ZOOMm
zaostrené na mladých
3/2010
téma
ROZVOJOVÁ POMOC
A VÝCHOVA
1
OBSAH | ZOOMm 3/2010
ZOOMm
Zaostrené na mladých
Časopis o práci s deťmi
a mládežou a o politike
mládeže.
Vydáva:
Rada mládeže Slovenska
Adresa redakcie:
Rada mládeže Slovenska
Pražská 11
811 04 Bratislava
tel.: 02/5479 1390
fax: 02/5479 1389
e–mail: [email protected]
Zodpovedný redaktor:
Peter Lenčo
Jazyková korektúra:
Ján Chlup
Layout:
Slovenský skauting, o. z.
Grafická úprava:
Mária Pavlásková
Fotografia na obálke:
Danica Olexová
Obsah
Editorial ..................................................................................................... 3
TÉMA
Boj proti chudobe ako výzva 21. storočia ................................................. 4
Globálne vzdelávanie ............................................................................... 8
Rozvojové dobrovoľníctvo ....................................................................... 11
Skúsenosti dobrovoľníkov z rozvojových projektov ................................ 14
Spravodlivý obchod – nástroj udržateľného rozvoja na miestnej úrovni 15
ROZHOVOR
S prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, môžeme a máme pomáhať .. 20
INŠPIRÁCIA Z PRAXE
Výchova ku globálnemu občianstvu – pôsobenie UNICEF v slovenských
triedach ................................................................................................... 23
Aktívne globálne školy ............................................................................ 25
Chceme prinášať dobré správy .............................................................. 26
METODIKA
Odkiaľ je to? ........................................................................................... 27
Žiť z jedného dolára na deň .................................................................... 27
Obchodník a rybár .................................................................................. 29
ISSN 1338–2160
Internetový portál Rozvojové vzdelávanie .............................................. 30
Vychádza s finančnou pod­
porou Ministerstva školstva,
IUVENTA INFORMUJE
Druhým ročníkom začíname tradíciu ...................................................... 31
RADA MLÁDEŽE SLOVENSKA
O rozvojovom vzdelávaní na Valnom zhromaždení OSN ....................... 32
72 hodín bez kompromisu – prvý ročník je za nami ............................... 34
vedy, výskumu a športu SR.
Rada mládeže Slovenska (RMS) je nezávislou strešnou organizáciou detských a mládežníckych mimovládnych
neziskových organizácií, ktorá pôsobí na celom území Slovenskej republiky. V súčasnosti má 38 členov. Tvorí tak
najvýznamnejšiu platformu mimovládneho neziskového sektora, ktorá reprezentuje deti a mládež v Slovenskej repub­
like.
Poslaním RMS je podieľať sa na všestrannom, slobodnom a demokratickom rozvoji detí a mládeže. Spoluvytváraním
a zlepšovaním podmienok pre prácu detských a mládežníckych organizácií sa snaží pomáhať pri dosahovaní ich vlast­
2
ZOOMm 3/2010 | EDITORIAL
Editorial
Moje prvé stretnutie s rozvojovou problematikou bolo v roku 1995, keď som
sa ako 12–ročný zapojil do 1. ročníka koledníckej akcie Dobrá novina. Ide
o projekt udržania tradície koledovania spojený s finančnou zbierkou pre
núdznych v rozvojových krajinách. Nácvik kolied a vinšov sprevádzali debaty
o živote v Af­rike.
„Prišli ku vám koledníci, šťastie, zdravie vinšovať. Omrzli nám trochu nosy, ne­
treba nás ľutovať.“ Takto znel jeden z vinšov, ktorým sme po našej obci roznášali
vianočnú radosť. Veru, neľutovali sme ani minútu celodenného chodenia od
domu k domu, v zime a neraz aj snežení. Hriala nás radosť z toho, že sme
spolu, že práve my sme jedni z poslov Vianoc a popri tom všetkom pomáhame
niekomu – vtedy pre nás „tam ďaleko“.
Kým pri koledovaní nás sprevádzal dobrý pocit z vykonania dobrého skutku,
až v roku 1998 počas projektu Mier pre Sudán som mal možnosť uvedomiť si,
že aj ja môžem svojou aktivitou prispieť k tomu, aby sa veci vo svete meni­li­
k lepšiemu. Projekt spočíval v tom, že sme kreslili obrázky, ktoré sa rozstrihli
na polovicu. Každá polovica bola zaslaná vodcovi inej skupiny, ktoré medzi
sebou v Sudáne bojovali s odkazom, že ak chcú vidieť celý obrázok, musia
sa spolu stretnúť a pri tej príležitosti snáď rokovať o mieri. Možno si poviete
– naivná predstava, hodná tak akurát detí. No dá sa na to pozrieť aj inak – ak
chcete spôsobiť zmenu, musíte mať víziu, v čom sa má tá zmena uskutočniť
­a nás­ledne vytrvalo pracovať na jej dosiahnutí.
Odvtedy som sa s rozvojovou problematikou stretával častejšie a častejšie.
V diskurze sa objavila problematika spravodlivého obchodu, rozvojového
dobrovoľníctva, rozvojového vzdelávania, Miléniových rozvojových cieľov...
V lete 2009 som mal možnosť navštíviť Keňu – jednu z krajín, v ktorej Dobrá
novina podporuje rozvojové projekty. Mojou úlohou bolo zmapovať možnosti
pre vysielanie slovenských dobrovoľníkov do rozvojových projektov. Vďaka tej­
to pracovnej úlohe som navštívil rozličné projekty – školy, rehabilitačné centrá,
centrá odborného vzdelávania, komunitné projekty či svojpomocné skupiny.
Zarážala ma neúnavná snaha meniť k lepšiemu nielen svoj život, ale aj širšiu
komunitu. Napriek extrémnej chudobe.
Obyvatelia rozvojových krajín obsadzujú prvé priečky v nízkej životnej úrovni,
no rovnako dosahujú prvenstvo aj vo výskumoch kvality života. A práve toto
som si priniesol späť na Slovensko ako ponaučenie – naša vysoká životná
úroveň (hoci nám to tak neraz nepripadá) nás nemôže viesť k pohodlnosti, ale
k väčšej zodpovednosti rozmnožovať a zveľaďovať to, čoho sa nám dostalo
viac. Zároveň nesmieme zabudnúť deliť sa o to s ostatnými – s tými, ktorí nie
sú tak ako my „za vodou“. Takto budeme šťastnejší a budeme žiť kvalitnejší
život.
V tomto vydaní časopisu sa venujeme téme rozvojovej pomoci a výchovy.
Prinášame vám prehľad o tom, čo rozvojová pomoc a výchova sú, ako sa
na nich podieľa Slovensko a aké projekty sa v tejto oblasti u nás realizujú.
Obmedzený rozsah časopisu nám dovoľuje iba nahliadnuť do rôznych tém.
Verím však, že jednotlivé príspevky budú pre vás oknom k ďalším informáciám
a prípadnej aktivite.
Peter Lenčo
[email protected]
3
TÉMA | ZOOMm 3/2010
Boj proti chudobe
ako výzva 21. storočia
„Odstránenie chudoby je
najväčšou ľudsko–právnou
výzvou 21. storočia.
Dôstojné životné pod­
mienky, primeraná výživa,
zdravotnícka starostlivosť,
vzdelanie, dôstojná práca
a ochrana pred pohromami
nie sú len rozvojové ciele –
sú to aj ľudské práva.“
Tak hovorí o chudobe
Správa OSN o ľudskom
rozvoji spred desiatich
rokov. Práve pred desiatimi
rokmi prijali štáty sveta
Miléniovú deklaráciu OSN,
v ktorej si stanovili
program ôsmich konkrét–
nych merateľných cieľov,
ako sa dopracovať
k postupnému znižovaniu
chudoby a hladu vo svete
do roku 2015.
foto: Andrea Stránska
Tento rok na summite v New Yorku
štáty OSN skonštatovali, že za
uplynulé desaťročie sa podarilo
dosiahnuť istý pokrok, faktom ale
je, že v extrémnej chudobe a hlade
naďalej žije vyše miliarda ľudí.1
Chudoba pritom nie je fenomén chu­
dobných krajín. V členských štátoch
EÚ je chudobou ohrozených 84
miliónov obyvateľov. „Každý šiesty
obyvateľ EÚ má príliš malý príjem
na to, aby si bez problémov mohol
zaplatiť náklady napríklad na slušné
bývanie, kúrenie na zimu, či školské
obedy svojich detí,“ pripomenula
vedúca Zastúpenia Európskej komi­
sie na Slovensku Andrea Elscheková–
Matisová pri príležitosti tohtoročného
Európskeho roka boja proti chudobe
a sociálnemu vylúčeniu.
Chudoba v EÚ sa meria na základe
príjmov, pričom za ľudí „vystavených
riziku chudoby“ sa považujú tí, ktorých
príjem je rovný alebo nižší ako 60 %
mediánu príjmov danej krajiny (v prí­
pade Slovenska to v roku 2009 bolo
približne 11 % obyvateľov). Zohľadňujú
sa aj ďalšie ukazovatele, ako sú miera
nezamestnanosti, bývanie, podiel
4
tých, ktorí predčasne ukončili školskú
dochádzku, a prístup k verejným
služ­bám, napríklad zdravotníckej sta­
rostlivosti.2
Niektoré skupiny ľudí sú pritom chu­
dobou ohrozené viac ako iné – ide
hlavne o rodiny s deťmi (najmä mno­
hodetné a neúplné), starších ľudí, ľudí
so zdravotným postihnutím a pris­ťa­
hovalcov. Chudoba zároveň vždy viac
hrozí ženám ako mužom. Aj preto Eu­
rópska komisia spojila boj proti chudo­
be s bojom proti sociálnemu vylúčeniu.
Na riešenie problémov súvisiacich
s chu­dobou vytvorila EÚ rámec3, na
základe ktorého si každý členský štát
vypracováva vlastné priority a stra­­
té­­­gi­e. V nich by členské štáty mali
zohľadňovať najmä odstránenie chudo­
by detí a chudoby v rodinách, uľahčenie
prístupu na trh práce, k vzdelaniu a od­
bornej príprave, prekonávanie diskrim­
inácie a riešenie rodových a vekových
aspektov chudoby, boj proti finančnému
vylúčeniu a nadmernej zadlženosti, boj
proti zlému bývaniu a vylúčeniu v ob­las­
ti bý­vania a podporu sociálneho za­čle­
nenia zraniteľných skupín.
ZOOMm 3/2010 | TÉMA
Miliarda najchudobnejších...
Fakt, že fenomén chudoby existuje aj
vo vyspelých štátoch Európy vrátane
Slovenska, by však nemal zatieniť
skutočnosť, že extrémnou chudobou
trpí vo svete miliarda ľudí. Posky­
tovanie rozvojovej pomoci by preto
nemalo byť v závoze. Tým, ktorým
na to nestačia morálne dôvody, treba
pripomenúť, že boj proti chudobe je aj
v záujme samotných rozvinutých
štátov. V globalizovanom svete s chu­
dobou či následkami klimatic­kých zmien
súvisí a bude súvisieť migrácia, ale aj
celková stabilita vo svete, pričom prob­
lémy v zdanlivo vzdia­lených častiach
sveta sa v konečnom dôsledku môžu
prejaviť aj v Eu­rópe. Ako hovorí Eu­
rópsky konsenzus o rozvoji z roku
2005 „boj proti globálnej chudobe nie
je len morálny záväzok, ale pomáha
tiež budovať stabilnejší, pokojnejší,
prosperujúcejší a spravodlivý svet.“4
EÚ je najväčším darcom rozvojovej
pomoci vo svete – rozpočet Európ­
s­kej komisie na rozvojovú pomoc,
ktorý tvoria príspevky členských
štátov spolu s oficiálnou rozvojovou
pomocou jednotlivých členských
štátov tvoria každoročne viac ako
50 % všetkej rozvojovej pomoci vo
svete.
Napriek tomu 49 štátov sveta, z nich
33 v subsaharskej Afrike, patrí do
kategórie tzv. najmenej rozvinutých5.
To znamená, že podľa kritérií OSN je
ich príjem – hrubý domáci produkt –
nižší ako 905 dolárov na obyvateľa
(pre porovnanie – HDP Slovenska
v roku 2009 bol 5 827 dolárov na
obyvateľa). Meria sa však aj podiel
podvyživených ľudí, detskej úmrt­
nosti, gramotnosti dospelých a podiel
detí, ktoré chodia na strednú školu,
ako aj „hospodárska zraniteľnosť“
týchto krajín.
Štatistiky a čísla samozrejme neho­
voria všetko, navyše často bývajú aj
zavádzajúce (pri gréckej finančnej
kríze sa o tom nedávno presvedčila
aj samotná EÚ). V rozvojových
krajinách, kde poriadne nefunguje
štátna správa a mnohé ženy najmä na
vidieku nerodia v nemocniciach, treba
brať aj údaje o počte obyvateľstva
skôr ako odhad.
5
...a 30 najbohatších
Ani údaje o sume, ktorú rozvinuté
štáty združené v Organizácii pre
hospodársku spoluprácu a rozvoj
(Organisation for Economic Co–op­
eration and Development, OECD)
poskytujú ako tzv. oficiálnu rozvojovú
pomoc, nemožno chápať ako „čistý“
objem peňazí, ktorý ide na pomoc
rozvojovým krajinám, – či už cez
podporu rozpočtov alebo prostred­
níctvom veľkých medzinárodných
agentúr i mimovládnych organizácií.
Táto suma totiž často zahŕňa aj „vir­
tuálne“ peniaze z odpustených dlhov,
ale aj financie, ktoré v skutočnosti
zostávajú doma – napríklad náklady
danej krajiny, ktoré má v súvislosti
s poskytnutím pomoci utečencom,
ktorí ju žiadajú o azyl alebo štipendiá
pre zahraničných študentov. Naopak
v tejto oficiálnej pomoci, ktorá je po­
mocou zo štátneho rozpočtu, nie sú
zahrnuté peniaze, ktoré dobrovoľne
dávajú súkromní darcovia prípadne
firmy na projekty, ktoré v chudobných
krajinách robia mimovládne organi­
zácie.
Darcovské štáty združené v OECD tak
napríklad vlani vykázali ako oficiálnu
rozvojovú pomoc necelých 120 miliárd
dolárov, z nich do subsaharskej Afriky
šlo 24 miliárd6. Pre porovnanie – podľa
odhadov OECD samotné rozvo­
jové štáty strácajú v da­­ňových rajoch
­troj­násobne viac financií ako dostanú
v podobe rozvojovej pomoci. Celkový
únik kapitálu z týchto krajín, ktorých
nerastné bohatstvo ťažia zahraničné
firmy, je však zrejme oveľa vyšší.
Najväčším darcom rozvojovej pomo­
ci vo svete podľa jednotlivých štátov
z hľa­diska objemu financií sú Spojené
štáty, Francúzsko, Nemecko, Veľká
Británia a Japonsko. Ochotu podeliť
sa o časť vlastného bohatstva však
naznačuje prepočet na hrubý národný
dôchodok krajiny (HND). Z tohto
hľadiska k tým najštedrejším krajinám
vo svete patrí európska pätica – sever­
ské štáty Švédsko, Nórsko a Dánsko,
plus Luxembursko a Holandsko. Tie
dávajú na rozvojovú pomoc viac ako
0,7 % svojho HND, čím už teraz splnili
záväzok rozvinutých štátov zvýšiť do
roku 2010 objem pomoci na 0,56 %
HND a do roku 2015 poskytovať na
pomoc 0,7 % HND.
Slovenská rozvojová pomoc
Hoci sa to mnohým na Slovensku
nezdá, aj SR už desať rokov patrí
k tridsiatke najrozvinutejších štátov
sveta. Vstupom do OECD v roku 2000
sa stalo súčasťou komunity štátov,
ktoré poskytujú rozvojovú pomoc a pos­
tupne si začalo budovať vlastný systém
poskytovania rozvojovej pomoci.
Neskôr ako nový členský štát EÚ sa
Slovensko tiež zaviazalo, že do roku
2010 zvýši objem poskytovanej po­
moci na 0,17 % HND a do roku 2015
na 0,33 % HND. (Záväzky nových
členov EÚ sú nižšie ako záväzky
tradičných darcovských krajín.) Svoje
záväzky si však Slovensko zatiaľ
neplní – vlani napríklad ako rozvo­
jovú pomoc vykázalo Slovensko 54
­miliónov eur, čo je v prepočte 0,08 %
HND. Rok predtým to bolo približne
o desať miliónov viac, čo v prepočte
vychádzalo na 0,10 % HND.
Prepad v poskytovaní rozvojovej po­
moci pritom nespôsobila ani tak hos­
podárska kríza ako fakt, že od vlani
si Slovensko už nemôže ako rozvo­
jovú pomoc započítať odpustené
dlhy rozvojovým štátom. Všetky dlhy,
pri ktorých to bolo možné, už totiž
odpustilo a peniaze navyše na rozvo­
jovú pomoc vláda v štátnom rozpočte
nevyčlenila. (V rokoch 2004 – 2009
odpustilo Slovensko dlhy v celkovej
hodnote 64,7 milióna eur, a to Al­
bánsku, Afganistanu, Iraku, Sudánu,
Libérii a Líbyi).
Najväčšiu časť z balíka 54 miliónov
eur, ktoré vlani Slovensko poskytlo
na rozvojovú pomoc, tvorí tzv. multila­
terálna pomoc, teda príspevky me­
dzinárodným organizáciám, a to naj­mä
odvod do rozpočtu Európskej komisie
a príspevky agentúram, fondom a pro­
gramom OSN. Využitie týchto financií
Slovensko výrazne neovplyvňuje.
Malá časť z celkovej sumy zo
štátneho rozpočtu na rozvojovú po­
moc (vlani 7,5 milióna eur) ide na
tzv. dvojstrannú pomoc a konkrétne
projekty pomoci, ktoré v zahraničí
pod značkou SlovakAid realizujú slo­
venské subjekty (mimovládne organi­
zácie, ­akademické inštitúcie, firmy).
Priority – krajiny a sektory, v ktorých
sa robia rozvojové projekty pod
značkou SlovakAid, stanovuje vláda,
TÉMA | ZOOMm 3/2010
presnejšie Ministerstvo zahraničných
vecí SR. Všeobecné zameranie a spô­­
sob poskytovania slovenskej rozvojo­
vej pomoci určuje zákon o rozvojovej
pomoci z roku 2007. Na jeho základe
sa pomoc Slovenska v rozvojových
krajinách sústreďuje na šesť oblastí:
zmierňovanie chudoby a hladu, pod­
poru trvalo udržateľného hospodár­
skeho, sociálneho a ekolo­gického
rozvoja, zabezpečenie mieru a bezpeč­nosti vo svete (posilňovaním
demokracie, právneho štátu, ľudských
práv a dobrej správy vecí verejných),
podporu univerzálneho prístupu
k vzdelaniu, zvyšovanie úrovne
základnej zdravotníckej starostlivosti
­a­ podporu hospodárskej spolupráce
­s rozvojovými krajinami.
Ciele a priority rozvojovej ­pomoci
v skutočnosti vychádzajú zo zahranično–politických priorít vlády
a detailnejšie sú rozpracované v stra-­
tegických dokumentoch – stredno­
dobých stratégiách a ročných národ­
ných plánoch, ktoré sú podkladom na
plánovanie konkrétnych rozvojových
projektov. Hlavným ,,plánovacím“ do­
kumentom je Strednodobá stratégia,
ktorá sa vypracováva na päťročné
obdobie.
foto: Andrea Stránska
ské mimovládne organizácie (Etiópia
a Sudán), štyri krajiny Východného
partnerstva EÚ (Bielorusko, Gruzín­
sko, Moldavsko a Ukrajina), ďalej
Vietnam a pre pokračovanie v post­
humanitárnej pomoci na zoznam
pribudlo aj Haiti.
Podľa Strednodobej stratégie rozvo­
jovej pomoci na roky 2009 – 2013 je
rozvojová pomoc Slovenska zameraná
na tri programové krajiny – ­Afganistan,
Srbsko a Keňu (štáty, do ktorých má ísť
väčší objem ­financií) a ďalších 16 pro­
jektových krajín (Albánsko, Bielorusko,
Bosna a Hercegovina, Čierna Hora,
Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kir­
gizsko, Macedónsko, Moldavsko,
Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukra­
jina, Uzbekistan a Vietnam). Bližšie
teritoriálne a se­ktorové zameranie
následne určujú ročné národné pro­
gramy oficiálnej rozvojovej pomoci.
Vyhlasovanie grantových výziev na
základe ročného národného programu
rozvojovej pomoci, ako aj celé riadenie
implementácie dvojstrannej oficiálnej
pomoci, monitorovanie a kon­trolu má
na starosti Slovenská agentúra pre
medzinárodnú rozvojovú spoluprácu
– SAMRS (www.slovakaid.sk). Tá na
základe národného programu pre
daný rozpočtový rok vyhlasuje gran­
tové výzvy a hodnotí tiež podávané
projekty. Výber projektov závisí od
hodnotenia projektovej komisie pod
taktovkou ministerstva zahraničných
vecí.
Pre škrty v rozpočte sa napríklad v Národnom programe oficiálnej rozvojovej
pomoci na rok 2010 znížil počet krajín,
v ktorých sa robia projekty SlovakAid
na 11.5 Okrem hlavných program­
ových krajín (Afganistan a Keňa) med­
zi prioritnými štátmi zostalo 5 krajín
západného Balkánu (Albánsko, Bosna
a Hercegovina, Čierna Hora, Macedónsko a Srbsko), dva africké štáty,
ktoré patria k najmenej rozvinutým
štátom sveta a kde pôsobia sloven­
Pomôcť tomu,
aby si pomohli sami
Pri malom objeme peňazí – ročne
dote­raz približne 5 miliónov eur – je 19
krajín, kde sa robia slovenské rozvo­
jové projekty, dosť vysoký. Slovenská
rozvojová pomoc je tak rozdrobená
vo viacerých krajinách a sektoroch.
Na druhej strane aj s má­lom peňazí,
ak sa použijú účelne a podľa potrieb
miestnych ľudí, sa dajú robiť divy.
Príkladom je pomoc pre stovky vidiec­
6
kych žien v západnej Keni, ktoré vďaka
pomoci zo SlovakAid dostali školenie
v podnikateľských zručnostiach a neskôr mikropôžičky na rozbehnutie pod­
nikania, vďaka čomu ich rodiny nepo­
cítili dôsledky globálnej hospodárskej
krízy. Túto pomoc si pritom cenia viac
ako infraštruktúrny projekt veľkého
darcu zameraný na rozvod vody, ktorý
je v súčasnosti nefunkčný, lebo miestni
ľudia nevedia zabezpečiť jeho údržbu.
Neznamená to, že projekty na zabez­
pečenie prístupu k vode netreba
pod­porovať. Projekt zameraný nie­
len na vyvŕtanie, ale aj údržbu studní
vo vyprahnutej oblasti Turkana na
severozápade Kene, ktorý zo zbierky
Dobrá novina podporilo eRko, funguje
doteraz a miestnym ľuďom prináša
vodu často z hĺbky niekedy aj 70
metrov.
Príkladov účinnej pomoci v rozvojo­
vých krajinách sú desiatky. Viaceré
slovenské mimovládne organizácie
(eRko, ADRA, Človek v ohrození a iní)
a akademické inštitúcie (lekári z Tr­
navskej univerzity, neskôr i z Vysokej
školy zdravotníctva a sociálnej práce
sv. Alžbety) začali pracovať v chudob­
ných krajinách vďaka príspevkom ľudí
do zbierok ešte skôr ako si Slovensko
vytvorilo vlastný systém poskytova­
nia rozvojovej pomoci zo štátneho
rozpočtu SlovakAid.
ZOOMm 3/2010 | TÉMA
Ako ukazujú príklady, dôležité je nielen množstvo peňazí, ale predovšetkým účinnosť pomoci. Rozvojová po­
moc by sa nemala chápať ako „dávanie
rýb“, ktoré vytvára závislosť obda­
rovaných od darcov. V skutočnosti
by mala byť o vytváraní podmienok
na to, aby si ľudia dokázali pomôcť
sami. Ako hovorí často opakované
a rôzne parafrázované ázijské prís­
lovie – nedávajte rybárovi ryby, ale
člny a siete. Prípadne – naučte ľudí
chytať ryby. Ale, čo je tiež vo vzťahu
rozvinutých a rozvojových krajín dôležité – nedrancujte ich pobrežné vody.
Rozvojová spolupráca je obohatením
pre obe strany. Práca v kompliko­
vaných podmienkach učí aj našich ľudí
prekonávať a riešiť náročné problémy,
aké sa môžu vyskytnúť i na Sloven­
sku – napríklad pri povodniach, či pri
práci so sociálne vylúčenými skupi­
nami. Práca v chudobných krajinách
zároveň núti viac si uvedomiť význam
a cenu toho, čo máme doma a po­
va­žujeme za samozrejmosť. Pitnú
vodu z vodovodnej batérie či dokonca
v spla­chovacom záchode, elektrinu,
kanalizáciu, základné vzdelanie, za
ktoré sa neplatia poplatky a je po­
vinné, asfaltové cesty, kliniku, do ktorej
v prípade núdze netreba kráčať tri dni
pešo, či existujúci sociálny systém.
Rozvojová pomoc a spolupráca je
zložitá téma, ktorou sa už desaťročia
zaoberajú rôzni ekonómovia a politici.
Za tie roky sa pritom potvrdzuje, že
boj proti chudobe a hladu nemôže
byť o tom, že niekomu pošleme staré
šaty, topánky, cukríky či nadbytok z úrody. Musí byť založený na partner­
skom vzťahu spolupráce a sku­točnej
snahe vytvoriť príležitosti na rozvoj
a zvýšenie kvality života. A to je vo
vzťahu k riešeniu problémov chudoby
doma i vo svete jednou z hlavných
výziev.
DANIELA BALÁŽOVÁ
[email protected]
Vyštudovala žurnalistiku na Uni–
ver­zite Komenského v Bratislave,
jedno desaťročie pracovala ako
redaktorka na zahranično–politickom oddelení denníka Prav­da (so
špecializáciou na EÚ, v menšej
miere na krajiny subsaharskej
Afriky). Od roku ­­2008 pracuje pre
Platformu mimovlád­nych roz­vojových organizácií a je redaktorkou
časopisu Zahraničná politika.
Použitá a odporúčaná literatúra
Outcome document of the High–level Plenary meeting of the 65th of the General Assembly on the Millennium
De­velopment Goals, 17 September 2010. Dostupné na: http://www.un.org/en/mdg/summit2010/pdf/mdg%20out­
come%20document.pdf
1
2010 Európsky rok boja proti chudobe. Dostupné na: http://www.2010againstpoverty.eu/about/factsandfigures.
html?langid=sk
2
3
Európska komisia – Policy framework. Dostupné na: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=753&langId=en
European Consensus on Development. Dostupné na: http://europa.eu/legislation_summaries/development/ge­
neral_development_framework/r12544_en.htm
4
Least but not Last? Least developed countries in Official Development Assistance of Visegrad Four Countries.
Dostupné na: http://www.mvro.sk/phocadownload/Publikacie/ldc_oda_v4.pdf
5
Development aid rose in 2009 and most donors will meet 2010 aid targert. Správa OECD, apríl 2010. Dostupné
na: http://www.oecd.org/document/11/0,3343,en_2649_34447_44981579_1_1_1_1,00.html
6
Prečo rozvojová pomoc? Bulletin Platformy MVRO, október 2009. Dostupné na: http://www.mvro.sk/phocadown­
load/Publikacie/bulletin_final.pdf
Rozvojová pomoc – jar 2010. Bulletin Platformy MVRO, máj 2010. Dostupné na: http://www.mvro.sk/phocadown­
load/Publikacie/bulletin_web.pdf
Rozvojová pomoc – jeseň 2010. Bulletin Platformy MVRO, október 2010. Dostupné na: http://www.mvro.sk/
phocadown­load/Publikacie/bulletin%20jesen%202010%20web.pdf
7
TÉMA | ZOOMm 3/2010
Globálne vzdelávanie
Naše každodenné rozhodnutia o tom,
čo­ si oblečieme, čo budeme jesť,
ako cestujeme do školy, či ako
často použijeme mobilný telefón,
ovplyvňujú našu budúcnosť, rovna­
ko ako budúcnosť ľudí, ktorí naše
oblečenie šijú, pestovateľov ovocia,
ktoré máme každý deň na tanieri, či
robotníkov v baniach, v ktorých sa
ťažia rudy potrebné na výrobu našich
mobilných telefónov. Aj my máme pre­
to v rukách možnosti, aby sme svojimi
každodennými rozhodnutiami ovplyvnili, akým smerom sa bude uberať
medzinárodný rozvoj, politika, životné
prostredie a iné dôležité globálne
témy.
Foto: Andrea Stránska
Žijeme vo svete, ktorý je
­silno previazaný.
Voľný pohyb ľudí, financií,
informácií nás spája
s ľuďmi žijúcimi vo vzdia­
lených krajinách viac
ako kedykoľvek predtým.
Globálne vzdelávanie je kreatívny
proces, ktorého cieľom je priniesť
zme­­nu­smerom k aktívnemu prís­
tu­pu k riešeniu aktuál­­nych spolo­
čenských tém. Je založený na uni­
verzálnych hodnotách tolerancie,
spravodlivosti, spolupráce a rešpektu
k ľudským právam. Globálne vzde­
lávanie začína uvedomením si aktuál­
nych globálnych výziev ako chudoba,
obchodné pravidlá, konflikty, životné
prostredie či porušovanie ľuds­kých
práv. V žiakoch rozvíja hlbšie po­
rozumenie týchto tém a ich prepojenosť
s naším správaním. Globálne vzde­
lávanie smeruje k zmene ­posto­jov
a k uvedomeniu si vlastnej roly v dneš­
nom­ svete. Konečným cieľom je teda
motivovať deti a mladých ľudí k tomu,
aby sa stali zodpovednými globálny­
mi občanmi. Čo to zname­ná?
Žiaci si uvedomujú, že aj oni môžu
ovplyvňovať globál­ne témy naprí­klad
aktívnym politic­kým životom, zodpo­
vedným konaním pri nákupoch,
toleran­ciou, či zodpo­vednou ochra­
nou životného prostredia.
Globálne či rozvojové
vzdelávanie?
V praxi mimovládnych organizácií,
ale aj v odbornej literatúre sa často
zamieňajú termíny globálne a roz­
vojové vzdelávanie, vzdelávanie pre
trvalo udržateľný rozvoj, či globálne
rozvojové vzdelávanie (tento termín je
zaužívaný v Českej republike a používajú ho aj niektoré mimovlád­ne or­
8
ganizácie na Slovensku). Aj napriek
tomu, že v rámci Development educa­
tion forum (európske fórum, ktorého
cieľom je vytváranie spoločnej stra­
tégie k posilneniu globálneho vzde­
lávania v Európe. Fórum tvorí 29
krajín Európy) sa presadzuje ako
univerzálny termín rozvojové vzde­
lávanie, autor tohto textu sa priklá­­ňa
k termínu globálne vzdelávanie:
Globálne vzdelávanie je zastrešujúcim
konceptom, do ktorého patrí rozvojo­
vé vzdelávanie (rozvojové témy ako
chudoba, rozvoj, miléniové rozvo­
jové ciele a pod.), environmentálne
­
vzdelávanie, multikultúrne vzde­
lávanie, mierové vzdelávanie, ako ­aj
vzdelávanie k ľudským právam.
Cieľom rozvojového vzdelávania
bolo pôvodne informovanie širokej
verejnosti o potrebe rozvojovej spolu­
práce, poukazovalo na témy sú­visiace
s globálnym Juhom (rozvojovými
krajinami), kým globálne vzdeláva­
nie akcentuje globálnu previazanosť
a zvý­razňuje rolu globálneho Severu
(rozvinuté krajiny) v riešení globál­
nych problémov. Rozvojové vzde­
lávanie je termín, ktorý sa používa
najmä v prostredí mimovládnych or­
ganizácií, venujúcich sa rozvojovej
problematike, kým vo vzdeláva­cej
oblasti sa v národných kurikulách
v rôznych obmenách akcentuje prív­
lastok globálne. Vo Veľkej Británii sa
v tomto kontexte hovorí o globálnej
dimenzii, vo Fínsku o glo­bál­nom
vzdelávaní, v Nemecku o globál­­­nom
učení (sa), v Austrálii a globálnych
per ­spektívach, v Českej republike
o globálnych súvislostiach.
Globálne vzdelávanie, je veľmi kom­
plex­­né a prepája množstvo oblastí,
preto je ťažké jednoznačne ho
definovať. Na základe niekoľ­koročných
skúseností s prácou v o­b­lasti globál­
neho vzdelávania sa autor najviac
stotožňuje s názorom rakúskej mi­
movládnej or­ganizácie Südwind
Agentur, ktorá globálne vzdelávanie
charakterizuje ako globálnu dimen­ziu
vo vzdelávaní.
Hlavné princípy a témy
globálneho vzdelávania
Na dosiahnutie cieľov globálneho
vzdelávania je dôležité vychá­­dzať
z nasledujúcich princípov:
ZOOMm 3/2010 | TÉMA
Globálna zodpovednosť – zodpoved­
nosť za svoje konanie a za svet, ktorý
ním ovplyvňujeme.
Solidarita – solidarita s ľuďmi žijúcimi
v ťažkých podmien­kach a ochota im
svojím konaním pomôcť.
Participácia – aktívna a informovaná
účasť na riešení problémov a konfliktov.
Vzájomná prepojenosť – uvedomenie
si globálnej previazanosti a súvislostí
medzi miestnym, ­regionálnym a me­
dzinárodným ­dianím.
Spolupráca – rovnocenné partner­
stvo medzi ekonomicky rozvinutými
a rozvojovými krajinami.
Sociálna spravodlivosť a rovnosť –
dodržiavanie ľudských práv a rovných
príležitostí pre všetkých.
Otvorenosť a kritické myslenie – kri­
tický prístup k informáciám a schop­
nosť kritického úsudku a informo­
vaného rozhodovania.
Udržateľný rozvoj – prispôsobenie
životného štýlu smerujúceho k zacho­
vaniu a zlepšeniu životného prostre­
dia pre ďalšie generácie.
Okrem všeobecných princípov vy­
chádza globálne vzdelávanie z týchto
pedagogických východísk:
Pedagogický konštruktivizmus
Zmyslom globálneho vzdelávania
nie je odovzdať jedinú pravdu, tak
ako v transmisívnej pedagogike,
ktorej metódou je memorova­­nie,
prenos faktov a poznatkov do ve­
domia žiačok a žiakov. Pri globál­
nom vzdelávaní je dôležité vybaviť
žiačky a žiakov schopnosťou orien­to­
vať sa v záplave poznatkov a naučiť
sa ich správne využívať. To sa dá
dosiahnuť dôrazom na vnútornú mo­
tiváciu žiačok a žiakov: aktivizáciou
ich znalostí a názorov, predkladaním
problémových a polemických zadaní,
dôrazom na použiteľnosť, užitočnosť
a potrebnosť vytvorenia si vlastného
názoru, získanie daného poznatku
pre život. Dialóg, debata, konfrontá­
cia rôznych názorov vedie k hľa­daniu
nových spôsobov riešenia, k vzni­ku
nových myšlienok, nápadov, k novým
spôsobom skúmania daných tém.
9
Kritické myslenie
Je základná kompetencia, ktorú sa
snaží rozvíjať globálne vzdelávanie.
V dobe informačnej explózie je človek
nútený triediť informácie a až na
základe dôkladného zvažovania si
vytvoriť vlastný názor a stanovisko.
Interakcia
Tretí pilier reaguje na potrebu zme­
ny zaužívaných rolí vyučujúcich
a žiakov a na potrebu aktivizácie
všetkých účastníkov procesu výučby.
V globálnom vzdelávaní nie je
dôležité reprodukovať naučené ve­
domosti, ale vytvoriť si vlastný názor,
rozvíjať svoje komunikačné scho­
pnosti a dokázať si presadiť vlastné
myšlienky. Vzťah učiteľ – žiak je
založený na princípe partnerstva
a spo­lupráce, spája ich úsilie o dosia­
hnutie spoločného cieľa. Žiačky a žia­ci­ sú aktívnymi subjektmi, ktoré
majú vplyv na priebeh a podobu
edukačného procesu.
Kooperácia
Súvisí so socializačným ideálom
výučby. Je založená na skupinovej
práci, je teda protikladom frontálneho
vyučovania.
Pri definovaní obsahu globálneho
vzdelávania je potrebné reagovať
na aktuálne výzvy vo svete. Preto
sa prikláňame k definovaniu základ­
ných tematických celkov, ktoré v sebe
zahŕňajú čiastkové témy, ktoré sa
môžu flexibilne dopĺňať.
Globalizácia a vzájomná
previazanosť
Je základnou témou a zároveň princí­
pom globálneho vzdelávanie. Ide o u­ve­d omenie si prepojenosti rozvinutých a rozvojových krajín a ich vzá­
jomné ovplyvňovanie.
Témy: Aspekty globalizácie; Ekonom­
ická globalizácia – Svetový obchod –
Etické podnikanie; Udržateľný rozvoj;
Migrácia.
Globálne problémy
Základné témy, ktoré sa týkajú roz­
vojového vzdelávania, ako dôležitej
súčasti globálneho vzdelávania. Témy
popisujú hlavné problémy súčasného
sveta.
Témy: Chudoba a nerovnosť; Zdra­
vie (HIV/AIDS, Podvýživa, Obezita);
­
Konflikty vo svete.
Multikulturalizmus
Tematický celok, ktorý je východis­
kom pre multikultúrnu/interkultúrnu
výchovu ako súčasť globálneho vzde­
lávania.
Témy: Stereotypy a predsudky; Xe­no­
fóbia, rasizmus, intolerancia; Kultúrna
identita, kultúrne rozdiely, nábo­­ženské
rozdiely.
Rozvojová spolupráca
Témy: Rozvoj – poňatie rozvoja,
princípy; Miléniové rozvojové ciele;
Rozvojová a humanitárna pomoc SR
a EÚ.
Životné prostredie
s ohľadom na globálne aspekty
Tento tematický celok je súčasťou
environmentálnej výchovy, ktorá tvorí
jeden z celkov globálneho vzdeláva­
nia.
Témy: Zmena klímy; Odpady; Envi­
ronmentálna migrácia; Vzduch, Voda,
Pôda; Využívanie prírodných zdrojov;
Alternatívne zdroje energií.
Ľudské práva
Témy: Ľudské práva a občianske prá­
va; Práva dieťaťa; Rodová rovnosť;
Demokracia a dobré vládnutie.
Kam s globálnym vzdelávaním?
Globálne vzdelávanie je možné
začleniť do formálneho kurikula ako
samostatný predmet s vlastnými os­
novami. Má to však viacero nevýhod,
okrem iného aj fakt, že globálne
vzdelávanie ako samostatný predmet
stojí v protiklade k svojmu interdisci­
plinárnemu charakteru. Ako izolovaný
predmet by globálne vzdelávanie
nepôsobila prierezovo s inými pred­
metmi či vzdelávacími oblasťami.
Takto definovaný predmet by kládol
veľké požiadavky aj na pedagógov,
a to by pri súčasnej absencii globál­
neho vzdelávania v príprave budúcich
pedagógov bolo veľmi problematické.
Komplikované by bolo aj vytvorenie
osnov predmetu, ktoré by mohli
byť len veľmi orientačné, pretože
obsah globálneho vzdelávania je
dynamickejší ako obsah tradičných
predmetov a častejšie musí reagovať
na zmeny vo svetovom dianí.
Školský vzdelávací program však
poskytuje priestor práve na vytvorenie
samostatného predmetu globálne
TÉMA | ZOOMm 3/2010
vzdelávanie (na slovenských školách
pod rôznym názvom, napríklad pred­
met s názvom „človek v ohrození“
na Gymnáziu v Malackách, „global
studies“ na Gymnáziu C. S. Lewisa
či „globálna výchova“ na Základnej
škole Topoľová v Nitre).
Globálne vzdelávanie môže byť do
vzdelávacieho procesu začlenené
ako prierezová téma. Výhodou tohto
prístupu sú medzipredmetové súvis­
losti, ktoré tvoria podstatu globálneho
vzdelávania. Pri tejto forme by však
vzniklo riziko, že pre niektorých peda­
gógov by mohlo byť hľadanie globál­
nych súvislostí v každom predmete
náročné. Prikláňam sa k voľnejšie
definovanému obsahu a poníma­
niu globálneho vzdelávania skôr ako
globálnej dimenzie (ako je to defino­
vané v britskom kurikulu) či globálnej
perspektívy (austrálske kurikulum).
Takto definované globálne vzde­
lávanie namiesto vytvárania nových
osnov s globálnym obsahom dáva
možnosť nachádzať globálne súvis­
losti v už existujúcich osnovách jed­
notlivých predmetov.
Globálna dimenzia by teda bola opti­
kou, cez ktorú sa nazerá na jednotlivé
predmety. Takto definovaná globálna
dimenzia v jednotlivých pred­­metoch
predpokladá doplnenie učebných os­
nov o globálne súvislosti, nevyžaduje
však úplné prepracovanie učebných
osnov. Výhodou je, že meto­dické ma­
teriály v slovenskom jazyku sú dostup­
né pre školy on–line na internetovej
stránke ­www.rozvojovevzdelavanie.sk,
čo poskytuje obsahový základ pre in­
tegráciu globálneho vzdelávania ako
priere­zovej témy.
Globálne vzdelávanie je vďačnou té­
mou pre aktivity mimo vyučovacích
hodín:
premietanie
dokumen­
tárnych filmov o globálnych témach
a ľudských právach (projekt Filmové
kluby Jeden svet), diskusie, projek­
tové aktivity k svetovým dňom venu­
júcim sa globálnym témam (napr. Deň
ľudských práv a podobne), projektový
týždeň (niekoľko slovenských škôl je
zapojených do európskeho Týždňa
globálneho vzdelávania – Global edu­
c­ation week, počas ktorého okrem
globálneho vzdelávania na vyučovaní
prevládajú aj projektové aktivity na
danú tému mimo vyučovania).
10
Celoškolský prístup ku globálnemu
vzdelávaniu sa prejavuje v skry­
tom kurikulu. Škola ako inštitúcia
má­ fun­govať zodpovedne, čo sa má­
prejavovať pri šetrení energie, voľbe
environmentálne zodpovedných­ do­
dá­vateľov, používaní lokálnych surovín
v jedálni, triedení odpadu, či používaní
športových pomôcok zo spravodlivého
obcho­du.­ Všetky školské dokumenty
by mali byť založené na demokratic­
kých princípoch a rešpektovaní práv
všetkých žiačok a žiakov. Interiérové
vybavenie školy by malo zvýrazňovať
kultúrnu rozmanitosť a prepojenosť
s inými krajinami sveta.
V čom je pre školy globálne
vzdelávanie zaujímavé?
Aj napriek tomu, že v nových os­
novách pojem globálne vzdelávanie
nenájdete, neznamená to, že slov­
enské školy nemajú s týmto typom
vzdelávania skúsenosti. Posledné
roky zažíva rozvojové vzdelávanie na
Slovensku „boom“. Je to spôsobené
zvýšenou aktivitou mimovládnych or­
ganizácií, ktoré reagujú na súčasné
potreby škôl. Učitelia a žiaci oceňujú
najmä inovatívny prístup k vzdeláva­
niu. Interaktívne metódy ako rolové
hry, práca s textom, diskusia, práca
s audiovizálnymi nástrojmi ako na­
príklad film, či webový portál youtube.
To je na slovenských školách, ktoré sa
len pomaly vyrovnávajú s de­dičstvom
socialistickej školy, kde učiteľ ho­
vorí a žiak počúva, žiadaný artikel.
A práve tieto metódy využíva rozvo­
jové vzdelávanie. Nejde teda o suché
prezentovanie faktov, dôraz sa kladie
na zážitkové vyučovanie.
Napríklad, tému spravodlivého ob­
chodu sa učia žiaci na príklade
simulačnej hry. Každá skupina žia­kov
„hrá“ jednu rolu – pestovateľ banánov,
vývozca/dovozca, či ma­ji­­teľ­­ veľ­ko­ob­
chodu. V skupine si roz­d eľujú zisk
z predaja banánov. Majú tak možnosť
nazrieť do pravidiel svetového ob­
chodu a zistiť, či je rozdelenie zisku
podľa nich spravodlivé. Metódami
ako reťazec príčin, či stromový dia­
gram pátrajú po príčinách, dôsled­
koch a riešeniach tém ako detská
práca či chudoba v rozvojových
krajinách.
Zároveň globálne vzdelávanie kla­
die dôraz aj na mediálnu výchovu.
Médiá a informácie z nich získané
totiž zohrávajú rozhodujúcu úlohu
pri formovaní žiaka v dnešnom glo­
balizovanom svete. Žiaci na hodinách
venovaných globálneho vzdeláva­
nia sledujú napríklad klipy známych
hudobných skupín a hľadajú pre­
pojenia s globálnymi témami. Pre
žiakov atraktívne metódy, pre učiteľov
vďačná pomôcka.
Témy globálneho vzdelávania vďaka
svojej prierezovosti a využívaniu
aktívnych metód učenia sú vhodné
a obľúbené aj vo výchove v čase
mimo vyučovania v škole a mimo
školy – v detských a mládežníckych
organizáciách, centrách voľného
času a pod.
Súčasný trend v spoločnosti vedúci
k in­dividualizmu, strate kolektívnej zod­
povednosti a trvalo neudržateľnému
konzumu je možné zvrátiť len cie­
leným vzdelávaním nastupujúcej
ge­­ne­rácie. Globálne vzdelávanie
je o­krem svojej celospoločenskej
prospešnosti aj dôležitým nástro­
jom vytvárania vlastnej individuality
žiakov. Avšak individuality takej, ktorá
chápe svoje miesto v spoločnosti ako
celku, ktorá je zodpovedná voči sebe
i voči spoločenstvu ako aj voči eko­
nomickému, spoločenskému a envi­
ronmentálnemu prostrediu, v ktorom
žije.
Andrej Návojský
[email protected]
Vyštudoval Filozofickú fakultu UK
v Bratislave, odbor história – peda­
gogika. V roku 2004 absolvoval
v rámci európskeho projektu GLEN
dobrovoľnícky pobyt v Tanzánii.
Nasledujúce dva roky pôsobil
v GLENe ako tútor na prípravných
seminároch dobrovoľníkov. V sep­
tembri 2005 začal pracovať v OZ
Človek v ohrození ako koordiná­
tor a metodik projektov globálneho
rozvojového vzdelávania. Momen­
tálne koordinuje medzinárodný
projekt spolupráce s afganskými
školami Twin School. Je spolu­
autorom niekoľkých metodických
príručiek pre školy a venuje sa
najmä tréningom a seminárom
učiteľov a mladých lídrov....
ZOOMm 3/2010 | TÉMA
Rozvojové
dobrovoľníctvo
Pre dobrovoľníctvo
v rozvojovej krajine možno
použiť charakteristiky
a definície samotného
dobrovoľníctva. Ide teda
tiež o činnosť vykonávanú
na základe slobodného
rozhodnutia, bez nároku
na finančnú odmenu
a aktivity dobrovoľníka
prinášajú výhody lokál­
nej skupine, ako aj celej
spoločnosti a samému
dobrovoľníkovi. Kontext
je však ešte rozšírený
o oblasť rozvojovej
pomoci, keďže rozvojové
dobrovoľníctvo sa odvíja
od potrieb a aktivít
rozvojovej spolupráce.
Foto: Lucia Molnárová
Slobodné rozhodnutie je veľmi dôležitým
prvým krokom. Tešia ma motívy
väčšiny slovenských dobrovoľníkov,
pre ktorých je rozvojové dobrovoľníctvo
predovšetkým o kon­krétnej, aktívnej
pomoci. Možnosť ísť do rozvojovej
krajiny a ponúknuť svoje vedomosti,
schopnosti a ta­lenty mnohí vnímajú
ako dar a túto skúsenosť si veľmi
vážia. Stretla som totiž už aj mladých,
ktorí sa rozhodli ísť do rozvojovej
krajiny z dôvodov ako: „v tej krajine
som ešte nebola“, „bude to lepšie
vyzerať v CV“, „ostatné ponuky na
leto som už nestihol“, alebo „túto prob­
lematiku som študovala, a teda im
viem ukázať, ako to zmeniť“. V týchto
výrokoch mi veľmi chýba nevyhnutný
aspekt rozvojového dobrovoľníctva:
partnerstvo, vzájomné zdieľanie sa
a ochota učiť sa.
Rozvojové dobrovoľníctvo má na
Slovensku väčšinou formálny charak­
ter. Ide predovšetkým o projektové
aktivity so špecifickou témou, úlo­
hou dobrovoľníka a s presne stano­
venou dĺžkou dobrovoľníckej činnosti.
Dobrovoľníci najčastejšie pracujú
v sociálnych projektoch zameraných
na marginalizované deti, mládež, či
11
ženy. Pôsobia ako animátori voľného
času, napomáhajú pri výučbe v ne­
formálnych školách, vedú krúžky
(počítačový, umelecký, novinársky...)
či napomáhajú pri každodennom
chode projektu. Ich práca má pri­
danú hodnotu a nenahrádza platenú
pozíciu.
Krátkodobé a dlhodobé
dobrovoľníctvo
Zaužívaným delením rozvojového
dobrovoľníctva je krátkodobé (1 – 3
mesiace) a dlhodobé (4 mesiace – 2
roky) dobrovoľníctvo. V prvom prípade
ide o niekoľkotýždňové pôsobenie
dobrovoľníka, ktoré sa vyznačuje
intenzívnou, často vysoko kvalifiko­
vanou prácou. Môže ísť o poraden­
stvo v rôznych oblastiach, o vedenie
kurzov a tréningov, či o stavebné
práce. Výsledok takéhoto pôsobenia
je väčšinou konkrétny a veľmi prínos­
ný pre miestnu komunitu. Ak však
ide o „klasickú“ prácu dobrovoľníka
v projekte, nie o vysoko kvalifikovaný
prístup, niekoľkotýždňové pôsobenie
sa neodporúča. Je to príliš krátky čas,
za ktorý sa dobrovoľník ani nestihne
adaptovať na novú kultúru. Zároveň je
potrebné brať ohľad aj na danú komu­
nitu, či centrum, pre ktoré nie je vhod­
ná častá výmena dobrovoľníkov. Ku
krátkodobému dobrovoľníctvu patria
aj trojmesačné stáže, ktoré sú najviac
vyhľadávané študentmi a to najmä
počas letných prázdnin.
Dlhodobé dobrovoľníctvo predsta­
vuje vycestovanie z domoviny na ob­
dobie dlhšie ako 3 mesiace, pričom
môže ísť aj o ročný alebo dvojročný
pobyt. Na Slovensku je táto forma už
náročnejšia vzhľadom na stále neexis­
tujúci zákon o dobrovoľníckej činnosti.
Komplikácie vznikajú predovšetkým v
oblasti zdravotného poistenia a kate­
gorizácie v sociálnej poisťovni. Tento
typ dobrovoľníctva je pomerne častý
v misijnom dobrovoľníctve, ktoré
je špeciálnou formou rozvojového
dobrovoľníctva. Títo dobrovoľníci sú
väčšinou priamo ubytovaní a zapojení
do života misijného domu. Ich aktivity
sú tiež zamerané napríklad na prácu
s deťmi a mládežou, avšak majú aj
evanjelizačný charakter.
Finančné zabezpečenie
Finančné podmienky dobrovoľníctva
sú vždy dopredu dohodnuté medzi
TÉMA | ZOOMm 3/2010
dobrovoľníkom a vysielajúcou orga­
nizáciou. Výdavky dobrovoľníka sa
odvíjajú od typu projektu, ktorý organi­
zácia podala, pričom získať finančný
grant na vysielanie dobrovoľníkov nie
je na Slovensku jednoduché. Niek­
toré organizácie hradia z daného
projektu všetky potrebné výdavky:
výber a príprava dobrovoľníkov, po­
byt dobrovoľníka v krajine (letenka,
víza, poistenie, očkovanie, strava,
ubytovanie, miestna doprava, vrecko­
vé, materiál do projektu atď.), hod­
notiace stretnutie a súvisiace aktivity
po návrate. V iných prípadoch si
dobrovoľník hradí náklady spo­
jené s prípravou, alebo letenku,
či osobné výdavky. V niektorých
orga­nizáciách si dobrovoľník hradí
všetky náklady vzniknuté na Sloven­
sku (príprava, očkovania, poistenie,
letenka) a náklady v hosťujúcej
organizácii má už zadarmo. Ku
všetkým možnostiam financova­
nia je potrebné pripočítať finančnú
spoluúčasť dobrovoľníka na osobné
potreby a túžby, ktoré nepokryje ani
vreckové (cestovanie po krajine,
kúpa darčekov a pod.).
Predpoklady a kritéria
Slovenské organizácie
vysielajúce profesionálnych
a dobrovoľných pracovníkov
do rozvojových krajín
AIESEC
www.aiesec.sk
Človek v ohrození
www.clovekvohrozeni.sk
eRko – Dobrá novina
www.dobranovina.sk
Humanistické centrum
NAROVINU
www.humanistickehnutie.sk
INEX Slovakia
www.inex.sk
Magna Deti v núdzi
www.magna.sk
Savio
www.savio.sk
Tabita
www.tabita.sk
12
Foto: Lucia Molnárová
pre výber dobrovoľníkov
Dobrovoľníci sa v rozvojovej krajine
stretávajú s veľmi rôznymi situáciami
vychádzajúcimi z extrémnej chudo­
by, odlišnej kultúry a spôsobu života.
V mnohých krajinách sú aj náročné
klimatické podmienky a opatrní musia
byť predovšetkým v oblasti osobnej
bezpečnosti. Nároky na dobrovoľníka
sú tak oveľa vyššie v porovnaní s vy­
konávaním dobrovoľníckej činnosti
napríklad v krajinách EÚ. Nevyhnut­
ným predpokladom dobrovoľníka
je preto psychická zrelosť a fyzická
zdatnosť. Viaceré organizácie tak
majú v kritériách výberu dobrovoľníkov
podmienku „minimálny vek 21 rokov“.
Z ďalších predpokladov to je:
• skúsenosť práce s danou skupinou
ľudí,
• záujem o rozvojovú problematiku,
interkultúrne aspekty,
• organizačné schopnosti, samostat­
nosť, komunikatívnosť,
• čas na prípravu pred odchodom,
• ochota odovzdať získané skúsenosti
aktívnou prácou po návrate,
• dobrá znalosť úradného jazyka.
Vhodným výberom sa má zabezpečiť
nekomplikovaný priebeh celého pro­
jektu a maximálny prínos vykoná­vanej
dobrovoľníckej činnosti miestnej komu­
nite, ako aj samotnému dobrovoľníkovi.
Už sa však stala aj taká situácia, že
dobrovoľník sa vrátil späť z rozvojo­
vej krajiny po niekoľkých dňoch. Ne­
bol totiž schopný prijať novú krajinu
s novou kultúrou na určité obdobie za
svoju. Bol v kultúrnom šoku a z trau­my sa musel spamätávať ešte nie­
koľko mesiacov po návrate. Toto sú
neželané situácie, keďže nedôjde k na­
plneniu celého projektu a samotný
dobrovoľník má negatívnu skúsenosť.
Rovnako sa stáva, že dobrovoľníci
zažijú inú traumatizujúcu situáciu –
prepadnutie, či krádež. V týchto prí­
padoch však často ide o podcenenie
rád na dodržiavanie bezpečnostných
pokynov. Takýmto situáciám má
predísť nielen dobrý výber, ale aj kval­
itná príprava pred odchodom a úvod­
ná orientácia v mieste pôsobenia po
príchode do krajiny.
Príprava dobrovoľníkov
Prípravné obdobie na pôsobenie
dobrovoľníka v projekte sa odvíja
od konkrétneho typu projektu a pra­
covnej náplne dobrovoľníka, pričom
každá vysielajúca organizácia má
väčšinou vlastnú štruktúru a dĺžku
trvania prípravy. Niektoré organizácie
pripravujú a formujú dobrovoľníkov
počas celého roka, iné majú na
prípravu vyčlenených niekoľko ví­
ken­dov, alebo sa stretnú na nie­
ZOOMm 3/2010 | TÉMA
koľ­kodňovom intenzívnom kurze.
Kontext prípravy je v niektorých bo­
doch totožný, pričom obsah by mal
spĺňať akýsi minimálny štandard.
Za nevyhnutné témy považujem tie,
ktoré pomôžu dobrovoľníkovi lepšie
porozumieť domácim obyvateľom
a rýchlejšie sa adaptovať: história
(predovšetkým obdobie od kolo­
nizácie do súčasnosti), kultúra, ko­
munikácia, interkultúrne aspekty,
kmeňová príslušnosť, základy so­
ciálnej politiky, ekono­mická situácia,
rozvojová spolupráca, bezpečnosť.
Súčasťou prípravy by mal byť aj
priestor pre bývalých dobrovoľníkov
a ich svedectvo, blok praktických
rád a informácie o projekte, v ktorom
bude dobrovoľník pôsobiť. Osvedčila
sa aj aktivita „hrania rolí“, v ktorej si
dobrovoľníci skúšajú svoje reakcie
na viaceré situácie, ktoré sa stali
predchádzajúcim
dobrovoľníkom.
Na posilnenie vzťahov medzi
dobrovoľníkmi a spes­trenie progra­
mu sú vhodné krátke ­aktivity, hry,
piesne, či ukazovačky.
Ďalšou dôležitou časťou prípravného
obdobia je osobná príprava a samo­
štúdium zamerané na dopl­nenie
informácií a vybavenie po­treb­ných
náležitostí. Zavŕšením prípravy je
úvodná orientácia v meste a v pro­
jektoch, ktorú by mal absolvovať
každý dobrovoľník hneď po príchode
do hostiteľskej krajiny/organizácie.
Počas týchto niekoľkých dní je
dôležité poskytnúť dobrovoľníkovi
základnú geografickú orientáciu (naj­-
mä ak ide o väčšie mestá), poukázať na bezpečnosť, zoznámiť
ho s miestnymi ľuďmi, predstaviť
dobrovoľníka v projekte. Vhodným je
aj krátky jazykový kurz najčastejšie
používaného jazyka, ak ním dobro­
voľník nehovorí.
Využitie skúseností po návrate
Rozvojové
dobrovoľníctvo,
život
me­niaca skúsenosť, však nekončí
návratom domov. Vtedy začína ďalšia
dôležitá časť, keď sa dobrovoľník
zapája do rôznych aktivít globálneho
rozvojového vzdelávania a zdieľa
svoje zážitky a skúsenosti so širokou,
ako aj odbornou verejnosťou. Viacerí
dobrovoľníci sa následne zamestnali
v mimovládnych organizáciách, čím
profesionálne posilnili oblasti, v ktorých
osobná skúsenosť práce v rozvojovej
krajine je nevyhnutná.
Budúcnosť rozvojového
dobrovoľníctva na Slovensku
Snahy k vybudovaniu stabilnej
pod­­­­pory programov na vysielanie
dobrovoľníkov do rozvojových krajín
vyústili do spoločného projektu via­
cerých mimovládnych organizácií,
ktorý v súčasnosti prebieha na Slo­
vensku. Realizátori dúfajú, že sa im
podarí prispieť k vybudovaniu system­
atickej podpory dobrovoľníc­tva a k je­
ho legislatívnemu rámcu, ako aj zvýšiť
záujem o rozvojové dobrovoľníctvo.
Viac informácií o projekte je na inter­
netovej stránke www.mvro.sk v sekcii
Projekty – aktuálne projekty – Pro­
gram na vysielanie dobrovoľníkov.
Prínosy rozvojového
dobrovoľníctva:
• rozvojové dobrovoľníctvo dáva
dobrovoľníkovi, ako aj ostatným
zúčastneným bohatú a jedinečnú
interkultúrnu skúsenosť,
• rozvíja komunikačné zručnosti,
• umožňuje dobrovoľníkovi ­aktív­ne­
prispieť k vytváraniu lepšieho,
spra­­­vod­­livejšieho a pokoj­nej­šie­ho
sveta,
• posilňuje vnímanie globálneho
sveta,
• odbúrava predsudky,
• napomáha vytvárať vzťahy a me­­
dzi­národné siete založené na tol­
erancii, rešpekte a úcte,
• podporuje rozvoj osobnosti,
• umožňuje komunikáciu ľudí, kto­­rí
by sa inakšie ani nestretli,
• posilňuje ľudskú solidaritu,
• odpovedá na výzvy našej spo­loč­
nosti.
RNDR. Zuzana Danková, PhD.
[email protected]
Autorka je antropologička. V roku
2003 pôsobila dva mesiace v Keni,
kde ako dobrovoľníčka pracovala
v pro­­jekte pre chlapcov ulice. Od
toho času sa venuje vysielaniu do­
bro­voľníkov pre eRko a v roku 2004
bola aj tútorkou v programe GLEN.
Je vydatá a má jedného syna.
Použitá a odporúčaná literatúra
Volunteer charter and sending organisation code of good practice. Dostupné na: http://www.comhlamh.org/assets/
files/pdfs/Code–of–Practice%5B1%5D.pdf.
Managing volunteers. Dostupné na: http://archive.amol.org.au/recollections/5/pdf/volunteers.pdf.
Dobrovoľníctvo. Dostupné na: http://www.mvro.sk/sk/dobrovolnictvo.
Rozvojová pomoc a spolupráca. Dostupné na: http://www.mvro.sk/sk/rozvojova–pomoc.
Dobrovoľníctvo.sk. Dostupné na: http://www.dobrovolnictvo.sk.
Príručka pre záujemcov o dobrovoľníctvo v Keni a iných rozvojových krajinách. Dostupné na: http://www.dobranovi­
na.sk/wp–content/themes/DN/dobrovolnici/Dobrovolnictvo_Kena_FINAL.pdf.
13
TÉMA | ZOOMm 3/2010
Skúsenosti dobrovoľníkov
z rozvojových projektov
Mala to byť taká zoznamovacia hodina, kde som mal hovoriť o Slovensku
a Európe. „Gabriel, Gabriel, povedz to o tom autobuse, nabádali ma kenskí
kolegovia, ktorým som tento náš „zvyk“ opisoval už niekoľkokrát, ale vždy ich
to natoľko pobavilo, že ho museli počuť znova a znova. „My na Slovensku,
keď cestujeme v autobuse, zväčša sa nerozprávame s ostatnými spoluces­
tujúcimi,“ začal som , samozrejme tušiac, čo bude nasledovať. V miestnosti
sa spustila salva smiechu... Smiali sa, lebo tento spôsob nášho cestovania
im bol vzdialenejší než akýkoľvek moderný dopravný prostriedok, ktorým sa
jazdí v Európe. Práve tento rozdiel medzi našimi kultúrami ma uchvátil zo
všetkého najviac. Priateľskosť a súdržnosť ľudí, s ktorými som sa stretol, bolo
to, čo som na Keni najviac obdivoval. Keď dnes nastupujem do autobusu na
Slovensku a počujem to ticho, vždy si na nich spomeniem.
Gabriel Machlica
(Bojujeme proti AIDS spoločne, Keňa, 2006)
Dobrovoľnícky projekt mi dal rozšírené obzory a vďačnosť za to, čo sme dostali
my. Ukázal mi globálnejšie dôsledky a zodpovednosť za svoje rozhodovania,
ako aj za ľudí okolo. Zobral mi pocit, že len Slováci trpia a nemajú čo svetu
ponúknuť.
Ivana Vojtášová
(Zvyšovanie kvality života postihnutých a ich rodín, Uganda, 2004)
Najťažším zistením pre mňa bola sku­­toč­nosť, že čas má v Kambodži inú­hod­
notu a inú rýchlosť. Naopak, krás­­ne úsmevy Kambodžanov a ich prí­vetivý pos­
toj k cudzincom, ako aj úsi­lie mojich študentov boli hlavným zdrojom mojej sily
a energie počas po­bytu v kráľovstve a dokonca aj teraz.
Tigran Aleksanyan (­Podpora zamestnanosti cez sprostredkovateľské
centrá práce, Kambodža, 2007)
Účasť na dobrovoľníckom projekte mi vzal za hrsť stereotypov, ktoré sami
prepašovali do hlavy, súkromie (všade a neustále ste centrom pozornosti), vy­
robil trochu paranoje (nedôvera k ľuďom – chcú ma len využiť ako turistku
alebo sú úprimní?) a únavy (26 hodín života si viem predstaviť aj príjemnejšie
ako sedím vo vlaku v teplotách nad 35 °C). Z indických štátov som importovala
množstvo zážitkov, skúseností, emócií (zhruba sedem vyznaní lásky, dve po­
nuky na sobáš) a bambusový varič na tradičné kéralské raňajky. Videla som
rásť vanilku, ananás, čierne korenie, kávu, čaj a ďalšie komodity, ktoré sa k nám
dostanú už zabalené a spracované.
Erika Strapková
(Korenia smerujú k Fair Trade, ­India, 2008)
Úryvky pochádzajú z publikácie Zápisky z Afriky a Ázie: Kto sme a akí­­sme boli.
Bratislava: Tabita, n. o., 2009. Dostupné na: www.glen–slovakia.org.
Prezentované dobrovoľnícke skúsenosti z rozvojových projektov pochádzajú
od účastníkov programu GLEN (Global Education Network of Young Europe­
ans), ktorý vznikol v roku 2003 z iniciatívy programu ASA nemeckej organi­
zácie InWEnt. Cieľom bolo nadviazanie spolupráce v oblasti medzinárodného
dobrovoľníctva s organizáciami v pristupujúcich krajinách Európskej únie.
Môžu sa ho zúčastniť mladí ľudia vo veku od 21 do 30 rokov. O aktuálnych
novinkách programu GLEN na Slovensku sa dočítate na internetovej stránke
www.glen–slovakia.org.
14
ZOOMm 3/2010 | TÉMA
Spravodlivý obchod
Nástroj udržateľného rozvoja
na miestnej úrovni
Spravodlivý obchod (Fair
Trade) je obchodným
partnerstvom založeným
na dialógu, transparent­
nosti a rešpekte, ktoré sa
usiluje dosiahnuť väčšiu
rovnováhu v medzinárod­
nom obchode. Ponukou
lepších obchodných pod­
mienok a zabezpečením
práv utláčaných výrobcov
a pracovníkov prispieva
k udržateľnému rozvo­
ju – najmä na Juhu.
Organizácie spravod­
livého obchodu spolu so
spotrebiteľmi aktívne
podporujú výrobcov,
zvyšovanie povedomia
a kampane za zmenu pravi­
diel a praktík konvenčného
medzinárodného obchodu.
Srdcom systému spravodlivého ob­
chodu sú výrobcovia a pracovníci,
ktorí sú členmi certifikovaných výrob­
ných organizácií Fairtrade alebo or­
ganizácií spravodlivého obchodu.
Spravodlivý obchod je inovatívny
a trhovo založený prístup k trvalo
udržateľnému rozvoju, ktorý pomáha
producentom v rozvojových krajinách
získať priamy prístup na medzinárod­
né trhy, ako aj rozvinúť obchodné ka­
pacity potrebné ku konkurencieschop­
nosti v globálnom rozmere. Princípy
spravodlivého obchodu vychádzajú
z dlhodobých praktických skúseností
organizácií spravodlivého obchodu.
Mnohé z nich sú jedinečné pre spra­
vodlivý obchod a tvoria neoddeliteľnú
súčasť jeho rozvojových cieľov. Patria
k nim:
Prístup na trh pre utláčaných
a znevýhodnených výrobcov
Mnoho výrobcov je vylúčených z hlav­
ných trhov a trhov s pridanou hod­
notou alebo má možnosť vstúpiť na
tie­to trhy iba prostredníctvom dlhých
a ne­efektívnych obchodných reťazcov.
Spravodlivý obchod pomáha výrob­
com uvedomiť si, aké sociálne výhody
majú vo vzťahu k svojej komunite
s tra­dičnými formami výroby. Podporou
týchto hodnôt (ktoré nie sú všeobecne
uznávané na konvenčných trhoch)
získavajú
nákupcovia
možnosť
obchodovať s výrobcami, ktorí by boli
z týchto trhov inak vylúčení. Spravod­
livý obchod takisto pomáha skrátiť
obchodné reťazce, čo umožňuje
výrobcom získať viac z konečnej
predajnej ceny svojich výrobkov ako
pri konvenčnom obchodovaní cez
niekoľkých sprostredkovateľov.
Udržateľné a spravodlivé
obchodné vzťahy
Obchodné podmienky, ktoré ponúka­
jú nákupcovia produktov spravod­
livého obchodu, umožňujú výrob­
15
com a pracovníkom zabezpečiť si
udržateľné živobytie. Pokryť všetky,
priame aj nepriame, náklady na výro­
bu vrátane nákladov na zachovanie
prírodných zdrojov a uspokojenie
investičných potrieb v budúcnosti.
Uspokojiť každodenné ekonomické
a spoločenské potreby a požiadavky
na kvalitu životného prostredia, ale
tiež pomáha zlepšiť podmienky v bu­
dúcnosti. Ceny a platobné podmien­
ky (vrátane platenia vopred, ak je to
potrebné) zohľadňujú skôr vyššie
spomenuté faktory ako aktuálne pod­
mienky na trhu.
Budovanie kapacít a posilnenie
postavenia
Vzťahy v rámci spravodlivého ob­
chodu
pomáhajú
organizáciám
výrobcov lepšie pochopiť podmienky
a trendy na trhu, získať vedomosti,
zručnosti a zdroje na to, aby mali
väčšiu kontrolu a mohli ovplyvňovať
svoje životy.
Zvyšovanie povedomia
spotrebiteľov a advokácia
Vzťahy v rámci spravodlivého
obchodu
spájajú
výrobcov
so
spotrebiteľmi a informujú spotrebiteľov
o potrebe sociálnej spravodlivosti
a možnostiach zmeny. Podpora zo
strany spotrebiteľov umožňuje or­
ganizáciám spravodlivého obchodu
obhajovať a organizovať kampane za
rozsiahlejšiu zmenu pravidiel medzi­
národného obchodu, aby dosiahli
najvyšší cieľ – spravodlivý globálny
obchodný systém.
Použitie týchto hlavných princípov
závisí od záväzku k dlhodobému ob­
chodnému partnerstvu s výrobcami
na základe dialógu, transparentnosti
a rešpektu. Nákupcovia a kupujúci
(vrátane konečných spotrebiteľov)
súhlasia, že urobia viac než očakáva
konvenčný trh, napríklad zaplatia
spravodlivú cenu, poskytnú pred­
TÉMA | ZOOMm 3/2010
tional (označenie „Fairtrade“) a World
Fair Trade Organization (udržateľný
systém riadenia spravodlivého ob­
chodu).
Všetky produkty spravodlivého ob­
chodu pochádzajú od výrobcov
a pracovníkov, ktorí sa zaviazali
dodržiavať princípy spravodlivého
obchodu. V ďalšom dodávateľskom
reťazci sa však produkty spravod­
livého obchodu predávajú a obchodu­
je sa s nimi dvoma odlišnými, ale
komplementárnymi cestami:
Sekanie čaju rooibos v organizacii Heiveld Co–operative .
Foto: Heiveld Co–operative
financovanie a ponúknu pomoc pri
budovaní kapacít. Výrobcovia môžu
vďaka tomu využiť výhody spravod­
livého obchodu na zlepšenie svojich
sociálnych a ekonomických podmie­
nok, najmä medzi najviac znevýhod­
nenými členmi vlastnej organizácie.
Spravodlivý obchod preto nie je chari­
ta, ale partnerstvo s cieľom zmeny
a roz­voja prostredníctvom obchodu.
Príklad organizácie Heiveld
Co–operative
Poslaním Heiveld Co–operative (Suid
Bokkeveld, Južná Afrika) je vyrábať
a u­miestniť v mene svojich členov
na trh najjemnejší bio rooibos za
spravodlivé ceny, a týmto spôsobom
vytvoriť lepší život pre malých farmárov
a ďalších členov svojej komunity. Vy­
budovanie dlhodobých obchodných
partnerstiev s organizáciami spra­
vodlivého obchodu a propagovanie
udržateľnej výroby a zberu bio a di­
vokého rooibosu je spôsob, ako chcú
svoje poslanie dosiahnuť. Balenie
rooibosu členmi miestnej komunity
zase vytvára pracovné príležitosti
a pri­dáva čaju vyššiu hodnotu.
Na polovyprahnutom západe Juhoaf­
rickej republiky, v oblasti obrovskej bio­
logickej diverzity, spojili štrnásti malí
farmári svoje zdroje a dlhoveké vedo­
mosti a založili v roku 2001 úspešnú
farmársku organizáciu. Bio a Fairtrade
rooibos (aspalathus linearis) vyvážajú
na trhy v Európe, Severnej Amerike
a Australázii. Iba v jedinečnom eko­
16
systéme provincií Western a Northern
Cape sa rooibos pestuje alebo zbiera
voľne rastúci v pustatine, aby zásoboval celosvetový dopyt po vyhľadávanom
a zdravom nápoji.
Napriek dlhej histórii sociálneho a po­
litického útlaku pod koloniálnou vládou
a vládou apartheidu, začali členovia
Heiveld Co–operative zdokonaľovať
svoje zručnosti v spoločnej organizácii
s podporou dvoch mimovládnych or­
ganizácií pracujúcich v oblasti. Envi­
ronmental Monitoring Group (EMG)
podporila rozvoj kapacít členov organ­
izácie a výskum udržateľného spôso­
bu pestovania. Indigo development &
change podporuje organizačný rozvoj
a marke­ting organizácie. V duchu
skutočného partnerstva a vzájom­
ného učenia sa narástla organizá­
cia Heiveld Co–operative zo 14 na
60 členov a udržateľná produkcia sa
zvýšila z 30 na 80 ton ročne. Členovia
organizácie sa naučili riešiť rôzne
sociálne, ekonomické a environmen­
tálne výzvy, ktorým čelia.
Rôzne prístupy k spravodlivému
obchodu
Produkty spravodlivého obchodu
predstavujú tovary a služby, ktoré sa
vyrábajú, obchoduje sa s nimi a pre­
dávajú sa v súlade s princípmi spra­
vodlivého obchodu. Kdekoľvek je to
možné, kontrolujú sa spoľahlivými
a ne­závislými záručnými systémami,
napríklad tými, ktoré používa Fair­
trade Labelling Organizations Interna­
Integrovaný dodávateľský
reťazec
– produkty dovážajú a/alebo distribuu­
jú organizácie, ktorých hlavnou mi­siou
a činnosťou je spravodlivý obchod.
Spravodlivý obchod je nástrojom
rozvoja na podporu znevýhodnených
výrobcov a zmiernenie chudoby. Svoj
marketing spájajú so zvyšovaním
povedomia a kampaňami.
Certifikácia produktov
– produkty, ktoré spĺňajú medzinárodné
štandardy, získajú osvedčenie, že sa
vyrobili, obchodovalo sa s nimi, spraco­
vali sa a zabalili v súlade s konkrétnymi
požiadavkami týchto medzinárodných
štandardov.
Označenia spravodlivého
obchodu
Ak sledujeme príklad organizácie
Heiveld Co–operative, táto je súčasťou
systému Fairtrade. Na svojich výrob­
koch môže používať označenie Fair­
trade, ktoré je registrovanou obchodnou
značkou medzinárodnej certifikačnej
organizácie Fairtrade Labelling Or­
ganisations International (FLO) so síd­
lom v nemeckom Bonne. Označenie
Fairtrade potvrdzuje, že sociálne, eko­
nomické a environmentálne štandardy,
ktoré táto organizácia určuje, boli spl­
nené. Táto obchodná značka označuje
produkty nie organizácie.
Z pohľadu spotrebiteľov je ozna­čenie
Fairtrade najznámejším a najdô­
very­hodnejším etickým označením
vo svete. Vytvorili ho v roku 2002
a postupne nahrádza rôzne národ­
né označenia, ktoré boli dovtedy
známe v jednotlivých krajinách. V Ka­­
nade a Spojených štátoch americ­
kých naďalej používajú pôvodné
označenie Fair Trade Certified™,
ZOOMm 3/2010 | TÉMA
ktoré je taktiež zárukou, že štandardy
Fairtrade boli splnené. Označenie
Fairtrade môžeme nájsť na ti­síckach
tovarov v približne 50 krajinách sveta.
Kúpou banánov, bavlny, cukru, čajov,
čerstvého ovocia, kakaa, kávy, kore­
nia a byliniek, kvetov, medu, ovoc­
ných štiav, orechov a olejov, ryže,
športových lôpt, vína a kombinovaných
potravinových výrobkov s ozna­čením
Fairtrade máme možnosť zlepšiť
životy tých, ktorí ich vyrábajú.
Na druhej strane označenie Fair
Trade Organisation medzinárodnej
organizácie World Fair Trade Organi­
sation je určené organizáciám, nie
je označením produktov. Bolo pred­
stavené v roku 2004 na Svetovom
sociálnom fóre v Indii a dokazuje
ich 100 %–ný záväzok voči spravod­
livému obchodu vo všetkých obchod­
ných aktivitách. Iba monito­rovaní
členovia tejto organizácie môžu toto
označenie
používať.
Označenie
taktiež ukazuje, že organizácia spĺňa
10 princípov spravodlivého obchodu,
ktoré World Fair Trade Organisation
stanovila. Dáva jasný signál obchod­
níkom, partnerom, vládam a donorom,
že hlavnou aktivitou takto označených
organizácií je spravodlivý obchod.
Kto sú producenti spravodlivého
obchodu?
Spočiatku boli združenia, respektíve
skupiny v dedinách alebo miestnych
komunitách väčšinovou formou or­
ganizovania producentov spravod­
livého obchodu. V súčasnosti sú or­
ganizovaní ďalšími rôznymi spôsobmi.
Mnohé výrobné organizácie spra­
vodlivého obchodu sú súkromné
spoločnosti, napríklad sociálne zod­
povedný obchodný podnik Agrocel v Indii
alebo Dezign Inc v Zimbabwe, vyrábajúci
tričká, koberce, tašky a zamestnávajúci
asi 130 osôb, ktoré sú tiež akcionármi
spoločnosti. Jedna výrobná organ­
izácia môže zastupovať nespočetné
množstvo tvorivých dielní, ktoré môžu
vyrábať rozličné tovary alebo využívať
rôzne výrobné procesy. Napríklad
Comparte z Chile, zastupuje viac ako
400 tvorivých dielní a vyrába tisíce
výrobkov od hračiek a náušníc až po
bubny a vína.
Produkty spravodlivého obchodu sa
tiež pestujú na plantážach vlastnených
súkromnou osobou či spoločnosťou.
V mnohých prípadoch sú pracovníci
17
obchodu zvyknú mať jasné sociálne
ciele a nákupcovia spravodlivého
obchodu vo všeobecnosti vyžadujú
špeciálne opatrenia pre účasť pra­
covníkov na rozhodovaní, najmä vo
vzťahu k rozhodnutiam o prémii spra­
vodlivého obchodu.
Čaj rooibos v spotrebiteľskom balení
s označením Fairtrade
aj akcionármi, a tým majú určitý po­
diel na vlastníctve plantáže. Je to prí­
pad väčšiny plantáží v Južnej Afrike,
bio vináreň Stellar Winery je jedným
z príkladov.
Ďalší producenti spravodlivého obcho­
du sú zorganizovaní v združeniach.
Združenia môžu mať rôzne formy
od formálne registrovaných hierar­
chických štruktúr s viac ako 50 000
členmi (ako mnohé kávové združenia
vo východnej Afrike) po voľne štruk­
túrovanú skupinu žien, ktorá sa stre­
táva, aby umiestnila na trh svoje tex­
tilné výrobky.
Pre drobných farmárov je absolútne
nevyhnutné spolupracovať prostred­
níctvom formálnej organizácie, aby
boli schopní získať prístup na globálny
trh. V skutočnosti malý farmár, pracu­
júci samostatne, často nemá zdroje
na investovanie do oblastí súvisiacich
s preferenciami spotrebiteľov a dis­
tribúciu. Výrobné organizácie zlepšujú
efektívnosť marketingu a vývozu. Tiež
poskytujú moderné skladovacie a trie­
diace zariadenia, ktoré sú za obzorom
samostatného farmára. Byť súčasťou
väčšieho celku taktiež pomáha
dosiah­nuť ekonomiku úspor a vyhnúť
sa­ zneužívaniu ďalšími skupinami –
sprostredkovateľmi – v distribučnom
systéme.
Súkromne vlastnené spoločnosti,
ktoré vyrábajú pre trh spravodlivého
Ďalšie dopady spravodlivého
obchodu
„Spravodlivý obchod je o rešpekte
a ľudskej dôstojnosti. Časy aparthei­
du mi vzali sebadôveru. Teraz si opäť
dôverujem. Viem, že sa bez strachu
a hanby môžem na seba spoľahnúť.
Spravodlivý obchod mi pomohol nájsť
miesto pod slnkom ako žene, ktorá
môže vyjadriť svoje vlastné názory
a postoje. V minulosti sme my, ženy,
nikdy nemali výsadu vyjadriť sa, ale
teraz sme schopné stáť pevne na zemi.
Už nemusíme mužom ustupovať, ale
môžeme prijať naše miesto vo svete
obchodu.“ Ragel Hesselman, členka
Heiveld Co–operative.
Zo stretnutia s Neolom Oettlé z mi­
movládnej organizácie Environmen­
tal Monitoring Group v mestečku
Nieuwoudtville v severnej provin­
cii Juhoafrickej republiky v roku
2004 mi zostali v pamäti prvé úspe­
chy i ťažkosti 4–ročnej existencie
orga­nizácie Heiveld Co–operative.
Prá­ve experimentovali s novými
príchuťami svojho rooibosu, ktorý bol
zväčša balený v bielych bavlnených
vrecúškach ušitých ženami z miestnej
komunity. Postupom času dosiahla
organizácia niekoľko významných
úspechov.
Kľúčovým z nich je vytvorenie výnos­
ného obchodu so stabilnými ob­
chodnými vzťahmi. Podarilo sa im
rásť na trhoch štyroch kontinentov,
nadviazali obchodné vzťahy s ob­
chodníkmi, tak spravodlivého, ako
aj konvenčného obchodu, získali
certifikáciu bio a Fair­trade, produk­
cia im narástla z 30 ton v roku 2001
na 80 ton v roku 2010, môžu platiť
spravodlivé odmeny pracovníkom
na farmách a zabezpečiť dobré pra­
covné podmienky, dovoliť si vlastné
kancelárske priestory a nové in­
vestície do majetku a v neposlednom
rade vytvárať pracovné miesta v eko­
nomicky znevýhodnenej oblasti, kde
žijú a pracujú.
TÉMA | ZOOMm 3/2010
Vo vzťahu ku komunite investujú 30
percent zisku do komunitných projek­
tov, z ktorých má úžitok širšia komu­
nita. Existujú sponzorované komuni­
tné projekty poskytujúce vzdelávacie
štipendiá a zdroje miestnej škole a ko­
stolu. Zachovali sa tradičné vedomosti
o pestovaní a spracovaní rooibosu.
Rozvíjajú svoje kapacity cez výmenné
návštevy a tvorivé dielne a mnohé
ďalšie.
Významné úspechy zaznamenali tiež
v­ oblasti environmentálnej udržateľ­
nosti. Vyvinuli stratégie proti erózii
a degradácii pôdy (napríklad testo­
vanie použitia vetrolamov), zachovali
divoký rooibos, vybudovali spojenia
medzi alternatívnymi formami výroby
na miestnej úrovni a globálneho hnu­
tia praktík spravodlivého obchodu
a zvyšujú povedomie o ekologicky
udržateľnom hospodárení, dôležitosti
bio farmárčenia a bio rastu sadeníc.
V zmysle partnerstiev nadviazali kon­
takt s akademickými výskumnými
inštitúciami ako je University of Cape
Town (výskum pôdnych podmienok,
environmentálne dopady, metódy
pestovania rooibosu) s cieľom čeliť
klimatickým zmenám a vyvinúť možné
adaptačné stratégie.
Dôležitý trend – vyrobené
na Juhu, predávané na Juhu
Spravodlivý obchod začal ako obchod­
ný vzťah medzi rozvinutými a rozvojo­
vými krajinami. V súčasnosti existuje
stále viac výrobných organizácií spra­
vodlivého obchodu, ktoré budujú na
predchádzajúcich úspechoch a začali
predávať produkty vo svojich vlastných
krajinách, pre miestnych spotrebiteľov,
ako aj turistov. V Keni má niekoľko ot­
vorených predajní organizácia Kazuri,
produkty spravodlivého obchodu na
slovenskom trhu. V roku 2004 sa
objavujú prvé väčšie vzdelávacie
projek­ty s tematikou spravodlivého
ob­cho­du. Odvtedy boli vytvorené
rôzne informačné materiály, metod­
ické príručky pre učiteľov, filmy a spra­cované informácie na webo­vých
stránkach.
Označenie organizácií spravodlivého
obchodu
ktorá sa špecializuje na výrobu ko­
rálok a keramiky. Takisto organizácia
spravodlivého obchodu Bombolulu
Workshops má v kenskej Mombase
predajňu svojich remeselných výrob­
kov a kultúrne centrum.
Spravodlivý obchod udáva tón v spôsobe, ako povzbudiť spotrebiteľov a u­­
mož­niť im, aby vzali do úvahy sociálne,
ekonomické a environmentálne dôsled­
ky svojej kúpy. Hoci v reakcii na rastúci
záujem vznikajú aj iné sociálne zod­
povedné iniciatívy, jedinečný prístup
spravodlivého obchodu je z hľadiska
podpory výrobcov a spotrebiteľov aj
naďalej najúspešnejší. Je už len na
nás spotrebiteľoch, či sa stane spra­
vodlivý obchod voľbou i v našom
každodennom živote.
Väčšina distribuovaných produktov­
Fair­trade a Fair Trade pochádza z­Ra­­
kúska, Talianska, Nemecka i ďa­l­­­­­ších­­
krajín. Tovary spravodlivého ob­cho­du
môžu slovenskí spotrebitelia nájsť na
pultoch mnohých kamenných obcho­
dov so zdravou výživou, kaviarňach,
super– a hypermarketoch, veľko­ob­
chodných samoobslužných cen­­trách,
on–line obchodoch s potra­vi­­nami,
drogériou i kancelárskymi po­tre­­bami.
Spoločnosť Ten Senses s. r. o.­­ pri­
niesla­ na Slovensko prvú kávu z Eti­
ópie a makadamové orechy z Kene
s označením Fairtrade.
Posledným významným krokom je
slovenské vydanie Charty princípov
spravodlivého obchodu, ktoré de­
finuje termíny spravodlivého ob­
chodu v slovenskom jazyku. Vznikol
v spolupráci občianskeho združenia
FAIRTRADE Slovakia, CEEV Živica,
Nadácie Integra a Ten Senses s. r. o.
Tieto organizácie sa neformálne stre­
távajú, aby vzájomne koordinovali
svoje aktivity.
Fair Trade na Slovensku
Hnutie spravodlivého obchodu sa
na Slovensku postupne vyvíja od
roku 2002. Tvoria ho tak mimo­
vládne organi­zácie, ako aj ob­
chodné spoločnosti distribuujúce
Použitá a odporúčaná literatúra
World Fair Trade Organisation, Fairtrade Labelling Organizations Inter­
national: Charta princípov spravodlivého obchodu. Slovenské vydanie:
máj 2010.
Fair Trade Advocacy Office: Business Unusual: Successes and Chal­
lenges of Fair Trade. October 2006.
Oettlé, N., Goldberg, K., Koelle, B.: The Heiveld Co–operative: A Vehicle
for Sustainable Local Development. 2009.
www.fairtrade.net
www.wfto.com
www.heiveld.co.za
18
Ing. Darina Maňurová
[email protected]
Spravodlivému obchodu sa venuje
od roku 2003 ako predsedníčka
občianskeho združenia FAIR­
TRADE Slovakia. Pracovala na
nie­koľkých medzinárodných, eu­
róp­­skych i národných ­projektoch
rozvojového vzdelávania a roz­
vojovej pomoci. Skúsenosti získala
i v Juhoafrickej republike, Mozam­
biku a Keni.
ZOOMm 3/2010 | TÉMA
História spravodlivého obchodu
1946 Ten Thousand Villages
(predtým Self Help Crafts) v Spo­
jených štátoch amerických začína
nakupovať ručné práce z Portorika
50. roky Oxfam GB vo Veľkej Bri­
tánii začína predávať remeselné
výrobky čínskych utečencov vo svo­
jich obchodoch
1958 prvý obchod spravodlivého ob­
chodu sa otvára v Spojených štátoch
amerických
1964 Oxfam GB vytvára svoju vlast­
nú obchodnú spoločnosť Oxfam
Trading
1967 vzniká holandská dovozná or­
ganizácia Fair Trade Organisatie
1969 prvý obchod spravodlivého ob­
chodu otvorený v Holandsku
60. roky vznikajú organizácie spra­
vodlivého obchodu v rozvojových
krajinách
1973 prvá káva spravodlivého ob­
chodu od združenia malých farmárov
v Guatemale je dovezená organizá­
ciou Fair Trade Organisatie do Ho­
landska – začína sa angažovanosť
spravodlivého obchodu v obcho­
dovaní s potravinovými produktmi,
dodatok k re­meselným výrobkom
1987 založenie European Fair
Trade Association (EFTA) z 11
dodávateľov spravodlivého ob­
chodu
1988 uvedenie na trh označenia
Max Havelaar v Holandsku – do
jedného roka získala káva s týmto
označením trojpercentný podiel na
trhu. Podobné iniciatívy vznikajú v
Nemecku (Transfair), Veľkej Británii
(Fairtrade Foundation)
1989 založenie IFAT, dnes známej
ako World Fair Trade Organisation
(WFTO) zastrešujúcej viac ako 350
organizácií spravodlivého obchodu
po celom svete
1994 založenie Network of Europe­
an Worldshops (NEWS), siete eu­
rópskych obchodov spravodlivého
obchodu
1997 založenie Fairtrade Labelling
Organisations International (FLO–I)
1998 FLO, WFTO, NEWS a EFTA
zakladajú neformálnu sieť pod
skratkou FINE a začínajú sa
zúčastňovať ministerských rokova­
niach Svetovej obchodnej organi­
zácie
2001 v rámci FINE sa dohodli na
spoločnej definícii spravodlivého
obchodu
2004 označenie Fair Trade Organi­
sation (Organizácia spravodlivého
obchodu) je predstavená organizá­
ciou WFTO na Svetovom sociál­
nom fóre v Bombaji, India
2004 FINE otvára spoločnú
advokačnú kanceláriu spravod­
livého obchodu v Bruseli, Belgicko
2005 začiatok projektu udr­ža­teľ­
ného systému riadenia spravod­
livého obchodu – proces harmo­
nizácie a zlepšenia existujúcich
štandardov spravodlivého obcho­
du, definícií a postupov
Platforma mimovládnych
rozvojových organizácií
Platforma mimovládnych rozvojo­
vých organizácií (Platforma MVRO)
je združením právnických osôb –
strešnou organizáciou 31 (23 riadnych
členov a 8 pozorovateľov) slovenských
mimovládnych organizácií, ktoré sa
zaoberajú najmä zahraničnou rozvo­
jovou a humanitárnou pomocou. Jej
úlohou je predovšetkým zastupovať
spoločné záujmy svojich členských or­
ganizácií na domácej pôde i v zahraničí
a informovať členské organizácie o ak­
tuálnom vývoji.
Platforma MVRO je jedným z pria­
mych aktérov v oblasti zahraničnej
19
rozvojovej a humanitárnej pomoci,
spo­lupráce a politiky Slovenskej re­
publiky, Európskej únie a ďalších
inštitúcií zameraných na rozvoj v eko­
nomicky menej rozvinutých krajinách.
Platforma MVRO realizuje svoje ak­
tivity vďaka podpore rôznych pro­
jektov. Je hlasom mimovládnych
rozvojových organizácií, ktoré majú
nezastupiteľnú úlohu v zahraničnej
rozvojovej spolupráci a humanitárnej
pomoci a zastupuje ich v tejto oblasti
doma i v zahraničí. Platforma MVRO
je súčasťou slovenskej rozvojovej
oficiálnej pomoci (ODA) a jej motívom
prečo podporovať členské organ­
izácie a realizovať rozvojovú a huma­
nitárnu pomoc je najmä:
– spoluzodpovednosť za glo­bál­ny vývoj
a morálna povinnosť prispieť k zmier­
neniu chudoby vo svete;
– plnenie záväzkov a prísľubov vy­
plývajúcich z členstva SR v medzi­
národných organizáciách a z pristúpe­
nia k medzinárodným dokumentom;
– aktéra a donora rozvojovej pomoci
krajinám tretieho sveta, Európskej
únie.
Viac informácií o Platforme mimovlád­
nych rozvojových organizácií nájdete
na internetovej stránke www.mvro.sk.
ROZHOVOR | ZOOMm 3/2010
S prostriedkami, ktoré máme
k dispozícii, môžeme a máme
pomáhať
V oblasti rozvojovej pomoci
sa pohybuje od roku 1995,
keď spolu s ďalšími kolega­
mi rozbehol na Slovensku
dnes jednu z najväčších
finančných zbierok pre
podporu rozvojových
projektov. Bol predsedom
Platformy mimovládnych
rozvojových organizácií,
v súčasnosti zastáva post
riaditeľa Dobrej noviny.
O svoje názory a skúsenosti
v oblasti rozvojovej pomoci
sa s nami podelil Marián
Čaučík.
Foto: Archív Mariána Čaučíka
Ako sa človek začne zaoberať
rozvojovou problematikou – aký je
váš príbeh?
Ja som sa k rozvojovej pomoci dostal
cez prácu v detskej orga­nizácii. Keď
sme založili eRko v roku 1990, spo­
lupracovali sme s rakúskou orga­
nizáciou
Katholische
Jungschar
Österreichs. Inšpirovali nás popri prepracovanej metodike aj svojou „Troj­
kráľovou akciou“, ktorá vtedy v Ra­
kúsku fungovala už úctyhodných
40 rokov. Tak sme aj my v eRku na
Vianoce 1995 začali kolednícku ak­
ciu spojenú so zbierkou na podporu
rozvojových projektov v subsaharskej
Afrike. Ako vtedajší predseda eRka
som bol pri zrode Dobrej noviny a pos-­
tupne ako nám akcia rástla, som viac
a viac vrastal aj do rozvojovej prob­
lematiky.
Čo si má bežný človek predstaviť
pod rozvojom? Ako ho chápete vy?
Je veľa rôznych definícií rozvoja. Pre
mňa je to o napĺňaní základných po­
trieb ľudí a vytvorení rámcových pod­
mienok pre takýto rozvoj, je to o vlast­nej
20
inicia­tíve ľudí v rozvojových krajinách,
partner­stve s ľuďmi z rozvinutých krajín,
postupnom plánovaní a udržateľnosti
výsledkov, ale tiež o zodpovednosti
mocných a spravodlivom nastavení
medzinárodných vzťahov.
Ktoré krajiny považujeme za rozvo­
jové? S akými problémami zápa­
sia?
Sú to väčšinou krajiny „globálneho
juhu“, krajiny Afriky, Ázie a Latinskej
Ameriky, ktoré sú chudobné z hľadiska
hrubého domáceho produktu, ale aj
pre nízky štandard životnej úrovne
obyvateľov. Vlády rozvojových krajín
zápasia so zabezpečením základ­
ných životných potrieb pre svojich
ľudí, ako je potravinová bezpečnosť,
prístup k pitnej vode, zabezpečenie
základnej zdravotníckej starostlivosti
a vzdelania.
Nejde zo strany vyspelých krajín
o no­v odobý kolonializmus? Ne­
mali by sme ich nechať, nech si
svoje problémy riešia sami?
Záleží na tom, ako sa rozvojová po­
ZOOMm 3/2010 | ROZHOVOR
moc robí. Ak sa podmieňuje výhodami
pre donorskú krajinu, zvyšovaním jej
vplyvu a moci v rozvojovej krajine, to sa
podobá na novodobý kolonializmus, aj
keď v inom medzi­národnom prostredí,
ako to bolo v polovici minulého storočia.
Myslím, že históriou aj súčasnou glo­
balizáciou sme už natoľko previazaní,
že rozvojové krajiny si nedokážu
vyriešiť svoje problémy sami a že je
tu zodpovednosť rozvinutých krajín
pomáhať chudobnejším krajinám a ich
občanom zabezpečiť základné životné
potreby v zmysle Miléniových rozvo­
jových cieľov. Okrem toho bohaté
krajiny „severu“ stále profitujú z rozvo­
jových krajín tým, že vysokými clami
a nastavením obchodných vzťahov
zabraňujú ich produktom dostať sa na
naše trhy a dotujú svojich producen­
tov – takže bude potrebné nastaviť aj
spravodlivé obchodné vzťahy, ktoré
umožnia rozvojovým ekonomikám
postaviť sa na vlastné nohy.
Je veľa oblastí, ktoré na Slovensku
potrebujeme rozvíjať. Mnohí argu­
mentujú, že „charita začína doma“.
Prečo by sme sa mali zaoberať iný­
mi krajinami?
Pomáhať za hranicami a pomáhať
doma – tie dve veci sa nevylučujú,
naopak, mali by sme robiť jedno aj
druhé. Určite potrebujeme pomáhať
aj doma, aj tu máme problémy, aj tu
máme chudobných. V rozvojových
krajinách však vidí­me extrémnu chudo­
bu, ľudí, ktorí často nemajú ani na jed­
no jedlo denne, zomierajú na banálne
a liečiteľné choroby, nemajú prístup
k čistej pitnej vode a pod. S prostried­
kami, ktoré máme k dispozícii, môžeme
a máme pomáhať aj týmto ľuďom.
Slovensko patrí k vyspelým krajinám,
aktívne zapojenie sa do programov
rozvojovej pomoci sa od nás očakáva
aj ako od členov EÚ a OECD.
Ako sa to Slovenskej republike
darí?
Nie veľmi... Vláda SR prvýkrát schvá­
lila „Národný program oficiálnej rozvo­
jovej pomoci“ v roku 2003 a vyčlenila
naň pre ministerstvo zahraničných
vecí 160 mil. Sk. Táto suma v ďalších
rokoch nerástla napriek našim záväz­
kom zvyšovať prostriedky na rozvo­
jovú pomoc. Okrem uvedenej sumy
vykazuje SR ako rozvojovú pomoc
aj odpustenie dlhov rozvojovým
krajinám, príspevky medzinárodným
21
Foto: Archív Mariána Čaučíka
agentúram OSN a tiež časť (asi 5 per­
cent) nášho príspevku do rozpočtu
EÚ je možné vykázať ako rozvojovú
pomoc. Ako nová členská krajina
EÚ by sme v tomto roku mali dať
na rozvojovú pomoc 0,17 % HNP.
Tam zďaleka nebudeme. Dôvodom je
predovšetkým nedocenenie agendy
rozvojovej pomoci a nezáujem zod­
povedných úradníkov ministerstiev
zahraničných vecí a financií.
Aká je úloha mimovládnych organ­
izácií v rozvojovej pomoci?
Mimovládne organizácie sú priamymi
aktérmi rozvojovej pomoci. Organizu­
jú verejné zbierky alebo sa uchádzajú
o granty zo štátnych a európskych
fondov, aby so svojimi miestnymi part­
nermi v rozvojových krajinách reali­
zovali rozvojové projekty. Okrem toho
majú nezastupiteľné miesto v rozvo­
jovom vzdelávaní a informovaní vere­
jnosti o živote a problémoch v rozvojo­
vých krajinách. Mimovládky sú aktívne
aj v lobovaní a advokácii – snažia sa o
zmenu medzinárodných vzťahov a pra-­
vidiel v prospech ľudí v rozvojových
krajinách.
Bežný človek sa s rozvojovou prob­
lematikou stretáva najmä v súvis­
losti s finančnými zbierkami. Ako
si môžem byť ako darca istý, že sa
mnou darované finančné prostried­
ky dostanú tam, kam si myslím, že
prispievam?
To je otázka na dôveryhodnosť a trans­
parentnosť jednotlivých organizácií.
Malo by byť v záujme každej organ­
izácie, ktorá robí finančnú zbierku,
aby o nej informovala a tiež o tom,
koľko sa vyzbieralo a ako sa použili
vyzbierané prostriedky. Nie vždy sa ti­
eto informácie dostanú do médií – ak
áno, tak len veľmi stručne – môžete si
však vyhľadať informácie na webovej
stránke alebo v tlačených materiáloch
organizácie. Ako darca by som
prispieval organizáciám, ktoré chcú
otvorene a transparentne informovať
verejnosť a svojich darcov.
Realizujú sa na Slovensku aj iné
aktivity alebo je to všetko len o pe­
niazoch?
Na Slovensku sa realizuje veľa ak­
tivít smerom k verejnosti – výstavy,
prednášky, besedy, vydávajú sa ma­
teriály informujúce o živote v rozvojo­
vých krajinách... Mimovládne organ­
izácie si založili strešnú organizáciu
pod názvom Platforma mimovlád­
nych rozvojových organizácií, cez
ktorú zdieľajú svoje skúsenosti a ko­
munikujú so štátnymi i neštátnymi
aktérmi rozvojovej spolupráce. Plat­
forma sprostredkúva informácie svo­
jim členom i verejnosti cez webovú
stránku www.mvro.sk.
ROZHOVOR | ZOOMm 3/2010
Pri výrobkoch, ktoré majú certifikát
„fair–trade“, musia byť splnené via­
ceré kritériá, ktoré zaručujú, že pri
ich produkcii nebola použitá detská
práca, že pracovníci dostali férovo
zaplatené a boli zaručené určité so­
ciálne štandardy. Toto je dosť prísne
kontrolované, takže certifikované
výrobky sú dôveryhodné. Na druhej
strane sú tieto výrobky drahšie ako
konkurenčné, tak im ako „férovým“
treba robiť lepšiu propagáciu.
Foto: Archív Mariána Čaučíka
Ako môžu dobrovoľníci zo Sloven­
ska pomôcť v rozvojových kra­
jinách? Nie je to len exotický vý­
let­ za cudzie peniaze? Nebolo by
lepšie investovať tieto peniaze
pria­mo do projektov?
Dobrovoľníci môžu pomôcť rôzne
podľa potrieb projektov a svojich
schopností – pri práci s deťmi, mladý­
mi, pri sociálnej či organizačnej práci
v jednotlivých projektoch. Záleží aj
od dĺžky pobytu – čím dlhší pobyt,
tým viac môže dobrovoľník reálne
pomôcť. Krátkodobé pobyty môžu
mať veľký význam pre samotných
dobrovoľníkov, je to pre mladého
človeka výborná životná skúsenosť.
Na Slovensku máme nedostatok ľudí
s konkrétnou skúsenosťou z rozvojo­
vých projektov, dobrovoľníci sa často
zapália pre ďalšie angažovanie sa
v rozvojovej spolupráci a aktivitách
na informovanie verejnosti.
Čo je teda podstatou rozvojo­
vého vzdelávania? Ako by malo
prebiehať? Čomu sa venovať?
Rozvojové
vzdelávanie
pomáha
ľuďom uvedomiť si problémy rozvojo­
vých krajín, ich medzinárodné súvis­
losti, príčiny a dôsledky. Venuje sa
mnohým prierezovým témam, ako sú
ľudské práva, ženy, migrácia, potravi­
nová bezpečnosť, zabezpečenie mi­
erového spolunažívania a zamedzenie
konfliktom... Rozvojové vzdelávanie sa
deje formou formálneho vzdelávania
na základných a stredných školách,
prednášok na vysokých školách, ale
aj cez neformálne vzdelávanie pre deti
a mladých ľudí v detských a mládežníckych organi­záciách.
Akú máte spätnú väzbu na rozvo­
jové vzdelávanie od detí, mladých
ľudí a samotných učiteľov – fun­
guje to?
Myslím, že áno. Učitelia nám často
V poslednom čase sa hovorí aj o roz­ ďa­kujú za zaujímavé informácie, sú
vojovom vzdelávaní. Potrebujeme radi, že môžu obohatiť svoje hodiny
deti a mladých ľudí zaťažovať o­ zaují­mavé informácie a metódy.
ďalšími predmetmi? Nie je to sú­časť­ Pre deti a mladých ľudí v Dobrej
bežného vzdelávania, veď o roz­­­ novine sa vzdelávacie aktivity stali
vojových krajinách sa hovorí na ze­ pravidelnou a vítanou súčasťou
mepise, dejepise i ďalších predme­ prí­pravy na kolednícku akciu. Sú
toch...
súčasťou motivácie, aby sa deti
Na bežných predmetoch v škole sa zapálili pre vec. Funguje to.
hovorí o reálnych problémoch rozvo­
jových krajín len veľmi povrchne. Nie Čoraz častejšie máme možnosť
je tu snaha, aby sa rozvojové vzde­ stretnúť sa aj na Slovensku s fair–
lávanie stalo novým samostatným trade výrobkami, ktoré deklarujú­fé­
predmetom, ale skôr dať učiteľom rovú cenu výrobcom, ktorí po­chá­
nové námety, ktoré by mohli integrovať dzajú z rozvojových krajín. Naozaj
do vyučovania svojich predmetov, sú férové? Nie je to len marketin­
ktoré by sa takto stali zaujímavejšími gová stratégia? Ako je „férovosť“
zabezpečená?
a obsahovo bohatšími.
22
Rozhovor sme začali vaším osob­
ným príbehom o tom, ako ste sa
tejto oblasti začali venovať. Skúste
na záver zhrnúť, prečo sa tejto
oblasti naďalej venujete a čo vám
to osobne prináša.
Práca v oblasti rozvojovej spolu­
práce je zaujímavá a vďaka nej som
sa veľa naučil. Spoznal som zaují­
mavých ľudí a projekty, cez ktoré sa
títo ľudia snažia zlepšiť svoje životné
podmienky. Je v nich veľká energia
a nádej do budúcnosti a spolupráca
s nimi ma napĺňa. Je to v určitom
zmysle priekopnícka práca, ktorá
verím, že v budúcnosti prinesie svoje
ovocie...
Za rozhovor ďakuje Peter Lenčo
Marián Čaučík
[email protected]
Vyštudovaný elektrotechnický­ inži­
nier, zameranie Telekomunikačné
systémy. Po vojenskej službe
pracoval rok a pol na Filozofickej
fakulte UK v Bratislave. V roku
1990 zakladajúci člen eRka – Hnu­
tia kresťanských spoločenstiev
detí, od roku 1991 výkonný ta­
jomník a od roku 1995 do 2007
predseda hnutia. V súčasnosti
riaditeľ Dobrej noviny – programu
rozvojovej spolupráce eRka.
ZOOMm 3/2010 | INŠPIRÁCIA Z PRAXE
Výchova ku globálnemu
občianstvu – pôsobenie UNICEF
v slovenských triedach
Počas deväťdesiatich
minút, ktoré strávia
žiaci s vyškoleným
dobrovoľníkom UNICEF sa
odohrá naozaj veľa: deti
pozerajú krátke filmy
z prostredia tretieho sveta,
zapájajú sa do skupinových
aktivít, ktoré podnecujú ich
myslenie, a dozvedajú sa
o dôvodoch a potrebe po­
moci tým najchudobnejším
Foto: UNICEF
a najbezbrannejším.
Tí menší kreslia, spievajú či vyrábajú
hračky, s akými sa hrávajú africké deti.
A čo je možno najdôležitejšie – žiaci
majú možnosť pýtať sa a diskutovať
o problémoch, s ktorými bojujú ich
rovesníci na opačnej strane sveta.
Jedným z dlhoročných cieľov UNICEF
na Slovensku je podpora globálneho
rozvojového vzdelávania a zvyšovanie povedomia o detských právach.
Vychádzajúc z globálnej iniciatívy
detského fondu UNICEF sa na Slovensku venujeme rozvojovému vzde­
lávaniu už od roku 1998. V rámci
školských programov, ako aj pri
ďalších aktivitách, spolupracujeme
s niekoľkými stovkami materských,
základných a stred­ných škôl.
Junior Ambasádor – interaktívne
prezentácie v triedach
Junior Ambasádor – v prvom rade
dobrovoľník, v neposlednom vysoko
motivovaný mladý človek, prevažne
študent, ale aj mamička na mater­
skej dovolenke či mladí azylanti, ktorí
svoj čas a snahu venujú práve šíreniu
globálneho rozvojového vzdeláva­
nia na slovenských školách v mene
UNICEF. Každý z 35 vyškolených
23
dobrovoľníkov ročne sa postaví
pred minimálne desať tried plných
detí – žiakov vo veku od troch do
dvadsiatich rokov. Vie, že má k dis­
pozícii 90 minút, väčšinou bez účasti
učiteľa, ktoré má využiť tak, aby deti
zaujal, informoval, motivoval, zapájal,
viedol, inšpiroval, prebúdzal v deťoch
schopnosť zamýšľať sa, pýtať sa,
hovoriť a diskutovať o globálnych té­
mach. Úloha určite nie ľahká.
Vďaka našim dobrovoľníkom – ­Ju­ni­or
Ambasádorom UNICEF – sa nám
ročne podarí osobne navštíviť 6 000
– 8 000 žiakov niekoľkých stoviek
tried­ po celom Slovensku. Nefor­
málne inter­aktívne hodiny, ktoré sa
nesú v duchu „Dve tváre jedného
sveta“ prebiehajú zážitkovou formou.
Dobrovoľníci využívajú rôzne inter­
aktívne aktivi­ty, hry, filmy, vizuálne
pomôcky či príbehy detí z rozvojových
krajín, aby rozprúdili diskusiu a viedli
deti k uvedomeniu si mnohých globál­
nych súvislostí. Spôsob stretnutí
dobrovoľníkov má pomôcť nastoliť
v triede neformálne prostredie, ktoré
otvára cestu k žiakom a predovšetkým
im tak dáva možnosť prejaviť sa.
Práve z tohto dôvodu sa nám veľmi
osvedčil vrstovnícky princíp (peer), na
ktorom je program postavený.
Ambasádormi sa stávajú záujemcovi­a, ktorí prejdú počiatočným výberom­
a ab­solvujú trojdňové školenie s pro­
fesionálnymi trénermi. Taktiež dva
nadstavbové jednodňové tréningy
počas roka by dobrovoľníkov mali
vyzbrojiť potrebnými komunikačnými
a prezentačnými zručnosťami, ako
i pripra­viť na zvládanie rôznych
situácií, ktoré sa v triedach môžu
vyskytnúť. O tom, že takéto situácie
sa vyskytujú, vieme z dlhoročnej
praxe – dozvedáme sa o tom počas
10 supervíznych stretnutí ročne, ktoré
s našimi dobrovoľníkmi absolvujeme.
Slovenský výbor pre UNICEF hradí
všetky náklady spojené so školeniami,
cestovnými nákladmi pri návštevách
škôl a poskytuje dobrovoľníkom pub­
likácie i materiály. Interaktívne hodiny
sú školám poskytované bezplatne.
Škola priateľská k deťom
Ambicióznejším školám ­ponú­ka­me­
možnosť zapojiť sa do kom­plex­
nejšieho programu „Škola priateľská
k deťom“, ktorý vyžaduje, aby téma
práv detí spolu s programom rozvojo­
vého vzdelávania boli zahrnuté pria­­mo
v škols­kom vzdelávacom programe/os­
novách. V duchu Dohovoru o právach
dieťaťa stanovuje UNICEF Slovensko
každý rok set kritérií, ktoré sa prih­
lásené školy odhodlali splniť, aby tak
získali oficiálne označe­nie UNICEF
Škola priateľská k deťom. Kri­téria pro­
gramu sú nastavené tak, aby sa škola
v rámci nielen svojho vyučovania a ak­
tivít, ale aj postoja a at­mosféry na škole,
uberala smerom k plneniu „ducha“ Do­
hovoru o právach dieťaťa a princípov,
na ktorom je globálne rozvojové vzde­
lávanie založené.
K podmienkam patrí, aby sa téma
práv detí a rozvojová problematika
odzrkadlila v konkrétnych učebných
INŠPIRÁCIA Z PRAXE | ZOOMm 3/2010
triednych plánoch, čiže následne
prakticky aj na vyučovaní vedenom
učiteľmi v rámci rôznych predmetov.
Povinné absolvovanie školenia o právach detí zahŕňa rozvojovú prob­
lematiku a globálnu previazanosť pre
celý personál školy – peda­gogický aj
nepedagogický – a zaručuje väčšiu
otvorenosť celého školského zbo­
ru voči týmto témam. Ich podpora
je v našich očiach veľmi podstatná
práve pri realizácii konkrétnych ak­
tivít, do ktorých sa majú žiaci aktívne
zapájať alebo ich sami iniciovať, aby
zažili pocit, že aj oni môžu vlastným
pričinením prispieť ku zmene, ktorá je
tak potrebná.
Všetky školy zapojené do programu
sa snažíme podporovať či už osob­
nou účasťou na školeniach, otvore­
nou komunikáciou, rôznymi materiál­
mi, filmami, plagátmi, či distribúciou
publikácií, z ktorých môžu učitelia
a vychovávatelia čerpať. Naším záu­
jmom je, aby aktivity, ktoré realizujú
Junior Ambasádori UNICEF či priamo
zamestnanci SV pre UNICEF prevzali
aj samotní učitelia a pokračovali v nich
so žiakmi. Tak isto učitelia nezapo­
jených škôl, dobrovoľníci, budúci
pedagógovia, iné organizácie a všetci
prejavujúci záujem o globálne rozvo­
Výsledok alebo tá naozajstná
motivácia
Dobrý deň, chceli by sme Vám
poďakovať za získanie takého
dobrovoľníka pre prácu v projekte
ako je JANKA. Deti ZŠ Sibírska
boli jej prednáškou, či vlastne inter­
aktívnymi aktivitami tak očarené, že
hneď sa pustili do práce s organi­
zovaním aktivít pre deti našej školy.
Jej prístup k deťom bol prirodzený,
pútavý, dynamický a hlavne spl­
nil svoj účel. Podchytil žiačikov
5. ročníka a donútil ich premýšľať
o ľuďoch, ich právach a povinnosti­
ach a zodpovednosti za seba i svet.
Janka je správny človek pre takúto
prácu, zaslúži si veľké poďakovanie
od nás všetkých. Takže ešte raz
ďakujeme a prajeme jej veľa úspe­
chov, nadšenia a radosti z toho, čo
robí. Ostatným zapojeným želá­me,
aby aj oni sa mohli stretnúť práve ­
s ňou. (ZŠ Prešov)
jové vzdelávanie môžu čerpať zo
šiestich vydaných publikácií a meto­
dických materiálov UNICEF, ktoré sú
voľne prístupné na našej internetovej
stránke.
Rozvojové a humanitárne kam­
pane UNICEF
Úlohu globálneho rozvojového vzde­
lávania plní aj participácia škôl na jed­
notlivých tematických kampaniach za­
meraných na problémy tretieho sveta
(Týždeň modrého gombíka, Školy pre
Afriku), do ktorých sa žiaci zapájajú.
Aktívne zapájanie žiakov do kampaní
býva navyše častokrát aj ich prvou
skúsenosťou s dobrovoľníctvom,
ktoré práve svojou autentickosťou
dokáže vzbudiť zmysel pre solidaritu
a túžbu pomáhať.
Celoslovenská kampaň Týždeň mod­
rého gombíka je organizovaná v úzkej
spolupráci so stovkami škôl a tisícka­
mi dobrovoľníkov z radov žiakov. Jed­
ným z jej prioritných cieľov je, okrem
vyzbierania finančných prostriedkov,
informovať verejnosť o rôznych prob­
lémoch v krajinách tretieho sveta, kde
by UNICEF bez podpory nezištných
darcov nemohol pomáhať. Snažíme
sa o to prostredníctvom žiakov –
dobrovoľníkov. Každoročne ich vyš­ko­
líme približne 3 000. Základnou záru­
kou úspechu zbierky je totiž motivácia
dobrovoľníkov. Dokážeme ju podnietiť
len dôsledným informovaním žiakov
o účele zbierky, o detskom fonde
UNICEF, o cieľových krajinách po­
moci, o vyskytujúcich sa problémoch,
príčinách a možných následkoch tak,
aby pochopili celý kontext, ako i po­
moc, na ktorej sa podieľajú. Žiakov
pritom školia dobrovoľní koordiná­
tori zbierky jednotlivých miest alebo
učitelia, ktorým poskytujeme pred
zbierkou osobné školenia i školiace
materiály.
Základ úspechu – spolupráca
Všetky opísané aktivity globálne­
ho rozvojového vzdelávania Slo­
venského výboru pre UNICEF sú
založené na postupnej, dlhoročne
­
budovanej, širokej spolupráci s dobro­
voľníkmi, učiteľmi, celými pedagog­
ickými zbormi, budúcimi pedagógmi
a dobrovoľnými koordinátormi.
Z kapacitných dôvodov (sekcia
školských programov má jedného
24
Ohlasy spolupracujúcich škôl
Publikácie od UNICEF (S každým
dieťaťom sa ráta, Hovorme o
právach, hovorme o zodpoved­
nosti, Štúdia o násilí páchaná na
deťoch) priebežne využívame
počas celého školského roka.
Pracujeme s nimi predovšetkým
na hodinách etickej a občianskej
výchovy pri témach o ľudských
právach, predsudkoch, riešení
konfliktov, imigrácii, populačnej
explózii... V tomto školskom roku
ich využila aj kolegyňa na hodine
dejepisu pri téme detská práca.
Vyučujúci si materiály a aktivity
pochvaľujú, slúžia im ako dobrá
metodická pomôcka pri príprave
na vyučovaciu hodinu. Ponúkané
aktivity sú pre žiakov zaujímavé,
veku primerané, pracovné listy k
nim sú pútavé, učia ich formulovať
vlastné názory, argumentovať,
prekonávať
predsudky,
byť
citlivejšími k problémom iných.
A žiaci vítajú takéto hravé formy
učenia. (ZŠ, Košice)
zamestnanca) by sme sa bez tisícov
hodín dobrovoľne odvedenej práce
našich verných dobrovoľníkov – Juni­
or Ambasádorov UNICEF – ako i o­d­hodlania všetkých učiteľov, ktorí
postupne otvárajú dvere svojich škôl a
tried novým prvkom, zrejme nedostali
nad rámec vydávania publikácií a dis­
tribúcie iných metodických materiálov
či školení učiteľov. Keďže platí staré
známe „lepšie raz zažiť, než stokrát
počuť alebo čítať“, sme veľmi radi, že
sa nám darí vnášať globálne vzde­
lávanie do slovenských tried „naživo“.
A darí sa to predovšetkým vďaka spo­
lupráci, participácii, otvorenosti, komu­
nikácii, odhodlaniu a presvedčeniu, že
to má zmysel všetkých tých, ktorí sa
spolupodieľajú na globálnom rozvo­
jovom vzdelávaní v rámci programov
Slovenského výboru pre UNICEF.
Mgr. Alexandra Draková
Manažérka pre školské programy
ZOOMm 3/2010 | INŠPIRÁCIA Z PRAXE
Aktívne globálne školy
Vzdelávanie detí a mládeže
patrilo vždy ku kľúčovým
oblastiam záujmu
spoločnosti – kedy, kde
a o čom učiť boli témy,
ktorými sa rôzne školské
systémy zaoberali
odjakživa. Až oveľa neskôr
sa odborná pedagogická
verejnosť začala zaujímať
aj o efektívnosť učenia.
Dnes už sa nám viac–menej
podarilo vyriešiť prvé dve
otázky – kedy a kde
– a stále viac sa zaoberáme
tými dvomi podstatnejšími:
ČO a AKO chceme učiť?
Občianske združenie Človek v ohro­
zení sa v rôznych projektoch globál­
neho (rozvojového) vzdelávania, na
ktorých spolupracuje s viac než dve­
sto základnými a strednými školami
na celom Slovensku, snaží priniesť
do školských tried nové, aktuálne
témy, integrovať ich do tradičného
obsahu vyučovania a poukazovať
na vzájomné prepojenie jednotlivých
vyučovacích predmetov, globálnych
problémov a nášho (či iného) vní­
mania sveta ako celku. A keďže vo
vyučovaní je forma rovnako dôležitá
ako obsah, dôraz sa kladie aj na ino­
vatívne metódy a zážitkové aktivity,
ktoré prispievajú k tomu, aby si žiačky
a žiaci lepšie uvedomovali súvislosti,
vedeli si predstaviť, ako sa tá–ktorá
téma premieta do bežného života a na
základe toho budovali svoj hodnotový
rebríček.
Medzinárodný vzdelávací projekt Ak­
tívne globálne školy 2: Spoločne, zod­
povedne, spravodlivo (Global Action
Schools 2 Communities) je nadstav­
bou trojročného vzdelávacieho pro­
jektu Aktívne globálne školy (Global
Action Schools), ktorého zámerom
bolo, aby žiaci a žiačky prevzali ini­
ciatívu v skúmaní fungovania svojej
školy a v realizovaní zmien, ktoré by
25
Do projektu je zapojených 30 základ­
ných a stredných škôl z celého Slo­
venska, od Záhoria až po Zemplínsku
Šíravu a ešte o kúsok ďalej. Učiteľky
a učitelia, ktorí sa na každej škole
zapájajú do práce na projekte, prešli
školením, na ktorom sa dozvedeoli
viac o témach projektu, a zároveň si
mohli na vlastnej koži vyskúšať, ako
sa učí zážitkovo a inovatívne. Ich
úlohou v projekte je uviesť svoje
žiačky a žiakov do globálnych tém,
diskutovať o problémoch, hľadať
ich riešenia na miestnej i celos­
vetovej úrovni. Úlohou jednotlivých
škôl je potom nájsť vo svojom okolí
priestor na zmenu a zistiť, ako môžu
túto zmenu v spolupráci s ďalšími
členmi a členkami miestnej komunity
dosiahnuť.
Výsledným produktom projektu budú
individuálne školské projekty, ktoré
žiacke a učiteľské tímy naplánujú
a zrealizujú v spolupráci s partner­
mi mimo školy, pričom na lokálnej
úrovni bude benefitovať škola i ko­
munita, a na globálnej úrovni krajiny
globálneho Juhu.
Foto: Človek v ohrození
smerovali k zlepšeniu života v roz­
vojových krajinách. V trojročnom
pokračovaní projekt rozširuje svoju
cieľovú skupinu o ďalšiu dimenziu
– miestnu komunitu alebo, inak pov­
edané, svoje širšie okolie.
Hlavným cieľom projektu Aktívne
globálne školy 2, ktorý sa okrem Slo­ven­ska realizuje v ďalších ­šty­roch­
krajinách Európskej únie, je prispieť
k naplneniu prvého miléniového roz­vojového cieľa – a teda k boju proti
najdramatickejšej chudobe v roz­vojových krajinách, tzv. kra­jinách globál­
neho Juhu – prostredníctvom aktivít
zameraných na témy spravodlivejšieho
obchodu, klimatickej­ zmeny a zni­
žovania spotreby energie, na ktorých
sa budú podieľať nielen žiaci a žiačky
s podporou učiteliek a učiteľov, ale aj
verejnosť – rodičia, podnikatelia, fir­
my, špecializované obchody, miestna
samospráva, centrá voľného času,
kul­túrne a informačné strediská, cir­
kev­né spoločenstvá, knižnice, médiá
atď.
Projekt školám ponúka možnosť
získať zaujímavé učebné materiály
a zapojiť svojich učiteľov a učiteľky,
ale i žiakov a žiačky do vzdelávacích
aktivít. Na každej škole zapojenej do
projektu prebiehajú jednodňové in­
teraktívne workshopy pod vedením
dobrovoľníčok a dobrovoľníkov OZ
Človek v ohrození, ktorí interak­
tívnymi metódami približujú 100 –
120 žiačkam a žiakom na každej zo
škôl globálne témy, na ktoré je pro­
jekt zameraný. Pre učiteľov je k dis­
pozícii metodická príručka a možnosť
spolupodieľať sa na tvorbe ďalších
materiálov.
Príklad globálneho vzdelávania v rámci
projektu Aktívne globálne školy 2 náj­
dete v rubrike Metodika tohto vydania
časopisu Zomm–M.
Ľubica Šemrincová
Autorka pracuje ako projektová
manažérka v OZ Človek v ohrození,
koordinuje projekt Aktívne globálne
školy 2: Spoločne, zodpovedne, spra­
vodlivo
INŠPIRÁCIA Z PRAXE | ZOOMm 3/2010
Chceme prinášať
dobré správy
Koledovanie v období Vianoc je ob­
radom hlboko zakoreneným v celej
Európe i za jej hranicami. Dobrej no­
vine sa túto tradíciu darí obnovovať
na celom Slovensku od roku 1995.
Snažíme sa kopírovať a rešpektovať
miestne zvyky. V niektorých obciach
sa pokračuje zaužívanými pastiersky­
mi hrami či jasličkovými slávnosťami,
na mestské sídliská prichádzajú
koledníci s gitarou oblečení ako
pastieri či anjeli. Každoročne rastúci
počet koledníkov potvrdzuje, že ob­
novená tradícia koledovania spojená
s rozmerom solidarity a pomoci núdz­
nym, sa stala príťažlivou aj pre deti
­
­­a mla­dých vyrastajúcich v dobe digi­
tálnych a počítačových hier.
Foto: Dobrá novina
DOBRÁ NOVINA je koled­
nícka akcia spojená so
zbierkou pre projekty
rozvojovej spolupráce
­ ­
v afrických krajinách ­
a zároveň programom
rozvojového vzdelávania
počas celého roka.
Samotné koledovanie je vyvrcholením
niekoľkotýždňových príprav koledníkov
(detí a ich vedúcich) – nielen programu
a kostýmov, ale aj spoznávania života
v rozvojových krajinách a možnostiach,
ako pomôcť meniť svet k lepšiemu
prostredníctvom vlastnej aktivity v ko­
munite, v ktorej žijem.
Rozvojové vzdelávanie je neoddeli­
teľnou súčasťou Dobrej noviny už od
jej začiatku. Deti sa vo svojom voľnom
čase stretávajú v malých skupinkách.
Tieto vedie vedúci, ktorý pre deti
pripravuje program. Veľká časť obsa­
hu rozvojového vzdelávania v eRku –
Dobrej novine je prepojená s Afrikou,
najmä s Keňou, keďže práve v tomto
regióne má eRko partnerov a veľa
skúseností v rámci vlastnej rozvojovej
spolupráce.
Našou snahou je priniesť prostred­
níctvom vedúcich detských skupín
(príp. učiteľov) skutočné príbehy
z rozvojových krajín, príťažlivé
metódy aktívneho učenia, zaujíma­
vé fakty a aktivity, aby deti a mladí
ľudia na Slovensku nielen poznali
situáciu v rozvojových krajinách, ale
chápali aj širšie súvislosti problema­
tiky rozvoja a rozvojovej pomoci.
26
Nechceme však nariekať nad problé­
mami afrických krajín, napriek tomu,
že Miléniové rozvojové ciele nebudú
v Afrike ešte dlho splnené. Naopak –
chceme prinášať dobré správy o tých,
ktorí denne zápasia s ťaž­k osťami­
a prob­lémami. Nie vždy síce vyhráva­
jú, ale ich odvážny zápas stojí za
povšimnutie.
Rozvojové vzdelávanie v rámci Do­
brej noviny má viacero podôb:
Vydávanie metodických materiálov pre
prácu s deťmi a mládežou, napr. Lepší
svet, Dobré správy, Slum v škatuli.
Organizovanie vzdelávacích worksho­
pov a seminárov, napr. tradičný každo­
ročný víkendový rozvojový se­mi­nár
reflektujúci meniacu sa prioritnú tému
Dobrej noviny (tento rok je to prepoje­
nie rozvojovej problematiky s témami
ochrany životného prostredia, rok pred­
tým zdravotné postihnutie ako dôležitá
súčasť rozvojovej spolupráce).
Vydávanie informačných materiálov
(Dobré noviny Dobrej noviny, doku­
mentárne filmy o živote v rozvojových
krajinách a z podporovaných projek­
tov).
Umožňovanie mladým ľuďom zú­
čast­­niť­ sa projektu rozvojového do­
brovoľníctva (zväčša trojmesačný
dobrovoľnícky pobyt počas letných
prá­z­dnin) v podporovaných projek­
toch s ich následnými aktivitami roz­
vo­jového vzdelávania (workshopy) po
návrate na Slovensko (na stretnutiach
detských skupiniek, na ďalších aktivi­
tách eRka a Dobrej noviny, vo farnos­
tiach i na školách).
Návštevy projektových partnerov z­roz­
vo­jových krajín na Slovensku (zväčša
mladých ľudí) a ich ­vzdelá­va­cie aktivi­
ty v podobe workshopov v ob­­ciach,
mestách a na školách.
Organizovanie a účasť na odborných
konferenciách a podujatiach.
Viac informácií o koledníckej akcii Do­
brá novina, o nadväzujúcich aktivitách
rozvojového vzdelávania i metodické
materiály môžete nájsť na internetovej
stránke www.dobranovina.sk.
Ján Grenčík
ZOOMm 3/2010 | METODIKA
Odkiaľ je to?
Veková kategória: 7 – 11 rokov.
Cieľ: Používa sa pri zvyšovaní
povedomia žiakov o väzbách
medzi ich spoločenstvom a ostat­
ným svetom.
Pomôcky: Veľká mapa sveta,
špen­dlíky, špagát.
Priebeh:
Krok 1
Požiadajte žiakov, aby si viedli den­
ník o potrave, ktorú jedia počas dňa
a tiež zaznamenávajú krajinu, z kto­
rej potrava pochádza. Vysvetlite im,
že väčšina balených potravín má
vyznačenú krajinu pôvodu na etikete,
ktorú musia pozorne prečítať, aby zis­
tili názov krajiny pôvodu.
Krok 2
Potom žiaci v triede nájdu na mape
sveta krajiny, ktoré vyrábajú bežne
používané potraviny. Špendlíkmi
tie­to krajiny označia alebo použijú
špagát na vyznačenie línie medzi vy­
vážajúcou krajinou a krajinou žia­kov.
Krok 3
Potom skupina prediskutuje tieto
otázky:
• Vyrába sa väčšina potravín, ktoré
zjete, vo vašej krajine alebo väčšina
z nich pochádza zo zahraničia?
• Prekvapilo vás, keď ste sa dozve­
deli, odkiaľ pochádza vaša strava?
• Existujú iné krajiny alebo časti sveta,
z ktorých vaša potrava neprichádza?
Prečo je to tak?
• Vyberte si jednu z krajín na mape,
ktorá vyváža potraviny do vašej
krajiny. Viete si predstaviť, čo by
sa mohlo stať v tejto krajine, aby to
spôsobilo ťažkosti s nakupovaním
potravín pre vašu domácnosť?
Obmeny:
Túto činnosť možno vykonať aj tak,
že požiadame žiakov, aby preskúma­
li a vyznačili na mape:
• zdroje ich oblečenia,
• zdroje ich hračiek,
• pôvod filmov, hudby, videonahrávok
alebo iných foriem zábavy a médií.
Potom ich môžeme požiadať, aby
po­­rov­nali rôzne mapy, ktoré vytvorili.
Vznikne nejaký vzor, aký?
Žiť z jedného dolára
na deň
Cieľ: Aktivita nám pomôže
uvedomiť si, koľko spotrebujeme,
a vžiť sa do situácie ľudí v extrém­
nej chudobe.
Pomôcky: papiere (aspoň formát
A3), nožnice, lepidlo, fixky
Čas: 90 minút
Postup:
Požiadajte deti, aby celý deň zbierali
obaly či nálepky zo všetkého, čo zjed­
li, vypili, kúpili si (ak sa obaly, či etike­
27
ty nedajú získať alebo sa vám tento
variant zdá náročný na realizáciu,
môžu dané veci nakresliť alebo si na
kartičky napísať názvy). Ak cesto­
vali alebo boli v kine a pod., nech si
prinesú lístok.
Každé dieťa má za úlohu vytvoriť za
10 minút koláž z toho, čo si pri­nieslo
(prípadne nakreslilo či napí­salo na pa­
pieriky). Ideálne je, ak si svoju koláž
pripraví aj animátor či učiteľ.
Posadajte si do kruhu a koláže
­
umiestnite do stredu. Pripomeňte, že
Pokračovanie:
1. Žiaci skúmajú istú položku, ktorá
má viac krajín pôvodu, napríklad
auto alebo oblečenie. Ktoré krajiny
poskytujú suroviny, súčiastky alebo
pracovnú silu na jej výrobu? Prečo je
to tak?
2. Žiaci navštívia miestny super­
market alebo obchod so zeleni­
nou a spýtajú sa, prečo sa niektoré
potraviny nakupujú v tých ktorých
krajinách.
Osnovy:
Činnosť zahŕňa čítanie, pochopenie
textu a narábanie s mapou. Je vhod­
ná na hodiny dejepisu alebo geo­
grafie. Na hodine matematiky sa­mô­
žu zostrojiť grafy, ktoré ukážu rôzne
množstvá dovozu z rôznych častí
sveta.
Ukážka pochádza z publikácie Su­
san Fountain: Vzdelávanie pre rozvoj
(2007), ktorú na Slovensku vydal
Slovenský výbor pre Unicef a Metod­
icko–pedagogické centrum v Prešove.
Publikované so súhlasom vydavateľa.
Publikácia je dostupná na stiahnutie
vo formáte pdf na internetovej stránke
www.unicef.sk/sk/skoly.
nejde o nijaké porovnávanie „kto na
čo má”. Porozprávajte sa o tom, koľko
toho bežne spotrebujete. Sú medzi
kolážami niektoré, kde je toho ná­
padne veľa (možno len vzorný žiačik
podonášal všetky obaly, čo doma
našiel) a iné, kde je toho príliš málo?
Prečo? Sú koláže podobné?
Keby každý na svete spravil takúto
koláž, boli by všetky podobné? Ako
by sa asi líšili?
Povedzte deťom, že viac než miliarda
ľudí žije za menej ako dolár na deň
(to je necelé 1 euro). Z tejto sumy
majú, alebo často skôr nemajú jedlo,
vodu, oblečenie, ošetrenie, dopravu,
bývanie. Extrémna chudoba zna­
mená, že ľudia nemajú peniaze ani na
to najnutnejšie. Jeden dolár je hrani­
cou takzvanej extrémnej chudoby –
takej, ktorá zabíja.
METODIKA | ZOOMm 3/2010
Nechajte deťom chvíľu času, nech sa
pozrú na svoju koláž a porozmýšľajú,
koľko asi „stál ich deň”.
Znova sa dobre pozrite na koláže
– každý nech si vezme tú svoju a fa­
reb­nou fixkou vyškrtne všetko, čo
v skutočnosti nepotreboval. Vyzvite
deti, aby povedali, čo vyškrtli prípadne
nevyškrtli a prečo.
Môžete spolu skúsiť vytvoriť zoznam
toho, čo naozaj potrebujete na jeden
deň. Diskutujte o návrhoch, ktoré deti
dávajú a píšte ich na veľký papier
alebo na tabuľu. Vedeli by ste vytvoriť
takýto zoznam za sumu 2 eur? (2 eurá
na deň približne predstavujú hranicu
chudoby) Je to ťažké, že? Vieme si
vôbec predstaviť, že tak nejako žije
skoro polovica ľudí na svete? Čo si
o tom deti myslia?
Prečítajte si nasledovný príbeh:
Je hlad najlepší kuchár?
Jedálniček približne 600 chlap­
cov z projektu v Nyeri je veľmi
skromný. Na raňajky je každý deň
chlieb a čaj s mliekom. Na obed je
gederi – fazuľa uvarená s kŕmnou
kukuricou. Pri konzumácii gederi
si treba dávať dobrý pozor, medzi
bobuľami sa totiž nájde veľa ka­
mienkov. Na večeru je ugali –
hustá hmota z kukuričnej múky.
Občas majú chlapci mäso z pra­
siatka, ktoré sami chovajú.
Sladkosti alebo žuvačky vôbec
nejedávajú. Radi však žujú pa­
pier. Často sa stáva, že niekto
vypíše stranu v zošite a vzápätí ju
už žuje.
Tu sú krátke výpovede chlapcov z cen­
tra pre juniorov v Nyeri (Keňa) o tom,
ako sa stravovali doma, na ulici a aké
je to teraz:
John
Doma: Rodičia robili iba čapaty –
dve pre dospelých a jednu pre mňa.
Niekedy som jedlo kradol.
Na ulici: Jedol som to, čo nezjedli
druhí – najmä to, čo som našiel v od­
padkoch. A žobral som.
V projekte: Keď som sem prišiel,
nemohol som sa vynadívať na to,
koľko je tu jedla. Bol som ako zvierat­
ko, nikoho by som k svojmu tanieru
nepustil. Je tu skutočne veľmi dobré
jedlo a mám ho toľko, koľko chcem.
28
Foto: Branislav Vincze
Saddam
Doma: O jedlo sme súťažili, lebo nás
bývalo v dome veľa. Ak náhodou niek­
to nebol doma, keď sa jedlo, nezos­
talo mu nič. Keď sa mi to stalo, vypil
som pohár vody a išiel som spať.
Na ulici: Prehrabával som odpadky
a často som sa o jedlo delil s potkan­
mi alebo mačkami.
V projekte: Jedlo je tu dobré. Je čisté
a mávame aj mäso. Oveľa lepšie ako
doma alebo na ulici.
Keby si jedol každý deň to isté, bol by
si hladný? Bolo by to zdravé?
Ešte raz sa pozri na jedálny lístok
z Nyeri. Akými slovami by si takúto
ponuku jedla popísal ty?
Tipy na rozšírenie aktivity:
• Urobte si piknik – každý pripraví po­
hostenie v sume jedného eura. Môžete
súťažiť, kto bude najoriginálnejší,
najtvorivejší, najchutnejší (navrhnite
deťom, aby premysleli a pripravili po­
hostenie v skupinkách – tak môžu dať
svoj malý kapitál dohromady a možností
je hneď viac).
• Idete na výlet? Čo tak si vyskúšať
deň za dve eurá? Ťažká výzva. Ale
keď vytvoríte skupinky, ktoré spoja
svoje „eurá”, tvorivo využijú, čo kto
má a múdro sa rozhodnú ako peni­
aze použiť. Dá sa to celkom dobre
zvládnuť.
• Uvarte si ugali podľa nasledovného
receptu:
Recept na ugali
Ugali je základnou energetic­
kou zložkou potravy v mnohých
krajinách – hlavne vo východnej
a južnej Afrike (tam ho nazývajú
pap). Chudobní jedia ugali doslo­
va denne. Varí sa z kukuričnej
múky a vody.
Nechajte zovrieť 4 šálky vody.
Za stáleho miešania pridávajte
kukuričnú múku a zmiernite teplo­
tu. Do kašovitej hmoty postupne
pridávajte ďalšiu múku, až kým
hmota značne nezhustne. Neza­
budnite hustnúce ugali miešať.
Pozor, uvarené ugali je veľmi
horúce.
Afričania, ktorí si varia ugali,
väčšinou nemajú na to, aby
ho jedli s mäsom. Prílohou je
často zelenina – špenátové listy,
paradajky či kapusta. Ugali nie je
nijaká delikatesa, je to však veľmi
sýte jedlo, ktoré rýchlo zaženie
hlad.
Ukážka pochádza z publikácie
Danica Olexová a kol.: Lepší svet
(2007), ktorú vydalo eRko – Hnutie
kresťanských spoločenstiev detí.
Publikované so súhlasom vydavateľa.
Publikácia je dostupná na stiahnutie
vo formáte pdf na internetovej stránke
www.dobranovina.sk/materialy.
ZOOMm 3/2010 | METODIKA
Obchodník a rybár
Aktivita môže slúžiť ako vše­ob
­ ec­
ný úvod k téme obchodu, vní­­ma­niu
priorít „bohatých“ a „chu­­­dobných“.
Otvára diskusiu o pra­­vid­lách ob­
chodu, príčinách a dô­sl­ed­koch
chudoby vo svete a osob­ných pri­
oritách žiakov.
Vek: 11 – 16 rokov
Čas: 90 minút (45 minút hlavná
aktivita + 45 minút reflexia)
Pomôcky: dve kópie pracovného
listu Obchodník a rybár, kópie pra­
covného listu Vyhľadávač trasy.
Postup:
1. Pripravte si pred hodinou pomôcky
na spríjemnenie a ozvláštnenie atmos­
féry v triede. Posadajte si napríklad
so žiakmi na deky alebo vankúše na
zem alebo do kruhu. Môžete si pustiť
príjemnú hudbu.
2. Vyzvite dvoch žiakov, aby pripravili
krátku scénku podľa príbehu „Ob­
chodník a rybár“ (jeden žiak bude
„hrať“ obchodníka, druhý rybára).
Rozdajte každému kópiu pracovného
listu Obchodník a rybár a nechajte im
10 minút na prípravu scénky (žiaci si
môžu zvoliť, či scénku zahrajú, alebo
len prečítajú text).
3. Medzitým uveďte žiakov do témy ho­
diny – využite pritom informácie z tej­to
kapitoly.
4. Po 10 minútach vyzvite dvoch
„hercov“, aby príbeh Obchodník a ry­­
bár predstavili. Ostatní žiaci budú
počúvať.
5. Po odohraní scénky nechajte
naj­prv „hercov“ povedať, ako sa
cítili v úlohe rybára a obchodníka.
Stotožnili sa s názormi postavy?
Prečo áno a prečo nie?
Obchodník a rybár
Bohatý obchodník sa na poludnie prechádzal po pláži na brehu mora.
V diaľke uvidel rybára, ako sedí na piesku so svojím úlovkom a oddy­
chuje. Pristavil sa pri ňom a všimol si pol vedra nalovených rýb.
Zvedavo sa spýtal: „Prečo si nalovil iba pol vedra? Nebolo viac rýb?“
„Nie, ale toto mi na dnes stačí – pre mňa a moju rodinu. A niečo aj predám,
aby som pokryl nutné výdavky,“ odpovedal rybár.
„Je iba poludnie, to už dnes nebudeš loviť?“ pýtal sa biznismen ďalej.
„Nie, na dnes stačí, budem pokračovať zajtra“, odpovedal rybár.
„A čo budeš teraz robiť?“ nedal sa odbiť obchodník.
„Trochu si pospím, zahrám sa so svojimi deťmi, pomôžem manželke alebo
rodičom, a potom si zájdem do dediny, kde si posedím a podebatujem so
svojimi kamarátmi.”
„Ale keby si dnes lovil dlhšie, mohol si naloviť viac, viac predať a viac
zarobiť. A keby si lovil viac celý týždeň alebo celý mesiac, mohol by si ne­
jaké peniaze aj ušetriť,“ mudroval obchodník.
„A čo by som s nimi robil?“ opýtal sa rybár.
„Kúpil by si si lepšiu loď a mohol loviť viac. Potom by si našetril na ešte
väčšiu loď a zamestnal pomocníkov. A možno by sa ti tak darilo, že by si si
kúpil celú rybársku flotilu.”
„No a čo potom, pane?“ čudoval sa rybár.
„Namiesto toho, aby si predával svoje ryby cez obchodníka, mohol by si
ich predávať priamo, aby si mal väčší zisk. Mohol by si neskôr otvoriť aj
vlastnú továreň, kde by si ryby konzervoval. Mal by si kontrolu nad výlo­
vom, spracovaním a distribúciou.”
„Ale čo potom, pane?”
Obchodník sa zamyslel a vraví: „Bol by si taký bohatý, že by si nemusel
nič robiť, sedel by si na pláži, hral sa so svojimi deťmi, posedel si večer
s kamarátmi...“
„A čo si myslíš, že robím teraz?“ zasmial sa rybár.
29
Diskutujte so žiakmi:
• Do ktorej krajiny/skupiny krajín by
ste zaradili rybára a do ktorej obchod­
níka?
• Čo mohlo hrať rolu v postoji obchod­
níka a čo v postoji rybára? (životný
štýl, viera, kultúra...)
• Prečo rybár obchodníkovým radám
nerozumel?
• Čoho všetkého by ste sa vedeli
dobrovoľne vzdať? Čoho už nie? Aké
sú pre vás najdôležitejšie životné hod­
noty?
• Aké sú dôsledky nízkeho príjmu ry­
bára pre jeho rodinu?
• Čo pre vás znamená „kvalita života“?
• Viete si predstaviť, že by ste praco­
vali dobrovoľne – pomáhali ľuďom,
ktorí to potrebujú, pomáhali svojej ko­
munite?
• Vedeli by ste sa vzdať časti svoj­
ho majetku pre ľudí, ktorých nepo­
znáte? Prispievate na charitu, zbierky
a dobročinné účely? Prečo to, podľa
vás, ľudia robia?
Reflexia:
• Požiadajte žiakov, aby sa pokúsili
každý sám za seba napísať na papier
5 vecí, ktorých by sa určite nevzdali,
ktoré k životu potrebujú a nevedia si
svoj život bez nich predstaviť (nielen
materiálnych veci!).
• Diskutujte s nimi, prečo si vy­
brali práve tieto veci, čo je pre nich
skutočne dôležité.
• Vyzvite žiakov, aby sa zamysleli nad
príčinami a dôsledkami chudoby v roz­
vojových krajinách.
• V následnej aktivite použite metódu
„Vyhľadávač trasy“.
• Žiakom zadajte ako globálny
problém tému „Chudoba v rozvo­
jových krajinách“, ktorú si zapíšu
do stredu kompasu na pracovnom
liste. Potom samostatne, vo dvoji­
ciach alebo menších skupinách (nie
viac ako 4 žia­ci v jednej skupine)
odpovedajú na otázky uvedené pod
označeniami Sever, Juh, Východ, Zá­
pad.
• Môžete svetové strany aj rozdeliť
medzi jednotlivé skupiny tak, že každá
bude odpovedať iba na otázky pod
jednou z nich. Podľa stavu vedomostí
o probléme nechajte žiakov odpovedať
na otázky priamo na hodine alebo ak­
tivitu zadajte ako projekt na doma.
• Po skončení aktivity žiaci prednesú
výsledky svojej práce. Ďalej so žiakmi
diskutujte:
METODIKA | ZOOMm 3/2010
Diskutujte so žiakmi:
• Ako je možné, že ľudia v niektorých
krajinách nemajú splnené ani základ­
né životné potreby napriek tomu, že
krajina má úrodnú pôdu či nerastné
bohatstvo? (bývalé kolónie, nevý­
hodné dlhodobé zmluvy, zadlženosť
krajiny, korupčná vláda, vojenský
konflikt, nedostatočná infraštruktúra,
nízka miera gramotnosti...)
• Aké sú príčiny a dôsledky života pod
hranicou chudoby? (chronický hlad,
kriminalita, prostitúcia, strata pracov­
ných návykov, alkoholizmus, dran­
covanie prírodných zdrojov, detská
práca...)
• Čo je podľa vás najúčinnejším
nástrojom proti chudobe a prečo?
Poznámka: V zátvorkách sú ako
pomôcka pre pedagógov uvedené
niektoré z možných odpovedí.
Ukážka pochádza z publikácie An­
drej Návojský: Aktívne globálne
školy (2008), ktorú vydalo Občianske
združenie Človek v ohrození. Publiko­
vané so súhlasom vydavateľa. Pub­
likácia je dostupná na stiahnutie vo
formáte pdf na internetovej stránke
www.rozvojovevzdelavanie.sk.
Vyhľadávač trasy
Napíšte problém do stredu čistého papiera. Podľa otázok pracovného listu,
diskutujte a odpovedzte na uvedené otázky – odpovede viažuce sa k jed­
notlivým svetovým stranám napíšte okolo problému, ktorého znenie ste
zapísali do stredu čistého papiera podľa príslušnej svetovej strany. Túto
metódu je možné použiť pred preskúmaním problému aj po ňom.
Porovnajte si odpovede s ostatnými v triede a doplňte ďalšie dôležité in­
formácie.
Sever
• Má to niečo spoločné s prírodou alebo životným prostredím?
• Zasahuje to do vášho školského prostredia? Ako?
• Zasahuje to do celosvetového životného prostredia? Ako?
Východ
• Má to niečo spoločné s ekonomikou alebo peniazmi? Ako?
• Postihuje to rovnako chudobnejších aj bohatších ľudí? Prečo?
Juh
• Môžu za to isté spoločnosti alebo ľudia? Ako?
• Ako ste do toho zainteresovaní vy, vaša škola, ľudia z vášho regiónu,
ľudia z iných krajín?
• Sú tu podobnosti alebo rozdiely?
Západ
• Kto rozhoduje o tom, ako sa bude tento problém riešiť? Kto má najviac
kompetencií?
• Aké kompetencie máte na to, aby ste veci zlepšili?
• Čo by ste mohli urobiť?
Internetový portál
Rozvojové vzdelávanie
Internetový portál RozvojoveVzdela­
vanie.sk je informačným centrom pre
rozvojové vzdelávanie. Jedinečný in­
ternetový portál svojho druhu na Slo­
vensku sa snaží poskytnúť komplexné
informácie o rozvojovom vzdelávaní
a o vládnych inštitúciách, nadáciách
a mimovládnych organizáciách, ktoré
pracujú v oblasti rozvojového vzde­
lávania, rozvojovej pomoci, ľudských
práv, občianskej spoločnosti a ob­
čian­s kej participácie na Slovensku
a v zahraničí.
publikáciách a kampaniach. Zároveň
poskytuje priestor pre verejnú
dis­k usi­u , príležitosť publikovať
rozličné články ako aj prístup do
Virtuál­nej školy rozvojového vzde­
lávania, v kto­­­rej je možné nájsť termi­
nologický slovník a naučiť sa viac
o roz­vojovom vzdelávaní na Slo­ven­
sku i v zahraničí. Virtuálna škola
po­s­kytuje podnety v teoretickej i prak­
tickej rovine vzdelávania prostred­
níctvom vybraných vzdelávacích ak­
tivít a on–line hier.
Internetový portál prináša aktuál­ne
informácie o podujatiach, ­pro­jektoch,
Na stránke sa nachádza aj množstvo
metodických materiálov a publikácií,
30
ktoré sú zdarma voľne dostupné na
stiahnutie vo formáte pdf. Záujem­
covia o danú problematiku tu nájdu
aj množstvo odkazov na ďalšie
informačné zdroje. Pre nekomerčné
a vzdelávacie využitie je dostupná aj
fotogaléria s možnosťou stiahnutia fo­
tografií zdarma.
Internetový portál sídli na adrese
www.rozvojovevzdelavanie.sk.
ZOOMm 3/2010 | IUVENTA INFORMUJE
Plánované a realizované aktivity
Iuventy
Foto: Iuventa
Druhým ročníkom sme začali
tradíciu
10. decembra, počas Medzinárod­
ného dňa boja za ľudské práva, sa už
po druhý raz uskutočnila v priestoroch
IU­VEN­TY – Slovenského inštitútu
mlá­­de­že Živá knižnica, tematicky ori­
entovaná na odbúravanie predsud­
kov a zástupcov skupín, ktorí sú ich
najčastejšími symbolmi.
Živá knižnica predstavuje unikátnu
metódu, ako sa oboznámiť so životom
ľudí, ktorí žijú medzi nami, ale náš
pohľad na nich je často sprevádzaný
skreslenými predstavami a spostred­
kovanými, klamlivými informáciami.
Prostredníctvom rozhovoru tvárou
­v ­tvár­ ponúkajú Živé knihy svojim
čitateľom pohľad do ich bežného živo­
ta a priestor na zodpovedanie osob­
ných otázok.
Lucia Bučková
[email protected]
Európsky rok dobrovoľníctva
2011 oficiálne otvorený v Bruseli
3. decembra 2010 sa oficiálne otvoril
Európsky rok dobrovoľníctva 2011.
Viac informácií nájdete na oficiálnej
stránke Európskej komisie http://eu­
ropa.eu/volunteering. Program Eu­
rópskeho roku dobrovoľníctva 2011
na Slovensku nájdete na začiatku
roka 2011 na stránke www.dobrovol­
nitcvo.sk/ERD2011. Už dnes je jas­
né, že najviac pozornosti bude pútať
KARAVÁNA – Dni dobrovoľníctva
v regiónoch (máj 2011), ktorá vyšla
31
z iniciatívy Úradu vlády SR, Zastúpe­
nia Európskej komisie na Slovensku
a Informačnej kancelárie Európske­
ho Parlamentu a ERD TURNÉ (inak
známy aj ako ERD koberec). Koberec
aj so všetkým zariadením, určený na
stretávanie sa, diskusiu, kultúrne pro­
gramy a spoločné zážitky dorazí do
Bratislavy (13. – 21. november 2011).
Sledujte informácie o Európskom
roku dobrovoľníctva na oficiálnych
stránkach! V januári 2011 IUVENTA
vyzve všetkých záujemcov so záuj­
mom zapojiť sa do organizácie aktivít
Karavána a Turné alebo do mediálnej
stratégie na zapojenie sa do pracov­
ných skupín. Kalendár Európskeho
roku dobrovoľníctva 2011 zašle IU­
VENTA bezplatne na požiadanie.
Výskum mládeže
V novembri 2010 IUVENTA usporia­
dala odborný seminár s témou Nové
impulzy vo výskume mládeže. Cieľom
seminára bolo zadefinovať oblasti,
kde je nutné posilniť výskum mládeže
v súvislosti s novými stratégiami Eu­
rópskej a národnej mládežníckej poli­
tiky. Prítomní výskumníci a zástupco­
via tvorcov politík identifikovali oblasti
ako napr. mládež a bezpečnosť/armá­
da, chudoba a mládež, podpora mla­
dých podnikateľov, vidiecka mládež,
medzigeneračná spolupráca, školy
a po­litická aktivizácia mládeže a pod.
Navrhnuté témy budú slúžiť ako pod­
klad pre tvorbu novej Výzvy na spo­
luprácu v oblasti výskumu na roky
2011 – 2013. Výzva bude zverejnená
v januári 2011.
„Stretnite sa so svojím
predsudkom“
Živá knižnica je unikátna metóda
oboznámenia sa so životom ľudí žijú­
cich medzi nami vnímaných často­krát
skreslene a s predsudkami. Tohto
­
ro­ku­ prišlo viac ako dvesto mladých
­ľu­­dí porozprávať sa so zaujímavými
ľuďmi – cudzincami žijúcimi na Slov­
ensku, ľudí s rôznym zdravotným
posti­hom, bezdomovcom a i. Živá
knižnica sa ko­nala v spolupráci s via­
cerými partner­mi 10. decembra k Dňu
ľudských práv.
Tínedžerské dobrovoľníctvo
V novembri sa spustil experimen­
tálny projekt Rozvoj tínedžerského
dobrovoľníctva. Takmer 60 mladých
ľudí z piatich organizácií na Slo­vensku
(CVČ Dúha Humenné, Gymná­
zium, Komárno, OZ Leonarda, Žilina,
YMCA, Nesvady a CVČ Zvonček So­
brance) budú mať možnosť vyskúšať
si dobrovoľnícky program, kde
okrem zaujímavých stáži v rôznych
dobrovoľníckych organizáciách v ko­
munite si môžu pripraviť aj vlastné
projekty a dostať do reality svoje
predstavy a nápady.
Dajte kvalite značku
IUVENTA – Slovensky inštitút mlá­
deže bol poverený administráciou
akreditačného procesu vzdeláva­cích
programov pre mládež, preto IU­
VENTA organizovala tri ­infor­mač­­né
semináre, kde sa takmer 50 účast­
níkov mohlo dozvedieť, či je niektorý
z ich vzdelávacích programov vhodný
na akreditáciu a spôsob, ako o ňu
požiadať. Upozorňuje­me záujemcov,
že svoje vzdelávacie projekty alebo
zámery môžu kedykoľ­vek konzultovať
osobne alebo ­ma­ilom v IUVENTE
([email protected]).
Jana Miháliková
[email protected]
RADA MLÁDEŽE SLOVENSKA | ZOOMm 3/2010
O rozvojovom
vzdelávaní na Valnom
zhromaždení OSN
Foto: archív autorky
Mládežnícka delegátka
Dana Vyžinkárová hovorí
o svojom pôsobení v New
Yorku a o tom, čo mu pred­
chádzalo a nasledovalo.
Na linke Viedeň – New York začiatkom
októbra som prechádzala svojím
kalendárom. Dve špeciálne uda­
losti navodzovali ten pocit „ako pred
skúškou“, prejav v Treťom výbore
VZ OSN a stretnutie s generál­nym
tajomníkom, Pan Ki–munom. Slušné
balerínky boli pripravené, jeho ex­
celencia je celkom nízka, je to čo
som počula vždy, keď som sa na
neho pýtala, od predchádzajúcich
mládežníckych delegátov.
Mládežnícki delegáti reprezentujú
hlas mladých ľudí vo svetovej politike.
Program organizuje Rada mládeže
Slovenska už štvrtý rok a mládežnícky
delegát je vybraný na základe skú­
seností s prácou s mládežou a záuj­
mu o globálnu politiku. Súčasťou pro­
gramu je prednes na zvolenú tému.
Túto príležitosť som chcela využiť
na lepšie preniknutie do problema­
tiky rozvojovej a humanitárnej pomo­­ci
a ú­lohe mladých ľudí v nej. Po dlhšom
samoštúdiu, stretnutiami s viacerými
organizáciami ako UNDP, Habitat for
Humanity, Platformou MVRO, či pro­
fesorom Krčmérym a dvojtýždňovej
stáži na Ministerstve zahraničných
vecí SR som si vybrala špecializáciu:
rozvojové vzdelávanie.
V New Yorku čas beží rýchlejšie. Hneď
po príchode som dostala dočasné
pracovné miesto na Stálej misii Slo­
venskej republiky pri OSN, svoju de­
legátsku identifikačnú menovku a už
som bola v slávnej budove.
V mojom prejave som sa zastávala
zabezpečenia aspoň minimálneho
vzdelania v oblasti medzinárodného
rozvoja, vychádzajúc z iniciatívy SR
implementovať rozvojové vzdelávanie
do oficiálnych študijných osnov. Tak­
to dáme každému mladému človeku
možnosť vytvoriť si názor podložený
faktami o čoraz viac globalizovanom
svete.
32
Ďalším dôvodom pre zvolenie tejto
témy bolo, že mi v časoch pohromy
v Pakistane neušli komentáre v in­
ternetových diskusiách, ktoré rozo­
berali humanitárnu pomoc SR. Je
znepokojujúce, že ľudia veľakrát zas­
távajú negatívny názor bez základ­
ných vedo­mostí o problematike. Je to
škoda, lebo podľa môjho názoru mladí
ľudia majú veľký potenciál a chuť
praco­­vať ako dobrovoľníci na niečom,
čomu veria.
Moje ďalšie aktivity počas dvoch
týždňov v OSN boli rozličné pracovné
raňajky, sprievodné podujatia a inten­
zívna výmena e–mailov s poslednými
verziami rezolúcií. Večerné premie­
tanie UNICEFu „Deti vojny“ mi dlho
ostane v pamäti – naučila som sa viac
o Lord‘s Resistance Army (Armáde
Božieho odporu) v Ugande. Všetky
plánované a náhodné stretnutia sa
sem nezmestia. Zo známejších osob­
ností môžem spomenúť Josepha
Deis­sa, Michele Bachelet či Kofiho
Annana, ktorého som stretla cestou
do kaviarne.
Samozrejme, rozvojová pomoc má
aj silných kritikov a považujem za
dôležité načúvať aj druhej strane. Pre­
to som sa vydala na Bostonský festi­
val kníh, kde Dambisa Moyo, pôvo­
dom Zambijčanka, bývalá ekonómka
Svetovej banky a najznámejšia kritička
rozvojovej pomoci, hovorila o svojej
knihe s názvom „Dead Aid“. Moyo je
považovaná za vizionárku v reforme
rozvojovej pomoci a miestnosť, kde
rozprávala, bola viac zaplnená ako
plénum OSN. Vo svojich argumentoch
bola nesmierne presvedčivá a nik­to po
jej vypočutí nemal pochýb, že vie, o čom
hovorí.
V súčasnosti som späť v živote
študentky. Rozvojová pomoc je ťažká,
ale naliehavá téma a ja pokračujem v jej
skúmaní. Rozvojové vzdelávanie som
chcela zakúsiť v praxi a tak, keď mám
možnosť, stratím sa medzi prvákmi
v programe Medzinárodný rozvoj na
Univerzite vo Viedni a počúvam na ich
prednáškach.
Dana Vyžinkárová
www.mladez.sk/mladiosn
http://myunyear.blogspot.com.
ZOOMm 3/2010 | RADA MLÁDEŽE SLOVENSKA
Prejav mládežníckej delegátky SR na VZ OSN v New Yorku (5. 10. 2010)
Vážený pán predsedajúci, vážení
reprezentanti!
Je pre mňa cťou môcť sa vám dnes
prihovoriť ako mládežnícka dele­
gátka zo Slovenska, počas tohto
pre mladých ľudí veľmi význam­
ného roku – Medzinárodného roku
mládeže. Vyjadrujem potešenie nad
sku­toč­nos­ťou, že mládež je aj tým­
to spôsobom v centre pozornosti,
rovnako ako „boj s chudobou“ v rám­
ci Miléniových ­rozvojových cieľov
(MRC) kladie dôraz na mládež.
Ak hovoríme o pokroku či rozvoji vo
všetkých regiónoch sveta s použitím
najmocnejšieho nástroja, vzdeláva­
nia, je jasné, že niekde je úspechom
ukončenie základnej, v lepšom prí­
pade stredoškolskej dochádzky.
Napriek tomu sa chcem v tomto
prejave zamerať na rozvojové vzde­
lávanie vo vyspelých krajinách.
Rozvojové vzdelávanie je postavené
na princípoch solidarity, rovnosti,
inklúzie a spolupráce. Jeho cieľom
je zvýšiť základnú znalosť o medzi­
národných rozvojových politikách,
udržateľnom rozvoji, MRC a hu­
manitárnej pomoci.
Rozvojové vzdelávanie podporuje
účasť v boji proti svetovej chudobe
pomocou objasnenia príčin a nás­
led­kov globálnych tém a vzťa­hov
a povzbudzuje každého k osob­
nej účasti. Ako raz povedal britský
­filozof Herbert Spencer, cieľom
vzdelávania nie je iba nadobudnutie
­vedomostí, ale aj ich prenesenie do
praxe.
Pochádzajúc zo Slovenska, ­hovo­rím
o mladých ľuďoch na Slovensku
a v Európe, ale verím, že sa moje
slová môžu vzťahovať na mladých
vo všetkých vyspelých krajinách.
Náš prvý zážitok je, že si v istom
momente uvedomíme, že „mladí
ľudia, niekde ďaleko” žijú v omno­
ho horších podmienkach ako my,
zvyčajne ešte predtým ako vieme
niečo o geografii či politike. Je dô­
ležité, aby rozvojové vzdelávanie
neskončilo pri tomto poznatku.
33
Ako veľa vedia mladí vo Vašej
krajine o rozvojových krajinách?
Koľkí vedia o MRC? Samozrejme,
je skupina, ktorá venuje pozornosť
týmto témam – sú to zvyčajne
študenti medzinárodných vzťahov,
či mladí ľudia aktívni v mimovlád­
nych organizáciách. Čím menšia
je krajina a Slovensko so svojimi
päť miliónmi obyvateľov je dobrým
príkladom, tým skôr sa dá zbadať,
že angažovaní sú vždy tí istí mladí
ľudia.
Nemyslím si, že by sa mal každý
venovať týmto špecifickým otázkam.
Ale zastávam názor, že každý mladý
človek by mal mať základnú znalosť
tejto problematiky, čo by viedlo k to­
mu, aby si mohol sformovať svoj
vlastný názor. Som tu, aby som up­
ozornila na dôležitosť rozvojového
vzdelávania, pretože ma znepo­
kojuje skutočnosť, koľko mladých
ľudí má negatívny postoj napríklad
k humanitárnej pomoci, bez toho,
aby mali o nej čo i len základné in­
formácie. To je škoda, pretože mladí
ľudia dokážu byť nadšení pre svoje
myšlienky a pracovať pre to, čomu
veria, často ako dobrovoľníci.
Z
uvedených
dôvodov
som
presvedčená, že vzdelávanie v ško­­
le musí poskytnúť niečo viac ako
učenie sa názvov krajín a ich
hlavných miest. Na nešťastie,
rozvojové alebo globálne vzde­
lávanie stále zostáva mimo verej­
ného záujmu a diskusie.
Spomeniem však aj pozitívne príkla­
dy progresu – študijné programy
v tejto oblasti sa plánujú otvárať,
rozvojové vzdelávanie je v procese
zaraďovania do učebných osnov.
Svoje slová podporím príkladom zo
Slovenska.
Pán predsedajúci,
Slovensko práve oficiálne zaraďuje
rozvojové vzdelávanie do všetkých
troch stupňov vzdelávania. Na zá­
klad­ných školách hovoríme o globál­
nom vzdelávaní, ktoré bude súčasťou
ponúkaného všeobecného vzdelania.
Na druhom stupni, čiže na stred­
ných školách, sa vzdelávaním môže
docieliť už oveľa viac a niekoľko
škôl poňalo túto výzvu celkom
kreatívne. Veľmi úspešný bol tzv.
afgánsky deň na slovenských
školách a súčasne slovenský deň
na partnerských školách v Afganis­
tane. Študenti sa obliekli na afgán­
sky spôsob, pripravovali ich jedlo
a jeden deň žili ich tradície, pričom
s partners­kou školou boli spojení
prostredníctvom program Skype.
Odozva bola úžasná a slovenskí
študenti sa naučili, že Afganistan
nie je len o tom, čo zvyčajne počujú
z médií.
Na vysokoškolskom stupni, časť
mladých si ako svoje štúdium
vyberie
medzinárodné
vzťahy,
politológiu alebo rozvojové štúdiá.
Veľmi malá časť si vyberie rozvo­
jové štúdiá, pretože také programy
sa dajú nájsť iba v zahraničí. Na
slovenských vysokých školách ex­
istuje pár výberových predmetov,
ale žiadny špecializovaný študijný
program. Aj možnosti študovať
rozvoj v zahraničí sú tiež značne
obmedzené.
V tomto momente je vyvíjaná
spoločná iniciatíva Platformy mi­
movládnych rozvojových organi­
zácií, ministerstva zahraničných
vecí a ministerstva školstva, ­s cie­­ľom
otvorenia
magisterského
­odbo­ru rozvojových štúdií, pre
abso­l­ventov ekonómie, práva,
medzi­národných vzťahov a po­
dobných disciplín, s plá­­no­vaným
otvorením v roku 2011.
Som si istá, že považujete ot­
vá­ranie takýchto programov za
rovnako rele­vantné a prínosné ako
ja. Dúfam, že som Vás inšpirovala
na zreflektovanie situácie vo Vašej
krajine a na posúdenie, či by bolo
prínosné poskytovať rozvojové
vzdeláva­nie mladým ľuďom, pre
Vašu krajinu a ce­­lú svetovú komu­
nitu.
Ďakujem za Vašu pozornosť.
RADA MLÁDEŽE SLOVENSKA | ZOOMm 3/2010
72 hodín bez kompromisu –
prvý ročník je za nami
Čo robí Adela Banášová
v podchode na Trnavskom
mýte? Túto otázku si asi
položili tí, ktorí poobede
7. októbra prechádzali
týmto slávne–neslávnym
bratislavským podchodom,
browsovali na stránkach
spravodajských portálov
alebo sledovali večerné
televízne noviny. Projekt 72
hodín bez kompromisu vo
svojej slovenskej premiére
odštartoval. A nielen jeho
začiatok sa myslím podaril
na výbornú.
Foto: eRko
Odpočítavanie tri dni trvajúceho dobro­
voľníckeho maratónu sme vo štvrtok 7.
októbra poobede spustili slávnostným
otvorením v Bratislave a v Prešove.
Dobrovoľnícky kolotoč, ktorý v 303
projektoch na celom Slovensku zmobi­
lizoval viac ako 5 800 mladých ľudí sa
rozbehol. Svoju ruku k dielu počas na­
sledujúcich troch dní priložili aj mestá,
ich predstavitelia a miestni podnikate­
lia na celom Slovensku.
Úlohou mladých ľudí, ktorí sa do pi­
lotného ročníka projektu 72 hodín bez
kompromisu rozhodli zapojiť, bolo
pripraviť zmysluplné projekty a ak­ti­vi­ty,
ktorými vo svojom voľnom čase zlepšia
prostredie, v ktorom žijú. Tisícky
mladých ľudí sa preto v spoločnosti
svojich kamarátov rozhodli napríklad
rekonštruovať detské ihriská, pripraviť
tombolu pre starších spoluobčanov
alebo zorganizovať turnaj v stolnom
tenise.
Recept na dobrý projekt
Väčšinu takýchto projektov realizovali
mladí ľudia, ktorí sa dobrovoľníckej
práci pravidelne venujú v rámci aktivít
detských a mládežníckych organizácií
alebo iných mimovládnych organizácií.
34
Najväčším počtom dobrovoľníkov
prispela saleziánska mládežnícka or­
ganizácia DOMKA, ktorej sa v rámci
dobrovoľníckeho maratónu podarilo
zapojiť viac ako 1700 dobrovoľníkov.
Lenka, ktorá spoločne so svojimi
kamarátmi z detskej organizácie eRko
– Hnutie kresťanských spoločenstiev
detí zbierala odpadky a tvorila z nich
sochy v životnej veľkosti, nám na Fa­
cebook projektu napísala: „aj z odpad­
kov môže vzniknúť niečo krásne... nám
sa podarilo v Prievidzi vyčariť princa
Džastyna a zažili sme pritom kopec
zábavy... princezné z Trenčianskej
TuRnrej“. Naopak, 500 mladých ľudí
využilo možnosť zoznámiť sa prostred­
níctvom projektov s dobrovoľníckou
prácou po prvýkrát, nájsť si nových
kamarátov a byť užitočný. Rory (16)
z Pezinka si projekt znovuobnovenia
čajovne pre mladých našla na inter­
nete: „Projekt ma zaujal, tak som prišla
aj ja pomôcť a trochu to tu skrášliť. Stret­
la som tu zaujímavých ľudí a myslím, že
sem budem chodievať aj naďalej.“
K mladým ľuďom, ktorí dali do projek­
tov svoje nápady, voľný čas a energiu
sa pridali aj iní. Starostovia miest a ob­
cí na Slovensku, poslanci miestnych
ZOOMm 3/2010 | RADA MLÁDEŽE SLOVENSKA
samospráv a podnikatelia sa rozhodli
v mnohých mestách na Slovensku
pomôcť materiálne, finančne aj per­
sonálne. Starosta obce Jenkovce,
Jaroslav André, sa sám rozhodol
pripojiť k mamičkám z klubu Ideálna
mládežnícka aktivita (IMA), ktoré
­upravovali exteriér miestnej mater­
skej škôlky: „Vďaka tomu, že žijeme
na malej dedinke, niekde úplne na
konci Slovenskej republiky, je ešte
snaha a ochota ľudí pomôcť dobrej
veci.“ Výsledkom tohto projektu sú
nanovo natrené preliezky pre deti a
úplne nové umelé jazierko.
O tom, že dobrovoľnícke projekty
realizované v rámci 72 hodín bez
kompromisu mali pozitívny vplyv na
miestnu komunitu ľudí asi nikto z nás
nepochybuje. Opravené detské ihrisko,
vymaľovaná autobusová a vlaková
zástavka alebo kŕmidlá pripravené
pre vtákov na zimu budú aj po
skončení dobrovoľníckeho maratónu
dlho slúžiť všetkým. Projekty ale
prinášajú pridanú hodnotu aj samot­
ným dobrovoľníkom. Ako povedal pán
Ondřej Novodvorský, prevádzkový
a marketingový riaditeľ spoločnosti
Microsoft Slovakia, dobrovoľnícka
práca môže byť na trhu práce pre
mladých ľudí konkurenčnou výho­
dou: „Do určitej miery áno, pretože to
poukazuje na komplexnosť osobnosti
a ako sa človek zaujíma o ten svoj
život a nie je mu úplne ľahostajné,
čo sa deje okolo neho a že nejde iba
jedným smerom, ale vie, že aby sa
zapojil do spoločnosti, tak si musí
vyskúšať via­cero oblastí v živote.“
Zadarmo „makali“ aj známi
Slováci a Slovenky
Podporiť projekt 72 hodín bez kompro­
misu sa rozhodli aj verejnosti známe
osobnosti z politického a kul­túrneho
života. V bielom overale a so škrabkou
v ruke ste preto mohli v Bratislave
stretnúť poslankyňu Národnej rady
Magdu Vášaryovú; moderátorku Adelu
Banášovú; herečku a tanečníčku Ivanu
Surovcovú; herečky Zuzanu Porub­
jakovú, Tatianu Pauhofovú a Zuzanu
Šebovú. Nitriansku herečku Renátu
Ryníkovú ste mohli v piatok doobeda
stretnúť na seminári o ekológii, ktorý
zorganizovala pre žiakov základnej
školy v Nitre. V sobotu poobede zo­
brala zase ­moderátorka Stanka Pa­
volová do ruky hrable a pomáhala
35
Foto: OZ Priatel
mladým ľuďom v Krupine upratovať
krízové centrum pre mladých ľudí.
Na otázku, ako sa medzi mladými
ľuďmi v tejto netradičnej role cíti,
odpovedala: „...medzi vás som prišla,
pretože vám chcem pomôcť a prispieť
k takej dobrej veci. No a dúfam, že sa
kúsok tej vašej dobroty preleje aj do
mňa a že naberiem od vás pozitívnu
energiu, ktorú potom budem môcť
posúvať ďalej.“ Verejnú podporu pro­
jektu poskytli aj Karin Hajdu, Katarína
Koščová, Alena Kánová, Csongor
Kassai, Michal Štofej, Lucia Siposová,
Ján Króner a Kristína Svarinská.
Dobrovoľníctvo nepozná hranice
Po prvýkrát vo svojej viac ako
desaťročnej histórii sa projekt 72
hodín bez kompromisu konal hneď
v niekoľkých Európskych krajinách.
Viac ako 38 000 mladých ľudí zo
Slovenska, Rakúska, Maďarska,
Švajčiarska, Bosny a Hercego­
viny a Slovinska sa mohlo v prie­
behu septembra a októbra zúčastniť
dobrovoľníckeho maratónu nielen vo
svojej krajine. Vďaka medzinárod­
nej spolupráci si dobrovoľníci mohli
vyskúšať aj projekty v iných krajinách.
Na Slovensku hosťovala napríklad
skupina
Bratislavských
skautov
dobrovoľníkov z Bosny a Hercego­
viny na projekte čistenia pútnických
miest v malebnej dedine Mariánka.
Berislav, ktorý v Bosne a Hercego­
vine pracuje ako animátor v centre
pre mladých ľudí, na otázku či vidí
rozdiely medzi svojou krajinou a Slov­
enskom odpovedal: „Nie je v tom
veľký rozdiel, mladí ľudia radi pracujú
ako dobrovoľníci u vás aj u nás. Radi
pomáhajú iným ľuďom a to je všetko.
Ja túto dobrovoľnícku prácu robím
preto, lebo to mám rád a robí ma to
šťastným.“
Projekt podporili silní partneri
Na príprave projektu 72 hodín bez
kompromisu v jeho finále pracovalo
viac ako 20 ľudí v kancelárii Rady
mládeže Slovenska; počas viac ako
ročnej prípravy aj 25 dobrovoľníkov
z detských a mládežníckych orga­
ni­zácií zapojených do projektu.
Preto by sme sa chceli poďakovať
ko­ordinátorom a mladým ľuďom
z or­­ga­nizácií: DOMKA – Združenie
saleziánskej mládeže, eRko – Hnu­
tie kresťanských spoločenstiev detí,
Slovenský skauting, Detská organi­
zácia Fénix, Združenie kresťanských
spoločenstiev mládeže, INEX Slo­
vakia, Rada mládeže Prešovského
kraja, Rada mládeže Košického kraja,
OZ Priateľ, Amavet – Asociácia pre
mládež, vedu a techniku, OZ Dúha,
Zväz skautov maďarskej národ­
nosti, Laura – združenie mladých,
Informačné centrum mladých Snina,
Informačné centrum mladých Banská
Bystrica, Slovenská katolícka chari­
ta, Združenie mariánskej mládeže,
Rada mládeže Bratislavského kraja,
Divadlo pod kostolom, IMA – Ideálna
mládežnícka aktivita a Zväz telesne
postihnutej mládeže.
Touto cestou by sme chceli poďakovať
aj tým, ktorí sa podieľali na projekte
svojimi nápadmi. Vylepšovať PR
stratégiu projektu nám pomáhal Pe­
ter Šebo; pripraviť video a rádio spot
k mediálnej kampani nám pomohla
agentúra Triad advertising. Projekt 72
hodín bez kompromisu sa ­realizoval
aj vďaka finančnej a nefinančnej
podpore mnohých subjektov. Za pre­
javenú dôveru preto ďakujeme našim
finančným partnerom: Ministerstvo
školstva SR, Nadácia SPP, Nadácia
Slovenskej sporiteľne, Agentúra vzde­
lávania, audiovizuálneho vzdelávania
a kultúry (EACEA)/program Európa
pre občanov, Stredoeurópska inicia­
tíva (CEI), Gebrüder Weiss, ­Microsoft
Slovenská republika a MM partners.
Za mediálnu podporu ďakujeme
hlavnému mediálnemu partnerovi,
Slovenský rozhlas,
a mediálnym
partne­rom SITA, a.s., webnoviny.
sk, TV Patriot, Rádio Kiss, Katolícke
noviny a www.citylife.sk.
Všetkým za ich pomoc a podporu
veľmi pekne ďakujeme.
Elena Dikáczová
[email protected]
RADA MLÁDEŽE SLOVENSKA | ZOOMm 3/2010
Príklady toho, čo je možné dokázať
počas 72 hodín dobrovoľníckej
práce
Stovky mladých Bratislavčanov čistili počas troch dní podchod na Trnavskom
mýte.
Neformálna skupina mladých ľudí takto pekne ozdobila autobusovú zastávku
v Zálesí.
Malí aj veľkí eRkári natreli kríže aj plot okolo kostola v Seni.
36
Viac ako 150 mladých ľudí zo Zdru­
ženia kresťanských spoločenstiev
mládeže (ZKSM) venovalo svoj čas
rôz­nym dobrovoľníckym prácam v mes­
te Levoča.
ZOOMm 3/2010 | RADA MLÁDEŽE SLOVENSKA
37
.d
w
ww
38
o
an
r
b
o
sk
a.
n
i
v
Download

ROZVOJOVÁ POMOC A VÝCHOVA