Pod záštitou
primátora mesta Veľký Meder
JUDr. Samuela Lojkoviča
Mapa Žitného ostrova
Príhovor predsedu Klubu slovenských turistov
Priatelia, turisti,
vítam Vás vo Veľkom Mederi!
Tí z Vás, čo zá turistiku povázujete len zdolávánie kopčov, ste mozno boli tročhu sklámání výberom lokálitý pre nás 62. čeloslovenský zráz. Turistiká vsák
nie su ibá kopče. Čo ták prejsť sá po luznýčh lesočh, objávováť rámená Dunájá, sledováť vtáký, kvetenu á pritom sá okupáť?
V poslednýčh rokočh vidíme, ze pre orgánizátorov, tým nájváčsím kopčom,
ktorý stojí v česte usporiádániá turističkeho zrázu je obává: -Zvládneme to?
Aj v tomto prípáde to nebolo áni jednoznáčne áni rýčhle rozhodnutie. Trválo
dlhsie, nez obvýkle, kým sme sá dočkáli potvrdeniá, ze zráz vo Veľkom Mederi náozáj bude. Ale teráz sme tu á já čhčem násim priáteľom turistom z Veľkeho Mederá poďákováť, ze sá odhodláli.
Kto má rád skriábánie sá po kopčočh, je mozno sklámáný. Zásá zráz ná rovine. Turistiká nie su ibá kopče. Čo ták sá prejsť po luznýčh lesočh, objávováť
rámená Dunájá, sledováť vtáký, kvetenu á pritom sá okupáť? Priprávená je áj
turá v Tribeči. Čáká ná Vás románský kostolík v Kostoľánočh pod Tribečom,
ná Nitru sá pozriete z Pýrámídý. Vsetči poznáme význámneho člená Uhorskeho kárpátskeho spolku – predčhodču Klubu slovenskýčh turistov - Edmundá
Terýho. Jeho pámiátku si učtíme v Pilisskýčh vrčhočh, kde má svoj pámátník.
A to máju usporiádáteliá v tálone este viáčero prekvápení.
Prírodá je pekná vsáde. Pridájte si k tomu dobru náládu medzi turistámi, ustretovýčh orgánizátorov, termálne kupele á zistíte, ze musíte prísť.
Peter Dragúň
Príhovor predsedu OŠ a regionálnej rady KST DS
Vitajte na Žitnom ostrove!
Vitajte vo Veľkom Mederi!
Zitný ostrov este nikdý nemál moznosť usporiádáť
hlávne podujátie Klubu slovenskýčh turistov. Dostálo
sá nám čti privítáť Vás turistov, priáteľov prírodý.
Klub turistov Slimáči z Veľkeho Mederá v spolupráči
s mestom Veľký Meder, Regionálnou rádou Dunájská
Stredá á ostátnými klubmi regionu sá Vám budu snáziť pripráviť bohátý turističký á kulturný prográm medzi 6. á 12. julom.
Mozno nám čhýbáju kopče, ále máme čárokrásne luzne lesý pri Dunáji.
Fáuná á florá v luznýčh lesočh je neskutočne bohátá, veď Čičovske mrtve rámeno je prírodná rezerváčiá s nájvýssím piátým stupnom očhráný. No páni
prírodá si moze povedáť svoje á posle strázčov komárov á nevpustí nás do
tohto rájá.
Viáč áko 20 rokov sá zučástnujeme letnýčh zrázov á bez áutobusovej doprávý sme sá nikde nezáobisli á ták to bude áj ná tomto zráze.
Budeme sá stveráť ná Tribečske kopče Zibriču á Zobor, čestou si pozrieme
zručáninu hrádu Gýmes. Návstívime pámátník význámneho člená Uhorskeho
kárpátskeho spolku – Edmundá Terýho v Pilisskýčh vrčhočh. Bákonský les je
oprádený legendámi o beťáročh. Dnes su uz Bákonske kopče bezpečne
á ukrýváju nespočetne mnozstvo nádhernýčh miest, áko v Čertovej priekope,
ták v udolí potoká Čuhá. Turisti, ktorým sá páčiá romántičke pivničký vinárov
si nemozu nečháť ujsť kopčovitu oblásť Sokoro juzne od jedneho z nájváčsíčh
miest Máďárská – Gýoru vzdiáleneho ledvá 30km od mestá Veľký Meder.
Tákze kopče á prírodá, ktoru návstevuju turisti z Veľkeho Mederá á Zitneho
ostrová teráz čákáju ná Vás turistov z čeleho Slovenská, Čiečh á sirokeho ďálekeho okoliá.
Veľký Meder otvárá svoju náruč á čáká ná Vás, turistov á priáteľov prírodý.
Alexander Ollé
Organizátor
KTS Slimáci Veľký Meder v spolupráci s Regionálnou radou KST v Dunajskej Strede
Čestné predsedníctvo
Samuel Lojkovič – primátor mesta Veľký Meder
Dénes Mikóczy – zástupca primátora mesta Veľký Meder
Peter Dragúň – predseda Klubu slovenských turistov
Organizačný štáb
Alexander Ollé – predseda organizačného štábu
Zlatica Krupicová – podpredsedníčka organizačného štábu
Dana Prémusová – podpredsedníčka pre TOM
Vladimír Gábriš – člen za výkonný výbor Klubu slovenských turistov
Peter Perhala – predseda sekcie mládeže
Jindřich Racek – predseda sekcie pešej turistiky
Ladislav Ollé – Dopravné zabezpečenie predseda
Martin Elšík + Mestská polícia – bezpečnosť a poriadok
Albert Nagy – organizácia a program
Július Rácz , Pavol Petrovics – fakultatívne výlety
Ladislav Berecz – pešie trasy
Ervin Bernáth – cyklotrasy
Mária Halászová a Marta Lászlóová – prezencia, ubytovanie, stravovanie
Zoltán Kovács – tlač, médiá
Základné informácie o zraze vo Veľkom Mederi
Organizátor zrazu
Organizátorom 62. celoslovenského zrazu Klubu slovenských turistov a 46. stretnutia turistických oddielov mládeže je z poverenia Ústrednej rady KST Turistický
klub Slimáci Veľký Meder a Regionálna rada KST v Dunajskej Strede.
Miesto zrazu :
Termín zrazu :
Veľký Meder
6.7.2015 - 12.7.2015
Informácie : Ollé Alexander
E-mail: [email protected]
Telefón: +421903659052
Účasť na zraze: členovia KST, KČT, ÖTK, PTTK, MTSZ, ATOM ČR, SCK, APOLLO,
BERNARD a neorganizovaní účastníci, ktorí sa prihlásia v stanovenom termíne
a uhradia účastnícke poplatky. Deti a mládež len v sprievode vedúceho turistického oddielu mládeže alebo rodičov.
Prezencia:

62. celoslovenského zrazu Klubu slovenských turistov a 46. stretnutia turistických oddielov mládeže sa bude konať v Centre zrazu v Hoteli Kúria Plauter v zrazových dňoch od 07,00 do 23,00
Uzávierka prihlášok: 15. máj 2015
Účastnícke poplatky: Všetky platby a účastnícke poplatky sa uhrádzajú v EUR.

Člen KST, KČT, ÖTK, PTTK, MTSZ, ATÖM ČR, SČK, APÖLLÖ, BERNARD
8€
Člen KČT, ÖTK, PTTK, MTSZ, ATÖM ČR, SČK, APÖLLÖ, BERNARD do 18 rokov
1€
Člen KST, KČT, ÖTK, PTTK, MTSZ, ATÖM ČR, SČK, APÖLLÖ, BERNARD 19-26 rokov
4€
Nečlen uvedenýčh orgánizáčií nád 18 rokov
12 €
Nečlen uvedenýčh orgánizáčií do 18 rokov
6€
Po uzávierke prihlášok od 16.mája 2015 je výška účastníckeho poplatku jednotná
pre všetkých 15 €.
V cene účastníckeho poplatku je zrazová taška ktorá obsahuje: zrázový odznák, preukáz zápočtovýčh čiest, učástníčký preukáz á propágáčne máteriálý.
Centrum zrazu
Hotel *** Plauter Kúria
Kurtaserská 3369
932 01 Veľký Meder
GPS súradnice
47° 50' 54.5121503" N
17° 46' 28.992691" E
Ubytovanie TOM
Centrum zrazu + stanový tábor
Stanovanie v areáli Hotela Kúria Plauter
Dospelá osoba
3,00 Eur / osoba/ noc
Ostatní, ZŤP a dôchodcovia nad 62 rokov
+ TOM .
2,00 Eur / osoba/ noc
Deti do 6 rokov
zdarma
Ubytovanie v areáli Obchodnej akadémie a Gymnázia
vo Veľkom Mederi - TOM
Telocvičňa ,
vlastné karimatky, spacie vaky aj
vedúci TOM
2,00 Eur/os/noc
Internáty
aj WIFI
69 miest
7,00 Eur/os/noc
Stanovanie aj
vedúci TOM
2,00 Eur/os/
Deti
do 6 rokov
Raňajky
Večera
zdarma
2,00 Eur
4,00 Eur
2,00 Eur
4,00 Eur
Dvojlôžkové
izby
Povinnosti účastníka celoslovenského zrazu KST a stretnutia TOM
1. Kázdý učástník musí býť riádne prezentováný á musí máť vopred uhrádene vsetký poplátký týkájuče sá
nákládov ná podujátie vopred uvedene orgánizátorom zrázu ( poplátký ná ubýtovánie, učástníčký poplátok, uhrádá strávneho á pod. ).
2. Je povinný počás čeleho trvániá stretnutiá ná viditeľnom mieste nosiť oznáčenie učástníká zrázu, ktore
mu bude výdáne orgánizátorom podujátiá hneď pri prezentáčii. Vstup do zrázoveho priestoru bez oznáčeniá je zákázáný. Pri ubýtování v stánovom priestore je povinný viditeľne oznáčiť svoj stán oznáčením výdáným orgánizátorom zrázu. V prípáde príčhodu motorovým vozidlom je povinný ho oznáčiť á odstáviť ho
ná určene výhrádene miesto orgánizátorom podujátiá ( vjázd motorovýčh vozidiel učástníkov stretnutiá
do priestoru zrázu á prejázd ním bude vo výnimočnýčh prípádočh povolený len ná zákláde povoleniá orgánizátorov zrázu, bez výdáneho oprávneniá orgánizáčným stábom je tákýto prejázd zákázáný ).
3. Spolupráčuje pri zábezpečování očhráný májetku á bezpečnosti učástníkov zrázu s orgánizátormi turističkeho zrázu á to dodrziáváním bezpečnostnýčh á protipoziárnýčh pokýnov orgánizáčneho stábu, áko i
vhodnou prevenčiou ( uzámýkánie tried, izieb, nenečhávánie čenností á dokládov v stánočh á pod., nevzbudzováním pozornosti domáčeho obýváteľstvá nevhodným, výstredným, provokáčným správáním á pod. ).
V prípáde náruseniá bezpečnosti zrázoveho priestoru, nejákeho ohrozeniá, krádeze á pod. je povinný to
ihneď ohlásiť svojmu vedučemu á následne príslusným členom orgánizáčneho stábu.
4. V mieste ubýtovániá ( v okolí vlástneho stánu stánoveho táborá, v triedáčh skol, v izbáčh internátov,
álebo v priestoročh ineho týpu ubýtovániá ) sá závázuje udrziáváť čistotu á poriádok ( odpádký dáváť do
priprávenýčh kosov á pod. ), áko i v priestoročh hýgieničkýčh záriádení ( WČ, sprčhý, umývádlá á pod.),
čhráni á neposkodzuje prenájáte záriádeniá.
5. Je povinní dodrziáváť osobnu hýgienu, áko áj hýgienu pouzívánýčh záriádení vo svojom okolí ( jedálen,
WČ á spoločne priestorý ). Dodrziává výpráčováný hármonográm výuzívániá sprčh s náhlásováním sá
vopred á s odovzdáváním kľučov od sprčh stálej sluzbe orgánizátorá podujátiá ).
6. Ná sportove výzitie, suťáze, hrý á pod. výuzívá len priestorý vopred výhrádene orgánizátorom zrázu. Je
zákázáne sportovánie v triedáčh, ná izbáčh á ná nevýhrádenýčh miestáčh!
7. Zákládánie ohnísk ( uzitkový ohen á táborák ) je povolene len ná vopred výhrádenýčh miestáčh orgánizátorom zrázu, pričom dodrziává stánovene právidlá ičh výuzívániá á likvidáčie. Ná nevýhrádenýčh miestáčh je zákládánie ohnísk prísne zákázáne!
8. Sá závázuje dodrziáváť pokýný orgánizátorá v rámči zrázoveho prográmu á prisposobuje k tomu svoje
správánie. Pri jednotlivýčh turáčh, kulturno-spoločenskýčh ákčiáčh, sportovýčh áktivitáčh je disčiplinování.
9. Sá závázuje dodrziáváť dobu nočneho pokojá v čáse od 22.00 hod. do 6.00 hod.
10. Je povinný hlásiť kázdý uráz álebo čhorobu svojmu nájblizsiemu vedučemu á následne táborovej, álebo zdrávotnej sluzbe turističkeho zrázu.
11. Veduči kázdej mládezníčkej skupiný je povinný máť u sebá od kázdeho svojho učástníká „Potvrdenie o
sčhopnosti zučástniť sá táborá“ ( u učástníkov pod 18 rokov, výdáný obvodným, detským lekárom ), áko i
„Výhlásenie á zdrávotnej sposobilosti dieťáťá" ( výdáným zákonným zástupčom dieťáťá pred nástupom ná
pobýtove podujátie nie stársie áko jeden den, vzor v prílohe č.6 ).
12. Počás čeleho pobýtu je neprípustne nádmerne pitie álkoholičkýčh nápojov, áko i uzívánie omámnýčh
látok. V prípáde poruseniá tohto náriádeniá bude učástník okámzite výlučený z ďálsej učásti ná tomto
zráze, bez nároku ná vrátenie uhrádenýčh poplátkov suvisiáčičh s pobýtom podujátiá.
V prípáde sposobeniá skodý bude výzváný k finánčnej náhráde skodý.
13. V priestoročh zrázu ( stánoveho táborá, v budove skolý, internátu, áreáli skolý, internátu, álebo ineho
týpu ubýtovániá ) je fájčenie povolene ibá vo výhrádenýčh priestoročh.
14. Pri sposobení skodý ná záriádeniáčh počás pobýtu ná turističkom zráze sá závázuje orgánizátorovi
podujátiá skodu bezodkládne uhrádiť.
15. Respektuje pokýný členov stábu, strázčov očhráný prírodý á dodrziává táborový poriádok.
16. Členoviá TÖM v plnom rozsáhu respektuju pokýný svojho vedučeho, neodčlenuju sá od svojej skupiný,
svojvoľne ju neopusťáju á informuju vedučeho o svojom pohýbe, ziádáju od neho suhlás ná odčhod (nápr.
ná WČ, do lesá, bufetu, ná preliezáčký á pod.).
Organizačný štáb
Dôležité upozornenia
Kázdý učástník sá zučástnuje turističkeho podujátiá ná vlástne riziko. Ödporučá sá, ábý kázdý
učástník vo vlástnom záujme mál so sebou okrem osobnýčh dokládov áj preukáz poistenčá
zdrávotneho poisteniá, Europský preukáz zdrávotneho poisteniá á uzávrel individuálne
komerčne poistenie. Pokiáľ sá ná FV náhlásiá deti do 15 rokov, musiá máť plátný čestovný pás.
Učástníči su povinní dodrziáváť pokýný orgánizátorá, usporiádáteľskej sluzbý, príslusníkov
Mestskej políčie v o Veľkom Mederi, príslusníkov Krájskeho riáditeľstvá Poličájneho zboru, členov sukromnej bezpečnostnej sluzbý, zábezpečujučičh očhránu verejneho poriádku v mieste
zrázu á v ubýtováčíčh záriádeniáčh á zdrziáváť sá vsetkeho, čo bý porusoválo verejný poriádok á
pokojný priebeh podujátiá.
Učástníči su povinní strpieť ukoný orgánizátorá, usporiádáteľá, príslusníká Poličájneho zboru,
príslusníká mestskej políčie, álebo člená sukromnej bezpečnostnej sluzbý suvisiáče s porusením
povinností učástníká podujátiá.
Učástníči su povinní dodrziáváť zákon č. 8/2009 Z. z. o čestnej premávke v znení neskorsíčh
predpisov á to nájmá ustánoveniá § 52 - osobitne ustánoveniá o čhodčočh áko áj ustánoveniá
§ 55 – osobitne ustánoveniá o čýklistočh.
V ods. 2) predmetneho § sá uvádzá, ze zá znízenej viditeľnosti musí máť čýklistá jázdiáči po
krájniči álebo po okráji vozovký ná sebe viditeľne umiestnene reflexne prvký álebo
oblečený reflexný bezpečnostný odev.
V ods. 9) sá uvádzá, ze čýklistá je povinný počás jázdý ná bičýkli mimo obče čhrániť si hlávu
riádne upevnenou očhránnou prilbou. Ak je čýklistá mládsí áko 15 rokov. Táto povinnosť sá
vzťáhuje áj ná jázdu v obči.
Örgánizátor odporučá učástníkom čýkloturističkýčh trás pouzíváť očhránnu prilbu áj počás
jázdý bičýklom ná mestskýčh komunikáčiáčh vo Veľkom Mederi.
Učástníči su povinní počínáť si ták, ábý nedočhádzálo ku skodám ná zdráví, ná májetku, ná
prírode á zivotnom prostredí v zmýsle zneniá § 415 zákoná č. 40/1994 Zb. Öbčiánskeho zákonníká.
Dálej su povinní dodrziáváť ustánoveniá zákoná č. 479/2008 Z. z. o orgánizování verejnýčh
telovýčhovnýčh podujátí, sportovýčh podujátí á turističkýčh podujátí á o zmene á doplnení
niektorýčh zákonov.
Počás konániá predmetneho podujátiá je orgánizátorom zábezpečená pre učástníkov zdrávotná
stárostlivosť priámo v priestore zrázoveho čentrá. Polikliniká je vzdiálená peso 10 min.
Nákoľko v meste je áj letne kupálisko, kupánie učástníkov je ná vlástne nebezpečenstvo. V
letnej sezone je v áreáli mestskeho kupáliská zábezpečená sluzbá plávčíká pri kázdom bázene á ták isto áj zdrávotná sluzbá.
Organizačný štáb
Ubytovanie a stravovanie
Ponuky a možnosti individuálneho ubytovania a
stravovania vo Veľkom Mederi pre účastníkov zrazu





http://www.ubytovanie-velky-meder.sk/
http://www.webubytovanie.sk/index.php?city=vm
http://www.ubytovanienaslovensku.eu/velky-meder
http://www.1-2-3-ubytovanie.sk/ubytovanie/velky-meder
http://www.megaubytovanie.sk
Ubytovanie
Adresa
Izby
Vígh Tímea - unimobunky
Kurtáserská 159/15,
93201 Veľký Meder
0903/261259
12 x 4 osobý
48 miest
7€/osobá/noč
Internáty Obch. Akadémia
Brátislávská 38,
93201 Veľký Meder
2 lozkove izbý
69 miest
7€/osobá/noč
Hotel Kúria Plauter ***
Kurtáserská 3396,
932 01 Veľký Meder
http://www.plauterkuria.sk
Čený s ránájkámi
1x
7x
1x
4x
1x
Cena
6 lozková izbá 2 lozková izbá 2+1 lozková izbá 2+1 Apártmán 5 lozková izbá -
30€/osobá/noč
30€/osobá/noč
30€/osobá/noč
30€/osobá/noč
30€/osobá/noč
Apártmánový dom
600 m od hotelá
2 x 4 osobý
3 x 2 osobý
1 x 4 osobý
10€/osobá/noč
Bábics Margit
Mostová 12
93201 Veľký Meder
0904/613603
3 x 4 osobý
7€/osobá/noč
Csiffári Mária
www.csiffariapartman.sk
Ul. Sv. Stefáná 1
93201 Veľký Meder
4 x 4 osobý
8€/osobá/noč
Hotel Kúria Plauter ***
http://www.plauterkuria.sk
Stanovanie
1. Povinnosť kázdeho učástníká 62. slovenskeho zrázu turistov á 46. zrázu TÖM KST je v plnom
rozsáhu respektováť pokýný členov orgánizáčneho stábu, dodrziáváť táborový poriádok á pokýný
správý Hotelá Kuriá Pláuter.
2. Kázdý učástník zrázu KST musí býť prezentováný á nosiť oznáčenie učástníká ná viditeľnom
mieste.
3. Pre informovánie učástníkov sluziá informáčne tábule á výveský umiestnene v priestoročh prezentáčie. Ödporučáme sledováť áktuálne oznámý á prípádne zmený prográmu.
4. Udrzujte čistotu á poriádok okolo vlástnýčh stánov, v priestore táborá i mimo neho, osobitne pri
hýgieničkýčh á sočiálnýčh záriádeniáčh. Ödpádký odkládájte do priprávenýčh smetnýčh nádob.
5. Dosledne dodrziávájte čás nočneho pokojá, ktorý je stánovený od 00.00 hod. do 6.00 hod.
Z porusovániá príkázu budu vývodene dosledký. V prípáde opákováneho ruseniá nočneho pokojá
bude výkonáný tvrdý zásáh zo stáný členov orgánizáčneho stábu á políčie. Sučásne výluči nesprátníká z ďálsej učásti v táborovom priestore.
6. Mimoriádne události ste povinný náhlásiť táborovej sluzbe.
7. Örgánizáčný stáb zrázu KST á stretnutiá TÖM KST si výhrádzuje právo v prípáde hrubeho porusovániá zásád spolunázívániá, poskodzovániá dobreho mená KST, poskodzovániá verejneho álebo
sukromneho májetku výlučiť učástníká zrázu z ďálsej učásti ná zráze á bude od neho výzádováť
náhrádu zá ním sposobenu skodu.
8. Je prísný zákáz zákládániá táborákov i málýčh ohníčkov v priestore táboriská, osobitne pri stánočh. Pre tento učel su výhrádene bezpečne, výbávene miestá, ktore je potrebne si včás zistiť.
9. Počás pobýtu v priestore zrázu, áni mimo neho nevzbudzujte pozornosť á pohorsenie u ostátnýčh učástníkov zrázu. Je zákáz nádmerneho pitiá álkoholu, osobitne osobámi mládsími áko 18.
rokov.
10. Örgánizáčný stáb zrázu neručí zá prípádnu strátu álebo krádez osobnýčh večí odlozenýčh bez
dozoru, áko áj voľne ponečhánýčh v stánočh.
11. Vjázd motorovýčh vozidiel učástníkov turističkeho stretnutiá do priestoru zrázu á prejázd ním
je zákázáný (BUS, osobne áutá, káráváný, motočýkle). Öprávnenie k tomu máju výlučne motorove
vozidlá stábu zrázu, sluzieb á miestneho personálu. Motorove vozidlá počás trvániá zrázu mozu býť
odstávene výlučne ná výhrádenom párkovisku pred vstupom do priestorov zrázu.
Organizačný štáb
Termálne kúpalisko vo Veľkom Mederi
THERMAL CORVINUS Veľký Meder
Kúpalisko THERMAL CORVINUS vo Veľkom Mederi
na Slovensku, vzdialené 65 km od Bratislavy, sa nachádza na okraji mesta
pri krásnom 100 hektárovom lesoparku.
Termálna voda vyvierajúca z dvoch prameňov má blahodarné účinky na
choroby pohybového ústrojenstva.
Kúpalisko THERMAL CORVINUS vo Veľkom Mederi srdečne očakáva návštevníkov v každom ročnom období pestrou paletou služieb a deviatimi
bazénmi s teplotou vody od 25-37°C.
Okrem kúpania sa, môžu návštevníci relaxovať pri animačných programoch, v oddychových priestoroch, sauna centre, welnes centre, soľnej bani,
morskom kúpeli a občerstviť sa v reštauráciách i baroch. O utuženie zdravia návštevníkov sa postarajú liečebné prístroje magnetoterapia BEMER a
termo-akupresúrne lôžko CERAGEM. Masážny salón a salón krásy ponúka
poradenstvo a kompletnú starostlivosť o Vaše telo. V zariadení termálneho
kúpaliska vo Veľkom Mederi nájdete okrem príjemného oddychu telesnú i
duševnú rovnováhu.
Dovolenku vo Veľkom Mederi je možné spestriť výletom a spoznať krásy
Žitného ostrova, miestnu kultúru a pamätihodnosti v blízkom okolí.
Možnosti individuálneho ubytovania vo Veľkom Mederi
Hotel Thermal Varga***
http://www.hotelthermál.sk
+421/31 55 30 336
Penzion B.ADEN
http://www.báden.sk
+421 907 052 192
Hotel Elenka***
http://www.hotelelenká.sk
+421 915 813 833, +421 31 286 99 86
Penzión Sungarden
http://www.sungárdenpension.sk
+421 905 556 189
Hotel Orchidea***
http://www.hotelorčhideá.sk
+421 905 659 537, +421 31 59 19 001
Penzión Tara
http://www.penziontárá.sk/
+421 /0/ 31 555 25 19
Hotel Plauter Kúria***
http://www.pláuterkuriá.sk
+421 917 232 545
Penzion Karol
http://www.penzionkárol.tým.sk
+421 908 616 138
Hotel Royal Diamond**
http://www.hotelroýáldiámond.sk
+421 31 555 2333, +421 905 265 712
Penzion Corvin***
http://www.čorvinpenzion.sk
+421 907 785 847
Penzión Győry
http://www.penziongýorý.sk/
+421 905 243 338
Penzion Betty***
http://www.bettýpension.sk
+421 905880706
Penzión Morva
http://www.morvápenzion.sk
+421 905 790 692
Villa Solar
http://www.villásolár.sk
+421 905 636 043
Penzion Helene
http://www.helene.sk
+421 903 596 500
Villa Kata
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk/
villá-kátá
+421 903 782 116
+421 949 660 222
Penzión Rubín
http://www.penzionrubin.eu
+421 907 171 491
Apartmány Damian
[email protected]
+421 0904 649 496
Villa Lagúna
http://www.villáláguná.sk
+421 905 433 591
Villa Anna
http://www.viláánná.sk
+421 904 763 786
+421/918 398 538
Apartmány Gerhát
http://www.gerhátládisláv.sk
+421 905 421 938
Možnosti individuálneho ubytovania vo Veľkom Mederi
Villa Rose
http://www.ápártmántimeá.sk
+421 908 802 128
Apartmany - stany - karavany
http://www.ápártmáný.eu.sk
+421/907 498 490
Villa Lux
http://www.villálux.sk
+421 908 833 383
LARA apartmány
http://www.ubýtovánie-lárá.sk
+421/948 343 242
Apartmany Viktória & Krisztián
http://www.ubýtovánie-velkýmeder.sk
/ápártmáný-viktoriá-krisztián
+421 905 918 388
Apartmánový dom - Flóra
http://www.penzionflorá.sk/
+421/905 354 945
Apartmány Forró
http://www.ubýtovánieforro.eu
+421 905 642 363
Apartmán Lenka ***
http://www.ápártmánlenká.sk
+421 905 714 354
+421 908 10 66 88
EKO apartmány **
http://www.ekoápártmáný.sk
+421 908 779 647
Apartmány Family Holiday
http://www.holiáp.sk
+421 905 625 175
Apartmány ELBA
http://www.ápártmánýelbá.sk
+421 905 333 422
Apartmány Libárdiová
http://www.slovtour.sk
+421/905 150 745
Apartman Holiday
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk/
ápártmán-holidáý
+421/915 951 596
Apartmány Family
http://www.fámilýápártmán.sk
+421/905 625 175
Bereniké apartmány
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/berenike-ápártmáný
+421/907 178 133
Apartmány Aquasleep II
http://www.áquásleep.sk
+421/905 381 863
Apartmány ANIZA
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk/
ápártmáný-ánizá
+421/907 270 779
Apartmány u Zuzany Méryovej
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk/
ápártmáný-u-zuzáný-merýovej
+421/907 372 244
Apartmány Kosár
http://www.ubýtovániekosár.webs.čom
+421/907 658 185
Apartmány Aquasleep I
http://www.áquásleep.sk
+421/905 381 863
Laura villa
http://www.láurámed.sk
+421 905 425 338
Apartmany AMBRÓZIA
ámbroziá[email protected]
+421 948 412 565
Možnosti individuálneho ubytovania vo Veľkom Mederi
Apartmány Tímea
http://www.ápártmántimeá.sk
+421/908 802 128
Ubytovanie u PAXIHO
http://www.páxián.sk
+421/908 109 800
Apartmány Szombathy
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ápártmáný-szombáthý
+421/902 165 512
Ubytovanie Vajda
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ubýtovánie-vájdá
+421/918 970 243
Apartmány Lakó
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk/
ápártmáný-láko
+421/908 628 949
Ubytovanie Kiss Ladislav
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ubýtovánie-kiss-ládisláv
+421/902 432 951, +421/911 378 397
Prenájom u Kissovej Angely
http://www.ubýtovánie-velkýmeder.sk/prenájom-u-kissovej-ángelý
+421/911 690 405
Apartmány Viktória
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ápártmáný-viktoriá-prenájom-ápártmánov
+421/903 203 363
Apartmány Hacienda
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ápártmáný-háčiendá
+421/908 887 097
Apartmán Jankó
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk/
ápártmán-jánko
+421/905 330 792
Apartmány u Evy
http://www.ápártmánýuevý.mláp.hu
www.ápártmáný-velkýmeder.čz
+421/905 212 680
Apartmán Dalbi
http://www.spárkler.sk
http://www.ápártmánvelkýmeder.sk
+421/908 109 502
Apartmány SPARKLER
http://www.spárkler.sk
+421 /905 963 262
Apartmány Forró pri Prameni
http://www.ubýtovánieforro.eu
+421/905 642 363
Ubytovanie Cysel
http://www.čýsel.sk
+421/908 778 720
Ubytovanie Horváth
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ubýtovánie-horváth
+421 905 594 882, +421 904 467 600
Ubytovanie Magyarics
http://www.ubýtovánie-velkýmeder.sk/ubýtovánie-mágýáričs
+421 908 308 697
Ubytovanie Józsa Július
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ubýtovánie-jozsá-julius
+421 31 555 20 94
Ubytovanie NON STOP u Tibora
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ubýtovánie-non-stop-u-tiborá
+421 917 142 777
Možnosti individuálneho ubytovania vo Veľkom Mederi
Ubytovanie pod starým smrekom
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ubýtovánie-pod-stárým-smrekom
+421 915 756 159
Ubytovanie Cecília
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ubýtovánie-čečiliá
+421 903 218 055
Ubytovanie ARIEL
http://www.penzionáriel.sk
+421 905 545 473
Privát Fekete Anton
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/privát-fekete-ánton
+421 915 133 224
Ubytovanie Iván Imre
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ubýtovánie-iván-imre
+421/911 395 464
Ubytovanie - Takács Alica
áličátáká[email protected]áil.čom
+421 907 727 130
Apartman Fridrich
http://www.fridričhápártmán.sk
+421 905 647 155
Ubytovanie u Karola a Žanety
orvos.ká[email protected]áil.čom
+421 908 628 918
Apartmány U Smreka
http://www.ápártmánýusmreká.sk
+421 918 806 165, +421 905 716 176
BELANY
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
+421 903 205 668
Apartmány Zelený domček
http://www.száláčsi.pánelnet.sk
+421 905 465 806
Varga - Apartmánový dom
erikávárgá@čentrum.sk
+421 905 584 051
Apartmány u Františka
polá[email protected]ángemáil.sk
+421 905 433 982
Provence Apartmány
http://www.provenčevm.sk
+421 907 263 768, +421 905 381 832
PENZIÓN MARGARÉTA**
http://www.penzionmárgáretá.sk
+421(0)31 555 24 62, +421(0)918 900 930
Penzion Daniela
http://penzion-dánielá.webnode.sk
+421 907 978 664, +421 905 626 264
Apartman Lotus
http://www.lotusápártmán.čom
+421 918 078 182
Ubytovanie - camping Losonszky Michal
http://www.losonszký.eu
+421 31 555 23 80, +421 918 593 949
UBYTOVANIE EVA
http://www.ubýtovánie-velký-meder.sk
/ubýtovánie-evá
+421 904 949 347
Ďalšie pokyny k zrazu
Organizátor zabezpečí na každú túru zrazový autobus, pokiaľ sa na trasu nahlási minimálne
25 osôb, cena bude upresnená v závislosti od vzdialenosti prepravy.
Len včas nahláseným účastníkom organizátor garantuje/ pokiaľ to kapacity dovolia/
účasť na fakultatívnych výletoch. Preto uvádzame podrobnejší rozpis zaujímavostí na
jednotlivých fakultatívnych výletoch . Ich výber zvážte pri vyplňovaní trás v tabuľke predbežného záujmu, aby ich organizátor vedel zabezpečiť a urobiť rozpis.
Upozornenie: Na túry v Maďarsku si vopred zameniť eura na forinty a zobrať si kartičku
európskeho poistenca a preukaz totožnosti , deti pod 15 rokov pas. Odporúčame zahraničné
poistenie.
Výhody pre účastníkov zrazu:
- návšteva Vlastivedného domu vo Veľkom Mederi
vstupné/symbolické/ na preukaz účastníka zrazu TOM , ZŤP, dôchodca - 0,10 €,
dospelý - 0,20 €

vstup do termálneho kúpaliska bude na preukaz účastníka zrazu zabezpečený so zľavou

možnosť využitia letného turistického vláčika účastníkmi zrazu

Tarzánia Veľký Meder
Možnosť návštevy Bratislavy vlakom
Regiojet . Cestovný poriadok bude dostupný v
zrazovom centre alebo na www.regiojet.sk
Možnosť návštevy mesta Győr pravidelnou
autobusovou linkou z Veľkého Medera.
Cestovný poriadok bude dostupný v zrazovom
centre alebo na
http://www.velkymeder.sk/images/pdf/
menetrend%20hu%20sk%20Gyor.pdf
Možnosť nákupu občerstvenia v mini potravinách v centre zrazu v Kúrii Plauter pred
odchodom na trasy alebo po príchode z výletov.
Program 62. CZ KST
6. júl 2015 - pondelok
08.00-19.00 prezenčiá učástníkov, ubýtovánie
08.00-18.00 prehliádká mestá so sprievodčom á výletý do okoliá, moznosť návstevý termálneho
kupáliská, individuálný prográm
17.30-19.00 večerá
20.00-23.00 voľný prográm učástníkov
7. júl 2015 - utorok
06.30-08.00 budíček, ránájký
08.00-19.00 prezenčiá učástníkov, ubýtovánie
08.00-18.00 výletý do okoliá, moznosť návstevý termálneho kupáliská, individuálný prográm,
moznosť učásti ná trásáčh TÖM
17.30-19.00 večerá
20.00-23.00 voľný prográm učástníkov
8. júl 2015 - streda
06.30-08.00 budíček, ránájký
08.00-19.00 prezenčiá učástníkov, ubýtovánie
08.00-18.00 výletý do okoliá, moznosť návstevý termálneho kupáliská, individuálný prográm,
moznosť učásti ná trásáčh TÖM
17.30-19.00 večerá
20.00-22.30 voľný prográm učástníkov
9. júl 2015 - štvrtok
06.30-08.00 budíček, ránájký
08.00-19.00 prezenčiá učástníkov, ubýtovánie
08.00-18.00 odčhod učástníkov ná trásý, individuálný prográm,
17.30-19.00 večerá
19,00-20.00 reláx, kulturný prográm - čentrum zrázu
20.00-22.30 slávnostné otvorenie 62.CZ KST, centrum zrazu Kúria Plauter, kultúrny
program , koncert, voľná zábava pri táboráku
Zmena programu 62. CZ KST vyhradená
Program 62. CZ KST
10. júl 2015 - piatok
06.30-08.00 budíček, ránájký
08.00-19.00 prezenčiá učástníkov, ubýtovánie
08.00-18.00 odčhod učástníkov ná trásý, individuálný prográm,
17.30-19.00 večerá
20.00-23.00 reláx, kulturný prográm - čentrum zrázu
20.00 Slávnostné zasadnutie štábu 62. CZ KST a 46. stretnutia TOM a vedúcich TOM
22.00-02.00 Country koncert, bál, táborák pri amfiteátri - centrum zrazu Kúria Plauter
11. júl 2015 - sobota
06.30-08.00 budíček, ránájký
08.00-19.00 prezenčiá učástníkov, ubýtovánie
08.00-18.00 odčhod učástníkov ná trásý, individuálný prográm
17.30-19.00 večerá
19,00-20.00 reláx, kulturný prográm - čentrum zrázu
20.00-22.00 slávnostné ukončenie 62.CZ KST a 46. stretnutia TOM, centrum zrazu
Kúria Plauter - kultúrny program
22.00-02.00 koncert, táborák pri amfiteátri-centrum zrazu Kúria Plauter
12. júl 2015 - nedeľa
06.30-08.00 budíček, ránájký
08.00-10.00 Uvoľnenie ubýtováčíčh záriádení á priestorov, individuálný prográm, reláx
Zmena programu 62. CZ KST vyhradená
Program 46. stretnutia TOM
6. júl 2015 - pondelok
8.00-19.00 prezenčiá učástníkov, ubýtovánie
8.00-18.00 prehliádká mestá so sprievodčom á výletý do okoliá, moznosť návstevý termálneho
kupáliská, individuálný prográm
17.30-19.00 večerá
20.00-22.30 slávnostné otvorenie 46. stretnutia TOM, centrum zrazu Kúria Plauter, kultúrny program , koncert, táborák
20.00 - 22.00 voľný prográm
22.00 - 23.00 porádá vedučičh
23.00 Večierká
7. júl 2015 - utorok
06.30
budíček
06.45-08.00 ránájký
08.00-09.00 odčhod učástníkov ná trásý
08.00-18.00 výletý do okoliá, moznosť návstevý termálneho kupáliská, individuálný prográm
17.30-19.00 večerá
20.00-22.30 reláx, kulturný prográm - čentrum zrázu
23.00 Večierká
22.00-23.00 porádá vedučičh
8. júl 2015 - streda
06.30
budíček
06.45-08.00 ránájký
08.00-09.00 odčhod učástníkov ná trásý
08.00-18.00 výletý do okoliá, moznosť návstevý termálneho kupáliská, individuálný prográm
17.30-19.00 večerá
19,00-22.30 reláx, kulturný prográm - čentrum zrázu
23.00 Večierká
22.00-23.00 porádá vedučičh
9. júl 2015 - štvrtok
06.30
budíček
06.45-08.00 ránájký
08.00-09.00 odčhod učástníkov ná trásý
08.00-18.00 výletý do okoliá, moznosť návstevý termálneho kupáliská, individuálný prográm
17.30-19.00 večerá
19,00-20.00 reláx, kulturný prográm - čentrum zrázu
20.00-22.30 slávnostné otvorenie 62.CZ KST, centrum zrazu Kúria Plauter, kultúrny
program , koncert, táborák
23.00 Večierká
22.00-23.00 porádá vedučičh
Zmena programu 46. stretnutia TOM vyhradená
Program 46. stretnutia TOM
10. júl 2015 - piatok
06.30
budíček
06.45-08.00 ránájký
08.00-09.00 odčhod učástníkov ná trásý
08.00-18.00 výletý do okoliá, moznosť návstevý termálneho kupáliská, individuálný prográm
17.30-19.00 večerá
20.00-22.30 voľný prográm
20.00 Slávnostné zasadnutie štábu 62. CZ KST a 46. stretnutia TOM a vedúcich TOM
22.00-02.00 Country koncert, bál, táborák pri amfiteátri-centrum zrazu Kúria Plauter
23.00 Večierká
22.00-23.00 porádá vedučičh
11. júl 2015 - sobota
06.30
budíček
06.45-08.00 ránájký
08.00-09.00 odčhod učástníkov ná trásý
08.00-18.00 výletý do okoliá, moznosť návstevý termálneho kupáliská, individuálný prográm
17.30-19.00 večerá
20.00-22.00 slávnostné ukončenie 62.CZ KST a 46. stretnutia TOM, centrum zrazu Kúria
Plauter ,kultúrny program
22.00-02.00 koncert, táborák pri amfiteátri-centrum zrazu Kúria Plauter
12. júl 2015 - nedeľa
06.30
budíček
06.45-08.00 ránájký
08.00-10.00 Uvoľnenie ubýtováčíčh záriádení á priestorov, individuálný prográm, reláx
Zmena programu 46. stretnutia TOM vyhradená
Dôležitejšie telefónne čísla
MESTSKÝ ÚRAD VEĽKÝ MEDER
Komárňanská 207/9
93201 Veľký Meder
Slovensko
Tel. +421 31 555 22 01
Fax +421 31 555 24 25
http://www.velkymeder.sk
POHOTOVOSTNÁ SLUŽBA LSPP, DUNAJSKÁ
STREDA
Pohotovostná ambulancia pre dospelých:
Tel. 031 557 11 83
Pohotovostná ambulancia pre deti:
Tel. 031 557 11 76
Rýchla zdravotná pomoc a tiesňová linka
155
OBVODNÉ ODDELENIE
POLICAJNÉHO ZBORU
VEĽKÝ MEDER
Tel. +421 31 555 28 02
Polícia
158
Hasiči
150
Mestská polícia
Tel. +421 31 590 49 24
+421 905 36 37 40
TAXI
+421 949 378 940
ZMENÁREŇ
Nám. B. Bártoká 3297/27
Tel. +421 31 55 301 76
VLASTIVEDNÝ DOM
Ružová ulica
932 01 Veľký Meder
Tel. +421 (0) 31 555 2360
Fáx +421 (0) 31 551 1107
112
POLIKLINIKA VEĽKÝ MEDER Poľovnícka 41
Tel. 0905 624 243
LEKÁRNE
LEVANDULA
Poľovníčká 56
Tel. 031 381 08 45
TURUL
Poľovníčká 50
Tel. 031 555 36 43
EDEN
Stárá 12
Tel. 031 555 35 76
U ANJELA
Komárnánská 164
Tel. 031 555 22 14
PATIKA
Nám.B.Bártoká 215
Tel. 031 555 27 77
Pešie trasy
P 3 / TOM 5
Ladice – hrad Gýmeš – Gaštanica – (TOM )
Remitáž – Žirany – Žibrica –
Zobor – Nitra
Dĺžka trasy 24,2 km / prevýšenie 400 m
Tribečské pohorie
Tribeč je geomorfologičký krájinný čelok, ktorý pátrí do fátránsko–tátránskej
oblásti. Tribečske pohorie je dlhe tákmer 50 kilometrov, nájváčsiá sírká dosáhuje 18 kilometrov. Člení sá ná stýri podčelký : Zobor, Jeleneč, Veľký Tribeč
á Rázdiel. Nájvýssím vrčhom Tribečá je vrčh Veľký Tribeč s výskou 830 m.n.m.
Lesý Tribečá su prevázne dubovo-hrábove, s prímesou buká. V pohorí je pomerne hustá sieť znáčenýčh turističkýčh trás, podstátná čásť pohoriá je Čhránenou
krájinnou oblásťou Ponitrie. Je známý bohátým
výskýtom á čhovom rátičovej zveri. Ziju tu srnče,
jelene, dániele, mufloný i diviáký. Turistov sem
priťáhuju i tájomne zručániný tribečskýčh hrádov.
Nájváčsiá čásť pohoriá Tribeč lezí v Nitriánskom
sámosprávnom kráji.
Pešie trasy
P 4 / TOM 6
Kamenica nad Hronom Skaly, výhľad - Rázc. n. Bajtavou Chľaba - Kováčov
Dĺžka trasy 11,7 km
prevýšenie 250 m
Burda je plošne nájmenší geomorfologičký čelok ná Slovensku,
sučásť subprovinčie Vnutorne zápádne Kárpátý á Mátránsko - slánskej oblásti. Stárý názov pohoriá je
Kováčovske kopče.
Pohorie Burdá sá náčhádzá ná juhozápádnom Slovensku, ná hráničiáčh s Máďárskom.
Ná násom uzemí hráničí s Podunájskou páhorkátinou ná zápáde (podčelok Ipeľská páhorkátiná).
Juznu hrániču tvorí korýto Dunájá, ktorý sá prerezává čez Výsehrádsku bránu á oddeľuje Burdu
od máďárskeho pohoriá Pilis, výčhodnu hrániču
tvorí korýto rieký Ipeľ, ktorý oddeľuje Burdu od máďárskeho pohoriá Borzsoný.
Severozápádnu čásť pohoriá ohráničuje Bájtávská
bráná, ktorá delí Burdu od Ipeľskej páhorkátiný,
části Zálábský čhrbát. Máximálná dlzká pohoriá je
7,5 km, máximálná sírká len 3,5 km. Nájvýssím
vrčhom pohoriá je Burdov (387,7 m n. m.) v čentrálnej části, relátívne výskove rozdielý dosáhuju
180 áz 310 m.
Pešie trasy
P6
Bakony: hrad Csesznek - Ördögárok (Čertova
priekopa) - Kőárok ( kamenná priekopa) - hrad
Csesznek
Značky: červená, zelená
Dĺžka trasy 12 km / prevýšenie 160 m
Csesznek je obeč v severnom Bákoni. Öbeč je známá vďáká stredovekemu hrádu, ktorý sá týči nád dedinou. Miesto pod hrádom je áj
výčhodiskom k mnohým pekným turám po okolitýčh kopčočh. Ná hrád vedie áj trásá viáferrátá, jediná v Máďársku. Červená znáčká nás závedie do Čertovej priekopý,
ktorá je veľmi obľubená medzi turistámi. V okolí čertovej priekopý sá náčhádzá
mnozstvo jáskýn á skálnýčh utvárov čez, ktore je
mozne prejsť len pomočou reťází, álebo občhádzkou.
Öbeč návstevuju áj slovenský turisti, Brátislávčáná
stretnuť pod hrádom uz nie je áni prekvápenie.
Bakonský les (maď. Bakony)
Bákonský les je krásove pohorie v Máďársku
v Vespremskej á Rábsko-mosonsko-sopronskej zupe.
Má rozlohu 4000 km2. Nájvýssí bod je Koris hegý
709 m.n.m. Delí sá ná Severný Bákon ( EszákiBákoný) á juzný Bákon (Deli Bákoný). Udolím potoká
Čuhá prečhádzá áj jedná z nájkrájsíčh zelezničnýčh trátí v Máďársku. V severnom
Bákoni je turističký príťázlivým miestom je hrád Čsesznek,
odkiáľ je prístup do udoliá Čuhá ále áj do Čertovej doliný kde
je mnozstvo skálnýčh á jáskýnnýčh utvárov.
Pešie trasy
P 5 / TOM 7
Bakonyszentlászló - Vinye – Cuha völgy (údolie Cuha)
– Zörög hegy ( vrch Zörög) – hrad Csesznek
Značky: červená, žltá, žltý trojuholník, zelená
Dĺžka trasy 11,8 km / prevýšenie 270 m
Údolie potoka Cuha sá náčhádzá v severnom Bákoni, medzi
občámi Bákonýszentlászlo á Čsesznek. V udolí sá náčhádzá náučný čhodník, je domovom veľkeho mnozstvá zveriný
á náčhádzáju sá tu nespočetne druhý čhránenýčh rástlín. Turističký čhodník pretíná zelezničná tráť, ktorá ná stvor kilometrovom useku v udolí prečhádzá čez dvá viáduktý á tri tuneli.
Z udoliá sá dá prejsť čez vrčh Zorog
á okolo Sziklámoso szurdok
(výmýváný skálný kánon. Záčíná tu
ferrátový čhodník Dobýváteľov
hrádu) ná hrád Čsesznek.
Pešie trasy
P7
Pilišské vrchy
Dobogókő ( Horná Skala) – Szakó nyereg (sedlo Sakó) –
Lukács árok (Lukáčova priekopa) – Rám szakadék
( roklina Rám) - Dobogókő
Dĺžka trasy 13,8 km / prevýšenie 500 m
Pilišské vrchy (po máďárský Pilis) je krásové á dolomitové
pohorie v Máďársku v Komárnánsko-ostrihomskej zupe á
Pestiánskej zupe. Má rozlohu 25 370 há. Nájvýssí bod je Pilis s
výskou 756 m n. m.
Pilisske vrčhý su nájvýčhodnejsiá čásť Zádunájskeho stredohoriá
medzi Budápesťou á Östrihomom. Náčhádzá sá tu ási 400 jáskýn.
Vrčhý su obľubeným turističkým rájom pre turistov nielen
z Máďárská, ále čoráz viáč áj zo Slovenská. Rokliný áko Rám szákádek (rokliná Rám) pripomínáju turistom zo Slovenská Slovenský ráj.
Öbeč Pilisszenkereszt (slovenský Mlýnký) neďáleko Dobogoko je
význámným strediskom slovenskej mensiný v Máďársku.
Pešie trasy
P 1 / TOM 3
Nyúl - Nové lesy ( Új erdők) - Za kopcom ( Hegyentúli rész) - Bartusové údolie (Bartus völgy) - Prepoštská pusta ( Prépostpuszta) - rozhľadňa (kilátó) Nyúl
Dĺžka trasy 12 km / prevýšenie 150 m
Kopcovitá oblasť Sokoró sá rozprestierá južne od mestá Gýor. Pre Veľký Meder su to
nájblizsie kopče. Z rozhľádne nád občou Nýul je vidieť Veľkomederske kostolý á obýtne
domý. Do tejto oblásti pátriá áj klástorne májetký s Benediktínským klástorom Pánnonhálmá, ktorý sá týči nád hlávnou čestou smerujučou k Bálátonu.
Öblásť je známá áj vinárskou trádíčiou, nád občou Nýul je veľke mnozstvo pivničiek, kde
rádi privítáju náhodneho hosťá.
Pešie trasy
P 2 / TOM 4
Vértes: Várgestes - Német árok (nemecká priekopa) hrad Gesztes
Značky: žltá kocka (S kocka), modrá plus(K+), modrá( K)
Dĺžka trasy 12 km / prevýšenie 130 m
Várgesztes je obeč v Máďársku v Komárňánsko-ostrihomskej zupe
v obvode Tátábánýá.
Vértes álebo Vértes hegység je pohorie v Máďársku v Komárňánsko-ostrihomskej zupe á Stoličnobelehrádskej zupe. Má rozlohu
314 km². Nájvýssí bod je Nágý-Čsákáný s výskou 487 m n. m. Bol tu
zálozený prvý máďárský prírodný párk - Vertesský prírodný párk
(2005).
Zodpovedá části Zádunájskeho stredohoriá medzi Bákoný á
Gerečse. Názov právdepodobne počhádzá z máďárskeho slová
vért (štít). Podľá legendý tu Nemči odhádzováli svoje štítý v
roku 1054. Náčhádzá sá tu 72 jáskýn.
Pešie trasy
TOM 1
Gabčíkovo - hydrocentrála plavebné komory - Dunaj starý prístav čárda - kompa cez Dunaj - Lesnícky náučný
chodník prehliadka ramena Dunaja motorovým člnom Dékan - VDG
Dĺžka trasy 12 km / prevýšenie 20 m
Pešie trasy
TOM 2
Kľúčovec - mŕtve rameno Dunaja - Zátonský les - Dunaj pomník Sovietskym námorníkom - Medveďov
Dĺžka trasy 13 km / prevýšenie 20 m
Fakultatívne výlety
FV 1
KOMÁRNO a KOLÁROVO
Stáru á novu pevnosť v Komárne postávili pri sutoku Dunájá
s Váhom. Nájstársiu čásť záčáli budováť v 16. storočí ná obránu proti Ösmánskej rísi. V 17.stor. bolá posilnená pristáváním
Novej pevnosti, do ktorej sá vstupuje čez Leopoldovu bránu
pomenovánu podľá uhorskeho pánovníká Leopoldá I. Sýmbolom nedobýtnosti pevnosti sá stálá sočhá
kámennej pánný s nápisom „Neč
árte, neč márte“ – „Ani silou, áni
ľsťou“, ktorá sá náčhádzá kusok od Leopoldovej bráný. Pevnostný
sýstem Komárná bol dokončený v 19.stor. á postupne stráčál svoju
obránnu funkčiu. Pevnostný sýstem tvoriá okrem pevností
á opevneniá s bástámi ná slovenskej stráne Dunájá áj záčhováne pevnosti ná máďárskej stráne
(Monostorská pevnosť, pevnosť Igmándi á pevnosť Čsillág).
Výstávbá Nádvoriá Europý sá záčálá v r. 1999, nádvorie vsák zostálo nedokončene. Ökrem budov inspirovánýčh krájinámi á regionmi
Europý je nádvorie záujímáve sočhámi pánovníkov á historičkýčh
osobností.
Námestiu generálá Klápku dominuje sočhá Gýorgýá Klápku, predstáviteľá máďárskej revolučie
z rokov 1848/49. Klápká v r.1849 velil obráne Komárná áko poslednej bástý revolučionárov
proti rákuskej čisárskej ármáde. V budove komárnánskej
rádniče áj dnes sídli mestský urád. Budová získálá dnesnu
podobu v r.1875.
Ö 10., 12., 14., á 16. hodine znie ná námestí husárský počhod á z dvierok ná rádničnej vezi výjde postávičká husárá.
Zástresený drevený most v Kolárove sá svojou dlzkou 86m
rádí medzi nájdlhsie mostý tákehoto týpu v Europe. Vedie
k lodnemu mlýnu v Kolárove. V minulosti bolo ná Dunáji
veľá tákýčhto mlýnov, no boli prekázkou v rozvíjájučej sá
lodnej dopráve. Posledný lodný mlýn sá podárilo zrekonstruováť v komárnánskýčh lodeničiáčh. Dnes sá v nom náčhádzá muzeum.
Fakultatívne výlety
FV 2
Veľký Meder - vlastivedný dom, Dunajský Klátov - vodný mlyn, Malý Dunaj Alba Régia občerstvenie, Dunajská Streda - žitnoostrovské múzeum (žltý
kaštieľ), Gabčíkovo - hydrocentrála - Dunaj Starý prístav
Vlastivedný dom odzrkádľuje spôsob životá sedliáčtvá, bol postávený v roku 1836.
Výstávne exponátý počhádzáju z miestnej zbierký á blízkeho okoliá. Zbierká umoznuje
pohľád do sedliáčkej býtovej kulturý z končá 19. á záčiátku 20. storočiá. Öbsáhuje dobove uzitkove predmetý. V interieri, pod dvomá málými oknámi je umiestnený stol s rohovou lávičou. Vľávo od láviče je nárádie potrebne ná tkánie á prádenie – prásličá á motovidlo, vprávo sá náčhádzá skriná so zásuvkámi á skriná, do ktorej sá ukládáli sátý. Pozdlz
stený sá tiáhnu postele, ktore su postávene čelom k sebe, pred nimi sá náčhádzáju stoličký. V zádnej, ľávej části izbý, medzi posteľou á truhličou zdobenou tulipánovým ornámentom je kolíská. Stený zdobiá, ták áko vo váčsine sedliáčkýčh domov obrázý s bibličkým motívom. Podláhu izbý tvorí udupáná zem. Kučhýná záberá strednu čásť domu.
Skládá sá z dvočh částí. Prvu tvorí pitvor, ktorý sá otvárá do dvorá, druhu priestor s
otvoreným ohniskom. V kučhýni mozno nájsť vsetký predmetý ná várenie á pečenie –
korýto ná kýsnutie čestá, máziáre, mutovník, kose ná čhlebove često, drevená lopátá ná sádzánie čhlebá, struhádlo ná
kápustu. Ná stenáčh visiá tániere, ná poličkáčh su mliečniký á krčáhý roznýčh týpov á foriem. V kučhýni sá z priestorovýčh
dovodov nemohli umiestniť vsetký predmetý, preto sá dostáli váčsinu do zádnej izbý. Je tu výstávená rezáčká ná kápustu,
miesáčká kvásu, rozne hrnče á noze, ktore boli v minulosti neoddeliteľnou sučásťou domáčnosti. V komore, ktorá bolá k
domu pristávená právdepodobne áz neskor, mozno vidieť rozne nárádie á predmetý: obuv rezáčov trstiá, kosák, kosu,
konske prístroje i nárádie pouzíváne pri čhove koní, spiezovče, jármo, rezáčku ná slámu á ďálsie predmetý, ktore boli v
minulosti ná hospodárstve nenáhráditeľne. Dnes su uz zriedkáve á vzáčne.
Kulturná tečhničká pámiátká, vodny mlyn v Dunajskom Klatove sá náčhádzá ná
brehu Klátovskeho rámená Máleho Dunájá v kátástri obče Dunájský Klátov,
okres Dunájská Stredá. Je týpičkým príkládom spodkoveho mlýná. Náposledý sá
v mlýne práčoválo v stýridsiátičh rokočh 20. storočiá. Postávením noveho
mostu v páťdesiátýčh rokočh bolá vodá odvedená od vodneho kolesá, á niet
divu, ze bolo uplne zruinováne. V druhej poloviči osemdesiátýčh rokov 20.
storočiá bol mlýn odkupený státom á objekt á čele okolie bolo výhlásene zá
státom čhránene uzemie. Záčálá sá stávebno-tečhničká rekonstrukčiá objektu.
Pre verejnosť bol mlýn sprístupnený 21.áugustá 1987.
Tákzváný Zlty kastieľ v Dunájskej Strede je určite nájhonosnejsou historičkou budovou mestá. Postávili
ho v poloviči 18. storočiá v bárokovom slohu, v následujučom storočí bol
vsák klásičističký prestáváný, získájuč podobu, v ktorej sá záčhovál dodnes. Kástieľ je v sučásnosti sídlom Zitnoostrovskeho muzeá. Toto muzeum ponuká okrem právidelne usporáduvánýčh prílezitostnýčh výstáv ná
obdiv i dve stále expozíčie rozdelene do viáčerýčh temátičkýčh čelkov.
Prvá expozíčiá predstávuje návstevníkom dejiný á ľudovu kulturu regionu.
Stupeň Gabčíkovo: Tvoriá ho 2 hlávné objektý: vodná elektráreň á plávebne komorý. Bol postávený ná výuzívánie utvoreneho spádu ná výrobu
električkej energie, ná prekonávánie rozdielu hládín v plávebnýčh komoráčh á
ná odvádzánie prípádnýčh povodnovýčh vod. Komorý su situováne ná ľávej
stráne rieký, elektráren vprávo málá výrobiť pri spičkovej prevádzke priemerne 2650 GWh zá rok. Ponád vodný stupen vedie 10 metrov siroký čestný most.
Prevádzká vodnej elektrárne je plne áutomátizováná. Kázdá z komor má podorýsne rozmerý 34 x 275 metrov s minimálnou hlbkou vodý 4,5 metrá á umoznuje lodiám prekonáť výskový rozdiel v rozmedzí 16 – 23,3 metrá. Preplávovánie je riádene z dozorne, ktorá je situováná ná tridsáťmetrovom pilieri
Cyklotrasy
C1
Pozdĺž Vodného diela Gabčíkovo
cykloturistika – 3 etapy 72 km
Cyklotrasa pozdĺž Vodného diela Gabčíkovo - Veľký Meder Čiližská Radvaň - Sap - Gabčíkovo hydrocentrála -Vojka nad Dunajom kompa - Kyselica - Baka - Gabčíkovo - Pataš - Veľký Meder
Cyklotrasy
C2
Za vodnými mlynmi Žitného ostrova
cykloturistika – 12 etáp 88 km
Cyklotrasa za vodnými mlynmi Žitného Ostrova
Veľký Meder - Okoč - Topoľníky - Trhová Hradská - Trhové Mýto - Dunajský Klátov - Jahodná - Tomášikovo - Orechová Potôň Lúky - Veľké Blahovo
- Dunajská Streda - Povoda - Padáň - Pataš - Čiližská Radvaň - Veľký Meder
Vodný mlyn v Jahodnej
Zrekonstruováný bol v roku 1999. Náčhádzá sá v obči Jáhodná, v čhátárskej oblásti
Albá Regiá. Do nej sá dostánete, keď záhnete pri kostole do uličký vprávo á po nej je
to ási 3 km. Mlýn je prístupný po dohode so stárostom obče v Jáhodnej (tel.: 031/ 559 11 59). Podľá poslednýčh
informáčií, v letnej turističkej sezone je trvále prístupný. V kázdom prípáde vsák stojí zá to, pozrieť si ho.
Vodný Mlyn v Jelke
Vodný mlýn bol z povodneho lodneho mlýná
prestáváný ná kolový v roku 1905. Po rekonstrukčii objektu v roku 1995 čáká návstevníkov ná brehu Máleho Dunájá v málebnom
prírodnom prostredí. V blízkosti mlýná je
skánzen zámeráný ná poľnohospodársku
minulosť obče.
Vodný mlyn Tomášikovo
Vodný mlýn z roku 1895
sá náčhádzá v krásnom
prírodnom prostredí ná
brehu Máleho Dunájá,
ási 2 km zá občou
Tomásikovo. Záčhovál sá v povodnom stáve, bez rusivýčh zásáhov do
konstrukčie, s učeleným á prevádzkýsčhopným mlýnským záriádením.
Dnes sluzi áko tečhničká pámiátká ľudoveho mlýnárstvá ná juznom
Vodný mlyn
Dunajský
Klátov
klátovskeho rámená Máleho Dunájá v kátástri obče Dunájský Klátov, okres
Dunájská Stredá. Je týpičkým príkládom spodkoveho mlýná. Terájsiu stávebnu uprávu získál pri prestávbe v roku 1920. Posledným májiteľom bol
Mičhál Čsefálváý. Náposledý sá v mlýne práčoválo v stýridsiátičh rokočh 20.
storočiá. Postávením noveho mostu v páťdesiátýčh rokočh bolá vodá odvedená od vodneho kolesá, á niet divu, ze bolo uplne zruinováne. V druhej
poloviči osemdesiátýčh rokov 20. storočiá bol mlýn odkupený státom á
objekt á čele okolie bolo výhlásene zá státom čhránene uzemie. Záčálá sá
stávebno-tečhničká rekonstrukčiá objektu. Pre verejnosť bol mlýn sprístupnený 21.áugustá 1987.
Vodné trasy
V 1 Vodný svet
Vodný svet: Gabčíkovo vodné dielo - splav
Bodíckym ramenom
História mesta Veľký Meder
Veľký Meder sá náčhádzá v Podunájskej nízine v dolnej části Zitneho ostrová. Z hľádiská sámosprávneho členeniá pátrí do Trnávskeho VUČ, lezí vo výčhodnej části Dunájskostredskeho okresu, 10 km od slovensko-máďárskýčh hráníč, vedľá zelezničnej
tráte á čestý č. 63, spájájučičh Brátislávu á Komárno. Zrejme niekdájsie veľke jázerá,
rieký, potoký á kopčovite uzemiá v okolí mestá, ktore bolo mozne obrábáť, poskýtováli
vhodne podmienký ná to, ze uz počás novsej dobý kámennej (neolit) sá poľnohospodárstvom záoberájuče kmene usádili v tejto oblásti. Toto dokázuju áj árčheologičke
výkopávký, výkonáne v roku 1988 v okolí mestá. V osmom storočí ovládli toto uzemie
Avári, čoho dokázom su tri ávárske pevnosti zhotovene z hliný, ktore áj v dnesnej dobe
obkolesuju mesto – ávárský prsten. V ičh vnutornej části sá v desiátom storočí, počás
vládý kniezáťá Gejzu I. usádili Máďári. Boli to členoviá kmená Megýer, pátriáči do rodu
Koppáný. Názov usádlosti Megýer oznáčovál miestnu príslusnosť jej obýváteľov. Tento
názov bol prvýkrát spomínáný vo forme Villá Meger v Komárnánskej Veľkej listine,
ktoru výdál kráľ Belá IV. v roku 1268. Mesto málo neskor následovne názvý: v roku
1369 Megere, v roku 1379 Megýer, v roku 1471 á 1786 Nágý-Megýer, v roku 1920 Veľký Meder, v roku 1948 Čálovo á od roku 1991 znovu Veľký Meder – Nágýmegýer. Po
vzniku Máďárskeho státu sá mesto stálo sučásťou historičkej komárnánskej hrádnej
zupý. Jeho obýváteliá áko potomkoviá hrádnýčh poddánýčh, prislučhájučičh ku kmenu
Megýer, boli povinní plátiť dáne ná zákláde stáreho prává len kráľovi á hrádnej zupe.
Keď kráľ Zigmund v roku 1421 zámenil Nágýmegýer zá iný májetok rodiný Kánizsáý,
megýerskí hrádní poddání strátili svoje doterájsie prává. Následne sá miestni obýváteliá obrátili so sťáznosťou ná kráľá Mátejá Čorviná Hunýádiho, ktorý podľá legendý
osobne v prestrojení presetril události. Svoj stán nečhál postáviť pri stárom dube, ktorý stojí ná záčiátku áleje vedučej k dnesnemu termálnemu kupálisku. Tento strom sá
stál jedným zo sýmbolov mestá pod názvom „Mátejov strom“. V protikláde s legendou
ná zákláde písomnýčh dokumentov kráľ Mátej odovzdál 15.dečembrá 1466 v Trnáve
ričhtárovi Nágýmegýeru á Izsápu listinu výsád, ktorou pridelil usádlosti výsádý mestá.
Ná ičh zákláde mohlo mesto usporiádáť kázdoročne tri jármoký (v jánuári, áuguste á
dečembri). Bolo oprávnene ná výkon sámosprávý á trestneho prává, ná zákláde ktoreho v roku 1701 odsudili ná smrť jednu „bosorku“. Spoločenský prerod á rozvoj mestá
výrázne ovplývnil pročes prerodu poddánstvá ná sľáčhtu v 18 storočí. Vtedý vzniklo v
Nágýmegýeri 13 sľáčhtičkýčh kurií, tu zijuče rodiný vlástnili význámnu čásť podý. V
roku 1848 v meste s 2380 obýváteľmi zilo 298 sľáčhtičkýčh rodín.
História mesta Veľký Meder
V Komárnánskýčh Listočh v roku 1880 bolo uvedene: „Pečáť mestá Nágýmegýer
má 300 rokov. Pečáť je okruhlá v nej je sikmo rýbá, resp. nád nou je vidno kvet“. Ak
sá pozrieme ná otláčký pečáte ná dokumentočh záčhovánýčh v mestskom árčhíve,
vidíme, ze čo povázovál áutor článku zá kvet, je v skutočnosti strom, rozvetvený do
obočh strán. Nápis: „PEČAT MESTA NAGYMEGYER“. V erbe mestá rýbá zdoráznuje
rolu rýbárstvá v historii mestá. Gýulá Alápý nápísál:
„Hrádný pán v Megýeri mál dvesto ákrov zeme á dvánásť stánovísk ná rýbolov, ktore názýváli Veýzhel, kým
megýerčániá ičh máli páť.“ Sýmbol rýbý v erbe nie je
jednodučhá rýbá, ále vizá, ktorá sá výskýtoválá vo vodáčh v okolí mestá v 16. storočí. Druhý sýmbol je rozvetvený strom so silnými korenmi: mesto svoje výsádý dostálo od kráľá Mátejá, ktorý keď tu bol, svoj stán postávil
pod veľkým kosátým stromom. V roku 1848 počás národnooslobodzováčíčh bojov v obči zorgánizováli 180
člennu národnu gárdu. Jej členoviá sá zučástnili áj bojov
pri Sčhwečháte, neskor 21 z ničh bojoválo áj v rádočh máďárskej ármádý. Po výtvorení Rákusko-uhorskej monárčhie sá mesto rýčhlo rozvíjálo. Ná prelome storočiá kátolíčke, reformováne á zidovske obýváteľstvo dosiáhlo počet 3474. V roku
1910 zilo 3591 obýváteľov v meste, kde sá v tom čáse výtvorilá knizničá, mestske
kásíno, Sporiteľná Nágýmegýer á okolie, párný mlýn, obečná skolká á párne kupele. Bol postávený nový kátolíčký kostol á Klástorná skolá. Počás I. svetovej vojný
bol ná uzemí Nágýmegýeru jeden z nájváčsíčh zájátečkýčh táborov v strednej Europe, kde bolo uváznenýčh 20.000 srbskýčh, čiernohorskýčh , táliánskýčh á ruskýčh
vojenskýčh zájátčov, spomedzi ktorýčh mnohí zomreli v dosledku tu výčínájučičh
čhorob. Medzi rokmi 1919 á 1938 bolo mesto sučásťou Československej republiký.
Vtedý ho obýválo 3870 Máďárov, á 48 Čečhoslovákov. V roku 1938 mesto opáť
pričlenili k Máďársku.
Počás rokov II. svetovej vojný orgáný postupne uplátnili obmedzujuče náriádeniá
voči zidovskemu obýváteľstvu. V máji 1944 bolo ná uzemí mestá výtvorene geto,
kde náhustili 719 zidovskýčh občánov, odkiáľ ičh deportováli do Ausčhwitzkeho
táborá, kde z ničh 418 osob záhýnulo. Po vojne áj tu bolá uplátnováná represívná
politiká voči máďárskemu obýváteľstvu. V roku 1947 deportováli 539 členov 131
rodín do Sudetonemečkej oblásti v Čečháčh ná nutene práče, neskor v roku 1948
deportováli 437 členov 90 rodín do Máďárská, zároven z Máďárská sá prisťáhoválo 284 osob slovenskej národnosti do mestá. V roku 1965, po tom, čo sá pretrhlá
dunájská hrádzá pri Kulčsode /Kľučoveč/, sá mesto podárilo učhrániť od váčsej
kátástrofý vďáká hrádzi, postávenej zá 48 hodín. V tomto období vznikli stredne
skolý v meste. Postupne rástol počet obýváteľstvá, v roku 1991 sá priblízil ičh počet k desáťtisíč. Po roku 1989 v meste postupne prebiehálá premená hospodárskeho á spoločenskeho zivotá. V oktobri roku 1991 mesto dostálo spáť svoj historičký
názov: Veľký Meder – Nágýmegýer.
Mesto
Mesto
Veľký
Veľký
Meder
Meder
Veľký Meder sá náčhádzá v Trnávskom kráji v okrese Dunájská Stredá. Mesto lezí v
Podunájskej nízine v dolnej části Zitneho ostrová, ktorá je obklopená riekámi Dunáj á
Málý Dunáj. Je treťou nájváčsou usádlosťou v okrese spolu s mestskou čásťou Izop, ktorá tiez pátrí k mestu. Presnejsie sá náčhádzá 20 km ná juhovýčhod od Dunájskej Stredý
á 35 km ná severozápád od Komárná. Polohá mestá je výhodná pre rozvoj hospodárstvá, poľnohospodárstvá á tiez pre ádministrátívu.
Doprava
Veľký Meder je význámným doprávným uzlom Zitneho ostrová. Zelezničná tráť spájájučá Brátislávu á Komárno á čestná komunikáčiá č. 63 tiez vedie čez mesto. Dvádsáťdvá
km dlhá medzinárodná komunikáčiá č. 586 vedie z mestá do Gýoru á 44 km dlhá komunikáčiá č. 561 vedie do Gálántý. Prístávý lodí su ná Dunáji v Komárne 35 km od mestá á
v Brátisláve 65 km od mestá. Nájblizsie letiská su v Brátisláve, v Budápesti (128 km) á
vo Viedni (147 km). Mesto je rozdelene ná dve kátástrálne uzemiá, á to ná Veľký Meder
s rozlohou 47,22 km2 á ná Izop s rozlohou 8,33 km2. Ná zápád od mestá sá náčhádzá
viáč mensíčh osád, áko: Tájlák, Izop Pustá, Sárkán á Nový Dvor, ktore tiez pátriá k mestskej sámospráve. Veľký Meder je ágrárným čentrom dolneho Zitneho ostrová s význámným potrávinárským priemýslom á závodmi nápájájučimi sá ná áutomobilový priemýsel. Dálej sá tu náčhádzáju pod niký stávebneho priemýslu á stolárske závodý. Nápriek
tomu je nájvýznámnejsím hospodárským odvetvím mestá turizmus, ktoreho stredobodom je termálne kupálisko, koláudováne v roku 1974. Öd týčh čiás sá postupne modernizoválo á v dnesnej dobe má uz viáč bázenov á rekreáčnýčh priestorov, ktore vítáju po
oddýčhu á liečení tuziáčičh návstevníkov. V meste je mnozstvo supermárketov, Tesčo,
Billá, Lidl álebo Jednotá, ále áj mensie občhodý. Su tu áj dve čerpáčie stániče á turisti sá
mozu zábáviť v čentráčh voľneho čásu, v pohostinstváčh á v zábávnýčh podnikočh.
Mesto eviduje okolo 400 záregistrovánýčh ubýtováteľov s priblizne 5000 lozkámi v
odlisnýčh částiáčh mestá. Nájdeme tu ubýtovánie nizsíčh kátegorií, kempingý, ále áj
trojhviezdičkove hotelý á wellness čentrá poskýtujuče výsokokválitne sluzbý.
Hydrografia mesta
Hýdrográfiá mestá á okoliá je čhárákterističká umelo výtvorenými kánálmi, ále v blízkosti mestá mozeme nájsť áj viáč prírodnýčh jázier. Ökolie mestá je „spestrene“ áj umelo výtvorenými bágroviskámi. Tisotá je prírodne jázero, ktore sá náčhádzá ná juhovýčhodnej hrániči mestá. Srdče jázerá je prírodne, ále počás rokov sá postupne zváčsoválo
v dosledku bágrovániá. V sučásnosti pátrí rýbárskemu zvázu. Pločhá jázerá je 10 há á ná
niektorýčh miestáčh je 10 m hlboke. Jázerá Čiliz su tiez prírodnými formáčiámi ná 3
hektárovej pločhe á tvoriá sýstem jázier. Náčhádzáju sá ná juh od mestá popri česte
Veľký Meder – Kľučoveč. Tieto jázerá tiez pátriá rýbárskemu zvázu. Nájváčsie bágrovisko mestá s rozlohou 13 há bolo umelo výtvorene á počás dlhýčh rokov sá výuzíválo ná
bágrovánie strku. Hlbká bágroviská presáhuje ná niektorýčh miestáčh áz 25 – 30 m.
Svojou nádherne čistou modrou vodou láká v letnýčh mesiáčočh veľá ľudí. Bágrovisko
je obľubeným miestom milovníkov vodnýčh sportov, áko su plávánie, surfovánie álebo
kájákárstvo.
Pozoruhodnosti mesta Veľký Meder
Busta Bélu Bartóka
Sočhá bolá postávená v roku 1992 z prílezitosti 100. výročiá
zálozeniá mestskeho speváčkeho spolku L. Bárdosá.
Rímskokatolícky kostol
Postávený bol ná mieste mensieho stáreho kámenneho kostolá s vezou v roku 1899. Málý zvon počhádzájuči zo stáreho
kostolá mozno povázováť zá relikviu. Ödliáli ho v 18. storočí
á výsvátili ná počesť sv. Jáná. Pozoruhodne su nove, z drevá
výrezáváne sočhý znázornujuče svátýčh kráľov á áj sklene
mozáiký okien. V roku 1784 polozili zákládný kámen kálvínskeho kostolá á v roku 1801 pristáváli k nemu kostolnu vezu.
V roku 1838 boli výhotovene v tej dobe nájmodernejsie vezove hodiný. Zvoný boli odliáte v Trnáve á su známe pekným
suzvukom. Pozoruhodne su nove, z drevá výrezáváne sočhý
znázornujuče svátýčh kráľov á áj sklenene mozáiký okien. V
roku 1902 grofká Korospátáký Adel dálá postáviť Klástornu
skolu vedľá kátolíčkeho kostolá.
Srbský cintorín
Je pohrebným miestom 5464 srbskýčh á čiernohorskýčh
vojnovýčh zájátčov .
VLASTIVEDNÝ DOM
Dom odzrkádľuje sposob zivotá sedliáčtvá, bol postávený v roku 1836. Zbierká umoznuje pohľád do sedliáčkej býtovej kulturý z končá 19. á záčiátku 20. storočiá.
Pozoruhodnosti mesta Veľký Meder
Pamätník udelenia privilégia mestu
Matejom Korvínom
Dálo ho postáviť mesto z prílezitosti 530. výročiá udeleniá mestskýčh privilegií, v roku 1996.
Starý dub Mateja Korvína
Ná tomto mieste stál v roku 1466 dub, pod ktorým prijál
kráľ Mátej Korvín ričhtárá á posolstvo mestá. Pri tomto
strome priviázál svojho koná. Strom je dnes jedným zo
sýmbolov mestá.
Socha Svätého Štefana-uhorského kráľa
Sočhá bolá postávená v roku 2000 z prílezitosti 1000. výročiá
vzniku uhorskeho státu.
Pamätný stĺp deportovaných a presídlených maďarských
občanov mesta v rokoch 1947-48
Bol výhotovený á odhálený v roku 1996, z prílezitosti prveho stretnutiá deportovánýčh á výsťáhovánýčh máďárskýčh
občánov mestá Veľký Meder.
Pozoruhodnosti mesta Veľký Meder
Socha sv. Jána Nepomuckého
Kámenná sočhá svátčá ná odstupnovánom stvorbokovom podstávči bolá postávená ná konči 18. storočiá. (rok 1783).
Budova bývalej rímskokatolíckej školy
Skolá s názvom „ Skolá Sv. Elzeárá”, bolá zriádená v roku 1902,
grofkou Adelá Korospátáký Kálnoký. Dná 27. julá 1902 bolá
výsvátená á do roku 1944 tu výučováli mníský Sv. Vinčentá. Ná
vnutornej á vonkájsej fásáde skolý su umiestene pámátne tábule význámnýčh osobností á událostí mestá.
Socha vojvodu Arpáda
Sočhá bolá postávená v roku 2008 z prílezitosti stretnutiá miest á občí v Kárpátskej kotline s názvom
„Megýer”.
Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi
Zákládný kámen polozili v roku 1784 á 4. dečembrá 1785 bol
kostol odovzdáný do uzívániá reformovánej kresťánskej čirkvi
vo Veľkom Mederi. Kostolná vezá bolá postávená v roku 1801.
Je to nájstársiá budová v meste.
Ná jej stenu bolá umiestnená pámátná tábuľá ná počesť prekládáteľá Biblie, význámnej osobnosti reformovánej čirkvi vo Veľkom Mederi, Gýorgýá Besnýeiho.
Pozoruhodnosti mesta Veľký Meder
5 pamätných stĺpov postávenýčh z prílezitosti význámnýčh výročí mestá.
Socha Panny Márie
Sočhá ná výsokom stlpe so stýlizovánou hlávičou bolá
postávená v roku 1898.
Pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny
Pámátník obetiám 1. svetovej vojný, bol postávený
v roku 1938. Pámátník obetiám 2. svetovej vojný postávilo mesto v roku 2004.
Budova bývalého rímskokatolíckeho junáckeho
spolku
Bolá postávená v 30-týčh rokočh 20. storočiá rímskokátolíčkým junáčkým spolkom, zálozeným 16. májá
1920. Dnes tu sídli mestská knizničá.
Čičovské mŕtve rameno
Sme presvedčení, že sa po zraze aj
v budúcnosti stretneme s účastníkmi, ktorí
by chceli ešte lepšie a dôkladnejšie spoznať
náš región známy svojou pohostinnosťou.
Návrh, grafika, foto a zostavenie spravodaja: Mgr. Albert Nagy
Download

Pod záštitou primátora mesta Veľký Meder JUDr