Farmakoekonomika a lieková politika, roðník 9, 2013, ðíslo 2
ORIGINÁLNE ïLÁNKY
KVALITA ŽIVOTA U PACIENTOV
S CHRONICKÝM SRDCOVÝM ZLYHÁVANÍM
Iveta MaƟšáková, Dagmar MasƟliaková,
Mária Pištová, Katarína Gerlichová, Ján Bielik
Fakulta zdravotníctva, Centrum pre kvalitu života, Trenēianska univerzita Alexandra Dubēeka
v Trenēíne
Chronické srdcové zlyhanie (CHSZ) je komplexným klinickým syndrómom, charakterizovaný
progresívne sa zhoršujúcimi abnormalitami systolickej a diastolickej funkcie predovšetkým űavej
komory srdca, súēasne nezávisle posƟhujúcim
Ɵež kostrové svaly. CHSZ hlavne posƟhuje starých
a starších űudí, priēom populácia v Európe starne
(Bada, 2007). Srdcové zlyhávanie je v rozvinutom
svete jednou z vedúcich príēin morbidity a mortality, predstavuje rastúcu ekonomickú záƛaž pre
zdravotné systémy priemyslovo vyspelých krajín.
V európskych krajinách a v USA náklady na lieēbu
srdcového zlyhávania dosahujú 1-3 % celkových
zdravotníckych nákladov. Výskyt chronického srdcového zlyhávania celosvetovo narastá a výsledky
epidemiologických štúdií naznaēujú, že v budúcnosƟ musíme oēakávaƛ vzostup prevalencie a incidencie srdcového zlyhávania (Masaryková a kol.,
2011). CHSZ je jedným z najväēších medicínskych a
sociálnych problémov súēasnosƟ. Treba zdôrazniƛ,
že znaēná ēasƛ pacientov sa lieēi nedostatoēne a
významná ēasƛ sa nelieēi vôbec, nakoűko ich ochorenie prebieha asymptomaƟcky (Bada, 2007).
Klasifikácia
Klasifikácia srdcového zlyhávania podűa New York
Heart AssociaƟon (NYHA)
Trieda I- Bez obmedzenia: bežná telesná záƛaž nespôsobuje neprimeranú únavu, dýchavicu alebo
palpitácie.
Trieda II- Mierne obmedzenie telesnej akƟvity: v
pokoji nie sú prítomné ƛažkosƟ, avšak bežná akƟvita spôsobuje únavu, palpitácie alebo dýchavicu.
Trieda III- Výrazné obmedzenie telesnej akƟvity: v
pokoji ƛažkosƟ nie sú prítomné, ale menšia než obvyklá fyzická akƟvita spôsobuje vznik príznakov.
Trieda IV- Neschopnosƛ vykonávaƛ žiadnu telesnú
akƟvitu bez ƛažkosơ: príznaky srdcového zlyhávania sú prítomné v pokoji, ƛažkosƟ sa zvýrazŸujú pri
akejkoűvek fyzickej ēinnosƟ (Swedberg, 2005).
22
Lieēba
Srdcové zlyhávanie predstavuje závažné ochorenie s vysokou mortalitou.
Cieűom farmakoterapie srdcového zlyhávania (SZ)
je zlepšiƛ prognózu pacienta ako aj súēasne kvalitu
života pacienta. Základom terapie SZ sú ACE inhibítory (pri ich intolerancii sartány) a betablokátory. Tieto skupiny liekov znižujú mortalitu pacientov so srdcovým zlyhávaním, sú indikované ako
prvostupŸová terapia. Pri pokroēilejších formách
srdcového zlyhávania sa do lieēby pridávajú antagonisƟ aldosterónu. Okrem liekov zlepšujúcich
prognózu pacientov, sú k dispozícii aj symptomaƟcky pôsobiace lieky. SymptomaƟcká terapia zahƍŸa najmä diureƟká a digoxín (Mitro, 2009).
Jedným zo základných nefarmakologických opatrení, ktoré musia pacienƟ s chronickým srdcovým
zlyhaním dodržiavaƛ, je diéta a Ɵež prijímanie
stravy s obsahom všetkých živín, s cieűom udržaƛ si
opƟmálnu hmotnosƛ. Strava sa podáva v menších
dávkach 5 – 6 krát denne. Odporúēané množstvo
kuchynskej soli, ktorú môžu pacienƟ prijímaƛ je <
ako 4 – 5 g NaCl/deŸ. PacienƟ s CHSZ by sa mali
vyhnúƛ fajēeniu, ako aj piƟu alkoholu.
Kvalita života u űudí s chronickým srdcovým zlyhávaním
V rámci hodnotenia kvality života pacientov s kardiovaskulárnym chorobami ako Ɵež u iných chronických ochorení sú využívané generické nástroje.
Tieto nástroje boli vytvorené pre rôzne kardiovaskulárne ochorenia s cieűom zisƟƛ, aký dopad majú
jednotlivé ochorenia a ich lieēba na denné akƟvity pacienta, psychosociálne aspekty života a pod.
(Gurková, 2011).
VÝSKUM
Cieű výskumu
Základným cieűom výskumu bolo zisƟƛ, ako űudia s
chronickým srdcovým zlyhávaním vnímajú kvalitu
svojho života.
Farmakoekonomika a lieková politika, roðník 9, 2013, ðíslo 2
Výskumné metódy a techniky
Na základe stanovených cieűov sme si zvolili empirickú metódu zberu údajov - dotazník, ktorá je založená na nepriamom opytovaní sa respondentov.
Dotazník bol anonymný a dobrovoűný. Dotazník
obsahoval 4 ēasƟ (A, B, C, D) a každá ēasƛ mala niekoűko otázok, 21 uzavretých a 2 otvorené otázky.
Výsledky sme vyhodnoƟli kvanƟtaơvne v absolútnych ēíslach a percentách. Výsledky sú znázornené v tabuűkách a grafoch.
CharakterisƟka výskumnej vzorky
Výber respondentov s chronickým srdcovým zlyhávaním pre vyplnenie dotazníka bol zámerný.
Realizoval sa v kardiologickej ambulancii v Poprade. Rozdali sme 120 dotazníkov pacientom. Návratnosƛ predstavovala 100 dotazníkov, t.j. 83,3 %.
Mužov v štúdii bolo 43 a žien bolo 57. Z celkového poētu respondentov, bolo 10 opýtaných vo
veku 25-30 rokov, 23 respondentov bolo vo veku
31-40 rokov, 24 respondentov vo veku 41-50 rokov, 43 respondentov je vo veku nad 51 rokov. Z
celkového poētu respondentov má 30 opýtaných
základné vzdelanie, 9 respondentov má uēŸovské vzdelanie, 44 respondentov má stredoškolské
vzdelanie s maturitou, vysokoškolské vzdelanie
má 5 respondentov.
Zdravotný stav pacienta
Aktuálny zdravotný stav pacientov bol nasledovný: možnosƛ vynikajúci uviedlo 5 respondentov. Za
veűmi dobrý zdravotný stav považuje 10 respondentov a 66 respondentov odpovedalo, že jeho
zdravotný stav je dobrý. Podűa 19 respondentov je
ich zdravotný stav obstojný. Odpoveě zlý neoznaēil ani jeden respondent.
Hodnotenie zdravotného stavu teraz v porovnaní
o rok dozadu prinieslo nasledovné výsledky: možnosƛ omnoho lepší uviedlo 11 respondentov. Za
trochu lepší ako pred rokom ho považuje 10 respondentov. 66 respondentov odpovedalo, že jeho
zdravotný je asi rovnaký, ako pred rokom. Podűa
11 respondentov je ich zdravotný stav trochu horší
teraz, ako pred rokom. Len 2 respondenƟ uviedlo,
že ich zdravotný stav je omnoho horší ako pred rokom.
Obmedzenia z fyzických príēin
Otázky, ktorými sa hodnoƟla schopnosƛ ēinnosơ
vykonávaných poēas bežného dŸa, ako aj odpovede na ne, sú znázornené v nasledujúcej tabuűke.
ORIGINÁLNE ïLÁNKY
Obmedzuje Vás teraz Váš zdravotný stav v týchto
ēinnosƟach? Ak áno, do akej miery?
Áno, veľmi
obmedzuje
a) Náročné činnosti, ako je beh,
zdvíhanie ťažkých predmetov,
vytrvalostné športovanie
b) Mierne činnosti, ako je
presúvanie stola, narábanie s
vysávačom, hranie kolkov alebo
práca v záhrade
c) Zdvíhanie alebo nosenie nákupov
s potravinami
d) Zdolanie niekoľkých poschodí
e) Zdolanie jedného poschodia
f) Zohýbanie, kľakanie, alebo
predkláňanie
g) Prejdenie viac ako jedného
kilometra
h) Prejdenie niekoľko sto metrov
Áno, čiastočne Nie, vôbec
obmedzuje neobmedzuje
69
22
9
10
78
12
0
0
100
28
56
16
3
11
86
15
20
65
100
0
0
8
22
70
i) Prejdenie sto metrov
0
0
100
j) Kúpanie, alebo obliekanie sa
0
0
100
Ako ēasto ste mali v priebehu posledných 4 týždŸov niektorý z nasledujúcich problémov pri práci, alebo pri iných bežných denných akƟvitách spôsobených Vaším fyzickým zdravím? Touto otázkou
sa skúmala fyzická schopnosƛ práce ako takej, ēiže
obmedzenia ēinnosƟ boli z fyzického dôvodu.
Stále
a) Museli ste obmedziť
zvyčajnú dobu strávenú pri
práci alebo inej činnosti
b) Urobili ste menej, ako by
ste chceli
c) Museli ste obmedziť určitý
druh práce či inej obvyklej
činnosti
d) Mali ste ťažkosti pri
vykonávaní pri vykonávaní
práce alebo iných činnosti
(napr. vyžadovalo to viac
úsilia)
Skoro stále Niekedy
Zriedka
Nikdy
0
15
75
10
0
80
20
0
0
0
71
19
10
0
0
0
0
100
0
0
Obmedzenia z psychických príēin
Ako ēasto ste mali v priebehu posledných 4 týždŸov niektorý z nasledujúcich problémov pri práci, alebo pri iných bežných denných ēinnosƟach
spôsobených citovými problémami (ako sú pocit
depresie alebo úzkosƟ)? Touto otázkou sa skúmala Ɵež fyzická schopnosƛ práce ako takej, ale obmedzenia ēinnosƟ boli z psychického dôvodu.
23
Farmakoekonomika a lieková politika, roðník 9, 2013, ðíslo 2
Stále
a) Museli ste obmedziť
zvyčajnú dobu strávenú pri
práci alebo inej činnosti
b) Urobili ste menej, ako by
ste chceli
c) Nepracovali ste alebo
nevykonávali činnosti tak
starostlivo ako obyčajne
Skoro stále Niekedy
Zriedka
Nikdy
0
50
50
0
0
0
82
15
3
0
0
69
20
11
0
Spoloēenské obmedzenia
Touto položkou sme sa snažili zisƟƛ ako sa obmedzili pacientom obvyklé spoloēenské akƟvity. Možnosƛ vôbec uviedli 9 respondenƟ, 15 respondentov
uviedlo možnosƛ skoro vôbec. Mierne obmedzenie spoloēenských akƟvít uviedlo 60 respondentov. Možnosƛ dosƛ odpovedalo 11 respondentov a
odpoveě výrazne 5 respondenƟ.
Kvalita života
Na hodnotenie kvality života bola použitá stupnica
od 0 do 10, priēom tou istou metódou sa hodnoƟla súēasná kvalita života, ēiže pri aktuálnom stave
ochorenia, potom v ēase jeho diagnosƟkovania.
Tieto údaje umožnili porovnaƛ stav lieēby, a obe
hodnotenia boli porovnávané voēi kvalite života
v ēase bez ochorenia. Ako opƟmálna kvalita života
bol považovaný stav, kedy sa pacienƟ cíƟli úplne
zdraví.
Súēasná kvalita života
Hodnotenie súēasnej kvality života (0 - najhoršia,
10 - najlepšia): celkom 43 respondentov uviedlo ēíslo 5 a 17 respondentov uviedlo ēíslo 6. íslo
7 z celkového poētu 10 uviedlo 8 respondentov a
ēíslo 8 až 26 respondentov. íslo 10 uviedlo 6 respondentov. Priemer vyjadrujúci súēasnú kvalitu
života našich respondentov bol 6,41.
Kvalita života v ēase diagnosƟkovania ochorenia
Hodnotenie súēasnej kvality života (0 - najhoršia,
10 - najlepšia): 9 respondentov uviedlo stupnicu
3, 7 respondentov stupnicu 4. Až 71 respondentov
uviedlo stupnicu 5, a 8 respondentov stupnicu 6.
Stupnicu 7 uviedlo 5 respondentov. Priemer vyjadrujúci kvalitu života respondentov v ēase diagnosƟkovania ochorenia je 5,17.
Kvalita života v ēase bez ochorenia
Hodnotenie kvality života v ēase bez ochorenia (0 najhoršia, 10 - najlepšia): Odpoveě ēíslo 3 uviedlo
5 respondentov, ēíslo 8 uviedlo 36 respondentov,
ēíslo 9 uviedlo 52 respondentov a 7 respondentov
24
ORIGINÁLNE ïLÁNKY
uviedlo ēíslo 10. Priemer vyjadrujúci kvalitu života
respondentov v ēase, keě boli bez tohto ochorenia, je 8,41.
Kvalita života v úplnom zdraví
Hodnotenie kvality života v ēase, keě sa respondenƟ cíƟli úplne zdraví (0 - najhoršia, 10 - najlepšia): 36 respondentov uviedlo stupnicu 8, 52 respondentov odpovedalo na stupnicu 9, 12 respondentov uviedlo stupnicu 10. Priemer vyjadrujúci
kvalitu života respondentov v ēase, keě sa cíƟli
úplne zdraví, je 8,76.
Diskusia
Kvalita života u pacientov s chronickým zlyhaním
srdca je výrazne podmienená samotnou chorobou. V ēase diagnosƟkovania kvalitu života pacienƟ oznaēili hodnotou 5,17, priēom v ēase lieēby
táto hodnota stúpla na 6,41. Podűa týchto zistení
by sme mohli odvodiƛ, že diagnosƟkovanie prichádza už v mierne až stredne pokroēilých štádiách,
resp. v triede NYHA II až III. V uvedených stavoch
je lieēba úēinná, ale nedokáže celkom zastaviƛ
progredujúci stav. Preto by bolo vhodné diagnosƟku posunúƛ na úroveŸ triedy NYHA I až II. V takom
prípade by bolo reálne oēakávaƛ, že hodnota kvality života sa viac priblíži stavu bez ochorenia- vtedy pacienƟ udávali kvalitu života na úrovni 8,41.
Kvalitná lekárska, ale aj ošetrovateűská starostlivosƛ môže významne prispieƛ k zlepšenej kvalite
života u pacientov s CHSZ (Dukát,2006, DerŸarová, 2006).
Záver
Cieűom tejto práce bolo zisƟƛ kvalitu života pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním, úroveŸ
vedomosơ pacientov o ochorení, prispieƛ k zlepšeniu životného štýlu.
Srdcové zlyhávanie sa ēasom zhoršuje, lieēbou sa
môže tento vývoj spomaliƛ a prejavy ochorenia
zmierniƛ. Terapiou prvej voűby pri lieēbe srdcového
zlyhávania a jeho prejavoch sú lieky. Avšak mnohým pacientom je možné a ēasto nutné zmierniƛ
prejavy srdcového zlyhávania aj iným, neliekovým
postupom (Murín, 2005). Věaka správne zvolenej
lieēbe alebo ich kombinácii bude zlyhávajúce srdce pumpovaƛ krv efekơvnejšie.
Cieűom lieēby srdcového zlyhávania je úűava od
prejavov ochorenia a zlepšenie, resp. udržanie
kvality života (Mitro,2009).
Kardiológia budúcnosƟ musí byƛ preto viac ako doteraz zameraná na trvalý rozvoj úēinnej prevencie,
Farmakoekonomika a lieková politika, roðník 9, 2013, ðíslo 2
vēasnú diagnosƟku a lieēbu kardiovaskulárnych
chorôb. Zvyšujúca sa technická nároēnosƛ stanovenia diagnózy, nové možnosƟ lieēby a ošetrovateűskej starostlivosƟ kladú na zdravotnícky personál vysoké nároky, hlavne ēo sa týka vedomosƟ a
zruēnosƟ, ktoré sú potrebné na zabezpeēenie kvalitnej a vysoko profesionálnej zdravotnej starostlivosƟ.
LITERATÚRA
BADA, V. Lieēba chronického srdcového zlyhania. In Via
PracƟca, 2007, roē. 4, s.
516-520.
DUKÁT A., GAŠPAR @. Chronické srdcové zlyhávanieVybrané klinické aspekty. In
Via PracƟca, 2006, roē. 3, s. 390-391.
DERGAROVÁ @., ANDRAŠÍKOVÁ Š., ŽULTÁKOVÁ S., VASILÍKOVÁ M.
Kvalitná ošetrovateűská starostlivosƛ- výzva alebo nedosiahnuteűná méta. (online).
2006. (cit: 20.02.2013) Dostupné na internete:
http://www.unipo.sk/public/media/files/docs/fz_
veda/svk/dokument_122_31.pdf
GURKOVÁ E. Hodnocení kvality života pro klinickou
praxi a ošetƎovatelský výzkum.
Grada: Praha. 2011, 224 s. ISBN 978-80-247-3625-9.
MASARYKOVÁ L., FULMEKOVÁ M., LEHOCKÁ @. Súēasné
možnosƟ terapie
ORIGINÁLNE ïLÁNKY
chronického srdcového zlyhania. In. PrakƟcké lekárnictvo. 2011, roē. 4, s. 184-187.
MURÍN J., KAMENSKÝ G. Chronické srdcové zlyhávaniesúēasné možnosƟ
farmakologickej lieēby. In Cardiol, 2005, roē. 6, s. 322328.
MITRO P. Farmakoterapia srdcového zlyhávania. In.
Via PracƟca, 2009, roē. 6, s. 7-9.
SWEDBERG K. Súhrn odporúēaní Európskej kardiologickej spoloēnosƟ pre
diagnosƟku a lieēbu chronického srdcového zlyhávania— aktualizácia 2005. In Cardiol,
2006, roē. 15, ē. 1, 34-52 s.
Poznámka: táto téma bola prezentovaná aj ako
prednáška na konferencii FARMAKOEKONOMIKA NA SLOVENSKU XXV., ktorá sa konala dŸa
29.V.2013 v BraƟslave.
Adresa pre korešpondenciu:
PhDr. Iveta MaƟšáková, PhD.
Fakulta zdravotníctva
Trenēianska univerzita Alexandra Dubēeka v Trenēíne
Študentská 2, 911 50 Trenēín
e-mail: [email protected]
25
Download

kvalita života u pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním