www.infostat.sk
Krátkodobá predikcia vývoja slovenskej ekonomiky v roku 2014
(verzia: máj 2014)
Ján Haluška, Jana Juriová
INFOSTAT Bratislava
V predloženom dokumente sú prezentované
a interpretované výsledky krátkodobej
predikcie vývoja hlavných makroekonomických ukazovateľov slovenskej ekonomiky v
roku 2014 (tabuľka v prílohe). Prezentované odhady zohľadňujú ich skutočný vývoj v
1. štvrťroku 2014, v prípade inflácie aj v
apríli 2014. Prihliadajú tiež na výsledky
konjunkturálnych a spotrebiteľských prieskumov (KSP) za prvých päť mesiacov tohto
roka, ako aj na aktuálne prognózy vývoja v
relevantnom vonkajšom ekonomickom prostredí, najmä v Nemecku a Českej republike,
čo sú naši hlavní obchodní partneri1. Dopady prípadných odvetných opatrení Ruska, v
súvislosti so situáciou na Ukrajine, prezentované odhady nezohľadňujú.
ekonomického sentimentu posudzovaný
optimistickejšie (oproti rovnakému obdobiu
minulého roka). Preto neprekvapuje, že
zrýchľovanie dynamiky rastu výkonnosti
hospodárstva, ktoré na medziročnej báze
začalo vo 4. štvrťroku minulého roka, pokračuje (obr. 1). Tvorba reálneho HDP sa
v 1. štvrťroku zvýšila o 2.4%, čo je prírastok
takmer o 2 percentuálne body (p. b.) vyšší
ako v 1. štvrťroku 2013.
Obr. 1
Hrubý domáci produkt
Trend zlepšovania ekonomickej klímy sa
síce v 1. štvrťroku tohto roka takmer zastavil, jej stav bol však na základe indikátora
Ifo indikátor (hodnotiaci podnikateľskú klímu
v Nemecku) nemá od februára 2014, kedy stúpol
na najvyššiu hodnotu od marca 2013, jednoznačnú vývojovú tendenciu. Zatiaľ čo v marci a apríli
viac-menej osciloval okolo februárovej úrovne,
v máji zaznamenal pokles. Oproti aprílu boli menej optimistické nielen očakávania na nasledujúcich šesť mesiacov (zrejme v dôsledku situácie na
Ukrajine), ale mierne sa zhoršilo aj hodnotenie
súčasnej ekonomickej situácie. Rast výkonnosti
nemeckej ekonomiky sa na medzikvartálnej báze
zvýšil z 0.4% vo 4. štvrťroku 2013 na 0.8% v 1.
štvrťroku 2014, k čomu však prispel len domáci
dopyt. Vývoj Ifo indikátora umožňuje naďalej
predpokladať, že rast výkonnosti nemeckej ekonomiky bude pokračovať. Prognóza Deutsche
Bank (DB) zo začiatku mája 2014 udáva, že rast
reálneho HDP v Nemecku sa zrýchli z 0.4% v roku
2013 na 1.5% v roku 2014. Pokiaľ ide o eurozónu,
z tej istej prognózy DB vyplýva, že výkonnosť jej
ekonomiky by mala po poklese v roku 2013 o 0.4%
tohto roku vzrásť o 1.1%. Na druhej strane, podľa
najnovšej verzie prognózy EECF (Eastern Europe
Consensus Forecast) z mája 2014, by výkonnosť
ekonomiky Českej republiky mala po poklese
v rokoch 2012 a 2013 (zhodne o 0.9%) zaznamenať v tomto roku rast o 2.1%.
1
Zrýchlenie rastu hospodárstva nezvrátilo
a dokonca ani nezastavilo trend spomaľovania dynamiky rastu úhrnnej cenovej hladiny v ekonomike. Naopak, možno konštatovať, že vplyvom prehĺbenia poklesu výrobných, vývozných a dovozných cien, bol
eliminovaný akýkoľvek tlak nielen na rast
spotrebiteľských cien, ale aj na rast úhrnnej
cenovej hladiny v ekonomike. Deflátor HDP
totiž v 1. štvrťroku tohto roka medziročne
poklesol o 0.5%.
K zrýchleniu dynamiky rastu výkonnosti
hospodárstva došlo primárne zásluhou agregátneho dopytu, ktorý sa - vplyvom zlepšenia ekonomickej klímy nielen u nás doma,
ale aj v relevantnom zahraničí - zvýšil v 1.
štvrťroku o 7.0%, čo je určite viac ako sa
všeobecne očakávalo (obr. 2). Zvyšujúci sa
agregátny dopyt sa prejavil aj vo vývoji celkovej produkcie - jej objem v 1. štvrťroku
medziročne stúpol o 5.3%, čo je tiež prekvapivo vysoký prírastok. Rozhodujúci
vplyv naň mala produkcia priemyslu, ktorej
1
www.infostat.sk
medziročný prírastok vzrástol z 1.3% v 1.
štvrťroku 2013 na 10.0% v 1. štvrťroku
2014. Prispel k nemu však aj bázický efekt,
keďže v 1. štvrťroku 2013 celková produkcia poklesla o 3.7%,
čerpaním zo zásob, pretože ich stav
v bežných cenách sa v 1. štvrťroku znížil
o 0.191 mld. €, resp. o 1.1% HDP v b. c..
Domáci dopyt ako celok vzrástol v 1. štvrťroku medziročne o 3.9%, k čomu došlo zásluhou oživenia rastu všetkých troch hlavných zložiek jeho štruktúry (obr. 4). Relatívne najviac vzrástol dopyt verejného sektora (o 4.4%), ale najviac prekvapil spotrebiteľský dopyt, ktorého oživenie bolo z hľadiska jeho vývoja v minulom roku mimoriadne silné (o 3.4%). Možno ho vysvetliť rastom kúpnej sily obyvateľstva, ktorý však v rozhodujúcej miere súvisí
s výrazným zrýchlením dynamiky rastu reálnej mzdy na makroúrovni a len parciálne
s rastom celkovej zamestnanosti, resp. poklesom nezamestnanosti (viac v častiach
Zamestnanosť
a
nezamestnanosť
v hospodárstve, resp. Nominálna a reálna
mzda v hospodárstve). Investičný dopyt tiež
vzrástol (o 3.6%), ale jeho prírastok bol
ovplyvnený - omnoho viac ako prírastky
ďalších dvoch hlavných zložiek domáceho
dopytu - bázickým efektom, teda veľmi nízkou základňou pre medziročné porovnávanie3.
Obr. 2
Obr. 3
Obr. 4
Z obr. 3 vyplýva, že na zrýchlení rastu agregátneho dopytu sa podieľal domáci aj vonkajší dopyt. Zatiaľ čo domáci dopyt zaznamenal na medziročnej báze obnovenie rastu,
v prípade vonkajšieho dopytu ide o výrazné
zrýchlenie dynamiky rastu. Objem celkového vývozu vzrástol v 1. štvrťroku 2013 o
9.6%, čo predstavuje dvojnásobok jeho prírastku v 1. štvrťroku 2013. Zrýchlenie rastu
agregátneho dopytu však viedlo nielen
k vyššiemu rastu tvorby domácich zdrojov
(celkovej produkcie, resp. HDP), ale bolo
príčinou aj značného zrýchlenia rastu zdrojov z dovozu (potrebných na krytie agregátneho dopytu). Objem celkového dovozu
totiž stúpol o 10.8%, čo je prírastok až
štvornásobne vyšší ako zaznamenal pred
rokom2. Časť agregátneho dopytu bola krytá
Popri domácom dopyte prispel k rastu výkonnosti hospodárstva v 1. štvrťroku tohto
roka aj čistý vývoz. Tento model rastu HDP
začal u nás opäť fungovať vlani vo 4. štvrťroku a udržal sa vďaka tomu, že obchodná
bilancia spolu s bilanciou služieb v stálych
cenách dosiahli v 1. štvrťroku prebytok
ná aj pokračujúcim poklesom cien vývozu aj cien
dovozu, ktorý sa v 1. štvrťroku 2014 prehĺbil.
3 Zatiaľ čo spotrebiteľský dopyt, resp. dopyt verejného sektora klesol v 1. štvrťroku 2013 o 1.6%,
resp. o 0.3%, investičný dopyt sa znížil až o 7.9%.
Možno predpokladať, že akcelerácia rastu celkového vývozu aj celkového dovozu bola stimulova2
2
www.infostat.sk
2.394 mld. €, ktorý medziročne stúpol o 68
mil. € (obr. 5). V bežných cenách skončila
totiž obchodná bilancia s prebytkom, ktorý
na medziročnej báze vzrástol, pričom prebytok dosiahla aj bilancia služieb. Za zmienku
však stojí, že medziročný prírastok prebytku
obchodnej bilancie bol až rádovo nižší oproti tým, ktoré obchodná bilancia generovala
v minulých troch rokoch (viac v časti Zahraničný obchod - saldo obchodnej bilancie). To
znamená, že podobne ako vo 4. štvrťroku
2013 prispel k zvýšeniu výkonnosti hospodárstva aj v 1. štvrťroku tohto roka
v rozhodujúcej miere nárast domáceho dopytu.
aj z krajín mimo nej. Súhrnne to znamená, že
na medziročnej báze by mal pokračovať aj
rast agregátneho dopytu, ale vzhľadom na
predpokladané spomalenie rastu domáceho
dopytu by sa aj jeho dynamika mala
v porovnaní s 1. štvrťrokom v ďalšom priebehu roka čiastočne zmierniť.
Na základe uvedených predpokladov odhadujeme, že tvorba HDP v roku 2014 medziročne stúpne o 2.4%, zhodne v reálnom
i nominálnom vyjadrení. Inými slovami povedané,
úhrnná
cenová
hladina
v hospodárstve by mala zostať na minuloročnej úrovni, teda medziročne bez zmeny
(v priemere). Nominálny HDP by mal dosiahnuť 73.835 mld. €. Vývoj domáceho
dopytu ako celku, najmä v kontexte ďalšieho
vývoja dopytu verejného sektora, ale aj vývoj úhrnnej cenovej hladiny v hospodárstve,
najmä v kontexte možného prehĺbenia deflácie, predstavujú hlavné negatívne riziká
uvedených odhadov.
Obr. 5
Zahraničný obchod - saldo obchodnej bilancie
Dvojciferné relatívne prírastky nových objednávok pre priemysel zo zahraničia
i tuzemska vo 4. štvrťroku 2013 (o 10.0%,
resp. o 12.1%) signalizovali, že na medziročnej báze sa rast vývozu aj dovozu tovarov v bežných cenách začiatkom tohto roka
zrýchli. Ich skutočný vývoj tieto očakávania
potvrdil, pričom vývoz i dovoz tovarov dosiahli v 1. štvrťroku 2014 takmer rovnaký
prírastok (o 5.5%, resp. o 5.7%). Avšak
vplyvom prehlbujúceho sa poklesu cien vývozu i dovozu, ktorý ich nominálnu hodnotu
znižoval, sa relatívne prírastky vývozu aj
dovozu
tovarov
v bežných
cenách
v priebehu 1. štvrťroka znižovali (obr. 6).
Pokiaľ ide o ďalší vývoj domáceho dopytu
ako celku, predpokladáme, že jeho rast bude
v horizonte predikcie pokračovať, a to zásluhou všetkých troch jeho hlavných zložiek.
Avšak vysoký rast, ktorý domáci dopyt zaznamenal v 1. štvrťroku, nebude v ďalšom
priebehu roka s veľkou pravdepodobnosťou
udržateľný a zmierni sa. V kontexte tohtoročného cieľa udržať deficit verejných financií pod 3% HDP by ho mal tlmiť predovšetkým dopyt verejného sektora. Hlavným
zdrojom rastu domáceho dopytu by mal byť
spotrebiteľský dopyt, ktorý by mal po štyroch rokoch sústavného poklesu tohto roku
medziročne vzrásť. Nasvedčuje tomu zvyšujúca sa kúpna sila obyvateľstva aj vzrastajúca dôvera spotrebiteľov, ktorú potvrdili aj
najnovšie výsledky KSP za máj.
Obr. 6
Výrazné zrýchlenie dynamiky rastu nových
objednávok pre priemysel zo zahraničia,
ktoré bolo zaregistrované v 1. štvrťroku
2014, signalizuje, že potenciál pre pokračovanie rastu vonkajšieho dopytu v horizonte
predikcie existuje. Rast vonkajšieho dopytu
by pritom mal prameniť tak z eurozóny, ako
3
www.infostat.sk
Hoci dovoz tovarov zaznamenal v 1. štvrťroku na medziročnej báze väčšie zrýchlenie
rastu ako vývoz tovarov, prebytok obchodnej bilancie sa nezmenšil. Naopak, podľa
predbežných údajov medziročne mierne
stúpol a dosiahol 1.24 mld. € (7.3% HDP v b.
c.). Podobne ako v predchádzajúcich troch
rokoch bol jeho hlavným zdrojom opäť vývoz osobných áut, ktorý zásluhou zrýchlenia
dynamiky rastu dopytu zo zahraničia stúpol
v 1. štvrťroku o 15.3%. Dopyt po osobných
autách vzrástol z eurozóny aj z krajín mimo
nej. Vyplýva to z tržieb z predaja osobných
automobilov, ktoré v obidvoch prípadoch na
medziročnej báze výrazne vzrástli (o 11.3%,
resp. o 15.6%)4. Štrukturálny prebytok
v tejto kategórii obchodu dosiahol za január
až marec tohto roka cca 2.63 mld. € (15.5%
HDP v b. c.) a oproti 1. štvrťroku 2013
vzrástol cca o 0.36 mld. €.
(o 8.0%. resp. o 3.7%). K akcelerácii rastu
nových objednávok zo zahraničia prispeli
podstatne viac nové objednávky z krajín
mimo eurozóny, ktoré stúpli o 12.6%, zatiaľ
čo nové objednávky z eurozóny boli vyššie
o 6.0%. Nové objednávky z tuzemska síce
tiež stúpli, ale dynamika ich medziročného
rastu sa od začiatku roka spomaľuje.
V marci dokonca poklesli (o 2.1%), najmä
vplyvom nových objednávok na stroje
a zariadenia, resp. na elektrické zariadenia
z tuzemska. Prvé z nich od začiatku roka
fakticky stagnujú, druhé klesajú. Rast nových objednávok pre priemysel z tuzemska
súvisel hlavne s objednávkami na nové autá,
ktoré sa medziročne zvýšili o 8.4%.
Aj dvojciferný prírastok nových objednávok
z krajín mimo eurozóny vznikol najmä vďaka novým objednávkam osobných automobilov, ktoré v 1. štvrťroku stúpli o 13.8%.
Tendencia zvyšovania ich podielu na celkových objednávkach z krajín mimo eurozóny
teda od začiatku tohto roka pokračuje - z
necelých 40% v minulom roku vzrástol v 1.
štvrťroku na 43%. Pokiaľ ide o nové objednávky z eurozóny, na ich prírastok mali najsilnejší vplyv nové objednávky na stroje
a zariadenia, resp. elektrické zariadenia,
ktoré stúpli o 22.3%, resp. o 15.7%. Nové
objednávky osobných áut z eurozóny, ktorých podiel na celkových objednávkach z
eurozóny predstavuje zhruba polovicu, sa
v 1. štvrťroku zvýšili o 7.6%.
Ešte väčší relatívny prírastok ako vývoz
osobných áut zaznamenal v 1. štvrťroku
vývoz spotrebného tovaru, ktorý stúpol
o 19.5%. Dominantne k tomu prispel vývoz
elektroniky do krajín mimo eurozónu, odkiaľ tržby z jej predaja vzrástli o vyše 52%.
Oživenie domáceho dopytu však spôsobilo,
že dvojciferný relatívny prírastok (o 11.3%)
dosiahol aj dovoz spotrebného tovaru. Napriek tomu, štrukturálny prebytok v tejto
kategórii obchodu vzrástol na medziročnej
báze o 0.27 mld. € a dosiahol 0.92 mld. €
(5.4% HDP v b. c.). Obchod so všetkými
ostatnými hlavnými komoditami (potraviny,
suroviny, nerastné palivá, investičné tovary)
skončil znovu v deficite, a navyše, každý
z nich sa medziročne prehĺbil. Štrukturálny
deficit v obchode s nerastnými palivami
(ropa, zemný plyn), ktorý v 1. štvrťroku činil
1.14 mld. € (6.7% HDP v b. c.), bol najhlbší.
Prírastky
vývozu
a dovozu
tovarov
v bežných cenách v 1. štvrťroku tohto roka
svedčia o tom, že trend ich znižovania, ktorý
začal v roku 2011, v minulom roku kulminoval. Zrýchlenie rastu nových objednávok
pre priemysel zo zahraničia a z tuzemska,
ktoré bolo zaznamenané v 1. štvrťroku
2014, je ďalším dôležitým signálom
o zvyšujúcom sa vonkajšom aj domácom
dopyte. V tejto súvislosti je však najpodstatnejšia skutočnosť, že vonkajší dopyt vzrastá
už nielen po nových automobiloch, ale týka
sa širšieho sortimentu priemyselnej produkcie (stroje a zariadenia, resp. elektrické
zariadenia). Na druhej strane sa ukazuje, že
dynamiku rastu vývozu a dovozu tovarov
v nominálnom vyjadrení budú aj naďalej
tlmiť ceny vývozu a dovozu. Ich pokles sa
totiž v 1. štvrťroku prehĺbil, a preto bude
Vývoj nových objednávok pre priemysel v 1.
štvrťroku tohto roka nasvedčuje tomu, že
rast vonkajšieho aj domáceho dopytu pokračuje. Dynamika rastu nových objednávok
zo zahraničia aj z tuzemska sa totiž zrýchlila, avšak medziročný prírastok tých zo zahraničia bol omnoho vyšší ako z tuzemska
V dôsledku zvyšujúceho sa dopytu po osobných
automobiloch sa medziročný prírastok indexu
priemyselnej produkcie v kategórii dopravné prostriedky zvýšil z 5.6% v 1. štvrťroku 2013 na
20.1% v 1. štvrťroku 2014.
4
4
www.infostat.sk
v najbližších mesiacoch s veľkou pravdepodobnosťou ešte pokračovať.
Defláciu, čiže reálny pokles úhrnnej hladiny
cien na spotrebiteľskom trhu, spôsobili v
rozhodujúcej miere regulované ceny, ktoré
boli v 1. štvrťroku tohto roka medziročne
nižšie o 1.4% (v priemere). Prispeli k nej
však aj ceny nábytku, dopravy, ale aj ceny
pôšt a telekomunikácií, ktorých pokles pokračuje aj od začiatku tohto roka. Ceny potravín a nealkoholických nápojov síce vzrástli, avšak dynamika ich rastu sa výrazne
spomalila. Zatiaľ čo v 1. štvrťroku 2013
stúpli medziročne o 5.2%, v 1. štvrťroku
tohto roka to bolo len o 0.8% (v priemere).
V súvislosti s tým sa jadrová inflácia v rovnakom období znížila z 2.4% na 0.3%. Proti
hlbšiemu poklesu jadrovej inflácie pôsobili
najmä ceny vzdelávania, ale jej pokles tlmili
aj ceny alkoholických nápojov a tabaku, pretože v 1. štvrťroku medziročne vzrástli (o
5.2%, resp. o 2.3%).
Výsledok obchodnej bilancie v 1. štvrťroku
významne zvyšuje pravdepodobnosť, že
zostane prebytková aj tohto roku, pričom
nemožno vylúčiť, že jej prebytok môže dosiahnuť nové historické maximum. Za predpokladu, že sa v zahraničí (najmä
v eurozóne) udrží súčasná dynamika rastu
dopytu po nových automobiloch, odhadujeme, že prebytok obchodnej bilancie dosiahne celoročne 4.4-4.6 mld. €, resp. 6.1%
nominálneho HDP. Ďalší vývoj dopytu po
nových osobných autách, samozrejme aj
v kontexte situácie na Ukrajine, je preto
hlavným rizikom pre uvedený odhad prebytku obchodnej bilancie.
Spotrebiteľské ceny
Zrýchlenie dynamiky rastu spotrebiteľského
dopytu v 1. štvrťroku tohto roka nezvrátilo
a dokonca ani nezastavilo trend poklesu
celkovej inflácie, ktorý začal v novembri
2011 (obr. 7). V januári tohto roka totiž jej
medziročná miera klesla na nulu a vo februári, vplyvom poklesu úhrnnej hladiny spotrebiteľských cien (medzimesačne o 0.1%),
bola zaznamenaná deflácia, teda jav, ktorý
v našich podmienkach nastal prvýkrát.
V marci sa deflácia zopakovala, keďže
úhrnná hladina cien na spotrebiteľskom
trhu sa na medzimesačnej báze nezmenila
(zostala na februárovej úrovni). Jedná sa
o miernu defláciu, pretože spotrebiteľské
ceny ako celok boli v týchto dvoch mesiacoch medziročne nižšie o 0.1%.
Pokles jadrovej inflácie bol aj v 1. štvrťroku
dominantne podmienený oslabením tlaku
na rast cien zo strany nákladových faktorov.
Prehĺbil sa totiž pokles cien priemyselných
výrobcov pre tuzemsko, k čomu prispelo
prehĺbenie poklesu dovozných cien aj pokračujúci pokles cien ropy na svetovom trhu5. Pokles dovozných cien tým pretrváva
už viac ako rok, pokles cien priemyselných
výrobcov pre tuzemsko takmer rok. Treba
však poukázať aj na to, že k poklesu cien
priemyselných výrobcov pre tuzemsko prispieva aj pokles cien výrobcov potravín,
ktorý začal vo 4. štvrťroku 2013. V 1. štvrťroku tohto roka sa ich pokles prehĺbil, čo
vytvorilo predpoklady aj pre už spomínané
výrazné spomalenie dynamiky rastu spotrebiteľských cien potravín.
Obr. 7
Úhrnná hladina cien na spotrebiteľskom
trhu sa na medzimesačnej báze nezmenila
ani v apríli. Ceny odevov a obuvi spolu s
cenami rekreácií a kultúry oproti marcu síce
stúpli (o 2.1%, resp. o 0.6%), vplyv ich rastu
na úhrnnú hladinu však bol eliminovaný
najmä cenami potravín a nealkoholických
nápojov, ktoré oproti marcu klesli o 0.8%.
Avšak potraviny a nealkoholické nápoje
v apríli zlacneli nielen medzimesačne (oproti marcu), ale lacnejšie boli aj na medziročCena za barel ropy Brent, ktorá v minulom roku
klesla o 2.7%, bola v 1. štvrťroku 2014 medziročne
nižšia o 3.8% (v priemere).
5
5
www.infostat.sk
nej báze (o 0.8%), teda oproti aprílu 2013.
Jedná sa o prvý medziročný pokles cien potravín a nealkoholických nápojov od marca
2010.
aj v letných mesiacoch. Avšak následne,
v dôsledku zvyšujúcej sa kúpnej sile obyvateľstva a obnoveného rastu spotrebiteľského dopytu, by sa mal obnoviť aj rast úhrnnej
hladiny spotrebiteľských cien. V závere tohto roka - hlavne vplyvom bázického efektu by sa dynamika jej rastu mala zrýchliť.
V decembri 2014 by mala medziročná miera
celkovej inflácie predstavovať 1.1% a priemerná miera celkovej inflácie v roku 2014
by mala dosiahnuť 0.2%. Hlavné riziko pre
uvedený odhad inflácie predstavuje
v súčasnosti cena ropy na svetovom trhu,
najmä v kontexte ďalšieho vývoja situácie
na Ukrajine.
Zlacnenie cien potravín a nealkoholických
nápojov malo rozhodujúci vplyv na ďalší
pokles jadrovej inflácie, ktorá sa v apríli
znížila na nulu. Mimochodom, je to jej najnižšia úroveň za posledných 51 mesiacov
(od
decembra
2009).
Pokiaľ
ide
o regulované ceny, ich pokles v apríli pokračoval, ale zmiernil sa. Deflácia sa však napriek tomu prehĺbila z 0.1% (vo februári
a marci) na 0.2% v apríli.
Napriek tomu, že úhrnná hladina spotrebiteľských cien zostáva už tri mesiace viacmenej bez pohybu, jej posun - hlavne smerom nahor - nie je veľmi pravdepodobný ani
v najbližších mesiacoch. Nasvedčuje tomu
vývoj relevantných ponukových faktorov,
menovite prehĺbenie poklesu dovozných
cien a deflácia z hľadiska cien výrobcov pre
tuzemsko, ktorá sa v apríli tohto roka opäť
prehĺbila. Pokiaľ ide o spotrebiteľské ceny
potravín, zásluhou výrazného poklesu cien
poľnohospodárskych výrobkov (rastlinných
aj živočíšnych) v 1. štvrťroku tohto roka by
v krátkodobom horizonte tiež nemali generovať tlak na rast úhrnnej hladiny spotrebiteľských cien. S týmito predpokladmi korešpondujú aj výsledky KSP za máj, ktoré
vyjadrujú očakávaný vývoj cien výrobcov
v najbližšom období (obr. 8).
Zamestnanosť
v hospodárstve
a nezamestnanosť
Krehké oživenie dopytu na trhu práce, ktoré
bolo zaregistrované v poslednom štvrťroku
minulého roka, pokračuje (obr. 9). Súvisí so
zrýchlením dynamiky rastu výkonnosti hospodárstva, ktoré sa prejavuje aj vznikom
nových pracovných miest. Zamestnanosť v
celom hospodárstve v 1. štvrťroku medziročne vzrástla o 0.6%, t.j. o cca 13.6 tisíc
osôb podľa metodiky štatistického výkazníctva (ŠV), resp. o 0.2% podľa metodiky
VZPS. Dôvodom nižšieho prírastku zamestnanosti v metodike VZPS bol pokles počtu
krátkodobo migrujúcich za prácou do zahraničia (s pobytom do 1 roka) o 3.8%, resp.
o cca 5.2 tisíc osôb. Možno predpokladať, že
časť z nich si našla prácu doma, pretože
počet pracujúcich v SR v metodike VZPS
vrástol v 1. štvrťroku medziročne o 0.4%,
resp. o 8.8 tisíc osôb.
Obr. 8
Obr. 9
Na základe uvedených predpokladov očakávame, že úhrnná hladina spotrebiteľských
cien zostane aj v najbližších mesiacoch bez
pohybu. Nemožno však vylúčiť ani jej prechodný mierny pokles, a preto je veľmi
pravdepodobné, že deflácia bude pretrvávať
Rast celkovej zamestnanosti v hospodárstve
bol dôsledkom rastúceho dopytu po práci v
súkromnom aj verejnom sektore, prekvapu-
6
www.infostat.sk
júco však relatívne rýchlejšie rástla zamestnanosť vo verejnom sektore. V odvetviach
verejnej správy a obrany, vzdelávania a
zdravotníctva, ktoré spolu aproximujú verejný sektor, ich počet totiž stúpol o 1%, t.j.
o 4 tisíc osôb, zatiaľ čo v odvetviach súkromného sektora sa zamestnanosť v 1.
štvrťroku medziročne zvýšila súhrnne
o 0.5%, resp. o cca 9 tisíc osôb.
Obr. 10
Rast zamestnanosti v súkromnom sektore
bol výrazne podporený tvorbou nových pracovných miest v priemyselných odvetviach,
keďže ich počet v tomto sektore vzrástol
medziročne o vyše 7 tisíc, resp. o 1.5%. K jej
rastu ďalej prispeli odvetvia rôznych typov
služieb: ubytovacích a stravovacích služieb,
informačné a komunikačné činnosti, ale aj
odvetvie umenia, zábavy a rekreácie. Za
zmienku však stojí odvetvie veľkoobchodu,
v ktorom sa počet zamestnancov zvýšil
o viac ako 8 tisíc osôb. Rast zamestnanosti
však nie je plošný, teda vo všetkých odvetviach.
Jej
pokles
stále
pretrváva
v odvetviach dopravy a skladovania, stavebníctva, poľnohospodárstva, maloobchodu,
predaji a oprave motorových vozidiel a vo
finančných a poisťovacích činnostiach.
Zatiaľ tomu nasvedčujú aj údaje Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR),
podľa ktorých sa počet registrovaných nezamestnaných znížil aj v apríli6. Ich disponibilný počet sa znížil výraznejšie, najmä vďaka stúpajúcemu počtu nezamestnaných zapojených do menších obecných služieb. Navyše, podľa medializovaných informácií sa v
priemyselných podnikoch očakáva najväčšie
prijímanie nových zamestnancov za posledné 2 roky7. Na druhej strane, výsledky KSP
za máj vysielajú skôr opačný signál, keďže
podľa nich by sa mal vo väčšine odvetví
súkromného sektora rast zamestnanosti
spomaliť (obr. 10). Rast zamestnanosti sa
však zrejme spomalí aj vo verejnom sektore,
hlavne vplyvom viazania časti rozpočtových
výdavkov v tomto roku v objeme zhruba
Vplyvom rastu celkovej zamestnanosti sa
nerovnováha na trhu práce v 1. štvrťroku
čiastočne zmiernila. Počet nezamestnaných
osôb v metodike VZPS medziročne klesol
cca o 13 tisíc osôb, čo znamená, že bez práce bolo 382.9 tisíc osôb (v priemere). Tomuto počtu nezamestnaných zodpovedá
v metodike VZPS miera nezamestnanosti
14.1%. Na medziročnej báze síce klesla o 0.4
p. b., avšak na úrovni 14% a vyššej zotrváva
už od 4. štvrťroka 2012, teda jeden a pol
roka.
6 Do určitej miery k tomu zrejme prispelo aj zvýšenie počtu voľných pracovných miest, ktoré
v apríli po prvýkrát v tomto roku vzrástlo aj na
medziročnej báze. Napriek tomu je počet voľných
pracovných miest stále veľmi nízky. Okrem toho,
veľmi nepriaznivá situácia pretrváva v dlhodobej
nezamestnanosti, najmä pokiaľ ide o počet nezamestnaných, ktorí sú evidovaní bez práce viac ako
4 roky. Ich počet totiž stále rastie a v apríli dosiahol takmer 75 tisíc osôb, čo je medziročne viac
o vyše 4 tisíc osôb.
7 Podľa prieskumu personálnej agentúry Manpower sa v najbližších mesiacoch očakáva zvyšovanie zamestnanosti takmer v pätine priemyselných
podnikov. Dôvodom je oživenie dopytu u našich
najväčších zahraničnoobchodných partnerov
a s tým súvisiace zvýšenie objednávok zo zahraničia. Silnejšia výkonnosť exportérov môže časom
zvýšiť dopyt po nových zamestnancoch v doprave
a skladovaní, teda v odvetví, ktoré je na priemysel
výrazne naviazané.
Oproti našim predpokladom spred troch
mesiacov bolo zrýchlenie rastu výkonnosti
hospodárstva, a tým aj zvýšenie dopytu na
trhu práce v 1. štvrťroku, vyššie. Domnievame sa však, že rast výkonnosti ekonomiky, ktorý odhadujeme celoročne, nebude
dostatočne silný na to, aby dynamiku rastu
tvorby nových pracovných miest oproti 1.
štvrťroku ďalej zrýchľoval. Mal by však postačovať na to, aby sa úroveň dopytu na trhu
práce, dosiahnutá v 1. štvrťroku, v horizonte
predikcie udržala.
7
www.infostat.sk
300 mil. €, ktoré je kvôli zákonu o dlhovej
brzde účinné od 15. mája 2014.
stve, pričom najviac vzrástli platy učiteľov8.
Spolu s nimi však vzrástli tiež platy zamestnancov vo verejnej a štátnej službe (o 4.6%).
Na základe uvedených predpokladov očakávame, že situácia na trhu práce sa oproti jej
stavu v minulom roku čiastočne zlepší. Celková zamestnanosť v hospodárstve by totiž
mala v tomto roku medziročne vzrásť o
0.6% (podľa ŠV), resp. o 0.2% (podľa VZPS),
v dôsledku čoho by sa mala nerovnováha na
trhu práce mierne znížiť. Počet nezamestnaných osôb by mal medziročne klesnúť
zhruba o 12 tisíc a predstavovať cca 375
tisíc (v priemere), čo by z pohľadu miery
nezamestnanosti znamenalo pokles na
13.8%, t.j. medziročne o 0.4 p. b. (podľa
VZPS).
Obr. 11
Nominálna a reálna mzda v hospodárstve
V súkromnom sektore je zrýchlenie rastu
nominálnej mzdy odôvodnené vysokým
rastom produktivity práce. Platí to predovšetkým pre priemysel, v ktorom priemerná
nominálna mzda v 1. štvrťroku vzrástla
o 5.1%, mimochodom aj zásluhou tlaku odborov na rast platov. Podobne stúpla nominálna mzda aj vo veľkoobchode, t.j. v druhom najpočetnejšom odvetví z hľadiska
zamestnanosti
a tiež
v informačných
a komunikačných činnostiach. Vo všetkých
týchto odvetviach bol v 1. štvrťroku rast
miezd sprevádzaný aj rastom počtu zamestnancov. Sú však aj odvetvia, ktoré síce zaznamenali výraznejší nárast miezd, avšak na
úkor poklesu počtu zamestnancov (poľnohospodárstvo, doprava a skladovanie, finančné a poisťovacie činnosti a administratívne služby a ostatné služby). Stavebníctvo
je jediným významnejším odvetvím, v ktorom popri zamestnanosti klesla aj nominálna mzda.
Pokles úhrnnej cenovej hladiny a rast zamestnanosti v 1. štvrťroku spôsobili, že rast
súhrnnej produktivity práce v bežných cenách sa na medziročnej báze výrazne spomalil. Z obr. 11 vyplýva, že jej prírastok
o 1.2% v 1. štvrťroku tohto roka bol dokonca najnižší za posledné štyri roky (od 4.
štvrťroka 2009). Rast priemernej mzdy
v hospodárstve - nominálnej aj reálnej - sa
však naopak podstatne zrýchlil a pomerne
výrazne predbehol rast súhrnnej produktivity práce v hospodárstve. Nominálna mzda
totiž vzrástla o 4.1% a dosiahla 821 €. V
dôsledku deflácie bol prírastok reálnej mzdy
v 1. štvrťroku ešte o 0.1 p. b. vyšší ako nominálnej mzdy, pričom súhrnná produktivita práce v stálych cenách stúpla o 1.8%.
Keďže od začiatku finančnej krízy rástla
súhrnná produktivita práce spravidla rýchlejšie ako priemerná mzda, v tomto kontexte
možno predstih rastu miezd považovať za
opodstatnený. Samozrejme, ako prechodný,
resp. krátkodobý jav, by preto nemal ani
v tomto roku predstavovať výraznejšie inflačné riziko.
Očakávame, že predstih rastu miezd pred
rastom súhrnnej produktivity práce sa do
konca tohto roka udrží. Postupne by sa však
mal zmenšovať, jednak vplyvom zrýchlenia
rastu produktivity práce na makroúrovni,
jednak v dôsledku spomalenia rastu miezd
v súkromnom i verejnom sektore. Odbory
v priemyselných podnikoch síce požadujú
Na zrýchlení rastu miezd v hospodárstve sa
podieľal verejný aj súkromný sektor. V súkromnom sektore stúpla nominálna mzda
v 1. štvrťroku o 4%, resp. o 31 €, vo verejnom sektore vzrástla o 4.4%, resp. o 35 €
(v priemere). K zrýchleniu rastu nominálnej
mzdy vo verejnom sektore prispelo relatívne najviac odvetvie vzdelávania, v ktorom
priemerná mzda vzrástla o 5.7%. Dôvodom
bolo zvýšenie platov zamestnancov v škol-
Zvýšenie platov pedagogických aj nepedagogických zamestnancov v školstve dohodla v minulom
roku Konfederácia odborových zväzov pre všetkých zamestnancov v štátnej a verejnej službe.
8
8
www.infostat.sk
ďalšie zvýšenie nominálnych miezd9, kvôli
očakávanej veľmi nízkej inflácii v tomto
roku je to však otázne. V tejto súvislosti
možno dodať, že podľa mesačných údajov
sa v súkromnom sektore medziročný rast
miezd v marci spomalil vo väčšine odvetví
okrem veľkoobchodu. Na druhej strane,
spomalenie rastu miezd vo verejnom sektore možno očakávať hlavne v dôsledku vyššie
spomínaného viazania rozpočtových výdavkov.
Zásluhou vysokého rastu, ktorý priemerná
mesačná nominálna mzda v hospodárstve
dosiahla v 1. štvrťroku, možno očakávať, že
napriek uvedeným predpokladom bude jej
celoročný prírastok podstatne vyšší ako
v minulom roku. Odhadujeme, že v roku
2014 sa táto mzda zvýši o 3.5% a dosiahne
852 € (v priemere), čo vzhľadom na odhad
priemernej inflácie v tomto roku (0.2%)
znamená, že reálna mzda v hospodárstve
vzrastie o 3.3%.
Kontakt:
Ján Haluška // [email protected]
Jana Juriová // [email protected]
Napríklad zväz elektrotechnického priemyslu
(ZEP) SR podpísal koncom marca (27.3.) kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa s odborovým zväzom
(OZ) KOVO za 7 spoločností, v ktorých daný OZ
pôsobí, ktorá zaručuje zamestnancom spoločností
zvýšenie minimálnych mzdových taríf o 5%.
9
9
www.infostat.sk
Prognóza vývoja vybraných ukazovateľov na rok 2014
1. štvrťrok 2014
Prognóza vývoja na rok 2014
indexy
Ukazovateľ
INFOSTAT
1.Q.2014
absolútne
1.Q.2013
indexy
absolútne
2014
2013
Hrubý domáci produkt (mld € )
1)
17.0215
102.4
73.8353
102.4
2 331.3
100.2
2 334.0
100.2
Miera nezamestnanosti (%)
14.1
x
13.8
x
Počet nezamestnaných (tis. osôb)
382.9
96.8
374.7
97.1
2 191.4
100.6
2 189.8
100.6
821
104.1
853
103.5
x
104.2
x
103.3
posledný mesiac obdobia
x
-0.1
2)
x
1.1
3)
v priemere za obdobie
x
-0.1
4)
x
0.2
5)
Výberové zisťovanie pracovných síl
Zamestnanosť (tis. osôb)
Priemerný počet zamestnancov
(tis. osôb)
Priemerná nominálna mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva (€)
Index reálnej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva
Miera inflácie (%)
1)
metóda ESNÚ 95; predbežné údaje, absolútne hodnoty sú v bežných cenách, indexy sú zo stálych
cien vypočítaných reťazením objemov s použitím referenčného roka 2005
2)
v marci 2014 oproti marcu 2013
3)
v decembri 2014 oproti decembru 2013
4)
v priemere za 1. štvrťrok 2014 oproti 1. štvrťroku 2013
5)
v priemere za rok 2014 oproti roku 2013
10
Download

Krátkodobá predikcia vývoja slovenskej ekonomiky