METODICKÝ MANUÁL č. 6
Metodický manuál pre zabezpečenie konverzie 2D
objektov.
Verzia 2.0
Metodický manuál č. 6
Riadenie dokumentu:
Dokument
Názov
Verzia:
Číslo:
Autor
Metodický manuál pre zabezpečenie konverzie 2D objektov
ID:
2.0
Stav:
1
6
Final
Vydanie:
Vytvorený:
03. 07. 2009
Dostupný v:
Posledná úprava:
19. 10. 2009
Kľúčové slová:
Celkom strán:
95bez príloh
Pripravený kým:
Celkový čas prípravy:
-
Prispievatelia:
Odovzdal:
[................]
Oponoval:
[................]
Prevzal:
[................]
Alena Kulíková
microform, s.r.o.
Zhotoviteľ
PhDr. Jana Bahurinská
MK SR
Odborný garant
Václav Šuplata
Národné osvetové centrum
Objednávateľ
Strana 2 z 95
Metodický manuál č. 6
Zoznam stavov dokumentu:
Verzia
Dátum
Dôvod zmeny, dodatku
0.1
10.06.2009
Vytvorenie dokumentu
0.7
16. 06. 2009
Doplnenie dokumentu
1.0
30. 07. 2009
Úprava dokumentu
2.0
12.10.2009
Posledná úprava dokumentu
Autor
História verzií
Verzia
Zoznam menených častí
0.7
Prvé vydanie.
1.0
Pracovné vydanie
2.0
Aktuálne vydanie
Strana 3 z 95
Metodický manuál č. 6
Obsah
Obsah .........................................................................................................................4
1
Úvod .....................................................................................................................7
2
Cieľ digitalizácie..................................................................................................8
2.1 Hlavné ciele ..................................................................................................8
2.1.1 Krátkodobé ciele ................................................................................9
2.1.2 Strednodobé ciele ..............................................................................9
2.1.3 Dlhodobé ciele ...................................................................................9
2.2 Nadstavbové ciele ........................................................................................9
3
Základné informácie o spracovávanej oblasti................................................10
3.1 Základná charakteristika oblasti .................................................................10
3.2 Stručná história vývoja konkrétnej oblasti...................................................11
4
Východiská a princípy ......................................................................................13
4.1 Východiská .................................................................................................13
4.1.1 Súčasná situácia v EÚ .....................................................................14
4.1.2 Súčasná situácia na Slovensku .......................................................20
4.2 Súvislosť s platnou legislatívou ..................................................................21
4.3 Princípy digitálnej konverzie 2D objektov ...................................................22
4.3.1 Digitálny obraz .................................................................................22
4.3.2 Princíp bitovej hĺbky – Bit depth .......................................................23
4.3.3 Rozlíšenie ........................................................................................24
4.3.4 Princíp minimálneho získaného detailu............................................25
4.3.5 Digitálne formáty ..............................................................................27
4.3.6 Princípy farieb ..................................................................................30
4.3.7 Bežné typy metadát .........................................................................35
4.3.8 Archívna kópia – „primary digital master“.........................................37
4.3.9 Postprodukovaná kópia – „adjusted digital master“ .........................37
5
Popis metodického postupu ............................................................................38
5.1 Organizačné riešenie v rámci inštitúcie/SR/EÚ ..........................................38
5.2 Technické riešenie......................................................................................38
5.3 Technické riešenie pre výtlačky..................................................................40
5.3.1 Rozsah.............................................................................................41
5.3.2 Skenovanie originálov verzus medziproduktov ................................41
Strana 4 z 95
Metodický manuál č. 6
5.3.3 Hlavné verzus Odvodené súbory .....................................................41
5.4 Technické riešenie pre výtvarné umenie ....................................................41
5.4.1 Okamžité zachytenie........................................................................42
5.4.2 Multi-shot .........................................................................................43
5.4.3 Veľkosť snímača ..............................................................................43
5.4.4 Pôvodná veľkosť a vzorkovacia hustota...........................................44
5.4.5 Mozaikové techniky..........................................................................45
5.5 Požiadavky .................................................................................................46
5.5.1 Požiadavky hustoty snímania...........................................................46
5.5.2 Požiadavky vzorkovacej hustoty ......................................................48
5.5.3 Zámer pozorovania blízkeho bodu...................................................49
5.5.4 Analýza zámeru ...............................................................................49
5.5.5 Farebné rozlíšenie (bitová hĺbka).....................................................50
5.5.6 Trvalé identifikátory (URI) ................................................................51
5.5.7 Požiadavky PI systému ....................................................................51
5.5.8 Technické požiadavky na konverziu ................................................53
5.5.9 Požiadavky na miestnosť .................................................................54
5.5.10 Požiadavky týkajúce sa digitalizačnej aparatúry ..............................55
5.5.11 Požiadavky týkajúce sa postprodukcie.............................................58
5.5.12 Personálno-organizačné požiadavky ...............................................59
5.6 Model postupu ............................................................................................61
5.6.1 Príprava objektu na snímanie ..........................................................62
5.6.2 Príprava digitalizačnej aparatúry......................................................64
5.6.3 Postup konverzie .............................................................................65
5.6.4 Model postupu pre výtlačky..............................................................67
5.6.5 Riadenie farieb.................................................................................69
5.6.6 Archivácia digitálnych mastrov – „primary digital master“, PDM ......74
5.6.7 Postprodukcia ..................................................................................74
5.6.8 Archivácia digitálnych zástupcov – „adjusted digital master“, ADM .76
5.6.9 Prezentácia ......................................................................................76
5.7 Dátový model..............................................................................................76
5.7.1 Digitálny náhradný formát súboru ....................................................77
5.7.2 Odvodené formáty súborov..............................................................77
5.7.3 Kritériá pre pomenovanie .................................................................78
Strana 5 z 95
Metodický manuál č. 6
5.7.4 Metadáta ..........................................................................................78
5.7.5 Jednotný identifikátor zdroja ............................................................79
5.8 Kontrola kvality ...........................................................................................79
5.8.1 Meranie ostrosti pomocou modulačnej prenosovej funkcie..............79
5.8.2 Farebná presnosť.............................................................................81
5.9 Časové súvislosti........................................................................................81
5.10 Zabezpečenie kontroly kvality.....................................................................84
5.11 Monitorovanie realizácie procesov a aktivít ................................................86
6
Súvislosti a prepojenia s inými metodikami...................................................87
6.1 Monitorovanie procesov - Súvislosť s metodikou č.1.................................87
6.2 Príprava - Súvislosť s metodikou č.2 ..........................................................87
6.3 Zber dát – Súvislosti s metodikami č.3, 7, 8, 17, 18 ...................................87
6.4 Postprodukcia – Súvislosť s metodikou c. 21 .............................................87
7
Riziká..................................................................................................................88
7.1 Riziká poškodenia KO pri manipulácii a snímaní........................................88
7.2 Chybové riziká pri digitalizácii.....................................................................88
7.2.1 Technologické chyby........................................................................88
7.2.2 Odborné a procesné chyby ..............................................................88
7.3 Odstúpenie správcu z digitalizačnej kampane............................................88
8
Aktualizácia Metodiky.......................................................................................90
9
Záver ..................................................................................................................91
10
Definície a skratky ....................................................................................92
11
Zoznam literatúry......................................................................................94
Strana 6 z 95
Metodický manuál č. 6
1
ÚVOD
Cieľom tohto metodického manuálu je vymedziť a popísať princípy a postupy riešenia
digitalizácie 2D objektov v kontexte prípravy a realizácie projektov OPIS prioritná os 2 (ďalej
len „OPIS2“), t.j. pomáhať pri dosiahnutí špecifického cieľa Opatrenia 2.2 Prioritnej osi 2
Operačného programu Informatizácia Spoločnosti OPIS2, ktorým je zdokonaľovanie
systémov na zbieranie, spracovanie, ochranu a využitie informácií a digitálneho obsahu,
modernizácia a uskutočnenie infraštruktúry múzejných inštitúcií na národnej úrovni
a globálneho cieľa OPIS2, ktorým je vytvoriť nerozdeliteľnú informatizáciu spoločnosti ako
zdroj pre vývoj vysokovýkonnej vedomostnej spoločnosti.
Dokument vysvetľuje a interpretuje formálne požiadavky procesu digitalizácie, konkretizuje
princípy a spôsoby realizácie digitalizácie 2D objektov. Projekt digitalizácie 2D kultúrnych
objektov (umelecké predmety, historické dokumenty, atď.) je zložitý proces, ktorý je
dosiahnuteľný v niekoľkých štádiách. Zahŕňa:
- prípravu na digitalizáciu,
- manipuláciu a/alebo dopravu,
- konverziu (digitalizáciu),
- následné spracovanie, postprocesing,
- tvorbu metadát,
- uloženie údajov na lokálnom serveri,
- migráciu údajov do centrálneho úložiska,
- atď.
Konverzia kultúrneho objektu do digitálneho formátu spočíva v tvorbe elektronického
znázornenia objektu, ktorý je možné zobraziť pomocou PC a iné informačno-komunikačné
technológie so zámerom na rozšírenie dostupnosti, taktiež aj jeho udržiavanie, ochranu
a uchovávanie.
Pri napĺňaní požiadaviek je dôležité zohľadniť potrebu praktických a vecne opodstatnených
opatrení vyplývajúcich z činností vykonávaných v rámci projektov OPIS2. V dokumente sú
navrhnuté metodické postupy, ktorých naplnenie a dodržiavanie prispeje k spoľahlivému
a riadenému výkonu digitalizácie 2D objektov, ako časti digitalizačných projektov OPIS2.
Metodický manuál je určený trom okruhom zúčastnených subjektov:
•
•
•
PFI,
digitalizačné pracoviská,
tretie strany (dodávatelia digitalizácie a čiastočne aj potenciálni partneri digitalizácie)
zúčastňujúce sa na príprave a realizácii projektov OPIS2.
Strana 7 z 95
Metodický manuál č. 6
2
CIEĽ DIGITALIZÁCIE
Príchodom digitalizácie prirodzene vznikli nové nároky na správcov zbierok v PFI. V dnešnej
informačnej spoločnosti sa ľahko hľadateľné a obnoviteľné informácie považujú za základnú
požiadavku a očakáva sa, že kultúrne inštitúcie (PFI) tu zohrajú svoju úlohu ako
poskytovatelia informácií.
Účelom metodického manuálu je zadefinovať postupy ako východiská pre výkon digitalizácie
s cieľom vytvoriť dostupné a prehliadateľné zbierky digitalizovaného materiálu týkajúceho sa
Slovenského kultúrneho dedičstva. Konkrétnym cieľom tohto dokumentu je definovanie
smerníc pre harmonizovaný prístup k obsahu zúčastnených PFI. Základ tvoria zdroje
čerpané v projekte MinervaEC Thematic network projektu eContentplus (čo zahŕňa
ministerstvá kultúry veľkého počtu Európskych národov), konzorciom MICHAELPlus (t.j.
Rakúsko, Bulharsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Slovinsko, Česko, Poľsko).
Typický pracovný chod konverzie je zobrazený na obrázku.
Obr. 1. Pracovný chod konverzie
2.1
Hlavné ciele
V súčasnosti je prístup k digitálnemu obsahu (televízia, internet, masové rozšírenie
digitálnych záznamových zariadení) na takej úrovni, že sa stáva štandardom. Internetové
portály sprístupňujú obrovské množstvo fotografií vo vysokom rozlíšení. Keďže pamäťové
a fondové inštitúcie spravujúce hmotné objekty a dokumenty, ktoré predstavujú podstatnú
časť nášho kultúrneho dedičstva, majú povinnosť vedomostne zhodnocovať a sprístupňovať
spravované zbierky, očakáva sa aj od nich, že sa stanú poskytovateľom a distributérom ich
digitálneho obsahu.
Cieľom digitalizácie kultúrnych objektov v rámci OPIS2
je vytvoriť digitálny archív
digitálnych zástupcov kultúrnych objektov a sprístupniť ich odbornej a širokej verejnosti.
Strana 8 z 95
Metodický manuál č. 6
Digitalizácie kultúrnych objektov sa skladá z dvoch častí – digitalizácia vedomostí, a digitálna
vizualizácia.
Cieľom digitálnej vizualizácie je prevod vizuálnych vlastností kultúrnych objektov do digitálnej
podoby v kvalite, ktorá umožní sprostredkovanie komplexu informácií o zjavných, alebo
skrytých vlastnostiach reálneho objektu, alebo objektu existujúceho v analógovej podobe
(vizuálnych, priestorových, štruktúrnych).
Výsledok digitálnej vizualizácie kultúrneho objektu bude jeho digitálny obrazový zástupca –
digitálny objekt, či potrebná množina digitálnych objektov, ktorá bude schopná poskytnúť
technicky dosiahnuteľné maximum takých informácií, ktoré sú využiteľné pre ďalšie vedecké
zhodnocovanie kultúrnych objektov, vzdelávanie, kultúrny relax, či reprezentáciu
a propagáciu krajiny.
2.1.1 Krátkodobé ciele
1.
2.
3.
4.
Vytvoriť metodiku vizualizácie, vybrať softvér a hardvér.
Vyškoliť vizualizačný tím.
Vybudovať pilotné DA a odskúšať ich.
Vybudovať ostatné DA, definovať jednotlivé nastavenia
2.1.2 Strednodobé ciele
1. Zabezpečiť vizualizáciu najvýznamnejších objektov podľa obsahového rámca
a v zmysle lokálneho a časového harmonogramu.
2. Podporiť jednoznačnú identifikáciu digitálnych objektov ich bezpečné uloženie a
integráciu s vedomostným systémom.
3. Spracovať digitálne objekty do podoby vizuálnych zástupcov hmotných objektov
a vytvoriť tak podmienky pre ich plnohodnotné on-line využitie v oblasti vedy,
prezentácie a reprezentácie.
4. Zdokonaľovať technológie a metódy digitálnej vizualizácie a uplatňovať ich
v prebiehajúcich procesoch.
2.1.3 Dlhodobé ciele
1. Umožniť rýchly selektívny prístup ku kultúrnym objektom prostredníctvom ich
vizuálnych zástupcov za účelom:
a. správy a kontroly kultúrneho dedičstva
b. ďalšieho vedomostného zhodnocovania zbierok pamäťových a fondových
inštitúcií
c. využitia kultúrneho dedičstva pre vzdelávanie výchovu verejnosti
d. uplatnenia kultúrneho dedičstva v oblasti prezentácie, reprezentácie
a propagácie kultúry
e. využitia vizuálnych zástupcov kultúrnych objektov v kultúrnom priemysle.
2. Pokračovať vo vizualizácii kultúrneho dedičstva – digitalizáciu ostatných zbierok
a dokumentov vzťahujúcich sa k vizualizovaným zbierkam.
3. Zabezpečiť trvalé uchovanie digitálnych objektov.
2.2
Nadstavbové ciele
Zosnímané dáta získané najkomplexnejšimi metódami digitálnej vizualizácie sa môžu použiť
na vytvorenie fyzickej kópie (napr. zmenšenej) za účelom napr. predaja ako upomienkového
predmetu.
Nadstavbové ciele vo veľkej miere závisia od ešte nerozšírených technológií, ktoré sa budú
používať na prezentáciu v budúcnosti. Preto je dôležité postupným spracovaním dotvárať
ďalšie prezentačné vrstvy zamerané na iné publikum prostredníctvom sémantických spojení.
Nadčasovosť(trvácnosť) získaných (najmä vizuálnych) dát je dôležitá najmä z hľadiska :
Strana 9 z 95
Metodický manuál č. 6
•
štruktúry, formátu – správne zvolený formát zabezpečí zrozumiteľnosť a čitateľnosť do
budúcnosti, čím sa zabezpečí dlhodobé sprístupnenie
hustoty záznamu, rozlíšenia – dostatočné technické parametre záznamu zabezpečia
jeho aktuálnosť aj v perspektíve desaťročí, čo umožní využitie dát aj novými, ešte
nerozvinutými technológiami
indexovania/prístupu v sémantickej vrstve – dodržanie snímania požadovaných
detailov a ich správne označenie v DZ umožní spájanie DO na základe indexovaných
detailov a tým zvýšenie ich informačnej hodnoty, napr. na základe posúdenia zo
širšieho hľadiska(historická doba, štýl, autorita ...)
•
•
3
3.1
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O
SPRACOVÁVANEJ OBLASTI
Základná charakteristika oblasti
Jednou z najvýznamnejších súčastí nášho kultúrneho dedičstva sú hmotné dokumenty v
zbierkach pamäťových a fondových inštitúcií. Najrozsiahlejšie zbierkové fondy,
dokumentujúce prakticky všetky oblasti vývoja prírody a spoločnosti na území SR, spravujú
múzeá a galérie.
Väčšina PFI má charakter príspevkovej organizácie, pričom prevažná časť ich nákladov je
financovaná z verejných zdrojov.
Zriaďovateľmi PFI sú rôzne právne subjekty – najvýznamnejšie PFI sú v zriaďovateľskej
pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, regionálne významné PFI sú v zriaďovateľskej
pôsobnosti samosprávnych krajov a špecializované PFI s pôsobnosťou na celom území SR
riadia ministerstvá.
Metodickým orgánom múzeí (zo zákona) je Slovenské národné múzeum (SNM), galérií
Slovenská národná galéria (SNG).
Procesy predchádzajúce vizualizácii
Každý inštitucionálne spravovaný kultúrny objekt je súčasťou nejakého vyššieho
štrukturálneho (napríklad nález, súbor, zbierka), tématického (dokumentácia udalosti,
osobnosti) či iného celku, v ktorom sa jeho prvky vzájomne obsahovo a významovo
obohacujú a znásobujú svoju výpovednú hodnotu. Preto sa pri vedeckom spracovaní fondov,
alebo pri prezentačnom uplatnení kultúrnych objektov vychádza z ich obsahového
významu, alebo štrukturálnych vzťahov. Podobne aj pri digitalizačnej kampani je nutné
stanoviť obsah a rozsah digitalizácie – obsahový rámec digitalizácie (MM č.2).
Obsahový rámec digitalizácie definuje kultúrne objekty vstupujúce do digitalizácie, teda do
digitalizácie vedomostí a do digitálnej vizualizácie. Vzhľadom k tomu, že procesy digitálnej
vizualizácie budú zabezpečovať digitalizačné tímy oprávnených odborných pracovníkov
pamäťových a fondových inštitúcií v úzkej spolupráci s vizualizačnými tímami, je nevyhnutná
koordinácia podľa presného lokálneho a časového harmonogramu, ktorý bude záväzný pre
obe strany.
Strana 10 z 95
Metodický manuál č. 6
Technológie digitálnej vizualizácie
Vizualizačné technológie podliehajú stálemu techologickému rastu a tak veľmi rýchlo
zastarajú. Okrem toho sa objavujú nové, komplexnejšie technológie digitálnej vizualizácie.
Každé technologické riešenie má svoje výhody a nevýhody, vzhľadom na ktoré je vhodné len
pre určité typy objektov. Jednotlivé technológie sa líšia nielen kvalitou výstupu, ale aj
časovou a technickou náročnosťou procesu snímania.
Voľba konkrétnych snímacích technológií musí byť uskutočnená bezprostredne pred začatím
projektu, aby sa zabezpečila aktuálnosť výberu technológií, a to nielen z hľadiska kvality
výstupu a procesnej náročnosti, ale aj ceny.
Postprodukcia
Aby boli zosnímané dáta (PDM) použiteľné na sprístupnenie pre odborné účely, resp.
širokému okruhu užívateľov, musia prejsť dodatočnou softvérovou úpravou, ktorej výsledkom
je digitálny zástupca (ADM). Tento proces je vlastne postprodukcia. Jej dĺžka/náročnosť je
závislá od typu vizualizácie, a zložitosti prezentácie.
Získané dáta musia byť sprístupniteľné, inak nemajú hodnotu (Súčasťou 2.OPIS II. je aj
sprístupnenie 30% z konvertovanej zbierky pre širokú verejnosť). Relatívna informačná
hodnota záznamu závisí aj od prezentačnej vrstvy. Voľba parametrov a snímacej technológie
teda musí zohľadňovať aj požiadované parametre postprodukcie.
Vzajomná optimalizácia procesov snímania a procesov postprodukcie, umožní zvýšenie
informačnej hodnoty získaných dát, pretože v kontexte sémanticky triediteľných databáz
bude možné každý digitálny objekt/zástupcu vnímať v širšom kontexte príbuzných
objektov/vzťahov.
3.2
Stručná história vývoja konkrétnej oblasti
Všeobecne digitalizácia začala prvým digitálnym záznamom a rozšírila sa masovým
použivaním digitálnych technológií. V súčasnosti má prístup k digitálnemu obsahu takmer
každý, pričom to nie je len pôvodný digitálny obsah, teda vzniknutý digitálnou cestou, ale aj
zdigitalizovaný, teda taký ktorý vznikol iným typom záznamu (analogovým). Pôvodne sa
digitálny obsah šíril prostredníctvom fyzických médií. Dnes je digitálny obsah šírený najmä
virtuálnym médiom, internetom, čo umožňuje prístup oveľa širšieho a väčšieho spektra
užívateľov.
Centrálnym evidovaním, spracúvaním a sprístupňovaním informácií o dielach výtvarného
umenia v zbierkach galérií a múzeí na Slovensku sa začala Slovenská národná galéria
zaoberať v 70. rokoch. Dokumentačné karty diel, skatalogizované podľa Pravidiel
katalogizácie umeleckých diel, resp. podľa novej metodiky z r. 1990 sa sústreďovali (a
dodnes sústreďujú) v centrálnom katalógu v SNG. Okrem textovej informácie
v štruktúrovanej podobe obsahuje každá dokumentačná karta čiernobielu fotografiu
popísaného diela. Tieto fotogafie určené na dokumentačné účely boli popri reprodukciách
pre publikácie prvým využitím fotografickej techniky v SNG. Informačné technológie sa začali
využívať v roku 1990, garantom sa stalo Galerijno-informačné centrum SNG(GIC SNG).
V roku 1996 bol projekt „Centrálna evidencia diel výtvarného umenia na Slovensku
(CEDVU)“ zaradený za rezort kultúry do Štátneho informačného systému. Aplikácia CEDVU
bola postavená na báze sieťovej verzie knižničného systému CDS/ISIS, jednotný postup pri
katalogizácií zaručoval Štandard pre popis výtvarných diel, predpisujúci základnú dátovú
štruktúru a niektoré úrovne popisných prvkov. V roku 1997 spracovalo GIC SNG prvý CDROM s digitalizovanými farebnými reprodukciami najvýznamnejších diel výtvarného umenia
Strana 11 z 95
Metodický manuál č. 6
zo zbierok SNG. Po skenovaní diapozitívov fotografií vznikajúcich vo Fotoateliéri SNG sa v
roku 2003 začalo s fotením na digitálny fotoaparát, najskôr len interne, neskôr dodávateľsky.
Múzeá v SR začali elektronicky spracovávať múzejné zbierkové predmety (zbierky) v prvej
polovici 90. rokov 20. storočia. v široko koncipovanom projekte "Automatizovaného
múzejného informačného systému" (AMIS). Gestorom projektu bolo Ministerstvo kultúry
a realizátorom Mestské múzeum Bratislava. Z projektovaného systému sa realizovala len
časť - modulárna aplikácia na elektronické spracovanie údajov o zbierkových predmetoch.
Múzeá mali možnosť využívať túto aplikáciu bezplatne.
Keďže legislatíva považovala elektronickú evidenciu len za alternatívnu a zaväzovala múzeá
manuálne zapisovať evidenčné údaje do kníh prírastkov a katalogizačných kariet, väčšina
múzeí nespracovávala zbierky v digitálnej podobe.
Od roku 2004 realizuje SNM prioritný projekt Centrálnej evidencie múzejných zbierok SR
(CEMUZ) na podporu plnenia zákonnej povinnosti viesť centrálnu evidenciu múzejných
zbierok. V rámci tohto projektu vznikol technologicky pokročilý informačný systém múzeí,
ktorý je v súčasnosti integrovaný s Digitálnym informačným systémom kultúry.
Počas piatich rokov sa projekt CEMUZ stal metodickým, organizačným a technologickým
orgánom odborného spracovania a digitalizácie múzejných zbierok v SR.
V rámci SNM vzniklo pracovisko CEMUZ, ktoré komunikuje prakticky so všetkými múzeami
a postupne v nich nasadzuje katalogizačné nástroje a uplatňuje metodiku tvorby jednotného
vedomostného systému múzeí SR.
SNG pokračuje v riešení projektu ISG-CEDVU (Centrálna evidencia diel výtvarného umenia
– Informačný systém pre zbierkotvorné galérie) v piatich definovaných základných
oblastiach: 1. digitalizácia, 2. dlhodobá archivácia, 3. katalogizácia, 4. akvizícia, správa
zbierok a depozitárov, výpožičný systém, modul pre reštaurovanie a 5. Prezentácia. Ďalej
prebieha testovanie a zavádzanie ISG – CEDVU 2007 v odborných útvaroch SNG a riešenie
internetovej infraštruktúry a konektivity participujúcich galérií v SR.
Medzi ďalšie oblasti záujmu vývoja patrí dopracovanie ďalšieho modulu v rámci základného
softvéru - akvizičný modul, analýza pre ďalší modul Správa zbierok a depozitárov vrátane
výpožičnej agendy, analýza pre modul Reštaurovanie diel a finalizácia prác na on-line
prezentačnom module. Na základe spracovania komplexnej analýzy v oblasti zhotovenia
rozmnoženín výtvarných diel a ich sprístupňovanie cez internet, GIC SNG vypracovalo návrh
riešenia a ďalšieho postupu pri prezentovaní diel cez internet (on-line).
Slovenská národná galéria na základe prejaveného záujmu prispievala digitálnym obsahom
z projektu CEDVU do projektu Europeana – Európska digitálna knižnica a bola prijatá za
priameho partnera.
V roku 2007 SNG dodávateľsky obstarala nové softvérové riešenie pre projekt CEDVU –
katalogizačný modul. Je vyvinutý na báze moderných informačných technológii a v on-line
režime ho využívajú pracovníci SNG ako aj regionálnych galérií v SR.
Čo sa týka digitalizácie vedomostí o zbierkových predmetoch, SNG pokračovala v spolupráci
s galériami a múzeami pri dopĺňaní a revidovaní informačných záznamov v centrálnej
databáze a dokumentačných kariet v centrálnom katalógu zbierok výtvarného umenia.
V roku 2008 pribudlo do centrálnej databázy 740 nových dokumentačných záznamov diel
výtvarného umenia zo zbierok SNG a galérií v SR. Na základe žiadostí interných a externých
používateľov centrálnej evidencie sa realizovali autorské a náročné tematické rešerše –
spolu 149 výstupov.
Strana 12 z 95
Metodický manuál č. 6
4
VÝCHODISKÁ A PRINCÍPY
Kľúčové termíny
Body výstupu
Princípy, štandardy, metódy
špecifickej metodiky
4.1
Strana dokumentu
Lisbon Treaty
i2010
Minerva
Athena
Europeana
EDL
Digicult
Culture 2000
TEL
Sepia
eEurope: creating cooperation
for digitisation
DDD (Digital Divide Data)
http://www.digitaldividedata.org/
CCS
(Content
Conversion
Specialists)
http://contentconversion.com/
Lund
DIG35
I3A standard association
W3C
Jpeg.org
ANSI
Východiská
Projektované celosvetové výnosy producentov skenovacej techniky by mali dosiahnuť v roku
2010 až 2.1 miliardy Euro, z toho Severná Amerika spolu so západnou Európou zrealizuje
40% z celkovej produkcie. Zároveň sa odhaduje, že 17,7 milióna produktov bude
vyexpedovaných. Počas roku 2009 bude trh s týmito produktmi negatívne aj pozitívne
ovplyvnený ďalšími riešeniami v oblasti digitálneho zobrazovania vrátane digitálnych
fotoaparátov, službami digitalizácie filmov a fotokioskmi.
V európskych krajinách prebieha veľké množstvo aktivít týkajúcich sa digitálnych knižníc –
niektoré na úrovni EU, niektoré na národnej úrovni a mnohé ďalšie na lokálnej úrovni.
Niektoré aktivity sa venujú oblastiam podľa obsahu (ekonómii alebo humanitným odborom),
iné aktivity pokrývajú oblasti podľa druhu materiálu (periodiká, staré knihy a vyobrazenia),
zatiaľ čo ďalšie sa sústreďujú na problematiku týkajúcu sa digitálnych knižníc (autorské
práva, digitalizačná technika, manažment). Táto časť poskytuje krátky prehľad iniciatívy celej
Európy, upozorňujúci na sporné body a problémy, ktorým knižnice čelia na ich ceste k
digitalizácii.
Strana 13 z 95
Metodický manuál č. 6
4.1.1 Súčasná situácia v EÚ
Spoločné východisko pre digitálnu knižnicu európskych projektov je nasledovný:
S pretrvávajúcim vývojom internetu a s pokrokmi sieťových systémov sú inštitúcie, ktoré
uchovávajú zbierky fotografií, determinované vytvárať zbierky, ktoré budú schopné
vzájomnej kooperácie, budú dostupné na národnej ako aj medzinárodnej úrovni.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo informační experti volia tvorbu digitálnych knižníc: Nie je
zaznamenaná iba potreba uchovávania a ochrany materiálov, ale taktiež túžba po zvyšovaní
zákazníckej databázy, sprístupnením starších a zriedkavejších alebo menej často
používaných dokumentov širšej verejnosti. Navyše, je faktom, že stupeň elektronickej
publikácie sa rapídne zvyšuje v kľúčových oblastiach. To má dopad na získavanie,
uchovávanie, ochranu a metódy služieb knižníc.
Digitálne knižnice a archívy môžu umožniť celosvetový prístup k nekonečnému poskytovaniu
distribuovaných informácií a vedomostí, ktoré sú konštantne dostupné, jednoducho
aktualizovateľné a nenáročné pre používanie, spôsobom, ktorý nikdy predtým nebol
dosiahnutý v rovnakej miere. Výstupy digitálnych knižníc prinášajú kooperatívne zoskupenia
knižníc s účasťou a financovaním verejných, súkromných a vládnych orgánov, na
prediskutovanie všeobecných štandardov, spolupracujúceho manažmentu, práv duševného
vlastníctva, elektronických publikácií a doručovania dokumentov. A to všetko sa deje na
globálnom stupni!
Jestvuje dosť veľký počet aktivít, na ktoré sa podujali európske krajiny s ohľadom na
digitálne knižnice – niektoré na národnom stupni a iné na lokálnejšom stupni. Niektoré
aktivity pokrývajú oblasti subjektov (ako napr. ekonómia alebo humanitné vedy), iné
pokrývajú typy materiálov (napr. periodiká, vzácne knihy alebo snímky), zatiaľ čo ostatné sa
stále zameriavajú na otázky a výzvy týkajúce sa digitálnych knižníc (napr. duševné
vlastníctvo, digitalizačné techniky, manažment). V tomto bode poskytnem stručný prehľad
niektorých iniciatív digitálnych knižníc v rámci Európy, ktoré adresujú otázky a výzvy
konfrontujúce knižnice, ktorých cieľom je stať sa digitálnymi.
Iniciatívy týkajúce sa digitálnych knižníc v Európe. Prístup k Archívom (A2A) – Sieť archívov
v Anglicku. A2A databáza obsahuje katalógy popisujúce lokálne archívy v Anglicku a Walese
datované od 18 storočia až po súčasnosť.
•
Archívny hub – archívny hub je spolupracujúca služba, ktorá poskytuje jediný bod
prístupu k popisu archívnych zbierok uložených na univerzitách a stredných
školách po celom území Spojeného kráľovstva. Viac než 140 inštitúcií poskytuje
informácie o svojich archívoch hubu, ktorý uchováva tisícky popisov. Webová
stránka je dostupná pre použitie a obsahuje informácie dôležité pre široký rozsah
oblastí výskumu.
•
Biblioteca Virtual de Patrimonio Bibliografico – Virtuálna knižnica bibliografického
dedičstva je trvalý projekt kooperatívnej digitalizácie uskutočňovaný
Ministerstvom kultúry Španielska, krajskými knižnicami a ich pamäťovými
inštitúciami. Zahŕňa to viac než 250 000 stránok, čo je približne 1000 titulov
rukopisov, starých výtlačkov a vzácnych kníh.
•
Codices Electronici Sangallenses (CESG) – Virtuálna knižnica opátstva St.
Gallen vo Švajčiarsku, ktorá poskytuje prístup k 60 digitalizovaným stredovekým
kódexom z knižnice opátstva.
Strana 14 z 95
Metodický manuál č. 6
•
Cultura Italia – koordinovaná centrom pre knihy a čítanie MiBAC v Taliansku, sa
zameriava na propagovanie talianskeho obsahu a talianskej kultúry na celom
svete. V súčasnosti sa projekt rozširuje (je obsiahlejší, s väčšími rozmermi
snímok, obohatenými metadátami a spájajú ho s projektom Athena financovaným
EÚ).
•
Digitálna knižnica České Snemy (Czech (Bohemian) Assemblies Digital Library) –
spoločný projekt Českého a Slovenského parlamentu s cieľom vytvorenia
všetkých dostupných zdrojov týkajúcich sa histórie českých snemov prístupných
cez internet pokryje digitalizáciu príslušných dokumentov od stredoveku do roku
1848 a zároveň doplní skorší projekt s názvom Spoločná česko-slovenská
digitálna parlamentná knižnica (viď nižšie).
•
DEA - online databáza estónskych digitalizovaných novín pokrývajúca obdobie
rokov 1821 – 1944, prístupná od roku 2003. V súčasnosti obsahuje okolo
360 000 stránok digitalizovaného materiálu. Bola skompilovaná v spolupráci s
Národnou knižnicou Estónska a archívnou knižnicou Estónskeho literárneho
múzea (v estónčine).
•
DELOS (Network of Excellence on Digital Libraries) – sieť DELOS spravuje
spoločný program aktivít cielených na integráciu a koordináciu trvalých
výskumných aktivít významnejších európskych tímov pracujúcich v digitálnej
knižnici – príslušné oblasti so zameraním na vývoj digitálnych knižničných
technológií budúcej generácie.
•
DIGAR – digitálny archív digitálne vytvoreného materiálu publikovaného
estónskou verejnosťou a štátnymi inštitúciami, vytvorený Národnou knižnicou
Estónska v rámci medzinárodného reUSE projektu, prístupný od roku 2005 (v
estónčine).
•
Digitalisierte Zeitschriften – pilotná služba, súčasť Swiss Electronic Academic
Library Service (SEALS), poskytujúca prístup k vybraným digitalizovaným
časopisom. Súčasne obsahuje staršie vydania troch švajčiarskych
matematických žurnálov.
•
Digital Library Forum – fórum slúžiace na zoskupenie informácií na tému
digitálnych knižníc s hlavným zameraním na aktivity financovania Ministerstva
vzdelávania a výskumu Nemecka, German Research Foundation, individuálnych
nemeckých federálnych štátov a iných výskumných inštitúcií v Nemecku.
•
Digitálna knižnica Malopolska – digitálna knižnica Malopolska ponúka prístup k
najdôležitejším publikáciám ohľadne kultúreho dedičstva mesta Krakow a regiónu
Malopolska v Poľsku. Výber zahŕňa práce umelcov a ľudí z kultúrnych,
vedeckých a vzdelávacích publikácií, ako aj virtuálne výstavy.
•
Digitálna knižnica Slovinska – webový portál poskytujúci prístup k digitalizovaným
zdrojom ako sú časopisy, knihy, rukopisy, mapy, fotografie, hudba a odkazový
materiál. Všetky zbierky sú dostupné bezplatne.
•
dLibra (Digital Library Framework) – projekt dLibra sa zameriava na tvorbu
softvérovej platformy pre vybudovanie digitálnych knižníc. Je to neziskový projekt
Strana 15 z 95
Metodický manuál č. 6
vytvorený v roku 1999 poznaňským Supercomputing and Networking Centre,
ktoré je súčasťou Poľskej akadémie vied.
•
Digitálne Knižnice dLibra – webový zoznam poľských regionálnych a inštitučných
digitálnych knižníc, ktoré používajú softvér dLibra. Poskytujú prístup k 11
digitálnym zbierkam po celom Poľsku.
•
Digitálna knižnica Dolnosaska – táto regionálna poľská knižnica ponúka digitálne
zbierky kníh, učebnice, monografie a špeciálne zbierky datované spred roku
1949.
•
Holandské historické noviny – zbierka digitalizovaných novín z Národnej knižnice
v Holandsku, pokrývajúca obdobie rokov 1910-1945. Doplnková databáza
súčasných digitalizovaných novín a časopisov, Krantenbank je dostupná
knižničným čitateľom (v holandčine). EBIB, zoznam virtuálnych knižníc –
vyčerpávajúci zoznam virtuálnych a digitálnych knižníc v Poľsku, a tiež v iných
krajinách (prepojenie užívateľov je dostupné iba v poľštine).
•
EDLproject – cielený projekt finacovaný Európskou komisiou pod záštitou
programu eContentplus. Vybudovaním Európskej knižnice a projektu TEL-MEMOR smeruje úsilie EDLprojektu k integrácii bibliografických katalógov a
digitálnych zbierok národných knižníc Belgicka, Grécka, Islandu, Írska,
Lichštentajnska, Luxemburska, Nórska, Španielska a Švédska do Európskej
knižnice.
•
Electronic Theses Online Service (EThOS) – projekt EthOS zahŕňa rozvoj plne
operačného, ľahko prispôsobujúceho sa a finančne realizovateľného online
servisu prototypov UK e-téz, ktorý umožní koncovým užívateľom pomocou
jedného jednoduchého webového prepojenia prístup k celkovému textu v
bezpečnom formáte elektronicky uchovaných téz po výbere zo zoznamu UK téz
(UKDoT).
•
Elektronische Zeitschriftenbibliothek (EZB) – knižnica elektronických časopisov je
služba, ktorá umožňuje použitie vedeckých časopisov na internete. Ponúka
rýchle, štrukturované a zjednotené prepojenie na prístup k celým článkom online.
Služba je udržiavaná Univerzitnou knižnicou v Regensburgu.
•
Europeana – je tematický network financovaný Európskou komisiou v zmysle
programu eContentplus ako súčasť stratégie i2010. Je to partnerstvo 100
zástupcov kultúrneho dedičstva, vedomostných organizácií a IT odborníkov po
celej Európe.
•
Gallica – digitálna knižnica Francúzskej národnej knižnice pre vzdialených
užívateľov bola založená v roku 1997. Obsahuje okolo 90 000 oskenovaných
zväzkov a 80 000 snímok (vo francúzštine).
•
Maďarská elektronická knižnica – digitálna knižnica textového materiálu bez
autorského práva. Knižnica funguje ako občianske hnutie od svojho spustenia na
maďarskom webe. Stovky užívateľov prispeli k vývoju zbierky – ako súkromné
osoby alebo ako zástupcovia registrovaných sponzorov.
Strana 16 z 95
Metodický manuál č. 6
•
Maďarský národný audiovizuálny archív (NAVA) – NAVA je legálny depozitný
archív maďarských národných vysielačov, zahrňujúcich programy národných
kontinentálnych televízií a rádií, produkovaný v Maďarsku (v maďarčine).
•
Maďarský národný archív digitálnych dát (NDDA) – NDDA je štátom financovaný
návrh, zameraný na poskytovanie prístupu k národnému kultúrnemu majetku
Maďarska dostupného v digitálnej forme.
•
Internetový archív (IA) – Internetový archív je nezisková digitálna knižnica
súčasne ponúkajúca prístup k približne 100 miliardám archivovaných webových
stránok, 250 000 digitalizovaných kníh, 100 000 video záznamov a okolo 200 000
audio záznamov. Internetový archív je postavený na open source softvére a jeho
princípoch.
•
Joint Information Systems Committee (JISC) – oficiálna webová stránka
organizácie, ktorá koordinuje niekoľko návrhov a projektov digitálnych knižníc v
Spojenom kráľovstve.
•
Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica – spoločný projekt
Českého a Slovenského parlamentu na vytvorenie a poskytovanie jednotného
prístupu k historickým dokumentom.
•
KB Digital Library – služba digitálnej knižnice Národnej knižnice Holandska, ktorá
obsahuje knihy, e-časopisy, CD-ROMy a databázy.
•
Digitálna knižnica Kramerius – jeden z programov národnej digitalizácie v Českej
republike spustený v roku 2000 so zámerom ochraňovať a uchovávať knižničné
materiály z kyslého papiera, predovšetkým noviny, časopisy a krehké
monografie. Knižnica obsahuje v súčasnosti okolo 1,2 miliónov strán
digitalizovaného materiálu s ročným nárastom cca 400 000 strán.
•
Digitálna knižnica Kujawsko Pomorska – knižnica poskytuje prístup k vzácnej
poľskej literatúre, dokumentom a materiálom a akademickým učebniciam.
•
Libreria Virtual – je virtuálna knižnica oddelenia kultúry Regionálnej správy
Andalúzie v Španielsku. Služba poskytuje online katalóg s bibliografickými a
dokumentárnymi informáciami o publikáciách vo vlastníctve oddelenia, čím
umožňuje užívateľom vyžiadať si ich priamo z portálu.
•
Manuscriptorium (Memoria Digital Library) – návrh spustený ako pilotný projekt o
digitalizácii pod záštitou programu UNESCO Pamäť sveta v roku 1992, v
súčasnosti koordinovaná Národnou knižnicou Českej republiky a softvérovou
spoločnosťou AiP Beroun Ltd v rámci programu Pamäť sveta. Obsahuje viac než
1000 rukopisov a starých tlačených kníh – až do 550 000 plných textových
stránok – digitalizovaných 30 partnermi v Českej republike a v zahraničí. Ročný
nárast digitalizovaných materiálov je 105 000 až 120 000 stránok.
•
Max Planck Digital Library (MPDL) – Max Planck Digital Library je centrálna
vedecká prevádzková jednotka v rámci Max Planck spoločnosti (MPS)
zodpovedná za strategické plánovanie, rozvoj a prevádzanie digitálnej
Strana 17 z 95
Metodický manuál č. 6
infraštruktúry potrebnej pre poskytnutie vedeckých informácií inštitútom a pre
podporu webovo-založenej odbornej komunikácie.
•
Memoria Slovaca – služba poskytuje prístup k bibliografickým záznamom
MARC21 a k digitálnym materiálom patriacim Slovenskému národnému
literárnemu múzeu (vrátane galérie s cca 15 000 umeleckými originálmi) a
Archívu literatúry a umenia (fotografie), k historickým pohľadniciam, plným
textovým dokumentom digitálnych knižníc výskumného projektu na stabilizovanie
a ochranu tradičných médií (Kniha_sk) a výskumného projektu Histórie knižnej
kultúry (BDKK).
•
Pamäť Holandska – rozsiahla digitálna zbierka ilustrácií, fotografií, textov, filmov
a audio záznamov skompilovaných holandskými kultúrnymi inštitúciami. V
súčasnosti obsahuje okolo 348 500 digitálnych objektov. Projekt je koordinovaný
Národnou knižnicou Holandska.
•
MICHAEL (Multilingválny súpis kultúrneho dedičstva v Európe) – MICHAEL je
vedľajší projekt aktivít prevádzkovaných spoločnosťou MINERVA a zameriava sa
na poskytovanie jednoduchého a rýchleho prístupu k digitálnej zbierke múzeí,
knižníc a archívov z rôznych európskych krajín.
•
Rada múzeí, knižníc a archívov (MLA) – oficiálna webová stránka vedúcej
strategickej agentúry pre múzeá, knižnice a archívy v Spojenom kráľovstve,
koordinátor niekoľkých projektov digitálnych knižníc: The People’s Network,
Reference Online, Cornucopia, Curriculum Online and the 24 Hour Museum.
•
Neumann Digital Library – knižnica pomenovaná podľa Johna von Neumann
(maďarskej národnosti), zameriava všetko svoje úsilie na tvorbu a registráciu
elektronických dokumentov. Knižnica zahŕňa desiatky tisícov maďarských plných
textových zdrojov, obrázkov, zvukových materiálov a webových stránok
odvolávajúcich sa na Maďarské kultúrne dedičstvo.
•
Poľská internetová knižnica (PIL) – Poľská internetová knižnica ponúka viac než
15 000 titulov, najmä povinné školské učebnice a poľskú klasickú literatúru. Nové
publikácie sa neustále pridávajú do zbierky. PIL je implementovaná
Ministerstvom vedeckého výskumu a informačnej technológie a je bezplatná (v
poľštine).
•
RERO DOC – Digitálna knižnica organizácie Library Network v západnom
Švajčiarsku (RERO) bola vytvorená s cieľom podporovať, viesť a poskytovať
verejnosti prístup k odbornej literatúre produkovanej inštitúciami, ktoré sa
podieľajú na projekte (elektronické tézy, dizertačné práce a e-tlače), rovnako ako
prístup k digitalizovaným zbierkam RERO knižníc.
•
Resource Discovery Network (RDN) – Resource Discovery Network je bezplatná
národná brána k internetovým zdrojom pre štúdium, výučbu a bádanie
spoločnosti v Spojenom kráľovstve. Služba v súčasnosti spája viac než 100 000
zdrojov pomocou sérií subjektovo založených informačných brán (alebo hubov).
RDN je primárne zamerané na ďalšie a vyššie vzdelávanie internetových
užívateľov v UK ale je bezplatne dostupné všetkým.
Strana 18 z 95
Metodický manuál č. 6
•
SHERPA – partnerstvo v Spojenom kráľovstve prešetrujúce otázky o budúcnosti
odbornej komunikácie a rozvíjajúce open-access inštitučné depozitáriá v
niekoľkých univerzitách na umožnenie rýchleho a účinného celosvetového
rozšírenia výskumu.
•
Silesian Digital Library - Silesian Digital Library umožňuje široký prístup k
hodnotným vzácnym starým písaným textom, vedeckým publikáciám,
vzdelávaciemu materiálu a regionálnym dokumentom uchovávaným v oblasti
historického Sliezska a Sliezskeho vojvodstva.
•
SUNCAT – projekt SUNCAT sa prevádzkuje so zámerom vytvoriť súhrnný
katalóg periodík pre Spojené kráľovstvo. SUNCAT bude kľúčovým nástrojom pre
lokalizovanie periodík držaných v knižniciach UK a zároveň hlavným zdrojom
vysoko kvalitných záznamov, ktoré môžu byť používané univerzitnými a
stredoškolskými knižnicami na aktualizáciu svojich lokálnych katalógov.
•
Swiss Poster Collection – zbierka obsahuje širokú paletu plagátov vytvorených
umelcami zo Švajčiarska a iných krajín. Materiály poskytujú snímky z konca 19.
storočia až po súčasnosť, zahŕňajúc turistiku, výstavy, publicitu, kultúrne aktivity,
šport a politické kampane, okrem iného.
•
Európska knižnica – Európska knižnica je portál, ktorý ponúka prístup ku
kombinovaným zdrojom (knihy, časopisy, žurnály... – digitálne a zároveň
nedigitálne) zo 45 národných knižníc Európy. Ponúka bezplatné vyhľadávanie a
dodáva digitálne objekty (niektoré zdarma, niektoré sú spoplatnené).
•
United Kingdom Web Archiving Consortium – konzorcium šiestich vedúcich
inštitúcií Spojeného kráľovstva vzájomne spolupracujúcich na projekte pre vývoj
testbed-ov pre selektívne archivovanie UK webových stránok.
•
Virtuálna knižnica Andalúzie – cieľom tohto projektu je záchrana dokumentov
špeciálneho charakteru pre poznatky, rozširovanie a uchovávanie andalúzskeho
kultúrneho dedičstva. Zahŕňa to nielen rukopisy, prvotlače a staré tlačené knihy
ale aj historické noviny, mapy, atď.
•
Virtual Library of Spanish Historical Press – Virtuálna knižnica španielskej
historickej tlače, poskytovateľ OAI dát, je trvalým projektom skupinovej
digitalizácie Ministerstva kultúry, krajských knižníc a iných španielskych
pamäťových inštitúcií (archívy, ateneá, nadácie, atď.). Momentálne zahŕňa okolo
3 500 000 stránok.
•
WebArchiv – archív českých webových zdrojov vytvorený v roku 2000 Národnou
knižnicou Českej republiky v spolupráci s IT Centrom a Fakultou informatiky
Masarykovej univerzity v Brne a s finančnou podporou Ministerstva kultúry ČR.
Projekt katalogizuje online publikácie a uskladňuje ich v depozitárnom systéme s
cieľom zaistenia dlhodobého prístupu k nim.
•
Zentrales Verzeichnis Digitalisierter Drucke (ZVDD) – centrálny index
digitalizovanej tlače bol založený v apríli 2005 s podporou nemeckej Nadácie pre
výskum. Cieľom tohto portálu je poskytovanie rýchleho a centrálneho prístupu k
Strana 19 z 95
Metodický manuál č. 6
digitálnym zbierkam, titulom a zároveň k samostatným stránkam a tiež k plným
zneniam textov.
Jednou z kľúčových častí všetkých týchto návrhov je synchronizácia existujúcich popisov
takým spôsobom, pri ktorom môžu byť porovnávané na centrálnom stupni.
4.1.2 Súčasná situácia na Slovensku
Súčasná situácia na Slovensku týkajúca sa digitalizácie kultúrneho dedičstva je znázornená
na nasledovných grafoch:
•
Analógové 2D objekty v Slovenských PFI (inštitúcia, počet, %)
•
Už digitalizované objekty v PFI v percentách
Strana 20 z 95
Metodický manuál č. 6
•
4.2
tretí graf uvádza objekty s plánovanou digitalizáciou.
Súvislosť s platnou legislatívou
Legislatívny rámec činnosti pamäťových a fondových inštitúcií je tvorený nasledovnými
základnými právnymi normami:
Strana 21 z 95
Metodický manuál č. 6
•
Uznesenie č.91/2001 k Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane
kultúrneho dedičstva.
•
Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty
a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov
•
Zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania
audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) (uverejnené v Zbierke
zákonov čiastka 149, s. 2316)
Zákon č. 535/2003 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných
výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych
diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o
periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších
predpisov
Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
•
Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej
pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici
slovenskej v znení neskorších predpisov
•
Zákon NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov
•
Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
•
Zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní
4.3
Princípy digitálnej konverzie 2D objektov
V tejto kapitole budú stručne vysvetlené princípy týkajúce sa digitálnej konverzie 2D
objektov.
4.3.1 Digitálny obraz
Digitálne zobrazenie je zobrazenie dvojrozmernej snímky s použitím jednotiek a núl (binárna
sústava).
Podľa spôsobu, akým sú digitálne obrazy uchované, spadajú do dvoch hlavných kategórií:
•
rastrové (alebo bitmapové) obrazy
•
vektorové (objektovo-orientované) obrazy
Rastrové obrazy sa zobrazujú v tvare matrice, pričom každá “obrazová častica” (pixel) má
jedinečnú lokáciu a nezávislú hodnotu farby, čo môže byť samostatne editované. Vektorové
zložky poskytujú súbor matematických inštrukcií, ktoré sú používané softvérom na kreslenie,
aby sa vytvoril obraz.
Postup digitalizácie bude generovať rastrové obrazy.
Digitálne rastrové obrazy sú samplované a mapované ako matrica bodov alebo obrazových
jednotiek (pixelov). Každý pixel má pridelenú tónovú hodnotu (čierna a biela, odtiene sivej
alebo farebná), ktorá je predstavená v binárnom kóde (nuly a jednotky). Binárne číslice
(“bity”) pre každý pixel sú uchované jeden po druhom počítačom a často redukované na
matematickú podobu (skomprimované). Bity sa potom interpretujú a čítajú počítačom na
vytvorenie analógovej verzie pre displej alebo tlač.
Strana 22 z 95
Metodický manuál č. 6
Pri vynechaní prípadu, kedy sa rastrový digitálny obraz syntetizuje z ľubovoľného
neobrazového údaja, ako napr. matematické funkcie alebo trojrozmerné geometrické útvary,
sa musí uskutočniť elektronický prevod. Prevod musí byť zachytením optického obrazu
prostredia (ako vo fotoaparáte) alebo priameho skenu rovného povrchu (ako vo flatbed
skeneroch).
4.3.2 Princíp bitovej hĺbky – Bit depth
Digitálny obraz je charakterizovaný svojou bitovou hĺbkou: počet levelov dostupných na
reprezentáciu odlišných tonálnych hodnôt (farebné alebo odtiene sivej) obrazu, vyjadrený v
zmysle počtu použitých bitov. Bitonálne obrazové pixely zahŕňajú len dve hodnoty, nulu
alebo jednotku: preto je potrebný iba jeden bit na pixel. Na 8 bitovej čiernobielej škále
obrazové pixely zahŕňajú 28=256 rozdielnych numerických hodnôt (od 0 po 255), pričom
korešpondujú so sivými tónmi od čiernej po bielu. Vo farebnom obraze bude každý pixel
charakterizovaný troma numerickými hodnotami: jedna pre červený kanál (R), jedna pre
zelený kanál (G) a jedna pre modrý kanál (B). Ak 8 bitov popisuje každý kanál, každý pixel
môže zahŕňať 2563=16777216 rôznych farieb.
Prenos kultúrnych objektov (knihy, umelecké predmety, historické dokumenty atď.) sa
zameriava na tvorbu digitálneho rastrového obrazu pre každý objekt; tento obraz je
množstvom numerických dát, ktoré pozdvihnú matricu farebných bodov (pixelov). Táto
matrica, ak je správne zobrazená, by mala vytvárať rovnaký vizuálny efekt ako originálny
objekt za určitých svetelných podmienok.
Pred prenosom je potrebné uviesť vhodný počet farebných bodov, ktoré budú reprezentovať
jednotku dĺžky, t.j. koľko pixelov bude reprezentovať jeden inch (palec) pôvodného objektu.
Toto číslo je priestorová vzorkovacia hustota (alebo vzorkovacia frekvencia) vyznačená
skratkou ppi (pixel per inch).
Obr. 2. Schéma digitálneho snímania pri rozlíšení 100 ppi
Je dôležité zdôrazniť, že dĺžky tu zvažované sú merané na objektovej rovine: spomenutie
vzorkovacej hustoty, keď sa zmieňujeme o zachytení trojrozmerného prostredia (napr.
panoráma), nedáva zmysel. Samozrejme, čím väčšie je číslo ppi, tým vyšší stupeň pre detail
bude požadovaný (Obr. 3).
Strana 23 z 95
Metodický manuál č. 6
a)
b)
Obr. 3. Rovnaký podiel toho istého objektu (USAF testovacia schéma) prenesený s flatbed skenerom
použitím rôznych vzorkovacích hustôt. a) 550 ppi, b) 4800 ppi
Výber vzorkovacej hustoty požadovaný na zachytenie vhodného zobrazenia objektu je
určený veľkosťou originálu, počtom detailov v origináli a plánovaným použitím digitálneho
obrázku. Napríklad, digitalizovanie 35 mm diapozitívu bude vyžadovať vyššie rozlíšenie než
10x15 cm snímky, pretože diapozitív je menší a detailnejší. Ak má požadované použitie
akvarelového obrázka kapacitu analyzovania jemných detailov ťahov štetcom, potom sa
vyžaduje vyššie rozlíšenie než v prípade, kde musí byť zobrazený na obrazovke celý obraz.
4.3.3 Rozlíšenie
Rozlíšenie digitálneho obrazu určuje jeho schopnosť reprezentovať detaily. Rozlíšenie je
možné vymedziť viacerými rôznymi spôsobmi, takže jeho význam sa líši od jednej definície
po ďalšiu.
Jedným spôsobom pre definíciu rozlíšenia je počet pixelov, ktorý tvorí samotný obraz. Je
úplne bežné popisovať rozlíšenie pixelov sadou dvoch pozitívnych celistvých čísel, pričom
prvé číslo je počtom stĺpcov pixelov (šírka) a druhé číslo je počtom riadkov pixelov (výška),
napríklad 640 na 480. Ďalším bežným spôsobom definície rozlíšenia je odvolávanie sa na
celkový počet pixelov obrázku, typicky daný ako počet megapixelov, ktorý sa môže vyrátať
vynásobením pixelových stĺpcov a pixelových riadkov a vydelením 1 miliónom. V každom
prípade sa to nemôže považovať za presnú definíciu. Priestorové rozlíšenie je prísne späté
so vzorkovacou hustotou (popísané vyššie): vzorkovacia hustota v skutočnosti určuje
rozlíšenie vytvorených obrazov. Z toho dôvodu sa niekedy 2 termíny mylne považujú za
ekvivalentné. Avšak vzorkovacia hustota nie je iba parametrom, ktorý ovplyvňuje rozlíšenie:
dynamický rozsah senzora a stupeň jeho šumu, napríklad, sú dôležité.
Rigorózna definícia rozlíšenia je poskytnutá Modulačnou Prenosovou Funkciou.
Rozlíšnie ppi/dpi sa vždy viaže ku konkrétnej dĺžke (25 mm), či už ide o rozlíšenie
snímacieho (objekt) alebo reprodukčného zariadenia (záznam).
Všeobecne sa dá povedať, že čím je väčšie rozlíšenie, tým je kvalitnejší záznam. Avšak
extrémne veľké záznamy (rok 2009) obsahujúce 1 GigaPixel informácie (1 Gpx = 109 =
miliarda pixlov; pri formáte A4 cca 3200 ppi), sú veľmi náročné na konverziu (výsledný
snímok je zložený z desiatok čiastkových snímkov), postprodukciu (čiastkové snímky musia
byť zložené do jednej, tak aby sa zabezpečili plynulé prechody z jednej snímky do druhej)
a aj sprístupnenie 1:1 (takýto obrázok má nekomprimovaný 1GB pri 32 bitovej farebnej
hĺbke). Takže pri voľbe požadovaného rozlíšenia je potrebné nájsť optimálnu hodnotu aj
zohľadnením týchto požiadaviek (časová a produkčná náročnosť všetkých procesov konverzie, postprodukcie, archivácie, prezentácie).
Strana 24 z 95
Metodický manuál č. 6
4.3.4 Princíp minimálneho získaného detailu
Rozlíšenie digitálnej snímky určuje jej schopnosť zaznamenať detaily. Udáva sa rôznymi
spôsobmi. Napr. ako počet riadkov a stĺpcov (napr. 720x576 – PAL), alebo ako celkový počet
farebných bodov/ pixelov v jednej snímke(1000000pixelov = 1 Megapixel).
Priestorové rozlíšenie závisí najmä od hustoty záznamu, ktorá definuje veľkosť rozlíšenia
získaného obrázku. Tieto dva pojmy sú niekedy považované za identické, ale rozlíšenie
snímky nezávisí len od hustoty získaného záznamu, ale aj napr. od dynamického rozsahu
snímacieho senzora, alebo od úrovne šumu.
Funkcia modulácie prenosu (MTF-Modulation Transfer Function) vedecky definuje základné
priestorové rozlíšenie definovaného zobrazovacieho zariadenia, inými slovami schopnosť
systému reprezentovať detaily. MTF presne definuje rozlišovaciu kapacitu.
Na základe danej úrovne kmitania/oscilácie svetla(svetelnej vlny) s určitou amplitúdou, MTF
vyjadruje útlm tejto oscilácie predstavovaný zobrazovacím systémom v závislosti od jeho
zobrazovacej frekvencie.
Obr. č. 4. Získanie Modulačnej Prenosovej Funkcie (MTF): a) originálna vzorka čiernych a bielych
pruhov; b) zachytený obraz; c) profil získaného stupňa osvetlenia (červená); d) MTF funkcia (modrá)
Veľké detaily zodpovedajú rýchlejším zmenám svetelnej intenzity. Tieto zmeny vo forme
periodických oscilácií zodpovedajú väčším priestorovým frekvenciám.
Funkcia MTF je vyjadrená percentuálne. Pri vyšších frekvenciách takmer nepozorujeme
útlm, systém zaznamenal 100% dynamiky. So zvyšovaním frekvencie systém rapídne stráca
schopnosť reprodukovať pôvodný vzor dostatočne kontrastne, pretože zmeny sú príliš
rýchle. Od určitej frekvencie je schopnosť zobraziť kontrast nulová a systém zaznamenáva
šum strednej intenzity.
Strana 25 z 95
Metodický manuál č. 6
Obr. 5. Porovnanie zobrazovacej výkonosti systému cez MTF.
Rozlíšenie môžeme definovať aj v závislosti od optimálnej pozorovacej vzdialenosti.
Vychádzame z toho, že môžeme určiť optimálne veľký konštantný uhol pohľadu (vyjadrujúci
veľkosť uhla, ktorý zaberá objekt v celkovom zornom poli pozorovateľa), ktorý je
najpríjemnejší na vnímanie reálneho objektu v rôznych veľkostiach. Uhol cca 35° môžeme
považovať za dostatočný.
Obr. 6. Dvoj-rozmerná schéma geometrie prehliadania. Uhol pozorovania je konštantný,
líšiaci sa veľkosťou objektu
Ak berieme do úvahy len hlavné rozmery objektu pri pohľadovom uhle α=35° a ve ľkosti A,
vzdialenosť pozorovacieho bodu od objektu d, môžme definovať ako :
Všeobecne platí, čím väčší je objekt, tým väčšia je pozorovacia vzdialenosť. Ak chceme
definovať priestorové rozlíšenie pre pozorovateľa/pozorovanie z optimálnej pozorovacej
Strana 26 z 95
Metodický manuál č. 6
vzdialenosti, musíme zohľadniť aj uhlové rozlíšenie ľudského vizuálneho systému.
Maximálne frekvencie pozorovateľné ľudským okom sú limitované mnohými fyzikálnymi
faktormi. Výskumy sa zhodujú na maximálnej vnímateľnej frekvencii približne jeden
kmit/cyklus na jednu oblúkovú minútu.
Rozlíšenie, ktorým ľudské oko vníma pozorovaný objekt bude teda závisieť od pozorovacej
vzdialenosti(d). Čím bude väčšia, tým väčší bude minimálny detail δ zachytiteľný
pozorovateľom :
δ = d tg 1’
Účelom konverzie je reprodukovať konvertovaný objekt, tak aby poskytoval taký istý vnem
ako pozorovanie pôvodného objektu z optimálnej pozorovacej vzdialenosti d. Minimálna
požadovaná hustota záznamu/detail teda musí byť určená s ohľadom na veľkosť
konvertovaného objektu.
To, že detail menší ako δ nie je možne vnímať pri optimálnej vzdialenosti, znamená že
najvyššia, pozorovateľom vnímateľná, priestorová frekvencia je
v = 1 / δ.
Aby sme dokázali korektne reprodukovať frekvenciu v, potrebujeme na to hustotu minimálne
dvojnásobnú (min. 2 prvky na každý cyklus). Z MTF ale vyplýva, že táto hodnota je
nedostatočná. Každé digitálne zariadenie by potrebovalo individuálnu hustotu v závislosti od
reprodukčného rastra. Všeobecne, trojnásobok priestorovej fekvencie je dostatočný pre
všetky zariadenia.
Príklad :
Veľkosť objektu:
A = 25cm
Pozorovacia vzdialenosť:
d = 25 / (2 tg 17,5°) = 39,64 cm
Najmenší zaznamenateľný detail:
δ = 39,64 tg 1’ = 0,01153 cm = 0,1153 mm
Priestorové rozlíšenie pozorovateľa:
ν = 1 / 0,1153 = 8,67 cy/mm
Požadované rozlíšenie:
r = 3 x 8,67 = 26,01 pixel/mm = 660,76 ppi
V uvedenom príklade je vzdialenosť objektu 25 cm, čo je minimálna pozorovacia vzdialenosť,
pri ktorej ešte dokáže ľudské oko komfortne zaostriť. Vidíme, že požadované rozlíšenie je
660 ppi, čo je aj maximálne možné požadované rozlíšenie, ak uvažujeme o vizuálnej
konverzii objektu 1 : 1.
Po zvážení všetkých uvedených predpokladov, konečné vyjadrenie závislosti požadovaného
rozlíšenia od reálnej veľkosti objektu pri jeho pozorovaní ako celku, je :
Rozlíšenie (ppi) ≈ 165 / veľkosť objektu (m)
4.3.5 Digitálne formáty
Zvolenie riadneho formátu, v ktorom sa budú ukladať zachytené obrazy, je kritickou otázkou.
Pri tvorbe digitálnych zdrojov za účelom maximalizácie prístupu by mali byť použité open
standard formáty. Aby sa vyhlo závislosti na konkrétnom dodávateľovi, zabezpečí sa
schopnosť opätovného použitia zdrojov a použitie rôznych aplikácií.
Avšak v niektorých prípadoch možno nie sú vyhovujúce open štandardy. A z toho dôvodu, v
týchto prípadoch môže byť prijateľné použitie autorizovaných formátov. No tam, kde sú
použité autorizované formáty, by sa mala v projekte digitalizácie zvážiť stratégia migrácie,
ktorá umožní prechod na open štandardy, ktoré sa budú môcť uskutočniť v budúcnosti.
Rastrové obrazy by sa obyčajne mali uchovávať v nekomprimovanej forme generované
digitalizačným postupom bez použitia ďalšieho nasledovného spracovávania.
Formáty zložiek vedené ako štandardy so široko rozšírenou podporou sú vymenované dole.
Strana 27 z 95
Metodický manuál č. 6
4.3.5.1
TIFF (Tagged Image File Format)1
TIFF (najnovšia verzia 6.0) je formát prevádzkovaný spoločnosťou Adobe Systems
Incorporated. ISO štandardizovaný TIFF/EP je založený na podskupine štandardu Adobe
TIFF. Je to riadny formát pre tvorbu vysokokvalitných digitálnych snímok. TIFF môže byť
výstupovým formátom každého skenera alebo digitálneho fotoaparátu, či už ako jeho
prirodzený formát alebo ako vonkajšia možnosť z autorizovaného softvéru poskytnutého s
hardvérom.
TIFF formát je dôležitý pre uchovávanie snímok, nakoľko nie je predpokladaná žiadna
kompresia a teda kvalita je vysoká, ale typické súbory sú veľmi veľké.
TIFF ponúka možnosť využitia LZW kompresie, bezstratová technika kompresie dát pre
zmenšovanie veľkosti zložky.
4.3.5.2
JPEG (Joint Photographic Experts Group)2
JPEG je bežne používaná metóda kompresie fotografických snímok. JPEG je „stratová“
kompresia, ktorá zmenšuje rozmer súborov, ktoré sú prenášané po celej sieti.
Korešpondujúci obrazový formát je ISO štandard, široko používaný na doručenie snímok po
sieti s obmedzenou šírkou frekvenčného pásma.
Prehliadanie JPEG súborov je podporované všetkými webovými prehliadačmi a veľkým
počtom desktopových aplikácií.
4.3.5.3
Raw file formats
RAW je trieda formátov obrázkových súborov, ktorá obsahuje minimálne spracované dáta zo
snímkového snímača digitálneho fotoaparátu. Preto má tento formát výhodu uchovávania
každej časti pôvodnej informácie.
Treba si uvedomiť skutočnosť, že každá spoločnosť na výrobu fotoaparátov má svoj vlastný
RAW autorizovaný formát a vždy sa musí použiť vyhradený softvér poskytnutý výrobcom na
ich manažovanie.
4.3.5.4
DNG (Digital Negative)3
Digital Negative (DNG) formát súbor je RAW obrazový formát voľne dostupný, dizajnovaný
spoločnosťou Adobe Systems; jeho vývoj je odpoveďou na dopyt po zjednotenom RAW
formáte súborov u fotoaparátov. Adobe v súčasnosti predkladá DNG na ISO štandardizáciu,
takže zatiaľ nie je uznaný ako de facto štandard.
Hlavnou výhodou tohto formátu je včlenenie celej informácie získanej snímačom bez
nejakého subjektívneho následného spracovania, pričom vyprodukuje súbory s menším
rozmerom ako je TIFF.
Hlavnou nevýhodou je, že je potrebná konverzia na získanie konečného farebného obrazu.
1
http://www.remotesensing.org/libtiff/
http://www.jpeg.org/
3
http://www.adobe.com/products/dng/
2
Strana 28 z 95
Metodický manuál č. 6
4.3.5.5
JPEG20004
JPEG 2000 je ISO štandardizovaná obrazová kompresia vytvorená v roku 2000 so zámerom
nahradenia JPEG štandardnej kompresie. JPEG 2000 technológia poskytuje veľmi „stratovú“
alebo „nestratovú“ kompresiu bez kompromisnej obrazovej kvality. Vrstvená štruktúra (multirozlíšenie) JPEG 2000 môže eliminovať potrebu uchovávať niekoľko rozdielnych verzií
rozlíšenia rovnakého obrazu v databáze: v skutočnosti, ak už bol skomprimovaný súbor
generovaný, môže sa dekomprimovať a zobraziť s inými stupňami rozlíšenia.
4.3.5.6
HD Photo
HD Photo ponúka zvýšenú obrazovú vernosť, pričom ochraňuje celý pôvodný obrazový
obsah a umožňuje vysoko kvalitné osvetlenie a farebné nastavenie obrazu. Tento nový
formát ponúka schopnosť dešifrovania len tých informácií, ktoré sú potrebné pre všetky
rozlíšenia alebo regióny, predkladá tiež kľúčový znak podporujúci webové obrazové aplikácie
ako je Windows Live™ Earth a možnosť manipulovať s obrazom ako s komprimovanými
dátami. HD Photo kombinuje bezstratovú aj stratovú obrazovú kompresiu rovnakého dizajnu
a môže zachovávať plný dynamický rozsah a farebne verné dáta z obrazového snímača
fotoaparátu. JPEG XR predstavuje podporu pre High Dynamic Range (HDR), závažný
a fundamentálny nový vývoj v digitálnom zobrazovaní. HDR poskytuje výhody pre postupy
zachytenia aj reprodukovania digitálnych snímok, čo vedie k zdokonaleniu výsledku obrazov
pre užívateľov na spotrebiteľskej aj odbornej úrovni.5
4.3.5.7
GIF (Graphics Interchange Format)6
Podobne ako JPEG, aj tento formát je široko využívaný na doručenie obrazov po sieti s
obmedzenou šírkou pásma. Formát podporuje až do 8 bitov na pixel, pričom umožňuje
jedinej snímke použiť paletu s 256 odlišnými farbami zvolenými z 24 bitového RGB
farebného priestoru. GIF snímky sú komprimované pomocou použitia Lempel-Ziv-Welch
(LZW) bezstratovej komprimovanej techniky na zredukovanie veľkosti zložky, ktorá sa zmení
na oveľa menšiu než je TIFF. Tento formát, s charakteristikou uchovávania
mnohonásobných obrazov v jednom súbore, môže podporovať aj animácie. Displej GIF
zložiek je podporovaný všetkými webovými prehliadačmi a väčšinou desktopových aplikácií.
GIF je v skutočnosti autorizovaný formát súborov, krytý ochrannou známkou.
4.3.5.8
PNG (Portable Network Graphics)7
PNG bol vytvorený na zdokonalenie výkonu GIF ako formátu obraz-súbor, pričom nie je
potrebná ochranná licencia. PNG snímky sú podporované najnovšími verziami
mainstreamových prehliadačov. Ponúkajú vyššiu obrazovú kvalitu než GIF alebo JPG pre
väčšinu obrazov, avšak za cenu o čosi väčšieho rozmeru súborov. PNG bol navrhnutý na
prenos snímok na internet, nie pre profesionálnych grafikov.
4.3.5.9
PDF (Portable Document Format)8
Portable Document Format je predĺžiteľný protokol o popise strán, ktorý implementuje formát
domácej zložky Adobe Acrobat suite komerčných softvérových produktov. Cieľom formátu je
4
http://www.jpeg.org/jpeg2000/
source: http://www.microsoft.com/presspass/press/2007/jul07/07-31jpegxrpr.mspx
6
http://www.w3.org/Graphics/GIF/spec-gif89a.txt
7
http://www.w3.org/TR/2003/REC-PNG-20031110/
8
http://www.adobe.com/devnet/pdf/pdf_reference.html
5
Strana 29 z 95
Metodický manuál č. 6
umožniť hardvérovo-nezávislú výmenu dokumentov s vysokým rozlíšením – dokumenty,
ktoré by mohli obsahovať text, grafiku, multimediálne súbory (napr. obrazy), a/alebo vlastné
dátové typy, zároveň (nepovinne) linky na ďalšie zložky alebo URL obsahujúce takéto
položky. Formát podporuje textové vyhľadávanie, náhodný prístup k dátam, záložky, linky,
anotácie, zložky interaktívnych stránok (checkboxy, polia na textové editovanie, atď.),
kódovanie, komprimovanie, akcie JavaScript a mnoho ďalších.
Formát
TIFF
JPG
DNG
JPEG2000
HD photo
GIF
PNG
PDF
Charakteristika
24 alebo 48 bitové obrázky, nekomprimovaný formát
alebo komprimovaný s JPEG o LZW algoritmami
Najčastejšie používaný komprimovaný formát, verejný
open standard formát, len 24 bitov
Verejný formát vyvinutý spoločnosťou Adobe
pokúšajúci sa štandardizovať RAW formát
Stratové alebo bezstratové komprimovanie, štruktúra s
multi-rozlíšením
Prináša kvalitu komprimovania porovnateľnú s
JPEG2000 a viac než dva krát vyššiu kvalitu JPEG
8 bitové snímky, 256 farieb, v súčasnosti používané pre
webovú sieť
Bezstratové dátové komprimovanie, ponúka možnosti
transparencie
Predlžiteľný protokol , ktorý môže obsahovať snímky
Max Bit
Hĺbka
Farebný
profil
48 bit
A
24 bit
A
32 bit
A ( profil
fotoaparátu)
48 bit
A
32 bit
A
8 bit
N
48 bit
A
48 bit
A
4.3.6 Princípy farieb
V digitálnom zobrazovaní farieb sa odohráva komunikácia pomocou RGB systému. Pre
každú “farbu” snímače získaných zariadení (skener alebo digitálny fotoaparát) zaznamenajú
triádu dát (intenzita troch základných farieb: červená, zelená a modrá). Nakoľko tieto údaje
závisia od samotného zariadenia a na jeho operačných podmienkach, systém RGB sa
nazýva závislý od zariadenia.
Manažment farieb je sústava všetkých postupov a technológií zameraných na zabezpečenie
riadnej chromatickej konzistencie digitálnej snímky na svojej ceste cez rôzne získavania,
vizualizácie a zariadenia reprodukcie, ako sú skenery/fotoaparáty, monitory/premietačky,
tlačiarne.
Základy teórie o farbách
Farba je vzruch vytvorený ako odpoveď na svetelný podnet zvonka (špecifická
elektromagnetická radiácia), ktorý ovplyvňuje sietnicu ľudského oka. Netvorí ho iba vzájomné
pôsobenie svetelnej radiácie s osvetlenými objektmi, ale aj vnem oka. Farba je preto
výsledkom 3 kľúčových zložiek: zdroja svetla, ožiareného objektu a ľudského vizuálneho
systému.
Le Commission Internationale d’Eclairage (CIE, právomoc zodpovedná za štandardizáciu na
poli iluminácie) sa pokúsila štandardizovať dávkovanie farby definujúcej zdroj iluminácie
(štandardné iluminanty) aj priemerného ľudského pozorovateľa (štandardný pozorovateľ). S
cieľom definovania jedinečného dávkovania farby zachytenej štandardným pozorovateľom,
CIE definovala absolútny kolorimetrický systém L*, a*, b* (stručne: Lab), v ktorom je farba
objektu, iluminovaná štandardným zdrojom osvetlenia, definovaná 3 súradnicami: jas L* (v
rozsahu 0 až 100, od bielej po čiernu), súradnica a* (ktorá znázorňuje červenú, ak je
Strana 30 z 95
Metodický manuál č. 6
pozitívna a zelenú, ak je negatívna) a súradnica b* (ktorá znázorňuje žltú, keď je pozitívna a
modrú, keď je negatívna).
Každý bod objektu iluminovaný istým zdrojom (napr. štandardný zdroj D50 alebo D65, ktorý
korešponduje s farebnou teplotou 5000 K alebo 6500 K), bude mať jedinečný farebný atribút.
Ak sa vezme do úvahy štandardný pozorovateľ, dá sa získať triáda súradníc Lab; táto triáda
korešponduje s jedným presným farebným vzruchom, ktorý závisí od optickej charakteristiky
objektu a spôsobu, akým je objekt osvetlený.
Najdôležitejšou požiadavkou priestoru Lab, ktorý je súčasťou „absolútneho“ bytia, a preto
nezávisí od špecifického zariadenia, je uniformita, t.j. rovnocennosť (v rámci určitých
obmedzení) medzi metrickou vzdialenosťou medzi ktorýmikoľvek dvoma bodmi farebného
priestoru a relatívnymi rozdielmi vizuálneho vnemu. Z tohto dôvodu bol dokázaný tento
priestor ako veľmi užitočný pri definovaní rozdielov medzi farbami.
Rozdiel medzi dvoma farbami v priestore Lab sa môže vyjadriť jednoduchou Euklidovou
vzdialenosťou medzi dvoma bodmi:
∆E = 1 korešponduje so sotva vnímateľným rozdielom prostredníctvom priameho
porovnania; ∆E = 2 korešponduje s vnímateľným rozdielom; ∆E = 4 korešponduje s jasným
rozdielom.
Tento vzorec bol nedávno nahradený presnejším vzorcom ∆(CIEDE2000) 9.
Keďže aktuálnejší vzorec dokázal previesť lepšiu vizuálnu uniformitu, bol odporučený na
prijatie.
9
M. R. Luo, G. Cui, B. Rigg, „Vývoj vzorca na farebné rozdiely CIE 2000: CIEDE2000“, Color Res.
Appl. 26, pp. 340-350, Okt. 2001.
Strana 31 z 95
Metodický manuál č. 6
4.3.6.1
Základné pojmy Manažmentu Farieb
Obr. 7. Farebná nezrovnalosť medzi rôznymi zariadeniami: zelený objekt získaný flatbed skenerom a
zobrazený dvoma rôznymi monitormi ukazuje rôzne podoby.
Použitie vhodných techník manažmentu farieb je základnou požiadavkou pri digitálnom
pracovnom chode zameranom na dosiahnutie verného chromatického obrazu.
Interpretácia farieb sa mení z jedného monitora na druhý. Nielenže rovnaká obrazová zložka
môže zobraziť rozdielne farby na rôznych monitoroch, ale tiež rozdielne farby by sa mohli
vizualizovať použitím rovnakého monitora v rôznych časových bodoch z dôvodu starnutia
luminoforov.
•
V súčasnosti je manažment farieb na báze ICC najširšie implementovaným
prístupom. Skladá sa zo štyroch zložiek, ktoré sú integrované do softvéru
(operačný systém aj aplikácie): PCS (Profile Connection Space)
Koneční užívatelia majú zväčša malé priame vzájomné pôsobenie s PCS: so zariadením,
ktoré tvoria nezávislé meracie systémy na popisovanie farieb založených na ľudskom videní
(Lab).
Profil
Profil definuje, ako majú byť interpretované numerické hodnoty, ktoré popisujú pixely v
obrazoch, popísaním správania zariadenia alebo tvaru a veľkosti farebného priestoru.
Zámer interpretácie
Zámery interpretácie určujú, ako
transformáciách farebného priestoru.
•
bude
s
mimoškálovými
farbami
naložené
pri
CMM (Colour Management Module)
CMM prevádza výpočty, ktoré transformujú farebné popisy medzi farebnými priestormi.
Strana 32 z 95
Metodický manuál č. 6
Obr. 8. Schematický graf fungovania manažmentu farieb
Manažment farieb sa zakladá na farebných profiloch. Tieto digitálne objekty sú založené na
štandardizovaných dátach propagovaných ICC (International Colour Consortium), či už
matrici alebo vyhľadávacej tabuľky (LUT), ktoré umožňujú vytvorenie vzťahu medzi RGB
hodnotami daného zariadenia a PCS (Profile Connection Space), t.j. absolútne súradnice
farieb (napr. hodnoty Lab).
V manažmente farieb existujú dva typy profilov: input profily spojené s nadobudnutými
zariadeniami (skenery, digitálne fotoaparáty, atď.) a output profily spojené s displejovými
zariadeniami (monitory, tlačiarne, atď.). Obvykle sú input profily spojené so súbormi obrazov
a obsiahnuté v záhlaví týchto zložiek, zatiaľ čo output profily sú uschované v špecifických
súboroch v systéme počítača. Patričné profily sú poskytnuté spolu so zariadeniami alebo
vytvorené užívateľom: pre správne zobrazenie farby digitálneho obrazu je potrebné použiť
oba tieto profily.
Zatiaľ čo termín kalibrácia sa vzťahuje na optimalizáciu zodpovedajúcej krivky digitálneho
zariadenia, profilovanie je druhom “momentky”, ktorá popisuje (a teda neupravuje)
“kolorimetrické správanie” vonkajšieho zariadenia.
Tok dát s farebnými profilmi
Podiel kolorimetrického priestoru, ktorý môže zariadenie reprodukovať alebo súbor všetkých
farieb, ktoré je schopné reprezentovať, sa nazýva škála. Každé zariadenie má svoju vlastnú
škálu. Farby, ktoré spadajú mimo škály vonkajšieho zariadenia, ním nemôžu byť
reprodukované, a preto sa volajú “mimoškálové”.
Profil monitora definuje prepojenie medzi RGB triádami a korešpondujúcimi kolorimetrickými
súradnicami CIELab. Táto korešpondencia sa dá vyjadriť analytickým vzorcom alebo
tabuľkou znázornenou dole, s N riadkami (kde N je počet kombinácií RGB kanálov) a 2
stĺpcami.
Strana 33 z 95
Metodický manuál č. 6
RGB
Lab
0,0,0
0,0,0
..........
..........
0 , 0 , 10
0.05 , 0.26 , -1
..........
..........
24 , 60 , 213
33 , 33.75 , -86.26
..........
..........
255 , 255 , 255
100 , 0 , 0
Profil nadobúdacieho zariadenia bude taktiež obsahovať rovnakú tabuľku, s rozdielom, ktorý
sa používa pri opačnom smere (z Lab do RGB).
Tieto profily majú jednu spoločnú črtu: obsadený objem Lab priestoru.
Na nasledujúcom obrázku je zobrazený tok farebne manažovaných dát. Z dôvodu
zjednodušenia je na predstavenie toku farebne manažovaných dát použitý farebne
homogénny a osvetlený objekt (zelený obdĺžnik).
Objekt osvetlený určitým typom osvetlenia (zobrazený na obrázku má žltooranžovú
chromatickú dominantu) bude mať určité kolorimetrické súradnice L1a1b1 vzťahujúce sa na
jeho vlastné prijatie.
Obr. 9. Tok farebne manažovaných dát zobrazených na monitore
Fotoaparát zaznamenáva R1G1B1 triádu s ktorou korešponduje na vstupnom farebnom
profile, triáda L2a2b2 súradníc, ktorých farba je zhodná s farbou objektu osvetleného za
štandardných podmienok osvetlenia (podobná pri slnečnom osvetlení napoludnie). Tieto
hodnoty sa vyšlú do výstupného profilu (monitorovo špecifické), ktorými dosiahneme správnu
Strana 34 z 95
Metodický manuál č. 6
R2G2B2 triádu, ktorá sa má odoslať do elektrónovej trysky monitora s cieľom získania
zobrazených súradníc L2a2b2.
4.3.7 Bežné typy metadát
Termín metadáta (z gréckeho meta – “ďalej, po, medzi” a latinského datum – “informácia”)
doslovne znamená – “údaje, ktoré popisujú iné údaje”.
Metadáta zabezpečujú zachovávanie a prístup k zdrojom v budúcnosti.
Niekoľko kategórií metadát je spojených s tvorbou a manažmentom hlavných obrazových
súborov produkcie. Nasledovné typy metadát sú najbežnejšie implementované do projektov
zobrazovania. Napriek tomu, že nižšie definujeme tieto kategórie oddelene, nie vždy je
viditeľný rozdiel medzi nimi, keďže každý typ obsahuje zložky, ktoré sú popisné ale aj
administratívne.
Poznáme tri hlavné typy metadát:
•
Popisné metadáta
Popisujú zdroj pre účely, ako napr. objavenie a identifikácia. Môže to zahŕňať elementy ako
napr. názov, obsah, autor a kľúčové slová.
•
Štrukturálne metadáta
Popisujú, ako sa spájajú súhrnné objekty dokopy, napr. ako sa objednávajú stránky na
vytvorenie kapitol.
•
Administratívne metadáta
Poskytujú pomocné informácie pri manažovaní zdroja, ako napríklad, kedy a ako boli
vytvorené, typ súborov a ďalšie technické informácie a kto k nim má prístup.
Existuje niekoľko podmnožín administratívnych dát – vyčleňujú sa dva typy, niekedy uvedené
ako samostatné typy metadát:
•
Metadáta manažmentu práv, ktoré sa zaoberajú právami duševného vlastníctva
•
Zachovávacie metadáta, ktoré obsahujú informácie potrebné na archivovanie a
uchovávanie zdroja
4.3.7.1
Metadáta pre fotografické snímky
EXIF
Jedným typom metadát je dodatočná informácia, ktorú takmer všetky digitálne fotoaparáty
uchovávajú spolu so snímkami. Metadáta zachytené fotoaparátmi sa nazývajú EXIF dáta, čo
označuje Exchangeable Image File Format. Väčšina softvérov pre digitálne snímky môže
zobrazovať EXIF informácie pre užívateľa, ale obyčajne nie sú editovateľné.
Strana 35 z 95
Metodický manuál č. 6
Obr. 10. Príklad EXIF metadátového súboru
Avšak sú ďalšie typy metadát, ktoré umožňujú užívateľom pridávať svoje vlastné popisné
informácie v rámci digitálnej snímky alebo súboru snímok. Tieto metadáta môžu zahŕňať
znaky fotografií, informácie o autorských právach, legendy, zásluhy, kľúčové slová, dátum a
miesto vytvorenia, informácie o zdroji alebo špeciálne inštrukcie. Dva z najčastejšie
používaných metadátových formátov pre súbory snímok sú IPTC a XMP.
IPTC
IPTC štandardy boli vyvinuté v roku 1970 medzinárodnou organizáciou International Press
Telecommunications Council. Pôvodne boli vyvinuté ako štandard pre výmenu informácií
medzi novinárskymi organizáciami, v priebehu času sa rozvíjali. Okolo roku 1994 spôsob
Adobe Photoshop “File Info” umožnil užívateľom vkladať a editovať IPTC metadáta v
súboroch digitálnych snímok, a tak bol prijatý agentúrami uchovávajúcimi snímky a inými
vydavateľmi mimo novinárskych médií.
XMP
Nová “Extensible Metadata Platform” založená na XML bola vyvinutá spoločnosťou Adobe v
roku 2001. Adobe pracoval s IPTC na včlenení starých “IPTC záhlaví” do novej XMP
štruktúry a v roku 2005 bola vydaná špecifikácia “IPTC Core Schema for XMP”. XMP je open
source, verejný štandard, uľahčujúci developerom prijatie špecifikácie v softvére tretej strany.
XMP metadata môžu byť pridané do mnohých typov súborov, ale pre grafické snímky sa
všeobecne ukladajú v JPEG a TIFF súboroch.
Dublin core
Dublin Core je súbor metadátových častíc vyvinutý na jednoduché a stručné popisovanie
webovo založených dokumentov.
Pôvodným cieľom Dublin Core bolo definovať súbor častíc, ktoré by mohli byť použité
autormi na popísanie vlastných webových zdrojov. Cieľom konfrontácie šírenia zdrojov
Strana 36 z 95
Metodický manuál č. 6
elektroniky a neschopnosti knižničných odborníkov katalogizovať všetky tieto zdroje bolo
definovať niekoľko častíc a jednoduché pravidlá, ktoré by mohli byť aplikované
nekatalogizátormi. Pôvodných 13 jadrových častíc bolo neskoršie rozšírených na 15: Názov,
Tvorca, Predmet, Popis, Vydavateľ, Spolupracovník, Dátum, Typ, Formát, Identifikátor, Zdroj,
Jazyk, Vzťah, Pokrytie a Práva.
4.3.8 Archívna kópia – „primary digital master“
Archívna kópia – „primary digital master“, PDM - je prvotným výstupom vizualizácie, resp.
snímania, je uložená ihneď po zhotovení snímky bez akýchkoľvek dodatočných úprav(okrem
pridelenia individuálneho mena). Je určená na dlhodobé uchovávanie a je základom pre
vytváranie ďalších kópií podľa špecifických potrieb - výhodou jej uchovania a až následného
spracovania do optimalizovanej snímky je viac možností úpravy farebnosti, kontrastu, jasu,
dynamického rozsahu.
Archívne kópie sú dôležité všade tam, kde sa v budúcnosti predpokladá ich opakované
spracovanie (optimalizovaná kópia v sebe nesie úpravy, bez návratu k pôvodnej verzii).
V prípade práce s RAW, (resp. DNG ako otvorená verzia) formátom je výhodou možnosť
širšej škály úprav snímky, s pokračujúcim vývojom softvéru pre ich spracovanie súvisia aj
nové možnosti úprav, ktoré neboli v predchádzajúcich verziách možné. RAW(DNG) okrem
iného umožňuje zapisovať farbu v 16 bitovej hĺbke, čím zabezpečuje oveľa vyššiu farebnú
vernosť ako 8 bitový zápis.
Odporúčaný formát je DNG (16-bit, otvorený formát).
4.3.9 Postprodukovaná kópia – „adjusted digital master“
Upravená kópia – „adjusted digital master“, ADM – je výsledkom postrodukcie(úpravy za
účelom sprístupnenia) prvotne získaných/surových dát (PDM). Je to vlastne digitálny
vizuálny zástupca/surogát, ktorý dokonalejšie (ako PDM) interpretuje získaný digitálny
záznam, či už z dôvodu väčšej technickej alebo obsahovej čistoty, hustejšej a komplexnejšej
informačnej hodnoty, alebo samotnej úrovne prezentácie. Vizuálny zástupca
(najkomplexnejšia prezentačná vrstva ) je záznam v najväčšej možnej kvalite získateľnej
z pôvodných dát, pretože tieto dáta sú určené na archiváciu, a sú tak isto ako archívna kópia
zdrojom pri tvorbe/generovaní digitálnych derivátov, ako sú rôzne optimalizované
a prezentačné kópie.
ADM, ako výsledok postprodukcie PDM, teda môže byť spracovaný do rôznych úrovní, resp.
prezentačných vrstiev. Výsledná náročnosť postprodukcie je priamo úmerná
zložitosti/komplexnosti požadovanej úrovni prezentácie. Avšak generovaniu do menej
komplexných prezentačných vrstiev vždy predchádza vytvorenie digitálneho vizuálneho
zástupcu v najvyššej možnej kvalite. Jednoduchšie prezentačné vrstvy sa totiž generujú
degradáciou, resp. zjednodušovaním prvotných zástupcov. Od účelu jednotlivých
prezentačných vrstiev sa odvíja aj výber formátov DO.
Odporúčané formáty detailov sú TIFF a JPEG2000, resp. DNG.
Strana 37 z 95
Metodický manuál č. 6
5
5.1
POPIS METODICKÉHO POSTUPU
Organizačné riešenie v rámci inštitúcie/SR/EÚ
Táto časť vymedzuje zodpovednosť nadobúdateľa pri príprave zbierky snímok, ktorá bude
centrálne uskladnená. Dlhodobý manažment digitálnych zbierok vyžaduje dôkladnú
angažovanosť inštitučných zdrojov. Smernice sa zameriavajú na stupeň homogénnosti s
predpokladom, že údržba vytvorených zbierok založených na jednotných technikách je
praktickejšia a cenovo výhodnejšia v dlhodobejšom slede.
Existujú dva typy zbierok digitálnych snímok:
• vytvorené pôvodne pomocou digitálneho postupu
• vytvorené ako digitálna náhrada pre dokumenty analógových zdrojov
Súbory snímok musia splniť niektoré minimálne požiadavky s cieľom uspokojenia kritérií pre
implikáciu v centrálnom sklade a ovládateľnosti účinným a efektívnym spôsobom. Z toho
dôvodu je v tejto časti zahrnuté riadenie a odporúčania pre výber, tvorbu a uskladnenie
súborov digitálnych snímok a príslušnej dokumentácie.
Hoci tieto odporúčania sa môžu osvedčiť ako užitočné pre digitalizačné projekty krátkodobej
povahy, nie sú určené na prehliadanie, na spájanie sa s podobnými projektmi, ani na
zabránenie individuálnym iniciatívam angažovať sa pri používaní technológie digitálnych
snímok. Smernice sa budú používať len na určenie, či investovať do dlhodobej starostlivosti
o digitálne zbierky ich prijatím do centrálneho depozitára.
5.2
Technické riešenie
Okrem digitálnych sken-back strán, ktoré sa dajú nainštalovať na fotoaparát (view camera),
majú skenery upevnenú objektovú rovinu, ktorá je súčasťou zariadenia. Na druhej strane,
digitálne fotoaparáty môžu zachytiť obrazy z akejkoľvek vzdialenosti a s akoukoľvek
orientáciou. Digitálne fotoaparáty môžu zosnímať akúkoľvek plochu za predpokladu, že
disponujú riadnym optickým systémom, zatiaľ čo skenery majú obmedzené plochy
zobrazenia.
Časová náročnosť je dôležitým atribútom na zváženie pri digitalizačnom projekte. Pri výbere
sa vo všeobecnosti uvažuje o automatizovanom technologickom riešení (skenovanie),
pretože z dôvodu predpripraveného nastavenia majú skenery jednoduchšiu metódu
zachytenia než digitálne fotoaparáty; pomer zachytenia snímky môže byť zďaleka vyšší.
Pre grafických umelcov, fotografov a odborných vydavateľov, ktorí vyžadujú väčšiu
produktivitu, je v súčasnosti najlepším navrhnutým profesionálnym skenovacím riešením tzv.
múzejný skener. Tento skener umožňuje získanie flexibilného záznamu (sken) v relatívne
krátkom časovom úseku, pričom si počas skenovacieho procesu stále udržiava vysokú
kvalitu.
Flatbed povrch disponuje flexibilitou na skenovanie krehkých alebo nepravidelných
materiálov – môžeme skenovať skoro všetko priamo na ploche skenera. Dostaneme
výnimočné prevedenie profesionálneho stupňa so 400dpi optickým rozlíšením s rýchlosťou
až do 5 palcov/sek.
Strana 38 z 95
Metodický manuál č. 6
Bubnové high end skenery fungujúce na laser beam čítačke poskytuje o trochu vyššiu kvalitu
v zmysle informácií a detailov z malých diapozitívov na tmavých a osvetlených plochách,
najmä s 35mm diapozitívmi, avšak ich použitie je niekedy trochu komplikované, pomalé a
ekonomicky nevýhodné. V súčasnosti sú high end skenery obohatené o istú kvalitu,
jedinečný softvér a technológiu s cieľom poskytnutia čiastočnej snímky a rekonštrukcie farby
a rovnováhy farby.
Niektoré flatbed skenery sú zabezpečené softvérom FinalTouch. Ten je nástrojom
automatického retušovania, ktoré odstráni škrabance, prach a iné nedostatky zo
skenovaných originálov. Zásuvný model využíva patentovo neošetrený pracovný tok
morfologického zadržania. Potom, čo sa zoskenovaná snímka zobrazí v Adobe PhotoShope,
softvérové rozlíšenie zachytí nedostatky a umožní užívateľovi pridať alebo odstrániť
osvetlené plochy. Prípravný režim umožní užívateľom skontrolovať automatický čistiaci
proces pred realizáciou.
Zvážme, aké rozlíšenie potrebujeme. Ak naskenujeme len vytlačené grafiky, textové
dokumenty a pôvodné fotografie (rovnakých rozmerov), budeme potrebovať najviac 120-dpi.
(Stále môžeme znížiť nastavenie skenera na požadované rozlíšenie – a mali by sme
dodržiavať krátky čas skenovania a malý formát súboru.)
Pre zväčšovanie fotografií a grafík alebo skenovanie filmu a diapozitívov je potrebné
minimum 2400-bodov na palec (dpi), ale lepšie výsledky dosiahneme s 3200 dpi a viac.
Vyššie rozlíšenie nám umožní zachytiť viac detailov, keď zväčšíme 35mm originál alebo
priblížime časť snímky. V našich testoch filmu a diapozitívu sme dosiahli najlepší (veľmi
dobrý) výkon s 6400-dpi modelom. Najlepšie 4800-dpi modely ukázali dobré výsledky a tlače
z týchto skenov by vyzerali skoro tak isto ako tie od výkonnejších modelov, za predpokladu,
že boli vytlačené v rozmere 4x6. Ak plánujeme vytlačiť snímky väčšie než 4x6, je potrebné
zvážiť použitie modelu s vyšším rozlíšením. Farebná bitová hĺbka je ďalšou vlastnosťou,
ktorú je potrebné sledovať pri zväčšovaní výtlačkov alebo skenovaní negatívov a
diapozitívov. Čím väčšia je farebná bitová hĺbka, tým lepšie môže skener rozpoznať rozdiely
medzi citlivými stupnicami tieňovania; 24 bitov (8 bitov na farebný kanál) je základ, 48 bitov
(16 bitov na kanál) je lepšie.
Pri porovnávaní vlastností sa zamerajte na domáce optické rozlíšenie. “Interpolované” alebo
“rozšírené” rozlíšenie sa stáva užitočným len pri skenovaní “line art-u”.
Rozlíšenie však nie je všetkým. Tak, ako pri mega pixeloch fotoaparátu, rozlíšenie skenera je
len jednou zložkou prevedenia; snímače, sústava obvodov a ďalšie návrhy sa takisto môžu
ocitnúť v hre. V našich nedávnych testoch sa prevedenie zhruba zhodovalo s rozlíšením,
avšak model 3200dpi predčil niektoré 4800dpi skenery.
Zvoľme kvalitu a rýchlosť, ktorá sa hodí pre naše potreby. Väčšina testovaných skenerov
obstála veľmi dobre pri reprodukovaní farebnej fotografie pri 300 dpi. Tieto modely s dobrým
posudkom produkovali slušné ale menej ostré skeny s menej presnými farbami. Len málo
modelov obstálo dobre s filmom.
Strana 39 z 95
Metodický manuál č. 6
Zdrojový materiál pre digitalizáciu
Digitálne snímky môžu byť zhotovené ako náhrada pre rôzne typy dokumentov. Zdrojový
materiál môže zahŕňať nasledovné, nemal by tým však byť obmedzený:
•
Tlačený text – zreteľné okrajové zobrazenia, vytvorené čisto bez tonálnej zmeny,
ako napr. kniha obsahujúca text a jednoduché čiarové grafiky
•
Knižné ilustrácie – zobrazujúce reliéfne pásmo, intagliovú tlač a planografické
ilustračné procesy reprodukované v knihách vyrábaných v 19. a 20. storočí,
vrátane odtieňov, leptania a gravírovania
•
Vzácny alebo poškodený tlačený text – položky, ktoré poskytujú vlastné
informácie mimo tlačeného textu alebo tie, v ktorých text môže byť nezreteľný
kvôli povrchovej špine, fľakom alebo iným poškodeniam
•
Manuskripty – jemné okrajové zobrazenia vyrobené rukou alebo strojom, ktoré
nevykazujú zreteľné okraje typické pre mechanický proces, ako napríklad list
alebo kreslenie čiar
•
Mapy, architektonické plány – nadrozmerné materiály, ktoré obsahujú jemné
detaily, čiarové kreslenie a text, vytvorené ručne alebo mechanicky.
•
Grafiky – pôvodný reliéf, intagliová tlač a planografické ilustrácie
•
Umelecké práce na papieri – ručne vytvorené umelecké diela vrátane akvarelov,
uhlíkových skíc, kresieb ceruzkou, temperových malieb a olejomalieb
•
Fotografické snímky – reflexné tlače, vrátane cartes de visite, fotografické vizitky,
3.5” x 5”, 4” x 5”, pohľadnice 5” x 7” a 8” x 10”
•
Fotografické diapozitívy a negatívy – negatívne a pozitívne diapozitívy vyrobené
na filme alebo skle, vrátane 35mm, cievkové diapozitívy, 4” x 5”, 5” x 7” a 8” x 10”
•
Mikroformáty, vrátane 16mm, 35mm, 70mm mikrofilmov a 105mm mikrofišov
Zoznam KO na snímanie vytvoria odborníci PFI na základe MM č.2 Metodický manuál pre
kategorizáciu objektov vstupujúcich do procesu digitalizácie. Pri popisovaní postupov pre
zachytenie vizuálnych vlastností je užitočné rozdeliť všetky 2D KO vstupujúce do digitálnej
vizualizácie na :
5.3
•
Výtlačky - Papierové dokumenty, snímky, fotografické negatívy a pozitívy, atď.
•
Výtvarné umenie - obrazy, fresky, nástenné maľby atď. (fine arts)
Technické riešenie pre výtlačky
Tento bod sa zameriava na rozsah a povahu digitalizovaného obsahu, ktorý sa vyberie pre
centrálny depozitár.
Strana 40 z 95
Metodický manuál č. 6
5.3.1 Rozsah
Výber materiálov digitálneho zobrazovania je založený na svojom obsahu. Vytvorením
obsahového rámca a výberom 2D zbierkových predmetov vstupujúcich do digitálnej
vizualizácie sa zaoberá MM č.2.
Tiež je nutné, aby bola čitateľnosť a použiteľnosť ziskaných DO považovaná za súčasť
rozhodnutia o výbere, t.j. rozsah, v ktorom konkrétne formy DO ovplyvňujú alebo rozširujú
svoju použiteľnosť pre špecifické kultúrne alebo výchovné účely.
Dodatočné elementy hodnotenia, vymenované v nasledujúcich častiach tejto smernice,
implikujú, že zdroj spĺňa štandardy kompetencie a významu.
5.3.2 Skenovanie originálov verzus medziproduktov
Vo všeobecnosti, skenovanie z originálu zabezpečí najvyššiu kvalitu obrazového súboru. Ak
existujú viacnásobné kópie objektu, skenujeme z najlepšej dostupnej kópie, ak je to možné.
Použitie medzičlánku ako je napríklad slide, diapozitív, mikrofilm, fotokópia, predstavuje ďalší
krok v procese zobrazovania, pričom zvýšuje zložitosť pracovného toku a znížuje kvalitu
výslednej snímky. Tiež môže ovplyvniť presnosť nasledovného spracovania snímky.
Ak sa použije medzičlánok, je potrebné sa ubezpečiť, že bol pripravený podľa pevne
stanovených štandardov a že je v dobrom stave, bez škrabancov, prachu, svetelného
poškodenia a deformácií.
5.3.3 Hlavné verzus Odvodené súbory
Táto smernica pokrýva len technické požiadavky na tvorbu hlavných snímok.
Odvodené súbory, ktoré sa v súčasnosti používajú pre prístup (napr. náhľady, prístupové
snímky, výtlačky), tiež môžu byť uložené, ale budú chránené iba ak sa budú používať v
prístupovom systéme. Nie je záruka, že budú chránené počas predvolenej dĺžky času,
nakoľko odvodené požiadavky sa môžu rapídne zmeniť, podľa vývinu súborových formátov,
techník komprimovania, technológií vystavovania a kvality výroby počas používania. Pri
projektoch digitalizácie, pri ktorých sa zvažuje vývoj statických odvodenín, by bolo potrebné
prekonzultovať so zamestnancami depozitára bežnú prax pri tvorbe prístupových verzií.
Napríklad, odvodeniny textových súborov snímok zahŕňajú: 10 dpi 3-bitové GIF náhľady, 100
dpi a 75 dpi 3-bitové GIF súbory tvorené za chodu a textové súbory vytvorené pomocou
OCR. PDF súbory individuálnych stránok sú vytvorené so zámerom tlače z hlavných snímok
(napr. 600-1bit TIFF snímky).
5.4
Technické riešenie pre výtvarné umenie
Ak by sa materiál určený na konvertovanie mohol poškodiť plochým pritlačením na tvrdý
povrch, odporúča sa použitie „bezkontaktného“ zariadenia, napr. overhead skenery alebo
digitálne fotoaparáty. Pokiaľ kvôli zachovaniu nie je možné presunúť objekt z jeho pôvodnej
pozície v expozícii, je pri použití digitálneho fotoaparátu možné objekt konvertovať.
Tieto prípady sú časté vo výtvarnom umení (obrazy, fresky atď.); v tejto časti sú
zaznamenané a popísané možné technické riešenia.
Strana 41 z 95
Metodický manuál č. 6
Typ snímača obrazu (CCD, CMOS)
Technológia použitá digitálnymi fotoaparátmi pre zachytenie snímok je všeobecne
predstavená optoelektronickými komponentmi, ktoré absorbujú svetelné častice a konvertujú
ich na elektrické náboje. Tieto zariadenia nenadobúdajú farby ale iba svetelnú intenzitu: pre
nadobudnutie farieb je potrebné pred ne umiestniť filter.
V podstate existujú dve kategórie týchto svetelných snímačov: CCD (Charge-Coupled
Device) a CMOS (Complementary Metal Oxide Semiconductor) snímače.
Hlavný argument, ktorý je priaznivo naklonený CCD čipom je, že sú citlivejšie ako CMOS
čipy, takže je možné dosiahnuť lepšie snímky pri tlmenom osvetlení. CCD čipy sú schopné
vytvoriť jasnejšie snímky než CMOS čipy, ktorých použitie je v hlučnom prostredí niekedy
problematické.
Na druhej strane, výroba CMOS čipov je lacnejšia, takže ceny fotoaparátov sú nižšie.
Navyše, CMOS čipy majú nižšiu spotrebu elektriny než CCD čipy.
CMOS čipy taktiež lepšie fungujú pri zachytávaní svetla, ako napr. odrazy slnečného svetla
od lesklých povrchov, než CCD čipy: CCD čipy majú nevýhodu presvetlenia, elektronický jav,
ktorý vytvorí nežiadúce kruhy okolo veľmi jasných osvetlení.
Metóda nadobúdania snímok (skenovací snímač, matricový snímač).
V závislosti od metódy použitej na zachytenie snímok, môžeme digitálne fotoaparáty rozdeliť
do dvoch kategórií:
•
Fotoaparáty so skenovacím snímačom (scanning digital backs)
•
Fotoaparáty s matricovými snímačmi (DSLR cameras)
Vo fotoaparátoch so skenovacím snímačom sú fotočastice usporiadané v snímači s jednou
líniou (jedno rozmerné pole), ktorým sa hýbe pomocou elektrického motora v ortogonálnom
smere línie snímača. Tento typ technológie sa potom dá použiť v štúdiu, pričom osvetlenie a
vibrácie sa dajú kontrolovať, takže expozícia môže trvať aj niekoľko minút. Samozrejme,
zachytiť sa dajú len dokonale nehybné objekty.
Vo všeobecnosti je fotoaparát so skenovacím snímačom digitálnou stenou, ktorá sa upevní
na telo fotoaparátu a je použiteľný aj pre matricové snímače.
Vo fotoaparáte s matricovým snímačom je obdĺžnikový snímač (dvojrozmerné pole),
vytvorený miliónmi elementov “photosite”, ktoré sú simultánne vystavené svetlu. Expozícia
sa môže uskutočniť len jedným snímaním (okamžité zachytenie) alebo troma snímaniami
(multi-snímanie).
5.4.1 Okamžité zachytenie
Systémy okamžitého zachytenia majú pre každý pixel 3 rôzne “photosite” elementy s tromi
rôznymi filtrami. Tieto využívajú buď jeden snímač s Colour Filter Array (napr. Bayer
mozaikový filter) alebo tri samostatné snímače obrazov (jedna zo všetkých primárnych
prídavných farieb – červená, zelená a modrá), ktoré sú vystavené rovnakému obrazu
pomocou deliča svetla.
Pri použití fotoaparátov Colour Filter Array, nadobudne každá pozícia pixelu len informáciu
ohľadom jednej farebnej zložky R, G a B: sú to dáta uchované v súboroch RAW. Za účelom
získania úplnej informácie o farbách pre každý pixel a vytvorenia finálnej farebnej snímky
Strana 42 z 95
Metodický manuál č. 6
(TIFF, JPEG, atď.), musí dôjsť k interpolácii, takže hodnota dvoch chýbajúcich zložiek sa
zníži okolitými pixelmi; tento proces sa nazýva demozaikovanie.
Dosť často predajcovia označujú počet fotoelementov ako počet pixelov, ale na vytvorenie
jedného pixela obsahujúceho úplnú informáciu o farbách sú potrebné tri elementy
“photosite”.
Obr. 11. Funkčnosť Bayer filtrového poľa
5.4.2 Multi-shot
Systémy multi-shot vystavujú snímač snímanému obrazu v postupnosti troch alebo viacerých
otvorení clony šošovky. V three-shot fotoaparáte každý element snímača zachytáva jeden
pixel a je trikrát exponovaný pomocou troch rôznych filtrov: červený, zelený a modrý (RGB).
Ďalšia multi-shot metóda využíva jediný CCD s filtrom Bayer, ktorý posúva fyzické
umiestnenie čipu snímača na rovinu ohniska optického systému, s cieľom “zošitia” snímky s
rozlíšením vyšším než by normálne CCD povolilo.
Multi-shot systémy môžu zachytiť iba statické scény.
5.4.3 Veľkosť snímača
Jestvuje spojenie medzi veľkosťou metrického snímača a kvalitou snímky: pri určitom počte
pixlov, bude použitý väčší snímač z väčších elementov “photosite“ (bez pixelovej hustoty),
takže každý pixel zhromaždí viac svetla, pričom vytvorí menej náhodného šumu a väčšie
dynamické rozpätie. Vo všeobecnosti, väčší snímač disponuje nižším šumom, vyššou
citlivosťou a zvýšeným dynamickým rozsahom.
Strana 43 z 95
Metodický manuál č. 6
Obr. 12. Štandardné veľkosti snímačov digitálneho fotoaparátu
Veľkosti snímačov bežného DSLR (Digital Single Lens Reflex) zaberajú zväčša 40% až
100% povrchu 35mm filmu. Digitálne kompaktné fotoaparáty majú podstatne menšie
snímače ponúkajúce podobný počet pixlov. V dôsledku toho sú pixely oveľa menšie, čo je
kľúčovým dôvodom rozdielu v kvalite snímky, najmä v zmysle šumu a dynamického rozsahu.
Okrem stredne veľkého DSLR sa o najväčších snímačoch hovorí ako o “full-frame” a sú
rovnakej veľkosti ako 35mm film (135 film, štandardný formát 24x36mm): tieto snímače sa
používajú v dosť drahých DSLR. Spotrebiteľské DSLR bežne používajú menší snímač,
ktorému sa pripisuje rozmer APS-C, čo je približne 22mm x 15mm, asi 40% plochy “fullframe“ snímača.
Digitálna fotografia prišla do sveta, v ktorom prevládajú stredné formáty, s vývojom stien
digitálnych fotoaparátov, ktoré môžu byť upevnené na väčšinu systémov fotoaparátov.
Digitálna stena je typom steny fotoaparátu, ktorá má zabudované elektronické snímače, čím
účinne konvertuje fotoaparát na digitálny fotoaparát. Z dôvodu zväčšeného rozmeru čipu
snímania (až dvakrát viac než 35mm filmovej snímky, a teda 40-krát viac než veľkosť čipu v
typickom kompaktnom fotoaparáte) disponujú väčším počtom pixelov (až do 50 MP) a sú
menej šumové. Kvôli výrobným nákladom týchto veľkých snímačov sa zvyšuje aj cena týchto
fotoaparátov.
Taktiež je spojenie medzi veľkosťou snímača a hĺbkou poľa, väčší snímač má za následok
menšiu hĺbku poľa.
5.4.4 Pôvodná veľkosť a vzorkovacia hustota
Technické riešenie prijatia konverzie zbierky kultúrnych objektov sa musí zvoliť podľa
uváženia a rozdelenia veľkosti objektov, ktoré je potrebné konvertovať.
Základnou požiadavkou pre zvolenú technológiu je vlastne možnosť vytvárať obrazy dosť
veľké na poskytovanie pevne stanovenej vzorkovacej hustoty. Bude potrebné postupne
analyzovať technické špecifiká rôznych systémov, s cieľom určenia súborov získaných
objektov s požadovanou vzorkovacou hustotou.
Po následných diskusiách, pri zaoberaní sa heterogénnymi zbierkami, ktoré sa skladajú z
objektov vytvorených rôznymi technikami a ktoré majú širokorozmernú variabilitu, je vhodné
zvoliť si rôzne vzorkovacie hustoty pre rôzne kategórie (kategórie rozlíšenia).10
10
Kritériá pre stanovenie tejto vzorkovacej hustoty sú uvedené v bode 5.4.4
Strana 44 z 95
Metodický manuál č. 6
Pre každú zvolenú vzorkovaciu hustotu, bude potrebné určiť maximálny formát získateľný
pomocou daného zariadenia pri jedinečnom zachytení:
Ak máme vytvoriť snímky so vzorkovacou hustotou Z ppi, pri použití zvoleného zariadenia
poskytnutého snímačom citlivých častíc J x K (pixelov), sa dá pomocou nasledovných
výpočtov získať jedinečným zachytením maximálny nadobudnuteľný formát:
Strana 1
J [pixel] ÷ Z [ppi] = A [ palec]
A [ palec] x 2,54 cm/ palec = A [cm]
Strana 2
K [pixel] ÷ Z [ppi] = B [ palec]
B [ palec] x 2,54 cm/ palec= B [cm]
Maximálny formát, ktorý sa dá získať je potom A x B cm. Znamená to, že ak objekt rozmerov
M x N cm má byť konvertovaný, zachytiť obraz jediným odfotením bude možné, iba ak sú
dve nasledujúce nerovnosti simultánne pravdivé:
M ≤ A;
N ≤ B.
Potom, pomocou týchto výpočtov, je možné overiť, koľko objektov sa dá konvertovať daným
zariadením pre každú kategóriu rozlíšenia.
S cieľom vytvorenia obrazov s 300 ppi, bude poskytnutý fotoaparát so snímačom 5,412 x
7,212 pixelov schopný konvertovať objekty, ktoré spadajú do rozmerov 18 x 24 palcov
(5412/200 x 7212/300). Pre objekty určené na konvertovanie s 300 ppi, ktoré nespadajú do
tohto rámca, je nutné nájsť iné technické riešenia.
Črtajú sa tu dve možnosti: použitie fotoaparátu schopného vytvárať obrazy s väčším počtom
pixelov alebo prijatie mozaikových techník (následne popísaných). Keďže mozaikové
zachytenie je zložitá a časovo náročná operácia, odporúča sa obmedziť počet objektov,
ktoré sa majú konvertovať použitím tejto techniky.
5.4.5 Mozaikové techniky
Konverzia veľkých objektov, ktoré nemôžu byť úplne zosnímané za použitia zvolenej
vzorkovacej hustoty, je možná prostredníctvom mozaikových techník. Tieto technológie
spočívajú v spájaní priľahlých snímok zachytených po veľmi presných procesoch posunu a
rotácie, s cieľom získania zvýšenej vzorkovacej hustoty.
Použitie mozaikových techník vyžaduje dlhý čas na prípravu, snímanie a následné
spracovanie. Dá sa predpokladať, že za deň môžu byť touto technikou zachytené dva
objekty, a že na spracovanie každého objektu je potrebný jeden deň.
5.4.5.1
Fáza snímania
Vo fáze snímania je kritické umiestenie fotoaparátu, ak berieme do úvahy objekt, ktorý
chceme získať.
Strana 45 z 95
Metodický manuál č. 6
V skutočnosti sa obrazy musia získať rovinnými pozíciami alebo definitívnym jedinečným
bodom nazývaným “uzlový bod”. Presné umiestenie získavaného systému garantuje
neprítomnosť paralaxných problémov a/alebo problémov s mierkou.
Okrem toho, presiahnutie niekoľkých centimetrov medzi priľahlými snímkami je potrebné na
zaistenie, aby sa medzi časťami nezjavovali medzery. S cieľom vyhnúť sa efektu
“patchwork”, by sa mali pre všetky časti použiť rovnaké nastavenia, podmienky osvetlenia,
atď.
5.4.5.2
Fáza zošívania
Táto fáza je veľmi komplikovaná a vyžaduje vysokú odbornosť a špeciálny softvér.
Zložitosť spočíva v skutočnosti, že by mohlo vzniknúť veľa veľmi veľkých snímok, takže
systém by mohol požadovať obrovské pamäťové priestory, na to sú potrebné počítače s
vysokým výkonom.
Nakoniec, ak už bola s maximálnou presnosťou dosiahnutá fáza snímania, činnosť
následného spracovania vyžaduje vysoko presné opravy rotačných, deštrukčných a
mierkových problémov medzi zošívanými obrazmi. Fáza zošívania je potom časovo veľmi
náročná.
Obr. 13. Zošívanie obrazov – Michelangelov „Tondo Doni“, Galéria Uffizi
5.5
Požiadavky
5.5.1 Požiadavky hustoty snímania
Pri digitalizácii zbierok je nevyhnutné vybrať optimálnu hustotu snímania. Hustota musí byť
primeraná: dosť vysoká na to, aby boli spokojní užívatelia, ale nie zbytočne vysoká. Keď
Strana 46 z 95
Metodický manuál č. 6
hustota rozlíšenia neprináša viac informácii ako nižšia hustota rozlíšenia, vysoké rozlíšenie
nie je opodstatnené.
Hustota snímania určuje rozlíšenie vytvorených obrazov a následne aj úroveň kvality. Predsa
len hustota snímania nie je jediný parameter, ktorý ovplyvňuje kvalitu rozlíšenia.
Rozhodujúce sú dynamický rozsah senzora a úroveň jeho šumu. V nasledujúcom návode
predpokladáme, že používané zariadenie disponuje senzormi so širokým dynamickým
rozsahom a nízkou úrovňou šumu.
Vytvorenie digitálneho obrazu môže na počiatku stáť viac, ale bude lacnejšie ako vytvorenie
obrazu nižšej kvality, ktorá nedosiahne dlhodobé požiadavky a výsledky budú musieť byť
nanovo spracované.
Charakteristiky materiálov, z ktorých bolo vytvorené umelecké dielo, ako aj nástroje použité
pri realizácii výroby, majú vplyv na úroveň detailu vytvoreného diela a následne aj na
priestorovú frekvenciu vlastného obrazu. Aby bol vytvorený digitálny obraz, ktorý úplne
kopíruje informácie obsiahnuté v analógovom obraze, hustota snímania musí byť dosť
vysoká na presnú reprodukciu detailu prítomného v umeleckom diele. Z tohto dôvodu sa
musí hustota snímania vyberať s ohľadom na použitú umeleckú techniku.
kvalita obrazu
Tak či tak, kľúčom ku kvalite obrazu nie je najvyššia možná hustota snímania, ale porovnanie
konverzného procesu s informačným obsahom originálu a skenu, nič viac a nič menej. Pri
tomto postupe je vytvorený hlavný digitálny súbor, ktorý môže byť používaný po celý čas.
Dlhodobá hodnota by mala byť určená duchovným obsahom a užitočnosťou obrazového
súboru, neobmedzovaná technickými rozhodnutiami v momente konverzie.
potrebné dpi
rozlíšenie
Obr. 14. Vzťah medzi kvalitou obrazu (vzorkovacou hustotou) a požadovaným rozlíšením.
Napriek tomu, pri rozhodovaní o úrovni rekonštruovaného detailu je nevyhnutné vychádzať
z frekvencie používania digitalizovaného obrazu, preto sa využívajú dve úrovne kvality:
• Vysoké rozlíšenie: tento stupeň je vhodný na použitie pre vedecké účely ako napr.
odborníkov z oblasti umenia, reštaurátorov alebo pre reprodukcie v reálnych
veľkostiach, pretože môže poskytnúť informácie o povrchu štruktúry a stave
konzervácie. Tento formát je vhodný na dlhodobé uchovanie digitálnych dát.
• Stredne rozlíšenie: tento stupeň je vhodný na použitie pre dokumentáciu
umeleckých diel, ako sú katalógy, knihy o umení, pretože garantujú optimálnu
čitateľnosť. Pre tento stupeň kvality je nižšia hustota snímania akceptovateľná.
Okrem toho, ak umelecké dielo patrí do tej istej kategórie techniky výroby diela (napr.
olejomaľba) v rozsahu od malých po veľké, výber rovnakej techniky na konverziu by nemusel
byt výhodný. Vzdialenosť náhľadu na obraz je určená veľkosťou obrazu. Teda, len od oka,
Strana 47 z 95
Metodický manuál č. 6
sa môžeme domnievať, že malý formát obrazu obsahuje vyšší stupeň detailu ako veľký
obraz (aj keď nie vždy to musí byť pravda). Ak chceme vytvoriť vizuálny vnem, že stojíme
pred obrazom v patričnej vzdialenosti náhľadu, tak je pri konverzii veľkých obrazov
všeobecne dovolené vybrať si nižšiu úroveň hustoty snímania.
V sumáre, pri výbere správnej hustoty snímania musíme brať do úvahy nasledujúce faktory:
•
•
•
Techniku, akou bolo dielo vytvorené
Úžitkovosť vyprodukovaných digitálnych obrazov
Veľkosti umeleckých diel
Pri práci s rôznorodou zbierkou, kedy diela boli vytvorené rôznymi technikami a majú
rozdielne rozmery, je vhodne rozdeliť zbierku podľa technických kategórií, a každú z nich aj
do podkategórií podľa veľkosti.
Každá technická kategória bude obsahovať techniky s podobnou úrovňou detailu. V tomto
manuály sú navrhované tri kategórie, uvádzané so zmenšujúcou sa úrovňou detailu:
• Rytiny a výkresy
• Maľby a akvarely
• Fresky
5.5.2 Požiadavky vzorkovacej hustoty
Tu je účelom reprodukcia vnímania objektov pri sledovaní z optimálnej pozorovacej
vzdialenosti. Odkazovým bodom nie je obsah detailov objektu, ale skôr detailov vnímaných
pozorovateľom z optimálnej pozorovacej vzdialenosti. Pre získanie kvality tohto stupňa sa
musí použiť rovnica [1]. Vzorkovacia hustota preto závisí iba od veľkosti objektu a je tomu
inverzne proporčná.
S odkazom na štandardný formát papierových hárkov (ISO 216), tabuľka dole poukazuje na
vzorkovacie hustoty požadované pre niektoré rozmery objektov:
Pri definícii kategórií podľa veľkosti, je vhodné odvolávať sa na štandardný formát
papierových listov (ISO 216): napr. špecifická maľba bude v kategórii A5≤D<A3, ak môže byť
zaradená do formátu A3 ale nie do formátu A5.
ARCHÍV s popisovacími účelmi
Veľkosť objektu (ISO
216)
A5
A3
A1
double A0
Vzorkovacia hodnota
(ppi)
786
393
196
98
Snímky poskytujú dokumentáciu objektu upotrebiteľnú pre knihy o umení a katalógy umenia,
keďže garantujú optimálnu čitateľnosť.
Strana 48 z 95
Metodický manuál č. 6
5.5.3 Zámer pozorovania blízkeho bodu
Ďalším účelom by mohlo byť vytvorenie snímok, ktorých rozlíšenie umožňuje užívateľom
rozlišovať detail, ktorý by mohli prijímať pozorovaním pôvodného objektu z minimálnej
pozorovacej vzdialenosti (blízky bod).
Tento účel vynecháva zvažovanie veľkosti objektu a jeho technickej kategórie, takže
vzorkovacia hustota bude rovnaká pre každý objekt.
Výpočty na určenie tejto vzorkovacej hustoty, prejednané v bode 5.3.5.2, sú:
Pozorovacia vzdialenosť:
d = 25 cm
Zreteľný detail:
δ = 25 tg 1’ = 0,00727 cm = 0,07272 mm
Priestorová frekvencia získaná pozorovateľom:
ν = 1 / 0,07272 = 13,75 cy/mm
Požadovaná vzorkovacia hustota:
s.d. = 3 x 13,75 = 41,25 pixel/mm = 1047,83 ppi
Tento zámer vyúsťuje do pomerne vysokej vzorkovacej hustoty, takže konverzia zbierok, v
ktorých sú predstavené veľké objekty, by mohla byť nevýhodná.
5.5.4 Analýza zámeru
Tu je účelom získať úplné detaily obsiahnuté v objekte určenom na konvertovanie. Obrazy
vytvorené s týmto zámerom sú určené na vedecké účely, t.j. pre štúdie odborníkov na
umenie alebo konzervátorov alebo pre vysoko kvalitné reprodukcie skutočného rozmeru,
keďže vedia poskytnúť informácie týkajúce sa povrchových štruktúr a podmienok
zachovávania. Toto je optimálny formát pre dlhodobé zachovávanie digitálnych dát s
garanciou využiteľnosti digitálnych obrazov v budúcnosti.
Stanovenie minimálnej vzorkovacej hustoty požadovanej pre úplnú reprodukciu detailu
objektu by sa malo vykonať postupne, s analyzovaním charakteristík každého objektu. Preto
sú niektoré všeobecné pravidlá opisované v nasledovnom texte.
Ako je uvedené v bode 6.3.1.3., charakteristiky materiálov vytvárajúcich umelecké dielo a
nástroje, používané pre jeho realizáciu, majú vplyv na stupeň detailu; takže bude možné
rozdeliť zbierku do technických kategórií, ktoré zahrnú objekty, pri ktorých predpokladáme
rovnaký stupeň detailu. V tomto manuáli sa počíta s tromi kategóriami, následne
zaznamenanými so zníženým stupňom detailu:
•
Rytiny a kresby
•
Maľby a olejomaľby
•
Fresky
Vtedy by bolo možné prijať určitú vzorkovaciu hustotu pre každý objekt patriaci do rovnakej
technickej kategórie.
Preto, ak sa tieto umelecké diela (napr. olejomaľby) tvorili od veľmi malých k veľmi veľkým,
voľba konvertovať ich pomocou použitia rovnakej vzorkovacej hustoty by nemusela byť
výhodná. Ako je to konštatované v bode 5.3.5.2., typická pozorovacia vzdialenosť maľby
nevyhnutne závisí od svojho rozmeru: čím väčší je obraz, tým väčšia bude jeho pozorovacia
vzdialenosť. Preto, vo všeobecnosti, je zákonité predpokladať, že obrazy menšieho formátu
budú obsahovať vyšší stupeň detailu, než tie väčšie (dokonca, aj keď to nie je vždy pravda).
Strana 49 z 95
Metodický manuál č. 6
Takže, zameranie sa na úplné získanie detailu o maľbe pri konverzii, je zákonité prijať nižšie
vzorkovacie hustoty, pre väčšie obrazy.
Ak schématizujeme pri tvorbe snímok pre účely analyzovania, následne musíme zvažovať
voľbu riadnej vzorkovacej hustoty:
•
Umelecké techniky umeleckých diel
•
Rozmery umeleckých diel
Preto, keď manipulujeme s mnohotvárnou zbierkou (skladajúcej sa z umeleckých diel
vytvorených rôznymi technikami a so širokou rozmernou variabilitou), bude prospešné
rozdeliť zbierky do technických kategórií, a potom všetky z nich do rozmerných kategórií.
Tým získame súbor kategórií rozlíšení, pričom každá je označená určitou rozmernou
kategóriou a určitou technickou kategóriou.
Minimálna vzorkovacia hustota bude korešpondovať s každou kategóriou rozlíšenia; táto
hustota bude dostatočná na riadne reprodukovanie stupňa detailu, ktorý by mal byť prítomný
pri objektoch.
Z dôvodu zamerania sa na tvorbu digitálneho archívu pomocou analýzy, by možná
distribúcia vzorkovacích hustôt mohla byť tou, ktorá je opisovaná v nasledujúcej tabuľke:
TECHNICKÉ
KATEGÓRIE
ARCHÍV S VYSOKÝM
ROZLÍŠENÍM
Rozmerové kategórie
D<A5
A5<D<A3 A3<D<A1
A1<D<2A0 D>2A0
Rytiny, kresby
800
700
500
500
400
Maľby, olejomaľby
500
400
300
200
200
Fresky
300
250
200
150
150
Na tomto príklade pri definícii rozmerných kategórií sme poukázali na štandardný formát
papierových hárkov (ISO 216): napr. špecifická maľba bude patriť do kategórie A5<D<A3 v
prípade, že môže byť zahrnutá do A3 formátu, ale nie do A5 formátu. Na tomto príklade pri
defínícii rozmerných kategórií sme poukázali na štandardný formát papierových hárkov (ISO
216): napr. špecifická maľba bude patriť do kategórie A5<D<A3 v prípade, že môže byť
zahrnutá do A3 formátu, ale nie do A5 formátu.
5.5.5 Farebné rozlíšenie (bitová hĺbka)
Uprednostňuje sa vysoká bitovo-hĺbková digitalizácia, či už ide o 16-bitové snímky
čiernobielej škály alebo o 48-bitové RGB farebné snímky.
Štandardných 8-bitov pri kanálovom zobrazení má iba 256 stupňov tieňovania na kanál,
zatiaľ čo 16-bitov pri kanálovom zobrazení má tisícky odtieňov na kanál, čo ich pripodobňuje
analógovým originálom.
Vysoká bitová hĺbka je potrebná pre štandardnú 3-kanálovú farebnú digitalizáciu na
dosiahnutie reprodukcie širšej farebnej škály.
Musí sa pritom zvážiť, že zdvojenie bitovej hĺbky zdvojnásobí veľkosť súboru, preto môže byť
výhodné obmedzenie farebného rozlíšenia.
Strana 50 z 95
Metodický manuál č. 6
5.5.6 Trvalé identifikátory (URI)
Je dobre známe, že internetové zdroje majú pomerne krátku životnosť; ich identifikácia a
trvalé umiestenie predstavuje zložité problémy, ktoré ovplyvňujú mnoho technologických a
organizačných otázok, majúcich za následok odkazy, nové pokusy a záchrany
kultúrnych/vedeckých zdrojov. Nie je to iba technický problém: identifikácia trvalého
digitálneho objektu, vrátane textov, hudby, videozáznamov, nehybných snímok, vedeckých
dokumentov, a tým podobných, je stále dôležitým problémom, ktorý zabraňuje použitiu
súčasného internetu ako spoľahlivej platformy pre výskum a šírenie vedeckého a kultúrneho
obsahu.
Prečo potrebujeme “trvalý identifikátor”?
Dlhotrvajúca ochrana, šírenie a prístup ku kultúrnym digitálnym objektom patria momentálne
medzi základné ciele kultúrnych inštitúcií, ako sú univerzity, archívy, múzeá a knižnice.
Použitie URL sa nedá považovať za spoľahlivý prístup pri adresovaní týchto otázkov z
dôvodu štrukturálnej nestability linkov (ex. domén, ktoré už neexistujú) a s tým súvisiacich
zdrojov (premiestenie alebo aktualizácia). Súčasné použitie URL prístupu zvyšuje riziko
straty kultúrnych dokumentov alebo menej častého používania dostupných kultúrnych
zbierok. Pri doméne kultúrneho dedičstva (CH) nie je dôležité identifikovať iba zdroj, ale tiež
garantovať trvalý prístup k nim.
Dôveryhodné rozlíšenie má prepojiť trvalý identifikátor (PI) s digitálnym zdrojom, ktorý
zostane rovnaký bez ohľadu na to, kde je umiestnený zdroj.
Toto sú hlavné kroky, ktoré sa majú podniknúť s cieľom implementovania PI systému:
•
Výber zdrojov, ktoré potrebujú PI
•
Priradenie zdrojového názvu a vytvorenie registra
•
Rozlíšenie PI s pridružením URL
•
Údržba registra, ktorý pridružuje PI-URL a garantuje neprerušovaný prístup k
zdrojom
Prvým krokom je výhradné právo všetkých kultúrnych inštitúcií, pričom neskoršie kroky môžu
byť delegované ďalším kompetenciám s cieľom garantovania lepšej hospodárskej a funkčnej
udržateľnosti služby.
Konkrétne PI aplikácia vyžaduje databázu, ktorá môže monitorovať bežné umiestnenie
digitálneho objektu, nazývaného “resolver database”. Resolver database mapuje
umiestnenie zdroja a presmeruje užívateľa na súčasnú adresu.
5.5.7 Požiadavky PI systému
PFI by mala vybrať PI infraštruktúru pomocou nasledovných systémových požiadaviek ako je
smernica:
•
Globálna jedinečnosť
Identifikátor považujeme za označenie, ktoré je spojené s objektom v určitom kontexte.
“Kontext” sa zameriava na druh štandardov použitých pre syntax názvu (t.j.
URN:NBN:IT:xxx-xxxx) a na identifikovanie právomoci (podoblasť mien), ktoré sú priradené
tomuto označeniu.
Strana 51 z 95
Metodický manuál č. 6
•
Životnosť
Životnosť sa vzťahuje na trvalú životnosť identifikátora. Nie je možné previesť PI do ďalšieho
zdroja alebo ho vymazať. To znamená, že PI bude navždy globálne jedinečný a môže byť
dobre použitý ako odkaz zdroja ďaleko za životnosťou identifikovaného zdroja alebo
pomenovanie zainteresovanej právomoci. Životnosť je evidentne špecifická záležitosť
týkajúca sa služieb alebo politiky kultúrnych inštitúcií. Jedinou istotou užitočnosti a životnosti
systémov pre identifikáciu je záväzok preukázaný organizáciami, ktoré menujú, riadia a
rozhodujú o identifikátoroch.
•
Spoľahlivosť
Na zaistenie spoľahlivosti PI systému, sa musia stanoviť dva aspekty: PI infraštruktúra musí
byť stále aktívna (nadbytok služieb, zálohovacie depozitné služby, atď.) a aktualizovaný
register (pomocou automatických systémov).
•
Právomoc
Jedinou istotou použiteľnosti a životnosti systémov identifikovania je záväzok preukázaný
organizáciami, ktoré menujú, riadia a rozhodujú o identifikátoroch. Na doméne kultúrneho
dedičstva je tendencia využívať služby poskytované verejnými inštitúciami ako sú národné
knižnice, štátne archívy, atď. Požiadavky ako právomoc a vierohodnosť PI systému by mali
byť zhodnotené pred prijatím riešenia.
•
Podmienky prehliadania
Množstvo faktorov bude ovplyvňovať vzhľad obrazu, či už vystaveného alebo tlačeného na
odrazových, transmisívnych alebo emisných zariadeniach alebo médiách. Tieto faktory
musia byť kontrolované, aby zaistili riadnu interpretáciu obrazu.
Odporúčame nasledovnú smernicu v nasledovných štandardoch:
•
ISO 3664 podmienky prehliadania – pre grafickú technológiu a fotografiu
Poskytujú špecifikácie pre osvetlenie na prehliadanie snímok na odrazových
transmisívnych médiách: farebná teplota, intenzita, index farebného stvárnenia, atď.
•
a
ISO 12646 grafická technológia – Displays for Colour Proofing – charakteristika
a prehliadacie podmienky (súčasne návrh medzinárodného štandardu alebo DIS)
Špecifikuje požiadavky pre uniformitu, veľkosť, rozlíšenie, konvergenciu, obnovovací
kmitočet, stupne iluminácie a podmienky prehliadania pre farebný displej používaný pre
priame porovnanie snímok na monitore počítača s originálmi (známe ako soft-proofing).
Odporúča sa prehliadať digitálne snímky na monitore počítača nastaveného na 24 bitov
(milióny farieb) alebo viac a kalibrovať pre gama 2.2.
ISO 12646 odporúča nastaviť farebnú teplotu monitora na 5000K (D50 osvetlenie) na
vyrovnanie bieleho bodu osvetlenia použitého na prehliadanie originálov (ISO 3664). To isté
sa vzťahuje na prehliadanie diapozitívových slidov.
Stupeň osvetlenia monitora musí byť najmenej 85 cd/m2 a mal by byť 120 cd/m2 alebo vyšší.
Desktop počítača/monitora by sa mal nastaviť na neutrálne čiernobiele pozadie (vyhnite sa
obrazom, vzorom a/alebo intenzívnym farbám), pokiaľ možno, nie viac než 10%
maximálneho osvetlenia obrazovky.
Strana 52 z 95
Metodický manuál č. 6
Monitory by mali byť umiestnené tak, aby sme sa vyhli odrazom svetla a priamemu
osvetleniu na obrazovke.
ISO 3664 poskytuje dva stupne osvetlenia pre prehliadanie originálov, ISO 12646 odporúča
použitie nižších stupňov (P2 a T2), keď sa prirovnáva k obrazu na obrazovke. Aktuálny
stupeň osvetlenia by sa mal upraviť tak, že prijímaný jas bielej v origináloch sa bude rovnať
jasu bielej na monitore.
5.5.8 Technické požiadavky na konverziu
Pre tvorbu digitálnych vizuálnych zástupcov, ktorý odrážajú všetky podstatné informácie
obsiahnuté v pôvodných zdrojových materiáloch, jestvujú nevyvrátiteľné dôvody, či už
z hľadiska zachovávania kultúrneho dedičstva, prístupu k nemu alebo ekonomickej hodnoty.
Digitálne súbory majú najlepšie šance zotrvať užitočnými a cenovo výhodnými po dlhú dobu
z mnohých dôvodov.
Zachovanie je jedným z hlavných argumentov pre zručných umelcov. Digitálne súbory môžu
byť vytvorené na zníženie používania alebo v niektorých prípadoch na nahradenie
znehodnotených alebo citlivých originálov, za predpokladu, že digitálna náhrada ponúka
presné a verné zobrazenie. Zachovanie samotných digitálnych súborov je dôležité najmä
z dôvodu dôsledného zachytenia snímaného KO, zdokumentovania metód snímania
a použitia podporovaných formátov výstupných súborov. Je tiež ekonomické vyrobiť snímky
s dostatočne vysokým stupňom kvality, aby sa predišlo nákladom za rekonvertovanie. Keď
technológia vyžaduje, môže byť použitý bohatší (kvalitnejší) digitálny súbor.
Tento bod je obzvlášť dôležitý, nakoľko náklady na identifikáciu, prípravu, inšpekciu a
indexovanie digitálnych informácií (postprodukcia), prevyšujú skenovacie náklady. Primárny
súbor sa môže tiež použiť na vytvorenie druhotných súborov, ktoré spĺňajú množstvo potrieb
súčasných a budúcich užívateľov. Kvalita, funkčnosť a náklady na kópie pre publikácie,
zobrazenie snímok a spracovanie počítačom sú priamo ovplyvnené kvalitou pôvodného
skenu.
Technické kritériá pre získané digitálne objekty
Nasledovné technické kritériá zahrňujú aj odporúčané požiadavky na zobrazovanie.
Dodatočné technické stanoviská sa prediskutúvajú v rámci kontroly kvality.
•
•
•
•
Rozlíšenie – priestorová frekvencia, pri ktorej je digitálna snímka vzorkovacia, často
uvádzaná ako body na palec (dpi), pixely na palec (ppi) alebo hodnoty počtu pixlov
(MPx).
Farebná/ bitová hĺbka – je určená počtom bitov použitých na definovanie každého
pixelu. Digitálne snímky môžu byť vytvorené ako čiernobiele (bitonálne, alebo 1bitové snímky), v sivej škále alebo vo farbe. Všetky zdrojové dokumenty obsahujú
farbu, miesta, kde diskolorácia poskytuje dôležitý dôkaz o starnutí a používaní, by
mali byť tiež zobrazené vo farbe.
Postup zdokonaľovania/zobrazovania – akýkoľvek postup aplikovaný na RAW sken
pre zlepšenie kvality alebo zreteľnosti. Všeobecne prijaté zdokonalenia zahrňujú
zníženie viac než 8-bit/kanálových lineárnych dát až po 8-bit nelineárnych dát;
kontrastnú úpravu; minimálnu úpravu farby a odtieňa; zakrytie/odkrytie poltónov a
iného grafického obsahu na redukovanie/minimalizovanie moaré.
Formát súboru – pozostáva z bitov, ktoré komprimujú snímku a zároveň informácie v
záhlaví o tom, ako čítať a interpretovať súbor. V súčasnosti nie je možné odporučiť
žiaden archívny formát, hoci verejne prístupné široko podporované súborové formáty
Strana 53 z 95
Metodický manuál č. 6
•
sú odporúčané, preferujú sa TIFF súbory 5.0 a 6.0. Cieľom je obmedzovať formáty
súborov, ktoré potrebujú riadenie depozitárom. Budúcnosť TIFF a iných formátov je
však nejasná a bude potrebné, aby zamestnanci depozitára sledovali vývoj formátu.
Komprimovanie – proces používaný na matematickú redukciu alebo skrátenie reťazca
binárneho kódu v nekomprimovanej snímke. Techniky komprimovania môžu byť
niekedy bezstratové (žiadne informácie sa nevyraďujú za chodu) alebo stratové (kde
sú najmenej dôležité informácie spriemerované alebo vyradené). Jasne sa
uprednostňujú nekomprimované súbory alebo komprimované súbory s použitím
bezstratovej komprimácie. Cieľom je obmedziť počet dlhodobých komprimovaných
procesov.
5.5.9 Požiadavky na miestnosť
Jedným z prvých detailov na zváženie pri projekte digitalizácie je individuácia riadneho
priestoru pre konverziu pohyblivých objektov.
•
Miestnosť pre konverziu musí spĺňať nasledovné požiadavky: riadne rozmery na
zachytenie snímok veľkých objektov (minimálne 40 metrov štvorcových)
•
Široký a jednoduchý prístup
•
Okná a svetelné body, ktoré môžu byť zatemnené
•
Steny a podlaha zafarbené neutrálnou, matnou šedou farbou
•
Izolácia proti vibráciám
•
Vhodný elektrický systém
•
Miestne pripojenie na sieť
•
Riadne mikroklimatické podmienky
Zariadenie, ktoré by malo byť umiestnené v miestnosti:
•
Stojan pre objekty na horizontálnej alebo vertikálnej ploche
•
Zariadenie pre umiestenie nadobúdacieho systému
•
Iluminačný systém
•
Nadobúdací systém
•
Pracovná stanica poskytnutá s monitorom vysokého stupňa a riadnym softvérom
•
Testovacie tabuľky pre testovanie kvality obrazov
Pri plánovaní digitalizačného postupu je dôležité definovať, ktoré vstupy na zozname
zariadení majú byť poskytnuté inštitúciou, ktorá zachováva zbierku a ktoré ďalšie vstupy
majú byť poskytnuté spoločnosťami/podnikmi, ktoré vykonávajú konverzie (dodávatelia).
Strana 54 z 95
Metodický manuál č. 6
Svetelné obmedzenia
Pre akýkoľvek projekt digitalizácie je kritické, že postup konverzie má minimálny negatívny
dopad na zdrojové materiály. Pracovné okolie by malo byť zodpovedajúce materiálu
určenému na digitalizáciu, pričom sa musí venovať špeciálna pozornosť napríklad svetlu,
vlhkosti, vibráciám, pohybu originálov, atď.
Elektromagnetická radiácia, grafická a ultrafialová, je interpretovaná ako jedna z
najpodstatnejších príčin niekoľkých degradačných fenoménov na materiály umeleckohistorických objektov. Tieto fenomény môžu byť obmedzené znížením expozície objektov na
ilumináciu. Objekty svetelnej stálosti (Blue Wool Standard – triedy 1 až 3 – ISO 105-B08:
1995) sú podriadené obmedzeniam na svetelné ožiarenie: je pevne stanovených 50 luxov
ako maximálne osvetlenie a 50.000 lx•h ako ročné svetelné ožiarenie.
Ak existujú konkrétne požiadavky pre zdrojové materiály v zmysle svetlo, vlhkosť, atď.,
potom by mali byť zachovávané tak často ako je to len možné v digitalizovanom prostredí.
Pre určité materiály, ako sú dokumenty v koži, môže krátkodobé zvýšenie vlhkosti napomôcť
pri uvoľnení materiálov pred narovnaním na fotografovanie alebo skenovanie.
5.5.10 Požiadavky týkajúce sa digitalizačnej aparatúry
Vytvorenie vysoko kvalitného digitálneho obrazu môže pre začiatok stáť viac, ale bude
lacnejší než vytvorenie obrazu s nízkou kvalitou, ktorý nespĺňa dlhotrvajúce požiadavky a
výsledky s potrebou jeho znovuzískania.
Keďže vývoj digitalizačných technológií sa stále zrýchľuje, akákoľvek konkrétna voľba
technologického zariadenia na digitálnu vizualizáciu bude v čase realizácie zastaralá
a neekonomická. Preto je nemožné definovať presné požiadavky na digitalizačnú aparatúru,
keďže nepoznáme technológiu, ktorú bude používať.
Je však možné definovať vstupno-výstupné požiadavky, ktoré musí spĺňať vybraná
technológia. Voľba konkrétnej technológie bude uskutočnená počas konštrukcie a prípravy
digitalizačnej aparatúry.
Digitalizačná aparatúra zabezpečí digitálnu vizualizáciu snímaného 3D objektu
v požadovanom rozlíšení a farebnej presnosti.
Prioritné vlastnosti technológie z hľadiska vstupov – snímaného objektu sú :
• bezkontaktnosť
• neškodnosť osvetľovacieho a snímacieho média
• stálosť fyzikálnych podmienok pred, po, a počas procesu
• zabezpečenie dostatočného osvetlenia snímaného objektu
Z hľadiska výstupu, teda požadovaných digitálnych objektov sú dôležité tieto vlastnosti DA :
• citlivosť technológie na materiálové špecifiká
• dosiahnuteľná kvalita snímania (hustota záznamu, farebná hĺbka, ostrosť)
• kalibrovateľnosť a opakovateľnosť celého procesu
• možnosť porovnania vizuálneho záznamu s originálom priamo na mieste
• softvérové ovládanie za účelom automatizácie
• automatické generovanie metadát
• okamžité uskladnenie dát na interné, aj externé médium
Strana 55 z 95
Metodický manuál č. 6
Z procesného hľadiska sú dôležité :
• možnosť automatizácie procesu snímania
• čiastočná mobilita – ľahká inštalácia a deinštalácia.
• čiastočná energetická nezávislosť(externé napájanie)
• jednoduchosť nastavenia DA
Pri požiadavke niekoľkých kvalitatívnych alebo technologických úrovní digitálnej vizualizácie,
bude mať digitalizačná aparatúra niekoľko oddelení, pričom každé bude špecializované na
inú úroveň. V rámci synchrónnych procesov , ako sú zálohovanie a pridelenie perzistentného
identifikátora, je možné uvažovať aj o určitom zdieľaní prostriedkov. Napr. zálohovanie
výstupných dát zo všetkých úrovní digitálnej vizualizácie môže byť uskutočňované na jedno
externé médium.
Zariadenia potrebné ako súčasť DA (všeobecne):
• snímací systém
• osvetľovací systém
• zariadenia pre umiestnenie snímaných objektov
• zariadenia pre umiestenie snímacieho systému
• variabilná difúzna komora (eliminácia nežiadúceho osvetlenia)
• pracovná stanica s kalibrovným monitorom s vysokým rozlíšením a softvér
• testovacie tabuľky pre zabezpečenie kvality
Hardvér
Projekty digitalizácie musia zaistiť, že zvolený hardvér je schopný vyrobiť digitálne objekty
s kvalitou, ktorá spĺňa požiadavky ich očakávaných použití, v rámci prijateľných cenových
obmedzení.
Pri voľbe zariadenia na zachytenie objektu pre splnenie konverzie bude hlavným aspektom,
ktorý treba vziať do úvahy fyzická charakteristika objektov určených na konverziu: veľkosť,
typológia (nástenné, panelové alebo plátnové maľby, papierové dokumenty, sochy), funkcia
zachovania, prítomnosť konkrétnych elementov (pečate, vzácne väzby, rámy, ochranné sklo,
atď.).
Výber metód na zachytenie je kritický: dôležité môžu byť dve rôzne metódy zachytenia, ktoré
používajú rozdielny typ hardvéru: skenovanie a použitie digitálnych fotoaparátov. Ak je
zbierka určená na konvertovanie veľmi eterogénna, sú potrebné oba typy hardvéru;
s výnimkou, že projekt digitalizácie sa týka iba konverzie plochých materiálov, ktoré môžu
byť skenované bez poškodenia väzby, rámov alebo samotného zdrojového materiálu,
použitie digitálneho fotoaparátu bude dôležité.
Flatbed skener sa môže použiť, len ak by materiál určený na konverziu nebol poškodený
pritlačením proti tvrdému povrchu. Jedine skener s knihovým lôžkom môže byť vhodný pre
väčšinu viazaných artiklov. Ďalšie obmedzenie týkajúce sa použitia skenera je, že pri
vynechávaní mozaikovej techniky, musí povrch položiek určených na konverziu spadať do
zhromažďovacej plochy skenera. Preto by mali byť vyžadované čo najväčšie možné skenery,
ak myslíme na to, že prevoz väčších skenerov (napr. A0) nie je zanedbateľný.
Ak sa materiál nedá narovnať alebo udržať na knižnom lôžku skenera, je potrebné použiť
digitálny fotoaparát. Musí sa pamätať na to, že zachytávanie snímok digitálnym fotoaparátom
vyžaduje väčšiu zručnosť než skenovanie: za účelom predísť geometrickým deformáciám
Strana 56 z 95
Metodický manuál č. 6
v produkovaných snímkach, musí byť fotografická plocha alebo plocha materiálu určeného
na konverziu úplne paralelná. Navyše pri použití digitálneho fotoaparátu musí byť vhodné
osvetlenie súčasťou fotografického nastavenia: je veľmi zriedkavé, že okolité svetlo bude
dostačujúce.
Ak sa zvolí akákoľvek metóda zachytávania, použitý hardvér bude hlavným obmedzením
kvality koncového výsledku každého projektu digitalizácie.
Obvykle vhodné technické zariadenie pozostáva zo zariadenia na zachytávanie digitálneho
obrazu pripojeného ku vhodnej výpočtovej platforme (počítač, operačný systém, network,
atď.). Počítač by mal mať dostatočnú pamäť a jeho údaje by sa mali veľmi pravidelne
zálohovať.
Nižšie popísaný skener s veľmi dobrým rozlíšením je považovaný za „veľmi dobrý“ pri
skenovaní 2D obrazov, kvôli technickým špecifikáciám a celkovému výkonu skenera
a zároveň kvôli maximálnym konečným výsledkom.
Rodina iQsmart skenerov má verné optické rozlíšenie až do 5.500 dpi od okraja k okraju.
Exkluzívna skenovacia technológia XY Stitch zabezpečuje úplnú ostrosť a rozlíšenie bez
ohľadu na pôvodnú veľkosť alebo umiestenie na ploche skenovania. Obrátené CCD,
inovačné CCD obrátené tvárou nadol, dramaticky zdokonaľuje výkon skenovania tak, že
zabraňuje jemným prachovým časticiam, aby sa usadili na povrchu CCD.
Skener iQsmart je rýchly, dodáva obrázky vo výrobnej kvalite pri pohybe tak rýchlom ako je
85 skenov za hodinu (benchmark: 6 x 7 cm, 250% pri 300 dpi v režime Productive Group
Scan) a umožňuje skenovanie 96 35mm snímok v jednom zadaní. Jeho veľká plocha
skenovania má kapacitu až do desať filmov rozmeru A4 naraz alebo jedného filmu rozmeru
A3.
•
Vysoké rozlíšenie: až do výšky 10.000 dpi (5.500 dpi optické)
•
Skenovanie všetkých typov originálov: negatívny aj pozitívny film, fotografie s
odrazom, a ďalšie originály až do a3+/12 x 18 in. (13 x 18 in. platí pre tie s
odrazom)
•
Veľkolepý, čistý 16-bitový farebný
•
SOOM (jedno skenovanie, viac outputov) pracovný chod šetrí časom a
zachováva kvalitu skenu na znovupoužitie
•
Skenovacia technológia na zošívanie XY dodáva jednotné rozlíšenie a ostrosť
pre všetky pôvodné veľkosti
•
Obrátené CCD poskytuje čisté, ostré snímky, pričom zvyšuje produktivitu a
redukuje čas na retušovanie
•
Skenovacia aplikácia Oxygen
•
Produktivita farebnej hĺbky: s rýchlosťou 85 snímok za hodinu
•
Vytvára archívy digitálnych diapozitívov
Strana 57 z 95
Metodický manuál č. 6
Po nainštalovaní zvoleného hardvéru sa musí jeho kvalita a funkčnosť ohodnotiť pomocou
odkazových testovacích schém, s cieľom skontrolovania výkonu a iných charakteristík
udávaných predajcami.
Softvér
Vhodný softvér na spracovanie snímok bude potrebný na spracovanie súborov pôvodne
vytvorených systémom zhromažďovania a na zabezpečenie jeho vhodnosti pre akékoľvek
účely projektu digitalizácie. Často bude nutná konverzia formátu súboru, potrebná korekcia
farieb, prípadne bude potrebné vedľajšie detaily vykrojiť (odstrániť) z okrajov snímky atď.
Správny softvér ušetrí projektu digitalizácie veľa času aj námahy.
Niekoľko voľných softvérových balíkov poskytuje tento stupeň funkčnosti: avšak investovanie
do komerčného produktu by mohlo byť výhodné, v zmysle času, námahy, dokumentačnej
a technickej podpory. Open source softvér by mal byť ohodnotený spolu s patentovanými
softvérovými balíkmi. Potenciálne výhody open source softvéru by mali byť vyvážené voči
potenciálnym rizikám, ktoré môžu zahŕňať kvalitu dokumentácie alebo obhájiteľnosť
vývojovej spoločnosti.
5.5.11 Požiadavky týkajúce sa postprodukcie
Keďže komplexnosť každého KO je individuálna, musí sa aj v procese postprodukcie (tak
isto ako pri vizualizácii, postupovať individuálne, aj keď v rámci digitalizačných sérií. Vždy
treba mať na zreteli požadovanú úroveň výstupu.
Postprodukčné zabezpečenie, najmä SW, teda musí byť natoľko pružné, aby zvládlo vysokú
mieru variability. SW dostupné zadarmo ponúkajú istú funkčnosť, ale investícia do
komerčného produktu môže poskytnúť výhody tykajúce sa času, námahy, dokumentácie
a technickej podpory. Oba typy SW by mali byť vyhodnotené. Potenciálna výhoda voľne
dostupného SW by mala byť vyvážená možnými rizikami ako kvalita dokumentácie alebo
pokračovaním vývoja SW.
Hardvér
•
•
•
•
hardvérové zabezpečenie (samostatná pracovná stanica pre každého operátora
s kalibrovaným monitorom, príp. stereo-výstupom )
rendrovacia/výpočtová farma pre postprodukčný automatizovaný procesing (20
pracovných staníc určených napr. na automatické generovanie prezentačnej vrstvy
a pod.)
prezentačná technológia/miestnosť na virtuálne prehliadky
dostatočne veľké lokálne úložisko
Softvér
•
•
•
úprava digitálnych fotografií – vysoko výkonný grafický systém (64 bit) umožňujúci
spracovanie veľkoobjemových súborov a ich automatický procesing; podpora
farebných profilov a vybraných formátov; sieťové zdieľanie dát;
úprava 3D dát – sofistikovaný 3D softvér umožňujúci nadstavbovú individualizáciu/
úpravu za účelom zefektívnenia a zautomatizovania celého procesu (workflow
design); podpora sieťového procesingu a vybraných 3D formátov
prezentačný softvér (v ktorom sa budú dáta prezentovať)
Strana 58 z 95
Metodický manuál č. 6
•
sieťový administračný nástroj na správu a obsluhu automatizovaného paralelného
spracovania na rendrovacej/výpočtovej farme
5.5.12 Personálno-organizačné požiadavky
Na procesoch digitálnej vizualizácie sa budú, s personálneho hľadiska, podieľať 2 skupiny
pracovníkov. Digitalizačný tím tvoria dokumentátori, kurátori, kustódi a reštaurátori(odborný
potenciál PFI). Popri samotných zbierkach sú v súčasnosti predovšetkým títo odborní
pracovníci zdrojom odborných informácií – predstavujú teda podstatnú časť vedomostnej
bázy inštitúcie, ktorú sa chystáme digitalizovať. Organizáciou digitalizácie kultúrnych
objektov na strane PFI sa zoberá MM č.2.
Keďže samotná vizualizácia(snímanie) KO bude vykonávaná externe, ďalšími pracovníkmi
v procese budú operátori snímacích a záznamových technológií - vizualizačný tím, ktorých
zabezpečí a vyškolí dodávateľ.
Vzájomná kooperácia a súčinnosť medzi oboma tímami je nutným predpokladom úspešného
zosnímania KO. Digitalizačný tím zabezpečuje fyzickú prípravu a manipuláciu s KO, a je
zodpovedný za obsahovú kvalitu získaného DO. Vizualizačný tím zase zabezpečuje
nasvietenie KO, nastavenie parametrov DA, snímanie dát a zodpovedá za technickú kvalitu
získaného DO.
Výkonný tím (prepojenie digitalizačného a vizualizačného tímu) bude rozdelený do
niekoľkých digitalizačných pracovísk. Špecializácia jednotlivých pracovísk vyplynie
z požiadaviek definovaných v počiatočnej fáze projektu a z finálneho výberu konverzných
technológií.
Strana 59 z 95
Metodický manuál č. 6
Pozícia
Typ prác
Asistent fotografa
priradenie identifikátora k dielu
príprava pracoviska
príprava hardvéru
postprocess – farebná úprava, orezanie, konverzia
vyhotovenie viacerých kópií (náhľadová, tlačová)
príprava pracoviska
nasvietenie
fotenie
katalogizácia výtvarného diela
tvorba metadát k digitálnym reprodukciám
nadstavenie zariadenia
skenovanie
premenovanie súborov
vypracovanie projektu, časového harmonogramu
personálne zabezpečenia a komunikácia s pracovníkmi
administratíva (objednávky)
nadstavenie celkového
kontrola priebehu digitalizácie
vypracovanie dokumentácie o priebehu digitalizačného
projektu
vypracovanie zoznamu digitalizovaných diel (výber diel
určených na digitalizáciu)
určenie rozsahu a spôsobu digitalizácie pre konkrétne diela
(ktoré časti diela nafotiť, počet záberov)
kontrola katalogizačných záznamov (metadát)
pomoc pri manipulácii s objektom
inštalácia objektu
určenie obmedzení / spôsobu manipulácie s objektom
kontrola fyzického stavu diela pred digitalizáciou
nevyhnutné oštetrenie a odborná manipulácia
(odrámovanie)
vyňatie diela z depozitára, resp. expozície
manipulácia s objektom
vedenie evidencie v rámci depozitára
kontrola výstupov (overenie správnosti identifikátora pri
importe)
uloženie do digitálneho archívu
priradenie metadát k digitálnym objektom
vypracovanie technického projektu
nadstavenie postupu pracovného toku konverzie
príprava pracoviska
DTP operátor
Vizualizačný tím
Fotograf
Katalogizátor
Operátor skenera
Projektový manažér
Kurátor
Digitalizačný tím
Manipulačný pracovník
Reštaurátor
Správca depozitára
Správca digitálneho
obsahu
Technický manažér
Vizualizačné tímy budú mať k dispozícii podporný tím, ktorý budú tvoriť experti pokrývajúci
celú oblasť danej problematiky(hardvér, softvér, servis, kontrola kvality). Títo experti sa budú
primárne podieľať na postprodukcii, avšak v počiatočnej fáze projektu budú zodpovední za
vyškolenie vizualizačných tímov.
Vyškolenie vizualizačných tímov prebehne po konštrukcii a odskúšaní pilotnej DA a po
ujasnení metodických postupov vizualizácie(v závislosti od zvolenej technológie). Zabezpečí
ju tím expertov, na strane dodávateľa, ako synchrónny proces ku konštruovaniu ďalších DA.
Strana 60 z 95
Metodický manuál č. 6
5.6
Model postupu
Model postupu digitálnej vizualizácie
Identifikácia a kategorizácia
objektu
Výber a príprava
digitalizačných postupov
Príprava časového
harmonogramu
a digitalizačných sérií
Príprava objektu na vizualizáciu
priradenie procesného
identifikátora, prevzatie
vstupných dát podľa MM2
Príprava objektu na
konverziu
Príprava a nastavenie
digitalizačnej aparatúry
Snímanie dát
(samotná vizualizácia)
Odovzdanie objektu,
aktualizácia databáz
Pridelenie unikátneho mena,
vygenerovaného na základe
procesného identifikátora
Vznik
digitálneho objektu
Kontrola technickej kvality
PDM
Kontrola obsahovej kvality
PDM
Procesné spracovanie dát
Uloženie PDM na lokálne
médium
Po zaplnení lokálnych médií, ich fyzický
prenos do podateľne digitálneho
archívu, verifikácia preberacím
protokolom, aktualizácia databáz
Postprodukcia
Postprodukcia dát
vytvorenie digitálneho
zástupcu v rôznych
prezentačných úrovniach
Kontrola technickej kvality
ADM
Kontrola obsahovej kvality
ADM
Strana 61 z 95
Metodický manuál č. 6
Archivácia
Uloženie ADM na lokálne médium,
finalizácia digitalizovaných dát,
registrácia úprav ADM,
generovanie metadát,
Odovzdanie ADM do podateľne
digitálneho archívu, verifikácia
preberacím protokolom,
aktualizácia databáz
Prezentácia
5.6.1 Príprava objektu na snímanie
Pohyb a zvládanie pôvodných materiálov
Pôvodné materiály môžu potrebovať očistenie alebo uchovanie pred uskutočnením
konverzie. Čas a cena všetkých takýchto prác by sa mali zvážiť pri projektovom pláne.
• Vo väčšine prípadov, má materiál určený na digitalizáciu patričnú citlivosť alebo
krehkosť. Nahradenie hands-on prístupu online prístupom je preto pre projekty
digitalizácie dôležitým princípom. Je dôležité, aby originálnemu materiálu nebola
spôsobená žiadna škoda počas procesu konverzie. Pred prácou s originálom by
sa mala vyžiadať rada od odborníkov (napr. od kurátora veci určenej na
digitalizovanie). Ak je to nutné, je lepšie priniesť zariadenie na digitalizáciu (napr.
digitálny fotoaparát) k zdrojovej veci, než transportovať samotnú vec.
• Vyhnite sa rozväzovaniu zviazaných kníh a záznamov. Namiesto toho použite
flatbed skener a skener s knihovým lôžkom alebo digitálny fotoaparát.
Ošetrenie a reštaurovanie
U vybraných predmetov vysokej dokumentačnej hodnoty, ktoré sú určené na digitalizáciu a
ich stav neumožňuje plnohodnotnú digitalizáciu, budú v prípravnom procese urobené
odborné zásahy na zachovanie hmoty, resp. navrátenie do žiadaného stavu.
Program reštaurovania v jednotlivých múzeách bude zosúladený s harmonogramom
digitalizácie a s ohľadom na percentuálne štruktúrovane nákladov a výkonov.
Čistenie povrchu
Fyzické čistenie povrchu KO od nečistôt a prachu.
Fyzická príprava KO na vizualizáciu
Strana 62 z 95
Metodický manuál č. 6
Kultúrne objekty sú predmetom ochrany, ktorú pamäťové a fondové inštitúcie zabezpečujú
v zmysle platnej legislatívy a rámci svojich základných povinností, predovšetkým odbornou
správou a aktívnou ochranou, preto príprava na vizualizáciu predstavuje zásadné zmeny
režimu ochrany zbierok:
• selekciu KO
• dočasné zmeny uloženia
• zintenzívnenie výkonov ošetrenia
• reštaurátorské zásahy
Dostupnosť KO
Vizualizované môžu byť len tie kultúrne objekty , ktoré je spravujúca inštitúcia schopná
pripraviť pre procesy v danom termíne a ktoré nebudú procesmi digitalizácie vystavené riziku
poškodenia.
možný fyzický prístup
zbierkové predmety sú reálne dostupné a PFI je schopné pripraviť
ich na proces digitalizácie tak, aby bolo možné zachytiť všetky
podstatné a charakteristické vizuálne vlastnosti originálu
vylúčenie
rizík manipulácia zbierkový predmet nijako neohrozí – krádež,
poškodenie, zničenie, iná ujma
ohrozenia originálu
Spracovanie údajov o KO
Následnou podmienkou vizualizácie v rámci OPIS2 je digitalizácia identifikačných a odbornepopisných údajov o KO (minimálne
rozsahu Dublin Core) – existencia štandardného
záznamu o KO v informačnom systéme sektorového agregátora.
Vzhľadom na potrebu maximálne zefektívniť procesy spojené s masívnou vizualizáciou
možno postupovať podľa určitých schém pripravených pre skupiny predmetov podobnej
veľkosti, tvaru, štruktúry, či vizuálnych znakov.
Vzory schém spracuje koordinátor digitalizácie na základe analýzy. Podľa týchto vzorových
schém budú múzeá pripravovať digitalizačné série, resp. balíky predmetov podobného
charakteru. Kurátori, spolu s odborníkmi z vizualizačných tímov, spracujú konkrétne schémy
postupu vizualizácie pre jednotlivé série, prípadne pre jednotlivé predmety.
Navrhnú obsah digitalizácie, úroveň, metódu, pričom budú zohľadňovať:
• dokumentačné aspekty – výpovednosť jednotlivých vizuálnych prvkov
• prezentačné aspekty – estetické
Podľa týchto schém bude potom prebiehať samotné snímanie.
Organizačný harmonogram
Vybavenie objektu
identifikátorom
Stanovenie spôsobu
vizualizácie
- vychádzajúc i z rámcového harmonogramu
- a stanovuje reálny časový plán jednotlivých súbežných a
nadväzujúcich procesov
- pre zefektívnenie procesov snímania bude vizualizácia
prebiehať po skupinách predmetov podobných dimenzií,
materiálov a celkového charakteru (digitalizačné série)
- umožní synchronizáciu DO so zbierkovým KO prostredníctvom
katalogizačného systému PFI
- špecifická odborná činnosť; zabezpečená dodávateľom pod
dohľadom kurátora, odborníka príslušnej PFI
- spôsob digitalizácie bude predbežne stanovený
v organizačnom pláne, no definitívne a konkrétne rozhodne
Strana 63 z 95
Metodický manuál č. 6
Úprava originálu pred
snímaním
kurátor po konzultácii s expertom na vizualizáciu po obhliadke
- na digitalizáciu bude originál pripravený tak, aby jeho vizuálna
podoba zodpovedala jeho stavu a aby neboli žiadne prekážky,
ktoré by bránili rozoznaniu tvaru a farebnosti originálu
5.6.2 Príprava digitalizačnej aparatúry
Digitalizačná aparatúra (DA) sa nastaví vždy podľa individuálnych parametrov snímaného
objektu, alebo podľa požiadaviek nasledujúcej digitalizačnej série. Všeobecne sa nastaví
osvetlenie (podľa osvetľovacej schémy, alebo špecificky podľa požiadaviek na vizualizáciu
objektu) a snímacia technika (v závislosti od zvolenej konverznej technológie).
Nasnímanie farebnej
(čiernobielej) škály
- potrebné zahrnúť do pracovného postupu ešte pred začatím
snímania
- správne nadstavenie farby musí byť kontrolované na monitoroch
- odporúčané opakovanie kalibrácie snímacích a zobrazovacích
zariadení je raz za týždeň
- slúžia na meranie ostrosti záznamu, tonálneho rozsahu a farebnej
presnosti
- použitie pred samotným snímaním na vytvorenie farebných
profilov pre snímacie zariadenie
- použitie po snímaní na úpravu farebnosti
- pri veľkých objektoch je potrebné samostatné nasnímanie
- nielen farebná, ale aj priestorová mierka
Určenie rozsahu snímania
objektu
- rozsah snímania určí v procese predprípravy správca zbierok PFI
podľa kategorizácie KO (MM č.2)
Kalibrácia zariadení.
- vždy zosnímať náhľadovú fotografiu objektu s identifikátorom
Nastavenie snímacieho
zariadenia
Náhľad záberu
Svietenie
- prioritné faktory pri nastavení :
veľkosť,
materiálové zastúpenie,
priestorové členenie objektu
- umiestnenie KO v DA závisí od obmedzení zvolenej technológie
- ak sa nastavuje pre digitalizačnú sériu, musí sa viacnásobne
overiť na typických objektoch pre danú sériu
- typické objekty danej série sú hraničné objekty jej intervalu, resp.
objekty s medznými parametrami
- overenie, či sú všetky nadstavenia správne
- kontrola parametrov na kalibrovanom monitore
- sledované parametre :
farebnosť
ostrosť
umiestnenie objektu
histogram (“clipping and spiking”-* podsvietenie, alebo
presvietenie detailov)
- dôležitá súčasť – polovica úspechu vizuálneho záznamu
- definovať niekoľko typov požadovaného nasvietenia
(osvetľovacích schém) v závislosti od :
priestorového členenia objektu,
materiálového zloženia
povrchových vlastností (lesk)
- použitie odraziek ako nepriamych zdrojov svetla
- použitie svetelného stanu na zabezpečenie stálosti svetelných
podmienok
- poloha, svietivosť, farba svetelných zdrojov a odraziek musia byť
zaznamenané v metadátach
Strana 64 z 95
Metodický manuál č. 6
- optimálne monochromatické svetlo
- odstránenie nežiadúcich odleskov polarizáciou svetla
- možné viacnásobné snímanie pri rôznom nasvietení
5.6.3 Postup konverzie
Výsledný produkt snímania je počítačový súbor, resp. digitálny objekt. Tento sa po
procesnom spracovaní, stáva tzv „primary digital master“- PDM, teda primárny archívny
súbor. Čerstvý PDM je uložený na lokálny disk riadiaceho počítača pod priradeným menom,
do príslušného špecifického adresára a takisto je uložený aj na externom zbernom
médiu(hardisku). Toto médiu pravidelne fyzicky migruje do centrálneho úložiska , kde sú
odovzdané PDM archivované. Pred presunom lokálnych médií je dobré prenášané dáta ešte
raz zálohovať v mieste vizualizácie na prenosné médium.
Samotné snímanie
Procesné spracovanie dát
Vytvorenie metadát
Kontrola dát
5.6.3.1
- prebehne po realizácii všetkých prípravných procesov
- zabezpečí ho odborný operátor, člen vizualizačného tímu
- nutné riadenie celého snímacieho systému z centrálnej jednotky
(PC) – automatizácia, optimalizácia
- nutná časová synchronizácia s ostatnými časťami DA (svetlá,
točňa) za účelom :
automatizácie opakovaného (opravného) snímania
automatizácie snímania digitalizačných sérií
automatizácie snímania obrysu za účelom orezania
- okamžitý zápis na lokálne médium
- špecifické pomenovanie každého DO za účelom jednoznačnej
identifikácie v závislosti od tzv. procesného čísla (špecifikum DO
v rámci DZ)
- zabezpečí odborný digitalizátor ako člen vizualizačného tímu,
resp. špecializovaný softvér ako súčasť riadiaceho systému DA
- všetky typy metadát vyjadrené v XML
- uložené v jednom balíčku (napr. METS)
- kontrola nasnímaných dát na kalibrovanom monitore
- kontrolu z obsahovej stránky – zabezpečí odborný pracovník PFI
ako člen digitalizačného tímu
- kontrolu z technickej stránky - zabezpečí odborný digitalizátor
ako člen vizualizačného tímu
- ak je DO chybný, zopakuje sa jeho snímanie
Použitie skenerov
Flatbed skenery sú veľmi obvyklým nástrojom digitalizácie. Najbežnejšie modely A4 a A3 sú
relatívne lacné, jednoduché na použitie a môžu riadiť rýchly prechod materiálu, po začatí
pracovného chodu. Väčšie modely (až do 2 x A0) flatbed skenerov (múzejný skener) sú
veľmi drahé a takto požadujú dlhodobé projekty/programy, digitalizáciu s vysokým objemom
alebo nadrozmerný zdrojový materiál.
Pri konverzii objektov pri použití skenera je potrebné dodržiavať niektoré udané ukazovatele:
•
Na flatbed skeneri skenujte iba materiál, ktorý sa nepoškodí plochým pritlačením
na tvrdý povrch. Konzultujte s odborníkmi, ak máte pochybnosti.
Strana 65 z 95
Metodický manuál č. 6
•
Zabezpečte, aby sklo skenujúcej plochy bolo stále úplne čisté. Vedie to k lepšej
kvalite snímky, ale zároveň to aj chráni zdrojový materiál pred znečistením.
•
Ak je to možné, skenujte iba položky, ktoré sa zmestia do flatbed skenera alebo
skenera vybaveného knihovým lôžkom v jednom kuse.
•
Ak je nevyhnutné skenovať položky skladajúce sa z niekoľkonásobných častí,
ubezpečte sa, že je dostatočné krytie, ktoré umožní snímku znova poskladať
počas následného spracovania (použitím mozaikového softvéru).
•
Pred začatím skenovania pôvodného zdrojového materiálu otestujte skener a
jeho output na necitlivom materiáli. Keď školíte užívateľov, pracujte tak isto s
necitlivým materiálom.
•
Stanovte si dohodu na pomenovávanie súborov pre súbory produkované
skenerom, napríklad použitím existujúceho systému katalogizovania alebo
zadávaním zmysluplných názvov. Názov súboru by mal umožniť mapovanie
medzi súborom a zdrojovou položkou.
•
Každý deň zálohujte na hard disk, na ktorom uskladňujete dáta.
•
Preverte skenovaný output na obrazovke, na papieri a na všetkých ostatných
formátoch, kde sa očakáva ich použitie (napr. na mobilnom zariadení).
•
Hlavné snímky sa musia vytvoriť so zobrazeným meracím pravítkom a farebné
alebo čiernobiele snímky musia zahŕňať aj štandardizovaný farebný/čiernobiely
odkazový cieľ.
Výpočty veľkosti skenovaného snímku a proporcie: nižšie uvedená tabuľka s rôznym
rozlíšením výstupu finálnej snímky, ktorá sa líši podľa rôznych vstupných médií a veľkosti
pôvodného objektu:
Strana 66 z 95
Metodický manuál č. 6
5.6.3.2
Použitie digitálnych fotoaparátov
Použitie digitálnych fotoaparátov sa vo zvýšenej miere stáva bežným pri projektoch
digitalizácie. To odráža ich flexibilitu, čo sa týka schopnosti digitalizovať nie ploché objekty,
ako napr. viazané knihy, skladané alebo pokrčené rukopisy a 3D objekty.
Zariadenie skenera s ložiskom je obyčajne uprednostnené pri digitalizácii viazaných kníh a
nadrozmerných materiálov ako sú mapy a výkresy.
•
Vyložte digitálny fotoaparát na motorový vozík na stojan a položky určené na
digitalizovanie umiestnite na panel nehybného stojanu na kópie so špeciálne
prispôsobenými svetlami.
•
Zorganizujte školenie špecialistom na digitálne fotografovanie
•
Vyhnite sa zmene svetelných podmienok medzi jednotlivými foteniami a medzi
snímkami rôznych častí alebo strán objektu – to by mohlo viesť k chybným
vyjadreniam farebnej variácie.
•
Použite apochromatické šošovky a vhodné filtre šošoviek na zdolanie
nesprávneho umiestenia farieb a deformácie snímku.
5.6.4 Model postupu pre výtlačky
5.6.4.1
Prenosové skenovanie – pozitívy
Pre najlepšie výsledky s prenosovým skenovaním je dôležité ovládať vedľajšie osvetlenie,
ktoré je známe ako presvetlenie. Možno bude potrebné zamaskovať valec skenera alebo
svetelnú skrinku smerom nadol k správnej ploche, kde sa má skenovať alebo digitalizovať
objekt. Vo všeobecnosti, “photographic step tablets” na čiernobielom filme (nižšie viď
diskusiu o skenovaných negatívoch) nie sú dobré ako odkazové ciele odtieňa a farby pre
farebné skenovanie.
Strana 67 z 95
Metodický manuál č. 6
5.6.4.2
Prenosové skenovanie – negatívy
Pre umelcov odporúčame optimalizovať rozsah jasu alebo ho prispôsobiť rozsahu hustoty
originálov. Možno bude potrebných niekoľko “photographic step tablets”, každá s odlišným
rozsahom hustoty objektu, ktorý sa skenuje: preferuje sa rozsah hustoty “photographic step
tablets” s rozsahom hustoty presahujúcim originál. Ideálne by bolo, keby kópie negatívov boli
vytvorené v čiernobielej škále a/alebo farebné mriežky zobrazenia vyhotovené spolu s
originálom.
Čiernobiela škála obrazu by sa mala použiť na úpravu odtieňa a/alebo farby.
Pre lepšie výsledky s prenosovým skenovaním je potrebné skontrolovať nepriame svetlo
známe ako presvetlenie.
5.6.4.3
Pohyblivé objekty
Presné zobrazenie – použijeme ovládanie skenera a odkazové ciele na vytvorenie
čiernobielej škály a farebných obrazov, ktoré sú:
•
Primerane presné v zmysle reprodukcie odtieňov a farieb, ak je to možné bez
spoliehania sa na farebné riadenie.
•
Vyhovujúce v zmysle reprodukcie odtieňov a farieb; zhoda obrazov a zhoda sérií.
•
Primerane upravené na vhodné použitie – neutrálne bežné interpretácie pre
všetky zobrazenia.
Riadenie farieb – ako náhradu presného zobrazovania použijeme riadenie farieb ako
kompenzáciu rozdielov medzi zariadeniami a farebnými priestormi:
•
Ak je potrebné dosiahnuť najlepšiu presnosť, v zmysle odtieňa, farby a saturácie
– použijeme užívateľské profily na ovládanie nastavenia a konvertujeme obrazy
do bežného širokospektrálneho farebného priestoru, ktorý sa použije ako
pracovný priestor pre finálnu úpravu snímky.
•
Transformácia farieb sa môže previesť v čase digitalizácie alebo ako úprava po
skenovaní/digitalizácii.
Úprava po skenovaní/digitalizácii – použijeme vhodné nástroje na spracovanie obrazu, aby
sme:
•
Dosiahli finálnu farebnú rovnováhu a eliminovali farebné chyby (farebné obrazy)
•
Dosiahli požadovanú distribúciu odtieňov (čiernobiele a farebné obrazy).
•
Zaostrili obrazy na prispôsobenie vzhľadu originálov, kompenzovali variácie v
origináloch a procese digitalizácie (čiernobiele a farebné obrazy).
Riadenie farieb negarantuje presnosť reprodukcie odtieňov a farieb. Odporúčame
nepoužívať riadenie farieb na kompenzovanie slabých zobrazení a/alebo neprávnej
kalibrácie zariadenia.
5.6.4.4
Profil
Farebný priestorový profil Adobe RGB 1998 dostatočne spĺňa tieto kritériá a odporúča sa na
uchovávanie RGB obrazových súborov. Adobe RGB 1998 má primerane veľkú farebnú
Strana 68 z 95
Metodický manuál č. 6
škálu, dostačujúcu pre väčšinu účelov pri uchovávaní súborov ako 24-bitové RGB súbory
(nízko-bitové súbory alebo 8-bitov pre kanál). Použitie priestorov väčšej farebnej škály u
nízko-bitových súborov môže zapríčiniť chyby dávkovania, preto sú priestory s vyššou
farebnou škálou vhodnejšie pri uchovávaní vysoko-bitových alebo 48-bitových RGB súborov.
Grey Gamma 2.2 (dostupná u produktov Adobe) sa odporúča pre čiernobiele obrazy.
Ideálny pracovný chod by nastal, keby sa originály skenovali kalibrovacím a vyznačovacím
zariadením, keby sa profil tohto zariadenia priradil k súboru obrazu a skonvertoval súbor do
zvoleného pracovného priestoru (Adobe RGB 1998 pre farebnú alebo Gray Gamma 2.2 pre
čiernobielu škálu).
Nie všetky hardvérové a softvérové kombinácie produkujú rovnakú farebnú a odtieňovú
konverziu, tento pracovný chod nebude neustále vytvárať najlepšie možné výsledky pre
konkrétne zariadenie alebo originál. Rozdielne skenovanie, aplikácie pre spracovanie
obrazov a ich tlač majú svoju vlastnú interpretáciu ICC systému riadenia farieb a môžu
disponovať odlišnými ovládačmi vytvárajúcimi rôzne stupne kvality. Na dosiahnutie
najlepších výsledkov bude pravdepodobne nutné odchýliť sa od bežného, jednoduchého
pracovného chodu riadenia farieb.
5.6.4.5
Nehybné objekty
Pri nehybných objektoch alebo objektoch, ktoré sú väčšie než formát A3 (maximálny formát
flatbed skenera), sa odporúča použiť stenu vysoko kvalitného digitálneho fotoaparátu
podobnú tej, ktorá sa použila pre zachytenie 3D obrazu.
5.6.5 Riadenie farieb
Riadenie farieb nie vždy zaručuje presnosť odtieňa a farebnej reprodukcie. Odporúča sa, aby
sa riadenie farieb nepoužívalo na kompenzovanie slabého zobrazenia a/alebo nesprávnu
kalibráciu zariadenia.
Je potrebné sa usilovať, aby kalibrovanie zariadení zobrazovania a úprava ovládačov
skenera/digitálneho fotoaparátu tvorili čo najpresnejšie zobrazenia s ohľadom na odtieň a
farebnú reprodukciu.
Po predložení tohto problému sú nižšie uvedené praktické postupy pre tvorbu a riadne
používanie farebných profilov.
S cieľom vytvorenia farebných profilov sú potrebné niektoré softvérové a hardvérové
nástroje: odkazový diagram so štandardnými farbami, zariadenie na meranie farieb
(kolorimeter) a špecializovaný softvér.
5.6.5.1
Monitorový profil
Na trhu je niekoľko úplných balíkov pozostávajúcich zo softvéru a kolorimetra, pre vytvorenie
farebného profilu monitoru. Vo všeobecnosti tento softvér usmerňuje užívateľa
prostredníctvom jednoduchých procedúr.
Strana 69 z 95
Metodický manuál č. 6
Pred vytvorením profilu softvér usmerňuje užívateľa pri vykonaní kalibrácie zariadenia, t.j.
optimalizácia kontrastu, jasu, farebnej teploty, gama, atď. Je dôležité, aby sa užívateľ po
kalibrovaní monitoru vyhol manuálnemu ladeniu.
Vytvorenie monitorového profilu trvá niekoľko minút, počas ktorých kolorimeter číta vysielané
farby, zatiaľ čo softvér vysiela sled RGB údajov. Na konci procesu softvér automaticky
generuje farebný profil, založený na zaznamenaných kolorimetrických hodnotách a uchováva
ho v aktuálnej systémovej zložke.
5.6.5.2
Vstupné profily
Pri použití softvéru a štandardného farebného diagramu, v ktorom sú prítomné políčka s
pevne stanovenými dokonalými kolorimetrickými súradnicami, je možné vytvoriť dátové
štruktúry (ICC profil alebo profily digitálneho fotoaparátu) nevyhnutné pre reprodukciu
správneho farebného zobrazenia konvertovaného objektu.
Obr. 15. Farebný diagram Gretaq Macbeth ColorChecker SG – 140 Obr. 14. Farebný diagram
Gretaq Macbeth ColorChecker SG – 140 políčok, 8”x11,5”
Farebný diagram sa musí snímať potom ako bola optimalizovaná jednotnosť iluminácie a
upravené osvetlenie. Softvér tvorí korešpondenciu medzi údajmi registrovanými
fotoaparátom a kolorimetrickými hodnotami korešpondujúcich políčok diagramu(pixlov). Táto
korešpondencia bude formalizovaná v dátovej štruktúre, ktorá je vo všeobecnosti nazývaná
farebný profil.
Farebný profil je potom platný pre všetky snímky zachytené v zmysle identických podmienok
nastavenia a iluminácie. Ak sa podmienky v niečom líšia, pôvodne vyprodukovaný profil už
nie je platný a musí sa vytvoriť nový.
Farba digitálnej snímky poskytnutej s riadnym profilom uzatvára absolútnu kolorimetrickú
informáciu (nezávislú od konkrétneho nadobúdacieho systému a od podmienok iluminácie), z
tohto dôvodu, po jej zobrazení alebo doručení na spracovanie alebo tlač, bude docielená
možnosť jej ovládania riadnym spôsobom.
V prostredí masovej produkcie, môže byť účinnejšie skenovať farebný diagram samostatne a
urobiť to raz pre každú sériu originálov. Získanie farebného diagramu bude použiteľné, ak
budú všetky nastavenia zariadenia vyhovujúce pre celú sériu a každé spracovanie snímok sa
Strana 70 z 95
Metodický manuál č. 6
aplikuje dôsledne na všetky snímky. V opačnom prípade je nutné zachytenie farebného
diagramu pri všetkých objektoch.
Všetky ciele(diagramy) by mali byť umiestnené blízko, ale jasne oddelené od originálov,
ktoré sa skenujú. Musí byť dostatočná medzera na umožnenie plynulého vystrihnutia obrazu
z originálu, aby sa dali odstrániť ciele(diagramy), v prípade nutnosti, ale nie príliš veľká
medzera, aby sa veľkosť súboru nápadne zväčšila. Ubezpečte sa, že iluminácia objektu je
jednotná v porovnaní s osvetlením skenovanej položky. Umiestnite objekty tak, aby sa
zabránilo odrážaniu.
Ak sú originály digitalizované pod sklom, umiestnite pod sklo aj odkazové ciele odtieňa a
farby.
Pri nastavovaní digitálnych kópií fotografií pomocou digitálnych fotoaparátov, ktoré disponujú
hĺbkou, je dôležité sa ubezpečiť, že všetky odkazové ciele sú na rovnakom stupni ako plocha
obrazu – napr. pri digitalizovaní strany z hrubej knihy sa uistíme, že odkazové ciele sú v
rovnakej výške/na rovnakom stupni ako strana, ktorá sa skenuje.
5.6.5.3
ICC pracovný chod
Tradičný spôsob optimalizovania farieb spočíva v tvorbe ICC farebného profilu na uloženie
do farebného formátu obrazu (TIFF, JPEG, atď.) Tento profil je výsledkom analýzy pomocou
profilového softvéru (napr. Profile Maker) RGB údajov farebných obrazov registrovaných
zariadením počas vytvárania štandardného farebného diagramu.
Pri druhom použití aktuálneho softvéru (napr. Adobe Photoshop) sa bude musieť ICC profil
prideliť do farebného zobrazenia.
5.6.5.4
DNG pracovný chod
Nedávne uvedenie obrazového formátu DNG umožnilo vývoj nového a účinnejšieho prístupu
k farebnej optimalizácii.
Najlepší pracovný chod pre získavaný obraz pri použití digitálnych fotoaparátov sa skladá z
fotenia v RAW formáte a konvertovania RAW súborov do súborov farebných obrazov (TIFF,
JPEG, atď.) v neskoršom čase, pomocou aktuálneho konvertora formátu súborov (Adobe
Camera Raw, Aperture, atď.)
Použitie Adobe softvéru DNG Profile Editor umožňuje vytvorenie profilu digitálneho
fotoaparátu (prípojka, dcp), ktorý môže byť vložený do formátu DNG obrazov. Tento profil by
sa mal používať v prípade konverzie z RAW súboru do farebného súboru v prostredí Adobe
Camera RAW, čo zaručuje, že pri finálnom výstupe konverzie získame správnu farebnú
informáciu. Farebná informácia tu bude zobrazená v štandardnom farebnom priestore
(Adobe RGB, Prophoto, sRGB).
5.6.5.5
Riadenie profilov
Profil vytvorený v ICC pracovnom chode je špecifický konkrétnym zariadením na použitie v
konkrétnych podmienkach zachytenia (napr. Adobe RGB alebo Prophoto). Tento postup sa
môže odporučiť v niektorých prípadoch: v prípade straty profilu, ak je to štandardné, bude
jednoduché znova ho nájsť; ak je to špecifické, mohlo by byť nemožné znova ho nájsť.
Z hľadiska záchrany informácie, je tiež pravda, že v niektorých prípadoch by sa dala
odporučiť údržba špecifického profilu: konverzia profilu je vlastne nevratná operácia a
niekedy môže mať viditeľné účinky na obraz.
Strana 71 z 95
Metodický manuál č. 6
5.6.5.6
Konverzia do nového farebného profilu
Za účelom udržiavania Lab súradníc a s týmto vizuálnym prijímaním obrazu, ktorý už má
výstupný profil, by sa mal obraz konvertovať do ďalšieho profilu zmenením RGB dát.
5.6.5.7
Pridelenie nového farebného profilu
Za účelom opravenia vizualizácie obrazu sa môže prideliť iný profil. Preto sa zmenia údaje
Lab.
V prípadoch obrazov bez profilu, musíme nejaký prideliť, aby sme týmto obrazom dali
absolútny kolorimetrický odkaz.
5.6.5.8
Interpretácia zámerov
Interpretácia zámerov stanovuje ako sa bude nakladať s farbami mimo škály pri konverziách
farebného priestoru.
Strana 72 z 95
Metodický manuál č. 6
Obr. 16. Dve kolorimetrické škály predstavené v kolorimetrickom diagrame (trojuholník a beztvarý
útvar) a dva farebné body: jeden je zahrnutý v oboch škálach, ten druhý len v jednej
Všeobecne sa zvažujú štyri interpretácie zámerov:
•
vnemová
•
saturačná
•
relatívne kolorimetrická alebo
•
absolútne kolorimetrická
Pri konverzii obrazov z jedného farebného priestoru do druhého poukazuje interpretácia
zámerov na to, ako sa má vyriešit chybné spojenie veľkosti a tvaru medzi zdrojom a
cieľovými farebnými priestormi počas farebných transformácií.
Pri voľbe vnemového zámeru počas farebnej transformácie sa vizuálne vzťahy medzi
farbami udržiavajú spôsobom, ktorý vyzerá prirodzene, ale vzhľad špecifických farieb nie je
nutné udržiavať. Príkladom je, že pri tlači softvér upraví všetky farby popísané zdrojovým
farebným priestorom tak, aby sa zmestili do menšieho cieľového priestoru (priestory tlače sú
menšie než väčšina zdrojov pracovných priestorov). Pre obrazy s význačnými farbami, ktoré
sú mimo škály cieľového priestoru (obyčajne vysoko saturované farby) najlepšie funguje
vnemová interpretácia zámerov.
Relatívny kolorimetrický zámer sa pokúša udržiavať zjav všetkých farieb, ktoré spadajú do
cieľového priestoru a upravovať mimoškálové farby blízkym škálovým nahradením. V
kontraste s absolútnym kolorimetrickým zámerom, relatívny kolorimetrický zámer zahŕňa
porovnanie bielych bodov zdrojových a cieľových priestorov, a teda posunie všetky farby s
cieľom prispôsobenia rozsahov jasu počas údržby farebného prevedenia všetkých farieb v
škále.
To môže minimalizovať straty detailov, čo sa môže vyskytnúť pri absolútnych
kolorimetrických zámeroch pri saturovaných farbách, ak sa dve rôzne farby mapujú do toho
istého umiestenia v cieľovom priestore. Pre obrazy, ktoré neobsahujú význačné
mimoškálové farby (ako napr. skoro neutrálne zobrazenia historických papierových
dokumentov), obyčajne najlepšie funguje relatívny kolorimetrický zámer.
Strana 73 z 95
Metodický manuál č. 6
5.6.6 Archivácia digitálnych mastrov – „primary digital master“, PDM
Po procesnom spracovaní dát sú tieto archivované/uložené na lokálne externé médium,
pričom bude on-line aktualizovaná aj digitalizačná databáza(napr. status PDM: local archive).
Zosnímané PDM zostávajú aj na disku riadiaceho počítača. Po archivácii (zmena statusu
v digitalizačnej databáze) môžu byť vymazané.
Po zaplnení lokálneho pamäťového média sa získané dáta fyzicky transportujú do
centrálneho úložiska a tam sa uložia na veľkokapacitné archivačné média. Každý PDM
prejde digitálnou podateľňou, kde bude zaregistrovaný v digitalizačnej databáze (napr. status
PDM: archived) a táto bude synchronizovaná s katalogizačnou databázou KO príslušnej PFI.
Nakoniec sa všetky tieto dáta zálohujú, fyzicky na inom mieste.
Zabezpečením lokálnej archivácie PDM a postprodukovaných DO sa zaoberá metodický
manuál č. 3.
Zabezpečením dlhodobej archivácie PDM a postprodukovaných DO sa zaoberá metodický
manuál č. 17.
5.6.7 Postprodukcia
Postprodukcia je úprava získaných dát (PDM) za účelom vytvorenia digitálneho
zástupcu(ADM).
Okrem požadovanej prezentačnej úrovne je limitujúcim faktorom
postprodukčného procesu najmä samotná technológia snímania a aj technológia
zobrazovania/prezentácie snímaných dát. Vzhľadom na rýchlosť vývoja nemôžeme
definitívne a konkrétne určiť ani technológiu vizualizácie, ani technológiu postprodukcie.
Postprodukčné procesy však nepodliehajú takému radikálnemu vývoju, pretože štandardné
zobrazovacie technológie sú už zabehnuté a masovo používané, takže výmena
technologických generácií prebieha v dlhších intervaloch. Takisto formáty PDM
(postprodukčné vstupy) sú vo veľkej miere štandardizované a teda menej ovplyvňujú
postprodukčné zabezpečenie.
Nutným predpokladom zabezpečenia kvality ADM sú rovnaké svetelné podmienky na
postprodukčnom zobrazovacom zariadení, ako v čase a priestore snímania PDM. Toto bude
zabezpečené kalibrovaním monitorov s využitím farebného profilu snímacieho zariadenia
získaného počas procesu prípravy.
Proces postprodukcie pozostáva vždy minimálne z dvoch fáz.
I. čistenie/retuš dát.
Táto fáza sa dá minimalizovať prípravou digitalizovaného objektu. Ak sa jedná o fotografické
zábery, ide v podstate o fotografickú retuš, na ktorú vo veľkej miere postačujú štandardné
softvérové nástroje. Pre aspoň čiastočnú automatizáciu je nutný špecializovaný, individuálne
upravený softvér.
Proces čistenia/retuše bude overovaný odborníkom PFI z digitalizačného tímu, aby sa
zachovali/zlepšili všetky sledované kvality snímaného objektu.
II. samotných postrocesing.
V prípade kompozitných fotografických záberov (mozaiková technika) prebieha fáza
postprodukcie poloautomaticky v špecializovaných softvéroch a jej účelom je vznik jedného
(v sérii) vysokokomplexného záberu rádovo o veľkosti 100MB.
Tieto dve fázy časovo prenikajú, nakoľko napr. pri kompozitných fotografiách môže byť
čistenie/retuš potrebná až po postprocesingu(nemusia sa čistiť všetky vstupné zábery ale len
jeden výsledný). Obidve fázy postprocesingu teda musia prebiehať paralelne.
Každý krok tvorby/postprodukcie digitálneho zástupcu musí byť aspoň zbežne zaznamenaný
(registrovaný) a neskôr v procese registrácie s ADM využitý na generovanie druhotných
metadát (metadát získaných v procese postprodukcie, resp. produkčné metadata).
Strana 74 z 95
Metodický manuál č. 6
Samotná komplexnosť postprodukcie je určená najmä úrovňou vizuálneho záznamu daného
KO. V princípe úroveň detailnosti ADM nemôže byť väčšia ako úroveň detailu PDM.
Z tohoto hľadiska ju môžeme rozdeliť taktiež na 3 úrovne. Každá z vyšších úrovní obsahuje
tie nižšie (P3 є P2 є P1), pretože všetky úrovne na seba procesne nadväzujú.
P1
P2
P3
- základné očistenie a úprava digitálnych fotografií
- bez odmaskovania/orezania objektu od pozadia
- vytvorenie prezentačnej vrstvy
- dôkladná retuš
- úprava farebnosti s použitím farebných profilov
- spojenie mozaikových záberov do jedného celku
- definícia obsahových vzťahov
- optimalizácia za účelom sprístupnenia v maximálnom detaile
Pri postprodukcii sa vlastne upravujú jednotlivé snímky, tak aby sa zachovalo čo
najvernejšie zobrazenie zachycovanému objektu, ale zároveň sa zvýšila ich prezentačná
hodnota a to :
• očistením dát od rôznych mechanických znečistení
• bezstratovou kompresiou za účelom zmenšenia objemu
• generovaním prezentačných vrstiev za účelom sprístupnenia
• celkovou optimalizáciou
Natočenie, vyrovnanie
Spojenie
Úprava farebnosti, jasu
a kontrastu
Orezanie
Odstránenie nečistôt
Ostrenie
Vloženie vodoznaku
- horizontálne vyrovnanie snímky
- najčastejšie otočenie obrazu (fotografie) o 90 stupňov
- ak nie je uhol natočenia zrejmý (napr. abstraktné obrazy) je
potrebné konzultovať dokumentáciu, prípadne kurátora
zodpovedného za objekt.
- spájanie viacerých záberov v týchto prípadoch :
objekt pozostáva z oddeliteľných častí, ktoré musia byť vo
výslednej snímke spojené
- objekt je rozmerný, nedá sa nasnímať v jednom zábere;
musí byť nasnímaný na viac krát
- úprava farieb podľa zosnímanej farebnej škály(ak sa
nepoužije farebný profil)
- vyrovnávanie svetlej a tmavej úrovne (histogram)
- vytvorenie výseku z pôvodného záberu
- miera orezania závisí od prezentačnej vrstvy
- dôležitý kontrast a jednoliatosť pozadia za foteným objektom
– orezový obrys
- automatizácia možná snímkom obrysu (extrémne tmavý
objekt na presvetlenom pozadí)
- vykonávané manuálne, bez použitia filtrov
- nečistoty spôsobené nedokonalosťou DA (prach)
- pri procese snímania dochádza nevyhnutne k strate ostrosti
- úprava rozdielu medzi priľahlými tmavými a svetlými bodmi
(„antialiasing“)
- softvérové funkcie ostrenie (sharpening), maskovanie
neostrosti (unsharp masking).
- možné po všetkých ostatných úpravách, t.j. na konci
postprodukcie
- slúži na označenie PFI, ktorá KO vlastní, najmä
v prezentačnej vrstve
Strana 75 z 95
Metodický manuál č. 6
Dokumentácia úprav,
priradenie metadát
- prebehne automatizovane
- informácie o úpravách PDM, sa zdokumentujú v technických
metadátach
- editácia IPTC polí, vrátane tagu pre autorské práva
- záznam technických metadát(úroveň prezentačnej vrstvy,
formát, farebný profil, kompresia, zmenšenie, EXIF) v XML
5.6.8 Archivácia digitálnych zástupcov – „adjusted digital master“, ADM
V niektorých prípadoch (najmä pri najvyššej úrovni postprodukcie P3) musia byť archivované
aj niektoré poloprodukty, resp. ak má byť výsledkom postprodukcie digitálne rekonštruovaný
ADM, musí sa uchovať aj pôvodný nerekonštruovaný ADM. V tomto prípade teda dôjde
k postprodukcii najskôr do nerekonštruovaného ADM (ktorý sa archivuje) a až potom bude
ADM digitálne zrekonštruovaný.
Voľba formátu ADM je individuálna, u jednotlivých prvkov (DO). ADM totiž pozostáva
z viacerých súborov(DO), ktorých formáty sú určené prezentačnou vrstvou, resp. úrovňou
postprodukcie PDM. Formáty zápisu ADM, závisia od snímacej a postprodukčnej
technológie. Ich výber sa musí overiť po finálnej voľbe jednotlivých snímacích technológií.
Pred archiváciou musí byť ADM takisto (ako PDM pred archiváciou) individuálne
pomenovaný(perzistentný identifikátor) .
Zabezpečením lokálnej archivácie PDM a ADM sa zaoberá metodický manuál č. 3.
Zabezpečením dlhodobej archivácie PDM a ADM sa zaoberá metodický manuál č. 17.
5.6.9 Prezentácia
Prezentáciou konvertovaných dát/vizualizácií sa zaoberá Metodický manuál č.21, pre
zabezpečenie spracovania, správy a prezentácie konvertovaných objektov. Tento manuál by
mal definovať jednotlivé prezentačné vrstvy, z hľadiska zložitosti a objemu.
Návrh jednotlivých technológií vizualizácie a hlavne postprodukcie, musí zohľadňovať
niekoľko úrovní digitálnych zástupcov/surogátov, ktoré budú vygenerované zo získaných
dát(PDM). Niekoľko úrovňová prezentácia bude nutná na široké zabezpečenie sprístupnenia
digitálnych zástupcov a služieb s tým spojených.
5.7
Dátový model
V tomto bode udávame metódy pre uchovávanie a doručovanie požadovaných dát. Výber
formátu súboru je kritický pre kvalitu obrazu.
Strata korešpondencie medzi obrazmi a na ne vzťahujúcim sa objektom je jedným z
najhorších rizík konverzie. S cieľom zabrániť tejto možnosti je potrebné venovať pozornosť
nasledovnému:
•
Kritériá pomenovania (jedinečný identifikátor) a
•
Metadáta.
Strana 76 z 95
Metodický manuál č. 6
5.7.1 Digitálny náhradný formát súboru
Ide o formát prvotne nasnímaného digitálneho objektu, teda formát, v ktorom bude uložený
primary digital master (PDM). Pre dlhodobé zachovávanie PDM je aktuálne zvoliť formát
súboru, ktorý má nasledovné požiadavky :
• jedná sa o verejný formát (open source)
• uchováva najviac možných pôvodných údajov pôvodného nadobudnutia
Prvá požiadavka vynecháva použitie patentovaných RAW formátov. Po niekoľkých rokoch sa
môže vyskytnúť problem pri konvertovaní zastaralých RAW formátov.
Druhá požiadavka zabraňuje použitiu stratových formátov na komprimovanie, t.j. so stratou
informácií (napr. JPEG).
Bezstratové verejné formáty sú :
• open RGB formát s najvyššími bitovými hĺbkami (TIFF alebo PNG)
• open RAW formát (DNG)
Prvá možnosť je najbezpečnejšia ale veľmi drahá v zmysle priestoru disku (všeobecne
TIFF/16bit sú skoro tri krát väčšie než RAW).
Čo sa týka druhej možnosti, v súčasnosti jedine DNG formát (Digital Negative) spĺňa
požiadavky. Tento formát bol predstavený spoločnosťou Adobe so zámerom zjednotenie raw
súborov formátov u fotoaparátov: v dnešnej dobe (2009) je v zmysle podania na ISO a už je
de facto štandardom.
Ak fundamentálnym aspektom snímaného objektu nie je farba, môžu byť voľbou čiernobiele
snímky: rozmery použité pomocou monokanálových obrazových súborov sú tri krát menšie
než RGB snímok.
5.7.2 Odvodené formáty súborov
Ide o formáty súborov určených pre koncového uživateľa, ktoré vzniknú postprodukciou
PDM. Tieto súbory sa označujú ako adjusted digital master (ADM). Očakáva sa, že prístup
koncového užívateľa k zdrojom sa uskutoční najmä pomocou použitia internetových
protokolov. Príprava pre doručenie vyžaduje spracovanie “digitálnych zástupcov”, teda
postprocesing. Ide vlastne o generovania digitálnych objektov vhodných pre použitie v
internetovom kontexte, typicky znížením kvality za účelom generovania súborov veľkostí
vhodných na prenos cez network.
Je potrebné zvážiť skutočnosť, že variácie existujú pri
•
•
typoch hardvérových zariadení a užívateľských softvéroch použitých užívateľmi
stupňoch obmedzenia šírkového pásma, v rámci ktorého užívateľ pracuje
Na dosiahnutie maximálneho potenciálneho užívania, by mal projekt vytvárať zdroje
dostupné v alternatívnych veľkostiach alebo formátoch alebo pri alternatívnych
rozlíšeniach/rozsahoch bitov. Projekt by mal periodicky kontrolovať kritériá, na ktorých sú
založené rozhodnutia o formáte doručenia a parametre.
Strana 77 z 95
Metodický manuál č. 6
5.7.3 Kritériá pre pomenovanie
Skôr než sa začne s konverziou, je nevyhnutné zaviesť presné kritérium pre vytvorené
súbory. Kritérium je potrebné prediskutovať medzi inštitúciou, ktorá uchováva zbierku a
medzi inštitúciami/firmami, ktoré prevádzajú konverziu, pričom berieme do úvahy
katalografické a technologické otázky. Jednoznačnou a trvalou identifikáciou zosnímaných
a postprodukovaných DO sa zaoberá metodický manuál č.18.
Všeobecne, názov súboru by mal byť reťazcom vytvoreným niekoľkými časťami a bude
obsahovať nevyhnutné informácie pre identifikáciu elementov v rámci zbierky.
Príklad možného reťazca je nasledovný:
objINST-catalogPIECE-stringIMAGE.extension
objINST
Táto časť názvu je skratka inštitúcie/organizácie, ktorá uchováva zbierku určenú na
digitalizáciu.
catalogPIECE
Toto je univokálny katalografický kód používaný inštitúciami/organizáciami na identifikovanie
špecifických elementov v rámci zbierky.
stringIMAGE
Alfanumerický reťazec obsahujúci progresívny počet obrazov špecifického objektu a
kodifikujúci ďalšie možné informácie o obraze (napr. R=recto, V=verso) a ich použitie (napr.
M=hlavný súbor, CC=obraz obsahujúci farebný diagram, P=následné spracované obrazy pre
tlač, E=obrazy externého pôvodu, iné kódy na definovanie) pomocou legendy.
extension
Prípona k názvu súboru aplikovaná pre zobrazenie zakódovaných konvencií jeho obsahu
(napr. tif, .jpg, .png, .dng etc.).
5.7.4 Metadáta
Voči rizikám straty spojenia medzi obrazmi a objektmi, ktoré obrazy reprodukujú, vykazujú
súbory digitálnych obrazov sadu dodatočných informácií, iných než údaje o pixloch, ktoré sú
k dispozícii ako súčasť súboru nazvaného záhlavie. Memorizácia týchto informácií sa
odohráva pomocou dvoch pomerne rozšírených štandardov: IPTC a Exif. Digitálne
fotoaparáty uchovávajú pri fotení automaticky záhlavie a súbor informácií (EXIF údaje):
ohnisková dĺžka, clona, rýchlosť závierky, atď.
IPTC údaje vkladá užívateľ a vzťahujú sa na súbor metadát, ktoré sa týkajú autora obrazu,
prezentovaného objektu a informácií o autorských právach.
Výhodou využívania týchto štandardov je, že metadáta sú neodeliteľné od obrazu, na ktorý
sa vzťahujú.
V projekte digitalizácie pre memorizáciu metadát sa odporúča vytváranie špecifických
súborov v XML formáte; zahraničné inštitúcie zaviedli konkrétne diagramy. Takisto je
vhodné, že operátori, ktorí vykonávajú konverziu, pripoja metadáta do záhlavia obrazu.
Strana 78 z 95
Metodický manuál č. 6
5.7.5 Jednotný identifikátor zdroja
Digitalizované zdroje by sa mali jasne identifikovať a adresovať priamo z webového
prehliadača užívateľa. Je napríklad dôležité, aby mal konečný užívateľ kapacitu na priame a
spoľahlivé prevedenie do individuálneho zdroja, než aby musel spájať webovú stránku a celý
projekt. Projekt by mal pre tieto účely použiť Uniform Resource Identifier (URI) a taktiež by
mal zaistiť, že URI bude primerane konštantný.
URI by nemali uvádzať informácie o formáte súboru, technológiách serveru, organizačnej
štruktúre poskytovateľských služieb alebo o iných informáciách, ktoré sa môžu meniť počas
životnosti zdroja. Ak je to vhodné, projekt by mal zvažovať použitie OpenURL, identifikátory
digitálnych objektov založených na diagrame iného identifikátora.
Jednoznačnou a trvalou identifikáciou zosnímaných a postprodukovaných DO sa zaoberá
metodický manuál č.18.
5.8
Kontrola kvality
V tejto časti dokumentu sú definované indikátory kvality a zobrazené postupy na ich
vymeriavanie.
5.8.1 Meranie ostrosti pomocou modulačnej prenosovej funkcie
Približné ohodnotenie rozlíšenia nadobúdacieho zariadenia sa dá získať zo zachytenia
obrazu testovacej tabuľky obsahujúcej čiernobiely “schod”, t.j. ostrú deliacu čiaru medzi
čiernou a bielou zónou s ostrým prechodom.
V uvedenom príklade je použitá Edmundova testovacia tabuľka “Variable contrast USAF field
target” (obr. 16); ide o papier, na ktorom je fotograficky reprodukovaných niekoľko súborov
mriežkových vzoriek. Tieto vzorky majú zvyšujúcu sa priestorovú frekvenciu a rôzne
kontrastné stupne.
Obr. 17. Testovacia tabuľka USAF rozlíšenia. Priblížená a vyznačená je skupina 1
Vzorka v každom okienku je charakterizovaná priestorovou frekvenciou v cykloch/mm:
nasledovná tabuľka niektoré udáva.
Strana 79 z 95
Metodický manuál č. 6
Testovacia tabuľka USAF 1951
SkupinaPodskupina Cycles/mm
2
3
5,04
2
4
5,66
2
5
6,35
2
6
7,13
Po upravení správnej geometrie v súbore, jednotnosti osvetlenia a ohniska s cieľom
ohodnotenia MTF, bola testovacia tabuľka konvertovaná použitím 550 ppi.
Oblasť záujmov (ROI) bola zvolená pre čiernobiely prenos; momentálne v tejto oblasti
prebieha spracovávanie a analyzovanie softvérom “Imatest®” na ohodnotenie kvality obrazu.
Pomocou výpočtov vykonaných na profile čiernobielych krokov (Derivative and Fourier
Transform) získal softvér modulačnú funkciu prenosu.
“Imatest” tiež indikuje priestorové frekvencie (v cykloch/pixely alebo cykloch/mm), ktoré sú
reprodukované konkrétnym zoslabením (s odkazom na kontrast pri 0 cykloch/pixel): 30%
(MTF30) a 50% (MTF50). Navyše, softvér indikuje zoslabenie pri Nyquistovej frekvencii
(MTF-Nyquist), t.j. pri polovici vzorkovacej hustoty.
Obr. 18. Funkcia Modulačného Prenosu znižuje modulačnú hĺbku s rastúcou frekvenciou
Vyššie hodnoty parametrov MTF30 a MTF50 indikujú lepší výkon nadobúdacieho zariadenia,
t.j. menšie oslabenie rôznych frekvenčných zložiek. Ideálna hodnota MTF-Nyquist je 0, čo
neindikuje nič nové.
Aj napriek niekoľkým približným hodnotám, sa táto metóda pre výpočet MTF môže
považovať za užitočný a rýchly nástroj na ohodnotenie prevedenia systémového rozlíšenia.
Strana 80 z 95
Metodický manuál č. 6
5.8.2 Farebná presnosť
Z dôvodu kontroly efektívnosti kalibračných a profilačných techník je vhodné plánovať
postupy na ohodnotenie kvality pre farebnú presnosť.
Zachytenie farebnej tabuľky musí byť prevedené rutinne (napr. ColorChecker 24 alebo
IT8.7/2 tabuľka). Po priradení správneho farebného profilu k týmto obrazom, pre každý
patch, sa hodnoty CIELab budú môcť čítať na získanom obraze; čítanie sa musí vykonať
pomocou spriemerovania obsadenia pixlov korešpondujúcich s rovnakým patchom.
Kolorimetrická vzdialenosť medzi tabuľkovými hodnotami, ktoré sa dajú čítať na obraze,
bude vypočítaná pre každý patch. Priemerná kolorimetrická vzdialenosť všetkých patchov sa
berie ako indikátor farebnej vernosti analyzovaného nadobúdacieho zariadenia.
Hranica tolerancie sa musí zaviesť týmto indikátorom: ak je priemerné CIEDE2000 menšie
ako 4, farebná presnosť sa dá považovať za dobrú.
5.9
Časové súvislosti
Digitálne technológie sa stále zdokonaľujú, čo spôsobuje ich rýchle zastaranie. Určenie
optimálnej technológie digitálnej vizualizácie preto musí byť aktuálne voči súdobým
technologickým možnostiam. Nie je preto ani možné odhadnúť časovú náročnosť digitálnej
vizualizácie použitím ešte neexistujúcich technológií. Pri každej novej technológii sa však
zachovávajú určité vlastnosti, ako sú logická nadväznosť jednotlivých procesov, či vzťahy
medzi zdrojmi, časom a množstvom. Procesu samotnej digitálnej vizualizácie predchádza
príprava, resp. konštrukcia digitalizačnej aparatúry. Na začiatku musí byť uskutočnený
finálny výber digitalizačných technológií. Tento výber určí konkrétnu časovú náročnosť
konštrukcie a prípravy DA, ako aj časovú náročnosť celého konverzného procesu. Samotný
proces prípravy a konštrukcie DA začne vytvorením a optimalizáciou virtuálneho
konštrukčného návrhu. Podľa tohto návrhu sa skonštruuje a zostrojí pilotná DA. Po jej
základnom funkčnom otestovaní prebehne fyzická optimalizácia celého procesu, ktorou bude
overený digitálnou vizualizáciou skúšobnej série. Uvedené činnosti sú následné, nasledujúci
proces je závislý od výsledku predchádzajúceho. Ak bude projekt digitalizácie vyžadovať
viacero DA rovnakého typu, bude ich možné paralelne skonštruovať ako kópiu už overenej
pilotnej DA. Podobne bude prebiehať aj príprava postprodukcie. Technológie
postprodukčného spracovania získaných dát sa takisto veľmi rýchlo vyvíjajú, a tak finálna
voľba konkrétnych riešení podmieňuje výslednú časovú náročnosť nielen samotného
procesu vizualizácie, ale aj procesu návrhu a vytvorenia postprodukčneho strediska. Najprv
sa vytvorí a optimalizuje virtuálny návrh postprodukčného pracovného toku, vrátane siete
pracovných staníc a výpočtovej farmy. Podľa tohto návrhu bude reálne vytvorená sieť
pracovných a výpočtových staníc tak, aby spĺňala požadované výstupné parametre. Jej
funkčnosť sa overí postprodukciou skúšobnej série.
Strana 81 z 95
Metodický manuál č. 6
Príklad časovej náročnosti procesu prípravy vizualizácie a postprodukcie pri využití
súčasných technológií :
Proces prípravy DA :
Výber a test konverzných technológií
Konštrukcia a zostrojenie pilotnej DA
Optimalizácia a skúšobné série
Zostrojenie a zabehnutie ďalšej DA
Vyškolenie vizualizačného tímu
4 týždne
8 týždňov
2 týždne
4 týždne
4 týždne
Proces prípravy postprodukcie :
Konštrukcia a zostrojenie HW farmy a staníc
Výskum, výber a úprava softvéru
Optimalizácia workflow a skúšobné série
6 týždňov
2 týždne
4 týždne
Konečná voľba technológií na digitálnu vizualizáciu príslušnej kvality, určí zároveň výsledné
časové snímky všetkých jej príslušných procesov. Preto pri tejto voľbe musí byť okrem
ekonomických a vstupno-výstupných parametrov zohľadnená aj časová náročnosť.
Za účelom procesnej a časovej optimalizácie bude digitálna vizualizácia prebiehať
v digitalizačných sériách. Výberové kritériá týchto sérií budú definované medznými
parametrami konkrétnej vybranej technológie. Pred každou sériou sa digitalizačná aparatúra
nastaví tak, aby získané digitálne objekty spĺňali požadované výstupné parametre. Toto
nastavenie by malo prebehnúť na reprezentačnej vzorke najmenej dvoch objektov (medzné
objekty). Tieto objekty by mali pokrývať svojimi vlastnosťami medzné hodnoty výberových
parametrov v rámci jednej digitalizačnej série, aby sa zaručilo uspokojivé nastavenie, resp.
prednastavenie DA pre všetky objekty série. Účelom digitalizačných sérií je časová
optimalizácia masového procesu digitálnej vizualizácie. Nevylučuje však individuálne
„donastavenie“ DA pri konverzii jednotlivých objektov, ak to vyžaduje kontrola kvality, resp.
požadované výstupné parametre. Ďalšou možnosťou zníženia časovej náročnosti samotnej
vizualizácie je jej čiastočná automatizácia. Tá je v súčasnosti možná najmä pri veľkoplošnom
múzejnom skeneri, na ktorom je možné skenovať niekoľko 2D objektov naraz. Rozdelenie
získaného DO do čiastkových DO pre jednotlivé snímané objekty podľa vopred určeného
rozmiestnenia, môže prebehnúť plne automaticky.
Počet konvertovaných
objektov
Q1
Q3
Závislosť časovej náročnosti od počtu konvertovaných
objektov(Q1,Q3 – rôzne úrovne kvality)
Čas potrebný na
konverziu
jedného objektu
Strana 82 z 95
Metodický manuál č. 6
Veľkosť
a komplexnosť
konvertovaného
KO
Q1
Q3
Čas potrebný
na konverziu
jedného objektu
Závislosť časovej náročnosti od veľkosti a zložitosti
konvertovaných objektov(Q1,Q3 – rôzne úrovne kvality)
Postprodukčné procesy sú čiastočne synchrónne, teda v rámci jednej série môže prebiehať
paralelné spracovanie viacerých konvertovaných objektov. Základnými faktormi optimalizácie
posprocesingu sú teda paralelné a automatické spracovania sérií digitálnych objektov na
výpočtovej farme.
Príklad časovej náročnosti procesu digitálnej vizualizácie a jej postprodukcie pri využití
súčasných technológií, pričom odhadované časové snímky sú veľmi ilustračné a nerátajú
s nedostatkom a výpadkami zdrojov, prípadnými technickými problémami a pod.:
Nastavenie DA pre jednotlivé série
4 hod
- pre jedno mozaikové fotenie
2 hod
(Tento časový interval sa vyprofiluje po skonštruovaní a optimalizácii pilotnej DA).
Príprava a umiestnenie KO v DA (len konverzná časť, nie prípravná manipulácia)
0,2 hod
Snímanie priemerného 2D KO veľkosti A4 (20x30 cm) pri 16-bitovej farebnej hĺbke :
Skenovanie veľkoplošným skenerom
0,5 hod
Digitálna fotografia
1 hod
Mozaikové fotenie
0,05 hod / 1 čiastková snímka
Proces postprodukcie získaných dát :
Pri postprodukcii môžeme pre príslušnú úroveň kvality použiť príslušnú postprodukčnú
náročnosť P:
P1
0,5 hod
P2
4 hod
P3
6 hod
Špecifikom je mozaikové fotenie, ktoré za účelom vytvorenia jedného DO pre celý snímaný
KO vyžaduje minimálnu úroveň postprodukcie P2, nakoľko úroveň P1 nezahŕňa zošívanie
čiastkových fotografických snímok mozaikového fotenia.
Teoreticky je možné odhadnúť, že sa za deň dá snímať od 3 do 50 kusov 2D KO v závislosti
od použitej metódy, avšak len z hľadiska technológie (technologické možnosti).
Strana 83 z 95
Metodický manuál č. 6
Priestorová náročnosť, resp. veľkosť získaných DZ závisí od parametrov snímania
a veľkosti snímaného objektu. Približne sa dá určiť z nasledujúceho vzťahu (jeden bajt
zaznamená hodnotu jedného farebného kanálu jedného bodu pri 8-bitovej farebnej hĺbke),
ktorý udáva dátovú veľkosť nekomprimovaného súboru :
Objem súboru O = ( Š x V x (R)2 x K / 220 ) MegaBajtov
Š,V – rozmery (šírka a výška) v palcoch (1 palec = 25,4 mm)
R – rozlíšenie snímky v dpi (dots/pixels per inch, bodoch na palec)
K – počet kanálov farebného profilu, pre čiernobiele snímky K = 1, pre farebný profil RGB,
alebo Lab color, K = 3
220 = 1048576 je počet bajtov v jednom megabajte (dvojková sústava)
Pri snímaní 16-bitovej farebnej hĺbky sa objem získaného súboru približne zdvojnásobí.
Vzorec po zjednodušení (pre profil RGB, resp Lab color):
O = ( Š x V )[m] * (R2)[dpi] * 0,0044346 [MegaBajtov]
Príklady :
Veľkosť (mm) KO
Rozlíšenie(dpi)
Fatrebná hĺbka
Farebný profil
A4 (210x297)
300
8-bit
čiernobiely
Objem
DO(MB)
127
A4 (210x297)
1200
8-bit
RGB, Lab color
383
A4 (210x297)
1200
16-bit
RGB, Lab color
767
A2 (420x594)
600
8-bit
RGB, Lab color
398
2xA0(1189x1682)
400
8-bit
RGB, Lab color
1419
Uvedené veľkosti sa týkajú nekomprimovaného zápisu, ktorý umožňujú najmä formáty DNG
a TIFF. Následná kompresia získaných dát môže objemy DO niekoľkonásobne znížiť.
Bezstratovú kompresiu podporuje napr. formát TIFF(LZW kompresia) alebo JPEG2000.
Stratový zápis je uskutočňovaný do formátov typu JPG a deje sa spravidla pri nižších
prezentačných vrstvách (napr. informačná).
5.10 Zabezpečenie kontroly kvality
Kontrola kvality vychádza z poznania prác pri konverzii, ktoré musia byť podrobne
zdokumentované ešte pred začiatkom prác. V pracovnom procese je potrebné identifikovať
kľúčové body, kedy by mala prebiehať kontrola. Rovnako musí byť zdokumentovaný postup
kontroly kvality – zodpovednosti, práce, časový rozsah. Kvalita DO bude ovplyvnená
mnohými faktormi: fyzický stav pôvodného objektu, použité technológie, schopnosti
operátora, rozlíšenie, postrocesné spracovanie, výber formátov a kompresie.
Rozlišujeme viaceré typy kontroly, jednak podľa záberu (prípravná – kontrola vzorky), úrovne
riadenia (procesná), alebo toho, či je kontrolu možné realizovať automaticky, alebo len
manuálne.
V procese digitalizácie je potrebné mať pripravený postup pre reportovanie, vyhodnocovania
hlásených chýb a vybrať systém pre reportovanie chýb. Hlásenie o chybe by malo obsahovať
meno používateľa hlásiaceho chybu, dátum, podstata chyby, navrhované riešenie, prioritu.
Strana 84 z 95
Metodický manuál č. 6
Prípravná kontrola
Pred začiatkom digitalizácie by mala byť vytvorená vzorka digitálnych objektov, ktoré budú
reprezentatívne pre konkrétny proces konverzie. Z ich kontroly môžu vyplynúť otázky, ktoré
neboli známe v procese plánovania. Až následne by sa mala začať masová produkcia.
Procesná kontrola
Na vrchnej úrovni zabezpečenia kvality je kontrola procesov, ktorú zabezpečuje podľa
projektovej a technickej dokumentácie projektový manažér a technický manažér
Automatizovaná kontrola
Kontrola správne priradeného identifikátora je jednou z možností automatickej kontroly,
v procese priraďovania DO ku katalogizačným záznamom KO, resp. kontroly, či KO
s identifikátorom referovaným v identifikátore DO existuje. Tento krok je dôležitý najmä ak
má premenovanie súborov na starosti osoba, ktorá vykonáva aj iné práce (napr. úpravy
master snímok) - jeho pracovné zataženie je vyššie, tým pádom aj riziko chybného
premenovania súboru. Zlé pomenovanie súboru môže byť dôsledkom zle zapísaného, alebo
priradeného lístka s inventárnym číslom do záberu. Pri spracovávaní veľkých súborov by
bola kontrola všetkých fotogafií časovo náročná, preto sa kontrola vykonáva len námatkovo,
napríklad ak sa dajú určiť bloky diel.
Manuálna kontrola
Príklady manuálnej kontroly:
• úplnosť záberu (či nebola vynechaná časť diela)
• duplicita (či nebolo dané dielo digitalizované dvakrát, resp. v inej digitalizačnej sérii)
• kvalita snímky (jas, ostrosť, rozlíšenie)
• názov, formát, kompresia, veľkosť súboru
• rozlíšenie snímky
• neorezaná, nenatočená snímka
• nedostatočná, resp. prílišná ostrosť
• prílišná svetlosť, alebo tmavosť
• strata detailu v svetlých miestach, alebo tieňoch
• nadmerný šum v tmavých častiach, alebo tieňoch
• moiré efekt
Kritéria kvality procesu digitalizácie :
• presnosť a bezchybnosť nastavenie DA
• dôkladné umiestnenie/naaranžovanie KO
• minimalizácia ruchov
Na proces digitalizácie môžeme z hľadiska procesných chýb nazerať po technickej a po
obsahovo/významovej stránke. Príslušné procesné chyby(resp. ich minimalizáciu) by mali
zabezpečovať príslušní zodpovední pracovníci, priamo v procese digitalizácie. Technické
chyby odhalí zodpovedný operátor DA, porovnaním realizovaného procesu s predpísaným.
Za obsahovo-významové chyby by mal byť zodpovedný kustód, ktorý je poverený
manipuláciou a prípravou KO na digitalizáciu a má o danom KO dostatok znalostí aby mohol
tieto chyby odhaliť.
Kritériá kvality výstupných DO, DZ :
• farebná vernosť
• čistota (žiadne náhodné chyby digitálne/analógové)
• ostrosť
Strana 85 z 95
Metodický manuál č. 6
Kvalita výstupov, resp. PDM, bude u rôznych úrovní vizualizácie sledovaná rôznym
spôsobom, všeobecne, po zosnímaní DO bude tento skontrolovaný príslušným operátorom
DA na príručnom náhľadovom kalibrovanom monitore.
Operátor skontroluje najmä náhodné chyby technického rázu (nečistoty, tech. havárie).
Kontrola kvality tohto typu bude zabezpečená už v procesnom spracovaní DO bezprostredne
po vizualizácii, aby mohli byť nájdené chybné DO nahradené novozískanými DO tých istých
parametrov a mohli ich tak 100 % nahradiť.
Po procesnom spracovaní prebehne kontrola obsahovej kvality získaných DO.
Ďalšou kontrolou úrovne kvality DZ bude bezprostredne po postprodukcii, počas ktorej sa
odstraňujú chyby, ktorých odstránenie je časovo náročné alebo nemôžu/nemusia byť
vykonané v procese vizualizácie. Aj keď kvalitu postprodukcie určuje úroveň vizualizácie,
postprodukčné chyby sú podobného charakteru. Ďalej pri postprodukcii dochádza
k čiastočnej reinterpretácii dát, čo zo sebou nesie riziko obsahovo - významového skreslenia.
Preto by kvalita postprodukcie, resp. ADM, mala byť posudzovaná tak isto ako v procese
vizualizácie, teda z hľadiska technického (zodpovedný postprodukčný operátor) a aj
z hľadiska obsahovo-významového(zodpovedný kurátor/kustód).
5.11 Monitorovanie realizácie procesov a aktivít
Monitorovanie procesu vizualizácie by malo byť zabezpečené „on-line“. Malo by vychádzať
z evidencie PDM t.j čiastkových DO získaných počas vizualizácie (jednotlivé fotografie,
skeny). Pri archivácii týchto objektov, ktorá sa deje vždy po skončení archivačného intervalu,
dochádza vždy k aktualizácii databáz (tzn. pridajú sa novodigitalizované objekty).
Pri monitorovaní procesov môže byť využitý špecializovaný (príp. špecificky upravený)
akvizičný modul ISG CEDVU, ktorého vývojom sa zaoberá GIC SNG. CEDVU okrem iného
rieši sprístupňovanie získaných DZ on-ĺine.
Po tejto aktualizácii by sa mohol automaticky vytvoriť aj akýsi report, ktorý by slúžil aj na
prípadnú spätnú analýzu. Samostatne sa týmto zaoberá MM č.1. - Metodický manuál pre
zabezpečenie projektového managementu.
Strana 86 z 95
Metodický manuál č. 6
6
SÚVISLOSTI A PREPOJENIA S INÝMI
METODIKAMI
Prepojenia s inými metodikami môžeme ľahko nájsť v procese digitalizácie :
6.1
Monitorovanie procesov - Súvislosť s metodikou č.1
Metodika č.1 - Metodický manuál pre zabezpečenie projektového managementu.
Projektové riadenie – súvislosť so sledovaním samotného masového procesu vizualizácie.
6.2
Príprava - Súvislosť s metodikou č.2
Metodika č.2 – Metodický manuál pre kategorizáciu objektov vstupujúcich do procesu
digitalizácie.
V tejto metodike by mali byť uvedené základné parametre potrebné na technologickú
kategorizáciu kultúrnych objektov určených na vizualizáciu, tak ako sú uvedené v tomto
dokumente.
6.3
Zber dát – Súvislosti s metodikami č.3, 7, 8, 17, 18
Ako už je uvedené aj v týchto metodikách, a aj v tomto dokumente – prienik skupín objektov
umožňuje zdieľanie niektorých technologických postupov.
Zabezpečením lokálnej a dlhodobej archivácie zosnímaných a postprodukovaných DO sa
zaoberajú metodické manuály č.3, č.17.
Jednoznačnou a trvalou identifikáciou zosnímaných a postprodukovaných DO sa zaoberá
metodický manuál č.18.
6.4
Postprodukcia – Súvislosť s metodikou c. 21
Prezentácia výsledkov vizualizácie značne súvisí s voľbou technológie snímania, ale najmä
determinuje postprodukčný proces. Pri výbere, resp. návrhu technológií by mala byť
zohľadnená aj náročnosť a úroveň požadovaných prezentačných vrstiev.
Strana 87 z 95
Metodický manuál č. 6
7
7.1
RIZIKÁ
Riziká poškodenia KO pri manipulácii a snímaní
Rizikami poškodenia KO pri manipulácii so zbierkovými predmetmi a ich minimalizáciou sa
zaoberá MM č.2. Riziká pri snímaní predstavujú najmä fyzické podmienky prostredia, ako sú
vlhkosť, vystavenie iluminácii (žiareniu) pri snímaní.
Minimalizácia rizika
• zabezpečenie čo najidentickejších podmienok, aké sú v mieste uloženia KO
• správne nastavenie osvetľovacieho systému
• pravidelná kontrola parametrov prostredia (vlhkosť, iluminácia)
7.2
Chybové riziká pri digitalizácii
Ako pri každej ľudskej činnosti/procese tak aj v procese digitalizácie môžeme očakávať určité
chyby. Riziko vzniku týchto chýb je priamo úmerné napr. zložitosti DA; dĺžke digitalizačného
procesu; počtu ľudí zúčastnených na tomto procese, atd. Čiže všeobecnejšie: Aby sme
minimalizovali výskyt chýb, je potrebné nájsť minimálnu možnú konfiguráciu DA
zabezpečujúcu výkon požadovanej kvality. Taktiež postprodukčný proces (ktorý je sám
veľkým generátorom chýb), by mal byť čo najjednoduchší a najtransparentnejší(aj kvôli
spätnej identifikácii). Táto zásada by mala byť aplikovaná na všetky subprocesy.
7.2.1 Technologické chyby
Pri akomkoľvek opakovanom procese nie je možné vylúčiť chyby spôsobené únavou
materiálu, resp. konštrukčnou nedokonalosťou. Často krát je po takejto chybe nutné vymeniť
celý technologický prvok resp. súčiastku. Je preto potrebné zabezpečiť kvalifikovaný servis
všetkých, predovšetkým opakovane zaťažovaných technologických zariadení a tiež okamžitú
dodávku náhradného materiálu.
Minimalizácia rizika
• pravidelná kontrola a údržba zariadení
7.2.2 Odborné a procesné chyby
Keďže do procesu digitalizácie daného objektu vstupuje množstvo odborných pracovníkov.
Kombináciou ich rozhodnutí alebo napr. ich nekompetentnosťou môže vzniknúť množstvo
chýb. Preto je dôležitá motivácia expertov a ich vzájomná súčinnosť.
Minimalizácia rizika
• optimalizácia procesov z hľadiska chybovosti
• sledovanie výskytu chýb za účelom analýzy procesov
7.3
Odstúpenie správcu z digitalizačnej kampane
Problémom digitalizácie múzejných a galerijných zbierok sú personálne kapacity správcov.
Aj samotné digitálne snímanie objektov bude zabezpečené outsourcingovo –
profesionálnymi vizualizačnými tímami, ich výkony budú závislé na prípravných procesoch
Strana 88 z 95
Metodický manuál č. 6
a úprave objektov, na čo má oprávnenie jedine príslušná PFI, respektíve ich odborní
pracovníci. Viac ako 80% všetkých operácií v procesoch digitalizácie 2D objektov nie je
možné zabezpečiť inak ako odbornými kapacitami inštitúcií. (Spracovanie základných
údajov, vedomostí, selekcia na digitalizáciu, konzervovanie/ošetrenie, vyňatie z depozitára,
manipulácia, určenie metódy vizualizácie, až po navrátenie predmetu na miesto trvalého
uloženia). Tie sú v súčasnosti, po etapovitých personálnych reštrikciách, na svojom
historickom minime. PFI nimi sotva dokážu pokryť základné činnosti a udržať vlastnú
funkčnosť. V prípade, že vyťaženie personálnych kapacít digitalizačnom kampaňou ohrozí
fungovanie inštitúcie, vznikne dôvod na stiahnutie odborných pracovníkov z digitalizačnej
kampane, to znamená prerušenie, alebo ukončenie parciálnej digitalizačnej kampane.
Nasadenie odborného pracovného potenciálu PFI na digitalizáciu si vyžiada radikálne zmeny
v režime inštitúcií – predovšetkým obmedzenie, ba aj úplné zastavenie tých aktivít, ktorých
účelom je zabezpečenie finančných príjmov. To spôsobí zníženie výnosov z vlastnej činnosti,
s ktorými napr. galérie a múzeá ako príspevkové organizácie nevyhnutne rátajú vo svojom
rozpočte na krytie prevádzkových nákladov. Bez kompenzácie výpadku príjmov, žiadna PFI
nezmení svoj režim v prospech digitalizácie a v prípade nedostatočnej kompenzácie odstúpi
od parciálnej digitalizačnej kampane.
Odstúpenie správcu od parciálnej digitalizačnej kampane môže mať závažný negatívny
dopad na celkový výsledok digitalizačnej kampane.
Minimalizácia rizika:
• zmluvné zabezpečenie parciálnej digitalizačnej kampane
• kompenzácia výpadku finančných príjmov správcu v dôsledku parciálnej digitalizačnej
kampane
• kompenzácia výpadku odborného personálneho potenciálu správcu
• motivácia digitalizačného tímu.
Strana 89 z 95
Metodický manuál č. 6
8
AKTUALIZÁCIA METODIKY
Aktualizácia metodiky prebehne po finálnom výbere a odskúšaní vizualizačných technológií.
Špecifiká vybraných technických riešení, pri zaťažení škálou typických kultúrnych objektov,
lepšie vyprofilujú výsledné vizualizačné parametre. Takéto testovanie musí prebehnúť aj
v rámci procesov postprodukcie.
Konštrukcia pilotnej digitalizačnej aparatúry, obsluhujúcej všetky požadované technológie, je
nutným predpokladom preverenia a odskúšania vybraných technológií. Proces testovania
prebehne na špecificky vybraných objektoch, ktoré nemusia mať kultúrno-historickú hodnotu,
ale musia mať čo najvernejšie vizuálne a materiálové vlastnosti. Výber týchto „zástupných“
objektov bude mapovať špecifické druhy zbierkových predmetov vstupujúcich do digitálnej
vizualizácie podľa parametrov vizualizácie a MM č.2.
Po zosnímaní skúšobných objektov bude proces analyzovaný a výsledná analýza vyústi do
finálnej aktualizácie metodiky, primárne častí týkajúcich sa samotného vizualizačného
procesu, resp. technicko-organizačno-personálnych požiadaviek a časových súvislostí.
Spracovanie jednotlivých typov objektov vygeneruje príslušné schémy postupu
vizualizácie, ktoré budú konfrontované s navrhovanými schémami.
Získané testovacie PDM budú ďalej postprodukované, aby sa overili aj navrhované
postprodukčné procesy a technológie. Tak isto, ako pri snímaní, aj tieto testy vygenerujú
schémy postprodukčného postupu pre jednotlivé typy objektov.
Strana 90 z 95
Metodický manuál č. 6
9
ZÁVER
Digitalizácia 2D zbierkových predmetov sa vo svetovom meradle deje veľmi individuálne, t.j.
zatiaľ sa digitalizujú len jednotlivé galerijné objekty. Vzhľadom na potrebu zachytiť celý
komplex vizuálnych informácií rozmanitých predmetov (tvarovo, rozmerovo, materiálne...),
nemôže ich digitalizácia prebiehať tak masovo a priemyselne, ako u textových objektov,
resp. kníh. Metodické princípy rámcového 2D skenovania a snímania zbierkových predmetov
môžu vychádzať z princípov konverzie textových objektov, ale musia mať na zreteli, že pri
vizualizácii ide najmä o záznam vizuálnych (a nie obsahových) informácií.
Ďalším špecifikom vizualizácie 2D zbierkových predmetov je obmedzenie manipulácie, ktoré
je dané charakterom predmetu a napokon aj definované zákonom. Manipulovať so
zbierkovým predmetom môžu len poverení odborní pracovníci PFI, čo vytvára vysoké nároky
na ich výkony a limituje počet možných objektov na snímanie napr. za jeden deň. Limitujúcim
faktorom počtu zosnímaných objektov teda nebude technológia ale kapacitné možnosti PFI.
Vzhľadom na široké spektrum problémov, ktoré sa v celom procese digitálnej vizualizácie
vyskytujú, sú tieto riešené len do strednej miery detailu. Definitívne riešenie všetkých
participujúcich procesov bude nutné vypracovať v prípravnej časti realizácie projektu.
V prípravnej fáze realizácie projektu bude uskutočnený aj definitívny výber snímacích
technológií. Výber bude priamo podmienený testovacími snímkami vybraných typických 2D
zbierkových predmetov. Tieto testovacie snímky budú aj postprodukovné aby sa overili
navrhnuté postprodukčné schémy a výsledkom bude niekoľko typických vizuálnych
zástupcov, na základe ktorých sa vytvoria typické schémy postupov vizualizácie
a postprodukcie, a aktualizuje sa táto metodika.
Digitalizácia 2D zbierkových predmetov v predpokladanom obsahovom rámci je natoľko
zložitá, že podmienkou jej úspešného uskutočnenia je dokonalá spolupráca všetkých
participujúcich inštitúcií a subjektov, ktorí musia sledovať spoločné definované ciele.
Strana 91 z 95
Metodický manuál č. 6
10 DEFINÍCIE A SKRATKY
digitalizácia – vytvorenie digitálneho záznamu (vizuálnej, alebo obsahovej) informácie
v požadovanom formáte; pozostáva z digitalizácie vedomostí a digitálnej vizualizácie
kultúrny objekt - Predmet kultúrnej hodnoty je pôvodný hmotný alebo duchovný doklad,
ktorý má schopnosť priamo alebo sprostredkovane vypovedať o vývoji spoločnosti a má
trvalý vedecký, historický, kultúrny alebo umelecký význam. Za predmet kultúrnej hodnoty na
účely tohto zákona sa považuje aj prírodnina, ktorá má schopnosť vypovedať o vývoji prírody
a má trvalý vedecký a historický význam.
digitalizácia kultúrnych objektov – pozostáva z dvoch častí - digitalizácia vedomosti a
digitálna vizualizácia
digitalizácia vedomostí – prevod historicko-kultúrnych a katalogizačných vedomostí
o digitalizovanom objekte do digitálneho záznamu (digitalizácia obsahu)
digitálna vizualizácia – prevod časopriestorových vizuálnych vlastností (napr. tvar, rozmery,
kvalita/druh povrchu, ale aj vnútorná štruktúra) digitalizovaného objektu do digitálneho
záznamu (digitalizácia formy), niekedy označovaná aj ako konverzia
digitalizovaný objekt – objekt určený na digitalizáciu, resp. objekt, ktorého digitalizácia
prebieha
digitalizačná aparatúra – súbor technologicko-technických prostriedkov potrebný na zabezpečenie vybraných digitalizačných procedúr
digitalizačná databáza – databáza KO (postavená na informačných a katalogizačných
databázach PFI) vstupujúcich do digitálnej vizualizácie podľa MM č.2.
digitalizačná séria – skupina KO vybraných na základe podobných vlastností z hľadiska
digitalizačných technológií.
digitalizátor – operátor snímacej technológie, člen vizualizačného tímu
archivačný interval – časový(alebo iný) interval v ktorom budú DO migrovať z lokálnych
pamäťových médií do centrálneho archívu/centrálnej zálohy.
digitálny objekt - Všeobecne: Digitálny objekt je najmenšia nedeliteľná množina digitálnej
informácie v danom systéme. Aplikované na kultúrne informačné systémy: Akýkoľvek
jednoznačne identifikovateľný objekt v digitálnom úložisku obsahujúci dáta a metadáta.
– vizuálne dáta získané snímaním/digitalizovaním daného digitalizovaného objektu. Je to
najmä fotografický záber; gigapixlový záber získaný zložením viacerých klasických záberov;
„primary digital master“ – surové, nespracované zdigitalizované dáta
„adjusted digital master“ – spracované/postprodukované dáta určené na archiváciu
postprocessing - úprava získaných dát za účelom interpretácie/prezentácie/archivácie.
metadata - Metadáta sú popisné údaje nad samotnými dátami, teda nad akýmkoľvek
digitálnym objektom; textovým, obrazovým, AV, dáta ktoré popisujú iné dáta.
- „dáta o dátach“; Sú to zdigitalizované informácie, resp. počítačové dáta, ktoré nie sú
priamym výsledkom vizuálneho digitálneho záznamu (vizualizácie) predmetu, ale týkajú sa
jeho samotnej existencie. (napr. vek, rozmery...) resp. sú to informácie získané historickým
bádaním(kto daný predmet vytvoril/používal, kedy), informácie získané počas procesu
digitalizácie/postprodukcie, príp. iné popisné informácie
digitálny/vizuálny zástupca - digitálny objekt, (alebo súbor digitálnych objektov) ktorý
sprostredkováva informácie umožňujúce percepciu určitého komplexu zjavných, alebo
skrytých vlastností (vizuálnych, zvukových, priestorových) reálneho objektu (alebo objektu
existujúceho v analógovej podoba). Mal by byť schopný poskytnúť technicky dosiahnuteľné
maximum takých informácií, ktoré budú využiteľné pre ďalšie vedecké zhodnocovanie,
vzdelávanie, kultúrny relax, či reprezentáciu a propagáciu krajiny.
Poznámka:
Strana 92 z 95
Metodický manuál č. 6
Našim zámerom je vybudovať „digitálny depozitár kultúrnych objektov“, či digitálnu knižnicu –
to je vytvoriť z každého zbierkového predmetu digitálneho zástupcu, ktorý bude schopný
poskytnúť technicky dosiahnuteľné maximum takých informácií, ktoré budú využiteľné pre
ďalšie vedecké zhodnocovanie, vzdelávanie, kultúrny relax, či reprezentáciu a propagáciu
krajiny.
archivácia – uloženie a zálohovanie (uloženie kópie na iné fyzické miesto) digitálneho
objektu na veľkoobjemové digitálne médium (zabezpečené proti výpadkom prúdu..., pozri
vstupy; legislatíva; bezpečnostné predpisy)
digitalizačný tím – skupina pracovníkov pamäťových a fondových inštitúcií, ktorí sa budú
zúčastňovať na konverzii(hlavne príprava, resp. uloženie KO).
vizualizačný tím - skupina technických pracovníkov dodávateľských subjektov
uskutočňujúcich samotnú vizualizáciu a postrpodukciu do požadovaných prezentačných
vrstiev.
digitálny archív – „digitálny depozitár kultúrnych objektov“, zbierka digitálnych zástupcov
konvertovaných objektov a ich digitálnych mastrov(PDM a ADM).
Položka
Typ
Význam
MM
všeobecne odborná
Metodický manuál
KO
všeobecne odborná
Kultúrny objekt
DO
všeobecne odborná
Digitálny objekt
DZ
všeobecne odborná
Digitálny zástupca
DA
všeobecne odborná
Digitalizačná aparatúra
DS
všeobecne odborná
Digitalizačná séria
AI
všeobecne odborná
Archivačný interval
IS
technická
Informačný systém
HW
technická
Hardware – technické vybavenie
SW
technická
Software – softwarové vybavenie
PFI
všeobecne odborná
Pamäťové a fondové inštitúcie
PI
technická
trvalý identifikátor
GIC
všeobecne odborná
PDM
technická
Primary digital master
ADM
technická
Adjusted digital master
CEMUZ
všeobecne odborná
Centrálna evidencia múzejných zbierok
CEDVU
všeobecne odborná
Centrálna evidencia diel výtvarného umenia
Galerijné informačné centrum
Strana 93 z 95
Metodický manuál č. 6
11
ZOZNAM LITERATÚRY
FRASER B., MURPHY C., BUNTING F.; Real World - Color Management; ed. Peachpit
Press, 2004.
GONZALES R. C., WOODS R. E.; Digital Image Processing; ed. Prentice Hall, New Jersey,
2002.
WORKING GROUP 6 OF MINERVA eC PROJECT (curated by); Good Practice Handbook;
ed. Minerva Editorial Board - published on http://www.minervaeurope.org, 2004.
MINERVA eC PROJECT (curated by); Technical Guidelines for Digital Cultural Content
Creation Programmes; ed. Minerva Editorial Board - published on
http://www.minervaeurope.org, 2008.
NASSAU K.; Color for Science, Art and Technology; ed Nassau, North-Holland, 1998.
SAUNDERS D., CUPITT J., PADFIELD J.; Digital Heritage - Digital imaging for easel
paintings; ed. Lindsay MacDonald, 2006.
SHAEFFER T.T.; Effects of light on materials in collections. Data on photoflash and related
sources; ed. Getty Trust, Los Angeles (CA), 2001.
F. LOTTI, M. SELVA, G. TRUMPY; Valutazioni comparative di programmi di ottimizzazione
del colore; Proceedings of the 4th National Conference of the Italian Color Group, Como
9/17-19/2008, ed. SIOF, 2008.
SLOVAK REPUBLIC; Operačný program informatizácie spoločnosti; publication on
http://www.opis.gov.sk, Bratislava, 2007.
EUROPEAN UNION; Commission reccomandation of 24 August 2006 on the digitisation and
online accessibility of cultural material and digital preservation (2006/585/EC); Official
Journal of the European Union; publication on http://europa.eu , 2006.
MAKX DEKKERS, STEFAN GRADMANN, CARLO MEGHINI; EDLnet. D2.5 European
Outline Functional Specification For development of an operational European Digital Library;
2008.
COUNCIL FOR DIGITALISATION OF MINISTRY OF CULTURE OF THE SLOVAK
REPUBLIC; Standards and technological recommendations for digitalisation; publication on
http://www.viks.sk/digitus/ ; 2006
2D SCANNING BEST PRACTICE;
http://ccdl.libraries.claremont.edu/inside/CCDLScanningBestPractices.pdf
MEMORY PRESERVATION, http://www.thenewdaygroup.com/memories/index.htm
Claude E. Shannon, Warren Weaver – The mathematical theory of communication –
University of Illinois Press
Strana 94 z 95
Metodický manuál č. 6
NARA Technical Guidelines for Digitizing Archival Materials for Electronic Access: Creation
of Production Master Files - Raster Images
Cornell University Library/Research Department, 2000-2003 - Digital imaging tutorial Prepared by: Anne R. Kenney, Assistant University Librarian Oya Y. Rieger, Coordinator of
Distributed Learning Richard Entlich, Digital Projects Librarian
The DELOS Digital Library Reference Model - Foundations for Digital Libraries - Version 0.98
- December 2007
The Limits of Human Vision - Michael F. Deering, Sun Microsystems http://www.swift.ac.uk/vision.pdf
http://www.digitalpreservationeurope.org/
Implementing Persistent Identifiers - Hans-Werner Hilse and Jochen Kothe - ISBN 90-6984508-3
Available as PDF at www.cerl.org and www.knaw.nl/ecpa - Identifier urn:nbn:de:gbv:7-isbn90-6984-508-3-8
http://www.digitalpreservation.gov/you/digitalmemories.html
http://www.doityourself.com/stry/ara_easyphotopreserv
http://www.langzeitarchivierung.de/index.php?newlang=eng
http://www.minervaeurope.org/bestpractices/listgoodpract.htm
http://www.suite101.com/article.cfm/genealogy/38440
http://www.jisc.ac.uk/whatwedo/programmes/preservation.aspx
http://www.unesco.org/webworld/avicom/
http://www.creativememories.com/MainMenu/Our-Company/Dedication-to-quality/Techhighlights
http://www.savemymemories.org/quickstart/Resources.aspx
http://www.diglib.org/dlfhomepage.htm
http://www.nla.gov.au/nla/staffpaper/2002/berthon1.html
http://icom.museum/
http://www.guardian.co.uk/technology/2009/jan/25/internet-heritage
http://www.bl.uk/npo/
http://www.casparpreserves.eu/
http://www.ariadne.ac.uk/issue39/teruggi/
http://www.mla.gov.uk/
http://blog.jonudell.net/2008/05/22/caroline-arms-on-digital-formats-for-long-term-reservation/
http://www.chin.gc.ca/English/index.html
http://search.theeuropeanlibrary.org/portal/en/index.html
http://www.iccrom.org/
http://www.archives.gov/preservation/technical/guidelines.html
http://www.dpconline.org/graphics/index.html
http://www.oclc.org/global/default.htm
http://www.gseis.ucla.edu/~howard/Papers/amia-longevity.html
http://www.ifla.org/
http://cool-palimpsest.stanford.edu/bytopic/motion-pictures/
http://www.unesco-ci.org/cgi-bin/portals/archives/page.cgi?d=1&g=738
http://www.unesco-ci.org/cgi-bin/portals/archives/page.cgi?d=1&g=512
http://www.digital-heritage.at/index_e.html
http://www.archimuse.com/
***
Strana 95 z 95
Download

METODICKÝ MANUÁL č. 6 - OPIS