Návrat 2014
Seminár Praha: Náhradná rodina v procese adaptácie
Základné psychické potreby človeka (podľa Z. Matějčeka)
Aby sme prežili, potrebujeme jesť. A spať. Potrebujeme aj teplo. Vtedy zrejme
prežijeme. Aby sme žili, potrebujeme oveľa viac. Niečoho, čo nie je tak jednoducho
uchopiteľné ako kus chleba, jablko. Potrebujeme ľudí. Najskôr len tých svojich,
najbližších. Neskôr ďalších a ďalších. Pretože my okrem fyzických potrieb máme aj iné
potreby. Psychické. A naplniť tie je veľmi dôležité. A niekedy veľmi ťažké.
1. Potreba bezpečia, životnej istoty
Pocit bezpečia, potrebu k niekomu prináležať vytvára dieťaťu po narodení matka /prípadne
iná materská osoba/, s ktorou je takmer nepretržite, ktorá uspokojuje jeho potreby, je na ňu
naviazané zmyslovým vnímaním a stereotypným správaním. Postupne do tohto úzkeho
vzťahu vstupujú ďalší ľudia – otec, súrodenci...
2. Potreba podnetov
Človek, aby sa rozvíjal potrebuje primerané množstvo vonkajších stimulov. Tu vlastne
hovoríme o akcii a reakcii. Dieťa na podnet reaguje a rozvíja sa. Zámerne zdôrazňujeme slovo
primerané. To znamená dosť, ale nie príliš, aby podnetmi bolo dieťa zahltené. A znamená to
aj primeranosť z hľadiska kvality podnetov.
3. Potreba zmysluplného sveta
Tu sa stretávame často s pojmom vonkajšia štruktúra, zmysluplné učenie. Tak ako nevieme
vypočítať kvadratické rovnice, ak nevieme sčítavať a odpočítavať, tak potrebujeme prijímať
svet od jednoduchých až po zložité schémy. Dieťa si obraz o svete vytvára cez svojich
najbližších, cez pocity, ktoré s nimi zažíva, postupne do daného rámca začleňuje svoje zážitky
a skúsenosti. To mu dáva možnosť spoznávať svet ako systém, ktorého je súčasťou a dáva mu
šancu prijímať ho bez toho, aby sa v ňom cítilo stratené.
4. Potreba pozitívnej identity, vlastného ja.
Základom tejto potreby je prijatie samého seba a svojej spoločenskej hodnoty. To ovplyvňuje
našu schopnosť nájsť si svoje .miesto pod slnkom. Pozitívna sebahodnota sa vytvára práve
v rodine, kde je dieťa bezpodmienečne prijímané. A to, aký máme obraz o sebe determinuje
našu sebaistotu, sebavedomie a teda aj to, ako budeme v živote fungovať.
5. Potreba otvorenej budúcnosti
Otvorená budúcnosť je podstatou motivovaného konania súvisiaceho s rôznymi oblasťami
života, môžeme v súvislosti s touto potrebou hovoriť o nádeji a životnej perspektíve. Ľudský
život je determinovaný časom, ale my máme prirodzenú potrebu tento čas presiahnuť
a odovzdávať svoje „dedičstvo“ aj mimo tento čas. Rovnako máme potrebu čerpať aj z času,
ktorý nás predchádzal.
Návrat 2014
Seminár Praha: Náhradná rodina v procese adaptácie
Psychická deprivácia
Pojem psychickej deprivácie v oblasti práce s deťmi v náhradnej starostlivosti je veľmi
frekventovaný. Už samotný význam slova deprivácia signalizuje nedostatok, ochudobnenie. A každý
nedostatok má nejaké následky. Nenapĺňanie psychických potrieb má samozrejme tiež následky,
niekedy očividné, niekedy skryté.
Dieťa, ktoré prichádza do náhradnej rodiny si nesie na chrbte veľký batoh. Žilo v prostredí,
ktoré preňho nebolo dostatočne dobré, niekedy mu očividne ubližovalo. V batohu je veľa skúseností
a zážitkov, ktoré by tam nemali byť. Je tam veľa skúseností a zážitkov, ktoré boli bolestné, ale nikto
o nich nevie. Často vedome ani dieťa nie. Ale sú tam a bolia. A potom je tam kopec prázdnych miest,
kde chýba to, čo by dieťa malo vo svojom batohu mať. Ale nemá.
Každý vo svojom živote zažívame časy, ktoré sú náročné a bolestivé. A nejakým spôsobom sa
s nimi vysporadúvame. Niekedy k tomu potrebujeme pomoc ľudí okolo. Dieťa nemá kompetenciu
zvládnuť svoje bolesti samé. Vždy k tomu potrebuje pomoc svojich ľudí . Ale niekedy tu tí ľudia nie
sú. Alebo sú, ale pomoc dieťaťu nevedia poskytnúť. Alebo sú a sú to súčasne oni, ktorí spôsobujú
dieťaťu bolesť.
Teoreticky sa dá hovoriť o piatich typoch reakcií detí na psychickú depriváciu:
1. Typ relatívne dobre prispôsobený – zahŕňa deti, ktoré sa nejavia nijako nápadne, dobre sa
prispôsobujú prostrediu a z celkovo zníženej možnosti napĺňania psychických potrieb dokážu vyťažiť
maximum. Také deti sú charakterizované ako dobré, poslušné, obľúbené, dobre sa prispôsobujú
požiadavkám okolia, správajú sa bezproblémovo. Sú to deti spravidla obľúbené, pretože nie sú veľmi
náročné, sú príjemné. To im dáva dobré východiska z celkovo obmedzenej možnosti saturovania ich
potrieb vyťažiť maximum a teda na nich psychická deprivácia zanecháva celkovo najmenší dopad.
2. Typ útlmový - zahŕňa deti, ktoré v prostredí chudobnom na zmyslové a citové podnety reagujú
znížením vlastnej aktivity, sú ako pasívne a apatické. Sú to deti, ktoré nájdeme často stáť bokom.
Niekedy sa tieto deti mylne môžu javiť ako mentálne postihnuté. Tieto deti majú v prostredí milujúcej
rodiny šancu nápadne sa rozvinúť.
3. Typ náhradného uspokojenia – to je skupina najmenej súrodých reakcií. Ide o deti, ktoré
neuspokojenie základných psychických potrieb kompenzujú neprimeraným náhradným
uspokojovaním. Stretávame sa u nich s monotónnymi pohybmi, agresivitou, narcistickými
tendenciami, masturbáciou, prejedaním sa,... Citlivá rodina má na tieto prejavy výrazne liečebný
účinok.
4. Typ sociálne hyperaktívny - predstavuje deti, ktoré na nedostatok citových podnetov reagujú
prepiatym sociálnym záujmom. Málo sa zaujímajú o veci, hru, učenie; zameriavajú sa predovšetkým
na kontakt s ľuďmi. Tento kontakt je však povrchný, rozptýlený. Ku každému sú rovnako milé
a priateľské, avšak bez hlbšieho vzťahu. Sú prelietavé, nepoznajú vernosť, majú ambíciu získať
pozornosť kde sa dá. V náhradnej rodine sa najskôr veľmi dobre adaptujú. Neskôr, keď vzťah naberá
hĺbku, však začnú mobilizovať svoje obranné tendencie. To je veľkým náporom na rodičov a pokiaľ
neporozumejú takémuto správaniu dieťaťa, môžu vnímať seba ako nekompetentných a dieťa ako zlé.
5. Typ sociálnej provokácie - ide o deti, ktoré sa násilne domáhajú práva na lásku sústavnou
provokáciou dospelých. Dieťa chce mať ľudí iba pre seba. Druhé deti sú mu konkurentmi,
preto je voči nim neprimerane agresívne. Riadi sa heslom „lepšia je negatívna pozornosť, ako nijaká“.
V dobre vybratej náhradnej rodine sa adaptujú prekvapivo dobre. Výrazné ťažkosti môžu pretrvávať
v škole.
© Návrat 2014
Download

Základné psychické potreby človeka (podľa Z. Matějčeka)