4
2013
Notársky časopis
 Odborný
článok
K zániku záložného
práva
 JUDIKÁT
Právo na súdnu
ochranu
 ROZHOVOR
Jana Dubovcová:
Bez notárov to
v právnom štáte nejde
 Z DIANIA
V PRÁVNICKEJ OBCI
Pôsobenie práva
v 21. storočí
 DIANIE
V KOMORE
Školenie notárov
Jasná 2013
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky
>> obsah
Úvodník
Odborný článok
4Zaniká záložné právo ostatných záložných veriteľov
výkonom záložného práva prednostným záložným veriteľom?
15
Martin Maliar
Judikát
11Právo na súdnu ochranu – právo na spravodlivé súdne
konanie vo vzťahu k režimu ochrany druhého manžela
danému § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Zuzana Grófiková
Postrehy z praxe
13Postavenie notára v e-Governmente
Iaroslav Ioan Pavel
Rozhovor
15 JUDr. Jana Dubovcová: Bez notárov to v právnom štáte nejde
23
Z diania v právnickej obci
18Pôsobenie práva v 21. storočí
Pavol Dorič
19Seminár o implementácii a aplikácii Nariadenia EÚ
č. 650/2012 o cezhraničných dedičstvách
Miriam Imrich Breznoščáková
20
XI. Lubyho právnické dni
Katarína Valová, Ján Hamara
21Recenzia: Miesto stretnutia. Európa stred. Reforma
notárstva v rokoch 1989 až 1995 v strednej Európe
z rakúskeho pohľadu
24
Zuzana Grófiková
Dianie v komore
22Školenie notárov Jasná 2013
Pavol Dorič, Veronika Dobrovičová
23Prvé bilaterálne stretnutie NK SR a MOKK
Peter Danczi
Aktuálne z NK SR
24 XXVII. Kongres U.I.N.L.
Magdaléna Valušová
25Chorvátsko je plnohodnotným členom Európskej notárskej
rodiny
Peter Danczi
26Informácie z Notárskej komory SR
25
ARS NOTARIA 4/2013
Ročník: 17. • Vyšlo: 20. 12. 2013
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
[email protected], www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
JUDr. Jozef Opatovský
JUDr. Katarína Valová, PhD.
Dávame do pozornosti
27Anotácie
28Prehľad právnickej literatúry
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
[email protected]
Inzercia:
[email protected]
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
>> Odborný článok
Úvodník
Tento rok sme si pripomenuli 20. výročie obnovenia výkonu slobodného notárstva latinského typu na našom území. Pri jeho kreovaní sa vychádzalo z tradičného modelu
latinského notárstva ako inštitúcie štátu zabezpečujúcej
výkon preventívnej spravodlivosti pri plnení jeho úloh
na tomto úseku. Vo svojej preventívnej funkcii umožňuje činnosť notára bezpečnosť a právnu istotu. Hodnotu
bezpečnosti a právnej istoty predstavujú prostriedky na
dosiahnutie konečného cieľa práva, ktorým je spravodlivosť. Vo svete v minulosti naberali silu tendencie, ktoré od 70. rokov minulého storočia v rámci globalizácie
presadzovali neoliberálne sily, fetišizovali neobmedzenú
liberalizáciu a dereguláciu vo všetkých sférach života
spoločnosti. Pre notárstva latinského typu vo svete to vo
všeobecnosti znamenalo:
• rušenie kompetencií v oblasti obchodného práva,
• zrýchlenie prevodov nehnuteľností a s tým spojené
rušenie výlučných kompetencií notárov v tých prípadoch, kde ich mali,
• pod pláštikom boja proti korupcii presadzovanie rušenia zásady numerus clausus a totálne otvorenie
profesie,
• napádanie pevnej tarify,
• predstieraním zlepšovania služieb umožnenie absolútnej slobody pri zriadení úradu, sprevádzané heslom: Najlepší (tzn. najlacnejší a proti právu najimúnnejší) vyhráva.
2
Týmito tendenciami bolo v minulých rokoch konfrontované aj naše notárstvo a s neblahými dôsledkami ich
dosahov sa vyrovnávame dodnes. V Európskej únii je vo
vzťahu k notárstvu z tohto pohľadu dôležitý dátum 24. 5.
2011, keď Európsky súdny dvor rozhodol v sporoch Európskej komisie proti Rakúsku, Belgicku, Francúzsku,
Luxembursku, Portugalsku, Grécku a Nemecku o tom,
že porušujú európske právo tým, že ako podmienku na
prístup k notárskemu povolaniu stanovili štátnu príslušnosť. Európsky súdny dvor vo svojich rozsudkoch konštatoval, že notár nie je verejným činiteľom a nevykonáva verejnú moc, toto konštatovanie však vyslovil len vo
vzťahu k článku 45 ods. 1 ES. Zároveň Európsky súdny
dvor v týchto svojich rozsudkoch konštatoval: ,,Notárske
činnosti sledujú ciele všeobecného záujmu, ktoré spočívajú najmä v zabezpečení zákonnosti a právnej istoty
právnych úkonov uzatváraných medzi jednotlivcami, čo
predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý
umožňuje zdvôvodniť prípadné obmedzenia článku 43 ES
vyplývajúce z osobitostí charakteristických pre notársku
činnosť, akou je napríklad právna úprava, ktorá sa vzťahuje na notárov v rámci postupov ich vymenúvania, ktorým podliehajú, obmedzenie ich počtu a ich územnej pôsobnosti alebo aj systém ich odmeňovania, nezávislosti,
nezlučiteľnosti funkcií a neodvolateľnosti, keďže tieto
obmedzenia dovoľujú dosiahnuť uvedené ciele a sú na
tieto účely nevyhnutné.“ S týmto rozsudkom sa musela
ars notaria 4/13
vyrovnať aj Slovenská republika, inak by jej hrozila žaloba zo strany Európskej komisie. Zastávali sme stanovisko, že vo vzťahu vnútroštátneho práva tento rozsudok
nič nemení na tom, že notár je verejný činiteľ a vykonáva
verejnú moc, keďže toto vylúčenie vo vzťahu k notárskej
profesii z pohľadu európskeho práva sa vzťahuje iba na
článok 45 ods. 1 ES. V našej legislatíve sa následne táto
otázka vyriešila zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, na základe ktorého sa prístup k notárskemu povolaniu v Slovenskej republike rozšíril na občanov štátov
Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody
o Európskom hospodárskom priestore. Zákonodarca
však týmto potvrdil, že z hľadiska vnútroštátneho poriadku je notár pri výkone svojej činnosti naďalej verejným
činiteľom a jeho činnosť je výkonom verejnej moci.
Už zo znenia citovaného rozsudku je zrejmé, že vanú
nové vetry, ktoré sú poučením z krízy začatej v roku
2008. Spoločnosť si uvedomuje, že systém založený
takmer výlučne na trhu, skoro bez regulačnej úlohy štátu, zlyháva. Pre notárstvo z toho vyplýva poučenie, že
ak sa bude zahrávať s deregulačnými a liberalizačnými
tendenciami vo vzťahu k svojej profesii, povedie to k jeho
záhube. Je potrebné stavať na tom, že notár je verejný
činiteľ, na ktorého bola delegovaná verejná moc. Popri
funkcii verejného činiteľa je zároveň právnym odborníkom vykonávajúcim svoju funkciu v rámci slobodného
a nezávislého, ale regulovaného povolania. Touto cestou
sa uberá aj slovenské notárstvo – je nositeľom výkonu
verejnej moci, usiluje sa zvýšiť svoj podiel právomocí na
úseku nesporového súdnictva, e-governmentu a svojou
činnosťou pomáhať pri ochrane spotrebiteľa. Zároveň
treba pripomenúť, že notárstvo je pružnejšie, efektívnejšie a lacnejšie ako štátna administratíva.
JUDr. Karol Kovács
prezident NK SR
3
>> Odborný článok
Zaniká záložné právo ostatných záložných
veriteľov výkonom záložného práva
prednostným záložným veriteľom?
Ak prednostný záložný veriteľ vykoná záložné právo, ktoré viazne na majetku záložcu1,
z ustanovení všeobecného súkromného práva neplynie úplne zreteľne, či výkonom záložného
práva prednostným záložným veriteľom a prevodom zálohu bez zaťaženia záložnými právami
ostatných záložných veriteľov dochádza k zániku záložných práv takých záložných veriteľov,
ktorých poradie pri uspokojení ich záložných práv z tohto majetku je „horšie“. Na prvý pohľad sa
v tejto situácii ponúka odpoveď, že takéto práva zanikajú, keďže záložné právo je vecným právom
a od zálohu sa nemôže „odpojiť“ tak, aby nezaniklo.
Skúsme však testovať, či takýto prvoplánový pohľad je
pohľadom úplne adekvátnym, najmä s ohľadom na proces usporiadania majetkových pomerov dlžníka, ktorý je
zároveň aj záložným dlžníkom v podmienkach konkurzu
alebo reštrukturalizácie. Nedomnievam sa, že v praxi je
až tak ojedinelá situácia, keď neprednostný záložný veriteľ musí riešiť otázku, či sa má prihlasovať do konkurzného alebo reštrukturalizačného konania a uplatňovať
právo na oddelené uspokojenie, alebo má presadzovať
len právo vylučovacie, či dokonca môže prebiehajúce insolvenčné konanie ignorovať.
predpisom, ktorý by mohol stanovovať odlišné následky,
by mohol byť zákon o dobrovoľných dražbách (ZoDD)2.
Tento predpis však v ustanovení § 31 stanovuje len také
pravidlo, že prechodom vlastníctva alebo iného práva
k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú
účinky voči vydražiteľovi, ak osobitný predpis nestanovuje inak.
Ďalšie pravidlo, ktoré treba vziať do úvahy, je pravidlo
upravené v § 151md ods. 3 OZ, v zmysle ktorého sa pri
výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.
Právna úprava a argument textualistický
Z týchto ustanovení teda nepochybne plynie, že záložné
Spôsoby zániku záložného práva, ak osobitné právne
práva ostatných záložných veriteľov sa od predmetu zánormy nestanovia nič iné, upravuje skromné ustanoveložného práva (zálohu), na ktorom pôvodne viazli, „odponie § 151md ods. 1 OZ. Z jeho písmena f) plynie, že zájili“. Nie je však vyriešená otázka, či takéto záložné práva
ložné právo zaniká aj vtedy,
v dôsledku toho aj zanikli.
ak záložca previedol záloh
Ustanovenie § 151md ods.
Z týchto ustanovení teda nepochybne plynie,
v bežnom obchodnom sty3 OZ stanovuje pravidlo, že
že záložné práva ostatných záložných
ku v rámci výkonu predmeostatní záložní veritelia majú
veriteľov sa od predmetu záložného práva
tu podnikania alebo ak bol
právo, aby ich pohľadávky
(zálohu), na ktorom pôvodne viazli, „odpojili“.
v čase prevodu alebo prezabezpečené záložným práNie je však vyriešená otázka, či takéto
chodu zálohu nadobúdateľ
vom k prevádzanému zálohu
záložné práva v dôsledku toho aj zanikli.
zálohu pri vynaložení náleboli po odpočítaní nevyhnutžitej starostlivosti dobromyne a účelne vynaložených
seľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom.
nákladov uspokojené prednostným záložným veriteľom
Prvá otázka, ktorá tu prichádza do úvahy, je, či záložné
v súvislosti s výkonom záložného práva, a to z výťažku
právo zaniká absolútne, alebo len vo vzťahu k majetkovej
z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspohodnote, ktorá bola pôvodným zálohom.
kojenie záložných práv.
Pri úvahe o nadnesenej otázke možno poukázať aj na
Ak uvedené pravidlo stanovuje existenciu „práva ostatných záložných veriteľov“ na uspokojenie z výťažku,
písmeno i) tohto ustanovenia, z ktorého plynie, že záložktorý zostal3, je potrebné vyriešiť, či má toto právo poné právo zaniká aj vtedy, ak sa vykonalo, a to bez ohľavahu vecného práva (k výťažku) alebo povahu práva obdu na rozsah uspokojenia veriteľa. Osobitným právnym
>>
V pomeroch diskusie o záložnom práve je vhodnejšie používať pojem záložný dlžník. Záložcom by sa mal rozumieť len ten, kto na veci zriadil záložné právo. Pojem
záložný dlžník je pojmom všeobecnejším.
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov
3
Z pohľadu prednostného záložného veriteľa ide o takzvanú hyperochu.
1
2
4
ars notaria 4/13
ligačného (záväzkového). Domnievam sa, že toto právo
má povahu vecnoprávnu, aj keď text právneho predpisu
v tomto smere z hľadiska možnosti použitia gramatického výkladu nič jednoznačné nenaznačuje. Na výťažku
zo speňaženia zálohu sa záložné právo presadzuje podľa
pôvodných vecných pravidiel priority.
Právna úprava a argumenty povahou veci
Každý, kto sa zaoberá súkromným právom, najmä v súvislosti s rozhodnutiami súdov, sa už stretol s argumentom povahou veci 4. Ide o argument, ktorý sa často vyskytuje len vo svojej jednoduchej podobe s uvedením tej
okolnosti, že „veci sa majú takto, lebo to vyplýva z povahy
veci“. Bez doplnenia nadväzujúcich úvah má takýto argument tendenciu byť považovaný za svojvoľný. Dovolím
si ho však na tomto mieste použiť a tvrdiť, že okolnosť,
že záložné právo ostatných záložných veriteľov nezaniká,
vyplýva aj z povahy veci. K tomu však svoje úvahy doplním
poukazom na analogickú situáciu, ktorá je na presvedčenie sa o adekvátnosti tohto argumentu relevantná.
OZ výslovne stanovuje v rámci úpravy záložného práva,
čo môže byť zálohom (§ 151d). Zálohom môže byť v zásade všetko, čo môže byť predmetom právnych vzťahov,
bez zreteľa na to, či ide o vec individuálnu určenú, podiel na nej, súbor vecí či hromadnú vec. Samotná úprava záložného práva však priamo nerieši situáciu možnej
zmeny predmetu záložného práva. K tomu možno uviesť
tieto situácie:
• bolo zriadené záložné právo k spoluvlastníckemu podielu a záložný dlžník následne nadobudne vlastníctvo
aj k ďalšiemu spoluvlastníckemu podielu a podielové
spoluvlastníctvo zanikne. Zmení sa predmet záložného
práva tak, že záložné právo bude viaznuť na celej veci?
Domnievam sa, že per se tento následok dovodiť nemožno.5 Zálohom ostane stále len pôvodný spoluvlastnícky podiel, keďže nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel je iná a od pôvodného zálohu odlíšiteľná majetková hodnota.
• záloh sa zmení v dôsledku právneho alebo protiprávneho úkonu záložcu. Zaniká záložné právo k veci?
4 Zistenie, že v odôvodnení rozhodnutia, pokiaľ ide o právne posúdenie, ide o argument jediný, je častou príčinou sklamania.
5
K uvedenému riešeniu dospel napríklad aj NS ČR v rozhodnutí pod sp. zn. 21 Cdo 4397/2009 zo dňa 6. 4. 2011.
5
>> Odborný článok
Odpoveď na takto položenú otázku nemôže byť jednoznačná, keďže záložné právo môže v niektorých
prípadoch zaniknúť a v iných prípadoch možno primerane argumentovať v neprospech takéhoto následku.
Východiskové nastavenie v § 151i OZ síce stanovuje, že
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak,
záložca pri takzvanom neposesórnom záložnom práve
môže záloh používať zvyčajným spôsobom a je povinný
zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ide však len o obligačnú povinnosť. Ak už k zmene zálohu dôjde, musí sa
vyriešiť aj otázka, aký bude osud záložného práva.
Spracovanie veci a vlastnícke právo
V podstate jediné pravidlo, ktoré naša právna úprava ohľadom prípadnej zmeny veci6 stanovuje, je právna
úprava v § 135b OZ. Ide o typ právnej normy s relatívne
neurčitou dispozíciou, keď vlastné pravidlo správania
závisí najmä od posúdenia súdu, ktorému – ako možno zistiť pohľadom do právnej úpravy – zákonodarca na
rozhodovanie nevytvoril žiadne podrobné a regulatívne
pravidlá. V zmysle tejto právnej úpravy sa pri dobromyseľnom spracovaní cudzej veci vlastníkom veci stáva ten,
čí podiel je na nej väčší. Pri nedobromyseľnom spracovaní má otázku vlastníctva v podstate vyriešiť súd s prihliadnutím na všetky okolnosti. Ktoré okolnosti sú tými
okolnosťami omnes, zostáva zahmlené. Právna úprava
tiež výslovne nerieši, čo má nastať v prípade, že na spracovanej veci viazli vecné práva tretích osôb.
Ak nebudeme vychádzať len zo súdobých komentárov
k tomuto ustanoveniu7, ale skúsime túto situáciu analyzovať hlbšie, zistíme, že riešenie, ktoré zvolil zákonodarca, je riešením neadekvátnym už vo svojej samotnej
vecnoprávnej podstate. Ide o typ pravidla, ktoré smeruje
k vyvlastneniu, a teda k potenciálnemu porušeniu práva
vlastniť majetok, dokonca v prípadoch nedobromyseľného spracovania. Pravidlo zakotvuje aj neprimeranú nevyhnutnosť potreby súdneho zásahu, pričom počas súdneho konania panuje v otázke vlastníctva alebo správy
takéhoto majetku značná právna neistota.
Pri pohľade do histórie by sme zistili, že pravidlá kodifikované Všeobecným občianskym zákonníkom (Allge­
meines bürgerliches Gesetzbuch – ABGB) z roku 1818
sa od týchto pravidiel výrazne odlišovali.
§ 414 Kdo cizí věci zpracuje; je se svými sloučí, spojí nebo
smísí, nenabude tím ještě nároku na cizí vlastnictví.
§ 415 Mohou-li se takové zpracované věci v jejich předešlý stav uvésti; věci sloučené, spojené nebo smíšené
zase odděliti; tedy se každému vlastníkovi, což jeho jest,
navrátí a tomu, komu náleží, škoda nahradí. Není-li uvedení v předešlý stav aneb oddělení možným, jest věc podílníkům společna; tomu však, s jehož věcí jiný zaviněním
spojení věc způsobil, zůstavuje se volba, chce-li celou
věc podržeti, a, oč jest lepší, nahraditi, aneb ji druhému
rovněž za náhradu postoupiti. K tomu, kdo jest vinen, jest
se zachovati podle toho, byl-li úmysl jeho poctivý nebo
nepoctivý. Nemohlo-li by se však žádné straně zavinění
přičítati, zůstavuje se volba tomu, čí podíl stojí za víc.
§ 416 Užije-li se cizí hmoty jen na opravení věci, připadne cizí hmota vlastníkovi věci hlavní a tento je povinen
podle toho, jednal-li poctivě nebo nepoctivě, předešlému
vlastníkovi zužité hmoty zapraviti její cenu.
Úprava v Občianskom zákonníku z roku 19518 chcela
s týmito pravidlami vytvoriť zjavne diskontinuitu, a preto
túto situáciu upravila (významne) odlišne.
§ 125 Ak cudziu vec dobromyseľne spracuje socialistická
právnická osoba, je výrobok v socialistickom vlastníctve,
inak sa vec, ak možno tak urobiť, uvedie do predošlého
stavu.
§ 126 (1) Ak uvedenie veci do predošlého stavu nie je dobre
možné, najmä ak tomu bráni povaha výrobku alebo všeobecný záujem, stane sa vlastníkom výrobku ten, podiel
ktorého ocenený v peniazoch je najväčší. Pri určení ceny
podielu sa vezme do úvahy aj hodnota vytvorená prácou.
(2) Ak sú podiely rovnaké alebo ak bráni osobitné ustanovenie alebo všeobecný záujem tomu, aby sa vlastníkom stal ten, koho podiel je najväčší, určí vlastníka súd;
pritom dá zpravidla prednosť tomu, kto ku vzniku výrobku prispel prácou.
§ 127 Ak niekto spracuje cudziu vec vedome, môže súd po
uvážení všetkých okolností prípadu a so zreteľom na všeobecný záujem rozhodnúť inak; najmä môže uložiť, aby sa
vrátilo každému, čo je jeho, i keď tým bude výrobok porušený, alebo pririeknuť ho tomu, koho podiel je menší.
§ 128 Kto sa stane vlastníkom výrobku, je povinný ostatným poskytnúť náhradu. Nároky na náhradu škody nie
sú tým dotknuté.
§ 129 Ustanovenia o nadobudnutí vlastníctva k výrobkom
z cudzej veci platia obdobne, ak sa veci rôznych vlastníkov smiešajú alebo inak slúčia alebo ak sa použije cudzia hmota len na opravu veci.
V súčasnom kódexe súkromného práva sa, žiaľ, stále
zotrváva na akceptovaní pravidiel na automatický zánik
vecných práv. Pôvodného vlastníka, ktorého vec spracovaním zanikla, vo vzťahu k osobe, ktorá je vlastníkom
novej veci, stavia len do pozície obligačnej. Z pohľadu
obligačného práva je síce správne, že vlastníkovi novej
veci vzniká povinnosť uhradiť druhému vlastníkovi cenu
toho, o čo sa jeho majetok zmenší, nie je však zrejmé,
prečo ho namiesto toho právna úprava neponecháva vo
vecnoprávnej pozícii dovtedy, kým je to možné (napríklad
vytvorením spoluvlastníctva).
Čo sa týka riešenia týchto alebo podobných otázok, jednoduchšie to bude mať nepochybne nemecký sudca,
Musím podotknúť, že úvahy obmedzujem na také vzťahy, v ktorých je zálohom vec.
Bližšie pozri napríklad Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex, 2011.
Zámerne nepoužívam pojem stredný občiansky zákonník, keďže pre pomery nášho práva platného na území SR o „stredný“ OZ nešlo.
6
7
8
6
ars notaria 4/13
ktorý má k dispozícii nielen oveľa podrobnejšiu úpravu
týchto otázok v § 946 – § 952 BGB, ale dovoľujeme si tvrdiť, že aj úpravu adekvátnejšiu, ktorá smeruje k rozumnejším výsledkom. Pravidlo o spojení vecí, podobne ako
v ABGB, smeruje k vzniku podielového spoluvlastníctva,
nie k vyvlastneniu pôvodného vlastníka.
Podľa pravidla uvedeného napríklad v § 948 ods. 1 BGB,
ak dôjde k neoddeliteľnému vzájomnému zmiešaniu alebo skombinovaniu vecí, uplatní sa primerane pravidlo
uvedené v § 947, ktoré stanoví zásadne vznik podielového spoluvlastníctva k novej veci podľa pomeru hodnôt
zmiešaných vecí, ktoré mali v čase spojenia (zmiešania).
Výlučné vlastníctvo môže vzniknúť len v prípade, že sa na
niektorú z vecí nahliada ako na vec hlavnú.
Osobitné pravidlo v § 949 BGB popri tom stanovuje aj následky uvedenej skutočnosti na práva tretích osôb. Spolu
so zánikom vlastníckeho práva k veci zanikajú aj ostatné
práva, ktoré na veci viaznu. Ak nadobudne vlastník zaťaženej veci spoluvlastníctvo, zostávajú práva zachované
na tom podiele, ktorý nastupuje na miesto pôvodnej veci.
Ak sa stane vlastník pôvodnej veci, ktorá bola zaťažená,
výlučným vlastníkom novej veci, rozšíria sa tieto práva
na celú túto vec.
Spracovanie veci a záložní veritelia
Podľa našej súčasnej úpravy, pre práva záložných veriteľov, ktoré viazli na spracovávanej veci ich záložného
dlžníka, ktorý sa vlastníkom spracovanej veci nestal,
môže mať súčasná právna úprava fatálne následky, keďže sa javí ako veľmi náročné argumentačne vyvodiť iný
následok ako ten, že ich vecné práva zanikli. Výnimku
by mohla predstavovať len argumentácia prostredníctvom § 853 ods. 1 OZ, ak by bolo možné vyvodiť, že ide
o istý princíp, na ktorom spočíva právna úprava občianskoprávnych vzťahov. Je takýto princíp v právnej úprave
postrehnuteľný?
Všeobecná právna úprava vecných práv by mala nepochybne na záložných veriteľov pamätať a umožniť im
získať minimálne absolútnu prioritu uspokojení sa z pohľadávky „uhradiť cenu toho, o čo sa majetok zmenšil“,
ktorá vznikla ich záložnému dlžníkovi voči vlastníkovi
spracovanej veci. Typovo ide o pohľadávku z bezdôvodného obohatenia.
Inak povedané, adekvátnym riešením aj pri súčasnom
nastavení pravidiel na spracovanie veci by bolo ex lege
kreovanie záložných práv k pohľadávke vznikajúcej ich
záložnému dlžníkovi podľa § 135b ods. 1 OZ. To by im
poskytlo záruku, že aj keď ich záložný dlžník túto pohľadávku voči vlastníkovi spracovanej veci nebude presadzovať (keďže niet takej vynútiteľnej povinnosti), bude
ju môcť presadzovať minimálne pôvodný prednostný záložný veriteľ, a to primerane podľa pravidiel uvedených
v § 151mb OZ.
Pre (výlučného) vlastníka spracovanej veci by však malo
platiť, že plnenie na túto pohľadávku by mal skladať
skôr do úradnej úschovy (§ 568 OZ) alebo prednostnému záložnému veriteľovi, ako plniť pôvodnému záložcovi, keďže, ak dôjde k takému zmiešaniu tohto plnenia
s majetkovou podstatou záložného dlžníka a nebude rozpoznateľné, že toto takzvané surogačné plnenie je plnením za vec, na ktorej záložné právo pôvodne viazlo, nemožno priznať pôvodným záložným veriteľom už žiadnu
prioritu na uspokojenie ich nárokov z určitej oddelenej
majetkovej podstaty ich pôvodného záložného dlžníka.
Keď som už na začiatku tejto časti spomenul možnosť
argumentácie podľa pravidla uvedeného v § 853 ods. 1
OZ, musím uviesť, že takýto výklad analogicky sa ponúka podľa pravidla uvedeného v § 151mc ods. 2 OZ, ktoré je postavené na riešenie situácie, že poisťovateľ plní
v prípade poistnej udalosti plnenie z poistnej zmluvy
obligatórne záložnému veriteľovi. Takéto pravidlo má
zabezpečiť zabránenie vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane záložného dlžníka. Poskytnutie zálohu je pravidelne odplatná komerčná transakcia, ktorá sa poskytuje za odplatu.9 Prečo je dôležité, aby plnenie na túto
pohľadávku bolo rozpoznateľné?
Odpoveď na túto otázku sa najadekvátnejšie prejaví v pomeroch úpadku niektorého z účastníkov týchto vzťahov,
keď dochádza nevyhnutne k speňažovaniu jeho majetkovej podstaty a treba uvažovať o priznávaní (absolútnej)
priority na uspokojenie pohľadávok jeho jednotlivým veriteľom.
Úpadok prednostného záložného veriteľa
Predpisy insolvenčného práva v Slovenskej republike
(ZKR) v súvislosti s presadzovaním nárokov tretích osôb
vo vzťahu k majetkovej podstate dlžníka alebo tretích
osôb zabezpečujúcich záväzky úpadcu sa zásadne neodlišujú od právnych úprav okolitých krajín a vychádzajú z koncepcie postavenej na odlíšení práv vylučovacích
(nem. die Aussorderungsrechte) a práv na oddelené
uspokojenie (nem. die Absorderungsrechte), ktorá sa
zreteľne podáva napríklad z nemeckej právnej úpravy
(porovnaj napríklad § 47 a § 49 nemeckého insolvenčné­
ho zákona INSO).
Rozdiel medzi veriteľmi presadzujúcimi nároky na oddelené uspokojenie a nároky vylučovacie je zreteľný. Oddelení veritelia sú konkurzní veritelia a veritelia s vylučovacími nárokmi nie sú konkurzní veritelia – do konkurzného
ani reštrukturalizačného konania sa neprihlasujú.
Treba pamätať aj na to, že pri výklade právnych noriem
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou a následným riešením právnych vzťahov vzniknutých, zmenených
alebo nedotknutých týmito procesmi sa presadí princíp
špeciality insolvenčnej právnej úpravy oproti všeobecnej
úprave v predpisoch súkromného práva. Inak povedané,
Porovnaj napríklad rozhodnutie NS ČR pod sp. zn. 29 Cdo 4822/2008, zo dňa 27. 1. 2010.
9
7
>> Odborný článok
treba skúmať, či právna úprava ZKR niečo v právnych
vzťahoch upravuje odlišne. Ak nie, presadia sa normy,
princípy a zásady uplatňované vo všeobecnom súkromnom práve.
Ak sa zameriam na problém, ktorý som načrtol už na
začiatku tohto príspevku, musíme byť v stave vyriešiť aj
situáciu, keď prednostný záložný veriteľ vykonal záložné právo, uspokojil svoju pohľadávku a na jeho majetok
bol vyhlásený konkurz ešte v čase, keď zvyšok výťažku zo
speňaženia majetku nebol zložený do notárskej úschovy v rámci postupu podľa § 151ma ods. 5 OZ. Majú sa
neprednostní záložní veritelia prihlasovať do takéhoto
konkurzného konania? A ak je odpoveď pozitívna, majú
sa prihlasovať s právom na oddelené uspokojenie ako
veritelia so zabezpečovacím právom?
V tejto situácii sa adekvátne riešenie podľa našej právnej
úpravy môže podať argumentáciou ustanovením § 151m
ods. 6 OZ a poukazom na to, že záložný veriteľ koná pri
výkone záložného práva v mene záložcu (presnejšie záložného dlžníka). Zvyšok výťažku predstavuje cudzí majetok, a preto o ňom nemôže byť uvažované ako o majetku prednostného záložného veriteľa ani v pomeroch
konkurzu, ani v pomeroch reštrukturalizácie.
Každý z neprednostných záložných veriteľov má možnosť
počas konkurzu na majetok alebo reštrukturalizácie takéhoto dlžníka (prednostného záložného veriteľa) požadovať svoju kvótu zo zvyšku preddavku, ak je ešte ako
výťažok zo speňaženia zálohu rozpoznateľný. Ak však
rozpoznateľný nie je a konkurzná podstata sa neobohatila, nemá možnosť vo vzťahu k nej presadzovať žiaden nárok. Domnievam sa, že v takýto prípadoch mu nezostane
nič iné, ako prihlásiť sa do konkurzu ako nezabezpečený
veriteľ s nárokom na náhradu škody, pričom môže byť
uspokojený len z výťažku zo speňaženia majetku všeobecnej podstaty.
K obohateniu konkurznej podstaty by mohlo dôjsť spísaním alebo speňažením takého majetku, vo vzťahu
ku ktorému mala tretia osoba lepšie právo. Podľa § 78
ods. 3 ZKR môže ten, čí majetok bol zapísaný do súpisu
bez poznámky, uplatniť u správcu, že sa vec nemala do
súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku
zo speňaženia dotknutého majetku. Podľa druhej vety
§ 78 ods. 8 ZKR, ak bol majetok speňažený, má osoba
s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku. Domnievam sa, že toto právo (ktoré nie je opäť ničím iným
ako právom na vydanie bezdôvodného obohatenia) môže
osoba, ktorá mala k speňažovanej majetkovej hodnote
lepšie právo, presadzovať v konkurznom konaní len spôsobmi uvedeným v ZKR (§ 78 ods. 8 ZKR) – excindačnou
žalobou. Vo vzťahu k správcovi len do rozvrhnutia výťažku. Aj po rozvrhnutí výťažku a skončení konkurzu však
nie je vylúčené, že takáto osoba môže presadzovať svoj
obligačný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči tým, ktorým bol (bez adekvátneho hmotnoprávneho
dôvodu) výťažok zo speňaženia jej majetku rozvrhnutý.
Ustanovenie § 78 ods. 3 ZKR obmedzuje presadzovanie
nároku len u správcu.
Čo sa týka reštrukturalizačného konania, riešenie takýchto alebo podobných otázok v tomto konaní neprichádza do úvahy, keďže reštrukturalizácia sa môže týkať
len majetkovej podstaty dlžníka a akékoľvek ustanovenia, ktoré by sa v reštrukturalizačnom pláne dotýkali
vecných práv tretích osôb, by boli bez právnych účinkov.10 A to dokonca aj v prípade, že by došlo k potvrdeniu
plánu súdom.
Úpadok záložného dlžníka
Ak prednostný záložný veriteľ výkonom záložného práva
uspokojil svoju pohľadávku a zvyšok výťažku pre neprednostných záložných veriteľov a záložcu v rámci postupu
podľa § 151ma ods. 5 OZ zložil do notárskej úschovy,
môže sa riešiť situácia, že v čase, keď sa tento výťažok
nachádza v notárskej úschove, je na majetok záložného
dlžníka vyhlásený konkurz alebo povolená jeho reštrukturalizácia. Neprednostní záložní veritelia, ktorých pohľadávky nie sú ešte uspokojené, budú postavení pred
otázku, či sa do takéhoto konkurzu alebo reštrukturalizácie majú alebo nemajú prihlasovať. Skúsme sa najprv
pozrieť na proces reštrukturalizácie.
Reštrukturalizácia záložného dlžníka
Čo sa týka reštrukturalizačného konania, ako prvá prichádza do úvahy možnosť, že neprednostní záložní veritelia majú možnosť uplatňovať nárok na uspokojenie
svojej pohľadávky zo zvyšku výťažku, lebo ich treba považovať za veriteľov oprávnených uplatňovať právo na
oddelené uspokojenie z majetku dlžníka. Na výťažku ako
takzvanom surogáte teda stále viazne ich zabezpečovacie právo.
Ako druhá však do úvahy prichádza aj taká možnosť, že
záložné práva veriteľov zanikli, keď záloh tretia osoba
nadobudla bez nich. Takíto veritelia si teda už nemôžu
(nemusia) prihlásiť právo na oddelené uspokojenie. Musí
sa však uvažovať nad tým, či im nesvedčí právo vylučovacie.
Adekvátnym riešením je to, ktoré sa zakladá na uvedených úvahách. Ak by do začatia reštrukturalizačného konania nedošlo k speňaženiu zálohu, ktorý je majetkom
reštrukturalizovaného dlžníka ako dlžníka záložného,
všetci záložní veritelia, ktorí by boli zároveň jeho veriteľmi obligačnými, by boli oprávnení prihlásiť si do reštrukturalizácie svoje nároky a zároveň aj zabezpečovacie právo. Ak by bolo ich zabezpečovacie právo zistené, vytvorila
by sa v reštrukturalizačnom pláne pre každého z nich
samostatná skupina. V súlade s druhou vetou § 8 ZKR
Už aj aplikáciou zásady alteri stipulari nemo potest. V súčasnej právnej úprave je to zrejmé aj z § 155 ods. 4 ZKR.
10
8
ars notaria 4/13
veriteľov zabezpečených a nezabezpečených treba vo
však treba zdôrazniť, že zabezpečeným veriteľom nie je
vzťahu k nezabezpečeným veriteľom vyvodiť dôsledok, že
každý veriteľ, ktorý má zabezpečovacie právo, ale len ten
títo veritelia by mali byť pri uspokojovaní svojich pohľaveriteľ, pri ktorom hodnota jeho zabezpečenia je vyššia
dávok uspokojovaní pomerne a veritelia zabezpečení,
ako nula. Inak povedané, napriek tomu, že môžu existopráve naopak, v súlade s pravidlami priority na uspokovať veritelia, pri ktorých sa zistí zabezpečenie ich pohľajenie ich pohľadávok z (konkrétneho) majetku dlžníka.
dávok zabezpečovacím právom, ak hodnota ich zabezAk teda ide o konania podľa § 114 ods. 1 písm. c) ZKR,
pečenia (zálohu) nie je vyššia ako nula, nebudú môcť byť
začatím reštrukturalizácie sa tieto konania prerušili
pre potreby tvorby reštrukturalizačného plánu zaradení
a počas pôsobenia účinkov reštrukturalizácie nemôžu
do samostatnej skupiny pre zabezpečených veriteľov.11
Ak však do začatia reštrukturalizačného konania došlo
ďalej pokračovať.
k speňaženiu zálohu, ktorý je majetkom reštrukturaliAk sa vrátim k pravidlu stanovenému všeobecným súk­
zovaného dlžníka ako dlžníka záložného, právna úprava
romným právom v ustanovení § 151ma ods. 3 OZ, tak
v insolvenčných predpisoch, pokiaľ ide o reštrukturali„ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky
zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu
záciu, vo vzťahu k tejto okolnosti nestanovuje osobitné
boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
pravidlá okrem toho následku, že všetky konania, ktorýnákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti
mi veritelia dlžníka vykonávajú vo vzťahu k jeho majetku
s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z preindividuálne uspokojenie svojich pohľadávok, sa prerudaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie
šujú a povolením reštrukturalizácie sa konania preruzáložných práv“. Zavedením takéhoto pravidla sa sleduje
šené podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR zastavujú. Ak už
zjavne to, aby záložné právo záložných veriteľov, ktorých
v prerušených konaniach podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR
záložné práva nasledovali v poradí po záložnom práve
došlo k speňaženiu majetku (dlžníka), ale výťažok ešte
prednostného záložného veriteľa, nezaniklo. Pri výkone
nebol vyplatený oprávnenému (respektíve oprávneným),
záložného práva záložným
výťažok treba po odpočítaní
veriteľom, ktorého záložné
trov konania vrátiť dlžníko Veritelia majú právo prihlásiť sa do
právo je v poradí rozhodujúvi. Pri prerušenom konaní
reštrukturalizačného konania a uplatňovať
com na uspokojenie záložpodľa § 114 ods. 1 písm. c)
právo na oddelené uspokojenie z výťažku
ných práv prvé, sa záloh síce
ZKR takýto osobitný náslezo speňaženia majetku, ktorý ako záloh
previedol nezaťažený zádok nie je stanovený. Treba
pôvodne zabezpečoval ich pohľadávku. Toto
ložnými právami ostatných
preto skúmať, či sa pravidlo
záložných veriteľov, títo sú
o vrátení výťažkov dlžníkovi
právo majú v reštrukturalizácii bez zreteľa
však oprávnení do rozvrhuplatní aj na konania podľa
na to, či ich pohľadávka je už splatná.
nutia výťažku zo speňaženia
§ 114 ods. 1 písm. c) ZKR.
majetku svoje záložné právo
V prípadoch podľa § 114 ods.
vo vzťahu k tomuto výťažku presadzovať a aj takéto ich
1 písm. b) ZKR ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu vo
(vecné) právo musí byť rešpektované až do rozvrhnutia
vzťahu k majetku dlžníka vykonávanú veriteľmi, ktorí netakéhoto výťažku. Vo všeobecnejšej rovine by bolo moždisponujú zabezpečovacími právami týkajúcimi sa jeho
né povedať, že títo veritelia majú absolútnu prioritu na
majetku. V konaniach podľa § 114 ods. 1 písm. c) ZKR
uspokojenie svojich pohľadávok z tohto výťažku podľa
však ide o vykonávanie práv veriteľmi, ktorí sa v reštrukpravidiel priority, ktoré sú totožné s pravidlami priority
turalizačnom konaní považujú za veriteľov zabezpečevecných práv k zálohu14.
ných. Pravidlo pre veriteľov presadzujúcich svoje nároky
Z tohto výkladu sa potom podáva, že tí veritelia, ktorí sú,
v konaniach podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR sa teda javí
respektíve by inak boli veriteľmi, ktorým by prislúchalo
ako pravidlo samostatné a osobitné len na účely takýchprávo na oddelené uspokojenie z konkrétnej majetkovej
to konaní.
hodnoty dlžníka a ktorých pohľadávky ešte nie sú v čase
Všeobecnejšie pravidlo, ktorého presadenie takouto
začatia reštrukturalizačného konania uspokojené z výprávnou úpravou zákonodarca sleduje, je insolvenčné pra­
ťažku zo speňaženia majetku, majú právo prihlásiť sa
vidlo označované v literatúre ako pravidlo pari passu 12.
Pri veriteľoch presadzujúcich svoje nároky v konaniach
do reštrukturalizačného konania a uplatňovať právo na
uvedených v § 114 ods. 1 písm. c) ZKR sa však presadzuoddelené uspokojenie z výťažku zo speňaženia majetku,
je pravidlo v literatúre označované ako Rule of Absolute
ktorý ako záloh pôvodne zabezpečoval ich pohľadávku.
Priority 13. Z existencie týchto osobitných pravidiel pre
Toto právo majú v reštrukturalizácii bez zreteľa na to, či
>>
Na tomto mieste by mohla byť rozvedená úvaha o inštitúte lien stripping, ktorý je možný aj v konaniach podľa Kapitoly 11 (Reorganization Under the Bankruptcy
Code) amerického Bankruptcy Code, tieto úvahy by však mali rozsah samostatného príspevku. Úvaha o vyzlečení podrobnejšie napríklad na http://definitions.uslegal.
com/l/lien-stripping-bankruptcy/ (stránka navštívená 25. 4. 2013).
12
http://en.wikipedia.org/wiki/Pari_passu
13
Porovnaj napríklad závery rozhodnutia vo veci Case v Los Angeles Lumber Products Co., Ltd. – 308 U.S. 106 (1939), dostupné na http://supreme.justia.com/cases/
federal/us/308/106/ (stránka navštívená 17. 4. 2013).
14
Nepôjde len o prioritu záložných práv, keďže do úvahy ako zabezpečovacie právo prichádza pri posesórnych zálohoch aj právo zádržné, ktoré môže mať vyššiu prioritu.
11
9
>> Odborný článok
ich pohľadávka je už splatná. Ak tak neurobia, môžu čeliť
nepriaznivým následkom, ktoré sú spojené s neuplatnením práva a ktoré vyplývajú najmä z § 155 ods. 2 ZKR.
Domnievam sa teda, že aj takíto veritelia sa do reštrukturalizačného konania prihlásiť majú, okrem prípadu, že
ich pohľadávky zanikli už skôr z iného dôvodu alebo na
zabezpečenom majetku viaznu aj zabezpečovacie práva
veriteľov pohľadávok voči inej osobe ako dlžníkovi a budú
uspokojovaní z výťažku speňaženia tohto majetku.
nostný záložný veriteľ by bol oprávnený tento výťažok
držať až dovtedy, kým by nedošlo k uplatneniu práv ostanými záložnými veriteľmi na uspokojenie z (pôvodného)
zálohu. Takéto riešenie bude prichádzať do úvahy vtedy,
ak zálohom bude pohľadávka záložného dlžníka voči inej
osobe a plynie aj z § 151mb ods. 4 OZ. Zákonodarca sa
však vydal cestou jednoznačného oddelenia majetkových
podstát jednotlivých účastníkov a zvyšok výťažku po realizácii záložného práva prednostným záložným veriteľom
nezostáva v jeho rukách, ale putuje do notárskej úschoKonkurz záložného dlžníka
vy. Toto riešenie vytvára priestor na to, aby ostatní záložSituáciu, ak by nešlo o reštrukturalizáciu, ale konkurz
ní veritelia, ktorí sú v horšom poradí na uspokojenie svona majetok záložného dlžníka v čase, keď zvyšok výťažku
jich záložných práv ako prednostný záložný veriteľ, boli
pre neprednostných záložných veriteľov a záložcu v rámv stave uplatňovať svoje – povahou (stále) vecnoprávne
ci postupu podľa § 151ma ods. 5 OZ prednostný záložný
– nároky na uspokojenie pohľadávok z takejto rozpoznaveriteľ zložil do notárskej úschovy, bude potrebné riešiť
teľne oddelenej majetkovej podstaty.
odlišne.
Prípadom, keď po realizácii
Podľa § 51 ZKR, ak podľa
záložného práva prednost Neprednostní záložní veritelia nemusia
ZoDD bol udelený príklep
ným záložným veriteľom
k predmetu dražby, ktonebude prichádzať do úvahy
konkurz záložného dlžníka brať na zreteľ
rý podlieha konkurzu, ešte
zloženie zvyšku výťažku do
a zvyšok výťažku môže byť medzi nich
pred vyhlásením konkurzu
notárskej úschovy, bude už
rozvrhnutý napriek tomu, že na majetok
a vydražiteľ dražobníkovi
spomínaný prípad záložnézáložného dlžníka prebieha konkurz.
zaplatil cenu dosiahnutú vyho práva na pohľadávku, ale
dražením, vlastnícke právo
aj prípad, keď zálohom budú
alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydrapriamo peniaze odovzdané záložnému veriteľovi (všetky
žiteľa. Výťažok dražby sa pritom stáva súčasťou prísluš­
typy preddavkov na spotrebu vody, elektrickej energie,
nej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti
preddavky na nájomné a podobne).
príslušnej podstate; ak je navrhovateľom dražby veriteľ
Závery
zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi
Ak uvedené tézy v tejto problematike zhrniem a pokúzabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej
sim sa vytvoriť k opisovaným problémom právne vety,
pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
prichádzam k týmto záverom:
Odhliadnuc od terminologických nepresností 15 je zrejmé,
že pre konkurzné konania nie sú výťažky zo speňaženia
1.Výkonom záložného práva prednostným záložným vemajetku, ak dražbu vykonával veriteľ, ktorý by bol na
riteľom sa záložné práva neprednostných záložných
účely konkurzu považovaný za veriteľa zabezpečenej poveriteľov transformujú na záložné práva k výťažku zo
hľadávky, v zásade zaujímavé. Neprednostní záložní vespeňaženia majetku, ktoré voči výťažku môžu presaritelia nemusia konkurz záložného dlžníka brať na zreteľ
dzovať dovtedy, kým sú tieto prostriedky ako výťažok
a zvyšok výťažku môže byť medzi nich rozvrhnutý napriek
zo speňaženia majetku rozpoznateľné.
tomu, že na majetok záložného dlžníka prebieha konkurz.
2.Ak ide o konkurz záložného dlžníka vo vzťahu k výťažku zo speňaženia majetku, ktoré nastalo pred vyhláPrávna úprava a účelové argumenty
sením konkurzu, záložní veritelia uplatňujúci si práva
Ďalšie argumenty, ktoré tézu uvedenú na začiatku podk tomuto výťažku nemusia prebiehajúce konkurzné
porujú, možno nájsť aj v niektorých účelových riešeniach
konania brať na zreteľ ani sa do takéhoto konkurzu
zvolených zákonodarcom, najmä týkajúcich sa nakladaprihlásiť s nárokom na oddelené uspokojenie.
nia s výťažkom po realizácii záložného práva prednost3.Ak však ide o reštrukturalizáciu záložného dlžníka,
ným záložným veriteľom a uspokojení jeho pohľadávky.
ktorý je zároveň ich obligačným dlžníkom, takíto veV tejto súvislosti je vhodné poukázať na ustanovenie § 32
ritelia musia svoje nároky vo vzťahu k výťažku uplatniť
ods. 1 ZoDD v spojení s § 151ma ods. 5 OZ, pri ktorých
prihláškou, v ktorej uplatnia zabezpečovacie právo.
sa domnievam, že ich cieľom je zabrániť zmiešaniu výťažku s majetkovou podstatou (prednostného) záložného
JUDr. Martin Maliar
veriteľa vykonávajúceho záložné právo. Zákonodarca by
Autor pôsobí na Sekcii legislatívy, Odbor legislatívy občianskeho
a obchodného práva Ministerstva spravodlivosti SR.
mohol zvoliť, prirodzene, aj iné riešenie, a to, že pred-
>>
Napríklad spojenie „podlieha konkurzu“ by malo byť správnejšie uvedené ako „by inak podliehal konkurzu“.
15
10
ars notaria 4/13
>> judikát
Právo na súdnu ochranu
– právo na spravodlivé súdne konanie
vo vzťahu k režimu ochrany druhého manžela
danému § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Ústavný súd Slovenskej republiky považuje pri hľadaní práva za samozrejmé a určujúce, že
v každej veci treba vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých
mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného
súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch,
keď ju účastník konania výslovne namieta.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 26/2010, z 8. decembra 2010)
Komentár
Nález ústavného súdu dáva zásadný pohľad na právne
úkony týkajúce sa konania manželov v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) vo vzťahu k záväzkom v nadväznosti na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukázaním na relatívnu neplatnosť právneho
úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka.
Pre notárov ide o dôležitý moment z hľadiska prítomnosti oboch manželov ako účastníkov právneho úkonu,
aj pokiaľ ide o záväzok jedného z manželov, pričom tento
záväzok je možné uspokojiť z majetku v BSM pri eventuálnej budúcej exekúcii.
Uvedené platí, samozrejme, za predpokladu, že BSM nebolo pred uzavretím záväzku zrušené ani žiadnym spôsobom modifikované.
Z odôvodnenia
Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že
sťažovateľka sa žalobou na Okresnom súde Bratislava II
(ďalej len okresný súd) domáhala určenia neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku, ktorú 2. augusta 2004 uzavrel jej manžel (žalovaný v druhom rade) so spoločnosťou
W., spol. s r. o. (žalovaný v prvom rade), a ktorou jej manžel pristúpil k záväzku spoločnosti I., spol. s r. o., ktorej
bol jedným zo spoločníkov a zároveň konateľom. Ako dôvod neplatnosti sťažovateľka uviedla absenciu jej súhlasu
s týmto právnym úkonom v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo zakladá jeho relatívnu neplatnosť,
ktorej sa žalobou na okresnom súde dovolávala.
Okresný súd v rozsudku sp. zn. 13 C 78/05 z 8. júna
2006 uzavrel, že pre nedostatok súhlasu sťažovateľky
s napadnutými právnymi úkonmi sú tieto s poukazom
na § 40a Občianskeho zákonníka relatívne neplatné,
a preto žalobe sťažovateľky v celom rozsahu vyhovel. Na
odvolanie spoločnosti W., spol. s r. o., Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) rozsudkom sp. zn. 5 Co
420/06 z 13. novembra 2007 rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že žalobu sťažovateľky zamietol. Krajský súd
rozsudok odôvodnil v podstate tým, že pristúpením k záväzku nevznikol spoločný záväzok manželov, iba manžel
sťažovateľky sa stal spoludlžníkom, a teda individuálnym
účastníkom predmetných právnych úkonov, ktoré po­dľa
záveru krajského súdu nezaložili sťažovateľke žiadne
práva ani povinnosti a primárne sa netýkajú spoločných
vecí tak, ako to predpokladá § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Proti zmeňujúcemu rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré najvyšší súd rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou zamietol, pričom sa
v podstate stotožnil so závermi krajského súdu.
11
>> judikát
Ústavný súd sa najskôr zaoberal námietkami o porušení
práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
rozsudkom najvyššieho súdu. Jadrom sťažnosti je totiž
rozdielny interpretačný postoj sťažovateľky a najvyššieho súdu k možnému podradeniu dohody o pristúpení
k záväzku, ktorú jeden z manželov uzavrie bez súhlasu
druhého manžela, pod režim ochrany poskytovaný § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým je relatívna neplatnosť právneho úkonu, ak ide o vec presahujúcu rámec bežných vecí. Najvyšší súd dospel k záveru, že pre
absenciu spoločnej veci, ktorej sa mal týkať predmetný právny úkon, je aplikácia § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vylúčená, a keďže dohoda o pristúpení k záväzku uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne
(priamo) nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je právnym úkonom týkajúcim sa
spoločných vecí. Naopak, sťažovateľka je toho názoru,
že ide o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, ktorý
vzhľadom na to, že presahuje rámec bežných vecí, trpí
neplatnosťou pre absenciu jej súhlasu s ním. Sťažovateľka uvedené odvodzuje z toho, že veriteľ od počiatku rozpoznával, že záväzok pristupujúceho dlžníka (jej manžela) bude realizovaný na úkor majetku patriaceho do BSM,
a to postupom predpokladaným § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka – teda exekučným uspokojením pohľadávky veriteľa len jedného z manželov z majetku patriaceho
do BSM, keďže jej manžel nemá iný majetok vo výlučnom
vlastníctve ako potenciálny zdroj uspokojenia veriteľa.
Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce pri
hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať
z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných
súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci
a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže
nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj
z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých
prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta.
Pre nedostatok právomoci neprislúcha ústavnému súdu
autoritatívne rozhodnúť o tom, či konkrétny právny úkon
(dohoda o pristúpení k záväzku, súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) podlieha režimu § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a ak áno, či ide o bežnú alebo
ostatnú vec, a teda, či v prípade absencie súhlasu druhého manžela ide o právny úkon platný, relatívne neplatný
(§ 145 ods. 1 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka)
alebo absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Ústavný súd preskúmal
rozsudok najvyššieho súdu len z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a dospel k záveru, že najvyšší súd
prílišným formalizmom a neprípustne zužujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých
okolností prípadu dospel k záverom, ktoré sú extrémne
nespravodlivé, a teda zasahujúce do práv sťažovateľky
garantovaných ústavou a dohovorom.
12
Občiansky zákonník v § 145 ods. 1 ustanovuje, že bežné
veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý
z manželov. Čo sú to bežné veci, je v rozhodovacej praxi
všeobecných súdov relatívne stabilizovaná otázka, pričom aj tu platí, že sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne (najmä majetkové) pomery manželov. V ostatných
veciach (teda nie bežných), ktoré sa týkajú spoločných
vecí, je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny
úkon neplatný.
Na jednej strane stojí skutočnosť, že v zmysle staršej
judikatúry (od ktorej sa najvyšší súd neodklonil) ide len
o záväzok manžela sťažovateľky, čo viedlo najvyšší súd
k záveru, že nešlo o vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí. Na druhej strane je však právnym dôsledkom tohto úkonu právny stav, že v prípade nesplnenia
tohto záväzku manželom sťažovateľky sa veriteľ môže
domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do BSM, teda napríklad
predajom spoločných vecí – hnuteľných či nehnuteľných
tvoriacich masu BSM (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto pohľadu sa nesporne javí, že účinky tohto
právneho úkonu (pristúpenie k záväzku) sa môžu prejaviť aj vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli práve § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že samotný právny úkon
(dohoda o pristúpení k záväzku) zaväzuje len manžela
sťažovateľky.
Pri interpretácii obsahu normatívneho textu „vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí“ pritom podľa
ústavného súdu všeobecné súdy nemôžu vychádzať len
z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam (tak ako to zohľadnil v záveroch rozsudku najvyšší
súd), ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí.
Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že najvyšší
súd mal v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov
účastníkov konania ústavnú povinnosť skúmať, či ide
alebo nejde o bežnú vec, a teda, či na realizáciu tohto
právneho úkonu je alebo nie je potrebný súhlas druhého
manžela a či z tohto pohľadu ide o platný alebo relatívne
neplatný právny úkon.
Podľa názoru ústavného súdu však na aplikáciu § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby
išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu
k spoločným veciam, a postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy) či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov
tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí.
V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným
právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona
o ústavnom súde) a jeho povinnosťou bude ústavne konformným, presvedčivým a najmä spravodlivým spôsobom vyrovnať sa s odvolaním sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu.
Spracovala JUDr. Zuzana Grófiková
notárka so sídlom v Bratislave
ars notaria 4/13
>> postrehy z praxe
Postavenie notára
v e-Governmente
Prvým novembrom 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e-Governmente).
Právny predpis upravuje doteraz chýbajúcu problematiku v oblasti informačných systémov na výkon pôsobnosti orgánov verejnej moci a tiež samotný výkon verejnej
moci elektronicky. Predpis zavádza aj mnohé pojmy,
ktoré v predchádzajúcich úpravách absentovali alebo
boli upravené iba čiastočne, napríklad formát elektronického dokumentu, elektronický formulár, elektronický
úradný dokument, elektronická schránka a elektronické
doručovanie, identifikácia, autentifikácia osôb, autorizácia v informačných systémoch a ďalšie. Diskutovanou
a aktuálnou témou je problematika konverzie dokumentov, ktorá vyvoláva rôzne otázky v súvislosti s postavením
notára pri tejto novej činnosti ako súdneho komisára,
ako aj pri notárskej činnosti.
Konverzia
Problematika konverzie a zaručenej konverzie dokumentov je upravená vo štvrtej časti zákona o e-Governmente. Čiastočná úprava, na základe ktorej notár vykonáva podobnú činnosť, ako je konverzia dokumentov,
ktorou doteraz suploval plnohodnotnú konverziu, sa
v praxi stretáva s absenciou explicitnej úpravy a tiež neexistenciou jednoznačných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré by určovali formáty dokumentov,
spôsob ich vyhotovovania a evidovania, ale aj sadzobník
úhrad za konverziu dokumentov. Úprava v §35 zákona
o e-Governmente upravuje konverziu dokumentov pri
všetkých známych situáciách, ktoré v praxi nastávajú.
Pre notára sa výrazne rozširujú doterajšie možnosti
transformácie dokumentov z listinnej podoby do elektronickej, ako aj z elektronickej podoby do listinnej.
na masívnejšie využívanie
konverzie podľa § 35 ods. 1
Pre notára sa výrazne rozširujú doterajšie
Úprava podľa zákona č.
písmeno a) je výkon verejnej
možnosti transformácie dokumentov
275/2006 Z. z. o informačných
moci elektronicky. Takým
z listinnej podoby do elektronickej, ako aj
systémoch verejnej správy
výkonom sa bude zvyšovať
z elektronickej podoby do listinnej.
v znení neskorších predpisov
objem elektronických dokuumožňuje notárovi ako osvedmentov vyžadovaných a počujúcej osobe vykonávať výstup vo forme osvedčenej listiny
užívaných na právne účely, pri ktorých je prípustná konz elektronického odpisu údajov z informačného systému
verzia, ako aj ich potreba konverzie do listinnej podoby.
verejnej správy v elektronickej podobe, podpísaný zaruče§ 35 ods. 1 písm. b)
ným elektronickým podpisom (výpis z ORSR, ŽivnostenFrekventovanejší rozsah konverzie predpokladá úprava
ský register). Počas šiestich rokov sa však možnosti ta§ 35 ods. 1 písmeno b), ktorou prebieha konverzia obsakejto transformácie rozšírili iba nepatrne. Predpokladom
§ 35 ods. 1 písm. a)
>>
13
>> postrehy z praxe
hu pôvodného dokumentu v listinnej podobe transformoZaručená konverzia
Zaručenú konverziu môže vykonávať zmysle § 35 ods. 3
vaním do novovzniknutého elektronického dokumentu.
citovaného zákona:
Keďže objem dokumentov v listinnej podobe je najroza)orgán verejnej moci, notár alebo poštový podnik posiahlejší, takáto úprava absentovala už v minulosti a bola
skytujúci univerzálnu službu,
nevyhnutná pre elektronický spôsob výkonu verejnej
b) advokát, ak nejde o konverziu verejnej listiny.
moci. Podobnú formu konverzie využíva notár pri svojej
činnosti najmä v dvoch prípadoch, a to prostredníctvom
Pri vykonávaní zaručenej konverzie sa predpokladá doNotárskeho centrálneho registra listín (ďalej len NCRls),
držiavanie určitého postupu, používanie technických
ktorý umožnil určitý rozsah konverzie prostredníctvom
zariadení, programového vybavenia alebo algoritmov,
možnosti vydať z registra osvedčený odpis notárskej záktoré zabezpečia zachovanie pôvodného informačného
pisnice v elektronickej forme, ako aj elektronický osvedobsahu dokumentu v novovzniknutom dokumente, odčený odpis listiny uloženej do registra listín na žiadosť
líšenie údajov pridaných procesom konverzie a zachovafyzickej osoby alebo právnickej osoby a s jej súhlasom.
nie rovnakej alebo vyššej úrovne bezpečnostných prvkov,
Tento spôsob je však využiteľný najmä subsidiárne pri
akú mal pôvodný dokument v prípade obojsmernej elekúkonoch notára, ktoré poskytuje klientovi popri hlavtronickej konverzie. Postup zaručenej konverzie upravenom úkone, keďže ide o pomerne náročný postup a forný v § 36 vo všetkých troch
mu. Doterajšie využívanie sa
prípadoch predpokladá vy­
uplatnilo najmä pri návrhoch
Citovaný zákon prináša aj nový prvok,
užitie technických a prograna vklad do katastra nehnutakzvanú zaručenú elektronickú pečať.
mových prostriedkov, ktoteľností. Nemožno ho však
Je to obdoba zaručeného elektronického
rými disponuje každý notár.
považovať za konverziu doAby však boli splnené podkumentu v zmysle § 35 ods.
podpisu, nie je však spojená s osobou, ale
mienky uvedené v § 36 až
1 písm. b) ani v § 35 ods. 1
so subjektom, na ktorý je vydaná. Úkony,
§ 38, tieto prostriedky bude
písm. c) citovaného zákona,
pri ktorých sa nebude vyžadovať prítomnosť
keďže nenapĺňa znaky transnotára, tak bude môcť dokončiť zamestnanec potrebné integrovať do existujúcich a nových informačformácie pôvodného obsanotára s príslušným poverením.
ných systémov a referen­
hu. Aj naďalej ide o osvedčečných registrov.
ný odpis notárskej zápisnice
Citovaný zákon prináša aj nový prvok, takzvanú zaručealebo osvedčený odpis listiny uloženej do registra listín
nú elektronickú pečať, ktorá je upravená v § 4a zákona
na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby s jej súč. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene
hlasom alebo za podmienok ňou určených. Až následne
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpo splnení týchto podmienok pripadá do úvahy konverzia.
pisov. Je to obdoba zaručeného elektronického podpisu,
Druhým prípadom využívaným v praxi, ktorý nesie znaky
nie je však spojená s osobou, ale so subjektom, na ktorý
konverzie, sú prílohy k návrhu na zápis do obchodného
je vydaná. Jej použitie prebieha výlučne automatizovaregistra, ktoré majú pomerne špecifický režim.
ným spôsobom prostredníctvom informačného systému.
Keďže ide o analogickú činnosť s vidimáciou, ktorá sa
Tento prvok výrazne zjednoduší niektoré úkony, pri ktov povedomí verejnosti najčastejšie spája s notárom
rých bude možné namiesto zaručeného elektronického
a predpoklad budúceho využívania dokumentov v listinpodpisu (prevažne ním disponujú iba notári) použiť zanej podobe pri elektronickom výkone verejnej moci sa
ručenú elektronickú pečať. Úkony, pri ktorých sa nebuodhaduje na desaťročia, využívanie tejto formy konverzie
de vyžadovať prítomnosť notára, tak bude môcť v plnom
by mohlo zachovať či výrazne zvýšiť vidimačnú činnosť
rozsahu dokončiť zamestnanec notára s príslušným ponotára v najbližších rokoch.
verením.
§ 35 ods. 1 písm. c)
Problematika e-Governmentu je rozsiahla téma, na ktoKonverzia elektronického dokumentu a jeho transforrú budú musieť notári v blízkej budúcnosti často reamácia do novovzniknutého elektronického dokumentu,
govať aktívnym zapájaním sa do jednotlivých procesov,
ktorý má iný formát elektronického dokumentu ako pôtak ako to bolo pri budovaní centrálneho informačného
vodný elektronický dokument, predpokladá pružnosť pri
systému za posledné desaťročie. Predpis otvára mnoho
výmene formátov, ale aj transformáciu obsahov zachyteďalších tém, ktoré majú bezprostredný súvis s činnosťou
ných vo forme metadát do listinnej elektronickej podoby
notára, preto bude v budúcnosti nevyhnutné venovať im
a opačne, transformáciu údajov zachytených prostredintenzívnu pozornosť.
níctvom formulárov do štruktúrovaných formátov. Využi­
teľnosť podľa tejto časti úpravy je skôr v automatizovaMgr. Iaroslav Ioan Pavel
ných informačných systémoch. Výrazne však prispeje
Autor pracuje v oblasti informačných technológií a je konateľom
spoločnosti Libellus, s. r. o., zabezpečujúcej servis pre Notársky
k výmene a získavaniu informácií z referenčných inforcentrálny informačný systém NK SR.
mačných systémov.
>>
14
ars notaria 4/13
>> rozhovor
Bez notárov to v právnom
štáte nejde
Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je verejný ochranca práv nezávislý orgán
Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva
a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími
orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym
poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na
uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili
základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci
poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý (bez
ohľadu na vek, sociálny status, spôsobilosť na právne
úkony či iné kritérium), kto sa domnieva, že pri konaní,
rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli
porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym
poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho
štátu.
Právnym predpokladom vzniku nového ústavného orgánu verejného ochrancu práv bolo prijatie ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. z 23. februára 2001, ktorým sa menila a dopĺňala Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992
Zb. v znení neskorších predpisov. Do ôsmej hlavy Ústavy
Slovenskej republiky bol zaradený druhý oddiel s názvom VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV s čl. 151a.
Na základe toho Národná rada Slovenskej republiky
prijala zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi
práv (ďalej len zákon o verejnom ochrancovi práv). Takto
sa Slovenská republika v roku 2001 priradila k takmer
70 štátom sveta, v ktorých je zriadený úrad verejného
ochrancu práv, alebo aj inak nazývaného úrad ombudsmana. Aj s ohľadom na prijaté zmeny možno inštitút verejného ochrancu práv v právnom poriadku Slovenskej republiky charakterizovať ako kontrolný orgán sui generis
vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Úrad verejného ochrancu práv doplnil už existujúci systém orgánov
ochrany práva. Funkcia verejného ochrancu práv ako
sprostredkovateľa medzi občanom a štátom má kontrolnou činnosťou upevňovať ústavnosť a legalitu konania
a rozhodovania orgánov aj inštitúcií verejnej správy vo
vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám. Verejný ochranca práv neodvodzuje svoju autoritu od štátnej
moci, ale od prirodzeného spojenectva s parlamentom
a verejnosťou, občanmi, ktorí sú autentickým zdrojom
moci v spoločnosti. Preto verejný ochranca práv neprikazuje, nemôže rušiť a odvolávať rozhodnutia, ale môže
odporúčať opatrenia pre dobro a prospech občana.
Dňa 19. marca 2002 bol v tajnom hlasovaní Národnej rady
JUDr. Jana Dubovcová, verejná ochrankyňa práv, s členom
redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA JUDr. Mgr. Pavlom
Doričom, PhD.
SR zvolený historicky prvý verejný ochranca práv. Stal sa
ním doc. JUDr. Pavel Kandráč, CSc., ktorý 27. marca
2002 zložil sľub do rúk predsedu národnej rady. Súčasne
mal ako verejný ochranca práv zvolený prvýkrát po nadobudnutí účinnosti tohto zákona začať vykonávať svoju
pôsobnosť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zloženia sľubu. Dňa 30. januára 2007 Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila Pavla Kandráča
do funkcie verejného ochrancu práv aj na ďalšie funk­
čné obdobie (2007 – 2012), ktoré mu uplynulo 27. marca
2012. Dňa 28. marca 2012 zložila zákonom predpísaný
sľub nová verejná ochrankyňa práv JUDr. Jana Dubovcová, ktorú poslanci Národnej rady SR zvolili do funkcie
13. decembra 2011 a s ktorou vám prinášame rozhovor.
15
>> rozhovor
Minulý rok ste prijali funkciu verejnej ochrankyne
práv. Aké sú vaše priority v tejto oblasti? Čo z nich sa
vám už podarilo zrealizovať a čo vás ešte len čaká?
Po nástupe do funkcie som sa oboznamovala s činnosťou, ktorú úrad vykonával dovtedy, kým som prišla. Na
jednej strane som sa snažila nadviazať na činnosť svojho
predchodcu, no zároveň som mala aj vlastnú predstavu
a od začiatku som sa usilovala rozšíriť doterajšiu činnosť kancelárie v oblastiach, ktoré považujem za dôležité. Okrem vybavovania podnetov, s ktorými sa obracajú
občania na verejného ochrancu práv, som sa zamerala
na určité prioritné témy. Tie som sa snažila preskúmať
osobitne s pomocou právnikov, ktorí tu pracujú. Do mojej pozornosti sa dostala činnosť kolíznych opatrovníkov,
takisto činnosť súdov vo vzťahu k prieťahom v konaní,
no a v tomto roku som rozšírila prioritné témy aj o iné
oblasti. Zatiaľ sa týkajú väčšinou maloletých detí, napríklad, akým spôsobom sa pristupuje k deťom v reedukačných centrách Slovenskej republiky. Takisto preskúmavame vzťahy k väzňom v ústavoch na výkon väzby a výkon
trestu, ale aj iné činnosti, napríklad systémové fungovanie niektorých inštitútov.
Z obsahu vašich priorít v tejto funkcii na rok 2013
okrem iného vyplýva, že sa zameriavate aj na
dodržiavanie práv a na pomoc maloletým deťom.
Prečo práve táto oblasť?
Dôvod môže byť len prozaický. Po nástupe do funkcie
som totiž zistila, že veľmi veľa podnetov, ktoré podávajú
občania, rodičia detí, sa týka práve činností a pôsobenia
orgánov sociálno-právnej ochrany detí. Z tohto dôvodu
som sa zamerala na preskúmanie pôsobenia týchto orgánov, a keďže ich hlavnou náplňou je zastupovať práva
detí a pôsobiť v oblasti ochrany ich práv, stalo sa to aj
mojou prioritou.
doc. Kandráč dvakrát za sebou funkčné obdobie, vyskytla sa ďalšia príležitosť. Otvoril sa priestor a opäť som sa
o to pokúsila.
Ako vnímate vývoj a dodržiavanie základných práv
a slobôd na Slovensku za posledných 20 rokov a jeho
smerovanie?
Pravidelne upozorňujem na to, že v oblasti legislatívnej
alebo právnej, teda formálnej úpravy je na tom Slovenská republika výborne. Máme naozaj relatívne dobré
právne predpisy a Ústava SR zakotvuje základné práva
a slobody, ale z môjho pohľadu je to horšie s ich samotnou aplikáciou. Týka sa to asi každého štátu, no myslím
si, že Slovenská republika, občania aj inštitúcie majú
čo doháňať. Celá moja práca je vlastne o tom, aby sa to
zlepšovalo. Zatiaľ v každej oblasti, do ktorej sme vstúpili,
sme našli veľa nedostatkov.
Pri výkone svojej profesionálnej činnosti, ale aj
v súkromnom živote ste sa pravdepodobne stretli
s činnosťou notárov. Ako ju vnímate?
Samozrejme, veď skoro každý človek sa stretol s činnosťou notárov. Ja som sa s nimi stretávala často, aj preto,
že sú to právnici. Svojho času napríklad notári v Banskej
Bystrici sídlili v budove okresného súdu a boli sme na
jednej chodbe. Preto veľa z nich poznám aj z ľudskej
stránky a vážim si ich. V rámci profesie som sa s nimi,
samozrejme, stretávala ako sudkyňa. Ako súkromná
osoba som ich služby využila takisto, pretože som už vo
veku, keď som zažila dedičské konanie, a mám s nimi
dobré skúsenosti.
Činnosť notára je v oblasti nesporovej agendy. Notár
je aj mediátorom, osobou, ktorá pomáha vyriešiť spor
medzi ľuďmi, vzťahy v rodine. Môže tak byť veľakrát
riešením sporu alebo neprávosti, s ktorou sa ľudia na
Čo u vás zohralo úlohu pri rozhodovaní o prijatí tejto
vás obracajú. Využívate prácu notárov a oslovujete ich
funkcie, keďže predtým ste dlhé roky pôsobili v oblasti
pri riešení podnetov od občanov?
justície ako sudkyňa?
V tomto prípade neviem, či majú šťastie notári alebo
O túto funkciu som sa zaujímala ešte v roku 2002, keď
ja, ale naša agenda sa veľmi nestretáva, lebo verejný
sa volil historicky prvý slovenský verejný ochranca práv.
ochranca práv sa v podstate zaoberá fungovaním inštitúKeď­že som predtým veľmi aktívne pôsobila vo vzťahu k recií vo vzťahu verejného práva a notárska agenda sa týka
formám v súdnictve, v tom
vyslovene občianskoprávčase som si myslela, že veľa
nych záležitostí. Zatiaľ som
Existencia fungovania štátu sa bez notára,
vecí sa už v súdnictve podanedostala žiadny podnet,
ktorý
by
„upratoval“
vzťahy
medzi
ľuďmi,
rilo, zriadila sa Súdna rada,
ktorý by smeroval k nedonedá predstaviť. Notár musí byť často aj
zaviedli sa sudcovské rady,
statkom notárskej činnospsychológ, aby vedel ľudí upokojiť po strate
do zákona sa zaviedol pojem
ti, ani si nemyslím, že by to
príbuzného.
zákonný sudca, čiastočne
mohlo byť predmetom môjsa zrealizoval súdny maho skúmania.
nažment, zaviedlo sa náhodné prideľovanie spisov atď.
Samozrejme, že by sa ešte všeličo dalo napravovať, no
V čom vidíte z pohľadu svojej funkcie priority notárskej
zlepšovať treba aj iné systémy fungovania štátu, a práčinnosti pre spoločnosť?
ve verejný ochranca práv je pozícia, od ktorej sa jednoPodľa môjho názoru neexistuje moderný štát, ktorý by
ducho očakáva, že bude pomáhať zlepšovať fungovanie
nemal notára, takže existencia fungovania štátu sa bez
štátu. V tom čase ma však nezvolili a po tom, čo mal pán
notára, ktorý by „upratoval“ vzťahy medzi ľuďmi, nedá
>>
16
ars notaria 4/13
predstaviť. Najdôležitejšou a asi najrozšírenejšou činnosťou sú dedičské konania. Práve v rámci nich sa notári
stretávajú s pozostalými, ktorí sú v rôznom rozpoložení,
a tu sa profesia notára spája s výkonom celkom iných
profesií. Notár musí byť často aj psychológ, aby vedel
ľudí upokojiť po strate príbuzného. To je základ práce,
ktorú notári vykonávajú. Ich práca sa v mnohom prekrýva aj s prácou mediátorov a mám informácie, že tieto dve
profesie začínajú úzko spolupracovať, čo je mimoriadne
užitočné.
Dočítali sme sa o vás, že ste v minulosti pôsobili ako
šéfredaktorka časopisu Združenia sudcov Slovenska
JUSTIN a informačného bulletinu Združenia sudcov
Slovenska. Ako vnímate vydávanie odborných časopisov
zaoberajúcich sa činnosťou jednotlivých profesií?
Časopis JUSTIN a informačný bulletin vychádzal niekoľko rokov a vychádzal práve v období, keď sa v justícii mali
začať po roku 1989 presadzovať nové myšlienky. Bol veľmi užitočný, zaoberal sa najmä postavením stavu sudcov. Iné odborné časopisy sa napríklad menej zaoberajú
stavovskými vecami a viac sa venujú odbornej právnej
problematike. Myslím si, že bez týchto časopisov, ako
aj vášho časopisu ARS NOTARIA, by jednotlivé odbornosti nemohli dobre fungovať. Časopis je totiž stále tým
prameňom, z ktorého sa čerpajú základné informácie.
Osobne mám tendenciu podporovať odborné časopisy vo
všetkých oblastiach a veľmi ma mrzí, že sudcovia už svoj
časopis JUSTIN nemajú.
Získali ste viacero ocenení za svoje snahy v oblasti
skvalitnenia práce v súdnictve. Ako vnímate svoje
úsilie v tejto oblasti?
Pre mňa je to už minulosť. Je pravda, že z tohto obdobia,
ktoré bolo podľa mňa najhektickejšie, sa dostalo veľa
vecí do zákonov a Ústavy. Vtedy sme ich presadzovali ako
Združenie sudcov Slovenska, dnes ich už vnímame ako
samozrejmosť. V tom čase sme o ne bojovali a išlo o prelomové veci, takže som rada, že sa to podarilo. Keďže sa
však na všetko pozerám kriticky, ešte veľa by som vedela
zmeniť, no z tejto oblasti som už odišla.
V závere si dovolím opýtať sa na váš súkromný život.
Ako trávite voľný čas, čo vás vie povzbudiť a aké sú
vaše záľuby?
Nemám veľa voľného času, takže som sa nikdy nedopracovala k nude. Veľmi rada som aj sama, to si užívam,
lebo môžem čítať knihy a venovať sa sebe. Najčastejšie
však trávim voľný čas so svojou veľkou rodinou a to mi
robí radosť. Veľmi rada odchádzam z mesta na samotu,
kde sa stretávame s priateľmi.
Máte svoj nesplnený sen či prianie do budúcnosti?
Rozmýšľam nad tým, že zo snov som už asi vyrástla, ale
priania človek máva, dokým žije. Možno to bude znieť
zvláštne, ale prajem si, aby sme žili v slušnej spoločnosti, pretože tu žijú moje deti, a chcela by som, aby aj moje
deti, aj moji vnuci žili medzi slušnými ľuďmi v slušnom
štáte. To považujem za základ pre všetkých.
Otázky kládol JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
JUDr. Jana Dubovcová
Vzdelanie:
1971 – 1977Právnická fakulta Univerzity Komenského
v Bratislave
1979
obhajoba rigoróznej práce a rigorózna skúška
v odbore občianske právo hmotné, občianske
právo procesné, priznaný titul JUDr.
12/1989
po absolvovaní odbornej justičnej skúšky zvolená za sudkyňu z povolania
Profesionálna prax:
03/2012
verejná ochrankyňa práv
2010 – 2012 poslankyňa NR SR, podpredsedníčka Mandátového a imunitného výboru NR SR a overovateľka
Ústavnoprávneho výboru NR SR
02/2010
vzdanie sa sudcovskej funkcie
1989 – 2010 sudkyňa a predsedníčka senátu, v rokoch 1999
– 2005 aj predsedníčka okresného súdu
1988 – 1989 Krajský súd Banská Bystrica, justičná čakateľka
1975 – 1988 právnická prax
Odborné aktivity:
2003 – 2004 odborná stáž na Ministerstve spravodlivosti SR,
generálna riaditeľka sekcie ekonomiky, rozvoja
a stratégií, zavádzanie projektu Súdny manažment
vrátane generátora náhodného výberu sudcu
pre rozhodovanie vo veci na všetky súdy v SR
1998 – 2003 šéfredaktorka časopisu Združenia sudcov Slovenska JUSTIN a informačného bulletinu Združenia sudcov Slovenska
2001 – 2010Národná asociácia sudkýň Slovenska, ktorá sa
veľkou mierou zaslúžila o prijatie legislatívy na
stíhanie domáceho násilia
2003 – 2005 bezplatná právna poradkyňa v Centre poradensko-psychologických služieb v Banskej Bystrici
1999 – 2003prednášková činnosť, Pedagogická fakulta
v Banskej Bystrici
Ocenenia:
2006Medzinárodná cena Svetovej banky Jill Gill´s
Memorial za prácu na zavedení náhodného
prideľovania spisov sudcom a Súdneho manažmentu a optimalizáciu súdnej sústavy
2002
najvyššie ocenenie Transparency International
za anketu o korupcii na súde a následné presadzovanie a zavádzanie programu náhodného výberu sudcu na všetky súdy Slovenskej republiky
17
>> z diania v právnickej obci
Doc. JUDr. Anton Dulak, PhD., predseda komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, Právnická fakulta UK Bratislava,
prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc., a doc. JUDr. Ján Husár, CSc. mim. prof., obaja z Právnickej fakulty UPJŠ Košice
Pôsobenie práva v 21. storočí
Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach oslavuje 40 rokov od svojho
založenia. Pri tejto príležitosti sa 27. septembra 2013 na jej pôde konala medzinárodná vedecká
konferencia rozdelená do piatich sekcií: 1. Súkromné právo v súčasnosti a v perspektíve,
2. Kúpna zmluva – história a súčasnosť, 3. Regionalizmus – Stav, východiská, perspektívy,
4. Tvorba a realizácia pracovného práva so zreteľom na regionálne aspekty trhu práce,
5. Vybrané otázky daňovej politiky Európskej únie a jej členských štátov.
Tieto sekcie organizovali jednotlivé katedry
Právnickej fakulty, a to
aj za účasti prednášajúcich z Českej republiky, Poľska, Maďarska
a Švédska. V sekcii
Súk­romné právo v súčasnosti a v perspektíve
vystúpil okrem prednášajúcich z Českej republiky, ktorí sa zaoberali novým Občianskym
zákonníkom v Českej
republike (účinnosť nadobudne 1. januára 2014), konkrétne inštitútmi záväzkového práva, spolkového práva
a ich dosahom na prax, aj predseda komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky
doc. JUDr. Anton Dulak, PhD. Okrem iného uviedol, že
kým terajší Občiansky zákonník sa hodnotovo orientoval
18
viac na ochranu vlastníctva, pripravovaný nový Občiansky zákonník bude hodnotovo viac orientovaný na ochranu života a zdravia. Zároveň uviedol, že pripravované
paragrafové znenie tohto nového kódexu by malo byť širokej odbornej verejnosti predstavené už v prvej polovici
budúceho roka.
Prof. Dr. Lévayne a Dr. Fazekas Judit z Právnickej fakulty
Univerzity v Győri mali prednášku na tému právnej úpravy neprijateľných podmienok v rekodifikovanom Občianskom zákonníku Maďarskej republiky, ktorý nadobudne
účinnosť 15. marca 2014. V prípade spotrebiteľských
zmlúv bude oprávnený napadnúť ich relatívnu neplatnosť
ktokoľvek v záujme všetkých, a to nielen dotknutá strana.
Celý priebeh konferencie sa niesol v slávnostnom duchu
a účastníci si v jej závere priali prijatie takých nových kódexov, ktoré budú dobrým podkladom na ich výučbu na
akademickej pôde.
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
ars notaria 4/13
Seminár o implementácii a aplikácii
Nariadenia EÚ č. 650/2012 o cezhraničných dedičstvách
Dňa 4. októbra 2013 sa v priestoroch Rakúskej notárskej komory (ďalej len RNK) vo Viedni
konal seminár určený pre 60 slovenských, českých, nemeckých, maďarských, slovinských
a chorvátskych notárov a notárskych kandidátov. Hlavnou témou bola implementácia a aplikácia
Nariadenia EÚ č. 650/2012 o cezhraničných dedičstvách (ďalej len nariadenie o dedičstvách).
Tento seminár je súčasťou 14 seminárov organizovaných
počas rokov 2013 – 2014 v desiatich členských štátoch
Európskej únie v rámci vzdelávacieho programu Európa pre notárov – Notári pre Európu, ktorý je projektom
CNUE (ďalej len projekt). Tomuto semináru už predchádzalo zorganizovanie predchádzajúcich piatich seminárov v Paríži, Luxemburgu, Miláne, Rotterdame a Bukurešti, pričom 15. novembra 2013 sa ešte uskutoční
seminár v Berlíne, organizovaný pre poľských notárov.
Štruktúra týchto seminárov, ktorá sleduje jediný cieľ,
a to vyškoliť notárov v novom nariadení o dedičstvách, je
podobná, pričom dopoludnie je zamerané na príspevky
profesorov tamojších univerzít o obsahu nariadenia o dedičstve a príspevky tamojších notárov o dosahu nariadenia o dedičstvách na národnú legislatívu, a popoludnie je
venované niekoľkým prípadovým štúdiám s prítomnosťou
cudzieho prvku v konaní o dedičstve. Seminár sa končí
panelovou diskusiou, v rámci ktorej vystúpia zástupcovia každého štátu so svojím pohľadom na význam a prípadné problémy, ktoré môže aplikačná prax nariadenia
o dedičstvách priniesť. Podľa programu seminár otvoril
Uniz.-Doz. DDr. L. Bittner, prezident RNK, ktorý poďakoval Európskej komisii (EK) za financovanie seminára a projektu vôbec, ako aj prítomným poslucháčom za
účasť na seminári, na ktorý sa prihlásil dvojnásobný počet záujemcov, ako sa plánovalo. Slovo odovzdal Dr. M.
Umfah­
rer, prezidentovi Rakúskej notárskej akadémie,
ktorý nás oboznámil s obsahom seminára a predstavil
Mag. C. Fökehrer, vedúcu kancelárie RNK v Bruseli a koordinátorku projektu, o ktorom sa vyjadrila ako o najväčšom projekte vzdelávania v EÚ v rokoch 2013 a 2014 v oblasti civilného práva. Projekt je určený pre 2 000 notárov
strednej Európy. Súčasne prezentovala dva európske
portály – Dedičstvo v Európe a Páry v Európe1, ktoré notárom pomôžu pri zodpovedaní dvoch prvotných otázok
pri strete s dedičstvom s cezhraničným prvkom: Ktoré
právo je rozhodné a ktorý orgán má právomoc konať.
Počas celého seminára nás ako lektorky a moderátorky
sprevádzali Univ.-Prof. Mag.Dr. B. Lurger, LL.M. (Harvard)
z Karl-Franzens-University Graz a Mag. A. Perscha, no-
tárka a registrovaná mediátorka v meste Leoben. V úvode svojho príspevku nás Dr. Lurger oboznámila so štruktúrou nariadenia o dedičstvách2 a prostredníctvom jeho
článkov rozčlenených do 6 kapitol rozobrala počas predpoludnia zakotvené inštitúty, ako sú miestna, časová
a vecná negatívna či pozitívna pôsobnosť, pojem súdy,
koherenciu súdu a rozhodného práva, pojem obvyklého
pobytu a okolnosti jeho posudzovania, voľba súdu a dohoda o právomoci, forum necessitatis, rozhodné právo,
voľba práva, náhradná doložka kolízneho práva, spätný
odkaz, právo 3. štátu, doložka s výhradou, úkony mortis
causa a ich formálna a hmotno-právna platnosť, dedičské zmluvy, dedičstvo bez dedičov a legátov, uznanie
súdnych rozhodnutí, prijatie a vykonateľnosť verejných
listín, Európske osvedčenie o dedičstve, takzvané EDO.
Popoludnie bolo veľmi prínosne venované konkrétnym
šiestim príkladom dedičstiev s rôznym cezhraničným
prvkom, napríklad štátny občan SR a zvyčajný pobyt Nemecko, štátny občan SR a pobyt Nemecko, ale vykonaná
voľba práva alebo dedičia iný obvyklý pobyt ako poručiteľ,
respektíve majetok sa nachádza v 3. štáte a podobne.
Práve v týchto modelových situáciách boli aplikované
a dopoludnia rozoberané právne inštitúty nariadenia
o dedičstvách.3 V rámci panelovej diskusie, na ktorej sa
v závere zúčastnili S.J.D., Dr.iur.C.I. Nagy, PhD., LL.M.
z Budapešti, prof. Dr. D. Babic, PhD., z Právnickej fakulty
Univerzity v Záhrebe, Dr. T. Ivanc z Univerzity v Maribore,
Mgr. Š. Tlášková, členka výkonného výboru NK ČR,
a JUDr. E. Judová, PhD., z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, sa zástupcovia každého štátu v krátkosti
vyjadrili k právnym špecifikám, ktoré sú typické pre ich
krajinu a na ktoré bude mať najväčší dosah samotné nariadenie o dedičstvách.
JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková
notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou
Autorka je členkou Vzdelávacej komisie NK SR, Medzinárodnej
a Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR.
1 www.successions-europe.eu a www.coupleseurope.eu, dostupný v 23 jazykoch pre 27 krajín EÚ
2
Pozn. autora: Štruktúru nariadenia o dedičstvách som rozobrala v odbornom článku v časopise ARS NOTARIA 4/2012.
3
Pozn. autora: Niektoré príklady som rozobrala aj na školení notárov 25. 10. 2013 v Jasnej.
19
>> z diania v právnickej obci
XI. Lubyho právnické dni
V dňoch 19. a 20. septembra 2013 sa v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied na zámku
v Smoleniciach konala medzinárodná vedecká konferencia XI. Lubyho právnické dni na tému
Ochrana slabšieho subjektu v súkromnom práve. Konferenciu organizovala Nadácia Štefana
Lubyho a Právnická fakulta Trnavskej univerzity.
Cieľom Lubyho právnických dní je usporiadanie konferencií k podstatným spoločenským témam z pohľadu
právnej vedy. Tému ochrany slabšieho subjektu môžeme v súčasnosti považovať za veľmi aktuálnu. Najmä
ochrana spotrebiteľa v nadväznosti na právne normy európskych spoločenstiev sa dotýka všetkých právnických
povolaní. Notári európskych štátov zohrávajú dôležitú
úlohu pri prevencii právnych sporov, ale aj pri samotnej
ochrane účastníkov právnych vzťahov.
Konferenciu otvoril prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD.,
rektor Trnavskej univerzity v Trnave a podpredseda Nadácie Štefana Lubyho, a prof. JUDr. Helena Barancová,
DrSc., dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
v Trnave a členka správnej rady Nadácie Štefana Lubyho. Programom sprevádzal prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc.,
člen správnej rady Nadácie Štefana Lubyho. Príspevky
predniesli významní domáci, ale najmä zahraniční profesori a právni teoretici z viacerých európskych krajín. Prvý
deň so svojimi príspevkami vystúpili prof. dr. sc. Tatjana
Josipović z Chorvátska, em. o. Univ.-Prof. DDr. Dr.h.c.
Rudolf Welser z Rakúska, doc. JUDr. Bohumil Havel,
PhD., z Českej republiky, doc. Dr. Meliha Povlakić z Bosny a Hercegoviny, Uni.-Doz. Dr. Christian Alunaru z Rumunska, Doz. Dr.sc. Aleksandra Maganić z Chorvátska,
Dr. Zoltán Nemessányi z Maďarska. Druhý deň vystúpili prof. Dr. Dušan Nikolić zo Srbska, prof. dr. Viktorija
Žindarič Skubic zo Slovinska, JUDr. Gabriela Kubíčková,
CSc., zo Slovenska, JUDr. Martin Dilong, LL.M., zo Slovenska, doc. Dr. Ana Vlahek zo Slovinska, a prof. JUDr.
Ján Lazar, DrSc., prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.,
doc. JUDr. Kristián Csach, PhD., LL.M., doc. JUDr. Ján
Husár, PhD., JUDr. Ing. Milan Budjač, PhD., JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M., všetci zo Slovenska.
Cieľom príspevkov väčšiny prednášajúcich bolo predstaviť
národné úpravy ochrany slabšieho subjektu v rámci domácich právnych poriadkov. V Maďarsku, Českej republike a Rumunsku bola táto úprava podčiarknutá novými
súkromnoprávnymi kódexmi prijatými v týchto krajinách
len nedávno. Prednášajúci sa vzhľadom na šírku problematiky a vymedzený čas zameriavali len na čiastkové priblíženie ochrany jednotlivých subjektov, a to buď v rámci občianskeho, obchodného, rodinného a pracovného
práva, alebo len na určitú oblasť chránených právnych
vzťahov či vybrané skupiny chránených subjektov (ochrana spotrebiteľa v práve zodpovednosti za chyby, ochrana
slabšej strany v manželských a nemanželských vzťahoch).
Na úvod sme sa dozvedeli, že vo viacerých krajinách sú
20
slabšou stranou nielen spotrebitelia, ale aj diskriminované osoby, maloletí, zamestnanci, minoritní akcionári
a podobne. V niektorých príspevkoch bola spomenutá
ochrana slabších subjektov notármi prostredníctvom
obligatórnej formy právnych úkonov ako notárskych listín, pričom notár najmä z dôvodu poučovacích povinností
zabezpečí lepšiu ochranu všetkých účastníkov zmluvy.
Podľa predstavených štatistík Slovensko v porovnaní
s priemerom EÚ vo veci informovanosti ochrany spotrebiteľa vychádza nadpriemerne. V spektre vývoja európskej
legislatívy sa črtá postupné sprísňovanie ochrany vybraných subjektov a snaha o unifikáciu súkromného práva,
čo v budúcnosti môže viesť k prijatiu jednotnej európskej
procesnej normy – Európskeho súdneho poriadku, s čím
je spojených viac otázok ako odpovedí. Sudca krajín EÚ
má povinnosť skúmať nekalé podmienky ex officio, čo je
v národných civilných procesoch možno niekedy náročné. Princíp autonómie národného procesu má dve obmedzenia – princíp efektivity a princíp ekvivalencie. Bola
položená aj rečnícka otázka, či je procesná autonómia už
len stratený raj. V oblasti obchodného práva boli prednesené názory, že ochrana slabšieho subjektu by nemala
oslabiť záujmy obchodnej spoločnosti, ktoré by mali byť
nad záujmami slabšieho subjektu. Ako nový prostriedok
ochrany slabšieho spoločníka sa má zaviesť jeho právo
vystúpiť zo spoločnosti, ak hlasoval inak, ako rozhodlo
valné zhromaždenie spoločnosti. V súkromnom práve sú
najviac zneužívanými právnymi inštitútmi zmluvná pokuta, dohoda o zrážkach zo mzdy, plná moc, záložné právo,
zabezpečovací prevod práva a uznanie dlhu.
Téma tohtoročných Lubyho právnických dní zaujala svojou aktuálnosťou aj členov notárskej obce, preto konferenciu svojou účasťou podporili JUDr. Jozef Opatovský,
člen správnej rady Nadácie Štefana Lubyho a čestný
prezident Notárskej komory SR, JUDr. Karol Kovács,
prezident Notárskej komory SR, JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident Notárskej komory SR, a viacerí členovia Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR.
Zostáva nám len tešiť sa na tému, ktorú pre nás pripravia usporiadatelia v ďalšom ročníku.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
predsedníčka Legislatívnej skupiny PNK SR
a členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
JUDr. Ján Hamara
člen Legislatívnej skupiny PNK SR
ars notaria 4/13
Recenzia
V roku 2013 bola vydaná publikácia s názvom Treffpunkt: Europa Mitte. Die Notariatsreform der Jahre 1989 bis 1995 in
Mitteleuropa aus österreichischer Sicht. V preklade Miesto
stretnutia: Európa stred. Reforma notárstva v rokoch 1989 až
1995 v strednej Európe z rakúskeho pohľadu.
Autor publikácie Klaus Woschnak bol
v rokoch 2003 – 2010 prezidentom
rakúskej notárskej komory, v roku
2007 prezidentom Rady notárstiev
Európskej únie (Council of the Notariats of the European Union – CNUE).
Takisto je čestným prezidentom
združenia stredoeurópskych notárstiev Hexagonála.
Dielo dokumentuje obdobie od roku
1989 až po súčasnosť z pohľadu notárstva a transformáciu notárstva
v postkomunistických krajinách východnej a strednej Európy na notárstvo latinského typu, proces, na ktorom sa autor diela osobne
zúčastňoval. Ako hovorí Ludwig Bittner, autor úvodu k dielu
a súčasný prezident rakúskej notárskej komory: „Spomienky
majú krátke trvanie a na dôležité udalosti sa rýchlo zabúda.“
Publikácia sa začína prvými notárskymi dňami v Salzburgu
v roku 1989 a mapuje vývoj notárstva v strednej Európe, ako
aj jeho prerod v postkomunistických štátoch. Pokračuje histo-
rickými momentmi v jednotlivých štátoch aj na pôde UIN až po
transformáciu Európy a dosah rozhodnutí európskych inštitúcií
na národné notárstva (často diskutované rozhodnutie Súdneho
dvora o požiadavke štátneho občianstva na prístup k profesii).
Dielo je obohatené o zaujímavé momenty spoločenského charakteru (oficiálne stretnutia) a príhovory predstaviteľov notárstva pôsobiacich na medzinárodnej úrovni. Publikáciu možno nazvať spomienkovou, ale nemožno opomenúť jej význam
z hľadiska mapovania tendencií a prelomových zmien, ktoré sú
pozitívne (zjednocovanie notárstva a postupov na pôde medzinárodných notárskych orgánov), ale aj negatívne, prichádzajúce
zo systému common law či z niektorých rozhodnutí európskych
inštitúcií. Autor upozorňuje aj na novú vlnu takzvaného rent-seekingu (ide o manipuláciu sociálneho a politického prostredia,
v ktorom dôjde k ekonomickej aktivite, prerozdeľovanie bohatstva medzi rôznymi skupinami bez vytvárania nového bohatstva), ktorej dôsledkom môže byť rozbitie stabilných inštitúcií
s cieľom rýchlo sa obohatiť, čo sa deje aj pod zásterkou voľného
trhu. V mnohom ide o alarmujúce momenty hodné zamyslenia,
týkajúce sa nielen notárov a ich rokmi vybudovanej a overenej
systémovej stability, ale aj celého fungovania spoločnosti.
Čo poteší čitateľa, je obsahovo pomerne rozsiahle resumé nielen
vo svetových jazykoch angličtine, nemčine a francúzštine, ale aj
v jazykoch notárstiev strednej Európy, teda aj v slovenčine.
JUDr. Zuzana Grófiková
notárka so sídlom v Bratislave
Rezension
Im Jahre 2013 wurde eine Publikation mit dem Titel „Treffpunkt: Europa Mitte. Die Notariatsreform der Jahre 1989
bis 1995 in Mitteleuropa aus österreichischer Sicht.“ herausgegeben; In der slowakische Sprache: „Miesto stretnutia: Európa stred. Reforma notárstva v rokoch 1989 až 1995
v Strednej Európe z rakúskeho pohľadu.“
Der Autor der Publikation, Klaus Woschnak, war in den Jahren 2003 – 2010 Präsident der Österreichischen Notariatskammer und im Jahre 2007 Präsident von CNUE (Council of
the Notariats of the European Union – Rat der Notariate der
Europäischen Union). Klaus Woschnak ist Ehrenpräsident
der Initiative mitteleuropäischer Notariate – Hexagonale.
Das Werk dokumentiert den Zeitraum von 1989 bis zur Gegenwart aus der Sicht des Notariatswesens und der Transformation des Notariatswesens in den postkommunistischen
Ländern Ost- und Mitteleuropas in das Notariatswesen lateinischer Prägung, den Prozess, auf dem der Autor des Werkes
persönlich teilnahm. Wie der Autor der Einleitung zum Werk,
Ludwig Bittner, der gegenwärtige Präsident der Österreichischen Notariatskammer, sagt: „Zu kurzlebig sind Erinnerungen, zu schnell wichtige Ereignisse vergessen.“
Die Publikation beginnt mit den ersten Notariatstagen in Salzburg
im Jahre 1989 und erfasst die Entwicklung des Notariatswesens
im Mitteleuropa sowie auch dessen „Umwandlung“ in den postkommunistischen Staaten über historische Momente in den
einzelnen Staaten auch im Rahmen von UIN bis hin zu der Transformation Europas und der Auswirkung der Entscheidungen der
europäischen Institutionen auf die nationalen Notariatswesen
(die häufig diskutierte Entscheidung des Gerichtshofes über das
Erfordernis der Staatsbürgerschaft für den Zugang zum Beruf).
Das Werk ist um interessante Momente gesellschaftlichen
Charakters bei offiziellen Begegnungen bereichert, sowie
um Ansprachen der Persönlichkeiten, die auf dem Gebiet
des Notariatswesens auf internationaler Ebene tätig sind.
Die Publikation kann man einerseits als ein Gedenkwerk
betrachten, andererseits kann man über ihre Bedeutung aus
der Sicht der Erfassung von Tendenzen und bahnbrechenden Änderungen, sei es den positiven (Vereinheitlichung des
Notariatswesens und der Vorgänge der internationalen Notariatsorgane), oder auch den negativen, die aus dem Common Law System, aber auch aus etlichen Entscheidungen der
europäischen Institutionen resultieren, nicht hinwegreden.
Der Autor macht auch auf den neuen Trend, das sog. Rent-Seeking (es handelt sich um die Manipulation eines sozialen
und politischen Umfelds, in dem es zu einer wirtschaftlichen
Aktivität kommt, zur Aufteilung des Vermögens zwischen diversen Gruppen ohne Schaffung neuer Werte) aufmerksam,
der zwecks einer raschen Bereicherung, welche unter dem
Vorwand des „freien Marktes“ geschieht, eine Zerstörung von
stabilen Institutionen zu Folge haben kann. Oftmals geht es
um allarmierende Momente, die den Anlass zum Nachdenken geben, nicht nur für Notare, sondern auch für das ganze
Funktionieren der Gesellschaft und die von ihnen im Laufe
der Jahre aufgebaute und bewährte Systemstabilität.
Der Leser kann sich über inhaltlich ziemlich umfassendes
Resümee nicht nur in den Weltsprachen wie English, Deutsch
und Französisch, sondern auch in den Sprachen der Notariate des Mitteleuropas, somit auch im Slowakischen, freuen.
JUDr. Zuzana Grófiková
Notarin mit Sitz in Bratislava
21
>> dianie v komore
Školenie notárov Jasná 2013
Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky zorganizovalo 24. až 26. októbra 2013 školenie
notárov v hoteli Grand v Jasnej. Obsahom školenia boli aktuálne témy, s ktorými sa notár denne
stretáva pri svojej práci. Školenie otvoril JUDr. Karol Kovács, prezident NK SR, ktorý privítal
prítomných hostí a účastníkov školenia.
JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD., riaditeľka odboru rekodifikácie
občianskeho práva MS SR, JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková,
notárka a členka vzdelávacej komisie a Medzinárodnej
a Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR, JUDr. Tatiana Hačková,
zástupkyňa riaditeľa odboru medzinárodného práva súkromného
a procesného MS SR, a JUDr. Karol Kovács, prezident NK SR
Prvou témou školenia boli cezhraničné dedičstvá. Uvedenú tému otvorila JUDr. Tatiana Hačková, zástupkyňa
riaditeľa odboru medzinárodného práva súkromného
a procesného Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR),
ktorá sa venovala dedeniu s cudzím prvkom v súčasnosti. Cudzí prvok ako aspekt dedičského konania, pre ktorý
treba posudzovať dedičské konanie aj podľa medzinárodnej zmluvy alebo zákona o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom (ZMPS). Vo svojej prednáške
sa zamerala na vzťah medzinárodných zmlúv a ZMPS,
nutnosť správne určiť právomoc jurisdikčných noriem
na dedičské konanie, rozhodné právo, ako aj na zisťovanie obsahu cudzieho práva, a to najmä na Európsky
dohovor o informáciách o cudzom práve (publikovaný
pod č. 82/1997 Z. z.). V tejto téme pokračovala JUDr.
Miriam Imrich Breznoščáková, notárka a členka vzdelávacej komisie NK SR a Medzinárodnej a Legislatívnej
skupiny Prezídia NK SR, ktorá sa zamerala na problematiku dedenia v prípadoch s medzinárodným prvkom
v budúcnosti, a to konkrétne od 17. augusta 2015, keď sa
začne v členských štátoch uplatňovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 650/2012 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí
22
a výkone verejných listín v dedičských veciach a zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. Nariadenie je
z hľadiska prameňov práva SR všeobecne záväzným normatívnym právnym aktom, a teda je bezprostredne aplikovateľné. Jeho základnou ideou je urýchliť cezhraničné
dedičské konania, a to tak, aby sa v jednom členskom
štáte rozhodovalo o akomkoľvek majetku nachádzajúcom sa v členskom štáte, teda v jedinom dedičskom
konaní rozhodnúť o celom dedičstve, bez ohľadu štatútu štátneho občianstva, štatútu miesta nachádzania sa
nehnuteľnosti alebo obvyklého pobytu. Nariadenie všeobecne stanovuje za rozhodné právo právny poriadok
štátu, v ktorom mal poručiteľ obvyklý pobyt s možnosťou
použiť aj právny poriadok štátu, ku ktorému mal poručiteľ užšie väzby, pričom svoju úlohu bude zohrávať aj
inštitút voľby práva.
Druhou témou školenia boli obchodné smernice a ich
implementácia v slovenskom právnom poriadku. V rámci tejto časti školenia vystúpila JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD., riaditeľka odboru rekodifikácie občianskeho
práva MS SR, ktorá sa venovala smerniciam ako nástrojom na zbližovanie právnych úprav členských štátov
EÚ. Väčšiu pozornosť upriamila na desiatu obchodnú
smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES
o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, pričom po ozrejmení legálnej definície
inštitútu cezhraničnej fúzie a definovania cezhraničného
prvku sa prednášajúca zamerala na vymedzenie povinností notára pri osvedčovaní splnenia požiadaviek ustanovených pri cezhraničných fúziách v zmysle ustanovení
§ 69aa ods. 7 Obchodného zákonníka.
V poradí treťou témou školenia bola činnosť notára podľa
zákona 274/2009 Z. z. a zákona č. 97/2013 Z. z., ktorej sa
venoval JUDr. Jaroslav Puškáč, generálny riaditeľ sekcie
legislatívy na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR. V oblasti upravenej zákonom č. 274/2009 Z. z.
o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
sa zameral na skutočnosť, že na zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov sa zúčastňujú väčšinou splnomocnení zástupcovia a zástupcovia organizácií, respektíve právnických osôb, ktorí sú správcovia alebo majú
iný zákonný alebo zmluvný titul. Upriamil pozornosť aj na
novelu zákona č. 274/2009 Z. z., účinnú od 1. 7. 2013, ktorá stanovila, že na schválenie žiadosti o uznanie poľovného revíru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny. Pri
riešení problému, ktorý vzniká pri uzavretí novej zmluvy o užívaní poľovného revíru v čase, keď je platná ešte
ars notaria 4/13
predchádzajúca zmluva, odporúčal zakotviť v notárskej
zápisnici ustanovenie upravujúce zánik platnosti pôvodnej zmluvy, a to momentom uzavretia novej zmluvy. Vo
svojej prednáške venoval pozornosť aj zákonu č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý zaviedol definíciu spoločnej nehnuteľnosti a jedným z jeho cieľov bola
aj precíznejšia právna úprava uvedených vzťahov vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Prednášajúci poukázal na
možnosť deliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti z dôvodov,
ktoré predpokladá novoprijatá právna úprava.
Poslednou témou školenia bola Etika v justícii, ktorej
sa venovala JUDr. Dagmar Papcúnová, prokurátorka
a zástupkyňa riaditeľa justičnej akadémie. Vyzdvihla potrebu stanoviť požiadavky, ktoré má spĺňať kandidát na
výkon danej profesie, a to najmä prísne pravidlá výberu
a určenie jasných hraníc akceptovateľnosti v rámci profesijnej etiky. Pozitívne hodnotila Etický kódex notárov,
kde ocenila obsiahnuté základné zásady ako nezávislosť,
nestrannosť, integritu, slušnosť, rovnosť, odbornú spôsobilosť a zodpovedný prístup. Podľa jej názoru Etický
kódex, ako aj dlhodobý historický vývoj notárstva na Slovensku prispeli k vytvoreniu pohľadu na notársku obec
ako „šľachtu a elitu“ medzi právnickými profesiami, ktorá môže byť vzorom pre ostatné právnické profesie.
Na záver možno skonštatovať, že školenia tohto typu sú
pre notárov veľmi prínosné a treba v nich pokračovať aj
v budúcnosti, aby bola notárska činnosť čoraz efektívnejšia.
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
Mgr. Veronika Dobrovičová
notárska koncipientka notárky JUDr. Jozefíny Atanasovej
so sídlom v Košiciach
Prvé bilaterálne stretnutie NK SR a MOKK
Vzťahy medzi Notárskou komorou Slovenskej republiky a Maďarskou krajinnou notárskou
komorou sú už tradične na veľmi vysokej úrovni. Prezident Maďarskej komory Dr. Ádám Tóth
rád prirovnáva naše notárstva k dvom ružiam vyrastajúcim z jedného ružového kra, ktorý má
spoločný základ. Dejiny našich národov sú spoločnými dejinami, dejiny uhorského notárstva sú
dejinami slovenského notárstva.
Na dôkaz nášho priateľského vzťahu maďarskí notári
vydali v roku 2011 knižku o rožňavskom notárovi Sándorovi Markóovi, ktorú preložili aj do slovenského jazyka a venovali všetkým členom našej notárskej komory.
Pri odhaľovaní pamätnej tabule v Rožňave podpísali
zároveň v roku 2012 prezidenti oboch notárstiev zmluvu o spolupráci ako partnerskú dohodu, ktorej cieľom
je zabezpečiť užšiu spoluprácu notárstiev v oblasti
vedy a odborných tém, ale aj využiť obojstranné vzťahy.
V tejto zmluve sa obe komory okrem iného dohodli
a zobrali si na zodpovednosť usporiadať aspoň raz do
roka striedavo na území Slovenskej republiky a Maďarska právny seminár na témy o odbornej činnosti,
s primárnym cieľom posilniť a budovať vzťahy aktívnych notárov v pohraničných regiónoch oboch krajín.
Prvý takýto seminár a bilaterálne stretnutie sa konalo 20. 9. 2013 v Banskej Štiavnici. Stretnutie sa nieslo
v neformálnom duchu, po uvítaní našich maďarských
kolegov a prehliadke mesta sa však účastníci seminára venovali aj odborným témam, najmä otázkam týkajúcim sa dedičstiev, kompetencií notárov v jednotlivých
krajinách, návrhom legislatívnych zmien a možnosti
spoločných postupov smerujúcich v budúcnosti k upevňovaniu postaveniu notárstva v jednotlivých krajinách.
Za skvelú organizáciu patrí vďaka JUDr. Anne Nagyovej, notárke z Nových Zámkov, ktorá niekoľkotýždňo-
Dr. Ádám Tóth, prezident Maďarskej notárskej komory,
a JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory SR
vou obetavou prácou zabezpečila, aby sa všetci hostia
cítili príjemne počas celého stretnutia.
Vďaka takýmto seminárom a stretnutiam sa jednotlivé
notárstva viac zomknú a posilní sa tak ich postavenie
vnútri štátu, ale aj navonok, čím sa budú ľahšie odrážať prípadné útoky na notárstvo ako preventívnu právnu službu občanom a podnikateľom.
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
23
>> aktuálne z NK SR
XXVII. Kongres U.I.N.L.
V hlavnom meste Peru, v Lime, sa v dňoch 8. až 12. 10. 2013 opätovne po troch rokoch konal XXVII.
Kongres U.I.N.L. (Medzinárodnej únie latinského notárstva) spojený so zasadnutiami riadiacich
orgánov a voľbou nových predstaviteľov na legislatívne obdobie rokov 2014 – 2016. Kongres sa konal
za účasti početných delegácií z 83 členských štátov, ďalších novoprijatých troch pozorovateľov,
medzinárodných inštitúcií aj našej oficiálnej delegácie s prezidentom NK SR JUDr. Karolom Kovácsom.
Lima s počtom 9 miliónov obyvateľov prijala na pár
vzácnych dní notárov z celého sveta. A keďže má bohaté zastúpenie notárov (ktorí majú aj veľmi rozsiahle
právomoci), cítili sme sa veľmi príjemne, pozorujúc ich
informačné tabule, vidiac ich úrady aj s viac ako stovkou
zamestnancov. Rozsiahle právomoci vyplývajú z histórie kolonizácie, najmä zo vzoru španielskeho notárstva
v 14. storočí. Dnes sú notári v Peru nenahraditeľní, keďže zabezpečujú a plnia aj funkcie, na ktoré štát nemusí
vynakladať iné finančné prostriedky (napríklad v oblasti
matričnej evidencie, správy majetku fyzických a právnických osôb; stačí, ak si ich kompetencie pozrie každý na
webovej stránke). Aj v rámci rozvoja ekonomiky štátu,
ktorá zaznamenáva v čase celosvetovej krízy nebývalý
rozmach, sa v súčasnosti osvedčilo to, čo notári v Peru
vykonávali počas siedmich storočí.
Na otvorení a v závere Kongresu prejavili hlavní štátni predstavitelia Peru úctu a vďaku notárstvu slovami:
„Sme svedkami devalvácie justičného systému z rôznych
dôvodov, najmä však z toho, že ekonomika a politika ako
hnacie kone prosperity ľudstva úplne vytlačili justíciu
z cesty. Šťastím je, že sa im nepodarilo odstrániť všetky
kamene, medzi ktoré ako jeden z hlavných pilierov patrí
po stáročia našej štátnosti notár, ktorý nie je prekážkou,
ale základným kameňom, na ktorom je vybudované to,
o čo sa dnes môžeme oprieť a budovať ďalej.“
Počas rokovaní o najdôležitejších postojoch pri ďalšom
napredovaní notárstva (napríklad prijatie opatrení o otvorení sa iným právnym systémom) sa uskutočnili aj voľby
do riadiacich orgánov U.I.N.L. a členov Generálnej rady.
Odovzdanie zlatej plakety NK SR a blahoželanie k zvoleniu
prezidentovi U.I.N.L. (zľava: JUDr. Magdaléna Valušová,
Dr. Daniel-Sédar Senghor a JUDr. Karol Kovács)
24
Odovzdanie knihy Notárstvo na Slovensku s venovaním
v talianskom jazyku Mariovi Miccolimu a blahoželanie k zvoleniu
do funkcie viceprezidenta U.I.N.L. pre Európu
Za nového prezidenta U.I.N.L. bol zvolený (na tretíkrát)
Dr. Daniel-Sédar Senghor, notár z Dakaru (štát Senegal,
Afrika), ktorého aktívna činnosť pre U.I.N.L. je nespochybniteľná. Narodil sa v roku 1950 v Paríži, je zakladateľom Notárskej komory v Senegale (1988), počas celého
obdobia zastával aj funkciu viceprezidenta pre Afriku a je
autorom významných vedeckých publikácií. Za viceprezidenta pre Európu bol zvolený p. Mario Miccoli z Talianska, ktorý je už dlhoročne známy svojimi skúsenosťami
v medzinárodnej oblasti U.I.N.L. Predtým pôsobil ako
predseda Komisie pre záležitosti Európy (CAE) U.I.N.L.
Za NK SR bol za generálneho radcu zvolený Mgr. Peter Danczi,
člen PNK SR a predseda Medzinárodnej komisie NK SR.
JUDr. Magdaléna Valušová
notárka so sídlom v Rimavskej Sobote
Zľava: JUDr. Martin Foukal, prezident NK ČR, JUDr. Karol Kovács,
prezident NK SR, Dr. Carlos Enrique Becerra Palomino, prezident
XXVII. Kongresu U.I.N.L., a JUDr. Magdaléna Valušová, generálna
radkyňa U.I.N.L. a notárka so sídlom v Rimavskej Sobote
ars notaria 4/13
Chorvátsko je plnohodnotným členom
Európskej notárskej rodiny
Chorvátsko sa stalo 1. 7. 2013 plnohodnotným, 28. členom Európskej únie. Deň pred zasadnutím
valného zhromaždenia Rady notárstiev Európskej únie (CNUE) bola zorganizovaná slávnostná
recepcia, na ktorej chorvátskych notárov privítali medzi členmi CNUE.
Prezident CNUE Frank Molitor vo svojej úvodnej reči
uviedol: „Nemám obavy o našich chorvátskych priateľov.
Osobne som si v chorvátskom notárstve všimol veľký optimizmus, angažovanosť a záujem o európske veci. Zúčastňovali sa na našich valných zhromaždeniach a aktivitách v Európskej notárskej sieti už niekoľko rokov.“
Chorvátski notári sa stali členmi UINL v roku 1997, od
roku 2004 mali štatút pozorovateľa CNUE a od roku 2007
sú aktívnymi členmi Európskej notárskej siete.
Chorvátske notárstvo zároveň tento rok oslavuje 20. výročie prijatia Notárskeho poriadku, účinného od 1. októbra 1994. Notársky poriadok znovu zaviedol úrad notára
ako špeciálnu verejnú službu v suverénnej a nezávislej
Chorvátskej republike, čím sa po dlhom čase opätovne
obnovil tento tradičný inštitút od začiatku druhej svetovej
vojny. Tradícia notárstva na území dnešnej Chorvátskej republiky siaha ďaleko do minulosti a notárstvo sa pre rôzne
územné členenia vyvíjalo v jednotlivých oblastiach rôzne.
Pri pobreží (Dalmácia a Istria) notári naberali na dôležitosti už od 12. storočia, vo vnútrozemí (Slavónsko, Medzimurie, Baranja) existovali od 12. storočia podľa uhorského
vzoru aj kapitulské loca credibilia. Po prvej svetovej vojne
a vytvorení Juhoslávie existovali notárstva iba v bývalých
územiach Rakúsko-Uhorskej monarchie. Snahy o uzákonenie notárstva na celom území Juhoslávie boli neúspešné a po skončení druhej svetovej vojny v novembri
1944 sa rozhodlo o zrušení notárstva. Kompetencie boli
prenesené na ľudové súdy. Po nadobudnutí nezávislosti
Lucija Popov, prezidentka Chorvátskej notárskej komory a notárka
v Záhrebe, a Frank Molitor, prezident CNUE a notár v Luxembursku
Chorvátska v roku 1991 bol v súlade s tradíciami krajiny
pripravený legálny rámec na znovuzavedenie notárstva
a v júli 1993 parlament schválil Notársky poriadok účinný
od 1. 10. 1994, zavádzajúci notárstvo čisto latinského typu.
Chorvátska notárska komora sídli v Záhrebe, prezidentmi
boli Ante Ilić (1995 – 2007), Ivan Maleković (2007 – 2013),
v súčasnosti je od roku 2013 prezidentkou Lucija Popov.
Okrem UINL a už teraz aj CNUE sa so zástupcami
chorvátskych notárov stretávame aj na zasadnutiach Iniciatívy stredoeurópskych notárstiev (Hexagonála), ktorej
členmi sú od roku 1998.
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
a notár v Nových Zámkoch
Stručné novinky z medzinárodných aktivít NK SR
• Dňa 26. 9. 2013 zasadala Iniciatíva stredoeurópskych notárstiev (Hexagonála) v Bruseli, kde sa rokovalo o postojoch jednotlivých notárstiev Hexagonály k navrhovaným zmenám v stanovách CNUE.
• Dňa 27. 9. 2013 na Valnom zhromaždení CNUE bol
za prezidenta CNUE na rok 2014 zvolený Andre Michielsens z Belgicka, za viceprezidenta Jean Tarrade z Francúzska.
• O zmenách v štatúte CNUE sa intenzívne rokuje,
hlasovanie by malo byť pravdepodobne na ďalšom
decembrovom zasadnutí CNUE. Bezproblémovými
bodmi sú zníženie počtu zasadnutí valného zhro-
maždenia na aspoň dve ročne, posilnenie pozície
a zmena zloženia výkonnej rady, zachovanie princípu jedno notárstvo = jeden hlas, vytvorenie pozície
Generálneho tajomníka CNUE.
• Dňa 4. 10. 2013 sa v priestoroch Rakúskej notárskej
komory konal seminár o implementácii a aplikácii
Nariadenia EÚ o cezhraničných dedičstvách.
• Od 9. do 12. 10. 2013 sa v peruánskej Lime konal
Medzinárodný kongres UINL, kde bola NK SR zastúpená svojimi členmi.
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
25
>> AKTUáLNE Z NK SR
Informácie
z Notárskej komory SR
14. 2. 2014Volebná konferencia NK SR, miesto konania: Hotel Bonbón, Bratislava
Zhromaždením členských notárstiev UINL v Peru bol za Generálneho radcu UINL na legislatívne obdobie
2014 – 2016/2017 – 2019 zvolený za slovenské notárstvo Mgr. Peter Danczi, člen Prezídia NK SR a predseda
Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
Vianočné
prianie
Anjel im povedal: Nebojte sa!
Zvestujem vám veľkú radosť,
ktorá bude patriť všetkým ľuďom:
Dnes sa vám v Dávidovom meste
narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
A toto vám bude znamením:
Nájdete dieťatko zavinuté do
plienok a uložené v jasliach.
A hneď sa k anjelovi pripojilo
množstvo nebeských zástupov,
zvelebovali Boha a hovorili:
„Sláva Bohu na výsostiach a na
zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
(Evanjelium podľa Lukáša,
kapitola 2, 10-14)
NOTÁRSKA KOMORA
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ŽELÁ VŠETKÝM
SVOJIM ČLENOM,
PRISPIEVATEĽOM
A PRIAZNIVCOM
POKOJNÉ PREŽITIE
VIANOČNÝCH SVIATKOV
A PRACOVNÉ AJ
SÚKROMNÉ NAPLNENIE
V NOVOM ROKU 2014.
26
ars notaria 4/13
>> dávame do pozornosti
Anotácie
V Českej republike bola prijatá nová regulácia medzinárodného
práva súkromného zákonom č. 91/2012 Sb. o medzinárodnom
práve súkromnom. Tento zákon nahradil doterajší zákon č.
97/1963 Sb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
ktorý platí na území Slovenska doteraz. Právnej úprave obsiahnutej v novom českom zákone je venovaný príspevok autora
JUDr. Petra Břízu, LL.M., PhD., Praha s názvom Nový český
zákon o medzinárodním právu soukromém v kontextu práva EÚ
a medzinárodních smluv, publikovaný v časopise Právní rozhledy číslo 17/2013. Autor akcentuje skutočnosť, že Medzinárodné
zmluvy a právo EÚ majú prednosť pred ustanoveniami zákona.
Autor sa ďalej zamýšľa nad otázkou aplikácie takzvaných zmiešaných zmlúv (ide o zmluvy, ktoré musí uzavrieť nielen EÚ, ale
aj jej členské štáty) v prípade, že túto zmluvu EÚ uzavrela, ale
členský štát ešte neratifikoval, ako aj nad prípadným vzájomným konfliktom medzinárodných zmlúv. Okrajovo sa dotýka aj
dedičského práva s medzinárodným prvkom, kde odkazuje na
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 650/2012 zo
dňa 4. 7. 2012 o príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijímaní a výkone verejných listín v dedičských veciach a o vytvorení európskeho osvedčenia o dedičstve
(vo vzťahu k osobám zomrelým od 17. 8. 2015), s ktorým sa nevyhnutne musia oboznámiť aj notári na Slovensku.
V rovnakom čísle časopisu Právní rozhledy (číslo 17/2013)
nájdeme rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky: Neplatnosť rozhodcovskej doložky a skúmania právomoci rozhodcu
v exekučnom konaní. Súd neplatnosť rozhodcovského nálezu
vyvodzuje z nedostatku právomoci orgánu, ktorý vydal exekučný titul, v tomto prípade, ak ide o rozhodcu, ktorého výber sa
neuskutočnil podľa transparentných pravidiel.
V Justičnej revue číslo 8–9/2013 stojí za povšimnutie príspevok
Bc. Martina Baka O účinkoch odstúpenia od zmluvy o prevode
nehnuteľností, v ktorom autor rozoberá dva názorové prúdy na
účinky odstúpenia od zmluvy. Vecno-právne účinky s následkom ex lege, t. j. automatické obnovenia vlastníckeho práva
predchodcu, ktoré sa v katastri rieši záznamom. A druhý názorový prúd, popierajúci vecno-právne účinky odstúpenia od
zmluvy, dôvodiac obligačnými účinkami odstúpenia od zmluvy,
spočívajúcimi v povinnostiach oboch strán vrátiť poskytnuté
plnenia, pričom vecno-právne účinky odstúpenia nastanú až
následne, vkladom do katastra nehnuteľností.
V časopise Ad notam číslo 4/2013 stojí za pozornosť článok
autoriek JUDr. Jany Seemanovej a Mgr. Martiny Pokornej s názvom Spisovanie verejných listín ako hlavná činnosť notára
(podľa nového občianskeho zákonníka, ďalej len NOZ). V ňom
sa uvádza, že v NOZ ČR sa stretávame s celým radom nových
inštitútov, ktoré sa doposiaľ nepoužívali alebo sa používať nemohli a ktorých sa verejnosť domáhala. Notár ich musel odmietnuť, prípadne vymýšľať rôzne konštrukcie, aby účastníkom
pomohol a pritom neobišiel zákon. Ide o prípady, keď je forma
notárskej zápisnice novou právnou úpravou predpokladaná ako
obligatórne jediná možná forma úkonu či ako alternatíva iných
foriem, prípadne prehľad prípadov, keď podľa názoru autoriek
bude daný prejav vôle spravidla pripájaný k úkonu vykonanému vo forme notárskej zápisnice. Ide napríklad o: 1. Predbežné
prehlásenie pre prípad budúcej vlastnej nespôsobilosti právne
konať; 2. V § 92 NOZ je novoupravená možnosť určiť za života,
ako má byť naložené s pozostatkami osoby, presne povedané,
kto má právo na ich vydanie; 3. § 98 NOZ upravuje možnosť vysloviť vôľu v prípade prevedenia lekárskeho zákroku na človeku,
ktorý nie je schopný dať tomuto prevedeniu súhlas; 4. Osobnostných práv človeka sa dotýka aj súhlas s použitím odňatej
časti tela v § 111, ods. 2 NOZ, súhlas s použitím ľudského tela
na vedecké alebo študijné účely v § 113, ods. 2 NOZ. S fakultatívnou notárskou zápisnicou sa stretneme v § 116 NOZ vo forme súhlasu s pitvou či použitím ľudského tela po smrti človeka
na vedecké alebo študijné účely; 5. Právo človeka rozhodnúť
o svojom budúcom pohrebe je upravené v § 114, ods. 1 NOZ; 6.
Nadačný fond zostáva prakticky bez zmeny aj v novom zákone –
notárska zápisnica je povinná v prípade zmeny nadačného fondu na nadáciu (§ 399 NOZ); 7. Pre prípad smrti bude po novom
možné založiť aj ústav – právnickú osobu založenú s cieľom
prevádzkovať činnosť užitočnú spoločensky alebo hospodársky
(§ 402 a nasl. NOZ); 8. Obligatórnu formu notárskej zápisnice
bude vyžadovať § 701 NOZ pri prehlásení, ktorým sa účastník
riadenia rodinného závodu (§ 700 NOZ) vzdá práva na zisku
alebo prírastkoch tohto závodu; 9. Notárska zápisnica zostáva
obligatórnou v zmluvnom režime spoločného majetku, a to ako
pri predmanželských zmluvách (§ 720 NOZ), tak aj pri zmluvách
uzavretých počas trvania manželstva (§ 716 NOZ); 10. Ďalšie
možnosti, ako sa do budúcnosti pripraviť na vlastnú nesvojprávnosť, sú možnosť určiť svojmu maloletému dieťaťu poručníka
(§ 931 NOZ) alebo nejakú osobu z prípadného poručníctva vylúčiť; 11. Povinnú formu notárskej zápisnice nájdeme v § 1138
NOZ pri dohode spoluvlastníkov o odlišnom režime správy
spoločnej nehnuteľnej veci. Povinná notárska zápisnica je aj
pri dohode spoluvlastníkov veci o odklade zrušenia spoluvlastníctva (§ 1154 a nasl. NOZ); 12. Novinku pripravil zákonodarca
notárom v § 1200, ods. 3 NOZ, keď pri založení spoločenstva
vlastníkov jednotiek „stanovy vyžadujú formu verejnej listiny“;
13. Formu notárskej zápisnice bude rovnako ako teraz vyžadovať uzavretie záložnej zmluvy k závodu, iné veci hromadné,
nehnuteľné veci nepodliehajúce zápisu do verejného zoznamu
alebo k hnuteľným veciam, ku ktorým vznikne záložné právo zápisom do registra záložných práv; 14. Povinná forma notárskej
zápisnice je pri zrieknutí sa dedičského práva, závet zriadený
obligatórne formou verejnej listiny požaduje § 1493 NOZ, t. j.
závet v prospech zdravotníckeho alebo sociálneho zariadenia,
správca pozostalosti v zmysle § 1556 NOZ, dedičská zmluva
– § 1582 NOZ; 15. Poslednú obligatórnu formu notárskej zápisnice obsahuje § 2134 NOZ – výhrada vlastníckeho práva ako
vedľajšia dohoda pri spísaní kúpnej zmluvy spísaná formou notárskej zápisnice pôsobí aj voči veriteľom kupujúceho.
Dnes mimoriadne aktuálnou témou ochrany spotrebiteľa sa
zaoberajú autori článku Ochrana spotrebiteľa v civilnom procese, doc. JUDr. Marek Števček, PhD., a JUDr. Ing. Jarmila
Lazíková, PhD., v Bulletine slovenskej advokácie číslo 6/2013.
Podľa autorov možno ochranu spotrebiteľa v civilnom súdnom
konaní vnímať ako novú procesnú zásadu, podľa ktorej sú súdy
povinné prihliadať ex offo na ochranu práv spotrebiteľa, ohrozených alebo narušených aplikáciou rôznych nekalých podmienok, ktoré do spotrebiteľských zmlúv vsunula zmluvná strana
so silnejšou vyjednávacou pozíciou pri ich uzatváraní. Napriek
tomu, že súdy ex offo skúmajú charakter zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, je nevyhnutné, aby pritom
zohľadnili všetky skutkové a právne okolnosti prípadu vrátane
vôle spotrebiteľa byť prípadnou nekalou zmluvnou podmienkou
viazaný. Žiadna zmluvná podmienka nemá nekalý charakter
per se. Napokon, vnútroštátny súd je povinný posudzovať nekalý charakter podmienky v spotrebiteľskej zmluve iba v rozsahu, v akom mu to dovoľujú vnútroštátne procesné pravidlá,
a zjednať nápravu v tom zmysle, že vyvodí všetky dôsledky, ktoré z nekalej podmienky vyplývajú podľa vnútroštátneho práva.
Spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA:
JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka (prvá, druhá a tretia anotácia)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady (štvrtá anotácia)
JUDr. Katarína Valová, PhD., členka redakčnej rady (piata anotácia)
27
>> Dávame do pozornosti
Právní jednání podle občanského zákoníku
č. 89/2012 Sb., 2.vyd.
Právo cenných papierov
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
Michaela Zuklínová – vyd. Linde
2013
192
mäkká
Hlavným dôvodom napísania tohto komentára bola snaha podrobnejšie vysvetliť konkrétne ustanovenie novoupravujúcej právnej skutočnosti a doplniť
tak obsiahlu dôvodovú správu k nového Občianskemu zákonníku.
2013
197
mäkká
Kniha sa venuje súkromnoprávnej úprave cenných papierov (s výnimkou
zmeniek a šekov), predkladá fundovaný teoretický výklad a utvára komplexný
obraz o platnej právnej úprave cenných papierov na Slovensku.
Repetitórium občianskeho procesného práva
Správa a vymáhanie pohľadávok
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
Ján Mazák – vyd. Iuris Libri
2013
320
mäkká
Učebná pomôcka určená na štúdium občianskeho procesného práva, ktorá
pomáha pochopiť jeho zložitý systém a jeho jednotlivé subsystémy, inštitúcie,
pojmy a vzťahy medzi nimi.
Civilní právo procesní
Radka Zahradníková a kolektív – vyd. Aleš Čeněk
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
565
mäkká
Publikácia predstavuje ucelený výklad českého civilného práva procesného
a jeho inštitútov, pričom je doplnená aj o výklad európskeho práva civilného procesu. V úvode učebnica objasňuje pojem civilný proces a zásady civilného procesu. Postupne približuje subjekty civilného procesu a procesné úkony. Rozoberá
konanie v prvom a druhom stupni, nesporové konanie. Pomerne veľká časť je venovaná výkladu núteného výkonu rozhodnutí. Pozornosť je venovaná aj alternatívnemu rozhodovaniu sporov, ktoré postupne nadobúdajú význam, insolvenčnému
konaniu a dynamicky sa rozvíjajúcemu európskemu civilnoprocesnému právu.
Občanské právo hmotné 1. Obecná část
Jan Dvořák, Jiří Švestka, Michaela Zuklínová
a kolektív – vyd. Wolters Kluwer
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
430
mäkká
Prvý zväzok učebnice podľa nového českého občianskeho zákonníka (zákon
č. 89/2012 Sb.) obsahuje výklad všeobecnej časti zákona (§ 1 až 654). Obsahovo je rozdelená do 12 kapitol:
•Pojem práva
•Stručný historický vývoj občianskeho práva na českom území
•Európske súkromné právo
•Pramene občianskeho práva
Judikatúra vo veciach zabezpečenia záväzkov,
2. vyd.
Zostavil Edmund Horváth – vyd. Iura edition
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:mäkká
2013
313
Kniha prináša výber publikovaných aj nepublikovaných súdnych rozhodnutí
na tému zabezpečenia záväzkov, ktoré môžu byť nápomocné v slovenskej
právnej praxi. Pri nepublikovaných rozhodnutiach bola vytvorená aj právna
veta a pri niektorých rozhodnutiach bola vybratá aj časť odôvodnenia konkrétneho súdneho rozhodnutia, ktorá môže pomôcť lepšie pochopiť interpretáciu a následnú praktickú aplikáciu konkrétnej právnej úpravy.
Přehled judikatury ve věcech smluvní pokuty
Zostavil Pavel Horák – vyd. Wolters Kluwer
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
491
mäkká
Kniha poskytuje reprezentatívny prehľad judikatúry k problematike zmluvnej
pokuty – jedného z najrozšírenejších zabezpečovacích prostriedkov, pričom
prihliada aj na nový český občiansky zákonník.
28
Dušan Holub – vyd. Iura edition
Peter Daniel – vyd. Iura edition
2013
471
mäkká
Odborná monografia prináša komplexný pohľad na problematiku súvisiacu
s pohľadávkami a ich vymáhaním. Dôsledne prepája právne, ekonomické, daňové, finančno-analytické a psychologické témy a sprístupňuje čitateľovi široké spektrum oblastí, ktorými sa profesionáli v oblasti pohľadávok zaoberajú.
Publikácia poukazuje na práva veriteľov a nutnosť ich ochrany pred úmyselným, ako aj neúmyselným porušovaním platobnej disciplíny zo strany dlžníkov.
Európsky platobný rozkaz
Zuzana Olexová – vyd. Key publishing
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
129
mäkká
Publikácia skúma inštitút európskeho platobného rozkazu (EPR), ktorý bol zavedený v roku 2006 ako nástroj medzinárodného vymáhania pohľadávok na trhu
EÚ, a to z hľadiska jeho efektívnosti a následného zlepšenia podnikateľského
prostredia v členských štátoch. Je písaná dvojjazyčne – po slovensky a anglicky.
Orgány obchodných spoločností a družstva
s judikatúrou
Peter Strapáč a kolektív – vyd. Eurounion
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
600
pevná
Publikácia ponúka podrobný pohľad na problematiku orgánov všetkých typov
obchodných spoločností, a to osobných obchodných spoločností, akými sú verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, kapitálových obchodných spoločností, akými sú spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová
spoločnosť, pričom autori nezabúdajú ani na problematiku orgánov družstva.
Obchodné právo 1 + 2, 2.vyd.
Lucia Žitňanská, Oľga Ovečková a kolektív – vyd. Iuris Libri
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
1 055
mäkká, dva zväzky
Druhé vydanie učebnice Obchodné právo nadväzuje na prvé vydanie učebnice
Základy obchodného práva 1 a Základy obchodného práva 2 s určitými zmenami. Predovšetkým ide o vydanie aktualizované z hľadiska legislatívnych zmien,
ale doplnené aj o nové poznatky, ako aj potreby pedagogickej činnosti. Nóvum
spočíva aj v tom, že oba zväzky učebnice vychádzajú súčasne. Cieľom učebnice
je poskytnúť študentom systematický výklad problematiky obchodného práva.
Právo proti nekalej súťaži
Jozef Vozár – vyd. Veda
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
320
pevná
Monografia je prvou komplexnou slovenskou publikáciou v oblasti práva proti nekalej súťaži po roku 1989 a prináša základné teoreticko-právne poznatky. Snaží sa reflektovať aktuálny stav tejto problematiky najmä v slovenskej
a českej literatúre a judikatúre. Tieto poznatky sú doplnené zahraničnou
literatúrou a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.
ars notaria 4/13
Pokyny pre autorov
1.Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa.
2.Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných
článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane
poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať
maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať
viac ako 1 – 2 normostrany.
3.Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku.
4.Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby
bola jasná grafická úprava textu.
5.V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12.
Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri
poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman,
veľkosť 10.
6.Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez
funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas
spracovávania neposunie text.
7.Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie.
8.Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie
tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred.
9.Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor.
10.Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť
údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly,
adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu).
11.Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná,
a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie
publikovanie do iného časopisu.
12.Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť
rukopis.
13.Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok
príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické
úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky.
14.Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného
systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690.
15.Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.
Download

Notársky časopis - Notárska komora Slovenskej republiky