Za Brusel, proti Bruselu,
alebo celkom inak?
Programy a postoje politických strán pred voľbami do
Európskeho parlamentu 2014
© EurActiv.sk, máj 2014
Autori: Zuzana Gabrižová, Radovan Geist
2
Obsah
Úvod ........................................................................................................................................................ 3
Metóda .................................................................................................................................................... 4
Charakteristika programových dokumentov strán............................................................................. 6
SMER-SD ............................................................................................................................................. 6
KDH ..................................................................................................................................................... 7
OĽaNO ................................................................................................................................................. 8
MOST-HÍD ........................................................................................................................................... 9
SDKÚ-DS ........................................................................................................................................... 10
SaS ..................................................................................................................................................... 11
NOVA (KDS, OKS) ............................................................................................................................. 12
Porovnanie ....................................................................................................................................... 13
SNS .................................................................................................................................................... 13
SMK ................................................................................................................................................... 13
Témy ..................................................................................................................................................... 15
Výhody a nevýhody plynúce z členstva v EÚ ................................................................................. 15
Demokratický deficit/legitimita, postavenie Európskeho parlamentu ....................................... 16
Solidarita .......................................................................................................................................... 17
Eurozóna a kríza .............................................................................................................................. 17
Kvalita regulácie .............................................................................................................................. 18
Rozpočet EÚ ..................................................................................................................................... 18
Sociálne politiky ............................................................................................................................... 19
Daňová politika ................................................................................................................................ 19
Klimatické ciele ................................................................................................................................ 20
Európska prokuratúra ..................................................................................................................... 21
Aféra „Snowden“ .............................................................................................................................. 21
Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) ........................................................ 22
„Domáce úlohy“ .................................................................................................................................... 22
Záver ..................................................................................................................................................... 24
3
Úvod
Slovensko má aj historické skúsenosti s parlamentnými zbormi, ktoré zdieľalo s inými národmi:
Uhorský snem, Federálne zhromaždenie a dnes Európsky parlament. V každom z nich formovalo
svoju politickú identitu a spoluvytváralo politický celok.
Európsky parlament je v tomto výpočte výnimočný svojou diverzitou aj šírkou dosahu svojich
rozhodnutí na pol miliardy ľudí, vrátane občanov Slovenskej republiky. Európsky parlament je
našou predĺženou politickou arénou už 10 rokov.
Pýtať sa, aký je význam Európskeho parlamentu pre Slovensko je ako pýtať sa, aký je dosah
Národnej rady na Zemplín. Prečo ísť voliť do Európskeho parlamentu? Prísľub zrušenia
roamingu sa len ťažko dá považovať za skutočne relevantný dôvod. Voliť do Európskeho
parlamentu je právo, možnosť podieľať sa na projekte, ktorý presahuje 5 miliónov ľudí, ktorý je
pri všetkých chybách – a že ich nie je málo – tým najlepším progresívnym a modernizačným
projektom pre Slovensko a pre kontinent.
V čase posledných volieb do EP, v roku 2009, sa končila sága ratifikácie Lisabonskej zmluvy,
cenovky ešte ukazovali aj cenu v slovenských korunách a Schengen ešte nebol úplne vžitá
samozrejmosť. Skutočné krízové momenty na EÚ a eurozónu ešte len čakali. Máj 2014 bude aj
o vysvedčení pre EÚ za jej manažment krízy, o tom, či sú politické extrémy alternatívou
k systému a o tom, kam až sme spoločne ochotní zájsť a pri akých nákladoch.
V mnohom sa dá súhlasiť, že naozaj pôjde o maskované referendum o EÚ. V tomto referende
však nemusí prísť 50 % oprávnených voličov, ako to bolo v referende o vstupe Slovenska do
únie. Nech sa vo voľbách stane čokoľvek, bude to politická realita únie na ďalších 5 rokov.
Európsky parlament je totiž jediný parlament na svete, ktorý je nerozpustiteľný.
4
Metóda
Predkladaná analýza obsahovo nadväzuje na podobné počiny EurActiv.sk z rokov 2009
(hodnotenie postojov a programov strán pred voľbami do Európskeho parlamentu), 2010
a 2012 (hodnotenie európskeho rozmeru v programoch a postojoch politických strán pred
voľbami do Národnej rady SR).
Pokiaľ ide o záber tejto analýzy, realita dvadsiatich deviatich kandidujúcich subjektov
a obmedzené zdroje nás nútili k selekcii, pričom sme sa rozhodli sústrediť pozornosť len na
najrelevantnejšie politické subjekty.
Keďže sa slovenská politická scéna od posledných eurovolieb zásadne rekonfigurovala,
prispôsobili sme tomu aj výber politických strán, ktorým táto analýza venuje najväčší priestor.
Najdôkladnejšie sú v nej analyzované postoje strán aktuálne zastúpených v Národnej rade SR
(Smer-SD, KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd, SaS, OĽaNO, NOVA). Pri nich sme vychádzali ako z ich
programových dokumentov, tak aj z pološtrukturovaných rozhovor s líderkou a lídrami
kandidátok. V druhom rade sa v menšej miere venujeme aj stranám, ktoré nie sú zastúpené v NR
SR, ale v končiacom období mali zastúpenie v Európskom parlamente (SMK, SNS).1
Štruktúra analýzy


V prvej časti analýzy hodnotíme predvolebné programy politických strán jednotlivo
V druhej sledujeme pozície strán ku konkrétnym témam, ktoré hýbu EÚ. Informačným
zdrojom sú v tomto prípade najmä osobné rozhovory s lídrami kandidátok.
Rovnako ako pri podobných analýzach pred parlamentnými voľbami v roku 2010 a 2012, sme
použili jednotný rámec, ktorý umožňuje porovnať „európske rozmery“ značne heterogénnych
programových dokumentov na základe kódovania myšlienok, ktoré obsahujú, v jednotlivých
kategóriách:
EÚ ako potenciálna hrozba:
nesúhlas s federalizáciou, zmienky o potrebe zachovania národnej suverenity v rôznych
oblastiach, nadmerná európska byrokracia, obmedzovanie slobody podnikania a prílišná
regulácia
EÚ ako súčasť riešenia:
podpora hľadania riešenia globálnych výziev, či špecificky slovenských problémov, na európskej
úrovni, zmienky o európskej spolupráci ako pridanej hodnote k individuálnemu úsiliu štátov
EÚ ako agent hospodárskeho rozvoja:
zmienky o rozvoji ekonomiky vďaka jednotnému trhu EÚ, odkazy na financovanie
programových priorít z prostriedkov štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a iných
komunitárnych programov. (Sem sme nezaradili otázku transparentnosti / korupcie,
byrokratickej záťaže, či zmeny vnútornej administratívy eurofondov, pokiaľ nie sú dávané
explicitne do európskeho kontextu).
Sem sme nezaradili Stranu demokratického Slovenska, ktorá na báze zaniknuvšej ĽS-HZDS vznikla len
nedávno. Porovnať aspoň základné otázky aj pri ostatných kandidujúcich subjektoch sa pre ich počet a
povahu ukázalo ako problematické, keďže už kontaktovať niektoré z nich sa ukázalo ako neľahká úloha.
1
5
Pozície smerom k EÚ:
formulované postoje k otázkam ako je napríklad rozširovanie EÚ, reforma európskych inštitúcií,
či budúceho vývoja EÚ, pozície k jednotlivým politikám ak nespadajú do niektorej z ostatných
kategórií.
EÚ ako normatívny / referenčný rámec:
prihlásenie sa k hodnotám, cieľom a záväzkom EÚ, prihlásenie sa k členstvu v európskych
politických zoskupeniach, zmienky odvolávajúce sa na štandard v EÚ, ktorý je nejakým
spôsobom východiskom pre porovnanie so stavom na Slovensku
Pri hodnotení sme nebrali do úvahy priestor, ktorý je jednotlivým zmienkam venovaný, len ich
početnosť výskytu v texte, neskúmame obsah jednotlivých návrhov, či odvolaní sa na EÚ,
nehodnotíme ich konkrétnosť a pod. Napriek tomu môže výsledok poslúžiť na základné
porovnanie toho, akým spôsobom sa vybrané politické subjekty vo volebných programoch
stavajú k faktu, že EÚ/európska integrácia je rámcom formujúcim naše politické, ekonomické,
sociálne i kultúrne prostredie.
6
Charakteristika programových dokumentov strán
SMER-SD
Program „V Európe volíme prácu pre Slovensko“ začína výpočtom prínosov vstupu Slovenska
do EÚ a vplyvu únie na Slovensko v pozitívnych konotáciách. Strana prízvukuje, že je to
prostredie, s ktorým krajina spojila svoju budúcnosť a preto sa na ňom musí aktívne podieľať.
Vyhraňuje sa proti euroskepticizmu v podobe, v akej je prítomný aj inde v Európe, vrátane
neofašizmu a xenofóbie.
Program sa odvoláva sa na silnú úlohu EÚ v hospodárskej politike, vrátane priemyselnej politiky
a s tým súvisiacimi témami ako sú ceny energií, veda a výskum, internetová ekonomika.
Špecifická ašpirácia je posilnenie významu poľnohospodárstva a potravinárstva
v slovenskej ekonomike.
V programe sa uvádza, že podpredseda EK Maroš Šefčovič, ktorý vedie kandidátku, ašpiruje
v novej Európskej komisii na „silné politicko-ekonomické portfólio“. Programový dokument
ďalej volí formu predstavovania prvých piatich kandidátov (všetko súčasných europoslancov)
a ich ambície pokiaľ ide o výbory. Podľa výborov štrukturuje strana aj svoje tematické priority.
Nad rámec hlavných politických iniciatív, ktoré spravidla pretláča aj Európska komisia, vyčnieva
(vo výbore EP pre zamestnanosť) priorita presadiť európsky systém minimálnych miezd.
V hospodárskom výbore zase avizujú podporu samostatného rozpočtu pre eurozónu. V oblasti
občianskych práv je to volanie po listine digitálnych práv. V závere sa strana vyhraňuje sa voči
„teatrálnym agresívnym metódam“ iných politických síl, ktoré sú podľa nej v európskych
inštitúciách odsúdené na izoláciu.
7
KDH
KDH sa v programe „Silná rodina – lepšia Európa“ hlási k odkazu západoeurópskych
kresťanskodemokratických strán. Dôveru v eurovoľbách chcú pretaviť do „slovenského
pohľadu“ na správu „komplexnej“ EÚ. Strana tematicky spracováva časť „Životná úroveň“ cez
vyhranenie sa voči aktuálnej forme bankovej únie, cez podporu eurovalu, cez znižovanie
byrokracie a využívanie štrukturálnych fondov napríklad na riešenie viac-generačného bývania.
Špecificky sa program venuje dôchodcom, kde navrhuje špeciálnu dávku „tretí groš“, pričom nie
je jasné, z akej úrovne sa to má riešiť. Na inom mieste zase hovorí o dávke „prvý groš“, ktorá má
byť príspevkom rodinám na vzdelanie ich detí. Problém zlepšenia integrácie Rómov do
majoritnej spoločnosti analyzujú ako problém nie etnický, ale problém extrémnej chudoby.
V druhej časti „Zamestnanosť“ prichádza program so špecifickým návrhom na podporu
rodinného podnikania, ktorý rozsiahlejšie zavodňuje. Pracovné miesta môžu za istých
podmienok podľa KDH podporiť dotácie z ESF, dôraz na inovácie a rizikový kapitál (za využitia
štrukturálnych fondov) a spravodlivejšie prideľovanie podpory pre veľkých investorov.
Potenciál vidia aj v cestovnom ruchu.
Program končí pri téme rodiny a manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ochrany
života, bezplatnom školstve a podpore viacdetných rodín napríklad cez dávku „prvý groš“, ktorá
má byť príspevkom rodinám na vzdelanie ich detí. Ľudské práva spomína KDH výlučne cez
prizmu náboženskej slobody a rešpektovania vierovyznania.
8
OĽaNO
Svoj európsky program hnutie nazvalo „Máme radi Slovensko“. Leitmotívom je sklamanie
z členstva v EÚ, čo cítiť z celej dikcie, ale najmä z predhovoru. Vzhľadom na spôsob zostavovania
kandidátky a špecifickosti hnutia ako takého, je samozrejme problematické hovoriť
o koherentnom postoji OĽaNO voči EÚ a jej politikám.
Z povahy hnutia vyplýva aj kritika straníckeho života Európskeho parlamentu a esencia
„národného programu“ poslancov zvolených za Slovensko podľa hesla „žiaden nadnárodný celok
nie je nadradený záujmom našich občanov“.
V kontraste s kritikou európskych politických rodín pôsobia výzvy na zavádzanie prvkov
priamej demokracie na európskej úrovni - priama voľba predsedu Európskej komisie aj
„Európskeho prezidenta“. Európski poslanci by zase mali dostať právo „tvoriť legislatívu“,
OĽaNO navrhuje posilniť európske petičné právo, resp. inštitút Európskej občianskej iniciatívy
(z kontextu vyplýva, že sa tým myslí tá istá vec) tak, aby mala Komisia povinnosť predložiť
legislatívny návrh na základe úspešnej iniciatívy.
Základnou obsahovou tézou je, že sa EÚ má venovať predovšetkým hospodárskej politike,
zahraničnej a obrannej politike. Hospodársku politiku chápe ako založenú na všeobecnom
zlepšení podnikateľského prostredia a deregulácii pri zachovaní nízkeho daňovo-odvodového
zaťaženia, čo ale má aj tak ostať v národných kompetenciách. K obchodnej dohode EÚ-USA
(TTIP) sú podozrievaví kvôli netransparentnosti procesu jej vyjednávania a medializovaným
informáciám o možnostiach, ktoré potenciálne dáva korporáciám, v súčasnej podobe dohodu
odmietajú. Stálicou politického programu OĽaNO je kritika korupcie pri čerpaní eurofondov, čo
hnutie vedie k podpore návrhu na vznik európskej prokuratúry.
Jedna časť programu je venovaná poľnohospodárstvu, kde sa okrem štandardnej požiadavky na
dorovnanie platieb medzi novými a starými členskými štátmi objavuje aj odmietanie GMO.
9
MOST-HÍD
Strana zostáva verná tradícii stručných programovým dokumentov, najmä pokiaľ ide o európske
veci. Zdôrazňuje spoluprácu a proklamuje odbornú pripravenosť svojich kandidátov. V „14
bodoch pre lepšiu Európu“ vyratúvajú všeobecné tézy ako „silné zastupovanie občanov
v Európe“, „podpora tvorby pracovných miest“, či „znižovanie byrokracie“ a „intenzívna ochrana
bezpečnosti občanov únie“. Ďalej je to bližšie nešpecifikovaný návrh „vytvorenia spoločného
európskeho štandardu sociálneho a zdravotného systému pre všetky členské štáty.“
V poľnohospodárskej politike odmietajú ďalšie národné dotačné schémy, volajú po
inštitucionálnej ochrane demokratických princípov, vrátane práv národnostných menšín, kde
dlhodobo žiadajú európsku štandardizáciu. Spomína sa vzdelávanie a v kontexte eurofondov
potreba auditu i jasných pravidiel. Z ekonomických tém zmieňujú stabilizáciu bankového
sektora, špeciálne ochranu vkladov.
10
SDKÚ-DS
SDKÚ-DS sa opiera o odkaz svojho príspevku k európskej integrácii. V programe „Viacej
demokracie, menej byrokracie“ akcentuje podporu „tvorby hodnôt“, aktivity jednotlivca a
strednej vrstvy. Podobne ako ďalšie subjekty od stredu doprava, sa vyhraňuje proti
„socialistickej centralizácii“, čo sa má prejaviť menším prerozdeľovaním, menším daňovým
zaťažením, čo je dnes stále národná doména a väčším rešpektovaním princípu subsidiarity. Tu si
strana pripomína svoje aktivity v niekoľkých prípadoch pripomienkovania európskej legislatívy
na pôde NR SR.
Najčastejšie opakujúcim sa motívom programu je odmietanie harmonizácie priamych daní,
ktorú program stotožňuje s hrozbou zvyšovania daňového zaťaženia. Národná suverenita má
byť zachovaná aj v oblasti sociálnych a dôchodkových systémov, a v kultúre. Dokument ďalej
avizuje boj proti európskej byrokracii, na ktorú poukážu zamestnávatelia a zamestnanci.
V jednotnom trhu zdôrazňuje vzdelávacie, digitalizáciu a liberalizáciu služieb, podporuje prijate
dohody o obchode a investíciách (TTIP) s USA.
Otázkam fungovania menovej únie sa program venuje len veľmi stručne. SDKÚ-DS podčiarkuje
potrebu „dodržiavania pravidiel“ a ich „dôsledné vymáhanie“, žiadne konkrétne postoje smerom
k inštitucionálnym zmenám, či pravidlám a postupom rozpočtovej a makroekonomickej
koordinácie však nie sú formulované.
Ako jedna z mála strán podporuje ďalšie rozširovanie únie. Zaujímavé je aj prihlásenie sa k
cieľom prvej úspešnej európskej občianskej iniciatívy – SDKÚ-DS sa chce stavať proti snahám
o privatizáciu vodných zdrojov. Vo všeobecnej rovine, bez priameho súvisu s európskou
agendou, sa prihovára program aj demografickým skupinám - mladým, starším, ženám
a matkám i rodine ako takej.
11
SaS
Strana Sloboda a solidarita vyšla so špecifickým programom „Všetci za Brusel, my za vás“ do
eurovolieb ako prvá, už v januári (ak nerátame Popradské memorandum z dielne SNS). Obdobie
vstupu do EÚ pred 10 rokmi v ňom charakterizuje ako „obdobie hrdosti“ na to, že už nie sme
„čiernou dierou“ Európy. Odmieta hlasy za rozpustenie EÚ. Tam sa obrana EÚ aj končí
s konštatovaním, že EÚ potrebuje zásadnú zmenu fungovania, pretože dusí ekonomiku a pre
Slovensko prináša neprimerané záväzky v podobe účasti na ESM. Ku kríze podľa SaS prispel aj
„takzvaný európsky sociálny model“ a záchrana nezodpovedných na úkor zodpovedných.
Kritizuje „neodmyslené iniciatívy“ v oblasti trhu práce, životného prostredia a záťaže firiem.
„Zakrivenie banánov“ je opäť prezentované ako dôkaz, že sa EÚ snaží regulovať všetko. Naproti
tomu strana ponúka „návrat k liberálnym hodnotám slobodného trhu“ ako opozitum
k vytvoreniu „Spojených štátov európskych“, ktoré sú synonymom prerozdeľovania a korupcie.
Ideálom je EÚ založená na „inštitucionálne konkurencii“, pokiaľ ide o dane, zdravotný a sociálny
systém. Ďalšiu integráciu pripúšťajú len ak je „dobrovoľná“, číže spontánna (napr. štatút
európskej obchodnej spoločnosti,...).
Program sa často vracia k požiadavke rušenie regulácií, v tejto oblasti formuluje aj niekoľko
konkrétnych návrhov: vytvorenie postu podpredsedu komisie pre dereguláciu, či prijatie
„princípov ako je „1 in, 2 out“, či sunset clause“.
Program sa opakovane kriticky vyjadruje k neexistencii jasne definovaných záujmov Slovenska
vo vzťahu k EÚ, a mechanizmov ich presadzovania. Slovensko sa má podľa SaS snažiť
o minimalizáciu nákladov a maximalizáciu ziskov. Zo špecifických nápadov sa dá spomenúť,
zrušenie rotujúceho predsedníctva a zápočet platieb v rámci európskeho rozpočtu. Ako jediná
strana sa prihovára za LGBTI ľudí v kontexte ochrany práv menšín.
Hoci vstup do EMÚ považuje SaS za predčasný, nežiada vystúpenie, ale „presadzovanie
maximálnej zodpovednosti na úrovni jej členov, vrátane nezachraňovania nezodpovedných
krajín („no bail out“)“. Program podčiarkuje potrebu dodržiavania pravidiel zodpovedného
hospodárenia, nesúhlasí však s presunom zodpovednosti vo fiškálnej oblasti na EÚ. Strana
podporuje pravidlá „zodpovedného fungovania bánk“, je však proti spoločnému ručeniu za
vklady a žiada rozdelenie systémových bánk na menšie subjekty.
12
NOVA (KDS, OKS)
Program je v porovnaní s ostatnými z tých komplexnejších a so širším záberom, s dôrazom na
ekonomiku. Hnutie (a koalícia) stavila na „filozofiu“ eurovolieb ako referenda o EÚ. Už v úvode
deklaruje, že „v najbližších 5 rokoch sa rozhodne o novej podobe EÚ“, pričom vývoj smeruje
k vytvoreniu „Spojených štátov európskych“ zloženej z národných „provincií“ a k zániku
suverenity Slovenska, čo je z hľadiska hnutia neželaný vývoj.
Akékoľvek ďalšie posilňovanie integrácie má byť podľa NOVA predmetom referenda. Európske
inštitúcie kritizuje z hľadiska demokratického deficitu (Európska rada). Vo veľkej miere sa
venuje aj vnímaným deficitom na národnej úrovni (v legislatíve aj exekutíve). Jasná je aj
opozícia voči tomu, čo volajú „nadkapcita“ európskych inštitúcií, ktorá podľa nich postihuje
najmä podnikateľov.
NOVA podporuje európsku integráciu v kontexte jednotného trhu, ktorého dobudovanie
v oblastiach ako je doprava, energetika, telekomunikácie či vzdelávanie podporuje. Záchranné
mechanizmy pre eurozónu boli zlým riešením, pravidlo, že každý ručí za vlastné dlhy sa malo
podľa nich dodržať do dôsledkov. Mal by existovať mechanizmus na vylúčenie
„nezodpovedného“ člena v z eurozóny. Bankovú úniu v navrhovanej podobe nepodporuje.
Rovnako sa vyhraňuje proti zasahovaniu do národných rozpočtov a daňovej suverenity.
Komplexnejšie rieši aj problematiku zamerania európskeho rozpočtu, pričom platby v rámci
spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa mali postupne znižovať pri paralelnom vyrovnávaní
podmienok. Ako jediná sa v programe venuje oblasti spravodlivosti, ktorú uchopuje z hľadiska
odmietania multikulturalizmu a prehlbovaniu spolupráce v trestných veciach. Rozširovanie únie
nepodporuje, dáva prednosť spolupráci s terajšími susedmi.
13
Porovnanie
Tabuľka
Smer-SD
KDH
OLaNO*
Most-Híd
SDKÚ-DS
SaS
NOVA
Potenciálna
hrozba
1
1
1
1
2
13
18
Riešenie
6
5
1
8
0
0
9
Hospodársky
rozvoj
28
10
2
3
2
1
10
Pozície
35
17
18
1
19
40
35
Referenčný
rámec
2
6
0
2
1
1
1
* štatistika vychádza z časti dokumentu nazvanej „Priority“, keďže tá je podrobnejším rozpracovaním
bodov menovaných v časti nazvanej „Program“.
SNS
SNS za svoj program do eurovolieb označuje obsahom nie veľmi rozsiahle „Popradské
memorandum“ z júna 2013 s podtitulom „Žiadosti slovenského národa Bruselu“.
SNS vyjadruje v texte „hlboké sklamanie“ zo stavu EÚ, hoci veria v nevyhnutnosť silného
spoločenstva“, ktoré vyrovnáva rozdiely a konkuruje veľmociam. V memorande sa SNS
prihovára bližšie nešpecifikovaným „predstaviteľom Európskej únie“ a žiada ich „realizovanie
ďalej popísaných zmien.
Prvou požiadavkou je rešpekt mierových zmlúv uzavretých po 1. a 2. svetovej vojne, navrátenie
zvrchovanosti od európskych inštitúcií, efektívnejší úradnícky aparát. Žiada okamžité zastavenie
pomoci Grécku a sankcie za nerešpektovanie pravidiel. Kriticky pristupuje ku korporáciám,
ktoré hodnotí ako hrozbu pre politický systém a ľudí, zrušenie daňových rajov.
Požaduje prehľadnosť v prideľovaní európskych fondov, zbližovanie sociálnych systémov,
zjednocovanie ceny práce a zavedenie minimálnej priemernej mzdy v EÚ. Odmieta
prisťahovalectvo lebo ohrozuje tradičné kresťanské hodnoty. Od únie tiež chce garantovať
objektívnosť mediálne prezentovaných informácií, ochranu kultúrnych a morálnych rámcov, aby
sa zastavilo odnárodňovanie a šírenie násilia v médiách.
SMK
Pomerne rozsiahly, viac beletristicky ladený, programový dokument SMK „My pre Európu –
Európa pre nás“ sa profiluje ako špecifický program pre maďarskú komunitu a pre oblasti
Slovenska obývané maďarskou menšinou. K EÚ sa stavia „pragmaticky“, pričom ju označuje ako
„súčasť riešenia, nie problémov“.
Úniu využíva ako referenčný rámec pokiaľ ide o spoločné základné hodnoty ako demokracia,
právny štát, ochrana ľudských práv a boj proti intolerancii.
Nebráni sa prehlbovaniu integrácie sa podmienky, že to bude sprevádzať zvyšovanie
transparentnosti a demokratického fungovania. V zahraničnej politike si vie SMK predstaviť
zaviesť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Navrhuje síce zachovať princíp jeden komisár jeden
štát, no presadzuje zosúladenie portfólií výbormi v EP.
14
Z tém akcentuje tie, ktorými sa zaoberali europoslanci SMK ako sú reagovanie na demografickú
zmenu a zosúlaďovanie práce a rodiny. Časti programu sa dovolávajú na priority Európskej
ľudovej strany.
Posilnenie úlohy EÚ v podobe konkrétnych kompetencií a schopnosti zaväzovať členské štáty by
si predstavovali najmä v téme ochrany menšín a podpory legitimity kolektívnych práv. Tu citujú
aj konkrétnu časť programu euroľudovcov.
V hospodárskej politike rozoberajú možnosti posilnenia hospodárskeho rozvoja južného
Slovenska.
Analyzujú aj rýdzo domáce problémy ako nútené živnosti, domáce nastavenie podmienok
čerpania fondov alebo výšku DPH na potraviny. Zo sektorov vyzdvihujú priemysel
a poľnohospodárstvo/potravinárstvo. Pre SMK je dôležitá cezhraničná spolupráca v regióne,
napríklad cez posilnene územnú spoluprácu a návrh na financovanie cezhraničnej rýchlej
zdravotnej služby. Odmietajú zrušenie obchodných obmedzení na import z Ukrajiny.
15
Témy
Výhody a nevýhody plynúce z členstva v EÚ
Samotná otázka je témou na rozsiahlu analýzu, napriek tomu je zaujímavé sledovať, aké
aspekty lídrom kandidátok do EP takáto otázka evokuje a ako sa od seba navzájom líšia.
Kým politické aspekty prevažujú u väčšiny politických strán – Smeru-SD, Most-Híd,
OĽaNO, KDH, dokonca i NOVA, ekonomické jasne dominujú u SaS.
(+)
Ján Oravec (SaS)
lepší imidž z pohľadu investorov, cestovanie a voľný pohyb z pohľadu tovarov a
služieb
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
voľný pohyb pracovných síl, spoločný trh, mier
Zsolt Simon (Most-Híd)
Schengen (cestovanie) bezpečnosť a istoty, podpora kohézie
Jozef Kollár (Nova)
slobody, bezpečnosť, ekonomická prosperita s podmienkou
Anna Záborská (KDH)
mier, sloboda, obchod
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
návrat do západoeurópskej civilizácie, demokracia, 4 slobody, hospodárske
dobiehanie
Jozej Viskupič (OĽaNO)
presadzovanie záujmov komunitárne /na rozdiel od bilaterálneho snaženia,
kohézia a geopolitika
(-)
Smer a Most-Híd sa tu zhodujú, že členstvo v EÚ neprináša žiadne explicitné negatívne
javy. Inak sú negatíva sú tiež častejšie menované skôr politického charakteru –
demokratický deficit, nerovné podmienky a nedodržovanie pravidiel. Regulácia rezonuje
u SaS a NOVA.
Ján Oravec (SaS)
regulácia zvyšujúca náklady, exponovanosť voči problémom eurozóny
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
nerovné podmienky, nedodržiavanie pravidiel
Zsolt Simon (Most-Híd)
žiadne explicitné negatívum (absorpcia prostriedkov z EÚ fondov ako nevyužitá
šanca)
Jozef Kollár (Nova)
deficit demokracie, porušovanie ekonomických zákonov, regulácia
Anna Záborská (KDH)
sklon k etatizmu, nedodržovanie pravidiel, neexistencia konsenzu o hodnotách
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
žiadne explicitné negatívum (absorpcia prostriedkov z EÚ fondov ako nevyužitá
šanca)
Jozej Viskupič (OĽaNO)
zásah eurofondov do podnikateľského prostredia, demokratický deficit
16
Demokratický deficit/legitimita, postavenie Európskeho parlamentu
Na to, či EÚ trpí demokratickým deficitom sú medzi odbornou verejnosťou rôzne názory.
Aj medzi tými, ktorí tvrdia, že ním trpí nepanuje zhoda na tom, ako tento deficit
odstrániť.
Na tejto otázke sa štiepia aj slovenské politické strany. Demokratický deficit v EÚ
nevníma Smer-SD, KDH ani Most-Híd. Za problém ho naopak považuje SaS, NOVA a OĽaNO
Európsky parlament je prirodzeným nástrojom takýchto snáh, pričom jeho postavenie
v štruktúre európskych inštitúcií sa dynamicky vyvíja. Smer-SD, KDH a Most-Híd považujú
súčasné právomoci skôr za dostatočné. Posilniť by ich chceli SDKÚ-DS a OĽaNO. NOVA sa
k otázke stavia ambivalentne.
Ján Oravec (SaS)
europoslanci by mali viac času tráviť doma, viac komunikovať s Národnou radou
(hlasovania sa majú tvoriť v kontaktoch s voličmi a národnými politikmi); netreba
na posilňovanie legitimity veľké reformy, skôr praktické kroky
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
treba jasnejšie vydefinovanie postavenia EP – má právo posilňovať právomoci,
lebo nič demokratickejšie nemáme; EP by mal mať právo legislatívnej iniciatívy
Zsolt Simon (Most-Híd)
kompetencie EP sú dostatočné; EÚ netrpí demokratickým deficitom, ak tak ním
trpia národné štáty
Jozef Kollár (Nova)
na nadnárodnej úrovni chýba legitimita najmä Európskej rade; ratifikácie
nástrojov ako fiškálny kompakt sa dejú pod tlakom; na národnej úrovni je
možnosť posilniť dem. legitimitu cez špeciálny výbor pre ESM
K posilňovaniu právomocí EP sa stavia rozporuplne, uznáva, že jediný má
demokratický mandát, mal by mať možnosť spolurozhodovať vo všetkých
oblastiach, ale iniciatívu nechce, lebo by to bol krok k smerom k Spojeným
štátom európskym. Skôr by išli cestou referend o ďalšom prenose kompetencií
Anna Záborská (KDH)
demokratickým deficitom EÚ po posilnení právomocí EP Lisabonskou zmluvou
EÚ už netrpí, skôr ho stotožňuje s nedotačnou informovanosťou – ktorá má vplyv
na účasť a spochybňovanie legitimity EP
právomoci EP sú dostatočné, úvahy o leg. iniciatíve sú legitímne, ťažko by sa
realizovala bez rizika paralýzy inštitúcie
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
demokratickým deficitom EÚ netrpí za predpokladu, že sa uplatňujú všetky
poistky; skôr sú procesy demokratickej kontroly zdĺhavé a komplikované, čo ich
robí neprehľadnými.
momentálne sú právomoci EP postačujúce aj keď sa EP bude snažiť ísť ďalej
politickým tlakom
Jozej Viskupič (OĽaNO)
podporuje posilnenie a postavenie poslancov EP – poslanecké prieskumy
a legislatívna iniciatíva; deficit treba znižovať prostredníctvom nástrojov priamej
demokracie – priama voľba predsedu EK, posilnené petičné právo
17
Solidarita
Dlhová kríza v eurózone nanovo otvorila otázku obsahu „solidarity“, ktorá je jedným
z deklarovaným princípom fungovania EÚ a najjasnejšie sa doteraz prejavovala
distribúciou európskeho rozpočtu. Slovensko v tejto otázke otestovala najmä prvá
pôžička Grécku a vytvorenie inštitucionalizovaných mechanizmov na stabilizáciu krajín
v problémoch (tzv. euroval).
Tieto kroky odmietajú SaS, NOVA, OĽaNO, čiastočne SDKÚ-DS. Solidaritu aj v takejto
forme (hoci s podmienkami) akceptujú Smer-SD, KDH a Most-Híd.
Ján Oravec (SaS)
solidarita musí byť dobrovoľná, v EÚ stojí najmä na finančných otázkach; v EÚ
treba jasne pomenovať čisté pozície voči rozpočtu EÚ
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
solidarita má byť realizovaná iba ak sa krajina dostane do problémov, za ktoré
objektívne nemôže (Írsko bolo už podľa neho takýto prípad)
Zsolt Simon (Most-Híd)
solidarita ekonomická: nemôžeme byť v EÚ za podmienky výlučne pozitívnych
benefitov, euroval bola nutnosť; solidarita politická: udávanie smeru
v demokratických zásadách – zavádzanie štandardov
Jozef Kollár (Nova)
solidarita iba v prípade prírodných katastrof
Anna Záborská (KDH)
Slovensko musí byť solidárne, aj v prípade Grécka, ale solidarita musí
zodpovednosť našim možnostiam
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
solidarita sa prejavuje 1.) v distribúcii európskeho rozpočtu – v EÚ aj v rámci
jednej krajiny, 2.) prejavuje sa v zdieľaní spoločného osudu s krajinami, s ktorými
zdieľame menu. 3.) Patrí sem aj rozvojová pomoc. Čím bude Slovensko viac rásť,
tým viac pomoci sa od neho bude očakávať
Jozej Viskupič (OĽaNO)
Pôžička Grécku pod solidaritu nespadá, solidaritou je adresná pomoc niekomu,
kto za vzniknutú situáciu nemôže
Eurozóna a kríza
Euro a členstvo v HMÚ nespochybňuje žiadna zo skúmaných politických strán. Líšia sa len
v rozsahu vnímaných negatív, ktoré euro prináša.
Záujem o tému inštitucionalizácie eurozóny a možnosti, že by disponovala vlastným
rozpočtom, či fiškálnou kapacitou na zmierňovanie dopadov štrukturálnych reforiem, je
malý, z čoho vyplývajú aj nie veľmi konkrétne odpovede.
Ján Oravec (SaS)
Slovensko sa má aktívne zúčastňovali debát o vnútornom nastavení eurozóny;
podmienkou ištitucionalizácie sú štrukturálne reformy v členských krajinách;
samostatný rozpočet pre eurozónu je nežiaduci
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
eurozóna nepotrebuje rozpočet, lebo to znamená viac prerozdeľovania
a centralizovania; treba podporovať otvorenosť eurozóny, najmä v strednej
Európe
Zsolt Simon (Most-Híd)
rozpočet pre eurozónu nie; spoločná fiškálna politika je nevyhnutnosť
Jozef Kollár (Nova)
rozpočet eurozóny nie, je len ďalší krok k Spojeným štátom európskym
18
Anna Záborská (KDH)
dnes nie sme v situácii, aby občania súhlasili s financovaním ďalšieho rozpočtu
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
rozpočet pre eurozónu podporujú. Integrovanie eurozóny bude napredovať
chirurgickými zásahmi do zmlúv. Bude sa to diať za hľadania súhlasu všetkých ale
ak bude treba aj bez toho. Ak by rozpočet pre eurozónu prešiel, bude to v úvode
len experiment s menšími sumami.
Jozej Viskupič (OĽaNO)
nemá vyhranený názor na inštitucionalizáciu eurozóny, ani prípadný rozpočet
Kvalita regulácie
Keďže téma rezonuje vo všetkých programoch, zisťovali najmä to, či majú strany
konkrétnejšiu predstavu, ako reguláciu skvalitniť a čo by mali byť kritériá jej
vyhodnotenia ako „nezmyselnej“ .
Ján Oravec (SaS)
(program) podpredseda EK zodpovedný za zníženie regulačného bremena
a zjednodušenie regulácií. Pri novej legislatíve uplatňovať sunset clause. (Oravec)
uznáva, že niekedy môže kritizovaná regulácie sledovať legitímny cieľ, nepáči sa
mu ale moment „povinnosti“.
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
„lepšia“ doložka vplyvov a dokladanie cieľa regulácie, rozšírenie subjektov, ktoré
pripomienkujú legislatívu
Zsolt Simon (Most-Híd)
EÚ nezlyháva v normotvorbe, Slovensko zlyháva v účasti na nej
Jozef Kollár (Nova)
ak niečo zvyšuje konkurencieschopnosť jednej, či skupiny krajín, nemusí to byť
obligatórne pre všetkých 28; legislatíva sa má testovať na princíp, či posilňujú
konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky
Anna Záborská (KDH)
prijímať menej nových legislatívnych aktov, priebežne robiť audit existujúcich,
zrušiť to zastarané, zjednodušiť ostatné; podporuje kroky EK v tomto smere
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
pokračovanie s iniciatívou smart regulation, trvať a reportovať implementáciu
návrhov na zjednodušenie na národnej úrovni, kontrolovať legislatívu z hľadiska
vplyvu na tvorbu pracovných miest, odmietať niektoré iniciatívy členských štátov
(olivový olej, Galileo)
Jozej Viskupič (OĽaNO)
zlepšiť šancu podnikateľov „ustrážiť si“, čo sa na nich pripravuje
Rozpočet EÚ
Rozpočet na nové programové obdobie európske inštitúcie schválili koncom minulého
roka. Európsky parlament si ako jednu z podmienok vydobyl možnosť čiastočného
prehodnotenia jeho priorít v polčase (r. 2017). Viac-menej unisono medzi politickými
stranami zaznieva podpora pre oblasti ako je veda a výskum či inovácie a vzdelávanie.
Spoločná poľnohospodárska politika nie je vo všeobecnosti veľmi vysoko hodnotená.
Posilnené vlastné zdroje rozpočtu explicitne podporuje len Smer-SD.
Ján Oravec (SaS)
nezvyšovať, započítavať platby do rozpočtu, vyrovnávanie podpory
poľnohospodárom jej znižovaním, viac do sektoru služieb, vlastné zdroje nie
19
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
zmena štruktúry, menej do spotreby (SPP) viac do vzdelávania a inovácií, vlastné
zdroje nie
Zsolt Simon (Most-Híd)
zákaz národných dotácií popri SPP, regionálna pomoc len pre naozaj
zaostávajúce regióny, vlastné zdroje nie
Jozef Kollár (Nova)
výška je v poriadku, väčší pomer na inovácie, vedu a výskum
Anna Záborská (KDH)
nesúhlasí s vlastnými zdrojmi, lebo by dali Komisii väčšiu nezávislosť (program)
rezonujú inovácie podpora podnikateľskej aktivity a sociálnych tém
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
viac na energetickú infraštruktúru a digitálnu ekonomiku, (program) vzdelávanie;
menej na sťahovanie EP, (skoršie vyjadrenia) vlastné zdroje rozpočtu podporuje
z pohľadu potenciálu znížiť národné príspevky
Jozej Viskupič (OĽaNO)
vlastné zdroje teoreticky áno, ak by nemali vplyv na konkurencieschopnosť a ak
by sa zmenila štruktúra rozpočtu v zmysle prenesenia dôrazu z SPP napríklad na
obranu
Sociálne politiky
Sociálna politika nepatrí priamo medzi európske kompetencie, napriek tomu sa
v prieskumoch verejnej mienky umiestňujú problémy s ňou súvisiace na popredných
miestach priorít, ktoré by podľa respondentov EÚ mala riešiť.
Ján Oravec (SaS)
výlučne v rukách členských štátov ako súčasť inštitucionálnej konkurencie medzi
krajinami
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
národná doména; financie EÚ smerovať na zlepšenie „kvality života“ cez viac
predškolských zariadení, lepšie bývanie, športoviská
Zsolt Simon (Most-Híd)
pripúšťa bližšie nešpecifikované nastavenia štandardov v sociálnej oblasti
Jozef Kollár (Nova)
národná doména
Anna Záborská (KDH)
Komisia by mohla v rámci pripravovanej legislatívy vypracovávať aj to, aký bude
mať dopad na rodinu, (program) nešpecifikované zvyšovanie podpory v
zdravotníctve
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
vyrovnávanie platových rozdielov medzi muži a ženami, zľadovenie pracovného
a rodinného života, európsky systém minimálnych miezd, garancia pre mladých /
právo na prvú prácu)
Jozej Viskupič (OĽaNO)
nie, SPP sa dá chápať ako sociálna politika
Daňová politika
Hoci harmonizácia daňových sadzieb nie je v EÚ na programe dňa, už tradične zaberá
prominentné miesto v euro-programoch slovenských politických strán. Daňová oblasť sa
20
dostala do centra záujmu najmä v kontexte výpadkov príjmov štátnych rozpočtov
spôsobených daňovými podvodmi, na ktoré sa momentálne únia zameriava.
Žiadna zo sledovaných politických strán v tomto štádiu harmonizáciu sadzieb daní
nepodporuje, niektoré však pripúšťajú takú daňovú spoluprácu, ktorá by viedla
z zjednodušeniu účtovníctva (Spoločný konsolidovaný korporátny základ dane CCCTB, ...).
Ján Oravec (SaS)
výlučne národná doména, CCCTB pripúšťa, ak by bol na dobrovoľnej báze,
podporuje boj proti daňovým únikom
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
daňová suverenita, CCCTB je len krok k harmonizácii sadzieb, podporuje boj proti
daňovým únikom
Zsolt Simon (Most-Híd)
proti centralizácii, dane sú nástroj na tvorbu pracovných príležitostí, CCTB je
spôsob ako odsmerovať peniaze zo Slovenska
Jozef Kollár (Nova)
žiada ústavný zákon o daňovej suverenite
Anna Záborská (KDH)
CCCTB áno, môže uľahčiť podnikanie, sadzby musia zostať v národnej
kompetencii, vyrovnávajú náš hendicap
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
sadzby nie sú na programe dňa; automatická výmena bankových informácií ako
kľúč k boju proti daňovým únikom, ktorý treba presadzovať globálne; platiť dane
tam kde sa generuje zisk; zjednocovanie účtovných štandardov
Jozej Viskupič (OĽaNO)
vie si predstaviť zelené dane na základe celoúniového konceptu, iná
harmonizácia pred hospodárskou konvergenciou je falošná
Klimatické ciele
Európska komisia svojim nedávnym návrhom sleduje zvýšiť klimatické ciele do roku
2030 na úroveň 40 % zníženia emisií skleníkových plynov. Slovensko bolo rezervované
už k prvému energeticko-klimatickému balíku z roku 2008. Argumentom odporcov je
najčastejšie tzv. carbon leakage, teda realokácia výroby mimo územia únie, čo je problém,
ktorý by mohla vyriešiť globálna klimatická dohoda. Tá je však nateraz v nedohľadne.
Bez výhrad sa k návrhu Komisie neprihlásila žiadna politická strana.
Ján Oravec (SaS)
nesprávne zvolená stratégia
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
treba sa sústrediť na diplomatické úsilie a pretlačiť globálnu dohodu
Zsolt Simon (Most-Híd)
poukazuje na diletantizmus toho, ako SR zaobchádzala so svojimi emisnými
kvótami
Jozef Kollár (Nova)
Anna Záborská (KDH)
klimatické ciele sú nezmyslom, spôsobia len carbon leakage
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
áno, ale so zohľadnením priemyslu
Jozej Viskupič (OĽaNO)
podporuje zelenú agendu, nemusí ísť proti konkurencieschopnosti, ale únie musí
zohrať úlohu globálneho hráča presvedčiť ostatných
21
Európska prokuratúra
V júli 2013 predstavila Európska komisia návrh na vznik úradu európskej prokuratúry.
Právnym základom pre tento krok je Lisabonská zmluva. Značne decentralizovaná
štruktúra európskej prokuratúry má chrániť finančné záujmy EÚ, teda nakladanie
s rozpočtom.
Návrh našiel na Slovensku spojenca v strane SMER-SD, OĽaNO a SaS. Proti sú NOVA, KDH,
SDKÚ-DS a Most-Híd.
Ján Oravec (SaS)
áno, riešila by nedostatky, EÚ nemôže dať ruky preč od problémov, ktoré
spôsobuje je prerozdeľovanie
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
nie, je to len ďalšia administratíva. V otázkach spravodlivosti by sme sa nemali
vzdávať suverenity
Zsolt Simon (Most-Híd)
nie stačí OLAF, ostatné je o vymožiteľnosti práva
Jozef Kollár (Nova)
nie, zaváňa to federalizáciou. Neexistuje európsky trestný súd, preto by výsledok
stále závisel na národných súdnych inštitúciách
Anna Záborská (KDH)
nie, radšej posilniť kapacity OLAF prešetrovať namiesto novej inštitúcie
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
áno, riešila by problém rozdielnych systémov a zlepšila odstrašenie
Jozej Viskupič (OĽaNO)
áno, možno by EÚ mohla ísť v boji proti korupcii aj ďalej
Aféra „Snowden“
Informácie, ktoré médiám sprostredkoval Edward Snowden, ukázali rozsah sledovania
aktivít miliónov bežných ľudí v EÚ aj USA zo strany amerických a európskych tajných
služieb. Podľa nich mali byť okrem metadát bežných ľudí monitorované aj európske
inštitúcie, či osobne nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Strán sme sa pýtali na zhodnotenie európskej reakcie na tieto odhalenia. Nedá sa tu
vystopovať žiadny vyprofilovaný postoj, skôr prevláda vágna kritika európskej reakcie
a snaha oddeliť od tému od rokovaní o obchodnej a investičnej dohode s USA.
Ján Oravec (SaS)
toto riziko tu s tajnými službami vždy bude; je to problém, lebo bude vyvolávať
tlak na sprísnenie legislatívy o ochrane osobných údajov, čo je dobrý zámer ale
strašné riešenie (kritika nadpráce na domácej úrovni)
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
EÚ mohla byť v reakcii razantnejšia, bola príliš diplomatická
Zsolt Simon (Most-Híd)
štát nesmie nikoho sledovať
Jozef Kollár (Nova)
nemalo sa to stať, lebo to zasieva nedôveru medzi najprirodzenejšími partnermi
a ohrozuje to TTIP
Anna Záborská (KDH)
zasiala nedôveru, a otvorila otázky, či snahy o vyššiu bezpečnosť nezašli
priďaleko. EÚ musí trvať na tom, aby jej strategický parter rešpektoval práve jej
22
občanov
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
aféra bude viesť k vyššiemu dopytu po digitálnych právach
Jozej Viskupič (OĽaNO)
na arogantné správanie zo strany USA mala EÚ reagovať razantnejšie a postaviť
sa za práva svojich občanov
Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP)
Rokovania o zóne voľného obchodu medzi EÚ a USA opäť ožili minulý rok. Prevláda
konsenzus o tom, že takáto dohoda by mala veľký ekonomický potenciál pre obe strany.
Strany sa líšia v miere vnímaného rizika, ktoré v sebe potenciálne takáto dohoda môže
priniesť.
Ján Oravec (SaS)
je povinnosťou liberálnej strany dohodu podporovať lebo má veľa nepriateľov, je
to jedna z 10 hlavných priorít
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
(program) podporujú ako veľkú príležitosť pre hospodársky rast
Zsolt Simon (Most-Híd)
problematické je zladiť odlišný prístup k poľnohospodárstvu
Jozef Kollár (Nova)
(program) podporuje, prispeje k zrýchleniu ekonomík
Anna Záborská (KDH)
podporuje, bude na prospech obom stranám, citlivé oblasti bude bezpečnosť
potravín a ochrana autorských práv
Maroš Šefčovič (Smer-SD)
podporuje, ochrana osobných údajov bude citlivou témou
Jozej Viskupič (OĽaNO)
princíp podporuje, obáva sa vplyvu korporácií na právne prostredie
prostredníctvom dohody
„Domáce úlohy“
Viacero strán v programe rieši aj „domáce témy“, ktoré z prostredia Európskeho parlamentu
ovplyvnia ťažšie ako z Národnej rady.
Ide napríklad o otázku manažovania európskej agendy v domácich podmienkach.
2

Program NOVA obsahuje návrh na prijatie „európskeho informačného zákona“. Chápu ho
ako databázu, ktorá by obsahovala všetku európsku legislatívu, primárne tú v štádiu
návrhu a procese prijímania. V nej by mali byť komukoľvek dostupné najmä stanoviská
a pozície všetkých subjektov, ktoré sa na proces tvorby slovenských pozícií podieľajú.
Niečo podobné od minulého roka pripravuje MZVaEZ s účinnosťou od roku 2016.2

„Funkčného“ mechanizmu pripomienkovania európskej legislatívy sa dožaduje aj SaS.
Jeho súčasťou by mal byť „účinný mechanizmus koordinácie“ postojov všetkých našich
http://www.euractiv.sk/komentare-000338/komentar/ako-je-to-s-informovanostou-o-eu-naslovensku-000185
23
zástupcov, ktorí sa a na procese zúčastňujú. Pokiaľ taký systém nefunguje, dochádza
k tzv. goldplatingu.

NOVA tiež tvrdí, že by mal na úrovni Národnej rady vzniknúť špeciálny výbor, ktorý by
po nemeckom vzore rozhodoval o aktivovaní Európskeho stabilizačného mechanizmu.

KDH v programe v časti, kde sa venuje životnej úrovni (trochu nekoncepčne, keďže vo
zvyšku programu sa drží európskych politík) navrhuje dávku „tretí groš“, čo by mal byť
príspevok k starobnému dôchodku. Dávka „prvý groš“ zase príspevkom rodinám na
vzdelávanie detí. Nehovorí, kto by to mal zabezpečiť, ale z povahy kompetencií ide
o národnú programovú prioritu.

Podstatnú časť programu KDH tvoria postoje k bio-etickým otázkam – ochrana života od
počatia, odmietanie eutanázie, definícia manželstva ako zväzku jedného muža a jednej
ženy. Všetko sú to otázky, ktoré sú vo výlučnej kompetencii členských krajín, no je
pravdou, že v Európskom parlamente príležitostne rezonujú v nelegislatívnych
uzneseniach (napríklad medializované správy Estrela, Lunacek, Zuber).

SDKÚ-DS sa pri bode o podpore zamestnanosti mladých ľudí odvoláva na potrebu
nižších daní a odvodov, čo opäť nie je agendou európskych inštitúcií.

Most-Híd i OĽaNO medzi svoje programové priority zaradili potrebu zmeniť pravidlá
čerpania eurofondov na Slovensku v prospech väčšej transparentnosti a účelnosti.
Európsky parlament schvaľoval nariadenia upravujúce európsky rámec čerpania na
nasledujúcich 7 rokov v priebehu minulého roka. Zvyšok práce je na národných
inštitúciách pod dohľadom Európskej komisie (v rámci vyjednávania Partnerskej dohody
a podoby operačných programov).
24
Záver
Európske voľby 2014 priniesli deliacu líniu, ktorá je o niečo jasnejšia ako v roku 2009. Na
jednom póle je strana Smer-SD, s očakávaním zisku najväčšieho počet mandátov, ktorá sa len
s malými výhradami hlási k únii a väčšine jej hlavných politík. Všetky ostatné politické subjekty
sa od nej postupne, v relatívne jasnom poradí odťahujú smerom k tomu, čo sa zvykne označovať
ako euroskepticizmus, alebo v akademických kruhoch ako prístup „back to the basics“, číže
návrat k základom.
Toto poradie by bolo na základe nami zozbieraných údajov (program aj rozhovory) približne
nasledovné: Smer-SD - Most-Híd - SMK - (OĽaNO - KDH - SDKÚ-DS) - SaS - NOVA - SNS.
Postavenie Smer-SD na začiatku škály je isté, strana je ochotná zájsť najďalej. Most-Híd a SMK sú
na tejto strane škály okrem konštruktívneho postoja pri väčšine európskych politík, najmä pre
ochotu akceptovať, aby únia plnila väčšie úlohy v prípade politických garancií vývoja v členskom
štáte.
Skupina KDH, SDKÚ-DS a OĽaNO sa v miere vyhranenia voči EÚ (subsidiarita, centralizácia,
suverenita) k sebe veľmi blíži. V niektorých partikulárnych otázkach je napríklad OĽaNO
ochotné ísť ďalej (zahraničná politika, európska prokuratúra, priama voľba), no zároveň sa
nateraz z európskych skupín najviac identifikuje s Európskymi konzervatívcami a reformistami.
Chápanie európskej solidarity je z dostupných údajov v prípade KDH mierne širšie ako u SDKÚDS. Odmietanie bankovej únie (ako jedného z hlavných projektov EÚ súčasnosti) je zase silnejšie
u KDH. Programy SaS a NOVA sa líšia liberálnym rozmerom smerom k sexuálnym menšinám u
SaS a rozpracovaním konzervatívnejšie ladeného programu pre vnútorné veci u NOVA.
Hoci je pomyselná diskusia (v programoch) o EÚ vyhranenejšia ako napríklad v roku 2009, platí,
že reflexia vývoja je dôkladnejšia na strane tých subjektoch, ktoré posilňovanie integrácie skôr
odmietajú. Pri eurooptimistickejšie naladených stranách chýba ochota dotiahnuť premýšľanie
o EÚ do dôsledkov, ako to vidíme v západnej Európe (viď napríklad diskusia o fiškálnych
právomociach pre druhú komoru Európskeho parlamentu, zloženú z poslancov národných
legislatívnych zborov).
Na druhej strane, analýza politických programov ukazuje, že slovenské strany stále viac
formulujú pozície ku konkrétnym oblastiach integrácie, politickým, či legislatívnym iniciatívam.
Z obsahového hľadiska je väčšina programov prepracovanejšia, než v minulosti. Oproti minulosti
je menej časté aj odvolávanie sa na EÚ ako normatívny rámec, či agenta hospodárskeho rozvoja.
Žiadna z relevantných politických strán nežiada vystúpenie z Hospodárskej a menovej únie, hoci
SaS považuje vstup v 2008 za nesprávny krok.
V obmedzenej miere je pozorovateľné ideologické vyhradzovanie strán (aspoň tých, ktoré
možno ideologicky priradiť k európskym politickým rodinám) voči politikám a iniciatívam v EÚ.
Smer-SD (socialisti) – vo všeobecnosti "proeurópske", no striktne odmieta daňovú harmonizáciu
a integráciu v sociálnej a kultúrnej oblasti, zdôrazňuje znižovanie administratívneho bremena;
SaS (liberáli, eurokritické krídlo) – zdôrazňovanie liberálnych hodnôt, deregulácia,
upozorňovanie na riziká prameniace z EÚ, KDH (ľudovci, konzervatívne krídlo) – zdôrazňovanie
„tradičných hodnôt“, rodiny.
25
© EurActiv.sk, máj 2014
Analýza je realizovaná v rámci projektu Citizen´s Choice in Europe (COMM/SUBV/2013/03/0067). Tento projekt je
kofinancovaný Európskou úniou v rámci grantového programu v oblasti komunikácie Európskeho parlamentu.
Európsky parlament sa nepodieľal na príprave projektu a nie je v žiadnom prípade zodpovedný alebo viazaný
informáciami a názormi vyjadrenými v rámci projektu. V súlade s platnou legislatívou nesie za informácie výlučnú
zodpovednosť autor. Európsky parlament taktiež nenesie a neponesie žiadnu zodpovednosť za prípadnú priamu či
nepriamu škodu spôsobenú implementáciou projektu.
Download

Za Brusel, proti Bruselu, alebo celkom inak?