INOVÁCIE, KONKURENCIESCHOPNOSŤ A VZNIK AGLOMERAČNÝCH
PROCESOV V EURÓPSKYCH REGIÓNOCH
INNOVATION, COMPETITIVENESS AND AGGLOMERATION PROCESS IN
EUROPEAN REGIONS
Zlata Vaľovská
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Fakulta verejnej správy
[email protected]
Abstrakt: Príspevok sa zameriava na skúmanie vzťahu medzi inovačnou výkonnosťou európskych regiónov
a ich konkurencieschopnosťou, ako aj vplyvu vzniku prirodzených aglomeračných procesov na regionálnu
ekonomickú úroveň. Údajová báza je čerpaná z medzinárodnej databázy Eurostat, správ publikovaných
Svetovým ekonomickým fórom a Európskej komisie, ktorá sleduje úroveň inovačných aktivít v rámci
európskeho priestoru v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie. Výsledky analýz potvrdili pozitívny vzťah medzi
rastom inovačnej výkonnosti európskych regiónov a ich konkurencieschopnosťou. Jednotlivé európske regióny
sa líšia nielen v povahe, ale aj stupni konkurenčnej výhody odráţajúcej schopnosť presadenia sa na
globálnom trhu. Ťaţiskom pozornosti je prepojenie kľúčových ekonomických aktérov v regióne, ako aj
vytváranie vzťahov medzi regiónmi, ktoré sú špecifické svojou geografickou blízkosťou. Vytváranie
vzájomných prepojení (klastrov) vedie k podpore rastu inovačných aktivít, ako aj konkurencieschopnosti na
regionálnej úrovni. Súčasťou realizovaných analýz je teda verifikácia prítomnosti regionálnych európskych
klastrov s akcentom ich úlohy v rámci podpory ekonomickej prosperity regiónov. Je evidentné, ţe klastre
a regionálna špecializácia je empiricky spojená s ekonomickou vyspelosťou regiónov.
Kľúčové slová: inovácie, konkurencieschopnosť regiónu, regionálna politika, klaster
Abstract: The paper is aimed at exploring the relationship between innovation performance across European
regions and their competitiveness as well as the impact of agglomeration processes on a regional economic
level. The data were used from Eurostat and published reports from World Economic Forum and European
Commission monitoring the level of innovation activities within European regions in accordance with Lisbon´
objectives. Results of analysis confirmed a positive relationship between the innovation performance of
European regions and their competitiveness. European regions are different not only in their nature but also in
the degree of competitive advantage reflecting the ability to achieve on the global market. Attention was paid
to the connection of key economic actors in the region and to creating relationships between specific regions
with geographical proximity. The cluster creation leads to the support of innovative activities and also to the
growth of competitiveness at the regional level. The analyses also verify the existence of European regional
clusters and their role in the support of regional economic prosperity. It is evident that clusters and regional
specialization is empirically associated with economic regional performance.
Key words: innovation, regional competitiveness, regional policy, cluster
JEL Classification: O31, R11, R58, O47
9
1 Inovácie a konkurencieschopnosť regiónu
Inovačné aktivity predstavujú všetky činnosti stimulujúce hospodársky vývoj a konkurencieschopnosť
územia. Názory na definovanie inovácii sa v odbornej literatúre rôznia a to nielen z pohľadu všeobecnej
formulácie, ale i z iných aspektov, ako dôvodu ich existencie, oblasti ich vzniku, resp. pôsobenia, či
prebiehajúcich procesov (napr. Sternberg, 1996 a iní). Potreba analytického prístupu a hľadania moţnosti ich
podpory v súčasnosti narastá, čím sa akcentuje nielen všeobecný rámec ich vnímania, ale aj potreba
vytvorenia systému kategórii, pomocou ktorých je moţné systematicky analyzovať ich pôsobenie z rôznych
kľúčových rozmerov. Sapir a kol. (2003) poukazuje na relevantnosť inovácií, ktoré sú hlavným motorom rastu
a zdôrazňuje potrebu mimoriadnych investícií do výskumu a vývoja a vzdelania tak ako vyzýva Lisabonská
stratégia, ktorá si dáva za cieľ urobiť z Európy najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú
ekonomiku. Svojim cieľom vyvoláva záujem o nové prístupy k hospodárskej politike, okrem iného aj v oblasti
konkurencieschopnosti.
Na rozdiel od neoklasického prístupu modelov rastu, endogénne modely rastu poukazujú na fakt, ţe
ekonomický rast je z dlhodobého hľadiska viac ovplyvňovaný cielenou akumuláciou vedomosti a výskumu
a vývoja (Romer, 1990) ako technologickými zmenami a počtom obyvateľov. Zatiaľ čo iní k determinantom
ekonomického rastu pripájajú ľudský kapitál (Lucas, 1988), iní efektívne zavádzanie inovácií (Aghion a Howitt,
1998). Podľa teórie technologickej medzery (Fagerberg, 1987; Verspagen, 1991; Fagerberg a Verspagen,
2002) si ich úspešné zavedenie vyţaduje širokú podporu na vytváranie podmienok pre ich zavádzanie.
Schopnosť zavádzania nových technológii zvyšuje úroveň ľudského kapitálu a jeho účinok je tým väčší, čím sa
ekonomika nachádza bliţšie k produkčnej hranici.
Meraniu inovačnej výkonnosti členských štátov Európskej únie sa zaoberá Európska hodnotiaca správa
o inováciách (European Innovation Scoreboard (EIS)), ktorá meria inovačnú výkonnosť krajín prostredníctvom
Súhrnného Inovačného Indexu (SII). Úrovni konkurencieschopnosti a výkonnosti viac ako 130 ekonomík sveta
sa venuje Svetové ekonomické fórum. Správa o globálnej konkurencieschopnosti ponúka ucelený obraz
o konkurencieschopnosti jednotlivých území a zahŕňa 12 pilierov konkurencieschopnosti (inštitúcie,
infraštruktúra, makroekonomické prostredie, zdravie a základné vzdelanie, vyššie a odborné vzdelanie,
efektívnosť trhu tovarov, efektívnosť trhu práce, rozvoj finančného trhu, technologická pripravenosť, veľkosť
trhu, podniková vyspelosť a inovácie). Vysvetlenie rozdielov v oblasti inovácií má svoje základy v pochopení,
prečo sú niektoré regióny menej výkonné a naopak prečo iné svojou výkonnosťou zaostávajú. Úroveň
inovačnej výkonnosti toho ktorého regiónu je dôsledok implementácie nástrojov politík zameraných na
zlepšenie inovačnej výkonnosti Európskej únie a jej členských regiónov.
V posledných rokoch je ústrednou témou politických nepokojov práve ekonomická výkonnosť Európskej
únie. Znepokojenie erudovanej verejnosti vychádza z obáv, ţe Európa nie je dostatočne pripravená obstáť
v globálnych výzvach, medzi ktoré okrem iného patrí rast silných konkurenčných ekonomík, či rýchle tempo
technologických inovácií, potreba energetickej účinnosti a bezpečnosti. Súčasná kríza vyvolala tlaky na
jednotlivé oblasti ekonomiky a Európska únia modifikovala stratégiu, ktoré výsledkom je nová stratégia Európa
2020, ktorá bude viesť k modernému, trvalo udrţateľnému a inkluzívnemu rastu. Je zaloţená na konsolidácií
verejných financií a podpore hospodárskej integrácie a investícií do paneurópskej energetickej a dopravnej
infraštruktúry, ako aj rozvoja informačno-komunikačných technológií. Neustále sa pritom akcentuje zvyšovanie
podpory inovácií a kvalifikačnej úrovne. Nehomogenita Európskej únie, ako aj vzájomná prepojenosť
problémov európskeho priestoru, je zrejmá aj z dopadov finančnej instability niektorých juţných regiónov ako
Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko na ostatné regióny EÚ. Členské regióny sa líšia nielen v povahe,
ale aj v stupni konkurenčnej výhody a jedným z uţitočných nástrojov na sledovanie týchto rozdielov
a pochopenie ich silných a slabých stránok je Index Globálnej Konkurencieschopnosti (GCI).
Graf 1.1. prezentuje vzťah medzi úrovňou inovačnej výkonnosti a konkurencieschopnosti regiónov EÚ.
Je zrejmé, ţe regiónom Škandinávie, ako ja regiónom Beneluxu, spolu s Nemeckom, Veľkou Britániou a
Francúzskom patria popredné miesta v rebríčku konkurencieschopnosti a inovácií. Zdroje ich silných pozícií sa
však líšia a preto zatiaľ čo Benelux kompenzuje medzery vo veľkosti trhu s vynikajúcou kvalifikačnou
zručnosťou a úrovňou inštitúcií, škandinávske regióny sú typické silnou inovačnou schopnosťou. Regióny
Višegrádskej štvorky (V4) (Česká republika, Maďarsko, Slovenská republika a Poľsko, ich umiestnenie v grafe
je označené bodmi svetlosivej farby) sú v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie konkurencieschopné
na strednej úrovni.
10
Graf 1.1 Inovácie a konkurencieschopnosť regiónu
Zdroj: The Global Competitiveness Report 2010-2011, The Innovation Union's performance scoreboard for Research and
Innovation (1 February 2011), vlastné výpočty
Najkonkurencieschopnejším regiónom V4 je Česká republika (36.miesto v celosvetovom rebríčku) a Poľsko
(39.miesto). V porovnaní so zvyšnými regiónmi V4 sa oba regióny vyznačujú vyššou úrovňou obchodných
vzťahov, inovácií, úrovňou kvalifikovanej pracovnej sily, efektívnosťou trhu a veľkosťou trhu. Inovačná
výkonnosť českého regiónu je v rámci V4 taktieţ najvyššia, čo odzrkadľuje aj hodnota jeho sumárneho
inovačného indexu (Česká republika SII=0,414). Druhé miesto z višegrádskych regiónov z hľadiska
inovačných aktivít patrí Maďarsku, ktorého sumárny inovačný index dosahuje hodnotu 0,327. V prípade
Poľska je však zrejmé, ţe veľkosťou trhu mu v celosvetovom rebríčku patrí 21. miesto a spomedzi regiónov V4
dosahuje líderskú pozíciu. Technologická pripravenosť Poľska je však nízka (47. Miesto v celosvetovom
rebríčku) a v rámci V4 dokonca najniţšia. Podobná situácia v spomenutom regióne je aj v oblasti inovačnej
výkonnosti, ktorá v sledovanom roku v porovnaní s ostatnými členskými regiónmi Európskej únie dosahuje
nízku úroveň (SII=0,278). Slovenská republika sa inovačnou aktivitou (SII=0,269) blíţi k regiónom Rumunska
(SII=0,237), Litvy (SII=0,227), Bulharska (SII=0,226) a Lotyšska (SII=0,201), ktorým patria v rebríčku
Európskej únie posledné miesta. Najväčšiu medzeru v danom roku v rámci hodnotenia V4 má práve v oblasti
veľkosť trhu (58.miesto v celosvetovom rebríčku), avšak v rozvoji finančného trhu predbieha posledné z V4
Maďarsko. V tabuľke 1.1 je moţné vidieť rozdiely nielen v celkovom hodnotení konkurencieschopnosti
regiónov EÚ, ale aj výhody, či medzery v jednotlivých oblastiach.
11
Tabuľka 1.1: Diferencie v konkurencieschopnosti regiónov EÚ
Základné poţiadavky
(predpoklady)
Inovácie
a faktory
vyspelosti
Zdravie
a základné
vzdelanie
Trh práce
Rozvoj
finančného trhu
Technologická
pripravenosť
5,96
FIN
6,43
GER
5,67
LUX
6,75
FIN
6,06
FIN
5,49
LUX
5,47
DNK
5,38
FIN
6,12
SWE
6,01
GER
5,88
BG
5,56
FIN
Najniţšie
(2)
3,99
GRE
3,29
BG
3,44
RO
3,61
GRE
5,77
RO
4,14
BG
3,91
GRE
3,71
GRE
3,7
ITA
3,82
RO
2,31
MLT
3,52
SWE
2,91
BG
Stredné
4,74
IRE
4,91
CYP
5,1
CYP
4,9
CZE
6,26
EST
5,07
LIT
4,69
FRA
4,58
LAT
POL
4,49
CZE
4,85
MLT
4,34
PRT
4,85
IRE
4,77
NLD
0,47
0,83
0,81
0,51
0,27
0,49
0,45
0,42
0,50
0,67
0,98
0,70
0,80
4,51
4,83
4,94
4,82
6,29
5,07
4,58
4,61
4,61
4,64
4,34
4,47
3,73
1,39
1,81
1,87
1,61
1,17
1,46
1,40
1,47
1,45
1,60
2,60
1,67
1,91
Štandardná
odchýlka
Medián
Pomer (1)/(2)
Trh tovarov
a sluţieb
Inovácie
Makroekonomick
é prostredie
5,56
SWE
Podniková
vyspelosť
Infraštruktúra
Najvyššie (1)
Veľkosť trhu
GCI
Vyššie vzdelanie
Hodnotenie
regiónu
Inštitúcie
Efektívnosť
Zdroj: The Global Competitiveness Report 2010-2011, vlastné výpočty
Regióny Grécka, Bulharska, Lotyšska a Rumunska sú v rámci Európskej únie najmenej konkurencieschopné.
Grécko má výrazne rozdiely v oblasti rozvoja finančného trhu, efektívnosti trhu práce, trhu tovarov,
obchodných vzťahov a inovácií. Región Lotyšska je v porovnaní s gréckym regiónom charakteristický vyššou
technologickou pripravenosťou, ako aj efektívnejšími trhmi, kvalifikovanejšou pracovnou silou, avšak niţšou
veľkosťou trhu.
2 Aglomeračné procesy a ich význam pri zvyšovaní konkurencieschopnosti regiónu
Globalizačné procesy ako aj integrácia trhu podmieňuje hľadanie moţnosti vytvárania priaznivého
vedecko-výskumného prostredia s podporou vedomosti. Zvýšenie regionálnej konkurencieschopnosti je
moţné zabezpečiť práve implementáciou inovácií, resp. nových organizačných štruktúr v regiónoch, ktoré sa
blíţia k technologickej hranici. V rámci vzťahu medzi inováciami a regionálnym rozvojom je potrebné sústrediť
pozornosť na úlohu lokalizačných procesov, najmä tokom neformálnych informácií (Glaeser, 1999; Jaffe a kol.,
1993; Almeida a Kogut, 1997). Ďalšími významnými sférami sú informačné transfery, ktoré súvisia s mobilitou
pracovnej sily na lokálnej úrovni (Simpson, 1992) a vytvorenie takého prostredia, v ktorom by externé čisté
benefity lokalizácie boli vyššie ako náklady spojené s priemyselným zhlukovaním. Čisté prínosy lokalizácie
zahŕňajú vznik nových produktov, procesov a rozvoj, ktorý umoţňuje práve geografická blízkosť (Saxenian,
1994). Kľúčom k získaniu národnej a regionálnej výhody sú rozhodujúce prvky kvality hospodárskej súťaţe
(Porter (1990). Geografická koncentrácia ekonomických činnosti je dôleţitým faktorom ekonomického rozvoja.
Na jej dôleţitosť poukázal uţ v 19. storočí Marshall, ktorý sformuloval výhody aglomerácie ekonomických
činnosti z hľadiska dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily a špecializácie.
Výsledkom vývoja lokalizačnej teórie je nová ekonomická geografia, ktorá sa spája s prácami Krugmana
(1991). Nová ekonomická geografia vytvára prenik medzi novou teóriou endogénneho rastu, novou teóriou
obchodu a inými, ktorých snahou je špecifikovať vzťahy vzniku štruktúr jadra a periférie nielen na úrovni krajín
(regiónov) a vysvetliť efekty lokalizácie v rámci určitých priestorových štruktúr. Medzi hlavné stimulátory
priestorovej lokalizácie patria okrem iných aj rastúce úspory z výnosov, aglomeračné výhody, nedokonalá
konkurencia, či výhody plynúce z klesajúcich prepravných nákladov a externých úspor. Camagni (1995)
rozlišuje tri ekonomické prvky, ktoré charakterizujú inovačné prostredie: 1) okresné ekonomiky, ktoré
odzrkadľujú tzv. „priemyselnú atmosféru“ územia a sú schopné eliminovať nevýhody malých podnikov v oblasti
nákladov a pomôcť im pri ich inovačných procesoch (napr. moţnosť vzdelávania), 2) blízkosť ekonomík, ktoré
12
zniţujú „transakčné náklady“ prostredníctvom transferu informácií a kreovaním nových kontaktov (face to face)
a 3) synergické prvky, ktoré pozostávajú z procesov napodobňovania a interakcie medzi rôznymi druhmi
ekonomických aktérov, ktoré posilnia ďalšie vzdelanie a lokálnu inovačnú schopnosť.
Vytváranie väzieb vzájomnej spolupráce prináša okrem evidentného pozitívneho vplyvu na ekonomický
rast z makroekonomického pohľadu, aj iné pozitíva, ktoré môţu jednotlivci v rámci klastru vyuţívať. Ako
príklad je moţné uviesť niţšie náklady súvisiace s dostupnosťou materialovo-technickej základne, ale i sluţieb
pre podniky a pracovníkov. Narastanie záujmu o problematiku klastrov (aglomeračných procesov) súvisí
nielen s rastúcou náročnosťou výroby v oblasti znalosti, ale aj vznikom inovácii. Prirodzená poţiadavka na
vznik inovácií vychádza z potreby presadenia sa v konkurenčnom boji, či odstránenia obchodných
a investičných prekáţok. Zmeny v konkurenčnom prostredí a snaha presadiť sa v danom prostredí preto
podnietili zvýšenie záujmu o zapojenie sa do kontinuálneho inovačného procesu.
V poslednom období nielen v odbornej verejnosti, ale i politických kruhoch rezonuje otázka modelu
klastra. Jeho postupná modifikácia súvisí so širokou škálou nových poznatkov a súvislostí a vytvára
prepojenie medzi regionálnymi politikami a národnou vedecko-technologickou a inovačnou politikou. Vznik
klastrov podmienila okrem iného aj skutočnosť, ţe existujú nielen teoretické, ale aj kvantitatívne podloţené
dôkazy o tom, ţe priemysel sa sústreďuje najmä v špecifických regiónoch. V takomto prostredí dochádza ku
koncentrácii inovačných firiem, pričom vláda sa snaţí stimulovať práve tie faktory, ktoré ich viedli k príslušnej
lokácii a podporovať reštrukturalizáciu a nástroje, ktoré by udrţali zamestnanosť a pomohli by prispôsobiť sa
aj v iných odvetviach. Jednotlivé politiky prechádzajú zmenami a menia svoje doterajšie prístupy v súlade
s cieľmi vyššej národnej a regionálnej konkurencieschopnosti. Trendy regionálnej politiky, politiky vedy
a techniky, ako aj priemyselnej (podnikovej) politiky akcentujú dôleţitosť a podporu regionálnych aktérov, ktoré
vedú nielen k zvýšeniu konkurencieschopnosti na príslušnej úrovni, ale aj k zvýšeniu inovácií. Preto sa
presadzuje pragmatický organizačný princíp, ktorý je zameraný na koncentráciu zdrojov a budovanie
partnerstiev (klastrov).
V súlade s vyššie spomenutým (uvedené aj v Tabuľke 2.1) sa koncipujú a presadzujú programy na
podporu klastrov (partnerstiev) a regionálnej špecializácie nielen na národnej, ale i európskej úrovni. Zmeny
v prístupoch jednotlivých politík a zameranie programov na posilnenie regionálnej špecializácie a rozvoj
klastrov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Je zrejmé, ţe nástroje regionálnej politiky na zvýšenie
konkurencieschopnosti presadzuje nový prístup zameraný na prepojenie kľúčových ekonomických aktérov
v regióne. Podpora vytvárania vzťahov a vzájomných prepojení medzi subjektmi, ktoré sú špecifické svojou
geografickou blízkosťou iniciujú vyuţívanie výhod, ktoré plynú zo vzájomnej blízkosti, napr. v oblasti znalosti,
či inovácií. Je však nutné podotknúť, ţe iniciatíva prepojenia hlavných ekonomických aktérov nespočíva len
v moţnosti pasívneho vyuţívania výhod z nich plynúcich. Vytváranie siete ekonomických aktérov generuje
nové inovácie v rámci inovačného procesu. V kontexte s regionálnou politikou sa zdá byť aplikácia takéhoto
prístupu preto opodstatnená tak pre vyspelé, ako i menej vyspelé regióny. Zatiaľ čo vo vyspelých regiónoch
špecifických vyššou mierou špecializácie sa presadzuje podpora špecializácie v jednotlivých sektoroch, v
regiónoch s tradičnou výrobou prostredníctvom klastrovej politiky dochádza k prenikaniu nových aktivít, ktoré
napomáhajú zmeniť štruktúru ich súčasnej orientácie.
Zmeny v prístupe regionálnej politiky súvisia s transformáciou priemyselnej základne v oboch typoch
regiónov a ponúkajú moţnosti ako prejsť procesom transformácie s minimálnymi stratami. Acs (2002) uvádza,
ţe vytváranie sietí (prepojení) súvisia so zmenami a procesmi rastu a ďalej píše, ţe rýchlosť zavádzania
inovácií podnikmi je ovplyvnená ich schopnosťou spolupracovať s ostatnými podnikmi. Úspech zavedenia
novej technológie závisí od schopnosti prijať externality a sieťové externality sú určujúce pri výbere
technológie. Kľúčové sektory sú poskytovateľmi externalít (pole závislosti a väzieb), pričom nevyhnutnou
podmienkou ich vyuţitia je práve ich dostupnosť.
13
Tabuľka 2.1: Trendy politík podporujúce klastre a regionálne inovačné systémy
Smery
Doterajší
Nový prístup
Zameranie programu klastrov
prístup
Regionálna
politika
Politika vedy
a techniky
Prerozdelenie
Budovanie
z vedúcich
do konkurencieschopných
zaostávajúcich
regiónov
prepojením
regiónov
miestnych aktérov a
majetku
Financovanie
Financovanie
jednotlivých, resp. spoločného
výskumu
jedného sektora podporou prepojenia na
v oblasti
priemysel
a
jeho
základného
komercionalizácia
výskumu
Dotácie pre
podniky,
národných lídrov
Priemyselná
a podniková
politika
Podpora spoločných
potrieb skupín podnikov
a absorpcia technológie
(najmä v malých
a stredných podnikoch)
Menej rozvinuté regióny
Zameranie na menšie podniky
Široké zameranie na sektor a inovácie
Dôraz na prepojenie aktérov
Vysoké technologické zameranie
Vyuţitie a posilnenie územného vplyvu
výskumu a vývoja
Propagácia kontinuálneho prepojenia
nástrojov výskumu a vývoja na podporu
komercionalizácie
Veľké a malé podniky, zdôraznenie podpory
pre začatie ich činnosti
Lídri národného rastu
Podpora transformácie priemyslu a s tým
súvisiace prepúšťanie pracovníkov
Pomoc malým podnikom prekonať prekáţky
súvisiace s technologickou absorpciou
a rastom
Vytvorenie konkurenčnej výhody, prilákanie
investícií a podpora exportných moţností
Zdroj: OECD Territorial Reviews, vlastné spracovanie
Vzájomná prepojenosť a úzka spolupráca súvisí so snahou o internalizáciu externalít. Medzi hlavné prvky
inovačného systému patria štyri skupiny aktérov: 1) výrobný sektor, ktorý pozostáva z výrobných podnikov
a ich výskumno-vývojových laboratórií, 2) vedecký sektor vrátane prípravy (vzdelávacie organizácie)
a výskumná zloţka (univerzity a iné výskumné inštitúcie), ktoré vytvárajú a šíria znalosti, 3) sektor sluţieb,
ktorý môţe byť v rôznych formách, napr. vo vorme finančných sluţieb, technického poradenstva, odborných
znalostí, marketingu, resp. školení a 4) inštitucionálny sektor, ktorý poskytuje koordináciu rôznych úloh
podnikov (trhová a netrhová koordinácia). Inštitucionálny sektor prezentuje formálne a neformálne inštitúcie
regulujúce vzťahy medzi aktérmi s cieľom zvýšiť ich inovačnú kapacitu, osvojiť si spoluprácu a zvládať
konfliktné situácie (Fischer, 2001).
2.1 Vzájomná spolupráca a vznik klastrov v rámci regiónov EÚ
Vo všeobecnosti je moţné klaster definovať ako geograficky blízku skupinu navzájom prepojených
podnikov a pridruţených inštitúcií v určitej oblasti spoločnými prvkami a komplementaritami (Porter, 1998).
Podľa autora sú klastre veľmi dôleţité, pretoţe umoţňujú podnikom stať sa produktívnejšími, inovatívnejšími
a nezostať tak v neustálej izolácií. V rámci klastra sa zdieľajú nasledujúce štyri dôleţité charakteristiky:
blízkosť – musia byť dostatočne blízko, aby dochádzalo k pozitívnemu prelievaniu a zdieľaniu spoločných
zdrojov, väzby – ich činnosť musí sledovať spoločný cieľ (napr. finálny dopyt na trhu, aby boli schopní
profitovať z blízkosti a interakcií), interakcia – bez prítomnosti aktívnej interakcie nie je moţné vyuţívať efekty
v rámci klastra, dostatočné mnoţstvo – potrebné mnoţstvo účastníkov pri interakcii má významný vplyv na
výkonnosť firiem.
Community Framework for State Aid for Research and Development and Innovation 9 dopĺňa, ţe
inovačné klastre predstavujú skupinu nezávislých podnikov - novovzniknuté inovatívne podniky, malé, stredné
9
Definíciu je možné nájsť v kapitole 2.2. str. 10, ktorá je publikovaná Community Framework for State Aid for
Research and Development and Innovation a zverejnená v rámci publikácií Euróspkej únie (2006/C323/01) dostupné
na http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/en/oj/ 2006/c_323/c_32320061230en00010026.pdf
14
a veľké podniky a tieţ výskumné organizácie, ktoré pôsobia v konkrétnom sektore a regióne. Zameriavajú sa
na stimuláciu inovačných aktivít prostredníctvom podpory intenzívnej interakcie a zdieľaním technických
zariadení, či výmenou poznatkov a skúsenosti. Čo v konečnom dôsledku prispieva k účinnému transferu
technológií a šíreniu inovácií medzi podnikmi v rámci klastra. V kontexte definícii je nutné zdôrazniť, ţe klastre
sú definované vzťahmi a nie príslušným členstvom. Z hľadiska priestoru nemajú limity, preto nie vţdy
zodpovedajú politickým hraniciam.
Stupeň aglomerácie je zdrojom nielen prelievania poznatkov, zdruţovania pracovnej sily, ale i
vnútorných obchodných vzťahov v rámci odvetvia, či medzinárodných vzťahov, ktoré vyjadrujú dynamickosť
a konkurencieschopnosť klastrov. Úlohou Európskej komisie je nielen podporovať všetky formy spolupráce,
ktoré by mohli viesť k zvýšeniu konkurencieschopnosti klastrov v Európe, ale i poskytovať ekonomické analýzy
o existujúcich, resp. novovzniknutých klastrov. Jej snahou je identifikovať osvedčené postupy a skúsenosti
a zároveň disseminovať informácie o moţnostiach kooperácie a sprostredkovať vytváranie väzieb a prepojenia
praktickej a strategickej úrovne. V rámci európskej politiky sa akcentuje nielen podpora národného, ale
i regionálneho úsilia o vybudovanie silných európskych klastrov, ktoré by viedli k ich zjednoteniu a uľahčili tak
spoluprácu medzi regiónmi s nerovnomerným ekonomickým rastom.
Prvé štatistické informácie o existencií a umiestnení klastrov v Európe boli publikované vo výstupoch
European Cluster Observatory, ktoré nielen špecifikuje geografické rozmiestnenie klastrov v európskom
priestore, ale okrem iného meria stupeň aglomerácie, resp. špecializácie a základné ekonomické ukazovatele
(v absolútnom a relatívnom vyjadrení). Napríklad zamestnanosť sledovaná z rôznych aspektov, počet a rast
podnikov, mzdy zamestnancov, populácia, úroveň hrubého domáceho produktu, podiel súkromných
a verejných výdavkov na výskum a vývoj, počet patentov, podnikové investície a iné. Kaţdý regionálny klaster
má priradenú hodnotu označenia (hviezdy) 0 aţ 3 v závislosti od splnenia uvedených kritérií:
Veľkosť (rozsah), ktorá definuje úroveň podielu zamestnanosti na celkovej európskej zamestnanosti, t.j.
či je klaster v horných 10 % všetkých klastrov v Európe v rámci rovnakej kategórií z hľadiska počtu
zamestnancov, a teda či zamestnanosť v regionálnom klastri dosahuje dostatočnú úroveň pre vznik
ekonomických efektov.
Špecializácia vyjadruje regionálne zameranie na konkrétnu kategóriu klastrov, na základe ktorého je
moţné očakávať ekonomické dôsledky regionálneho klastra (silnejúci presun súvisiacich ekonomických
činností z iných oblastí, výraznejšie vytváranie väzieb, spilloveru a iné). Hodnotí sa špecializácia regiónu, t.j. či
je región v určitej kategórií klastrov viac špecializovaný ako celková ekonomika všetkých hodnotených
regiónoch, pričom sa vyţaduje aspoň hodnotenie na úrovni druhého stupňa.
Dominantnosť súvisí s podielom zamestnanosti v danom klastre na celkovej zamestnanosti v regióne.
Čim vyšší je tento podiel, tým je väčší predpoklad vyššieho efektu spilloveru a ekonomických interakcií.
Obzvlášť ak klaster získava vysoké ratingové hodnotenie a je v skupine prvých 10 % klastrov, ktoré majú
najväčší podiel na celkovej regionálnej zamestnanosti.
Tabuľka 2.1.1 prezentuje desať najviac a najmenej špecializovaných klastrov v rebríčku najsilnejších
európskych klastrov inovatívnych regiónoch. Najviac špecializovaným regiónom v rámci 100 najsilnejších
klastrov je taliansky región Marche (ITE3), ktorý je špecializovaný na oblasť obuvníctva (úroveň špecializácie
27,48, čomu zodpovedá ratingové hodnotenie 3-hviezdičiek ***). I keď je v tejto oblasti zamestnaných 31 741
osôb, je nutné spomenúť, ţe rovnaké hodnotenie má tento región aj v oblasti kovovýroby, kde je síce
zamestnaných 27 764 osôb, avšak úroveň špecializácie je oveľa niţšia. Podiel zamestnanosti v danom klastri
je v porovnaní s priemernou zamestnanosťou všetkých regiónov o 146 % vyššia. Diapazón regionálnej
špecializácie je rozsiahly a zahŕňa rôzne ekonomické sektory od obuvníctva, cez ropu a zemný plyn,
farmaceutický, letecký a kozmický, námorný priemysel, cestovný ruch, papiernický, odevný priemysle,
nábytkárstvo po výrobné technológie. V prvej desiatke top – klastrov má Taliansko svoje zastúpenie aj ďalšom
priemyselnom odvetví, kde región Friuli-Venezia Giulia (ITD4) svojou špecializáciou v nábytkárstve
zamestnáva 17 210 osôb. V rebríčku top klastrov majú na popredných miestach zastúpenie aj regióny Veľkej
Británie (UKM5), Belgicka (BE31), Francúzska (FR62), Španielska (ES11), Rakúska (AT33), Švédska (SE31),
Poľska (PL11) a Nemecka (DE14).
15
Tabuľka 2.2.1: Najsilnejšie klastre v inovatívnych regiónoch10
NUTS1
NUT2
Priemyselné odvetvie
Špecializácia
Zamestnanosť
(v tis. osôb)
Taliansko
Veľká Británia
Belgicko
Francúzsko
Španielsko
Rakúsko
Švédsko
Poľsko
Taliansko
Nemecko
Francúzsko
Veľká Británia
Marche
North Eastern Scotland
Prov. Brabant Wallon
Midi-Pyrénées
Galicia
Tirol
Norra Mellansverige
Lodzkie
Friuli-Venezia Giulia
Tübingen
Pays de la Loire
Hampshire and Isle of
Wight
Outer London
Stuttgart
Eastern Scotland
Outer London
Lazio
Surrey, East and West
Sussex
West Yorkshire
Lietuva
Obuv
Ropa a zemný plyn
Liečivá
Letecký a kozmický priemysel
Námorný priemysel
Cestovný ruch a pohostinstvo
Papiernický priemysel
Odevný priemysel
Nábytkárstvo
Výrobné technológie
Potravinárstvo
27,48
25,22
21,96
17,55
13,13
7,75
7,71
7,69
7,56
7,32
2,24
31,741
11,792
9,013
26,818
40,100
31,965
11,665
32,453
17,210
40,789
57,929
Obchodné sluţby
Obchodné sluţby
Kovovýroba
Finančné sluţby
Doprava a logistika
Doprava a logistika
2,1
2,07
2,05
2,05
2,04
2,02
62,199
122,757
63,664
59,747
100,707
94,540
Obchodné sluţby
Vzdelávanie a vytváranie znalostí
Potravinárstvo
2,02
2,01
2,00
81,724
31,638
40,603
Veľká Británia
Nemecko
Veľká Británia
Veľká Británia
Taliansko
Veľká Británia
Veľká Británia
Litva
Zdroj: European Cluster Observatory (2011), vlastné spracovanie
Francúzsku (FR51), Veľkej Británii (UKJ3, UKI2,UKM2, UKI2, UKJ2, UKE4) Nemecku (DE11), Taliansku
(ITE4) a Litve (LT00) patria síce posledné miesta v rebríčku top klastrov, avšak tieto regióny sa vyznačujú
vysokou inovatívnosťou. Ich špecializácia v odvetví potravinárstva, obchodných a finančných sluţieb,
kovovýrobe, doprave a logistike, ako aj v oblasti vzdelávania je stále vysoká a zamestnanosť v daných
odvetviach je stále viac ako 100 – násobne vyššia ako priemerná úroveň vo všetkých regiónoch. Je
zaujímavé, ţe i keď región Veľkej Británie na úrovni NUTS2 (Outer London) dosahuje úroveň špecializácie
2,07, zamestnáva v absolútnom vyjadrení druhý najvyšší počet osôb (122 757 pracovníkov) v
oblasti obchodných sluţieb v rámci najviac špecializovaných regiónov. Najvyššiu zamestnanosť v tejto sfére
patrí ďalšiemu NUTS2 regiónu Veľkej Británie a to Inner Londonu, ktorého špecializácia je vyššia (2,59) a jeho
zamestnanosť v obchodných sluţbách predstavuje 219 044 pracovníkov. Najvyšším zamestnávateľom je
práve sektor sluţieb, ktorý v oblasti finančných sluţieb z hľadiska počtu zamestnancov dosahuje prvenstvo
(341 065 pracovníkov v NUTS2 Francúzska Île de France (FR10), hodnota špecializácie 2,37). V porovnaní
s priemernou zamestnanosťou v rámci všetkých regiónov patrí posledné miesto v rebríčku regiónu Litva, ktorý
v potravinárstve zamestnáva 40 603 pracovníkov. Kvantifikácia absolútneho počtu pracovníkov
v špecializovaných regiónoch má vzhľadom na veľkosť populácie v daných regiónoch nízku vypovedaciu
schopnosť. Túto skutočnosť potvrdzuje aj región Belgicka, ktorý na úrovni NUTS2 v Prov. Brabant Wallon
dosahuje síce nízku hodnotu zamestnanosti v absolútnom vyjadrení (9 013 pracovníkov), t.j. najniţšiu v rámci
100 najsilnejších klastrov, avšak v rámci ratingového hodnotenia získal 3-hviezdičky (***), o čom svedčí aj
úroveň jeho špecializácie na úrovni 21.96. Podobná situácia je typická aj pre NUTS2 North Eastern Scotland
(UKM5), ktorý zamestnáva v priemyselnom odvetví ropy a zemného plynu 11 792 pracovníkov, avšak miera
špecializácie je vysoká (25,22).
10
V tabuľke je uvedené poradie desiatich regiónov s najvyšším a najnižším stupňom špecializácie v rámci 100
regiónov, ktoré získali podľa European Cluster Observatory najvyššie hodnotenie (3-hviezdy „*** ” ) a majú najvyššiu
úroveň inovácií podľa Regional Innovation Scoreboard 2006 (RIS).
16
Je evidentné, ţe aglomeračné procesy v rámci regiónov prebiehajú a podniky v rámci regiónov stoja
pred rozhodnutiami, ktoré súvisia s vyuţitím moţnosti pre umiestnenie svojich aktivít do oblasti s najlepšími
východiskovými podmienkami, t.j. najlepším podnikateľským prostredím, ktoré by odráţalo ich špecifické
potreby. Vplyv globalizačných trendov je viditeľný v rôznych smeroch a nesporne sa prejavuje aj v tokoch,
ktoré smerujú do atraktívnejších regiónov. Posilňuje sa úloha klastrov a regionálna špecializácia, ktorá sa
prejavuje nielen v rastúcej konkurencieschopnosti regiónov, ale aj v samotnom ekonomickom raste území.
Prepojenosť špecializovaných klastrov vychádza z moţnosti vyuţívania doplnkových sluţieb, ktoré súvisia
s vývojom konkurenčných výhod v špecializovaných činnostiach. Úspešnosť niektorých klastrov priťahuje
pozornosť a vzrastá záujem nielen zo strany jednotlivcov. Alokácia technológií, či podpora formou investícií do
regionálnych klastrov naberá na význame aj na globálnej úrovni.
Graf 2.1.1 prezentuje vzťah medzi silou jednotlivých klastrov a ich ekonomickou prosperitou. Horizontálna os
vyjadruje podiel zamestnanosti najsilnejších klastrov na regionálnej zamestnanosti (v %), ktoré majú najvyššiu
úroveň inovácií (Regional Innovation Scoreboard 2006), pričom ekonomická úroveň je vyjadrená hrubým
domácim produktom na obyvateľa v parite kúpnej sily USD v roku 2006 na vertikálnej osi. Je zrejmé, ţe
umiestnenie NUTS2 v rámci jednotlivých regiónov Európy je viac koncentrované v dolnom obore hodnôt, čo
svedčí o skutočnosti, ţe európske regióny na úrovni NUTS2 sa vyznačujú nízkym podielom zamestnanosti
klastrov na regionálnej zamestnanosti a taktieţ niţšou ekonomickou úrovňou meranou hrubým domácim
produktom na obyvateľa v PPS USD. Je potrebné zdôrazniť, ţe hlavným kritériom skúmania stále ostáva
ratingové hodnotenie klastrov (miera špecializácie) a ich prosperita. Ako to uţ bolo uvedené vyššie, hovoríme
stále o 100 najsilnejších klastroch v rámci inovatívnych regiónov regiónoch Európy. „Outlierom“ v pozitívnom
slova zmysle je NUTS2 Inner London (UKI1), ktorý je v rámci tejto skupiny najviac ekonomicky vyspelý (HDP
80 300 USD na obyvateľa v PPS), o čom svedčí aj jeho umiestnenie v hornej časti grafu. Podiel
zamestnanosti v klastri na regionálnej zamestnanosti je vysoký práve v oblasti finančných sluţieb a
vzdelávania. Niţšou zamestnanosťou v porovnaní s regionálnou zamestnanosťou eviduje NUTS2 Nemecka
Hamburg (DE60), ktorý je v danom roku špecifický 27,2 %-ným podielom (oblasť distribúcie) a úrovňou HDP
45 500 USD na obyvateľa v PPS. Niţšími hodnotami ekonomickej vyspelosti sú typické NUTS2 Poľska,
Českej republiky, Portugalska a Litvy. Región Poľska sa úrovni NUTS2 vyznačuje špecializáciou v oblasti
telekomunikačných sluţieb, vzdelávania, textilného priemyslu a odevov. V roku 2006 je poľský NUTS2
Mazowieckie špecifický niţšou ekonomickou úrovňou (HDP 19 600 USD na obyvateľa v PPS) a jeho podiel
zamestnanosti v oblasti vzdelávania na regionálnej zamestnanosti je 26,1 % a v sektore telekomunikačných
sluţieb (17,0 %). Opačná situácia je charakteristická pre NUTS2 Lodzkie, ktorý je síce charakteristický vyšším
podielom zamestnanosti (textilný priemysel a odevy spolu 50,6%), avšak jeho ekonomická vyspelosť je
v danom roku v skupine 100 najsilnejších regiónov najniţšia (11 300 USD na obyvateľa v PPS). Druhú
najniţšiu úroveň HDP dosahuje Litva (13 100 USD na obyvateľa v PPS), ktorá je špecializovaná v priemysle
spracovania potravín a stavebníctva a sluţieb.
Medzi najsilnejšie regionálne klastre patrí aj región Českej republiky, ktorý v rámci ratingového
hodnotenia získal najvyššie hodnotenie na úrovni NUTS2 práve v automobilovom priemysle (Střední Čechy
(CZ02), Severovýchod (CZ05)), stavebníctve (Jihozápad (CZ03), Severovýchod (CZ05)) a textilnom
priemysle (Severovýchod (CZ05)). Z hľadiska úrovne hrubého domáceho produktu je spomedzi najsilnejších
NUTS2 Českej republiky najviac vyspelý NUTS2 Střední Čechy, ktorého úroveň špecializácie je vyššia (4,07)
a v automobilovom priemysle zamestnáva 28 842 pracovníkov. Stavebnícky priemysel je v rámci regiónu
Českej republiky charakteristický niţšou úrovňou špecializácie (Jihozápad (2,68), Severovýchod (2,3) ako
v automobilovom priemysle. Spolu však zamestnanosť v tomto odvetví v rámci týchto území dosahuje 37 011
pracovníkov. Zameranie na automobilový priemysel je typický aj pre NUTS2 Severovýchod, ktorý sa v danej
oblasti špecializuje na úrovni 3,36 a spolu s regiónom NUTS2 Střední Čechy teda zamestnávajú 59 033
pracovníkov. Textilný priemysel je vzhľadom na dosahovanú hodnotu špecializácia (5,44) v regióne Českej
republiky taktieţ významný (zamestnanosť 21 847 pracovníkov).
17
Graf 2.1.1 Sila klastrov a ich prosperita
Zdroj: European Cluster Observatory, Eurostat, vlastné výpočty a spracovanie
V súvislosti s ďalšími regiónmi Višegrádskej štvorky t.j. regiónom Slovenskej a Maďarskej republiky je
zaujímavé spomenúť, ţe i keď sa v rámci ratingového hodnotenia neradia k 100 najsilnejším klastrom Európy,
ich regióny vyvíjajú úsilie o územnú prepojenosť a vzájomnú teritoriálnu kooperáciu. Príkladom je aj
špecializácia NUTS2 Slovenskej republiky Bratislavský kraj (SK01), ktorý sa špecializuje na ţelezničnú
prepravu (hodnota špecializácie 17,23) a prepravu potrubím (hodnota špecializácie 35,02), pričom spolu je
v tomto sektore zamestnaných 33 147 pracovníkov. V rebríčku hodnotenia podľa jednotlivých kategórii
odvetví dosahuje prvé miesto v obidvoch špecializáciách. Prvé miesto v európskom odvetvovom hodnotení
obsadzuje aj NUTS2 SK02 Západné Slovensko, ktoré je viac špecializované práve na oblasť výroby
elektrických zariadení (15,43) a výrobu rozhlasových a televíznych prijímačov, zvukových nahrávok (19,15)
a iné. Slovenský región Východného Slovenska (SK04) je z hľadiska odvetvia orientovaný skôr na oblasť
tepelných energií, ako aj veľkoobchodné vzťahy, či výrobu pletených výrobkov.
Región Maďarskej republiky NUTS2 Közép-Dunántúl (HU21) dominuje v oblasti výroby pesticídov
a iných agrochemických prípravkov (úroveň špecializácie 28,96), pričom vo výrobe hnojív zamestnáva 1 560
pracovníkov. Ďalším maďarským NUTS2 regiónom je Dél-Dunántúl (HU23), ktorý je preukázane orientovaný
na lovecké aktivity, odchyt zverí (hodnota špecializácie je 47,15, čo v európskom rebríčku predstavuje prvé
miesto) a výrobu koţených odevov (spolu je v týchto odvetviach zamestnaných 2246 pracovníkov).
Špecializácia daného regiónu na výrobu koţených odevov je 25,56, čím sa radí na druhé miesto európskom
rebríčku (zamestnanosť 1298 pracovníkov).
3 Záver
Výsledky analýz potvrdzujú signifikantnosť vzťahu medzi úrovňou inovačnej výkonnosti
a konkurencieschopnosťou regiónov EÚ. Najviac inovatívnymi a konkurencieschopnými regiónmi EÚ sú
regióny Škandinávie, ako ja Beneluxu, ďalej Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko. V súvislosti s ich
poprednými miestami v rebríčku hodnotenia je však nutné podotknúť, ţe diferencovanosť zdrojov ich silných
pozícií. Benelux síce zaznamenáva medzery v oblasti veľkosti trhu, kompenzuje ich však vynikajúcou
kvalifikačnou zručnosťou a úrovňou inštitúcií. Z hľadiska hodnotenia konkurencieschopnosti je viditeľná
najniţšia úroveň konkurencieschopnosti v Grécku, Bulharsku, Lotyšsku a Rumunsku. Grécko zaznamenáva
výrazne rozdiely v oblasti rozvoja finančného trhu, efektívnosti trhu práce, trhu tovarov, obchodných vzťahov
18
a inovácií. Špecifické postavenie v rámci EÚ má región V4, ktorý sa vyznačuje taktieţ viditeľnými diferenciami
v úrovni konkurencieschopnosti v porovnaní s ostatnými európskymi regiónmi. Najkonkurencieschopnejším
regiónom V4 je Česká republika a Poľsko, ktoré sú charakteristické vyššou úrovňou obchodných vzťahov,
inovácií, úrovňou kvalifikovanej pracovnej sily, efektívnosťou trhu a veľkosťou trhu. Najvyššia úroveň inovačnej
výkonnosti V4 regiónov je v Českej republike, čo potvrdzuje aj hodnota jeho sumárneho inovačného indexu.
Slovenská republika sa inovačnou aktivitou blíţi k regiónom Rumunska (SII=0,237), Litvy (SII=0,227),
Bulharska (SII=0,226) a Lotyšska (SII=0,201), ktorým patria v rebríčku Európskej únie posledné miesta.
Najväčšiu medzeru v sledovanom roku má daný región v rámci hodnotenia V4 práve v oblasti veľkosť trhu,
i keď rozvojom finančného trhu predbieha posledné z V4 Maďarsko.
Keďţe vzájomná regionálna prepojenosť súvisí so snahou regiónov presadiť sa v konkurenčnom boji
a zabezpečiť svoj ekonomický rast, pozornosť bola venovaná aj skúmaniu vzniku aglomeračných procesov
ako podpory zvýšenia konkurencieschopnosti regiónov. Úroveň regionálneho prepojenia a existencia klastrov
bola hodnotená na základe stupňa aglomerácie, ktorý je publikovaný vo výstupoch European Cluster
Observatory. Prostredníctvom skúmania stupňa aglomerácie je moţné hodnotiť úroveň prelievania poznatkov,
zdruţovania pracovnej sily, ale i vnútorných obchodných vzťahov v rámci odvetvia, či medzinárodných
vzťahov, ktoré vyjadrujú dynamickosť a konkurencieschopnosť klastrov. Je evidentné, ţe regionálna
špecializácia v rámci priestoru Európskej únie je viditeľná a výsledky analýz poukazujú, ţe ekonomické aktivity
sú v rámci skúmaného geografického priestoru distribuované. Jednotlivé regióny majú moţnosť nielen vyuţiť
výhody v rámci zoskupenia, ale aj transformovať svoje aktivity. Najväčšia sila klastrov je zrejmá najmä
v regióne Talianka, Veľkej Británie, Belgicka, Francúzska, Španielska, Rakúska, Švédska, Poľska, Talianska
a Nemecka. Región Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka a Talianska eviduje okrem najsilnejších, zároveň aj
najslabšie pozície v rámci hodnotenia, pričom ďalším regiónom, ktorý sa k ním radí je Litva.
Parciálnym cieľom skúmania bola zároveň verifikácia vzťahu medzi regionálnou špecializáciou a
ekonomickou prosperitou území. Význam daného vzťahu potvrdzuje aj umiestnenie NUTS2 v rámci
jednotlivých regiónov Európy, ktoré je viac koncentrované v dolnom obore hodnôt. Európske regióny sa na
úrovni NUTS2 vyznačujú nízkym podielom zamestnanosti klastrov na regionálnej zamestnanosti a taktieţ
niţšou ekonomickou úrovňou meranou hrubým domácim produktom na obyvateľa v PPS USD. Pozitívnym
„outlierom“ je NUTS2 Veľkej Británie Inner London, ktorý je v rámci skupiny najsilnejších a najinovatívnejších
regiónov najviac ekonomicky vyspelý (HDP 80 300 USD na obyvateľa v PPS). Podiel zamestnanosti v danom
klastri na regionálnej zamestnanosti je vysoký práve v oblasti finančných sluţieb a vzdelávania. Ekonomická
prosperita v rámci regiónov Európy je determinovaná stupňom sily jednotlivých klastrov a zároveň vyšším
stupňom zamestnanosti v určitom odvetví. Zaujímavé sú aj výsledky Portera (2003), ktorý na základe
skúmania regiónov USA z hľadiska pracovnej sily poukázal na skutočnosť, ţe regióny USA majú vysoký podiel
zamestnanosti najmä v silných klastroch a ich sila sa odráţa v raste priemernej mzdy a zamestnanosti.
Európska komisia sa svojimi nástrojmi snaţí podporiť cezhraničnú spoluprácu a iniciovať tak vytvorenie
viac konkurencieschopných regiónov v Európe. Rada pre konkurencieschopnosť (4. December 2006) uznala
podporu vytvárania klastrov ako jednu z deviatich strategických priorít súvisiacich s rastom
konkurencieschopnosti a inovácií na európskej úrovni. Poukazuje na všeobecnú absenciu integrácie rozvoja
politík a ich reálnej implementácie. Spoločný politický rámec by mal umoţniť vznik aglomeračných procesov
(klastrov), podporiť ich iniciatívy a zároveň vytvoriť podmienky pre ich vzájomné prepojenie formou
kooperácie. Prostredníctvom regionálnej podpory v tejto oblasti je moţné vyuţívať ich pozitívny prínos nielen
v rozvoji inovačných aktivít jednotlivých regiónov, ale aj v oblasti posilnenia ich vzájomnej
konkurencieschopnosti. Je preto potrebné pristupovať k tejto problematike komplexnejšie a bolo by ţiaduce
identifikovať aj hlavné nedostatky politickej podpory pre rozvoj klastrov v Európe, čo však vzhľadom na
obmedzený rozsah príspevku presahuje náš rámec.
Príspevok je súčasťou riešenia grantu VEGA č. 1/0880/10 „Udrţateľný rozvoj a sociálna kohézia –
národné a regionálne perspektívy“.
19
Literatúra
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
[13]
[14]
[15]
[16]
[17]
[18]
[19]
ACS, Z., ASELIN, L., VARGA, A. Patents and Innovation Counts as Measures of Regional Production of
New Knowledge, Research Policy, 2002, roč. . 31, č.7, s. 1069-85. ISSN 0048-7333.
AGHION, P. , HOWITT, P. Endogenous Growth Theory, MIT Press, Cambridge, MA. 1998. ISBN-10:
0262011662
ALMEIDA, P., KOGUT, B. The exploration of technological diversity and the geographic localization of
innovation, Small Business Economics, 1997, roč. 9, č.1, s. 21-31. ISSN 0921-898X
CAMAGNI, R.P. The Concept of Innovative Milieu and its Relevance for Public Policies in European
Lagging Regions, Papers in Regional Science, 1995, roč. 74, č.4, s. 317- 340. ISSN 1056-8190.
FAGERBERG, J. A Technology Gap Approach to Why Growth Rates Differ, Research Policy, 1987,
roč. 16, s. 87-99. ISSN 0048-7333.
FAGERBERG, J., VERSPAGEN, B. Technology-gaps, Innovation-diffusion and Transformation: An
Evolutionary Interpretation, Research Policy, 2002, roč. 31, s. 1291-1304. ISSN 0048-7333.
FISCHER, M.M. Innovation, knowledge creation and systems of innovation. Annals of Regional
Science, 2001, roč. 35, č. 2 ,s. 199-216. ISSN 0570-1864
GLAESER, E. Learning in Cities, Journal of Urban Economics,1999, roč. 46, č.2, s. 254-277. ISSN
0094-1190.
JAFFE, A.B., TRAJTENBERG, M. and HENDERSON R. Geographic Localization of Knowledge
Spillovers as Evidenced by Patent Citations, Quarterly Journal of Economics,1993, roč. 108, č.3, s.
577-598. ISSN 0033-5533
KRUGMAN, P. Geography and Trade MIT Press, Cambridge, Mass, 1991, počet s. 142 ISBN 0-26-2
11159- 4
LUCAS, R. E. On the Mechanics of Economic Development, Journal of Monetary Economics, 1988,
roč. 22, č. 1, pp. 3-42. ISSN 0304-3932
PORTER, M.E. (1990) The Competitive Advantage of Nations. The Free Press, 1990, počet s. 55 ISBN
0-02-925361-6.
PORTER,M.E. On Competition,Boston, MA, Harvard Business School Press, 1998, počet s 154, ISBN
0-38-772856-2
ROMER, P. Endogenous Technological Change, Journal of Political Economy, 1990, roč. 98, č. 5, s.
71-102. , ISSN 0036-9292.
SAPIR, A. a kol. An Agenda for a Growing Europe. Making the EU Economic System Deliver, Report of
an Independent High-Level Study Group established on the initiative of the President of the European
Commission
[on-line].
2003.
[cit.
2011-06-11].
Dostupný
z WWW:
http://www.unescap.org/tid/artnet/mtg/gmscb_growingeurope.pdf.
SAXENIAN, A. Regional Advantage: Culture and Competition in Silicon Valley and Route 128. Harvard
University Press, 1994, počet s. 240 ISBN 0-67-475340-2.
SIMPSON, W. Urban Structure and the Labour Market: Worker Mobility, Commuting, and
Underemployment in Cities. Clarendon Press. Oxford, 1992, počet s. 198 ISBN 0-19-828358-X.
STERNBERG, R. (1996) Reasons for the Genesis of High-Tech Regions – Theoretical Explanation and
Empirical Evidence, Geoforum, 1996, 27, 205-233. ISSN 0016-7185
VERSPAGEN, B. A New Empirical Approach to Catching Up or Falling Behind”, Structural Change and
Economic Dynamics, 1991, roč. 2, č. 2, s. 359-80. ISSN 0954-349X.
20
Download

inovácie, konkurencieschopnosť a vznik aglomeračných