3 TVORIVO – HUMANISTICKÉ VZDELÁVANIE
tvorivosť a humanizmus, behaviorálny a humanistický prístup
k vzdelávaniu, poslanie a všeobecné ciele tvorivo-humanistického
vzdelávania, systém výučby s uzavretým cyklom
Európske vzdelávanie má dve tradície – demokritovskú a platónsku.
A) Demokritovská tradícia je orientovaná na
poznávanie vecí, poznávanie vopred daných
zákonitostí prírody, zjavnej skutočnosti. Utvára
človeka pre potreby vysvetľovania sveta. Táto
línia sprostredkováva učenie cez tréning,
osvojovanie si zručností na ovládanie sveta.
B) Platónska tradícia súvisí so sebautváraním
človeka, pretváraním seba samého, objavujúca
silu sebautvárania. Myslením sa má človek
dopracovať bližšie k ideám a jasnejšie ich
vnímať. Táto línia predstavuje skúsenostné
učenie sa k rozvíjaniu seba.
Obidva prúdy sú užitočné, hoci v dejinách
demokritovská
línia
mala
prevahu,
zdôrazňovala faktické informácie, čo ovplyvnilo
aj školstvo (J. Patočka in S. Hvozdík, 2001).
Jednostranná kognitivita v edukácii javí
príbuznosť s prvou tradíciou, nonkognitivita
skôr s druhou tradíciou.
Aj v súčasnom reformnom období hľadania humanizačných prístupov v škole
zasahujú tieto tradície do koncepcií výchovy človeka. Súčasné prístupy ku
vzdelávaniu možno v podstate rozdeliť na dve smerovania:
A) Vzdelávanie orientované na osvojovanie učebnej látky
Zdôrazňuje sa behaviorálny prístup, ktorý umožňuje opísať činnosť, správanie bez
toho, aby sme sa zaujímali o to, čo sa deje vnútri ľudského organizmu. Cieľom
výchovy je usporiadať vhodne prostredie, jeho podnety, aby sa docielila vhodná
zmena správania. Prostredie modeluje správanie organizmu cez posilnenia a cez
tresty.
Behaviorizmus chápe školu ako prostredie, ktoré je potrebné technologicky
usporiadať tak, aby produkovalo kladné podnety. Behaviorálna koncepcia si kládla za
cieľ čo najviac racionalizovať vzťah učiteľ – študent, aby sa maximalizoval čas
samotného učenia sa, osvojovania si učebnej látky (S. Hvozdík, 2001). Behavioristi
30
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
sa zaoberali usporiadaním učiva do dielčích krokov, rozvinuli programované
vyučovanie.
Učebný proces je pochopený ako tréning, ako priamy, vedomý lineárny proces.
Učiteľ je v roli trénera, pri riadení výučby v takejto koncepcii ide viac o cvičenie
poslušnosti ako o rozvoj osobnosti študenta. Prostredie sa javí ako aktívne, človek
ako reaktívny. Behavioristi sa vzdali predstavy o človeku, ktorý sa aktualizuje cez
vnútorné motívy a potreby. Zjednodušujú učiteľovu rolu, nedoceňovali všetky účinky
učenia na osobnosť, iba tie, ktoré súviseli so správaním. Je to charakteristické pre
systém tradičného vyučovania.
B) Vzdelávanie s dôrazom na psychické procesy osobnosti
Humanizácia vzdelávania je zabezpečenie rozvoja osobnosti jednotlivca podľa
jeho možností a schopností.
Humanistický prístup k vzdelávaniu zdôrazňuje zameranie na rozvoj psychických
procesov človeka. Zdôrazňuje rozvíjanie skrytých, driemajúcich, potenciálnych síl
osobnosti. Aby k tomu došlo, musí najprv dôjsť k uvoľneniu spontaneity, autentickosti
a tvorivosti osobnosti. Oproti reaktívnym modelom psychiky humanistická
psychológia stavia sebaaktualizáciu organizmu, jeho sebauskutočňovanie.
Presúva sa dôraz z výsledkov učenia sa na samotný proces učenia sa. Učiteľ
nemôže byť zodpovedný za študenta, ale môže byť zodpovedný k študentovi.
Zdôrazňuje sa zodpovednosť študenta za seba. Učiteľ je facilitátorom a sprievodcom
študenta pri výučbe.
Skúsenostné učenie sa je niečo iné ako iba kognitívny učebný zámer. Učenie sa
s dôverou vo vlastnú skúsenosť je prioritou z hľadiska sebarozvoja a možnosti
sebaaktualizácie osobnosti. Ide o vnútorné učenie sa, ktoré pomáha odkrývať
vnútorný potenciál človeka. Oproti tomu vonkajšie učenie sa je determinované iba
rámcami učebnej látky, jej cieľmi.
Dôraz na uvedomenie si rozdielnych aspektov učenia sa, ktoré vytvárajú jednotu,
možno považovať za príspevok k súčasne formulovaným požiadavkám na
metakogníciu pri učení sa.
Skúsenostné učenie sa pomáha k tomu, aby si učiaci viac ujasnil svoju osobnosť.
Proces vysvetľovania je menej dôležitý ako samotný proces učenia sa. Školské
vzdelávacie programy zvyknú viac zdôrazňovať kognitívne učenie sa – osvojovanie si
poznatkov. Dôležitý je zážitkový svet.
Interiorizácia poznavaco-výchovno-výcvikového pôsobenia má prebiehať takým
osvojovaním poznatkov a skúseností subjektom, keď subjekt premieňa niečo pre
seba a pridáva k tomu, čo existovalo iba osebe, aj niečo zo seba. Takto vzniká
autentický zážitok, vnútorná kvalita.
Tradičná pedagogika zdôrazňuje socializáciu a skultúrnenie človeka, humánna
pedagogika a jej časť personológia zdôrazňuje personalizáciu osobnosti,
individualizáciu, jedinečnosť každého človeka.
31
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
Humanistická
orientácia
oponuje
behavioristickej
orientácii
v niektorých
charakteristických prvkoch (Švec, 1994). Uprednostňuje
 intrinzívnosť motivácie (vnútorných potrieb, záujmov, cieľov) pred extrenzívnosťou
popudov (zadaných zvonka),
 osobnostné kvality pred znalosťou predmetových informácií,
 kultúru medziosobných vzťahov pred kultúrou výkonu,
 porozumenie zmyslu stretnutí človeka s človekom pred kvantitatívnym opisom
materiálnych vecí,
 svojrázny vlastný štýl a reflexiu pred napodobovaním cudzích vzorov a drilom
„osvedčených“ techník,
 voľnú improvizáciu pred pripravenou algoritmizáciou,
 kreativitu pred reaktivitou.
Humanistická výchova je založené na dôvere v sily a schopnosti žiaka, na úcte
k jeho osobnosti, na uznaní jeho hodnoty ako človeka bez ohľadu na jeho
momentálny stav, na partnerskej spolupráci učiteľa a žiaka. Zdôrazňuje vlastnú
aktivitu, sebavýchovu, sebahodnotenie, sebareguláciu, sebarealizáciu človeka.
Tým sa nepopiera ani cieľavedomé usmerňovanie výchovy zo strany učiteľa, ktorý je
tu v úlohe facilitátora, ani uplatňovanie spoločenských potrieb v tomto procese.
Cesta k plne rozvinutej osobnosti však nemôže vychádzať z preceňovania potrieb
spoločnosti vo výchove. Demokratická spoločnosť vo svojich cieľoch a potrebách
prejavuje snahu priblížiť výchovu svojim potrebám a záujmom mladej generácie.
Humanizovať výučbu znamená vychovať ľudí citovo vyrovnaných, motivovaných,
spoločenských,
s pozitívnou
hodnotovou
orientáciou
a
neustále
sa
sebazdokonaľujúcich. Znamená klásť oveľa väčší dôraz pri rozvoji osobnosti na
mimointelektové zložky osobnosti, na nonkognitívne funkcie.
Škola ako úschovňa ideálov a hodnôt spoločnosti.
Humanizácia školy, to je predovšetkým priblíženie školského života svetu študenta
(žiaka). Vylepšovanie len niektorých jednotlivostí v systéme vzdelávania a jeho
riadení, ako sa už neraz ukázalo v minulosti, nemôže zmeniť celkove koncepciu
vzdelávania.
Čiastočné zmeny sa v zaužívanej koncepcii prejavia skôr cudzorodo, plnia svoju
funkciu len krátky čas, dokedy ich nezmenené prvky systému výučby nezlikvidujú.
Nové nespočíva v jednotlivostiach, nové je potrebné hľadať v systéme učiteľstva,
ktorý sa postupne utvára.
Základné hodnoty života – dobro, krása a pravda –
sa prejavujú v prostriedkoch výučby.
Dobro je metóda, krása je forma a pravda je obsah výučby.
Kde je dobro, tam je aj krása. Absencia krásy plodí absenciu morálnych hodnôt. Ak
dobro, krása a pravda v umení učiteľstva budú miznúť z našich škôl, bude sa strácať
aj záujem o hodnotné, kvalitné vzdelávanie i vzdelanie. Prevládne duchovné prázdno
32
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
a formalizmus, nezáujem o hodnotovú existenciu. Zabrániť tomu môže predovšetkým
kvalitné učiteľstvo.
Poslanie a ciele kapitoly 3
Z porovnania tradícií v európskom vzdelávaní so súčasnými trendmi vo vývoji
európskeho školstva, by si mal učiteľ uvedomiť a uskutočňovať potrebné zmeny
prístupov pre manažérstvo kvality v systéme tvorivo-humanistickej výučby.
A) Charakterizovať poslanie a ciele tvorivo-humanistického vzdelávania.
B) Opísať charakteristiky plne rozvinutej osobnosti.
C) Vysvetliť funkciu tvorivosti pre osobnosť žiaka a uviesť podmienky vo
výučbe pre jej rozvíjanie.
3.1 POSLANIE A VŠEOBECNÉ CIELE
TVORIVO-HUMANISTICKÉHO VZDELÁVANIA
plne rozvinutá osobnosť, autentickosť, mnohostrannosť a harmonickosť,
sloboda a zodpovednosť, tvorivosť
V každom človekovi sú potenciálne skryté ľudské znaky v rozličných mierach
a kvalitách. Z hľadiska vzťahov, interakcií, je to vzťah človeka
1. k sebe (s cieľom vytvárať svoj vnútorný svet) – osobnostná dimenzia vzdelanosti,
2. k ľuďom (s cieľom vytvárať medziľudské vzťahy) – sociálna dimenzia
vzdelanosti,
3. k okolitému prostrediu (s cieľom vytvárať vonkajší predmetný svet človeka) –
obsahová dimenzia vzdelanosti.
Toto vytváranie vnútorného a vonkajšieho sveta človeka sa môže realizovať
prostredníctvom trojakých druhov vzdelávacích aktivít:
a) poznávacie aktivity – rozvoj predovšetkým kognitívnej stránky osobnosti
(vzdelávanie vedúce k vedomostiam a zručnostiam),
b) pretvárajúce aktivity – rozvoj najmä psychomotorickej stránky osobnosti
(vzdelávanie vedúce k rozvíjaniu schopností a záujmov),
c) hodnotové aktivity – rozvoj najmä afektívnej stránky osobnosti
(vzdelávanie vedúce k utváraniu postojov človeka, jeho hodnôt).
Poslaním vzdelávania v tvorivo – humanistickej koncepcii
je umožnenie človeku stať sa plne rozvinutou osobnosťou – autentickou,
s potrebnou mierou mnohostrannosti, harmonicky rozvinutou,
aby sa slobodne a zodpovedne sebarealizovala v tvorivej aktivite
pre kvalitný život vo vzdelanostnej spoločnosti.
33
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
Cieľ vzdelávania
je ideálna predstava – stav, ktorý sa má vzdelávaním dosiahnuť.
V cieľoch, ideáloch spoločnosti sa odrážajú jej základné princípy, na ktorých je
budovaná. Pri formulovaní cieľov vzdelávania sa rešpektujú zmeny a smerovania,
ktoré prebiehajú vo vývoji spoločnosti (vo vede, technike, kultúre, výrobe,
ekonomike).
Cieľom plného rozvinutia osobnosti
je naučiť človeka žiť jeho vlastný život, rozvinúť jeho vnútorné dispozície, bytostné
sily tak, aby ako plne rozvinutá osobnosť naplnil v spoločnosti zmysel svojho života.
Vzdelávanie má viesť k pestrosti a variabilite plne rozvinutých osobností. Cieľom je
rozvoj človeka sebou samým, aby sa človek sebaaktualizoval, sebarozvíjal (rozvíjal
vnútroosobné vlastnosti), stal sa individualitou, sám sebou podľa svojich možností
a schopností.
Sebareguláciou aktivity a jej samostatnou realizáciou v okolitom svete človek
neustále rozvíja svoje možnosti. Sebarozvíjajúca osobnosť plnohodnotným
prežívaním svojho autentického života nachádza jeho hodnoty.
Význam cieľov pre ľudskú činnosť už v staroveku
výstižne vyjadril Aristoteles:
Blaho vždy a všade závisí od dodržania
dvoch podmienok:
1. správneho vytýčenia konečného cieľa
každej činnosti,
2. nájdenia zodpovedajúcich prostriedkov
vedúcich ku konečnému cieľu
Rozhodujúci význam cieľov pre vzdelávanie si uvedomoval
J.A. Komenský:
Cieľa si všímaj pozornejšie ako prostriedky.
Prostriedky sú totiž pre cieľ, vôbec nie pre seba samé,
a k prostriedkom sa spravidla pripája to, čo
nesmeruje k cieľu a nemôžeme to ľahšie rozoznať ako
tak, že prihliadneme na cieľ.
Ak sa neustále hľadí na cieľ,
je možné vyhnúť sa zákrutám.
34
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
 Hierarchia cieľov vzdelávania
Sústava cieľov vytvára hierarchiu, v ktorej nižšie ciele vyplývajú z vyšších, sú im
podriadené a naopak, vyššie ciele sa dajú realizovať len vtedy, ak sú rozpracované
v podobe nižších cieľov.
Ciele vzdelávania sa teda odlišujú mierou všeobecnosti a významu. Ich hierarchiu
možno znázorniť pomocou pyramídy cieľov, na vrchole ktorej je všeobecný cieľ,
určený spoločnosťou.
-
všeobecné ciele – ideály vzdelávania
ciele typov škôl
ciele študijných a učebných odborov
ciele vyučovacích predmetov
ciele tematických celkov
ciele vyučovacích hodín
ciele jednotlivých častí vyučovacej
hodiny (didaktických aktivít)
špecifické
ciele
Na školách vo výučbe sa najčastejšie formulujú špecifické ciele – ciele tematických
celkov, vyučovacích hodín, ich jednotlivých častí (Turek, 1997).
Všeobecnými cieľmi tvorivo-humanistického vzdelávania
je rozvinúť autentickosť, mnohostrannosť a harmonickosť, slobodu
a zodpovednosť, tvorivosť osobnosti jednotlivca.
Tieto charakteristiky sú najvyššími cieľovými kategóriami rozvoja osobnosti človeka.
Plne rozvinutá osobnosť človeka má komplexne rozvinuté psychické funkcie
(kognitivizácia, axiologizácia a autoregulácia, socializácia a komunikácia, motivácia
a aktivizácia, emocionalizácia, kreativizácia), ktoré uplatňuje v celoživotnom
vzdelávaní, pri jej realizácii v osobnom i spoločenskom živote a v zamestnaní.
35
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
Veľkí učitelia vždy vedeli, že ich úlohou
nie je učiť školský predmet, ale učiť študentov.
3.2 CHARAKTERISTIKY PLNE ROZVINUTEJ OSOBNOSTI
autentickosť, mnohostrannosť a harmonickosť,
sloboda a zodpovednosť, tvorivosť
3.2.1 AUTENTICKOSŤ
Autentickosť osobnosti – schopnosť človeka uvedomelo rozvíjať a riadiť svoj
vlastný život, predpokladá mať
a) rozvinuté vedomie (reflexiu vonkajšieho sveta – vonkajšej predmetnej
a sociálnej skutočnosti),
b) rozvinuté sebavedomie (reflexiu svojho vnútorného sveta – seba samého).
Znamená to dosiahnuť také schopnosti, ako je schopnosť
 sebareflexie (sebavnímania svojho JA, sebauvedomenia, sebahodnotenia,
sebakontroly),
 sebaregulácie (sebaovládania, sebazdokonaľovania, sebarealizácie).
Preto predpokladom autentickej osobnosti je schopnosť riadiť sa vlastným
svedomím, mať autonómiu svedomia.
Autentickosť predpokladá, že vzdelávanie jednotlivca naplní svoj zmysel tým, že
zlikviduje samo seba. Potom človek už nebude potrebovať byť vzdelávaný, bude sa
rozvíjať a riadiť sám.
Autentickosť predpokladá čo najväčšiu mieru sebaurčenia, autonómiu osobnosti,
personalizáciu osobnosti. Každý však môže žiť plnohodnotne svoj život iba v ľudskej
spoločnosti, preto proces personalizácie nemôže prebiehať bez procesu socializácie.
Personalizácia a socializácia
Personalizácia je proces, ktorým sa jednotlivec rozvíja na plne rozvinutú osobnosť.
Proces si vyžaduje aktívnu pozíciu jednotlivca vo vzťahu k sebe, čo znamená že si
na základe sebapoznania a sebahodnotenia plánuje a projektuje vlastné úlohy a
aktivity, tvorivo ich realizuje na základe vlastnej motivácie, posudzuje ich výsledky a
podľa nich mení a modifikuje svoje ďalšie plány.
Aktívna pozícia študenta vyžaduje učiť ho slobodnej voľbe, vlastnému
rozhodovaciemu procesu a preberaniu zodpovednosti zaň. Učiteľ nemôže urobiť
študenta osobnosťou, študent sa ňou musí stať sám.
Proces personalizácie študenta (žiaka) nemožno uskutočniť bez procesu jeho
socializácie – procesu jeho začleňovania do komunity, spoločnosti. Je to celoživotný
36
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
proces, pri ktorom si jednotlivec osvojuje pravidlá správania a konania, jazyk,
poznatky, skúseností, hodnoty, kultúru spoločnosti.
Aby jednotlivec bol schopný rozvinúť medziľudské vzťahy, musí najprv v sebe
rozvinúť emocionálne schopnosti – sebaovládanie a empatiu. Keďže základné
vzťahy človeka k sebe samému sa tvoria na základe vzťahov k iným ľuďom, nemôže
proces personalizácie nikdy prebiehať bez procesu socializácie a opačne.
Autentická osobnosť je taká, ktorá vie byť sama sebou, teda je pravá, skutočná,
chápe poriadok prírody a spoločnosti mimo seba, ale i v sebe samej. Pozná svoje
možnosti a perspektívy, ale i obmedzenia. Má byť preto múdra a mravná, aby bola
schopná uvedomelo rozvíjať a riadiť svoj vlastný život (Kosová, 1996).
Zostať autentickým je v živote dôležité aj preto,
že často vám môžu vyčítať chyby takí, ktorí sami nemali
dosť odvahy, nieto ešte rozumu, krásy či sily,
aby sa ich dopustili.
3.2.2 MNOHOSTRANNOSŤ a HARMONICKOSŤ
Mnohostrannosť osobnosti znamená, že človek sa má rozvíjať v čo najväčšej miere
 svojich schopností (zmyslových, pohybových, duševných).
 svojich vzťahov, interakcií k okolitému svetu (poznávacích, pretvárajúcich
a hodnotových).
Je to osobnosť rozvinutá s mnohostrannými spôsobmi osvojovania si skutočnosti
a s úplnosťou vzťahov k nej. Mnohostrannosť nemožno chápať ako cieľ dosiahnuť
absolútnu dokonalosť vo všetkých kvalitách. Na každom stupni rozvoja osobnosti
môže byť stav jej mnohostranného rozvoja iný.
Súladným rozvíjaním rozumu, citov, vôle a charakteru možno vzdelať človeka
múdreho, ale súčasne aj mravného, schopného žiť s ľuďmi.
Jednostranné preferovanie jednej stránky osobnosti vedie k jej neharmonickosti.
Z hľadiska osobnosti treba mať na zreteli vedomosti, zručnosti a návyky, schopnosti
a záujmy, ale aj postoje a presvedčenie, city, vôľu, charakter a celkové správanie
jednotlivca.
Pri analýze mnohostranného rozvoja osobnosti človeka, rozvoja rozumu, citov, vôle,
charakteru a tela, ide o postihnutie kvalitatívnych sfér.
Harmonický rozvoj človeka vyjadruje kvantitatívnu stránku ich vzájomných vzťahov,
pomeru a proporcií. Každý človek sa realizuje v istej oblasti a ostatné sú preňho
akési doplnkové. Ide o to, aby niektorá oblasť nebola natoľko zanedbaná, aby to
spôsobilo celkovú ujmu na osobnosti človeka.
Harmónia znamená súladnosť a krásu.
37
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
Celistvá, integrovaná osobnosť je vyrovnaná, harmonická, má svoj vnútorný
uvedomený poriadok, je v produktívnej rovnováhe so svetom, má odstup od seba
i od sveta, je schopná objektívneho pohľadu na seba, vie zaujať pozíciu druhého,
vždy nájde samú seba.
Neharmonickosť osobnosti sa môže prejaviť aj v takých vlastnostiach osobnosti
akými sú
- závisť, neprajnosť,
- zlosť, hnev,
- lakomstvo, skúposť,
- pýcha, namyslenosť,
- lenivosť, záhaľka,
- obžerstvo, nenásytnosť,
- smilstvo, chlipnosť,
Hlúposť rada prifarbuje, keďže z čierneho strachu je len dvojfarebná. Permanentne
zelená od závisti a fialová od zlosti. Zelené uhorky a fialové kaleráby by radi rástli na
vrcholoch jedlí, aby sa mohli stať vianočnými ozdobami.
3.2.3 SLOBODA a ZODPOVEDNOSŤ
Sloboda a zodpovednosť sú dve
zodpovednosti, nebolo by ani slobody.
stránky
rovnakej
reality.
Keby
nebolo
Sloboda znamená poznanie objektívnych okolností a zákonitostí, dobrovoľné
prijatie dohodnutých mravných noriem, teda schopnosť človeka rozhodovať sa
so znalosťou vecí, riadiť svoj život.
Ak má človek rozhodovať sa so znalosťou vecí, potom vzdelanie je jednou
z podmienok slobody.
Sloboda človeka znamená slobodnú sebarealizáciu, plnohodnotné projektovanie
svojho vlastného života. Slobodný človek je relatívne nezávislý. Sloboda je
spoľahnutie sa na zodpovednosť druhého. Človek by svojou slobodou nemal
obmedzovať slobodu iného.
Čím mnohostrannejší je človek, tým slobodnejšie sa môže rozhodovať. Rozvoj
a podnecovanie tvorivosti je jedným z významných prostriedkov slobody človeka
a jeho smerovania k pravde. Slobodný človek vykonáva dobro a preberá
zodpovednosť z presvedčenia o jeho význame. Sloboda nie je len možnosť
všetkého, ale aj zodpovednosť za všetko. Sloboda znamená niesť zodpovednosť.
Ten, kto má veľkú slobodu výberu, má tiež veľkú zodpovednosť.
38
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
Sloboda znamená zodpovednosť,
preto sa jej väčšina ľudí bojí.
G. B. Shaw
Zodpovednosť znamená poznať práva a povinnosti svoje a iných
a rešpektovať ich.
Znamená plniť si svoje povinnosti voči prírode, iným ľuďom, ale i voči sebe samému.
Zodpovednosť je úzko spojená s rozhodovaním, prijatím rozhodnutia.
Žiaci už od začiatku školskej dochádzky by mali byť vedení k plneniu svojich
povinností (niesť spoluzodpovednosť za ich plnenie) ako aj k možnosti aspoň
čiastočne sa rozhodovať pri plnení úloh vo výučbe (sloboda vlastného rozhodovania).
3.2.4 TVORIVOSŤ
Tvorivosť je produkcia nových a užitočných, hodnotných nápadov, riešení,
myšlienok, nového a hodnotného správania (Zelina, 2000).
Tvorivý človek neprijíma pasívne to, čo je dané, ale prekračuje skutočnosť tým, že ju
pretvára v mene hodnôt, ktoré uznáva, čím poľudšťuje svet, chce ho urobiť
ľudskejším. Tvorivosť (kreativita) je vysoko ľudská schopnosť. Produkuje nové
a hodnotné nápady, myšlienky, riešenia.
Tvorivosť je potencionálne ukrytá v každom jedincovi, uvoľňuje priestor originálnemu,
zmysluplnému konaniu a zušľachťuje, humanizuje školu, humanizuje osobnosť.
Tvorivý prístup učiteľa k výučbe sa prejaví na tvorivosti študenta. Nevzťahuje sa len
na sféru myslenia študenta, zachytáva celú jeho osobnosť – rozum i cit, konanie
i správanie. Tvorivosť nie je spojená len s určitým druhom činnosti, ale prejavuje sa v
každej ľudskej činnosti, a tým i v medziľudských vzťahoch. Tvorivosť sa môže
prejaviť v každej činnosti vo výučbe, v každom vyučovacom predmete, a teda je
možné ju a cez ňu rozvíjať vnútorný život študentov.
Humanizujúci účinok tvorivosti sa prejavuje vo všetkých sférach osobnosti – vo
výkonovej, vzťahovotvornej a rozvíjajúcej.
Úsilím tvorivého človeka je nielen vytvárať niečo nové, prospešné, ale aj
humanizovať medziľudské vzťahy. Tvorivosť dáva životu zmysel, umožňuje každému
byť samostatným, je to spôsob sebarealizácie, sebaaktualizácie, najväčšia hodnota
každého jednotlivca i spoločnosti.
Snaha po sebarealizácii prostredníctvom tvorivej činnosti je najpodstatnejšou
charakteristikou celej existencie ľudstva.
Tvorivosť človeka vymaňuje z osídiel stereotypov, verbalizmu, mechanického
pamäťového učenia. Tvorivosť je charakterizovaná poznávacou zvedavosťou,
dobrou pozorovacou schopnosťou, tendenciou pýtať sa, nezávislosťou v myslení
a konaní, humorom, predstavivosťou, fantáziou, hravosťou s myšlienkami,
39
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
motiváciou, iniciatívou, húževnatosťou, vytrvalosťou, radikalizmom, sebavedomím,
asertivitou, citlivosťou, menšou viazanosťou k realite, odmietaním autoritárstva.
Svojou tvorivosťou sa človek nenecháva znivočiť masou, nenecháva sa spriemerniť
v mase. Svojou tvorivosťou sa búri proti pozbaveniu svojho človečenstva a zaradeniu
medzi čísla a veci.
Hlavnými prekážkami rozvoja tvorivosti sú strach, lenivosť, konformizmus a prílišná
sebakritickosť.
 Tvorivosť a vzdelávanie
Sir Ken Robinson, britský odborník v oblasti tvorivosti a inovácií v podnikaní
a vzdelávaní, na jednej z konferencií TED (Technology, Entertainment, Desing) v r.
2006 hovoril o tom, ako škola svojim prístupom často potláča tvorivosť v deťoch.
Všetky deti majú mimoriadne schopnosti inovovať. Majú náramné talenty a my nimi
dosť nemilosrdne mrháme.
Tvorivosť je vo vzdelávaní rovnako dôležitá ako gramotnosť.
Preto by sme k nej mali pristupovať s rovnakou vážnosťou.
Uvádzal príbeh o šesťročnom dievčatku na hodine kreslenia. Málokedy bola na
hodinách tak sústredená, ako na tejto. Prekvapená učiteľka k nej podišla a opýtala
sa:
- „Čo kreslíš ?“
- „Kreslím Boha.“
- „Ale nikto nevie, ako Boh vyzerá.“
- A dievčatko odpovedalo: „O chvíľu to uvidia !“
Deti sa vedia chopiť šance. Ak niečo nevedia, skúsia si to, neboja sa omylov. Aj keď
mýliť sa nie je to isté, ako byť tvorivý, ale
ak nie ste pripravení mýliť sa, nikdy neprídete s niečím originálnym.
Kým však deti dospejú, väčšina z nich stratí túto schopnosť. Začnú sa báť svojich
omylov. Stigmatizujeme omyly.
Takto riadime aj výučbu, kde omyly sú to najhoršie, čo môžete urobiť. A výsledok je
ten, že vzdelávame ľudí bez tvorivých schopností. Takéto vzdelávanie nás
postupne zbavuje tvorivosti.
V súčasnosti môže dominancia ekonomicko-technokratického vedomia takýchto
stigmatizátorov v školstve viesť aj k snahe posúvať existenciálno-etickú dimenziu
vzdelávania na okraj záujmu spoločnosti. Bývajú poväčšine prichytení pri snahe
zakryť svoje zameranie, keď odkrývajú etickú biedu svojej osobnosti.
Picasso raz povedal: Všetky deti sa narodia umelcami. Problémom je zostať
umelcom, keď vyrastáme. Nevyrastáme do tvorivosti, ale odrastáme z nej. Prečo je
to tak ?
Každý školský systém na svete má rovnakú hierarchiu predmetov. Na vrchole je
matematika a jazyky, potom sú spoločenské vedy a na spodku umenie. Na svete nie
40
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
je školský systém, kde sa deti každý deň učia tanec, rovnako ako sa učíme
matematiku. Prečo ?
Matematika je veľmi dôležitá – aspoň tak ako tanec. Deti tancujú stále, ak im dáme
príležitosť. My všetci tancujeme, narábame so svojimi telami. Ale ako deti vyrastajú,
začneme ich učiť progresívne od pása nahor. A potom sa sústredíme na ich
hlavy, trochu viac na ľavú stranu hlavy. Akoby sme mali vnímať svoje telo len ako
dopravný prostriedok pre svoju hlavu.
Rôzne druhy inteligencií u ľudí dávajú im možnosť byť tvorivými,
prinášať významné originálne nápady, aj vďaka vzájomnému pôsobeniu odlišných
spôsobov náhľadu na veci. Preto je potrebné do budúcna prijať nový obsah pojmu
ľudskej ekológie, v ktorom začneme meniť naše chápanie bohatstva ľudských
schopností. Musíme prehodnotiť základné princípy vzdelávania našich detí.
(Celá prednáška K. Robinsona je dostupná na internete:
http://www.ted.com/talks/lang/slo/ken_robinson_says_schools_kill_creativity.html )
5 základných druhov gramotností súčasného človeka
 čítať
 písať
 počítať
 obsluhovať počítač
 tvoriť
Prirodzenosťou človeka je tvoriť
Koncepcia tvorivo-humanistickej výučby
- výučba založená na uplatňovaní didaktických princípov orientovaných na
osobnosť študenta, so stratégiami zameranými na jeho aktívne učenie sa,
výučba s riešením problémov, s cieľom sebautvárania plne rozvinutej
osobnosti študenta (s charakteristickými vlastnosťami, ktorými sú
samostatnosť, aktivita, tvorivosť).
Školstvo (a učiteľstvo v ňom) predstavuje inštitucionalizované prostredie, v ktorom
učitelia sú neustále hodnotení podľa pripravených štandardov, ktoré tvorivosť
a nezávislosť myslenia dostatočne neoceňujú.
41
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
3.3 KONCEPCIA SYSTÉMU VÝUČBY S UZAVRETÝM CYKLOM
košická škola, systém výučby s uzavretým cyklom,
prehľad výsledkov pedagogických výskumov, rozvíjanie osobnosti študenta
(žiaka) v manažérstve kvality moderného systému
tvorivo-humanistickej výučby
Psychológovia a pedagógovia už neraz upozorňovali a naďalej poukazujú aj na to, že
idea humanizácie našej školy je ohrozená tiež vyhláseniami a činmi, ktoré sa
vyčerpávajú vo veľmi úzkej, aj keď ušľachtilej taktike láskavého, milého prístupu
k študentom, dobráckeho „vykonávania práce s láskou“, či zamieňania pojmu
humanizácia školy s charitatívnymi aktivitami na škole. Akoby niekde nedochádzalo,
že pri humanizácii výučby ide o dôveru študenta, pochopenie a úctu k jeho osobnosti
- a to predovšetkým vo výučbe – vo vyučovacej jednotke.
Uvedené prístupy k študentom budú chýbať práve preto, že v riadení vyučovacích
jednotiek zostane všetko tak, ako bolo. O prekonanie uvedených nepriaznivých
aspektov z hľadiska kvality výučby sa usiluje systém výučby s uzavretým cyklom.
Systém výučby, udržiavaný pri živote každodenným známkovaním v škole
a ťažiskom učenia sa doma, výkonotvornosťou na úkor prežívania, kŕčovitou
kognitívnosťou a nedôverou voči študentovi, netreba vylepšovať – ale
odstrániť.
Domodrinovaný Austrálčan sa pýta suseda,
či mu nevie poradiť ako sa zbaviť starého bumerangu
Humanizačné a demokratizačné aspekty pri sebautváraní plne
rozvinutej osobnosti študenta (žiaka) rešpektuje aj systém výučby
s uzavretým cyklom (systém VUC). Na koncepcii rozvoja
osobnosti žiaka v tomto alternatívnom systéme výučby, ktorý
vznikol ako produkt košickej pedagogicko-psychologickej
školy, sa podieľa:
 koncepcia rozvíjania osobnosti žiaka prostredníctvom motivácie a regulácie
podľa prof. J. Hvozdíka – zakladateľa košickej pedagogicko-psychologickej
školy (J. Hvozdík, 1994),
 teória makroštrukturálneho programovaného vyučovania dr. A. Dribňáka a jeho
spolupracovníkov (Dribňák, Klindová,1986),
 model koncepcie tvorivo-humanistickej výchovy prof. M. Zelinu,
 meranie a monitorovanie procesu výučby podľa prof. I. Tureka,
 koncepcia komplexného riadenia kvality v škole prof. S. Alberta.
Systém VUC rešpektuje európsku dimenziu vo vzdelávaní, predovšetkým v rozvíjaní
kľúčových kompetencií žiakov. Uplatňuje manažérstvo kvality v systéme tvorivohumanistickej výučby, ktoré je popísané v ďalšom texte publikácie.
42
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
 Vznik systému výučby s uzavretým cyklom
Koncom 70-tych rokov minulého storočia bol vypracovaný na PF UPJŠ v Košiciach
vyučovací systém, ktorý jeho autori A. Dribňák a P. Marko nazvali systém
makroštrukturálneho programovaného vyučovania.
V tomto systéme na rozdiel od programovaného vyučovania zohrával hlavnú úlohu
učiteľ a nie stroj, ale učivo sa podobne ako pri programovanom vyučovaní dávkovalo,
pričom osvojenie jednej dávky učiva trvalo žiakom 5 – 15 minút, aby sa zabezpečila
stabilita ich pozornosti.
Na rozdiel od tradičného vyučovania, kde sa žiaci niečo učia v škole a niečo doma,
v tomto systéme celý proces výučby prebiehal priamo v škole, čo umožňovala etapa
samostatného štúdia, ako aj systematická kontrola a korektúra poznávacej
a osvojovacej činnosti žiakov.
Prvé výsledky v uvádzaní nového systému výučby do praxe boli dosiahnuté v rámci
hlavnej úlohy rezortného plánu výskumu v oblasti školstva RŠ-II-02 Motivácia a
regulácia v rozvoji osobnosti žiaka (koordinátor prof. PhDr. Ján Hvozdík, DrSc.)
v rokoch 1981 - 85.
Výstup čiastkovej úlohy Motivácia žiakov vo vyučovaní fyziky bol publikovaný
v časopise Jednotná škola (Dribňák, Klindová, 1986). Didaktické experimenty
realizované v rokoch 1983-85 na košických gymnáziách vo vyučovaní fyziky zistili
väčšiu úspešnosť vzdelávacích výsledkov žiakov vyučovaných v systéme
makroštrukturálneho programovaného vyučovania oproti tradičnému vyučovaniu.
Aj analýza štruktúry motivácie žiakov k učeniu (Lokša, Lokšová, 1992a) potvrdila, že
súbor 275 žiakov tretích ročníkov troch košických gymnázií pri uvedenom výskume
v r. 1983 - 85 prisudzoval najväčšiu dôležitosť tým motivačným činiteľom, ktoré sa
v plnej miere uplatňovali v systéme makroštrukturálneho programovaného
vyučovania.
Na otázku, či žiaci pokladajú systém makroštrukturálneho programovaného
vyučovania za lepší alebo horší ako tradičný spôsob vyučovania, odpovedalo 78 %
respondentov, že prvý pokladajú za lepší.
Uvedený systém výučby bol overovaný a rozvíjaný na Gymnáziu v Košiciach, ul.
Šrobárova M. Blaškom vo vyučovaní fyziky od začiatku 80-tych rokov. V priebehu
mnohých výskumov sa podieľali svojimi návrhmi a pripomienkami, hlavne
k procesuálnej stránke výučby, na ktorej sa osobne zúčastňovali, aj významní
slovenskí psychológovia a pedagógovia – Ján Hvozdík, Ivan Turek, Miron Zelina.
Postupne bol modifikovaný nielen vlastný model výučby, ale aj jeho názov.
Systém výučby dostal názov systém VUC – systém výučby s uzavretým cyklom.
Tento názov vychádza z teórie činnosti človeka (A. N. Leontjev), podľa ktorej
psychickú i fyzickú činnosť človeka, teda aj učenie sa žiakov možno rozdeliť na tri
etapy: motiváciu, realizáciu a kontrolu výsledkov. V systéme VUC všetky tieto tri
etapy prebiehajú v rozhodujúcej miere priamo na vyučovacej hodine, v uzavretom
43
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
cykle. Pri tradičnom vyučovaní je cyklus roztrhnutý – žiaci sa síce v škole dozvedia
nové informácie (učivo), ale často si ich osvoja, upevnia a prehĺbia až doma, v rámci
prípravy na vyučovanie.
V r. 1992 bol realizovaný prieskum jeho efektívnosti vo vzťahu k motivácii žiakov
k učeniu (Lokša, Lokšová, 1992b) vo výučbe fyziky, na vzorke 34 žiakov triedy
vyučovanej M. Blaškom.
Výsledky prieskumu znovu potvrdili predchádzajúce zistenie, že žiaci gymnázia vo
vyučovaní fyziky jednoznačne preferujú tie vonkajšie motivačné činitele, ktoré sa
uplatňovali v novom systéme výučby. Oproti predtým udávaným preferenciám došlo
k posunu posudzovania žiakov v prospech významnosti problémového spôsobu
výkladu učiva a štúdia na vyučovacej hodine, čo mohlo byť spôsobené vplyvom
modifikácií v systéme vyučovania.
Výstupy výskumov do školskej vzdelávacej praxe systému výučby s uzavretým
cyklom tvorili tiež obsah celoslovenskej didaktickej konferencie o vyučovaní fyziky na
východom Slovensku na Gymnáziu v Košiciach, Šrobárova v r. 1992. Boli zverejnené
v zborníku z uvedenej konferencie (MC Prešov, 1992) a v publikácii Systém
vyučovania s uzavretým cyklom vydanej pri tejto príležitosti (Dribňák, Klindová,
Blaško, Marko, 1992).
Realizačné výsledky z uvedených výskumov priniesli
konštatovanie, že sa novým systémom výučby fyziky
na gymnáziu „úspešne potvrdila možnosť stimulovania
vnútornej učebnej motivácie žiakov zdola, t.j. podnetmi,
vyplývajúcimi priamo z učebnej činnosti žiaka. Ukázalo
sa, že to podporuje hlbokú transformáciu celého
zamerania výchovno-vzdelávacieho procesu školy na
základe rozvíjania vnútornej motivácie žiakov. Taká
prax posúva ťažisko práce školy do novej, humánnejšej
roviny využitím poznatkov a prostriedkov školskej
psychológie“ (J. Hvozdík, 1994).
Profesor Hvozdík pri hodnotení výsledkov čiastkovej
výskumnej úlohy Motivácia žiakov vo vyučovaní fyziky,
riešenej v rámci hlavnej úlohy Procesy motivácie a regulácie v rozvoji osobnosti žiaka
(RŠ-II-02 rezortného plánu výskumu v oblasti školstva za jeho koordinácie v rokoch
1981-85) považoval za potrebné „upriamiť pozornosť na sľubný prínos autorov
nového systému výučby pre inováciu školskej práce. Za taký považujeme
skutočnosť, že súčasný stav viac-menej tradičného vyučovania sa usilujú prekonať
a zmeniť ako málo účinný na základe aplikácie novej teórie rozvoja osobnosti žiaka
prostredníctvom jeho učebnej činnosti. Osvojenie tejto teórie učiteľmi a najmä jej
realizácia v pedagogickej praxi škôl, je hlavným predpokladom, aby sa do školského
vyučovania podarilo aktívne zapojiť aj žiaka, podnietiť jeho vnútornú motiváciu“.
prof. PhDr. Ján Hvozdík, DrSc.
44
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
Na jar v r. 1992 Metodické centrum v Prešove uskutočnilo na pätnástich gymnáziách
východného Slovenska prieskum efektívnosti vyučovania fyziky na gymnáziách.
Výsledky boli publikované M. Krajňákom a I. Turekom v časopise Pedagogika, 1993,
č. 2.
Predmetom prieskumu bolo učivo fyziky preberané v 2. ročníku gymnázia v období
od 1.9.1991 do 31.1.1992. Prieskum sa uskutočnil na 15 gymnáziách východného
Slovenska. Výber škôl bol urobený náhodne podľa tabuľky náhodných čísel. Riaditeľ
takto vybranej školy mal možnosť výberu jednej triedy 2. ročníka, v ktorej sa
prieskum realizoval. Spravidla išlo o najlepšie triedy v ročníku danej školy. Celkovo
sa na prieskume zúčastnilo 435 žiakov. Dozor pri riešení didaktického testu v školách
v určený deň vykonávali delegáti MC v Prešove.
Na meranie výkonu žiakov v oblasti kognitívneho učenia (vedomostí a zručností) bol
použitý didaktický test pre učivo 2. ročníka o štruktúre a vlastnostiach látok (30
vyučovacích hodín), ktoré sa vyučovalo v približne v prvom polroku školského roka
1991/92. Na zistenie postojov žiakov k vyučovaniu fyziky bol pripravený dotazník pre
žiakov. Zistenie názorov učiteľov fyziky na kvalitu predloženého didaktického testu,
ako aj určenie normovaného a očakávaného výkonu žiakov sa uskutočnilo pomocou
dotazníka pre vyučujúcich fyziky.
Výskum ukázal, že vyučovanie fyziky na gymnáziách východného Slovenska je málo
efektívne. Žiaci v didaktickom teste dosiahli iba 43 %-nú úspešnosť riešenia úloh,
približne polovičnú s normovaným výkonom (82 %), t.j. výkonom, ktorý učitelia fyziky
považovali za podmienku, aby učivo obsiahnuté v úlohách didaktického testu bolo
možné považovať za osvojené. Z dotazníkov pre žiakov vyplynulo, že fyzika je
najmenej obľúbeným predmetom, učivo je málo zaujímavé a len štvrtina žiakov (27
%) považuje spôsob vyučovania za výborný alebo dobrý.
Jednou z tried zapojených do výskumu bola tiež trieda Gymnázia v Košiciach, ktorú
vyučoval M. Blaško v systéme VUC. Táto trieda dosiahla v didaktickom teste medzi
vybranými 15 triedami kraja najlepšie výsledky. Toto výborné umiestnenie bolo
hlavným impulzom pre realizáciu pedagogického experimentu so systémom VUC.
Výsledkom experimentov bolo vytvorenie modelu systému výučby s uzavretým
cyklom PDCA, pri aplikácii princípov TQM do výučby.
45
1. 4. 2015
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
Download

tvorivo-humanistické vzdelávanie