ri: A
út VK
vn ŽO
Í
KR
akademický mesačník | vydáva Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave
AKÝ JE ŽIVOT V TIENI?
SPOVEĎ NEVIDIACEHO
Oscarové selfies | Reportáž z Nového Času | Ovce.sk
06-07 | 2013-2014 | cena: 0,50 €
JOB REVIEW
ČO SKRÝVAJÚ NÁZVY
STALO SA VÁM, ŽE STE NEROZUMELI, ČO OD VÁS ZAMESTNÁVATEĽ NA KONKRÉTNEJ POZÍCII VYŽADUJE?
TU NÁJDETE NAMI VYBRANÉ POVOLANIA, KTORÉ BY STE AKO BUDÚCI PROFESIONÁLI MALI OVLÁDAŤ.
Account Manager
Hlavná kontaktná osoba pre daného zákazníka. Jeho úlohou je riadiť vzťah jeho zamestnávateľa s daným zákazníkom. Platby zo všetkých
transakcií, ktoré firma s daným zákazníkom uskutoční, prídu obvykle z jedného bankového účtu (anglicky banking account).
Freelancer
Môže ním byť ktokoľvek, kto podniká v najrôznejších oblastiach a právnych formách, podmienkou je však pracovať sám, čiže nemať
žiadnych zamestnancov. Do tejto kategórie spadajú, napr. prekladatelia, dizajnéri, architekti, programátori, advokáti, účtovníci, atď.
PR Guru
Mal by vedieť viac o vzťahu s médiami ako ostatní, menej skúsení v tíme. Je to jeho srdcová záležitosť a oblasť, bez ktorej nemôže žiť.
Pomáha kolegom v tíme rozvinúť myšlienky, upriamiť pozornosť na dôležité fakty a priateľským a koučovským spôsobom odovzdáva
svoje skúsenosti ostatným. Nie je to direktívny manažér, ale prirodzená autorita.
Brand Manager
Pripravuje a realizuje marketingové stratégie pridelenej značky. Monitoruje konkurenciu, vytvára analýzy a reporty. Sleduje
a analyzuje status pridelenej značky na trhu. Aktívne komunikuje a spolupracuje s ďalšími oddeleniami v spoločnosti.
Media and Research Specialist
60%
40%
50%
20%
10%
15%
30%
Podieľa sa na vývoji a realizácii mediálnych plánov. Analyzuje výsledky komunikačnej kampane a navrhuje optimalizáciu médií za
účelom zvýšenia efektivity. Koordinuje kvantitatívne a kvalitatívne výskumné projekty. Aktívne komunikuje s mediálnymi
a prieskumnými agentúrami. Úzko spolupracuje s brand manažérmi.
Copywriter
Textár a kreatívec, ktorý píše čítané a obchodne úspešné texty reklám, webových stránok, tlačových správ, PR článkov, katalógov
či návrhy sloganov a názvov. Najčastejšie sú to zamestnanci v reklamných agentúrach a webdizajnérskych firmách.
Media Planner/Buyer
Spolupracuje na tvorbe a implementácii komunikačných stratégií klientov. Detailne plánuje a nakupuje reklamný priestor v médiách
a kontroluje a vyhodnocuje priebeh komunikačných kampaní. Komunikuje s médiami, account managermi či spolupracuje
s ostatnými divíziami. Pracuje v špecializovanom mediálnom softvéri.
Content Manager
Človek na tejto pozícii je zodpovedný za plánovanie a riadenie obsahu vysielania v zmysle formátu rozhlasovej/televíznej stanice
či printu. Tento post tiež zahŕňa prípravu tém a podkladov pre vysielanie, koordináciu moderátorov a produkciu počas dňa a týždňa,
kreatívu a plánovanie príspevkov, kontrolu vysielania, produkciu vysielania, rovnako aj školenie nových zamestnancov.
Senior Brand and Comunication Specialist
Pripravuje, realizuje a vyhodnocuje marketingové aktivity spoločnosti a marketingovú komunikáciu spoločnosti v rôznych
komunikačných kanáloch. Organizuje tlačové konferencie, pripravuje tlačové správy a ďalšie výstupy do médií, udržuje vzťah
s médiami. Implementuje strategické marketingové rozhodnutia a dozerá na efektívne čerpanie marketingového rozpočtu.
Trade Marketing Specialist
Riadi a rozvíja predajné kanály na základe stanovených cieľov z národného business plánu v danom roku. Zúčastňuje sa na tvorbe
stratégie, rozpočtu trade marketingového oddelenia, zodpovedá za ich plnenie, riadenie a kontrolu. Spravuje segmentovú databázu
a rovnako aj navrhuje a realizuje efektivitu marketingových aktivít.
OBSAH
EDITORIÁL
09 interview
04 aktuálne
Miro Drobný o projekte
Ovce.sk
22 fotostrana
50 centov ešte
nikoho nezabilo
Novinky z FMK
Veronika Pilátová
24 absolvent
Viki Mirvajová
12 téma
26 jeden deň
Ako zmenili sociálne
siete svet?
28 pedagóg
Nový Čas
Ľubomír Špirko
31 kultúra
Kultúrne tipy redakcie
36 anketa
32 na muške
Ktorý predmet
považujete za zbytočný?
Čo obnáša život
nevidiaceho?
38 všimli sme si
Fenomén selfies
39 názory
Nedávno ma zastavila pani vrátnička
na Skladovej. Vraj si nejaké študentky
vzali atteliér a nezaplatili. Iniciatívne sa
zodvihla zo stoličky a pripomenula im,
že sa zaň platí 50 centov. V starej mene
15 korún, veď poplatok sme nezmenili
už celých 10 rokov. Blondína s našpúlenými perami promptne reagovala, že
ona chce vedieť, za čo si platí. Moja milá blondína a aj ostatní, ktorí si
náš skromný plátok vezmete zo stojanu len tak, pre vás všetkých venujem týchto pár riadkov. Nebudem tu omieľať frázy o tom, ako sa všetci
namakáme, aby ste si mali čo čítať počas prednášok. Zainteresovaní
o tom vedia svoje a sú radi, že si takúto skúsenosť môžu napísať do
životopisu. Ani vám nebudem pripomínať, že v trafike vám predavačka tiež nedá najprv prečítať noviny, a potom ich možno predá. Drahí
neplatiči, v tomto editoriáli stručne naznačím, za čo by ste si v tomto prípade mohli priplatiť. Ponúkame vám skvelý rozhovor s Mirom
Drobným, zakladateľom projektu ovce.sk, čo je prinajmenšom vynikajúca edukačná pomôcka a ešte lepšie čítanie. Prečítate si rozsiahlo spracovanú tému o aktuálnej podstate a budúcnosti Facebooku.
Pokocháte sa nad originálnou fotografickou tvorbou vašej spolužiačky
Veroniky Pilátovej, ktorej to aj celkom dobre píše. Dôkazom toho je interview s nevidiacim Ivanom Martinkom o jeho nie vždy jednoduchom
živote. Vďaka atteliéru spoznáte nového pedagóga na FMK Ľubomíra
Špirka a prostredníctvom reportáže sa dostanete do redakcie nášho
najčítanejšieho denníka. A možno si v ankete či názoroch nájdete aj
vašich kamošov. Myslím, že tých 50 centov za to stojí. A ty milá blondína s našpúlenými perami, ak si si to prečítala, vytiahni z peňaženky
rovno 5 eurovku!
Príjemné čítanie!
ročník desiaty, číslo 6-7 | 2013-14
vydáva
Fakulta masmediálnej
komunikácie UCM v Trnave
tlač
Vydavateľstvo Michala Vaška
šéfredaktor
Magdaléna Švecová
zástupca šéfredaktora
Ľubica Šulhánková
šéfgrafik
Martin Halač
web
Ľudmila Krkošková, Daniela Kršková
editori
Lucia Osvaldová, Ján Janočko,
Ľubica Šulhánková
facebook
Dominika Cifrová
grafika
Lukáš Hošták, Michaela Hučková, Daniela
Kršková, Samuel Kušnír, Adam Lukáč,
Marika Pavelková, Samuel Potisk, Patrícia
Reichlová, Ivana Vyšná
jazyková korektúra
Ľudmila Krkošková, Dominika Cifrová,
Lenka Labačková
kontakt
Skladová ul. 3, 917 01 Trnava
[email protected]
www.attelier.sk
www.facebook.com/attelierSK
predajné miesta
Knižnica FMK, JAMA, Attomat Skladová
ISSN 1339-1410
atteliér 06-07 | 2013-2014
3
SERVIS
AKTUÁLNE
Vynález z dielne študentiek FMK
na svetovom finále
Vyhrali národné kolo a 10-tisícovú cestu okolo sveta majú na dosah. Dve študentky marketingovej komunikácie našej univerzity
Daniela Martonová a Barbora Baránková už
koncom marca vycestujú do Nemecka obhajovať svoj úspešný projekt. V slovenskom kole
súťaže, organizovanej spoločnosťou Henkel,
získali bez väčších problémov prvé miesto.
Cieľom bolo navrhnúť produkt alebo technológiu založenú na myšlienke trvalej udržateľnosti. „Úlohou nášho senzoru, ako sme
si výtvor nazvali, je snímanie hladiny obsahu
produktov dennej spotreby – šampónov, sprchových gélov, pracích práškov či aviváže. Ak
ich obsah klesne pod 30 %, senzor vyšle správu
na zákazníkov smartphone prostredníctvom
aplikácie,“ vysvetľujú víťazky. Zákazník si podľa jednoduchého princípu môže cez telefón
objednať náhradnú náplň. Spontánne rozhodnutie mladých dievčat sa tak pretavilo do
úspechu, ktorý sa nepodarí dosiahnuť každému. „Medzinárodné kolo sa však bude od národného líšiť najmä tým, že úroveň konkurencie
bude oveľa vyššia. Na to nás už stihli upozorniť
Víťazky slovenského kola súťaže sa už tešia na náročnú konkurenciu v Nemecku
aj manažéri z Henkelu, ale nás to motivuje na
sebe do finále zapracovať,“ tvrdia Slovenky.
V nemeckom Düsseldorfe o víťazstvo zabojujú proti tridsiatim súperom, pričom o ich výtvoroch v súťaži nič netušia. „Tešíme sa hlavne
na rozmanitú kultúru a rôznorodosť projektov,“
dodávajú na záver. Študentky sú tak v hre
o zájazdy v hodnote niekoľkých tisícok eur,
čo je za celé vynaložené úsilie veľmi slušná
motivácia. Baby, držíme palce!
Autor: Martin Čeliga
Na novom roku, po novom
Po niekoľkých týždňoch sťahovania a maľovania nových priestorov sme sa dočkali novej knižnice. Celá sa presunula do nových
väčších priestorov z budovy na Skladovej do
Jamy. Výhodu väčších priestorov privítali aj
prví návštevníci: „Keď som vstúpila do knižnice, tak mi v prvom momente napadlo, že aká
je veľká. Konečne je knižnica väčšia a vzdušnejšia,“ hovorí študentka Barbora. Knižnica má
v databáze aktuálne evidovaných viac ako 7
000 titulov. Stačí si knihu vybrať a prečítať si
ju môžeme buď v pohodlí svojho domova,
alebo na nových „tulivakoch“. „Okrem iného, v knižnici môžu študenti využiť aj nové
notebooky na písanie seminárnych prác,“
informuje pracovníčka knižnice Martina
Kulisievičová. Či sa dajú na nich hrať aj hry, to
už nespomenula. V novej knižnici počas školského roka pripravujú aj viacero nových akcií. „Literárne praktikum chystá počas semestra
akcie ako sú napríklad čítačka s pedagogičkou
Koltaiovou. Vítaný bude každý študent,“ hovorí
Kulisievičová. S knižnicou v marci spolupracoval na evente zameranom na podporu čítanosti aj časopis atteliér. Išlo o výmenu kníh
medzi študentmi - bookcrossing. Zisťovali
sme aj, čo je so starým priestorom knižnice
na Skladovej. V bývalej knižnici majú podľa
4
atteliér 06-07 | 2013-2014
Novootvorená knižnica ponúka prístup na internet, čitateľský kútik a bohatú ponuku kníh
Otváracie hodiny knižnice v Jame:
Pondelok – štvrtok
8:00 - 12:00
13:00 - 15:30
Piatok
8:00 - 12:00
13:00 - 14:00
Sobota
9:00 - 13:00
informácií od Kulisievičovej fotoateliér pedagógovia Sedlák a Cepková. Nejeden študent
si všimol aj ďalšie novinky v Jame. Pri vstupe do budovy nás do správnej prednáškovej
triedy navedú nové orientačné tabule. Vďaka
nim sa v budove ľahšie orientuje. Blúdeniu
po škole je tak koniec, ako aj nude počas
prednášok. To zabezpečí pripojenie na internet cez WiFi sieť v celej budove.
Autor: Patrik Gerši
AKTUÁLNE
SERVIS
Vynovené Megatrendy a médiá 2014
Nový semester, nová konferencia! Už tradične sa na FMK stretávame s pravidelnými udalosťami, ktoré podporujú mnohí odborníci
z teórie a praxe masmediálnej komunikácie. Jednou z nich bude aj tohtoročná jarná
konferencia na Smolenickom zámku. Témou
prednášok a diskusii budú komunikačné polia v mediálnom priestore. 15. a 16. apríla sa
tak prihlásení návštevníci budú môcť zapojiť
do šiestich sekcií pod vedením odborných
garantov z našej univerzity.
Čo odznie na konferencii?
Ako úzko je spätý demokratický režim
s funkciou médií?
Je jazyk médií odrazom skutočnosti?
Ako hlboko vplývajú médiá na jedinca a jeho
spoznávanie sveta?
Do akej miery sú médiá zázemím pre výmenu informácií medzi občanmi?
Aké programy najlepšie napĺňajú humanizačné poslanie médií?
Môže komerčná televízia pozitívne formovať
kultúru a spoločnosť?
Ako naše životy mení tzv. „kultúra okamihu“?
Je potrebná výučba práva na neprávnických
študijných odboroch?
Autor: Martin Čeliga
Jedna žena viacerými pohľadmi
„Tento projekt vznikol už dávno. Bolo to
v Kubiku s kamoškovcami Diou, Jožkom
a Gelkom. Vzniklo to vlastne tak, že som im
hovorila, že každý z nich má iný štýl a spôsob
fotenia a celkom by ma zaujímalo, keby všetci fotili to isté,“ prehovorila milým hlasom
Liana Rusnáková, študentka tretieho ročníka na FMK a zároveň usporiadateľka výstavy X:1. Vernisáž sa uskutočnila v utorok 4.
marca. A čo bolo teda predmetom hľadáčika všetkých 13-tich fotografov – študentov a pedagógov FMK, ktorí sa stali súčasťou projektu X:1? Jediná žena. Obrázky Petry
Papajovej, tiež našej študentky, zaplnili
priestory Západného krídla radnice. Na mnohých z nich by ste Petru takmer nespoznali.
Už samotný popis výstavy prezrádza spôsob,
akým vznikala. Vlastným štýlom, svojskou
Liana zahajuje vernisáž
technikou a rôznymi pohľadmi sa X fotografov díva na jednu ženu. Vzniká tak zaujímavá
séria fotografií, stavajúca tú istú osobu vždy
do inej polohy. „Každé fotenie som si užívala, lebo pri každom som mala možnosť nazrieť
do inej fotografickej duše. A čo sa týka náročnosti - zopár ich bolo, ktoré boli fyzicky (zima,
sneh, šplhanie po stromoch) alebo psychicky (vyzliekanie donaha) náročnejšie,“ uznáva Petra. Na to či mala problém vysporiadať
sa s nahotou pred objektívom, odpovedá
Petra s noblesou mladej dámy: „Najskôr som
dlho rozmýšľala či „zhodím tričko“, “lebo čo ak
náhodou budem chcieť byť prezidentka?, ale
v zásade som nechcela obmedzovať fotografické cítenie niektorých fotografov, a preto som
povolila. Veď je to stále len telo, je moje, je mladé a nehanbím sa zaň.“ Príjemnou nemožno
označiť len samotnú vernisáž, ale i jej zámer.
Výťažok z predaných fotografií totiž poputuje
Krajskému stredisku Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Trnave. Viera Mrenová,
Vedúca ÚNSS pre Trnavský kraj vo svojom
príhovore stručne ozrejmila, čo je úlohou
Únie, aké majú kompetencie a ako slepí vnímajú krásu. Viac o práci zamestnancov Únie,
ale i o nie tak celkom čiernom živote slepca
sa môžete dočítať tiež na stranách 32 – 35.
A ak ste ešte nevideli výsledok spolupráce
šikovnej Liany, študentov a pedagógov FMK
a krásnu Peťu, výstava bude prístupná vždy
v utorok a vo štvrtok v časoch 10:00 – 12:00
a 14:00 – 17:00 v priestoroch Západného krídla radnice.
Autor: Veronika Pilátová
Foto: Aeternus Photography - Tomáš Schiller
Jamriška podpisuje prvú predanú fotku
Diana Takácsová pri svojich fotografiách
atteliér 06-07 | 2013-2014
5
SERVIS
AKTUÁLNE
UCM má už dve ženy na poste dekanov
Zatiaľ čo na Filozofickej fakulte došlo k zmene a na kreslo dekana zasadla bývala prodekanka pre výchovnovzdelávaciu činnosť a vedúca katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií, Katarína Slobodová Nováková,
na FMK si udržala pozíciu staronová dekanka Dana Petranová. Obe dámy sme si dovolili vyspovedať, aby
sme zistili, aké majú s fakultami plány.
Dekanka FF Katarína Slobodová Nováková
Prečo ste sa rozhodli kandidovať
na post dekana FF?
Do roku 2013 som zastávala funkciu prodekanky pre výchovno-vzdelávaciu činnosť.
Keď pán dekan oznámil, že už nebude kandidovať v ďalšom volebnom období, rozmýšľali sme čo ďalej. Hľadali sme človeka, ktorý by
bol ochotný a zároveň schopný viesť fakultu a je oboznámený s problematikou najmä
v tomto krízovom období komplexnej akreditácie, kedy sú už veci nejako rozbehnuté.
Potrebovali sme osobu, ktorá je v tom zbehlá
a dokázala by dotiahnuť veci do úspešného
konca. Rozprávali sme sa, že jedným z kandidátov by mal byť niekto z vedenia, a potom
sa uvidí, kto bude protikandidátom alebo
protikandidátmi. Predpokladali sme, že v tom
nebude náš kandidát sám, že určite ešte niekto z fakulty vyvstane ako protikandidát,
možno aj viacerí. Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdem kandidovať ja dobrovoľno-povinne (smiech). Myslím si však, že aj pre mňa
tu bola motivácia a česť uchádzať sa o túto
funkciu. Mám veľmi blízky vzťah k filozofickej fakulte a mám záujem, aby prosperovala
a napredovala, a preto som sa tak rozhodla.
Človek pod tlakom alebo pod prinútením nemôže ísť do takejto funkcie. Musí to ísť z neho
a musí byť presvedčený, že to robiť chce.
ké máte plány na tento semester? Čo by
ste chceli zmeniť na fakulte?
Hlavne odovzdať všetky akreditačné záležitosti, ale to je viac-menej povinná jazda,
pretože sa týka všetkých fakúlt. Ďalším naším hlavným cieľom je rozšíriť povedomie
o fakulte. To znamená zlepšiť PR Filozofickej
fakulty, vylepšiť jej imidž, trošku ju zviditeľniť a ukázať ju v lepšom svetle. Máme veľmi
schopných pedagógov a veľmi kvalitných
študentov, ktorí majú výborné výsledky, ale
nevie sa o nich. Nedokážeme ich dostatočne
zviditeľniť a ani predať. Chceme pritiahnuť
študentov z okolia, aby sme napredovali aj
čo sa týka počtu študentov. Takisto plánujeme mobilizovať pedagógov, ktorí sú schopní
podporovať ich, aby viac publikovali, aby sa
6
atteliér 06-07 | 2013-2014
fakulty tak majú možnosť cestovať, vyskúšať
si certifikované kurzy mierotvornej antropológie. Chceme uskutočňovať ďalšie takéto aktivity, podporovať ich, aby sa viac zúčastňovali Erasmus pobytov a rôznych iných štipendijných pobytov, aby sa dostali aj do sveta,
mohli porovnať, naberať skúsenosti. Takisto
umožňujeme celofakultné jazykové kurzy,
prácu v študentskom časopise a mnoho iného. Chceme, aby sa ľudia zžili s fakultným duchom, aby sa vytvorila dobrá klíma na fakulte, ktorú budú mať študenti radi.
Ako vidíte fakultu o štyri roky vy?
O štyri roky ju vidím ako najkvalitnejšiu fakultu UCM. (smiech)
Katarína Slobodová Nováková
zdvihla vedecko-výskumná činnosť a úroveň fakulty, ktorá už je rozbehnutá a je veľmi
dobrá. Budeme motivovať aj tých, ktorí do
súčasnosti možno nemali možnosť alebo sú
mladší a nevedia sa pohybovať vo vedeckej
sfére a pomôcť im, aby mohli začať rozvíjať
vedecko-výskumnú činnosť. V neposlednom
rade túžime vytvoriť študentom, ktorí u nás
učia a pôsobia (doktorandom, pozn. red.),
ešte lepšie podmienky ako mali doteraz, aby
si boli vedomí nielen svojich práv, ale aj povinností, aby sme na fakulte vytvorili harmonickú atmosféru, kde sa nebude človek báť
povedať svoj názor, pretože sme na akademickej pôde a ten priestor by tu mal byť, aby
sme dokázali otvorene diskutovať.
Čo by ste chceli zlepšiť pre študentov?
Chceme im umožniť viac sa zúčasňovať
workshopov či študijných pobytov. Rozbehli
sme kurzy mierotvornej antropológie pre
všetkých študentov fakulty. Momentálne robíme už tretiu akciu, ideme do Afriky, predtým boli študenti na Ukrajine. Poslucháči
Kde vidíte o štyri roky seba?
Dúfam, že tam, kde zatiaľ som (smiech).
Nemám vyššie ambície. Budem rada, keď
to usedím na stoličke, na ktorej som sa ocitla, pretože aj tu sú rôzne tlaky a ľudia majú
rôzne tendencie. Človek, ktorý nastúpi do
funkcie a chce niečo zmeniť, je väčšinou braný negatívne, lebo nie každý sa dokáže tým
zmenám rýchlo prispôsobiť. Myslím si, že ľudí
treba naučiť, že musia systematicky pracovať
a ak tu chcú pôsobiť, musia mať vzťah k svojmu pracovisku a k svojej fakulte.
Ľudia nemajú radi zmeny.
Určite nemajú radi zmeny, nemajú radi vytrhnutie z ich stereotypu, ktorý im doteraz
vyhovoval, ale treba si vedieť na svoje platy zarobiť. Nikto vám nedá nič zadarmo a tu
nie je dôležitá iba pedagogická činnosť, lebo
dostávame peniaze aj za vedecko-výskumné
a umelecké výstupy, čiže tých, ktorí ju doteraz až tak výrazne nerobili je nutné zmobilizovať, aby pracovali na sebe a vedecky rástli,
čo by malo byť aj ich záujmom.
Ako ste oslávili vaše zvolenie
na post dekana?
(smiech) Nie veľmi oslávila. Niežeby nebol
čas, ale bol to pre mňa osobne veľmi hektický
rok, pretože vo februári 2013 som sa z viacerých mnou neovplyvniteľných dôvodov stala
AKTUÁLNE
SERVIS
vedúcou katedry, o dva týždne neskôr dobrovoľno-povinne prodekanom no a v decembri
dekanom. Tu na sekretariáte mi hovoria, že
som skokan roka (smiech). Dôvod na oslavu
bude možno vtedy, keď fakulta zakredituje, a potom si povieme, že to malo význam
a že som tu nesedela nesprávne, ale že to, čo
pán dekan predo mnou začal a veľmi dobre
našliapol, tak sme dotiahli do konca. Potom
si môžeme povedať, že to je dobre a potom
môžeme oslavovať. Zatiaľ nie je dôvod na
oslavu, len som prevzala žezlo a veci, ktoré
boli rozbehnuté, ktoré som ja dovtedy mohla ovplyvňovať a teraz ich môžem ovplyvňovať inak. Len dúfam, že to všetko dobre
dopadne.
Dekanka FMK Dana Petranová
Ako ste oslávili Vaše znovuzvolenie na pozíciu dekana FMK?
Prácou. Keď sa mi tesne po voľbe hromadili
na stole krásne kytice, kolegovia si podávali
kľučku na mojej kancelárii a milo ma podpichovali, že som neurobila predvolebný guláš, zvolala som rozšírené kolégium dekanky.
Zúčastnili sa ho členovia fakultného senátu
a niekoľko kolegov a doktorandov, ktorí ma
počas volieb duševne podporili. Verejne alebo súkromne.
Do čoho bude škola investovať najbližšie?
Plánujeme otvoriť medzinárodné centrum interdisciplinárneho výskumu a vyhlásiť cenu
za inovácie vo vzdelávaní. Chceme investovať
do materiálneho vybavenia priestorov, podporovať budeme úspešné kabinety, fakultné projekty, aj talentovaných a pracovitých
študentov.
Chystajú sa nejaké zmeny v budove
v Jame? Dočkajú sa študenti bufetu a neplánujete tam zriadiť posilňovňu zadarmo
pre študentov? Prečo bola knižnica presťahovaná práve tam?
Chceme dobudovať oddychové zóny pre
študentov a konzultačné priestory pre pedagógov. Bufet v Jame je jedna zo základných potrieb, ktorú treba okamžite riešiť. Na
tento problém poukazujeme už dlhšie. To, či
a kedy bude bufet v Jame, je otázka najmä
na kvestora univerzity. Na otvorení posilňovne v Jame zatiaľ pracujú dve fakulty – naša
a Fakulta sociálnych vied. Zháňame stroje,
riešime prevádzku, hľadáme financie. S pánom dekanom Horváthom urobíme všetko
pre to, aby sa posilňovňu podarilo otvoriť čo
najskôr, ideálne ešte tento semester. Knižnicu
sme do Jamy presťahovali z viacerých dôvodov. Väčšina výučby sa realizuje v Jame,
knižnica na Skladovej prestávala kapacitne
Plánujete nejaký formát na oficiálne
webové zverejňovanie študentských
výstupov?
Plánujeme. Vypracovaním konkrétneho návrhu som poverila kolegov Murára, Kabáta
a Šimončiča.
Dana Petranová
stačiť na množstvo kníh a záverečných prác,
otázkou bola aj statika budovy. Knižnica je
teraz bližšie väčšine študentov a môže sa bez
problémov rozrastať.
Plánujete zlepšiť vedu a výskum na FMK?
Veda a výskum sú na našej fakulte na výbornej úrovni. Stačí si pozrieť množstvo projektov, ktoré riešime a ich výstupy. Jeden príklad
za všetky: Centrum mediálnej gramotnosti
IMEC výrazne prispelo k tomu, že Slovensko
je na 8. mieste v úrovni mediálnej gramotnosti vo formálnom vzdelávaní. Ešte v roku
2009 sa umiestnilo Slovensko v pilotnom testovaní úrovne mediálnej gramotnosti na 23.
mieste. Keďže je veda a výskum najdôležitejšou súčasťou kritérií komplexnej akreditácie,
určite budeme tvrdo pracovať na tom, aby
sme si minimálne udržali súčasný status.
Ako vidíte problém s dochádzkou pedagógov na hodiny Vy a čo s tým plánujete
robiť?
Pýtate sa na dochádzku konkrétneho pedagóga, alebo len reagujete na sériu polopravdivých článkov o našej fakulte? Škola je
živý organizmus. Veľké množstvo ľudí, veľa
miestností, množstvo hodín. Občas sa stane,
že dôjde k posunom. Časovým, priestorovým, personálnym. S dochádzkou pedagógov budeme robiť to, čo sme robili doteraz.
Ak dostaneme akýkoľvek neanonymný podnet, že sa nevyučuje tak ako sa má, požiadame vyučujúceho o stanovisko a opýtame sa
ostatných študentov v skupine. Niekedy sú
sťažnosti opodstatnené, inokedy nie. Ak vyučujúci pochybil, žiadame od neho nápravu, nahradenie výučby a očakávame, že sa to
už v jeho prípade nebude opakovať. Okrem
toho robíme aj neohlásené hospitácie.
Kde sa vidíte o 4 roky Vy a ako vidíte
fakultu o 4 roky?
Štyri roky sú dlhé obdobie. Zamilovala som
sa do akademického prostredia, mám rada
Trnavu, cítim sa dobre v manažérskej pozícii.
Uvidíme, aké výzvy mi život prinesie. Mojím
cieľom je pomôcť budovať konkurencieschopnú a ekonomicky stabilizovanú fakultu
s pozitívnym imidžom, atraktívnymi študijnými programami a kvalitnými podmienkami
pre štúdium. Fakultu, ktorá bude centrom inteligencie, tvorivosti a inovácií. Fakultu, ktorú
budú jej študenti a učitelia milovať.
Autor: Július Tamáš
Atteliér komiks od Daniely Fašungovej
atteliér 06-07 | 2013-2014
7
SERVIS
AKTUÁLNE
Zimný olympijský záťah ovládlo Mexiko
Druhý ročník lyžiarskeho záťahu FMK s podtitulom „Winter olympics games“ sa pod taktovkou Kabinetu umeleckej komunikácie
a eventov konal na prelome februára a marca. „Latku sme vlani postavili celkom vysoko
a som nesmierne rád, že sme ju nepodliezli, ale
pomaličky ju zvyšujeme,“ hodnotí vedúci kabinetu Igor Lakatoš. Pokračovanie študentskej lyžovačky by mohla charakterizovať slovenská pieseň Nesneží a ty si na lyžiarskom
zájazde, keďže tohtoročná zima bola naozaj
slabá. „Perinbaba s nami poriadne zatočila, čo sa objavilo aj na počte prihlásených. Ale
keďže sa sem-tam riadime pravidlom menej
je niekedy viac, nevnímame túto skutočnosť
negatívne,“ hovorí o nedostatku snehu ako
o najväčšom probléme Lakatoš. Ski Centrum
Kohútka, kde záťah prebiehal, však bolo na
prílev študentov z Trnavy pripravené. Svah
bol sčasti pokrytý technickým snehom, a tak
si študenti FMK užili skromnú jarnú lyžovačku. „Myslím si, že tento rok bol lepší svah, lanovka a že sa celkovo viac lyžovalo,“ dodáva Lakatoš. Účastníci boli ako na správnej
olympiáde rozdelení do šesťčlenných tímov
Ruska, Francúzska, Indie, Kene, Japonska,
Mexika a Saudskej Arábie a v originálnych súťažiach bojovali o najcennejšie kovy. Víťazmi
sa stali „reprezentanti“ Mexika, ktorí zviťazili nielen vďaka originálnej vlajke či pokriku,
ale pomohli im aj kvalitné športové výkony.
Projekt opäť dokázal prepojiť študentov rôznych ročníkov, vytvoriť, budovať a zlepšovať
vzťahy. „Vážim si každého, kto sa s nami odvážil ísť. Ak neradi lyžujete a preferujete skôr zbieranie húb či kúpanie sa v jazere, pridajte sa na
náš jedinečný Letný záťah s podtitulom Škola
v prírode,“ pozýva Igor na letné pokračovanie
záťahu.
Autor: Magdaléna Švecová
Foto: Zuzana Tvarošková
Kuchári varili najelpší čaj
Súťaž v hode palicou
Olympijský oheň priniesol Igor Lakatoš
Preteky v zjazde
O nás, bez nás
Tretiaci odovzdávali zadania bakalárskych
prác 10. 3. 2014. Teoretická časť rozpracovaná,
zadanie napísané, a vtedy príde malá zmena.
Niekoľkým desiatkam z nich prišiel 5. 3. email,
v ktorom boli „informovaní“ o zmene školiteľov. Tá informovanosť spočívala v tom, že im
vedenie školy napísalo mená nových vedúcich záverečných prác. „Neoznámili mi dôvod.
Jednoducho som dostala email, v ktorom je napísané, že mi prideľujú nového vedúceho BP na
základe rozhodnutia vedenia FMK. Sama som
si zisťovala, prečo je to tak. Vraj kvôli akreditácii. Jeden školiteľ môže mať len desať študentov a ten môj nás mal veľa,“ hovorí Michaela
Hučková, študentka tretieho ročníka bakalárskeho stupňa. Študenti však nie sú jediní, ktorých táto nečakaná zmena zaskočila. Rovnaký
8
atteliér 06-07 | 2013-2014
email prišiel aj novým vedúcim BP. So žiadosťou o vyjadrenie sa sme sa obrátili na prodekanku pre výchovno-vzdelávaciu činnosť
Julianu Laluhovú. Tá nám však odmietla situáciu objasniť. „Nového vedúceho som už nemala možnosť vybrať si sama, bol mi pridelený
automaticky. Našťastie sa môj školiteľ rozumie
téme, ktorú mám,“ dodala Michaela. Jej novému vedúcemu práce, Ivanovi Dudášovi, náhla
zmena neprekáža a vraví: „Som profesionálne
pripravený a pozitívne otvorený ku školeniu študentky napriek uvedenej skutočnosti, že začala
prácu s iným školiteľom.“ Školitelia bakalárskych či diplomových prác boli takto vymenení desiatkam študentov.
Michaela Hučková, 3. Bc.
Autor: Anna Augustínová
INTERVIEW
OVCE známejšie ako coca-cola?
Už zhruba päť rokov pracujú ľudia zo združenia eSlovensko na projekte OVCE.sk. V poslednom období však
tento projekt na ochranu detí na internete prežíva najväčší úspech. Viac o projekte nám porozprával jeho
zakladateľ MIROSLAV DROBNÝ.
Ako vznikol nápad začať s ovcami?
V rámci projektu na ochranu detí na internete sme rozmýšľali, aký nástroj funguje v detskom svete a čo urobiť, aby sme ovplyvnili
myslenie a správanie detí na internete. Keďže
vieme, že internet sa stále posúva do nižších
vekových kategórií, rozhodli sme sa spraviť niečo pre tie najmenšie deti. Tento projekt bol na začiatku smerovaný na prevenciu
a tá je dobrá, keď príde skôr, ako ohrozenie.
Aby sme povedali deťom, čo nemajú robiť
ešte pred ohrozením, vymysleli sme projekt
OVCE.sk. Uvažovali sme, o čom vlastne je detský svet a zistili sme, že je to o telke a rozprávkach, detských knižkách, hračkách, ale
aj o online svete ako sú počítače, tablety či
online hry. My sme sa rozhodli, že začneme
asi tým najťažším, a to vyrobiť animovaný TV
seriál, aby sme chytili dieťa, keď sedí pred telkou a pozerá rozprávky.
Aké nástroje okrem seriálu ešte využívate,
respektíve plánujete využívať?
Teraz sme v štádiu, kedy po 24-och rozprávkach o ovciach rozmýšľame, ako pokračovať
vo svete kníh na najbližšie štyri roky. V súčasnosti pripravujeme plán, ako pôjdeme do
hračkárskeho sveta a začneme tvoriť zábavné
aj vzdelávacie hračky.
„Slovensko bolo v prieskume
bezpečnosti detí na internete
spomedzi 30 krajín na prvom
mieste.“
Čo sa týka kníh, budete sa tiež držať najmä bezpečnosti na internete alebo tam zahrniete už aj iné témy?
Je to hlavne otázka financií, keďže hlavný
zdroj príjmov máme z programov EÚ na podporu ochrany detí na internete. Preto vyberáme práve tieto témy. Vyčerpali sme už 24
tém, ale máme ich pripravených ďalších 32,
ktoré povieme pomocou kníh. V prvej knihe sú tri témy, ktoré už deti poznajú z televízie alebo DVDčiek, ďalšie štyri príbehy sme
doplnili a dorozprávali ohrozenia. Dokopy to
teda bude spolu 56 tém, čo je približný počet tých, ktoré sú tie najvážnejšie. Napríklad
sa do rozprávok nezmestila téma návodov
Z čisto webového projektu sa OVCE.sk sa po novom rozrástli aj do knižnej formy
na samovraždy, ukážky sebapoškodzovania,
téma zneužitia chlapcov na kybersex či prostitúciu, preto tieto témy budeme otvárať pomocou kníh.
Máte aj nejaké výsledky či sa už deti niečo naučili, alebo aký úspech OVCE.sk
dosiahli?
Jedna vec je merať prevenciu, čo sa nedá.
Vieme to len nepriamo. Napríklad na
Slovensku sme zatiaľ nemali medializovaný prípad úmrtia dieťaťa s tým, že ohrozenie začalo niekde na internete. Keď napríklad Microsoft meral zručnosti o bezpečnosti detí v približne 30 krajinách v Európe
a vo svete, Slovensko vyšlo na prvom mieste.
Toto sú nepriame ukazovatele toho, že u nás
funguje niečo lepšie, ako v ostatných krajinách. Samozrejme, nedá sa to zmerať, aké by
to bolo, keby tu neboli OVCE, Zodpovedne.
sk a iné projekty. Napríklad minulý rok sme
požiadali Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, aby urobil kvalitatívny aj kvantitatívny výskum o tom, ako
fungujú OVCE. Či deti pochopili rozprávky,
či sa stotožňujú s hlavnými postavami, kedy
a ako často na OVCE myslia, či im napadá nejaká pomoc z rozprávky, ak príde k ohrozeniu. Robilo sa to na vzorke takmer 400 detí.
Zistili sme mimo iné, že 92% deväťročných
detí pozná OVCE, čiže je to jedna z najznámejších značiek v detskom svete, známejšie
možno ako coca-cola.
Prečo ste si vybrali práve tieto postavičky?
Ja som vymyslel tie postavičky, no dnes by
som už asi šiel inou cestou. Ale keď sa spätne
pozriem, tých 5 rokov dozadu som chcel vybrať niečo, čo by nebolo až tak cudzie slovenskému prostrediu. Syrové výrobky, dedinské
prostredie či bača boli kontrastom k tomu
novému, čo prichádza. Bača je ako rodič síce
múdry, ale nevyzná sa. Jano a ovce zobrazujú
tých mladých, čo všetko vedia, no pritom robia chyby, lebo sú neskúsení, čiže sú tam takéto rôzne paralely. Najlepšia postava je podľa mňa poľovník. Keď sa spýtame detí, o čom
bola rozprávka, odcitujú to, čo na záver povedal poľovník. Vysvetlenie je, že po prvé tam
funguje mužský princíp – poľovník, ktorý hovorí posolstvo. Jožko Vajda nadaboval všetky postavy zmenenými hlasmi, no pri tom
atteliér 06-07 | 2013-2014
9
INTERVIEW
poľovníkovi sme našli pozíciu seriózneho hlasu. Funguje tam aj psychologické hľadisko, že
čo je na konci, si pamätáš. Je tu aj uniforma.
Dieťa v nej vidí autoritu, ktorú treba počúvať.
Každá postavička v seriáli má vlastne svoju
úlohu. Neskôr sme prišli na chybu, že tam nemáme ženské postavy. Postupne sme ich tam
pridávali. Väčšiu rolu začali hrať ovečky, Jano
sa zamiloval do dievčaťa a v poslednej časti si
bača zobral Katarínu za ženu.
Ohrozenia na internete z pohľadu detí:
zdravotné následky
zoznámenie sa s nebezpečnými ľuďmi
ohrozenie vírusmi
závislosť na internete
šírenie nebezpečného obsahu
Kde čerpáte námety?
Máme štatistiku najväčších ohrození, z toho
sa vybralo 50 najväčších a písali sa scenáre.
Napríklad na hoaxy nie je ani jedna rozprávka.
Plánujete neskôr spracovať aj tieto?
Ideme teraz tým knižným spôsobom, čiže
o hoaxe sa bude písať tam. Je to o financiách.
Rozprávka je drahá, náročná aj ľudsky, aj časovo a kniha je o niečo jednoduchšia.
Máte aj konkrétnu predstavu o knihách,
napríklad čo sa týka ilustrácii, veľkosti písma a podobne?
Celé know-how vznikalo asi pol roka. Ako
robiť knihy, aký mať formát, koľko má mať
strán, aká má byť hrúbka strany, aká potlač,
aké sú písmenká, font, medzery medzi písmenkami, koľko textu dáme na jednu stranu
alebo aké veľké treba obrázky. Pri kontrolných čítaniach zase bola otázka, čomu deti
nerozumejú či treba pridať textový alebo obrázkový slovníček, ako majú vyzerať postavy.
Treba brať ohľad aj na to, ako deti čítajú knižky. Deti si do knižky akoby ľahnú, podľa toho
vieme, čo dáme hore a čo dole. Máme odpoveď na všetko: aký je obal, prečo žlto-oranžová kombinácia, prečo tvrdá a lesklá väzba.
Miroslav Drobný sa začal venovať
aj starším deťom prostredníctvom
programu Nehejtuj
10 atteliér 06-07 | 2013-2014
zneužitie osobných údajov
Zdroj: zodpovedne.sk
Myslím si, že mnoho autorov na Slovensku na
to povie, že preto, lebo sa im to páči. Ja poviem, že nie, lebo sa robil výskum na ženách,
pretože ony kupujú detské knihy. Zisťovalo
sa, akú knihu a obal by vybrali, ktorý by bol
praktický pre deti v kategórii 4-12 a zistilo sa,
že naozaj lesklý obal je pre nich praktickejší, lebo je umývateľnejší. Mamy nechcú, aby
knižka bola rýchlo zničená. Žltá farba je preto, lebo tie knihy sú aj pre chlapcov, aj pre
dievčatá. Keby vyšla prvá kniha ružová alebo
modrá, odsekneme si kus trhu. Žltá je teda
neutrálna. V tretej a štvrtej časti pôjdeme aj
do chlapčenských alebo dievčenských farieb. V marci preberieme v Panta Rhei cenu
za knihu v kategórii detská novinka roka na
Slovensku. Urobili sme všetko preto, aby sme
dosiahli to, čo sme chceli dosiahnuť. Teší nás,
že rodičia vravia, že sú prekvapení, ako kniha
deti zaujala.
Mali ste aj bezbariérové intermediálne projekty, vyhrali ste aj nejaké ceny,
plánujete teda aj túto knihu spraviť ako
audioknihu?
Vždy sa snažíme všetko postupne priniesť aj
pre znevýhodnené skupiny divákov, čiže napríklad rozprávky mali okrem titulkov aj obraz s posunkovým jazykom pre nepočujúce
deti. Dva roky dozadu sme doplnili audiokomentáre a máme rozprávky aj v jazykoch
národnostných menšín. Pred pár mesiacmi sme dostali cenu v Srí Lanke, kde súťažilo zhruba 460 projektov z celého sveta.
Kategória, ktorú sme vyhrali, bola e-Inclusion
& Empowerment.
Máte aj stratégiu, ako sa chytiť vyššej vekovej kategórie, napríklad 14-ročných?
14-ročnému hovoriť, že nefoť sa hore bez,
už nie je prevencia, ale intervencia a hasenie ohňov. Máme vymyslené nástroje, ako na
nich, ale pre nás sú deti číslo jeden, lebo tam
sa dá niečo urobiť. Jedným z nápadov je, že
OVCE budeme predabovávať do slovenských
nárečí, spravíme tam troška toho štrnásťročného vtipu, aby viac prijali rozprávku aj oni.
Druhá vec je nová audiovizuálna tvorba, teda
hrané filmy. Je to cesta, ktorou by sme chytili
aj 16, 17 či 18-ročné deti. Vyskúšali sme si to na
novom projekte Nehejtuj.sk. Spolu s príučkou, kde rozoberáme jednotlivé témy, aby
učiteľ vedel prednášať o každom filme, sa
Nehejtuj bezplatne distribuuje do škôl, ktoré
prejavia záujem.
„V marci preberieme
v Panta Rhei cenu za knihu
v kategórii detská novinka
roka na Slovensku.“
Snažíte sa v rámci distribuovania pretlačiť do škôl mediálnu výchovu? V súčasnosti je dosť málo škôl, ktoré majú mediálnu
výchovu ako predmet, prípadne je len ako
voliteľný.
My chápeme, že bezpečnosť na internete je
len jednou častou mediálnej výchovy, no na
druhej strane otvárame témy sociálnej neznášanlivosti a diskriminácie medzi deťmi, čo
je v podstate tiež téma mediálnej výchovy,
pretože televízia nám ukazuje, že človek musí
byť krásny, mladý a bohatý, a vtedy si “in“.
Poslúchame ale donorov, ktorí nám na naše
projekty dávajú financie, no zatiaľ tu nie je
snaha z ich strany, aby vzniklo niečo pekné aj
o mediálnej výchove.
Aké kanály na propagovanie OVIEC
využívate?
Máme výskum, ktorý zmapoval, kde sa všade
deti stretli s ovcami. Je to veľmi zaujímavé,
lebo keby sme boli napríklad len na internete, tak chytíme približne 50% detí. Televízia
má 65%. Na DVD a offlajnoch sme zasiahli 11% detí. Vďaka MHD sú to 2-3%. Cez školu je to 55% detí. Vlastne tým naskladaním
týchto percent nám vznikne to číslo 92%.
Multikanálovosť, o ktorú sa snažíme, dáva
nášmu projektu úspech.
INTERVIEW
Animované ovce sa dostali aj za hranice Slovenska a s autormi chcú spolupracovať ďalšie štáty
Pre OVCE.sk máte titulky vo viacerých jazykoch. Plánujete v zahraničí spolupracovať s neziskovkami, ktoré by to aj predabovali prípadne by sa tam vydala kniha?
OVCE máme v 24 jazykoch, väčšina je titulkovaná, niektoré sú už s dabingom. Je veľmi
veľa neziskoviek, napr. v Čechách je ich asi
päť, ktoré by chceli tento projekt, ale problém je ten, že tieto neziskovky sú v audiovizuálnej tvorbe neskúsené. Vysvetľovať
im základné veci, čo je dabing, ako sa robí
a prečo máme podmienku na štúdio, ktoré
má už za sebou nejaké Disneyho veci, nás
nebaví. Niektoré krajiny to už nadabovali,
ale nedali sme im práva, pretože to bolo nekvalitné. Chceli to napríklad z Azerbajdžanu.
Dali by sme im to, no keď im pošleme dvanásť stranovú zmluvu na distribúciu zadarmo, ale s určitými podmienkami, tak
ich nedokážu splniť.
Už niekto tieto podmienky splnil?
Áno, niekde zavrieme oči. Ale napríklad
v Slovinsku sa to do telky nikdy nedostane,
lebo je tam nekvalitný dabing. Treba ísť profesionálnymi cestami, jednať priamo s televíziami alebo štúdiami.
Okrem týchto vecí organizujete aj rôzne workshopy. Plánujete na tento
rok nejaké novinky?
Najnovšie workshopy, ktoré máme, sú pre učiteľky materských škôl. Budeme preškoľovať
všetkých zhruba 3000 škôlok na Slovensku.
Tým, že sa všetky preškolia, dostáva každá škôlka knihu, aby mohla ďalej so svojimi
deťmi pracovať. Na základné školy to pôjde
podobným spôsobom. Máme aj divadelnú
hru OVCE.sk, s ktorou chodíme po Slovensku
a je cielená presne na žiakov prvého stupňa
a začiatkom druhého. Navštevujeme mestá
a vždy je v sále v priemere 400 detí. Ide o interaktívne predstavenie na základe rozprávok
o ovečkách. Všeobecne je noviniek veľmi veľa.
Momentálne máme s Monikou Gregussovou
rozpísaný takmer dvesto stranový pracovný
zošit ku knihe Deti v sieti. Pripravujeme projekt Nehejtuj 2 s ďalšími filmami. Tiež pripravujeme obrovský výskum z oblasti sexuálneho zneužitia detí. Chystáme sa aj na ďalších
sedem pokračovaní knižky či na vzdelávacie
hračky.
Kto vám to všetko financuje?
Financuje sa to z programov EÚ za podpory
Ministerstva vnútra a Ministerstva školstva SR
a ďalších partnerov, ako je Telekom...
„Multikanálovosť, o ktorú
sa snažíme, dáva nášmu
projektu úspech.“
Budete aj tieto ostatné produkty distribuovať do škôl?
Teraz sa dodistribuováva kniha Deti v sieti ročník 2013, už sa pripravuje aj 2014 a 2015.
Budeme to možno vydávať ako dvojročník.
Vyhodia sa staré veci a dodajú sa nové a aktuálne. Všetko je samozrejme aj bezplatne na stiahnutie v PDF formáte, ale v tlačenej podobe rozdávame desaťtisíce kusov
všetkým pracovníkom s deťmi a mládežou
na Slovensku.
Týmto spôsobom vlastne zasiahnete
deti a učiteľov. Orientuje sa nejako aj na
rodičov?
Práve kniha OVCE.sk je prvý väčší pokus, ako
CELÝ ROZHOVOR NA WEBE
www.attelier.sk/ovce
ísť na rodičov, lebo je to veľký problém. Po
prvé ekonomický, pretože učiteľov je pár desiatok tisíc, čo sa dá z projektov financovať.
Detí je už 1,1 milióna. Tu sa už bez médii nepohneme. No rodičov je ešte viac a je absolútne nereálne niečo pre nich vyrábať a dávať
im to zadarmo. Skúšame teda tento model
s knihou, ktorá sa dá kupovať v kníhkupectvách a kupujú ju tisícky rodičov, ale zase distribúcia do škôl je bezplatná.
Autor: Alexandra Gallisová
Foto: Martin Halač
MIROSLAV
DROBNÝ
vyštudoval kybernetiku a od roku
1998 sa spolupodieľal na rozvoji
mnohých internetových projektov.
Je zakladateľom
eSlovensko, združenia pre rozvoj informatizácie Slovenska a riaditeľom projektu Zodpovedne.sk. Produkuje animovaný seriál OVCE.sk, kde je autorom scenárov a knižného pokračovania. Zastupuje
SR v niektorých európskych inštitúciách
a projektoch. Počas pôsobenia v oblasti internetu získal so svojimi spolupracovníkmi viac ako 20 ocenení z domova
a zo zahraničia.
atteliér 06-07 | 2013-2014 11
téma
KTORÚ SOCIÁLNU
SIEŤ SI VYBERIEŠ?
Facebook nedávno oslávil svoje desiate výročie. Pri jeho vzniku
Zuckerberg pravdepodobne netušil, že práve odštartoval novú éru
v histórii ľudstva, akúsi sociálno-digitálnu dobu. Práve sociálne siete dnes
hýbu svetom. Pomohli rozširovať myšlienky Arabskej jari a dotkli sa aj
nedávnych udalostí na Ukrajine. Okrem toho, Facebook podnietil zrod
ďalších sociálnych sietí, ktoré rastú ako huby po daždi. Je ich toľko, že nie je
možné mať účet na každej jednej z nich. Ovplyvňujú a sprevádzajú
naše životy pri dôležitých životných udalostiach, naše
vzťahy i chvíle oddychu. A nemať na Facebooku profil
ako firma rovná sa krach. Ale čo bude po ňom?
TÉMA
Status je produkt
Facebook už dávno nie je len platforma na zdieľanie osobných informácií, radostí či starostí a prvotné
statusy o tom, aký obed si dnes užívateľ navaril sú už dávno minulosťou. Z nástroja na ukladanie
kontaktov sa postupom času stal veľmi silný marketingový nástroj na utváranie značky a firma, ktorá nie
je Facebooku ako by ani neexistovala.
Rasťo Benka
Andrej Knap
Netrvalo dlho a Facebooku či Twitteru sa
ako vhodného nástroja na šírenie informácií chytili aj printové, rozhlasové, televízne a online médiá. Na Slovensku webové
portály využívajú predovšetkým Facebook.
Potrebu mať svoj vlastný kanál na tejto sociálnej sieti potvrdzuje aj vedúci komunikácie na sociálnych sieťach pre Ringier a Azet
Rasťo Benka. „V dnešnej dobe si firma nemôže dovoliť nefungovať na sociálnych sieťach.
Buduje sa tam značka a ľudia sú zvyknutí odtiaľ dostávať rozličné informácie,“ vysvetľuje
Benka a dodáva, že Facebook tiež poskytuje
priestor na komunikáciu s čitateľmi a naháňa
návštevnosť na web, teda zabezpečuje čítanosť a následný zisk. Okrem toho napríklad
taký Nový Čas, ktorý má takmer 200 000 likov
a patrí pod skupinu Ringier, prijíma námety
na reportáže od čitateľov, ktorí ich pridávajú priamo na page. Sociálne siete sa tak tiež
stali dôležitým nástrojom občianskej žurnalistiky a zdrojom námetov pre novinárov.
Dôležitosť sociálnych sietí z hľadiska imidžu
potvrdil aj Andrej Knap PR špecialista v RTVS:
„Sociálne médiá nám umožňujú sledovať reakciu priamo v čase, zaregovať na ňu, diskutovať.
Sociálne siete do
smartfónu
Sociálne siete nie sú iba o zdieľaní statusov. V užších komunitách používateľov môžete pomocou
nich točiť krátke videá, upozorňovať vodičov na
dopravné zápchy či vytvárať zoznamy najrôznejších vecí. A všetko cez telefón.
14 atteliér 06-07 | 2013-2014
Dokonca pripravujeme aplikáciu, kde bude na
facebookové otázky fanúšikov odpovedať sám
generálny riaditeľ RTVS.“ Obojstranná komunikácia s recipientom je teda jednou z hlavných výhod využívania sociálnej siete. S tým
súhlasí aj Rasťo Benka, ktorý prezrádza, že
jedným z cieľov na tento rok je viac rozvinúť
práve tento typ komunikácie s čitateľmi, aj
keď menežovať napríklad diskusiu na Novom
Čase, ktorá má aj 250 príspevkov je časovo
náročné.
Facebook tiež poskytuje
priestor na komunikáciu
s čitateľmi a naháňa
návštevnosť na web, teda
zabezpečuje čítanosť
a následný zisk.
Oplatí sa postovať?
RTVS má okrem korporátnej Facebook
stránky ešte aj fanpage pre každú programovú službu a niektoré relácie. Okrem komunikácie s publikom im Facebook pomáha získavať si nových divákov a poslucháčov. „Záujem o RTVS sa zvyšuje a určite je za
tým aj komplexná zmena prístupu k novým
trendom v online prostredí,“ prezrádza Knap.
Aké príspevky najčastejšie postuje naša verejnoprávna inštitúcia a ktoré najviac fungujú? „Zdieľame široké spektrum príspevkov.
Základom je divákom a poslucháčom vybrať
to najzaujímavejšie. Vzhľadom na to, že hovoríme o cieľovke 15-35, je tomu potrebné prispôsobovať aj obsah. Tradične veľmi dobre
fungujú príspevky, ktorými odhaľujete zákulisia tvorby programu, vysoký engagement
Vine
Ak radi točíte videá
a máte mnoho originálnych nápadov Vine je
prispôsobený práve pre
vás. Môžete tu točiť krátke vtipné či inteligentné videá, ktoré trvajú len
6 sekúnd. Počas natáčania si môžete “kameru”
kedykoľvek pauznúť a vo vhodnom momente
opäť točiť.
DESATORO NETIKETY
Vedeli ste že aj vyjadrovanie a správanie sa na sociálnych sieťach má svoje
pravidlá? Ich dodržiavanie je založené
– rovnako ako spoločenská etika – na
princípe dobrovoľnosti a ich cieľom je
eliminovať nedorozumenia a zefektívniť vzájomnú komunikáciu používateľov sociálnych sietí. Autorkou poslednej
netikety z roku 1997 je Virginia Shea a vychádza zo základných pravidiel ľudského
správania sa.
1.
2.
Buďte ľudskí
Uctievajte rovnaké pravidlá, aké vyznávate v reálnom živote
3. Pridávajte sa len do takej diskusie,
kde máte čo povedať
4. Rešpektujte čas druhých a kapacitu
ich schránky
5. Prezentujte sa kladne
6. Zdieľajte vedecké informácie
7. Kontrolujte vášnivé diskusie
8. Rešpektujte súkromie ostatných
9. Nedokazujte svoju silu
10. Odpúšťajte chyby začiatočníkom
Aj keď je publikácia už staršieho dáta
a v prostredí internetu a sociálnych sietí
sa už mnoho zmenilo, mnohé z pravidiel
sú stále aktuálne a môžu pomôcť používateľom internetu aj dnes. Všetko však,
samozrejme, závisí na ochote.
Autor: Ľudmila Krkošková
Pinterest
Zdieľanie vizuálnych
obsahov, o ktoré sa zaujímate a o ktoré sa
chcete podeliť aj s ostatnými je základom
Pinterestu. Z jednotlivých obrázkov si používatelia môžu tvoriť galérie, naplánovať výlety,
projekty, organizovať eventy či šíriť obľúbené
recepty.
TÉMA
zaznamenávajú aj príspevky o známych
vysielaných zahraničných akvizíciach ako
Sherlock, Máša a medveď či Nedotknuteľní,
úspechy a aj zákulisie práce generálneho riaditeľa,“ prezrádza know-how Andrej Knap.
V online novinách je to trochu inak. „Nový
Čas denne rozdáva 40 postov. V zásade platí,
že status či post je produkt a v žurnalistike je
tým produktom samotný príbeh a tu nastáva
zmena. Kým propagujete napríklad tenisky,
môžete si ich vyfotiť a celú kolekciu propagovať aj tri mesiace. V online spravodajstve je totiž už trojdňová vec mŕtva,“ vysvetľuje Benka
a dodáva že, najviac sa lajkuje a virálne šíri
to, čo sa aj najviac číta. „Najväčší prílev čitateľov zabezpečuje z cross proma na webových
portálov Ringieru a Azetu, no dosť ich chodí
už aj z Facebooku,” hodnotí záujem o obsahy
Rasťo Benka.
200
95%
Používanie sociálnych sietí medzi študentmi FMK
Sociálne siete, na ktorých
si zaregistrovaný/á a aj ich
aktívne používaš
Sociálne siete, na ktorých
si zaregistrovaný/á ale ich
aktívne nepoužívaš
150
Iné siete, ktoré študenti
v prieskume uviedli:
Myspace, Steam, WeChat,
Pokec, About.me,
Badoo, Quora
60%
100
33%
28%
FourSquare
Je založený na checkovaní sa na rôznych
miestach na svete od
reštaurácií až po vysoké
školy. Za každý check-in
dostanete určitý počet bodov, s ktorými súperíte o prvenstvo v tabuľke. Okrem toho môžete k rôznym miestam pridávať užitočné tipy
a stať sa mayorom vo vašom obľúbenom bare.
17%
16%
14%
5%
11%
11%
8%
7%
4% 3%
3%
rs
dI
Fo
u
ke
qu
n
+
le
Lin
og
itt
er
Go
Tw
k
0
ar
e
In
st
ag
ra
m
Tu
m
bl
r
Sn
ap
Ch
at
As
kF
M
1%
3%
1%
2% 2%
W
az
e
9%
e
Pi
nt
er
es
t
7%
Vi
n
8%
oo
Nevychovaní followeri
Komunikácia s publikom prostredníctvom
sociálnych sietí má aj svoje negatíva v podobe nevychovaných diskutérov. Práve
Facebook Nového Času je v tomto špecifický vzhľadom na typ produktu. „My zatiaľ
nemažeme nič, čo by porušovalo zákon, aj
keď ľudia tam nakladajú najhrubším možným
zrnom. Mazať obsah si ako médium nemôžeš
dovoliť, lebo hneď by sa ľudia odvolávali na
cenzúru,“ hovorí o korigovaní diskusií Benka.
Zo svojho wallu stiahli iba búrlivé rasové
diskusie, a to je asi jediný krát, čo sa také
niečo udialo. Podobným štýlom však úradoval Facebook, keď sa sem do náhľadu dostala nejaká nahotinka a alebo dokonca mužská bradavka. Išlo vraj o sexuálne explicitný
obsah. V RTVS riešia vulgárnych diskutérov
už vopred. „Vytvorili sme Kódex diskutujúceho, ktorý je možné nájsť na našej FB stránke
RTVS. Ak fanúšik poruší niektorý z jeho bodov,
príspevok mažeme. K tomu však dochádza
naozaj len málokedy. Kritickým príspevkom sa
24%
50
Fa
ce
b
„Sociálne médiá nám
umožňujú sledovať reakciu
priamo v čase, zaregovať na
ňu, diskutovať.”
Čo bude ďalej?
Prechod printu na digitál so sebou priniesol určite veľa zmien a v súčasnosti je témou
všetkých vydavateľských domov na svete,
ako digitálny obsah spoplatniť. „Médiá sa snažia zistiť, čo dať na FB a čo nechať len u seba,“
hovorí Rasťo o tom, ako zmenili sociálne siete mediálny svet. Tiež tvrdí, že sociálne siete
a médiá priniesli do sveta objektivitu, pretože
ľudia nie sú odkázaní iba na oficiálne médiá,
ale majú k dispozícii široké spektrum tých
nezávislých. Navyše vďaka spleti kontaktov
na sociálnych sieťach si akúkoľvek informáciu zo sveta môžeme overiť priamo zo zdroja.
Ak napríklad niekto neveril situácii v Detroite,
mohol pokojne kontaktovať niekoho domáceho. „V minulosti, ak chceli ľudia správy, tak si
pozreli večer televízne noviny. Dnes svoje tradičné médium nepotrebuješ, informácia ti pristane v news feede. A ak niekto používa Twitter,
môže si čítať tweety zo všetkých svetových médií,“ porovnáva Benka. A čo bude nasledovať?
Snapachat
Menšiu naháňačku obsahu, ktorý sprostredkujete priateľom si
môžete užiť vďaka
Snapchatu. Vaše video,
obrázok či článok sprístupnite len obmedzenému počtu príjemcov a len na niekoľko sekúnd, potom sa vymaže.Je obľúbený hlavne
medzi deťmi a teenagermi.
Waze
Veľmi užitočnú pomoc
vodičom ponúka sociálna sieť waze. Za cieľom zlepšenia dopravnej situácie vodiči medzi sebou zdieľajú informácie o hliadkach,
kontrolách, dopravných obmedzeniach,
nehodách a celkovej dopravnej situácii danej lokality.
však nebránime a takisto ich ani nemažeme.
Každý má právo povedať svoj názor a veľmi
radi si každý prečítame a zareagujeme,“ prezrádza Knap.
„Mazať obsah si ako médium
nemôžeš dovoliť, lebo hneď
by sa ľudia odvolávali na
cenzúru.“
atteliér 06-07 | 2013-2014 15
TÉMA
Vymeníme Facebook za niečo iné, podobne
ako teenageri, ktorí opúšťajú FB a prechádzajú na iné platformy ako Twitter či Instagram?
„Decká prešli inde predovšetkým kvôli rodičom, ktorí si ich na Facebooku pridávali medzi
priateľov. Sledoval som tento jav, no mladí na
FB zostávajú, len tam chodia menej častejšie.
Facebooku staršia cieľová skupina vyhovuje,
lebo práve tá robí nákupné rozhodnutia, čo je
pre inzerentov výhodnejšie. Predikcie sú také, že
budú vznikať nové sociálne siete, na ktorých sa
budú ľudia diferencovať. Facebook však nezanikne. Na jednej strane preto, lebo ľudia sú naň
zvyknutí a na strane druhej sú leniví presúvať si
svoj contact list na inú sociálnu sieť, kde nebude každý,“ vysvetľuje odborník z Azetu.
„Je veľkou chybou myslieť
si, že Facebook je pre firmy
zadarmo. Už dlhšie nie je
a bude to iba horšie.“
Facebook pre firemný sektor
Facebook sa otvára okrem bežných používateľov čoraz častejšie aj marketingovo
zmýšľajúcim subjektom. Dnes ako jeden
z najdostupnejších marketingových kanálov prichádza skoro každodenne s inováciami na zjednodušenie či zefektívnenie jeho
používania. “Facebook je relevantným médiom pre takmer každý typ firmy, záleží len
od kreativity a schopností jej ľudí využiť jeho
potenciál naplno,“ hovorí Peter Šebo, Chief
Digital Officer digitálnej agentúry PS Digital.
Najčastejšou chybou podľa neho je predpoklad, že byť na Facebooku stačí a dôvod
príchodu firmy do prostredia sociálnej siete
iba preto, lebo „všetci moji konkurenti tam
už sú“ tiež neobstojí. „Firemná komunikácia
na Facebooku si dnes vyžaduje zodpovedný
a premyslený postup – stratégiu, inak môže firme narobiť aj viac problémov ako osohu. A tiež
je veľkou chybou myslieť si, že Facebook je pre
firmy zadarmo. Už dlhšie nie je a bude to iba
horšie. Na druhej strane, s nepomerne nižším
rozpočtom dokáže firma pri dobre spravovanej
stránke a premyslenej komunikácii na sociálnej
sieti dosiahnuť oveľa viac ako pri väčšine iných
médií.“ vysvetľuje Šebo.
Trendy treba sledovať aj na sociálnej sieti
Novinkou v marketingu je remarketing
Facebook reklám z webstránky inzerenta, či
cielenie na databázy používateľov (napríklad z newsletterovych zoznamov klienta).
„Facebook so svojimi lajkermi, zdieľaniami alebo komentármi môže výraznou mierou firme
pomôcť, ale mať v požadovaných cieľoch počet
fanúšikov alebo mieru engagementu nie je
podľa mňa dobrý nápad. Facebook a jeho nástroje sú iba prostriedkom k dosiahnutiu tohto
základného cieľa,“ objasňuje odborník. Aj tu
platí overená tematika obľúbenosti obsahu:
deti, zvieratká a ženy. V zmysluplnej firemnej komunikácii sa však táto tematika ťažko
spracúva, pokiaľ nepredávate plienky, krmivo
pre psov alebo plavky, samozrejme. S tým súhlasí aj komunikačný odborník Rasťo Benka:
„Chvalabohu sa už skončila doba, kedy všetci
zdieľali hlavne mačiatka, aby dosiahli veľa likov. Médiá sú obsahovo celkom široko zamerané a niektoré tento ňuňu efekt ešte znesú. No
výrobca vyllivých ložísk by to asi robiť nemal.“
„Médiá sú obsahovo celkom
široko zamerané a niektoré
tento ňuňu efekt ešte znesú.
No výrobca vyllivých ložísk by
to asi robiť nemal.”
Trpezlivosť like prináša
Základnou funkciu marketingu na sociálnej
sieti je (podobne ako v offline prostredí) budovanie vzťahu medzi značkou a jej fanúšikmi/zákazníkmi. Vzťah vybudovaný týmto
spôsobom dokáže v dlhodobom horizonte
prinášať aj výnosy. Mnohé firmy očakávajú
VIRTUÁLNE KOMUNITY
Z Facebooku sa stala široká paleta najrozličnejších skupín. Ľudia sa združujú v menších
či väčších skupinách, aby tak vytvorili komunity s určitým cieľom. Ktoré sa zídu tebe?
UCM/FMK/KOMU/MARK/2010
Prvým virtuálnym krokom každého vysokoškoláka je pridanie sa do skupiny svojho
ročníka. Termíny skúšok, poznámky či materiály ku skúške sa na týchto skupinách
sharujú dennodenne. Okrem toho tu môžeš dohodnúť krúžkovicu. Keď nestíhaš sledovať ročníkový mail, táto skupina ti určite
uľahčí štúdium.
Parťák na turistiku do hôr:
facebook.com/groups/dotatier
Si milovník hôr, ale svoju
frajerku si ledva dostal
na kopec v Jame? Pridaj
sa do tejto skupiny a určite si nájdeš nových kamarátov, ktorým nerobí
problém preskákať Tatry či prespať v stane
na Chopku. Okrem toho tu získaš fajn odporúčania na túry a prostredníctvom fotiek sa
s ostatnými môžeš podeliť o svoje zážitky.
16 atteliér 06-07 | 2013-2014
Social Media Geeks Slovakia:
facebook.com/groups/smgsk
Ak sa pohrávaš s myšlienkou urobiť kariéru
na sociálnych sieťach
alebo si nevieš nadstaviť na Facebook po slovensky, klikni sem. V tejto skupine sa nachádzajú tí najlepší social
media geekovia z celého Slovenska. Zistíš,
prečo ti prestal fungovať scheduling alebo sa dozvieš, aké novinky na nás chystajú
vývojári.
Nuda v Trnave:
goo.gl/WEPNbM
V tomto meste ju
zažívate dosť často.
Možno by ste sa nudili
menej, ak by ste sa
pridali do rovnomennej
skupiny. Tvorcovia
obsahu sa tu snažia pridávať zaujímavé
eventy, koncerty či divadelné predstavenia.
Po kope tu tak nájdete takmer celý kultúrny
život v Trnave. Skupina pre všetkých,
ktorým sa zdá Kam do mesta neprehľadné.
Bazar Trnava/Predaj Kupa a mnohe iné
Second handy a bazáry sa na Facebooku
naozaj rozmohli. Stačí pridať fotku ojazdených kolieskových korčúľ a čakať na správu od záujemcov. Podobne si už vymenilo
alebo sa zbavilo nepotrebných vecí stovky
ľudí. Výhodou je, že na rozdiel od iných portálov, tu si človeka môžeš preklepnúť a zistiť
či nie je podvodník.
Cestujeme z/do TT alias „share a ride“:
facebook.com/groups/sharearide.trnava/
Ak neobľubuješ cestovanie preplnenými vlakmi a autobus ťa nikdy
nevezme, pridaj sa do
skupiny určenej všetkým študentom, ktorí
na víkend cestujú domov. Ak máš obavy,
že tu natrafíš na nebezpečných a nezodpovedných šoférov, nemusíš sa báť. Ľudia
zo skupiny ti naň pokojne dajú úprimné
referencie.
Autor: Magdaléna Švecová
TÉMA
od každej akcie na Facebooku okamžitú reakciu, no tak to väčšinou nefunguje. „Pre nás
je fungovanie na sociálnej sieti príležitosťou
neustále sa niečo učiť a následne tak pomáhať
našim klientom. Takéto dynamické prostredie
nás udržiava v strehu a našim klientom dáva
výhodu pred ich konkurenciou, ktorá často
nemá čas ani kapacity tento permanentný proces zmeny sledovať,“ dodáva Šebo
Mám stránku na sociálnej sieti – čo s tým?
Veľa firiem si stránku na sociálnej sieti založí,
aj keď presne nevie, ako by ju mohol reálne
využiť pre svoj marketing či predaj. „Dôležité
je zvoliť si stratégiu komunikácie na Facebooku,
zaradiť správu Facebook-u do jeho ostatných
marketingových aktivít a následne veľmi poctivo sledovať a vyhodnocovať jeho prínos,” prezrádza Šebo. Reklama na sociálnej sieti je rovnako otravná ako akákoľvek iná reklama na
internete, a preto by sa mohla v mori ponúk
stratiť. Závisí to od dobrého zacielenia. „Na
Slovensku je výborným príkladom Martinus,
ktorý dnes pozná takmer každý a sociálne médiá sú jedným z ich najvýraznejších marketingových kanálov. Vo svete je tých značiek veľmi
veľa – Coca-Cola, FC Barcelona alebo Oreo či
Red Bull. Veľmi dobre však sociálne siete využívajú americké celebrity, u nás napríklad
Rytmus,“ dodáva Šebo.
„Veľmi dobre sociálne siete
využívajú americké celebrity,
u nás napríklad Rytmus.“
Stále slabá konkurencia
Na Slovensku má marketing na sociálnej sieti
stále v monopole Facebook. „Myslím si, že na
začiatku zabrzdili Google+ okruhy ľudí, ktoré
ste museli zvoliť, keď ste chceli publikovať a to
sa ľuďom sa to nechcelo. Twitter je iný v tom,
že nič netriedi, ukazuje vám všetok obsah od
všetkých ľudí či značiek, ktoré sledujete a je
veľmi rýchly - to nemusí každému vyhovovať,
AKÝ MÁ BYŤ SOCIAL MEDIA GURU?
• technicky vyvinutejší než bežný
používateľ
• mal by mať rád ľudí
• byť komunikatívny
• musí ho to baviť
• mal by vedieť slovenčinu a angličtinu
• mať vzťah k značke, pre ktorú robí
možno marketérom alebo ľuďom z IT odvetvia.
LinkedIn má dve strany - spomínaný záznam
kariéry človeka, ale aj odborné informácie od
skúsenejších profesionálov v danej oblasti a firiem. Ak aj študent nedokáže zatiaľ vyšperkovať svoj profil na LinkedIn, určite pre nich môže
byť relevantným zdrojom odborných informácií
z oblasti, ktorá ich zaujíma,“ uzatvára Šebo.
Autori: Jozef Neupauer, Magdaléna Švecová,
Ľudmila Krkošková
Facebook náš každodenný
Koho majú medzi priateľmi na Facebooku študenti? Trávia tam veľa času alebo oň ani nezakopnú?
Niekoľkých sme sa opýtali, ako túto sociálnu sieť využívajú.
Frederika
Samuelová
(550 priateľov)
Odkedy chodím na
vysokú školu trávim na Facebook-u
viac času ako predtým. Píšem si väčšinou s mojimi najbližšími,
s ktorými práve nemôžem byť. Predtým som
chodila na FB iba za účelom komunikácie,
no našla som tu rôzne skupiny s brigádami
a hostessingom, skupiny o aktuálnych podujatiach, na ktorých som aj pracovala. Taktiež
som tu našla skupiny báb vymieňajúcich si
nepoužité oblečenie, ktoré im zbytočne zavadzia v skrini. Pridala som sa k nim a vymenila som si s babami pár kusov oblečenia
a kabeliek.
Silvia Tomčalová
(1011 priateľov)
Na FB mám veľa
priateľov, pretože
som často cestovala a spoznala nových ľudí. Taktiež
ľudí, čo som spoznala počas strednej školy.
Na FB som online na iPhone. Keďže tam mám
dáta, tak som tam skoro stále, ale to neznamená, že som dostupná, pretože som zaneprázdnená a som tam kvôli komunikácii s organizáciami a ľuďmi, s ktorými som v spojení
cez FB. Nezosobňujem sa s ním. Sem-tam pridám foto, niečo zazdieľam a to je všetko. Skôr
žijem prítomnosťou a v realite, nie v online
svete. I keď spája nás a dosť.
Maroš Duplák
(335 priateľov)
Na FB veľa
času netrávim.
Navštívim ho párkrát denne, aby
som sa pozrel
či je niečo nové - hlavne čo sa týka školy.
Málokedy si tu s niekým píšem. Ak niečo potrebujem riešim to SMS alebo hovorom. Nič
významné, čo by som na FB zažil, sa mi nevrylo do pamäti. A čo mi dáva? Tak asi to, že
vidím, čo sa deje či už doma, alebo v Trnave.
Pozerám si nejaké info zo statusov, alebo aj
z rôznych stránok, ktoré mám lajknuté.
Alžbeta Čelešová
(122 priateľov)
Na FB mám zopár
priateľov, nie je ich
príliš veľa, predstavujú okruh mojich
najlepších priateľov, ale aj spolužiakov a známych, s ktorými
sa často nestretávam, ale možno i vďaka FB
som s nimi v spojení a dôvod na stretnutie
sa po čase môže nájsť. Rozhodne si nepridávam každého človeka, ktorého som videla,
ale len tých, s ktorými by som reálne mohla
byť priateľka alebo sú mi sympatickí. Vďaka
FB si píšem so svojimi priateľmi, dozvedám sa
mnoho informácií o škole a taktiež som odberateľkou mnohých stránok, ktoré prinášajú novinky, ktoré si občas prečítam. Zážitok,
ktorý sa mi s FB a s jeho používaním vryl do
pamäti asi najviac je, že vďaka kolónke informácie, kde je kontakt na mňa- mail, ma kontaktovalo pár ľudí, ktorých som predtým nepoznala, a vďaka FB sa mi to podarilo a naše
životy sa v mnohom spojili.
Autor: Dominika Murníková
atteliér 06-07 | 2013-2014 17
TÉMA
Z Facebooku sa môže stať
kybernetický Titanic 21. storočia
Projekt kyberia.sk vznikol v časoch, kedy sme o sociálnych sieťach ešte ani netušili. Okrem toho predčil
dobu aj v spôsoboch financovania či forme diskusií. Tento formát neponúka priestor len pre naháňanie
určitej obdoby likov, ale je to aj platforma na šírenie alternatívnych myšlienok oslobodená od reklamy.
O budúcnosti sociálnych sietí a o Kyberii nám porozprával jej zakladateľ DANIEL HROMADA.
Keď
ste zakladali v roku
2001 kyberia.sk, zakladali ste ju s tým, že to
bude obdoba sociálnej siete?
V úplných prvopočiatkoch určite nie.
Chcel som iba vytvoriť stránku, ktorá by
pod jednou strechou zjednotila v tom období na slovenskom webe málo diskutované témy ako pokročilé technológie, mystika,
psychedelické a entheogénne substancie či
hacking. Relatívne rýchlo som však pochopil,
že na to, aby projekt mohol uspieť, budú ho
musieť obsahmi napĺňať samotní užívatelia.
Čerpala Kyberia námet z nejakého podobného projektu?
Bolo to obdobie, kedy pojem sociálna sieť
znamenal niečo úplne iné ako dnes. Google
bol stále v plienkach, Facebook existoval maximálne ako ambícia pehatého Marka ukázať
svetu, aký je cool a Twitter v tom období nebol ani len tou ambíciou. A predsa už v tom
období existoval na česko-slovenskom internete projekt cyberspace.cz od geniálneho
programátora Tomáša Stýbla. Jeho „diskuzák“
inšpiroval mnohých programátorov k tomu,
aby sa pokúsili o založenie podobného virtuálneho mesta. V Česku vznikol diskusný systém nyx.cz, ktorého autor mi bol pri vytváraní prvých náčrtov Kyberie viac ako nápomocný. Istú rolu však istotne zohrali aj slovenské
projekty 5D.sk, zion.sk či inzine.
Na Kyberii nie je takmer žiadna reklama.
Aký model financovania teda využíva?
Dobrovoľné príspevky. Z času na čas, keď
treba kúpiť nový server či zaplatiť
hosting, vyhlási sa neoficiálna
zbierka či darová kampaň. Za pár týždňov sa
18 atteliér 06-07 | 2013-2014
CELÝ ROZHOVOR NA WEBE
www.attelier.sk/danielhromada
vyzbierajú finančné prostriedky a loď sa potom zase pár rokov plaví
ďalej. Náklady na prevádzku projektu ako je Kyberia sa totiž počítajú
skôr v stovkách než tisíckach eur ročne.
„Zdrojový Kyberie je voľne
dostupný a každý si tak
môže vytvoriť vlastnú
kybériu.“
Nikdy teba alebo iných zodpovedných za
Kyberiu nenapadlo využiť ju na komerčné účely?
Samozrejme, že napadlo a neraz. A nie je
úplne vylúčené, že určité bonusové a na prevádzku nákladnejšie služby budú v budúcnosti spoplatnené. Bombardovať však kognitívny systém užívateľov Kyberie reklamou,
a ešte niečo také robiť kvôli peniazom, to sa
mi vždy hnusilo. Marketing má za určitých
špecifických okolností svoje opodstatnenie,
no reklama by istotne nemala za ľuďmi doliezať aj do miest, ktoré považujú za svoj domov. A aj keď to bude možno znieť ako lacná
fráza, predsa len aj po rokoch verím, že pre
mnohých je Kyberia v istom zmysle ich virtuálnym domovom.
súčasťou, musí
ho „schváliť“
určitý počet užívateľov. Aký je zámer tohto
systému? Nie je to tak trochu
elitárne?
Môže sa to tak javiť, ale vytváranie elít tam,
kde žiadnych elít niet, istotne nie je zmyslom celej registračnej procedúry. Myslím, že
vhodnejšia metafora, ktorou možno zodpovedať otázku je membrána. V prírode totiž
takmer na všetkých úrovniach komplexnosti neustále vznikajú štruktúry, ktoré si takým
alebo onakým spôsobom ohraničujú obsah
v ich vnútri v kontraste s vonkajším prostredím. Ale aby som príliš neteoretizoval, poviem len, že registračná procedúra, tak ako je
teraz nastavená, sa zdá byť celkom funkčnou
obranou proti alternatívnym identitám, s ktorými majú napríklad v diskusiách na sme.sk
čoraz väčšie problémy.
Ani prihlasovanie sa do Kyberie nie je
rovnaké ako inde. Ak sa chce stať človek
Majú „sociálne siete“ podobné Kyberii budúcnosť? Smerujeme podľa teba k soci-
TÉMA
álnym
sieťam
spájajúcim menej ľudí s podobnými
záujmami?
V antropológii sa hovorí o tzv.
Dunbarovom čísle, ktoré popisuje niečo ako limitné množstvo sociálnych vzťahov,
ktoré môže mozog vyšších primátov reprezentovať bez toho, aby nedošlo k poklesu ich
kvality. V prípade homo sapiens sapiens sa
momentálne odhady pohybujú niekde okolo
čísla 200. Ľudia sú bytosti prispôsobené evolúciou na menšie spoločenské systémy. Je
iluzórne si myslieť, že človek ktorý má tisícky
„priateľov” ich v skutočnosti aj naozaj má.
Veľmi sa mi páči lock-out systém. Je to
možnosť na chvíľu sa od Kyberie vypnúť
a nemať k nej prístup.
Závislosť na sociálnych sieťach či smartphonových aplikáciách sa dnes stáva čoraz pálčivejsím problémom, ktorý môže ešte v priebehu našej generácie narásť do ozrutných
epidemiologických rozmerov. Každá poctivá
sociálna sieť by tak mala svojim užívateľom
dať možnosť čo najrýchlejšie a najelegantnejšie sa odpojiť. Korporácie, ktoré tak nečinia,
sú pre mňa dealermi návykového správania,
ktorí vo svojej honbe za vyšším obratom hecujú farebnými-obrázkami-oslepené-stáda.
„Kvôli Facebook-u sa
už rozpadlo príliš veľa
manželstiev, zabilo mnoho
šikanovaných teenagerov
a spustilo príliš veľa
občianskych vojen.“
Tvoria ešte stále časť Kyberie dobrovoľní
programátori? V čom je systém od ľudí pre
ľudí výhodný a ako sa organizuje takéto
kódovanie?
Po mojom odpojení sa z Kyberie v roku 2007
som odovzdal správu nad systémom istému
relatívne širokému okruhu ľudí, z ktorého
sa, žiaľ, iniciatívy chopila len malá hŕstka jedincov. Tí sa následne oveľa väčšmi sústredili na bezpečnosť Kyberie ako na rozvoj či
otváranie sa svetu. Výsledkom je paradoxne situácia, kedy je zdrojový kód systému
voľne dostupný a každý si tak môže vytvoriť
vlastnú Kyberiu. Implementácia akejkoľvek
novátorskej idey je však vrámci slovenskej
Kyberie neraz dosť nepekne a netransparentne zablokovaná. To je však len dočasný stav.
Považujem za takmer isté, že momentálne
?
obdobie
stagnácie sa
už čoskoro vráti do
pôvodného stavu, v ktorom sa individuálnym inováciám, prichádzajúcim aspoň od tucta programátorov, nebudú klásť žiadne
prekážky.
Facebook je v súčasnosti sociálnou sieťou, na ktorej sú všetci. Reklama však toto
prostredie až príliš ovplyvňuje a pomaly
začne obsah Facebooku aj ovládať a ľudia možno z neho aj kvôli tomu postupne
odídu rovnako ako v prípade televízie. Čo
bude nasledovať potom? Bude Google+
nástupcom Facebooku?
Kvôli Facebooku už sa rozpadlo príliš veľa
manželstiev, zabilo príliš veľa šikanovaných
teenagerov a spustilo príliš veľa občianskych
vojen na to, aby som si mohol želať, aby aj
o sto rokov deti mojich detí používali uvedenú platformu na vzájomné zdieľanie snov.
Už dnes, pár rokov po vzniku, sa tam zdieľajú hlavne intrigy. Návykové správanie, ktoré
sociálne siete vytvárajú do mozgovej kôry, je
oveľa hlbšie zažrané ako pasívne „čumenie
do telky”. Je tomu tak preto, že sociálne siete si od nás akoby vyžadujú aktívnu spoluúčasť, a tiež preto, že vďaka všetkým tým like-buttonom má takmer každý z času na čas
pocit vlastnej dôležitosti. Vzhľadom na fakt,
aké nesmierne hlboké návyky už v ľuďoch
Facebook vytvoril, stačí sa pozrieť, čo robí
v ľubovoľnom európskom metre minimálne desatina cestujúcich, považujem za dosť
nepravdepodobné, že celý projekt zakape
tak rýchlo, ako sa to nedávno stalo projektu
MySpace. Vylúčiť to však nemožno, a to obzvlášť v prípade, že do hry vstúpi revolučná
nová technológia, ktorou by mohli byť google glass. Ak Facebook nepríde ešte s niečím revolučnejším, nedá sa úplne vylúčiť, že
sa z neho stane kybernetický Titanic 21. storočia. V oblastiach, v ktorých ideologicky dominuje USA, prevezme štafetu projekt Google+.
Zároveň však možno očakávať aj vzostup
sociálnych sietí iných krajín, ktoré majú
AKO FUNGUJE KYBERIA.SK
Tento komunitný portál vznikol v roku 2001.
Jeho obsah je tvorený užívateľmi, ktorí vytvárajú a spravujú jednotlivé uzly (nódy). Z nich
má každá špecifické koordináty, pomocou
ktorých môže byť identifikovaná v rámci celkovej štruktúry. Nódou kyberie je rovnako
hlavná stránka, užívateľský profil ako aj posledný diskusný príspevok. Ich kvalitu je možné určiť pridelením Káčka, ktoré je obdobou
lajkov na Facebooku. Denný výpis “najkáčkovanejších” nód je potom určitou variantou
hlavnej steny na Facebooku, ktorá tiež agreguje pre užívateľov príťažlivý obsah, no pozíciu v ňom si nemožno kúpiť peniazmi.
imperiálne
ambície, ako
napríklad ruský projekt vkontakte či čínsky
qzone. Používam termín imperiálny, pretože rovnako ako v prípade Facebooku či Google+ je totiž aj pri
týchto projektoch ich prežitie priamo závislé
od toho, do akej miery sa bude dariť ekonomikám, z ktorých sú uvedené sociálne siete
vyživované.
Čo bude nasledovať po sociálnych
sieťach?
Je možné, že niektoré zo sociálnych sietí sa
premenia na niečo, čo nazývam komunitnými inteligenciami. V stručnosti možno povedať, že platí :komunitná inteligencia = sociálna sieť + umelá inteligencia. Pod pojmom
umelá inteligencia mám na mysli data-mining, machine learning a natural language
processing. Sú to algoritmy, ktoré si dokážu
adaptovať vlastné parametre.
Autor: Magdaléna Švecová
DANIEL
HROMADA (25)
študuje humanitné vedy na Karlovej
univerzite v Prahe
a lingvistiku vo
francúzskom Nice.
Je autorom najstaršieho komunitného servera kyberia.sk,
ktorý vznikol už v roku 2001. Minulý rok
vyhrala prvé miesto na Ars Electronice
Honorary Mention v kategórii Digitálne
Komunity.
atteliér 06-07 | 2013-2014 19
TÉMA
Interaktívny životopis
Okrem medziľudských vzťahov a marketingu preklenuli sociálne siete isté hranice aj v oblasti ľudských
zdrojov a HR. LinkedIn vyvinul možnosť nájsť si zamestnanca pomocou pár kliknutí a zhliadnutia jeho profilu.
Znamená to, že už nebudeme chodiť vôbec na pohovory a personalistov ohúri naša profilovka a životopis?
LinkedIn je založený na podobných princípoch a postupoch ako každá iná sociálna
sieť, pravdepodobne kvôli zjednodušeniu pre
používateľov. Jediným rozdielom je, že užívatelia tu nesharujú informácie o prvom kroku
dieťaťa či dopísanej diplomovke, ale každý
člen tu zdieľa primárne informácie o svojich pracovných skúsenostiach či projektoch,
na ktorých participoval. Keď si kliknete na
LinkedIn, jej timeline vychádza z formy klasického CV. „Je to dynamickejšia a interaktívnejšia forma životopisu. Hlavnou výhodou
je, že tento životopis máte na jednom mieste
a všetci členovia si ho môžu prečítať vždy aktuálny,“ opisuje výhody Martin Huba.
Martin Huba
„LinkedIn je sociálna sieť určená profesionálom
z mnohých odvetví. Na rozdiel od ostatných sietí, akými sú Facebook či Twitter, je formálnejšia,
prispôsobená potrebám zdieľania informácií
o a pre biznis komunitu,“ otvára problematiku LinkedIn-u Martin Huba, odborník na HR.
Živý životopis
Životopis môžete mať predsa zavesený aj na
Profesii, poviete si. LinkedIn však ponúka oveľa premyslenejší balík služieb a podľa Hubu
disponuje unikátnymi funkciami, ktoré umožňujú ostatným členom siete potvrdiť a zdôrazniť vaše charakteristické znalosti a schopnosti.
Medzi tieto „zlepšováky” patria napríklad recommendations, po slovensky odporúčania.
Ide o modernú formu odporúčacieho listu,
v ktorom sa nachádzajú stručné zhrnutia skúseností ostatných s vami v pracovnom vzťahu
či konkrétnom projekte. „Ďalšími vynikajúcimi službami sú skills – zručnosti,“ vymenúva
Martin. Skills sú charakteristiky zvýrazňujúce vaše špecifické skúsenosti a znalosti. „Dalo
by sa povedať, že vás ostatní môžu „obodovať“
podľa toho, aké schopnosti u vás vnímajú ako
kľúčové či najvýraznejšie,“ dodáva Martin Huba.
Interaktívnosť LinkedIn-u využívajú mnohí
ako určitú formu online životopisu. Ak často
menia zamestnanie, dosahujú iné úspechy
či nadobúdajú nové schopnosti, nemusia po
každej takejto aktualizácii životopis nikam zasielať, stačí novinky dopísať a hneď o tom vedia všetci zainteresovaní.
Ako sme na tom u nás doma?
Slováci sú náruživí „fejsbukári“, no využívajú vôbec LinkedIn? Posledné sčítanie
LINKEDIN SUCCES STORY
Daniel Sivák,
študent 1.Mgr
na FMK - 1080
connections
„O LinkedIn-e som
sa prvýkrát dopočul približne pred
dvomi rokmi. Krátko potom som si založil konto. Optimalizoval som si ho v priebehu siedmich dní, aby bolo celé podľa mojich
predstáv. Počas tohto dvojročného obdobia
som na LinkedIn-e dostal niekoľko ponúk
20 atteliér 06-07 | 2013-2014
na pracovnú či obchodnú spoluprácu.” Sám
tvrdí, že ponúk mu chodí veľa, priemerne tak dve za týždeň, a to ani nevyvíja
žiadnu aktivitu a ani sa nikam nezapája.
Zamestnávatelia boli rôzni, ale väčšina pochádzala zo Slovenska, potom z krajín Únie,
ale aj z USA. Ponuku trvalého pracovného
pomeru zatiaľ nikdy nevyužil, ale s mnohými záujemcami sa stretol aj osobne za účelom diskusie. Nebol to však bežný pracovný
pohovor. Hneď na začiatku Daniel totiž naznačil, že zamestnanie neplánuje meniť. Za
pozitívne Dano považuje, že s niektorými
z nich nadviazal externú spoluprácu. Keďže
Daniel momentálne rozbieha vlastnú spoločnosť, využil LinkedIn aj pri hľadaní zamestnancov. Zo 48 si až deviatich vybral
prostredníctvom LinkedIn. Nikdy ich predtým nestretol, ale tam ho natoľko zaujali, že
ich nemal problém po následnom pohovore prijať. Výhodou je, že ako zamestnávateľ
si tu nemusí platiť inzeráty a zároveň si vyberá z kvalitnejších ľudí. Podľa Daniela má
človek využívajúci LinkedIn väčší rozhľad,
na mnohé veci sa pozerá neštandardne a vo
väčšine prípadov ovláda aj cudzí jazyk.
TÉMA
obyvateľstva sa na tieto údaje zrejme nepozrelo, no Martin Huba disponuje aspoň obraznými informáciami: „Na Slovensku, rovnako
ako v iných krajinách, sa LinkedIn stáva výborným zdrojom hľadania schopných a kvalifikovaných ľudí. Aktuálnosť a dostupnosť informácií o kvalifikovanej pracovnej sile je dôvodom
rastúcej popularity LinkedIn-u medzi zamestnávateľmi či personálnymi agentúrami. Majú
možnosť aktívne osloviť ľudí, ktorí možno nerozmýšľajú o zmene zamestnania a z toho dôvodu nevyvíjajú prakticky žiadnu aktivitu na
pracovnom trhu. Takýchto ľudí bolo predtým
veľmi ťažko osloviť aj s veľmi lukratívnou ponukou. Prostredníctvom LinkedIn-u je to zrazu
omnoho jednoduchšie.“ Koho však zamestnávatelia na tejto sociálnej sieti oslovujú najčastejšie? Hľadať tu kominára či upratovačku
by bolo asi o čosi náročnejšie a aj slovenský
odborník na HR nedisponuje v súčasnosti
konkrétnymi číslami, ktoré by definovali najžiadanejšie povolanie na Linked-Ine. „Som
presvedčený, že momentálne najčastejšie obsadzované pozície prostredníctvom LinkedIn
sú pozície v informačných technológiách. Toto
odvetvie má podľa mňa aj najväčšie zastúpenie medzi používateľmi vo svete i na Slovensku,“
predpokladá Martin.
pohovorov či meškajúceho kandidáta stojaceho v zápche. To sú úlohy, na ktoré si firmy
najímajú recruiterov a budú v tom pokračovať i naďalej. Na mieste je však otázka, prečo je pre firmy LinkedIn tak atraktívny, keď
väčšinu roboty musí aj tak urobiť platený
zamestnanec z kancelárie. Aj na toto nám
vedel odpovedať Martin Huba: „Výhody plynú už zo samotnej špecializácie LinkedIn-u na
spájanie ľudí – profesionálov. To znamená, že
tam nenájdete ponuku rôznych produktov či
tovaru. Toto umožňuje firmám fokusovať svoju
prezentáciu na potenciálnych a rovnako i existujúcich zamestnancov a ich potreby.“ Okrem
toho LinkedIn je aj dobrou reklamou pre samotné firmy, veď čo je lepšou prezentáciou
spoločnosti, ako jej samotní zamestnanci
a ich skúsenosti a znalosti. „Mladý človek, ktorý si hľadá prácu, si tak môže vybrať firmu, kde
vidí profesionálov, ktorí mu môžu odovzdať
svoje znalosti a skúsenosti,“ dodáva Martin.
Vymiznú personalisti?
Tak ako sme sa pri rozmachu Facebooku pýtali, čo sa stane s marketingovým svetom,
tak sa zaujímame aj o to, či virtuálne hľadanie zamestnancov nepošliape živobytie personalistov a personálnych agentúr. Na prvý
pohľad to tak vyzerať môže, veď LinkedIn je
v konečnom dôsledku zadarmo, no Martin
Huba tento fakt vyvracia: „Je pravdou, že
nám – recruiterom výrazne uľahčuje prácu
pri identifikácii potenciálnych kandidátov na
hľadanú pozíciu. Avšak oslovenie, motivácia
a ohodnotenie týchto kandidátov podľa ich
vhodnosti na túto pozíciu, koordinácia výberového procesu, spätná väzba pre obe strany, to sú činnosti pre človeka – personalistu.“
Študenti personalistiky sa tak nemusia báť,
že si po promóciách nenájdu prácu. Podľa
Hubu LinkedIn sám od seba nezmanažuje výberový proces, nevyrieši termínovanie
ČO BY MAL MAŤ VYSOKOŠKOLÁK NA LINKEDIN-E?
• relevantné a pravdivé informácie
o vzdelaní a skúsenostiach
• profil: výber kontaktov a kľúčové slová
- zručnosti treba nadstaviť podľa typu
kariéry
• znalosť cudzích jazykov, kurzy
a školenia treba uviesť pri minime
praktických skúseností
• treba spomenúť ocenenia za
vynikajúce výsledky či zaujímavé
projekty, na ktorých participoval
• zaujímavé sú Groups, kde profesionáli
zdieľajú svoje skúsenosti. Aktivita
v týchto skupinách je dobrou formou,
ako prezentovať svoje schopnosti
u potenciálneho zamestnávateľa.
Falošní zamestnanci
Na Facebooku, Instagrame či Twitteri sa nachádzajú tisícky, ak nie milióny falošných profilov. Od úchylákov, cez falošné profily hviezd
až po zo strachu pred zneužitím informácií
vymyslené identity. S rovnakým problémom
bojuje aj LinkedIn. „Ako väčšina sociálnych
sietí, ani LinkedIn nemá stopercentnú záruku
identity svojich členov – zaregistrujete sa podľa
svojej emailovej adresy a prípadne čísla na mobil. V dnešnej dobe anonymných emailových
služieb si tak každý z nás môže takýchto profilov vytvoriť niekoľko, a to v priebehu pár minút.
Informácie o sebe, svojich schopnostiach, vzdelaní a pracovnej histórii si píše každý sám. Či sú
pravdivé alebo nie, je len veľmi ťažko posúdiť,“
vysvetľuje Huba. Podľa neho je istou útechou
fakt, že ide o verejné informácie, ktoré môže
vidieť každý, a tak na klamstvo či zavádzajúce
informácie môže ktokoľvek aj upozorniť. „Či
tak urobíme, je na každom z nás. Je to sociálna
sieť, ktorej autentickosť a relevantnosť závisí
na sociálnej zodpovednosti,“ dodáva odborník na HR. Ak ste si ešte nezaložili svoj účet
na LinkedIn, nezaháľajte. Ale tiež sa nemusíte
stresovať, že ste prišli o životné šance a príležitosti. Kvalitná práca sa dá nájsť aj bez profilu na tejto sociálnej sieti. Ak máte fóbiu zo
zverejňovania súkromných informácií, môžete stále využiť rôzne portály s ponukami práce či personálne agentúry, ktoré zbierajú informácie o dopyte po kvalitných ľuďoch. Keď
vaša práca za niečo stojí, dobré zamestnanie
si nájdete aj sami. No LinkedIn tento proces
určite urýchli.
Autor: Magda Švecová
Foto: archív Martina Hubu
atteliér 06-07 | 2013-2014 21
TÉMA
FOTOSTRANA
Čo nedokážem napísať, vyjadrím
prostredníctvom fotografie
VERONIKA
PILÁTOVÁ
Prvýkrát sa študentka FMK
Veronika Pilátová
stretla s fotkou
ešte v detstve,
kedy trávila čas
s dedkom nad
krabicou jeho starých fotografií. Začínala
s digitálom a neskôr na gymnáziu sa
jej do ruky dostala prvá zrkadlovka.
Ako každý začiatočník začínala s fotením všetkého, čo jej prišlo „pod ruku“,
či už to bola len obyčajná sedmokráska
alebo fotenie oblakov. Na vysokej škole sa jej vzťah k fotke prehĺbil ešte viac.
Fotografovanie je jej veľkou vášňou, ktorá ide ruka v ruke s písaním: „Fotka a text
sú pre mňa dve línie, ktoré sa prelínajú
a jedna bez druhej by nemohli existovať.
To, čo nedokážem napísať, vyjadrím prostredníctvom fotografie.” Inšpiráciu vidí
všade okolo seba. Najviac ju fascinuje
svetlo, no s tým umelým nepracuje. Jej
hlavným cieľom je prostredníctvom fotiek robiť radosť sebe, ľuďom vo svojom
okolí a tým, ktorým sa jej tvorba páči.
Aktuálne zahájila svoj malý osobný projekt o ľuďoch, ktorých pokrivené osudy
nezmenili nič na ich chuti do života.
Okrem iného sa venuje fotografickým
zadaniam do školy a bakalárskej práci,
ktorej výstupom bude práve album fotografií so zameraním na street style, čiže
módny štýl ľudí na ulici.
Autor: Veronika Zemanová
22 atteliér 06
06-07
| 2013-2014
| 2013-2014
OCENENIA
FotoRozkvet 2013 (Považská Bystrica):
3. miesto – analógová fotografia
1. miesto – digitálna fotografia
Považskobystrický fotomaratón 2014:
2. miesto
FOTOSTRANA
TÉMA
atteliér
atteliér
06-07
06 | 2013-2014 23
SERVIS
ABSOLVENT
10 rokov atteliéru
Stále platí naše staré heslo
– Print, ktorý neznesie klišé
V rámci osláv 10-tych narodenín vám v rubrike Absolvent prinášame rozhovory s bývalými šéfredaktormi
časopisu Atteliér. Tentoraz sme vyspovedali VIKTÓRIU MIRVAJOVÚ, doktorandku FMK.
Prečo si sa rozhodla ísť na FMK?
To je ťažká otázka (smiech). Primárne som
chcela študovať žurnalistiku v Bratislave,
bola to moja priorita. Okrem toho som mala
prihlášku na anglistiku a amerikanistiku do
Prešova a tu na FMK. Vždy boli žurnalistické,
resp. masmediálne smery pre mňa kľúčové.
Brala som to tak, že sa dostanem na žurnalistiku do Bratislavy, skončila som však prvá
pod čiarou a všetci, ktorí boli nado mnou, reálne na tú školu chceli ísť, takže som sa tam
nedostala ani na odvolanie. Bolo to pre mňa
veľmi smutné, ale dostala som sa sem. Prvé
dojmy som mala zmiešané, neustále som to
porovnávala s tým, kde som mohla byť a kde
skutočne som, ale teraz to absolútne neľutujem. Myslím si, že škola mi dala veľmi veľa
príležitostí . Všetky dobré veci ma stretli vďaka tomu, že som prišla na túto školu. A nielen
profesionálne, ale aj čo sa týka ľudí, osobného života.
Takže logicky si si, keďže si chcela byť novinárka, zapísala predmet Mediálny ateliér print.. Aké boli tvoje prvé dojmy?
V druhom ročníku som si Atteliér ako predmet nezapisovala, išla som sa len pozrieť.
Prvý dojem bol taký – „Bože, ja tu nemám čo
robiť, všetci vedia, o čom budú písať, čo idú
robiť a ja si neviem vybrať ani tému, nie to
za niekým ísť sa niečo spýtať.“ Prvé mesiace
boli teda o hľadaní témy, stalo sa, že mi povedali, že téma je zlá a mám ísť radšej písať
o tom, ktoré knihy sa najviac čítajú v knižnici (smiech). Vydržala som však, čo je super.
Atteliér mi veľmi veľa dal, hovorím, že je to
jedna z najsvetlejších vecí v mojom štúdiu –
či už kvôli ľuďom alebo slobode, ktorú sme
ako študenti mali.
„Nemám rada tvrdenie – vy
ste študenti, vy to neviete“
Čo myslíš pod tou slobodou, čo ste mali?
Neboli sme pokazení praxou – samozrejme,
musíš vedieť písať, ale skúšaš, čo ťa baví, zaujíma, rôzne štýly... Nemám rada tvrdenie – vy
ste študenti, vy to neviete – no nevieme, ale
24 atteliér 06-07 | 2013-2014
„V Lubline sa študenti nebáli hovoriť svoje názory.“
skúšame a učíme sa. Produktom je študentský
projekt, v ktorom sa ľudia učia, skúšajú a chcú
to robiť. Takisto nám respondenti pri rozhovoroch povedali informácie, ktoré boli často
kľúčové aj pre iné médiá. Na Atteliéri bolo ďalej pekné aj to, že študenti za to nič nechceli –
nezaujímalo ich, či dostanú za svoj článok honorár, očakávali len svoje meno pod článkom
ako zadosťučinenie po ťažkej práci. A keď ti
potom spolužiak alebo kamarát povie, že to
bolo dobré, to je viac ako peniaze.
Pamätáš si ešte na svoj úplne prvý článok?
Nie (smiech). Spomínam si na články, ktoré
ma bavilo robiť – na začiatku som robila rubriku Šport a písala som veľký článok o futbalových hymnách, aké sú v porovnaní so zahraničím a ako ich vnímajú futbalisti. Vtedy
som oslovovala futbalistov, ktorí mali akurát reprezentačný zraz a kontaktovala som
sa s nimi cez facebook. Všetci mi odpísali,
z toho som sa veľmi tešila (smiech). Potom
ma bavil rozhovor s Darylom Cagle-om, so
svetoznámym karikaturistom, za ktorý som
dostala aj cenu na Štúrovom pero.
Ako šéfredaktorka Atteliéru si však
pôsobila krátko...
Nastúpila som v poslednom ročníku, takže
rok. Mala som toho vtedy veľa – skúšky, diplomovka, štátnice. Vtedajšia šéfredaktorka
Martina Harvanová začala do toho všetkého
popri škole aj pracovať, tak som jej povinnosti ako zástupkyňa šéfredaktora prebrala
ja, lebo sme vtedy nemali za seba adekvátnu
náhradu. Ja som si to užívala, no teraz keď sa
na to spätne pozriem, myslím, že som to nerobila až tak dobre. Veľa vecí som mohla robiť
inak, lepšie. Vo veľa prípadoch som bola možno až príliš odvážna – aj čo sa týkalo tém, grafiky alebo názorov. Veľmi som sa tiež obávala, čo to bude, až my skončime školu, keďže
sme boli silný ročník, veľa nás bolo v Atteliéri.
Mám však pocit, že po nás to je ešte lepšie.
Do istej miery si tak sebavedomo hovorím,
že to bola naša výchova. Generáciu, ktorá po
ABSOLVENT
SERVIS
Prvý dojem bol taký – „Bože, ja tu nemám čo robiť, všetci vedia, o čom budú písať, čo idú robiť a ja si neviem vybrať ani tému.“
nás ostala, sme my naučili robiť základné veci
a to, čo potom vzniklo, bola do istej miery aj
naša vizitka.
Čiže hodnotíš kladne súčasný stav ateliéru? Zvykneš si v ňom prelistovať?
Ale áno. Mne sa páči, najmä kvôli témam.
Stále platí naše staré heslo - Print, ktorý neznesie klišé. Páči sa mi iné nazeranie na veci,
osobnosti, ktoré si študenti vyberajú pre rozhovory. Atteliér je iný ako študentské časopisy. Ako mínus chápem názorovú stranu, ktorá
vždy klišé obsahovala, ale tomu sa nevyhneš.
Názorová žurnalistika je najťažšia na písanie,
aby si v krátkom rozsahu napísala niečo, čo
má dávať zmysel, to je naozaj ťažké. V konečnom dôsledku je však Atteliér dobrý časopis
a to, že vyhráva Štúrovo pero, si určite zaslúži.
„Názorová žurnalistika je
najťažšia na písanie“
Magisterské štúdium si skončila pred tromi rokmi. Čo si robila po štúdiu?
Po magisterských štátniciach som začala pracovať v Novom Čase, myslím si, že taktiež
vďaka Atteliéru a Júlii Kováčovej ( vyučujúca Mediálneho ateliéru print – pozn. red.).
Súbežne som začala študovať na FMK doktorandské štúdium. Je to pre mňa trošku kontroverzné – veľa ľudí mi hovorilo, že sa nedá
robiť oboje naraz. Dá sa a pre mňa to bola
veľmi príjemná kombinácia, vždy som robila viacero vecí naraz. Príjemné je to v tom,
že intelektuálna časť sa u mňa vyvíjala na
škole – mohla som učiť, písať príspevky...
Praktická časť, ako to naozaj vo svete funguje, to bol pre mňa Nový Čas. Pracovala som
na oddelení Tip od Vás, kde išlo o neustálu
komunikáciu s ľuďmi. Túto príležitosť si veľmi
vážim, dala mi veľa. Potom mi však pribudlo
viac školy, tak som sa rozhodla, že sa jej budem venovať naplno.
Nedávno si sa vrátila zo zahraničného študijného pobytu v Poľsku. Ako hodnotíš
zahraničné štúdium?
V Poľsku sa mi veľmi páčilo. Myslím si, že
Poliakov podceňujeme – každý druhý Slovák,
ktorého sa spýtaš, že čo si myslí o Poľsku,
tak ti povie, že mali potravinový škandál
a kuracie mäso s antibiotikami. Ja som bola
na univerzite v Lubline, kde som študovala Journalism and Social communication.
Vybrala som si predmety, ktoré boli zamerané na online či občiansku žurnalistiku. Bolo
to pre mňa veľmi prínosné. Študenti sú do
istej miery iní než sme my, ale sú otvorení diskusii, nebáli sa hovoriť svoje názory...
Myslím si, že niektoré veci by sme od nich
mali odkukať.
Kebyže máš teda porovnať slovenskú
žurnalistiku a poľskú? Je tam rozdiel?
Je. Už len keď prechádzaš okolo novinového
stánku a vidíš, koľko majú oni novín a časopisov, tak to nemá ani český a slovenský trh
dokopy. Poliaci majú mnoho zahraničných
titulov, ktoré sú preložené do poľštiny, majú
svoje kvalitné noviny, napr. Gazeta Wyborca
sú výborné noviny, na ktoré nemá ani MF
Dnes, ani naše SME. Bulvár sa dá porovnať
(smiech). Čo Poliakom naozaj závidím je ich
vlastná verzia Newsweeku, ktorú má len zopár krajín na svete. Na našom slovenskom
trhu vidím dieru v politicko-spoločenských
týždenníkoch. My tu máme .týždeň, ale
k nemu silnú alternatívu, akou bol kedysi
Žurnál, taká tu už vlastne ani nie je. Úroveň
žurnalistiky neviem do hĺbky posúdiť, keďže
neovládam dokonale jazyk, ale čo sa týka novín – aké témy spracovávajú, ako sa im venujú, určite je to lepšie ako slovenský prístup.
Čo sa chystáš robiť po skončení
doktorandúry?
To je najťažšia otázka súčasných dní. Teraz
ma zamestnáva písanie dizertačnej práce,
dokončujem ďalšie aktivity, ktoré sa týkajú doktorandského štúdia, takže som naozaj full-time končiaci študent PhD. štúdia
(smiech). Baví ma byť na škole, stretávať sa so
študentmi, ale stále chcem písať a mať k novinám blízko – či už po teoretickej stránke
alebo praktickej.
Autor: Lucia Osvaldová
Foto: Archív Mirvajová
VIKTÓRIA
MIRVAJOVÁ
je doktorandka
FMK. Po skočení magisterského
štúdia pracovala
v Novom Čase na
oddelení Tip od
Vás. Nedávno sa vrátila zo zahraničného
štúdia v poľskom Lubline, kde študovala
Journalism and Social communication.
V súčasnosti sa venuje písaniu dizertačnej práce a ostatným aktivitám spojeným so štúdiom.
atteliér 06-07 | 2013-2014 25
SERVIS DEŇ
JEDEN
Pričuchli sme k bulváru
Stráviť jeden deň v redakcii najčítanejšieho denníka na Slovensku je pre študenta masmediálnej
komunikácie hotový zážitok. Pár hodín v spoločnosti profesionálnych grafikov, redaktorov, fotografov
a odborníkov na online prostredie, vám dá viac, ako celé hodiny strávené v prednáškových miestnostiach.
Pričuchnite si spolu s nami k tvorbe Nového Času.
V slnkom zaliatej Bratislave sme vystúpili
tesne pred ôsmou hodinou. Po trištvrtehodinovom trápení sa s automatom sme rezignovali a cestovné lístky si zakúpili v kiosku.
Polorozpadnutým trolejbusom č. 201 sme
sa dopravili až na Prievozskú ulicu. Už z diaľky sme uvideli vysokú budovu vydavateľstva Ringier Axel Springer, v ktorej okrem
Nového Času sídlia aj redakcie časopisov
EVA, Život, Auto Bild a iné. Po vstupe do budovy sme si to namierili rovno do jedálne
(ranná káva musí byť) a s veľkým nadšením sme sa vydali smer newsroom Nového
Času, kde nás privítal Gabriel Bocko, vedúci
online oddelenia. Nasledovalo rýchle oboznámenie sa s redakčným prostredím, a potom nás usadil k svojmu pracovnému stolu.
„Dnes som prišiel skôr, aby som si tu upratal,“
utrúsil s úsmevom a pri pohľade na jeho kolegu strácajúceho sa v kope papierov a starých výtlačkov sme sa srdečne rozosmiali.
To už sa ale Gabo venoval každodennému
rituálu – prezeraniu štatistík, číselných ukazovateľov a kontrole mailov, rovnako ako
súhrnom dôležitých udalostí z tlačových
agentúr. Odbitím desiatej hodiny sa začala prvá porada, na ktorej vedúci všetkých
oddelení spolu so šéfredaktorkou hodnotili výtlačok z predošlého dňa. Potom každý
z nich predostrel ponuku tém na ďalší deň.
V miestnosti na online rozhovory
„Nečakajte pochvalu od iných.
Pochváľte sa sami. To tvorí
50 % úspechu“.
Celá porada trvala necelú hodinu a členovia
redakcie sa pustili do plnenia svojich povinností. Nám sa naskytla chvíľka na „pokec“
s tvorcami web stránky čas.sk. V AIM monitore, čiže v meraní návštevnosti slovenských
webov, mu patrí popredné miesto. Za posledný rok získal čas.sk viac ako pol milióna
nových reálnych užívateľov. K výborným číslam dopomohol času.sk určite aj Facebook,
na ktorom majú takmer 200-tisíc fanúšikov. Ako prvé slovenské médium získal od
Facebooku oficiálne overenie fanúšikovskej
26 atteliér 06-07 | 2013-2014
Pri tomto stole prebiehajú všetky porady
Telefónne „búdky“. Keď je v redakcii
veľa hluku, jednoducho sa zasuniete
a užívate si ničím nerušený telefonát
JEDEN
SERVIS
DEŇ
Študenti FMK v Novom Čase
Martin Čeliga
Redaktor – politika
Do Nového Času som sa
dostal v prvom rade najmä vďaka atteliéru, ktorý mi poskytol potrebné
praktické skúsenosti na
túto prácu. Ako jeden z mála predmetov
je prepojený aj priamo na prax, keďže študenti, ktorí prejavia záujem, môžu absolvovať letnú stáž priamo v denníku. V mojom
prípade zohralo rolu aj šťastie – jedna exredaktorka z oddelenia politiky odchádzala
na iné miesto, tak som dostal možnosť zapôsobiť na pohovore. Zhodou okolností to
vyšlo a prácu si nemôžem vynachváliť.
Naším pobytom v redakcii nás sprevádzal šéf online oddelenia Gabriel Bocko
stránky. „Talking about“ (priemerne 100-tisíc) – teda lajkovanie, zdieľanie a komentovanie – je dlhodobo niekoľkonásobne vyššie ako u konkurencie.
Z každého rožka troška
Na chvíľku sme osameli, a tak sme sa rozhodli pomotať po priestoroch redakcie.
Zaujali nás neidentifikovateľné červené
„bunky“. Neskôr sme zistili, že slúžia ako
útočisko pre tých, ktorí si chcú zavolať. Keď
je v redakcii príliš veľa hluku, jednoducho sa
zasuniete a užívate si ničím nerušený telefonát. Ďalším objektom, ktorý sme preskúmali, bola miestnosť určená na online rozhovory. Nedávno ju naplno využívali prezidentskí
kandidáti, no okrem nich sem bežne zavítajú aj iné osobnosti, ktoré prostredníctvom
internetu odpovedajú na zvedavé otázky
čitateľov. Rozmýšľali sme, koho ďalšieho by
sme vyspovedali, keď nám cestu skrížil snáď
ten najukecanejší člen newsroomu – art
HARMONOGRAM
10:00 – Prvá redakčná porada:
Hodnotenie predošlého čísla, ponuka
tém na nasledujúci deň
13:30 – Druhá redakčná porada:
Priebežný stav plánovaných článkov, výber fotografií, diskusia
17:15 – Tretia redakčná porada:
Posledné úpravy pred uzávierkami
director Tomáš Horváth. Bližšie nás zoznámil so všetkými členmi jeho tímu. V akcii
sme videli grafikov i infografika, ktorý je
špičkou v Európe a závidí nám ho dokonca
aj nemecký Bild. Popri oddeleniu fotografie a športu sme sa dostali až do najtichšieho rohu miestnosti, kde usilovne pracovali
jazykové korektorky. Nastal však čas obeda, a tak sme sa spolu s väčšinou vybrali
do jedálne na prízemí. Po občerstvení sme
sa vrátili do oddelenia fotografie, kde sme
prehodili pár slov s jeho vedúcim Martinom
Hanzelom. Ten nám okrem iného porozprával o svojej pracovnej ceste na Krym,
z ktorej sa vrátil pred pár dňami. Poukazoval
nám i veľa fotiek, vrátane paparazzi. Čo nás
však zaujalo najviac, bol jeho výrok, že nie
je dôležité mať najlepšiu fotku, ale mať ju
ako prvý. A v tomto je Nový Čas suverénne
najlepší.
Porady, uzávierky a tlač
O 13:30 nastal čas na druhú redakčnú poradu. Tá bola od tej prvej odlišná. Riešili sa už
konkrétne články do novín, ich umiestnenie
v periodiku, prezeranie fotografií k jednotlivým článkom a pripomienky redaktorov.
Po nej sa znovu všetci vrátili k svojim stolom
a pokračovali v práci. Zaujalo nás, že v newsroome prevládajú mladí ľudia, respektíve
absolventi. „Rád prijímam mladých ľudí, pretože ešte nie sú tak skazení a môžeme si ich
usmerňovať podľa našich predstáv,“ vyjadril
sa Gabriel Bocko. Chod redakcie pokračoval
až do večerných hodín, presnejšie do 17:15,
kedy sa uskutočnila tretia, teda posledná
Zuzana Machatová
Redaktorka – Váš čas
Na FMK boli užitočné
najmä praktické predmety. Vedomosti z nich som
zúžitkovala, napr. pri písaní pre inzertný časopis
Pardon. Neskôr som uvidela ponuka práce
pre Nový Čas. Na pohovore nám dali obrázok s jednou vetou a mali sme k tomu napísať príslušný text. V môj prospech zahrala
pravdepodobne schopnosť rýchlo reagovať,
čo je pre prácu v denníku veľmi dôležité.
Lucia Murínová
Editorka – web
Po štúdiu na FMK som
si chcela užiť posledné
leto pred trvalým pracovným pomerom, a tak
som odišla na Maltu
robiť čašníčku. Po návrate som uvidela na
pracovnom portáli inzerát, že hľadajú nové
posily. Na pohovore som uspela a som
rada, že sa tak stalo. Mala som šťastie.
porada. Nasledovali už len uzávierky pre
konkrétne časti Slovenska. Prvé sa uzatvára vydanie pre východ SR a pokračuje sa
smerom na západné Slovensko a Bratislavu.
Hoci sme sa v tomto mladom, sviežom, dobre naladenom kolektíve cítili veľmi príjemne,
naša návšteva sa pomaly chýlila ku koncu.
Na rozlúčku nám šéfgrafik Tomáš dal veľmi
cennú radu: „Choďte si za svojím cieľom, makajte, a keď sa vám niečo naozaj podarí, nečakajte pochvalu od iných. Pochváľte sa za to
sami. To tvorí 50 % úspechu“.
Autori: Dominika Cifrová, Martina Judinyová
atteliér 06-07 | 2013-2014 27
SERVIS
PEDAGÓG
Nepáči sa mi, keď je akt vulgárny
Prvý kreatívny večer tohto semestra v Oku patril predstaveniu nového pedagóga v radoch FMK.
Fotoateliéru bude od nového semestra šéfovať fotograf ĽUBOMÍR ŠPIRKO. Nám prezradil nielen to, čomu sa
aktuálne venuje, ale poskytol aj užitočné rady pre začínajúcich fotografov.
Pôvodne ste vyštudovali jadrovú fyziku,
neskôr ste sa venovali IT oblasti. Dá sa niečo z toho využiť pri fotografii?
Všetko je o obchodovaní. Mám pocit, že tak
funguje každý typ umenia. Samozrejme, dá
sa to vidieť dvomi spôsobmi. Jedna vec je tá
umelecká - to, čo dávam zo seba a záleží na
mne, či tým chcem aj niekoho osloviť, alebo
to robím len pre vlastné potešenie. Ak chcem
niekoho osloviť, chcem mu to predať, a vtedy
mu to musím vysvetliť, aby pochopil, čo mu
chcem povedať. A práve v tom mi pomohla predošlá práca, v ktorej som veľa komunikoval s ľuďmi a bolo to o tom, že som sa
pýtal, čo sa im páči a na základe toho, aj keď
je to možno hlúpo povedané, rozbehnúť obchodné praktiky. V zásade aj fotografia je obchodnou praktikou - komunikujete s druhou
stranou, snažíte sa ju zaujať, a keď sa vám to
podarí, posuniete sa do druhého kola, ak nie,
tak končíte.
„Človek by sa v prvom
rade mal naučiť jazdiť, veľa
cestovať, veľa vidieť a byť
pokorný voči veciam, ktoré sú
okolo nás a až potom začať
niečo robiť.“
"Ak chcem fotkou šokovať, môžem to urobiť akokoľvek."
Čo bolo impulzom prísť učiť na FMK?
Mám pocit, že sa mi toho podarilo dosiahnuť pomerne veľa. Existuje tu nová generácia
ľudí, ktorá sa hľadá, cíti sa stratená. Je to spôsobené tým, že mladí ľudia nemajú skúsenosť
a sú z toho niekedy dosť frustrovaní, pretože
keď niečo robím a nikto o to nemá záujem,
tak sa pýtam sám seba, prečo to vlastne robím. A tým, že mám za sebou skúsenosti a robím profesionálnu fotku asi dvadsať rokov,
tak sa pohybujem v oblasti umenia a zaujíma
ma, akým spôsobom sa dá byť jedinečný aj
na svetovej scéne, aby si vás vážili nielen tí,
ktorí vás poznajú a sú s vami kamaráti, ale aj
úplne cudzí ľudia. A keď za to ešte dokážete získať peniaze, tak máte slobodu v tvorbe
a môžete tvoriť aj to, čo sa niekomu nemusí páčiť, a tým pádom sa vrátite od toho, čo
vás až tak nebavilo. Mne fotografia umožnila cestovať, veľa som precestoval a vždy, keď
28 atteliér 06-07 | 2013-2014
prídem z nejakej cesty, tak mám podstatne
väčší rešpekt k všetkému. Človek si uvedomuje, že je tu, že je malou súčasťou niečoho
veľkého a máme šťastie, že sme v tejto krajine a nie sme inde.
Ako by mali študenti rozbehnúť svoju kariéru fotografa? Mnohokrát im chýbajú financie nielen na technické vybavenie, ale
aj zázemie a pod.
Fotografovanie je aj nie je o peniazoch. Ak
chcem robiť len umenie, ktoré uspokojuje
mňa, tak nepotrebujem príliš veľké zázemie.
Otázkou je, či to chcem robiť naozaj kvôli fotke a môžem začať s fotoaparátom na film (s
ktorým som začínal aj ja) a ísť do hĺbky fotografie, vidieť a sledovať celý proces, teda nie
len odfotiť telefónom a ukázať. Fotoaparáty
dnes sú lacné, nie je problém ísť a kúpiť si aj
v bazáre. To, že si nakúpim techniku neznamená, že budem dobrý fotograf. Človek by sa
v prvom rade mal naučiť jazdiť, veľa cestovať,
veľa vidieť a byť pokorný voči veciam, ktoré
sú okolo nás a až potom začať niečo robiť.
Myslím si, že tu ľuďom chýba pokora a majú
pocit, že kedy inokedy, ak nie teraz a kde, ak
nie tu. To nie je celkom pravda. Mám pocit, že
ľudia málo cestujú. Nemusia ísť ďaleko do zahraničia, stačí ísť len po Slovensku a pýtať sa.
Každý chce byť svetový a dávať fotografie na
sociálnu sieť, aby to ľudia ohodnotili, ale toto
podľa mňa nie je cesta. Cestou je stanoviť si
cieľ, mať spätnú väzbu. treba si nájsť tútora,
ktorý poradí, ako cieľ dosiahnuť. Dobrú fotografiu môžete urobiť aj mobilným telefónom
a vznikne záber, ktorý z vás urobí hviezdu.
PEDAGÓG
SERVIS
ČO NEVIETE O VAŠOM PEDAGÓGOVI
1.
2.
3.
4.
5.
Mam rád exaktné predmety, ako
matematiku a fyziku (narozdiel od
kolegov fotografov). Asi aj preto
som si to vybral ako štúdium na VŠ.
Prekáža mi ľahostajnosť, nedochvíľnosť, nezáujem.
Ak niekto chce a nevie, môže sa to
naučiť.
Ak niekto nechce, niet mu pomoci.
Nejem pečienku. Akúkoľvek. Asi
by som umrel od hladu, ak by toto
bolo jediné jedlo (smiech).
Študenti by mali byť všestranní, lebo umenie
nie je kolektívny šport, je veľmi individuálne, nikto to neurobí za mňa – buď to urobím
a prezentujem sa, že toto je moja práca, to
som urobil ja. Ak sa mi to nepáči, tak sa pod
to nepodpisujem. Ja som tiež začínal ako nikto, tiež som vyštudoval niečo iné a ak by to
bolo o vzdelaní, tak by som v množstve fotografov nemal šancu preraziť. Podľa mňa by
ľudia mali úplne bežne hovoriť po anglicky.
Ja som sa učil sám, bol som v Amerike na stáži, všetko som si povybavoval sám. Nie je to
nič zložité, len mám pocit, že ľuďom sa nechce, je to pre nich nepohodlné, lebo sa zrazu
musia o seba postarať sami.
Venovali ste sa viacerým témam – krajina, portréty, šport, tanec či akty. Plánujete
niečo zo svojej tvorby preniesť aj do náplne semestra?
Ak bude zo strany študentov záujem, tak samozrejme. Ak nie, tak nemá zmysel míňať na
to energiu. Je to len na nich. Sú tam študenti od druhákov vyššie, každý z nich má nad
osemnásť rokov, každý má právo voliť a mať
vodičský preukaz a každý je sám za seba zodpovedný. Mali by vedieť, čo chcú vedieť a nehanbiť sa opýtať, lebo inak sa nič nedozvedia. Mňa hlavne zaujíma, čo vedia. V minulosti som mal pár prednášok na iných vysokých
školách a priznám sa, bol som dosť sklamaný
z toho, akú úroveň vedomostí študenti majú.
Ja ich nechcem učiť, ako sa fotografuje, čo
je kompozícia, čo je zlatý rez. Chcem zistiť,
čo robili s Tiborom Huszárom, čo sa naučili
a akým spôsobom chcú ísť ďalej. Zistiť, čo ich
napĺňa, aby boli šťastní.
Pomerne veľa sa venujete práve fotografii aktu. Kedy je podľa vás fotografia aktu
zlá?
Mne sa nepáči, keď je akt vulgárny. Rozdiel
medzi erotickou fotkou a aktom je, že v erotickej fotografii sa žena na vás díva. Ak ja ako
fotograf chcem fotkou šokovať, môžem to
urobiť akokoľvek. Veľa záleží aj na divákovi.
Ja sa veľmi rád v tomto dívam do minulosti. Ľudia by mali chodiť do múzeí, do galérií,
vidieť, čo sa maľovalo, čo chceli mať ľudia
doma a aj aktov bolo veľmi veľa. Vezmime si
takého Michelangela, ktorý maľoval Sixtínsku
kaplnku, kde sú vyslovene nahí ľudia. A to je
najsvätejšia kaplnka na svete. A aj jeho niekto oslovil, bol to pápež Július II, ktorý ho na
to najal, dohodli sa na cene a pápež mu kryl
chrbát, lebo robil svetské maľby v sakrálnej
stavbe, čo sa ostatným nepáčilo. Teda už od
histórie bol proces rovnaký – veľakrát to ľudia robili za peniaze a mali mecenášov. Sú tri
spôsoby, ako sa živiť fotografiou – prvý je ,
že to beriem ako záľubu popri práci, tak ako
som to robil ja. Druhým spôsobom je nájsť
si mecenáša, ktorý vám ročne platí peniaze
a vy len robíte, a tretí spôsob je, že sa starám
o všetko okolo produkcie a fotografovanie
vás dokáže uživiť. Posledný je procesom ľudí,
ktorí už majú niečo za sebou, a za ktorými
prídu ľudia, ktorí vám za fotografiu zaplatia.
Len to chvíľu trvá.
„Dnes ten, kto si kúpi
fotoaparát a má dieru v zadku,
môže byť fotografom.“
Niekedy bývajú študenti za svoju prácu
(grafici, fotografi) ohodnotení podstatne
nižšie ako profesionáli, a to aj za rovnako
hodnotnú prácu. Mali by sa odvážiť vypýtať si viac?
Často je to tým, že sa boja vypýtať si. Ja ľuďom hovorím – pýtajte si toľko, koľko si myslíte, že to stojí, koľko za to ste ochotní dostať,
a ak vám to nedá prvý, choďte za druhým
a skúšajte. A ak vám to dlhodobo nedá nikto,
tak asi niekde robíte chybu. Vy musíte vedieť,
kde sa pohybujete, na akej úrovni, mať
„V minulosti som mal pár prednášok na iných školách a bol som dosť sklamaný akú úroveň vedomosti študenti majú."
atteliér 06-07 | 2013-2014 29
SERVIS
PEDAGÓG
veľký projekt s hercami, projekt emócií. Máte
pred sebou ľudí, ktorí sú tridsať-štyridsať rokov v SND a smejú sa a o chvíľu plačú skutočnými slzami- je to pre mňa veľmi silný vnem,
ktorý ma uspokojuje. Pre mňa je dôležité, aby
moju prácu videli aj ostatní. Sú aj projekty,
ktoré sú neúspešné, ktoré robím druhý, tretíkrát. Keď to nejde z jednej strany, tak to skúšam z druhej, ide o to nájsť cestu, ktorou sa
pustím.
„Fotograf nie je jediný na svete, ako bol Adam, ten nemal konkurenciu, jedinou bola Eva
a tá mu robila modelku.“
prehľad o trhu. Fotograf nie je jediný na svete, ako bol Adam, ten nemal konkurenciu,
jedinou bola Eva a tá mu robila modelku. Ja
hovorím, že dnes ten, kto si kúpi fotoaparát
a má dieru v zadku, môže byť fotografom. Tí,
čo viac kričia, viac dostanú, aj keď len krátkodobo. Tých sa netreba báť, ako rýchlo prídu,
tak aj odídu. Ak som o niečom presvedčený,
mal by som za tým ísť, ak nie som, tak môžem ísť predávať paradajky, to je istejšie, čo
sa týka predaja. Fotografia je v tomto zmysle veľmi nevyspytateľná, musím vedieť veľa
disciplín okolo, aby som ju dokázal predať.
Mne sa dnes darí predať fotografiu, keď ešte
nie je hotová – a ľudia sú za ňu ochotní zaplatiť dopredu, čo nebýva často.
Máte rozbehnutých viacero projektov,
čomu sa momentálne venujete?
Tento rok mám rozbehnutý projekt s českým divadlom, s baletom v Prahe. V SND
v Bratislave som veľkú odozvu nemal, dlho
fotografujem pohyb a balet, poznám veľa
tanečníkov, no na Slovensku o to nebol veľký záujem. Pokiaľ som to netlačil ja, tak sa to
nehýbalo a ja nemám chuť robiť niečo nasilu. Oslovil som pražského riaditeľa baletu
Petra Zusku, ktorý bol ochotný stretnúť sa,
každý týždeň som v Prahe, dohadujeme obchodné veci. Vždy hovorím – treba mať veci
30 atteliér 06-07 | 2013-2014
pripravené, a potom si oblečiem plášť obchodníka a obchodujem – snažím sa ľudí presvedčiť o pridanej hodnote pre nich.
Podľa čoho si vyberáte námety? Aj podľa
dopytu na trhu?
Podľa dopytu to nerobím. Priznám sa, vždy
ma fascinoval balet, pohyb a to, že som išiel
pod vodu bola len zmena prostredia. Bola to
otázka odlíšenia sa, široko ďaleko nikto pod
vodou nefotí, lebo je to technicky dosť náročné. Pomáhal mi s tým jeden pán z USA a ja
by som to chcel spraviť aj tu, ale samozrejme
musí byť záujem aj na druhej strane.
„Ja mám pomerne veľa
nápadov, a vždy sa pýtam
ľudí, či sa im to páči, a keď
vidím, že to nemá význam, tak
nepokračujem.“
Kde vidíte vrchol svojej kariéry? Nejaký
zlomový bod, keď si poviete: Končím,
idem sa venovať niečomu inému?
Neviem, mám pocit, že koniec bude, keď ma
klepne (smiech). Ja fotografiu nepovažujem
za prácu. K fotografovaniu som sa dostal tak,
že som začal komunikovať s ľuďmi, ku ktorým
by som sa v práci nedostal. Vždy ma fascinovalo umenie, hlavne divadlo. Teraz robím
Boli aj projekty, ktoré ste úplne vzdali?
Ja mám pomerne veľa nápadov a vždy sa pýtam ľudí, či sa im to páči, a keď vidím, že to
nemá význam, tak nepokračujem. To, čo teraz
robím s hercami, má veľký zmysel. Ak človek
pozná hercov len zo seriálov a sitcomov, tak
je to smutné. V našich divadlách hrajú excelentní herci, a to sa netýka len Bratislavy. Sú
v nich herci, ktorí tam prežijú celý život, sú
neuveriteľní a nikto o nich nevie. Seriál je pre
hercov istotou peňazí, v divadle je tá pozícia neistá, môžu alebo nemusia dostať úlohu
v inscenácii, rovnako je to aj pri baleťákoch –
tí majú životnosť pätnásť rokov a treba im dať
váhu, lebo sú tu a tvoria. Problémom je, kto
je v novinách, koho médiá tlačia dopredu, tí
ľudia sú v určitom zmysle kultúrny odpad –
nemôžeme si z nich brať vzor. Neviem, či je
toto môj vrchol, ale je to príjemný pocit pracovať s hercami. Zajtra fotím pána Chudíka,
potom Táňu Pauhofovú, spolupracujem
s Jurajom Kukurom a divadlom Aréna. Sám
som ich kontaktoval, predstavil som sa im.
Toho sa dnes ľudia boja. V čom je problém?
Zdvihnem telefón a zavolám. Čo sa môže
stať, prinajhoršom povedia, že nie. Vyhodia
ma dverami, vojdem oknom.
Autor: Ľudmila Krkošková
Foto: archív Ľ. Špirka
ĽUBOMÍR ŠPIRKO
sa narodil v Levoči
a vyštudoval jadrové inžinierstvo.
Takmer desať rokov
pracoval na pozíciách finančného
a generálneho riaditeľa v IT odvetví.
Od roku 2000 sa začal venovať profesionálne svojej dovtedajšej záľube – fotografovaniu. Na svojom konte má sériu
fotografií športovcov, tanečníkov či podvodných aktov. V súčasnosti sa okrem
vedenia fotoateliéru venuje aj fotografiám hercov a baletných tanečníkov.
ODPORÚČAME
Hudba
Bombay Bicycle Club
– So Long, See You
Tomorrow
V poradí štvrtý album tejto londýnskej alternatívnej kapely, ktorý vyšiel 3. februára, už stihol zožať nejeden úspech. Krátko
potom, ako uzrel svetlo sveta, atakoval
prvú priečku anglického albumového
rebríčka a pozitívne ho privítali aj fanúšikovia. Tí si na nové skladby svojej obľúbenej kapely museli počkať až tri roky. Stálo
to však určite za to. So Long, See You
Tomorrow nám ponúka 45 minút plných
príjemných melódií, na aké sme u tejto
kapely zvyknutí. Okrem úspešných singlov Carry Me a Luna sa tu nachádzajú pomalšie a oddychové skladby ako napríklad Home By Now, na prvé počutie zaujme určite aj orientálne ladená skladba
Feel. Bombay Bicycle Club prezradili, že
sa pri nahrávaní inšpirovali aj cestami do
Indie či Turecka, čo albumu dodáva neopakovateľný nádych a energiu. S vokálmi
im opäť vypomohla speváčka Lucy Rose,
a tak So Long, See You Tomorrow vytvára
harmonický celok.
Kniha
Odmietam – Per Petterson
Marec, mesiac kníh, nám napovedá
zobrať knihu do rúk a čítať. Ak máte
radi svetovú literatúru, určite by ste
nemali prehliadnuť nové vydanie knihy
Odmietam od Pera Pettersona. Román,
ktorý nanovo uzrel svetlo sveta len
tento rok, si vás určite omotá svojím
napínavým príbehom. V jedno skoré ráno
sa na moste stretnú dvaja muži. Pred
tridsiatimi piatimi rokmi boli najlepšími
priateľmi. V tom čase Tommyho a jeho
sestru opustila matka a neskôr aj ich
násilnícky otec. Jim, ktorý žil sám
Film
Ona (Her)
Los Angeles. Nie tak ďaleká budúcnosť.
Hlavný hrdina prechádza ťažkým rozchodom so ženou, s ktorou vyrastal a na svete je nový objav – inteligentný operačný
systém, ktorý sa správa ako váš najlepší
kamarát. Ale čo ak toto puto medzi človekom a počítačom prerastie do niečoho
viac? Joaquin Phoenix v hlavnej úlohe príbehu, ktorý ukazuje budúcnosť farebne,
virtuálne a do značnej miery depresívne.
Víťazstvo Oscara za najlepší scenár potvrdzuje, že originalita príbehu nechýba,
Temples – Sun Structures
Pokiaľ máte radi psychedelický rock a páčia sa vám napríklad Tame Impala, kapela
Temples je presne pre vás. Sun Structures je
ich debutový album, ktorý vydali 5. februára. Samotný Johnny Marr či Noel Gallagher
označili Temples za najlepšiu novú anglickú
kapelu a my môžeme prinajmenšom povedať, že svojimi hudobnými nápadmi sa medzi
elitu určite môžu časom zaradiť. I keď treba
poznamenať, že ich hudba nie je pre každého. Pokiaľ však máte chuť zaexperimentovať
a váš hudobný vkus je otvorený novým smerom, určite týmto štyrom Angličanom dajte
šancu. Oni sa vám za to odmenia hudbou,
ktorá vás vytrhne z každodennej reality a prenesie vás do bezstarostného sveta psychedelického rocku. Na albume sa nachádza spolu
dvanásť skladieb, ktoré tvoria ich už skôr vydané single ako Shelter Song či Keep In The
Dark, ale aj úplne nové skladby. Myslíme si,
že o tejto kapele minimálne v alternatívnych
kruhoch budeme ešte v budúcnosti počuť.
Autor: Lenka Molnárová
so svojou pobožnou mamou, odišiel na
univerzitu a stal sa socialistom. A teraz, po
toľkých rokoch stojí Jim na moste a chytá
ryby, zatiaľ čo Tommy prechádza popri ňom
vo svojom drahom mercedese. Petterson
vo viacerých románových líniách rozpráva
o životných zvratoch oboch mužov nielen
od osudového stretnutia na moste, ale zo
súčasnosti plynulo prechádza do minulosti
a nadväzuje líniou spomienok na ich detstvo
a mladosť, ktorú náhodné stretnutie opäť
oživilo. Kniha má 240 strán a je vydaná
v slovenskom jazyku.
Autor: Dominika Murníková
rovnako tak nechýbajú veľké herecké mená.
Okrem Phoenixa sa predstavia vo vedľajších
rolách Olivia Wilde a Amy Adams, vychutnať
si budeme môcť aj hlas Scarlett Johansson.
Všetko pod taktovkou uznávaného Spikea
Jonzea. Už prvé kritiky dávali filmu veľké šance
zabodovať o najprestížnejšie filmové ocenenia. Romantický príbeh núti diváka zamýšľať sa
nad tým, kam vlastne náš svet speje, ako budú
vyzerať naše vzťahy o pár rokov a ako veľmi
počítače nahradia ľudí. V našich kinách si oceňovanú snímku môžete vychutnať od 27. 3.
Autor: Ján Janočko
atteliér 06-07 | 2013-2014 31
NA MUŠKE
Všetko mi ľudia závidia,
len tú slepotu nie
IVAN je filantrop, ktorý okrem ľudí zbožňuje hudbu, vtipné hlášky a občas nepohrdne samotou. Stretli
sme sa v nedeľu popoludní. Január bol vo svojej druhej polovici, vonku mrzlo, no po snehu ani stopy.
Slepý Ivan, lebo inak mu v dedine nepovedia, sedel za stolom so zopnutými rukami a spolu s teplým
čajom čakal na môj príchod.
Máš sa dobre, Ivo?
Výborne, ďakujem. Včera som bol pozvaný na
oslavu štyridsiatych narodenín môjho kamaráta a bolo skvele. Ešte ráno som vstal plný
radosti, oduševnenia. Je dobré, keď môžem
raz za čas tak vypadnúť.
Narodil si sa ako nevidiaci. Predstavivosť
o veciach je teda u teba iná, ako u vidiacich ľudí. Máš dobrú fantáziu?
Ak mi niekto podá do ruky konkrétny predmet, teraz už viem, že je to miska alebo moje
okuliare. Ale ak by som to mal len nakreslené
ako reliéf, haky – baky, v tom sa nevyznám.
S farbami je to zase iné. Povieš mi zelená alebo červená. Čo to je? Netuším.
Hovorí sa, že vy, slepci, máte ostatné
zmysly vyvinutejšie. Je to pravda?
Ja ti neviem. Sluch asi áno, cit možno tiež.
Matka: Keď bol malý, našiel na zemi kadejakú smietku a doniesol mi ju ukázať, čo to je.
Objavoval, skúmal, pomáhal si rukami. Je veľmi
pedantný, nie je bordelár. Musíš mu všetko nechať tak, ako je. Všetko má svoje miesto a prekladaním vecí vie byť nervózny. Pedantnosť
sa prejavuje aj tým, že po jedle si zovrie päste,
pritlačí k hrudi, a tak kráča do kuchyne, aby nič
nezašpinil. Snaží sa byť samostatný.
S detstvom sa neodmysliteľne spája aj
škola. Viem o tebe, že si chodil do Levoče.
Spomínaš na to obdobie rád?
32 atteliér 06-07 | 2013-2014
Bola to základná škola pre nevidiacich a slabozrakých, chodil som tam šesť rokov. Ale
školou by som ju ani nenazýval. Poviem to
natvrdo, bol to doslova ústav. Býval som
na internáte, kde sa našli všelijaké prípady,
aj mentálne postihnutí, vidiaci s nevidiacimi, siroty…Nebolo to bohviečo, dokonca aj učitelia mali zlý prístup. Tým, že sme
boli pomiešaní, braillovo písmo skutočne
učili len tých, ktorí mali lepší zrak. Oni na tie
bodky pozerali a vedeli ich rozoznávať. Na
nás, nevidiacich, sa zabúdalo. Takým spôsobom sa vtedy vyučovalo.
“Občas sa mi zdá, že
keď ukazujú v médiách
nevidiacich, akoby z nich robili
prehnaných hrdinov.”
Čo si robil po škole?
Keď som sa vrátil zo základnej, niekoľko rokov som bol doma. Neskôr som sa do Levoče
vrátil, na rehabilitačný kurz. Mal som už 25 rokov, ale veľa sa nezmenilo.
Matka: Tí, ktorí aspoň trochu videli, mohli vďaka tomu plnohodnotne pracovať. Mnohí z nich
ale prišli o robotu. A nevidiacich tam využívali.
Okrádali ma. Stalo sa mi to dva, trikrát. A to
na psychike nepridá.
Matka: Bola nedeľa, okolo pol jedenástej doobeda. Chystala som sa do kostola a on mi zatelefonoval s plačom: „Mama, okradli ma.“
Vzali mi peniaze aj doklady. Vieš si
predstaviť, aký to bol pocit, keď si išiel do
skrinky a nenašiel si svoje veci? Neraz okradli
aj našich lektorov. A potom za to išli na pivo.
Pamätám si, raz mi zobrali rezeň z taniera
a na, ty si jedz zemiaky.
Takže si tam býval aj hladný?
A nevyspatý. Bývali tam s nami maséri, lebo
nemali pre nich iné priestory. Tí sa permanentne opíjali, ráno nešli ani do roboty. Často
som bol na izolačke. Angína, zápal stredného
ucha, prievan…Mal som slabú imunitu.
Matka: Z psychického napätia, stresu a zlého
prostredia, ktoré na neho v Levoči vplývalo, bol
vychudnutý a stále chorý. Dokonca mal i vši.
Znášal to zle. Ivo skrátka nemal schopnosti na
to, aby sa vyučil za košikára, telefonistu, maséra. To sú tie typické slepecké povolania.
Vieš, keby som chcel byť masér, potreboval
by som sa veľa učiť, poznať latinské názvy.
A ja niekedy horko-ťažko viem po slovensky, nieto ešte aby som latinčinu ovládal.
(smiech)
Matka: A tak sme si uvedomili, že by mu bolo
lepšie doma. Ale veľa sme chodili po rehabilitáciách, ešte za komunistov. Možno aj šestnásťkrát sme boli v Tatrách.
Až tam, neskôr som sa naučil písať, čítať, teraz
rád z mp3 prehrávača počúvam audio knihy.
Máš obľúbeného autora?
Mám rád detektívky, ale obľúbeného autora
nemám. Možno Robin Cook alebo Raymond
NA MUŠKE
Moody. Kedysi som rád pozeral filmy. Ale
potreboval by som pri sebe niekoho, kto mi
občas povie aj o tej vizuálnej stránke. Filmy
ma prestali lákať, aj z dôvodu, čo televízia ponúka. Kedysi hlásateľka povedala, čo bude
nasledovať a mohol som si vybrať. Vystriedali
ju upútavky a v nich počujem stále len o nejakých „kostiach“ a čo ja viem čo. Občas sa
mi dokonca zdá, že keď ukazujú v médiách
nevidiacich, akoby z nich robili prehnaných
hrdinov. Cítim sa potom nedocenený. Možno
keby som sa viac snažil, dokázal by som to aj
ja. Radšej si zapnem tú knihu.
Matka: Vezme aj náboženskú literatúru či históriu. Je veľmi sčítaný, nepoznať na ňom, že
by mu škola chýbala. Napriek tomu, že chodil
len 6 rokov.
“Niekedy sa mi stane,
že mám z budúcnosti
obrovský strach.”
Naozaj ti škola nechýba?
Najlepšia škola je život sám. A domáce zázemie, rodina. Netvrdím, že netreba ísť do školy, išiel by som tým sám proti sebe. Veľakrát
povedia: „Vyučíš sa a bude ti dobre.“ Ale koľkí
sa vyučili, boli schopní aj krásni? A poprepíjali sa. Keď človeka nemá kto podchytiť, strhne
ho zlá partia a ide to dole vodou. Ja sám viem
o troch, s ktorými som chodil do školy, čo už
nie sú medzi nami. Iných odpojili od elektriny
a majú zlý život. Rodina je základ.
Hovoríš krásne o rodine. Čo ale v ťažkých
chvíľach, keď ti bolo v Levoči najhoršie
a rodina bola ďaleko? Mal si tam nejakého
priateľa?
Tam ani nie. Mám seberovného kamaráta
„Ja už sa sám seba pýtam, čo je to vlastne zrak?“
Mirka. Pochádza z Myjavy, poznáme sa síce
z levočskej škôlky, ale dlhé roky sme o sebe
nevedeli nič. Neskôr sme sa stretli na jednom
rehabilitačnom cvičení na Duchonke a jeho
priezvisko mi zarezonovalo v hlave. A tak
sme sa znovu dali dohromady.
Si ale nezamestnaný, brat je tiež odkázaný na cudziu pomoc. Ako to zvládate
s financiami?
Od 18 rokov mám nárok na invalidný dôchodok. Nemám na to, ísť niekam do práce.
Rýchlo sa unavím, nie ani tak fyzicky, ale psychicky. Tak teda robím si čo chcem, som sám
sebe pánom. A vyhovuje mi to.
Dá sa s tým vyžiť?
Matka: Dá. My, rodičia, sme neboli naučení fajčiť ani piť, žijeme jednoduchý život. Ale ja si nesťažujem na nič. Ivan dostáva 270€.
Keby som žil sám, nedokázal by som všetko
utiahnuť. Ťaháme to spoločne.
Matka: Nedá sa to porovnať, keď máš doma
jedného postihnutého a dvoch. Jeden z nás
si vzal dovolenku a išiel do Levoče, zaviesť
Iva. Druhý musel zostať doma, pri Mirkovi.
Keď máš jedného postihnutého, dokážeš sa
mu venovať naplno, dať mu všetku lásku. Ale
spoločne nám to ide. Ivo by nemohol bývať
niekde na samotárke, s osudom som už vyrovnaná, inak to nebude. Len to zdravie a to
nám úplne úplne stačí. Netúžime ani po peniazoch, som spokojná s tým, čo mám. Ivo si
dokonca šporí.
Z každého dôchodku si odkladám železnú
zásobu, 100 eur.
Ako si na tom so ženami? Nezamiloval si sa?
Pre mňa je to niečo neznáme. Bol som si
VEDELIS TE, ŽE?
Štát, konkrétnejšie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny prepláca sumu slepeckých pomôcok až do výšky 95%.
Posudkový lekár určí mieru funkčnej
poruchy. Ak táto miera dosiahne 50
a viac bodov, je nevidiaci uznaný ako
Zdravotne ťažko postihnutý občan.
S týmto preukazom má nárok na osobného asistenta, optické a kompenzačné
pomôcky, ktoré mu vykompenzujú stratu zraku. K týmto službám patria i osobný asistent či vodiaci pes.
vedomý, že ten vzťah by nemal budúcnosť.
Som bez práce a naviac, možno to vyznie zle,
ale dnešné ženy si radšej nájdu zdravého.
Matka: A zase je ťažké nájsť k Ivkovi seberovnú.
Ja som rada, že je aspoň tak, ako je.
A ja sa aj z toho teším.
Máš teda pocit, že ťa spoločnosť vníma
inak?
Vôbec. Možno boli časy, keď si detiská robili srandu. V dospelosti naopak pociťujem, že
decko veľakrát viac pomôže ako dospelý. Deti
sú úprimné a neskrývajú emócie, jednajú na
rovinu. Keď sme boli malí, mali sme okolo 10
– 12 rokov, brávali ma von aj vidiaci chalani,
tu z dediny. Ale to už sme neboli takí krpci, čo
by sa mi posmievali.
Čo robievaš v bežný deň?
Ráno vstanem, pomodlím sa za šťastný deň,
oblečiem sa. Keď treba, idem do obchodu a inak sa tu len tak poflakujem. Spravia
sa raňajky, najeme sa. A pomáham s bežnými prácami – vynesiem kôš, vyložím nákup, chodievam mame na povalu. Máme
tam cukor. Vedie naň množstvo schodov
a jej sa po nich už kráča ťažšie. Občas niečo
prinesiem, podám. Ale keď to tam neukladám ja alebo toho nie som zúčastnený, neviem sa orientovať.
Pôsobíš ako pokojný človek, vieš sa vôbec
rozčúliť?
Ak sa viem skutočne rozčúliť, tak na seba.
Keď sa mi niečo nepodarí, som sebakritický, občas až príliš. Nie je to zdravé, viem to.
Vyčítam si, že som niečo neurobil alebo mal
urobiť inak, že som neschopný.
Matka: Občas sa vráti domov celý nešťastný.
Nie vždy má pohotové reakcie.
Áno, mám pocit, že som niekomu ublížil, povedal niečo zlé. Snažím sa tie pocity nedávať
najavo. Ale musím to zo seba dostať, vyrozprávať sa. Niekedy som prehnane citlivý.
atteliér 06-07 | 2013-2014 33
NA MUŠKE
na klinike pracovali aj rehoľné sestry a doktor bol veľmi nábožensky založený. Ležala som
s nimi v tej izbe, jeden v jednej postieľke, druhý
v druhej. Počas vyšetrenia ma vyhnali na chodbu. Keď som sa vrátila, rehoľné sestričky hovorili: „Mamička, ale ten mladší sa pánovi primárovi páči.“ Naozaj sa nezdalo, že by bol chorý.
Zreničky reagovali na svetlo, nič na ňom nebolo vidieť. A vekom oči ostali mŕtve.
Povedali vám príčinu, či aspoň diagnózu?
Nie. Očné pozadie mám posypané bielymi
pigmentovými ložiskami a to značí, že nie sú
vyvinuté očné nervy neznámeho zaradenia.
Ivan celý život žije so svojou matkou, otcom a chorým bratom
Pociťuješ deficit spoločnosti?
Z Únie nevidiacich sa chodievalo do Patiniec,
Rajeckých Teplíc, Trenčianskych, do Tatier. Ale
spoločnosť dospela. Starší nevládzu alebo
pomreli a mladí nejavia záujem. Výlety teda
padajú, lebo dvaja celú chatu nezaplatíme.
A čo by sme tam aj sami dvaja robili?
Už sa teda vôbec nestretávate?
Ale áno. Ústredná rada Bratislava má chatu
v Bojniciach a cez letné mesiace ju prenajíma
na týždňové turnusy. Stretávame sa tam dobrí ľudia. Už som tam bol trikrát a ak Boh dá,
pôjdem aj štvrtý.
Matka: Kade chodíme, každý necháva Ivana
pozdravovať, majú ho radi. Nie je konfliktný
typ a rád spieva.
“Chcem ten život dobojovať
taký, ako ho mám.”
Viem o tebe, že hráš na harmonike. Učil si
sa sám alebo si chodil do hudobnej?
Keď bývali dedinské svadby, motával som
sa okolo muzikantov. Počúval som, občas to
bolo až také nepekné. Ale ja som nemohol
odolať. Museli by ma priviazať, aby som tam
nešiel.
Matka: Mal asi desať rokov. Videli sme, že ho
to strašne baví, tak sme mu kúpili harmoniku.
Najskôr takú maličkú, ale neskôr mu otec kúpil
poriadnu, to už bol Ivo ale dvadsaťročný.
Áno a aj tá harmonika bola už staršia. Všetci
mi hovorili: „Panebože, to vŕzga, ak sa na tom
ty naučíš hrať, Ivo, tak to bude zázrak.“ Mama,
ty si mi to povedala. Von s farbou! (smiech)
A ty si im všetkým dokázal, že zázraky
sa dejú.
No, áno. Mal som pásky s hudbou, veľa som
34 atteliér 06-07 | 2013-2014
počúval. Neskôr som už aj vyšiel von, na ihrisko po futbale a začal som sa prezentovať.
Ale z času na čas mi chýbajú seberovní. Stále
túžim po hudbe a hľadám k nej spoločníka. Spolu by sme špekulovali, porovnávali.
Bádam po nových poznatkoch. Ja viem, už sa
to nebude dať veľa vylepšiť. Ale stále potrebujem nejaké rady.
Nechceli ste skúsiť konzervatórium?
Matka: Premýšľali sme nad tým, ale bolo by to
finančne náročné. Už v Levoči sme za neho platili rovnako ako za vysokoškoláka. Videla som,
že tu nie je budúcnosť. Doma sa znovu dal do
poriadku, stal sa z neho chlap.
Nedá mi nespýtať sa - aký je život v tme?
Rozoznávaš siluety, rozlišuješ dni a noci?
Svetlo, cit. Zvykol som si na tieto okuliare.
Párkrát sa mi ale stalo, že som sa niekam vybral a milé okuliarky nechal doma. Trel som si
oči, už mi chýbajú, keď ich nemám.
Myslela som si, že to je kvôli vizuálnej
stránke.
Chránia ma pred prudkým ostrým svetlom,
ublíži mi, keď mi dopadá na viečka. Ale popravde, už je to teraz aj pre estetiku. Keď som
bol mladší, nebolo to na mne poznať, že som
nevidiaci. S vekom som začal žmúriť . Keď
som ešte nenosieval tieto tmavé okuliare,
dráždila ma aj tma, šúchal som si oči, zatláčal
dovnútra.
Tak ste zistili, že niečo nie je v poriadku?
Matka: Áno. Je medzi nimi rozdiel rok aj 4 mesiace. O Mirkovi sme hneď vedeli, že je nevidiaci, Ivo sa zdal byť v poriadku. Poslali nás
na Panenskú ulicu na kliniku do hlavného
mesta. Bolo to po roku ‘68, režim bol voľnejší,
Takže sa to už nedalo liečiť?
Matka: Nedali nám nádej. Napriek tomu sme
chodili po zelinkároch, strigách, skúšali sme
všetko možné.
Ale poviem ti pravdu, ja už by som ani nechcel. Aj keby to bolo možné. Chcem ten život
dobojovať taký, ako ho mám.
Veríš v Boha. Pomáha ti viera?
Áno. Koľkokrát v nedeľu do kostola chodievam skôr ako začne omša, aby som sa pomodlil ruženec.
Nikdy si to nevyčítal Bohu v modlitbe, prečo práve ty?
ÚLOHY ÚNIE PRE SLABOZRAKÝCH
A NEVIDIACICH
Únia pre slabozrakých a nevidiacich
(ÚNSS) je jedinou organizáciou zameranou na starostlivosť o slabozrakých a nevidiacich na Slovensku. Ich služby sú pre
zrakovo postihnutých bezplatné.
Krajské stredisko ÚNSS učí
nevidiacich:
• priestorovú orientáciu
• samostatný pohyb
• sebaobslužné činnosti
• komunikačné zručnosti
• nácvik práce s kompenzačnými
pomôckami.
ÚNSS poskytuje sociálno-právne
poradenstvo:
• vyrovnávanie sa s postihnutím
• pomoc pri výbere pomôcok
• poradenstvo v oblasti vzdelávania,
zamestnávania
• pre sociálne prostredie
• pre rodičov, ktorí majú zrakovo
postihnuté dieťa
NA MUŠKE
Boli také otázky, keď som bol mladší. Už to
neriešim. Viem, že to nemá zmysel.
Neskúšali ste predsa len využiť štátnu
pomoc?
Matka: I keď máme podľa zákona na to nárok,
dokonca aj na prispôsobenie kúpeľne, vykašlali
sme sa na to. Taká je byrokracia…
Mohli sme mať auto. Ale ja ho nedostanem
preto, lebo sa pohybujem a brat Miro zase
preto, lebo sa nepohybuje.
Je niečo, teda okrem hudby, čo ľutuješ, že
nemôžeš mať, spraviť či zažiť práve kvôli
slepote?
Nie. Veľakrát sa ma už pýtali, či mi nie je ľúto,
že nevidím. A stalo sa mi, že som raz odpovedal: „Vieš čo, som rád. Aspoň nevidím ten bordel okolo nás.“ Čo sa to deje vo svete? Mne je
už tak dobre. Ja už sa sám seba pýtam, čo je
to vlastne zrak? Čo človek vlastne cíti, keď sa
pozerá po tých predmetoch? Neviem. Mne to
nechýba…
Zažili ste niekedy ľudskú neprajnosť,
výčitky?
Matka: Aj v dedine, aj od rodiny. Závidia synom,
že dostávajú dôchodky.
Všetko mi ľudia závidia, len tú slepotu nie.
Ani ťa neuráža, keď sa s tebou lúčia zdvorilostnou frázou: dovidenia?
A ako sa rozlúčiš? Dovidenia je bežné, ja sám
tak pozdravím. Ťažkú hlavu si z toho nerobím, sám si zo seba vystrelím: „Pánečku, idem
do obchodu, kopnem do niečoho a zanadávam si: „Čo si ty slepý, však hľaď trochu pod tie
nohy!“ Keď to vnímam s odstupom času, tak
zamlada by som sa na to asi aj urazil. Ale teraz viem, že to je nezmysel.
“Neviem, či by som
dokázal také drobnosti ako
uvariť kávu.”
Usmievaš sa, Ivo. Chýbajú ti?
Z tých stretnutí som nabral sebaistotu, zvýšil si sebavedomie. Keď som si uvedomil, že
v tom nie som sám, že mám podobný osud
ako niekto na svete.
Matka: A veľmi si nahrávajú. Všetci postihnutí si
podľa mňa rozumejú, no nevidiaci obzvlášť.
Na stretnutiach sa o seba ale musíš vedieť
trochu postarať, či sa mýlim?
Holím, kúpem sa sám. Boli časy, keď sme
boli dosť takí tukani. Mysleli sme si, že to nezvládnem. Potom prišla sestra a povedala,
nech ma nechajú. A dobre povedala. Všetko
zvládnem, len aby som to mal nachystané.
MOŽNOSTI VZDELÁVANIA
Špeciálna základná škola internátna
v Bratislave a v Levoči. V Levoči sa okrem
ZŠ nachádza i stredná škola a rehabilitačné
a rekvalifikačné stredisko (slúži na rekvalifikáciu pre ľudí, ktorí počas života strácajú
či definitívne prídu o zrak) Odbory vhodné
pre slabozrakých a nevidiacich, v ktorých
sa môžu rekvalifikovať, sú masér, počítačový operátor, kartonážnik, košikár, kefár.
Kurz trvá rok a pol a záujemcovia majú od
štátu preplatené ubytovanie aj stravu.
Ale neviem, či by som dokázal také drobnosti ako uvariť kávu. Vidiaci to urobí rýchlo. Mne by to strašne dlho trvalo a nie
som si istý, či vôbec.
“Slepeckého psa by som
dostal len vtedy, ak by som
bol zamestnaný.”
Hovoril si, že sa motávaš v kuchyni, pomáhaš s obedom. Máš nejaké triky, ktoré ti
pomáhajú v orientácií?
Na stretnutiach nás učili orientáciu a pohybovku – chodenie s palicou. Palica má tri
funkcie. Informačnú, orientačnú a ochrannú.
Informuje verejnosť, že niečo nie je v poriadku, že človek nevidí. Orientačná je na prekážky, lebo na prekážku musím naraziť a ochranná pred tou prekážkou chráni.
A čo slepecký pes, nepotrebuješ ho alebo
nechceš?
Slepeckého psa mi ponúkali, no dostal by
som ho len vtedy, ak by som bol zamestnaný. Ale beriem to optimisticky. Isto by to bolo
tak, že by som toho psa po dedine musel vodiť ja a nie on mňa.
Ty si taký „snílek“. Len si tvoríš predstavy v bdelom stave alebo sa ti sníva aj
v spánku?
To ani veľmi nie sú sny. Je to len zvuk bez obrazu. Ako keď počúvaš rozhlasovú hru v rádiu. Počúvaš ju, ale nevidíš.
Čiže si ani pri počúvaní audio kníh nič
nepredstavuješ?
Nie, riadim sa zvukmi. A rovnako je to
aj s tými snami.
Nesnívaš aspoň mysľou? O dovolenke pri
mori, napríklad.
Pri mori som už bol, v Chorvátsku. Ale viac
si užijem napríklad tú chatu v Bojniciach.
Skrátka sa tam stretnem s priateľmi. Viac
ÚNSS sa ale dnes viac snaží aj o integráciu nevidiacich do bežných škôl, dokonca
nevidiaci študujú aj na vysokých školách.
Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
sídli pani doktorka Mendelová, ktorá podporuje vzdelávanie zrakovo postihnutých
a pomáha im pri štúdiu. Študenti ale musia
byť technicky zdatní, musia vedieť samostatne pracovať so špeciálne upraveným
počítačom.
mi dá spoločnosť, ako prostredie. Ale keby
mám možnosť, išiel by som, čoby nie. A letecky! Ešte som lietadlom neletel. Ale ako
príde, tak bude.
Nebál by si sa lietať?
Nie, dokonca by som to chcel zažiť. Ale rád
cestujem aj vlakom, oveľa radšej ako autobusom. Je to pohodlnejšia a zaujímavejšia cesta. Rád počúvam hlásenie staníc.
Premýšľaš nad budúcnosťou?
Niekedy sa mi stane, že mám z budúcnosti
obrovský strach. Ja budem potrebovať tiež
pomôcť. A keď niekto z nás vypadne, neviem
si predstaviť, ako by to u nás potom vyzeralo. Niekedy pociťujem strach, ale potom to
zasa prejde.
Máš životné motto, ktorým sa riadiš?
Nepremýšľal som nad tým. Asi ži a nechaj žiť.
A čo nechceš, aby ti robili druhí, nerob ty im.
Ale to sú také „výmyselky“. Žijem tak, ako mi
vyhovuje a ako mi je dobre.
autor: Veronika Pilátová
foto: autor
IVAN
MARTINKA
je 45-ročný muž,
žijúci v prímestskej časti
Považskej Bystrice
– Podvažie. Zdieľa
priestor malého
rodinného domu
spolu so svojimi zdravými rodičmi a o
rok starším bratom Mirom. Miro je s jeho
ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na lôžko. Ivan, veľmi obľúbený
medzi ľuďmi, sa narodil nevidiaci. Čas si
kráti hraním na harmoniku a varhany či
počúvaním audio kníh.
atteliér 06-07 | 2013-2014 35
SERVIS
ANKETA
Ktorý predmet považujete za najzbytočnejší,
a čo by ste naopak v rozvrhu ocenili?
Keďže sa blíži čas akreditácií, zaujímal nás názor, ako ste spokojní s predmetmi, ktoré ponúka váš odbor.
Preto sme sa spýtali niektorých z vás a dopadlo to viac než zaujímavo.
tam základy psychológie, história, ale všetko to je neskôr (niektoré aj súčasne) obsiahnuté v iných predmetoch a podrobnejšie.
Predmet, ktorý by sa mi teoreticky pozdával
je niečo na praktický štýl. Mohli by sme sa napríklad zúčastňovať nejakých výskumov, prípadne boli probantmi vo výskume.
Sajmi, 21 rokov, FMK
Adriana, 20 rokov, FSV
Myslím si, že každý predmet nám dáva základy, ktoré sa nám v profesii zídu. Ale ocenila
by som asi viac praktických predmetov aj keď
mimo vyučovania je ich dosť, radšej by som
ich videla v rozvrhu.
Keď sa nad tým tak zamyslím, každý z predmetov, ktoré mám, je spojený s tým, čo študujem, takže by som asi nijaký nenazvala
zbytočným. Tiež neviem povedať, čo mi vo
výučbe chýba. Zúčastňujeme sa rôznych diskusií a prednášok so súčasnými politikmi, veľvyslancami, takže máme aj kontakt s ľuďmi,
ktorí sa pohybujú v našom odbore. Skôr ma
mrzí prístup niektorých vyučujúcich a nechuť
v ich očiach niečo nás naučiť.
Vorvi, 21 rokov, FMK
Určite nemčinu. Možno mi nepripadá ani
zbytočná, ako zle vyučovaná. Mám maturitu B2 z nemčiny, no keby ma dnes po 2 a pol
roku na vysokej počula moja nemčinárka, tak
by mi dala po ústach a hanbila by sa za mňa.
Problém je v tom, že síce sú dané sylaby, no
učitelia ich nerešpektujú a učia asi podľa
svojho šiesteho zmyslu. Potom, keď sa zmení vyučujúci, my sme tí, ktorí nič nevedia a tí,
ktorí sa učia zo zlých kníh. A ocenil by som
napríklad, keby práca v rádiu Aetter bola tiež
predmetom. Keď môžeme mať atteliér ako
predmet, prečo neskúsiť niečo rozhlasové?
Peter, 21 rokov, FSV
Jednoznačne politická sociológia. Okrem
toho, že som sa nič nové nedozvedel a nič
sme sa nenaučili, sme mali aj učiteľa, ktorého
sa nedalo počúvať. V rozvrhu by som ocenil
viac praktických cvičení a tiež aby boli tvorené skupiny s menším počtom študentov.
A bol by som aj veľmi rád, ak by sa na vysokú
školu prijímal menší počet uchádzačov.
36 atteliér 06-07 | 2013-2014
Jana, 23 rokov, FF
Vierka, 21 rokov, FF
Predmet, ktorý považujem za nudný a najradšej by som ho vyhodila z rozvrhu je psychologická propedeutika. Je pravda, že sú
Predmety nepovažujem za zbytočné,
pretože každý kredit v našom štúdiu je veľmi
potrebný. Ocenila by som, ak by nám rozvrh
zostavili tak, aby bol vtesnaný na menej dní
a aby prednášky neboli rozťahané počas
celého týždňa. .
ANKETA
SERVIS
z dôvodu nedostatočného počtu miestností s vhodnou kapacitou daná „požiadavka“
neuskutočniteľná.
som, ak by bolo možné, čo bohužiaľ asi nie je,
keby sa nám predmety zmestili do jedného,
maximálne dvoch dní. Osobne by som mohol
dochádzať napríklad autom alebo autobusom a nemusel platiť privát. Predmetov nie je
veľa a radšej by som si ich odsedel celý deň,
ako mal medzi prednáškami „okná“.
Lenka, 20 rokov, FMK
Možno sa to bude zdať čudné, ale žiadny
predmet nepovažujem za zbytočný. Osobne
skôr považujem za zbytočné skoré ranné
prednášky, pretože na nich sa mi často podarí zaspať. Ocenila by som výučbu druhého cudzieho jazyka, pretože ovládať jeden
jazyk v dnešnej dobe sa už skôr považuje za
samozrejmosť.
Maťulka, 21 rokov, FMK
Pre mňa osobne bola zbytočná etika v prvom
ročníku, keďže bola skoro celá len o filozofii.
Tá ma sama o sebe nebaví, preto som si ju ani
nedala ako voliteľný predmet, no predsa som
sa jej nevyhla. A ocenila by som viac praktických predmetov, aby som sa naučila niečo robiť, niečo, čo by som si mohla napísať napríklad aj do životopisu.
Alenka, 20 rokov, FMK
So žiadnym predmetom nemám veľký problém. Viac však oceňujem predmety, ktoré sú
praktické, pretože prax sa nám v reálnom živote zíde určite viac ako teória. Tiež by som
uvítala, keby sa aj na našej fakulte kládol väčší dôraz na jazyky.
Ľuboš, 20 rokov, FMK
Manažment a marketing mi počas môjho doterajšieho štúdia prišiel ako najmenej potrebný a využiteľný predmet, ktorý sa
v rozvrhu vyskytol. Myslím si, že pre moju
špecifikáciu je skoro bezpredmetný. Čo sa
týka všeobecného rozhľadu, určite je prospešný. Ak sa zameriame na zmeny rozvrhu, privítal by som možnosť zostavovať si ho
sám. Jednotliví pedagógovia by si nahlásili,
kedy by mala ich prednáška prebiehať a študent by si zvolil termín, ktorý by mu najviac vyhovoval. Podľa môjho názoru je však
Nicol, 20 rokov, FSV
Michal, 21 rokov, FMK
Nepovažujem ani jeden predmet za obzvlášť zbytočný. Myslím si, že predmety, ktoré máme v rozvrhu sa už nejaký ten rok učia,
čiže ak by predmet bol zbytočný a nepomáhal nám, vedenie by ho už dávno zrušilo. A čo
by som naopak v rozvrhu ocenil? Nakoľko
nebývam až tak ďaleko od Trnavy, uvítal by
So žiadnym predmetom nemám veľký problém. Viac však oceňujem predmety, ktoré sú
praktické, pretože prax sa nám v reálnom živote zíde určite viac ako teória. Tiež by som
uvítala, keby sa aj na našej fakulte kládol väčší dôraz na jazyky.
Autor: Martina Judinyová
atteliér 06-07 | 2013-2014 37
SERVIS SME SI
VŠIMLI
Fenomén „selfies“
Sociálne siete so sebou nepriniesli iba technický pokrok, ale zásadne zmenili aj zmýšľanie nás všetkých.
Čoraz viac sa snažíme upozorňovať na samého seba a vykresliť sa v čo najlepšom svetle. S tým nám už pár
rokov pomáhajú „selfies“, ktoré sa ešte viac spopularizovali po tohtoročných Oscaroch.
Ich domovom je Facebook, Instagram či
Snapchat, zbraňou mobil a poznávacou pózou našpúlené pery. „Selfie“ je typ fotografického autoportrétu, ktorý samozvané modelky a modeli jednoducho vytvoria aj jednou
rukou, pomocou digitálneho fotoaparátu alebo chytrého telefónu, prípadne aj za asistencie zrkadla. Takýto portrét potom rýchlosťou
blesku putuje na sociálnu sieť. Na snímkach
je zobrazený buď fotograf sám, alebo fotograf a toľko ľudí, koľko sa ich len vojde do
jedného záberu. Skupinové „selfies“ sú označované ako „group selfies“.
Čím nás „selfies“ tak očarili?
Ich pôvab vychádza z jednoduchosti ich vytvorenia a zdieľania, ale taktiež z možnosti, ako kontrolovať spôsob svojej prezentácie na internete. „Šírenie fotografií je jednou
z najfrekventovanejších aktivít online generácie. Odhaduje sa, že používatelia Facebooku
„Dvadsať rovnakých fotografii
po sebe nikoho nezaujíma.“
nahrajú na túto sociálnu sieť každý deň tristo
miliónov fotografií,“ objasňuje náš pedagóg
a odborník na masovú a populárnu kultúru
Alexander Plencner. „Dôvody, prečo sa žáner
„selfie“ fotografie spopularizoval, možno hľadať v technológiách. Takmer každý z nás cíti
nejaký deficit sebaúcty, pocit, že nie sme dostatočne milovaní. Kompenzujeme si ho aspoň virtuálne – rozmnožujeme svoju elektronickú prítomnosť.“ Takéto priam masové šírenie našich
autoportrétov si však odnáša aj svoju daň.
„Jedným z dôsledkov tohto javu je zmenšovanie sféry súkromia a vznik novej kolektívnej
„Mám selfie s pápežom.“ Koľko ľudí to
môže vyhlásiť?
38 atteliér 06-07 | 2013-2014
Skupinová „selfie“ z odovzdávania Oscarov sa stala najúspešnejšou fotkou internetu.
poloverejnej sféry. Súkromné a verejné v online
priestore už nepripomínajú dve oddelené domény života, sú to skôr čiastočne sa prekrývajúce množiny,“ vysvetľuje Plencner. „Druhým
z dôsledkov vizualizácie tela v kyberpriestore
je zosilnenie narcistického správania. Určitá
miera narcizmu je totiž vlastná každému z nás.
Kultúra nás povzbudzuje, aby sme sa predvádzali. Čím viac lajkov a komentárov pribúda,
tým viac stúpa sebavedomie.“ Mnoho „selfies“
majú pre autora pochvalný charakter, najmä
medzi priateľmi, od ktorých sa očakáva kladný ohlas na tieto snímky. Nemať dobrú „selfie“ v kolekcii profilových fotiek na sociálnej
sieti, to je už pomaly spoločenské faux pas.
Ako obdariť internet kvalitnou „selfie“
Scéna „selfies“ fotiek nepatrí k najoriginálnejším, väčšinou pozostáva z obývačky, kuchyne, kúpeľne či detskej izby odrastených tínedžerov. Najnovšie sa trend prenáša aj von,
do toaliet v baroch, pouličných exteriérov, či
dokonca solárií. Svoj názor na tento novodobý fenomén nám prezradil aj profesionálny
fotograf Antonios Vlachou. ,,Selfies sú podľa
mňa hitom sociálnych sietí, autoportréty zas
fotografický žáner. Ja osobne proti tomu nič
nemám, vždy je to otázka toho, aká tá „selfie“
je. Dvadsať rovnakých fotografií po sebe podľa mňa nikoho nezaujíma. Bavia ma ale fotky,
ktoré popisujú nejakú činnosť danej osoby alebo fotka, v ktorej je prejavená určitá kreativita.
Umeleckú hodnotu teda určite mať môžu,
hlavne v prípade, keď majú veľmi zaujímavý
nápad alebo ideu.“ Vlachou sa nám pokúsil
odpovedať aj na otázku, prečo sa podľa neho
„selfies“ začali dnešnej dobe na sociálnych
sieťach rozmáhať v takom veľkom množstve.
„Väčšinou to je prípad klasickej reflexie favorizovania. Keď si nejaká slečna odfotí tvár a dostane 200 lajkov alebo srdiečok na Instagrame,
je šťastná. Ukáže aj výstrih a zrazu je ich 1000.
Ľudia potom od vás očakávajú stále viac fotiek
a poháňa vás to k takému „self - expose“ stavu, že si ani neuvedomujete, čo robíte. Dnes už
pomaly každý vlastní smartphone s fotoaparátom. Tieto moderné prístroje vás priam navádzajú na publikovanie fotografií.“
Popularita stále rastie
V decembri roku 2012 magazín Time zaznamenal, že slovo „selfie“ sa objavilo medzi desiatkou najpoužívanejších výrazov roku 2012.
Spočiatku boli takéto snímky populárne, najmä medzi mladými ľuďmi. Ich obľuba sa však
už rozšírila aj medzi dospelých, a dokonca
neušetrila ani známe osobnosti z kultúrneho či politického života. Medzi týchto ľudí sa
zaradil aj súčasný pápež František či americký
prezident Barack Obama. Z radov spevákov
svoje „selfies“ pravidelne posielajú napríklad
Miley Cyrus, Justin Bieber či Beyoncé.
Text: Lenka Molnárová
NÁZORY
SERVIS
Prekvapenie pre telo
Som vďačná za zdravší životný štýl, ktorý
je v poslednom čase tak aktuálny. Ak mám
stres alebo zlú náladu, vezmem svojho psa
na čerstvý vzduch a vypotím nejaké endorfíny. Často sa po tom vraciam domov v lepšej
nálade. Niekto uprednostňuje namáhavé tréningy, na ktorých vypľuje aj dušu. Ja skôr volím pomalšie tempo pri pilates alebo joge. Ak
chcem rozpumpovať svoje srdce, zatancujem
si zumbu. Je veľa spôsobov, ako sa dostať do
pohybu. Ale je dobré myslieť aj na stravu. Pre
telo je priateľnejšie, ak zjeme nemastné jedlá
a prírodné cukry. Môj mozog potom pracuje
rýchlejšie a som viac sústredená. Je dôležité spraviť si rovnováhu v potravinách, ktoré
prijímam. Ovocie a zelenina napĺňajú moje
skromné priestory na internáte. Ak si poviete,
že zdravšia strava sa rovná drahší špás, je
dôležité si uvedomiť skutočnosť, že iné nezdravé potraviny si už nekúpim. Taktiež sa
dá ušetriť na cvičení, ak cvičíte doma vďaka
youtube. A radšej investovať teraz do potravín ako neskôr do liekov na krvný tlak. Avšak
zdravo si niekto mýli s nechutnosťou, čo nie
je pravda. Nie je to len o zelenine a ovocí.
Sama som vyskúšala niekoľko zdravších alternatív pizze či kebabu a priznám sa, chutilo
to oveľa lepšie než tie originálne „fast foodové“. Možno by ste mohli častejšie siahnuť po
„fast foode“ v podobe jablka alebo mrkvy,
a tak spraviť niečo pre seba. Veď nenadarmo
sa hovorí : „napi sa vody, prekvapíš pečeň“.
Prekvapte aj vy vaše telá niečím zdravším
a plným vitamínov.
Dominika
Murn
níková
Hlas alebo X?
Z obrazovky sa na nás opäť valí hŕba talentov. Markíza a Jojka spustila svoje konkurenčné projekty. Oba česko-slovenské. Na Markíze
známy Hlas s novými tvárami. Na Jojke nový
X Factor. Pamätáte si, kto minulý rok vyhral
Hlas Československa? Premýšľate? Lebo ja
nie, bola to moja spolužiačka zo strednej. No
priznám sa, kebyže ju nepoznám, ani ja by
som si nevedel spomenúť na meno víťazky.
Nie som najväčší fanúšik rôznych reality show,
ale keď si ešte niečo rád pozriem, tak sú to súťaže, kde treba aj niečo dokázať. Zamýšľam
sa, prečo to vlastne pozeráme. Potrebujeme
uniknúť z každodennej reality a relaxovať pri
nenáročnom programe? Prezradím na seba,
že som sa zúčastnil nakrúcania X Factoru. Ešte
predtým, ako prichádzali prví súťažiaci, som
sa dostal k papierom, ktoré mala pred sebou
samotná porota. Neboli čisté, ale s pokynmi od režiséra. Kto, čo, kedy povie, kto sa má
s kým pohádať a koho uraziť. A porota sa týmito pokynmi aj riadila. Čo iné jej zostáva.
Možno ste už čítali o falošnej mníške v súťaži. V skutočnosti to bola speváčka, ktorá sa
živí spevom. A nie mníška z kláštora, ako sa
prezentovala. Vraj v tom mal prsty tiež režisér. Kto má teda osud súťažiacich v rukách?
Porota? Režisér? Alebo diváci?
Patrik
Gerši
Sociálne siete
Pár rokov dozadu sme sa ráno zobudili, vykonali sme hygienické potreby, najedli sa
a smelo vykročili do práce alebo do školy. Teraz sa ráno zobudíme ešte rozospatí
a s prilepenými očami nahmatáme smartfón, klikneme na známu aplikáciu facebook
s nádejou, že nám pribudli nejaké tie „lajky“
do života, skontrolujeme nástenku, odpíšeme na správy a až potom sa konečne dostaneme z postele. V kúpeľni hľadíme do
zrkadla rozmýšľajúc, že by nebolo zlé sa pritom možno aj odfotiť. To isté nám napadne
pri obede a pri všetkých činnostiach počas
dňa. Všetko nafotené automaticky zdieľame
na facebook . Otázkou je, či nevyhľadávame
istý druh činností, aby sme sa mohli pri tom
nafotiť a popýšiť sa kde sme, s kým a čo práve robíme, nech druhí vidia, alebo to robíme
naozaj sami pre seba. Podľa mňa sociálne
siete ničia vzťahy. Sledujeme ľudí, naše bývalé lásky, naše súčasné lásky, vytvárame si
v hlave paranoidné príbehy na základe jednej fotky, komentáru a toto všetko nás núti
hádať sa a žiarliť. Keby sme radšej toľko energie sústredili do iných činností -chodili viac
von a tým nemyslím stretnúť sa s priateľmi
na káve a byť online na messengeri. Začnime
viac vnímať realitu, menej zdieľať, a čo najviac tráviť čas s tými, na ktorých nám záleží.
Neviem ako vy, ale ja mám najkrajšie zážitky
z detstva, keď som nevedela, čo znamená
byť online.
Patrícia
Mráziková
atteliér 06-07 | 2013-2014 39
SERVIS
Smolenický zámok
15. + 16. 4. 2014
MEGATRENDY
A MÉDIÁ
2014
Medzinárodná vedecká konferencia
Komunikačné polia
v mediálnom priestore
40 atteliér 06-07 | 2013-2014
Download

AKÝ JE ŽIVOT V TIENI?