2
2013
Notársky časopis
 ODBORNÝ
ČLÁNOK
Vývoj pojmu notár
a jeho agenda na našom
území v stredoveku
 JUDIKÁT
Vydraženie majetku
jedným z manželov
 ROZHOVOR
Anketa prezidentov
a viceprezidentov
NK SR
 DIANIE
V KOMORE
Recenzia: Notárstvo
na Slovensku
 AKTUÁLNE
Z NK SR
Oslavy 20. výročia
vzniku slobodného
notárstva v krajinách
Vyšehradskej štvorky
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky
20. výročie
slobodného notárstva
v Slovenskej republike
>> obsah
Úvodník
Odborný článok
5
5
Vývoj pojmu notár a jeho agenda na našom území
v stredoveku
Štefan Siskovič, Katarína Siskovičová
Judikát
11
Vydraženie majetku jedným z manželov
Katarína Valová, Ján Hamara
Rozhovor
12Anketa bývalých a súčasných funkcionárov NK SR
– prezidentov a viceprezidentov – venovaná
20. výročiu slobodného notárstva v SR
19
Dianie v komore
16Príhovor prezidenta Notárskej komory Slovenskej
republiky k 20. výročiu slobodného notárstva na
Slovensku
Karol Kovács
19Recenzia: Notárstvo na Slovensku
Peter Kerecman
22Z osláv 20. výročia slobodného notárstva na
Slovensku
22
Ivan Lošonský, Katarína Valová
Aktuálne z NK SR
25Oslavy 20. výročia vzniku slobodného notárstva
v krajinách Vyšehradskej štvorky
Peter Danczi
26Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní
v NK SR a o vymenovaných notároch
Dávame do pozornosti
26
ARS NOTARIA 2/2013
Ročník: 17. • Vyšlo: 30. 6. 2013
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
[email protected], www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
JUDr. Jozef Opatovský
JUDr. Katarína Valová, PhD.
27Anotácie
28Prehľad právnickej literatúry
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
[email protected]
Inzercia:
[email protected]
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, Dano Veselský, thinkstock.cz
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
Úvodník
Dvadsať rokov z pohľadu večnosti je malé zrnko piesku aj
v tej najväčšej púšti. Je to najkrajší vek ľudskej mladosti. V živote človeka či spoločnosti je to už určitý dejinný
medzník, ktorý so sebou prináša hodnotenie a odpoveď
na tri základné otázky: Odkiaľ prichádzame? Kde sa nachádzame? Kam smerujeme? Z tohto pohľadu môžeme
hodnotiť aj notárstvo Slovenskej republiky, ktoré si pripomína svoje 20. výročie.
Notárstvo Slovenskej republiky sa zrodilo v kolíske
uhorského práva, pretože Slovensko bolo v tom čase súčasťou Uhorska, a to na základe Zákona o kráľovských
verejných notároch, ktorý bol prijatý ako zákonný článok
XXXV/1874, účinný od 1. augusta 1875. Verejní notári boli
menovaní do úradu ministrom pravosúdia. Museli spĺňať
základné kritéria: plnoletosť, bezúhonnosť, vzdelanie,
uhorské občianstvo, znalosť maďarského jazyka a vykonanie sudcovskej alebo advokátskej skúšky. Pred začatím praktickej činnosti notár skladal kauciu a prísahu
Pánu Bohu, kráľovi Uhorskej krajiny a jej ústave a musel
byť členom notárskej komory.
Skúsme si predstaviť, čo verejný notár potreboval na výkon
svojho úradu. Na výkon svojej činnosti, ktorá bola odvodená z jeho právomocí pozostávajúcich zo spisovania verejných listín, posledných vôlí, z úschovy listín a cenných
vecí, vyhotovovania vysvedčení, konania v dedičských veciach a výkonu súdnych poverení, notár nutne potreboval miesto na výkon týchto činností. Predpokladajme, že
tento dobový notársky úrad mal najnutnejšie zariadenie
– písací stôl, kreslo, trezor, skriňu a archívny priestor.
Na samotný výkon notár potreboval papier, atrament,
spočiatku husacie brko, neskôr namáčacie pero, úradnú pečiatku, pečatný vosk, šnúru na viazanie viacstranných listín. S týmto technickým vybavením sa notárstvo
prehuplo do 20. storočia a po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 aj do novovzniknutej Československej
republiky. Československá republika recipovala zákonom č. 11/1918 Sb. všetky platné zemské a ríšske zákony a nariadenia, ktoré zostali naďalej v platnosti. Všetci
funkční notári museli vykonať v lehote jedného mesiaca
novú prísahu Československej republike pod podmienkou, že ak sa tak nestane, bude sa predpokladať, že notár sa úradu vzdal. Obsah notárskej činnosti sa v podstate nemenil. V oblasti technickej vybavenosti nastáva
veľký pokrok používaním písacieho stroja. Prijatím záko-
2
na v Národnom zhromaždení Československej republiky
č. 267/1923 Sb. boli kompetencie verejných notárov rozšírené aj na spisovanie súkromných listín s podmienkou,
že podpisy účastníkov musia byť overené. Personálny
prelom v stave verejných notárov pôsobiacich na Slovensku nastáva po vyhlásení autonómie Slovenska dňa
6. októbra 1938, keď minister pravosúdia mohol pozbaviť
verejného notára úradu alebo ho preložiť, a to vzhľadom
na výsledky Viedenskej arbitráže – odstúpenie časti územia Slovenska Maďarskému štátu. V tomto čase bolo na
Slovensku funkčných 76 verejných notárov.
Po skončení 2. svetovej vojny sa začínajú likvidačné tendencie notárskeho stavu, najmä jeho kapitalistických
a podnikateľských čŕt. Výsledkom týchto aktivít bol zákon
národného zhromaždenia zo 14. júla 1949 o notárstve,
ktorý rušil zák. čl. XXXV/1874 o kráľovských verejných
notároch. Týmto sa započal proces zoštátnenia notárstva. Zákonom č. 116/1951 Sb. z 20. decembra 1951 a vykonávacím predpisom – nariadením ministra spravodlivosti č. 117/1951 Sb. s účinnosťou od 1. januára 1952, bol
zriadený nový štátny orgán – Štátne notárstvo a zákon
z roku 1949 bol zrušený. V náhľade na notárstvo nastala
absolútna zmena. Štát notárstvo vyradil zo stavu slobodného povolania a podriadil ho svojej mocenskej štruktúre. Napriek týmto negatívnym skutočnostiam treba vidieť pozitívum v tom, že nedošlo k absolútnemu zrušeniu
notárstva ako takého, pretože v niektorých krajinách tzv.
socialistického bloku k tomu skutočne došlo. Notárstvo
dostalo nový obsah, ktorý, samozrejme, korešpondoval
s politickými a ideovými tendenciami nástupu komunistického zriadenia Československa. Štátne notárstva
pôsobili v administratívnych okresoch súdov a riadili
ich príslušné krajské súdy. Štátnych notárov menoval
minister spravodlivosti, do ktorého rúk skladali sľub.
Samozrejme, museli spĺňať podmienku právnického
vysokoškolského vzdelania univerzitného smeru, bez­
úhonnosť, absolvovanie notárskej alebo justičnej skúšky.
Technické a materiálne vybavenie štátnych notárov bolo
zabezpečené vyradenými prebytkami zo zariadení okresných súdov. Často sa vyskytovali staré vyradené písacie
stroje značky Underwood, nekvalitný papier, na ktorom
sa vystavovali verejné listiny. Technická stránka bola na
nízkej úrovni napriek tomu, že štátne notárstva plnili tri
základné funkcie: súdnu – rozhodovanie v dedičských
veciach, registračnú – v zmluvných prevodoch nehnuteľ-
ars notaria 2/13
ností a daňovú – vyberanie notárskych poplatkov z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností.
Revolúciou v technickom vybavení sa v 80. rokoch stalo
používanie elektrických písacích strojov sovietskej výroby, značky Jatran. Do určitej miery to bol neuveriteľný
pokrok, až na to, že práca s nimi bola hlučná, nehovoriac o ich hmotnosti, keďže sa pre ich nedostatok museli
často prenášať z jednej kancelárie do druhej a na takýto
presun boli potrební dvaja zdatní chlapi.
Činnosť štátnych notárstiev sa vykonávala v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred
štátnym notárstvom – Notársky poriadok s účinnosťou
od 1. apríla 1963, ktorý mal hmotno-procesný charakter.
Napriek zoštátneniu notárskeho povolania si štátne notárstva aj počas socialistického spoločenského zriadenia zachovali charakteristické prvky a atribúty notárskej
činnosti, aj keď v obmedzenej miere a v inom obsahu.
Pozitívom činnosti v tomto období bola najmä skutočnosť, že štátni notári mali prvenstvo v spisovaní zmlúv
týkajúcich sa nehnuteľností, čo bola významná a typická notárska činnosť. Možno konštatovať, že tieto zmluvy
spisovali v 90 % svojej činnosti, čo zodpovedalo tradícii
a právnej kultúre v spoločnosti. Po päťdesiatich rokoch
budovania socializmu v našej krajine sa začal jeho rozkladný proces. Tieto spoločensko-politické tendencie
sa odzrkadľovali aj v justičnej sfére, do ktorej patrili aj
štátne notárstva. Notárstvu začalo svitať na demokratickejšie a slobodnejšie časy. Po definitívnom rozpade
komunistického systému po roku 1989 sa začal proces
návratu notárstva Slovenskej republiky do rodiny slobodných notárstiev.
Prijatý zákon č. 323/1992 Zb. o notárstve a notárskej činnosti – notársky poriadok účinný od 1. 1. 1993 nastolil
nový, demokratický obsah tejto činnosti. V záverečných
ustanoveniach umožnil všetkým funkčným štátnym notárom, aby na základe písomnej žiadosti adresovanej
ministrovi spravodlivosti mohli pokračovať v notárskej
činnosti v zmysle tohto zákona. Drvivá väčšina štátnych
notárov tento prerod akceptovala. Dostali sme teda odpoveď na prvú položenú otázku: Odkiaľ prichádzame?
V súčasnosti je v Slovenskej republike z pôvodného počtu
182 notárov (v roku 1993) funkčných 345 notárov. Obsahová náplň činnosti notárstva sa od roku 1993 po súčasnosť prejavuje ako fyzikálna amplitúda. V určitom časovom úseku sa notárstvu pridávali kompetencie napríklad
v dedičskej súdnej agende za podmienok určených zákonom – ukončenie dedičského konania, vydanie osvedčenia o dedičstve, zriadenie centrálneho informačného systému s vedením registra závetov, dobrovoľných dražieb,
osvedčenia pravosti podpisov na listinách, vyhotovovanie
verejných listín, archívneho registra, registra notárskych
zápisníc a podobne, ale notárska činnosť sa obmedzovala aj aktivitou iných subjektov, napríklad samosprávnych
orgánov s vidimačnou a verifikačnou činnosťou.
Musíme, žiaľ, konštatovať, že negatívom je obmedzenie
až strata pozície notárstva v listinnej činnosti, a to pri
spisovaní zmlúv týkajúcich sa prevodu nehnuteľností formou kúpy či darovania a spisovaní iných vecných
a osobných práv k nehnuteľnostiam. Je skutočnosťou,
že platný Občiansky zákonník nestanovuje obligatórne
spisovanie zmlúv notárskou formou. Týmto je daná možnosť všetkým spôsobilým subjektom vyhotovovať takéto
listiny. Väčšina realitných subjektov pôsobiacich v oblasti sprostredkovania kúpy a predaja nehnuteľností vo
svojich reklamných informáciách uvádza, že vyhotovuje
aj zmluvy s vybavením zápisov vlastníckych práv v prí­
slušnej správe katastra nehnuteľností. Takáto forma vyhotovovania zmlúv je na hrane zákona, pretože realitné
subjekty nie sú oprávnené na takúto činnosť. Vedenie
notárskej komory sa usilovalo o nápravu tohto stavu,
ale v legislatívnom procese sa to nepodarilo. Je to výraz
nízkeho právneho vedomia, pretože každá spoločnosť by
sa mala snažiť, aby boli v majetkových vzťahoch týkajúcich sa prevodov nehnuteľností poriadok, zodpovednosť
a v neposlednom rade zamedzenie daňovým únikom pri
platení dane z príjmu. Spisovanie zmlúv má byť zverené
odborníkom – notárom a advokátom tak, ako to stanovuje zákon v mnohých krajinách Európskej únie.
Do určitej miery aj samotná vysoká technická úroveň súčasného vybavenia notárstva pôsobí niekedy kontraproduktívne. Jednoznačne musíme konštatovať, že dnešné
technické vymoženosti elektronickej povahy – počítače,
tlačiarne, registre, mobilné telefóny, internet, intranet
a podobne podstatne uľahčujú prácu a vydávané listiny
a dokumenty notárskej činnosti sú na inej estetickej úrovni ako v predchádzajúcich obdobiach bývalých štátnych
notárstiev. Na druhej strane, akékoľvek, aj malé poruchy
v elektronickom priestore dokážu spôsobiť doslova patovú situáciu – absolútne blokovanie notárskej činnosti.
V takomto prípade sa notár musí vrátiť k základným materiálnym pomôckam – peru a papieru. Na tento moment
akosi zabúdame napriek tomu, že sú to jediné zákonné
možnosti výkonu notárskej činnosti aj v rámci vzniku mimoriadnych situácií. Jedine fyzické listiny sú schopné archivovania počas niekoľkých desaťročí tak, ako to ukladá
zákon o archívnictve. Iná situácia je pri archivovaní listín
elektronickou formou. V prípade narušenia elektronického systému hackermi, infikovanými vírusmi a podobne sa
celý systém môže zlikvidovať. Veď takéto ohrozenie vojenských a bezpečnostných elektronických systémov najväčších svetových mocností máme v pamäti z nedávnej
minulosti. V takomto prípade je absolútnou istotou jedine
stará forma – fyzické listiny a registre.
Osobne mám dojem, že v súčasnosti sa z notárstva vytráca personálny prvok, ktorý prezentuje humanitnú zložku notárskeho povolania, pretože osobný vzťah notára
a klienta v niektorých špecifických činnostiach sa začína
nahrádzať technickým prvkom, pri ktorom osobná účasť
nie je nutná, stačí akýsi zaručený elektronický podpis.
Akú má životnosť? Kladiem si otázku: Je možné z elektronického zaručeného podpisu analyzovať osobný prob-
3
lém klienta, jeho psychické a psychologické rozpoloženie, preukázať záujem notára o poskytnutie právnej rady
a pomoci jeho problému? Je súčasná notárska realita
taká, že notárstvo je už vo veľkej miere ovládané technokratickými tendenciami? Myslím si, že tieto tendencie sa
prejavujú ako veľmi nápomocné v notárskej činnosti, ale
zároveň aj také, ktoré notársku činnosť do určitej miery
obmedzujú a predražujú! V súčasnosti celá spoločnosť,
teda aj notárska, žije v podmienkach hospodárskej krízy,
treba teda šetriť v každej činnosti. Je pravdou, že občania, klienti si priplatia za technickú a elektronickú službu
v notárskej činnosti, a z ich peňazí sa potom tieto služby
preplácajú dodávateľským a servisným firmám. Z týchto
peňazí by sa mali jednoznačne financovať aj ďalšie aktivity notárstva, najmä vzdelávacie programy notárov,
sociálne programy, chod notárskej komory, zahraničná
spolupráca, medzinárodné vzťahy a podobne. Pre notárstvo nie je dobrým signálom, ak sa všetky finančné prostriedky strovia v dodávateľských a servisných firmách.
Po vstupe notárstva Slovenskej republiky do Medzinárodnej únie latinského notárstva U.I.N.L, v súčasnosti
Medzinárodnej únie notárstva U.I.N., po roku 1994, mi
jeden významný predstaviteľ notárstva, kolega z Talianska, prízvukoval: teraz dajte pozor, aby sa vaša notárska
komora vzmáhala z každej stránky vrátane finančnej
nezávislosti, ktorá jej zaručí slobodu rozhodovania.
Finančným príjmom komory by mali byť nielen členské
príspevky notárov plynúce z povinného členstva, ale aj
z jej samostatných aktivít. V prípade, že by týmito aktivitami vytvorila zisk, musí, samozrejme, platiť dane tak,
ako každý iný subjekt. Takto to funguje u nás Taliansku.
Nedovoľte, aby komora bola závislá iba od členských
príspevkov. Toľko z pohľadu skúseného predstaviteľa
talianskeho notárstva. Z uvedeného vyplýva, že technokratické aktivity bude potrebné jednoznačne prehodnotiť
a dospieť k záveru, že komora musí vytvárať rezervy aj na
vyššie spomenuté ďalšie aktivity notárstva. Pokrok notárstva Slovenskej republiky počas jeho 20-ročného pôsobenia v nových – demokratických podmienkach je zjavný z personálnej, materiálnej, ako aj technickej stránky.
Notárstvo si v nových spoločenských pomeroch našlo
svoje miesto. Osvedčilo opodstatnenosť svojej existencie
pri riešení občianskych a spoločenských vzťahov. Získalo
si dôveru ako jeden z pilierov justičného systému. Toľko
odpoveď na otázku: Kde sa nachádzame?
Aké je ďalšie smerovanie? Z tohto miesta chcem vyjadriť podporu a poďakovanie súčasnému vedeniu Notárskej komory Slovenskej republiky. Jeho aktivity smerujú
k upevneniu pozície notárskeho stavu úsilím o získanie ďalších kompetencií a upevneniu jeho postavenia
na národnej aj medzinárodnej úrovni. Vývoj ekonomiky
a hospodárstva napreduje míľovými krokmi, niekedy aj
s veľmi negatívnymi dosahmi. Na tento vývoj musí reagovať aj právna nadstavba, ktorej súčasťou je notárstvo.
V tomto zmysle treba pamätať na to, aby sa z notárstva
nestala technicko-elektronická ustanovizeň, ktorá bude
mať v rámci Slovenskej republiky styčné body – notárske úrady, pričom v nich nebude sedieť notár, ale akýsi
4
programátor a notársku činnosť bude prezentovať klikaním myšou, počítačom, laptopom a podobne, bez toho,
aby vo svojej kancelárii osobne privítal svojho klienta
a riešil s ním jeho právne problémy. Spomínam si na
jeden klasický film – Jožko Púčik a jeho kariéra, na námet divadelnej hry Ivana Stodolu, v ktorom hlavný hrdina
filmu ako nenahraditeľný úradník v glotových rukávoch,
v jednej ruke pero, v druhej pečiatka, podpisuje a pečiatkuje listiny ako robot. Bola to spoločenská kritika byrokratického úradovania. Nedopusťme obdobu takéhoto
systému v elektronickej forme notárskej činnosti.
Notárstvo prezentované v jednotlivých regiónoch notárom si musí zachovať svoj humanitný rozmer, v ktorom
osobný a osobitný prístup k jednotlivým klientom musí
byť na piedestáli tohto vzťahu. Z rozprávania starých rodičov vieme, že v mnohých prípadoch rodiny mali svojho
lekára, ale aj notára. Lekár liečil fyzické bolesti a notár
pomáhal riešiť rodinné, majetkové vzťahy, ktorých bolesť
sa niekedy pociťovala viac ako fyzická bolesť.
V týchto súvislostiach chcem apelovať na mladých kolegov, aby charakter notárskeho povolania ako humanitného vzťahu zachovávali, udržiavali a rozvíjali. Bolo by
tragédiou notárstva, keby sa z neho stala technická ustanovizeň, aj keď vybavená najdokonalejšou elektronickou
technológiou, ak by sa vytratil humanitný a osobný prvok,
z ktorých notárstvo v doterajšej histórii vždy vychádzalo.
Elektronické vymoženosti nemôžu obmedzovať notára
v jeho činnosti, ani mu prikazovať ďalšie povinnosti nad
rámec zákona. Notár je viazaný len ústavou, zákonmi,
notárskou etikou a svojím svedomím. Funkcia notára by
nemala byť zamestnaním, ale povolaním. Zo samotného
slova povolanie vyplýva, že spoločnosť nás notárov povoláva k dôvere vo výkon činnosti, ktorá má slúžiť, byť
v prospech nielen jej, ale aj všetkých občanov.
Samozrejme, rozvoj notárstva by sa nemal zastaviť
z kompetenčného a personálneho, ale ani z technického
hľadiska. Stálou úlohou vedenia notárskej komory, ktorému dôveruje celá notárska pospolitosť, bude, aby sa
pri riešení technických prvkov notárskej činnosti myslelo
na to, že notárstvo sa nesmie stať vazalom obchodných
spoločností, ktoré mu dodávajú elektronické programy
a ich servis. Platí to nielen z finančného a autorského,
ale aj technického hľadiska. Notárstvo Slovenskej republiky sa musí aj naďalej budovať na demokratických
princípoch, v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti
a ostatnými justičnými zložkami. Najlepšou vizitkou notárstva bude z právneho aj ľudského hľadiska kvalitne
vykonávaná činnosť pre spoločnosť a občanov.
Na záver mi zostáva už len jediné: zaželať notárstvu Slovenskej republiky šťastnú a úspešnú cestu do ďalších
dvadsiatich rokov so zachovaním jeho humanitných atribútov.
JUDr. Jozef Opatovský
čestný prezident NK SR
ars notaria 2/13
>> Odborný článok
Vývoj pojmu notár a jeho agenda
na našom území v stredoveku
Notár (notarius) sa ako inštitúcia objavuje už v prvom storočí u Rimanov a jeho názov, pôvodne
notarius, pochádza etymologicky z latinského slova nota, čo znamená rýchlopiseckú značku.1
Podľa J. Čulíka je však inštitúcia notára prítomná nielen u Rimanov, ale aj u Egypťanov, Asýrčanov
a Židov.2 Je však nepochybné, že v našej jazykovej kultúre musíme význam, ako aj postavenie
notára odvodzovať práve z rímskeho slova notarius, hoci podobné znaky nami rozoberanej
inštitúcie notárstva nájdeme aj v iných kultúrach.
Z histórie je nám zrejmé, že inštitút notárstva úzko súvisí
s písaním. Potvrdzuje nám to aj jeho latinský etymologický
slovný základ spojený práve s rýchlym písaním a vystavovaním listín. Preto môžeme tvrdiť, že notár bol vo svojich
inštitucionálnych začiatkoch výlučne osobou schopnou
rýchleho písania, resp. prepisovania hovoreného slova
a vystavovania listín. Jeho dôležitosť v Rímskej ríši začala
postupne narastať v období od 1. až do 4. storočia, pričom
na konci 3. storočia sa už môžeme stretnúť s tzv. tajným
notárom cisára a neskôr dokonca s tzv. summus notarius
Román, J.: Význam notárov. In: Administratívny vestník XII/1933. Sväz obecných a obvodných notárov na Slovensku. Turčiansky Sv. Martin: 1933, s. 251.
Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s. 961.
1
2
5
>> Odborný článok
terrae (najvyšší pisár zemský), ale aj s notarius civitatis –
mestským notárom, resp. v tom čase ešte vo význame
mestského pisára.3 Okrem toho existujú aj notári pôsobiaci na súde, pričom ich funkcie boli rôzne. Jedni mali
za úlohu zaznamenávať súdne procesy, iní zase vyplňovať
formuláre alebo sumarizovať rozličné právne dokumenty
či rozsudky súdu.4 V začiatkoch svojho vývoja, v tzv. rímskom období sa preto notár chápal skôr ako štátny alebo
mestský úradník a jeho činnosť, resp. notárska agenda
sa spája výlučne s písaním a prepisovaním hovoreného
slova a s vystavovaním listín.
V období po páde Rímskej ríše sa objavuje potreba vystavovať listiny, o ktorých dôveryhodnosti by nebolo
možné pochybovať. Hoci sa po reforme Karola Veľkého
z roku 805 na území celej jeho ríše zavádza povinnosť
pre biskupa, opáta, ale aj zemepána mať svojho vlastného notára5, vzniká nielen na území vtedajšej Svätej ríše
rímskej6 popri v tom čase už klasickej inštitúcii notára
aj notár prístupný nielen súkromným osobám (biskup,
opát, zemepán), ale všeobecnej populácii. Jeho postaveniu v systéme vtedajších orgánov zodpovedá aj latinský
názov notarii publici, ktorý nám potvrdzuje, že ide naozaj
o inštitúciu slúžiacu nielen úzko vymedzenej skupine
osôb. Okrem toho, že notarii publici mohli vykonávať
svoj úrad na základe splnomocnenia panovníka a na základe živnosti, je dôležité, že vznik novej funkcie notára,
ktorá je už klasicky spojená s písaním a vystavovaním
dokumentov, možno považovať za akýsi historický začiatok neskoršieho rozdelenia pojmov súkromný a verejný
notár (resp. notár ako pisár a notár ako verejná osoba).
Hoci sa v 9. a 10. storočí ešte nestretávame s právnym,
ale predovšetkým so spoločensky presným vymedzením pojmov verejný a súkromný, aj napriek tomu je
vznik inštitúcie pisára – notára (prístupnej všeobecnému
obyvateľstvu a vykonávanej na základe splnomocnenia
panovníkom) zlomovým bodom pre neskoršie správne
pochopenie rozdielu medzi obvodným, obecným notárom a verejným notárom na našom území v 19. storočí.
Ďalším medzníkom chápania pojmu notára je zmena
jeho postavenia vo vzťahu k vystavovaniu listín. V 11. až
12. storočí sa notár stáva osobou (predovšetkým na území dnešného severného Talianska), ktorej listiny sú dô-
kazným prostriedkom o sebe.7 Klasický význam notára
ako pisára sa radikálne mení už nielen z dôvodu jeho
prístupnosti majorite obyvateľstva, ale predovšetkým
zmeny chápania tzv. notárskej činnosti. Listiny notára sú
už v 13. storočí považované za verejné listiny požívajúce verejnú vieru o správnosti ich obsahu, za ktorú zodpovedá samotný notár.8 Táto zmena kvality charakteru
notárskej agendy, a tým aj notárskej činnosti spôsobila
aj posilnenie vážnosti postavenia notára v spoločnosti.
Uvedenú skutočnosť umocňuje aj historický fakt, že na
území dnešného severného Talianska dochádza najskôr
k zakladaniu notárskych škôl a neskôr od roku 1221 aj
k vyučovaniu ars notariae na Bolonskej univerzite.9 Môžeme preto vidieť, že pôvodná činnosť a agenda notára
ars dictandi sa v tomto období radikálne zmenila na ars
notariae. Umenie, ktoré ovláda notár už v 13. storočí, nie
je len prepisovaním diktovaného slova, ale samotným
tvorením a písaním listín určitej obsahovej kvality spojeným so zodpovednosťou notára.
Inštitúcie zaoberajúce sa notárskou agendou
na našom území
S pojmom notár a jeho inštitúciou, hoci v mierne odlišnom význame, ako uvidíme nižšie, sa môžeme stretnúť
v raných aj novodobých dejinách Uhorska. Aj keď samotné Uhorsko nebolo nikdy začlenené do Svätej ríše rímskej nemeckého národa, možno na jeho území pozorovať
vplyv nielen rímskeho práva, ale aj originárneho práva
z územia vtedajšej Svätej ríše rímskej a tiež vtedajšej
právnej vedy na vývoj práva a právneho partikularizmu
v Uhorsku.10 V úvode sme načrtli, že v priebehu 11. a 12.
storočia sa najmä na území dnešného severného Talianska začal meniť obsah pojmu notár, pretože dochádzalo
k zmene charakteru jeho orginárnej agendy z ars dictandi na ars notariae, čo spôsobilo, že notár bol vnímaný
ako verejná osoba s právomocou vystavovať vierohodné
listiny. Zdá sa, že notárska agenda ako ars notariae je na
základe uvedeného príkladu zo severného Talianska
vždy naviazaná výlučne na osobu notára. Ukážeme však,
že na našom území, resp. na území vtedajšieho Uhorska
táto téza neplatí, pretože sa na jednej strane notárska
agenda v stredovekom Uhorsku nespájala iba s osobou
Román, J.: Význam notárov. In: Administratívny vestník XII/1933. Sväz obecných a obvodných notárov na Slovensku. Turčiansky Sv. Martin: 1933, s. 251.
Byrne, J. P.: Notaries. In: Medieval Italy: An Encyclopedia, vol. 2. L–Z, Christopher Kleinhenz. ed. London: Routledge, 2003, s. 780.
Uvedená inštitúcia je prekladaná aj ako notarii ecclesiae.
Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s. 956.
6
Popri notarii ecclesiae – notári biskupov, zemepánov a opátov vzniká napríklad aj inštitúcia tabelliones ako špeciálna inštitúcia notárov priberaných na súd ako
prísažných pisárov, nazývaných aj ako judex et notarius domini imperatoris.
Byrne, J. P.: Notaries. In: Medieval Italy: An Encyclopedia, vol. 2. L–Z, Christopher Kleinhenz. ed. London: Routledge, 2003, s. 780.
Pojem tabelliones ako synonymum notárov potvrdzuje aj právny stav v Portugalsku, kde si notári ponechali názov tabelliones.
Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s. 956.
7
Notárske listiny získavajú svoju dôveryhodnosť už vystavením a nie uložením napríklad na súde. Preto má notár vlastný archív listín, ktorý odovzdáva svojim
nástupcom. Bližšie pozri: Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 26.
8
Niektorí autori ako Schiaparelli a Petruci sa snažia ukázať, že pojem notára a jeho činnosti súvisia s činnosťou cirkvi a jej notárstva udržiavaného v prostredí
kláštorov, ktoré nadväzovalo na tradíciu rímskych súkromných notárov. Zavarský však uvádza, že moderná diplomatika na čele s Amelottim a Costamagnom sa skôr
prikláňa k názoru, že význam pojmu notár by sme mali hľadať vo funkcii verejného pisára, ktorého listiny neskôr získali vierohodnosť.
Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 26.
9
Bresslau, H.: Handbuch der Urkundenlehre für Deutschland und Italien. II/1 Lipsko: 1912, s. 256.
10
Osobitný personálny substrát tvorili hospites – cudzinci prisťahovaní zväčša z územia dnešného Nemecka. Tí získali privilégium a výsady spravovať sa vlastným
právom. Neskôr sa z niektorých miest vytvorených hospites stali slobodné kráľovské mestá so zemepanskou právomocou nad vlastnou pôdou a obyvateľstvom.
Bližšie pozri: Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava: Iura Edition, 2002, s. 208 – 211.
3
4
5
6
ars notaria 2/13
notára a na strane druhej sa činnosť osoby notára
v Uhorsku neviazala iba s notárskou agendou, tzv. ars
notariae, hoci tá tvorila v 13. storočí významový základ
notárskej inštitúcie a podľa talianskeho vzoru bola postupne recipovaná do vtedajšej stredovekej Európy.
Činnosť vierohodných miest ako kvázi
notárskych inštitúcií
V rámci vývoja pojmu notár sme v úvode uviedli, že klasický význam slova sa spájal s písaním a vystavovaním
listín a až neskôr sa s jeho činnosťou spájala aj určitá
kvalita ním vydaných dokumentov. Ukážeme si, že Uhorsko nekopírovalo uvedený trend v 12. a 13. storočí, pretože v jeho histórii sa až neskôr (obdobie druhej polovice
14. až 16. storočia) popri vierohodných miestach presadila inštitúcia notára – verejného notára, ktorému môžeme prisúdiť právomoc vydávať listiny s určitou kvalitou.11
S pôvodným klasickým významom slova notár – pisár
sa však môžeme stretnúť aj pri skúmaní pôsobnosti
vierohodných miest. Lazsloóvá pri činnosti kancelárie
hodnoverného miesta12 v súvislosti s postavením notára
uvádza skutočnosť, že notár neskôr postupne nahradil
priora, a to predovšetkým pri spisovaní a následnej evidencii hodnoverných dokumentov.13 Notár pôsobiaci na
hodnovernom mieste bol preto iba vo funkcii rádového
úradníka. Ním vystavené a spísané dokumenty neboli
vierohodné, pretože až pripojenie autentickej pečate vierohodného miesta umožnilo, že listina spísaná notárom,
resp. kanceláriou vierohodného miesta sa stávala vierohodnou. Jeho postavenie v rámci činnosti vierohodných
miest nám umožňuje vytvoriť si záver, že spoločenské
postavenie notára, ako aj jeho právomoci v systéme fungovania vtedajších štátnych orgánov sa ešte zásadne neodlišovalo od jeho latinského etymologického významu
– pisára. Pravdepodobne je to spôsobené aj tým, že, ako
ukážeme nižšie, väčšinu notárskej agendy (ars notariae)
vykonávali v 12. a 13. storočí práve vierohodné miesta.
Postupný nárast významu hodnoverných miest sa spája
s obdobím 12. a 13. storočia, keď sa v Uhorsku objavuje potreba overiť dôveryhodnosť vystavených písomných
Za posun v chápaní obsahu pojmu notár a jeho činnosti len ako pisára môžeme považovať aj existenciu a pôsobnosť vierohodných miest, pretože tie v 12. až 14.
storočí vykonávali neskoršiu agendu verejných notárov podľa zák. čl. XXXV/1874. Ide preto o stredoveký verejný notariát bez jeho formálneho založenia.
Bokesová, M.: Vierohodné miesta, vznik a vývoj a pôsobnosť. In: Archívny časopis 3, Praha: 1953, s. 166.
12
Pozri pozn. č. 14.
13
Lászloóvá, H.: Vierohodné miesta na Slovensku. In: ARS NOTARIA, 1999, č. 4, s. 14.
11
7
>> Odborný článok
listín, pretože postupne zaniká dôležitosť tzv. pristavov14
ako súdnych vykonávateľov. V Uhorsku sa začínajú obja­
vovať tzv. vierohodné miesta (loca credibilia)15, ktoré svoji­
mi autentickými pečaťami okrem iného16 začali postupne
nahrádzať nedôveryhodné svedecké výpovede pristavov.
V rámci svojej agendy zároveň potvrdzovali aj obsah listín
vystavených vierohodným miestom, resp. jeho kanceláriou.17 Tie môžeme považovať už od 13. storočia za listiny
s povahou vierohodnej listiny, ktoré požívali tzv. verejnú
vieru (fidei publici), čo zároveň znamenalo, že o správnosti ich obsahu nebolo možné pochybovať. Od súkromných listín sa vierohodné listiny formálne odlišovali
predovšetkým tým, že ich súčasťou bola autentická pečať kráľa, jeho kancelárie, príslušnej vierohodnej osoby
alebo vierohodného miesta.18 Autentická pečať pripojená
k listine okrem jej formálnej funkcie poskytovala listine
predovšetkým všeobecnú vážnosť a dôveru v správnosť
jej obsahu, preto sa stala v priebehu 12. a 13. storočia dôležitým dôkazným prostriedkom najmä v súdnom konaní.
Vierohodné miesta v Uhorsku môžeme ako inštitúciu prirovnať k spomenutej inštitúcii notarii publici vo Svätej ríši
rímskej alebo vtedy existujúcej inštitúcii verejného notárstva na území dnešného severného Talianska.19 Listiny
vystavené vierohodným miestom v Uhorsku alebo notarii
publici vo Svätej ríši rímskej a verejným notárom na území
dnešného severného Talianska požívali rovnakú vážnosť
(fidei publici). Zároveň možno porovnať aj spôsob zmocnenia na výkon vierohodnej činnosti v Uhorsku a notárskej
činnosti vo Svätej ríši rímskej. Inštitúcia notarii publici
vo Svätej ríši rímskej bola funkcia vznikajúca na základe
cisárskeho menovania. V Uhorsku vznikali vierohodné
miesta, resp. vierohodné osoby ako orgány vykonávajúce
vierohodnú činnosť, zmocnené na to panovníkom alebo
osobou splnomocnenou panovníkom na vierohodnú činnosť. Je však dôležité, že hoci vierohodné miesta (loca
credibilia) vznikali pri kapitulách a konventoch alebo
významných kláštoroch, neboli cirkevnými inštitúciami,
ale pôsobili ako orgány svetského práva.20 Preto môžeme o vierohodných miestach alebo vierohodnej osobe
v Uhorsku tvrdiť, že ide v období stredoveku o štátny orgán zmocnený panovníkom na výkon určitých štátnych
úloh a môžeme sa domnievať, resp. predpokladať, že čin-
nosť vierohodných miest v 12. až 13. storočí pohltila výkon
väčšiny notárskej agendy v Uhorsku. Môžeme čiastočne
súhlasiť s názorom A. Švecovej, ktorá považuje vierohodné miesta za unikátny orgán v európskom priestore, ktorý je produktom osobitej právnej kultúry.21 Je však nepopierateľné, že hoci sa vierohodné miesta svojím názvom
a čiastočne aj personálnym substrátom odlišovali od
vtedajšej európskej notárskej inštitúcie (verejný notár),
obsah ich činnosti, ako aj spôsob zmocnenia bol charakteristický práve pre vtedajšiu postupne sa v Európe rozširujúcu notársku inštitúciu (verejný notár) a jej agendu.
Vierohodné miesta loca credibilia v 12. až 14. storočí ako
orgán sui generis vykonávali na území Uhorska činnosti,
ktoré patrili v európskom priestore v stredoveku, ale aj
v novodobých dejinách predovšetkým verejným notárom
ako osobám splnomocneným štátom na výkon notárskej
činnosti. Zároveň je nepopierateľný historický fakt, že po
roku 1855, resp. 1874 bola agenda vierohodných miest
na území Uhorska podľa vzoru Francúzska a Rakúska
zverená do výlučnej právomoci uhorských verejných notárov. Preto sa zároveň prikláňame k záveru A. Švecovej,
podľa ktorého boli vierohodné miesta na území Uhorska
v stredoveku tzv. kvázi verejno-notárskou inštitúciou.22
Inštitúcia verejného notárstva na území Uhorska
do roku 1526
V predchádzajúcej podkapitole sme uviedli, že vierohodné miesta pôsobili na území vtedajšieho Uhorska ako
akési kvázi notárske, resp. verejno-notárske inštitúcie.
No zmena spoločenského postavenia notára v severnom
Taliansku a jej postupná recepcia do vtedajšej Európy
postupne prenikli aj na naše územie a menili tak etymologicky zaužívané postavenie notára ako pisára. Obsah slova notár, resp. predstava jeho činnosti naberali
už v 12. až 14. storočí dokonca aj v Uhorsku23 čiastočne
odlišné významové určenie. Túto skutočnosť napokon
dokazuje aj vývoj v 14. až 16. storočí, keď sa z notára
ako pisára stala osoba, ktorá je panovníkom zmocnená
na vystavovanie listín, ktorých obsah má charakter verejnej listiny požívajúcej verejnú vieru o dôveryhodnosti
a správnosti jej obsahu. Uvedený posun môžeme vidieť
najmä za vlády kráľov z rodu Anjou24, keď sa inštitúcia
14
Ten, čo je prítomný, ten čo je pri tom.
Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis. Trnava: Iuridica, 2005, s. 17.
Inštitúcia pristavov začala byť nedostatočná nielen z dôvodu nedôveryhodnosti jednotlivých svedectiev pristavov, ale aj pre časovú obmedzenosť týchto svedectiev,
ktorých platnosť bola ohraničená životom pristava. Bližšie pozri: Švecová, A.: Osobitné miesto hodnoverných miest v systéme verejných orgánov Uhorského
kráľovstva v 13. a počiatkom 14. storočia. In: Naděje právni vědy. Plzeň: Aleš Čenek, 2006, s. 522.
15
A. Švecová považuje tento termín za právno-historický a zároveň ako terminus technicus na označenie cirkevných korporácii zmocnených panovníkom na výkon
hodnovernej činnosti.
Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis. Trnava: Iuridica, 2005, s. 170.
16
Vierohodné miesta plnili aj iné funkcie, napríklad dôležitú úlohu zohrávali pri osvedčovaní udalostí aj tzv. hommo regius. Bližšie pozri: Švecová, A.: Osobitné miesto
hodnoverných miest v systéme verejných orgánov Uhorského kráľovstva v 13. a počiatkom 14. storočia. In: Naděje právni vědy. Plzeň: Aleš Čenek, 2006, s. 525.
17
Bližšie pozri Mosný, P. – Hubenák, L.: Dejiny štátu a práva na Slovenska. Košice: Aprilla, 2008, s. 36 – 37.
18
Okrem autentickej pečate sa na vierohodnej listine objavovali v 12. až 13. storočí aj iné osobitné znaky, na základe ktorých bolo možné odlíšiť súkromnú listinu od
vierohodnej. Bližšie pozri: Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 18 – 24.
19
Bližšie pozri: Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 25 – 28.
20
Kol. autorov: Dejiny Slovenska I. Bratislava: Veda, 1986, s. 287.
21
Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis. Trnava: Iuridica, 2005, s. 180.
22
Bližšie pozri: Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis. Trnava: Iuridica, 2005.
23
Medzi vierohodné osoby patrili napríklad tzv. protonotári. Bližšie pozri: Mosný, P. – Hubenák, L.: Dejiny štátu a práva na Slovensku. Košice: Aprilla, 2008, s. 37.
24
Zavarský uvádza, že už v druhej polovici 12. storočia sa u nás objavujú notári (väčšinou nedomáceho pôvodu), ktorí majú znalosť ars notariae.
Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 43.
8
ars notaria 2/13
verejného notárstva prestala spájať výlučne s pôsobením vierohodných miest ako originárnych cirkevných
inštitúcií splnomocnených na výkon určitých svetských
funkcií a na území Uhorska sa začali presadzovať aj domáci verejní notári.25 Môžeme predpokladať, že za ich
vlády bola v 14. storočí vytvorená špeciálna inštitúcia,
tzv. verejní notári, a ich agenda sa mohla stať dokonca
aj vyučovacím predmetom na Päťkostolskej univerzite
po jej založení v roku 1367.26 Nepriamym dôkazom je
skutočnosť, že za vlády Ľudovíta I. došlo k spísaniu Ars
Nota­rialis Formularia ako formulárovej zbierky, ktorá
bola z hľadiska procesného práva kodifikáciou dôkazných prostriedkov v súdnom konaní prebratých z Francúzska, hoci musíme priznať, že jej obsah netvoria verejno-notárske listiny.27
Dôvod, prečo sa môžeme domnievať, že rod Anjou začal
vytvárať, resp. podporovať popri vierohodných miestach28
čisto svetskú inštitúciu s notárskou pôsobnosťou, môžeme pravdepodobne nájsť čiastočne v neapolskom pôvode Anjuovcov, ktorí museli byť v priamom kontakte s vierohodnou činnosťou verejných notárov v Taliansku, ako
aj v príchode pápežského legáta Gentilisa a jeho verejného notára do Uhorska. Vieme, že na území dnešného
severného Talianska bola už v 13. storočí v Bologni zriadená osobitná univerzita venujúca sa vyučovaniu notárskej činnosti – ars notariae.29 Výučba sa postupne do
druhej polovice 13. storočia ustálila do podoby, akú si
zachovala po celý stredovek.30 Notári na nej mohli získať
vyššie právnické vzdelanie z oblasti vystavovania a zriaďovania listín, a tým získať právomoc vydávať listiny s fidei publici – verejnou vierou31, čo súvisí aj s činnosťou
Glosátorov, kto­rí od začiatku považovali notárske listiny
za vierohodné.32
Šírenie verejného notárstva v období od konca 13. až do
konca 14. storočia podľa talianskeho vzoru možno badať aj na území dnešného Nemecka.33 Hoci sa na území
Uhorska udomácňovala inštitúcia verejného notárstva
podľa talianskeho vzoru (hoci nie nevyhnutne priamo
z územia Talianska, ale pravdepodobne aj z územia
Francúzska) vzhľadom na zvyšnú časť Európy dosť pomaly a oneskorene, treba si uvedomiť, že recepcia tejto
inštitúcie, ako aj závery týkajúce sa jej recepcie a šírenia
v období od 14. až do 16. storočia si na našom území
vyžadujú hlbší výskum, a to aj s ohľadom na pôsobenie
hodnoverných miest, ktoré boli svojou činnosťou podobné rodiacej sa inštitúcii uhorských verejných notárov.34
Za skutočný medzník v recepcii inštitúcie verejného
notárstva podľa talianskeho vzoru na území Uhorska
môžeme považovať zák. čl. 3/1405 obsiahnutý v Malom
dekréte Žigmunda Luxemburského. Jeho vplyvom sa
postupne v priebehu 15. storočia rozšírili verejní notári
po celom území dnešného Slovenska a tým pravdepodobne aj do Uhorska, čoho dôkazom je aj písomný materiál, ktorý po sebe zanechali.35 Hoci sa verejní notári
od roku 1405 na základe článku 3/1405 spájajú predovšetkým s cirkevnou jurisdikciou, nemožno vylúčiť ani
ich vzťah k všeobecnému súdnictvu pred rokom 1405.
Vieme, že pred rokom 1405 za vlády Ľudovíta I. došlo
k odobratiu a zredukovaniu počtu vierohodných miest,
ako aj ich právomocí a za vlády Mateja Korvína dokonca
k pozastaveniu ich činnosti na krátky čas.36 Môžeme preto predpokladať, že rok 1405 bol vyvrcholením ich činnosti, ktorá bola zák. čl. 3/1405 oklieštená a naviazaná
len na činnosť cirkevných súdov. Zároveň môžeme zák.
čl. 3/1405 pokladať za dôvod neskoršieho zániku a nemožnosti uplatniť túto inštitúciu na našom území, pretože prísna naviazanosť verejných notárov na cirkevné
štruktúry spôsobila, že z dôvodu radikálnej zmeny cirkevnej organizácie na území Uhorska po bitke pri Moháči v roku 1526, ako aj Tridentskom koncile v roku 1530,
ktorý výrazne posilnil biskupské úrady, nebola ich ďalšia
existencia možná a pravdepodobne ani potrebná.
Činnosť verejných notárov ako cirkevných úradníkov bližšie pozri: Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001,
s. 41 – 42.
26
Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s. 957.
27
Gábriš, T.: Kodifikácia práva v predmoháčskom Uhorsku. In : Právní a ekonomické problémy současnosti. Ostrava: Key publishing, 2007, s. 153. Je však otázne, či je
táto formulárová zbierka dôkazom rozšírenej činnosti verejných notárov na území Uhorska v 14. až 16. storočí, pretože v nej nemôžeme nájsť dokumenty reflektujúce
činnosť, čo priznáva podľa Zavarského aj Bárta.
28
Eckhart dokonca uvádza, že za vlády Ľudovíta I. dochádza na základe zák. čl. 3/1351 k odňatiu autentickej pečate menším konventom a kapitulám vo veciach večitého
scudzovania. Bližšie pozri: Eckhart, F.: Die glaubwürdigen Orte Ungarns im Mittelalter. In: Mitteilungen des Instituts für österreichische Geschichtsforschung
(Ergänzungsband), K, 1915, s. 421. Lehotská dodáva, že v roku 1353 dochádza k revízii autentických pečatí vierohodných miest, pričom všetky vierohodné miesta boli
povinné zaslať svoje autentické pečate do Budína na kontrolu.
Lehotská, D.: Príručka diplomatiky. Bratislava: 1972, s. 266.
Z pôvodných 42 vierohodných miest ich zostalo po celoplošnej revízii len 9. Bližšie pozri: Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov
v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis. Trnava: Iuridica, 2005, s. 172.
29
Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 17.
30
Definícia podľa Rolandina Passageriho znie: „Prácou notára je vyhotoviť písomný dokument o legitímnych právach subjektov práva“.
Kononenko, A. M.: Rolandin Passagerij i ego traktat ob iskusstve notariev. Vspomogateľnyje istoričeskije discipiliny, 1976, č. 5, s. 303.
31
Po absolvovaní štúdia na uvedenej bolonskej univerzite pre notárov získali listiny vydané notárom status verejných listín a zároveň im bol prepožičaný status
vykonateľnosti a verejnej viery.
Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s. 956.
32
Voltelini, H.: Die Südtirolen Notariats – Imbreviaturen des 13. Jahrhunderts. In: Acta Tirolensia II, I. Innsbruck, 1899, s 22.
Teóriu verejných listín v stredoveku bližšie pozri: Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 18 – 25.
33
Lexicon des Mittelalters. München – Zürich, 1993, s. 1273.
34
Zavarský ukazuje, že za vlády Anjuovcov postupne dochádza k nárastu vplyvu verejných notárov a ich činnosti, no odmieta považovať za pravdivú tézu o kontinuálnom
vývoji tejto inštitúcie na území Uhorska. Hovorí skôr o diskontinuite, ktorá je však iba hypotézou, ktorú by mal ozrejmiť hlbší výskum.
Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 47 – 49.
35
Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 51.
Hoci Matej Korvín vládol po roku 1405, uvedené tvrdenie poukazuje na fakt, že sa vierohodné miesta od konca 14 storočia ocitli v kríze spočívajúcej v strate viery
v dôveryhodnosť nimi vystavovaných listín.
Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 51.
36
Lehotská, D.: Príručka diplomatiky. Bratislava: 1972, s. 277.
25
9
>> Odborný článok
Význam mestských notariátov na území Uhorska
pričom je naviazaný na rôzny diapazón činností, ktoré nie
Inštitúcia tzv. klasického notára, ktorej vznik a existencia
sú vždy totožné s jeho klasickým významom.41 Preto sme
sa viažu s obdobím Rímskej ríše, a tým aj s jeho pôvodvždy následne pristúpili ku skúmaniu charakteru ním vynou etymológiou odkazujúcou na pôvodný obsah slova
stavených listín. Záver, ktorý sa nám ukazuje pri pokuse
notár – pisár, sa na základe štúdie J. Romána zachováva
o definíciu pojmu notár v historickom priereze, musí byť,
v Uhorsku. Podľa neho sa v stredovekom Uhorsku notári
dialekticky povedané, syntézou rôznych situácií, v ktochápali ako úradníci, ktorých úradnícku činnosť (písarých na jednej strane máme pomenovanie notár, ale
nie a vystavovanie listín) treba spájať najmä so vznikom
jeho listiny nie sú vierohodné, a na druhej strane máme
mestskej samosprávy. Vieme, že základom mestskej
vierohodné listiny, ktoré nie sú vystavené notárom. Je
samosprávy bola volená mestská rada a tá si v rámci
zrejmé, že v našom prípade nás synchrónny prístup na
efektívnejšieho plnenia svojich funkcií pri vydávaní mestpoli notárskej agendy privedie k odlišným záverom ako
ských písomností menovala vlastného úradníka znalého
diachrónny, a aj preto je podľa nášho názoru dôležité popísma – notára. Postupne sa mestá na základe priviléchopiť a vymedziť pojem notára optikou súčasnosti. Ak
gií udeľovaných panovníkom dostávali právne na úrosa snažíme určiť stabilný význam slova notár v historicveň zemepánov a vymaňovali sa spod pôsobnosti nielen
kých súvislostiach z dnešného pohľadu, musí nám byť
šľachtických, ale následne aj pozostatkov kráľovských
zrejmé, že jeho definícia nie je vyčerpaná, ak ho chápekomitátov. Spolu s nárastom významu mestskej samome ako iba fyzickú osobu zmocnenú na výkon určitých
správnej činnosti vzniká a objavuje sa potreba vytvorenia
štátnych úloh súvisiacich s vystavovaním listín určitej
stáleho úradu notarii civitatis, teda mestského notára.37
kvality. Hoci podľa nášho názoru Passageriho definícia
Zásadný význam pre vývoj mestských notárskych úradov
síce zachytáva podstatu pojmu notára, no nepostihuje
z hľadiska kvality nimi vydávaných dokumentov má bitvšetky jeho akcidentálne stredoveké prejavy na našom
ka pri Moháči v roku 1526,
území, pretože v histórii
keď dochádza nielen k zániUhorska sa inštitúcia notára
Nie je preto možné oddeliť pojem notár
ku úradu verejných notárov
nespájala iba s konkrétnou
od pojmu vierohodná listina, resp.
zriadených v období vlády
fyzickou osobou zmocnenou
v súčasnosti verejná listina (napríklad
rodu Anjou, ale aj niektorých
panovníkom na výkon určinotárska zápisnica).
vierohodných miest v pohratých funkcií, ale naopak ide
ničných oblastiach dnešnéo inštitúciu, ktorej výkon bol
ho Slovenska a Maďarska.38 Oslabenie postavenia vieropred rokom 1874 zabezpečovaný rôznymi štátnymi inhodných miest a taktiež rýchly zánik verejných notárov
štitúciami (pluralita subjektov vykonávajúcich notársku
spôsobuje, že panovník začína mestám v období medzi
agendu). Každý splnomocnený subjekt na výkon notár16. až 18. storočím udeľovať privilégiá, ktoré im umožskej agendy zastával úrad notára z dnešného pohľadu,
ňujú vydávať vierohodné listiny.39
pretože vystavoval vierohodné listiny, hoci sa vždy neoznačoval a nepomenoval ako notár. Uvedené nám odPokus o náčrt možného budúceho zakotvenia
krýva, že nevyhnutná závislosť medzi notárskou agendou
stredovekého pojmu notára a jeho agendy
a pomenovaním notár sa relatívne konštituovala42 na
Ako sme mohli vidieť, invariant, ktorý nachádzame pri
území Uhorska až po roku 1874 (ak nepočítame Bachov
skúmaní významového určenia pojmu notár, je stále
absolutizmus, keď došlo na území Uhorska na krátky
zviazaný s vystavovaním listín a od určitého času nevyčas k zavedeniu rakúskeho notárskeho poriadku z roku
hnutne spojený aj s určitou kvalitou písomností vydaných
1855), keď dochádza k priradeniu notárskej agendy jednotárom. Nie je preto možné oddeliť pojem notár od pojnému subjektu – verejnému notárovi.
mu vierohodná listina, resp. v súčasnosti verejná listina
JUDr. Bc. Štefan Siskovič
(napríklad notárska zápisnica). Súčasná právna veda sa
notársky koncipient na Notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča,
v prípade definícií snaží jasne a zreteľne vymedziť hranice
notára so sídlom v Poprade, a interný doktorand na Katedre dejín
pojmov, ktoré používa, pričom rozhodujúcim prvkom pri
práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
hľadaní týchto hraníc sú vopred stanovené kritériá posudzovania, ktoré tvoria podmienky možného poznania
Mgr. Katarína Siskovičová
obsahu skúmaných pojmov.40 V prvom rade sme zistili,
vyššia súdna úradníčka na Okresnom súde v Trnave
že pomenovanie notár sa objavuje v rôznych obmenách,
>>
Bližšie pozri: Román, J.: Význam notárov. In: Administratívny vestník XII/1933. Sväz obecných a obvodných notárov na Slovensku. Turčiansky Sv. Martin: 1933, s. 254 – 255.
Lászloóvá, H.: Vierohodné miesta na Slovensku. In: ARS NOTARIA, 1999, č. 4, s. 12.
Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s. 957.
Pozri aj: Lászloóvá, H.: Vierohodné miesta na Slovensku. In: ARS NOTARIA, 1999, č. 4, s. 12.
40
V teórii poznania by sme kritéria mohli kantovsky nazvať aj formami nazerania na skutočnosť. V našom prípade však ide iba o nájdenie spoločných čŕt, ktoré tvoria
základný kameň na zovšeobecnenie a vytvorenie nami hľadanej definície uhorskej stredovekej inštitúcie notára.
41
Bližšie pozri: notár a jeho etymologický základ slova v úvode tohto článku.
42
Na území Uhorska stále existuje aj úrad tzv. obecných, resp. obvodných alebo mestských notárov, ktorých činnosť sa spája predovšetkým s fungovaním
samosprávnych orgánov obcí a municipiálnych miest.
37
38
39
10
ars notaria 2/13
>> Judikát
Vydraženie majetku jedným
z manželov
Aj keď sa na dražbe zúčastnil iba jeden z manželov, vydražený majetok patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ak sú na vznik bezpodielového spoluvlastníctva inak splnené
podmienky. Ak sa predmet dražby nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
notár túto skutočnosť v zápisnici uvedie. To je podkladom na vykonanie záznamu do katastra
nehnuteľností príslušnou správou katastra.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 1994, sp. zn. 2
Cdo 42/94, R 24/1995)
Komentár
V predmetnej veci žalobkyňa podala žalobu smerujúcu
proti manželovi a ministerstvu na určenie, že je vydražiteľkou prevádzkovej jednotky, ktorú vydražila na dražbe.
Okresný súd túto žalobu zamietol a následne krajský
súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Krajský súd
odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že určovacou žalobou
podľa § 80 písm. c) O.s.p. sa možno domáhať určenia
hmotnoprávnych dôsledkov a nie formálno-právnych,
medzi ktoré možno zaradiť žalobkyňou uplatnené právo
na určenie jej postavenia z dražby. Vzhľadom na to nebol daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p. na takomto určení. Posúdenie tejto právnej otázky
považoval odvolací súd za zásadné, pripustil dovolanie
proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas
dovolanie žalobkyňa a navrhla dovolaciemu súdu, aby
rozsudok krajského súdu zrušil. Najvyšší súd vo svojom
rozhodnutí dovolanie žalobkyne zamietol. V odôvodnení však uviedol, že len za situácie, keď sa aj určovacou
žalobou môže predísť sporu na základe žaloby podľa §
80 písm. b) O.s.p., treba pripustiť, že aj v danom prípade
bol daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p. a že takáto žaloba o určenie nebola samoúčelná.
Určovaciu žalobu medzi manželmi (aj bývalými) o určenie, kto z nich bol vydražiteľom prevádzkovej jednotky
v dražbe konanej počas trvania ich manželstva a, samozrejme, aj bezpodielového spoluvlastníctva, treba považovať za bezdôvodnú a samoúčelnú, ktorá nerieši ani nevyjasňuje sporné právne vzťahy medzi nimi alebo vzťahy
k samotnému objektu (predmetu) dražby. Účasť jedného
z manželov na dražbe ako dražiteľa a jeho úspech na nej
za súhlasu druhého má za následok, že predmet dražby
(za podmienok, že budú splnené aj ostatné zákonom
upravené podmienky) sa stáva predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Režim nakladania s vecou
patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva upravuje
ustanovenie § 144 Občianskeho zákonníka a riešenie
nezhôd ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, ak
bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. V prípade zániku či
zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva prichádza do
úvahy vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, či už dohodou, alebo súdom, na návrh niektorého z nich.
Z výroku rozhodnutia vyplýva, že v prípade splnenia zákonných predpokladov podľa § 143 a nasl. OZ, predmet
dražby nadobúda vydražiteľ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Uvedený judikát je pre notárov významný najmä v súvislosti s osvedčovaním priebehu dobrovoľných dražieb
podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
v znení neskorších predpisov, ale napríklad aj pri spisovaní zápisníc o právnych úkonoch, ktorých predmetom
je nadobúdanie majetku a ktorý môže byť predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Notárovi
v zmysle § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku pri osvedčovaní priebehu dobrovoľnej dražby vyplýva povinnosť poučiť účastníka o zákonných predpokladoch nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Účastník následne vyhlási, či predmet dražby nadobúda
do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do výlučného
vlastníctva. Ak sa predmet dražby nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, notár túto skutočnosť v zápisnici uvedie, čo je podkladom na vykonanie
záznamu do katastra nehnuteľností príslušnou správou
katastra. Ak má byť notárska zápisnica spôsobilá na
zápis do katastra nehnuteľností záznamom, musí obsahovať náležitosti podľa § 42 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), teda ak ide
o fyzickú osobu, je to meno, priezvisko, rodné priezvisko,
dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu.
Ak predmet dražby nadobúda vydražiteľ do bezpodielového spoluvlastníctva s manželom, notárska zápisnica
musí obsahovať uvedené údaje aj o tomto manželovi.
Spracovali:
JUDr. Katarína Valová, PhD.
notárka so sídlom v Bratislave I
JUDr. Ján Hamara
notár so sídlom v Považskej Bystrici
11
>> Rozhovor
Anketa bývalých a súčasných funkcionárov
NK SR – prezidentov a viceprezidentov
– venovaná 20. výročiu slobodného notárstva v SR
1. Ako sa pozeráte na vývoj slobodného notárstva počas 20 rokov jeho existencie aj s komparáciou
v susedných krajinách, ktoré takisto oslavujú 20. výročie?
2. Ako vnímate ako bývalý (terajší) funkcionár komory možnosti slovenského notárstva
v nasledujúcich rokoch?
neho počtu slovenského a českého notárstva za posledných 20 rokov by sme získali zaujímavé štatistické údaje,
napriek tomu, že pri rozdelení Česko-Slovenska v roku
1993 sme štartovali na rovnakej kompetenčnej čiare.
Jozef Opatovský
2. Slovenské notárstvo má do ďalšej budúcnosti všetky
personálne, materiálne a technické predpoklady, aby sa
vyvíjalo spoločne s vývojom celej spoločnosti. S cieľom
prezident NK SR v rokoch 1993 – 1996
zabezpečiť kvalitný postup je nevyhnutné stále vzdelávaod roku 1997 čestný prezident NK SR
nie notárskeho stavu – odborne aj jazykovo, ako aj administratívnych pracovníkov notárskych úradov, na ktorých
1. Dňa 1. januára 1993, po návrate notárstva Slovenskej
sa akosi zabúda. Toto by mala byť jedna z hlavných úloh
republiky do rodiny notárstiev vyznávajúcich rímsku
vedenia Notárskej komory Slovenskej republiky. Notárprávnu kultúru, notári vykonávajú činnosť na princípe
sky stav je schopný reálne vykonávať aj ďalšie činnosti
slobodného povolania. Vývoj notárstva počas tohto obdopri rozšírení kompetencií. Tieto skutočnosti by si mala
bia išiel z personálneho hľadiska míľovými krokmi, preuvedomiť aj výkonná moc so zreteľom na obrovskú zatože počet notárov 182 z roku 1993 stúpol takmer o 100 %
ťaženosť súdov, pretože má k dispozícii notársky stav,
na dnešných 345 funkčných
ktorý fakticky pokrýva celé
notárov. Bohužiaľ, tomuto
územie Slovenska a ktorý
Notársky stav je schopný reálne vykonávať
personálnemu vývoju nebol
je pripravený prevziať nieaj ďalšie činnosti pri rozšírení kompetencií.
adekvátny kompetenčný výktoré kompetencie najmä
voj. Niektoré kompetencie
z oblasti nesporovej súdnej
Tieto skutočnosti by si mala uvedomiť aj
nám boli dokonca odobrané
agendy, a tým posilniť vývýkonná moc so zreteľom na obrovskú
alebo zúžené. Pozitívom sa
kon práva a spravodlivosti,
zaťaženosť súdov, pretože má k dispozícii
javí zavedenie Centrálneza ktorý je súčasná súdna
notársky stav, ktorý fakticky pokrýva celé
ho informačného systému,
moc veľmi často kritizovaúzemie Slovenska a ktorý je pripravený
ktorý nám naši kolegovia,
ná. Notárstvo Slovenskej
prevziať niektoré kompetencie najmä z oblasti
najmä z bývalého socialis­
republiky musí byť naďalej
nesporovej súdnej agendy, a tým posilniť
tického bloku, „závideli“.
aktívne zastúpené aj v levýkon práva a spravodlivosti, za ktorý je
Po niekoľkoročnom užívaní
gislatívnom procese priprasúčasná súdna moc veľmi často kritizovaná.
tohto systému musíme obvovanej rekodifikácie objektívne priznať najmä jeho
čianskeho práva a usilovať
pozitívne, ale aj niektoré problematické situácie. V susa o zákonné získanie nových kompetencií. Prejavuje sa
sedných krajinách, ako sú Poľsko, Maďarsko a Česko, sa
to už aj ako nevyhnutnosť z hľadiska zachovania inštitútu
notárstvo upevňovalo aj v oblasti kompetencií, čo je do
notárstva. V medzinárodnej oblasti je nevyhnutné, aby
určitej miery opakom toho, ako sa v týchto krajinách vynotárstvo bolo zastúpené najmä v Európskej únii v orvíjal stav na začiatku. Najlepším príkladom je notárstvo
gánoch Medzinárodnej únie notárstva (U.I.N.), ale aj na
Českej republiky, ktoré postupne získava väčšie kompecelosvetovej úrovni. Treba mať na zreteli, že unifikačné
tencie bez podstatného navýšenia počtu notárov. Som
tendencie v oblasti súkromného práva v európskom represvedčený, že komparáciou kompetencií a personálgióne už boli odštartované!
prezident Notárskej komory
Slovenska (predchodca súčasnej
NK SR) v rokoch 1990 – 1992
>>
12
ars notaria 2/13
Marian Mikl
viceprezident Notárskej komory
Slovenska (predchodca súčasnej
NK SR) v rokoch 1990 – 1992
dzi technikou a človekom. Žijeme v časoch techniky, ale
nie zásluhou techniky. Elektronizácia notárskych úradov
je už na hranici únosnosti a z notára sa pomaly stáva odľudštený technokrat. Notárska činnosť nie je len o centrálnom informačnom systéme a hľadení na monitor počítača. Je to aj o tom, aby si notár trpezlivo a s účasťou
vypočul vdovu poručiteľa, ako zomieral jej manžel.
viceprezident NK SR
v rokoch 1993 – 1996
1. Mám isté pochybnosti o správnosti slovného spojenia
slobodné notárstvo, hoci ho niekedy aj sám používam.
U nezainteresovaného človeka môže vzbudiť dojem, že
existuje akési notárstvo ako štátom vytvorená, riadená
a financovaná inštitúcia tak, ako to bolo pred rokom 1993.
V skutočnosti však Slovenská národná rada 6. mája 1992
Štefan Kutenič
prijala zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poprezident NK SR
v rokoch 1996 – 2004
riadok), teda zákon, ktorý umožnil výkon slobodného notárskeho povolania na Slovensku po vyše štyridsiatich rokoch.
1. V roku 1993 išlo o obnovenie slobodného notárstva.
Slobodné môže byť len notárske povolanie, nie notárstvo.
Východiskom bolo zachovanie tradičných hodnôt notárSlobodné povolanie (artes liberales) sa od neslobodného
(artes serviles) líši predovšetstva a jeho výkon modernýkým tým, že sa nevykonáva
mi prostriedkami. Ten vývoj
Nebolo ľahké dvadsať rokov trpezlivo
korporatívne. V slobodnom
až po sú­časnosť nebol jedvysvetľovať verejnosti podstatu notárskej
povolaní pôsobí jedinec sám
noduchý a bezproblémový,
činnosti, čeliť rôznym zákulisným aktivitám,
podľa svojej vôle ako konkrétale som hlboko presvedčeako aj veľkým problémom v samotnej
ne indivíduum. Jeho aktivita
ný, že za 20 rokov dosiahlo
notárskej komore, či dokonca sa na Ústavnom slovenské notárstvo rešpekt
nespočíva v rutine, vyžaduje
súde SR domáhať zrušenia nezákonných
si originálne riešenia, reaka uznanie a je nasmerované
ustanovení novely Notárskeho poriadku.
cie a postupy. Inými slovami,
tak, ako to bolo plánované
vyžaduje si talent, invenciu
už pri jeho zrode.
a tvorivú dimenziu. To si médiá ani politici za ostatných
dvadsať rokov neuvedomovali. Dôkazom toho je, že od
2. Rozhodne máme na čom stavať, no kapacita notárúčinnosti Notárskeho poriadku (1993) tu periodicky vzbĺka
skych činností nie je ani zďaleka využívaná tak, ako by
a zase pohasína diskusia na tému znižovania miery korpoto zodpovedalo nielen ponuke notárov, ale aj potrebám
rativizmu slobodných povolaní a zrušenia numerus clausus,
verejnosti. Musíme preto využiť všetky dostupné možktorý mimochodom v platnom právnom poriadku u notárov
nosti, aby sme čoraz väčší okruh subjektov presvedčivôbec neexistuje. O tom svedčí aj fakt, že ich počet sa oproti
li o všestrannej výhodnosti usporiadania ich záležitostí
roku 1993 zvýšil z pôvodných 182 na súčasných 345. Nebolo
prostredníctvom notára.
ľahké dvadsať rokov trpezlivo vysvetľovať verejnosti podstatu notárskej činnosti, čeliť rôznym zákulisným aktivitám,
ako aj veľkým problémom v samotnej notárskej komore, či
dokonca sa na Ústavnom súde SR domáhať zrušenia nezákonných ustanovení novely Notárskeho poriadku. Že sa to
podarilo, za to patrí vďaka všetkým tým, ktorí sa o to svojou
Karol Kovács
húževnatou prácou a neoblomnosťou v názoroch zaslúžili.
viceprezident NK SR
Podobné problémy mali aj notári v okolitých krajinách. Riev rokoch 1996 – 2005
šili sme ich spoločne na nespočetných poradách a stretnuviceprezident NK SR
tiach. Dnes sa naše cesty síce rozišli, ale je potešiteľné, že
v rokoch 2008 – 2011
aj oni v rámci svojich špecifických podmienok a možností
prezident NK SR
od roku 2011 po súčasnosť
naďalej bojujú o zachovanie a upevnenie notárskeho stavu
v intenciách Medzinárodnej únie notárstva (U.I.N.).
1. Pred 20 rokmi sme mali to šťastie, že sme nezačali
budovať slobodné notárstvo latinského typu v Slovenskej
2. Možnosti ďalšieho rozvoja notárskej činnosti vidím prerepublike na zelenej lúke, ale mohli sme sa oprieť o hisdovšetkým v nájdení a presadení rozumnej symbiózy me-
>>
13
>> Rozhovor
torické tradície, pôsobenie verejných notárov na území
Slovenska až do roku 1951 podľa zák. čl. XXXV/1874.
Tak­isto bývalé štátne notárstva za minulého režimu mali
povesť solídnych úradov, v ktorých pôsobili kvalitní právnici. Túto skutočnosť paradoxne zabrzdil proces ich odštátnenia po roku 1989. Nová demokratická legislatíva
na štátne notárstva ako na neskompromitované justičné úrady kládla v rámci reštitúcií mnoho úloh s tým, že
až sa tieto splnia, príde rad aj na privatizáciu notárstva.
Bývalí štátni notári sa stali základným personálnym kameňom slobodného notárstva. Z celkového počtu 220
štátnych notárov sa k 1. 1. 1993 stalo 182 notármi podľa
zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
Oproti kolegom zo susedných krajín, predovšetkým porovnávajúc vývoj v Českej republike a v Maďarsku, sme
mali to špecifikum, že naše mladé notárstvo oslavuje
svoje narodeniny spolu so štátom – Slovenskou republikou, ktorého notárstvom je. Budovanie štátu je zložitá a náročná úloha, preto sa naše notárstvo usilovalo
v rámci svojich kompetencií byť tomuto procesu nápomocné. V tomto búrlivom procese sme sa však nemohli
vyhnúť turbulenciám, ktorých ostali naši českí a maďarskí kolegovia ušetrení. Jedným z dôsledkov je, pri pomerne rovnakej právnej základni, početnosť notárskeho
stavu. Českých notárov je len o málo viac, ako ich bolo
v roku 1993, pričom päťmiliónové Slovensko má viac notárov ako desaťmiliónové Maďarsko.
Na obdobie posledných 20 rokov notárstva v Slovenskej republike možno hľadieť ako na úspešný príbeh.
Konsolidoval sa notársky stav, vybudovala sa funkčná
samospráva, s výkonom notárskej činnosti nie sú spojené škandály, slovenské notárstvo si udržalo svoju
dôveryhodnosť. Notársku činnosť vykonávame na báze
moderných informačných technológií a možno povedať,
že v tomto smere patríme medzi lídrov v krajinách Európskej únie. S čím možno vysloviť nespokojnosť, je stav,
keď si spoločnosť nie celkom uvedomuje možnosti a potenciál notárstva a naše kapacity sa naplno nevyužívajú
v prospech výkonu preventívnej spravodlivosti. To súvisí
s prioritami štátu pri presadzovaní svojich úloh v úseku
spravodlivosti. Boli obdobia, keď sa kládol dôraz na represiu na úkor prevencie, čo negatívne vplývalo na notárstvo, ale v tomto smere už badať náznaky obratu.
2. Predpovedať budúcnosť je ošemetná a nevďačná úloha,
budúca realita málokedy zodpovedá predpovediam, čo je
dané naším nedostatočným poznaním, ako sa to píše vo
sv. Písme: „Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme.“ (1. list Korinťanom sv. apoštola Pavla, 13.9.).
Notárstvo je pre spoločnosť prospešná a užitočná inštitúcia, jej úspešné pôsobenie má však svoje limity, ktoré vyžadujú dodržiavanie základných princípov právneho štátu
a silnú sociálnu súdržnosť v rámci spoločnosti. V neposlednom rade si samotní notári musia neustále pripomínať, že notárstvo tu nie je pre notárov, ale pre spoločnosť.
14
Ak sa naplnia tieto predpoklady, má slovenské notárstvo
pred sebou ďalšie roky prospešnej existencie.
Magdaléna Valušová
prezidentka NK SR v období
marec – apríl 2005
1. Deň 1. 1. 1993 je významným historickým dátumom pre
naše notárstvo a štát. Harmonické spojenie oboch slobodných inštitúcií je nielen symbolické, ale určuje, že obe budú
postupovať spolu na ceste istoty a bezpečnosti v právnych
vzťahoch a celospoločenskom vývoji. S reformnými štátmi
sme mali spoločné problémy – hľadanie vlastnej totožnosti,
nedostatok informácií, hospodársku a politickú neustálenosť.
2. Od roku 1990 som nepretržite pôsobila v notárskej komore v rôznych funkciách, najmä v oblasti medzinárodných
vzťahov. Možnosti nášho notárstva do budúcnosti vidím najmä z pohľadu snahy o udržanie a upevnenie dôvery občanov a štátu, rozšírenia vzdelávania na vysokoškolských
fakultách práva, vzdelávania prostredníctvom programov Junior Achievement Slovensko (JASR) (tu sme výnimkou), prevzatia dobrých poznatkov z iných štátov tak,
aby sa uplatnili v našich právnych predpisoch a v praxi, ako
aj zverejnenia poznatkov z kontrolnej a disciplinárnej činnosti buď v uzneseniach, na internetovej stránke NK SR,
alebo v odbornom časopise.
Viera Kupcová
prezidentka NK SR
v rokoch 2005 – 2007
1. Za 20 rokov existencie slobodného notárstva bola vybudovaná silná samosprávna inštitúcia s prepracovaným
Centrálnym informačným systémom (CIS), ktorá dokázala svoju opodstatnenosť aj napriek rôznym tlakom
a názorom, že notári sú brzdou ekonomického rozvoja.
2. Možnosti slovenského notárstva v nasledujúcich rokoch
vidím v získavaní nových kompetencií v súvislosti s využitím CIS.
ars notaria 2/13
hu sledovaného obdobia posilnili (Maďarsko, Poľsko,
Chorvátsko, Estónsko) alebo aspoň zostali na približne
rovnakej úrovni ako predtým. V rozsahu kompetencií,
ako aj vo výške tarify sa slovenskí notári umiestňujú na
chvoste tohto pelotónu.
Miroslav Duriš
prezident NK SR
v rokoch 2007 – 2011
1. Slovenské notárstvo počas uplynulého obdobia nadviazalo na tradície notárstiev tzv. latinského typu a plnohodnotne sa zaradilo medzi veľkú rodinu slobodných
notárstiev nielen v rámci európskeho priestoru, ale aj
vo svete. V porovnaní s notármi v susedných krajinách
môžem konštatovať, že naše notárstvo má síce kompetencie, ktoré iné notárstva nemajú, ale je ich tak málo,
že stále zaostávame za ostatnými, a to v mnohých agendách dôležitých pre notárov, ale aj pre štát, keďže štátna
moc na Slovensku nedoceňovala možnosti inštitútu notárstva v rámci nesporových agend a výkonu preventívnej spravodlivosti. Inak by boli notárstvu štátom zverené
ďalšie kompetencie odbremeňujúce štátne inštitúcie
a smerujúce k všeobecnému prospechu.
2. Výrazné liberalizačné tendencie nás donútia prispôsobiť sa tomuto trendu modernizáciou a vyššou efektivitou.
Ak chceme úspešne fungovať aj v budúcnosti, musíme
mať na zreteli, že naše pôsobenie a kompetencie nesmú byť prekážkou moderného ekonomického modelu,
ale dynamizujúcim faktorom prispievajúcim k zvýšeniu
právnej istoty.
Miroslav Pavlovič
viceprezident NK SR
od roku 2011 po súčasnosť
1. Posledných dvadsať rokov slovenského notárstva tre2. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky naše notárba hodnotiť v kontexte takmer 150-ročnej činnosti nostvo nepochybne preukázalo svoju životaschopnosť a pritárov na území dnešného Slovenska. Dovolím si tvrdiť,
pravenosť nielen na súčasnú, ale aj budúcu existenciu v rozže toto obdobie bolo pre notárstvo tým najlepším a pre
víjajúcom sa právnom systéme a v modernom digitálnom
notárov najkrajším a najplodnejším obdobím. Notári sa
svete. Možnosti slovenského notárstva vidím ako takmer
aktívne zapojili do transformácie spoločenských a ekoneobmedzené, všetko však bude záležať na tom, ako vládnomických vzťahov, pričom mali jedinečné postavenie.
na moc zapojí notárstvo ako svoj dlhé roky dobre funguPri tejto premene obstáli so cťou a patrí im za to vďaka.
júci inštitút do ďalších legislatívnych zámerov a činností.
Slovenskému notárstvu chcem
2. Slovenské notárstvo čaká
do ďalších rokov popriať veľa
Možnosti slovenského notárstva vidím ako
skvelá budúcnosť. Ale len za
úspechov a dobrých právtakmer
neobmedzené,
všetko
však
bude
podmienky, že sa všetci nonych noriem, ktoré zlepšia
záležať na tom, ako ho vládna moc zapojí
tári budú angažovať v oblasti
nielen jeho postavenie, ale
do ďalších legislatívnych zámerov.
skvalitnenia notárstva a neaj výkon preventívnej sprabudú sa spoliehať na malú
vodlivosti v našej krajine.
skupinu notárov, ktorí pred viac ako dvadsiatimi rokmi
pripravili podmienky pre dve úspešné dekády notárstva.
Toto storočie bude aj storočím elektronických registrov
a práve tie sú a budú prostriedkom, ako sa dopracovať
k cieľu, ktorým je spisovanie a vydávanie kvalitných notárskych aktov, pričom v komunikácii s účastníkmi budú
uplatňovať profesionálny a ľudský prístup.
>>
Miloslav Kováč
viceprezident NK SR
v rokoch 2004 – 2007
1. Vo viacerých krajinách, ktoré nastúpili cestu slobodného notárstva, sa kompetencie notárstva v priebe-
Anketu viedli a spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA
JUDr. Zuzana Grófiková, JUDr. Jozef Opatovský
a JUDr. Katarína Valová, PhD.
15
>> Dianie v komore
Príhovor prezidenta Notárskej komory
Slovenskej republiky k 20. výročiu
slobodného notárstva na Slovensku
Vážené dámy, vážení páni, ctihodní kolegovia,
milí priatelia!
História starého, ušľachtilého a dôstojného notárskeho
povolania siaha do obdobia niekoľko storočí pred Kristom a možno povedať, že je spojená so snahou ľudstva
zachytávať verejnoprávne aj súkromnoprávne procesy
v písomnej podobe. Tam vždy bola potrebná dôveryhodná verejná osoba poverená spisovaním a uschovávaním
listín. V rôznych kultúrach a rôznych právnych systémoch došlo k procesu profilovania sa tejto osoby a ňou
vykonávajúceho povolania.
Územie Slovenska sa nachádza v strede Európy, ktoré
je späté s latinským kultúrnym a právnym priestorom.
V rámci tejto právnej kultúry sa notárstvo vyvíjalo aj
v Uhorsku, ktorého súčasťou bolo Slovensko až do roku
1918. Spoločenské a hospodárske pomery druhej polovice 19. storočia vyžadovali, aby aj v Uhorsku, podobne ako
v Predlitavsku, bola uzákonená inštitúcia verejných no-
16
tárov. Príprava tejto zákonnej úpravy, s ktorou sa začalo
v roku 1870, sa dlho odďaľovala. Pripravovaný predpis
bol napokon vyhlásený dňa 16. decembra 1874 ako zák.
čl. XXXV/1874 s tým, že platnosť mal nadobudnúť 1. mája
1875. Aj tento termín bol však posunutý ďalším zák. čl.
XXXI/1875, ktorý ako deň nadobudnutia účinnosti ustanovil až 1. august 1875. Tento deň teda môžeme považovať za deň vzniku moderného notárstva latinského typu
v Uhorsku. Na tejto právnej báze pôsobili verejní notári
na Slovensku až do roku 1949, keďže po vzniku Československej republiky v roku 1918, ktorej súčasťou sa stalo Slovensko, bol prijatý tzv. recepčný zákon č. 11/1918
Sb. zák. a nar. z 28. 10. 1918, čím sa recipoval uhorský
právny poriadok platný do toho dňa na slovenskom území. Verejní notári pôsobiaci na Slovensku zväčša zanechali na seba pamiatku ako na osoby, ktoré napĺňali
predstavu dôstojných predstaviteľov notárstva. Vo vedomí tých, s ktorými prišli do styku pri výkone svojho povolania, ostalo zadefinované, že s povolaním notára sú nerozlučne späté také aspekty jeho výkonu ako rozvážnosť,
dôveryhodnosť, poctivosť, bezpečnosť a právna starostlivosť. Usilujeme sa byť nástupcami hodnými kráľovského
verejného notárstva (po roku 1918 verejného notárstva)
rovnako ako naši kolegovia – notári v Maďarsku. Po roku
1948 došlo v Československu k zásadnej zmene spoločensko-hospodárskych pomerov, čo sa nemohlo nedotknúť aj notárstva. Notárstvo sa považovalo za buržoáznu inštitúciu, ktorej úlohou bolo ochraňovať a upevňovať
súkromné vlastníctvo a s tým spojené spoločenské pomery. Napríklad v rozbore ministerstva spravodlivosti sa uvádza: „Niektorí notári nedokázali nájsť správny
postoj k pracujúcim, že sa väčšou intenzitou zaoberali
majetkovými záležitosťami majetných osôb z radov bývalej buržoázie.“ Našťastie sa nepresadili tendencie
smerujúce k úplnému zrušeniu notárstva a k následnému rozdeleniu jeho úloh medzi súdy a advokáciu. V tom
istom rozbore sa ďalej píše: „Notárstvo má aj v spoločnosti budujúcej socializmus svoje oprávnenie a význam,
pretože v socializme súbežne s rozvojom socialistického
vlastníctva vyrastá jeho obdoba – osobné vlastníctvo,
ktoré sa rozrastá zvyšovaním životnej úrovne občanov.“
Vládnuci režim si však prispôsobil notárstvo svojim potrebám – k etatisticky centrálne plánovanému národnému hospodárstvu. Notárstvo bolo dňom 1. januára 1952
zoštátnené, a to zákonom č. 116/1951 Zb. o štátnom notárstve. Z organizačného hľadiska sa v obvodoch okres-
ars notaria 2/13
ných súdov zriadili štátne notárstva. Notárstvo sa stalo
splnia, príde na rad privatizácia notárstva. Dňa 1. januá­
štátnym úradom, notári a notárski zamestnanci štátnyra 1993 nadobudol účinnosť zákon SNR č. 323/1992 Zb.
mi zamestnancami. To dobré, čo je v notárstve – jeho
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
dobrý duch, sa však ani v tomto systéme nestratil. Za
V prechodných a záverečných ustanoveniach tohto zátakmer 40 rokov existencie sa zo štátneho notárstva vykona § 98 ustanovoval, že „notárom podľa tohto zákona sa stáva ten, kto bol vo
vinula solídna štátna inštitúfunkcii
štátneho notára ku
cia justičného typu, ktorá si
Verejní notári pôsobiaci na Slovensku
dňu
zrušenia
štátnych nozískala dôveru obyvateľstva.
zväčša zanechali na seba pamiatku ako na
társtiev a požiadal ministra
Nikdy si však celkom nezísosoby, ktoré napĺňali predstavu dôstojných
v lehote do 30 dní odo dňa
kala dôveru predstaviteľov
predstaviteľov notárstva. Vo vedomí
účinnosti tohto zákona o vymoci, nebola to represívtých, s ktorými prišli do styku pri výkone
menovanie za notára podľa
na inštitúcia, nezasahovala
svojho povolania, ostalo zadefinované, že
tohto zákona do sídla súdu
mocensky, svojou činnosťou
s povolaním notára sú nerozlučne späté
prvého stupňa, v ktorom
napomáhala usporiadať mataké aspekty jeho výkonu ako rozvážnosť,
bol naposledy vymenovaný
jetkové vzťahy medzi občandôveryhodnosť, poctivosť, bezpečnosť
do funkcie štátneho notámi, udržiavala v povedomí
a právna starostlivosť.
ra“. Z celkového počtu 220
obyvateľstva rešpekt k vlastštátnych notárov využilo túto
níctvu. To sa odrazilo v jej
možnosť 182 štátnych notárov, ktorí sa stali členmi Nopostavení v rámci justičných orgánov. V jej materiálnom
társkej komory Slovenskej republiky zriadenej zákonom
vybavení bolo iba to, čo už súdy nepotrebovali.
(ďalej len komora). Tí, ktorí túto možnosť nevyužili, sa
Čo sa týka personálneho obsadenia, postupne odchástali sudcami. Rezort spravodlivosti ich ako dobrých oddzali bývalí verejní notári. Po roku 1970 však boli na štátborníkov prevzal.
ne notárstva preradení sudcovia, odborne vyspelí, no poUstanovujúca konferencia komory sa konala dňa 6. jaliticky nespoľahliví, čím však došlo k zvýšeniu odbornej
nuára 1993. Prebehla v hektickom ovzduší, čo je však už
úrovne štátnych notárstiev. V sedemdesiatych a osemtéma pre históriu. Na tejto konferencii sa zvolili orgány
desiatych rokoch nastúpila z univerzít nová odborne
komory a prijali sa jej interné predpisy, ktoré zákon vyvzdelaná generácia právnikov, ktorá bola pripravená na
žaduje na jej riadne fungovanie. 182 bývalých štátnych
spoločenské zmeny črtajúce sa na obzore.
úradníkov sa z večera do rána stalo notármi vykonávajúV Československu došlo k zmene spoločenských pomecimi svoju činnosť na báze slobodného povolania a stali
rov po udalostiach 17. novembra 1989. Štátni notári boli
sa aj nositeľmi verejného úradu, manažérmi a adminisna spoločenské zmeny pripravení. Vytvorili organizáciu
trátormi svojich kancelárií, zamestnávateľmi svojich zaštátnych notárov – Notársku komoru Slovenska, ktorá si
mestnancov, čomu sa museli za pochodu učiť. Navyše
ako cieľ vytýčila obnoviť výkon notárskej činnosti na báze
tí, ktorí boli vo funkciách samosprávy komory, museli ju
slobodného povolania a na princípoch rímskej právnej
začať budovať v zložitých podmienkach nového štátu.
kultúry. Išlo o zložitý proces ešte v rámci bývalej federá1. január 1993 je dátum, keď vznikla samostatná a suvecie, kde sa úzko spolupracovalo s českými štátnymi norénna Slovenská republika. Notári vo svojich krajinách
tármi a ich komorou. Sídlo moci bolo v Prahe, kde sa pribývajú skutočnými vlastencami, a to platí aj pre slovenjímali kľúčové rozhodnutia. Českí kolegovia boli k týmto
ských notárov, ktorí si zobrali za svoje, že budovaním
procesom bližšie a značnou mierou sa podieľali na pronotárstva pomáhajú budovať právny štát, že silné, nezácese odštátňovania notárstiev. Z medzinárodného hľavislé a nestranné notárstvo
diska nemožno zabudnúť na
je jeho nevyhnutnou zložkou
pomocnú ruku, ktorú nám
Notári vo svojich krajinách bývajú
a že bez jeho efektívneho
v tejto etape poskytli predoskutočnými vlastencami, a to platí aj pre
fungovania nemožno plniť
všetkým rakúski notári a ich
slovenských notárov, ktorí si zobrali za
dôležité úlohy štátu na úseku
komora. S cieľom odštátsvoje,
že
budovaním
notárstva
pomáhajú
preventívnej spravodlivosti.
niť notárstva bolo potrebné
budovať právny štát, že silné, nezávislé
Bolo to obdobie hlbokých
prijať súbor 11 federálnych
a nestranné notárstvo je jeho nevyhnutnou
spoločensko-ekonomica republikových zákonov,
zložkou a že bez jeho efektívneho
kých zmien a prechodu na
pričom sa predpokladalo, že
fungovania nemožno plniť dôležité úlohy
trhové hospodárstvo. S tým
nadobudnú účinnosť 1. júla
štátu na úseku preventívnej spravodlivosti.
súviselo oživenie vlastníc1992. Napokon to bolo 1. jakych vzťahov, čo sa prejavilo
nuára 1993. Odštátneniu
v enormnom zvýšení nápadu dedičských vecí. Z celosponotárstva bránila paradoxne jeho dobrá povesť a vysoločenského hľadiska sa prejavoval ako obrovský probká odbornosť štátnych notárov. Nová demokratická lelém vysoký počet nevybavených dedičských vecí, ktorých
gislatíva totiž kládla na bedrá štátnych notárstiev veľa
bolo v roku 1994 vyše 200 000. To sa stalo aj politickým
kompetencií v rámci reštitúcií s tým, že až sa tieto úlohy
>>
>>
17
>> Dianie v komore
problémom a jednou z tém predvolebnej kampane do
nisterstva spravodlivosti tendencie premeniť slobodný
parlamentných volieb v roku 1994. Minister spravodlivýkon notárstva na podnikanie. Keby sa naše povolanie
vosti musel logicky tento problém riešiť, preto bola jeho
zmenilo na podnikanie zamerané na zisk, nastal by úpaprvým krokom novela Notárskeho poriadku a pomerne
dok profesionálnych štandardov, odpadla by úcta k provysoké zvýšenie počtu notárov. Komora aktívne vstúpifesionálnym hodnotám, existencia notárstva latinského
la do tohto procesu, vedomá si toho, že zvýšenie počtu
typu by v Slovenskej republike zanikla. Našťastie sa aj
notárov problém nevyrieši. Navrhla legislatívne riešenie,
s pomocou medzinárodnej notárskej diplomacie tenprijatie inštitútu osvedčenia o dedičstve, kde by notár
to krok podarilo odvrátiť a parlament takýto návrh záv zákonom stanovených prípadoch sám končil dedičské
kona odmietol. Následky týchto atakov však slovenské
konanie vo vlastnej kompetencii, čím by sa odbúrali pronotárstvo pociťuje dodnes, napríklad neopodstatnené
cesné bariéry brzdiace celý proces. Po prijatí tohto inštia enormné, takmer 100-percentné zvýšenie počtu notútu sa ukázalo, že komora má pravdu. V druhej polovici
társkych úradov z roku 2004. Po parlamentných voľbách
deväťdesiatych rokov minulého storočia sa vysoký počet
v roku 2006 nastala konsolidácia pomerov, postupne
nevybavených dedičských vecí stal minulosťou. Málokebolo potrebné vyrovnať sa s následkami atakov z rokov
dy sa tak otvorene preukáže, že pomerne drobná legis2003 – 2005. V rokoch 2008 – 2009 sa podarilo posilniť
latívna úprava dokáže vyriešiť závažný problém. Notári
postavenie notára ako súdneho komisára v dedičských
v tomto období nezabúdali ani na vlastnú notársku činveciach, posilniť postavenie notárskej zápisnice ako venosť, čiže spisovanie listín o právnych úkonoch, osvedrejnej listiny v katastrálnom konaní.
čovaciu činnosť, notárske úschovy atď. Povzbudením pre
V súčasnosti prebiehajú v Slovenskej republike práce
komoru bolo prijatie do Medzinárodnej únie latinského
na rekodifikácii súkromného práva a pracuje sa na nonotárstva (U.I.N.L.) v roku 1994. Koncom deväťdesiavých kódexoch občianskeho práva hmotného aj procestych rokov sa naplnili očakávania spojené s odštátnením
ného. V komisiách, ktoré tieto normy pripravujú, majú
notárstva, existovala fungujúca samospráva notárov,
notári svoje zastúpenie. Pri týchto prácach vychádzame
komora sa stala uznávanou profesijnou právnickou kozo zásady súkromného práva, že občania môžu na zámorou, notárske úrady plnili zverené kompetencie, noklade slobodného rozhodnutia najlepšie uplatniť svoje
társky stav si udržal dôveru verejnosti, ktorá je v notárindividuálne záujmy a hospodárske potreby, zabezpeskom povolaní nevyhnutná.
čiť si tak svoj prospech, čo
V tomto období bol badav konečnom dôsledku vedie
teľný nástup informačných
k prosperite spoločnosti.
V Slovenskej republike v súčasnosti pracuje
technológií do práce notárPreto sa má aj štát zásadne
345 notárov vo svojich kanceláriách
stiev. Keď sa začali práce na
zdržať zásahov do súkromvybavených modernou technikou
reforme záložného práva,
noprávnej oblasti. Nemôže
zastrešenou Centrálnym informačným
ministerstvo spravodlivosti
sa však zbaviť svojej zodposystémom komory, zamestnávajúcich
vyhlásilo výberové konavednosti a postavenia ako
stovky kvalifikovaných zamestnancov.
nie na vedenie registra zágaranta právnych istôt svoložných práv k hnuteľným
jich občanov. Ako rozumný
veciam. Komora vyšla z tohto výberového konania ako
a demokratický štát sa však snaží nevstupovať do týchto
najúspešnejšia. Od počiatku bola zrejmá jedna skutočvzťahov priamo, ale využíva na to ním vytvorenú inštitúnosť, že toto je šanca nasmerovať slovenské notárstvo
ciu, ktorou je latinské notárstvo zabezpečujúce právne
na vyššiu úroveň a urobiť ho do budúcnosti konkurenvzťahy tam, kde to má mimoriadny význam pre stabilitu
cieschopným. Vybudovali sme Centrálny informačný
spoločnosti všeobecne.
systém komory a v rámci neho spolu sedem notárskych
centrálnych registrov. Zákony, ktoré upravovali jeho
V Slovenskej republike v súčasnosti pracuje 345 notárov
funkcionalitu, nadobudli účinnosť dňa 1. januára 2003,
vo svojich kanceláriách vybavených modernou techniv deň desiateho výročia obnovenia slobodného notárstva
kou zastrešenou Centrálnym informačným systémom
latinského typu v Slovenskej republike. Posilnili sa komkomory, zamestnávajúcich stovky kvalifikovaných zapetencie notárstva, notári začali pracovať s modernými
mestnancov, z toho viac ako päťdesiat notárskych kanditechnológiami postavenými na báze internetu. Kanceládátov a vyše sto notárskych koncipientov. Títo všetci sú
rie notárov sa stali modernými úradmi pripravenými na
pripravení plniť úlohy štátu na úseku preventívnej spraďalší rozvoj.
vodlivosti vo zvýšenom rozsahu ako doteraz. Veríme, že
Dňa 1. mája 2004 Slovenská republika vstúpila do Eupripravovaná rekodifikácia súkromného práva pomôže
rópskej únie, pre komoru vznikli nové úlohy na medziodstrániť najväčší súčasný problém slovenského notárnárodnom úseku, komora sa stala plnoprávnym členom
stva, ktorým je nedostatočné využitie jeho kapacít.
Komisie notárstiev Európskej únie (CNUE). Bolo to však
JUDr. Karol Kovács
aj obdobie, keď sa nad notárstvom v Slovenskej repubprezident NK SR
like začalo zmrákať. V rokoch 2003 – 2005 vzišli z mi-
>>
18
ars notaria 2/13
Recenzia
Reprezentatívna publikácia Notárstvo na Slovensku JUDr. Mariana Mikla, ktorá vychádza pri
príležitosti 20. výročia slobodného notárstva na Slovensku, predstavuje prvé podrobné knižné
spracovanie dejín notárskeho povolania na našom území od prijatia zákona o kráľovských
verejných notároch v roku 1874 až po slobodné kreovanie notárskeho povolania v roku 1993.
Vydanie publikácie iniciovala Notárska komora Slovenskej republiky vedená, ako píše v predslove ku knihe
JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory Slovenskej republiky, snahou oboznámiť „širšiu verejnosť
s dejinami slovenského notárstva, aby spoznala podstatu notárskej profesie, čo zároveň pomôže odbúrať
nesprávne stereotypy, ktoré ešte aj v dnešných časoch
prevládajú pri náhľade na notárske činnosti“.
Autor JUDr. Marian Mikl, krátko predstavený v publikácii notárkou JUDr. Magdalénou Valušovou ako „nestor
slobodného notárstva na Slovensku, iniciátor a jeden
z hlavných tvorcov právnych predpisov a inštitucionalizovania súčasnej podoby slovenského notárstva a legenda svojho odboru“, zasvätil svoj život notárstvu. Od
roku 1977 pracoval ako štátny notár v Štátnom notárstve
v Martine, od roku 1993 ako notár v Martine, po vzniku
Notárskej komory Slovenskej republiky pôsobil ako jej
viceprezident a člen prezídia.
Monografia mapujúca časový úsek histórie notárstva od
roku 1874 po rok 1993 je členená na dve časti a šesť kapitol. Prvá časť sa zaoberá jednotlivými časovými úsekmi
dejín notárstva: Kráľovskí verejní notári v období rokov
1874 až 1918 (1. kapitola), Vývoj notárstva na Slovensku
a Podkarpatskej Rusi v období rokov 1918 až 1948 (2. kapitola), Notárstvo za komunistického režimu (3. kapitola)
a Konštituovanie notárstva ako slobodného povolania po
roku 1989 (4. kapitola). Druhá časť sa venuje prierezovo
dvom špecifickým témam, ktorými sú Odmena notára
19
>> Dianie v komore
a notárske poplatky (5. kapitola) a Disciplinárne konanie v rokoch 1874 až 1993 (6. kapitola). V závere je kniha
doplnená krátkym životopisom autora, cudzojazyčným
resumé a prehľadom literatúry a prameňov.
Autor v jednotlivých kapitolách podáva výklad základných medzníkov vývoja notárstva daných období. Odborne výstižne a pritom prístupnou formou vytvára plastický
obraz jednotlivých dejinných etáp vývoja notárstva v kontexte vývoja spoločnosti. Neobmedzuje sa pritom iba na
základné predpisy upravujúce postavenie notára, ale
jeho výklad nachádza súvislosti aj s inými právnymi normami a dobovou právnou úpravou v zahraničí. Vysvetľuje postavenie, význam a právomoci notára, ale aj osudy
a postavenie stavovskej samosprávy. Približuje osudy
notárstva nielen na území dnešného Slovenska, ale aj
osudy notárov na Podkarpatskej Rusi v časoch 1. ČSR či
na anektovanom území po Viedenskej arbitráži. Osobitne
pútavo sú opísané konštituovanie slobodného notárstva
po roku 1989, vznik komory, jej medzinárodné uznanie
a príprava nového zákona o notároch. Zaujímavá je aj
kapitola venovaná vývoju disciplinárneho konania, ktorá
nielen objasňuje pojem disciplinárneho previnenia, ale
je ilustrovaná aj konkrétnymi prípadmi z minulosti a vysvetľuje postavenie Disciplinárneho súdu pre verejných
notárov (pôsobil pri Vrchnom súde v Bratislave, mal 5
členov, z toho dvoch notárov delegovaných komorou).
Monografia zaujme čitateľa obsahovo bohatou textovou
časťou a mimoriadne príťažlivou grafickou úpravou, do
20
ktorej zaodel text Mgr. Ivan Riabič. V texte sú priebežne zaradené reprodukcie notárskych listín s odtlačkami
pečiatok a pečatí notárov (predvolania, zápisnice, zmluvy
a korešpondencia notárov navzájom alebo s komorou),
ale aj titulné strany právnych predpisov o notároch a zoznamy notárov (1938, 1981) pochádzajúce zo zbierky
autora a archívu Notárskej komory Slovenskej republiky. Dobové reálie približujú aj reprodukcie poštových
známok, dobových platidiel, úradných novín, fotografie
pečatidla, písacieho stroja a pomníka notára, ktoré čitateľa vťahujú do jednotlivých období. Grafická časť pritom
plní nielen ilustračnú, ale aj informačnú funkciu. Jednak
tým, že umožňuje poznať grafickú úpravu a podobu historických listín vytvorených notármi (ktorá je sama osebe významným svedectvom o práci notárov v minulosti)
a jednak sú všetky dobové dokumenty graficky spracované tak, že dovoľujú čitateľovi oboznámiť sa s ich obsahom. Čitateľ tak neodolá pokušeniu pokračovať v čítaní
autorovho textu skúmaním jednotlivých listín majúcich
doplňujúcu výpovednú hodnotu (listiny sú citlivo, ale bez
narušenia vzhľadu anonymizované). Práve tieto informácie podané bez komentára autora umožňujú dotvoriť
si predstavu o jednotlivých etapách histórie notárstva
(napríklad turbulencie svetovej vojny, začiatky etapy socializmu). Prostredníctvom reprodukcií notárskych listín spoznáva čitateľ aj prácu a mená niektorých notárov
– dr. Samo Galanda, notár v Turčianskom Sv. Martine,
dr. Jur Janoška, notár v Trnave, dr. Ladislav Štefánik,
ars notaria 2/13
notár v Spišskej Novej Vsi (brat M. R. Štefánika), dr. Viktor Dušek, notár v Bratislave, dr. Vladimír Daxner, notár
v Rimavskej Sobote atď.
Notárstvo a advokácia ako klasické právnické povolania
existovali mnoho rokov popri sebe a vzájomne sa ovplyvňovali a dopĺňali. V niektorých dejinných etapách čelili
podobným problémom a samospráva oboch povolaní
musela vybojovať svoj boj o vzkriesenie, aby obe tieto
povolania boli dnes slobodné. Poznať históriu notárstva
popri histórii advokácie je preto obohacujúce aj pre advokátov.
V predslove k monografii napísal JUDr. Karol Kovács:
„Notár je základnou zložkou výkonu právnej prevencie
v rámci úloh štátu na úseku výkonu spravodlivosti, je
predstaviteľom pokojnej a dobrovoľnej realizácie práva,
poskytuje spravodlivosť a právnu bezpečnosť v normál-
nom právnom živote v čase, keď sa právne vzťahy tvoria.“
Recenzovaná publikácia pripomína túto skutočnosť
a prispieva k budovaniu stavovskej hrdosti notárov, ale
v širšom kontexte aj k mapovaniu dejín práva a právnických profesií u nás.
Vysoká obsahová úroveň a grafická úprava zaraďuje monografiu k najlepším právno-historickým dielam publikovaným na Slovensku. Publikácia JUDr. Mariana Mikla
je tak pripravená zaujať dôstojné miesto v knižnici každého slovenského právnika či historika, ktorý z nej môže
čerpať poučenie o minulosti právnictva na Slovensku.
JUDr. Peter Kerecman, PhD.
Autor je advokátom so sídlom v Košiciach a členom predsedníctva
Slovenskej advokátskej komory a podpredsedom redakčnej rady
Slovenskej advokátskej komory
Notárstvo na Slovensku
Notárska komora Slovenskej republiky pri príležitosti
20. výročia obnovenia slobodnej notárskej profesie na
Slovensku a pri príležitosti budúcoročného 140. výročia prijatia uhorského zákonného XXXV/1874 o kráľovských verejných notároch iniciovala vydanie publikácie
Notárstvo na Slovensku od autora JUDr. Mariana Mikla, notára so sídlom v Martine. Reprezentačnú publikáciu pripravilo a vydalo Vydavateľstvo Ivan Riabič –
IVART na sklonku roku 2012.
Kniha približuje históriu inštitúcie notárstva na území
dnešného Slovenska od prijatia zákona o verejných notá­
roch v roku 1874 cez jeho zrušenie v roku 1949 až po jeho
opätovné kreovanie ako slobodného povolania v roku 1993.
Prvá časť tejto prevažne faktografickej monografie
dokumentuje historické súvislosti, ktoré – či už v dobrom, alebo v zlom – ovplyvňovali počas minulých dvoch
storočí vývoj inštitúcie notárstva na území Slovenska
a čiastočne aj Podkarpatskej Rusi. Čitateľ sa dozvie
o vtedajších vzájomných vzťahoch medzi notármi, ich
samosprávou a štátnou správou, teda o tom, čo už
časom zapadlo do zabudnutia, ale v danej historickej
etape významne formovalo notársky stav.
Druhá časť je venovaná vývoju právnej úpravy notárskej odmeny. Túto časť autor spracoval priebežne za
celé sledované obdobie (1874 – 1993) z dôvodu príbuznosti jednotlivých právnych úprav, ktoré často na seba
nadväzovali a vzájomne sa podmieňovali. Záver druhej
časti autor venoval disciplinárnemu konaniu.
Monografia uľahčí notárom, ale aj ostatnej právnickej
verejnosti porovnanie jednotlivých etáp vývoja notárstva
v sledovanom období. Poznaním minulosti im tak dáva
možnosť hodnotiť klady a zápory súčasnej právnej úpra­
vy a vytvárať si vlastné názory o ďalšom smerovaní notár­
stva na Slovensku. Môže poslúžiť aj ako vhodná študijná pomôcka pre notárskych koncipientov a kandidátov.
Publikácia má rozsah 216 strán formátu A4, je bohato
ilustrovaná a uložená v kartónovom obale s potlačou.
Cena: 33,80 € + poštovné. Záujemca si ju môže objednať písomne na adrese: Notárska komora Slovenskej
republiky, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, alebo e-mailom na adrese: [email protected]
JUDr. Marian Mikl
autor publikácie a notár so sídlom v Martine
21
>> Dianie v komore
Z osláv 20. výročia slobodného
notárstva na Slovensku
V dňoch 16. a 17. mája tohto roka sa v Bratislave konal medzinárodný kongres pri príležitosti
20. výročia obnovenia slobodného notárstva v Slovenskej republike.
Pozitívny ohlas zo stretnutia pri príležitosti 15. výročia
obnovenia slobodného notárstva, ktoré sa konalo v septembri roku 2008, a renomé slovenských notárov ako
výborných organizátorov odbornej a spoločenskej časti
programu spôsobili, že na tohtoročné pozvanie NK SR
reagovali zvýšeným záujmom nielen naši notári, ale aj
zahraniční hostia. Na odbornú časť programu sa prihlásilo 170 účastníkov a o účasť na galavečere prejavilo
záujem spolu so sprievodnými osobami až 240 našich
a zahraničných hostí.
Príhovor Dr. Franka Molitora, prezidenta Rady notárstiev
Európskej únie (CNUE)
Uvítacie stretnutie v Carlton Hall hotela Blu Radisson Carlton,
sprava: Dr. André Michielsens, viceprezident CNUE, Dr. Pierre
Becqué, generálny sekretár Medzinárodnej únie notárstva (UIN),
Dr. Frank Molitor, prezident CNUE, Dr. Helmut Fessler, čestný
prezident UIN, JUDr. Jozef Opatovský, čestný prezident Notárskej
komory SR, Dr. Klaus Woschnak, čestný prezident rakúskeho
notárstva a ich sprievodné osoby
22
Vo štvrtok podvečer 16. 5. 2013 sa zúčastnilo uvítacieho
stretnutia v Carlton Hall hotela Blu Radisson Carlton 190
účastníkov kongresu a ich sprievodných osôb. Súčasťou otváracieho ceremoniálu bola aj výstavka fotografií
mapujúcich históriu slovenského notárstva a originálov
dobových písomností (vzorov voskových pečatí, úradných pečiatok, sľubu notára a podobne) pochádzajúcich
z osobných spisov notárov z archívu Verejnonotárskej
komory v Bratislave. Prítomní notári súčasne prevzali
z rúk prezidenta a viceprezidenta NK SR Pamätný list
NK SR vydaný práve pri príležitosti 20. výročia obnovenia
slobodného notárstva v Slovenskej republike.
Odborná časť kongresu sa konala 17. 5. 2013 takisto
v priestoroch hotela Blu Radisson Carlton. Pozvanie
NK SR prijali JUDr. Monika Jankovská, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
Dr. Frank Molitor, prezident Rady notárstiev Európskej
únie, Dr. André Michielsens, viceprezident Rady notárstiev CNUE a Dr. Helmut Fessler, čestný prezident
Medzinárodnej únie notárstiev. Naše pozvanie prijali
a odbornej časti programu sa zúčastnili aj zástupcovia
partnerských notárstiev, a to Notárskej komory Českej
republiky na čele s prezidentom Dr. Martinom Foukalom, prezidentka Chorvátskej notárskej komory Dr. Lucija Popov. Privítali sme aj delegáciu poľského notárstva
na čele s prezidentom Dr. Tomaszom Janikom, delegáciu maďarského notárstva na čele s prezidentom Dr.
Ádámom Tóthom, delegáciu Rakúskej notárskej komory
na čele s prezidentom doc. Dr. Ludwigom Bittnerom,
delegáciu nemeckej Spolkovej notárskej komory na čele
s Dr. Petrom Huttenlocherom a zástupcu prezidenta
francúzskeho notárstva a generálneho sekretára Medzinárodnej únie notárstiev Dr. Pierra Becqué.
Po otváracom prejave prezidenta NK SR JUDr. Karola
Kovácsa sa prítomným prihovorila štátna tajomníčka MS
SR JUDr. Monika Jankovská. S pozdravnými príhovormi
následne vystúpili Dr. Frank Molitor, prezident Rady notárstiev Európskej únie, Dr. Martin Foukal, prezident NK
Českej republiky, a Dr. Ádám Tóth, prezident maďarskej
notárskej komory.
Postaveniu notára v právnom štáte sa vo svojej prednáške venoval profesor JUDr. Ján Svák, DrSc., generálny riaditeľ sekcie edičných činností Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a rektor Paneurópskej
ars notaria 2/13
Účastníci odbornej časti medzinárodného kongresu (v prvom rade
vpravo pozvaní zahraniční hostia)
Príhovor JUDr. Moniky Jankovskej, štátnej tajomníčky
Ministerstva spravodlivosti SR
Pozdrav Dr. Ádáma Tótha, prezidenta Notárskej komory
Maďarska
Príhovor Dr. Klausa Woschnaka, čestného prezidenta rakúskeho
notárstva, na tému Spomienky spred 20 rokov
Odovzdanie pamätnej medaily UIN na slávnostom galavečere,
sprava: Dr. Pierre Becqué, generálny sekretár UIN, JUDr. Karol
Kovács, prezident Notárskej komory SR, Dr. Jean-Paul Decorps,
prezident UIN, tlmočníčka a moderátorka večera
Slávnostná prezentácia publikácie Notárstvo na Slovensku,
zľava: JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory SR,
JUDr. Marian Mikl, notár v Martine a autor publikácie, zástupca
vydavateľa a moderátor
Slávnostný galavečer v priestoroch Slovenskej filharmónie, Reduta
Vystúpenie hudobnej skupiny Fragile
23
>> Dianie v komore
JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory SR, a JUDr. Martin
Foukal, prezident Notárskej komory ČR, pri odovzdávaní daru
vysokej školy v Bratislave. Náročnú tému prednášky pán
profesor spracoval a predniesol sviežim a zaujímavým
spôsobom vyvolávajúcim pozornosť, ktorý navyše oboha­
til o vtipné obrázkové projekcie. Prednáška sa stretla
s nesmiernym záujmom našich a zahraničných hostí
a v závere vyčarovala úsmev na našich tvárach a dlhotrvajúci oceňujúci aplauz.
Formovanie notárstva pred 20 rokmi, tentoraz však z pohľadu spoza našich hraníc, priblížil čestný prezident rakúske­
ho notárstva a Rady notárstiev Európskej únie Dr. Klaus
Woschnak, ktorý rovnako ako Dr. Helmut Fessler podporil
našich slovenských notárov v ich emancipačnom úsilí.
Odborná časť programu bola zavŕšená prezentáciou knihy Notárstvo na Slovensku 1874 – 1993 autora a nášho
kolegu JUDr. Mariana Mikla, notára v Martine. JUDr. Marian Mikl, aktívny účastník emancipačného úsilia spred
dvadsiatich rokov, bývalý viceprezident a člen Prezídia
NK SR, ale aj náš dvorný historik notárstva na Slovensku, prezentoval svoje spomienky na zbieranie archiválií
a štúdium písomností po našich predchodcoch. Pripomenul aj občianske a najmä ľudské postoje notárov pôsobiacich na Slovensku v medzivojnovom a povojnovom
období. Spoločne s vydavateľom knihy Mgr. Ivanom
Riabičom, ktorý je aj autorom výtvarného a grafického
riešenia publikácie, knihu Notárstvo na Slovensku obradne zapečatili pečatným voskom a odovzdali do rúk
prezidenta NK SR JUDr. Karola Kovácsa so žiadosťou,
aby sa pečať rozlomila pri prezentácii novej knihy, ktorá
by mala mapovať vývoj notárstva na Slovensku po roku
1993. Vklad JUDr. Mariana Mikla k mapovaniu histórie
notárstva na Slovensku, ako aj prezentáciu jeho spomienok, názorov a úvah ocenili prítomní účastníci kongresu
búrlivým „standing ovation“. Osobitne treba pripomenúť,
že moderovanie odbornej časti kongresu zvládla na profesionálnej úrovni naša notárska kandidátka JUDr. Kata­
rína Svitanová, PhD.
Pre sprievodné osoby účastníkov odbornej časti programu bola v dopoludňajších hodinách zabezpečená odborná
prehliadka historickej časti Bratislavy spojená s návštevou Galérie mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci, s aktuálnou inštaláciou výstavy – Umelecké poklady. Secesia.
Veľká koncertná sieň Slovenskej filharmónie v Redute
bola miestom, kde sa konala spoločenská časť medzinárodného kongresu. Moderátorkou spoločenského večera bola populárna televízna moderátorka Andrea Pálffy-Belányi. Po otváracom valčíku párov z tanečného klubu
Interklub Madit a príhovore JUDr. Karola Kovácsa sa
prítomným prihovoril Jean Paul Decorps, prezident medzinárodnej únie notárstiev UIN. V prvej časti galavečera
zazneli operné piesne, s ktorými vystúpili Sisa Sklovská
a sólista opery SND Otokar Klein. Spev v štýle a cappella, teda bez hudobných nástrojov, predviedla skupina
Fragile. Počas večere zneli príjemné melódie v podaní
harfistky Márie Kmeťkovej. Predpolnočný program, ktorý sa začal exhibičným vystúpením majstrov SR v spoločenských tancoch, vyvrcholil strhujúcim temperamentným vystúpením virtuóznych Cigánskych diablov a Sisy
Sklovskej, ktorá vlastným spôsobom roztancovala na
parkete aj dvoch našich zahraničných hostí. Polnočná
oldies music & disco boli bodkou za bohatým spoločenským večerom, ktorý sa skončil až nadránom.
Myšlienky, ktoré odzneli v odbornej časti programu, ako
aj uznanlivé vyjadrenia hostí Medzinárodného kongresu
pri príležitosti 20. výročia obnovenia slobodného notárstva v Slovenskej republike nás môžu oprávnene napĺňať
hrdosťou na náš stav a jeho históriu a zdravým stavovským sebavedomím. Preto si pripomeňme slová klasika,
ktoré sú zvečnené aj na pamätných listoch vydaných NK
SR: „Za šťastných pokladáme tých, ktorým bohovia dopriali buď vykonávať, čo je hodné zaznamenania, alebo
zaznamenať, čo je hodné prečítania. Najšťastnejší sú
však tí, ktorým bolo dopriate oboje.“ (C. Plinius Caecilius
Secundus Liber Sextus (3.16)).
JUDr. Ivan Lošonský, PhD.
člen prípravného výboru osláv 20. výročia
slobodného notárstva na Slovensku
JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident Notárskej komory SR, pri
podpisovaní a odovzdávaní Pamätných listov NK SR notárom
24
JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka redakčnej rady ARS NOTARIA
ars notaria 2/13
>> Aktuálne z NK SR
Oslavy 20. výročia vzniku
slobodného notárstva
v krajinách Vyšehradskej štvorky
Notárstvo v susedných krajinách po zmene politického systému začiatkom deväťdesiatych rokov
minulého storočia muselo nutne reagovať na nové spoločenské pomery, ktoré táto zmena priniesla.
Poľská republika
V Poľskej republike má notárstvo svoje miesto už od
13. storočia, odkedy pochádza prvý známy dokument vyhotovený notárom. Moderní notári boli zavedení vo Varšavskom vojvodstve spolu s Code Napoleon v 19. storočí
a ich úlohou bolo v rámci ich postavenia ako verejného
činiteľa vypracovať dokumenty a zmluvy podľa vyhlásení a vôle strán. Na túto tradíciu po štyridsiatich rokoch
štátneho notárstva nadviazal aj vznik slobodného notárstva, ktoré bolo uzákonené dňa 14. 2. 1991. Pri príležitosti osláv 20. výročia tohto medzníka sa v Kráľovskom
paláci vo Varšave konala medzinárodná konferencia. Na
nej sa odovzdalo najvýznamnejším poľským notárom 12
štátnych vyznamenaní a vyzdvihol sa ich prínos pri výkone práva a spravodlivosti. Prezident Poľskej republiky
a minister spravodlivosti notárom poďakovali nielen za
vyhotovovanie úradných dokumentov, ale aj za ich bezplatnú pomoc klientom v oblasti práva, za humanitárnu
pomoc pri prírodných katastrofách a pozitívne pôsobenie v oblasti medziľudských vzťahov. S prejavmi vystúpili
viacerí významní predstavitelia justície, ktorí zdôraznili
potrebu notára pri stanovení hraníc ekonomickej slobody a výhod a ochrane práv všetkých občanov, čím sa
znižujú riziká.
Maďarsko
V Maďarsku prevzali notári úlohu správy pravosti
v 14. storočí popri dôveryhodných miestach. V 15. storočí
sa notárske listiny stali rozšírenejšími a maďarskí notári vyhotovovali čoraz viac dokumentov. Cisársky dekrét
z 19. storočia rozšíril platnosť rakúskeho notárskeho
poriadku aj na územie Maďarska a činnosť a kompetencie notárov sa následne upravili zákonom z roku 1874,
nemenne až do roku 1949, keď bolo notárstvo zoštátnené. Zmenu priniesol zákon XLI z roku 1991, keď bolo
opätovne zavedené notárstvo latinského typu. V novembri 2012 sa v Maďarskom Šoprone konalo už tradičné
24. kolokvium stredoeurópskych notárov, ktorého časť
sa venovala práve oslave okrúhleho výročia vzniku slobodného notárstva v Maďarsku. Hlavnou témou kolokvia
bolo ústavné postavenie notárov a poskytovanie spravodlivosti v notárskych konaniach. Zástupca premiéra
Dr. Tibor Navracsics v úvodnom príhovore vyzdvihol činnosť notárov a v ďalších prednáškach sa téme kolokvia
venovali najmä Dr. Péter Paczolay, predseda Ústavného
súdu Maďarska, Dr. Tünde Handó, predsedníčka Štátneho súdneho úradu, Dr. Klaus Woschnak, notár v dôchodku z Rakúskej republiky, a z akademickej obce Dr. István
Varga, Ph.D., univerzitný docent a zástupca dekana na
Univerzite Eötvosa Lóránda. 20. výročie vzniku slobodného notárstva v Maďarsku bolo vyzdvihované aj v spoločenskom programe.
Česká republika
V Českej republike sa náznaky notárstva začali objavovať
už v 13. storočí a vývoj notárstva vrcholil v 14. storočí za
vlády Karola IV. Následný úpadok notárstva trval až do
19. storočia, keď bol prijatý už spomínaný rakúsky notársky poriadok a táto úprava ostala platná až do roku
1949. Vtedy zanikla notárska samospráva a notárstvo
bolo podľa sovietskeho vzoru zoštátnené. Obnova notárstva latinského typu nastala až v roku 1992 po prijatí
notárskeho poriadku v zákone č. 358/1992 Sb., ktorého
účinnosť bola stanovená dňom 1. 1. 1993. Pri príležitosti
obnovy slobodného notárstva sa v Prahe konala v apríli
2013 dvojdňová konferencia. Minister spravodlivosti ČR
JUDr. Pavel Blažek na nej predniesol slová: „Vy jste dokázali, že když stát přenese část působnosti, nemusí to
dopadnou špatně. Ba naopak. Dopadlo to lépe, než kdyby ji vykonával stát. Ministr má rád tu komoru, o které
neslýchá. A o vás neslýchám.“ Program konferencie bol
však najmä odborný a pracovný a prednášky sa týkali
hlavne rekodifikovaného Občianskeho zákonníka. V podvečer konferencie sa uskutočnil okrúhly stôl na tému
Aká je pridaná hodnota notárstva a čo môže notárstvo
ponúknuť v čase ekonomickej krízy, a to za prítomnosti
zástupcov vlády ČR, notárov a zahraničných hostí.
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
25
>> Aktuálne z NK SR
Informácie
o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR
a o vymenovaných notároch
24. – 26. 10. 2013Školenie notárov, miesto konania: Jasná
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky vymenoval:
• s účinnosťou od 24. 4. 2013:
Mgr. Katarínu Valušovú za notárku do sídla v Rimavskej Sobote v obvode Okresného súdu Rimavská Sobota,
JUDr. Zoru Chudovú za notárku do sídla v Turčianskych Tepliciach v obvode Okresného súdu Martin,
JUDr. Kristínu Štefánikovú za notárku do sídla v Tvrdošíne v obvode Okresného súdu Námestovo.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odvolal:
• s účinnosťou od 1. 6. 2013 z výkonu funkcie JUDr. Ladislava Borského, notára so sídlom Notárskeho úradu
v Spišskej Novej Vsi v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves, na jeho vlastnú žiadosť.
• s účinnosťou od 1. 7. 2013 z výkonu funkcie p. Evu Karellovú, notárku so sídlom Notárskeho úradu vo Vrbovom
v obvode Okresného súdu Piešťany, na jej vlastnú žiadosť.
• s účinnosťou od 1. 7. 2013 z výkonu funkcie JUDr. Helenu Szokolayovú, notárku so sídlom Notárskeho úradu
v Dunajskej Strede v obvode Okresného súdu Dunajská Streda, na jej vlastnú žiadosť.
Zľava: JUDr. Zora Chudová, vymenovaná za notárku do sídla v Turčianskych Tepliciach, JUDr. Denisa
Vargová, riaditeľka odboru Ministerstva spravodlivosti SR, Sekcia civilného práva, Odbor dohľadu nad
právnickými profesiami, Mgr. Katarína Valušová, vymenovaná za notárku do sídla v Rimavskej Sobote,
JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident NK SR, a JUDr. Kristína Štefániková, vymenovaná za notárku
do sídla v Tvrdošíne.
26
ars notaria 2/13
>> dávame do pozornosti
Anotácie
V časopise Ad Notam číslo 1/2013 dávame do pozornosti
článok s názvom Výzva soudního komisaře a účinky marného uplynutí lhůty k jejímu vyhovění autora – právnika
Mgr. Jiřího Bartoša. Autor v ňom približuje postup súdneho komisára pri zisťovaní procesne dôležitých skutočností, pri ktorých platia rovnaké pravidlá ako pri dokazovaní samotného hmotnoprávneho nároku. Treba dať
priestor účastníkom, aby sa mohli k doteraz zisteným
faktom a dôkazom vyjadriť a pripojiť aj výzvu o tom, že
účastníci sú povinní v konkrétnej lehote uviesť námietky
proti zamýšľanému procesnému rozhodnutiu a označiť
prípadné dôkazy. Podľa autora môže byť použitie výzvy
s doložkou predpokladajúcou určité účinky márneho
uplynutia výzvy konštruované iba tak, že ak sa účastník
v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že proti návrhu nemá námietky, nikdy nie tak, že sa v prípade
márneho uplynutia lehoty bude mať za to, že s návrhom
nesúhlasí. Autor pre úplnosť uvádza odkaz na uznesenie
Mestského súdu v Prahe, sp. zn. 24 Co 160/96 zo dňa 28.
6. 1996, publikované v Ad Notam 5/1996, podľa ktorého
vyjadrenie k závetu nie je neodvolateľným právnym úkonom, takže aj keby dotyčný zákonný dedič závet v stanovenej lehote uznal, môže svoje stanovisko následne
zmeniť. Aj keď takéto výzvy môžu súdnemu komisárovi zdanlivo ušetriť prácu, treba si uvedomiť, či možno
v konkrétnom prípade takúto výzvu učiniť a či márnym
uplynutím lehoty stanovenej na vyjadrenie boli skutočne
podľa zákona spojené uvažované právne účinky.
Našich čitateľov si dovoľujeme upozorniť na príspevok
Změny v obecném režimu uznávávání a výkonu soudních
rozhodnutí v civilních věcech v EU autora JUDr. PhDr.
Tomáša Břicháčka, Ph.D., v časopise Právní rozhledy
číslo 5/2013. Príspevok približuje existujúci režim uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí v občianskych veciach v nariadení Brusel I (k téme Brusel I bližšie pozri
ARS NOTARIA č. 2/2009, článok Uznávanie a vykonateľnosť cudzích rozhodnutí na území Slovenskej republiky autorky JUDr. Renáty Janákovej) a analyzuje zmeny
prijaté nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EU)
č. 1215/2012, ktoré plne nahrádza nariadenie Brusel
I Rady (ES) č. 44/2001.
V časopise Právní rozhledy číslo 6/2013 stojí za pozornosť komentovaný rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky: Časové obmedzenie plnej moci autorov Mgr.
Ondřeja Hrudu a Mgr. Evy Dobrovolné (Brno). Podstatou
sporu bola platnosť plnej moci, ktorú udelila navrhovateľka bez časového obmedzenia. Medzi navrhovateľkou
a odporcom súčasne existovala časovo obmedzená prí-
kazná zmluva. Odporca vykonal úkon – v mene navrhovateľky uzavrel kúpnu zmluvu na predaj pozemkov, a to
po ukončení platnosti príkaznej zmluvy. Konal však na
základe plnej moci, ktorá nebola odvolaná ani vypovedaná. Argumentácia navrhovateľky smerovala práve
k tomuto faktu, t. j. že zánikom príkaznej zmluvy sa automaticky končí platnosť plnej moci. S týmto názorom
sa stotožnil súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd. Odporca napadol rozsudok dovolaním. Následne Najvyšší
súd dospel k opačnému názoru. V odôvodnení rozsudku
rozlíšil existenciu dohody o plnej moci a samotnú plnú
moc ako jednostranný právny úkon splnomocniteľa.
Plná moc predstavuje osvedčenie o existencii a rozsahu
zastúpenia, ktoré splnomocniteľ vystavuje splnomocnencovi pre tretie osoby. Ide o jednostranný právny úkon,
ktorým splnomocniteľ vlastne oznamuje tretím osobám,
v akom rozsahu môže splnomocnenec konať v jeho
mene. Pre tretie osoby je preto rozhodujúci rozsah tohto
oprávnenia. Uvedená plná moc nebola časovo alebo inak
obmedzená a splnomocnenec konal v jej rozsahu, t. j.
práva a povinnosti vznikli priamo splnomocniteľovi. Ak
však má byť plná moc akýmkoľvek spôsobom obmedzená, musí to v nej splnomocniteľ uviesť. Dohoda o plnej
moci pôsobí zásadne medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Vo vzťahu k tretím osobám je rozhodujúci
obsah plnej moci, t. j. zánik právnych vzťahov z dohody,
ktorá upravuje interné vzťahy medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom, nemožno stotožniť so zánikom plnej moci. Ak nie je z plnej moci zrejmé jej časové alebo
iné obmedzenie, nemôže sa splnomocniteľ úspešne dovolať nedostatku plnomocenstva, ak tretia osoba konala
v dobrej viere a mohla rozumne predpokladať, že plná
moc bola udelená.
V súvislosti s reformou súkromného práva v Českej republike a novým Občianskym zákonníkom si dovoľujeme upozorniť na novú právnu úpravu osobných vzťahov
medzi manželmi a na staronový inštitút tzv. relatívnej
neúčinnosti (obdoba odporovateľnosti právneho úkonu).
Viac informácií nájdete v príspevkoch Nová právní úprava osobních vztahů mezi manžely autorov JUDr. Lenky
Westphalovej, Ph.D., a JUDr. Ondřeja Spáčila (Olomouc)
a Relativní neúčinnost v novém občanském zákonníku autora Mgr. Martina Lebedu (Brno), oba v časopise
Právní rozhledy číslo 6/2013.
Spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA:
JUDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady (prvá anotácia)
JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka (ostatné anotácie)
27
>> dávame do pozornosti
Výber judikatúry k Občianskemu súdnemu poriadku 2
– Konanie v prvom stupni
Medzinárodná a európska ochrana ľudských práv
Rok vydania:
2013
Počet strán:
866
Väzba:mäkká
Rok vydania:
2013
Počet strán:
560
Väzba:pevná
vyd. Iura edition
Publikácia prináša výber rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkajú tretej časti zákona č. 99/1963 Zb. (§79-200n) – Konanie v prvom
stupni. K jednotlivým paragrafom sú pridelené relevantné judikáty, pričom na okraji strany sa nachádzajú kľúčové pojmy na lepšiu a rýchlejšiu
orientáciu v knihe a špecifikujú problematiku judikátu.
Viera Strážnická a kolektív – vyd. Eurokódex
Kniha je komplexným spracovaním problematiky a prechádza od historického vývoja, koreňov a pôvodu ľudských práv cez prehľad rôznych
existujúcich systémov ochrany ľudských práv až po vybrané články Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ako aj relevantnú
aktuálnu platnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Občanské právo hmotné. Obecná část. Absolutní
majetková práva
Právo medzinárodných obchodných transakcií
Rok vydania:
2013
Počet strán:
308
Väzba:mäkká
Rok vydania:
2013
Počet strán:
304
Väzba:mäkká
Jan Hurdík a kolektív – vyd. Aleš Čeněk
Učebnica občianskeho práva hmotného v sebe prepája tri prístupy
k štúdiu občianskeho práva. Hlavnou témou je charakteristika občianskeho práva vo všeobecných univerzálnych obrysoch. Ďalej v potrebnej
miere oboznamuje s doterajším stavom občianskeho práva a zároveň
uvádza novú rekodifikovanú podobu českého občianskeho práva. Kniha
vymedzuje základnú charakteristiku súkromného práva a zameriava sa
najmä na rozbor všeobecnej časti občianskeho zákonníka a rozbor vecných práv a právneho nástupníctva.
Nový občanský zákoník
A. J. Bělohlávek, F. Černý, M. Jungwirthová,
P. Klíma, T. Profeldová, E. Šrotová – vyd. Aleš Čeněk
Rok vydania: 2012
Počet strán: 829
Väzba:pevná
Kniha je porovnaním doterajšej a novej občianskoprávnej úpravy vrátane súvisiacich predpisov v Českej republike.
Substitutio vulgaris a sloboda vôle
v práve rímskom
vyd. C. H. Beck
Publikácia prístupnou formou upozorňuje na všetky riziká medzinárodných obchodných transakcií od rokovaní o uzavretí zmluvy a spôsobov
zabezpečenia splnenia zmluvných povinností až po ich vymáhanie. Podrobne rozoberá všetky riziká medzinárodných obchodných transakcií
a pre každú situáciu navrhuje rozličné spôsoby riešenia. Je určená predovšetkým právnym zástupcom podnikateľov.
Model optimálneho fungovania modernej štátnej
správy
Hrtánek Ladislav – vyd. Eurokódex
Rok vydania:
2013
Počet strán:
200
Väzba:pevná
Účelom diela je poskytnúť komplexnú analýzu modelu optimálneho
fungovania modernej štátnej správy, a to v kontexte princípov a pilierov jej fungovania. Z uvedenej analýzy vyplynuli určité problémy, ktoré
sú riešené prostredníctvom úpravy jednotlivých právnych úprav. V neposlednom rade je účelom vedeckej monografie poskytnúť aj podnety
pre vedu o verejnej správe na prehodnotenie fungovania štátnej správy
a naznačiť cesty pre praktické zmeny v štátnej správe.
Veronika Kleňová – vyd. Aleš Čeněk
Rok vydania:
2013
Počet strán:
206
Väzba:mäkká
Publikácia predstavuje stav rímskoprávneho poznania, ktoré sa dotýka
právneho inštitútu všeobecného náhradníctva (substitutio vulgaris).
Rímski právnici tento inštitút podrobne rozpracovali, pričom z veľkej
časti substitutio vulgaris vypovedá aj o ponímaní slobody vôle v oblasti
dedičského práva.
Přeměny a přeshraniční přeměny obchodních
společností a družstev
Tomáš Dvořák – vyd. Wolters Kluwer
Rok vydania:
2013
Počet strán:
486
Väzba:pevná
Kniha prestavuje komplexnú vedeckú monografiu, ktorá podrobne
spracováva problematiku premien a cezhraničných premien obchodných spoločností a družstiev. Ťažisko publikácie spočíva v rozbore platnej právnej úpravy podľa českého zákona o premenách obchodných
spoločností a družstiev (č. 125/2008 Sb.). Osobitná pozornosť je venovaná aj osobitným právnym úpravám cezhraničného rozdelenia, cezhraničného prevodu majetku a cezhraničného premiestnenia sídla.
28
200 let ABGB od kodifikace k rekodifikaci českého
občanského práva
zostavila Milana Hrušáková – vyd. Leges
Rok vydania:
2011
Počet strán:
160
Väzba:mäkká
Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Z obsahu:
• K. Eliáš: Inšpiračná sila všeobecného občianskeho zákonníka v návrhu
občianskeho zákonníka pre ČR.
• J. Filip: Všeobecný občiansky zákonník a verejné právo. Rakúska monarchia na ceste k modernému štátu.
• P. Holländer: Medzera v zákone §7 ABGB a čistá právna náuka (poznámky
k úvahe Franza Bydlinského).
• M. Králík: ABGB a úloha českého sudcu v premenách času.
• J. Kuklík: Všeobecný občiansky zákonník v československom práve
1918 – 1950.
• M. Pazdan, K. Sznajder: Vplyv ABGB v Poľsku.
• W. Posch: ABGB z rakúskeho pohľadu.
• J. Stabentheiner: Projekt sukcesívnej modernizácie rakúskeho občianskeho zákonníka ABGB a odraz európskeho vývoja v zmluvnom práve.
Vybral JUDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA
ars notaria 2/13
Pokyny pre autorov
1.Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa.
2.Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných
článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane
poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať
maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať
viac ako 1 – 2 normostrany.
3.Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku.
4.Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby
bola jasná grafická úprava textu.
5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12.
Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri
poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman,
veľkosť 10.
6.Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez
funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas
spracovávania neposunie text.
7.Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie.
8.Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie
tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred.
9.Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor.
10.Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť
údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly,
adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu).
11.Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná,
a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie
publikovanie do iného časopisu.
12.Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť
rukopis.
13.Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok
príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické
úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky.
14.Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného
systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690.
15.Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.
Download

acrobat - Notárska komora SR