ÚZEMNÝ PLÁN MESTA
MEDZEV
PRIESKUMY A ROZBORY
Február 2013
Obstarávateľ
:
Zastúpený
IČO
DIČ
:
:
:
Spracovateľ
:
Zastúpený
IČO
DIČ
:
:
:
Urbanizmus
Demografia a socioekonomický potenciál
Kultúra a kultúrne dedičstvo
Rekreácia, turizmus a cestovný ruch
Verejné dopravné a technické vybavenie
Verejná doprava a dopravné zariadenia
Vodné hospodárstvo
Energetika a zariadenia – elektrická energia
Energetika a zariadenia – plyn
Telekomunikácie a informačné siete
Ochrana prírody a tvorba krajiny
Odpadové hospodárstvo
Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo
Grafické práce a GIS
Editorské práce
Ing. arch. Jozef Kužma, autorizovaný architekt
Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov
Ing. arch. Jozef Kužma – konateľ
410732993
1020974636
Envio s.r.o. Levočská 2, 080 01 Prešov
Vypracoval
Riešiteľský kolektív
Hlavný riešiteľ
Číslo osvedčenia
Mesto Medzev
Mestský úrad
044 25 Medzev, Štóska 6
JUDr. Valéria Flachbartová – primátorka
00 324 442
2020746112
:
:
Ing. arch. Jozef Kužma AA
1203 AA
:
:
:
Akad. arch. Ing. arch. Jozef Zelem
Ing. arch. Ivan Vook
Akad. arch. Ing. arch. Jozef Zelem
Akad. arch. Ing. arch. Jozef Zelem
Akad. arch. Ing. arch. Jozef Zelem
:
:
:
:
:
:
:
:
:
:
Ing. Juraj Marton
Ing. Ivan Bača
Ing. Vasiľ Vachna
Ing. Ivan Bača
Ing. Vasiľ Vachna
Ing. Ján Stano
Bc. Vladimír Nedelko
Ing. Ján Stano
Bc. Vladimír Nedelko
Cecília Mihalová
:
OBSAH:
1.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE .......................................................................................................
1.1.
Údaje o základnej územnej jednotke ..................................................................................
1.2.
Dôvody obstarania územného plánu ...................................................................................
1.3.
Zdôvodnenie rozsahu spracovania prieskumov a rozborov ................................................
1.4.
Vymedzenie riešeného a záujmového územia ....................................................................
1.5.
Väzby vyplývajúce zo záväzných častí nadradených dokumentácií ..................................
1.6.
Zhodnotenie doterajších územnoplánovacích a iných dokumentácií .................................
2.
PRIESKUMY A ROZBORY ...........................................................................................
2.1.
Prieskumy a rozbory prírodných podmienok ......................................................................
2.1.1. Vybrané prírodné faktory riešeného územia .......................................................................
2.1.2. Prírodný potenciál územia ..................................................................................................
2.2.
Kultúrnohistorická charakteristika ......................................................................................
2.3.
Základné demografické údaje .............................................................................................
2.4.
Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania územia ..................................................
2.4.1. Širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešenej mesta do systému osídlenia ..................
2.4.2. Jestvujúce a navrhované nadradené trasy, zariadenia dopravy a technickej infraštruktúry
2.4.3. Vzájomná poloha obce a vymedzených špecifických území a ochranných pásiem ...........
2.4.4. Rozbor urbanistickej štruktúry mesta ..................................................................................
2.5.
Sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady mesta .......................................................
2.6.
Prieskumy a rozbory funkčného využívania územia ..........................................................
2.6.1. Prieskumy a rozbory základných funkcií v riešenom území a väzby na území mesta ........
2.6.2. Prieskumy a rozbory obytného územia ...............................................................................
2.6.3. Prieskumy a rozbory občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry ............................
2.6.4. Prieskumy a rozbory hospodárskej základne ......................................................................
2.6.5. Prieskumy a rozbory rekreácie a cestovného ruchu ............................................................
2.6.6. Prieskumy a rozbory plôch zelene ......................................................................................
2.7.
Prieskumy a rozbory verejného dopravného a technického vybavenia ..............................
2.7.1. Prieskumy a rozbory dopravnej infraštruktúry ...................................................................
2.7.2. Prieskumy a rozbory technického vybavenia .....................................................................
2.8.
Prieskumy a rozbory stavu životného prostredia a ochrany prírody a krajiny ...................
2.9.
Krajinnoekologický plán .....................................................................................................
2.10.
Prieskumy a rozbory záujmov obrany štátu a ochrany obyvateľstva ................................
2.11.
Ochranné pásma ..................................................................................................................
3.
ZÁVERY ............................................................................................................................
3.1.
Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov ....................................................................
3.1.1. Zhodnotenie predpokladov rozvoja mesta ...........................................................................
3.1.2. Krajinnoekologický potenciál územia ................................................................................
3.1.3. Zhodnotenie sídelného potenciálu ......................................................................................
3.1.4. Zhodnotenie sociálnych a ekonomických rozvojových predpokladov mesta .....................
3.1.5. Zhodnotenie disponibility bytového fondu a odporúčanie pre riešenie ..............................
3.1.6. Zhodnotenie stavu, zámerov a potrieb občianskej vybavenosti .........................................
3.1.7. Zhodnotenie stavu a známych zámerov v rozvoji hospodárskej základne .........................
3.1.8. Zhodnotenie rekreačného potenciálu územia a odporúčanie pre riešenie ..........................
3.1.9. Zhodnotenie dopravnej a technickej infraštruktúry technického vybavenia ......................
3.1.10. Zhodnotenie odpadového hospodárstva ..............................................................................
3.1.11. Osobitné požiadavky z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu
3.1.12. Požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu a ochrany obyvateľstva .......................
3.1.13. Požiadavky na riešenie vymedzených časti mesta, ktoré je potrebné riešiť ÚP zóny .........
3.2.
Identifikácia problémov na riešenie ....................................................................................
3.2.1. Sumarizácia pozitívnych a negatívnych javov v území ......................................................
3.2.2. Vyhodnotenie vzájomných vplyvov pozitívnych a negatívnych javov v meste ..................
3.2.3. Strety záujmov ....................................................................................................................
3.3.
Požiadavky na riešenie územného plánu ............................................................................
4.
DOKLADOVÁ ČASŤ .......................................................................................................
GRAFICKÁ ČASŤ- viď grafická príloha
SAMOSTATNÁ DOKUMENTÁCIA- Krajinno ekologický plán (KEP)
1
1
1
1
1
2
4
7
7
7
9
12
14
16
16
16
17
17
18
19
19
19
20
22
23
24
25
25
31
35
38
38
39
42
42
42
42
44
46
46
47
47
48
48
52
53
53
54
54
54
55
55
55
58
1.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
1.1.
Údaje o základnej územnej jednotke
Medzev
Obec:
Kód ZUJ
Kraj
Okres
521671
8 Košický
806 Košice okolie
Rozloha ZUJ v ha
Nadmorská výška m.n.m.
od
do
3 187
300
950
Poznámka: ZUJ - základná územná jednotka
Mesto Medzev je prejazdnou cestnou obcou v okrese Košice okolie. Zastavané územie má prevažne
obytnú funkciu. Výstavba v meste Medzev je charakteristická malou vyváženosťou staršej historickej
a novšej povojnovej zástavby.
Podľa demografických údajov Štatistického úradu SR k 31.12. 2011 malo mesto 4 276 obyvateľov
a v roku 2001 malo 1 065 trvale obývaných bytov.
1.2.
Dôvody obstarania územného plánu
Územný plán mesta Medzev, ktorý bol schválený v roku 1998 a ktorý stratil záväznosť podľa § 141
ods. 10 zákona 50/1976 v súčasnosti nevyhovuje. Preto bol v októbri 2012 objednaný mestom
Medzev nový, ktorý bude riešiť predovšetkým vzťahy v katastri mesta, vzťahy so susednými obcami a
dlhodobú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. Potreba vypracovať územný plán mesta,
zdôvodňujúceho obstaranie, vyplýva z toho, že:
– je základným nástrojom pre riadenie celého investičného procesu v meste počas platnosti
územného plánu mesta,
– umožňuje priechodnosť investičných zámerov, to znamená konkrétnej povoľovacej činnosti
navrhnutej v územnom pláne pri následnom vydávaní územných rozhodnutí a stavebných povolení,
– je záväzným podkladom pre koordináciu zámerov výstavby v území,
– je záväzným podkladom pre projektovanie dopravnej, technickej a sociálnej vybavenosti v meste,
– umožňuje realizovať v meste také stavby verejnoprospešného charakteru, kde nie je daný súhlas
vlastníkov pozemkov s ich výstavbou, a to tým, že vymedzí verejnoprospešné stavby v danom území
v zmysle stavebného zákona.
Územný plán bol objednaný aj z dôvodu aktuálnej potreby pre operatívne rozhodovanie pri riadení a
usmerňovaní územného rozvoja mesta.
1.3.
Zdôvodnenie rozsahu spracovania prieskumov a rozborov
Pre potreby nového územného plánu mesta je potrebné spracovať prieskumy a rozbory v rozsahu a
obsahu zodpovedajúcom ustanoveniam stavebného zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
1.4.
Vymedzenie riešeného a záujmového územia
Vymedzenie riešeného územia
Pre riešenie Územného plánu mesta Medzev je územie mesta vymedzené jeho katastrálnou hranicou o
rozlohe 3 187 ha. Podrobnejšie riešené územie je vymedzené súčasnou hranicou zastavaného územia
mesta, rozšírenou o plochy uvažované na bývanie, výrobu, šport, rekreáciu a technickú vybavenosť.
Vymedzenie záujmového územia
Záujmové územie tvorí územie bezprostredne súvisiace s riešeným územím majúcim prevádzkové a
ekologické väzby, ochranné pásma a väzby na technickú infraštruktúra a pracovné príležitosti.
Mesto Medzev sa nachádza v západnej časti okresu Košice okolie. Katastrálne územie mesta Medzev
je v dotyku s katastrálnymi územiami obci Vyšný Medzev, Jasov, Debraď, Turňa nad Bodvou,
Hačava, Štós a Smolnícka Huta
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
1
1.5.
Väzby vyplývajúce zo záväzných častí nadradených dokumentácií
Záväzné časti schváleného Územného plánu VÚC Košického kraja vzťahujúce sa k riešenému
územiu
I.
ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY ÚZEMNÉHO ROZVOJA
Pri riadení funkčného využitia, usporiadania územia a rozvoja osídlenia kraja platia tieto záväzné
regulatívy, ktoré nadväzujú na schválené zásady a regulatívy KURS 2001, schválené uznesením
vlády Slovenskej republiky číslo 1033 z 31.októbra 2001 a vyhlásené nariadením vlády Slovenskej
republiky číslo 528/2002 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov,
1.
2.
2.1.
2.6.
2.8.
2.8.6.
2.10.
2.17.
2.18.
2.19.
2.20.
2.21.
2.21.2.
3.
3.3.
3.7.
3.8.
4.
4.1.
4.6.
4.6.1.
4.6.1.1.
4.6.1.2.
2
Vytvárať podmienky pre rovnovážny rozvoj osídlenia, ekonomiky, sociálnej a technickej
infraštruktúry a ochranu životného prostredia kraja.
V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry
podporovať rozvoj sídelnej štruktúry vytváraním polycentrickej siete centier osídlenia,
ťažísk osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov,
formovať sídelnú štruktúru na regionálnej úrovni prostredníctvom regulácie
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických
úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov,
podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia,
rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce
zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom,
pozostávajúcim z nasledovných skupín centier;
podporovať rozvoj centier piatej skupiny; Čierna nad Tisou, Medzev, Spišské Vlachy a
Strážske,
podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk
osídlenia pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území,
vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbanných a rurálnych území a integráciu
funkčných vzťahov mesta a vidieka,
podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných
podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu
sídelnej štruktúry,
zachovávať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia
zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonicko - priestorové prostredie,
vytvárať podmienky pre dobrú dostupnosť vidieckych priestorov k sídelným centrám,
podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí,
vytvárať podmienky pre udržanie a oživenie stagnujúceho a upadajúceho vidieckeho
osídlenia v priestoroch;
oblasť Jasov - Medzev - Štós,
V oblasti sociálnej infraštruktúry
vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení poskytujúcich sociálnu pomoc s
preferovaním zariadení rodinného typu a zvyšovanie kvality ich služieb,
vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení sociálnej pomoci a sociálnych
služieb pre občanov odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným
postihnutím,
podporovať rozvoj existujúcich a nových kultúrnych zariadení ako neoddeliteľnú súčasť
poskytovania kultúrnych služieb obyvateľstvu a zachovania kultúrneho dedičstva,
podporovať proporcionálny rozvoj kultúrnej infraštruktúry a budovanie domov tradičnej
ľudovej kultúry,
V oblasti rozvoja rekreácie, kúpeľníctva a turistiky
považovať priestory Zemplínskej šíravy, Slovenského raja, Slovenského krasu, Domice –
Aggtelek (hranica s MR), Betliara – Rožňavy – Krásnohorského Podhradia, Jasova a
okolia, Košíc a okolia (Kojšovská hoľa, Kavečany, Jahodná), Krompách – Plejsy,
Spišského kultúrno-historického komplexu, Tokajskej vinohradníckej oblasti za
významné priestory rekreácie a turistiky a vytvoriť územno-technické a dopravné
podmienky na ich ďalší rozvoj,
rešpektovať poslanie národných parkov, považovať národné parky za národné dedičstvo a
usmerňovať rozvoj na území národných parkov a ich ochranných pásiem s cieľom
zachovať ich krajinný ráz, pričom;
do schválenia územnoplánovacej dokumentácie obce
neprekračovať hranice zastavaného územia obce novými rozvojovými zámermi okrem
verejného technického a hygienického vybavenia územia,
mimo zastavaného územia nerozširovať existujúce funkčné plochy a nezakladať nové
urbanizované (zastavané) priestory,
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
4.6.2.
4.6.3.
4.8.
4.10.
4.11.
4.13.
5.
5.1.
5.2.
5.3.
5.4.
5.5.
5.7.
5.9.
5.10.
5.11.
5.13.
5.13.1.
5.13.4.
6.
6.13.
6.13.9.
7
7.1.
7.3.
nové zariadenia cestovného ruchu a rekreácie prednostne umiestňovať do zastavaného
územia obce,
vytvárať podmienky na prednostné vybavenie technickou infraštruktúrou,
viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do
sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej
krajine, pričom využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych
celkov a objektov kultúrnych pamiatok,
rozvíjať a zvyšovať komplexnosť, štandard a kvalitu ponuky rekreačných a športových
aktivít, služieb cestovného ruchu a turizmu všetkých turisticky atraktívnych miest, obcí a
stredísk cestovného ruchu,
podporovať výstavbu nových stredísk cestovného ruchu a rekreácie len v súlade so
schválenou územnoplánovacou dokumentáciu, resp. územnoplánovacím podkladom
príslušného stupňa,
vytvárať podmienky pre rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí
budovaním rekreačných stredísk a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre
prímestskú rekreáciu v zázemí sídiel,
V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody, ochrany kultúrnych
pamiatok a ochrany pôdneho fondu
rešpektovať ochranu poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým chránených pôd a lesných
pozemkov ako faktor usmerňujúci urbanistický rozvoj kraja,
zabezpečiť funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov pri
ďalšom funkčnom využití a usporiadaní územia, uprednostniť realizáciu ekologických
premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb;
prispôsobiť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil
komplex lesov
podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu
krajiny v nadregionálnych biocentrách a biokoridoroch,
rešpektovať kultúrne dedičstvo, predovšetkým chránením najcennejších objektov
a súborov objektov s ich ochrannými pásmami:
c) objekty a územia zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR,
e) územia miest a obcí ako aj rozptýleného osídlenia, kde je zachovaný historický
stavebný fond,
f) areály architektonických diel vrátane dotvárajúceho prírodného prostredia.
vytvoriť podmienky pre postupnú obnovu nehnuteľných kultúrnych pamiatok
zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO a v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu SR,
rezervovať vo výrobných zariadeniach plochy na uplatňovanie moderných ekologických
technológií a prechod na spaľovanie zemného plynu, v prospech eliminovania príčin
poškodenia životného prostredia,
podmieniť usporiadanie územia z hľadiska aspektov ekologických, ochrany prírody,
prírodných zdrojov a tvorby krajinnej štruktúry,
rešpektovať pri organizácii, využívaní a rozvoji územia jeho prírodné danosti najmä v
osobitne chránených územiach, prvkoch územného systému ekologickej stability, v
územiach patriacich do súvislej európskej sústavy chránených území a ich využívanie
zosúladiť s funkciou ochrany prírody a krajiny,
zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území ich predpokladaný vplyv na životné
prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo
zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov,
zabezpečiť elimináciu stresových faktorov v chránených územiach prírody;
vzdušné elektrické vedenia postupne ukladať do zeme,
vytvárať podmienky pre prednostnú realizáciu verejného technického vybavenia v
urbanizovaných priestoroch,
V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry
chrániť koridory pre cesty II. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy, a to pre
cestu č. II/548 v Košice (prestavba križovatky s cestou I/50 a cestnou prípojkou na
letisko) – Jasov – Smolník, s rezervou na výhľadové preložky v Smolníku, Medzeve a
Malej Ide,
V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry
zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov s
cieľom dosiahnuť do roku 2010 úroveň celoslovenského priemeru,
rezervovať územia, pre vodné nádrže Rejdová na Slanej, Šopy na Perlovom potoku,
Obišovce na Svinke, Medzev na Bodve, Nadabula na Slanej, Meliata na Muráni,
Jablonov na Turni a Ladmovce na Bodrogu,
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
3
7.9.
znižovať rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvateľov a podielom
zásobovaných obyvateľov pitnou vodou,
7.10.
zvyšovať úroveň v odkanalizovaní a čistení odpadových vôd miest a obcí s cieľom
dosiahnuť do roku 2010 úroveň celoslovenského priemeru,
7.11.
prednostne realizovať rekonštrukciu alebo výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových
vôd v sídlach
7.11.1.
ležiacich v ochranných pásmach zdrojov vody,
7.11.2.
s vybudovaným vodovodom,
7.11.3.
nachádzajúcich sa v ochranných pásmach zdrojov podzemnej vody Košického kraja a v
alúviách vodných tokov Bodva, Hornád, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Uh a Latorica,
7.13.
vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných
zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre
intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU,
7.14.
podporovať a presadzovať v regiónoch s podhorskými obcami využitie miestnych
energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, malé vodné elektrárne a
pod.) pre potreby obyvateľstva i služieb,
8.
V oblasti hospodárstva
8.5.
podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach prírody a v pásmach
hygienickej ochrany vodných zdrojov,
8.6.
na základe súhlasu príslušných orgánov ochrany prírody a krajiny zalesniť
poľnohospodársky nevyužiteľné pozemky a realizovať ich prevod do lesného pôdneho
fondu,
8.7.
zabezpečiť starostlivosť o zachovanie a stabilizáciu plošnej výmery lesných pozemkov,
8.8.
zabezpečiť zachovanie genofondu lesných drevín a udržanie priaznivej druhovej a
vekovej štruktúry,
8.17.
a) minimalizovať používanie fosílnych palív v energetike,
b) podporovať efektívne zavádzanie výroby elektrickej energie a tepla z dostupných
obnoviteľných zdrojov,
c) podporovať využívanie alternatívnych zdrojov energie.
II.
VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY
Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto :
1.
Cestná doprava
1.6.
cesty II. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy
1.6.9.
cesta II/548, Košice v úseku (prestavba križovatky s cestou I/50 a cestnou prípojkou na
letisko) - Jasov - Smolník, s rezervou na výhľadové preložky v Smolníku, Medzeve a
Malej Ide,
5.
Nadradená technická infraštruktúra
5.1.
stavby vodných nádrží Rejdová na Slanej, Šopy na Perlovom potoku, Obišovce na
Svinke, Medzev na Bodve, Nadabula na Slanej, Meliata na Muráni, Jablonov na Turni a
Ladmovce na Bodrogu,
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona číslo 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pozemky,
stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.
Poznámka : Text a číslovanie je podľa textu plného znenia záväznej časti Zmien a doplnkov Územného plánu veľkého
územného celku Košického kraja 2009.
Zhodnotenie odvetvových koncepcií, stratégií a známych zámerov na rozvoj územia
Záväzne časti vyplývajúce z priestorových odvetvových koncepcií a stratégií sú zapracované v
Územnom pláne VUC Košického kraja v znení neskorších zmien a doplnkov,
ako nadradenej
územnoplánovacej dokumentácie a z ďalších známych koncepcií schválených po dni jeho schválenia
nevyplývajú pre riešenie územného plánu mesta ďalšie požiadavky, ktoré by bolo potrebné premietnuť
do jeho riešenia.
Do riešenia tejto dokumentácie budú premietnuté rozvojové dokumenty Košického kraja a okresu
Košice – okolie ako sú Regionálny operačný plán rozvoja územia a sektorové operačné plány.
1.6.
Zhodnotenie doterajších územnoplánovacích a iných dokumentácií
Súpis dokumentácií a iných podkladov poskytnutých a získaných v prípravných prácach
Pre spracovanie územného plánu obce boli použité tieto dokumentácie a podklady:
– Nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 528/2002 Z.z., ktorým sa vyhlasujú záväzné regulatívy,
ktoré nadväzujú na schválené zásady a regulatívy Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001,
4
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
schválené uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 1033 zo dňa 31.10.2001 v znení neskorších
zmien a doplnkov,
– Územný plán VÚC Košického kraja Zmeny a doplnky 2004 – Ing. arch. Alexander Bél,
autorizovaný architekt, Košice, 2004, schválené zastupiteľstvom Košického samosprávneho kraja
uznesením číslo 2/2004 zo dňa 30.08.2004,
– Všeobecne záväzné nariadenie Košického samosprávneho kraja číslo 2/2004 z 30. augusta 2004,
ktorým sa vyhlasujú zmeny a doplnky záväznej časti Územného plánu veľkého územného celku
Košický kraj vyhlásenej nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 281/1998 Z.z.,
– Územný plán VÚC Košického kraja Zmeny a doplnky 2009 – Ing. arch. Alexander Bél,
autorizovaný architekt, Košice, 2009, schválené zastupiteľstvom Košického samosprávneho kraja
uznesením číslo 10/2009 zo dňa 27.08.2009,
– Všeobecne záväzné nariadenie Košického samosprávneho kraja číslo 10/2009 zo dňa 27. augusta
2009, ktorým sa vyhlasujú Zmeny a doplnky 2009 záväznej časti Územného plánu veľkého
územného celku Košický kraj vyhlásenej nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 281/1998 Z.z.
a Všeobecným záväzným nariadením Košického samosprávneho kraja číslo 2/2004 zo dňa
30.08.2004,
– Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny,
– Uznesenie Vlády Slovenskej republiky k národnému zoznamu navrhovaných chránených vtáčích
území číslo 636/2003 zo dňa 9.7.2003,
Použitá odborná literatúra:
– Atlas Slovenskej socialistickej republiky, SAV Bratislava, r. 1982,
– Atlas krajiny Slovenskej republiky 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky Bratislava, SAŽP Banská Bystrica, r. 2002,
– Geomorfologické členenie SSR a ČSSR, Slovenská kartografia Bratislava, r. 1986,
– Atlas inžinierskogeologických máp SSR, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, r. 1989,
– Nerastné suroviny Slovenskej republiky, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, r. 2001,
– Hydroekologický plán povodia Hornádu, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Bratislava a Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, r. 2002,
– Minerálne vody Slovenska, r.1977,
– Geobotanická mapa ČSSR – Slovenská socialistická republika, VEDA Bratislava, r. 1986,
– Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej
republike 2001, Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, r. 2002,
– Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Vydavateľstvo SAV Bratislava, r. 1977,
– Súpis pamiatok na Slovensku, Obzor Bratislava, r. 1968,
– Atlas drevín, J.Pagan, D. Randuška
– Biotopy Slovenska, Ústav krajinnej ekológie SAV
– Atlas krajiny Slovenskej republiky, r. 2002,
Ďalej boli použité tieto dokumentácie:
– Hydroekologický plán povodia Bodvy, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica,
r. 2000,
– Hydrogeologická rajonizácia Slovenska, 2. vydanie, Slovenský hydrometeorologický ústav
Bratislava, r. 1984,
– Hydrologická ročenka, Podzemné vody 2005, Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava,
r. 2006,
– Hydrologická ročenka, Povrchové vody 2006, Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava,
r. 2007,
– Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky, VÚVH Bratislava, r. 1995,
– Kvantitatívna vodohospodárska bilancia za rok 2005, Časť Podzemné vody, SHMÚ Bratislava,
r. 2006,
– Program odpadového hospodárstva okresu Košice okolie, r. 2005,
– Údaje zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 a 2011 Slovenského štatistického úradu,
– Informačná databáza mestského úradu v Medzeve,
– Register obnovenej evidencie pozemkov mesta Medzev, ECOP, r. 2000,
– Krajinnoekologický plán obce Medzev, Envio s.r.o. Prešov, r. 2013,
– Doplnené prieskumy a rozbory k ÚPN-SÚ, Stavoprojekt Košice, r. 1980,
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
5
– ÚPN-SÚ Medzev, koncept riešenia, Stavoprojekt Košice, r. 1986,
– ÚPN-SÚ Medzev, aktualizácia konceptu návrhu, ARKONA Košice, r.1996
– ÚPN-SÚ Medzev, ARKONA Košice, r.1996 schválený r. 1998 ,
– Návrh plánu rozvoja mesta Medzeva na roky 1995 – 1998,
– Pamiatková zóna Vyšný a Nižný Medzev - návrh na vyhlásenie, SÚPS–stredisko Košice, r. 1992,
– ÚPT-Z IBV Medzev – Nižný Tanier, Stavoprojekt Košice, r. 1988,
– Objektová a zastavovacia štúdia 5 x 17 b.j. – rozptyl Medzev, Stavoprojekt Košice, r. 1983,
– Projekty rozšírenia areálu turistických služieb v Medzeve.
– Projektové dokumentácie inžinierskych sietí – podklady riešiteľov projektových dokumentácií
uvedených inžinierskych sietí,
Pre spracovanie boli použité mapové podklady:
– Základné mapy ČSSR v mierke 1: 50 000,
– Základné mapy ČSSR v mierke 1: 10 000,
– Základné mapy ČSSR v mierke 1: 5 000,
Súpis stanovísk, podkladov a požiadaviek získaných v čase prípravných a prieskumných prác je
v prílohe č. 3
Zhodnotenie doterajšieho územného plánu
Realizácia výstavby v meste bola uskutočňovaná na základe Územného plánu mesta Medzev, ktorý
bol schválený v roku 1998 a ktorý stratil záväznosť podľa § 141 ods. 10 zákona 50/1976.
Zhodnotenie dokumentácií a iných podkladov získaných v prípravných prácach
Dokumentácie a iné podklady získané v prípravných prácach pre spracovanie tohto územného plánu
boli využité v prieskumoch a rozboroch po ich vyhodnotení budú v potrebnom rozsahu využité
v riešení územného plánu mesta. Pri riešení technickej infraštruktúry návrhu územného plánu mesta sú
využiteľné spracované projektové dokumentácie inžinierskych sietí ako podklady týchto riešiteľov.
Stanoviská, podklady a požiadavky, získané v čase prípravných a prieskumných prác od jednotlivých
dotknutých organov štátnej správy, vybraných dotknutých organizácii a správcov jednotlivých sieti
technickej infraštruktúry boli zapracované do textovej a grafickej časti týchto prieskumov a rozborov
a budú využité v riešení územného plánu mesta. Dotknuté susedné obce v čase spracovania
prieskumov a rozborov nevzniesli žiadne požiadavky, ktoré by mali byť zapracované do riešenia
územného plánu.
6
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
2.
PRIESKUMY A ROZBORY
2.1.
Prieskumy a rozbory prírodných podmienok
2.1.1.
Vybrané prírodné faktory riešeného územia
Geológia
Z geologického hľadiska sa na stavbe katastra podieľajú horniny patriace do paleozoika, hlavne
ordovik a s časti kambrium. V severnej a strednej časti katastra vystupujú pieskovce, fylity, kvarcity a
lidity. Litológia tohto súboru je veľmi variabilná. Bazálne časti obsahujú fylity a kvarcity. Vyššie
prichádzajú pieskovce, ktoré sa striedajú s paleovulkanitmi kremennými porfýrmi a tufmi.. V strednej
časti katastra, hlavne v údolí rieky Bodva vystupujú jazerné a riečne sedimenty – íly, piesky štrky.
Tieto sedimenty sa vekovo zaraďujú do Neogénu, vrchný pliocén (pont-levant). V južnej časti katastra
zasahujú vrstvy Paleozoika. Striedajú sa tu karbónske morské zlepence a fylity s kyslými vulkanitmi
a devónske fylity a kvarcity rakovskej série.
Geomorfológia
Geomorfologické jednotky
Katastrálne územie leží z hľadiska geomorfologického členenia územia Slovenskej republiky (Mazúra
a Lukniša): Sever katastrálneho územia patrí do Alpsko-Himalajskej sústavy, podsústavy Karpaty,
provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenské rudohorie
a pričom sa nachádza na hranici geomorfologických celkov Volovské vrchy a Košická kotlina.
Súčasný dominantný geomorfologický proces
Súčasný dominantný geomorfologický proces priamo súvisí so základným typom reliéfu,
morfometrickým typom a geometrickými formami nachádzajúcimi sa na území katastrálneho územia.
V pahorkatinách a hornatinách v celom katastrálnom území a pozdĺž vodných tokov ide o fluviálnu
eróziu, pohyb zvetralín, splach a ryhovú eróziu, v strednej časti katastrálneho územia navyše aj
o potenciálne vývraty a zosúvanie.
Morfometrická charakteristika
K.ú. je tvorené dvomi základnými morfoštruktúrami, dvomi typmi erózno-denundačného reliéfu a
morfologicko-morfometrickými typmi reliéfu:
– v severnej a južnej časti katastrálneho územia ide vrasovo-blokovú tatransko-fatranskú štruktúru
tvorenú Semimasívnou Rudohorskou štruktúrou, pričom z hľadiska morfologickomorfometrického ide o vrchoviny silne členité a základným erózno-denudačným reliéfom je
vrchovinový reliéf.
– vo strednej časti katastrálneho územia ide o morfoštruktúru depresiu Lučenecko – košickej
zníženiny tvorenej výrazne negatívnymi morfoštruktúrami, pričom z hľadiska morfologickomorfometrického ide o polygénne pahorkatiny a základným akumulačno-eróznym reliéfom je reliéf
kotlinových pahorkatín.
Z vybraných tvarov reliéfu sú v katastrálnom území pozorované bradlové tvrdoše.
Katastrálne územie leží v nadmorskej výške od 300 m.n.m. do 950 m.n.m..
Sklonitosť
Sklonitosť reliéfu sa využíva predovšetkým pri stanovovaní rýchlosti odnosu vody a materiálu po
svahu, limituje lokalizáciu aktivít v krajine. Podľa všeobecných morfometrických charakteristík je
katastrálne územie z hľadiska sklonitosti rozčlenené do šiestich intervalov ( 0–3o, 3–7o, 7–12o, 12–17o,
17–25o, 25o a viac).
Expozícia
Poloha svahu s ohľadom na slnečné žiarenie, osvetlenie, vietor a zrážky sa člení podľa svetových
strán. Ide o orientáciu reliéfu, ktorá je dôležitá pre stanovenie podkladov pre mikroklímu územia,
lokalizáciu poľnohospodárskych plodín, športových aktivít a pod.
V katastri sú tri dominantné expozície svahov. Ide o prudko sa zvažujúce západné až severozápadné
svahy v prepojení v dolinách na svahy východnej až severovýchodnej orientácie v južnej polovici
katastra. Južne až juhozápadne orientované miernejšie svahy nachádzame v severnej polovici katastra.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
7
Nakoľko je územie značne členité, orientácia svahov sa mení v závislosti od pestrých reliéfnych
podmienok.
Insolácia
Pri insolácii (inak oslnení) reliéfu ide o priame slnečné žiarenie dopadajúce na zemský povrch a jeho
množstvo závisí od výšky Slnka, intenzity žiarenia, od sklonu a expozície povrchu. Z pozorovaní sa
zistilo, že najvyššie hodnoty insolácie majú južné až juhozápadné svahy so sklonom v rozmedzí 7–17o
a viac. Západne orientované svahy majú najvyššiu insolačnú hodnotu v popoludňajších hodinách.
Najmenšie insolačné hodnoty vykazujú severné a severovýchodné svahy.
Klimatológia
Z hľadiska klimatických regiónov pre bonitačný informačný systém (Džatko, Mašát, Cambel, 1989)
ide o klimatický región 05 - pomerne teplý, suchý, kotlinový, kontinentálny, 07 - mierne teplý, mierne
suchý, 08 - mierne teplý, mierne vlhký
Oblasť
TS10oC
td 5 oC
T jan oC
T veget oC
Klimatický región
TS>10oC
td<5oC
T jan. oC
T veget oC
05 - pomerne teplý, suchý
kotlinový, kontinentálny
07 - mierne teplý, mierne suchý
08 - mierne teplý, mierne vlhký
2800-2500
222
-3 až -5
14 – 15
2500-2200
2200-2000
215
208
-2 až -5
-3 až -6
13 – 15
12 – 14
- suma priemerných denných teplôt nad 10oC
- dĺžka obdobia s teplotou nad 5 oC v dňoch
- priemerná teplota vzduchu v januári
- priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV.-IX.)
Hydrogeologické a hydrologické pomery
V rámci širšie riešeného územia Volovských vrchov a Slovenského krasu nachádzame dva
hydrogeologické rajóny. V severnej a južnej časti ide o hydrogeologický rajón G 137 Paleozoikum
Volovských vrchov v povodí Bodvy (určujúcim typom priepustnosti na území tohto
hydrogeologického rajónu je puklinová priepustnosť), juhozápadnú časť zaberá hydrogeologický rajón
NQ 123 Neogén východnej časti Košickej kotliny (sem spadá aj riešený kataster).
Využiteľné množstvá podzemných vôd sa v hydrogeologickom rajóne G 137 Paleozoikum
Volovských vrchov v povodí Bodvy pohybujú v intervale od 0,20 do 0,49 l.s-1.km-2.
Strednú časť katastra zaberá Hydrogeologický rajón NQ 138 Neogén a kvartér Košickej kotliny a
Abovskej pahorkatiny v povodí Bodvy je budovaný neogénnymi sedimentmi s polohami štrku
a piesku, s dominantnou medzizrnovou priepustnosťou geologického podložia. Hrúbka štrkových
náplavov dosahuje 3 – 5 m s priemernou výdatnosťou 1,0 – 2 l.s-1. Podzemné vody v tomto prostredí
sa tvoria okrem infiltrácie zo zrážkových a povrchových vôd i prestupovaním vôd z priľahlých
paleozoických hornín.
Riešené územie a jeho bližšie okolie nie je príliš bohaté na výskyt minerálnych vôd.
Pedologické pomery
Pôdotvorné procesy sú podmienené rôznymi endogénnymi a exogénnymi faktormi ako je materská
hornina, klíma, biologické činitele, geografia terénu. Odrazom vplyvu týchto faktorov sú základné
vlastnosti pôdy, a to chemické, fyzikálne a biologické. Riešené územie patrí z prevažnej časti do
flyšového pásma. Pretože na flyšové horniny je viazaná genéza hnedých pôd – kambizemí tento pôdny
typ v pôdnom pokryve prevláda. Tento pôdny typ je však vlastnosťami veľmi heterogénny, preto
uvádzame charakteristiku jeho jednotlivých subtypov.
Fluvizeme (v starších klasifikáciách: nivné pôdy) sú pôdnym typom, ktorý sa vyskytuje len v nivách
vodných tokov, ktoré sú alebo donedávna boli ovplyvňované záplavami a výrazným kolísaním hladiny
podzemnej vody. Majú svetlý humusový horizont. Najdôležitejšie subtypy používané v bonitácií:
typické (vo variete: typické a karbonátové), glejové s vysokou hladinou podzemnej vody a glejovým
horizontom pod humusovým horizontom, pelické s veľmi vysokým obsahom ílovitých častíc
(zrnitostne veľmi ťažké pôdy).
Kambizeme patria do skupiny pôd hnedých, pre ktoré je charakteristický proces hnednutia (alterácie),
oxidického zvetrávania, s dominantným kambickým B - horizontom.
8
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Kambizeme typické kyslé (KMma) – stredne hlboké až hlboké na svahoch do 12o tvoria len veľmi
malé percento z celkovej výmery pôdy riešeného územia. Obsah celkového prachu je 53,5 %, hrubého
prachu 29,8 %, to znamená, že sú tiež veľmi ľahko erodovateľné. Obsah humusu je vyšší, priemerne
2,6 %, čo je podmienené najmä vyšším zastúpením trávnych porastov na týchto pôdach. Výmenná
reakcia je kyslá 5,4 a sorpčný komplex je nasýtený bázickými katiónmi priemerne na 39 %. Relatívne
veľmi malé zvýšenie pH a nasýtenia v povrchovom horizonte je podmienené kultiváciou. Obsah
prijateľného P je 43 mg.kg-1, K 193 mg.kg-1. Intenzita hnojenia je v týchto pôdach s najväčšou
pravdepodobnosťou nižšia ako v predchádzajúcich a rovnako v nich nie je používané vápnenie.
Subtypy kambizemí s plytkým profilom (KM) (do 0,30 m) sú prevažne stredne ťažké. Sú to pôdy
využívané prevažne ako trvalé trávne porasty. Majú vyšší obsah humusu, priemerne 2,9 %. Sú
prevažne slabo kyslé s nasýtením sorpčného komplexu bázami pod 50 %. Obsah prijateľného P je
nízky, pretože tieto pôdy sú väčšinou využívané menej intenzívne. Okrem malej hĺbky profilu majú
často veľmi členitý mikroreliéf povrchu (zosuvy, terasy, erózne strže).
Subtypy kambizemí na svahoch od 12 do 25o (KM) – sú prevažne stredne ťažké s vysokým
zastúpením prachových častíc v prvom horizonte (53 %), čo v orných pôdach na svahoch nad 12o pri
súčasnej agrotechnike zapríčiňuje výrazné poškodzovanie plošnou vodnou eróziou. Obsah humusu je
priemerne 2,4 %, pôdna reakcia je slabo kyslá 5,6 pH/KCl, obsah prijateľného P a K v rámci
kambizemí je najnižší, čo sa dá vysvetliť vysokým zastúpením extenzívne využívaných pôd, ale svoj
podiel tu má zrejme aj erózia. Z pôdnych druhov prevládajú v území pôdy hlinité, stredneskeletovité
(obsah skeletu do hĺbky 0,6 m v rozsahu 20 - 50 %).
Podľa dostupných údajov sa v riešenom území nenachádzajú kontaminované pôdy.
2.1.2.
Prírodný potenciál územia
Štruktúra krajiny
V katastrálnom území mesta Medzev sú podľa evidencie nehnuteľnosti nasledujúcim podielom
zastúpené jednotlivé druhy pozemkov, ktoré tvoria súčasnú krajinnú štruktúru a využitie územia:
Plocha
%
orná pôda
lúky a pasienky
záhrady, ovocné sady
lesy
vodné plochy
zastavané plochy
ostatné
Celkom:
3,81
21,02
2,09
67,44
1,16
4,02
0,47
ha
121,32
669,94
66,70
2149,21
36,87
127,97
14,88
3186,87
Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že zornenie je 121,32 ha čo predstavuje 3,81 % z celkovej výmery
a 2149,21 ha zaberajú lesy čo je 67,44 % rozlohy územia mesta. Mesto sa nachádza v nenarušenom
prírodnom prostredí z hľadiska krajinnej scenérie. Negatívne vplyvy poľnohospodárskej veľkovýroby
spojené s hrubými zásahmi do prírodných ekosystémov nie sú v porovnaní s inými regiónmi veľmi
výrazné.
Poddolované územia a staré záťaže
Podľa stanoviska Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra sa v severnej časti katastrálneho
územia mesta staré banské diela a v centrálnej a východnej časti územia nachádzajú opustené skládky
bez prekrytia a jedna upravená s prekrytím.
Zosuvné územia a erózne javy
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava eviduje v centrálnej časti katastrálneho územia
mesta na pravom brehu rieky Bodva zosuv.
Krajinnoestetické hodnoty územia
Z fytologického hľadiska sa v katastrálnom území nachádzajú pomerne rôznorodé lesné a lúčne
spoločenstva a spoločenstva nelesnej stromovitej a krovitej vegetácie.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
9
Lesné spoločenstva
Lesný pôdny fond je v katastrálnom území zastúpený na 2149 ha. Tvorí ho komplex lesa v severnej
časti katastrálneho územia. Vekové rozvrstvenie porastov na danom území je malé. Priemerný vek
porastov je 45 rokov. V týchto porastoch sa vykonávajú výchovné zásahy zamerané na zvýšenie
kvality drevnej hmoty a zvýšenie ich stability vekovým rozvrstvením a drevinovým zložením. Sú však
aj porasty rovnoveké, kedy bol používaný spôsob obnovy holorubný, vzhľadom na drevinové zloženie
a možnosť obnovy vhodný (monokultúry borovice, nekvalitné hrabové porasty a p.). Prevažne
borovicové porasty vznikli z prirodzenej obnovy na pozemkoch, ktoré sa nedali obhospodarovať inak.
V pôvodných porastoch hlavnou drevinou v 2. bukovo – dubovom a 3. dubovo - bukovom lesnom
vegetačnom stupni prevládal dub zimný a buk lesný. Podružnými drevinami bol hrab, osika, breza,
čerešňa a v podraste kroviny. Z umelej obnovy tvoria prímes porastov smrekovec opadavý a javor
horský.
V 2. lesnom vegetačnom stupni sú hospodárske lesy prevažne tvaru vysokého.
Zastúpené sú HSLT 211 – živné bukové dúbravy. Hlavnými drevinami v tomto lesnom vegetačnom
stupni sú dub, buk a borovica, v podraste, je prevažne hrab. Prímes v porastoch podľa stanovišťa tvorí
viac druhov drevín. Najviac sa vyskytuje čerešňa, javor poľný a breza. V menšej miere sa pridružujú
javor horský, osika.
Porasty sú výškovo rozdiferencované, rovnomerne zmiešané, čím sa zvyšuje ich ekologická stabilita.
V lesoch ochranných HSLT 292 – svieže vápencové bukové dúbravy. Vyskytujú sa na plytkých silno
skeletnatých pôdach s často vystupujúcou materskou horninou na povrch. Na týchto stanovištiach je
na danom území v porastoch 100 % zastúpenie borovice. Zakmenenie týchto porastov je prirodzene
nízke s početnými medzerami a trávnatou pokrývkou.
V 3. lesnom vegetačnom stupni sú hospodárske lesy tvaru vysokého.
Zastúpené sú HSLT 311 – živné dubové bučiny . Hlavnými drevinami sú buk a dub, prímes tvorí
hlavne hrab. Z ihličnanov okrem borovice sa na vyšších stanovištiach vyskytuje smrekovec.
Podružnými drevinami v závislosti od stanovišťa sú osika, breza, čerešňa, javor horský, javor poľný.
Aj v tomto lesnom vegetačnom stupni sú porasty výškovo a hrúbkovo rozdiferencované, čo zvyšuje
ich stabilitu. Priemerný sklon porastov je 35 % väčšinou na JV a JZ expozíciách v nadmorskej výške
do 470 m.n.m..
Uvedené súbory lesných typov tvoria zároveň aj lesné biotopy v zmysle Vyhlášky MŽP Slovenskej
republiky číslo 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o OPaK").
Biotopy národného a európskeho významu
Na predmetnom území sa nachádzajú tieto biotopy národného a európskeho významu:
BNV Ls2.1,x
– biotop národného významu Dubovo-hrabové lesy horské,
BEV Ls5.1, kód NATURA9130 – biotop európskeho významu Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté
lesy.
Lúčne spoločenstva
Lúčne spoločenstvá predstavujú v katastrálnom území rozsiahle plochy, či už intenzívne alebo
extenzívne využívané. Nachádzame tu aj travinno-bylinné biotopy s výskytom vzácnych druhov.
Spracovateľ upozorňuje na skutočnosť, že pri akýchkoľvek zásahoch do lúčnych spoločenstiev
a lesných spoločenstiev, ktoré sú zároveň biotopom národného, či európskeho významu v zmysle
zákona o ochrane prírody a krajiny v katastrálnom území je potrebné tento zásah konzultovať so
Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Regionálnym centrom v Prešove (ďalej len „ŠOP SR,
RCOP“).
Zásah do biotopu európskeho alebo národného významu podlieha súhlasu orgánu ochrany prírody v
zmysle § 6 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Nelesná stromová a krovitá vegetácia
Nelesná stromová a krovitá vegetácia sa v katastrálnom území vyskytuje v rôznych formách.
Porasty lesných drevín mimo lesný pôdny fond
Kompaktné porasty druhovo blízke susediacim lesným spoločenstvám v strednej časti katastrálneho
územia. Nedostatkom sa javí skutočnosť, že prevládajúcim druhom v tejto kompaktnej nelesnej
stromovej a krovitej vegetácie je breza –Betula ssp, ktorá by nemala mať z pohľadu PPV dominantné
postavenie.
10
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Remízy
Ďalšou formou nelesnej stromovej a krovitej vegetácie je rozptýlená vegetácia na lúčnych
spoločenstvách s prevládajúcim druhovým zložením: Prunus padus, Acer sp., Betula ssp., Salix sp.,
Coryllus avellana, Sambucus nigra, Prunus spinosa.
Brehové porasty
Nelesná stromová a krovitá vegetácia ako líniová zeleň sa vyskytuje formou brehových porastov
miestnych tokov, kde prevažuje v zastúpení Prevládajúce druhy Populus ssp, Salix alba, Salix fragilis,
Salix caprea, Frangula alnus, Alnus glutinosa, Alnus incana, Acer pseudoplatanus, Coryllus avellana.
Fytocenologická pestrosť a biodiverzita zachovalých pôvodných biotopov vytvára dobré podmienky
pre existenciu pôvodných zoocenóz. Od bezstavovcov, cez obojživelníky a avifaunu až po cicavce. Zo
zástupcov vzácnych druhov avifauny sa tu vyskytuje orol krikľavý (Aquila pomarina), orol skalný
(Aquila chrysaetus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), tetrov obyčajný (LYrurus tetrix), tesár čierny
(Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopus martius), trasochvost biely (Motacilla alba) a
ďalšie. Cicavce sú zastúpené bohatým výskytom jelenej a diviačej zveri. Na vhodnú potravinovú bázu
sú viazaní predátori ako vlk obyčajný (Canis lupus).
Poznámka:
Na celom katastrálnom území sa môžu vyskytovať biotopy mnohých chránených druhov fauny a flóry v
zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky MŽP Slovenskej republiky číslo 24/2003 Z.z., ktorou
sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Keďže presná lokalizácia týchto biotopov je predmetom
utajovaných informácií z dôvodu prísnej ochrany týchto druhov, nie je cieľom tohto elaborátu identifikovať v
grafickej podobe jednotlivé biotopy vzácnych druhov fauny a flóry.
Chránené časti prírody
V súčasnosti je štatút chránených území legislatívne upravený zákonom o ochrane prírody a krajiny,
ktorý rozdeľuje celé územie Slovenska do piatich stupňov ochrany. Územnou ochranou podľa tohto
zákona sa rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v druhom až piatom stupni ochrany. Prvý stupeň
ochrany platí na území, ktorému sa neposkytuje osobitná územná ochrana podľa § 17 až 31 zákona
o ochrane prírody a krajiny a teda platí všade tam, kde nie je vyhlásený vyšší ako prvý stupeň ochrany
v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Ďalšími chránenými územiami sú:
Územia európskeho významu (ďalej len „SKÚEV") v zmysle Výnosu MŽP Slovenskej republiky číslo
3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu (územie
NATURA 2000),
Povinnosťou Slovenskej republiky, vyplývajúcou zo Smernice Rady ES 79/409/EHS z 2. apríla 1979
o ochrane voľne žijúcich vtákov je vyhlásiť chránené územia európskeho významu. Účelom ochrany v
CHVÚ je zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu, uvedených v národnom zozname.
Cieľom ochrany v CHVÚ je zachovanie a obnova ekosystémov významných pre druhy vtákov, pre
ktoré je oblasť vyhlásená v ich prirodzenom areáli rozšírenia, ako aj zaistenie podmienok pre
zachovanie populácie týchto druhov v priaznivom stave z hľadiska ich ochrany (územie NATURA
2000).
Z vyššie spomínaných chránených území sa v k. ú. nachádza v južnej časti katastra NP Slovenský
Kras s tretím stupňom ochrany, ochranné pásmo NP Slovenský kras s druhým stupňom ochrany.
V severnej časti katastra sa nachádza prírodná rezervácia Kloptáň s piatym stupňom ochrany.
V rámci vyhlásených území NATURA 2000 sa v katastri nachádzajú CHVÚ Slovenský kras (CHVU
029) a CHVÚ Volovské vrchy (CHVU 033).
V zmysle Územného plánu VÚC Košického kraja, schváleného nariadením vlády Slovenskej
republiky číslo 281/1998 Z.z. v znení neskorších doplnkov, VZN KSK číslo 2/2004, VZN KSK číslo
10/2009 a zistených skutočnosti na Krajskom úrad životného prostredia v Košiciach, odbore ochrany
prírody a krajiny sa v katastrálnom území neuvažuje so zmenou z hľadiska vyhlasovania
maloplošných, či veľkoplošných chránených území, územia európskeho významu.
Významné krajinné prvky
V katastrálnom území sa nachádzajú mnohé významné krajinné prvky t. z. také časti územia, ktoré
utvárajú charakteristický vzhľad krajiny alebo prispievajú k jeho ekologickej stabilite. Je možné
konštatovať, že, v celom katastrálnom území sú pomerne rovnomerne a dobre zastúpené.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
11
Nachádzajú sa tu mezoformy a mikroformy reliéfu, vodné plochy a pobrežné ekosystémy, ochranné
lesy a spoločenstvá príbuzné až zhodné s PPV v hospodárskych lesoch, zarastené medze a výmole a
systém remízkov na prevažujúcich lúčnych spoločenstvách s výskytom vzácnych druhov.
Opis a lokalizácia niektorých krajinných prvkov v katastrálnom území.:
 Lesné spoločenstvá, ktorých porastová skladba zodpovedá potenciálnej vegetácii, sa nachádzajú
vo všetkých komplexoch lesov katastrálneho územia (podrobnejší opis je uvedený v kapitole
2.1.2.4.).
 V poľnohospodárskej krajine sú to enklávy rôznych foriem nelesnej stromovej a krovitej
vegetácie, ktoré okrem krajinotvornej funkcie plnia funkcie ekologických katalyzátorov
a stabilizátorov. Nachádzajú sa v ucelenejších komplexoch na celom katastrálnom území
(podrobnejší opis je uvedený v kapitole 2.1.2.4.),
 Brehové porasty a mikroformy reliéfu miestnych potokov,
 Rybníky a torzá rybníkov ako výrazný krajinný prvok, ktorých bolo pôvodne vyše 100.
2.2.
Kultúrnohistorická charakteristika
Historický vývoj osídlenia
Pôvodne v riešenom priestore vznikli dve obce a to Nižný a severne od neho Vyšný Medzev. Nižný
Medzev ako banská obec sa spomína v roku 1359 a neskôr v rokoch 1366-70 v zmluve o stavbe troch
železných hámrov. Obec postupne niesla názvy v rokoch 1359 Meschenseuph, 1376 Mechenzeyfe,
1383 Mechenzeufe, 1397 Meczenseyfen, 1407 Mechenzewph, 1427 Alsow-Mechensef, 1630 Also
Meczenzeff, 1773 Nizny Meczenziff, 1920 Nižný Medzev. Po maďarsky sa obec nazývala
Alsómecenzéf.
Nižný Medzev vznikol až v 14. storočí, hoci pôvodné osídlenie tohto územia je omnoho skoršie. Na
pozvanie Arpádovcov ho po tatárskom vpáde v 2. polovici 13. storočia kolonizovali nemeckí osadníci.
Prví nemeckí kolonisti sa tu usadili na mieste, kde sa potok Pivónia, dnes Pivering, vlieva do riečky
Bodvy. Je to asi 2 km západne od stredu dnešného Nižného Medzeva. Toto územie okolo sútoku sa
dnes nazýva Dorfel, čo v preklade znamená dedinka. Obyvatelia Dorflu sa v prvej polovici 14.
storočia presťahovali nižšie do oblasti tzv. Gruntu (terajšia ulica Grunt). Urobili tak s najväčšou
pravdepodobnosťou kvôli nedostatku pitnej vody a nedostatku vody pre svoju hospodársku činnosť.
Okrem toho na novom mieste mali viac ornej pôdy, lúk a pastvín i lepšie možnosti stavby početných
hámrov na riečke Bodve a jej mnohých prítokoch. Odkiaľ sem nemeckí kolonisti prišli, nie je známe.
Pravdepodobne boli flámskeho pôvodu.
V rokoch 1403 - 1411 tu postavili 5 nových hámrov a postupne sa stavali ďalšie. Keďže Eliaš
Teknagel bol s najväčšou pravdepodobnosťou Flám, touto zmluvou sa udáva aj pravdepodobný pôvod
neskorších obyvateľov Medzeva. Tí sa medzi sebou nazývajú mantákmi a dodnes sa dorozumievajú
zvláštnym nemeckým nárečím, tzv. mantačtinou. Rozvoj poľnohospodárstva, baníctva, spracovania
kovov a remesiel mal priaznivý vplyv na demografický vývoj Medzeva v stredoveku. V portálnom
súpise z roku 1427, už popri sebe vystupujú ako 2 rozvinuté dediny Nižný a Vyšný Medzev.
Do 19. storočia patrila prepošstvu v Jasove. Voči zemepánom si obyvatelia museli brániť banské
výsady. V roku 1399 sa ich zastal kráľ Zigmund a v 15. storočí sa zúčastnili s Košičanmi a Jiskrovým
vojskom na obliehaní kláštora. Výsledkom trvalej opozície voči kláštoru boli kontrakty v rokoch 1614,
1648, 1661, 1699 a 1758, ktoré vymedzovali vzájomné vzťahy. V roku 1618 sa stala obec
poddanským mestečkom. V roku 1828 mala 418 domov a 3424 obyvateľov. Okrem baníctva
a hámorníctva sa zaoberali poľnohospodárstvom a spracovaním kože. V roku 1639 potvrdil cisár
cechové artikuly pre kováčov, obuvníkov, stolárov, zámočníkov, pivovarníkov a šindliarov. Tunajší
hámorskí kováči vyvážali poľnohospodárske náradie aj do zahraničia. V 19. storočí tu pracovalo 109
hámrov. V roku 1874 vznikla kováčska spoločnosť s 285 členmi. Napriek tomu obyvatelia odchádzali
na poľnohospodárske práce na Dolnú zem a mnohí sa vysťahovali do Ameriky. Začiatkom 19. storočia
bola v mestečku poštová stanica.
Za I. ČSR bol dominantný priemysel, remeslá a baníctvo (Baňa Lucia) postupne upadali, obyvatelia
pracovali aj v lesoch, na pílach a v hámroch. Z remesiel išlo najmä o garbiarstvo,
súkenníctvo, krajčírstvo a obuvníctvo.
V rokoch 1943-45 pôsobili na okolí partizánske skupiny. Po oslobodení v roku 1945 odsunuli
obyvateľov nemeckej národnosti.
12
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Medzevskí kováči a baníci majú bohaté revolučné tradície. V 50. rokoch 19. storočia tu podľa príkladu
Nemecka a Francúzska vznikol tajný robotnícky spolok, ktorý si vytýčil za cieľ bojovať za mzdové
a sociálne záujmy robotníkov. V rokoch 1866, 1881 a 1886 štrajkovali kováči v hámroch. Silné
pozície tu mala KSČ a Červené odbory, ktoré organizovali demonštrácie, najmä prvomájové, boje
nezamestnaných a protifašistické akcie. Vyvrcholili v období protifašistického boja, ktorých sa
zúčastnili buď priamo alebo podporu partizánskych skupín operujúcich v okolitých horách.
Obec patrila pod Abovsko-turniansku župu, okres Moldava nad Bodvou, Košický kraj. Obec má od
roku 1960 priznaný štatút mesta. Po roku 1960 sa mesto začlenilo pod okres Košice – vidiek a
Východoslovenský kraj. Po roku 1993 je súčasťou Košického kraja a okresu Košice okolie.
Archeologické náleziská
V Centrálnej evidencii archeologických nálezísk Slovenskej republiky nie sú evidované žiadne
archeologické lokality na riešenom území mesta Medzev. Nie je možné však vylúčiť predpoklad
výskytu neznámych archeologických objektov a nálezov a preto je potrebné pri stavebnej činnosti na
území obce oznámiť takýto nález Krajskému pamiatkovému úradu Košice.
Kultúrne pamiatky
Na území mesta Medzev v Ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný rímskokatolícky
kostol Narodenia Panny Márie, stĺp so sochou Panny Márie na námestí, radnica a brána, reduta a
v areáli mestského úradu pamätník založenia mesta. Pôvodne jednoloďový gotický kostol zo začiatku
15. storočia bol v rokoch 1732 – 35 úplne prestavaný. V centrálnej časti mesta je v Ústrednom
zozname pamiatkového fondu evidovaných osem meštianskych domov a jeden ľudový zrubový dom.
Zoznam národných kultúrnych pamiatok mesta dotvárajú štyri hámre. Stavby nehnuteľných pamiatok
sú chránené aj so svojimi areálmi.
Súpis nehnuteľných pamiatok v meste Medzev:
číslo ÚZPF
426/0
vyhlásenie
28.06.1963
socha na stĺpe
názov objektu
kostol
Narodenia Panny Márie
stĺp so sochou Panny Márie
1250/0
25.04.1967
1150211503
1596/2 1593
1597 1598
1628
6925
12583
1673
970
1673
hámor
hámor
hámor Šugov
Bröstlov hámor
4377/1-3
4379/1-4
11.01.1985
11.01.1985
hámor
hámor
hámor
radnica a brána
reduta
pamätník
hámor Technického múzea
Antlov hámor
Póhlov hámor
Pöhmov dom
reduta chodbová, nárožná
založenie mesta
4380/1-2
4381/0
4382/1-3
10069/1-2
10070/0
10073/0
11.01.1985
2644
41
dom meštiansky a brána
dom meštiansky a brána
radový meštiansky dom
Sohlerov radový meštiansky dom
10076/1-3
10078/1-3
01.01.1988
01.01.1988
dom meštiansky
domy meštianske
prejazdový, radový meštiansky dom
radové meštianske domy
10083/0
10903/1-2
01.01.1988
15.01.1996
Štósska ul. 4
Štósska ul. 14
972
1300/1
1300/2
1670
1697
Štósska ul. 146
Štósska ul. 169
1641
2611
lokalita
Mariánske
námestie
Mariánske
námestie
Šugovská dolina
Zlatná dolina
Štósska ul. 872
Dolina Hummel
Dolina Pivring
Štósska ul. 6
Kováčska ul. 85
v areáli
mestského úradu
Štósska ul. 179
Mariánske
námestie
Mariánske nám. 1
Štósska ul. 2-3
1
názov pamiatky
kostol
1287
parcela
11.01.1985
01.01.1988
01.01.1988
01.01.1988
dom meštiansky
prejazdový, radový meštiansky dom
10904/0
15.01.1996
dom meštiansky s
Göblov dom
10905/1-3
15.01.1996
areálom
dom ľudový
zrubový dom
10906/0
15.01.1996
dom meštiansky
Tischlerov radový dom
10907/0
15.01.1996
Zdroj : Ústredný zoznam pamiatkového fondu v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok
Na plochách národných kultúrnych pamiatok je nevyhnutné dodržať ustanovenia § 39 zákona číslo
49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Hranice ochranných pásiem nehnuteľných kultúrnych
pamiatok nie sú stanovené. Pozornosť si zaslúžia aj voľne stojace kríže na území obce, ktoré sú vždy
pamätníkmi miestnych udalosti v histórii obce a aj keď nie sú zapísané v zozname pamiatkového
fondu kultúrnych pamiatok sú súčasťou kultúrneho dedičstva mesta a ako takým je im potrebné
venovať primeranú ochranu a zveľaďovanie.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
13
Mesto si môže viesť v zmysle § 14 zákona číslo 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu
evidenciu pamätihodností mesta. Do evidencie pamätihodností možno zaradiť nehnuteľné a hnuteľné
veci, kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, katastrálne a zemepisné
názvy viažuce sa k histórii a osobnostiam obce. K pamätihodnostiam je možné zaradiť aj staré stromy
v katastri, božie múky, kríže a iné objekty viažuce sa k histórii obce. Krajský pamiatkový úrad Košice
na požiadanie poskytne mestu metodickú a odbornú pomoc pri evidovaní pamätihodností mesta.
2.3.
Základné demografické údaje
Údaje o obyvateľstve
Údaje o obyvateľstve a bytovom fonde boli analyzované na základe výsledkov zo sčítania ľudu,
domov a bytov k roku 2001 a 2011 za mesto.
Index vitality populácie:
0-14
1015
Ip = –––––––- . 100 = –––––– . 100 = 147
55+60+
690
Hodnoty indexu Ip:
nad 300
200 - 300
120 - 200
do 120
veľmi progresívny typ populácie
progresívny
stagnujúci
regresívny
Trvalo bývajúce obyvateľstvo podľa veku v meste Medzev:
25 -29
30-34
35 -39
40 -44
45-49
50-54
muži 2 115 177
165
172
165
208
183
ženy 2 146 159
203
139
143
183
178
spolu 4 261 336
368
311
308
391
361
Trvalo bývajúce obyvateľstvo podľa veku v meste Medzev:
0-4
155
117
272
124
139
263
128
134
262
151
144
295
135
136
271
90 -94
95 -99
100+
nezistené
0
0
0
0
0
0
muži 2 115
ženy 2 146
spolu 4 261
5-9
10 -14
55 - 59
60 - 64
133
124
257
80
95
175
65 -69
57
63
120
15 -19
70 -74
45
76
121
20- 24
75- 79
80 -84
85-89
19
52
71
13
35
48
3
20
23
1
3
4
1
3
4
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku v meste Medzev:
spolu
0 - 14
4 261 1 015
Trvale bývajúce obyvateľstvo
vo veku
muži
ženy
muži
ženy
15 - 59
15- 54
60+
55+
1 382 1 174
219
471
nezis
tené
Podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo veku
%
pred
v
po produktívnom
produktívnom
produktívnom
0
23,8
60,0
16,2
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 malo mesto Medzev 4 261 trvale bývajúcich
obyvateľov a z toho bolo 23,8 % v predproduktívnom, 60,0 % v produktívnom a 16,2 % vo veku
poproduktívnom.
Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity v meste Medzev:
Trvale bývajúce
obyvateľstvo
spolu
4 261
muži
Prítomné obyvateľstvo
podiel žien
z trvale
bývajúcich
obyvateľov %
ženy
2 115 2 146
50,4
spolu
4 070
na 1000 trvale
bývajúcich
obyvateľov
940
Ekonomicky činné
obyvateľstvo
spolu
muži
ženy
2 539
1 375
1 164
podiel ekonomicky
činných obyvateľov
z trvale bývajúcich
obyvateľov %
59,4
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa údajov zo sčítania uskutočnenom v roku 2011 žilo v meste Medzev 2 539 ekonomicky
aktívnych obyvateľov, čo je 59,6 % z celkového počtu osôb. V rámci odvetví hospodárstva podiel
dosahovali
osoby
pracujúce
v primárnom
sektore
(predovšetkým
lesníctvo,
poľnohospodárstvo), v sekundárnom sektore (predovšetkým spracovateľský priemysel), v terciárnom
sektore (predovšetkým všetky druhy služieb, maloobchodu, opravy motorových vozidiel, motocyklov
a spotrebného tovaru). Podiel mužov bol 54,2 % na celkovom počte ekonomicky aktívnych
obyvateľov.
14
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Obyvateľstvo podľa vierovyznania v meste Medzev k roku 2011:
Rímskokatolícka
cirkev
Gréckokatolícka
cirkev
2 501
Pravoslávna
cirkev
83
pokračovanie
Evanjelická Cirkev
metodistická
0
Apoštolská
cirkev
1
0
Cirkev
československá
husitská
1
1
bez vyznania
nezistené
635
944
10
19
26
Bratská jednota
baptistov
12
Cirkev adventistov
siedmeho dňa
pokračovanie
iné
Reformovaná
kresťanská cirkev
7
Kresťanské zbory
pokračovanie
Starokatolícka
cirkev
Evanjelická cirkev
augsburského
vyznania
Náboženská
spoločnosť
svedkovia
Jehovovi
15
Cirkev bratská
0
Ústredný zväz
židovských
náboženských obcí
0
Cirkev Ježiša
Krista svätých
neskorších dní
0
Novoapoštolská
cirkev
0
Bahájske
spoločenstvo
0
6
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
V meste Medzev z hľadiska náboženského vierovyznania absolútne prevláda rímskokatolícke
náboženstvo s minimálnym zastúpením gréckokatolíckeho náboženstva a obyvateľov bez vyznania.
Obyvateľstvo podľa národnosti v meste Medzev k roku 2011:
slovenská
maďarská
rómska
rusínska
ukrajinská
česká
nemecká
poľská
2 975
54
77
2
0
19
354
2
srbská
ruská
židovská
moravská
bulharská
ostatné
nezistená
0
1
2
2
0
773
pokračovanie
chorvátska
0
0
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Obyvateľstvo v meste Medzev z hľadiska národnostného zloženia je väčšinovo slovenskej národnosti
s prítomným rómskym etnikom.
Najvyššie dosiahnuté vzdelanie obyvateľov v meste Medzev:
základné
učňovské (bez
maturity)
stredné odborné
(bez maturity)
úplné stredné
učňovské
(s maturitou)
úplné stredné
odborné
(s maturitou)
úplné stredné
všeobecné
811
524
274
138
655
121
vysokoškolské
bakalárske
vysokoškolské
mag., inž., dokt.
vysokoškolské
doktorandské
bez vzdelania
nezistené
89
329
7
1 021
245
pokračovanie
vyššie odborné
47
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Počítačové znalosti obyvateľov v meste Medzev:
práca s textom
áno
nie
ne
zistené
1462
1614
1 185
práca s tabuľkami
áno
nie
ne
zistené
práca s elektronickou poštou
(e-mail)
áno
nie
ne
zistené
1 104
1 880
1 277
1 374
1 651
1 236
práca s internetom
áno
nie
ne
zistené
1 613
1 498
1 150
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Obyvateľstvo v Medzeve z hľadiska dosiahnutého vzdelania je na priemernej vzdelanostnej úrovni.
Údaje o bytovom fonde
V obci Medzev bol k roku 2001 následovný stav domového fondu:
domy spolu
839
trvale obývané domy
spolu
z toho
rodinné domy
674
neobývané
domy
623
164
byty spolu
1 253
spolu
trvale obývané byty
z toho
v rodinných domoch
1 065
663
neobývané
byty
188
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 malo mesto Medzev spolu 839
domov a z toho 674 trvale obývaných domov, v ktorých je 1 253 bytov, z toho trvale obývaných 1 065
bytov. Podľa počtu trvale bývajúcich obyvateľov pripadalo 3,4 osôb na jeden trvalé byt.
Ukazovatele úrovne bývania v meste Medzev v roku 2001:
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
15
trvale bývajúce
osoby
na 1 trvale
obývaný byt
obytná plocha
na 1 trvale obývaný
byt
m2
3,4
57,1
Priemerný počet
obytné
trvale bývajúce osoby
miestnosti
na 1 trvale
na 1 trvale
obytnú miestnosť
obývaný byt
3,38
obytnej plochy
na osobu
m2
podiel trvale
obývaných bytov
s 3+ obytnými
miestnosťami
(%)
16,8
873
1,01
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Podiel trvale obývaných bytov podľa vybavenosti domácností v obci Medzev:
s vodovodom
v byte
s kúpeľňou alebo
sprchovacím kútom
s automatickou
pračkou
s rekreačnou chatou,
domčekom,
chalupou
s osobným
automobilom
s počítačom
1 012
966
712
20
349
69
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Neobývané byty podľa dôvodu neobyvanosti v meste Medzev:
spolu
zmena
užívateľa
188
5
určený
na
rekreáciu
uvoľnený
na
prestavbu
nespôsobilý
na
bývanie
po
kolaudácii
v pozostalostnom
alebo
súdnom konaní
z iných
dôvodov
90
11
11
2
4
63
Zdroj: Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Na území mesta bolo 188 neobývaných domov so 188-imi neobývanými bytmi.
Stav domového a bytového fondu z hľadiska bytových foriem (podľa výsledkov Sčítania 2001):
Domy (RD + BD + ost.)
- trvale obývané (RD + BD + ost.)
- neobývané (RD + BD + ost.)
Byty (v RD + v BD + v ost.)
- trvale obývané (v RD + v BD + v ost.)
- neobývané (v RD + v BD + v ost.)
839 (783 + 48 + 8)
674 (623 + 48 + 3)
165 (160 + 0 + 5)
1253 (833 + 411 + 9)
1065 (663 + 399 + 3)
188 (170 + 12 + 6)
2.4.
Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania územia
2.4.1.
Širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešenej obce do systému osídlenia
Hierarchia obce v rámci sídelnej štruktúry Slovenskej republiky je definovaná v Koncepcii územného
rozvoja Slovenska 2001 v zmysle nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 528/2001 Z.z., ktorým
sa vyhlásila záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 v znení neskorších zmien
a doplnkov. Košický samosprávny kraj obstaral Zmeny a doplnky územného plánu veľkého územného
celku Košického kraja, schválené krajským zastupiteľstvom dňa 27.8.2009 uznesením číslo 10/2009 a
ktorých výsledkom je všeobecné záväzne nariadenie, ktoré budú rešpektované v územnom pláne
mesta.
V zmysle Územného plánu veľkého územného celku Košického kraja sa mesto Medzev nachádza sa
mimo územia zvolensko – juhoslovenskej rozvojovej osi Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota –
Rožňava – Košice ako rozvojovej osi prvého stupňa v Košickom kraji. Mesto Medzev je základným
terciárnym centrom osídlenia piatej skupiny. To znamená, že nástrojmi územného rozvoja podporuje
rozvojové hospodárske, obslužné a sociálne aktivity pre priliehajúce zázemie a pre príslušný
regionálny celok a že určité druhy funkcií je možné situovať do katastrálneho územia.
Katastrálne územie mesta Medzev je v dotyku s katastrálnymi územiami obci Vyšný Medzev, Jasov,
Debraď, Turňa nad Bodvou, Hačava, Štós a Smolnícka Huta a nachádza sa v západnej časti okresu
Košice okolie.
Z hľadiska širšieho územia je mesto Medzev začlenené do administratívneho územia okresu Košice
okolie a tým do administratívneho územia Košického samosprávneho kraja.
2.4.2.
Jestvujúce a navrhované nadradené trasy a zariadenia dopravy a technickej
infraštruktúry
Nadradený skelet cestnej dopravnej infraštruktúry je z južného smeru reprezentovaný spoločným
koridorom pre doplnkovú európsku cestu E571 (I/50) a navrhovanú trasu rýchlostnej komunikácie
R2 : Drietoma – Trenčín – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Rožňava –
Košice, ktorá je na území SR súčasťou doplnkovej siete TINA. Na tento koridor je mesto Medzev
napojené v Moldave n. Bodvou pomocou cesty II/550, ktorá sa v Jasove pripája na cestu II/548
Košice (I/50) – Medzev – Smolník (II/549). Cesta II/549 prebieha v trase Krásnohorské Podhradie
16
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
(I/50) – Mníšek (II/546). Cesta II/546 v pokračovaní severným smerom (Margecany – Prešov) pripája
riešené územie na D1 v križovatke Prešov – západ.
Katastrom obce neprechádza žiadna nadradená trasa elektrického VVN vedenia. Na území mesta sa
nachádza VTL distribučný prípojný plynovod do Medzeva a plynoregulačná stanica VTL/STL.
Západne od mesta je vybudovaná úpravňa vody Medzevskej vetvy Košického skupinového vodovodu
pracujúca s bilančnou hodnotou 20 ls-1. Zdroje vody sú západne od mesta povrchové odbery z potokov
Čierna Bodva, Porča a Pivering. Ďalší zdroj je v Zlatnej doline severne od mesta, ktorého prívodné
potrubie prechádza západnou časťou mesta.
Územím mesta neprechádzajú iné trasy nadradených vodárenských sústav.
2.4.3.
Vzájomná poloha obce a vymedzených špecifických území a ochranných pásiem
Národný park Slovenský Kras a ochranné pásma vodných zdrojov limitujú územný, plošný rozvoj
mesta v južnej a juhozápadnej časti katastrálneho územia. Miestne biocentrum komplexu lesných
spoločenstiev v severnej a západnej časti katastra, ktoré sú súčasťou nadregionálnych a regionálnych
biocentier a ktoré tvoria zároveň aj lesné biotopy národného a európskeho významu v okrajových
častiach katastrálneho územia netvoria prekážky plošného rozvoja sídla. Limitujúcim faktorom
rozvoja mesta je hydrický biokoridor vodného toku rieky Bodva v centrálnej časti katastrálneho
územia mesta.
Na území obce nie sú evidované žiadne archeologické lokality, ktoré by bránili jej rozvoju. Chránené
ložiskové územie železných rúd na severe územia a možná ťažba rúd by zásadne ovplyvnila plošný
rozvoj sídla v tejto časti územia.
Severovýchodná zastavaná časť mesta je v kontakte s elektrickým vedením VN napätia číslo 302,
ktoré limituje plošný rozvoj zastavanej časti mesta v severovýchodnom a severnom smere. Ochranné
pásma ostatných sieti dopravnej a technickej infraštruktúry sú limitujúcim faktorom, ale neobmedzujú
rozvoj mesta. Pásmo hygienickej ochrany hospodárskeho dvora vo Vyšnom Medzeve neovplyvňuje
plošný rozvoj severovýchodnej zastavanej časti obce.
2.4.4.
Rozbor urbanistickej štruktúry obce
Mesto Medzev leží na juhovýchodných svahoch Slovenského Rudohoria v doline Bodvy tečúcej
východným smerom. Pahorkatinný až vrchovinný povrch chotára tvoria fylity a vápence. Najbližšie
okolie mesta je odlesnené, ostatné územie mesta má väčšinou bukový les. V údolí Šugovského potoka
a Zlatnej je mnoho drobných jazierok – pozostatkov po starých hámroch. Mesto Medzev má charakter
prejazdného sídla pri hradskej so založenou sieťou dopravnej a technickej infraštruktúry.
Zástavba pôvodnej obce sa rozvíjala okolo cesty III/548 vedúcej v údolí rieky Bodva, ktorá tvorí
historickú kompozičnú os obce a je aj budúcou hlavnou kompozičnou osou obce a bude v obci spĺňať
funkciu hlavnej zbernej komunikácie. Územný rozvoj mesta Medzev je podmienený urbanistickou
koncepciou, na ktorej je toto osídlenie založené t.z. kompozičný kríž severo–južnej a východo–
západnej osi. Východo–západná os je reprezentovaná Kováčskou a Štóskou ulicou, severo–južná os
ulicou Grunt a Mariánske námestie. Obidve ramená kompozičného kríža sú doplnené viac alebo menej
výraznými vodnými, tokmi (Bodva, Zlatný potok, Opustený potok). Zároveň sú koridormi hlavných
dopravných trás sídla.
Hlavná kompozičná os rozprestierajúca sa vo východo–západnom smere zostáva aj naďalej
polyfunkčnou osou, na ktorú sa viažu zariadenia cestnej a železničnej dopravy, plochy priemyslu a
skladového hospodárstva, plochy bývania, športu, rekreácie a predovšetkým zóna občianskeho
vybavenia. Najväčšia koncentrácia občianskeho vybavenia je v centrálnej mestskej zóne, ktorú
riešenie územného plánu mesta bude akceptovať a rozvíjať. Priečna, severo–južná os sa rozprestiera
od Vyšného Medzeva, cez centrum mesta až po rekreačné plochy v lokalite Grunt. Táto kompozičná
os Medzeva je charakterizovaná inou atmosférou, inými priestormi, zástavbou a funkciami ako hlavná
os. Obidve kompozičné osi obidvoch osídlení prerastajú do voľnej okolitej prírody. Smer na západ od
mesta je prístupný autami, smer južne je vhodný pre peších a cyklistov.
Dopravná kostra mesta bude v riešení územného plánu mesta doplnené o zariadenia statickej dopravy,
parkoviská situované na najžiadanejších miestach a lokalitu pre nástupište autobusov.
Rozvoj výstavby rodinných domov je možný predovšetkým v nezastavaných lokalitách v juhovýchodnej a severovýchodnej časti Medzeva a to aj z hľadiska orientácie k svetovým stranám a z
hľadiska svažitosti územia. Zastavané územie mesta takto vytvorí logickú, uzavretú plochu. V prvom
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
17
poradí výstavby rodinných domov bude potrebné riešiť menšie lokality v zastavanom území mesta
jednoduchšie napojiteľné na dopravu a ostatné zariadenia technickej infraštruktúry
Lokalita Grunt je tvorená pôvodnými rodinnými domami, ktoré dnes už nevyhovujú plošným,
dispozičným, materiálovým a architektonickým nárokom na bývanie. Väčšina z domov je obývaná
staršími ľuďmi, ktoré sú väčšinou predané novým majiteľom a ktorí ich využívajú na rekreačné účely.
Takto sa pôvodná funkcia trvalého bývania mení na rekreačnú funkciu, resp. prechodné bývanie a
územie bezprostredne nadväzujúce na centrum mesta nie je z hľadiska, využitia územia efektívne
využité. Tento nepriaznivý jav je možné eliminovať možnosťou prístavby existujúceho fondu a tým
zvýšiť štandard domov a bytov na úroveň súčasných nárokov. Treba brať do úvahy aj ochranu
pôvodnej architektúry a parcelácie.
Plochy poľnohospodárskej výroby, priemyselnej výroby a skladov by mali byť koncentrované do
ucelených plôch a oddelené od obytnej zástavby masívom zelene, ktorý eliminuje ich škodlivý dopad
či už hygienický alebo estetický.
Plochy priemyselnej výroby sú koncentrované vo východnej časti riešeného územia, kde sú priaznivo
umiestnené z hľadiska napojenia na cestnú a železničnú dopravu, sú v okrajovej polohy a je možné ich
aspoň čiastočne izolovať ochrannou zeleňou.
Plochy poľnohospodárskej výroby, hydinárska farma, sú umiestnené severovýchodne od mesta.
Rozvoj plôch športu a rekreácie je možný predovšetkým v západnej časti lokality Grunt vo väzbe na
existujúce zariadenia rekreácie, v bývalom lyžiarskom areáli, pre využitie zimných športov
a rekreačné letné aktivity v lokalite dnešného kúpaliska a futbalového ihriska.
Prírodné zázemie mesta Medzev poskytuje vhodné príležitosti pre krátkodobú i dlhodobú rekreáciu v
letnom i zimnom období. Funkčne je oblasť vhodná pre pobytovú rekreáciu, turistiku, poľovníctvo a
lyžovanie. Rekreačné možnosti sa naskytajú v Zlatnej, Šugovskej a Borzovskej doline, v Štóse a
Smolníku. V severozápadnej časti sídla vo väzbe na zastavané územie sa nachádzajú lyžiarske terény.
2.5.
Sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce
Demografická charakteristika obce
Údaje o obyvateľstve a bytovom fonde boli analyzované na základe výsledkov zo sčítania ľudu,
domov a bytov k roku 2001 a 2011 za mesto Medzev.
Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity
Podľa údajov zo sčítania uskutočnenom v roku 2011 žilo v meste Medzev 2 539 ekonomicky
aktívnych obyvateľov, čo je 59,4 % z celkového počtu osôb. V rámci odvetví hospodárstva podiel
dosahovali osoby pracujúce v oblasti priemyselnej výroby, maloobchodu, opravy motorových
vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru a v oblasti služieb. Podiel mužov bol 54,2 % na celkovom
počte ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Prognóza vývoja obyvateľstva
Prognóza vývoja počtu obyvateľov v meste Medzev do roku 2030:
Rok:
počet obyvateľov:
2001
2011
2015
2020
2030
3667
4 276*
4 468
4 669
4 879
* Podľa demografických údajov Štatistického úradu SR k 31.12. 2011
Reálny stav počtu obyvateľov podľa údajov mesta Medzev k 1.1.2012 bol 3934 obyvateľov
a k 1.1.2013 bol 3961 obyvateľov.
Pri prognóze vývoja počtu obyvateľov sa vychádzalo z doterajšieho celkového pohybu obyvateľstva
a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii.
Predpokladaná miera rastu populácie (celkový pohyb obyvateľstva) je 9 ‰ za rok.
Na vývoj obyvateľstva budú mať v budúcnosti dopad :
 predpoklady ekonomickej stability v štáte a tým ochota mladých ľudí zakladať rodiny,
 zvyšovanie ekonomickej gravitácie centra kraja,
 nedostatok disponibilných plôch pre výstavbu v krajskom meste Košice pre solventných
obyvateľov,
 výhodná poloha pre bývanie vo vzťahu dostupnosti vyšších služieb,
 dostupná oblasť pre rekreáciu,
 ľahký prístup k hlavným dopravným tepnám.
18
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
2.6.
Prieskumy a rozbory funkčného využívania územia
Riešené územie je v súčasnej dobe zastavané kompaktnou zástavbou mesta Medzev. Nosnou funkciou
územia je bývanie. Mestom prechádza cesta II/548, ktorá vytvára rad dopravných závad. Mesto je
členená na časť obytnú a hospodársku.
V centrálnej časti mesta je rímskokatolícky kostol s malým parkom a v blízkosti je funkčný cintorín.
Na túto časť v juhozápadnej a severovýchodnej polohe nadväzuje urbanisticky jasne členená pôvodná
zástavba rodinných domov okolo cesty, na ktorú sú obojstranne radené stavebné pozemky.
Pokračovaním tejto zástavby v severovýchodnom smere sú bytové domy sídliska Mladosť. Ďalšie
plochy novej bytovej výstavby sa nachádzajú južne od kostola. Väčšie disponibilné plochy mesta pre
rozvoj tejto základnej funkcie v zastavanej časti obce sú severovýchodne od sídliska Mladosť.
Plochu sústredenej občianskej vybavenosti tvorí polyfunkčný kultúrny dom v severovýchodnej polohe
v dobrom stavebnotechnickom stave a areály škôl s dobrou pešou dostupnosťou z celého sídla. Ďalšie
plochy je možné získať dostavbou a vhodnou prestavbou blízkeho územia s možnosťou zmeny alebo
doplnenia na funkcie služieb a obchodu, aj návratom pôvodnej funkcie niektorým remeselníckym a
obchodníckym domom v pamiatkovej zóne centra mesta.
V severovýchodnej časti mesta je mestský cintorín, ktorý postačuje aj pre návrhové obdobie riešenia
územného plánu.
Plochy športu a rekreácie sú predovšetkým v západnej časti lokality Grunt vo väzbe na existujúce
zariadenia rekreácie, v bývalom lyžiarskom areáli a v lokalite dnešného kúpaliska a futbalového
ihriska.
Plochy výroby sú koncentrované vo východnej časti riešeného územia, kde sú priaznivo umiestnené z
hľadiska napojenia na cestnú a železničnú dopravu. Ďalšie plochy výroby, výrobných služieb
a skladového hospodárstva mohli by byť na tomto území po jeho stabilizácii a pri dodržaní a stanovení
limitov trvaloudržateľného rozvoja. Mesto má založenú pomerne dobrú sieť dopravnej a technickej
infraštruktúry.
2.6.1.
Prieskumy a rozbory základných funkcií v riešenom území a väzby na území mesta
Skúmaním existujúcej hmotovo-priestorovej štruktúry dnešného Medzeva možno v hraniciach súčasne
zastavaného územia špecifikovať tri základné, kvalitatívne odlišné zoskupenia hmôt a priestorov:
– Centrum mesta, t.z. Štóska ulica s priečne orientovaným námestím. Tento priestor predstavuje v
kategórii miest podobnej veľkosti ako Medzev typický mestský charakter. Akákoľvek prestavba,
dostavba resp. nová výstavba musí rešpektovať existujúci pôdorys priestoru, mierku, polyfunkčný
charakter a zásady pamiatkovej starostlivosti.
– Lokalita Grunt, ktorá má skôr rekreačný charakter, inú mierku a zástavbu ako hlavná os sídla.
Cieľom je túto lokalitu revitalizovať a vytvoriť z nej živú obytnú štvrť Medzeva, ktorá je však
doplnená o nevyhnutné zariadenia občianskeho vybavenia. Prestavba by mala vychádzať zo
založeného pôdorysu lokality, mierky a hmôt zástavby so zreteľom na ochranu pamiatkovej
hodnoty riešeného územia (urbanistické členenie, parcelácia).
– Z hľadiska rozsahu zástavby je najrozsiahlejšia lokalita rodinných domov a občianskeho
vybavenia na prázdnej ploche vo východnej a severovýchodnej časti Medzeva. Jej výškové
zónovanie by malo vychádzať z okolitého architektonického kontextu, hmotovo-architektonický
výraz by sa mal zakladať na typickom medzevskom dome a jeho tvaroslovných prvkoch. Riešenie
lokality je najlepšie zveriť skúsenému architektovi, resp. architektonickému kolektívu.
Rekonštrukcie a opravy existujúcej zástavby bude potrebné realizovať dodržaním bežného
postupu.
2.6.2.
Prieskumy a rozbory obytného územia
Prieskumy súčasného stavu obytného územia
Obytné územie mesta v súčasnosti predstavuje kompaktné zastavané územie pozdĺž cesty II/548
a územie severovýchodne od nej. Bytový fond pozdĺž tejto cesty predstavuje zmes staršej povojnovej
zástavby v dobrom stavebnom stave, postupne rekonštruovanej a dostavovanej ale tiež novej zástavby.
Na severe zastavaného územia v nástupnej časti mesta boli v poslednej štvrtine minulého storočia
postavené viacpodlažné bytové domy Sídliska Mladosť. Najnovšia bytová výstavba je predovšetkým
v jej severovýchodnej časti ale aj v juhovýchodnej časti.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
19
Na území mesta vo východnej časti Kováčskej ulice sa nachádza osada rómskeho etnika.
Súčasný dopyt po bytoch
V meste Medzev je záujem o výstavbu nových rodinných domov nielen spomedzi samotných
obyvateľov mesta, ale aj mimo mestských záujemcov. Mestský úrad má evidované žiadosti o výstavbu
nových bytových a rodinných domov. Mesto má záujem o prípravu ďalších obytných území.
Rozvojové plochy obytného územia
Mesto má v rámci zastavaného územia plochy využiteľné pre výstavbu rodinných a bytových domov
nielen na plochách v centrálnej časti mesta, nadmerných záhrad v juhovýchodnej a severovýchodnej
časti mesta a ulici Jarná, variantne v lokalitách Pod Mulpakom a Za mlynom. Rozvoj obytného územia
je možný aj jeho doplnením v zastavaných častiach mesta a modernizáciou staršieho bytového fondu.
2.6.3.
Prieskumy a rozbory občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry
Školstvo
Na území mesta sa nachádza šesťtriedna materská škola, ktorá má kapacitu pre 102 deti, a teraz ju
navštevuje 105 deti. Celková výmera pozemku je cca 1 ha. Stravovanie deti je zabezpečené v školskej
jedálni. Toto predškolské zariadenie s 18-mi zamestnancami je plne vyťažené a pre súčasné potreby
obyvateľov mesta nie je postačujúce.
Na území mesta sa nachádza plne organizovaná základná škola pre 1. až 9. ročník, ktorú v tomto
školskom roku navštevuje 588 žiakov. Má 29 tried a 54 zamestnancov. V súčasnosti má telocvičňu,
dve ihriska na školskom pozemku s celkovou výmerou pozemku cca 3 ha. Stravovanie deti je
zabezpečené v školskej jedálni. Škola zabezpečuje pre svojich žiakov mimoškolskú činnosť. Túto
školu navštevujú aj školopovinné deti z blízkej obce Vyšný Medzev a Štos. Kapacita školy je pre
súčasné potreby obyvateľov mesta postačujúca. Jej väčší plošný rozvoj by mohol vzniknúť zánikom
niektorej zo škôl v spádovom území.
Na území mesta sa nachádzajú ešte dve školy. Je to Stredná odborná škola na Kováčskej ul., ktorá
vyučuje svojich žiakov v 9. triedach teoretického vyučovania a má 9 dielní. Druhou je Základná
umelecká škola na Štóskej ul. V súčasnosti má zapísaných 609 žiakov v hudobnom, výtvarnom,
literárno - dramatickom a tanečnom odbore. Výhľadová potreba 9 miest/ l 000 obyvateľov. Je
predpoklad, že existujúci objekt bude vyhovovať aj vo výhľadovom období.
Študenti stredných škôl tieto navštevujú v sídle okresu, respektíve v iných mestách kraja.
Kultúra a osveta
Na území mesta sa nachádza kultúrny dom s viacúčelovou sálou s 200 stoličkami. Súčasťou
kultúrneho domu je knižnica s knižným fondom cca 30 000 kníh. Mesto každoročne zabezpečuje
prostriedky na obnovu knižného fondu. V meste sú priestory pre klubovú činnosť, stretávanie mládeže
a dôchodcov. Občania mesta Medzev sa vyznačujú primeranou sídelnou identitou a dobrou mierou
vzdelanosti a lokálneho patriotizmu.
Na kultúrnospoločenskom živote mesta sa okrem pracovníkov kultúrneho domu podieľa tiež
Karpatskonemecký spolok na Slovensku. Mesto zabezpečuje pravidelne Dni Medzeva a koncerty. Na
území mesta pôsobí rímskokatolícka farnosť s farou v meste a kostolom Narodenia Panny Márie
v centrálnej časti mesta so 120-imi miestami na sedenie. Cirkev zohráva v spoločenskom a kultúrnom
živote mesta dôležitú úlohu.
Zhromažďovacie priestory pre väčšie verejné zhromaždenia občanov má mesto Medzev v súčasnosti
vytvorené v sále kultúrneho domu a na futbalovom ihrisku. Malé priestranstvo je pred kultúrnym
domom a pred kostolom. Kultúrnym účelom slúži tiež hvezdáreň, Múzeum kinematografie rodiny
Shusterovej, Technické múzeum – Tischlerov hámor.
Územný plán zváži možnosť zriadenie múzea medzevskej kultúry formou ponukovej plochy.
Telovýchova a šport
Mesto má pre dospelých, ale aj deti a mládež vytvorené dobré podmienky pre uskutočňovanie vo
viacerých disciplínach športovania akými sú: futbal, volejbal, hokej, basketbal, hádzaná, plávanie,
kolky a tenis, pre ktoré má potrebné športové plochy v samostatnom areáli, na školách alebo na
obytných plochách Sídliska Mladosť. Obdobné podmienky majú občania mesta, ale aj jeho
20
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
návštevníci v zimných športoch. V riešení územného plánu pre bilančné obdobie bude potrebné
vytvoriť podmienky na ich ďalší rozvoj predovšetkým dobudovaním jestvujúcich lokalít.
V meste je v súčasnosti vyhovujúce futbalové ihrisko, v ktorom je potrebné dobudovať tribúny, šatne a
rozšírenie areálu. Podobne je to pri kúpalisku, kde je potrebné vybudovanie nového bazénu.
Zdravotníctvo
Dvojobvodové zdravotné stredisko v meste s celkovou úžitkovou plochou 96 m2 je umiestnené vo
vyhovujúcich priestoroch. Poskytuje základné zdravotnícke služby pre mesto Medzev a susedné obce
Vyšný Medzev a Štós. Na území mesta sa nachádza Zdravotné stredisko, ambulancie MUDr. Ondrej
Gajdoš – praktický lekár pre dospelých s celkovou úžitkovou plochou 113 m2, MUDr. Katarína
Gajdošová – lekár pre deti a dorast s celkovou úžitkovou plochou 84 m2, DENTANA, s.r.o. – zubný
dentista s celkovou úžitkovou plochou 58 m2. a Rehabilitačné centrum s celkovou úžitkovou plochou
cca 345 m2. V meste je Záchranná služba, ktorá poskytuje urgentnú zdravotnú starostlivosť s
celkovou úžitkovou plochou 68 m2 a Pharmacy – lekáreň –Ladislav Čonka, Mgr. s odbytovou plochou
228 m2.
V riešení územného plánu pre bilančné obdobie bude potrebné prehodnotiť tento stav v poskytovaní
zdravotníckej starostlivosti aj vo vzťahu k blízkosti mesta Košice.
Zdravotnú starostlivosť pre domáce zvieratá poskytuje MVDr. Renát Mandelík – veterinárny lekár
s prevádzkou s celkovou úžitkovou plochou 30 m2,
Sociálna starostlivosť
Mesto Medzev má zriadený klub dôchodcov. V oblasti sociálnej starostlivosti o dôchodcov pôsobia
externí pracovníci. Na území mesta sa nachádza Karpatskonemecký spolok – Klub dôchodcov.
Domov dôchodcov Geront SK, s.r.o. s sa nachádza v Šugovskej doline a nad ulicou Grunt. V meste
pôsobí SČK.
Maloobchodná sieť
Na území mesta sa nachádzajú predajne potravín. Sú to: COOP Jednota na Sídlisku Mladosť s
odbytovou plochou 229 m2, MILK-AGRO, s.r.o. s odbytovou plochou 192 m2, FRESH s
odbytovou plochou 362+30 m2, Mäso-hydina s odbytovou plochou 94 m2, Butchery, s.r.o. – mäsiareň
s odbytovou plochou 47 m2, Potraviny KIWI-GR servis, s.r.o., Ovocie–zelenina s odbytovou plochou
121 m2 a Cukráreň BB Trade-Bibiana Bálintová s odbytovou plochou 47 m2.
Okrem predajni potravín sa na území mesta nachádzajú predajne nepotravinárskeho tovaru. Sú to:
Chueyn Nguyen Van – predajňa obuvi a textilu s odbytovou plochou 44 m2, AZIA predajňa obuvi
a textilu s odbytovou plochou 174 m2, Obuv Eva – predajňa obuvi s odbytovou plochou 56 m2, Mária
Brosliová – predajňa textilu s odbytovou plochou 97 m2, KATKA – predajňa rozličného tovaru s
odbytovou plochou 50 m2, ANITA – predajňa drogérie s odbytovou plochou 35 m2, FY-OKMAN –
predajňa drogérie s odbytovou plochou 70 m2, MS Eleven – Marek Štýbr – predajňa second handu,
KONRÁD – predajňa kvetov a vencov s odbytovou plochou 49 m2, Jana Ballaschová – kvetinárstvo
s odbytovou plochou 40 m2, KAPA-PRESS, s.r.o. – predajňa tlače, Krmivá a chovateľské potreby –
Roman Fabian – predajňa krmív s odbytovou plochou 25 m2, Viszlayová Ivana – predajňa potrieb pre
autá s odbytovou plochou 14 m2, Eugen Kronnovetter – predajňa stavebnín s odbytovou plochou
371m2.
V riešení územného plánu bude potrebné vytvárať predpoklady ich vzniku s prioritným zriaďovaním
v centrálnej časti obce a odbytové plochy, ich druhovosť a možné kapacity s ohľadom na vhodné
dochádzkové vzdialenosti prednostne umiestňovať na polyfunkčné plochy posilňujúcej centrálnu časť
formou ponukových plôch.
Verejné stravovanie
V meste sa v súčasnosti nachádzajú tieto zariadenia verejného stravovania: Havana Club – Stela
Trojanová s 24 stoličkami, CONDOR CLUB s 36 stoličkami a odbytovou plochou 511 m2,
Pohostinstvo Baránok s 54-mi stoličkami a odbytovou plochou 286 m2, O.N.J., s.r.o. s 22-ma
stoličkami a odbytovou plochou 234+91 m2 a pohostinstvo Gabriel Schurger s predajňou diskontu s
odbytovou plochou spolu 111 m2, GALERIE CAFE – Helmut Bistika – galéria s kaviarňou, Penzión
Villa Jana, Helion – penzión - GPW Capitol, s.r.o. s celkovou plochou 449 m2 .
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
21
V súčasnosti je v meste k dispozícii 2 44 stoličiek rôznej kategórie a kvality.
V riešení územného plánu bude potrebné pre potreby trvalého obyvateľstva a účastníkov cestovného
ruchu zvýšiť kapacity stravovania približne na 400 – 450 stoličiek.
Ubytovacie služby
Ubytovacie služby na území mesta v súčasnosti poskytujú: Ranč Šugov, s.r.o. s celkovou plochou 444
m2, Helion – penzión - GPW Capitol, s.r.o. s celkovou plochou 449 m2, a Schurgerová Brigita s
celkovou plochou 136 m2, Penzión Villa Jana.
Mesto má záujem ich v aj budúcnosti poskytovať. V riešení územného plánu bude potrebné určiť
priestory s funkčnou plochou pre poskytovanie týchto služieb.
Nevýrobné služby
Na území mesta sú zabezpečované nevýrobné služby. Sú to predovšetkým: BIANKA – Jana Juhásová
– kozmetické služby s odbytovou plochou 45 m2, Haar und Kopf – kaderníctvo s odbytovou plochou
50 m2, Kaderníctvo Lenka – kaderníctvo s odbytovou plochou 33 m2, ADM-Adriána Orllická –
pedikúra a manikúra s odbytovou plochou 33 m2, Cumnins – rehabilitačné služby s odbytovou plochou
87 m2, Schuring, s.r.o. – obchod so stavebným kovaním s odbytovou plochou 160 m2, Špak Štefan –
sklenárstvo s odbytovou plochou 32 m2, Nevýrobné služby poskytuje tiež mestský podnik služieb s
odbytovou plochou 301 m2, Slovenská sporiteľňa – peňažné služby s odbytovou plochou 329 m2,
Komerčné poisťovacie služby sú zabezpečované v úradovni s odbytovou plochou 14 m2, Záložňa –
Viera Olajošová s odbytovou plochou 32 m2 a Schuring – archív s odbytovou plochou 20 m2.
Vo východnej časti mesta sa nachádza benzínová čerpacia stanica – AWIOR.
V oblasti občianskej vybavenosti nevýrobných služieb s ohľadom na predpokladanú veľkosť mesta je
predpoklad rastu. Ich ďalší rozvoj je limitovaný blízkosťou krajského sídla.
Pohrebné služby v meste sú zabezpečované na jednom hlavnom cintoríne vo východnej zastavanej
časti mesta s dostatočnou výmerou pozemku s plochou 51 059 m2, postačujúceho pre budúcu veľkosť
mesta k návrhovému roku a preto nie je potrebné v územnom pláne riešiť jeho rozšírenie.
Mesto má zriadený dom nádeje na miestnom cintoríne. Na území mesta v mestskej časti Grunt sa
nachádza aj druhý cintorín s plochou pozemku 3 427 m2.
Výrobné a opravárenské služby
V meste teraz z výrobných a opravárenských služieb poskytuje Auto-pneu-servis s odbytovou plochou
210 m2. Vznik ďalších výrobných prevádzok v sektore remeselných služieb závisí predovšetkým od
podnikateľských ambícií miestnych obyvateľov. Druhovosť a kapacity potrieb vybavenosti výrobných
služieb budú postupne vyplývať z podnikateľských plánov a využívateľov územného plánu.
Správa a riadenie
Vo verejnej správe na mestskom úrade pracuje 23 zamestnancov, ktorí zabezpečujú činnosť mestskej
správy. Mestský úrad je umiestnený v rekonštruovanom objekte, ktorý svojou kapacitou pokrýva
potreby mesta aj k bilančnému obdobiu. Mesto je sídlom matričného úradu, stavebného úradu a má
zriadenú obradnú sieň. Na území mesta sa nachádza pošta vo vyhovujúcej budove s výmerou 329 m2
odbytovej plochy, úradovňa mestskej polície s plochou 32 m2 a Obvodné oddelenie policajného
zboru. Mesto má dobrovoľný hasičský zbor a požiarnu zbrojnicu, ktorá je v dobrom
stavebnotechnickom stave, s dostatočne dobrým stavom protipožiarnej techniky. Správu mestských
lesov zabezpečuje Mestský podnik lesov a Mestský podnik služieb mesta Medzev (správa MK,
odpadové hospodárstvo, pohrebníctvo a údržba verejnej zelene).
2.6.4.
Prieskumy a rozbory hospodárskej základne
Ťažba nerastných surovín
Podľa podkladov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave, v katastrálnom území
mesta Medzev sa v severnej časti nachádza chránené ložiskové územie komplexných Fe rúd na ploche
3 669 501 m2 a veľké množstvo starých banských diel a v údolí rieky Bodva, niekoľko opustených
skládok.
22
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Budúca možná ťažba bude limitovaná požiadavkami na ochranu a tvorbu krajiny. Obvodný banský
úrad požaduje v územnom pláne mesta riešiť ochranu a možnosti využitia vyhradeného ložiska
komplexných Fe rúd.
Poľnohospodárstvo
V rámci špecializácie rastlinná výroba na riešenom území je zameraná na pestovanie zemiakov, repky
ozimnej, ktorá v oblasti hnedých pôd je meliorátorom týchto pôd a veľmi dobrou predplodinou pre
ozimnú pšenicu.
Dnes poľnohospodársky pôdny fond pozostávajúci zo 121,32 ha ornej pôdy a 669,94 ha lúk a
pasienkov obhospodaruje AGROMOLD s.r.o. Moldava nad Bodvou. Poľnohospodárska pôda
zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 1. – 4. kvalitatívnej skupiny sa
v katastrálnom území obce nenachádza. Jestvujúca poľnohospodárska pôda dáva všetky vhodné
predpoklady pre rozvoj poľnohospodárskej prvovýroby pri zabránení nežiaducich javov biodiverzity.
Pöhm a Göbl – hydinárska farma s celkovou úžitkovou plochou 3 166 m2, ktorá zabezpečuje chov
250 000 ks hydiny.
Lesné hospodárstvo
Lesné porasty na území katastra mesta Medzev tvoria ucelené komplexy v severnej, západnej časti
katastra, ktoré je súčasťou Slovenského Rudohoria a južnej časti katastra, ktoré sú súčasťou
Slovenského krasu. Všetky lesy v katastri mesta Medzev patria do Lesného hospodárskeho celku
Medzev.
Lesnatosť územia prevyšuje celoslovenský priemer. Prevládajúce typologické jednotky sú jedľové
bučiny, bukové jedliny, bukové dúbravy, dubové bučiny, hrabové dúbravy, jaseňové jelšiny a lipové
javoriny. Väčšina porastov má funkciu hospodársku, ide o lesy ktorých hlavnou úlohou je produkcia
drevnej hmoty. Drevné hmoty z Medzeva gravitujú na cestu číslo II/548. Po uvedenej ceste sa drevné
hmoty dopravujú priamo odberateľom.
V meste je evidovaných 2149,21ha lesa v lesnom pôdnom fonde, čo tvorí 67,44 % z celkovej plochy
katastrálneho územia mesta, ktorých vlastníkom je mesto Medzev, ktoré spravuje Mestský podnik
lesov Medzev, s.r.o..
V mestských lesoch sa nachádza poľovnícky revír Medzev, v ktorom pôsobí Poľovnícke združenie
Dubina s počtom 37 poľovníkov.
Lesný hospodársky plán pre Lesný hospodársky celok Medzev je platný na roky 2011–2020, ktorý pre
hospodárenie na lesnom pôdnom fonde je potrebné považovať za záväzný.
Priemyselná a remeselná výroba a skladové hospodárstvo
Z územného hľadiska väčšie sústredenie výrobných plôch v meste Medzev je vo východnej časti sídla,
pozdĺž cesty II/548 Jasov – Štós. Tieto však nepredstavujú kompaktnú plochu, ale sú rozdrobené a
poprelínané obytnými plochami rodinných domov. Nachádzajú sa tu najvýznamnejšie závody sídla,
a skladové areály. Výrobu zabezpečujú firmy: Koloniál Košice, a.s. – strojárska výroba s
celkovou úžitkovou plochou 3 817 m2, ROSENBERG – SLOVAKIA, s.r.o. – lisovanie výrobkov s
celkovou úžitkovou plochou 6 535 m2, KOV TVAR, s.r.o. – výroba oceľových konštrukcii, TOMTERM, s.r.o. – výroba radiátorov s celkovou úžitkovou plochou 1 694 m2 , Wagner servicecentrum,
s.r.o. – delenie plechu spojené s predajom s celkovou úžitkovou plochou 1 475 m2 a Píla SARG s.r.o.
Medzev, Transportsystems s. r.. o. – strojárska výroba a montáž, Zamre s. r. o. - strojárska výroba.
V riešení Územného plánu mesta Medzev bude potrené koncentrovať priemyselné plochy vo
východnej časti sídla a v rámci týchto plôch umiestniť aj nové ponukové plochy priemyslu a skladov.
Vzhľadom na zložitú situáciu v oblasti perspektív jednotlivých priemyselných zariadení Územný plán
mesta Medzev navrhne pre ich potenciálny rozvoj nové plochy sústredené v tejto lokalite. Plochy je
možné dobre napojiť na automobilovú dopravu a železničnú dopravu. Od ostatných mestských častí je
možné tieto plochy oddeliť plochami zelene. V tejto lokalite je možné rozvíjať plochy pre servis
motoristov, plochy mestskej píly a iné plochy priemyslu a výroby.
2.6.5.
Prieskumy a rozbory rekreácie a cestovného ruchu
Vhodné vybavenostné zázemie predstavujú podhorské mestá a obce vhodné pre vidiecku turistiku,
ktoré je potrebné podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
23
v danom území najlepšie predpoklady usmerňovať rozvoj funkčno – priestorového subsystému
rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001, v znení neskorších
zmien a doplnkov, Územného plánu VÚC Košického kraja v znení neskorších zmien a doplnkov,
Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho
rozvoja Košického samosprávneho kraja. Územie mesta Medzev leží v údolí rieky Bodva
v atraktívnom, málo narušenom prírodnom prostredí na území Slovenského Rudohoria, ktoré na juhu
nadväzuje na Národný park Slovenský kras a je relatívne blízko krajského mesta Košice. Toto dáva
predpoklad tvorby rekreačného zázemia pre toto sídlo. Možnosti využitia miernejších terénov v
katastrálnom území sú široké, ktoré môžu slúžiť pre turistiku, cykloturistiku a hubárčenie v lete a v
zime pre lyžiarsku turistiku. Mesto má vhodné podmienky pre chalupárenie, letnú a zimnú turistiku
v prírodnom prostredí.
Blízkosť kúpeľov Štós rozširuje ponuku rekreačných a relaxačných aktivít pre miestnych obyvateľov
aj návštevníkov. Funkčná zóna zotavenia uspokojuje požiadavky obyvateľstva na každodennú
rekreáciu v hraniciach súvislej zástavby sídla a v jeho najbližšom okolí koncomtýždňovú rekreáciu v
rekreačnom zázemí.
Prírodné zázemie mesta Medzev poskytuje vhodné príležitosti pre krátkodobú i dlhodobú rekreáciu v
letnom i zimnom období. Funkčne je oblasť vhodná pre pobytovú rekreáciu, turistiku, poľovníctvo a
lyžovanie. Rekreačné možnosti sa naskytajú v Zlatnej, Šugovskej a Borzovskej doline, v Štóse a
Smolníku. V severozápadnej časti sídla vo väzbe na zastavané územie sa nachádzajú lyžiarske terény.
Lyžiarsky areál v Štóse je rekreačným priestorom koncomtýždňovej rekreácie hlavne obyvateľov
miest Moldava nad Bodvou a Košice. V záujmovom území Medzeva sa nachádzajú aj ďalšie lokality,
ktoré plnia funkciu rekreácie obyvateľov, a to lokalita Šugov a Zlatná dolina. Na uvedených plochách
dochádza aj k prelínaniu dennej rekreácie s koncomtýždňovou.
V bezprostrednej väzbe na mesto sa nachádza Národný park Slovenský kras s chránenými útvarmi a
časťami prírody charakterizovanými ako kultivovaná a urbanizovaná prírodná krajina s výraznými
estetickými prvkami prírody
Ďalšou z možnosti využitia prírodného potenciálu územia obce je poľovnícky revír Medzev v blízkych
lesoch, kde pôsobí Poľovnícke združenie Dubina, ktoré má 37 poľovníkov a vlastní účelový objekt na
území mesta.
Z vykonaného prieskumu v teréne a estetického posúdenia stavu záhradkovej lokality v severnej časti
sídla je ďalší plošný rozvoj záhradkárčenia nežiaduci. V riešenom území sa nenachádzajú pramene
liečivých zdrojov ani pramene prírodných minerálnych vôd.
V územnom pláne bude potrebné riešiť výhľadové nároky obyvateľov a návštevníkov mesta Medzev
na každodennú a dlhodobú rekreáciu a turizmus, vrátane cykloturistických a turistických trás.
2.6.6.
Prieskumy a rozbory plôch zelene
Aj keď samotné zastavané územie mesta je posudzované ako stresový faktor v území, no na jeho
ploche sa nachádza systém zelene rôznych kategórii a kvality. Snahou prieskumov a rozborov je
zdokumentovať jednotlivé kategórie zelene nachádzajúce sa v zastavanom území mesta.
Mesto má povinnosť viesť v zmysle ustanovení § 48 zákona číslo 543/2002 Z.z. pozemky vhodné pre
náhradnú výsadbu za prípadný výrub drevín a preto riešenie územného plánu mesta má takéto
pozemky určiť a stanoviť druhovú skladbu novej zelene.
V meste sú zastúpené nasledujúce kategórie zelene:
Verejná zeleň
V meste Medzev sa nachádzajú parkovo upravené plochy, väčšia parkovo upravená plocha je za
kostolom. Z celkovej výmery verejnej a špeciálnej zelene o výmere 121 826 m2 je plocha parkovej
zelene 4 022 m2. Plochy verejnej zelene je potrebné v riešení územného plánu mesta zriaďovať
predovšetkým v jej centrálnej časti.
Zeleň areálov občianskej vybavenosti
Plocha zelene sa nachádza pri ihrisku o výmere 19 304 m2. Pri základnej škole a materskej škôlke sú
významné plochy zelene zastúpené nízkou a vzrastlou zeleňou.
V riešení územného plánu mesta je potrebné uvažovať s ďalšími plochami zelene v rámci jestvujúcej a
novej občianskej vybavenosti. Prioritou bude zeleň vhodného typu bez alergénov.
24
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Špeciálna zeleň
Areál cintorína o výmere 4 022 m2 pozostáva zo starých a nových hrobových miest. Voľné časti
pozemku tvoria sadovnícke úpravy a trávnatá plocha bez porastov. Na území mesta v mestskej časti
Grunt sa nachádza druhý cintorín s plochou pozemku 3 427 m2.
Špeciálne druhy zelene sa v katastri mesta nenachádzajú. V územnom pláne mesta bude potrebné
riešiť takúto zeleň vo vzťahu k funkčným plochám výroby. Pre novú výsadbu je potrebné použiť len
druhy drevín z domácej produkcie so zachovaním prirodzených ekosystémov.
Sprievodná – líniová zeleň komunikácií
Medzi upravené plochy v meste patrí vysoká – líniová zeleň pozdĺž prieťahu cesty II/548 ako hlavnej
komunikácie, pozdĺž miestnych komunikácii a v sídlisku Mladosť celkom o výmere 44 015 m2.
V územnom pláne obce bude potrebné riešiť takúto zeleň predovšetkým v zastavanej časti mesta vo
vzťahu k funkčným plochám bývania a športu.
Zeleň brehových porastov a sprievodnej vegetácie vodných tokov
Jestvujúca zeleň brehových porastov a sprievodná vegetácia rieky Bodva v zastavanej časti mesta
obsahuje najmä krovinné poschodie v prepojení so stromovým. Líniová zeleň brehových porastov je
zastúpená jelšovo – topoľovými a vŕbovými porastmi a dopĺňa mozaikové štruktúry zelene v okolí.
V územnom pláne mesta je potrebné zeleň brehových porastov a sprievodnú vegetáciu vodných tokov
riešiť v rámci protipovodňových úprav vodných tokov, kde bude potrebné pre novú výsadbu použiť
len druhy drevín z domácej produkcie so zachovaním prirodzených ekosystémov pri zachovaní
ochranných a manipulačných pásiem.
Zeleň rodinných domov
Zeleň rodinných domov tvorí základ systému zelene v sídle. K prevažnej väčšine rodinných domov
prináležia výmerou rozsiahle pozemky záhrad. Pozemok s rodinným domom je väčšinou členený na
predzáhradku, zastavanú obytnú a hospodársku časť a na záhradu.
Zeleň obytnej časti pri rodinných domoch väčšinou nie je zriadená a rovno na rodinné domy je priamo
napojená hospodárska časť domu. Pozemky rodinných domov sú ukončené rozsiahlymi záhradami,
ktoré sú najvýznamnejším krajinotvorným prvkom mesta. Najbližšie k rodinným domom sa nachádza
ovocná časť záhrady. Konce pozemkov nadväzujú už na okolitú, prevažne poľnohospodársky
obrábanú krajinu, ale tiež na lesy.
V riešení územného plánu mesta je potrebné podnecovať ochranu tradičných druhov ovocných
stromov a krov, kvalitné úpravy priehradzok pri rodinných domoch, akými sú živé ploty, okrasné
kríky, popínavé rastliny a podobne.
2.7.
Prieskumy a rozbory verejného dopravného a technického vybavenia
2.7.1.
Prieskumy a rozbory dopravnej infraštruktúry
Širšie dopravné vzťahy
Mesto Medzev gravituje východným smerom k mestu Košice (31 km) pomocou cesty II/548 a južným
smerom z Jasova pomocou cesty II/550 k mestu Moldava n. Bodvou (19 km) Cesta II/548 je
v Koncepcii územného rozvoja Slovenska a v ÚPN – VÚC Košického kraja definovaná v rámci siete
ciest II. triedy s prevažnou funkciou medziokresnej dopravy a tvorí dopravnú os údolia rieky Bodva v
centrálnej časti obce sa v stykovej križovatke zo severu na cestu II/548 pripája cesta III/ 5486 Medzev
– Vyšný Medzev. Cesta dĺžky 2 km má miestny význam a je ukončená v obci Vyšný Medzev. Na
východnom okraji Medzeva mimo kataster sa na cestu II/548 v stykovej križovatke zo severu pripája
cesta III/5483, ktorá vo svojej koncovej polohe spája miestnu časť Baňa Lucia, situovanú v katastri
obce Vyšný Medzev a obce Jasov.
Cestná doprava
Doprava a dopravné zariadenia
Cestné komunikácie
Cesta II/548
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
25
Mesto Medzev gravituje východným smerom k mestu Košice (31 km) a južným smerom z Jasova
pomocou cesty II/550 k mestu Moldava nad Bodvou (19 km). Cesta vo svojom priebehu katastrom
obce zodpovedá približne kategórii C 7,5/70. Cesta II/548 je v extravilánovom priebehu v dobrom
stave, má pomerne homogénne priečne usporiadanie, jazdné pruhy šírky 3,0m a vozovku šírky 7,0 m
s krytom z asfaltového betónu v dobrom stave. Tento stav vyžaduje v nadväznosti na úsek zastavaným
územím mesta pre prejazdný úsek cesty II. triedy v zmysle STN 73 6110 kategóriu B2 – MZ 8,5/50.
V prejazdnom úseku intravilánom obce cesta II/548 prechádza cez ťažiskový priestor zástavby
pomerne úzkym koridorom vymedzeným obojstrannou zástavbou prevažne rodinných domov, ale aj
objektmi občianskeho vybavenia, ktoré majú zjazdy na pozemky priamo z cesty II/548. Cesta II/548
bola v roku 2000 rekonštruovaná v kategórii B2 – MZ 9,0/50. Vozovka v dobrom stave má šírku
jazdných pruhov 3,50 m, celková šírka vozovky asfaltovej vozovky je 7,00 m + 2 x 0,50 m
odvodňovací prúžok z betónovej prídlažby t.z. šírka medzi obrubníkmi 8,00 m. V krátkych úsekoch sú
zrealizované parkovacie pruhy pre pozdĺžne parkovanie a šikmé parkovanie. Súbežné obojstranné
chodníky sú v cca 80 % dĺžky oddelené od vozovky zelenými pásmi premennej šírky, nakoľko
chodníky sledujú nepravidelnú líniu prevažne pôvodnej historickej zástavby. V rámci rekonštrukcie
boli upravené všetky vjazdy na pozemky a križovatky. Odvodnenie je cez uličné vpusty do
kanalizácie. Vzhľadom na parametre rekonštruovanej cesty II/548 táto vyhovuje pre funkciu
prejazdného úseku cesty II. triedy cez zastavané územie mesta Medzev a spĺňa požiadavky STN 73
6110 na požadovanú kategóriu B2 – MZ 8,5/50.
Vývoj intenzity dopravy na ceste II/548 podľa celoštátneho sčítania dopravy Slovenskej správy ciest je
dokumentovaný v tabuľke:
Číslo cesty Sčítací
úsek
II/548
Úsek cesty
Celoštátne sčítanie dopravy v roku
/skutočné vozidlá /24hod/
Počet a percentuálny podiel nákladných automobilov
2000
2005
2010
02190 Jasov – Medzev (námestie)
1816
1677
2245
456
216
209NA
25,11%
12,88%
9,31%
II/548 02200 Medzev (námestie) - Štós
543
1102
906
92NA
143NA
155NA
16,94%
12,98%
17,1%
Sčítanie dopravy preukazuje nárast dennej intenzity dopravy v absolútnych číslach od roku 2000 a
značný pokles nákladnej dopravy a podielu nákladnej dopravy v úseku Jasov – Medzev. V úseku
Medzev – Štós je stagnácia pri malom zvýšení podielu nákladnej dopravy.
Cesta III/5486
Cesta v celkovej dĺžke 2,0 km prechádza Medzevom v úseku dlhom 710 m a je ukončená v obci
Vyšný Medzev napojením na miestnu komunikáciu pri kostole. Vzhľadom na polohu nie je intenzívne
využívaná pre nákladnú dopravu a je využívaná prevažne pre miestnu hospodársku dopravu a osobnú
dopravu. Vývoj intenzity dopravy na ceste III/06722 nie je sledovaný v rámci celoštátneho sčítania
dopravy Slovenskej správy ciest. Cesta v priebehu katastrom zodpovedá kategórii C 6,5/50 s
krajnicami 0,50 m, čo vyhovuje predpokladanej intenzite dopravy do 300 sk.v./24 h. V priebehu
zastavaným územím plní aj funkciu zbernej komunikácie pre sídlisko Mladosť. V celom priebehu
nemá obrubníkovú úpravu pre požadovanú kategóriu B3-MZ 8,5(5,0)/50 pre prejazdný úsek cesty III.
triedy v zmysle STN 73 6110. Súbežné chodníky sú oddelené od vozovky zelenými pásmi v ktorých
sú situované priekopy. Chodník pri západnom okraji je provizórium z cestných panelov (v úseku 85 m
pred napojením na cestu II/548 v priamom kontakte s vozovkou), na protiľahlej strane je nový chodník
z betónovej dlažby, ktorý však prebieha len k prvému obytnému domu. Vzhľadom na vyššie uvedené
prejazdný úsek cesty III/5486 nevyhovuje potrebám zastavaného urbanizovaného územia. Napojenie
na cestu II/548 bolo v nutnom rozsahu upravené v rámci rekonštrukcie cesty II/548 a vyhovuje pre
danú funkciu okrem rozhľadu, ktorý je riešený dopravným zrkadlom.
Miestne obslužné komunikácie
Tieto komunikácie zabezpečujú obslužnú funkciu s priamou obsluhou priľahlého územia najmä v
obytnej zástavbe obce.
V zmysle požiadaviek STN 73 6110 vyhovujú len komunikácie v rámci Mariánskeho námestia
komunikácie v rámci sídliska Mladosť, bytové domy na Robotníckej ulici a čiastočne komunikácie
26
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
v nových lokalitách rodinných domov pričom všade absentujú chodníky. Chodníky pri miestnych
komunikáciách sú situované len v oblasti Mariánskeho námestia.
Ostatné komunikácie vznikli živelným vývojom resp. podľa priebehu parciel a vyznačujú sa:
 úzkym 6-7 m širokým dopravným priestorom vymedzeným priľahlými oploteniami pozemkov s
nevyhovujúcimi a premennými šírkami (3-4,5 m) asfaltových vozoviek, len čiastočne
vyhovujúcimi pre obojsmernú premávku, niektoré sú nevhodné pre verejnú premávku napr.
v kombinácii šírky a pozdĺžneho sklonu, čo komplikuje vjazdy na pozemky, ukladanie
inžinierskych sieti a aj dodatočnú výstavbu chodníkov,
 slepé komunikácie dlhšie ako 100 m bez obratíšť v koncovej polohe,
 pešie a cestné premostenia Gruntského potoka a rieky Bodvy na miestnu komunikáciu sú
nevyhovujúce z hľadiska technického stavu, šírkového usporiadania, ktoré vznikli prevažne
amatérsky a bez stavebného povolenia.
Tieto komunikácie sú podmienečne vhodné pre verejnú premávku najmä z dôvodu nevyhovujúce šírky
vozoviek bez obrubníkovej úpravy a bez chodníkov pri povrchovej úpravy nízkej kvality (ale aj ako
prašné štrkové vozovky), bez odvodnenia a často problematického prístupu vozidiel záchrannej
služby, požiarnych vozidiel a vozidiel pre odvoz odpadu.
Miestne komunikácie v rómskej osade zabezpečujú priamy prístup k rodinným domom. Jedná sa o
komunikácie šírky 3-4 m bez chodníkov, ktoré nevyhovujú pre dopravnú obsluhu osady. Prístup do
osady zabezpečuje nevyhovujúca miestna komunikácia šírky 4,0 m, ktorá nadväzuje na cestu II/548
a križuje rieku Bodvu nevyhovujúcim premostením
Účelové komunikácie
Prístup do rekreačnej oblasti Šugov
Osobitné postavenie medzi komunikáciami má účelová komunikácia – lesná cesta sprístupňujúca
oblasť Šugov, ktorá má dĺžku 4570 m. Je napojená na cestu II/548 v absolútne nevyhovujúcej stykovej
križovatke a následne úrovňové križuje železničnú trať. Prebieha lesným masívom v ktorom
prekonáva výškový rozdiel cca. 100 m. Zabezpečuje dopravnú obsluhu zástavby súkromných
rekreačných objektov, domova dôchodcov a penziónu v jej koncovej polohe a v prevažnej miere je
situovaná na pozemkoch Lesov a jej pôvodná funkcia je účelová komunikácia – lesná cesta.
Vzhľadom na jej súčasnú funkciu ju zaraďujeme medzi miestne komunikácie. Šírka spevnenej
asfaltovej vozovky komunikácie sa pohybuje v rozmedzí 3,5-4,5 m, čo nevyhovuje pre obojsmernú
premávku a uhýbacie manévre sa uskutočňujú na nespevnených krajniciach resp. na provizórnych
rozšíreniach –„výhybniach“ ktoré vznikli živelným vývojom. V zimných mesiacoch pri snehovej
pokrývke aj to riešenie je nefunkčné a ohrozuje prevádzkyschopnosť tejto komunikácie, ktorá je
verejnosti prístupná bez obmedzenia. Údržbu tejto komunikácie zabezpečuje mesto Medzev.
Individuálne prístupy k jednotlivým objektom sú realizované prašnými komunikáciami realizovanými
a udržiavanými vlastníkmi objektov resp. pozemkov.
Táto komunikácia bez nutných úprav v celej dĺžke je nevhodná pre dopravnú obsluhu pomerne
veľkého územia s prevažne rekreačnou funkciou.
Prístup k areálu Hydinárskej farmy
Nadväzuje na koncovú miestnu komunikáciu, má šírku novej asfaltovej vozovky 4,0 m s odvodnením
do priľahlého terénu a pre danú funkciu vyhovuje.
Prístup k areálu záhradkárskej osady
V súčasnosti plne funkčná záhradkárska osada je napojená v provizórnom pripojení na cestu II/548
pomocou prašnej účelovou komunikáciou dĺžky 115 m, šírky 2,5-3,0 m, ktorá pre jestvujúci stav
nevyhovuje.
Poľné a lesné cesty
Poľné cesty nadväzujú na cesty II/548 a na miestne komunikácie a sú to vyjazdené, zemité vozovky
šírky cca 2,5-3,0 m slúžiace hospodárskym účelom a ich trasovanie sa v čase mení . Tieto poľné cesty
nie sú zrealizované v zmysle príslušných noriem a nemajú vplyv na dopravný systém mesta. Lesné
cesty slúžiace pre zvoz drevnej hmoty majú spevnené vozovky, šírkové usporiadanie v zmysle
príslušných noriem, stabilizované trasy a tiež nemajú vplyv na dopravný systém mesta.
Dopravné zariadenia
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
27
V meste je situovaná ČSPH na ceste II/548 na východnom vstupe do mesta a vyhovuje pre potreby
mesta.
Opravárenské služby pre osobné automobily poskytuje v meste AUTO – MOTO – SERIS s
odbytovou plochou 210 m2. Komplexné opravárenské kapacity a značkové servisy sú situované
v mestách Košice a Moldava nad Bodvou.
Bodové a líniové závady
Bodové závady
Označenie
Popis dopravnej závady
1
Nevyhovujúci a neakceptovateľný stavebno-technický stav stykovej križovatky
v napojení miestnej komunikácie do oblasti Šugovskej doliny na cestu II/548
(geometria križovatky, rozhľad)
2
Nechránené železničné priecestie na miestnej komunikácii do Šugovskej doliny
3
Nechránené železničné priecestie na ceste II/548 v zastavanom území mesta
4
Nevyhovujúci rozhľad vpravo v rekonštruovanej stykovej križovatky v napojení
cesty III/5486 na cestu II/548 z dôvodu jestvujúcej zástavby –riešené dopravným
zrkadlom
5-14
Nevyhovujúci stavebno-technický stav premostení rieky Bodvy a Gruntského potoka
na miestne komunikácie (šírkové usporiadanie, statika, vybavenosť mostov a lávok
pre peších)
Medzi bodové závady patria všetky premostenia Gruntského potoka pre peších (cca. 5-7 lávok), ktoré
sú bez stavebného povolenia.
Líniové závady
Označenie
Popis dopravnej závady
1–1
Nevyhovujúce šírkové usporiadanie a stavebno-technický stav prejazdného úseku
cesty III/5486 pre funkčnú triedu B3 – MZ 8,5/50 v zmysle STN 73 6110, absencia
chodníka v hornej časti sídliska Mladosť – východ, provizórny chodník z panelov do
sídliska Mladosť – západ.
2-2
Nevyhovujúce šírkové usporiadanie a stavebno-technický stav účelovej
komunikácie – lesnej cesty v dĺžke cca. 4,7 km, ktorá sprístupňuje rekreačnú oblasť
Šugov pre požadovanú minimálnu kategóriu C3 – MOK 7,0 (6,5)/30/ v zmysle STN
73 6110, absencia chodníkov. Neakceptovateľné pripojenie na cestu II/548.
3-3
Neprípustne malá šírka dopravného priestoru, nevyhovujúce šírkové usporiadanie
vozovky pre obojsmernú premávku , nevyhovujúci stavebno-technický stav
vozovky, neprípustný pozdĺžny sklon vozovky ( viac ako 12 %), bez chodníka.
4–4
Neprípustný pozdĺžny sklon vozovky (viac ako 12 %), bez chodníka.
Okrem obslužných komunikácii sídliska Mladosť a Mariánskeho námestia všetky ostatné obslužné
Komunikácie je možné hodnotiť s líniovými závady ako nesúlad s STN 7306110.
Nevyhovujúce šírkové usporiadanie vozovky pre obojsmernú premávku s obrubníkovou úpravou min.
v kategórii C3 – MO 6 ,5(6,0)/30, nevyhovujúci stavebno-technický stav vozovky bez odvodnenia,
absencia chodníkov, absencia obratíšť pre vozidlá TS na slepých komunikáciách dlhších ako 100 m,
u jednopruhových obojsmerných komunikácii v stiesnených pomeroch absencia výhybni a chodníkov.
Rozbor prepravných vzťahov
Autobusová doprava je zastúpená autobusmi Eurobus. Na ceste II/548 v prejazdnom úseku obcou sú
situované 3 priebežné obojstranné zastávky vybavená zastávkovými pruhmi (železničná stanica, SOU,
námestie, most) a jedna jednostranná zastávka v priestore Mariánskeho námestia sever vybavená
zastávkovým pruhom a prístreškom.
Mimo zastavané územie sú situovane 3 priebežné obojstranné zastávky (rázcestie Šugov, úpravňa
vody, Stará píla), kde autobusy zastavujú na jazdných pruhoch.
Autobusové spoje premávajú:
ako priebežné v relácii Košice AS – Medzev – Smolník (námestie),
počet spojov/24h= 18
ako priebežné v relácii Košice AS – Medzev – Vyšný Medzev (polesie),
počet spojov/24h= 7
ako koncové v relácii Košice AS – Medzev ukončené na Mariánskom námestí, počet spojov/24h= 0
Situovanie zastávok v súčasnosti vyhovuje.
28
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Počet spojov sa môže meniť podľa požiadaviek obcí na trase .
Parkovacie, odstavné plochy a priestranstva, garáže
V meste sú vybudované špecializované a organizované plochy statickej dopravy pre verejnosť v týchto
priestoroch:
 parkovacie pásy - pozdĺžne parkovanie na ceste II/548 ............................... 29 stojísk
 parkovacie pásy - šikmé parkovanie na ceste II/548 ...................................... 9 stojísk
 parkovisko Mariánske námestie ........................................................................ 8stojísk
 parkovacie pásy - pozdĺžne parkovanie Mariánske námestie juh ...... 9+10=19 stojísk
 parkovacie pásy - pozdĺžne parkovanie Mariánske námestie sever . 25+25=50 stojísk
 parkovací pás
- kolmé parkovanie Mariánske námestie sever .................... 9 stojísk
 parkovisko pri železničnej stanici .................................................................... 16 stojísk
 parkovacie pásy - pozdĺžne parkovanie na jazdných pruhoch na obslužných miestnych
komunikáciách sídlisko Mladosť – Východ ..... 30+10+15+8+17+20+13+16=129 stojísk
 parkovacie pásy - pozdĺžne a kolmé parkovanie na jazdných pruhoch na obslužných
miestnych komunikáciách sídlisko Mladosť- Západ .............. 17+6+14+4+4+8=53stojísk
V lokalitách bytových domov na uliciach Robotnícka, Revolučná a Kováčska nie sú vyhradené
a značené plochy pre parkovanie a parkuje sa neorganizovane na jazdných pásoch obslužných
komunikácii vo vnútroblokoch resp. na úkor zelene s provizórnym spevnením.
Pri objektoch ostatnej občianskej vybavenosti sa na parkovanie využívajú neorganizované spevnené aj
nespevnené priľahlé plochy a prístupové komunikácie.
Garážovanie súkromných osobných áut je riešené radovými garážami situovanými v lokalitách:
- sídlisko Mladosť – Západ........................35 garáži
- bytové domy Kováčska ............................5 garáži
- bytové domy Revolučná............................7 garáži
- bytové domy Robotnícka.........................11 garáži
Spolu: ..................................................... 58 garáži
Centrálna časť mesta pociťuje nedostatok parkovacích stojísk, ktorý je pravdepodobne spôsobený
najmä využívaním disponibilných stojísk na dlhodobé parkovanie automobilov zamestnancov
okolitých firiem. Nedostatok parkovacích stojísk v sídliskovej zástavbe je objektívne dané absenciou
parkovísk na teréne , ktoré boli projektované len na 30 % z potrebnej kapacity v zmysle v čase
výstavby platných THÚ. Nedostatok stojísk je kompenzovaný v tejto zástavbe dodatočnými úpravami
jestvujúcich obslužných komunikácii pre šikmé resp. kolmé parkovanie provizórnym spevnením alebo
na úkor priľahlej zelene. Parkovanie a garážovanie v lokalitách rodinných domov je riešené na
vlastných pozemkoch.
Verejné parkoviská výrazne absentujú pre potreby cintorína, kúpaliska, školy.
Hlukové pásma cestnej dopravy
Hlavným líniovým zdrojom hluku je cesta II/548, ktorá prechádza obojstranne zastavaným územím
meste v dĺžke cca 1800 m šírky 18 -20 m. Prakticky v celej dĺžke sa jedná o súvislú obytnú zástavbu
prevažne rodinných domov s výnimkou centrálnej časti, kde je situovaný kostol a otvorený priestor
Mariánskeho námestia. Tento typ zástavby zvyšuje hlukovú záťaž, nakoľko sa tu uplatňuje vplyv
odrazov. V prejazdnom úseku cesty I/67 bola v roku 2010 intenzita dopravy 2275 sk.v./24 h pri 9,31
%-nom podiele nákladnej dopravy. V územnom pláne mesta z roku 1996 bola dokumentovaná zo
sčítania dopravy v roku 1990 intenzita dopravy 1689 sk. v/24h pri podiele nákladnej dopravy 39,6 %.
Vzhľadom na výrazný pokles podielu nákladnej dopravy nepredpokladáme výraznejšie prekročenie
najvyššej prípustnej hodnoty ekvivalentného hluku LAeq= 60 dB(A) v dennom období a LAeq= 50
dB(A) v noci v území kategórie II. v okolí* ciest I. a II. triedy a zberných mestských komunikácii .
Pre prognózovanú intenzitu dopravy na ceste II/548 v roku 2035 t.z. 10 rokov po návrhovom roku
2030 bude vypočítaná hluková záťaž a priebeh izofón ekvivalentnej hladiny hluku v riešení Územného
plánu mesta Medzev.
Na ceste III/5486 vzhľadom na absenciu sčítania dopravy a pri predpoklade nízkej intenzity dopravy
a počte nákladných automobilov v absolútnych číslach, nebude najvyššia hodnota ekvivalentného
hluku LAeq v dennom období v obytnom území v okolí cesty II. triedy a ciest III. triedy dokladovaná v
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
29
zmysle prílohy č.2. k nariadeniu vlády SR č. 339/2006 Z.z., „Prípustné hodnoty hluku vo vonkajšom
prostredí...“.
Pešie komunikácie
Najväčšia intenzita pešieho pohybu je pozdĺž cesty II/548, kde je najväčšia intenzita motorovej
dopravy a kde je sústredená občianska vybavenosť, ktorá vytvára hlavné aktivity mesta. Bariérový
efekt v tejto časti mesta je evidentný a priečny pohyb peších je problematický najmä v špičkových
reláciách hlavne v priestore zastávok SAD a Mariánskeho námestia. V prevažnej miere je pohyb pri
ceste II/548 zvládnutý pomerne dobre pomocou obojstranne vedených chodníkov oddelených od
vozovky postrannými zelenými deliacimi pásmi premennej šírky min. 1,0-1,5 m. Chodníky majú
šírku min. 1,5 m s krytom z betónovej dlažby, ktoré sú po rekonštrukcii v rámci rekonštrukcie cesty
II/548. Obslužné komunikácie sú na 90 % bez chodníkov, čo hodnotíme ako nevyhovujúci stav.
Okrem pešieho pohybu viazaného na cestnú sieť sa v intraviláne mesta v menšom rozsahu uplatňujú
samostatne trasované chodníky a to najmä v severojužnom smere, ako skratky do centra obce. Najlepší
stav pešej dopravy reprezentuje po rekonštrukcii Mariánske námestie.
Cyklistická doprava
V meste nie je v súčasnosti segregovaná cyklistická doprava. Cyklistická doprava v rámci mesta
(dochádzka za prácou, do školy) je nepodstatná a nemá vplyv na dopravný režim v meste. V návrhu
územného plánu je potrebné vytvoriť podmienky pre tento druh dopravy v dlhodobom horizonte.
Železničná doprava
Doprava a dopravné zariadenia
Cez kataster obce prechádza jednokoľajná železničná trať (RGT) číslo 168 Moldava nad Bodvou –
Medzev so železničnou dopravňou: ŽST Medzev, žkm 15,358,
 číslo traťového úseku : 3311 (DÚ Jasov –Medzev)
 traťová rýchlosť úseku: v = 50 km/h
 rozchod: 1435 mm
Počet vlakov: 4 vlaky/24 h (nákladná doprava – zjednodušené riadenia vlakovej dopravy) s motorovou
trakciou, z prevádzkových dôvodov miestne na 40 km/h. Železničné zariadenia sú dlhodobo
stabilizované s výhľadovou elektrifikáciou (po roku 2030). Najbližšia železničná stanica pre osobnú
dopravu je v Moldave nad Bodvou (16 km). V priebehu katastrom trať križuje účelovú komunikáciu
do rekreačnej oblasti Šugov a cestu II/548 cez nechránené železničné priecestia. Cestu II/548 križuje aj
v súčasnosti nefunkčná vlečková koľaj do areálu firmy Rosenberg a Transportsystem.
Hlukové pásma železničnej dopravy
Vzhľadom na počet vlakov za 24 h, malý počet vozňov vo vlaku a polohu ŽST a trate v sídle, je hluk
generovaný železničnou dopravou pre hlukovú záťaž sídla nepodstatný.
Vzhľadom k tomu, že nie je možné špecifikovať počet vagónov vo vlakoch nákladnej dopravy
a pravidelnosť nákladných vlakov, nepovažujeme tieto vstupy za korektné pre výpočet hluku.
Motorové jednotky nie sú výrazným zdrojom hluku, pričom ťažisko obytnej zástavby obce je vo
vzdialenosti cca. 800 m, čo umožňuje konštatovať, že v súčasnosti železničná doprava nie je zdrojom
nadmerného hluku pre obytnú zástavbu obce ako celok. Najbližšie cca 70-90 m k trati resp. areálu
ŽST je skupina cca 30 rodinných domov(70-90 m) , ktoré môžu negatívne vnímať hluk z nakládky
a manipulácie nákladných vlakov v ŽST. Tento hluk nie je možné zrátať vzhľadom na jeho charakter
(impulzový hluk), možno ho len zmerať a posúdiť podľa akustickej normy. V súčasnosti mesto
neeviduje sťažnosti na hluk generovaný činnosťou na ŽST, ktorá je prevádzaná len v dennom období.
Letecká doprava
V katastri obce nie sú situované žiadne civilné ani poľnohospodárske letiská.
Najbližšie civilné letisko je v meste Košice.
30
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
2.7.2.
Prieskumy a rozbory technického vybavenia
Vodné hospodárstvo
Zásobovanie pitnou a prevádzkovou vodou
Mesto Medzev má vybudovaný gravitačný vodovod z roku 1975. Zdrojom vody sú pramene v
Šugovskej doline s minimálnou výdatnosťou 3,0 ls-1 a bilančnou výdatnosťou 7,0 ls-1. Voda je z
pramennej záchytky dopravovaná zásobným potrubím DN 200 mm do vodojemu objemu 400 m3.
Vodojem je vybudovaný južne od sídla na kóte dna 379,00 m.n.m. Horná hranica tlakového pásma je
vo výške 364 m.n.m. a dolná vo výške 319 m.n.m. Zásobné potrubie z vodojemu je DN 300 mm
a rozvodné potrubie DN 80 až 150 mm. Výdatnosť zdrojov vody nachádzajúcich sa v zastavanej časti
je 1 l s-1. Západne od mesta je vybudovaná úpravňa vody Medzevskej vetvy Košického skupinového
vodovodu pracujúca s bilančnou hodnotou 20 ls-1. Zdroje vody sú západne od mesta povrchové odbery
z potokov Čierna Moldava, Porča a Pivering. Ďalší zdroj je v Zlatnej doline severne od mesta, ktorého
prívodné potrubie prechádza západnou časťou mesta. Sumárna výdatnosť zdrojov je od 0,0 do 300 ls-1.
Nad úpravňou vody je vybudovaný vodojem, z ktorého voda je dopravovaná do Košíc potrubím DN
700 mm vedeným centrom mesta..
Z Medzeva cez hydrofórovu stanicu a rozvodnou sieťou DN 80 až 100 mm. je zásobovaný aj Vyšný
Medzev. Stanica má výkon 4,0 ls-1 a je vybudovaná v južnej časti na kóte 366,0 m.n.m.
Rozvodné potrubia sú trasované v zelenom páse alebo okrajom miestnych komunikácii a ciest.
Rozvodné vodovodné potrubia je potrebné maximálne zaokruhovať tak, aby spoľahlivo zásobovali
jestvujúce objekty v potrebnom množstve vody a požadovanom tlaku.
Potrubie vodovodu zásobuje odberateľovu v I. tlakovom pásme a je v správe VVS Košice, ktoré
pripravujú projekt na rekonštrukciu a rozšírenie vodovodu.
V katastrálnom území mesta Medzev sa nachádzajú ochranné pásma vodárenských zdrojov:
1. Piverský potok rkm 1,0 – 4,3 a
2. Potok Zlatná rkm 2,9 – 8,8 .
Výpočet potreby pitnej a úžitkovej vody pre bytový fond:
Výpočet potreby pitnej a úžitkovej vody pre bytový fond je vykonaný podľa Vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky zo 14. novembra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov
a kanalizácii číslo 684/2006 Z.z..
Špecifická potreba vody :
b/ byty s lokálnym ohrevom teplej vody a vaňovým kúpeľom:
135,0 l/osoba,deň
základná vybavenosť b/ od 1 001 do 5 000 obyvateľov:
25,0 l/osoba,deň
Spolu: 160,0 l/osoba,deň
Priemerná potreba vody (l/s) Q p :
2011: 4 276 obyvateľov x 160,0 l/obyvateľov, deň = 684 160,0 l/deň = 7,92 l/s
Maximálna denná potreba vody Q m = Q p x k d (k d = 1,6) (l/s):
2011: 1,6 x 684 160,0 l/deň
= 1 094 656,0 l/deň = 12,67 l/s
Pričom k d = súčiniteľ dennej nerovnomernosti.
Maximálna hodinová potreba vody Q h = Q m x k h (k d = 1,8) (l/s):
2011: 1,8 x 1 094 656,0 l/deň
= 1 970 380,8 l/deň = 22,80 l/s
Pričom k h = súčiniteľ hodinovej nerovnomernosti
Výpočet objemu vodojemu Qv = Qm x 0,6 (min. 60%) :
2011: 1 094,7 m3/d x 0,6 % + 72,4 m3 = 729,2 m3
Z vodojemu objemu 400 m3 vybudovaného na kóte dna 362,50 m.n.m. je zásobovaná jestvujúca
zástavbu v I. tlakovom pásme v potrebnom množstvu a tlaku. Vodojem kapacitne nepostačuje.
V riešení územného plánu je potrebné riešiť rekonštrukciu a rozšírenie vodovodu pre mesto Medzev,
so zohľadnením výhľadových potrieb Vyšného Medzeva.
Odvádzanie a čistenie odpadových vôd
Mesto Medzev má vybudovanú verejnú jednotnú kanalizáciu z roku 1994. Splaškové a dažďové vody
sú odvádzané stokovou sieťou z mesta Medzev a Vyšného Medzeva do spoločnej čistiarne
odpadových vôd (ČOV) situovanej na východnom okraji Medzeva. Stoková sieť pokrýva centrálnu
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
31
časť mesta a Sídlisko Mladosť. Centrom mesta je vedený zberač "A" zhotovený z rúr DN 800 až 1 200
mm zaústený do ČOV v správe VVS Košice.
Čistiareň je typu Sigma-Prefa s Q = 1 000 m d-1 pre 5 000 ekvivalentných obyvateľov na jednotnej
kanalizačnej sieti. Čistiareň bola projektovaná na kapacity:
denný prítok Qd = 976,3 m3d-1
=
11,3 ls-1
3 -1
najväčší prítok Qmax = 2 877,1 m d
=
33,3 ls-1
3 -1
najmenší prítok Qmin = 361,6 m d
=
6 , 5 ls-1.
Výpočet množstva splaškových vôd podľa STN 75 6101 v roku 2011:
Potreba vody je prevzatá z časti Zásobovanie vodou: Q p = 7,92 l/s.
Najväčší prietok: Q hmax = k h max x Q 24 = 3,0 x 7,92 = 23,76 l/s
Najmenší prietok: Q h min = k h min x Q 24 = 0,6 x 7,92 = 4,75 l/s
k h max - súčiniteľ maximálnej hodinovej nerovnosti
k h min - súčiniteľ minimálnej hodinovej nerovnosti
Q 24
- priemerný denný prietok splaškových vôd
Výpočet množstva BSK 5 : 4 276 ob. x 60 g/ob.d = 256 560 g/d x 365 = 93 644 kg/rok
Výpočet množstva EO (150 l/ob d):
684 160,0 l/deň / 150 l/ob d = 4561,07 EO
V riešení územného plánu mesta je potrebné riešiť rekonštrukciu kanalizácie a ČOV, ktorá bude
vyhovovať pre mesto Medzev a obec Vyšný Medzev. Vybudovanie samostatnej ČOV pre obec Vyšný
Medzev nie je aktuálne z dôvodu dodržania ochranného pásma ČOV vo vzťahu ku jestvujúcej
a navrhovanej bytovej výstavby na území mesta Medzev. . Súčasťou riešenia bude návrh spôsobu
odvedenia dažďových vôd z ulíc Jarná, Partizánska, Štóska, časti Mülpack a sídliska Mladosť, vrátane
balastných vôd z Revolučnej ulice.
Dažďové vody sa v čo najväčšej miere ponechať na vsiaknutie do terénu a terén je potrebné
vyspádovať tak, aby nevsiaknuté dažďové vody boli odvedené do rigolov, priekop a dažďovej
kanalizácie so zaústením do potokov.
Odtokové pomery
Mestom preteká vodný tok Bodva s ľavostrannými prítokmi Štósky potok, potok Porča, Piverský potoka
potok Zlatná a pravostranným prítokom potok Grunt a Šugovský potok.
Vodné toky Bodva, Zlatná a Piverský potok sú zaradené medzi významné vodné toky a zároveň sú
zaradené v zozname medzi vodárenskými vodnými tokmi.
Rieka Bodva preteká katastrálnym územím mesta a je upravená v úseku – rkm 33,640 – 34,596 v dĺžke
956 m a v rkm 33,900 bola vybudovaná hať – rkm 41,436 – 41,688 v dĺžke 252 m a v rkm 41,450 je
vybudovaný stupeň. Úpravu spravuje VVS Košice a.s.. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.
Odštepný závod Košice má v správe vodné toky a v Podnikovom rozvojovom programe je zaradená
investičná akcia Medzev – Úprava potoka Bodva v rkm 32,737 – 33,237 (pri ČOV).
V povodí toku Bodva je navrhovaná vodná nádrž Medzev, ktorá je zaradená v kategórii C
s predpokladanou realizáciou po 25 rokoch, Hmax = 384,00 m.n.m. a Vc= 18,5 mil. m3.
V katastrálnom území mesta Medzev sa nachádzajú ochranné pásma vodárenských zdrojov:
1. Piverský potok rkm 1,0 – 4,3 a
2. Potok Zlatná rkm 2,9 – 8,8 .
Na zabezpečenie ochrany intravilánu mesta pred povrchovými dažďovými vodami je potrebné
vybudovať záchytné priekopy. Je potrebné vybudovať alebo rekonštruovať a vyčistiť priekopy
a rigoly. Ďalej je potrebné rekonštruovať úpravu a vybudovať predĺženie úpravy toku Bodva a
vybudovať úpravu ostatných tokov. Na začiatku úprav tokov je potrebné vybudovať prepážky na
zachytenie splavenín. Úpravu tokov a priekop - rigolov je potrebné vybudovať čo najjednoduchšie
polovegetačné.
Územný plán navrhne spôsob úprav vodných tokov a umiestnenia ochrany zastavanej časti obce pred
povrchovými vodami.
Zásobovanie energiami
Elektrická energia
Základné technické údaje:
Rozvodné siete:
VN – 3
AC 22000V 50Hz, IT
NN – 3/PEN AC 400/230V 50Hz, TN-C
32
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Mesto Medzev je v súčasnosti zásobovaná elektrickou energiou z distribučných trafostaníc 22/0,4kV
uvedených v prehľade.
Prehľad o jestvujúcich trafostaniciach v meste Medzev:
Označenie
TS029000xx
Inštal.výkon /kVA/
Obec
Cudzie
1-účel.
Umiestnenie
(xx=01-n) Medzev
Obec
–
ul.Revolučná–Obec (pri VDI)
630
ul.Kováčska (za RD78)–Obec stred
400
Sídlisko Mladosť
2x630
ul.Štóska–Výskum
630
ul.Štóska-Záhradkári
630
ul.Štóska-Bodoka–Štos Hájenka
160
ul.Grunt–stred (Petrova)
250
Kováčska–Rómska osada
250
Pri tehelni–smetisko
100
Šugov.dolina - VSŽ
–
Šugov.dolina
100
Šugov.dolina–Pion. tábor
160
ul.Štóska–Hviezdáreň
630
ul.Miroslavská
250
ul.Štóska–Vlek
–
ul.Kováčska–stará píla_bola
–
ul.Kováčska–Píla (Technické služby_boli)
–
ul.Kováčska–ČOV
–
ul.Kováčska–Transport systems (Strojmalt_bol)
–
ul.Kováčska–SOUP
–
ul.Grunt–Globtel
–
ul.Grunt–Pri dome dôchodcov
–
Colónial
–
TS02
TS03
TS04
TS05
TS06
TS07
TS08
TS09
TS12
TS13
TS14
TS15
TS16
TS17
TS18
TS19
TS21
TS22
TS23
TS24
TS25
TS26
TS27
TS28
Celkom Sc /kVA/:
5450
250
–
–
–
–
–
–
–
–
–
100
–
–
–
–
250
0
160
100
0
160
63
160
250
Prevedenie
Prevádzkovateľ
C2 a ½ stĺp
C2 a ½ stĺp
mrežová PTS
murovaná
mrežová
C2 a ½ stĺp
1-stlpová
C2 a ½ stĺp
C2 a ½ stĺp
mrežová uz
mrežová
1-stlpová
1-stlpová
murovaná
mrežová PTS
mrežová
4–stĺpová
mrežová
mrežová
murovaná
mrežová
1-stlpová
mrežová
2-stlpová
neznámy
VSD
VSD
VSD
VSD
VSD
VSD
VSD
VSD
VSD
1-účelová
VSD
VSD
VSD
VSD
neznámy
1-účelová
1-účelová
1-účelová
1-účelová
1-účelová
1-účelová
1-účelová
1-účelová
1493
Zdroj: VSD, a.s. Košice, r.2013 - Inštalovaný výkon /kVA/ transformátorov a označenie od prevádzkovateľa sústavy
Poznámka:
Trafostanice TS01, TS10, TS11 a TS20 (sa nachádzajú mimo katastra mesta Medzev)
Elektrické stanice (transformovne) VVN/VN zásobujúce danú oblasť:
Lokalita
Inštalovaný výkon /MVA/
Prevod /kV/
Prevádzkovateľ
80
32
110/22
110/22
VSD
VSD
ES Budulov
ES Prakovce
Zdroj: VSD, a.s. Košice, r.2012
Vedenia VVN a VN prechádzajúce lokalitou:
Číslo vedenia
kV
Trasa
VN 302
22
ES Budulov
od – do
Vedenie
Prevádzkovateľ
-
jednoduché
VSD
ES Prakovce
Zdroj: VSD, a.s. Košice, r.2012
Trafostanice sú napájané po VN strane prípojkami VN tvorenými prevažne vodičmi 3x50 AlFe 6 na
podperných bodoch, v menšej miere káblovými prípojkami VN v zemi, od kmeňovej VN linky VSD
číslo 302.
Predpokladaná trasa preložky cesty II/548 v intenciách Územného plánu VÚC Košického kraja
koliduje s jestvujúcou trasou VN vedenia č.302 na parcele 2583/1.
Sekundárne elektrické rozvody NN a verejné osvetlenie
Existujúce sekundárne elektrické rozvody NN sú realizované vzdušným vedením na betónových
stĺpoch – podperných bodoch (PB) v trasách situovaných vedľa miestnych komunikácii. Centrálne
námestie má sekundárne rozvody NN uložené v zemi.
Kmeňové vedenia sú kombinovane - tvorené vodičmi prierezu 3x70+50 mm² AlFe6, resp. 4x70/11
AlFe alebo samonosnými káblami AES 4x120 v trase vedľa hlavných miestnych komunikácii,
odbočky do uličiek vodičmi prierezu 4x35 mm² AlFe6.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
33
Existujúce verejné osvetlenie (VO) je tvorené vodičom 25 mm² AlFe a výbojkovými svietidlami na
podperných bodoch NN siete s napojením a ovládaním z rozvádzačov verejného osvetlenia.
Energetická bilancia potrieb elektrickej energie
Bilancie celkového elektrického príkonu pre bytový a nebytový fond sú vypočítané v zmysle zásad
pre navrhovanie distribučných sieti VN a NN podľa metodiky „Pravidlá pre elektrizačnú sústavu č.2“
vydanú SEP-om v roku 1983 a dodatku P1 z roku 1990.
Celkový počet odberov-domácnosti: 1626 bytov – odberov MOO v roku 2012 (Zdroj: VSD, a.s.
Košice, r.2013) je rozdelený podľa kategórie bytového odberu v zmysle STN 332130 čl.4.1
a Pravidiel pre ES č.2, čl.4.2.1. a tab.č.1-jestvujúci stav následovne:
kategória
podiel bytov %
počet bytov
jednotkový príkon na byt kVA
A
50
0,4+ 1,6⁄ √n =
813
B1
0
0,8+ 3,2⁄ √n =
0
B2
35
1,6+ 6,4⁄ √n =
732
C1
5
6,0+ 4,0⁄ √n =
81
C2
0
12,0+ 8,0/ √n =
0
Podielové zaťaženie od bytového fondu celkom je Sc1 =
celkový príkon kVA
0,46
0
1,84
6,45
0
374
0
1347
523
0
2244
Príkon podľa jednotlivých kategórii:
– kategória A – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebiče do 3,5 kVA
– kategória B1 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebiče do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebičmi nad 3,5
kVA
– kategória B2 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebiče do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebičmi nad 3,5
kVA + elektrický ohrev teplej úžitkovej vody
– kategória C1 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebiče do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebičmi nad 3,5
kVA + elektrický ohrev teplej úžitkovej vody + elektrické vykurovanie zmiešané priamotopné a akumulačné
– kategória C2 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebiče do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebičmi nad 3,5
kVA + elektrický ohrev teplej úžitkovej vody + elektrické vykurovanie zmiešané priamotopné a akumulačné + elektrické vykurovanie
akumulačné
Podielové zaťaženie na občiansku a technickú vybavenosť:
Celkový počet odberov-podnikatelia (včítane odberov verejnej správy): 184 odberov MOP v roku
2012 (Zdroj: VSD, a.s. Košice, r.2013)
Podielové zaťaženie pre obec Sc1 – bytový fond:
2 244 kVA
Sc2 – občianska a technická vybavenosť: 2 024 kVA
Sc – Celkom pre obec:
4 268 kVA
Veľkoodbery (7 ks) majú pokrytie spotreby elektrickej energie z vlastných trafostaníc.
Plyn
Mesto Medzev je plynofikovaný od roku 1995 pri tlakovej hladine 0,3 MPa. Odberatelia mesta sú
zásobovaní plynom z miestnej STL siete, priamo cez STL prípojky plynu, alebo cez stredotlaké
prípojky a regulátory tlaku STL/NTL.
Zdrojom zemného plynu naftového je VTL distribučný prípojný plynovod do Medzeva, DN 100 OCL,
PD 6,3 MPa, ktorým je napojená regulačnú stanicu RS Medzev výkonu 4 000 m3h-1. Cez STL
plynovody z materiálu PE v Medzeve sú zásobované aj obce Vyšný Medzev, Štós a Štós – kúpele, pri
tlakovej úrovní PN 0,3 MPa. Rozvodné STL plynovody sú nové a bezporuchové. STL plynové
potrubia v meste sú nové a bezporuchové s kapacitnou rezervou pre rozvoj mesta.
Teplo
Časť hromadnej bytovej výstavby, občianskej vybavenosti s potrebou nad 30 kW a priemyselné
podniky sú zásobené z kotolní so spaľovaním zemného plynu a pevného paliva. Na území mesta je 13
kotolni s celkovým inštalovaným výkonom 16,316 MW. Rodinné domy, časť občianskej vybavenosti
a bytové domy s potrebou do 30 kW, sú vykurované z vlastných zdrojov tepla lokálne so spaľovaním
plynu alebo pevného paliva. Časť rodinných a bytových domov má elektrické vykurovanie.
Pri stanovení tepelnej potreby je potrebné vychádzať z STN 383350 o zásobovaní teplom, že objekty
v meste Medzev sa nachádzajú v krajine s najnižšou oblastnou teplotou –15°C.
34
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Netradičné druhy energie
V Medzeve sa nachádzajú tri kotolne, ktoré využívajú netradičné obnoviteľné zdroje na výrobu tepla.
Je to kotolňa na štiepku v areáli SOU, kotolňa na peletky pre areál ZŠ a kotolňa na štiepku/plyn pre
bytové domy + OV na sídlisku Mladosť, Kolonial slnečné kolektory a fotovoltaika a časť rodinných
domov fotovoltaika.
V riešení územného plánu sa odporúča uvažovať so zmenou palivovej základne prechodom na
biomasu. V prípade nedostatočného využitia orných pôd pre poľnohospodárske účely, je možné tieto
plochy preorientovať na pestovanie plodín pre energetické účely a ich využitie pri zásobovaním
teplom. Zároveň je možné pre energetické účely využívať aj odpady z lesných plôch a bioodpady
z mesta, s kombináciou využitia iných netradičných druhov energie.
Napojenie územia na telekomunikačné a informačné siete
Stav a nároky na telefonizáciu
Mesto Medzev je súčasťou Regionálneho technického centra Východ a má vlastnú telefónnu ústredňu.
Jestvujúca miestna telefónna sieť /MTS/ je realizovaná z prevažnej časti rozvodmi v zemi popri
hlavnom dopravnom ťahu cez mesto a čiastočne vzdušným kábelovým vedením na drevených
pätkovaných stožiaroch z účastníckych rozvádzačov umiestnených v trasách situovaných vedľa
miestnych komunikácii. Technické údaje o kapacite a využití TÚ, MTS a PK (pripojný kábel) a o ich
trasách sú predmetom obchodného tajomstva Slovak telekom a.s.
Telekomunikačné a rádiokomunikačné zariadenia
Úložné káble T-Com a.s. v meste sú. Prípojný úložný kábel T-Com a.s. (PK-DK) prichádza k mestu
od Moldavy nad Bodvou popri štátnej ceste do ATU, od ktorej sú vedené rozvody k účastníkom mesta
Medzev, ale vedenia MTS v zemi pokračuje od ATU cez sídlisko Mladosť popri komunikácii aj do
Vyšného Medzeva a Lucia bane. Iný druh vedenia cez Medzev v zmysle podkladov a vyjadrenia
správcu siete Tcom a.s. tu nie sú.
V lokalite (intraviláne) sa nenachádzajú zariadenia a podzemné telekomunikačné siete spoločnosti
Towercom (predtým TRI R - TBDS a.s. – Rádiokomunikácie), spoločnosti Orange Slovensko a.s.,
Telefonica O2 Slovensko, s.r.o., ani nie sú požiadavky, ktoré by mali byť zohľadnené v riešenom
územnom pláne obce.
Spoločnosť Tcom, ktorá má na k.ú. obce Medzev (v extraviláne-Kaligov vrch) osadenú
telekomunikačnú stavbu – anténny stožiar, neplánuje v horizonte do 5 rokov umiestniť v katastri mesta
Medzev výstavbu ďalších zariadení.
Spoločnosť Orange, ktorá má na k.ú. obce Medzev (v extraviláne-Grunt pri VDJ) osadenú
telekomunikačnú stavbu – anténny stožiar, neplánuje v horizonte do 5 rokov umiestniť v katastri mesta
Medzev výstavbu ďalších zariadení.
V lokalite Medzev pôsobí firma Alternet s.r.o. Košice, ktorá prevádzkuje elektronickú komunikačnú
sieť slúžiacu pre poskytovanie retransmisie rozhlasového a televízneho vysielania, širokopásmového
pripojenia k internetu a pevnej telefónnej siete. Má svoje rozvody v celom meste prevážne v zemi,
čiastočne na stĺpoch, strechách, povahách a fasádach stavieb.
Miestny rozhlas je vedený z rozhlasovej ústredne situovanej v budove obecného úradu. Odtiaľ je
vyvedený vzdušný rozvod vedený na samostatných oceľových stožiaroch.
Príjem televízneho a rozhlasového signálu v obci je zabezpečený individuálne prostredníctvom antén.
2.8.
Prieskumy a rozbory stavu životného prostredia a ochrany prírody a krajiny
Rozbor súčasného stavu zložiek životného prostredia
Voda
Cez riešené územie preteká rieka Bodva, ktorá z hľadiska čistoty vykazuje v súčasnosti II. tr.
znečistenia podlá ČSN 8 3 0602, kyslíkový režim I. b. trieda. V súčasnosti na kvalitu tokov na
riešenom území vplývajú zdroje znečistenia na území mesta. Rieka Bodva je znečisťovaná tým, že
v meste nie je dobudovaná kanalizácia a na riešenom území sa nachádzajú zariadenia
poľnohospodárskej a priemyselnej výroby. Preto je potrebné dobudovať splaškový kanalizačný systém
pre mesto Medzev a obec Vyšný Medzev s existujúcou ČOV pod mestom Medzev.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
35
Vážnym znečisťovateľom vodných tokov v Medzeve je hospodársky dvor na území Vyšného
Medzeva, ktorý v súčasnosti neplní svoju funkciu. Na hospodárskom dvore je potrebné realizovať také
technické opatrenia (silážne žumpy a pod.), ktoré by zamedzili úniku nežiaducich produktov do
prícestného rigolu a odtiaľ do vodných tokov, čo bude v odporúčaní územného plánu mesta Medzev.
Na riešenom území sa nachádzajú významné vodné zdroje pitnej vody. Jedná sa o zdroje v údolí
Bodvy. Vodné zdroje Medzev predstavujú veľké sústredenie zdrojov pitnej vody na území západne od
Medzeva, vodný tok Bodvy je vyhlásený za vodárenský tok. Vzhľadom na svoju polohu, kapacitu a
blízkosť zdrojov pitnej vody k osídleniu si vyžadujú prísnu ochranu. Vzhľadom na to je potrebné na
železničnej trati a železničnej stanici Medzev upraviť prevádzku tak, aby nedošlo k havárii a úniku
znečisťujúcich látok a nerealizovať žiadnu prekládku potenciálne znečisťujúcich látok v železničnej
stanici.
Pôda
Základnými opatreniami na stabilizáciu ornej pôdy sú:
Nezvyšovanie výmery ornej pôdy na úkor stabilných trvalých trávnych porastov, či nelesnej stromovej
a krovitej vegetácie, čo vyplýva z prispôsobenia sa abiotickým podmienkam daného územia hlavne
svahovým pohybom, zosuvom a silnej a veľmi silnej erodovateľnosti územia.
Na plochách so stredne silnou eróziou sú potrebné protierózne organizačné a agrotechnické opatrenia,
ktoré môžu byť spracované v rámci projektu pozemkových úprav. Na plochách so silnou a veľmi
silnou eróziou, keďže je na nich v súčasnosti vhodný druh pozemku (trvalé trávne porasty a ostatné
plochy s nelesnou stromovou a krovitou vegetáciou), je potrebný trvalý zákaz zmeny kultúry na ornú
pôdu a zastavané plochy.
Udržať a zvyšovať súčasnú výmeru trvalých trávnych porastov a nerozorávať trvalé trávne porasty na
ornú pôdu v eróznych územiach.
Nie sú vhodné ani intenzifikačné zmeny zo súčasne prevládajúcej extenzívnej, teda viac stabilnej,
povahy týchto plôch na intenzívnu, menej stabilnú.
Na plochách so silnou a veľmi silnou eróziou, keďže je na nich v súčasnosti vhodný druh pozemku
(trvalé trávne porasty a ostatné plochy s nelesnou stromovou a krovitou vegetáciou), je potrebný trvalý
zákaz zmeny kultúry na ornú pôdu.
Pre hospodárenie na lesnom pôdnom fonde sú záväzné opatrenia predpísané v rámci platného lesného
hospodárskeho plánu na lesnom hospodárskom celku Medzev s platnosťou lesného hospodárskeho
plánu 2009 – 2018. Prvoradou úlohou z hľadiska ochrany prírody je vhodné hospodárenie v lesných
spoločenstvách, v súlade s ich funkciou ako regionálneho a miestneho biocentra.
Odstraňovanie antropogénnych a biotických bariérových prvkov. Nezákonné výruby lesných porastov,
nevhodné približovanie, požiare a pod. je možné eliminovať zvýšenou kontrolnou činnosťou
oprávnených osôb.
Ovzdušie
Riešené územie je nepriaznivo ovplyvnené hlavne sekundárnou prašnosťou od nákladnej dopravy cez
mesto. Uvedená doprava má negatívny dopad na čistotu ovzdušia a hlučnosť v meste. Je potrebné
realizovať inštaláciu výkonnejších odlučovačov u hlavného znečisťovateľa. Ostatní veľkí
znečisťovatelia ovzdušia sa na území sídelného útvaru nenachádzajú. Výrazne k zlepšeniu čistoty
ovzdušia prispela plynofikácia obce.
Prieskumy a rozbory odpadového hospodárstva
Východiskovým dokumentom pre riešenie problematiky odpadového hospodárstva v meste Medzev je
Program odpadového hospodárstva mesta Medzev a významných producentov spracovaný na obdobie
do roku 2015 v súlade s vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo
238/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch a schválený program odpadového
hospodárstva mesta a okresu Košice – okolie.
Komunálny odpad z domácností sa zhromažďuje v 110 l zberných nádobách, ktorými sú vybavené
všetky domácnosti v rodinných domoch a 1 100 l na Sídlisku Mladosť a pre prevádzky produkujúce
komunálny odpad. Odvoz je zabezpečovaný raz za týždeň. Mesto zabezpečuje zber a odvoz
komunálneho odpadu prostredníctvom firmy AVE – Košice odvozom na riadenú skládku odpadov,
ktorá sa nachádza na katastrálnom území obce Jasov patriacej AVE Jasov, s.r.o., kde sa tento
36
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
zneškodňuje. Táto skládka je zaradená do kategórie pre nie nebezpečný odpad. Vývoz
veľkokapacitných kontajnerov zabezpečuje Mestský podnik služieb mesta Medzev. Odvoz sa
uskutočňuje nepravidelne podľa potreby. Triedenie druhotných surovín je v súčasnosti zabezpečované
do farebne rozlíšených 1 300 l kontajnerov rozmiestnených 16-ich miestach na území mesta. Triedi sa
papier, sklo, plasty, kovy a kovové obaly. Šatstvo a textílie je zberané do kontajnerov od zmluvne
zabezpečenou firmou na zhodnotenie odpadu na štyroch miestach v meste. V súčasnosti sa prevádza
separácia nebezpečného odpadu, akým sú akumulátorové batérie, žiarivky, batérie a monočlánky je
uskutočňovaný do osobitných kontajnerov umiestnených na zbernom dvore Mestského podniku
služieb a základnej a materskej škole. Elektroodpad a pneumatiky je zber zabezpečovaný pomocou
zvozovej techniky.
Na území mesta sú evidované divoké skládky na Kováčskej ulici v odčlenenej časti v rómskej osade.
Produkcia komunálneho odpadu v obci Medzev za mesiace 1 – 11v roku 2012:
Kód odpadu
15 01 01
15 01 02
15 01 07
16 01 03
20 01 23
20 01 35
20 01 03
20 02 01
20 03 01
20 03 04
20 03 07
Názov odpadu
Množstvo t
obaly z papiera a lepenky
7,7350
obaly z plastov
4,6150
obaly zo skla
26,0800
opotrebované pneumatiky
4,7400
vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky
0,2590
vyradené elektrické a elektronické zariadenia obsahujúce nebezpečné časti
1,1620
vyradené elektrické zariadenia iné ako 20 01021, 20 01 23 a 20 01 35
0,3600
biologicky rozložiteľný odpad
34,2000
zmesový komunálny odpad
429,3300
kal zo septikov
1 825,1000
objemový odpad
272,0500
množstvo celkom: 2 605,6310
Zdroj: Regionálny informačný systém o odpadoch a Obecný úrad Medzev (Mestský podnik služieb mesta Medzev)
*Ostatné údaje o odpade v evidencii Regionálneho informačného systému o odpadoch nie sú uvedené.
V riešení územného plánu mesta je potrebné vychádzať z predpokladu, že objem komunálneho odpadu
po vyseparovaní sa zníži na polovicu. Riešením problematiky odpadového hospodárstva je potrebné
vytvoriť predpoklady pre separáciu zhodnotiteľných zložiek odpadu a len ostatné vyvážať na riadenú
skládku.
Mesto sa v budúcnosti v rámci programu odpadového hospodárstva zameria na zníženie tvorby
odpadov týmito opatreniami:
 V podnikateľských subjektoch, rodinných domoch zamerať aktivity zníženia odpadov hlavne v
oblasti spáliteľných odpadov. Aktivity v tejto oblasti by mali smerovať k stimulu pomerného
zvýšenia poplatkov za množstvo odpadu daného na likvidáciu na skládke.
 V novovzniknutých prevádzkach malých a stredných podnikateľov využívať systém
zhodnotiteľných a spáliteľných odpadov tak, aby ostatný odpad bol minimálny.
 Využiteľnosť zhodnotiteľného a spáliteľného odpadu riešiť kampaňovitým resp. periodickým
zberom a odvozom tak, aby zbytočne nedochádzalo k hromadeniu vytriedeného odpadu.
 Zámer znížiť hlavne nebezpečné odpady v súčasnej dobe málo zhodnocované (zberné sklo,
opotrebované ropné oleje, pneumatiky), alebo využívané len v malej miere (olovené akumulátory,
žiarivky, elektronický šrot) v závislosti od dosiahnutého stavu právnej a technickej úpravy pre
nakladanie s týmito odpadmi.
 Kompostovaním biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa v súčasnosti likviduje prevážne
kompostovaním v rodinných domoch.
Na území mesta nachádzajúce sa organizácie a spoločnosti, ktoré sú producentmi odpadov majú
spracované vlastné programy odpadového hospodárstva.
Súčasný stav kvality životného prostredia
Priamo v meste je životné prostredie v relatívne dobrom stave. Do určitej miery sú znečisťovateľmi aj
miestne firmy. Kataster obce je v relatívne pokojnom prostredí, mimo hlavných dopravných ťahov.
Vo východnej časti katastra sa nachádzajú veľké bloky ornej pôdy, ktoré obhospodaruje
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
37
AGROMOLD s.r.o. Moldava nad Bodvou, ktorú využívajú na pestovanie poľnohospodárskych plodín.
Jedná sa o pozemky s miernou až malou produkčnou schopnosťou.
Výskyt ekologicky stabilných plôch predstavujú všetky ostatné prvky súčasnej krajinnej štruktúry. V
katastrálnom území sú to extenzívne a intenzívne využívané trvalé trávne porasty, nelesná stromová a
krovitá vegetácia, záhrady a sady, lesy a vodné plochy. Súčasná výmera ekologicky stabilných plôch
je 2937 ha čo je 92 % z celkovej výmery katastrálneho územia.
Koeficient ekologickej stability pre skutočný stav je: 2937 ha / 249 ha = 11,8. Hodnoty koeficientu
ekologickej stability blížiace sa k 1 znamenajú v 5 bodovom hierarchickom systéme ekologickej
stability nestabilné územie. V tomto prípade ide však o koeficient ekologickej stability v hodnote 11,8,
čo pre dané územie znamená, že je stabilné a nie je potrebné vykonať výrazné organizačné biologické
a agrotechnické opatrenia na podporu rastu stability. V závislosti od pozitívnych zásahov do krajiny je
potrebné zabezpečiť stabilizáciu súčasného stavu.
Aj keď je hodnota výrazne nad hodnotou 1 nemôže dostatočne vypovedať o kvalite jednotlivých
stabilných prvkov. Návrh územného systému ekologickej stability na miestnej úrovni v rámci
územného plánu mesta môže zlepšiť súčasný stav, čo je pozitívne v zmysle trvaloudržateľného rozvoja
katastrálneho územia.
Z hľadiska územného systému ekologickej stability môžeme teda riešené územie charakterizovať ako
stabilné s pomerne optimálnym zastúpením ekologicky hodnotných a stabilných prvkov, kvalitatívne
na priemernej až dobrej úrovni no s potenciou zlepšovania v závislosti od odborného prístupu pri
ochrane a revitalizácii všetkých prvkov územného systému ekologickej stability v riešenom
katastrálnom území, tak ako sú navrhované.
Územný priemet ekologickej stability územia
Elaborát miestneho územného systému ekologickej stability nebol doteraz pre katastrálne územie
mesta Medzev spracovaný, preto pri hodnotení efektívnosti fungovania územného systému
ekologickej stability na lokálnej úrovni sa vychádza len zo základného poznania súčasnej krajinnej
štruktúry, bez hlbších analýz parametrov jednotlivých segmentov a štruktúr územného systému
ekologickej stability.
2.9.
Krajinnoekologický plán
Krajinnoekologický plán je návrhom optimalizácie rozmiestnenia funkcií v priestore riešeného územia
a stanovuje opatrenia vyplývajúce z limitov. Samostatnou súčasťou opatrení je koncepčný návrh
územného systému ekologickej stability. Krajinnoekologický plán spracovalo Envio s.r.o, Prešov, vo
februári 2013 na základe objednávky spracovateľa ako samostatnú dokumentáciu, ktorá je súčasťou
prieskumov a rozborov a bola využitá pri ich spracovaní.
2.10.
Prieskumy a rozbory záujmov obrany štátu a ochrany obyvateľstva
V oblasti záujmov obrany štátu
Riešené územie nie je dotknuté záujmami obrany štátu. V riešení územného plánu je potrebné
rešpektovať záujmy stanovené Správou nehnuteľného majetku a výstavby Ministerstva obrany
Slovenskej republiky v Košiciach.
V oblasti civilnej ochrany obyvateľstva
Mesto Medzev má spracovaný krízový plán mesta, ktorý bude potrebné po schválení územného plánu
mesta prepracovať podľa jeho riešenia. Hromadné ukrytie obyvateľstva mesta s ohľadom na veľkosť
mesta je potrebné riešiť v územnom pláne v rámci civilnej obrany v súlade s ustanoveniami zákona
Ministerstva obrany Slovenskej republiky číslo 237/2000 Z.z. a pokynmi pre realizáciu stavieb
všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu bez konkrétneho umiestnenia stavieb civilnej
ochrany obyvateľstva a ukrytie obyvateľov riešiť priamo v suterénoch bytových a rodinných domov.
Ukrytie pracovníkov výrobnej sféry je potrebné riešiť pre 50 % celkového stavu zamestnancov
v účelových priestoroch výrobných území.
V oblasti požiarnej ochrany
Mesto má v súčasnosti požiarnu zbrojnicu v dobrom stavebnotechnickom stave, ktorá svojou polohou
a vybavením vyhovuje terajším potrebám obce. Mesto má zriadený dobrovoľný hasičský zbor, ktorý
má v súčasnosti k dispozícii hasičskú techniku. Požiadavky z hľadiska požiarnej ochrany mesta sa
38
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
riadia príslušnými STN a územný plán ich bude riešiť v rámci rekonštrukcií a výstavbe nových
miestnych komunikáciách a chodníkov zabezpečením dostatočných šírkových parametrov
prístupových komunikácií a zabezpečením dostatočného množstva vody pre účely požiarnej ochrany
v rámci verejného zásobovania obce vodou z rozvodných potrubí celomestského vodovodu.
V oblasti ochrany pred povodňami
Mestom preteká vodný tok Bodva s ľavostrannými prítokmi číslo 232 (Opustený potok) a Zlatný potok a
pravostranným prítokom číslo 215 (Grunt).
Pre vodné toky v súčasnosti nie je v zmysle § 46 zákona číslo 364/2004 Z.z. o vodách v znení
neskorších predpisov orgánov štátnej vodnej správy určený rozsah inundačného územia, pričom do
doby vyhlásenia sa vychádza z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného
povodňami.
Mesto má vypracovaný Povodňový plán – plán záchranných prác v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3
zákona SNR číslo 7/2010 Zb. o ochrane pred povodňami a ustanovenia vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky číslo 261/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o obsahu povodňových plánov so zámerom zabezpečenia, riadenia a vykonávania povodňových
záchranných prác.
Na zabezpečenie ochrany intravilánu mesta pred povrchovými dažďovými vodami je potrebné
vybudovať záchytné priekopy. Je potrebné vybudovať alebo rekonštruovať a vyčistiť priekopy
a rigoly. Ďalej je potrebné rekonštruovať úpravu a vybudovať predĺženie úpravy toku Bodva a
vybudovať úpravu ostatných tokov. Na začiatku úprav tokov je potrebné vybudovať prepážky na
zachytenie splavenín.
Je potrebné v rámci ochrany pred povodňami v územnom pláne obce navrhnúť zabezpečenie ochrany
zastavaného územia obce pred povrchovými vodami miestnych potokov na Q100 ročné s riešením
záchytu splavenín. Úpravu tokov a priekop - rigolov je potrebné vybudovať čo najjednoduchšie
polovegetačné.
2.11.
Ochranné pásma
V riešení územného plánu mesta budú vymedzené ochranné pásma pre jednotlivé siete dopravnej
a technickej infraštruktúry v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi a STN takto:
Ochranné pásma cestnej dopravy:
25 m – pre pripravovanú preložku cesty II/548 v severovýchodnej časti mesta,
Podľa zákona číslo 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov je ochranné pásmo určené zvislými
plochami vedenými od osi vozovky po oboch stranách komunikácie:
25 m – pre cestu II/548 mimo zastavaných časti obce.
20 m – pre cestu III/5486 mimo zastavaných časti obce.
Ochranné pásma železničnej dopravy:
Podľa zákona číslo 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov je ochranné pásmo určené zvislými
plochami vedenými od osi koľaje po oboch stranách:
60 m – pre železničnú trať číslo 168 Moldava nad Bodvou – Medzev od osi krajnej koľaje po
oboch stranách,
30 m – pre železničnú vlečku od osi vlečkovej koľaje po oboch stranách.
Ochranné pásmo pre železničnú stanicu:
3 m – od vonkajšieho telesa dráhy
Ochranné pásma leteckej dopravy:
V zmysle § 30 zákona číslo 143/1998 Z.z. o civilnom letectve v znení neskorších predpisov (letecký
zákon), je potrebný súhlas Leteckého úradu Slovenskej republiky na stavby:
– vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods.1 písm.a),
– stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých
vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods.1 písm.b),
– zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých
pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV
a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods.1 písm.b).
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
39
Ochranné pásma energetiky:
V zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike podľa § 43 je ochranné pásmo vonkajšieho
nadzemného (čl.2) / podzemného (čl.7) elektrického vedenia vymedzené zvislými rovinami po oboch
stranách vedenia / krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od
krajného vedenia vodiča / kábla.
Podľa čl.2 táto vzdialenosť je pre vonkajšie nadzemné elektrické vedenia s napätím:
a) od 1 kV do 35 kV vrátane
10 m - pre vodiče bez izolácie
7 m - pre vodiče bez izolácie v súvislých lesných priesekoch
4 m - pre vodiče so základnou izoláciou
2 m - pre vodiče so základnou izoláciou v súvislých lesných priesekoch
1 m - pre závesné káblové vedenie
– vzdušné NN vedenie do 1 kV nemá ochranné pásmo vymedzené.
Podľa čl.7 táto vzdialenosť je pre podzemné elektrické vedenie:
a) - 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej
techniky
Ochranné pásmo elektrickej stanice-ES vonkajšieho vyhotovenia /čl.9/:
b) - s napätím do 110kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej
vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo hranicu objektu elektrickej stanice
c) - s vnútorným vyhotovením je vymedzené oplotením alebo obostavanou hranicou objektu
ES, pričom musí byť zabezpečený prístup do ES na výmenu technologických zariadení
V ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia (čl.4) // podzemného elektrického
vedenia (čl.8) a elektrickej stanice (čl.10) je zakázané (s výnimkou podľa čl.14):
(čl.4)
- zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky
- pod vzdušným vedením vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3m
- vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3m vo vzdialenosti 2m od
krajného vodiča vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou
- uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky
- vykonávať činnosti ohrozujúce bezpečnosť osôb a majetku
- vykonávať činnosti ohrozujúce el. vedenie a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy
(čl.8)
- zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky, vysádzať trvalé porasty a používať osobitne ťažké
mechanizmy nad podzemným vedením
- vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa el. vedenia zemné práce a iné
činnosti, ktoré by mohli ohroziť el. vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky, prípadne sťažiť
prístup k el. vedeniu
(čl.10)
- vykonávať činnosti, pri ktorých je ohrozená bezpečnosť osôb, majetku a spoľahlivosť a
bezpečnosť prevádzky ES
(čl.14)
Zriaďovať stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenie možno iba po
predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa sústavy, ktorý je dokladom pre územné konanie a stavebné
konanie.
Pred začatím zemných prác vždy bezpodmienečne zabezpečiť presné vytýčenie všetkých podzemných
vedení i prípadne nezakreslených, aby sa zabránilo ich neúmyselnému poškodeniu. Pri realizácií
zemných prác dodržať priestorové usporiadanie vedení technického vybavenia - minimálne
vzdialenosti pre súbeh a križovanie podľa STN (STN 73 6005).
Ochranné pásma vodného hospodárstva:
Ochranné pásma verejných vodovodov a verejných kanalizácií podľa zákona číslo 442/2002 Z.z.
uvedené v § 19, odstavec 2, slúžia k ich bezprostrednej ochrane pred poškodením a na zabezpečenie
ich prevádzkyschopnosti a vymedzujú pásma ochrany, ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej
blízkosti verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou
40
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo
kanalizačného potrubia na obidve strany:
2,5 m – pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm,
1,5 m – pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm.
Najmenšia vzdialenosť podľa STN 75 6401 od vonkajšieho okraja objektov čistiarne odpadových vôd
k okraju súvislej bytovej zástavby
25 m – od vonkajšieho okraja objektov čistiarne odpadových vôd k okraju súvislej bytovej
zástavby pre čistiarne odpadových vôd s komplexne uzavretou (zakrytou) technológiou s
čistením odvádzaného vzduchu.
Ochranné pásma pre plynovody a prípojky:
Ochranné pásma pre plynovody podľa § 56, odstavec 2, zákona číslo 656/204 Z.z. je priestor
v bezprostrednej blízkosti plynovodu alebo iného plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou
vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologického plynárenského zariadenia
meranou kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti. Vzdialenosť na každú
stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je:
4 m – pre plynovody a prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm,
1 m – pre NTL a STL plynovody a prípojky s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa,
ktorými sa rozvádzajú plyny v zastavanom území obce.
8 m – pre technologické objekty plynu,
V ochrannom pásme plynárenského zariadenia je zakázané:
– zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky, vykonávať činnosti, pri ktorých by sa mohla
ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, prípadne by sa mohlo poškodiť vedenie plynu alebo
by sa ohrozila bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky,
Bezpečnostné pásmo pre plynovody a prípojky :
Bezpečnostné pásmo pre plynovody podľa § 57, odstavec 2, zákona číslo 656/2004 Z.z. je priestor
vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia
meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od
pôdorysu plynárenského zariadenia je:
150 m – pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm,
50 m – pri regulačných staniciach, filtračných staniciach a armatúrnych uzloch,
20 m – pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm,
10 m – pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na voľnom
priestranstve a na nezastavanom území,
V bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia je zakázané:
– zriaďovať stavby a konštrukcie.
Ochranné pásmo telekomunikačných káblov podľa zákona číslo 610/2003 Z.z:
1,5 m – od osi telekomunikačného kábla.
Tieto ochranné pásma súvisia so sieťami technickej infraštruktúry a dopravy uvedenými v príslušných
kapitolách a významnejšie z nich sú zdokumentované v grafickej časti.
Ďalšie ochranné pásma vyplývajúce z funkcie jednotlivých funkčných plôch sú:
Ochranné pásmo cintorína k okraju súvislej bytovej zástavby je 50 m od oplotenia, v ktorom sa nesmú
povoľovať ani umiestňovať budovy podľa zákona číslo 470/2005 Z.z. o pohrebníctve a o zmene
a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Pásmo hygienickej ochrany výrobných areálov, objektov a zariadení bude určené konkrétne podľa
príslušných STN resp. iných súvisiacich normatív v predrealizačnej resp. realizačnej fáze investície.
Iné ochranné pásma:
V zmysle ustanovení § 49 zákona číslo 364/2004 Z.z. o vodách pozdĺž oboch brehov vodného toku,
kde môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky, je potrebné pre potreby opráv a údržby
ponechať územnú rezervu šírky:
10 m – od brehovej čiary pri vodohospodársky významných vodárenských vodných tokov Bodva,
Zlatná a Priverský potok,
5 m – od brehovej čiary ostatných potokov v meste.
Ochranné pásma I. a II. stupňa vodárenských zdrojov: 1. Priverský potok rkm 1,0 – 4,3 a
2. Potok Zlatná rkm 2,9 – 8,8 .
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
41
3.
ZÁVERY
3.1.
Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov
3.1.1.
Zhodnotenie predpokladov rozvoja obce
Zhodnotenie predpokladov rozvoja obce z hľadiska širších súvislostí
Hierarchia obce v rámci sídelnej štruktúry Slovenskej republiky je definovaná v Koncepcii územného
rozvoja Slovenska 2001 v znení neskorších zmien a doplnkov a v Územnom pláne veľkého územného
celku Košického kraja v znení neskorších zmien a doplnkov , ktoré budú rešpektované v územnom
pláne mesta.
V zmysle Územného plánu veľkého územného celku Košického kraja v znení neskorších zmien
a doplnkov sa mesto Medzev sa nachádza mimo územia zvolensko – juhoslovenskej rozvojovej osi
prvého stupňa. Mesto Medzev je základným terciárnym centrom osídlenia piatej skupiny. To
znamená, že nástrojmi územného rozvoja podporuje rozvojové hospodárske, obslužné a sociálne
aktivity pre priliehajúce zázemie a pre príslušný regionálny celok a že určité druhy funkcií je možné
situovať do katastrálneho územia.
Zhodnotenie doterajších územnoplánovacích a iných dokumentácií
Realizácia výstavby v meste bola uskutočňovaná na základe Územného plánu mesta Medzev, ktorý
bol schválený v roku 1998 a ktorý stratil záväznosť podľa § 141 ods. 10 zákona 50/1976.
Dokumentácie a iné podklady získané v prípravných prácach pre spracovanie tohto územného plánu
boli využité v prieskumoch a rozboroch po ich vyhodnotení budú v potrebnom rozsahu využité
v riešení územného plánu mesta. Pri riešení technickej infraštruktúry návrhu územného plánu mesta sú
využiteľné spracované projektové dokumentácie inžinierskych sietí ako podklady týchto riešiteľov.
Stanoviská, podklady a požiadavky, získané v čase prípravných a prieskumných prác od jednotlivých
dotknutých organov štátnej správy, vybraných dotknutých organizácii a správcov jednotlivých sieti
technickej infraštruktúry boli zapracované do textovej a grafickej časti týchto prieskumov a rozborov
a budú využité v riešení územného plánu mesta. Dotknuté susedné obce v čase spracovania
prieskumov a rozborov nevzniesli žiadne požiadavky, ktoré by mali byť zapracované do riešenia
územného plánu mesta.
Zhodnotenie priemetu odvetvových koncepcií, stratégií a zámerov na rozvoj územia
Záväzne časti vyplývajúce z priestorových odvetvových koncepcií a stratégií sú zapracované v
Územnom pláne VUC Košického kraja v znení neskorších zmien a doplnkov ako nadradenej
územnoplánovacej dokumentácie. Do riešenia územného plánu budú premietnuté rozvojové
dokumenty Košického kraja a okresu Košice okolie ako sú Regionálny operačný plán rozvoja územia
a sektorové operačné plány.
3.1.2.
Krajinnoekologický potenciál územia
Zhodnotenie krajinnej štruktúry a jej vplyv na riešenie územného plánu
Z hľadiska zaťaženia územia stresovými faktormi sa v katastrálnom území mesta Medzev prejavuje
zaťaženie územia prírodnými stresovými faktormi s kumuláciou geodynamických procesov.
Na základe analýzy socioekonomických pomerov a stavu zložiek životného prostredia v katastrálnom
území mesta sa toto územie vyznačuje predovšetkým absenciou environmentálne vyhovujúceho
spôsobu zneškodňovania odpadových vôd a čiastočne i negatívnym vplyvom baníckej činnosti a
intenzívnej poľnohospodárskej výroby. Uvedené bude zahrnuté do riešenia územného plánu.
Zhodnotenie stavu zelene v meste
Aj keď samotné zastavané územie mesta Medzev je posudzované ako stresový faktor v území, na jeho
ploche sa nachádza systém zelene rôznych kategórii. Tieto plochy zelene je potrebné v riešení
územného plánu mesta zriaďovať predovšetkým v jej centrálnej časti s cieľom dosiahnuť v meste
výraznejšie zastúpenie parkovej zelene. Plochy zelene sa nachádzajú aj pri ihrisku, pri základnej škole
a materskej škôlke, kde sú zastúpené nízkou a vzrastlou zeleňou.
V riešení územného plánu mesta je potrebné uvažovať s ďalšími plochami zelene v rámci jestvujúcej a
novej občianskej vybavenosti predovšetkým v centre ,vo vzťahu k funkčným plochám bývania
a športu , pozdĺž komunikácií .Zeleň brehových porastov a sprievodnú vegetáciu vodných tokov riešiť
42
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
v rámci protipovodňových úprav so zachovaním prirodzených ekosystémov , ochranných
a manipulačných pásiem.
V riešení územného plánu mesta je potrebné podnecovať ochranu tradičných druhov ovocných
stromov a krov, kvalitné úpravy priehradzok pri rodinných domoch, akými sú živé ploty, okrasné
kríky, popínavé rastliny a podobne.
V riešení územného plánu mesta je potrebné určiť vhodné pozemky a stanoviť podmienky výsadby
pre náhradnú výsadbu drevín za prípadný výrub, keďže mesto má povinnosť viesť takéto pozemky.
Výstupy z krajinnoekologického plánu
Krajinno-ekologické limity
Limity využívania krajiny a jednotlivých jej prvkov, vrátane sídelnej štruktúry, úzko súvisia
s následnou optimalizáciou využívania krajiny a opatreniami pre ich rešpektovanie, zmiernenie alebo
odstránenie.
Limity sú stanovené pre jednotlivé štrukturálne prvky, ktoré vyžadujú:
 zmenu funkčného využívania krajiny a jej prvkov
- zmena – delimitácia pri plochách porastených nelesnou drevinovou vegetáciou nad 50 % na
lesné pozemky,
- zmena – delimitácia pri navrhovaných prvkoch – opatrenia územného systému ekologickej
stability,
 úpravu režimu využívania a opatrenia na udržanie stability krajiny a jej prvkov
- nízky podiel verejnej zelene, absencia sprievodnej zelene vodného toku v rámci zastavaného
územia,
- územie ohrozené eróziou,
- ohrozenie lúčnych porastov zarastaním nelesnou drevinovou vegetáciou,
 rešpektovanie stresových faktorov alebo ich zmiernenie
- zosuvné územia,
- pásmo hygienickej ochrany výrobného areálu,
- znečisťovanie vodných tokov splaškovými vodami – dodržanie STN,
 posilnenie biodiverzity krajiny a jej prvkov
- nedostatočne štruktúrovaná ochrana významných prvkov krajiny,
 zachovanie krajinného rázu a charakteristického obrazu krajiny
- zmena charakteristického vzhľadu krajiny zarastaním nevyužívaných plôch náletmi drevín, strata
mozaiky,
 dodržiavanie súvisiacich právnych predpisov
- ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny pri akýchkoľvek zásahoch do súčasných
a navrhovaných prvkov územného systému ekologickej stability a výsadbe drevín na nelesnej
pôde.
Rizikové faktory:
 potenciálne riziko zosuvov pri narušení stability svahu (výkopy, zárezy, ...), zhoršená stabilita
objektov na zosuvnom území a výskyt aktívnych i stabilizovaných zosuvov.
Súčasťou limitov je uplatnenie dvoch základných kritérií optimalizácie, a to hodnotenie stability
a zraniteľnosti a ich prenos do regulatívov územného plánu.
Ekologicky optimálne usporiadanie a funkčné využívanie územia
Na základe syntézy boli uplatnené dve základné kritériá optimalizácie, a to hodnotenie stability
a zraniteľnosti. Stabilita je interpretáciou vlastnosti prírodného komplexu z hľadiska súčasného stavu
ovplyvnenia stresovými a pozitívnymi faktormi. Zraniteľnosť je interpretovaná ako citlivosť na zmenu
súčasného stavu (stability), alebo náchylnosť na negatívne zmeny so zohľadnením dynamiky vývoja
krajiny alebo spôsobu využívania.
Opatrenia pre optimalizáciu využívania krajiny, rešpektovanie, zmiernenie alebo odstránenie
negatívnych javov alebo procesov vychádzajú z hodnotenia ekologickej stability a zraniteľnosti a
krajinnoekologických limitov a preto majú rovnakú štruktúru:
 opatrenia na zmenu funkčného využívania krajiny:
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
43
- zmena – delimitácia pri plochách porastených nelesnou drevinovou vegetáciou nad 50 % na
lesné pozemky,
- zmena – delimitácia pri navrhovaných prvkoch územného systému ekologickej stability,
 opatrenia na úpravu režimu využívania a udržanie stability krajiny:
- zlepšenie stavu verejnej zelene – návrh územného plánu mesta,
- erózia – protierózne opatrenia (vyznačené v grafike krajinnoekologického plánu),*
- zatrávnenie niektorých plôch ornej pôdy (vyznačené v grafike krajinnoekologického plánu),*
- úprava režimu hospodárenia v okolitých lesných porastoch,
 opatrenia na rešpektovanie stresových faktorov alebo opatrenia na ich zmiernenie:
- dostavba verejnej kanalizácie,*
- protierózne opatrenia (vyznačené v grafike krajinnoekologického plánu),*
- zosuvné územia – opatrenia pri rozvoji osídla,
 opatrenia na posilnenie biodiverzity krajiny a jej prvkov:
- návrh územného systému ekologickej stability,
- doplnenie interakčných prvkov a ekologicky významných segmentov krajiny,
- agroenvironmentálne opatrenia (nevyhnutné kosenie trvalých trávnych porastov a ochrana
nelesnej drevinovej vegetácie),
 opatrenia na zachovanie krajinného rázu a charakteristického obrazu krajiny:
- návrh územného systému ekologickej stability,
- agroenvironmentálne opatrenia (kosenie trvalých trávnych porastov),
 dodržiavanie súvisiacich právnych predpisov:
- každý zásah v území musí byť konzultovaný s odbornými pracovníkmi Štátnej ochrany prírody
Slovenskej republiky, ak zásah vyžaduje legislatívne konanie je potrebné obrátiť sa na úradovňu
Obvodného úradu životného prostredia, Lesného úradu, Pozemkového úradu a pod.
Jednotlivé opatrenia často majú kumulovaný efekt a preto jedno opatrenie môže podporiť alebo riešiť
viacero limitov, faktorov alebo optimalizačných zámerov. Preto sú uvedené vo viacerých druhoch
opatrení, nielen tam, kde sú zaradené z hľadiska primárneho limitu, ktorý ich vyvolal.
*Poznámka:
Technické riešenia jednotlivých činností ktoré vyžadujú zásahy do prírodného prostredia, musia byť
konzultované, resp. spracované príslušnými odbornými špecialistami jednotlivých profesií (napr.: inžiniersky
geológ, hydrogeológ, vodohospodár, pôdohospodár, špecialista ochrany prírody a pod.). Návrhy jednotlivých
činností, riešené v návrhu územného plánu obce budú spätne konzultované so spracovateľmi
krajinnoekologického plánu.
Výstupy z dokumentov územného systému ekologickej stability
Z riešenia krajinnoekologického plánu vyplýva tento koncepčný návrh miestneho územného systému
ekologickej stability, ktorý vychádza zo širších vzťahov, súčasnej krajinnej štruktúry, typizácie,
významnosti a optimalizácie s osobitným dôrazom na pozitívne faktory.
Návrh MÚSES sledoval podchytenie tých významných krajinných prvkov, ktoré jednak vytvárajú
charakteristicky ráz krajiny a jednak majú multifunkčnú funkciu v zmysle udržiavania ekologickej
stability. Navrhované prvky MÚSES sú:
 Miestne biocentrum MBc - komplexy lesných spoločenstiev v severnej a západnej časti
katastra sú súčasťou nadregionálnych a regionálnych biocentier, ktoré dostatočne pokrývajú sieť
MUSES v katastri a tvoria zároveň aj lesné biotopy v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.
z., ktorou sa vykonáva zákon o OPaK. Na predmetnom území sa nachádzajú tieto biotopy
národného a európskeho významu (BNV a BEV):
BNV Ls2.1,x – biotop národného významu Dubovo-hrabové lesy horské,
BEV Ls5.1, kód NATURA9130 – biotop európskeho významu Bukové a jedľovo-bukové
kvetnaté lesy.
 Miestne biokoridory (MBk) – MBk 1 – hydrický biokoridor tvorený líniovou, miestami
kompaktnou sprievodnou zeleňou rieky Bodva,
 Interakčné prvky (IP) tvorené trvalými trávnymi porastmi s enklávami NSKV na plochách
s veľmi silnou a silnou potenciálnou eróziou, ktoré v poľnohospodárskej krajine zabezpečujú ich
priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom. IP majú
pôdoochrannú, retenčnú a protieróznu funkciu.
Na riešenom území krajinnoekologický plán navrhuje:
 pri návrhu viazať miestne prvky na regionálnu úroveň, terestrickú aj hydrickú,
44
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory

rešpektovať biotopy národného európskeho významu aj mimo územia nadregionálneho
biokoridoru a regionálneho biocentra a priradiť im zodpovedajúce funkcie v miestnom územnom
systéme ekologickej stability.
Koncepčný návrh miestneho územného systému ekologickej stability vyplývajúci z riešenia
krajinnoekologického plánu je potrebné premietnuť do riešenia územného plánu mesta.
3.1.3.
Zhodnotenie sídelného potenciálu
Zhodnotenie kultúrnohistorického potenciálu riešeného územia
Pôvodné osídlenie tohto územia bolo omnoho skôr. História od vzniku mesta Medzev siahajúca až do
14. storočia po dnešok je veľmi bohatá predovšetkým na dejinné súvislosti , baníctvo ,pôvodné
remeslá, hnutelné a nehnuteľné pamiatky.
Na území mesta Medzev v Ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaný rímskokatolícky
kostol Narodenia Panny Márie, stĺp so sochou Panny Márie na námestí, radnica a brána, reduta a
v areáli mestského úradu pamätník založenia mesta. Pôvodne jednoloďový gotický kostol zo začiatku
15. storočia bol v rokoch 1732 – 35 úplne prestavaný. V centrálnej časti mesta je v Ústrednom
zozname pamiatkového fondu evidovaných osem meštianskych domov a jeden ľudový zrubový dom.
Zoznam národných kultúrnych pamiatok mesta dotvárajú štyri hámre. Stavby hámrov sú vo veľmi
zlom stavebnom stave. Stavby nehnuteľných pamiatok sú chránené aj so svojimi areálmi.
Na plochách národných kultúrnych pamiatok je nevyhnutné dodržať ustanovenia § 39 zákona číslo
49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Hranice ochranných pásiem nehnuteľných kultúrnych
pamiatok nie sú stanovené. Pozornosť si zaslúžia aj voľne stojace kríže na území obce, ktoré sú vždy
pamätníkmi miestnych udalosti v histórii obce a aj keď nie sú zapísané v zozname pamiatkového
fondu kultúrnych pamiatok sú súčasťou kultúrneho dedičstva mesta .
V riešení územného plánu je potrebné vytvárať územnotechnické podmienky funkčného využitia
predovšetkým kultúrnych pamiatok uvedených v Ústrednom zozname pamiatok pre potreby rozvoja
cestovného ruchu.
Zhodnotenie sídelno – priestorovej štruktúry obce
Územný rozvoj mesta Medzev je podmienený urbanistickou koncepciou, na ktorej je toto osídlenie
založené t.z. kompozičný kríž severo–južnej a východo–západnej osi. Východo–západná os je
reprezentovaná Kováčskou a Štóskou ulicou, severo–južná os ulicou Grunt a Mariánske námestie.
Obidve ramená kompozičného kríža sú doplnené viac alebo menej výraznými vodnými, tokmi (Bodva,
Zlatný potok, Opustený potok). Zároveň sú koridormi hlavných dopravných trás sídla.
Hlavná kompozičná os rozprestierajúca sa vo východo–západnom smere zostáva aj naďalej
polyfunkčnou osou, na ktorú sa viažu zariadenia cestnej a železničnej dopravy, plochy priemyslu a
skladového hospodárstva, plochy bývania, športu, rekreácie a predovšetkým zóna občianskeho
vybavenia. Najväčšia koncentrácia občianskeho vybavenia je v centrálnej mestskej zóne, ktorú
riešenie územného plánu mesta bude akceptovať a rozvíjať.
Priečna, severo–južná os sa rozprestiera od Vyšného Medzeva, cez centrum mesta až po rekreačné
plochy v lokalite Grunt. Táto kompozičná os Medzeva je charakterizovaná inou atmosférou, inými
priestormi, zástavbou a funkciami ako hlavná os. Obidve kompozičné osi obidvoch osídlení prerastajú
do voľnej okolitej prírody. Smer na západ od mesta je prístupný autami, smer južne je vhodný pre
peších a cyklistov.
Dopravná kostra mesta bude v riešení územného plánu mesta doplnené o zariadenia statickej dopravy,
parkoviská situované na najžiadanejších miestach a lokalitu pre nástupište autobusov.
Rozvoj plôch rodinných domov je možný predovšetkým v nezastavaných lokalitách v juhovýchodnej a severovýchodnej časti Medzeva a to aj z hľadiska orientácie k svetovým stranám a z
hľadiska svažitosti územia. Zastavané územie mesta takto vytvorí logickú, uzavretú plochu. V prvom
poradí výstavby rodinných domov bude potrebné riešiť menšie lokality v zastavanom území mesta
jednoduchšie napojiteľné na dopravu a ostatné zariadenia technickej infraštruktúry
Lokalita Grunt je tvorená pôvodnými rodinnými domami, ktoré dnes už nevyhovujú plošným,
dispozičným, materiálovým a architektonickým nárokom na bývanie. Väčšina z domov je obývaná
staršími ľuďmi, ktoré sú väčšinou predané novým majiteľom a ktorí ich potom využívajú na rekreačné
účely. Takto sa pôvodná funkcia trvalého bývania mení na rekreačnú funkciu, resp. prechodné bývanie
a územie bezprostredne nadväzujúce na centrum mesta nie je z hľadiska, využitia územia efektívne
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
45
využité. Tento nepriaznivý jav je možné eliminovať možnosťou prístavby existujúceho fondu a tým
zvýšiť štandard domov a bytov na úroveň súčasných nárokov. Treba brať do úvahy aj ochranu
pôvodnej architektúry a parcelácie.
Plochy poľnohospodárskej výroby, priemyselnej výroby a skladov by mali byť koncentrované do
ucelených plôch a oddelené od obytnej zástavby masívom zelene, ktorý eliminuje ich škodlivý dopad
či už hygienický alebo estetický.
Plochy priemyselnej výroby sú koncentrované vo východnej časti riešeného územia, kde sú priaznivo
umiestnené z hľadiska napojenia na cestnú a železničnú dopravu, sú v okrajovej polohe a je možné ich
aspoň čiastočne izolovať ochrannou zeleňou.
Plochy poľnohospodárskej výroby, hydinárska farma, sú umiestnené severovýchodne od mesta.
Rozvoj plôch športu a rekreácie je možný predovšetkým v západnej časti lokality Grunt vo väzbe na
existujúce zariadenia rekreácie, v bývalom lyžiarskom areáli, pre využitie zimných športov
a rekreačné letné aktivity v lokalite dnešného kúpaliska a futbalového ihriska.
Prírodné zázemie mesta Medzev poskytuje vhodné príležitosti pre krátkodobú i dlhodobú rekreáciu v
letnom i zimnom období. Funkčne je oblasť vhodná pre pobytovú rekreáciu, turistiku, poľovníctvo a
lyžovanie. Rekreačné možnosti sa naskytajú v Zlatnej, Šugovskej a Borzovskej doline, v Štóse
a Smolníku. Vyššie uvedené bude zohľadnené v riešení územného plánu mesta.
3.1.4.
Zhodnotenie sociálnych a ekonomických rozvojových predpokladov mesta
Údaje o obyvateľstve a bytovom fonde boli analyzované na základe výsledkov zo sčítania ľudu,
domov a bytov k roku 2001 a 2011 za mesto. Podľa údajov zo sčítania uskutočnenom v roku 2011 žilo
v meste Medzev 2 539 ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo je 59,4 % z celkového počtu osôb. Pri
prognóze vývoja počtu obyvateľov sa vychádzalo z doterajšieho celkového pohybu obyvateľstva
a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii.
Predpokladaná miera rastu populácie (celkový pohyb obyvateľstva) je 9 ‰ za rok.
Na vývoj obyvateľstva budú mať v budúcnosti dopad :
 predpoklady ekonomickej stability v štáte a tým ochota mladých ľudí zakladať rodiny,
 zvyšovanie ekonomickej gravitácie centra kraja,
 nedostatok disponibilných plôch pre výstavbu v krajskom meste Košice pre solventných
obyvateľov,
 výhodná poloha pre bývanie vo vzťahu dostupnosti vyšších služieb,
 dostupná oblasť pre rekreáciu
 ľahký prístup k hlavným dopravným tepnám.
Prognóza vývoja počtu obyvateľov v meste Medzev do roku 2030:
Rok:
2001
2011
2015
2020
2030
počet obyvateľov:
3 667
4 276
4 468
4 669
4 879
Pri zohľadnení tohto nárastu je potrebné k tomuto uvažovať s nárastom plôch pre bývanie a pre
umiestnenie adekvátnej občianskej vybavenosti a ďalších funkčných plôch súvisiacich s rozvojom
mesta, pričom je potrebné zohľadniť dostupnosť vybavenosti v meste Košice.
Prognóza zamestnanosti k návrhovému r. 2030 je významne ovplyvňovaná vývojom rómskej
populácie v meste Medzev a jeho ekonomickou aktivitou.
3.1.5.
Zhodnotenie disponibility bytového fondu a odporúčanie pre riešenie
Podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 malo mesto Medzev spolu 839
domov a z toho 674 trvale obývaných domov, v ktorých je 1 253 bytov, z toho trvale obývaných 1 065
bytov. Podľa počtu trvale bývajúcich obyvateľov pr ipadalo 3,4 osôb na jeden trvalé byt.
Obytné územie mesta v súčasnosti predstavuje kompaktné zastavané územie pozdĺž cesty II/548
a územie severovýchodne od nej. Bytový fond pozdĺž tejto cesty predstavuje zmes staršej povojnovej
zástavby v dobrom stavebnom stave, postupne rekonštruovanej a dostavovanej ale tiež novej zástavby.
Na severe zastavaného územia v nástupnej časti mesta boli v poslednej štvrtine minulého storočia
postavené viacpodlažné bytové domy Sídliska Mladosť. Nová bytová výstavba je predovšetkým v jej
severovýchodnej časti a v juhovýchodnej časti. Na území obce vo východnej časti Kováčskej ulice sa
nachádza osada rómskeho etnika.
46
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
V riešení územného plánu mesta je potrebné v roku 2030 uvažovať s návrhom plôch pre bývanie na
umiestnenie malopodlažnej zástavby prevažne rodinných domov pre celkový výhľadový počet 4 879
obyvateľov, t.z. pre 603 nových obyvateľov, čo pri predpokladanej obložnosti 3,6 obyvateľov na 1 byt
predstavuje potrebu 167 nových bytov, t.z. približne 165 rodinných domov s výmerou pozemku cca
800 – 1 000 m2, resp. z toho pre cca 70 b.j. v rodinných domoch so špecifickou obložnosťou bude
výmera pozemku cca 300 – 400 m2 .
Zároveň je potrebné vytvoriť dostatočnú rezervu plôch pre bytovú výstavbu v bilančnom období
minimálne v rozsahu 100 %, ktorú bude možné využiť aj po bilančnom období.
Koncept územného plánu mesta bude riešiť možnosť rozvoja plôch bývania v dvoch variantoch. Ako
plochu v juhovýchodnej polohe a severovýchodnej časti mesta (vrátane lokality ulice Jarná) a druhý
variant v lokalitách Pod Mulpakom a Za mlynom.
Priestorové predpoklady na novú bytovú výstavbu vnútri súčasnej hranice zastavaného územia
stanovenej k 1. 1. 1990 sú obmedzené. Pre bilančné obdobie bude potrebné navrhnúť vyžitie
neobývaného bytového fondu a zástavbu prelúk a nové lokality určené pre bývanie mimo hranice
v súčasnosti zastavaného územia mesta. Pri umiestňovaní jednotlivých foriem bývania je potrebné
vychádzať z požiadaviek na bytové domy, rodinné domy (samostatne stojace; skupinové formy),
bývanie v integrácii so občianskou vybavenosťou, bývanie s nižším štandardom.
Predpokladaný vývoj bytového fondu a obložnosti bytov v náväznosti na počet obyvateľov v návrh.
období:
Rok
2001
2011
2030
Počet obyv.
3667
4261
4879
Počet bytov/obýv.
1253/1065
1444/1217
1637/1355
Priem. obložnosť obyv./byt
2,93/3,44
2,95/3,5
2,98/3,6
Pozn.:
Predpokladaný vývoj bytového fondu a obložnosti bytov čiastočne zohľadňuje vývoj rómskej populácie
v meste Medzev
3.1.6.
Zhodnotenie stavu, zámerov a potrieb občianskej vybavenosti
K bilančnému obdobiu 2030 je potrebné uvažovať so štruktúrou a kapacitou občianskej vybavenosti
podľa očakávaného prirodzeného nárastu počtu obyvateľov mesta a záujemcov o výstavbu rodinných
domov. Pri umiestnení občianskej vybavenosti a ďalších funkčných plôch súvisiacich s rozvojom
mesta Medzev je potrebné zohľadniť dostupnosť vybavenosti v meste Košice.
Pri napočte je potrebné zohľadniť charakter mesta, ktorý bude plniť funkciu vidieckeho osídlenia.
V strede mesta pozdĺž terajšej cesty II/548 je potrebné navrhnúť funkčnú zmenu využívania
jestvujúcej zástavby pre účely vybavenosti aj formou vytvorenia polyfunkčných plôch.
3.1.7.
Zhodnotenie stavu a známych zámerov v rozvoji hospodárskej základne
Stav a zámery v ťažbe nerastných surovín
Podľa podkladov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave sa v katastrálnom území
mesta Medzev sa v severnej časti katastrálneho územia mesta nachádza chránené ložiskové územie
komplexných Fe rúd Medzev na ploche 3 669 501 m2 a veľké množstvo starých banských diel a v
údolí rieky Bodva, niekoľko opustených skládok bez prekrytia a jedna upravená.
Budúca ťažba bude limitovaná požiadavkami na ochranu a tvorbu krajiny. Obvodný banský úrad
požaduje v územnom pláne mesta riešiť ochranu a možnosti využitia vyhradeného ložiska.
Stav a zámery v rozvoji poľnohospodárstva
V súčastnosti poľnohospodársky pôdny fond pozostávajúci zo 121,32 ha ornej pôdy a 669,94 ha lúk a
pasienkov obhospodaruje AGROMOLD s.r.o. Moldava nad Bodvou. Poľnohospodárska pôda
zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 1. – 4. kvalitatívnej skupiny sa
v katastrálnom území obce nenachádza. Jestvujúca poľnohospodárska pôda dáva všetky vhodné
predpoklady pre rozvoj poľnohospodárskej prvovýroby pri zabránení nežiaducich javov biodiverzity.
Pöhm a Göbl – hydinárska farma s celkovou úžitkovou plochou 3 166 m2, ktorá zabezpečuje chov
250 000 ks hydiny.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
47
Rozvoj poľnohospodárskej výroby je podmienený podnikateľskými zámermi firmy AGROMOLD
s.r.o. Moldava nad Bodvou. Pri riešení zariadení na chov farmových zvierat je potrebné dodržať
súčasne platnú legislatívu vo veterinárnej službe.
Stav a zámery v rozvoji lesného hospodárstva
Lesné porasty na území katastra mesta Medzev tvoria ucelené komplexy v severnej, západnej časti
katastra, ktoré je súčasťou Slovenského Rudohoria a južnej časti katastra, ktoré sú súčasťou
Slovenského krasu. Všetky lesy v katastri mesta Medzev patria do Lesného hospodárskeho celku
Medzev.
V meste je evidovaných 2149,21ha lesa v lesnom pôdnom fonde, čo tvorí 67,44 % z celkovej plochy
katastrálneho územia mesta, ktorých vlastníkom je mesto Medzev, ktoré spravuje Mestský podnik
lesov Medzev, s.r.o..
Lesný hospodársky plán pre Lesný hospodársky celok Medzev je platný na roky 2011–2020, ktorý pre
hospodárenie na lesnom pôdnom fonde je potrebné považovať za záväzný.
Stav a zámery v rozvoji priemyslu a skladového hospodárstva
Z územného hľadiska väčšie sústredenie výrobných plôch v meste Medzev je vo východnej časti sídla,
pozdĺž cesty II/548 Jasov – Štós. Tieto však nepredstavujú kompaktnú plochu, ale sú rozdrobené a
poprelínané obytnými plochami rodinných domov. Nachádzajú sa tu najvýznamnejšie závody sídla,
a skladové areály..
V riešení Územného plánu mesta Medzev bude potrené koncentrovať priemyselné plochy vo
východnej časti sídla a v rámci týchto plôch umiestniť aj nové ponukové plochy priemyslu a skladov.
Vzhľadom na zložitú situáciu v oblasti perspektív jednotlivých priemyselných zariadení Územný plán
mesta Medzev navrhne pre ich potenciálny rozvoj nové plochy sústredené v tejto lokalite. Plochy je
možné dobre napojiť na automobilovú dopravu a železničnú dopravu. Od ostatných mestských častí je
možné tieto plochy oddeliť plochami zelene. V tejto lokalite je možné rozvíjať plochy pre servis
motoristov, plochy mestskej píly a iné plochy priemyslu a výroby.Zároveň určí nové disponibilné
plochy pre novú výrobu a skladové hospodárstvo.
3.1.8.
Zhodnotenie rekreačného potenciálu územia a odporúčanie pre riešenie
V súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001 v znení neskorších zmien a doplnkov,
Územného plánu VÚC Košického kraja v znení neskorších zmien a doplnkov, Regionalizáciou
cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického
samosprávneho kraja má mesto predpoklad pre rekreáciu,turizmus a cestovný ruch.
Blízkosť kúpeľov Štós rozširuje ponuku rekreačných a relaxačných aktivít pre miestnych obyvateľov
aj návštevníkov.
Funkčne je oblasť vhodná pre pobytovú rekreáciu, turistiku, poľovníctvo a lyžovanie. Rekreačné
možnosti sa naskytajú v Zlatnej, Šugovskej a Borzovskej doline, v Štóse a Smolníku.
Lyžiarsky areál v Štóse je rekreačným priestorom koncomtýždňovej rekreácie hlavne obyvateľov
miest Moldava nad Bodvou a Košice. V záujmovom území Medzeva sa nachádzajú lokality, ktoré
plnia funkciu rekreácie obyvateľov, a to lokalita Šugov a Zlatná dolina. Na uvedených plochách
dochádza aj k prelínaniu dennej rekreácie s koncomtýždňovou.
V bezprostrednej väzbe na mesto sa nachádza Národný park Slovenský kras s chránenými útvarmi a
časťami prírody, charakterizovanými ako kultivovaná a urbanizovaná prírodná krajina s výraznými
estetickými prvkami prírody.
Ďalšou z možnosti využitia prírodného potenciálu územia obce je poľovnícky revír Medzev v blízkych
lesochZ vykonaného prieskumu v teréne a estetického posúdenia stavu záhradkovej lokality v severnej
časti sídla je ďalší plošný rozvoj záhradkárčenia nežiaduci. V územnom pláne bude potrebné riešiť
výhľadové nároky obyvateľov a návštevníkov mesta Medzev na každodennú a dlhodobú rekreáciu
a turizmus, vrátane cykloturistických a turistických trás.
3.1.9.
Zhodnotenie dopravnej a technickej infraštruktúry technického vybavenia
Cez mesto Medzev prechádza nadradený dopravný systém cesta II/548 a III/5486 a železničná trať
Moldava n/B – Medzev, kde končí.
48
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Západne od mesta je vybudovaná úpravňa vody Medzevskej vetvy Košického skupinového vodovodu.
Nad úpravňou vody je vybudovaný vodojem, z ktorého voda je dopravovaná do Košíc potrubím DN
700 mm vedeným centrom mesta.. Územím mesta neprechádzajú iné trasy nadradených vodárenských
sústav.
Splaškové a dažďové vody sú odvádzané stokovou sieťou z mesta Medzev a Vyšného Medzeva do
spoločnej čistiarne odpadových vôd (ČOV) situovanej na východnom okraji Medzeva.
Katastrom mesta Medzev prechádza kmeňová VN linka VSD číslo 302.
Na území mesta sa nachádza VTL distribučný prípojný plynovod do Medzeva a plynoregulačná
stanica VTL/STL. Cez STL plynovody z materiálu PE v Medzeve sú zásobované aj obce Vyšný
Medzev, Štós a Štós – kúpele.
Zhodnotenie dopravy a dopravných zariadení
Zhodnotenie cestnej dopravy
Prejazdný úsek cesty II/548 vyhovuje v kategórii B2-MZ 9/50 pre funkciu miestnej zbernej
komunikácie s dopravnou funkciou a s čiastočnou obsluhou priľahlej zástavby. Výrazné nedostatky sú
u miestnych komunikácii, ktoré nespĺňajú ani základné požiadavky STN 73 6110 na šírkové
usporiadanie a pohyb peších.
V územnom pláne mesta je potrebné riešiť:
 aktualizáciu trasy preložky cesty II/548 v intenciách Územného plánu VÚC Košického kraja,
 prejazdný úsek cesty III/5486 v zmysle STN 73 6110 vo funkčnej triede B3 v kategórii
MZ 8,5/50,
 cestu II/548 mimo zastavané územie v kategórii C 9,5/ 70,
 cestu III/5486 mimo zastavané územie v kategórii C 7,5/70,
 úpravy nevyhovujúcich miestnych komunikáciách v primeranom rozsahu vo funkčnej triede C3
v kategóriách MO a MOK,
 obratiská na slepých obslužných komunikáciách dlhších ako100 m,
 všetky bodové a líniové závady,
 priebežné obojstranné zastávky autobusovej dopravy na ceste II/548 v lokalite Śugov rázcestie a
úpravňa vody vybavené zastávkovými pruhmi s nástupnými hranami,
 potrebu rezervovať pozemok pre autobusovú stanicu.
 Vzhľadom na stanovisko riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v územnom pláne mesta
prístupové komunikácie riešiť tak, aby mali trvale voľnú šírku min. 3,0 m a jej únosnosť na
zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN, pričom sa do trvalej voľnej plochy
nezapočítava parkovací pruh.
Parkovacie, odstavné plochy a priestranstva, garáže
Bilancia odstavných stojísk v sídliskovej zástavbe preukazuje ich výrazný nedostatok a preto v
územnom pláne mesta je potrebné riešiť:
 potrebný počet odstavných stojísk pri bytových domoch a potrebný počet parkovacích stojísk pri
objektoch občianskej vybavenosti v zmysle STN 73 6110 na organizovaných, spevnených
parkoviskách,
 nedostatok garážových miest formou sústredenej výstavby v primeranej blízkosti sídlisk
a rodinných domov.
Pešie komunikácie
Hlavný peší pohyb pozdĺž cesty II/548 a na Mariánskom námestí vyhovuje z hľadiska bezpečnosti
chodcov. Závažným nedostatkom je úplná absencia chodníkov v dopravnom priestore všetkých
miestnych komunikáciách.
V územnom pláne mesta je potrebné riešiť bezpečný pohyb chodcov pri ceste III. triedy a miestnych
komunikáciách pomocou nových chodníkov a samostatne trasovaných peších prepojení.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
49
Cyklistická doprava
Jestvujúci stav nie je problematický z hľadiska bezpečnosti cyklistov pohybujúcich sa po ceste II/548,
III/5486 a miestnych komunikáciách. Cyklistická doprava v rámci mesta (dochádzka za prácou, do
školy) je nepodstatná a nemá vplyv na dopravný režim v meste.
V návrhu územného plánu je potrebné vytvoriť podmienky pre tento druh dopravy v dlhodobom
horizonte.
Železničná doprava
Cez kataster obce prechádza jednokoľajná železničná trať (RGT) číslo 168 Moldava nad Bodvou –
Medzev so železničnou dopravňou: ŽST Medzev, žkm 15,358. Osobná doprava je vylúčená od roku
2003. Najbližšia železničná stanica pre osobnú dopravu je v Moldave nad Bodvou (16 km). Územný
plán bude riešiť dopad železničnej dopravy na komunikačný systém mesta a jeho rozvoj.
Súčasný stav útlmu nákladnej dopravy a vylúčenia osobnej dopravy je potrebné vyhodnotiť z pohľadu
možného rozvoja podnikateľských aktivít a uvažovať s vytvorením územných podmienok pre
existenciu ŽST s organizovaným priestorom pre nakládku a vykládku vo väzbe na cestnú dopravu
a vytvorenie predstaničného priestoru v návrhovom období.
Letecká doprava
V katastri obce nie sú situované žiadne civilné ani poľnohospodárske letiská.
Najbližšie civilné letisko je v meste Košice.
Vo východnej časti zastavaného územia sa nachádza ČS pohonných hmôt, ktorá ostane v pôvodnej
polohe
Zhodnotenie vodného hospodárstva
Zásobovanie pitnou a prevádzkovou vodou
Mesto Medzev má vybudovaný gravitačný vodovod z roku 1975. Zdrojom vody sú pramene v
Šugovskej doline. Voda z pramennej záchytky je dopravovaná zásobným potrubím do vodojemu
objemu 400 m3. Vodojem je vybudovaný južne od sídla. Horná hranica tlakového pásma je vo výške
364 m.n.m. a dolná vo výške 319 m.n.m.
Západne od sídla je vybudovaná úpravňa vody medzevskej vetvy košického skupinového vodovodu
pracujúca s bilančnou hodnotou 20 ls-1. Zdroje vody sú povrchové odbery z potokov Čierna Moldava,
Porča a Pivering západne od sídla. Ďalší zdroj je v Zlatnej doline severne od mesta, ktorého prívodné
potrubie prechádza západnou časťou mesta. Sumárna výdatnosť zdrojov je od 0,0 do 300 ls -1. Nad
úpravňou vody je vybudovaný vodojem, z ktorého voda je dopravovaná do Košíc vedeným centrom
mesta.
Z Medzeva cez hydrofórovu stanicu a rozvodnou sieťou DN 80 až 100 mm. je zásobovaný aj Vyšný
Medzev. Stanica má výkon 4,0 ls-1 a je vybudovaná v južnej časti na kóte 366,0 m.n.m.
Územný plán mesta bude riešiť potrebu kapacít vodných zdrojov a vodojemov, rekonštrukciu a
rozšírenie vodovodu a s definovaním tlakových pásiem pre bilančné obdobie pre mesto Medzev, so
zohľadnením potrieb Vyšného Medzeva.
Odvádzanie a čistenie odpadových vôd
Mesto Medzev má vybudovanú verejnú jednotnú kanalizáciu z roku 1994. Splaškové a dažďové vody
sú odvádzané stokovou sieťou z mesta Medzev a Vyšného Medzeva do spoločnej čistiarne
odpadových vôd (ČOV) situovanej na východnom okraji Medzeva. Stoková sieť pokrýva centrálnu
časť mesta a Sídlisko Mladosť. Centrom mesta je vedený zberač "A" zhotovený z rúr DN 800 až 1 200
mm zaústený do ČOV v správe VVS Košice.
V riešení územného plánu mesta je potrebné riešiť rekonštrukciu kanalizácie a ČOV, ktorá bude
vyhovovať pre mesto Medzev a obec Vyšný Medzev. Vybudovanie samostatnej ČOV pre obec Vyšný
Medzev nie je aktuálne z dôvodu dodržania ochranného pásma ČOV vo vzťahu ku jestvujúcej
a navrhovanej bytovej výstavby na území mesta Medzev. . Súčasťou riešenia bude návrh spôsobu
odvedenia dažďových vôd z ulíc Jarná, Partizánska, Štóska, časti Mülpack a sídliska Mladosť, vrátane
balastných vôd z Revolučnej ulice.
50
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Odtokové pomery
Mestom preteká vodný tok Bodva s ľavostrannými prítokmi Štósky potok, potok Porča, Piverský potoka
potok Zlatná a pravostranným prítokom potok Grunt a Šugovský potok.
Vodné toky Bodva, Zlatná a Piverský potok sú zaradené medzi významné vodné toky a zároveň sú
zaradené v zozname medzi vodárenskými vodnými tokmi.
V riešení územného plánu mesta na zabezpečenie ochrany intravilánu mesta pred povrchovými
dažďovými vodami je potrebné navrhnúť úpravy tokov na Q100, vybudovanie alebo rekonštrukciu
priekop, rigolov a dažďovej kanalizácie. Na začiatku úprav vodných tokov je potrebné navrhnúť
prepážky na zachytenie splavenín a spomalenie prietokov.
Zhodnotenie zásobovania energiami
Zhodnotenie zásobovania elektrickou energiou
V súčasnosti je výkon transformačných staníc a sieť NN z pohľadu parametrov postačujúca.
V riešení územného plánu mesta je potrebné:
 prehodnotiť výkon a počet trafostaníc do roku 2030 s dostatočnou rezervou výkonu,
 navrhnúť rekonštrukciu fyzicky starých resp. výkonom nepostačujúcich trafostaníc, vrátane
prepojenia trafostaníc s trafostranicou Zwinger
 navrhnúť a vhodne umiestniť – vyčleniť miesto pre nové trafostanice, vrátane prívodu VN k ním
a ich stavby začleniť do verejnoprospešných stavieb,
 riešiť nutné preložky VN a nové prípojky VN mimo obce vzdušné, v obci káblom v zemi, resp.
vzduchom,
 riešiť rekonštrukciu jestvujúcej NN sieť s nevyhovujúcimi elektrickými parametrami (drevené a
poškodené podperné body a pod.),
 na rozvod AES káblami s novými podpernými bodmi, resp. preferovať postupné nahrádzanie
vzdušných elektrických NN vedení káblovými rozvodmi v zemi,
 navrhnúť pre nové lokality NN sieť káblami v zemi, v riešení je potrebné požívať štandardy VSD,
 pripravovať a postupne realizovať rekonštrukcie jestvujúce verejného osvetlenia pri preferovaní
uloženia jeho elektrických rozvodov v zemi a rovnako realizovať výstavbu nového osvetlenia.
 vzhľadom na aktualizáciu trasy preložky cesty II/548 v intenciách Územného plánu VÚC
Košického kraja uvažovať s riešením kolíznej trasy prekrývajúcej sa s jestvujúcou trasou VN
vedenia č.302 (hlavne v úseku na parcele 2583/1) preložkou
Zhodnotenie zásobovania plynom
Mesto Medzev je plynofikovaný od roku 1995 pri tlakovej hladine 0,3 MPa. Odberatelia mesta sú
zásobovaní plynom z miestnej STL siete, buď priamo cez STL prípojky plynu, alebo cez stredotlaké
prípojky a regulátory tlaku STL/NTL.
Zdrojom zemného plynu naftového je VTL distribučný prípojný plynovod do Medzeva, DN 100 OCL,
PD 6,3 MPa, ktorým je napojená regulačnú stanicu RS Medzev výkonu 4 000 m3h-1. Cez STL
plynovody z materiálu PE v Medzeve sú zásobované aj obce Vyšný Medzev, Štóš a Štós – kúpele, pri
tlakovej úrovní PN 0,3 MPa. Rozvodné STL plynovody sú nové a bezporuchové. STL plynové
potrubia v meste sú nové a bezporuchové s kapacitnou rezervou pre rozvoj mesta.
Územný plán mesta bude riešiť potrebné rozšírene plynovodov.
Zhodnotenie zásobovania teplom
V riešení územného plánu mesta bude potrebné aj naďalej uvažovať so zemným plynom ako
s hlavným zdrojom tepla s možnosťou využitia doplnkových zdrojov energie. Pri stanovení tepelnej
potreby je potrebné vychádzať z STN 383350 o zásobovaní teplom, že objekty v meste Medzev sa
nachádzajú v krajine s najnižšou oblastnou teplotou –15°C.
V Medzeve sa nachádzajú netradičné obnoviteľné zdroje na výrobu tepla.
V riešení územného plánu sa odporúča uvažovať so zmenou palivovej základne prechodom na
biomasu. Zároveň je možné pre energetické účely využívať aj odpady z lesných plôch a bioodpady
z mesta, s kombináciou využitia iných netradičných druhov energie.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
51
Zhodnotenie telekomunikačných a informačných sietí
Telefonizácia
Požiadavky na pripojenie v miestnej telefónnej sieti sú v súčasnosti pokryté.
V riešení územného plánu mesta je potrebné:
 telefónnu sieť v sústredenej zástavbe pre bytové stanice dimenzovať na 1–1,5 páru pre novú
bytovú výstavbu a 2 páry na občiansku vybavenosť,
 pri jestvujúcich telefónnych rozvodoch riešiť kabelizáciu všetkých jestvujúcich nadzemných
rozvodov v meste úložným káblom v zemi,
 pri nových telefónnych rozvodoch riešiť trasy vedľa miestnych komunikácii,
 úložné káble miestnej telefónnej siete riešiť do všetkých ulíc – koridorov mesta, pre možnosť
pripojenia každého bytu,
 pri riešení rozvoja nových lokalít bývania, podnikateľskej činnosti, športových aktivít vymedziť
trasu – koridor pre následné uloženie telekomunikačných káblov v lokalite s ohľadom na
priestorové usporiadanie v zmysle platných STN, bod napojenia určí správca pri začatí územného
konania.
Telekomunikačné a rádiokomunikačné zariadenia
Pokrytie televíznym a pokrytie mobilných sieti v lokalite je vyhovujúce. Pokrytie rádiovým signálom
je nevyhovujúce.
V riešení územného plánu mesta je potrebné:
 navrhnúť spôsob zvýšenia kvalitnejšieho pokrytia územia rádiovým signálom .
 vytvoriť územnotechnické podmienky pre realizáciu požiadaviek operátorov jednotlivých
mobilných sietí pre ďalší rozvoj a skvalitnenie mobilných sieti,
 vytvoriť územnotechnické podmienky pre realizáciu výstavby siete káblovej televízie.
3.1.10.
Zhodnotenie odpadového hospodárstva
Východiskovým dokumentom pre riešenie problematiky odpadového hospodárstva v meste Medzev je
Program odpadového hospodárstva mesta Medzev a významných producentov spracovaný na obdobie
do roku 2005 v súlade s vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo
238/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch a schválený program odpadového
hospodárstva mesta a okresu Košice – okolie.
Mesto zabezpečuje zber a odvoz komunálneho odpadu prostredníctvom firmy odvozom na riadenú
skládku odpadov, ktorá sa nachádza na katastrálnom území obce Jasov, kde sa tento zneškodňuje. Táto
skládka je zaradená do kategórie pre nie nebezpečný odpad. Vývoz veľkokapacitných kontajnerov
zabezpečuje Mestský podnik služieb mesta Medzev. Triedi sa papier, sklo, plasty, kovy a kovové
obaly. Šatstvo a textílie je zberané do kontajnerov od zmluvne zabezpečenou firmou na zhodnotenie
odpadu na štyroch miestach v meste. V súčasnosti sa prevádza separácia nebezpečného odpadu, akým
sú akumulátorové batérie, žiarivky, batérie a monočlánky je uskutočňovaný do osobitných kontajnerov
umiestnených na zbernom dvore Mestského podniku služieb a základnej a materskej škole.
Elektroodpad a pneumatiky je zber zabezpečovaný pomocou zvozovej techniky.
Na území mesta sú evidované divoké skládky na Kováčskej ulici v odčlenenej časti v rómskej osade.
V riešení Územného plánu mesta Medzev v oblasti zhodnotenia odpadového hospodárstva je potrebné:
 V súlade s platnou legislatívou zlepšovať kvalitatívne charakteristiky odpadov s cieľom
redukovať negatívne vplyvy na životné prostredie.
 Obsah žúmp, ako látky škodiace vodám, riešiť v zmysle zákona o vodách.
 Zvýšiť podiel zhodnocovania a znížiť podiel zneškodňovania biologicky rozložiteľných odpadov,
uprednostňovaním materiálového zhodnotenia a riešiť plochy pre zneškodňovanie biologicky
rozložiteľného odpadu, v zmysle zákona číslo 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších
noviel.
 Rozšíriť separovaný zber pre zhodnotiteľné odpady v členení na komodity podľa § 5 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 238/2001 Z.z. o vykonaní
niektorých ustanovení zákona o odpadoch, vybudovaním účinného systému separovaného zberu
s vhodným systémom zvozu na zariadenia na triedenie a zhodnocovanie odpadov, resp. na
zariadenia na kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré sa postupne zriaďujú
52
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
v zmysle schváleného programu odpadového hospodárstva okresu, pričom umiestnenie nových
zariadení má sledovať princíp blízkosti berúc do úvahy ekonomickú efektívnosť.
Dobudovanie infraštruktúry v oblasti odpadového hospodárstva riešiť v súlade s cieľmi a opatreniami
smernej a záväznej časti schválených programov odpadového hospodárstva mesta a okresu Košice –
okolie.
Skládku odpadov vo východnej časti katastra navrhnúť na uzatvorenie a rekultiváciu, so
zabezpečeným monitoringom a nenavrhovať na území katastra mesta Medzev novú otvorenú skládku.
Zhodnotiť možnosti využitia starých banských diel na účel ukladania niektorých druhov odpadov
3.1.11. Osobitné požiadavky z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu
V riešení územného plánu pri prestavbe, dostavbe a vytváraní novej zástavby je potrebné chrániť
poľnohospodársky a lesný pôdny fond a za tým účelom je potrebné:
– zdokumentovať kvalitatívne skupiny pôd v katastrálnom území mesta,
– hranice zastavaného územia rozširovať len na územným plánom stanovený účel,
– nepoľnohospodársku činnosť orientovať predovšetkým na plochy v zastavanom území, respektíve
mimo zastavané územia mesta, na menej hodnotných pôdach,
– najcennejšie ucelené plochy ornej pôdy ponechať na intenzívnu rastlinnú výrobu, odporučiť spôsob
využívania a hospodárenia,
– pri spracovaní územného plánu mesta je nutné rešpektovať zákony súvisiace s ochranou
poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu a príslušné nariadenia,
– zábery poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu navrhovať prednostne na pozemkoch mimo
BPEJ chránených v katastrálnom území mesta,
– pozemky, ktoré nie sú využiteľné pre lesnú produkciu v prípade potreby navrhnúť na preradenie
z lesného pôdneho fondu do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a naopak.
Pre použitie poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu na nepoľnohospodárske využitie bude v
rámci územného plánu vypracované osobitné vyhodnotenie.
3.1.12. Požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu a ochrany obyvateľstva
V oblasti obrany štátu
Riešené územie nie je dotknuté záujmami obrany štátu. V katastrálnom území mesta Medzev sa podľa
Správy nehnuteľného majetku a výstavby Ministerstva obrany Slovenskej republiky v Košiciach sa
podzemné a nadzemné vedenia vo vlastníctve vojenskej správy v záujmovom území nenachádzajú.
V oblasti civilnej ochrany obyvateľstva
Územie mesta v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 565/2004 Z.z. z 29. septembra
2004 o kategorizácii územia Slovenskej republiky je zaradené do II. kategórie územného obvodu
Košice.
Mesto Medzev má spracovaný plán ukrytia, podľa ktorého je ukrytie obyvateľstva mesta zabezpečené
v čase po vyhlásení mimoriadnej situácie a v čase vojny a vojnového stavu v objektoch základnej
a materskej školy, mestského úradu, kultúrneho domu, lesného úradu a v jednoduchých úkrytoch
budovaných svojpomocne priamo v suterénoch rodinných domov.
Z hľadiska civilnej ochrany je potrebné akceptovať platný plán ukrytia obyvateľstva mesta a
v územnom pláne hromadné ukrytie obyvateľstva mesta riešiť v súlade s ustanoveniami vyhlášky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie
stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany.
V oblasti požiarnej ochrany
Mesto má v súčasnosti požiarnu zbrojnicu v dobrom stavebnotechnickom stave, ktorá svojou polohou
a vybavením vyhovuje terajším potrebám mesta. Mesto má zriadený 50 členný dobrovoľný hasičský
zbor. Požiarna ochrana mesta je zabezpečovaná Dobrovoľným hasičským zborom mesta Medzev a
hasičskou technikou.
Požiadavky z hľadiska požiarnej ochrany mesta sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona číslo
314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a územný plán ich bude riešiť v rámci rekonštrukcií a výstavbe
nových miestnych komunikácií, chodníkov a voľných nástupných plôch zabezpečením dostatočných
šírkových parametrov príjazdových ciest, ktoré je potrebné označovať a trvalo udržiavať
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
53
a zabezpečením dostatočného množstva vody pre účely požiarnej ochrany v rámci verejného
zásobovania mesta vodou z rozvodných potrubí celomestského vodovodu.
V oblasti ochrany pred povodňami
Mestom Medzev preteká vodný tok Bodva s ľavostrannými prítokmi číslo 232 (Opustený potok) a Zlatný
potok a pravostranným prítokom číslo 215 (Grunt). Vodné toky Bodva, Zlatná a Piverský potok sú
zaradené medzi významné vodné toky a zároveň sú zaradené v zozname medzi vodárenskými
vodnými tokmi.
Rieka Bodva preteká katastrálnym územím mesta a je upravená v úseku – rkm 33,640 – 34,596 v dĺžke
956 m a v rkm 33,900 bola vybudovaná hať – rkm 41,436 – 41,688 v dĺžke 252 m za účelom ochrany
Strojsmaltu a v rkm 41,450 je vybudovaný stupeň. Úpravu spravuje VVS Košice a.s.. Slovenský
vodohospodársky podnik, š.p.
Odštepný závod Košice má v správe vodné toky a v Podnikovom rozvojovom programe je zaradená
investičná akcia Medzev – Úprava potoka Bodva v rkm 32,737 – 33,237 (pri ČOV).
V povodí toku Bodva je navrhovaná vodná nádrž Medzev, ktorá je zaradená v kategórii C
s predpokladanou realizáciou po 25 rokoch, Hmax = 384,00 m.n.m. a Vc= 18,5 mil. m3.
V katastrálnom území mesta Medzev sa nachádzajú ochranné pásma vodárenských zdrojov:
1. Piverský potok rkm 1,0 – 4,3 a
2. Potok Zlatná rkm 2,9 – 8,8 .
V rámci ochrany pred povodňami v územnom pláne mesta je potrebné navrhnúť zabezpečenie ochrany
zastavaného územia mesta pred povrchovými vodami miestnych potokov na Q100 ročné s riešením
záchytu splavenín a realizovať opatrenia na zadržanie „pridaného odtoku“ v území tak, aby odtok z
daného územia do recipienta nebol zvýšený voči stavu pred realizáciou prípadnej navrhovanej
zástavby a aby nebola zhoršená kvalita vody v recipiente. Pre účel zadržania vody je možné využiť aj
rybníky po starých hámroch.
Požiadavky na riešenie vymedzených častí mesta, ktoré je potrebné riešiť územným
plánom zóny
V riešení územného plánu mesta je potrebné vymedziť tie časti mesta, ktoré bude potrebné riešiť
územným plánom zóny vo väčšej podrobnosti, predovšetkým to môžu byť plochy obytného územia,
ale nevylučujú sa takto vymedziť ani iné funkčné plochy.
Územný pán mesta môže určiť plochy pre spodrobnenie riešenia urbanistickými štúdiami resp. inými
dokumentáciami.
3.1.13.
3.2.
3.2.1.
Identifikácia problémov na riešenie
Sumarizácia pozitívnych a negatívnych javov v území
Identifikácia problémov na riešenie je zdokumentovaná v grafickej časti – výkres č. 6.
Pozitívne javy v území
Pozitívnymi javmi v území sú:
– dostupnosť mesta k centru osídlenia – mestu Košice a jeho poloha v Abovskom regióne,
– prirodzený nárast počtu obyvateľov mesta,
– dostupnosť vyššej občianskej vybavenosti,
– prostredie vytvárajúce pohodu pre stabilizáciu obyvateľov v poproduktívnom veku,
– disponibilné plochy pre rozvoj bývania a ďalších podmieňujúcich faktorov ako aj podmienok
vplývajúcich na kvalitu životného prostredia,
– existujúce majetkové väzby migrantov k pozemkom v katastrálnom území a zastavanom území pre
výstavbu rodinných domov,
– účinná realizácia zberu odpadov, jeho separácia, skládkovanie a likvidácia,
– na území mesta sú vhodné plochy s rekreačným potenciálom a dobré predpoklady čo môže prispieť
k vytvoreniu sezónnych a nesezónnych pracovných miest pre oživenie cestovného ruchu a lokálnej
ekonomiky,
– mesto má kultúrnohistorické predpoklady pre produkciou ekologických potravín, s realizáciou
polotovarov či finálnych výrobkov,
54
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
– založená technická infraštruktúra je technickým predpokladom realizácie rozvojových projektov a
zámerov,
Tieto pozitívne javy v území sú vhodnými predpokladmi ďalšieho rozvoja mesta.
Negatívne javy v území
Negatívnymi javmi v území sú:
– mesto len čiastočne využíva disponibilné plochy pre bývanie, dennú rekreáciu a cestovný ruch,
– v území nie je dostatočne rozvinutý systém celoročnej rekreácie s príslušným zázemím,
– v meste nie je dostatočne rozvinutá lokálna ekonomika sledujúca ekonomické aktivity a činnosti
zamerané na export tovarov a služieb mimo toto územie,
– nie je realizovaná technická infraštruktúra, ktorá je technickým predpokladom realizácie nových
rozvojových projektov a zámerov,
– cestná doprava a konštrukcie elektrických stĺpov s vodorovným usporiadaním vodičov, vrátane ich
ochranných pásiem predstavujú líniové bariéry,
– znečistené vodné toky z vypúšťaných odpadových vôd v časti mesta z rodinných domov,
– chýbajúce brehové porasty pri niektorých vodných tokoch,
– zosuvné územia aktívne, potenciálne a stabilizované erózne javy, ohrozenie eróziou,
– iné faktory s negatívnym dopadom na kvalitu životného prostredia, poškodený vegetačný kryt,
zosuvy, možnosť záplav.
Závady v území sú zdokumentované v grafickej časti – výkres č. 6 (A-E)
V územnom pláne mesta je potrebné negatívne javy v území riešením eliminovať ich vplyv na územie
mesta.
3.2.2.
Vyhodnotenie vzájomných vplyvov pozitívnych a negatívnych javov v obci
Jestvujúce líniové stavby nadradených trás a zariadení dopravy a technickej infraštruktúry majú
ekonomicky pozitívny dopad na možný ďalší rozvoj mesta, pretože si nevyžadujú zvýšené investičné
nároky na napojenie na tieto siete. Ide predovšetkým o dobré dopravné napojenie a zásobovanie
vodou, plynom a elektrickou energiou. Negatívom sú ich ochranné pásma limitujúce rozvoj
príslušných lokalít v meste. Priestor hospodárskej časti vo východnej zastavanej časti mesta je
limitujúcim faktorom rozvoja obytného územia mesta. Pozitívnym faktorom je aktívna kompaktná
zeleň tvorená lesnými porastmi v južnej časti územia ako prvku dotvárajúceho významný fenomén
stability územia, kde zastavaná časť územia brehovými porastmi je na ňu naviazaná a severovýchodná
časť katastra, ktorá je tvorená poľnohospodárskou pôdou.
3.2.3.
Strety záujmov
Strety záujmov sú v nárokoch mesta pri plošnom rozvoji územia vo vzťahu k poľnohospodárskemu
využívaniu pôdneho fondu, ktoré v návrhu územného plánu mesta je potrebné riešiť v súlade
s ustanoveniami stavebného zákona. Stret záujmov je tiež pri rozvoji obytnej zóny mesta a využívaní
hospodárskej časti vo východnej zastavanej časti mesta. Tento stret záujmov je potrebné riešiť
vytvorením vhodných územných a ekologických predpokladov, štruktúry a stanovením priorít
výrobnej a hospodárskej základne mesta po stabilizácii v tomto priestore, kde pri dodržaní a stanovení
limitov trvaloudržateľného rozvoja je možné realizovať zariadenia výroby, výrobných služieb
a skladového hospodárstva.
K stretu záujmov v návrhu územného plánu mesta nesmie dôjsť pri ochrane kultúrneho dedičstva
a prírodných pamiatok, kde prioritou je a zostáva ich ochrana.
3.3.
Požiadavky na riešenie územného plánu
Hlavným cieľom riešenia územného plánu mesta Medzev bude prehodnotenie súčasnej urbanistickej
štruktúry mesta, návrh vhodného usporiadania funkčných plôch z pohľadu perspektívneho rozvoja
sídla. Navrhované zámery je potrebné zosúladiť s územným systémom ekologickej stability. V návrhu
územného plánu mesta v súlade s Územným plánom VÚC Košického kraja v znení neskorších zmien
a doplnkov, je potrebné:
– riešiť funkčné a komunikačné väzby na základe jestvujúceho stavu a navrhnúť funkčné využitie
pozemkov,
– plochy výstavby navrhnúť v priamej nadväznosti na zastavané územie mesta,
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
55
– navrhnúť možnosti rozvoja obytnej zástavby a usmernenia výhľadových plôch určených pre funkciu
bývania,
– vyhodnotiť stav a úroveň občianskej vybavenosti sídla navrhnúť plochy pre občiansku vybavenosť
a sociálnu infraštruktúru,
– rozvoj športových aktivít situovať predovšetkým do lokalít v severnej časti a rekreačných v južnej
časti katastrálneho územia,
– zapracovať požiadavky na dopravnú a technickú vybavenosť vyplývajúce z nadradenej
dokumentácie,
– riešiť dopravnú a technickú vybavenosť na úrovni mesta,
– vytvoriť podmienky pre zriadenie pracovných príležitostí návrhom výrobnej zóny,
– navrhnúť plochy pre náhradné výsadby v súlade s krajinnoekologickým plánom,
– akceptovať jestvujúcu kostru územného systému ekologickej stability,
– navrhnúť opatrenia na zvýšenie ekologickej stability územia,
– vypracovať vyhodnotenie použitia poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu na
nepoľnohospodárske využitie,
– navrhnúť opatrenia vplývajúce zo záujmov obrany štátu,
– navrhnúť opatrenia protipožiarnej ochrany a ochrany územia pred povodniami,
– špecifikovať regulatívy na zmenu stavebného fondu pre občiansku vybavenosť,
– navrhnúť regulačné prvky pre priestorové a architektonické riešenie,
– vymedziť verejnoprospešné stavby.
Z rozvojového programu obstarávateľa vyplýva požiadavka spracovať varianty a alternatívy. Mesto
má viac ako 2000 obyvateľov a preto je potrebné spracovať v zmysle § 21 odstavca 2 stavebného
zákona koncept územného plánu mesta.
Koncept územného plánu mesta bude riešiť možnosť rozvoja plôch bývania v dvoch variantoch. Ako
plochu v juhovýchodnej polohe a severovýchodnej časti mesta (vrátane lokality ulice Jarná) a druhý
variant v lokalitách Pod Mulpakom a Za mlynom. Bilančným rokom Územného plánu obce bude rok
2030.
Územný plán mesta Medzev je nutné spracovať v rozsahu ustanovení platného stavebného zákona
a súvisiacich predpisov o územnoplánovacích dokumentáciách mesta.
Rozsah a obsah dokumentácie územného plánu mesta Medzev bude v zmysle §8 ods.2 stavebného
zákona zodpovedať územnému plánu obce (UPN-O).
Bude pozostávať z textovej a grafickej časti; obsahovať bude smernú a záväznú časť.
Textová časť bude obsahovať základné údaje, riešenie územného plánu, vyhodnotenie perspektívneho
použitia poľnohospodárskej a lesnej pôdy na iné účely s tabuľkovou časťou a záväznú časť, prípadne
doplňujúce údaje a dokladovú časť.
Záväzná časť bude obsahovať:
– zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
– podmienky na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia a stavebné uzávery,
– vymedzenie zastavaného územia mesta,
– vymedzenie ochranných pásiem a chránených území,
– zoznam verejnoprospešných stavieb,
– zásady vyplývajúce zo záujmov obrany štátu a ochrany obyvateľstva,
– určenie častí mesta, na ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny,
– schému záväzných časti riešenia a verejnoprospešných stavieb.
Grafická časť:
Výkres číslo 1
Výkres číslo 2a
Výkres číslo 2b
Výkres číslo 3
56
– Výkres širších vzťahov
......................................................... v mierke 1:50 000
– Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia
s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami
........................................................................................................v mierke 1:10 000
– Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia
s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami - zastavané
územie .............................................................................................v mierke 1:5 000
– Výkres verejného dopravného vybavenia územia.........................v mierke 1:5 000
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Výkres číslo 4a
– Výkres verejného technického vybavenia – vodné hospodárstvo
......................................................................................................... v mierke 1:5 000
Výkres číslo 4b – Výkres verejného technického vybavenia – energetika, telekomunikácie
......................................................................................................... v mierke 1:5 000
Výkres číslo 6
– Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov ÚSES
....................................................................................................... v mierke 1:10 000
Výkres číslo 7
– Výkres perspektívneho použitia poľnohospodárskej a lesnej pôdy na iné účely
....................................................................................................... v mierke 1:10 000
Z dôvodu zabezpečenia prehľadnosti a čitateľnosti je možné osobitne spracovať Výkres záväzných
častí riešenia a verejnoprospešných stavieb.
Koncept riešenia
Bude spracovaný v dvoch variantoch - s ich vyhodnotením, v rovnakom rozsahu ako návrh ÚPN-O.
Jeho súčasťou bude aj správa o hodnotení strategického dokumentu v zmysle zák. č. 24/2006 Z.z.
o posudzovaní vplyvov na ŽP v platnom znení.
Koncept územného plánu bude spracovaný v digitálnej forme a vydodaný v analógovej (tlačenej)
forme v rozsahu 3 x textová a grafická časť, na CD nosiči vo formáte štandardne prístupného
prehľadávača.
Návrh ÚPN
Bude spracovaný ako nevariantné riešenie na základe súborného stanoviska. Výsledný elaborát bude
spracovaný v digitálnej forme a vydodaný
4 x na CD nosiči a 3 x textová a grafická časť
v analógovej (tlačenej) forme.
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
57
4. DOKLADOVÁ ČASŤ
Zoznám stanovísk, podkladov a požiadaviek získaných v čase prípravných a prieskumných prác pre
spracovanie Územného plánu mesta Medzev na základe „Oznámenie o začatí obstarávania ÚPN mesta
Medzev“ listom č. 2012/425-1769/4.10.2012:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
Krajský stavebný úrad Košice ......................................... nevyjadrili sa
Krajský úrad životného prostredia Košice ....................... 2012/679 ................................... 25.10.2012
Krajský pamiatkový úrad Košice .......................................
25.10.2012
Obvodný úrad životného prostredia, Košice .................... nevyjadrili sa
Obvodný banský úrad v Košiciach .................................... 1245-3128/2012 ........................ 29.10.2012
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra ........................... 231-1673/2800/12 ..................... 24.10.2012
Obvodný úrad Košice-okolie ........................................... nevyjadrili sa
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
– Správa nehnuteľného majetku a výstavby Košice ........... SAMaV-9-752/2012-OIRŠÚ .... 16.10.2012
Úrad Košického samosprávneho kraja ............................. 4136/2012-RU15 ....................... 15.10.2012
Obec Hačava .................................................................... nevyjadrili sa
Obec Jasov ........................................................................ nevyjadrili sa
Obec Smolnícka Huta ........................................................ nevyjadrili sa
Obec Štós .......................................................................... nevyjadrili sa
Obec Vyšný Medzev ........................................................ nevyjadrili sa
Slovenský vodohospodársky podnik , š.p. Košice ........... nevyjadrili sa
Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. Košice ... nevyjadrili sa
Východoslovenská energetika ,a.s., Košice ..................... 5000/Fe/2013
21.02.2013
SPP – distribúcia, a.s., Bratislava ..................................... 19074/10.10. 2012 ..................... 24.10.2012
Slovenská správa ciest Bratislava ....................................... 4886/2012/2320/36117 .............. 11.10.2012
Letecký úrad slovenskej republiky ................................... 010301/2012/313-002/17273 .... 23.10.2012
Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, Košice ................ 8196/2012/S4-V-Rt ................... 17.10.2012
Železnice Slovenskej republiky, Bratislava ....................... 18881/2012/O420-2 ................... 16.10.2012
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
– Inšpektorát kúpeľov a žriediel ........................................ nevyjadrili sa
Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky .................. nevyjadrili sa
T– Com, Slovak Telekom, a.s., Košice ............................ 6744/2013/OSI
01.02.2013
Orange Slovensko a.s., Bratislava ..................................... KE-0150/2013/VB
28.02.2013
Telefonika, s.r.o., Bratislava ............................................... nevyjadrili sa
Hydromeliorácie, š.p. Bratislava ..................................... nevyjadrili sa
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
– Správa Národného parku Slovenský kras
NP SK 503-1/12 .......................... 23.10.2012
Regionálny úrad verejného zdravotníctva
2010/06371-02/219/HŽP ............. 12.01.2011
Mestský podnik služieb mesta Medzev
...................................................... 11.12.2012
Alternet, s.r.o., Košice
L3688
26.01.2013
Alternet, s.r.o., Košice
L3743
04.03.2013
T– Com, Slovak Telekom, a.s., Košice ............................ 13-7119414-KS
19.02.2013
Prílohy tvoria fotokópie došlých písomných vyjadrení jednotlivých dotknutých organov štátnej správy,
vybraných dotknutých organizácii, správcov jednotlivých sieti technickej infraštruktúry a dotknutých
susedných obci podľa tohto zoznamu.
58
Územný plán obce Medzev – Prieskumy a rozbory
Download

ÚZEMNÝ PLÁN MESTA