Konflikt v Iraku 2003 - 2011
Michal Kovářík
V Brne 5.11.2011
Obsah
1. Úvod ....................................................................................................................................... 3
2. Situácia v Iraku krátko pred vypuknutím povstaní ................................................................ 4
2.1. Pozadie a kontext budúceho konfliktu ............................................................................ 4
2.2. Varovné signály pre Spojencov – klesajúca podpora obyvateľstva ................................ 5
3. Aktéri konfliktu a ich záujmy................................................................................................. 6
3.1. Primárni aktéri ................................................................................................................. 7
3.2. Sekundárni aktéri ............................................................................................................. 9
4. Analýza inkompatibility cieľov aktérov ............................................................................... 10
4.1. Zdroje inkompatibility cieľov aktérov .......................................................................... 10
4.1.1. Subjektivita inkompatibility cieľov ........................................................................ 11
4.1.2. Možnosť zmeny nezlučiteľnosti cieľov.................................................................. 12
5. Analýza zdrojov moci .......................................................................................................... 13
5.1. Zdroje moci primárnych aktérov konfliktu ................................................................... 13
5.2. Mocenské vzťahy medzi primárnymi aktérmi .............................................................. 13
6. Dynamika konfliktu.............................................................................................................. 14
6.1. Eskalácia konfliktu Povstalci vs. Spojenci .................................................................... 14
6.2. Občianska vojna ako špecifická fáza konfliktu v Iraku ................................................ 17
6.3. Obrat v konflikte a deeskalácia ..................................................................................... 18
7. Doznievanie konfliktu .......................................................................................................... 19
8. Záver a zhrnutie .................................................................................................................... 21
Príloha A .................................................................................................................................. 22
9. Použitá literatúra .................................................................................................................. 23
2
1. Úvod
Barry Buzan (2005: 31) vo svojom článku „International community after Iraq“ krásne
zhrnul populárne náhľady na dopady irackej vojny na medzinárodný systém. Od rôznych
devastačných prehlásení o rozbití tradičného systému s autoritou OSN až po flegmatické
konštatovania typu „nič nového pod slnkom“. Je neoddiskutovateľné, že vstup vojsk USA a
Veľkej Británie do Iraku v prvej polovici roku 2003 má pre medzinárodné spoločenstvo
omnoho väčšie dopady, než len samotné zvrhnutie režimu Saddáma Hussajna. Dovolím si
tvrdiť, že „lekcia“ z vojny v Iraku do značnej miery bude ovplyvňovať náhľad na vedenie
vojny v 21. storočí.
Zmyslom tejto práce bude sledovať vývoj irackého povstalectva od roku 2003 do dnešných
dní. Sledovaním štruktúry zadanej v rámci kurzu BSS404 „Výzkum konfliktu“ a aplikovaním
poznatkov z publikácie Otomara Bartosa a Paula Wehra (2002) „Using conflict theory“ bude
tak opísaný a analyzovaný vznik povstalectva, jeho eskalácia, prerod v občiansku vojnu a
následná deeskalácia. Cieľom tejto práce nie je obšírne analyzovať irackú vojnu v zmysle
invázie USA a jej spojencov do Iraku a demontáž vlády Saddáma Hussajna. Práca sa
zameriava na konflikt Spojencov s neskôr vznikutivšími povstaleckými skupinami a na
samotnú counter-insurgency snahu Spojencov v Iraku.
Štruktúra textu tak bude kombináciou deskripcie udalostí a analýzy týchto udalostí,
opierajúcej sa o modely inkompatibility cieľov, eskalácie a deeskalácie, aké sú použité
v Bartosovej a Wehrovej publikácii a zároveň sledujúc štruktúru analýzy konfliktu tak, ako je
používaná v rámci analýz konfliktu na Uppsala University.
Na tomto mieste považujem za dôležité zmieniť sa o skutočnosti, že táto seminárna práca
je len prepracovaním pôvodnej mojej práce vypracovanej v rámci kurzu MVZ404 „Teorie
konfliktu, války a míru v mezinárodních vztazích“, v mnohých pasážach z tejto práce priamo
vychádza. Zmienená seminárna práca je dostupná v Informačnom systéme MU, prípadne som
otvorený k zaslaniu tejto práce za účelom porovnania.
3
2. Situácia v Iraku krátko pred vypuknutím povstaní
2.1. Pozadie a kontext budúceho konfliktu
Prvého mája 2003 navštívil prezident USA G.W. Bush lietadlovú loď USS Abraham
Lincoln, aby na nej predniesol svoju známu reč „Mission accomplished“1, ktorá mala
znamenať ukončenie hlavných bojových akcií armády USA a Veľkej Británie v Iraku
a nastolenie povojnového režimu. Slovami G.W.Busha, prichádzalo obdobie, kedy bude treba
„nastoľovať poriadok v tých častiach krajiny, kde je to ešte stále nebezpečné.“ (Murphy 2003:
on-line text)
Krátko po zvrhnutí režimu Saddáma Hussajna dochádza k značne anarchickej situácii
v Iraku. Rabovanie a ničenie vládnych objektov zo strany Iračanov bolo obrovským
problémom, medzi veľké problémy sa radilo aj rabovanie armádnych zbrojníc, alebo
vykrádanie významných kultúrnych ustanovizní. Plieneniu neboli ušetrené ani elektrárne,
nemocnice, knižnice alebo hotely (Burns 2003: on-line text). V týchto okamžikoch sa
Spojenecké sily nestarali o ochranu týchto objektov, čiastočne pre rozdielnu prioritizáciu úloh
(tamtiež), ale aj z dôvodu nedostatku kapacít. Podľa Tomáša Raděja (2009) a Jamesa
Dobbinsa (2006: 28) Spojenci premeškali tzv. zlatú hodinu, kedy pre pozitívny budúci vývoj
intervenčná správa potrebuje mať k dispozícii dostatok vojenských, policajných a civilných
jednotiek spoločne s humanitárnymi zásobami, aby bolo zabezpečené aspoň hlavné mesto.
Týmito kapacitami však Spojenci krátko po ukončení hlavných bojových akcií v máji 2003
nedisponovali a tak sa Irak z veľkej časti zmietal v chaose.
Už v máji 2003 vytvorili Spojenci tzv. Coalition Provisional Authority (CPA)2, ktorej
predstaviteľom sa stal L. Paul Bremer. CPA de-facto rozhodovala o všetkých kľúčových
záležitostiach Iraku (Raděj 2009: 22). Bagdad bol rozdelený3 na tzv. Zelenú zónu a Červenú
zónu – do Zelenej zóny sa sústredili všetky správne orgány na čele s americkou okupačnou
správou. Rozdiely, predovšetkým v bezpečnostnej oblasti, medzi Zelenou a Červenou zónou
predstavovali de-facto rozdiely medzi želaným stavom a reálnym stavom. Niektorí autori to
hodnotili takisto ako rozdiely medzi „safari parkom a skutočnou džungľou“ (Dabrowska,
Hann 2008: 124).
Misia splnená
Dočasnú koaličnú správu
3
Úmyselne tu zjednodušujem, detaily tohto delenia nie sú dôležité pre opis situácie ako takej, skôr majú
symbolický charakter.
1
2
4
Aby napĺňali svoje ciele4, tak Spojenci prostredníctvom CPA započali debaasizáciu irackej
spoločnosti dvoma nariadeniami. Prvé nariadenie sa týkalo zákazu činnosti osobám, ktoré
mali náväznosť na stranu Baas. Podľa Allawiho (2007: 150) sa toto opatrenie týkalo približne
140 000 irackých straníkov, hoci niektoré odhady (porovnaj Raděj 2009: 22) hovoria
o nižších číslach, je treba si uvedomiť, že celkovo sa opatrenie týkalo irackej inteligencie,
ktorá bola tak odstavená od povojnovej rekonštrukcie štátu (tamtiež). Druhé nariadenie
rozpustilo irackú armádu. Tento čin mal ďalekosiahle dopady, pretože bolo vytvorených
približne 350 000 – 400 000 nezamestnaných – ľudí s armádnym výcvikom a praxou.
Bremerova administratíva ponúkla nevýznamnej časti bývalých príslušníkov irackej armády
vyplácanie finančnej kompenzácie vo výške 50-150 dolárov mesačne (Allawi 2007: 155-159).
Pokiaľ by sa dalo vyššie uvedené zhrnúť- v letných mesiacoch roku 2003 sa Irak nachádzal
v značne chaotickom stave – centralizovaná vláda bola demontovaná a miesto nej vládla
okupačná moc s nedostatkom prostriedkov, ktorá navyše podnikala množstvo krokov, ktoré
z retrospektívneho hľadiska sa javia byť ako fatálne chybné a podporujúce vznik
povstaleckých skupín. Ako fatálne chybné sa tieto kroky však nejavia len z retrospektívy, ale
pri bližšom štúdiu článkov pochádzajúcich z vedeckej obce je možné si všimnúť, že niektorí
odborníci upozorňovali na výzvy, ktorým Spojenci v Iraku čelia. Potrebu osloviť všetky
diverzifikované skupiny obyvateľstva zdôrazňoval napríklad Daniel Byman vo svojom článku
„Constructing a Democratic Iraq“ (Byman 2003: 64). V nasledujúcej podkapitole bude
ukázané, akým spôsobom Spojenci „oslovovali všetky skupiny obyvateľstva“.
2.2. Varovné signály pre Spojencov – klesajúca podpora obyvateľstva
Z chaosu, ktorý zavládol v prvých mesiacoch po zvrhnutí vlády Saddáma Hussajna, sa
nepodarilo ustanoviť stabilizovaný stav, práve naopak. Obdobie rokov 2003-2004 je význačné
vzostupom násilia, vrážd, znásilnení, ozbrojených lúpeží alebo únosov (Raděj 2009: 23). Už
v tejto dobe je možné hovoriť o činnosti povstalcov. Aktivita Spojencov sa čoraz viacej
musela tak sústrediť výlučne na protipovstaleckú činnosť (tamtiež). Z toho jasne vyplývalo,
že spojenecké stále obmedzené prostriedky nemohli byť venované do výstavby inštitúcií, ale
orientovali sa na protipovstaleckú činnosť a tak sa situácia irackého obyvateľstva naďalej
zhoršovala, až sa postupne dostávala hlboko pod štandard, na ktorý boli bežní irackí
4
O cieľoch aktérov sa zmieňujem nižšie v kapitole, v ktorej vymedzujem samotných aktérov konfliktu
5
obyvatelia zvyknutí za vlády Saddáma Hussajna (Measuring Stability and Security in Iraq
2005: on-line text).
Dobrému menu Spojencov neprospeli ani prepukajúce škandály týkajúce sa praktík
Spojeneckých síl na okupovaných územiach. Priam symbolickým sa stalo zverejnenie
spôsobom nachádzania s väzňami vo väznici Abú Ghrajb v Bagdade. Irackí obyvatelia túto
väznicu považovali za symbol zlovôle Hussajnovho režimu a keď vyšlo najavo, že americkí
vojaci v tejto väznici ponižujú väzňov neprípustným spôsobom, popularita amerických
okupačných síl rapídne poklesla v prospech popularity formujúcich sa povstaleckých
uskupení (Hafez 2007: 155-156). Odhliadnuc od škandálov klesajúcu popularitu živili aj
neúmyselné zabitia irackých civilistov pri leteckých úderoch (Eichler 2006: 135).
Ďalším faktorom, ktorý vôbec nenapomáhal k získaniu „hearts and minds“5 irackého
obyvateľstva v zmysle tom, ako to poníma David Kilcullen (Kilcullen 2010), bolo kultúrne
necitlivé správanie sa bežných príslušníkov spojeneckých síl. Toto sa prejavovalo pri
neúctivom správaní sa voči irackým obyvateľom počas hľadania ukrývaných zbraní, pri
obchytkávaní osôb ženského pohlavia, prípadne keď počas akcií rozbíjali nábytok domácich
obyvateľov alebo v horších prípadoch sa dopúšťali menších krádeží. Táto neúctivosť tvorila
v očiach obyčajných ľudí presvedčenie o nelegitímnosti okupačnej moci a vytvárala
nenávistné pocity voči Spojencom (Raděj 2009: 24).
Na prelome rokov 2003 a 2004 sa tak začali formovať prvé povstalecké skupiny,
predovšetkým nacionalistického charakteru. Katalyzátorom aktivity raných povstaleckých
skupín bolo práve vyššie spomenuté neúctivé správanie sa okupačnej moci, aféra v Abú
Ghrajb-e, ako aj postupne vzrastajúci pocit krivdy na strane sunnitov. Zatiaľ nekoordinovaná
a značne spontánna povstalecká aktivita ako prejav nespokojnosti s nestabilitou vlády sa
z retrospektívy javí ako najvýznamnejší skorý varovný signál toho, že konflikt v Iraku sa
neskončil strhnutím sochy bývalého diktátora z jej podstavca, ale fakticky sa tým začal.
3. Aktéri konfliktu a ich záujmy
Táto kapitola si kladie za cieľ jednak opísať a vymenovať hlavných aktérov konfliktu,
radiac ich pritom medzi primárnych a sekundárnych a zároveň aj identifikovať ciele a záujmy
týchto aktérov. Na základe identifikácie cieľov aktérov bude potom možné urobiť aj analýzu
5
Srdcia a mysle
6
ich inkompatibility a vysvetliť, čo viedlo týchto aktérov k tomu, aby konflikt transformovali
v otvorený a začali ho eskalovať.
3.1. Primárni aktéri
Jedným z primárnych aktérov konfliktu vystanuvšieho po ukončení hlavných bojových
akcií sú USA. Pokiaľ by mal byť komplexne formulovaný záujem USA v Iraku, bolo by
potrebné detailne analyzovať anabázu iracko-amerických vzťahov hlboko do obdobia
studenej vojny, na čo nie je v tejto práci priestor. Záujmom USA pri vykonávaní operácie
Iracká sloboda bolo ukončenie vlády Baasistického režimu Saddáma Husajna, identifikácia,
izolovanie a eliminácia irackých zbraní hromadného ničenia, objavenie a eliminácia skupín
medzinárodného terorizmu, ktoré našli v Husajnovom Iraku útočisko, zbierať spravodajské
informácie týkajúce sa medzinárodného terorizmu pôsobiaceho z Iraku a z okolia, ukončenie
sankcií a poskytnutie humanitárnej pomoci Iračanom a vytvorenie podmienok, ktoré pomôžu
Iračanom preklenúť tranzitívne obdobie a vytvoriť si vlastnú vládu (Transcript: White House
Daily Briefing 2003: on-line text, porovnaj Palka, Galgano, Corson 2005: 376).
Čo sa týkalo záujmov USA po ukončení hlavných bojových operácií v Iraku, tak v tomto
prípade je už náročnejšie sa dopátrať tak konkrétneho stanoviska. Cieľom USA bolo pomôcť
Iračanom vytvoriť si podmienky pre ustanovenie vlastnej vlády a zároveň vytvoriť dostatočne
bezpečné prostredie na umožnenie vytvorenia takýchto pomienok. Medzi záujmy USA je
možné zaradiť elimináciu vplyvu uskupení loajálnych predošlej vláde alebo nepriateľsky sa
vymedzujúcich okupačnej moci. Samozrejme bolo záujmom USA udržať vlastné straty na čo
najnižšej úrovni.
Inváziu do Iraku viedli spoločne s USA aj vojská Veľkej Británie, ktoré sa spoločne s
armádou USA spolupodieľali na povojnovej rekonštrukcii Iraku. V období 2003-2010
pôsobilo v Iraku ďalších približne 38 aktérov6 rozdielnou mierou prispievajúcich do snahy
USA o bezpečnostnú konsolidáciu krajiny. Títo Spojenci po roku 2004 vystupovali pod
spoločným velením v rámci Multi-national Force – Iraq7 (Operation New Dawn: on-line
text), ktorým velili USA. V priebehu času mnohí aktéri sťahovali svoje vojská z Iraku a v
Austrália, Rumunsko, El Salvador, Estónsko, Bulharsko, Moldávia, Albánia, Ukrajina, Dánsko, Česká
republika, Južná Kórea, Japonsko, Tonga, Azerbájdžan, Singapur, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Lotyšsko,
Poľsko, Kazachstan, Arménsko, Mongolsko, Gruzínsko, Slovenská republika, Litva, Taliansko, Nórsko,
Maďarsko, Holandsko, Portugalsko, Nový Zéland, Thajsko, Filipíny, Honduras, Dominikánska republika,
Španielsko, Nikaragua a Island
7 Medzinárodné sily - Irak
6
7
súčasnosti v rámci Multi-national Force Iraq pôsobí iba armáda USA, ktorá plánuje stiahnutie
vojsk z Iraku koncom roku 2011. (Preparations for US Iraq withdrawal in full swing 2011 :
on-line text)
Čo sa záujmu Spojencov v Iraku po skončení hlavných bojových operácií týka, tak ten je
možné stotožniť so záujmom USA – bezpečnostná konsolidácia krajiny. Oficiálnym poslaním
Multi-national Force Iraq bolo od jej ustanovenia pokračovať v zabezpečovaní bezpečnosti v
Iraku, prevencia a odstrašovanie teroristických aktivít a ochrana územia Iraku. Cieľom MultiNational Force Iraq bolo takisto pomôcť Irackému ľudu dokončiť politickú tranzíciu a
pomôcť OSN a medzinárodnému spoločenstvu ustanoviť Irackú rekonštrukciu. (Annex to UN
resolution 1546 2004: on-line text)
Pre zjednodušenie identifikácie aktérov sa tak v tomto texte bude hovoriť o Spojencoch
predovšetkým. Multi National Force Iraq je výkonný nástroj politických intencií Spojencov v
Iraku, preto v texte budú za aktéra považovaní predovšetkým Spojenci.
Medzi ďalšieho aktéra je možné považovať formujúcu sa irackú samosprávu. Už v júni
2004 došlo k transferu suverenity na Iraqi Interim Government8 (IIG), avšak slobodné voľby
sú zorganizované až v roku 2005 a reálne nadobúdanie moci9 získavajú iracké autority až
roku 2006 (Soroui 2006: on-line text). Záujmom irackej vlády, ako bude súhrnne označená
iracká samospráva prechádzajúca rôznymi štádiami vývoja, bolo predovšetkým zrealizovať
slobodné voľby, prijať ústavu a začať vykonávať efektívnu moc nad vlastným územím a
postupne preberať moc od okupačných síl. K tomuto presunu moci mohlo väčšinou
dochádzať až v momente, kedy provincie boli dostatočne bezpečné, aby udržiavanie
bezpečnosti na nich zvládli aj nové iracké bezpečnostné sily. Primárnym záujmom irackej
vlády je teda získavanie postupnej nezávislosti na okupačnej moci a zároveň udržiavanie
bezpečnosti na území Iraku.
Poslednou skupinou primárnych aktérov v tomto konflikte sú samotné povstalecké
skupiny. Tieto je možné deliť do štyroch základných skupín. Jedná sa o arabských
nacionalistov, sunnitov, šiitov a zahraničných bojovníkov (Raděj 2009: 56-72, modifikácia
autor tejto práce). Každá z týchto povstaleckých skupín mala vlastné záujmy. Spoločným
záujmom povstalcov však bolo negatívne vymedzenie sa voči aktivitám Spojencov a irackej
vlády, čo im však v niektorých prípadoch nebránilo v tom, aby sa vymedzovali aj proti sebe
navzájom, ako bude nižšie v texte ešte spomenuté.
8
9
Iracká dočasná vláda
V zmysle priamej kontroly určitého územia a ozbrojených zložiek, nezávislej na okupačnej moci.
8
Nacionalistické uskupenia irackých povstalcov sledovali predovšetkým záujem v zmysle
podrývania okupačnej moci a v zmysle vymedzovania sa voči šiitskej prevahe v povojnovom
usporiadaní. Nacionalistické skupiny pozostávali väčšinou z bývalých členov strany Baas a
ich aktivita spadá do prvých mesiacov po invázii, následne nato sa bývalí príslušníci strany
Baas rozdeľujú medzi islamistické povstalecké skupiny. Sunnitskí povstalci mali záujem na
podrývaní okupačnej moci a nerešpektovali irackú vládu predovšetkým z dôvodu, že bola
tvorená šiitmi. Sunnitskí povstalci vnímali americkú okupačnú moc apriori negatívne, keďže
si mysleli, že bola zameraná proti nim (čo dokladalo aj protežovanie šiitov) (Raděj 2009: 26).
Postavenie šiitskych povstalcov je trochu problematické predovšetkým z dôvodu, že v irackej
vláde boli z veľkej miery šiiti zastúpení. Šiitske povstalecké skupiny predstavovali väčšinou
islamistických fundamentalistov, podporovaných z Iránu10 , ktorých cieľom bolo jednak
oslabovanie postavenia sunnitov v Iraku a jednak podrývanie okupačnej moci. Niektoré
šiitske skupiny so Spojencami spolupracovali, nemalo to väčšinou dlhého trvania a bolo to
robené výlučne z pragmatických dôvodov (tamtiež: 66-69). Zahraniční bojovníci tvorili
početne najmenej významnú čas irackého povstalectva a podporovali rôzne skupiny, preto ich
záujem sa stotožňoval vždy so záujmom skupiny, ktorú práve podporovali.
3.2. Sekundárni aktéri
Vzhľadom na skutočnosť, že iracká vojna je vlastne vojnou vnútroštátnou, tak sekundárni
aktéri v tomto konflikte sú prítomní spôsobom typickým pre vnútroštátne konflikty – ako
sponzori niektorých z bojujúcich strán. Keďže primárnych aktérov som vymedzil do dvoch
hlavných skupín
- Spojenci a Povstalci, tak aj sekundárnych aktérov je možné vnímať
v dvoch základných skupinách – podporovateľov Spojencov alebo podporovateľov
povstalcov.
Ako bude aj nižšie spomenuté, hlavne v období sunnitského obratu a vrcholiacej fáze
občianskej vojny bola silne prítomná interferencia Iránu do tohto konfliktu. V prípade Iránu
sa jedná o veľmi špecifického sekundárneho aktéra, ktorý na jednej strane otvorene
podporoval šiitske povstalecké skupiny, ktoré svojou aktivitou nijako nezmenšovali intenzitu
bojov v Iraku; na druhej strane sa však aktívne podieľal v snahách o zastavenie dodávok
zbraní povstalcom (US general says Iran helping stop Iraq bloodshed 2007: on-line text).
Snaha Iránu obmedziť povstaleckú aktivitu v Iraku a stabilizovať situáciu v oblasti kulminuje
10
Ešte pozostatky Iracko-iránskej vojny
9
práve v období „Surge“ a de-facto sa kryje s počiatkom deeskalácie konfliktu, ako bude
uvedené nižšie.
Turecko môžme považovať takisto za sekundárneho aktéra, aj keď vystupuje takisto
nejednoznačným spôsobom. Na jednej strane sa jednalo o štát, ktorý umožnil USA a Veľkej
Británii umiestniť invázne sily, na druhej strane je to takisto aktér, ktorý v čase povstaleckých
bojov podnikal aktivity „na vlastnú päsť“ a útočil na kurdské povstalecké jednotky.
4. Analýza inkompatibility cieľov aktérov
Pri analýze inkompatibility cieľov budem vychádzať z teoretického rámca inkompatibility
podľa Bartosa a Wehra (2002: 30). Podľa nich je možné inkompatibilitu cieľov aktérov
považovať ako výslednicu troch rôznych fenoménov. Prvým je tzv. contested resources, čiže
zdroje, o ktoré prebieha spor. Nemusí sa jednať výlučne o zdroje materiálnej povahy, tento
pojem je v ponímaní autorov značne všeobecný a môže zahŕňať spor o moc, bohatstvo alebo
prestíž (tamtiež). Druhým fenoménom sú nekompatibilné úlohy aktérov ,
tento
fenomén
vychádza zo skutočnosti, že v rámci nejakej spoločnosti alebo organizácie sa je zrejmé, že
jednotky v rámci týchto celkov majú určité úlohy, ktoré sú nie vždy kompatibilné (tamtiež:
37). Tretím fenoménom, ktorý celkovo prispieva k nekompatibilite cieľov aktérov je
inkompatibilita hodnôt.
4.1. Zdroje inkompatibility cieľov aktérov
Na základe vyššie uvedeného je možné tvrdiť, že „contested resource“ , bol vlastne
prístup k moci v krajine. O toto usilovali všetci aktéri – Spojenci chceli vytvoriť podmienky,
aby iracká samospráva mohla vykonávať moc v Iraku, sunnitskí povstalci nesúhlasili so
šiitskym podielom na moci v krajine a svojou povstaleckou činnosťou tak chceli získať „svoj
diel“ moci v Iraku. Práve v spôsobe, akým usilovali aktéri tohto konfliktu o získanie moci
v krajine, v rozdielnych hodnotách a úlohách, ktoré títo aktéri zastávali, leží nekompatibilita
cieľov.
10
rozdielne postavenie
šiitov pred a po
2003
pocit
protežovania
šiitov
vnímanie
Spojencov ako
agresora
ideologické rozdiely
medzi sunni a shia
muslimami
Pocit nespravodlivosti
sunnitov voči šiitom
+ pocit
nespravodlivosti voči
prítomnosti
Spojencov
Sunni/Shia
rozdiely, kultúrne
rozdiely medzi
domácim
obyvateľstvom a
Spojencami
nekompatibilné
ciele
moc v krajine
odopretie
sunnitom
prístup k vláde
Graf č. 1: Zdroje nekompatibilných cieľov aktérov
Hlavnými dvoma zdrojmi nekompatibility cieľov bol prístup k moci v krajine a rozdielne
hodnoty sunnitov a šiitov spoločne s rozdielnymi hodnotami medzi iračanmi a Spojencami.
Pocit krivdy a odopretia na strane sunnitov bol dostatočne silný, aby ich to začalo motivovať
k organizovaniu povstaní. K pocitom nespravodlivosti tak, ako to cítili sunniti, sa pridával aj
pocit, že príchodom Spojencov do Iraku sú nadmerným spôsobom zvýhodňovaní šiiti. Práve
ideologické rozdiely medzi sunnitmi a šiitmi sú druhým významným zdrojom
nekompatibilných cieľov v tomto konflikte, tento rozdiel sa preukázal naplno v období
občianskej vojny, ktorej sa dotknem neskôr pri analyzovaní dynamiky konfliktu, v ktorej
obdobie občianskej vojny tvorí vlastnú podkapitolu celkovej dynamiky vojny v Iraku.
4.1.1. Subjektivita inkompatibility cieľov
Vzhľadom na charakter konfliktu samotného je zrejmé, že aktéri nezlučiteľnosť cieľov
protivníka so svojimi vnímali značne odlišne. Najväčšie rozdiely v tomto vnímaní je možné
pozorovať medzi sunni a shia povstaleckými skupinami. Po zvrhnutí režimu S. Hussajna mali
predovšetkým sunnitské skupiny obyvateľstva pocit, že budú automaticky uvrhnutí
v nemilosť zo strany novej vlády, ktorá bola nie náhodou prevážne šiitska a keďže Hussajnov
režim bol z veľkej časti práve sunnitský.
11
Na úrovni jednotlivých amerických a britských vojakov si dovolím priniesť tézu, že tí zas
pre zmenu sunnitských alebo šiitskych povstalcov vnímali ako homogénny prvok
„insurgents“, proti ktorým museli bojovať a tak ich ciele vnímali výlučne ako „boj proti
Spojencom“ a nie „boj o moc v krajine“. Jedná sa však skôr o osobnú úvahu autora tejto
práce, než o faktami podloženú skutočnosť.
4.1.2. Možnosť zmeny nezlučiteľnosti cieľov
Nová spojenecká stratégia dokázala zvrátiť negatívny trend v oblasti, ktorá ešte v období
2003-2007 bola v popredí protiamerických a protispojeneckých aktivít. Jednalo sa o provinciu
Anbar, v ktorej už od bojov vo Fallúdži boli spojenecké jednotky, predovšetkým však
jednotky americkej námornej pechoty, v značne nepriaznivom postavení, keďže sa voči nim
negatívne vymedzili nielen sunnitskí povstalci, ale aj domáce obyvateľstvo (Raděj 2009: 32).
Najsilnejšou povstaleckou skupinou v provincii bola sunnitská iracká al-Kájda.
Američania sa pustili do krehkého experimentu uplácania a získavania si malých sunnitských
kmeňov v oblasti na svoju stranu (Hoffman 2008). Podľa Tomáše Raděja (2009:32) začala
iracká al-Kájda robiť chyby v tom zmysle, že nielenže útočila na americkú námornú pechotu
vo Fallúdži, ale začala podnikať útoky a páchať násilie aj v menších mestách provincie Anbar,
k čomu sa tamojšie lokálne sunnitské kmene začali stavať nepriateľsky.
Tento nepriateľský postoj v spojení s heslom „nepriateľ môjho nepriateľa je mojím
priateľom“ začali využívať Spojenci a postupne získavali na svoju stranu čoraz viacej
sunnitských kmeňov. Pomocou tejto aliancie sa vytvorilo hnutie „Synov Iraku“, čo boli
vlastne povstalci, ktorí ešte pred nejakým časom bojovali proti Spojencom, ale na základe
motivujúcej finančnej podpore a rozčarovaniu z fungovnia irackej al-Kájdy v oblasti začali
bojovať proti medzinárodným bojovníkom a situácia v provincii Anbar sa začala veľmi rýchlo
stabilizovať (tamtiež: 33). Podľa Pitmana (2007:on-line text) sa sunnitským šejkom podarilo
na ploche pár mesiacov to, čo sa Američanom nepodarilo v období 2003-2007.
Na príklade tohto tzv. „sunnitského obratu“ je možné celkom jednoducho ilustrovať
možnosť zmeny vo vnímaní a v samotnej realite nezlučiteľnosti cieľov. V tomto prípade došlo
k zmene zdrojov, o ktoré sa viedol spor, k zmenám hodnôt, ako aj úloh. Predovšetkým zmena
úlohy, ktorú hrali Sunniti v konflikte, viedla aj k posunu v samotnej nezlučiteľnosti cieľov.
12
5. Analýza zdrojov moci
5.1. Zdroje moci primárnych aktérov konfliktu
Pri pohľade na zdroje moci dvoch hlavných nepriateľských aktérov irackej vojny –
Spojencov a povstaleckých skupín, je možné povedať, že aj moc týchto aktérov vyvierala
z odlišných, skoro až proti sebe stojacich zdrojov. Zdrojom spojeneckej moci v oblasti bola
kombinácia niekoľkých významných veľmocenských nástrojov – aplikáciou hard power
v celom jej význame, opieraním sa o podporu a postavenie v medzinárodnom spoločenstve,
využívanie podpory susedných krajín. Moc Spojencov v Iraku pramenila z prítomnosti
vyspelých a moderných ozbrojených zložiek a takisto zo skutočnosti, že po páde Hussajna
v Iraku vznikla pro-spojenecky naklonená vláda.
Na druhej strane však je otázne, odkiaľ vyvierala moc povstalcov. Na tému zdrojov moci
povstaleckých skupín sa veľmi plodne vyjadruje David Kilcullen (2010), ktorý hovorí, že
získanie „hearts and minds11“ lokálneho obyvateľstva je kľúčom k získaniu moci v oblasti.
Práve už vyššie spomenuté „prešľapy“ Spojencov v podobe neúctivého správania sa voči
lokálnej kultúre a zároveň páchanie vlastných zločinov spôsobovali, že hearts and minds
populácie si začali získavať ad hoc vzniknuvšie povstalecké skupiny, ktorých členská
základňa bola rekrútovaná práve z radov týchto občanov.
5.2. Mocenské vzťahy medzi primárnymi aktérmi
Vojna v Iraku spĺňa všetky definičné znaky vnútroštátnej vojny, ako aj moderného
asymetrického konfliktu. Táto vojna bola asymetrická nielen svojou povahou, ale aj
metódami, ktorými bola vedená. Nejedná sa o súlad kvantitatívnej a kvalitatívnej asymetrie,
práve tieto dve zložky asymetrie sa prekrývali. Spojenci najmä na začiatku konfliktu boli
v značnej početnej nevýhode, avšak napríklad v známych bojoch o Fallúdžu sa početná
prevaha Spojencov počítala niekedy v pomere 5:1 v prospech Spojencov, pričom bez diskusie
Spojenci disponovali aj kvalitnejšie vyzbrojenými a vycvičenými bojovníkmi (Battle of
Falluja under way 2004: on-line text). Z hľadiska hard power preto Spojenci držali všetky
11
Duší a myslí
13
výhody, avšak kľúč k stabilizácii krajiny a k získaniu moci v Iraku ležal práve v získaní si
hearts and minds obyvateľov a zároveň v eliminácii povstaleckých skupín, čo šlo ruka v ruke.
Na začiatku roku 2007 prezident Bush oznámil masívny nárast počtu príslušníkov
ozbrojených síl
USA v Iraku. Takisto oznámil
masívne investície do irackých
rekonštrukčných programov a vymenil velenie Multinational force Iraq. Veliteľom Spojencov
sa tak stal generál Petraeus (President´s adress to the nation 2007: on-line text). David
Petraeus začal okamžite presadzovať novú stratégiu boja v Iraku 12. Toto sa dialo v momente,
kedy násilie medzi šiitmi a sunnitmi vrcholilo.
Zvýšenie počtu vojakov v oblasti prinieslo niekoľko výsledkov. Celkovo počet útokov
voči Spojencom a voči irackej samospráve sa znížil na najnižšiu úroveň od roku 2003 (Hames
2007: on-line text). Na druhej strane však počet obetí medzi civilistami naďalej stúpal (Rubin,
Wong 2007: on-line text), čo je však možné dať za následok pokračujúcemu násiliu medzi
sunnitmi a šiitmi. Stratégia Surge Davida Petraeus-a nezahŕňala len stabilizáciu pozície
Spojencov a irackej samosprávy, ale práve bola zameraná aj na riešenie vzťahov so sunnitmi.
Až vďaka nárastu počtu vojakov a prostriedkov v oblasti mali Spojenci dostatok zdrojov na
postupnú konsolidáciu pomerov.
6. Dynamika konfliktu
V tejto kapitole sa budem zaoberať dvoma hlavnými časťami dynamiky akéhokoľvek
konfliktu, a to jej eskaláciou a deeskaláciou. Eskaláciu a deeskaláciu budem modelovať podľa
eskalačných a deeskalačných modelov Bartosa a Wehra (2002). Následne sa zmienim
o vybraných aspektoch dynamiky konfliktu, ako sú správanie sa aktérov a zmeny v tomto
správaní, prístup aktérov k eskalácii alebo deesaklácii a zmeny v tomto prístupe, jednostranné
násilie a iné.
6.1. Eskalácia konfliktu Povstalci vs. Spojenci
Hlavným cieľom povstaleckej činnosti, predovšetkým nacionalistickej a neskôr sunnitskej,
sa stala spojenecká okupačná moc a takisto (v menšej miere) iracká samospráva. Príčiny
12
„Surge strategy“
14
vedúce k vypuknutiu povstaní zhŕňa graf 2. K formovaniu povstaleckých skupín prispela
určite vysoká „conflict solidarity“ , ktorú formovala prirodzená nekompatibilita cieľov (viď
graf 1) a zároveň silný pocit nepriateľstva voči okupačnej moci, katalyzovaný pocitom krivdy,
že šiiti „sú pri kormidle“ a zároveň frustrácie z toho, akým spôsobom sa okupačná moc
správala k civilnému obyvateľstvu. Spúšťacím momentom otvoreného konfliktu bolo s
vysokou pravdepodobnosťou práve ono správanie sa okupačnej moci na území Iraku, keďže
jednak násilie bolo zamerané proti Spojencom a jednak toto násilie reagovalo veľakrát na
spojeneckú činnosť (napríklad Abu Ghreib).
vypuknutie
povstania
chaos v krajine,
nespokojnosť s
prítomnosťou
spojeneckých vojsk, zlá
sociálna situácia
formovanie povstaleckých
skupín
mobilizácia
konfliktného
potenciálu
ochota "ísť do
konfliktu"
inkompatibilita
cieľov
pocit nepriateľstva
pocit krívd
frustrácia zo stavu v
krajine
Graf č.2 Dôvody vedúce k vypuknutiu povstaní
V priebehu rokov 2003-2006 však povstalecká aktivita nielenže vypukla, ale začala aj
rapídne narastať. Na tomto mieste sa tak objavuje otázka, čo prispievalo k tomu, že povstalci
začali konflikt takto rapídne eskalovať. Dôvody už implicitne vyplývajú z textu – jednak to
boli ďalšie „prešľapy“ (jednostranné násilie) Spojencov, jednak však aj zapájanie
15
radikálnych skupín, ktoré operovali v provincii Anbar. Vyššie zmienené rozpustenie bývalej
irackej armády vyprodukovalo necelého pol milióna ľudí s armádnym výcvikom, ktorí
spočiatku boli neutrálni, ale v priebehu konfliktu boli verbovaní k povstalcom (tamtiež: 23).
Nárast povstaleckej sily tak do značnej miery viedol, spoločne s hrozbou nárastu
spojeneckých síl, k strategickej eskalácii. Faktory vedúce k eskalácii konfliktu sú uvedené v
grafe č. 3.
eskalácia
vyššia ochota
pokračovať v
koflikte
zločiny páchané
protivníkom (Abu
Ghraib)
vlastné zločiny páchané
na protivníkovi
(samovražedné útoky)
strategická
eskalácia
nárast vo vlastných
zdrojoch
hrozba nárastu
protivníkových
zdrojov
zapojenie
radikálnych skupín
(Iracká al-Kájda)
Graf č. 3 Faktory vedúce k eskalácii konfliktu
V prílohe A k tejto práci je následne možné vidieť graf sledujúci počet povstaleckých
útokov. Tento graf je možné považovať aj za akúsi eskalačnú a deeskalačnú krivku, ktorá
zobrazuje udalosti spojené s vývojom konfliktu.
Strategická eskalácia je fenomén, ktorý zahŕňa zmes vnútorných a vonkajších faktorov
dynamiky konfliktu. Aktér je motivovaný strategicky eskalovať v momente, kedy dochádza
k nárastu jeho vlastných zdrojov (vnútorný faktor) a zároveň existuje reálna hrozba, že zdroje
budú v ohľadnej dobe narastať aj u protivníka, ale v danej chvíli má protivník nízku hladinu
vlastných zdrojov (vonkajší faktor).
16
6.2. Občianska vojna ako špecifická fáza konfliktu v Iraku
V období medzi rokmi 2006 – 2008 sa konflikt Spojenci vs. Povstalci transformuje, kedže
medzi šiitskymi a sunnitskými povstaleckými skupinami vzniká otvorený konflikt. Za
symbolickú poslednú kvapku šiitskej „trpezlivosti“13
je možné bezosporu považovať
sunnitský útok na šiitsku mešitu Askaríja, považovanú za jedno z najvýznamnejších šiitskych
duchovných stredísk. Toto sa podľa Allawiho (2007: 443-444) stalo rozbuškou otvoreného
konfliktu medzi šiitmi a sunnitmi v Iraku. Vďaka stále nízkej kontrole Spojencov nad územím
Iraku došlo k obrovským stratam na životoch, ktoré sa počítajú na tisíce (tamtiež, porovnaj
Tripp 2007: 306-316). Občianska vojna prebieha predovšetkým v bagdadských štvrtiach a v
okolí Bagdadu.
Problematizujúcim faktorom v tomto konflikte bola opäť úloha, akú hrali šiiti . Počas
čistiek v Bagdade sa vrážd dopúšťali veľmi často aj príslušníci irackej polície, ktorí boli šiitmi
a „vyriaďovali si účty“ so sunnitskými civilistami, ktorých považovali za prívržencov
predošlého baasistického režimu (Raděj 2009: 30). K tomuto sa pridala aj značne
kontroverzná poprava bývalého prezidenta Hussajna, ktorú sunniti vnímali ako akt svojvôle
šiitov a nie ako akt spravodlivosti, keďže vyšli najavo potupné nahrávky, v ktorých šiitski
vojaci prítomní na Hussajnovej poprave sa vyjadrovali hanlivo nielen na adresu už mŕtveho
prezidenta, ale aj na adresu sunnitov (Allawi 2007: 454-455).
Spojenci si svoje postavenie nijako neuľahčili, akonáhle sa prevalila aféra znásilnenia a
brutálnej vraždy 14 ročného irackého dievčaťa. Príslušníci 502. Pešej divízie US Army sa
neobmedzili na toto dievča, ale spolu s ňou zahynula aj jej rodina a vojaci, v snahe
zamaskovať svoj čin, telá spálili (A Soldier´s Shame 2006: on-line text). Týmto činom
Spojenci opäť značne podkopali legitimitu svojej prítomnosti v krajine a nijakým spôsobom
neprispeli k zlepšeniu už tak dosť nepríjemnej situácie.
Na tejto občianskej vojne je možné vysledovať hneď niekoľko konceptov dynamiky
konfliktu. Jedná sa jednak o jednostranné násilie, kedy sunniti bez významnejšej provokácie
zaútočili na mešitu Askaríja, ale predovšetkým občiansku vojnu je možné chápať ako
vyvrcholenie polarizácie a stereotypizácie v rámci povstaleckých skupín. Vzhľadom na
13
Možné tiež povedať „kalkulovanej zdržanlivosti“
17
skutočnosť, že okrem moci v krajine v tejto vojne šlo aj o náboženské otázky, obe skupiny tak
boli jasne polarizované a nenávisť voči nim bola živená stereotypnými predstavami o „zlých“
saddámovských sunnitoch alebo „vypočítavých a skorumpovaných“ šiitoch.
6.3. Obrat v konflikte a deeskalácia
Vyššie v tejto práci som hovoril o operácii Surge a o tzv. sunnitskom obrate. Oba tieto
fenomény postupne prispeli k tomu, že konflikt sa začal deeskalovať. Občianska vojna
spoločne s nárastom protipovstaleckej činnosti Spojencov, umožnenej výrazným navýšením
prostriedkov, značne vyčerpala prostriedky povstalcov viesť svoju činnosť na úrovni rokov
2003-2006.
K
znižovaniu
conflict
solidarity
prispievali
aj
úspešné
spojenecké
protipovstalecké aktivity (Measuring stability and security in Iraq 2009, porovnaj 2010).
Spojencom sa postupne darilo získavať „hearts and minds“ lokálneho obyvateľstva, aplikácia
tohto Kilcullenovho princípu uľahčovala tak sunnitský obrat. Sunnitský obrat je možné
považovať za výbornú ukážku viacerých konceptov v rámci dynamiky konfliktu – jedná sa
o zmenu správania sa a takisto o zmenu prístupu. Získavaním si čoraz väčšej časti
obyvateľstva „na svoju stranu“ tak Spojenci spoločne s irackou samosprávou efektívne
kontrolovali čoraz väčšie územie a tým zamedzovali prísunu surovín pre povstalcov. Tieto
faktory tak prirodzene viedli nielen k deeskalácii samotného konfliktu, ale aj k stabilizácii
bezpečnostnej situácii v Iraku.
Skýta sa takisto otázka, do akej miery operácia Surge prispela k deeskalácii konfliktu. V
súčasnosti sa názory odborníkov na túto otázku líšia, na prvý pohľad (viď príloha A) by sa
mohlo zdať, že operácia Surge výrazným spôsobom zvrátila priebeh konfliktu, je však aj
otázne, do akej miery to nebol prirodzený vývoj. Tomuto argumentu by mohlo nasvedčovať
práve správanie sa sunnitských kmeňov – je legitímny názor, že v období tzv. sunnitského
obratu už tieto kmene boli z konfliktu skrátka unavené. Mnohé kmene „prestúpili“ na stranu
Spojencov za istú finančnú motiváciu, ale netreba zabúdať, že mnohé tie kmene ešte v rokoch
2004-2007 podporovali irackú al-Kájdu operujúcu v oblasti. Korelačný vzťah medzi
operáciou Surge a deeskaláciou konfliktu by si tak vyžadoval samotný výzkum.
18
straty na životoch
deeskalácia
nižšia ochota
pokračovať v konflikte
zväčšujúci sa nepomer
medzi Spojencami &
povstalcami
nedostatok surovín
Graf č. 4 Príčiny deeskalácie konfliktu
7. Doznievanie konfliktu
Po roku 2008 dochádza k postupnému utíchaniu povstaleckých aktivít a tým pádom aj
k postupnému uhasínaniu konfliktu samotného. Na tomto mieste je potrebné spomenúť, že
vzhľadom na charakter konfliktu nie je možné hovoriť o jeho definitívnom konci. Za jeden
z významných faktorov k doznievaniu konfliktu bola zmena inkompatibility.
Túto zmenu je dobre vidieť práve v prípade už vyššie spomínaného sunnitského obratu.
Ukončenie občianskej vojny a zároveň efektívnejšia stratégia Spojencov zásadne zmenili
subjektívne vnímanie nezlučiteľnosti cieľov a ako je vidieť aj v grafe v prílohe A, intenzita
povstaleckej aktivity zásadne poklesla.
V súčasnej chvíli konflikt ešte zďaleka nie je ukončený, dochádza však k zmene aktérov.
Stabilizácia pomerov v krajine pomohla do značnej miery k upevneniu pozície irackej
samosprávy. Iracká samospráva tak už v roku 2008 mohla čoraz aktívnejšie žiadať postupný
odchod Spojeneckých vojsk z oblasti a postupne preberať kontrolu nad Irakom. V roku 2008
dochádzalo k masívnej modernizácii irackej armády (Re-Arming Iraq 2009: on-line text).
Na sklonku roku 2008 bola podpísaná dohoda Status of Forces Agreement (SOFA), ktorá
určila najneskorší termín odchodu amerických jednotiek z irackých „velkomiest mest a dedín“
na 30.6.2009. Podľa tejto dohody dochádzalo k významnému presunu vynucovacích
19
právomocí na irackú samosprávu – napríklad k zatýkaniu boli oprávnení už len irackí policajti
alebo vojaci, príslušníci spojeneckých síl mohli tak vykonávať len výlučne na irackú žiadosť
(Bruno 2008: on-line text).
S postupným preberaním moci v krajine zo strany irackej samosprávy dochádza tak aj
k postupnému odchodu spojeneckých vojakov z Iraku. Za významný míľnik sťahovania
vojakov je možné označiť dátum 30.4.2009, kedy svoje bojové pôsobenie v Iraku ukončila
Veľká Británia (UK Combat operations end in Iraq 2009: on-line text). V polovici roku 2009
sa začali pomaly sťahovať vojská USA z Bagdadu a iných miest.
Situácia v rokoch 2009 a 2010 nasvedčovala tomu, že iracké bezpečnostné zložky budú
z významnej časti schopné zabezpečiť bezpečnosť Iraku a eliminovať riziko povstaleckých
útokov na čo najnižšiu možnú mieru (Raděj 2009: 35). V apríli roku 2010 sa podarilo
spoločnou akciou US Army a irackej armády eliminovať špičky irackej al-Kájdy, Abú Ajúba
al-Masrího a Abú Omara al-Baghdadího (2 Most wanted Al Quaeda leaders in Iraq killed by
U.S., Iraqi forces 2010: on-line text), čím zasadili jednej z posledných aktívnych
povstaleckých skupín v Iraku citeľnú ranu. 19. 8. 2010 opustili Irak posledné bojové zložky
US Army a v Iraku do dnešného dňa ostalo 50 000 príslušníkov pomocného vojenského
personálu, ktorých úloha je asistovať irackej armáde v udržiavaní bezpečnosti. Z Iraku majú
odísť do konca roku 2011.
K samotnému rozriešeniu konfliktu nedošlo. Vzhľadom na povahu konfliktu nie je ani
možné hovoriť o uzatvorení nejakej formalizovanej dohody o ukončení bojov, pokiaľ by sme
nebrali v úvahu dohody USA a ich spojencov s irackou samosprávou.
20
8. Záver a zhrnutie
Vojna v Iraku v zmysle bojov medzi Spojencami a povstalcami trvá od roku 2003,
približne od jeho druhej polovice. Zásadným spôsobom zmenila štruktúru irackej spoločnosti,
ako aj mocenskú distribúciu v regióne. Z pohľadu teórie moderného konfliktu sa tak jedná
o špecifický druh asymetrického konfliktu, z ktorého si jeho aktéri (dúfajme) vzali významné
ponaučenie. Zaujímavou témou na samotnú analýzu je práve zlom, ktorý nastal spoločne
s operáciou Surge a v priebehu občianskej vojny. Z prvého pohľadu sa skutočne javí, že
operácia Surge bola vyvrcholením konfliktu, mohlo by byť však zaujímavou témou na
samotný výskum nájdenie skutočnej korelácie medzi touto operáciou a samotnou
deeskaláciou.
21
Príloha A
Zdroj: Measuring Stability and Security in Iraq (2010)
22
9. Použitá literatúra
A
Soldier´s
Shame
(2006),
TIME,
on-line
text,
dostupné
na
<http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1211562,00.html > , overené ku dňu
5.11.2011
Allawi, Ali A. (2007): The Occupation of Iraq. Winning the War, Losing the Peace. USA,
New Haven:
Yale University Press.
Annex to UN resolution 1546 (2004), on-line text, dostupné na <http://daccess-ddsny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N04/381/16/PDF/N0438116.pdf?OpenElement> , overené ku
dňu 5.11.2011
Bartos, J. O. – Wehr, P. (2002): Using Conflict Theory. Cambridge University Press.
Battle for Falluja under way (2004), on-line text, dostupný na <http://articles.cnn.com/200411-08/world/iraq.main_1_falluja-iraqi-troops-prime-minister-ayad-allawi?_s=PM:WORLD >,
overený ku dňu 5.11.2011.
Bruno, G. (2008): U.S. Security Agreements and Iraq, Council of Foreign Relations, on-line
text, dostupné na <http://www.cfr.org/iraq/us-security-agreements-iraq/p16448#p5 > ,
overené ku dňu 5.11.2011.
Burns, John F. (2003): Baghdad Residents Begin a Long Climb to an Ordered City. The New
YorkTimes. On-line text,
<http://www.nytimes.com/2003/04/14/international/worldspecial/14BAGH.html >, overené
ku dňu 5.11.2011.
Buzan, B. (2005): International community after Iraq, in: International Affairs (Royal
Institute of International Affairs 1944-), Vol. 81, No.1 (Jan. 2005), pp.31-52, dostupné na
< http://www.jstor.org/stable/3569187 > , overené ku dňu 5.11.2011.
23
Byman, D. (2003): Constructing a Democratic Iraq: Challenges and Opportunities, in:
International Security, Vol. XXVIII, No. 1 (Sumer, 2003), pp.47-78, dostupné na
<http://www.jstor.org/stable/4137575> , overené ku dňu 9.4.2011.
Dabrowska, K., Hann, G. (2008): Iraq. Then & Now. Chalfont St Peter, UK: Bradt.
Dobbins, James et al. (2006): The Beginner´s Guide to Nation-Building. RAND Corporation.
On-line
text <http://www.rand.org/pubs/monographs/2007/RAND_MG557.pdf.> , overené ku dňu
5.11.2011.
Eichler, J. (2006): Mezinárodní bezpečnost na počátku 21. století. Praha: MO ČR.
Hafez, M. M. (2007): Suicide Bombers in Iraq. The Strategy and Ideology of Martyrdom.
Washington: United States Institute of Peace Press.
Hames, M. (2007): Iraq – the best story of the year, on-line text, dostupné na
<http://www.timesonline.co.uk/tol/comment/columnists/tim_hames/article3059926.ece>
,
overené ku dňu 5.11.2011.
Hoffman, B. (2008): The Myth of Grass-Roots Terrorism. The Foreign Affairs. on-line text,
dostupné na
<http://www.foreignaffairs.com/articles/63408/bruce-hoffman/the-myth-of-grassrootsterrorism > , overené ku dňu 5.11.2011.
Kilcullen, D. (2010): Countreinsurgency. Oxford: Oxford University Press.
Measuring Stability and Security in Iraq (2005), Reports to Congress, on-line text, dostupné
na
<http://www.defense.gov/news/jul2005/d20050721secstab.pdf
>,
overené
ku
dňu
5.11.2011.
Measuring Stability and Security in Iraq (2009), Reports to Congress, on-line text, dostupné
na <http://www.defense.gov/home/features/Iraq_Reports/Index.html > , overené ku dňu
5.11.2011
24
Measuring Stability and Security in Iraq (2010), Reports to Congress, on-line text, dostupné
na <http://www.defense.gov/home/features/Iraq_Reports/Index.html > , overené ku dňu
5.11.2011
Murphy, J. (2003): Text of Bush Speech, CBS news, on-line text, dostupné na
<http://www.cbsnews.com/stories/2003/05/01/iraq/main551946.shtml> , overené ku dňu
5.11.2011.
Operation New Dawn, official web site of Multi-national Force-Iraq, on-line text, dostupný na
<http://www.usf-iraq.com/ >, overený ku dňu 5.11.2011.
Palka, J.R, Galgano, F.A., Corson, M.W. (2005): Operation Iraqi Freedom: A Military
Geographical Perspective, in: Geographical Review, Vol. VC, No.3, New Geographies of the
Middle East (Jul. 2005), pp.373-399. Dostupné na: <http://www.jstor.org/stable/30034244> ,
overené ku dňu 5.11.2011
Pitman, T. (2007): Sunni Sheikhs Join Fight vs. Insurgency. The Washington Post, on-line
text, dostupné na
<http://www.washingtonpost.com/wpdyn/
content/article/2007/03/25/AR2007032500600.html> , overené ku dňu 5.11.2011
Preparations for US Iraq withdrawal in full swing (2011), on-line text, dostupné na
<http://www.france24.com/en/20111030-preparations-us-iraq-withdrawal-full-swing
>
,
overené ku dňu 5.11.2011.
President´s adress to the nation (2007), on-line text, dostupné na <http://georgewbushwhitehouse.archives.gov/news/releases/2007/01/20070110-7.html > , overené ku dňu
5.11.2011
Raděj, T. (2009): Irácké povstání v letech 2003-2008, disertační práce, MU Brno.
25
Re-arming Iraq (2009), The Wonk Room, on-line text, dostupné na
<http://wonkroom.thinkprogress.org/2009/01/14/re-arming-iraq/ > , overené ku dňu
5.11.2011.
Rubin, A.J., Wong, E. (2007): Patterns of War Shift in Iraq Amid U.S. Buildup, The New
York Times, on-line text, dostupné na
<http://www.nytimes.com/2007/04/09/world/middleeast/09surge.html > , overené ku dňu
5.11.2011.
Soroui, S. (2006): Iraqi government takes over Mosul base, on-line text, dostupné na
<http://www.usf-iraq.com/?option=com_content&task=view&id=1071&Itemid=41>
,
overené ku dňu 5.11.2011.
Transcript:
White
House
Daily
Briefing
(2003),
on-line
text,
dostupné
na
<http://www.iwar.org.uk/news-archive/2003/03-20-3.htm> , overené ku dňu 5.11.2011.
Tripp, Ch. (2007): A History of Iraq. USA, New York: Cambridge University Press.
UK Combat operations end in Iraq (2009), BBC news, on-line text, dostupné na
<http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/8026136.stm > , overené ku dňu 5.11.2011
US general says Iran helping stop Iraq bloodshed (2007), on-line text, dostupný na
<http://afp.google.com/article/ALeqM5gyE_23JcWcBZt06lpBqxSXqpkOXg > , overený ku
dňu 5.11.2011.
26
Download

full text