdaneč, 29.-30.6. 2005, 244-247.
[6]
KOZUBÍKOVÁ, Z. Finančné rozhodovanie manažmentu podniku v podmienkach rizika, Vedecko-odborný
časopis Krízový manažment, vydala FŠI ŽU v Žiline, 1/2007, Žilina, 2007.
[7]
SMEJKAL, V.; RAIS, K. Řízení rizik, Praha : Grada Publishing, 2003.
[8]
TICHÝ, M. Ovládanie rizika: analýza a manažment, Praha : vydalo C. H. Beck, 2006.
[9]
VODÁK, J. An Approach to Measuring the Return on investment in the Area of Human Resources, Ekonomika
a Management, č.1/2006, ČR, TU Liberec.
[10] VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Stratégia rozvoja ľudského potenciálu pri uplatňovaní moderných
prístupov k vyhodnocovaniu vzdelávacích programov, MT&C, s.r.o. Rajec.
[11] WILLIAMS, C. A.; SMITH, M. L.; YOUNG, P. C. Risk Management and Insurance, 8. vydanie, New York :
McGraw-Hill, 1997.
[12] DAŇKOVÁ, A. Podnikanie malých a stredných podnikov. Prešov, 2007. s. 198 ISBN 987-80-7165-628-9.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
72
ADRESA:
Ing. Zuzana Kozubíková, Ph.D.
Katedra makro a mikroekonomiky
FRI Žilinskej univerzity v Žiline
Slovenská republika,
t.č. ++421/41 5134423,
e-mail [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
73
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
74
VYUŽITIE PROGNOSTICKÝCH METÓD PRI SKÚMANÍ OBCHODNÉHO RIZIKA
Zuzana Kozubíková, Lucia Pančíková
Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenská republika,
Abstrakt V tomto článku sú prezentované vybrané prognostické metódy s cieľom predvídať volatilitu
objemu predaja prepravných služieb – zdroja obchodného rizika na podmienky podnikania v doprave. Na
prognózovanie je použitý SARIMA model a exponenciálne vyrovnávanie.
Kľúčové slová podnikanie, prepravná služba, riziko, obchodné riziko, prognostické metódy.
1. ÚVOD
Podnikateľská činnosť na Slovensku je legislatívne upravená Obchodným zákonníkom [1], ktorý podnikanie definuje
ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. Podnikanie v doprave má celý rad odlišností technologického a prevádzkového charakteru, ktoré sa
najviac dotýkajú oblasti regulácie trhu. Sú to najmä regulácie v oblasti [2]:
a) cien, ktoré majú obvykle charakter dlhodobo platných taríf, štát zabezpečuje ich reguláciou svoju sociálnu
politiku,
b) prístupu konkurenčných prevádzkovateľov na príslušný segment trhu, kde sú zo strany štátu
stanovené podmienky oprávňujúce podnikateľský subjekt k poskytovaniu týchto služieb,
c) nutného rozsahu služieb z pohľadu
• teritoriálneho, t.j. poskytovanie vybraných, základných služieb na území celého štátu,
• vecného, t.j. stanovenie optimálneho portfólia služieb z hľadiska zákazníkov, aby bolo možné splniť
požiadavky zákazníkov na rôzne štruktúrované služby,
d) jednotných podmienok pre užívateľov,
e) zaistenia spoločensky dostatočnej kapacity príslušných sietí infraštruktúry z hľadiska
• kvantitatívneho, t.j. dostatočná kapacita dopravných sietí,
• kvalitatívneho, t.j. dostatočne široká škála služieb a ich kvalitné poskytovanie,
f) sociálneho rozmeru infraštruktúry.
Ako významné obmedzenia v doprave sa javia vytvorené legislatívne a daňové podmienky, technické predpisy.
Výsledkom skúmania podnikateľského prostredia je zistenie, že výrazne vplýva na podnikanie spoločná dopravná
politika členských štátov EÚ. Jednoznačne všetky zistené vplyvy sa dotýkajú zabezpečenia rastu európskeho
trhu, zvýšenia bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti dopravy. Vplyv spoločnej dopravnej politiky členských
štátov EÚ sa javí do budúcnosti ako rozhodujúci, nakoľko sa aj naďalej budú vytvárať predpoklady pre priame zásahy
do tohto odvetvia [5].
V podnikateľskej sfére je dopad rizika na podnikajúce subjekty rôzny. Závisí to už od veľkosti podniku a kapitálu.
Veľké podniky sú schopné odolávať dôsledkom z rizík lepšie ako malé podniky. Najmenej ohrozené sú nadnárodné
spoločnosti, ktoré sú schopné kompenzovať straty z rizík rôznymi aktivitami na iných národných trhoch. Uvedené
všeobecné tvrdenie nadobúda iný rozmer v prípade realizácie globálnych rizík – vplyvom globálnej krízy.
Podnikateľské riziko je spojené so samotnou existenciou podniku. Vo všeobecnosti sa pod pojmom podnikateľské
riziko rozumie možnosť straty, ktorá súvisí s realizovaním úkonov pri prevádzkovaní podniku. Za týmto pojmom sa
neskrývajú iba negatíva plynúce z možných finančných strát. Na podnikateľské riziko je možné nazerať aj pozitívne,
ako na možnosť dosiahnutia vyššieho zisku, prípadne určitých výhod na trhu. Podnikateľské riziko je možné členiť na
výrobné, technické, finančné, ekonomické, politické, riziká prírodných a technických katastrof a riziká obchodné.
2. VŠEOBECNÝ POHĽAD NA OBCHODNÉ RIZIKO
Pri všeobecnom pohľade na obchodné riziko budeme prihliadať na aplikovateľnosť v podnikateľskom prostredí. Potom
členenie obchodné rizika bude obsahovať nasledujúce kategórie[3]:
• Právne riziko; je riziko straty z právnych požiadaviek obchodného partnera. Dotýka sa hlavne dokumentácie
a vymožiteľnosti práva.
• Riziko zmeny úverového hodnotenia; je spôsobené zmenou ratingového hodnotenia dlžníka, v dôsledku čoho
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
75
•
•
•
•
•
má sťažený prístup k finančným prostriedkom za prijateľné náklady.
Reputačné riziko; jeho zdrojom sú straty v dôsledku poklesu reputácie u obchodných partnerov, t.j. zníženie
a poškodenie imidžu.
Daňové riziko; je spôsobené zmenou daňových zákonov alebo nepredvídaného zdanenia.
Riziko menovej konvertibility; je to riziko straty ako následok zmeny politickej alebo ekonomickej situácie.
Riziko pohromy; nazývané aj riziko mimoriadnych udalostí. Zdrojom tohto rizika sú straty z prírodných
katastrof, vojen, krachu finančného systému a pod.
Regulačné riziko; riziko straty z nemožnosti a neschopnosti splniť regulačné opatrenia napr. v rámci odvetvia
a možných chýb v predvídaní budúcich regulačných opatrení.
3. FORMULÁCIA PODSTATY SKÚMANIA OBCHODNÉHO RIZIKA
Skúmanie v podmienkach dopravy si vyžaduje sledovanie vývoja na prepravnom trhu a tiež sledovanie vývoja prepravy
v ich vzájomných súvislostiach. Predmetom skúmania je nielen súčasný stav prepravného trhu, ale aj smery ďalšieho
vývoja dopytu na tomto trhu a možnosti jeho uspokojovania. Prioritou je uspokojovanie požiadaviek zákazníkov, ktorí
prejavujú záujem o možnosť prepravy objektov konkrétnym druhom dopravy, prípadne ich kombináciu. Pri skúmaní sa
vychádza z poznania postupu rozhodovania zákazníka, akou mierou sa na rozhodovaní podieľajú jeho zvyky, rýchlosť a
spoľahlivosť prepravy, cena, atď. Výsledkom rozhodovania zákazníka je výber spôsobu premiestnenia - dopyt po danej
prepravnej službe.
Ako vyplýva z predchádzajúcej časti, obchodné riziko je pre potreby tohto článku ponímané ako súčasť
podnikateľských rizík. V prípade bližšieho skúmania obchodného rizika náš záujem je orientovaný na javy
s negatívnym dopadom, čo nám umožňuje identifikovať rizikové faktory. Na základe definovania a kategorizácie
obchodného rizika (s prihliadnutím na zvolený výber hlavných rizikových oblastí) je možné identifikovať reálne
obchodné riziko.
Prejavom obchodného rizika je volatilita objemu predaja tovarov alebo služieb. Prezentujú sa ako reálne neistoty trhu
spojené s uplatnením tovarov/služieb na trhu. Obchodné riziko sa môže vo firme prejaviť predovšetkým znížením zisku
(nedosiahnutím zisku) prípadne znížením finančného toku z podnikania, až stratou zákazníka. Základnou podmienkou
ďalšej existencie firiem sa stalo získavanie zákaziek a tiež docieliť zodpovedajúcu štruktúru financovania v súčasných,
veľmi rýchlo sa meniacich podmienkach. Dopravcovia riešia problém, ktorý zhrnieme do jednej otázky: S akým
objemom predaja prepravných služieb (t.j. tržieb) je možné počítať v krátkodobom horizonte? Hľadanie odpovede nás
vedie k skúmaniu tržieb z pohľadu ich vývoja v čase spolu s vybranými faktormi - veľkosť sledovaného obdobia,
sezónnosť a pod.
Na analýzu časového radu vybraných hodnôt tržieb dopravného podniku sa používajú štatistické, resp. prognostické
metódy. Ich voľba je podmienená charakterom skúmanej veličiny, samotným priebehom tohto ukazovateľa
v sledovanom období, dĺžkou obdobia i dĺžkou potrebnej prognózy. Vzhľadom k periodicite sledovania danej veličiny
menšej ako rok zvolíme vybrané prostriedky modelovania krátkodobých časových radov. Pokúsime sa zhodnotiť dva
prístupy modelovania v časovej doméne bez očisťovania radov, a to model exponenciálneho vyrovnávania kvôli
schopnosť rýchleho reagovania na posledné zmeny hodnôt časového radu a ARIMA model. ARIMA modely sú
založené na vnútornej závislosti hodnôt časového radu, čo je v mnohých ekonomických aplikáciách podmieňujúcim
prvkov výberu metódy. Vytvorenie optimálneho prognostického modelu a následný výpočet prognózy bude
uskutočnený po predchádzajúcej analýze sezónnosti a stacionarity časového radu.
4. APLIKÁCIA PROGNOSTICKÝCH METÓD V PODMIENKACH DOPRAVY
Pre našu aplikáciu sme zvolili časový rad tržieb za obdobie jedného štvrťroka kalendárneho roka. Pre potreby skúmania
boli hodnoty tržieb prepočítané. Táto skutočnosť nespôsobuje žiadnu zmenu priebehu časového radu, t.j. nemá vplyv na
výber a zhodnotenie vhodnosti použitia prognostických metód.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
76
1090
Tržby
890
690
490
290
12/27/07
1/16/08
2/5/08
2/25/08
3/16/08
4/5/08
4/25/08
Obrázok č. 1: Priebeh časového radu tržieb
Prognózovanie krátkodobých časových radov je špecifické v predpokladanej prítomnosti sezónnej zložky. V prvej fáze
modelovania je preto nutné zohľadniť túto skutočnosť, zvolenými prostriedkami identifikácie potvrdiť, resp. vyvrátiť
štatisticky významnú sezónnu zložku časového radu. Zvolený časový rad hodnôt tržieb predstavujú denné hodnoty,
preto predpokladáme štatisticky významnú dĺžku periódy 7. Nemožno vopred vylúčiť, ale ani vyvrátiť významnosť
periódy inej dĺžky. Na posúdenie prítomnosti sezónnej zložky boli zvolené korelogramy (obrázok č. 3, 4), zobrazujúce
hodnoty odhadnutých autokorelačných a parciálnych autokorelačných koeficientov pre jednotlivé posuny, so
znázornenými hranicami významnosti.
Autokorelacnékoeficienty
1
0,6
0,2
-0,2
-0.6
Obrázok
-1
0
č. 2: Odhadnuté autokorelačné koeficienty časového radu tržieb
5
10
15
20
25
posuny
Parciálnekoeficienty
1
0,6
0,2
-0,2
-0.6
-1
0
5
10
15
20
25
Posuny
Obrázok č. 3: Odhadnuté parciálne autokorelačné koeficienty časového radu tržieb
Druhým prostriedkom identifikácie je periodogram, na základe ktorého možno posúdiť veľkosť maxím pre vybrané
frekvencie (prevrátená hodnota frekvencie rovná sa perióde), obrázok č. 4.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
77
(X 1,E6)
1
Hodnotatrzby
0,8
0,6
0,4
0,2
0
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
Frekvencia
Obrázok č. 4: Periodogram časového radu tržieb
Jednotlivým maximám, ktoré sú zobrazené v periodograme obr. 4, zodpovedajú periódy 7, 7/2, a 7/3. Obidva
identifikačné prostriedky obr. 2 – 4 nám potvrdili prítomnosť sezónnosti s dĺžkou periódy 7, preto je výber
prognostických metód zúžený na metódy vhodné na analýzu a prognózu krátkodobých časových radov s prítomnou
sezónnou zložkou. Zvolili sme metódu sezónneho exponenciálneho vyrovnávania (Winterovho) a SARIMA modely.
Výber metódy je podmienený nielen samotným priebehom časového radu, ale i softvérom a skúsenosťou analytika.
Na modelovanie a prognózovanie krátkodobých radov možno využiť vybrané prognostické metódy, resp. porovnať
niekoľko postupov a na základe optimalizačných kritérií sa rozhodnúť. Pre exponenciálne vyrovnávanie je
charakteristická vysoká adaptabilita na zmeny v priebehu časového radu vďaka exponenciálne klesajúcim váham
s vekom pozorovania. Vyrovnanie časového radu v tomto prípade je závislé od veľkosti vyrovnávajúcich konštánt.
V našom prípade boli optimalizované softvérom. Vytvorený SARIMA model patrí do skupiny modelov na základe Box
– Jenkinsovej metodológie. Zvolený optimálny SARIMA model má tvar:
yˆ t = 68,545 + 0,266 yt −7 + 0,617 yt −14
1000,0
900,0
Hodnota tržby
800,0
700,0
600,0
500,0
400,0
300,0
200,0
100,0
1
2
3
4
5
6
7
Poradie
Skutočné hodnoty
SARIMA model
Sezónne exp.vyrovnávanie
Obrázok č. 5: Skutočné a odhadnuté hodnoty tržieb
Na obrázku č. 5 sú znázornené skutočné hodnoty tržieb a hodnoty prognózované na obdobie siedmich dní na základe
vytvorených modelov. Pre lepšie porovnanie sú uvedené skutočné a prognózované hodnoty v tab. 1. Na záver je vhodné
dodať, že obdobným spôsobom možno postupovať pri analýze časových radov tržieb mesačných, resp. štvrťročných. Je
potrebné vychádzať z použitej štatistickej metódy, dĺžky a charakteru časového radu a zohľadnenia sezónnosti.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
78
Obdobie
Skutočnosť
1
2
3
4
5
6
7
881,6
462,1
695,2
590,9
582,8
457,2
729,6
Prognóza
SARIMA model
Expon.
vyrovnanie
792,2
843,2
505,5
467,4
614,2
716,1
524,7
561,9
473,2
547,0
471,2
543,0
613,1
634,3
Tab. č. 1: Porovnanie skutočnosti a prognózy
6. ZÁVER
Použité prognostické metódy umožňujú dopravcom nielen predvídať volatilitu objemu predaja prepravných služieb –
prejavu obchodného rizika, ale tiež realizovať adekvátne rozhodnutia smerom k zodpovedajúcej štruktúre financovania
(čo je významná pomoc v časoch hospodárskej krízy), ale aj usmerniť svoje kroky pri manažérskom a marketingovom
riadení firmy.
Oznam: Táto práca je podporovaná grantom VEGA 1/0724/08.
LITERATÚRA
[1]
Zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník
[2]
SYNEK, M. a kol. Podniková ekonomika, 3. prepracované a doplnené vydanie, Praha : C. H. Beck, 2002.
[3]
JÍLEK, J. Finanční rizika, Praha : GRADA, 2000.
[4]
KOZUBÍK, A. Stratégia minimalizácie maximálneho rizika pre imunizáciu portfólia závislého na úrokovej
miere, Proceeding of FINRISK 2000, International Conference on Financial Risk Management, str. 37-42,
Trenčianske Teplice 2000.
[5]
KOZUBÍKOVÁ, Z. Riziká a rizikové faktory v doprave, Krízový manažment, vydala FŠI ŽU v Žiline, č. 2/2008,
Žilina, 2008.
[6]
PANČÍKOVÁ, L. Application of Prognostic Methods in Transport, Journal of Information, Control and
Management Systems, Faculty of Management Science and Informatics, University of Žilin, Vol. 5, (2007), No.
2/2, 2007.
ADRESA:
Ing. Zuzana Kozubíková, Ph.D.
Katedra makro a mikroekonomiky
FRI Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenská republika,
t.č. ++421/41 5134423,
e-mail [email protected]
Ing. Lucia Pančíková, Ph.D.
Katedra makro a mikroekonomiky
FRI Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenská republika,
t.č. ++421/41 5134424,
e-mail [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
79
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
80
NEW MANAGEEMT APPROACHES AND NEW BUSINESS MODELS FOR THE “NEW
ECONOMY”
Jaroslav Král
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice
Abstract: There is an interdependent relationship between supply and demand: companies need to
understand customer demand before they can manage it, create future demand and meet the level of
desired customer satisfaction. Process approach and process thinking become essential for contemporary
management theory and practice. In order to achieve the performance levels businesses must organize and
manage themselves around the axis of process. They must apply the discipline of process even to the most
creative and heretofore most chaotic aspects of their operations. (Strategic) business process management
forces companies to „examine their form and structure“ as having an influence on boundaries, structure
and power within organizational design. The article examines new management approaches and business
models.
Key Words: Business models, competitive advantage, virtual integration, value chain model, value stream
mapping, business process management, supply chain.
1. INTRODUCTION
Business operates everywhere in an environment that is increasingly dynamic and challenging. Markets have
globalised, technology has become all embracing, and relationships with suppliers, customers and competitors are
undergoing constant change. New business models are emerging, ones in which competitive advantage is based upon
managing processes that facilitate rapid and flexible responses to market change, and ones in which new capabilities
are based upon developing unique relationships with partners, it means suppliers, customers, employees, shareholders,
government and, often, with competitors.
The business model has often taken second place to strategy in management thinking and focus. Normann [6] discusses
‘a new strategic logic’. He suggests that:
“… managers need to be good at mobilizing, managing, and using resources rather than at formally acquiring and
necessarily owning resources. The ability to reconfigure, to use resources inside and particularly outside the boundaries
of the traditional corporation more effectively becomes a mandatory skill for managements.”
Drucker [1] noted that: “While the traditional response to market pressures was vertical integration on a large scale,
today even the large corporations are leading the changes in strategic posture… the changes to facilitate this are not just
sales and marketing driven, but encompass design and development, and production responses. Products and services
now have multiple applications and business organizations are redefining their core capabilities and processes. In other
words, value chains are competing with value chains. At this macro, industry level, value chains can be seen as business
network structures, or confederations, that are developing from traditional corporations.”
Magretta [4] suggests that: “… a successful business model represents a better way than the existing alternatives. It may
offer more value to a discrete group of customers. Or it may completely replace the old way of doing things and
become the standard for the next generation of entrepreneurs to beat.” Magretta adds substance:
“… all new business models are variations on the generic value chain underlying all businesses. Broadly speaking, this
chain has two parts. Part one includes all the activities associated with making something: designing it, purchasing raw
materials, manufacturing and so on. Part two includes all the activities associated with selling something: finding and
reaching customers, transacting a sale, distributing the product or delivering the service. A new business model’s plot
may turn on designing a new product for an unmet need … Or it may turn on a process innovation, a better way of
making or selling or distributing an already proven product or service.”
Magretta cites Dell as a company that has created a powerful business model by identifying value chain processes that it
will engage in, and seeking partners, ´complementors´, to undertake those it will not. In this way Dell, by selling
directly to end-users, has the vital information necessary to manage inventory better than its competitors and avoids
the high costs of holding inventory and the very high cost of obsolescence due to the rapid application of
technology. A question that must be asked is, is there a generic approach or model that may be used to understand the
successes of successful organizations?
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
81
2. PROCESSES DESIGNED AROUND VALUE CREATING NETWORKS
The virtual/holonic organization structure is one model that is finding modern. According to McHugh et al. [5], the
holonic organization or network is:
„… a set of companies that acts integrally and organically; it is constantly re-configured to manage each business
opportunity a customer presents. Each company in the network provides a different process capability and is called a
holon1.“
Holonic/virtual networks are not hierarchical structures – rather, each business within the structure is equal to each of
the others. The network is in dynamic equilibrium and it is self-regulating. Access to, and exchange of, information
throughout the network is open, as is access to and exchange of information across the network boundaries. The
network is evolutionary and is constantly interacting with its environment. It is a knowledge network, a learning
organization. There are a number of advantages accumulate to holonic networks:
• Asset leverage - increased utilization from distributed operations through synergy
• Speed - specialist inputs enhance time-to-market
• Flexibility and agility - the ability to meet requests for changes in order size and delivery pattern as well as for
product and service changes within existing response times
• Faster growth and increased profitability - through improved response times
• Increased customer loyalty - longer and more profitable customer relationships
• Shared assets and lower total capital investment - investment by partner organizations is limited to its core
processes and working capital requirements are influenced by a ‘just-in-time’ approach
• Shared risk at reduced levels - risk is reduced by being dispersed among network members and because of the
high aggregate level of expertise that is deployed.
It follows that a ‘network’ or value chain design should reflect these advantages. To do so will result in:
• Lower investment in fixed costs and working capital
• Lower operating costs due to optimal economies of production and increased customer response: reducing
customer acquisition costs and increased transaction values
• Reduced business risk (defined here as fluctuations in planned market volume (and market share(s))
• Reduced financial risk (defined as the probability of failure to achieve a target return on net assets)
• Decreased response times (time-to-market, a strategic consideration, and operationally, the order cycle time).
There are four roles within such a network. First, operational roles are occupied by specialists, each of whom brings a
core capability that combines with others to produce or to deliver the product that the end-user buys. Examples include
manufacturing and logistics.
The second role is to supply a support process, such as procurement or customer service management and/or facilities;
McHugh suggests this is a functionally oriented role and that typically there is only one member supporting the value
chain. Emerging examples of this can be seen in the large ´business-to-business´ buying exchanges appearing in
industries such as the automotive industry.
The third role is that of resource provider to the operational role members. Resources include skilled labor (such as
designers), information/data management services and, increasingly important, customized facilities (such as those
required for computer chip manufacturing).
Fourth, an ‘integrator’ role completes the structure. The integrator has one of two functions (and may well perform
both): one is to provide the initial ‘strategic vision’ around which the virtual organization is structured. The other is a
coordinating role within the value chain, identifying, matching and directing resources. Small specialist companies have
developed long-term relationships with one another along the value chain. The result is a competitive value chain that
offers currency and competitive prices in an industry.
3. NEW CONCEPTS AND MODELS
More recently the concepts of clusters, value nets, value streams and value chains have focused interest due to the
increasing influence of virtual integration as an alternative to vertical integration.
1
Hebrew word; meaning: (little) sand; the name Holon also appears in the Bible (Book of Joshua, 21-15).
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
82
3.1 CLUSTERS
Value creation through clusters2 has been well documented in the applied economics literature. Porter [10] defined
clusters as:
„… a geographically proximate group of interconnected companies and associated institutions in a particular field
linked by commonalities and complementarities.“
Porter identified the components as: end-product or service companies; suppliers of specialist inputs; financial
institutions; firms in related industries; firms in downstream industries; producers of complementary products;
specialized infrastructure providers; governmental and other organizations providing dedicated education and
information inputs, and trade associations. Porter explored a number of examples using a basic model comprising four
interrelated components to explain international successes.
First, factor conditions (that is, basic factors of production that are necessary to compete successfully and to create
competitive advantage). Second, firm strategy, structure and rivalry (the goals, strategies and organization structures
that when managed creatively result in international competitive advantage). Third, related and supporting industries
(the presence of national supplier or related industries that are internationally competitive). Fourth, demand conditions
(the quality and quantity of home demand has an impact on economies of scale and upon innovation, both important
influences on competitive advantage). While these remain important, the developments in information communications
technology have reduced their impact. The costs of interconnectivity have modified their importance. The use of EDI
and net and web based communications has reduced the time as well as costs of transactions management, thereby
making it possible to expand supply and manufacturing bases across international boundaries. Porter revisited clusters
[10], talking of:
„(Connections) broader than industries, capture important linkages, complementarities, and slipovers of technology,
skills, information, marketing and customer needs that cut across firms and industries … Such connections are
fundamental to competition, to productivity, and especially to the direction and pace of new business formation and
innovation.“
In a broader context it can be argued that clusters comprise an effective combination of knowledge, technology,
relationship and process management that together, in a particular combination, provide an organization with the means
of developing competitive advantage. The important issue is that success is driven by entrepreneurial vision, a vision
that identifies not only the opportunities but the unique (or exclusive) alternatives for combining cluster capabilities,
assets and resources that achieve both customer and corporate satisfaction.
3.2 VALUE NETS
Parolini [8] argues that the changes in the business environment require a new or different approach to strategic
analysis, suggesting that models developed in the 1970s and 1980s are limited to a fundamentally different economic
paradigm. Parolini comments on the changes in ‘strategic boundaries’, suggesting that the ‘new business model’ is
characterized by an emphasis on specialization and a capacity to identify and participate in alliance networks. For
Parolini a shift in emphasis has occurred (at least amongst the successful organizations) in which the focus has shifted
from the inward, enterprise focused perspective to an outward, customer focus that considers how additional value
(relative to that offered by competitors) can be delivered to customers via value creating systems.
Value creating systems were identified by Normann and Ramirez [7] who argued that successful companies focus their
strategic analysis and decisions on the value creating system (VCS) – the suppliers, business partners and customers –
and how they can work together to co-produce value. Parolini proposes a basic difference between Porter’s original
value chain and the approach taken by Normann and Ramirez (and indeed subsequent approaches), suggesting:
„… the former (Porter) takes the company value chain as his starting point, whereas the latter (Normann and Ramirez)
underline the greater importance of the value creating system.“
This comment does not identify the fundamental difference: value creating systems (VCSs) first consider customer
expectations then consider the capabilities, assets and other resources required to meet customer value drivers – or
exceed them. Of course there are constraints: from a corporate viewpoint customer expectations typically represent an
ideal that may be unrealistic, so they need to be viewed within the context of corporate value drivers. Parolini
2
(generally) A cluster is a small group or bunch of something. A business cluster is a geographic concentration of interconnected businesses,
suppliers, and associated institutions in a particular field. Clusters are considered to increase the productivity with which companies can compete,
nationally and globally. The term business cluster, also known as a industry cluster, competitive cluster, or Porterian cluster, was introduced and
the term cluster popularized by M. Porter in The Competitive Advantage of Nations [9]. (The importance of economic geography, or more correctly
geographical economics, was also brought to attention by Paul Krugman in Geography and Trade (1991. Cluster development has since become a
focus for many government programs. The underlying concept, which economists have referred to as agglomeration economies, dates back to 1890,
and the work of Alfred Marshall.).
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
83
summarizes the main characteristics of the VCS thus:
1. A set of activities creates value for its end-user customers.
2. Activities use tangible and intangible resources that are linked by information flows.
3. End-user value is influenced by the way in which the end-user uses the delivered value.
4. End-users can (and often do) participate in value creating activities.
5. Value creation is successful only when a coordinating activity (or process) is present and links customer
expectations to the economic activity of the VCS.
6. VCS partners may participate in more than one value creation system.
We can also use the term value nets that is „a business design that uses advanced supply chain concepts to achieve both
superior customer satisfaction and company profitability“; and „a value net begins with customers, allows them to selfdesign products, and builds to satisfy actual demand“. The customer (business unit) is central to the decision process, is
surrounded by the company (or business unit), which in turn is surrounded by a constellation of providers that perform
some or all of the sourcing, assembly and delivery activities. There are five characteristics that distinguish a value net
business from the traditional business model:
1. Customer aligned - Customer expectations initiate sourcing, building and delivery activities in the net. (The
customer commands the value net.)
2. Collaborative and systemic - Companies engage suppliers, customers and possibly competitors in a unique
network of value creating relationships. (Each activity is assigned to the partner best able to perform it.)
3. Agile and scalable - Flexible manufacturing and distribution enhanced by information flow design facilitates
responsiveness. (Everything in the value net, physical or virtual is scalable.)
4. Fast flow - Lead times are rapid and compressed. (Rapid delivery goes hand in hand with reliable and
convenient delivery.)
5. Digital - E-commerce is a key enabler. However, it is the flow of information and its „intelligent use“ that
drives the value net. (Rule based, event driven tools take over many operational decisions. Distilled real-time
analysis enables rapid executive decision making.).
A fundamental difference between the value net model and Porter’s value chain model is that the VCS is considered to
be a set of value creating activities (rather than companies), and these activities are defined from the final customer’s
point of view. Taking the VCS as the focal point of strategic analysis is of maximal importance for those companies
who want to avoid being trapped in outdated perspectives as to how to compete in their particular industry, and which
understand that there is little sense in enjoying a strong competitive position and having a high bargaining power in
relation to their direct customers, if they (and their customers) form part of a losing system. This assumes that all
organizations are primarily customer focused.
3.3 VALUE STREAMS
Hines et al. [3] offer that operations led lean management perspective to value creation. They argue that:
„This focus on value is therefore translated across functional and company boundaries in both design and delivery of
the appropriate product-service bundle … the lean message suggests that the focus of attention should not be on the
company or functional department but instead on the complete value stream. The value stream is the set of tasks and
activities required to design and make a family of products or services that are undertaken with a group of linked
functions or companies from the point of customer specification right back to the raw material source.“
And:
„Value stream thinking goes beyond simplistic academic models of single buyer/single supplier relationships or even
supply chains involving one customer, a local firm and its single supplier. Instead, a more realistic approach is adopted
involving a complete network of companies arrayed in each tier of supply … the lean approach seeks to go beyond
partnership rhetoric and seeks solutions at the value stream level that will benefit all the organizations involved.”
The value stream concept uses value stream mapping3 to identify and differentiate between processes that create value
and waste. Hines et al. refer to their own research in which waste and value generating processes are identified; the
waste producing processes are eliminated while opportunities to enhance the value generating processes are sought.
They argue that the value adding processes make the final product/service more valuable to the end-consumer than it
3
Value stream mapping is a helpful method that can be used in Lean environments to identify opportunities for improvement in lead time. Although
value stream mapping is often associated with manufacturing, it is also used in logistics, supply chain, service related industries, healthcare, software
development, and product development. In a build to the standard form Shigeo Shingo suggests that the value-adding steps be drawn across the centre
of the map and the non-value-adding steps be represented in vertical lines at right angles to the value stream. Thus the activities become easily
separated into the value stream which is the focus of one type of attention and the 'waste' steps another type. He calls the value stream the process and
the non-value streams the operations. The thinking here is that the non-value-adding steps are often preparatory or tidying up to the value-adding step
and are closely associated with the person or machine/workstation that executes that value-adding step. Therefore each vertical line is the “story” of a
person or workstation whilst the horizontal line represents the “story” of the product being created.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
84
otherwise would have been.
Value stream mapping is in effect the identification of seven „commonly accepted“ areas of waste based upon practices
in Toyota: overproduction, waiting, transportation, inappropriate processing, unnecessary inventory, unnecessary
motion (an ergonomics consideration), and defects. There is an array of „mapping tools“, each being used where it
brings focus to a specific area of waste. But there are a fundamental difference between value stream and value chain
thinking. Their classification of these differences suggests an operations management focus to the value stream concept:
„The difference between the traditional supply or value chain and the value stream is that the former includes the
complete activities of all the companies involved, whereas the latter refers only to the specific parts of the firms that
actually add value to the product or service under consideration. The value stream is, therefore, a far more focused and
contingent view of the value adding process.“
The supply chain and the value chain are two very different and quite distinct concepts. Furthermore neither includes all
of the activities of the companies involved.
The whole concept of the value chain is one of cooperation and collaboration. Organizations such as Dell identify
specialist process owners and work with them within an exclusive business model that integrates and coordinates the
owners of relevant and efficiently managed assets, processes and capabilities that create added value via innovative
products or innovative processes. The value chain approach is driven by the notion of delivering end-user satisfaction
through a low capital intensity (high return) business model.
3.4 VALUE CHAINS
The value chain approach offers a model that includes both customer and corporate expectations. It offers a means to
undertake strategic and operational analysis of an opportunity at a macro (process) level and at a micro (activity) level.
As with the value net approach it starts with an assumption that there are no constraints on how customers’ value
expectations may be met. But it then adds the constraint that unless the innovator/visionary, with its partner
organizations, meet specific financial objectives the VCS cannot survive. Needed are both feasibility4 and viability5.
Furthermore it is argued that free cash flow is the primary requirement for success. This view is based on the simple
premise that profit (in all its variants) is opinion: cash flow is fact. Now we can state (without any doubts) that: the
value chain means integrated demand and supply chains.
Supply chain management academics and practitioners have argued that that the supply chain has attempted to meet all
the changes identified within the ‘new economy’. Yet supply chain management has focused on moving products and
services downstream towards the customer. Typically the supply chain is coordinated by manufacturing companies or
dominant resellers who use in-house manufacturing and distribution facilities to achieve market based objectives such
as market share volumes and customer penetration. Meanwhile, demand chain management changes the emphasis
towards „customization“, responding to product and service opportunities offered by specific customers or customer
groups sharing particular characteristics. The preference is to outsource rather than own the functions and processes that
facilitate and deliver value. The focus is on asset leverage and communication through distributed assets and
outsourcing. There is thus a large incentive to integrate supply and demand chains – it provides new opportunities for
creating (or adding extra) market value.
There is an interdependent relationship between supply and demand: companies need to understand customer demand
before they can manage it, create future demand and, of course, meet the level of desired customer satisfaction. Demand
defines the supply chain target, while supply-side capabilities support, shape and sustain demand.
4 CONTEMPORARY MANAGEMENT IMPERATIVE - PROCESS(ES) NOT FUNCTION(S)
More recent views of the value chain model suggest the importance of taking a process based perspective of the
organization, and extend this with the idea that processes are not simply intra-organizational but have become interorganizational and often intercontinental. Value chain analysis identifies the core processes and core capabilities
involved in meeting the essential corporate and customer value drivers. A core business process “creates” value by the
capabilities it gives the company for competitiveness. Core business processes are the processes identified by the
organization as being central to its strategy for competitive advantage. Normann [6] suggests that the core business
process of a company in the long term is to form new ‘dominating’ ideas. There is a similarity here with Porter’s
argument for what constitutes long-term success. Long term the company requires a strategy for value delivery that not
only offers competitive advantage through differentiation but is built around a core process to renew (or perhaps form
4
5
Customer perceptions are equal to or exceed their expectations.
Stakeholder partner perceptions are equal to or exceed their expectations.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
85
new) ‘dominating’ ideas – the drivers of long-term competitive advantage. Normann contends:
„No other process in any organization is more fundamental in the long term than this renewal of the dominating ideas,
this re-appreciation of an organization’s identity and the way of manifesting it, in the face of environmental change.“
Hammer [2] argues that „as businesses become accustomed to the customer aspects of their operations”. And: „…
processes are what create the results that a company delivers to its customers“. Hammer continues by offering
a customer economy definition of a process:
„… an organized group of related activities that together create a result of value to customers.“
Hammer’s discussion of this definition suggests increasing opportunities for the virtual organization. He establishes a
process as a group of related activities that work together, pointing to the fact that value is created by the entire process.
It is the result of value production and coordination. Activities are related and organized, with none of them irrelevant
and performed sequentially, giving some structure to the process and requiring process management. Effective process
management is result oriented.
5. CONCLUSIONS
A number of approaches have been proposed for implementing the value chain model. Many have been somewhat
conservative in their approach and are essentially modified supply chain models.
Management authorities suggest that the market value chain reinforces the resource based view of the organization
because it forces the identification of core processes from which core competencies and competitive advantage emerge.
Performance management is another perspective of strategic business process management which „relies on the
management of resources and on a series of measurement systems“, without which progress towards goals and any
necessary corrective action are not possible.
Organizational coordination occurs internally and externally (both suppliers and customers). This is particularly
„pertinent as the boundaries of internal processes become more ill-defined“; it could be argued that it is even more
important for the boundaries between value chain organizations. This perspective adds emphasis to the importance of
relationship management. We need also identify knowledge management as a component of their model. Business
process management enhances organizational learning and knowledge management. It ‘provides a framework for
organizational learning and can incorporate the management of knowledge’. Clearly these are determined by the
specific application but suffice it to say they are essential to the successful performance of the value chain.
REFERENCES
[1]
DRUCKER, P. Will the Corporation Survive?. The Economist, 1st November 2001.
[2]
HAMMER, M. The Agenda. New York : Crown, 2001.
[3]
HINES, P. R. et al. Value Stream Management - Strategy and Excellence in the Supply Chain. Harlow: Financial
Times/Prentice-Hall, 2000.
[4]
MAGRETTA, J. Why Business Models Mater. Harvard Business Review, May 2002.
[5]
MCHUGH, P. G. et al. Beyond Business Process Reengineering. Chichester: Wiley, 1995.
[6]
NORMANN, R. Reframing Business. Chichester : Wiley, 2001.
[7]
NORMANN, R.; RAMIREZ, R. Designing Interactive Strategy - From Value Chain to Value Constellation.
New York : Wiley, 1994.
[8]
PAROLINI, C. The Value Net. Chichester : Wiley 1999.
[9]
PORTER, M. The Competitive Advantage of Nations. New York : Free Press, 1990.
[10] PORTER, M. What is Strategy?. Harvard Business Review, December 1996.
ADRESS:
Doc. Ing. Jaroslav Král, CSc.
Evropský polytechnický institute, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Tel.: 572 549 018
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
86
K NĚKTERÝM TEORETICKÝM ASPEKTŮM USKUTEČŇOVÁNÍ ZÁSAD REGIONÁLNÍ
POLITIKY EVROPSKÝCH STÁTŮ NA POČÁTKU 21. STOLETÍ
Karel Lacina
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice
Abstrakt: Jedním z významných poslání našich vysokých škol je objasňování podstaty a vývoje regionální
politiky uskutečňované na úrovni národních států i v rovině Evropské unie jako celku.Daný úkol
představuje naléhavou výzvu především pro vysoké školy působící v regionech. Posluchačům je nezbytné
podrobně osvětlovat takové pojmy jako jsou „region“, „regionální rozvoj„ „regionální politika“, teorie
růstu a disparity. Neméně důležitou výzvou je postižení role místní a regionální veřejné správy při
formování pokud možno optimálních rozvojových koncepcí a při jejich každodenní aplikaci.
Klíčová slova: regionální politika, Evropská unie, regionální rozvoj, potenciál regionů ,technologický
rozvoj, institucionální a systémový přístup, HDP přepočtený na jednoho obyvatele, veřejná správa
Diskutujeme-li o roli vysoké školy jako facilitátora rozvoje regionu, jedna z jejích závažných rolí spočívá v objasňování
samotné podstaty regionální politiky a způsobů implementace jejích zásad. Zastávám názor, že pedagogové by na
konkrétních faktech měli demonstrovat důvody vedoucí k tomu, že problematika rozvoje regionů hraje mimořádnou roli
v aktivitách Evropská unie. Z uvedených důvodů mi dovolte připomenout některá stěžejní fakta.
Na společnou regionální rozvojovou politiku se dnes vynakládá zhruba 30 % rozpočtu EU. Je tomu tak i proto, že
regiony bývají nejednou charakterizovány jako jakési „motory“ rozvoje celých států i Evropské unie jako celku.
Uvedené stanovisko například sdílejí stoupenci tzv. teorie polarizovaného rozvoje, za jejíhož hlavního představitele je
pokládán F. Perroux. Bezvýznamná není ani skutečnost, že se pozitiva a negativa dosahované Evropskou unií v rozvoji
znalostní ekonomiky poměřují s obdobnými parametry ve Spojených státech americkým, v NAFTĚ, v členských
zemích ASEAN, v Japonsku i v dalších rychle se rozvíjejících ekonomikách, jako jsou Čína, Indie a Brazílie.
I z uvedených důvodů se k teoretickým a k praktickým otázkám spjatým s implementací principů regionální politiky na
národní a na unijní úrovni v současnosti soustřeďuje značná pozornost.
V průběhu více než posledních šedesátých let byla zformulována řada definic regionální politiky. Jako příklad lze uvést
stanovisko amerických autorů Stimsona, Stougha a Robertse publikované v roce 2006 charakterizující rozvoj regionů
„jako aplikaci ekonomických procesů a zdrojů dostupných v regionu, jejichž výsledkem je udržitelný rozvoj
a požadované ekonomické výsledky pro region, které splní očekávání podniků,rezidentů i nerezidentů“1. Jedny
z významných teoretických přístupů k problematice regionálního rozvoje představují tzv. endogenní rozvojové teorie,
v první řadě akcentující potřebu aktivace vnitřního rozvojového potenciálu konkrétních regionů. Nastíněné teorie
částečně ovlivňují i chápání místa regionů ve správní struktuře jednotlivých států a jejich role v Evropské unii jako
celku.
V teoriích endogenního růstu bývají regiony označovány za místa, v nichž se:
• koncentruje hospodářský život
• vytváří potenciál potřebný pro zajištění ekonomického růstu přednostně dnes založeného na rozvoji základního
a aplikovaného výzkumu, technologií a na inovačních aktivitách.
Regionální rozvoj bývá nejednou definován jako komplex procesů, které probíhají v rámci tak složitého systému, jakým
je region. Z uvedeného důvodu pro rozvíjení regionální politiky je nezbytný systémový přístup. Pojem „rozvoj“ bývá
z pochopitelných důvodů nejednou spojován s pojmem „ekonomický růst“. Pro celkový rozvoj regionů má značný
význam definování ekonomického růstu z pohledu zvyšování hrubého domácího produktu přepočteného na jednoho
obyvatele. Třebaže se nejedná o synonyma, rozvoj bez dosažení růstu si samozřejmě lze jen velmi obtížně představit.
Obecně je možno rozvoj charakterizovat jako proces postupně dosahovaných změn. Ovlivňuje charakteristiky daného
území a vytváří předpoklady pro zvyšování efektivnosti a účelnosti využívání jeho zdrojů. Za další z důležitých aspektů
rozvoje regionu je pokládán dlouhodobý růst schopnosti zdejšího veřejného a podnikatelského sektoru nabízet
obyvatelstvu rozmanité produkty a služby. Zmíněná schopnost je v nemalé míře spjata s technologickým rozvojem
1
Stimson R., Stough R, R.,Roberts B.H.:“ Regional Economic Development „,New York, Springer 2006 - citováno podle Stejskal J.,Kovárník J.:“
Regionální politika a její nástroje „Praha: Portál, s.r.o.2009, ISBN: 978-80-7367-588-2, s. 27
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
87
a s institucionálními a systémovými změnami, které se na území regionu uskutečňují.
Není přitom náhodné, že poměrně značná část teoretiků dnes akcentuje důležitost efektivní činnosti úřadů veřejné
správy jako jednoho z hlavních předpokladů pro zabezpečení rozvojových cílů. Regionální rozvoj mnohdy je definován
jako proces, v němž především územní samospráva může pozitivně ovlivňovat rozvoj tím, že disponuje příznivými
předpoklady pro podporu žádoucích podnikatelských aktivit. Jejich přínos spočívá hlavně ve vytváření nových
pracovních míst a ve zvyšování efektivity využívání místních materiálních a lidských zdrojů. V uvedeném duchu
k problematice regionálního rozvoje například přistupuje významné výzkumné centrum Berman Group působící
i v České republice. Akcentuje skutečnost, že regionální ekonomický rozvoj je především procesem strategického
partnerství veřejného a soukromého sektoru za měřeného k uskutečňování takových postupů, jež umožňují nové
investice a s nimi spjaté vytváření nových pracovních míst.
Strategie regionálního rozvoje České republiky přijatá v roce 2006 v dané souvislosti pod pojmem „regionální rozvoj“
rozumí růst socioekonomického a environmentálního potenciálu a konkurenceschopnosti regionů umožňující zvyšování
životní úrovně a celkové kvality života jejich obyvatel. Zdůrazňuje se v ní potřeba zaměření na dynamický a vyvážený
rozvoj příslušného regionálního územního celku a jeho částí (mikroregionů) a na odstraňování, případně zmírňování
interregionálních disparit.
Obecně lze učinit závěr, že rozvoj regionů ovlivňují především jejich přírodní, geografické a sociálně-ekonomické
podmínky. Výše uvedené faktory je možno pro potřeby jejich další analýzy rozčlenit do tří základních skupin:
1. životní prostředí regionů (rozloha území, geografické poměry, vodohospodářské poměry, flóra a fauna; podtrhává
se skutečnost, že jednotlivé komponenty přírodního prostředí určují kvalitu přírodního prostředí jako celku
a spolurozhodují o lokalizaci některých dílčích aktivit - například v cestovním ruchu - v území);
2.
obyvatelstvo a pracovní zdroje (počet obyvatel a jejich kategorie, dynamika vývoje počtu obyvatelstva,
demografická struktura, dynamika pohybu obyvatel, dynamika růstu domácností a jejich struktura),
3.
ekonomické aktivity a podmínky pro rozvoj regionů (produkční činnosti, sociální infrastruktura regionu
a technická infrastruktura regionu).
Neméně významnými faktory ovlivňujícími konkurenceschopnost regionů jsou:
• rozsah a kvalita průmyslová produkce a intenzita poptávky po ní,
• poptávka po práci a úloha kapitálu,
• nabídka práce a trh práce,
• migrace za prací a kvalita populace,
• kvalita výkonu státní správy a územní samosprávy, v první řadě na místní a na regionální úrovni,
• rozsah investic,
• výše místních cen produktů a služeb.
Všeobecně tudíž platí, že pokud jde o rozvojový potenciál regionů, tvoří jej vedle přírodních zdrojů a přírodní prostředí
zejména:
a. hmotné faktory:
Mají podobu produkčního potenciálu území regionu a zejména vypovídají o kvalitě jeho infrastruktury. Moderní
dopravní infrastruktura bývá charakterizována jako jeden z rozhodujících faktorů rozvoje tzv. funkčních regionů, neboť
významným způsobem přispívá k mobilitě výrobních faktorů.
b. nehmotné faktory - patří k nim zejména:
• dosahované inovace a účinné využívání informačních a komunikačních technologií;
• celková kvalita regionálního prostředí přispívající v rámci regionu k vytváření,
• a růstu nových podnikatelských firem a komunikačních sítí,
• intenzita vnitroregionálních ekonomických vazeb,
• lokalizace firem,
• typ převažující organizační formy podniků,
• přítomnost velkých národních a nadnárodních firem, případně jejich poboček v regionu,
• aglomerační efekty jako důsledek koncentrace podniků a sídel,
• nehmotné lokalizační faktory, jako jsou sociální prostředí, atraktivnost podmínek pro bydlení, aktivity volného
času, možnosti rekreace,
• demografická situace,
• přímé a nepřímé vlivy hospodářské politiky státu,
• lidské zdroje:jsou úzce spjaty s nehmotnými faktory. Všeobecně se akcentuje především úroveň znalostí
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
88
a dovedností pracovníků;
c. ekonomická výkonnost a regionální konkurenceschopnost:
Jedná se o faktor spolurozhodující o konkurenceschopnosti regionu a tím i o jeho přitažlivosti pro investory;
d. struktura podnikatelských subjektů:
Zvláštní význam se přikládá kvalitě činnosti malých a středních podniků vytvářejících v regionu většinu pracovních
míst pro místní obyvatele s nižší kvalifikací a platících daně do místních rozpočtů.
e. legislativní rámec, systém veřejné správy, daňová soustava a celoplošné sektorové a resortní politiky:
Při posuzování jejich vlivu se vychází mimo jiné z poznatku, že nízká kvalita uvedených faktorů může být v kombinaci
s vnitřními podmínkami jednotlivých regionů a s jejich možnostmi reagovat na vnější podněty, příčinou
nerovnovážného rozvoje, vzniku a prohlubování interregionálních disparit.
Faktory rozvoje regionů lze členit rovněž na:
a) Externí - jsou dány:
• poptávkou po regionálních produktech,
• nabídkou zdrojů potřebných pro výrobní aktivity v regionu;
b) interní reprezentované:
• přírodními zdroji regionu,
• úrovní dopravy a dopravní infrastruktury,
• kvalitou vědeckého výzkumu financovaného z veřejných i z privátních zdrojů,
• kvalitou nabídky lidských zdrojů,
• kvalitou služeb zajišťovaných veřejnou správou.
V souvislosti s akcentem kladeným na inovace a na jejich využívání nabývá na významu problematika zakládání
klastrů a realizace klastrových iniciativ.
Někdy se faktory rozvoje regionu kategorizují jako:
a. „tvrdé“: za ně se považují přírodní podmínky, dostupnost výrobních faktorů, úroveň technické infrastruktury apod.
b. „měkké“: jsou představovány specifikami sociálního prostředí, kvalitou lidského kapitálu, úrovní znalostí, inovací
a způsoby jejich šíření.
Evropská unie reprezentující 27 států vychází z poznatku, že její rozvoj je v nemalé míře ovlivněn pokrokem
dosahovaným v rozvoji jednotného vnitřního trhu. I z uvedeného důvodu její soudobá regionální politika prioritně
koncentruje pozornost k řešení problematiky disparit projevujících se jednak v rámci Evropské unie jako celku, jednak
na úrovni jednotlivých členských zemí. Proto jejím aktuálním úkolem je orientace na zmírňování regionálních
a interregionálních disparit.
V této souvislosti se jako vysoce aktuální jeví dlouhodobé úsilí o dosažení ekonomické a sociální koheze. Za tímto
účelem byl mimo jiné již krátce poté, co maastrichtská Smlouva o Evropské unii vstoupila v platnost, vytvořen tzv.
Fond soudržnosti označovaný rovněž za Kohezní fond. Z něho se méně rozvinutým regionům vyplácejí podpory na
úhradu realizace projektů v oblasti tvorby a ochrany životního prostředí a rozvoje dopravy. Význam zaměření na
specifikaci rozvojových možností regionů je rovněž zdůrazněn Evropskou unií v jí požadované metodice vypracovávání
regionálních rozvojových plánů.
Veškeré nastíněné faktory mají rozhodující význam pro uskutečňování zásad regionální politiky na úrovni státu
a Evropské unie jako celku. Na národní úrovni je regionální politika obecně charakterizovaná jako integrální součást
strategie státu zaměřené na efektivním využívání hlavních ekonomických nástrojů a aktivit na jeho území. Prioritně
zahrnuje v sobě opatření napomáhající zmírňování disparit mezi jednotlivými regiony. Používáním adekvátní soustavy
nástrojů se mají dlouhodobě vytvářet předpoklady pro:
• dosažení vyváženého hospodářského a sociálního rozvoje regionů,
• zmírňování meziregionálních disparit,
• racionální využívání zdrojů,
• ekologickou prostorovou rovnováhu.
Část specialistů konstatuje, že regionální politika státu představuje reakci na existující rozdíly mezi regiony, které se
vytvořily v průběhu historického vývoje. V této souvislosti s přihlédnutím k různým příčinám vzniku disparit obecně
rozlišují tři hlavní typy tzv. problémových regionů:
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
89
•
•
•
•
regiony nedostatečně vybavené přírodními zdroji, zejména regiony odlehlé,
a regiony venkovské,
regiony s nedostatečným využitím vlastních zdrojů, obvykle z důvodu nedostatku kapitálu,
regiony se stagnujícími, resp. upadajícími základními odvětvími, které v minulosti patřily v tzv. tradičních
odvětvích mezi vyspělé.
Z uvedeného důvodu jedním z hlavních cílů regionální politiky je podpora růstového potenciálu regionů.
Strategie regionálního rozvoje České republiky rozumí pojmem „regionální politika“ soubor intervencí, zaměřených
podle konkrétní situace státu a jeho regionů a podle očekávaných vývojových tendencí, na podporu opatření
umožňující růst ekonomických aktivit a rozvoj infrastruktury. Za základní podmínku úspěšné regionální politiky
pokládá jasné definování priorit a koncentraci zdrojů na uskutečňování těchto priorit.
ADRESA:
Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc.
Evropský polytechnický institute, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Tel.: 572 549 018
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
90
ROLE VYSOKÝCH ŠKOL V OSVĚTLOVÁNÍ KONCEPCE GOVERNANCE
Karel Lacina
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice
Abstrakt: Jedním z dlouhodobých směrů vzdělávacích aktivit českých a moravských vysokých škol je
(a patrně dlouhodobě zůstane) osvětlování problematiky teorie a praxe výkonu veřejné správy na
regionální, národní a na nadnárodní (evropské) úrovni. Až do druhé poloviny sedmdesátých let minulého
století se v teorii pro tehdejší pojetí výkonu správní činnosti na kontinentální Evropě nejednou používal
anglický termín „government„ (vláda). Díky celkové demokratizaci evropské veřejné správy založené na
implementaci principů decentralizace, dekoncentrace a subsidiarity se celkové pojetí výkonu veřejné
správy změnilo. Proto se stále častěji pro postižení charakteristických rysů soudobé evropské veřejné
správy používá anglické označení „governance„ (vládnutí).
Klíčová slova: vláda, vládnutí,reformy veřejné správy,decentralizace,dekoncentrace, zásada subsidiarity,
manažerské a marketingové principy , přeshraniční spolupráce
Jedním z dlouhodobých směrů angažovanosti českých a moravských vysokých škol je výklad problematiky teorie
a praxe veřejné správy uskutečňované jednak v národním měřítku České republiky, jednak v rámci tzv. evropského
správního prostoru. Veřejná správa na evropském kontinentu zejména v posledních dvou desetiletích prochází
závažnými změnami, v nemalé míře charakterizované aplikací manažerských - a částečně i marketingových - principů.
Vysoké školy mohou sehrát významnou roli v osvětlování příčin výše uvedených změn.
Z teoretického hlediska se ukazuje jako nanejvýš potřebné osvětlování podstaty a příčin stávajících přístupů tím spíše,
že se jejich aktuálnost se v posledních letech dále zvyšuje. V zásadě lze přijmout stanovisko, že naznačené změny jsou
základem koncepce, která je stále častěji označována termínem„governance“. Z hlediska dlouhodobých tendencí vývoje
evropské veřejné správy zformování zmíněné koncepce představuje podstatnou změnu. V zemích, které patří k tak
zvanému kontinentálnímu pojetí výkonu veřejné správy - tj. v převážné části evropských států - totiž ještě v šedesátých
a leckde i na počátku sedmdesátých let dvacátého století dominantní postavení zaujímalo pojetí často označované
anglickým termínem „government“. Pojetí „government“ byl nejednou definováno jako koncepce ovlivněná tzv.
vrchnostenským modelem správy. V uvedeném tradičním přístupu, jehož některé obecné prvky sahají až do způsobů
výkonu správní činnosti v absolutistických monarchiích a ve veřejné správě 19. a počátku 20. století, byl zvýšený důraz
v činnosti volených představitelů a úředníků položen na znalosti z práva a na aplikaci právních předpisů. Naproti tomu
byl relativně malý význam přikládán možnému využívání manažerských přístupů a dovedností. Tomu mimo jiné
odpovídaly i tehdejší přístupy k profesnímu vzdělávání ve veřejné správě.
Víceméně teprve od sedmdesátých let minulého století se začalo podrobněji diskutovat o tom, že potřebné modernizaci
výkonu správní činnosti bránily především následující skutečnosti:
• rozsáhlá dělba práce v úřadech veřejné správy mimo jiné vedla k příliš selektivnímu pořizování, zpracovávání,
a vyhodnocování informací.
Jejím výsledkem především bývala:
• tendence k vytváření často zbytečně malých organizačních útvarů spojená se snahami o obhajování smyslu
jejich existencí,
• komplikovaná možnost komplexně zmíněný problém řešit,
• skutečnost, že hierarchicky uspořádané působnosti a rozsáhlé formální pravomoci vedoucích útvarů úřadů
nejednou znesnadňovaly integraci specialistů do činnosti úřadů a jejich organizačních částí,
• vertikálně uspořádané řídící a komunikační vztahy založené na hierarchické struktuře funkčních míst ztěžující
mezioborovou (tj. horizontální) spolupráci.
• přijímání příliš velkého množství rozhodnutí ústředními orgány státní správy.
Diskuze kolem otázky potřebného zefektivnění způsobů řízení veřejné správy souvisely s jejími připravovanými
a posléze prováděnými reformami. V jejich rámci začaly být postupně zaváděny některé přístupy a postupy, které se již
dříve osvědčily podnikatelském sektoru. Aplikace vybraných manažerských a později též některých marketingových
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
91
principů víceméně probíhala v podmínkách uskutečňování zásad decentralizace, dekoncentrace, subsidiarity a celkové
demokratizace správní činnosti. Jedním z odrazů měnící se situace se mimo jiné stalo postupné používání již zmíněného
termínu „governance“.
O uplatňování vybraných zásad managementu v řízení veřejné správy se na evropském kontinentu tudíž skutečně začalo
reálně uvažovat až od počátku sedmdesátých let, i když se jisté předpoklady pro takovýto postup v části členských států
Evropských společenství vytvářely ještě v šedesátých letech. V té době členové tehdejší „evropské devítky“ v aplikaci
manažerských přístupů zaostávali zejména za pojetím řízení veřejné správy zejména ve Spojených státech amerických
a v Kanadě, v nichž se principy „city managementu“ postupně utvářely již od třicátých a čtyřicátých let dvacátého
století.
Hledáme - li příčiny správních reforem realizovaných v členských státech Evropské unie od sedmdesátých a ve střední
Evropě od devadesátých let, lze za ně označil především následující skutečnosti:
• omezení rozpočtových finančních prostředků vyčleňovaných ze státních rozpočtů na činnosti veřejné správy
v důsledku ekonomické recese,
• potřeba navazovat a prohlubovat mezinárodní ,příhraniční a přeshraniční spolupráci úřadů veřejné správy,
• tzv. nové výzvy (anglicky: challenges) adresované veřejné správě jako celku,jimiž se staly především:
• zvýšený důraz přikládaný roli veřejné správy v ochraně životního prostředí,
• potřeba integrované řešit problematiku šíření drog a růst drogové závislosti, v první řadě mezi mladými lidmi,
• problematika tzv.feminismu (s důrazem na dosažení rovných příležitostí pro muže a pro ženy v pracovním
procesu a ve veřejném životě).
Byly to zejména náročnější podmínky příznačné pro vývoj ekonomiky členských států Evropských společenství
v sedmdesátých letech, které si postupný přechod k decentralizovanému pojetí správy vynucovaly. Veřejná správa jako
celek se v porovnání s padesátými a šedesátými roky musela především vyrovnávat s omezením objemu finančních
prostředků vyčleňovaných na výkon veřejné správy ze státních rozpočtů. Představitele administrativy byli proto nuceni
přemýšlet o některých účinnějších nástrojích, přístupech a prostředcích, jež hlavně měly pomoci zajistit finanční krytí
obligatorních a části fakultativních služeb.
Právem je tudíž možno konstatovat, že nová ekonomická realita nutila jak ústřední státní správu, tak zejména
zastupitele obcí a regionů hledat inspiraci pro zabezpečování správní činnosti v některých přístupech dlouhodobě
osvědčených v řízení firem. Odklon od tradičního pojetí se nakonec ukázal jako radikálnější než někteří teoretikové
správní vědy původně předpokládali. V uvedené souvislosti vrchnostenský model správy začal být postupně
prezentován jako nikoli příliš odpovídající potřebám výkonu správní činnosti na konci dvacátého a na počátku
dvacátého prvního století.
Jedním z východisek pro objasňování role managementu v soudobé veřejné správě je především samotná teorie
moderního výkonu veřejné správy. Tato vychází z premisy, že základem správní činnosti je zabezpečování veřejných
úkolů (veřejných záležitostí). Pod pojmem „úkoly veřejné správy„ se všeobecně mají v první řadě na mysli záležitosti,
k jejichž řešení stát jako celek (nebo jeho relevantní část: region, obec, zájmové sdružení) soustřeďují pozornost.
Dalším neméně příznačným rysem „veřejných úkolů„ je fakt, že jejich uskutečňování je spojeno s dlouhodobými cíli, o
nichž se ve státním společenství, případně v jeho relevantní části, dosahuje shody.
Přitom tendence směřující k rozšiřování počtu veřejných úkolů se zvláště pro západoevropskou veřejnou správu
v období po druhé světové válce stala příznačnou. Daný vývoj zákonitě vedl ke stoupajícím tlakům na veřejné rozpočty.
Docházelo k tomu obvykle navíc za situace, kdy efektivita činnosti úřadů a zařízení, které veřejné úkoly zabezpečovaly,
nebývala příliš vysoká.
Navíc zhruba ve stejné době veřejná správa musela mnohem důrazněji než v předcházejícím období reagovat na různé
demokratické požadavky, zejména na následující:
• Zájem občanů na poskytování většího počtu služeb, jež měly být kvalitnější (a přitom i levnější).
• Úsilí o dosahování vyšší účinnosti správní činnosti úřadů.
• Snahy o posílení transparentnosti výkonu veřejné správy jako celku.
• Větší důraz kladený jednak na participaci občanů na výkonu správní činnosti, jednak na konzultativní činnost
poskytovanou úřady a představiteli veřejné správy občanům.
• Vyšší zastoupení žen, příslušníků etnických minorit, méně privilegovaných a sociálně a zdravotně
znevýhodněných sociálních skupin občanů ve volených funkcích v územní samosprávě.
Nastíněná situace v první řadě vyústila v postupnou změnu postupů využívaných při řízení veřejné správy jako celku.
Jak bylo konstatováno, prostor pro aplikaci manažerských přístupů a dovedností vytvořila již samotné reforma veřejné
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
92
správy. Jedním z jejích výsledků se stalo přenášení kompetencí ze státní správy do územní samosprávy představující
základ principu decentralizace správní činnosti. Neméně aktuální se stala aplikace zásady dekoncentrace správní
činnosti spočívající v přenášení kompetencí z vyšších úrovní výkonu státní správy na nižší úřady státní správy. Díky
zmíněným procesům se posílily kompetence obcí a dotvořilo se formování regionální územní samosprávy a státní
správy. Současně se vytvořily i předpoklady pro zapojování soukromých podnikatelských subjektů a rovněž organizací
tzv. třetího sektoru - tj. dobrovolných neziskových a charitativních organizací - do výkonu správní činnosti. Nejednou
se v této souvislosti mezi teoretiky začalo hovořit i tzv.postupující fragmentaci veřejné správy. Rovněž zmíněná
skutečnost vytvářela předpoklady pro výraznější uplatňování zásady subsidiarity na municipální úrovni.
Přibližně ve stejné době se začalo daleko intenzivněji diskutovat o potřebě řešit disparity v ekonomické a sociální
oblasti členských států Evropských společenství a jejich regionů. Jak upozornil britský autor A.Daltrop,“ všechny
západoevropské vlády se v období po druhé světové válce pokoušely řešit problematiku regionálních ekonomických
disparit . Někde byl jmenován zvláštní ministr odpovědný za regionální rozvoj … a za opatření,jež regionům poskytla
určitou autonomii, případně za vytváření specifických regionálních plánovacích orgánů v úřadech územní
samosprávy„1. Řešení problematiky disparit se stalo jedním z faktorů, které urychlily formování regionální správy.
Potvrdilo se rovněž, že má-li být takovýto přístup úspěšný, předpokládá uskutečňování decentralizačního procesu
v ekonomickém a politickém životě, včetně jeho legislativního zabezpečení. Šlo o složitý proces realizovatelný pouze
v delším časovém období. V podmínkách České republiky a dalších středoevropských zemí na počátku procesu
decentralizace v devadesátých letech minulého století se jednalo především o:
• opětovné konstituování obcí jako základních subjektů veřejné správy,
• formování veřejné správy na regionální úrovni (krajů),
• vytváření nového systému dlouhodobého profesního vzdělávání zastupitelů a úředníků veřejné správy.
Na základě analýzy dosud zmíněných faktorů lze učinit závěr, že reformy veřejné správy, které se v poslední třetině
dvacátého století uskutečnily v členských státech
Evropských společenství a posléze Evropské unie, byly z velké části diktovány ekonomickými důvody. Z uvedeného
pohledu je zřejmé, že by v Evropě ani územní samospráva na municipální úrovni, ani regionální veřejná správa
nemohly hrát očekávanou roli, pokud by nebyly vymezeny a efektivněji využívány materiální zdroje nezbytné pro
zabezpečení jejich aktivit a jestliže by současně nebyly zvyšovány kvalifikační požadavky kladené na pracovníky jejich
úřadů. Proto se problematice finančního a personálního zabezpečení výkonu správní činnosti na místní a na regionální
úrovni a hospodárného nakládání se svěřenými prostředky přikládá v soudobé etapě reforem veřejné správy zvýšený
význam.
Úkoly a přístupy, které mají pro úspěch reformy veřejné správy rozhodující význam, jsou obsaženy v koncepcích
reforem veřejné správy uskutečňovaných v jednotlivých evropských státech. Pokud jde o jejich povahu, soudobí
teoretikové (zejména Wright, Flynn, Strehl a Ference) shodně podtrhují závažnost následujících skutečností:
• Roli reforem jako procesů, které akcentují pozitivní výsledky aktivit veřejného sektoru a umožňují vytvářet
systémy stimulace spojené se zaměřením na výkon.
• Skutečnost, že cílem reforem je změna způsobů činnosti veřejného sektoru, tj. chápání příjemce služeb občany - mimo jiné i jako jejich konzumenty.
• Skutečnost, že reformy vytvořily předpoklady pro aplikaci nových přístupů v personálním managementu:
takových, které především akcentují iniciativu, flexibilitu jednotlivců a jejich připravenost aktivně přijímat
rozhodnutí.
Pokusíme-li se dospět k určitým závěrům, lze především konstatovat následující skutečnosti:
1. Poznatky z vývoje reforem veřejné správy dokládají skutečnost, že základním předpokladem pro moderní výkon
správní činnosti se stalo důsledné uskutečnění principů decentralizace a dekoncentrace. Na uvedeném základu se
vytvořily předpoklady pro formování moderní regionální státní správy a regionální územní samosprávy.
2.
Potvrdilo se, že důsledná implementace zásady subsidiarity ve výkonu místní a regionální veřejné správy vede k
posilování pravomocí a odpovědností jak územní samosprávy, tak místní a regionální státní správy. Uvedenou
skutečnost lze mimo jiné demonstrovat na příkladu vývoje veřejné správy v České republice z devadesátých let.
V našem státu ve druhé polovině minulého desetiletí se projevovaly „dozvuky„ některých přístupů, jež byly
příznačné pro situaci existující na počátku této dekády. Ta byla mimo jiné charakterizována skutečností, že ústřední
orgány státní správy přímo řídily tzv. „dekoncentrované úřady„ vykonávající státní správu na nadmunicipiální
1
Daltrop A.: „ Political Realities : Politics and the European Community „, Second Edition, Longman House, Burnt Mill, Harlow,Essex, England
,1982, s. 113
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
93
úrovni jako jim bezprostředně podřízené instituce. Relativně nižší úroveň horizontální koordinace činnosti
zmíněných úřadů byla v první polovině devadesátých let nejen u nás, nýbrž i v celé střední Evropě jednou ze
slabých stránek tehdejšího výkonu ústřední státní správy. Problém byl u nás de facto řešen teprve na přelomu
dvacátého a dvacátého prvního století vytvořením územní samosprávy na krajské úrovni.
3.
V této souvislosti poznatky ze západoevropských zemí dokládají skutečnost, že implementace principů
decentralizace a dekoncentrace ve správní činnosti je složitým procesem, jež může být úspěšný jen za předpokladu,
že jej podporují širší vrstvy občanů.
4.
Jako další nezbytná podmínka úspěšného uskutečňování nastíněných reformních kroků se ukázala potřeba
dosahovat konsensus v názorech a stanoviscích představitelů vládních politických stran, demokratické parlamentní
opozice a většiny nevládních organizací na řešení klíčových problémů života obcí a regionů.
5.
Cenným je poznatek, že rozvoj obcí a regionů je nezbytné chápat jako orientaci na uskutečňování takových cílů a
úkolů, které pro celou společnost mají prioritní význam. Účinnost a efektivita prokázaná při dosahování
konkrétních cílů, jakož i snahy o využívání zkušeností a metod vypracovaných a osvědčených v podnikatelském
sektoru a vytváření účinných kontrolních mechanismů, představují další typické znaky moderního výkonu správní
činnosti v členských státech Evropské unie.
Nastíněné poznatky se dotýkají veškerých oblastí výkonu veřejné správy. V současné době se v něm prakticky ve všech
členských státech Evropské unie mimo jiné mnohem důsledněji uplatňuje zásada, že se v případě financování služeb
daleko více než v padesátých a v šedesátých letech dvacátého století činí rozdíly ve způsobech jejich zabezpečování.
Jedná se zejména o veřejné služby zabezpečované obcemi, které se hradí v duchu tzv. principu solidarity všemi občany
vykonávajícími pracovní činnost - tj. z výtěžků daní. Naproti tomu veřejně prospěšné služby odběratelé hradí na základě
tzv. klientského systému, tj. v souladu se zásadou, že „zaplatím množství, které jsem odebral“. Uvedený postup je dnes
všeobecně aplikován hlavně v případě služeb, které jsou dobře měřitelné. Víceméně platí, že základním kriteriem pro
stanovení ceny veřejně prospěšných služeb je efektivita takovéto služby měřená náklady vyčleněnými na jejich
zabezpečování.
Nejpodrobněji byl zatím uvedený systém rozpracován a je uskutečňován ve Velké Britanii, v níž byl zakotven
především přijetím dokumentu „Citizen´s Charter“ (Charty občana) parlamentem Spojeného království již v roce 1991.
Její klíčové cíle byly formulovány následovně:
• vytvoření standardů služeb,
• dosažení maximální informovanosti občanů jako klientů služeb,
• pokud možno maximální otevřenost úřadů v jejich jednání s občany,
• připravenost úřadů poskytovat občanům nejrůznější typy konzultací,
• maximálně možné zdvořilé jednání úředníků s občany,
• připravenost úřadů poskytovat občanům pomoc především v sociální oblasti.
Zásady obsažené v Chartě jsou ve Velké Britanii doplněny aplikací ustanovení dalšího dokumentu, jež nese označení
„Soutěžení za účelem dosažení kvality„ (anglicky: „Competing for Quality„), který je zaměřen především na provádění
průzkumu trhu. Realizace zásad uvedeného dokumentu mimo jiné dokládá rostoucí význam aplikace marketingových
přístupů v dnešní veřejné správě.
1.
Cesta k úsporám se začala rovněž hledat v postupné k privatizaci části služeb, jež územní samospráva zajišťuje pro
občany a k jejich následnému kontrahování na základě uzavírání smluv s vítězi veřejných soutěží. Daný přístup
velmi často charakterizovaný jako „contracting - out„ bývá označován za garanci právní jistoty a rovnosti pro
všechny subjekty, jež se chtějí na základě veřejné soutěže podílet na poskytování části veřejných a veřejně
prospěšných služeb.
2. Na základě poznatků o vývoji reforem veřejné správy na evropském kontinentu je možno dospět k závěru, že
aplikace manažerských přístupů - hrající velmi významnou roli v koncepci „governance“ - byla a zůstává
ovlivňována zvláště následujícími skutečnostmi:
• vlivem působení závažných finančních faktorů;
• formulováním vizí týkajících se cílů reforem a způsobů jejich uskutečňování;
• zčásti též tlakem úsilí o formování tzv. evropského správního prostoru.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
94
ADRESA:
Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc.
Evropský polytechnický institute, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Tel.: 572 549 018
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
95
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
96
CENTRUM EXCELENTNOSTI PRE SYSTÉMY A SLUŽBY INTELIGENTNEJ DOPRAVY
A JEHO PRÍNOS PRE REGIONÁLNY ROZVOJ
Viliam Lendel
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií
Abstrakt: Intelligent Transportation Systems is a global phenomenon, attracting worldwide interest from
transportation professionals, automotive industry and political decision makers. Intelligent Transport
Systems (ITS) make use of leading edge information and telecommunication technologies to provide traffic
and transport information, increase the efficiency of traffic management. ITS is designed to integrate
people, roads and vehicles in the transport system which will significantly improve safety, efficiency and
environmental friendliness through more efficient use of roads and relief of traffic congestion. This article
deals with Centre of excellence for systems and services of intelligent transport and its contribution to
regional development.
Kľúčové slová: Centre of excellence, intelligent transport systems, transport, university, contribution,
region, regional development
1. ÚVOD
V súčasnom období sa stávajú znalosti a ich využívanie v praktickom živote hlavnou konkurenčnou výhodou
jednotlivých regiónov. Podpora rozvoja kľúčového partnerstva podnikateľského prostredia a akademických pracovísk
by z tohto hľadiska mala byť hlavnou prioritou regiónov. Konkurenčná výhoda plynúca z nízkej ceny práce sa postupne
začína vytrácať. Na udržanie pracovných miest bude potrebné zabezpečiť kvalifikáciu ľudského potenciálu a vytvoriť
prostredie vhodné pre vznik a využívanie inovácií. Požadovaný prenos poznatkov do praxe v regiónoch môže byť
zabezpečený prostredníctvom rôznych typov organizácií. Ide predovšetkým o národné centrum výskumu a vývoja, spinoff, start-up, vedecko-technologický park, technologické centrum, technologický inkubátor, centrum transferu
technológií, technologická platforma, klaster a centrum excelentnosti v oblasti výskumu a vývoja. Významnú
a nezastupiteľnú úlohu v tomto procese zohráva spolupráca univerzít s podnikateľským prostredím. Tá sa prejavuje
najmä v zapojení podnikateľského prostredia do určovania priorít výskumných pracovísk a v integrácii vzdelávania do
výskumu tak, aby bolo orientované na konkrétne potreby podnikov. Výstupom tohto úsilia je výchova expertov na
rozhodujúce technológie a služby.
2. PODSTATA CENTRA EXCELENTNOSTI (CE)
Centrum excelentnosti je organizácia výskumu a vývoja, ktorá je zapojená do medzinárodnej vedecko-technickej
spolupráce s pridanou hodnotou pre európsky výskumný priestor. Výsledky jej výskumu a vývoja sú určené pre
hospodársku a spoločenskú prax v Slovenskej republike a premietajú sa do vzdelávania nových výskumných
pracovníkov. [1]
Centrá excelentnosti sa podieľajú aj na vedecko-výchovnom procese predovšetkým formou doktorandského štúdia.
Prinášajú taktiež koncentráciu najlepších výskumno-vzdelávacích kolektívov do monotematických centier
s definovanými zámermi na realizáciu výskumných aktivít v danom vednom odbore.
Zákon definuje centrum excelentnosti ako právnickú osobu, ktorá: [5]
• vykonáva základný výskum prevažne v jednom odbore vedy a techniky,
• zúčastňuje sa na riešení projektov v medzinárodných centrách výskumu a vývoja, ktoré vznikli na základe
medzinárodných zmlúv alebo medzivládnych dohôd,
• zúčastňuje sa na riešení projektov v medzinárodných programoch výskumu a vývoja alebo projektov v rámci
komunitárnych programov Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja alebo projektov v rámci iniciatív
Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja,
• ktorej výsledky základného výskumu sú využívané vo vysokoškolskom vzdelávaní alebo vo vzdelávaní
zamestnancov v oblasti výskumu a vývoja,
• zamestnáva zamestnancov v oblasti základného výskumu s ukončeným tretím stupňom vysokoškolského
vzdelávania,
• ktorej stav technickej infraštruktúry základného výskumu spĺňa požiadavky pre splnenie cieľov projektov
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
97
•
základného výskumu,
ktorej výsledky základného výskumu sú porovnateľné s výsledkami základného výskumu dosahovanými
v štátoch Európskej únie.
Centrá excelentnosti využívajú nové formy vedeckej a výskumnej práce charakteristickej integráciou ľudských
a materiálových zdrojov, vyššou efektivitou práce a lepšími predpokladmi rýchlejšej realizácie získaných teoretických
poznatkov do praxe. Efektívna spolupráca výskumných tímov i väzba na podnikateľské prostredie prispieva taktiež ku
kvalitnej výchove mladých vedeckých pracovníkov a k lepšiemu vzájomnému prepojeniu výskumných centier. Centrum
excelentnosti vytvára priestor pre úzku spoluprácu univerzity s praxou (podnikateľským prostredím), ktorý je
charakteristický množstvom zaujímavých výhod a príležitostí. V prvom rade ide o posilnenie kvality vzdelávania, ktoré
sa pozitívne prejaví, vďaka spätnej väzbe medzi praxou a univerzitou, na študentoch, absolventoch a mladých
vedeckých pracovníkoch.
Univerzity zohrávajú významnú úlohu pri rozvoji regiónov. Z pohľadu regiónu je dôležitá najmä ponuka odbornej
pracovnej sily [6]. Centrum excelentnosti svojou vedeckou činnosťou, výskumom, rôznymi kurzami a školeniami
prispieva k zvyšovaniu odbornosti a kvalifikovanosti pracovnej sily, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo forme
zvýšenia produktivity a následne prosperity daného regiónu. Univerzity a vysoké školy tu vystupujú ako centrá vedy
a výskumu, centrá celoživotného vzdelávania, centrá ľudského kapitálu a potenciálu, ktorý je potrebné využívať
a zhodnocovať. Univerzity a vysoké školy musia byť pružným mechanizmom reagujúcim na požiadavky mladých ľudí
požadujúcich kvalitné vzdelanie, na dopyt po celoživotnom vzdelávaní, mobilite medzi formálnym a neformálnym
vzdelávaním, študentskej a vedeckej mobilite a na rastúce nároky podnikateľsky orientovaného výskumu a vývoja. [3]
Na obrázku 1 sú v prehľadnej schéme zobrazené základné oblasti pôsobenia univerzity, ako aj výstupy týchto oblastí. Je
nevyhnutné, aby v rámci univerzity bolo vytvorené prostredie podporujúce kvalitné vzdelávanie, výskum, vývoj
a transfer technológií.
Obrázok 1 Základné oblasti pôsobenia univerzity [4]
3. CENTRUM EXCELENTNOSTI PRE SYSTÉMY A SLUŽBY INTELIGENTNEJ DOPRAVY (CEIDS)
A JEHO PRÍNOS PRE REGIÓN
Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy (obrázok 2) vybudované na Žilinskej univerzite (ŽU)
v Žiline je jediným svojho druhu na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberá monitorovaním a vyhodnocovaním
inteligentných dopravných prostriedkov a prepravovaných objektov, hodnotí subsystémy inteligentnej infraštruktúry
a podieľa sa i na riadení dopravy a monitorovaní prevádzky komunikácií.
Obrázok 2 Logo Centra excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy
Cieľom CEIDS je vytvoriť excelentné pracovisko pre výskum a vývoj systémov a služieb integrovanej dopravy ako
základného predpokladu rozvoja infraštruktúry spoločností s využitím znalostných technológií. CEIDS bolo vytvorené
na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
98
Vytvorením centra excelentnosti došlo k integrácii výskumno-vzdelávacích kolektívov z Elektrotechnickej fakulty,
Fakulty riadenia a informatiky, Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Stavebnej fakulty a Fakulty
špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Vytvorenie CEIDS prinieslo aj viaceré multiplikačné efekty. Ide
predovšetkým o vytvorenie prostredia pre nové možnosti spolupráce, zavedenie nových technológií, výskum v súlade
s európskym a celosvetovým štandardom, implementáciu nových výskumných metód, moderné prístrojové
a laboratórne vybavenie, zlepšenie možnosti realizácie výskumných úloh a v nemalej miere aj zvýšenie kvality,
efektivity a atraktivity výskumu pre vedecko-výskumných pracovníkov a doktorandov Žilinskej univerzity v Žiline
a predovšetkým možnosť postupnej implementácie výsledkov do praxe.
Obrázok 3 Všeobecný pohľad na CEIDS
Hlavnou oblasťou výskumu CEIDS sú systémy a služby inteligentnej dopravy. CEIDS sa zaoberá riadením krízových
situácií, napr. prostredníctvom využívania palubných jednotiek a informačných systémov na podporu prepravy
nebezpečného nákladu. Palubné jednotky slúžia na zabezpečenie koordinácie prepravy nebezpečných nákladov.
Predmet výskumu CEIDS tvoria ďalej optimalizačné úlohy na dopravných sieťach využitím komunikačnej
a informačnej infraštruktúry, riešenie problematiky bezpečnosti dopravných procesov, ekonomické a mimoekonomické
efekty inteligentnej dopravy, analýza dopravných a prepravných procesov pre inteligentnú dopravu, tvorba
počítačového modelu opisu procesnej štruktúry a funkčnej architektúry s ohľadom na kvalitu poskytovaných služieb.
CEIDS sleduje taktiež cieľ zvýšiť výskumno-vývojový a technologicko-inovačný potenciál Žilinskej univerzity
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
99
v Žiline, čím sa zabezpečí vyššia konkurencieschopnosť a úspešnosť univerzity v zahraničí.
CEIDS sa orientuje na štyri základné oblasti (obrázok 3), ktoré tvoria jeho základné piliere. Koncepčne tieto oblasti
tvoria vyvážený funkčný celok – vzájomnou súčinnosťou a previazaním týchto oblastí dochádza k plneniu cieľov
CEIDS. Centrum excelentnosti disponuje kvalitným personálnym zabezpečením, ktoré bolo dosiahnuté integráciou
najlepších výskumno-vzdelávacích kolektívov z jednotlivých fakúlt Žilinskej univerzity. Dôležitou úlohou centra
excelentnosti je prepájanie teórie a výsledkov výskumu do praxe a vzdelávania. Nové poznatky, riešenia a patenty
prinášajú výhody a cenné informácie predovšetkým vodičom, cestujúcim, správcom infraštruktúry, prevádzkovateľom
dopravy a ďalšie možnosti, ktoré prispievajú k skvalitneniu služieb a dopravnej infraštruktúry v regióne. Doprava patrí
k základným odvetvia, ktoré výrazne ovplyvňujú sociálno ekonomický rozvoj a rast životnej úrovne [10].
Hlavným prínosom CEIDS pre región sú nové poznatky a znalosti využiteľné v oblasti dopravnej a inteligentnej
infraštruktúre. Dopravná infraštruktúra predstavuje významný (kľúčový) prvok pre ďalší rozvoj regiónu, prilákanie
nových investorov, presun nebezpečného nákladu a s ním minimalizácia rizika spojeného so znečistením životného
prostredia, ktoré by pre región malo negatívny dopad, či už v oblasti cestovného ruchu, zdravia obyvateľstva alebo
dodatočných nákladov spojených s odstraňovaním jeho následkov (krátkodobých i dlhodobých).
4. PRÍNOSY INTELIGENTNÝCH DOPRAVNÝCH SYSTÉMOV (IDS) PRE ROZVOJ REGIÓNOV
Úlohou dopravných systémov je zabezpečovať prepravu cestujúcich alebo zásielok do požadovaného miesta
v požadovanom čase a v zodpovedajúcej kvalite [8]. Do inteligentných dopravných systémov možno zahrnúť
inteligentné diaľnice, inteligentné dopravné riadenie a inteligentné dopravné prostriedky. Autonómne systémy na
predchádzanie dopravných zrážok, energeticky úsporné a rozumné senzorické technológie používané v dopravných
prostriedkoch sú oblasťou predstavovanou vo výskume inteligentných dopravných zariadení. Pod IDS patria aj systémy
zamerané na automatické riadenie dopravy pre detekciu a monitorovanie dopravy za účelom optimalizácie dopravného
toku. [9]
Oblasť ich uplatnenia v podmienkach dopravy je pomerne široká. Napríklad ide o bezpečné riadenie, elektronických
asistentov rovnomernej rýchlosti, progresívne navigačné systémy, palubnú telematiku a elektronické systémy
diaľničných poplatkov. Kotora (2008) vníma tri hlavné oblasti riešenia pre zlepšenie dopravy, na ktoré sa zameriavajú
inteligentné dopravné systémy:
• ochrana a bezpečnosť,
• efektívnosť využívania pohonných hmôt a environmentálna ochrana,
• komfort a pohodlie.
Inteligentné dopravné systémy otvárajú nové možnosti na dosiahnutie udržateľnej mobility, vytvárajú základné
podmienky pre kvalitnú komunikačnú a informačnú spoločnosť [11]. Pod kvalitou rozumieme včasnosť uskutočnenej
prepravy, primeranú cenu ponúkaných služieb alebo zaručenie prepravy bez nehôd alebo iného rizika [8]. Inteligentné
dopravné systémy vychádzajú z troch základných princípov, a to informácia, komunikácia a integrácia (obrázok 4).
Hlavnými procesmi týchto systémov je zber, spracovanie, integrácia a poskytovanie informácie. Kľúčovým
predpokladom úspešného hospodárskeho rozvoja regiónov je stav a úroveň dopravnej infraštruktúry. Inteligentné
dopravné systémy využívaním najnovších informačných a komunikačných technológií vytvárajú vhodné prostredie
a zázemie pre kvalitnú dopravnú infraštruktúru.
Prostredníctvom inteligentných dopravných systémov sa zvyšuje bezpečnosť dopravno-prepravného procesu,
efektívnosť, kvalita dopravnej infraštruktúry a prepravy (redukcia preťaženia dopravy, zamedzenie dopravným
nehodám, zlepšenie plynulosti premávky...), prístup k dopravným informáciám jednotlivým správcom infraštruktúry
a prevádzkovateľom dopravy. Ich aplikáciou taktiež dochádza k zdokonaľovaniu produktivity komerčných aktivít
subjektov využívajúcich dopravnú infraštruktúru. Uvedené oblasti pozitívne prispejú k znižovaniu negatívnych vplyvov
na životné prostredie, energetickej náročnosti dopravy, nákladov na budovanie novej dopravnej infraštruktúry, vyvolajú
úspory času na prepravu, zabezpečia racionálne rozhodovanie a následne riadenie dopravy. Všetky spomínané prínosy
inteligentných dopravných systémov sa pozitívne prejavia v spokojnosti jednotlivých subjektov pôsobiacich v danom
regióne a vytvoria vhodné prostredie pre rozvoj cestovného ruchu, prílev investícií do regiónu, nových pracovných síl,
zvýšia kvalitu poskytovaných služieb či už dopravných, prepravných alebo obchodných.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
100
IDS
K
O
M
U
N
I
K
Á
C
I
A
I
N
F
O
R
M
Á
C
I
A
ZBER
INFORMÁCIÍ
SPRACOVANIE
INFORMÁCIÍ
I
N
T
E
G
R
Á
C
I
A
INTEGRÁCIA
INFORMÁCIÍ
Základné
princípy IDS
POSKYTOVANIE
INFORMÁCIÍ
Hlavné procesy
IDS
KVALITNÁ ÚROVEŇ DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY
Znižovanie
dopravnej
nehodovosti
Zmierňovanie
výskytu kongescií
Ochrana
životného
prostredia
Výkonnosť a
efektívnosť
prevádzky
Faktory
komfortnej jazdy
Prínosy IDS
ROZVOJ A PROSPERITA REGIÓNU
Prílev investícií
Zvyšovanie
produktivity
práce
Rozvoj
cestovného ruchu
Zdravie
obyvateľstva
Rozvoj miest a
vidieka
Prínosy pre
región
Obrázok 4 Podstata IDS a ich prínos pre región (spracované podľa [11])
5. ZÁVER
V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o znalostnej ekonomike, t.j. o schopnosti využívať ľudský potenciál a jeho vedomosti
na generovanie kapitálu. Do centra pozornosti sa pri jej formovaní dostáva veda, výskum a hlavne implementácia
získaných poznatkov do praxe. CEIDS je práve jednou z organizácií, ktoré sú orientované na prenos poznatkov do
praxe.
Na záver možno konštatovať, že je potrebné upriamiť pozornosť na akceleráciu rozvoja jednotlivých regiónov
Slovenska prostredníctvom tvorby a využívania nových poznatkov pre potreby spoločenského a hospodárskeho rozvoja.
Rozvoj a úroveň dopravnej infraštruktúry vždy patrila medzi kľúčové predpoklady pre hospodársky rozvoj regiónu.
Inteligentné dopravné systémy predstavujú celosvetový fenomén, ktorý priťahuje záujem odborníkov z oblasti dopravy,
automobilový priemysel i politických činiteľov [15]. IDS prostredníctvom aplikácie vyspelých komunikačných,
informačných a elektronických technológií riešia problémy v oblasti dopravy ako je preťaženie dopravy, jej bezpečnosť
a efektívnosť, ochrana životného prostredia.
Rozvíjanie technológií pomáhajúcich poznatky nachádzať, triediť, interpretovať a implementovať je nevyhnutnou
podmienkou úspešného napredovania Slovenska, ako znalostnej spoločnosti. CEIDS svojou činnosťou vo významnej
miere prispieva k regionálnemu rozvoju a zvyšovaniu konkurencieschopnosti daného regiónu. Prepája teóriu a výsledky
výskumu do praxe a vzdelávania, čím zvyšuje odbornú kvalifikáciu pracovnej sily.
LITERATÚRA
[1]
Centrum excelentnosti. Slovník pojmov. Agentúra MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ. online [03-01-2010].
Dostupné na internete: http://www.asfeu.sk/slovnik/?id=9.
[2]
ZENDULKOVÁ, D. 2007. Komunikácia o vede: umenie alebo veda? online [01-12-2009]. Dostupné na
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
101
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
[13]
[14]
[15]
internete: http://www.infolib.sk/index/open_file.php?file=INFOS2007/Zendulkova_Danica_1_novy.htm.
HABÁNIK, J. 2008. Transfer vedomostného a výskumného potenciálu. online. [04-01-2010]. Dostupné na
internete: http://www.profini.sk/index.cfm?Module=Activeweb&Page=WebPage&s=transfer_vedomostneh.
KMEŤ, S.; SINAY, J. 2009. Aktuálne problémy budovania vedecko-technologických parkov a inovačných
klastrov na Slovensku: plány a skúsenosti Technickej univerzity v Košiciach. online [20-12-2009]. Dostupné na
internete: http://sovva.sk/fileadmin/template/main/files/pdf/Stanislav_Kmet_ppt_prezentacia.pdf.
SIPKO, S. 2009. Možnosti rozvoja špičkového výskumu a vývoja prostredníctvom centier excelentnosti. online
[22-12-2009]. Dostupné na internete: http://sovva.sk/fileadmin/template/main/files/pdf/Stanislav_Sipko_ppt_
prezentacia.pdf.
SOVIAR, J. 2008. Efektívne využívanie konfigurácie prostredia v manažmente na základe klastrového princípu
[dizertačná práca]. školiteľ: doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta riadenia
a informatiky. Katedra manažérskych teórií. 2008. 174 s.
SOVIAR, J. Klastre v regionálnom manažmente - koncepcia klastrov v Žilinskom kraji. In Mezinárodní
konference 2008 Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu. Kunovice. 2008. ISBN 978-807314-133-2.
DADO, M. ; ZAHRADNÍK, J. a kol. Technológie a služby inteligentnej dopravy. 1. vyd. Žilina : Žilinská
univerzita, 2007. 378 s. ISBN 978-80-8070-691-3.
EVIN, M.; SCIRANKA, M. 2007. Inteligentné systémy. In: Novus Scientia 2007. online [21-11-2009].
Dostupné na internete: www.sjf.tuke.sk/novus/papers/091-094.pdf.
PONIŠT, S. Význam inteligentných dopravných systémov v doprave. In: Logistický monitor. Internetové noviny
pre rozvoj logistiky na Slovensku. ISSN 1336-5851. online [13-11-2009]. Dostupné na internete:
http://www.logistickymonitor.sk/en/images/prispevky/vyznam-inteligentnych-systemov.pdf.
MAJERČÁK, P. 2005. Prínosy a koncepcia Inteligentných dopravných systémov ako nástroja riadenia
a regulovania dopravy v rámci Slovenskej republiky. Júl. 2005. In: Logistický monitor. Internetové noviny pre
rozvoj logistiky na Slovensku. ISSN 1336-5851. online [19-11-2009]. Dostupné na internete:
http://www.logistickymonitor.sk/en/images/prispevky/logistick%20monitor2%207_05.doc.
MATIAŠKO, K a kol. Inteligentný dopravný systém ako Integrovaný systém. In: Systémová integrácia 2005:
zborník prednášok na medzinárodnú konferenciu. Žilina : Žilinská univerzita, 2005. ISBN 80-8070-453-8.
KOTORA, F. 2008. Inteligentné elektronické systémy v doprave. In: EEM - Electronic Engineering Magazine.
2/2008. online [02-01-2010]. Dostupné na internete: http://www.infocube.cz/images/eem/clanky/Inteligentne
%20elektronicke%20systemy%20v%20doprave_58-61.pdf.
MAN, I. R. K. 2000. Intelligent Transport Systems. In: Better air Quality Motor Vehicle Control & Technology
Workshop. online [02-01-2010]. Dostupné na internete: www.cse.polyu.edu.hk/~activi/BAQ2000/papers/8-4.pdf.
FIGUEIREDO, L.; MACHADO, T.; FERREIRA, J. R.; CARVALHO, M. 2001 Towards the Development of
Intelligent Transportation Systems. In: IEEE Intelligent Transportation Systems Conference Proceedings –
Oakland. online [16-12-2009]. Dostupné na internete: ieeexplore.ieee.org/iel5/7537/20514/00948835.pdf.
ADRESS:
Ing. Viliam Lendel, PhD.
Katedra manažérskych teórií
Fakulta riadenia a informatiky
Žilinská univerzita v Žiline
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
Príspevok je spracovaný s podporou projektu
Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy
ITMS kód projektu 26220120028
Žilinská univerzita v Žiline
ERDF - Európsky fond regionálneho rozvoja
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov ES
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
102
АЛМАЗЫ: УНИКАЛЬНАЯ ИНВЕСТИЦИЯ
Šabata Ondřej, Miroslava Lovichová
Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice
Аннотация: Алмазы являются одним из способов безопасного инвестирования части своих
сохранений. Алмазы также считаются символом богатства, красоты и процветания.
Большинство алмазов в мире используется для производства ювелирных изделий и ювелирной
промышленности, а также альтернативные инвестиции. Для алмазов характерны основные
четыре свойства С-резки, вес, цвет и чистота. Цена алмазов, или инвестиционной деятельности
зависит от тенденций и популярности, что изменения, особенно в размера камней. Хотя еще
несколько лет назад, самым популярным инвестиционным алмазом являлись алмазы размером
около двух каратов, в последнее время является лучшим и самым популярным алмаз в разере около
трех до пяти каратов.
Ключевые слова: алмазы, горное дело, история, использование, маркетинга, развития
Наверное, каждый бы считал, что самой бесспорной инвестицией считается золото. Однако, алмазы перегнали
золото и заняли первое место в области надежных инвестиций. Их цена непрерывно растет и предприятия
могут гарантировать хороший бизнес.
Вышеуказанная инвестиция в Чешской Республике употребляется немного, однако она считается очень
интересной в области экономики. Алмазы не теряют стоимость, динамика цен наоборот на протяжении веков
растет. В среднем, в последние годы, предполагается ежегодная оценка в размере от пяти до двадцати
процентов [2] - в зависимости от размера и качествa алмаза.
Почему вкладывать деньги в алмазы? Алмаз всегда был и будет символом богатства, красоты и процветания.
Выражает изысканный вкус своего владельца, его чувства к деталям и способность вносить инвестиции1.
ДЕЛОВЫЕ ИНВЕСТИЦИИ В АЛМАЗЫ
Очень важную роль играют алмазы в качестве инвестиционного инструмента. Эксперты рекомендуют
инвестировать в алмазы, прежде всего по причине, что торговля алмазами подчиняется строгим правилам и
тщательному мониторингу.
Алмазы являются товаром для обеспечения и поддержки других инвестиционных инструментов
(недвижимости, ценные бумаги, драгоценные металлы, т.д.) с помощью которого, инвесторы могут
распространять свои инвестиционные риски и защитить свой капитал от инфляции. Алмаз нет инвестиция, с
которой инвестор играет и следит за их движениями. Наоборот, речь идет о медленном и постепенном
удовлетворении так как цена алмазов за последние годы не прошла никаким падением и мировые рынки
медленно, но устойчиво растут.
Компании, занимающиеся алмазами, всегда рекомендуют оказать предпочтение качеству и резмеру алмазов, не
только по отношению к прибыльности, а также к последующей ликвидности. В развитых странах, в
соответствии с экономическими данными существует обычай свободных ресурсов, имеющихся в диапазоне 510% от инвестиций в драгоценные камни [1], прежде всего в алмазы. Риск инвестиций в алмазы может быть
исключен покупкой сертифицированных камней у известных торговцев, зная, что риск падения цены будет
небольшой, буквально пренебрежимый, поскольку спрос всегда будет превышать предложение.
АЛМАЗАМ ПРИЗНАНЫ ИХ ИСКЛЮЧИТЕЛЬНЫЕ КАЧЕСТВА, КОТОРЫМИ ЯВЛЯЮТСЯ:
• Твердость, которая обеспечивает их стабильность и, следовательно, почти неизменной на протяжении
миллионов лет
1
Самые большие залежи алмазов: 1. Конго, 2. Россия, 3. Австралия, 4. ЮАР, 5. Ботсвана. [4]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
103
•
•
•
•
•
•
•
•
Относительная несокрушимости (поцарапал его - просто еще один алмаз и под определенным углом,
устойчив к температуре, воде и химических соединений)
Международный инвестиционный, который не знает границ, действия в качестве мировой валюты,
быстро заменить на любую валюту и все деньги, которые они получают
Продолжение инвестирования - сохранив свои основные параметры инвестиций, с учетом тенденций
моды, в отличие от искусства или антиквариата
По сравнению с различными скоростями обмена и нестабильных рынков акций имеют турбулентности
Все они имеют такую же цену, полученные на основе критериев, называемых 4C - вырезать, карат,
цвет, прозрачность (вырезать, весе, цвете и чистоте),
Высокая мобильность - это легко переносимым и сдержанный
Форма сосредоточены богатства, которые имеют большие преимущества по сравнению с золотом,
алмазами, потому что если нет сопоставимого значения в эквивалентном объеме
Непревзойденная инвестиций - не предмет или времени, ни вкуса, ни кризисов, и спрос всегда будет
превышать предложение
Граф 1: Цена алмазов (в Долл. США)
Источник: [3]
ИСТОЧНИКИ:
[1]
Diamanty: kvalitní obchody i jedinečná investice [online]. 2009 [cit. 2010-01-10]. Dostupný z WWW:
http://profit.cz/clanek/diamanty-kvalitni-obchody-i-jedinecna-investice.aspx
[2]
Nákup diamantů a diamantových šperků je radostná a jedinečná zkušenost [online]. 2009 [cit. 2010-01-12].
Dostupný z WWW: http://www.vipasistent.cz/investice/diamond-international-corporation-%E2%80%93-dic
[3]
[4]
Investiční diamanty [online]. 2009 [cit. 2010-01-14]. Dostupné z www: http://www.inbardiamond.cz/investicnidiamanty/grafy/
Statistika [online]. 2009 [cit. 2010-01-16]. Dostupné z www: http://www.kompas.estranky.cz/clanky/statistiky-
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
104
ADRESS:
Ing. Ondřej Šabata
Evropský polytechnický institute, s.r.o. Kunovice
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Tel.: 572 549 018
e-mail: [email protected]
Ing. Miroslava Lovichová
Evropský polytechnický institute, s.r.o. Kunovice
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Tel.: 572 549 018
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
105
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
106
ROZHODOVANIE MANAŽMENTU O VÝBERE ZAHRANIČNÉHO TRHU A FORMY
PÔSOBENIA NA TRHU
Jana Magdolenová
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií, Detašované pracovisko,
Prievidza
Abstrakt: Ak sa firma rozhodne vstúpiť na medzinárodný trh, samotnému rozhodnutiu predchádza
vykonanie analýz - od vnútropodnikových analýz skúmajúcich ekonomickú, personálnu a výrobno–
technickú spôsobilosť firmy úspešne pôsobiť na medzinárodnom trhu - až po analýzy externého prostredia,
teda prieskumy medzinárodného trhu. Do týchto procesov patrí aj hľadanie variantných riešení a voľba
najvhodnejšieho riešenia - teda rozhodovanie rôznych typov a úrovní. Článok sa zaoberá procesom
rozhodovania a podprocesov súvisiacich so vstupom na medzinárodný trh – výberom cieľového trhu
a formy pôsobenia na ňom na základe informácií získaných realizovaným empirickým výskumom.
Kľúčové slová: Rozhodovací proces, zahraničný trh, empirický prieskum
1. ÚVOD
Rozhodovanie o vstupe firmy na zahraničný trh je procesom zahŕňajúcim niekoľko vzájomne súvisiacich podprocesov,
ku ktorým patrí aj výber zahraničného trhu a výber vhodnej formy pôsobenia firmy na trhu. Výsledkom rozhodovacieho
procesu je rozhodnutie, ktoré môže mať pre ďalšie fungovanie firmy zásadný, strategický význam. Preto by k nemu
mali manažéri preto pristupovať maximálne zodpovedne a racionálne. V rámci riešenia úlohy dizertačnej práce
o problematike rozhodovania manažmentu o vstupe firmy na zahraničný trh bol realizovaný dotazníkový prieskum,
ktorý zisťoval prístup manažérov k procesu rozhodovania o vstupe firmy na zahraničný trh, ktorého súčasťou je aj
výber trhu a výber formy vstupu na trh.
2. VÝSKUMNÁ VZORKA
Výskumná vzorka v počte 100 respondentov bola špecifikovaná týmito kritériami:
• Pôsobnosť firiem na zahraničnom trhu, resp. snaha vstúpiť na zahraničný trh: Výskumu sa zúčastnili firmy,
ktoré mali skúsenosť s procesom rozhodovania o vstupe na zahraničný trh.
• Právna forma: Respondenti reprezentujú podnikateľský subjekt – fyzická osoba, spoločnosť s ručením
obmedzeným, akciová spoločnosť, resp. iná forma.
• Sídlo firmy: Firmy musia mať sídlo na území Slovenskej republiky, percentuálne zastúpenie jednotlivých krajov
zúčastnených na výskume musí zodpovedať údajom organizačnej štatistiky ŠÚ SR podľa početnosti podnikov.
• Možnosť elektronickej komunikácie – Vo väčšej miere bola zvolená elektronická forma oslovovania
respondentov, predpokladala sa teda technická podpora vo forme internetu a e-mailovej adresy.
3. CIEĽ PRIESKUMU
Cieľom dotazníkového prieskumu bolo zistiť aké postupy uplatňujú manažéri v procese rozhodovania
o internacionalizácii firmy, výbere vhodného zahraničného trhu, formy pôsobenia na ňom a aké metódy na podporu
rozhodovania v tomto procese využívajú.
4. OBJEKT PRIESKUMU
Objektom prieskumu boli manažéri na vrcholovom a strednom stupni riadenia firiem pôsobiacich na území Slovenskej
republiky, ktoré sú, či v minulosti boli aktívne zapojené do medzinárodných obchodných vzťahov, alebo u nich
prebiehal proces rozhodovania o vstupe na zahraničný trh.
Stupeň zapojenia sa do medzinárodných aktivít, teritoriálna pôsobnosť, predmet činnosti firmy ani forma pôsobenia na
zahraničnom trhu z tohto pohľadu nie sú rozhodujúce. Firmy zúčastnené na výskume možno podľa kritéria veľkosti
(počet zamestnancov) rozdeliť nasledovne:
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
107
Tabuľka 1 Rozdelenie respondentov podľa veľkosti firmy
Veľkosť firmy
Mikropodnik (menej ako 10 zamestnancov)
Malý podnik (10 až 49 zamestnancov)
Stredný podnik (50 až 249 zamestnancov)
Veľký podnik (250 až 499 zamestnancov)
Veľmi veľký podnik (500 a viac zamestnancov)
Spolu
Počet firiem
19
32
26
9
14
100
V snahe zabezpečiť proporcionalitu odpovedí a podchytiť dotazníkovým výskumom celé územie Slovenska, boli pri
oslovovaní respondentov zohľadnené zistenia Štatistického úradu SR – celkové počty podnikov na Slovensku podľa
jednotlivých samosprávnych krajov. Vychádzajúc z týchto údajov, boli respondenti oslovovaní cielene tak, aby podiel
firiem podľa jednotlivých krajov zúčastnených na výskume zodpovedal podielu, ktorý vykazuje uvedená organizačná
štatistika.
Vo všeobecnej časti dotazníka sa zisťovalo, na ktorých zahraničných trhoch firma pôsobí (pôsobila), ako dlho na trhu
pôsobí a s akým cieľom na trh vstupovala. Podľa zistení dotazníka až 72 % opýtaných pôsobí na trhoch krajín
Európskej únie, 18 % na trhoch Európy, mimo krajín EÚ. Až 42 % respondentov uviedlo ako zahraničný trh Českú
republiku. Tento údaj korešponduje s údajmi Ministerstva hospodárstva SR o výsledkoch zahraničného obchodu, kde sa
Česká republika dlhodobo nachádza na druhom mieste v teritoriálnej štruktúre exportných trhov SR. Ako tvrdí
P. Kotler: “Väčšina firiem dáva prednosť obchodu so susednými krajinami, pretože im najlepšie rozumie a vzhľadom
k relatívne malým vzdialenostiam môže lepšie kontrolovať svoje náklady“. (Kotler, 1998, s. 358). Význam blízkeho
vonkajšieho ekonomického prostredia vyplýva z tradície obchodných a iných vzťahov, z malých dopravných nákladov,
z prepojenosti infraštruktúry atď. ( Daňková, 2007, s.171). Ostatné krajiny zaujali nevýznamné percento odpovedí.
Doba pôsobenia na medzinárodnom trhu bola u 59 % opýtaných od jedného do 10 rokov, 8 % respondentov pôsobilo na
trhu menej ako jeden rok a 21 % viac ako 10 rokov.
Otázka definovania cieľa, ktorý si firma stanovila pred vstupom na zahraničný trh bola otázkou otvoreného typu.
Respondenti mali priestor na verbálne vyjadrenie cieľa vstupu na zahraničný trh. Ako vyplýva z odpovedí
respondentov, najčastejšie uvádzaným cieľom bolo „etablovať sa na zahraničnom trhu a získať trhový podiel“. Ďalej
nasledovali ciele ako: „zabezpečiť dlhodobý odbyt výrobkov“, rozšíriť okruh zákazníkov“, „maximalizovať zisk“.
Maximalizácia zisku ako prioritný záujem podnikateľa a cieľ podnikateľskej činnosti neobsadil prvú priečku
v odpovediach. Je ale celkom možné, že cieľ etablovanie sa na trhu a získanie trhového podielu respondenti vnímali tak,
že splnením tohto cieľa by sa zabezpečil aj nárast zisku ako výsledku hospodárenia.
5. ROZHODOVANIE O TOM, NA KTORÝ ZAHRANIČNÝ TRH VSTÚPIŤ
V otázke výberu zahraničného trhu 53% opýtaných uviedlo, že sa nerozhoduje o tom, na ktorý zahraničný trh vstúpi.
Túto otázku má už vopred vyriešenú, nevyberá z viacerých možností (krajín), ich úsilie smeruje teda k tomu, aby
vstúpili na konkrétny, vopred určený trh, z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie.
Najčastejších dôvodom prečo mala firma vopred jasno v otázke, kde bude pôsobiť, bol dopyt zahraničného partnera.
Možno teda konštatovať, že takmer jedna tretina všetkých opýtaných neiniciovala svoju expanziu do zahraničia, ale
naopak, táto bola vyvolaná zvonku a to konkrétne dopytom obchodného partnera. 21 respondentov odpovedalo, že
firma mala záujem o vstup na konkrétny cieľový trh. Takmer rovnakým podielom sa na voľbe trhu v tomto prípade
podieľajú skutočnosti, že trh je geograficky blízko, je nenasýtený a s priaznivým podnikateľským prostredím.
Iná otázka dotazníka skúmala kritéria, ktoré rozhodovateľ zohľadňuje, v prípade, že sa rozhoduje o tom, ktorý
zahraničný trh bude cieľovým, teda robí výber trhu. Nasledujúca tabuľka zobrazuje prvých desať najčastejšie
označených odpovedí.
Tabuľka. 2 Kritéria výberu trhu
P.Č.
1.
2.
3.
4.
Kritérium
Ekonomická situácia na trhu
Geografická vzdialenosť
Výhodné podmienky pôsobenia na trhu
Veľkosť trhu
Podiel
62 %
58 %
49 %
45 %
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
108
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Nenasýtenosť trhu
Úroveň podnikateľského prostredia
Členstvo krajiny v EÚ
Znalosť zahraničného trhu
Jazyková príbuznosť
Konkurencia na zahraničnom trhu
42 %
40 %
38 %
36 %
36 %
34 %
Ukázalo sa, že takmer polovica respondentov nediferencuje dôležitosť zvolených kritérií a všetky pokladá za rovnako
významné. Len štyri odpovede uviedli, že bolo využité „váženie“ kritérií ako metóda na podporu rozhodovania
v procese výberu zahraničného trhu.
6. ROZHODOVANIE O TOM, AKOU FORMOU NA TRHU PÔSOBIŤ
Jednoznačne najviac využívanou formou pôsobenia firiem na zahraničných trhoch je podľa výsledkov dotazníka
systematický vývoz – pričom v 39 % sa jedná o vývoz tovarov a v 15 % prípadoch ide o vývoz služieb. 12 % opýtaných
ako formu pôsobenia v zahraničí uviedlo nepravidelný sporadický vývoz. Približne rovnako veľkým pomerom sa na
všetkých formách pôsobenia podieľajú kapitálovo náročné formy vstupu na zahraničný trh – a síce priama zahraničná
investícia (14 %) a vlastné zahraničné obchodné zastúpenie (11 %).
V prípade kapitálovo náročných foriem pôsobenia na zahraničnom trhu pôsobia touto formou v prevažnej miere stredné
a veľké podniky. (58 %)
Väčšina opýtaných uviedla, že vo firme neprebiehal proces rozhodovania o forme pôsobenia na zahraničnom trhu, ale
táto forma bola už vopred známa. V 65 % sa teda nerobilo porovnanie výhodnosti či nevýhodnosti jednotlivých foriem
pôsobenia, ale bola zvolená vopred známa forma (spravidla vývoz tovarov a služieb – 82 %). Zaujímavé je zistenie
o postupe 26 respondentov, ktorí uvádzajú ako formu pôsobenia v zahraničí niektorí z typov kapitálovo náročných –
teda vlastné zahraničné obchodné zastúpenie alebo priamu zahraničnú investíciu. Len u 12 z nich (46 %) prebiehal
proces výberu vhodnej formy. 54 % respondentov nepovažovalo za potrebné porovnať jednotlivé formy podnikania a
zvolilo túto formu pôsobenia bez podrobného skúmania ďalších podmienok.
Zo 65 respondentov, ktorí uviedli, že forma pôsobenia ich firmy pred vstupom na zahraničný trh bola vopred známa teda neprebiehal u nich proces rozhodovania o výbere vhodnej formy, až 77 % udáva ako dôvod takéhoto postupu
skutočnosť, že výhodnosť zvolenej formy bola jednoznačná a tak nebolo potrebné porovnávať zvolenú formu s inými.
Možno predpokladať, že v tomto prípade vstupuje do procesu rozhodovania intuícia a empirické schopnosti
rozhodovateľa.
V 20 % respondenti uvádzajú, že vybraná forma pôsobenia vychádzala z požiadaviek zahraničného partnera.
Prekvapujúco sa však nejedná o prípady kapitálovo náročných foriem pôsobenia – priamych zahraničných investícií, pri
ktorých dochádza k bezprostrednému kapitálovému vzťahu so zahraničných partnerom. V 11 z 12 odpovedí uvádzajú
títo respondenti ako formu pôsobenia sporadický alebo pravidelný vývoz tovaru, resp. služieb.
Respondentom bolo ponúknutých 14 kritérií, ktoré zohľadnili pri výbere budúcej formy pôsobenia na zahraničnom trhu
a bola tiež ponúknuté možnosť „iné“, kde mohli uviesť ďalšie kritéria, ktoré v procese rozhodovania zohľadnili. Túto
polootvorenú otázku nikto nevyužil. Prvých päť najvýznamnejších kritérií, ako ich respondenti označili, uvádza
nasledujúca tabuľka.
Tabuľka 3 Kritéria výberu formy pôsobenia na trhu
P.Č.
1.
2.
3.
4.
5.
Kritérium
Ekonomické prostredie
Členstvo krajiny v EÚ
Obchodno-politické podmienky
Charakteristika obchodného partnera
Znalosť zahraničného trhu
Podiel
70 %
58 %
44 %
42 %
37 %
Väčšina opýtaných uvádza, že jednotlivé kritériá, ktoré zohľadňuje pri výbere formy pôsobenia významovo nerozlišuje
a toto viackriteriálne rozhodovanie už nepodlieha ďalšiemu vyhodnocovaniu stanovením váh alebo ocenením bodovou
metódou, resp. definovaním poradia významnosti kritérií.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
109
7. PODPORA ROZHODOVANIA O VSTUPE NA ZAHRANIČNÝ TRH
Prekvapujúco až 62 % respondentov odpovedalo, že v procese rozhodovania o internacionalizácii firmy nevypracováva
analýzu vnútorných podmienok firmy. Podrobnejším skúmaním záporných odpovedí sa však zistilo, že až v 64 %
prípadov sa jedná o mikropodniky a malé firmy, ktoré analýzu vnútorných podmienok nevykonávajú. Je možné, že
v prípade týchto firiem je rozhodovateľ dostatočne informovaný o vnútornom prostredí firmy a analýzu nevníma ako
potrebnú.
Viac ako polovica opýtaných pred vstupom na zahraničný trh analyzuje budúci možný scenár ekonomického pôsobenia
na trhu. 41 % záporných odpovedí je však veľmi vysoké číslo a je zarážajúce, že také vysoké percento respondentov
uvádza, že na zahraničný trh vstúpi bez predchádzajúcej ekonomickej prognózy svojej činnosti. Taktiež veľmi vysoké
percento (63 %) opýtaných uvádza, že pred vstupom na zahraničný trh neanalyzuje podmienky pôsobenia na tomto
trhu, teda nevykonáva príslušný prieskum trhu. V prípade 14 respondentov, ktorých forma pôsobenia na ZT je
nepravidelný, sporadický vývoz, je tento fakt pochopiteľný a podrobná analýza trhu v takomto prípade nie je
nevyhnutná. Rovnako vysvetliteľný je aj postup respondentov, ktorí uvádzajú ako krajinu zahraničného trhu Českú
republiku. Dá sa predpokladať, že v dôsledku historicky danej, ekonomickej, kultúrnej, geografickej a jazykovej
podobnosti a blízkosti slovenského a českého trhu, nie je taktiež potrebné robiť jeho detailnú analýzu. Len 17 %
respondentov, z tých ktorí analýzu trhu nevykonávajú, však uvádza Českú republiku ako krajinu pôsobenia.
64 % respondentov vníma vstup na zahraničný trh ako proces, ktorý nesie so sebou určité riziká a tieto v určitej miere
podrobuje analýze skôr ako na daný trh firma vstúpi. Na rozdiel od predchádzajúcich odpovedí, je to pomerne priaznivý
výsledok. Pri skúmaní respondentov, ktorí odpovedali záporne sa zistilo, že až v 78 % prípadov sa jedná
o mikropodniky a malé podniky. Zodpovednejší prístup k posudzovaniu rizikovosti internacionalizácie firmy teda
vykazujú firmy stredne veľké a veľké. Jednoznačne najväčší význam prisudzujú respondenti riziku vyplývajúcemu
z obchodného styku (nespoľahlivosť obchodného partnera, odstúpenie od zmluvy, platobná neschopnosť a pod.) Toto
riziko pred vstupom na zahraničný trh podrobuje analýze až 83 % odpovedajúcich, čo je 53 % všetkých respondentov.
Nemalý význam sa podľa výsledkov dotazníka pripisuje aj finančnému riziku (zmeny úrokových sadzieb, zmeny
kurzov a pod.).
Veľmi vysoké percento respondentov (73 %) uviedlo, že v procese rozhodovania o vstupe na zahraničný trh nevyužilo
služby žiadnej externej poradenskej firmy. Len 15 firiem spolupracovalo s takouto firmou, z toho len v dvoch prípadoch
sa jednalo o malý podnik (ani v jednom prípade mikropodnik). V najväčšom počte služby externej firmy využili veľmi
veľké podniky (7 firiem). Pravdepodobne tu zohráva úlohu finančná náročnosť v prípade využitia služieb agentúr
a poradenských firiem, ktorá odrádza malé podniky a tieto služby si môžu dovoliť firmy ekonomicky silnejšie.
Respondenti mali možnosť určiť ľubovoľný počet z 10 ponúknutých informačných zdrojov, ktoré využili v procese
rozhodovania a taktiež určiť iný typ zdroja. Túto možnosť označili štyria respondenti, pričom ako ďalšie zdroje uviedli
informácie získané od firiem pôsobiacich na zahraničnom trhu. Zaujímavé je, že v dvoch prípadoch bol uvedený ako
informačný zdroj doterajšie skúsenosti iných firiem alebo skúsenosti vlastné. Skúsenosť iných firiem možno chápať ako
zdroj informácii, vlastná skúsenosť manažéra už však nie je informáciou v pravom slova zmysle, v tomto prípade
možno hovoriť o vstupe empírie do procesu rozhodovania.
Tabuľka uvádza päť najčastejšie využívaných informačných zdrojov podľa výsledkov dotazníka.
Tabuľka 4 Využitie informačných zdrojov
Poradie
1.
2.
3.
4.
5.
Zdroje informácií
Interné firemné informácie
Všeobecné informácie dostupné z internetu
Informácie od zahraničného partnera
Informácie z finančných inštitúcií
Informácie z výstav a veľtrhov
Interné firemné informácie, všeobecné informácie dostupné z internetu a informácie od zahraničného partnera boli
označené ako využité v najväčšej miere. Je to pochopiteľné a samozrejmé, skôr prekvapuje skutočnosť, že táto možnosť
nebola označená v 100 % prípadov. Nasleduje však hlboký prepad na 29 % označených odpovedí a všetky ostatné
informačné zdroje dosahujú nízku percentuálnu úroveň.
Vlastná skúsenosť a intuícia rozhodovateľa sú podľa výsledkov výskumu podstatnou súčasťou rozhodovacieho procesu.
Len 4 % respondentov uvádza, že tieto subjektívne faktory do procesu nevstupujú. Odborná literatúra poukazuje na to,
že v procese rozhodovania všeobecne by malo byť optimálne využiť tieto faktory v primeranej miere, názory z praxe
však potvrdzujú, že manažéri prisudzujú empírii a intuícii zásadný význam.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
110
8. ZÁVER
Na základe výsledkov získaných dotazníkovým prieskumom možno konštatovať, že respondenti v nedostatočnej miere
využili nástroje na podporu rozhodovania pred vstupom firmy na zahraničný trh. Väčšina z nich neskúma podmienky
pôsobenia na trhu, na trh teda vstupuje bez dôkladného prieskumu trhu. Taktiež neskúma možnosti jednotlivých foriem
pôsobenia na trhu a konkrétnu formu vstupu (najčastejšie vývoz) volí bez komparácie s inými formami. Nedostatočné
sú taktiež analýzy interného prostredia a ekonomická prognóza budúceho pôsobenia na trhu. Uspokojivá je len situácia
pri analyzovaní konkrétnych rizík, ktoré so vstupom na trh súvisia. Stupeň využitia informačných zdrojov možno
charakterizovať ako nízky. Respondenti sa obmedzujú predovšetkým na interné informácie, ľahko dostupné informácie
z internetu alebo od zahraničného partnera. Rozhodovanie o vstupe firmy na zahraničný trh vnímajú respondenti ako
rozhodovanie kolektívne a zásadný význam pripisujú vlastnej skúsenosti a intuícii rozhodovateľa.
LITERATÚRA
[1]
DAŇKOVÁ, A. a kol. Podnikanie malých a stredných podnikov. Prešov : 2007. ISBN 978-80-7165-628-9.
[2]
HITTMÁR, Š. Manažment. Žilina : EDIS, 2006. ISBN 80-8070-558-5.
[3]
KOTLER, P. Marketing Management. Praha : Grada Publishing, 1998. ISBN 80-7169-600-5.
ADRESA:
Ing. Jana Magdolenová
Žilinská univerzita v Žiline, Katedra manažérskych teórií
Detašované pracovisko Prievidza
Bakalárska 2
971 01 Prievidza
Slovenská republika
e-mail : [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
111
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
112
OSOBNOSTNÝ PROFIL PEDAGÓGA ODBORNÝCH EKONOMICKÝCH PREDMETOV
Miloš Majerník
Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice
Abstrakt: Cieľom tohto príspevku je vymedziť osobnostný profil pedagóga odborných ekonomických
predmetov na vybraných stredných školách ekonomického zamerania na Slovensku. Učiteľ odborných
ekonomických predmetov by mal byť nevyhnutne trpezlivým a spravodlivým odborníkom, s potrebnou
zodpovednosťou a tvorivosťou, s vhodným zmyslom pre humor a príjemným vzhľadom, s prirodzeným
ekologickým myslením a srdečnosťou, bez zbytočnej skromnosti a introvertnosti, so snahou o elimináciu
nevhodnej agresivity, výbušnosti a nervozity.
Kľúčové slová: Osobnosť, motivácia, pedagóg, študent, vzdelávanie, komunikácia, rešpekt, záujem,
štúdium, obchodná akadémia.
ÚVOD
Učiteľ je dôležitým prvkom výchovno-vzdelávacieho procesu. Výchova je najtypickejším spoločenským procesom,
ktorého výsledok je determinovaný kvalitou osobnosti učiteľa aj žiaka.Zatiaľ málo docenená učiteľská profesia sa stáva
jedným z najdôležitejších povolaní s mimoriadnou zodpovednosťou.
Orbánová, D (2001) uvádza, že vysoká úroveň odborných vedomostí nie je zárukou, že takýto učiteľ dokáže žiakov aj
naučiť. Učiteľ nie je hodnotený len podľa toho koľko vie, ale aj ako vie učiť, ako vie svoje vedomostí sprostredkovať
študentom na základe svojich znalostí z pedagogických a psychologických disciplín, ktoré tvoria základ a odrážajú
úroveň jeho pedagogicko-psychologickej pripravenosti. Podobne popisuje Pavlíková, M. (1995) problém
s nedostatočnou prípravou niektorých pedagógov, pričom zdôrazňuje, že do odborných škôl prichádzajú učiť odborné
predmety absolventi inžinierskeho štúdia s kratšou alebo dlhšou odbornou praxou. Mnohí tiež absolvovali rôzne druhy
doplnkového pedagogického štúdia, rôzne kurzy a pod. Myslia si, že učiť nie je žiaden problém a často nadväzujú iba
na svoje skúsenosti bývalých žiakov stredných a vysokých škôl. Nie všetci si však uvedomujú, že výchovno-vzdelávací
proces si vyžaduje špecifické vedomosti, zručnosti a návyky.
Na úspech alebo neúspech pôsobenia učiteľa majú vplyv vlastnosti jeho osobnosti, ktoré buď uľahčujú alebo sťažujú
plnenie jeho hlavných úloh, uvádzajú Kern, H. et al. (1999). Hlavné úlohy učiteľa sú vyučovať a vzdelávať,
vychovávať žiakov a dávať im pozitívny príklad. Na jednej strane povolanie učiteľa súvisí s profesiou vedeckého
pracovníka, na druhej strane si vyžaduje podstatný kontakt s ľuďmi. Postoje žiakov voči učiteľovi a výsledkom jeho
pedagogického pôsobenia závisia najmä od jeho osobných vlastností, postojov k žiakom a vzťahom k nim, od
didaktických schopností učiteľa a jeho odbornosti
Učiteľ je povolaný učiť a vychovávať deti a popri žiakovi je ústrednou postavou vyučovacieho procesu, uvádza
Chudziaková, A. (1997). Zjednodušene povedané, pedagóg má byť odborne na výške, aby svojim žiakom dával širokú
škálu rozhľadu o svojom predmete. Len ten môže naučiť, kto je vzdelaný, ale vzdelanie samo o sebe nestačí. Potrebná
je aj odborná príprava a prirodzené vlohy na metodicky správne podávanie vedomostí žiakom. Okrem spomínaných
vlastností učiteľ musí byť vyzbrojený predovšetkým trpezlivosťou a láskavosťou k svojim žiakom. Má byť
starostlivým, láskavým, odpúšťajúcim a trpezlivým radcom. Učiteľ by mal žiakom prakticky vštepiť vieru
v spravodlivosť a objektívnosť.
CIEĽ, MATERIÁL A METODIKA
Cieľom tohto príspevku je vymedziť osobnostný profil pedagóga odborných ekonomických predmetov na vybraných
stredných školách ekonomického zamerania na Slovensku. Hlavným zdrojom podkladových materiálov bol vlastný
dotazníkový prieskum realizovaný v roku 2008 na štyroch stredných odborných školách ekonomického zamerania.
Výsledky výskumu sa opierajú o informácie poskytnuté respondentmi – učiteľmi a študentmi štyroch obchodných
akadémií (ďalej len OA): Spojená škola, organizačná zložka - obchodná akadémia Partizánske; Združená stredná škola
obchodu a služieb Nové Mesto nad Váhom, Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu Trenčín a Obchodná akadémia
Dušana Metoda Janotu Čadca.
Výskumný súbor celkovo tvorí 406 respondentov, z toho je 369 študentov tretích a štvrtých ročníkov a 37 pedagógov
uvedených stredných škôl. Všetci učitelia sú učiteľmi odborných ekonomických predmetov, alebo vyučujú aspoň jeden
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
113
ekonomický predmet v kombinácii s iným všeobecno-vzdelávacím predmetom.
Zastúpenie študentov podľa ročníkov bolo takmer vyrovnané: 51,5 % tretiakov a 48,5 % štvrtákov, prevažná väčšina
študentov býva vo vidieckom prostredí: 53,1 % a 46,9 % študentov býva v mestách. Podľa pohlavia však jednoznačne
dominuje podiel dievčat na celkovom počte respondentov 86,2 %, pričom podiel chlapcov predstavoval len 13,8 %.
Z toho vyplýva, že feminizácia na uvedenom type škôl prevažuje nie len v pedagogickom zbore, ale zároveň aj medzi
žiakmi. O štúdium na obchodných akadémiách majú teda dominantný záujem dievčatá. Výber výskumného súboru
žiakov bol náhodný, na každej strednej škole na predložený dotazník odpovedali dve triedy tretiakov a dve triedy
štvrtákov.
1. VLASTNOSTI PEDAGÓGA
Ku kľúčovým faktorom pôsobiacim na osobnosť učiteľa odborných ekonomických predmetov určite patrí typ učiteľa,
novo vznikajúce problémy s agresivitou, rešpektom a stresom a často diskutovaným spôsobom hodnotenia výsledkov
vyučovania. Uvedené skutočnosti ovplyvňujú významným spôsobom i študenta. Z tohto dôvodu boli tieto javy skúmané
i z pohľadu študenta obchodnej akadémie.
Na diferenciáciu učiteľov sa používajú rôzne typológie. Na vyjadrenie vzťahu učiteľ a študent je vhodná typológia
švajčiarskeho psychológa Ch. Caselmana, ktorá využíva zameranie na vyučovaný predmet alebo na študenta.
Študenti jednoznačne preferujú učiteľa, ktorý dáva prednosť záujmu o ľudí (89,3 %) pred záujmom o výkon (10,6 %).
Učitelia na rovnakú otázku odpovedali nasledovne. Majú vysoký záujem o vyučovaný predmet (priemerná hodnota
7,57) a rovnako vysoký záujem o študenta (priemerná hodnota 7,97). Učitelia sami seba vidia ako osobnosti zamerané
na obidva aspekty takmer rovnako, ale veľké percento odpovedí študentov vyjadrujúcich túžbu po pedagógovi so
záujmom o ľudí nás utvrdzuje v názore, že veľké množstvo učiteľov túto požiadavku – záujem o ľudí a teda aj
o študentov – v skutočnosti nespĺňa. Zdá sa teda, že i učitelia majú značné rezervy pri zlepšovaní interakcie učiteľ –
študent.
Pri podrobnejšom skúmaní je možné nájsť charakteristiku, ktorá vyjadruje vzťah k študentovi ako osobnosti a vzťah k
výkonu ako výsledku vzdelávacej práce učiteľa. Zároveň sme rozlíšili jednotlivé typy učiteľov na susedského,
ľahostajného, kompromisného, tímového a úlohového. Prevažná časť oslovených pedagógov patrí medzi tímových
učiteľov, odpovede študentov na túto otázku potvrdzujú tímovú orientáciu pedagógov len z polovice, a to pri ich
orientácii na dosiahnuté výsledky svojich študentov teda výkon.
Študenti sú citliví najmä na situácie, v ktorých vycítia, že učiteľ o nich nemá skutočný záujem. Je však možné, že sa
s takýmto postojom učiteľa voči nim zmieria omnoho lepšie, ako keď učiteľ záujem o nich iba predstiera, bez ohľadu na
to, aké dôvody ho vedú k takémuto konaniu. Často ide o falošné kamarátstvo alebo predstieranú otvorenosť s cieľom
odstrániť hranice nutného odstupu od študentov.
Záujem o ľudí
Susedský typ
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
3
Kompro
Kompro misný
Tímový typ
2
1
1
4
5
3
1
2
2
1
9
1
1
1
typ
typ
1
2
3
4
5
6
Ľahostajný typ
Záujem o výkon
Tabuľka1: Typy učiteľa
Zdroj: autor
7
8
Úlohový typ
9
Študenti i učitelia mali usporiadať 29 osobnostných vlastností pedagóga podľa významnosti na nevyhnutné, potrebné,
vhodné, prirodzené, zbytočné a nevhodné. Výsledky prezentujú nasledujúce tabuľky, bližšie charakteristiky sú uvedené
v prílohách.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
114
Vlastnosti
nevyhnutné potrebné
%
%
1. nervozita
0,0 %
0,0 %
2. agresivita
0,0 %
0,0 %
3. výbušnosť
0,0 %
0,0 %
4. extrovertnosť
5,6 %
5,6 %
5. introvertnosť
2,8 %
0,0 %
6. odbornosť
91,7 %
8,3 %
7. pracovitosť
36,1 %
33,3 %
8. trpezlivosť
63,9 %
19,4 %
9. dôslednosť
63,9 %
19,4 %
10. tvorivosť
36,1 %
47,2 %
11. tolerantnosť
19,4 %
25,0 %
12. presnosť
19,4 %
33,3 %
13. spravodlivosť
55,6 %
19,4 %
14. úprimnosť
22,2 %
16,7 %
15. poctivosť
8,3 %
22,2 %
16. čestnosť
11,1 %
25,0 %
17. výkonnosť
19,4 %
19,4 %
18. srdečnosť
19,4 %
11,1 %
19. zmysel humor
13,9 %
19,4 %
20. skromnosť
0,0 %
2,8 %
21. príjemný vzhľad
2,8 %
2,8 %
22. zodpovednosť
33,3 %
33,3 %
23. pochopenie druhých
27,8 %
25,0 %
24. komunikatívnosť
47,2 %
27,8 %
25. prirodzená autorita
38,9 %
30,6 %
26. kladný vzťah k mládeži
41,7 %
22,2 %
27. organizačné schop.
16,7 %
33,3 %
28. ekologické myslenie
0,0 %
2,8 %
29. spoločenské vystupovanie
11,1 %
27,8 %
Tabuľka 2: Typológia vlastností pedagóga podľa učiteľov
Zdroj: autor
Vlastnosti
1. nervozita
2. agresivita
3. výbušnosť
4. extrovertnosť
5. introvertnosť
6. odbornosť
7. pracovitosť
8. trpezlivosť
9. dôslednosť
10. tvorivosť
11. tolerantnosť
12. presnosť
13. spravodlivosť
14. úprimnosť
15. poctivosť
16. čestnosť
17. výkonnosť
18. srdečnosť
19. zmysel humor
Významnosť
vhodné prirodzené zbytočné nevhodné
%
%
%
%
0,0 %
2,8 %
11,1 %
72,2 %
0,0 %
0,0 %
5,6 %
83,3 %
0,0 %
0,0 %
16,7 %
72,2 %
16,7 %
19,4 %
16,7 %
16,7 %
2,8 %
8,3 %
19,4 %
44,4 %
0,0 %
2,8 %
0,0 %
0,0 %
11,1 %
11,1 %
0,0 %
0,0 %
8,3 %
2,8 %
0,0 %
0,0 %
5,6 %
2,8 %
0,0 %
0,0 %
8,3 %
0,0 %
0,0 %
0,0 %
16,7 %
13,9 %
0,0 %
0,0 %
13,9 %
16,7 %
0,0 %
0,0 %
0,0 %
16,7 %
0,0 %
0,0 %
22,2 %
8,3 %
11,1 %
0,0 %
11,1 %
27,8 %
2,8 %
2,8 %
22,2 %
22,2 %
0,0 %
0,0 %
13,9 %
19,4 %
0,0 %
2,8 %
16,7 %
22,2 %
5,6 %
0,0 %
33,3 %
19,4 %
5,6 %
0,0 %
13,9 %
22,2 %
27,8 %
0,0 %
27,8 %
36,1 %
19,4 %
0,0 %
2,8 %
8,3 %
0,0 %
0,0 %
8,3 %
8,3 %
5,6 %
0,0 %
2,8 %
13,9 %
0,0 %
0,0 %
11,1 %
11,1 %
0,0 %
0,0 %
16,7 %
2,8 %
0,0 %
0,0 %
25,0 %
5,6 %
0,0 %
0,0 %
25,0 %
27,8 %
19,4 %
0,0 %
25,0 %
22,2 %
2,8 %
0,0 %
Významnosť
nevyhnutné potrebné vhodné prirodzené zbytočné nevhodné
%
%
%
%
%
%
0,0 %
0,0 %
0,0 %
9,6 %
16,7 %
66,9 %
0,0 %
0,0 %
0,0 %
1,6 %
5,2 %
90,7 %
0,3 %
0,0 %
0,5 %
5,5 %
18,0 %
70,5 %
7,4 %
15,0 % 21,6 %
15,0 %
15,8 %
6,6 %
1,1 %
1,1 %
2,7 %
9,3 %
33,9 %
35,0 %
68,0 %
20,5 %
4,4 %
2,7 %
0,3 %
0,0 %
35,2 %
40,2 % 12,0 %
4,9 %
0,0 %
0,0 %
48,6 %
31,1 %
9,0 %
4,6 %
0,0 %
0,0 %
20,2 %
35,5 % 23,8 %
9,3 %
0,0 %
0,5 %
16,4 %
29,8 % 26,2 %
11,5 %
0,8 %
0,0 %
38,3 %
30,3 % 16,9 %
6,0 %
0,0 %
0,3 %
11,2 %
18,9 % 34,4 %
17,2 %
4,4 %
0,0 %
52,2 %
23,5 %
9,8 %
7,4 %
0,0 %
0,0 %
10,1 %
21,0 % 30,3 %
18,9 %
4,1 %
0,5 %
17,5 %
27,3 % 24,0 %
15,8 %
1,9 %
0,5 %
24,6 %
21,3 % 25,1 %
15,3 %
1,1 %
0,0 %
11,2 %
28,1 % 29,2 %
12,3 %
4,9 %
0,0 %
5,2 %
12,0 % 25,4 %
36,3 %
8,5 %
0,5 %
13,7 %
15,0 % 36,1 %
20,5 %
2,5 %
0,0 %
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
115
20. skromnosť
0,8 %
3,0 %
21. príjemný vzhľad
2,5 %
5,7 %
22. zodpovednosť
27,0 %
34,7 %
23. pochopenie druhých
29,2 %
28,1 %
24. komunikatívnosť
41,0 %
33,6 %
25. prirodzená autorita
29,0 %
26,8 %
26. kladný vzťah k mládeži
38,0 %
29,2 %
27. organizačné schop.
15,8 %
26,8 %
28. ekologické myslenie
3,0 %
5,7 %
29. spoločenské vystupovanie
18,0 %
22,7 %
Tabuľka 3: Typológia vlastností pedagóga podľa študentov
Zdroj: autor
11,5 %
32,0 %
15,6 %
21,6 %
11,2 %
18,6 %
14,8 %
30,6 %
16,4 %
22,4 %
32,8 %
27,3 %
9,3 %
10,9 %
9,3 %
15,8 %
12,3 %
12,6 %
24,6 %
23,8 %
33,6 %
23,8 %
0,0 %
0,8 %
0,0 %
4,1 %
0,5 %
2,7 %
35,5 %
2,2 %
1,6 %
0,3 %
0,3 %
0,0 %
0,0 %
0,3 %
0,3 %
0,0 %
2,5 %
0,0 %
Za najdôležitejšiu nevyhnutnú vlastnosť pedagóga odborných ekonomických predmetov zhodne označili učitelia
(91,7 %) i študenti (68 %) odbornosť. Za nevyhnutnú vlastnosť na druhom mieste učitelia zhodne označili trpezlivosť
a dôslednosť (63,9 %), študenti za ďalšie nevyhnutné vlastnosti považujú spravodlivosť (52,2 %) a tiež trpezlivosť
(48,6 %). Možno teda konštatovať, že názory učiteľov a študentov na nevyhnuté vlastnosti pedagóga sú veľmi podobné.
Za jednoznačne najdôležitejšiu potrebnú vlastnosť pedagóga učitelia považujú tvorivosť (47,2 %) a za ďalšie
potrebné vlastnosti zhodne považuje tretina pedagógov pracovitosť, presnosť, zodpovednosť a organizačné schopnosti.
Študenti zase za najpotrebnejšiu vlastnosť pedagóga považujú pracovitosť (40,1 %), ďalej dôslednosť (35,5 %),
zodpovednosť (34,7 %) a komunikatívnosť (33,6 %). I v tomto prípade nastala medzi učiteľmi a študentmi zhoda
v dvoch vlastnostiach, ktoré označili ako potrebné.
Za vhodné vlastnosti pedagóga učitelia považujú zmysel pre humor (33,3 %) a príjemný vzhľad (27,8 %). Študenti
taktiež označili za prvú vhodnú vlastnosť pedagóga zmysel pre humor (36,1 %), potom presnosť (34,4 %) a príjemný
vzhľad (32 %). I v prípade vhodných vlastností pedagóga sa nám potvrdila zhodnosť názorov učiteľov a študentov
v dvoch z prvých troch najvhodnejších vlastností.
Príjemný vzhľad (36,1 %) označili učitelia tiež ako prvú prirodzenú vlastnosť pedagóga, pričom poctivosť
a ekologické myslenie označilo za prirodzenú vlastnosť zhodne 27,8 % učiteľov. Študenti naopak za prirodzené
vlastnosti u pedagóga očakávajú srdečnosť (36,4 %), skromnosť (32,8 %) a príjemný vzhľad (27,3 %). V kategórii
prirodzených vlastností nastala zhoda medzi učiteľmi a študentmi len u jednej z uvedených vlastností.
Za zbytočné vlastnosti pedagóga považujú učitelia skromnosť (27,8 %) a introvertnosť (19,4 %). Študenti označili za
zbytočné vlastnosti pedagóga ekologické myslenie (35,5 %), introvertnosť (33,9 %) a skromnosť (33,6 %). Opäť sa
názory učiteľov a študentov na zbytočné vlastnosti pedagóga takmer zhodujú.
Úplne identické názory majú učitelia a študenti na nevhodné vlastnosti pedagóga, kde prvé tri z nich dosiahli rovnaké
poradie u oboch skupín respondentov. Za nevhodnú označili učitelia agresivitu (83,3 %), nervozitu a výbušnosť
(72,2 %). Za nevhodnú vlastnosť pedagóga považuje agresivitu až 90,7 % študentov, výbušnosť 70,5 % a nervozitu
takmer 67% študentov.
Na základe komparácie názorov učiteľov a študentov možno povedať, že ich názory sa s výnimkou prirodzených
vlastností pedagóga veľmi podobajú a pri nevhodných vlastnostiach dosahujú identické názory. Po zhrnutí možno
dospieť k záveru, že učiteľ odborných ekonomických predmetov by mal byť nevyhnutne trpezlivým a spravodlivým
odborníkom, s potrebnou zodpovednosťou a tvorivosťou, s vhodným zmyslom pre humor a príjemným vzhľadom,
s prirodzeným ekologickým myslením a srdečnosťou, bez zbytočnej skromnosti a introvertnosti, s maximálnou
elimináciou nevhodnej agresivity, výbušnosti a nervozity.
Učitelia i študenti jednoznačne uvádzajú ako nevhodnú vlastnosť pedagóga práve agresivitu. V školskom prostredí však
nositeľmi agresívneho správania môžu byť aj samotní študenti. Agresivita študentov je niekedy zameraná voči
učiteľovi, prípadne i voči inému spolužiakovi, ktorá sa potom stáva jedným z prejavov šikanovania. K priamym
znakom šikanovania medzi študentmi navzájom patria aj posmešné poznámky alebo žarty na adresu utláčaného žiaka,
ako i výčitky vyslovované nepriateľským, nenávistným alebo pohŕdavým tónom. Mnohokrát k takémuto správaniu
s rovnakými znakmi šikanovania dochádza i zo strany učiteľa voči študentovi. Niekedy môže mať správanie učiteľa
negatívny vplyv na študenta, hoci samotný pedagóg si to nemusí uvedomovať. Študent môže byť dohnaný až
k zúfalstvu, ak je pred kolektívom zosmiešňovaný, nehodnotený objektívne alebo ak sú voči nemu používané iné
neštandardné postupy.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
116
Agresivita učiteľov voči študentom má svoje korene buď v samotnom neurotickom zložení učiteľa, alebo je spôsobená
prípadne podporená okolnosťami ako sú problematickí študenti, umiestnenie školy v nevhodnom prostredí atď.
K agresivite učiteľov môžu viesť i ďalšie skutočnosti a súvislosti: neskúsenosť, neschopnosť a neznalosť vyučovaného
predmetu učiteľom, ktorá je zakrývaná agresívnym správaním. Niekedy môžu k agresívnemu správaniu voči študentom
viesť pocity stresu z nahromadených a nezvládnutých úloh.
2. REŠPEKT A REŠPEKTOVANIE PEDAGÓGA
Považujete za nutné, aby učiteľ....
dôveroval žiakom?
bol expertom vo svojom odbore?
chápal aj emocionálne prejavy žiakov?
oznamoval žiakom svoje pocity a myšlienky?
dal žiakom viac voľnosti, t.j. menej kontroly?
dokázal dať najavo svoj hnev, pokiaľ nie je
spokojný?
venoval pozornosť a zvláštnu starostlivosť
talentovaným a postihnutým žiakom?
Tabuľka 4: Čo považujú učitelia za nutné u pedagóga
Zdroj: autor
Áno
35
36
37
4
7
%
94,59 %
97,30 %
100,00 %
10,81 %
18,92 %
Nie
2
1
0
33
30
%
5,41 %
2,70 %
0,00 %
89,19 %
81,08 %
14
37,84 %
23
62,16 %
37
100,00 %
0
0,00 %
Považujete za nutné, aby učiteľ....
dôveroval žiakom?
bol expertom vo svojom odbore?
chápal aj emocionálne prejavy žiakov?
oznamoval žiakom svoje pocity a myšlienky?
dal žiakom viac voľnosti, t.j. menej kontroly?
dokázal dať najavo svoj hnev, pokiaľ nie je
spokojný?
venoval pozornosť a zvláštnu starostlivosť
talentovaným a postihnutým žiakom?
Tabuľka 5: Čo považujú študenti za nutné u pedagóga
Zdroj: autor
Áno
331
324
337
94
207
%
89,70 %
87,80 %
91,33 %
25,47 %
56,10 %
Nie
38
45
32
275
162
%
10,30 %
12,20 %
8,67 %
74,53 %
43,90 %
178
48,24 %
191
51,76 %
291
78,86 %
78
21,14 %
Všetci učitelia považujú za nutné, aby sa pedagóg špeciálne venoval výnimočným študentom, či už talentovaným alebo
postihnutým a tiež, aby chápal ich emocionálne prejavy. Ďalej by mal byť pedagóg podľa učiteľov expertom vo svojom
odbore (97,3 %) a dôverovať žiakom (94,6 %). Pri ostatných otázkach prevládali záporné odpovede nad kladnými.
U študentov jednoznačne dominuje schopnosť pedagóga chápať ich emocionálne prejavy (91,3 %), ďalej by mal
dôverovať študentom (89,7 %) a byť expertom v odbore (87,8 %). Podľa študentov by sa mal pedagóg v menšej miere
venovať výnimočným študentom (78,8 %), pričom väčšina študentov (56,1 %) považovala za nutné, aby im dal
pedagóg viac voľnosti. Učitelia i študenti nepovažujú za nutné, aby pedagóg oznamoval študentom svoje pocity
a myšlienky, a aby prejavoval svoj hnev keď je nespokojný.
Získať rešpekt študentov
%
prirodzená autorita
22,02 %
priateľské a úctivé správanie
23,81 %
rešpektovanie žiaka a záujem o neho
23,21 %
ochota pomôcť a motivovať k štúdiu
15,48 %
trpezlivosť, pochopenie a tolerantnosť
17,56 %
odbornosť a zaujímavé hodiny
18,15 %
dodržiavanie stanovených pravidiel
16,67 %
Spravodlivosť
15,77 %
venovanie sa učeniu a odbornosť
8,04 %
Tabuľka 6: Čím si môže učiteľ najviac získať rešpekt u študentov
Zdroj: autor
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
117
Stratiť rešpekt študentov
%
podceňovanie žiakov / vyvyšovanie sa (netolerancia)
11,90 %
výbušnosť - emocionálna nevyrovnanosť
16,96 %
prehnaná disciplína a príkazy, dôslednosť
8,04 %
neschopnosť zaujať žiakov, nuda,
12,50 %
nespravodlivosť (uprednostňovanie žiakov)
28,27 %
nezáujem o výučbu a žiakov
9,52 %
nevhodné vystupovanie a poznámky
8,63 %
nedôvera voči študentom a nedodržanie slova
6,85 %
agresívne správanie
14,88 %
Neodbornosť
12,80 %
slabosť a ústupčivosť
18,45 %
Tabuľka 7: Čím môže učiteľ rešpekt najčastejšie stratiť u študentov
Zdroj: autor
Rešpekt je neoddeliteľnou súčasťou osobnosti pedagóga. Ako vyplýva z odpovedí študentov, za oveľa dôležitejšie
považujú psychické vlastnosti osobnosti pedagóga ako sú: trpezlivosť, pochopenie a rešpektovanie študenta; priateľské
a slušné správanie voči študentom bez zbytočných útočných otázok, posmešných poznámok alebo výčitiek; ďalej
spravodlivosť a dodržanie stanovených pravidiel, čiže učiteľ sa rovnako správa voči všetkých študentom triedy
a zároveň si stojí za svojim slovom, ktoré študentom dal. Odbornosť spolu so zaujímavými hodinami patrili u študentov
medzi menej frekventované odpovede. Študenti vyjadrili vo svojich odpovediach skrytú nedôveru svojich pedagógov
a narážali na ich formálny prístup k výučne bez osobnej zainteresovanosti pedagóga na obsahu vyučovania. Rovnako
možno vymedziť aj vlastnosti pedagóga, na základe ktorých môže stratiť rešpekt svojich študentov, ide najmä o
podceňovanie študentov a nevhodné poznámky voči nim, agresívne správanie, nedôvera voči študentom, emocionálna
nevyrovnanosť pedagóga, ako aj neodbornosť, a prílišná ústupčivosť ako aj prehnaná prísnosť, ktoré spôsobujú, že
autorita pedagóga je buď nenávratne stratená alebo vynútená a teda iba formálna.
Agresivita bola uvádzaná pomerne často ako príčina straty rešpektu pedagóga, iba výnimočne však bola agresivita
uvedená ako alternatíva získania rešpektu, ktorá však bola myslená skôr ako prísnosť alebo nekompromisné
vyžadovanie disciplíny. Niekoľko odpovedí študentov vyjadrovalo, že pedagóg si získa ich rešpekt, keď bude na nich
primerane prísny v záujme ich dobra a zároveň bude mať určitú osobnú charizmu, s ktorou úzko súvisí prirodzená
autorita, ktorá je často pedagógovi pripisovaná už pri prvom vstupe do učebne.
ZÁVER
Na základe zostrojeného osobnostného profilu vlastností pedagóga možno dospieť k záveru, že učiteľ odborných
ekonomických predmetov by mal byť nevyhnutne trpezlivým a spravodlivým odborníkom, s potrebnou
zodpovednosťou a tvorivosťou, s vhodným zmyslom pre humor a príjemným vzhľadom, s prirodzeným ekologickým
myslením a srdečnosťou, bez zbytočnej skromnosti a introvertnosti, so snahou o elimináciu nevhodnej agresivity,
výbušnosti a nervozity. Pedagógovia i študenti zhodne považujú za nutné, aby učiteľ dôveroval študentom, bol
expertom vo svojom odbore, chápal emocionálne prejavy študentov a venoval zvláštnu pozornosť talentovaným
študentom. Naopak nepovažujú za nutné, aby učiteľ oznamoval študentom svoje pocity, dal študentom viac voľnosti
a dokázal prejaviť svoj hnev, ak je nespokojný. Učiteľ si môže najviac získať rešpekt u študentov priateľským
a slušným správaním, rešpektovaním študenta a záujmom o neho a tiež svojou prirodzenou autoritou. Naopak učiteľ
môže najčastejšie stratiť rešpekt u svojich študentov nespravodlivosťou a uprednostňovaním vybraných študentov,
ústupčivosťou voči študentom a emocionálnou nevyrovnanosťou. Z uvedených odpovedí študentov jednoznačne
vyplýva, že kladú dôraz na osobnostné vlastnosti pedagóga, očakávajú korektný, zodpovedný a profesionálny prístup
pedagóga voči nim, pričom vysoká odbornosť pedagóga ešte nezaručuje, že učiteľ bude študentmi aj rešpektovaný.
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1]
CHUDZIAKOVÁ, A. Aký má byť učiteľ. Typy učiteľov. In: Združenie kresťanských pedagógov Slovenska
a Klub kresťanských pedagógov v Prešove: Súčasné trendy v pluralitnom školskom systéme. Prešov : ZKPS
a KKPP. 1997. 53 s. (Zborník)
[2]
KERN, H. et al. Přehled psychologie. Praha : Portál, 287 s. ISBN 80-7178-426-5.
[3]
ORBÁNOVÁ, D. Uplatnenie aktivizujúcich vyučovacích metód v príprave budúcich učiteľov. In: Uplatnenie
aktivizujúcich vyučovacích metód a foriem vyučovania vo vysokoškolskom vzdelávaní. Zborník
z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra: SPU v Nitre, 265 s. ISBN 80-7137-841-0.
[4]
PAVLÍKOVÁ, M. Pedagogická kvalifikácia učiteľov odborných predmetov na SOU a SOŠ. In: Učiteľské
noviny. roč. 45, 1995, č. 37, s. 8.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
118
ADRESA:
Ing. Miloš Majerník, PhD.
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699
686 04, Kunovice, ČR
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
119
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
120
VYUŽITIE FINANČNÝCH DERIVÁTOV V BANKOVÝCH PRODUKTOCH PRE KORPORÁTNU
KLIENTELU
Miloš Majerník
Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice
Abstrakt: Cieľom tohto článku je poukázať na možnosť využitia súčasných finančných nástrojov na
elimináciu úrokového rizika a krátkodobého zhodnocovania disponibilných finančných prostriedkov.
V prípade dohody o budúcich úrokových sadzbách ide o výmenu pohyblivej úrokovej sadzby úveru za fixnú
úrokovú sadzbu. Pri eliminácii úrokového rizika ide dohodu, že komerčná banka preberá na seba riziko
budúceho vývoja základnej úrokovej sadzby, od ktorej je odvodená aj konečná sadzba úveru.
Kľúčové slová: Finačný derivát, úver, riziko, podnikateľský subjekt, komerčná banka, finančné
prostriedky, úrok.
ÚVOD
Slovensko je typickou bankovou ekonomikou, kde úlohu kapitálového trhu plnia predovšetkým komerčné banky,
a preto väčšinu cudzích zdrojov získavajú podnikateľské subjekty práve vo forme úverov. Obchodovanie s finančnými
derivátmi predstavuje aj významnú časť transakcií komerčných bánk. Finančné deriváty sú využívané na krátkodobých
– peňažných i dlhodobých – kapitálových trhoch na ochranu investorov a veriteľov najmä voči kurzovému a úrokového
riziku.
Deriváty ponúkajú podnikateľskej klientele možnosť zabezpečenia pred neočakávanými výkyvmi úrokových sadzieb
a menových kurzov, pri relatívne nízkych nákladoch, zároveň zvyšujú bezpečnosť, ziskovosť a stabilitu podnikov
i komerčných bánk. Tieto finančné nástroje sú integrálnou súčasťou ponúkaných bankových produktov pred korporátnu
klientelu, ktoré budeme v ďalšej časti práce analyzovať.
CIEĽ, MATERIÁL A METODIKA
Cieľom tohto článku je poukázať na možnosť využitia moderných finančných nástrojov na elimináciu úrokového rizika
ako aj možnosť zhodnocovania krátkodobo disponibilných finančných prostriedkov. Zvolené postupy a metódy
vychádzajú z analýzy aktuálnych bankových produktov dostupných na bankovom trhu SR v súčasnosti pre stredné
a veľké podniky.
1. ZHODNOCOVANIE VOĽNÝCH FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV
Každý podnikateľský subjekt pri financovaní svojej prevádzkovej činnosti sa stretáva so situáciou krátkodobého
nedostatku alebo prebytku finančných prostriedkov. Zatiaľ čo na vykrytie krátkodobého nedostatku finančných
prostriedkov majú podniky k dispozícii pomerne širokú paletu úverových produktov, možnosť umiestnenia krátkodobo
disponibilných finančných prostriedkov je obmedzená.
Jednou z moderných možností ako krátkodobo dosiahnuť zaujímavý úrokový výnos je aj bankový depozitný vklad,
ktorý sa svojou funkciou podobá bežnému termínovanému vkladu. Podstatou a výhodou takéhoto bankového
depozitného vkladu je skutočnosť, že ide o štruktúrovaný depozitný produkt, ktorý korporátnej klientele ponúka
možnosť dosiahnutia vyššieho úročenia disponibilných finančných prostriedkov podniku v porovnaní s klasickým
termínovaným vkladom vďaka vnorenej menovej opcii. Zároveň takýto produkt prináša podnikateľom garanciu
úrokovej sadzby počas celého trvania tohto bankového depozitného vkladu.
Vyššie úročenie však podnik získava výmenou za riziko, že v deň splatnosti depozitu mu banka môže jeho vklad, čiže
krátkodobo disponibilné finančné prostriedky vyplatiť v inej mene, než bola pôvodná mena depozitného vkladu. O akú
alternatívnu menu pôjde a pri akom kurze sa môže výmena uskutočniť je predmetom dohody medzi firmou
a komerčnou bankou ešte pred uzatvorením samotného depozitného vkladu.
Medzi základné parametre, ktoré ovplyvňujú výšku úrokových výnosov patria:
• dĺžka viazanosti depozitného vkladu,
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
121
•
•
zvolený menový pár,
zvolený konverzný kurz (alebo označovaný aj ako tzv. rozhodný kurz)
Podnikatelia, ktorí sa rozhodnú využiť tento produkt na krátkodobé zhodnotenie disponibilných finančných
prostriedkov, sa väčšinou snažia dohodnúť taký rozhodný kurz, ktorý by bol pre nich z ich pohľadu výhodnejší, ako
aktuálny konverzný kurz v momente dohodnutia depozitného vkladu.
Ďalšou dôležitou podmienkou pre uzavretie depozitného vkladu zo strany komerčnej banky býva aj stanovenie
minimálneho objemu finančných prostriedkov, ktorý sa väčšinou pohybuje v státisícoch Eur, čo v značnej miere určuje
skupinu podnikateľských subjektov, ktorí sú schopní takýto typ produktu využiť.
Príklad depozitného vkladu reprezentuje nasledujúca tabuľka, z ktorej zároveň vyplýva, že za deň uzatvorenia tohto
depozitného vkladu považujeme deň konania tejto konferencie, čiže 22. január 2010 a doba trvania tohto vkladu bola
dohodnutá na tri rôzne dlhé obdobia v dĺžke trvania 14 dní, 21 dní a 28 dní.
Takýto bankový depozitný vklad je vhodný najmä pre podnikateľské subjekty, ktoré uhrádzajú svoje záväzky voči
dodávateľom v rôznych menách. Okrem hlavnej alebo základnej meny, v ktorej je depozitný vklad dohodnutý sú
schopní využiť prípadne aj druhú menu, ak by došlo k situácii, že komerčná banka by sa rozhodla vyplatiť mu
depozitný vklad vo vedľajšej mene.
1. Alternatíva
rozhodný kurz EUR/USD
rozhodný deň
maturita TPD
1,48
1,49
1,5
03.02.2010
05.02.2010
5,00 %
1,00 %
–10.02.2010
12.02.2010
6,00 %
3,00 % 1,00 %
17.02.2010
19.02.2010
6,50 %
4,00 % 1,50 %
Tabuľka 1: Alternatíva: EUR – hlavná mena, USD – vedľajšia mena, pri spotovom kurze 1,4700 EUR/USD
2. Alternatíva
rozhodný kurz EUR/CZK
rozhodný deň
maturita TPD
26
26,1
26,2
03.02.2010
05.02.2010
6,00 %
2,00 %
–10.02.2010
12.02.2010
6,50 %
3,00 % 1,00 %
17.02.2010
19.02.2010
5,50 %
3,50 % 2,00 %
Tabuľka 2: Alternatíva: EUR – hlavná mena, CZK – vedľajšia mena, pri spotovom kurze 25,900 EUR/CZK
3. Alternatíva
rozhodný kurz EUR/PLN
rozhodný deň
maturita TPD
4,34
4,38
4,42
03.02.2010
05.02.2010
6,00 %
1,00 %
–10.02.2010
12.02.2010
7,00 %
4,00 % 1,00 %
17.02.2010
19.02.2010
8,00 %
5,00 % 3,00 %
Tabuľka 3: Alternatíva: EUR – hlavná mena, PLN – vedľajšia mena, pri spotovom kurze 4,2850 EUR/PLN
Z vyššie uvedených alternatív depozitného vkladu vyplýva, že sa ide o krátkodobý termínovaný vklad uzavretý na
niekoľko týždňov s možnosťou komerčnej banky vyplatiť tento vklad aj v alternatívnej mene. S predlžujúcou sa dobou
uzavretia depozitného vkladu klesá ponúkaná úroková sadzba, čo vyplýva najmä zo znižujúcej sa schopnosti komerčnej
banky predikovať vývoj výmenného kurzu hlavnej a vedľajšej meny. Pri určitom výmennom kurze hlavnej a vedľajšej
meny už komerčná banka nie je ochotná ponúknuť žiaden úrok a teda ani uzavrieť depozitný vklad s podnikom,
nakoľko pravdepodobnosť dosiahnutia takéhoto výmenného kurzu je veľmi nízka na to, aby komerčná banka bola
ochotná ponúknuť klientom akúkoľvek úrokovú sadzbu.
Bližšie rozoberieme 2. alternatívu na príklade výmenného kurzu Eura a Českej koruny. V deň uzatvorenia depozitného
vkladu je aktuálny výmenný kurz tohto menového páru 25,9 CZK/EUR. V takomto pomere by v daný deň mohla
komerčná banka na medzibankovom trhu vymeniť hlavnú menu – Euro za vedľajšiu menu – Českú korunu a ďalej
vykonávať obchody vo vedľajšej mene. Keďže však banka predpokladá oslabenie vedľajšej meny, bude držať aj
naďalej hlavnú menu. V rozhodný deň, teda dva dni pred splatnosťou depozitného vkladu musí komerčná banka
oznámiť klientovi v akej mene mu bude jeho vklad vyplatený. Mena, v ktorej bude tento vklad vyplatený, bude závisieť
od vzájomného výmenného kurzu hlavnej a vedľajšej meny v rozhodný deň. Ak sa bude výmenný kurz vyvíjať opačne
ako komerčná banka predpokladala, čiže CZK bude posilňovať a kurz CZK/EUR v rozhodný deň bude nižší ako
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
122
25,9 CZK/EUR, vyplatí komerčná banka podniku depozitný vklad v hlavnej mene. Ak sa však výmenný kurz
menového páru, ktorý je predmetom tohto depozitného vkladu bude vyvíjať tak, ako predpokladá komerčná banka
a dôjde k oslabeniu vedľajšej meny oproti hlavnej mene, čo znamená, že v rozhodný deň bude výmenný kurz
CZK/EUR vyšší ako 25,9 CZK/EUR, vyplatí komerčná banka podniku depozitný vklad vo vedľajšej mene. Tým banka
eliminuje časť úrokových nákladov na získanie zdrojov, prípadne môže dosiahnuť aj väčší výnos ako boli náklady na
obstaranie týchto zdrojov. V rozhodný deň depozitného vkladu komerčná banka zamení hlavnú menu za vedľajšiu
a vyplatí mu celú istinu vkladu vo vedľajšej mene pri výmennom kurze 25,9 CZK/EUR, čiže takom, aký bol platný
v deň uzatvorenia depozitného vkladu. Keďže komerčná banka získala výmenou Eura za České koruny viac korún,
akoby získala v deň uzatvorenia vkladu, môže z prebytku českých korún uhradiť úrokové náklady vkladu. Banka môže
zároveň na medzibankovom trhu premeniť na České koruny len také množstvo Eur, ktoré bude presne postačujúce na
úhradu istiny vkladu a zvyšnú časť prostriedkov v hlavnej mene využiť na úhradu úrokov, ktoré sú splatné vždy
v hlavnej mene.
Ďalej predpokladáme, že dôjde k uzatvorenia depozitného vkladu ma obdobie jedného týždňa, čiže vklad bude splatný
5. februára 2010, s dohodnutou úrokovou sadzbou 2 % p.a. Vychádzame z predpokladu, že vývoj výmenného kurzu sa
bude vyvíjať tak, ako predpokladala komerčná banka a v rozhodný deň dosiahne hodnotu 26,1 CZK/EUR. Táto situácia
spôsobí, že komerčná banka zamení Eurá za České koruny v pomere 26,1 CZK/EUR, pričom klientovi vyplatí za
1 EUR len 25,9 CZK. Tým dosiahla zisk 0,2 CZK/EUR za obdobie 1 týždňa, čo predstavuje zisk 0,77 % per septimum,
teda za týždeň, čo v prepočte na ročnú bázu odpovedá zisku vo výške cca 40 %, pričom za poskytnuté zdroje vo forme
depozitného vkladu banka zaplatila klientovi len vopred dohodnutý úrokový výnos vo výške 2 % p. a. Ak by došlo
k opačnému vývoju kurzu uvedeného menového páru, banka by ho eliminovala tým, že klientovi vyplatí istinu
v základnej mene a dosiahne z tohto obchodu stratu iba výške úrokového nákladu.
Podstata tohto depozitného vkladu spočíva v tom, že komerčná banka má k dispozícii nástroj na elimináciu úrokových
nákladov v podobe možnosti dosiahnutia zisku z oslabenia hlavnej meny, ku ktorému dôjde počas trvania depozitného
vkladu. Tento nástroj zároveň vyjadruje názor bankových analytikov na očakávaný vývoj výmenného kurzu menového
páru, ktorý je predmetom depozitného vkladu. S predžujúcou sa dobou a s väčším rozdielom medzi aktuálnym
výmenným kurzom a kurzom platným v rozhodný deň klesá úroková sadzba, ktorú je komerčná banka ochotná za tento
vklad ponúknuť, nakoľko sa zmenšuje pravdepodobnosť, že dohodnuté podmienky reálne na medzibankovom trhu
nastanú. Pri určitých kombináciách dĺžky trvania vkladu a rozdielu medzi výmennými kurzami v deň uzavretia obchodu
a rozhodným dňom, nemusí byť komerčná banka ochotná poskytnúť podniku žiadnu úrokovú sadzbu, nakoľko nie je
presvedčená, že by daná situácia mohla na trhu reálne nastať, resp. jej pravdepodobnosť je tak malá, že podstúpené
náklady vo forme úroku sú príliš vysoké na to, aby sa banke oplatilo podstúpiť riziko dosiahnutia potenciálneho zisku
pri očakávanom vývoji výmenného kurzu menového páru.
2. ZABEZPEČENIE ÚROKOVÉHO RIZIKA
Druhou časťou nášho príspevku chceme poukázať na možnosť zabezpečenia úrokového rizika podnikateľských
subjektov, ktoré splácajú dlhodobé úvery. Väčšina takýchto úverov má úrokové sadzby odvodené od 1, 3, alebo 6mesačného EURIBOR-u, ku ktorému sa pripočíta obchodná marža danej komerčnej banky, ktorá poskytla podniku
úver. Riziko rastu úrokových sadzieb bankových úverov poskytnutých podnikovej klientele závisí najmä od vývoja:
• základnej úrokovej sadzby, od ktorej je odvodená samotná výška úrokovej sadzby úveru a
• vývoja rizikovosti klienta čerpajúceho úver, prejavujúca sa najmä v jeho schopnosti poskytnutý bankový úver
rovnomerne splácať, bez výraznejšieho negatívneho vplyvu na prevádzkové financovanie podniku.
2.1
DOHODA O BUDÚCICH ÚROKOVÝCH SADZBÁCH
Jednou z možností ako eliminovať toto riziko je uzatvorenie dohody o budúcich úrokových sadzbách, ktorá je často
označovaná ako Interest Rate Swap (IRS). Dohoda o budúcich úrokových sadzbách je jeden zo základných nástrojov
úrokového zaistenia (hedgingu), ktorý umožňuje zafixovať si výšku úrokovej sadzby a neniesť tak riziko zmeny
EURIBOR–u. IRS je zároveň konštruovaný tak, aby čo najviac kopíroval splátkový kalendár úveru, čiže nominál swapu
kopíruje nominál úveru. Túto dohodu o úrokových sadzbách možno uzavrieť tak, že do pôvodného úverového vzťahu
sa:
• buď nevstupuje a v tom prípade ide o samostatnú dohodu medzi podnikateľským subjektom a komerčnou
bankou o výmene úrokových platieb vypočítavaných za príslušné obdobie z príslušných nominálov swapu,
alebo
• je možné fixáciu úrokovej sadzby zapracovať priamo do úverovej zmluvy.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
123
Fixácia v rokoch ( % p.a.)
Úver
splatnosť
10
9
8
7
6
5
4
(roky)
10
3,00
2,90
2,80
2,70
2,60
2,50
2,30
9
2,80
2,70
2,60
2,50
2,40
2,20
8
2,60
2,50
2,40
2,30
2,10
7
2,50
2,30
2,20
2,00
6
2,40
2,10
1,90
5
1,90
2,10
4
1,90
3
Tabuľka 4: Kombinácie fixných úrokových sadzieb (v %) a dĺžky splatnosti úveru (v rokoch)
Zdroj: autor
3
2,10
2,00
2,00
1,90
1,80
1,70
1,60
1,70
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že s predlžujúcou sa dobou fixácie úrokovej sadzby úveru dochádza k nárastu
fixnej úrokovej sadzby úveru ponúkanej komerčnou banku, ktorá však ešte nepredstavuje konečnú cenu úveru. Táto
úroková sadzba predstavuje len základnú sadzbu danej komerčnej banky, ku ktorej sa ešte pripočíta obchodná marža
alebo často nazývaná aj riziková prirážka, ktorá je však už individuálne závislá od platobnej schopnosti jednotlivých
dlžníkov. Až súčet týchto dvoch úrokových sadzieb predstavuje pre podnik konečnú výšku fixnej úrokovej sadzby
úveru.
Pokiaľ sa budú hodnoty EURIBOR-u v budúcnosti vyvíjať tak, že celková úroková sadzba úveru bude vyššia, ako
v súčasnosti dohodnutá fixná úroková sadzba odvodená z vyššie uvedenej tabuľky, oplatilo by sa podniku v súčasnosti
uskutočniť dohodu o výmene úrokových sadzieb. Okrem samotnej výšky fixnej úrokovej sadzby je dôležité aj obdobie
trvania tejto úrokovej sadzby, ktoré je rozhodujúce na konečné posúdenie výhodnosti tohto obchodu z pohľadu
podniku. Ak by totiž podnik prevažnú časť doby splácania úveru platil vyššiu fixnú úrokovú sadzbu, ako by bola
úroková sadzba odvodená od aktuálnej výšky EURIBOR-u, mohol by zaplatiť na úrokoch v súčte viac, ako keď sa
rozhodne ponechať si variabilnú úrokovú sadzbu závislú na vývoji EURIBOR-u.
Aby využitie dohody o budúcich úrokových sadzbách bolo pre podnik zaujímavé, je nutné aby hodnota EURIBOR-u
bola počas doby splácania úveru dostatočne vysoká na to, aby rozdiel medzi pohyblivou a fixnou úrokovou sadzbou bol
dostatočne veľký a trval dostatočne dlhé obdobie, aby využitie tejto dohody prinieslo podniku úsporu na nákladových
úrokoch úveru, nakoľko po uzavretí tejto dohody bude určitú dobu platiť vyššie úroky z titulu vyššej fixnej úrokovej
sadzby v porovnaní s aktuálne nižšou ale pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorej vývoj do budúcnosti vie podnik len
veľmi obmedzene predpovedať. Zároveň máme možnosť aj na tomto príklade vidieť, že banka napriek svojej deklarácii
v podstate neočakáva taký nárast EURIBOR-u, ktorý by spôsobil, že fixná úroková sadzba by pre banku generovala
nižšie úrokové platby, ako aktuálna pohyblivá úroková sadzba. Táto zmluva predstavuje skrytý príklad swapu, kde
jeden z účastníkov obchodu na základe aktuálneho vývoja hodnoty podkladového aktíva, v tomto prípade úrokovej
sadzby, dosiahne vyšší zisk alebo menšie úrokové náklady, ako by dosiahol v situácii, keby k uzavretiu tohto obchodu
nedošlo.
2.2
CAP OPCIA
Druhou možnosťou eliminácie úrokového rizika je kúpa CAP opcie, kedy si podnik v podstate kupuje „poistenie“ na
úrokovú sadzbu. Kúpou CAP opcie si podnikateľský subjekt kupuje istotu, že v prípade nárastu EURIBOR-u nad určitú
úroveň (STRIKE) nebude niesť riziko jeho ďalšieho nárastu. Zaplatená prémia za CAP opciu podnikom v prospech
komerčnej banky predstavuje vlastne výšku poistného za poistenie úrokovej sadzby.
Predpokladajme, že podnikateľský subjekt začína splácať 5-ročný lineárne amortizovaný bankový úver vo výške 3 mil.
€. Vzhľadom na snahu podniku čiastočne eliminovať úrokové riziko, rozhodne sa kúpiť si CAP opciu, za ktorú zaplatí
dohodnutú sumu napr. 50000,- €. Táto platba plní funkciu podobnú poisteniu. Klient stále platí úroky z poskytnutého
bankového úveru vo výške súčtu aktuálnej sadzby EURIBOR-u a obchodnej marže až do okamihu, keď hodnota
EURIBOR-u dosiahne úroveň 2,5 %. Pri ďalšom raste EURIBOR-u nad túto úroveň už úrokové splátky podniku
nerastú, ale platí stále rovnakú maximálnu splátku úrokov za príslušné obdobie vďaka uplatneniu CAP opcie, hoci na
základe aktuálneho vývoja, ak by hodnota EURIBOR-u dosahovala vyššie hodnoty ako 2,5 %, by mal podnik platiť
vyššie úrokové splátky. Prínos tohto obchodu pre podnikateľský subjekt bude závisieť od vývoja reálnej hodnoty
EURIBOR-u a dĺžky jej trvania počas doby splácania úveru. Ak bude hodnota EURIBOR-u dostatočne dlho
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
124
a dostatočne vysoko nad úrovňou 2,5 %, ktorá bola dohodnutou úrokovou sadzbou opcie, podnik platí nižšie úroky
z bankového úveru ako bez uzavretia opcie. Opcia sa stáva prínosnou alebo ziskovou pre podnik nie v momente keď
EURIBOR prekročí prvýkrát hranicu 2,5 %, ale až po určitom čase, keď suma úspor ako rozdiel úrokových splátok
odvodených od vyššej sadzby EURIBOR-u a reálne platených splátok odvodených od hraničnej úrokovej sadzby
(v našom prípade 2,5 %) kumulatívne dosiahne sumu odpovedajúcu platbe za uzavretie opcie (v našom prípade
50000,- €).
Ak by sa podnik dohodol s komerčnou bankou na vyššej hraničnej úrokovej sadzbe pre aktiváciu opcie, bola by opčná
prémia komerčnej banky určite nižšia nakoľko aj pravdepodobnosť, že hodnota EURIBOR-u dosiahne vyššiu úroveň je
nižšia. Z uvedenej skutočnosti teda vyplýva, že existuje negatívna korelácia medzi hraničnou úrokovou sadzbou opcie
a opčnou prémiou.
Využitie týchto produktov na elimináciu úrokového rizika bankových úverov je výhodné pre podnikateľské subjekty,
ktoré preferujú dlhodobé finančné plánovanie spojené so znalosťou úrokových nákladov a orientáciou na financovanie
investičných projektov s pevným finančným tokom (cash flow). Podnik zároveň očakáva rast základnej úrokovej
sadzby (v tomto prípade EURIBOR-u), od ktorej je cena jeho úveru vypočítaná, a teda predpokladá aj zvýšenie
úrokových nákladov z úveru počas obdobia jeho splácania.
Vo všetkých prípadoch uvedených obchodov, ktoré sú založené na opačnom očakávanom vývoji ceny základného alebo
podkladového aktíva platí skutočnosť, že zisk jedného účastníka obchodu je stratou druhého účastníka, ktorý vystupuje
akoby súper v tomto obchode. V konečnom dôsledku, v zmysle teórie hier, ide o hru s nulovým súčtom.
ZÁVER
V tomto príspevku sme demonštrovali praktické využitie a prínosy aktuálnych bankových produktov pre podnikateľskú
klientelu slúžiace na elimináciou úrokového rizika bankových úverov ako aj na dosiahnutie vyššej úrovne zhodnotenia
disponibilných finančných prostriedkov, založené na využití určitého typu derivátového obchodu (swapu, opcie alebo
dohody o budúcich úrokových sadzbách), ako súčasti bankového produktu.
V prípade dohody o budúcich úrokových sadzbách ide o výmenu pohyblivej úrokovej sadzby úveru odvodenej od
aktuálnej hodnoty EURIBOR-u za fixnú úrokovú sadzbu počas celej doby splácania úveru, pričom výsledný profit
účastníkov takéhoto obchodu bude závislý od vývoja EURIBOR-u v budúcnosti, ako aj časového úseku trvania
jednotlivých hodnôt EURIBOR-u.
Pri využití opcie na elimináciu úrokového rizika ide o podobný princíp dohody v tom, že komerčná banka preberala na
seba riziko budúceho vývoja základnej úrokovej sadzby, od ktorej bola odvodená aj konečná cena úveru (v tomto
prípade EURIBOR-u) , ale rozdiel bol v tom, že podnik platil na začiatku uzavretia opcie dohodnutý poplatok – opčnú
prémiu.
Uvedené nástroje slúžiace na zhodnocovanie voľných finančných prostriedkov ako aj na zabezpečenie úrokového rizika
podnikateľských subjektov je možné v plnej miere využiť vo výučbe najmä finančných predmetov. Tento článok
zároveň ponúka demonštráciu prepojenia aktuálnych trendov v bankovníctve s výučbou na vysokej škole a umožňuje
dosiahnuť často žiadané prepojenie teórie s praxou, čiže prepojenie výskumnej a pedagogickej činnosti vysokej škole
s praktickou aplikáciou poznatkov v hospodárskej praxi.
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1]
VESELÁ, J. Investování na kapitálových trzích. Praha : ASPI, 2007. 704 s. ISBN 978-80-7357-297-6.
[2]
MAJERNÍK, M. Význam cudzích zdrojov vo financovaní poľnohospodárskych podnikov. In: Zborník
z vedeckého seminára s medzinárodnou účasťou „Význam a úlohy účtovníctva a financií v riadení malých
a stredných podnikov v poľnohospodárstve.“ [CD-ROM]. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre,
2007. ISBN 978-80-8069-3.
[3]
SERENČÉŠ, P.; MAJERNÍK, M. Investičná činnosť poľnohospodárskych podnikov a jej financovanie nástrojmi
kapitálového trhu. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2009. 95 s., ISBN 978-80-552-0271-6.
[4]
DUBOVEC, J.; HLAČINA, T.; MICHÁLEK, P. Zajištění devízového rizika při investování v ČR. In: Zborník
z V. mezinárodní konference „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu.“ [CD-ROM].
Hodonín: Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice, 2009. ISBN 978-80-7314-162-2.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
125
ADRESA:
Ing. Miloš Majerník, PhD.
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699
686 04, Kunovice, ČR
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
126
EFEKTÍVNOSŤ RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV AKO PODPORA ÚSPEŠNÉHO
PODNIKANIA
Radka Majerová
Katedra manažérskych teórií, Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline
Abstrakt: Článok sa zaoberá pôsobením útvaru riadenia ľudských zdrojov a efektívnosti tohto útvaru na
úspešné podnikanie a vplyvom súčasného dynamického podnikateľského prostredia vytvárajúceho tlak na
riadenie zmien podniku a zmien v riadení ľudských zdrojov.
Kľúčové slová: riadenie ľudských zdrojov, trendy úspešného podnikania založené na riadení ľudských
zdrojov, efektívnosť, meranie efektívnosti, efektívnosť riadenia ľudských zdrojov.
1. ÚVOD
Personálna práca v podobe riadenia ľudských zdrojov je rozhodujúcim nástrojom zvyšovania výkonnosti,
konkurencieschopnosti, a aj ekonomickej úspešnosti organizácie. Príklady nezanedbateľného vplyvu riadenia ľudských
zdrojov na hospodárske výsledky podniku uvádza J. Koubek (Koubek, 2005, s. 38, 39):
• Redukcia zbytočných výdavkov za prácu nadčas zvyšovaním produktivity práce počas pracovnej doby.
• Úsilie o znižovanie absencie a zavádzanie programov znižujúcich výdaje za neodpracovanú dobu.
• Eliminácia stratového času zamestnancov vďaka dôkladnému popisu práce (pracovnému postupu).
• Minimalizácia fluktuácie zamestnancov a s tým súvisiacich nákladov formovaním medziľudských vzťahov
a vytváraním takej pracovnej atmosféry, ktorá zvyšuje uspokojenie zamestnancov z vykonanej práce.
• Zavedenie a monitorovanie efektívnych programov ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci znižujúcich
úrazovosť (zabraňovanie nižšiemu využívaniu pracovnej doby a zvýšeným výdavkom na liečbu a nemocenské
dávky).
• Primerané vzdelávanie a rozvoj zamestnancov zvyšuje hodnotu zamestnancov pre organizáciu, zlepšuje ich
prácu, zvyšuje kvalitu výrobkov a služieb, znižuje výrobné náklady a zvyšuje objem predaja.
• Zníženie plytvania materiálom prekonávaním nesprávnych pracovných návykov a nevhodného prístupu k práci
a odstraňovaním pracovných podmienok vedúcich k nedbalosti a k chybovosti.
• Uzatváranie pracovného pomeru len s najlepšími uchádzačmi o prácu, ktorí budú schopní vyvíjať maximálne
pracovné úsilie za každých okolností, budú mať požadované pracovné schopnosti a budú pripravení ich
naďalej rozvíjať.
• Formovanie dostatočne veľkej pracovnej sily pre plnenie cieľov a úloh organizácie a zároveň zamedzovanie
prezamestnanosti, teda plytvania pracovnou silou a prostriedkami organizácie.
• Uplatňovanie kompetetívneho a motivujúceho systému odmeňovania, poskytovanie zamestnaneckých výhod
ako faktora vytvárajúceho motivačnú klímu v organizácii.
• Podnecovanie tvorivých nápadov zamestnancov, aby prezentovali a predkladali svoje návrhy na zefektívnenie
práce alebo ovplyvňujúce výšku nákladov v organizácii.
• Vhodné prepojovanie činností zamestnancov, vhodná organizácia práce , vytváranie vhodných pracovných
tímov, vytváranie zdravých medziľudských vzťahov v organizácii, aktivity vyvíjané na zvýšenie produktivity
práce a kvality výrobkov a služieb i na zvýšenie individuálneho výkonu a uspokojenia zamestnancov.
Prudké zmeny v súčasnom podnikateľskom prostredí vyžadujú od podnikov schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa
podmienkam a prispôsobiť zmenám i riadenie ľudských zdrojov. V lepšom prípade sa podniky snažia plánovaním
scenárov využívať nestálosť podmienok ako príležitostí či tieto zmeny iniciovať. Inovácia ako zmena a odlíšenie sa od
konkurencie sa stáva podmienkou úspešného zotrvania a presadenia sa v konkurenčnom prostredí.
2. TRENDY ÚSPEŠNÉHO PODNIKANIA ZALOŽENÉ NA RIADENÍ ĽUDSKÝCH ZDROJOV
Ľudský potenciál je dynamickou hybnou silou každého podniku. Je plánovačom a realizátorom všetkých
vnútropodnikových procesov a vzťahov s prostredím podniku, nositeľom informácií, zdrojom tvorivosti, inovácií,
znalostí, tvorca zmien.
Základom úspešného podnikania je určenie a zdieľanie vízie, poslania podniku a podnikovej stratégie. Sformulvať a
realizovať účinné poslanie podniku pozostáva z nasledujúcich krokov (Daňková,2003, s.5-6):
• pochopiť a definovať predmet podnikania
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
127
• rozhodnúť, kedy sa má poslanie zmeniť a tak upraviť strategické smerovanie podniku
• oboznámiť osadenstvo podniku s podlaním pomocou metód, ktoré sú zrozumiteľné, zaujímavé a podnetné
Ak manažment podniku nevie, ako a kam sa chce dostať, nemôže sa pripraviť na zmocnenie sa príležitostí a čeleniu
hrozieb. Ak manažment vie, ale nevedia to zamestnanci podniku, potom k úspechu vedie tŕnistá cesta. Len ľudia, ktorí
poznajú cieľ a smerovanie podniku, ako i svoj osobný prínos pre podnik a sú do podnikového rozhodovania priamo
zaangažovaní môžu správne a rovnakým smerom (tvoriac synergický efekt) nasmerovať svoje úsilie pre dosiahnutie
spoločných i individuálnych cieľov. Ciele útvaru riadenia ľudských zdrojov ako ručiteľa plynulého chodu a
previazanosti všetkých personálnych procesov, čiže garanta výkonnosti, rastu a plánovitého, trvalého, systematického
rozvoja ľudského potenciálu, musia jednoznačne vychádzať z podnikových cieľov, podporovať podnikovú stratégiu
a čiastkové stratégie ostatných podnikových útvarov.
Na zvyšovanie efektívnosti riadenia ľudských zdrojov má priamy vplyv i vnútropodnikový informačný systém
a informačné technológie. Vybudovaný a prehľadný informačný systém riadenia ľudských zdrojov by mal poskytovať
popri základnej personálnej evidencii komplexný prehľad o všetkých aspektoch práce v podniku, čiže organizačnú
štruktúru, oficiálne informačno-komunikačné kanály, plány riadenia ľudských zdrojov, analýzu pracovných miest,
pracovných operácií, kvalifikačnú a znalostnú štruktúru ľudského potenciálu, prehľad o výsledkoch práce a výkonnosti
ľudí, tým podklady pre spravodlivé a objektívne hodnotenie a odmeňovanie, plány rozvoja a kariérneho rastu, možnosti
obsadzovania pracovných miest z vnútorných zdrojov podniku, motivačné programy atď. Ideálnou podporou je
automatizácia personálnych procesov (napr. získavania zamestnancov, hodnotenia komplexného pracovného výkonu,
vzdelávania a rozvoja zamestnancov a i.) pomocou softwarových programov (Stýblo, 2008, s. 50). Počítačové
spracovanie a výpočty personálnych údajov, ukazovateľov a štatistík (napr. počet dní dovolenky, odstupného)
urýchľuje. Vytvárajú sa zamestnanecké a manažérske obslužné systémy - databázy personálnych znalostí pre
poskytovanie personálnych informácií, samostatné vyhľadávanie odpovedí na otázky týkajúce sa procesov riadenia
ľudských zdrojov i sociálnej politiky podniku. Funkcie riadenia ľudských zdrojov sa transformujú do stredísk služieb
riadenia ľudských zdrojov s účelom znižovania nákladovosti personálneho riadenia a zvýšenia kvality personálnych
služieb. Zamestnanecké a manažérske samoobslužné informačné systémy posilňujú právomoci (empowerment)
zamestnancov a kontrolu nad vlastným podielom v pracovnom procese (napr. aktualizácia personálnych údajov,
plánovanie termínov dovoleniek, zápis na vzdelávacie programy, výber zamestnaneckých výhod a pod.).
Vedúce podniky na trhu si v čoraz väčšej miere uvedomujú význam a udržanie talentov (mladých zamestnancov
s výrazným prínosom pre podnik) disponujúcich vysokým potenciálom, flexibilitou, adaptabilitou, schopnosťami sa
učiť a pracovať v tíme, čo vyžaduje prispôsobenie štýlu vedenia (leadershipu) k tejto špecifickej skupine zamestnancov.
Njadôležitejším kapitálom sa stávajú znalosti, know-how, vedomosti. Podniky pretvárajú firemnú kultúru na tvorbu
a šírenie znalostí, čiže znalostnú spoločnosť podporujúcu inovatívne správanie. Významné prvky v znalostnej
spoločnosti sú (Stýblo, 2008, s. 142): spoločné vnímanie skutočností a diania, sofistikovaný manažment, komunikácia,
tvorivá sociálna klíma, špičková kvalita a práca s talentami. Znalostný podnik uvažuje o budúcnosti, má jasne
vymedzené a definované hodnoty a kompetencie, svedomite a systematicky hľadá, vyberá , stabilizuje a rozvíja talenty,
vyhľadáva a podporuje nositeľov inovácií a vytvára dostupnú sústavu podnikového know-how.
Zameranie sa na riadenie pracovného výkonu ako procesu riadenia organizačnej stratégie prostredníctvom úplného
integrovaného systému metód zlepšovania podnikania, podporovaných modernými technológiami. (Stýblo, 2008,
s. 102) Na zvyšovanie pracovného výkonu možno pôsobiť zvyšovaním kvality procesov, reťazcov a sietí, ďalej
zvyšovaním kvality produktov (excelenciou) alebo zvyšovaním produktivity práce. Významnú úlohu pre intenzívne
(kvalitatívne) zvyšovanie produktivity práce zohrávajú motivačné faktory a nevyhnutnosť tvorby individuálnych
a skupinových motivačných programov koncipovaných a metodicky usmerňovaných útvarom riadenia ľudských
zdrojov.
3. SLEDOVANIE A POSUDZOVANIE EFEKTÍVNOSTI – VYMEDZENIE POJMOV
Všeobecne ekonomická efektívnosť zahŕňa vzťahy medzi zdrojmi, výrobou a spotrebou. Na efektívnosť možno nazerať
z troch uhlov pohľadu (podľa M. Kupkovič, 1987, s. 13):
1. Efektívnosť ako optimálne využívanie existujúcich zdrojov a kapacít (ľudských, finančných, materiálnych,
informačných, energetických zdrojov..., z hľadiska pracovného procesu tiež pracovných prostriedkov
a pracovných predmetov). Maximálnu efektívnosť možno dosiahnuť poklesom spotreby zdrojov alebo
zvýšením objemu výroby. Obmedzenie zdrojov býva ohraničené veľkosťou spoločenskej potreby a objemom,
prípadne štruktúrou zdrojov. Z tohto dôvodu sa zvýšenie efektívnosti podľa konkrétnych podmienok
uskutočňuje v dvoch konkrétnych variantoch:
2. a) úspornosťou – dosiahnutím žiaduceho množstva a štruktúry produkcie pri minimálnom vynaložení zdrojov,
b) účinnosťou – maximalizáciou výroby pri danom objeme a štruktúre zdrojov.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
128
3.
4.
5.
Úspornosť i účinnosť predstavujú extrémne prístupy k zvyšovaniu efektívnosti, ktoré sa obvykle budú
prejavovať v rôznych kombináciách. Ich vývoj môže byť pozitívny, negatívny a neutrálny. Zvýšenie
efektívnosti zaznamenávame pri poklese vlastných nákladov, raste objemu výkonov, prípadne obidvoma
spôsobmi súčasne. Oba extrémy predstavujú rovnaké výsledky: znižovanie spotreby zdrojov na jednotku
výroby, čo predstavuje charakteristický znak efektívnosti: hospodárnosť.
Efektívnosť ako účinná transformácia zdrojov na úžitkové hodnoty tvorí podľa Kupkoviča najdôležitejšiu
fázu spoločenského reprodukčného procesu. V súčasnosti je táto problematika rozpracovaná z hľadiska
procesného prístupu dosahovania, sledovania a kontrolovania kvality jednotlivých procesov v podnikoch.
Procesný prístup priraďuje zodpovednosť za priebeh, správnosť a zodpovednosť konkrétnych procesov resp.
čiastkových podnikových procesov konkrétnym riadiacim pracovníkom a zamestnancom podniku podľa
stanovených merateľných cieľov a kritérií vychádzajúcich zo strategických zámerov podniku. súčasná prax
najčastejšie využíva tieto metódy pre zabezpečenie efektívnosti (kvality) procesov transformácie zdrojov:
normy ISO rôznych radov (napr. 9000, 9001,...), Just in Time, TQM (Total Quality Management), KAIZEN,
reengeneering, rôzne modely zvyšovania kvality (napr. six sigma, a i.) atď.
Pri účinnosti uspokojovania spoločenských potrieb vytvorenými úžitkovými hodnotami sa efektívnosť
prejavuje vo forme účelnosti, cieľavedomosti vynakladanej spoločenskej práce, ktorú vyjadruje úžitková
hodnota výrobkov (akosť, kvalita).
Cieľavedomosť práce možno vyjadriť:
a.
kvantitou produkcie – jej zdôrazňovanie je charakteristické pre extenzívny rozvoj;
b.
úžitkovou hodnotou – jej zvyšovanie predstavuje intenzívny rozvoj. Úžitková hodnota je súčasne prostriedkom
i výsledkom efektívnosti. Prostriedkom preto, lebo iba vysoká úžitková hodnota výrobku (kvalita) môže
zabezpečiť zvýšenie efektívnosti; výsledkom preto, lebo len efektívna výroba je schopná zabezpečiť vysokú
úžitkovú hodnotu;
c.
sortimentom produkcie;
d.
časovosťou dodávok – tak ako pri sortimente ide o plné a včasné krytie potrieb spoločnosti vhodnými výrobkami
na určenom mieste.
Meranie efektívnosti (M. Kupkovič, 1987, s. 29 - 33) predpokladá stanovenie kritérií a výber ukazovateľov. Správnosť
ich výberu priamo ovplyvňuje reálnosť vytýčených cieľov a formulovanie záverov. Kritérium je určitá „norma “ (miera,
pravidlo), na základe ktorej možno zistiť úroveň efektívnosti, teda do akej miery dané riešenie spĺňa požiadavky
vyplývajúce z ekonomických záujmov spoločnosti. Kritérium slúži na odhaľovanie a využívanie rezerv a je základom
pre meranie efektívnosti. Chybné určenie kritéria spôsobuje nesprávne ciele a závery.
Kritérium efektívnosti vyjadrujeme pomocou ukazovateľov. Kritérium predstavuje mieru (napr. objem výroby),
a ukazovateľ jej konkrétne vyjadrenie (výkony, hrubá výroba, výroba tovaru, upravené vlastné výkony atď.). Pomocou
ukazovateľov možno stanoviť ciele, odhaľovať a využívať rezervy, porovnávať efektívnosť rôznych variantov na
dosiahnutie daného cieľa, merať stupeň požiadaviek kritéria, zistiť veľkosť a príčiny odchýlok a navrhnúť spôsob ich
odstránenia. Ukazovatele musia byť jasné a zrozumiteľné, preto sa vyžaduje ich presná charakteristika a metodický
spôsob výpočtu. Žiada sa, aby boli porovnateľné (časové obdobie, merné jednotky, obsah), ľahko a rýchlo
spracovateľné (pomocou výpočtovej techniky). Ukazovatele sa delia (všetci uvedení autori) na:
• kvantitatívne - tzv. tvrdé faktory, exaktne kvantifikovateľné, napr. počet zamestnancov, produktivita práce,
návratnosť investícií do ľudských zdrojov,
• kvalitatívne – tzv. mäkké faktory založené na behaviorálnych činiteľoch ako sú medziľudské vzťahy,
spokojnosť zamestnancov, komunikácia, participácia zamestnancov na riadení atď., ktoré sa presne odmerať
nedajú, niektoré z nich možno porovnať v čase, niektoré sa merať nedajú vôbec.
Súčasný trend v manažmente sa usiluje o rovnováhu tvrdých a mäkkých faktorov (rovnakú pozornosť venovanú
procesom i ľuďom), pričom o konkurencieschopnosti narastúcou mierou rozhodujú mäkké faktory riadenia.
4. EFEKTÍVNOSŤ RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV
Systém riadenia ľudských zdrojov musí nevyhnutne umožňovať skúmanie finančnej i nefinančnej náročnosti
a návratnosti jednotlivých procesov v tejto oblasti. Je potrebné sledovať a vyhodnocovať výšku nákladov aj prínosov
celého systému riadenia ľudských zdrojov v podniku a rozloženie týchto veličín v čase aj podľa čiastkových oblastí
(Blašková, 2003, s. 200):
• sledovanie efektívnosti procesov riadenia ľudských zdrojov,
• sledovanie efektívnosti výkonu zamestnanca a riadiaceho pracovníka,
• sledovanie efektívnosti útvaru riadenia ľudských zdrojov,
• sledovanie efektívnosti systému riadenia ľudských zdrojov.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
129
Obr. 1: Rozdelenie skúmania efektívnosti riadenia ľudských zdrojov podľa čiastkových oblastí. (prevzaté z: Blašková,
2003, s. 200)
Všetky čiastkové i komplexné kritériá merania efektívnosti jednotlivých procesov práce s ľuďmi, je potrebné priebežne
skúmať a vyhodnocovať s ohľadom na správanie týchto parametrov (podľa Blašková, 2003, s. 201):
a) v časovom vývoji – to znamená porovnávať minulé výsledky so súčasnými a tým zabezpečiť neustále zvyšovanie
efektívnosti týchto procesov a odstraňovanie identifikovaných nedostatkov,
b) v reálnom čase – to znamená vyhodnocovať porovnanie plánovaných ukazovateľov so skutočne dosiahnutými,
c) benchmarkingom – to znamená porovnanie dosiahnutých štandardizovaných ukazovateľov so
štandardizovanými ukazovateľmi konkurencie v danom odvetví.
Výsledné hodnoty všetkých navrhovaných ukazovateľov je nevyhnutné prepojiť na systém plánovania ľudského
potenciálu, a tiež na plánovanie ostatných činností podniku. Aby sa zvýšila konkurencieschopnosť podniku, je
potrebné všetky tieto aspekty zosúladiť s víziou, poslaním, strategickými cieľmi, stratégiami, filozofiou a kultúrou
podniku.
4.1 SÚČASNÉ METÓDY ZVYŠOVANIA EFEKTÍVNOSTI RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV
V súčasnosti sú rozpracované nasledovné metódy zvyšovania efektívnosti práce s ľuďmi:
A. Personálny controlling
Personálny controlling je sledovanie a analýza personálnych ukazovateľov s cieľom zistiť slabé a silné miesta riadenia
ľudských zdrojov, nájsť rezervy, a tak zvýšiť výkonnosť a konkurenčnú schopnosť firmy. (Strenitzerová, 2007, s. 33)
Systém personálneho controllingu sa zameriava na posudzovanie efektívnosti týchto oblastí riadenia ľudských zdrojov
(Strenitzerová, 2007, s. 35):
Tabuľka 1: Úloha personálneho controllingu
Činnosť riadenia ľudských zdrojov
Zisťovanie počtu zamestnancov
Určenie potrieb zamestnancov
Získavanie zamestnancov
Rozvoj zamestnancov
Uvoľňovanie zamestnancov
Obsadzovanie nových pracovných miest
Riadenie personálnych nákladov
Úloha personálneho controllingu
Vykonávanie analýz týkajúcich sa počtu zamestnancov
jednotlivých funkčných oblastí podniku.
Určenie potrieb zamestnancov pomocou plánovania potrieb
zamestnancov.
Stanovenie čo najvýhodnejšieho spôsobu získania nových
zamestnancov z hľadiska nákladov na ich výber. Príprava
nástrojov na ich objektívny výber.
Kontrola vzdelávania, výsledkov odborných školení a kontrola
rozvoja kariéry.
Z hľadiska nákladov určenie čo najvhodnejšej formy
uvoľňovania zamestnancov. Dozor nad týmto priebehom.
Plánované
obsadzovanie
nových
pracovných
miest
z dostupných zdrojov.
Pomoc pri zostavovaní rozpočtov personálnych nákladov.
Analýza zistených odchýlok.
Personálny controlling sleduje kvantitatívne i kvalitatívne aspekty systému riadenia a rozvoja ľudských zdrojov. Podľa
tohto charakteru a zohľadnenia strategických či operatívnych personálnych zámerov, sa v personálnom controllingu
využíva 5 základných nástrojov (Strenitzerová, 2007, s. 35 - 37):
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
130
Obr. 2: Typizácia nástrojov personálneho controllingu (prevzaté z Strenitzerová, 2007, s. 35)
•
•
•
•
•
Personálne náklady a personálne štatistiky – bývajú v podniku k dispozícii, často je však problémom ich
obmedzená porovnateľnosť s údajmi iných podnikov. Je to nástroj prevažne operatívneho a kvantitatívneho
charakteru.
Personálne ukazovatele – sú súhrnné veličiny väčšinou kvantitatívneho a operatívneho charakteru. Vhodne
stanovené personálne ukazovatele umožňujú porovnanie s inými podnikmi (benchmarking) a môžu urýchliť
orientáciu v smere podnikového vývoja. Patria sem napríklad tieto ukazovatele: pridaná hodnota na
zamestnanca, počet riadiacich pracovníkov vo vzťahu k celkovému počtu zamestnancov, miera fluktuácie,
počet personálnych odborníkov k celkovému počtu zamestnancov, podiel riadiacich miest obsadených
z vlastných zdrojov, podiel nových zamestnancov odchádzajúcich z podniku v priebehu prvého roku
zamestnania, počet potenciálnych kandidátov vzhľadom k celkovému počtu uvoľňovaných pracovných pozícií,
počet dní venovanému ďalšiemu vzdelávaniu zamestnancov v období jedného roka, pomer manažérskych
a odborných školení a pod.
Štandardy personálneho controllingu – určujú ciele pre personálne ukazovatele a definujú ich hodnoty či
intervalové pásma. Stanovenie týchto cieľov vychádza z podnikateľských zámerov podniku, napr. z cieľov
oblasti úspor, internej racionalizácie a optimalizácie a z porovnania s najlepšími podnikmi daného odvetvia
doma i v zahraničí (príklad: „každý riadiaci pracovník v priebehu roka venuje aspoň 2 dni školeniu
zameranému na rozvoj svojich riadiacich schopností“; „aspoň raz do týždňa sa bude konať schôdzka každému
tímu či oddelenia“; „u každého zamestnanca sa stanoví najdôležitejší demotivačný faktor a odstráni sa“;
„predpokladom pre vyššiu riadiacu pozíciu sú skúsenosti aspoň z dvoch oblastí riadenia“ atď.)
Audit riadenia ľudských zdrojov – je širšia kontrola účinnosti a výsledkov personálneho manažmentu. Pre
odstránenie subjektivizmu by mala audit vykonávať externá firma. V prvej časti auditu sa vykonáva hrubé
posúdenie účinnosti personálneho riadenia, druhá časť, ak je potrebná, sa zameria na kritické body. Proces
1. časti auditu pozostáva zo štyroch fáz:
•
Hodnotenie systému riadenia ľudských zdrojov podľa štandardných kritérií, posúdenie personálnych
stratégií, politiky a hodnotenie nástrojov personálneho kontrolingu. Najčastejšie sa vykonáva rozhovorom
s personálnym manažérom.
•
Oslovenie vybraných interných zákazníkov personálneho riadenia (riadiacich pracovníkov
a zamestnancov). Zameranie sa na ciele v oblasti riadenia ľudských zdrojov, kvalitu personálnej práce
a riadiaceho procesu všeobecne.
•
Spracovanie podkladov (dotazníkov, analýz), vyhodnotenie výsledkov. Z vecného hľadiska ide
o vyhodnotenie strategických misií, posúdenie ich uvedenia do praxe, preskúmanie priradenia zdrojov
jednotlivým cieľom, vykonanie analýzy silných a slabých stránok v porovnaní s konkurenciou, posúdenie
organizácie personálneho riadenia – v zmysle miery jeho štandardizácie, decentralizácie, prípadne
automatizácie.
•
Poskytnutie spätnej väzby auditu personálnemu riadeniu. Ide o diskusiu nad výsledkami, ich
porovnávanie so strategickými požiadavkami a spoločné určenie tém, ktoré by sa mali stať hlavným
predmetom personalistov.
Oslovovanie vlastných zamestnancov – je posudzovanie kvalitatívnej stránky riadenia ľudských zdrojov
v podniku. Získavajú sa reprezentatívne informácie o problémoch v oblasti personálneho riadenia,
o očakávaniach, potrebách, smeroch, ktorým bude v budúcnosti potrebné venovať väčšiu pozornosť
(spokojnosť zamestnancov, informovanosť, dôvera a identifikácia s podnikom, ochota ku zmenám, podniková
kultúra, kvalita riadenia, budúce úlohy, interný zákaznícky systém, využitie personálnych nástrojov a pod.).
B. Balanced Scorecard
Balanced Scorecard je metóda zvyšovania výkonnosti a efektívnosti podniku formou strategického systému merania
jeho výkonnosti. Cieľom implementácie metódy do podniku je zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti v rýchlo
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
131
sa meniacich podmienkach na trhu a nevyhnutným predpokladom implementácie je jasné porozumenie vízii a stratégii
organizácie. Ciele a kritériá Balanced Scorecard totiž vychádzajú z vízie a stratégie podniku a zameriavajú sa na
sledovanie jeho výkonnosti zo štyroch perspektív: finančnej, zákazníckej, interných procesov, učenia sa a rastu. Tieto
štyri perspektívy tvoria základný rámec metódy Balanced Scorecard.
Finančná perspektíva zahŕňa zaužívanú metódu merania výkonnosti podniku. Ide o jednoducho merateľné ekonomické
dôsledky v minulosti realizovaných akcií. Vyjadruje aj to, kedy a do akej miery bola zrealizovaná stratégia úspešná.
Zákaznícka perspektíva je zameraná na identifikovanie zákazníckych a trhových segmentov, na ktoré sa chce
organizácia zamerať. Je tiež potrebné jasne vymedziť kritériá v týchto cieľových segmentoch. Je potrebné zamerať sa
nielen na splnenie okamžitej potreby zákazníkov, ale snažiť sa odhadnúť ich budúce potreby, nároky a požiadavky na
produkty a podľa toho orientovať stratégiu organizácie.
Perspektíva interných procesov sa snaží odhaliť a jasne definovať tie procesy, ktoré by mali perfektne fungovať, aby
plnila organizácia stanovené ciele a uspokojila potreby svojich zákazníkov. Nejde len o zlepšovanie už existujúcich
procesov, ale aj o identifikovanie nových procesov nevyhnutných pre napredovanie organizácie.
Perspektíva učenia sa a rastu sleduje zvyšovanie efektívnosti riadenia ľudských zdrojov. Vychádza zo základných
zdrojov, ktorými sú: ľudia, systémy a podnikové procedúry. Predchádzajúce tri perspektívy by mali odhaliť rozdiely
medzi súčasnými schopnosťami ľudí, systémov a procedúr a tým, čo je potrebné aby sa výkonnosť organizácie zvýšila.
Odstránením týchto rozdielov môže byť napr. rekvalifikácia zamestnancov, zmodernizovanie informačného systému
a pod. Len ak bude organizácia investovať do rozvoja môže byť dlhodobo úspešnou a vytvorí si tak základné
predpoklady pre neustále zvyšovanie výkonnosti.
Balanced Scorecard transformuje víziu a stratégiu organizácie do konkrétnych cieľov a kritérií naprieč vyváženým
súborom štyroch uvedených perspektív. Zahrňuje kritériá požadovaných výstupov ako aj procesy, ktoré tieto budúce
výstupy zaistia.
Implementácia metódy býva organizovaná ako osobitný projekt rozvoja manažérskeho systému. Projekt by mal byť
plánovaný s rovnakými detailmi ako každý iný projekt v organizácii s použitím štandardných procedúr projektového
manažmentu. Skutočná implementácia. Balanced Scorecard môže byť rozdelená na štyri fázy:
• syntéza modelu,
• technická implementácia,
• organizačná integrácia,
• technická integrácia.
Balanced Scorecard nie je výlučnou záležitosťou manažmentu, dotýka sa všetkých zamestnancov organizácie. Prínosy
tejto metódy sa prejavia, len ak sa Balanced Scorecard používa na každodenné operácie. Aktualizácia údajov, analýzy
a reportovanie sa vykonávajú pravidelne s manažérskymi a reportovacími procesmi. Z času na čas je tiež potrebná
"kultivácia" Balanced Scorecard. Balanced Scorecard môže byť používaný manažmentom ako štandardný nástroj pre
ich strategickú prácu.
5. ZÁVER
Systém riadenia ľudských zdrojov je dynamický interaktívny systém podporujúci podnikovú stratégiu a čiastkové
stratégie ostatných útvarov. Tak ako sa mení a vyvíja prostredie podniku a podnik sa nevyhnutne globálnym
i regionálnym zmenám prispôsobuje, zákonite sa mení a vyvíja (transformuje) systém riadenia ľudských zdrojov
i postavenie personálneho manažmentu v podniku.
Súčasné metódy zvyšovania efektívnosti riadenia ľudských sa zakladajú na stanovení kritérií a sledovaní
vyhodnocovaní a regulácii vybraných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov zvolených podľa špecifických
potrieb a charakteru podniku. Medzi metódy zvyšovania efektívnosti riadenia ľudských zdrojov zaraďujeme personálny
controlling a personálny audit, metóda Balanced Scorecard je metódou riadenia pracovného výkonu (performance
managmement), pričom riadenie ľudských zdrojov je jednou z častí zvyšovania výkonu a kvality riadenia podniku.
LITERATÚRA
[1]
BLAŠKOVÁ, M. Riadenie a rozvoj ľudského potenciálu. Žilina : EDIS, 2003, 212 s. ISBN 80-8070-034-6.
[2]
KOUBEK, J. Řízení lidských zdrojů, Praha : Management Press, 2005, ISBN 80-7261-033-3.
[3]
KUPKOVIČ, M. Faktory ekonomickej efektívnosti. Bratislava : Alfa, 1987, 254 s.
[4]
STRENITZEROVÁ, M. Personálny controlling. In: Pošta, Telekomunikácie a Elektronický obchod.
Elektronický časopis Katedry spojov, FPEDaS, Žilinská univerzita. I/2007. ISSN 1336-8281.
http://ks.utc.sk/casopis/pdf/I2007/strenitzerova.pdf
[5]
STÝBLO, J. Management současný a budoucí. Praha : Professional Publishing, 2008, 186 s. ISBN 978-8086946-67-2.
[6]
DAŇKOVÁ, A. Definovanie poslania podniku. Formulovanie cieľov podniku. In:Majduchová, H. a kol.
Podnikové hospodárstvo – praktikum. Ekonóm Bratislava, 2003. čl.1.1, 1.9, s. 5-6, 10-12. ISBN 80-225-1718-6
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
132
ADRESA:
Ing. Radka Majerová
Katedra manažérskych teórií
Fakulta riadenia a informatiky
Žilinská univerzita v Žiline
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
tel.: +421415134373
[email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
133
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
134
REGIONAL DDEVELOPMENT THROUGH PLANNING ACTIVITIES
Radka Majerová
Katedra manažérskych teórií, Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline
Abstract: The article deals about planning process as an though-out initial function of management in
enterprise environment. Universities as centers of knowledge and research can provide basis of models,
methods, conceptions, tools and techniques how to plan regarding changeable conditions of regional and
global enterprise environment.
Key words: Planning, objectives, strategies, policies, procedures, rules, programs, budget, strategic
management, strategy review.
INTRODUCTION
Universities are regional centers of knowledge in specific profiles and development of sciences. Importance of
universities is significant in relations both between society and between enterprises. (See Figure 1) In social aspect
universities provide for educational growth of population and form qualified specialists for specific jobs on labor
market. In science aspect universities develop science disciplines through research, in cooperation with other
universities and experts. In the filed with enterprise cooperation they can develop and recommend specific tools,
methods and techniques for e.g. how to make more effective processes in enterprises, how to insure performance
growth, how to run a business successfully, etc. Universities have no sense if they educate students with law ability to
get employed. The cooperation with enterprises is advantageous for universities in enrichment of sciences with case
studies, feasibility studies, best but even bad practices… Enterprise practice makes a frame of base for analyzing,
abstraction and theory-development.
Figure 1 Relationship between university, society (population) and enterprises (Source: own)
Cooperation between enterprises and an university has a big impact on enterprise and regional development. Regional
development requires strong enterprises which produce economic profit, form purchase power and contribute to
financial prosperity of a region. Financial prosperity together with high educated labor force make good condition to
take a risk and apply innovative and creative thinking in a business. Any business and any new ideas must be first
planned. Properly planned and realized ideas with a lot of work have big chance to fulfill.
DETERMINATION OF PLANNING
Planning is deciding in advance what to do, how to do it, when to do it, and who is to do it. Planning bridges the gap
from where we are to where we want to go. (Koontz, 1972, p. 113) Planning is also “an activity which involves decision
about ends (organizational aims/objectives), means (plans), conduct (policies), and results”. (Cole, 1990, p. 105)
Planning activities must take place against the background of the organization’s regional and global environment full of
changes, and which must take account of the organization’s internal strengths and weaknesses.
The main reasons for the importance of the planning function by Koontz and O’Donnel (1972, p. 123) are:
• The offset uncertainty and change,
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
135
•
•
•
To focus attention on objectives,
To gain economical operation,
To facilitate control.
External enivronment
Internal resources
Planning
Stages:
O rganization
aims/objectives
Decision
about:
ENDS
Plans
M EANS
Policies
Actions
RESULTS
COND UCT
Review
FEEDBACK
Figure 2 Basic Planning Model (Cole, 1990, p. 107)
The diagram shows that each planning stage constitutes a major decision-making exercise centered on the key issues of
ends, means and conduct together with their associated results and feedback. Planning commences with a consideration
of the ultimate aims and overall objectives of the organizational ends. This is followed by a consideration of conduct,
which results in the development of policies, or codes of conduct, to be applied to subsequent stages of planning. The
next step is the drawing up of plans to achieve he organization’s aims and objectives, which involves decisions about
means. These decisions have to be light of the organization’s policies. once plans have been implemented, their results
are monitored and subsequently reviewed to provide feedback to all the previous stages of the process. Finally the
diagram indicates the interdependence of the organization’s ends and means on its own internal resources, and its
external environment.
Koontz and O’Donnell (1972, p.117-123) classify these types of planning:
• Objectives, or goals, are the ends towards which activity is aimed. They represent not only the end of planning,
but the end toward which organizing, staffing, directing, and controlling are aimed.
• Policies are plans in that they are general statements or understandings which guide or channel thinking and
action in decision making of subordinates. Policies delimit an area within which a decision will be consistent
with and contributive to objectives.
• Strategies determine and communicate, through a system of major objectives and policies, a picture of what
kind of enterprise is envisioned. strategies show direction and general deployment of emphasis and resources.
• Procedures are plans that they establish a customary method of handling future activities. They are truly
guides to action rather to thinking, and they detail the exact manner in which a certain activity must be
accomplished. Their essence is chronological sequence of required actions.
• Rules are plans in that they are a course of required action which, like other plans, are chosen from among
alternatives.
• Programs are a complex of goals, policies, procedures, rules, task assignments, steps to be taken, resources to
be employed, and other elements necessary to carry out a given course of action` they are ordinarily supported
by necessary capital and operating budgets.
• Budget as a plan is a statement of expected results expressed in numerical terms. It may be referred to as a
“numberized” program. The financial operating budget is often called a “profit plan”.
STRATEGIC MANAGEMENT
Strategic management can be defined as the art and science of formulating, implementing and evaluating crossfunctional decisions that enable an organization to achieve its objectives. Strategic management focuses on integrating
management, marketing, finance/accounting, production/operations, research and development and information systems
aspects of a business to achieve organizational success. (David, 1991, p. 4) So strategic planning involves corporation
plan and many business plans.
The strategic-management process consists of three stages: strategy formulation, strategy implementation, and strategy
evaluation. (See Figure 2)
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
136
F eedback
P e rf o r m e x te r n a l
a u d it to id e n tif y
k e y o p p o rtu n itie s
a n d th r e a ts
I d e n tify
c u r re n t
m is s io n ,
o b je c tiv e s ,
and
s tr a te g ie s
E s ta b lis h
lo n g - te rm
o b je c tiv e s
E s ta b lis h
annual
o b je c tiv e s
R e v is e
th e
b u s in e s s
m is s io n
P e rf o r m in te rn a l
a u d it to id e n tif y
k e y s tre n g th s a n d
w eak nesses
S e le c t
s tra te g ie s to
p u rsu e
A llo c a te
r e s o u rc e s
M e a s u re a n d
e v a lu a te
p e rf o r m a n c e
STRATEGY
IM P L E M E N T A T IO N
STRATEGY
E V A L U A T IO N
D e v is e
p o lic ie s
F eedback
STR A TEG Y
F O R M U L A T IO N
Figure 2 A comprehensive strategic-management model (David, 1991, p. 14)
Strategy formulation includes developing a business mission, identifying an organization’s external opportunities and
threats, determining internal strengths and weaknesses, establishing long-term objectives, generating alternative
strategies, and choosing particular strategies to pursue. Strategy formulation issues include deciding what new
businesses to enter, what businesses to abandon, how to allocate resources, whether to expand operations or diversify,
whether to enter international markets, whether to merge of form a joint venture, and how to avoid a hostile takeover.
Identifying an organization’s existing mission, objectives, and strategies is the logical starting point for strategic
management because a firm’s present situation and condition may preclude certain strategies and may even dictate a
particular course of action. Every organization has a mission, objective, and strategy, even if these elements are not
consciously designed, written, or communicated.
Mission statements are enduring statements of purpose that distinguish one business from other similar firms. A mission
statement identifies the scope of a firm’s operations in product and market terms.
External opportunities and threats refer to economic, social, political, technological, and competitive trends and events
that could significantly benefit or harm an organization in the future. Basic qualitative approaches to forecasting future
environmental conditions are: sales-force estimate, juries of executive opinion, anticipatory surveys or market research,
scenario forecasts, Delphi forecasts, and brainstorming.
Internal strengths and weaknesses are controllable activities within an organization that are performed especially well
or poorly.
Objectives can be defined as specific results that an organization seeks to achieve in pursuing its basic mission.
Objectives are essential for organizational success because they provide direction aid in evaluation create synergy,
reveal priorities, allow coordination, and provide a basis for effective planning, organizing, motivating, and controlling
activities.
Long-term objectives represent results from pursuing certain strategies. They should be quantitative, measurable,
realistic, understandable, challenging, hierarchical, obtainable, and congruent among organizational units. Commonly
objectives are set as growth in assets, growth in sales, profitability, market share, degree and nature of vertical
integration, degree and nature of diversification, earnings per share, social responsibility… The time frame for longterm objectives is usually from 2 to 5 years. By setting long-term objectives and is recommended usage of Managing by
Objectives Method (MBO), which consolidate objectives and goals of all organizational levels in hierarchy.
Strategies are ways or actions to be taken to achieve long-term objectives. Important strategy-formulation techniques
are applicable to all sizes and types of organizations and can help strategists identify, evaluate, and select strategies. for
formulation of strategic framework should be used these techniques: EFE (External Factor Evaluation) Matrix,
Competitive Profile matrix, and IFE (Internal Factor Evaluation) Matrix. These techniques summarize basic input
information needed to formulate strategies. Next techniques focus upon generating feasible variants of strategies by
aligning key external and internal factors: the SWOT (Strengths-Weaknesses -Opportunities-Threats) Matrix, the
SPACE (Strategic Position and Action Evaluation) Matrix, the BCG (Boston Consulting Group) Matrix, the IE
(Internal-External) Matrix, and the Grand Strategy Matrix. By decision-making of strategies should be used the
Quantitative Strategic Planning Matrix (QSPM), which uses information form previous techniques to objectively
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
137
evaluate feasible variants of strategies.
Strategy implementation requires a firm to establish annual objectives, devise policies, motivate employees, and allocate
resources so that formulated strategies can be executed` strategy implementation includes developing a strategysupportive culture, creating an effective organizational structure, redirecting marketing efforts, preparing budgets,
developing and utilizing information systems, and motivating individuals to action.
Policies are the means by which annual objectives will be achieved. Policies include guide-lines, rules, and procedures
established to support efforts to achieve stated objectives.
Strategy evaluation monitors the results of formulation and implementation activities and includes measuring individual
and organizational performance and taking corrective action when necessary. Although making good strategic decisions
is the major responsibility of an organization‘ s owner or chief executive officer, managers and employees both must
also be involved in strategy formulation, implementation, and evaluation activities. Participation is a key to gaining
commitment for needed changes.
The strategic management process is dynamic and continuous. A change in any one of the major components in the
model can necessitate a change in any or all of the other components. (David, 1991, p. 14)
Strategists or strategy makers are individuals who are most responsible for success or failure of an organization (chief
executive officer – CEO, president, owner, chairman of the board, executive director, chancellor, dean, or entrepreneur).
Pearce and Robinson (1991, p. 8) recommend, that strategic management team should include decision makers from all
company levels (the corporate, business, and functional levels) – for example the CEO, the product managers and the
heads of functional areas. The term that describe the group is board of directors. Elected by stakeholders, the board has
these major responsibilities (Pearce, 1991, p. 63):
• To establish and update the enterprise mission.
• To elect the enterprise’s top officers, the foremost of whom is the CEO.
• To establish the compensation levels of the top officers, including their salaries and bonuses.
• To determine the amount and timing of the dividends paid to stockholders.
• To set broad enterprise policy on such matters as labor-management relations, product or service lines of
business, and employee benefit package.
STRATEGY REVIEW
A lot of enterprises forget to review and update their strategies. This may be one from reason of failures. “The purpose
of strategy review is to evaluate a business strategy for its validity and reality, testing it against the corporate goals,
resource availability, and general strategic framework (assuming that the top management).” (Charan, R. in Thompson
et al., 1987, p. 347)
The strategy review depends not only what happens during the review itself but on what take place throughout the year
– preparation of strategic plans, prereview analysis, preparation for the review session, postreview follow-up, and
linkage of strategic priorities with the annual operating budget. (See Figure 2.)
Preparation
of plans
Preview
analysis
Linkage with
operationing budget
Preparation for
review session
Postreview
Review
session
Figure 3 Strategy review process (Charan, In: Thompson, 1987, p. 347)
1. Preparing the plans
The content of a strategic plan, length, techniques, and format notwithstanding, sets the basis for the quality of the
review. The “planning exercise” in many companies involves a frustrating attempt to fill in standardize forms designed
by consulting firms or planners who have never run a business. The plan must address the substance of the business, as
only those who are running it know it.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
138
2. Prereview analysis
Once the plan is completed, the corporate planning department can play a critical role in ensuring that the review will be
conducted to its maximum potential. The corporate planning department can contribute immensely to the review
process by analyzing and evaluating ahead of time the substance of the proposed plan and developing, in conjunction
with the divisional general manager and any other relevant sources, the set of strategic issues that will form the central
themes of the actual strategy review. These efforts should culminate in a one-page critique of the plan.
3. The one-page critique
The one-page critique requires the synthesis of the maximum five or six strategic issues which will be the focus of the
review meeting. The purpose is to judge where it proposes to take the business, and why, and how. The corporate
planner checks for internal consistency and realism of goals and suggested action, and tests the plan against the overall
corporate framework of goals, available resources, and the interrelationships with other organizational units. Some
actions required by the strategy could easily involve highly sensitive areas (e.g. changes in people). The corporate
planner should understood these implications. In divisional corporations a few visits to the divisions prior to the strategy
review might be very useful in providing the necessary information, as well as being effective on a human dimension.
4. Preparation for the strategy review session
Planning for the review session requires the planning department to critique the plan, plot the agenda, and determine
with CEO (chief executive officer) and top management who should attend the meeting and what is expected of them. It
should be clarified the final sequencing and time for the agenda of agreed-upon strategic issues and how the meeting
should commence and close.
Preparation should be required form all attendees as well. The reviewers should receive the plan document several days
prior to the meeting.
5. Conduct of the review session itself
Any meeting requires preparation from its chairman (CEO). The review session needs a closure, a summary in which
the status of issues and actions is clearly spelled out The review ends with a tangible output and basis for action.
If certain issues cannot be discussed in the larger group, a smaller meeting immediately following the review should be
an integral part of the review process. The divisional manager, the chief corporate human resources officer, and the
group vice president meet with the CEO to review in details implications the chosen strategy has for human resources.
6. Linking strategic plans and operating budgets
The two one-page outputs – one from review session and one from the smaller meeting are refined into one page. After
approval by CEO and the group vice president, this becomes the first page of the annual operating plan (or budget).
This page serves as an effective link between strategic planning and operating realities. The corporate departments
involved – corporate planning, human resources – compile all divisional and departmental outputs and synthesize them
to draw out corporate issues and actions requiring monitoring and/or implementation.
Two conditions should be met before it is possible to reconsider the yearly review: The first is that the managers have
become “well blooded” in the process and think and manage in action-oriented framework. The second is that
composition of the management team involved in planning maintains a very high degree of stability from year to year.
If the membership of the planning team changes dramatically from year to year, the annual review has an irreplaceable
value in fostering a broader perspective among the newcomers and in developing shared perceptions and commonly
understood strategic actions.
REFERENCES
[1]
COLE, G. A. Management: Theory and Practice, 3rd Edition. London : DP Publications, Ltd, 1990, p. 588.
ISBN 1-870941-60-8.
[2]
KOONTZ, H.; O’DONNELL, C. Principles of management: an analysis of managerial functions, Fifth Edition.
Los Angeles : McGraw-Hill Book Company, 1972, p. 748.
[3]
TURBAN, E.; MEREDITH, J. R. Fundamentals of management science. 4th Edition. Homewood, Illinois : BPI
IRWIN, 1988, p. 915. ISBN 0-256-06256-0.
[4]
THOMPSON, A. A.; STRICKLAND, A. J.; FULMER W. E. Readings in strategic management. Texas :
Business Publications. 1987, p. 357. ISBN 0-256-03718-3.
[5]
CHARAN, R. How to strengthen your strategy process. In: Thompson et al.: Readings in strategic management.
Texas : Business Publications. 1987, p. 344 - 357. ISBN 0-256-03718-3.
[6]
DAVID, F. R. Strategic management. Third edition. New York : Macmillan Publishing Company. 1991, p. 969.
ISBN 0-675-21386-X.
[7]
PEARCE, J. A.; ROBINSON, R. B. Strategic management: formulation, implementation and control. Fourth
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
139
Edition. Homewood, Illinois, Boston, Massachusetts : IRWIN, 1991, p. 1041. ISBN 0-256-08323-1.
ADRESS:
Ing. Radka Majerová
Katedra manažérskych teórií
Fakulta riadenia a informatiky
Žilinská univerzita v Žiline
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
tel.: +421415134373
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
140
DAŇOVÁ PROBLEMATIKA V ČR - VĚČNÝ, NIKDY NEKONČÍCÍ PŘEDMĚT PRO STUDIUM
A VÝUKU
Pavel Matoušek
Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci
Abstrakt: V příspěvku je popsána a analyzována situace v postavení školy jako prvku, který se podílí na
vytváření obrazu obce, města, regionu v podmínkách hospodářské krize, kdy kulturní společenské akce
školy jsou limitovány a omezovány zmenšujícími se disponibilními finančními prostředky školy. Příspěvek
obsahuje ukázku úsporné cesty kdy škola může nahradit nákladné společenské akce činností škole vlastní,
tj. tématicky odborně zaměřenou vzdělávací činností, formou jednorázových seminářů, školení,
pořádaných pro veřejnost obce, města, regionu nebo zakázkově pro firmy a podniky z města, regionu.
Příspěvek předkládá příklady konkrétních forem takového druhu vzdělávání – studentské právní kliniky,
odborné přednášky, poukazuje i na aktuální témata (daňová problematika ČR) dlouhodobě použitelná
k jednorázovým seminářům a školením. Jednoznačně je poukázáno na nezbytnost oboustranné aktivní
spolupráce školy a obce, města, regionu.
Klíčová slova: daně, daňová problematika, daňové zákony, finance, hospodářská krize, obec, politické
strany, rozpočty, seminář, stát, studentská právní klinika, škola, školení, územně samosprávné celky,
vzdělávání,
Škola, jako jeden z tvůrců tváře regionu, ve kterém má škola své působiště. Škola byla, je a bude vždy významným
prvkem, který ovlivňuje tvář obce, města, regionu. V historii škola vždy byla v místě svého působení střediskem
vzdělání a současně byla i kulturním centrem a jakýmsi iniciátorem společenského života v obci, městě, v regionu.
V historii se školou se spojovala existence místní knihovny, činnost ochotnických divadelních spolků, vlastivědných
společností, národopisných souborů a pěveckých sborů.
I dnes školy aktivně působí v oblasti společenského života nejčastěji pořádáním plesů a sportovních akcí a soutěží, ale
přiznejme, že v podstatně omezenější míře než tomu bylo dříve. Příčinou je jednak celkový společenský duch současné
doby, kdy vývoj zaznamenal odklon od spolkového života, odklon od dřívější přirozené chuti se sdružovat, odklon od
kolektivní činnosti a je dnes nasměrován spíše k individualismu. Na druhé straně však lze jednoduše objevit, jako hlavní
příčinu, v lepším případě jen limitující, v horším případě přímo omezující, vnější veřejnou aktivitu škol, a touto
příčinou není nic mimořádného a překvapivého, jsou jen peníze. Finanční prostředky, které školy mohou vyčlenit na
pořádání těchto akcí, společenských akcí nespojených přímo s výukou a procesem vzdělávání, ale akcí, které k tradicím
škol patří, které školu propagují, jsou se jménem školy spojeny a spoluvytváří škole její image a těchto finančních
prostředků je stále méně a čím déle bude hospodářská a finanční krize trvat, tím těchto finančních prostředků bude ještě
míň.
Přes tuto nepříznivou prognózu vývoje by školy neměly upustit od svých vnějších aktivit. Mohou snížit jejich množství,
mohou zmenšit jejich rozsah, mohou změnit druh uskutečňovaných akcí, ale neměly by na ně zcela rezignovat, neboť
škola, která se uzavře sama do sebe, stává se izolovaným odosobněným vzdělávacím mechanismem a neplní jednu ze
svých základních funkcí, spoluvytvářet, spoluvychovávat člověka jako bytost, osobnost nejen odborně vzdělanou, ale
i společenskou, s kladným vztahem nejen k velkým celosvětovým či evropských hodnotám, ale ke všem ostatním
obyčejným lidem, ale i s vřelým vztahem k obci, městu, regionu.
Škola, zejména v současnosti, kdy, v souvislosti s hospodářskou krizí, je v rozpočtu škol stále méně a méně peněz na
provoz a ještě méně peněz na mimoškolní akce a mimoškolní činnost, by se měla zaměřit zejména na akce spojené
s hlavním úkolem školy, tj. na mimoškolní vzdělávací akce. Právě proto, že se jedná o akce odvozené od základního
vzdělávacího úkolu školy, tak většinou si tyto akce nevyžadují nějakých mimořádných nákladů. Jelikož mohou být
pořádány přímo v zařízeních školy nebo zakázkové akce v zařízení zákazníka, pak ani provoz nepředstavuje mimořádné
náklady. A navíc škola ještě více akcentuje svůj celospolečenský vzdělávací účel, pro který je zřízena, tím, že rozšiřuje
své vzdělávací působení kromě zřizovatelem stanovené vrstvy studentů na osoby jiných věkových skupin, jiných
profesních a sociálních skupin, na veřejnost. Škola může touto cestou vytvořit i určité zdroje finančních příjmů.
Tato forma vzdělávání, kterou škola velmi výrazně může přispívat k navýšení informovanosti, odbornosti a všeobecné
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
141
vzdělanosti společnosti obce, města, regionu může mít nejčastěji formu
• Školní činnosti studentů s dopadem do mimoškolní sféry
• Vzdělávací činnost školy pro veřejnost (Centrum dalšího vzdělávání)
a) Jednorázové odborné přednášky pro veřejnost
b) Zakázkové odborné přednášky pro firmy, podnikatele
c) Ucelené tématické odborné kurzy (série přednášek) pro veřejnost
Konkrétním příkladem školní činnosti studentů s dopadem do mimoškolní sféry může být praxe studentských právních
klinik – společné činnosti studentů a pedagogů právnické fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Myšlenka
studentských právních klinik jako odborných poradních a konzultačních míst pro veřejnost se zrodila v roce 2005, poté
přerostla do dvouletého projektu a v současné době se tato činnost stala nedílnou nadstavbovou výběrovou součástí
výuky. Záměrem bylo vyvézt výuku práva ze sterilního prostředí výuky nahrávaných situací a umělých modelových
příkladů do prostředí reálných právních problémů v praxi.
Klinická výuka je na právnické fakultě Univerzity Palackého v Olomouci realizována s následující specializací
v následujících oborech:
• Studentská právní poradna – jedná se o jednosemestrální povinně volitelný předmět, který je otevírán
v každém semestru a je určený studentům 3. - 5. ročníku. Podmínkou pro zařazení do tohoto předmětu je
úspěšné absolvování předmětů Občanské právo hmotné a Civilní proces. Optimální kapacita předmětu je 46
studentů. Vnitřní členění předmětu je do odborných specializovaných sekcí zaměřených na:
a. spotřebitelské právo,
b. bytové právo,
c. obecné občanské právo a sousedské spory,
d. exekuce a výkon rozhodnutí
e. právo sociálního zabezpečení a pracovní právo
f. rodinné právo
Náplní předmětu je poskytování bezplatné právní pomoci osobám sociálně , ekonomicky či jinak znevýhodněným.
Studenti se učí při přímých setkáních s klienty umění vést řízený rozhovor, získávat a analyzovat klíčové otázky
problému. Učí se vést přehlednou potřebnou administrativu k případům a současně získávají potřebné zkušenosti
i z oblasti organizace práce kliniky.
• Administrativně právní klinika – je dvousemestrálním povinně volitelným předmětem určeným studentům
4. -5. ročníku. Optimální kapacita předmětu je 12 studentů. Výuka je zaměřena do oblasti ochrany životního
prostředí a na problémy činnosti veřejné správy ve spojení s životním prostředím. Jedná se o bezplatné
poradenství v souvislosti se správním řízením např. nepovoleného kácení stromů, odstraňování nežádoucích
staveb, pomoc při sepisování podání a při komunikaci s orgány státní správy.
• Právní klinika uprchlického a cizineckého práva – jde o dvousemestrální povinně volitelný předmět, který je
určen studentům 4. ročníku. Podmínkou přijetí je aktivní znalost anglického případně ještě i dalšího cizího
jazyka. Optimální kapacita předmětu je 10 studentů. V rámci předmětu se spolupracuje s nevládními
organizacemi zabývajícími se problematikou uprchlíků, dále se spolupracuje s odborníky z Úřadu
ombudsmana, z MV ČR, z Úřadu vlády ČR a z dalších institucí. Studenti se podílejí na praktické bezplatné
poradenské činnosti v uprchlických centrech na Moravě a ve Slezsku, pomáhají s přípravou a administrativou
při žádostech o azyl nebo v rámci opravných prostředků proti rozhodnutím státních orgánů, účastní se
pohovorů v rámci řízení o udělení mezinárodní ochrany.
• Lidskoprávní klinika – představuje jednosemestrální povinně volitelný předmět. Je určen pro studenty 3. – 5.
ročníku. Podmínkou zařazení do tohoto předmětu je úspěšné absolvování předmětů Občanské právo hmotné,
Civilní proces, Rodinné právo. Optimální kapacita předmětu je 16 studentů. Výuka předmětu je rozdělena do
dvou sekcí a to do sekce výkonu občanských a politických práv a do sekce ochrany soukromého a rodinného
života. Sekce výkonu občanských a politických práv je zaměřena na ochranu svobody projevu, ochranu před
státními zásahy do lidské důstojnosti, na ochranu před rasově motivovaným násilím a útiskem. Sekce ochrany
soukromého a rodinného života je zaměřena na ochranu práv dětí, práv pacientů, práv osob trpících duševní
Praxe se uskutečňuje bezplatným poradenstvím pod vedením zkušených pedagogů a odborníků na danou
problematiku.
• Právní klinika pro právo elektronických komunikací – se zabývá se právními problémy, které vznikají
v souvislosti s rozvojem počítačové techniky a elektronizace komunikace a přenosu informací. Předmět je
jednosemestrální povinně volitelný, určený pro studenty 4. ročníku. Optimální kapacita je 10 studentů.
Předmět je zaměřen jednak na ochranu práv spojených s informačními technologiemi, např. ochranu
E-businessu, ochranu doménového jména. Praxe v rámci výuky probíhá formou bezplatných poradenství.
Kromě poradenství se však předmět zaměřuje i na získávání informací z praxe pro hodnocení účinku a dopadu
nových právních norem vydávaných pro oblast ochrany práva informačních technologií a elektronických
komunikací, neboť se jedná o poměrně novou oblast práva, oblast s prudkým vývojem, oblast, u které nejsou
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
142
•
dlouhodobé zkušenosti s právní ochranou a je tudíž nezbytné dolaďovat účinnost právních norem právě dle
poznatků z praxe.
Právní klinika malého podnikání a neziskového sektoru je právní klinikou, která je založena na bezplatné
poradenské činnosti v oblasti malého podnikání a v oblasti činnosti neziskového sektoru. Poradenská činnost je
zaměřena na problematiku obchodního, živnostenského a daňového práva, včetně problematiky práva
úpadkového. Jedná se o jednosemestrální předmět, otevíraný však v každém semestru, pro studenty 4. - 5.
ročníku.
Jako příklad vzdělávací činnosti školy pro veřejnost jsou v současné době na právnické fakultě Palackého univerzity
v Olomouci v rámci Centra dalšího vzdělávání nabízené odborné semináře s přednáškami „Hospodaření a financování
obcí“, „Nový daňový řád“, „Celní předpisy, pro dovoz a vývoz zboží“, „Problematika původu zboží“.
Základem úspěšnosti akcí školy se zaměřením na odborné vzdělávání veřejnosti je zajímavé téma vzdělávací akce.
Mnohé školy u vytváření témat pro vzdělávací akce nejsou schopny opustit stereotyp běžné výuky. Ale v tomto směru
není třeba vyhledávat nějaká exotická témata, ale je nutno zjišťovat aktuální potřeby a zájmy veřejnosti o určité
informace a soustavně dbát na aktuálnost předmětu semináře, přednášené látky v semináři.
Jako příklad současně aktuálního problému použitelného jako obsah pro odborné školící semináře je daňová
problematika v České republice.
Daně představují ucelený soubor daňové soustavy státu s podrobnou právní úpravou jak hmotně-právní oblasti s obecně
závaznými právními předpisy k jednotlivým daním, tak právní úpravou procesně-právní oblasti správy daní.
Daně svým vlivem naplňují funkce fiskální, alokační, akumulační, regulační, redistribuční, stabilizační, stimulační,
sociální. V celém komplexu své funkčnosti daně představují v principu povinné, státem nenávratné odejmutí dle obecně
závazného předpisu stanovené části určených finančních prostředků s jejich následným přerozdělením a užitím v rámci
systému rozpočtů.
Rozpočty (státní, územně samosprávných celků, obcí,) jsou zřizovány k finančnímu zajištění funkcí státu (funkcí
územně samosprávných celků, jejich orgánů a funkcí obcí) ve společnosti v právním rámci závaznosti a vymahatelnosti.
Všechny rozpočty, počínaje státním rozpočtem by měly být sestavovány, jako výslednice mezi výtěžností ekonomiky
státu a potřebami státu s přihlédnutím k dlouhodobému cílovému ideálu společnosti. To obdobně platí pro územně
samosprávné celky, obce. Pro bezpečné hospodaření státu, obce, firmy, rodiny, osobní hospodaření každé fyzické osoby
platí univerzální, prosté, jednoduché pravidlo „výdaje mohou tvořit maximálně tolik, kolik tvoří příjmy“. Na úrovni
státu k dosažení optimalizace ve vnitřní konstrukci rozpočtů spolehlivě vede užití exaktních vědeckých metod
založených na matematice, statistice, prognostice. Statistická data i prognostické údaje umožňují vysokou přesnost
výpočtů při sestavení rozpočtů s potřebným časovým předstihem i časovým výhledem. Podle ekonomických údajů
a výhledů lze relativně velmi přesně stanovit potřebnou hranici daňové únosnosti se zachováním motivačních prvků pro
podnikání, stanovit výtěžnost daňového systému a provést nezbytné korekce výdajů připravovaných rozpočtů, stanovit
optimální rozpočtové rezervy. Počítačová technika umožňuje vysokou rychlost výpočtů s obrovským rozsahem
logických kontrolních vazeb umožňujících vnitřní vzájemnou provázanost dat v sestavovaném rozpočtu.
V naprostém protikladu proti těmto vědeckým exaktním transparentním metodám stojí zcela neprůhledné vnější vlivy
rušivě až destruktivně zasahující do tvorby veřejných rozpočtů, způsobující jejich nevyváženost a soustavné zvyšování
zadluženosti státu. Těmito vlivy jsou:
• vliv nepřiměřených požadavků společnosti (neinformovanost o skutečném stavu ekonomiky, státu, deformace
z minulosti)
• vliv politických stran (populismus, nadřazenost vlastních zájmů zájmům společnosti – partajničení,
krátkozrakost okamžité moci nad dlouhodobou vizí)
• vliv ekonomických subjektů a uskupení (lobby)
• vliv Evropské unie (harmonizace uskutečňovaná bez ohledu na specifika a připravenost členských států EU)
• vliv všeobecné globalizace (nesystémová nadnárodní opatření přijímaná bez prověření a bez přípravy)
V současné době nejvýrazněji, nejškodlivěji projevuje vliv politických stran, neboť jejich zástupci – poslanci schvalují
dle stranických dispozic, někdy i vytváří a navrhují, legislativu tohoto státu. Úroveň této jejich činnosti, stranicky řízené
poslaneckými kluby je nejlépe dokumentovatelná na daňových zákonech, kde:
• Zákon č. 586/1992 Sb. o daních z příjmů
109 novel
tj. víc jak 6 novel ročně
• Zákon č. 235/2004 Sb. o DPH
22 novel
tj. víc jak 4 novely ročně
• Zákon č. 353/2003 Sb. o spotřebních daních
23 novel
tj. 4 novely ročně
• Zákon č. 338/1992 Sb. o dani z nemovitosti
21 novel
tj. víc jak 1 novela ročně
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
143
•
•
•
•
Zákon č. 357/1992 Sb. o dani dědické, dani darovací a dani z převodu nemovitosti 36 novel tj. víc jak 2 novely
ročně
Zákon č. 16/1993 Sb. o dani silniční
16 novel
tj. skoro každý rok 1 novela
Zákon č. 261/2007 Sb. - ekologické daně
5 novel
tj. víc jak 2 novely ročně
Zákon č. 337/1992 Sb. o správě daní a poplatků
66 novel
tj. víc jak 3 novely ročně
Lze najít souvislosti v četnosti uvedených novel a časových návazností na uplynulé či blížící se připravované volby, na
pokles preferencí vládnoucích politických stran atp. Z daní, které mají představovat stabilní finanční základ fungování
státu, se v rukách politických stran stalo politikum měněné nikoliv v zájmu státu, ale v zájmu politických stran podle
pohybu jejich preferencí. Z právní jistoty občana ve stabilitu právních předpisů se stala silná nejistota vyplývající
z nepřehlednosti, složitosti daňových zákonů, kde občan, firma, soustavně tápe v nejistotě jestli to, co má uloženo
v paměti, či si poznamenal, jako daňovou povinnost skutečně ještě po pár měsících platí, nebo jestli už je to zase
změněno.
V současné době publikované názory některých politických stran o řešení hospodářské krize v České republice
navyšováním státních rozpočtových příjmů navyšováním daní, (ponechme stranou, že toto řešení je z hlediska
ekonomického zcela pochybené a scestné), tak řetěz novelizací daňových zákonů, bude i nadále pokračovat.
Z právní úpravy daňové problematiky se stává v českém právu nepřehledný, nesourodý, komplikovaný systém, který je
vzorovým příkladem pro látku, která může být na dlouhou dobu velmi aktuálním, úspěšným tématem pro semináře
a školení pro veřejnost, neboť běžný podnikatel při své podnikatelské výrobní, obchodní činnosti není schopen udržet
přehled nad množstvím novel daňových zákonů a nad změnami v jejich obsahu.
Další možnou náplní seminářů a přednášek, které škola může veřejnosti poskytnout je téma hospodaření rodiny,
domácnosti, partnerů, jednotlivce. Na úrovni učebnic a vyššího školství je věnována pozornost veřejným financím,
hospodaření obcí, hospodaření firem a podniků a veškerý oficiální zájem školství končí hospodařením neziskových
organizací. V protikladu s touto situací je historická skutečnost, že v předválečném období „první“ republiky existoval
výukový předmět „Domácí účetnictví a rodinné hospodaření“. Absence výuky hospodaření na úrovni jednotlivců, rodin
domácností apod. se plně ukazuje ve stoupající křivce grafu výskytu osobních bankrotů, ke kterým dochází v důsledku
neuvážených půjček, neschopnosti vypočítat výši úroků, které bude nutno za půjčku zaplatit, neschopnosti sestavit
osobní či rodinný rozpočet s vyhodnocením platební schopnosti a síly, neumění hospodařit ani s finančními prostředky
vlastními. Na právnické fakultě Palackého univerzity v Olomouci v rámci katedry finančního práva, národního
hospodářství a ekonomie byl zaveden v rámci projektu volitelný předmět „Právní vztahy v osobních financích“
zaměřený právě na uvedenou problematiku. Připravují se i jednorázové semináře na toto téma, které budou nabídnuty
veřejnosti. Tato oblast se zejména v období hospodářské krize jeví jako velmi aktuální, kde by škola mohla aktivně
a velmi pozitivně v uvedené problematice přispět ke zvýšení všeobecné informovanosti veřejnosti.
Žádná škola není izolovaným, uzavřeným systémem, není světem sama pro sebe. Samotní studenti vnáší do života
školy, včetně výukového procesu, vnější vlivy, problémy i otázky z místní komunity, společnosti, problémy obce,
města, regionu. Žádná škola neposkytuje vzdělání odtržena od studenta. Student se ve škole jen nevzdělává, on ve škole
žije a škola žije se studentem. Škola musí být vůči studentovi otevřená. A proto škola musí studentovi pomáhat
odpovídat, v rámci vzdělávacího procesu i na zmíněné vnesené vnější otázky a problémy. Působení školy na studenta,
aby bylo pozitivní a účinné, musí být fundované, vrcholně profesionální, a to znamená, že škola musí problémy místní
společnosti, obce, města, regionu znát, musí znát záměry rozvoje obce, regionu a toho lze dosáhnou jen těsnou
spoluprací školy i orgánů obce, města, ale musí se jednat o spolupráci oboustranně aktivní. Pak skutečně škola se stane
prvkem spoluutvářejícím tvář obce, města, regionu.
KONTAKT:
JUDr. Pavel Matoušek
Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouc
Tř. 17.listopadu 8
Pošt. schránka 16
771 11 Olomouc
[email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
144
KONKURENCESCHOPNOST KLASTRU A METODA BALANCED SCORECARD
Monika Motyková
Slezská Univerzita v Opavě, Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné, Ústav doktorských studií
Abstrakt: Balanced Scorecard se již řadu let využívá v komerčních podnicích k realizaci a implementaci
strategie a zároveň se snaží nabídnout nový vyvážený pohled na hodnocení výkonnosti podniku. Tento
příspěvek je zaměřen na implementaci metody Balanced Scorecard (dále BSC) v klastru. Balanced
Scorecard se zaměřuje na finanční měřítka výkonnosti, dále zákaznickou perspektivu, interních
podnikových procesů, učení a růstu.
Klíčová slova: malé a střední podniky, Balanced Scorecard, klastry
ÚVOD
Vstupem České republiky do Evropské unie došlo ke zrušení mnoha bariér, které musely dříve české podniky obtížně
překonávat. Na druhé straně se jejími bezprostředními konkurenty staly podniky, které se nacházejí ve státech Evropské
unie. Nejpalčivějším problémem českých podniků je schopnost být stejně úspěšný jako konkurenti z EU či jiných
regionů světa, kteří soupeří o zákazníka a postavení na trhu.
Současné podnikatelské prostředí je charakterizováno jako vysoce turbulentní, ovlivněné moderními informačními
a komunikačními technologiemi, globalizací, krátkými inovačními a výrobními cykly a mobilitou zaměstnanců. Obstát
v tomto konkurenčním světě není jednoduché a organizace musí v co největší míře využívat své podnikové zdroje,
kterými jsou finance, zaměstnanci, hmotná aktiva, technologie a také znalosti. Jak uvádí P. Drucker:1 „Nejdůležitějším
a skutečně naprosto unikátním přínosem managementu ve 20. století bylo padesáti násobné zvýšení produktivity
manuálního dělníka ve výrobě. Nejdůležitějším přínosem, s nímž musí management přijít v 21. století, je obdobné
zvýšení produktivity práce se znalostmi a pracovníka disponujícího znalostmi“.
Nástrojem, který mohou manažeři organizace využít pro komunikaci se zaměstnanci a externími zainteresovanými
o svých výsledcích a hybných silách výkonnosti, pomocí nichž organizace dosahuje svých strategických cílů a naplňuje
své poslání, je metoda Balanced Scorecard. Tuto metodu mohou využít také klastry při měření své výkonnosti. Tento
článek představuje jeden z výstupů projektu MŠ SR VEGA č. 1/0149/08 s názvem „Tvorba flexibilného systému
determinujúceho rast hodnoty podniku vychádzajúc z rozboru relevantných atribútov při ppoužití klasických
a moderných prístupov a metód“.
CHARAKTERISTIKA KLASTRU - ZVÝŠENÍ KONKURENCESCHOPNOSTI MALÝCH A STŘEDNÍCH
PODNIKŮ
Snaha každého podniku o dosažení co nejvyšší výkonnosti je často úzce spojena se získáním a udržením specifické
konkurenční výhody. Úvahy o konkurencieschopnosti sú intenzívnejšie spravidla vtedy, ak vyspelé krajiny identifikujú
hrozbu straty svojich trhov v prospech nových konkurentov.2 Jednou z možností podniku, jak získat nebo si udržet
konkurenční výhodu, je spolupráce s jinými podniky nebo dalšími institucemi. Tato spolupráce může mít např. formu
klastru. Tato forma spolupráce se stále častěji objevuje v souvislosti s konkurenceschopností firem, regionů i
jednotlivých států.
Podle OECD jsou klastry sítě vzájemně závislých firem, institucí produkujících znalosti, přemosťujících institucí
a zákazníků propojených do výrobního řetězce, který vytváří přidanou hodnotu. Koncept klastrů jde dále než
networking nebo sektorová analýza, jelikož postihuje veškeré formy sdílení a výměny znalostí.
Základním ekonomickým efektem fungování klastrů je jejich vliv na růst konkurenceschopnosti podniků, které se
sdružují do klastrů.
Konkurenceschopnost podniku můžeme obecně chápat jako schopnost podniku utkat se s předními podniky na trhu,
obstát a zajistit si prosperitu. Je potřeba, aby podniky hledaly cesty, jak růst a budovat si výhody.
Klastry pomáhají stimulovat hospodářský růst národní ekonomiky, a to především zvyšování konkurenceschopností
1
Drucker, P. F. : Výzvy managementu pro 21. století, Management Press, 21001, ISBN 80-7261-021-X. str- 129.
Daňková, A.; Bosáková, Z. Konkurencieschopnosť výrobných odborov slovenského potravinářského priemyslu. In: Ekonomický časopis, roč.53,
2005, č.4, s. 415 – 426. ISSN 0013-3035.
2
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
145
a výkonností podniků, podněcováním inovací včetně využití výzkumu a vývoje, podpory vzniku nových podniků,
získávání zahraničních investic, zvyšování exportu a ovlivňování zaměstnanosti v daném regionu.2
Přínosy klastru pro jednotlivé subjekty - podle agentury Czech Invest úspěšné klastry nabízejí zúčastněným
společnostem, vysokým školám a regionálním samosprávám mnoho konkrétních přínosů:
Zúčastněným společnostem poskytují úspory z rozsahu a snižují náklady, snižují omezení menších firem a zvyšují
jejich specializaci. Dále zvyšují místní konkurenci a rivalitu a tím globální konkurenční výhodu, rychlost přenosu
informací a technologií a moc menších firem. Podněcují také vládu k investicím do specializované infrastruktury.
Vysoké školy sehrávají významnou roli v rozvoji inovací, jenž jsou významným diferenciačním prvkem konkurenční
výhody. Úzká spolupráce univerzity se skupinou společností ve specializovaných sektorech nabízí možnost
zdokonalování znalostí a porozumění podnikatelským postupům a potřebám. To způsobí, že absolventi univerzity jsou
lépe připraveni pro průmysl a studijní plány lépe uzpůsobeny studentům. Účast klastru přináší vysokým školám znalost
potřeb průmyslu, vzdělávání na míru pro jejich studenty, aplikovaný výzkum, zisk ze společných projektů výzkumu
a vývoje, transfer technologií do praxe a přístup k dalším zdrojům financování.
Klastrování je významným a úspěšným nástrojem regionálního rozvoje. Poskytuje fórum pro dialog mezi klíčovými
aktéry v regionu se zaměřením na růst. Namísto obecnějšího zaměření se na zvyšování dovedností, lákání investic,
rozvoj MSP atd. v regionu se specifikou každého klastru stává zaměření se na činnosti ekonomického rozvoje. Tento
přístup je totiž mnohem mocnější a jeho sílu již odhalila řada vlád zemí OECD. Efektivní partnerství veřejného
a soukromého sektoru, jejichž příkladem mohou být např. řídicí skupiny klastru, napomáhají úsporným nákupům ze
strany veřejné sféry, která se zároveň více dozvídá o potřebách podnikatelů.
CHARAKTERISTIKA METODY BALANCED SCORECARD
V posledních letech se stále častěji v televizi, rozhlase i ostatních médiích hovoří o krizi. Peter Drucker uvádí dva
obecné důvody krize nebo selhání3: „Každá existující organizace rychle zkrachuje, pokud neinovuje, Naopak každá
nová organizace se rychle zhroutí, pokud neřídí.“ To podle Druckera platí v ziskovém i v neziskovém sektoru. Podle
Druckera máme dva důvody selhání: absenci či nesprávnost řízení a nedostatek inovací. Růst konkurence ve většině
odvětví národního hospodářství nutí podniky k tomu, aby stále více pozornosti věnovaly hledání možností ke zvyšování
efektivity svých činností, získání lepších informací o potřebách zákazníků a jejich naplňování vlastní firmou i jejími
konkurenty.
Z toho důvodu vznikla řada pomocných nástrojů, jejichž cílem je toto hledání ulehčit a pomoci tak podnikům přežít
v konkurenčním prostředí. Jedním z takových nástrojů je mj. manažerský systém zvaný Balanced Scorecard, pro nějž je
řízení a inovace klíčové. Vznikl ve 2. pol. 90. let ve Spojených státech amerických a vychází z měřítek minulé
výkonnosti podniku, k nimž dodává nová měřítka hybných sil budoucí výkonnosti a zaměřuje pozornost manažerů na
klíčové cíle podniku a vzájemné vazby mezi nimi, dokáže velmi efektivně řídit jakoukoli organizaci a vytváří velký
prostor a prostředí pro inovativní přístupy.
Jako inovativní jsou považovány ty přístupy, které úspěšně reagují na změny, jako je globalizace, informační
společnost, tlak na efektivnost, výkonnost a kvalitu, tlak na kvalitu života, orientace na zákazníka, respektování
udržitelného rozvoje a podobně.
Klíčovým termínem pro zavádění metody BSC je vize: při uplatňování této metody je vyjasněnost vize a cílů
organizace naprostou nezbytností. Přednosti způsobu řízení založeného na jasných dobře komunikovaných vizích
popisují Obsborne a Gaebler takto:
• organizace řízené vizí jsou efektivnější, účelnější, než organizace řízené pravidly,
• organizace řízené vizí jsou inovativnější než organizace řízené pravidly, pravidla brzdí inovace, vždy se najde
nějaké, které stojí v cestě,
• organizace řízené vizí jsou pružnější než organizace řízené pravidly, pokud jsou funkce jednoduché
a opakované, lze je snadno strukturovat pravidly, ale takových je stále méně,
• organizace řízené vizí mají vyšší motivaci než organizace řízené pravidly, lidé mohou experimantovat,
uvolňuje se prostor pro jejich tvořivost.
Cílem každé podnikatelské činnosti je zhodnotit vklad do podnikání. Znakem dobrého managementu je jeho schopnost
v reálném čase tento cíl hodnotit a řídit. Metoda Balanced Scorecard je široce založený postup, postavený na
3
4
Zdroj: Pavelková, D.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 1. Vydání. Praha: Grada Publishing, 2009. 272 s. ISBN 978-80-247-2689-2
Zdroj: Drucker, 2004, s. 19
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
146
vyváženém hodnocení podniku a jeho výsledků a řízení na základě takového přístupu. Jedním z nejdůležitějších prvků
této metody je požadavek podstatně podrobnějšího měření nejrůznějších procesů v podniku, včetně procesů, které
obvykle zatím měřeny nejsou, nebo ne dostatečně důsledně. Metoda Balanced Scorecard slouží jako velmi mohutná,
přehledná a intenzivní základna pro realizaci strategických vizí a podnikových strategií, a to až na úroveň operativního
řízení malých podnikových procesů.
Dobře zkonstruovaný Balanced Scorecard popisuje strategii ne ve vágních frázích, ale dle jasných a objektivních
měřítek, která jsme zvolili. Důležité však také je, že žijeme ve znalostní ekonomice a v éře znalostních pracovníků, kteří
vlastní nový pracovní prostředek, totiž znalosti. Proto sdílení BSC a jeho komunikace napříč organizací poskytují
zaměstnancům příležitost diskutovat domněnky a předpoklady podtrhující strategii, učit se z neočekávaných výsledků a
v případě potřeby vést dialog o budoucích modifikacích. Porozumění firemní strategii odkrývá mnoho skrytých
organizačních schopností a dává příležitost zapojit se a přispět.
To co odlišuje BSC od jiných systémů měření výkonnosti, je vědomí příčin a důsledků. I ta nejmenší strategie je
jednoduše pouze hypotézou, rozvinutou autorem. Dobrý BSC popisuje strategii prostřednictvím vybraných cílů
a měřítek. Tato měřítka by měla být provázána dohromady řetězcem vztahů příčin a důsledků od hybných sil
výkonnosti a perspektivě učení a růstu až po zlepšené výsledky a zpožděné indikátory v perspektivě finanční. Snažíme
se tedy zdokumentovat naši strategii prostřednictvím měření, tím, že vytváříme vztahy mez explicitně vyjádřenými
měřítky, tak, abychom je mohli monitorovat, řídit a ověřovat.
METODA BALANCED SCORECARD A JEJÍ APLIKACE NA KLASTRY
Tato metoda je velmi efektivní pro podniky, avšak může být také uplatněna v klastrech. V klastru, stejně jako
v podniku, je důležité si uvědomit cíle, kterých chceme dosáhnout, strategie, kterou budeme realizovat, abychom byli
schopni dosáhnout vytyčených cílů.
Tak jako u jiných podnikatelských subjektů, také u klastrů se zajímáme o výkonnost, metody a techniky jejího měření.
Metoda Balanced Scorecard by tedy mohla být využita při měření výkonnosti klastru.
Proč zvolit metodu Balanced Scorecard? Jde například o otázky:
• Převedení strategie klastru do konkrétních cílů útvarů,
• Zlepšení komunikace mezi vnitrofiremními útvary,
• Zlepšení komunikace mezi spolupracovníky,
• Dosahování shody v klíčových otázkách klastru,
• Nalezení příspěvku každého subjektu klastru k cíli,
• Měření výkonnosti klastru v kombinaci finančních a nefinančních měřítek s nalezením klíčových faktorů,
• Vizualizace měření výkonnosti klastru.
V obecném pojetí můžeme konkurenceschopnost4 chápat jako schopnost podniku utkat se s předními podniky na trhu,
obstát a zajistit si alespoň střednědobou prosperitu. Jádrem konkurenceschopnosti je uvědomělá tvorba konkurenčních
výhod. Je nutné, aby podniky místo pouhého eliminování nevýhod hledaly cesty, jak růst a budovat si výhody. Jednou
z těchto výhod je členství podniků v klastru.
Obr. č. 1: Systém Balanced Scorecard
5
M. Hučka: Analýza a modelování adaptačních procesů průmyslových regionů v kontextu integrace do EU a vytvoření euroregionů- nepublikované
dílčí zprávy z let 2000-2002
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
147
Již nestačí používat pouze jednu metodu pro zlepšení výsledků. V současnosti je nezbytné se dívat celistvě na klastr
a jeho okolí, tedy vnitřní i vnější okolnosti ovlivňující jeho další existenci. Takovým je právě systém Balancend
Scorecard Roberta Kaplana a Davida Nortona, který je možné aplikovat na klastry - důležitost sledování klastru
z pohledu zákazníka, jaké procesy musíme provádět, abychom uspokojili jak zákazníky, tak vlastníky a samozřejmě
nesmíme zapomínat na zaměstnance a jejich schopnost měnit se a zlepšovat se v souvislosti s poskytováním výrobků
a služeb zákazníků. Systém Balanced Scorecard sleduje výkonnost v perspektivě finanční, zákaznické, interních
procesů, určení a růstu.
V každé z výše uvedených perspektiv lze nadefinovat čtyři až pět měřítek, která jsou sledována, a to nejenom z hlediska
minulé výkonnosti, jako je to u jiných systémů, ale i z hlediska hybných sil budoucí výkonnosti. Charakteristickým
rysem tohoto systému je, že rozhodnutí v jedné oblasti ovlivní výsledky jiných oblastí. Na základě tohoto
nadefinovaného systému nám vznikne strategie, kterou máme realizovat.
Cíle a měřítka BSC vycházejí z vize a strategie klastru a sledují jeho výkonnost ze čtyř perspektiv: finanční, zákaznické,
interních procesů a učení se a růstu. BSC se zaměřuje na převod poslání a strategii klastru do uchopitelných plánů
a měřítek.
FINANČNÍ PERSPEKTIVA
Finanční perspektiva BSC se zaměřuje na to, jaké místo by pro sebe měl nalézt klastr, aby byl pro své aktuální či
potenciální vlastníky atraktivní investicí. Finanční výkonnost klastru je možno zlepšit prostřednictvím dvou základních
přístupů – růstu příjmů a zvyšování produktivity. Měřítka ve finanční perspektivě nám říkají, zda provádění naší
strategie vede ke zlepšování klíčových výsledků. Finanční měřítka hrají dvojí roli:5 definují finanční výkonnost klastru
očekávanou od jeho strategie a slouží ke zhodnocení cílů a měřítek všech ostatních perspektiv BSC. Je nutné si
uvědomit, že každý klastr se nachází v jiné fázi svého životního cyklu.
Finanční cíle by měly být stanoveny tak, aby soustava finančních cílů byla schopna zachytit krátkodobou finanční
výkonnost, která je často podmínkou dosahování dlouhodobého cíle klastru – růst hodnoty klastru. Tato měřítka by
měla být přizpůsobená vývojové fázi, ve které se klastr nalézá (Ďurišová 2007).
Norton a Kaplan upozorňují, že manažeři si musí uvědomit hybné síly, které je třeba přizpůsobit odvětví, ve kterém
podnikají a konkurenčnímu prostředí a také je zohlednit ve strategii klastru.
Finanční měřítka jsou důležitou součástí BSC. Měřítka ve finanční perspektivě nám říkají, zda provádění naší strategie
vede ke zlepšování klíčových výsledků.
ZÁKAZNICKÁ PERSPEKTIVA
Aby bylo dosaženo finančních cílů, musí klastr přinést zákazníkům nějaký druh hodnoty, která bude pro zákazníka
vyšší než cena, kterou zaplatí. Tato zákaznická perspektiva je zaměřena na to, jaké místo by v klastru měly mít výrobky
a služby, aby dokázaly tuto očekávanou hodnotu vytvořit.
U podniků, které jsou členy klastru, je nutné určit podíly na trhu, které dosahovaly před vznikem a po vzniku klastru. Je
možno využít např. ukazatelů jako počet zákazníků, výše exportu, objem prodaných výrobků nebo služeb. V oblasti
nehmotných aktiv je důležitá otázka vytváření vztahů se zákazníky a jejich další rozvíjení.
PERSPEKTIVA INTERNÍCH PROCESŮ
K dosažení definovaných zákaznických cílů ovšem klastr bude muset vynikat v určitých interních procesech.
V rámci dané perspektivy identifikujeme ty procesy, v nichž musí klastr vynikat, aby neustále přidával hodnotu
zákazníkovi a v konečném důsledku i akcionářům či majitelům.
Interní procesy můžeme také např. seskupit do následujících čtyř oblastí:
• Procesy provozního řízení – jde o základní každodenní procesy, pomocí nichž klastry vyrábějí své existující
produkty a služby a dodávají je zákazníkům.
• Procesy řízení zákazníků – tyto procesy rozšiřují a prohlubují porozumění vztahům s cílovými zákazníky.
Můžeme identifikovat čtyři soubory procesů řízení zákazníků: výběr cílových zákazníků, získávání cílových
zákazníků, udržování zákazníků, rozšiřování obchodů se zákazníky. Výběr zákazníků zahrnuje identifikaci
cílových skupin, pro něž je hodnotová nabídka klastru nejvhodnější. Získávání zákazníků se vztahuje
k vytváření vůdčí pozice, komunikování s novými potenciálními zákazníky, výběru vstupní úrovně produktů,
stanovení cen produktů a uzavírání obchodu. Udržení zákazníka je výsledkem excelentních služeb
a zodpovědnosti vůči požadavkům zákazníka. Rozšiřování obchodů se zákazníkem zahrnuje efektivní řízení
vztahů, prodej napříč produktovými řadami a úsilí stát se známý jako spolehlivý a důvěryhodný poradce
6
R. S. Kaplan, D. P. Norton: Balanced Scorecard. Praha: Management Press, 2000
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
148
a dodavatel.
Tímto přístupem je možné upravit celý hodnotový řetězec potřeb zákazníka a je možné vyloučit všechny procesy, které
nepřinášejí žádnou hodnotu pro zákazníka. Je důležité si uvědomit, zda klastr obsahuje všechny nebo pouze některé
části dodavatelského řetězce.
• Inovační procesy – vytváří nové produkty, procesy a služby, často umožňují klastru vstoupit na nové trhy a do
nových zákaznických segmentů. Řízení inovací zahrnuje čtyři soubory procesů: identifikování příležitostí pro
nové produkty a služby, řízení výzkumu a vývoje portfolia, návrh a vytváření, uvedení na trh.
• Regulační a sociální procesy – tyto procesy pomáhají klastru neustále získávat oprávnění provozovat činnost
v zemích, v nichž vyrábí a prodávají. Klastry řídí a reportují svou výkonnost v oblasti regulací a sociální
v následujících dimenzích: životní prostředí, bezpečnost a zdraví, zaměstnavatelské praktiky, investice do
okolní společnosti.
PERSPEKTIVA UČENÍ A RŮSTU
Aby klastr mohl vynikat ve výše definovaných klíčových perspektivách, musí vybudovat infrastrukturu a poskytnout
nezbytný lidský kapitál, aby to dokázal Tyto záležitosti jsou zakomponovány v perspektivě učení a růstu. Z této
perspektivy vyrůstá úspěch či neúspěch klastru i včleněných organizací. Proto tato perspektiva zviditelňuje klíčovou roli
řízení lidských zdrojů, personalistiky a inovací.
Měřítka v perspektivě učení a růstu BSC jsou hybnými silami ostatních tří perspektiv.
V každé perspektivě (a tedy i v této) lze očekávat mix zpožděných a předstižených ukazatelů. I v tomto je důležitá
„balance“.
Tato perspektiva BSC tedy popisuje nehmotná aktiva klastru a jeho roli ve strategii. Nehmotná aktiva lze zorganizovat
do tří kategorií:
• Lidský kapitál – dostupnost dovedností, znalostí a know-how, potřebného k podpoře strategie.
• Informační kapitál – dostupnosti informačních systémů, sítí a infrastruktury, potřebné k podpoře strategie.
• Organizační kapitál – dostupnost klastru zmobilizovat a udržet proces změny, který vyžaduje provádění
strategie.
Všechny výše uvedené perspektivy systému BSC (finanční, zákaznická, interních podnikových procesů, učení se
a růstu) by měly mít nastavená měřítka tak, aby byl motivující pro všechny členy klastru a představil jim jistou vizi,
kterou mají možnost dosáhnout v budoucnu. Každý člen klastru by měl být informován o svém přínosu k naplnění
strategie klastru a znát výhody, které plynou z členství v klastru.
ZÁVĚR
Zavedení takovéhoto systému není jednoduchou záležitostí. Musí být vůle manažerů takovýto systém zavést a dále jej
řídit jako stále se opakující proces. Tento systém zavádí zcela nové pohledy na manažerský systém a vyžaduje od
každého zaměstnance angažovanost a jeho vlastní vklad k fungování systému. Toto jsou do jisté míry limitující faktory,
na kterých v podstatné míře bude záležet fungování tohoto systému.
Systém Balanced Scorecad, jak jej navrhli Norton a Kaplan, je jen vodítkem pro manažery, jak postupovat, aby byli
schopni se dívat na klastr jako celek, jeho procesy a činnosti z hlediska různých zájmových skupin. Na rozdíl od jiných
systémů neurčuje kroky, které je třeba provést, ale dává volnost ke kreativitě a využití zkušenosti manažerů, kteří
podniky, trhy a zákazníka znají. Nejedná se o systém měření, ale o systém řízení s jasně definovanou strategií, která
vychází z měřítek výkonnosti čtyř perspektiv. Každý člen klastru by měl mít informaci, jak on přispívá k dosažení cíle
a naplnění strategie klastru a jak je pro firmu výhodné být členem klastru.
Článek představuje jeden z výstupů projektu VEGA č. 1/0149/08
LITERATURA:
[1]
DAŇKOVÁ, A.; BOSÁKOVÁ, Z. Konkurencieschopnosť výrobných odborov slovenského potravinářského
priemyslu. In: Ekonomický časopis, roč. 53, 2005, č.4, s. 415 – 426. ISSN 0013-3035.
[2]
DRUCKER, P. F.Výzvy managementu pro 21. století, Management Press, 21001, ISBN 80-7261-021-X.
[3]
ĎURIŠOVÁ, M. Enterprise diagnostics as part of company management. Ekonomika. Scientific journal
2007/78. Vilnius Univerzity. s. 24-33. ISSN 1392-1258.
[4]
KAPLAN, R. S.; NORTON, D. P. Balanced Scorecard. Strategický systém měření výkonnosti podniku. 1.
vydání. Praha : Management Press, 2000. ISBN 80-7261-03205.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
149
[5]
[6]
[7]
[8]
Pojem zavedený v knize „The Discipline of Market Leaders“ od Tracyho a Wiersemy
HUČKA M. Analýza a modelování adaptačních procesů průmyslových regionů v kontextu integrace do EU
a vytvoření euroregionů- nepublikované dílčí zprávy z let 2000-2002
PAVELKOVÁ, D. Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 1. Vydání. Praha : Grada Publishing, 2009. 272 s.
ISBN 978-80-247-2689-2.
http://www.czechinvest.org
ADRESA:
Ing. Monika Motyková
Slezská Univerzita v Opavě,
Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné,
Ústav doktorských studií
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
150
NEZAMESTNANOSŤ A ZAMESTNANOSŤ V REGIÓNE ŽILINA A ROZHODOVANIE PRI
UPLATNENÍ ABSOLVENTOV VYSOKÝCH ŠKÔL
Zdenka Sidónia NATŠINOVÁ
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií
Abstract: This article will also focus on process decision-making in management and it is implications for
the implementation and application of young graduates’ university and their inclusion into the practice. It
will also focus on employment and unemployment in the region of Zilina.
Key words: desicion-making, management, unemployment, employment,
ÚVOD
Rozhodovanie je prakticky každodennou činnosťou človeka. Rozhoduje sa o riešení niekedy drobných nepodstatných
inokedy o dôležitých problémoch. Rozhodovanie je jadrom manažmentu. Rozhoduje sa o cieľoch, o postupoch, o tom
ako reagovať na zmeny, na vzniknuté problémy. Každý, kto rozhoduje, sa usiluje o to, aby dané rozhodnutie čo
najlepšie odrážalo východiskové podmienky, stavy a vývoj okolia a najmä, aby čo najefektívnejšie prispelo
k dosiahnutiu stanovených cieľov.
Z hľadiska narastania komplexnosti a zložitosti problému rozhodovania a ich rastúci význam v súčasnom období,
zvyšuje záujem o rozhodovacie procesy nie len v teórii ale aj v praxi. Rozhodovanie predstavuje jednu
z najvýznamnejších aktivít, ktorú manažéri v organizáciách realizujú. Niekedy za chápe ako určité jadro riadenia.
Niektoré teórie riadenia vychádzajú z jeho dekompozície do jednotlivých manažérskych funkcií.
Súčasné tendencie vývoja smerujúce k potrebe zvyšovania konkurencieschopnosti výrobkov upriamujú pozornosť na
proces rozhodovania pri rozvoji regiónu s cieľom zvýšiť efektívnosť využitia a vplyvu vysokých škôl. Pri tomto riešení
problému je možné využívať rôzne rozhodovacie metódy. V tejto súvislosti sa pozornosť venuje predovšetkým riešeniu
problému ako vplývajú vysoké školy na rozvoj regiónu. Pre efektívnejšie riešenie regionálnych disparít je dôležitá
spolupráca medzi jednotlivými inštitúciami – vzdelávacími, úradmi práce, pracovnými agentúrami, samosprávami,
podnikateľskou verejnosťou a štátom ako garantom spravodlivého prerozdeľovania finančných prostriedkov pre
zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov. [7]
Problematika uplatnenia absolventov vysokých škôl sa sústreďuje najmä na dva hlavné záujmové okruhy. V prvej časti
je to najmä hľadisko zamestnanosti absolventov tzn. vykonávania plnenej práce, čo má značný praktický význam
a vplyv na rozhodovanie rozvoja regiónu, ale aj tvorbu stratégie vysokej školy, pretože zachytáva väzbu medzi
príležitosťami pre absolventov na trhu práce a ich využitím a tiež hodnotenie predpokladov, ktoré pre absolventov
vstupujúcich na trh práce vytvorilo štúdium na vysokej škole. Okrem toho sa v ďalšej etape skúmania problematiky
uplatnenia absolventov zameriava aj na širšie súvislosti a to na zisťovanie reálneho naplňovania pracovných ašpirácií
absolventov. V tejto súvislosti sa pozerá na uplatnenie absolventov vysokých škôl vo viacerých rovinách a to všeobecné
uplatnenie vo vyštudovanej profesijnej oblasti, tzn. ťažkosti pri získavaní zamestnania po ukončení štúdia, uplatnenie
získaného vzdelania, fluktuácia mimo vyštudovaný odbor a tiež možná nezamestnanosť, subjektívne hodnotenie
možností na pracovnom trhu a uspokojenia ďalších ašpirácií v oblasti profesijného uplatnenia.
1. DEFINOVANIE POJMU ROZHODOVANIE
Rozhodovanie- možno charakterizovať aj ako cieľavedomú ľudskú činnosť, ale na rozdiel od riadenia je spojené iba
s možnosťou voľby jedného z množiny prípustných variantov riešenia daného rozhodovacieho problému, resp. spôsobu
vedúceho k dosahovaniu vytýčeného cieľa. Rozhodovací proces je rozšírený o činnosti spojené s implementáciou, t. j.
so zabezpečením realizácie prijatého riadiaceho rozhodnutia a kontrolovaním jeho plnenia. Hlavným činiteľom celkovej
kvality riadenia je kvalita rozhodovacieho procesu. [1]
Rozhodovací proces sa skladá zo 7 základných činnosti medzi, ktoré patrí:
• analýza a rozbor informácií a podkladov,
• stanovenie variantov,
• stanovenie kritérií,
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
151
• stanovenie dôsledkov variantov,
• hodnotenie a výber variantu ROZHODNUTIE,
• realizácia zvoleného variantu a kontrola výsledkov. [2]
Rozhodovanie je možné vo všeobecnosti definovať ako postupnosť činnosti (krokov), pomocou ktorých sa:
• identifikuje a analyzuje predmet riešenia (problém),
• stanovuje sa možný spôsob jeho riešenia,
• podľa zvolených kritérií sa vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia problému. [2]
2. NEZAMESTNANOSŤ V REGIÓNE ŽILINA
Nezamestnanosť je napriek určitým pozitívnym trendom v jej vývoji jedným z vážnych ekonomických a sociálnych
problémov Slovenska. V tejto dobe je nezamestnanosť veľmi vysoká vplýva na ňu vo veľkej miere súčasná kríza.
V Žilinskom regióne bolo v roku 2006 evidované úradom práce 39 400 uchádzačov o prácu; podľa posledných údajov
v roku 2008 ich bolo 25 900. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v roku 2006 hodnotu 11,8 % (v 2008 - 7,7 %;
tab. c. 1). Obzvlášť zložitá je situácia mladých ľudí vstupujúcich na trh práce. Ich hendikepom oproti ostatným
skupinám nezamestnaných je absencia praxe a nerozvinuté pracovné návyky, ktoré ich posúvajú do menej výhodných
pozícií, potenciálnou hrozbou vyplývajúcou z ich nezaradenia sa do pracovného procesu po ukončení školskej
dochádzky sú deformácie v osobnostnom vývoji s možným vyústením do asociálneho správania sa až kriminality.
Predmetom tejto časti štúdie je nezamestnanosť absolventov vysokých škôl, ktorí sú špecifickým segmentom
absolventskej nezamestnanosti. Zo štatistík uvedených štatistickým úradom je celková nezamestnanosť od roku 2000 do
roku 2008 klesajúca. Veľký nárast nezamestnanosti je v roku 2009 vplyvom krízy.
Nezamestnanosť v Žilinskom regióne
počet pracujúcich
rok
spolu (tis. osôb)
2000
61,4
2001
63,3
2002
57,8
2003
57,1
2004
57,9
2005
50,3
2006
39,4
2007
33,6
2008
25,9
tab. č.1.: Nezamestnanosť v Žilinskom regióne [3]
podiel na SR v %
index
12,7
12,5
11,9
12,4
12,0
11,8
11,1
11,5
10,1
116,7
103,1
91,3
98,8
101,4
86,9
78,3
85,3
77,1
miera
nezamestnanosti v
%
18,5
18,9
17,3
17,2
17,5
15,2
11,8
10,1
7,7
Nezamestnanosť je prirodzeným fenoménom a atribútom slobodnej spoločnosti založenej na trhovom hospodárstve
a demokracii. Nezamestnanosť ako faktor závažnej zmeny spôsobu života je udalosťou, ktorá si vyžaduje veľké
adaptačné úsilie zamerané na novovzniknutú situáciu. Atribútom nezamestnanosti sú negatíva v podobe zníženia
životnej úrovne, vylúčenia zo sociálnych vzťahov a narušených životných istôt. Nezamestnanosť má silný vplyv nielen
na spoločenský život, ale aj na život samotných nezamestnaných. [4]
3. UPLATNENIE A ZAMESTNATEĽNOSŤ
Problematika uplatnenia absolventov vysokých škôl, možnosti využitia získanej kvalifikácie a prípadná
nezamestnanosť, ako i ďalšie aspekty tohto problému majú medzi rezortný charakter a podiel rezortu školstva na ich
riešení je významný. Preto už tretí krát reaguje MŠ SR prostredníctvom ÚIPŠ v oblasti výchovy a vzdelávania na
skutočnosti, podmienené súčasnou spoločenskou a hospodárskou situáciou, ovplyvňujúcou uplatnenie absolventov VŠ
na existujúcom trhu práce (Ondrejkovic, 1990; Zvalová, Bieliková, Poisel, 1994 - 1997). Vytvorenie spätnej väzby
medzi vysokými školami, štátnou správou, trhom práce a praxou je nevyhnutné práve z hľadiska určitej prepojenosti
medzi prípravou budúcich absolventov jednotlivých vysokých škôl so súčasnými i budúcimi potrebami národného
hospodárstva.
Podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním predstavuje významný faktor fungovania každej vyspelej a modernej
spoločnosti a jej ekonomiky. Spoluvytvárajú celkovú (tzn. ekonomickú, technologickú, sociálnu, kultúrnu a i.) úroveň,
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
152
charakterizuje stupeň rozvoja vedomostí a znalostí, je úzko naviazaná na produktivitu práce a technologickú vyspelosť
ako i schopnosť inovácie. Zastúpenie vysokoškolákov v pracujúcej populácii je však len jeden z mnohých dôležitých
faktorov.
Úspešnosť uplatnenia absolventov vysokých škôl závisí aj od skladby pracovných miest, ktoré sú na trhu práce
k dispozícií. Ak je absolventov vysokých škôl menej ako zodpovedajúcich pracovných miest a dopyt po nich prevyšuje
ponuku, môžu si ľahšie vyberať prácu podľa svojich predstáv, čo vedie k vyššej spokojnosti absolventa. Ak je však
absolventov príliš veľa, majú častejšie problém zohnať vôbec nejakú prácu alebo musia zobrať prácu, o ktorú vôbec
nemajú záujem a nebola ani cieľom ich štúdia.
Vysokoškolským absolventom prináša ich vzdelanie určité výhody v danom regióne kde nachádzajú vysokoškoláci,
oproti ľuďom s nižším vzdelaním, ľahšie zamestnanie. Sú menej ohrození nezamestnanosťou, majú k dispozícii širšiu
ponuku pracovných príležitostí, ich práca je obyčajne kvalifikovanejšia a zaujímavejšia a samozrejme aj lepšie platená.
Táto skutočnosť sa však vzťahuje na priemer celej tejto vzdelanostnej skupiny od ktorého existujú rôzne odchýlky
závislé od uplatniteľnosti zvoleného študijného odboru, kvality vysokoškolského vzdelania a viacerých iných faktorov.
Zamestnateľnosť absolventov vysokých škôl je ovplyvnená predovšetkým celkovou situáciou ekonomiky a trhu. Nejde
však len o to, či si vysokoškolskí absolventi nájdu nejakú prácu, ale aj o to nakoľko je táto práca kvalifikovaná.
Kvalifikovanosť práce prezentuje nároky, ktoré sa na jednotlivé pracovné miesto kladú z hľadiska požiadaviek na
vzdelanie, odbornú kvalifikáciu, zložitosť práce. Získanie kvalifikovanej práce a jej výkon v značnej miere ovplyvňuje,
ktoré povolania sú na trhu práce k dispozícií a koľko je záujemcov z radov vysokoškolákov.
Zamestnanosť v Žilinskom regióne je dosť vysoká porovnaním z inými regiónmi patrí medzi 4 najlepší región v roku
2008 tvorí 12,8 % podiel. V tabuľke 2 je uvedený percentuálny podiel zamestnanosti v regióne Žilina od roku 2000 do
roku 2008.
Zamestnanosť v Žilinskom regióne
počet pracujúcich
rok
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
tab. č. 2.: Zamestnanosť v Žilinskom región [5]
spolu (tis. osôb)
podiel na SR v %
index
266,7
267,6
274,5
274,7
273,8
281,1
294,1
299,2
310,9
12,7
12,6
12,9
12,7
12,6
12,7
12,8
12,7
12,8
96,9
100,3
102,6
100,1
99,7
102,7
104,6
101,7
103,9
4. PRACOVNÉ SILY V REGIÓNE (VPLYV NA ROZVOJ ĽUDSKÉHO KAPITÁLU)
Hlavným faktorom, ktorý prepája vysoké školy a regionálny rozvoj je ich úloha poskytovateľa vysoko kvalifikovaných
a talentovaných ľudí. V tomto prípade ide o hlavný cieľ, ktorý vysoké školy majú. Rast konkurencie so sebou prináša
dôraz na inovácie a nové technológie, ktoré si vyžadujú kvalifikovanejšiu pracovnú silu. Vysoké školy tiež môžu
poskytovať tréning učiteľom, rôzne konzultácie, víkendové tréningové možnosti a večerné kurzy a pod. Vysoké školy
môžu vytvárať partnerstvá so školami v danom regióne a podporovať mladých ľudí v regióne v ich záujme o vedu
a technológie, tiež umožňujú využitie regionálnych zdrojov talentov. V posledných rokoch sa začína klásť veľký dôraz
aj na flexibilne učenie a hlavne na celoživotné vzdelávanie. Ide o tretí stupeň vzdelávania, ktorý by vo v značnej miere
mohol pomôcť k lepšiemu rozvoju v regióne. Snahou vysokých škôl je vyučiť vzdelaných a kvalifikovaných ľudí pre
budúce povolanie, pre ktorých bude hlavným cieľom ukázať svoje schopnosti a zručnosti pri rozvoji podniku
a nepodstatnej miere aj regiónu, v ktorom pracuje.
V tejto dobe v takzvanej dobe krízy by sa mali nie len školy ale aj podniky v regiónoch snažiť spolupracovať spolu
a tým vytvárať vhodné podmienky pri rozvoji.
Rozvoj našich regiónov sa najčastejšie spomína v súvislosti s príchodom zahraničných investorov na naše územie. Už
menej sa však hovorí o potenciáli domácich vysokých škôl a vedeckých kapacít. [6]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
153
ZÁVER
Z hľadiska postavenia a potrieb regiónov je dôležité, aby aspekty jeho rozvoja jednak vnútri regiónu a jednak vzhľadom
na potreby Slovenskej republiky boli vyvážené. Región má všetky predpoklady, aby sa vyvíjal harmonicky,
zhodnocoval svoj rozvojový potenciál a vytváral tak podmienky pre trvalé zvyšovanie kvality života jeho obyvateľov.
Nevyhnutným predpokladom dosiahnutia vysokého ekonomického potenciálu, kvality zamestnanosti a rastu
konkurencieschopnosti regiónu v stredoeurópskom priestore je rozvoj ľudských zdrojov. Už systémy počiatočného
vzdelávania by mali byť koncipované tak, aby vybavili mladých ľudí nielen odbornými znalosťami, ale aj zručnosťami,
ktorými budú pružnejšie reagovať na požiadavky trhu práce.
Dá sa, že lepšia pozícia absolventov vysokých škôl na trhu práce v porovnaní s ostatnými vzdelanostnými skupinami
absolventov sa v tvrdej konkurencii môže prejaviť aj tak, že obsadzujú pozície, vhodné aj pre uchádzačov s nižšími
vzdelanostnými stupňami. K tomuto javu môže dochádzať najmä v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou. Tento
predpoklad má zatiaľ hypotetický charakter a potvrdiť alebo vyvrátiť by ho mohol prieskum uplatnenia absolventov
vysokých škôl.
Zamestnanosť absolventov je jedným z dôležitých aspektov problematiky uplatnenia absolventov vysokých škôl
v praxi. Tematický okruh uplatnenia absolventov vysokých škôl je systémovým problémom a má strategický význam
pre dlhodobý rozvoj vysokého školstva ako i efektívnosť hospodárskeho rozvoja. Získať pre svoj ďalší rozvoj
nevyhnutné poznatky o uplatnení svojich absolventov v praxi je pre každú vysokú školu z mnohých dôvodov veľmi
potrebné. Tento druh informácií je zároveň veľmi užitočný pre centrálne orgány a taktiež pre potreby sledovania a
usmerňovania regionálneho rozvoja.
LITERATÚRA
[1]
SZABO, L. MODUL 2 - PODNIKOVÝ MANAŽMENT. online. [3. 12. 2005]. Dostupné na internete:
<redilem.sjf.stuba.sk/files/CD_final_report/FINAL_REPORT/M _tlac.pdf>
[2]
HITTMÁR, Š. Manažment. Teoretické a praktické otázky riadenia spoločensko-ekonomických systémov. Žilina
: ŽU, 2006. ISBN 80-8070-558-5.
[3]
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801&print=yes [11.01.2010].
[4]
http://www.upsvar.sk/rs/phoenix.nsf/docs/DOC-00000BAE.
[5]
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1107&print=yes [11.01.2010].
[6]
HRUBIZNA, M.; VILIAM, L. Vysoká škola ako strategický aspekt regiónálneho rozvoja, konference 2007
"Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu", Evropský polytechnický inštitut Kunovice, Česká
Republika, 2007, ISBN 80-7314-107-8.
[7]
DAŇKOVÁ, A.; DAŇKO, J. Vzdelávanie a zamestnanosť – potenciály odstraňovania disparít regiónov
Slovenska. In: Podnikanie a podnikateľské prostredie v SR, Bratislava, 2007, s. 16 – 18.
ISBN 978-80-225-2364-6.
ADRESA:
Ing. Mgr. Zdenka Sidónia NATŠINOVÁ
Žilinská univerzita v Žiline
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra manažérskych teórií
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
[email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
154
ROZHODOVANIE PRI ROZVOJI ZAMESTNANCOV
Zdenka Sidónia NATŠINOVÁ
Žilinská univerzita v Žiline, Katedra manažérskych teórií, Fakulta riadenia a informatiky
Abstrakt: Hlavným cieľom tohto článku je pohľad na súčasné vzdelávacie systémy a rozvoj pre odborných
zamestnancov v podnikoch, so zreteľom na vzdelanú pracovnú silu, ktorá je dnes nutnou podmienkou
udržania si konkurencieschopnosti.
Kľúčové slová: vzdelávací, rozvoj, podnik, zamestnanec
ÚVOD
Náročnosť rozhodovania v súčasnosti sa zvyšuje turbulentnosťou zmien v externom a internom podnikateľskom
prostredí. V prudko a nečakane sa meniacom prostredí nestačí rozhodovať správne, ale dôležité je i rozhodovať pružne
a rýchlo. „V dimenziách súčasného a budúceho sveta je nevyhnutné maximalizovať racionálnosť a pragmatickosť
rozhodovania, pretože je to jedna z ciest vnútornej komplexnosti ako jediný spôsob čelenia nárastu entropie vo
vonkajšom okolí, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou nenaberie nikdy klesajúci trend.“ [2] Napriek tomu, že
rozhodovanie je každodennou súčasťou nášho osobného, profesionálneho i spoločenského života a takmer neustále
uskutočňuje bežné alebo dôležité rozhodnutia, teória sa nedokázala zjednotiť na jednoznačnom definovaní základných
východísk z tejto oblasti. Preto je nanajvýš potrebné zaoberať teoretickými i praktickými otázkami rôznych aspektov
rozhodovania.
Rozhodovanie vo všeobecnom ponímaní je prirodzenou súčasťou každodenného života. Možno sa s ním stretávať všade
tam, kde existujú variantné možnosti riešení. Pri rozhodovaní sa zvažujú dôsledky jednotlivých možností a hodnotia sa
ich dopady na plnenie zámerov a cieľov pomocou zvolených kritérií. Konečnými rozhodnutiami sa ovplyvňuje
budúcnosť, a tým i naplnenie záujmov a cieľov mnohých jednotlivcov a subjektov. Pritom možno očakávať, že
v mnohých problémových situáciách sa naskytnú nové príležitosti a úlohou rozhodnutia bude vybrať si najvhodnejšie
riešenie. V každom podniku prebieha proces rozhodovania.
Riadiť seba neznamená prerobiť seba samého. Znamená spoznať seba, svoje silné stránky a svoj prirodzený spôsob
práce a tie rozvíjať. Riadiť seba samého patrí k najzložitejším problémom osobného a pracovného života.
V čom spočíva spôsobilosť, kompetentnosť človeka úspešne vykonávať danú prácu? Sú požiadavky na spôsobilosť
statického charakteru, alebo podliehajú zmenám? Ako sa môže zamestnanec pričiniť o zvyšovanie svojej spôsobilosti
na prácu a do akej miery sa na tom môže podieľať zamestnávateľ a čo by ich k tomu mohlo motivovať? Tieto otázky sa
vynárajú pri úvahách o osobnostnom rozvoji zamestnancov. Rozvojom zamestnancov rozumieme zvyšovanie ich
spôsobilosti na vykonávanie práce, rozvoj ich osobnostnej, sociálnej zrelosti, odbornej zdatnosti a praktickej zručnosti.
To znamená rozširovanie a kultivácia ľudského potenciálu, ktorý je človek ochotný vo forme ľudského kapitálu
poskytovať v pracovnom procese pri tvorbe hodnôt.
1 ROZHODOVANIE A ROZVOJ ZAMESTNANCOV VŠEOBECNE
Rozhodovanie je to najnáročnejšia ale aj najdôležitejšia funkcia manažmentu- predstavuje tú časť, v ktorej sa pripravujú
a vykonávajú rozhodnutia. Rozhodovanie teda patrí medzi dôležité a neoddeliteľné súčasti každého manažmentu.
Určuje sa ním budúci vývoj riadených objektov a procesov. Úspešnosť manažmentu vo veľkej miere závisí práve od
kvality vykonávania rozhodovacích činností.
Rozhodovanie podľa [1] možno definovať ako postupnosť činností, ktorými sa:
• identifikuje (odhaľuje) a analyzuje problém ako predmet riešenia,
• stanovuje možný spôsob jeho riešenia a
• podľa zvolených kritérií vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia problému; rozhodovanie je možné vnímať ako
voľbu, ale rovnako voľba môže byť cieleným vyvrcholením alebo účelovým zavŕšením rozhodovania.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
155
Rozhodovanie ja prakticky každodennou činnosťou človeka. Rozhodujeme sa o riešení niekedy drobných
nepodstatných inokedy veľmi dôležitých problémoch. Rozhodovanie je jadrom manažmentu. Rozhoduje sa o cieľoch,
o postupoch, o tom, ako reagovať na zmeny, na vzniknuté problémy. Každý, kto rozhoduje, sa usiluje o to, aby prijaté
rozhodnutie čo najlepšie odrážalo východiskové podmienky, stavy a vývoj okolia a najmä, aby čo najefektívnejšie
prispelo k dosiahnutiu stanovených cieľov. Jednou z procesov pri rozhodovaní je rozvoj zamestnancov.
Rozvojom zamestnancov rozumieme zvyšovanie ich spôsobilosti na vykonávanie práce, rozvoj ich osobnostnej,
sociálnej zrelosti, odbornej zdatnosti a praktickej zručnosti. To znamená rozširovanie a kultivácia ľudského potenciálu,
ktorý je človek ochotný vo forme ľudského kapitálu poskytovať v pracovnom procese pri tvorbe hodnôt. Organizácie by
sa mali snažiť o formovanie pracovného potenciálu jednak v odbornej príprave zamestnancov, ktorá pomáha
zamestnancom predovšetkým pri vykonávaní súčasného zamestnania, jednak rozvoj zamestnancov, ktorý je smerovaný
predovšetkým na zvládnutie budúcich povinností v súvislosti s plánovaním a riadením ich kariéry.
Formy vzdelávacích programov pri rozvoji zamestnancov:
• Rozvoj tímov – pomôže pracovným tímom v organizácii lepšie porozumieť ich prednostiam i obmedzeniam,
zvýšiť efektívnosť ich vedenia a vytvoriť podmienky na rozvoj potenciálu s cieľom maximalizácie tímovej
práce.
• Koučovanie – pomôže zamestnancom pri dosahovaní ich profesných i osobných cieľov prostredníctvom
komplexnej metódy koučovania. Táto metóda uvoľňuje potenciál človeka, zvyšuje jeho kompetencie
a umožňuje maximalizovať jeho výkon za súčasného zvýšenia jeho pocitu osobnej spokojnosti.
• 360° spätná väzba – proces spätnej väzby možno realizovať cez internet, v papierovej podobe, alebo
kombináciou obidvoch princípov. Ide o identifikovanie slabých a silných stránok.
• Development centrá – organizujú jedno až dvojdenné programy, v ktorých si s pomocou využitia skupinových
i individuálnych zadaných úloh, hrajú dané situácie veľmi blízke bežnému pracovnému dňu. Pomocou týchto
simulovaných úloh sa zamestnanci učia reagovať na dané problémy v praxi.
Každá organizácia pri rozvoji zamestnancov je zameraná hlavne na vzdelávanie zamestnancov a ich kariérny rast.
Veľkou snahou každého regiónu je rozvoj nie len zamestnancov ale aj pomôcť rozvoju organizácii a tým vytvoreniu
nových pracovných miest.
Potrebu zamestnancov s vysokou úrovňou pracovnej spôsobilosti riešia organizácie nielen systematickým získavaním
schopných odborne a psychicky pripravených uchádzačov o prácu, ale aj odbornou prípravou a rozvojom vlastných
zamestnancov. Na to je potrebný priemyselný kompletný systém starostlivosti o kvalifikačný rast a pracovnú kariéru
perspektívnych pracovníkov. Kvalifikačná príprava a rozvoj zamestnancov musia byť nepretržité a prepojené na
pracovnú činnosť. Získanie určitého stupňa vzdelania je len jedným z predpokladov profesijnej spôsobilosti. Znamená
len východisko, na ktoré musia nadväzovať ďalšie vzdelávacie formy.
2 ROZVOJ ZAMESTNANCOV
V súčasnosti organizácie každého regiónu na Slovensku vyžadujú od zamestnancov vysokú odbornú úroveň. Toto riešia
dvoma spôsobmi a to:
• získavaním schopných a odborne pripravených pracovníkov,
• odbornou prípravou a rozvojom zamestnancov.
Povinnosťou každej organizácie je prehlbovať kvalifikáciu svojich zamestnancov a to môžu dosiahnuť:
• kvalifikačnou prípravou zamestnancov,
• programy rozvoja zamestnancov.
Kvalifikačná príprava zamestnancov zahŕňa tieto formy:
• adaptácia nových zamestnancov - Ide o prispôsobenie sa nových zamestnancov pracovným a sociálnym
podmienkam organizácie. Cieľom adaptácie sú produktívny a spokojný zamestnanci,
• zvyšovanie kvalifikácie - Znamená pokračovanie odbornej prípravy pracovníkov v rámci ich doterajšieho
odborného zamerania, ide o obnovovanie a rozvíjanie doteraz nadobudnutých vedomostí a zručností
• rekvalifikácia – je každá aj elementárna zmena kvalifikácie, ide o získavanie nových vedomostí a zručností,
rozlišujeme čiastočnú a úplnú rekvalifikáciu
Rozvoj zamestnancov
• znamená vzdelávanie zamestnancov z hľadiska budúcich potrieb organizácie,
• je to orientácia najmä na kariéru zamestnancov,
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
156
•
•
•
kariéra zamestnancov znamená rozvojovú postupnosť zamestnaní, ktoré človek vykonáva v priebehu svojho
života,
rozvoj kariéry je výsledkom vzájomného pôsobenia toho, čo si volí zamestnanec v súlade so svojimi
možnosťami a cieľmi a tým, čo mu ponúka organizácia,
riadenie kariéry je informovanie zamestnancov o pracovných možnostiach, vytvorenie plánu kariéry
a organizovanie vzdelávania, výsledkom je: podpora rozvoja interných zamestnancov, zníženie fluktuácie,
stimulácia zamestnancov k rozvoju.
Vzdelávanie zamestnancov by sa malo zabezpečiť nielen z hľadiska súčasných podnikových potrieb. Rozvoj
zamestnancov predpokladá zvládnuť aj také vedomosti a zručnosti, ktoré ich pripravia na plnenie úloh v budúcnosti.
Takéto vzdelávanie sa orientuje najmä na kariéru zamestnancov.
3 CIEĽ A PROCES VZDELÁVANIA
Hovoriť v súčasnosti o cieľoch a procese vzdelávania by sa mohlo zdať "nosením dreva do lesa". Napriek tomu je treba
poznamenať, že cieľom vzdelávania je okrem iného aj získanie potrebných zručností pre efektívne vedenie ľudí
a osvojenie si ústredných hodnôt organizácie, ich aplikáciu do pracovného správania sa zamestnancov a ich
implementáciu do bežného života.
Celkový proces vzdelávania prebieha v nasledovných etapách:
1. Analýza potrieb vzdelávania – vychádza zo znalostí cieľov organizácie, zo súčasnej úrovne znalostí
2. zamestnancov a z hodnotenia dosiahnutého stavu. Potreby vzdelávania sa identifikujú monitoringom
kompetenčnej odbornej a nadodbornej úrovne zamestnancov formou využitia výsledkov personálneho auditu,
výsledkov hodnotenia zamestnancov, formou zisťovacích dotazníkov a komunikácie s riadiacimi, ale aj
s ostatnými zamestnancami, za účelom zistenia potrieb vzdelávacích aktivít, tak do ich množstva, ale hlavne
podľa ich tematického zamerania.
3. Vytvorenie plánu vzdelávania – je v súlade s organizačnou štruktúrou podľa množstva a odborného zamerania
jednotlivých funkčných úrovní so skupinovými vzdelávacími aktivitami, ale aj s aktivitami zameranými na
jednotlivcov podľa ich potrieb, v súlade s potrebami organizácie.
4. Realizácia vzdelávania – prebieha prostredníctvom objednávania a zadávania vzdelávacích aktivít vzdelávacím
inštitúciám, ktoré sú držiteľmi príslušných akreditácií. Využívajú sa ich štandardné vzdelávacie moduly, ale
zároveň zabezpečujeme tvorbu špeciálnych vzdelávacích modulov, ktorých náplň plne zodpovedá
požiadavkám na znalosti očakávané od konkrétnych cieľových skupín. V samotnej realizácii je požadované
použitie rôznych metód – podľa ich vhodnosti pre konkrétne časti vzdelávacích modulov.
5. Zhodnotenie procesu vzdelávania – Pri vyhodnocovaní efektov zo vzdelávania sa hodnotia jeho prínosy
prostredníctvom štatistiky, rozborov, metódou HR benchmarkingu a HR controllingu (kvantitatívne
vyhodnocovanie), hodnotením prínosov a očakávaného efektu prostredníctvom spracovania kontrolných testov
a prostriedkov verifikácie osvojenia si vedomostí (kvalitatívne vyhodnocovanie).
Tento proces vzdelávania sa môže schematický znázorniť nasledovne:
Analýza potrieb vzdelávania
Vytvorenie plánu vzdelávanie
Realizácia vzdelávania
Zhodnotenie procesu vzdelávania
Spätná väzba
Vzdelávacie aktivity organizácii je možné rozdeliť do štyroch hlavných oblastí:
1. Odborné vzdelávanie - jedná sa o všetky školiace aktivity, ktoré sa zaoberajú zvyšovaním kvalifikačnej
úrovne zamestnancov k danej problematike, cez marketing, ekonomiku, financie, daňovníctvo a legislatívu.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
157
2.
3.
4.
Školiace aktivity sú zabezpečované hromadne podľa jednotlivých cieľových skupín (vzdelávanie OLH,
Vedúcich LO a pod.), ale aj individuálne – tam, kde sa jedná o špecifické vzdelávanie jednotlivých odborných
zamestnancov.
Nadodborné vzdelávanie - zahŕňa všetky vzdelávacie aktivity, ktoré presahujú rámec odborného vzdelávania.
Jedná sa predovšetkým o manažérske vedomosti a zručnosti, ako sú napr. prezentácia, komunikácia, vedenie
tímov, riešenie konfliktov, asertivita. Do uvedenej oblasti sa zaraďujú aj vedomosti a zručnosti v oblasti
riadenia ľudských zdrojov a personálneho manažmentu.
Jazykové vzdelávanie- zahŕňa vzdelávanie najmä v jazyku anglickom, ktorý je komunikačným jazykom
Európskej únie a využíva sa pri štúdiu odbornej literatúry v oblasti marketingu, manažmentu a ľudských
zdrojov, alebo iné ďalšie jazyky.
Vzdelávanie v informačných technológiách (IT)
ZÁVER
Rozhodovanie v oblasti rozvoja zamestnancov sa stáva stále čoraz zložitejšie. Vlastne rozhodnutie je nutné
uskutočňovať v stále kratšom čase a ekonomická závažnosť problémov, o ktorých sa rozhoduje, rastie. Je preto
pochopiteľné, že sa problematika rozhodovania stáva v posledných rokoch problematikou študovanou veľmi intenzívne,
a to z najrôznejších hľadísk. Manažéri uskutočňujú svoje rozhodnutia na základe určitej celkovej istoty. Vyplýva to
predovšetkým z používania nepresných osobných odhadov, ktoré však bývajú pre niektoré špecifické kvantintanívne
rozhodnutia dôležité. Len zriedka býva rozhodovanie jednoduché. Nie je preto neopodstatnené, že úspešní manažéri
bývajú ironicky označovaní za ľudí, ktorí si myslia, že majú vždy pravdu.
Organizácie neraz investujú do rozvoja a vzdelávania pracovníkov nemalé prostriedky. Dopúšťajú sa však chyby v tom,
že rozvojové programy nie sú vyjadrením ich strategických zámerov, ale výsledkom identifikácie okamžitých
rozvojových potrieb pri súčasnom štýle fungovania. Okrem toho, väčšina programov zdokonaľuje schopnosti
účastníkov reagovať na meniace sa podmienky a nie ich proaktívne meniť. Niekedy je vzdelávanie dlhodobý proces
prípravy zamestnancov danej organizácie.
Ako povedal autor J. Porvazník:
„V živote je to už tak – najprv treba do života niečo vložiť a až potom môžeme od neho niečo očakávať. Každý, kto bude
nacvičovať svoju myseľ dobrými, čistými a podnetnými myšlienkami obsiahnutými vo vedomostiach a inšpiračných
zdrojoch, má predpoklad, že bude úspešný a v živote získa mnohé výhody.“
LITERATÚRA
[1]
HITTMÁR, Š. Manažment. Teoretické a praktické otázky riadenia spoločensko-ekonomických systémov. Žilina :
ŽU, 2006. ISBN 80-8070-558-5.
[2]
KOPČAJ, A. Řízení proudo změn. Praha : Grada, 1999, 298 s.
ADRESA:
Ing. Mgr. Zdenka Sidónia Natšinová
Žilinská univerzita v Žiline
Katedra manažérskych teórií
Fakulta riadenia a informatiky
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
[email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
158
STRATEGIE FINANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ V ČESKÉ REPUBLICE. KULTIVACE FINANČNÍ
GRAMOTNOSTI SPOLEČNOSTI
Jindřich Nový
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice
Abstrakt: Článek je věnován zamyšlení nad tím, jak se lidé přizpůsobují podstatným změnám ve svém okolí,
které významně ovlivňují jejich život. Dynamicky se vyvíjející finanční trh vyžaduje potřebu racionálního
chování občana, který vystupuje na straně poptávky – jako zákazník. Neznalost základních principů
fungování finančního trhu vyvolává složité životní situace jednotlivců a celých rodin. Článek vysvětluje
potřebu finanční gramotnosti jako součást širší ekonomické gramotnosti. Definuje základní pojmy
a poukazuje na faktech na současnou realitu. V článku jsou obsaženy návrhy na některá opatření v oblasti
prevence i restrikce.
Klíčová slova: Finanční trh, finanční vzdělávání, finanční gramotnost, ekonomická gramotnost, předlužení
obyvatel, exekuční řízení, celoživotní vzdělávání
VÝZNAM FINANČNÍHO TRHU PRO ŽIVOTNÍ STABILITU JEDINCE, RODINY A SPOLEČNOSTI
Člověk žijící v současné společnosti je neustále konfrontován s neotřesitelnou jistotou. Tou jistotou je přítomnost
permanentní změny v podmínkách jeho existence. Pokud chce člověk zachovat stabilní životní pozici, musí nezbytně
zvládat změny, které se kolem něho vytváří a přizpůsobovat jim svůj život. Pokud tuto poněkud nepohodlnou situaci
zvládá, vyžaduje to od něho velkou intelektuální schopnost a pružnost v životních postojích. Jinak se ocitá
v nepříjemných životních situacích, se kterými mu musí pomáhat jeho okolí. Abych byl konkrétnější, pamatujete si
situaci, kdy si zakoupíte nový mobilní telefon a jak trvá nějakou dobu, než si zvyknete na odlišné ovládání a využívání
funkcí tohoto přístroje?
Stále častěji se setkáváme především se staršími lidmi, kteří jsou často bezradní při řešení základních životních situací.
Nákup jízdenek na MHD, koupení jízdenky v metru, obsluha bankovního automatu, realizace bezhotovostní platby atd.
To jsou jen některé příklady bariér, které se kupí kolem člověka, který přestal akceptovat zavádění nových technologií
do běžného života.
Svět se vlivem nových technologií rychle mění a lidé nemají jinou možnost, než se s těmito změnami naučit žít i když je
to pro ně jistě nepohodlné a často i nepříjemné, protože to vyžaduje vstřebávat nové informace, přizpůsobovat zažité
životní stereotypy. Nové životní situace vytvářejí nové vztahy ve společnosti a pramení z nich také nové důsledky
pro člověka.
Všiměme si zajímavé skutečnosti. Ještě nedávno byl v „tradičně pojímané“ rodině nositelem moudrosti nejstarší
příslušník rodu. Za dlouhý život nashromáždil mnoho informací, které měl možnost ověřit a v podobě zkušeností je
předával mladším. Tuto roli ztrácel ve vysokém věku, když dorostl další příslušník rodiny (kolem padesáti let jeho
věku). Jak vypadá tento model dnes? Kdy přebírají roli „učitele“ děti? Kdy se dospělý člověk učí od mladších v rodině?
Děti velmi brzy lépe rozumí počítačům, cizím jazykům a dalším okolnostem. Zpravidla ve třiceti letech jsou nositeli
základních rodinných aktivit. Tuto změnu v té či oné míře zažívá každý z nás.
V lidském životě hrají objektivně peníze klíčovou roli a finanční trh je jedním z důležitých faktorů ovlivňujících
stabilitu člověka, rodiny a celé společnosti. Jen málokterá oblast života je v poslední době tak dynamická a schopnost
orientace na tomto trhu ovlivňuje objektivně naší existenci. Můžeme se tedy ptát, zda máme dostatek relevantních a
srozumitelných informací, abychom uměli existovat na současném finančním trhu? Slouží nám dostupné informace
jako zdroj vědění a jak umíme toto vědění přetransformovat v pevnou finanční pozici? Umíme se na tomto trhu
pohybovat tak, abychom nedostávali sebe a svou rodinu do finančních pastí? Víme, jaké máme možnosti a jak je
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
159
nezbytné reagovat na změny na tomto významném trhu?
Vláda České republiky vědoma si nejen významu finančního trhu pro ekonomickou a společenskou stabilitu státu, ale
i důsledků, které nezvládání pohybu na tomto trhu může mít pro každého občana, vědoma si neuspokojivé situace v této
oblasti projednala základní souvislosti a vztahy a 7. prosince roku 2005 vydala své usnesení číslo 1594 „Systém
budování finanční gramotnosti na základních a středních školách“ jako společný dokument ministerstev financí,
mládeže, školství a tělovýchovy a ministerstva průmyslu a obchodu. Ministerstvo financí potom následně rozpracovalo
„Strategii finančního vzdělávání“ ve znění koncepčního materiálu ministerstva financí ČR.
Evropská unie považuje oblast stabilizace finančního trhu za velmi důležitou a především akcentuje oblast ochrany
spotřebitele na tomto trhu. Poučený a připravený občan Evropské unie je nejlépe chráněným spotřebitelem finančních
produktů na tomto trhu. Proto Evropská komise vydala dokument „Strategie spotřebitelské politiky EU 2007 - 2013“1
Speciální ujednání jsou dále obsaženy v dalším dokumentu a to Bílé knize o politice finančních služeb 2005 – 20102.
Tyto dva dokumenty odrážejí přístup Evropské unie k problematice fungování jednotlivých prvků finančního trhu
a k ochraně spotřebitele v této oblasti.
Pro podmínky České republiky jsou v citovaném usnesení vlády zakotveny hlavní úkoly pro jednotlivé resorty tak, aby
byl postupně vytvářen jednotný systém finančního vzdělávání a vytváření finanční gramotnosti jako předpoklad pro
stabilitu nejen finančního trhu, ale především ekonomickou stabilitu občanů a zabránění realizace nekalých praktik na
tomto trhu.
SYSTÉM FINANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ A FINANČNÍ GRAMOTNOST
Cílem Strategie finančního vzdělávání v České republice je především vytvářet ucelený systém finančního vzdělávání
pro následné zvyšování úrovně finanční gramotnosti obyvatel. Tento cíl je postupně naplňován celou řadou opatření
v gesci nejrůznějších subjektů.
Finanční vzdělávání v tomto ohledu nevystupuje jako nějaká samoúčelná aktivita, ale je budováno jako klíčový prvek
v ochraně spotřebitele na finančním trhu. A že spotřebitel potřebuje ochranu je evidentní.
Od roku 1989 je náš finanční trh regulován a kontrolován poměrně stabilně v oblasti činnosti bankovních subjektů. Zde
je v posledních letech znát realizace kontrolní funkce České národní banky. I když ani tato součást finančního trhu
nebyl v minulosti docela bez problémů. Vzpomeňme aféry kolem insolvence mnoha finančních ústavů, dosud
nevyjasněné vztahy kolem Investiční a poštovní banky a další kauzy v této oblasti, které jasně prokazovaly tu
skutečnost, že i centrální banka ne vždy zvládla metodickou a kontrolní funkci vůči bankám bez potíží.
Problematická je však ta část finančního trhu na které operují nebankovní subjekty. Bez skrupulí využívají tyto subjekty
mezery v zákonech a jejich složitou vymahatelnost a útočí na neznalosti spotřebitelů (obyvatel) často neseriozními
nabídkami, a nebo neobvyklými obchodními praktikami. A neznalý a nepoučení občan je jejich častou kořistí. Vědění
a znalosti každého jednoho občana v oblasti finančních souvislostí je nejlepší obranou proti takovým praktikám.
Jinak řečeno: každý dobře informovaný a vzdělaný občan jako spotřebitel se zajištěným postavením ve smluvním
vztahu je plnohodnotným účastníkem dějů na finančním trhu a je tedy schopen plnohodnotně přijímat odpovědná
rozhodnutí.
V tom je tedy možno spatřovat především prioritní roli finančního vzdělávání. Tato oblast vzdělávacích aktivit (ve svém
souhrnu a každá specifickými prostředky samostatně) v rychle se rozvíjející oblasti finančních produktů a služeb
podporuje a stabilizuje roli občana v těchto vztazích a umožňuje mu přijímat osobní odpovědnost za finanční zajištění
své a také své rodiny jako souvisejícího okolí.
Dnes člověku nestačí k dosažení společensky žádoucího stupně poznání jen elementární gramotnost, tedy základní
schopnost číst, psát a počítat. Musí ovládat daleko větší množství aktivit a rozumět obsahu a souvislostem nepoměrně
obsáhlejšího souboru informací nutných k elementárnímu zajištění své existence ve společnosti. Jednou z takových
základních schopností je i finanční gramotnost. Co si máme pod takovým pojmem představit?
Je to v zásadě soubor znalostí, dovedností a hodnotových postojů občana nezbytných k tomu, aby finančně zabezpečil
sebe a svou rodinu a aktivně vystupoval na trhu finančních produktů a služeb a mohl tak stabilizovat svou ekonomickou
pozici a dále jí ovlivňovat a posilovat. [1]
1
2
Viz. http://ec.europa.eu/consumers/overview/cons_policy/index.enhtm
Viz. http://ec.europa.eu/interal_market/finances/policy/index_en.htm
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
160
Takový finančně gramotný občan se alespoň na základní úrovni orientuje v problematice a významu peněz a cen, je
schopen chápat osobní plánování s penězi na současnou a budoucí spotřebu a také perspektivně spravovat svůj
a rodinný rozpočet. Orientuje se v základních aktivitách směřujících k správě finančních aktiv a finančních závazků
s ohledem na měnící se životní situace a varianty.
Finanční gramotnost je součástí šířeji pojímané ekonomické gramotnosti. Ekonomická gramotnost zahrnuje navíc
ještě například:
• Schopnost jednotlivce zajišťovat si pravidelný osobní příjem na krytí nezbytných potřeb;
• Racionálně a reálně zvažovat důsledky přijatých osobních rozhodnutí na současný a budoucí příjem;
• Schopnost orientace a komunikace na trhu reálných pracovních příležitostí;
• Racionálně podloženou schopnost rozhodovat o vlastních výdajích;
Nedílnou součástí finanční gramotnosti jsou ovšem také alespoň základní znalosti obsahu a významu základních
makroekonomických aspektů jako jsou např. pojmy hrubý domácí produkt, inflace, nezaměstnanost, úroková míra
apod. V oblasti finanční gramotnosti jistě nesmíme pominout alespoň rámcovou znalost vlivu daňových aspektů na
ekonomickou realitu jednotlivce a rodiny. Tedy mít alespoň základní povědomost o daňovém systému, roli a dopadu
daní.
Finanční gramotnost jako součást ekonomické gramotnosti tvoří jednu ze složek tzv. „klíčových kompetencí“, tedy
znalostí, dovedností a hodnotových postojů, kterými by měl občan disponovat, aby se dokázal uspokojivě orientovat
a uplatnit v současné společnosti.
Pokud se budeme snažit explicitně analyzovat finanční gramotnost, pak ji můžeme rozdělit na tři základní složky.
• Peněžní gramotnost - kompetence nezbytné pro pro hospodaření s hotovostními a bezhotovostními penězi
(správa běžného účtu, SIPO apod);
• Cenová gramotnost – kompetence směřující k tomu, aby občan pochopil cenové mechanismy a působení
cenových vlivů, jakým je např. inflace;
• Rozpočtová gramotnost – kompetence nutné pro realizaci rodinného rozpočtu, správa finančních aktiv
a finančních závazků;
Při realizaci systému finančního vzdělávání, jehož cílem je posílení finanční gramotnosti obyvatel, jako účastníků
tržních vztahů na finančním trhu považuje je nezbytné se v následujícím zaměřit především na tři prioritní oblasti
• Aktivní a zodpovědná účast na finančním trhu – aby měl občan dostatek informací a na jejich základě uměl
sehrát roli emancipovaného, aktivního a odpovědného účastníka tržních vztahů. Aby uměl odlišit kvalitu
nabídky a realizoval jen takové operace, které budou stabilizovat jeho další finanční pozici.
• Prevence proti předlužení rodiny – získávání majetkových hodnot za peníze, které momentálně nemáme
a půjčujeme si je na úvěr vede často k situaci, kdy celé velké skupiny obyvatel nejsou schopny z reálných
příjmů úvěry splácet. Racionální hodnocení vlastní platební schopnosti ve vazbě na reálnou životní situaci je
nezbytným předpokladem, že nedojde k předlužení jedince a rodiny.
• Zajištění na stáří – zabezpečení finanční stability pro dobu, kdy není občan již ekonomicky aktivní musí být
součástí jeho úvah a aktivit už v době..jeho aktivní pracovní činnosti. Způsoby a možnosti kombinace využití
finančních produktů zajišťující finanční zajištění na stáří je nezbytnou součástí finanční gramotnosti.
Aby byl zajištěn cílový vliv na konečného spotřebitele je vhodné rozdělit obyvatelstvo pro finanční vzdělávání do
cílových skupin například podle fází životního cyklu – žáci, studenti a mladší dospělí, rodiny s dětmi, domácnost
výdělečná s odrostlými dětmi a důchodci. Každá z těchto skupin má specifický vztah k finančnímu trhu.
Samozřejmě je žádoucí rozlišovat cílové skupiny také podle specifické životní situace ve které se tyto domácnosti
a jedinci nacházejí. Z tohoto úhlu pohledu můžeme třeba rozlišit již předlužené domácnosti; skupiny osob a domácností
se zvláštními potřebami (sociální a zdravotní indispozice) a také skupiny ve specifické životní situaci (dlouhodobě
nezaměstnaní, matky samoživitelky apod.)
Základní metodologická koncepce finančního vzdělávání tak, jak je navržená v citovaných zdrojích je v zásadě
dvoupilířová.
První pilíř představuje tzv. „počáteční finanční vzdělávání.“ Týká se žáků základních a středních škol, kteří jsou přímo
ve výuce seznamováni s problematikou zásad fungování finančního trhu. Jsou oslovováni výkladem elementárních
pojmů a souvislostí podle schopnosti tyto informace vnímat a vyhodnocovat. Sledují své okolí a formují si základní
hodnotové soudy. Obsah finančního vzdělávání je rozpracován v Ročních výchovných plánech škol. [srovnej 2]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
161
Finanční vzdělávání realizované v rámci tohoto pilíře zasahuje celou populaci mládež v této věkové kategorii a vytváří
základ budoucí finanční gramotnosti. Je třeba si však uvědomit, že tyto osoby zpravidla zatím neovlivňují reálné
finanční toky v rodině a ve svém bližším okolí. To ovšem neznamená, že především ve vyšším věku (studenti) nehrají
podstatnou referenční roli při rozhodování o rodinných financích. Fungování a vliv tohoto pilíře je vzhledem k povinné
školní docházce a zájmu o středoškolské studium obecně zajištěno uspokojivě.
Druhý pilíř finančního vzdělávání – tzv. další finanční vzdělávání je problematičtější. Nedá se realizovat (až na
výjimky) nějakou přísně organizovanou formou. Velká část dospělých má odpor k organizovaným formám
vzdělávacích aktivit ve svém jinak volném čase (viz. výzkum ČNB z roku 2007), když jen asi 20 % dotázaných
odpovědělo, že by bylo ochotno se nějak vzdělávat, za podmínky, že takové vzdělávání bude bezplatné.
Druhý pilíř je tedy zaměřen především na dovzdělávání a průběžné vzdělávání dospělé populace, tedy spotřebitele
finančních produktů, kteří jsou aktivními prvky finančního trhu. V této oblasti je třeba nalézat vhodné formy, jak
obyvatele přesvědčit o výhodnosti takových znalostí.
Finanční vzdělávání je složitý dlouhodobý a diferencovaný proces, který by měly metodologicky sjednocovat logické
a jednoduché principy.
• Princip obecnosti finančního vzdělávání
• Princip odbornosti finančního vzdělávání
• Informovanosti – srozumitelnosti finančního vzdělávání
Dovolím si k výše uvedeným principům z dříve uvedených materiálů přidat ještě jeden vlastní, z vlastní zkušenosti a to
• Princip nezainteresovanosti lektora – Lidé vedení empirickými poznatky z praktického fungování finančního
trhu mají vypěstovanou silnou nedůvěru až averzi vůči mobilním reprezentantům firem působících na
finančním trhu. Tito především mladí lidé v oblecích a kostýmcích objevující se na ulicích a přímo
v domácnostech vyvolávají ve většině lidí negativní emoce. Obava z podvodu, nekorektnosti a obava
z okradení je podložená bohužel reálnými zkušenostmi. Proto by měl být přednášející finančního vzdělávání
nezávislý na jakémkoli subjektu finančního trhu, nesmí nic propagovat a nabízet. Jinak ztratí okamžitě jeho
vystoupení věrohodnost. Vhodní jsou proto především akademičtí pracovníci a pracovníci kontrolních prvků
státní správy.
SOUČASNÁ SITUACE – VÝCHOZÍ STAV PRO SYSTÉM FINANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ
Zajímavou skutečností je, že vláda považovala za nezbytné přijetí usnesení k finančnímu vzdělávání v roce 2005.
Tehdy byla jeho potřeba vnímána jako aktuální, jako odezva na neuspokojivý stav v této oblasti. Připomeňme si jen, že
rok 2005 a po něm minimálně dva následující byly obdobím relativní ekonomické stability a prosperity světové,
evropské a také české ekonomiky. Jak by vláda asi formulovala svou strategii dnes, kdy uplynulo již pět let a kdy je
nejen Česká republika, Evropská unie, ale i světová ekonomika již druhý rok v relativně hluboké ekonomické recesi?
Můžeme se ptát, proč je právě situace na finančním trhu dlouhodobě neuspokojivá? I když je složité najít
jednoduchou odpověď, domnívám se, že mezi příčiny je možné zařadit především tyto myšlenky:
• Rychlý vývoj finanční reality výrazně předběhl možnosti reakce vzdělávacího systému. Zásadní změny nastaly
okamžitě, ale školy, instituce a vědecká fronta musela napřed problémy pochopit, uchopit, analyzovat, popsat
a podat jejich výklad;
• Celým generacím chybí empirická životní zkušenost z řešení situací na moderním finančním trhu. Naposledy
se u nás obchodovalo v tržním pojetí na finančním trhu těsně po konci druhé světové války. Nikdo nemohl
předávat zkušenosti a poznatky a tento trh se dále vyvíjel a modernizoval mimo naší realitu;
• Logicky s finančním vzděláváním začínáme ve školách a ostatní jen doháníme a snažíme se postupně
napravovat;
• Situaci výrazně komplikuje právní nepřehlednost, častá neserióznost aktivních subjektů, především
nebankovních na straně nabídky. Možný pohyb na hraně práva a nevymahatelnost (resp. složitá, dlouhá
a nejistá vymahatelnost) právních nároků při poškození spotřebitele.
• Výrazný problém spočívá v tom, že velká část společnosti považuje již negativní jevy za „běžné a normální.“
Zadluženost a dokonce i předluženost jedinců a domácností je považována za normu ekonomických aktivit.
Spoléhání se na pomoc státu a odmítání osobní odpovědnosti je také negativním rysem chování lidí na
finančním trhu.
K názorné ilustraci výše uvedených skutečností mohu uvést některé faktické poznámky. Například v oblasti zadlužení
domácností. Poměrně konzervativní české domácnosti přijaly světově propagovanou myšlenku života na úvěr
podivuhodně rychle. Motorem domácích spotřebních výdajů se tak nestal nárůst výdělků a benefitů z produktivních
aktivit, ale utrácení peněz získaných z úvěrů. Jak rostly dluhy domácností českým bankám?
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
162
35,50 mld. Kč
100,00 mld Kč
688,20 mld Kč
972,12 mld Kč
Prostým přepočtem zjistíme, že každý občan České republiky dnes dluží bankám průměrně 92 572 Kč.
Hrubý domácí produkt se za období let 1997 - 2007 téměř zdvojnásobil (96,1 %), ale objem úvěrů se zvýšil o více než
700 % a objem úvěrů na bydlení vzrostl v tomto období 43x.3
S touto dynamikou nárůstu bankovních úvěrů se také zvýšil počet těch, kdo ztratili schopnost splácet dříve přijaté
závazky a ocitli se v prostoru předlužení. V tomto případě nastupují k vymáhání dluhů k tomu určené orgány. Firmy se
snaží vzhledem k hospodářské krizi důsledně vymáhat jakýkoliv závazek a zvyšuje se tak počet soudem nařízených
exekučních řízení. Následující údaje byly zveřejněny na oficiálních stránkách Exekutorské komory ČR (zkráceno):
Počet nařízených soudních exekucí
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
4 502
57954
132469
177060
270480
309457
427800
554128
7000004
Podle mluvčí Exekutorské komory ČR Moniky Zajícové jsou dlužníky nejčastěji lidé ve věku 20 – 35 let a důchodci.
Z hlediska vzdělanostní struktury především lidé se základním vzděláním a nižším sociálním postavením. „neumějí si
sehnat informace, nevědí co mohou a co nemohou, jak se bránit, nejsou připravení řešit svou situaci komplexně.“5
Žádným výjimečným jevem nejsou ale ani předlužení lidé s akademickými tituly.
Podle Poradny při finanční tísni, o.p.s. je typický dlužník člověk ve věku 30 - 40 let s průměrnými příjmy kolem 25 tisíc
Kč a s průměrnou výší dluhu do 300 tisíc Kč.6
Podle analýzy dlužníků, vůči kterým byla uplatňována soudní exekuce se jako nejzranitelnější skupiny a nebo
nejčastější faktory pro zadlužení obyvatel jeví:
• Lidé s relativně nízkými příjmy, ale průměrnou úrovní potřeb;
• Osoby závislé na sociálních dávkách – často se domnívající, že jsou z exekucí vyňati;
• Snadná dostupnost peněz na finančním trhu – doslova vnucování peněz lidem;
• Finanční a investiční negramotnost lidí;
• Přecenění vlastních schopností při plnění závazků – (časová perspektiva prosperity);
• Podceňování nenadálé nebo nepříznivé životní situace
• Život bez rezerv;
• Taktika vytloukání klínu klínem;
• Nepříznivé vzory sociálního jednání v rodinách, komunitách i lokalitách;
• Dlužníci jsou vytlačováni do „šedé ekonomiky.“
• Nedokonalé ověřování solventnosti žadatele;
• Agresivní reklama, podvodné aktivity a lichva; atd.
Mezi nejčastějšími příčinami předlužení jsou uváděny:
• Rozvod manželství (společné dluhy, hypotéky, začínající rodina);
• Dlouhotrvající nemoc;
• Úraz a dlouhá hospitalizace a rehabilitace, následná ztráta zaměstnání;
• Ručitelství za přijaté úvěry jinou osobou;
• Ztráta zaměstnání;
3
Viz. www.patria.cz
Viz. http://www.ekcr.cz/statistiky/87-statistiky?w5
Viz, www.novinky.cz zveřejněno 19. ledna 2010
6
Viz. http://www.cnb.cz/m2export/sites/www.cnb.cz/cs/financni_stabilita/zpravy_fs/fs_2008-2009/index.html
4
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
163
NÁVRH DALŠÍHO POSTUPU V OBLASTI FINANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ – KULTIVACE
Vzhledem k relativně uspokojivému fungování prvního pilíře finančního vzdělávání lze reálně předpokládat, že
v průběhu dalších 10 až 15 roků bude položen solidní základ pro další rozvoj obecné finanční gramotnosti obyvatel. Na
bázi pokračující „počítačové gramotnosti“ lze předpokládat, že se většina osob bude pídit po informacích na webu
a proto je nezbytné rozvíjet základní informační databázi právě na tomto médiu. Lze předpokládat, že výrazná část
populace bude tímto způsobem hledat a využívat dostupné informace a návody.
Významnou roli v oblasti rozvoje finanční gramotnosti by měly také sehrávat akademické instituce a vysoké školy.
Nejen kultivací ekonomického vzdělávání pro vlastní studenty, kdy je nezbytné zvážit vhodnou míru „ekonomizace“
i neekonomických studijních oborů. V ekonomickém světě žijí i technici a účastníci dalších forem univerzitní
a vysokoškolské přípravy. Měli by mít v rámci všeobecného vědomostního základu schopnost rozlišovat ekonomické
reálie ve svém okolí. Významná je také role ekonomických fakult vůči širšímu společenskému okolí, kde je třeba
nabídnout existující vědomostní a personální kapacity širší veřejnosti. Nejen v rámci Univerzit třetího věku, ale v rámci
distančního a celoživotního vzdělávání navázat spolupráci s firmami, školami a institucemi ve svém okolí a podílet se
na přípravě a realizaci finančního vzdělávání. Při počtu fakult a vyučujících je tento úkol nejen v kompetenci, ale
i možnostech škol.
Do systému finančního vzdělávání je potřebné zapojit také ostatní existující subjekty. Poměrně aktivně do tohoto
procesu vstoupila Česká národní banka. Zde bylo zřízeno samostatné oddělení „ochrany spotřebitele“, které se věnuje
problémům finančního vzdělávání. Jeho pracovníci vydali pro tyto potřeby dokonce učebnici7
Česká národní banka má v kompetenci ovšem jen vliv na bankovní subjekty. Ostatní spadají do kontrolní gesce České
obchodní inspekce a její možnosti vůči nepoctivě podnikajícím nebankovním subjektům na finančním trhu jsou
omezené.
Svou roli musí dále propracovat neziskové organizace a profesní a spotřebitelská sdružení. V této oblasti jsou
provozovány například dva internetové servery, kde mohou zájemci o tuto oblast najít některé potřebné informace.8
Z jednotlivých ministerstev jsou dotčeny především ministerstvo financí, mládeže, školství a tělovýchovy, průmyslu
a obchodu a ministerstvo spravedlnosti a vnitra. Exekutivní tlak na zákonodárce by měl směřovat především ke zvýšení
přehlednosti zákonných norem v oblasti finančního trhu, k lepší ochraně spotřebitele a vymahatelnosti práva.
Nezastupitelnou roli mají v procesu kultivace prostředí pro finanční vzdělávání a posilování finanční gramotnosti také
různá média. Tisková i ostatní. Výukové videokurzy použitelné ve výuce, populárně naučné seriály, zveřejňování
statistik, zkušeností a poznatků, přiblížení problémů každému občanovi, to jsou příspěvky odborných redakcí medií
v této oblasti.
V oblasti zvyšování efektivnosti finančního vzdělávání je potřeba nacházet cesty a způsoby, jak se přiblížit jednotlivým
skupinám obyvatelstva. Tento vliv je třeba rozdělit na oblast prevence a následné restrikce.
Bylo by například jistě prospěšné zařadit ve spolupráci s Ministerstvem práce a sociálních věcí problematiku finančního
vzdělávání do systému rekvalifikačních kurzů úřadů práce. Prvním důvodem je ta samotná skutečnost, že mezi
nezaměstnanými a dlouhodobě nezaměstnanými zvlášť je mnoho rizikových osob, které jsou často z neznalosti, nebo
naivity často obětmi machinací nesolidních subjektů. Tento přístup vyžaduje aktivitu úřadů práce v rámci aktivní
politiky nezaměstnanosti….
Pro rozvoj a podporu nejrůznějších vzdělávacích aktivit jsou využívány prostředky ze strukturálních fondů
Evropské unie. Organizace seminářů, besed, školení přímo ne neekonomických školách, institucích, firmách je možná
jako obdoba školení v oblasti zásad bezpečnosti a ochrany zdraví při práci. Využít koncentrace osob, které jinak žádnou
formu přípravy navštěvovat nebudou. Tento krok by vyžadoval zainteresovat zaměstnavatele na organizaci takových
aktivit spolu s refundací mzdy za čas strávený na takové akci.
V oblasti restrikce je nezbytné zjednodušit, zpřísnit a konkretizovat platné zákonné normy pro udělování
a zjednodušit odnímání licencí nebankovním subjektům. Cílem je, aby se na finančním trhu nenacházely subjekty
s pochybnými aktivitami a profilem blížícím se k podvodným syndikátům. Při opakovaném porušení základních norem
a pravidel nepostihovat firmy, ale fyzické osoby zákazem činnosti v této oblasti.
7
8
Viz SKOŘEPA M, SKOŘEPOVÁ E. Finanční a ekonomická gramotnost. Praha. Scientia 2008. ISBN 978-80-86960-40-1
www.financnigramotnost.cz a www.financnivzdelavani.cz
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
164
Zpřísnit a vyžadovat normy pro posuzování odborné způsobilosti subjektů poskytujících půjčky a úvěry, aby byly
schopny posoudit stav žadatele jako solventního nebo nesolventního. Vytvořit rejstřík osob, které se dopustily
v minulosti deliktů proti finančnímu právu nebo etice podnikání na finančním trhu.
U osob s trvalými nebo opakovanými finančními problémy (opakovaná exekuce atp.) trvat na povinném školení
v systému finanční gramotnosti (finanční detence). Každý další dluh by byl považován ze strany takové osoby za
úmyslný trestní čin podvodu. Jako poučení věděl o tom, že nemůže uzavřít žádnou další úvěrovou smlouvu.
Zásadně a výrazně postihnout takový subjekt finančního trhu, který poskytl úvěr osobě o níž věděl a nebo z principu
odborné péče měl vědět o tom, že žadatel není schopen úvěr z vlastních finančních zdrojů splácet. Sankcí by bylo
propadnutí zbytku splátek a zabavení zisku z takto realizovaného úvěru ve prospěch státu. Nebankovní společnosti mají
právo realizovat zákonný zisk, ale musí také nést ekonomickou odpovědnost za úvěry, které nebyly schváleny
s patřičnou odbornou péčí.
Výjimkou je situace že byl subjekt žadatelem vědomě podveden. Pokud věděl, a nebo měl vědět o riziku úvěru, nese
odpovědnost za nesplacení úvěru on jako odborně připravený subjekt úvěrového vztahu.
Finanční trh je neustále se dynamicky vyvíjející součásti tržní ekonomiky. Objektivní existence vyžaduje subjektivní
přípravu a přizpůsobení se rozhodujícím procesům ať je nám to příjemné anebo není. Systém finančního vzdělávání
a proces průběžné kultivace finanční gramotnosti je úkolem trvalým a je potřeba jej průběžně sledovat a vyhodnocovat.
Zabráníme tak nejen mnoha problémům, ale můžeme předejít také mnoha osobním tragediím. A to je náklad, který stojí
za to vynaložit.
POUŽITÁ LITERATURA:
[1]
Strategie finančního vzdělávání ve znění koncepčního materiálu vytvořeného MF. aktualizováno v prosinci
2007. Dostupné na www.: http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Strategie_Fin-vzdelavani_CR.pdf. Dne 19. 1.
2009
[2]
Systém budování finanční gramotnosti na základních a středních školách. Společný dokument Ministerstva
financí ČR, Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy ČR, Ministerstva průmyslu a obchodu ČR
vypracovaný na základě usnesení vlády č. 1594 ze dne 7. prosince 2005. Aktualizovaná verze v souladu se
Strategií finančního vzdělávání. Dostupné na: http://www.msmt.cz/vzdelavani/system-budovani-financnigramotnosti-na-zakladnich-a-strednich-skolach
Příloha č. 1
Pracovní skupina pro finanční vzdělávání - rok 2009
23. listopadu 2009
Běhálková Andrea
Doležalová Lenka
Dombrovská Michaela
Filip Miloš
Gellová Marta
Rathouská - Grmelová Eva
Hesová Viola
Husták Zdeněk
Ježek Martin
Jiránek Radek
Kalvoda Hynek
Katolický Jiří
Klínský Petr
Kolmanová Helena
Kotyrová Marcela
Matoušek Jan
Nacher Patrik
občanské sdružení SPES
Ministerstvo průmyslu a obchodu
nezávislý expert
nezávislý expert
Asociace finančních zprostředkovatelů a finančních poradců ČR
Národní ústav odborného vzdělávání
Výzkumný ústav pedagogický v Praze
nezávislý expert
občanské sdružení AISIS
Ministerstvo vnitra
Asociace občanských poraden
Spotřebiteský institut SOS
Asociace obchodních akademií
Česká národní banka
Česká asociace pojišťoven
Česká bankovní asociace
Bankovnipoplatky.com
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
165
Nepovímová Ivana
Novák Jaroslav
Novák Libor
Noveský Ivan
Petýrková Lenka
Pohořelý Svatopluk
Ředinová Markéta
Scholz Petr
Skořepa Michal
Svoboda Martin
Svobodová Věra
Šulc Jaroslav
Vítková Eva
Vojtko Viktor
Žáček Bohdan
Hradil Dušan (předseda)
Kamila Svorová (tajemník)
Aktualizováno: 21.11.2009
Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy
Pedagogická fakulta UK
Sdružení českých spotřebitelů
Cofet, a.s.
Generation Europe ČR
Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy
Junior Achievement
zástupce finančního arbitra
Česká společnost ekonomická
Ekonomicko-správní fakulta Masarykovy university
Česká bankovní asociace
Asociace družstevních záložen
Asociace penzijních fondů ČR
Arnošt – Nadační fond na podporu finančního vzdělávání
Unie společností finančního zprostředkování a poradenství
Ministerstvo financí
Ministerstvo financí
ADRESA:
RSDr. Jindřich Nový, Ph.D.
Evropský polytechnický institute, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Tel.: 572 549 018
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
166
CENA ZLATA A JEJÍ VÝVOJ
Ladislav Obdržálek, Robert Jurča
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice
Abstrakt: Zlato, jako jedna z alternativních možností investování, patří v současné době, tzn. v době
hospodářského útlumu, k investicím s velkým potenciálem a stává se tak v posledních měsících jednou
z nejobchodovatelnějších komodit. Tomu také odpovídá cena, která trhá rekordy. Její výši ovlivňují kromě
poptávky také další faktory. Tento příspěvek se zabývá vývojem ceny zlata a obchodováním s ním.
Klíčová slova: Zlato, cena, vývoj, investice
ÚVOD
Mnozí se možná ptají, proč je v poslední době zlato tak žádané. Obecně můžeme říct, že v době hospodářského poklesu
se lidé obvykle odvracejí od peněz jako takových a svůj zájem ubírají k různým hodnotným předmětům, mezi nimiž
zaujímá zlato přední příčku. Důvodem může být totiž strach z inflace a celkového znehodnocení měny. Zlato je tak
v současné době zřejmě jistější než například akcie. Poptávka po zlatě se v době ekonomické nestability, což je případ
poslední doby, zvyšuje. Zlato je stále žádanější a jeho cena se drží na historických maximech. Investice do zlata je
dobrá i vzhledem k likviditě, to znamená, že se dá poměrně rychle zpeněžit na hotové peníze. Další výhodou je to, že je
investiční zlato osvobozeno od DPH.
VÝVOJ CEN
Při hodnocení vývoje ceny zlata nesmíme zapomínat, že cenu ovlivňuje řada faktorů – jde například o politickou situaci
ve světě, sílu dolaru, míru inflace apod. Nejvíce ji ale ovlivňuje poptávka. Obecně platí, že v nejistých dobách se
investoři raději uchylují do bezpečných investic, kam můžeme zlato zařadit, což má za následek růst jeho ceny. Za
dlouhodobým růstem ceny zlata stojí poptávka, která převyšuje těžbu. Lze tedy předpokládat, že cena zlata bude
i nadále pomalu růst a to v závislosti na těžbě a poptávce po zlatě, jenž se rok od roku zvyšuje.
Růst cen však může ovlivnit i jiný faktor – informace. K růstu ceny zlata na světových trzích totiž došlo například i tím,
že se na svět dostala informace o tom, že Čína začala zvyšovat objem zlatých rezerv. Z původních 600 tun, které měla
v roce 2003, je navýšila o dalších 454 tun. Díky neustálému růstu čínské ekonomiky a jejím obchodním přebytkům jí
prudce rostou devizové rezervy, které jsou v současné době největší na světě. Čína tak nákupem zlata diverzifikuje
skladbu svých rezerv.
Cena zlata láme v posledních měsících rekordy a drží se na historických maximech. Například v únoru roku 2009
dosáhla cena zlata poprvé hranice 1000 USD za trojskou unci, následně však klesla a pohybovala se kolem 950 USD.
V září se opět cena vyšplhala nad hranici 1000 USD, nad kterou se drží dodnes. Nejvyšší ceny dosáhlo zlato začátkem
prosince téhož roku, a to téměř 1215 USD za trojkou unci. V následujícím grafu můžeme vidět vývoj ceny zlata
v posledních měsících.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
167
Obr. 1 Vývoj ceny zlata za posledních 12 měsíců
Zdroj: [2]
Pokud se budeme zajímat vývojem ceny zlata za několik let zpětně, musíme konstatovat, že se před deseti až patnácti
lety cena zlata pohybovala kolem 300 až 400 dolarů za trojkou unci a až v roce 2006 se cena dostala nad 500 dolarů. Od
té doby, až na určité výjimky, rostla. Na dalším grafu můžeme vidět, jak se cena zlata v posledních 15ti letech vyvíjela.
Obr. 2 Vývoj ceny zlata od roku 1994
Zdroj: [3]
V současné době se cena zlata pohybuje kolem 1130 dolarů za trojskou unci.
ZÁVĚR
Zásoby zlata jsou v současné době odhadovány na cca 38 tisíc tun. Otázkou však je, zda jsou tyto odhady správné.
Odborníci například předpovídají velké perspektivy Rusku. Těžařské firmy se vzhledem ke stále se zvyšujícím
nákladům na těžbu snaží o co nejvyšší rentabilitu těžby (nové technologie, lepší organizace apod.) Problémem je ale
fakt, že klesá průměrný obsah zlata ve vytěžené hornině. Pokud jde o odhad vývoje ceny zlata, vše bude záležet na
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
168
poptávce po ní a na jeho těžbě. Odborníci však předpokládají, že se bude cena pohybovat stále vysoko.
POUŽITÁ LITERATURA:
[1]
STRUŽ, J.; STUDÝNKA, B. J. Zlato – příběh neobyčejného kovu. 1. vyd. Praha : Grada, 2005. 344 s. ISBN 80247-0902-3.
[2]
Vývoj ceny zlata [online]. 2009 - 2010 [cit. 2010-01-21]. Dostupné z WWW: http://www.zlatemince.cz/Cena_zlata.htm
[3]
Vývoj
cen
[online].
2009
[cit.
2009-12-10].
Dostupné
z WWW:
http://www.infomine.com/investment/charts.aspx?mv=1&f=f&r=15y&c=cgold.xusd.uoz#chart
ADRESA:
Ing. Ladislav Obdržálek
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
e-mail: [email protected]
Ing. Robert Jurča
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
169
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
170
SPOLEČENSKÉ A PRÁVNE VÝCHODISKÁ ODBORNÉHO VZDELÁVANIA V SLOVENSKEJ
REPUBLIKE SO ZAMERANÍM NA TRNAVSKÝ KRAJ
Alena Pauličková
Vysoká škola v Sládkovičove
Abstrakt: Špičkové vzdelávanie a výskum budú vždy priťahovať najkvalitnejších študentov, výskumných
pracovníkov a učiteľov, ako aj priemysel založený na znalostiach a podniky, ktoré majú záujem
o využívanie nových nápadov. Vzhľadom na narastajúcu celosvetovú konkurenciu v oblasti
vysokoškolského vzdelávania a výskumu, a to najmä v období, keď sú rozpočty obmedzené, sú rozumné
investície do vysokoškolského vzdelávania dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Hoci hlavnú zodpovednosť
za zabezpečenie kvality nesú samotné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, posilnená nadnárodná
spolupráca pri zabezpečovaní kvality a transparentnosti sa stáva kľúčovou. Tlak globalizácie
a hospodárskej integrácie sprevádza oveľa väčší dopyt po akademickej a profesijnej mobilite.
Hospodárske a spoločenské zmeny, potreba trvalej reštrukturalizácie slovenského hospodárstva, podpora
rastu a konkurencieschopnosti si nevyhnutne vyžadujú podporu inovačného rozvoja, rozvoja vzdelanosti
a odbornosti zamestnancov. Príspevok zároveň analyzuje vzdelávací systém v rámci Trnavského kraja,
jeho silné a slabé stránky i vzniknuté príležitosti.
Kľúčové slová: vysokoškolské vzdelávanie, výskum, konkurencieschopnosť, profesijná mobilita, Trnavský
región, vzdelávací systém
Je dobré, ak sa právnemu poriadku príslušného štátu a teraz i Európskemu spoločenstvu darí vytvárať s primeraným
časovým nadhľadom podmienky pre kreovanie ekonomických procesov a identifikovať spätnú väzbu a reakciu
ekonomickej základne. Aby tento cyklus fungoval je nevyhnutné zapojiť do tohto procesu výskumných pracovníkov
i učiteľov na všetkých stupňoch vzdelávania.
Špičkové vzdelávanie a výskum budú vždy priťahovať najkvalitnejších študentov, výskumných pracovníkov a učiteľov,
ako aj priemysel založený na znalostiach a podniky, ktoré majú záujem o využívanie nových nápadov. Z tohto dôvodu
sa vo viacerých súboroch záverov Európskej rady, počnúc závermi, ktoré sprevádzali obnovenie lisabonskej stratégie
v roku 2005, uvádza, že Európa sa musí v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu zlepšiť, aby držala krok
s celosvetovou konkurenciou a zabezpečila svoju transformáciu na skutočné znalostné hospodárstvo. Naši hlavní
konkurenti, najmä Čína a USA, investujú obrovské sumy peňazí na to, aby si zabezpečili popredné miesto v terciárnom
vzdelávaní a budovaní znalostí, čo môže byť pre budúcu prosperitu rozhodujúce.
Vzhľadom na narastajúcu celosvetovú konkurenciu v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu, a to najmä
v období, keď sú rozpočty obmedzené, sú rozumné investície do vysokoškolského vzdelávania dôležitejšie ako
kedykoľvek predtým. Ako to však dosiahneme a ako zistíme, že kvalita dosahuje excelentnú úroveň a je
konkurencieschopná vo vnútroštátnom, európskom alebo celosvetovom meradle? Hoci hlavnú zodpovednosť za
zabezpečenie kvality nesú samotné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, narastajúci globálny charakter
vysokoškolského vzdelávania a výzvy, ktorým čelí európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, majú za následok,
že posilnená nadnárodná spolupráca pri zabezpečovaní kvality a transparentnosti sa stáva kľúčovou. Účelom tohto
dokumentu je prediskutovať úlohu nástrojov na zabezpečovanie kvality a transparentnosti, ako hybných síl
excelentnosti v rôznorodom prostredí európskeho vysokoškolského vzdelávania s prihliadnutím na niektoré činnosti,
ktoré sa v tejto oblasti v súčasnosti vykonávajú na európskej úrovni.
BOLONSKÝ PROCES
V Bolonskej deklarácii z júna 1999 sa stanovila vízia dosiahnutia európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania
(EHEA) do roku 2010, v ktorom si študenti môžu vyberať z rozsiahlej škály vysokokvalitných kurzov a požívať výhody
hladkých postupov uznávania. Zaviedol sa súbor postupov na to, aby sa európske vysokoškolské vzdelávanie stalo pre
európskych občanov a pre študentov a vedcov z iných krajín kompatibilnejším a porovnateľnejším,
konkurencieschopnejším a atraktívnejším. Dosiahlo sa už veľa, niektoré reformné oblasti však stále zaostávajú.
Zúčastnené krajiny sa zhodujú na tom, že v nasledujúcom desaťročí bude potrebné v tomto úsilí pokračovať.
Ciele Bolonského procesu, ktorými sú mobilita, uznávanie a zabezpečenie kvality, sú tiež podstatnými prvkami
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
171
programu modernizácie vysokoškolského vzdelávania.
V reakcii na oznámenie Komisie z roku 2006 s názvom „Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít:
vzdelávanie, výskum a inovácie“ dospela Rada v uznesení o modernizácii univerzít pre konkurencieschopnosť Európy
v globálnej znalostnej ekonomike z novembra 2007 k záveru, že ak majú univerzity úspešne zohrávať svoju zásadnú
úlohu v budúcnosti Európy a jej prechode na znalostné hospodárstvo a znalostnú spoločnosť, európsky univerzitný
sektor potrebuje dôkladnú reštrukturalizáciu a modernizáciu.
Kľúčovým odkazom tohto uznesenia je, že členské štáty by mali podporovať „internacionalizáciu inštitúcií
vysokoškolského vzdelávania tým, že budú presadzovať zabezpečovanie kvality prostredníctvom nezávislého
a partnerského hodnotenia univerzít a uľahčovať uznávanie kvalifikácií a dôb štúdia“.
Tlak globalizácie a hospodárskej integrácie sprevádza oveľa väčší dopyt po akademickej a profesijnej mobilite, ako aj
z nich vyplývajúca potreba uznávať kvalifikácie a doby štúdia mimo krajiny, ktorá ich udeľuje. Aby sa to dosiahlo, je
potrebné nielen poskytovať spoľahlivé informácie o kvalite ponúkaného vzdelávania študentom, výskumným
pracovníkom a zamestnávateľom, ale aj zriadiť systémy uznávania, ktoré umožnia odlíšiť legitímne vzdelanie
dosiahnuté v zahraničí od pochybnej kvalifikácie, ktorá nemá žiadnu skutočnú hodnotu. Zabezpečenie kvality je preto
kľúčové, aby sa vysokoškolské vzdelávanie stalo pre študentov i perspektívnych zamestnávateľov dôveryhodným.
Európske vysokoškolské vzdelávanie tvoria tisíce inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s rôznym poslaním, profilom
a veľkosťou. Musíme stavať na silných stránkach bohatého a rozmanitého prostredia vysokoškolského vzdelávania, na
to však potrebujeme viac nástrojov na podporu transparentnosti a porovnateľnosti kvality ponúkaného vzdelávania pre
užívateľov. Je samozrejmé, že hodnotenie kvality je užitočné len v tom prípade, ak sú informácie o kvalite konkrétnej
inštitúcie alebo študijného programu zrozumiteľné a dostupné študentom, vedeckým pracovníkom, zamestnávateľom
a tvorcom politík, ktorí tieto informácie potrebujú na to, aby si mohli správne vybrať. Jednou z možností napredovania,
ktorá sa navrhuje v uvedenej správe Komisie, by bola podpora inštitúcií, aby sa stali cezhraničnými a rozšírili európsky
rozmer zabezpečenia kvality.
Na medzinárodnej úrovni je tendencia prechádzať z jednoduchej akreditácie ku klasifikačným systémom, v rámci
ktorých sa inštitúcie priamo porovnávajú a hodnotia jedna voči druhej.
Kým na jednej strane existuje povedomie o tom, aké ťažké bude vytvoriť nástroje na zabezpečenie transparentnosti tak,
aby dostatočne zohľadňovali rozmanitosť profilov inštitúcií, ktoré charakterizujú EHEA, na strane druhej je jasné, že
prínos takýchto porovnávacích nástrojov z hľadiska poskytovania spoľahlivých informácií študentom, vedeckým
pracovníkom, zamestnávateľom a tvorcom politík, by bol veľmi významný.
Hospodárske a spoločenské zmeny, potreba trvalej reštrukturalizácie slovenského hospodárstva, podpora rastu
a konkurencieschopnosti si nevyhnutne vyžadujú podporu inovačného rozvoja, rozvoja vzdelanosti a odbornosti
zamestnancov. Nové hospodárske a spoločenské potreby si zároveň vyžadujú aj zmeny v obsahu a štruktúre odborného
školstva.
Rýchly vývoj technológií, priemyselné zmeny, medzinárodný obchod a spolupráca, globalizácia, rýchle zmeny
v technológiách si vyžadujú zmeny v zručnostiach, v kvalifikácii a v hlavných kompetenciách absolventov škôl, ale aj
zamestnancov firiem.
Spoločenským záujmom je trvalé úsilie o budovanie dobre organizovanej, pružnej a efektívne fungujúcej vzdelávacej
sústavy, v ktorej jednotlivé články na seba logicky nadväzujú a v celosti sledujú záujem a potreby občana ako takého.
Predovšetkým jeho očakávania, že informácie a poznatky, ktoré sa bude v škole učiť, budú zodpovedať najnovším
výsledkom vedy a ľudského poznania, že v prípade potreby si ich bude môcť rozšíriť, spresniť a doplniť a to pri znalosti
veci, kde a kto mu je schopný poskytnúť požadovanú vzdelávaciu službu.
V rámci Lisabonského procesu má škola súčasnosti tri kľúčové priority:
• poskytovať kompetencie pre osobnostný rozvoj človeka nevyhnutné pre celý život, to znamená také kľúčové
kompetencie, aby bol človek schopný sledovať a realizovať vlastné životné ciele a usilovať sa o celoživotné
vzdelávanie,
• vzdelávať človeka pre aktívne občianstvo a zapájanie sa do života spoločnosti, teda každý žiak by mal dostať
také kompetencie, ktoré mu umožnia, aby sa aktívne zapojil do života spoločnosti ako jej aktívny činiteľ so
svojimi právami a povinnosťami,
• poskytnúť kompetencie pre zamestnateľnosť každého jednotlivca, t. j., že každý jedinec by mal byť schopný
získať zodpovedajúce a kvalitné zamestnanie na trhu práce.
Odborné vzdelávanie a príprava predstavujú nepochybne kľúčovú zložku rozvoja ľudských zdrojov a majú priam
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
172
strategický význam pre vývoj spoločnosti.
Právne predpisy vzťahujúce sa na celý tento systém neboli nikdy výlučne problematikou rezortu Ministerstva školstva
SR, ale viac - menej zasahovali do právnej úpravy aj v iných rezortoch alebo do medzirezortnej legislatívy.
V posledných rokoch sa výrazne zvýšila spoločenská objednávka po komplexnej zákonnej úprave podmienok na
zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách s cieľom pripraviť absolventov na život
a prácu v podmienkach vedomostnej spoločnosti a trhu práce a zároveň systémovo nastaviť postavenie, úlohy
a spoluprácu hlavných aktérov procesu odborného vzdelávania - štátnej správy, samosprávy, zamestnávateľov
a zamestnancov.
Trnavský samosprávny kraj leží takmer v geografickom strede Európy a hraničí s tromi štátmi – s Českou republikou,
Rakúskom a Maďarskom, čo vytvára priaznivé predpoklady pre rozvoj cezhraničnej spolupráce. Nachádza sa
v západnej časti Slovenska a administratívne ho tvorí 7 okresov: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica,
Skalica a Trnava. Svojou rozlohou 4 148 km2 (8,5 % z rozlohy SR) sa radí na predposledné miesto v rámci krajov SR.
Cestovný ruch je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví hospodárstva. Význam tranzitného turizmu
vychádza z polohy kraja v dotyku s tromi štátmi – s Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom. K rozvoju
cestovného ruchu veľkou mierou prispievajú i dôležité tranzitné trasy - diaľnica D 61 a na Záhorí diaľnica D 2, ako
i železničné a cestné koridory nadregionálneho a medzinárodného významu. Rekreácia a turizmus boli doposiaľ
v Trnavskom samosprávnom kraji rozvíjané nerovnomerne. Pri zohľadnení spoločných podmienok je Trnavský kraj
vymedzený do troch rázovitých regiónov, podľa ktorých môžeme sledovať aj rekreačno-turistický proces:
• Podunajský región – okres Dunajská Streda a časť medzi Dunajom a Malým Dunajom – Žitný ostrov
• Dolnopovažský región – severná časť Podunajskej nížiny prechádzajúcej do Trnavskej pahorkatiny (okresy
Trnava, Piešťany, Hlohovec, Galanta),
• Záhorský región – severné Záhorie za Malými Karpatmi (okresy Senica a Skalica)
Medzi hlavné priority TTSK patri nielen zviditeľnenie kraja budovaním nadštandardných zahraničných partnerských
vzťahov využívajúc štrukturálne fondy EÚ, ale i vytváranie klastrov ako jeden z nástrojov na zvyšovanie, resp.
zabránenie zvýšeniu nezamestnanosti v našom kraji. Trnavský samosprávny kraj začal využívať klastre ako nástroj na
užšie prepojenie domácej i zahraničnej podnikateľskej sféry pôsobiacej na území nášho kraja so vzdelávacími
inštitúciami, čím dosahuje užšie prepojenie výsledkov praxe, vedy, techniky a vzdelania. Konkrétne výsledky možno
očakávať v blízkej budúcnosti.
Hoci investície sú zaujímavým činiteľom ovplyvňujúcim vývoj pracovného trhu v regiónoch, pre potreby
prognózovania sú pri súčasnej pomalej štatistickej praxi ťažko upotrebiteľné. Bude preto potrebné zabezpečiť pružnú
vzájomnú informovanosť zainteresovaných partnerov participujúcich na odbornom vzdelávaní a príprave. Pre
rozhodovanie investorov je dôležitá znalosť štruktúry absolventov škôl v jednotlivých odboroch aj s príslušným
stupňom ukončeného vzdelania. Pre náš kraj je preto mimoriadne dôležité sledovať odbory vzdelávania z pohľadu
súladu s rozhodujúcimi odbormi zamestnanosti a ich kapitálovej sily.
SWOT ANALÝZA ĽUDSKÝCH ZDROJOV
Od vzdelávacieho systému sa v trhovo orientovanej ekonomike požaduje, aby flexibilne reagoval na požiadavky trhu a
zabezpečoval prípravu ľudských zdrojov v požadovanej štruktúre. Je to samozrejme požiadavka zamestnávateľov, ktorú
dopĺňa z druhej strany očakávanie absolventov, že dosiahnuté vzdelanie im bude garantovať aj vhodné pracovné
uplatnenie. Tieto požiadavky môžu byť v konkrétnych prípadoch protichodné, ústiace do nízkej miery uplatnenia alebo
až do nezamestnanosti.
Silné stránky:
• Nízka miera diverzifikácie priemyslu
• Prítomnosť veľkých zahraničných firiem SAMSUNG Electronics Slovakia, s.r.o., Peugeot Citroën Trnava,
s.r.o., Zentiva, a.s., INA SKALICA spol. s r.o., Delphi Slovensko, s.r.o., Johns Manville Slovakia, a.s.
• Existencia potenciálnych pólov rozvoja
• Potenciál kvalifikačne a cenovo konkurencieschopnej pracovnej sily
• Záujem zamestnávateľov o investície v kraji a záujem o kvalifikovanú pracovnú silu
• Pomerne rozvinuté malé a stredné podnikanie v niektorých oblastiach kraja
• Multikultúrna spoločenská klíma
• Trnava – centrum vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, univerzitné centrum (na území Trnavského
samosprávneho kraja sú Trnavská univerzita, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Vysoká škola v Sládkovičove,
Stredoeurópska vysoká škola v Skalici a Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity)
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
173
•
•
•
•
•
•
•
Schopnosť obojstrannej komunikácie obyvateľstva v prihraničných oblastiach
Relatívne nízka miera nezamestnanosti
Stabilizovaný stav prirodzeného prírastku obyvateľstva
Programovacie obdobie 2007 – 2013 (napr. ESF – operačný program Vzdelávanie, OP)
Zamestnanosť a sociálna inklúzia
Vhodná demografická štruktúra obyvateľstva
Pozitívna informačná kampaň a motivácia obyvateľstva v oblasti podnikania
Slabé stránky:
• Nízka miera diverzifikácie priemyslu
• Nízka miera finalizácie a sofistikovanej výroby
• Odchod kvalifikovaných pracovných síl
• Priaznivejší demografický vývoj v porovnaní so SR a EÚ
• Nadpriemerne rozvinuté stredné odborné školstvo a technické vysoké školstvo
• Chýba kontinuita prípravy pedagogických zamestnancov dôsledku ich nedostatočnej motivácie
• Chýba metodické centrum v systéme ďalšieho vzdelávania pedagógov
• Nedostatočná jazyková vybavenosť (svetové jazyky) na stredných odborných školách
• Nízky stupeň rozvinutosti vidieckych oblastí
Príležitosti:
• Záujem zahraničných investorov o investovanie
• Využitie štrukturálnych fondov EÚ
• Podpora systému rekvalifikácie pracovníkov
• Dobudovanie materiálno-technickej základne školstva v súčinnosti so zamestnávateľmi
• Podpora partnerstva a spolupráce, s využitím cezhraničného styku
• Zlepšením dopravnej dostupnosti zatraktívniť vidiek pre podnikanie a cestovný ruch
• Rozvoj služieb, školstva a cestovného ruchu smerujúci k vytváraniu pracovných príležitosti
• Výzvy v rámci Operačného programu „Ľudské zdroje“ v programovacom období 2007 - 2013
• Diverzifikácia výrobných podnikov, organizácií a vzdelávacích zariadení budovaním pobočiek
• Rozvojom hospodárskych aktivít založených na využívaní miestnych zdrojov zabezpečiť trvalú udržateľnosť
rozvoja
• Spolupráca v rámci Vyšegrádskej štvorky (SR, ČR, Maďarsko, Poľsko)
Vstupom Slovenska do Európskej únie narástol i význam vysokoškolského vzdelávania. Rastie dopyt po kvalifikovanej,
konkurencieschopnej a jazykovo pripravenej pracovnej sile v každom regióne. Preto aj v súlade s Programovým
vyhlásením vlády SR sa pre oblasť vysokého školstva uvádza, že „Za súčasť diverzifikácie a vytvárania súťažného
prostredia vláda pokladá aj vznik kvalitných súkromných vysokých škôl v rámci Trnavského regiónu.“
LITERATÚRA:
[1]
Rada Európskej únie: Rozmanitosť a transparentnosť – hybné sily excelentnosti v európskom vysokoškolskom
vzdelávaní. 14951/09 LIMITE EDUC 164 COMPET 432 RECH 352. Brusel, 2009.
[2]
Východiská regionálnej stratégie odborného vzdelávania a prípravy TTSK. Trnava, 2009.
ADRESA:
Doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.
Vysoká škola v Sládkovičove
Fučíkova 269
925 21 Sládkovičovo, SR
tel./fax: +421(0)335446536
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
174
ZNALOSTNÁ EKONOMIKA
Karol Polák
Vysoká škola v Sládkovičove
Znalostná spoločnosť stojí na informáciách, vedomostiach, poznatkoch a znalostiach. Informácie sú holé interpretačné
dáta, vedomosti sú účelové informácie, poznatky sú pochopené informácie a znalosti sú informačným sumárom
doplneným o zručnosti a skúsenosti.
Znalostné konania existuje tam, kde sa niečo vysvetľuje alebo chápe. Je to znalostný vzťah k poznaniu pri hľadaní
pravdy. Tu je potenciál znalostí nekonečný a prístupný každému, a práve preto sme aj keď neznalí, ale kvantitatívne
informatívny, často bez veľkej tvorivej námahy. Je možné, že práve tento stav – ľahkého prístupu k znalostiam sabotuje
súčasné hlbšie vzdelávanie. To jest, že stačí vedieť, kde a čo nájdeme. Pozor, ale myslenie sa nedá skladovať a predsa je
tu. Na to nestačia archívy, knižnica ani moderné databanky a rôzne inštitúcie. Vždy treba vedieť zodpovedať, čo
existuje a prečo. Vzdelávacie inštitúcie VŠ nie sú podniky, lebo bez prerušovaného myšlienkového úsilia to nejde
a nepôjde, a preto sa myslenie nedá ani manažovať. Aj keď také pokusy sú už tu, ale je to na škodu veci. Lebo to môžu
robiť len talentovaní ľudia – osobnosti, ktorých myslenie je subjektívne teda medzerovité, nekonzistentné a ovplyvnené
kontingenciou.
Pojem vedomostná spoločnosť sa bude transformovať z klasickej industrie postavenej na metérii na znalostnú industriu
(potrebuje to nové slovo) z ducha vedeckej práce a zo znalostí. Teda materiálna ekonómia sa mení na symbolickú
ekonómiu. Symbolmi tejto ekonómie budú sciences workers (vedeckí robotníci s vedeckým vzdelávaním z vedy a praxe
– učenie vedou a) services workers (servisní robotníci so všeobecným vzdelávaním zo života pre život – učenie
praxou.)
Kto sa neuplatní, lebo sa málo učil, alebo sa učil pomaly, lebo niečo, čo nikto nepotrebuje má smolu, lebo nebude
vlastniť a bude silnejšími vykorisťovaný. Ale pozor učiť sa treba po celý život pre „lifelong learning”, t. j., že neustále
učenie bude nevyhnutnosťou podľa flexibility práce a prílevu nových znalostí vo forme výstupov z vedeckých
laboratórií do vedeckých závodov. Preto nemožno svoj život rozdeliť na čas v škole a na čas zarábania. Učiť a pracovať
musíme súčasne a celoživotne. Ale aj učenie bez obsahu neexistuje. Obsah učenia udáva trh – dizajn – stroje. Teda
obsah neurčujú žiadne inštitúcie, ale učenia praxou zo života to najlepšie pre prežitie ľudstva bez kríz ako celku podľa
hesla „fit for the job“.
Ale ako sa naučiť učiť po celý život. Klasická škola učí kognitívne schopnosti: čítať, písať, počítať, logicky myslieť
a konať. Pozor dnes učia najslabší. Nová škola učí informačné schopnosti – počítačovo-jazykovú kultúru, kompetencie,
sociálne učenie, komunikatívnosti. Preto nevieme čítať obtiažnejšie texty (jazyky, formálne jazyky, obrazové
znázornenia, predstavivosť a iné.) a písať cez internet, počítať iba cez počítač, myslieť cez kombinácie z informácií
a potom robiť odhady pre technologicky neznalý manažment, ktorý je tu iba pre predaj a zisk. A to sa deje
v podmienkach liberálneho kapitalizmu, kde človek – človeku je vlkom v menšine ľudí, ale spoločnosť ako celok voči
väčšine ľudí je istotou a možno v budúcnosti blahobytom zo znalostnej ekonomiky.
LITERATÚRA:
[1]
LIESSMAN, K. P. Teórie nevzdelanosti. Praha : Akadémia, 2009.
[2]
SCHOTT, B. Schohciv orghinální pruvodce. Praha : Kniž. Klub, 2005.
ADRESA:
Prof. Ing. Karol Polák, DrSc., Dr.h.c.
Vysoká škola v Sládkovičove
Fučíkova 269
925 21 Sládkovičovo, SR
tel./fax: +421(0)335446536
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
175
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
176
TRENDY VE VÝVOJI PODNIKATELSKÉHO PROSTŘEDÍ PO ODEZNĚNÍ FINANČNÍ KRIZE
Alena Poncarová, Robert Jurča
Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice
Abstrakt: Příspěvek se zabývá podchycením zásadních změn v podnikatelském prostředí po odeznění
projevů hospodářské krize. Hledá především odpovědi na otázku, nakolik krize změní podmínky pro
podnikání. Autoři se snaží napomoci podnikatelským subjektům objevit cestu, jak obstát na trhu i
v podmínkách diametrálně odlišných od situace, v níž se ekonomiky jednotlivých států nacházely před
nástupem krize.
Klíčová slova: globalizace světového hospodářství, protikrizové balíčky, znovuoživení světové ekonomiky,
centrum světové spotřeby, megatrendy, podnikatelské chování, likvidita, druhotná platební neschopnost,
moderní metody pořizování zásob, just in time, facility management, síťově organizačně provázané týmy,
podnikatelské záměry, tuzemské trhy, světové trhy, spotřebitelské chování.
Obrovský zvrat ve vývoji světového hospodářství posledních dvou let zatřásl všemi vyspělými ekonomikami světa.
Lidé velmi rychle uvykli všem výhodám, které přináší globalizace světového hospodářství, avšak nechtěli si připustit, či
lépe řečeno, ani si nedokázali představit zranitelnost jednotlivých ekonomik, kterou s sebou nese hospodářské propojení
celého světa. Úder byl náhlý a proběhl skokem, avšak v žádném případě nelze konstatovat, že by byl zcela
neočekávaný.
Vlády jednotlivých zemí bez ohledu na předešlé globalizační snahy se pokusily o uzavření svých národních ekonomik
a zareagovaly na vzniklou situaci po vzoru keynesiánské hospodářské teorie různými protikrizovými balíčky ve snaze
omezit dopady hypoteční, finanční, a následně i hospodářské krize v rámci svých ekonomik na co nejmenší míru.
Názory jednotlivých ekonomů na tato individualistická protekcionistická vládní opatření se různí. Mnozí z nich oceňují
operativní snahy vlád jako jedinou správnou cestu, jak krizi co nejrychleji překonat, jiní zastávají odlišná stanoviska.
Např. slovenský ekonom a analytik Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v Bratislavě vyslovil tento
názor: „Väčšina vládnych opatrení môže priniesť účinky ďalšej dávky drogy narkomanovi, ktorá mu dáva falošné
signály a ilúzie dočasnej pomoci a oživenia. Ale po skončení jej účinku mu ostane väčšia závislosť a horší stav ako
predtým.“ 1
Začátkem ledna se ve sdělovacích prostředcích objevila informace, že podle odhadů společnosti ČEZ spotřeba elektřiny
v České republice v prosinci 2009 poprvé za čtrnáct měsíců meziročně vzrostla o 3 %, po očištění o klimatické vlivy
a počet pracovních dnů cca o 1,5 procenta. Optimisticky působil i fakt, že největší podíl na tomto nárůstu měla
průmyslová sféra. Tento závěr podtrhuje i skutečnost, že v prosinci došlo i k výraznějšímu zvýšení prodeje aut či
celkového vývozu. Za pozitivum lze považovat rovněž zastavení propadu v odvětví stavebnictví.
I když jsou tyto údaje statisticky prokazatelné, mnoho ekonomů varuje: přes všechny optimistické průvodní znaky,
které naznačují obrat světového hospodářství k tolik očekávané fázi oživení, krize ještě není zdaleka u konce. Je třeba
se připravit na její druhou, případně třetí vlnu. Své závěry opírají o tvrzení, že nynější krize a stav světového
hospodářství v období velké hospodářské krize 30. let minulého století vykazují mnoho společných znaků.
Fiskální intervence jistě napomáhají ke znovuoživení světové ekonomiky, avšak jejich význam nelze přeceňovat.
„Pouze pomocí fiskálních stimulů „shora“ působících na poptávku nemůže ekonomika bez impulsů „zdola“ dosáhnout
trvalejšího oživení.“2 Opravdové oživení ekonomiky nastane až po dlouhodobém znovuobnovení poptávky po zboží
a službách. Pokud tedy pouze dochází k přílivu peněz do ekonomiky bez toho, aby vznikl dostatek pracovních
příležitostí a na něj navazující pravidelný konzum zboží a služeb, neexistuje reálný předpoklad trvalého návratu světové
ekonomiky na předkrizovou úroveň. Vzhledem k tomu, že největšími světovými konzumenty v předkrizovém období
byli právě Američané, jsou největší světoví exportéři, jimiž jsou především Čína a Německo, přímo závislí na
znovuobnovení právě amerického trhu, příp. přesunu centra světové spotřeby do nových teritorií. V této souvislosti je
třeba si uvědomit, že na exportní aktivity zmíněných zemí se následně nabalují další národní ekonomiky. Např.
v případě Německa je to právě Česká republika, na jejímž exportu se subdodávky pro německé exportéry podílejí cca
1
2
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sedem-ekonomov-o-buducnosti-slovenska.html
http://www.blisty.cz/2010/1/13/art50758.html
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
177
40 %.
S myšlenkou přesunu centra světové spotřeby do nových teritorií bylo uvažováno již v období obrovského
hospodářského růstu na sklonku minulého století. Již tehdy ekonomové z různých částí světa upozorňovali na dosah
objektivně vznikající skutečnosti, a to, že obyvatelstva v civilizovaných zemích ubývá, a tudíž existuje reálný
předpoklad, že centrum světové výroby i spotřeby se přesune do méně vyspělých oblastí. John Naisbitt, spolutvůrce
deseti tzv. megatrendů3, tzn. prognóz základních směrů vývoje světa, tyto názory výstižně vyjádřil ve svém výroku:
„Mým poselstvím pro 21. století je jedno slovo: Asie“.4
Kam se tedy posune svět po odeznění krize? Prognózy o vývoji společnosti v budoucnosti se vyznačují vysokým
stupněm nejistoty, čímž kladou na podnikatelské subjekty nemalé nároky. V jakých makroekonomických podmínkách
budou podnikatelské subjekty nuceny provozovat své podnikatelské aktivity? S jakými vnějšími celospolečenskými
okolnostmi by měli počítat při tvorbě svých strategií a podnikatelských plánů?
Podle názorů odborníků publikovaných v odborném tisku lze v současnosti trendy vývoje světového hospodářství
rozdělit do několika skupin:
1. směry vývoje, jimiž se společnost ubírala již v předešlém období, a nebyly krizí nijak narušeny, např.
• změny životního prostředí
• feminizace mnoha vědních oborů
• centrum rozvoje světové ekonomiky se postupně přesouvá do Asie – Čína a Indie
• stárnutí ekonomicky aktivního obyvatelstva vyspělých zemí
• nutnost prodlužování ekonomické aktivity obyvatelstva vyspělých zemí
• revoluce informačních technologií
• koncentrace ekonomické moci v rukou určité skupiny lidí
• mediální diktatura
2. směry vývoje, jimiž se společnost ubírala již v předešlém období, a jejichž vliv byl krizí utlumen. Zde je možné
vzpomnět např.:
• zmrazení snah o ekonomickou globalizaci světa
• omezení migrace pracovních sil
• utlumení operací na kapitálových trzích
• pokles exportních aktivit malých a středních podniků
3. směry vývoje, jimiž se společnost ubírala již v předešlém období, a jejichž vliv byl krizí posílen. K nim se řadí
např.
• růst světové chudoby a hladu
• posílení ochranářských funkcí státu (regulace finančního trhu, obnovení celních bariér vůči importu zboží
a služeb, dohled nad mezinárodními fúzemi, zvýšení překážek pro volný pohyb pracovních sil apod.)
• cenová nestabilita některých komodit vlivem politické nestability (ropa)
• investice do nových zdrojů
• rozvoj inovačních aktivit
4. směry vývoje, které v důsledku krize ztratily zcela svou platnost, neboť společnost se v podmínkách krize vyvíjí
zcela odlišně od původních předpokladů. Jedná se především o:
• odhady vývoje hlavních makroekonomických ukazatelů světového hospodářství (především minimální 3 %
růst světového bohatství)
• prosperující globální ekonomika
• triumf jednotlivce
5. směry vývoje, které s sebou přineslo krizové období, naznačují:
• zranitelnost světového hospodářství
• nedůvěra obyvatelstva ke světovým měnám
• riziko pádu světových měn
• pesimistické náhledy na budoucnost lidstva
• neochota riskovat
Z hlediska jednotlivých podniků je zcela jednoznačné, že podniky musí především toto složité období přežít. Toho si je
vědoma i Evropská unie, proto mimo jiné v minulém roce uspořádala v Praze dvoudenní kongres Evropské asociace
3
Sirůček, P.: Nové aspekty globalizace aneb megatrendy 2000 – 2010, http://www.sds.cz/docs/prectete/epubl/psi_naga.htm
Ve své knize Megatrends Asia: Eight Asian Megatrends that are Reshaping our World, UK, N.Bradley česky viz Naisbitt, J: Od národních států
k sítím In: Gibson, R. (ed.): Nový obraz budoucnosti. Osm asijských megatrendů pak sformuloval následovně: 1) od národních států k sítím, 2) od
exportní orientace ke spotřebitelům, 3) od západního vlivu k asijské cestě, 4) od státního řízení k dominanci tržních sil, 6) od vesnice k superměstům,
6) od pracovně náročných oborům k progresivním technologiím, 7) od mužské nadvlády k nástupu žen a 8) od „Západu k Východu“ (posun zpět
k Východu jako středu světa)
4
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
178
obchodních a průmyslových komor Eurochambres, který se zabýval řešením hlavních ekonomických problémů
současnosti a jednal především o výzvách světového hospodářství do budoucna. V úvodním slovu pan premiér Jan
Fisher upozornil, že v krizovém období jsou nejzranitelnějšími především malé a střední podniky. Mimo jiné řekl:
„Malé a střední podniky mají zásadní význam pro růst konkurenceschopnosti Evropské unie. Před nástupem
hospodářské krize významně přispívaly k dynamice růstu HDP v EU. Udržení existence těchto firem má tak naprosto
zásadní význam pro překonání dopadů krize. A jejich další rozvoj a posílení je tou nejlepší prevencí před budoucími
otřesy.“5
Ať už výše uvedená fakta o růstu ekonomických ukazatelů v prosinci minulého roku znamenají skutečný obrat ve
vývoji české ekonomiky, a tím i začátek hospodářského oživení, či nikoliv, důležitým faktem zůstává, že byť nás krize
zastihla nepřipravené, je zcela jednoznačné, že jednou skončit musí a na tuto dobu je třeba se náležitě, a co možná
nejdříve, připravit. Přitom se nelze naivně domnívat, že po odeznění projevů krize se světové hospodářství vrátí do
původního stavu. Ba naopak: svět se změní.
„Je vysoce pravděpodobné, že charakteristiky dnešní recese představované nejistotou dalšího vývoje, s ní spojenými
vysokými riziky i potřebou rychlé reakce na změny v okolí organizace budou determinovat koncepci podnikání i po
odeznění stávající krize. Dokonce se tyto aspekty stanou standardními výzvami pro management organizací ve druhé
dekádě 21. století.“6
Vrátíme-li se k základním postulátům klasické školy ekonomie, musíme si uvědomit, že krize sehrává roli očistnou, při
níž méně konkurenceschopné podniky ztrácí své postavení na trhu a některé dokonce budou nuceny trh opustit.
Podnikatelské subjekty hospodářsky vyspělých zemí budou v blízké budoucnosti na světových i domácích trzích stále
častěji konfrontovány s konkurenty z rozvíjejících se ekonomik, budou se potýkat s důsledky celosvětových
klimatických změn či nutností náhrady klasických zdrojů energie. Rovněž politické aspekty, ať již národní nebo
celosvětové, mohou sehrávat důležitou úlohu pro uplatnění firem na světových trzích (v ČR se jedná především
o definitivní termín přijetí evropské měny).
Ve snaze udržet si své postavení na trhu musí podniky měnit své podnikatelské chování a snažit se objevovat stále nové
možnosti svého uplatnění. Důraz je při tom třeba klást nejen na kvalitu, množství a včasnost dodávek či v konečném
důsledku na solventnost odběratele, jak tomu bývalo zvykem v předkrizovém období, ale je třeba si i řádně, bez ohledu
na dosavadní zkušenosti, ošetřit inkaso svých pohledávek. Tuto skutečnost je třeba mít na zřeteli především z toho
důvodu, že lze usuzovat, že v krizovém a postkrizovém období se z důvodu nízké likvidity mnohých firem mohou
i úspěšné firmy rychleji ocitnout v druhotné platební neschopnosti. Ponechá-li firma tuto skutečnost náhodě, může se
přičlenit k řetězci firem, které z důvodu insolventnosti budou muset své ekonomické aktivity radikálně omezit, příp.
zcela ukončit. Z výše uvedených důvodů je tedy vhodné ve zvýšené míře doporučit používání zajišťovacích
instrumentů, nástrojů pro řízení kreditního rizika, pojištění pohledávek apod., a to především při realizaci své produkce
mimo území ČR. Vzhledem k vysokému riziku vymáhání pohledávek lze u malých a středních podniků v postkrizovém
období doporučit orientaci výhradně na tuzemské trhy a proniknutí na světové trhy přenechat až na období plné
stabilizace jednotlivých národních ekonomik.
Lze usuzovat, že ve snaze obstát v nově nastolených podmínkách, dojde v podnicích k masivním restrukturalizačním
aktivitám. Období stagnace hospodářství jim totiž poskytlo dostatek konkrétních odpovědí na otázky, zda sortiment jimi
poskytovaných komodit a množství odbytišť jejich produkce je postačující pro jejich ekonomickou stabilitu. Změny se
patrně projeví i ve vztahu k zaměstnancům, a to především ve prospěch flexibilnějších forem práce.
V podnicích je v neposlední řadě třeba objevit oblasti, které mnohdy dlouhou dobu unikaly pozornosti managementu,
a z nichž lze získat co nejrychlejší úsporu peněz, neboť právě insolventnost bude v této době největší hrozbou
podnikatelů. Ať už se jedná o tradiční snižování nákladů prostřednictvím maximalizace využití výrobních kapacit či
využívání moderních metod pořizování zásob (např. just in time), až po strategická rozhodnutí v rámci koncepce
a strategie facility managementu. Stranou by neměla zůstat ani změna dosavadních organizačních struktur ve prospěch
síťově organizačně provázaných týmů podílejících se na realizaci rozmanitých inovačních záměrů či spolupráce
s vhodnými lokálními partnery, s jejichž pomocí je možné realizovat nové podnikatelské záměry.
Možnosti zahájení nových podnikatelských aktivit v postkrizovém období budou převážně narážet na nedostatek
potřebného kapitálu. Tento handicap je částečně možné překonat díky novým alternativním formám financování
podniků např. prostřednictvím frančízy.
V této souvislosti bychom rádi citovali slova p. Güntera Verheugena, evropského Komisaře pro podnikání a průmysl,
5
6
http://www.prekon.cz/full_story.php?subaction=showfull&id=1242295571
http://fim.uhk.cz/telegraf/?clanek=1167&civ=107
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
179
která vyslovil na již zmíněném kongresu Evropské asociace obchodních a průmyslových komor Eurochambres v Praze
v roce 2009:
„Pokud existuje nějaká cesta z této hospodářské krize, pak je to kreativita, flexibilita a schopnost nalézt řešení
především ze strany malých a středních podniků. Potřebujeme více malých a středních firem, protože právě ty jsou
skutečným zdrojem růstu a vytváření nových pracovních míst.“7
Je třeba vzít v úvahu, že období krize přispěje rovněž ke změnám ve spotřebitelském chování konečných spotřebitelů.
Zákazníci budou preferovat kvalitní, jednoduché, snadno ovladatelné, časově málo náročné a cenově dostupné výrobky,
s jejichž pořízením je spojena co nejmenší námaha a největší časová úspora – poptávka tedy bude jednoznačně
orientována ve prospěch internetového obchodování.
Co dodat na závěr: Žili jsme v socialismu a toto zřízení bylo z mnoha důvodů neudržitelné. Nyní žijeme v době
kapitalismu, po němž jsme kdysi tolik toužili, a jsme rozčarováni…Naše životní zkušenosti nás přivádějí k jedinému,
pro nás logickému, závěru: Jakékoli demokratické státní zřízení bude natolik dobré a kvalitní, nakolik dobří a kvalitní
lidé v něm budou žít a pracovat.
POUŽITÉ ZDROJE:
[1]
KOHOUT P. Finance po krizi. Praha : Grada, 2009. ISBN 978-80-247-3199-5.
[2]
http://www.ipodnikatel.cz/jak-vydelat-na-krizi-zmenit-se.html
[3]
http://www.komora.cz/hk-cr/zpravodajstvi/art_29995/evropska-komise-ceska-vlada-a-podnikatele-krize-jesteneni-u-konce-dulezite-je-obnovit-duveru-v-evropskou-ekonomiku-odstranit-bariery-v-podnikani.aspx
http://fim.uhk.cz/telegraf/?clanek=1167&civ=107
[4]
[5]
http://www.blisty.cz/2010/1/13/art50745.html
[6]
http://www.prekon.cz/full_story.php?subaction=showfull&id=1242295571
ADRESA:
Ing. Alena Poncarová
Evropský polytechnický institute, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Tel.: 572 549 018
e-mail: [email protected]
Ing. Robert Jurča
Evropský polytechnický institute, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Tel.: 572 549 018
e-mail: [email protected]
7
http://www.prekon.cz/full_story.php?subaction=showfull&id=1242295571
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
180
SVĚTOVÁ ZEMĚDĚLSKÁ VÝROBA
Pospíšilová Zdeňka
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice
ÚVOD
Zemědělská výroba představuje odvětví materiální výroby, které zajišťuje potraviny pro obyvatelstvo, suroviny pro
potravinářský a lehký průmysl pěstováním kulturních rostlin a chovem hospodářských zvířat. Představuje primární
sféru ekonomiky (spolu s lesnictvím, těžbou dřeva, lovem zvěře a rybolovem). Je to druhé nejvýznamnější odvětví za
průmyslem. Zaměstnává přes 1 miliardu lidí.
Zemědělská výroba se dělí:
• rostlinná výroba – pěstování plodin
• živočišná výroba – chov hospodářských zvířat
• samostatná odvětví – lesnictví, rybolov
Zemědělství je základní složka socioekonomické sféry. Studiem zemědělství se zabývá též geografie zemědělství (je to
vědní obor socioekonomické geografie, který studuje zákonitosti a zvláštnosti rozmístění a diferenciace zemědělské
výroby).
Ve světě se zemědělstvím zabývá organizace OSN FAO (organizace pro výživu a zemědělství).
I. FAKTORY OVLIVŇUJÍCÍ ROZMÍSTĚNÍ ZEMĚDĚLSKÉ VÝROBY
A) Přírodní faktory
1. Půda
Půda patří mezi základní výrobní prostředky, její vlastnosti (velikost částic – půdní druhy, kvalita – půdní typy)
ovlivňují výši výnosů.
Zemědělská půda se podle způsobu obdělávání dělí:
• Orná půda – 10 %
• Travnaté plochy – 23 %
- louky
- pastviny
• Pozemky s trvalými kulturami – 60 %
- sady
- vinice
- chmelnice
- plantáže
Nejvíce zemědělské půdy ze všech světadílů má Austrálie – 61 %, 51 % celkové plochy tvoří pastviny. Nejvíce orné
půdy má Evropa – 25 % celkové plochy.
2. KLIMATICKÉ PODMÍNKY
Mezi klimatické podmínky patří pásmovitost podnebí, srážky, teplota, vítr, sluneční svit.
Rozeznáváme tyto podnebné pásy:
a. arktický podnebný pás – nepěstuje se nic.
Převládá lov kožešinových zvířat.
b. mírný pás
pěstuje se pšenice, žito, ječmen, oves, kukuřice, sója, brambory, cukrová řepa, slunečnice, ovoce, zelenina, vinná réva,
hrách fazole, čočka, kmín, len.
Živočišná výroba je zaměřena na chov skotu, prasat, ovcí, kozí, drůbeže, koní a ryb.
c. subtropický podnebný pás
teplomilné rostliny, vinná réva, citrusy, olivy, fíky, pšenice, ječmen, kukuřice, bavlník, podzemnice olejná, proso, čirok,
rýže, kokosová palma, čaj, tabák, korkový dub.
Živočišná výroba představuje chov dobytka, ovcí, velbloudů.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
181
d. tropický podnebný pás
plodiny vyžadující vysoké teploty a hodně vláhy - kaučukovník, kakaovník, kávovník, čajovník, palmy, banánovník,
cukrová třtina, batáty, maniok, koření, tropické ovoce.
V živočišné výrobě převládá extenzivní způsob chovu. Jedná se převážně o chov skotu – zebu, lam, kozí, ovcí, drůbeže.
Při dolních tocích řek převládá sladkovodní rybolov.
3. GEORELIÉF
Tvářnost zemědělského povrchu ovlivňuje rozmístění zemědělské výroby:
• nadmořskou výškou – (90 % z výrobků se vyprodukuje v oblastech do nadmořských výšek 300 m)
• svažitostí terénu – eroze (např. pěstováním plodin, které nezvyšují erozi půdy budovám terasových polí)
• expozicí reliéfu (orientací svahů vzhledem k světovým stranám, na níž závisí příjem slunečního záření,
vystavení větru apod.)
B) Sociální a ekonomické faktory
1. Trh
Spotřeba patří mezi hlavní faktory ovlivňující rozmístění zemědělství
• příměstské zemědělství - zázemí měst, půda je zde velmi drahá, zemědělská výroba se v této oblasti zaměřuje
na produkty podléhající rychlé zkáze, které jsou náročné na dopravu. (zelenina, produkce mléka, piva, vajec,
masa)
• intenzivní způsob hospodaření - velká produkce v přepočtu na obhospodařovanou půdu a maximální způsob
využití, šlechtitelství
• extenzivní zemědělství - na velkých plochách, nižší hektarové výnosy, v oblastech řídce osídlených, kde se
může využívat rozsáhlých ploch, plodiny jsou levnější – prérijní oblast v Kanadě, Ukrajina (hektarový výnos
800 kg x v intenzivním až 6000 kg)
• samozásobitelské země – nejchudší země
2.
Doprava
• umožňuje výrobní koncentraci
• prostorový rozptyl
• umožnila vytvoření produkčních oblastí v místech, kde přírodní potenciál nemohl být využit
• díky použití např. chladírenské techniky jak v autodopravě, tak v námořní dopravě
3.
•
•
Pracovní síly
vyspělé země (v zemědělství je zaměstnáno 5 -10 % obyvatel)
rozvojové země (v zemědělství je zaměstnáno až 60 – 80 % obyvatel)
II. TYPY ZEMĚDĚLSKÉ VÝROBY PODLE PŘEVAŽUJÍCÍHO SPOTŘEBITELSKÉHO NÁVYKU VE
VÝŽIVĚ OBYVATELSTVA
•
•
•
jsou ovlivněny přírodními podmínkami
tradicí
náboženským smýšlením
Rozlišujeme 5 základních typů zemědělské výroby podle převažující plodiny:
Pšeničný pšenice, brambory, cukr, maso
Evropa, středomoří USA, severní, střední a jihozápadní Asie, Severní Amerika, jižní část Jižní Ameriky, JAR, Austrálie
Rýžový rýže, kukuřice, batáty, jamy, maniok
jihovýchodní Asie, Karibská oblast, Jižní Amerika od rovníku na sever, střední Amerika, severní část Brazílie
Kukuřičný kukuřice, proso, čirok
Mexiko, Venezuela, východní a převážná část jižní Afriky, Madagaskar, Mandžusko, jižní část Indie
Prosný čirokový proso, čirok
západní a centrální Afrika, severní Čína, Indie, Madagaskar, Mandžusko, jižní část Indie
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
182
Ostatní
Mongolsko, Tibet (hl. plodinou je ječmen), ostrovy v Tichém oceánu (hl. plodinou je maniok), Arktida (hl. zdrojem
energie jsou živočišné tuky).
III. ZEMĚDĚLSKÁ VÝROBA SVĚTA
Z celkové rozlohy pevniny (149 mil km2) se zemědělsky využívá 36 % plochy souše – tj. 53,7 mil. km2. Zemědělství
dnes zaměstnává asi polovinu lidí na světě.
1. Zemědělská výroba rozvinutých zemí
• je produktivnější než u rozvojových států
• dominuje v něm agroprůmyslový komplex
• má vysoký stupeň mechanizace a chemizace
2. Odvětví agroprůmyslového (zemědělsko – průmyslového) komplexu zahrnuje:
• zemědělskou výrobu
• prodej zemědělských výrobních prostředků
• doprava, skladování, zpracování a odbyt zemědělských surovin a potravin
3. Zemědělská výroba rozvojových zemí
• bývá úzce specializovaná (monokultury), zaměřená především na zahraniční trhy
• je nejméně produktivní
• převládá zde naturální výroba
Sektory zemědělských rozvojových zemí:
tradiční
- nepoužívá mechanizace ani hnojiv
- pěstuje obilniny, luštěniny, škrobové hlízy
- převládá žárové hospodářství
moderní
- převažuje plantážní zemědělství
- využívá stroje, umělé zavlažování, minerální hnojiva
V 60. letech byl v rozvojových zemích zaveden mezinárodní program, který nesl název Zelená revoluce. Jeho hlavním
cílem byla všeobecná snaha o zvýšení produkce potravin.
Jednotlivé složky zelené revoluce byly:
• snaha o vyšlechtění nových druhů plodin, které by se snadno přizpůsobily přírodním podmínkám
v rozvojových zemích
• využití moderní techniky a chemie
• umělé zavlažování.
Výsledkem Zelené revoluce byl prudký nárůst výnosů. Díky tomu se řada zemí, jako např. Indonésie, Indie, Čína,
Thajsko, Pákistán, staly v zabezpečení potravin naprosto soběstačnými.
ŽIVOČIŠNÁ VÝROBA
Živočišná výroba tvoří 1/3 podílu celkové zemědělské produkce, ve vyspělých státech převládá nad rostlinnou výrobou.
Zabývá se chovem hospodářských zvířat, která člověku poskytují tyto produkty:
• potraviny – maso - hovězí a telecí 32 %
• vepřové 39 %
• drůbeží 20 %
•
skopové, koňské 9 %
•
rybí
- mléko
- živočišné tuky
- vejce
• důležité suroviny (vlna, kůže, peří)
• suroviny pro výrobu léčiv
• tažnou sílu
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
183
•
hnojení odpady z živočišné výroby (chlévský hnůj, kejda, drůbeží trus)
TYPY ŽIVOČIŠNÉ VÝROBY
Extenzivní
1. Kočovný a polokočovný, je charakteristický pro suché oblasti střední a jihozápadní Asie (Kazachstán, západní
Čína, Mongolsko, střední Asie)
2. Sezónní přesuny dobytka mezi horskými a nížinnými pastvinami (andské státy, středomořské oblast Evropy).
3. Moderní extenzivní chov je rozvinut v polopouštních oblastech Austrálie, na pastvinách Nového Zélandu, na
pampách v Latinské Americe
Intenzivní
1. Dominantní stájový chov, hlavním příjmem ze zemědělství je živočišná výroba. Je rozvinut v Severní Americe
a severní Evropě, v oblastech intenzivní živočišné výroby.
2. Chov alpského typu, je rozvinut převážně v alpských zemích, ale také ve velké míře ve Skandinávii.V zimě je
dobytek ustájen, v létě se pase ve vyšších nadmořských výškách,
3. Intenzivní stájový chov. Při tomto typu chovu je hlavním příjmem ze zemědělství převážně rostlinná výroba.
Je praktikován převážně ve střední , jižní a jihovýchodní části Evropy.
DRUHY ŽIVOČIŠNÉ VÝROBY
Chov skotu
Celkové stavy skotu ve světě činí asi 1,3 mld. kusů. Skot se chová pro maso, mléko, kůži a vnitřnosti. Ve vývojových
krajinách se používá i jako tažná síla. Chov skotu zabezpečuje 89 % světové produkce mléka a více než 30 % masa.
Nejvyšší stavy skotu: Indie, Brazílie, Rusko, USA
Největší produkce mléka: Rusko, Nový Zéland, Dánsko, Švýcarsko, Nizozemí
Největší produkce masa: Latinská Amerika, Indie, prérie v USA, pampy v Argentině, Austrálie.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
184
2. CHOV PRASAT
Prasata se chovají hlavně pro produkci masa, v menší míře pak pro vnitřnosti a kůži. Chov prasat převládá v oblastech
s mírným, nebo chladnějším podnebím, kde jsou zabezpečeny dostatečné zdroje krmiv.
Stavy prasat ve světě: 880 milionů
Nejvyšší stavy prasat: Čína (400 mil.), USA (60 mil.), Brazílie (30 mil.), Rusko (28 mil.)
Největší exportéři vepřového masa: Nizozemsko, Belgie, Dánsko, Kanada
Největší exportéři živých zvířat: Čína, Nizozemsko, Kanada
3. CHOV OVCÍ
Ovce se chovají pro vlnu, maso, mléko. Vyskytují se jak v sušších oblastech (Austrálie, Čína, Indie, Irán, Afganistan –
karakulské ovce), tak i v přímořských oblastech s vlhkým podnebím.
Stavy ovcí ve světě: 1 miliard kusů
Nejvyšší stavy ovcí: Austrálie (133 mil.), Čína (111 mil.), Nový Zéland (50 mil.), Írán (45 mil.)
Nejvyšší produkce vlny: Austrálie, Nový Zéland, Čína, Rusko, Kazachstán, Argentina
Největší vývozci živých ovcí: Austrálie, Turecko
4. CHOV DRŮBEŽE
Drůbež se chová pro maso, vejce a peří. V chovu dominuje chov slepic.
Drůbež rozdělujeme:
• hrabaví (slepice, krůty, perličky)
• vodní (kachny, husy)
• holuby
Největší chovatelé drůbeže: Evropa, USA, Čína, Indonésie
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
185
5. CHOV KOŽEŠINOVÉ ZVĚŘE
Lišky, norci. Zvířata se chovají pro kožešinu a maso, převážně v chladnějších oblastech.
Největší chovatelé: Severní Amerika, Rusko, severské oblasti
6. CHOV KONÍ A VELBLOUDŮ
Chov velbloudů slouží jako tažná síla, i jako zdroj mléka, masa, kůže, paliva. V Mongolsku sbírají a suší trus
a používají ho na topení.
Největší chovatelé velbloudů: severní Afrika, jihozápadní Asie.
Chov koní slouží za účelem tažné síly, sportu a rehabilitace.
ROSTLINNÁ VÝROBA – FYTOTECHNIKA
Je základním odvětvím zemědělské výroby, které se zabývá pěstováním rostlin a jehož produkty jsou určeny k výživě
lidí, hospodářských zvířat a jako průmyslové suroviny pro zpracovatelský průmysl. Ze všech zemědělských plodin je
pro lidskou spotřebu vhodná pouze jedna třetina. Ostatní plodiny jsou v převážné míře zužitkovány v živočišné výrobě,
jako krmivo a stelivo, nebo v průmyslu, jako suroviny. 10 – 20 % zbytků ze sklizní se pak vrací zpět do půdy v podobě
organické látky humus.
Existuje asi 1500 druhů rostlin s hospodářským významem, ale jen 100 se využívá intenzivně.
Druhy pěstovaných rostlin
1. Obiloviny
Slouží jako:
• zdroj lidské potravy (mouka, kroupy, vločky, jáhly),
• Krmivo pro zvířata (jadrné krmivo, siláž, sláma)
• K výrobě surovin pro potravinářský průmysl (slad, škrob)
Podíl obilovin na celkové energetické spotřebě populace je odhadován na 60 -70 %
Mezi obiloviny patří:
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
186
•
•
•
•
•
Pšenice – 1. nejrozšířenější obilnina, náročná na půdy a teplo. Největší producenti: Čína, USA, Francie, Rusko
Kukuřice – 2. nejrozšířenější obilnina. Z celkové světové produkce se jí jako potravina spotřebuje asi 21 %
Největší producenti: USA, Čína, Mexiko, Francie
Rýže – tropický, subtropický pás, 2 -3 sklizně za rok, umělé zavlažování, je to hlavní zemědělská plodina ve
většině asijských zemí. Největší producenti: Indie, Čína, Indonésie, Bangladéš, Japonsko, Egypt
Ječmen – je čtvrtou nejrozšířenější plodinou na světě, převládá mírný podnebný pás. Největší producenti:
Evropa (Francie, Německo, Rusko), Kanada, USA, Ukrajina
Žito, oves – menší plochy Producenti: Evropa (Německo, Polsko)
2. Okopaniny
a) hlíznaté - brambory,slouží jako výživa, krmivo, surovina pro průmysl (škrob, lihoviny)
Největší producenti: Rusko, Polsko, Bělorusko, Čína, USA
- cukrová třtina, tropický pás.
Největší producenti: Kuba, Brazílie, Indie, J USA
b) bulevnaté – cukrová řepa, čekanka
Výskyt v mírném podnebném pásu
c) tykvovité – meloun
3.
•
•
•
•
Olejniny
Sója – největší pěstitelé USA, Čína, Brazílie
Slunečnice – teplý mírný, subtropický pás, jihovýchodní Evropa, USA, Čína, Argentina
Řepka olejka, mírný pás, bionafta, jedlý, technický olej, Evropa
Olivy, subtropický pás, Itálie, Řecko, Tunisko, Maroko, Turecko
4.
•
•
•
•
•
Nápojové plodiny
kakaovník, tropická plodina, Brazílie, Indonésie, Malajsie
kávovník, tropická rostlina, Brazílie, Kolumbie, Mexiko
čajovník, subtropy, Indie, ‚Čína, Turecko
vinná réva, teplý mírný pás, Španělsko, Itálie, Francie
chmel, mírný pás, Evropa, USA
5.
Zelenina
6.
•
•
Ovoce
mírný pás (jablka, švestky, ořechy)
subtropický a tropický pás (citrusy, banány)
7.
•
•
•
Průmyslové plodiny
bavlník, subtropy, jih USA, Čína, Indie, Egypt
len, mírný pás, východní Evropa
tabák, subtropy, teplý mírný pás, Kuba, Turecko, Bulharsko
8.
•
•
Koření
tropické, pepř, vanilka, skořice, Madagaskar, Mexiko, Jižní Amerika
mírného pásu, kmín, křen, kopr
SAMOSTATNÁ ODVĚTVÍ
Mezi samostatná odvětví zemědělské výroby patří rybolov a lesnictví.
Rybolov
Ryby jsou významnou složkou potravy. Slouží jako surovina pro farmaceutický a krmivářský průmysl.
Rybolov má 2 složky:
• lov a chov ryb
• lov ostatních vodních živočichů
Největší loviště mořských ryb: Tichý oceán, Atlantický oceán
Největší loviště sladkovodních ryb: Východní, jihovýchodní a jižní Asie
Největší exportéři: Japonsko, Rusko, Norsko, Island
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
187
Lesnictví
Rozloha lesů tvoří 1/3 rozlohy souše, tj. 39 milionů km2.
Celková světová těžba dřeva činí 3,5 mld. m3
Největší exportéři: Kanada, USA, Rusko
IV. ZÁVĚR
V této práci byla velmi stručně nastíněna celková světová zemědělská produkce, její členění a vyzdviženi její největší
exportéři.
SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY
[1]
JENÍČEK,V.Potraviny pro šest miliard. Praha : Svoboda, 1982.
[2]
JENÍČEK,V.; FOLTÝN, J.Globální problémy a světová ekonomika. Praha : C. H. Beck, 2003.
[3]
HOBHOUSE, H. Šest rostlin, které změnily svět. Praha : Academia, 2004.
[4]
ŽIŽLAVSKÝ, J. Chov hospodářských zvířat. Brno : Mendlova zemědělská a lesnická fakulta, 1999.
[5]
KUDRNA,V.a kol. Produkce krmiv a výživa skotu. Praha : 1998.
[6]
BERCK, P.; BIGMAN, D. Food security and food inventories in developing countries Wallingford: CAB
Internacional, 1993.
[7]
FAO Production Yearbook 2003.
[8]
Fakta a čísla OSN, www.osn.cz
[9]
SVATOŠ, M.; KUNA, Z.; DVOŘÁČKOVÁ, V. Ekonomika světového zemědělství. Praha : PEF ČZU, 1995.
ADRESA:
Ing. Zdeňka Pospíšilová
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Tel.: 572 549 018
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
188
FINANČNÍ GRAMOTNOST VE ŠKOLÁCH ZLÍNSKÉHO KRAJE
Hana Šedová
Obchodní akademie Tomáše Bati a Vyšší odborná škola ekonomická Zlín,
Abstrakt: Projektová činnost Obchodní akademie Tomáše Bati a Vyšší odborné školy ekonomické Zlín má
již za sebou několik úspěchů. Na základě možností, které poskytuje Evropská unie v rámci svých
operačních programů, jsou využívány především programy zaměřené na vzdělávání. Tento článek je
zaměřen na současný projekt, který je nyní realizován, tj. „Finanční gramotnost ve školách Zlínského
kraje“.
Klíčová slova: Evropská unie, projektová činnost, projekt, finanční gramotnost, vzdělávání
Česká republika spolu s dalšími kandidátskými zeměmi přistoupila dne 1. května 2004 k Evropské unie. Tímto krokem
se zařadila do společnosti vyspělých evropských zemí. Evropské integrační procesy jsou naprostým fenoménem, který
nemá v historii moderní civilizace ani předchůdce a dosud ani následovníka. Odstranění či alespoň snížení
ekonomických rozdílů je úkolem politiky hospodářské a sociální soudržnosti a nástrojem k dosažení tohoto cíle jsou
zejména strukturální fondy Evropské unie. „Smyslem regionální politiky a politiky hospodářské a sociální soudržnosti
je podporovat harmonický a vyvážený rozvoj regionů, snižování nezaměstnanosti a rozvoj lidských zdrojů, snižování
regionálních disparit, ochrana životního prostředí zabezpečení rovných příležitostí pro muže a ženy.“ [1]
Česká republika dosáhla v posledních letech výrazného pokroku při dosahování konkurenceschopnosti ve vztahu
k vnějšímu ekonomickému prostředí, resp. ve vztahu k původním členským zemím Evropské unie (dale jen EU). Přesto
nedosahuje 75 procent průměru hrubého domácího produktu EU. Proto dává Česká republika velký důraz především na
rozvoj vzdělávání, které považuje jako nástroj podpory ekonomického rozvoje.
První krokem podpory vzdělávání ze strany EU byl například Operační program Rozvoj lidských zdrojů, známý svou
zkratkou OP RLZ. Tento program byl vypracován ve vazbě na Národní rozvojový plan České republiky. Jednalo se
o programové období 2004 – 2006. Tento operační program vymezoval čtyři priority a deset opatření, které pokrývaly
problematiku zaměstnatelnosti, včetně integrace skupin ohrožených sociální exkluzí, rovných příležitostí pro muže
a ženy, rozvoje celoživotního učení a adaptability zaměstnanců a zaměstnavatelů na změny ekonomických
a technických podmínek. [1] V rámci OP RLZ poprvé Obchodní akademie Tomáše Bati a Vyšší odborná škola
ekonomická Zlín (dale jen VOŠE Zlín) podala dva projekty na podporu vzdělávání v oblasti celoživotního učení.
Jednalo se o prioritu č. 3 – Rozvoj celoživotního učení. Tato priorita byla směřována především na rozvoj kapacit
vzdělávacích institucí a zlepšení kvality a obsahu vzdělávání.
Tím projektová činnost na VOŠE Zlín neustala. I když je obecně příprava projektu velmi složitá a take zdlouhavá,
VOŠE Zlín se aktivně zapojuje do projektové činnost již od roku 2005. “Úspěšný project musí obsahovat srozumitelný
formulovaný cíl”. [2] Projekt, jak ho chápe EU, není náhodným rozhodnutím zpracovat jakýkliv problem nebo nápad. Je
součástí cílevědomého programového procesu ve smyslu komplexního řešení regionálních priorit od vytýčených
program reagujících na stěžejní problém přes opatření k jejich řešení vyúsťujících do návrhů projektů.
Projektová činnost VOŠE Zlín pokračuje i v dalším programovém období 2007 – 2013. Směr projektové činnosti se
take nezměnil. Jde znovu o vzdělávání. Vzdělávání pedagogických pracovníků škol a školských zařízení se stalo
prioritou dalšího programového období.
Projekt „Finanční gramotnost ve školách Zlínského kraje“ je reakcí na potřebu vzdělávání pedagogických
i nepedagogických pracovníků základních a středních škol, případně i nepedagogických zařízení v oblasti financí.
Všechno začalo již v roce 2008. Základem byl dokument „Systém budování finanční gramotnosti na základních
a středních školách“ V červnu 2008 byl podán projekt ve Zlínském kraji v rámci první výzvy prostřednictvím
Operačního programu Vzdělávání pro konkurenceschopnost, oblast podpory 1.3. Projekt byl schválen. Realizace byla
zahájena 01. 02. 2009. [4]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
189
INVESTICE DO ROZVOJE VZDĚLÁVÁNÍ
V současné době je vytvářen jeden velký vzdělávací program, který se skládá z pěti modulů:
Schéma 1:
Zdroj: vlastní
Tyto moduly jsou nyní v rámci pilotního ověření nabízeny jako celek, ale klienti si mohou zvolit i jednotlivé moduly.
Semináře v rámci jednotlivých modulů probíhají jíž od června 2009. Jsou pravidelně monitorovány a současně probíhá
i průběžná analýza spokojenosti a potřeb klientů projektu. Důvodem je příprava tvorby studijních materiálů. Jejich
tvorba je jednou z klíčových aktivit projektu.
Mgr Josef Slovák, člen Rady Zlínského kraje pro školství, mládež a sport v komentáři článku o projektu řekl: „Hlavním
cílem projektu je zvýšení kompetencí pedagogických i nepedagogických pracovníků škol a školských zařízení ve
Zlínském kraji v oblasti financí. Každý modul je zakončen udělením certifikátu o absolvování. Cílem projektu je, aby
absolventi jednotlivých modulů mohli využít nově získané znalosti a zkušenosti ve své praxi. Přeji všem přednášejícím
a hlavě aktivním účastníkům hodně nového poznávání a úspěšné využití získaných vědomostí a dovedností ve svém
dalším profesním působení.“ [3]
Projekt “Finanční gramotnost ve školách Zlínského kraje” má již své místo ve vzdělávání pedagogů ve Zlínském kraji.
Prvotní obavy nebyly naplněny. Z původního “několikaset” velkého počtu zájemců se sice rekrutovalo číslo
několikanásobně nižší, nicméně monitirovací indikatory jsou naplňovány beze zbytku, dokonce jsou již překročeny.
Projekt “Finanční gramotnost ve školách Zlínského kraje” zahrnuje vedle své klíčové activity, kterou je vzdělávání
pedagogických pracovníků Zlínského kraje, také řadu aktivit, které jsou důležité pro realizaci celého projektu.
Například bylo již provedeno a ještě bude, několik dotazníkových šetření, které jsou nástrojem analýz projektu.
Základem projektu byla také vychozí analýza, která byla předložena současně s žádostí o projekt.
Respondenti
Základní školy
Počet
255
Vyjádření v %
59,86
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
190
Střední školy
Celkem
Tabulka 1: Výchozí analýza projektu
Zdroj: Vlastní dotazníkové šetření
171
426
40,14
100,00
Celkem bylo dotázáno 255 základních škol, což představuje 59,86 procent a 171 středních škol, tj. 40,14 procent. Přesto
zájem o nabízenou možnost vzdělávání v oblasti „finanční gramotnosti“ projevilo z tohoto počtu zájemců jen
27 procent klientů. Jak již bylo řečeno výše, z původního velkého počtu zájemců, se pak rekrutovala jen malá část. Ale
počáteční obavy a strach z „nenaplnění“ monitorovacích indikátorů nebyl naplněn. V současné době máme asi
90 klientů. Z toho další graf ukazuje složení klientů dle druhu školy.
Graf:1. Rozdělení respondentů podle škol
zdroj: vlastní
Z grafu jasně vyplývá, že největší počet klientů je ze základních škol, kde z jejich zájmů také vyplývá největší zvýšená
potřeba vzdělávání v oblasti finanční gramotnosti. To je také cílem projektu.
Závěrem můžeme potvrdit, že VOŠE Zlín vytváří ve Zlínském kraji podmínky pro budování finanční gramotnosti
a sama se na ní podílí. Pomáhá tím zvyšovat kompetence pedagogů v této oblasti. Dále pomáhá v orientaci ve světě
financí, v orientaci v oblasti bankovních produktů a služeb. Podpora vzdělávacích aktivit by měla být důležitou součástí
činnosti každé školy. Finanční gramotnost si určitě najde své místo mezi těmito aktivitami. Zkušenosti VOŠE Zlín to
jen potvrzují.
LITERATURA:
[1]
VILAMOVÁ, Š. Čerpáme finanční zdroje Evropské unie. Praha : GRADA, 2005. ISBN 80-247-1194-X
[2]
VILAMOVÁ, Š.. Jak získat finanční zdroje Evropské unie. Praha : GRADA, 2004. ISBN 80-247-0828-0
[3]
ŠEDOVÁ, H. Finanční gramotnost ve školách Zlínského kraje. Učitelské noviny, 20.10.2009, str. 26. ISSN
0139-5718.
http://www.oazlin.cz/projekty.php on line 05.01.2009
[4]
ADRESA:
Ing. Hana Šedová
Obchodní akademie Tomáše Bati a Vyšší odborná škola ekonomická Zlín,
Nám. TGM 3669, 761 57 Zlín
[email protected]
tel. 731672220
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
191
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
192
NOVINKY V DAŇOVÉ LEGISLATIVĚ
Jana Stibůrková
Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice
Abstrakt: Výběr daní je nejdůležitějším příjmem státního rozpočtu. Rok 2009 přinesl množství změn
v daňové legislativě a neznalost zákonů neomlouvá. Proto je důležité mít znalosti o novinkách v daňové
legislativě týkající se roku minulého i let budoucích. Nejvýznamnější změny nastaly ve prospěch poplatníků
jako reakce na světovou ekonomickou a finanční krizi.
Klíčová slova: novela, veřejný rozpočet, hospodářská stabilita, daňové zákony, daňové povinnosti,
legislativní činnost, zákon o daních z příjmů, finanční leasing, mimořadné odpisy, daňové přiznání, DPH,
sazba daně, silniční daň, daň z nemovitostí, den platby, odkladný účinek
ÚVOD
Vstup do roku 2010 s sebou přinesl mnoho legislativních změn. Velká řada novelizací a změn v zákonech proběhla jako
reakce na celosvětovou finanční a hospodářskou krizi - nejdříve z důvodu podpory podnikatelských aktivit a oživení
trhu, bez ohledu na dopady do veřejného rozpočtu, a následně v důsledku nutných změn podporujících snížení deficitu
na únosnou úroveň. Děje se tak proto, že příjmy plynoucí do státního rozpočtu z výběru daní představují nemalou,
můžeme klidně říci, že zásadní, částku a jakékoliv úpravy ohrožují stabilitu veřejných financí.
Velká většina změn v daňových zákonech platí od 1. 1. 2010 či 2011 (daňový řád), ale mnohé změny působí
retroaktivně, tj. svým dopadem ovlivňují daňové povinnosti již za rok 2009. Negativní stránkou věci i nadále zůstává
skutečnost, že legislativní činnost je stále velmi aktivní a možná někdy trochu chaotická, čímž může docházet k dalším
změnám. Výsledek se může projevit v oslabení snahy Ministerstva financí o zjednodušení, zprůhlednění a vyšší
daňovou spravedlnost ve vztahu k poplatníkům.
ZÁKON O DANÍCH Z PŘÍJMŮ
Zákon č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů prošel v průběhu roku 2009 celkem 11 novelami a změny jsou zásadní.
Použití jednotlivých změn se týká už i roku 2009 a naopak některé nabývají na účinnosti až rokem 2010.
• zvyšuje se hranice pro osvobození důchodů, a to na hranici 36 násobku minimální mzdy, tj. na částku
288 tis. Kč. Minimální mzda v současné době činí 8 tis. Kč měsíčně. Důchodci navíc mají, již od roku 2008,
možnost na své další příjmy uplatnit slevu na dani na poplatníka ve výši 24 840 Kč ročně
• změna v § 24 odst. 3 písm. k) – Ministerstvo financí již nebude po skončení daného roku vydávat vyhlášku
upravující paušální ceny pohonných hmot, neboť podnikatelé od roku 2009 používají ceny stanovené
vyhláškami Ministerstva práce a sociálních věcí vždy na počátku zdaňovacího období
• změna v § 24 odst. 4 - zkrácení minimální doby finančního leasingu pro 1. až 3. odpisovou skupinu. Účinnost
této novely je od 1. 4. 2009 a doba nájmu u hmotného movitého majetku se snižuje na 36 měsíců u 1. odpisové
skupiny, na 54 měsíců u 2. odpisové skupiny a na 114 měsíců u 3. odpisové skupiny. Vazba na tyto změny se
promítla i do ustanovení § 24 odst. 15 - nájemné u finančního leasingu se považuje za daňově uznatelné,
pokud doba trvání finančního leasingu při pořízení hmotného majetku činí nejméně 12 měsíců u majetku
zařazeného do 1. odpisové skupiny a na nejméně 24 měsíců u majetku zařazeného do 2. odpisové skupiny.
• mimořádné odpisy - nový § 30a - hmotný majetek zařazený do 1. odpisové skupiny a pořízený v období od
1. 1. 2009 do 30. 6. 2010 může poplatník, který je jeho prvním vlastníkem, odepsat rovnoměrně bez přerušení
do 100 % vstupní ceny za 12 měsíců (tj. rovnoměrné časové odpisy). Hmotný majetek zařazený do 2. odpisové
skupiny a pořízený v období od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2010 může poplatník, který je jeho prvním vlastníkem,
odepsat bez přerušení do 100 % vstupní ceny za 24 měsíců; přitom za prvních 12 měsíců uplatní odpisy
rovnoměrně do výše 60 % vstupní ceny a za dalších bezprostředně následujících 12 měsíců uplatní odpisy
rovnoměrně do výše 40 % vstupní ceny.
• měsíční výdajový paušál na auto ve výši 5 tis. Kč - nový § 24/2/zt, § 25/1/zp a doplnění § 28/6 ZDP novela umožňuje uplatnění nákladů formou paušálního výdaje na dopravu silničním motorovým vozidlem ve
výši 5 tis. Kč za každý celý kalendářní měsíc zdaňovacího období (nebo období, za které se podává daňové
přiznání), ve kterém poplatník využíval příslušné silniční motorové vozidlo k dosažení, zajištění nebo udržení
zdanitelných příjmů. Pokud není vozidlo používáno 100 % k dosažení, zajištění a udržení zdanitelných příjmů
(např. je využívá i zaměstnanec k soukromým účelům), lze na takové vozidlo uplatnit pouze krácený paušální
výdaj na dopravu ve výši 80 % (tj. 4 tis. Kč za měsíc). Při odpisování vozidla, u kterého je poplatník povinen
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
193
•
•
použít krácený paušální výdaj na dopravu, může uplatnit pouze 80 % odpisů. Tento odpočet je možné uplatnit
na maximálně tři firemní automobily.
vzdělávání zaměstnanců - § 6 odst. 9 písm. a) ZDP a § 24 odst. 2 písm. j) bod 3 - ruší se podmínka
provázání času stráveného vzděláváním a výkonu práce podle zákoníku práce pro daňovou uznatelnost nákladů
na vzdělávání a pro osvobození těchto nákladů na straně zaměstnance. Dle novely stačí pro daňovou
uznatelnost nákladů na vzdělávání na straně zaměstnavatele a pro osvobození dodanění těchto nákladů na
straně zaměstnance splnit podmínku, že toto vzdělávání souvisí s předmětem činnosti zaměstnavatele. Toto
ustanovení je možné použít již za zdaňovací období započaté v roce 2009
změna v § 36c – od 1. 1. 2010 dochází ke zvýšení daňového zvýhodnění na vyživované dítě žijící
s poplatníkem domácnosti z 10.680 Kč na 11.604 Kč, tj. o 924 Kč ročně a 77 Kč měsíčně více
Další velmi významnou změnou týkající se fyzických osob podnikatelů jsou úpravy v § 7 odst. 7 – tzv. paušální
výdaje. Pro zpřehlednění uvádím stav za jednotlivá zdaňovací období do tabulky níže.
Druh příjmu
Rok 2008
Rok 2009
Rok 2010
§ 7/1 a) - zemědělci
80 %
80 %
80 %
§ 7/1 b) – řemesla
60 %
80 %
80 %
§ 7/1 b) – ostatní živnosti
50 %
60 %
60 %
§ 7/1 c) – jiné podnikání
40 %
60 %
40 %
§ 7/2 a), b), c), d)
40 %
60 %
40 %
DAŇ Z PŘIDANÉ HODNOTY
V průběhu roku 2009 došlo také k rozsáhlým novelám zákona o dani z přidané hodnoty (DPH). Mezi nejvýznamnější
zajisté patří zvýšení sazeb o 1 %. Základní sazba DPH se s účinností od 1. 1. 2010 zvyšuje z 19 % na 20 % a snížená
sazba DPH z 9 % na 10 %.
Speciální přechodná ustanovení se týkají následujících oblastí:
• Plátce, kterému vznikla povinnost přiznat daň z úplat přijatých přede dnem uskutečnění zdanitelného plnění do
konce roku 2009, použije při vyúčtování těchto přijatých úplat ke dni uskutečnění zdanitelného plnění po
1. 1. 2010 sazbu DPH platnou ke dni vzniku povinnosti přiznat daň z přidané hodnoty při přijetí úplaty.
• Plátce, který dodává elektřinu, plyn, vodu, teplo, chlad nebo poskytuje telekomunikační služby, je za zúčtovací
období zahrnující jak část roku 2009, tak část roku 2010 oprávněn provést mimořádný odečet z měřících
zařízení, případně provést propočet spotřeby k 31. 12. 2009, a to i tehdy, bude-li odečet z měřících zařízení
proveden až po tomto datu. Pak u spotřeby za období do 31. 12. 2009 plátce uplatní sazbu daně platnou do
konce roku 2009 (9 % nebo 19 %) a u spotřeby za období od 1. 1. 2010 plátce uplatní sazbu daně platnou od
roku 2010 (10 % nebo 20 %).
Sníženou sazbu dle ustanovení § 48 - Sazby daně u bytové výstavby - uplatňovat do 31. 12. 2010. I nadále však zůstává
v platnosti ustanovení § 48a – Sazby daně u staveb pro sociální bydlení.
Další velmi zásadní změnou vyplývající z novely je změna místa plnění u poskytovaných služeb, které definuje § 9.
Jedná se o rozšíření možnosti uplatnit systém „reverse charge“ na výstupu, čímž ale na druhé straně bude docházet
k rozšíření povinnosti přiznat daň u poskytovaných služeb v tuzemsku. Novela zrušila ustanovení v § 15, takže místo
plnění u služeb poskytnutých tuzemským osobám povinným k dani se řídí § 9 odst. 1.
Na základě článku 80 směrnice Rady 2006/112/ES byl nově upraven základ daně v § 36 odst. 6 a zároveň vstoupil
v platnost zcela nový § 36a upravující základ daně ve zvláštních případech. Cílem této úpravy je snaha zabránit
daňovým únikům mezi kapitálově spřízněnými osobami.
Mezi další novinky v tomto zákoně patří zcela nová ustanovení – v oblasti vývozu § 63 a následně § 66, v oblasti
vracení daně plátcům, vyplývající ze směrnice Rady 2008/9/ES, § 82, § 82a § 82b, když nelze uplatnit systém reverse
charge, dále povinnost stát se plátcem daně dle § 94 odst. 11 a odst. 12, či povinnost podat souhrnné hlášení dle nového
§ 102. Souhrnná hlášení se podávají pouze elektronicky a ve formě datové zprávy opatřené elektronickým podpisem
nebo značkou.
Změnou technického charakteru jsou nové tiskopisy. Daňové přiznání k DPH za zdaňovací období počínaje lednem,
resp. 1. čtvrtletím roku 2010, bude podáváno na novém tiskopisu vzor č. 16. Upravena je podpisová část (B.ODDÍL
přiznání) a také slovní popisy u řádků 5 a 6, 7 a 8, 11 a 12 a řádku 48. S uvedenými změnami souvisí také úprava
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
194
pokynů k vyplnění přiznaní – nový vzor č. 12.
SILNIČNÍ DAŇ
Nejvýznamnější změnou pro rok 2010 je zvýšení roční sazby daně u vozidel poprvé registrovaných v ČR do
31. 12. 1989 z 15 % na 25 %.
Dále byl také rozšířen seznam vozidel, která jsou od daně úplně osvobozena - vozidla pro dopravu osob nebo nákladů s
největší povolenou hmotností méně než 12 tun, která jezdí na pohon šetrný k životnímu prostředí. Jde o automobily na
elektrický pohon, na hybridní pohon (kombinace spalovacího motoru a elektromotoru), zkapalněný ropný plyn (LPG),
stlačený zemní plyn (CNG) nebo auta, která spalují směs benzinu a etanolu označenou jako E85.
Silniční daň u vozidel provozovaných nejen na území České republiky, ale také v členských zemích Evropské unie, se
vybírá pouze v tom státě, kde je vozidlo evidováno. Vozidla registrovaná v ČR a provozovaná v členských státech EU
by proto neměla být zdaňována v zemi, kde jsou provozována a naopak, vozidla provozovaná v České republice, ale
registrovaná v jiném státě, by neměla být předmětem daně silniční v České republice. Právní oporu najdeme ve článku 5
směrnice Evropského parlamentu a rady č. 1999/62/ES ve znění směrnice č. 2006/38/ES ve článku 3.
DAŇ Z NEMOVITOSTÍ
Zákonem č. 362/2009 Sb., kterým se mění některé zákony v souvislosti s návrhem zákona o státním rozpočtu České
republiky na rok 2010, se s účinností od 1.1.2010 mění také ustanovení § 6 odst. 2 a § 11 odst. 1 zákona
č. 338/1992 Sb., o dani z nemovitostí, ve znění pozdějších předpisů (dále jen „zákon o dani z nemovitostí“), jimiž jsou
upraveny sazby daně z nemovitostí.
Dojde-li u poplatníka (dle ustanovení § 13a odst. 2 zákona o dani z nemovitostí), ve srovnání s předchozím zdaňovacím
obdobím, pouze
a) ke změně sazeb daně,
b) ke změně průměrné ceny půdy přiřazené ke stávajícím jednotlivým katastrálním územím podle § 5 odst. 1,
c) ke stanovení nebo ke změně koeficientu podle § 6 odst. 4, § 11 odst. 3 a 4 nebo podle § 12, anebo
d) k zániku osvobození od daně, jestliže tak obec stanoví obecně závaznou vyhláškou podle § 4 odst. 1 písm. v) nebo
uplynutím zákonem stanovené lhůty a předmět daně není ani částečně osvobozen od daně z jiného důvodu,
poplatník není povinen podat daňové přiznání nebo dílčí daňové přiznání ani sdělit tyto změny. Daň se
vyměří ve výši poslední známé daně upravené o změny podle písmen a) až d) a výsledek vyměření se poplatníkovi
oznámí platebním výměrem nebo hromadným předpisným seznamem.
Sazby daně z nemovitostí platné k 1. lednu 2010
1. Sazby daně z pozemků podle § 6 odst. 1 zákona o dani z nemovitostí:
A - orná půda, chmelnice, vinice, zahrada, ovocný sad
B - trvalý travní porost
C - hospodářský les
D - rybník s intenzívním a průmyslovým chovem ryb
2. Sazby daně z pozemků podle § 6 odst. 2 zákona o dani z nemovitostí:
E - zastavěná plocha a nádvoří
F - stavební pozemek
G - ostatní plocha
3. Základní sazby daně ze staveb podle § 11 odst. 1 zákona o dani z nemovitostí:
H - obytný dům
I - ostatní stavba tvořící příslušenství k obytnému domu
J - stavba pro individuální rekreaci, rodinný dům využívaný pro individuální rekreaci
K - stavba plnící doplňkovou funkci ke stavbě pro individuální rekreaci
L - garáž vystavěná odděleně od obytného domu
M – zemědělská prvovýroba, lesní a vodní hospodářství
N – průmysl, stavebnictví, doprava, energetika, ostatní zemědělská výroba
O – ostatní podnikatelská činnost
P - ostatní stavba
R – byt
S - zemědělská prvovýroba, lesní a vodní hospodářství
T - průmysl, stavebnictví, doprava, energetika, ostatní zemědělská výroba
U - ostatní podnikatelská činnost
V - samostatný nebytový prostor užívaný jako garáž
Z - ostatní samostatný nebytový prostor
0,75 %
0,25 %
0,25 %
0,25 %
0,20 Kč/m2
2,00 Kč/m2
0,20 Kč/m2
2 Kč/m2
2 Kč/m2
6 Kč/m2
2 Kč/m2
8 Kč/m2
2 Kč/m2
10 Kč/m2
10 Kč/m2
6 Kč/m2
2 Kč/m2
2 Kč/m2
10 Kč/m2
10 Kč/m2
8 Kč/m2
2 Kč/m2
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
195
ZÁKON O SPRÁVĚ DANÍ A POPLATKŮ
Novela zákona o správě daní a poplatků přinesla změny ve prospěch daňových subjektů.
• úprava § 32 odst. 3 - správcům daně ukládá povinnost ke každému rozhodnutí přiložit i odůvodnění.
V odůvodnění správce daně stručně a jasně uvede důvody pro vydání rozhodnutí. V rozhodnutí vydaném na
základě dokazování je správce daně povinen uvést, které skutečnosti má za prokázané a o které důkazy opřel
svá skutková zjištění, jakými úvahami se při hodnocení důkazů řídil a jak věc posoudil po právní stránce.
• úprava § 46 odst. 7 – vydá-li správce daně po provedené daňové kontrole dodatečný platební výměr
a kontrolovaný subjekt se odvolá, toto odvolání má odkladný účinek. V praxi to znamená, že tento výměr
nemusí být uhrazen dříve, než úřad o odvolání rozhodne.
• úprava § 47 odst. 1 – novelou se zanesla do právního řádu lhůta pro doměření daně tzv. „3+0“. V praxi to
znamená, že daň nelze vyměřit ani jinak doměřit po uplynutí tří let od konce zdaňovacího období, v němž
vznikla daňová povinnost a ne od konce roku, ve kterém bylo daňové přiznání podáno. Novela je reakcí na
rozhodnutí ústavního soudu I. ÚS 1611/07 z prosince 2008.
V souvislosti s přijatým zákonem o platebním styku došlo také ke změně v oblasti úhrad daňových povinností. Dne
1. 11. 2009 vstoupila v platnost novela zákona o správě daní a poplatků, která nově upravuje § 61 - Den platby.
Doposud se za den platby považoval den, kdy platba odešla z účtu poskytovatele platebních služeb. Od 1. 11. 2009 tedy
platí, že daň je uhrazena dnem připsání na bankovní účet správce daně, tj. finančního úřadu. V praxi to znamená,
že své daňové povinnosti musíte při úhradě bankovním převodem provádět o minimálně 2 dny dříve, než je zákonem
stanoveno datum splatnosti. U platby v hotovosti na pokladně finančního úřadu se nic nemění a dnem platby zůstává
den převzetí hotovosti.
ZÁVĚR
Legislativní smršť se rozběhla krátce po „sametové revoluci“, následovaly změny v souvislosti s rozdělením
Československa, další velké změny přinesl náš vstup do Evropské unie. A k zásadním změnám došlo i v uplynulém
roce 2009 a zasáhly do všech oblastí života. Bohužel s tímto legislativním procesem je spojeno i množství změn, na
které musí podnikatelé reagovat a často ve velmi krátké době.
Ve výše uvedených řádcích jsem se snažila o základní shrnutí všech významných změn týkajících se roku 2010
a osobně doufám, že uplynulý rok byl v legislativě dostatečně akční a období následující bude patřit pouze k těm, které
přinesou více sociální a právní jistoty.
POUŽITÁ LITERATURA
[1] MARKOVÁ, H. Daňové zákony 2010, úplná znění platná k 1.1.2010. Praha : GRADA Publishing a.s., 2010. ISBN
978-80-247-3206-0.
[2] Zákon č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů
[3] Zákon č. 235/2004 Sb., o dani z přidané hodnoty
[4] Zákon č. 16/1993 Sb., o dani silniční
[5] Zákon č. 338/1992 Sb., o dani z nemovitostí
[6] Zákon 337/1992 Sb., o správě daní a poplatků
ADRESA
Ing. Jana Stibůrková
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
e-mail: [email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
196
EKONOMICKÉ PODMIENKY MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V SR PO VSTUPE DO
EUROZÓNY – VO SVETLE EURÓPSKEJ CHARTY MSP
Strážovská Helena
VŠEMvs, Bratislava
Abstrakt: Zo všetkých ekonomických podmienok v ktorých pôsobia malé a stredné podniky je
najvýznamnejšie podnikateľské prostredie. K jeho obsahu a pôsobeniu je zo strany slovenských malých
a stredných podnikov najviac pripomienok. Napriek tomu, že oficiálne sa javí, že sa podnikateľské
prostredie každým rokov zlepšuje, na začiatku roku 2010 je treba konštatovať, že prebiehajúca
hospodárska kríza podnikateľské prostredie skôr zhoršila. Trvale sa uvádza ako dôvod často meniaca sa
legislatíva a v istých súvislostiach sa malé a stredné podniky domnievajú, že aj samotné prijatie eura patrí
k prvkom, ktoré zhoršili podnikateľské prostredie. Práva najmä malých podnikateľov by mala ochraňovať
Európska charta pre malé a stredné podniky. V tejto súvislosti je významné, že malým a stredným
podnikom ekonomické prostredie vylepšila najmä iniciatíva “Small Business Act“, ktorá vznikla z podnetu
Európskej komisie a prvýkrát zavádza komplexný politický rámec pre všetky členské štáty Európskej únie.
Napriek uvedenému je treba zdôrazniť, že Európska charta pre malé podniky nebola v Slovenskej republike
naplnená. Analyzujeme v ďalšom texte.
Kľúčové slová: malé a stredné podniky, Európska charta.
V úvodnej časti textu je potrebné pripomenúť ako veda definuje podnikateľské prostredie. Vo veľkej ekonomickej
encyklopédií (Šíbl D., 2002) sa uvádza, že okolie, ktoré obklopuje podnikateľský subjekt, ovplyvňuje jeho
podnikateľskú aktivitu. Je úzko späté s konkurenčným prostredím. Zahŕňa iné podnikateľské subjekty, riadiace
inštitúcie vydávajúce právne normy určujúce pravidlá a podmienky podnikateľskej činnosti, infraštruktúru atď. Vzťahy
vznikajúce medzi ekonomickým (podnikateľským) subjektom a podnikateľským prostredím sa rozvíjajú vo vertikálnej
(smerom k riadiacim štruktúram) i horizontálnej (smerom k iným podnikateľským subjektom) línii. Na podobu
podnikateľského prostredia a charakter vzťahov, ktoré sa v ňom vytvárajú, má nemalý vplyv otvorenosť či uzavretosť
ekonomiky. V podmienkach otvorenej ekonomiky je podnikateľské prostredie širšie a náročnejšie. Toľko citát.
Po vstupe Slovenska do eurozóny sa intenzívnejšie začíname zaoberať podnikateľským prostredím na Slovensku
v súvislosti s tým, že otázkou rozvoja malých podnikov a otázkou ekonomických podmienok, ktoré rozvoj týchto
podnikov umožňujú sa významne zaoberá Európska únia. Na tento účel je zameraná aj Európska charta malých
podnikov, ktorá od r. 2002 postupne teoreticky a metodicky vytvára predstavy a stanoviská o tom, aké by malo byť
• politické,
• ekonomické a
• podnikateľské prostredie,
v ktorom by malé podniky boli schopné progresívne sa vyvíjať. Očakáva sa od nich rast zamestnanosti, inovácie
a flexibilnosť pri rešpektovaní požiadaviek spotrebiteľov. S tým súvisí aj prínos k tvorbe HDP.
V európskom kontexte predstavujú malé podniky približne 60 % poskytovania nových pracovných miest, uvádza sa že
produkujú 50 - 60 % HDP.
V trhovej ekonomike majú malé a stredné podniky silnú pozíciu. Stávajú sa predmetom výskumu teoretických
pracovísk i konkrétneho záujmu celej podnikateľskej obce, majú inovatívnu funkciu, poskytujú nové pracovné miesta
a tým významne ovplyvňujú význam zamestnanosti.
Malé a stredné podniky majú relatívne malý podiel na trhu, sú riadené vlastníkmi – podnikateľmi, rodinami vlastníkov
respektíve spoluvlastníctvom a nie sprostredkovane cez formálnu štruktúru manažmentu. Sú nezávislé a netvoria časť
iného veľkého podniku.
Základným princípom Európskej charty pre malé podniky je : „Najprv mysli na malých...“
V tejto súvislosti je aktuálne hovoriť okrem iného o problematike rešpektovania úloh Európskej charty vo vzťahu
k malým podnikateľom. Pripomeňme si niektoré zásady Európskej charty, ako ich za svoje považuje Európska únia.
Európska únia:
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
197
•
•
•
•
•
•
Uznáva dynamické schopnosti malých podnikov reagovať na potreby nových trhov a zabezpečovať pracovné
príležitosti,
zdôrazňuje význam malých podnikov pri posilňovaní sociálneho a regionálneho rozvoja, pričom ich správanie
je príkladom iniciatívy a odhodlania,
uznáva podnikanie ako cennú a produktívnu životnú zručnosť,
oceňuje úspešné podniky, ktoré si zaslúžia spravodlivú odmenu,
zohľadňujú, že aj zodpovedná iniciatívnosť a riskovanie sa spája s určitým neúspechom, a že to treba chápať
najmä ako príležitosť učiť sa,
uvedomuje si význam vedomostí, odhodlania a pružnosti v novej ekonomike.
Slovensko sa prijatím Európskej charty pre malé podniky zaviazalo že prijme opatrenia v prospech rozvoja malých
podnikov v nasledujúcich oblastiach:
• Vzdelávanie a odborná príprava na podnikateľstvo.
• Lacnejší a rýchlejší začiatok podnikania.
• Lepšia legislatíva a regulácia.
• Dostupnosť zručností.
• Zlepšovanie on-line prístupu k informáciám.
• Viac výhod vyplývajúcich z jednotného trhu.
• Zdaňovanie a finančné otázky.
• Posilnenie technologickej kapacity malých podnikov.
• Úspešné modely elektronického podnikania a podpora špičkových malých podnikov.
• Vytvorenie silnejšieho, efektívnejšieho zastúpenia záujmov malých podnikov na úrovni Únie a na národnej
úrovni.
Ak hodnotíme ekonomické podmienky rozvoja malého a stredného podnikania na Slovensku, považujeme potrebné
pripomenúť, že sa malé podniky v duchu Európskej charty pre malé podniky rozvíjajú v rámci nových pravidiel
v ekonomike, teda v novej ekonomike. Máme na mysli tieto pravidlá:
• Ekonomika je vedomostne a sieťovo založená,
• Vznikajú nové stratégie založené na otvorenosti, vzdelanosti a kreativite,
• Novú úlohu dostáva výskumná činnosť, vzdelanie a hodnota intelektuálneho a sociálneho kapitálu,
• Charakteristické je rýchle tempo rozvoja v každej oblasti.
Uvedené nové pravidlá v ekonomike znamenajú zároveň prepojenosť v oblasti vedy i praxe, ale predovšetkým tvorivosť
a aplikáciu spôsobov rozširovania vedomostí a prepájania výskumu a vzdelanosti. To platí aj pre oblasť podnikateľskej
činnosti.
V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že vznikajú nové požiadavky na malého podnikateľa ako na jedinca, ktorý musí
rešpektovať v záujme rastu kvality nové požiadavky na seba aj na svoj život. Máme na mysli zručnosť malého
podnikateľa, čo znamená schopnosť riešenia náročných úloh priamo v praxi.
Európska charta malých podnikateľov zdôrazňuje potrebu mať schopnosť využívať svoje zručnosti a zároveň
podporovať rozvíjanie kvality a zručnosti všetkých osôb, ktoré sa v blízkosti malého podnikateľa objavujú.
Treba si uvedomiť, že aj malý podnikateľ sa musí zbaviť tradičných spôsobov obchodovania i tradičných spôsobov
foriem života a prijať za svoju skutočnosť, že nastúpili tendencie sieťovo založenej spoločnosti a že aj jeho
podnikateľská činnosť je charakteristická prienikom prvkov globalizácie. Tvoria sa teda siete a v rámci sietí nové
spoločenské a ekonomické vzťahy. Poprednými európskymi vedcami už bolo zdôraznené, že vízia intenzívneho
ekonomického rastu je založená na investovaní do vzdelania a teda ekonomika malého podniku a vzdelávací proces sú
vzájomne podmienené.
Malý podnikateľ musí tiež zakladať svoj biznis na vedomostiach a veľmi výrazne orientovať sa na budúcnosť.
Oblasť výskumu, ako aj celé teoretická fronta nemôže mať v novej ekonomike bariéry, ale medzi výskumnou činnosťou
a praxou musí byť veľmi intenzívne spojenie. S trochou zveličovania by bolo možné povedať, že aj malý podnikateľ
musí byť istým spôsobom výskumný pracovník, predovšetkým v oblastiach, ktoré sa dotýkajú jeho podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného vyplýva, že jeho ekonomické vzdelanie musí byť mnohostranné a musí vytvoriť synergiu tak,
aby jeho vzdelanie prinášalo praktické úžitky. Na tieto skutočnosti sa priamo či nepriamo poukazuje v Európskej charte
pre malé podniky a zdôrazňujú sa pri tom vedomosti ako nástroje v konkurenčnom boji. V tejto oblasti navrhujeme
intenzívnejšiu spoluprácu malých podnikateľov s príslušnými pracoviskami vysokých škôl, či iných vzdelávacích
inštitúcií.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
198
Ako výsledky našich výskumov dokazujú, táto spolupráca je nedostatočne rozvinutá. Malí podnikatelia majú výrazne
dlhšiu pracovnú dobu ako je všeobecne stanovená, čo súvisí s obdobím prežitia v čase krízy. Vzdelávanie je zúžené na
tlač, televízne poznatky, maximálne krátkodobé – jednodňové školenia. Chýbajú mnohým nové poznatky z oblasti
manažmentu, ako aj metodické základy pre výkon výskumnej činnosti. Ukazuje sa, že práve výskum je mimoriadne
potrebný v čase potreby medzinárodnej spolupráce v každej oblasti po vstupe SR do Európskej únie.
Prirodzene okrem odborných schopností malého podnikateľa zdôrazňuje Európska charta aj morálne hodnoty malého
podnikateľa a jeho etický prístup k podnikateľskej činnosti.
V živote malých podnikateľov je veľmi významná tesná väzba medzi podnikom a majiteľom. Po vstupe SR do
eurozóny sa zdôrazňujú v tejto súvislosti dva základné princípy:
• Osobný princíp, je znakom toho, že podnikateľ má najvýznamnejšie postavenie v celom rozhodovacom
procese malého podniku. Stáva sa, že svoj malý podnik chápe ako svoje celoživotné poslanie a sám seba
považuje za tvorcu tohto podniku. Pokiaľ je progresívny a má patričné vzdelanie je takýto princíp veľmi
užitočný. Blízky je jeho vzťah k zamestnancom (ak nejde o rodinný podnik) a tiež blízky je jeho vzťah
k dodávateľom a zákazníkom. Tu je však žiaduce, aby úplne ovládal všetky odborné procesy spojené
s podnikaním a tak isto spôsob riadenia malého podniku. Pokiaľ takýto podnikateľ vykonáva aj
administratívnu činnosť, je problematické očakávať výrazné prínosy v oblasti napríklad inovácií. Je známe, že
administratívne zaťaženie malých podnikateľov je na Slovensku veľmi vysoké. V neúplne presnom výpočte
zaberá podnikateľovi mesačne v priemere aj 4 dni. To je tiež dôvodom prečo európska komisia vytýčila
program znižovania administratívneho zaťaženia o 25 % do roku 2012.
Napriek uvedenému sme toho názoru, že malý podnikateľ musí byť osobne zainteresovaný, musí ovládať
všetky činnosti, ktoré podnikateľský proces vyžaduje a to najmä proces riadenia a proces súvisiaci
s finančnými zdrojmi. Tu opäť treba zdôrazniť potrebu dobrého ekonomického vzdelania malého podnikateľa.
•
Princíp jednoty, je druhým princípom na významnosť ktorého upozorňujú aj zahraniční autori. Ide o princíp
jednoty riadenia a kapitálu. Tento princíp sa týka vzťahov s majetkom, vzhľadom na skutočnosť , že u malých
podnikateľov je vlastník i podnikateľ v jednej osobe. Musí teda hospodárne zaobchádzať so svojím majetkom,
musí ho zveľaďovať a musí myslieť na to , že svojim majetkom ručí za svoju činnosť a výsledky.
Z uvedeného vyplýva, že princíp jednoty je mimoriadne náročný na zodpovednosť malého podnikateľa za
svoje rozhodovania. Týka sa to hlavne strategických rozhodovaní a dosahovanie strategických cieľov. Aj
náročnosť tohto procesu sa vstupom Slovenska do eurozóny zvýšila.
V roku 2009 vstúpil do života veľmi významný podnet európskej komisie v oblasti podnikania. Zdôraznený bol význam
žien podnikateliek a boli zvolené príslušnou komisiou Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania
Ambasadórky Slovenska. Ide o projekt Európskej únie, ktorý sleduje cieľ zapojiť do podnikateľského procesu čoraz
viac žien podnikateliek, ktoré v súčasnosti dosahujú len okolo 30 % celkového počtu podnikateľov. Táto cenná
myšlienka znamená výrazný posun v otázke vzdelávania podnikateliek Slovenska nakoľko úlohou Ambasadóriek je
zvýšiť entuziazmus žien ich odvahu, ale aj odbornú pripravenosť na začatie podnikania. Už v roku 2009 začal tento
projekt fungovať na Slovensku tak, že všetky Ambasadórky prednášali pre mladých ľudí – hlavne ženy svoje stanoviská
a odborné názory na otázku výkonu podnikania. Prednášky boli veľmi pútavé a ukázalo sa, že sa vstupom
Ambasadóriek do vzdelávania v podnikateľskej oblasti vyplnila medzera, ktorá tu v minulosti bola.
Problematika malých a stredných podnikov musí byť po vstupe Slovenska do eurozóny vnímaná po novom aj pokiaľ
ide o organizačnú stránku podnikov. V rámci Európskej únie sa vyskytujú tieto druhy podnikov:
• Samostatný podnik - za takýto podnik je považovaný podnik ktorý nie je partnerský ani prepojený.
• Partnerský podnik - neformálne je považovaný za podnik vyššieho rázu a je vlastnený samostatne alebo
spoločne s jedným alebo viacerými takzvanými previazanými podnikmi.
• Previazaný podnik - a) ide o taký podnik, ktorý vlastní viac ako 50 % podielov jedného a viacerých podnikov
b) vlastní viac ako 50 % vlastných podielov
Toto rozdelenie sa rešpektuje aj pri poskytovaní podpory podnikateľskej činnosti.
Napokon sa treba vyjadriť k otázke predchádzania zániku malých a stredných podnikov. Táto otázka je výsostne
aktuálna na Slovensku z dôvodov, že sa proces vstupu Slovenska do eurozóny prekrýva s priebehom hospodárskej
a finančnej krízy. V tejto súvislosti rad podnikov zaniká, respektíve volí stratégiu prežitia. Je vhodné zamyslieť sa nad
niektorými možnosťami ako predchádzať zániku malých a stredných podnikov. Ide o nasledovné:
• Pred začatím podnikateľskej činnosti by si mal každý malý podnikateľ uvedomiť, že existuje rad negatívnych
skutočností, ktoré budú jeho podnikateľskú činnosť ovplyvňovať. Nemožno začať podnikanie s myšlienkou
rýchleho zbohatnutia. Ekonomické podmienky môžu túto predstavu podnikateľa významne zmeniť.
• Už v začiatkoch podnikania je vhodné pripraviť podnikateľský plán, vytýčiť v ňom ciele a stratégiu
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
199
•
•
smerovania podnikateľskej činnosti. Môže sa stať, že bude potrebné podnikateľský plán meniť. Stáva sa to
vtedy ak dochádza napríklad k zmene cien energií alebo k iným zmenám, ktoré podnikateľ nemohol predvídať.
Treba však pripomenúť, že časté zmeny podnikateľského plánu môžu mať negatívne dôsledky na
podnikateľskú činnosť a jej výsledky.
Začínajúci podnikateľ si musí tiež uvedomiť, že je nevyhnutné uskutočňovať priebežné vyhodnocovanie
plnenia hlavne plánu tržieb a nákladov a zistené nedostatky respektíve neurčitosti vhodným spôsobom
promptne odstraňovať.
Napokon aj osobnosť malého podnikateľa zohráva významnú úlohu pri predchádzaní zániku podnikateľskej
činnosti. Treba si uvedomiť aj vlastné možnosti, nepodceňovať svoje schopnosti a uvedomiť si, že dosiahnutie
úspechu v podnikaní a prežitie krízových období je spojené aj s disciplínou, etikou a s obetovaním sa pre
podnikateľskú činnosť.
Na Slovensku dochádza často k zmenám podnikateľského prostredia. Žiaľ posledné výsledky výskumu popredných
ekonómov ukazujú, že podnikateľské prostredie sa v ostatných dvoch rokoch nezlepšilo naopak zhoršilo sa. Neustále
zmeny podnikateľského prostredia vyžadujú od malého podnikateľa úžasnú pružnosť v rozhodovacích procesoch ako aj
uskutočňovanie potrebných opatrení aby nedošlo k ohrozeniu podnikateľskej činnosti.
Malí a strední podnikatelia by mali venovať sústredenú pozornosť najmä finančným výsledkom a sledovaniu cash- flow
podniku.
Podnikatelia si musia tiež byť vedomí, že najdôležitejším faktorom v ich činnosti sú ľudské zdroje. Preto je nevyhnutné
budovať u svojich zamestnancov zamestnaneckú lojalitu, poskytnúť im možnosť trvalého procesu vzdelávania sa a rastu
kvality všetkej činnosti.
Malé a stredné podniky sú napriek trvalým problémom v ekonomike o ktorých sme aj v tomto texte pojednávali života
schopným orgánom národnej ekonomiky. Veríme v ich budúcnosť a význam pre národnú ekonomiku SR.
LITERATÚRA
[1]
STRÁŽOVSKÁ, H.; STRÁŽOVSKÁ, Ľ.; PAVLÍK A. Malé a stredné podniky. Bratislava : Sprint, 2007.
[2]
STRÁŽOVSKÁ, H.; STRÁŽOVSKÁ, Ľ.; PACHINGEROVÁ, M.; SIROTKOVÁ, A. Podnikanie. Bratislava :
Merkury, 2009.
[3]
ŠÍBL, D. a kolektív. Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava : Sprint, 2002. ISBN 80-89085-04-0.
ADRESA:
prof. Ing. Helena Strážovská, PhD.
VŠEM VS Bratislava
Karloveská 64
841 04 BRATISLAVA
Slovenská republika
[email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
200
ZNALOSTNÝ MANAŽMENT V KONTEXTE ROZVOJA ĽUDSKÝCH ZDROJOV
Ivana Tesarovičová
Slezská Univerzita v Opavě, Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné,
Anotácia: Článok sa zaoberá výhchodiskovými prvkami manažmentu znalostí (Knowledge Management)
v kontexte manažmentu výkonnosti (Performance Management) ktorý vychádza z prístupu Balanced
Scorecard v oblasti riadenia organizácie a vzdelávania ľudského kapitálu a rozvoja ľudí. Veľmi dôležité je
prepojenie moderných prístupov riadenia organizácie, vedenia ľudí, ich rozvoja s dôrazom na výkonnosť.
Kľúčové slová: manažment, talent manažment, ľudský kapitál, rozvoj, vzdelávanie
ÚVOD
Dnešná dynamická doba prináša stále novšie a inteligentnejšie produkty, ktoré sú spojené s novými technológiami
a výrazne menia rôzne aspekty života jednotlivcov i podnikov. Tvorba hodnoty pre zákazníkov tým mení svoju podobu,
je viac zviazaná so špecifickými znalosťami a schopnosťami ľudí a podnikov (knowledge), ktoré treba rozvíjať, ktoré sa
ťažšie vyhodnocujú, a navyše nemajú vždy celkom priamočiare a rýchle dopady na finančné výsledky podnikania.
Investície do technológií sú viditeľnejšie a ľahšie merateľné ako investície do ľudí, ktoré majú však vyššie potenciálne
prínosy. Aby sa mohli ľudia úspešne podieľať na realizácii zvyšovania hodnoty organizácie, v ktorej pôsobia, musia sa
jednotlivci a podniky dostať na potrebnú konkurenčnú úroveň, čo nie je v čase globalizácie ľahké.
Rýchlosť technologického rozvoja sa neustále zvyšuje, naberá na intenzite a prakticky všetky technológie sa vyvíjajú
úžasným tempom. Na globálnej úrovni si uvedomujeme presun výroby z rozvinutých krajín do menej rozvinutých.
Prakticky všetko je možné vyrobiť alebo dopestovať inde lacnejšie. Čím iným chceme konkurovať lacnej výrobe
z východu ak nie orientáciou na ľudí, ich invenciu, kreativitu, schopnosti koncepčného myslenia a schopnosti
spolupráce, sociálnych interakcií a emocionálnu inteligenciu, teda znalosti ich ako súčasť intelektuálneho kapitálu
podniku. Len tvoriví, vzdelaní, zapálení a iniciatívni ľudia dokážu konkurovať tvorbou produktov z vysokou hodnotou
pre zákazníka.
Paradoxne globalizácia presúva okrem technológií ktoré ničia niektoré odvetvia aj duševnú prácu smerom na východ
alebo inde za oceán a to nás núti hľadať iný prístup, ktorý bude prinášať hodnotu a zároveň sa nebude dať tak ľahko
napodobniť. Ide o to vedieť kombinovať zdanlivo nesúrodé myšlienky do niečoho nového, lepšie sa dokázať vcítiť do
druhých a porozumieť jemným rozdielom v medziľudských vzťahoch, prebúdzať v ľuďoch radosť a prekonávať hranice
bežného každodenného žitia. Ak chceme ľudí smerovať do uvedených oblastí, rozvíjať ich potenciál, bude to stáť veľa
času, námahy a finančných zdrojov. Je len prirodzené, že tieto investície musia byť ekonomicky efektívne, aby tomu tak
bolo je len prirodzené že je potrebné hľadať vhodné prístupy a systémy manažmentu .
Výroba by sa nepresúvala smerom na východ keby tamojšie spoločnosti nedokázali konkurovať ostatným vo svete,
keby neboli dostatočne výkonné a preto aj úspešné. Bez ohľadu na to akým spôsobom to dosiahli, my musíme
vychádzať z podmienok a možností ktoré sú u nás k dispozícii a rozvíjať to čo máme najlepšie. Nemáme hmotné
bohatstvo, veľké zásoby nerastných surovín, ale máme šikovných a podnikavých ľudí, ktorých treba rozvíjať.
Bolo by zaujímavé vedieť koľko manažérov u nás skutočne vidí pri pohľade na svojich zamestnancov zdroj výkonnosti
a úspechu svojej organizácie. Sú ľudia, ktorých majú organizácie k dispozícii kompetentné a zaviazané dosahovať
kľúčové ciele organizácie? Sú zamestnanci dostatočne schopní a motivovaní poraziť konkurenciu? Je ich pracovný
výkon stále lepší a lepší? Majú títo ľudia vhodné nástroje, metódy a prístupy, aby mohli byť oni a naše podniky čoraz
viac konkurencie schopné?
1 ZNALOSTNÝ MANAŽMENT
V súvislosti s otázkami znalostného manažmentu je vhodné povedať, že existuje aj pojem Intelektuálneho kapitálu,
pričom ide organizované znalosti, ktoré sa využívajú k tvorbe bohatstva podniku. Predstavujú ho napríklad patenty,
ochranné známky, či chránená technológia. Ide o schopnosť transformovať znalosti a nehmotné aktíva do zdrojov
bohatstva. M. A. Armstrong hovorí o intelektuálnom kapitále ako zásobe a tokoch znalostí, ktoré sú v organizácii
k dispozícii. Tieto znalosti je možné považovať za nehmotné zdroje, ktoré spolu s hmotnými zdrojmi (peniaze, hmotný
majetok) tvoria trhovú hodnotu podniku. Pod pojmom intelektuálny kapitál rozumieme kombináciu ľudského
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
201
a štrukturálneho kapitálu. Ľudský kapitál znamená zásobu vrodených a v priebehu života jedinca získaných znalostí,
schopností, zručností, talentu a invencie. Ľudský kapitál možno považovať viac za statickú veličinu.
Okrem ľudského kapitálu, je intelektuálny kapitál tvorený štrukturálnym kapitálom, ktorý (označovaný niekedy aj ako
organizačný kapitál) predstavujú inštitucionalizované znalosti vlastnené organizáciou. Sú to pracovné postupy,
pracovné náplne, organizačná štruktúra, databázy obchodných partnerov, manuály i technológie a značky.
Intelektuálny kapitál je rozvíjaný výberom a rozvojom správnych zamestnancov, inak povedané zvyšovaním ľudského
kapitálu. Tento zdroj je však nestabilný a pre zvýšenie tejto stability musí byť vhodným spôsobom viazaný na
kompetencie a schopnosti organizácie.
Znalostný manažment je v súčasnej dobe veľmi populárny pojem, a to najmä v organizáciách, ktoré sa snažia
implementovať znalostný manažment do svojich každodenných činností. Uplatňovanie znalostného manažmentu sa
stáva kľúčovým faktorom úspechu pre čoraz viac organizácií. Schopnosť tvoriť a využívať znalosti umožňuje
organizáciám uchopiť príležitosti, ktoré prinášajú zmeny prostredia. Keď chce organizácia získať konkurenčnú výhodu
je nutné pochopiť princípy znalostného manažmentu. Znalosti, znalostná ekonomika a znalostná spoločnosť sú dnes
frekventovane spájané s procesmi hospodárskeho rastu a rastu životnej úrovne. Dôvodom popularity týchto pojmov
a zdôrazňovania naliehavosti venovať im pozornosť je pokračujúca globalizácia a turbulentné zmeny prostredia.
Podmienky podnikania sú stále tvrdšie a v rýchlo sa meniacom externom prostredí sa stáva pre organizácie
nevyhnutnosťou rýchla a zodpovedajúca reakcia na tieto zmeny, ktoré predstavujú výzvu ich schopnostiam. Mnohé
organizácie si uvedomujú dosahy týchto faktorov a cieľavedome rozvíjajú svoje schopnosti uskutočňovať nepretržitú
zmenu. Zdrojom zmeny sú znalosti a ich využitie v relevantnom kontexte. Úlohou manažmentu je zabezpečiť, aby mali
správni ľudia správne znalosti v správny čas. Splniť túto úlohu vyžaduje vytvoriť vhodné prostredie pre efektívnosť
procesov získavania, kultivácie, zdieľania a využívania znalostí. Zameranie sa teórie aj praxe riadenia organizácia na
túto problematiku vyústilo do disciplíny znalostného manažmentu.
Znalostný manažment predstavuje spôsob riadenia organizácie zameraný na rozvoj a využívanie intelektuálneho
kapitálu. Účelom znalostného manažmentu je získanie konkurenčnej výhody a zákazníckej vernosti cez efektívnosť,
inovácie, rýchle a cielené rozhodovanie.
Znalostný
manažment
ĽUDIA
PROCESY
TECHNÓLOGIE
Obr. 1 Oblasti znalostného manažmentu [2]
S rozvojom znalostného manažmentu sa upriamuje pozornosť nielen na technológie a inovácie, ale hlavne na ľudský
faktor – hlavne na intelektuálny kapitál, ktorý predstavuje súhrn hodnôt a schopností rozvíjať znalosti. Znalostný
manažment predstavuje cieľavedomé riadenie tvorby, získavania, zdieľania a využívania znalostí. Prioritným cieľom je
dosiahnutie vyššej prosperity organizácie.
Znalostný manažment je hybridnou disciplínou – nejde ani čisto o vedu, ale ani o určitú schopnosť. Z hľadiska funkcie
môže prepájať oblasť učenia a rozvoja organizácie, riadenia ľudských zdrojov a informačných systémov. Toto prekrytie
sa často znázorňuje pomocou troch kruhov. Práve v manažmente znalostí sa všetky tri kruhy prekrývajú [2].
Z tohto obrázka vyplývajú dôležité poznatky, a to najmä rozlíšenie základných prvkov úspešného manažmentu znalostí,
ktorými sú:
• Ľudia, ktorí majú znalosti a sú ochotní ich zdieľať a nadobúdať
•
Informačná (technologická) infraštruktúra, ktorá umožňuje zdieľanie znalostí
•
Procesy, ktoré uľahčujú zdieľanie, overovanie a extrakciu znalostí
Pre úspech znalostného manažmentu je potrebné vyvážené zastúpenie všetkých troch zložiek. Často sa stáva, že sa
v organizáciách pustia do realizácie programu zmien a koncentrujú svoju energiu a úsilie nerovnomerne na jednu,
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
202
prípadne dve z vyššie uvedených oblastí. Ak sa zameriame na ľudské zdroje a informačné technológie, bude nám
chýbať ich prepojenie účelnými procesmi. Zanedbaním ľudského faktora riskujeme odpor pri presadení zmien.
Nevyužitie možností informačných technológií spôsobí nedostatočný prístup k znalostiam a nízku mieru zapojenia sa
zamestnancov.
Aktivity znalostného manažmentu môžeme rozdeliť do dvoch oblastí ide o vytváranie vhodného pracovného prostredia
a prácu so znalosťami. Vytvárania vhodného pracovného prostredia je charakterizované ako vonkajší cyklus
a pozostáva zo stanovovania cieľov, ich dosahovania a nastavenia metrík. Práca so znalosťami predstavuje vnútorný
cyklus a obsahuje identifikáciu, získavanie, rozvoj, distribúciu a použitie znalostí. Prácu so znalosťami možno nazvať aj
manažmentom znalostí. Manažment znalostí je subkomponentom znalostného manažmentu. Podobný vzťah majú
projektový manažment a manažment projektu. Kým projektové riadenia označuje projektovo orientovanú organizáciu,
t.j. riadenie chodu organizácie na základe projektov. Manažment projektu označuje riadenie konkrétneho jednotlivého
projektu.
Obr. č. 2 : Vzťah znalostného manažmentu a manažmentu znalostí
Napriek pomenovaniu znalostný manažment, znalosti nie je možné riadiť, prikazovať im. Čo človek dokáže, je vytvoriť
prostredie, v ktorom môžu byť znalosti ľahko vytvárané, zachytené, zdieľané a aplikované. Znalostný manažment je
teda spôsob riadenia, ktorý podporuje efektívnu prácu so znalosťami.
Je úplne bežné, že si ľudia zamieňajú význam pojmov údaje, informácie a znalosti. Úspech organizácie pritom často
závisí od vedomia, ktorý z nich potrebuje a čo je možné s ním dosiahnuť. Údaje sú súbor diskrétnych, objektívnych
faktov o realite. Z pohľadu organizácie ich možno charakterizovať ako štruktúrované záznamy o transakciách bez väzby
na okolité udalosti. Samy o sebe nemajú význam. Veľké množstvo údajov spôsobuje ťažkosti v identifikácii
relevantných údajov a ich súvzťažnosti. Informácie sú účelne spracované údaje, ktorým užívateľ pri interpretácii
prisudzuje určitý význam. Majú dosah na jeho úsudok a správanie. Pod procesom spracovania údajov sa rozumie
uvedenie do kontextu, kondenzácia, kalkulácia (spracovanie pomocou matematických a štatistických metód), korekcia
a selekcia údajov užívateľom. Informácie poskytujú odpoveď na otázky: kto?, čo?, kde?, kedy?. Znalosti sú výsledkom
aktívneho učenia sa, kombináciou myslenia a skúsenosti. Skúsenosť sama o sebe je len súbor informácií, ktoré človek
vníma. Ak človek myslením informácie pochopí, transformuje ich na znalosť. Znalosti znamenajú vedieť ako a prečo.
Aby mali znalosti hodnotu, musia byť využité v akcii. Znalosti človek získava transformáciou z informácií na základe
porovnávania a súvislostí s už vlastnenými znalosťami.
Múdrosť predstavuje schopnosť klásť si otázky a hľadať odpovede na ne. Najčastejšie sú to otázky týkajúce sa sveta,
poznania, hodnôt, spoločnosti, človeka a ducha. Je to schopnosť rozlišovať, čo je dobré a čo zlé, morálka, princípy.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
203
Znalosti členíme do dvoch širokých skupín na explicitné a tiché (tacitné). Explicitné znalosti je možné vyjadriť
formálnym jazykom. To znamená možnosť ich napísať, nakresliť alebo inak znázorniť. Dajú sa formalizovať, prenášať,
ukladať a skladovať a sú nezávislé od ich nositeľa. Tiché znalosti majú subjektívny charakter, sú viazané na osobnosť
jednotlivca a je zložité ich artikulovať. Sú uchovávané v ľudskej mysli, v správaní a v predstavách. Človek, ktorý je ich
nositeľom, si ich existenciu nemusí uvedomovať. “Tacitné znalosti sú vytvárané interakciou explicitných znalostí
a skúseností, intuície a osobných predstáv jedinca.“,1
Príkladom môže byť schopnosť úspešne dojednať kontrakt. Pre činnosť organizácie majú rozhodujúci význam.
Rozdelenie znalostí na explicitné a tiché predstavuje len jednu kategóriu zo systému členenia znalostí2. Celkovo sa
jedná o tri kategórie:
• Psychológia znalostí rozlišuje medzi deklaratívnou znalosťou (znalosť faktov a objektov) a procedurálnou
znalosťou (znalosť procesov a akcie).
• Možnosť artikulácie znalostí rozlišuje explicitné a tiché znalosti.
• Vlastník znalosti rozlišuje medzi individuálnou znalosťou a kolektívnou znalosťou. Kolektívna znalosť je
relevantná iba v danom špecifickom prostredí kolektívu.
Prácu so znalosťami možno nazvať aj manažmentom znalostí. Manažment znalostí je akousi podskupinou znalostného
manažmentu. Znalostný manažment je teda spôsob riadenia, ktorý podporuje efektívnu prácu so znalosťami.
2. ZNALOSTNÝ MANAŽMENT A VZDELÁVANIE ZAMESTNANCOV
Pri implementácii a využívaní znalostného manažmentu predstavujú ľudia ten najdôležitejší faktor, pretože sú to práve
ľudia a investície do nich vložené, ktoré rozhodujú o tom, či daná organizácia bude alebo nebude konkurencieschopná.
Pojem znalostný pracovník vznikol pred viacerými rokmi a v súčasnosti sa tento pojem používa hlavne v súvislosti so
zavádzaním znalostného manažmentu do organizácií. Veľmi dôležité je vnímať znalostných pracovníkov
v organizáciách ako aktíva a nie ako náklady, pretože zatiaľ čo náklady je treba neustále znižovať, naopak aktíva je
nutné rozvíjať. Z tohto dôvodu je nutné považovať znalostných pracovníkov za kapitálové aktívum. U znalostných
pracovníkov je problematické merať výkon a produktivitu priamo, preto sa využíva hodnotenie na základe dosiahnutia
vytýčených cieľov. Je potrebné poskytnúť pracovníkom voľnosť a právomoci rozhodovať, ktoré vyvažujú
zodpovednosť za dosahovanie stanovených cieľov. Znalostný pracovník sa spolupodieľa na vytýčení cieľov. Ciele sú
postavené na úroveň jednotlivca, tímu, ako aj celej organizácie. Tým sa dosahuje spojenie záujmov jednotlivca
a organizácie. Jednotlivec prestáva považovať svoje znalosti za konkurenčnú výhodu a zdroj moci voči ostatným
v organizácií. Je motivovaný k prosperite celej organizácie. Kooperuje s ostatnými členmi organizácie, čím sú
dosiahnuté synergické efekty potrebné pre riešenie komplexných problémov [1]. K tomu, aby zamestnanci pracovali
efektívne a aby boli schopní plniť požiadavky na nich kladené, je nevyhnutný ich ďalší rozvoj a osobnostný rast.
Akákoľvek činnosť v modernej organizácii dneška si vyžaduje neustále vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie
zamestnancov. Bez efektívneho vzdelávania zamestnancov sa i v dnešných časoch keď naokolo naplno zúri
ekonomická kríza nezaobíde žiadna organizácia, ktorá chce trvale zvyšovať svoju výkonnosť a presadiť sa v prostredí
tvrdej konkurencie. Stále je však veľa manažérov skeptických čo sa týka vzdelávania svojich podriadených a neveria, že
investície do rozvoja ľudí prinášajú organizácii priame výhody a pomáhajú jej pri dosahovaní cieľov. Často krát
argumentujú tvrdením, že je omnoho ľahšie najímať ľudí, ktorí už potrebné znalosti a vedomosti majú, než školiť
a ďalej vzdelávať súčasných zamestnancov, čo je však veľmi krátkozraké. Organizácie by nemali hľadať na svoje
pracovné pozície len „hotových“ kandidátov, mali by hľadať aj tých, ktorí sú pripravení k ďalšiemu rozvoju.
3 ZNALOSTNÝ MANAŽMENT A MODERNÉ PRÍSTUPY K RIADENIU ORGANIZÁCIÍ
Manažéri často nedokážu vidieť kauzálny vzťah medzi vzdelávaním a dosahovaním výsledkov. Vo organizácii je preto
potrebné zaistiť jasné prepojenie navrhovaných cieľov vzdelávania so strategickými podnikovými cieľmi (napríklad
použitie metodiky Balanced Scorecard). Týmto spôsobom je možné ukázať kauzálne prepojenie medzi podnikovým
vzdelávaním a úspešnosťou firmy [4]. V metóde Balanced Scorecard (BSC) sa jedná o vyvážený systém ukazovateľov
výkonnosti organizácie odvodený od jej stratégie, je to zároveň merací systém, systém strategického riadenia, ako
i komunikačný nástroj [3]. V dnešnej dobe predstavuje BSC pre veľa organizácií kľúčový manažérsky systém riadenia
a implementácie stratégie do každodennej činnosti organizácie. Inovatívne organizácie používajú BSC ako strategický
manažérsky systém, teda k riadeniu svojej dlhodobej stratégie. Balanced Scorecard predstavuje metódu, ktorá vytvára
väzbu medzi stratégiami a operatívnymi činnosťami s dôrazom na meranie výkonu. Metóda vznikla ako reakcia na
empirické zistenia, že strategické zámery neboli vhodne implementované do praxe. Mnoho organizácií má často
1
2
Závarská, Z. Manažment v teórii a praxi. Košice: TUKE. 2/2005. ISSN 1336-7137. s. 2
An Illustrated Guide to Knowledge Management. http://www.wm-forum.org
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
204
problém s reálnym prepojením stratégií s operatívnymi činnosťami tak, aby sa stratégia realizovala vo všetkých
oblastiach organizácie vrátane oblasti vzdelávania a profesionálneho rastu zamestnancov a aby bolo možné dosiahnutie
strategických cieľov. Metóda BSC zdôrazňuje i to, že všetky riadiace a výkonné články organizácie by mali byť
oboznámené ako so strategickými zámermi organizácie, tak i s čiastkovými úlohami, ktoré sa ich priamo dotýkajú. Len
vtedy sa dajú bližšie špecifikovať nevyhnutné schopnosti a znalosti, ktoré sú potrebné na dosiahnutie najvyšších cieľov
organizácie.
Balanced Scorecard je dnes chápaný ako strategický systém riadenia a merania výkonnosti podniku, pozostáva zo
štyroch perspektív – finančnej, zákazníckej, interných procesov, učenia a rastu. Dôležitá je kauzalita, ktorá sa v tejto
metodike skrýva, pričom jej východisko tvora nehmotné aktíva podniku. V kontexte tohto článku je najdôležitejšia
perspektíva učenia sa a rastu. Ciele tejto perspektívy vytvárajú infraštruktúru, ktorá umožňuje, aby mohli byť
dosiahnuté ciele ostatných perspektív BSC a v konečnom dôsledku požadované strategické ciele. V tejto perspektíve je
dôležité zameranie sa na infraštruktúru podniku – ľudí, systémov a procedúr, pokiaľ chce podnik dosiahnuť dlhodobé
finančné ciele. Inými slovami, ide o zameranie sa na intelektuálny kapitál a jeho zveľaďovanie.
Dnešná informačná spoločnosť vyžaduje kvalitnú kvalifikáciu, mobilizáciu potenciálu a schopností zamestnancov pre
dosahovanie cieľov podniku. Práca je čoraz viac opakujúca sa a na rovnakej úrovni výkonnosti. Aby si podnik aspoň
udržal svoju výkonnosť, musí ju neustále zlepšovať. Ak však chce rásť za hranice dnešnej finančnej a zákazníckej
výkonnosti, dodržiavanie štandardných prevádzkových procedúr zavedených v minulosti už tiež nebude stačiť. Práve
preto tieto nápady na zlepšenie procesov a výkonnosti vzhľadom k zákazníkom musia vo zvýšenej miere pochádzať od
zamestnancov v prvej línií, ktorí sú najbližšie interným procesom aj zákazníkom.
Organizácia musí jasne definovať svoju stratégiu, identifikovať znalosti potrebné pre uskutočnenie zvolenej stratégie,
a odhaliť svoje medzery v strategických znalostiach porovnaním potrebných a skutočne vlastnených znalostných aktív.
Často krát predstavuje kritické miesto práve zosúladenie znalostného manažmentu s podnikovou stratégiou.
Strategické rozhodnutia organizácie v oblasti trhov, technológií, produktov, služieb a procesov majú priamy vplyv na
znalosti, zručnosti a schopnosti potrebné pre naplnenie danej strategickej voľby.
Stále viac organizácií sa v súčasnej dobe snaží zaviesť a využívať manažment výkonnosti, a to za účelom zlepšenia
svojich ekonomických výsledkov. Podľa rôznych medzinárodných štúdií realizovaných v posledných rokoch,
manažment výkonnosti priamo ovplyvňuje tieto oblasti: finančné výsledky, produktivitu, kvalitu výrobkov/služieb,
spokojnosť zákazníkov a hlavne spokojnosť zamestnancov. Manažment výkonnosti môže byť označený ako hlavný
proces, ktorý umožňuje transformovať základné strategické priority, hodnoty a hlavne ciele organizácie do výkonu,
resp. do cieľov každého zamestnanca. Je založený na princípe prepojenia riadenia výkonu organizácie, ktorý definuje
kľúčové meradlá výkonu od najvyššej úrovne riadenia až po úroveň jednotlivých objektov riadenia (organizačné
jednotky, pracovné pozície) a individuálneho systému riadenia výkonu, ktorý definuje na úrovni jednotlivých
pracovných pozícií (zamestnanci) ako konkrétne pracovné ciele, tak i požadované pracovné správanie. Manažment
výkonnosti je moderná metóda používaná na meranie a zlepšovanie pracovného výkonu zamestnancov.
Ak ste manažérom alebo výkonným pracovníkom, je manažment výkonnosti jednou z hlavných zručností, ktoré môžete
využiť počas svojej kariéry. Manažment výkonnosti je vlastne systém zložený z rôznych činností akými sú
formulovanie cieľov, sledovanie zmien, koučing, motivovanie, spätná väzba, hodnotenie a rozvoj zamestnancov.
ZÁVER
Neustále zmeny v prostredí, v ktorom sa organizácie nachádzaju, všadeprítomná silnejúca konkurencia, nútia
manažérov prehodnotiť svoj postoj k znalostiam ako i svoj prístup k nim a k ich efektívnemu využívaniu. Veľa
organizácii na Slovensku má vhodné podmienky na implementáciu a využívanie znalostného manažmentu, avšak stále
tu existuje akási nedôvera voči zmenám ako i neochota ľudí zdieľať svoje znalosti. Tieto obavy a nedôveru je potrebné
rozptýliť vhodným riadením ako i zvýšenou informovanosťou o tom, čo vlastne znalostný manažment je, a ako prebieha
jeho implementácia v organizácii.
LITERATÚRA
[1]
BUREŠ, V. Znalostní management a proces jeho zavádění. Praha : Grada Publishing, 2007, ISBN 978-80-2471978-8.
[2]
COLLISON, CH.; PARCELL, G. Knowledge management. Brno : Computer Press, 2005, ISBN 80-251-0760-4.
[3]
KAPLAN, R. S.; NORTON, D. P. The Balanced Scorecard. Boston : Harvard Business School Press, 1996,
ISBN 0-87584-651-3.
[4]
VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdelávaní zaměstnancú. Praha : Grada, 2007, ISBN 978-80-2471904-7.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
205
[5]
[6]
[7]
ZÁVARSKÁ, Z. Manažment v teórii a praxi. Košice : TUKE, 2/2005. ISSN 1336-7137. s. 2.
KLIMKO, M. Možnosti využitia znalostného manažmentu v organizácii. FRI ŽU, 2007.
An Illustrated Guide to Knowledge Management. http://www.wm-forum.org
ADRESA:
Ivana Tesarovičová
Slezská Univerzita v Opavě
Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné
Ústav doktorských studií
Univerzitní náměstí 3
733 01 Karviná
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
206
MERANIE EFEKTÍVNÉHO VYUŽITIA VYSOKOKVALIFIKOVANÝCH ZAMESTNANCOV
Tokarčíková Emese
Žilinská univerzita v Žiline
Abstract: Efficiency of production factors usage is the main aim of all economic actors from
macroeconomic perspective as well as from a microeconomic perspective. While in the cases of labour,
land and capital we know the number of economic and statistical approaches how to deal with the
measurement of efficiency, there is no single methodology in relation to human capital. This is because of
the qualitative nature of this newest production factor and this article offers possible approaches in this
field. Because universities provide the highest level of education, this article deals with indicators focus
mainly on that group of staff with university degrees. The quality of human capital affects lower level of
education as well, especially in professions requiring high skills or innate ability. The potential of highly
qualified staff, particularly in a global recession, now allows comparative advantages not only for
individual businesses and individuals but also for society as a whole. Although quality impact measuring is
sometimes difficult, it does not mean that is negligible. On the contrary, properly interpreted and applied
indicators increase employment on the labour market and reinforce the positive contributions of highly
qualified staff for business.
Keywords: human capital, efficiency, highly qualified staff, statistical indicators, productivity of human
capital
1. ÚVOD
Optimálna kombinácia výrobných faktorov v hospodárskych procesoch prináša na každej úrovni ekonomiky efektívne
výsledky v podobe nových statkov a služieb. Tieto výstupy následne umožňujú uspokojiť neobmedzené potreby ľudstva
v súlade so zákonom vzácnosti a bez plytvania zdrojov, ktoré máme k dispozícií. Efektivitu využitia výrobných
faktorov v niektorých prípadoch výrazné podporuje aj možnosť ich vzájomnej substitúcie. Táto možnosť je však
limitovaná technológiou výroby, cenou výrobných faktorov, či ich charakteristikou. Skúmaním a zavedením štvrtého
výrobného faktora, ktorým je ľudský kapitál (G. S. Becker, R. B. Freeman) došlo k zmene chápaniu bohatstva
a následne i k zmene štruktúry ekonomiky, pretože k tradičným výrobným faktorom pribudli schopnosti a talent ľudí,
veda, vzdelanie, kvalifikácia atď. Okrem toho rozvoj informačných a komunikačných technológií zapríčinil, že klasické
výrobné faktory sa dostali do menej konkrétnej podoby a doplnili sa novými faktormi. Patria sem napríklad
intelektuálny kapitál (duševné vlastníctvo), informácie, čas a kvalita, znalosti, myšlienky a hodnoty ako i sociálny
kapitál, spolupráca či procesná angažovanosť. Digitalizácia svetovej ekonomiky by však nepriniesla požadované efekty
vo vzťahu k rastu výkonnosti na mikroekonomickej i makroekonomickej úrovni, ak súčasne s investíciami do IKT by
firmy a krajiny neinvestovali aj do rozvoja ľudského kapitálu, predovšetkým formou vzdelávania.
2. ZVYŠOVANIE KVALITY ĽUDSKÉHO KAPITÁLU
Identifikácia a definícia najmladšieho štvrtého výrobného faktora sa sformovala postupne. Predchádzali jej úvahy
a diskusie o tom, ktoré faktory okrem klasických výrobných (práca, pôda a kapitál) sú nevyhnutné pre výrobu statkov
a služieb. Pozornosť ekonómov sa výraznejšie upriamila, napr. na podnikateľstvo pretože riadenie podniku
a organizácia práce, vyžaduje schopnosť kvalitného vedenia v podobe odborne a personálne zdatného manažéra, resp.
podnikateľa, ktorý tak zabezpečí zisk z podnikania. V súčasnom konkurenčnom prostredí ďalším významným faktorom
sú aj informácie, ktoré prispievajú k znižovaniu neurčitosti pri rozhodovaní a riadení manažéra (podnikateľa). Okrem
toho sa spoločenská hodnotová orientácia posunula smerom k znalostiam a poznaniu, ktoré predstavujú súhrn
informácií a tvorivého myslenia ľudí. Sformovaním všetkých hore uvedených aspektov klasická klasifikácia výrobných
faktorov práca, pôda, kapitál sa rozšírila koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov o štvrtý faktor v podobe ľudského
kapitálu. Ľudský kapitál (ĽK), sa zameriava hlavne na kvalitatívne stránky pracovnej aktivity ľudí, z pohľadu ich
vedomosti tvorivosti, umu, talentu, znalosti, vzdelania a schopností, atď. Znalostná spoločnosť si vyžaduje čoraz viac
odborných vedomostí a preto podporuje celoživotné vzdelanie, skvalitnenie vedeckých a výskumných aktivít, motivuje
k sebavzdelávaniu či kontinuálnemu cibreniu pracovných zručností a návykov, ktoré prinášajú dokázateľný pozitívny
efekt pre výkonnosť ekonomiky. Čoraz väčší dôraz sa kladie na kreativitu zamestnanca, iniciatívny prístup, aktívnu
komunikáciu či bezpečné a príjemné pracovné prostredie, pričom ich vzájomná interaktivita zlepšuje aj
mikroekonomické výstupy. Podľa odborníkov dochádza k tomu preto, lebo „v atmosfére povzbudzujúcej nové
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
207
iniciatívy môžu tímy a jednotlivci sami porovnávať svoj súčasný smer a výsledky so záväzkami, ktoré si dali, bez
ohľadu na to, či tie existovali v plánoch alebo v podobe nepretržitého dialógu o hľadaní nových smeroch podnikania.
(Vodák - Kucharčíková, 2007) I keď teória chápe tvorbu ľudského kapitálu ako aktivitu subjektu, ktorý koná v záujme
rozšíriť spektrum vlastných disponibilných možností, je nanajvýš žiaduce, aby sa aj štát aktívne zapájal a zlepšoval
úroveň verejného investovania do ĽK. Medzi základné formy investícií do ĽK, kde štát môže zohriať dôležitú úlohu sú
investície do zdravotnej starostlivosti a vzdelávania ľudí ako i investície do vedy a výskumu. V prípade kvalitnej
vysokokvalifikovanej pracovnej sily, je to práve výsledok kvalitného školského systému v danej krajine, ktorý by mal
isť ruka v ruke s vysokou úrovňou vedy a výskumu.
3. MERANIE VYUŽITIA VYSOKOKVALIFIKOVANÉHO ĽUDSKÉHO KAPITÁLU
Ekonomická teória uvádza rôzne formy merania efektívnosti výrobných faktorov, ktoré sú podporené vedeckou
analýzou a štatistickými ukazovateľmi. Ľudský kapitál je však relatívne mladým výrobným faktorom a nakoľko úzko
súvisí a v niektorých aspektoch vykazuje podobné rysy ako výrobný faktor práca, často krát ich hospodárske analýzy
a výskumné práce nerozlišujú a explicitne neuvádzajú. Rozdielny uhol pohľadu na pracovnú činnosť človeka,
a v súčasnosti aj zvyšujúce docenenie významu kvalitného ĽK, však vyžaduje aj nové, odlišné typy ukazovateľov, ktoré
by vplyv a hlavne prínosy skúmanej veličiny (ĽK) mohli lepšie vyjadriť. Kvalitatívny charakter ĽK síce sťažuje a
veľakrát ani neumožňuje jednoduchú kvantifikáciu, snaha o odvodenie čiastkových vzťahov a súvislostí, modifikácia
existujúcich ukazovateľov, identifikácia nových parametrov ako i návrh metodiky nových štatistických zisťovaní
prispieva k lepšiemu pochopeniu celkového vplyvu ĽK na ekonomiku.
3.1 ŠTATISTIKA VYSOKOKVALIFIKOVANÉHO ĽUDSKÉHO KAPITÁLU
Medzi dostupné ukazovatele, ktoré vyjadrujú existujúci stav a vývoj vysokokvalifikovaného ľudského kapitálu patria
údaje medzinárodných inštitúcií a národných štatistických úradov, akými sú napr. Eurostat, OECD, WTO, ILO, atď.
Tieto údaje sú uvedené v ich publikáciách, v ročenkách a slúžia aj na medzinárodné porovnanie. Patria medzi ne
napríklad nasledujúce ukazovatele:
• počet univerzít, vysokých škôl, odborných škôl, výskumných inštitútov,
• počet študentov univerzít, vysokých škôl, odborných škôl, programov celoživotného vzdelávania,
• počet obyvateľov s terciálnym vzdelaním,
• počet zahraničných študentov v jednotlivých úrovniach vzdelania,
• počet zamestnancov verejných a súkromných vzdelávacích inštitúcií,
• počet zamestnancov výskumu a vývoja podľa vedeckých odborov,
• počet zamestnancov v podnikoch s inovačnou aktivitou podľa ekonomických činností (OKEČ),
• evidencia študijných programov, odborov a výskumných úloh,
• investície do ĽK, ktoré vyjadruje percentuálny podiel hrubých domácich výdavkov na vedu a výskum na HDP
• príjmy a výdavky v príspevkových súkromných a cirkevných školách
• počet študentov študujúcich cudzie jazyky.
OECD vo svojom manuáli definuje (oecd online, 2009):
• počet ľudských zdrojov (zamestnanci) vo výskume a vývoji. Udáva stav zamestnancov, ktorý je sledovaný ako
priemerný evidenčný počet zamestnancov prepočítaný na plný pracovný úväzok venovaný výskumným
a vývojovým činnostiam.
• počet ľudských zdrojov pre vedu a techniku. Sú to osoby, ktoré majú príslušné terciálne vzdelanie, alebo sú
zamestnaní vo vedeckých a technických zamestnaniach, ktoré túto kvalifikáciu vyžadujú.
• náklady na výskum a vývoj sa vyjadruje ako percento z HDP, pričom sú členené podľa jednotlivých sektorov,
skupín odborov vedy a techniky, typov výskumu a vývoja.
2500
v t is.
2000
1500
1000
Veľká Británia
Fínsko
Švédsko
Slovensko
Slovinsko
Rumunsko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Malta
Holandsko
Maďarsko
Litva
Luxemburg
Cyprus
Lotyšsko
Taliansko
Španielsko
Francúzsko
Írsko
Grécko
Estónsko
Dánsko
Nemecko
Česká republika
Belgicko
0
Bulharsko
500
Graf. 1 Počet ľudí s terciálnym vzdelaním vo vybraných krajinách v roku 2008 (v tis.)
Zdroj: Eurostat
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
208
Uvedený graf č.1 obsahuje celkový počet osôb, ktorí boli zapísaní v terciálnom vzdelávaní (vrátane univerzitných
a iných vysokoškolských štúdií) vo vzdelávacom systéme vybraných krajín. Poskytuje údaje o počte osôb, ktoré mali
prístup k vyššiemu vzdelaniu a očakáva sa, že keď skončia svoje štúdia, tak prispejú k zvýšeniu úrovne dosiahnutého
vzdelania obyvateľstva v krajine v prípade, že naďalej ostanú žiť a pracovať v krajine svojho štúdia. Vzhľadom na to,
že jednotlivé krajiny sa líšia napr. veľkosťou HDP, počtom obyvateľstva, trhovými podmienkami, atď. graf
1. zachytáva len počet (stav) daného typu ĽK, ale nehovorí nič o samotnej efektívnosti ich využitia. Lepšiu
vypovedaciu schopnosť by sme dosiahli pomocou pomerových alebo čiastkových ukazovateľov, umožňujúcich
detailnejšie a hĺbkové analytické zisťovanie. Jednou z týchto snáh sú štúdie Európskej únie, ktoré vyústili aj do vzniku
indexu ľudského kapitálu.
3.2 INDEX ĽUDSKÉHO KAPITÁLU
Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone v roku 2006 zamerala na definíciu a meranie rozvoja ľudského kapitálu
(hlavne z pohľadu znalostí a vzdelávania) v členských krajinách EÚ, na sformulovanie odporúčaní a vytváranie
vhodných politík, ktoré by tento rozvoj naďalej podporovali a posúvali dopredu. Výsledkom štúdií (Ederer, 2006)
v tejto v oblastí je index ľudského kapitálu ktorý zahŕňa rôzne aspekty vzťahov a väzieb ľudského kapitálu, ktorými sú
napr.:
• Dotácie na ľudský kapitál – vyjadruje náklady na všetky typy vzdelávania a odbornej prípravy v danej krajine
vzhľadom na osobu (aktívnu pracovnú silu). Konkrétne sa zameriava na piatich rôznych typov vzdelávania:
vzdelávanie v práci, vzdelávanie dospelých, základné a stredné školstvo a vzdelávania prostredníctvom
rodičov.
• Využitie ľudského kapitálu – skúma skutočné rozmiestnenie a spotrebu ĽK v pomere k celkovej populácii.
• Produktivita ľudského kapitálu – namiesto tradičného vykazovania, koľko hodín pracovná sila pracuje, sa
zameriava na skúmanie zamestnanosti ĽK s lepším vzdelaním a odbornými znalosťami a jej vplyv na HDP.
• Demografia a zamestnanosť ľudského kapitálu –monitoruje ekonomické, demografické a migračné trendy pre
odhad počtu zamestnanej (i nezamestnanej) pracovnej sily v budúcnosti.
Výsledkom ohodnotenia trinástich krajín s pohľadu týchto štyroch aspektoch vznikol v roku 2006 rebríček uvedený
v tab. č.1, (hodnota 4 je najlepším výsledkom, naopak 52 najhorším umiestnením).
Krajina
Výsledná hodnota
Poradie
1
Švédsko
8
2
Dánsko
14
3
Veľká Británia
19
4
Holandsko
21
5
Rakúsko
23
6
Fínsko
29
7
Írsko
30
8
Francúzsko
30
9
Belgicko
31
10
Nemecko
36
11
Portugalsko
37
12
Španielsko
38
13
Taliansko
48
Tabuľka č.1 Index ľudského kapitálu, 2006
Zdroj:www.lisboncouncil.net
Okrem odporúčaní, ktoré autori štúdie indexu ľudského kapitálu uvádzajú, získané štatistické dátové súbory
z uskutočnených etáp tejto štúdie môžeme použiť aj na ďalšie hĺbkové skúmanie vplyvu ĽK a na vytvorenie
čiastkových ukazovateľov, ktoré môžu poslúžiť na:
• analýzu ekonomického vplyvu akéhokoľvek vzdelávania v krajine,
• výpočet jednotkových nákladov na vzdelanie a tréning,
• členenie výdavkov na vzdelávanie, vedu a výskum z verejných alebo súkromných zdrojov a ich porovnávanie
z hľadiska efektívnosti,
• zhodnotenie prieskumu o vedomostnej úrovni žiakov a študentov ako i o ich záujme o vedu a techniku,
• vytváranie prehľadov o počte a kvalitatívnej štruktúre vedeckých publikácií,
• uskutočnenie prieskumov o aplikácii vedeckých inovácií a o počte pridelených patentov,
• analýze prepojení študijných programov na konkrétne pracovné miesta,
• zistenie o využití výsledkov výskumu v spoločenskej a priemyselnej praxi,
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
209
•
•
prehľad o mobilite študentov všetkých typov vzdelávania.
výpočet pomeru počtu študentov na jedného učiteľa.
3.3 PRODUKTIVITA VYSOKOKVALIFIKOVANÉHO ĽUDSKÉHO KAPITÁLU
Produktivita ĽK je jedným z čiastkových ukazovateľov indexu ľudského kapitálu. Jej zvyšovanie
z makroekonomického pohľadu je zdrojom hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti krajiny a neustáleho
zlepšovania kvality životnej úrovne. Z mikroekonomického pohľadu vyjadruje mieru efektívnosti využitia ĽK a jeho
interakciu s ostatnými výrobnými faktormi vo výrobnom procese. Podľa výskumov, zvyšovanie produktivity
vysokokvalifikovaného ĽK má synergický efekt a prispieva aj k nárastu multifaktorovej produktivity.
Medzi ukazovatele vyjadrujúce efektivitu využitia ľudského kapitálu môžeme zaradiť:
• podiel vysokoškolsky vzdelaných na celkovom počte pracovnej sily,
• podiel odborne vzdelaných na celkovom počte pracovnej sily,
• podiel počtu zamestnaných žien na celkovom počte pracovnej sily,
• podiel zamestnancov vedy a výskumu na celkovom počte pracovnej sily.
Analogicky, indikátorom nevyužitého ĽK je podiel vysokoškolsky vzdelaných nezamestnaných na celkovej
nezamestnanosti, podiel odborne vzdelaných na celkovom počte nezamestnaných, podiel nezamestnaných žien, na
celkovom počte nezamestnaných, atď. Tieto ukazovatele vypovedajú nielen o kvalifikačnej a rodovej štruktúre
nezamestnaných, ale aj o odvoditeľných problémových faktoroch trhu práce. Negatívnymi dôsledkami požiadaviek
znalostnej spoločnosti na pracovnú silu sú totiž zhoršenie zameniteľnosti zamestnancov na pracovných miestach, ktoré
sa často vyústia do nezamestnanosti aj vysokokvalifikovaných zamestnancov.
3.4 OHODNOTENIE VYSOKOKVALIFIKOVANÉHO ĽUDSKÉHO KAPITÁLU
“K vplyvom, ktoré pozitívne vplývajú na pracovnú motiváciu zamestnancov, patrí najmä možnosť zamestnanca
participovať na tvorbe vlastného pracovného programu, možnosť uplatniť sa na trhu práce, istota zamestnania, možnosť
mzdového príplatku, odbúranie bariér tvorivosti a príčin pracovnej nespokojnosti“ (Tulejová, 2009). Jednou
z najväčších hnacích síl pre získanie univerzitného diplomu, certifikátov ako i pre kontinuálnu snahu o celoživotné
vzdelávanie je zabezpečenie lepšieho platového ohodnotenia. Obzvlášť pre mladých ľudí je dôležitá vzdelanosť pre ich
budúce uplatnenie v konkurenčnom prostredí znalostnej ekonomiky. S nárastom pracovných pozícií vyžadujúcich
tvorivosť, znalosť cudzích jazykov, zručnosti z oblastí informačno-komunikačných technológií, ľudia len so
základnými vedomosťami a zručnosťami si môžu uchádzať len o slabo platené a neatraktívne pracovné miesta. I keď
v období hospodárskej recesie sa zvýšil aj počet nezamestnaných s VŠ vzdelaním, podniky v prvom rade prepúšťajú
ľudí s nízkou kvalifikáciou. Mzda (plat) je cenou práce a obdobne aj cenou ľudského kapitálu na trhu práce. Podľa
internetového prieskumu platov www.merces.sk (vzorka viac ako 55 000 respondentov) na Slovensku najviac zarábajú
zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa. V niektorých pracovných pozíciách dokonca VŠ vzdelanie môže
zvýšiť plat až o 75 %. Okrem toho tejto skupine zamestnancov rastú najrýchlejšie priemerné platy a väčšej miere sú im
poskytované benefity ako zamestnancom s nižším vzdelaním. „Výnimku, kde je to opačne, tvoria pracovné pozície, kde
povaha vykonanej práce vyžaduje viac nadobudnuté zručnosti zamestnancov ako získané vzdelanie, napr. majster
výroby v automobilovom priemysle, telefonický operátor, colný deklarant, lektor či chemický laborant“ (merces online,
2009). Graf č. 2 uvádza porovnanie priemerných platov podľa vzdelania a pohlavia ako výsledok tohto prieskumu.
Graf. č.2 Rozpätie priemerných platov mužov a žien podľa vzdelania
Zdroj: www.merces.sk
ZÁVER
Efektívne využitie výrobných faktorov je cieľom ekonomických subjektov tak z makroekonomického ako aj
z mikroekonomického hľadiska. Vedie k vyššej výkonnosti a konkurencieschopností a produkuje zisk, ktorý „je
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
210
základným motívom každého podnikania, kritériom rozhodovania a môže byť základom hmotnej zainteresovanosti
zamestnancov.“ (Ďurišová – Jacková, 2007). Zatiaľ čo v prípade práce, pôdy a kapitálu poznáme niekoľko
ekonomických a štatistických prístupov, ktoré sa zaoberajú meraním ich efektívneho využitia, v súvislosti s ľudským
kapitálom neexistuje jednotná metodológia. Dôvodom je predovšetkým kvalitatívna povaha tohto najmladšieho
výrobného faktora. Uvedený článok ponúka možné prístupy v tejto oblasti. Vzhľadom na to, že vysokoškolské
vzdelanie je najvyšším stupňom zvyšovania hodnoty ľudského kapitálu, uvedené ukazovatele sa zameriavajú práve na
danú skupinu zamestnancov. Samozrejme kvalita ľudského kapitálu sa dotýka aj nižších úrovni vzdelania, hlavne
v profesiách vyžadujúcich vysokú odbornosť alebo vrodené schopnosti. Potenciál vysokokvalifikovaných
zamestnancov, hlavne v súčasnej dobe globálnej recesie umožňuje komparatívne výhody nielen pre jednotlivé fyzické a
podnikateľské subjekty, ale aj pre celú spoločnosť. I keď meranie kvalitatívnych vplyvov je v niektorých prípadoch
obťažné, neznamená to, že neexistujú, prípadne, že sú zanedbateľné. Práve naopak, vhodne interpretované a použité
ukazovatele umožňujú zvyšovať zamestnanosť na trhu práce ako i zosilniť pozitívne prínosy vysokokvalifikovaných
zamestnancov pre podnikateľskú sféru.
Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/049/08 Návrh systému nových prístupov
a metód pre posudzovanie efektívnosti exploatácie a optimálnej kombinácie výrobných vstupov s uplatnením
makroekonomického i mikroekonomického aspektu a prioritnou orientáciou na ľudský kapitál.
LITERATÚRA
[1]
VODÁK , J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdělávání zaměstnanců. Praha : Grada Publishing, a.s., 2007.
ISBN 978-80-247-1904-7.
[2]
EDERER, P. Innovation at work: The European Human Capital Index. Brussels : The Lisbon Council for
Economic Competitiveness and Social Renewal asbl., 2006.
[3]
TULEJOVÁ, L. Motivačné aspekty flexibilných modelov organizácie pracovného času., In: 2. sympózium
manažment ´09 , EDIS - Vydavateľstvo ŽU, Žilina, 16.4.2009 ISBN 978-80 -554-0063-1
[4]
ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A. Podnikové financie. Žilina : EDIS - Vydavateľstvo ŽU, 2007, ISBN 978-808070-661-6.
[5]
KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKARČÍKOVÁ, E. Základy ekonomickej teórie. Žilina : EDIS - Vydavateľstvo ŽU,
2006, ISBN 80-8070-594-1.
[6]
(oecd online, 2009) http://www.oecd.org
[7]
(merces online, 2009) http://www.merces.sk/analyzy?cms_id=40755&detail=1
ADRESA:
Ing. Tokarčíková Emese, PhD.
Žilinská univerzita v Žiline
Fakulta riadenia a informatiky
Univerzitná 8215 / 1
010 26 Žilina
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
telefón: 00421 41 534 4422
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
211
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
212
EFFECTIVENESS AND FLEXIBLE WORKING TIME ARRANGEMENTS
Lucia Tulejová
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a mikroekonomiky
Abstract: Market environment constantly urges business parties to enhance the effectiveness in the process
of transformation. As a result, new technologies and innovations are being implemented. The example of
these innovations is flexible working time arrangement. The purpose of this report, therefore, is to identify
effects caused by the change of working time arrangement and to design a method for evaluation of the
realized changes.
Key words: Effectiveness, Flexible Working Time Arrangements, Transformation Process, Flexibility,
Competitiveness
ÚVOD
Dynamické zmeny externého aj interného prostredia nútia manažérov flexibilne reagovať na nové podnety
a prispôsobovať strategické ciele podniku aktuálnej situácii na trhu. Zároveň pod vplyvom konkurenčných tlakov
a v snahe upevniť vlastnú trhovú pozíciu, musia v rámci podnikového riadenia neustále prehodnocovať všetky
podnikové procesy a hľadať možnosti zvýšenia konkurencieschopnosti podniku. Za účelom dosiahnutia vytýčených
cieľov s minimálnym počtom zdrojov, hľadajú možnosti zvýšenia výkonnosti podniku a možnosti zníženia výrobných
nákladov. Súčasťou manažérskeho poslania sa tak stáva sledovanie, meranie a hlavne zvyšovanie efektívnosti
podnikových procesov, pretože jej úroveň výrazne podmieňuje úspešný rozvoj podniku.
EFEKTÍVNOSŤ TRANSFORMAČNÉHO PROCESU PODNIKU
Efektívnosť vo všeobecnosti vyjadruje vzťah medzi vynaloženými naturálnymi i hodnotovými vstupmi a výstupmi,
ktoré boli s týmito vstupmi dosiahnuté. V transformačnom procese podniku sa výrobné faktory, premieňajú
(transformujú) na trhovo použiteľný výkon, preto je jeho efektívnosť stanovená práve vzájomným vzťahom týchto
dvoch veličín. [1]
Vstupy transformačného procesu sú reprezentované hodnotou výrobných faktorov, ktoré boli v tomto procese
spotrebované. Túto hodnotu je možné určiť z finančných výkazov podniku pomocou analýzy účtovných nákladov
podniku, v rámci ktorej manažéri priradia jednotlivé druhy nákladov k realizovaným výkonom na základe ich
relevantnosti.
Výstupy transformačného procesu predstavujú jednak výstupy, ktoré sú naturálne vyjadriteľné, a preto ich
kvantifikácia je veľmi jednoduchá, ale zároveň aj rôzne hodnotové výstupy, ktorých kvantifikácia je možná len
pomocou určitých štatistických nástrojov, prípadne pomocou kvalifikovaného odhadu.
Obr. 1 Efektívnosť transformačného procesu, vlastné spracovanie
K naturálne vyjadriteľným výstupom podniku je radená produkcia podniku. Aj v prípade výrobného podniku, aj
v prípade podniku poskytujúceho služby je možné produkciu podniku vyjadriť prostredníctvom viacerých
ukazovateľov:
a) výkony – vyjadrujú objem hodnôt vyprodukovaných z vynaložených nákladov za určité časové obdobie,
b) výnosy – vyjadrujú výkony v peňažnej forme prostredníctvom cien,
c) tržby – vyjadrujú tú časť výnosov, ktorá vznikla predajom tovaru, vlastných výrobkov a služieb na trhu,
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
213
d)
výroba – vyjadruje tržby vzniknuté predajom vlastných výrobkov a služieb a zmenu stavu zásob vlastnej výroby
a aktivácie.
Pri určovaní efektívnosti transformačného procesu je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, či sa produkcia podniku stretla
so spotrebiteľským dopytom. Vzhľadom na túto skutočnosť ohodnotenie výkonov podniku prostredníctvom tržieb
zvyšuje vypovedaciu schopnosť ukazovateľa efektívnosti, pretože určuje hodnotu produkcie realizovanej na trhu. [2]
K výstupom podniku, ktorých hodnotu nie vždy je možné naturálne vyjadriť, patrí výkon duševne pracujúcich
zamestnancov, spokojnosť zamestnancov, spokojnosť zákazníkov, podiel na trhu, kvalita výroby (prípadne
poskytovaných služieb) a pod.
Kvantifikácia týchto výstupov je často realizovaná prostredníctvom zostavenia pomocných ukazovateľov, pričom na
určenie hodnôt týchto ukazovateľov sú často konštruované numerické alebo slovné stupnice, ktoré sú súčasťou
dotazníkov a hodnotiacich rozhovorov. Pri tomto spôsobe kvantifikácie výstupov podniku však hrozí vznik nepresností
z dôvodu subjektívneho prístupu hodnotiteľa aj hodnoteného. Tejto chybe je možné predísť len čiastočne, a to
realizovaním tzv. pilotného kroku, ktorý by overil vhodnosť navrhnutého spôsobu merania, a spoluprácou viacerých
hodnotiteľov na jeho návrhu.
Výkon duševne pracujúcich zamestnancov je možné kvantifikovať prostredníctvom doby trvania výkonu, dodržiavania
termínov, počtu nepodarkov, miery odhaľovania rezerv a nedostatkov, rozsahu nadobudnutých zručností, úrovne
kreativity a pod.
Spokojnosť zamestnancov je možné kvantifikovať prostredníctvom miery ich fluktuácie, počtu stálych zamestnancov,
ochoty zapájať sa do nových aktivít a zmien a pod.
Spokojnosť zákazníkov je možné kvantifikovať prostredníctvom počtu dlhodobých zákazníkov, počtu nových
zákazníkov, vývoja podielu na trhu, pomeru medzi celkovým počtom zákazníkov podniku a počtom zákazníkov
konkurenčných podnikov a pod.
Kvalitu výroby je možné kvantifikovať pomocou medzinárodne platných noriem ISO, pomocou počtu reklamácií
a sťažností alebo pomocou času dodávky, ktorá predstavuje počet dní od odoslania objednávky, po dodanie výrobku, či
zákazky a pod. [2, 3]
Pri kvantifikácií výstupov a vstupov transformačného procesu je potrebné zvoliť vhodné merné jednotky. K najčastejšie
používaným merným jednotkám patria:
a) naturálne jednotky (napr. ks, kg a pod.) – predstavujú najjednoduchšie a aj najzrozumiteľnejšie vyjadrenie hodnôt,
ktoré podnik vytvoril alebo spotreboval
b) časové jednotky (napr. deň, rok a pod.) – predstavujú ocenenie hodnôt, ktoré podnik vytvoril alebo spotreboval,
v jednotkách času
c) pracovné jednotky (normohodiny) – predstavujú ocenenie hodnôt, ktoré podnik vytvoril alebo spotreboval,
v spotrebe živej alebo zhmotnenej práce
d) peňažné jednotky (napr. €, Kč a pod.) – predstavujú finančné ocenenie hodnôt, ktoré podnik vytvoril alebo
spotreboval, čím umožňujú sumarizovať ich rôznorodé kategórie [2]
UKAZOVATELE EFEKTÍVNOSTI
Ukazovatele je vo všeobecnosti možné klasifikovať podľa rôznych kritérií na absolútne a relatívne, stavové a tokové
a na syntetické a analytické.
Absolútne ukazovatele vyjadrujú určitý jav bez vzťahu k inému javu. Tieto ukazovatele sú preberané priamo
z finančných výkazov. Za absolútne ukazovatele sa považujú aj rozdielové ukazovatele, ktoré sú získané ako rozdiel
dvoch absolútnych ukazovateľov. Relatívne ukazovatele vyjadrujú vzťah dvoch rôznych javov. Ich číselná hodnota
vyjadruje veľkosť jedného javu pripadajúcu na mernú jednotku druhého javu.
Stavové ukazovatele vyjadrujú stav k určitému okamihu, pričom nie sú citlivé na dĺžku obdobia, na konci ktorého je
daný okamih. Tokové ukazovatele vypovedajú o vývoji ekonomickej skutočnosti za určité obdobie. Dĺžka intervalu má
vplyv na skúmané veličiny.
Analytické ukazovatele majú čiastkový obsah, čiže vypovedajú len o časti podieľajúcej sa na celku. Syntetické
ukazovatele vypovedajú o ekonomickej realite veľmi komplexne. O stave a vývoji odrážanej skutočnosti poskytujú
informáciu, ktorá obsahuje všetky jej rozhodujúce charakteristiky a vlastnosti. [2]
Pri konštrukcii ukazovateľov efektívnosti, sa vyjadruje závislosť medzi vstupmi a výstupmi transformačného procesu
na základe ich vzájomného pomeru, čiže ide o relatívne ukazovatele. Takýto postup umožňuje eliminovať niektoré
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
214
skresľujúce skutočnosti (napr. veľkosť podniku), ktoré výrazne ovplyvňujú výšku hospodárskeho výsledku. Samotné
ukazovatele efektívnosti je možné zostrojiť tak, aby vyjadrovali účinnosť alebo náročnosť transformačného procesu:
účinnosť transformačného procesu = výstup / vstup
(1)
náročnosť transformačného procesu = vstup / výstup
(2)
Z uvedeného vzťahu vyplýva, že náročnosť transformačného procesu, predstavuje objem vstupov potrebných na
dosiahnutie jednotky výstupu a účinnosť transformačného procesu, vyjadruje objem výstupov pripadajúcich na
jednotku vstupu. Efektívnosť transformačného procesu je tým vyššia, čím vyššie hodnoty nadobúdajú ukazovatele
účinnosti a čím nižšie hodnoty nadobúdajú ukazovatele náročnosti. [1]
Ukazovatele efektívnosti, ktoré dávajú do pomeru celkové vstupy a výstupy transformačného procesu podniku, sú
veľmi komplexné a v praxi len ťažko realizovateľné. Pre účely manažérskeho rozhodovania sú konštruované analytické
ukazovatele, ktoré skúmajú efektívnosť len zo zvoleného uhľa pohľadu v závislosti od druhu riešeného problému.
FLEXIBILNÉ MODELY ORGANIZÁCIE PRACOVNÉHO ČASU
Flexibilný model organizácie pracovného času je možné definovať ako pracovný program, ktorý zvyšuje
kvantitatívnu flexibilitu ľudského potenciálu. Manažmentu podniku umožňuje zakomponovať zmeny externého aj
interného prostredia do všetkých podnikových procesov, a tým posilňuje konkurencieschopnosť podniku. Od
klasického osemhodinového a päťdňového modelu organizácie práce sa líši dĺžkou pracovného času, rozvrhnutím
pracovného času, trvaním pracovného vzťahu, stabilitou pracovného vzťahu alebo mierou participácie zamestnanca na
tvorbe pracovného plánu.
Flexibilné modely organizácie pracovného času je možné klasifikovať podľa miery participácie zamestnanca na tvorbe
vlastného pracovného programu nasledovne:
a) Model, ktorý povoľuje zamestnancovi prispôsobiť si čas začiatku a konca pracovného dňa bez možnosti
akumulácie hodín.
b) Model, ktorý povoľuje zamestnancovi kumulovať odpracované hodiny počas dlhšej doby, napr.: týždňa alebo
mesiaca, bez možnosti kompenzácie odpracovaných hodín dňom voľna.
c) Model, ktorý povoľuje zamestnancovi kumulovať odpracované hodiny počas dlhšej doby a zároveň mu umožňuje
kompenzáciu odpracovaných hodín dňom voľna.
d) Model, ktorý povoľuje zamestnancovi kumuláciu odpracovaných hodín a zároveň mu umožňuje kompenzáciu
odpracovaných hodín dlhším obdobím voľna ako jeden deň.
e) Model s vlastným pracovným plánom zamestnanca, kedy zamestnanec nie je obmedzovaný žiadnymi formálnymi
ustanoveniami týkajúcimi sa pracovného času.
Flexibilné modely organizácie pracovného času umožňujú zamestnávateľovi v krátkej dobe prispôsobiť kvantitatívne
zloženie pracovnej sily. Stávajú sa tak nástrojom, ktorý zamestnávateľovi pomáha zabezpečiť plynulú prevádzku
a vyrovnať sa s výkyvmi v dopyte. Na základe dĺžky, charakteru a frekvencie týchto výkyvov, je možné flexibilné
modely organizácie pracovného času klasifikovať do troch skupín:
a) Modely využívané pri výkyvoch kratšieho, resp. dočasného trvania, ktorých časový rozsah nie je možné pokryť
súčasnými zamestnancami podniku, pretože je porovnateľný s časovým úväzkom zamestnanca zamestnaného na
plný pracovný úväzok.
b) Modely využívané najmä pri výkyvoch permanentného trvania, ktorých časový rozsah nie je taký veľký, aby sa
zamestnávateľovi oplatilo zamestnávať ďalších zamestnancov.
c) Modely využívané na zabezpečenie plynulej, resp. nepretržitej prevádzky podniku. [4]
FLEXIBILNÉ MODELY ORGANIZÁCIE PRACOVNÉHO ČASU A EFEKTÍVNOSŤ PODNIKU
Spôsob organizácie pracovného času má významný vplyv na efektívnosť transformačného procesu podniku. Manažéri
by preto nemali podceňovať význam rozhodovacieho procesu o vhodnej forme organizácie pracovného času.
Súčasťou tohto procesu by okrem dôkladnej analýzy pracovného miesta, psychologickej diagnostiky zamestnanca,
identifikovania schopností manažmentu, kalkulácie disponibilných zdrojov a posúdenia externých vplyvov malo byť aj
vyhodnotenie vplyvu jednotlivých modelov organizácie pracovného času na efektívnosť transformačného
procesu podniku.
Aby manažment podniku mohol pristúpiť ku samotnému vyhodnocovaniu efektívnosti, je potrebné identifikovať
a konkretizovať všetky efekty, ku ktorým pri zmene organizácie pracovného času dochádza. S aplikáciou každého
modelu organizácie pracovného času je spojená aj iná štruktúra spotreby výrobných faktorov, ktorou dochádza k iným
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
215
podnikovým výstupom.
Zmenou organizácie pracovného času dochádza v prvom rade k zmene spotreby disponibilného pracovného času,
k zmene spotreby ľudskej práce a k zmene spotreby strojov a výrobných zariadení. Zároveň však môže dôjsť aj k zmene
spotreby prevádzkových priestorov, k zmene spotreby kancelárskeho zariadenia a k zmene spotreby informačno –
komunikačných prostriedkov a služieb.
Tieto zmeny spôsobia, že okrem zmeny celkového podnikového výstupu, môže dôjsť aj k zmene spôsobu spolupráce
a komunikácie zamestnancov a zároveň aj k zmene ich motivácie a spokojnosti. To sa v krátkodobom horizonte môže
prejaviť zmenou ich individuálnej výkonnosti a v dlhodobom horizonte to môže ovplyvniť aj zmenu lojálnosti
a fluktuácie zamestnancov.
Podnikové výrobné faktory
(vstupy)
Transformačný
proces
zmena spotreby disponibilného pracovného času
zmena spotreby ľudskej práce
zmena spotreby strojov a výrobných zariadení
zmena spotreby prevádzkových priestorov
zmena spotreby kancelárskeho zariadenia
zmena spotreby informačno-komunikačných
prostriedkov a služieb
Podnikové
výstupy
zmena celkového podnikového výstupu
zmena spôsobu spolupráce a komunikácie
zamestnancov
zmena motivácie a spokojnosti zamestnancov
zmena individuálnej výkonnosti zamestnancov
zmena fluktuácie zamestnancov
Zmena efektívnosti
transformačného procesu
Obr. 2 Efekty spôsobené zmenou organizácie pracovného času, vlastné spracovanie
Zákonník práce určuje maximálnu dĺžku týždenného pracovného času, ktorá predstavuje 40 hodín týždenne. Flexibilné
modely organizácie pracovného času však umožňujú prispôsobiť disponibilný čas zamestnanca podnikovým potrebám
aj potrebám zamestnancov. Manažéri tak môžu zorganizovať výrobný proces tak, aby sa dosiahlo čo najúčinnejšie
využitie všetkých výrobných kapacít. Umožňuje im to redukovať neproduktívne prestoje na minimum, zosúladiť
výrobné procesy a požiadavky zákazníkov z časového hľadiska, predĺžiť otváracie hodiny alebo prípadne zabezpečiť
plynulú prevádzku. Udelenie práva zamestnancom podieľať sa na tvorbe vlastného pracovného programu zároveň zníži
počet absencií z dôvodu osobných prekážok v práci. Od zvoleného spôsobu organizácie pracovného času tak závisí
spotreba disponibilného pracovného času, ktorá sa môže zvýšiť aj znížiť. So zmenou spotreby disponibilného
pracovného času je spojená aj zmena spotreby ľudskej práce a zmena spotreby strojov a výrobných zariadení. Tieto
efekty sa prejavia zmenou mzdových nákladov a zmenou režijných nákladov. Pri zmene mzdových nákladov sú
vzhľadom na riešenú problematiku relevantné najmä zmeny základnej mzdy, zmeny mzdy za prácu nadčas, zmeny
príplatkov za prácu nadčas, zmeny náhrad mzdy pri osobných prekážkach, zmeny mzdového zvýhodnenia za
prácu vo sviatok, zmeny mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a zároveň aj zmena pomernej časti povinných
odvodov, ktoré platí zamestnávateľ za daného zamestnanca. Napríklad pri využívaní dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru sú tieto odvody v porovnaní s odvodmi platenými pri uplatňovaní ostatných
modelov organizácie pracovného času veľmi nízke. Zmena režijných nákladov predstavuje najmä zmenu spotreby
energií potrebných na prevádzku strojov a výrobných zariadení a prípadne aj náklady na ich opravu
a udržiavanie.
Novelizácia Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť v septembri 2007, rozšírila možnosti organizácie pracovného
času o dva nové modely – domácku prácu a teleprácu. V oboch prípadoch zamestnanec pracuje doma alebo na inom
dohodnutom mieste mimo sídla zamestnávateľa v pravidelných intervaloch. Týmto spôsobom dochádza k zmene
spotreby prevádzkových priestorov, k zmene spotreby kancelárskeho zariadenia a k zmene spotreby informačno –
komunikačných prostriedkov a služieb. Tieto efekty sa prejavia zmenou nákladov na prenájom nehnuteľností
a nebytových priestorov, zmenou nákladov na služby spojené s prenájmom, zmenou odpisov dlhodobého
hmotného majetku, zmenou nákladov na elektrickú energiu, vodné, stočné a upratovanie, zmenou nákladov na
montáž a opravy informačno-komunikačných zariadení a zmenou nákladov na telefónne, dátové
a multimediálne služby. Avšak ak dôjde k zníženiu týchto nákladov, neznamená to, že sa stratili úplne, mohlo dôjsť
k ich preneseniu na stranu zamestnanca. Preto je na zvážení manažérov, do akej miery budú kompenzovať
zamestnancovi takto vzniknuté náklady, pričom túto kompenzáciu je potrebné zahrnúť do hodnotenia efektívnosti
organizácie pracovného času.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
216
Ďalšie zmeny spotreby disponibilného pracovného času, ľudskej práce a informačno-komunikačných prostriedkov
môžu nastať z dôvodu zmeny spôsobu komunikácie a vzájomnej spolupráce v rámci pracovnej skupiny alebo
pracovného tímu. Tá sa môže implementáciou flexibilných modelov organizácie pracovného času zjednodušiť, ale aj
skomplikovať. Moderné informačno-komunikačné prostriedky prispievajú k zrýchleniu, k zjednodušeniu
a k zefektívneniu komunikácie. Náklady na komunikáciu a vzájomnú spoluprácu sa tak stávajú výrazne nižšou
položkou. Ak je však pre výkon práce potrebná priama (face to face) komunikácia medzi zamestnancami, iný spôsob
komunikácie môže byť časovo i finančne náročnejší. Ďalšiu zmenu v spotrebe uvedených zdrojov môže spôsobiť nový
spôsob vykazovania dochádzky zamestnancov. Opäť platí, že môže dôjsť k jeho zjednodušeniu, ale aj
k skomplikovaniu. Uvedené efekty sa prejavia zmenou mzdových nákladov, zmenou nákladov na montáž a opravy
informačno-komunikačných zariadení a zmenou nákladov na telefónne, dátové a multimediálne služby.
Zmena organizácie pracovného času vedie k zmene celkového podnikového výstupu. Všetky naturálne vyjadriteľné
výkony podniku je možné oceniť prostredníctvom tržieb. To znamená, že zmena výkonu podniku sa prejaví zmenou
tržieb za vlastné výkony a tovar.
Flexibilné modely organizácie pracovného času však výrazne vplývajú aj na vzájomnú spoluprácu a komunikáciu
zamestnancov, ktorá sa môže odraziť na kvalite ich vzájomných vzťahov. Okrem toho zásadným spôsobom ovplyvňujú
motiváciu zamestnancov, pričom charakter tohto vplyvu môže byť pozitívny, negatívny aj neutrálny. K pozitívnym
vplyvom patrí najmä možnosť zamestnanca participovať na tvorbe vlastného pracovného programu, možnosť uplatniť
sa na trhu práce aj napriek osobným prekážkam, istota zamestnania, možnosť mzdového príplatku, odbúranie bariér
tvorivosti a príčin pracovnej nespokojnosti. K negatívnym vplyvom naopak patrí nutnosť práce v nesociálnych
hodinách, predlžovanie pracovného času nadčasovou prácou, zníženie príjmu a nižší stupeň právnej ochrany. Celkový
efekt zmeny organizácie pracovného času na motiváciu zamestnancov závisí aj od stupňa poznania ich individuálnych
osobnostných profilov a od celkového prístupu manažmentu k realizovaným zmenám.
Uvedené zmeny predstavujú hodnotové výstupy transformačného procesy podniku, ktoré nie je vždy možné naturálne
vyjadriť. Kvalita vzájomných vzťahov medzi zamestnancami a úroveň ich motivácie sa v prvom rade odrazia na ich
vnútornej spokojnosti. Vysokú úroveň tejto spokojnosti je možné chápať ako určitú potenciu daného jednotlivca
podávať vyšší a kvalitnejší výkon. Zvyšuje sa tak individuálna výkonnosť zamestnancov, ktorá sa však nemusí v celom
rozsahu odraziť na skutočne dosiahnutom výkone za sledované obdobie. Pre podnik však predstavuje dôležitý kapitál,
ktorý môže prinášať výnosy v budúcom období. Naopak, vnútorná nespokojnosť zamestnancov znižuje aj ich
individuálnu výkonnosť, čo sa takisto nemusí okamžite premietnuť do celkového podnikového výstupu. Pre podnik
však predstavuje určitú hrozbu a manažmentu môže znemožniť dosiahnuť vytýčené ciele v budúcnosti. Hodnotenie
aktuálnej spokojnosti zamestnancov by preto malo byť súčasťou celkového hodnotenia vplyvu jednotlivých modelov
organizácie pracovného času na efektívnosť transformačného procesu. Na tento účel by mala byť zvolená vhodná
metóda hodnotenia, v rámci ktorej by bola posudzovaná spokojnosť zamestnancov z viacerých uhlov pohľadu.
Podkladom pre toto hodnotenie by mal byť osobnostný profil jednotlivca zostavený v rámci psychologickej diagnostiky
jednotlivca.
V dlhodobom horizonte môže úroveň vnútornej spokojnosti zamestnancov ovplyvniť lojalitu zamestnancov a vyvolať
zmenu miery fluktuácie zamestnancov. Zmenu fluktuácie zamestnancov je možné určiť prostredníctvom koeficientu
fluktuácie, koeficientu stálosti a koeficientu prírastku (resp. úbytku) zamestnancov. Druhý spôsob kvantifikácie
tejto zmeny spočíva vo vyčíslení nárastu (resp. poklesu) nákladov spojených so získavaním a zaúčaním nových
zamestnancov.
POSTUP VYHODNOCOVANIA EFEKTÍVNOSTI ZMENY ORGANIZÁCIE PRACOVNÉHO ČASU
Odporúčaný postup vyhodnocovania efektívnosti zmien organizácie pracovného času pozostáva zo šiestich krokov,
ktoré sú navzájom prepojené spätnou väzbou.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
217
Obr. 3 Postup vyhodnocovania efektívnosti zmeny organizácie pracovného času
Vymedzenie časového úseku spočíva v určení časového obdobia, počas ktorého budú sledované všetky efekty
zapríčinené zmenou organizácie pracovného času. Mnohé vstupy aj výstupy transformačného procesu majú charakter
tokových ukazovateľov, preto dĺžka časového obdobia zásadným spôsobom ovplyvňuje ich hodnotu.
Vymedzenie rozsahu hodnotenia spočíva v určení konkrétnej časti transformačného procesu, efektívnosť ktorého bude
hodnotená. Keďže výber modelu organizácie pracovného času závisí od charakteru konkrétneho pracovného miesta, aj
hodnotenie efektívnosti je najvhodnejšie vzťahovať na transformačný proces, ktorý je realizovaný na danom pracovnom
mieste. Ak sú však transformačné procesy realizované v rámci pracovného tímu alebo skupiny silne prepojené, je
možné hodnotenie efektívnosti vzťahovať na transformačný proces, ktorý je realizovaný celým pracovným tímom alebo
skupinou.
Špecifikácia výrobných faktorov spočíva v konkretizácii výrobných faktorov, ktoré sú potrebné na realizáciu
uvažovaného transformačného procesu. Následne je potrebné určiť tie výrobné faktory, spotreba ktorých sa môže
implementáciou vybraného modelu organizácie pracovného času zmeniť. Okrem toho je potrebné stanoviť jednotky,
v ktorých je možné túto spotrebu vyjadriť a aktuálnu výšku spotreby týchto výrobných faktorov.
Špecifikácia výrobných výstupov spočíva v konkretizácií všetkých naturálne vyjadriteľných aj hodnotových výstupov
uvažovaného transformačného procesu, pričom je potrebné určiť aj spôsob kvantifikácie, merné jednotky a aktuálnu
hodnotu týchto výstupov.
Návrh ukazovateľov spočíva v konštrukcii konkrétnych ukazovateľov, za pomoci ktorých bude hodnotená zmena
efektívnosti transformačného procesu. Celkovú zmenu efektívnosti uvažovaného transformačného procesu je možné
hodnotiť pomocou relatívneho ukazovateľa, ktorý vyjadruje vzťah medzi výstupmi uvažovaného transformačného
procesu a spotrebou výrobných faktorov. Jeho konštrukcia by preto mala plynulo nadväzovať na špecifikáciu
výrobných faktorov a výrobných výstupov. Pomocou percentuálneho podielu ukazovateľa efektívnosti pred zmenou
organizácie pracovného času a po tejto zmene, je možné hodnotiť vývoj celkovej efektívnosti transformačného procesu.
Za účelom detailnejšieho sledovania vývoja efektívnosti, je možné vytvoriť čiastkové ukazovatele, ktoré by dávali do
pomeru len vybrané vstupy a výstupy. Pomocnými ukazovateľmi, ktoré umožnia sledovať efektívnosť transformačného
procesu, by mohli byť aj rozdielové a relatívne ukazovatele, ktoré by vyjadrovali úsporu v spotrebe výrobných faktorov
alebo nárast podnikových výstupov.
Kvantifikácia zmien sledovaných premenných spočíva v určení hodnôt vstupov a výstupov transformačného procesu po
implementácii zvoleného modelu organizácie pracovného času a vo vyčíslení ich zmien voči pôvodným hodnotám.
V záujme zachovania princípu ceteris paribus, je ešte potrebné zvážiť, či zistené zmeny neboli spôsobené inými
faktormi alebo vplyvmi, akými sú napríklad všeobecný pokles alebo nárast kúpyschopnosti obyvateľstva, zavedenie
technologických zmien, vplyv konkurencie, zmena cenovej politiky, valorizácia miezd a pod.
Posledný krok predstavuje samotný výpočet navrhnutých ukazovateľov a ich interpretáciu. Zároveň je potrebné
vypočítané hodnoty porovnať s odhadovanými a analyzovať príčiny vzniku prípadných rozdielov. To znamená, že celú
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
218
postupnosť krokov je nutné opäť prehodnotiť a odstrániť prípadné nedostatky.
ZÁVER
V poslednej dobe vzrastá potreba takej organizácie pracovného času, ktorá by zvýšila flexibilitu podnikov a prispela by
k skvalitneniu súladu medzi pracovným a osobným životom zamestnancov. Mnohí manažéri sa preto stále viac
prikláňajú k flexibilným modelom organizácie pracovného času. Keďže ich implementácia môže pozitívne, ale aj
negatívne ovplyvniť efektívnosť transformačného procesu, súčasťou rozhodovacieho procesu o vhodnej forme
organizácie pracovného času by malo byť vyhodnotenie vplyvu tejto zmeny na efektívnosť transformačného procesu
podniku.
Spracovanie tohto príspevku bolo podporené grantom VEGA 1/0495/08.
LITERATÚRA
[1]
ZALAI, K.; KALAFUTOVÁ, Ľ.; ŠNIRCOVÁ. J. Finančno – ekonomická analýza podniku. Bratislava : Sprint
vfra, 2004. ISBN 80-88848-89-1.
[2]
KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKARČÍKOVÁ, E.; ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A.; KOZUBÍKOVÁ, Z.;
VODÁK, J. Efektívne využívanie výrobných faktorov. Brno : Computer Press, 2010.
[3]
KOUBEK, J. Řízení pracovního výkonu. Praha : Management Press, 2004. ISBN 80-7261-116-X.
[4]
TULEJOVÁ, L. Flexibilné modely organizácie pracovného času a ich vplyv na regionálny rozvoj. In Sborník z
V. mezinárodní konference 2009 - Jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní Moravy.
Kunovice - Evropský polytechnický institut. 2009. ISBN 978-80-7314-171-4.
ADRESA:
Ing. Lucia Tulejová
Žilinská univerzita v Žiline
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra makro a mikroekonomiky
Univerzitná 8215/1
01026 Žilina, Slovenská republika
tel.: 0910 515036
[email protected]
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
219
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
220
VYTVÁRANIE TRHOVEJ HODNOTY PODNIKU
Josef Vodák
KMnT, FRI - Žilina University in Žilina
Anotácia: Článok sa zaoberá menej diskutovaným prístupom k tvorbe trhovej hodnoty podniku pomocou
intelektuálneho kapitálu a jeho zložiek. Zameranie je predovšetkým na sociálny kapitál a ľudský kapitál
ktoré sú ponímané ako najvýznamnejšie prvky intelektuálneho kapitálu. Uvedené sú myšlienky, ktoré sú
zaujímavé predovšetkým pre manažment moderných organizácií ktoré sa pohybujú v rýchlo sa meniacom
globálnom prostredí informačnej spoločnosti.
Kľúčové slová: hodnota podniku, intelektuálny kapitál, ľudský kapitál, štrukturálny kapitál
ÚVOD
Na podnik a jeho fungovanie sme zvyknutí pozerať sa cez finančné ukazovatele a informácie, ktoré poskytuje
podnikové účtovníctvo. Je to preto, že manažéri si na tento prístup zvykli a donedávna im aj vyhovoval. Zabúdame však
na to, že situácia sa mení a dnes žijeme v globalizovanej informačnej spoločnosti a nie v časoch priemyselnej éry, pre
ktorú bolo veľa z našich súčasných finančných nástrojoch vyvinutých. To čo bolo dostačujúce včera, nebude asi
dostatočné dnes a zajtra už vôbec nie, nakoľko svet sa veľmi významne mení a veľký význam nadobúdajú subtilnejšie,
dokonca niekedy aj v minulosti zaznávané prístupy. V predkladanom článku chcem upriamiť pozornosť na
intelektuálny kapitál ako tvorcu trhovej hodnoty a na vyjadrenie nehmotných foriem kapitálu, ktorých dôležitosť rastie
a tvorí významnú súčasť hodnoty podniku.
Vyjadrovanie hodnoty podniku sa v súčasnosti vo väčšej miere orientuje smerom k tým elementom, ktoré sú
orientované na vytváranie hodnoty podniku a tvorbu hodnoty pre záujmové skupiny v budúcnosti s dôrazom na
dlhodobú udržateľnosť a efektívnosť podnikania, na udržanie kľúčových zamestnancov, maximálne využitie ich
znalostí, inovačných schopností, rast hodnoty značky, rast základného imania a rozvoj schopností širokej spolupráce
vytváraním sietí podnikov1. V budúcnosti sa do popredia budú dostávať tie podniky, ktoré v maximálne možnej miere
využijú schopnosť vyhľadávania a rozvoja ľudského kapitálu potrebného pre získanie konkurenčnej výhody.
1. HODNOTA PODNIKU
Zlepšovanie trhovej pozície organizácie predstavuje časovo aj intelektuálne náročný proces. Obrázok č. 1 ukazuje
prepojenie tvorby trhovej hodnoty podniku vychádzajúci z modelu spoločnosti Skandia2 vo vzťahu k jednotlivým
druhom kapitálu. Celková hodnota podniku je tvorená finančným a intelektuálnym kapitálom. Finančný kapitál
predstavujú finančné aktíva v podobe peňazí alebo cenných papierov.
Intelektuálny kapitál sú organizované znalosti, ktoré sa využívajú k tvorbe bohatstva podniku. Predstavujú ho
napríklad patenty a chránená technológia. Ide o schopnosť transformovať znalosti a nehmotné aktíva do zdrojov
bohatstva. M. A. Armstrong definuje intelektuálny kapitál ako zásoby a toky znalostí, ktoré sú v organizácii k dispozícii.
Tieto znalosti je možné považovať za nehmotné zdroje, ktoré spolu s hmotnými zdrojmi (peniaze, hmotný majetok)
tvoria trhovú alebo celkovú hodnotu podniku. Pod pojmom intelektuálny kapitál rozumieme kombináciu ľudského
a štrukturálneho kapitálu.
Ľudský kapitál znamená zásobu vrodených a v priebehu života jedinca získaných znalostí, schopností, zručností,
talentu a invencie. Ľudský kapitál možno považovať viac za statickú veličinu.
1
2
KRIŽANOVÁ, A.; HRIVNÁK, M. Restructuring of Network industries. In: VADYBA – Management, Nr. 3-4 / 2006
GORAM, N.O.; ROY, J.; WETTER, M. Performance Drivers. John Willey, Ltd.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
221
Trhová hodnota podniku
Finančný kapitál
Intelektuálny kapitál
Ľudský kapitál
Štrukturálny kapitál
Zákaznícky kapitál
Inovačný kapitál
Organizačný kapitál
Procesný kapitál
Obr. 1. Proces vytvárania hodnoty podniku
Okrem ľudského kapitálu, je intelektuálny kapitál tvorený štrukturálnym kapitálom, ktorý (označovaný niekedy aj
ako organizačný kapitál) predstavujú inštitucionalizované znalosti vlastnené organizáciou. Sú to pracovné postupy,
pracovné náplne, organizačná štruktúra, databázy obchodných partnerov, manuály i technológie a značky.
Intelektuálny kapitál je rozvíjaný výberom a rozvojom správnych zamestnancov, inak povedané zvyšovaním ľudského
kapitálu. Tento zdroj je však nestabilný a pre zvýšenie tejto stability musí byť vhodným spôsobom viazaný na
kompetencie a schopnosti podniku. Vývoj štrukturálneho kapitálu je spojený aj s externými aspektmi, ako napríklad
tvorba imidžu a značky tým, že bude podnik známy mnohým zákazníkom a bude im prezentovaný ako dôveryhodná
a stabilná organizácia. Toto úsilie bude zmysluplné, pokiaľ sa podarí aktíva zo stretnutí so zákazníkmi transformovať
napríklad do dobre navrhnutých zákazníckych databáz.
Organizácia teda získa informácie o zákazníkoch, ktoré budú využiteľné jej obchodnými zástupcami, čo v podstate
predstavuje transformáciu do štrukturálneho kapitálu. Štrukturálny kapitál je veľmi úzko prepojený s internými
procesmi, znalosťami a schopnosťami. Investície organizácií do informačných technológií sú vo všeobecnosti určené na
zlepšovanie práve v týchto oblastiach. Veľká časť nákladov na software a na prípravu pracovníkov sa neprejaví vo
finančných výkazoch, aj keď zvyšujú trhovú hodnotu organizácie (Tesarovičová 2008). Štrukturálny kapitál, to sú aj
siete zákazníkov, dodávateľov a spolupracujúcich organizácií.
Zákaznícky kapitál zahŕňa všetky aspekty vzťahu podniku a zákazníkov. Ako súčasť štrukturálneho kapitálu,
predstavuje hodnotu značiek, dobré meno organizácie v mysliach zákazníkov a verejnosti (Gabryšová 2006). Jednu zo
zložiek organizačného kapitálu tvorí inovačný kapitál, ktorý vyjadruje schopnosť podniku inovovať produkty,
služby, postupy a tiež produkovať, implementovať a zdokumentovať zlepšovacie návrhy, vynálezy a patenty.
Procesný kapitál, ktorý tvorí druhú súčasť organizačného kapitálu, ukazuje, ako podnik dokáže skvalitňovať
a zdokumentovať interné procesy v záujme zvyšovania efektívnosti výroby a flexibility poskytovania služieb.
Najdôležitejšou súčasťou trhovej hodnoty podniku sa ukazuje ľudský kapitál, teda schopnosť pracovníkov robiť tie
veci, ktoré zodpovedajú za úspech podniku. Teória ľudského kapitálu kladie dôraz na pridanú hodnotu, ktorou ľudia
prispievajú k rozvoju organizácie. V súčasnosti sa viac dostáva do popredia myšlienka považovať ľudí za aktívum, nie
za náklady3.
Vzhľadom k tomu, že v praxi sa často zamieňajú alebo stotožňujú pojmy ľudský kapitál, ľudský potenciál a ľudské
zdroje, je potrebné spresniť túto terminológiu nasledovne. Ľudský kapitál podniku je tvorený zamestnancami podniku,
ich vrodenými i nadobudnutými znalosťami, zručnosťami, schopnosťami, postojmi a kompetenciami. Tento kapitál
predstavuje významný faktor prosperity podniku. Vedomosti, návyky a schopnosti človeka sa začali pokladať za
osobitnú formu kapitálu preto, lebo ich rozvoj je časovo veľmi náročný a vyžaduje si pomerne veľké materiálové
zdroje. Zároveň, podobne ako fyzický kapitál, zabezpečuje tomu, kto nimi disponuje a využíva ich, určitý dôchodok. Za
základné faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu a rozsah ľudského kapitálu sa považujú výdavky na zdravotnú starostlivosť
a vzdelávanie.
Z hľadiska budúcej úspešnosti, perspektívy a rozvoja podniku je dôležitá kvalita a rozvoj predovšetkým tých aspektov
ľudského kapitálu, ktoré ak sú efektívne využité a rozvíjané, napomôžu podniku napredovať. V takomto prípade
hovoríme o ľudskom potenciáli, ktorý je potrebné mať v podniku dobre zmapovaný a dokázať ho úspešne rozvíjať.
3
VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Rozvoj ľudského potenciálu v manažmente moderného podniku. Globalizácia 04, FPEDAS Žilina
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
222
Ľudské zdroje predstavujú ľudí v pracovnom procese. Rozdiel medzi ľudskými zdrojmi a ľudským kapitálom je v tom,
že ľudský kapitál vlastnia i tí jedinci, ktorí nie sú zaradení do pracovného procesu a nie sú ani v pracovnoprávnom
vzťahu s nijakou organizáciou. Ľudské zdroje predstavujú ľudí schopných sebarealizácie v činnosti, ktorú vykonávajú
na základe vlastného rozhodnutia. Je to zásoba ľudského potenciálu v spoločnosti, schopného vykonávať takú
cieľavedomú činnosť, ktorá vedie k produkcii výstupu.
Ľudský potenciál sa označuje ako súbor dispozícií a predpokladov človeka orientovaných pre výkon takých činností,
ktoré z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska umožňujú podniku napredovať a napomáhajú zvyšovať jeho
konkurencieschopnosť. Je to teda spôsobilosť človeka produkovať výrobky a služby a tiež pretvárať sám seba. Termín
ľudský potenciál obsahuje prvok dynamickosti a vzťahuje sa na budúcnosť, zatiaľ čo pojem ľudský kapitál sa vo väčšej
miere vzťahuje na súčasnosť.
Získavanie, vývoj a prenášanie znalostí, ako aj modifikácia správania vo vzťahu k novým znalostiam, je
charakteristické pre učiacu sa organizáciu. Takáto organizácia rozvíja svoje schopnosti reagovať, prispôsobovať sa
a profitovať zo zmien v internom aj externom prostredí. Slovo učenie znamená klásť dôraz na znalosti a kompetencie
a je úzko prepojené s intelektuálnym kapitálom a nehmotnými aktívami. Efektívne učenie jednotlivcov je dôležitým
východiskom a základom pre kolektívne učenie podniku. Učiaca sa organizácia má svoj predobraz v prírode a živých
organizmoch, ktoré sú nútené neustále sa vyvíjať a prispôsobovať meniacim sa podmienkam okolitého prostredia
(Darwinova evolučná teória). Tie, ktoré do dokážu najlepšie prežívajú dlhé obdobia, prežívajú a vytvárajú nové druhy a
tie ktorým sa to nepodarilo hynú.
Zámerom manažmentu a majiteľov je zvyšovanie trhovej hodnoty podniku, ktorá bude smerom do budúcnosti tvorená
stále väčším podielom jeho nehmotných aktív. V zmysle uvedenej štruktúry zvyšovania hodnoty je potrebné mať na
mysli aj strategické aspekty budovania trhovej hodnoty podniku. Teda musí byť jasné východisko dané víziou,
poslaním, prekomunikovanou a úspešne implementovanou stratégiou podniku pomocou vhodných prístupov a metód.
V opačnom prípade nedôjde k zosúladeniu jednotlivých prvkov tvorby hodnoty podniku, bude sa strácať energia a čas,
čo znamená neefektívne vynakladanie cenných zdrojov a znižovanie konkurenčnej schopnosti a hodnoty podniku.
2. INTELEKTUÁLNY KAPITÁL
Tradičné prístupy hodnotenia výsledkov podnikania sú založené na finančnom prístupe historických nákladov. V tomto
prípade je len malé množstvo nehmatateľných aktív zahrnutých vo finančných výkazoch. Záznamy o tom, čo sa stalo
v minulosti s nákladmi, môžu predstavovať užitočný štartovací bod pri hodnotení výkonnosti podnikania, avšak bez
informácií, ktoré sa pozerajú viac dopredu, je ponúkaný obraz výkonnosti podnikania nekompletný.
V nových ekonomických podmienkach, ktoré sú charakterizované rôznymi označeniami typu – znalostná ekonomika,
informačná ekonomika či digitálna, rastie význam nehmotných aktív. Existujú spoločnosti, ktoré s výrazne nižšími
hmotnými aktívami dosiahli vyššiu trhovú hodnotu ako niektorí giganti priemyslu. Došlo tak k poklesu významu
hmotných aktív v prospech nehmotných. Niektoré podniky pôsobiace v oblasti služieb sa stali významnými hráčmi, a to
nielen regionálne. Začínajú prevažovať investície do nehmotných aktív, akými sú napríklad výskum a vývoj, software,
internet, vzdelávanie a rozvoj požadovaných kompetencií zamestnancov4.
Intelektuálny kapitál sa prejavuje až pri prepojení na hmotné aktíva, a to v podobe pridanej hodnoty, ktorá zvyšuje
konkurenčnú schopnosť produktov a celých podnikov. Zvykne sa členiť na ľudský a štrukturálny. V prístupoch ku
členeniu intelektuálneho kapitálu však nepanuje jednotnosť. V niektorých prípadoch je to členenie na ľudský kapitál,
organizačný kapitál a kapitál vzťahov (relačný kapitál), v iných je koncepcia a členenie rozsiahlejšie. Spoločnosť
Skandia definovala intelektuálny kapitál ako vlastníctvo znalostí, aplikovaných skúseností, organizačnej technológie,
vzťahov so zákazníkmi a profesionálnych zručností, čo zvyšuje jej trhovú hodnotu a dáva konkurenčnú výhodu.
Všeobecnejšia definícia intelektuálneho kapitálu, ktorá vychádza z projektu Meritum5, hovorí o tom že: „Intelektuálny
kapitál predstavuje kombináciu ľudského kapitálu, štrukturálneho kapitálu a kapitálu vzťahov“. Tento projekt mal
tieto ciele:
• stanoviť jednotnú klasifikačnú schému pre nehmotné aktíva,
• zdokumentovať systémy riadenia a kontroly spoločností pre identifikáciu praxe merania nehmotných aktív,
• zhodnotiť význam nehmotných aktív pre fungovanie kapitálových trhov,
• vytvoriť smernicu pre meranie a vykazovanie nehmotných aktív.
Táto smernica pre meranie a vykazovanie nehmotných aktív vymedzuje aj chápanie jednotlivých zložiek
intelektuálneho kapitálu.
4
5
DVOŘÁKOVÁ, Z. Management lidských zdrojů. C. H. Beck : Praha 2007
Meritum – výskumný projekt 1998-2001 za podpory Európskej komisie (www.uam.es/meritum)
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
223
Ľudský kapitál je definovaný ako znalosti, ktoré si zamestnanci berú zo sebou, keď odchádzajú z podniku. Obsahuje
znalosti, zručnosti, skúsenosti a schopnosti ľudí. Niektoré z týchto znalostí sa môžu týkať iba jednotlivca, iné môžu byť
všeobecné. Príkladom ľudského kapitálu je schopnosť inovovať, kreativita, know-how, predchádzajúce skúsenosti,
schopnosť práce v tíme, flexibilita, pracovná schopnosť, lojalita, schopnosť učenia sa, formálne školenie a vzdelávanie.
Štrukturálnym kapitálom sa myslia znalosti, ktoré ostanú v podniku na konci pracovného dňa. Obsahuje organizačné
postupy, procedúry, systémy, kultúru, databázy a pod. Ide napríklad o znalostné centrum, dokumentačné zabezpečenie,
organizačnú flexibilitu, schopnosť využívania informačných a komunikačných technológií a schopnosť podniku
prispôsobovať sa a učiť sa. Niektoré prvky môžu byť chránené právami duševného vlastníctva.
Pod kapitálom vzťahov sa chápu vnútorné a vonkajšie väzby, pomocou ktorých sa rozširujú zámery, upevňujú
vnútorné väzby, a hľadajú možnosti zvýšenia efektívnosti pôsobenia podniku v prostredí. Ide o vzťahy so zákazníkmi,
dodávateľmi či partnermi pri spolupráci a vývoji. Je to časť kapitálu prepojená so záujmovými skupinami podniku.
Prínos spočíva v tom, že pomocou vybudovaných väzieb sa šíria zámery plnenia poslania podniku, vzťah ku kľúčovým
hodnotám, podnikateľská stratégia a spoločenské poslanie. Relačný kapitál predstavuje hodnota vzťahov, ktoré
zamestnanci podniku vytvorili medzi sebou a so svojimi externými partnermi6.
Intelektuálny kapitál sa môže skladať z nehmotných zdrojov a nehmotných aktivít, pričom prvé z nich majú statický
charakter a predstavujú akoby zásobu súčasné hodnoty nehmotných aktív. Nehmotné aktivity majú charakter alokácie
zdrojov, ktorá je zameraná na vnútorný vývoj alebo získanie nových nehmotných zdrojov, zvýšenie hodnoty súčasných
nehmotných zdrojov a na vyhodnotenie a monitorovanie predchádzajúcich aktivít. Nehmotné aktivity (dynamika)
predstavujú napríklad aktivity zvyšovania kvality ľudského kapitálu vzdelávaním, výskumné činnosti, špecifické
marketingové aktivity zamerané na zlepšenie vzťahov so zákazníkmi či na budovanie značky a samozrejme aktivity
ktoré sú cielené na hodnotenie spokojnosti interných a externých zákazníkov.
3. SOCIÁLNY KAPITÁL
Severské krajiny nachádzame medzi najlepšími v úrovni sociálneho kapitálu, o ktorom hovoria sociológovia
a ekonómovia ako o najvýznamnejšom aspekte pri napĺňaní kvality života. Sociálny kapitál sa rovnako ako iný kapitál
dá zhromažďovať, ale aj premárniť.
Sociálny kapitál predstavuje sociologickú koncepciu, ktorá sa používa v podnikaní, ekonómii, organizačnom správaní,
politických vedách a sociológii vo všeobecnosti ako spojivo v rámci a medzi sociálnymi skupinami. Existuje množstvo
definícií, ktoré je možné niekedy charakterizovať ako všeliek na problémy modernej spoločnosti. Všetky však zdieľajú
myšlienku, že sociálne siete prinášajú hodnotu. Tak ako fyzický kapitál či ľudský kapitál môžu zvyšovať produktivitu,
každý sám o sebe, alebo spolu, podobne aj sociálny kapitál ovplyvňuje produktivitu jednotlivcov a skupín.
Koncepcia sociálneho kapitálu má dve časti, sú to zdroje, ktorými sú sociálne vzťahy (viac ako jednotlivci) a potom
prístup k týmto zdrojom ukrytým vo vzťahoch a ich využitie, ktoré je na jeho aktéroch.
Sociálny kapitál opisuje okolnosti, za ktorých jednotlivci môžu využiť členstvo v skupine a sieti, aby získali prospech benefit. Sociálny kapitál generuje pozitívne externality pre členov skupiny. Tieto externality sú dosahované pomocou
zdieľanej dôvery, noriem a hodnôt a ich súvisiacich efektov očakávaní a správania. Zdieľané normy a hodnoty
vychádzajú z neformálnych foriem organizácií založených na sociálnych sieťach a prepojeniach.
Putman používa termín sociálny kapitál najmä pre opis makrosociologických aspektov ako charakteristického rysu
komunity. Základná myšlienka sociálneho kapitálu je tá, že rodina, priatelia a známi predstavujú aktíva, nakoľko sa na
ne človek môže obrátiť s požiadavkou a členstvo a záväzky jednotlivca ku komunite kde sa môže obrátiť s akoukoľvek
požiadavkou predstavujú aktíva pre jednotlivca a komunitu. Tieto súkromné siete majú dopady aj na verejnosť. V tomto
prípade ide o pozitívne aspekty.
Sociálny kapitál predstavuje normy a siete ktoré uľahčujú kolektívne činnosti (World Bank 2005). James S. Coleman
používa tento termín v kombinácii s úvahami o teórii hier. Napríklad v podnikaní je jeho základným významom
vzájomná dôvera ako predpoklad pre dobre fungujúce ekonomické transakcie a teda zdôraznenie slova kapitál dáva
pojmu ekonomickú dimenziu. Jeho koncepcia sa odvoláva na podniky a ďalšie hierarchické organizácie v trhovej
ekonomike, ktoré využívajú sociálny kapitál pre minimalizáciu svojich transakčných nákladov. Z tohto pohľadu
sociálny kapitál predstavuje prvok v reťazci pridávajúcom hodnotu (niektoré z vyššie uvedených myšlienok
a skrátených definícií čerpajú z materiálu Herrmana a Tillmanna)7.
6
PITRA, Z. Podnikový management. Nakladatelství. Wolters Kluwer, Praha 2008
HERRMANN, V.; TILLMANN, R. An Overview of Attempts to Define, Operationalise and Measure Social Capital. Swiss Federal Statistical
Office
7
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
224
Svetová banka (World bank8) má podobný prístup, s pohľadom na ekonomický rozvoj jednotlivých regiónov
alebo krajín. V mnohých štúdiách vo vybraných krajinách sa uskutočnili pokusy odmerať sociálny kapitál a jeho
význam pre rozvoj regiónov. Bolo to najmä v rozvojových krajinách, kde sa uskutočnil tento výskum. Jedným z cieľov
tejto iniciatívy Svetovej banky na poli sociálneho kapitálu je podporovať ďalšie práce v tejto oblasti (či už pomocou
prípadových štúdií alebo pomocou porovnávacích štúdií v mnohých krajinách) a posilňovať empirické a metodologické
základy pre meranie sociálneho kapitálu.
V súvislosti s týmito empirickými výskumami najmä v rozvojových krajinách je možné povedať, že sociálny kapitál
pozitívne ovplyvňuje snahy o predchádzanie násiliu, zlepšovanie zdravia, kvality života a ekonomického rozvoja ako aj
o dobré vedenie komunity či regiónu.
Viaceré štúdie tiež poukázali na negatívne aspekty sociálneho kapitálu, nakoľko siete a normy napríklad zločineckých
či násilníckych organizácií existujú a prinášajú výhody tým ľuďom, ktorí sú v týchto sieťach, ale v tom samom
momente škodia ostatným mimo siete. Je možné to vidieť napríklad u mafie či iných podobných sietí, ktoré majú svoje
normy správania, ktoré sú však opačné pravidlám demokracie a ohrozovanie je u nich bežnou praxou.
Zjednodušenie sa dá povedať, že sociálny kapitál má ten, kto disponuje sieťou vzťahov, ktorú môže využiť pri realizácii
vlastných potrieb a takisto sociálny kapitál je to, čo je možné využiť pre vybudovanie sociálnej siete, pomocou ktorej
ľahšie dosahujeme svoje ciele.
Sociálny kapitál je možné charakterizovať a identifikovať pomocou niektorých z nasledujúcich položiek:
• rodina, úroveň rodinného života, tradície,
• vzdelanie a vzdelanostná úroveň regiónu,
• obecné sociálne väzby – spolužiaci, kamaráti, vrstovníci, rodáci,
• sociálne väzby na úrovni miestnej komunity,
• schopnosť kolektívneho správania, kolektívna zodpovednosť, solidarita,
• dôvera v ostatným ľuďom, solidarita, spoľahlivosť susedských vzťahov,
• účasť v neformálnych skupinách,, združeniach a organizáciách,
• účasť na správe v komunite,
• politická angažovanosť,
• regionálna identita, vzťah k miestu, migračné tendencie,
• národný a etnický pôvod a súvisiace väzby.
Podobne ako ľudská kapitál, sa sociálny kapitál vzťahuje k ľudskému blahobytu, ale na sociálnej úrovni. Vzťahuje sa
k sociálnej dôvere, normám a sieťam, ktoré podporujú efektívnu súdržnú komunitu, uľahčujú sociálne interakcie.
Výsledné pôsobenie nemusí byť len pozitívne, ale môže byť aj negatívne voči normám spoločnosti (sekty, zločinecké
skupiny a podobne). Pod sociálny kapitál je možné zahrnúť aj politický systém, právny rámec, rovnako ako kultúru,
ktorá podmieňuje politickú stabilitu, demokraciu, efektívny verejný sektor a sociálnu spravodlivosť. Na úrovni podniku
a podnikateľských jednotiek ide jednako vnútorné ale aj vonkajšie väzby a ich úroveň a spájanie sa do spoločenstiev,
tvorba a využívanie sietí v štruktúre záujmových skupín.
Na rozdiel od finančného kapitálu, sa sociálny kapitál buduje náročnejším spôsobom a dlhšie. Nakoľko ide o súbor
nepísaných noriem správania a uznávaných hodnôt, ktoré treba zažiť a zdieľať. Na jednej strane je dnešná spoločnosť
založená na racionálne rozmýšľajúcom jednotlivcovi, na druhej strane pokiaľ by tento jednotlivec sledoval striktne len
svoj úžitok asi by dlho neprežil a naša spoločnosť by ani nevznikla. Práve schopnosť človeka žiť a budovať societu ho
dostala tam kde dnes je.
Zdá sa, že jeden z problémov našej doby tkvie okrem iného aj v tom, že sociálny kapitál, ktorý bol nahromadený v 19.
a čiastočne v 20. storočí vďaka optimizmu z veľkého pokroku ľudstva, sa vďaka mnohým chybám v politike, korupciou
na najvyšších miestach vo verejnom živote či v riadení veľkých nadnárodných spoločností a vplyvmi globalizácie
vyčerpáva, alebo sa už vyčerpal, ako niektorí hovoria.
Sociálny kapitál je spoľahlivo ničený okázalým nezáujmom niektorých skupín ľudí o iné skupiny. Iným príkladom je
postoj: „O peniaze ide až v prvom rade…“. Je dôležité porozumieť tomu, prečo sú veľké rozdiely medzi jednotlivými
krajinami a medzi regiónmi v oblasti sociálneho kapitálu. Je otázkou ako sa bude vyvíjať kvantita a kvalita sociálneho
kapitálu. Nie je asi náhodou, že Svetová banka sa v tomto ohľade už dlhší čas angažuje9.
Tvorba sociálneho kapitálu krajiny či regiónu je dlhodobou záležitosťou viacerých generácií, nakoľko sa dotýka
súborov celospoločensky uznávaných vzorcov správania a hodnôt (predovšetkým mravných). Sociálny kapitál je
8
9
www.worldbank.org
www.worldbank.org
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
225
nehmatateľným spojivom. Ak by sme mali charakterizovať spoločnosť s veľmi nízkym či žiadnym sociálnym
kapitálom, potom to bude spoločnosť, kde je všetko možné a nikto sa ničomu nečuduje…
Pridaná hodnota sociálneho kapitálu sa náročne zisťuje a ťažko odmeria. Vyššia hodnota sociálneho kapitálu sa prejaví
napríklad rýchlejším nájdením jednorazovej práce, či zamestnania, rýchlejším budovaním spoločensky prospešných
zariadení pre komunitu, pritiahnutím nových investícií do regiónu, lepším hodnotením podniku pri vyššej miere jeho
sociálneho kapitálu, stabilnejšími vzťahmi medzi jednotlivými záujmovými skupinami, vyššou mierou spokojnosti ľudí.
Pokiaľ zvažujeme individuálny prospech z diverzity v sociálnej sieti, potom platí, že optimálne postavenie osoby
v sociálnej sieti je ak v rámci niekoľkých skupín sú jej kontakty neredundantné v porovnaní s jej partnermi v inej
skupine, teda nevedú k podobným ľuďom a rovnakým informáciám či zdrojmi.
Spájajúci sociálny kapitál vzniká napríklad aj v rámci skúsenosti s cudzími kultúrami, v opakovaných interakciách
rozdielnych, sociálne vzdialených ľudí. Kontakty s odlišnými kultúrami zvyšujú toleranciu k odlišnosti, vzájomné
pochopenie, obmedzujú predsudky a stereotypy. Vo svojom dôsledku podporujú spoločenskú súdržnosť v modernej
multikulturálnej spoločnosti, kde sú také prvky kohézie ako národná identita do značnej miery vyčerpané. Spájajúci
sociálny kapitál môže, ale nemusí vždy spájať ľudí z iných sociálnych vrstiev, nakoľko ho nemajú rovnaké množstvo
(Tokarčíková 2009).
Tabuľka č. 1. predstavuje výber z rozsiahlejšieho výskumu sociálneho kapitálu v Európe. Respondenti odpovedali na
otázku10: „Vo všeobecnosti povedané, môžete povedať, že väčšine ľudí je možné dôverovať alebo nemôžete byť tak
dôverčivý pri styku s ľuďmi? Výsledky porovnania jednotlivých krajín sú veľmi zaujímavé. Nakoľko sa sociálny
kapitál až tak rýchlo nemení, nič na zaujímavosti neodoberá ani skutočnosť, že výskum sa datuje do roku 2002.
Krajina
Je možné ľuďom
dôverovať
Nie je možné
byť dôverčivý
Dánsko
66,5
33,5
Švédsko
66,3
33,7
Fínsko
58,0
42,0
Rakúsko
33,9
66,1
SRN
34,8
65,2
Veľká Británia
29,8
70,2
Taliansko
32,6
67,4
Francúzsko
22,2
77,8
Česká republika
23,9
76,1
Slovensko
15,7
84,3
Maďarsko
21,8
78,2
Poľsko
18,9
81,1
Ukrajina
27,2
72,8
Lotyšsko
17,1
82,9
Rumunsko
10,1
89,9
Tabuľka č. 1. Výsledky prieskumu – sociálny kapitál (v %)
Sociálny kapitál je chápaný ako najvýznamnejší aspekt pri napĺňaní kvality života ľudí. Rovnako ako iný kapitál, sa dá
zhromažďovať, ale aj premárniť, s tým rozdielom, že jeho budovanie je dlhodobá záležitosť. Do istej miery dochádza
k prekrývaniu sa obsahu pojmov intelektuálneho a sociálneho kapitálu najmä pri rozvíjaní sietí vzťahov. Sociálny
kapitál predstavuje sociologickú koncepciu, ktorá sa používa v podnikaní, ekonómii, organizačnom správaní,
politických vedách a sociológii vo všeobecnosti ako spojivo v rámci a medzi sociálnymi skupinami. Významné je to, že
sociálny kapitál dokáže pomocou sociálnych interakcií a vzťahov dôvery zvyšovať efektívnosť pôsobenia
ekonomických subjektov.
10
TON van SCHAIK,: Social Capital in the European. Tilburg University, The Netherlands, May 2002
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
226
4. ĽUDSKÝ KAPITÁL A ĽUDSKÉ ZDROJE
Ľudia tvoria najcennejší zdroj každého podniku. Nestačí totiž, aby bol podnik vybavený kvalitnými technickými
prostriedkami a technológiami. Pridanú hodnotu v organizácii vytvárajú ľudia ako nositelia ľudského kapitálu, bez
ktorých by akékoľvek technické vymoženosti ktoré môžeme mať k dispozícii zostali nevyužité, alebo by sme sa k nim
nedostali či by vôbec nevznikli.
Ľudský kapitál predstavuje ľudský faktor v organizácii, ktorý dáva každému podniku špecifický charakter. Ľudia tvoria
ten prvok v podniku, ktorý je schopný učiť sa, inovovať, podnietiť a realizovať zmeny i kreatívne myslieť. Toto všetko
je zároveň nevyhnutné, pre dlhodobé úspešné pôsobenie podniku na trhu11.
Pokiaľ považujeme ľudský kapitál za jeden z podnikových vstupov a zároveň kľúčovú súčasť trhovej hodnoty podniku,
je potrebné klásť dôraz na meranie hodnoty ľudského kapitálu. Meranie môže poskytnúť východisko pre tvorbu
stratégie rozvoja ľudských zdrojov a následne monitorovanie a hodnotenie efektívnosti personálnej práce. Existuje veľa
prístupov k meraniu hodnoty ľudského kapitálu, avšak doteraz nebola v tejto oblasti prijatá jednotná metodika.
Východiskom pre zavedenie systému merania ľudského kapitálu je uvedomenie si, že ľudia a ich rozvoj nepredstavuje
pre podnik náklady, ale investície do budúcnosti. Bez merania ľudského kapitálu si však podniky nemusia dostatočne
uvedomovať svoj potenciál i to, či do rozvoja svojich zamestnancov investovali efektívne alebo nie. Problémom však
často býva kvantifikácia vedomostí, schopností, zručností a pod.
Merať hodnotu ľudského kapitálu je možné napríklad prostredníctvom sledovania bežných ukazovateľov fluktuácie,
stabilizácie pracovníkov, výdavkov na vzdelávanie, respektíve ich percentuálneho podielu na objeme vyplatených
miezd, spokojnosti zamestnancov, nákladov na získanie a zapracovanie nových pracovníkov, pridanej hodnoty na
jedného pracovníka, produktivity, absencie, úrazovosti.
Bontis navrhol 3 modely merania ľudského kapitálu, ktoré však vychádzajú z účtovníctva:
• Nákladové modely merania berú do úvahy doposiaľ vynaložené náklady na získavanie a reprodukciu ľudského
kapitálu vrátane alternatívnych nákladov.
• Modely hodnoty ľudských zdrojov kombinujú správanie, ktoré nie je možné vyjadriť finančne a ekonomickú
(peňažnú) hodnotu.
• Peňažné modely zisťujú očakávané odhady budúcich zárobkov.
Anderson vytvoril nástroj na hodnotenie ľudského kapitálu, ktorý je založený na troch kľúčových faktoroch, a to na
súlade, nákladoch a hodnote. „Súlad“ ukáže, či je riadenie ľudských zdrojov v zhode s cieľmi podniku. „Náklady“
merajú skutočne dosiahnuté náklady na ľudské zdroje a personálnu prácu. Pomocou „hodnoty“ sa odhadujú výsledky,
ktoré prinášajú ľudské zdroje.12
Všetky náklady súvisiace so zväčšovaním rozsahu, zvýšením efektívnosti a s predĺžením fungovania tohto kapitálu, sa
považujú za investície do ľudského kapitálu, ktoré môžu byť jednorazové, prípadne sa môžu uskutočňovať ako
dlhotrvajúce aktivity. Ich výsledok sa však vždy prejavuje až v dlhšom časovom období. Ľudský kapitál je zdrojom
príjmu a predstavuje tak zásobu bohatstva ekonomiky.
Na stav a tvorbu ľudského kapitálu majú významný vplyv dedičné dispozície jednotlivca a tiež rodinné prostredie
(rodinné zvyky a tradície), sociálne zázemie (finančné zabezpečenie) a prostredie (škola, priatelia, príbuzní…),
v ktorom jeho nositeľ žije a vyvíja sa.
Medzi základné formy, ktorými sa realizuje tvorba ľudského kapitálu v podniku, zaraďujeme výdavky na zdravotnú
starostlivosť, pričom tieto výdavky zlepšujú zdravotný stav pracovníkov, dĺžku ich života, a tým prispievajú k rastu
výšky zárobku dosiahnutého počas ekonomickej aktivity a výdavky na vzdelávanie, rekvalifikácie, zaučenie, školenia
ľudí.
Koncepcia ľudského kapitálu má veľký význam v teórii ľudských zdrojov, pri skúmaní a analýze trhu práce, určovaní
úrovne miezd i pri analýze faktorov ovplyvňujúcich tempo ekonomického rastu a ekonomický blahobyt krajiny.
Pri úvahách o ľudskom kapitáli a významnej úlohe jeho pôsobenia v podniku, sa viac hovorí o riadení ľudských
zdrojov, než o personálnom riadení. Je to prístup orientovaný k personálnemu riadeniu, ktorý sa prejavuje v dôraze na
vzájomnosť a chápanie ľudí vo väčšej miere ako zdroja, do ktorého sa investuje, než ako nákladovej položky. Medzi
základné pojmy v tejto oblasti patrí ľudský kapitál, ľudské zdroje a ľudský potenciál. Ak je ľudský kapitál
charakterizovaný ako súhrn vrodených a nadobudnutých, vedomostí, zručností, skúseností, návykov, ktorými ľudia
11
12
VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdelávaní zaměstnanců, Praha, Grada 2007
ARMSTRONG, M. A. Řízení lidských zdrojů. Praha, GRADA 2002, str. 74 - 75
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
227
disponujú, potom ľudské zdroje predstavujú ľudí v pracovnom procese a nositeľov ľudského kapitálu a potenciálu.
Ľudský kapitál vlastnia ľudia bez ohľadu na svoje pracovné zaradenie v organizácii. V prípade, že ľudia cieľavedome
aktivizujú svoje schopnosti v činnostiach, ktoré vedú k rozvoju a napredovaniu podniku, hovoríme o ľudskom
potenciáli. Ľudský kapitál možno považovať za základňu ľudského potenciálu.
Neustále zhromažďovanie, prepájanie a využívanie týchto štyroch zdrojov je hlavnou úlohou podnikového riadenia13.
Riadenie ľudských zdrojov tvorí tú časť podnikového riadenia, ktorá sa zameriava na všetko, čo sa dotýka človeka
v pracovnom procese, teda jeho získavanie, formovanie, fungovanie, využívanie, organizovanie a prepájanie jeho
činností, pracovných schopností a pracovného správania. Týka sa aj vzťahu k vykonávanej práci, k podniku
a spolupracovníkom a taktiež jeho osobného uspokojenia z vykonávanej práce, personálneho a osobného rozvoja
a v neposlednom rade výsledkov jeho práce.
Pretože ľudské zdroje uvádzajú do pohybu ostatné zdroje a determinujú ich využívanie, predstavujú ten najcennejší
a v rozvinutých trhových podmienkach spravidla aj najdrahší zdroj, ktorý rozhoduje o prosperite a konkurenčnej
schopnosti podniku. Je potrebné, aby sa stali jadrom celého riadenia organizácie.
ZÁVER
Na podnik a jeho fungovanie sme zvyknutí pozerať sa cez finančné ukazovatele a informácie, ktoré poskytuje firemné
účtovníctvo v tomto článku som sa zameral na menej tradičný pohľad, predpokladám však že nie je o nič menej
zaujímavý (Jacková, Ďurišová 2008). Zmyslom bolo upozorniť na význam intelektuálneho kapitálu a niektorých jeho
zložiek pre tvorbu trhovej hodnoty podniku. Treba si uvedomiť, že hodnota podniku je a bude viac ako doteraz tvorená
predovšetkým nehmotnými formami kapitálu o ktoré sa treba cieľavedome starať, pokiaľ nám ide o dlhodobé efektívne
fungovanie podniku na trhu.
Tento článok predstavuje jeden z výstupov projektu VEGA 1/0495/08 & 1/0149/09
JEL Classification – M12
LITERATÚRA:
[1]
ARMSTRONG, M. Performance management. London : Kogan Page, 2006.
[2]
ARMSTRONG, M. Strategic Human Resource Management. London : Kogan Page, 2006.
[3]
ĎADO, J.; PETROVIČOVÁ, J. Problems of Marketing Management in Globalisation. Problems of Marketing
Management in Globalisation : Proceedings of the 6th International Scientific Symposium, Banská Bystrica :
OZ, Matej Bel University, 2008.
[4]
DEFOURNY, J.; NYSSENS, M. Social enterprise in Europe: recent trends and development. Social Enterprise
Journal, Volume 4, Issue 3, 2008.
[5]
DVOŘÁKOVÁ, Z. Management lidských zdrojů. Praha : C. H. Beck, 2007.
[6]
GABRYŠOVÁ, M. Customer Relation Management as competitiveness tool on local Markets. Science
conference: Globalisation Influences on Local Markets, UMB BB, 2006.
[7]
GORAM, N. O.; ROY, J.; WETTER, M. Performance Drivers. John Willey, Ltd. 2000.
[8]
HLOUŠKOVÁ, M.; JELÍNEK, K. Sociální kapitál, sociální přidaná hodnota a sociální audit.
[9]
HERRMANN, V.; TILLMANN, R. An Overview of Attempts to Define, Operationalise and Measure Social
Capital. Swiss Federal Statistical Office
[10] JACKOVÁ. A.; ĎURIŠOVÁ, M. Finančné účtovníctvo. Žilina : EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline, 2008.
[11] KAPLAN, R. S.; NORTON, D. P. The Balanced Scorecard. Boston : HBS Press, 1996.
[12] KNOWLES, S. The Future of Social Capital. Helsinki : Development Economics Research University of Otago,
Conference Thinking Ahead: The Future of Development Economics, June 2005.
[13] KOUBEK, J. Řízení lidských zdrojú. Praha : Management Press, 2007.
[14] KRIŽANOVÁ, A.; HRIVNÁK, M. Restructuring of Network industries. In: VADYBA – Management, Nr. 3-4 /
2006, journal of Vilnius University. Lithuania: Faculty of Economics, Vilnius University, 2006.
[15] KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKARČÍKOVÁ, E. Základy ekonomickej teórie. Žilina : EDIS– ŽU, 2006.
[16] KUCHARČÍKOVÁ, A.; VODÁK, J. Ľudský kapitál a globalizácia. Banská Bystrica : Ekonomika a spoločnosť
1/2001, UMB, 2001.
[17] KUCHARČÍKOVÁ, A. Investovanie do ľudského kapitálu v období informačnej spoločnosti. Zborník
z medzinárodnej vedeckej konferencie IKT pre všetkých, Bratislava : 2002.
[18] PITRA, Z. Podnikový management. Praha : Nakladatelství. Wolters Kluwer, 2008.
[19] SOVIAR, J. Principles of Formal Organization. Medzinárodná vedecká konferencia TRANSCOM 2007, ŽU v
Žiline, Žilina 2007. 119 – 122 s.
13
KOUBEK, J.: Řízení lidských zdrojú. Praha, Management Press 1997, str.11
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 22. leden, 2010.
228
[20]
[21]
[22]
[23]
[24]
[25]
TESAROVIČOVÁ, I. Modern Approaches to Leading an Organization with Focus on Human Capital. Journal
of Information, Control and management systems, FRI ŽU, Žilina 2008.
TOKARČÍKOVÁ, E. Využitie sociálnych sietí v prihraničných regiónoch. In: Sborník ,,Jak úspě šně podnikat
v příhraničních regionech jihovýchodní Moravy" V. mezinárodní konference EPI, Kunovice, 2009 Luhačovice,
ČR.
TON VAN SCHAIK. Social Capital in the European. Tilburg University, The Netherlands, May 2002.
VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdělávaní zaměstnanců. GRADA, 2007.
VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Rozvoj ľudského potenciálu v manažmente moderného podniku.
Medzinárodná ved. konferencia Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky, Žilina : ŽU – FPEDAS, 2004.
VODÁK, J.; STRIŠŠ, J. Strategic Control – performance management Tool for Increasing Company
Competitiveness. Scientific papers, Univerzita Pardubice, seria B, 13/2007, 2008.
INTERNETOVÉ STRÁNKY:
[1]
www.celemi.com
[2]
www.uam.es/meritum
[3]
www.worldbank.org
[4]
www.intellectualcapital.se
www.oecd.org.
[5]
[6]
www.skandia.se
ADRESA:
doc. Ing. Josef Vodák, PhD.
KMnT, FRI - Žilina University in Žilina,
Univerzitná 8215/1,
e-mail: