1 (2) 2014
Slovenská ichtyologická spoločnosť Rybomil ročník 1, číslo 2 Bratislava, 2014
Rybomil Časopis Slovenskej ichtyologickej spoločnosti Vychádza dvakrát do roka na www.rybomil.sk Redakcia: Mlynská dolina B‐1 842 15 Bratislava Hlavný redaktor: Karol Hensel, e‐mail [email protected] Členovia redakčnej rady: Jaroslav Andreji, e‐mail [email protected] Ján Kautman, e‐mail [email protected] Vladimír Kováč, e‐mail [email protected] sk © Slovenská ichtyologická spoločnosť, Bratislava 2014 ISSN 1339–7338
História Ichtyologická sekcia Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV Karol Hensel K 1. lednu 1967 zahájila, na základě dohody hlavních výborů Československé zoologické spo‐
lečnosti a Slovenské zoologické společnosti svoji činnost Ichtyologická sekce zřízená při SZS. Vznikla z iniciativy slovenských ichtyologů (Balon, Holčík, Hensel) ale za spontánního a aktivního souhlasu ichtyologů českých.“ V päťdesiatych rokoch minulého storočia nastali v Československu priaznivé podmienky pre vznik a rozvoj ichtyologických pracovísk. V roku 1953 vznikla v Brne Laboratoř pro výzkum obratlovců (od roku 1960 samostatný ústav nazvaný Ústav pro výzkum obratlovců ČSAV) a v roku 1956 v Brati‐
slave Ichytologické pracovisko, ktoré v roku 1957 prešlo do Slovenskej akadémie vied pod názvom Laboratórium rybárstva. Svoju činnosť v ichtyológii zintenzívnil po presídlení do juhočeských Vodňan aj Výzkumný ústav rybářský a hydrobiologický (založný roku 1921). Situáciu, ktorá v tom čase pa‐
novala veľmi výstižne opísal Milan Peňáz (1992) takto: „Vznikala tehdy a extenzivně se rozvíjela no‐
vá ichtyologická pracoviště hledající teprve svoji vědeckou tvář. Mladické nadšení a energie nastu‐
pující málo zkušené generace ichtyologů převažo‐
valy často nad ujasněnosti vědecké koncepce, přesto však, jak mj. přesvědčivě dokumentoval Oliva (1987) byla již tehdy vědecká produkce neobyčejně pestrá a dynamická. Nicméně se však tehdejší akti‐
vity našich ichtyologů neobešly bez „sle‐
pých“ proudů, jež se později ukázaly být neper‐
spektivními, či poplatné krátkodobým a příležitostným zájmům. Existovala také značná roz‐
tříštěnost a přes všemocný centrální systém pláno‐
vání vědeckého výzkumu i vzájemná neinformova‐
nost a nedostatek koordinovanosti, nezdravé projevy resortismu (viz např. rozdělováni sfér zájmu na tekoucí a stojaté vody, přehradní nádrže a pod. a úzkoprsé lpění na něm). Nezanedbatelným vnějším projevem této situace byla i vzájemná ne‐
vraživost kolektivů různých pracovišť a vleklé, quasi „vědecké“, spory týkající se v podstatě jen malicherných problémů. Občasná tehdejší setkání ichtyologů nebývala jen tribunou kde se prezento‐
valy dosažené výsledky a konstruktivně projedná‐
valy vědecké problémy ale často spíše bezútěšnou arénou, v niž se střetávaly partikulární zájmy, dra‐
matizovaly nepodstatné názorové rozdíly, zbytečně problematizovala různost pracovních a metodolo‐
gických přístupů k řešeni problémů pramenící mnohdy i z různosti univerzitního a inženýrského pojetí ichtyologického výzkumu, daného různým typem vzděláni našich ichtyologů. Vedecký tajomník Slovenskej zoologickej spo‐
ločnosti pri SAV E. K. Balon pozval k účasti na práci v sekcii nasledovným listom: SLOVENSKÁ ZOOLOGICKÁ SPOLOČNOSŤ PRI SLOVENSKEJ AKADÉMII VIED Bratislava, Sienkiewiczova 1 35/1967 Bratislava 2. januára 1967 Vážení súdruhovia, Slovenská zoologická spoločnosť pri SAV v Bratisla‐
ve, v rámci svojej činnosti založila Ichtyologickú sekciu. Podnetom k založeniu bola skutočnosť, že v našej Repub‐
like v súčasnej dobe pracuje okolo 50 ichtyológov, ktorí sú však zväčša roztrúsení po najrôznejších pracoviskách, bez možnosti užšieho vzájomného kontaktu a koordiná‐
cie. Hlavnou náplňou činnosti Ichtyologickej sekcie je práve združovať čsl. ichtyológov, usporadúvať metodické semináre, prednášky ale i medzinárodné ichtyologické sympóziá a konferencie, pretože už dnes naša ichtyológia zaujíma jedno z popredných miest v Európe, jej prestíž stúpa a je škoda, že dosial sme nemali spoločnú organizá‐
ciu, ktorá by nás reprezentovala vnútroštátne a medziná‐
rodne. Aj keď Ichtyologická sekcia vzniká pri Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, nechceli by sme, aby jej činnosť bola regionálna a obmedzená len na Slovensko. V súčasnej dobe nie je ešte možné uvažovať o založení samostatnej Ichtyologickej spoločnosti, vytvorila sa len Ichtyologická sekcia. Záleží však od aktivity členov, či sa v budúcnosti vytvoria také podmienky, aby sa táto sekcia pretvorila na samostatnú spoločnosť. Veríme, že aj Vy vidíte nutnosť založenia spoločnej organizácie a že budete mať záujem o prácu v tejto sekcii, čo láskavo potvrďte vyplnením priloženej prihlášky a jej zaslaním na adresu: Slovenská zoologická spoločnosť, Ichtyologická sekcia, Bratislava, Sienkiewiczova 1. Zostávame s pozdravom RNDr. E. K. B a l o n CSc., v. r. vedecký tajomník spoločnosti 66
Za členov IS SZS sa ešte začiatkom roku 1967 pri‐
hlásilo 31. Zoznam zakladajúcich členov IS SZS: Áč Peter prom. biol. (1943) – Virologický ústav ČSAV, Brati‐
slava Balon Eugen K. RNDr. CSc. (1930) – Laboratórium rybárstva, Bratislava Prvá pracovná schôdza IS SZS sa konala 19. mája 1967 v Bratislave za účasti dvanástich členov (E. K. Balon, K. Černý, J. Dorko, K. Hensel, L. Hochman, J. Holčík, A. Kirka, J. Krčál, J. Libosvárský, V. Mišík, O. Oliva a Š. Pacák). a štyroch hostí. (O. Ferianc, L. Hanuška, K. Karrer a L. Volček). Pozvánka: Bastl Ivan inž. (1931) – Laboratórium rybárstva, Bratislava Bél Július (1914) – Laboratórium rybárstva, Bratislava Černý Karel prom. biol. (1943) – Čs. Svaz chovatelů drobné‐
Ichtyologická sekcia Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV v Bratislave Vás pozýva ho zvířetstva, Praha Čihař Jiří prom. biol. (1930) – Zoologické oddělení Národního musea, Praha na svoju prvú pracovnú schôdzu a súčasne prvý tematic‐
ký seminár, ktoré sa bude konať v Bratislave v budove Domu SČSP (miestnosť Malého divadla na 1. poschodí) v dňoch 19. – 20. mája so začiatkom o 09.00 hod. Dorko Ján RNDr. CSc. (1921) – Katedra geológie, biológie a základov poľnohospodárskej výroby Pedagogickej fakulty UJPŠ, Prešov Frank Stanislav RNDr. CSc. (1930) – Ichtyologické oddělení Zoologického ústavu PřFKU, Praha Hensel Karol prom. biol. (1939) – Katedra zoológie PriF UK Bratislava Hochman Ladislav inž. CSc.(1925) – Katedra rybářství a hydrobiológie VŠZ Brno Holčík Juraj prom.biol. CSc.(1935) – Laboratórium rybárstva, Bratislava Hruška Václav RNDr. CSc. (1932) – Hydrobiologická labora‐
toř Botanického ústavu ČSAV, Praha Krčál Jaromil inž. (1938) – Střední rybářská technická škola, Vodňany Kirka Anton inž. – Laboratórium rybárstva, Bratislava Program: (19. mája) 1. Zahájenie (prof. O. Ferianc, predseda SZS) 2. Prívet predsedu Ichtyologickej sekcie SZS (doc. 0liva) 3. O metodike odhadu rybích populácií so zameraním na stojaté vody (J. Holčík) 4. Diskusia 5. Poludňajšia prestávka (do 14.00 hod.) 6. Über die Methodik des Studiums der Pleistozän‐
fischreste (K. Karrer) 7. Metodika odhadu rybích populácií v tečúcich vodách (J. Libosvárský) 8. Diskusia 9. Organizačné zprávy 10. Príprava medzinárodného ichtyologického sympózia na rok 1968 11. Rôzne (20. mája) ʺDeň otvorených dverí bratislavských ichtyologických pracovísk (Laboratórium rybárstva, Slovenské národ‐
né múzeum, Prírodovedecká fakulta KU)“ Kostomarov Boris dr. ing. (1897) – Katedra rybářství a hydrobiológie VŠZ, Brno Krupauer Vladimír inž. CSc. (1931) – Výzkumný ústav ry‐
bářský, Vodňany Libosvárský Jiří inž. CSc. (1931) – Ústav pro výzkum obrat‐
lovců ČSAV, Brno Lohniský Karel prom. biol. (1935) – Přírodovědné oddě‐
lení Krajského musea v Hradci Králové Lusk Stanislav inž. CSc. (1940) – Ústav pro výzkum obrat‐
lovců ČSAV, Brno Mišík Vítazoslav inž. (1924) – Výrobná poľnohospodárska V Bratislave, 13. mája 1967 správa, Trnava J. Holčík tajomník sekcie Oliva Ota RNDr. CSc. (1926 – Ichtyologické oddělení Zoolo‐
gického ústavu PřFKU, Praha Pacák Štefan MVDr. (1909) – Laboratórium rybárstva, Brati‐
Na ustanovujúcej schôdzi sa prijali základné zásady činnosti IS SZS (trojročné funkčné obdobie výboru; alternácia funkcií predsedu a vedeckého tajomníka medzi Slovákmi a Čechmi; každoročné usporadúvanie pracovných seminárov, sympózií alebo konferencií). slava Pekař Čestmír (1932) – Výzkumný ústav rybářský. Vodňany Peňáz Milan inž. CSc. (1932) – Ústav pro výzkum obratlovců ČSAV, Brno Pivnička Karel prom. biol. (1943) – Ichtyologické oddělení Zoologického ústavu PřFKU, Praha Sedlár Ján doc. inž. CSc. (1929) – Katedra hydinárstva a zoo‐
lógie Agronomickej fakulty VŠP, Nitra Skořepa Vlastislav prom. ped. (1941) – 1. ZDŠ‐
experimentální, Kbely u Prahy Stehlík Josef prom. biol. (1943) – ZOO Ostrava Vostradovská Miluše inž. (1936) – Výzkumný ústav rybářský, Pracoviště pro údolní nádrže v Lipně nad Vltavou Vostradovský Jiří inž. (1933) – Výzkumný ústav rybářský, Pracoviště pro údolní nádrže v Lipně nad Vltavou Žitňan Rudolf inž. CSc. (1930) – Helmintologický ústav ČSAV, Košice 67
Na základe získaných skúseností sa v neskor‐
ších rokoch pridali ešte ďalšie zásady: a) Jedna a tá istá osoba nemôže zotrvávať vo výbore IS SZS dlh‐
šie ako dve po sebe nasledujúce volebné obdobia, len výnimočne tri, ak to schváli plenárne zasadanie IS SZS; b) V rokoch konania celoštátneho zjazdu čs. zoológov prenáša IS SZS svoje zasadanie do rámca zjazdu). Tieto zásady počas dvadsaťročnej existen‐
cie IS SZS sa v zásade dodržiavali, len niektoré gie, jež nastaly koncem 60. a v průběhu 70. let, budu chtít dát do příčinné souvislosti se vznikem IS SZS. Nicméně jsem vsak opravdu přesvědčen o tom, že duch, kterým byl její vznik inspirován, jakož i orga‐
nizační zásady kterými byla od počátku její činnost směrována, vskutku významně přispěly k nástupu velkorysosti, vzájemné tolerance a soutěživé spolu‐
práce v duchu fair play. To bylo vzápětí následová‐
no i vzrůstem mezinárodni prestiže a to i přes neo‐
byčejně ztížené podmínky, jimiž byly, tehdy silně omezené, zahraniční styky regulovány.“ z nich sa porušili (pravidelnosť konania pracovných konferencií a dĺžka funkčného obdobia). Vznik Ichtyologickej sekcie v rámci Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV sa stretlo z priazni‐
vou odozvou. Príkladom toho je aj list vedenia Hydrobiologickej a ichtyologickej sekcie Přírodově‐
deckého klubu v Brne. V Brně, dne 28. 1. 1967 Slovenská zoologická společnost Sienkiewiczova 1 Bratislava Počas existencie IS SZS sa v jej vedení vystrie‐
dalo osem výborov, zorganizovalo sa šesť seminá‐
rov, 10 konferencií a 5 samostatných zasadní v rámci celoštátnych zjazdov československých zoológov: Vítáme snahu slovenské zoolog. společnosti po sjed‐
nocení čs. ichtyologů v jedné společné organizaci, po vy‐
tvoření společné platformy, která by mohla reprezentovat tento vědní obor jak uvnitř naší republiky tak i meziná‐
rodně. Iniciativu v této věci posuzujeme velmi kladně ale je nutno dořešit organizační začlenění vznikající ichtyolo‐
gické sekcie k podobě organizace celostátní, jakou má např. Čsl. zoologická společnost nebo Čsl. limnologická společnost. Obdobie rokov 1967–1969: Výbor: Oliva Ota (predseda), Holčík Juraj (tajom‐
ník), Balon Eugen, Libosvárský Jiří, Vostradov‐
ský Jiří Seminár „Odhad rybích populácií“ (Bratislava, 19.–
20. máj 1967) Seminár „O plodnosti rýb“ (Brno, 4. apríl 1968) „International conference on ageing and growth of fishes“ (Smolenice, 4.–6.september 1968) nako‐
niec sa nekonala „Konferencia o metódach ekologického výskumu a chovu raných vývinových štádií rýb“ (Velké Meziříčí, 22.–23. máj 1969) Potřebu vytvořit organizaci združující pracovníky v ichtyologii pociťovali svého času brněnští ichtyologové, když ze spontánní vůle založili na podzim 1962 hydro‐
biologickou a ichtyologickou sekci Přírodovědeckého klubu v Brně (viz zprávu v Zool. listech, 12 /2/: 179). Tato sekce má nyní za sebou 5 let práce, přednášek a tematic‐
kých večerů a patří mezi nejaktivnější sekce P. K. v Brně. Od činnosti vědecko‐osvětové přešla během let svého trvání k činnosti čistě vědecké. Středem jednání sekce byly především vědecko‐výzkumné úlohy řešené na růz‐
ných brněnských pracovištích, zejména to je výzkum menších tekoucích vod, úseků řek pod přehradami, ryb‐
ničního prostředí a technologie chovu ryb. Žádáme, aby naše dosavadní práce na tomto poli byla respektována a využita v tom smyslu, že při ichtyologické sekcii bude zřízena hned od jejího vzniku brněnská subsekce pro jmenované otázky. Členové hydrobiologické a ichtyolo‐
gické sekce P. K. v Brně se přihlašují do nové ichtyologic‐
ké sekcie slovenské zoologické společnosti při SAV s tou podmínkou, že sekcia dá písemný souhlas s organizač‐
ním vyčleněním tematické subsekce v Brně pro výše uve‐
dené otázky. Obdobie rokov 1970–1972 Výbor: Kirka Anton, Peňáz Milan, Bastl Ivan, Hen‐
sel Karol, Hochman Ladislav, Žitňan Rudolf Samostatné zasadanie sekcie v rámci „III. Celoštát‐
neho zjazdu čs. zoológov“ (Poprad, 16.–18. september 1970) Seminár „O systematike rýb“ (Hradec Králové, 21.–
22. september 1971) „Seminár pre rybárskych hospodárov“ (Starý Smo‐
kovec, 19.–20. november 1971) „Ichtyologická konferencia usporiadaná na počesť 60. narodenín Prof. MVDr Václava Dyka, DrSc „ (Brno, 16.–17. marec 1972) Za hydrobiologickou a ichtyologickou sekci Přírodo‐
vědeckého klubu v Brně doc. ing. L. Hochman, CSc člen výboru Obdobie rokov 1973–1975 Výbor: Vostradovský Jiří, Hensel Karol, Hochman Ladislav, Holčík Juraj, Lusk Stanislav, Pivnička Karel, Skácel Ladislav Samostatné zasadanie sekcie v rámci „IV. Celoštát‐
neho zjazdu čs. zoológov“ (České Budějovice, 10.–14. september 1973) Seminár „Vodné stavby a ryby“ (Patince, 12.–14. september 1974) ing. J. Libosvárský, CSc jednatel prof. MVDr. V. Dyk, DrSc předseda K organizačnému vyčleneniu tématickej sub‐
sekcie nedošlo, vzhľadom na situáciu, ktorú výstiž‐
ne charakterizoval M. Peňáz (1992) takto: „Bude vypadat zřejmě nedůvěryhodně, jestliže všechny příznivé změny ve vývoji československé ichtyolo‐
68
Seminár „Lososovité ryby“ (Brno, 25.–27. september 1975) Bínová, Z. & Čihař, J. 1968. Bibliografie českoslo‐
venské ichtyologické a herpetologické literatury za léta 1945–1967. Novinky literatury – Přírodní vědy. Řada biologická čís. 3–4. Státní knihovna ČSSR, Praha, 123 s. Obdobie rokov 1976–1978 Výbor: Holčík Juraj, Pivnička Karel, Hensel Karol, Hochman Ladislav, Lusk Stanislav, Skácel La‐
dislav, Vostradovský Jiří Samostatné zasadanie sekcie v rámci „V. Celoštát‐
neho zjazdu čs. zoológov“ (Brno, 6.–9. septem‐
ber 1976) Konferencia „Desať rokov Ichtyologickej sekcie SZS pri SAV“ (Brno, 7.–8. september 1977) Hensel, K., 1988: Dvadsať rokov ichtyologickej sek‐
cie Slovenskej Zoologickej Spoločnosti pri SAV. In: „Sborník konference k 20. výročí sekce“, Br‐
no 7. 12. 1987. Ústav systematické a ekologické biologie ČSAV a Ichtyologická sekce SZS pri SAV, Brno, s. 8–10. Obdobie rokov 1979‐1983 Výbor: Peňáz Milan, Černý Jaroslav, Holčík Juraj, Lusk Stanislav, Libosvárský Jiří, Skácel Ladi‐
slav, Pivnička Karel Konferencia „Reprodukcia, genetika a hybridizácia rýb“ (Milenovice, 28.–30. október 1980) Samostatné zasadanie sekcie v rámci „VI. Celoštát‐
neho zjazdu čs. zoológov“ (Bratislava, 24.–28. august 1981) Oliva, O., 1988: Ke stavu naší ichthyologie v letech 1965‐1970. In: „Sborník konference k 20. výročí sekce“, Brno 7. 12. 1987. Ústav systematické a ekologické biologie ČSAV a Ichtyologická sekce SZS pri SAV, Brno, s.2–6. Oliva O., Balon E. K., 1966: Ichthyologie a herpeto‐
logie. II. Celostátní sjezd československých zoo‐
logů v Brně 7.–9. září 1965. Věstník Českoslo‐
venské společnosti zoologické 30 (4): 352–354. Obdobie rokov 1984–1986 Výbor: Hensel Karol, Prokeš Miroslav, Černý Jaro‐
slav, Kouřil Jan, Mužík Vladimír, Poupě Jiří, Švátora Miroslav Konferencia „Reprodukcia a genetika rýb“ (Mile‐
novice, 11.–12. marec 1985) Samostatné zasadanie sekcie v rámci „VII. Celoštát‐
neho zjazdu čs. zoológov“. (Ústí nad Labem, 25.–31. august 1986) Peňáz, M. 1992. Dvacet pět let existence Ichtyolo‐
gické sekce SZS. In: Nagy, Š. (ed.) Zborník refe‐
rátov z konferencie pri príležitosti 25. výročia založenia IS SZS, Bratislava, 3. – 5. 11. 1992. Ich‐
tyologická sekcia SZS pri SAV, Bratislava, s. 4–
11. Pivnička, K. (ed.). 1979. Bibliografie československé ichtyologické literatury za léta 1965–1978. Ich‐
tyologická sekce Slovenské zoologické společ‐
nosti při SAV, Brno, 66 s. Obdobie rokov 1987‐1989 Výbor: Libosvárský Jiří, Mužík Vladimír, Blahák Pavel, Hensel Karol, Kouřil Jan, Nagy Štefan, Závěta Josef Konferencia „Dvadsať rokov Ichtyologickej sekcie SZS pri SAV“ (Brno, 7. december 1987) Pivnička, K. & Kubečka, K. 2013. Historie a součas‐
nost Ichtyologické sekce v České republice. Ži‐
va 2013 (6): CXLI. Obdobie rokov 1990–1992 Výbor: Nagy Štefan, Konferencia (Bratislava, 23. marec 1990) Konferencia pri príležitosti 25. výročia založenia IS SZS (Bratislava, 3. –5. november1992) Zakladajúcich členov IS SZS bolo v roku 1967 tridsaťjeden. V ďalších rokoch stúpal počet členov takto: 50 (v roku 1972), 70 (v roku 1977), 76 (v roku 1982) a 91 (v roku 1992). S históriou Ichtyologickej sekcie Slovenskej zoo‐
logickej spoločnosti pri SAV súvisia nasledujúce publikácie: Účastníci predposlednej ichtyologickej konferencie IS SZS konanej v Bratislave v marci 1990. 69
Príspevky Determinovaná a nedeterminovaná plodnosť rýb Kristína Hôrková Prežitie a plodenie životaschopného potomstva je hlavný, ak nie najdôležitejší cieľ všetkých organiz‐
mov na Zemi. Nie vždy sú ale podmienky prostre‐
dia pre organizmy vyhovujúce, preto sa musia ne‐
ustále prispôsobovať jeho zmenám používaním rozličných stratégií reprodukcie (Balon 1984, Ware 1984). Vhodná reprodukčná stratégia umožňuje organizmom splodiť počas života maximum po‐
tomkov schopných rozmnožovania, avšak stále len z dostupného množstva energie, ktorá sa v rôznej miere alokuje medzi somatický rast a reprodukciu (Wootton 1984, Roff 1992, Pianka 2000). Energia použiteľná na reprodukciu je však obmedzená veľ‐
kosťou tela jedinca (Danylchuk & Fox 1994). Príčinou veľkej rôznorodosti reprodukčných stratégií rýb sú rozdiely vo frekvencii rozmnožova‐
nia (jedenkrát vs. viackrát počas života), v oplodne‐
ní (vonkajšie vs. vnútorné), vo vývine potomstva (oviparné vs. viviparné), v starostlivosti o potom‐
stvo (ani jeden z rodičov vs. obaja rodičia), ale pre‐
dovšetkým v type plodnosti (determinovaná vs. nedeterminovaná) a type neresu (úplný vs. dávko‐
vitý). iba dočasný rozdiel medzi zrelými oocytmi úplne naplnenými žĺtkom a hydratovanými oocytmi (His‐
lop & Hall 1974). Synchrónne dozrievanie oocytov Pri synchrónnom dozrievaní dozrievajú všetky oo‐
cyty v ováriách v rovnakom čase a po vyneresení ich nové oocyty nenahradia. Takýto typ dozrievania majú napríklad anadromné tichomorské lososy (Oncorhynchus sp.) alebo katadromný úhor európ‐
sky (Anguilla anguilla) (Marza 1938, Wallace & Sel‐
man 1981). Synchrónne dozrievanie oocytov v skupinách Ryby so synchrónnym dozrievaním oocytov v sku‐
pinách majú v ováriách prítomné dve skupiny oo‐
cytov (obr. 1). Prvú z nich tvoria oocyty rovnakej veľkosti, ktoré sa vyneresia počas daného nereso‐
vého obdobia. Druhá skupina pozostáva z malých oocytov rôznej veľkosti, ktoré tvoria zásobu pre nasledujúce neresové obdobie (Marza 1938, Wallace & Selman 1981). Tento typ dozrievania je charakte‐
ristický najmä pre druhy lotických prostredí (Sato et al. 2003). Determinovaná plodnosť V rámci danej skupiny môžeme ryby rozdeliť ešte podľa typu neresu na tie, ktoré sa neresia úplne a na tie, ktoré majú dávkovitý neres. Rybám s determinovanou plodnosťou možno na začiatku neresového obdobia celkom jednoducho určiť presnú zásobu oocytov, ktoré vyneresia v da‐
nom období, pretože zo zásoby malých oocytov, prítomných v ováriách počas celého roka, už ďalšie oocyty v priebehu neresovej sezóny nedozrejú (Hunter & Macewicz 1985, Hunter et al. 1992, Wal‐
ker et al. 1994). Avšak nie všetky oocyty, ktoré do‐
zrejú v ováriách budú aj vyneresené. Po každom nerese bude z nich určitá časť podliehať atrézii t. j. degenerácii a následnej resorpcii všetkých zrelých oocytov, ktoré zostali v ováriách po poslednom ne‐
rese (Hunter & Macewicz 1980, Murua et al. 2003, Thorsen et al. 2006, Kjesbu & Witthames 2007). Ryby s týmto typom plodnosti môžu mať buď synchrón‐
ne dozrievanie oocytov, pre ktoré je charakteristic‐
ký zreteľný rozdiel medzi zrelými a nezrelými oo‐
cytmi alebo asynchrónne dozrievanie, kde existuje Ryby s úplným neresom Úplné vyneresenie rýb je charakteristické vypuste‐
ním voľných, nezlepených, zrelých oocytov naraz alebo v krátkom časovom období (Sato & Godinho 1988, Tyler & Sumpter 1996). Takýto typ neresu má sleď atlantický (Clupea harengus), losos atlantický (Salmo salar), druhy rodu Sebastes (skorpénotvaré, Scorpaeniformes), rodu Lophius (čertotvaré, Lophii‐
formes) a drsnokožce podtriedy pásožiabrovcov (Elasmobranchii) (Murua & Saborido‐Rey 2003). Zo sladkovodných rýb sú to napríklad plotice (Rutilus spp.), ostrieže (Perca spp.), zubáče (Stizostedion spp.), sihy (Coregonus spp.) a šťuka severná (Esox lucius) (Lukšiené & Svedäng 1997). 70
Ryby s dávkovitým neresom Ryby s dávkovitým neresom vypúšťajú svoje zrelé oocyty v malých množstvách v niekoľkých dávkach počas dlhšieho obdobia (4–6 týždňov) (Rijnsdorp 1989). S každou ďalšou vypustenou dávkou sa po‐
čet zrelých oocytov zostávajúcich v ováriách znižuje, pretože ich zásoba sa počas neresového obdobia nedopĺňa. Nižšiu zásobu zrelých oocytov majú sa‐
mice, ktorých ováriá obsahujú poovulačné folikuly. Tie svedčia o tom, že sa samice už aspoň raz neresili (Hunter et al. 1992). Charakteristickým znakom dávkovitého neresu je vypúšťanie oocytov, ktoré sú lepivé, čo umožňuje dobré vzájomné priľnutie a vy‐
tvorenie súdržného zhluku (Sato & Godinho 1988). (Gadus morhua), treska jednoškvrnná (Melanogram‐
mus aeglefinus), treska tmavá (Pollachius virens) z radu treskotvarých (Gadiformes), morona striebris‐
tá (Dicentrarchus labrax) z radu ostriežotvarých (Per‐
ciformes), platesa veľká (Pleuronectes platessa), pa‐
kambala atlantická (Hippoglossoides platessoides), halibut svetlý (Hippoglossus hippoglossus) a halibut tmavý (Reinhardtius hippoglossoides) z radu platesot‐
varých (Pleuronectiformes) (Murua & Saborido‐Rey 2003). Z evolučného hľadiska predstavujú ryby s de‐
terminovanou plodnosťou a dávkovitým neresom pravdepodobne prechod medzi rybami s úplným neresom a rybami, ktoré majú nedeterminovanú plodnosť a dávkovitý neres (Polačik & Kováč 2006). Do tejto skupiny patria najmä komerčne lovené ry‐
by Atlantického oceánu, akými sú: treska škvrnitá Asynchrónne dozrievanie oocytov Ováriách rýb s determinovanou plodnosťou a asyn‐
chrónnym dozrievaním oocytov obsahujú oocyty rôznych štádií zrelosti. Oocyty postupne dozrievajú a sú vyneresené v niekoľkých dávkach v dlhšom časovom období. Takéto dozrievanie oocytov má napríklad makrela atlantická (Scomber scombrus) a solea európska (Solea solea) (Murua & Saborido‐Rey 2003). Obr. 1.
Veľkostné zastúpenie oocytov v ováriách rýb s determinovanou (a, b) a nedeterminovanou plodnosťou (c, d):
a) treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus) s dvoma veľkostnými skupinami oocytov (sec. OMES 2014);
b) treska škvrnitá (Gadus morhua) s dvoma veľkostnými skupinami oocytov (synchrónne dozrievanie oocytov
v skupinách (sec. Thorsen 2008);
c) d) býčko čiernoústy (Neogobius melanostomus) s viacerými veľkostnými skupinami oocytov (asynchrónne
dozrievanie oocytov) (foto: Daniel Gruľa).
71
a Macewicz 1985) čo znamená, že sa v ich ováriách nachádzajú oocyty takmer všetkých vývinových štádií. Od najmenších oocytov, ktoré sú bez žĺtka (nezrelé, previtelogénne oocyty) cez oocyty naplne‐
né žĺtkom až po hydratované oocyty (Pina et al. 2003, Polačik & Kováč 2006) (obr. 2). Zastúpenie jednotlivých typov oocytov v ováriách závisí od štádia vývinu, v ktorom sa práve ováriá nachádzajú. Začiatok neresového obdobia je charakterizovaný prítomnosťou dozrievajúcich a zrelých (hydratova‐
ných) oocytov a koniec zase atréziou zostatkových oocytov so žĺtkom (Hunter & Macewicz 1980, West 1990, Walker et al. 1994). Determinovaná plodnosť – správny odber vzoriek Aj napriek tomu, že ryby s determinovanou plod‐
nosťou majú ešte pre začatím neresovej sezóny v ováriách oocyty, ktoré vyneresia počas roka, môže veľmi skorý odber vzoriek skresliť vypočítané hod‐
noty plodnosti. Ak sú vzorky odobraté príliš skoro, nemusia byť ešte všetky oocyty predurčené na vy‐
neresenie dostatočne zrelé na to, aby sa medzi nimi a nezrelými oocytmi vytvoril dostatočný rozdiel (Murua et al. 2003). Preto je dôležité poznať trvanie (najmä začiatok) reprodukčného obdobia skúmanej ryby v danej oblasti. Treba tiež odoberať vzorky v pravidelných intervaloch a zvoliť vhodné lovné pomôcky. Dávkovitý neres a predĺžené neresové obdobie Asynchrónne dozrievanie oocytov býva spojené s dávkovitým neresom a predĺženým neresovým ob‐
dobím (Grabowska 2005, Polačik & Kováč 2006. Nedeterminovaná plodnosť Rybám s nedeterminovaným typom plodnosti sa pred začatím reprodukčnej sezóny nedá stanoviť presný počet oocytov predurčených na neres (Hun‐
ter et al. 1992). Je to preto, že nie je možné rozlíšenie rezervných a nezrelých oocytov, ktoré zostanú v ováriu a budú súčasťou neresovej dávky v ďalšom roku (Hunter & Goldberg 1980, Hunter et al. 1985) od tých, ktoré budú vyneresené v danom reproduk‐
čnom období, pretože v priebehu neresovej sezóny môže kedykoľvek určitá časť zo zásoby nezrelých oocytov dozrieť (vitelogenéza de novo, Hunter & Goldberg 1980). Ak sa počas reprodukčnej sezóny vyskytnú veľmi dobré podmienky prostredia, zapá‐
jajú sa do rozmnožovania aj rezervné oocyty (Oben 1973). V ováriách rýb s asynchrónnym dozrievaním oocytov a dávkovitým neresom sú na začiatku ne‐
resového obdobia prítomné oocyty rôznych veľko‐
stí a vývinových štádií. Niektoré oocyty dozrejú rýchlejšie ako ostatné a budú súčasťou jednotlivých neresových dávok v danom roku (Borek & Sapota 2005). Je náročné určiť koľko neresových dávok bu‐
de v danej sezóne vyneresených, pretože tento po‐
čet je variabilný pre každú samicu v populácii (Boh‐
len 1998, 1999). Počet neresových dávok samíc býčka čiernoústeho sa výrazne odlišuje. Samice ži‐
júce voľne v prírode, môžu vyneresiť dve až štyri neresové dávky za sezónu (MacInnis & Corkum 2000, Ľavrinčíková & Kováč 2007, Hôrková 2010). Avšak samice chované v zajatí môžu produkovať od šesť (Kovtun 1978) do desať neresových dávok (Charlebois et al. 1997). Asynchrónne dozrievanie oocytov Nedeterminovaná plodnosť je charakteristická pre ryby s asynchrónnym dozrievaním oocytov (Hunter Obr. 2.
Štádiá postupného dozrievania oocytov počas celého reprodukčného cyklu rýb s nedeterminovanou plodnosťou (orig. K.
Hôrková).
72
Rey 2003). Zo sladkovodných rýb sa vyznačujú ne‐
determinovanou plodnosťou, napríklad ploska pá‐
savá (Alburnoides bipunctatus), hrúzovec sieťovaný (Pseudorasbora parva), pĺž severný (Cobitis taenia), sumček čierny (Ameiurus melas), býčkovec amurský (Percottus glenii), slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus), ako aj hrebenačky (Gymnocephalus spp.) a býčky (Neogobius spp.). V prípade samíc hrebenačky fŕkanej (Gymnocephalus cernuus) by počet neresových dávok mohol byť vyš‐
ší ako počet veľkostných skupín oocytov nachádza‐
júcich sa v ich ováriách, pretože čiastočne vynere‐
sené samice mali vo svojich ováriách rovnaké veľkostné skupiny oocytov ako tie, ktoré sa ešte neneresili (Bastl 1988). Pri dávkovitom nerese je tiež náročné určiť aj počet oocytov, ktoré bude obsahovať jedna nereso‐
vá dávka samice (Bohlen 1998, 1999, Oliva‐Paterna et al. 2002). V priebehu rozmnožovacej sezóny sa naviac s každou ďalšou neresovou dávkou zmenšu‐
je počet oocytov v ováriách samíc a aj ich veľkosť (Kulikova & Fandejeva 1976). Keďže samice pri dávkovitom nerese vypúšťajú oocyty v malých množstvách niekoľkokrát počas reprodukčného obdobia, je pravdepodobne tento typ neresu určitou stratégiou rýb, pretože môže zvyšovať výnosy z rozmnožovania (McBride & Thurman 2003). Dĺžko‐
vý interval medzi jednotlivými neresovými dávka‐
mi ovplyvňujú hydrologické a teplotné podmienky vody, t. j. ak je teplota vyššia, intervaly sú kratšie (Bekker 1957, Charlebois et al. 1997). Na začiatku rozmnožovacej sezóny sa samice býčka čiernoúste‐
ho neresia pri teplote 15–17 °C v intervaloch 25 až 28 dní. Ak je teplota vyššia ako 20 °C, sú intervaly kratšie, a to iba 14 až 18 dní (Kulikova & Fandejeva 1975, Kulikova & Fandeeva 1976). Lokalita
Neresové obdobie
Delta rieky Volgy 1)
V – VI
Čierne more (severozápad)
Kaspické more (juh)
3)
3)
4)
Pontokaspická oblasť
IV –VIII
III – IX (X)
Kaspické more (sever)
Azovské more
2)
IV(V) – VIII(IX)
IV – VIII
5)
IV – IX
Tab. 1.
Dĺžka trvania neresového obdobia u býčka čiernoústeho v
pôvodných a nepôvodných oblastiach výskytu
1) Kazančejev (1981), 2) Burnashev et al. (1955), 3) Ragimov (1968), 3) Stepanova (2001), 4) Kovtun (1978), 5)
Georghiev (1966), 5) Markova (1969), 6) Tomczak & Sapota (2006), 7) Skóra & Stolarski (1996), 8) MacInnis &
Corkum (2000), 9) Ľavrinčíkova & Kováč (2007), 10)
Hôrková (2010).
Nedeterminovaná plodnosť – správny odber vzo‐
riek Predĺžené neresové obdobie rýb pravdepodob‐
ne zvyšuje možnosť úspešného založenia a udrža‐
nia populácie v oblastiach výskytu druhu s nepred‐
vídateľnými podmienkami prostredia (Grabowska 2005). Začiatok a koniec neresového obdobia rýb sa v rôznych oblastiach výrazne líši v závislosti od podmienok prostredia, predovšetkým od teploty vody. Rozmnožovanie býčka čiernoústeho môže prebiehať od konca marca do začiatku septembra, najčastejšie však neres trvá od konca apríla do za‐
čiatku augusta (tab. 1). Ak sú však teplotné pod‐
mienky veľmi dobré, môže sa býčko neresiť počas celého roka (Moisejeva & Rudenko 1976). Ešte pred samotným začatím procesu odberu vzo‐
riek v teréne a následným určovaním plodnosti (počtu oocytov) rýb v laboratóriu, je dôležité správ‐
ne stanoviť typ plodnosti skúmaného druhu. Ne‐
správne určený typ (determinovaný alebo nedeter‐
minovaný) môže podhodnotiť celkové hodnoty plodnosti. Pre určenie typu plodnosti sú najvhod‐
nejšie ryby z predneresového obdobia so zrelými ováriami. Predchádzajúce štúdie o plodnosti pa‐
makrely kavally (Scomberomorus cavalla) zaradili tento morský druh k determinovanému typu plod‐
nosti (Finucane et al. 1986). Tieto štúdie sa však ne‐
skôr ukázali ako nepresné, keďže v skutočnosti vy‐
kazuje makrela všetky znaky nedeterminovaného typu plodnosti (Murua et al. 2003). Výsledky plod‐
nosti tak boli pre ďalšie porovnávacie štúdie nepo‐
užiteľné. Morské druhy rýb s nedeterminovanou plod‐
nosťou, t. j. s asynchrónnym dozrievaním oocytov a dávkovitým neresom, sú zastúpené vo viacerých radoch, napríklad v rade sleďotvarých (Clupeifor‐
mes) – sardely (Engraulis sp.), sardinka európska (Sardina pilchardus), v rade treskotvarých (Gadifor‐
mes) – merlúza európska (Merluccius merluccius), v rade platesotvarých (Pleuronectiformes) – makrela japonská (Scomber japonicus) a v rade ostriežotva‐
rých (Perciformes) – stavrida ostroboká (Trachurus trachurus), tuniak žltoplutvý (Thunnus albacares) a mečiar veľký (Xiphias gladius) (Murua & Saborido‐
Pri rybách s nedeterminovanou plodnosťou je nutné začať s odoberaním vzoriek veľmi skoro, ešte pred začatím neresovej sezóny. Aby sme vedeli čo najpresnejšie vypočítať plodnosť, je potrebné mať k dispozícii dostatočné množstvo vzoriek z celého reprodukčného aj poreprodukčného obdobia, zahr‐
ňujúce širokú škálu jedincov rôznej veľkosti, tele‐
73
snej dĺžky a veku (Murua et al. 2003). Nedostatočné množstvo vzoriek sa potom môže prejaviť v pod‐
hodnotení alebo nadhodnotení vypočítanej plod‐
nosti. V určitých prípadoch môže dôjsť až k tomu, že stanovenie plodnosti nebude možné, tak ako sa to stalo v prípade triploidnej populácie pĺža sever‐
ného (Cobitis taenia) z poľskej rieky Bug, kde nedos‐
tatočný počet triploidných júnových jedincov zne‐
možnil vzájomné porovnanie plodnosť diploidnej a triploidnej populácie (Juchno & Boroń 2010). do oocytov pri ich dozrievaní. Tieto energetické presuny sú najviac badateľné práve na začiatku ne‐
resovej sezóny, kedy dochádza k výraznému zmen‐
šeniu pečene samíc z dôvodu zvýšených nárokov na tuky počas dozrievania oocytov (Allen & Woot‐
ton 1982). V niektorých prípadoch (ak nie je výskum pev‐
ne viazaný na danú lokalitu v určitej oblasti) je pre výpočet plodnosti vhodnejšie menšie množstvo je‐
dincov z väčšieho počtu lokalít, ako veľké množ‐
stvo jedincov z jednej‐dvoch lokalít (Picquelle 1985). Keďže pri asynchrónnom dozrievaní oocytov nedo‐
zrievajú všetky oocyty naraz, ale postupne počas predĺženého obdobia, je potrebné zbierať vzorky na lokalitách v pravidelne sa opakujúcich intervaloch, aby sa zachytila ich široká neresová variabilita sa‐
míc. Najvhodnejší je odber vzoriek v týždenných intervaloch počas reprodukčného obdobia a v me‐
sačných intervaloch v poreprodukčnom období (Ba‐
riche et al. 2009). Taktiež je nevyhnutné prispôsobiť odberu aj typ lovnej pomôcky (elektrický agregát, záťahová sieť, udica…), ktorá dokáže zachytiť aj veľmi malé a juvenilné jedince. 1) Štádium nezrelosti
V ováriách sú prítomné iba previtelogénne (nezrelé)
oocyty bez žĺtka, z ktorých časť dozreje a bude vyneresená v danom reprodukčnom období, druhá časť bude
tvoriť rezervnú zásobu oocytov v ďalšom roku.
Fázy vývinu ovárií a oocytov
(makroskopické charakteristiky)
Poneresové obdobie
Predneresové obdobie
2) Štádium dozrievania
Oocyty sú v počiatočnej fáze dozrievania tzv. kortikálnoalveolárnej fáze, začína sa u nich vitelogenéza (tvorba
žĺtka).
3) Štádium zrelosti
Ováriá obsahujú vitelogénne (zrelé) oocyty čiastočne
alebo úplne naplnené žĺtkom, ktoré čoskoro dozrejú a
budú hydratované.
Neresové obdobie
4) Štádium neresenia
V ováriách sa nachádzajú hydratované (veľké, výrazne
žlté) oocyty, ktoré budú v blízkej dobe vyneresené.
Nedeterminovaná plodnosť – biologické indexy ako ukazovatele reprodukčnej aktivity Využívanie biologických indexov a koeficientov sa vo výraznej miere uplatňuje pri určovaní začiatku dozrievania ovárií a reprodukčnej aktivity, čo po‐
máha presnejšie vyhodnotiť reprodukčné parametre daného druhu. Dobrým ukazovateľom procesu do‐
zrievania ovárií a reprodukčnej aktivity (začiatok, priebeh a koniec) je gonadosomatický index. Pomo‐
cou neho vieme rozlíšiť jednotlivé štádia reproduk‐
čného cyklu rýb, predneresové, neresové a ponere‐
sové štádium (De Vlaming et al. 1982). Gonado‐
somatický index v spojení s veľkostnou distribúciou oocytov umožňuje určiť aj počet neresových dávok, ktoré by vyneresili samice v danej populácií. Ide však iba o odhadový počet, nakoľko každá samica môže vyneresiť počas svojho reprodukčného cyklu rôzny počet dávok v dôsledku tzv. individuálnej variability v rámci populácie (Juchno & Boroń 2006). Keďže významnú úlohu pri určovaní repro‐
dukčnej aktivity zohráva popri teplote vody aj prí‐
jem potravy, ďalším dobrým ukazovateľom začína‐
júcej aktivity je aj hepatosomatický index. Ten znázorňuje proces zabudovávania tuku z potravy do pečene a jeho neskoršie uvoľňovanie a ukladanie 4a) Štádium čiastočného vyneresenia
Prítomné sú vitelogénne a zostatkové hydratované oocyty, objavujú sa poovulačné folikuly. V tejto fáze je
pravdepodobné, že dozreje a bude vyneresená aj ďalšia
neresová dávka.
4b) Štádium úplného vyneresenia
Ováriá môžu obsahovať zostatkové vitelogénne
a hydratované oocyty, určite ale obsahujú vysoký počet
nezrelých oocytov (rezervnú zásobu oocytov). V ováriách už nie je prítomná žiadna nová neresová dávka.
Poneresové obdobie
5) Štádium pokoja a regenerácie
Atrézia a resorbcia vitelogénnych oocytov.
Tab.2.
Všeobecné charakteristiky štádií dozrievania ovárií a oocytov rýb s nedeterminovanou plodnosťou (podľa Macera
1974, Westa 1990, Fowlera et al. 1999, Murua et al. 2003,
Collinsa et al. 2005 a Shinkafiho et al. 2011).
Nedeterminovaná plodnosť – makro‐ a mikrosko‐
pické charakteristiky dozrievania ovárií a oocytov Jednotlivé štádiá dozrievania oocytov a ovárií rýb s nedeterminovanou plodnosťou sa zvyčajne určujú pomocou makroskopických (vizuálnych) alebo mikroskopických charakteristík. Pre morské a slad‐
kovodné ryby existuje niekoľko typov týchto krité‐
74
rií. Pri jednotlivých štádiách dozrievania oocytov a ovárií sa najviac osvedčili mikroskopické znaky, pretože sú presnejšie ako makroskopické pozoro‐
vania, najmä pokiaľ ide o odlíšenie štádia nezrelosti od štádia úplného vyneresenia; ováriá rýb v oboch štádiách obsahujú iba nezrelé, previtelogénne oocy‐
ty (Murua et al. 1998, Saborido‐Rey & Junquera 1998, Tomkiewicz et al. 2003). Makroskopické charakteristiky Makroskopické charakteristiky, ktoré sú založené na meniacich sa vonkajších znakoch ovárií počas dozrievania, sa pre ten istý druh častokrát od seba líšia, pretože sú výsledkom subjektívnych opisov pozorovateľov (Hunter & Macewicz 2001, Williams 2007). Medzi vonkajšie znaky, ktoré sa hodnotia pri jednotlivých štádiách dozrievania, patria najmä o‐
pisy tvaru, veľkosti a sfarbenia ovárií. Sú to najmä aktuálna farba (od žltej cez oranžovú až po červe‐
nú), ich konzistencia a tvar (mäkké, tvrdé, spľasnu‐
té), veľkosť (malé, stredné, veľké, veľmi veľké), stu‐
peň priehľadnosti (od priehľadných cez žlté až po nepriehľadne červené), tiež relatívny počet oocytov viditeľných cez tkanivo (malé alebo veľké, slabá alebo dobrá viditeľnosť) a stupeň vaskularizácie ovárií (White et al. 1998, Olney et al. 2001) (tab. 2). jadro, deliaci aparát, tukové kvapôčky, žĺtkové me‐
chúriky a poovulačné folikuly) (Olney et al. 2001). Výhoda histologických analýz je v ich presnosti, nevýhoda zase v cene a časovej náročnosti. Nedeterminovaná plodnosť – výpočet plodnosti pomocou nepriamych metód počítania oocytov Existuje viacero odlišných metód pre výpočet plodnosti rýb s nedeterminovanou plodnosťou. V súčasnosti sa najviac používa gravimetrická metóda (Holčík & Hensel 1972, Ricker 1975). V niektorých prípadoch aj iné, menej často používané metódy, ako sú volumetrická (Dulčić et al. 1998) alebo kom‐
binovaná gravimetrická metóda (Witthames & Walker 1987, Kraus et al. 2000). Pri gravimetrickej metóde sa pod stereomikroskopom spočítajú oocyty nachádzajúce sa v malom výreze ovária o známej hmotnosti a následne sa prepočítajú na celkovú hmotnosť ovária. Vývin ovárií a oocytov býčka čiernoústeho
Veľkosť oocytov (v mm)
Poneresové obdobie
1) Štádium nezrelosti
Ováriá slabo vyvinuté, žlto alebo ružovo sfarbené, nepriehľadné.
Najmenšie priezračné oocyty I štádia zrelosti, 0,05*
Predneresové obdobie
Proces určovania jednotlivých štádií zrelosti ovárií môže dopĺňať a zjednodušovať aj celkový vizuálny vzhľad ryby ako napríklad farebné alebo tmavé sfarbenie samcov počas neresového obdobia, prítomná neresová vyrážka alebo vytekanie zrelých pohlavných produktov po ľahkom stlačení urogeni‐
tálnej papily (Polačik & Kováč 2006). Makroskopic‐
ké charakteristiky nám tak poskytujú najjedno‐
duchší a najrýchlejší spôsob determinácie zrelosti ovárií (tab. 3). 2) Štádium dozrievania
Ováriá priehľadné a malé s viditeľnými folikulmi,
oocyty ≤ 0,76.
Malé belavé oocyty II štádia zrelosti, oocyty < 0,3*.
3) Štádium zrelosti
Ováriá žlto alebo červenkasto sfarbené, oocyty nepriehľadné, prítomnosť prvých hydratovaných oocytov, 0,76
< oocyty < 2,4.
Svetložlté oocyty III alebo IV štádia zrelosti,
0,3* ≤ oocyty ≤ 2,0.
Neresové obdobie
4) Štádium neresenia
Ováriá žlto alebo červenkasto sfarbené, oocyty ≥ 2,4.
Veľmi dobre vyvinuté folikuly, neresová fáza.
Najzrelšie, žlté oocyty V štádia zrelosti,
1,9*< oocyty ≤ 2,5.
Mikroskopické charakteristiky Pri vyhodnocovaní jednotlivých štádií dozrie‐
vania ovárií sa odporúča používať spolu s makro‐
skopickými kritériami aj histologické analýzy, pre‐
tože tie celý proces ešte viac spresňujú. Na základe mikroskopického obrazu fáz vývinu oocytov (oo‐
genézu) sa dá jednoznačnejšie a presnejšie pochopiť celý proces dozrievania ovárií (Mendonca et al. 2006) (obr. 3). Vyhodnocovanie jednotlivých štádií dozrievania ovárií a oocytov je založené na mikro‐
skopických pozorovaniach prítomnosti alebo neprí‐
tomnosti rôznych štruktúr v oocytoch (bunkové Poneresové obdobie
5) Štádium pokoja a regenerácie
Ováriá takmer prázdne s jednotlivými folikulmi, ováriá
ochabnuté a červenkasto sfarbené.
Tab. 3.
Makroskopické charakteristiky jednotlivých štádií dozrievania ovárií a oocytov býčka čiernoústeho z Azovského
mora (Michman 1963, údaje označené * a Gdaňského
zálivu (Tomczak & Sapota 2006).
75
Obr. 3.
Histologický obraz postupného dozrievania oocytov tuniaka žltoplutvého (Thunnus albacares) s nedeterminovanou plodnosťou (Itano 2000). a) nezrelé ováriá naplnené oocytmi bez žĺtka (bž); b) až g) proces postupného dozrievania oocytov;
b) oocyty čiastočne naplnené žĺtkom (čn); c) oocyty úplne naplnené žĺtkom (ún) s dobre vyvinutými žĺtkovými mechúrikmi; d) oocyty úplne naplnené žĺtkom (ún) so zväčšujúcimi sa tukovými kvapôčkami (tk) obklopujúce jadro, atrézia oocytov
(at), poovulačné folikuly (po); e) tukové kvapôčky (tk) tvoriace jeden celok a jadro (n) migrujúce k animálnemu pólu; f)
čiastočne hydratované oocyty (čh) s rozkladajúcim sa jadrom; g) úplne hydratované oocyty (úh); h, atrézia oocytov úplne
naplnených žĺtkom; i, poovulačné folikuly (po).
76
Problémy pri vyhodnocovaní plodnosti rýb s ne‐
determinovanou plodnosťou Táto metóda má výhodu v tom, že nevyžaduje drahé prístroje, ale na druhej strane je časovo veľmi náročná. Nevýhodou spomínanej metódy je možný subjektívny prístup pri rátaniu oocytov, najmä v prípade určovania dávkovitej plodnosti u rýb s a‐
synchrónnym dozrievaním oocytov. V takýchto prípadoch je vhodné doplniť túto metódu histolo‐
gickou analýzou, aby sa určila hranica medzi previ‐
telogénnymi, nezrelými oocytmi, ktoré tvoria záso‐
bu pre nasledujúci rok a vitelogénnymi oocytmi so žĺtkom, ktoré dozrejú a budú v danom roku vyne‐
resené. Volumetrická metóda spočíva v konzervo‐
vaní ovárií Gilsonovým roztokom, ktorý rozruší celistvosť ovariálneho tkaniva a tým z neho uvoľní oocyty. Následne sa z ovária odoberie určité množ‐
stvo oocytov známej hmotnosti a zistí sa objem nimi vytlačenej vody v presne kalibrovanom valci. Tento pomer (množstvo oocytov k objemu vytlačenej vo‐
dy) sa potom prepočíta na celú hmotnosť ovária (Holčík & Hensel 1972, Holden & Raitt 1974). Ne‐
výhodou tejto metódy je, že po použití Gilsonovho roztoku sa oocyty výrazne scvrkávajú (na rozdiel od oocytov fixovaných vo formaldehyde), čo môže spôsobovať problémy pri vyhodnocovaní dávkovi‐
tej plodnosti. Na ováriách konzervovaných Gilso‐
novým roztokom sa nedajú vykonať ani histologic‐
ké analýzy, pretože roztok značne rozrušuje celistvosť ovariálneho tkaniva (Hunter et al. 1985). Na základe porovnávacích štúdií gravimetrickej a volumetrickej metódy sa zistilo, že prvá z daných metód je presnejšia, preto je aj z nepriamych metód počítania oocytov najpoužívanejšia (Qasim & Qay‐
yum 1963, Holčík & Hensel 1972). Základné prvky, ktoré sú dôležité v štúdiu biológie a populačnej dynamiky rýb sú reprodukčná straté‐
gia a plodnosť (Hunter et al. 1992). Prostredníctvom nich vieme odhadnúť reprodukčný potenciál jed‐
notlivých druhov rýb. Na to, aby sme vedeli tento potenciál aj správne vyhodnotiť je potrebné poznať dozrievanie rýb, ich plodnosť, reprodukčnú aktivitu a trvanie neresového obdobia (Murua et al. 2003). Pred začiatkom vyhodnocovania treba správne ur‐
čiť nielen typ plodnosti, ktorý je pre daný druh cha‐
rakteristický, ale tiež vhodne zvoliť metódu určo‐
vania plodnosti podľa danej reprodukčnej stratégie (Polačik & Kováč 2006, Hôrková 2010). Reproduk‐
čnú stratégiu rýb určuje odlišný vývin ovárií, rôzna frekvencia neresu počas reprodukčného obdobia a dĺžka trvania neresového obdobia (Duarte & Araújo 2002). Rybám s nedeterminovanou plodnosťou je ťaž‐
ké stanoviť presný počet oocytov, ktoré dozrejú a budú vypustené v danom neresovom období. To vytvára priestor pre vznik viacerých odlišných spô‐
sobov na vyhodnotenie absolútnej a dávkovitej plodnosti. Keďže viacerí autori používajú pre výpo‐
čet plodnosti rozdielne spôsoby, majú tak výsledky plodnosti nedostatočnú výpovednú hodnotu. Napríklad údaje o plodnosti pĺža severného (Cobitis taenia) sú výsledkom nejednotnosti hodno‐
tenia absolútnej plodnosti. V jednej práci bola bola stanovená na základe oocytov o veľkosti rovnej a väčšej ako 0,2 mm (Juchno & Boroń 2006) v iných prácach sa za základ výpočtu vzali do úvahy iba oocyty väčšie ako 0,6 mm (Kostrzewa et al. 2003) alebo väčšie ako 1 mm (Białokoz 1986), prípadne veľkosť zahrnutých oocytov neudali (Lobon‐Cervia & Zabala 1984, Soriguer et al. 2000). V prípade hre‐
benačky fŕkanej (Gymnocephalus cern) sa absolútna plodnosť hodnotila raz na základe všetkých veľko‐
stných skupín oocytov nachádzajúcich sa v ová‐
riách samíc, ktoré sa ešte neneresili (Bastl 1988), i‐
nokedy sa vypočítala iba z prvých dvoch veľkostných skupín oocytov (Žukov 1965) alebo sa počet oocytov stanovil bez udania veľkostných skupín (Syrovatskaja 1927, cit. Berg 1949, Drjagin 1949). A tak je porovnanie jednotlivých hodnôt plodnosti medzi sebou nemožné. Stanovenie plodnosti si v dnešnej dobe môžeme uľahčiť použitím modernej výpočtovej techniky. Tá sa vo veľkej miere využíva pri kombinovanej gra‐
vimetrickej čiastočne spočítavajúcej automatickej metóde. Jej princípom je spojenie gravimetrickej metódy a automatického spočítavania oocytov v jednotlivých výrezoch pomocou počítača. Aby sa dosiahli čo najpresnejšie výsledky, metóda vyžadu‐
je počítačovú kalibráciu „čo a ako spočítavať“ (ú‐
lomky tkaniva a bubliny v médiu, ktoré sa nemajú spočítať spolu s oocytmi). Výsledky automatického spočítania treba potom porovnať s výsledkami ma‐
nuálneho spočítania oocytov. Obrovskou výhodou kombinovanej metódy je schopnosť spočítať oocyty vo veľkom výreze za oveľa kratší čas ako pri pred‐
chádzajúcich dvoch metódach. Na druhej strane je ale nevýhodné, že je potrebné použiť na vzájomné oddelenie oocytov Gilsonov roztok a pre spočítanie oocytov drahé elektronické zariadenia vyžadujúce kalibráciu (Murua et al. 2003). Najmenej presný spôsob vyhodnotenia abso‐
lútnej plodnosti nerozlišuje medzi previtelogénny‐
mi (nezrelými) a vitelogénnymi (dozrievajúcimi) oocytmi. Absolútna plodnosť sa tak vypočíta ako celkový počet oocytov nachádzajúcich sa v ováriách 77
Druh ryby
Presnejší spôsob pre vyhodnotenie absolútnej plodnosti je založený na spočítaní všetkých vitelo‐
génnych (zrelých) oocytov nachádzajúcich sa v ová‐
riu ešte pred prvým neresom (Bagenal 1973, Bryliń‐
ska et al. 1979; Lobon‐Cervia & Zabala 1984, Hunter et al. 1992, Baruš & Prokeš 1996, Soriguer et al. 2000). V prípade rýb s nedeterminovanou plodnosťou ma‐
jú šancu dozrieť a byť vyneresené iba oocyty, ktoré sú väčšie (vitelogénne) ako oocyty v kortiko‐
alveolárnom štádiu (Bagenal 1978, Khoo 1979). Keďže sa v ich ováriách počas reprodukčného ob‐
dobia nevytvára žiadna veľkostná diferencia odde‐
ľujúca previtelogénne oocyty od vitelogénnych, je preto potrebné určiť túto hranicu buď na základe histológie alebo veľkostnej distribúcie oocytov. Z histologických analýz sa môže hraničná veľkosť stanoviť ako 50 percentný podiel oocytov, u ktorých sa začala vitelogenéza (t. j. vykazujú znaky vakuoli‐
zácie a majú prítomné perinukleárne cytoplazma‐
tické mechúriky) (Macer 1974). Hraničná veľkosť
oocytov
v mm
Sladkovodné
Ploska pásavá
0,65 8)
(Alburnoides bipunctatus)
0,2
Pĺž severný
(Cobitis taenia)
Sumček čierny
2)
4)
0, 25
3)
0,3
0,2 l)
(Ameiurus melas)
Slnečnica pestrá
0,4 6)
(Lepomis gibbosus)
Býkovec amurský
0,36 5)
(Perccottus glennii)
Býčko čiernoústy
0,49 7)
(Neogobius melanostomus)
Morské
Sardinka európska
0,2–0,3 10)
(Sardina pilchardus)
Merlúza európska
0,25 14)
(Merluccius merluccius)
Kantara tmavá
0,5 15)
(Spondyliosoma cantharus)
Stavrida ostroboká
0,185 8)
Z grafov veľkostnej distribúcie oocytov je mož‐
né určiť hranicu medzi zrelými a nezrelými oocytmi na základe skutočnosti, že ováriá samíc v ponereso‐
vom období (štádium kľudu a regenerácie) obsahu‐
jú už len previtelogénne oocyty. Hraničná veľkosť oocytov, oddeľujúca zrelé oocyty od nezrelých, sa potom dá určiť aj v predneresovom a neresovom období (Hôrková 2010) (tab. 4). (Trachurus trachurus)
Tuniak pruhovaný
0,22 11)–0,29 12)
(Katsuwonus pelamis)
Tab. 4.
Hodnoty hraničnej veľkosti oocytov rýb s nedeterminovanou plodnosťou: 1) Novomeská & Kováč 2009; 2) Kostrzewa et al. 2003; 2) Juchno & Boroń 2006; 3) Juchno et
al. 2007; 4) Boroń & Pimpicka 2000; 5) Travkina 1997;
6) Vila-Gispert & Moreno-Amich 2000; 7) Hôrková 2010;
8) Poliačik & Kováč 2006; 9) Ndjaula et al. 2009; 10) Pešić et al. 2010; 11) Zudaire et al. 2010; 12) Arocha et al.
2001; 13) Grande et al. 2010; 14) Murua et al. 1998;
15) Dulčić et al. 1998).
Prvá časť plodnosti tak udáva iba odhadový ale nie presný počet oocytov, ktoré budú vyneresené počas roka, pretože z previtelogénnych oocytov sa na reprodukcií bude podieľať iba určité množstvo. Druhá časť plodnosti je tak reálnejším číslom, pre‐
tože udáva presný počet oocytov, ktoré budú v da‐
nej sezóne vyneresené. (Halačka et al. 2000, Grabowska 2005, Vallado‐
lid & Przybylski 2008). V porovnaní s inými spô‐
sobmi, založenými na spočítaní len vitelogénnych oocytov, môže daný spôsob vyhodnocovania vý‐
slednú plodnosť výrazne nadhodnotiť. Doposiaľ najpresnejším spôsobom výpočtu plodnosti rýb, je rozdelenie absolútnej plodnosti na dve samostatné časti a vyhodnotenie každej časti osobitne (Kostrzewa et al. 2003, Polačik & Kováč 2006, Juchno & Boroń 2010). Absolútna plodnosť sa potom vypočíta ako celkový počet: 1a) previtelogénnych a 1b) vitelogénnych oocy‐
tov a oocytov so žĺtkom (pravdepodobne vitelo‐
génnych a hydratovaných) (Polačik & Kováč 2006), 2a) previtelogénnych a 2b) vitelogénnych oocy‐
tov a oocytov s exogénnou vitelogenézou (pravde‐
podobne vitelogénnych a hydratovaných) (Juchno & Boroń 2010), 3a) previtelogénnych a 3b) vitelogénnych oocy‐
tov a hydratovaných oocytov (Kostrzewa et al. 2003). 78
V niektorých prípadoch je absolútna plodnosť zamieňaná za dávkovitú plodnosť a opačne. Táto nejednoznačnosť v pojmoch môže neskôr viesť k problémom pri ďalšom porovnávaní dát od iných autorov. Preto je treba ich správne rozlišovať. Abso‐
lútna plodnosť sladkovodných rýb, hodnotená ako počet najväčších oocytov prítomných v ováriách (Marconato & Rasotto 1989, Białokoz 1986, Offem et al. 2008), je veľmi podobná dávkovitej plodnosti morských rýb, ktorá sa vyráta ako počet hydrato‐
vaných oocytov v ováriách alebo v jednej neresovej dávke samice (Hunter & Goldberg 1980, Hunter et al. 1985, Motos 1996, Almatar et al. 2004, Collins et al. 2005, Bushnell et al. 2010). Definícia absolútnej plodnosti je tak vo veľkej miere totožná s dávkovi‐
tou plodnosťou (s takýmto názvom sa pri sladko‐
vodných druhoch nestretávame). Pokiaľ ide o slad‐
kovodné ryby môžeme pre dávkovitú plodnosť Berg L. S. 1949. Ryby presnych vod SSSR i sopre‐
deľných stran. Tom. III. Izdateľstvo AN SSSR, Moskva – Leningrad, s. 929–1381. nájsť rôzne ekvivalentné názvy, ako napríklad „plodnosť v momente neresu“ (Kostrzewa et al. 2003), „plodnosť vyprodukovaná samicou“ (Loren‐
zoni et al. 2009) alebo „aktuálna plodnosť“ (Halačka et al. 2000, Juchno & Boroń 2010). Białokoz W. 1986 Koza (kózka) Cobitis (Cobitis) tae‐
nia Linnaeus, 1758. In: Brylińska M. (ed.) Ryby słodkowodne Polski. PWN, Warszawa, s. 321–
324. Literatúra Allen J. R. M. & Wootton R. J. 1982. Effect of food on the growth of carcase, liver and ovary in female Gasterosteus aculeatus L. Journal of Fish Biology 21 (5): 537–547. Bohlen J. 1998. Differences in clutch size, egg size and larval pigmentation between Cobitis taenia and C. bilineata (Cobitidae). Italian Journal of Zoology 65 (Suppl.): 219–221. Almatar S. M., Lone K. P., Abu‐Rezq T. S. & Yousef A. A. 2004. Spawning frequency, fecundity, egg weight and spawning type of silver pomfret, Pampus argenteus (Euphrasen) (Stromateidae), in Kuwait waters. Journal of Applied Ichthyo‐
logy 20 (3): 176–188. Bohlen J. 1999. Reproduction of spined loach, Cobitis taenia (Cypriniformes: Cobitidae) under labora‐
tory conditions. Journal of Applied Ichthyology 15 (2): 49–53. Borek K. W. & Sapota M. R. 2005. Breeding charac‐
teristic of the sand goby (Pomatoschistus minu‐
tus) – one of the most abundant goby species in the coastal waters of the Gulf of Gdańsk region (Southern Baltic Sea). Oceanological and Hyd‐
robiological Studies 34 (4): 47–55. Arocha F., Lee D. W., Marcano L. A. & Marcano J. S. 2001. Update information on the spawning of yellowfin tuna, Thunnus albacares, in the wes‐
tern central Atlantic. Collective volumes of scientific papers ICCAT 52 (1): 167–176. Boroń A. & Pimpicka E. 2000. Fecundity of spined loach, Cobitis taenia from the Zegrzyński Reser‐
voir, Poland (Osteichthyes, Cobitidae). Folia Zoologica 49 (1): 135–140. Bagenal T. B. 1973. Fish fecundity and its relations with stock and recruitment. Rapports et Procès‐
verbaux des réunions Conseil international po‐
ur l’exploration de la Mer Méditerranée 164: 186–198. Brylińska M., Bryliński E. & Mieczykowski K. 1978. Wpływ cech osobniczych na płodność samic li‐
na (Tinca tincaI L.) w kilku jeziorach Pojezierza Mazurskiego i Chelmińsko‐Dobrzyńskiego. Ro‐
czniki Nauk Rolniczych H‐99 (13): 25–54. Bagenal T. B. 1978. Fecundity. In: Bagenal T. B. (ed.) Methods for assessment of fish production in fresh waters. IBP Handbook No: 3. Blackwell Scientific, London, s. 159–178. Burnašev M. S., Čepurnov V. S. & Rakitina N. P. 1955. Ryby Dubossarskogo vodochranilišča i voprosy razvitija rybnogo promysla v ňom. Učenyje zapiski Kišinevskogo gosuniversiteta 20: 25–37. Balon E. K. 1984. Patterns in the evolution of repro‐
ductive styles in fishes. In: Potts G. W., Wootton R. J. (ed.) Fish reproduction: strategies and tac‐
tics. Academic Press, New York, s. 35–53. Bariche M., Sadek R. & Azzurro E. 2009. Fecundity and condition of successful invaders: Siganus rivulatus and S. luridus (Actinopterygii: Perci‐
formes: Siganidae) in the eastern Mediterranean Sea. Acta Ichthyologica et Piscatoria 39 (1): 11–
18. Bushnell M. E., Claisse J. T. & Laidley C. W. 2010. Lunar and seasonal patterns in fecundity of an indeterminate, multiple‐spawning surgeonfish, the yellow tang Zebrasoma flavescens. Journal of Fish Biology 76 (6): 1343–1361. Baruš V. & Prokeš M. 1996. Fecundity of the bleak (Alburnus alburnus) in the Mostištĕ Reservoir, Czech Republik. Folia Zoologica 45 (4): 325–330. Collins L. A., Allman R. J. & Lyon H. M. 2005. Rep‐
roduction of vermilion snapper (Lutjanidae: Rhomboplites aurorubens) from the northern and eastern Gulf of Mexico, 1991‐2002. Draft Wor‐
king Document for SEDAR 9, Contribution Se‐
ries 05‐03 National Marine Fisheries Service, Panama City, 15 s. + l tab + 9 fig. Bastl I. 1988. On the reproduction biology of three Gymnocephalus species (Pisces: Percidae). Práce Laboratória rybárstva a hydrobiológie 6: 9–31. Bekker V. E. 1957. O vlijanii uslovij suščestvovanija na razvitije gonad i porcionnosť ikrometanija u zolotogo karasja Carassius carassius (L.). Dokla‐
dy Akademii Nauk SSSR 117 (5): 1086–1089. Danylchuk A. J. & Fox M. G. 1994. Seasonal repro‐
ductive patterns of pumpkinseed (Lepomis gib‐
bosus) populations with varying body size cha‐
79
racteristics. Canadian Journal of Fisheries and Aquatic Sciences, 51 (3): 490 – 500. De Vlaming V. L., Grossman G. & Chapman F. 1982. On the use of the gonosomatic index. Compara‐
tive Biochemistry and Physiology 73A (1): 31–
39. Drjagin P. A. 1949: Polovyje cikly i nerest ryb. Izves‐
tija VNIORCH 28: 3–113. Duarte S. & Araújo F. G. 2002. Fecundity of the Hy‐
postomus affinis (Siluriformes, Loricariidae) in the Lajes Reservoir, Rio de Janeiro, Brazil. Re‐
vista de Biologia Tropical 50 (1): 193–197. Dulčić J., Skakelja N., Kraljević M. & Cetinić P. 1998. On the fecundity of the Black Sea bream, Spon‐
dyliosoma cantharus (L.), from the Adriatic Sea (Croatian coast). Scientia Marina 62 (3): 289–294. Finucane J. H., Collins L. A., Brusher H. A. & Salo‐
man C. H. 1986. Reproductive biology of king mackerel, Scomberomorus cavalla, from the sout‐
heastern United States. Fishery Bulletin 84 (4): 841–850. Holden M. J. & Raitt D. F. S. 1974. Manual of fishe‐
ries science. Part 2. Methods of resource inves‐
tigations and their application. FAO. Technical Paper 115 (Rev.I.), 214 s. Hôrková K. 2010. Analýza reprodukčných paramet‐
rov býčka čiernoústeho Neogobius melanostomus (Pallas, 1814) zo slovenského úseku Dunaja. Diplomová práca. Katedra ekológie Prírodove‐
deckej fakulty Univerzity Komenského, Brati‐
slava: 58 s. Hunter J. R. & Goldberg S. R. 1980. Spawning inci‐
dence and batch fecundity in northern anchovy, Engraulis mordax. Fishery Bulletin U. S. 77 (1): 641–652. Hunter J. R. & Macewicz B. J. 1980. Sexual maturity, batch fecundity, spawning frecuency, and tem‐
poral pattern of spawning for the northern an‐
chovy (Engraulis mordax). California cooperative oceanic fisheries investigation reports 21: 139–
149. Hunter J. R. & Macewicz B. J. 1985. Rates of atresia in the ovary of captive and wild northern an‐
chovy, Engraulis mordax. Fishery Bulletin U. S. 83 (2): 119–136. Fowler A. J., McLeay L. & Short D. A. 1999. Repro‐
ductive mode and spawning information based on gonad analysis for the King George whiting (Percoidei: Sillaginidae) from South Australia. Marine and Freshwater Research 50 (1): 1–14. Hunter J. R. & Macewicz B. J. 2001. Improving the accuracy and precision of reproductive infor‐
mation used in fisheries. In: Kjebus S., Hynter J. R. & Witthames P. R. (ed.) Report of the wor‐
king group on modern approaches to assess maturity and fecundity of warm‐ and cold‐
water fish and squids. Fisken of haver, Bergen, s. 57–68. Georgiev, Ž. M. 1966. Vidov săstav i charakteristika na popčetata (Gobiidae, Pisces) v Bălgarija. Iz‐
vestija na naučno‐izsledovatelskija institut za ribno stopanstvo i okeanografija Varna 7: 159–
228. Grabowska J. 2005. Reproductive biology of racer goby Neogobius gymnotrachelus in the Włocław‐
ski Reservoir (Vistula River, Poland) – short communication. Journal of Applied Ichthyology 21 (4): 296–299. Hunter J. R., Macewicz B. J., Lo N. C. & Kimbrell C. A. 1992. Fecundity, spawning, and maturity of female Dover sole, Microstomus pacificus, with an evaluation of assumptions and precision. Fishery Bulletin 90 (1): 101–128. Grande M., Murua H., Zudaire I. & Korta M. 2010. Spawning activity and batch fecundity of skip‐
jack, Katsuwonus pelamis, in the Western Indian Ocean. IOTC‐2010‐ WPTT‐47, 28 s. Hunter J. R., Nancy C. H., Lo N. C. H. & Leong R. J. H. 1985. Batch fecundity in multiple spawning fishes. In: Lasker R. (ed.) An egg production method for estimating spawning biomass of pe‐
lagic fish: Application to the northern anchovy, Engraulis mordax. NOAA Technical Report NMFS 36: 67–77. Halačka K., Lusková V. & Lusk S. 2000. Fecundity of Cobitis elongatoides in the Nová Říše Reser‐
voir. Folia Zoologica 49 (1): 141–150. Hislop J. R. G. & Hall W. B. 1974. The fecundity of whiting Merlangius merlangus (L.) in the North Sea, the Munch and at Iceland. Journal du Con‐
seil International pour lʹExploration de la Mer 36 (1): 42–49. Charlebois P. M., Marsden J. E., Goettel R. G., Wolfe R. K., Jude D. J. & Rudinka S. 1997. The round goby Neogobius melanostomus (Pallas). A review of European and North American Literature. Il‐
linois – Indiana Sea Grant Program and Illinois Natural History Survey, INHS Special publica‐
tions 20, 66 s. Holčík J. & Hensel K. 1972. Ichtyologická príručka. Obzor, Bratislava, 220 s. 80
ka‐krugľaka (Gobius melanostomus Pallas. Trudy VNIRO 115: 70–81. Itano, D. G. 2000. The reproductive biology of yel‐
lowfin tuna (Thunnus albacares) in Hawaiian wa‐
ters and the western tropical Pacific Ocean: Pro‐
ject summary. (SOEST 00‐01, JIMAR Contribution 00‐328), Joint Institute For Marine and Atmospheric Research, s. 75 Dostupné na http://www.soest.hawaii.edu/PFRP/biology/itan
o/itano_yft.pdf navštívené 15.10.2014 Ľavrinčíková M. & Kováč V. 2007. Invasive round goby Neogobius melanostomus from the Danube mature at small size. Journal of Applied Ichthy‐
ology 23 (3): 276–278. Lobon‐Cervia J. & Zabala A. 1984. Observations on the reproduction of Cobitis paludicola (De Buen, 1930) in the Jarama River. Cybium 8 (3): 63–68. Juchno D. & Boroń A. 2006. Age, reproduction and fecundity of the spined loach Cobitis taenia L. (Pisces, Cobitidae) from Lake Klawój (Poland). Reproductive Biology 6 (2): 133–148. Lorenzoni M., Pace R., Pedicillo G., Viali P. & Caro‐
si A. 2009. Growth, catches and reproductive biology of ruffe Gymnocephalus cernuus in Lake Piediluco (Umbria, Italy). Folia Zoologica 58 (4): 420–435. Juchno D. & Boroń A. 2010. Fecundity of the spined loach, Cobitis taenia (Pisces, Cobitidae) and na‐
tural allopolyploids of Cobitis from a diploid‐
polyploid population. Folia Zoologica 59 (1): 35–43. Lukšiéne D. & Svedäng H. 1997. A Review on Fish Reproduction with Special Reference to Tempe‐
rature Anomalies. Fiskeriverket, Kustlaborato‐
riet, Öregrund, 35 s. Juchno D., Boroń A. & Gołaszewski J. 2007. Compa‐
rative morphology and histology of the ovaries of the spined loach Cobitis taenia L. and natural allopolyploids of Cobitis (Cobitidae). Journal of Fish Biology 70 (5): 1392–1411. Macer C. T. 1974. The reproductive biology of the horse mackerel Trachurus trachurus (L.) in the North Sea and English Channel. Journal of Fish Biology 6 (4): 415–438. MacInnis J. A. & Corkum L. D. 2000. Fecundity and reproductive season of the round goby in the Upper Detroit River. Transaction of the Ameri‐
can Fisheries Society 129: 136–144. Kazančejev E. N. 1981. Ryby Kaspijskogo morja. Legkaja i piščevja apromyšlennosť, Moskva, 168 s. Khoo H. K. 1979. The histochemistry and endocrine control of vitellogenesis in goldfish ovaries. Ca‐
nadian Journal of Zoology 57 (3): 617–626. Marconato A. & Rasotto M. B. 1989. The biology of a population of spined loach Cobitis taenia L. Bolletino del Museo di Zoologia 56: 73–80. Kjesbu O. S. & Witthames P. R. 2007. Evolutionary pressure on reproductive strategies in flatfish and groundfish: Relevant concepts and metho‐
dological advancements. Journal of Sea Rese‐
arch 58 (1): 23–34. Markova E. P. 1969. Nekotoryje dannyje o raspros‐
traneniji novych kaspijskich vselencev v Aralskom more. Bjulleten’ Moskovskogo ob‐
ščestva ispytatelej prirody, Biologičeskij otdel 74 (5): 130–132.
Kostrzewa J., Przybylski M., Marszał L. & Vallado‐
lid M. 2003. Growth and reproductive biology of loaches Cobitis sp. in Lake Lucień, Poland. Folia Biologica 51 (Suppl.): 179–182. Marza D. 1938. Histophysiologie de lʹovogenese. Hermann, Paris, 81 s. McBride R. S. & Thurman P. E. 2003. Reproductive biology of Hemiramphus brasiliensis and H. balao (Hemiramphidae): maturation, spawning fre‐
quency and fecundity. Biological Bulletin 204 (1): 57–67. Kovtun I. F. 1978. O plodovitosti byčka krugljaka Gobius melanostomus (Pallas) Azovskogo morja. Voprosy ichtiologii, 17 (4): 566–573. Kraus G., Müller A., Trella K. & Köster F. W. 2000. Fecundity of Baltic cod: Temporal and spatial variation. Journal of Fish Biology 56 (6): 1327–
1341. Mendonca A., Isidro E., Menezes G., Puiho M. R, Melo O. & Estacio S. 2006. New contribution to the reproductive features of blue mouth Helico‐
lenus dactylopterus dactrylopterus from the north Atlantic (Azores Archipelago). Scientia Marina 70 (4): 697–698. Kulikova N. I. 1985. Vlijanije chorioničeskogo go‐
nadotropina na rost i sozrevanije oocitov byčka‐
krugľaka Neogobius melanostomus (Pallas) Go‐
biidae. Voprosy ichtiologii 25 (2): 300–312. Michman A. S. 1963. O plodovitosti azovskych byč‐
kov – krugľjaka i sirmana. Trudy Azovskogo naučno‐issledovateľskogo instituta rybnogo chozjajstva 6: 105–109. Kulikova N. I. & Fandejeva V. N. 1976. Analiz for‐
mirovanija raznych porcij jajc u azovskogo byč‐
81
Pešić A., Đurović M., Joksimović A., Regner S., Si‐
monović P. & Glamuzina B. 2010. Some repro‐
ductive patterns of the sardine, Sardina pilchar‐
dus (Walb., 1792), in Boka Kotorska Bay (Montenegro, southern Adriatic Sea). Acta Ad‐
riatica 51 (2): 159–168. Moisejeva Y. B. & Rudenko V. I. 1976. O nereste byčka‐krugľaka (Gobius melanostomus), v akva‐
riaľnych uslovijach v zimnj period.Voprosy ich‐
tiologii18 (4): 777‐779. Motos L. 1996. Reproductive biology and fecundity of the Bay of Biscay anchovy population (En‐
graulis encrasicolus L.). Scientia Marina 60 (2): 195–207. Pianka E. R. 2000. Evolutionary ecology. Sixth edi‐
tion. Benjamin‐Cummings, Addison‐Wesley‐
Longman, San Francisco, 528 s. Murua H., Kraus G., Saborido‐Rey F., Witthames P. R., Thorsen A. & Junquera S. 2003. Procedures to estimate fecundity of marine fish species in relation to their reproductive strategy. Journal of Northwest Atlantic Fishery Science 33: 33–54. Picquelle S. 1985. Sampling requirements for the adult fish survey. In: Lasker R. (ed.) An egg production method for estimating spawning biomass of pelagic fish: Application to the Nor‐
thern anchovy, Engraulis mordax. NOAA Techi‐
cal Reports 36: 55–58. Murua H., Motos L. & Lucio P. 1998. Reproductive modality and batch fecundity of the European hake (Merluccius merluccius L.) in the Bay of Bis‐
cay. California Cooperative Oceanic Fisheries Investigations Reports 39: 96–203. Pina T., Esteves E. & Andrade J. P. 2003. Gross and histological observations of ovarian and testis development in twaite shad, Alosa fallax fallax, from Rivers Mira and Guadiana (Portugal). Scientia Marina 67 (3): 313–322. Murua H. & Saborido‐Rey F. 2003. Female repro‐
ductive strategies of marine fish species of the north Atlantic. Journal of Northwest Atlantic Fishery Science 33: 23–31. Ndjaula H. O. N. & Hansen T., Krüger‐Johnsen M., Kjesbu O. S. 2009. Oocyte development in cap‐
tive Atlantic horse mackerel Trachurus trachurus. ICES Journal of Marine Science 66 (4): 623–630. Novomeská A. & Kováč V. 2009. Life‐history traits of non‐native black bullhead Ameiurus melas with comments on its invasive potential. Jour‐
nal of Applied Ichtyology 25 (1): 79–84. Polačik M. & Kováč V. 2006. Fecundity and annual course of maturation in spirlin, Alburnoides bi‐
punctatus. Folia Zoologica 55 (4): 399–410. Qasim S. Z., Qayyum A. 1963. Fecundities of some freshwater fishes. Proceedings of the National Institute of Sciences in India 29 (4) : 373–382. Ragimov D. B. 1968. Biologija razmnoženija byčkov zapadnogo poberežija Srednego i Južnogo Kas‐
pija. Izvestija Akademii nauk Azerbaidžanskoj SSR, Ser. biol. nauk. 2: 51–58. Oben L. S. 1973. K voprosu ob opredeleniji količes‐
tva porcij ikry u morskich ryb s porcionnym ti‐
pom neresta. Biologija morja 29: 67–74. Ricker W. E. 1975. Computation and interpretation of biological statistics of fish population. Bulle‐
tin of the Fisheries Research Board of Canada 191: 1–382. Offem B. O., Samsons Y. A. & Omoniyi I. T. 2008. Reproductive aspects of common freshwater fishes in the Cross River, Nigeria. Journal of Animal and Plant Sciences 18 (4): 130–138. Rijnsdorp A. D. 1989. Maturation of male and fema‐
le North Sea plaice (Pleuronectes platessa L.). Jo‐
urnal du Conseil International pour lʹExplo‐
ration de la Mer 46 (1): 35–51. Oliva‐Paterna F. J, Torralva M. & Fernandez‐
Delgado C. 2002. Age, growth and reproduction of Cobitis paludica in a seasonal stream. Journal of Fish Biology 60 (2): 389–404. Roff D. A. 1992. The evolution of life histories: theo‐
ry and analysis. Chapman and Hall, New York, 528 s. Olney J. E., Denny S. C. & Hoenig, J. M. 2001. Crite‐
ria for determining maturity stage in female American shad, Alosa sapidissima, and a propo‐
sed reproductive cycle. Bulletin Français de la Pêche et de la Pisciculture 362/363: 881–901. Saborido‐Rey F. & Junquera S. 1998. Histological assessment of variations in sexual maturity of cod (Gadus morhua) at the Flemish Cap (north‐
west Atlantic). Journal of Marine Science ICES 55 (3): 515–521. OMES Office of Marine Ecosystem Studies. 2014. Stock variability of fecundity and egg size in haddock, Melanogrammus aeglefinus. Dostupné http://www.nefsc.noaa.gov/omes/OMES/fop.ht
ml, navštívené 5.10.2014. Sato Y., Fenerich‐Verani N., Nuner A. P. O., Godin‐
ho H. P. & Verani J. R. 2003. Padrões reproduti‐
vos de peixes da bacia do São FranciscoIn: Go‐
dinho H. P., Godinho A. L. (Eds) Águas, peixes 82
e pescadores do São Francisco das Minas Gerais. Editora PUC Minas, Belo Horizonte s. 224–268 Sato Y. & Godinho H. P. 1988. Adesividade de ovos e tipo de desova dos peixes de Três Marias, MG. Ann. Ass. Min. Aquicult. 5: 102–103. Shinkafi B. A., Ipinjolu J. K. & Hassan W.A. 2011. Gonad maturation stages of Auchenoglanis occi‐
dentalis (Valenciennes 1840) in River Rima, North‐Western Nigeria. Journal of Fisheries and Aquatic Science 6 (3): 236–246. Tyler C. R. & Sumpter J. P. 1996. Oocyte growth and development in teleosts. Reviews in Fish Biolo‐
gy and Fisheries 6 (3): 287–318. Valladolid M. & Przybylski M. 2008. Life history traits of the endangered Iberian loach Cobitis calderoni in the River Lozoya, Central Spain. Fo‐
lia Zoologica 57 (1–2): 147–154. Vila‐Gispert A. & Moreno‐Amich R. 2000. Fecundi‐
ty and spawning mode of three introduced fish species in Lake Banyoles (Catalunya, Spain) in comparison with other localities. Aquatic Scien‐
ces 62 (2): 154–166. Skóra K. E. & Stolarski J. 1996. Neogobius melanosto‐
mus (Pallas 1811), a new immigrant species in the Baltic Sea. In: Proceedings of the Second In‐
ternational Estuary Symposium held in Gdańsk 18–22. X. 1993. Crangon. Iss. MBC Gdynia 1: s. 101–108. Walker M. G., Witthames P. R. & Bautista de los Reis J. I. 1994. Is the fecundity of the Atlantic mackerel (Scomber scombrus) determinate? Sarsia 79 (1): 13–26. Wallace R. A. & Selman K. 1981. Cellular and dy‐
namic aspects of oocyte growth in teleosts. A‐
merican Zoologist 21 (2): 325–343. Soriguer M. C., Vallespin C., Gomez‐Cama C. & Hernando J. A. 2000. Age, diet, growth and rep‐
roduction of a population of Cobitis paludica (de Buen, 1930) in the Palancar Stream (southwest of Europe, Spain) (Pisces: Cobitidae). Hydrobio‐
logia 436 (1–3): 51–58. Ware D. M. 1984. Fitness of different reproductive strategies in teleost fishes. In: Potts G. W. & Wootton R. J. (eds.) Fish reproduction: strate‐
gies and tactics. Academic Press, New York, s. 349–366. Stepanova T. G. 2001. Osobennosti razmnoženija i rosta byčkov v Severnom Kaspiji. In: Beljajeva, E. S. (ed.) Ekologija molodi i problemy vospro‐
izvodstva kaspijskich ryb. VNIRO, Moskva, s. 268–276. West G. 1990. Methods of assessing ovarian deve‐
lopment in fishes: a review. Australian Journal of Marine and Freshwater Research 41 (2): 199–
222. Thorsen A., Marshall C. T. & Kjesbu O. S. 2006. Comparison of various potential fecundity mo‐
dels for north‐east Arctic cod Gadus morhua L. using oocyte diameter as a standardizing factor. Journal of Fish Biology 69 (6): 1709–1730. White D. B., Wyanski D. M. & Sedberry G. R. 1998. Age, growth and reproductive biology of the black belly rosefish from the Carolinas, USA. Journal of Fish Biology 53 (6): 1274–1291. Williams K. 2007. Evaluation of macroscopic sta‐
ging method for determining maturity of fema‐
le walleye pollock, Theragra chalcogramma in Shelikof Strait, Alaska. Alaska Fisheries Rese‐
arch Bulletin 12 (2): 252–263. Thorsen, A. 2008. Using particle analysis to study egg production of fish. Dostupné na http:// pro‐
jects.nr.no/nobim/images/5/5b/Anders_Presenta
tion_NOBIM_2008.pdf, navštívené 15.10.2014. Tomczak M. T. & Sapota M. R. 2006. The fecundity and gonad development cycle of the round go‐
by (Neogobius melanostomus Pallas, 1811) from the Gulf of Gdańsk. International Journal of O‐
ceanography and Hydrobiology 35 (4): 353–367. Witthames P. R. & Walker M. G. 1987. An automa‐
ted method for counting and sizing fish eggs. Journal of Fish Biology 30 (3): 225–235. Wootton R. J. 1984. Introduction: tactics and strate‐
gies in fish reproduction. In: Potts G. W., Woot‐
ton R. J. (eds.) Fish reproduction: strategies and tactics. Academic Press, New York, s. 1–12. Tomkiewicz J., Tybjerg L. & Jespersen A. 2003. Mic‐
ro and macroscopic characteristics to stage go‐
nadal maturation of female Baltic cod. Journal of Fish Biology 62 (2): 253–275. Zudaire I., Murua H., Grande M., Korta M., Arriza‐
balaga H., Areso J. & Delgado‐Molina A. 2010. Reproductive biology of yellowfin tuna (Thun‐
nus albacares) in the Western andCentral Indian Ocean. IOTC‐2010‐WPTT‐48, s. 1–25. Travkina G. L. 1997. Osobennosti oogeneza i dina‐
miki razvitija oocitov u rotana‐goloveški Percot‐
tus glehni Dyb. Trudy Biologičeskogo naučno–
issledovateľskogo instituta Sankt Peterburg‐
skogo universiteta 44: 29–38.
Žukov P. I. 1965. Ryby Belorussii. Izdateľstvo Nau‐
ka i technika, Minsk, 416 s. 83
Ichtyofaunistický prieskum slovenských vôd Peter Beleš, Karol Hensel, Boris Chádecký, Tibor Krajč & Michal Kuriško Existuje veľa informácií o ichtyofaune Slovenska, ktoré neboli nikdy publikované a sú roztrúsené v rôznych čiastkových, záverečných alebo projekčných správach a na verejnosť sa nikdy nedostanú. Predsa však, ich hodnota pre poznanie našej ichtyofauny je veľká. Preto sme sa na zjazde SIS v Liptovskej Osade dohodli, že budeme pravidelne uverejňovať výsledky ichtyofau‐
nistického prieskumu slovenských vôd, aby boli vše‐
obecne využiteľné a vytvorili tak základ databázy fau‐
ny rýb Slovenska V nasledujúcom príspevku zverejňujeme údaje získané pri monitoringu sloven‐
ských vôd v rokoch 2003 a 2004. C H V O J N I C A ( ľavý prítok Moravy)
Hydrologické poradie
4-13-02-062
Rád toku
III
Geomorfologická jednotka
K-06-01
Slovensko-moravské Karpaty – Biele Karpaty
Lokalita Cca 700 m nad obcou Lopašov, pri poľnej ceste
pod zjazdom k toku
Riečny km
20,6
Nadmorská výška
270 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, P. Beleš a B. Chládecký
Dátum lovu 28.11.2003 Teplota vody
9 °C
Začiatok lovu
09:15 h Trvanie lovu
20 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
1,5 m
Priem. hĺbka
0,1 m
Plocha úseku
0,015 ha
60
cm
Ľavý breh:
výška
sklon 30 °
100 cm
Pravý breh:
výška
sklon 45 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
90 %
Biotop Potok v pahorkatine
Jemný štrk, bahno, kamene do 10 cm,
Dno
všetko pokryté silnou vrstvou lístia
LC (mm) Meno druhu X min Phoxinus phoxinus
Barbatula barbatula
Salmo trutta m.fario
X max 40
65
75
Chvojnica (r. km 20,6)
Úlovok x̄ 62 43,0
80 73,3
220 146,3
Σ
ks Biomasa g 70
6
4
80
ks/ha kg/ha 4666
400
267
5333
4,60
1,60
18,07
24,27
69
24
271
364
Frekvencia (%) CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
87,5
7,5
5,0
100
19,0
6,6
74,4
100
14000
1200
801
16001
13,8
4,8
54,2
72,8
Druhové bohatstvo (S) 3 Druhová diverzita (H) 0,46 Ekvitabilita (E) 0,42 R U D A V A (ľavý prítok Moravy)
Hydrologické poradie
4-17-02-022
Rád toku III
Geomorfologická jednotka
P-01-01
Záhorská nížina – Borská nížina
Nad obcou Sološnica, pod neprejazdným
Lokalita
mostom k hájovni pre meracej stanici SHMÚ
Riečny km
24,0
Nadmorská výška
187
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, B. Chládecký, P. Beleš a M. Kuriško
Dátum lovu 27.11.2003 Teplota vody
10 °C
Začiatok lovu
15:00 h Trvanie lovu
50 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
4,0 m
Priem. hĺbka
0,4 m
Plocha úseku
0,04 ha
100 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 30 °
Pravý breh:
výška
75 cm
sklon 30 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
60 %
Biotop
Nížinný potok
Piesčité, pokryté silnými nánosmi bahna a lístia
Dno
84
LC (mm) Meno druhu X min Eudontomyzon vladykovi
Alburnoides bipunctatus
Gobio gobio
Squalius cephalus
Cobitis cf. elongatoides
Barbatula barbatula
Esox lucius
Perca fluviatilis
x̄ X max 30
60
170
60
45
187
57
80
90
250
90
53
280
66
Úlovok 210
35,4
76,7
194,9
75,7
49
233,5
61,5
Σ
ks Biomasa g 1
179
18
9
84
2
2
2
297
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 25
4 475
450
225
2 100
50
50
50
7 425
0,35
4,47
3,70
28,35
7,07
0,07
6,30
0,27
50,58
14
197
148
1 134
283
3
252
11
2 042
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
0,3
60,3
6,1
3,0
28,3
0,7
0,7
0,7
100
0,7
9,6
7,2
55,5
13,9
0,1
12,3
0,5
99,9
30
5 370
540
270
2 520
60
60
60
8 910
0,4
5,4
4,4
34,0
8,5
0,8
7,6
0,3
61,4
Druhové bohatstvo (S) 8 Druhová diverzita (H) 1,06 Ekvitabilita (E) 0,51 Rudava (r. km 24) Močiarka (r. km 7) M O Č I A R K A (ľavý prítok Maliny, povodie Moravy)
Hydrologické poradie
4-17-02-077
Rád toku IV
Geomorfologická jednotka
P-01-01
Záhorská nížina – Borská nížina
Nad horárňou Nová Kopča, 500 m od plota
Lokalita
obory, 100 m pod betónovým premostením
Riečny km
7,0
Nadmorská výška 200 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, B. Chládecký, P. Beleš a M. Kuriško
Dátum lovu 27.11.2003 Teplota vody
5 °C
LC (mm) Meno druhu X min Gobio gobio
Phoxinus phoxinus
X max 36
80
Začiatok lovu
11:30 h Trvanie lovu
25 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
3,5 m
Priem. hĺbka
0,1 m
Plocha úseku
0,035 ha
400 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 60 °
Pravý breh:
výška
400 cm
sklon 60 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
5%
Biotop
Nížinný potok
Piesčité, pokryté silnými nánosmi bahna a lístia,
Dno
miestami popadané kmene stromov
Úlovok x̄ 102
58
Σ
ks Biomasa g 1
2
3
ks/ha kg/ha 29
57
86
0,37
2,26
0,63
13
9
22
Frekvencia (%) CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
33,3
66,7
100,0
59,1
40,9
100,0
70
137
207
0,9
0,6
1,5
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 85
0,64 Ekvitabilita (E) 0,92 T E P L I C A (pravý prítok Myjavy, povodie Moravy)
Hydrologické poradie
4-13-03-038
Rád toku IV
Geomorfologická jednotka
K-06-01
Slovensko-moravské Karpaty – Biele Karpaty
Lokalita Asi 4 km nad Vrbovcami povyše Haluzníkovho potoka pri osade Mechnovci.
Riečny km
26,0
Nadmorská výška 330 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, P. Beleš , B. Chládecký
Dátum lovu 28.11.2003 Teplota vody
10 °C
LC (mm) Meno druhu Gobio gobio
Phoxinus phoxinus
Barbatula barbatula
X min X max 38
35
45
38
63
85
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Ľavý breh:
Pravý breh:
Rýchlosť prúdu
Zatienenie toku
Dno
Úlovok x̄ 38,0
40,8
61,2
Σ
11:20 h Trvanie lovu
25 min.
100 m Priem. šírka
6m
0,06 m Plocha úseku
0,06 ha
120 cm
výška
sklon 40 °
výška
120 cm
sklon 40 °
–
Spád úseku
–
0%
Biotop
Nížinný potok
Jemný štrk s kameňmi do 10 cm,
nánosy bahna, bohaté nárasty rias.
ks Biomasa g 1
28
85
114
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 17
467
1417
1901
0,02
0,77
4,37
5,15
1
46
262
309
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
0,9
24,6
74,6
100
0,3
14,9
84,8
100
40
1121
3401
4562
0,0
1,8
10,5
12,4
Druhové bohatstvo (S) 3 Druhová diverzita (H) 0,39 Ekvitabilita (E) 0,35 Drietomica (r. km 5) Teplica (r. km 25) D R I E T O M I C A (pravý prítok Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-08-010
Rád toku III
Geomorfologická jednotka
K-06-04
Slovensko-moravské Karpaty – Biele Karpaty
20 m pod cestným mostom
Lokalita
za obcou Drietoma.
Riečny km
5,0
Nadmorská výška 250 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, B. Chládecký, P. Beleš a M. Kuriško
Dátum lovu 05.11.2003 Teplota vody
10 °C
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Ľavý breh:
Pravý breh:
Rýchlosť prúdu
Zatienenie toku
Dno
86
14:30 h Trvanie lovu
80 min.
100 m Priem. šírka
4,0 m
0,2 m
Plocha úseku
0,04 ha
200 cm
výška
sklon 45 °
výška
200 cm
sklon 75 °
–
Spád úseku
–
70 %
Biotop
Podhorský potok
Kamenité, väčšie kamene (15-30 cm),
miestami nánosy bahna a lístia, bez vegetácie.
LC (mm) Meno druhu Phoxinus phoxinus
Salmo trutta m. fario
Cottus gobio
Cottus poecilopus
X min X max 80
70
45
85
92
228
99
108
Úlovok x̄ 85
98,9
74,6
94,3
Σ
ks 4
35
378
6
423
Biomasa Frekvencia (%) g ks/ha kg/ha 30
851
2 567
67
3 515
100
875
9 450
150
10 575
0,7
21,3
64,2
1,7
87,9
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
0,9
8,3
89,4
1,4
100,0
0,9
24,2
73,0
1,9
100,0
75
656
7087
112
7930
0.5
16.0
48.1
1.3
65.9
Druhové bohatstvo (S) 4 Druhová diverzita (H) 0,41 Ekvitabilita (E) 0,3 H A R V E L K A (ľavý prítok Riečnice, povodie Kysuce)
Hydrologické poradie
4-21-06-076 Rád toku
V
Geomorfologická jednotka
K-08-02
Stredné Beskydy – Kysucká vrchovina
Nad nádržou Nová Bystrica,
Lokalita
nad meracím zariadením SHMÚ
Riečny km
5
Nadmorská výška 600m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč a P. Beleš
Dátum lovu 20.11.2003 Teplota vody
5,5 °C
LC (mm) Meno druhu Phoxinus phoxinus
Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X min X max 60
23
40
80
100
85
Začiatok lovu
15:15 h Trvanie lovu
45 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
4,0 m
Priem. hĺbka
0,2 m
Plocha úseku
0,04 ha
200 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 60 °
Pravý breh:
výška
300 cm
sklon 60 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
70 %
Biotop
Horský potok
Kamenito-štrkovitý, kamene okolo 10 cm,
Dno
miestami balvany.
Úlovok x̄ 71,7
70,6
55,8
Σ
ks Biomasa g 3
5
59
67
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 75
125
1475
1675
0,45
0,93
5,63
7,1
18
37
225
280
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
4,5
7,5
88,0
100
6,4
13,2
80,4
100
100
167
1967
2234
0,6
1,2
7,5
9,3
Druhové bohatstvo (S) 3 Druhová diverzita (H) 0,44 Ekvitabilita (E) Kysuca (r. km 58,5) Harvelka (r. km 5,0) 87
0,4 K Y S U C A (pravý prítok Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-06-014
Rád toku III
Geomorfologická jednotka
K-07-02
Západné Beskydy – Turzovská vrchovina
Lokalita 300 m pod Makovom, pod cestným mostom
Riečny km
Spôsob lovu
Lovci
Dátum lovu
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Ľavý breh:
Pravý breh:
Rýchlosť prúdu
Zatienenie toku
58,5
Nadmorská výška 615 m
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
T. Krajč a P. Beleš
21.11.2003 Teplota vody
5,0 °C
LC (mm) Meno druhu X min Salmo rutta m. fario
Salvelinus fontinalis
Cottus poecilopus
X max 80
160
35
Dno
Úlovok x̄ 265 113,9
160 160,0
90 49,6
Σ
10:45 h
100 m
0,2 m
výška
výška
–
70 %
ks Biomasa g 22
1
282
305
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 733
33
9400
10166
25,87
1,60
27,27
54,74
776
48
818
1642
Trvanie lovu
60 min.
Priem. šírka
3,0 m
Plocha úseku
0,03 ha
200 cm
sklon 45 °
220 cm
sklon 60 °
Spád úseku
–
Biotop
Horský potok
Kamenisté.
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
7,2
0,3
92,5
100
47,3
2,9
49,8
100
733
33
9400
10166
25,9
1,6
27,3
54,7
Druhové bohatstvo (S) 3 Druhová diverzita (H) 0,28 Ekvitabilita (E) 0,26 Ľ U B O R Č A (pravý prítok Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-08-055
Rád toku III
Geomorfologická jednotka
K-6-04
Slovensko-moravské Karpaty – Povžské podolie
Pod mostom, asi 500 m poniže
Lokalita
penzióna Antonstal
Riečny km
9,5
Nadmorská výška 520 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, B. Chládecký, P. Beleš a M. Kuriško
Dátum lovu 05.11.2003 Teplota vody
8,0 °C
LC (mm) Meno druhu Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X min X max 32
31
177
91
Začiatok lovu
11:30 h Trvanie lovu
70 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
1,5 m
Priem. hĺbka
0,1 m
Plocha úseku
0,015 ha
10 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 15 °
Pravý breh:
výška
300 cm
sklon 90 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
90 %
Biotop
Podhorský potok
Jemný štrk pokrytý kameňmi do 10 cm, miesDno
tami balvany, miestami piesok až mierne bahno.
Úlovok x̄ 74,2
55,9
Σ
ks g 67
116
183
600
510
1110
Biomasa Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 4 467
7 733
12 200
40,0
34,0
74,0
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
36,6
63,4
100,0
54,1 3 829
45,9 6 628
100,0 10 457
34,3
29,1
63,4
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 0,66 Ekvitabilita (E) 0,95 Rajčanka (r. km 25) Ľuborča (r. km 6,0) 88
R A J Č A N K A (ľavý prítok Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-06-126
Rád toku
III
Geomorfologická jednotka
K-02-15
Fatransko-tatranská oblasť – Žilinská kotlina
Lokalita Nad Rajcom, asi 2 km pod Rajeckou Lesnou
– príjazd po poľnej ceste.
Riečny km
26,0
Nadmorská výška 480 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, P. Beleš a M. Kuriško
Dátum lovu 06.11.2003 Teplota vody
5 °C
LC (mm) Meno druhu X min Phoxinus phoxinus
Salmo trutta m. fario
Thymallus thymallus
Cottus poecilopus
X max 40
67
98
50
Začiatok lovu
15:45 h Trvanie lovu
35 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
3,0 m
Priem. hĺbka
0,35 m Plocha úseku
0,03 ha
30 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 10 °
Pravý breh:
výška
10 cm
sklon 10 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
70 %
Biotop
Podhorský potok
Jemný a stredný štrk s kameňmi do 5-10 cm,
Dno
sem-tam popadané kmene so zachyteným lístím.
Úlovok x̄ 77 42,0
240 110,1
110 103,9
90 79,4
Σ
ks Biomasa g 54
38
10
53
155
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 1800
1267
333
1767
5167
2,43
38,90
4,50
21,20
67,03
73
1167
135
636
2011
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
34,8
24,5
6,5
34,2
100
3,6
58,0
6,7
31,6
100
3086
2172
571
3029
8858
4,2
66,7
7,7
36,3
114,9
Druhové bohatstvo (S) 4 Druhová diverzita (H) 1,26 Ekvitabilita (E) 0,91 L E S N I A N K A (pravý prítok Rajčanky, povodie Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-06-125
Rád toku IV
Geomorfologická jednotka
K-02-07
Fatransko-tatranská oblasť – Malá Fatra
Za mostom za Rajeckou Lesnou,
Lokalita
nad splavom pri štrkových násypoch
Riečny km
2,5
Nadmorská výška 540 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, P. Beleš a M. Kuriško
Dátum lovu 06.11.2003 Teplota vody
7,0 °C
LC (mm) Meno druhu X min Phoxinus phoxinus
Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X max 67
60
40
Začiatok lovu
14:25 h Trvanie lovu
30 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
2,0 m
Priem. hĺbka
0,15 m Plocha úseku
0,02 ha
30
cm
Ľavý breh:
výška
sklon 10 °
0
cm
0°
Pravý breh:
výška
sklon
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
70 %
Biotop (Pod)horská riečka
Kamenisté, miestami násypy lomového kameňa.
Dno
Úlovok x̄ 81 74,4
236 118,4
92 66,9
Σ
ks g 5
49
124
178
Biomasa Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 250
2450
6200
8900
1,75
80,40
46,95
129,1
35
1608
939
2582
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
2,8
27,5
69,7
100
1,3
62,3
36,4
100
500
4900
12400
17800
3,5
160,8
93,9
258,2
Druhové bohatstvo (S) 3 Druhová diverzita (H) 0,71 Ekvitabilita (E) Oravica (r. km 26) Lesnianka (r. km 2,5) 89
0,64 O R A V I C A (ľavý prítok Oravy, povodie Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-04-107
Rád toku IV
Geomorfologická jednotka
K-10-01
Podhôľno-magurská oblasť – Skorušinské vrchy
200 m nad horárňou Čierny potok.
Lokalita
Riečny km
Spôsob lovu
Lovci
Dátum lovu
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Ľavý breh:
Pravý breh:
Rýchlosť prúdu
Zatienenie toku
23,5
Nadmorská výška 750 m
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
T. Krajč, P. Beleš a M. Kuriško
07.11.2003 Teplota vody
4,0 °C
LC (mm) Meno druhu X min Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
87
80
Dno
Úlovok x̄ X max 240 137,0
90 89,2
Σ
13:00 h Trvanie lovu
40 min.
100 m Priem. šírka
8,5 m
0,3 m
Plocha úseku
0,085 ha
50 cm
5°
výška
sklon
výška
50 cm
sklon 10 °
–
Spád úseku
–
10 %
Biotop
Podhorská riečka
Kamenito-balvanité.
ks Biomasa g 31
565
596
ks/ha kg/ha 365
6647
7012
18,76
8,95
27,72
1595
761
2356
Frekvencia (%) CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
5,2
94,8
100
67,7
32,3
100
547
9971
10518
28,1
13,4
41,6
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 0,2 Ekvitabilita (E) 0,29 R E V Ú C A (ľavý prítok Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-02-111
Rád toku IV
Geomorfologická jednotka
K-02-08
Fatransko-tatranská oblasť – Veľká Fatra
Lokalita Asi 100 m nad cestným mostom B. Bystrica
- Ružomberok, 500 m nad Liptov. Osadou
Riečny km
17,8
Nadmorská výška 620 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
P. Beleš, B. Chláecký a T. Krajč,
Dátum lovu 30.11.2003 Teplota vody
6,5 °C
LC (mm) Meno druhu Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X min X max 70
35
142
107
Začiatok lovu
13:10 h Trvanie lovu
50 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
5,5 m
Priem. hĺbka
0,35 m Plocha úseku
0,055 ha
30 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 30 °
Pravý breh:
výška
40 cm
sklon 60 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
60 % Biotop
Podhorská rieka
Hrubší štrk pokrytý kameňmi do 15 cm, veľa
Dno
väčších kameňov a balvanov.
Úlovok x̄ 91,8
73,2
Σ
ks Biomasa g 5
81
86
ks/ha kg/ha 91
1473
1564
1,29
12,98
14,27
71
714
785
Frekvencia (%) CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
5,8
94,2
100
9,0
91,0
100
109
1767
1876
1,5
15,6
17,1
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) Revúca (r. km 17,8) 90
0,22 Ekvitabilita (E) 0,32 R I E Č N I C A (ľavý prítok Kysuce, povodie Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-06-073
Rád toku IV
Geomorfologická jednotka
K-08-02
Stredné Beskydy – Kysucká vrchovina
Nad nádržou Nová Bystrica,
Lokalita
cca 300 m nad kostolom
Riečny km
26,5
Nadmorská výška 640 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, P. Beleš a M. Kuriško
Dátum lovu 20.11.2003 Teplota vody
5,0 °C
LC (mm) Meno druhu Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X min X max 80
40
95
100
Začiatok lovu
12:15 h Trvanie lovu
40 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
4,0 m
Priem. hĺbka
0,2 m
Plocha úseku
0,04 ha
200 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 60 °
Pravý breh:
výška
80 cm
sklon 90 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
60 %
Biotop
Podhorská riečka
Kamenito-štrkovité, kamene väčšinou do 10 cm,
Dno
ale aj väčšie, flyš.
Úlovok x̄ ks 92,5
97,5
Σ
Biomasa g 9
22
31
ks/ha kg/ha 225
550
775
1,98
4,75
6,725
79
190
269
Frekvencia (%) CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
29,0
71,0
100
29,4
70,6
100
337
825
1162
3,0
7,0
10,0
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 0,6 Ekvitabilita (E) 0,87 Riečnica (r. km 26,5) Čierny Váh (r. km 26) Č I E R N Y V Á H (ľavý prameň Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-01-005
Rád toku
II
Geomorfologická jednotka
K-02-12
Fatransko-tatranská oblasť – Nízke Tatry
50m pod a nad cestným mostom do Štrby.
Lokalita
Začiatok lovu
15:50 h Trvanie lovu
45 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
6,0 m
Priem. hĺbka
0,3 m
Plocha úseku
0,06 ha
40 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 15 °
Pravý breh:
výška
40 cm
sklon 30 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
40 %
Biotop
Podhorský potok
Hrubý štrk, kamene cca 15 cm (aj väčšie),
Dno
málo balvanov.
Riečny km
26,0
Nadmorská výška 860 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
P. Beleš, T. Krajč, B. Chládecký a M. Kuriško
Dátum lovu 08.12.2003 Teplota vody
1 °C
91
LC (mm) Meno druhu X min Salmo trutta m. fario
Cottus gobio
X max 90
60
Úlovok x̄ ks 218 128,5
85 65,5
Σ
Biomasa g 17
11
28
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 283
183
466
10,57
1,08
11,65
634
65
699
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
60,7
39,3
100
90,7
9,3
100
378
244
622
14,1
1,4
15,5
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 0,67 Ekvitabilita (E) 0,97 I P O L T I C A (ľavý prítok Čierneho Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-01-018
Rád toku
Geomorfologická jednotka
K-02-12
Fatransko-tatranská oblasť – Nízke Tatry
200 m pod mostom pri koniarni,
Lokalita
asi 3 km pod horárňou.
Riečny km
Spôsob lovu
III
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Ľavý breh:
Pravý breh:
Rýchlosť prúdu
Zatienenie toku
1,7
Nadmorská výška 790 m
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
P. Beleš, T. Krajč, B. Chládecký a M. Kuriško
Dátum lovu 08.12.2003 Teplota vody
1,0 °C
LC (mm) Meno druhu X min Thymallus thymallus
Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X max 170
190 102,4
112 72,5
Σ
53
35
ks Biomasa g Trvanie lovu
50 min.
Priem. šírka
8,0 m
Plocha úseku
0,08 ha
30 cm
sklon 15 °
30 cm
sklon 15 °
Spád úseku
–
Biotop
Podhorský potok
Hrubý štrk, pokrytý zväčša kameňmi do 15 cm,
viac veľkých kameňov, menej balvanov.
Dno
Úlovok x̄ 13:50 h
100 m
0,25 m
výška
výška
–
60 %
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 12
500
1 000
1 512
0,9
10,6
9,2
20,7
1
72,0
40
850,0
80
739,2
121 1 661,2
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
0,8
33,1
66,1
100,0
4,3
51,2
44,5
100,0
15
600
1 200
1 815
1,1
12,7
11,0
24,8
Druhové bohatstvo (S) 3 Druhová diverzita (H) 0,68 Ekvitabilita (E) 0,62 Štiavnica (r. km 6) Ipoltica (r. km 1,5) Š T I A V N I C A (ľavý prítok Váhu)
Hydrologické poradie
4-21-02-008
Rád toku III
Geomorfologická jednotka
K-02-12
Fatransko-tatranská oblasť – Nízke Tatry
Pod kaskádou nad Stanišovskou dolinou,
Lokalita
1,2 km pod vyvieračkou.
Riečny km
6,5
Nadmorská výška 730 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
P. Beleš, T. Krajč, B. Chládecký a M. Kuriško
Dátum lovu 08.12.2003 Teplota vody
3,1 °C
Začiatok lovu
10:20 h Trvanie lovu
60 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
6,3 m
Priem. hĺbka
0,4 m
Plocha úseku
0,063 ha
40 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 30 °
Pravý breh:
výška
60 cm
sklon 30 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
40 %
Biotop
Podhorský potok
Jemný, miestami hrubý štrk, pokrytý množDno
stvom kameňov nad 15 cm, množstvo balvanov.
92
LC (mm) Meno druhu Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X min X max 42
40
170
95
Úlovok x̄ 65,7
83,7
Σ
ks Biomasa g ks/ha 18
410,0
121 1 383,8
139 1 793,8
Frekvencia (%) kg/ha 286
1 921
2 207
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
6,5
12,9
22,0
87,1
28,5 2 206,3
22,9
77,1
28,5
286
1 921
2 207
6,5
22,0
28,5
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 0,39 Ekvitabilita (E) 0,56 N I T R A (ľavý prítok Váhu)
Hydrologické poradie
4-22-01-001
Rád toku III
Geomorfologická jednotka
K-02-16
Fatransko-tatranská oblasť – Hornonitrianska kotlina
Nad Kľačnom.
Lokalita
Riečny km
Spôsob lovu
Lovci
Dátum lovu
Začiatok lovu
12:08 h Trvanie lovu
47 min.
Dĺžka úseku
100m
Priem. šírka
1,5 m
Priem. hĺbka
0,15 m Plocha úseku
0,015 ha
60 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 90 °
Pravý breh:
výška
50 cm
sklon 30 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
60 %
Biotop
Podhorský potok.
Jemný štrk, menšie kamene (zväčša do 10 cm),
Dno
dosť balvanov, pod splavmi hlbšia voda, jamy.
162.0
Nadmorská výška 410 m
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
P. Beleš, T. Krajč a M. Kuriško
06.11.2003 Teplota vody
6.4 °C
LC (mm) Meno druhu X min Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X max 12
30
Úlovok x̄ 202 110,4
101 72,0
Σ
ks g 63
73
136
1637
622
2259
Biomasa ks/ha Frekvencia (%) kg/ha 4200 109,13
4867 41,47
9067 150,6
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
46,3
53,7
100
72,5
27,5
100
5362
6213
11575
139,3
52,9
192,3
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 0,69 Ekvitabilita (E) 1,00 Tužina (r. km 7) Nitra (km 162) 93
T U Ž I N A (pravý prítok Nitry, povodie Váhu)
Hydrologické poradie 4-22-01-013
Rád toku IV
Geomorfologická jednotka
K-02-04
Fatransko-tatranská oblasť – Strážovské vrchy
Pod kamennou hrádzou
Lokalita
pri ihrisku nad Tužinou.
Riečny km
Spôsob lovu
Lovci
Dátum lovu
Začiatok lovu
09:50 h Trvanie lovu
45 min.
Dĺžka úseku
100m
Priem. šírka
2,5 m
Priem. hĺbka
0,2 m
Plocha úseku
0,025 ha
50 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 30 °
Pravý breh:
výška
70 cm
sklon 30 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
60 %
Biotop
Podhorský potok.
Piesčito-štrkovité, miestami bahnité, dlhšie úseDno
ky kamenité, hrubé nánosy lístia na splavoch.
7,6
Nadmorská výška 450 m
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
P. Beleš, T. Krajč a M. Kuriško
06.11.2003 Teplota vody
6.0 °C
LC (mm) Meno druhu X min Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X max 70
76
Úlovok x̄ 227 103,1
107 88,1
Σ
Biomasa ks g 99
37
136
2766
656
3422
ks/ha Frekvencia (%) kg/ha 3960 110,64
1480 26,24
5440 136,88
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
72,8
27,2
100
80,8
19,2
100
5280
1973
7253
147,5
35,0
182,5
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 0,59 Ekvitabilita (E) 0,84 B Y S T R I C A (pravý prítok Hrona)
Hydrologické poradie
4-23-02-096
Rád toku
III
Geomorfologická jednotka
K-02-09
Fatransko-tatranská oblasť – Starohorské vrchy
Nad Dolným Harmancom,
Lokalita
pod splavom (pri meracej stanici SHMÚ).
Riečny km
14,5
Nadmorská výška
500 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, B. Chládecký a P. Beleš
Dátum lovu 36.11.2003 Teplota vody
7,0 °C
Začiatok lovu
09:45 h Trvanie lovu
45 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
3,0 m
Priem. hĺbka
0,2 m
Plocha úseku
0,03 ha
150 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 45 °
Pravý breh:
výška
80 cm
sklon 45 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
65 %
Biotop
Podhorský potok.
Stredne hrubý štrk pokrytý väčšími kameňmi,
Dno
miestami balvany, v zátočinách nánosy lístia.
Bystrica (r. km 14,5) LC (mm) Meno druhu Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X min X max 55
23
145
100
Úlovok x̄ 69,6
70,6
Σ
ks Biomasa g 48
47
95
ks/ha kg/ha 1600
1567
3167
10,90
12,20
23,1
327
366
693
Frekvencia (%) CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
50,5
49,5
100
47,2
52,8
100
2133
2089
4222
14,5
16,3
30,8
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 94
0,69 Ekvitabilita (E) 1,00 M A L I A N K A (pravý prítok Hrona)
Hydrologické poradie
4-23-05-039
Rád toku III
Geomorfologická jednotka
K-02-16
Fatransko-tatranská oblasť – Starohorské vrchy
Nad cestným mostom vo Veľkom Dvore,
Lokalita
cca 200 m nad vodomernou stanicou.
Riečny km
7,0
Nadmorská výška 145 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, B. Chládecký a P. Beleš
Dátum lovu 10.11.2004 Teplota vody
5,0 °C
LC (mm) Meno druhu Barbatula barbatula
X min X max 45
73
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Ľavý breh:
Pravý breh:
Rýchlosť prúdu
Zatienenie toku
Dno
Úlovok x̄ ks 42,5
Biomasa g 5
08:05 h Trvanie lovu
20 min.
100 m Priem. šírka
1,5 m
0,15 m Plocha úseku
0,015 ha
60 cm
výška
sklon 40 °
výška
80 cm
sklon 40 °
–
Spád úseku
–
90 %
Biotop Nížinný tok, kanál..
Silný bahnitý nános(až 20-25 cm),
nánosy lístia.
12
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 333
0,8
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
100
100
999
2 ,4
Malianka (r. km 7)
Moštenický potok (r. km 5) M O Š T E N I C K Ý P O T O K (pravý prítok Hrona)
Hydrologické poradie
4-23-02-063
Rád toku III
Geomorfologická jednotka
K-02-12
Fatransko-tatranská oblasť – Nízke Tatry
100 m pod horárňou nad obcou Moštenica,
Lokalita
pod splavom,
Riečny km
5,0
Nadmorská výška 450 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
P. Beleš, T. Krajč, B. Chládecký a M. Kuriško
Dátum lovu 06.12.2003 Teplota vody
4,0 °C
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Ľavý breh:
Pravý breh:
Rýchlosť prúdu
Zatienenie toku
Dno
95
12:50 h Trvanie lovu
50 min.
100 m Priem. šírka
1,5 m
0,15 m Plocha úseku
0,015 ha
30 cm
výška
sklon 75 °
výška
30 cm
sklon 75 °
–
Spád úseku
–
90 %
Biotop
Horský potok.
Silný bahnitý nános(až 20-25 cm),
nánosy lístia.
LC (mm) Meno druhu Salmo trutta m. fario
Cottus poecilopus
X min X max 46
32
133
87
Úlovok x̄ 72,2
75,1
Σ
ks Biomasa g 35
10
45
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 2333
667
3000
18,40
5,37
23,77
276
81
357
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
77,8
22,2
100
77,4
22,6
100
2800
800
3600
22,1
6,4
28,5
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 0,53 Ekvitabilita (E) 0,76 V A J S K O V S K Ý P O T O K (pravý prítok Hrona)
Hydrologické poradie
4-23-02-023
Rád toku III
Geomorfologická jednotka
K-02-12
Fatransko-tatranská oblasť – Nízke Tatry
Lokalita Pod veľkým splavom pod mostom v Črmnom.
Začiatok lovu
Xh
Trvanie lovu
45 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
5m
Priem. hĺbka
0,35m Plocha úseku
0,05 ha
100 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 30 °
Pravý breh:
výška
30cm
sklon 10 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
90 %
Biotop
Podhorský potok.
Jemný až hrubší štrk, pokrytý kameňmi cca 15
Dno
cm, aj väčšími a veľa balvanov, bez vegetácie
Riečny km
6,25
Nadmorská výška 635 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
P. Beleš, T. Krajč, B. Chládecký a M. Kuriško
Dátum lovu 09.12.2003 Teplota vody
1,3 °C
LC (mm) Meno druhu X min Salmo trutta m. fario
Cottus gobio
X max 63
23
Úlovok x̄ 202 125,4
115 97,8
Σ
ks 21
35
56
Biomasa g Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 420
700
1120
14,2
12,2
26,4
711,0
611,5
1322,5
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
37,5
62,5
100
53,8
46,2
100
560
933
1493
18,9
16,3
34,2
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 0,66 Ekvitabilita (E) 0,95 Hron (r. km 266) Vajskovský potok (r. km 11,25) H R O N (ľavý prítok Dunaja)
Hydrologické poradie
4-23-01-037
Rád toku cII
Geomorfologická jednotka
K-02-20
Fatransko-tatranská oblasť – Horehronské podolie
Asi 1 km pod železničnou stanicou
Lokalita
Červená skala.
Riečny km
266,0
Nadmorská výška 770 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
P. Beleš, T. Krajč, B. Chládecký a M. Kuriško
Dátum lovu 09.12.2003 Teplota vody
1,9 °C
Začiatok lovu
14:15 h Trvanie lovu
30 min.
Dĺžka úseku
100 m Priem. šírka
4m
Priem. hĺbka
0,2 m
Plocha úseku
0,04 ha
130 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 45 °
Pravý breh:
výška
70cm
sklon 30 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
60 %
Biotop
Podhorský potok.
Jemný až piesok až štrk, miestami hrubší, kaDno
mene do 10 cm, málo balvanov, zriedka bahno.
96
LC (mm) Meno druhu X min Salmo trutta m. fario
Cottus gobio
X max 82
34
Úlovok x̄ 163 110,4
110 75,5
Σ
ks Biomasa g 14
46
60
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 350
1 150
1 500
8,7
13,1
21,8
347
526
873
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
23,3
76,7
100,0
39,7
60,3
100,0
700
2 300
3 000
17,4
26,2
43,6
Druhové bohatstvo (S) 2 Druhová diverzita (H) 0,54 Ekvitabilita (E) 0,78 T i s o v n í k ( pravostranný prítok Ipľa)
Hydrologické poradie 4–24–02–033 Rád toku III
Geomorfologická jednotka
K–03–06
Slovenské stredohorie – Ostrôžky
Povyše cestného mosta ponad tok v Príboji
Lokalita
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Ľavý breh:
Pravý breh:
Rýchlosť prúdu
Zatienenie toku
Riečny km
22,5
Nadmorská výška 250 m
Spôsob lovu
Elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, P. Beleš, B. Chládecký a M. Kuriško
Dátum lovu 13.12.2003 Teplota vody
1 °C
LC (mm) Meno druhu X min Alburnoides bipunctatus Babus petenyi Barbatula barbatula Gobio gobio Leuciscus leuciscus Phoxinus phoxinus Samo trutta m.fario X max 33 35 35 48 124 45 75 Dno
Úlovok x̄ 119 74,8
101 45,7
87 54,7
86 65,0
124 124,0
66 53,2
175 99,0
Σ
09:30 h Trvanie lovu
55 min
100 m Priem. šírka
4,0 m
0,25 m Plocha úseku
0,040 ha
100 cm
výška
sklon 45 °
výška
100 cm
sklon 30 °
–
Spád úseku
–
50 %
Biotop
Podhorská riečka
Kamenisté (hrubý štrk), kamene
s nárastmi fytobentosu
ks Biomasa g Frekvencia (%) CPUE ks/ha kg/ha 36
23
55
4
1
25
5
223
47
138
18
30
63
103
900
575
1375
100
25
625
125
5,59
1,18
3,45
0,45
0,75
1,58
2,58
početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
24,2 15,4 36,9 2,7 0,7 16,8 3,3 35,9 7,6 22,2 2,9 4,8 10,1 16,5 982
627
1500
109
27
682
136
6,1
1,3
3,8
0,5
0,8
1,7
2,8
149
622
3725
15,58
100 100 4063
17,0
Druhové bohatstvo (S) 7 Druhová diverzita (H) 1,54 Ekvitabilita (E) 0,79 Rimavica (r. km 6,8) Tisovník (r. km 22,2) 97
R i m a v i c a ( pravostranný prítok Rimavy, povodie Slanej)
Hydrologické poradie
4–31–03–046 Rád toku V
Geomorfologická jednotka
K–01–04
Slovenské rudohorie – Revúcka vrchovina
Nad obcou Lehota nad Rimavicou,
Lokalita
nad rybníčkom, 300 m pod chatou Hámor
Riečny km
Spôsob lovu
Lovci
Dátum lovu
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Ľavý breh:
ka Pravý breh:
Rýchlosť prúdu
Zatienenie toku
6,8
Nadmorská výška
275 m
Elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
T. Krajč, B. Chládecký a P. Beleš
18.11.2003 Teplota vody
4 °C
LC (mm) Meno druhu Eudontomyzon vladykovi Alburnoides bipunctatus Barbus barbus Gobio gobio Leuciscus leuciscus Barbatula barbatula Salmo trutta m. fario Thymallus thymallus X min X max 140
35
50
40
35
102
75
77
185
110
50
136
105
115
280
230
Dno
Úlovok x̄ 168,0
80,6
50,0
92,2
71,3
109,0
119,9
133,9
Σ
ks Biomasa g 5
14
1
11
4
3
100
11
149
11:30 h Trvanie lovu
65 min
100 m Priem. šírka
4,0 m
0,35 m Plocha úseku
0,040 ha
100 cm
výšsklon 45 °
výška
100 cm
sklon 45 °
–
Spád úseku
–
99 % Biotop
Podhorská riečka
Piesčité, pokryté kameňmi do 15 až 20 cm,
pri brehu nánosy lístia a bahna
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 125
350
25
275
100
75
2500
275
3725
0,98
3,35
0,05
5,05
0,73
1,13
77,95
10,58
99,82
39
134
2
202
29
45
3119
423
3993
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
3,4
9,4
0,7
7,4
2,7
2,0
67,1
7,4
100 1,0 115,4
3,4 323,1
0,1
23,1
5,1 253,8
0,7
92,3
1,1
69,2
78,1 2307,7
10,6 253,8
100 3438,5
0,9
3,1
0,0
4,7
0,7
1,0
72,1
9,8
92,3
Druhové bohatstvo (S) 8 Druhová diverzita (H) 1,20 Ekvitabilita (E) 0,58 K R U P I N I C A (pravý prítok Ipľa)
Hydrologické poradie
4-24-03-056 Rád toku
Geomorfologická jednotka
K-03-08
III
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Slovenské stredohorie – Krupinská planina Lokalita
Riečny km
Spôsob lovu
Lovci
Dátum lovu
Ľavý breh:
Pravý breh:
Rýchlosť prúdu
Zatienenie toku
Asi 800 m nad roľníckym družstvom na
konci obce Medovarce
23,5
Nadmorská výška
190 m
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
T. Krajč, B. Chládecký a P. Beleš
13.12.2003 Teplota vody
1 °C
LC (mm) Meno druhu X min Alburnioides bipunctatus Barbus petenyi Gobio gobio Leuciscus leuciscus Phoxinus phoxinus Rhodeus amarus Vimba vimba Barbatula barbatula X max 45 72
85 69,7
199 115,9
45 39 30 40 72 45 98 84 50 49 72 80 Dno
Úlovok x̄ 66,7
62,1
40,8
43,0
72,0
62,4
Σ
13:30 h
100 m
ks 50 min.
3,8 m
0,038 ha
200 cm
výška
sklon 45 °
výška
180 cm
sklon 30 °
–
Spád úseku
–
75 %
Biotop
Podhorský potok
Hrubý štrk a kamene do 10 cm, miestami
veľa hranatých balvanov a jemné bahno
Biomasa g Trvanie lovu
Priem. šírka
Plocha úseku
Frekvencia (%) CPUE ks/ha kg/ha 172
26
764
661
4526
684
20,11
17,39
početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
57,9 8,8
42,0 36,6
6035
912
26,8
23,2
60
8
4
3
1
23
297
256
36
6
6
5
85
1819
1579
210
105
79
26
605
7816
6,74
0,96
0,16
0,16
0,13
2,24
47,88
20,2 2,7 1,3 1,0 0,3 7,7 100 14,1 2105
2,0 281
0,3 140
0,3 105
0,3 35
4,7 807
100 10421
9,0
1,3
0,2
0,2
0,2
3,0
63,9
Druhové bohatstvo (S) 8 Druhová diverzita (H) 98
1,27 Ekvitabilita (E) 0,61 Krupinica r. km 23,5 Satrá rieka (r. km 5,3)
S T A R Á R I E K A (pravý prítok Ipľa)
Hydrologické poradie
4-24-02-057 Rád toku
Geomorfologická jednotka
K-04-01
III
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
15:20 h Trvanie lovu
50 min.
100 m Priem. šírka
5,0 m
0,25
Plocha úseku
0,05 ha
Priem. hĺbka
m4
200 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 45 °
Pravý breh:
výška
70 cm
sklon 30 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
90 %
Biotop
Podhorský potok
Jemný štrk pokrytý cca 10 cm kameňmi, pri
Dno
brehoch silnejšie nánosy lístia
Lučensko‐košická zníženina –Juhoslovenská kotlina Lokalita
Riečny km
Spôsob lovu
Lovci
Dátum lovu
Asi 1 km nad ropovodom cez tok
nad obcou Muľa
5,2
Nadmorská výška
180 m
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
T. Krajč, B. Chládecký a P. Beleš
12.12.2003 Teplota vody
1 °C
LC (mm) Meno druhu X min Alburnoides bipunctatus Gobio gobio Barbus petenyi Barbatula barbatula Salmo trutta m. fario. X max 75 92 50 28 Úlovok x̄ 83 78,8
135 108,8
68 56,0
85 63,3
224
Σ
ks Biomasa g ks/ha kg/ha Frekvencia (%) CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
4
4
3
37
1
29
80
8
107
140
80
80
60
740
20
0,58
1,60
0,16
2,14
2,80
8,2 8,2 6,1 75,5 2,0 7,9 22,0 2,2 29,4 38,5 96
96
72
888
24
0,70
1,92
0,19
2,57
3,36
49
364
980
7,28
100 100 1176
8,74
Druhové bohatstvo (S) 5 Druhová diverzita (H) 99
0,87 Ekvitabilita (E) 0,54 T U H Á R S K Y P O T O K (pravý prítok Kriváňa, povodie Ipľa)
Hydrologické poradie
4-24-01-064
Rád toku
Geomorfologická jednotka
K-01-04
IV
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Slovenské rudohorie – Revúcka vrchovina LC (mm) X min Barbus petenyi Phoxinus phoxinus Barbatula barbatula Salmo trutta m. fario X max 28 51 64 68 Úlovok x̄ ks 133 67,2
62 56,5
98 84,0
250 103,5
Σ
Trvanie lovu
Priem. šírka
Plocha úseku
35 min.
1,8 m
0,018 ha
120 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 45 °
Pravý breh:
výška
100 cm
sklon 45 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
80 %
Biotop
Rovinný potok
Piesok a jemný štrk pokrytý cca 10 cm kameňDno
mi, miestami nánosy lístia a bahna
Asi 1,5 km nad obcou Stará Halič,
10 m pod prejazdom poľnej cesty
Riečny km
12,6
Nadmorská výška 260 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, B. Chládecký, P. Beleš a M. Kuriško
Dátum lovu 12.12.2003 Teplota vody
1,2 °C
Lokalita
Meno druhu 12:20 h
100 m
0,15 m
Biomasa g 5
2
21
23
51
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 278
111
1167
1278
2834
3,08
0,33
8,94
30,06
42,41
55
6
161
541
763
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
9,8 3,9 41,2 45,1 100 7,2 0,8 21,1 70,9 100 476
190
2001
2191
4858
5,3
0,6
15,3
51,5
72,7
Druhové bohatstvo (S) 4 Druhová diverzita (H) 1,08 Tuhársky potok (r. km 12,6)
Ekvitabilita (E) 0,78 Blh (r. km 34,3)
B L H (ľavostranný prítok Rimavy, povodie Slanej)
Hydrologické poradie
4-31-03-115
Rád toku
Geomorfologická jednotka
K-01-04
V
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Slovenské rudohorie – Revúcka vrchovina LC (mm) X min Salmo trutta m. fario 45 X max 150 Úlovok x̄ 83,8
Trvanie lovu
Priem. šírka
Plocha úseku
25 min.
1,7 m
0,017 ha
20 cm
Ľavý breh:
výška
sklon 45 °
Pravý breh:
výška
20 cm
sklon 45 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
99 %
Biotop
Horský potok
Štrk pokrytý do 10 cm kameňmi, miestami nad
Dno
15 cm, silné nánosy lístia v zátočinách
2,5 km nad poľovníckou chatou,
pri čistinke s tabuľou CHKO
Riečny km
34,3
Nadmorská výška 280 m
Spôsob lovu
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
Lovci
T. Krajč, B. Chládecký, P. Beleš a M. Kuriško
Dátum lovu 19.11.2003 Teplota vody
4,0 °C
Lokalita
Meno druhu 08:30 h
100 m
0,12 m
ks Biomasa g 17
222
100
ks/ha kg/ha 1000
13,06
Frekvencia (%) CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
100 100 2400
31,34
R I M A V A (pravostranný prítok Slanej)
Hydrologické poradie
4-31-03-113
Rád toku
Geomorfologická jednotka
K-01-03
IV
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Slovenské rudohorie – Stolické vrchy Lokalita
66,5
Nadmorská výška 340 m
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
T. Krajč, B. Chládecký a P. Beleš
18.11.2003 Teplota vody
5,5 °C
LC (mm) Meno druhu X min Salmo trutta m. fario X max 93 Úlovok x̄ ks 240 130,0
33
Trvanie lovu
Priem. šírka
Plocha úseku
45 min.
4,0 m
0,04 ha
120 cm
sklon 45 °
Ľavý breh:
výška
Pravý breh:
výška
120 cm
sklon 60 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
60 %
Biotop
Podhorský potok
Piesočnato-štrkovité pokryté cca 10 cm kameňDno
mi, málo opadaného lístia
Nad Hačavou, asi 60 m pod cestným mostom
Riečny km
Spôsob lovu
Lovci
Dátum lovu
15:00 h
100 m
0,12 m
Biomasa g 1392
Frekvencia (%) ks/ha kg/ha 825
34,8
CPUE početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
100 100 1100
46,4
Š T Í T N Í K (ľavostranný prítok Slanej)
Hydrologické poradie
4-31-01-063
Rád toku
Geomorfologická jednotka
K-01-04
IV
Začiatok lovu
Dĺžka úseku
Priem. hĺbka
Slovenské rudohorie – Revúcka vrchovina Lokalita
Riečny km
Spôsob lovu
Lovci
Dátum lovu
LC (mm) X min Salmo trutta m. fario 67 X max 231 Úlovok x̄ 97,4
ks 123
Trvanie lovu
Priem. šírka
Plocha úseku
55 min.
1,2 m
0,012 ha
100 cm
sklon 45 °
Ľavý breh:
výška
Pravý breh:
výška
100 cm
sklon 45 °
Rýchlosť prúdu
–
Spád úseku
–
Zatienenie toku
80 %
Biotop
Podhorský púotok
Piesočnato-štrkovité čiastočne pokryté kameňmi
Dno
do 10–15 cm, tiež málo balvanov
Pod lávkou k vodárenskému objektu
nad obcou Čierna Lehota
29,5
Nadmorská výška 580 m
elektrický agregát IUP-12, jednorázovo
T. Krajč, B. Chládecký a P. Beleš
11.11.2003 Teplota vody
4,0 °C
Meno druhu 13:50 h
100 m
0,1 m
g 2144
Biomasa ks/ha kg/ha 10250 178,67
Frekvencia (%) početn. hmotn. ks/ha/h kg/ha/h
100 100 11182
Rimava (r. km 66,5)
Štítnik (r. km 25,0)
101
CPUE 194,9
Spomienky Spomienka na profesora Baruša Karol Hensel, Milan Peňáz & Miroslav Prokeš Narodil sa 11. októbra 1935 v Kojetíne (okres Přerov, kraj Olomouc). Po maturite na gymnáziu v Přerove (1953) sa zapísal na Zootechnickú fakultu Vysokej školy zemědělskej v Brne. Po obhajobe diplomovej práce „Parazitace domestikovaných zvířat chova‐
ných na statku v Žabčicích, jižní Morava“ a po štát‐
nych skúškach, získal na tejto fakulte titul Ing. (1958). V roku 1976 nastal v jeho živote zásadný zvrat. Stal sa riaditeľom Ústavu pro výzkum obratlovců ČSAV v Brne. Dovtedajšiu aktivitu v odbore parazi‐
tológia vystriedal vedeckou činnosťou na poli ich‐
tyologickom. A nielen to, musel aktívne reagovať aj na zmeny koncepčného zamerania ústavu pri jeho postupných transformáciách na Ústav systematické a ekologické biologie ČSAV (1986–1993), Ústav eko‐
logie krajiny AV ČR (1993–1998) a Ústav biologie obratlovců AV ČR (1998–2014). Bol menovaný za riadneho člena (akademika) Československej akadémie vied (1981), udelili mu zlatú plaketu ČSAV G. J. Mendela (1982), štátnu cenu ČSSR (1984, spoločne s B. Ryšavým), v rokoch 1985–90 vykonával funkciu podpredsedu ČSAV a v rokoch 1986–1990 bol členom predsedníctva Česko‐
slovenské akademie zemědělských věd. V tom istom roku nastúpil na ašpirantúru na Biologický ústav ČSAV v Prahe, kde v roku 1961 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu „Helminti parazitující u koně domácího Equus caballus v Čes‐
koslovensku“, bol mu udelený titul kandidáta bio‐
logických vied (CSc.) a stal sa vedeckým pracovní‐
kom tohto ústavu a následne aj novozaloženého (1962) Parazitologického ústavu ČSAV v Prahe. Pod vedením školiteľa prof. RNDr. Bohumil Ryšavého, DrSc. vypracoval a v roku 1972 obhájil doktorskú dizertačnú prácu „Teoretické a praktické aspekty syngamosy and subulurosy u domestikovaných a divoce žijících ptáků z čeledi hrabavých“ a udelili mu titul doktora biologických vied (DrSc.). Za do‐
siahnuté výsledky vo vedeckej práci bol ocenený dvomi cenami ČSAV (1965, 1975) a v roku 1975 bol menovaný za člena korešpondenta ČSAV. Vo svojej aktivite sa neobmedzil len na činnosť v rámci Akadémie vied, ale v roku 1982 sa stal riadnym profesorom zoológie na Vysokej škole ze‐
mědělskej a lesnickej v Brne (dnešná Mendelova zemědělská a lesnická univerzita), v rokoch 1985–
1986 bol jej rektorom. Bol tiež poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR (1981–1990). Zúčastnil sa na výskumných zoologických expedí‐
ciách na Kube, v Egypte a v Rusku. Udelili mu čest‐
né členstvo v 6 zahraničných vedeckých spoločnos‐
tiach. Vlastimil Baruš je autorom alebo spoluautorom 25 knižných a vyše 400 pôvodných prác vo vedec‐
kých časopisoch v odboroch parazitológia (helmin‐
tológia), ekológia a ochrana fauny, zoohygiena a prevencia, ichtyológia a rybárstvo, čo predstavuje neobyčajne široký vedecký záber. Pokiaľ ide o ich‐
tyológiu nemožno opomenúť monografiu, na ktorej pracoval ako spoluautor a edítor (spoločne s O. Oli‐
vom) v rámci série Fauna Českej a Slovenskej fede‐
ratívnej republiky, dva diely 28. zväzku „Mihulovci – Petromyzontes a ryby – Osteichthyes“. Popredný svetový zoológ a vzácny človek, pro‐
fesor Vlastimil Baruš, zomrel 6. septembra 2014 vo veku nedožitých 79 rokov. Česť jeho pamiatke! their genetic stock“. Blagojevgrad, 20.– 24. 10. 1980. Bulgaria, p. 60. Zoznam publikácií V. Baruša z odboru ichtyológie a rybárstva Lusk, S., V. Baruš & A. Kirka. 1980. Současné ro zší‐
ření a význam karasa stříbřitého v Českosloven‐
sku. Živočišná výroba 25 (11): 871–878. 1966 Baruš, V. & F. Moravec. 1966. Systematic studies of parasitic worms, found in the hosts Lepisosteus tristoechus (Ginglymodi, Lepisosteidae) and Hyla insulsa (Eucaudata, Hylidae) from Cuba. Věstník československé společnosti zoologické 31 (1): 1–
14. 1971 Moravec, F. & V. Baruš. 1971. Studies on parasitic worms from Cuban fishes. Věstník českosloven‐
ské společnosti zoologické 35 (1): 59–74. 1977 Lusk, S., V. Baruš & V. Veselý. 1977. On the occur‐
rence of Carassius auratus in the Morava river drainage area. Folia zoological 26 (4): 377–381. Prokeš, M., J. Libosvárský & V. Baruš. 1977. Scale growth in juvenile chub, Leuciscus cephalus, from the Rokytná stream. Folia zoologica 26 (3): 277–
288. 1978 Baruš, V. 1978. Účelové rybí obsádky ve vodáren‐
ských nádržích. Vertebratologické zprávy 1978: 19–20. Baruš, V, & S. Lusk. 1978. Karas stříbřitý – nový druh v našich vodách. Rybářství 1978 (4): 80–81. Baruš, V. & S. Lusk. 1978. Growth rate of Carassius auratus in the Morava river drainage area. Folia zoologica 27 (3): 249–256. Libosvárský, J. & V. Baruš. 1978. Computed growth and survival of chub, Leuciscus cephalus from the Rokytná stream. Přírodovědné práce ústavů ČSAV v Brně 12 (7): 1–45. Lusk, S. & V. Baruš. 1978. Morphometric features of Carassius auratus from the drainage area of the Morava River. Folia zoologica 27 (2): 177–190. Prokeš, M., J. Libosvárský & V. Baruš. 1978. Com‐
puted growth of juvenile chub, Leuciscus cephalus, from the Rokytná stream. Folia zoologica 27(1): 85–96. 1980 Baruš, V., J. Libosvárský & J. de la Cruz. 1980. Ob‐
servations on Limia vittata (Poeciliidae) from Cu‐
ba. Folia zoologica 29 (3): 267–287. Baruš, V., S. Lusk & J. Gajdůšek. 1980. Ichtiofauna v Čechoslovakiji i jejo ochrana. In: Regional sym‐
posium „Protection of natural territories and 103
1981 Baruš, V. 1981. Návrh seznamu ohrozených taxonů obratlovců (Vertebrata) fauny ČSSR. Vertebrato‐
logické zprávy 1981: 35–42. Baruš, V. 1981. The major results of ichthyological inve stigations done by the Institute of Vertebrate Zoology, Czechoslovak A cademy of Science in Brno and their prospects. In: Peňáz, M. & M. Prokeš (ed.) Proceedings of the Symposium „Topical problems of ichtyology“ Brno, March 22–24 1981. Ústav pro výzkum obratlovc ů ČSAV, Brno, s. 13–20. Baruš, V., J. Libosvárský & F. Guerra Padrón. 1981. Observations on Quintana atrizona (Poeciliidae) from Cuba. Folia zoologica 30 (2): 203–214. Baruš V., J. Libosvárský & F. Guerra Padrón. 1981. Notes on Toxus creolus (Poeciliidae) from Cuba. Folia zoologica 30 (4):363–370. Baruš, V ., S. Lusk & J. Gajdů šek. 1981. Fauna ryb a její zachování v Českoslov ensku. Památky a pří‐
roda 6 (10): 619–623. Pavlov, D. S. & V. Baruš. 1981. Topical problems of ichthyo logy. Peňáz, M. & M. Prokeš (ed.) – Pro‐
ceedings of the Symposium „Topical problems of ichtyology“ Brno, March 22–24 1981. ÚVO ČSAV, Brno, p. 3. Prokeš, M., V. Baruš & J. Libosvárský. 1981. Some results of the research of Cuban freshwater fis‐
hes. Peňáz, M. & M. Prokeš (ed.) – Proceedings of the Symposium „Topical problems of ichtyo‐
logy“ Brno, 22.–24. 3. 1981. ÚVO ČSAV, Brno, s. 101–106. 1982 Baruš, V., J. Libosvárský & F. Guerra Padrón.1982. Gambusia punctata and G. rhizophorae (Poecil ii‐
dae) from Cuba, their identification and distribu‐
tion. Folia zoologica 31 (4): 357–367. 1983 Baruš, V. & J. Gajdůšek. 1983. K poznání kubán‐
skych živorodek. Živa 31 (6 ): 223–224. Baruš, V. & J. Libosvárský. 1983. Umbra krameri (Umbridae, Pisces), a revisional note. Folia zoo‐
logica 32 (4): 355–364. Lusk, S., V. Baruš & J. Vostradovský. 1983. Ryby v našich vodách. Academia, Praha. 212 s. 1984 Baruš, V., J. Gajdůšek, D. S. Pavlov & V. K. Nezdolij. 1984. Downstream fish migration from two Cze‐
choslovakian reservoirs in winter conditions. Fo‐
lia zoologica 33 (2): 167–181. Baruš, V., J. Gajdůšek, D. S. Pavlov & V. K. Nezdolij. 1984. Zimní migrace s proudem vody z nádrže Mostiště. In: Sborník referátů ze semináře „Mig‐
race ryb v tekoucích vodách a údolních nádr‐
žích“ Vodňany, 7. 9. 1983. VÚRH, Vodňany, s. 28–36. Baruš, V., Z. Kux & J. Libosvárský. 1984. On Pseudo‐
rasbora parva (Pisces) in Czechoslovakia. Folia zoologica 33 (1): 5–18. 1985 Baruš, V., D. S. Pavlov, V. K. Nezdolij & J. Gajdůšek. 1985. Downstream fish migration from the Mos‐
tiště and Věstonice reservoirs (ČSSR) in spring. Folia zoologica 34 (1): 75–87. Baruš, V., D. S. Pavlov, V. K. Nezdolij & J. Gajdůšek. 1985. Downstream fish migration from the Mos‐
tiště and Věstonice reservoirs (ČSSR). In: Topical Problems of Ichthyology 2. Transactions of the Czechoslovak–Sowiet ichthyological cooperation, ÚVO ČSAV, Brno, s. 7–18. 1986 Baruš, V., J. Gajdůšek, D. S. Pavlov & V. K. Nezdolij. 1986. Downstream fish migration from the Mos‐
tiště and Věstonice reservoirs (CSSR) in spring‐
summer period. Folia zoologica 35 (1): 79–93. Baruš, V, K. Halačka, J. Gajdůšek, D. S. Pavlov & V. K.Nezdolij. 1986. Migrace ryb s proudem vody z nádrží Mostiště a Věstonice v janím období. Ver‐
tebratologické správy 1986: 65–66. Baruš, V. & J. Libosvárský. 1986, Some new data on Dactylophallus denticulatus (Poeciliidae) from Cu‐
ba. Folia zoological 35 (4): 357–362. Baruš, V., J. Libosvárský & A. Perez Martinez. 1986. Supplements to the description of Girardinus microdactylus (Pisces, Poeciliidae). Folia zoologi‐
ca 35 (2): 173–182. Baruš, V. & J. Libosvárský. 1988. Observations on Cubanichthys cubensis (Cyprinofiontidae) from Cuba. Folia zoologica 37 (4): 357–363. Pavlov, D. S., V. Baruš, V. K. Nezdolij & J. Gajdůšek. 1987. Downstream fish migration from Mostiště and Věstonice Reservoirs. Přírodovědné práce ústavů ČSAV v Brně 21 (12): 1–40. 1988 Baruš, V., P. Donát, P. Trpák, V. Zavázal & J. Zima. 1988. Red data list of vertebrates of Czechoslo‐
vakia. Přírodovědné práce ústavů ČSAV v Brně 22 (1): 1–33. 1989 Baruš, V, (ed.). 1989. Červená kniha ohrožených a vzácných druhů rostlin a živočichů ČSSR. 2. Kruhoústí, ryby, obojži velníci, plazi, savci. Státní zemědělské nakladatelství , Praha, 133 p. Baruš V. 1989. Topical tasks of Czechoslovak gene‐
tics in fisheries and in fish gene pool conserva‐
tion. Práce VÚRH Vodňany 18 (1): 5–8. Baruš, V. & J. Zíma. 1989. Červe ný seznam kruho‐
ústých, ryb, obojživelníků, plazů a savců ČSSR. In: Lukášek, J., I. Otáhal & P. Trpák (ed.) Sborník referátů konference „Záchranné chovy a odcho‐
vy“, Nový Jičín, 28.–30.10.1987, Státní ústav pa‐
mátkové péče a ochrany přírody, Praha, s. 300–
305. Gusar, A. G., V. Baruš, D. S. Pavlov, J. Gajdůšek & K. Halačka. 1989. The results of ultrasonic tele‐
metry of the carp, Cyprinus carpio, in a wintering pond during the wintering period. Folia zoologi‐
ca 38 (1): 87–95. 1990 Libosvárský, J., V. Baruš & O. Štěrba. 1990. Faculta‐
tive parasitism of Pseudorasbora parva (Pisces). Folia zoologica 39 (1): 355–360. Vorobyeva, E. I., V. V. Rubcov, K. P. Markov & V. Baruš. 1990. Ultra‐structural studies of fish egg membrane. Věstník československé společnosti zoologické 54 (3): 198–200. 1991 Baruš V., J. Libosvárský & A. Coy Otero. 1987. Poe‐
ciliids in Central Cuba. Folia zoologica 36 (1): 57–62. Baruš V., J. Libosvárský & A. Perez Martinez. 1991. Torus creolus vs. T. serripenis (Pisces: Cyprino‐
dontiformes) from Cuba. Folia zoologica 40 (3): 261–272. 1992 Baruš, V. & J. Libosvárský. 1988. Observations on Glaridichthys uninotatus and G. falcatus (Poecilii‐
dae) from Cuba. Folia zoologica 37 (2): 167–182. Baruš, V. 1992. Spatial interractions between Cuban Gambus ia species (Poeciliidae). Folia zoologica 41 (4): 345–356. 1987 104
Lusk, S., V. Baruš & J. Vostradovský. 1992: Ryby v našich vodách. 2. doplněné vydání. Academia Praha. 239 s. ravian river Oslava, Czech Republic. Časopis Moravského musea v Brně. Vědy přírodní 79 (1/2): 187–192. Lusk, S., J. Libosvárský, V. Baruš, M. Prokeš, J. Ko‐
keš & K. Halačka. 1992. Ichtyologický výzkum nádrží Nové Mlýny. In: Nagy, Š. (ed.) Zborník referátov „Konferencia Ichtyologickej Baruš, V. & E. Wohlgemuth. 1994. Two proposed subspecies in Girardinus microdactylus (Pisces: Poeciliidae) fr om Isla de Cuba and Isla de la Ju‐
ventud. Folia zoologica 43 (3): 245–254. sekcie Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV“, Bratislava, 4. 11. 1992. Ichtyologická sek‐
cia Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, Bratislava, s. 12–18. Baruš, V., E. Wohlgemuth & M. Peňáz. 1994. Chec‐
klist, taxonomical notes and biogeography of freshwater fishes from Isla de la Juven tud (Cu‐
ba). Folia zoologica 43 (2): 177–187. 1993 Baruš, V. & M. Prokeš. 1993. Fecundity of the bleak, Alburnus alburnus (L.) in the Věstonice Reservoir (Czechoslovakia). Folia zoologica 42 (3): 281–288. Baruš, V. & E. Wohlgemuth. 1993. Study on the col‐
lection of fresh water fishes from Eastern Cuba, with taxonomical notes. Folia zoologica 42 (1): 63–76. Baruš, V. & E. Wohlgemuth. 1993. Checklist and biogeography of freshwater fishes in the Eastern Cuba. Folia zoologica 42 (2): 165–177. Baruš, V. & E. Wohlgemuth. 1993. Taxonomic status of Gambusia puncticulata vs. G. howelli (Pisces: Poeciliidae). Folia zoologica 42 (4): 361–372. 1994 Baruš, V. & M. Prokeš. 1994. First report of the gol‐
den roach (Rutilus rutilus aberr. erythrina) in the River Oslava (Czech Republic). Folia zoologica 43 (2): 188–190. Baruš, V. & M. Prokeš. 1994. O růstu a stáří plero‐
cerkoidů tasemnice Ligula intestinalis cizopasí‐
cích u adultního cejnka malého (Blicca bjoerkna). In: Mikešová, J. & Z. Adámek (ed.) „Sborník re‐
ferátů z ichtyologické kon ference“, Vodňany 4. –
5. 5. 1994. Výzkumný ústav rybářský a hydro‐
biologický,Vodňany, s. 215–220. Baruš, V. & M. Prokeš. 1994. Paras ite load of Ligula intestinalis plerocercoids in adult silver brea m, Blicca bjoerkna. Helminthologia 31 (1–2): 91–94. Baruš, V. & M. Prokeš. 1994. On Ligula intestinalis (L.) plerocercoids in fishes from the Nové Mlýny Reservoirs, Czech Republic. Helminthologia 31 (3/4): 203. Baruš, V. & M. Prokeš. 1994. Parasite load of Ligula intestinalis plerocercoids in adult silver bream, Blicca bjoerkna. Helminthologia 31 (1–2): 91–94. Baruš, V. & M. Prokeš. 1994. Report on the golden roach (Rutilus rutilus aber r. erythrina) from Mo‐
105
Peňáz, M., V. Baruš & M. Prokeš. 1994. Výzkum společenstva ryb v přečerpávací soustavě nádrží Dalešice‐Mohelno. In : Mikešová, J. & Z. Adámek (ed.) „Sborník referátů z ichtyologic ké konferen‐
ce“, Vodňany 4. –5. 5. 1994 . Výzkumný ústav ry‐
bářský a hydrobiologický,Vodňany, s. 131–136. Peňáz. M., V. Baruš & M. Prokeš. 1994. Research of fish assemblage in the hydro ‐energetic reservo‐
irs system Dalešice ‐ Mohelno. In: Mikešová, J. & Z. Adámek (ed.) „Sborník referátů z ichtyologic‐
ké konference“, Vodňany 4. –5. 5. 1994. Vý‐
zkumn ý ústav rybářský a hydrobiologický, Vodňany, s. 131–136. Prokeš, M. & V. Baruš. 1994. Morphometry of Ruti‐
lus rutilus x Abramis brama hybrid from the Mos‐
tiště reservoir (Morava river system, Czech Re‐
public). Folia zoologica 43 (1): 65–74. Prokeš, M. & V. Baruš. 1994. Biometrical charac teri‐
sation of bleak (Alburnus al burnus) from the Věs‐
tonice reservoir, Czech Republic. Folia zoologica 43 (1): 83–89. Prokeš, M. & V. Baruš. 1994. Morfometrická charak‐
teristika křížence cejna velkého s ploticí obecnou (Abramis brama x Rutilus rutilus) z vodárenské nádrže Mostiště. In: Mikešová, J. & Z. Adámek (ed.) „Sborník referátů z ichtyologické konferen‐
ce“, Vodňany, 4.‐5.5.1994. Výzkumný ústav ry‐
bářský a hydrobiologický, Vodňany, s. 57–63. Prokeš, M. & V. Baruš. 1994. Surviving fragments of Chondrostoma nasus population under extreme conditions in the Mohelno reserv oir. In: I. Inter‐
national workshop on biology of the nase Chon‐
drostoma nasus, Brno 17.‐20. 10. 1994. Institute of Landscape Ecology ASCR, Brno, p. 22. Prokeš, M. & V. Baruš. 1994.: Monitoring ichthyo‐
cenózy soustavy vodních nádrží Nové Mlýny. In: Pellantová, J., Franek, M. (ed.) Sborník „Vý‐
zkum v ob lasti Novomlýnských nádržív období 1988‐1993“. Český ústav ochrany přírody, Praha, s. 113–122. Prokeš, M., M. Peňáz, V. Baruš, S. Lusk, M. Staněk & A. Pérez Martínez. 1994. The Fish assemblage of the Dalešice‐Mohelno water reservoir system. In: „I. International Workshop on Biology of the Nase Chondrostoma nasus“. Brno, 17.–20. 10. 1994. Institute of Landscape Ecology ASCR, Brno, p. 23. 1995 Baruš, V. 1995. Hlístice Anguillicola crassus – vážný cizopasník úhoře říčního v České republice. In: Spurný, P. (ed.) Sborník referátů z mezinárodní konference, Brno, 1.–2. 12. 1994. MZLU, Brno, s. 144–150. Baruš, V. 1995. Úvaha o ochraně biologické diversi‐
ty parazitů. In: Zoologické dny, Brno 1995. Ab‐
strakta referátů z konference. Česká zoologická společnost, Brno, p. 6. Baruš, V. & O. Oliva (ed.). 1995. Mihulovci (Petro‐
myzontes) a ryby (Osteichthyes) 1. Fauna ČR a SR sv. 28/1. Academia, Praha. 623 s. Baruš, V. & O. Oliva (ed.). 1995. Mihulovci (Petro‐
myzontes) a ryby (Osteichthyes) 2. Fauna ČR a SR sv. 28/2. Academia, Praha. 698 s. Baruš, V., M. Peňáz & E. Wolgemuth. 1995. Mor‐
phometry of Cuban population of the guppy Po‐
ecilia reticulata (Pisces, Poeciliidae). Folia zoolo‐
gica 44 (4): 363–370. Baruš V. & M. Prokeš. 1995. P ara site load of Ligula intestinalis plerocercoids in adult bream, Abramis brama. Acta Universitatis Carolinae – Biologica 39 (3–4): 127–134. Baruš, V & M. Prokeš. 1995. Length‐weight relation‐
ship of Ligula intestinalis plerocercoids in adult silver bream and discussion on estimation of the parasite age. Applied Parasitology 36 (3): 192–
199. Baruš, V. & M. Prokeš. 1995. An example of partial xanthorism in roach (Rutilus rutilus). Folia zoo‐
logica 44 (1): 93–94. Baruš, V. & M. Prokeš. 1995. First record of the Ligu‐
la intestinalis plerocercoid in the intergeneric hybrid of cyprinid fishes (Pisces). Helmintholo‐
gia 32 (1–2): 49–51. Baruš, V. & M. Prokeš. 1995. Seasonal changes in weight of Ligula intestinalis (L.) pleurocercoids from different piscean intermediate hosts in the Nové Mlýny reservoir. Helminthologia 32 (1–2): 91–92. Baruš, V., F. Tenora, S. Kračmar & L. Zem an. 1995. Amino acids spectrum of Ligula intestinalis 106
(Pseudophyllidea) pleurocercoids from different piscean intermediate hosts. Applied Parasitolo‐
gy 36 (4): 264–273. Prokeš, M. & V. Baruš. 1995. Surviving fragments of a Chondrostoma nasus population under extreme conditions in the Mohelno reservoir (Czech Re‐
public). Folia zoolgica 44 (suppl. 1): 63–67. Prokeš, M., V. Baruš, K. Král & K. Klement. 1995. Development of ichthyocenosis of the Mostiště reservoir in 1987–1994. In: Sborník „Účelové ry‐
bářské hospodaření na vodárenských nádržích“. Hydrobiologický ústav AV ČR, České Budějovi‐
ce, p. 123. Prokeš, M., Baruš V. & M. Peňáz. 1995. Druhová charakteristika jeseterů importovaných do ČR v letech 1994‐1995. In: Zoologické dny Brno 1995. Abstrakta referátů z konference. Česká zoolo‐
gická společnost, Brno, p. 20. Prokeš, M., Ba ruš V. & M. Peňáz. 1995. Morfomet‐
rická analýza plůdku jeseterovitých ryb (Aci‐
penseridae) dovezených do ČR v roce 1994. In: Spurný, P. (ed.) Sborník referátů z mezinárodní konference „Produkc e násad perspektivních druhů ryb“ MZLU, Brno, s. 107–115. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1995. Morphomet‐
rical analysis of 0+ juvenile giant stu rgeon (Huso huso) reared in the Czech Republic for the first time. Folia zoological 44 (3):269–278. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1995. Morphomet ‐
ry of young stellate sturgeons (Acipenser stella‐
tus) imported to the Czech Republic in 1994. Fo‐
lia zoological 44 (4): 349–362. Prokeš, M., Z. Svobodo vá, Z.Groch, V. Piačka, M. Peňáz & V. Baruš. 1995, Ontogenetická a soma‐
tická charakteristika embryí, larev a juvenilních jedinců kapra obecného (Cyprinus carpio) získa‐
ných unělou reprodkcí generačních ryb zatíže‐
ných PCB. In: Má chová, J., B. Vykusová & Z. Svobodová (ed.) Toxicita a biodegrabilita odpa‐
dů a látek významných ve vodním prostředí. VÚRH, Vodňany, s. 130‐–134. Svobodová, Z., M. Prokeš, L. Groch, V. Piačka, M. Peňáz & V. Baruš. 1995. Ontogenetic characteri‐
zation of young carp (Cyprinus carpio) obtained by artificial reproduction of parental fishes loa‐
ded with PCB resid ues. Acta Univeritatis Caro‐
linae – Biologica 39 (3–4): 251–259. 1996 Adámek, Z., V. Baruš & M. Prokeš. 1996. Summer diet of roach (Rutilus rutilus) infected by Ligula intestinalis (Cestoda) plerocercoids in the Daleši‐
ce Reservoir (Czech Republic). Folia zoologica 45 (4): 347–354. Baruš, V., K. Halačka & M. Prokeš. 1996. Presence and distribution of the nematode Anguillicola crassus in the European eel in the Morava river drainage basin, Czech Republic. Živočišná výro‐
ba 41 (5): 219–224. Baruš, V. & M. Prokeš. 1996. Length‐weight rela‐
tions of uninfected and infected eels (Anguilla anguilla) by Anguillicola crassus (Nematoda). Fo‐
lia zoologica 45 (2): 183–189. Baruš, V. & M. Prokeš. 1996. Fecundity of the bleak (Aburnus alburnus) in the Mostiště reservoir, Czech Republic. Folia zoologica 45 (4): 325–330. ported for aquaculture in the Czech Republic. In: Tezisy dokladov „Pervaja meždunarodnaja kon‐
ferencija Gidrofauna Baltijskogo morja i prilega‐
juščich akvatorij (Vodnye bioresursy i akvakuľ‐
tura)“, Kaliningrad, 2 s. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1996. On ventral head black pigmentation in the Acipenser stellatus Pallas, 1771. Acta Universitatis Carolinae – Bio‐
logica 40 (1–2): 171–175. 1997 Baruš, V. 1997: Dnes i zlatý perlín ostrobřichý. Ry‐
bářství 1997 (9): 381. Baruš, V. & A. Kotulan. 1997. Černé mraky nad ú‐
hořem. Rybářství 1997 (11): 478–479. Baruš, V. & M. Prokeš. 1996. When and where does the first infection of European eel (Anguilla angu‐
illa) by Anguillicola crassus occur? Helmintholo‐
gia 33 (3): 165. Baruš, V. & M. Prokeš. 1997. Přehled o ligulóze ryb v České republice. In: Kolářová, J., B. Vykusová & Z. Svobodová (ed.) Sborní k „Ochrana zdraví ryb“. Vodňany. VÚRH JU, Vodňany, s. 61–72. Baruš, V., F. Tenora, S. Kráčmar, L. Zeman & M. Prudil. 1996. Amino acid spectrum of two Gam‐
busia species (Cyprinodontiformes: Poeciliidae). Folia zoologica 45 (4): 331–336. Baruš, V. & M. Prokeš. 1997. Yield decline of eel (Anguilla anguilla) after infection by Anguillicola crassus (Nematoda) in the Vranov reservoir, Czech Republic. Helmintologia 34 (3): 180–181. Peňáz, M., V. Baruš & M. Prokeš. 1996. Fish asem‐
blage structure in a reservoir with an extreme hydrological regime (Mohelno reservoir, Czech Republic). Folia zoologica 45 (2): 171–182. Baruš, V. & M. Prokeš. 1997. Zhodnocení výskytu pstruha obecnéh o f. potoční v toku Divoké Des‐
né po výstavbě přečerpávací vodní elektrárny Dlouhé stráně. In: Hanel, L. (ed.) Lampetra III. – Bulletin pro výzkum a ochranu biodiverzity to‐
ků. ZO ČSOP, Vlašim, s. 103–11 7. Prokeš, M. & V. Baruš. 1996. On the natural hybrid between common carp (Cyprinus carpio) and Prussian carp (Carassius auratus gibelio) in the Czech Republic. Folia zoologica 45 (3): 277–282. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1996. Biologická charakteristika jesetera sibiřského (Acipenser bae‐
rii) importovaného do České republiky v roce 1995. In: Kozák, P. & J. Hamáčková (ed.). „Sbor‐
ník referátů z II. České ichtyologické konferen‐
ce“ Vodňany, 2.– 3. 5. 1996. Výzkumný ústav ry‐
bářský a hydrobiologický Jihočeské univerzity, Vodňany, s. 68–72. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1996. Growth of larvae and juveniles 0+ of Siberian sturgeon (A‐
cipenser baeri) in aquaculture and experimental conditions of the Czech Republic. Folia zoologi‐
ca 45 (3) 259–270. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1996. Morfomet‐
rická a růstová charakteristika jesetera sibiřské‐
ho (Acipenser baerii) chovaného v ČR v letech 1995–1996. In: Zoologické dny, Brno 1996. Ab‐
strakta referátů z konference. Česká zoologická společnost, Brno, p. 8. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1996. Morphomet‐
ry of two sturgeon species (Acipenseridae) im‐
107
Baruš, V., M. Prokeš & M. Peňáz. 1997. Dispersion and density assessment of the common carp (Cyprinus carpio m. domestica) in the Mohelno reservoir, Czech Republic. Folia zoologica 46 (4): 315–324. Dulmaa, A., V. Baruš & M. Peňáz. 1997. Morpho‐
metrics of natural hybrids between Coregonus pe‐
led and C. autumnalis migratorius from lake Ula‐
agchni Khar in western Mongolia. In: Pronin, N. M. (ed.) Ekologičeski ekvivalentnyje vidy gidro‐
biontov v velikich ozerach mira. BNC SO RAN, Ulan‐Ude, s. 60–61. Peňáz, M., V. Baruš & M. Prokeš. 1997. Long‐term changes in the structure of fish assemblages in a river system strougly influenced by energetic exploitation. In: Pro ceedings of SISORS III, 7th In‐
ternational symposium on regulated streams, August 25–29, 1997, Chattanooga, Tennessee Technological university, p. 1. Prokeš, M. & V. Baruš. 1997. Structure of the fish assemblage in a stream section of the Morava River (locality Vitošov) after the flood in 1997. Časopis Sleszkého Muzea Opava (A) 47: 151‐171. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1997. Meristic and plastic characters of juvenile Siberian sturgeon (Acipenser baerii) imported to the Czech Republic in 1995. Folia zoologica 46 (1): 49–60. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1997. Comparati‐
ve growth of juvenile sterlet (Acipenser rathenus) and Siberian sturgeon (A. baerii) under identical experimental conditions. Folia zoologica 46 (2):163–165. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1997. Growth of juveniles 0+ of Russian sturgeon (Acipenser guel‐
denstaedti) in experimental basin conditions (Czech Republic). Folia zoologica 46 (4):337–351 Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňaz. 1997. Possible domestication characters of the Siberian sturge‐
on in aquaculture. In: Pervyj vserossijskij kon‐
gress ichtiologov, Kaspijskij naučno issledova‐
telskij institut rybnogo chozjajstva, Komitét Rossijskoj federacii po rybnym resursam, Atra‐
chaň, p. 295. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1997. Priznaki vozmožnogo odmašnivanija sibirskogo osetra v akvakuľture. In: Tezisy dokladov „Pervyj kon‐
gress ichtiologov v Rosii“. Moskva, VNIRO, p. 295. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1997. Vliv provo‐
zu přečerpávající vodní elektrárny Dalešice na ichtyocenózy Mohelské nádržýe a řeky Jihlavy pod nádrží. In: Vykusová, B., Z. Svobodová & J. Kolářová (ed.) Sborník konference „Toxicita a biodegradabilita odpadů a látek významných ve vodním prostředí“ Chelčice, 9.‐12. 6. 1997. VÚRH, Vodňany, s.367‐374. Prokeš, M., V. Baruš, M. Peňáz, J. Hamáčková & J. Kouřil. 1997. Developmental characteristics of the tench larvae reared under modified pH envi‐
ronment. In: 2 nd International workshop on bio‐
logy and culture of the tench (Tinca tinca L.), Ba‐
dajoz, p. 1.P.5. Prokeš, M., V. Baruš, M. Peňáz, J. Jirásek & J. Mareš. 1997. Growth of juvenile Siberian sturgeon (Aci‐
penser baerii) fed two types of pelleted feed un‐
der trough farming trough condition, feed with two types of granulate food. Živočišná výroba 42 (11): 501–510. 1998 Baruš, V. S. Kračmar, F. Tenora & M. Prokeš. 1998. Amino‐acid spectrum of uninfected and infected eels (Anguilla anguilla) by Anguillicola crassus (Nematoda). Folia Zoologica 47 (3): 231‐234. 108
Baruš, V., M. Peňáz & M. Prokeš. 1998. Some new data on Girardinus cubensis (Poecillidae) from Cuba. Folia zoological 47 (4): 287–293. Baruš, V. & M. Prokeš. 1998. Složení společenstev ryb v úseku řeky Moravy po povodni (1997). In: Zoologické dny Brno 1998. Abstrakta referátů z konference. Česká zoologická společnost, Brno, p. 49. Baruš, V., M. Prokeš & J. Zukal. 1998. A biometric study of four populations of the bleak (Alburnus alburnus) from the Czech Republic. Folia zoolo‐
gica 47 (2): 135–144. Baruš, V., F. Tenora, S. Kráčmar & M. Prokeš. 1998. Amino acid values of uninfected and infected e‐
els (Anguilla anguilla) by Anguillicola crassus (Nematoda). In: Tezisy dokladov, Vserossijskaja naučnaja konferencija „Vzaimootnošenija para‐
zita i chozjajina“ Rossijskaja akademija nauk, Moskva, p. 7. Dulmaa, A., V. Baruš & M. Peňáz. 1998. Morpho‐
metry of the possible natural hybrid Coregonus peled x C. autumnalis migratorius (Coregonidae) in the Mongolian lake Ulaagchnii Char. Folia zoo‐
logica 47 (1): 41–59. Prokeš, M. & V. Baruš. 1998. Morfometrická charak‐
teristika okou novce nilského (Oreochromis niloti‐
cus) akvakulturně chovaného v České republice. In: Mikešová, J. (ed.) Sborník referátu III. Česká ichtyologická konference. VÚRH JU, Vodňany, s. 9–14. Prokeš, M. & V. Baruš. 1998. Introdukované druhy ryb produkčně chované v ČR. In: Zoologické dny Brno 1998. Abstrakta referátů z konference. Česká zoologická společnost, brněnská pobočka, Brno, p. 47 Prokeš, M. & V. Baruš. 1998. Structure of the fish assemblage in a streem section of the Morava ri‐
ver (locality Vitošov) after the flood in 199 7. Ča‐
sopis Slezského zemského m uzea, Sér. A: Vědy přírodní. 47 (2):151‐–171. Prokeš, M. V. Baruš & M. Peňáz. 1998. Srovnání morfometrických parametru jesetera malého (A. ruthenus) a jesetera sibiřského (A. baerii). In: Mi‐
kešová, J. (ed.) „Sborník referátů z III. České ich‐
tyologické konf erence“. Výzkumný ústav rybář‐
ský a hydrobiologický Jihočeské univerzity, Vodňany, s. 15–20. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1998. Charakteris‐
tika společenstev ryb ve vybraných nádržích v povodí řeky Moravy. In: Lusk, S. & K. Halačka (ed.) Biodiverzita fauny České republiky II. ÚBO AV ČR, Brno, s. 93–98. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1998. Společenstva ryb ve vodách oblasti energetické soustavy Du‐
kovany – Dalešice. Přírodovědný sborník Zápa‐
domoravského muzea v Třebíči 33: 1–48. Prokeš, M., V. Baruš, M. Peňáz, J. Hamáčková & J. Kouřil. 1998. Morfologie, ontogeneze a růst larev sumce velkého (Silurus glanis) chovaného v ex‐
perimentálních podmínkách a krmeného přiro‐
zenou a granulovanou potravou. In: Mikešová, J. (ed.) „Sborník referátů III. České ichtyologické konference“, Vodňany, 6. –7. 5. 1998. Výzkumný ústav rybářský a hydrobiologický Jihočeské uni‐
verzity, Vodňany, s. 21–27. Prokeš, M., V. Baruš, M. Peňáz, J. Hamáčková & J. Kouřil. 1998. The effects of pH on the develop‐
ment of tench, Tinca tinca larvae. Folia zoologica 47 (2): 145–154. Tenora, F., S. Kráčmar, V. Baruš & M. Prokeš. 1998. Some anorganic substances in pleurocercoids of Ligula intestinalis (Cestoda) from Stizostedion lu‐
cioperca. In: Tezisy dokladov, Vserossijskaja na‐
učnaja konferencija “Vzaimootnošenija parazita i chozjajina”. Rossijskaja akademija nauk, Moska‐
va, p. 65. 1999 Baruš, V., F. Moravec, & M. Prokeš. 1999. Anguilli‐
colosis of the Europ ean eel (Anguilla anguilla) in he Czech Republic. Živočišná výroba 44 (9): 423–
431. Peňáz M., V. Baruš & M. Prokeš. 1999. Changes in the structure of fish assemblages in a river used for energy production. Regulated Rivers Rese‐
arch & Management 15 (1–3): 169 –180. Prokeš, M. & V. Baruš. 1999. Morphometrical analy‐
sis of the cichlid fish Oreochromis niloticus (Oste‐
ichthyes: Cichlidae) imported to the Czech Re‐
public. Folia zoologica 48 (4): 301–311. Prokeš, M. V. Baruš & M. Peňaz. 1999. Morphomet‐
ry, systematics and growth parameters of stur‐
geons (Acipensenformes) introduced in the Czech Republic. In: Biennial report Institute of Vertebrate Biology Academy of Sciences of Czech Republic 1997‐1998 , Brno, pp 19–21 . Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 1999. Ichtyologic‐
ké charakteristiky a rybářské využití nádrží VD Dalešice. Bulletin VÚRH Vodňany 35 (1/2): 91–
102. Prokeš, M., V. Baruš, M. Peňáz, J. Hamáčková & J. Kouřil. 1999. Larval development and growth of 109
the Eur opean wels (Silurus glanis) under experi‐
mental conditions fe d natural and pelleted diets. Živočišná výroba 44 (1): 29–37. 2000 Baruš, V., M. Peňáz & M. Prokeš. 2000. Co naznačují úlovky sportovním rybolovem o diverzitě spole‐
čenstva ryb na dolním toku Moravy. In: Lusk, S. & K. Halačka (ed.) Biodiverzita ichtyofauny České republiky III: ÚBO AV ČR, Brno, s. 45–51. Baruš, V., M. Prokeš & M. Peňáz. 2000. Trendy ú‐
lovků ryb sportovním rybolovem v řec e Dyji pod nádržemi vodního díla Nové Mlýny. In: Mikešová, J. (ed.) „Sborník referátů ze IV. České ichtyologické konference“, Vodňany, 10.–12. 5. 2000. Výzkumný ústav rybářský a hydrobiolo‐
gický Jihočeské univerzity, Vodňany, s. 198–201. Baruš, V., M. Prokeš & J. Rozehnal. 2000. Průběh invazní migrace a osídlení dolního toku Dyje ka‐
rasem stříbřitým (Carassius auratus). In: Hanel, L. (ed.) Lampetra IV. – Bull etin pro výzkum a ochranu biodiverzity toků. ZO ČSOP, Vlašim, s. 151–167. Koubková, B. & V. Baruš. 2000. The tubenose goby (Proterorhinus m armoratus: Perciformes) as para‐
tenic host of the nematode Anguillicola crassus (Dracunculoidea). Helminthologia 37 (1): 43–45. Koubková, B. & V. Baruš. 2000. Metazoan parasites of the recently established tubenose goby (Prote‐
rorhinus marmoratus: Gobiidae) population from the South Moravian reservoir, Czech Republic. Helmintho logia 37 (2): 89–95. Kůrka, R., M. Prokeš & V. Ba ruš. 2000. Biometrická charakteristika klariase afrického (Clarias gariepi‐
nus) z akvakulturního chovu ČR. In: Mikešová, J. (ed.) „Sborník referátů ze IV. České ichtyologic‐
ké ko nference“, Vodňany, 10.–12. 5. 2000. Vý‐
zkumný ústav rybářský a hydrobiologický Jiho‐
české univerzity, Vodňany, s. 131‐135. Pecín, M. P. Spurný, V. Baruš & M. Prokeš. 2000. Změny těžby kapra obecného (Cyprinus carpio) v soustavě nádrží VD Nové Mlýny. In: Mikešová, J. (ed.) Sborník referátů „IV. Česká ichtyologická konference“, Vodňany, 10.–12. 5. 2000. Výzkum‐
ný ústav rybářský a hydrobiologický Jihočeské univerzity, Vodňany, s. 136–139. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 2000. Akvakultur‐
ní chov jeseterů v České republice. In: Mikešová, J. (ed.) „Sborník referátů z IV. České ichtyologic‐
ké konference“, Vodňany, 10.–12. 5. 2000. Vý‐
zkumný ústav rybářský a hydrobiologický Jiho‐
české univerzity, Vodňany, s. 140–143. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňaz. 2000. Morfomet‐
rická a růstová rozmanitost u druhů jesetrů cho‐
vaných v České republice v letech 1994‐1999. In: Lusk, S. & K. Halačka (ed.) Biodiverzita ichtyo‐
fauny České republiky III. Ústav biologie obrat‐
lovců AV ČR, Brno, s. 131–138. Prokeš, M., V. Baruš, & M. Peňáz. 2000. Trendy ú‐
lovků ryb sportovním rybolovem v řece Dyji pod nádržemi Vodního díla Nové Mlýny. In: Mikešová, J. (ed.) Sborník referátů „IV. Česká ichtyologická konference“, Vodňany, 10.–12. 5. 2000. Jihočeská univerzita, České Budějovice, s. 198–201. Zapletal J., M. Peňáz, V. Baruš, M. Prokeš M. & S. Vojtásek. 2000. Druhová diverzita společenstva ryb Čepova ramene (řeka Morava). In: Lusk, S. & K. Halačka (ed.) Biodiverzita ichtyofauny České republiky III. Ústav biologie obratlovců AV ČR, Brno, s. 171–174. 2001 Adámek, Z., M. Prokeš, V. Baruš & I. Sukop. 2001. Natural diet and growth of 1+ Siberian sturgeon Acipenser baerii in pond culture. In: Kjorsvik, E. & S. Stead (ed.) New species, new technologies. EAS Special Publication No.29, Trondheim, s. 5–
6. Bănărescu, P. V. Baruš & M. Peňáz. 2001. Cyprinus Linnaeus, 1758. In. Bănărescu, P. & H.‐J. Paepke (ed.) – The freshwater fishes of Europe. Aula‐
Verlag, Wiesbaden, s. 79–83. Baruš, V., M. Peňáz & K. Kohlmann. 2001. Cyprinus carpio (Linnaeus, 1758). In: Bănărescu, P. & H.‐J. Paepke (ed.) The freshwater fishes of Europe. Aula‐Verlag, Wiesbaden, s. 85–179. Baruš, V., F. Tenora, M. Prokeš & M. Peňáz. 2001. Těžké kovy v parazito‐hostitelských systémech tasemnice vs. ryba. In: Kolářová, J. et al. (ed.) Sborník referátů „Ochrana zdraví ryb“, Vodňa‐
ny 2. –3. 5. 2001. Jihočeská univerzita, České Bu‐
dějovice, s. 20–28. Spurný, P., M. Peňáz & V. Baruš. 2001. Aktuální ekologické limity populační dynamiky úhoře říčního (Anguilla anguilla) ve vnitrozemských vodách. In: Ličko, B. (ed.) „Aktuální změny vod‐
ního prostředí a vlivy člověka na rybí společen‐
stva v našich vodách“. Český rybářský svaz, Praha, s. 59–69. 2002 Baruš, V., M. Peňáz & M. Prokeš. 2002. Fáze „onto‐
geneze“ Mušovské nádrže VD Nové Mlýny – těžba ryb a kondiční parametry cejnka malého.. 110
In: Spurný, P. (ed.) Sborník referátů „V. Česká ichtyologická konference“, Brno 25.–26. 9. 2002. MZLU, Brno, s. 114–119. Baruš, V. & M. Prokeš. 2002. Length and weight of Ligula intestinalis plerocercoids (Cestoda) parasi‐
tizing adult cyprinid fishes (Cyprinidae ): a com‐
parative analysis. Helminthologia 39 (1): 29–34. Baruš, V., F. Tenora & M. Prokeš. 2002. Těžké kovy v parazito‐hostitelských systémech vázaných na vodní prostředí. Folia faunistica Slovaca 7 (Suppl. 1): 11. Peňáz M., V. Baruš & M. Prokeš. 2 002. Koncentrace těžkých kovů a změny koncentrace rtuti ve sva‐
lovině parmy obecné z řeky Jihlavy. In: Spurný, P. (ed.) Sborník „V. Česká ichtyologická konfe‐
rence“ Brno 25. –26. 9. 2002. Mendelova země‐
dělská a lesnická univerzita, Brno, s. 253–258. Peňáz, M., V. Baruš, M. Prokeš & M. Homolka. 2002. Movemen ts of barbel, Barbus barbus (Pisces: Cyprinidae), Folia zoologica 51 (1) 55–66. Peňáz, M., V. Baruš, M. Prokeš & Z. Svobodová. 2002. Změny některých atributů populace parmy obecné v řece Jihlavě během posledních 25 let a jejich příčiny. In: Spurný, P. (ed.) Sborník referá‐
tů „V. Česká ichtyolog ická konference“ Brno 25. –26. 9. 2002. Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, Brno, s. 5–10. Prokeš, M. & V. Baruš. 2002. Vliv fragmentace příč‐
nými stavbami a znečištění říčky Hané na dru‐
hovou diverzitu společenstva ryb.. In: Lusk, S., V. Lusková & K. Halačka (ed.) Biodiverzita ichtyo‐
fauny České republiky IV. ÚBO AV ČR, Brno, s. 141–146. Prokeš, M., V. Baruš, M. Macholán, I. Krupka & J. Masár. 2002. Meristic and mensural morphologi‐
cal characters of juvenile st erlet reared in the Czech Republic and Slovak Republic. Folia zoo‐
logica 51 (2):149–164. Prokeš, M., V. Baruš, M. Peňáz, B. Koubková & M. Gelnar. 2002. Společenstvo ryb a populace mřenky mramorované (Barbatula barbatula) v říč‐
ce Hané. In: Spurný, P. (ed.) Sborník referátů „V. Česká ichtyologická konference“ Brno 25. –26. 9. 2002. Mendelova zemědělská a lesnická univer‐
zita, Brno, s. 17–22. Prokeš, M., V. Baruš, M. Peňáz, O. Kubišta, M. Me‐
lichar & M. Špinar. 2002. Druhová determinace násad sihů. In: Vykusová, B. (ed.) Sborník přís‐
pěvků konference „Produkce násadového mate‐
riálu ryb a raků“ Vodňany 2.–3. 5. 2002. VÚRH JU, Vodňany, s. 7‐12. Šovčík, P., M. Prokeš, P. Spurný & V. Baruš. 2002. Zhodnotenie rybárskeho hospodárenia na sústa‐
ve vodného diela Dalešice – Mohelno. In: Spurný, P. (ed.) Sborník „V. Česká ichtyologická konfe‐
rence“ Brno 25.–26. 9. 2002. Mendelova zeměděl‐
ská a lesnická univerzita, Brno, pp 120–125. 2003 Palíková, M. & V. Baruš. 2003. Mercury content in Anguillicola crassus (Nematoda) and its host An‐
guilla anguilla. Acta veterinaria Brno 72 (2): 289–
294. Peňáz, M., K. Pivnička, V. Baruš & M. Prokeš. 2003. Temporal changes in the abundance of barbel, Barbus barbus in the Jihlava River, Czech Repub‐
lic. Folia zoologica 52 (4): 441–448. Peňáz, M., K. Pivnička, M. Prokeš & V. Baruš. 2003. Abundance parmy obecné (Barbus barbus) v řece Jihlavě. In: Švátora, M. (ed.) „VI. Česká ichtyolo‐
gická konference“. Univerzita Karlova v Praze, Ichtyologická sekce České zoologické společnos‐
ti a Česká zemědělská univerzita. Česká země‐
dělská univerzita, Praha, s. 67–73. Prokeš, M., V. Baruš, M. Peňáz & V. Baránek. 2003. Růstové vlastnosti a problematika chovu jesetera sibiřského (Acipenser baerii) v podmínkách České republiky. Bulletin VÚRH Vodňany 39 (1–2): 99–
103. Prokeš, M., V. Baruš, M. Peňáz, V. Baránek, J. Oša‐
nec, & I. Šutovský. 2003. Biometrie a růst jesetera malého (Acipenser ruthenus) v České republice. In: Švátora, M. (ed.) „VI. Česká ichtyologická konference“. Univerzita Karlova, Ichtyologická sekce České zoologické spol ečnosti a Česká ze‐
mědělská univerzita. Česká zemědělská univer‐
zita, Praha, s. 81–86. Prokeš, M., V. Baruš, M. Peňáz, B. Koubková & M. Gelnar. 2003. Ekologie mřenky mramorované v řece Hané. In: Bryja, E., Zukal, J. (eds.), Sborník abstraktů z konference Zoologické dny, Brno 2003. Ústav biologie obratlovců AV ČR, Masary‐
kova univerzita a Česká zoologická společnost. Ústav biologie obratlovců AV ČR, Brno, p. 119. specializace na MZLU v Brně“, 30. 11.–1. 12. 2004, Brno. Ústav rybářství a hydrobiologie MZLU, Brno, s. 99–104. Baránek, V., M. Prokeš, V. Baruš, M. Peňáz, J. Mareš, P. Spurný & R. Němec. 2004. Růst jesetera malé‐
ho (Acipenser ruthenus ) v podmínkách Rybníkář‐
ství Pohořelice. In: Spurný, P. (ed.) Sborník „55 let výuky rybářské specializace na MZLU v Br‐
ně“, 30. 11.–1. 12. 2004, Brno. Ústav rybářství a hydrobiologie MZLU, Brno, s. 119–127. Jarkovský, J., B. Koubková, T. Scholtz, M. Prokeš & V. Baruš. 2004. Seasonal dynamics of Prote ocep‐
halus sagittus in the stone loa ch Barbatula barbatu‐
la from the Haná River, Czech Republic. Journal of Helminthology 78 (3): 225–229. Koubková, B., V. Baruš, M. Prokeš & I. Dyková. 2004. Raphidascaris acus (Bloch, 1779) larvae in‐
fections of the stone loach, Barbatula barbatula (L.), from the River Haná, Czech Republic. Jour‐
nal of Fish Diseases 27 (2): 65–71. Lenhardt, M., M. Prokeš, I. Z. Jarić, V. Baruš, J. Ko‐
larević, I. Krupka, G. Cvijanović, Z. Cakić & Z. Gacić. 2004. Comparative analysis of morpho‐
metric characters of juvenile sterlet Acipenser ruthenus L. from natural population and aqua‐
culture, Journal of Fish Biology 65 (Suppl. 1): 320. Peňáz M., K. Pivnička, M. Prokeš & V. Baruš. 2004. Abundance parmy obecné, Barbus barbus v řece Jihlavě. In: Švátora, M. (ed.) „VI. Česká ichtyolo‐
gická konference“, Praha, 4.—5. 9. 2003. Univer‐
zita Karlova, Ichtyologická sekce České zoolo‐
gické společnosti a Česká zemědělská univerzita, Praha, s. 67‐73. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 2004. Výsledky hospodaření se sumcem velkým (Silurus glanis) ve vybraných nádržích (revírech MRS). In: Spurný, P. (ed.) Sborník „55 let výuky rybářské specializace na MZLU v Brně“. ÚRH MZLU, Br‐
no, s. 168–175. 2004 Prokeš, M., M. Peňáz, V. Baruš, J. Hamáčková, P. Lepič, P. Kozák & T. Policar. 2004. Ran ý vývoj jelce jesena (Leuciscus idus): druhové determi‐
nační parametry. In: Vykusová, B. (ed.) „VII. Česká ichtyologická konference“ Vodňany, 6.–7. 5. 2004. Jihočeská univerzita, České Budějovice & Výzkumný ústav rybářský a hydrobiologický, Vodňany, s. 215–218. Baránek,V., J. Mareš, P. Spurný, M. Prokeš, V. Baruš & R. Němec. 2004. Chov násadového materiálu candáta obecného (Sander lucioperca) v kontrolo‐
vaných podmínkách (předběžné výsledky). In: Spurný, P. (ed.) Sbo rník „55 let výuky rybářské Šovčík, P., M. Peňáz, P. Spurný, V. Baruš & M. Pro‐
keš. 2004. Rast mreny severnej (Barbus barbus) v rieke Jihlave študovaný dvomi rozdielnymi me‐
tódami (predbežné výsledky). In: Spurný, P. (ed.) Sborník „55 let výuky rybářské specializace Spurný, P. & V. Baruš. 2003. Značkování kaprů v Novomlýnské nádrži na řece Dyji. Rybářství 2003 (12): 746–747. 111
na MZLU v Brně“, 30. 11.–1. 12. 2004, Brno. Ús‐
tav rybářství a hydrobiologie MZLU, Brno, s. 209–214. Prokeš, M., T. Randák, M. Peňáz, V. Baruš & V. Žlábek. 2004. Vývoj pstruha obecného (Salmo trutta) po vylíhnutí: srovnávací analýza vlivu rodičů původem z přirozeného a umělého pros‐
tředí. In: Vykusová, B. (ed.) „VII. Česká ichtyo‐
logická konference“ Vodňany, 6.–7. 5. 2004. Jiho‐
česká univerzita, České Budějovice & Výzkumný ústav rybářský a hydrobiologický, Vodňany, s. 219–223. Šovčík, P., M. Prokeš, P. Spurný, V. Baruš & M. Pe‐
ňáz. 2004. Ichtyologický monitoring nádrží s ex‐
trémním kolísáním vodnej hladiny – VD Daleši‐
ce‐Mohelno. In: Vykusová, B. (ed.) „VII. Česká ichtyologická konference“ Vodňany, 6.–7. 5. 2004. Jihočeská univerzita, České Budějovice & Vý‐
zkumný ústav rybářský a hydrobiologický, Vodňany, s. 175–179. 2005 Baruš, V., M. Peňáz & M. Prokeš. 2005. Rod kapr Cyprinus Linnaeus, 1758 – aktuální přehled o druhové diverzitě. In: Spurný, P. (ed.) Sborník „VIII. Česká ichtyologická konference“, Brno, 14.‐15.09.2005. Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, Brno, s. 9–15. Dávidová, M., M. Ondračková, V. Baruš, M. Rei‐
chard & B. Koubková. 2005. Nematode infec‐
tions of the European bitterling (Rhodeus sericeus Pallas, 1776: Cypriniformes). Helminthologia 42 (1): 45–48. Peňáz, M., Z. Svobodová, V. Baruš, M. Prokeš & J. Drastichová. 2005. Endocrine disruption in a barbel, Barbus barbus population from the River Jihlava, Czech Republic. Journal of Applied Ich‐
thyology 21 (5): 420–428. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz, M. 2005. Výskyt a charakteristika úlovků jelce jesena (Leuciscus idus Linnaeus, 1758) v povodí řeky Moravy. In: Spurný, P. (ed.) „VIII. Česká ichtyologická kon‐
ference“, Brno, 14.‐15.09.2005. Mendelova země‐
dělská a lesnická univerzita, Brno, s. 147–153. Řehulková, E., V. Baruš, & M. Gelnar. 2005. Two remarkable nematodes from the African reedfish Erpetoichthys calabaricus (Polypteriformes: Poly‐
pteridae). Helminthologia 42 (3): 149–153. Šimková, A., J. Jarkovský, B. Koubková, V. Baruš & M. Prokeš. 2005. Associations between fish rep‐
roductive cycle and the dynamics of metazoan parasite infection, Parasitology Research 95 (1): 65–72. 112
2006 Adámek, Z., M. Prokeš, V. Baruš & I. Sukop. 2007. Diet and growth of 1+ Siberian sturgeon, Acipen‐
ser baerii in alternative pond culture. Turkish Jo‐
urnal of Fisheries and Aquatic Sciences 7 (2): 153–160. Baránek, V., M. Prokeš, V. Baruš, M. Peňáz, M. Cile‐
ček, J. Mareš, J. Jirásek & P. Spurný. 2006. Srov‐
nání růstu juvenilního (1+) jesetera malého (Aci‐
penser ru thenus) při použití experimentální a komerční diety. In: Vykusová, B. (ed.) „IX. Česká ichtyologická konference“, Vodňany, 4.–5. 5. 2006. Jihočeská univerzita, České Budějovice & Výzkumný ústav rybářský a hydrobiologický, Vodňany, s. 8–11. Haban, V., M. Prokeš, V. Baruš & J. Mareš. 2006. Individuální růst a hmotnostní kondice kapra obecného (Cyprinus carpio m. domestica) v No‐
vomlýnské nádrži. In: Vykusová, B. (ed.) „IX. Česká ichtyologická konference“, Vodňany, 4.–5. 5. 2006. Jihočeská univerzita, České Budějovice & Výzkumný ústav rybářský a hydrobiologický, Vodňany, s. 16–21. Kozák, P., J. Máchová, M. Prokeš, J. Policar, M. Pe‐
ňáz & V. Baruš. 2006. Toxicity of Diazinon 60 EC for selected water organisms. In: Book of ab‐
stracts of International W orkshop „Chemical E‐
cology in Aquatic Systems“, Firenze, 16.–18. 10. 2006, p. 14. Máchová, J., M. Prokeš, R. Faina, H. Kroupová, Z. Svobodová, M. Peňáz & V. Baruš. 2006. Použití přípravku Diazinon 60 EC v rybářské praxi a je‐
ho toxicita pro ryby a dal ší vodní organismy. In: Vykusová, B. (ed.): „IX. Česká ichtyologická konference“, Vodňany, 4.–5. 5. 2006. Jihočeská univerzita, České Budějovice & Výzkumný ús‐
tav rybářský a hydrobiologický, Vodňany, s. 79‐
84. Prokeš, M., V. Baruš & M. Peňáz. 2006. Charakteris‐
tika exploatace parmy obecné, ostroretky stěho‐
vavé, jelce tlouště a jelce jesena v říčním a jezer‐
ním ekosystému. In: Vykusová, B. (ed.) „IX. Česká ichtyologická konfe rence“, Vodňany, 4.–5. 5. 2006. Jihočeská univerzita, České Budějovice & Výzkumný ústav rybářský a hydrobiologický, Vodňany, s. 119–123. Prokeš, M., P. Šovčík, M. Peňáz, V. Baruš, P. Spurný & L. Vilizzi. 2006. Growth of barbel, Barbus bar‐
bus, in the River Jihlava following major habi tat alteration and estimated by two methods. Folia zoologica 55 (1): 86–96. 2007 2009 Gelnar, M., M. Dávidová, V. Baruš, B. Koubková, I. Hodová, N. Musilová, I. Přikrylová, A. Šimková, E. Řehulková, R. Blažek, B. Bímová, M. Ondrač‐
ková & M. Reichard. 2007. Diversity of metazoan parasites of freshwater fish of West Africa – in the light of recent knowledge. In: Program and Abstracts „Tenth International Helminthological Symposium“, Stará Lesná, 9.–14. 9. 2007. Parasi‐
tological Institute of the Slovak Academy of Sciences and Slovak Parasitological Society, Ko‐
šice, s. 44. Hamáčková J., M. Prokeš , P. Kozák, M. Peňáz, L. A. Stanny, T. Policar & V. Baruš. 2009. Growth and development of vimba bream (Vimba vimba) lar‐
vae in relation to feeding duration with live and/or dry starter feed. Aquaculture 287 (1–2): 158–162. Habán, V., M. Prokeš, V. Baruš, J. Mareš & M. Pe‐
ňáz. 2007. Individuální růst značkovaných jedin‐
ců kapra obecného (Cyprinus carpio f. domestica) ve dvou rozdílných nádržích v povodí Moravy (ČR) v prvním roce po vysazení násad. In: Švá‐
tora, M. (ed.) „X. Česká ichtyologická konferen‐
ce“, Praha, 26.–27. 6. 2007. Univerzita Karlova, Praha, s. 41‐47. Máchová, J., M. Prokeš, H. Kroupová, M. Peňáz & V. Baruš 2007. Toxicita Diazinonu 60 EC pro raná vývojová stadia lína obecného (Tinca tinca). Bul‐
letin VÚRH Vodňany 43 (3): 74–80. Máchová, J., M. Prokeš, Z. Svobodová, V. Žlábek, M. Peňáz & V. Baruš. 2007. Toxicity of Diazinon 60 EC for Cyprinus carpio and Poecilia reticulata. A‐
quaculture International 15 (3–4): 267–276. 2008 Koubková, B., V. Baruš, I. Hodová & A. Šimková. 2008. Morphometric and molecular characteris‐
tics of Labeonema synodontisi n. comb. (Nemato‐
da: Atractidae) from the West African fishes. Pa‐
rasitology Research 102 (5): 1013–1020. Koubková, B., I. Hodová & V. Baruš. 2008. Nemato‐
des of freshwater fishes in West Africa. In: Ho‐
dová, I., L. Mikeš & B. Koubková (ed.) Sborník abstraktů „Helmintologické dny 2006–2008“. Masarykova Univerzita, Brno, p. 108. Prokeš, M., V. Baruš, J. Mareš, V. Habán & M. Pe‐
ňáz. 2008. Růst a migrace kapra obecného (Cyp‐
rinus carpio) v ÚN Brno a Dalešice. In: Kopp, R. (ed.) „XI. Česká ichthyologická konference“, Br‐
no, 3.–4. 12. 2008. Mendelova zemědělská a les‐
nická univerzita, Brno, s. 180–186. Koubková, B., I. Hodová & V. Baruš. 2008. I ryby mají své roupy. In Oleg Ditrich, O. & B. Sak (ed.) – Sborník abstraktů „VIII. české a slovenské pa‐
razitologické dny“. Sezimovo Ústí, 19.– 23. 5. 2008. Česká parazitologická společnost & Slo‐
venská parazitologická spoločnosť, České Budě‐
jovice, p. 48. 113
Prokeš, M., V. Baruš, J. Mare š, V. Habán & M. Pe‐
ňáz. 2009. Časoprostorová distribuce úlovků, růst a délko‐hmotnostní vztah u značkovaného kapra obecného (Cyprinus carpio) v rybářském revíru MRS Dyje 5, Novomlýnská nádrž a v při‐
lehlých revírech. In: Kopp, R. (ed.) Sborník refe‐
rátů konference „60 let výuky rybářské speciali‐
zace na Mendelově zemědělské a lesnické univerzitě v Brně“, 2.–3. 12. 2009. Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, Brno, s. 22–29. Prokeš, M.. V. Baruš & M. Peňáz. 2009. Společen‐
stvo ryb a jeho exploatace v soustavě nádrží No‐
vé Mlýny. In: Kopp, R. (ed.) Sborník referátů konference „60 let výuky rybářské specializace na Mendelově zemědělské a lesnické univerzitě v Brně“, 2.–3. 12. 2009. Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, Brno, s. 30–37. 2010 Gelnar, M, N. Musilov á, I. Přikrylová, E. Řehulková, L., Šafarčíková, M. Pátková, A. Šimková, M. Dá‐
vidová, Š. Mašová, B. Koubková, V. Baruš, M. Jirků, M. Ondračková, R. Blažek & M. Reichard. 2010. Cizopasníci sladkovodních ryb Af‐
riky: současný stav a perspektivy. In: Vasilková, Z., M. Oros, M. & E. Dvorožňáková (ed.) Zbor‐
ník abstraktov „IX. Slovenské a české parazito‐
logické dni“ 24.–28. 5. 2010, Liptovský Ján . Slo‐
venská parazitologická s poločnosť pri SAV a Parazitologický ústav SAV, Košice, p. 26. Koubková, B., V. Baruš & I. Hodová. 2010. Nemato‐
des of Cithariniella (Pharyngodonidae) from freshwater fishes in Senegal, with a key to spe‐
cies. Helminthologia 47 (2): 105–114. Kroupová, H., M. Prokeš, S. Mácová, M. Peňáz, V. Baruš, L. Novotný & J. Máchová. 2010. Effect of nitrite on early‐life stages of common carp (Cyp‐
rinus carpio L.). Enviromental Toxicology and Chemistry 29 (3): 535–540. Máchová, J., M. Prokeš, M. Peňáz, Baruš, V. & I. Kroupová. 2010. Toxicity of Diazinon 60 EC for embryos and larvae of tench, Tinca tinca (L.). Re‐
views in Fish Biology and Fisheries 20 (3): 409–
415. Czech Republic, with remarks on other sturge‐
ons. Acta Universitatis Agriculturae et Silvicul‐
turae Mendelianae Brunensis 59 (6): 281–290. Mašová, Š., V. Baruš, F. Moravec & B. Koubková. 2010. Hlístice čeledi Camallanidae z afrických sladkovodních ryb. In: Vasilková, Z., M. Oros, M.& E. Dvorožňáková (ed.) Zborník abstraktov „IX. Slovenské a české parazitologické dni“ 24. –
28. 5. 2010, Liptovský Ján. Slovenská parazitolo‐
gická spoločnosť pri SAV a Parazitologický ús‐
tav SAV, Košice, p. 56. 2012 Baruš, V., A. Šimková, M. Prokeš, M. Peňáz & L. Vetešník. 2012. Heavy metals in two host‐
parasites systems: tapewors vs. fish. Acta veteri‐
naria Brno 81 (3): 313–317. 2011 Prokeš, M., V. Baruš, J. Mareš, M. Peňáz & V. Bará‐
nek. 2011. Growth of sterlet Acipenser ruthenus under experimental and farm conditions of the Mašová, Š., V. Baruš, F. Moravec, B. Koubková & I. Hodová. 2012. Morphological studies on some African fish nematodes. In: 41st PARSA Congress 2012, Bloemfontein, p. 40. Terminologická komisia SIS Terminologická komisia Slovenskej ichtyologickej spoločnosti prerokovala a schválila menoslovie rýb podradu makreloblížnych (Scombroidei) a odporú‐
ča jeho používanie. Podrobnosti o menách, ich mo‐
tivácii, synonymách, geografickom rozšírení atď. budú publikované v časopise Kultúra slova. Sphyraena guachancho Cuvier in Cuvier & Valenciennes, 1829 – barakuda pobrežná Sphyraena helleri Jenkins, 1901 – barakuda Hellerova Sphyraena iburiensis Doiuchi & Nakabo, 2005 – barakuda iburiská Sphyraena idiastes Heller & Snodgrass, 1903 – barakuda pelikánia Menoslovie makreloblížnych rýb Sphyraena intermedia Pastore, 2009 – barakuda stredomorská Podrad: SCOMBROIDEI – makreloblížne Čeľaď: Sphyraenidae – barakudovité Rod: Sphyraena Röse, 1793 – barakuda Sphyraena japonica Bloch & Schneider, 1801 – barakuda japonská Sphyraena acutipinnis Day, 1876 – barakuda ostroplutvá Sphyraena jello Cuvier in Cuvier & Valenciennes, 1829 – barakuda indomalajská Sphyraena afra Peters, 1844 – barakuda guinejská Sphyraena lucasana Gill, 1863 – barakuda lukášska Sphyraena argentea Girard, 1854 – barakuda striebristá Sphyraena novaehollandiae Günther, 1860 – barakuda austrálska Sphyraena barracuda (Edwards, 1771) – barakuda veľká Sphyraena obtusata Cuvier in Cuvier & Valenciennes, 1829 – barakuda tupá Sphyraena borealis DeKay, 1842 – barakuda karibská Sphyraena picudilla Poey, 1860 – barakuda pikudila Sphyraena chrysotaenia Klunzinger, 1884 – barakuda žltopása Sphyraena pinguis Günther, 1874 – barakuda červená Sphyraena ensis Jordan & Gilbert, 1882 – barakuda mexická Sphyraena putnamae Jordan & Seale, 1905 – barakuda pílovitozubá Sphyraena flavicauda Rüppel, 1838 – barakuda žltochvostá Sphyraena forsteri Cuvier in Cuvier & Valenciennes, 1829 – barakuda Forsterova Sphyraena qeniae Klunzinger, 1870 – barakuda tmavoplutvá Sphyraena sphyraena (Linnaeus, 1758) – barakuda európska 114
Sphyraena tome Fowler, 1903 – barakuda brazílska Rexea nakamurai Parin, 1989 – rexea Nakamurova Sphyraena viridensis Cuvier in Cuvier & Valenciennes, 1829 – barakuda kapverdská Rexea prometheoides (Bleeker, 1856) – rexea kráľovská Sphyraena waitii Ogilby, 1908 – barakuda Waiteho Rexea solandri (Cuvier in Cuvier & Valenciennes, 1832) – rexea striebristá Čeľaď: Gempylidae – gempylovité Rod.: Rexichthys Parin & Astakhov, 1987 – rexea Rexichthys johnpaxtoni Parin & Astachov, 1987 – rexea Paxtonova Rod.: Diplospinus Maul, 1948 – eskolar Diplospinus multistriatus Maul, 1948 – esklolar čiarkovaný Rod.: Ruvettus Cocco, 1829 – ruveta Ruvettus pretiosus Cocco, 1833 – ruveta olejnatá Rod.: Epinnula Poey, 1854 – epinula Epinnula magistralis Poey, 1854 – epinula sivomodrá Rod.: Thyrsites Cuvier, 1831 – snúk Thyrsites atun (Euphrasen, 1791) – snúk modrý Rod.: Gempylus Cuvier, 1829 – gempyl Rod.: Thyrsitoides Fowler, 1929 – snúk Thyrsitoides marleyi Fowler, 1929 – snúk tmavý Gempylus serpens Cuvier, 1829 – gempyl hadovitý Rod.: Lepidocybium Gill, 1862 – eskolar Rod.: Thystitops Gill, 1862 – tyrzitops Thyrsitops lepidopoides (Cuvier in Cuvier & Val., 1832) – tyrzitops modrý Lepidocybium flavobrunneum (Smith, 1843) – eskolar krivočiary Rod.: Nealotus Johnson, 1865 – nealot Rod.: Tongaichthys Nakamura & Fujii, 1983 – eskolar Tongaichthys robustus Nakamura & Fujii, 1983 – eskolar tongský Nealotus tripes Johnson, 1865 – nealot čierny Rod.: Neoepinnula Matsubara & Iwai, 1952 – epinula Neoepinnula americana (Grey, 1953) – epinula americká Čeľaď: Trichiuridae – vlasochvostovité Neoepinnula orientalis (Gilchrist & von Bonde, 1924) – epinula východná Podčeľaď: Aphanopodinae – stuhochvostorodé Rod.: Aphanopus Lowe, 1839 – stuhochvost Rod.: Nesiarchus Johnson, 1862 – neziarch Nesiarchus nasutus Johnson, 1862 – neziarch nosatý Aphanopus arigato Parin, 1994 – stuhochvost severopacifický Rod.: Paradiplosinus Andirashev, 1960 – eskolar Aphanopus beckeri Parin, 1994 – stuhochvost Beckerov Paradiplospinus antarcticus Andriashev, 1960 – eskolar antarktický Aphanopus capricornis Parin, 1994 – stuhochvost kozorožcový Paradiplospinus gracilis (Brauer, 1906) – eskolar štíhly Aphanopus carbo Lowe, 1839 – stuhochvost čierny Rod.: Promethichthys Gill, 1893 – eskolar Aphanopus intermedius Parin, 1983 – stuhochvost prostredný Promethichtys prometheus (Cuvier in Cuvier & Val., 1832) – eskolar ostražitý Aphanopus microphthalmus Norman, 1939 – stuhochvost drobnooký Rod.: Rexea Waite, 1911 – rexea Rexea alisae Roberts & Stewart, 1997 – rexea alisina Aphanopus mikhailini Parin, 1983 – stuhochvost Michajlinov Rexea antefurcata Parin, 1989 – rexea veľkoplutvá Rod.: Benthodesmus Goode & Bean, 1882 – stužkochvost Rexea bengalensis (Alcock, 1894) – rexea bengálska Benthodesmus elongatus (Clarke, 1879) – stužkochvost predĺžený Rexea brevilineata Parin, 1989 – rexea krátkočiara Benthodesmus macrophthalmus Parin & Becker, 1970 – stužkochvost okatý 115
Benthodesmus neglectus Parin, 1976 – stužkochvost zanedbaný Lepidopus fitchi Rosenblatt & Wilson, 1987 – šabľochvost tmavý Benthodesmus oligoradiatus Parin & Becker, 1970 – stužkochvost málolúčový Lepidopus manis Rosenblatt & Wilson, 1987 – šabľochvost galapágsky Benthodesmus pacificus Parin & Becker, 1970 – stužkochvost severopacifický Rod.: Tentoriceps Whitley, 1948 – šabľochvostovec Tentoriceps cristatus (Klunzinger, 1884) – šabľochvostovec hrebenatý Benthodesmus papua Parin, 1978 – stužkochvost papuánsky Podčeľaď: Trichiurinae – vlasochvostorodé Benthodesmus simonyi (Steindachner, 1891) – stužkochvost severoatlantický Rod: Demissolinea Burhanuddin & Iwatsuki, 2003 – vlasochvost Benthodesmus suluensis Parin, 1976 – stužkochvost filipínsky Demissolinea novaeguineensis Burhanuddin & Iwatsuki, 2003 – vlasochvost novoguinejský Benthodesmus tenuis (Günther, 1877) – stužkochvost štíhly Rod.: Lepturacanthus Fowler, 1905 – vlasochvost Benthodesmus tuckeri Parin & Becker, 1970 – stužkochvost Tuckerov Lepturacanthus pantului (Gupta, 1966) – vlasochvost koromandelský Benthodesmus vityazi Parin & Becker, 1970 – stužkochvost víťazský Lepturacanthus roelandti (Bleeker, 1860) – vlasochvost bornejský Podčeľaď: Lepidopodinae – šabľochvostorodé Lepturacanthus savala (Cuvier, 1829) – vlasochvost savala Rod: Assurger Whitley, 1933 – šabľochvost Rod.: Trichiurus Linnaeus, 1758 – vlasochvost Assurger anzac (Alexander, 1917) – šabľochvost ostrotemenný Trichiurus auriga Klunzinger, 1884 – vlasochvost perlovobiely Rod: Eupleurogrammus Gill, 1862 – vlasochvostovec Trichiurus australis Chakraborty, Burhanuddin & Iwatsuki, 2005 – vlasochvost západoaustrálsky Eupleurogrammus glossodon (Bleeker, 1860) – vlasochvostovec čiernobradý Trichiurus brevis Wang & You, 1992 – vlasochvost krátky Eupleurogrammus muticus (Gray, 1831) – vlasochvostovec krátkohlavý Trichiurus gangeticus Gupta, 1966 – vlasochvost gangský Rod.: Evoxymetopogon Gill, 1863 – šabľochvost Trichiurus lepturus Linneaeus, 1758 – vlasochvost šabľovitý Evoxymetopon macrophthalmus Chakraborty, Yos‐
hino & Iwatsuki, 2006 – šabľochvost okatý Trichiurus margarites Li, 1992 – vlasochvost perlový Evoxymetopon moricheni Fricke, Golani & Appel‐
baum‐Golani, 2014 – šabľochvost akabský Trichiurus nanhaiensis Wang & Xu, 1992 – vlasochvost juhočínsky Evoxymetopon poeyi Günther, 1887 – šabľochvost Poeyov Trichiurus nickolensis Burhanuddin & Iwatsuki, 2003 – vlasochvost severoaustrálsky Evoxymetopon taeniatus Gill, 1863 – šabľochvost pruhovaný Trichiurus russelli Dutt & Thankam, 1967 – vlasochvost Russelov Rod.: Lepidopus Goüan, 1770 – šabľochvost Čeľaď: Scombridae – makrelovité Lepidopus altifrons Parin & Collette, 1993 – šabľochvost vysokočelý Podčeľaď: Gasterochismatinae – gastrochizmorodé Lepidopus calcar Parin & Mikhailin, 1982 – šabľochvost havajský Rod.: Gasterochisma Richardson, 1845 – gastrochizma Gasterochisma melampus Richardson, 1845 – gastrochizma južná Lepidopus caudatus (Euphrasen, 1788) – šabľochvost striebristý Podčeľaď: Scombrinae – makrelorodé Lepidopus dubius Parin & Mikhailin, 1981 – šabľochvost západoafrický Tribus. Scombrini – makrely 116
Scomberomorus niphonius (Cuvier in Cuvier & Val., 1832) – pamakrela japonská Rod.: Rastrelliger Jordan & Starks, 1908 – makrela Rastrelliger brachysoma (Bleeker, 1851) – makrela krátkotelá Scomberomorus plurilineatus Fourmanoir, 1966 – pamakrela kanadi Rastrelliger faughni Matsui, 1967 – makrela ostrovná Scomberomorus queenslandicus Munro, 1943 – pamakrela queenslandská Rastrelliger kanagurta (Cuvier, 1816) – makrela kanagurta Scomberomorus regalis (Bloch, 1793) – pamakrela kráľovská Rod.: Scomber Linnaeus, 1758 – makrela Scomberomorus semifasciatus (Macleay, 1883) – pamakrela širokopruhá Scomber australasicus Cuvier in Cuvier & Val., 1832 – makrela škvrnitobruchá Scomberomorus sierra Jordan & Starks, 1895 – pamakrela peruánska Scomber colias Gmelin, 1789 – makrela španielska Scomber japonicus Houttuyn, 1782 – makrela japonská Scomberomorus sinensis (Lacepède, 1800) – pamakrela čínska Scomberomorus tritor (Cuvier in Cuvier & Val., 1832) – pamakrela západoafrická Scomber scombrus Linnaeus, 1758 – makrela atlantická Tribus: Sardini – pelamídy Tribus: Scomberomorini – pamakrely Rod.: Cybiosarda Whitley, 1935 – pelamída Rod.: Acanthocybium Gill, 1862 – pamakrelovec Acanthocybium solandri (Cuvier in Cuvier & Val., 1932) – pamakrelovec štíhly Rod.: Grammatorcynus Gill, 1862 – makrelovec Cybiosarda elegans (Whitley, 1935) – pelamída škvrnitá Rod.: Gymnosarda Gill, 1862 – pelamída Gymnosarda unicolor (Rüppell, 1936) – pelamída mechúrnatá Grammatorcynus bicarinatus (Quoy & Gaimard, 1825) – makrelovec bodkovaný Rod.: Orcynopsis Gill, 1862 – pelamída Grammatorcynus bilineatus (Rüppell, 1936) – makrelovec dvojčiary Orcynopsis unicolor (E. Geoffroy St. Hilaire, 1817) – pelamída prostá Rod.: ScomberomorusLacepède, 1801 – pamakrela Rod.: Sarda Cuvier, 1829 – pelamída Scomberomorus brasiliensis Collette, Russo & Za‐
valla‐Camin, 1978 – pamakrela brazílska Sarda australis (Mcleay, 1881) – pelamída austrálska Sarda chiliensis (Cuvier in Cuvier & Valenciennes, 1832) – pelamída východopacifická Scomberomorus cavalla (Cuvier, 1829) – pamakrela kavalla Sarda orientalis (Temminck & Schlegel, 1844) – pelamída východná Scomberomorus commerson (Lacepède, 1800) – pamakrela úzkopruhá Sarda sarda (Bloch, 1793) – pelamída atlantická Scomberomorus concolor (Lockington, 1879) – pamakrela kalifornská Tribus: Thunini – tuniaky Scomberomorus guttatus (Bloch & Schneider, 1801) – pamakrela fŕkaná Rod.: Allothunnus Serventy, 1948 – tuniakovec Scomberomorus koreanus (Kishinouye, 1915) – pamakrela kórejská Allothunnus fallai Serventy, 1948 – tuniakovec štíhly Scomberomorus lineolatus (Cuvier, 1829) – pamakrela čiarkovaná Rod.: Auxis Cuvier, 1829 – tuniak Auxis rochei (Risso, 1810) – tuniak makrelovitý Scomberomorus maculatus (Mitchill, 1815) – pamakrela škvrnitá Auxis thazard (Lacepède, 1800) – tuniak fregatový Scomberomorus multiradiatus Munro, 1964 – pamakrela papuánska Rod.: Euthynnus Lütken, 1883 – tuniak Scomberomorus munroi Collette & Russo, 1980 – pamakrela austrálska Euthynnus affinis (Cantor, 1849) – tuniak bodkovaný 117
Euthynnus alletteratus (Rafiniesque, 1810) – tuniak škvrnitý Čeľaď: Istiophoridae – plachetníkovité Rod.: Istiophorus Lacepède, 1801 Euthynnus lineatus Kishinouye, 1920 – tuniak čierny Istiophorus albicans (Latreille in Bosc & Latreille, 1804) – plachetník atlantický Rod.: Katsuwonus Kishinouye, 1915 – tuniak Istiophorus platypterus (Shaw in Shaw & Nodder, 1792) – plachetník indopacifický Katsuwonus pelamis (Linnaeus, 1758) – tuniak pruhovaný Rod.: Makaira Lacepède, 1802 – marlín Rod.: Thunnus South, 1845 – tuniak Makaira mazara (Jordan & Snyder, 1901) – marlín modrý Thunnus alalunga (Bonnaterre, 1788) – tuniak dlhoplutvý Makaira nigricans Lacepède, 1802 – marlín atlantický Thunnus albacares (Bonnaterre, 1788) – tuniak žltoplutvý Rod.: Istiompax Whitley, 1956 – marlín Thunnus atlanticus (Lesson, 1831) – tuniak čiernoplutvý Thunnus maccoyii (Castelnau, 1872) – tuniak južný Istiompax indicus (Cuvier in Cuvier & Valenciennes, 1832) – marlín čierny Rod.: Kajikia Hirasaka & Nakamura, 1947 – kopijonos Thunnus obesus (Love, 1839) – tuniak okatý Kajikia albida Poey, 1860 – kopijonos belavý Thunnus orientalis (Temminck & Schlegel, 1844) – tuniak severopacifický Kajikia audax (Philippi, 1887) – kopijonos pásavý Thunnus thynnus (Linnaeus, 1758) – tuniak modroplutvý Rod.: Tetrapturus Rafinesque, 1810 – kopijonos Tetrapturus angustirostris Tanaka, 1915 – kopijonos krátkohrotý Thunnus tonggol (Bleeker, 1851) – tuniak dlhochvostý Tetrapturus belone Rafinesque, 1810 – kopijonos stredomorský Čeľaď: Xiphiidae – mečiarovité Tetrapturus georgii Lowe, 1841 – kopijonos úzkohrotý Rod.: Xiphias Linnaeus, 1758 – mečiar Tetrapturus pfluegeri Robins & Sylva, 1963 – kopijonos dlhohrotý Xiphias gladius Linnaeus, 1758 – mečiar veľký Zostavil: Karol Hensel Oznamy Prítomní sa zhodli, že by bolo vhodné načasovať konferenciu do skoršieho termínu, ako býva zvy‐
kom, t. j. do prvej polovice októbra. Padol návrh aby sa konferencia konala v penzióne v Opatov‐
skej Novej Vsi (okres Veľký Krtíš). V dňoch 28.–29. novembra 2014 sa na pôde Pre‐
šovskej univerzity konala Ichtyologická konferen‐
cia SIS 2014. V rámci konferencie prebehlo tiež valné zhromaždenie SIS za účasti 11 členov, ktorí sa uzniesli, že jednou z hlavných aktivít spoločnosti by sa mala v najbližšom období stať príprava od‐
bornej publikácie s pracovným názvom „Ichtyo‐
logická príručka“. Publikácia by mala slúžiť od‐
borníkom i študentom zaoberajúcim sa biológiou rýb v širokom slova zmysle, pričom jednotlivé témy by mali byť rozpracované podľa najnovších poznatkov svetovej i domácej ichtyológie vrátane priblíženia najmodernejších prístupov a metód. Ďakujeme organizátorom – Jánovi Koščovi, Jakubovi Fedorčákovi a ďalším kolegom z Prešov‐
skej univerzity za vynikajúco zvládnutú organi‐
záciu konferencie, ale aj za príjemnú atmosféru, v ktorej sa konferencia odohrala. Vášnivé diskusie o niektorých odborných otázkach sa viedli v ko‐
rektnom duchu, na vysokej odbornej úrovni a boli inšpiráciou pre ďalšie vedecké bádanie. Konfe‐
rencia bola teda veľmi príjemnou spoločenskou udalosťou. Vladimír Kováč Rozdiskutovala sa aj otázka ako a kde zorga‐
nizovať nasledujúcu konferenciu SIS v roku 2015. 118
1 (2) 2014
OBSAH História Ichtyologická sekcia Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV (66) (Karol Hensel) Príspevky Determinovaná a nedeterminovaná plodnosť rýb (70) (Kristína Hôrková) Ichtyofaunistický prieskum slovenských vôd (84) (Peter Beleš, Karol Hensel, Boris Chádecký, Tibor Krajč & Michal Kuriško) Spomienky Spomienka na profesora Baruša (102) (Karol Hensel, Milan Peňáz, Miroslav Prokeš) Zoznam publikácií V. Baruša z odboru ichtyológie a rybárstva (103) (Karol Hensel, Milan Peňáz, Miroslav Prokeš) Terminologická komisia SIS Menoslovie makreloblížnych rýb (114) (Karol Hensel) Oznamy (118) ISSN 1339‐7338 
Download

Slovenská ichtyologická spoločnosť