1
2014
Notársky časopis
 Odborný
článok
Zhrnutie hlavných
aspektov revízie
Nariadenia Brusel I
 JUDIKÁT
Primeraná náhrada
za zrušenie vecného
bremena
 ROZHOVOR
Róbert Madej: Prácu
notárov si veľmi vážim
 Z DIANIA
V PRÁVNICKEJ OBCI
Medzinárodné vedecké
sympózium Právo
– Obchod – Ekonomika
 Aktuálne
z NK SR
Z konferencie notárov
spojenej s voľbami
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky
>> obsah
Úvodník
Odborný článok
04 Zhrnutie hlavných aspektov revízie Nariadenia Brusel I
18
Judikát
10 Primeraná náhrada za zrušenie vecného bremena
Jozef Opatovský
Postrehy z praxe
12 Etika v justícii
Dagmar Papcunová
14
Elektronická schránka notára a občiansky preukaz
s elektronickým čipom
Ioan Iaroslav Pavel
16
20
Jana Vnuková
Zákon o obmedzení platieb v hotovosti
Lucia Nováčková
Rozhovor
18 JUDr. Róbert Madej: Prácu notárov si veľmi vážim
Katarína Valová
Z diania v právnickej obci
20 Medzinárodné vedecké sympózium
Právo – Obchod – Ekonomika
23
24
Pavol Dorič
Zásahy súdov do kontraktačného procesu
Karol Kovács
23
Recenzia: Zákon o dobrovoľných dražbách,
komentár, 2. vydanie
Ján Hamara
24
Recenzia: Notár v judikatúre Ústavného súdu
Slovenskej republiky
Gabriela Dobrovičová
Dianie v komore
25 Z medzinárodných aktivít NK SR
25
Peter Danczi
V. ročník Memoriálu Milana Hanzela
Vladimír Balún, Pavol Dorič
Aktuálne z NK SR
26 Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR
a o vymenovaných notároch
26
25
ARS NOTARIA 1/2014
Ročník: 18. • Vyšlo: 31. 3. 2014
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
[email protected], www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
JUDr. Jozef Opatovský
JUDr. Katarína Valová, PhD.
Z konferencie notárov spojenej s voľbami
Ivan Lošonský
Dávame do pozornosti
27Anotácie
28 Prehľad právnickej literatúry
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
[email protected]
Inzercia:
[email protected]
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
Úvodník
Vítame vás v ďalšom roku opäť s naším obľúbeným odborným časopisom. Okrem nového roku vstupujeme aj
do nového volebného obdobia našich zástupcov v orgánoch komory. Voľby sa konali na Konferencii notárov 14.
2. 2014 a tí, ktorí tam neboli, ale čítajú náš časopis, nájdu
o nich informácie pri aktualitách z komory.
V orgánoch komory nastali len nepatrné zmeny. Všetkým odchádzajúcim kolegom, ktorí pôsobili v orgánoch
komory, treba rozhodne vyjadriť vďaku, pretože táto práca je mnohokrát nielen prestížou, ako sa možno zvonka
zdá, ale aj obetou nám ostatným. Členom orgánov nastupujúcim do nového volebného obdobia, staronovým,
ale aj úplným nováčikom treba popriať pevnosť v rozhodnutiach a statočnosť pri ochrane záujmov nás všetkých
členov. Sme presvedčení, že to je to, čo si všetci želáme.
To, že sme súčasťou Európskej únie a jej právneho súkolia, si uvedomujeme čoraz viac a keďže často ide
o zložité a ťažkopádne právne úpravy, je našou snahou
2
sprostredkovať vám ich jednoduchou a zrozumiteľnou
formou. Zmeny v nariadení Brusel I, ako aj samotné
nariadenie a jeho praktický vplyv na našu činnosť pekne opísala autorka odborného článku. Veríme, že v ňom
nájdete oporu.
Vzhľadom na množstvo chystaných legislatívnych zmien,
z ktorých najväčšími sú práce na nových kódexoch občianskeho práva, sme oslovili na rozhovor človeka, ktorého funkcia mu dáva prehľad o nadchádzajúcich zmenách, ich tvorbe a odbornom i politickom pozadí.
Číslo, ktoré máte v rukách, je bohaté aj na príspevky
z praxe. Mimoriadnu pozornosť si zasluhuje etika v notárskom povolaní. Je nepochybné, že etika a slušnosť
mizne nielen v spoločnosti, medzi ľuďmi navzájom, ale
aj na všetkých úrovniach štátu, náš stav nevynímajúc.
Upúšťanie od etiky a jej bagatelizovanie ide väčšinou
ruka v ruke aj s odbornosťou a ich nedostatok môže prispieť postupne až k zániku rešpektu nášho stavu.
ars notaria 1/14
Elektronizácia súčasnosti vstupuje čoraz intenzívnejšie
aj do notárskej činnosti. Druhá časť príspevku o tzv. e-governmente sa zaoberá jeho novými inštitútmi s dosahom na činnosť notárov. Čaká nás zaobstaranie eID
karty, a teda vyžiadanie nového občianskeho preukazu.
Bez tejto karty nebude možné podpísať dokumenty elektronickým podpisom, a teda vykonávať činnosti spojené
s elektronickým prenosom dát.
V praktickej časti sa dozvieme aj problémoch, ktoré vyvoláva aplikácia zákona o obmedzení platieb v hotovosti
a jej rôzny výklad. Autorka sa v príspevku podrobne vyjadruje k výkladovým nedostatkom zákona, ako aj k neistotám, ktoré takýto výklad spôsobuje. Notári prichádzajú
do styku so zákonom, pokiaľ ide o skladanie dražobnej
zábezpeky v hotovosti, pri úschovách, ako aj pri vyplácaní
a odovzdávaní peňazí v hotovosti medzi zmluvným stranami, napr. pri prevodoch nehnuteľností.
V tomto čísle vám prinášame aj recenzie na odborné
publikácie autorov z našich radov. Je potešujúce, že notár nie je len praktikom, ale si vytvára aj svoje teoretické
zázemie.
Okrem uvedeného tu, samozrejme, nájdete všetky stabilné rubriky a množstvo nových informácií.
Veríme, že časopis vám bude aj naďalej odbornou oporou, zdrojom informácií a profesijného potešenia.
JUDr. Zuzana Grófiková
vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA
3
>> Odborný článok
Zhrnutie hlavných aspektov
revízie Nariadenia Brusel I
Vzor anotácie:
Autorka sa zaoberá zásadnými aspektmi revízie tzv. nariadenia Brusel I, ktoré sa začne
uplatňovať na konania, ktoré sa začali po 10. januári 2015, ako aj na listiny vydané po tomto
dátume. Cieľom článku je priblížiť základné východiská a účel revízie, ktorými je najmä
zjednodušenie výkonu rozhodnutí zrušením osobitného konania o vyhlásenie vykonateľnosti.
Zároveň je aj o posilnení postavenia dohôd o voľbe súdu a vyjasnení procesného vzťahu medzi
súdnymi a rozhodcovskými konaniami. Hoci revízia nariadenia Brusel I nerieši všetky aplikačné
problémy týkajúce sa právomoci, uznávania či výkonu rozhodnutí a verejných listín, má
potenciál prispieť k zjednodušeniu uplatňovania tohto najvýznamnejšieho nástroja pre oblasť
medzinárodného práva súkromného.
V decembri 2012 schválila Rada Európskej únie po dohode s Európskym parlamentom návrh Nariadenia (ES)
č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351,
20. 12. 2012, s. 1 – 32), takzvanú revíziu predchádzajúceho (a stále platného) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES
L 12, 16. 1. 2001, s. 1 – 23).
Rokovania na pôde Európskej únie trvali dva roky1, pričom návrh predložila Komisia koncom roka 2010 v nadväznosti na svoju správu2 o uplatňovaní Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie Brusel I). Tá bola
vypracovaná na základe článku 73 a v ňom obsiahnutom
záväzku správu predložiť do piatich rokov od uplatňovania nariadenia Brusel I. Ide o štandardný postup, ktorého
účelom je už pri prijímaní právneho aktu stanoviť záruku
spočívajúcu v povinnosti pre predkladateľa právnych návrhov – Komisiu vyhodnotiť jeho praktické uplatňovanie
a v prípade potreby následne predložiť návrh legislatívnych zmien3. Nariadenie sa začne uplatňovať v členských
štátoch EÚ vrátane Spojeného kráľovstva a Írska, ktoré
sa takisto zapojili do nariadenia4 od 10. januára 2015.
Základný kameň justičnej spolupráce
Nariadenie Brusel I sa vo všeobecnosti považuje za základný kameň justičnej spolupráce v občianskoprávnych
veciach v rámci Európskej únie. Uplatňuje sa temer na
všetky občianskoprávne a obchodnoprávne vzťahy a stanovuje jednotné pravidlá medzinárodnej právomoci medzi členskými štátmi (t. j. dáva odpoveď na otázku, súdy
ktorého členského štátu majú právomoc na konanie)
v prípade cezhraničných sporov a zároveň harmonizuje úpravu vzájomného uznávania a výkonu rozsudkov
vydaných v členských štátoch EÚ. Cieľom nariadenia je
uľahčiť a urýchliť voľný pohyb rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach v súlade so zásadou vzájomného
uznávania, čo v praxi znamená, že na základe uvedených
pravidiel majú súdy jedného členského štátu právomoc
rozhodnúť vec a následne je toto rozhodnutie vykonateľné vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ. Nariadenie platí vo všetkých členských štátoch EÚ okrem
Dánska, ktoré má osobitný režim justičnej spolupráce
podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie5. V prípade
Dánska sa však aj súčasné Nariadenie Brusel I uplatňuje prostredníctvom osobitnej medzinárodnej dohody6.
Uvedená správa o uplatňovaní nariadenia Brusel I potvrdila, že nariadenie je jedným z najúspešnejších právnych nástrojov v oblasti justičnej spolupráce v civilných
Ide o tzv. riadny legislatívny postup zakotvený v článku 289 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie: spoločné prijatie nariadenia, smernice alebo rozhodnutia
Európskym parlamentom a Radou na návrh Komisie. Zväčša je založený na prijatí rozhodnutia v Rade kvalifikovanou väčšinou a získaní súhlasu Európskeho
parlamentu.
2
COM(2009) 174 final. Anglické znenie správy sa nachádza na webovom sídle: http://ec.europa.eu/civiljustice/news/docs/report_judgements_en.pdf
3
V prípade niektorých právnych aktov je takýto záväzok formulovaný konkrétne, aby bolo možné dosiahnuť dohodu o určitej problematickej otázke
(napríklad v prípade Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31. 7. 2007, s. 1 – 22) a stanovuje sa záväzok Komisii predložiť podrobnú správu o fungovaní európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vrátane limitu pre hodnotu pohľadávky pre uplatňovanie tohto nariadenia, t. j. 2 000 eur, keďže práve výška pohľadávky bola najproblematickejšou
otázkou rokovaní vzhľadom na rozdiely životnej úrovne v jednotlivých členských štátoch; Komisia v nadväznosti na správu koncom minulého roka predložila návrh
na novelu, ktorou navrhuje zvýšiť limit zo súčasných 2 000 na 10 000 eur).
4
V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ
5
V súlade s článkom 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o EÚ a k Zmluve o fungovaní EÚ
6
Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(Ú. v. EÚ L 299, 16. 11. 2005, s. 62 – 70)
1
4
ars notaria 1/14
a obchodných veciach. Jeho cieľom je riešenie cezhraničných sporov prostredníctvom stanovenia účinného
systému pravidiel právomoci vrátane pravidiel pre koordináciu paralelných konaní a „voľný obeh“ rozsudkov.
Tieto pravidlá sú osobitne dôležité z pohľadu fungovania
vnútorného trhu Únie. Úspešné fungovanie nariadenia
Brusel I ocenili nielen štátne orgány jednotlivých členských štátov, ale aj subjekty z praxe vrátane podnikateľov vykonávajúcich svoju činnosť cezhranične. Napriek
všeobecnému konštatovaniu o úspešnom uplatňovaní
nariadenia správa identifikovala niekoľko oblastí, ktorých riešenie Komisia následne navrhla uskutočniť prostredníctvom návrhu prepracovaného znenia, tzv. revízie
nariadenia Brusel I, a to:
• zrušenie konania o vyhlásenie vykonateľnosti (tzv.
exequatur), ktoré podľa Komisie zbytočne predlžuje
celé konanie, keďže žiadosť o vyhlásenie vykonateľnosti je často nekompletná a predlžuje ho aj možnosť
odvolania,
• absencia harmonizovaných pravidiel podpornej právomoci, a teda zlepšenie uplatňovania nariadenia
v medzinárodnom právnom poriadku, t. j. v prípadoch,
keď má odporca bydlisko v treťom štáte, čo spôsobuje neadekvátnu ochranu občanov Únie v konaniach
vedených v tretích štátoch. Osobitným príkladom sú
spory vyplývajúce z obchodného zastúpenia, ochrany
osobných údajov či zodpovednosti za vadné výrobky,
ako aj z časovo obmedzeného vlastníctva k nehnuteľnostiam (tzv. time share), t. j. oblasti, v ktorých je
prijatá legislatívna úprava EÚ. Ako nedostatok bolo
konštatované aj uplatňovanie tzv. zostatkovej právomoci, v zmysle ktorej sa môžu súdy EÚ vzdať právomoci v prospech súdov z tretích krajín.
• problémy s uplatňovaním dohôd o voľbe súdu, keďže
na posudzovanie platnosti týchto dohôd sa uplatňuje
vnútroštátne právo členských štátov, a teda v praxi dochádza k situáciám, keď je dohoda o voľbe súdu vyhlásená za platnú v jednom členskom štáte a na­opak, za
neplatnú v druhom. Rovnako je v praxi častým problémom skutočnosť, že ak v rozpore s dohodou začne
jedna zo strán konanie na inom súde, musí súd podľa
dohody zastaviť konanie a počkať, kým druhý súd konanie nezastaví, čo predlžuje konanie v obchodných,
ale aj občianskoprávnych veciach,
• problémy v sporoch týkajúcich sa priemyselného vlast­
níctva, kde v praxi dochádza k zneužívaniu zásady litis­
pendencie tým, že jedna zo strán začne konanie (napr.
pre neplatnosť patentu) na inom súde, kde spravidla
konanie trvá dlhšie, a tým znemožní konanie v merite
na relatívne dlhší čas, čím spôsobí efekt takzvaných
torpédových žalôb. Rovnako sa torpédový efekt v praxi
zneužíva prostredníctvom podania vzájomného návrhu.
Boli identifikované aj praktické ťažkosti spojené s nemožnosťou spojenia konaní proti rôznym porušovateľom európskeho patentu v prípadoch, keď porušovate­
lia patria k skupine spoločností a konajú koordinovane.
• problémy so zneužívaním zásady litispendencie
v článkoch 27 až 30 Nariadenia Brusel I pri súvisiacich veciach,
• problémy týkajúce sa predbežných opatrení vyplývajúce z rozdielnosti vnútroštátnych úprav jednotlivých
členských štátov,
• procesný vzťah súdnych a rozhodcovských konaní,
ktorý v praxi spôsobuje problémy napriek tomu, že
rozhodcovské konanie ako také je vyňaté z pôsobnosti
Nariadenia Brusel I vzhľadom na skutočnosť, že všet-
5
>> Odborný článok
ky členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky sú
zmluvnými stranami Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovskom konaní (New York 10. júna 1958,
vyhl. č. 74/1959 Zb.). V praxi však súdy môžu rozhodovať
o platnosti či neplatnosti rozhodcovských doložiek.
mietnutie výkonu na návrh zainteresovaného účastníka.
Zrušenie exequatur je jednoznačne výhodou pre fyzické
a právnické osoby, na druhej strane štát stráca možnosť
ovplyvniť, či cudziemu rozhodnutiu budú priznané účinky
na jeho území. Článok 45 preto, ako aj z dôvodu posilnenia ochrany procesných práv odporcu a garantovania
Uvedené nedostatky z veľkej časti vyplynuli aj z rozhodopráva na spravodlivý proces v súlade s článkom 47 Charvacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie, ktorý proty základných práv Európskej únie stanovuje možnosť
stredníctvom konaní o predbežných otázkach kladených
zamietnutia uznania na návrh zainteresovaného účastzo strany vnútroštátneho súdu interpretuje ustanovenia
níka v nasledujúcich prípadoch:
právnych noriem EÚ. Počet položených otázok je relatív• ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadne vysoký, čo dokazuje čoraz častejšie používanie nariakom dožiadaného členského štátu,
denia Brusel I v praxi, ako aj existenciu mnohých prob• ak bol rozsudok vydaný bez účasti žalovaného v kolematických otázok v nariadení, na ktoré súdy samotné
naní, ak mu nebola doručená písomnosť, ktorou sa
nevedia nájsť odpoveď.
začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a tak, aby si mohol zabezpečiť obhajobu,
Návrh revízie
okrem prípadu, že žalovaný nezačal konanie, ktorým
V nadväznosti na uvedenú správu a identifikované nedomohol napadnúť rozsudok,
statky Komisia predložila v decembri 2010 návrh revízie
• ak je rozsudok nezlučiteľný s rozsudkom vydaným
nariadenia Brusel I.
medzi rovnakými účastníkmi v dožiadanom členskom
1. Najdôležitejšou zmenou,
štáte; alebo vydaným v inom
a to najmä z pohľadu nočlenskom štáte alebo v tre Podľa článku 36 revízie Nariadenia Brusel
tárov a notárskej činnosti,
ťom štáte v rovnakej veci
I je rozhodnutie vydané v jednom členskom
je zrušenie exequatur, t. j.
a medzi rovnakými účastštáte uznané v ostatných členských štátoch
osobitného uznávacieho koníkmi za predpokladu, že
bez osobitného konania, a ak je vykonateľné
nania pre všetky rozhodnuskorší rozsudok spĺňa pod­
v členskom štáte pôvodu, je vykonateľné aj
tia, vrátane súdnych zmiemienky na jeho uznanie v do­
v iných členských štátoch bez potreby
rov a verejných listín. Podľa
žiadanom členskom štáte,
vyhlásenia vykonateľnosti. Ide o zjednodušenie
článku 36 revízie Nariadenia
• ak je rozsudok vydaný súpre účastníkov konania pri vymáhaní
Brusel I je rozhodnutie vydadom, ktorý nemal právomoc
nárokov už priznaných súdnym rozhodnutím. konať vo veciach poistenia,
né v jednom členskom štáte
uznané v ostatných členspotrebiteľských zmlúv, inských štátoch bez osobitného konania, a ak je vykonadividuálnych pracovných zmlúv v prípadoch, keď bol
teľné v členskom štáte pôvodu, je vykonateľné aj v iných
žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia
členských štátoch bez potreby vyhlásenia vykonateľalebo poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec,
nosti. Ide o zjednodušenie pre účastníkov konania pri
• alebo ak je rozsudok vydaný súdom, ktorý si založil
vymáhaní nárokov už priznaných súdnym rozhodnutím.
právomoc v rozpore s pravidlami výlučnej právomoci ob­
To znamená, že slovenské rozhodnutie bude bez ďalšiesiahnutými v článku 24 7. Pravidlá výlučnej právomoci
majú kogentný charakter, t. j. ich nedodržanie má za ná­
ho konania uznané a vykonateľné v cudzine, a to iba pri
sledok neuznanie a následnú nevykonateľnosť rozsudku.
predložení vyhotovenia rozsudku a osvedčenia vydaného
súdom na žiadosť účastníka (osvedčenie sa nachádza
Rovnaké dôvody môže uplatniť aj osoba, proti ktorej sa
v prílohe I Nariadenia Brusel I). Rovnaký postup platí aj
žiada o výkon rozsudku, aj pri podaní návrhu na zamietopačným smerom, t. j. rozhodnutie vydané v členskom
nutie výkonu. Verejné listiny vykonateľné v členskom
štáte EÚ bude v Slovenskej republike uznané a vykonaštáte ich vydania sa takisto vykonajú v ostatných členteľné bez ďalšieho konania či vyhlásenia vykonateľnosti.
ských štátoch EÚ bez ďalšieho, t. j. bez potreby vyhláRevidované nariadenie Brusel I prevzalo zo súčasného
senia ich vykonateľnosti, a výkon verejnej listiny možno
znenia zásadu, že vydaný rozsudok v inom členskom štázamietnuť iba vtedy, ak je v zjavnom rozpore s verejným
te sa za žiadnych okolností nesmie v dožiadanom štáte
poriadkom dožiadaného členského štátu. Na rozdiel
skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.
od súdnych rozhodnutí, pri ktorých je možné namietať
Revidované Nariadenie Brusel I však stále poskytuje
ich uznanie aj ich výkon, logicky, pri verejných listinách
mechanizmus umožňujúci zamietnutie uznania a za-
>>
Výlučnú právomoc stanovuje revidované Nariadenie Brusel I rovnako ako súčasne platné znenie v konaniach týkajúcich sa:
• vecných práv alebo nájmu nehnuteľností,
• v konaniach o platnosť založenia, neplatnosti alebo zániku obchodných spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení, či platnosť rozhodnutí ich orgánov,
• v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov,
• v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv,
• v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má vykonať.
7
6
ars notaria 1/14
pri zrušení exequatur môže osoba, proti ktorej sa žiaV tejto súvislosti je potrebné pripomenúť aj čiastočnú
da o výkon, podať návrh na zamietnutie výkonu verejnej
zmenu rozsahu pôsobnosti revízie nariadenia Brusel I,
listiny. Verejná listina však musí spĺňať požiadavky na
keď sú popri otázkach osobného stavu a právnej spôpreukázanie jej pravosti v členskom štáte, v ktorom bola
sobilosti, otázkach majetkových práv manželov a partvydaná. Orgán príslušný na
nerov, konkurzných konaní,
vydanie verejnej listiny vydá
sociálneho zabezpečenia,
Verejné listiny vykonateľné v členskom štáte
na žiadosť zainteresovaného
rozhodcovského
konania
ich vydania sa takisto vykonajú v ostatných
účastníka osvedčenie, ktoré
a dedenia vyňaté aj rozhodčlenských štátoch EÚ bez ďalšieho, t. j.
je v prílohe II revidovaného
nutia týkajúce sa vyživovabez potreby vyhlásenia ich vykonateľnosti,
nariadenia Brusel I a ktoré
cej povinnosti vrátane doa výkon verejnej listiny možno zamietnuť iba
okrem iných údajov obsahôd o vyživovacej povinnosti
vtedy, ak je v zjavnom rozpore s verejným
huje zhrnutie vykonateľnej
dojednaných so správnymi
poriadkom dožiadaného členského štátu.
povinnosti, ktorá je vo verejorgánmi alebo nimi overenej listine zaznamenaná. Po
né. Vyňatie dohôd o vyživonadobudnutí účinnosti revidovaného nariadenia Brusel
vacej povinnosti súvisí s prijatým Nariadením Rady (ES)
I bude teda súd na žiadosť účastníka vydávať osvedčenie
č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom
k verejnej listine, ktorú vydal notár a ktorá bude vykonapráve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo
teľná v inom členskom štáte. Prílohy (príloha I: osvedveciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009,
čenie k rozsudku v občianskych a obchodných veciach
s. 1 – 79), ktoré oblasť výživného rieši komplexne.
a príloha II: osvedčenie k verejnej listine alebo súdnemu
zmieru v občianskych a obchodných veciach) budú uve2. Kľúčovou zmenou zavádzanou revíziou Nariadenia
rejnené vo všetkých úradných jazykoch Únie na weboBrusel I je posilnenie uplatňovania dohôd o voľbe súdu,
vom sídle portálu európskej justície8.
čím sa zároveň posilňuje zmluvná autonómia strán.
>>
Európsky portál elektronickej justície: https://e-justice.europa.eu/home.do
V súčasnosti sú tlačivá dostupné aj na webovom sídle európskeho justičného atlasu pre občianske veci:
http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/index_sk.htm
8
7
>> Odborný článok
V súčasnosti môžu zmluvné strany označiť v zmluve
hu pôsobnosti Nariadenia Brusel I, v praxi dochádzalo
konkrétny súd členského štátu, ktorý bude mať právok prípadom paralelných rozhodcovských a súdnych komoc rozhodnúť ich prípadný spor. Takúto dohodu o voľbe
naní s cieľom brániť rozhodcovským konaniam v súlade
súdu je však možné znefunkčniť tzv. torpédovou stratés dojednanou rozhodcovskou doložkou. Príkladom kogiou, a to podaním návrhu na iný súd týkajúci sa tej istej
nania taktizujúceho účastníka zmluvného vzťahu (maveci s cieľom oddialiť rozhodnutie celého sporu. V zmysjúceho tzv. torpédový účinok na rozhodcovské konanie)
le súčasne platného Nariadenia Brusel I musí totiž súd
je prípad West Tankers (Allianz SpA proti West Tandohodnutý stranami prerukers, vec C-185/07). Súdny
šiť konanie až dovtedy, podvor EÚ totiž rozhodol, že
Revidované Nariadenie Brusel I jasnejšie
kiaľ súd, ktorý začal konať vo
Nariadenie Brusel I bráni
vymedzuje, že rozhodcovské konanie je
veci ako prvý, nepotvrdí aletomu, aby súd členského
absolútne vylúčené z rozsahu pôsobnosti
bo neodmietne svoju právoštátu vydal rozhodnutie zanariadenia, a preto podanie návrhu na členský
moc. Takéto „taktizovanie“
kazujúce začať konanie aleštát vo veci, ktorá môže byť predmetom
potom môže spôsobiť vážne
bo pokračovať v konaní na
rozhodcovského konania, už nebude brániť
prieťahy, a to aj v nadväzsúde v inom členskom štávo vykonávaní právomoci súdu iného
nosti na zvolenú stratégiu,
te, ktoré je v rozpore s rozčlenského štátu, ktorý bude rozhodovať
na súd ktorého štátu podá
hodcovskou doložkou. Toto
o platnosti rozhodcovskej doložky.
„taktizujúci“ účastník návrh
rozhodnutie Súdneho dvora
v rozpore s dohodou o voľbe
EÚ bolo kritizované najmä
súdu. V praxi sa práve z tohto dôvodu používa na oznav krajinách, v ktorých sa v obchodnoprávnych vzťahoch
čenie tohto postupu nelichotivý výraz „talianske torpézväčša využíva rozhodcovské konanie, na druhej strane
do“, keďže sú to práve talianske súdy, známe zdĺhavými
je však potrebné uviesť, že v danom prípade bolo začaté
postupmi, ktoré využívajú strany v snahe podaním návrsúdne rozhodnutie z dôvodu určenia platnosti rozhodhu na deklaratórny rozsudok na oddialenie rozhodnutia
covskej doložky, čo je v súlade s citovaným Dohovorom
podaného proti nim v snahe zabrániť ich protiprávnemu
o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí,
konaniu. Zároveň aj najčastejšie citované rozhodnutie
ktorých zmluvnými stranami sú všetky štáty EÚ.
Súdneho dvora EÚ v tejto súvislosti, ktoré sa týka zneRevidované Nariadenie Brusel I jasnejšie vymedzuje, že
užívania zásady litispendencie, sa skutočne týka Talianrozhodcovské konanie je absolútne vylúčené z rozsahu
ska – ide o prípad Erich Gasser GmbH proti MISAT Srl,
pôsobnosti nariadenia, a preto podanie návrhu na členvec C-116/02.
ský štát vo veci, ktorá môže byť predmetom rozhodcovRevidované Nariadenie Brusel I má za cieľ práve zabrániť
ského konania, už nebude brániť vo vykonávaní právotakémuto taktizovaniu tým, že súd iného členského štámoci súdu iného členského štátu, ktorý bude rozhodovať
tu, na ktorý je podaný návrh v rozpore s dohodou o voľbe
o platnosti rozhodcovskej doložky a bude môcť odkázať
súdu, musí prerušiť konanie, ak je podaný návrh aj na
na rozhodnutie vo veci rozhodcovský súd. Okrem toho
súd určený dohodou, a to dovtedy, kým súd určený dohov preambule revidovaného Nariadenia Brusel I je jasne
dou nerozhodne, či má právomoc vo veci. To znamená,
stanovená prednosť citovaného Newyorského dohovoru9.
že skutočnosť, ktorý súd začal vo veci konať ako prvý,
4. Revidované Nariadenie Brusel I čiastočne rozširuje
už nebude rozhodujúca. Ak zvolený súd rozhodne, že má
normy právomoci nariadenia aj na žalovaných s bydprávomoc vo veci konať, iný súd musí zastaviť konanie
liskom v tretích štátoch, t. j. mimo EÚ. V súčasnosti sa
bez ohľadu na to, že začal konanie ako prvý. Súd členNariadenie Brusel I v zásade uplatňuje iba na žalovaského štátu EÚ si môže určiť dohodou o voľbe súdu aj
ných s bydliskom v členskom štáte, a keď majú žalovaní
osoby z tretích štátov. Právomoc určená dohodou je výbydlisko mimo EÚ, súdy členských štátov teda uplatňujú
lučná, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak. Dohoda musí
vnútroštátne právo pri určovaní, či majú právomoc vo
byť písomná, pričom za písomný charakter sa považuje
veci konať. Keďže tieto pravidlá nie sú harmonizované,
aj komunikácia elektronickou cestou, ak poskytuje trvalý
dochádza v praxi k rôznym rozhodnutiam.
záznam o dohode, alebo musí byť vyhotovená vo forme,
Revidované Nariadenie Brusel I rozširuje výnimky zo
ktorá je v súlade s praxou zavedenou medzi účastníkmi
všeobecného pravidla uplatňovania na žalovaných s bydzmluvy alebo v medzinárodnom obchode vo forme, ktoliskom v EÚ:
rá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť
• spotrebitelia s bydliskom v EÚ môžu začať konanie na
účastníkom zmluvy známe.
súdoch podľa miesta bydliska bez ohľadu na to, či žalovaná osoba má bydlisko v členskom štáte EÚ,
3. Revidované nariadenie zlepšuje vzájomné prepojenie
• zamestnanec s bydliskom v EÚ môže začať konanie
rozhodcovského konania a súdneho konania. Hoci rozproti zamestnávateľovi na súdoch členského štátu obhodcovské konanie bolo od začiatku vylúčené z rozsa-
>>
Pozri recitál č. 12 preambuly revidovaného Nariadenia Brusel I
9
8
ars notaria 1/14
vyklého výkonu práce zamestnanca alebo na súdoch
podľa miesta, kde sa nachádza alebo nachádzala prevádzkareň, ktorá zamestnanca najala, ak zamestnanec obvykle nevykonáva prácu v jednej krajine.
Voľný pohyb súdnych rozhodnutí
Celkovo možno konštatovať, že väčšia časť z identifikovaných nedostatkov súčasného nariadenia bola v revidovanom znení nariadenia odstránená a výsledok uľahčuje
voľný pohyb súdnych rozhodnutí vrátane verejných listín a súdnych zmierov zosúladením pravidiel právomoci
Tieto zmeny majú za cieľ zaistiť zvýšenú ochranu slaba zrušením exequatur, čo uľahčí výkon rozhodnutí v Euších strán, t. j. spotrebiteľov a zamestnancov. V kontexte
rópskej únii. Hoci väčšina pravidiel právomoci ostáva
rozšírenia pôsobnosti revidovaného Nariadenia Brusel
nezmenená (napriek ambíciám upraviť napríklad práI je opätovne potrebné pripomenúť, že pôsobnosť nariavomoc pre nároky z vecných práv podľa miesta, kde sa
denia je rozšírená na osoby s bydliskom v tretích štátoch
nachádza hnuteľný majetok, umožniť zamestnancom
aj v prípadoch uzavretia dohody o voľbe súdu.
podať v oblasti pracovnoprávnych vzťahov žalobu
5. Posledný súbor zmien
Revidované Nariadenie Brusel I sa bude
proti viacerým žalovaným
a doplnení zlepšuje prakuplatňovať na konania začaté a listiny
zamestnávateľom
usadetické fungovanie pravidiel
vydané až po 10. januári 2015.
ným v rôznych členských
upravujúcich právomoc súštátoch atď.), rovnako ako
dov, a to najmä prostrednícnedostatočné riešenie zneužívania zásady litispendentvom zavedenia povinnosti poučiť žalovaného o právnych
cie, významným prínosom revízie je najmä posilnenie
dôsledkoch nenamietania absencie právomoci súdu, ak
účinkov dohôd o voľbe súdu, ktoré tvoria v medzinárodsa zúčastní konania a právomoc súdu sa zakladá na tejto
nom obchode súčasť obchodných zmlúv. Ide o významný
účasti. Ide však iba o veci, v ktorých je žalovaným poistposun smerom k podpore zmluvnej voľnosti strán a malo
ník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotreby to odrádzať zmluvné strany od nekalých taktizujúcich
biteľ alebo zamestnanec10. Zavádza sa takisto diskrečné
pravidlo týkajúce sa prekážky začatej veci pri konaniach
praktík spočívajúcich v pretekaní sa v podávaní návrhov
v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi na súdoch
na súd s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej.
v EÚ a treťom štáte. Súd v členskom štáte môže vo výVýsledok rokovaní je skromnejší ako pôvodný návrh renimočných prípadoch konanie prerušiť, ak súd v treťom
vízie nariadenia predložený Komisiou. Ide o dôsledok
štáte začal konať ako prvý, a ak možno očakávať, že vydá
rokovaní, počas ktorých sa prejavujú rôzne koncepv primeranom čase rozsudok, ktorý bude možné v tomto
cie medzinárodného práva súkromného a procesného
členskom štáte uznať a vyuplatňované v jednotlivých
konať. Súd členského štátu
členských štátoch patria Významným prínosom revízie je najmä
musí byť zároveň presvedcich k rôznym právnym sysposilnenie účinkov dohôd o voľbe súdu,
čený, že prerušenie konania
témom. Komisia má v zmysktoré tvoria v medzinárodnom obchode
je potrebné v záujme riadle záverečných ustanovení11
povinnosť predložiť hodnoneho výkonu spravodlivosti.
súčasť obchodných zmlúv. Ide významný
tiacu správu o uplatňovaní
Cieľom tejto zmeny a doplposun smerom k podpore zmluvnej voľnosti
nariadenia až začiatkom
nenia je zabrániť paralelným
strán a malo by odrádzať zmluvné strany od
roka 2022 vrátane posúdekonaniam v EÚ a mimo nej.
nekalých taktizujúcich praktík spočívajúcich
nia prípadnej potreby ďalHoci revidované Nariadenie
v pretekaní sa v podávaní návrhov na súd
šieho rozšírenia pôsobnosti
Brusel I sa bude uplatňovať
s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej.
kritérií právomoci na žalona konania začaté a listivaných s bydliskom v tretích
ny vydané až po 10. januári
štátoch. S najväčšou pravdepodobnosťou budú mnohé
2015, už boli začaté rokovania o jeho novelizácii. Táto sa
nezodpovedané otázky tvoriť podstatu konaní o predbežtýka spomínaných sporov týkajúcich sa priemyselného
ných otázkach pred Súdnym dvorom EÚ, ktorého rozvlastníctva, konkrétne patentov (súčasných európskych
hodovacia právomoc je v zmysle Zmluvy o fungovaní EÚ
patentov a zavádzaných európskych patentov s jednotpovažovaná za prameň práva EÚ.
ným účinkom), a to v súvislosti s Dohodou o Jednotnom
patentovom súde, ktorá bola podpísaná vo februári 2013
zo strany 25 členských štátov EÚ vrátane Slovenskej reMgr. Jana Vnuková
publiky. Je totiž potrebné, aby rozhodnutiam Jednotného
Autorka pracovala v rokoch 1995 – 2014 na Ministerstve
patentového súdu, ktorý by mal začať svoju činnosť zaspravodlivosti SR, Odbor medzinárodného práva súkromného,
čiatkom roka 2015, boli priznané účinky rovnakým spôSekcia medzinárodných vzťahov a v súčasnosti pôsobí na
Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
sobom ako rozhodnutiam súdov členských štátov.
>>
>>
Pozri článok 26 odsek 2 revidovaného Nariadenia Brusel I
Pozri článok 79 revidovaného Nariadenia Brusel I
10
11
9
>> Judikát
Primeraná náhrada
za zrušenie vecného bremena
- § 151n a § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka
Pri určení výšky primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo
bezplatného doživotného bývania v nehnuteľnosti, nemožno za rozhodujúci považovať spôsob
zabezpečenia budúceho bývania oprávnenej osoby (napr. vo forme obstarania vlastníctva bytu) ani
čas využívania vecného bremena oprávnenou osobou, ani získanie kúpnej ceny za nehnuteľnosť,
na ktorej viazne vecné bremeno. Pri určovaní výšky primeranej náhrady je významné zistenie,
aký je majetkový prospech vlastníka (spoluvlastníkov) zaťaženej nehnuteľnosti a majetkový
dôsledok u oprávneného, vychádzajúc z toho, že právo z vecného bremena spočíva v bezplatnom
doživotnom bývaní. Súd pri úvahe o výške primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena nie
je viazaný návrhom.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 192/2006)
Z odôvodnenia
Okresný súd rozsudkom zrušil právo vecného bremena
spočívajúce v práve doživotného bývania pre navrhovateľku v rodinnom dome, ako aj v práve doživotného
užívania pozemkov. Odporcom v prvom a druhom rade
uložil spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľke protihodnotu vecného bremena vo výške 250 000 Sk v lehote
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia; čo do zvyšku
uplatneného nároku na vyplatenie protihodnoty vecného
bremena vo výške 50 000 Sk návrh navrhovateľky zamietol. Odporcom v prvom a druhom rade uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu
trov konania v sume 49 962 Sk do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Krajský súd na odvolanie odporcov rozsudok súdu prvého stupňa v časti zrušenia práva vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného bývania pre navrhovateľku v rodinnom dome potvrdil. V časti protihodnoty vecného bremena vo výške 250 000 Sk rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcom v prvom
a druhom rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
uhradiť navrhovateľke protihodnotu vecného bremena
vo výške 150 000 Sk v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia; v časti, ktorou žiadala navrhovateľka priznanie protihodnoty vecného bremena vo vyššej sume,
návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.
Navrhovateľka napadla rozsudok odvolacieho súdu dovolaním, a to iba vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky v časti, ktorou žiadala priznanie protihodnoty
vecného bremena vo vyššej sume, zamietnutý (teda nad
150 000 Sk do 250 000 Sk) a vo výroku o náhrade trov konania, ktorého prípustnosť odôvodnila § 238 ods. 1 OSP
10
ars notaria 1/14
a jeho dôvodnosť poukazom na § 241 ods. 2 písm. b) a c)
OSP. Namietala, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s rozhodujúcou skutočnosťou účelu, resp. funkcie
zrušeného vecného bremena.
Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po
zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania
(§ 240 ods. 1 OSP), zastúpená advokátkou (§ 241 ods.
1 OSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom, t. j. proti zmeňujúcemu výroku
odvolacieho súdu vo veci samej (§ 238 ods. 1 OSP), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celosti (§ 242 ods. 2 písm. b) a d) OSP) a dospel k záveru,
že ho treba zrušiť.
Vecné bremeno predstavuje právny vzťah medzi povinným subjektom (vlastníkom nehnuteľnej veci) a oprávneným subjektom, ktorého obsahu zákonodarca v § 151n
ods. 1 prvá veta OZ charakterizuje ako povinnosti povinného subjektu v prospech oprávneného subjektu: a) niečo trpieť (pati), b) niečoho sa zdržať (omittere) alebo
c) niečo konať (facere).
Obmedzenie vlastníka nehnuteľností môže byť teda pasívnej povahy (prípady pod a), b)), kde u oprávneného subjektu sa predpokladá príslušná činnosť zasahujúca do predmetu právneho vzťahu vecného bremena, alebo aktívnej
povahy (prípad pod c)). Uvedené obmedzenia vlastníka
nehnuteľností môžu byť v rámci konkrétneho právneho
vzťahu rôzne kombinované. Povinnosť vlastníka nehnuteľnej veci prechádza na nadobúdateľa veci (porovnaj § 151n
ods. 2 OZ). Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú
spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (oprávneným subjektom je aktuálny vlastník nehnuteľností),
alebo patria určitej osobe (porovnaj § 151n ods. 1 druhá
veta OZ). Do ostatne uvedených práv viažucich sa na určitú osobu patrí aj právo oprávnenej osoby na doživotné
užívanie nehnuteľností (obmedzenie vlastníka nehnuteľností spočíva v jeho povinnosti takéto užívanie trpieť).
Výška náhrady
Pri určovaní výšky primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo doživotného
bývania v nehnuteľnosti, nemôže obstáť ako kritérium
to, ako dlho sa vecné bremeno využívalo oprávnenou
osobou. Výšku náhrady za zrušované vecné bremeno nemožno napokon určovať (ohraničovať) tým, že oprávnená
osoba získala ako predávajúca kúpnu cenu za nehnuteľnosť, na ktorej viazne predmetné vecné bremeno.
Súd pri úvahe o primeranej náhrade nie je viazaný návrhom, čo znamená, že nie je vylúčená jednorazová peňažná náhrada, ale ani poskytovanie opakujúceho sa peňažného plnenia. Nemožno opomenúť, že náhrada má byť
síce primeraná, táto adekvátnosť však neznamená, že
by náhrada musela úplne (rovnocenne a v celom rozsahu) vyvážiť hodnotu práva zodpovedajúcemu zrušenému
vecnému bremenu.
Súd na návrh môže vecné bremeno obmedziť alebo
zrušiť za primeranú náhradu, avšak zákon tento pojem
bližšie nekonkretizuje; bude na úvahe súdu, akú náhradu v tom-ktorom konkrétnom prípade bude považovať
za primeranú. Takisto môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto doterajšieho vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie, ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo
trvať na vecnom plnení.
Spracoval JUDr. Jozef Opatovský
notár so sídlom v Trnave
11
>> Postrehy z praxe
Etika v justícii
Etika a jej úroveň vždy závisí od mnohých okolností danej spoločnosti, najmä od sociálnych
podmienok, od štátneho zriadenia, vplyvu náboženstva a podobne. Z uvedeného vyplýva, že etika
celej spoločnosti sa vždy zákonite odráža na etike v justícii a naopak.
Etika vychádza z gréckeho slova ethos, čo znamená obvyklé mravy, obvyklé správanie a tiež mravné vedomie,
mravnosť a morálku. V nadväznosti na uvedené by sme
mohli zhrnúť, že:
1.Etika sa zaoberá správaním človeka v spoločnosti.
2.Správanie posudzuje z hľadiska hodnoty dobra.
3.Skúma morálku.
• Kódex pomáha reflektovať, či je konanie sudcu/prokurátora/právnika v súlade s úlohami a cieľmi, keďže
justícia má byť efektívna a účinná. Je usmernením
správania a je viac ako disciplína.
• Je prejavom ústretovosti voči verejnosti a ochoty sudcovského stavu prijať zodpovednosť.
Na Slovensku nie je justičná obec zajedno v tom, ako reali­
zovať v praxi to, čo je prijaté etickým kódexom, pretože
• Všeobecne sa profesijná etika orientuje na ochranu
nie je možné postihnúť všetky situácie denného života.
spoločenských hodnôt, keďže morálka je osobným
Na druhej strane je etický kódex jednoznačne spôsopostojom k spoločnosti.
bom, ako zvýšiť dôveru spoločnosti v justíciu, a tiež mo• Morálka profesie vyjadruje disciplínu spočívajúcu na
tívom pre adeptov právnického povolania – poslania? –,
dobrovoľnej dohode medzi ľuďmi tej istej profesie.
aké práva a najmä povinnosti musia dodržiavať, ak chcú
získať takéto povolanie.
Etika právnických profesií je priamo úmerná
Notárska obec má túto dilemu vyriešenú – má prijatý výetickému stavu spoločnosti
borný etický kódex, ktorý vo veľkej miere čerpal aj z už
Je potrebné stanoviť si požiadavky, ktoré má spĺňať kandi­
spomenutých Bangalórskych zásad.
dát pre ktorúkoľvek právnickú profesiu, stanoviť prísne praJe obdivuhodné, že notárskej profesii sa podarilo navidlá výberu kandidátov a napokon upraviť alebo stanoviť,
priek mnohým ťažkostiam a tlakom „ubrániť“ si svoje
ako sa má príslušník tej-ktorej právnickej profesie správať,
slobodné a nezávislé postavenie. Pri všetkej úcte k ostat­
a všeobecne postihnúť, čo je akceptovateľné a čo nie.
ným právnickým profesiám som vždy, a nielen ja, považo­
Tak ako majú právnici nezameniteľné miesto v spoločvala notárov za akúsi šľachtu v rámci právnickej obce.
nosti, tak právna etika zaujíma v oblasti etiky špecifické
Možno by bolo namieste zamyslieť sa, prečo to tak je.
postavenie. Už od čias grécAzda aj preto, že „notár je
kych štátov a rímskeho impredstaviteľom pokojnej a do­
Východiskom pre kodifikovanie etických
péria zaujímali právnici vždy
brovoľnej realizácie práva“,
zásad v justícii sú Bangalórske zásady,
aktívnu úlohu v procese forale najmä je tým, ktorý sa
prijaté v roku 2001. Ide o zásady, akými sú
mulácie a interpretácie prástotožnil s hodnotami a donezávislosť, nestrannosť, integrita,
va. Etika v justícii by nemala
držiavaním profesijnej etiky.
slušnosť, rovnosť, odborná spôsobilosť
byť len frázou.
Dôkazom toho je, ako som
a zodpovedný prístup.
už uviedla, výborný etický
Etika v justícii
kódex notárov.
Východiskom pre kodifikovanie etických zásad v justícii sú
Zaujala ma najmä I. časť, v ktorej sa hovorí, že „notári na
Bangalórske zásady prijaté v roku 2001. Ide o zásady, akýpoli cti a morálky konajú solidárne, a teda pochybenie
mi sú nezávislosť, nestrannosť, integrita, slušnosť, rovjedného z nich môže vrhnúť zlé svetlo na dobré meno
nosť, odborná spôsobilosť a zodpovedný prístup. Spôsobov
celého stavu.“
implementácie profesijnej etiky v justícii môže byť viac, naVo IV. časti v článku 1. je napríklad vyriešená dilema
príklad etický leitmotív, komisia pre etiku, etický seminár.
styku s novinármi, styku s „nevhodnými“ osobami, je tu
Domnievam sa, že v pre slovenskú justíciu v súčasných
upravený „celkový imidž“ notára vrátane slovenskej bopodmienkach je najvhodnejším spôsobom kodifikácia
lesti, akou je opilstvo a drogy.
formou etického kódexu, v ktorom by mali byť vyjadrené
Myslím, že kódex notárov môže byť príkladom pre ostatzákladné princípy kvality a profesijného správania sudcu.
né právnické profesie.
Ako je to s etikou v ďalších právnických profesiách na
Etický kódex
Slovensku, najmä etikou sudcov a prokurátorov?
• Mal by byť vnímaný ako návod k „dobrému“ konaniu,
Sudcovia majú etický kódex z roku 2001, ktorý nebol
správaniu, preto ho nemožno zameniť za disciplináruvedený do života, avšak momentálne je vôľa zo strany
nu normu.
Súdnej rady a ministerstva spravodlivosti Slovenskej re-
K profesijnej etike
>>
12
ars notaria 1/14
publiky o zavedenie etického kódexu pre sudcov, ktorý by
Kultúra správania na pracovisku
• poznať zákon spoločenskej významnosti,
bol pre disciplinárne senáty záväzný.
• správne pozdraviť, podať ruku, predstavovanie,
Prokurátori majú niektoré princípy zapracované priamo
• kultúra odievania, vhodnosť úpravy žien aj mužov
v zákone o prokuratúre a prokurátoroch a právnych ča– reprezentácia úradu,
kateľoch prokuratúry. Aj tu je snaha, vyjadrená na ostat• používanie mobilného telefónu,
nom zasadnutí Rady prokurátorov Slovenskej republiky,
• správna komunikácia mailom, ktorá nenahrádza
prijať etický kódex prokurátora paralelne s novým zákoosobnú komunikáciu ani pozvánku na koncert, recepnom o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.
ciu, konferenciu,
Základnou otázkou pri príprave oboch kódexov bude, ako
• adekvátne správanie na seminári, odievanie, presnosť.
dosiahnuť jeho uplatňovanie v praxi, keďže etickým kódexom nie je možné postihnúť všetky situácie denného
Praktická justičná etika
života etických prehreškov, ale kódex môže postihovať
• v pojednávacej miestnosti (správna úprava, profesionál­
vo všeobecnej rovine. V každom prípade základným pony verbálny prejav, odbornosť – naštudovanie spisu),
slaním kodifikácie by malo byť, že máme kódex neustále
• realizácia práva je ďalšou kapitolou hodnou osobitnépred sebou.
ho zreteľa:
Ďalším dôležitým momentom pri úvahách o kódexe je,
– vľúdnosť a dôstojnosť,
že každé disciplinárne previnenie je súčasne previnením
– zrozumiteľnosť pri odôvod­
etickým, naopak to však nenení rozhodnutia, ktoré je ur­
platí vždy. Disciplinárne pre Notárska obec má prijatý výborný etický
čené v prvom rade právnemu
vinenia sú postihované právkódex – „notár je predstaviteľom pokojnej
laikovi,
nou cestou či už na základe
a dobrovoľnej realizácie práva“ – ale najmä
– súdnosť – vnímať ľudský
zákona o súdoch a sudcoch,
je tým, ktorý sa stotožnil s hodnotami
osud a príbeh, nezahaliť sa
alebo zákona o prokurátoa dodržiavaním profesijnej etiky.
do svojej „definitívy“, proroch a právnych čakateľoch
cesné právo má smerovať
prokuratúry. Etické previneku konečnému rozhodnutiu, nie k zbaveniu sa zodnie, ktoré nemá znaky skutkovej podstaty disciplinárnej
povednosti za výsledok,
zodpovednosti, postihované nie je.
– rozhodnosť – odročenie by malo byť inštitútom výHranica medzi oboma previneniami je veľmi tenká, ale je
nimočným, všetko podstatné by sa malo odohrať vo
nevyhnutné, aby previnenia boli adekvátnym spôsobom
fáze prípravy,
sankcionované, čo môže veľmi podstatne ovplyvniť dôve– uvedomiť si službu spravodlivosti.
ru verejnosti v justíciu v pozitívnom zmysle.
>>
Aké sú možnosti a východiská pre slovenskú
etiku v justícii
• Pravidelné vzdelávanie v oblasti etiky najmä pre mladých adeptov profesie tak, aby pochopili zmysel profesijnej zodpovednosti, aby sa stotožnili s profesiou.
• Sprísniť pravidlá výberového konania. Zabezpečiť taký
výber sudcov, prokurátorov, aby sa do radov justície
dostali osobnosti, ktoré budú spĺňať prísne kritériá
výberu, aby v radoch sudcov, prokurátorov neostávali
takí, ktorí svojím správaním znižujú dôveru v justíciu.
• Zabezpečiť možnosť kariérneho postupu takou úpravou, aby odborné znalosti, osobné vlastnosti a správanie vo verejnom a profesijnom živote boli priebežne
sledované, hodnotené a v kladnom prípade zárukou
kariérneho rastu a postupu.
Ako zasahuje etika do bežného života sudcu,
prokurátora, právnika
Svojím občianskym životom a svojím správaním na verejnosti má byť sudca/prokurátor/právnik príkladom
dobrých spoločenských spôsobov a osobnej dôstojnosti.
Vyjadrené slovami anglických kolegov: „Muž v róbe sa musí
vyhnúť všetkému, čo ho kompromituje ako džentlmena.“
Etika mimo pracoviska
• Správanie v spoločnosti pri návšteve reštaurácie, kultúrne stolovanie, čo s fajčením a alkoholom, návšteva
kina, divadla
• Členstvo v politickej strane, v občianskom združení
• Stretnutie s nevhodnými osobami
• Drogy, alkohol
• Technológie – Facebook, aktivity manželov/manželiek
Záver
Ak sa vrátim k téme etika v justícii a morálnym hodnotám, ktoré sú jej hlavnou náplňou, je potrebné zdôrazniť,
že žiadna vyspelá spoločnosť nemôže fungovať bez dôvery v justíciu. A ak hovoríme o vyspelej spoločnosti, máme
na mysli predovšetkým vyspelosť morálnu. Tento cieľ je
možné dosiahnuť nielen kodifikáciou etických noriem, ale
predovšetkým postupným budovaním dôvery v justíciu.
Vždy tvrdím, že všetko je v ľuďoch, preto je na nás, aby
sme vybudovali také prostredie, v ktorom bude akékoľvek neetické správanie neprijateľné a pre každého z nás
bude cťou v takom prostredí pracovať.
JUDr. Dagmar Papcunová
Autorka je prokurátorka a zástupkyňa riaditeľa Justičnej akadémie SR.
13
>> Postrehy z praxe
Elektronická schránka notára a občiansky
preukaz s elektronickým čipom
Od 1. januára 2014 je na ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk sprístupnená
skúšobná prevádzka nových elektronických schránok zriadených podľa zákona č. 305/2013 Z. z.
o e-Governmente. Zriadenie elektronickej schránky je v zmysle § 12 bezodplatné, pričom ak je
fyzická osoba zároveň podnikateľom alebo orgánom verejnej moci, zriaďuje sa im elektronická
schránka pre každé z týchto právnych postavení osobitne.
Aktiváciu schránky orgánu verejnej moci vykoná úrad vlády už pri jej zriadení a sprístupní ju na účely doručovania
prostredníctvom verejného portálu. Prístup do nových
elektronických schránok je umožnený v zmysle § 21 dvomi spôsobmi. Prostredníctvom občianskeho preukazu
s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom. Pri tejto alternatíve okrem samotnej karty je potrebné mať k dispozícii na prístup k elektronickým službám
aj nové softvérové vybavenie určené na obsluhu nového
čipu umiestneného na občianskom preukaze a kontaktnú
čítačku čipových kariet. Prostredníctvom alternatívneho
autentifikátora vydávať a zneplatňovať ho môže len orgán
verejnej moci, o ktorom to ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
tronickej schránky elektronickým dokumentom autorizovaným majiteľom elektronickej schránky, ktorý doručí
úradu vlády.
Pre potreby prístupu a/alebo disponovania elektronickou schránkou notára zamestnancami notára bude
potrebné, aby aj zamestnanci disponovali autentifikátorom podľa § 21 ods. 1 a udelením oprávnenia na prístup
alebo disponovanie schránkou. Prostredníctvom novej
elektronickej schránky je možné aj naďalej zo strany
notára využívať hlavne univerzálne podanie vo vzťahu ku
katastrálnym úradom, návrh na zápis, zmenu a výmaz
údajov v OR, ako aj úkony súvisiace so zbierkou listín vo
vzťahu s obchodným registrom a niektoré úkony vo vzťahu so živnostenským registrom.
Prístup a disponovanie elektronickou schránkou
Podpisovanie elektronických dokumentov
eID kartou
Prihlásenie do novej schránky už nebude možné prostredníctvom mena a hesla, tak ako to bolo podľa pôvodnej úpravy. V zmysle § 13 ods. 4 na účely prístupu
do elektronickej schránky sa použije identifikátor osoby
a autentifikátor, ktoré boli pridelené alebo vydané majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej
na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou.
Úrad vlády zabezpečuje, aby osoba oprávnená na prístup
a disponovanie elektronickou schránkou mala po úspešnej autentifikácii dostupné všetky elektronické schránky, na ktoré má takéto oprávnenie. Disponovať elektronickou schránkou po jej zriadení a aktivácii bude notár.
V prípade, že bude mať notár aktivovanú aj schránku
v zmysle § 13 ods. 1 písmeno b), prípadne u notárov spoločníkov, ak budú mať udelené vzájomné oprávnenia na
prístup do schránok, zobrazí sa po prihlásení aj obsah
týchto schránok.
Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie elektronickou schránkou a zmena v oprávneniach na prístup
a disponovanie elektronickou schránkou je právny úkon
majiteľa elektronickej schránky, ktorým identifikuje osobu oprávnenú na prístup a disponovanie elektronickou
schránkou a určí rozsah jej oprávnení na prístup a disponovanie elektronickou schránkou. Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie elektronickou schránkou
a zmenu týchto oprávnení vykoná majiteľ elektronickej
schránky prostredníctvom na to určenej funkcie elek-
14
Od 2. decembra 2013 je možné pri prijatí nového občianskeho preukazu s čipom požiadať aj o aktiváciu Online
eID funkcií, ktoré pozostávajú z troch certifikátov. Kvalifi­
kovaného certifikátu, prostredníctvom ktorého je možné
vytvoriť zaručený elektronický podpis (ZEP), certifikátu
na podpisovanie, ktorý slúži na podpisovanie dokumentov elektronickým podpisom, a certifikátu na šifrovanie.
Umožnila to novela zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych
preukazoch, ktorá termín začatia vydávania občianskeho
preukazu s elektronickým čipom stanovila najneskôr na
1. december 2013.
Bezpečnosť údajov uložených v kontaktnom čipe chránia
bezpečnostné mechanizmy a tiež bezpečnostný osobný kód (BOK). Čip občianskeho preukazu je tak účinne
chránený proti pozmeňovaniu údajov v ňom uložených,
proti kopírovaniu, klonovaniu, resp. zneužitiu po krádeži
alebo strate dokladu.
Kvalifikovaný certifikát na podpisovanie
Vydanie kvalifikovaného certifikátu na tvorbu ZEP vydáva
oddelenie dokladov okresného riaditeľstva Policajného
zboru pri preberaní nového občianskeho preukazu vo forme elektronickej identifikačnej karty (eID karty). Elektronická identifikačná karta je z pohľadu zákona č. 215/2002
Z. z. o elektronickom podpise certifikovaným produktom
pre elektronický podpis slúžiacim na uloženie kryptogra-
ars notaria 1/14
fických kľúčov a kvalifikovaného certifikátu využívaných
ného sektora, ktorého obsah je ochránený bezpečnostna tvorbu ZEP. Karta má však vlastný softvér, ktorý je
ným osobným kódom (BOK), aby nebolo možné z karty
potrebné pred jej použitím nainštalovať. Kartu je možné
vyčítať údaje bez súhlasu občana. V praxi notára by v bupoužívať aj v alternatívnych
dúcnosti bolo vhodné tieto
aplikáciách na tvorbu a ovefunkcie využiť automatizova Certifikát sa vydáva s platnosťou na 5 rokov
rovanie ZEP bez nutnosti
ným spôsobom pri zisťovaní
a predĺženie bude možné vykonať
dodatočných zásahov do
totožnosti, ktorá by prebehla
elektronicky.
nastavení, keďže spĺňa podprostredníctvom načítania
mienky ustanovené vykonáinformácií z eID karty priavacími predpismi Národného bezpečnostného úradu SR
mo do systému notára a následne by prebehlo prostredk zákonu o elektronickom podpise. Práca s eID kartou je
níctvom informácií z referenčného registra aj overenie
podobná ako doposiaľ, na ochranu pre použitie sa využíplatnosti dokladu.
va ZEP PIN a ZEP PUK, pribudol aj osobný kód, ktorým
Certifikát na šifrovanie
je prístup chránený. Certifikát sa vydáva s platnosťou na
Karta obsahuje aj certifikát na šifrovanie obsahu doku5 rokov a predĺženie bude možné vykonať elektronicky.
mentov s platnosťou 10 rokov, ktorý sa v budúcnosti bude
Ako je už známe, pomocou ZEP možno elektronicky
pravdepodobne využívať v oblasti eHealth (elektronické
realizovať právne úkony, ktoré si v klasickom úradnom
zdravotníctvo), eVoting (elektronické voľby a referendá).
styku vyžadujú písomnú formu a vlastnoručný podpis.
Využitie certifikátu je však možné aj v iných oblastiach,
ZEP nahrádza písomnú formu vlastnoručného podpisu
ako napríklad pri vzájomnej dôvernej výmene informáa vzhľadom na priaznivé podmienky, ktoré boli vytvorené
cií, kde je možnosť obsah zašifrovať na celý čas počas
(bezodplatná dostupnosť pre každého občana vrátane
prenosu alebo uchovávania informácií. Tieto je možné
príslušenstva na jeho použitie), možno v blízkej budúczobraziť prostredníctvom privátneho kľúča, ktorým disnosti očakávať väčší objem úkonov, ktoré sa budú realiponuje iba adresát takejto informácie.
zovať elektronickou formou.
Keďže v čase uzávierky sú vykonávacie predpisy súvisiaCertifikát na podpisovanie
ce s uvedenou problematikou v medzirezortnom pripoeID s čipom poskytuje aj možnosť preukazovania totožmienkovom konaní a v prípravnej fáze je aj časť technicnosti v elektronickom prostredí. Funkcia preukazovania
kých riešení, ostáva iba dúfať, že budú v krátkom čase
totožnosti držiteľa je základná a nevyhnutná funkcia pri
vyriešené aj otázky súvisiace s prípadnými identifikačnýpoužívaní elektronických služieb prostredníctvom intermi kartami pre notárov a zamestnancov, ktoré by boli alnetu vo verejnom i v súkromnom sektore.
ternatívou za eID karty, ako aj otázky súvisiace s využívaZákladnou požiadavkou pri prístupe k službám je bezním mandátnych kvalifikovaných certifikátov v úradnom
pečná autentifikácia a jednoznačná identifikácia osoa administratívnom styku notára.
by. Dôveryhodným prostriedkom pri prístupe občana
k eGovernment službám je eID karta, ktorá predstavuje
Mgr. Iaroslav Ioan Pavel
bezpečné médium pre uloženie identifikačných údajov
Autor pracuje v oblasti informačných technológií
občana, inak povedané, elektronickej identity občana.
a je konateľom spoločnosti Libellus, s. r. o., zabezpečujúcej
servis pre Notársky centrálny informačný systém NK SR.
Táto identita je zabezpečená vo forme ďalšieho oddele-
>>
15
>> Postrehy z praxe
Zákon o obmedzení
platieb v hotovosti
Dňa 1. januára 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti
(ďalej len „Zákon o obmedzení platieb v hotovosti“).
Podľa Všeobecnej časti Dôvodovej správy bol predmetný
návrh zákona vypracovaný na základe uznesenia vlády
č. 235/2012, ktorým Vláda SR schválila Akčný plán boja
proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016. V rámci
boja proti daňovým podvodom bolo – ako jeden z pro­
striedkov na zabezpečenie vyššie uvedeného cieľa – prijaté aj opatrenie pripraviť legislatívnu úpravu, na základe ktorej by sa zaviedla povinnosť bezhotovostnej platby
v obchodnom styku nad určitý limit. Z predmetnej dôvodovej správy ďalej vyplýva, že do prijatia Zákona o obmedzení platieb v hotovosti pri vykazovaní úhrad v hotovosti
právne predpisy neumožňovali spochybniť existenciu
týchto hotovostných peňazí, pričom v Slovenskej republike bol identifikovaný rozsiahly hotovostný platobný styk
ako bežná súčasť každodenného života. V tejto súvislosti bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové
subjekty čiastočne optimalizujú svoju daňovú povinnosť
vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia
platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho
toku finančných prostriedkov, kreatívnemu účtovníctvu
na konci účtovného/zdaňovacieho obdobia podľa toho,
aký základ dane daňový subjekt vykazuje.
Vyššie uvedený krátky exkurz do Všeobecnej časti Dôvodovej správy k návrhu Zákona o obmedzení platieb v hotovosti dáva pomerne jasnú predstavu o tom, čo chcel
zákonodarca docieliť prijatím tohto zákona.
Zákon o obmedzení platieb
Podľa môjho právneho názoru je Zákon o obmedzení
platieb v hotovosti aj z hľadiska jeho obsahu pomerne jasný. V § 1 upravuje podmienky zákazu vykonávať
niektoré platby v hotovosti a v § 2 definuje, že platbou
v hotovosti sa na účely tohto zákona rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo
bankoviek alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom.
Zásadnými ustanoveniami tohto zákona z hľadiska jeho
obsahu sa javia:
• § 4, ktorý jednoznačne definuje, ktoré platby v hotovosti sú zakázané, a to takto
(1) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevy­
šuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.
16
• § 6 ods. 2, ktorý znie: „Hodnotou platby v hotovosti,
ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb,
je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú
z jedného právneho vzťahu.“
Príčinou ťažkostí v aplikačnej praxi sa stáva výklad k § 4
a § 6 ods. 2 Zákona o obmedzení platieb v hotovosti, prezentovaný najmä prostredníctvom prednášajúcich na školeniach a seminároch týkajúcich sa uvedenej problematiky s odvolávaním sa najmä na stanoviská, resp. vyjadrenia
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorých sa
pridŕžajú aj daňoví a účtovní poradcovia podnikateľov.
Sporný výklad predmetného ustanovenia sa pokúsim
demonštrovať na nasledujúcich príkladoch, ktoré sa vyskytli na stránkach obchodných spoločností poskytujúcich najmä účtovné a daňové poradenstvo.
Otázky a odpovede
Otázka č. 1: Ako sa posudzuje vyplatenie preddavku (zálohy) na dodanie tovaru, keď napríklad odberateľ zaplatí
zálohu 5 000 eur v hotovosti a potom po uskutočnení dodávky doplatí ďalších 5 000 eur. Môže zálohu vyplatiť v hotovosti a doplatok už iba prevodom na účet? Alebo každá
dodávka uskutočnená v rámci jednej zmluvy sa posudzuje spolu a keďže v tomto prípade predstavuje 10 000 eur,
tak už nemôže odberateľ zaplatiť ani zálohu v hotovosti?
Odpoveď: „Podľa § 4 ods. 1 zákona sa musí bezhotovostne uhradiť celá suma platby prevyšujúca 5 000 €, nielen časť platby nad príslušný limit. Zároveň je potrebné uviesť, že konečná faktúra, ktorej výška prevyšuje
5 000 €, splácaná viacerými platbami je podľa § 6 ods. 2
zákona jedným právnym vzťahom, tzn. žiadna platba vyplývajúca z tohto právneho vzťahu nesmie byť uhradená
v hotovosti, ani preddavok.“
Otázka č. 2: Môže byť faktúra vystavená na 9 000 € zapla­
tená na účet v sume 5 000 € a v hotovosti v sume 4 000 €?
Odpoveď: „Nie. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z.
z. o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len „zákon“) sa
zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje
5 000 €, ak odovzdávajúcim alebo príjemcom je fyzická
osoba podnikateľ alebo právnická osoba. Z uvedeného
vyplýva, že v súlade s § 4 ods. 1 sa musí bezhotovostne uhradiť celá suma platby prevyšujúca 5 000 €, nielen
časť platby nad príslušný limit.“
ars notaria 1/14
Výklad ustanovení
Takýto výklad dotknutých ustanoví § 4 a § 6 ods. 2 sa mi
javí značne extenzívny a nemyslím si, že takéto závažné
obmedzenie fyzických alebo právnických osôb bolo zámerom zákonodarcu pri prijímaní Zákona o obmedzení
platieb v hotovosti.
Zákon o obmedzení platieb v hotovosti vo svojom § 4 výslovne zakazuje iba platbu v hotovosti nad limit 5 000 €,
resp. 15 000 €. Z uvedeného ustanovenia podľa môjho
právneho názoru nevyplýva žiadne obmedzenie, ktoré za­
kazuje, aby platba v rámci jedného právneho vzťahu bola
kombinovaná hotovostnou platbou do zákonom stanoveného limitu, ak zvyšok platby prevyšujúci uvedený hotovostný limit bude uhradený formou bezhotovostného styku.
§ 6 ods. 2 citovaného zákona obsahuje iba spresnenie určovania hodnoty platby v hotovosti v rámci jedného právneho vzťahu. Toto konkrétne ustanovenie nehovorí o celej
platbe za plnenie v rámci jedného právneho vzťahu, ale
výlučne iba o hodnote platby v hotovosti. Myslím si, že zákonodarca týmto spresnením sledoval vylúčenie možnosti obchádzania stanoveného limitu hotovostnej platby tak,
aby si strany nedohadovali napr. celkové plnenie 6 000 €
v rámci jedného právneho vzťahu (medzi právnickými osobami, resp. fyzickými osobami podnikateľmi), ktoré bude
zaplatené v 3 splátkach/platbách v hotovosti. Vyvodenie
záveru z obsahu vyššie citovaného ustanovenia § 6 ods. 2,
že celá platba v rámci jedného právneho vzťahu, ktorá je
rozdelená na niekoľko splátok a prevyšuje vyššie uvedený
zákonný limit, sa musí bezpodmienečne zaplatiť iba spôsobom bezhotovostného styku, je podľa mňa nesprávne.
Vychádzajúc zo Všeobecnej časti Dôvodovej správy, týmto zákonom sa navrhovalo: „... zakázať platbu v hotovosti
nad 5 000 €, pričom tento limit je zvýšený až na 15 000 €
pri platbách medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi
navzájom; platbu, ktorá prevyšuje príslušný limit, bude
povinnosť vykonať bezhotovostne...“.
Jeho hlavným cieľom a zmyslom bolo, aby sa v rámci boja
proti daňovým podvodom pripravila legislatívna úprava,
na základe ktorej by sa zaviedla povinnosť bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad určitý limit, pričom sa
predpokladalo, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit prispeje nielen k obmedzeniu
podvodných konaní v daňovej oblasti, ale zároveň bude
slúžiť ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí,
na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane
pred financovaním terorizmu.
§ 8 písm. i)
Podľa § 8 písm. i) Zákona o obmedzení platieb v hotovosti sa § 4 citovaného zákona nevzťahuje na platby
v hotovosti podľa § 70 až 73 zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v znení zákona č.
526/2002 Z. z., t. j. na prijatie a odovzdanie peňazí do/z no-
társkej úschovy a zároveň podľa § 8 písm. o) Zákona o obmedzení platieb v hotovosti sa podľa § 4 citovaného zákona nevzťahuje ani na platby v hotovosti odovzdané alebo
prijaté odovzdávajúcim alebo príjemcom, ak povinnosť
odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti ustanovuje osobitný predpis, ktorým je aj § 14 zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Predstavme si, ako by sa mali podľa vyššie opísaného sporného výkladu dotknutých ustanovení realizovať
jednoduché právne úkony, ako napr. kúpna zmluva na
prevod nehnuteľnosti (môže byť aj formou notárskej zápisnice). Je bežným štandardom, že si strany dohodnú
kúpnu cenu napr. vo výške 145 000 €, pričom prvá splátka kúpnej ceny vo výške 2 000 € má byť uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy u notára a druhá časť kúpnej
ceny má byť vložená do notárskej úschovy1, resp. vinkulovaná na účte v banke do nadobudnutia vlastníckeho
práva kupujúceho, resp. do povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho do katastra. Ak by
sme sa pridržiavali vyššie opísaného sporného výkladu
týkajúceho sa možnosti rozdelenia platieb vyplývajúcich
z jedného právneho úkonu, tak vyššie opísaný bežný postup platenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť by bol úplne
vylúčený tak medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi,
ako aj medzi podnikateľskými subjektmi navzájom. Rovnako tak kúpna zmluva uzavretá medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi na prevod nehnuteľnosti (napr.
medzi súrodencami), kde by si dohodli zaplatenie časti
kúpnej ceny neprevyšujúcej 15 000 € v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšok bezhotovostným prevodom na účet.
Veď celý právny úkon je písomne zdokladovaný. K akému
„podvodnému konaniu, praniu špinavých peňazí, korupcii alebo financovaniu terorizmu“, o ktorom by sa príslušný kontrolný orgán štátnej správy nemal dozvedieť,
by takto prišlo?! Príkladov z praxe, ktoré by týmto spôsobom boli dotknuté, by sa dalo uviesť naozaj veľa.
Smutné je, že mnohí právnici, s ktorými som uvedenú
problematiku konzultovala a súhlasia s mojím právnym
názorom, svojim klientom z opatrnosti odporúčajú, aby
rešpektovali tento široký, prevažne daňovo-účtovný,
výklad platieb v hotovosti, najmä s ohľadom na vysoké pokuty stanovené v citovanom zákone. Ak sa porušenia príslušných ustanovení zákona dopustí fyzická
osoba – nepodnikateľ, pokuta je stanovená vo výške až
do 10 000 €, a ak sa porušenia príslušných ustanovení
zákona dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba
– podnikateľ, tak až do výšky 150 000 €. Minimálne však
na uvedené riziko klientov upozorňujú, rovnako ako aj ja.
JUDr. Lucia Nováčková
Autorka pracuje ako právnička v súkromnej spoločnosti.
Podľa § 8 písm. i) Zákona o obmedzení platieb v hotovosti sa § 4 citovaného zákona nevzťahuje na platby v hotovosti podľa § 70 až 73 zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v znení zákona č. 526/2002 Z. z., t. j. na prijatie a odovzdanie peňazí do/z notárskej úschovy.
10
17
>> Rozhovor
Prácu notárov si veľmi vážim
Sme radi, že našu ponuku na rozhovor prijal predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR
Róbert Madej. Práca v tomto orgáne je zameraná najmä na legislatívnu oblasť, preto som ako
predsedníčka Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR našla s pánom predsedom veľa spoločných
tém. Pán Madej pozná prácu notárov aj vďaka tomu, že vykonáva právnickú prax ako advokát.
V roku 2002 ste vyhrali odbornú súťaž strany SMER
a následne ste sa stali poslancom Národnej rady SR.
Aké boli vaše začiatky v našom zákonodarnom orgáne?
Už ako študent vysokej školy som sa aktívne zaujímal
o verejné dianie. Preto ma zaujalo, keď strana SMER vyhlásila súťaž pre mladých ľudí z vysokých škôl v snahe
zvýšiť ich aktivitu a záujem o veci verejné. Mal som tú
česť v roku 2002 túto súťaž vyhrať. Vstup do parlamentu
znamenal pre mňa v tom čase veľkú príležitosť podieľať
sa na tvorbe práva, o ktorej som sa učil na právnickej
fakulte. Vo veku 21 rokov som bol najmladším poslancom. Začal som sa zaoberať otázkami rodinného práva,
sociálnymi vecami a oblasťou justície. So svojimi staršími kolegami som veľmi dobre spolupracoval, snažil sa
čerpať z ich profesionálnych a životných skúseností.
Napriek svojmu mladému veku sa zákonodarnému
procesu ako poslanec Národnej rady SR venujete už
vyše 10 rokov. Zrejme ste najmladším predsedom
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Máte
pocit, že ako člen mladšej generácie poslancov viete
vniesť do práce v tomto orgáne niečo nové?
Úlohou predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR a jeho
kolegov vo výbore je najmä dohliadať na kvalitu legislatívy v zákonodarnom procese. Ústavnoprávny výbor
prerokováva každý návrh zákona, posudzuje ho z legislatívno-technickej stránky a upozorňuje, pokiaľ vybočuje
z medzí ústavnosti. V tomto spočíva najdôležitejšia úloha Ústavnoprávneho výboru a z nej vyplývajúce vysoké
pracovné zaťaženie jeho členov. Mladá generácia právnikov má určite odlišné názory, presadzuje iné myšlienky a práve pluralita názorov vedie spoločnosť k hľadaniu
konsenzu, ktorý má napĺňať a ochraňovať záujmy občanov.
Aké boli vaše hlavné ciele v pozícii predsedu
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR alebo
poslanca Národnej rady SR vôbec?
Post predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR chápem
ako veľký prejav dôvery strany SMER – sociálna demokracia a snažím sa nesklamať dôveru, ktorú mi kolegovia
v strane aj voliči na Slovensku prejavili. V NR SR som už
štvrté volebné obdobie. V tomto volebnom období sa snažím podporovať Ministerstvo spravodlivosti SR v úsilí skvalitniť legislatívu v oblasti justície. Našou úlohou je zabezpečiť občanom reálny výkon základného práva, a to domáhať
sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Aktuálne sú v tejto oblasti
18
dôležité rekodifikácie kódexov civilného práva (hmotný aj
procesný kódex) a zmeny s tým súvisiacich zákonov. Novelizáciu však určite potrebuje aj oblasť trestného práva.
Od skončenia vysokej školy sa venujete advokácii, je
preto logické, že máte k tejto profesii najbližší vzťah.
Dokážete sa preto pozerať ako zástupca občanov na
všetky právnické povolania objektívne?
Myslím si, že je veľmi dôležité, aby poslanec Národnej
rady Slovenskej republiky vychádzal z reálneho života,
mal určitú profesionálnu a sociálnu skúsenosť. V opačnom prípade by boli jeho vystúpenia v parlamente len
prázdne frázy bez reál­neho obsahu. Vďaka právnej praxi sa stretávam s prácou všetkých právnických profesií,
súdov a iných štátnych orgánov. V reálnom živote vidím
dosahy zmien právnych predpisov. To mi dáva možnosť
lepšie predvídať riziká už počas zákonodarného procesu
alebo navrhovať legislatívne zmeny, ktoré sú potrebné.
Prácu všetkých právnických profesií si veľmi vážim.
Pri výkone svojej profesionálnej činnosti, ale aj
v súkromnom živote ste sa určite stretli s činnosťou
notárov. Ako ju vnímate?
S činnosťou notárskych úradov sa stretne počas života každý občan. Keďže som členom výboru, do ktorého
pôsobnosti patria otázky justície a právnických povolaní,
s notármi komunikujem aj na tejto úrovni. Vďaka tomu,
že vykonávam právnickú prax, sa s niektorými z vás pravidelne stretávam aj v rámci spolupráce našich dvoch
profesií. Prácu notárov si veľmi vážim, máte nezastupiteľnú úlohu v právnom systéme Slovenskej republiky
a mám medzi vami veľa dobrých priateľov.
V čom vidíte priority notárskej činnosti pre spoločnosť?
Myslíte si, že ľudia si uvedomujú potrebu nášho
povolania a vedia oceniť služby, ktoré ponúkame?
Pre väčšinu ľudí je notársky úrad takou samozrejmou
inštitúciou, že často nevnímajú jej osobitosti. Z historického pohľadu oceňujem úsilie o transformáciu štátneho
notárstva na notárstvo ako slobodné povolanie so všetkými špecifikami, ktoré k nemu patria. Súčasnou prioritou notárstva na Slovensku by malo byť zabezpečovanie
služieb občanom na vysokej profesionálnej úrovni a vykonávanie svojej zákonom zverenej pôsobnosti riadne,
zákonne a v prospech občanov. Ľudia prácu notára ocenia v rôznych životných situáciách. Od tých najradostnejších, napríklad pri vidimácii školského diplomu či
ars notaria 1/14
rodného listu dieťaťa, až po tie smutné udalosti v živote,
ktorými je účasť v dedičskom konaní.
Zaoberali ste sa ako poslanec a predseda
Ústavnoprávneho výboru NR SR v poslednom čase
bližšie notárskou problematikou a témami, ktoré
v súčasnosti v notárskych kruhoch rezonujú?
Problematika notárstva bola predmetom diskusií v parlamente, o čom svedčí aj jeho doterajšia legislatívna
činnosť v tomto volebnom období. Oceňujem spoluprácu
s Prezídiom Notárskej komory, ktoré zastupuje záujmy
notárskeho stavu. Máme pravidelné každoročné stretnutia medzi Ústavnoprávnym výborom NR SR a Prezídiom
Notárskej komory. V priebehu roka sa uskutočňujú konzultácie k návrhom právnych predpisov, ktoré sú aktuálne v legislatívnom procese.
Ministerstvo hospodárstva SR vypracovalo minulý
rok Správu o stave podnikateľského prostredia v SR
s návrhmi na jeho zlepšovanie, kde navrhuje prijať
legislatívne zmeny, umožňujúce notárom zápis údajov
do obchodného registra, zápis zmeny údajov a výmaz
zapísaných údajov. Podporili by ste tieto zmeny?
Je to veľmi zaujímavý návrh, o ktorom budem veľmi rád
diskutovať. Chápem však aj obavy ostatných rezortov pred
zavedením tohto inštitútu. Myslím, že v krátkom čase budeme môcť zbierať aj skúsenosti zo zahraničia. Osobne
som zavedeniu takejto zmeny naklonený. Ide však o zodpovednosť Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré by v prípade
súhlasu zodpovedalo za technické a legislatívne riešenie.
Je to už vyše 10 rokov, odkedy Notárska komora SR
vybudovala svoj centrálny informačný systém,
ktorý umožnil rozšíriť portfólio právnych služieb
poskytovaných notármi. Notár je orgánom riešiacim
nesporovú agendu. Aký je váš názor na rozšírenie
kompetencií notárov, a tým aj odbremenenie súdov
v ďalších nesporových konaniach?
Predsedníčka Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR a členka
redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA JUDr. Katarína Valová,
PhD., v rozhovore s predsedom Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady SR JUDr. Róbertom Madejom, PhD.
Závisí od každej jednotlivej veci. S niektorými počíta aj
pripravovaná rekodifikácia civilného práva procesného.
Odbremenenie súdov má určite svoje racionálne základy. Avšak nemôže s tým byť spojené neadekvátne zníženie príjmov štátneho rozpočtu. Rád by som ešte dodal,
že zásadne nesúhlasím s rozšírením kompetencií notárov
v sporových veciach, kam možno zaradiť aj diskutovaný návrh o vydávaní platobných rozkazov notármi. Notára chápem ako vysoko prestížne právnické povolanie, ktoré má
svoje nezastupiteľné miesto v podpore výkonu súdnictva,
nemá však prácu súdov v sporových veciach nahrádzať.
Prezradíte nám aj niečo zo svojho súkromia?
Pôsobenie v politike človeku zoberie veľmi veľkú časť
jeho súkromia. Preto by som v mnohých veciach opakoval skôr verejné informácie. Priznám sa však, že vzhľadom na svoj vek robím všetko pre to, aby som mohol ďalej profesionálne rásť. Takmer všetok svoj čas venujem
právu vo všetkých oblastiach svojho pôsobenia. Voľný
čas rád trávim so svojimi blízkymi.
Otázky kládla JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
JUDr. Róbert Madej, PhD.
Jazykové znalosti:
Vzdelanie:
Iné aktivity:
Dátum a miesto narodenia: 3. január 1981, Zvolen
1995 – 1999 Gymnázium Ľ. Štúra vo Zvolene
1999 – 2004Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
(magisterské štúdium)
2007Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave (rigorózna skúška)
2007Slovenská advokátska komora, advokátska skúška
2007 – 2013Právnická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
v Košiciach (doktorandské štúdium)
Zamestnanie:
od 2002
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu
SMER – sociálna demokracia
2002 – 2006 člen Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR
2006 – 2010 člen Výboru NR SR pre sociálne veci a rodinu, člen
Mandátového a imunitného výboru NR SR a člen Výboru
na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ
od 2010
člen Ústavnoprávneho výboru NR SR
od 2012
predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR a člen Výboru
NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ
od 2008
advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej
advokátskej komory
anglický a nemecký jazyk
• od júna 2006 je členom predsedníctva strany SMER – sociálna
demokracia
• 2002 víťazstvo v odbornej súťaži strany SMER – sociálna demokracia
s prácou Metódy zlepšenia vzťahov občanov a polície v SR
• pracovné a študijné pobyty v USA, Rakúsku, Taliansku a Portugalsku
• účastník viacerých medzinárodných konferencií a seminárov
Publikačná činnosť:
2013 odborný článok Možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinného rodiča (Bulletin slovenskej advokácie 9/2013)
2013 odborný článok Náhradné výživné po desiatich rokoch
(Justičná revue 6-7/2013)
2013 publikácia Výživné pre vaše dieťa, druhé doplnené vydanie
2013 dizertačná práca Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
2005 publikácia Výživné pre vaše dieťa, prvé vydanie
2004 odborný článok Náhradné výživné v Slovenskej republike
(Justičná revue 10/2004)
Záujmy:
počítače, príroda, turistika, snoubording, lyžovanie, bicyklovanie
19
>> Z diania v právnickej obci
Medzinárodné sympózium
Právo – Obchod – Ekonomika
Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach, Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva, v spolupráci
s Ústavom štátu a práva AV ČR, v.v.i., a Ústavom štátu a práva SAV opätovne zorganizovali v dňoch
6. až 8. novembra 2013 pri Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách medzinárodné sympózium
rozdelené do troch tematických okruhov, a to: 1. Všeobecné, teoretické a aplikačné aspekty
obchodného práva v kontexte právnej regulácie ekonomiky, 2. Regulačné možnosti práva
v ekonomike, 3. Problematika obchodných korporácií vrátane európskych kontextov.
zmluvných podmienok či zákaz vydávania predbežných
Sympózium už tradične otvoril prof. JUDr. Jozef Suchoopatrení rozhodcovským súdom. Cieľom navrhovanej
ža, DrSc., ako predseda vedeckého výboru sympózia
právnej úpravy je motivovať spotrebiteľov, aby svoje práa privítal všetkých prítomných domácich a zahraničných
va uplatňovali formou žaloby o zrušenie rozhodcovského
účastníkov sympózia, najmä z Ústavu štátu a práva AV
rozsudku.
ČR, Ústavu štátu a práva SAV, Ministerstva spravodJUDr. Jozef Vozár, CSc., poverený riadením Ústavu štátu
livosti SR, Najvyššieho súdu SR, z právnických fakúlt
a práva SAV, predniesol článok na tému K niektorým tez Prahy, Plzne, Brna, Olomouca, Bratislavy, Banskej
oretickým, legislatívnym a aplikačným problémom rozBystrice a Košíc, takisto z univerzity v Rzeszowe a Lodzi,
hodcovského konania v Slovenskej republike, sa zameEkonomickej fakulty Univerzity v Novom Sade zo Srbska
ral na otázku ochrany ústavnosti a zákonnosti v prípade,
a z Právnickej akadémie zriadenej pri Ministerstve justíže rozhodcovský súd dlhodobo, bezdôvodne nekoná.
cie Ruskej federácie.
Zákon o rozhodcovskom konaní nemá žiadne inštitúty,
S príspevkom na tému Novelizácia zákona o rozhodcovskom konaní vystúpil doc. JUDr. Marek Števček, PhD.,
ktoré by dotknutému subjektu umožnili účinne bojovať
generálny riaditeľ sekcie civilného práva Ministerstva
s prieťahmi v rozhodcovskom konaní. Ústavný súd svoji­
spravodlivosti SR a predseda Rekodifikačnej komisie
mi nálezmi jasne stanovil, že ochrana ústavnosti v rozpre nový Občiansky súdny poriadok, v ktorom okrem
hodcovskom konaní je podľa jeho názoru možná až po
iného uviedol, že dôvodom oddelenia alternatívneho rieprávoplatnom skončení rozhodcovského konania. V zášenia sporov v oblasti právere príspevku autor konva spotrebiteľov je potreba
štatuje, že štát umožnil deDôvodom oddelenia alternatívneho riešenia
dôslednej ochrany spotrelegáciu súdnej moci zo súdu
sporov v oblasti práva spotrebiteľov je
biteľa ako „slabšej strany“
na nesúdny orgán zložený
potreba dôslednej ochrany spotrebiteľa ako
konania. Návrh novej právzo súkromných osôb – roz„slabšej strany“ konania.
nej úpravy obsahuje viaceré
hodcov. Takouto možnosťou
ďalšie zmeny, ktoré by mali
sa však štát nemôže zbaviť
zabezpečiť efektívnosť rozhodcovského konania a najsvojho pozitívneho záväzku zabezpečiť základné právo na
mä vyššiu vymožiteľnosť rozhodcovských rozhodnutí.
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
Výraznou zmenou oproti súčasnému zneniu zákona je
a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoustanovenie, že zriaďovateľom stáleho rozhodcovského
ru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
súdu bude môcť podľa nových pravidiel byť len obchodProf. JUDr. Peter Vojčík, CSc., vo svojom príspevku
Staronové problémy rekodifikácie súkromného práva
ná alebo profesijná komora, alebo záujmové združenie
v Slovenskej republike uviedol, že v novom Občianskom
právnických osôb, resp. občianske združenie. Iné právzákonníku, ktorého paragrafové znenie bude čoskoro
nické osoby nebudú môcť byť zriaďovateľom stáleho
predložené verejnosti na odbornú diskusiu, bude obsarozhodcovského súdu. Zároveň spomenul celkom nový
hovať rovnakú štvorročnú dĺžku premlčacej lehoty, a to
návrh zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských
tak subjektívnu, ako aj objektívnu. Novinkou bude Inštisporov, inšpirovaný nemeckým vzorom vyžadujúcim odtút zmluvného dojednania majetkových vzťahov medzi
delený právny úkon, s ktorým musí mať spotrebiteľ prámanželmi, ako aj zákonné spoločenstvo manželov, kde
vo nielen súhlasiť, ale aj nesúhlasiť. Cieľom navrhovanej
zákon presne stanoví, čo tam patrí a čo nie. Spomenul aj
úpravy je okrem iného zákaz obmedzenia práv spotrebizavedenie inštitútu dedičskej zmluvy a vzdania sa dedičteľa výškou sporu, možnosť podávať žaloby elektronicstva v dedičskom práve, zároveň vydedenie bude doplnekou formou, povinnosť ex offo kontroly neprijateľných
>>
20
ars notaria 1/14
Zľava doprava: doc. JUDr. Marek Števček, PhD., generálny riaditeľ sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR a predseda
Rekodifikačnej komisie pre nový Občiansky súdny poriadok, JUDr. Jozef Vozár, CSc., poverený riadením Ústavu štátu a práva Slovenskej
akadémie vied, JUDr. Juraj Schwarcz, PhD., sudca Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu, doc. JUDr. Ján Husár, CSc., mim. prof.,
odborný garant sympózia, Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej
rady časopisu Ars Notaria.
né o ďalší dôvod, a to v prípade, že potomok vedie márnotratný život. Zároveň sa v prípade závetu zníži výška
povinného podielu, tzv. neopomenuteľných dedičov, a to
u maloletých, na polovicu ich dedičského podielu zo zákona a u plnoletých potomkov na štvrtinu ich dedičského
podielu zo zákona.
Prednášajúca prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc., z Ústavu
štátu a práva Slovenskej akadémie vied, v príspevku na
tému Premlčanie práva na náhradu škody okrem iného
uviedla, že judikatúra problém začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby rieši rôzne. S problémom začiatku jej plynutia sa na pôde občianskeho práva vyrovnala
tak, že extenzívne vykladá pojem udalosť, z ktorej škoda
vznikla, na ktorú je viazaný začiatok plynutia trojročnej
objektívnej doby. Princípy európskeho zmluvného práva
(PECL, ďalej len Princípy) vychádzajú pri právnej úprave
dĺžky premlčacej doby z potreby čo najväčšej jednotnosti
dĺžky všeobecnej premlčacej doby, a preto upravujú všeobecnú premlčaciu dobu v dĺžke tri roky, ktorá sa vzťahuje na všetky pohľadávky vyplývajúce zo záväzkového
práva (čl. 14:201). Začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je stanovený na okamih, keď má dlžník uskutočniť plnenie. V prípade práva na náhradu škody plynie
od okamihu konania, ktoré zakladá pohľadávku. Princípy
pokladajú nevedomosť za dôvod pozastavenia plynutia
premlčacej doby a vedomosť je kritériom pre začatie ply-
nutia premlčacej doby. Od okamihu konania, ktoré zakladá pohľadávku, t. j. uskutočnenie protiprávneho úkonu, začnú plynúť obe premlčacie doby, tak všeobecná
(krátka) trojročná, ako aj maximálna (dlhá) desaťročná,
resp. tridsaťročná premlčacia doba. Premlčacia lehota
(krátka) začne plynúť až vtedy, keď sa veriteľ (poškodený)
dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a tom, kto je povinný na jej náhradu. Doba desať rokov len rámcuje obdobie, v rámci ktorého sa musí krátka premlčacia doba
skončiť. Ide teda o všeobecné obmedzenie premlčacej
doby. Po jej uplynutí veriteľ už nemôže sa súdnou cestou
domáhať svojho nároku na náhradu škody, a to bez ohľadu na to, či veriteľ vedel alebo mohol vedieť o škodcovi
a škode.
JUDr. Juraj Seman, predseda Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sa v príspevku na tému Právomoc medzinárodných rozhodcovských
orgánov a vykonateľnosť ich rozhodnutí zameral na
otázku, ktorá je najčastejšie predmetom skúmania na
súdoch v sporoch vyvolaných rozhodcovskými rozsudkami ako exekučnými titulmi a to, či exekučný súd môže
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Jednoznačne sa k tejto otázke vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 105/
2011 uviedol, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
21
>> Z diania v právnickej obci
exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený
ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustavýkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysnoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48
le § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez
ods. 1 Ústavy SR, resp. nezávislým a nestranným sudnávrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
com podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudzmluvnými stranami bola
ských práv a základných slouzavretá platne. Ak exekučbôd. Rozhodnutia odvolacích
Autor konštatuje, že štát umožnil delegáciu
ný súd zistí, že právomoc
súdov, dovolacieho súdu a aj
súdnej moci zo súdu na nesúdny orgán
rozhodcovského súdu bola
Ústavného súdu SR sa prezložený zo súkromných osôb – rozhodcov.
založená na základe neplatvažne zaoberajú dodržiavanej rozhodcovskej zmluvy,
ním procesných postupov
Takouto možnosťou sa však štát nemôže
je oprávnený vyvodiť všetky
a ich porušenie má často
zbaviť svojho pozitívneho záväzku
dôsledky vyplývajúce z príza následok zrušenie rozzabezpečiť základné právo na súdnu a inú
slušných právnych predhodnutia. Pri tomto trende
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
pisov pre to, aby zmluvná
bude už takmer výnimkou,
SR a právo na spravodlivý súdny proces
strana nebola uvedenou
aby sa súdy vyššieho stupňa
podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
zmluvou viazaná. Aj Ústavný
zaoberali hmotnoprávnym
práv a základných slobôd.
súd Slovenskej republiky vo
posúdením vecí. Je to akoby
svojom uznesení, sp. zn. I.
víťazstvo práva procesného
ÚS 429/2011, uviedol, že okresný súd (exekučný súd) je
nad právom hmotným. Je otázne, či toto smerovanie je
oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného tisprávne a či naozaj prispieva k právu na súdnu ochranu
tulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného kov jeho materiálnom chápaní.
nania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykoHosť z Českej republiky, JUDr. Ing. Radka Zahradníkonanie exekúcie, teda napr. aj na účely zistenia existencie
vá, PhD., LLM., z Právnickej fakulty Západočeskej unidôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné
verzity, v príspevku s názvom Niektoré zmeny právnej
konanie zastaviť.
úpravy civilného procesu vyplývajúce z rekodifikácie súZaujímavá je aj otázka, či súd môže skúmať existenciu
kromného práva v ČR uviedla, že 1. 1. 2014 nadobudla
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, hoci spotrebiteľ ne­
účinnosť novela občianskeho súdneho poriadku, zákon
využije možnosť spochybniť jej existenciu alebo platnosť.
č. 293/2013 Sb., ktorá má harmonizovať právnu úpravu
Odpoveď na tento problém poskytol najvyšší súd v rozcivilného súdneho konania s novými predpismi súkromhodnutí, sp. zn. 5 Cdo 230/2011, podľa ktorého: „Aj v príného práva, predovšetkým s novým Občianskym zákonpade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybníkom. Novela spolu s novým zákonom o zvláštnych
niť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
súdnych konaniach, zákon č. 292/2013 Sb., reaguje na
ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
komplexnú rekodifikáciu súkromného práva na území
konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu aleČeskej republiky. Po novom tak Občiansky súdny pobo platnosť rozhodcovskej zmluvy.“
riadok bude upravovať len konanie sporné a nový zákon
Zástupca Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela
o zvláštnych súdnych konaniach nesporné a iné zvláštne
v Banskej Bystrici doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., mim.
konania. Novelou je úprava zvláštneho konania o žalobe
prof., vo svojej téme príspevku Možnosti súdov pri
z rušenej držby, nadväzujúca na ochranu držby podľa noochrane veriteľov a možnosti veriteľov pri súdnej ochravého Občianskeho zákonníka. Zmyslom zvláštnych ustane (Konflikt práva procesného s právom hmotným) vynovení o žalobách z rušenej držby je snaha o urýchlené
zdvihol, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
vybavenie veci. K rozhodnutiu o žalobe z rušenej držby
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nebude súd musieť nariaďovať ústne pojednávanie.
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,
Z § 1008 nového Občianskeho zákonníka vyplýva, že
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzžaloba musí byť podaná v hmotnoprávnej prekluzívnej
koch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvilehote šesť týždňov, počítanej odo dňa, keď sa žalobca
nenia proti nemu. Najvyšší súd SR, najmä civilnoprávne
dozvedel o svojom práve i osobe, ktorá držbu ohrozuje
kolégium, presadzuje teóriu profesionality sudcu, podľa
alebo ruší, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď
ktorej musí byť sudca na takej profesionálnej úrovni, aby
žalobca mohol svoje právo uplatniť prvýkrát.
dokázal rozhodovať vo veci aj vtedy, keď má k účastníkovi
Záver sympózia patril poďakovaniu všetkým účastníkom
určitý vzťah, napr. účastníkom konania je iný sudca alebo
za ich účasť a prianiu opätovného stretnutia na tomto už
osoba, ktorú pozná. Takýto postup a judikatúra Najvyštradičnom sympóziu organizovanom Katedrou Obchodšieho súdu SR nie je vždy akceptovaná Ústavným súdom
ného a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ
SR. V poslednom čase sa námietka zaujatosti sudcov
Košice.
často zneužíva, pretože jej účelom je len oddialenie rozJUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
hodnutia, prípadne je dôvodom na jeho zrušenie, ak súd
člen redakčnej rady ARS NOTARIA
už rozhodol. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce,
>>
22
ars notaria 1/14
Zásahy súdov do kontraktačného procesu
Z konferencie Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv
Dňa 12. 11. 2013 sa na detašovanom pracovisku Justičnej akadémie Slovenskej republiky konala
konferencia pod názvom Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do
kontraktačného procesu.
Na úvod konferencie vystúpil riaditeľ Justičnej akadémie
Slovenskej republiky JUDr. Peter Hulla, ktorý po privítaní
prítomných účastníkov a hostí oboznámil, že s príspevkami budú vystupovať riešitelia projektu APW-0518-11
Ingerencia súdov do súkromnoprávnych vzťahov, ako aj
ďalší lektori zo Slovenska a z Českej republiky. Prednášateľmi boli doc. JUDr. Kristián Csach, PhD., LL. M.,
z Právnickej fakulty UPJŠ Košice, prof. JUDr. Peter Vojčik, CSc., vedúci Katedry občianskeho práva Právnickej
fakulty UPJŠ Košice, JUDr. Jana Bajánková, predsedníčka občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, JUDr. Branislav Pospíšil, advokát
z advokátskej kancelárie Pospíšil&Partners, k. s., JUDr.
Milan Hulmák, PhD., z Právnickej fakulty UP Olomouc,
JUDr. Pavel Simon, sudca Najvyššieho súdu Českej repub­
liky, Mgr. Žofia Šuleková, doktorandka z Právnickej fakul­
ty UPJŠ Košice, doc. JUDr. Josef Kotásek, PhD., prode-
kan Právnickej fakulty MU Brno, JUDr. Ing. Milan Budjač,
PhD., a JUDr. Róbert Dobrovodský, LL. M., PhD., obaja
z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Prednášané témy smerovali k skúmaniu hraníc súdnej
ingerencie do súkromnoprávnej zmluvy, k vymedzeniu
mechanizmov a zákonitostí súdnych zásahov, identifikácii
možných rizík rozhodovacej činnosti. Posudzovala sa
vhodnosť súčasnej právnej úpravy, jej súlad s európskym
právom, postulovali sa návrhy použiteľné aj v rámci rekodifikácie súkromného práva. Prednášajúci z Českej
republiky v rámci tejto témy poukazovali úpravu nového
Občianskeho zákonníka, ktorý nadobudne účinnosť dňa
1. 1. 2014. Odborným výstupom konferencie bude publiká­
cia určená pre justičnú, ako aj širšiu právnickú verejnosť.
JUDr. Karol Kovács
prezident NK SR
Recenzia
Dobrovoľné dražby sa za desať rokov aplikácie zákona číslo 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách stali nielen efektívnym spôsobom výkonu záložného práva, ale aj vhodným nástrojom
na predaj majetku vlastníkmi, ktorí chcú osloviť potenciálnych záujemcov prostredníctvom dražby.
Využitie tohto inštitútu nie je vylúčené ani pri iných typoch speňažovania majetku (napríklad správcami
konkurzných podstát pri speňažovaní majetku úpadcu alebo súdnymi
komisármi v rámci likvidácie dedičstva). So zákonom o dobrovoľných
dražbách aktívne pracujú najmä
záložní veritelia, dražobníci a notári, ale aj sudcovia, advokáti a iná
odborná a laická verejnosť, ktorá sa
profesijne alebo aj súkromne s dobrovoľnou dražbou stretáva. Najmä týmto osobám je určené druhé rozšírené vydanie
komentára k zákonu, vydaného v Beckovej edícii komentovaných zákonov z roku 2013 – Zákon o dobrovoľných dražbách,
Komentár, 2. vydanie, Valová, K. a kolektív, Praha, C. H. Beck
2013. Kolektív autorov pod vedením JUDr. Kataríny Valovej,
PhD., pri jeho tvorbe zohľadnil najmä neustále sa vyvíjajúcu
slovenskú judikatúru doplnenú o judikáty súdov z Českej republiky, prevažujúce teoretické názory na niektoré výkladové
a terminologické nejasnosti zákona, ako aj vlastné skúsenosti z aplikačnej praxe. Oproti prvému vydaniu ponúka komentár dôkladnejší rozbor ustanovení zákona, ktoré sa s od-
stupom času javia ako nejasné a nejednoznačné, a rozoberá
ich v širšom rozsahu v nadväznosti na najnovšiu judikatúru
slovenských a českých súdov vrátane Európskeho súdneho
dvora. Autorský kolektív sa oproti prvému vydaniu rozšíril
aj o spoluautora z radov justície JUDr. Ladislava Duditša
a JUDr. Martina Aksamita, ktorý pôsobí ako firemný právnik
v dražobnej spoločnosti.
Predkladané dielo približne na 440 stranách podrobne analyzuje jednotlivé paragrafy zákona, ku ktorým je uvádzaná rozsiahla judikatúra. V prílohách sú autormi navrhované vzory
listín používaných v procese realizácie dobrovoľných dražieb
vrátane vzoru notárskej zápisnice, ktorou sa osvedčuje priebeh dobrovoľnej dražby, a vzoru zápisnice o prijatí peňazí ako
dražobnej zábezpeky do notárskej úschovy a vydaní týchto
peňazí z notárskej úschovy.
Komentár k zákonu o dobrovoľných dražbách by vzhľadom
na svoju hĺbku, rozsah spracovania a orientáciu na praktickú
realizáciu zákona nemal chýbať v odbornej knižnici žiadneho
právnika, notára nevynímajúc, najmä ak zvážime jeho rozsiahlu činnosť pri výkone dobrovoľných dražieb.
JUDr. Ján Hamara
notár so sídlom v Považskej Bystrici
23
>> Z diania v právnickej obci
Recenzia
Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky z hľadiska prameňov práva je predmetom
teoretických štúdií a diskusií. Dôraz je kladený hlavne na jej záväznosť, teda či ju možno považovať
za prameň práva vo formálnom či v materiálnom zmysle, alebo má gnozeologický význam, čo
znamená, že je prameňom poznania práva.
Bez ohľadu na odpoveď na položenú
otázku, nemožno si neuvedomiť skutočnosť, že je prameňom ovplyvňujúcim ako tvorbu práva, tak aj aplikáciu
práva. Preto odborná publikácia Notár
v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky z pera prezidenta Notárskej komory Slovenskej republiky
JUDr. Karola Kovácsa je vítanou prácou predovšetkým pre notársky stav
aplikujúci právo, ale aj pre ostatnú odbornú právnickú pospolitosť.
Jej hlavný význam je predovšetkým v tom, že zrozumiteľným
a prehľadným spôsobom približuje vybrané druhy rozhodnutí ústavného súdu majúce bezprostredný význam pre notárov, notárskych kandidátov či notárskych koncipientov, ktorí
vykonávajú jednotlivé úkony a zaoberajú sa aplikáciou práva
a môžu svojou činnosťou zasiahnuť, ale hlavne porušiť základné práva a slobody.
Z formálneho hľadiska je obsah publikácie rozdelený do štyroch častí, ktorých spoločným menovateľom je snaha poukázať
na vybrané rozhodnutia Ústavného súdu SR (ďalej aj „ústavný
súd“), ktoré obsahujú v mnohom pôvodné a precízne rozpracovanie otázok týkajúcich sa pôsobenia notárov ako subjektov
verejnej moci. Teoretické a právne problémy ústavný súd riešil v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti, ale predovšetkým
pri rozhodovaní o sťažnostiach podaných podľa čl. 127 ods. 1
ústavy. V uvedených prípadoch ústavný súd rozhodoval o porušení základných práv a slobôd alebo v rámci svojej právomoci
o iných procesnoprávnych otázkach.
samotné vytypovanie rozhodnutí, prostredníctvom ktorých
možno upriamiť pozornosť notárov na kritériá posudzovania
primeranosti lehoty na prerokovanie veci, a to: zložitosť veci,
správanie sťažovateľa, postup súdu (súdneho komisára) a vý­
znam konania pre sťažovateľa. So zámerom zachytiť prehľadnú a systematickú argumentáciu ústavného súdu pri vyslovení
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov činnosťou notára v dedičskom konaní a rozhodnutím o primeranom finančnom zadosťučinení rozhodol sa
autor publikovať úplné znenie rozhodnutia, čo nemusí priniesť
požadovaný efekt.
Je na uvážení autora, či ponechá celú matériu obsiahnutú
v odôvodnení, ktorá je dosť široká, lebo jej súčasťou sú aj opisné pasáže obsahujúce podstatný obsah návrhu na začatie konania, alebo iba tie jeho časti, bez ktorých postrádame zmysel
samotného verdiktu, teda právny základ, normatívne jadro, na
ktorom je samotný výrok založený.
Z judikatúry ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že už pri
predbežnom prerokovaní sťažností môže dôjsť k jej odmietnutiu z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu nedostatku právomoci
ústavného súdu či z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných
náležitostí a ďalších. Práve sťažnostiam, prostredníctvom ktorých dochádza k napadnutiu dedičského konania, a hlavne rozhodnutiam, ktorými nie je rozhodnuté v merite veci, ale majú
iba procesnoprávny charakter, je venovaná tretia časť publikácie. V niektorých prípadoch, ako je nemožnosť jednotlivca
napadnúť právny predpis prostredníctvom sťažnosti podľa čl.
127 ods. 1 ústavy, sa diskutuje o tom, či je správne odmietnuť
sťažnosť pri predbežnom prerokovaní, preto je vhodné upozornenie aj na uvedené druhy rozhodnutí ústavného súdu.
Prvá časť
4. kapitola
Stručnejšia prvá časť publikácie je venovaná rozhodnutiu
ústavného súdu, ktorým vyslovil nesúlad ustanovenia § 100b
ods. 1 novely zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti zákonom č. 357/2003 Z. z, ktoré je výsledkom klasickej
a štandardnej právomoci ústavného súdu. Prínosom uvedeného rozhodnutia je nielen posúdenie podmienok bezúhonnosti,
ktoré museli spĺňať nielen uchádzači o funkciu notára, ale aj
notári, ktorí vykonávali funkciu k 1. septembru 2003, a rovnako analýza právneho postavenia notára ako orgánu verejnej
moci, ktorý sa podieľa na súdnej moci spôsobom vymedzeným
v právnej úprave. Taktiež si nemožno nevšimnúť časti rozhodnutia venované právnej istote ako princípu právneho štátu,
s ktorým je spätý zákaz retroaktivity.
Druhá časť
Individuálna ochrana ústavou chránených základných práv
a slobôd je obsahom druhej časti práce, kde sa autor sústredil na najčastejšie namietané porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ku ktorému môže dôjsť aj v činnosti notára v súvislosti
s prejednávaním dedičstva. Sťažnosťou možno namietať nielen porušenie základných práv a slobôd, ale aj ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
pričom sťažnosť môže smerovať nielen proti právoplatnému
rozhodnutiu, ale aj opatreniu alebo inému zásahu ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci. Kladne je potrebné hodnotiť
24
Štvrtá kapitola dokumentuje rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.
1 ústavy, ktoré sú výsledkom preskúmania rozhodnutí vydaných súdmi v dedičskom konaní. Ústavný súd ako súdny orgán
ochrany ústavnosti zvýrazňuje, že skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy,
ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody. Čitateľ posudzovaného diela bez problémov zistí, že jadrom vybraných rozhodnutí je upozorniť na
úskalia, ktoré môžu nastať v dedičskom konaní, napr. nesúlad
právnych názorov a právnych záverov súdu v analogických veciach, posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych
náležitostí ako právnej otázky, odmietnutie náhrady škody,
ktorá mala vzniknúť ako dôsledok konania notára, vznik poplatkovej povinnosti za podanie návrhu na konanie o prejednanie dedičstva novoobjaveného majetku poručiteľa a za samotné konanie o dedičstve.
Na záver možno uviesť, že posudzovaná práca predstavuje
vklad pre poznanie a vžitie sa s judikatúrou ústavného súdu
pre všetkých, ktorí sa podieľajú na aplikácii práva, no predovšetkým pre notársky stav.
doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc.
Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
ars notaria 1/14
>> Dianie v komore
Novinky z medzinárodných aktivít NK SR
• Po niekoľkomesačných rokovaniach bola na valnom
zhromaždení Rady notárstiev Európskej únie (CNUE)
v Istanbule dňa 13. 12. 2013 schválená zmena stanov CNUE. Hlavnou zmenou je posilnenie právomoci doterajšej výkonnej rady (po novom správna rada)
a oslabenie pozície valných zhromaždení, ktoré sa
nebudú konať štyrikrát ako doteraz, ale iba dvakrát
ročne. Zároveň sa vytvorila pozícia generálneho tajomníka sekretariátu CNUE. Do správnej rady bola na
rok 2014 vymenovaná aj Slovenská republika, takže
sa budeme opäť spolupodieľať na vedení CNUE.
• Mesto Gyula v Maďarsku hostilo v novembri 2013
v poradí už 25. ročník Stredoeurópskeho notárskeho
kolokvia. Hlavnou témou bol nový Občiansky zákonník
a záložné práva podľa novej právnej úpravy.
• Dňa 10. 1. 2014 sa v priestoroch Rakúskej notárskej komory konalo diskusné fórum ohľadne projektu cezhraničných závetov. Zástupcovia Rakúska,
Chorvátska, Bulharska, Rumunska, Maďarska, Slovinska a Slovenska diskutovali o praktických otázkach
a možnostiach pri závetoch s cezhraničným prvkom.
• Plenárne stretnutie UINL CAE (Rady pre európske záležitosti) sa konalo v Barcelone 22. a 23. 11. 2013 za
prítomnosti zástupcu NK SR, kde sa okrem iného pre­
rokovali aj legislatívne novinky v jednotlivých krajinách.
• Dňa 23. 1. 2014 sa konalo aj prvé zasadnutie Správnej
rady CNUE, kde boli prítomní zástupcovia predsedajúceho Belgicka a členov Francúzska, Českej republiky, Slovinska, Španielska, Rumunska a Slovenskej
republiky. Na tomto prvom stretnutí transformovaného orgánu sa preberali všeobecné smerovania a spôsob práce Správnej rady, dlhodobé stratégie Európskych notárov (napríklad štrukturálne fondy Európskej
notárskej siete, otázky informačných technológií,
spôsob externej komunikácie CNUE a podobne)
a krátkodobé záležitosti (napríklad otázky ohľadne zamedzenia legalizácie príjmov z trestnej činnosti, kongresu v roku 2015 a podobne). Ďalšie stretnutie správ­
nej rady sa bude konať pravdepodobne v marci 2014.
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
V. ročník Memoriálu Milana Hanzela
V rámci športovo-spoločenského stretnutia športových
aktivít reprezentantov právnických povolaní s medzinárodnou účasťou, na počesť pamiatky bývalého generálneho prokurátora SR JUDr. Milana Hanzela, CSc., osobnosti,
ktorá šírila ducha porozumenia, kompromisu a slušnosti,
usporiadalo občianske združenie Učená právnická spoločnosť v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky dňa 17. novembra 2013 v športovej hale HANT
Aréna v Bratislave už V. ročník Memoriálu Milana Hanzela
v športovej disciplíne – halový futbal (futsal).
Zúčastnilo sa ho sedem slovenských a dve zahraničné družstvá. Slovenské družstvá reprezentovali sudcovia, prokurátori, advokáti, notári, exekútori, vysokoškolskí učitelia a úradníci Ministerstva spravodlivosti SR a zahraničné družstvá
tvorili družstvo prokurátorov Maďarskej republiky a družstvo
štátnych zástupcov Českej republiky. Program tejto spoločenskej akcie sa začal už 16. novembra 2013, a to pietnym
položením venca na hrob Milana Hanzela na cintoríne v obci
Bodíky a následným neformálnym stretnutím zástupcov
právnických povolaní spojeným s losovaním družstiev do
skupín. Následne sa 17. novembra 2013 konalo priateľské
stretnutie reprezentantov právnických povolaní a vyhodnotenie športovej časti spojené s odovzdávaním ocenení. Družstvo notárov reprezentovali: Juraj Ehn, Vladimír Telepčák,
Stanislav Bauer, Vojtech Kavečanský, Pavol Sadel, Juraj Novák, Vladimír Balun, nehrajúci kapitán Otto Szabó a vedúca
výpravy Irena Bošanská. Aj keď družstvo notárov v tomto ročníku memoriálu nesiahlo na víťazné miesta, v duchu hesla:
Sláva víťazom, česť porazeným! nás hrial dobrý pocit z účasti
na tomto už tradičnom športovom podujatí, ako aj predsavzatia lepšieho športového výkonu v jeho budúcom ročníku.
Zároveň sa chceme poďakovať za finančnú podporu účasti
notárov na tomto podujatí zo strany Prezídia Notárskej komory SR, ako aj vyzvať kolegyne a kolegov notárov, notárskych kandidátov a koncipientov, aby do budúcna rozšírili
rady reprezentantov Notárskej komory SR na podobných
športových podujatiach.
JUDr. Vladimír Balun, notár v Ružomberku
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. , člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
25
>> Aktuálne z NK SR
Informácie o výberových konaniach,
vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch
Minister spravodlivosti Slovenskej repub­liky vymenoval s účinnosťou od 19. decembra 2013:
• JUDr. Miroslava Holčíka za notára do sídla vo Vrbovom v obvode Okresného súdu Piešťany,
• JUDr. Lýdiu Kliskú Uhrinovú za notárku do sídla v Tur­čianskych
Tepliciach v obvode Okresného súdu Martin,
• JUDr. Janu Kupcovú za notárku do sídla v Spišskej Novej Vsi
v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves,
• JUDr. Tomáša Trellu za notára do sídla v Dunajskej Strede
v obvode Okresného súdu Dunajská Streda.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odvolal s účinnosťou od
1. 1. 2014 z výkonu funkcie Mgr. Margitu Kudláčovú, notárku so sídlom
Notárskeho úradu v Bratislave v obvode Okresného súdu Bratislava III.,
na jej vlastnú žiadosť z dôvodu odchodu do starobného dôchodku.
Dňa 25. februára 2014 zomrel vo veku 48 rokov JUDr. Roman Vidovenec, notár so sídlom v Bratislave III. Posledná rozlúčka so
zosnulým sa uskutočnila dňa 4. 3. 2014 o 10.45 hod. v krematóriu
v Bratislave. Notárska komora SR týmto vyslovuje úprimnú a hlbokú sústrasť rodine JUDr. Romana Vidovenca.
Minister spravodlivosti SR preložil s účin­nosťou od 1. 2. 2014 JUDr.
Lýdiu Kliskú Uhrinovú ako notárku do sídla v Nových Zámkoch
v ob­vode Okresného súdu Nové Zámky a JUDr. Eleonóru Petrovú
ako notárku do sídla v Turčianskych Tepliciach v obvode Okresného
súdu Martin.
Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 1. 2. 2014 JUDr. Janu
Kupcovú ako notárku do sídla v Liptovskom Mikuláši v obvode Okres­
ného súdu Liptovský Mikuláš a JUDr. Vieru Kupcovú ako notárku do
sídla v Spišskej Novej Vsi v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves.
Prezídium Notárskej komory SR schválilo Mgr. Petra Dancziho ako
člena Správnej rady CNUE za slovenské notárstvo na rok 2014, ktorého delegoval prezident NK SR na zasadnutí VZ CNUE v Istanbule.
1. januára 2014 nadobudol účinnosť Zákon č. 366/2013 z 29. októbra
2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výkon notárskeho úradu zaniká ku dňu 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom notár dosiahne vek 67 rokov.
Notárovi, ktorý ku dňu 31. decembra 2013 dosiahol vek 67 rokov,
zaniká výkon notárskeho úradu k 30. júnu 2014.“
V dňoch 14. – 16. 4. 2014 sa uskutoční v sídle Notárskej komory SR
v Bratislave Základný kurz notárskych koncipientov NK SR.
Z konferencie notárov spojenej s voľbami
Prezídium Notárskej komory zvolalo na deň 14. 2. 2014 do kongresovej sály hotela Bonbón v Bratislave
pravidelnú Konferenciu notárov ako najvyššieho orgánu komory, ktorý tvoria všetci notári zapísaní
v zozname notárov. Ku dňu konania konferencie bolo v tomto v zozname zapísaných 342 notárov.
Vo februári tohto roku sa končí aj trojročné
funkčné obdobie volených členov orgánov
komory, a preto bola súčasťou jej tohtoročného programu aj voľba do orgánov
Notárskej komory Slovenskej republiky.
V zmysle schváleného Volebného poriadku
sú voľby do orgánov komory priame, rovné
s tajným hlasovaním, pričom nie je možné
zastúpenie pri výkone volebného práva. Aktívne volebné právo je priznané každému
notárovi, ktorý je ku dňu konania volieb
notárom, s výnimkou pozastavenia výkonu
notárskeho úradu. Pasívne volebné právo
má každý notár, ktorý je ku dňu konania
volieb notárom, okrem toho notára, ktorému bolo uložené právoplatné disciplinárne
opatrenie a toto nemá ku dňu konania volieb vymazané z registra. O vylúčenie z kandidátnych listín do jednotlivých orgánov
komory mohol požiadať prezídium komory
aj notár s priznaným pasívnym volebným
právom v lehote najneskôr 20 dní pred
konaním volieb, ktorý je posledným dňom
pre uzávierku zoznamu kandidátov. Do prezídia NK tak kandidovalo 157 notárov, do
revíznej komisie kandidovalo 154 notárov,
do disciplinárnej komisie kandidovalo 157
notárov a do vzdelávacej komisie kandidovalo 159 našich členov. Farebne rozlíšené
zoznamy kandidátov, ktoré prevzal každý
notár s volebným právom pred začiatkom
konferencie, boli autorizované prezidentom
a viceprezidentom komory.
26
Pred samotnou voľbou bolo voličom priamo do
ich rúk v poludňajších hodinách odovzdaných
193 volebných lístkov, do každého zo štyroch
orgánov komory autorizovaných predsedami
volebnej a mandátovej komisie. Pri voľbe do
Prezídia Notárskej komory, Revíznej komisie
a Disciplinárnej komisie bolo odovzdaných
do volebných schránok, určených a označených samostatne pre každý orgán komory,
193 platných hlasovacích lístkov. Pri voľbe
do Vzdelávacej komisie bolo odovzdaných
do volebnej schránky s jej označením 190
platných hlasovacích lístkov, jeden hlasovací
lístok bol vyhodnotený ako neplatný.
Po troch hodinách intenzívnej a neľahkej
sčítacej práce volebnej komisie boli v popoludňajších hodinách na konferencii vyhlásené JUDr. Pavlom Tóthom – predsedom
volebnej komisie, výsledky volieb do jednotlivých orgánov Notárskej komory.
V prípade, že kandidáti boli zvolení do viacerých orgánov komory, ich zaradenie do
orgánov komory rieši § 6 ods. 6 Volebného poriadku, v zmysle ktorého zvolenie za
člena prezídia komory má prednosť pred
zvolením za člena revízne komisie, zvolenie
za člena revíznej komisie má prednosť pred
zvolením za člena disciplinárnej komisie
a zvolenie za člena disciplinárnej komisie
má prednosť pred zvolením za člena vzdelávacej komisie. Prezidenta a viceprezidenta NK SR volí novozvolené Prezídium NK SR
na svojom prvom zasadnutí.
Do Prezídia NK SR boli zvolení:
• Mgr. Danczi Peter
• JUDr. Duriš Miroslav, PhD.
• JUDr. Farkašovský Jozef
• JUDr. Gregor Miroslav ml.
• JUDr. Joanidisová Ludmila
• JUDr. Kovács Karol
• JUDr. Lošonský Ivan, PhD.
• JUDr. Ondov Ľubomír
• JUDr. Pavlovič Miroslav
• JUDr. Szabó Otto
• JUDr. Valová Katarína, PhD.
Do Revíznej komisie NK SR boli zvolení:
• JUDr. Kupcová Viera
• JUDr. Nagyová Anna
• JUDr. Plachá Janka
• JUDr. Pršebice Eva
• JUDr. Vaľková Marta
Do Disciplinárnej komisie NK SR boli zvolení:
• JUDr. Demian Štefan
• JUDr. Kutenič Štefan
• JUDr. Szabó Otto
• JUDr. Šikutová Daniela
• JUDr. Zimanová Mária
Do Vzdelávacej komisie NK SR boli zvolení:
• JUDr. Dorič Pavol, PhD.
• JUDr. Imrich Breznoščáková Miriam
• JUDr. Joanidisová Ľudmila
• JUDr. Mižiková Martina
• JUDr. Vašková Iveta
(Zloženie orgánov je uvádzané v abecednom poradí)
JUDr. Ivan Lošonský, PhD.
člen Prezídia NK SR
ars notaria 1/14
>> Dávame do pozornosti
Anotácie
Príspevok Právní úprava závetí dle nového občanského zákonníku: Posun směrem ke common law a jeho účelovosti?,
uverejnený v č. 19/2013 časopisu Právní rozhledy, autorov
Bohumila Kunca, notárskeho kandidáta, a Martina Lyčku,
pracujúceho na právnom oddelení nadnárodnej spoločnosti
v Londýne, prináša pohľad na novú právnu úpravu závetov
z pohľadu systému common law a anglického práva. Autori najprv približujú možnosti zriadenia závetu z hľadiska
obsahových náležitostí a podmienok platnosti závetu podľa
anglického práva. V druhej časti sa venujú porovnaniam súčasne platnej právnej úpravy závetov v ČR a novej právnej
úpravy s tým, že vytvárajú paralelu medzi niektorými novými
právnymi inštitútmi a anglickým právom, najmä pokiaľ ide
o rozšírené možnosti vôle poručiteľa a dispozície s majetkom pre prípad smrti.
Justičná revue v č.10/2013 priniesla tematicky aktuálny
článok pod názvom Nový zákon o pozemkových spoločenstvách autorky JUDr. Lívie Tóthovej, internej doktorandky
Katedry občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity P.
J. Šafárika. Autorka sa v stručnosti venuje rozboru obsahu nového zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý
nadobudol účinnosť 1. mája 2013 a ktorý nahrádza zákon
č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. V článku
autorka poukazuje na najvýznamnejšie zmeny, ktoré nastali
vo vzťahu k inštitútu pozemkových spoločenstiev v dôsledku prijatia novej právnej úpravy. Autorka sa zaoberá týmito
zmenami z hľadiska občianskeho práva hmotného a procesného (ide o subjektivitu pozemkových spoločenstiev,
definíciu spoločnej nehnuteľnosti, predkupné právo, prevod
podielov štátu, vecnú legitimáciu výboru, resp. Slovenského
pozemkového fondu a podobne).
V rovnakom čísle Justičnej revue dávame do pozornosti
príspevok Poznámka spornosti v katastrálnej praxi autorov Mgr. Andreja Poláka, zo Správy katastra Trnava, a Mgr.
Róberta Jakubáča, externého doktoranda na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika, z Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. S účinnosťou od 15. 10. 2008 sa súčasťou
slovenského právneho poriadku stala, prostredníctvom
ustanovenia § 44a a § 159a Občianskeho súdneho poriadku
a § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, (opätovne) poznámka
spornosti, ktorá predstavovala jeden z klasických inštitútov
knihovného práva. Autori v predmetnom príspevku hodnotia prínos (opätovného) zakotvenia tohto právneho inštitútu v našom právnom poriadku z hľadiska aplikačnej praxe,
pričom poukazujú aj na ťažkosti spojené s interpretáciou
relevantných právnych noriem či nedôslednosti zákonodarcu pri ich formulovaní. Autori taktiež predkladajú návrhy de
lege ferenda, smerujúce k precíznejšej právnej úprave poznámky spornosti.
V čísle 10/2013 Justičnej revue stojí za pozornosť aj článok
s názvom Veľké „NIE“ vecnoprávnym účinkom odstúpenia
od zmluvy autora Mgr. Petra Totha-Vaňa, partnera advokátskej kancelárie advocatius s.r.o., externého doktoranda
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Účinky odstúpenia
od zmluvy v režime občianskoprávnom sú Achillovou pätou
nášho právneho poriadku viac ako 20 rokov. Za celý ten čas
judikatúra ani zákonodarca neprišli s jednoznačným riešením danej problematiky. Predkladaný pohľad autora je
preto pokusom o komplexnejšiu analýzu uvedenej otázky.
Autor v príspevku kriticky pristupuje k poslednej rozhodovacej činnosti súdov, s použitím doterajšej odbornej literatúry analyzuje súvisiace ustanovenia právneho poriadku, argumentuje vývojom právnej úpravy, ponúka stručné
porovnanie riešenia danej otázky v zahraničných právnych
úpravách. Aj s ohľadom na posúdenie možných praktických
situácií, obzvlášť vo vzťahu k materiálnej publicite katastra
nehnuteľností, si kladie otázku, z akého dôvodu sa súdna
prax bráni bezvýhradnej akceptácii len obligačno-právnych
účinkov odstúpenia od zmluvy. Záverom nesúhlasí s ustanovením § 46 pripravovaného katastrálneho zákona a navrhuje jeho prehodnotenie, resp. zrušenie.
V časopise Ad Notam č. 5/2013 je článok autorky, notárskej
kandidátky JUDr. Miloslavy Křivskej, s názvom Privilegované závěti. Ide o situácie, pri ktorých nový český občiansky
zákonník (zákon č. 89/2012 Sb.) dáva závetcovi možnosť
zriadiť v mimoriadnych situáciách závet, pre ktorý zákon
neukladá také prísne požiadavky ako pre závet v obvyklých
formách. Autorka uvádza, že si nie je istá tým, či je vhodné,
aby závety spisované pred starostom obce, veliteľom námornej lode alebo lietadla či vojenským veliteľom, vzhľadom na úľavy, ktoré zákon pri ich zriaďovaní pripúšťa, mali
mať zo zákona formu verejnej listiny. Podľa jej názoru by
bolo účelnejšie dať reálnu možnosť osobám, ktoré by inak
dedili, aby mohli poprieť platnosť závetu, ktorý bol zriadený
týmto špecifickým spôsobom.
V č. 6/2013 Ad Notam autorka článku s názvom Odvolání
daru pro nouzi dle NOZ (zákon č. 89/2012 Sb.) Mgr. Dominika Rabová, notárska kandidátka, prezentuje názor, že dar je
zásadne neodvolateľný. Možnosti odvolať dar či požadovanie
vrátenia daru sú chápané ako výnimky z uvedenej zásady.
Približuje úpravu obsiahnutú v novom českom občianskom
zákonníku v § 2 068 až 2 078 a dve možnosti odvolania poskytnutého daru, a to možnosť ekonomickú (odvolanie daru
v núdzi) a odvolanie daru pre nevďačnosť. Prvá možnosť je
novinkou, ktorej sa venuje bližšie. Zmena v majetkových
pomeroch občanov na jednej strane a hrozba straty finan­
čných príjmov z dôvodu zle nastaveného podnikateľského
zámeru či pomerného zníženia uplatnenia na trhu práce
môžu privodiť osobné bankroty či iné podobné majetkové
situácie pre darcu, ktoré navodia stav, keď darcovi ani nezostane nič iné, než odvolať v núdzi dar, ktorý bol darovaný
ešte v období prosperity darcu. Z tohto uhla pohľadu je potom žiaduce, aby ako právna úprava, tak i prax bola fundovane pripravená na riešenie takto vzniknutých situácií.
Spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA:
JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka (prvá až štvrtá anotácia)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady (piata a šiesta anotácia)
27
>> Dávame do pozornosti
NOTÁR v judikatúre Ústavného súdu
Slovenskej republiky
Zákon o ochrane osobných údajov s komentárom
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
Karol Kovács – vyd. Notárska akadémia Slovenska
2013
120
mäkká
Vydaná publikácia načrtá prvý ucelený pohľad na obraz o vzťahu Ústavného súdu SR a notárov ako súdnych komisárov, najmä cez prizmu vybranej
judikatúry ústavného súdu. Prvá časť publikácie je venovaná rozhodnutiu
ústavného súdu, ktorým vyslovil nesúlad ustanovenia § 100b ods. 1 novely
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti zákonom č. 357/2003
Z. z., ktoré je výsledkom klasickej a štandardnej právomoci ústavného súdu.
Jadrom vybraných rozhodnutí je upozorniť na úskalia, ktoré môžu nastať
v dedičskom konaní, napr. nesúlad právnych názorov a právnych záverov
súdu v analogických veciach, posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí ako právnej otázky, odmietnutie náhrady škody, ktorá
mala vzniknúť ako dôsledok konania notára, a samotné konanie o dedičstve.
Zákon o dobrovoľných dražbách, komentár,
2. vydanie
Katarína Valová a kolektív – vyd. C. H. Beck
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
422
tvrdá
Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje základnú úpravu pre rýchly a efektívny predaj založených vecí, je teda efektívnym nástrojom realizácie záložného
práva. Dobrovoľné dražby podľa tohto zákona sa týkajú tak predaja hnuteľných
vecí, ako aj nehnuteľností. Nová právna forma stanovuje, že veriteľ môže pri
vymáhaní splnenia pohľadávky zo záložného práva postupovať verejnou dražbou, exekučným výkonom rozhodnutia alebo iným spôsobom súkromného
predaja. Kniha predstavuje podrobný výklad k právnej úprave zákona, ktorý
bol prijatý v rámci reformy záložného práva na Slovensku v rokoch 2000 – 2002.
Zmluvy o prevode vlastníctva s komentárom,
2. vydanie
Denisa Dulaková Jakúbeková, Anton Dulak,
Monika Jurčová – vyd. C. H. Beck
Rok vydania:
2013
Počet strán:
551
Väzba:
tvrdá
Kniha podrobne rozoberá kúpnu a zámennú zmluvu, spotrebiteľskú kúpnu
zmluvu a darovaciu zmluvu, pričom ku každému typu zmluvy je uvedený
stručný pohľad do histórie a za ním nasleduje komentár k jednotlivým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú daného typu zmluvy. Komentár je doplnený súvisiacimi predpismi, judikatúrou a prehľadom vybranej
literatúry. Aktualizované vydanie je obohatené o nové úvahy de lege ferenda
majúce podporu v najnovších informáciách o prácach na pripravovanom novom Občianskom zákonníku.
Občianske súdne konanie, 2. vydanie
Svetlana Ficová, Marek Števček a kolektív – vyd. C. H. Beck
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
473
tvrdá
Učebnica prináša zrozumiteľný výklad dôležitých inštitútov občianskeho
procesného práva, pričom zahŕňa aj výklad oblasti opravných prostriedkov
a správneho súdnictva. Text učebnice je aktualizovaný so zapracovaním
novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č.75/2013 Z. z.
s účinnosťou od 1. mája 2013 a so zapracovaním najnovšej judikatúry.
Občanský soudní řád. Komentář, 1. vydání
Svoboda/Smolík/Levý/Šínová a kol. – vyd. C. H. Beck
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
1 800
viazaná
Ide o prvý komentár na trhu podľa znenia od 1. 1. 2014, keď nadobudne
účinnosť množstvo procesných a súvisiacich hmotnoprávnych predpisov, ku
ktorých prijatiu došlo v druhej polovici roka 2013. Nová koncepcia komentovania zaručuje prehľadnejšiu, stručnejšiu aj lacnejšiu publikáciu, pričom neprichádza k redukcii vecného obsahu výkladu. Komentár nie je teoretickým
pojednaním, ale praktickým textom zaoberajúcim sa konkrétnou aplikáciou
procesných predpisov. Kolektív autorov tvoria skúsení sudcovia, učitelia civilného práva z právnických fakúlt v Olomouci, Prahe a Plzni a advokáti.
28
Marcela Macová, Marián Vrabko – vyd. Eurokódex
2013
244
mäkká
Kniha prináša výklad ustanovení nového zákona č.122/2013 Z. z. o ochrane
osobných údajov. Cieľom komentára je poskytnúť ucelený pohľad na oblasť
ochrany osobných údajov, resp. ochrany súkromia. Kniha je určená nielen
odbornej právnickej verejnosti, ale aj personalistom, bankovým pracovníkom, lekárom, štátnym úradníkom a všetkým, ktorí nakladajú s osobnými
údajmi. Kniha je doplnená aj komentármi k vykonávacím predpisom – vyhláške č. 164/2013 Z. z. o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení
a vyhláške č. 165/2013, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o skúške fyzickej
osoby na výkon funkcie zodpovednej osoby. Podľa právneho stavu k 1. 7. 2013.
Dědické právo podle nového občanského zákoníku
Ilona Schelleová, Karel Schelle – vyd. Linde
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:mäkká
2013
152
Cieľom publikácie o dedičskom práve je predovšetkým zoznámiť širokú verejnosť s novým pojatím dedičského práva tak, ako je upravené v novom Občianskom zákonníku, a dedičského riadenia, ktoré je obsiahnuté v zákone č.
292/2013 Sb. o zvláštnych súdnych riadeniach. Autori písali knihu na základe
textov zákonov, ich dôvodových správ a skúseností autorov z advokátnej praxe a publikácií na túto tému. Žiadne iné zdroje o novom poňatí dedičského
práva v čase dokončenia rukopisu neboli k dispozícii.
Autorský zákon. Komentár
Jarmila Lazíková – vyd. Iura edition
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
480
tvrdá
Publikácia Autorský zákon – komentár je prvotinou svojho druhu v radoch
slovenských komentárov a tvorí istý základ pre rozsiahlejšie a hlbšie výklady
jeho jednotlivých právnych inštitútov. Základom publikácie je komentár k jed­
notlivým ustanoveniam zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov
vrátane poslednej novely zákona č. 289/2013 Z. z. účinnej od 1. novembra 2013.
Občanské právo hmotné. Relativní majetková práva
Přemysl Raban a kolektiv – vyd. Václav Klemm
Jarmila Lazíková – vyd. Iura edition
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
496
mäkká
Od 1. januára 2014 nadobudla účinnosť dlhoočakávaná zásadná rekodifikácia
súkromného práva v Českej republike, ktorá sa dotkne prakticky všetkých
oblastí bežného života občanov. Napriek naliehavosti zoznámiť odbornú verejnosť nielen s novým, ale často úplne netradičným riešením právnej úpravy
predovšetkým majetkových vzťahov, neboli doposiaľ publikované zásadné
diela, či už komentujúceho, alebo učebnicového typu, ktoré by boli pomôckou na zavedenie nového systému a pochopení jeho zmien. Monografia sa
zaoberá relatívne ucelenou matériou najmä zmluvných vzťahov a riešení
súk­romnoprávnych porušení práva.
Judikatura Nejvyššího soudu z pohledu nového
občanského zákoníku a zákona o obchodních
korporacích
Michal Vrajík – vyd. Anag
Rok vydania:
2014
Počet strán:
856
Väzba:
mäkká
Kniha predstavuje reprezentatívny výber najnovších judikátov Najvyššieho
súdu v oblasti občianskeho a obchodného práva. Každý z viac než 500 publikovaných judikátov bude pre prehľadnosť skrátený na podstatnú časť odôvodnenia. Každý judikát bude doplnený krátkym komentárom k tomu, ako
by sa rovnaký problém riešil podľa nového Občianskeho zákonníka a zákona
o obchodných korporáciách. Zarazené budú výhradne judikáty publikované
v rokoch 2011 až 2013, pôjde teda o skutočne aktuálny výber.
Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.
ars notaria 1/14
Pokyny pre autorov
1.Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa.
2.Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných
článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane
poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať
maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať
viac ako 1 – 2 normostrany.
3.Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku.
4.Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby
bola jasná grafická úprava textu.
5.V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12.
Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri
poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman,
veľkosť 10.
6.Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez
funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas
spracovávania neposunie text.
7.Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie.
8.Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie
tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred.
9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor.
10.Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť
údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly,
adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu).
11.Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná,
a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie
publikovanie do iného časopisu.
12.Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť
rukopis.
13.Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok
príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické
úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky.
14.Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného
systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690.
15.Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.
Download

acrobat - Notárska komora Slovenskej republiky