2
Oslavy 20. výroèia SSN
Aký má by
Recenzie
O médiách
zavàšil ples
s. 3 novinár
s. 4–5 nových kníh s. 6 v Srbsku
s. 7
2010
Slúime len
sami sebe
P
ero novinára doká)e kadeèo. I pre−
kvapi. Eva Zelenayová, naša
èlenka, si vo februárovom Extra plus
vyliala srdce na syndikát. Pod¾a nej
„vypudil novinárov hlásiacich sa
k pravdivému obrazu Slovenska
a dnes... najmä bývalí predsedovia
syndikátu otvorene hovoria o svojej
politickej anga)ovanosti a zneu)ití
novinárskej organizácie na politické
ciele, èo bola príèina, preèo stratila
organizácia rešpekt odbornej verejnos−
ti“. V jednej vete tri nepravdivé tvrde−
nia. To sa nepodarí ani uchám, èo
bez rozpakov zlí)u z monitorov inter−
netové informácie. Pripomeòme, )e
v januári 1992 35−èlenná rada SSN
neschválila vytvorenie Klubu za prav−
divý obraz Slovenska. Veï: všetci no−
vinári sa musia usilova o pravdivý
obraz sveta. Nielen Slovenska. Preèo
si chcel patent na pravdu vyhradi
pre seba len tento jeden klub? Problém
bol v inom. Iniciátori, ktorí neskôr
zalo)ili organizáciu, èo vydr)ala iba
tak dlho ako penia)ky od spriaznenej
vlády, prinášali na pôdu syndikátu –
povedzme to jemne – prostranícke
sympatie. Nikto ich však zo SSN nevy−
pudil. Mnohí sú tu dodnes, a pritom
sú èlenmi aj inej novinárskej organi−
zácie. Nevidím v tom problém. Syn−
dikát im dáva solidaritu, druhá orga−
nizácia zasa spriaznenos politického
názoru.
Len)e politická anga)ovanos SSN,
tá sa od jeho vzniku pred 20 rokmi
via)e výhradne na otázky spojené
s výkonom novinárskeho povolania
a s poskytovaním korektných infor−
mácií verejnosti. Ak niektorá vláda
napáda a urá)a celý novinársky stav,
ak krièí o nedostatku plurality v mé−
diách, no sama na tom niè nezmení,
nemô)eme mlèa. To u) akosi patrí
ku ka)dému volebnému roku a rok
2010 je práve takýto. Áno, obyèajne
nás podporuje opozícia, lebo novinár−
ska kritika vlády a vôbec ¾udskopráv−
ne slobody sú spravidla pre òu dobrou
agendou. Syndikát si 20 rokov dr)í
svoju líniu nezávislosti a nedal sa
nikým zneu)i na politické ciele.
Vlani nás zvozil pod èiernu zem
novinár z pravicového denníka. Teraz
sa ozvala pronárodne orientovaná
kolegyòa. Výroèia sú asi dobrou zá−
mienkou.
Zuzana Krútka
predsedníèka SSN
MESAÈNÍK SLOVENSKÉHO SYNDIKÁTU NOVINÁROV
ROÈNÍK XXI
Novinársky ples v Koši−
ciach bol spoloèenským
vyvrcholením osláv
20. výroèia vzniku SSN.
Narodeninovú tortu na−
krojila predsedníèka SSN
Zuzana Krútka (vpravo),
asistuje Gabriela Rerková.
Foto Miroslav Vacula
Viac na 3. strane
Predstavenstvo
Slovenského syndikátu novinárov
na svojom zasadnutí 19. januára 2010
prerokovalo návrh kolégia
a v zmysle Stanov SSN
zvoláva
9. snem Slovenského syndikátu novinárov
na 5. novembra 2010 (piatok)
prerokuje
schváli
zvolí
plnenie uznesení 8. snemu z 13. 11. 2007
a plnenie Programu SSN na roky 2007 – 2010
èinnos( SSN po 8. sneme
hospodárenie SSN po 8. sneme
Program SSN na roky 2010–2013
Kódex novinárskej etiky SSN
orgány SSN: èlenov P SSN, èlenov KR SSN, predsedu SSN
Predstavenstvo stanoví na vo¾bu delegátov snemu volebný k¾úè
pod¾a poètu èlenov evidovaných k 30. 6. 2010.
Do vašej pozornosti
V marcovom èísle Fórumu nájdete vlo1ené Vyhlásenie
o poukázaní 2 % zaplatenej dane v prospech Sloven−
ského syndikátu novinárov. Nezabudnite na túto
mo1nos( a buïte aktívni u# teraz. Získavajte v okru−
hu vašich kolegov a známych ïalších darcov. Všetky
takto získané prostriedky budú vynalo1ené na vzdelá−
vanie, odborné aktivity a sociálnu výpomoc novinárov
èlenov SSN. Údaje o prijímate¾ovi pre tých, ktorí
podávajú daòové priznanie sami
názov: Slovenský syndikát novinárov
sídlo: +upné nám. 7, 815 68 Bratislava
právna forma: obèianske zdru:enie IÈO: 00178501
strana 2
Zasadalo
Predstavenstvo SSN
Program februárového zasadnutia bol
obohatený o úèas( predsedov Klubov
SSN a správy o ich èinnosti. Škoda
len, 1e ich bolo iba pä( (šiesty podal
správu písomne), ostatní sa ani ne−
ospravedlnili. Tak sa èlenovia predsta−
venstva dozvedeli, 1e najaktívnejší sú
dôchodcovia, a tých ostatných su1u−
jú problémy, ktoré trápia aj syndikát
ako celok: malá – a1 nulová – aktivita
èlenov a absentujúca generaèná vý−
mena. Napriek tomu sa vïaka vydare−
ným akciám udr1iava ich kontinuita.
Februárové predstavenstvo prero−
kovalo návrh èasového a vecného har−
monogramu prípravy 9. snemu SSN
a rozhodlo o jeho zvolaní (pozri s. 1).
Schválilo utvorenie troch komisií na
prípravu snemu (organizaènú, prog−
ramovú a Komisiu pre etický kódex)
a zaoberalo sa ich obsadením. Tohto−
roèný snem bude významný aj vo¾bou
nového predsedu syndikátu, lebo
pod¾a stanov mô1e by( predseda
vo funkcii iba dve volebné obdobia
za sebou, èo sa v tomto roku zavàši.
V ïalšom priebehu zasadnutia
predsedníèka SSN Zuzana Krútka
predlo1ila písomnú správu o osla−
vách 20. výroèia zalo1enia syndikátu
a doplnila ju o slovné hodnotenie ich
spoloèenského vyvrcholenia plesom
košickej RO. Správa i názory vyslove−
né èlenmi P SSN v diskusii sa zhodli,
1e oslavy boli na vysokej úrovni a vy−
darené: „Dvadsiate výroèie vzniku
SSN sme si pripomenuli v súlade s na−
ším zámerom – skromne, avšak dôs−
tojne a sebavedome.“ Vari jediným
nedostatkom bolo, 1e sa uskutoènili
iba na centrálnej úrovni a 1iadna z re−
gionálnych organizácií (s výnimkou
spomínaného košického plesu) výro−
èie nezaznamenala.
Milan Èernák
Slovenský syndikát novinárov
pozýva na
Èaj u Pulitzera
Séria pravidelných besied v Dome no−
vinárov bude v tomto roku venovaná
aktuálnym témam
slovenskej 1urnalistiky.
Generaèná priepas
v novinárskej komunite
je téma besedy, ktorá sa uskutoèní
v utorok 23. februára o 17.00 h.
O výmene strá1í nielen v Slovenskom
rozhlase budú rozpráva(: Štefan Hor−
ský, k¾úèová postava rozhlasovej 1ur−
nalistiky 60. rokov, Viliam Roth, býva−
lý rozhlasový novinár a Mirka Ábelo−
vá, súèasná redaktorka Rádio1urnálu.
Novinársky podveèer bude moderova(
Michal Tvaro1ek. Príïte aj vy pri dúš−
koch èaju prispie( svojím názorom.
Z ÈINNOSTI SSN
2/2010
Máme na èo by hrdí
Aj po dvadsiatich rokoch od Novem−
bra '89 a zrýchlenej transformácii bý−
valého Slovenského zväzu novinárov
zo starore1imovej organizácie slú1ia−
cej propagandisticky komunistickej
moci na demokratickú stavovskú
a dobrovo¾nú organizáciu si viacerí
naši kolegovia, verejnos( – ale odpor−
covia „ne1ného“ prerodu – neprestali
klás( najzákladnejšiu otázku: èi sme
mali zvoli( ten milosrdný proces pre−
meny bez konzekventného vyluèova−
nia novinárov zo svojho „spolku no−
menklatúrou vyvolených a odklepnu−
tých“, alebo ju radikálne zruši(, „po−
chova(“ a vystava( na úplne nových
základoch.
Ani tí, ktorí z nej boli po šes(desia−
tom ôsmom vylúèení, poväèšine ne−
mali krv v oèiach. Nelomcovala nimi
pomstychtivos(, hnev ani úzkoprsos(
odplaty. Ne1iadali ostrakizovanie no−
menklatúrnikov ani našich kolegov,
ktorí, 1ia¾, svoju kariéru budovali na
„nadpráci“. Prevá1ilo kolegiálne milo−
srdenstvo voèi tým, ktorí ich bez za−
èervenania vyhnali od pera, kamier
a mikrofónov.
Previerková komisia syndikátu si za
svoje hlavné poslanie vytýèila oèistu
politických vyhnancov a prinavrátenie
stavovskej cti tým, ktorí sa na 20 rokov
ocitli na poni1ujúcich miestach. Na
túto stavovskú ve¾korysos( som do−
dnes ako zakladajúci èlen predstaven−
stva obrodeného syndikátu i predseda
vo dvoch volebných obdobiach hrdý.
Druhou pýchou môjho dobrovo¾−
ného predsedníckeho úèinkovania
(popri riadnom zamestnaní vnútro−
politického komentátora v denníku
Národná obroda) bolo úspešné za−
vàšenie trajektórie našej organizácie
od postkomunistickej Medzinárodnej
organizácie novinárov (MON) a1 po
riadne a plnohodnotné èlenstvo v ro−
dine demokratických novinárskych
organizácii vo svete a v Európe – Me−
dzinárodnej federácii novinárov (IFJ).
Tento krok vzbudzoval rešpekt aj vte−
dajšej politickej moci. Sila solidarity
tejto renomovanej organizácie nám
pomohla v tvrdých zrá1kach uspie(
proti snahám o legislatívne pokusy
nasadi( médiám daòové škrtidlá. Me−
èiarovská moc v devä(desiatych ro−
koch ve¾mi nervózne a tvrdo zasaho−
vala proti nepohodlným a neumlèa−
te¾ným kritikom z médií. Sna1ila sa
ich akýmiko¾vek mocenskými pákami
umlèa(, voèi neposlušným titulom
a médiám nasadzovala naj(a1šie eko−
nomické kalibre. Na jednej strane ich
vábila do zradných krátkozrakých
osídiel politicky zištných záujmov, vy−
nukovala dotácie, ochranu a privilégiá
z našich daní a v prípade neochoty
podnikala distribuènú a inzertnú sa−
botá1 voèi nepohodlným, zastrašo−
vala našich odvá1nych kolegov v cen−
trálnych, ale i regionálnych periodi−
kách. Dodnes som hrdý na to, 1e sme
sa v spolupráci s vydavate¾mi vybiele−
nými prvými stránkami novín a èaso−
pisov zmohli na úèinný odpor a štrajk
voèi vtedajšej mocenskej zvoli. Pred
òou – i solidaritou našich kolegov zo
zahranièia – musela cúvnu( i vtedaj−
šia spupná moc. A to sú tie korene
a výhonky našej i medzinárodnej no−
vinárskej solidarity, na ktoré sú urèite
pyšní i moji vtedajší spolupracovníci,
kolegovia i dnešní nasledovníci.
Preto prajem do ïalších rokov našej
novinárskej organizácii, našim kole−
gyniam a kolegom mnoho úspechov,
vzájomnej úcty a solidarity k nášmu
stavu a profesii, ktoré sú permanent−
ne vystavované tlakom politickej zis−
kuchtivosti. Budem rád, keï aj naša
mladšia generácia ponesie štafetový
kolík našich ustavièných demokratic−
kých princípov: by( rešpektovaným
a kvalifikovaným oponentom zneu1í−
vate¾ov moci a základòou solidarity
a kontroly demokratickej moci zbave−
nej strachu a pätolízaèstva.
Július Gembický
predseda SSN 1990 –1995
(príspevok zaslaný konferenci
k 20. výroèiu zalo1enia SSN)
Školáci o pamiatkach
Pred èasom (Fórum 11/2009) sme in−
formovali o sú(a1i pre školy Objavme
doma divy sveta usporiadanej košic−
kou mediálno−prezentaènou agentú−
rou Communication House, ktorej sa
SSN stal partnerom.
Odborníci na pamiatky UNESCO
a usporiadate¾ u1 vyhodnotili projek−
ty zapojené do premiérového roèníka
programu. Ví(azné projekty podalo
sedem škôl, ktoré získali dovedna
2 383,5 eur. Do projektov sa do mája
2010 zapojí vyše 1300 1iakov.
V rámci siedmich projektov sa budú
1iaci s pedagógmi venova( bukovým
pralesom Vihorlatských vrchov, dre−
veným kostolíkom v Tvrdošíne, Lešti−
nách i Ruskej Bystrej, Radniènému
námestiu v Bardejove, Spišskému hra−
du, Vlkolíncu i jaskynnému systému
Domica – Aggtelek. Pripravia tvorivé
dielne v školách, rôzne sú(a1e, zalo−
1ia informaèné centrum v školskej
kni1nici a svoje aktivity odprezentujú
v regionálnych a školských médiách.
Cie¾om akcie je rozvoj sebadôvery
mladých v našej krajine.
Katarína Šimková
(celý príspevok na www.ssn.sk)
Èisti spoloènos
od špinavostí
Je novinárska organizácia dvadsa−
roènou mladou sleènou alebo nevrlou
dámou v rokoch so všetkými choroba−
mi sveta? Otázka moderátorky januá−
rovej besedy Èaj u Pulitzera Mirky
Ábelovej odštartovala debatu na té−
mu chuti èi nechuti novinárov spol−
èova( sa v stavovskej a odborovej
organizácii. Jej adresátmi boli Anton
Balá1, Peter Zeman, Ján Füle a Zuzana
Krútka, všetci so skúsenos(ou z pos−
tu predsedu SSN.
Pred dvadsiatimi rokmi ešte novi−
nárska obec (ahala za spoloèný koniec
povrazu. Slovenský zväz novinárov,
predchodca jubilujúceho SSN, zaèal
koncom roku 1989 vraca( èes( a èlen−
stvo v organizácii 368 novinárom,
ktorým normalizácia priniesla nútenú
tvorivú pauzu. Pod¾a Petra Zemana,
prvého predsedu SSN, 250 z nich
prijalo ponuku vráti( sa do stavovskej
organizácie. Ve¾a práce mala pono−
vembrová novinárska organizácia aj
v majetkovoprávnej oblasti. Vzápätí
syndikát rozkývali lustrácie. Pred oèa−
mi šéfredaktora Slovenského denníka
Antona Balá1a vytiahol predseda vlá−
dy Ján Èarnogurský z trezoru zoznam
lustrovaných novinárov. „Bolo na
òom 106 mien. Prvým a absolútnym
odporcom lustrácií bol Roman Kalis−
ký. Prekvapilo ma to, lebo práve on sa
nemal èoho bá(,“ spomína A. Balá1.
Ranou do novinárskeho tábora bo−
lo aj zrušenie Novinárskeho študijné−
ho ústavu. U1 celé desa(roèie sa na
Slovensku nerobí seriózny výskum.
Zvyšky archívu prevzala Univerzitná
kni1nica a SSN. Pod¾a Zuzany Krútkej
le1ia nepretriedené v škatuliach...
Èlenská základòa SSN poèetne kle−
sá a starne. Èo s tým? „Robíme po−
kusy o aktivizáciu èlenskej základne.
Masový vstup novinárov však neza−
znamenávame.“ Súèasná predsedníè−
ka SSN Z. Krútka vyslovuje prognózu:
„Myslím si, 1e príde obdobie, keï bu−
de ešte horšie. A novinári nájdu syn−
dikát.“ Chýba solidarita v profesii, ab−
sentujú lídri a novinárske esá. „Náš
ústup zo slávy sa zaèal na sneme
v roku 2001,“ zamýš¾a sa Pavol Vitko.
„Vlak nám ušiel a odvtedy ho nielen
nedobiehame, ale stále sa nám vzïa−
¾uje.“ M. Ábelová pripomenula ver−
bálne útoky premiéra na novinárov
s otázkou: preèo syndikát mlèí?
V zahranièí je c(ou pre novinára
by( èlenom stavovskej organizácie.
Myšlienky, ktoré zazneli na besede,
nie sú k novinárskej realite milosrdné.
Povzbudením mô1e by( azda pripo−
menutie poslania: novinári majú po−
máha( èisti( spoloènos( od špinavos−
tí. A to ka1dý seriózny 1urnalista, èi
má, alebo nemá preukaz SSN, s nasa−
dením robí.
Ivana Potoèòáková
2/2010
Zo športových aktivít
novinárov
Výsledky trojboja 2009
Vyhodnotenie pravidelnej sú(a1e
v roku 2009 v obrovskom slalome,
behu na ly1iach a plávaní (povinná
disciplína) prinieslo tieto výsledky:
V juniorskej kategórii nikto „nesti−
hol“ úèas( najmenej vo dvoch discip−
línach, ostali sú(a1i( len staršie roèní−
ky. Kým o ví(azstve Slavomíry Oèe−
nášovej (Bystrický permon) rozhodlo
šes( desatín sekundy v plávaní, Ján
Matula (vo¾ný novinár) potvrdil svoje
suverénne postavenie v ly1iarskych
disciplínach a zví(azil náskokom šty−
roch bodov. Umiestnenie v jednotli−
vých disciplínach sa urèuje len medzi
úèastníkmi trojboja, neúèas( v jednej
disciplíne sa boduje ako posledné
miesto.
7eny: 1. Slavomíra Oèenášová 3
(3−0−0), 2. Darina Gyurkovicsová
(publicistka) 4 (0−2−2), 3. Mária
Tolnayová (Zdravotnícke noviny) 8
(2−3−3).
Mu#i: 1. Ján Matula 5 (0−0−5),
2. Dušan Rogel 9 (3−3−3), 3. Ladi−
slav Kubiš (obaja seniori) 9 (5−4−0),
4. ¼udovít Vaniher (SITA) 10 (2−4−4),
5. Igor Bazala (Livot) 10 (4−4−2),
6. Ondrej Sivèák (Nitrianske noviny)
(iba)
14 (6−2−6).
Kolky a kapustnica
U1 po druhýkrát sa v kolkárni v Mar−
tine−Priekope zišli èlenovia SSN, aby
si v prijemnom prostredí zasú(a1ili
a potom posedeli v štýlovej oravskej
krème, ktorá u1 od rána rozvoniavala
vôòou tradiènej kapustnice.
Sú(a1 otvorili primátori Martina
a susedných Turèianskych Teplíc.
Domáci Andrej Hrnèiar oplatil minu−
loroènú porá1ku Michalovi Sygútovi,
keï ho porazil rozdielom triedy (174
ku 130). V novinárskej sú(a1i zví(azil
novinársky novic Matej Bórik výko−
nom 192 kolov pred druhým mladí−
kom Mirom Sušienkom (177 kolov)
a nestarnúcim ¼udom Košálkom
(171 kolov).
V kategórii 1ien obhájila vlaòajšie
ví(azstvo vrútocká Helena Pullmanno−
vá obdivuhodným výkonom 191 ko−
lov pred tie1 nestarnúcou Evou Buèo−
vou so 164 kolmi. Bronzová medaila
patrí Dáši Úradníkovej (159 kolov).
U1 tradiène sa na sú(a1i zúèastnili
aj pretekári Únie slabovidiacich zo \i−
liny.
Potom u1 prišla na rad vynikajúca
oravská kapustnica, martinské škvar−
kovníky a samozrejme nieèo na rých−
lu regeneráciu síl. Ako sa všetci zhod−
li, u1 sa tešia na ïalší roèník a krajská
organizácia SSN v \iline verí, 1e v tre−
(om roèníku prídu i ïalšie krajské
¼UKO
organizácie.
Z ÈINNOSTI SSN A EFJ
strana 3
Oslavy 20. výroèia SSN
ukonèil ples v Košiciach
V posledný januárový piatok prices−
tovali do Košíc plesaniachtiví novi−
nári a ich priatelia z mnohých kútov
Slovenska, aby sa zabavili na Fašian−
gonovine. „Je to jediný ples, na ktorý
chodím,“ vyhlásila Marika Adamová
a ako hlavný tromf vyzdvihla jeho
bezprostrednos( a 1iadne snobstvo.
Svoje nadšenie prejavila aj konkrétne,
pomohla toti1 s hlavným partnerom
podujatia – Martek medical SK. Lebo
novinárske úèty nemajú viacciferné
èísla a jedlo, priestory, hudba i prog−
ram nieèo stoja. Touto cestou jej
v mene vyše 120 plesajúcich ako or−
ganizátori ïakujeme. Oceòujeme aj
reklamné partnerstvo Východoslo−
venskej energetiky, a.s., Košice a Tep−
lárne Košice, a.s. Aj vïaka nim bola
cena vstupenky prijate¾ná, èo kladne
ovplyvnilo poèet plesajúcich.
Fašiangonovina sa konala u1 jede−
nástykrát a moderovali sme si ju sami,
veï práca s mikrofónom 1ivila a 1iví
nielen Gabiku Rerkovú z Levoèe,
Mariku Èigášovú z Rádia Lumen, ale
aj Anku Lemešániovú (TV Markíza)
a Matúša Jaca (STV), ktorí sa ujali
tomboly. Program bol opä( kvalitný:
Bobalet zo súkromnej ZUŠ Boby Brelly
v Košiciach, dvojnásobný majster
sveta v scénickom tanci v roku 2009,
10−roèná speváèka Pa(ka Hlaváèová
(Minitalent STV), taneèný pár Laïka
Šustová (naposledy reportérka STV,
v súèasnosti hrdá mamièka štvorme−
saènej Šarlotky) a Juraj Šoltés (ví(az
Bailanda), ako i nevidomý uèite¾ hud−
by Pe(o Kolesár z Levoèe (protago−
nista filmu Slepé lásky) a osvedèená
¾udová hudba Haviar z Ro1òavy. Mo−
zaiku hudobných 1ánrov vhodne do−
plnil DJ Martin Imrich z Prešova. Pe(o
Kolesár preukázal zmysel pre humor,
keï sa prihlásil 1rebova( celú tombo−
lu, lebo vraj jeho „nikto nebude po−
dozrieva(, 1e vidí, aký lístok (ahá“.
Ka1dý sa dosýta najedol, zabavil,
vyrozprával i zamaškrtil na „syndiko−
vej“ 12−kilogramovej narodeninovej
torte, ktorú nakrojila predsedníèka
SSN Zuzka Krútka. Tí, èo neboli v Ko−
šiciach na tomto vyvrcholení osláv
20. výroèia vzniku SSN, mô1u ¾uto−
va(...
Katarína Èi#máriková
Al#beta Linhardová
z usporiadajúcej RO SSN Košice
Priestor pre #ivot
Prezraïte svoju rados slnku,
)ia¾ da)ïu, ozdobte ráno
úsmevom a stretnete dobrých ¾udí.
Motto, ktoré som si preèítal v obèas−
níku Priestor pre )ivot, sa vinulo ako
ni( celým rozhovorom s èlovekom
ktorý i v alkoholikovi, väzòovi ba i vo
vrahovi vidí svojím spôsobom dobré−
ho èloveka. Taký je Daniel Diškanec,
èlovek, ktorý pred viac ako desiatimi
rokmi vymenil prácu revízneho tech−
nika tlakových nádob za prácu s ¾uï−
mi, ktorí sa stali preòho dôle1itými
a napåòali jeho vô¾u pomáha( iným.
Na rodièovských pozemkoch v Prie−
kope (èas( Martina) vybudoval rad
chatiek, v ktorých v súèasnosti 1ije
štyridsa(tri osadníkov spolu s devia−
timi de(mi. Poèas trvania kempu
Priestor pre )ivot sa tu vystriedalo u1
viac ako šes(sto nájomníkov. ¼udia
mnohokrát (a1ko stíhaní osudom,
ktorý si èasto zapríèinili sami, ale i ta−
kí, s ktorými sa 1ivot pohral bez ich
viny. Mnoho sa ich vrátilo do spoloè−
nosti s novou motiváciou, ale niekto−
rí 1ijú v kempe viac rokov a u1 by sa
nechceli vráti( tam, kde neboli v láske.
V Európskom parlamente
sa hovorilo o médiách
Urýchlený zákrok vedúcich európ−
skych politikov proti kríze, ktorej stojí
zoèi−voèi mediálny svet v celej Euró−
pe, to bola hlavná po1iadavka, ktorá
zaznela na konferencii usporiadanej
3. februára 2010 Európskou federá−
ciou 1urnalistov (EFJ) v Európskom
parlamente (EP) v Bruseli. „\urnaliz−
mus je verejné dobro, od ktorého zá−
visí demokracia v Európe,“ povedal
Aidan White, generálny sekretár EFJ,
ktorý podujatie moderoval.
Stretnutie vedúcich predstavite¾ov
médií, mediálneho priemyslu a vyso−
kých politických reprezentantov vola−
lo po nových vz(ahoch medzi štátom
a médiami pri h¾adaní cesty k stabili−
zácii a podpore európskeho 1urnaliz−
mu bez kompromisov v závislosti mé−
dií od politickej moci a v slobode pre−
javu novinára.
Na konferencii sa konštatovalo, 1e
tisíce novinárov v Európe prichádza−
jú o prácu, novinové tituly zanikajú,
mnohé médiá sú zneistené v konfron−
tácii s meniacim sa trhom, ktorý pod−
rýva fungovanie duálneho systému
verejnoprávnych a súkromných médií.
Urýchlenú akciu na prekonanie krízy
a zabezpeèenie pluralizmu médií a ich
vysokej kvality v priestore EÚ po1ado−
val belgický novinár Jean−Paul Mar−
thoz i Jeremy Dear generálny tajom−
ník britskej Únie novinárov.
Generálna sekretárka nemeckej
verejnoprávnej televízie ARD Verena
Wiedmanová 1iadala vytvori( pravid−
lá koncentrácie vlastníctva médií,
rýchlu podporu médií verejnej slu1by
a otvorenú debatu o tom, ako nájs(
rovnováhu medzi rešpektovaním au−
torského práva a slobodnou výme−
nou informácií.
Poslankyòa Európskeho parlamen−
tu Tanja Fajonová sa pripojila k vý−
zvam na akciu: „Musíme nájs( nové
cesty, ako zabezpeèi( obèanom kva−
litný 1urnalizmus.“ Ïalší poslanec EP,
Jorgo Chatzismarkakis, reagoval na
Whitove výèitky o neodôvodnenom
uspokojení èasti inštitúcií EÚ: „EP ne−
súhlasí s Európskou komisiou, keï
hovorí, 1e sa vo vz(ahu k médiám
u1 niè nedá urobi(. Veci sa zmenia!“
Obaja poslanci sú podpredsedami
novej mediálnej komisie Intergroup
EP, ktorú vedie Jean−Marie Cavada.
EFJ víta utvorenie tejto komisie
a spolu s ïalšími profesijnými orga−
nizáciami verí, 1e pomô1e kreova(
seriózny dialóg o mediálnej politike
u1 v najbli1ších mesiacoch.
(z portálu IFJ Global krátené,
z angl. prelo)il mbè)
Èítajte aj o Cene za 1urnalistiku
EP 2010 na www.ssn.sk v rubrike
Èo sa do Fórumu nezmestilo
V kempe musí pracova( ka1dý, kto
vládze a nesmie holdova( alkoholu.
Vznikli tu skupiny ro¾níkov, drevoru−
baèov preto1e kemp potrebuje hlavne
na zimu zásoby sena pre dobytok,
ktorý ich 1iví (kravièka dojí denne
30 litrov mlieka) i zásoby dreva pre
ústredné kúrenie. Novinkou bude asi
profesia pekár, preto1e poèas rozho−
voru vy(ahoval Daniel Diškanec z do−
máckej pekárne prvé chleby (na obr.).
Èasopis o kempe i osobných prí−
behoch jeho obyvate¾ov vychádza
v dvadsa(tisícovom náklade pribli1ne
pä(krát do roka.
¼udo Košálko
Foto autor
strana 4
TÉMA MESIACA
2/2010
Aký má by@ novinár
Èo od budúceho novinára
škola oèakáva a èo mu dáva
Na otázku, èo škola oèakáva od
budúceho novinára, sa dá odpove−
da jednoducho: skutoèný záujem
vykonáva novinársku profesiu,
ochotu vzdeláva sa a pracova
na rozvoji osobnostných dispozícií
tak, aby po skonèení štúdia bol
dobre vybavený do praxe.
Pri koncipovaní obsahu vysokoškol−
ského štúdia mediálnej komunikácie
berieme do úvahy aj súèasné postave−
nie novinára. Novinárska profesia nie
je ¾ahká, zmenila sa jej pozícia v spo−
loènosti. Skepticky sa pozerá na ïalší
vývoj profesie novinára Ramonet
(2003). Pod¾a neho z novinárov sa
stávajú robotníci, zni1uje sa kvalita
novinárskej práce, samotná profesia je
zneistená, s èím súvisí strata sociál−
neho statusu. Do popredia sa dostáva
nieko¾ko skutoèných tvorcov, hviezda−
mi sú napríklad moderátori televíz−
nych novín. Vinu vidí aj v nových
technológiách, ktoré sa podie¾ajú na
zániku špecifík novinárskej práce, pre−
to1e narastá poèet ¾udí, ktorí sa mô1u
zapoji( do masovokomunikaèného
procesu. Napokon si kladie Ramonet
otázku – kto zostane profesionálom,
keï sa ka1dý obèan stane novinárom?
Vnímali sme tieto myšlienky ako
istú výzvu zamyslie( sa nad súèasnou
profesiou novinára a posilni( zruènos−
ti a vedomosti, ktoré sú predpokla−
dom, aby jeho práca bola kvalitná,
oso1ná pre prijímate¾a, pravdivá a po−
kia¾ sa len dá, tak aj objektívna.
Kompetencie, ktoré predpokladáme, skúsenosti a vedomostí. Zruènosti,
1e študent získa na škole, pova1ujeme ktorými má disponova(, sme rozdelili
do troch skupín:
za podstatné pre jeho profesionálny
– odborno−technické zruènosti spoje−
vývin, ale aj za predpoklad dobrej za−
né s prácou v konkrétnom médiu (prá−
mestnate¾nosti.
ca s poèítaèovými systémami, s tech−
V uèebnici Psychológia médií (Hra−
nikou záznamu a vysielania a pod.),
diská, Breèka, Vybíral, 2009) sme ich
– organizaèno−riadiace zruènosti
vymedzili takto:
1. Novinár na úspešný výkon potre− (pod¾a postavenia v rámci média ve−
die( organizova( pokrytie udalostí no−
buje ma( vedomosti z oblasti teórie
vinárskymi prejavmi, organizova( prí−
médií, širšieho spoloèenskovedného
pravu a spracovanie výpovede, koordi−
základu (filozofia, sociológia, psycho−
nova( prácu s inými ¾uïmi a pod.),
lógia, právo, etika, ekonómia, polito−
lógia), z problematiky, ktorej sa venuje – komunikaèné zruènosti (zvládnutie
interpersonál−
(vnútorná po−
nej komuniká−
litika, zahra−
Ramonet:
cie na pracovis−
nièná politika,
ku, ale aj s res−
kultúra, eko−
Kto zostane
pondentom,
nomika, šport
profesionálom,
schopnos( ko−
atï.). Mal by
munikova(
ma( vedomos−
keï sa ka/dý obèan
s publikom,
ti o spôsoboch
stane novinárom?
zvláda( zá(a1o−
a formách no−
vé komunikaè−
vinárskej práce
(zber informácií, tvorba výpovede, dis− né situácie, èasový tlak, rôznorodos(
komunikaèných partnerov a pod.);
tribúcia informácií publiku), mal by
ku komunikaèným zruènostiam patrí
ma( poznatky o psychológii publika
(spôsob príjmu a spracovania výpove− aj dobré ovládanie cudzích jazykov.
Dôraz kladieme na komunikaèné
dí, vplyv výpovedí na psychiku príjem−
kompetencie, preto1e mediálne výpo−
cu). Zároveò je podstatné, aby mal
vede vznikajú ako dôsledok priamej
dostatok poznatkov o vlastných sil−
alebo sprostredkovanej komunikácie.
ných a slabých stránkach, aby sa mo−
Štúdium sa sústreïuje na získanie
hol ïalej zdokona¾ova( a regulova(
schopností vytvori( mediálnu výpoveï
svoje správanie.
tak, aby bola pre príjemcu zrozumite¾−
2. Novinár má disponova( zruènos−
ná a zaujímavá, informaène bohatá.
ami – ide o spôsobilos( správne, èo
Príprava je zameraná aj na interpretaè−
najrýchlejšie a s èo najmenšou náma−
né zruènosti, ktoré sú predpokladom
hou vykona( istú èinnos( na základe
presvedèivého a dôveryhodného tlmo−
èenia textu divákom, poslucháèom.
Za podstatné pova1ujeme, aby novi−
nár vedel vytvori( atmosféru dôvery
a blízkeho kontaktu s publikom, aby
sa zaujímal o spätné hodnotenie jeho
pôsobenia. Budúci novinár má mo1−
nos( na škole si vyskúša( vedenie roz−
hovoru, kultivovane vies( diskusiu,
zvládnu( konflikty, improvizova(.
Fakulta BVŠP v súèasnosti disponu−
je mediálnymi štúdiami vybavenými
technológiou na takej úrovni, 1e prak−
tiká umo1òujú komplexnú prípravu
multimediálnych produktov.
Nejde však len o odborný rast štu−
dentov, ale aj o ich osobnostný rozvoj.
Za podstatné pova1ujeme vlastnosti,
ktoré súvisia so záujmom o iného èlo−
veka, s tú1bou poznáva( a nadobúda(
skúsenosti v rôznych oblastiach. No−
vinár by mal by( altruista, prívetivý
voèi iným, empatický, a napokon by
mal vedie( organizova( svoje vlastné
správanie, by( maximálne svedomitý
vo všetkých etapách novinárskej práce.
Rozvíjame vlastnosti, ktoré novinári
opakovane oznaèili vo výskumoch za
dôle1ité pre výkon novinárskej profe−
sie, a to pru1nos( myslenia, originál−
nos( nápadov, schopnos( nadväzova(
kontakty, zvláda( stres, vedie( rieši(
konflikty èi rýchlo sa adaptova( na
zmenené podmienky a situácie, dodr−
1iava( zásady psychohygieny.
Úspešnos( našej snahy posúdi prax.
V súèasnosti robíme maximum preto,
aby sme naèrtnutú filozofiu výchovy
kompetentného a osobnostne vyspe−
lého novinára naplnili.
Elena Hradiská
docentka Fakulty masmédií
Bratislavskej vysokej školy práva
Meèiara som lapila, kolegovia sa pri#ivili
V devä(desiatych rokoch minulého
storoèia, za èias tretej Meèiarovej vlá−
dy (ako to len zvláštne znie, s(aby to
bolo kedysi pradávno), som sa mohla
v istých situáciách spolieha( len sama
na seba. Mala som v svojej dennikár−
skej pôsobnosti a v pracovnej náplni
problematiku èinnosti našej vlády.
V rokoch 1994–98 konkrétne tretiu
Meèiarovu. Pravidelné utorkové za−
sadnutia kabinetu bolo treba preèka(
v úrade vlády. Informácie sme dostali
na tlaèových besedách po zasadnu−
tiach kabinetu (niektoré schválené
materiály tie1), potom šprint do redak−
cie a napísa( to najdôle1itejšie, èo sa
udialo. Mimochodom, niekedy patrilo
k najzaujímavejším práve to, èo vláda
neprerokovala (nále1ité pátranie po
dôvodoch bolo súèas(ou mojej práce),
prípadne èo (a preèo) pribudlo v prog−
rame dodatoène.
Moje tohodòové pracovné povin−
nosti sa však tým nekonèili, vo veèer−
ných hodinách som musela absolvo−
va( spolu s ïalšími kolegami novinármi
v úlohe pýtajúcej sa novinárky Press−
klub v STV. Spravidla sme vopred vede−
li, ktorí z ministrov (prípadne aj pre−
miér) prídu, tak1e sa dalo na nich pri−
pravi(. Ve¾mi èasté boli zmeny: úèas(
avizoval premiér V. Meèiar, prišiel však
namiesto neho napríklad minister
vnútra Gustáv Krajèi a ministerka prá−
ce, sociálnych vecí a rodiny O¾ga Kel−
tošová. Tak1e som musela „by( doma“
v celej tohodòovej vládnej problemati−
ke. A vôbec najväèším prekvapením
bolo – keï sme u1 sedeli v kreslách
s pripnutými mikrofónmi a èakali na
premiéra, do zaèiatku vysielania chý−
bali tri−štyri minúty – a v tom sa na−
miesto neho objavil minister 1ivotné−
ho prostredia! Mozgové závity museli
prepnú( okam1ite na inú vlnovú då1ku.
Moju úèas( si vy1adovala redakcia,
v ktorej som pôsobila (denník Práca),
nu1 nemohla som by( „mimo obrazu“
pred èlenmi vládneho kabinetu a pred
divákmi. A nešlo zïaleka len o jedi−
nú otázku premiérovi èi ministrom.
Po skonèení relácie som v1dy ešte
uhovorila niektorého èlena vlády na
rozhovor do Práce. Bolo to stresujúce,
na druhý deò som zatínala zuby, ak
niekto utrúsil to nepodstatné: mala si
dobrý úèes, peknú blúzku... Prípadne
mudrovali, èo som sa zabudla spýta(.
Z toho, èo som naznaèila, vyplýva,
1e novinár, ktorý pôsobí v denníku, na−
vyše v sfére sprostredkujúcej aktuálne
politické dianie, musí by( pohotový
(ale aj svedomitý, pracovitý a usilov−
ný), preto1e na tlaèovú besedu èi pria−
my televízny prenos z besedy sa musí
maximálne pripravi(. Niè ho nesmie
zaskoèi(, strápni(. Nie ka1dý novinár
chce a vie by( taký. Mnohí mladí kole−
govia sa spoliehajú na to, 1e si, po−
vedzme, na tlaèovej besede vypoèujú
otázky svojich kolegov a odpovede
politikov na ne a z toho „pripravia
2/2010
TÉMA MESIACA
strana 5
Uverejòujeme fotografiu z ví(aznej série Postup do Afriky Tomáša Benedikovièa (SITA), ktorá bola v Novinárskej súa)i SSN 2009 v kategórii
Novinárska fotografia odmenená 1. cenou. Výsti1ne svedèí o dobrej práci a vlastnostiach autora/novinára, o ktorých píšeme na tejto dvojstrane.
vlastnú správu èi rozhovor“. Èitate¾,
poslucháè a divák sa èasto domnieva,
1e je to skutoène vlastná správa èi
rozhovor konkrétneho novinára, ktorý
sa aj predstaví svojím menom.
Za1ila som to na vlastnej ko1i. Ne−
skôr, bolo to pred parlamentnými vo¾−
bami v roku 2002 som dostala „ve¾mi
¾ahkú“ redakènú úlohu: zohna( stoj èo
stoj predsedu ¼S−HZDS Vladimíra Me−
èiara a urobi( s ním „ve¾ký“ (presved−
èila som šéfov, 1e aspoò väèší) rozho−
vor. Bolo to v období, keï odmietal
akéko¾vek rozhovory s novinármi, ne−
bol im k dispozícii u1 nieko¾ko mesia−
cov. Vonkoncom nie v Bratislave, nádej
svitala, ak by som ho „stretla“ niekde
inde na Slovensku. Vladimír Meèiar
v tom období zámerne situoval aj za−
sadnutia svojej ¼S−HZDS na vidiek,
nebombardovali ho aspoò novinári,
nemusel sa im spoveda( na brífingoch.
Rozhodla som sa teda, 1e „navštívim“ sko, èi mu ponúkne pomoc, èi bude
kandidova( o dva roky na funkciu pre−
jeho zasadnutie republikovej rady
zidenta...
v Pova1skej Bystrici. Uhovorila som
Pýtala som sa na všetko, èo bolo
jedného èlena rady, 1e sa mi pokúsi
vtedy aktuálne. A moji dvaja kolegovia
privies( Meèiara k mikrofónu. Èakala
ved¾a mòa –
som naòho ho−
jeden sprava
diny a so mnou
a druhý z¾ava,
dvaja regionál−
Novinár v denníku
obaja s natiah−
ni spravodaj−
musí byC pohotový,
nutými rukami
covia. Doèkala
ale aj svedomitý,
zvierajúcimi
som sa a za−
diktafóny.
èala sa pýta(:
pracovitý a usilovný.
Nielen1e ne−
o kandidaènej
polo1ili 1iadnu
listine a zme−
nách na nej (napríklad odsunutí Kata− otázku, ani sa o òu nepokúsili. Aj Me−
ríny Tóthovej na nezvolite¾né 60 mies− èiar sa èudoval: „A vy dvaja nechcete
niè vedie(?“ zaskoèil ich a oni len èer−
to, 75. prieèku vyhradenú pre kandi−
venajúc sa a1 za ušami, pokrútili hla−
dáta RIS Patkolóa), aké sú odhady po−
volebného výsledku, ko¾ko ¾udí ubudlo vami. Staèilo im, èo som sa pýtala ja
a èo mne Vladimír Meèiar odpovedal.
z ¼S−HZDS po vzniku HZD, kto bude
Rozhovor dostali naservírovaný.
vies( rokovania o budúcej vláde, ako
Ubezpeèila som sa, 1e ma nepodrazia,
hodnotí návrat Ivana Lexu na Sloven−
Vedie o všetkom nieèo
a o nieèom všetko
Novinár musí by( predovšetkým roz−
hodnutý svoju prácu bra( ako povola−
nie. Rešpektova( skutoènos(, 1e vlast−
né schopnosti – tvorivo písa(, objektív−
ne hodnoti( stav vecí verejných a by(
pritom kolegiálny a „nepodkupný“ –
získa len ne¾ahkou prácou. Recept,
jediný recept, na to nejestvuje. Vplyv
na jeho profesionálny rast má toti1
mnoho vecí. Vzdelanie i vek, sociálny
pôvod i 1ivotné skúsenosti, prostredie
redakcie a jeho kolegovia, súkromný
1ivot s jeho vzostupmi i pádmi...
Je toho ve¾a. A1 keï si novinár uve−
domí, 1e pri písaní a inej tvorbe potre−
buje myslie( najmenej na tri veci (na
toho, o kom píše, na tých, pre ktorých
tvorí a na seba), dosiahne stupeò pro−
fesionality, oprávòujúci poveda( o se−
be: asi som dobrý, keï mi na blogu
nadáva iba jeden a ten istý „respon−
dent“. Pridajme k tomu aj novinárovu
sebareflexiu – uzna(, 1e nie je neomyl−
ný – schopnos( oceni( podporu od
kolegov a udr1a( na uzde zlos( a hnev,
keï s niekým polemizuje.
Je toho ve¾a. A pritom nemusí ma(
absolvovanú práve „vysokú školu no−
vinársku“.
teda neuverejnia ešte v ten deò v agen−
túre a v elektronickom médiu rozho−
vor s Meèiarom. S¾úbili, 1e nie, a1 na
druhý deò, keï vyjde rozhovor v den−
níku, kde som pôsobila. A samozrej−
me, 1e uvedú formulku „ako povedal
V. Meèiar pre Národnú obrodu.“
Bola som naivná. Cestou do Brati−
slavy som si v aute potichuèky spra−
covávala rozhovor. V Bratislave ma
u1 èakala na stole agentúrna správa
a v nej rozhovor s Vladimírom Meèia−
rom, keï som si zapla rádio, aj odtia¾
sa rinuli jeho odpovede, urèené mne.
Ani jeden z kolegov nedodr1al slovo,
nielen1e rozhovor s Meèiarom ihneï
pustili do sveta, ale o tom, 1e hovoril
pre Národnú obrodu sa ani len ne−
zmienili.
Klára Grosmannová
bývalá redaktorka Práce
a Národnej obrody
Nech vzdelanie získa zo všetkých
mo1ných zdrojov múdrosti a skúse−
ností literatúry, umenia, techniky,
prírodných vied i športu. Teda nech
o všetkom vie napísa( nieèo a o jed−
nom (na èo je odborník) všetko.
A ešte vo¾aèo: nemusí za ka1dú cenu
zastupova( políciu, súdy, parlament
a vládu, Staèí, ak ich bude hodnoti(
a posudzova( tak, 1e si èitate¾, divák
i poslucháè povie: ten tomu rozumie!
Ján Sand
strana 6
Februárová GLOSA
Jána
Füleho
A
S¾uby
a koncesionári
ký je hlavný rozdiel medzi našimi
verejnoprávnymi médiami? Nie
všetko, èo vysiela Slovenský rozhlas sa
mi páèi, ale rozhodne ma svojím vysie−
laním neurá)a. Na druhej strane nie
všetko, èo vysiela Slovenská televízia
sa mi nepáèi, ale èasto ma svojimi
programami urá)a. Poènúc predpoka−
kaným spravodajstvom, pokraèujúc
samodiskusiami a zïaleka nekonèiac
Driš¾akom, Stašákom a Rosamundami.
Slovenský rozhlas takto dopláca na
degeneráciu Slovenskej televízie. Do tej−
to atmosféry prichádzajú parlamentné
vo¾by a mo)né „Sulíkove“ referendum
o zrušení koncesionárskych poplatkov.
(Mimochodom, je to èisto marketingo−
vá strana.) Zrušenie poplatkov je tie)
len marketingový krok. Dnes je vo väè−
šine médií kritériom zaradenia do vysie−
lania to, èi sa to bude páèi, a keï, tak
ko¾kým ¾uïom. Rovnaké kritériá majú
aj marketingové strany pri formulova−
ní svojich programov. Komu by sa u)
nepáèilo to, )e nebude musie plati.
Najhoršie na tom je, )e za tento
návrh sú spoluzodpovedné aj médiá.
Komerèné, ktoré objavili zadky people−
metrov. A aj Slovenská televízia, ktorá
objavila zadky politikov.
Problémom verejnoprávnych médií
nie je, )e si ich platíme. Problémom
je veène nevyriešené spolitizovanie
ich rád, ktoré by mali by garantom
a strá)com ich nezávislosti. Lebo platí−
me všetci, bez oh¾adu na to, koho sme
volili. Ïalší problém je, )e verejnopráv−
ne médiá uzatvorili zmluvu so štátom
– ale neuzatvorili ju so svojimi poslu−
cháèmi a divákmi.
Staèilo by nieko¾ko malých (verej−
no)právnych záväzkov. Nebudeme
kradnú. Ani dohadzova kšefty kama−
rátom bez výberového konania. Nebu−
deme zamestnáva straníckych nomi−
nantov. Budeme stá na strane verej−
nosti v dobrom i zlom. Nenecháme sa
korumpova inzerentmi a ani politik−
mi. Prestaneme vysiela reprízy repríz
a nebudeme vás urá)a programami,
ktoré mentálne patria do sedemdesia−
tych rokov minulého storoèia.
Pravda, keï sa to nepodarilo za 20
rokov, preèo práve teraz? S¾uby sa s¾u−
bujú a koncesionári sa radujú?
Kliknite si
na www.ssn.sk
a v rubrike Èo sa do Fórumu nezmestilo
nájdete ïalšie zaujímavé príspevky
a informácie.
GLOSA & RECENZIE
2/2010
Preèo len Úvod…?
Túto reènícku otázku si v predslove
Úvodu do teórie )urnalistiky polo1il je−
ho autor Juraj Charvát a presvedèivo
na òu odpovedá: „Ak si univerzitný
študent osvojí systém (podè. J. V.),
kostru, súvz(a1nosti, význam ustále−
ných pojmov, bude vedie( aj v budúc−
nosti dosadi( si poznatky získané po−
pri štúdiu alebo po òom na správne
miesto a do správnych súvislostí
(s. 8). Ide o snahu pochopi( javy ako
celok a ako sumu èastí celku, ktoré
sú vo vzájomnom [email protected] (s. 26)“.
Z h¾adiska obsahu i rozsahu ide o pri−
meraný úvod do teoretického štúdia
odboru (176 s.). Charvátova vedecká
triáda zahrnuje širší rámec masovej
komunikácie (1. kapitola), systém no−
vinárskej komunikácie (2. – 5. kap.)
a všíma si osobitý pracovný proces,
ktorý nazýva procesom redigovania
(6. – 8. kap.).
Autor je zakladajúcim èlenom bra−
tislavskej novinovednej školy zo 60.
rokov XX. storoèia, ktorej vedúcou
osobnos(ou bol Mieroslav Hysko.
Napriek tomu, 1e sa na nasledujúcich
dvadsa( rokov ako nútene „odídený“
z teórie i praxe 1urnalistiky odmlèal,
hneï po Ne1nej revolúcii publikoval
uèebné pomôcky rozvíjajúce Hyskovu
novinovedu v nových, slobodných
a demokratických spoloèenských po−
meroch. Preèo? Preto1e poèas tzv.
normalizácie dokázal „do šuflíka“zbe−
ra( úrodu zo svojho masovokomu−
nikaèného po¾a. Súhrn základných
teoretických problémov 1urnalistiky
vydal pod názvom Novinárska komu−
nikácia (1990). Nasledovali tri diely
Procesu redigovania (1991–1992),
uèebný text Masová komunikácia
(1996) a aktualizovaná Novinárska
komunikácia (1997).
Nevyhnutným aspektom interdis−
ciplinárneho skúmania masovej i 1ur−
nalistickej komunikácie je dnes aspekt
ekonomický, veï novinárstvo sa reali−
zuje na pôde hospodárskeho subjek−
tu, ktorým je vydavate¾stvo/produ−
centstvo pôsobiace v konkurenènom
ekonomickom prostredí. Náklad, sle−
dovanos(, poèúvanos( ako aj príjmy
z inzercie a reklamy spolurozhodujú
o bytí èi nebytí konkrétneho 1urnalis−
tického produktu. Charvátovi pred−
chodcovia tento aspekt ignorovali.
Jadrom prezentovanej teórie, naj−
vyšším stupòom zovšeobecnenia
novinárskej èinnosti, je pre autora
problematika transformácie aktuálnej
informácie na novinársku informáciu.
„Za týmto jednoduchým výrazom
treba však vidie( ve¾mi obsa1nú, roz−
vetvenú a komplikovanú èinnos(, kto−
rá sa neustále vyvíja, naberá nové for−
my, niektoré staré opúš(a, rozširuje
svoj objem a obsah pôsobenia,“ po−
vedal na novembrovom krste novej
kni1ky docent Charvát a pokraèoval:
„\iadny systém netrvá veène. Mo1no,
1e raz zanikne aj systém novinárskej
komunikácie. Ale kým trvá, existuje
ako špecifický samostatný systém,
lebo len v òom sa transformuje
aktuálna informácia na novinársku
informáciu. Vzdelaní novinári by mali
túto skutoènos( pozna(.“
(vat)
Psychológia médií
O publikáciu s takýmto názvom obo−
hatila novinovednú literatúru v uply−
nulých dòoch prostredníctvom vyda−
vate¾stva Eurokódex Fakulta masmé−
dií Bratislavskej vysokej školy práva.
Ide o širokospektrálnu 400−stranovú
monografiu z oblasti mediálneho pô−
sobenia, ktorej autormi sú experti na
spomínanú problematiku doc. PhDr.
Elena Hradiská, CSc., doc. PhDr. Sa−
muel Breèka, PhD., a popredný èeský
psychológ komunikácie doc. PhDr.
Zbynìk Vybíral, PhD.
Nie je jednoduché recenzova( na
krátkej novinovej ploche takéto kom−
plexné dielo. To však ani nie je záme−
rom týchto riadkov. Ide o to, aby sa
široká novinárska obec dozvedela, 1e
je tu nový titul, ktorý nielen zaujme,
ale predovšetkým pouèí (i nauèí). Sta−
èí pozrie( iba na názvy kapitol, aby
bolo zrejmé, 1e ide o publikáciu, kto−
rá by nemala chýba( v kni1nici 1iad−
neho 1urnalistu alebo pracovníka, pri−
chádzajúceho do kontaktu s médiami
a ich pôsobením: Èo je psychológia
médií a èím sa zaoberá, Základy psy−
chológie komunikácie, Osobnos )ur−
nalistu, Predpoklady tvorivej novinár−
skej èinnosti, Vyh¾adávanie a zhro−
ma)ïovanie informácií, Pretváranie
informácií – tvorba, Komunikácia
(prezentácia) informácií, Psychologic−
ká charakteristika publika, Psycholó−
gia mediálnej percepcie, Úèinky médií
na psychiku príjemcu. Súèas(ou je
bohatá literatúra a vecný register.
Publikáciu odporúèajú aj obaja
recenzenti. Prof. PhDr. Imrich Ruisel,
DrSc., zo Slovenskej akadémie vied:
„Zaujme širokú oblas( záujemcov od
študentov rôznych odborov po aktív−
nych 1urnalistov, ale aj odborníkov
z iných humanitných a spoloèensko−
vedných oblastí“; doc. PhDr. Miroslav
Zelinský, CSc., z Ostravskej univerzi−
ty: „... presná a prísna terminológia,
ale zároveò jazyk, ktorý je èitate¾sky
,priate¾ský‘, robí z Psychológie médií
unum necessarium pre ka1dý spolo−
èenskovedný odbor, ktorý má skúma−
nie médií vo svojom kurikulárnom
zozname“.
S týmito odporúèaniami sa mo1no
úplne stoto1ni(.
Andrej Tušer
Príbehy
z 2. svetovej vojny
Koncom minulého roku vyšla zaují−
mavá kniha Magdalény Lavrinco−
vej (èlenky SSN) pod názvom Smr@
dýchala do tvárí. Obsahuje 32 prí−
behov detí a dospelých, ktorí pre1ili
hrôzy druhej svetovej vojny.
Emotívny je príbeh šes(roènej Nadi
Rosovej, vtedy bývajúcej v Bratislave,
ktorú spolu s jej mamou a ïalšími prí−
buznými odvliekli do geta v Terezíne,
èo bola prestupná stanica transportov
do mnohých, ešte krutejších koncen−
traèných táborov. Menej známa je
skutoènos(, 1e poèas vojny špeciál−
ne komandá jednotiek SS, nemeckej
armády, ako aj policajtov, vyh¾adávali
deti, najmä plavovlasé. Bola to súèas(
obludného projektu, ktorého cie¾om
bolo získava( nových árijcov. Ale len
ve¾mi málo z nich tzv. odborníci na
árijskú rasu v po¾skom sídle Hlavné−
ho rasového a presíd¾ovacieho úradu
v Lod1i uznali, 1e sú vhodné na po−
nemèenie – ostatné usmrtili výfuko−
vými plynmi vo vyhladzovacom tábo−
re v Chelmne, kde zahynula preva1ná
väèšina detí aj z èeských Lidíc.
Brutalitu spoznali mnohí úèastníci
protifašistického odboja na Slovensku
ako Oto Wagner, Pavel Úkrop, Chris−
to Bakarov, Adam Mik−
lánek, ktorých zajali
a odtransportovali do
koncentraèných alebo
zajateckých táborov,
kde poznali najkrutej−
šie formy potláèania
¾udskej dôstojnosti
a niektorých z nich
podrobili bezcitným
pseudolekárskym experimentom.
Súèas(ou knihy sú aj zlo1ité príbehy
tých úèastníkov národnooslobodzo−
vacieho boja, ktorí sa stali príslušník−
mi 1. ès. armádneho zboru v ZSSR.
Alebo sa zapojili do partizánskeho
hnutia na Slovensku a na Podkarpat−
skej Rusi, ktorá v medzivojnovom
období bola najvýchodnejším cípom
Èeskoslovenskej republiky, ale v roku
1939 ju obsadili maïarské horthyov−
ské vojská. Publikácia opisuje aj de−
formácie, ktoré sa diali v niektorých
partizánskych oddieloch.
Poukazova( na nebezpeèenstvo
nacistických a fašistických názorov
je aktuálne i v súèasnosti, keï znovu
zaèínajú u nás o1íva( prejavy pravico−
vého extrémizmu, najmä neonaciz−
mus, neofašizmus a antisemitizmus.
Kniha vyšla s finanènou podporou
Ministerstva kultúry SR vo Vydava−
te¾stve A. Zozu¾áka v Prešove. Bude
ju mo1né zakúpi( v niektorých kníh−
kupectvách v Bratislave. Výhodnejšie
(za výrobnú cenu 8,30 ) si ju mo1no
objedna( na tel. èísle 0915 761 733
alebo na [email protected]
(az)
2/2010
V trinástej komnate
slovenèiny
Na Záhorí – v Šariši
V našej rubrike sme sa u1 viac ráz
venovali miestnym predlo1kám na
a v (vo) v lokáli, prièom sme konšta−
tovali, 1e tieto predlo1ky sa v jazyko−
vej praxi èasto zamieòajú; namiesto
nále1itých spojení v predajni, v ho−
teli, vo vláde sa pou1ívajú spojenia
na predajni, na hoteli, na vláde (Fó−
rum, 2007, è. 6, s. 7). Predlo1ky na
a v (vo) mô1u spôsobova( váhavos(
aj pri vyjadrovaní miestneho vz(ahu
názvov oblastí. Tu sa pod¾a jazyko−
vedca J. Horeckého ku kritériu mies−
to(poloha) vnútri objektu – v (vo),
miesto (poloha) na povrchu objektu
– na pripája i vz(ah vyššia poloha –
ni1šia poloha, a to tak vo vertikálnom
zmysle, ako aj z h¾adiska terénu polo−
1eného ju1ne alebo severne (J. Ho−
recký: Konkurencia predlo1iek v a na.
In: Kultúra slova, 1998, è. 4, s. 193).
A tak sa pri niektorých názvoch
oblastí, èasto bývalých 1úp, ustálili
spojenia s predlo1kou v, napr. v Turci
(chápe sa ako uzavretá kotlina), v Ge−
meri, v Šariši, v Zemplíne, v Above,
v Honte, v Novohrade, v Liptove,
kým iné sa spájajú s predlo1kou na,
napr. na Záhorí, na Hanej, na Orave,
na Kysuciach, na Spiši, na Myjave,
na Horniakoch. Podobne hovoríme
na Pova:í, na Pohroní, ale v Podu−
najsku, v Potisí. Najèastejšie kolísa−
nie sa uplatòuje pri názvoch Liptov
a Zemplín, od ktorých sa lokál tvorí
pomocou predlo1ky v: v Liptove (to
zodpovedá predstave o Liptove ako
uzavretom celku), v Zemplíne i po−
mocou predlo1ky na: na Liptove (vy−
chádza sa z jeho vyššej, severnejšej
polohy), na Zemplíne. Spojenia
s predlo1kou na sú novšie. Pri miest−
nych názvoch, kde je v lokáli predlo1−
ka v (vo), na vyjadrenie smerovania
sa pou1ívajú spojenia s predlo1kou
do a genitívom názvu, napr. do Ge−
mera, do Šariša, do Novohradu, do
Liptova, pri názvoch, kde je v lokáli
predlo1ka na, na vyjadrenie smerova−
nia sa pou1ívajú spojenia s predlo1−
kou na a akuzatívom názvu – na Zá−
horie, na Oravu, na Kysuce i na Lip−
tov. Mo1no doplni(, 1e liptovský ro−
dák, historik jazyka a dialektológ Ján
Stanislav v publikácii Liptovské náre−
èia pou1íva dôsledne spojenia s pred−
lo1kami v a do, napr. v západnom
Liptove, vo východnom Liptove,
osady v Liptove, do Liptova ap.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav ¼. Štúra SAV
Slovenskí novinári
na návšteve v Novom Sade,
druhý sprava Dinko Gruhonjiæ.
Foto autor
AKTUALITY
strana 7
Peripetie vojvodinských
novinárov
„Poèas vlády Slobodana Miloše−
vièa boli koncom 80−tych rokov
jednou z prvých obetí relatívne
slobodné médiá, preto)e si z nich
urobil lokajov na obranu re)imu
a na prípravu vojny,“ hovorí Din−
ko Gruhonjiæ, prezident Nezávis−
lého spolku novinárov Vojvodiny.
„Novinárov, ktorí nechceli by
jednoznaène prore)imoví, prepúš−
ali u nás najmä z Rádia a televí−
zie Nový Sad, ako aj z denníka
Dnevnik.“
Spolok, ktorý vznikol ako reakcia na
mediálne pritvrdzovanie Miloševièov−
ho re1imu, je dnes najstaršou existu−
júcou novinárskou organizáciou na
území bývalej Juhoslávie. Má práve
20 rokov. V r. 1991 sa jeho èlenovia
preslávili veèernými správami, ktoré
v centre Nového Sadu zneli z okna
ich kancelárie do ulíc. „Keï sa zaèala
vojna, denne o 19.30 sme v našom
okne dávali priestor všetkým, ktorí sa
nechceli sta( súèas(ou vojnovej pro−
pagandy,“ spomína Dinko Gruhonjiè.
Hovorí, 1e jednou z najdôle1itejších
úloh spolku bola pomoc prepuste−
ným novinárom. Aj preto zalo1ili
tý1denník Nezávislos, ktorý vychá−
dzal do r. 2002.
Dinko sa ospravedlní. V jeho kan−
celárii, kde pijeme kávu, si zapáli ci−
garetu. Potom hovorí o svojom naj−
väèšom sklamaní. „Po prevrate a prí−
chode demokracie v roku 2000 sa
nám zdalo, 1e situácia v médiách sa
zmení. Oèakávali sme, 1e sa oèistia
od tých, èo štvali za vojnu a v pros−
pech autoritárskeho Miloševièa, èo
stálo Srbov aj celú bývalú Juhosláviu
tak strašne ve¾a. Nie, nešlo o to nie−
koho väzni(, ale bolo by normálne,
keby sa sprofanované tváre stratili
a aby slobodné médiá u1 symbolizo−
vali noví ¾udia. Kde1e! Všetci ostali.
Veï v novosadskej televízii je dnes
priemerný vek 51 rokov!“
D. Gruhonjiè vysvet¾uje, 1e aj noví
politickí vládcovia majú radšej krot−
kých a poslušných novinárov – a tí,
ktorých skrotili za minulého re1imu,
sú najposlušnejší. Vo Vojvodine tak−
mer neexistuje investigatívna 1urna−
listika a ve¾a tém je stále tabu. Maji−
telia novín sú závislí od najväèších
zadávate¾ov reklamy, kontrolujúcich
dve tretiny trhu. No a z nich drvivá
väèšina profitovala a zbohatla práve
za Miloševièa. Dnes akurát zmenili
politické väzby na súèasné mocenské
špièky – ale odmietavý postoj k slo−
bode médií majú za1ratý pod ko1ou.
„Situáciu komplikuje aj to, 1e proces
odštátnenia a privatizácie viacerých
médií nie je skonèený,“ dodáva novi−
nár, ktorý pracuje ako vedúci spra−
vodajskej kancelárie agentúry Beta
v Novom Sade a zároveò je asisten−
tom na Katedre 1urnalistiky tamojšej
Filozofickej fakulty. Funkciu preziden−
ta spolku vykonáva dobrovo¾ne, pla−
tení sú iba tajomník a sekretárka. Spo−
lok pritom 1ije iba z grantov, èlenovia
neplatia 1iadne èlenské: ak vôbec
majú prácu, sú ve¾mi slabo platení.
Nezávislý spolok novinárov Vojvo−
diny má pribli1ne 500 èlenov. Existuje
aj Spolok novinárov Vojvodiny (2−krát
poèetnejší), ktorý pod¾a Gruhonjièa
zdru1uje zväèša novinárov spojených
s bývalým re1imom. (Mimochodom,
podobná situácia je aj v Belehrade,
kde v r. 1994 vzniklo Nezávislé zdru−
1enie novinárov Srbska s pribli1ne
2 500 èlenmi, no pôsobí tam aj ešte
poèetnejší Spolok novinárov Srbska.)
„Sústreïujeme sa na vzdelávanie
novinárov, vyjednávame pre nich z¾a−
vy na cestovanie èi vstupenky, posky−
tujeme im právnu pomoc. Je to sèasti
práca pre novinárske odbory, ktoré sú
v rámci celého Srbska troje. Nemám
o nich bohvieakú mienku, nedokázali
ešte uzatvori( 1iadne kolektívne do−
hody,“ charakterizuje hlavné úlohy
organizácie Dinko Gruhonjiè. Rád by
vo vojvodinských médiách presadil
novú kultúru, aby boli sebavedomej−
šie a slobodnejšie. Jeho spolok novi−
nárov sa tomu usiluje napomáha(.
Pavol Vitko
Preèítali sme
Srbský mediálny svet
Po páde systému vlády Miloševièa
v roku 2000 sa mediálna scéna v Srb−
sku výrazne zmenila. Bol koniec štát−
nej kontroly a diskriminácie médií
ekonomickými tlakmi a represívne
opatrenia voèi nezávislým médiám
sú dnes tie1 minulos(ou.
Srbská mediálna scéna je regulo−
vaná dvoma základnými zákonmi:
o elektronických médiách a verejných
informáciách z rokov 2002 a 2003.
Vlastnícke pomery médií v Srbsku
sú ve¾mi pestré. Nemecká spoloènos(
WAZ investovala do Politiky a kúpila
denník Dnevnik. Printové médiá Blic
a 24 sati sú v rukách švajèiarskeho
koncernu Ringier (pozn. vydavate¾
denníka Nový Èas a viacerých èasopi−
sov v SR). Filiálka Wallstreet Journalu
kontroluje hospodárske periodikum
Privredni pregled. Zvyšok mediálneho
trhu ovládajú domáci vydavatelia,
vlastnícke vz(ahy sú však nepreh¾ad−
né a privatizácia médií nie je stále
dokonèená.
Celoštátne pokrytie má šes( tele−
víznych a rozhlasových vysielaèov,
najdôle1itejšie z nich sa podarilo zís−
ka( srbským novozbohatlíkom, pri−
èom je verejným tajomstvom, 1e ich
finanèné zdroje nepochádzajú v1dy
z èistých peòazí.
Napriek tomu, 1e v porovnaní
s územím bývalej Juhoslávie sa me−
diálny trh súèasného Srbska výrazne
zmenšil, pre1ívali médiá v devä(de−
siatych rokoch nebývalý boom (ná−
klad najrozšírenejších denníkov bol
250− resp. 180−tisíc výtlaèkov.
To sa nedá poveda( o novinároch.
Kým kedysi patrili 1urnalisti k elitným
povolaniam, dnes sú sociálne slabšou
skupinou. Mnohí novinári majú pocit,
1e ich profesia je v porovnaní s kolega−
mi v zahranièí neatraktívna. A investi−
gatívna 1urnalistika je priam nebez−
peèná. Napriek tomu srbskí novinári
odha¾ujú korupciu, vojnové zloèiny
a domácich zbohatlíkov. Hoci hranica
medzi investigatívou a snahou po
senzáciách je ve¾mi jemná, príklon
èitate¾ov/poslucháèov k serióznej
1urnalistike sa stále zvyšuje a vplyv
médií na verejnú mienku rastie. Ne−
mo1no však nespomenú( snahy vy−
davate¾ov preferova( senzácie a vtie−
ra( sa do priazne politických elít.
Svetová kríza pochopite¾ne pozna−
menala aj srbské médiá, èoraz vyšší je
záujem o sprostredkovanie informácií
prostredníctvom internetu – a v òom
rastie aj podiel reklamy. Východiskom
je pre väèšinu printov aj elektronic−
kých médií produkcia ich internetovej
verzie.
Jelena Vujaèiè,
IBM Sonderheft 2/2009
(krátené, z nemèiny prelo)il mbè)
strana 8
Prispeli
na Sociálny fond SSN
Július Július Kupsák
Tatiana Godorová
Marianna Kupcová
Dagmar Kociánová
Rastislav Marguš
Anna Kollárová
Pavol Kameník
Svatomír Ambro1
Vladimír Turanský
Al1beta Linhardová
Ivan Bogdan
Ivan Karlík
Libuša Lopejská
Eduard Ivanèík
Imrich Polák
Darina Kyselová
Martin Jakubec
Ladislav Kubiš
Nataša Šándorová
Štefan Pytel
Štefan Daško
O¾ga Šimková
Zuzana Kamencová
Karol Pátek
Erika Ro1ková
Jozef Vatrál
Ján Bartlík
Hilda Gábrišová
Eva Hornišová
Ján Motulko
Eduard Ivanèík
Imrich Polák
Anna Hysková
Anna Èapková
Viera Holubová
¼ubica Pavlovièová
Helena Potocká
Alena Kováèová
Leopold Moravèík
Emil Paulíny
Vladimír Vinkler
10
5
5
3
28
10
5
10
8
3
3
6
3
10
5
6
10
6
3
3
3
5
3
10
5
10
5
6
5
10
10
5
20
20
5
3
10
3
10
3
5
SPRAVODAJSTVO
2/2010
Z novinárskeho sveta
Skúška
sociálnych médií
Piati francúzski novinári sa rozhodli,
1e otestujú silu sociálnych médií.
Pä( dní nebudú pou1íva( pri svojej
práci 1iadne tradièné zdroje. Píše
o tom portál Press Gazette.
Novinári frankofónnych rozhlaso−
vých staníc nebudú ma( prístup k te−
levízii, rádiu èi tlaèeným novinám.
Býva( budú na farme.
„Týmto experimentom nechceme
dokazova(, 1e tradièné médiá sú ne−
nahradite¾né, ale ani opak,“ povedal
Philippe Chaffanjon z rádia France
Info. V pokuse zis(ujú, aký poh¾ad na
svet podáva Facebook èi Twitter. „Za−
ujíma nás, èi tradièné médiá informu−
jú rovnakým spôsobom ako sociálne.“
Rozhlasoví novinári budú pridáva(
odkazy na sociálnych sie(ach. Tieto
informácie bude zbiera( Janic Trem−
blay z Radio Canada, ktorý strávi na
Facebooku a Twitteri celý èas, uvádza
agentúra Reuters.
Pavol Rábara
na www.medialne.sk
Smr@
ruského novinára
Pod¾a IFJ ubili policajti ruského novi−
nára Konstantina Popova na smr(.
K. Popova (pracoval v redakcii tý1−
denníka Tomskaja nedelja) vzali do
väzby v sibírskom Tomsku 4. januára
a brutálne ho zbili. Dva tý1dne bol
v kóme a 20. januára v nemocnici
umrel.
IFJ 1iada prísne vyšetrenie tohto
prípadu. Rusko patrí k piatim kraji−
nám, kde v roku 2009 došlo najèas−
tejšie k vra1dám novinárov.
IFEX Communiqué 19/4
Fackovací panák
Srbský minister infraštruktúry Milutin
Mrkonjiè dal údajne facku novinárovi
Milanovi Ladjevièovi, informovali no−
viny Kurir, pre ktoré Ladjeviè pracuje.
Pod¾a denníka sa incident odohral
po zasadnutí parlamentného výboru
pre dopravu a svedkom Mrkonjièov−
ho fyzického útoku mali by( aj viacerí
poslanci a novinári. „Keï sa Ladjeviè
ministra opýtal, preèo mu dal facku,
Mrkonjiè mu zaèal nadáva( a povedal,
1e proti nemu intriguje,“ píše Kurir.
Èlen vlády premiéra Mirka Cvetkovièa
sa bráni tým, 1e reportéra pozná dlhé
roky a 1e ho iba „jemne buchol po
hlave. Ak bolo moje gesto pochope−
né nesprávne, som pripravený ospra−
vedlni( sa,“ povedal Mrkonjiè.
Pod¾a srbskej tlaèovej agentúry
Beta síce prítomní novinári 1iadnu
facku nevideli, ale poèuli, ako si oba−
ja mu1i navzájom nadávajú.
SITA
Blaho#eláme
jubilantom
¼ubomír Motyèka,
Cestovate¾, Banská Bystrica
4. 3. 1955 Zora Petrášová, publicistka,
Pieš(any
8. 3. 1960 Štefan Kamenský, STV,
Banská Bystrica
9. 3. 1940 Štefan Hec, Bratislava
12. 3. 1935 Jozef Feranec, Ban. Bystrica
13. 3. 1955 Igor Machajdík, publicista,
Bratislava
14. 3. 1955 O¾ga Prekopová, Pohronie,
Levice
16. 3. 1950 Valéria Zacharová,
publicistka, Bratislava
21. 3. 1930 Eva Laucká, Bratislava
21. 3. 1955 Jozef Šuran, vo¾ný novinár,
Bratislava
23. 3. 1935 ¼udmila Sýkorová, Brno, ÈR
25. 3. 1930 Mária Tomášková, Bratislava
25. 3. 1940 Vladimír Mistrík, Bratislava
27. 3. 1955 Karol Mészáros, Új Szó,
Bratislava
29. 3. 1955 Svetlana Hlavèáková,
K\ FiF UK, Bratislava
30. 3. 1950 Renáta Ivanová, Bratislava
3. 3. 1950
Opustili naše rady
28. 1. 2010
29. 1. 2010
Miroslav Budoviè (66 r.)
Jozef Schön, (51 r.)
Èlen SSN Tibor Kováè
vystavuje
Krajské osvetové stredisko v Koši−
ciach, ktoré je kultúrnym zariadením
Košického samosprávneho kraja,
zorganizovalo v priestoroch košickej
Teologickej fakulty ru1omberskej Ka−
tolíckej univerzity autorskú výstavu
fotografií èlena Zväzu slovenských,
aj èeských fotografov, a èlena Sloven−
ského syndikátu novinárov Tibora Ko−
váèa. Výstava pod názvom Metamor−
fózy starého mesta je venovaná Roku
kres(anskej kultúry na Slovensku.
(Podrobnejšie informácie o autorovi
nájdete na www.ssn.sk Èo sa do Fóru−
mu nezmestilo.)
(ek)
Mesaèník. Vydáva Slovenský syndikát novinárov, \upné nám. 7, 815 68 Bratislava. Telefón 02 544 35 071,
fax 02 544 32 438, e−mail [email protected], internet www.ssn.sk Redakèná rada: Z. Krútka (predsedníèka),
T. Èorná, K. Grosmannová, L. Laczkó, M. Nemèeková, J. Sand, ¼. Surkošová. Editor M. Èernák. Distribúcia: bez−
platne pre èlenov SSN; objednávky – roèné predplatné 8,16 vrát. DPH (246 Sk). Príspevky nehonorujeme.
Registraèné èíslo MK SR EV 3598/09. Predtlaèová príprava Helondia, s. r. o. Tlaè Print Hall, s. r. o.
Uzávierka tohto èísla bola 11. februára 2010.
Najbli1šie èíslo vyjde 19. marca 2010.
Download

2 - Slovenský syndikát novinárov