Myšlienky na jún 2013
1. „Sľuby sú váhy medzi ľuďmi.“ R.Čižmárik
2. „Človek miluje to, pre čo pracuje, a pracuje pre to, čo miluje.“
Erich Fromm
3. „Pokorný, i keď sa mu dostane zahanbenia, uchová si pokoj,
lebo sa spolieha na Boha, a nie na svet.“ Tomáš Kempenský
17. „V starobe človek všetkému verí, v dospelosti všetko predpokladá a v mladosti všetko vie.“ Maxim Gorkij
18. „Vo svojich deťoch žijeme ďalej.“ Euripides
Akcia 365
19. „Zameranie na mať je statické na byť je dynamické.“ Erich
Fromm
Č. 91
20. „Človek radšej odpúšťa svoju vlastnú slabosť, než silu
druhého.“ príslovie
4. „Čím viac je individualita slovne vynášaná, tým viac mizne.“
Erich Fromm
21. „Každá duša, ktorá sa dvíha, dvíha i svet.“ E. Leseurová
5. „Ľudia sú hrdinami iba vtedy, keď nemôžu ináč.“ Paul Claudel
22. „Rob, čo máš robiť, a Boh príde na pomoc tvojej dobrej vôli.“
Tomáš Kempenský
6. „Dobrota je jediná investícia, ktorá sa vždy vyplatí.“ H. Thoreau
7. „Každá zmena je nejaká smrť.“ sv. Augustín
8. „Radšej si zaplať staré šaty, ako by si si mal požičať nové.“
perzské príslovie
9. „Len to, čo je večné, nás môže uspokojiť.“ sv. Terezka
10. „Vrcholom zla je odísť z kruhu živých prv, ako umrieš.“
Seneca
11. „Dve veci si pripomínaj: Odkiaľ? Kam? Potom má tvoj život
správny zmysel.“ M. Seeman
12. „Nič na svete nie je bezvýznamné.“ Friedrich Schiller
13. „Nemáme sa starať, aby sme žili dlho, ale aby sme žili plne.“
Seneca
14. „Nemožno potriasť rukou, ktorá je zavretá v päsť.“ Indíra
Gandhiová
15. „Musíme sa naučiť žiť spoločne ako bratia, alebo spoločne
zahynúť ako blázni.“ Martin Luther King
16. „Každá vojna je porážka ľudského ducha.“ Henry Miller
Jún 2013
23. „Kto si robí svoje a má z toho uspokojenie, to nebýva ten,
koho núdza sužuje.“ Ernest Hemingway
24. „Tí, ktorí majú trpezlivosť robiť jednoduché veci dokonale,
osvojujú si umenie robiť neľahké veci ľahko.“ Fridrich Schiller
25. „Každá chvíľa netrpezlivosti, keď sa chceme obzrieť, aby sme
uvideli, či sme aspoň trochu bližšie k cieľu, sa vždy stáva príčinou
zdržanie a rozptýlenia.“ Sören Kiergegaard
26. „Keď nie si povolaný, urob, aby si sa povolaným stal.“
sv. Augustín
27. „Buď verný svojmu prvému dojmu.“ S. Colettová
28. „Ísť možno iba jedným chodníkom.“ V. Dyk
29. „Kto nechce pracovať, nech ani neje.“ 2 Sol 3,10
30. „Úprimnosť neprichádza bezbolestne. Ľudia radšej klamú,
pretože sa chcú vyhnúť kritike a možným následkom.“ M. S. Peck
Leták pripravili:
Margita Stančiková: [email protected]
Milan Hudaček SJ: [email protected]
Hana Gelenekyová: [email protected]
Milí priatelia!
Úcta k Ježišovmu Srdcu je
osobitou,
vzácnou
formou
kresťanskej nábožnosti. Jej
veľkou propagátorkou bola
v 17. storočí svätá Margita Mária Alacoque
a jej duchovný vodca svätý Klaudius La Colombiére. Základy úcty k Ježišovmu Srdcu vyplývajú z úcty k trpiacemu Ježišovi na kríži.
Podľa Písma: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.“ Uvažovanie
o prebodnutom Ježišovom Srdci na kríži, ako
ho podáva evanjelium, chce obrátiť našu pozornosť na lásku Ježiša Krista ako na základný
kameň jeho vykúpenia, a to tak, že nám ukazuje
otvorený bok, z ktorého vyšli krv a voda, mystické symboly darov Ducha Svätého. Prebodnuté Srdce Vykupiteľa dávalo vždy mocný
podnet ľudskému pokoleniu pre kult voči jeho
nekonečnej láske. Kresťania všetkých čias si
veľmi cenili slová, ktoré sv. Ján evanjelista
vzťahuje na Ukrižovaného: „Uvidia, koho prebodli“ (Jn 19,37).
Vývoj úcty v dejinách Cirkvi
Cirkev vyjadruje úctu k Božskému Ježišovmu
Srdcu už niekoľko storočí. V roku 1765 dovolil
pápež Klement XIII. svätú omšu a vlastné
ofícium ku cti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
biskupom v Poľsku, ktorí ho o to prosili. Je to
živý ohlas na ovocie prvopiatkových pobožnosti,
ktoré na podnet sv. Margity jezuitská rehoľa
už pol storočia rozširovala. Francúzski biskupi
takisto prijali nový sviatok pre svoje diecézy.
Po priaznivom prijatí zo strany veriacich ho
Pius IX. rozšíril na celú Cirkev. Ten istý pápež
vyhlásil za blahoslavenú Margitu Alacoque.
Úctu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho napomohla aj encyklika Annum Sacrum pápeža Leva
XIII. z roku 1899, v ktorej napísal: „Zasvätenie nie je nič iné ako darovanie seba Kristovi,
záväzok voči Kristovi; každý úkon nábožnosti
voči Kristovmu Srdcu je opravdivým obetovaním sa samotnému Kristovi.“ Úcte k Najsvätejšiemu Srdcu sa venoval aj pápež Pius XI.,
ktorý v roku 1928 vydal encykliku Miserentissimus Redemptor. V úradnom dokumente vyzýva celú Cirkev prinášať zmier a útechu Ježišovmu Srdcu. „...z obdivuhodného rozhodnutia
Božej múdrosti môžeme, ba aj máme pripojiť
a na vlastnom tele dopĺňať to, čo chýba
Kristovmu utrpeniu pre jeho mystické Telo,
ktorým je Cirkev.“
Paradoxne k šíreniu úcty k Ježišovmu Srdcu
prispela mylná náuka jansenistov, ktorí hlásali,
že človek nie je hodný prijímať telo Kristovo,
a na jeho prijatie stanovili vysoké požiadavky.
Mylnú náuku odsúdili viacerí pápeži a jej zvyšky
pretrvávali v Európe až do 20. storočia.
Kresťania si však čoraz viac obľúbili prvopiatkové spovede a časté prijímania Najsv.
Sviatosti. Druhý vatikánsky koncil sa vyjadril,
že „Kristus, vtelené Slovo, nás miloval ľudským
srdcom a uisťuje nás, že toto posolstvo neumenšuje človeka, ale mu skôr slúži na pokrok,
šíriac svetlo, život a slobodu; bez neho nič nevie uspokojiť srdce človeka“ (GS 22,21). Vo
vnútornej hodnote uctievania Ježišovho Srdca
nachádzame „zhrnutie kresťanského náboženstva" a podľa pápeža Pavla VI. "znamenitú formu pravej zbožnosti pre naše časy“.
Muž s prebodnutým Srdcom
Nemecký teológ Karl Rahner vo svojej úvahe
Muž s prebodnutým Srdcom sa otvorene pýta:
„Pozrime sa o pár dokov dopredu, či tam ostane niečo z úcty k Božskému Srdcu. Ostane niečo viac ako úradný sviatok, ktorý vznikol zo živej nábožnosti veriacich, ale ostal v kalendári
iba silou zotrvačnosti? Myslím si, hovorí Karl
Rahner, že terajšiu krízu úcty Božského Srdca
zavinili sčasti dnešné okolnosti života, najmä
horúčkovitá činnosť a tempo života, ktoré zachvátili veriacich i klérus, ďalej istá racionálna
suchota, úpadok kontemplatívneho a mystického života v Cirkvi, zanedbávanie modlitby
a napokon pokušenie, ktoré očakáva obnovu Cirkvi iba od vonkajších zmien a reforiem. Dejiny
Cirkvi sa tvoria a skladajú z rozhodnutí veriacich sŕdc učinených pod vplyvom Božej milosti.
Nemáme sa preto pýtať, čo bude a čo sa stane, ale skôr mám robiť ja, ako sa mám
rozhodnúť do budúcnosti, aby som konal podľa
svojho povolania a hlasu milosti. Všetko ostatné
ponechám Pánovi dejín. V Cirkvi víťazia len
takí, čo vedia dúfať i proti nádeji. Úcta k Božskému Srdcu môže byť veľkou milosťou pre
kňaza zajtrajška. Keď hovorím o úcte Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, nemám na mysli ľudové pobožnosti zajtrajška. Jednotliví veriaci
nemôžu pestovať všetky pobožnosti, ktoré sú
v Cirkvi. Kresťan budúcnosti sa bude musieť
v živote opierať o svoju osobnú vieru v Boha,
svoj dobrý príklad a silu Ducha. Bude musieť
byť človekom živej viery, neochvejnej nádeje
a úprimnej lásky, lebo bude žiť v diaspore nevery a vo svete odcudzenom Bohu. Bude človekom s prebodnutým srdcom. Prebodne ho
svet bez Boha a vlastné neúspechy. Prebodne
ho bláznovstvo lásky a povedomie vlastnej úbohosti. On sám však bude pevne veriť, že iba
cez takéto srdce môže prúdiť sila jeho poslania. Kresťan zajtrajška nájde zmysel svojho
poslania, svoju identitu, ak pohliadne na Pánovo
Srdce. Je to Srdce, ktoré vzalo na seba temnosti a hriechy sveta a svoju opustenosť od
Boha zložilo do Otcových rúk. Srdce, ktoré nehľadalo inú moc ako moc odpúšťať a milovať.
Srdce, ktoré je zároveň stredobodom sveta.
V ňom sa stretávajú Boh i svet, večnosť i časnosť, život i smrť. V tomto Srdci sa zmieruje
človek i Boh, Vtelené Slovo i ľudské bytosti.
Kto má odvahu v časoch naivného individualizmu pestovať pravú zbožnosť Cirkvi, ten už
vkročil do nového začínajúceho veku. Iba v mlčanlivej samote sa možno naučiť od opusteného na kríži, ako treba milovať až po smrť.
Download

Akcii 365 na jún 2013