DIA…NI¨N PRIV`DZA¨
NOV` POLHORA
Z`MER
Spracovate:
ObjednÆvate:
NOV` POLHORA INVEST s.r.o.
Koice
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
DOPRAVOPROJEKT
R
oktber 2011
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
OBSAH
I.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI
1
II.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI
1
III.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
DOTKNUTÉHO ÚZEMIA
9
III.1.
CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ
III.1.1.
Geomorfologické pomery
III.1.2.
Geologické pomery
III.1.3.
Klimatické pomery
III.1.4.
Voda
III.1.5.
Pôdne pomery
III.1.6.
Rastlinstvo
III.1.7.
Živočíšstvo
9
9
9
11
12
14
15
17
III.2.
KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA
III.2.1.
Krajina a jej štruktúra
III.2.2.
Scenéria krajiny a ekologická stabilita
III.2.3.
Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných
predpisov
III.2.3.1.
Chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a
krajiny
III.2.3.2.
Ochranné pásma v záujmovom území
III.2.4.
Územný systém ekologickej stability
18
18
18
19
OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNO – HISTORICKÉ
HODNOTY ÚZEMIA
III.3.1.
Charakteristika územia okresov a sídiel
III.3.2.
Priemysel a služby
III.3.3.
Poľnohospodárstvo
III.3.4.
Lesné hospodárstvo a rybárstvo
III.3.5.
Infraštruktúra
III.3.5.1.
Doprava
III.3.5.2.
Zásobovanie elektrickou energiou
III.3.5.3.
Zásobovanie plynom
III.3.5.4.
Zásobovanie pitnou vodou
III.3.5.5.
Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd
III.3.6.
Rekreácia a cestovný ruch
III.3.7.
Kultúrnohistorické pamiatky
III.3.8.
Archeologické pamiatky
26
SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA
III.4.1.
Ovzdušie
III.4.2.
Hluk a emisie z dopravy
III.4.3.
Radónové riziko
III.4.4.
Kvalita vôd
III.4.5.
Skládky, smetiská, devastované plochy
III.4.6.
Stav kvality pôd
III.4.7.
Zdravotný stav lesných porastov
III.4.8.
Súčasný zdravotný stav obyvateľstva
34
34
37
37
37
38
38
39
39
III.3.
III.4.
19
25
25
26
28
29
30
30
30
32
32
32
33
33
33
34
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
IV.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI
NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA
ICH ZMIERNENIE
43
IV.1.
POŽIADAVKY NA VSTUPY
IV.1.1.
Záber plôch
IV.1.2.
Spotreba vody
IV.1.3.
Ostatné surovinové a energetické zdroje
IV.1.4.
Dopravná a iná infraštruktúra
IV.1.5.
Nároky na pracovné sily
IV.1.6.
Iné nároky
43
43
43
43
44
44
44
IV.2.
ÚDAJE O VÝSTUPOCH
IV.2.1.
Zdroje znečistenia ovzdušia
IV.2.2.
Odpadové vody
IV.2.3.
Odpady
IV.2.4.
Hluk
IV.2.5.
Žiarenie, iné fyzikálne polia, teplo, zápach a iné výstupy
IV.2.6.
Dopravná prognóza
IV.2.7
Vyvolané investície
45
45
46
47
49
51
51
57
IV.3.
ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
57
IV.4.
HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK
58
IV.5.
ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA
CHRÁNENÉ ÚZEMIA
60
IV.6.
POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI
A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA
IV.6.1.
Vplyvy na obyvateľstvo a jeho aktivity
IV.6.1.1.
Znečistenie ovzdušia a hluk z dopravy
IV.6.1.2.
Narušenie pohody a kvality života
IV.6.1.3.
Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti
IV.6.1.4.
Vplyvy na sídla
IV.6.1.5.
Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky, paleontologické
a archeologické náleziská
IV.6.1.6.
Vplyvy na poľnohospodársku výrobu
IV.6.1.7.
Vplyvy na lesné hospodárstvo
IV.6.1.8.
Vplyvy na priemysel
IV.6.1.9.
Vplyvy na dopravu
IV.6.1.10. Vplyvy na rekreáciu
IV.6.1.11. Vplyvy na infraštruktúru
IV.6.2.
Vplyvy na prírodné prostredie
IV.6.2.1.
Vplyvy na horninové prostredie
IV.6.2.2.
Vplyvy na kvalitu ovzdušia, zmeny miestnej klímy
IV.6.2.3.
Vplyvy na vodu
IV.6.2.4.
Vplyvy na pôdu
IV.6.2.5.
Vplyvy na biotu
IV.6.2.6.
Vplyvy na krajinu a územný systém ekologickej stability
60
ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE
67
IV.7.
60
60
60
61
61
61
61
62
62
63
63
63
64
64
64
65
65
66
67
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
IV.8.
VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA
SÚČASNÝ STAV ŽP V DOTKNUTOM ÚZEMÍ
67
IV.9.
ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI
68
IV.10
OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV JEDNOTLIVÝCH
VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
IV.10.1.
Územno – plánovacie opatrenia
IV.10.2.
Organizačné a technické opatrenia
IV.10.2.1. Organizačné opatrenia
IV.10.2.2. Technické opatrenia
IV.10.2.2.1. Opatrenia na ochranu obyvateľstva pred účinkami znečisteného
ovzdušia
IV.10.2.2.2. Opatrenia na elimináciu nepriaznivých účinkov hluku
IV.10.2.2.3. Opatrenia na ochranu horninového prostredia
IV.10.2.2.4. Opatrenia na ochranu povrchových a podzemných vôd
IV.10.2.2.5. Opatrenia na ochranu pôdy
IV.10.2.2.6. Opatrenia na ochranu bioty
IV.10.2.2.7. Opatrenia na ochranu krajiny, začlenenie technického diela do
krajiny
IV.10.3
Kompenzačné opatrenia
68
POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ
NEREALIZOVALA
IV.11.1.
Dopravná prognóza pre stav bez realizácie
IV.11.2.
Hluk
IV.11.3.
Emisie z dopravy
IV.11.4.
Horninové prostredie
IV.11.5.
Voda
IV.11.6.
Pôda
74
IV.12
POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU A ĎALŠÍMI RELEVANTNÝMI DOKUMENTMI
76
IV.13
ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S
OKRUHOV PROBLÉMOV
UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH
78
POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO
VARIANTU
79
V.1.
TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ
OPTIMÁLNEHO VARIANTU
VÝBER
79
V.2.
VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA VHODNOSTI
PRE POSUDZOVANÉ VARIANTY
80
V.3.
ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU
81
VI.
MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA
82
VII.
DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU
82
ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA
PRE ZÁMER A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV
82
IV.11
V.
VII.1.
A URČENIE
ICH
DÔLEŽITOSTI
NA
68
68
68
70
70
70
71
71
72
73
73
73
74
74
75
76
76
76
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
VII.2.
ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK
VYPRACOVANÍM ZÁMERU
K NAVRHOVANEJ
ČINNOSTI
PRED
83
VII.3.
ĎALŠIE DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE O DOTERAJŠOM POSTUPE PRÍPRAVY
NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A POSUDZOVANÍ JEJ PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV
NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
83
VIII.
MIESTO A DÁTUM SPRACOVANIA ZÁMERU
83
IX.
POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV
83
IX.1.
SPRACOVATELIA ZÁMERU
83
IX.2.
POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM SPRACOVATEĽA ZÁMERU
A PODPISOM OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA
84
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI
I.1.
NÁZOV :
NOVÁ POLHORA INVEST s. r. o.
I.2.
SÍDLO :
Pražská 4
040 11 Košice
I.3.
OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA :
MVDr. Emil Sekel
konateľ
I.4.
OSOBA OPRÁVNENÁ POSKYTOVAŤ RELEVANTNÉ INFORMÁCIE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI :
MVDr. Emil Sekel
NOVÁ POLHORA INVEST s. r. o.
Pražská 4
040 11 Košice
Tel. č.: 00421 55 789 59 01
[email protected]
II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI
II.1.
NÁZOV :
II.2.
ÚČEL:
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Mimoúrovňová križovatka „Nová Polhora“ spolu s diaľničným privádzačom umožní napojenie jestvujúcej
cestnej siete s priľahlým územím na diaľnicu D1 (komunikácia nadregionálneho významu). Priľahlé
územie má veľký potenciál pre rozvoj a ďalšie využitie (napr. priemyselný park, IBV, logistické parky
a pod.). K rozvoju tohto územia má prispieť aj lepšie dopravné napojenie územia na komunikáciu
nadregionálneho významu, čo umožní mimoúrovňová križovatka „Nová Polhora“.
Križovatka „Nová Polhora“ je navrhnutá v km 318,421 D1, pričom od križovatky „Lemešany“ (v km
314,175 D1) bude vzdialená 4,246 km a od križovatky „Budimír“ (v km 323,696 D1) bude vzdialená
5,275 km.
dopravná verejnosť
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava
II.3.
UŽÍVATEĽ :
Správca:
II.4.
CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI :
II.5.
UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI :
kraj:
okres:
katastrálne územie:
Prešovský, Košický
Prešov, Košice – okolie
Šarišské Bohdanovce
Nová Polhora
Ploské
novostavba
(ZÚ – km 0,700 pravého prídavného pásu)
(km 0,700 – km 1,220 pravého prídavného pásu)
(km 1,220 – km 1,425 pravého prídavného pásu)
1
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
viď obr. č. 1 a 2
II.6.
PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI:
II.7.
TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY A PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI :
Plánovaný termín začatia výstavby :
Plánovaný termín ukončenia výstavby a odovzdania stavby do prevádzky :
II.8.
06/2012
12/2013
STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA
Mimoúrovňová križovatka „Nová Polhora“ umožní napojenie jestvujúcej cestnej siete a priľahlého
územia na diaľnicu cez úrovňovú okružnú križovatku.
Vo vzdialenosti cca 0,900 km (v smere na Prešov) od navrhovanej križovatky „Nová Polhora“ sa
nachádza veľké obojstranné odpočívadlo Janovík. Napojenie privádzača na diaľnicu je riešené mimoúrovňovou
trúbkovitou križovatkou. Vzhľadom na vzdialenosť odbočovacích a pripájacích pruhov križovatky Nová Polhora
a odpočívadiel Janovík (85 m vľavo a prekryt pruhov vpravo – podľa STN 73 6101, čl.12.5.3 má byť min. 600 m)
je pripojenie a odpojenie vetiev križovatky, ako aj pripojenie a odpojenie odpočívadiel, riešené v súlade s STN 73
6102, čl.6.5.4. prídavným jednopruhovým pásom, fyzicky oddelenom od priebežných pásov. Základná šírka
jazdného pruhu v prídavných pásoch je 4,5 m tak, aby spolu so šírkou spevnených krajníc (2 x 0,5 m) bolo
možné obídenie nepojazdného vozidla. Priebežný a prídavný jazdný pás budú fyzicky oddelené betónovým
zvodidlom s úrovňou zachytenie min. H1, výšky 1,20 m (v súlade s TP 1/2005). Prídavné jazdné pásy sú
navrhnuté na návrhovú rýchlosť 60 km/h.
Pravý prídavný pás v smere Prešov – Košice vpravo, začína jestvujúcim odbočovacím pruhom na
odpočívadlo Janovík vpravo, je vedený medzi diaľnicou a odpočívadlom s napojením odpočívadla do prídavného
jazdného pásu. Vzhľadom na predpokladanú intenzitu dopravy a návrhovú rýchlosť na prídavnom páse je
odpočívadlo napojené v súlade s STN 73 6102, čl. 6.4.1, odsek 2 bez pripájacieho pruhu. Prídavný jazdný pás je
ďalej vedený súbežne s hlavným jazdným pásom diaľnice, mostným objektom cez potok Balka, v priestore medzi
pilierom a oporou jestvujúceho mostného objektu a za týmto objektom je prídavný jazdný pás napojený
pripájacím pruhom (v súlade s STN 73 6102, čl. 6.4) na hlavný jazdný pás diaľnice. Z prídavného jazdného pásu
(vn=60 km/h) sa odbočovacím pruhom (v súlade s STN 73 6102, čl.6.3.2, 6.3.3) odpája vetva D (vn =40 km/h)
v smere z diaľnice (smer Prešov – Košice) na privádzač Nová Polhora. V smere z privádzača Nová Polhora na
diaľnicu (smer Prešov – Košice) sa na prídavný jazdný pás (vn =60 km/h) pripája vetva C (vn =40 km/h).
Vzhľadom na predpokladanú intenzitu dopravy a návrhovú rýchlosť na prídavnom páse (vn =60 km/h) a so
zohľadnením stiesnených podmienok (priestor medzi oporou a pilierom jestvujúceho mostného objektu nad
diaľnicou) je pripájací pruh navrhnutý v dĺžke 113 m (v súlade s STN 73 6102, čl. 6.4). Pravý prídavný jazdný pás
sa pripája na hlavný jazdný pás diaľnice pripájacím pruhom dĺžky 350 m (v súlade s STN 73 6102, čl. 6.4).
Ľavý prídavný pás v smere Košice – Prešov vpravo začína odbočovacím pruhom dĺžky 153 m (v súlade
s STN 73 6102, čl.6.3) a šírky 3,50 m. Je navrhnutý na návrhovú rýchlosť vn =60 km/h. Z tohto prídavného pásu
sa odpája križovatková vetva B, umožňujúca napojenie dopravy z diaľnice v smere Košice – Nová Polhora. Pruh
na odbočenie vpravo dĺžky 76 m je navrhnutý v súlade s STN 73 6102 (čl. 6.3.2 a 6.3.6). Vetva B je navrhnutá
ako jednosmerná, jednopruhová na návrhovú rýchlosť vn =30 km/h (v súlade s STN 73 6102, čl. 6.7). Na ľavý
prídavný jazdný pás v smere Košice – Prešov sa pripájacím pruhom dĺžky 130 m (v súlade s STN 73 6102, čl.
6.4) pripája vetva A (vn =35 km/h) v smere Nová Polhora – Prešov.
Prídavný pás je ďalej vedený súbežne s priebežným jazdným pásom diaľnice mostným objektom cez
potok Balka. V km 0,630 sa z prídavného pásu odpája odbočovací pruh na odpočívadlo. Za odbočením na
odpočívadlo sa v km 0,807 ľavý prídavný pás pripájacím pruhom dĺžky 350 m (v súlade s STN 73 6102, čl. 6.4)
pripája na priebežný pás diaľnice.
Napojenie odpočívadla Janovík (vľavo v smere Prešov – Košice) pripájacím pruhom na priebežný pás
diaľnice ostáva nezmenené.
Budovanie prídavných pásov diaľnice D1 a križovatky „Nová Polhora“ sa bude realizovať naraz
s presmerovaním dopravy do jazdného pruhu pri strednom deliacom páse, oddelenom od vonkajšieho jazdného
pruhu betónovými zvodidlami a dočasným dopravným značením. Zmenou organizácie dopravy sa zabezpečí
plynulosť a bezpečnosť dopravy počas stavebných prác pri výstavbe prídavných pásov diaľnice a objektov
križovatky Nová Polhora. Úsek diaľnice s križovatkou Nová Polhora bude odovzdaný do prevádzky ako celok.
2
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Navrhované úpravy nezasahujú do intravilánov dotknutých obcí. Na jestvujúce pozemky a plochy je
v súčasnosti zabezpečený prístup z komunikácií napojených na cestu III/050 201.
MÚK „Nová Polhora“ bude zabezpečené napojenie miestneho komunikačného systému a priľahlého
územia na diaľnicu D1. Jestvujúca prístupová komunikácia a mostný objekt nad diaľnicou, zabezpečujúce
dostupnosť územia medzi riekou Torysa a diaľnicou D1, zostanú zachované. MÚK „Nová Polhora“ sa vetvou C
bude napájať na okružnú križovatku navrhovanú v rámci investičnej akcie (NOVÁ POLHORA INVEST s.r.o.) na
priľahlých pozemkoch, situovanú na prístupovej komunikácii. Prístupová komunikácia bude zaradená do siete
ciest VÚC KSK.
Súčasťou úpravy diaľnice D1 bude aj preložka informačného systému diaľnice D1, ktorý bude
pozostávať z jednotlivých prvkov – dopravných značiek, telefónov núdzového volania, kamerového dohľadu,
sčítačov dopravy a meteozariadení. Súčasťou informačného systému diaľnice budú aj otvory pre budúcu optickú
trasu.
Predmetná stavba je rozdelená na jednotlivé objekty stavby, ktorých členenie rešpektuje budúcich
správcov, resp. vlastníkov jednotlivých častí. Stavba je rozčlenená nasledovné :
1
2
3
4
5
6
7
8
9
Číslo
010-00
050-00
060-00
100-01
102-01
102-02
102-03
102-04
103-00
Názov časti stavby
Rekultivácia dočasne zabratých plôch
Úprava plôch pre zariadenie staveniska
Vegetačné úpravy
Úprava diaľnice D1
Vetva "A" mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora
Vetva "B" mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora
Vetva "C" mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora
Vetva "D" mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora
Rameno okružnej križovatky
Prístupové cesty
10 110-00 Prístupová cesta v k.ú. Šarišské Bohdanovce
11 111-00 Prístupová cesta v k.ú. Nová Polhora
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
201-00
202-00
203-00
204-00
300-00
350-00
Mostné objekty, múry, protihlukové steny
Most nad diaľnicou D1 v križovatke Nová Polhora
Rekonštrukcia opôr mosta na prístupovej ceste v km 603,455 diaľnice D1
Most cez potok Balka vpravo
Most cez potok Balka vľavo
Oplotenie diaľnice D1
Preložka informačných tabúľ ČSPHM
501-00
510-00
601-00
610-00
650-00
670-00
Inžinierske siete
Úprava cestnej kanalizácie na odpočívadle Janovík vpravo
Ochrana vodovodu DN 800 v krížení s privádzačom Nová Polhora
Úprava VN-22 kV vedenia
Ochrana káblovej NN prípojky pre ISD v km 0,913
Preložka optického kábla
Preložka informačného systému diaľnice v km 0,480 – 1,180
Správca objektu
Vlastníci pozemkov
dočasný objekt
NDS, a.s. Bratislava
NDS, a.s. Bratislava
NDS, a.s. Bratislava
NDS, a.s. Bratislava
NDS, a.s. Bratislava
NDS, a.s. Bratislava
Obec Nová Polhora
Obec Šarišské Bohdanovce
Obec Nová Polhora
NDS, a.s. Bratislava
Obec Nová Polhora
NDS, a.s. Bratislava
NDS, a.s. Bratislava
NDS, a.s. Bratislava
ENI SLOVENSKO, spol. s r.o.
NDS, a.s. Bratislava
VVS a.s.
Východoslovenská energetika, a.s.
NDS, a.s. Bratislava
T-com a.s.
NDS, a.s. Bratislava
Variantnosť riešenia
Navrhovateľ sa listom zo dňa 19.9. 2011 obrátil na Ministerstvo životného prostredia so žiadosťou
o upustenie od variantnosti riešenia. MŽP po zvážení argumentov uvedených v žiadosti podľa § 22 ods. 7
zákona rozhodlo o upustení od požiadavky variantného riešenia zámeru. Zámer bude posudzovať jeden variant
činnosti , ako aj nulový variant, t.j. stav ktorý by nastal, ak by sa činnosť nerealizovala.
3
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
II.9.
ZDÔVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE
Navrhovaná mimoúrovňová križovatka s diaľničným privádzačom Nová Polhora je situovaná na diaľnici
D1, v úseku medzi jestvujúcou križovatkou „Lemešany“ a križovatkou „Budimír“. Jestvujúca diaľnica D1 je
navrhnutá v kategórii D 26,5/120.
Mimoúrovňová križovatka „Nová Polhora“ spolu s diaľničným privádzačom umožní napojenie jestvujúcej
cestnej siete s priľahlým územím na diaľnicu D1 (komunikácia nadregionálneho významu). Priľahlé územie má
veľký potenciál pre rozvoj a ďalšie využitie (napr. priemyselný park, IBV, logistické parky a pod.).
V územnom pláne obce Nová Polhora, vo väzbe na zastavané územie, je medzi obcou a diaľnicou D1
navrhovaná rozsiahla zóna ekologickej výroby, logistiky, skladov, distribúcie, obchodu a výrobných služieb
nadregionálnej úrovne. Jej poloha voči obci umožňuje širokú škálu činností vo sfére sekundárnej, ale aj terciárnej.
V jednotlivých areáloch budú riešené, okrem prístupových a obslužných komunikácií, aj plochy pre statickú
dopravu, zeleň a zázemie pre zamestnancov i návštevníkov (služby, stravovanie, prechodné ubytovanie a pod).
Výstavbou mimoúrovňovej križovatky bude zóna veľmi dobre dopravne sprístupnená z diaľnice D1.
Predpokladaná štruktúra priemyselného parku predstavuje :
− areál obchodu a služieb pri diaľnici – 4,0 ha a 60 zamestnancov,
− logistický areál pod obcou – 9,8 ha a 100 zamestnancov,
− logistický areál pri potoku Balka – 3,2 ha a 50 zamestnancov,
− areál ekologickej výroby a výrobných služieb južne od hospodárskeho dvora – 14,1 ha a 180 zamestnancov.
Lepšie dopravné napojenie územia na komunikáciu nadregionálneho významu, ktoré vznikne výstavbou
mimoúrovňovej križovatky „Nová Polhora“, prispeje k ďalšiemu rozvoju tohto územia.
Územný plán obce Nová Polhora (Architektonické štúdio Átrium, Košice, 2010) navrhuje cestu III/050201
severne od obce napojiť na navrhovaný diaľničný privádzač, a tým na diaľnicu D1 Prešov – Budimír pomocou
MÚK Nová Polhora. Podľa ÚPN je spojenie cesty III/050201 s diaľnicou D1 podmienkou pre investora
priemyselného parku pred jeho realizáciou na ponukových plochách situovaných medzi diaľnicou a obcou.
Zároveň toto riešenie zabráni prejazdom nákladných vozidiel z areálov výroby po jestvujúcich cestách III. triedy,
ktoré sú konštrukčne nevyhovujúce pre tento druh dopravy a sú vedené zastavaným územím obcí
II.10.
CELKOVÉ NÁKLADY
Predpokladané celkové stavebné náklady navrhovanej stavby :
6 460 072,00 €
II.11.
DOTKNUTÁ OBEC : Šarišské Bohdanovce, Nová Polhora, Ploské
II.12.
DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ : Prešovský a Košický samosprávny kraj
II.13.
DOTKNUTÉ ORGÁNY :
Dotknutým orgánom je v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, orgán štátnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko alebo vyjadrenie, vydávané podľa
osobitných predpisov, podmieňujú povolenie činnosti:
− Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
− Ministerstvo životného prostredia SR
− Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
− Prešovský samosprávny kraj, Úrad PSK, Prešov
− Košický samosprávny kraj, Úrad KSK, Košice
− Krajský úrad životného prostredia Prešov
− Krajský úrad životného prostredia Košice
− Krajský pozemkový úrad Prešov
− Krajský pozemkový úrad Košice
4
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
II.14.
Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov
Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice
Krajský pamiatkový úrad Prešov
Krajský pamiatkový úrad Košice
Krajské riaditeľstvo policajného zboru, Prešov
Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, Prešov
Krajské riaditeľstvo policajného zboru, Košice
Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, Košice
Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Košice
Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Prešov
Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov
Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice
Obvodný úrad životného prostredia Prešov
Obvodný úrad životného prostredia Košice
Obvodný úrad odbor krízového riadenia Prešov
Obvodný úrad odbor krízového riadenia Košice
Obvodný pozemkový úrad Prešov
Obvodný pozemkový úrad Košice
Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru Prešov
Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru Košice
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.
POVOĽUJÚCI ORGÁN :
Povoľujúcim orgánom je v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti
podľa osobitných predpisov.
− Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
− Obvodný úrad životného prostredia Prešov
− Obvodný úrad životného prostredia Košice
− Obecný úrad Šarišské Bohdanovce
− Obecný úrad Nová Polhora
− Obecný úrad Ploské
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
II.15.
REZORTNÝ ORGÁN :
II.16.
DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH
PREDPISOV
Zámer činnosti sa pripravuje s cieľom následného vydania územného rozhodnutia pre navrhovanú
činnosť v zmysle stavebného zákona.
II.17.
VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH
ŠTÁTNE HRANICE
Vplyvy činnosti na životné prostredie presahujúce štátne hranice sa nepredpokladajú.
5
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
obr. č. 1
Diaľničný privádzač
Nová Polhora
Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti
Zdroj: www.mapy.pravda.sk
6
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Schéma riešeného územia
obr. č. 2
7
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
DOTKNUTÉHO ÚZEMIA
III.1.
CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ
III.1.1.
Geomorfologické pomery
Podľa geomorfologické členenia územia SR (Mazúr, Lukniš, 1980) je záujmové územie súčasťou :
Sústava
Alpsko-himalájska
Podsústava
Karpaty
Provincia
Západné Karpaty
Subprovincia
Vnútorné Západné Karpaty
Oblasť
Lučensko-košická zníženina
Celok
Košická kotlina
Podcelok
Toryská pahorkatina
Z geomorfologického hľadiska predstavuje údolie Torysy a potoka Balka reliéf rovín a nív, východne od
neho je reliéf kotlinových pahorkatín. Z hľadiska morfologicko-morfometrického členenia predstavuje niva Torysy a
potoka Balka nerozčlenenú rovinu, juhovýchodným smerom na ňu nadväzuje silne členitá pahorkatina. Údolie
Torysy má tvar poriečnej nivy z ľavej strany ohraničenej morfologicky výraznou stráňou na tektonickej poruche,
potok Balka v území tečie v poriečnej nive Torysy, lokálne sa v oblasti pahorkatiny vyskytujú zosuvy.
Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa v
posudzovanom území uplatňuje v údolí Torysy a potoka Balka fluviálny akumulačno-erózny proces, vo zvyšnej
časti územia slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt v pahorkatinách s dominanciou
rozovretých úvalinovitých dolín.
III.1.2.
Geologické pomery
Na geologickej stavbe územia sa podieľajú sedimenty kvartéru a neogénne sedimenty. Kvartérne
sedimenty na základe genetického členenia zaraďujeme medzi – fluviálne, deluviálne a deluviálno-proluviálne
sedimenty. Fluviálne sedimenty sú v predmetnom území zastúpené hlavne holocénnymi a mladopleistocénnymi
náplavami plošne rozsiahlej aluviálnej nivy Torysy. Vo vrchnej časti ide o súdržné, stredne až nízko plastické
zeminy povodňových hlín. Na základe archívnych údajov tie dosahujú hrúbku 2,0 – 4,0 m a podľa STN 73 1001 ich
zaraďujeme do triedy F6, resp. F4, pričom ide o zeminy tuhej a mäkkej konzistencie. Smerom do hĺbky súdržné
zeminy prechádzajú do polohy stredne uľahnutých, silne zahlinených pieskov a do polohy štrkov dnovej výplne.
Štrky sú vo vrchnej časti silne zahlinené a podľa uvedenej STN ich zaraďujeme do triedy G5, stredne uľahnutý,
v bazálnej časti sú štrky menej zahlinené, trieda G3, stredne uľahnutý až uľahnutý. Hrúbka štrkových akumulácií
podľa archívnych údajov bola overená do hĺbky 9,0 – 12,0 m pod úrovňou terénu. Štrky sú zvodnené s mierne
napätou hladinou podzemnej vody. K fluviálnym sedimentom zaraďujeme aj holocénne náplavy aluviálnych nív
menších postranných prítokov Torysy – potok Balka. Aluviálne náplavy sú tvorené hlinito-štrkovitými zeminami
s valúnmi andezitu do veľkosti 15 – 30 cm, výplň je tvorená ílovitou hlinou tuhej až mäkkej konzistencie. Štrkovité
zeminy zaraďujeme do triedy G5, resp. G5+Cb a hrúbku náplavov odhadujeme 2,0 – 3,0 m pod úrovňou terénu.
Potok Balka, v úseku od Šarišských Bohdanoviec po Novú Polhoru, vytvára pomerne širokú aluviálnu nivu (po
sútoku potoka Brestov a Olšavec), ktorá pri Novej Polhore dosahuje šírku 250 až 300 m. V bazálnej časti vystupujú
silne zahlinené, hrubozrnné až kamenité štrky (valúny andezitových štrkov) do veľkosti 15 – 20 – 25 cm, na
povrchu sú prekryté vrstvou súdržných, povodňových hlín. Hrúbku fluviálnych náplavov odhadujeme do 4,0 – 5,0 m
pod terénom. Deluviálne sedimenty v predmetnom území vystupujú v spodnej časti svahov kotlinovej pahorkatiny,
pri prechode do rovinatého územia aluviálnych nív vyššie uvedených tokov. Charakter deluviálnych, súdržných
zemín je do značnej miery podmienený charakterom podložných, neogénnych sedimentov a tiež degradovanými
okrajmi pleistocénnych proluviálnych kužeľov. Zeminy majú charakter prevažne vysoko plastických zemín, pričom
obsahujú valúny andezitových štrkov vyššie položených proluviálnych kužeľov. Hrúbka týchto sedimentov je
9
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
premenlivá, cca 2,0 – 4,0 m od úrovne terénu. Podľa STN 73 1001 ich zaraďujeme medzi vysoko plastické zeminy
triedy F8, tuhej a pevnej konzistencie. Deluviálno-proluviálne sedimenty vystupujú v okrajových častiach aluviálnej
nivy Torysy, pri vyústení menších tokov (kotlinové dolinky a úvaliny). Po litologickej stránke ide o striedanie polôh
súdržných, stredne a vysoko plastických zemín s polohami silne zahlinených štrkov a štrkovitých ílov.
Predkvartérne – neogénne podložie v predmetnom území na povrch nevystupuje a je prekryté vyššie uvedenými
kvartérnymi sedimentmi. Podľa základnej geologickej mapy je reprezentované kladzianskym súvrstvím – zeleno
sivými prachovitými ílovcami a polohami jemnozrnných pieskovcov. V pripovrchovej zóne zvetrávania majú
charakter súdržných, vysoko plastických zemín triedy F8, tuhej a pevnej konzistencie.
Evidencia dobývacích priestorov v širšom okolí k 31.01.2010
Názov ložiska (ťažobná organizácia)
Čaňa (DP – Výchdoslovenské stavebné hmoty, a.s. Turňa nad Bodvou)
Červenica (DP – Opálové bane a brusiarne, s.r.o., Prešov)
Drienov (DP – Leier Baustoffe SK s.r.o., Bratislava)
Košice (DP – MAGNIMEX, a.s., Bratislava)
Košice IV Hradová (DP – EUROVIA – Kameňolomy, s.r.o.)
Kráľovce (DP – LB MINERALS, a.s., Košice)
Močarmany (DP – Leier Baustoffe SK s.r.o., Bratislava)
Prešov I. (DP – SOLIVARY, a.s., Prešov)
Ruskov (DP – KSR, Kameňolomy SR, s.r.o., Zvolen)
Ruskov I. (DP – PK Doprastav, a.s., Žilina)
Sedlice (DP – EUROVIA – Kameňolomy, s.r.o.)
Sedlice I. (DP – VSK MINERAL, s.r.o., Košice)
Ťahanovce (DP – LB MINERALS, a.s., Košice)
Trebejov (DP – Carmeuse Slovakia, s.r.o., Slavec)
Vyšná Šebastová (DP – IS-LOM s.r.o., Maglovec, Košice)
Vyšný Klátov I. (DP – KRUŠGEO SK, s.r.o., Nižný Klátov)
Nerastná surovina
štrkopiesky
drahý opál
tehliarske íly
magnezit
granodiorit
štrkopiesky
tehliarske suroviny
kamenná soľ
andezit
andezit
dolomit
dolomit
keramické íly
dolomit
dioritový porfyrit
amfibolit
Zdroj : Obvodný banský úrad v Košiciach
Inžinierskogeologické pomery
Na základe terénnej rekognoskácie širšieho územia a dostupných archívnych údajov v rámci
inžinierskogeologického posudku (MONTANA, s.r.o., 2011) je možné predmetné územie charakterizovať
nasledovne :
− kvartérne sedimenty sú zastúpené vo vrchnej časti geologického profilu súdržnými zeminami deluviálnych,
resp. deluviálno-fluviálnych sedimentov (okraj aluviálnej nivy s prechodom do hladko modelovanej
pahorkatiny) a nesúdržnými zeminami fluviálnych sedimentov – piesky a štrky dnovej výplne aluviálnej nivy.
Súdržné zeminy vystupujú do hĺbky cca 4,5 – 6,0 m od povrchu terénu (hrúbka ornice do 30 cm).
V pripovrchovej zóne ide o stredne plastické zeminy hnedej až hrdzavohnedej farby so zátekmi a konkréciami
oxidov Fe a Mn. Charakteristickou črtou týchto súdržných zemín je ich „makropórovitá“ štruktúra, vrtné jadro
sa pri rozpojovaní na povrchu úplne rozpadá. Tieto makropórovité zeminy (zeminy s „potrhanou“ štruktúrou) sú
typické pre pochované pôdne horizonty, v ktorých je úroveň I. zvodne (tzv. verchovodka). Z hľadiska
hydrogeologickej funkcie predstavujú súdržné zeminy (mimo pôdny horizont) hydrogeologický izolátor,
s predpokladaným koeficientom filtrácie 10-8 až 10-9 m.s-1.
− kvartérne, nesúdržné zeminy fluviálnych sedimentov vystupujú v spodnej časti fluviálnych sedimentov zhruba
v intervale 6,0 – 8,5 m pričom ide strednozrnné, stredne uľahnuté piesky s prímesou jemnozrnnej zeminy.
Nesúdržné zeminy sú zvodnené (úroveň II. zvodne v hĺbke 4,5 – 6,5 m pod terénom) s napätou hladinou
podzemnej vody. Na základe realizácie krátkodobej čerpacej skúšky v bývalom areály PD bol stanovený
koeficient filtrácie pre štrky dnovej výplne k = 3,97 . 10-5 m.s-1
− neogénne podložie bolo podľa archívnych údajov overené v intervale 8,5 – 10,0 m pod terénom. Ide
o navetrané sivé až sivozelené vápnité ílovce, pevnej až tvrdej konzistencie. Neogénne podložie predstavuje
hydrogeologický izolátor s odhadovaným koeficientom filtrácie 10-9 až 10-10 m,s-1.
− územie samotnej aluviálnej nivy a jej prechod do mierne ukloneného terénu pahorkatiny je stabilný, bez
prejavov svahových deformácií typu zosúvania. Je však potrebné upozorniť, že pri vysokých vodných stavoch
v rieke Torysa dochádza k zaplaveniu depresných častí terénu v aluviálnej nive a v tesnej blízkosti toku
Torysa.
10
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Geodynamické javy
Na území obce Nová Polhora boli lokálne zistené prírodné stresové (geodynamické) javy nad rámec
bežných prejavov v krajine, najmä na južnom a východnom okraji katastra obce, kde sú početné svahové poruchy
na neogéne. Toto územie je stredne až silne náchylné na zosúvanie.
Hydrogeologické pomery
Hydrogeologické pomery územia sú odrazom jeho geologickej stavby, geomorfologických a klimatických
pomerov územia. Z hľadiska hydrogeologickej funkcie možno fluviálne, štrkovité náplavy toku Torysy
charakterizovať ako hydrogeologický kolektor s medzizrnovou priepustnosťou, s odhadovaných koeficientom
filtrácie 10-4 až 10-5 m.s-1, pričom priepustnosť štrkových náplavov je limitovaná obsahom jemnozrnnej frakcie
v štrkovitých náplavoch. Výška hladiny podzemnej vody je v priamej hydraulickej spojitosti s výškou hladiny toku
Torysy, priemerne sa pohybuje v hĺbke 2,0 – 3,0 m pod úrovňou terénu.
Pri hlbšie zakladaných stavebných objektoch výška hladiny podzemnej vody bude zasahovať minimálne
po úroveň základovej škáry, resp. základová škára stavebných výkopov bude pod hladinou podzemnej vody.
Podobne vysokú úroveň hladiny podzemnej vody je potrebné očakávať aj pri realizácii výkopových prác
v blízkosti potoka Balka. Na priľahlých svahoch do hĺbky cca 3,0 – 4,0 m sa nepredpokladá výskyt hladiny
podzemnej vody.
III.1.3.
Klimatické pomery
Územie sa nachádza v klimatickom regióne pomerne teplom, suchom, kotlinovom, kontinentálnom. Suma
priemerných denných teplôt vyšších ako 10 °C je 2800 – 2500, dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 °C je 222
dní. Priemerná teplota vzduchu v januári je -3 až -5 °C, priemerná teplota vzduchu vo vegetačnom období Tveg je
14 – 15 °C. Širšie dotknuté územie tejto časti Toryskej pahorkatiny možno na základe klimatických charakteristík
zaradiť do oblasti teplej, okrsku teplého, mierne vlhkého – suchého, s chladnou zimou. (Atlas krajiny SR, 2002)
Z hľadiska výskytu hmiel patrí predmetné územie do oblasti nížin so zníženým výskytom hmiel, s
priemerným počtom dní s hmlou pohybujúcim sa v intervale od 20 do 45 dní.
Priamo v dotknutom území sa meteorologická stanica nenachádza, najbližšie sa nachádzajú v Prešove a
Košiciach.
Zdroj: SHMÚ, 2011
11
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Zdroj: SHMÚ, 2011
V prípade skúmaného územia je určujúcim faktorom veterných pomerov otvorenosť územia Toryskej
pahorkatiny a predovšetkým severojužná orientácia údolia Torysy, ohraničená zo západu východným okrajom
pohoria Čierna hora a severojužná orientácia hlavného hrebeňa orografického celku Slánske vrchy. Pomerne
široké údolie rieky Torysy nevytvára možnosti pre dlhodobejšie stagnácie chladného vzduchu a podmienky pre
tvorbu prízemných mrazov.
Inverzné polohy sú v nízko položených miestach, najmä v okolí vodných tokov. Na ich formovaní sa
podieľajú stekavé prúdy chladného vzduchu, najmä z okolitých svahov Čiernej hory a Toryskej pahorkatiny.
III.1.4.
Voda
Vodné toky
Širšie územie dotknuté navrhovanou stavbou patrí k povodiu Hornádu. Okrem hlavných vodných tokov je
popretkávané množstvom ramien a kanálov. Skúmaným územím preteká rieka Torysa s prítokom Balka, ktorý
priberá viaceré menšie toky. Vodný tok Torysa sa pri obci Ždaňa (južne od Košíc) vlieva ako ľavostranný prítok do
rieky Hornád. Spomínané vodné toky pretekajú vrchovinno-nížinnou oblasťou, patria do dažďovo-snehového
režimu odtoku s akumuláciou vôd v decembri až januári, vysokou vodnosťou vo februári až apríli (najvyššie
prietoky v apríli), s najnižšími prietokmi v októbri, s výrazným podružným maximom v druhej polovici novembra až
začiatkom decembra, s nízkymi stavmi od polovice júla do konca septembra. Rieka Torysa je síce v tomto území
regulovaná, občas však zaplavuje okolité polia.
Podľa Vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných
vodných tokov a vodárenských vodných tokov, patrí rieka Torysa (č. 552) medzi vodohospodársky významné toky
a taktiež medzi vodárenské vodné toky (č. 89).
Iné vodárenské toky sa v záujmovom území nenachádzajú.
Priemerné mesačné a extrémne prietoky (m3.s-1) z vodomernej stanice Prešov
Stanica: Prešov
Tok: Torysa
Mesiac
I.
II.
III.
IV.
V.
Qm
3,810 2,648 11,09 14,61 7,471
[m-3.s-1]
Qmax2006:
206,0
04.06.
Qmax1970-05:
162,0
25.07.2001
Staničenie: 58,30 km
VI.
VII.
VIII.
IX.
19,71
Zdroj: Hydrologická ročenka – povrchové vody, SHMÚ Bratislava, 2007
12
4,913
2,950
2,059
Qmin2006:
0,726
Qmin1970-05: 0,352
X.
1,031
Plocha: 673,89 km2
XI.
XII.
Rok
2,134
31.12.
19.13.1987
1,062
6,114
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Priemerné mesačné a extrémne prietoky (m3.s-1) z vodomernej stanice Košické Oľšany
Stanica: Košické Oľšany
Mesiac
I.
II.
Qm
6,575
4,508
[m-3.s-1]
Qmax2006:
359,0
Qmax1931-05:
323,4
III.
20,58
Tok: Torysa
IV.
V.
22,34
10,96
VI.
33,15
25.06.
31.07.2004
Staničenie: 13,00 km
VII.
VIII.
IX.
7,480
5,243
Qmin2006:
Qmin1931-05:
3,582
1,888
0,540
X.
2,256
Plocha: 1298,30 km2
XI.
XII.
Rok
3,478
2,327
10,19
23.10.
11.07.1968
Zdroj: Hydrologická ročenka – povrchové vody, SHMÚ Bratislava, 2007
Rieka Torysa sa nachádza západne od riešeného diaľničného privádzača v prirodzenom neupravenom
koryte so stromovým brehovým porastom, pričom o niečo južnejšie podteká diaľnicu už v smerovo upravenom
koryte. Potok Balka tečie severne od riešeného územia v prirodzenom neupravenom koryte, stabilizovanom
sprievodnou brehovou vegetáciou, križuje diaľnicu D1 v čiastočne upravenom koryte a vlieva sa do Torysy pri
Seniakovciach. Od ústia potoka Balka tvorí Torysa inundačné územie pozdĺž telesa diaľnice, popod toryský most
do k.ú. obcí Nová Polhora a Ploské.
Vody rieky Torysa sa pri vysokých stavoch vybrežujú a zaplavujú okolie. Závada sa vyskytuje na potoku
Balka (k.ú. Šarišské Bohdanovce) pri moste na starej ceste za diaľničným mostom z dôvodu malej výšky mosta.
Úprava koryta rieky Torysa na Q100 je v pláne SVP.
V k. ú. obce Nová Polhora sa nachádzajú hydromelioračné stavby – melioračné kanály. Časť pôd
v blízkosti Torysy a nad obcou je veľkoplošne odvodnená. Ich kvalita je nejasná, pretože posledná oprava bola
uskutočnená v roku 1982, avšak bez efektu.
Vodné plochy
V záujmovom území a ani v jeho širšom okolí sa nenachádzajú žiadne vodné plochy. Územný plán obce
Šarišské Bohdanovce (Ing. arch. V. Malinovský, Košice, 2010) navrhuje v k.ú. obce vytvoriť rybník na rekreačné
účely.
Podzemné vody
Geologická stavba hodnoteného územia je základným faktorom podmieňujúcim charakter
hydrogeologických pomerov. V zmysle hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patrí záujmová oblasť do :
NQ123 neogén východnej časti Košickej kotliny
Predstavuje oblasť s prevažne medzizrnovou priepustnosťou, budovanom horninami neogénu a kvartéru.
Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Predmetné územie vypĺňajú štrky a
piesky v nive Torysy, zvyšnú časť íly. Horniny v nive Torysy majú dobrú pórovú priepustnosť a vysoké zvodnenie,
vo zvyšnej časti územia sú horniny so slabou až veľmi slabou puklinovo-vrstvovou priepustnosťou a minimálnym
zvodnením. Prietočnosť a hydrogeologická produktivita je mierna (T = 1.10-4 – 1.10-3 m2.s-1). Hladina podzemnej
vody je zväčša 2,0 – 5,0 m hlboko. Využiteľné množstvo podzemnej vody v území predstavuje 0,20 –
0,49 l.s-1.km- 2, v oblasti nivy Torysy 2,00 – 4,99 l.s-1.km-2.
Priemerná, maximálna a minimálna ročná a dlhodobá hladina podzemných vôd za rok 2003 v najbližšej
lokalite Lemešany – Chabžany v hydrogeologickom regióne Neogén východnej časti Košickej kotliny v pozorovacej
sieti SHMÚ, sledovanej od roku 1962 a jej zmena v porovnaní s dlhodobým priemerom je uvedená v nasledujúcej
tabuľke.
Priemerná ročná hladina (m n. m.)
Zmena priemernej ročnej hladiny v porovnaní s dlhodobým priemerom (%)
Dlhodobá priemerná hladina (m n. m.)
Maximálna výška hladiny v danom roku (m n. m.)
Dlhodobá maximálna výška hladiny v danom roku (m n. m.)
Minimálna výška hladiny v danom roku (m n. m.)
Dlhodobá minimálna výška hladiny v danom roku (m n. m.)
205,71
0,999174276277443
205,88
206,5
207,72
205,11
204,43
Zdroj : ÚPN obce Nová Polhora, Architektonické štúdio Átrium, Košice, 2010
Podľa Hydroekologického plánu povodia (HEP) Hornádu (MŽP SR, SHMÚ, 2002) neogénne kladzianske
súvrstvie poskytuje z jednotlivých vrtov čerpanie v intervale 0,04 – 2,7 l/s.
13
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Hydrogeologické pomery kvartérnych sedimentov sú oveľa priaznivejšie: proluviálne sedimenty na úpätí
Slanských vrchov dosahujú hrúbku od niekoľkých metrov až po viac ako 10 m, prietočnosť tohto kolektora je
väčšinou slabá, výdatnosti vrtov predstavujú hodnoty 0,05 – 3,0 l/s.
Dnová výplň Torysy má hrúbku v priemere okolo 3 – 5 m. Je prekrytá povodňovými hlinami (miestami so
šošovkami piesku) dosahujúcimi hrúbku až 5 m. V okolí obce Šarišské Bohdanovce sa maximálne výdatnosti vrtov
pohybovali v intervale 0,2 – 5,0 l/s.
Chránené vodohospodárske oblasti a vodárenské zdroje
Do záujmového územia nezasahuje žiadna chránená vodohospodárska oblasť (CHVO) a ani sa tu
nenachádza žiadny vodárenský zdroj (VZ).
Zdroje minerálnych a geotermálnych vôd
V záujmovom území sa nenachádzajú žiadne geotermálne a minerálne vodné zdroje.
III.1.5.
Pôdne pomery
Z pôdnych typov sa v nive Torysy vyskytujú fluvizeme kultizemné karbonátové, vo zvyšnej časti
záujmového územia hnedozeme kultizemné, pseudogleje nasýtené a kambizeme pseudoglejové nasýtené. Pôdy
sú v nive Torysy piesčité, v ostatnej časti územia hlinité, neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %).
Fluvizeme sú mladé, dvojhorizontové A-C pôdy, vyvinuté výlučne z holocénnych fluviálnych, t.j.
aluviálnych a proluviálnych silikátových a karbonátových sedimentov (alúviá tokov, náplavové kužele). Sú to pôdy
v iniciálnom štádiu vývoja s pôdotvorným procesom slabej tvorby a akumulácie humusu, pretože tento proces je,
resp. v nedávnej minulosti bol, narúšaný záplavami a aluviálnou akumuláciou. Pre fluvizeme je typická textúrna
rozmanitosť, rôzna minerálna bohatosť a rôzne vysoká hladina podzemnej vody, s následným vplyvom na vývoj
ďalšieho glejového G-horizontu. Fluvizeme sú teda pôdy so svetlým, plytkým (tzv. ochrickým) Ao-horizontom
zriedkavo presahujúcim hrúbku 0,3 m, ktorý prechádza cez tenký prechodný A/C-horizont priamo do litologicky
zvrstveného pôdotvorného substrátu, C-horizontu. V typickom vývoji môžu byť v profile náznaky glejového Ghorizontu (glejový oxidačný Go-horizont a glejový redukčno-oxidačný Gro-horizont), čo znamená, že hladina
podzemnej vody je trvalo hlbšie ako 1,0 m.
Hnedozeme sú typické svojim trojhorizontovým A-B-C pôdnym profilom. Vyvinuli sa prevažne na
sprašiach a iných kvartérnych a neogénnych sedimentoch. Ich vývoj prebiehal v podmienkach periodicky
premyvného vodného režimu. Od povrchu majú obyčajne svetlý humusový Ao-horizont. Pod ním je vyvinutý
výrazný Bt-horizont obohatený zhora vymývaným ílom a koloidnými zložkami, ktoré vytvárajú na povrchu pôdnych
agregátov viditeľné povlaky. Bt-horizont prechádza postupne cez svetlejší B/C-horizont do farebne svetlého
pôdotvorného substrátu, t.j. C-horizontu. V prípade vývoja pôdy na karbonátových substrátoch sú karbonáty
vylúhované zo všetkých horizontov a nachádzajú sa až v C-horizonte často vo forme mäkkých zhlukov, CaCO3,
alebo spevnených konkrécií, tzv. cicvárov. Môže sa tým vytvoriť osobitný kalcikový (Ca) horizont. Vzhľadom na
nižšiu stabilitu humusu sú hnedozeme zraniteľné z hľadiska zachovania obsahu a kvality pôdnej organickej hmoty.
Stáva sa, že sú erodované až na pôdotvorný substrát.
Kambizeme sú trojhorizontové A-B-C pôdy, vyvinuté zo zvetralín vyvretých, metamorfovaných
a vulkanických hornín, prevažne nekarbonátových sedimentov paleogénu a neogénu, lokálne tiež z nespevnených
sedimentov, napr. z viatych pieskov. Ich humusový A-horizont je v nižších polohách plytký a svetlý, s malým
obsahom humusu a často aj na zvetralinách granitov sorpčne nasýtený. Ide o tzv. ochrický Ao-horizont. Vo
vyšších, klimaticky extrémnejších, nadmorských výškach v ňom narastá obsah surového kyslého humusu
a narastá tiež jeho hrúbka, čím sa mení na tzv. umbrický (tmavý, hrubý, sorpčne nenasýtený) Au-horizont.
Dominantným diagnostickým horizontom kambizemí je kambický Bv-horizont. Je to metamorfický podpovrchový
horizont, ktorý vznikol procesom hnednutia (brunifikácie), t.j. oxidického zvetrávania, s fyzikálnou a chemickou
premenou prvotných minerálov a tvorbou ílových minerálov, bez ich výraznejšej translokácie. Tento proces dáva
horizontu charakteristickú hnedú farbu. Za kambický horizont sa považujú aj iné alterácie pod A-horizontom, napr.
zmena farby a štruktúry v dôsledku odvápnenia časti pedonu. Typickým morfologickým znakom kambizemí sú
difúzne prechodné horizonty A/B a B/C. Táto vlastnosť si vyžaduje zvýšenú pozornosť, najmä pri identifikácii
kambizemí nižších polôh, ktoré sú celkovo svetlé, s málo kontrastným zafarbením. Kontrastnosť a výraznosť farieb
horizontov kambizeme rastie s nadmorskou výškou v dôsledku slabšej mineralizácie a intenzívnejšieho zvetrávania
v podmienkach drsnejšej klímy.
14
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Pseudogleje trojhorizontové A-B-C alebo až štvorhorizontové A-E-B-C pôdy, vyvinuté z rôznych, prevažne
nekarbonátových pôdotvorných substrátov v podmienkach premyvného vodného režimu s prebytkom povrchových,
najčastejšie svahových vôd. Z toho dôvodu ich najčastejší výskyt je v úpätných alebo inak zarovnaných partiách
svahov, kde pôdotvornými substrátmi sú úpätné svahoviny (kolúviá), zvrstvené terciérne, fluvioglaciálne a iné
polygenetické sedimenty. Sú to pôdy na povrchu s tzv. ochrickým (plytkým, svetlým humusovým) Ao-horizontom,
pod ktorým môže byť (nie je podmienkou) v dôsledku intenzívneho premyvu vyvinutý svetlejší (svetlosivý) eluviálny
hydromorfný En-horizont, ktorý vznikol ochudobnením o vylúhované minerálne a organické koloidy. Pod ním leží
mramorovaný Bg-horizont. Jeho prítomnosť je najdôležitejším diagnostickým znakom tejto pôdnej jednotky. Je
textúrne ťažší ako nadložné horizonty, a to buď v dôsledku litologického zvrstvenia (dvojsubstráty), alebo ide o
pedogenetickú podmienenosť – akumuláciu translokovaných koloidov. V takomto menej priepustnom horizonte sa
vytvára farebne pestrá matrica, so sieťovitou, jazykovitou alebo mozaikovitou farebnosťou, s kontrastným
striedaním hrdzavej, okrovej a sivej farby. Diagnostickou podmienkou je zastúpenie sivej a hrdzavej farby oglejenia
v matrici nad 80%. Intenzita znakov oglejenia vyznieva cez svetlejší prechodný B/C-horizont v C-horizonte
(pôdotvornom substráte).
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené charakteristiky pôdy z pôdnej sondy z k. ú. Ploské :
Vlastnosti
Pôdny typ
Pôdny subtyp
Pôdny druh (zrnitosť)
Objemová hmotnosť (g.cm-3)
Výmenná pôdna reakcia (pH v KCL)
Obsah humusu (%)
Obsah fosforu (Egner; mg.kg-1)
Obsah draslíka (Schachtschabel; mg.kg-1)
Hodnoty
fluvizem
glejová
ťažká
obsah ílu (< 0,002 mm) > 35 %
obsah prachu (0,002 – 0,05 mm) < 60 %
vyhovujúci parameter: stredne ťažká pôda
nepriaznivá (1,45 – 1,50)
vyhovujúci parameter: optimálna
silne alkalická (> 7,7 pH v KCl)
vyhovujúci parameter: slabo kyslá až neutrálna (podľa pestovanej plodiny)
stredne humózna (2 – 3)
vyhovujúci parameter: stredne humózna (najmä pri orných pôdach)
dobrý
pre ornú pôdu 66 – 80
pre trvalé trávne porasty 36 – 45
vyhovujúci parameter: dobrý
malý
pre ornú pôdu (ťažká pôda) 91 – 140
pre trvalé trávne porasty (ťažká pôda) 81 – 110
vyhovujúci parameter: dobrý
Zdroj : ÚPN obce Nová Polhora, architektonické štúdio Átrium, Košice, 2010
Poľnohospodárska pôda záujmovej oblasti je všeobecne strednej bonity a v kategorizácii produkčnosti
dosahuje vyššie hodnoty (3, 4 a 5 v 10-stupňovej stupnici s bodovými hodnotami 80 – 71, 70 – 61 a 60 – 51
v stupnici 100 – 1). Obsah humusu v hĺbke do 25 cm je vysoký (> 2,3 %) až stredný (1,8 – 2,3 %). Pôdna reakcia je
prevažne neutrálna (6,5 – 7,3 pH), slabo alkalická (7,8 – 7,3 pH) alebo slabo kyslá (6,0 – 6,5 pH).
III.1.6. Rastlinstvo
Záujmové územie podľa fytogeografického členenia flóry Slovenska (Futák, J., Atlas SSR, 1980) spadá do
oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), pričom leží na rozhraní dvoch obvodov flóry, a to
východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale), fytogeografického okresu Východné Beskydy a podokresu
Šarišská vrchovina a obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), fytogeografických okresov stredné Pohornádie
a Slanské vrchy.
Základnú predstavu o vegetačnom kryte sledovaného územia poskytuje Geobotanická mapa ČSSR
(Michalko 1986). Znázorňuje prirodzenú vegetáciu, teda taký vegetačný kryt, ktorý by sa vyvinul na území, keby do
vývojového procesu nezasahoval človek svojou činnosťou.
15
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Podľa tohto materiálu sa v širšom okolí záujmového územia nachádzajú nasledovné jednotky
rekonštruovanej prirodzenej vegetácie :
U – lužné lesy nížinné (v blízkosti vodných tokov)
Do tejto jednotky sú zahrnuté vlhkomilné a čiastočne mezohygrofilné lesy rastúce na aluviálnych
naplaveninách pozdĺž vodných tokov, alebo v blízkosti prirodzených vodných nádrží. Zväčša sú to spoločenstvá
jaseňovo-brestových a dubovo-brestových lesov rozšírené na alúviách väčších riek, avšak viažu sa na vyššie a
relatívne suchšie polohy údolných nív, najmä v nížinách a teplejších oblastiach pahorkatín (do 300 m n.m.), kde ich
zriedkavejšie a časovo kratšie ovplyvňujú periodicky sa opakujúce povrchové záplavy, alebo kolísajúca hladina
podzemnej vody. Zvyšky týchto porastov okolo vodných tokov sú v súčasnej dobe pozmenené a ohrozované
ľudskou činnosťou (regulácia vodných tokov, poľnohospodárstvo, meliorácie a pod.). Na ich vznik, vývoj a štruktúru
vplýva veľa ekologických faktorov, z ktorých rozhodujúci význam má vodný režim úzko spojený s reliéfom a
zloženie pôdotvorného materiálu. Z drevín sa uplatňujú najmä tvrdé lužné dreviny: jaseň úzkolistý (Fraxinus
angustifolia), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor
poľný (Acer campestre), čremcha strapcovitá (Padus avium), medzi ktoré bývajú hojne primiešané aj niektoré
dreviny mäkkých lužných lesov, napríklad topoľ biely (Populus alba), topoľ čierny (Populus nigra), jelša lepkavá
(Alnus glutinosa). Z týchto drevín majú rozhodujúci edifikačný význam jaseň panónsky a dub letný, lokálne aj brest
hrabolistý. Krovité poschodie je zväčša dobre vyvinuté a vyznačuje sa vysokou pokryvnosťou. Bežnými druhmi
bývajú svíb krvavý (Cornus sanguinea), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Euonymus
europaeus), javor poľný (Acer campestre), rozličné druhy hlohu (Crataegus sp.), lieska obyčajná (Corylus
avellana), javor tatársky (Acer tataricum) a iné. Bylinný podrast je podstatne bohatší a druhovo pestrejší. Mnoho
eutrofných a mezotrofných bylín tu má optimálne rastové podmienky, lebo pôda je dostatočne zásobená nielen
vodou, ale aj základnými minerálnymi živinami.
C – dubovo – hrabové lesy (v prevažnej miere v danom území)
Spoločenstvá dubovo-hrabových lesov v najteplejších oblastiach na Slovensku alebo v teplejších kotlinách
a dolinách, kde má klíma zvýšenú kontinentalitu. Edaficky sú podmienené aj v oblastiach ponticko-panónskych
dubových lesov, v sprašových pahorkatinách, v kotlinách južného Slovenska, na rovinách (Podunajská,
Východoslovenská). Podmieňujú ich predovšetkým piesočnaté a štrkovité terasy treťohorné alebo štvrtohorné,
pokryté sprašovými hlinami alebo náplavové kužele. Na vápnitých alúviách rovín sú vzácnejšie, alebo vytvárajú
prechodný typ fytocenóz a fytocenologicky sa radia k lužným lesom. Stromové poschodie tvoria najmä dominantný
dub letný (Quercus robur), častý je dub sivastý (Quercus pedunculifolia), iba na prechode do chladnejších polôh
pristupuje alebo dominuje dub zimný (Quercus petraea). Hojné sú ešte javory (Acer campestre, Acer platanoides).
Najčastejšie tvoria nižšiu stromovú a krovinnú etáž. Bežné sú bresty (Ulmus minor, Ulmus laevis), ešte tu rastie
hrab (Carpinus betulus) a jasene (Fraxinus excelsior, Fraxinus angustifolia). Krovinné poschodie je takisto bohaté,
vyskytuje sa najmä vtáčí zob (Ligustrum vulgare), trnka (Prunus spinosa), siripútka (Viburnum lantana), baza
čierna (Sambucus nigra).
Qc – dubovo – cerové lesy (miestami v skúmanom území)
Patria sem xerotermofilné dubové lesy na alkalických podložiach v strednej Európe. Vedúcim druhom je
dub zimný (Quercus petraea). V strednej Európe vystupujú hlavne na vhodných stanovištiach. Stanovištne sa
zodpovedajú hnedozemiam a rendzinám na silne alkalickom podloží. Ostatné dubové subxerotermofilné až
xerotermofilné lesy, v ktorých výraznejšie vystupuje dub cerový (Quercus cerris), sa viažu na ilimerizované
hnedozeme na sprašových príkrovoch alebo na degradované černozeme na sprašiach. Spolu s cerom tu vystupujú
dub žltkastý (Quercus dalechampii), alebo dub sivozelený (Quercus pedunculifolia), iba niekedy dub zimný
(Quercus petraea) a letný (Quercus robur). Z iných drevín sa vtrúsene vyskytuje javor poľný (Acer campestre),
javor tatársky (Acer tataricum). Krovinná vrstva je pomerne bohatá. Dnešné lesy, nachádzajúce sa zväčša na
väčších plochách, sú antropogenizované, výmladkové alebo vysadené agátom, ktorý miestami dominuje. Indikujú
klimaticky teplé polohy.
Qp – dubovo – nátržníkové lesy (ojedinele v záujmovom území)
Patria sem dubové lesy na plošinách a miernych sklonoch pahorkatín s príkrovmi sprašových hlín a ílov,
ktoré ležia zväčša na neogénnych útvaroch, budovaných štrkmi a piesočnatým materiálom. Na našom území majú
osobitné zloženie. Floristicky sú veľmi bohaté. Vedúcim druhom je dub letný (Quercus robur), v južných oblastiach
sa nájde aj dub sivastý (Quercus pendunculiflora). Ďalej sú tu dub zimný (Quercus petraea), borovica sosna (Pinus
sylvestris), breza previsnutá (Betula pendula) a osika (Populus tremula). Krovinná vrstva je pomerne bohatá, tvoria
ju krušina jelšová (Frangula alnus), lieska (Coryllus avellana), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), trnka
16
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
(Prunus spinosa), ruža psia (Rosa canina) a hloh obyčajný (Crataegus laevigata). Pre bylinnú vrstvu sú
charakteristické nátržník biely (Potentilla alba), pľúcnik Murínov (Pulmonaria murinii), iskerník mnohofarebný
(Ranunculus polyanthemos), vika kašubská (Vicia cassubica), bukvica lekárska (Betonica officinalis), ostrica
horská (Carex montana), zvonček klbkatý (Campanula glomerata), hrachor čierny (Lathyrus vernus) a mnohé
ďalšie.
Prevládajúce poľnohospodárske využívanie pôdy spôsobilo, že aktuálna vegetácia svojou kvalitou a
priestorovým rozložením nezodpovedá potenciálnej vegetácii. Prirodzená vegetácia je premietnutá do aktuálnej
vegetácie len zvyškami fragmentov. Z aluviálnych lužných lesov sa zachovali iba zvyšky, keďže tieto typy
vegetácie sa nachádzajú na úrodných pôdach, ktoré sú intenzívne obhospodarované.
Vegetácia v sledovanom území je vplyvom dlhodobého antropogénneho pôsobenia pozmenená. V širšom
území stavby sa vyskytuje najmä rozptýlená vegetácia v rámci poľnohospodárskej krajiny – remízky, sprievodná
vegetácia pozdĺž vodných tokov a komunikácií a pod. Súvislejšie lesné ekosystémy sú viazané na Toryskú
pahorkatinu a Slanské vrchy.
Z hľadiska drevinového zloženia dominujú v širšom okolí stavby listnaté dreviny ako breza (Betula
pendula), topoľ osikový (Populus tremula), vŕba rakytová (Salix caprea), hrab (Carpinus betulus), baza čierna
(Sambucus nigra), menej čerešňa vtáčia (Cerasus avium), lipa malolistá (Tilia cordata), dub letný (Quercus robur),
javor mliečny (Acer platanoides), v líniovej NDV sa uplatňuje aj trnka (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina),
hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea). Brehové porasty sú zväčša tvorené
vŕbou krehkou (Salix fragilis), purpurovou (Salix purpurea), jelšou lepkavou (Alnus glutinosa) a čremchou (Padus
avium), na prítokoch aj jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior). Lokálne sa vyskytujú nepôvodný kultivary
euroamerických topoľov (Populus x americana).
V k.ú. Nová Polhora boli zistené neveľké plochy výskytu inváznych druhov rastlín ako : zlatobyľ obrovská
(Solidago gigantea), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis), netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora),
slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus), krídlatka japonská (Fallopia japonica) a ďalšie ruderálne druhy, najmä v
nive Torysy a okolo potoka Balka.
Reálna vegetácia v dotknutom území
V rámci prieskumných prác bol vykonaný dendrologický prieskum (DOPRAVOPROJEKT, a.s., Bratislava,
2011), ktorý v záujmovom území identifikoval 12 druhov drevín (vrátane krovín) : vŕba rakyta (Salix caprea), vŕba
krehká (Salix viminalis), vŕba purpurová (Salix purpurea), agát biely (Robinia pseudoaccacia), topoľ osika (Populus
tremula), beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa), tavoľník van Houtteho (Spiraea van houttei), baza čierna
(Sambucus nigra), rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides), pajazmín vencový (Philadelphus coronarius),
trnka obyčajná (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina).
V súvislosti s výstavbou dôjde k výrubu prevažne sprievodnej zelene diaľnice D1 a a drevín pozdĺž poľnej
cesty spájajúcej obce Nová Polhora a Seniakovce, čiastočne aj sprievodného porastu potoka Balka. Presný počet
stromov a krovín určených na výrub a ich spoločenská hodnota budú stanovené v ďalšom stupni projektovej
dokumentácie.
III.1.7.
Živočíšstvo
Podľa členenia územia Slovenska na živočíšne regióny (Čepelák, Atlas SSR, 1980) leží sledované
územie na rozdraní dvoch provincií, a to Karpát a Vnútrokarpatských zníženín. V rámci provincie Karpát patrí do
oblasti Východné Karpaty, do prechodného obvodu, slanského okrsku. V rámci provincie Vnútrokarpatské
zníženiny patrí do Panónskej oblasti, juhoslovenského obvodu, košického okrsku.
Zloženie fauny dotknutého územia nie je pestré, keďže je z hľadiska fauny málo významné. Jedná sa
prevažne o poľnohospodársku krajinu s chudobnými živočíšnymi spoločenstvami lúk a polí : hrabavka škvrnitá
(Pelobates fuscus), prepelica poľná (Coturnix coturnix), jarabica poľná ((Perdix perdix)), škovránok poľný (Alauda
arvensis), zajac poľný (Lepus europaeus), syseľ obyčajný (Citellus citellus), ležiak obyčajný (Burhinus
oedicnemus), kaňa sivá (Circus cyaneus), kaňa popolavá (Circus pigardus), myšiarka močiarna (Asio flammeus),
trasochvost žltý (Motacilla flava), strnádka lúčna (Emberiza calandra), chrček roľný (Cricetus cricetus) a tchor
stepný (Mustela eversmanni), pre vlhké lúky je charakteristický chrapkáč poľný (Crex crex). Poľovná zver je
zastúpená hlavne bažantom obyčajným (Phasianus colchicus),srncom hôrnym (Capreolus capreolus), sviňou divou
17
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
(Sus scrofa), jeleňom obyčajným (Cervus elaphus), prepelicou a jarabicou. Z ostatných druhov tu žije líška
obyčajná (vulpes vulpes), kuna lesná (Martes martes) a iné.
Z chránených a prioritných druhov živočíchov sa na území katastra obcí nachádzajú nasledovné druhy:
májka obyčajná (Meloe proscarabeus), čmeľ (Bombus), vidlochvosty ovocný (Iphiclides podalidarius), hlaváč
bieloplutvý (Cottus godio), kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), skokan zelený
(Rana esculenta), slepúch lámavý (Anguis fragilis), jašterica obyčajná (Lacerta agilis), užovka obyčajná (Natrix
natrix), jastrab krahulec (Accipiter nisus), myšiak lesný (Buteo buteo), orol krikľavý (Aquila pomarina), bocian biely
(Ciconia ciconia), chrapkáč poľný (Crex crex), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ prostredný
(Dendrocopos medius), včelár lesný (Pernis apivorus), vydra riečna (Lutra lutra), plch lieskový (Muscardinus
avellanarius), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier obyčajný (Myotis myotis), piskor malý (Sorex
minutus).
Okrem uvedených chránených druhov sa vyskytujú v širšom okolí aj ďalšie regionálne významné
a vzácne druhy.
III.2.
KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA
III.2.1.
Krajina a jej štruktúra
Dotknuté územie a jeho širšie okolie je stredne intenzívne až intenzívne využívané poľnohospodárstvom.
Súčasná štruktúra krajiny dotknutého územia je výsledkom dlhodobého antropického tlaku na krajinu, kde z
pôvodne zalesneného územia bola krajina fragmentovaná na urbanizované plochy (sídla, plochy priemyslu a
dopravy), ale aj na poľnohospodársky využívané plochy (orná pôda, lúky), plochy nelesnej drevinovej vegetácie,
ostatné plochy a vodné plochy.
Z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry a využívania územia, špecifikom tohto územia je nízky podiel
krajinných prvkov s ekostabilizačnou hodnotou a oddelená priestorová lokalizácia týchto prvkov. Vysoké
zastúpenie má orná pôda, TTP sú zastúpené len v malej miere.
Lesné porasty sa v danom území nenachádzajú.
Rozšírenie nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) je v poľnohospodárskej krajine nerovnomerne rozdelené.
Lepšie zastúpenie je v okrajových častiach poľnohospodárskej krajiny, najmä okolo neupravených vodných tokov,
menej v oráčinovej časti. NDV predstavuje najmä líniovú zeleň okolo úvozov, ciest a potokov. Trvalé trávne porasty
sú zastúpené v malej miere, sú prevažne polointenzívne, z malej časti prirodzené, väčšia časť je vplyvom
intenzifikačných zásahov pomerne chudobná a monotónna, časť degraduje vplyvom obmedzenia
obhospodarovania, buď zarastaním krovinami a drevinami, alebo ruderálnymi spoločenstvami a spoločenstvami
inváznych rastlín. Na plochách strmších strání, úvozov, strží alebo zamokrených plôch v alúviách sú fragmenty
hodnotnejšej xerotermnej alebo močiarnej vegetácie, no aj tá je závislá od spôsobu hospodárenia.
Oráčiny zaberajú podstatnú časť poľnohospodárskej plochy daného územia, sú prevažne veľkoblokové.
Časť oráčin je osiata trvalými kultúrami.
Okrajom územia preteká rieka Torysa s ľavostranným prítokom potoka Balka a jeho ľavostranným
bezmenným prítokom.
Vegetácia v intraviláne má tradičný charakter, je kultúrneho charakteru, značné plochy zaberá aj
synantropná vegetácia. Tvorená je predovšetkým vegetáciou úžitkových záhrad a okrasných plôch pri rodinných
domoch a drevinovou vegetáciou na verejných priestranstvách. Drevinová vegetácia v obciach má kultúrny
charakter, prevládajú v nej úžitkové druhy.
III.2.2.
Scenéria krajiny a ekologická stabilita
Scenériu krajiny reprezentuje jej obraz. Sledované územie je posudzované na základe hodnotenia jeho
vizuálnej charakteristiky vnímanej človekom. Najčastejšie hodnotenými parametrami sú rozmanitosť, štruktúra,
prírodnosť a jedinečnosť krajiny.
Za pozitívne nosné prvky scenérie krajiny v dotknutom území možno považovať v prvom rade všetky typy
rozptýlenej nelesnej drevinnej vegetácie, brehových porastov, vodné toky so sprievodnou vegetáciou, mokraďnú
vegetáciu a pod. Negatívnymi prvkami scenérie sú vidiecke osídlenia tvorené súvislou plochou zastavaných území,
18
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
priemyselné a poľnohospodárske areály, technické prvky a iné negatívne javy a prvky, ktoré negatívne ovplyvňujú
celkovú scenériu krajiny.
Hodnotené územie tvorí prevažne intenzívne obhospodarovaná poľnohospodárska krajina s rovinatým až
pahorkatinným reliéfom. Typický obraz krajiny tvoria veľkoblokové polia a trvalé kultúry, ohraničené panorámami
vidieckych sídiel s výškovými dominantami kostolov, resp. technickými a urbanizačnými dominantami líniového a
výškového charakteru. Celkovú scenériu krajiny zjemňujú líniové sprievodné porasty ciest, poľných ciest, kanálov
a remízky v poľnohospodárskej krajine.
Katastrálne územia obcí môžeme charakterizovať z hľadiska zastúpenia ekologicky stabilných plôch podľa
stupňa (koeficientu) ekologickej stability. Rozloženie plôch s vyšším koeficientom ekologickej stability je v
záujmovom území nerovnomerné. Celkovo môžeme dotknuté územie hodnotiť ako nestabilné, koeficient sa
pohybuje od 0,21 do 0,40. V území sa nachádza málo krajinných prvkov s ekostabilizačnou hodnotou. Stabilnejšie
prvky sú situované prevažne na okrajoch katastrálnych území a sú zastúpené medzami, brehovými porastmi,
stromoradiami, ruderálnou vegetáciou v okolí ciest.
III.2.3.
Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov
III.2.3.1. Chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
Ochrana najhodnotnejších častí prírody je u nás zabezpečená uplatňovaním zákona NR SR č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny, pričom je vymedzená územná a druhová ochrana a ochrana drevín. Na území
Slovenskej republiky platí 1. stupeň ochrany, v ktorom sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody
a krajiny.
Všetky veľkoplošne i maloplošne chránené územia a územia chránené v rámci európskej siete NATURA
2000 sa nachádzajú mimo záujmovú oblasť v dostatočnej vzdialenosti od priamo dotknutej oblasti a navrhovanou
činnosťou nebudú ovplyvnené.
V súvislosti so zákonom NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
a vyhláškou Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a
krajiny v znení neskorších predpisov boli v území vyčlenené biotopy európskeho a národného významu, rovnako
boli zaznamenané druhy živočíchov a rastlín európskeho a národného významu.
V zmysle vyhlášky sa na území k.ú. obce Nová Polhora nachádzajú nasledovné chránené rastliny :
Vedecké meno
Dactylorhiza majalis ssp. majalis
Slovenské meno
vstavačovec májový pravý (druh národného významu)
Zdroj : ÚPN obce Nová Polhora, architektonické štúdio Átrium, Košice, 2010
Okrem nich sa v území vyskytujú nasledovné ohrozené druhy, uvedené v Červenom zozname
papraďorastov a semenných rastlín Slovenska :
Vedecké meno
Gentiana cruciata
Pilosella cymosa
Platanthera bifolia
Slovenské meno
horec krížatý
chlpánik vrcholíkatý
vemenník dvojlistý
Ohrozenie
LR:nt
LR:nt
VU
Zdroj : ÚPN obce Nová Polhora, architektonické štúdio Átrium, Košice, 2010
Kategórie ohrozenosti podľa IUCN:
VU
– Vulnerable – zraniteľný
LR
– Lower Risk – menej ohrozený
s podkategóriou nt – Near Threatened – takmer ohrozený
Z chránených a prioritných druhov živočíchov sa na území k.ú. Nová Polhora nachádzajú nasledovné
druhy :
Vedecké meno
Coleoptera
Meloe proscarabeus
Hymenoptera
Bombus (všetky druhy)
Slovenské meno
chrobáky
májka obyčajná
blanokrídlovce
čmeľ
19
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Lepidoptera
Iphiclides podalirius
Osteichthyes (= Pisces)
Cottus gobio
Amphibia
Bombina variegata
Bufo bufo
Bufo viridis
Rana esculenta
Rana temporaria
Triturus vulgaris
Reptilia
Anguis fragilis
Lacerta agilis
Natrix natrix
Aves
Accipiter nisus
Alauda arvensis
Alcedo atthis
Anas platyrhynchos
Anthus trivialis
Aquila pomarina
Ardea cinerea
Asio otus
Buteo buteo
Buteo lagopus
Carduelis carduelis
Carduelis chloris
Carduelis spinus
Ciconia ciconia
Cinclus cinclus
Coccothraustes coccothraustes
Columba oenas
Corvus corax
Corvus corone
Corvus frugilegus
Corvus monedula
Crex crex
Cuculus canorus
Delichon urbica
Dendrocopos leucotos
Dendrocopos major
Dendrocopos medius
Emberiza citrinella
Erithacus rubecula
Falco tinnunculus
Ficedula hypoleuca
Fringilla coelebs
Galerida cristata
Garrulus glandarius
Hippolais icterina
Hirundo rustica
Jynx torquilla
Lanius minor
Motacilla alba
Parus major
Parus montanus
Passer domesticus
Passer montanus
Perdix perdix
Pernis apivorus
20
motýle
vidlochvost ovocný
ryby
hlaváč bieloplutvý
obojživelníky
kunka žltobruchá
ropucha bradavičnatá
ropucha zelená
skokan zelený
skokan hnedý
mlok bodkovaný
plazy
slepúch lámavý
jašterica obyčajná
užovka obyčajná
vtáky
jastrab krahulec
škovránok poľný
rybárik riečny
kačica divá
ľabtuška lesná
orol krikľavý
volavka popolavá
myšiarka ušatá
myšiak lesný
myšiak severský
stehlík pestrý
stehlík zelený
stehlík čížavý
bocian biely
vodnár potočný
glezg hrubozobý
holub plúžik
krkavec čierny
vrana túlavá
havran čierny
kavka tmavá
chrapkáč poľný
kukučka jarabá
belorítka domová
ďateľ bielochrbtý
ďateľ veľký
ďateľ prostredný
strnádka žltá
slávik červienka
sokol myšiar
muchárik čiernohlavý
pinka lesná
pipíška chochlatá
sojka škriekavá
sedmohlások hájový
lastovička domová
krutihlav hnedý
strakoš kolesár
trasochvost biely
sýkorka bielolíca
sýkorka čiernohlavá
vrabec domový
vrabec poľný
jarabica poľná
včelár lesný
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Phoenicurus ochruros
Phylloscopus collybita
Phylloscopus sibilatrix
Phylloscopus trochiloides
Pica pica
Picus viridis
Pyrhulla pyrhulla
Saxicola rubetra
Saxicola torquata
Sitta europaea
Streptopelia decaocto
Streptopelia turtur
Strix aluco
Strurnus vulgaris
Sylvia atricapilla
Sylvia borin
Sylvia communis
Sylvia curruca
Troglodytes troglodytes
Turdus merula
Turdus philomenos
Turdus pilaris
Tyto alba
Mammalia
Crocidura leucodon
Erinaceus concolor
Lutra lutra
Muscardinus avellanarius
Myotis dasycneme
Myotis myotis
Mustela erminea
Neomys fodiens
Plecotus austriacus
Rhinolophus hipposideros
Sorex araneus
Sorex minutus
žltochvost domový
kolibkárik čipčavý
kolibkárik sykavý
kolibkárik zelený
straka čiernozobá
žlna zelená
hýľ lesný
pŕhľaviar červenkastý
pŕhľaviar čiernohlavý
brhlík lesný
hrdlička záhradná
hrdlička poľná
sova lesná
škorec lesklý
penica čiernohlavá
penica slávikovitá
penica hnedokrídla
penica popolavá
oriešok hnedý
drozd čierny
drozd plavý
drozd čvíkotavý
plamienka driemavá
cicavce
bielozúbka bielobruchá
jež bledý
vydra riečna
plch lieskový
netopier pobrežný
netopier obyčajný
hranostaj čiernochvostý
dulovnica väčšia
ucháč sivý
podkovár malý
piskor obyčajný
piskor malý
Zdroj : ÚPN obce Nová Polhora, architektonické štúdio Átrium, Košice, 2010
Poznámka: Druhy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné druhy sa považujú za druhy národného významu
Okrem uvedených chránených druhov živočíchov sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné a
vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), kuna skalná (Martes foina),
jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Z ostatných druhov majú zastúpenie ešte zajac
poľný (Lepus europaeus), diviak (Sus scrofa), srnec (Capreolus capreolus).
Z biotopov národného a európskeho významu sa v k.ú. obce Nová Polhora vyskytujú nasledovné :
Kód
Tr 7
Br 6
Lk 1
Lk 3
Lk 6
Kód
Pr 2
Ls 1.3
Názov biotopu
Mezofilné lemy
Brehové porasty deväťsilov
Nížinné a podhorské kosné lúky
Mezofilné pasienky a spásané lúky
Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí
Názov biotopu
Prameniská nížin a pahorkatín na nevápencových horninách
Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy
Druh biotopu
biotop národného významu
biotop európskeho významu
biotop európskeho významu
biotop národného významu
biotop národného významu
Druh biotopu
biotop národného významu
biotop európskeho významu
Zdroj : ÚPN obce Nová Polhora, architektonické štúdio Átrium, Košice, 2010
Predmetná stavba nezasahuje do biotopov národného a európskeho významu.
21
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Súčasný charakter vegetácie hodnoteného územia je výsledkom flórogenetických procesov integrovaných
z fytogeografickej polohy územia a fyzicko-geografických, biotických pomerov a výrazných dlhodobých a
extenzívnych antropogénnych zásahov, najmä však spôsobmi a charakterom využívania krajiny v súčasnosti.
V hodnotenom území sa v súčasnosti nachádzajú, okrem intravilánu obcí, náhradné rastlinné spoločenstvá, pričom
prevládajú polia, kosené lúky, pasienky, lúčne úhory, čiastočne sady, prídomové záhrady, len fragmentárne sa
zachovali v blízkostí obcí, resp. v priestore dotknutého územia antropizované zvyšky pôvodnej vegetácie.
V dotknutom území stavby sa v súčasnosti nevyskytujú žiadne pôvodné spoločenstvá.
Pozdĺž brehov potokov dotknutého územia, a najviac realizáciou výstavby kontaktovanú reálnu vegetáciu
hodnoteného územia, predstavujú výrazne v krajine dominujúce vrbiny, ktoré sú jednak náhradným spoločenstvom
jelšových a jaseňovo-jelšových lužných lesov a horské podzväzu Alnenion glutinoso-incanae Oberd. 1953.
Fragmenty porastov, ktoré sa ešte zachovali, tvoria už len lemové porasty brehov potokov (ekosystémy Torysy),
s postupným a nevýrazným prechodom k spoločenstvu vŕbových krovín na zaplavovaných brehoch riek Kr9, zväzu
Salicion tiandrae T. Müller et Görs 1958. Mnohé brehové porasty v záujmovom úseku D1 sú v podstate
odstránené, vysadené náhradnými drevinami. Z drevín v lemových brehových porastoch fyziognomicky významne
prevládajú vŕby, vŕba krehká (Salix fragilis), v. biela (S. alba), v. rakytová (S. caprea), v. košikárska (S. viminalis),
primiešané sú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), čremcha obyčajná (Padus avium),
svíb krvavý (Cornus sanguinea), baza čierna (Sambucus nigra), topoľ osikový (Populus tremula). Častý je však
napr. agát biely (Robinia pseudoacacia), orech vlašský (Juglans regia), slivka čerešňoplodá (Prunus cerasifera,
subsp. myrobalana). Bylinný typický porast je len ojedinelý, významne modifikovaný ruderálnymi druhmi
spoločenstiev zväzov Carduo-Urticion dioicae Hadač ex Hadač in Hadač et al. 1969, Arction lappae R. Tx. 1967,
Aegopodion podagrariae R. Tx. 1967.
Významne do floristického spektra brehov potokov a porastov podhorských krovinných vrbín prispievajú
druhy spoločenstiev ruderalizáciou pozmeneného zväzu Petasition officinalis Sillinger 1933. Z druhov dominujú :
pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), kozonoha hostcova (Aegopodium podagraria), zádušník brečtanovitý (Glechoma
hederacea), krkoška voňavá (Chaerophyllum aromaticum), trebuľka lesná (Antriscus sylvestris), lipkavec obyčajný
(Galium aparine), deväťsil lekársky (Petasites hybridus), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), pýrovníkovec psí
(Roegneria canina), boľševník borščový, kostihoj lekársky (Symphytum officinale), mäta dlholistá (Mentha
longifolia), konopáč obyčajný (Eupatorium cannabinum). Pôvodné druhy v bylinnom podraste vytesňujú invázne
neofyty najmä: zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis), hviezdnik ročný (Stenactis annua), netýkavka malokvetá
(Impatiens parviflora), astra kopijovitolistá (Aster lanceolatus), tiež netýkavka žľaznatá (Impatiens glandulifera),
pohánkovec japonský (Fallopia convolvulus), miestami slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus) na významnú
ruderalizáciu brehových porastov poukazuje v blízkosti obcí i výskyt ľaliovky červenkastej (Hemerocallis
lilioasphodelus). Nivné porasty niekde priamo, inde postupne a nevýrazne prechádzajú do spoločenstiev porastov
mokradí, podmáčaných lúk podhorských oblastí zväzu Calthion Tüxen 1937. Floristické spektrum porastu je
výrazne negatívne antropogénne determinované a ovplyvnené blízkymi, resp. kontaktnými poľnými kultúrami, či
pasienkami. Z druhov dominujú už vyššie spomenuté, ale aj pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), škripina lesná
(Scirpus sylvaticus), metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa), pakost močiarny (Geranium palustre), bodliak tŕnitý
(Carduus acanthoides), niekde b. kučeravý (Carduus crispus), b. lopúchovitý (C. personata), mäta dlholistá
(Mentha longifolia), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), čerkáč obyčajný
(Lysimachia vulgaris), pakost lúčny (Geranium pratense), lipnica obyčajná (Poa trivialis), pýrovníkovec psí
(Roegneria canina), prvosienka vyššia (Primula elatior), nezábudka močiarna (Myosotis scorpioides), hviezdica
hájna (Stellaria nemorum) a iné. Výskyt druhov na vonkajšom okraji porastu : mlieč zelinový (Sonchus oleraceus),
pichliač obyčajný (Cirsium vulgare), komonica lekárska (Melilotus officinalis), reznačka laločnatá (Dactylis
glomerata), pýr plazivý (Elytrigia repens), mrkva obyčajná (Daucus carota) a i., poukazuje už na úzky kontakt
s poľnou kultúrou. Výskyt druhov na vonkajšom okraji týchto líniových porastov evidentne poukazuje na
antropogénny derivát prirodzených lemových spoločenstiev, najmä radu Petasito-Chaerophylletalia, v zmysle
nevyhranených typov spoločenstiev zväzu Aegopodion podagrariae Tx. 1967 em. Hillbig H. et Niemann 1972.
Na tieto spoločenstvá úzko nadväzujú aj nitrofilné lemové spoločenstvá brehov riek a potokov triedy
Convolvulietalia sepium R. Tx. 1950, pobrežné spoločenstvá zaraďované do zväzu Senecion fluviatilis T. Müller ex
Straka in Mucina 1993, najmä vyznievajúce spoločenstvá asociácie Cuscuto-europae-Convolvuletum sepium R.
Tx. 1947, v ktorej prevládajú pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), povoja plotná (Calystegia sepium), ostružina
ožinová (Rubus caesius agg.), lipkavec obyčajný (Galium aparine), chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides
arundinacea) a iné, s mozaikovitými prechodmi do asociácii Convolvulo-Epilobietum hirsuti Hilbig et al. 1972.
s diferenciálnymi taxónmi karbinec európsky (Lycopus europaeus), vrbovka chlpatá (Epilobium hirsutum)
22
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
nezábudka močiarna (Myosotis scorpioides), v. potočná (V. beccabunga) i asociácie Convolvulo-Eupatorietum
cannabini Görs 1974s s pribúdajúcimi dominujúcimi druhmi konopáč obyčajný (Eupatorium cannabinum), pýr
plazivý (Elytrigia repens), praslička roľná (Equisetum arvense), mäta dlholistá (Mentha longifolia), tiež druhy
z pôvodných jelšín a z kontaktných lúčnych fytocenóz : lipnica pospolitá (Poa trivialis), túžobník brestový
(Filipendula ulmaria), pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), tiež sa mozaikovito striedajú porasty najmä pri obciach
s dominujúcim bodliakom kučeravým (Carduus crispus) s neofytnými inváznymi druhmi netýkavkou žľaznatou
(Impatiens glandulifera), astrou vŕbovitou (Aster x salignus), zlatobyľou kanadskou (Solidago canandensis),
miestami i pohánkovcom japonským (Fallopia japonica).
V území sú zastúpené aj porasty nepôvodných drevín (na svahoch diaľnice a poľnej cesty), ktoré nemajú
osobitné fytocenologické vymedzenie či charakteristiku. I keď nemajú z botanického hľadiska významné miesto,
v krajine predstavujú významné remízy a biokoridory pre živočíchy a hniezdiská pre vtákov. Z drevín je dominantný
topoľ osikový (Populus tremula), vtrúsene vŕba krehká (Salix fragilis), v. košikárska (S. viminalis), agát biely
(Robinia pseudoacacia) a.i..
V predmetnom území plošne dominuje (diaľničné svahy) mezofilné pahorkatinné spoločenstvo ovsíkové
lúky podhorské, patriace do okruhu zväzu Arrhenatherion elatioris Koch 1926. Predstavujú spoločenstvo, ktorého
floristické zloženie sa v území mení podľa stanovišťa, antropických zásahov, napr. kosenie, spásanie, resp.
nekosenie – nevyužívanie. Z významných charakteristických druhov tu rastie : z tráv najmä ovsík obyčajný
(Arrhenatherum elatius), lipnica lúčna (Poa pratensis), l. pospolitá (P. trivialis) reznačka laločnatá (Dactylis
glomerata), trojštet žltkastý (Trisetum flavescens), kostrava lúčna (Festuca pratensis), k. červená (F. rubra),
psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), stoklas mäkký (Bromus mollis). Z iných druhov je charakteristická
prítomnosť: pakost lúčny (Geranium pratense), králik biely (Chrysanthemum leucanthemum), chrastavec roľný
(Knautia arvensis), škarda dvojročná (Crepis biennis), nevädzovec lúčny (Jacea pratensis), zvonček konáristý
(Campanula patula), štiav kyslý (Rumex acetosa), iskerník prudký (Ranunculus acer), púpava lekárska (Taraxacum
officinale), škarda dvojročná (Crepis biennis), lipkavec vzpriamený (Galium album), kozobrada východná
(Tragopogon orientalis), vo veľkom počte v letnom aspekte dominuje rasca lúčna (Carum carvi), nevädzovec.
úzkoperý (J. stenolepis), n. vyvýšený (J. pseudophyrygia), nevädzník hlaváčovitý (Colymbada scabiosa), štiav
kyslý (Rumex acetosa), škarda dvojročná (Crepis biennis), lipkavec vzpriamený (Galium album), l. syridlový (G.
verum), l. mäkký (G. mollugo), kozobrada východná (Tragopogon orientalis) a i.. Na vlhších miestach sú
charakteristické najmä kukučka lúčna (Lychnis flos-cuculi), boľševník borščový (Heracleum sphondylium), krvavec
lekársky (Sanguisorba officinalis), na suchších miestach prevláda mrkva obyčajná (Daucus carota), ďatelina lúčna
(Trifolium pratense), šalvia lúčna (Salvia pratensis), vika vtáčia (Vicia cracca). Aktuálne sú v území mnohé plochy
týchto porastov výrazne pozmenené, často hospodárskym nevyužívaním floristicky degradované. Vyskytujú sa
mnohé burinné druhy, na mnohých miestach výrazne dominujú najmä : bolehlav škvrnitý (Conium maculatum),
pichliač roľný (Cirsium arvense), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), masívne hviezdnik ročný (Stenactis annua),
významne sa presadzujú areály so smlzom trsteníkovitým (Calamagrostis arundinacea), smlzom kroviskovým
(Calamagrostis epigejos). Bryoflóra týchto biotopov je zastúpená iba niekoľkými, pre lúčne porasty typickými
druhmi, ako hrebeňovec dvojzubý (Lophocolea bidentata), bankovec hrboľatý (Brachythecium salebrosum),
chvostík (Cirriphyllum piliferum), ostnatec Swartzov (Eurhynchium hians), merík (Plagiomnium rostratum),
uhladenec čistý (Pseudoscleropodium purum), kostrbatec strapatý (Rhytidiadelphus squarrosus), tujovička
Philibertova (Thuidium philibertii), brvinka pochybná (Weissia controversa).
Aktuálne poľnohospodárske kultúry s rôznou intenzitou využívania v území sprevádzajú aj segetálne
spoločenstvá. V prvom rade sú závislé od agrotechnických postupov. Pod pojmom segetálne druhy chápeme tie
rastliny, ktoré primárne rastú na obrábanej pôde, tu majú svoje rastové optimum a sú svojím životným cyklom a
morfológiou prispôsobené k pravidelným agrotechnickým zásahom, rastú tiež na mladých úhoroch. Vzhľadom na
druhy rozšírené v ich bezprostrednom kontakte napr. : skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), s. prostredný (P.
media), pýr plazivý (Elytrigia repens), kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), silenka biela (Silene latifolia),
hviezdica prostredná (Stellaria media), pakost strihaný (Geranium dissectum), veronika perzská (Veronica persica),
púpava lekárska (Taraxacum officinale), štiavec kučeravý (Rumex crispus), turanec kanadský (Conyza
canadensis), chrastavec roľný (Knautia arvensis), nevädzník hlaváč ovitý (Colymbada scabiosa), mliečnik
chvojkový (Tithymalus cyparissias), m. kolovratcový (T. helioscopia), komonica lekárska (Melilotus officinalis), vika
vtáčia (Vicia cracca), môžeme hodnotiť vyskytujúce sa typy a subtypy segetálnych agrofytocenóz ako spoločenstvá
vzájomne sa prelínajúce v širšom chápaní patriace do zväzu Veronico-Euphorbion Sissingh ex Passarge 1964
(syn. Fumario-Euphorbion Th. Müller in Görs 1966), Scleranthion annui (Kruseman et Vlieger 1939) Sissing in
Westhoff et al. 1946, a tiež Spergulo-Oxalidion Görs in Oberd. Et al. 1967 (syn. Polygono-Chenopodion polyspermi
Br.-Bl. et R. Tx. 1943). S jedinou rozšírenou asociáciou Panico-Chenopodietum polyspermi R. Tx. 1937
23
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
s dominujúcimi resp. konštantnými sprievodnými taxónmi: mrlík mnohoplodý (Chenopodium polyspermum), m.
biely (Ch. album), pichliač roľný (Cirsium arvense), kysličkovec európsky (Oxalis stricta), ježatka kuria (Echinochloa
crus-gali), mohár sivý (Setaria pumila), m. zelený (S. viridis), parumanček nevoňavý (Tripleurospermum
perforatum), veronika perzská (Veronica persica), drchnička roľná (Anagallis arvensis), stavikrv vtáčí (Polygonum
aviculare aggr.), pohánkovec ovíjavý (Fallopia convolvulus), fialka roľná (Viola arvensis), pupenec roľný
(Convolvulus arvensis), Taraxacum sect. Ruderalia – púpava lekárska /pozn. Sekcia Ruderalia zahŕňa druhy, ktoré
boli predtým označované ako Taraxacum officinale WIGG – púpava lekárska;. toto meno sa však vzťahuje na
rastliny severských oblastí; preto je v súčasnosti preferované použite súborného označenia meno Taraxacum
sect. Ruderalia; v tejto sekcii autori rozlišujú asi 250 druhov púpav; druhov tejto sekcie je takmer kozmopolitné,
hojne rastú na ruderálnych a antropogénnych stanovištiach, lúkach, záhradách, pôdach bohatých na živiny; ďalej
budeme používať zaužívané meno T. officinale aggr./, silenka nočná (Silene noctiflora), pýr plazivý (Elytrigia
repens) a iné
Segetálne spoločenstvá sú veľmi dynamické vzhľadom na agrotechonologický postup konkrétnej lokality,
resp. parcely, a sú značne ovplyvňované a doplňované druhmi z okolitých trávnatých porastov a ruderálnych
stanovíšť napr. : reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), kostrava lúčna (Festuca pratensis), lipnica pospolitá (Poa
trivialis), psinček tenučký (Agrostis capillaris), mätonoh trváci (Lolium perenne), iskerník plazivý (Ranunculus
repens) tiež aj mrlík biely (Chenopodium album), m. sivý (Ch. glaucum), a.i.
Plošne priamo v trase sú tiež významné úhory a extenzívne obhospodarované agrokultúry – veľmi
dynamicky sa meniace fytocenózy aj v sezónnom aspekte prevažne zväzov Veronico euphorbion Sissing ex
Passarge 1964, Oxalidion europae (Görs 1967) Passarge 1978, Panico-Setarion Sissingh in Westhoff et al. 1946.
Významnou zložkou aktuálnej vegetácie sú fytocenózy biotopov nitrofilná ruderálna vegetácia mimo sídel a
teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídel. Mozaikovite sa vyskytujú fytocenologicky nevyhranené fácie
rumoviskových, ruderálnych spoločenstiev. Zo spoločenstiev jednoročných druhov sme zaznamenali spoločenstvá
zväzu Malvion neglectae (Gutte 1966) Hejný 1978, zväzu Sisymbrion officinalis R.Tx. et al. in R. Tx. 1950, tiež
zväzu Matricario matricarioidis-Polygonion arenastri Rivas-Martínez 1975 corr. Rivas-Martínez et al. 1991 , napr.
asociácie Amarantho deflexi- Polygonetum avicularis Sissingh 1969, Poetum annuae Felföldy 1942, Polygono
arenastri-Lepidium ruderalis Mucina 1993, Matricario-Polygonetum arenastri Th. Müller in Oberd. 1971. Zo
spoločenstiev viacročných druhov sú to spoločenstvá zväzu Dauco-Meliotion Görs 1966, najmä asociácia EchioMeliloletum R. Tx. 1947, Tanaceto-Artemisietum vulgaris Sissingh 1950, čiastočne Dauco-Picridetum Görs 1966,
nevymedzené resp. nevyhranené spoločenstvá zväzu Artion lappae R. Tx. 1937. Najrozšírenejšie sú cenózy
zväzu Aegopodion podagrariae R. Tx. 1967 prevažne asociácie, Chaerophylletum aromatici NeuhäuslováNovotná et al. 1969, Anthriscetum sylvestris Hadač 1978, Agropyro repentis-Aegopodium podagrariae R. Tx. 1967
em. Neuhäuslová-Novotná et al. 1969
Spoločenstvá s prevahou jednoročných druhov nízkeho vzrastu predstavuje zväz Sisymbrion officinalis
R.Tx. et al. in R. Tx. 1950 (syn. Bromo-Hordeion murini Hejný 1978), najmä asociácie : Hordeetum murini Libbert
1993, Erigeronto-Lactucetum serriolae Lohmeyer in Oberd. 1957 em. Mucina 1978. Na štrkových substrátoch
rastie najmä stoklas strechový (Bromus tectorum), pyštek obyčajný (Linaria vulgaris), turanec kanadský (Conyza
canadensis), lucerna ďatelinovitá (Medicago lupulina), vtrúsene ľaničník maloplodý (Camelina microcarpa), ktoré
predstavujú asociáciu Linario vulgaris-Brometum tectorum Knapp 1961. Tienisté, suchšie stanovištia v blízkosti
agátov zarastá spoločenstvo s dominujúcim stoklasom sterilným (Bromus sterilis). Zošľapované, výslnné,
vysychavé miesta osídľujú mozaikovito spoločenstvá zväzu Matricario matricarioidis-Polygonion arenastri RivasMartínez 1975 corr. Rivas-Martínez et al. 1991, ktoré často sa navzájom prelínajú. Je to najmä asociácia Poetum
annuae Felföldy 1942 s dominujúcimi druhmi lipnica ročná (Poa annua), mätonoh trváci (Lolium perenne), skorocel
väčší (Plantago major), púpava lekárska (Taraxacum officinale) a stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare agg. sub P.
arenastrum). Miestami pristupuje asociácia Amarantho deflexi- Polygonetum avicularis Sissingh 1969. Na vlhších
miestach pristupuje asociácia Matricario-Polygonetum arenastri Th. Müller in Oberd. 1971 (syn. LolioPlantaginetum majoris Berger 1930), v ktorej okrem spomenutých druhov rastie mätonoh trváci (Lolium perenne),
ďatelina plazivá (Trifolium repens) a rumanček diskovitý (Matricaria discodea), skorocel väčší (Plantago major),
žerucha zborenisková (Lepidium ruderale) a iné.
V hodnotenom území však jednoznačne vo fyziognómii vegetácie dominujú spoločenstvá dvojročných a
trvácich druhov vysokého vzrastu patriace do skupiny termofilných a subtermofilných spoločenstiev suchých
stanovíšť teplých oblastí. Plošne sú spoločenstvá zväzu Dauco-Melilotion Görs 1966, pripomínajúce najmä
asociáciu Dauco-Picridetum Görs 1966, v ktorom dominujú najmä pýr plazivý (Elytrigia repens), horčík
jastrabníkový (Picris hieracioides), mrkva obyčajná (Daucus carota), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), ľubovník
bodkovaný (Hypericum perforatum), čakanka obyčajná (Cichorium intybus), tiež pristupujú komonica lekárska
24
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
(Melilotus officinalis), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), štiav kučeravý (Rumex crispus), mak poľný (Papaver
argemone) a i.. Pri skládkach organického odpadu dominujú habituálne aj plošne druhy zväzu Arction lappae Tx.
1937. Prevláda spoločenstvo s Artemisia vulgaris, s dominujúcimi druhmi palina obyčajná, lopúch väčší (Arctium
lappa), bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), lipkavec obyčajný (Galium aparine), hluchavka škvrnitá (Lamium
maculatum), h. purpurová (L. purpureum) – asociácie Arctietum lappae Felföldy 1942, Arctio-Artemisietum vulgaris
Oberd. et al. ex Seybold et Th. Müller 1972, Hyoscyamo-Conietum maculati Slavnić 1951. Mozaikovito, sa
vyskytujú tiež spoločenstvá zväzu Aegopodion podagrariae R. Tx. 1967, napr.: Agropyro repentis-Aegopodietum
podagrariae R. Tx. 1967 em Neuhäslová-Novotná et al. 1969, Arctio tomentosi-Rumicetum obtusifolii Passarge
1959, Aegopodio-Menthetum longifoliae Hilbig 1972, Sambucetum ebuli Felföldy 1942 ai.
V širšom okolí riešeného územia (cca 10 km) sa nachádza chránené vtáčie územie SKCHVÚ025 Slanské
vrchy, ktoré je v pôsobnosti RSOPK Prešov a CHKO Latorica. Typickými predstaviteľmi Slanských vrchov sú orol
kráľovský (Aquila heliaca), výr skalný (Bubo bubo), orol krikľavý (Aquila pomarina), včelár lesný (Pernis apivorus),
žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) a bocian čierny (Ciconia nigra).
III.2.3.2. Ochranné pásma v záujmovom území
V dotknutom území sa nachádzajú rôzne plošné zariadenia a objekty technickej infraštruktúry, ktoré majú
legislatívne stanovené nasledovné ochranné pásma :
− diaľnica D1 – 100 m od osi vozovky, priľahlého jazdného pásu,
− cesty III. triedy – 20 m od osi vozovky,
− miestne zberné komunikácie (B1) – 20 m od osi vozovky,
− miestne zberné komunikácie (B2) – 5 m od osi vozovky,
− cintorín – 50 m od oplotenia,
− hospodársky dvor – 150 m od oplotenia,
− 22 kV vzdušné vedenie – 10 m od krajného vodiča na každú stranu,
− 400 kV vzdušné vedenie – 25 m od krajného vodiča na každú stranu (pre vedenie VVN č. 409 ÚR vymedzuje
OP 80 m – nachádza sa v k.ú. Nová Polhora),
− pozdĺž upravených tokov – 5 m široký nezastavaný manipulačný pás,
− pozdĺž neupravených tokov – 10 m široký nezastavaný manipulačný pás,
− vodovodné potrubia – skupinový vodovod a diaľkový vodovod Starina – 6 m od okraja potrubia,
− 4 m pre plynovody a plynové prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm,
− 1 m pre nízkotlakové a strednotlakové plynovody a plynové prípojky, ktorými sa rozvádzajú plyny
v zastavanom území obce,
− 8 m pre technologické objekty – regulačné stanice.
V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby
a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3,0 m.
−
−
−
Vymedzenie bezpečnostného pásma :
10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území,
50 m pri vysokotlakových plynovodoch a prípojkách s menovitou svetlosťou nad 350 mm,
50 m pri plynovodoch a prípojkách prevádzkovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa a menovitou svetlosťou do
150 mm.
III.2.4.
Územný systém ekologickej stability
Územný systém ekologickej stability je celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov,
ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Je tvorená biocentrami, biokoridormi
a interakčnými prvkami v rôznych hierarchických úrovniach – nadregionálnej (biosférickej a provincionálnej),
regionálnej a lokálnej (miestnej).
Biocentrum – je vymedzené územie v krajine, ktoré na základe stavu ekologických podmienok umožňuje
trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a má charakter jadrového
územia s prioritným ekostabilizačným účinkom v krajine.
25
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Biokoridor – umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a zvyčajne spája
biocentrá.
Interakčné prvky – zabezpečujú priaznivé pôsobenie biokoridorov a biocentier na okolité časti krajiny,
pozmenenej alebo narušenej človekom.
Základom pre spracovanie problematiky územného systému ekologickej stability územia sú dokumentácie
ochrany prírody – Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability, ÚPN VÚC Prešovského kraja,
ÚPN VÚC Košického kraja a ÚPN obcí Nová Polhora a Šarišské Bohdanovce.
V riešenej oblasti boli vyčlenené nasledovné prvky územného systému ekologickej stability :
− Nadregionálny biokoridor Torysa – hydrický biokoridor; prirodzene tečúci podhorský tok s dobre vyvinutými
brehovými porastmi, lokálne prechádzajúcimi do formácií charakteru lužného lesa. V širších častiach nivy a
v oblasti pramenísk sa nachádzajú hodnotné mokraďné, prevažne vysokobylinné spoločenstvá.
− Miestne biocentrum Balka – terestricko-hydrické biocentrum
− Miestne biocentrum v lokalite „Čierne zeme“ – terestrické biocentrum lúčneho typu
− Lokálny biokoridor Balka – hydrický biokoridor; ľavostranný prítok Torysy, prirodzene tečúci, bohato
meandrujúci, s dobre vyvinutými brehovými porastmi lokálne charakteru lužného a sutinového lesa. V čase
prieskumu boli pozorované staršie stopy raticovej zveri v riečnom nánose potoka Balka, čo svedčí o využívaní
mostného objektu pre migráciu zveri popod diaľnicu D1.
− Lokálny biokoridor Balka - Oľšavec – hydrický biokoridor
− Lokálny biokoridor „Prítok potoka Balka“ – hydrický biokoridor; ľavostranný prítok Balky v plytkom údolí, v
minulosti upravený, v súčasnej dobe s prirodzenými druhotnými vlhkomilnými spoločenstvami. V hornej časti
toku sú rozsiahle plochy, čiastočne znehodnotené zosuvmi, s prirodzenou vegetáciou a ruderálnymi
spoločenstvami.
− Lokálny biokoridor Bukovina – hydrický biokoridor
− Lokálny biokoridor Kráľovský potok – hydrický biokoridor
Na údolie rieky Torysa (západne od riešeného územia) sa zo severu napája jedna z hlavných jarných a
jesenných migračných ciest vtáctva.
V rámci vypracovaných územno-plánovacích dokumentácií dotknutých obcí sa v danom území navrhujú
viaceré interakčné prvky (zatrávnenie, zalesnenie, vysoká a krovitá líniová zeleň).
V zmysle § 3 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny je každý povinný chrániť prírodu a krajinu pred
ohrozovaním, poškodením a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania
a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej
stability. Podľa ods. 2 významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav
a nedošlo k ohrozeniu alebo oslabeniu jeho ekostabilizačnej funkcie.
III.3.
OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNO – HISTORICKÉ HODNOTY
ÚZEMIA
Navrhovaná investícia Diaľničný privádzač Nová Polhora je umiestnená na rozhraní Prešovského a
Košického kraja a zároveň na rozhraní okresov Prešov a Košice-okolie. Daná stavba zasahuje do katastrálnych
území obcí Šarišské Bohdanovce, Nová Polhora a Ploské.
III.3.1
Charakteristika územia okresov a sídiel
Okres Prešov sa zaraďuje medzi veľké okresy Slovenska. Leží v Prešovskom kraji, hraničí so šiestimi
okresmi Prešovského kraja (Levoča, Sabinov, Bardejov, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou) a s tromi okresmi
Košického kraja (Košice-okolie, Gelnica, Spišská Nová Ves). Najvyšším bodom je Branisko (1171 m n. m.),
najnižším výtok Torysy v katastri obce Bretejovce (200 m n. m.). Nachádzajú sa tu náleziská rudných surovín
(polymetalické, antimónové a ortuťové rudy – lokality pri Zlatej Bani a Červenici) i nerudných surovín (soľanka –
nálezisko Solivar, opál – Dubník (zastavená ťažba), stavebný kameň – lokality Maglovec, Fintice, Sedlice,
Záhradné, piesky – Nemcovce, štrky – Veľký Šariš). Väčšina územia okresu odlesnená. Na území okresu sa
26
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
vyskytujú minerálne vody s rôznym stupňom mineralizácie a chemického zloženia. V okrese je zastúpený
elektrotechnický, strojárenský, drevospracujúci, odevný, polygrafický, stavebný a potravinársky priemysel.
Významné ekonomické subjekty predstavujú Pivovar Veľký Šariš, Šarišské pekárne a cukrárne Prešov, OZEX
Prešov, Milk-Agro Prešov. Na území okresu sú 2 letiská regionálneho významu: Prešov a obec Mirkovce (športové
a poľnohospodárske využitie). Celé územie dnešného okresu patrilo od 13. stor. do r. 1922 do Šarišskej stolice
(župy).
Okres Košice-okolie je druhý najväčší na Slovensku. Nachádza sa na juhovýchode Slovenska a susedí
s 9 okresmi. Na severe s dvoma okresmi Prešovského kraja (Prešov a Vranov nad Topľou), na západe a na
východe s troma z Košického kraja (Rožňava, Gelnica, Trebišov) a so všetkými štyrmi okresmi mesta Košice, ktoré
obklopuje. Na juhu hraničí s Maďarskom. Územie tohto okresu sa rozprestiera prevažne v Košickej kotline.
Najvyšší bod územia je v nadmorskej výške 1246 m na Kojšovskej holi vo Volovských vrchoch, najnižší pri výtoku v
katastri obce Milhosť – 160 m n. m.. Z nerastných surovín sa tu nachádzajú tehliarske hliny, stavebný kameň,
dolomit, štrkopiesky, chrizolitový azbest, sialitické a keramické íly, kaolín, vápenec a amfibiolit. Najdôležitejšie
priemyselné odvetvia okresu sú priemysel stavebných látok (výroba cementu, železničných betónových podvalov,
inžinierskej prefabrikácie), strojárska a opravárenská výroba, výroba remeselníckeho a záhradníckeho náradia,
výroba konektorov a elektrotechnických komponentov pre telekomunikačný, automobilový a počítačový priemysel.
Z dopravného hľadiska je okres veľmi nesúrodý, pretože obklopuje zo všetkých strán najväčšiu dopravnú tepnu
východného Slovenska – mesto Košice so všetkými jeho štyrmi okresmi. Prepojenosť jednotlivých častí je tak
možná iba cez Košice. Od 13. stor. do r. 1848 patrila podstatná časť dnešného územia okresu Košice - okolie do
Abovskej stolice, neskôr do Abovskej alebo Abovsko-turnianskej župy. Okres Košice - vidiek, ktorý vznikol r. 1923,
mal s dnešným takmer rovnaké hranice na severe, na východe a sčasti aj na juhu.
Šarišské Bohdanovce
Ležia v Košickej kotline v nadmorskej výške okolo 225 m n. m.. Predpokladá sa, že sídlisko
jestvovalo pred 11. storočím. Prvá zmienka o obci môže pochádzať z roku 1220, avšak dedina
Bohdanovce vtedy jestvovala nielen v Sabolčskej a Abovskej župe, ale aj v Šariši, a preto túto
správu nemožno jednoznačne považovať za najstaršiu zmienku o Šarišských Bohdanovciach.
Najstarší písomný doklad o dedine však nepochybne pochádza z roku 1299, kedy pri vyšetrovaní
zločinu vznikla najstaršia správa, ktorá sa jednoznačne vzťahuje k Šarišským Bohdanovciam.
V prvej polovici 14. storočia tu mali zemania kúriu a názov dediny používali v prídomku. Patrila šľachticom
Abovcom z Ploského a Žehne a ich dedičom Kecerovcom. Pri Bohdanovciach bol mlyn, o ktorom je správa z roku
1375. Medzi pamätihodnosti obce patrí rím.-kat. kostol z roku 1768, ktorý bol v 20. storočí prestavaný. V obci
vykonávajú svoju činnosť viaceré združenia a spolky : Telovýchovná jednota Budovateľ, Dobrovoľný hasičský
zbor, Miestny spolok Slovenského červeného kríža, Zväz chovateľov poštových holubov.
Základné demografické charakteristiky obce
ŠARIŠSKÉ BOHDANOVCE
Rozloha
Hustota osídlenia v roku 2009
Počet obyvateľov v roku 2001
Počet obyvateľov v roku 2009
Podiel obyvateľov predproduktívneho veku v roku 2009
Podiel obyvateľov produktívneho veku v roku 2009
Podiel obyvateľov poproduktívneho veku v roku 2009
Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2001
Počet domov (trvale obývané domy spolu) v roku 2001
Okres: PREŠOV
9,36 km2
71 obyv./km2
633
668
102 (15,27 %)
430 (64,37 %)
136 (20,36 %)
299 (47,24 %)
173 (135)
Zdroj: www.statistics.sk
Nová Polhora
Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Košickej kotliny po ľavej strane rieky Torysy, na
rozhraní okresov Košice-okolie a Prešov. Priemerná nadmorská výška v katastri obce je 220 m
n.m.. Historicky je Nová Polhora mladá obec. S jej výstavbou sa začalo v roku 1942, kedy bolo do
obce Ploské presídlených 42 rodín po vyhorení obce Pohronská Polhora v okrese Brezno. Títo
27
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
občania sa do nových obydlí nasťahovali v roku 1943. Ďalších 35 rodín bolo do obce nasťahovaných zo susedných
obcí Ploské a Šarišské Bohdanovce v roku 1944. Organizačne sa obec Nová Polhora odčlenila od obce Ploské v
roku 1953. Súčasný názov sa používal už od r. 1944. V tom istom roku postihlo, vtedy ešte osadu, bombardovanie.
V r. 1956 bola dokončená stavba kultúrneho domu. Medzi pamätihodnosti obce patrí kostol Panny Márie Kráľovnej
z r. 1993.
Západnou časťou extravilánu obce prechádza diaľnica D1 Košice – Prešov, na ktorú napojenie je však až v obci
Budimír, resp. Lemešany.
Základné demografické charakteristiky obce
NOVÁ POLHORA
Rozloha
Hustota osídlenia v roku 2009
Počet obyvateľov v roku 2001
Počet obyvateľov v roku 2009
Podiel obyvateľov predproduktívneho veku v roku 2009
Podiel obyvateľov produktívneho veku v roku 2009
Podiel obyvateľov poproduktívneho veku v roku 2009
Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2001
Počet domov (trvale obývané domy spolu) v roku 2001
Okres: KOŠICE-OKOLIE
2,076 km2
199 obyv./km2
429
414
70 (16,91 %)
251 (60,63 %)
93 (22,46 %)
225 (52,45 %)
112 (102)
Zdroj: www.statistics.sk
Ploské
Leží v Košickej kotline v doline Torysy. V 2. pol. 13. stor. existovali dve zeme a sídliská s názvom
Ploské. Hranicu medzi nimi tvoril potok Ploské. Územie ležiace na juh patrilo v 13. stor. do Abova,
severne od neho do Šariša. Hranica bola platná až do 20. stor. Najstaršia písomná správa z
južnej časti pochádza z r. 1270, keď územie daroval kráľ Reynoldovi, zakladateľovi rodiny z
Rozhanoviec. Časť panstva Ploské, ktorá patrila Abovskej stolici, sa v 2. pol. 14. stor. a v 1. pol.
15. stor. uvádza ako Malé Ploské a od 2. pol. 15. stor. ako Kráľovce. Rovnaký názov má aj obec,
ktorá sa nachádza v okrese Košice-okolie. Najstarší záznam o jestvovaní školy pochádza z r. 1513. Od 16. stor.
zemepánmi boli Senyeovci, v 17. stor. Kecerovci, v. 18. stor. Dessewffyovci. R. 1787 mal obec 51 domov a 645
obyv., v r. 1828 96 domov a 733 obyv. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a v 19. stor. aj
záhradníctvom. V 20. stor. bol v chotári v prevádzke kameňolom. V r. 1953 sa od obce odčlenila miestna časť
Nová Polhora ako samostatná obec. Pamätihodnosti obce tvorí Rím.-kat. neskorogotický kostol z 2. pol. 15. stor.,
reštaurovaný r. 1875, interiér má barok.-klas. z 18. - 19. stor.; Kaštieľ ranobarok. z r. 1627, prestavaný na byty v
20. stor.; Kaštieľ rokok. - klas. z r. 1778. V obci vykonávajú svoju činnosť viaceré združenia a spolky :
Telovýchovná jednota Ploské, Dobrovoľný hasičský zbor Ploské, Občianske poľovnícke združenie Torysa.
M. č.: Ortáše, Ploské.
Základné demografické charakteristiky obce
PLOSKÉ
Rozloha
Hustota osídlenia v roku 2009
Počet obyvateľov v roku 2001
Počet obyvateľov v roku 2009
Podiel obyvateľov predproduktívneho veku v roku 2009
Podiel obyvateľov produktívneho veku v roku 2009
Podiel obyvateľov poproduktívneho veku v roku 2009
Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2001
Počet domov (trvale obývané domy spolu) v roku 2001
Okres: KOŠICE-OKOLIE
10,01 km2
81 obyv./km2
808
813
148 (18,20 %)
494 (60,76 %)
171 (21,04 %)
422 (52,23 %)
218 (187)
Zdroj: www.statistics.sk
III.3.2. Priemysel a služby
V rámci dotknutých obcí nie sú lokalizované žiadne významné priemyselné subjekty, nakoľko tieto sa
sústreďujú do neďalekých krajských miest Prešov a Košice.
28
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
V obci Nová Polhora sú rozvinuté remeselné živnosti na báze spracovania železa, drevovýroby,
stavebníctvo a pod., ťažba a priemyselná výroba tu nie sú zastúpené. V územnom pláne obce Nová Polhora, vo
väzbe na zastavané územie, je medzi obcou a diaľnicou D1 navrhovaná rozsiahla zóna ekologickej výroby,
logistiky, skladov, distribúcie, obchodu a výrobných služieb nadregionálnej úrovne. Jej poloha voči obci umožňuje
širokú škálu činností vo sfére sekundárnej, ale aj terciárnej. V jednotlivých areáloch budú riešené, okrem
prístupových a obslužných komunikácií, aj plochy pre statickú dopravu, zeleň a zázemie pre zamestnancov i
návštevníkov (služby, stravovanie, prechodné ubytovanie a pod). Zóna bude veľmi dobre dopravne sprístupnená z
diaľnice D1 a napojiteľná na elektrickú energiu, vodu, kanalizáciu a plyn.
Predpokladaná štruktúra priemyselného parku predstavuje :
− areál obchodu a služieb pri diaľnici – 4,0 ha a 60 zamestnancov,
− logistický areál pod obcou – 9,8 ha a 100 zamestnancov,
− logistický areál pri potoku Balka – 3,2 ha a 50 zamestnancov,
− areál ekologickej výroby a výrobných služieb južne od hospodárskeho dvora – 14,1 ha a 180 zamestnancov.
Čo sa týka obchodu a služieb v obci Nová Polhora nájdeme dve predajne potravín, pohostinstvo,
drevovýrobu a kaderníctvo. ÚPN obce navrhuje rozvoj komerčných služieb v objektoch nového centra a na
hlavných kompozičných osiach, ubytovacie a stravovacie kapacity vo vstupných zónach priemyselných a
logistických areálov. Doplnkový rozvoj komerčných služieb a obchodných zariadení sa navrhuje aj v rodinných
domoch.
V obci Šarišské Bohdanovce sa nachádzajú dve predajne potravín a jedna predajňa rozličného tovaru.
Obec má jedno pohostinstvo a jedno zariadenie, kde poskytujú stravu – salaš. Na území obce sa nachádza
autoservis v objekte rodinného domu. Nenachádzajú sa tu žiadne ubytovacie zariadenia. Územný plán obce
navrhuje dobudovanie siete maloobchodných predajní v rodinných domoch. Taktiež navrhuje vybudovať penzión
so stravovaním a ubytovacie i stravovacie zariadenie pri rybníku. Nezávadnú výrobu a sklady, služby výrobného
charakteru a kompostáreň navrhuje ÚPN umiestniť v areáli hospodárskeho dvora, ktorý v súčasnosti nie je
dostatočne využívaný.
III.3.3. Poľnohospodárstvo
Najväčší vplyv na charakter krajiny a na jej funkciu má poľnohospodárska výroba, ktorá pretvorila prírodné
prostredie na agrárnu krajinu. Úbytky poľnohospodárskej pôdy sú spôsobené zábermi pre účely výstavby –
priemyselnej, občianskej, bytovej, poľnohospodárskej a na iné investičné účely.
Región leží v poľnohospodársky využívanej časti Slovenska, kde sú priaznivé pôdno-klimatické
podmienky, tradičná špecializácia, blízkosť trhu a ďalšie faktory, ktoré ho predurčujú na intenzívne využívanie.
Poľnohospodárska výroba v obci Nová Polhora bola sústredená do hospodárskeho dvora s orientáciou na
chov oviec a hovädzieho dobytka a pestovanie zemiakov, obilia a maku, ktorý je v súčasnosti nefunkčný a
nevyužívaný. Poľnohospodárska výroba je dnes orientovaná prevažne na rastlinnú produkciu veľkopestovateľmi
(Agrok, s.r.o., Topoľčianky využíva pôdu na základe nájmu) a štyrmi samostatne hospodáriacimi roľníkmi.
Za diaľnicou D1 je umiestnená hydináreň s teoretickou kapacitou do 8000 nosníc a 10 pracovnými
miestami. V súčasnosti sa nevyužíva na pôvodný účel. Sektor zamestnáva celkovo 15 osôb.
Územný plán obce Nová Polhora navrhuje hospodársky dvor ponechať v jeho pôvodnej funkcii. Hydináreň
je navrhovaná na dožitie.
Časť pôd v blízkosti rieky Torysa a nad obcou Nová Polhora je odvodnená. Posledná oprava bola
uskutočnená v roku 1982, avšak bez efektu. Odvodnenia sú nejasnej kvality.
V k. ú. obce Nová Polhora sa nachádzajú hydromelioračné stavby – melioračné kanály. Značná časť k.ú.
je veľkoplošne odvodnená detailným systémom neznámej kvality.
Poľnohospodárska výroba v obci Šarišské Bohdanovce sa realizuje vo východnej časti obce v areáli
existujúceho hospodárskeho dvora, ktorý v súčasnosti nie je dostatočne využívaný. Zmiešané hospodárstvo v obci
vykonajú viaceré subjekty (AGRO Sobrana, s.r.o., ASPO a Z.M., s.r.o.) a samostatne hospodáriaci roľníci.
Územný plán obce navrhuje vybudovať v areáli existujúceho hospodárskeho dvora kompostáreň.
29
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
III.3.4. Lesné hospodárstvo a rybárstvo
V záujmovom území nie je zastúpený lesný pôdny fond. Lesné komplexy sa nachádzajú v širšom okolí.
V poslednom období sa rybárstvo na Slovensku teší čoraz väčšej obľube. Stále častejšie sa stáva
vyhľadávanou a obľúbenou aktívnou formou oddychu a relaxu. Aj keď Slovensko svojou rozlohou nie je veľmi
veľké, má široké možnosti rybolovu. Na jeho území je k dispozícii 900 rybárskych revírov, ktoré ponúkajú
pstruhové, lipňové, kaprovité a lososovité vody.
V záujmovom území sa nachádza lososovo – pstruhový revír č. 4-0010-4-1 Balky, ktorý je stanovený od
ústia potoka Balka do Torysy pri obce Seniakovce až po prameň. V blízkosti stavby sa nachádza aj kaprový revír č.
4-2900-1-1 Torysa č. 2, ktorý je určený čiastkovým povodím rieky Torysa od ústia potoka Balka pri obci
Seniakovce po hať pri starom mlyne v obci Veľký Šariš.
III.3.5. Infraštruktúra
III.3.5.1. Doprava
V súčasnosti jestvujúci úsek diaľnice D1 Prešov – Budimír, ktorý je približne 20 rokov v prevádzke, spája
dve najväčšie mestá východného Slovenska – Prešov a Košice a bol realizovaný v dvoch úsekoch Prešov –
Lemešany a Lemešany – Budimír. Diaľnica D1 je súčasťou siete medzinárodných ciest pod označením E50.
Z diaľnice smeruje medzinárodná cesta E50 po ceste I/68 v trase „severného“ diaľničného privádzača do mesta
Košice. Cesty I. triedy I/50 a I/68 privádzajú dopravu z východnej časti Slovenska a Ukrajiny smerom od
Michaloviec a zo severovýchodného Slovenska od mesta Prešov. Obsluhu priľahlého územia miest a obcí v okolí
mesta Košice zabezpečuje sieť ciest II. a III. triedy.
V súčasnosti prebieha príprava diaľničného úseku D1 Budimír – Bidovce ktorý bude v úseku Prešov –
Košické Olšany aj koridorom rýchlostnej cesty R4 smerujúcej z hraničného priechodu Vyšný Komárnik SR/PR cez
Svidník, Prešov a Košice na hraničný priechod Milhosť SR/MR.
Dotknutá oblasť je na širšie územie dopravne napojená prostredníctvom cesty III. triedy č. 050201 Prešov
– Šarišské Bohdanovce – Nová Polhora – Ploské – Košické Oľšany. Ide o cestu spojovacieho, vnútro okresného
významu, ktorá dopĺňa základnú cestnú sieť okresu Prešov. Cesta je vybudovaná v kategórii C 7,5/80. Na danú
cestu sa v obci Šarišské Bohdanovce napája cesta III/06814, ktorá sa odpája od cesty III/050201 na severozápade
smerom na Drienov a aj cesta III/06808 smerom na susednú obec Varhaňovce. Cez obec Ploské prechádza cesta
III/06809, ktorá sa odpája od cesty I/68 smerom na Kecerovce.
•
•
•
•
Záujmové územie je prostredníctvom ciest III. triedy napojené na nadradenú cestnú sieť:
severne cestou III/06814 Šarišské Bohdanovce – Drienov pri obci Lemešany,
južne cestou III/050201 Šarišské Bohdanovce – Ploské – Vajkovce, pri obci Budimír je obec mimoúrovňovými
križovatkami napojená na vybudovanú trasu diaľnice D1 Prešov – Budimír. Trasa diaľnice D1 v úseku Prešov
– Budimír je navrhovaná v pokračovaní južným smerom v údolí rieky Torysa a ďalej východným smerom v
koridore cesty I/50 po jednotlivých napojovacích mimoúrovňových uzloch. Jedným z nich je mimoúrovňový
dopravný uzol pri Rozhanovciach, kde pôjde o kríženie cesty I/50 s východným severojužným obchvatom
mesta Košice a druhým východným diaľničným privádzačom do mesta Košice. Plánovaná trasa diaľnice D1 je
navrhovaná v základnej kategórii D 26,5/120.
južne cestou III/050201 Šarišské Bohdanovce – Ploské – Vajkovce – Rozhanovce – Košické Olšany na cestu
I/50, ktorá v komunikačnom systéme dopravy SR je hlavnou európskou cestou E 50 so smerom ČR/SR –
Trenčín – Poprad – Prešov – Košice – Michalovce – hranica SR/UA.
v obci Ploské je cesta III/050201 mimoúrovňovým premostením s D1 napojená na cestu I/68 Košice – Budimír
– Lemešany – Prešov.
Územný plán obce Nová Polhora (Architektonické štúdio Átrium, Košice, 2010) navrhuje cestu III/050201
severne od obce napojiť na navrhovaný diaľničný privádzač, a tým na diaľnicu D1 Prešov – Budimír pomocou MÚK
Nová Polhora. Podľa ÚPN je spojenie cesty III/050201 s diaľnicou D1 podmienkou pre investora priemyselného
parku pred jeho realizáciou na ponukových plochách situovaných medzi diaľnicou a obcou. Zároveň toto riešenie
30
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
zabráni prejazdom nákladných vozidiel z areálov výroby po jestvujúcich cestách III. triedy, ktoré sú konštrukčne
nevyhovujúce pre tento druh dopravy a sú vedené zastavaným územím obcí.
Na základe Vyjadrenia Úradu Košického samosprávneho kraja k možnosti budúceho pretriedenia úsekov
ciest III.triedy v obci Nová Polhora na cestu II.triedy zo dňa 19.09.2011 č.j. 2025/2011-RU16/28311 bude Košický
samosprávny kraj, ako vlastník ciest II. a III.triedy, v prípade výstavby diaľničného privádzača Nová Polhora, na
MDVaRR SR iniciovať usporiadanie ciest III/050201 a III/068009 formou ich pretriedenia na cestu II.triedy.
Dotknuté obce nie sú napojené na systém celoštátnej železničnej dopravy. Najbližšia železničná trať spolu
so stanicou je v Kysaku.
Letecká doprava sa v záujmovom území nerealizuje. Najbližšie letisko sa nachádza v Košiciach.
Analýza súčasného stavu
Severojužný cestný ťah, ktorého súčasťou je navrhovaný diaľničný privádzač, prechádza cez okresy
Svidník, Prešov a Košice – okolie, pričom priamo prechádza mestami Košice a Prešov. Tento fakt mimoriadne
zvyšuje atraktivitu tohto ťahu. Druhým faktom zvyšujúcim atraktivitu toho ťahu je plánovaná dostavba diaľničného
ťahu od Žiliny do roku 2020. Nemalý vplyv na atraktivitu navrhovanej trasy má aj blízkosť hraničných priechodov
s Poľskom, Maďarskom a Ukrajinou, a tým aj krajinami bývalého Sovietskeho zväzu.
Cestná sieť východného Slovenska tvorí 32 % cestnej siete SR, pričom cesty I. triedy tvoria 27,4 % zo
všetkých ciest I. triedy, cesty II. triedy tvoria 34,12 % ciest II. triedy a cesty III. triedy tvoria 32,8 % ciest III. triedy.
Priemerné dopravné zloženie dopravného prúdu na diaľnici D1 Prešov – Budimír
Priemerné zloženie dopravného prúdu na diaľnici D1 Prešov - Budimír
M; 0.1%
A; 1.7%
NA; 22.3%
OA; 75.9%
Zdroj: Dopravnoinžinierska analýza, DOPRAVOPROJEKT, a.s., 2011
31
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Dopravné zaťaženie úseku D1 Lemešany - Budimír podľa sčítania
dopravy v období 1995 až 2010
20 000
18 000
16 000
14 000
12 000
10 000
8 000
6 000
4 000
2 000
0
Rok 1995 voz/24hod
D1
Rok 2000 voz/24hod
Rok 2005 voz/24hod
Rok 2010 voz/24hod
Zdroj: Dopravnoinžinierska analýza, DOPRAVOPROJEKT, a.s., 2011
Vývoj dopravného zaťaženia na diaľničnom úseku D1 Lemešany – Budimír podľa dopravného sčítania SSC
Úsek
D1
Lemešany
– Budimír
Č. sčítacieho
úseku
07370
voz/24 hod
Nárast
dopravy
2000/1995
Nárast
dopravy
2005/2000
Nárast
dopravy
2010/2005
19677
1,02
1,57
1,50
Rok 1995
Rok 2000
Rok 2005
Rok 2005
voz/24 hod
voz/24 hod
voz/24 hod
8184
8357
13092
Zdroj: Dopravnoinžinierska analýza, DOPRAVOPROJEKT, a.s., 2011
III.3.5.2. Zásobovanie elektrickou energiou
Kostrovú sieť vedení elektrizačnej sústavy tvoria 400 kV vedenia. Z úrovne transformovní 400 kV je
elektrická energia transformovaná na úroveň distribučnej siete 110 kV, ktorá cez vedenia zásobuje transformovne
110/22 kV. Pre zásobovanie regiónu slúžia najmä distribučné rozvody 110 kV a následných 22 kV vedení.
Záujmovým územím prechádza vzdušné vedenia elektrickej energie 400 kV č. 409 Lemešany – Kapušany
a 22 kV Nová Polhora – Šarišské Bohdanovce. Zároveň v jednotlivých obciach sa nachádzajú viaceré trafostanice,
resp. transformátory.
III.3.5.3. Zásobovanie plynom
Obec Šarišské Bohdanovce je plynofikovaná. Plyn sa využíva pre vykurovanie, prípravu TÚV a varenie,
čo je už v súčasnosti zabezpečené z existujúceho STL. Odber plynu je riešený cez domový regulátor STL/NTL
každého odberateľa. Miestne plynovody sú navrhované tak, aby boli schopné zabezpečiť dodávku plynu aj pri
zvýšenom náraste spotreby ako je uvažovaný. Podľa ÚPN obce do roku 2025 sa ukončí plynofikácia všetkých
domácností a všetkých MO. Pre predpokladaný nárast spotreby plynu bude plne vyhovovať kapacita jestvujúcej
regulačnej stanice so súčasným výkonom a jestvujúcou hladinou tlaku.
Obce Nová Polhora a Ploské sú plynofikované, boli tu vybudované a sprevádzkované rozvodné siete
uličných plynovodov. Zdrojom plynu je VTL plynovod Haniska pri Košiciach – Drienovská Nová Ves DN 400 PN 40
– odbočka Budimír – Kráľovce – Ploské DN 150 PN 40. Obce sú zásobované z regulačnej stanice plynu s
výkonom 1200 m3/hod umiestnenom v Ploskom. Z regulačnej stanice prichádza STL potrubie do obce Nová
Polhora, kde sa rozvetvuje do všetkých ulíc. Rozvodná sieť pokrýva celý intravilán obcí a umožňuje napájanie
každého domu priamo domovou prípojkou. Odber plynu je cez domový regulátor STL/NTL každého odberateľa.
III.3.5.4. Zásobovanie pitnou vodou
Obec Šarišské Bohdanovce je zásobovaná vodou z celoobecného vodovodu v správe obce. Vodovodné
zariadenia boli vybudované v 90-tych rokov minulého storočia. Zdroj vody je skupinový vodovod z vodárenskej
nádrže Starina, odbočkou z prívodného potrubia DN 1000 mm do Košíc. Doprava vody je gravitačná z vodojemu
32
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
SKV Starina – Medzianky s maximálnou hladinou vo výške 390,00 m n.m. Pripojovacia šachta sa nachádza
severozápadne od obce pri ceste do Drienova. V odbočnej šachte je na prívodnom potrubí DN150mm do
vodojemu Šarišské Bohdanovce uzáver.
V Novej Polhore sa v súčasnosti buduje verejný vodovod. Realizuje sa projekt výstavby prívodného
potrubia od Šarišských Bohdanoviec do Novej Polhory a rozvodné potrubie v obci. Obyvatelia doteraz boli
zásobený pitnou vodou individuálne z vlastných prídomových studní. Vodu zo studní do rodinných domov a budov
dodávali elektrické čerpadlá umiestnené v studniach. Voda zo studní však nespĺňa požiadavky STN na pitnú vodu.
Obec má dohodnuté zásobovanie pitnou vodou z obecného vodovodu Šarišských Bohdanoviec, ktorý je napojený
na diaľkové vodovodné potrubie z VN Starina – DN 1 000, prechádzajúce k.ú. obce – medzi diaľnicou D1 a obcou.
III.3.5.5. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd
Rozvoj verejnej kanalizačnej siete, a predovšetkým vyhovujúce zneškodňovanie odpadových vôd, značne
zaostáva za rozvojom verejných vodovodov, a tým trpí následná kvalita vody vo vodných tokoch, čo predstavuje
výrazný environmentálny problém.
Odpadové vody v záujmovom území sú odvádzané a zneškodňované oddelene podľa ich pôvodu.
Povrchové vody atmosférického pôvodu zo striech, dvorov, komunikácií a priľahlého terénu odtekajú priekopami
vedľa komunikácií do blízkeho potoka Balka ústiaceho do Torysy. Odpadové vody z domácností – splašky, sú
odvedené do prídomových žúmp, kde vyhnívajú a po čase sa vyvážajú. Podobne sú vybavené aj verejné budovy v
obci.
V roku 2010 bola vypracovaná dokumentácia pre stavebné povolenie pre skupinovú kanalizáciu a ČOV
obcí Drieňov – Šarišské Bohdanovce – Nová Polhora. ČOV je navrhovaná v Novej Polhore. Systém je
kombináciou gravitačnej a výtlačnej kanalizácie s ČS pri OcÚ. Splašky zo Šarišských Bohdanoviec budú do obce
vytláčané.
III.3.6. Rekreácia a cestovný ruch
Záujmové územie je súčasťou rekreačného územného celku č. 5. Hornádska kotlina s potenciálom
vlastivedným, kultúrno-historickým (pamätihodnosti obce, dejinné udalosti a pod.) a agroturistickým na regionálnej
úrovni. Obce ležia na regionálnej cyklotrase 015 Šarišská cyklomagistrála. V samotných obciach nie sú rozvinuté
žiadne aktivity tohto druhu.
Denná rekreácia občanov sa uskutočňuje na športovo-rekreačných plochách v obciach – futbalové ihrisko,
prechádzkové trasy pozdĺž Torysy a do okolia (Seniakovce, Ortášov...). Víkendová rekreácia sa uskutočňuje v
širšom priestore Košického a Prešovského kraja.
ÚPN obce Šarišské Bohdanovce navrhuje na území obce vybudovať areál agroturistiky s chovom koní,
rybník a zariadenia občianskeho vybavenia (ubytovanie a stravovanie), čo by malo napomôcť rozvoju cestovného
ruchu.
III.3.7. Kultúrnohistorické pamiatky
Šarišské Bohdanovce
V k.ú. obce sa nachádzajú nasledovné NKP zapísané v ÚZPF SR :
− Pomník padlým občanom v I. svetovej vojne, zapísaný v ÚZPF č. 1488/0
− Kaštieľ, zapísaný v ÚZPF č. 3147/1
− Park kaštieľa, zapísaný v ÚZPF č. 3147/2
− Rímsko-katolícky kostol sv. Joachima a Sv. Anny, postavený v roku 1768
Nová Polhora
V k.ú. obce sa nenachádzajú žiadne pamiatky zapísané do ÚZPF SR. Za pamätihodnosti obce možno
považovať Obecný dom, rímsko-katolícky kostol postavený po r. 1989, bývalú sýpku a skupiny pôvodných domov.
Na fasáde kultúrneho domu je pamätná tabuľa a oproti kostolu pamätník pripomínajúci 25. výročie založenia obce.
Ploské
V k.ú. obce sa nachádzajú nasledovné NKP zapísané v ÚZPF SR :
33
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
−
−
−
Rímskokatolícky kostol sv. Michala, zapísaný v ÚZPF č. 434/0
Kaštieľ, zapísaný v ÚZPF č. 433/0
Kaštieľ, zapísaný v ÚZPF č. 435/0
III.3.8. Archeologické pamiatky
V Centrálnej evidencii archeologických nálezísk SR sú v k.ú. obce Šarišské Bohdanovce sú evidované
nasledovné lokality :
− v polohe Pri doloch východne od cesty č. III/06814 – rozoraný mohylník z neskorej doby kamennej,
− historické jadro obce – územie s predpokladanými nálezmi.
Na základe archeologických vykopávok sa dá v danej oblasti predpokladať existencia i dosiaľ neznámych
archeologických nálezísk, nakoľko toto územie je osídlené už od neskorej doby kamennej. Je teda pravdepodobné,
že pri výkopových prácach stavebnej činnosti môže dôjsť k ich odhaleniu.
III.4.
SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA
Záujmové územie disponuje pomerne kvalitnými podmienkami životného prostredia. V riešenom území sa
však nachádzajú niektoré stacionárne i mobilné zdroje, ktoré znehodnocujú ovzdušie, pôdu, podzemné vody a
nadmerným hlukom a vibráciami spolupôsobia s externými zdrojmi. Celkovo možno hodnotiť stav životného
prostredia ako dobrý.
III. 4.1. Ovzdušie
Ochranu ovzdušia upravuje zákon č. 137/2010 Z.z. o ovzduší s účinnosťou od 01. júna 2010.
Ovzdušie je najvýraznejšie poškodenou zložkou životného prostredia, najmä v dôsledku silného emisnoimisného zaťaženia zo zdrojov znečisťovania a je potenciálnou hrozbou pre zdravie obyvateľstva. Stav kvality
ovzdušia odrážajú imisie, t.j. škodliviny, ktoré sa nachádzajú v atmosfére. Ide predovšetkým o látky, ktoré sú
bezprostredne v kontakte so živou zložkou a môžu ich vo zvýšených koncentráciách ohroziť.
SHMÚ monitoruje úroveň znečistenia ovzdušia už od roku 1971, kedy boli uvedené do prevádzky prvé
manuálne stanice v Bratislave a Košiciach. Postupne boli merania rozšírené do najviac znečistených miest a
priemyselných oblastí. V roku 2004 bolo na území SR rozmiestnených 28 automatických meracích staníc, z
ktorých väčšina monitorovala základné znečisťujúce látky (SO2, NOx, NO2, CO a PM10).
Vybrané údaje o zdrojoch znečisťovania ovzdušia a emisiách znečisťujúcich látok sa od roku 1999
spracovávajú v systéme NEIS (Národný emisný informačný systém). NEIS je tvorený ako viacmodulový systém,
ktorý plne zodpovedá požiadavkám platnej legislatívy v ochrane ovzdušia.
Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií
znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje poverená organizácia Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ)
na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO), do ktorej patria tiež pozaďové meracie
stanice siete EMEP. SHMÚ využíva aj výsledky meraní vykonávaných inými právnickými osobami, ktoré potom
ďalej spracúva, vyhodnocuje a poskytuje ďalším subjektom. V nadväznosti na merania sa pre plošné hodnotenie
kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania.
Záujmové územie patrí k oblastiam s relatívne málo znečisteným ovzduším. Vzhľadom k všeobecne
priaznivým klimatickým a mikroklimatickým pomerom je veľmi dobre prevetrávané, v dôsledku čoho dochádza
k pomerne rýchlemu a účinnému rozptylu emitovaných znečisťujúcich látok. Na druhej strane však bariérami
nechránená krajina je potenciálne veľmi náchylná na veternú eróziu, čo sa prejavuje intenzívnymi prašnými
búrkami a odnosom vrchných častí pôdneho profilu.
V roku 2008 bolo v Prešovskom kraji prevádzkovaných 1 622 stacionárnych zdrojov, z ktorých bolo 57
veľkých zdrojov (VZZO) a 1 565 stredných zdrojov (SZZO).
34
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Trendy vývoja emisií základných znečisťujúcich látok zo stacionárnych zdrojov v tonách (veľkých a stredných
zdrojov) v Prešovskom kraji v rokoch 2004 – 2009
Rok
2009
2008
2007
2006
2005
2004
TZL
385,739
317,287
424,489
951,671
1080,957
1236,446
SO2
1458,944
1211,262
2824,192
3342,825
4065,238
4024,635
NOx
1590,944
1299,203
1683,412
2040,366
2141,439
2049,401
CO
1420,172
1272,731
1768,743
2358,892
2792,864
3404,264
∑C
288,040
324,148
288,881
329,707
334,109
391,380
Zdroj: NEIS
V roku 2009 bolo v Košickom kraji prevádzkovaných 1 251 stacionárnych zdrojov, z ktorých bolo 109
veľkých zdrojov (VZZO) a 1 142 stredných zdrojov (SZZO).
Trendy vývoja emisií základných znečisťujúcich látok zo stacionárnych zdrojov v tonách (veľkých a stredných
zdrojov) v Košickom kraji v rokoch 2004 – 2009
Rok
2009
2008
2007
2006
2005
2004
TZL
3336,214
3596,470
4088,078
11271,407
14999,251
13268,626
SO2
9867,264
12208,725
13712,846
16438,952
18145,257
20162,114
NOx
12459,943
13912,772
15593,534
18780,392
20195,897
19142,901
CO
72796,592
99955,029
108195,801
114587,826
99625,367
111550,370
∑C
1117,655
1144,297
1450,337
1391,262
1576,422
1577,082
Zdroj: NEIS
Emisie zo stacionárnych zdrojov – okres Prešov
Kód
ZL
0.0.01
0.0.02
0.0.03
0.0.04
0.0.05
Popis
ZL
TZL
SOx
NOx
CO
ΣC
Množstvo
ZL (t) za
rok 2009
Množstvo
ZL (t) za
rok 2008
Množstvo
ZL (t) za
rok 2007
Množstvo
ZL (t) za
rok 2006
Množstvo
ZL (t) za
rok 2005
Množstvo
ZL (t) za
rok 2004
Množstvo
ZL (t) za
rok 2003
Množstvo
ZL (t) za
rok 2002
76,324
5,367
122,193
283,574
50,862
77,030
6,830
106,478
85,448
29,546
205,334
11,762
195,781
534,413
32,242
207,317
10,139
216,892
574,511
29,064
197,167
8,206
344,855
869,398
30,684
173,118
15,350
342,987
813,963
36,355
139,019
22,845
245,028
354,212
29,098
98,803
24,933
260,546
484,583
28,742
Zdroj: www.air.sk
Emisie zo stacionárnych zdrojov – okres Košice – okolie
Kód
ZL
0.0.01
0.0.02
0.0.03
0.0.04
0.0.05
Popis
ZL
TZL
SOx
NOx
CO
ΣC
Množstvo
ZL (t) za
rok 2009
Množstvo
ZL (t) za
rok 2008
Množstvo
ZL (t) za
rok 2007
Množstvo
ZL (t) za
rok 2006
Množstvo
ZL (t) za
rok 2005
Množstvo
ZL (t) za
rok 2004
Množstvo
ZL (t) za
rok 2003
Množstvo
ZL (t) za
rok 2002
143,869
42,890
987,126
170,641
35,852
169,532
20,720
1038,488
299,197
48,286
202,402
26,791
629,227
312,772
30,528
221,273
24,022
588,554
237,594
33,584
191,726
22,058
735,328
241,434
33,499
206,625
24,101
599,912
206,804
17,741
212,229
52,464
527,752
206,312
19,596
225,105
67,100
428,808
694,585
20,041
Zdroj: www.air.sk
Najvýznamnejšie zdroje znečisťovania ovzdušia v okrese Prešov podľa množstva znečisťujúcich látok emitovaných
do ovzdušia v roku 2008
Okres
Prešov
Prešov
Prevádzkovateľ
KRONOSPAN SK, s.r.o., Ľubotice
IS – lom Maglovec, a..s., Vyšná Šebastová
Prešov
Prešov
SPRAVBYT, a.s., Prešov
KRONOSPAN SK, s.r.o., Ľubotice
Prešov
KRONOSPAN SK, s.r.o., Ľubotice
TZL (t)
43,649
10,74
NOx (t)
40,960
21,434
CO (t)
34,273
Podiel v %
13,71
3,37
Podiel v %
3,15
1,65
Podiel v %
2,69
35
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Prešov
SPRAVBYT, a.s., Prešov
CO (t)
15,650
Podiel v %
1,23
Zdroj: www.kuzp.sk
Najvýznamnejšie zdroje znečisťovania ovzdušia v okresoch Košice – okolie a Košice I, II, IV podľa množstva
znečisťujúcich látok emitovaných do ovzdušia v roku 2009
Okres
Košice II
Košice II
Košice-okolie
Košice IV
Košice-okolie
Košice-okolie
Košice-okolie
Košice II
Košice II
Košice-okolie
Prevádzkovateľ
U.S.Steel, s.r.o., Košice
Carmeuse Slovakia, s.r.o., závod Košice
Carmeuse Slovakia, s.r.o., závod Včeláre
TEKO, a.s., Košice
V.S.H., a.s., Turňa nad Bodvou
Ametys, s.r.o., Košice-Pereš, Kameňolom Hosťovce
SJT, s.r.o., Moldava nad Bodvou
Refrako, s.r.o., Košice
Slovenské magnezitové závody, a.s., závod Bočiar
DYHA TIROLA, Moldava nad Bodvou
Košice II
Košice IV
Košice II
Košice II
Košice II
Košice-okolie
Košice IV
Košice I
U.S.Steel, s.r.o., Košice
TEKO, a.s., Košice
Carmeuse Slovakia, s.r.o., závod Košice
Slovenské magnezitové závody, a.s., závod Bočiar
Refrako, s.r.o., Košice
V.S.H., a.s., Turňa nad Bodvou
KOSIT, a.s., Košice
ŽSR Bratislava, zdroje v okrese KE I.
Košice II
Košice IV
Košice-okolie
U.S.Steel, s.r.o., Košice
TEKO, a.s., Košice
V.S.H., a.s., Turňa nad Bodvou
Košice II
Košice II
Košice II
Košice IV
Carmeuse Slovakia, s.r.o., závod Košice
Slovenské magnezitové závody, a.s., závod Bočiar
Refrako, s.r.o., Košice
KOSIT, a.s., Košice
Košice II
Košice II
Košice-okolie
Košice IV
Košice II
Košice II
Košice-okolie
Košice-okolie
U.S.Steel, s.r.o., Košice
Carmeuse Slovakia, s.r.o., závod Košice
V.S.H., a.s., Turňa nad Bodvou
TEKO, a.s., Košice
Slovenské magnezitové závody, a.s., závod Bočiar
Refrako, s.r.o., Košice
SJT, s.r.o., Moldava nad Bodvou
DYHA TIROLA, Moldava nad Bodvou
TZL (t)
2368,321
518,411
102,525
55,999
10,146
6,105
3,882
3,874
2,988
0,557
SO2 (t)
7821,909
1074,767
68,209
57,795
49,387
37,938
2,246
1,063
NOx (t)
5856,847
1497,193
960,583
NOx (t)
545,956
62,372
60,704
50,985
CO (t)
66935,927
1276,947
79,465
68,379
59,410
35,664
12,848
10,803
Podiel v %
70,99
15,54
3,07
1,68
0,30
1,83
1,16
1,16
0,90
0,17
Podiel v %
79,27
10,89
0,69
0,59
0,50
0,38
0,23
0,11
Podiel v %
47,01
12,02
7,71
Podiel v %
4,38
0,50
0,49
0,41
Podiel v %
91,95
1,75
0,62
0,09
0,08
0,05
0,02
0,01
Zdroj: www.kuzp.sk
Významným zdrojom znečistenia ovzdušia v záujmovom území je aj doprava, ktorá do ovzdušia uvoľňuje
oxidy dusíka, oxid uhoľnatý a uhľovodíky. Zároveň vplyvom dopravy vzniká veľké množstvo sekundárnej prašnosti.
Prioritnou snahou vo vzťahu k ochrane ovzdušia je znižovanie produkcie exhalátov z cestnej dopravy. Problém sa
celospoločensky rieši prostredníctvom ekologizácie vozového parku a používaním menej škodlivých pohonných
hmôt. Konkrétne na cestnej sieti je potrebná realizácia technicko-organizačných opatrení, zameraných na
zabezpečenie plynulosti dopravy. K takým patrí aj budovanie rýchlostných komunikácií za hranicami zastavaného
územia. Rýchlostné cesty a diaľnice dokážu znížiť produkciu škodlivín z dopravy práve plynulým režimom jazdy po
komunikácii a menšími pozdĺžnymi sklonmi komunikácie, ktoré sú dané samotnými projektovými prvkami stavby.
Kvalita ovzdušia v riešenom území je a aj bude ovplyvňovaná prítomnosťou tranzitnej dopravy – diaľnica
a cesty III. triedy prechádzajúce obcami, pričom podiel tranzitu naďalej porastie výstavbou priemyselného parku.
36
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
III.4.2. Hluk a emisie z dopravy
V súvislosti so zvyšujúcim sa počtom áut na cestách, dochádza k zhoršovaniu hlukovej situácie. Hlukom z
cestnej dopravy sú ovplyvňované predovšetkým obytné zóny v tesnej blízkosti významných cestných ťahov.
Presný počet obyvateľov exponovaných hlukom z dopravy nie je možné stanoviť. Všeobecne však možno uviesť,
že asi 10 – 15 % obyvateľov mestských sídiel je pravidelne zaťažovaných hlukom prevyšujúcim 65 dB (A). Na
exponovaných miestach dosahuje hluk hodnoty aj viac ako 75 dB (A).
Zdroj hluku v riešenom území predstavuje prevažne automobilová doprava. Hlavný koridor hluku
predstavujú cesty III. triedy vedené cez obce a mimo obce – diaľnica D1. Intenzita dopravy na cestách III. triedy,
ktoré prechádzajú dotknutými obcami je však nízka. Vysoké hodnoty hluku spôsobuje diaľnica. ÚPN obce Nová
Polhora navrhuje výsadbu izolačnej zelene pozdĺž diaľnice a v max. rozsahu aj v jednotlivých navrhovaných
areáloch výrobnej zóny priemyselného parku.
III.4.3. Radónové riziko
Žiarenie z prírodných zdrojov, uvádzané ako radónové riziko, patrí k stresovým faktorom, ktoré negatívne
pôsobia na zdravotný stav obyvateľov regiónu. Kozmické žiarenie a prirodzená rádioaktivita hornín, hydrosféry
a atmosféry sú podmienené prítomnosťou rádioaktívnych prvkov K, U, Th v horninách. K najvýznamnejším
zdrojom prírodného žiarenia patrí radón, ktorý je prítomný v stopových množstvách v horninách (horninové
podložie budov, stavebný materiál) a je zdrojom radiácie predovšetkým v budovách a vo vode. Za oblasti
s najvyšším potenciálnym radónovým rizikom možno pokladať zóny nachádzajúce sa v blízkosti tektonických línií,
mladších zlomov a v miestach križovania tektonických línií. Najrizikovejšie oblasti sa pritom nachádzajú vo
vzdialenosti do 10 km od týchto línií. Záujmová oblasť vykazuje nízke radónové riziko.
III.4.4. Kvalita vôd
Rieka Torysa má na svojom hornom úseku charakter čistého toku. K zhoršeniu kvality vody dochádza pod
mestom Prešov vplyvom vypúšťaných priemyselných a splaškových odpadových vôd z mesta Prešov a vplyvom
privádzaného znečistenia jej prítokov.
Je to dôsledok vypúšťania nečistených alebo nedostatočne čistených vôd, priemyslom, poľnohospodársko
– potravinárskym komplexom, rôznorodými obslužnými jednotkami a komunálnou sférou, spôsobujúcimi významné
bodové a plošné znečisťovanie. K tomuto problému veľmi výdatne napomáha kontaminácia povrchových a
následne aj podzemných a stojatých vôd vplyvom splachu poľnohospodárskej pôdy s obsahom rezíduí látok
používaných na ochranu a výživu poľnohospodárskych kultúr. Významný podiel na plošnom znečistení vôd majú aj
neodkanalizované sídla rôznych veľkostí a štruktúry, výrobné prevádzky, farmy živočíšnej výroby, skládky
priemyselných a komunálnych odpadov. Veľmi významné nebezpečenstvo predstavuje aj voda akumulovaná v
žumpách, ktorých technický stav, resp. spôsob nakladania s týmito vodami, je nevyhovujúci.
Kvalita povrchových vôd je hodnotená na základe sumarizácie výsledkov klasifikácie v zmysle STN 75
7221 „Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd“, ktorá kvalitu vody hodnotí v 8 skupinách ukazovateľov
(A-skupina – kyslíkový režim, B-skupina – základné fyzikálno-chemické ukazovatele, C-skupina – nutrienty, Dskupina – biologické ukazovatele, E-skupina – mikrobiologické ukazovatele, F-skupina – mikropolutanty, Gskupina- toxicita, H-skupina – rádioaktivita) a s použitím sústavy medzných hodnôt zaraďuje vody podľa ich kvality
do piatich tried (I. trieda – veľmi čistá voda až V. trieda – veľmi silno znečistená voda, pričom ako priaznivá kvalita
vody je považované úroveň I., II. a III. triedy kvality). Nasledujúca tabuľka ponúka prehľad znečistenia povrchových
vôd v záujmovom území :
Triedy čistoty rieky Torysa podľa STN 75 7221
Tok
Torysa
Profil
Prešov – Kendice (1998-1999)
Prešov – Kendice (1999-2000)
A
III.
IV.
B
V.
III.
Skupiny ukazovateľov
C
D
E
III.
II.
III.
III.
II.
V.
F
III.
IV.
H
-
Zdroj: SHMÚ, 2001; ÚPN obce Nová Polhora, architektonické štúdio Átrium, Košice, 2010
37
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Kvalitu podzemných vôd ovplyvňuje horninové prostredie a kvalita vody v povrchových tokoch.
Organické látky, ako kontaminanty, majú pôvod v povrchovom znečistení prostredia najmä odpadmi, priemyselnou
činnosťou a poľnohospodárstvom. K najčastejším prekročeniam limitných hodnôt patria prekročenia obsahu Fe
a Mn.
Podľa ÚPN obce Nová Polhora je úroveň znečistenia podzemných vôd (Cd) v záujmovom území stredná
(1,1 – 3,0 Cd). Stupeň znečistenia riečnych sedimentov je nízky v rozpätí 0,5 – 1,0 Cd.
III.4.5.
Skládky, smetiská, devastované plochy
V Košicko-prešovskej oblasti sa vyprodukuje veľké množstvo priemyselného odpadu, vrátane
nebezpečných odpadov. V roku 2006 mali na produkcii nebezpečných a ostatných odpadov najvýznamnejší podiel
nasledovné spoločnosti :
− U.S.Steel, s.r.o., Košice – s produkciou 957 428 t odpadov,
− Inžinierske stavby, a.s., Košice – s produkciou 66 243 t odpadov,
− SVIP – Stavebné, vodohospodárske a inžinierske práce, s.r.o., Košice – s produkciou 37 189 t odpadov,
− MÄSOPRODUKT a.s., Prešov, Drienov – s produkciou 35 074 t odpadov,
− Tepláreň Košice, a.s., Košice – s produkciou 31 830 t odpadov.
Produkcia odpadov v Košicko-prešovskej zaťaženej oblasti
Druh odpadu
Nebezpečný odpad
Ostatný odpad
Komunálny odpad
Produkcia odpadu spolu
Produkcia odpadu (t.r-1)
2005
2006
62 475,89
63 983,21
1 969 592,96
3 059 699,17
100 071,29
122 442,51
2 132 140,14
3 246 124,89
2004
68 811,16
2 115 996,82
106 351,80
2 291 159,78
2007
84 903,97
1 284 544,36
130 514,82
1 499 963,15
Zdroj: www.enviroportal.sk
Produkcia odpadov za jednotlivé okresy a kraje v roku 2009
Okres
Prešov
Košice – okolie
Prešovský kraj
Košický kraj
Zhodnocovanie
materiálové (t)
63 082,54
12 438,62
256 827,97
341 964,09
Zhodnocovanie
energetické (t)
53,47
61,74
48,26
Skládkovanie (t)
533,72
298,01
21 015,22
55 938,45
Spolu (t)
156 334,40
170 531,67
721 381,85
1 271 628,52
Zdroj: www.enviroportal.sk
Nakladanie s odpadmi v dotknutých obciach sa riadi platným Programom odpadového hospodárstva.
V obciach Nová Polhora a Šarišské Bohdanovce je komunálny odpad separovaný (sklo, papier, textil,
plasty) a neseparovaný ukladaný do kuka nádob. Tento je dvakrát mesačne odvážaný firmou Fura Rozhanovce na
skládku v Kokšov – Bakši. Fura zabezpečuje aj odvoz nebezpečného odpadu a sute. Kompostovanie obec
nezabezpečuje, ale vhodným miestom je využitie silážnych jám v bývalom HD. Produkcia odpadov vznikajúca
výkonom predmetu podnikania je čiastočne recyklovaná. Odvoz je odovzdávaný osobe oprávnenej nakladať s
odpadmi.
V k.ú. Nová Polhora boli identifikované nelegálne skládky odpadu okolo potoka Balka, ktorými je dlhodobo
znehodnocovaný tento významný krajinný prvok.
III.4.6. Stav kvality pôd
Na ochranu pôdy sa uplatňuje zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o
zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
Kvalitu poľnohospodárskej pôdy ovplyvňujú rôzne negatívne vplyvy, hlavne z poľnohospodárskej činnosti.
K najvýraznejším patrí ohrozenie pôd eróziou (vodnou i veternou) a kontaminácia pôd. Aktuálna vodná erózia je v
38
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
západnej polovici záujmového územia žiadna alebo nepatrná až slabá, vo východnej časti (intravilán dotknutých
obcí) prevažne stredne silná až silná, veľmi lokálne až veľmi silná.
Podľa VÚPOP, reg. pracovisko Banská Bystrica, je pôda v záujmovej oblasti zaradená do kategórie pôd
A, t.j. nekontaminovaná, relatívne čistá pôda (obsah všetkých hodnotených rizikových látok je pod limitom).
V nasledujúcej tabuľke je uvedený obsah kontaminujúcich látok z pôdnej sondy z k. ú. Ploské.
Prvok
Totálny obsah kadmia (mg.kg-1)
Totálny obsah olova (mg.kg-1)
Totálny obsah chrómu (mg.kg-1)
Totálny obsah ortuti (mg.kg-1)
Totálny obsah arzénu (mg.kg-1)
Totálny obsah medi (mg.kg-1)
Totálny obsah kobaltu (mg.kg-1)
Totálny obsah zinku (mg.kg-1)
Totálny obsah niklu (mg.kg-1)
Totálny obsah selénu (mg.kg-1)
Obsah kadmia v 2M HNO3 (mg.kg-1)
Obsah olova v 2M HNO3 (mg.kg-1)
Obsah chrómu v 2M HNO3 (mg.kg-1)
Obsah arzénu v 2M HNO3 (mg.kg-1)
Obsah zinku v 2M HNO3 (mg.kg-1)
Obsah niklu v 2M HNO3 (mg.kg-1)
Obsah medi v 2M HNO3 (mg.kg-1)
Hodnota
pozaďová hodnota (prirodzená hodnota) < 0,8
pozaďová hodnota (prirodzená hodnota) < 85
pozaďová hodnota (prirodzená hodnota) < 130
pozaďová hodnota (prirodzená hodnota) < 0,3
pozaďová hodnota (prirodzená hodnota) < 29
pozaďová hodnota (prirodzená hodnota) < 36
pozaďová hodnota (prirodzená hodnota) < 20
pozaďová hodnota (prirodzená hodnota) < 140
pozaďová hodnota (prirodzená hodnota) < 35
nekontaminované (mierne zvýšenie nad prirodzenými hodnotami) 0,8 – 5,0
podlimitná < 0,3
podlimitná < 30
podlimitná < 10
podlimitná < 5
podlimitná < 40
podlimitná < 10
podlimitná < 20
Zdroj : ÚPN obce Nová Polhora, architektonické štúdio Átrium, Košice, 2010
III.4.7. Zdravotný stav lesných porastov
So znečistením ovzdušia najviac súvisí poškodenie vegetácie exhalátmi, ktoré je plošného charakteru a
prejavuje sa na poškodení lesných porastov.
Priamo v záujmovom území sa lesné porasty nevyskytujú, rastie tu iba nelesná drevinná vegetácia. Lesné
porasty sa nachádzajú v širšom okolí navrhovanej činnosti.
Z hľadiska zdravotného stavu predstavuje nelesná drevinová vegetácia v území a lesné porasty v širšom
okolí územia zväčša veľmi slabo poškodené (defoliácia 11 – 20 %) alebo zdravé (0 – 10 %) porasty, lokálne však
môžu byť slabo (21 – 30 %) až stredne poškodené (31 – 40 %).
III.4.8. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva
Hoci rast svetovej populácie je globálny problém, situácia vo vyspelých a rozvojových krajinách je výrazne
odlišná. Vo vyspelých krajinách sa počet obyvateľov znižuje, resp. stagnuje a obyvateľstvo starne. Populačný vývoj
na Slovensku je potrebné vnímať v kontexte svetového populačného vývoja, aj keď viaceré demografické procesy
prebiehajú u nás s časovým posunom aj niekoľko desiatok rokov za najvyspelejšími krajinami.
Podľa údajov Štatistického úradu SR mala ku koncu roku 2009 Slovenská republika 5 424 925
obyvateľov, z toho 2 787 987 žien. Prirodzený prírastok (resp. úbytok) predstavoval 8 304 osôb. Prirodzený pohyb
obyvateľstva v okresoch Prešov a Košice – okolie v porovnaní s celoštátnymi hodnotami a príslušnými krajmi
uvádza tabuľka:
Územie
Slovenská republika
Prešovský kraj
Košický kraj
Okres Prešov
Okres Košice – okolie
Obyvateľstvo
Živonarodení
k 31.12.2009
5 424 925
61 217
807 011
10 852
778 120
10 160
166 905
2 226
115 192
1 730
Zomrelí
52 913
6 730
7 391
1 346
1 033
Prirodz.
Prisťahovalí
prírastok
8 304
6 346
4 122
2 145
2 769
2 591
880
830
697
1 354
Celkový
prírastok
12 671
3 056
2 611
682
1 221
Zdroj :www.statistics.sk
39
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov – ekonomická a sociálne situácia,
výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti, ale aj životné prostredie.
V roku 2009 zomrelo na Slovensku 52 913 osôb, vysoká úmrtnosť je najmä u mužov v stredných
vekových kategóriách (30 – 55 rokov). Podstatná časť úmrtnosti obyvateľstva sa sústreďuje do 5 hlavných kapitol
príčin smrti. Najviac úmrtí bolo v roku 2009 v mužskej časti populácie v dôsledku chorôb obehovej sústavy (najmä
infarkt myokardu a cievne ochorenia mozgu), ďalej novotvarov (hlavne nádory priedušnice, priedušiek a pľúc,
žalúdka a čriev) a v dôsledku vonkajších príčin úmrtnosti, vrátane dopravných nehôd. Aj u žien bola úmrtnosť na
choroby obehovej sústavy najvyššia, za nimi nasledujú nádorové ochorenia a vonkajšie príčiny úmrtnosti. U mužov
je takmer 2-krát vyššia úmrtnosť v dôsledku poranení a otráv oproti ženám. Je to najmä dôsledok vysokého podielu
úmrtí pri dopravných nehodách. Vyššia úmrtnosť mužov je aj v dôsledku rôznych popálenín, otráv a úmrtnosti
z dôvodu násilia.
Úmrtnosť (počet zomretých na 100 000 obyvateľov) podľa príčin smrti v okresoch Prešov a Košice –
okolie v porovnaní so stavom v celej SR a Prešovskom i Košickom kraji za rok 2009 dokumentuje nasledovná
tabuľka :
Úmrtnosť podľa príčin smrti
muži
ženy
muži
ženy
muži
ženy
muži
ženy
Okres Košiceokolie
muži
ženy
choroby obehovej
sústavy (kap. IX)
12845
15420
1799
2025
1829
2183
350
189
287
276
nádorové ochorenia
(kap. II)
6782
5184
849
599
865
701
179
87
101
97
choroby dýchacej
sústavy (kap. X)
1846
1333
241
151
241
227
53
23
40
30
vonkajšie príčiny
úmrtnosti (kap. XX.)
2325
(419*)
632
(116*)
232
(49*)
56
(17*)
337
(60*)
99
(16*)
41
(6*)
4
(2*)
52
(6*)
20
(4*)
choroby tráviacej
sústavy (kap. XI)
1793
1158
202
120
234
148
40
13
28
22
27 446
25467
3580
3150
3775
3616
713
633
546
487
Ochorenie
Zomrelí spolu
SR
Prešovský kraj
Košický kraj
Okres Prešov
Zdroj :www.statistics.sk
* - počet zomrelých pri dopravných nehodách
Dopravná nehodovosť
Dopravná nehodovosť na pozemných komunikáciách predstavuje dôležitý ukazovateľ úrovne cestných
podmienok (stavebno-technického stavu) a premávkových (dopravno-organizačných) pomerov a ovplyvňuje mieru
plnenia dopravných nárokov spoločnosti. Preto je dôležitým kritériom pri plánovaní, výstavbe, obnove a údržbe
cestnej siete. Motorizácia a automobilizácia cestnej dopravy majú stále stúpajúcu tendenciu. Okrem nesporných
výhod prinášajú so sebou aj veľký rast zaťaženia cestnej siete a čoraz náročnejšie požiadavky na dopravu a jej
bezpečnosť. Bezpečnosť dopravy je nielen vážnym dopravným, spoločenským, ale aj ekonomickým problémom.
Dopravná nehodovosť sa spája s veľkými materiálnymi škodami, trvalými ujmami na zdraví obyvateľov a veľmi
často s nenahraditeľnými stratami na ľudských životoch. Preto sa v súčasnosti bezpečnosti cestnej premávky a jej
jednotlivým činiteľom, ktoré ju ovplyvňujú, venuje mimoriadna pozornosť na celom svete.
Dopravnou nehodou rozumieme udalosť, ku ktorej došlo pohybom vozidla v cestnej premávke a mala za
následok škody na životoch, zdraví alebo na majetku, bez ohľadu na to, či bola klasifikovaná ako trestný čin, resp.
priestupok a či bola prejednávaná súdom alebo trestnou komisiou dopravného inšpektorátu. Patria sem i dopravné
nehody, ku ktorým došlo na miestach obmedzene prístupných pre cestnú premávku (napr. na poľných a lesných
40
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
cestách, v závodoch, dvoroch a pod.). Pri každej dopravnej nehode sa zisťuje len hlavná príčina vzniku nehody.
K nehodám zapríčineným „inou príčinou“ patria najmä zrážky s lesnou zverou, pád osoby z vozidla za jazdy,
nehody zavinené spolujazdcom a pod.
Kritická nehodová lokalita (KNL) je lokalita s evidentne vysokým počtom dopravných nehôd. Na to, aby sa
nehodová lokalita stala kritickou musí byť splnená podmienka, že skutočný počet dopravných nehôd na nej
vzniknutý je väčší ako kritický počet nehôd. Kritický počet dopravných nehôd sa určí exaktným postupom.
Za opakujúcu sa kritickú nehodovú lokalitu sa považuje taká KNL, kde sa počas uplynulých 5 rokov
sústavne vyskytoval vysoký počet dopravných nehôd, presahujúci stanovenú hranicu kritického počtu dopravných
nehôd.
Vývoj dopravnej nehodovosti z hľadiska porovnania rokov 2000 až 2009 na území SR
Rok
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
Počet nehôd
50 932
57 258
57 060
60 304
61 233
59 991
62 040
61 071
59 008
25 989
Počet usmrtených
628
614
610
645
603
560
579
627
558
347
Počet ťažko zranených
2 204
2 367
2 213
2 163
2 157
1 974
2 032
2 036
1 806
1 408
Počet ľahko zranených
7 890
8 472
8 050
9 158
9 033
8 516
8 660
9 274
9 234
7 126
Zdroj: www.minv.sk
Vývoj dopravnej nehodovosti v SR v roku 2009 (porovnanie s rokom 2008)
Štatistika nehodovosti v SR
Dopravné nehody celkom
Nehody s usmrtením
Nehody s ťažkým zranením
Nehody s ľahkým zranením
Nehody len s hmotnou škodou
Následky dopravných nehôd
Usmrtených
Ťažko zranených
Ľahko zranených
Hmotná škoda v €
Rok 2009
Rozdiel oproti roku 2008
25 989
303
1 141
5 021
19 524
-33 019
-206
-330
-1 342
-31 141
347
1 408
7 126
101 824 120
-21
-398
-2 108
-47 770 570
Zdroj: www.minv.sk
V roku 2010 bolo v Slovenskej republike zaevidovaných celkom 21 595 dopravných nehôd (ďalej len DN),
čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2009 o 4 394 DN menej a o 37 413 DN menej ako v roku 2008, kedy
bolo 59 008 DN.
−
−
−
−
−
−
Najčastejšie príčiny DN v SR v r. 2010 predstavovali :
porušenie základných povinností – 10 423 dopravných nehôd (DN) (47 %)
nesprávny spôsob jazdy – 4 218 DN (19 %)
rýchlosť – 4 610 DN (20 %)
nedanie prednosti v jazde – 2 733 DN (12 %)
nesprávne predchádzanie – 537 DN (2 %)
technická závada vozidla – 5 DN.
−
−
−
Dopravné nehody podľa druhu rozlišujeme :
zrážka s idúcim nekoľajovým vozidlom – 9 849 DN
zrážka so zaparkovaným vozidlom – 4 606 DN
zrážka s pevnou prekážkou – 4 470 DN.
41
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Prehľad dopravných nehôd zaevidovaných v Prešovskom a Košickom kraji za obdobie 2009 – 2010
rok
2010
209
rozdiel
2010
209
rozdiel
2010
209
rozdiel
Dopravné nehody
Ťažko zranený
Usmrtení
Prešovský kraj
3 259
3 765
-506
203
238
-35
53/5/14
37
16
Košický kraj
2 512
3 168
-656
200
220
-20
42/3/21
49
-7
Spolu SR
21 595
25 989
-4 394
1 204
1 408
-204
345/26/113
347
-2
Zdroj: www.minv.sk
Pozn. : v políčkach „usmrtení“ sa za prvým lomítkom vyznačujú usmrtení cyklisti, za druhým lomítkom usmrtení chodci
Prehľad KNL na diaľnici D1 v roku 2009 podľa ukazovateľa „hustota nehôd“ (počet DN na dĺžke 1 km [DN.km-1])
Stredisko
KNL (km)
Diaľ.
úsek
od
do
Dĺžka
(km)
IN/
EX
DN
D1
605,200
605,700
0,500
EX
10
SSÚD 11
Prešov
Závažnosť DN
SDN
VDN
0
0
ODN
SZ
Následky DN
ŤZ
ĽZ
MŠ
1
0
0
40,7
1
Zdroj: www.minv.sk
Vysvetlivky k tabuľke :
− KNL – kritická nehodová lokalita
− IN – intravilán
− EX – extravilán
Závažnosť DN:
− SDN – smrteľná dopravná nehoda, pri ktorej došlo k smrteľnému zraneniu účastníka nehody,
− VDN – vážna dopravná nehoda, pri ktorej bol smrteľne alebo ťažko zranený aspoň jeden účastník nehody,
− ODN – osobné dopravné nehody, pri ktorých vznikne ujma na zdraví ľudí (dôjde k smrteľnému, ťažkému alebo ľahkému zraneniu).
Následky DN:
− SZ – smrteľne zranená osoba,
− ŤZ – ťažko zranená osoba,
− ĽZ – ľahko zranená osoba,
− MŠ – materiálna škoda v tis. € podľa odhadu polície.
42
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ
ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH
OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE
IV.1.
IV.1.1.
POŽIADAVKY NA VSTUPY
Záber plôch
Predmetná stavba si vyžiada trvalý a dočasný záber plôch vo voľnej krajine, prevažne vedenej ako
poľnohospodárska pôda. Dočasný záber plôch, ktorý bude slúžiť výstavbe navrhovaného diaľničného privádzača,
MÚK „Nová Polhora“, dočasnej skládke humusu a zariadeniu staveniska, bude po ukončení stavby rekultivovaný
a vrátený na pôvodné využívanie. Hodnoty záberu plôch sú uvedené v tabuľke :
k.ú.
Šarišské Bohdanovce
Nová Polhora
Ploské
SPOLU
Zábery mimo pozemkov NDS
Záber celkom (m2) Orná pôda (m2) Ostatná pôda (m2)
9 638
9 426
212
32 158
20 598
11 560
561
378
183
42 357
30 402
11 955
Zábery na pozemkoch NDS
Skrývka zo svahov diaľnice (m2)
9 616
6 729
1 005
17 350
Počas výstavby musí mať zhotoviteľ stavby k dispozícii plochy, na ktorých bude možné umiestniť svoje
sociálne, prevádzkové a technologické zariadenia, zriadiť skládku materiálov a vytvoriť manipulačné plochy. Na
tento účel sa budú v čo najväčšej miere využívať plochy trvalého záberu. Dočasné zábery pôdy budú
predstavovať, okrem manipulačných pásov pozdĺž budovanej cesty aj plochy stavebného dvora, skládky
materiálov a pod.. Zariadenie staveniska sa uvažuje v priestore medzi navrhovanou mimoúrovňovou križovatkou
„Nová Polhora“ a okružnou križovatkou, ktorá sa vybuduje v rámci výstavby priemyselného parku. Konkrétny
návrh bude závisieť od určeného zhotoviteľa stavby a od použitých technológií.
IV.1.2. Spotreba vody
Počas výstavby
Nároky na odber vody pri stavebných prácach, súvisiacich s výstavbou, spočívajú hlavne v potrebe
technologickej vody, napr. výroba betónových zmesí, kropenie staveniska, čistenie mechanizmov, ďalej v potrebe
pitnej vody pre zamestnancov stavby a úžitkovej vody pre hygienické účely v rámci stavebného dvora.
Na základe súčasných poznatkov nie je možné vykonať kvalifikovaný odhad potreby technologickej,
úžitkovej a pitnej vody. Túto problematiku bude riešiť dodávateľ stavby, nepredpokladáme však zásadnú zmenu v
súčasnom hospodárení s vodou v širšom dotknutom záujmovom území.
Počas prevádzky
Spotrebu vody na údržbu diaľničného privádzača, MÚK a vegetačné úpravy bude možné vyčísliť až v
ďalších fázach projektovej dokumentácie.
IV.1.3. Ostatné surovinové a energetické zdroje
Stavebný materiál
Pre obdobie výstavby diaľničného privádzača a MÚK budú potrebné viaceré hlavné suroviny ako
štrkopiesky a kamenivo, asfalty na povrchovú úpravu vozovky, oceľ (výstuže, zvodidlá a pod.), cement. Presné
druhy a množstvá potrebných materiálov budú špecifikované na úrovni realizačných projektov.
V súvislosti s celkovou bilanciou zemných prác si treba uvedomiť súvisiace fakty :
43
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
−
−
ak je menšia potreba dovozu násypového materiálu na výstavbu objektov, tak je aj menší počet ťažkých
nákladných vozidiel, ktoré sa prevezú po jestvujúcich komunikáciách medzi zdrojmi materiálov a samotnou
stavbou (spotrebuje sa aj menej nafty),
emituje sa menšie množstvo látok znečisťujúcich ovzdušie z ťažkej dopravy a vyprodukuje sa menej hluku
obťažujúceho obyvateľov žijúcich v blízkosti prepravných trás.
Energetické zdroje
Zásobovanie elektrickou energiou počas realizácie navrhovanej činnosti bude zabezpečené z jestvujúcej
rozvodnej siete. Potreba elektrickej energie sa kumuluje predovšetkým do priestorov stavebného dvora.
Podrobnejšia špecifikácia potrieb bude súčasťou ďalších stupňov projektovej dokumentácie.
IV.1.4. Dopravná a iná infraštruktúra
Počas výstavby sa predpokladá využitie jestvujúcich ciest I., II., III. triedy a miestnych komunikácií,
najmä za účelom efektívneho odvážania vyťaženého materiálu zo zemných prác a dovozu potrebného
stavebného materiálu. Zásah do ostatnej cestnej siete bude iba minimálny. Vyvolané úpravy komunikácií
predstavujú nenáročné činnosti.
Budovanie prídavných pásov diaľnice D1 a križovatky „Nová Polhora“ sa bude realizovať naraz
s presmerovaním dopravy do jazdného pruhu pri strednom deliacom páse, oddelenom od vonkajšieho jazdného
pruhu betónovými zvodidlami a dočasným dopravným značením. Zmenou organizácie dopravy sa zabezpečí
plynulosť a bezpečnosť dopravy počas stavebných prác pri výstavbe prídavných pásov diaľnice a objektov
križovatky „Nová Polhora“. Výstavba bude pozostávať z troch fáz :
I. Fáza – prípravné práce
• príprava plôch pre zariadenie staveniska a vybudovanie zariadenia staveniska,
• vytýčenie obvodu staveniska, odstránenie krovín a stromov,
• odstránenie humózneho horizontu,
• úprava, resp. preložka, dotknutých inžinierskych sietí.
II. Fáza
• realizácia hlavných častí stavby (objektov) diaľnice, vetiev križovatky, mostov a prístupových ciest.
III. Fáza – dokončovacie práce
• realizácia oplotenia diaľnice, realizácia dopravného značenia a kompletizácia informačného systému diaľnice,
• rekultivácie dočasne zabratých plôch,
• odstránenie zariadenia staveniska a úprava plôch.
IV.1.5. Nároky na pracovné sily
Nároky na pracovné sily pre obdobie výstavby diaľničného privádzača nie je možné v súčasnosti
kvalifikovane odhadnúť. Objem a profesná skladba pracovných síl je v značnej miere závislá na tempe výstavby
a strojno-mechanizačnej vybavenosti stavby. Potrebný počet zamestnancov v požadovaných profesiách bude
zabezpečovaný dodávateľskou organizáciou.
Výstavba diaľničného privádzača „Nová Polhora“ sekundárne umožní výstavbu priemyselného parku,
ktorý ponúkne pracovné príležitosti pre cca 390 pracovníkov.
IV.1.6. Iné nároky
Ďalšie nároky budú podrobnejšie rozpracované vo ďalších stupňoch projektovej dokumentácie, nakoľko
v súčasnosti ich nie je možné relevantne odhadnúť.
44
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
IV.2.
ÚDAJE O VÝSTUPOCH
IV.2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia
Počas výstavby
Líniovými zdrojmi znečistenia ovzdušia počas výstavby budú komunikácie, na ktorých sa bude realizovať
preprava materiálov medzi ich zdrojmi a stavbou, stavbou a depóniami. Plošným zdrojom znečistenia ovzdušia
bude samotné stavenisko. Očakáva sa zvýšenie množstva exhalátov a prachu v ovzduší, najmä z nákladnej
dopravy a ťažkých stavebných mechanizmov. Taktiež zemné práce môžu vyvolať sekundárne zvýšenie
prašnosti. Tento vplyv je však dočasný a obmedzený na obdobie výstavby. Vhodnou organizáciou práce a
pravidelnou údržbou čistením mechanizmov a príjazdových komunikácií i vhodným prekrytím prepravovaného
materiálu je možné obmedziť negatívne pôsobenie týchto vplyvov. Zvýšená koncentrácia exhalátov bude vznikať
aj v súvislosti so zmenou organizácie dopravy (spomalenie dopravy, zvýšený počet akcelerácií atď.).
Hlavné plošné zdroje znečistenia ovzdušia predstavujú predovšetkým plochy súvisiace s výstavbou :
prípravné práce pred stavbou, stavebný dvor, prístupové cesty pre dopravu a prepravu materiálu, stavebné práce
pri výstavbe mostného objektu a preložkách inžinierskych sietí.
Počas prevádzky
Hodnoty špecifických emisií automobilov, delených na nákladné a osobné, boli pre navrhovanú činnosť
stanovené v Emisnej štúdii (DOPRAVOPROJEKT, a.s., Bratislava, 2011) v súlade s uplatnením vyhlášky FMD
č. 248/91 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách. Špecifické emisie pre jednotlivé
časové horizonty boli určené interpoláciou v súlade s metodológiou použitou v EÚ (MEET 1999) a spresnené
podľa očakávaného vývoja v SR. Predpokladá sa v prípade osobných automobilov postupný nárast použitia
katalyzátorov, resp. podielu naftových motorov.
Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší sú dané prílohami č.11 a 13 k vyhláške č. 360/2010 Z.z.:
Priemerná ročná hodnota
Limitné hodnoty
Pm10
(µg/m3)
40
NOX
(µg/m3)
30
NO2
(µg/m3)
40
Emisná štúdia je spracovaná pre hodnotenie dopadu a vývoja vplyvu diaľničného privádzača Nová
Polhora na životné prostredie pre rok 2035. Východiskovú alternatívu pre posúdenie vývoja v okolí budúceho
diaľničného privádzača Nová Polhora predstavuje časový horizont 2010. Na základe uvedených vstupných
údajov bol vykonaný výpočet imisnej situácie pomocou matematického modelu pre rozptyl znečisťujúcich látok z
mobilných zdrojov, a to pre oblasť predmetného cestného úseku.
Analýza predpokladaného vývoja kvality ovzdušia bola zameraná na podchytenie trendov a pomerov v
predmetnej oblasti. Pre výpočet imisnej situácie sa uvažovalo s dopravným zaťažením podľa sčítania dopravy
v roku 2010 na súčasnej jestvujúcej komunikačnej sieti a výpočet bol prevedený na vytvorených výpočtových
modeloch A a B pre rok 2035 :
A – výpočet zaťaženia emisiami na jestvujúcej cestnej sieti pre rok 2035
o zaťaženie emisiami (NO2 , NOx , SO2 a Pm10) bolo vypočítané pre jestvujúci stav s dopravným zaťažením
podľa sčítania dopravy v roku 2010. Pre výpočet imisnej situácie sa uvažovalo s predpokladaným vývojom
dopravného zaťaženia na diaľničnom úseku D1 Lemešany – Budimír pre rok 2035.
B – výpočet zaťaženia emisiami po dostavbe diaľničného privádzača Nová Polhora pre rok 2035
o zaťaženie emisiami (NO2, NOx , SO2 a Pm10) bolo vypočítané pre navrhovaný stav s predpokladaným
dopravným zaťažením pre rok 2035 podľa sčítania dopravy v roku 2010. Pre každú z počítaných emisií bola
vypočítaná aj mapa vplyvu.
Výpočet bol vykonaný na základe dopravných zaťažení na danom cestnom úseku v predmetnej oblasti
pre rok 2035. Okrem výpočtových bodov (bod 1 – 4) boli robené výpočty aj pre priemerné ročné koncentrácie
NOX, NO2 a Pm10 na určenie dopadu zmien v štruktúre dopravy na kvalitu ovzdušia. Keďže vo výpočte neboli
zohľadnené iné zdroje znečistenia ovzdušia ako z dopravného zaťaženia, vypočítané údaje vypovedajú len
o emisiách z dopravy. Pri výpočte sa vychádzalo zo samostatných líniových zdrojov znečistenia ovzdušia (každá
45
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
cesta v dotknutom území je považovaná za jeden líniový zdroj). Výpočty boli vykonané pre mimo mestské
podmienky rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší.
Výpočtom sa získali :
− priemerné ročné koncentrácie emisií (NOX, NO2 a Pm10 ),
− koncentrácie emisií NOX , Pm10 vo výpočtových bodoch.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené vypočítané hodnoty priemerných ročných koncentrácií emisií NO2,
NOX a Pm10 pre rok 2035 po výstavbe diaľničného privádzača Nová Polhora. Žiadna z vypočítaných hodnôt
neprekračuje povolený limit koncentrácii emisií.
Emisie vypočítane pre rok 2035 po výstavbe diaľničného privádzača – vo výpočtových bodoch 1 – 4
Č. bodu
Umiestnenie
Bod 1
Bod 2
Bod 3
Bod 4
Fasáda budovy
ČSPHM Janovík
Fasáda budovy
farmy
Pm10
(µg/m3)
1,2
1,0
0,8
1,1
NOX
(µg/m3)
17,7
14,0
12,7
16,9
NO2
(µg/m3)
1,1
0,8
0,8
1,1
Podrobnejšie údaje spolu s výpočtovými modelmi sú súčasťou prílohy č. 4 : Emisná štúdia.
Podľa výpočtov pre priemerné ročné koncentrácie príspevok k znečisteniu ovzdušia s uvažovanými
exhalátmi vznikajúcimi z predpokladaného dopravného zaťaženia vzhľadom na príslušný imisný limit je
minimálny.
V roku 2035 po vybudovaní privádzača Nová Polhora neprekročia priemerné ročné hodnoty NO2, NOX
a Pm10 povolené limity, pričom maximálne zaťaženie NO2 predstavuje len 2,75 %, NOx predstavuje 59 %
a Pm10 len 3 % z povolenej limitnej hodnoty. Rovnako sa podľa použitého modelu nepredpokladá prekročenie
limitných hodnôt emisií v budúcom areáli priemyselného parku Nová Polhora.
Vzhľadom na to, že uvedené výpočty neobsahujú príspevky od zostávajúcich zdrojov znečisťovania
ovzdušia, v skutočnosti v prípade nerealizovania projektu (nulový variant) priemerné ročné koncentrácie emisií
môžu byť vyššie, ale ani tieto by nemali presiahnuť limitné hodnoty.
IV.2.2. Odpadové vody
Počas výstavby
Množstvo odpadových vôd počas výstavby nie je možné v súčasnosti špecifikovať, nepredstavujú však
podstatný zásah do súčasného stavu režimu vôd. V etape výstavby budú vznikať odpadové vody v súvislosti
s používaním technologickej, úžitkovej i pitnej vody pri stavebných prácach, pri údržbe a prevádzke stavebného
dvora (vrátane sociálnych zariadení pre zamestnancov). Určitú kontamináciu vôd môžeme predpokladať z úniku
pohonných hmôt, olejov, mazív a iných používaných znečisťujúcich látok. Ich vplyv je možné eliminovať
vhodnými organizačnými opatreniami pri nakladaní s nimi.
Počas prevádzky
Počas prevádzky pôjde hlavne o splachy zrážkových vôd z povrchu vozovky a odpadové vody z topenia
snehu pri zimnej údržbe komunikácie. V tomto období z dôvodu posypu vozovky môžu byť zvýšené hodnoty
obsahu mangánu, železa a chloridov. V prípade úniku ropných látok sa prekročia limity organických
mikropolutantov (NEL). Znečistenie vôd, pochádzajúcich z komunikácie, môže výnimočne spôsobiť aj havária na
ceste, alebo nevhodná manipulácia s látkami a materiálmi škodiacimi vodám. Takýmto udalostiam je možné
zabrániť, resp. ich eliminovať, adekvátnymi opatreniami (zvodidlá, kanalizácia).
46
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
IV.2.3. Odpady
Počas výstavby
S odpadmi, vznikajúcimi počas výstavby diaľničného privádzača, bude nakladané v súlade s platnou
legislatívou. Odpady sú kategorizované v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje
„Katalóg odpadov“, v znení vyhlášky MŽP SR č. 409/2002 (O - ostatný odpad, N - nebezpečný odpad) a vyhlášky
MŽP SR č. 129/2004.
Podľa § 40 písm. c) ods. 4 zákona č. 409/2006 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ten, kto vykonáva výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácie, je povinný stavebné
odpady vznikajúce pri tejto činnosti a odpady z demolácií materiálovo zhodnotiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo
údržbe komunikácií.
Odpad bude priebežne odvážaný na skládky, ktoré sú zapísané v zozname skládok k tomu určených.
V priebehu výstavby diaľničného privádzača a MÚK budú vznikať predovšetkým odpady, ktoré sú vo
Vyhláške MŽP SR č. 284/2001 Z.z. ktorou sa stanovuje Katalóg odpadov charakterizované ako stavebné odpady
a odpady z demolácií (vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných miest) – skupiny 17. Do tejto skupiny patria
odpady z odstraňovania drevín v trase stavby, z obalových materiálov použitých stavebných materiálov, z búrania
rekultivovaných úsekov starých ciest a odpady, ktoré vzniknú počas samotnej výstavby, a to tak na stavenisku,
ako aj na stavebných dvoroch :
Č. druhu
odpadu
13 02 05
13 02 06
13 05 02
13 05 06
15 01 10
16 01 03
16 01 07
16 01 13
16 01 15
16 06 01
20 03 01
15 01 01
15 01 02
15 01 03
15 01 04
15 01 06
17 01 01
17 01 06
17 01 07
17 02 01
17 02 03
17 03 01
17 03 02
17 05 03
17 05 04
17 05 05
17 05 06
17 09 03
17 09 04
Názov druhu odpadu
nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje
syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje
kaly z odlučovačov oleja z vody
olej z odlučovačov oleja z vody
obaly znečistené nebezpečnými látkami (obaly z farieb, oleja...)
opotrebované pneumatiky
olejové filtre
brzdové kvapaliny
nemrznúce kvapaliny iné ako uvedené 160114
olovené batérie
zmesový komunálny odpad
obaly z papiera a lepenky
obaly z plastov
obaly z dreva
obaly z kovu
zmiešané obaly
betón
zmesi betónu alebo oddelené zložky betónu obsahujúce nebezpečné látky
zmesi betónu
drevo
plasty
bitúmenové zmesi obsahujúce uhoľný decht
bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 17 03 01
zemina a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky
zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03
výkopová zemina obsahujúca nebezpečné látky
výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05 (neobsahujúca nebezpečné látky)
iné odpady zo stavieb a demolácií, vrát. zmiešaných odpadov obsahujúcich nebezpeč. látky
zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01-17 09 03
Kategória
odpadu
N
N
N
N
N
O
N
N
O
N
O
O
O
O
O
O
O
N
O
O
O
N
O
N
O
N
O
N
O
S odpadom, ktorý bude vznikať počas výstavby bude nakladané v súlade so znením zákona
o odpadoch, pričom v rámci stavby sa budú odpady maximálne zhodnocovať a čo nebude možné v rámci stavby
zhodnotiť, bude uložené na niektorej zo skládok v rámci širšieho okolia.
47
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Asfaltové vrstvy vozovky pri rekultivovaných úsekoch ciest sa vyfrézujú, vyfrézovaný materiál je možné
využiť na recykláciu alebo na spevnenie povrchu poľných ciest. Nespevnené vrstvy vozovky sa použijú na
výstavbu telesa cesty.
Pri príprave stavby dôjde tiež k likvidácii drevín, rastúcich v trase projektovaného diaľničného
privádzača. Tento odpad sa dá charakterizovať ako chrastie, kôra, haluzina, drevo, iný rastlinný odpad. Pretože
sa jedná o využiteľný a dobre zhodnotiteľný materiál je potrebné s ním ďalej takto nakladať. Hrubé odpadové
drevo - kmene stromov, bude treba odvetviť a využiť materiálovo, prípadne energeticky ako palivo. Podľa
miestnych podmienok - vetvy, ostatnú haluzinu, chrastie a iný rastlinný odpad, odviezť na ďalšie zhodnotenie
(kompostovanie, resp. predaj na palivo súkromným osobám....). V súlade s novelou zákona o odpadoch bude
investor povinný v prípade, že drevo bude odpredané, resp. odovzdané súkromným osobám, požiadať príslušný
obvodný úrad životného prostredia o vydanie súhlasu na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie
v domácnosti podľa §7 ods.1 písm. p zákona 223/2001 Z.z . a jeho novely č. 24/2004 Z.z.
Obalové materiály budú vznikať hlavne v priestoroch stavebných dvorov. V prípade vzniku takýchto
odpadov je potrebné zriadiť v rámci stavby zberné miesto, kde sa budú uvedené druhy odpadov zhromažďovať
a následne budú odovzdané na recykláciu (železný šrot, drevo).
Vzhľadom na to, že pri stavbe môžu vznikať aj nebezpečné odpady, musia byť pre túto možnosť na
stavenisku vytvorené vhodné podmienky. Ku vzniku znečisteného odpadového betónu môže dôjsť napr. pri
havarijnej situácii, kedy môžu byť znečistené napr. ropnými látkami stavebné materiály. Pre takúto situáciu je
potrebné, aby na stavenisku boli pripravené sudy, príp. kontajner. Znečistený odpad bude zneškodňovaný
v súlade s platnými predpismi na najbližšom zariadení na zneškodňovanie nebezpečného odpadu. Napriek snahe
o minimalizáciu odpadov na stavbe, budú vznikať odpadové stavebné materiály neznečistené škodlivinami.
Zoznam skládok odpadov a kompostární v blízkosti výstavby diaľničného privádzača :
Okres
Názov skládky
Košice-okolie
Skládka odpadov Jasov
Skládka odpadov Košice –
Myslava
Skládka U.S.Steel Košice na
odpad, ktorý nie je nebezpečný
Skládka nebezpečného odpadu
U.S.Steel Košice s.r.o.
Baňa Bankov
Skládka odpadov TKO Veľké
Ozorovce – I. a II. kazeta
Košice II.
Košice II.
Košice II.
Košice I.
Košice-okolie
K.ú.
Skládky odpadov
Trieda skládky
Prevádzkovateľ skládky
Jasov
O
AVE – V.O.D.S. Jasov,
s.r.o.
Košice –
Myslava
N
V.O.D.S. – Eko, a.s.
Košice – Pereš
O
U.S.Steel Košice, s.r.o.
Košice – Pereš
N
U.S.Steel Košice, s.r.o.
Košice – sever
I
Meoptis, s.r.o.
Veľké Ozorovce
O
Dúha GROUP, Ozor s.r.o.
Prešov
Svinia
Svinia
O
Jozef Guman –
Hubošovce, Jur
Prešov
Skládka odpadov Svinia na
odpad, ktorý nie je nebezpečný
Svinia
O
ENVI-GEOS s.r.o.
Košice
Kompostáreň biologicky
rozložiteľných odpadov v
Bernátovciach
Kompostárne
Valaliky –
Bernátovce
Mesto Košice
Zdroj : www.odpady-portal.sk
Počas prevádzky
Pevné odpady vznikajú na komunikácii vplyvom prevádzky vozidiel, keď hlavne z nákladných vozidiel
nedostatočnou starostlivosťou posádky vozidla sa časti prepravovaného, hlavne sypkého materiálu dostávajú na
vozovku. Druhou zložkou odpadu je blato a nečistota odpadávajúca z kolies vozidla na vozovku. Takýto odpad sa
musí pravidelne odstraňovať čistiacimi mechanizmami správcom komunikácie a odvážať na centrálnu skládku.
Okrem týchto odpadov vzniká aj odpad z úpravy zelených plôch (násypy). Prehľad možných odpadov je
v nasledujúcej tabuľke :
48
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Číslo druhu
odpadu
02 01 03
13 02 08
13 05 02
13 05 06
13 07 01
13 07 02
13 08 02
15 01 10
17 09 04
20 02 01
20 03 01
20 03 03
20 03 06
Názov druhu odpadu
Odpadové rastlinné tkanivá
Iné motorové, prevodové a mazacie oleje
Kaly z odlučovačov oleja z vody
Olej z odlučovačov oleja z vody
Pôvod odpadu
Ošetrovanie zelene a svahov
Doprava, havárie
prevádzka cestnej kanalizácie
Prevádzka cestnej kanalizácie
Prevádzka a údržba motorových
Vykurovací olej a motorová nafta
vozidiel
Benzín
Prevádzka vozidiel
Iné emulzie
Úprava povrchu vozoviek
Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo Prevádzka
vozidiel,
údržba
kontaminované nebezpečnými látkami
komunikácií
Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako
Opravy komunikácií
uvedené v 17 09 01, 17 09 02, 17 09 03
Biologicky rozložiteľný odpad
ošetrenie zelene
Zmesový komunálny odpad
čistenie komunikácie
Odpad z čistenia ulíc
čistenie komunikácie
Odpad z čistenia kanalizácie
prevádzka cestnej kanalizácie
Kategória
odpadu
O
N
N
N
N
N
N
N
O
O
O
O
O
Prevádzkovateľ stavby je povinný po jej uvedení do prevádzky vypracovať program odpadového
hospodárstva v súlade s platnými legislatívnymi predpismi. Okrem toho je povinný pre svojich zamestnancov
vypracovať prevádzkovú smernicu o nakladaní s nebezpečnými odpadmi a havarijný plán pri nakladaní
s nebezpečnými odpadmi.
IV.2.4. Hluk
Posúdenie vplyvu prevádzky navrhovaného diaľničného privádzača na hlukové pomery je obsahom
Hlukovej štúdie (DOPRAVOPROJEKT, a.s., Bratislava, 2011), ktorá je prílohou predmetného zámeru.
Počas výstavby
Navrhovaná stavba diaľničného privádzača Nová Polhora sa nenachádza v bezprostrednom kontakte s
obývaným územím,a prísun stavebného materiálu a odvoz stavebných zvyškov bude realizovaný po diaľnici D1.
Atak hlukom bude limitovaný pracovnou dobou a celkovou dĺžkou stavebných prác. Vhodnou organizáciou práce,
vylúčením nočných prác a prác v dňoch pracovného voľna je možné tento negatívny účinok čiastočne eliminovať.
Počas prevádzky
Prevádzka diaľničného privádzača v navrhovaných parametroch s predpokladanými intenzitami dopravy
je zdrojom hluku z dopravy. Problém hluku v prostredí sa najvýznamnejšie prejavuje vo vzťahu dopravy
k obytnému prostrediu. Hluk z automobilovej dopravy nezasahuje len určité objekty, ale celé územia a komplexy
budov. Optimálne rozmedzie hlukovej hladiny z hľadiska pohody pri práci a odpočinku je v rozsahu od 40 dB do
60 dB. S predpokladaným nárastom dopravy je možné očakávať ďalšie zvýšenie imisných hodnôt hluku na
fasádach budov priľahlých k rýchlostnej ceste.
Dňa 1. decembra 2007 vstúpila do platnosti vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo
16. augusta č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a
vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
Táto vyhláška doplnená vyhláškou č. 237/2009 Z.z. ustanovuje podrobnosti o prípustných hodnotách
určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavky na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v
životnom prostredí.
Na posudzovanie a kontrolu hluku vo vonkajšom prostredí sa ustanovujú akčné hodnoty hlukových
indikátorov pre deň, večer a noc. Vo vzťahu ku riešenej hlukovej štúdii sú rozhodujúce ustanovenia vyhlášky
č. 549/2007 Z.z., kde sa uvádzajú nasledujúce skutočnosti:
určujúcou veličinou hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina A zvuku LAeq ,
49
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
posudzovaná hodnota je hodnota, ktorá sa porovnáva s prípustnou hodnotou, v prípade predikcie hluku
je to predpokladaná hodnota určujúcej veličiny vrátane príslušnej neistoty,
prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí sú uvedené v tabuľke pre príslušné
kategórie územia, referenčné časové intervaly a zdroje hluku,
ak je preukázané, že jestvujúci hluk z pozemnej a koľajovej dopravy prekračujúci prípustné hodnoty
podľa tabuľky pre kategóriu územia II a III, zapríčinený postupným narastaním dopravy nie je možné
obmedziť dostupnými technickými a organizačnými opatreniami bez podstatného narušenia dopravného
výkonu, posudzovaná hodnota pre kategóriu územia II môže prekročiť prípustné hodnoty hluku najviac o
5 dB a pre kategóriu územia III a IV najviac o 10 dB.
Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí
Kategória
územia
I.
II.
III.
IV.
Opis chráneného územia
alebo vonkajšieho
priestoru
Územie s osobitnou ochranou
pred hlukom, napr. kúpeľné
miesta, kúpeľné a liečebné areály
Priestor pred oknami obytných
miestností bytových a rodinných
domov, priestor pred oknami
chránených
miestností školských budov,
zdravotníckych zariadení a iných
chránených objektov,
d) vonkajší priestor v obytnom
a rekreačnom území
Územie ako v kategórii II
v okolí diaľnic, ciest I.
a II. triedy, miestnych komunikácií
s hromadnou dopravou,
železničných dráh a letísk,
mestské centrá
Územie bez obytnej funkcie a bez
chránených vonkajších priestorov,
výrobné zóny, priemyselné parky,
areály závodov
Prípustné hodnoty a) [dB]
Hluk z dopravy
Pozemná
a vodná
dopravab) c)
LAeq,p
Železničné
dráhy c)
LAeq,p
LAeq,p
LASmax,p
Hluk
z iných
zdrojov
LAeq,p
deň
45
45
50
-
45
večer
45
45
50
-
45
noc
40
40
40
60
40
deň
50
50
55
-
50
večer
50
50
55
-
50
noc
45
45
45
65
45
deň
60
60
60
-
50
večer
60
60
60
-
50
noc
50
55
50
75
45
deň
70
70
70
-
70
večer
70
70
70
-
70
noc
70
70
70
95
70
Ref.
časový
interval
Letecká doprava
Poznámky k tabuľke:
a) Prípustné hodnoty platia pre suchý povrch vozovky a nezasnežený terén.
b) Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane električkovej dopravy.
c) Zastávky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, železničnej, vodnej dopravy a stanovištia taxislužieb určené
na nastupovanie a vystupovanie osôb sa hodnotia ako súčasť pozemnej a vodnej dopravy.
d) Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplatňujú v čase ich používania, napr. školy počas vyučovania
Referenčný časový interval je časový interval, na ktorý sa vzťahuje posudzovaná alebo prípustná
hodnota. Referenčný časový interval je
pre deň od 600 do 1800 h (12 hod),
pre večer od 1800 do 2200 h (4 hod),
pre noc od 2200 do 600 h (8 hod).
Pre výpočet hlukovej štúdie boli stanovené nasledovné výpočtové modely :
Privádzač A - výpočet zaťaženia hlukom diaľnici D1 po výstavbe privádzača Nová Polhora pre rok 2015,
- návrh stavebno-technických opatrení na zníženie hladín hluku pre rok 2015,
Privádzač B - výpočet zaťaženia hlukom diaľnici D1 po výstavbe privádzača Nová Polhora pre rok 2035,
- návrh stavebno-technických opatrení na zníženie hladín hluku pre rok 2035.
50
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené očakávané hladiny hluku z cestnej dopravy vo vonkajšom
priestore pre všetky posudzované časové horizonty stanovené výpočtom pre jednotlivé imisné body (body 1
až 4) :
Vypočítaná hodnota hladiny hluku pre imisné body rok 2015 (výpočtový model privádzač A)
Č. bodu
bod 1
bod 2
bod 3
bod 4
Hladina Lf
Deň (dB)
Noc (dB)
71,7
66,3
74,0
66,2
69,8
62,2
69,9
63,6
Limitné hodnoty
Deň (dB)
Noc (dB)
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
Umiestnenie
Fasáda budovy
ČSPHM Janovík
Fasáda budovy
farmy
Vypočítaná hodnota hladiny hluku pre imisné body rok 2035 (výpočtový model privádzač B)
Č. bodu
bod 1
bod 2
bod 3
bod 4
Hladina Lf
Deň (dB)
Noc (dB)
71,7
68,1
74,0
68,1
69,8
64,2
69,9
64,6
Limitné hodnoty
Deň (dB)
Noc (dB)
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
Umiestnenie
Fasáda budovy
ČSPHM Janovík
Fasáda budovy
farmy
Podrobnejšie údaje spolu s výpočtovými modelmi sú súčasťou prílohy č. 3 : Hluková štúdia.
−
−
Z posúdenia hlukového zaťaženia diaľničného privádzača vyplýva, že :
dochádza k prekročeniu hygienických limitov hladín hluku v denných hodinách v niektorých bodoch,
nárastom dopravy v ďalších rokoch bude stúpať aj zaťaženie hlukom na dotknutom území a budú podľa
predpokladu výpočtového modelu privádzač A a B prekročené hygienické limity v nasledujúcich
výpočtových bodoch:
Č. bodu
bod 1
bod 2
−
−
Rok 2015
Deň (dB)
Noc (dB)
1,7
2,0
-
Rok 2035
Deň (dB)
Noc (dB)
3,5
4,0
-
rozhodujúcim líniovým zdrojom hluku budú ako diaľnica D1, tak aj diaľničný privádzač Nová Polhora,
z výsledkov modelovej situácie šírenia hluku vyplýva, že po dostavbe diaľničného privádzača Nová Polhora
bude v riešenom území hluková záťaž v bodoch č.1 a 2 vyššia ako sú hodnoty povolených limitov hlukového
zaťaženia. Zároveň podľa výsledkov výpočtu hladín hluku a zobrazenia izofón limitných hodnôt hladín hluku
pre kategóriu III. (do ktorej patrí priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov)
a kategóriu IV. na obrázkoch č.6 – č.9 nepredpokladáme prekročenie povolených limitných hodnôt
hladiny hluku v obytnom území obcí Nová Polhora a Seniakovce v denných, večerných a rovnako
nočných hodinách ako ani v budúcom areáli priemyselného parku.
IV.2.5. Žiarenie, iné fyzikálne polia, teplo, zápach a iné výstupy
Počas výstavby a prevádzky diaľničného privádzača Nová Polhora nie je predpoklad produkcie žiarenia,
ani iných fyzikálnych polí.
IV.2.6. Dopravná prognóza
Posúdenie navrhovaného diaľničného privádzača z hľadiska dopravno – inžinierskych parametrov je
náplňou Dopravno–inžinierskej analýzy (DOPRAVOPROJEKT, a.s., Bratislava, 2011).
-
Pre prognózovanie možno predpokladať nasledujúce stupne automobilizácie :
rok 2000
stupeň automobilizácie 3,5 osoby/OA
51
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
rok 2020
rok 2040
-
stupeň automobilizácie 2,9 osoby/OA
stupeň automobilizácie 2,0 osoby/OA
Intenzita dopravy na navrhovanom koridore diaľnice D1 boli spracované na základe prepočtových
koeficientov rastu dopravy z roku 2006 s výhľadom do roku 2040, vydané MDPaT 09.2006.
Koeficienty rastu dopravného zaťaženia cestnej siete do roku 2040
I.trieda
II.trieda
III.trieda
diaľnice
NA
OA
NA
OA
NA
OA
NA
OA
2005 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00
2010 1,08 1,09 1,05 1,06 1,04 1,04 1,17 1,19
2015 1,17 1,19 1,11 1,13 1,08 1,09 1,35 1,39
2020 1,27 1,29 1,17 1,21 1,13 1,15 1,54 1,60
2025 1,37 1,39 1,24 1,29 1,18 1,21 1,74 1,80
2030 1,46 1,49 1,30 1,37 1,23 1,27 1,93 2,00
2035 1,55 1,60 1,36 1,45 1,27 1,33 2,12 2,20
2040 1,64 1,70 1,42 1,53 1,31 1,39 2,30 2,40
Poznámka : OA – ľahké vozidlá, NA – ťažké vozidlá
rok
R2
NA
1,00
1,11
1,23
1,36
1,49
1,61
1,73
1,85
R4
OA
1,00
1,13
1,27
1,42
1,58
1,73
1,87
2,00
NA
1,00
1,12
1,25
1,39
1,53
1,67
1,81
1,94
OA
1,00
1,14
1,29
1,45
1,62
1,78
1,94
2,10
Na jestvujúcom diaľničnom úseku D1 Lemešany – Budimír je navrhovaná mimoúrovňová križovatka
spolu s diaľničným privádzačom, ktorá umožní napojenie jestvujúcej cestnej siete s priľahlým územím na diaľnicu
D1 (komunikácia nadregionálneho významu). K rozvoju tohto územia (napr. priemyselný park, IBV, logistické
parky a pod.) má prispieť aj lepšie dopravné napojenie územia na komunikácie nadregionálneho významu, čo
umožní mimoúrovňová križovatka Nová Polhora
Rok 2015 je predpokladaným prvým rokom užívania privádzača a mimoúrovňovej križovatky Nová
Polhora. Kategória privádzača je R 11,5/80. Výhľadové dopravné zaťaženie jestvujúcej diaľnice D1 Prešov –
Budimír v úseku Lemešany – Budimír, na ktorý je napojený navrhovaný privádzač Nová Polhora, taktiež
vychádza z doporučených koeficientov rastu dopravného zaťaženia.
Výhľadové dopravného zaťaženia na diaľničnom úseku Lemešany – Budimír do roku 2040 s navrhovaným
diaľničným privádzačom Nová Polhora
Úsek diaľnice D1
Lemešany - Nová Polhora
Nová Polhora - Budimír
Rok
7370
7370
voz/24hod.v profile
voz/24hod.v profile
Spolu
NA
OA
Spolu
NA
OA
2015
23 648
5 896
17 752
23 648
5 896
17 752
2020
27 160
6 726
20 434
27 160
6 726
20 434
2025
30 588
7 599
22 989
30 588
7 599
22 989
2030
33 972
8 429
25 543
33 972
8 429
25 543
2035
37 356
9 259
28 097
37 356
9 259
28 097
2040
40 697
10 045
30 651
40 697
10 045
30 651
Podiel NA
25%
25%
Legenda: NA...
Nákladné automobily
52
Privádzač Nová Polhora
diaľničný privádzač Nová Polhora
voz/24hod.v profile
Spolu
NA
OA
1 470
162
1 308
1 690
184
1 506
1 902
208
1 694
2 113
231
1 882
2 324
254
2 071
2 534
275
2 259
11%
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
53
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Posúdenie navrhovanej mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora pre rok 2015
Predpokladaná kvalita pohybu dopravy pri zadanej intenzite dopravy pre rok 2015
Nová Polhora
1
2
3
4
5
6
7
8
Výjazd
Výjazd
Výjazd
Výjazd
Výjazd
Výjazd
Vjazd
Vjazd
1
1
1
1
1
1
1
1
Výjazd
96
57
40
96
40
40
25
25
25
25
25
25
450
450
450
450
450
450
Mimoúrovňová križovatka:
Prvok dopravného uzla "j"
Druh prvku križovatky
Typ
Dimenzačná intenzita dopravy Mvyj [jv/h]
Podiel ťažkej dopravy NA [%]
Predpokladaná kapacita KAj [jv/h]
Predpokladaná funkčná úroveň FúAj
A
A
A
A
A
Hlavný / rozdeľovací jazdný pás pred prvkom križovatky
1294
96
96
1294
96
96
9
Vjazd
1
10
Vjazd
1
11
Vjazd
1
12
Vjazd
1
1237
A
Dimenzačná intenzita dopravy Mprech ,MHRn [jv/h]
Podiel ťažkej dopravy MNA,prech , MNA,HRn [%]
Rozhodujúca intenzita dopravy Mprech ,MHRn [jv/h]
40
57
1198
57
1198
25
25
25
25
25
25
25
25
25
25
25
25
1618
120
120
1618
120
120
50
71
1498
71
1498
1546
647
Intenzita dopravy v pravom jazdnom pruhu Mprech1 [jv/h]
130
141
623
141
633
Dimenzačná intenzita dopravy Mivý [jv/h]
57
40
96
40
40
57
Podiel ťažkej dopravy MNAivý [%]
OA - ekvivalent [jv]
Rozhodujúca intenzita dopravy Mivý [jv/h]
25
2
86
25
2
60
25
2
144
25
2
60
25
2
60
25
2
86
216
660
A
Hlavný / rozdeľovací jazdný pás za (pred) prvkom dopravného uzla
97
201
660
A
767
1210
B
201
660
A
693
1210
B
732
1210
B
97
1294
97
1238
1294
25
2
1005
25
2
1005
25
2
1843
25
2
1005
25
2
1843
25
2
1843
Vjazd
Priebeh zaraďovania / priepletu
Dimenzačná intenzita dopravy Mprepl [jv/h]
Predpokladaná kapacita [jv/h]
Predpokladaná funkčná úroveň Fúivj
Dimenzačná intenzita dopravy MHK , MHRK [jv/h]
Podiel ťažkej dopravy MNA,HK , MNA,HRK [%]
Počet jazdných pruhov n
Obmedzenie rýchlosti [km/h]
Poloha a funkcia
Predpokladaná kapacita Kprech,nj [jv/h]
Predpokladaná funkčná úroveň Fúprech,nj
Dosiahnuteľná funkčná úroveň prvku križovatky Fúj
A
A
A
A
A
A
Vyhodnotenie Fúj (A-F)
5
5
5
5
5
5
Vyhodnotenie Fúj (A-F)
Predpokladaná funkčná úroveň
A
A
B
A
B
B
A
A
B
A
B
B
5
5
4
5
4
4
4.7
A
Posúdenie stykovej križovatky vetiev „A“,“B“ s vetvou „D“ navrhovanej mimoúrovňovej križovatky – rok 2015
POSÚDENIE STYKOVEJ KRIŽOVATKY
Križovatka : DIAĽNIČNÝ PRIVÁDZAČ NOVÁ POLHORA
A-B: NOVÁ POLHORA - PREŠOV / C: KOŠICE
Rameno
A
C
B
Rameno
A
C
B
Dopravný
prúd
8
Dopravný
prúd
7
6
4
Dopravný
prúd
7
6
Dopravný
prúd
4
Rameno
B
C
54
v obci ( ANO/NIE)
NIE
v aglomerácii ( ANO/NIE)
ANO
Geometrické podmienky
Dopravné pruhy
Dopravný
Trojuholníkový
Počet pruhov
Dĺžka pruhu = počet jv,
prúd
ostrovček
(0/1/2)
ktoré môžu na pruhu zastaviť
2
1
10
3
0
10
4
1
10
ANO
6
1
10
7
NIE
1
10
0
10
8
Dopravné zaťaženie
MOA
MNA
MNA+p
MM
MB
MCH
Mjv
Dopravný
prúd
(OA/h)
(NA/h)
(NA+P)
(M/h)
(B/h)
(CH/h)
(jv/h)
2
30
10
0
0
0
0
3
30
10
0
0
0
0
4
30
10
0
0
0
0
50
6
0
0
0
0
0
0
0
7
0
0
0
0
0
0
0
8
30
10
0
0
0
0
50
Kapacita dopravných prúdov prvého stupňa
Intenzita dopravy
Kapacita
Ki Stupeň nasýtenosti
Mjv [jv/h]
g [-]
[jv/h]
50
1800
0.03
Základná kapacita podriadených dopravných prúdov
Intenzita dopravy
Rozhodujúce zaťaženie nadradených prúdov Základná kapacita
Mjv [jv/h]
Kzi [jv/h]
[skv/h]
0
100
582
0
75
500
50
125
460
Kapacita dopravných prúdov druhého stupňa
Kapacita
Stupeň nasýtenosti
95% dĺžka kolony
Pravdepodobnosť že
Ki [jv/h]
g [-]
[jv/h]
nevznikne kolona
582
0.00
0
0.97
0.00
0
1.00
500
Kapacita dopravných prúdov tretieho stupňa
Kapacita
Ki
Stupeň nasýtenosti
[jv/h]
g [-]
447
0.11
Kapacita zmiešaných prúdov
Čiastkové
prúdy
Stupeň nasýtenosti
g [-]
Možný počet miest na
zastavenie - n [jv/h]
Intenzita dopravy
SMjv [jv/h]
Kapacita
Ki [jv/h]
7
8
4
6
0.00
0.03
0.11
0.00
10
10
10
10
0
50
50
0
582
1800
447
500
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Posúdenie kvality pohybu dopravných prúdov
Dopravný Rezerva kapacity
prúd
a Krm [jv/h]
7
6
4
7+8
4+6
Kri
Priemerný čas
čakania tči a tčm [s]
Porovnanie so stanoveným
časom čakania - funkčná úroveň
5
6
9
1
1
Funkčná úroveň A
Funkčná úroveň A
Funkčná úroveň A
Funkčná úroveň A
Funkčná úroveň A
582
500
397
1800
1800
Úroveň A: reprezentuje voľný pohyb dopravného prúdu pri dodržaní jeho voľnej rýchlosti.
Vozidlá nie sú obmedzované v pohybe zvnútra dopravného prúdu. Účastníci dopravy sú len
veľmi zriedka ovplyvňovaní inými účastníkmi. Stupeň vyťaženia je veľmi nízky. Rýchlosti pri
zaraďovaní do priebežného jazdného prúdu, prieplety s jazdným prúdom a vyraďovanie z
jazdného prúdu sú vysoké. Dopravný prúd nie je obmedzovaný - medzera medzi vozidlami
dosahuje hodnotu až 26 dĺžok vozidla (cca 160 m).
Z posúdenia kapacity mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora a na základe predpokladaného vývoja
dopravy vyplýva, že :
- najkritickejším miestom mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora sú prvky križovatky č.9 a č.12, t.j. pripojenie
pravého prídavného pásu a jestvujúce pripojenie ľavostranného odpočívadla Janovík. Tieto prvky križovatky
dosahujú v roku 2015 funkčnú úroveň B,
- styková križovatka vetiev „A“ a „B“ s vetvou „D“ (je súčasťou mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora)
dosahuje v roku 2015 funkčnú úroveň A.
Mimoúrovňová križovatka Nová Polhora v roku 2015 ako celok dosiahne funkčnú úroveň A, t.j.
reprezentuje voľný pohyb dopravného prúdu pri dodržaní jeho voľnej rýchlosti. Vozidlá nie sú obmedzované v
pohybe zvnútra dopravného prúdu. Účastníci dopravy sú len veľmi zriedka ovplyvňovaní inými účastníkmi.
Stupeň vyťaženia je veľmi nízky. Rýchlosti pri zaraďovaní do priebežného jazdného prúdu, prieplety s jazdným
prúdom a vyraďovanie z jazdného prúdu sú vysoké. Dopravný prúd nie je obmedzovaný – medzera medzi
vozidlami dosahuje hodnotu až 26 dĺžok vozidla (cca 160 m).
Posúdenie navrhovanej mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora pre rok 2035
Mimoúrovňová križovatka:
Prvok dopravného uzla "j"
Druh prvku križovatky
Typ
Dimenzačná intenzita dopravy Mvyj [jv/h]
Podiel ťažkej dopravy NA [%]
Predpokladaná kapacita KAj [jv/h]
Predpokladaná kvalita pohybu dopravy pri zadanej intenzite dopravy pre rok 2035
Nová Polhora
1
2
3
4
5
6
7
8
Výjazd
Výjazd
Výjazd
Výjazd
Výjazd
Výjazd
Vjazd
Vjazd
1
1
1
1
1
1
1
1
Výjazd
148
82
66
148
66
82
25
25
25
25
25
25
450
450
450
450
450
450
Predpokladaná funkčná úroveň FúAj
Dimenzačná intenzita dopravy Mprech ,MHRn [jv/h]
Podiel ťažkej dopravy MNA,prech , MNA,HRn [%]
Rozhodujúca intenzita dopravy Mprech ,MHRn [jv/h]
A
A
A
A
A
Hlavný / rozdeľovací jazdný pás pred prvkom križovatky
2111
148
148
2111
148
148
9
Vjazd
1
10
Vjazd
1
11
Vjazd
1
12
Vjazd
1
2029
A
66
82
1963
82
1963
25
25
25
25
25
25
25
25
25
25
25
25
2639
185
185
2639
185
185
83
103
2454
103
2454
2536
137
147
944
147
958
972
Intenzita dopravy v pravom jazdnom pruhu Mprech1 [jv/h]
Vjazd
Dimenzačná intenzita dopravy Mivý [jv/h]
82
66
148
66
66
148
Podiel ťažkej dopravy MNAivý [%]
OA - ekvivalent [jv]
Rozhodujúca intenzita dopravy Mivý [jv/h]
25
2
123
25
2
99
25
2
222
25
2
99
25
2
99
25
2
222
260
660
A
Hlavný / rozdeľovací jazdný pás za (pred) prvkom dopravného uzla
148
246
660
A
1166
1210
B
246
660
A
1057
1210
B
1194
1210
B
148
2111
148
2029
2177
25
2
1005
A
25
2
1005
A
25
2
2513
C
25
2
1005
A
25
2
2513
C
25
2
2513
C
Priebeh zaraďovania / priepletu
Dimenzačná intenzita dopravy Mprepl [jv/h]
Predpokladaná kapacita [jv/h]
Predpokladaná funkčná úroveň Fúivj
Dimenzačná intenzita dopravy MHK , MHRK [jv/h]
Podiel ťažkej dopravy MNA,HK , MNA,HRK [%]
Počet jazdných pruhov n
Obmedzenie rýchlosti [km/h]
Poloha a funkcia
Prípustná intenzita mimoúrovňovej križovatky
Predpokladaná funkčná úroveň Fúprech,nj
Dosiahnuteľná funkčná úroveň prvku križovatky Fúj
A
A
A
A
A
A
A
A
C
A
C
C
Vyhodnotenie Fúj (A-F)
5
5
5
5
5
5
5
5
3
5
3
3
Vyhodnotenie Fúj (A-F)
Predpokladaná funkčná úroveň
4
B
55
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Posúdenie stykovej križovatky vetiev „A“,“B“ s vetvou „D“ navrhovanej mimoúrovňovej križovatky – rok 2035
POSÚDENIE STYKOVEJ KRIŽOVATKY
Križovatka : DIAĽNIČNÝ PRIVÁDZAČ NOVÁ POLHORA
A-B: NOVÁ POLHORA - PREŠOV / C: KOŠICE
Rameno
A
C
B
Rameno
A
C
B
Dopravný
prúd
8
Dopravný
prúd
7
6
4
Dopravný
prúd
7
6
Dopravný
prúd
4
Rameno
B
C
v obci ( ANO/NIE)
NIE
v aglomerácii ( ANO/NIE)
ANO
Geometrické podmienky
Dopravné pruhy
Dopravný
Trojuholníkový
Počet pruhov
Dĺžka pruhu = počet jv,
prúd
ostrovček
ktoré môžu na pruhu zastaviť
(0/1/2)
2
1
10
3
0
10
4
1
10
ANO
6
1
10
7
NIE
1
10
8
0
10
Dopravné zaťaženie
MOA
MNA
MNA+p
MM
MB
MCH
Mjv
Dopravný
prúd
(OA/h)
(NA/h)
(NA+P)
(M/h)
(B/h)
(CH/h)
(jv/h)
2
58
7
0
0
0
0
3
58
7
0
0
0
0
4
58
7
0
0
0
0
72
6
0
0
0
0
0
0
0
7
0
0
0
0
0
0
0
8
58
7
0
0
0
0
72
Kapacita dopravných prúdov prvého stupňa
Intenzita dopravy
Kapacita
Ki Stupeň nasýtenosti
Mjv [jv/h]
g [-]
[jv/h]
72
1800
0.04
Základná kapacita podriadených dopravných prúdov
Intenzita dopravy
Rozhodujúce zaťaženie nadradených prúdov Základná kapacita
Mjv [jv/h]
Kzi [jv/h]
[skv/h]
0
144
553
108
477
0
72
180
427
Kapacita dopravných prúdov druhého stupňa
Kapacita
Stupeň nasýtenosti
95% dĺžka kolony
Pravdepodobnosť že
Ki [jv/h]
g [-]
[jv/h]
nevznikne kolona
0.00
0
0.96
553
477
0.00
0
1.00
Kapacita dopravných prúdov tretieho stupňa
Kapacita
Ki
Stupeň nasýtenosti
[jv/h]
g [-]
410
0.18
Kapacita zmiešaných prúdov
Čiastkové
prúdy
7
8
4
6
Stupeň nasýtenosti
g [-]
Intenzita dopravy
SMjv [jv/h]
0.00
10
0.04
10
0.18
10
0.00
10
Posúdenie kvality pohybu dopravných prúdov
Dopravný Rezerva kapacity
prúd
a Krm [jv/h]
7
6
4
7+8
4+6
Možný počet miest na
zastavenie - n [jv/h]
553
477
338
1800
1800
Kri
0
72
72
0
Kapacita
Ki [jv/h]
553
1800
410
477
Priemerný čas
čakania tči a tčm [s]
Porovnanie so stanoveným
časom čakania - funkčná úroveň
6
7
10
1
1
Funkčná úroveň A
Funkčná úroveň A
Funkčná úroveň B
Funkčná úroveň A
Funkčná úroveň A
Úroveň B: reprezentuje ešte voľný pohyb dopravného prúdu a schopnosť manévrovania je
vo vnútri dopravného prúdu len veľmi mierne obmedzená. Prúdy vozidiel nepatrne navzájom
ovplyvňujú svoje jazdné možnosti. Prekážky, ktoré pritom vznikajú - napr. potrebné
prispôsobenie rýchlostí jednotlivých vozidiel - sú sotva pozorovateľné. Stupeň vyťaženia je
malý. Dopravný prúd nie je takmer vôbec obmedzovaný - medzera medzi vozidlami dosahuje
hodnotu 18 dĺžok vozidla (cca 100 m).
Z posúdenia kapacity mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora a na základe predpokladaného vývoja
dopravy vyplýva, že :
- najkritickejším miestom mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora sú prvky križovatky č.9 a č.12, t.j. pripojenie
pravého prídavného pásu a jestvujúce pripojenie ľavostranného odpočívadla Janovík. Tieto prvky križovatky
dosahujú v roku 2035 funkčnú úroveň C,
56
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
-
styková križovatka vetiev „A“ a „B“ s vetvou „D“ (je súčasťou mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora)
dosahuje v roku 2035 funkčnú úroveň B.
Mimoúrovňová križovatka Nová Polhora v roku 2035 ako celok dosiahne funkčnú úroveň B, t.j.
reprezentuje ešte voľný pohyb dopravného prúdu a schopnosť manévrovania je vo vnútri dopravného prúdu len
veľmi mierne obmedzená. Prúdy vozidiel nepatrne navzájom ovplyvňujú svoje jazdné možnosti. Prekážky, ktoré
pritom vznikajú - napr. potrebné prispôsobenie rýchlostí jednotlivých vozidiel, sú sotva pozorovateľné. Stupeň
vyťaženia je malý. Dopravný prúd nie je takmer vôbec obmedzovaný – medzera medzi vozidlami dosahuje
hodnotu až 18 dĺžok vozidla (cca 100 m).
IV.2.7. Vyvolané investície
Pri výstavbe prídavných pásov diaľnice D1 dôjde k styku s nadzemnými a podzemnými inžinierskymi
sieťami. V rámci stavby sú preložky, resp. úpravy, inžinierskych sietí riešené v nevyhnutnom rozsahu. Jedná
sa o nasledovné objekty :
• vedenia VN-22 kV
• optické vedenie T-com
• vodovod, kanalizácia.
Všetky preložky, resp. úpravy, inžinierskych sietí sú navrhnuté tak, že rešpektujú priestorové
potreby cestného telesa diaľnice D1 a ostatných častí stavby. Práce súvisiace s úpravou, resp. preložkou,
inžinierskych sietí sa budú realizovať v I. fáze výstavby (prípravné práce).
Súčasťou úpravy diaľnice D1 bude aj preložka informačného systému diaľnice D1, ktorý bude
pozostávať z jednotlivých prvkov – dopravných značiek, telefónov núdzového volania, kamerového dohľadu,
sčítačov dopravy a meteozariadení. Súčasťou informačného systému diaľnice budú aj otvory pre budúcu optickú
trasu.
IV.3.
ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA ŽIVOTNÉ
PROSTREDIE
V nasledujúcej tabuľke uvádzame len stručný prehľad najzávažnejších predpokladaných vplyvov
projektovanej činnosti. Niektoré vplyvy sú v ďalších častiach zámeru (kap. IV.6) charakterizované podrobnejšie.
OČAKÁVANÉ NAJZÁVAŽNEJŠIE VPLYVY ČINNOSTI POČAS VÝSTAVBY A POČAS PREVÁDZKY
Počas výstavby
Zložka životného prostredia
Ovzdušie
Horninové prostredie
Povrchové vody
Podzemné vody
Pôda
Flóra a fauna
Územný systém ekologickej stability
Vplyv na dopravu
Pohoda a kvalita života
Počas prevádzky
Zložka životného prostredia
Ovzdušie
Horninové prostredie
Povrchové vody
Podzemné vody
Biota
Charakteristika vplyvu
Zaťaženie emisiami a prachom
Riziko kontaminácie
Riziko kontaminácie
Riziko kontaminácie
Trvalý a dočasný záber
Výrub drevín
Narušenie ekologickej stability
Čiastočné obmedzenie a spomalenie
Majetková ujma obyvateľov
Hluk
Významnosť vplyvu
Stredne významný Málo významný Stredne významný Stredne významný Stredne významný Stredne významný Stredne významný Málo významný Stredne významný Významný Charakteristika vplyvu
Zaťaženie emisiami a prachom
Riziko kontaminácie
Riziko kontaminácie
Riziko kontaminácie pri haváriách
Výsadba sprievodnej vegetácie
Významnosť vplyvu
Málo významný Málo významný Málo významný Málo významný Stredne významný 
57
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Zložka životného prostredia
Územný systém ekologickej stability
Vplyv na dopravu
Rozvoj územia
Stupnica hodnotenia – pozitívny vplyv - 
IV.4.
Charakteristika vplyvu
Oplotenie diaľnice, úprava priestorov pod
mostmi
Zrýchlenie a skvalitnenie dopravy
Rozvoj regiónu
Prílev nových investícií
negatívny vplyv - Významnosť vplyvu
stredne významný 
Významný 
Veľmi významný 
HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK
V etape výstavby diaľničného privádzača sa zdravotné riziko vzťahuje tak na obyvateľstvo žijúce
v blízkosti stavby, ako aj na samotných zamestnancov organizácie, ktorá stavbu zabezpečuje.
V ďalších stupňoch projektovej dokumentácie (dokumentácia pre územné rozhodnutie, dokumentácia
pre stavebné povolenie), v rámci ktorých sa spracuje tzv. plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je
záväzný pre všetky spoločnosti, ktoré sa budú podieľať na realizácii stavby. V tomto pláne BOZP sú stanovené
požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj zodpovednosť a povinnosti účastníkov stavby, čím
by malo byť minimalizované riziko ovplyvnenia zdravia samotných zamestnancov stavby.
Obyvateľstvo bude počas výstavby vystavené nepriaznivým vplyvom, ktoré sprevádzajú každú veľkú
stavebnú činnosť. Jedná sa najmä o nepriaznivý vplyv hluku a exhalátov z dopravy na trasách medzi zdrojmi
násypových materiálov a stavebnými dvormi, či stavbou. Tieto vplyvy majú krátkodobý charakter obmedzený na
obdobie výstavby činnosti a nemali by sa prejaviť na celkovom zdravotnom stave obyvateľstva žijúceho
v bezprostrednom okolí.
Počas prevádzky činnosti sa môže nepriaznivý vplyv dopravy na zdravie obyvateľov prejaviť buď priamo,
alebo nepriamo - sprostredkovane cez zložky životného prostredia. Priame pozitívne ovplyvnenie obyvateľov sa
na jednej strane prejaví znížením počtu dopravných nehôd, a z toho vyplývajúcich zranení na jestvujúcich
komunikáciách. Pri nepriamom vplyve ide najmä o znečistenie ovzdušia exhalátmi z dopravy, kde hlavne zvýšená
prašnosť sa môže prejavovať výskytom vyššieho počtu ochorení dýchacieho systému, najmä alergickými
reakciami a astmou. Tento nepriamy vplyv je znížený vzhľadom na vzdialenosť diaľničného privádzača od
obývaných častí obcí. Exhaláty z dopravy obsahujú škodlivé komponenty, ktoré môžu rôznou mierou a rôznym
spôsobom ovplyvňovať niektorých ľudí.
Popis hlavných znečisťujúcich látok ovzdušia z líniových zdrojov znečistenia a ich pôsobenie na životné
prostredie a ľudský organizmus
Oxidy dusíka (NOx) sú zmesou oxidu dusičitého (NO2) a dusnatého (NO). Vznikajú pri vysokých teplotách spaľovania, kedy
sa atomárny kyslík viaže s dusíkom na NO a ten vo výfukovom potrubí rýchlo oxiduje na NO2 respektíve ďalšie oxidy dusíka.
Oxid dusičitý je plyn s dusivým zápachom čuchovo postihnuteľný od koncentrácie 0,2-0,4 mg/m3 vyvoláva dráždenie
dýchacích ciest a vzostup ich odporu už po 10-15 minútach expozície. Osoby s chronickým zápalom priedušiek reagujú skôr
a astmatici sú najcitlivejší, ich stav sa začína zhoršovať už pri koncentráciách 0,6 mg/m3. Pri expozícii šiestich týždňov
koncentráciou 0,64 mg/m3 nastávajú zmeny v pľúcnej štruktúre a v pľúcnom metabolizme. V letných mesiacoch sa NOx
podieľajú na vzniku fotochemického smogu, ktorého hlavnou súčasťou je prízemný ozón. Tento smog má výrazné dráždivé
účinky na oči, dýchacie cesty, najmä u detí a alergikov. Znižuje odolnosť proti vírusovým ochoreniam, bronchitíde. Celkový
podiel približne 30% na emisiách NOx v SR majú práve mobilné zdroje.
Oxid uhoľnatý (CO) sa tvorí pomerne vo veľkom množstve pri spaľovaní bohatých zmesí v zážihových motoroch. Pri
spaľovaní chudobných zmesí, čo je typické pre naftové motory so vstrekovaním ľahkoodpariteľného paliva, objavuje sa CO
v spalinách, len v nepatrnej miere. Dá sa zovšeobecniť, že prítomnosť väčšieho množstva CO v spalinách benzínových
motorov je zapríčinená dávkovacími zariadeniami, a to ich reguláciou napr. karburátora resp. vstrekovacieho čerpadla a pod.
CO je silne toxický plyn, ktorý sa viaže na krvné farbivo hemoglobín, za vzniku karboxyhemoglobínu blokuje okysličovanie
tkanív. Má tristokrát väčšiu afinitu ako oxygénium. Je ľahší ako vzduch, pomerne rýchlo stúpa z dýchacej zóny a riedi sa.
Nebezpečný je v uzavretých priestoroch (garáže) a v miestach so zlým a sťaženým prevetrávaním (tunely, križovatky úzkych
ulíc s vysokými domami a pod.). Spôsobuje spomaľovanie reflexov a zvyšuje výskyt bolesti hlavy.
Oxidy síry (SOx) najmä oxid siričitý sú ďalšou súčasťou emisií zo spaľovacích motorov. Vytvárajú sa pri spaľovaní z paliva
a čiastočne aj mazacích olejov pre zlepšenie ich vlastností.
58
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Pôsobia dráždivo na dýchacie cesty a pravdepodobne prispievajú k vzniku chronických ochorení dýchacieho systému
(chronická bronchitída, emfyzém pľúc, bronchiálna astma). Výsledkom dráždenia je konstrikcia priedušiek a priedušníc
s následným zahlienením dýchacích ciest. V zimných mesiacoch je ich dominantným pôvodcom spaľovanie uhlia
v kúreniskách.
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) vznikajú pri nedokonalom spaľovaní organických látok, teda aj pohonných
hmôt. Ide o veľké množstvo látok, ktorých zdravotné účinky sú veľmi rozdielne. Karcinogénny benzo(a)pyrén sa považuje za
indikátor kontaminácie životného prostredia PAU. Významným zdrojom PAU s veľmi účinnou expozíciou človeka je fajčenie,
kde bola ich karcinogenita jednoznačne preukázaná. S príspevkom PAU k zostupu výskytu rakoviny pľúc sa uvažuje najmä
v priemyselnom a urbanizovanom prostredí veľkých miest. Spôsobujú ospalosť, kašeľ a dráždenie očí. PAU negatívne
ovplyvňujú genetický aparát rastlinných buniek. Dá sa zovšeobecniť, že na množstvo CxHy a teda aj PAU vplýva
predovšetkým konštrukcia a technický stav motora.
Polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (PCDD a PCDF) vznikajú okrem iného tiež pri činnosti spaľovacích
motorov, najmä pri spaľovaní benzínu. Ide o toxické látky, ktoré sú karcinogénne pre zvieratá. Karcinogenita pre človeka
preukázaná nebola. Výskyt týchto látok je však v zlomkoch až jednotkách pg/m3, preto je reálna miera expozície veľmi nízka.
Tuhé častice (polietavý prah) spôsobujú lokálne dráždenie očí a dýchacích ciest. Zatiaľ čo väčšie častice sú z dýchacích
ciest odstraňované kýchaním, kašľom, pohybom riasiniek a sekréciou hlienov, častice pod 5 µm sa dostávajú do dolných
dýchacích ciest a do pľúc, kde pôsobia dráždivo alebo aj toxicky, ak sú na ne adsorbované toxické látky (ťažké kovy,
organické látky, PAU). Na tuhé častice sa tiež viažu mikroorganizmy a tak tvoria cestu prenosu rôznych infekčných ochorení.
Sadze sa tvoria spravidla z uhľovodíkov v procese tepelnej dekompozície molekúl pri miestnom nedostatku kyslíka. Na
pevné častice voľného uhlíka sa naväzujú aj rôzne nespálené uhľovodíky. Tvorba sadzí je typická pre motory s vnútorným
tvorením zmesi, kde je veľmi krátky čas na vytvorenie homogénnej zmesi. U motorov s vonkajším spôsobom prípravy zmesi
je tvorba sadzí len vo zvláštnych prípadoch prevádzky (príliš bohatá zmes, detonačné spaľovanie)
Zápach je vlastnosťou určitých látok alebo skupín, najčastejšie čiastočne naoxidovaných uhľovodíkov, ale aj iných
(nespálené uhľovodíky, aldehydy, kysličníky dusíka, organické kyseliny,
Hluk
Hluk možno definovať ako nežiadúci zvuk, vyvolávajúci pocit rušivého až nepríjemného vnemu, ktorý má
vo všeobecnosti nepriaznivý účinok. V urbanizovanom prostredí pôsobia škodlivé účinky hluku prakticky bez
časového obmedzenia na všetky časti populácie bez ohľadu na vek, pohlavie, či zdravotný stav. Zdroje hluku
z dopravy pritom nie sú bodové, ale líniové, zasahujúce obyvateľov rozsiahleho územia pozdĺž dopravných ciest.
Účinky zdanlivo znesiteľných hladín hluku sa prejavujú až po dlhšom pôsobení, kedy už vyvolajú trvalé narušenie
organizmu. Vysoké hladiny hluku sa prejavia okamžite. Základnými dôsledkami hluku sú :
− akútne alebo chronické organické poškodenie sluchového orgánu s následným ireverzibilným poškodením
sluchu
− funkčné poškodenie sluchu s posunom sluchového prahu – nahluchlosť
− zvýšená náchylnosť na kŕče a poruchy spánkového cyklu
− prejavy subjektívneho pocitu obťažovania, rozmrzenosť, ťažkosti so sústreďovaním sa, zníženie produktivity
práce a ďalšie.
Optimálne rozmedzie hlukovej hladiny z hľadiska pohody pri práci a odpočinku je v rozsahu od 40 dB do 60 dB.
Pre lepšiu názornosť uvádzame niektoré činnosti a ich hlasitosť vyjadrenú v decibeloch :
šum lístia v lese
ľudský šepot
pokojný rozhovor
spev, krik
pracujúci vysávač
osobný automobil
10 dB – prah počuteľnosti
20 dB
50 dB
60 – 80 dB
70 dB
až 85 dB
nákladný automobil
zbíjačka
big – beatová hudba
lietadlo
pneumatické kladivo
prúdový motor
95 – 105 dB
100 dB
až 110 dB
120 dB
130 dB – prah bolesti
140 dB
V etape výstavby budú nasadené rôzne zemné stroje a mechanizmy – rýpadlá, buldozéry, vyrovnávače,
nákladné terénne automobily, nakladače, zhutňovacie stroje a pod. Špecifikácia týchto strojov je nižšie uvedená
preto, lebo tieto určujú hlavné zdroje hluku v etape výstavby objektov. Ďalej uvedené hlukové parametre sú
získané z meraní pri analogických stavebných prácach (merané v stanovenej vzdialenosti 7 m od obrysu strojov,
rozsah hladín hluku je určený stupňom využitia výkonu daného stroja a jeho zaťažením)
59
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
−
−
−
−
−
−
Nákladné automobily typu Tatra
87 – 89 dB(A)
Buldozér
86 – 90 dB(A)
Zhutňovacie stroje zeminy a štrku
83 – 86 dB(A)
Vyrovnávače terénu
86 – 88 dB(A)
Bager
83 – 87 dB(A)
Nakladače zeminy
86 – 89 dB(A)
Je všeobecne známe, že hluk v okolí zemných strojov v činnosti dosahuje pomerne vysoké hladiny.
Hluk má výrazne premenný, alebo až prerušovaný charakter – závisí od druhu vykonávanej operácie a od
bezprostrednej práve realizovanej technológie, napr. bagrovanie, sypanie štrku, pluhovanie, zhutňovanie,
nakladanie a pod. Možná je aj superpozícia jednotlivých zdrojov hluku, t.j. súčinná technológia niekoľkých strojov
naraz.
Hluk zo zemných prác, stavby objektov je hluk dočasný, obmedzený na obdobie výstavby. Pri výstavbe
líniovej stavby sa lokalita staveniska postupne presúva a tak sa presúva zdroj hluku z uvedených ťažkých
mechanizmov. Vhodnou organizáciou práce, vylúčením nočných prác a prác v dňoch pracovného voľna je možné
negatívny účinok hluku minimalizovať na únosnú mieru.
IV.5.
ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA
Všetky veľkoplošne i maloplošne chránené územia a územia chránené v rámci európskej siete NATURA
2000 sa nachádzajú mimo záujmovú oblasť, v dostatočnej vzdialenosti od priamo dotknutej oblasti
a navrhovanou činnosťou nebudú ovplyvnené.
IV. 6.
POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO
PRIEBEHU PÔSOBENIA
IV.6.1. Vplyvy na obyvateľstvo a jeho aktivity
IV.6.1.1. Znečistenie ovzdušia a hluk z dopravy
V kapitole IV.2.1 bolo konštatované, že na základe výpočtov podľa použitej metodiky v roku 2035 podľa
výpočtového modelu s výstavbou diaľničného privádzača Nová Polhora nedochádza k prekročeniu
príslušných emisných limitov pre NO2, NOx a Pm10 a vplyv na kvalitu životného prostredia bude malý.
Účinky hluku na obyvateľstvo a výsledky aktualizácie hlukovej štúdie (DOPRAVOPROJEKT, a.s.,
Bratislava, 2011) sú prezentované vo vyššie uvedených kapitolách.
Z výsledkov modelovej situácie šírenia hluku vyplýva, že po dostavbe diaľničného privádzača Nová
Polhora bude v riešenom území hluková záťaž v bodoch č. 1 a 2 vyššia ako sú hodnoty povolených limitov
hlukového zaťaženia. Zároveň podľa výsledkov výpočtu hladín hluku sa nepredpokladá prekročenie
povolených limitných hodnôt hladiny hluku na obytné územie obcí Nová Polhora a Seniakovce v denných,
večerných a rovnako nočných hodinách, ako ani v budúcom areáli priemyselného parku.
Do roku 2035 toto hlukové zaťaženie síce narastie, napriek tomu sa nepredpokladá, že budú prekročené
limitné hodnoty v obytných oblastiach priľahlých obcí, v areáli farmy pre chov hydiny, ako ani v areáli
navrhovaného priemyselného parku Nová Polhora. Pre čerpaciu stanicu pohonných hmôt, ako obslužného
zariadenia na diaľnici D1, nie je navrhované žiadne opatrenie na zníženie hladiny hluku.
IV.6.1.2. Narušenie pohody a kvality života
Pohoda a kvalita života obyvateľov počas výstavby nebude výraznejšie narušená nakoľko rozhodujúca
doprava stavebného materiálu bude realizovaná po diaľnici D1.
Stavba múže vyvolať dočasné ovplyvnenie kvality a pohody života obyvateľov z dôvodu rušnej stavebnej
činnosti. Stavebná činnosť bude ovplyvňovať obyvateľstvo hlukom a zvýšenou prašnosťou, najmä na začiatku
výstavby počas prípravy územia na stavbu, kedy je potrebné pripraviť stavenisko, odstrániť vegetáciu a vykonať
skrývku humusového horizontu pôd. Vzhľadom na vzdialenosť obytnej zástavby však tento vplyv bude minimálny.
60
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Diaľničný privádzač predstavuje v oblasti nový dopravný prvok, ktorý na jednej strane vytvorí možnosť
lepšieho napojenia dotknutého obyvateľstva na diaľnicu D1 Prešov – Košice a s tým súvisiace úspory času,
pohonných hmôt a exhalátov a zároveň v zástavbe ktorá je na prístupových komunikáciách k privádzaču zvýšenú
intenzitu dopravy a s tým súvisiacu vyššiu hlukovú a emisnú záťaž.
IV.6.1.3. Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti
Sociálno – ekonomické účinky pripravovanej stavby sa po jej realizácii prejavia ako dôsledok vyššej
technickej úrovne návrhu oproti súčasnému stavu. Výstavbou MÚK „Nová Polhora“ sa zlepší dostupnosť
záujmového územia a rýchlejšie napojenie na cestnú sieť v danej oblasti. V dôsledku toho sa skráti čas potrebný
na jazdu motorových vozidiel. Pre posádky motorových vozidiel to bude predstavovať úsporu času cestujúcich,
úsporu pohonných hmôt, a zníženie produkcie exhalátov z dôvodov skrátenia dopravnej trasy.
Realizácia navrhovanej činnosti bude mať pozitívne vplyvy aj v oblasti ekonomického rozvoja regiónu,
nakoľko kvalitné dopravné napojenie je nutnou podmienkou pre výstavbu priemyselného parku v k.ú. obce Nová
Polhora, kde sa predpokladá vytvorenie 390 nových pracovných miest. Zlepšením prístupnosti územia sa zvýši
pravdepodobnosť prílevu ďalších investorov a tým aj zvýšenia zamestnanosti.
IV.6.1.4. Vplyvy na sídla
Územný rozvoj obcí a miest je usmerňovaný územnoplánovacovacou dokumentáciou, ktorá určuje
umiestnenie plôch obytnej zástavby, športu, rekreácie, priemyslu, poľnohospodárstva a aj dopravných plôch.
Uvažovaná stavba diaľničného privádzača a mimoúrovňovej križovatky bude mať vplyv na ďalší rozvoj sídiel,
ktorých katastrálnym územím prechádza. Stavba je vedená v katastri obcí Nová Polhora, Šarišské Bohdanovce a
Ploské. Všetky dotknuté obce majú vypracovanú svoju územno-plánovaciu dokumentáciu.
V súčasnosti sa v území, v ktorom je lokalizovaná predmetná stavba, uplatňuje funkcia bývania len
v priľahlých obciach. Ostatné územie je využívané predovšetkým ako poľnohospodárska pôda.
Výstavba diaľničného privádzača spolu s MÚK bude mať pozitívny vplyv na ďalší rozvoj dotknutých
sídiel, nakoľko je ním podmienený budúci hospodársky rozvoj daného územia. Stavba je situovaná mimo
zastavané územie, čím bude negatívny účinok dopravy (hluk, exhaláty a bezpečnosť obyvateľstva)
minimalizovaný.
V súčasnosti prebieha príprava investičnej akcie v k.ú. obce Nová Polhora (NOVÁ POLHORA INVEST
s.r.o.), ktorá úzko súvisí a je koordinovaná s navrhovanou činnosťou.
V súčasnosti nie sú známe ďalšie údaje a informácie o príprave iných stavieb v záujmovom území.
V dobe prípravy tejto stavby sa v záujmovom území nerealizuje žiadna stavba, ktorá by bola v kolízií
s navrhovanou činnosťou.
IV.6.1.5. Vplyv na kultúrne a historické pamiatky, paleontologické a archeologické náleziská
Predmetná stavba je umiestnená v území, v ktorom neprichádza do konfliktu s objektmi s kultúrnou
alebo historickou hodnotou.
V k.ú. obce Šarišské Bohdanovce sú evidované viaceré archeologické náleziská, ktoré sú evidované
v Centrálnej evidencii archeologických nálezísk SR. Z tohto dôvodu je v danej oblasti možné predpokladať výskyt
ďalších archeologických lokalít.
V etape spracovania projektovej dokumentácie je investor povinný predložiť projekt pre územné
rozhodnutie a stavebné povolenie na posúdenie Krajskému pamiatkovému úradu v Prešove a Košiciach. Na
základe predloženej PD KPÚ vydajú v zmysle § 37 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu
k predloženej PD rozhodnutie o nevyhnutnosti vykonať záchranný archeologický výskum v dostatočnom
predstihu. Bez rozhodnutia Pamiatkového úradu stavebníkovi nebude vydané územné rozhodnutie.
IV.6.1.6. Vplyvy na poľnohospodársku výrobu
Počas výstavby
Najzávažnejším vplyvom výstavby predmetnej stavby je samotný záber poľnohospodárskej pôdy
a následne zníženie poľnohospodárskej produkcie z dôvodu trvalého záberu pôdy pre teleso diaľničného
privádzača a MÚK „Nová Polhora“. Okrem toho je potrebné počítať aj so zábermi pôdy, ktorú si vyžiadajú ostatné
objekty danej stavby. Navrhovaná činnosť si v jednotlivých k.ú. vyžiada nasledovné zábery pôdy :
61
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
k.ú.
Šarišské Bohdanovce
Nová Polhora
Ploské
SPOLU
Zábery mimo pozemkov NDS
Záber celkom (m2) Orná pôda (m2) Ostatná pôda (m2)
9 638
9 426
212
32 158
20 598
11 560
561
378
183
42 357
30 402
11 955
Kým trvalým záberom bude poľnohospodárska pôda nenávratne odňatá z poľnohospodárskeho
využívania, dočasný záber pôdy bude po ukončení stavby rekultivovaný a vrátený na jej pôvodné využívanie.
Dočasné zábery pôdy budú predstavovať manipulačných pásy pozdĺž komunikácie, zariadenie staveniska a pod..
Trvalým a dočasným záberom poľnohospodárskej pôdy budú dotknutí aj užívatelia jednotlivých plôch. Nepriamy
vplyv na poľnohospodárstvo v blízkosti cesty predstavuje zníženie kvality poľnohospodárskych plodín v blízkosti
cesty, kde môže dôjsť k predpokladanej kontaminácii pôdy vplyvom exhalátov z dopravy na ceste.
Prevažná časť navrhovanej stavby je situovaná na pozemkoch Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.,
Bratislava, čím sa výrazne zníži záber pozemkov súkromných vlastníkov.
Počas prevádzky
Štandardná prevádzka každej cestnej komunikácie je potenciálnym zdrojom líniovej kontaminácie pôd
pozdĺž trasy komunikácie až do vzdialenosti cca 60 m, a to zložkami výfukových splodín, ale aj prostredníctvom
zrážkovej vody stekajúcej z vozovky, ktorá môže obsahovať látky používané na chemický posyp a látky
používané na ošetrovanie podvozkov vozidiel. Z toho hľadiska je dôležité správne odvedenie zrážkovej vody
stekajúcej z koruny cesty. Podľa výsledkov výskumov obsah škodlivín v pôde so vzdialenosťou od zdroja
exponenciálne klesá a nie je predpoklad prekračovania hygienických limitov. Rozsah kontaminácie pôdy
výfukovými splodinami je možné obmedziť vytvorením zelených pásov po oboch stranách komunikácie, ktoré
súčasne obmedzujú prašnosť a pôsobia ako protihluková bariéra.
V podmienkach neštandardnej prevádzky cesty, t.j. v prípade väčšej havárie motorových vozidiel
spojenej s únikom PHM ,môže dôjsť k bodovému znečisteniu okolitej pôdy ropnými látkami s rizikom ich priesaku
do podzemných vôd, prípadne prieniku do povrchových tokov. Nebezpečenstvo je zvýšené pri havárii vozidiel
prepravujúcich rizikové chemické látky. Riziko kontaminácie poľnohospodárskych pôd je možné obmedziť
vytvorením ochranných pásov po oboch stranách cesty. V prípade vzniku havarijnej situácie spojenej
s kontamináciou pôd rizikovými látkami je potrebné dotknuté pôdy vylúčiť z poľnohospodárskeho využívania
a podľa charakteru kontaminácie realizovať nápravné opatrenia (aplikácia látok na zamedzenie šírenia
kontaminácie, biologická rekultivácia).
Vzhľadom na lepšie dopravno-technické parametre novej komunikácie je možné očakávať zníženie
rizika prípadných havárií spojených s ohrozením kvality pôdy.
IV.6.1.7. Vplyvy na lesné hospodárstvo
Predmetná stavba neprichádza do styku s lesným pôdnym fondom.
IV.6.1.8. Vplyvy na priemysel
Počas výstavby
Výstavba diaľničného privádzača a MÚK Nová Polhora sa priamo nedotýka žiadneho výrobného areálu
alebo skladových priestorov.
Počas prevádzky
V súčasnosti prebieha príprava investičnej akcie v k.ú. obce Nová Polhora (NOVÁ POLHORA INVEST
s.r.o.), ktorá úzko súvisí a je koordinovaná s navrhovanou križovatkou a diaľničným privádzačom Nová Polhora.
Výstavba diaľničného privádzača a mimoúrovňovej križovatky je podmienkou pre vybudovanie
priemyselného parku v tejto lokalite. Priame napojenie na diaľnicu D1 prostredníctvom MÚK Nová Polhora môže
do tejto oblasti pritiahnuť ďalších investorov, čo bude mať pozitívny vplyv na rozvoj a zamestnanosť tejto oblasti.
62
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
IV.6.1.9. Vplyvy na dopravu
Počas výstavby
Za účelom prepravy stavebného materiálu, zemín, odpadov zo stavby a ťažkých stavebných strojov
bude v maximálnej možnej miere využívaná diaľnice D1. Budovanie prídavných pásov diaľnice D1 a križovatky
„Nová Polhora“ sa bude realizovať naraz s presmerovaním dopravy do jazdného pruhu pri strednom deliacom
páse, oddelenom od vonkajšieho jazdného pruhu betónovými zvodidlami a dočasným dopravným značením.
Zmenou organizácie dopravy sa zabezpečí plynulosť a bezpečnosť dopravy počas stavebných prác pri výstavbe
prídavných pásov diaľnice a objektov križovatky Nová Polhora.
Počas prevádzky
Vybudovanie diaľničného privádzača bude mať vplyv na dopravu v celej oblasti. Z hľadiska dopravnoinžinierskej analýzy (DOPRAVPROJEKT, a.s., 2011) možno konštatovať, že na navrhovanej mimoúrovňovej
križovatke „Nová Polhora“ :
− v roku 2015 bude dosiahnutá celková funkčná úroveň „A“ – reprezentuje voľný pohyb dopravného prúdu pri
dodržaní jeho voľnej rýchlosti. Vozidlá nie sú obmedzované v pohybe zvnútra dopravného prúdu. Účastníci
dopravy sú len veľmi zriedka ovplyvňovaní inými účastníkmi. Stupeň vyťaženia je veľmi nízky. Rýchlosti pri
zaraďovaní do priebežného jazdného prúdu, prieplety s jazdným prúdom a vyraďovanie z jazdného prúdu sú
vysoké. Dopravný prúd nie je obmedzovaný – medzera medzi vozidlami dosahuje hodnotu až 26 dĺžok
vozidla (cca 160 m).
− v roku 2035 bude dosiahnutá celková funkčná úroveň „B“ – reprezentuje ešte voľný pohyb dopravného prúdu
a schopnosť manévrovania je vo vnútri dopravného prúdu len veľmi mierne obmedzená. Prúdy vozidiel
nepatrne navzájom ovplyvňujú svoje jazdné možnosti. Prekážky, ktoré pritom vznikajú (napr. potrebné
prispôsobenie rýchlostí jednotlivých vozidiel) sú sotva pozorovateľné. Stupeň vyťaženia je malý. Dopravný
prúd nie je takmer vôbec obmedzovaný – medzera medzi vozidlami dosahuje hodnotu 18 dĺžok vozidla (cca
100 m).
Križovatka z hľadiska kapacity vyhovuje v celom uvažovanom výhľadovom období.
V MÚK „Nová Polhora“ je zabezpečené napojenie miestneho komunikačného systému a priľahlého
územia na diaľnicu D1. Jestvujúca prístupová komunikácia a mostný objekt nad diaľnicou, zabezpečujúce
dostupnosť územia medzi riekou Torysa a diaľnicou D1, zostanú zachované. MÚK „Nová Polhora“ sa vetvou „C“
napája na okružnú križovatku navrhovanú v rámci investičnej akcie (NOVÁ POLHORA INVEST s.r.o.) na
priľahlých pozemkoch, situovanú na prístupovej komunikácii. Prístupová komunikácia bude zaradená do siete
ciest VÚC KSK.
IV.6.1.10. Vplyvy na rekreáciu
Negatívne účinky na rekreáciu a cestovný ruch sa nepredpokladajú. Napojenie na diaľnicu D1 pomocou
privádzača a MÚK prispeje k zlepšeniu dopravných pomerov v sledovanom území. Pozitívnym vplyvom stavby
bude ďalší rozvoj služieb a turizmu v dotknutom území. Zvýši sa dostupnosť rekreačných a turistických oblastí a z
toho vyplýva nutnosť ich dobudovania z hľadiska ich väčšej návštevnosti. Rast komerčného efektu ovplyvní
ďalšiu existenciu rekreačných aktivít.
IV.6.1.11. Vplyv na infraštruktúru
V dotknutom území sa nachádzajú siete technickej infraštruktúry, ktorých preložky a úpravy sú v rámci
technickej časti projektovej dokumentácie stavby riešené ako vyvolané investície stavby. Jedná sa o :
- vodovod a kanalizáciu,
- vedenie VN 22 kV,
- optické vedenie T-com.
Všetky preložky, resp. úpravy, inžinierskych sietí sú navrhnuté tak, že rešpektujú priestorové potreby
cestného telesa diaľnice D1 a ostatných častí stavby.
63
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
IV.6.2. Vplyvy na prírodné prostredie
IV.6.2.1. Horninové prostredie
Počas výstavby
Vplyvy na horninové prostredie sa budú meniť v závislosti od charakteru geologického prostredia v
danom úseku navrhovanej činnosti.
V rámci vypracovaného inžinierskogeologického posudku (MONTANA, s.r.o., 2011) neboli vykonané
žiadne technické prieskumné práce. Posudok bol vypracovaný na základe projektových podkladov, terénnej
rekognoskácie širšieho územia a dostupných archívnych údajov. Jeho účelom bolo predbežné zhodnotenie
inžinierskogeologických pomerov v mieste výstavby navrhovaného privádzača, križovatky a priemyselného parku
v k.ú. obce Nová Polhora.
Základové pomery územia sa hodnotia ako zložité, keďže povrchovú vrstvu základových zemín do
predpokladanej hĺbky 4,5 – 6,0 m tvoria prevažne stlačiteľné a málo únosné stredne plastické zeminy tuhej až
mäkkej konzistencie. Únosnú a málo stlačiteľnú základovú zeminu tu predstavujú fluviálne štrky dnovej výplne,
ktoré vystupujú v odhadovanom hĺbkovom intervale 4,5 – 8,5 m pod terénom. Ide o stredne uľahnuté štrky
s prímesou jemnozrnnej zeminy. Predkvartérne podložie je reprezentované jemnozrnnými sedimentmi neogénu,
pričom ide o stredne až vysoko plastické zeminy pevnej až tvrdej konzistencie.
Hladina podzemnej vody bola overená v dvoch úrovniach – zvodniach. I. zvodeň vystupuje v polohe
súdržných, stredne plastických zemín s makro pórovitou štruktúrou v hĺbke cca 2,0 – 2,5 m pod terénom, II.
zvodeň je viazaná na polohy fluviálnych štrkov v hĺbke 4,5 – 6,0 m pod terénom a podzemná voda II. zvodne má
napätú hladinu.
V rámci ďalšej etapy prieskumných prác pre výstavbu jednotlivých objektov navrhovanej činnosti je
potrebné vypracovať podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum.
Počas prevádzky
Počas normálnej prevádzky predmetnej stavby sa znečistenie horninového prostredia nepredpokladá.
Opakom môže byť situácia, pri ktorej by došlo pri havárii k jednorazovému úniku väčšieho množstva škodlivých
látok, pohonných hmôt a iných škodlivých materiálov z cisterien alebo nákladných vozidiel. Pre takéto prípady je
príslušné SSÚD vybavené prostriedkami na likvidáciu škodlivých látok.
IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzdušia, zmeny miestnej klímy
Podľa materiálu „Doprava a jej vplyv na životné prostredie v SR v roku 2005. Indikátorová sektorová
správa“, ktorú vypracovala SAŽP (A. Fabricius,2006) od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia na
Slovensku stúpa počet osobných motorových vozidiel vybavených katalyzátorom s vysokou energetickou
účinnosťou a nízkou produkciou škodlivín vo výfukových plynoch, zároveň sa znižuje počet osobných motorových
vozidiel s dvojtaktným motorom, dramaticky sa zlepšuje technický stav vozidiel. Z týchto dôvodov nárast počtu
motorových vozidiel sa v SR zatiaľ neprejavuje vo zvýšených emisiách znečisťujúcich látok z cestnej dopravy,
nakoľko pribúdanie nových „environmentálne vhodnejších“ vozidiel je doposiaľ kompenzované vyraďovaním
generačne starších vozidiel z cestnej premávky. Pozitívne zmeny v tejto oblasti súviseli aj so zvýšenou kvalitou
motorových palív.
Vplyvom automobilovej dopravy však dochádza k emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie, čo má
negatívny vplyv na celkový stav životného prostredia. Diaľničný privádzač spolu s MÚK bude v prostredí vytvárať
líniový prvok znečistenia ovzdušia. Výfukové plyny vozidiel obsahujú, okrem produktov dokonalého spaľovania
(CO2, H2O), znečisťujúce látky oxid uhoľnatý, uhľovodíky, oxidy dusíka, oxid siričitý, aldehydy, ketóny, nespálené
uhľovodíky, polycyklické aromáty, sadze a iné zložky. Na znečisťovaní ovzdušia sa, okrem škodlivín z výfukových
plynov cestných vozidiel, podieľa aj zvýšená prašnosť, ktorá je spôsobená vírením usadených častíc na povrchu
vozovky a v jej bezprostrednej blízkosti. Uvedené vplyvy sa lokálne prejavujú počas výstavby aj počas prevádzky.
V neposlednom rade má znečistenie ovzdušia negatívny dopad i na suchozemské biotopy. Po prekročení
hraničného množstva pôsobia toxicky a môžu vyvolať patologické zmeny (malformácie, pokles vitality,
reprodukčné poruchy).
Ku zmenám miestnej klímy môže dôjsť pri stavbách väčšieho rozsahu, pokiaľ pri nich dôjde k výrubom
veľkých plôch s vegetáciou, čo v prípade výstavby diaľničného privádzača a MÚK nehrozí.
64
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
IV.6.2.3. Vplyv na vodu
Povrchové a podzemné vody sú pre svoju dynamiku a význam pre krajinu, a najmä človeka, zvlášť
citlivým krajinným prvkom. Stavebné práce môžu ovplyvniť jednak kvalitu povrchových a podzemných vôd, a
jednak ich režim, pričom môže ísť o vplyv krátkodobý, dočasný alebo dlhodobý, resp. trvalý.
Povrchová voda
Počas výstavby
Výstavba predmetnej stavby môže vo všeobecnosti ovplyvniť kvalitu, aj režim povrchových vôd.
Z kvalitatívneho hľadiska je najpravdepodobnejšia možnosť kontaminácie vôd ropnými látkami pri poruchách
a haváriách mechanizmov. Okrem kvalitatívnych vplyvov existuje nebezpečenstvo splavenia rozrušenej zeminy
do vodných tokov, čím sa zvýši zákal a môže dôjsť k nežiaducej zmene prietokov.
Negatívne ovplyvnenie, resp. zraniteľnosť, povrchových vôd súvisí s ich otvorenosťou, ktorej dôsledkom
je zvýšená možnosť priameho vniknutia kontaminantov produkovaných pri výstavbe, resp. prevádzke,
komunikácie do tokov a vodných plôch. Vo všeobecnosti platí, že najviac zraniteľné sú povrchové toky malých
prietokov, a to najmä počas výstavby cestnej komunikácie.
Z hľadiska možného ovplyvnenia povrchových vôd sú kritickými miestami križovania povrchových tokov,
ich úpravy a preložky.
Vetvy „A“ a „D“ MÚK Nová Polhora križujú vodný tok v mieste výstavby, a to potok Balka. Daný tok je už
v týchto miestach premostený mostným objektom na diaľnici D1 v úseku Lemešany – Budimír. V rámci
predmetnej stavby dôjde k rozšíreniu tohto mostného objektu. Potok Balka predstavuje významný migračný
biokoridor v rámci dotknutého územia a lososovo – pstruhový revír, a preto bude nevyhnutné v etape výstavby
dôsledne dodržiavať všetky navrhované opatrenia.
Počas prevádzky
Počas prevádzky navrhovanej činnosti môže v ojedinelých prípadoch dôjsť v dôsledku nízkeho prietoku
a následného nedostatočného riedenia vôd k ich čiastočne zvýšenej kontaminácii, najmä chloridmi z posypových
solí. Kontaminácia chloridmi sa však prejavuje epizodicky v zimnom období. Kumulatívnejší charakter
kontaminácie chloridmi sa môže prejaviť v pokryvných sedimentoch v tesnej blízkosti komunikácie, kde budú
prenikať zrážkové vody z vozovky. Vážnejšie znečistenie, resp. zhoršenie kvality, povrchových vôd prichádza do
úvahy len v havarijných prípadoch, najmä cisterien prepravujúcich látky škodiace vodám, a to pri rýchlom prieniku
kontaminantov do vôd, napr. vyliatie priamo do toku. Počas prevádzky komunikácie sa určitými opatreniami dá
minimalizovať negatívny vplyv na povrchové, resp. nepriamo i podzemné, vody. Je to najmä odkanalizovanie
cesty, obmedzenie posypu solí v kritických miestach, umiestnenie zvodidiel, vegetačná úprava svahov a pod.
Podzemná voda
Miera zraniteľnosti podzemnej vody závisí od priepustnosti a hrúbky pokryvných útvarov,
hydrogeologických vlastností a pozície zvodneného kolektora, ako aj úrovne hladiny podzemnej vody. Zvýšená
miera priepustnosti kolektora vytvára všeobecne vhodnejšie podmienky pre relatívne rýchlu migráciu
kontaminantov prostredníctvom prúdenia podzemnej vody.
Znečistenie podzemných vôd môže byť do určitej miery spôsobené aj posypovými látkami a havarijnými
únikmi. Emisie produkované z motorových vozidiel majú čiastočne negatívny vplyv na pôdnu vrstvu, kde
dochádza k ukladaniu hlavne SO2, NOx, kovov. Pôdna vrstva sa pri zrážkovej činnosti stáva zdrojom uvedených
kontaminantov pre podzemné, prípadne povrchové vody. Ohrozenosť a zraniteľnosť podzemnej vody je obdobne
ako u povrchových vôd viazaná prevažne na úseky križovania, resp. priblíženia, komunikácie s povrchovým
tokom. Potenciálne riziko tu dočasne predstavuje i stavebný dvor a zariadenia staveniska (možné úniky
splaškových vôd a kontaminantov do podzemnej vody).
IV.6.2.4. Vplyvy na pôdu
Počas výstavby
V priebehu výstavby cesty možno vzhľadom na časté prejazdy motorových vozidiel a intenzívne
využívanie ťažkých stavebných mechanizmov očakávať nasledovné vplyvy na kvalitu a stabilitu pôd (resp.
pôdnych vlastností), nachádzajúcich sa v blízkosti stavanej komunikácie, na manipulačných pásoch
a v stavebnom dvore :
65
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
−
−
−
−
−
−
Degradácia (rozpad) štruktúrnych agregátov v humusovom horizonte pôd, po ktorých budú prechádzať
vozidlá stavby i stavebné mechanizmy a v rámci stavebného dvora. Degradácia štruktúrnych agregátov má
vratný charakter, po ukončení výstavby je potrebné realizovať biologickú rekultiváciu dotknutých pozemkov.
Zhutnenie (kompakcia) pôdneho profilu v koreňovej zóne, majúce nepriaznivý dopad na celkový fyzikálny
stav pôdy, biologické a chemické procesy a celkový vodno-vzdušný režim. V extrémnych prípadoch môže
tento vplyv spôsobiť až sekundárne zamokrenie pôd povrchovou vodou a obmedzenie infiltrácie. Antropické
zhutnenie pôdneho profilu má tiež vratný charakter, je možné ho odstrániť mechanickou rekultiváciou
(hĺbkovým kyprením).
Intoxikácia pôd zložkami výfukových splodín a ropnými látkami pozdĺž budovanej komunikácie
a v stavebnom dvore. V prípade výfukových splodín je možná intoxikácia humusového horizontu pôd až do
vzdialenosti 60 m od zdroja. Charakter týchto zmien závisí od množstva a kvality humusu, acidity
humusového horizontu a textúry pôdy. V prípade úniku ropných látok (palivá, motorové a hydraulické oleje)
môže dôjsť k bodovému znečisteniu pôdy. Táto zmena má tiež vratný charakter, jej následky možno
odstrániť tak, že sa znečistená pôda dočasne vyradí z poľnohospodárskeho využívania a realizuje sa na nej
príslušná biologická rekultivácia.
Akumulácia nitrátov (NOx) v humusových horizontoch pôd vo vzdialenosti do 100 m od stavby a v rastlinách,
pestovaných na týchto pôdach. V prípade poľnohospodárskej pôdy je tento vplyv aktuálny najmä pri
fluvizemných pôdach, pri ktorých sa jedná o reverzibilnú zmenu, odstrániteľnú formou biologickej rekultivácie
pôd. V prípade pestovaných rastlín sa tento vplyv môže negatívne prejaviť na ich technologických
vlastnostiach alebo na zdravotnej nezávadnosti. Tieto vplyvy nie je možné eliminovať, iba preventívne
sledovať obsah nitrátov v dopestovaných produktoch pred ich použitím na priamu konzumáciu alebo ďalšie
spracovanie.
Potenciálnym rizikovým faktorom intoxikácie pôd je tiež bodové znečistenie pôd ropnými látkami a
motorovými olejmi, ktoré možno očakávať v územiach manipulačných pásov a stavebného dvora a v ich
bezprostrednom okolí. Znečistenie pôd ropnými látkami má vratný charakter za podmienky, že sa takáto
pôda dočasne vyradí z poľnohospodárskeho využívania a uskutoční sa na nej špecifická viacročná
biologická rekultivácia. Znečistenie motorovými olejmi má väčšinou nevratný charakter, pretože zatiaľ
nepoznáme účinný spôsob asanácie pôd.
Narušenie reliéfu vytváraním svahov (násypových alebo výkopových) so sklonom nad 12° môže potenciálne
spôsobiť zosuv pôdnej hmoty. Na toto riziko je potrebné prihliadať pri spracúvaní projektu a vzniknuté svahy
stabilizovať zatrávnením, prípadne výsadbou kríkov.
Počas prevádzky
Počas prevádzky komunikácie vznikajú rovnaké riziká ako boli popísané pri vplyvoch na
poľnohospodárstvo.
IV.6.2.5. Vplyvy na biotu
Vplyvy na biotu sa najvýraznejšie prejavia predovšetkým pri výstavbe diaľničného privádzača a MÚK
Nová Polhora. Nepriaznivé vplyvy na biotu sa prejavia :
- priamou likvidáciou biotopov,
- vytvorením, resp. posilnením bariéry v migračnom koridore,
- vplyvom hluku, exhalátov a posypových látok na biotopy v blízkosti diaľnice.
Diaľnica D1 v danom úseku prechádza územím, pre ktoré platí 1. stupeň ochrany v rozsahu ustanovení
§ 12 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Navrhovaná činnosť neprechádza žiadnym
veľkoplošne, či maloplošne chráneným územím a ani územím chráneným v rámci európskej siete NATURA 2000.
Negatívne vplyvy sa predpokladajú najmä počas výstavby, počas prevádzky sa zväčšenie už existujúcich vplyvov
nepredpokladá.
Navrhovaná investícia prinesie zásah do nepôvodných biotopov na svahoch diaľnice a miestnej
komunikácie v mieste výstavby MÚK, ktoré budú musieť byť v dotknutom území odstránené.
V rámci prieskumných prác bol vykonaný dendrologický prieskum (DOPRAVOPROJEKT, a.s.,
Bratislava, 2011). Súvislosti s výstavbou dôjde k výrubu prevažne sprievodnej zelene diaľnice D1 a poľnej cesty
spájajúcej obce Nová Polhora a Seniakovce, čiastočne aj sprievodného porastu potoka Balka.
Výsadby na svahoch diaľnice D1 sú v optime svojho vývoja, aj keď je potrebné zdôrazniť, že v rámci
vegetačných úprav boli vysadené viaceré nepôvodné druhy drevín (Amorpha fruticosa, Philadelphus coronarius,,
66
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Spiraea van houttei a iné). Mnohé z týchto druhov optimálne znášajú nepriaznivé klimatické a pôdne podmienky
na svahoch diaľnice. Zo stromov majú široké zastúpenie vŕby (Salix caprea, Salix viminalis, Salix purpurea), topoľ
osika (Populus tremula) a agát biely (Robinia pseudoaccacia), ktorý tu majú pôvod predovšetkým z náletov.
V nasledujúcej tabuľke je uvedený počet stromov a krovín určených na výrub a ich orientačná
spoločenská hodnota.
41-80
81-120
kroviny
cm
cm
m2
III.
14
2
III.
III.
30
III.
50
III.
25
III.
65
12
2200
III.
13
930
III.
6
6
100
III.
50
III.
400
III.
200
III.
100
SPOLU
98
20
4085
SPOLOČENSKA HODNOTA SPOLU (€)
skupina
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
41-80
€
6041,28
28048,80
5609,76
2589,12
42288,96
81-120
€
1626,50
9759,00
4879,50
16265,00
kroviny
€
497,70
829,50
414,75
29207,20
12346,68
1327,60
663,80
5310,40
2655,20
1659,00
54911,83
Spoloč. hodnota (€)
stromy
kroviny
7667,78
497,70
829,50
414,75
37807,80
29207,20
5609,76
12346,68
7468,62
1327,60
663,80
5310,40
2655,20
1659,00
58553,96
54911,83
113465,79
Líniová zeleň výrazne vplýva na zvyšovanie druhovej diverzity fauny územia formou trofických (význam
najmä pre evertebrata), ale aj iných ekologických väzieb (refúgium, stanovištia a pod.). Z hľadiska vplyvu na
živočíšstvo sledovaného územia bude mať nepriaznivý vplyv tak etapa výstavby, ako aj etapa prevádzky
diaľničného privádzača a MÚK „Nová Polhora“. Najzávažnejším priamym vplyvom je likvidácia aj keď
nepôvodného ekosystému alebo jeho časti, pri ktorom dochádza k likvidácii živých organizmov, ale súčasne aj
k likvidácii podmienok nevyhnutných pre ich život.
V súčasnosti je sledovaný úsek diaľnice oplotený, a migrácia je sústredená pod mostné objekty na
diaľnici. Dostavbou mostných objektov, ktoré sú súčasťou diaľničného privádzača musí byť zachovaná migračná
trasa a vytvorené vhodné podmienky pre migrujúcu zver (vytvorenie migračných lavíc pod mostným objektom
s povrchovou úpravou vhodnou pre migrujúcu zver).
IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a územný systém ekologickej stability
Realizácia predmetnej stavby spôsobí v štruktúre krajiny isté zmeny. Oproti súčasnému stavu dôjde
k zvýšeniu podielu dopravných plôch na úkor poľnohospodárskej pôdy a rozptýlenej krajinotvornej vegetácie.
V súčasnosti je sledovaný úsek diaľnice oplotený, a migrácia je sústredená pod mostné objekty na
diaľnici. Z hľadiska územného systému ekologickej stability sa v dotknutom území nachádza biokoridor lokálneho
významu LBk Potok Balka. Dostavbou mostných objektov, ktoré sú súčasťou diaľničného privádzača musí byť
zachovaná funkcia migračného koridoru pod mostným objektom a to vytvorením migračných lavíc pod mostným
objektom s povrchovou úpravou vhodnou pre migrujúcu zver.
Biokoridor nadregionálneho významu NRBk Torysa nie je v kolízii s navrhovanou činnosťou t.j. jeho
funkcia nebude touto stavbou ovplyvnená.
IV.7.
ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE
Vzhľadom na umiestnenie činnosti nepredpokladáme negatívne ovplyvnenie zložiek životného
prostredia presahujúce hranice našej krajiny.
IV.8.
VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA SÚČASNÝ
STAV ŽP V DOTKNUTOM ÚZEMÍ
Záujmové územie je činnosťou človeka výrazne zmenené. Spôsobila to premena lesných plôch na
poľnohospodársku pôdu a vysoká urbanizácia. Stavba a prevádzka diaľničného privádzača spolu s MÚK Nová
67
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Polhora bude predstavovať ďalší antropogénny zásah do krajiny, ale zároveň môžeme konštatovať, že nebude
znamenať takú činnosť, ktorá by následne vyvolala stav zhoršovania životného prostredia, aj keď niektoré zásahy
do prírodného prostredia, predovšetkým v etape výstavby, budú mať negatívny vplyv.
Dotknuté územie, kde sa má činnosť realizovať, ako aj rozsah navrhovanej činnosti, nevykazujú
predpoklady synergického negatívneho dopadu zámeru na životné prostredie v takom rozsahu, aby sa pri
dodržaní navrhovaných opatrení, mimoriadne zhoršil stav životného prostredia.
IV.9.
ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI
Iné riziká, než boli konštatované v časti o očakávaných vplyvoch stavby na životné prostredie, sa
nepredpokladajú.
IV.10.
OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV
NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Počas prípravy, realizácie a prevádzky stavby bude nutné rešpektovať nasledovné opatrenia :
IV.10.1. Územno – plánovacie opatrenia
Účelom územno – plánovacích opatrení je zosúladiť realizáciu posudzovaného zámeru s územným
rozvojom dotknutých sídiel a so súčasnými a predpokladanými rozvojovými aktivitami. Na základe zhodnotenia
technickej časti štúdie a posúdenia predpokladaných vplyvov na životné prostredie sa optimálne riešenie použije
ako podklad pre spracovanie alebo prehodnotenie územno – plánovacích dokumentácií jednotlivých VÚC a obcí.
IV.10.2. Organizačné a technické opatrenia
IV.10.2.1. Organizačné opatrenia
Súčasťou organizácie výstavby zhotoviteľa stavby bude havarijný plán pre výstavbu, ktorý bude riešiť
elimináciu negatívneho vplyvu stavby na životné prostredie (prašnosť, únik škodlivín, technický stav vozidiel
stavby, odstavné plochy, komunikácie, sklady pohonných hmôt, dopravné trasy a iné). Náležitosti plánu budú
vypracované v zmysle platnej legislatívy:
-
Nariadenie vlády SR č. 296/2005, ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele
povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd
Vyhláška MŽP SR č. 100/2005, ktorou sa ustanovujú podobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd )
Havarijný plán počas výstavby komunikácie vypracuje zhotoviteľ stavby, pre prevádzku komunikácie
vypracuje havarijný plán prevádzkovateľ v termíne ku kolaudácii stavby.
Počas výstavby bude potrebné na vyhradených komunikáciách v maximálnej miere vykonať opatrenia
na zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky príslušnými dopravnými značkami (obmedzenie
rýchlosti, vjazdu, obchádzky a pod.).
Bezpečnosť počas prác
Počas stavebných prác je vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia, povinní rešpektovať a
dodržiavať normy, technické a technologické postupy a riadiť sa Vyhláškou č. 374/1990 Zb., SÚBP a SBÚ o
bezpečnosti práce a ostatnými súvisiacimi predpismi.
Počas stavebných prác je vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia, povinní rešpektovať a
dodržiavať i podmienky obsiahnuté v predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pre oblasť
bezpečnosti práce bude musieť vybraný dodávateľ rešpektovať všetky právne nariadenia platné v SR.
68
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Hospodárenie s odpadmi
Počas výstavby budú vznikať odpady. Realizátor stavby bude s odpadom, ktorý vznikne pri výstavbe
nakladať v zmysle platnej legislatívy o odpadoch. V zmysle § 19 ods. 1, písm. d) zákona č. 223/2001 Z.z. o
odpadoch bude tento odpad zhodnocovať pri svojej činnosti, alebo odpad takto nevyužitý ponúkne na
zhodnotenie inému záujemcovi.
Základnými princípmi riadenia odpadového hospodárstva na stavbe bude:
− predchádzanie vzniku odpadov,
− materiálové a energetické zhodnotenie odpadov,
− environmentálne vhodné zneškodnenie odpadov.
Predchádzať vzniku odpadov je v tomto prípade možné dobrou organizáciou práce, dôslednou
separáciou odpadov od vyťaženého prírodného materiálu a predchádzaniu vzniku havarijných situácií, najmä
počas výstavby.
Materiálové zhodnotenie odpadov prichádza do úvahy pre prípad odpadového betónu, železobetónu a
asfaltu z demolácií objektov, spevnených plôch a ciest. Recyklácia týchto druhov odpadu je možná priamo na
mieste (mobilné recyklačné jednotky), resp. na stavebnom dvore. Recyklované materiály budú prednostne
využité priamo pri výstavbe jednotlivých objektov komunikácie. Zmesový komunálny odpad bude odvážať a
zneškodňovať separovaním firma, ktorá sa zaoberá takouto činnosťou v rámci územia.
Energetické zhodnotenie odpadov je možné napr. pre odpadové oleje, ich množstvo však nebude
významné. Environmentálne vhodné zneškodnenie odpadov zabezpečí počas výstavby dodávateľ stavebných
prác.
V prípade, že pri výstavbe vzniknú odpady, ktoré je možné materiálovo zhodnotiť v množstve viac ako
200 t, je potrebné s nimi nakladať formou zhodnotenia. Druh odpadu 17 02 01 sa bližšie dá špecifikovať ako
chrastie, kôra, haluzina, drevo a iný rastlinný odpad, ktorý bude vznikať napr. pri križovaní potokov, z výrubu
stromov v trase privádzača atď. Nakoľko sa jedná o využiteľný a dobre zhodnotiteľný materiál, je potrebné s nim
ďalej nakladať nasledovne: Hrubé odpadové drevo – kmene stromov, bude treba odvetviť a využiť materiálovo,
prípadne energeticky ako palivo. Podľa miestnych podmienok – vetvy, ostatnú haluzinu, chrastie a iný rastlinný
odpad odviezť na ďalšie zhodnotenie (kompostovanie, resp. predaj na palivo súkromným osobám...).
Neznečistené stavebné odpady na stavbe budú vznikať vo väčšom množstve, aj napriek tomu, že je
snaha o minimalizovanie odpadov a podľa možnosti maximálne využitie stavebného materiálu. Dodávateľ stavby
musí mať vo svojich priestoroch zriadené zhromažďovacie miesto, kde sú odpady oddelene zhromažďované až
do doby ich zneškodnenia alebo zhodnotenia.
Vybúrané živičné hmoty z vozoviek sa odvezú na recykláciu do strediska údržby správcu komunikácie.
Vyfrézovaný materiál asfaltových vrstiev vozovky je možné po recyklácii použiť spätne na úpravu povrchu
komunikácií. Nestmelené vrstvy vozovky sa použijú ako stavebný materiál na výstavbu komunikácie.
Hlavný dôraz treba dať na využitie zemín z výkopov a využiť ich pri budovaní privádzača. Ďalšou
dôležitou skupinou je odpad č. 17 03 02 bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 17 03 01, ktorý je možné a
potrebné recyklovať a spätne využiť, napr. pri úprave vozoviek nižších tried.
Počas prác je potrebné zabrániť vzniku nepovolených skládok odpadov, alebo nežiaducim
kontamináciám životného prostredia, ako napr. únikom PHM zo stavebných strojov atď. Dôraz treba klásť a
úseky, kde dochádza ku križovaniu trasy plánovaného privádzača s vodnými tokmi.
Nebezpečné odpady, ktoré vzniknú počas výstavby bude potrebné zo strany investora zneškodňovať na
základe zmluvy s oprávnenou organizáciou. Podľa ustanovení § 7 zákona 223/2001 Z.z. o odpadoch bude
potrebné vyžiadať na príslušnom obvodnom úrade životného prostredia povolenie na nakladanie s nebezpečným
odpadom, v prípade, že vznikne viac ako 100 kg nebezpečného odpadu. V rámci stavby sa nepredpokladá vznik
nadmerného množstva uvedených nebezpečných odpadov. Pravdepodobnosť, že z použitých stavebných
materiálov bude niektorý zaradený v kategórii nebezpečný odpad, je minimálna, napriek tomu musia byť aj pre
túto možnosť na stavenisku vytvorené vhodné podmienky. Ku vzniku znečisteného odpadového betónu môže
dôjsť jedine pri havarijnej situácii, kedy betón môže byť znečistený napr. ropnými látkami, podobne môžu byť
znečistené aj iné stavebné materiály. Pre takúto situáciu je potrebné, aby na stavenisku boli pripravené sudy,
poprípade kontajner. Znečistený odpad bude zneškodňovaný v súlade s platnými predpismi na najbližšom
zariadení na zneškodňovanie nebezpečného odpadu.
Pre investora vyplývajú povinnosti z platnej legislatívy na úseku odpadového hospodárstva – zákon č.
223/2001 a vyhlášky č. 283/2001 a 284/2001 v znení ich noviel, predovšetkým z ustanovení §19 zákona o
69
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
odpadoch: povinnosti investora, evidencia, hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním, vyplňovanie
sprievodných listov NO.
IV.10.2.2. Technické opatrenia
Cieľom technických opatrení je čo najväčšie zmiernenie, prípadne eliminácia, negatívnych vplyvov
výstavby a prevádzky činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia, prostredníctvom dostupných a technicky
realizovateľných postupov. Väčšina technických opatrení má charakter štandardných postupov, ktoré vyplývajú
z potrieb zosúladenia danej činnosti s platnou legislatívou a zahŕňajú postupy:
− na zníženie prašnosti,
− na zabezpečenie vegetačných úprav,
− vytvorenie podmienok pre migráciu zveri,
− na ochranu povrchových a podzemných vôd pred znečistením.
Zabezpečenie ochrany obyvateľov počas výstavby v intraviláne bude predmetom programu organizácie
výstavby. Z tohto programu už budú známe trasy prevozov materiálov a teda aj oblasti, ktoré budú najviac
zasiahnuté týmito prevozmi. K základným opatreniam na zníženie nepriaznivého vplyvu týchto činností na
obyvateľov bude dôsledné dodržiavanie Plánu bezpečnosti pri práci, v rámci neho napríklad aj vylúčenie prác
v nočných hodinách a v čase pracovného pokoja, ktorým sa dá obmedziť pôsobenie hluku na znesiteľnú mieru
tolerovanú počas obdobia výstavby diela, udržiavanie príjazdových komunikácií v čistom stave, t.j. kropením
počas sucha, aby sa zabránilo nadmernej prašnosti, prípadne naopak odstraňovaním nánosov blata počas
vlhkých dní.
IV.10.2.2.1 Opatrenia na ochranu obyvateľstva pred účinkami znečisteného ovzdušia
Počas výstavby sa očakáva, najmä znečisťovanie ovzdušia vplyvom zvýšenej prašnosti a vyššieho
obsahu výfukových plynov z nákladnej dopravy priamo na stavbe a trasách prevozu zemín a materiálov. Vo
vyššom stupni projektovej dokumentácie sa vypracuje postup a organizácia výstavby, ktorý bude obsahovať
zásady starostlivosti o životné prostredie počas výstavby.
Základné opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov prašnosti a zvýšených koncentrácií z dopravy
v intraviláne obce sú:
− organizačne zabezpečiť stavbu tak, aby sa realizovala len počas pracovných dní a dôsledne sa dodržiavali
dni pracovného pokoja,
− dodávateľ stavby musí zabezpečiť dôslednú údržbu prístupových komunikácií, staveniska, stavebných
dvorov i depónií najmä dôsledným odprašňovaním – zametaním, v prípade sucha kropením a odstraňovaním
blata z komunikácií.
Zvýšené množstvo exhalátov zo staveniskovej dopravy počas výstavby je potrebné eliminovať
organizačnými opatreniami s využitím modernej techniky a tecnológie tak, aby sa dosiahol stav akceptovateľný
obyvateľmi počas časovo obmedzeného obdobia.
IV.10.2.2.2 Opatrenia na elimináciu nepriaznivých účinkov hluku
Počas etapy výstavby projektovanej činnosti nebude možné úplne ochrániť obyvateľstvo pred
nepríjemným hlukom z dopravy stavebných mechanizmov, prípadne z činností, ktoré sprevádzajú stavebné
postupy najmä v bezprostrednom okolí trás prevozu materiálov.
Dobrou organizáciou práce na stavenisku, zabezpečením bezporuchového stavu strojov
a mechanizmov, alebo vylúčením prác v nočných hodinách sa dá len obmedziť pôsobenie hluku na znesiteľnú
mieru tolerovanú počas obdobia výstavby. V prípade, že sa obyvatelia budú sťažovať na nadmerný hluk,
príslušný stavebný úrad v súčinnosti s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva môže dať hlučnosť
premerať.
Podľa výsledkov hlukovej štúdie sa nepredpokladajú prekročenia povolených limitných hodnôt
hladiny hluku v obytnom území obcí Nová Polhora a Seniakovce v denných, večerných a rovnako nočných
hodinách, ako ani v budúcom areáli priemyselného parku.
Pre čerpaciu stanicu pohonných hmôt, ako obslužného zariadenia na diaľnici D1, nie je navrhované
žiadne opatrenie na zníženie hladiny hluku.
70
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
IV.10.2.2.3 Opatrenia na ochranu horninového prostredia
K základným opatreniam na ochranu horninového prostredia patrí maximálne využívanie materiálu
vyťaženého pri zemných prácach súvisiacich s výstavbou a minimalizácia dovozu násypového materiálu zo
zemníkov. V prípade nutnosti dovozu materiálu zo zemníkov je potrebné využívať už otvorené zemníky v okolí
navrhovanej stavby.
Vypracovaný inžinierskogeologický posudok (MONTANA, s.r.o., 2011) odporúča pri zakladaní
stavebných objektov vo väčšej hĺbke stavebnú jamu zabezpečiť tesnenou pažiacou konštrukciou, resp.
zabezpečiť znižovanie podzemnej vody čerpaním.
Stavebné objekty je nutné zakladať na hlbokých základoch v polohe stredne uľahnutých štrkov, resp.
v polohe neogénnych jemnozrnných sedimentov pevnej konzistencie.
Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať aj úprave podložia pod podlahami stavebných objektov,
s výskytom stlačiteľných, stredne plastických zemín tuhej konzistencie.
V ďalšej etape projektovej dokumentácie bude potrebné vypracovať podrobný inžinierskogeologický
a hydrogeologický prieskum.
IV.10.2.2.4 Opatrenia na ochranu povrchových a podzemných vôd
Proti prípadnému negatívnemu vplyvu na podzemnú a povrchovú vodu pre obdobie výstavby a
prevádzky objektov navrhovanej činnosti bude potrebné vypracovať havarijný plán v zmysle vyhlášky MŽP SR
č. 100/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach
havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd. Návrh havarijného plánu bude potrebné
prerokovať so správcom vodných tokov v záujmovom území a predložiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia
na schválenie. Zariadenie staveniska predstavuje počas výstavby potenciálny zdroj znečistenia horninového
prostredia, povrchových a podzemných vôd. Jeho negatívny vplyv možno výrazne obmedziť, ak sa dodržiavajú
všeobecne platné legislatívne, bezpečnostné a technicko-organizačné opatrenia pri ich budovaní a pri samotnom
režime prevádzky v nich :
− používať a preferovať také technologické postupy, ktoré budú šetrné k vodám,
− rešpektovať existujúce prietokové pomery samotných vodných tokov, ako aj ich inundačné územia,
− zemné práce uskutočňovať v takom rozsahu, aby nedochádzalo k narušeniu vodného režimu, alebo len
v nevyhnutnom rozsahu, využiť obdobie nízkych vodných stavov,
− zabezpečiť v priebehu výstavby dodržiavanie bezpečnostných predpisov a technických noriem pri
manipulácii s ropnými produktmi a pravidelne kontrolovať technický stav mechanizačných prostriedkov
a vozidiel, uprednostniť ekologické mazacie oleje bez obsahu zlúčenín chlóru,
− nesituovať zariadenie staveniska v území, kde priepustnejšie horninové prostredie vychádza priamo na
povrch alebo je tesne pri povrchu, ani v tesnej blízkosti povrchových tokov,
− vybaviť zariadenie staveniska a mechanizmy ochrannými pomôckami a dostatočným množstvom sorbčných
materiálov, ktoré bude možné použiť v prípade havárie, resp. úniku vodám nebezpečných látok do
prostredia,
− vykonať hydrologický a hydrogeologický prieskum,
− pri výstavbe mostného objektu nad vodným tokom Balka môže dochádzať k jeho bezprostrednému kontaktu
so stavebnými mechanizmami, a z toho dôvodu je potreba zabezpečiť technicky vyhovujúce stavebné
mechanizmy a hlavne disciplínu z hľadiska vstupu mechanizmov do vodného toku,
− žiadna látka, odpad alebo vedľajší produkt použitej technológie znečisťujúca povrchovú a podzemnú vodu
v danej lokalite nesmie prekročiť koncentrácie prevyšujúce platné normy,
− v zimnom období je potrebné zabezpečiť údržbu komunikácie v blízkosti vodných tokov inertným materiálom.
Počas prevádzky predmetnej stavby zhoršenie kvality podzemných a povrchových vôd prichádza do
úvahy v havarijných situáciách, najmä pri únikoch z cisterien prepravujúcich látky škodiace vodám, a to pri
rýchlom prieniku kontaminantov do vôd. Proti prípadnému negatívnemu vplyvu na podzemné a povrchové vody je
potrebné sa sústrediť na elimináciu, alebo aspoň na zmiernenie negatívneho vplyvu prípadnej havárie.
V rámci navrhovanej činnosti sa dažďová kanalizácia na novonavrhovanej mimoúrovňovej križovatke
a diaľničnom privádzači nenavrhuje, nakoľko ani prevádzkovaná diaľnica D1 ju nemá vybudovanú. Dažďové vody
zo svahov diaľnice, mosta, križovatky a privádzača budú odvádzané do cestných priekop.
71
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
IV.10.2.2.5 Opatrenia na ochranu pôdy
Negatívny vplyv na pôdu je predovšetkým v nevyhnutnom trvalom zábere poľnohospodárskej pôdy,
ktorý bol minimalizovaný v rámci technického riešenia stavby. Dočasný záber je navrhovaný v minimálnej výmere
a nevyhnutnom množstve so zreteľom na PPF .
Podľa zákona o ochrane pôdy poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné a iné
nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Pred samotnou výstavbou
komunikácie je nevyhnutné vykonať odobratie ornice zabezpečiť jej účelné a hospodárne využitie v zmysle
metodických pokynov Ministerstva pôdohospodárstva.
Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy ustanovuje spôsob ochrany humusového horizontu
poľnohospodárskych pôd (HHPP) v zmysle Metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva č.
2341/2006-910, s ktorým musí byť naložené tak, aby nedošlo k znehodnoteniu vlastností a funkcií
poľnohospodárskej pôdy a aby bolo zabezpečené jeho hospodárne a účelné využitie. Hospodárnym a účelným
využitím skrývky HHPP z plôch trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy sa rozumie jej zhrnutie, odvoz
a rozhrnutie na iné poľnohospodárske pozemky zodpovedajúcej kvality, zúrodnenie menej úrodných
poľnohospodárskych pôd a jej použitie na výrobu kompostu alebo záhradnej pôdy, alebo na vylepšenie
kvalitatívnych vlastností nepoľnohospodárskych pôd, ktoré neboli vyradené z biologického látkového kolobehu
s rastlinstvom, ako je poľnohospodárska zeleň, ekologická zeleň a okrasná zeleň.
HH PP je vlastníctvom vlastníka poľnohospodárskej pôdy. Ak sú vlastník a investor dve rozdielne osoby,
investor môže nakladať so skrývkou len so súhlasom vlastníka. HH PP môže byť použitý na zúrodnenie vlastných
poľnohospodárskych pozemkov, vlastník ho môže predať alebo darovať s cieľom zúrodnenia iných
poľnohospodárskych pozemkov, nesmie však dôjsť k znehodnoteniu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej
pôdy, ani inej likvidácii HH PP.
Investor, ako žiadateľ o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel, je povinný
zabezpečiť spracovanie a vykonanie bilancie skrývky HH PP, pričom je treba vykonať skrývku z plôch trvalého
odňatia a jej odvezenie a rozprestretie na iných pozemkoch, prípadne zúrodnenie menej úrodných pôd. Ak je
skrývka HH PP na určitý čas uložená na depóniu (skládku) investor je povinný zabezpečiť ochranu pred
znehodnotením a následne rozprestretie na vopred určené pozemky podľa „bilancie skrývky HH PP“. Túto
zákonom ustanovenú povinnosť ukladá orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy príslušný na rozhodnutie podľa
§ 17 zákona o ochrane prírody.
Skrývka HHPP z plôch dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy predstavuje jej vykonanie, uloženie
na skládku, ošetrovanie skládky a následné vrátenie pôdy do pôvodného stavu spätnou rekultiváciou. Skrývka
HHPP sa vykonáva oddelene podľa jednotlivých častí (ornica, podornica) so zreteľom na hĺbku biologicky
aktívnej pôdy.
Počas výstavby sa opatrenia musia sústrediť na elimináciu alebo aspoň na zmiernenie vplyvov
spojených s vlastnou stavbou:
− zhutnenie pôdy pri výstavbe je vratný proces a je možné ho odstrániť použitím mechanickej rekultivácie
v podobe hĺbkového kyprenia pôdy,
− počas stavby minimalizovať dĺžku otvorenia výkopových rigolov, aby nedochádzalo k vyplavovaniu a odnosu
jemných častíc zrážkami, resp. vetrom,
− v prípade intoxikácie pôdy je potrebné ju dočasne vyradiť z poľnohospodárskeho využívania a realizovať
biologickú rekultiváciu,
− v prípade degradácie pôdy je po ukončení stavby potrebné realizovať biologickú rekultiváciu dotknutého
pôdneho fondu.
Ochranu PPF počas výstavby je potrebné zabezpečiť najmä minimalizáciou záberov pre manipulačné
pásy, stavebný dvor a dočasné depónie materiálov. Ochrana pred kontamináciou pôd ropnými látkami zo
stavebných mechanizmov je možná len dôslednou údržbou stavebných strojov, aby sa zabránilo úkvapom do
pôdy. Stavebný dvor je potrebné situovať na spevnených plochách.
Po skončení výstavby je nevyhnutné na plochách dočasných záberov vykonať dôslednú rekultiváciu
pôd. Na svahoch novovybudovanej komunikácie vykonať výsadby kríkovej a stromovej zelene za účelom
vytvorenia zelenej bariéry medzi komunikáciou a poľnohospodársky obrábanými pôdami. Tým sa zároveň
zamedzí šíreniu znečistenej zrážkovej vody do pôdy v širšom okolí cesty.
Pri zahumusovaní svahov treba uvažovať aj s hodnotami dlhodobých priemerov zrážok. Pri vyšších
hodnotách sa doporučuje prísyp krajníc vozovky o niečo prevýšiť, aby nedošlo ku koncentrácii dažďovej vody,
ktorá by pri stekaní po svahu mohla vytvoriť erózne ryhy a spôsobiť odnos humóznej vrstvy.
72
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
IV.10.2.2.6 Opatrenia na ochranu bioty
Vo všeobecnosti je potrebné dodržať nasledovné základné podmienky :
výrub porastov nelesnej krovitej a stromovej zelene uskutočniť výlučne v mimohniezdnom období a len
v nevyhnutnom rozsahu,
minimalizovať zásah do brehových porastov, vyhnúť sa devastácii brehov vodného toku Balka, zabrániť
unikaniu ílovitých častí do vôd Balky,
zásahy do vodného toku vylúčiť v období neresenia,
ostatné dreviny v blízkosti stavby chrániť pred možným mechanickým poškodením, napr. debnením,
pri osadzovaní pilierov mostného objektu v maximálnej miere šetriť brehové a sprievodné porasty a vyhnúť
sa zásahu do dna a brehov vodného toku,
pri nevyhnutnej úprave dna a brehov premosťovaných vodných tokov používať prírodné materiály – drevo,
kameň,
medzi mostným objektom a vlastným brehom vodného toku ponechať voľný priestor pre umožnenie
prechodu živočíchom,
zabezpečiť minimálnu podchodnú výšku pri menších vodných tokoch – 2,60 m,
zariadenie staveniska, park techniky a iné sprievodné stavebné objekty umiestniť do územia s malou
druhovou diverzitou,
pohyb stavebných mechanizmov obmedziť výlučne na stavbu, manipulačné pásy a v programe organizácie
výstavby určené prístupové komunikácie mimo cenné územia a minimalizovať ho v priestore biokoridoru
potoka Balka,
po ukončení stavebných prác vykonať náhradné rekultivácie a výsadbu zelene v lokalitách, narušených
výstavbou, rekonštruovať narušené brehové porasty,
v ďalšom stupni projektovej dokumentácie uskutočniť inventarizáciu a spoločenské ohodnotenie drevín,
ktoré bude potrebné likvidovať a vo výške vyčíslenej spoločenskej hodnoty uskutočniť náhradnú výsadbu
zelene na plochách určených príslušným orgánom ochrany prírody,
vegetačné úpravy svahov a vnútrokrižovatkových priestorov navrhnúť v súlade s TP. Druhové zloženie
drevín zamerať najmä na pôvodné druhy v nadväznosti na okolitú krajinu.
IV.10.2.2.7 Opatrenia na ochranu krajiny, začlenenie technického diela do krajiny
K opatreniam na zlepšenie estetického účinku smerového a výškového vedenia stavby a na začlenenie
technického diela do krajiny patria vegetačné úpravy na svahoch diaľničného privádzača i diaľnice D1
a vnútrokrižovatkových priestoroch. Zároveň tieto úpravy prispejú k posilneniu nelesnej stromovej a krovitej
vegetácie v poľnohospodárskej krajine. Výber druhovej skladby stromov a krov sa musí orientovať na pôvodné
typické druhy sledovaného územia. Ďalším krokom, ktorý napomôže pri začlenení samotného diaľničného
privádzača a mimoúrovňovej križovatky Nová Polhora v krajine, je rekultivácia poškodeného územia, ktorou sa
vytvoria vhodné podmienky pre následnú revitalizáciu, t.j. obnovenie biotickej zložky krajiny, a to tak po stránke
fyzickej, ako aj funkčnej.
IV.10.3. Kompenzačné opatrenia
Kompenzačné opatrenia predstavujú náhradu za spôsobenú ujmu, najčastejšie majetkovú, ekonomickú
a environmentálnu. V prípade výstavby navrhovanej činnosti sú identifikované nasledujúce kompenzačné
opatrenia:
− náhrady za škody spôsobené na PPF,
− náhrady za majetkovú ujmu (pôda – súkromní majitelia),
− náhradná výsadba drevín za výrub nelesnej drevinovej vegetácie na PPF,
− náhrady za škody spôsobené prejazdom stavebných mechanizmov cez dotknuté sídla,
− náhrady za trvalý záber PPF,
− náhrady za obmedzenie užívania pozemkov.
Kompenzačné opatrenia týkajúce sa výrubu drevín, budú riešené v súlade so zákonom NR SR
č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vykonávacou vyhláškou MŽP č. 24/2003 Z.z., podľa ktorej sa
určuje spoločenská hodnota drevín (resp. podľa vyhlášky MŽP SR č. 579/2008, ktorou sa mení Vyhláška MŽP
73
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
SR č. 24/2003 Z.z). Vo výške spoločenskej hodnoty za likvidované dreviny je potrebné vykonať náhradnú
výsadbu zelene.
Kompenzácie za majetkové ujmy sa budú riešiť v zmysle platných právnych predpisov (Vyhláška
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), individuálne v úzkej
súčinnosti investora stavby, dotknutých občanov a mestského zastupiteľstva.
IV.11.
POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ
NEREALIZOVALA
IV.11.1. Dopravná prognóza pre stav bez realizácie
Stav bez realizácie diaľničného privádzača a MÚK Nová Polhora znamená taký scenár vývoja dopravy
v riešenom území, aký nastane, keď sa predpokladané intenzity dopravy budú realizovať na existujúcej cestnej
sieti.
Výhľadové dopravného zaťaženia na diaľničnom úseku D1 Lemešany – Budimír do roku 2040 bez
navrhovaného diaľničného privádzača Nová Polhora nám prezentuje nasledovná tabuľka :
Rok
2010
2015
2020
2025
2030
2035
2040
Úsek diaľnice D1
Lemešany - Budimír
7370
voz/24hod.v profile
Spolu
NA
OA
19 677
5 039
14 638
22 912
5 814
17 098
26 314
6 633
19 681
29 635
7 494
22 142
32 914
8 312
24 602
36 192
9 130
27 062
39 428
9 906
29 522
Podiel NA
Legenda: NA...
26%
Nákladné automobily
IV.11.2. Hluk
Pre výpočet v hlukovej štúdii (DOPRAVOPROJEKT, a.s., Bratislava, 2011) boli stanovené nasledovné
výpočtové modely :
D1 nulový stav A - výpočet zaťaženia hlukom diaľnici D1 po výstavbe privádzača Nová Polhora pre rok 2015,
- návrh stavebno-technických opatrení na zníženie hladín hluku pre rok 2015,
D1 nulový stav B - výpočet zaťaženia hlukom diaľnici D1 po výstavbe privádzača Nová Polhora pre rok 2035,
- návrh stavebno-technických opatrení na zníženie hladín hluku pre rok 2035.
V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené očakávané hladiny hluku z cestnej dopravy vo vonkajšom
priestore pre všetky posudzované časové horizonty stanovené výpočtom pre jednotlivé imisné body (body 1
až 4) :
Vypočítaná hodnota hladiny hluku pre imisné body rok 2015 (výpočtový model D1 nulový stav A)
Č. bodu
bod 1
bod 2
bod 3
bod 4
74
Hladina Lf
Deň (dB)
Noc (dB)
71,7
61,8
72,6
65,6
68,9
61,9
68,8
62,0
Limitné hodnoty
Deň (dB)
Noc (dB)
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
Umiestnenie
Fasáda budovy
ČSPHM Janovík
Fasáda budovy
farmy
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Vypočítaná hodnota hladiny hluku pre imisné body rok 2035 (výpočtový model D1 nulový stav B)
Č. bodu
bod 1
bod 2
bod 3
bod 4
Hladina Lf
Deň (dB)
Noc (dB)
73,7
66,8
74,6
67,6
69,9
63,9
70,0
65,0
Limitné hodnoty
Deň (dB)
Noc (dB)
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
70,0
Umiestnenie
Fasáda budovy
ČSPHM Janovík
Fasáda budovy
farmy
Podrobnejšie údaje spolu s výpočtovými modelmi sú súčasťou prílohy č. 3 : Hluková štúdia.
−
−
Z posúdenia hlukového zaťaženia na jestvujúcej cestnej sieti vyplýva, že :
v rokoch 2015 a 2035 dochádza k prekročeniu hygienických limitov hladín hluku v denných hodinách
v bodoch č. 1 a 2,
s nárastom dopravy dochádza k prekročeniu hygienických limitov hladín hluku v denných hodinách pozdĺž
líniového zdroja, ktorým je diaľnica D1 v rokoch 2015 a 2035 podľa predpokladaného vývoja dopravného
zaťaženia na jestvujúcej cestnej sieti. Nasledujúca tabuľka dokumentuje imisné body, v ktorých je
predpoklad prekročenia prípustných hodnôt hluku :
Č. bodu
bod 1
bod 2
−
−
Rok 2015
Deň (dB)
Noc (dB)
1,7
2,6
-
Rok 2035
Deň (dB)
Noc (dB)
3,7
4,6
-
rozhodujúcim líniovým zdrojom hluku v skúmanej oblasti je diaľnica D1.
z uvažovaného výpočtového modelu môžeme predpokladať, že ak nedôjde k výstavbe diaľničného
privádzača Nová Polhora nebude potrebné prijať stavebno – technické opatrenia na zníženie hladiny hluku.
Pre čerpaciu stanicu pohonných hmôt, ako obslužného zariadenia na diaľnici D1, nie je navrhované žiadne
opatrenie na zníženie hladiny hluku.
IV.11.3. Emisie z dopravy
V rámci emisnej štúdie (DOPRAVOPROJEKT, a.s., Bratislava, 2011) bola analýza predpokladaného
vývoja kvality ovzdušia zameraná na podchytenie trendov a pomerov v predmetnej oblasti. Pre výpočet imisnej
situácie sa uvažovalo s dopravným zaťažením podľa sčítania dopravy v roku 2010 na súčasnej jestvujúcej
komunikačnej sieti a výpočet bol prevedený na vytvorenom výpočtovom modely A pre rok 2035 :
A – výpočet zaťaženia emisiami na jestvujúcej cestnej sieti pre rok 2035
o zaťaženie emisiami (NO2 , NOx , SO2 a Pm10) bolo vypočítané pre jestvujúci stav s dopravným zaťažením
podľa sčítania dopravy v roku 2010. Pre výpočet imisnej situácie sa uvažovalo s predpokladaným vývojom
dopravného zaťaženia na diaľničnom úseku D1 Lemešany – Budimír pre rok 2035.
Výpočet bol vykonaný na základe dopravných zaťažení na danom cestnom úseku v predmetnej oblasti
pre rok 2035. Okrem výpočtových bodov (Bod 1 – 4) boli robené výpočty aj pre priemerné ročné koncentrácie
NOX, NO2 a Pm10 na určenie dopadu zmien v štruktúre dopravy na kvalitu ovzdušia. Keďže vo výpočte neboli
zohľadnené iné zdroje znečistenia ovzdušia ako z dopravného zaťaženia, vypočítané údaje vypovedajú len
o emisiách z dopravy. Pri výpočte sa vychádzalo zo samostatných líniových zdrojov znečistenia ovzdušia (každá
cesta v dotknutom území je považovaná za jeden líniový zdroj). Výpočty boli vykonané pre mimo mestské
podmienky rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší.
Výpočtom sa získali :
− priemerné ročné koncentrácie emisií (NOX, NO2 a Pm10 ) znázornené farebným rastrom v danej lokalite,
− koncentrácie emisií NOX , Pm10 vo výpočtových bodoch (Bod 1 – 4).
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené vypočítané hodnoty priemerných ročných koncentrácií emisií NO2,
NOX a Pm10 pre rok 2035 na jestvujúcej cestnej sieti. Žiadna z vypočítaných hodnôt neprekračuje povolený limit
koncentrácii emisií.
75
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Emisie vypočítane pre rok 2035 na jestvujúcej cestnej sieti vo výpočtových bodoch 1 – 4
Č. bodu
Umiestnenie
Bod 1
Bod 2
Bod 3
Bod 4
Fasáda budovy
ČSPHM Janovík
Fasáda budovy
farmy
Pm10
(µg/m3)
1,2
1,0
0,8
1,3
NOX
(µg/m3)
17,4
14,0
11,2
18,4
NO2
(µg/m3)
1,1
0,8
0,7
1,1
Podrobnejšie údaje spolu s výpočtovými modelmi sú súčasťou prílohy č. 4 : Emisná štúdia.
Podľa výpočtov pre priemerné ročné koncentrácie príspevok k znečisteniu ovzdušia s uvažovanými
exhalátmi vznikajúcich z predpokladaného dopravného zaťaženia vzhľadom na príslušný imisný limit je
minimálny.
V roku 2035 v jestvujúcom stave neprekračujú priemerné ročné hodnoty NO2, NOX a Pm10 povolené
limity. Rovnako nepredpokladáme podľa použitého modelu prekročenie limitných hodnôt emisií v budúcom areáli
priemyselného parku Nová Polhora.
IV.11.4. Horninové prostredie
Nulový variant nemá vplyv na horninové prostredie a geologické pomery v jeho okolí.
IV.11.5. Voda
Vývoj odtokových pomerov v záujmovom území v prípade nulového variantu nebude ovplyvnený.
IV.11.6. Pôda
Nulový variant nemá priamy vplyv (záber pôdneho fondu) na pôdy v dotknutom území.
IV.12.
POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNO-PLÁNOVACOU
DOKUMENTÁCIOU A ĎALŠÍMI RELEVANTNÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI
Diaľnica D1 v
medzinárodných ťahov :
úseku Lemešany – Bidovce predstavuje komunikáciu zaradenú do týchto
a/ Pan – Európska dopravná sieť (Pan – European Transport)
TEN-T (Trans-European Networks – Transport) sieť multimodálnych koridorov pre členské štáty EÚ:
- V. koridor Benátky – Terst/Koper – Ľubľana – Budapešť – Užhorod – Ľvov
- odbočka A (doplnková trasa V.a) Bratislava – Žilina – Košice – Užhorod
b/ Medzinárodná cestná sieť „E“
- E 50 (Brest ... Paríž ... Mannheim ... Praha ...Brno – Žilina – Košice – Užhorod – Doneck
... Rostov nad Donom ... Grozný ... Machačkala)
- E 58 (Vienna – Bratislava – Zvolen – Košice – Uzhgorod – pokračovanie až po Rostov na
Done)
- E 371 (Radoma – Dukliansky priesmyk – Prešov – Košice – Maďarsko)
- E 571 (Bratislava – Žilina – Košice)
76
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
-
-
-
-
V rámci Veľkého územného celku Košického kraja sú v platnosti:
ÚPN VÚC Košického kraja (URBAN, v.o.s., Košice, 1998) schválený uznesením vlády SR č. 323/1998 a jeho
záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 281/1998 Z.z.
Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Košického kraja (URBI projektová kancelária, Košice, 2004), ktorého záväzná
časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Košického samosprávneho kraja č. 2/2004 dňa
30.08.2004.
ÚPN VÚC Košického kraja – Zmeny a doplnky 2009 (URBI projektová kancelária, Košice, 2009), ktorého
záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Košického samosprávneho kraja č. 10/2009
dňa 24.08.2009.
V rámci Veľkého územného celku Prešovského kraja sú v platnosti:
ÚPN VÚC Prešovského kraja (APS, s.r.o., Prešov, 1998), ktorého záväzná časť bola vyhlásená Nariadením
vlády SR č. 216/1998 Z.z.
Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Prešovského kraja 2004 (SAŽP Banská Bystrica – CKP Prešov, 2004), ktorého
záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Košického samosprávneho kraja č. 4/2004
zo dňa 22.06.2004.
Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Prešovského kraja 2009 (SAŽP Banská Bystrica – CKP Prešov, 2009), ktorého
záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Košického samosprávneho kraja č. 17/2009
dňa 27.10.2009.
Stav územno-plánovacej dokumentácie dotknutých miest a obcí :
Nová Polhora – Platným územnoplánovacím dokumentom obce je Územný plán obce Nová Polhora
(Architektonické štúdio ATRIUM, Košice, 2010). Územný plán obce bol schválený uznesením Obecného
zastupiteľstva Nová Polhora č. 48/2010 zo dňa 09.09.2010. Záväzná časť dokumentácie bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením obce č. 1/2010.
ÚPN obce Nová Polhora navrhuje :
Cestu III/050201 severne od obce napojiť na diaľnicu D1 novou cestou III. tr. kategórie C9,5/60 a diaľničným
privádzačom navrhovanej kategórie R11,5/80. Vybudovanie spojenia cesty III/050201 s diaľnicou D1 je
podmienkou pre investora priemyselného parku pred jeho realizáciou na ponukových plochách situovaných
medzi diaľnicou a obcou.
Šarišské Bohdanovce – Platným územnoplánovacím dokumentom obce je Územný plán obce Šarišské
Bohdanovce (Ing. arch. V. Malinovský, Košice, 2007) a Zmeny a doplnky č. 1 Územného plánu obce Šarišské
Bohdanovce (Ing. arch. V. Malinovský, Košice, 2010). Územný plán obce bol schválený uznesením Obecného
zastupiteľstva Šarišské Bohdanovce č. 8/B2/2007 zo dňa 07.12.2007. Záväzná časť dokumentácie bola
vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením obce č. 2/2007. Zmeny a doplnky č. 1 ÚPN obce Šarišské
Bohdanovce boli schválené uznesením Obecného zastupiteľstva č. 28/2010/B2 zo dňa 11.08.2010. Záväzná časť
dokumentácie bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením obce č. 1/2010.
V ÚPN obce sa sa nespomína výstavba diaľničného privádzača a mimoúrovňovej križovatky.
Ploské – Platným územnoplánovacím dokumentom obce je Územný plán zóny obce Ploské – Rúbaniská
(Združenie TAMONT, Košice, 1998).
Predmetná stavba diaľničného privádzača a MÚK Nová Polhora sa popisuje iba v Územnom pláne obce
Nová Polhora. V ostatných územno-plánovacích dokumentáciách, či už dotknutých VÚC Prešovského a
a Košického kraja alebo obcí Šarišské Bohdanovce a Ploské, sa toto napojenie na diaľnicu D1 nespomína.
Koordinácia so zámermi iných investorov :
V súčasnosti prebieha príprava investičnej akcie v k.ú. obce Nová Polhora (NOVÁ POLHORA INVEST
s.r.o.), ktorá úzko súvisí a je koordinovaná s navrhovanou križovatkou a diaľničným privádzačom Nová Polhora.
V súčasnosti nie sú známe ďalšie údaje a informácie o príprave iných stavieb v záujmovom území.
V dobe prípravy tejto stavby sa v záujmovom území nerealizuje žiadna stavba, ktorá by bola v kolízií
s navrhovanou činnosťou.
77
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
IV.13.
ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV
PROBLÉMOV
Predmetný elaborát prináša opis a charakteristiku dotknutého územia, ako aj jej významných zložiek
životného prostredia. Analýzou rozsahu stavebnej činnosti boli identifikované najzávažnejšie vplyvy na jednotlivé
zložky životného prostredia. Neexistujú žiadne neurčitosti a riziká, ktoré by si vyžadovali zmenu technické
riešenia. Nevyhnutnosťou bude spracovanie doplňujúceho Inžiniersko-geologického a hydrogeologického
prieskumu a Inventarizácie a spoločenského ohodnotenia drevín.
78
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
V.
V.1.
POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH
OPTIMÁLNEHO VARIANTU
TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ A URČENIE ICH DÔLEŽITOSTI NA VÝBER OPTIMÁLNEHO
VARIANTU
Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia (č. 8294/11 –3-4/ml zo dňa 10.10.2011) v zmysle § 22
ods. 7 zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bolo, vzhľadom na charakter
stavby, upustené od variantného riešenia. Predmetom porovnania teda je :
o navrhovaný stav – vybuduje sa diaľničný privádzač „Nová Polhora“,
o nulový stav – stav, keď diaľničný privádzač „Nová Polhora“ sa nevybuduje.
Na základe poznania súčasné stavu životného prostredia a technického riešenia stavby boli definované
nasledovné kritériá pre rozhodnutie o výbere variantu riešenia :
1
2
3
Technicko – ekonomické kritériá
- investičných náročnosť stavby,
- ekonomická efektívnosť – úspora času a PHM (lepšia dostupnosť z D1 a na D1)
- technická náročnosť
4
5
Dopravné kritériá
- vplyv na bezpečnosť dopravy,
- vplyv na dopravné využitie územia – zlepšenie dostupnosti územia
6
7
8
9
10
11
12
Environmentálne kritéria
- vplyv na obyvateľstvo (hluková a emisná záťaž),
- vplyv na kvalitu podzemných vôd a povrchových vôd,
- vplyv na horninové prostredie,
- vplyv na pôdu a jej využitie,
- vplyv na prírodné prostredie – biotu a územný systém ekologickej stability,
- vplyv na krajinu – štruktúru a scenériu krajiny,
- vplyv na územný rozvoj a zamestnanosť
Pre stanovenie váh jednotlivých kritérií bola použitá porovnávacia metóda pri ktorej boli definované
priority kritérií. Váhy jednotlivých kritérií boli vypočítané podľa vzorca :
w =
Ph
j
j
∑ Ph
j
.
Kde
Ph
j
∑ Ph
w
j
je priemerný počet priradených priorít od všetkých hodnotiteľov
j
je maximálny celkový počet priorít, ktorý môže hodnotiteľ priradiť
je normovaná váha j-tého kritéria
79
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Grafické znázornenie váhy jednotlivých kritérií
0,18
0,16
0,14
0,12
0,1
0,08
0,06
0,04
0,02
0
váha
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
Z porovnania variantov a stanovenia ich váh je zrejmé, že najdôležitejšími kritériami na výber
optimálneho variantu sú bezpečnosť dopravy a vplyvy na obyvateľstvo (hluková a imisná záťaž).
V.2.
VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA VHODNOSTI PRE
POSUDZOVANÉ VARIANTY
Rozhodnutie o výbere variantu bolo vykonané metódou viackriteriálneho hodnotenia.
Vzhľadom k tomu, že niektoré kritériá nemožno kvantitatívne ohodnotiť, bola zvolená stupnica
relatívneho hodnotenia variantov od –5 bodov po + 5 bodov.
Ohodnotenie
-5
-4
-3
-2
-1
0
+1
+2
+3
+4
•
•
80
Popis vplyvu
veľmi výrazný negatívny až katastrofálny vplyv na životné prostredie
ekonomická strata, neakceptovateľné náklady
nerealizovateľné technické riešenia
výrazný negatívny vplyv, vysoké technické a ekonomické vklady
ekonomická strata, veľmi vysoké náklady
neprijateľné technické riešenie
akceptovateľný vplyv s prijatím opatrení na elimináciu negatívnych vplyvov
ekonomická strata s akceptovateľnými vysokými nákladmi
obtiažne technické riešenie
malý negatívny vplyv bez potreby prijatia osobitných opatrení
malá ekonomická strata s akceptovateľnými nákladmi
podmienečne vyhovujúce technické riešenie
minimálny negatívny vplyv na životné prostredie
minimálna ekonomická strata
vyhovujúce technické riešenie
malé alebo žiadne vplyvy
minimálny pozitívny vplyv na životné prostredie
minimálny ekonomický prínos
vyhovujúce technické riešenie
malý pozitívny vplyv bez potreby prijatia osobitných opatrení
malý ekonomický prínos s akceptovateľnými nákladmi
uspokojivé technické riešenie
priemerný pozitívny vplyv
priemerný ekonomický prínos
dobré technické riešenie
výrazný pozitívny vplyv
vysoký ekonomický prínos
výborné technické riešenie
Hodnotené boli tieto varianty riešenia :
nulový variant
variant (navrhovaná činnosť)
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
Vlastné stanovenie výsledných hodnôt pre jednotlivé hodnotené varianty bolo uskutočnené podľa vzťahu :
J
Yi = ∑ wj. Xji
j =1
kde
wj
je výsledné hodnotenie variantu “i”
Yi
Xji
je číselná hodnota (ohodnotenie podľa zvolenej stupnice) “j” kritéria vo variante “i”
je váha kritéria “j”
Výsledné hodnotenie variantov bolo realizované podľa skupín vybraných kritérií pre hodnotenie optimálneho
variantu :
súčin
nulový
variant
variant
navrhov.
činnosti
váha
nulový
variant
1
investičná náročnosť stavby
0
-3
0,0758
0,000
variant
navrhov.
činnosti
-0,227
2
ekonomická efektívnosť
0
3
0,0758
0,000
0,227
3
technická náročnosť
0
3
0,0303
0,000
0,091
4
vplyv na bezpečnosť dopravy
-1
1
0,1666
-0,167
0,167
5
vplyv na dopravné využitie územia
-1
3
0,0758
-0,076
0,227
6
vplyv na obyvateľstvo (hluk a emisie)
0
-1
0,1516
0,000
-0,152
7
vplyv na kvalitu podzemné a povrchové vody
0
-1
0,1212
0,000
-0,121
8
vplyv na horninové prostredie
0
-1
0,0151
0,000
-0,015
9
vplyv na pôdu a jej využitie
0
-1
0,0151
0,000
-0,015
10 vplyv na prírodu a ÚSES
0
-1
0,1363
0,000
-0,136
11 vplyv na krajinu, štruktúru a scenériu
0
-1
0,0758
0,000
-0,076
12 vplyv na územný rozvoj a zamestnanosť
-3
3
0,0606
-0,182
0,182
-5
+4
-0,425
+0,152
kritérium
SPOLU
Z tabuľkového porovnania variantov vyplýva, že optimálnym riešením je variant navrhovanej činnosti.
Toto riešenie vykazuje nízku mieru negatívneho ovplyvnenia zložiek životného prostredia a účinne vyrieši
dopravné napojenie na diaľnicu D1významne prispeje rozvoju územia a zvýšeniu zamestnanosti v regióne.
V.3.
ZDÔVODNENIE VÝBERU OPTIMÁLNEHO VARIANTU
Navrhovaná mimoúrovňová križovatka s diaľničným privádzačom Nová Polhora je situovaná na diaľnici
D1, v úseku medzi jestvujúcou križovatkou „Lemešany“ a križovatkou „Budimír“. Jestvujúca diaľnica D1 je
navrhnutá v kategórii D 26,5/120.
Mimoúrovňová križovatka „Nová Polhora“ spolu s diaľničným privádzačom umožní napojenie jestvujúcej
cestnej siete s priľahlým územím na diaľnicu D1 (komunikácia nadregionálneho významu). Priľahlé územie má
veľký potenciál pre rozvoj a ďalšie využitie (napr. priemyselný park, IBV, logistické parky a pod.). V územnom
pláne obce Nová Polhora, vo väzbe na zastavané územie, je medzi obcou a diaľnicou D1 navrhovaná rozsiahla
zóna ekologickej výroby, logistiky, skladov, distribúcie, obchodu a výrobných služieb nadregionálnej úrovne. Jej
poloha voči obci umožňuje širokú škálu činností vo sfére sekundárnej, ale aj terciárnej. Výstavbou mimoúrovňovej
križovatky bude zóna veľmi dobre dopravne sprístupnená z diaľnice D1.
Lepšie dopravné napojenie územia na komunikáciu nadregionálneho významu, ktoré vznikne výstavbou
mimoúrovňovej križovatky „Nová Polhora“, prispeje k ďalšiemu rozvoju tohto územia.
81
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Cieľom hodnotenia vplyvu výstavby diaľničného privádzača v porovnaní so súčasným stavom na
obyvateľstvo, socio-ekonomickú sféru a prírodné prostredie je hľadať také riešenie, ktoré bude predstavovať
najmenší a šetrný dopad na jednotlivé zložky životného prostredia. Pri výstavbe líniovej stavby stoja na jednej
strane vplyvy, ktoré sa negatívne prejavia v etape výstavby alebo prevádzky, na druhej strane to sú pozitíva,
ktoré stavba prinesie z hľadiska dlhodobej prognózy, predovšetkým vo vzťahu k obyvateľstvu a doprave.
Na základe výsledkov viackriteriálneho hodnotenia považujeme výstavbu diaľničného privádzača
„Nová Polhora“ za riešenie vyhovujúce podmienkam ochrany prírody, ochrany zdravia obyvateľov
a ekonomickej efektívnosti stavby.
VI.
1.
2.
3.
4.
MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA
Mapa vplyvov a opatrení
Fotografická príloha
Hluková štúdia
Emisná štúdia
VII.
VII.1.
DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU
ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA PRE ZÁMER
A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV
Zámer bol vypracovaný na podklade technického riešenia stavby (DÚR) Diaľničný privádzač Nová
Polhora, ktorú vypracoval DOPRAVOPROJEKT, a.s. v roku 2011 (Ing. J. Pariľak). V rámci technického riešenia
boli vypracované nasledovné prieskumy a štúdie:
• Dopravno – inžiniersky prieskum, Ing. Radoslav Christakov, júl 2011, DOPRAVOPROJEKT, a .s. Bratislava
• Hluková štúdia, aktualizácia, Ing. Alexandra Székelyová, 2011, DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava
• Exhalačná štúdia, Ing. Alexandra Székelyová, 2011, DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava
• Inžinierskogeologický posudok, Ing. Zoltán Spišák, MONTANA, s.r.o., Košice, 2011
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
82
Ďalšie použité podklady
Atlas krajiny, SAV Bratislava, 2002
Doprava a jej vplyv na životné prostredie SR v roku 2005. Indikátorová sektorová správa. SAŽP 2006, Adrián
Fabricius
Ďurčanská D., a kol.,: Posudzovanie vplyvov ciest a diaľnic na životné prostredie. Hluk a imisie z cestnej
dopravy
Európsky významné biotopy na Slovensku, Daphne, 2003
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR, 1992
Katalóg biotopov Slovenska, Daphne 2002
Klimatické pomery na Slovensku – vybrané charakteristiky, Zborník prác SHMÚ v Bratislave
Koncepcia rýchlostných ciest a je naviazanie ma koncepciu diaľnic, NDS, a.s., 2008
Koncepcia rozvoja cestnej siete 2004, SSC 2004
Prúdenie vzduchu na Slovensku, Zborník prác SHMÚ, zväzok 19, ALFA Bratislava, 1982
Snehové pomery na Slovensku, Zborník prác SHMÚ, zväzok 14/III, ALFA Bratislava, 1988
Stav a pohyb obyvateľstva Slovenskej republiky, Štatistický úrad SR (2004)
Teplotné pomery na Slovensku I. časť, Zborník prác SHMÚ, zväzok 23/II, ALFA Bratislava, 1986
Teplotné pomery na Slovensku II. časť, Zborník prác SHMÚ, zväzok 23, ALFA Bratislava, 1984
Tılgyessy J.: Technológia vody, ovzdušia a tuhých odpadov, STU Bratislava, 1992 zv. 33/I, ALFA Bratislava,
1991
Zrážkové pomery na Slovensku, Zborník prác SHMÚ, zväzok 14/II, ALFA Bratislava, 1981
Internetové stránky dotknutých miest, obcí a VÚC
Diaľničný privádzač Nová Polhora
Zámer
•
Ďalšie internetové stránky :
www.agroporadenstvo.sk
www.air.sk
www.enviroportal.sk
www.podnemapy.sk
www.portal.gov.sk
www.sazp.sk
www.sopsr.sk
www.statistics.sk
www.uzemneplany.sk
VII.2.
ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK K NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRED VYPRACOVANÍM
ZÁMERU
Vyjadrenia k technickému riešeniu navrhovanej činnosti sú prílohou technickej štúdie.
VII.3.
ĎALŠIE DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE O DOTERAJŠOM POSTUPE PRÍPRAVY NAVRHOVANEJ
ČINNOSTI A POSUDZOVANÍ JEJ PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Pri posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie neboli identifikované závažné
negatívne vplyvy, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť kvalitu životného prostredia v tomto území. Po vydaní
územného rozhodnutia na predmetnú stavbu, budú pokračovať projekčné práce na získanie stavebného
povolenia.
VIII.
MIESTO A DÁTUM SPRACOVANIA ZÁMERU
Bratislava, október 2011
IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV
IX. 1.
SPRACOVATELIA ZÁMERU
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
Kominárska 2,4
832 03 Bratislava
Zoznam riešiteľov, ktorí sa podieľali na spracovaní zámeru :
Ing. Ján Longa
RNDr. Dorota Martinková
Ing. Monika Chovanová
Ing. Ján Pariľak
Ing. Alexandra Székelyová
Ing. Radoslav Christakov
Vedúci riešiteľského kolektívu,
koordinácia, hodnotenie vplyvov
Hodnotenie vplyvov , grafická časť
Základné údaje, hodnotenie vplyvov
Technické riešenie
Hluková štúdia, Emisná štúdia
Dopravno-inžinierska analýza
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
83
DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Bratislava
IX.2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM SPRACOVATEĽA ZÁMERU A PODPISOM
OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA
Diaľničný privádzač Nová Polhora
ZÁMER
Za spracovateľa zámeru:
V Bratislave, 17.10.2011
Ing. Ján Longa
vedúci riešiteľského kolektívu
DOPRAVOPROJEKT, a.s., Bratislava
oprávnený zástupca spracovateľa zámeru
Za navrhovateľa:
V Bratislave, 17.10.2011
MVDr. Emil Sekel
Konateľ
NOVÁ POLHORA INVEST s.r.o.
oprávnený zástupca navrhovateľa
84
Download

Z ` M E R - Nová Polhora