22. október 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Historické nádvorie MsÚ v Šahách
ožilo kultúrou
Cieľom podujatia bolo
prinavrátiť historickému miestu jeho bývalý
význam a tiež oživiť kultúrno-spoločenský život
v meste.
strana 14
Obyvatelia Krajného
a mestskej časti BrnoChrlice nadviazali nové
priateľstvá
Na vlaňajší projekt „Tancuj,
maľuj, spievaj, cez hranice
snívaj“, ktorý pripravila
obec Krajné, nadviazala MČ
Brno-Chrlice.
strana 17
Kvalite sociálnych
služieb pomôže
ich deinštitucionalizácia
Na aktuálnu tému S Oľgou
Szalmovou, riaditeľkou
územného spolku Slovenského červeného kríža (SČK)
Levice
strana 25
43-44
Adresa:
Ako sa
osvedčila
regionálna
samospráva
strana 8
Rozhodnutie
o odmietnutí
priznania
postavenia
účastníka
strana 10
Templári:
legendy cti
a slávy
strana 28
Odvolaná starostka
sa funkcie nevzdala
Radosť z hry, radosť zo života - v takomto duchu sa konal už jedenásty ročník Olympiády seniorov v Banskej Bystrici. Viac na str. 27.
Rada ZMOS v Žiline:
Ak vláda nesplní tri zásadné
požiadavky samosprávy, bude
14. novembra mimoriadny
snem ZMOS
V
zasadačke Mestského úradu v Žiline sa
11. októbra na svojom mimoriadnom
zasadaní
stretla
Rada ZMOS rozšírená o ďalších
zástupcov regionálnych združení (RZ). Pre toto zasadanie sa
Rada ZMOS rozhodla na prechádzajúcom zasadaní v Košiciach,
kde bol veľký tlak jej členov na
zvolanie mimoriadneho snemu
ZMOS, vzhľadom na zásadný
nesúhlas miest a obcí s navrhovaným rozpočtom verejnej správy
na rok 2014, návrhom rozpočtových pravidiel samosprávy pri využívaní rozpočtovaných financií
v budúcom roku a nesúhlas ministra financií s vrátením percenta príjmov samosprávy z dane fyzických osôb z doterajších 65,4 na
70,3 percenta. Predsedovi ZMOS
Jozefovi Dvončovi sa podarilo presvedčiť Radu ZMOS, aby
sa najskôr stretla na mimoriadnom zasadaní rozšírená o ďalších
troch zástupcov z každého RZ,
teda spolu o ďalších 180 starostov
a primátorov. Nakoniec sa v Žiline zišlo 91 riadnych členov rady
a 117 ďalších zástupcov RZ.
Na úvod predseda ZMOS Jo-
zef Dvonč informoval o rokovaní s predsedom vlády Robertom
Ficom. Predstavitelia ZMOS na
ňom kládli dôraz na splnenie prísľubu vlády v memorande stabilizovať príjem samospráv tým, že
štát vyplatí samosprávam všetko
a v takom termíne, ako mu to vyplýva zo zákonov. Zároveň spochybnili hodnotenie plnenia memoranda, najmä to, že vláda jeho
Bývalá starostka Loviec v okrese
Zlaté Moravce Oľga Gáliková, ktorú odvolali v referende 29. júna,
neodovzdala svoju funkciu. Dedinu však už nevedie. Obci šéfuje
poslanec František Richter, ktorý
bol iniciátorom odvolania. Ten hovorí, že bývalá starostka sa v obci
neukazuje a odmieta odovzdať
svoju funkciu, nezareagovala ani
na tri písomné výzvy v zmysle
zákona. Podáme žalobu na súd,“
povedal pre agentúru SITA Richter. Súdnou cestou chcú poslanci
požadovať, aby bývalá starostka
odovzdala obecný majetok, ktorý
podľa nich drží u seba doma. Po
referende vraj narýchlo povynášala z OcÚ rôzne dokumenty,
chýbajú aj inventárne zoznamy
majetku obce či kľúče a doklady
od obecného auta, ktoré stojí
pred obecným úradom. Zmizli aj
počítače a ďalšie veci.
Oľga Gáliková je presvedčená,
že referendum bolo nezákonné.
Spochybňuje aj petíciu, pod
ktorou boli podľa nej sfalšované
podpisy. Od referenda už s médiami nekomunikuje. Predčasné
voľby starostu budú 25. januára
2014.
SITA
2 aktuality
22. október 2013 • Obecné noviny
Uznesenia z Rady ZMOS
1. Rada ZMOS konštatuje,
že ako celok je schopná rokovať a
uznášať sa;
2. Rada ZMOS volí
Návrhovú komisiu v zložení:
Branislav Tréger, primátor, Liptovský Hrádok; Miroslav Blahušiak,
starosta, Turany; Ľubomír Lettrich,
starosta, Dubové; Jaroslav Mitaš,
starosta, Stránske; Roman Matejov,
primátor, Dolný Kubín;
3. K vývoju financovania miest
a obcí v roku 2013 a návrhu rozpočtu miest a obcí na roky 2014
- 2016
Rada ZMOS berie na vedomie
- informácie o výsledkoch rokovaní
predstaviteľov ZMOS s predsedom
vlády SR a s ministrom financií, o
stanovisku ZMOS k návrhu rozpočtu verejnej správy a rozpočtu
obcí na roky 2014 – 2016 predloženého MF SR a o doterajších výsledkoch kolektívneho vyjednávania,
nesúhlasí
- s návrhom rozpočtu obcí na roky
2014 – 2016 schváleným vládou
SR,
- s podpísaním kolektívnej zmluvy
na rok 2014 za ZMOS, nakoľko v
rozpočte obcí na rok 2014 – 2016
nie je zabezpečené finančné krytie
dohodnutých mzdových a pracovno-právnych nárokov zamestnancov,
- so znením novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy schválenej vládou SR,
zásadne odmieta
- akékoľvek sankcie voči obciam za
neplnenie memoranda o spolupráci,
upozorňuje vládu SR,
- že z rezortných správ o audite vyplýva, že rezorty vo všeobecnosti
nenaplnili cieľ spracovania auditu,
teda neporovnali stav kompetencií
v jednotlivých časových úsekoch
so stavom financovania; ZMOS
naďalej trvá na tom, aby vláda
urýchlene zabezpečila spracovanie komplexného auditu verejnej
správy, ktorý bude na základe dôsledného a objektívneho poznania
východiskovej skutočnosti a posúdenia merateľných ukazovateľov
s dostatočnou výpovednou hodnotou dávať jasné odporúčania na
riešenie problematických okruhov
vo verejnej správe,
upozorňuje vládu SR a poslancov NR SR,
- že účelové protesty okresných
prokuratúr k uplatňovaniu § 104
ods. 3 a ods. 4 zákona o miestnych
daniach a miestnom poplatku vo
VZN miest a obcí o daniach z nehnuteľností môžu mať vážne dopady na konsolidačné úsilie obcí v
roku 2013 a na vývoj ich financovania v nasledujúcich rokoch a zásadným spôsobom zmeniť podmienky
správy miestnych daní,
žiada vládu SR
- novelizovať zákon č. 564/2004 Z.
Žilina, 11. októbra 2013
z. o rozpočtovom určení výnosu
dane z príjmov územnej samospráve a s účinnosťou od 1. 1. 2014
vrátiť podiel obcí na výnose dane z
príjmov fyzických osôb na výšku
70,3 % v záujme vytvorenia základných podmienok na zabezpečovanie ich samosprávnych funkcií a
rozvoja obcí,
- zabezpečiť do 31. decembra 2013
dofinancovanie všetkých oprávnených výdavkov, ktoré boli predložené v žiadostiach o platbu do 30.
septembra 2013 v rámci nenávratných finančných príspevkov z fondov EÚ,
- dodržať ustanovenie nariadenia
vlády SR č. 668/2004 o rozdeľovaní
výnosu dane z príjmov podľa počtu
obyvateľov obce v pôvodnom znení z roku 2004, čo ZMOS požaduje
opakovane,
žiada predsedu vlády SR
- o prerokovanie záverov mimoriadnej Rady ZMOS na osobitnom
rokovaní s predstaviteľmi ZMOS
najneskôr do 31. októbra 2013,
poveruje
- predstaviteľov ZMOS rokovaním
s predsedom vlády SR a poslancami NR SR o záveroch mimoriadnej
Rady ZMOS z 11. 10. 2013, s dôrazom na:
a) vrátenie podielu obcí na DPFO
na 70,3 %,
b) dohodu o návrhu rozpočtu obcí
na roky 2014 – 2016,
c) dohodu vo vzťahu k zneniu novely zákona o rozpočtových pravidlách,
Ak sa nedosiahne dohoda o
týchto kľúčových otázkach, zvoláva Rada ZMOS mimoriadny snem
ZMOS na 14. 11. 2013.
Uznesenie podpísali:
Jozef Dvonč, v. r.,
predseda
Roman Matejov, v. r.
predseda návrhovej komisie
Rada ZMOS v Žiline:
Ak vláda nesplní tri zásadné požiadavky
samosprávy, bude 14. novembra
mimoriadny snem ZMOS
deklaratívny charakter zmenila
na záväzok. J. Dvonč sa poďakoval 420 obciam a mestám za to, že
ihneď poslali informácie a podklady o plnení ich rozpočtov,
prispelo to aj k zlepšeniu vzťahu
s ministrom financií. Na rokovaní
s premiérom pripomenuli, že samospráva už nedokáže v šetrení
zopakovať rok 2011, v každom
meste/obci sú iné podmienky.
Premiérovi tlmočili zásadné požiadavky samosprávy – vrátiť
podiel samosprávy na DFO na
70,3 %, splnenie záväzkov štátu
voči obciam, spolu v sume asi 80
miliónov eur, a pripomenuli, že
do memorandových súvah treba
započítať aj výpadok DFO približne v sume 25 miliónov eur,
o čo dostali samosprávy reálne
menej, hoci s týmto príjmom sa
rátalo aj v memorande. J. Dvonč
vyzval primátorov a starostov, aby
pre naplnenie memoranda urobili
všetko, čo sa dá.
V diskusii prvý hovoril podpredseda ZMOS Vladimír Bajan, starosta Petržalky, ktorý sa
zameral na prvý návrh rozpočtu
verejnej správy (VS) na rok 2014,
s ktorým Rada ZMOS nesúhlasila. Príjmy rozpočtu sú 3,936 mld.
eur, čo je niečo vyše 15 % všetkých
príjmov rozpočtu štátu. V. Bajan
za nevyhnutné považuje zvýšenie podielu samosprávy na DFO
na 70,3 % a splnenie záväzkov
štátu voči samospráve, ktoré sú v
sume približne 88 miliónov eur.
Vyjadril údiv nad jednou položkou rozpočtu VS 2014, v ktorom
sa plánuje rezerva hospodárenia
miest a obcí v sume 30 miliónov
eur, čo je veľmi čudné. V návrhu
rozpočtu však nie je všetko. V. Bajan označil navrhované parametre
rozpočtu ako ohrozujúce výkon
samosprávy, pre ktoré treba tento
návrh rozpočtu odmietnuť.
Výkonný podpredseda ZMOS
Jozef Turčány sa zúčastnil na zdĺhavom kolektívnom vyjednávaní
o mzdách vo verejnej správe. Pretože sa vyjednávanie neskončilo
tak, aby mohlo ZMOS pristúpiť k
dohode, ZMOS zatiaľ ku kolektívnej zmluve nepristúpi.
J. Dvonč navrhol nepodporiť
návrh rozpočtu verejnej správy,
pretože mestá a obce nemôžu byť
„dorovnávateľmi“ vtedy, keď je
v rozpočte nejaká diera. Odporučil formulovať nasledovné stanovisko zo stretnutia v Žiline:
1. Do 31. decembra dorovnať
samospráve položky, ktoré jej
dlhuje štát.
2. Do 1. 1. 2014, najneskôr však
do snemu ZMOS v roku 2014,
vrátiť podiel príjmov samosprávy
na DFO na 70,3 %.
3. Nesúhlasiť s návrhom rozpočtu verejnej správy na rok
2014.
4. Odporučiť predsedovi ZMOS
nepodpísať Kolektívnu zmluvu
vyššieho stupňa na rok 2014.
5. V aplikačnej praxi, po prijatí
zákona o verejnom obstarávaní,
chce samospráva spodné hranice
na verejné obstarávanie služieb
a tovarov a na stavebné práce v
takej výške, aby ju nezaťažovali
nadbytočnou administratívou.
6. Trvať na dokončení auditu
kompetencií a o jeho výsledkoch
rokovať s vládou v novembri
2013.
Doba je turbulentná, povedal potom J. Dvonč, veľa prvkov
ovplyvňuje vývoj, napr. aj voľby
vo VÚC. Nenarušme si jednotu,
sústreďme sa na argumenty v rokovaniach. Samospráva sa správa
zodpovedne, má prebytkové rozpočty. J. Dvonč na tripartite napr.
vyhlásil, že za 95 % primátorov
a starostov dá „ruku do ohňa“.
„Nemôžeme pripustiť, to čo sa
generalizuje, že sme gauneri a nezodpovední. Musíme posilňovať
postavenie primátorov a starostov,“ uzavrel J. Dvonč svoj vstup
do diskusie.
Jozef Ondrejka, primátor Malaciek, sa tiež zameral na návrh
rozpočtu verejnej správy, ktorý
si preštudoval. Štát ráta s deficitom 2,14 mld. eur, čo môže spôsobiť zvýšenie dlhu štátu na 59,8
percenta HDP, teda takmer 60
percent, čo je neprekročiteľný dlhový strop stanovený zákonom
o rozpočtovej zodpovednosti.
Štát síce ráta, že ESO prinesie 330
miliónov eur úspory, nikto z členov finančnej sekcie ZMOS tomu
však neverí. Už keď sa dlhový
strop dostane nad 57 %, štát musí
viazať 3 % výdavkov a samospráva bude musieť hospodáriť na
úrovni predchádzajúceho roku.
Bolo by dobré, keby nám vláda
dopredu povedala, čo pre samosprávu znamenajú tieto ustano-
venia, lebo na verejnosti musíme
byť odborne pripravení, zdôraznil
J. Ondrejka. Je dôležité tiež vedieť,
že dlhový strop vo výške 60 % nie
je pre samosprávu to isté čo pre
štát, pokračoval J. Ondrejka. 60 %
dlhu samosprávy sa ráta v pomere k jej príjmom, 60 % dlhu štátu
v pomere k jeho HDP.
Rozpočet verejnej správy tiež
ráta s nárastom výberu dane z nehnuteľností o 2,59 %, ale čo, keď
to poslanci miest a obcí jednoducho neschvália? Potom J. Ondrejka upozornil, že kým médiá
stále upozorňujú na možný prepad financií samosprávy, iným,
štátnym inštitúciám hrozí prepad
oveľa väčší. Fond národného majetku má napr. mať prepad 470
mil. eur,
Zdenko Kubáň, starosta Malatinej upozornil, že aj príjem 70,3
percenta na DFO je málo. Keď
sa porovnáva s obcami v Poľsku
a Česku, cíti sa ako z druhej ligy,
lebo kým ich obec si dovolí investovať najviac 10 % ročne, tam investujú oveľa viac. V obci má nulový nárast miezd, nechcel by byť
v samospráve o desať rokov, ak sa
v nej bude takto investovať.
Andrej Hrnčiar, primátor Martina a poslanec NR SR netušil, že
Memorandum... je záväzné, lebo
on sa musí riadiť zákonom. Keby
to bol vedel pred jeho podpisom,
nebol by s ním súhlasil. Musíme
odmietnuť sankcie pre tých, ktorým sa nepodarí konsolidácia,
lebo mali iné východiskové podmienky, dodal.
Miroslav Rejda, primátor Turzovky a predseda sekcie finančnej sekcie a informatiky ZMOS
vystúpil s obšírnym prejavom.
Vyzval odložiť v Rade ZMOS
stranícke tričká a uprednostniť
samosprávnu česť. Oslovil ho list
ZMO podtatranských a tatranských obcí, ktorý žiadal zintenzívniť požiadavky samosprávy,
aby vláda rešpektovala jej argumenty a pochopil, že tu ide o kvalitu služieb občanom. Na jednej
strane musíme mať prebytok, na
druhej nerobíme služby, niekedy
to už hraničí aj s bezpečnosťou,
zdôraznil. Septembrové prognózy
potvrdili, že sa samospráva musí
pripraviť na ďalší pokles príjmu z DFO z 1,256 na 1,230 mld.
eur. Pritom samospráva v rokoch
2012 a 2013 prišla o takmer 200
mil. eur pre predchádzajúce zníženie jej podielu na príjme z DFO
na 65,4 %. Dlhodobo prefinancúvame prenesené kompetencie,
ktoré má plne vykryť štát, ale ten
sa tvári, ako by sa ho to netýkalo.
Všetky tieto argumenty odzneli
už na sneme ZMOS v Nitre, a nič.
Vláda v Memorande... sľúbila prispieť ku stabilizácii príjmov samosprávy, ale stále nám ostáva dlžná,
nedostali sme napr. financie na 5
% pre učiteľov za 3. štvrťrok. Požadujeme 70,3 % z DFO, ale veď
nedostávame ani len tých 65,4 %,
pretože výber daní stále klesá, čiže
nominálne to bude asi iba 61 i 62
percent pôvodne predpokladanej
sumy. Na záver M. Rejda definoval potreby samosprávy, ktoré by
aktuality/inzercia 3
Obecné noviny • 22. október 2013
sa mali objaviť v uznesení zo zasadania Rady ZMOS. (Prinášame
ich na strane 6.)
Maroš Sagan, starosta Cífera,
označil za kľúčové plnenie požiadavky zvýšenia príjmu samosprávy z DFO na 70,3 %. „Ak to vláda neprijme, musíme byť tvrdší,“
dodal.
Radovan Mičunek, starosta
Píly, podporuje jednotu ZMOS aj
závery, ktoré navrhol predseda J.
Dvonč. „Mali by sme sa dohodnúť, akými cestami dosiahnuť tých
70,3 %. Už sme sa dosť naplakali
na vlastných pleciach, musíme sa
jasne prejaviť verejne,“ dodal.
Slavomír Kopáč, starosta Liptovskej Tepličky, vysvetlil, prečo v ich regionálnom združení
prijali také radikálne uznesenie
(časť z neho uverejňujeme na str.
6). Pretože začali prevládať nálady opustiť ZMOS, ich radikálne
uznesenie by malo prispieť a podporiť zomknutosť ZMOS a miest
a obcí. „Treba ukázať silu, lebo,
zdá sa, vláda nás stále považuje
za slabochov,“ dodal.
Podpredsedníčka ZMOS Viera Krakovská, starostka Brusna,
upozornila, že samosprávy nakupujú všetky tovary a služby tak,
že platia aj DPH, ktoré sa však
vracia štátu a sú aj iné takéto skutočnosti. Navrhla, aby si to všetko
zhrnuli a spočítali. Nesmieme už
dopustiť prijímanie takej legislatívy,ktorá nám vyťahuje peniaze.
Nechceme tiež, aby štát zasaho-
val do našich daní, zdôraznila.
Navrhla, aby ZMOS presadzoval
návrh, ktorý umožní primátorovi
či starostovi rozhodovať, aby obec
nevymáhala exekúciou platby od
tých neplatičov, ktorí aj tak nemajú peniaze a aj tak ich nezaplatia.
Primátor Trenčína Richard
Rybníček upozornil na potrebu komunálnej reformy. Nepáči
sa mu, že sme svedkami takých
predvolebných kampaní, keď
sa na výjazdových zasadaniach
vlády rozdávajú štátne peniaze (napr. nedávno v Košiciach
- pozn. red.). ZMOS musí trvať
na 70,3 percenta príjmu z DFO,
ak na to vláda nepristúpi, treba
vyhlásiť štrajkovú pohotovosť
samosprávy, ale tak, aby občania
pochopili, že vinu za to nesie vláda. Potom konkrétne upozornil
na niektoré riziká pre samosprávu vyplývajúce s návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2014,
napr. na to,. že samospráva bude
môcť zmeny v rozpočte robiť iba
do 30. júna 2014. Tento zákon je
tichým krokom k obmedzeniu
samosprávy a k posilneniu centralizácie krajiny, povedal. Odmietam byť údržbárom, povedal
R. Rybníček a dodal: Garantujem
vám, že ak pôjdeme do štrajkovej
pohotovosti, budú sa s nami inak
rozprávať!
Starosta Súľoviec Gabriel Svorad upozornil, že rezervy, kde
môžu obce získať, sú aj inde ako
v rozpočte. V pripravovanom
zákone o odpade sa určité sily
chystajú celú zodpovednosť hodiť
na obce a ZMOS by sa malo viac
angažovať, lebo napr. v jednej z
dvoch prípravných skupín zákona ani nemá zástupcu, ale je tam
zástupca ENVI-PAK-u, o ktorom
pochybuje, že bude presadzovať
záujmy samosprávy. Podobne sú
rezervy v zákone o verejnom obstarávaní, robí sa ROEP, obyvatelia chcú, aby sa stavali cesty, ale
pod nimi treba súkromné pozemky vysporiadať a to by sa malo už
vopred v rámci ROEP.
Primátor Ilavy Štefan Daško
povedal, že treba konať rýchlo.
Primátori a starostovia sú pripravení a očakávajú, že ZMOS zmobilizuje samosprávu v takej miere,
ako bude potrebné. Treba zvážiť
aj účinnú veľkoplošnú inzerciu
o požiadavke na 70,3 %, tak, aby
ľudia pochopili, že je to v ich prospech.
Ľubomír Petrák, starosta Hurbanovej Novej Vsi a poslanec NR
SR, povedal, že jeho ako starostu nezaujíma percento príjmu
z DFO, ale najmä to, či bude mať
zo zákona dofinancované všetky
základné potreby obce. Nemyslí
si, že treba radikalizovať situáciu
a ísť „na barikády“, lebo ak štát
dodrží deficit najviac 3 percentá,
bude môcť aj samospráva čerpať
z finančnej rezervy štátu. S M.
Rejdom však súhlasí v tom, že
treba urýchlene dokončiť audit
verejnej správy.
Pavel Halabrín, primátor Myjavy, pripomenul účastníkom, že
pred necelým rokom bol jedným
z troch členov, ktorí hlasovali
proti Memorandu..., nie však proti jeho myšlienke konsolidovať,
ale práve preto, že z neho bude
bič na samosprávu. Ak ostane
zákon o rozpočtových pravidlách
taký, ako je návrh, začnú nás v budúcom roku likvidovať. Bol som
kedysi v politike v HZDS, ale už
som vytriezvel, povedal P. Halabrín. Štát sa vyvíja a vyvíja, ale je
stále horšie spravovaný. Toto je
moje najhoršie volebné obdobie,
nie pre peniaze, ale preto, že mi
nikto ani neodpovie. Už tri roky
sa súdim so štátom, je to normálne? - opýtal sa na záver.
Stanislav Chovanec, primátor Skalice, začal tým, že už na
VUML (Večerná univerzita mar-
xizmu-leninizmu – pozn. red.)
ho učili, že základom štátu je
rodina a keď funguje, tak... Keď
nám bude fungovať rodina, a teda
každá obec, bude dobre aj v štáte.
Moja robota je ťažká, ale krásna,
my sa môžeme každému pozrieť
do očí, povedal. A hrdo, ale tvrdo môžeme aj žiadať. Súkromný
záujem nesmie byť nadradený
verejnému. „Už moja stará mama
hovorila – schody sa stavajú odspodu, ale zametajú zvrchu.“ Primátor Halabrín povedal, že vytriezvel z politiky. Aj ja, keby som
bol vedel, čo sa bude diať, nebol
by som memorandum podporil.
Šetrím a šetrím a memorandum
neplním. Ale dodržím rozpočet
a nebudem ho meniť, zdôraznil.
Nechcem, aby mi niekto rozkazoval, každá obec je iná, mala iný
vývoj, nemôžu tomu porozumieť
z Bratislavy. Nesúhlasím, aby sme
pri zvýšení podielu na DFO na
70,3 % z toho hradili aj položky
na prenesený výkon štátnej správy, ktoré nám teraz má presunúť
štát.
Ján Ondrejka, starosta Liptovských Sliačov, sa zveril, že nesplnil
Memorandum... Je 7 rokov starosta, žiaľ, zdedil obec v dezolátnom stave. V posledných rokoch
výrazne podporuje vládu tým, že
maximálne zamestnáva ľudí. Pritom štát mu dlhuje sumu na materskú školu a on musí mesačne
platiť 1000 eur na úroky banky,
ktorá mu tú sumu požičala. To, či
pôjde samospráva do štrajkovej
pohotovosti, nezávisí od samosprávy, ale od vlády, zdôraznil.
Keď nedám manželke výplatu,
nemôžem ju kritizovať, že mi nenavarila obed, dodal.
Milan Ftáčnik, primátor Bratislavy, upozornil, že na Slovensku
máme primalú finančnú „perinu“,
o ktorú sa naťahujeme. Len 33 %
z HDP ide na verejné výdavky. My
nie sme proti štátu, ale ani štát nie
je proti nám, pripomenul. Memorandum sa však aj podľa neho
stalo bičom, pričom až tohto roku
sa v máji dozvedeli, ako to chápe
pán minister Kažimír. Už však
nemôžeme robiť prebytkové rozpočty, pokračoval M. Ftáčnik. Na
rok 2014 nám naplánovali 22 mil.
eur, na 2015 až 200 mil. eur, to
nie, tam môžeme prinajmenšom
ostať na nule. A to, čo našetríme,
by sme mali dať na vlastný rozvoj,
preto chceme 70,3 % z DFO. Ak
budeme inzerovať, že požadujeme 70,3 %, musíme napísať aj
konkrétne, na čo to potrebujeme,
inak nás vláda „utrie“ argumentom: Na čo chcete peniaze, veď
ste mali tri roky prebytky?
Jozef Trstenský, primátor Nového Mesta nad Váhom, pripomenul, že teraz samospráva bojuje o percento z DFO, ktoré im
potichu zobral Ivan Mikloš v roku
2011, keď samospráva neprijala
jeho návrh na zmenu financovania cez tzv. daňový mix. Preto navrhuje, aby podiel samosprávy na
DFO bola garantovaná ústavným
zákonom, čím by sa obmedzili
prípadné protisamosprávne kroky
všetkých vlád. Mne ani nejde tak
o peniaze, pokračoval J. Trstenský,
ako o zachovanie samostatnosti
samosprávy. Je tu aj nejaká Európska charta miestnych samospráv,
ktorú schválila aj NR SR, mali by
si ju aj tam prečítať. Potom upozornil, že to nie je prvýkrát, keď
zásadné pripomienky ZMOS nie
sú akceptované, mali by sa preto
v ZMOS dohodnúť, ako postupovať, keď ich zásadné pripomienky
exekutíva a parlament neprijme.
J. Trstenský tiež upozornil, že na
samosprávu je cez návrhy týchto
zákonov prichystaná ďalšia kontrola. Už si zvykli na NKÚ a teraz
im chce štát kontrolovať hospodárenie. A prečo máme vytvárať
prebytkové rozpočty? Povie mi to
niekto z vlády, alebo z vás, opýtal
sa. Ja som dobre hospodáril, mám
peniaze na rezervnom fonde
a nemôžem ich použiť? To akoby
niekto kúpil pozemok, našetril si
na stavbu a nemohol si postaviť
dom. Zdvihnime hlavu a povedzme, že sme tu. Základom štátu je
občan, rodina. Keď budú oni spokojní, bude všade dobre.
Po diskusii sa začal prerokúvať
návrh na uznesenie. Trvalo to
podstatne dlhšie ako zvyčajne,
hoci návrh bol pripravený. Účastníci rokovania však ešte aj túto
fázu využili na menšiu diskusiu
a dohadovanie. Nakoniec sa rozšírená (alebo ak chcete mimoriadna) Rada ZMOS zhodla na
uznesení, ktoré publikujeme na 2.
strane ON.
Bohumil OLACH
správa
4 štátna
Dedinou roka 2013
sú Malé Dvorníky
Nedávno sa v Banskej Bystrici
uskutočnila konferencia 15
rokov Programu obnovy dediny
na Slovensku. Prítomných bolo
takmer 180 účastníkov z celého
Slovenska: starostov, zástupcov
štátnej správy, samosprávnych
krajov, partnerských organizácií,
odborníkov a hostí z domova aj zo
zahraničia. Na záver konferencie
boli vyhlásené výsledky súťaže
Dedina roka 2013.
Víťazom pre rok 2013 je obec
Malé Dvorníky (okres Dunajská
Streda), ktorá bude v roku 2014
reprezentovať Slovenskú republiku v európskej súťaži o Európsku
cenu obnovy dediny. Druhé miesto
obsadila Špania Dolina (okres
B. Bystrica) a tretie miesto obec
Pruské (okres Ilava).
Slávnostné odovzdanie cien
oceneným obciam sa uskutoční
v novembri 2013 vo víťaznej obci
Malé Dvorníky. Ocenené obce
okrem vecných cien získavajú od
vyhlasovateľov a partnerov súťaže
finančné prostriedky od generálneho partnera súťaže na realizáciu vybraných projektov obnovy
dediny alebo obohatenia života
na dedine, a zároveň získavajú
možnosť realizácie projektu obnovy dediny vo väzbe na finančný
mechanizmus Programu obnovy
dediny v roku 2014.
Víťaz okrem toho získava od generálneho partnera súťaže finančný
príspevok na organizačné zabezpečenie vyhlásenia výsledkov
súťaže a finančný príspevok na
reprezentáciu v európskej súťaži.
Roľnícke noviny, 2. 10. 2013
22. október 2013 • Obecné noviny
Komuniké
zo 77. schôdze vlády Slovenskej republiky v Podnikateľskom inkubátore
mesta Handlová, 9. október 2013.
Vláda prerokovala:
- analýzu sociálno-ekonomickej situácie Trenčianskeho samosprávneho kraja a návrhy na
zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti.
Prizvaní: Jaroslav Baška, posla-
nec Národnej rady SR, Vladimír
Jánoš, poslanec Národnej rady
SR, Mária Janíková, poslankyňa
Národnej rady SR, Pavol Sedláček, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja, Jozef Stopka,
prednosta Okresného úradu v
Prievidzi, Rudolf Podoba, primá-
tor mesta Handlová, František
Tám, primátor mesta Bojnice, Ján
Cipov, starosta obce Lehota p/
Vtáčnikom, Peter Čičmanec, predseda predstavenstva a generálny
riaditeľ Hornonitrianskych baní.
Schválená.
- návrh na uvoľnenie finančných
prostriedkov na zabezpečenie
originálnych kompetencií územnej samosprávy pre obce a VÚC
pre oblasť regionálneho školstva
– 3. štvrťrok.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
Komuniké
zo 78. (mimoriadnej) schôdze vlády Slovenskej republiky, 10. október 2013
Vláda prerokovala:
- návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 - nové
znenie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh rozpočtu Slovenského
pozemkového fondu na roky
2014 až 2016.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- návrh rozpočtu nákladov na
činnosť Fondu národného majetku SR na roky 2014 až 2016.
Schválený.
- návrh doplnku č. 1 k návrhu
na použitie majetku Fondu národného majetku SR roku 2013
podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení neskorších
predpisov a návrh na použitie majetku Fondu národného
majetku SR v roku 2014 podľa
§ 28 ods. 3 písm. b) zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné
osoby v znení neskorších predpisov.
Predložil: predseda Výkonného výboru Fondu národného
majetku.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016
- nové znenie.
Predložil: generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne.
Schválený.
- návrh rozpočtu Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 - 2016 nové znenie.
Predložila: predsedníčka Úra-
du pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.
Schválený.
- návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014.
Predložil: predseda Rady banky a generálny riaditeľ EXIMBANKY SR.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa dopĺňa nariadenie
vlády SR č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej
pôdy - nové znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený s pripomienkou.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa dopĺňa nariadenie
vlády SR č. 289/2011 Z. z. o
technických požiadavkách na
vývodové hriadele traktorov a
na ich ochranu.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na posun realizácie projektu rekonštrukcie Slovenskej
národnej galérie a na zvýšenie
obstarávacej ceny a dofinancovanie verejných prác Investičnej akcie - Rekonštrukcia,
modernizácia a dostavba areálu
Slovenskej národnej galérie v
Bratislave.
Predložil: minister kultúry.
Schválený.
Utajovaný materiál:
- návrh systemizácie policajtov
v štátnej službe a limitu počtu
zamestnancov na rok 2014 v
kapitole štátneho rozpočtu Slovenská informačná služba.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Stupeň utaj.: dôverný.
Schválený.
Komuniké
zo 79. schôdze vlády Slovenskej republiky, 16. október 2013
Vláda prerokovala:
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z.
z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o
integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony - nové znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený s pripomienkou.
- správu o výkone práv akcionára v akciových spoločnostiach
so 100 % majetkovou účasťou
štátu v pôsobnosti Ministerstva
financií SR za rok 2012.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- návrh na zmenu účelu použitia
nevyčerpaných kapitálových výdavkov pridelených v roku 2011
kapitole Ministerstva životného
prostredia SR.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený.
- návrh určenia orgánov zod-
povedných za prípravu a implementáciu programov v rámci
cieľa Európska územná spolupráca v programovom období
2014 – 2020 v podmienkach SR.
Schválený.
- správu o postavení a právach
príslušníkov
národnostných
menšín za rok 2012 podľa čl. 4
ods. 1 bod 1. štatútu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- Národný program kvality Slovenskej republiky na roky 2013
– 2016.
Predložil: predseda Úradu pre
normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.
Schválený.
- návrh poslankyne Národnej
rady SR Bibiány Obrimčákovej
na vydanie zákona o používaní
a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Súhlas.
- návrh poslancov Národnej
rady SR Tibora Baštrnáka, Bélu
Bugára a Józsefa Nagya na vy-
danie zákona, ktorým sa mení
zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o
úhradách za služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších
predpisov.
Súhlas.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Schválený.
- návrh na vydanie súhlasu vlády SR na zmenu účelu použitia
kapitálových výdavkov z roku
2011 v kapitole Ministerstva
vnútra SR.
Schválený.
- návrh obce Tešedíkovo o zmenu názvu obce na Pered.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Nesúhlas.
- situačnú správu o ochrane ľudských práv v SR pre potreby 2.
kola univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre
ľudské práva.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh Memoranda o porozumení medzi vládou SR a vládou
Čiernej Hory o spolupráci v oblasti energetiky.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh na vydanie súhlasu vlády SR na zmenu účelu použitia
kapitálových výdavkov kapitoly
Ministerstva spravodlivosti SR
z rozpočtových rokov 2011 a
2012.
Predložil: minister spravodlivosti.
- návrh na zmenu uznesenia vlády SR č. 589 z 10. októbra 2013
k návrhu rozpočtu Slovenského
pozemkového fondu na roky
2014 až 2016.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
Vláda vzala na vedomie:
- informáciu o stave plnenia úloh
vyplývajúcich z uznesenia vlády
Slovenskej republiky č. 489/2012
k výjazdovému rokovaniu vlády
v okresoch Michalovce a Sob-
rance.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- informáciu o ďalšom postupe
vo vzťahu k majetkovým účastiam Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom hospodárstva SR a Fondu národného
majetku SR na podnikaní Slovak
Telekom, a. s.
- správu o plnení opatrení Inovačnej stratégie a Inovačnej politiky v pôsobnosti Ministerstva
hospodárstva SR za rok 2012 a I.
štvrťrok 2013.
Predložil: minister hospodárstva.
- správu o hospodárení Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za I. polrok 2013.
Predložila: predsedníčka Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
- správu o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2013.
Predložil: guvernér Národnej
banky Slovenska.
- návrh rozpočtového plánu SR
na rok 2014.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Podľa materiálov Úradu vlády SR
sprac. (žo)
inzercia 5
Obecné noviny • 22. október 2013
Vďaka Slovenskej sporiteľni môžu
mestá a obce ušetriť
Takmer každý druhý Slovák je klientom Slovenskej sporiteľne, najväčšej banky na Slovensku.
Okrem obyvateľov financuje aj firmy, verejný a neziskový sektor. V roku 2012 sa Slovenská
sporiteľňa stala strategickým partnerom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). V priebehu
dvoch rokov banka zvýšila v komunálnom segmente svoj trhový podiel zo 6 % na 22 % a stala sa
druhým najväčším finančným partnerom pre samosprávy na Slovensku. O novinkách v ponuke
určenej pre mestá a obce sme sa rozprávali s riaditeľkou Ivicou Bachledovou, zodpovednou
v Slovenskej sporiteľni za financovanie verejného sektora.
na účte nádejného kandidáta
na verejnú funkciu a kto ho
vo volebnej kampani finančne podporil. Chcú mať prehľad, ako použila príspevky
nadácia, ktorej sami prispeli
2 % z našich daní. Bolo by
správne, ak by takúto možnosť poskytli obyvateľom aj
mestá či obce. Ide totiž o nemalé peniaze zo spoločného
vrecka.
Za necelé štyri roky
sa veľa miest a obcí
na Slovensku presvedčilo
o výhodnosti financovania
od Slovenskej sporiteľne.
Aké novinky určené pre
mestá a obce vám pribudli v tohtoročnej ponuke?
Novinkou v našej ponuke
pre mestá, obce a organizácie v ich zriaďovateľskej
pôsobnosti sú nové, ešte
výhodnejšie účty Komunal.
Spĺňajú všetky požiadavky
na komplexné hospodárenie a na jednoduchú správu
mestských a obecných financií. Umožňujú viesť peniaze samospráv oddelene
podľa účelu vynaložených
prostriedkov v súlade s účtovnými pravidlami.
Každé mesto či obec už
účet má. Prečo by sa mali
rozhodnúť pre nové účty
od Slovenskej sporiteľne?
Mestá, obce a ich organizácie, ktoré sa rozhodnú pre
zvýhodnené účty od Slovenskej sporiteľne, už viac
nebudú musieť počítať,
koľkokrát im prišli na účet
peniaze, koľkokrát bezhotovostne zaplatili platobnou
kartou alebo vyberali hotovosť v našich bankomatoch.
Tie sú totiž v neobmedzenom počte v cene účtov.
Okrem toho dostanú aspoň
jednu debetnú kartu, najpoužívanejšie elektronické
a ďalšie bankové služby.
Ak splnia stanovený minimálny priemerný zostatok,
za vedenie účtu neplatia.
A tí, ktorí už v našej banke
účet majú, môžu požiadať
o jeho zmenu na nový, so zachovaním pôvodného čísla.
Ide o jeden univerzálny
účet alebo majú mestá a
obce možnosť výberu?
Je možné si vybrať z troch
druhov účtov. Ktorý z nich
najlepšie zodpovedá individuálnym
požiadavkám
mesta či obce, sa dá zistiť
veľmi jednoducho a rýchlo.
Pomáha s tým špeciálna kalkulačka (http://www.slsp.
sk/kalkulacky/kalkulackapre-ucty-komunal). Stačí v
nej označiť, ktoré služby sa
budú využívať a predpokladaný počet transakcií, ktoré
sa budú mesačne realizovať.
Okamžite zistia, ktoré riešenie je pre nich najvýhodnejšie.
Slovenská sporiteľňa vedie ako jediná slovenská
banka aj transparentné
účty. Prečo ste ich zaradili
do ponuky?
Tlak verejnosti na kontrolu verejných financií rastie.
Všetkých nás zaujíma, na čo
idú prostriedky z verejných
rozpočtov. Občania chcú
vedieť, ako hospodári ich
mesto či obec aj poznať sumu
Transparentný účet zvyšuje dôveryhodnosť. Čo
si myslíte, kto bude mať
záujem dovoliť kontrolovať jeho stav a pohyby
na ňom?
Transparentný účet slúži
na jednoduché, bezpečné a
prehľadné riadenie financií.
Určený je nielen pre všetky neziskové organizácie,
občianske združenia, cirkvi,
politické strany, samosprávu, ale aj pre súkromné osoby. Najmä tie, ktoré
sa uchádzajú o verejnú
funkciu. Jeho dôležitosť
porastie pri prezidentských,
komunálnych či župných
voľbách.
Prvé transparentné účty
v Slovenskej sporiteľni sú
už realitou. Kto sú prvé
lastovičky?
Medzi prvými si ho zriadila
Multifunkčné ihrisko v Seredi.
napríklad mimovládna organizácia Úsmev ako dar,
oficiálny slovenský fanklub
FC Barcelona, Nadácia Slovenskej sporiteľne, aj kandidáti v regionálnych a prezidentských voľbách. Určite
by bolo prínosom, keby sa
na takomto účte viedli napríklad prostriedky z verejných
zbierok a peniaze na komunálne projekty financované,
alebo čiastočne financované
zo štátnych prostriedkov.
Ako sa dajú kontrolovať
položky vedené na transparentnom účte?
Je to veľmi jednoduché.
Umožňuje to internetová
stránka www.transparentneucty.sk. Samozrejme ten,
na koho príjmy či výdavky
sa chcete pozrieť, musí mať
u nás otvorený takýto účet.
Slovenská sporiteľňa sa nevenuje iba biznisu. V tomto
roku rozdelila prostredníctvom svojej nadácie až
100-tisíc eur aj mestám a
obciam. Na čo boli určené?
Mestám a obciam pomáhame napríklad so záchranou
historických pamiatok, odstraňovaním nelegálnych
skládok, separovaním odpadu či podporou kultúrnych podujatí. V rámci
grantového programu Nadačného fondu Slovenskej
sporiteľne „Obce bližšie k
vám“ sme podporili 25 projektov zo všetkých regiónov
Slovenska. V tejto stratégii chceme pokračovať. Už
v januári budú opäť zverejnené podmienky získania
peňazí na budúcoročné komunálne projekty.
Aké konkrétne aktivity
ste podporili a čo priniesli
obyvateľom?
Spomenula by som aspoň
niekoľko príkladov. V Lovinobani za získané peniaze
nakúpili kontajnery na recyklovateľné zložky, drvič
odpadu a do každej domácnosti sadu vriec na triedenie
odpadu, aby zamedzili vzniku nelegálnych skládok.
Historicko-astronomická
spoločnosť z Ilavy opravuje z nadačných peňazí vežu
na hrade Lednica. V Dubnici nad Váhom vytvárajú
historický náučný chodník a
čistia a konzervujú vybrané
pamiatky mimo centra mesta. A peniaze boli vyčlenené
aj na opravu zrúcaniny hradu nad obcou Vinné v okrese Michalovce.
Viac na www.slsp.sk a
www.nadaciaslsp.sk
6 aktuality
22. október 2013 • Obecné noviny
Návrh Miroslava Rejdu, primátora Turzovky a predsedu
sekcie finančnej a informatiky ZMOS, ktorý predniesol
na mimoriadnom zasadaní Rady ZMOS v Žiline
V
ážené kolegyne, kolegovia
Aby sme sa zásadne pohli ďalej, musíme si, stanoviť jasné
pozície a zadefinovať naše potreby,
preto chcem, aby v navrhovanom
uznesení z dnešnej rady sme vyzvali:
1. Vládu SR, aby rešpektovala našu
snahu o konsolidáciu verejných
financií, že odmietame šetriť na
úkor občanov, že sa správame hospodárne, ale zásadne odmietame
nejaké trestanie, alebo selektívne
opatrenia na tie obce a mestá, ktoré
nekonsolidujú verejné financie bez
poznania objektívnych príčin.
2. V novo navrhovanom rozpočte
verejnej správy na rok 2014 a nasledujúce roky je zásadná požiadavka našej samosprávy, aby nám
štát vrátil podielové dane na hranicu 70,3 %, aby sme mohli reálne
plniť samosprávne funkcie. Odmietnuť akékoľvek zásahy do daní
fyzických osôb, ktoré by znižovali
objem dane fyzických osôb na
úkor rôznych opatrení vlády SR
3. Zhodnotiť legislatívne návrhy
zákonov vlády SR a prijať zásadu,
aby sa rešpektovali pripomienky
ZMOS k týmto návrhom, ako i
odmietnuť návrhy zákonov, ktoré
nebudú mať kvantifikáciu dopadov
na obce a mestá. Odmietnuť návrh
novelizovaného zákona o rozpočtových pravidlách.
4. Upozorniť vládu SR na stav dlhu
a s tým spojené možné reštriktívne opatrenia pre obce a mestá,
vychádzajúc zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je potrebné,
aby vláda SR prijala také opatrenia,
ktoré znížia verejný dlh pod hranicu 55 %.
Vzhľadom na súčasnú situáciu,
tak ako to definovali kolegovia z Regionálneho združenia tatranských
a podtatranských obcí, ak sa táto
situácia a zároveň pozícia ZMOS
nezmení, mali by sme ako ZMOS –
mestá a obce ako členovia:
a) zvážiť účinnú formu protestu,
ako napríklad – prestať vykonávať
niektoré kompetencie v rámci preneseného výkonu, ako vyjadrenie
nespokojnosti so súčasným prístupom vlády SR k mestám a obciam,
b) opätovne zvážiť a presadzovať
napríklad cez občiansku petičnú
akciu zmenu volebného systému
pre voľby do NR, aby sa reálne zastúpili regióny v tomto volebnom
systéme a zvýšila sa zodpovednosť
poslancov voči územiu, za ktoré
boli zvolení do NR SR,
c) ak vláda nepristúpi na reálne
plnenie našich požiadaviek – vyhlásiť štrajkovú pohotovosť obcí a
miest a dohodnúť ďalšie postupy
v nadchádzajúcom období, ktoré
budú viesť k plneniu oprávnených
požiadaviek ZMOS, aby občan pochopil, že nie obce a mestá, ale vláda SR im nevytvára podmienky na
plnenie svojich funkcií.
*
*
*
O zaradení tohto návrhu ako
celku do uznesenia Rada ZMOS
hlasovala zvlášť, nezískal však väčšinu hlasov. Jeho podstatné časti sa
však premietli v uznesení .
Závery z pracovného rokovania Regionálneho
združenia tatranských a podtatranských obcí (RZ TPO)
konaného 13. 9. 2013 k aktuálnym otázkam a k záverom prijatým na ostatných zasadaniach
Rady ZMOS (z 2. júla a 21. augusta 2013):
Členské mestá a obce RZ
TPO
- vyjadrujú nespokojnosť so súčasnou pozíciou ZMOS pri presadzovaní oprávnených požiadaviek miest a obcí a požadujú od
vedenia ZMOS prijatie opatrení
na zvýšenie akceptácie stanovísk
ZMOS vo vzťahu k vláde a využiť
na to všetky dostupné nástroje
- vzhľadom na už vyššie uvedené
požadujú zlepšiť odbornú činnosť
a riadenie Kancelárie ZMOS pri
plnení uznesení Rady ZMOS
- konštatujú, že ZMOS v posledných mesiacoch nezvláda komunikáciu s médiami (smerom k
širokej verejnosti) v závažných
otázkach a preto požadujú zlepšenie mediálnej komunikácie
ZMOS smerom navonok (s médiami)
- zároveň požadujú zlepšiť a zjednodušiť komunikáciu medzi vedením ZMOS a jednotlivými RZ
(dovnútra)
- požadujú reálne splnenie požiadaviek vyplývajúcich zo záverov
24. snemu ZMOS
Vzhľadom na súčasnú situáciu,
ak sa táto situácia a zároveň pozícia ZMOS nezmení, členské mestá a obce Regionálneho združenia tatranských a podtatranských
obcí navrhujú:
- zvážiť potrebu zvolania mimoriadneho snemu ZMOS (ešte
pred prijatím štátneho rozpočtu
na rok 2014)
- zvážiť možnosť prestať vykonávať niektoré kompetencie v rámci
preneseného výkonu štátnej správy (ako vyjadrenie nespokojnosti
so súčasným prístupom vlády SR
k mestám a obciam)
- opätovne zvážiť presadzovať
(napr. cez občiansku petičnú akciu) zmenu volebného systému
pre voľby do NR SR (zabezpečiť
zastúpenie regiónov a tým zodpovednosť poslancov voči územiu,
za ktoré boli zvolení do NR SR)
- zvážiť neplatiť členské príspevky
na účet ZMOS zo strany členských
miest a obcí nášho RZ (uhradia
sa dočasne do depozitu na účet
nášho RZ a po zmene situácie poukážu na účet ZMO0S).
Vo Veľkej Lomnici
dňa 13. 9. 2013
Za správnosť vyhotovenia:
JUDr. Štefan Bieľak,
predseda RZ TPO
Smer podľa KDH vyhlásil ekonomickú vojnu mestám a obciam
S
trana Smer-SD vyhlásila ekonomickú vojnu mestám a obciam
na Slovensku. Zhodli sa na tom
starostovia a primátori za KDH,
ktorí vo štvrtok spoločne rokovali
v Ružomberku. Podľa nich vláda
vytvára tlak nielen na samosprávy,
ktoré skončili minulý rok v deficite,
ale aj na tie, ktoré skončili v prebytku
a hospodária zodpovedne.
„Smer sa tiež chystá zotročiť samosprávy novými, prísnejšími roz-
počtovými pravidlami. Príkladom
sú dve novely zákonov o rozpočtových pravidlách, ktoré vláda schválila a snaží sa ich cez parlament dostať
do formy zákonných ustanovení. Ide
nimi obmedzovať obce pri narábaní
s ich verejnými financiami. Môže to
mať pre občanov negatívny dopad
pri poskytovaní služieb v oblasti
školstva, zdravotníctva, či infraštruktúry,“ povedal predseda KDH Ján
Figeľ. Vláda podľa neho trestá úspeš-
ných. „Pretože obce a mestá za tento
rok vykazujú prebytok 128 miliónov
eur, kraje 12 miliónov eur a štát deficit 2,2 miliardy eur. Rozhodnutia
vlády sú škodlivé. Vyzývame Smer,
aby od týchto úmyslov upustil. Chceme o problematike rokovať so
Združením miest a obcí Slovenska
a Úniou miest Slovenska. Budeme
sa tieto opatrenia snažiť korigovať na
všetkých úrovniach. Stojíme na strane samospráv,“ poznamenal Figeľ.
Podpredseda KDH Miloš Moravčík konštatoval, že vláda chce ovládnuť samosprávy a vyššie územné
celky. Tlačí pritom aj na dobre hospodáriace samosprávy, ktoré ušetrili peniaze na svojich účtoch, ale
nemôžu ich použiť. Sociálna situácia ľudí v obciach sa zhorší. „Vláda
ide skrotiť samosprávy aj zákonom,
ktorým zavedie prísnejšie pravidlá
pre financovanie a rozpočtovanie.
Obmedzí tým dostupnosť úverov
pre samosprávy, či možnosti zmeny
rozpočtov. Nadiktuje im informačný systém, podľa ktorého ich bude
kontrolovať, čo je krok k zhabaniu
ich podielových daní,“ zdôraznil
Moravčík.
Pre niektoré samosprávy môžu
byť takto nastavené pravidlá aj likvidačné, pripustil primátor Trnavy
Vladimír Butko.
Web.noviny (SITA)
Vláda sa zľakla štrajku, bude diskutovať
M
inister financií Peter Kažimír pripustil,
že je ochotný debatovať zo zástupcami
miest a obcí o zvýšení percenta z podielových daní, ktoré im štát posiela.
Kým pred rokom sa Ficova vláda musela vyrovnávať so štrajkom učiteľov, teraz vláde pohrozili štrajkom mestá a obce. K nemu chcú pristúpiť, ak im Ficov kabinet nedá do konca októbra
súhlas na viac peňazí z podielových daní, ktoré
dostávajú od štátu. Štát vypláca samosprávam z
rozpočtu 65,4 percenta z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb. V budúcom roku by mali
podľa návrhu rozpočtu dostať 1,28 miliardy eur.
Mestá a obce žiadajú, aby sa tento podiel vrátil
od budúceho roka na úroveň 70,3 percenta. Pýtajú si teda z rozpočtu takmer o sto miliónov eur
viac, ako je plán vlády.
„Chceme tvrdo obhajovať naše záujmy,“ po-
vedal pre TASR martinský primátor a poslanec
parlamentu za Most–Híd Andrej Hrnčiar.
Na percento peňazí, ktoré dostávajú mestá a
obce, siahla prvý raz Radičovej vláda, v ktorej
sedel ako koaličný partner aj Most–Híd. Najprv
chcela zaviesť pre financovanie obcí takzvaný
daňový mix, čo odmietli, nižšie percento malo
byť ako kompromis.
Spor medzi obcami a vládou naštartovali vyššie platy pre zamestnancov vo verejnom sektore
o 16 eur a pre učiteľov ešte viac, na ktorých sa
dohodli s vládou odborári. Predstava vlády bola,
že samosprávy zo svojich príjmov na ne prispejú
sumou asi 28 miliónov eur. No tie povedali, že
ich príjmy im na to nestačia. Navyše v budúcom
roku sú komunálne voľby.„Posun nie je v rokovaniach žiadny. Zatiaľ nepodporíme kolektívne
vyjednávanie,“ povedal v piatok šéf Združenia
miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Dvonč.
Minister financií Peter Kažimír ešte pred niekoľkými dňami hovoril, že mestám a obciam
pridá vtedy, ak dodržia memorandum o šetrení,
ktoré pred rokom podpísali s Ficovou vládou.
Práve samosprávu viní vláda za to, že deficit verejného sektora môže byť vyšší o 0,2 percenta,
ako by inak bol.
Mestá a obce by podľa plánu v rozpočte mali
v tomto roku hospodáriť s prebytkom 136 miliónov eur. Vláda podľa aktuálnych prepočtov
dúfa, že skončia aspoň v pluse 91 miliónov eur.
V budúcom roku ráta, že príjmy miest a obcí
prevýšia ich výdavky o 22 miliónov eur.
Kažimír už včera pri požiadavke na viac peňazí zo štátnej kasy až taký striktný nebol. V TA3
pripustil, že je ochotný s obcami o vyššom percente rokovať. So súčasnou situáciou totiž nie sú
spokojní nielen opoziční či nezávislí primátori a
starostovia, ale ani tí z prostredia vládnej strany.
Zástupcovia Združenia miest a obcí tvrdia, že
v skutočnosti by ich navrhované zvýšenie platov
stálo vyše 28 miliónov eur. Výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány tvrdí, že by to bolo asi
32 miliónov eur. Ak sa zvýšia tarifné platy, učitelia majú nárok aj na vyššie príplatky, napríklad
na vyššie triednicke. Turčány hovorí, že vláda
zabúda, že učiteľom sa už v tomto roku zvýšili
platy o päť percent, čo sa prenáša aj do budúceho roka. Vláda im síce ešte na to v tomto roku
prispela extra peniazmi, no už to nemá v pláne
urobiť v roku 2014. Turčány to odhadol na ďalších viac ako 20 miliónov eur. Spolu je to vyše
50 miliónov eur.
Marianna Onuferová
v denníku Sme 13. októbra
inzercia 7
Obecné noviny • 22. október 2013
Vaši občania si zaslúžia čaro Vianoc.
ZSE má jednoduché riešenie
Mnohí obyvatelia už netrpezlivo očakávajú sviatky radosti a pokoja. Dúfajú, že ich obec alebo mestečko sa vďaka niekoľkým
svetelným motívom zmení na nepoznanie. Väčšina starostov a primátorov sa preto v adventnom období snaží vo svojej obci či
meste navodiť atmosféru blížiacich sa Vianoc. Veď predsa aké by to boli Vianoce bez rozžiarených ulíc a námestí, kde sa môžu
ľudia stretávať s priateľmi pri varenom víne a vychutnávať vianočné špeciality? Aby o túto tradíciu nebolo ochudobnené žiadne
mestečko ani obec na západnom Slovensku, ZSE prichádza s kompletnou službou montáže a demontáže vianočného osvetlenia
pre malé samosprávy.
Profesionálne riešenie za dostupné ceny
Využite odbornosť a skúsenosti ZSE a objednajte si montáž a demontáž
osvetlenia už dnes. Vašu svetelnú výzdobu profesionálne namontujú a demontujú kvalifikovaní technici ZSE za pomoci najmodernejšej technológie.
Vzhľadom na dostupnosť pracovníkov ZSE v rámci celého západného Slovenska ušetríte aj náklady na dopravu vysokozdvižnej plošiny. Povolenie
potrebné na zásah na cudzích energetických zariadeniach za vás zabezpečí
ZSE. „Cieľom služby je poskytnúť zástupcom samospráv efektívne a cenovo
dostupné riešenie. Na montáž a demontáž vianočnej výzdoby často treba
zabezpečiť vysokozdvižnú techniku a odborne spôsobilých ľudí. Preto poskytujeme samosprávam kompletný servis, ktorý dokážeme pokryť technicky,
kapacitne a teritoriálne,“ hovorí Ing. Marek Tomeš, produktový manažér ZSE.
Bezpečnosť na prvom mieste
Spoľahnite sa na technikov ZSE, ktorí majú dlhoročné skúsenosti s prácou
na energetických zariadeniach sietí nízkeho aj vysokého napätia. Vzhľadom
na vysokú hmotnosť vianočného osvetlenia je ťažké zabezpečiť jeho montáž a demontáž len za pomoci inštalatéra s výsuvným rebríkom. Najmä ak
hovoríme o inštalácii a skladaní výzdoby medzi dvomi závesnými stĺpmi,
ktorá si doslova žiada použitie vysokozdvižnej plošiny. V takomto prípade
je nevyhnutné myslieť v prvom rade na bezpečnosť vo vašej obci. „Samotná
montáž a demontáž vianočného osvetlenia si vyžaduje odbornú spôsobilosť,
pretože sa realizuje na energetických zariadeniach sietí nízkeho napätia.
Z hľadiska odbornosti a technologického zabezpečenia tejto služby je ZSE
pre samosprávy tým najlepším riešením,“ dodáva Ing. Marek Tomeš.
Kompletný servis montáže a demontáže vianočného
osvetlenia od ZSE zahŕňa
• Nízke náklady na dopravu vysokozdvižnej plošiny. ZSE má kvalifikovaných
technikov vo všetkých regiónoch západného Slovenska.
• Vopred dohodnutú cenu služby bez potreby obhliadky. Cenovo dostupné
riešenie.
• Vybavenie povolenia na zásah na cudzích energetických zariadeniach.
• Odbornú montáž a demontáž s využitím najmodernejšej technológie.
• Pri stanovení termínov montáže a demontáže sa prispôsobíme vašim
požiadavkám.
ZSE je pre vás zárukou istoty a stability
V prípade záujmu o službu alebo o bližšie informácie, obráťte
sa, prosím, na Ing. Mareka Tomeša, produktového manažéra
ZSE, telefonicky na čísle +421 907 718 317, prípadne e-mailom
na [email protected]
Overený dodávateľ elektriny a plynu
www.zse.sk
Obecne noviny 258x326.indd 1
14.10.2013 16:06
8 samospráva
22. október 2013 • Obecné noviny
Ako sa osvedčila regionálna
samospráva
(Záznam rozhlasovej relácie.)
Deviateho novembra už štvrtýkrát budeme v ôsmich samosprávnych krajoch, pre ktoré sa zaužívalo
pomenovanie vyššie územné celky (VÚC), voliť ich predsedov a poslancov. Zatiaľ však nejakú zásadnú
tému v kampani nepočuť.
Ú
časť v týchto voľbách býva tradične
mimoriadne nízka.
Prečo a ktoré strany
majú šancu uspieť v
týchto voľbách sa už pýtala redaktorka Eva Sládková v rozhlasovej
relácii Z prvej ruky 9. októbra, do
ktorej si ako hostí pozvala spoluautora koncepcie decentralizácie
verejnej správy Slovenska Viktora
Nižňanského. a politológa Erika Láštica z Katedry politológie
FFUK.
Ako sa V. Nižňanský dnes pozerá na fungovanie samosprávnych krajov, znela prvá otázka?
Viktor Nižňanský: V tých rokoch išlo o reformu celej verejnej správy, o jej decentralizáciu,
a myslím si, že priniesla pozitívny
posun. Mnohokrát sa občanom
zvýšila dostupnosť služieb, avšak,
samozrejme, je to nekonečný
príbeh, v ktorom treba stále reagovať na zmenu rámcových podmienok. Tá reforma obsahovala,
okrem vzniku samosprávy vyšších
územných celkov, samozrejme, aj
presun vyše 400 kompetencií či
odovzdanie majetku, finančných
prostriedkov, voleným predstaviteľom miest a obcí, ale aj samospráve krajov a nový systém ich
financovania. Z celkového pohľadu išlo o výrazný posun, ktorý,
samozrejme, nehodnotím tak iba
ja, ale už rok, dva po uskutočnení zmien to pozitívne hodnotila
Európska komisia ako aj občania
v prieskumoch, keď minimálne 60
% respondentov hovorilo o pozitívnosti týchto zmien.
Redaktorka: Vy ste prišli s návrhmi reformy v r. 2001. Čo reforme predchádzalo, prečo vôbec
vznikla potreba dvojstupňovej samosprávy?
V. Nižňanský: Prvé zámery reformy existovali už po roku 1990,
preto sa aj pretavili do slovenskej
ústavy, ktorá platila od r. 1993.
Tam bol zakotvený predpoklad ich
vzniku. Dôvody boli viaceré, vychádzalo sa zo slovenskej histórie,
kde už takéto územné celky existovali od 13. storočia, zároveň aj
z európskych trendov 20. storočia,
kde rezonovala téma globalizácia
versus regionalizácia. Hľadali sme
však aj cesty ako zvýšiť kvalitu a
dostupnosť služieb, museli sme
zohľadňovať ekonomické, politické, národnostné alebo religiózne
regionálne odlišnosti na Slovensku, čiže zohľadňovali sme veľa
odborných argumentov. A potom,
prevládala aj obava, aby sa nevrátil na Slovensko autoritatívny
režim. Čiže toto všetko, v rôznej
miere, sa pretavilo do koncepcie
decentralizácie, na základe ktorej
Pred voľbami do VÚC
boli do jej pôvodnej koncepcie,
boli vhodné. Myslím najmä počet krajov a samotné názvy, lebo
my v podstate neustále a prinajmenšom hovorovo hovoríme o
nejakých župách a županoch, i
keď poslanci Národnej rady vtedy
pretlačili iné názvoslovie, ktoré sa
zjavne neosvedčilo a ľudia sa vracajú k niečomu, čo vnímajú podvedome ako bližšie. Čiže o tomto
sa dá diskutovať. Dá sa diskutovať
aj o tom pôvodnom návrhu, ktorý
počítal s trochu menšími krajmi,
ktoré viac rešpektovali nejaké prirodzené hranice regiónov, čo by
možno naozaj prispelo k väčšej
lojalite občanov a k ich lepšiemu
vnímaniu samosprávnych krajov,
ako je to v súčasnosti.
Politický súboj
o počet krajov
Viktor Nižňanský.
sa potom pripravovali jednotlivé
opatrenia a zákony.
Redaktorka: Stručne povedané, aké pozitíva či negatíva má
súčasný systém oproti predchádzajúcemu, keď sme mali len
obce a štát?
V. Nižňanský: Pozitíva reformy, že v období pred ňou mala
samospráva obcí len obmedzené
množstvo kompetencií, o väčšinu
kompetencií sa staral štát. Vznik
samosprávy obcí a VÚC umožnil
decentralizovať množstvo kompetencií, financií aj majetkov, o ktorom som hovoril. Tie výhody sú
v tom, že mestá a obce investujú
podstatne viac do služieb, aj do investícií (kapitálové výdavky), ale
zabezpečujú aj služby ako prenesený výkon štátnej správy, pričom
na seba prevzali obrovský modernizačný dlh, ktorý sa postupne
snažia za tie roky minimalizovať,
či na komunikáciách, v školách,
sociálnych službách a pod. Prichádza k istej optimalizácii sietí a
zariadení či v školstve, alebo v sociálnych službách, zvyšuje sa počet zariadení sociálnych služieb, i
keď stále je ich nedostatok. Napr.
VÚC zabezpečujú opravy ciest 2.
a 3. triedy, na ktoré by sa možno
nedostalo, keby ostali v správe štátu, pri známom nedostatku peňazí
a ich investovaním len do diaľnic.
Tých pozitívnych prvkov je viacej
a po reforme sa reaguje omnoho
lepšie na požiadavky obyvateľov
územia miest, obcí, regiónov. Na
druhej strane, sú aj určité negatíva, ale tie vyplývajú skôr z toho,
že ten proces sa nedotiahol a že
tie VÚC nemajú dostatok nástrojov najmä na regionálny rozvoj,
trebárs na riešenie nezamestnanosti alebo odborného školstva
a naopak, občas majú duplicitné
kompetencie s mestami, čo potom vzbudzuje určité nejasnosti,
komplikácie pri rokovaniach a pri
koordinácii.
Readaktorka: Pán Láštic, aj vy
vnímate reformu skôr pozitívne?
Ukázalo sa za tie roky, že Slovensko naozaj potrebuje dvojstupňovú samosprávu?
E. Láštic: Reforma nebola len
o dvojstupňovej samospráve, ale
aj o komplexnom prebudovaní
vzťahov medzi štátom a územnou
samosprávou a tým, aký veľký
a efektívny má byť štát v území.
Podľa mňa sa reforma ako taká
osvedčila. Možno samozrejme
diskutovať o tom, či zásahy, ktoré
Redaktorka: Keď ste, pán Nižňanský, pripravovali koncepciu
VÚC, mali ste predstavu, že tých
krajov by malo byť minimálne 12,
uvažovalo sa aj o 16-tich. Prečo je
ich napokon len osem?
V. Nižňanský: Pôvodne naozaj išlo o 15+1 alebo 16 VÚC, to
bol tzv. alternatívny návrh alebo
župný variant, ktorý mal aj logiku
väzieb medzi štátnou správou, a
samosprávou, a medzi jej jednotlivými úrovňami. Tá 12-ka už bol
akýsi politický kompromis, najmä na západnom Slovensku, kde
diskusiu ovplyvnili obavy o južné
Slovensko a pod. Dokonca vtedajšie politické strany, ktoré neskôr
v parlamente hlasovali proti, ako
napr. SDĽ, mali vo svojich pôvodných programoch 11 alebo 12
územných celkov. Skrátka prišlo
k takému politického rozhodnutiu zo strany časti poslancov vtedajšej vládnej koalície a opozície,
že odhlasovali to, čo bolo proti
vôli 70 % regionálnych združení
miest a obcí na Slovensku, proti
vôli mimovládnych organizácií i
odborných kruhov. A možno pôsobil aj strach z toho, že kto vlastne na tom získa, keby sa zaviedlo
nové územno-správne členenie.
Či tie subjekty, ktoré ho presadili,
naozaj potom nebudú mať podstatne viac preferencií u obyvateľov v takýchto územných celkoch.
Lebo rozdiel medzi počtom 8 a 12
v ekonomických predpokladoch
týchto celkov nebol až taký veľký,
ako to oni zvýrazňovali. Naopak,
práve menšie VÚC by mali väčší
význam pre budúcnosť obyvateľov a vlastne by omnoho lepšie
nabudili aj ich identitu s VÚC,
ich záujem o veci verejné. Menšie
celky by boli lepšie spravovateľné
a nevynárali by sa problémy, ktoré
sú dnes.
Regionálna samospráva
je ešte „mladá“
Redaktorka: Pán Láštic, je teda
podľa vás hlavný dôvod malého
záujmu voličov o voľby do orgánov VÚC a vôbec o fungovanie
týchto samosprávnych krajov, že
sa vlastne prijal napokon takýto
hybridný model? Myslíte si, že by
to bolo iné, ak by sa vernejšie kopírovali tie historické územné celky?
E. Láštic: Určite to nie je hlavný
dôvod, ale jeden z viacerých dôvodov. Treba povedať, že aj keď tie
VÚC už máme už vyše 10 rokov,
je to stále relatívne krátke obdobie
na to, aby sa občania úplne zžili s
tým, čo tie VÚC robia a aké majú
právomoci, ako konkrétne sa týkajú ich života. Kým samosprávu
obcí a miest obyvatelia v zásade
akoby cítili dennodenne, samosprávne kraje sú akoby vo vzduchoprázdne, pričom riešia veľmi
dôležité veci. Už keď len vyjdeme
zo svojich domovov vozíme sa po
cestách a cestných komunikáciách, ktorých väčšinu v podstate
spravujú práve VÚC, prevažná
väčšina sociálnych a zdravotných
služieb patrí práve pod VÚC. Čiže
je to skôr otázka toho, že politické
strany, ktoré sú vo vedení týchto
krajov jednoducho nedokázali
vždy úplne dobre komunikovať o
tom, v čom sú tie kraje výnimočné. Keď zájdeme z Bratislavy do
susedného Rakúska, tam je jasné,
že práve tie kraje budujú regionálnu identitu, ktorá je veľmi silná a
jednotlivé rakúske kraje sa od seba
líšia a vlastne všetko je prispôsobené tomu, aby či už návštevníci
alebo obyvatelia vedeli, v akom
kraji sú a čo sa deje. A je to dajme tomu prepojené s cestovným
ruchom. To u nás zatiaľ nie je, ale
vzhľadom aj na relatívnu krátkosť
času to nie je niečo, čo by som považoval za „smrteľne“ nebezpečné
pre budúcnosť krajov.
Redaktorka: Čiže podľa vás ide
predovšetkým o záležitosť politických strán, alebo už aj tie úrady
VÚC mali možno robiť informačné a iné rôzne kampane iným spôsobom? Lebo zdá sa, že tie politické strany sa prebúdzajú k životu
len nejaký čas pred voľbami.
E. Láštic: Jeden objektívny
faktor, ktorý tu pôsobí, je vlastne
komplexnosť celej reformy. Keď
si uvedomíme, a to už povedal aj
pán Nižňanský, že bolo prenesených niekoľko stoviek právomocí
zo štátu na či už obce, alebo VÚC,
ten rozsah napovedá o tom, že
tým inštitúciám na jednotlivých
úrovniach územnej samosprávy
muselo nejaký čas trvať, kým zistili čo a ako majú robiť. Tzn. že tá
informačná kampaň a schopnosť
samospráva 9
Obecné noviny • 22. október 2013
Erik Láštic.
vlastne odovzdať to, čo robia, nejakým spôsobom to priblížiť občanom, je beh na dlhé trate. Máme
štát, ktorý tu pôsobí už iks rokov,
a predsa doteraz nie je schopný
úplne občanom jasne vysvetliť a
poskytnúť služby napr. na jednom
mieste, o čom je aj súčasný projekt
ministerstva vnútra v súvislosti s
ESO. Čiže je to skutočne dlhodobá záležitosť, ktorá sa netýka iba
krajov, hoci samosprávne kraje
z toho vychádzajú pre relatívny
nezáujem vo voľbách ako nejaký
špecifický prípad. Podľa mňa je
to však komplexnejšia záležitosť,
nielen pre VÚC, ale aj pre štát ako
taký.
Redaktorka: Pán Nižňanský,
ako vlastne vznikol názov vyšší
územný celok, pretože s tými župami a županmi, čo sú historické
názvy, by sa možno ľudia zžili lepšie.
V. Nižňanský: Kedysi, keď sa
formovala ústava, to nebolo ešte
jasné, podrobnosti mal upraviť
zákon, tak sa tam popisne napísalo, že druhá úroveň samosprávy
budú vyššie územné celky. Potom
sa pracovalo na tom župnom variante, ktorý mal úplne prepracovanú kompletnú terminológiu,
ktorá patrí a je neodmysliteľnou
súčasťou takýchto reforiem verejnej správy. Ale potom sa, ešte aj
v parlamente, odmietol aj župný
variant. No a ďalší moment, prečo
sa tak stalo bolo, že keď sa začalo
hovoriť o župe, vznikla skoro až
hystéria o tom, že je to slovo maďarského pôvodu. To je však absolútny nezmysel, pretože vlastne už
koncom 19. st. pán Sasinek, ktorý
sa zaoberal týmito vecami na Slovensku, uviedol toto slovo a tento
názov do odbornej terminológie a
je paradoxné, že tam, kde vznikol
tento názov, tam sa to nepoužíva, ale v niektorých iných štátoch
Európy sa tento názov používa.
To znamená, že vlastne slovenské
VÚC-ky ako keby nemali názov a
keď komunikujete v zahraničí, tak
sa vás opýtajú, fajn, máte vyššie
územné jednotky, ale ako sa volajú. A dôsledok toho je, že teraz sa
snažia predsedovia VÚC nazývať
županmi, no ale podľa našej legislatívy sú to predsedovia samosprávnych krajov.
Prečo priame voľby
predsedov a poslancov
VÚC?
Redaktorka: Keď spomínate
predsedov, tak oni majú pomerne
silný mandát, keďže ich volia občania priamo. Ukázalo sa to podľa
vás ako dobrý krok reformy? Je
správne, že sa predsedovia VÚC
volia priamo, tak ako prezident?
V. Nižňanský: Toto opäť treba
vidieť v celom kontexte. Do vzniku
VÚC boli len obce a potom prišiel
návrh na 16, neskôr na 12 celkov.
Preto, vzhľadom na ich veľkosť a
na trendy, ktoré boli vtedy, uvažovalo sa o tom, že sa bude aplikovať
ten istý princíp ako v samospráve
na miestnej úrovni, čiže väčšinový
volebný systém a že sa vytvoria aj
podmienky na kandidovanie nezávislých, nestraníckych kandidátov. Išlo o samosprávne orgány a o
to, aby sa do nich mohli dostať aj
osobnosti, či už za poslancov alebo
za predsedov VÚC. Ináč, na toto
sú v Európe rôzne názory. Keď sa
robili akési analýzy, možno tretina
tých odborníkov, čo sa na nich zúčastňovala, preferovala tento tzv.
personifikovaný systém voľby a
prijalo sa naozaj toto rozhodnutie.
Najmä preto, aby obidve úrovne
samosprávy boli tvorené rovnako
a aby mali možnosť kandidovať aj
nestranícki kandidáti.
Redaktorka: Pán Láštic, vy z
politologického hľadiska považujete za správne, že sa predsedovia
volia priamo, alebo to spôsobuje
niekde aj nejaké komplikácie?
E. Láštic: Myslím, že žiadne
komplikácie to nespôsobuje a
skôr to považujem za vhodnejšie
riešenie, osobitne vzhľadom na
to, že starostov a primátorov obcí
a miest volia občania tiež priamo.
Čiže je v tom systéme akási logika
a je porovnateľný vplyv občanov
na to, ako vyzerá vedenie ich VÚC
versus vedenie obcí a miest. Na
druhej strane treba tiež povedať,
že vlastne posilnenie cez priamu
voľbu nie je len posilnením, ktoré vzniklo v r. 2001, ale potom aj
ďalšie novelizácie zákona o VÚC
posilňovali postavenie predsedu
VÚC. Opätovne to však išlo ruka
v ruke s posilňovaním pozícií starostov a primátorov miest, ktoré
sa začalo presadzovať novelami
zákonov.
Redaktorka: V niektorých
VÚC, tak ako v niektorých obciach však potom pochádza župan, resp. predseda VÚC z iného
toho politického bloku ako väčšina zastupiteľstva. Nespôsobuje to
problémy? Aké sú plusy a mínusy
takejto kombinácie?
E. Láštic: Takéto politické rozloženie nie je v samospráve ničím
novým, s tým máme skúsenosti v
podstate už od r. 1990 z fungovania územnej samosprávy u obcí
a miest. Ale povedal by som, že
osobitne v tom prvom období to
spôsobovalo obrovské problémy
vo VÚC Nitra, kde ten konflikt
medzi vtedajším predsedom a
vlastne zastupiteľstvom, ktoré
ovládala SMK bol skutočne taký,
že to viedlo v podstate k znefunkčneniu úradu a fungovania
tej samosprávy. Čiže na to potom
samozrejme musel reagovať v konečnom dôsledku aj zákonodarca,
keď boli prijaté nejaké zmeny a
reagovali na to v podstate aj politické strany. A potom, ten nitriansky samosprávny kraj aj funguje
trochu, alebo doteraz fungoval, v
trochu špecifickom modeli z pohľadu toho, ako politické strany
medzi sebou spolupracujú.
Redaktorka: Prečo na samosprávnej úrovni vo VÚC, ale napokon aj v obciach, vznikajú často
celkom iné stranícke koalície, ako
pri voľbách do Národnej rady?
E. Láštic: Jedno jednoduché
vysvetlenie súvisí s tým, ako tie
politické strany majú rozdelené
právomoci medzi ich centrum
a medzi regionálne zložky. Časť
politických strán necháva tie rozhodnutia výlučne v rukách regionálnych orgánov alebo regionálnych predstaviteľov. Potom tie
koalície a tie spojenia často nekopírujú to, čo sa deje na národnej
úrovni. Otázka samozrejme je, že
do akej miery to potom spôsobuje
problém pre tie strany vo vnímaní
na národnej úrovni, tzn. ak voliči
dajme tomu pravicových strán vidia, že zrazu sa tie strany v rámci
regiónov nedokážu dohodnúť,
resp. niektoré z nich sa v úvodzovkách spájajú so súčasnou vládou, alebo vládnou stranou Smer,
tak to podľa mňa môže nejakým
spôsobom ovplyvňovať pozíciu
voličov, ale nie je to, opätovne, nič
netypické. Skôr to ukazuje na to,
že napriek tomu, aké centralizované politické strany na Slovensku sú, tak regionálne štruktúry
majú stále silný vplyv a dokážu v
úvodzovkách presadzovať aj koalície, ktoré nemusia byť odsúhlasené centrom. Redaktorka: Keď sa
dnes pozrieme na zloženie zastupiteľstiev a na to, kto podporoval
predsedov VÚC, takmer na celom
Slovensku vládne Smer, alebo koalícia so Smerom. Možno povedať,
že regionálne voľby nejakým spôsobom predznačujú, ako potom
budú ľudia voliť do parlamentu,
alebo je to celkom iné? E. Láštic:
Tie voľby môžu, samozrejme, niečo naznačovať, ale to prepojenie
u nás, medzi národnou politikou
a regionálnou politikou nie je až
také výrazné, ako dajme tomu vo
Francúzsku alebo Veľkej Británii,
kde lokálne voľby sú často výrazným svedectvom toho, ako si bude
počínať tá ktorá hlavná strana v
parlamentných voľbách. U nás to
prepojenie nie je, v každom prípade tie voľby potvrdili a potvrdzujú
momentálnu dominanciu Smeru,
ktorý dokázal na národnej úrovni
v podstate vytlačiť hlavných súperov zápasu o voliča, ktorými bolo
HZDS a SNS. A to isté dokázal zopakovať na úrovni VÚC. Čiže svojich tradičných spojencov, vlastne
ešte v minulých voľbách, keď časť
tých kandidátov a časť tých koalícií Smer bol nútený vytvárať práve
s HZDS alebo SNS, v súčasnosti a
v tých nastávajúcich voľbách nebude musieť robiť vôbec a bude
môcť kandidovať svojich kandidátov samostatne.
Voliči regionálne voľby
podceňujú
Redaktorka: Pán Nižňanský,
v každom prípade k voľbám do
VÚC prichádza naozaj málo ľudí,
každý štvrtý, piaty občan. Ako to
vnímate?
V. Nižňanský: Možno to sčasti
súvisí s tým, čo hovoril pán Láštic,
o význame národných a regionálnych, príp. lokálnych volieb. Treba
si uvedomiť, že Slovensko napriek
tomu, že urobilo pozitívny posun
v procese decentralizácie, tak stále nepatrí ku krajinám v Európe,
ktoré by boli vysoko decentralizované. Keď to poviem zjednodušene, na všetkých výdavkoch
verejného sektora na Slovensku sa
samosprávy podieľajú možno nejakými 20 – 25 percentami. Tým
je vyjadrený aj ten vplyv a záujem
tých jednotlivých úrovní a záujem
tých občanov o tie voľby, pretože
stále tu máme pomerne silno centralizovaný štát. No a pretože aj tie
VÚC ešte stále nemajú v rukách
všetky nástroje, ktorými by mohli
viac ovplyvniť napr. regionálny
rozvoj, zabezpečovanie zamestnanosti, odborné školstvo a pod.,
teda tú svoju opodstatnenosť.
Potom, samozrejme, ani občania
to nepociťujú ako veľmi dôležité
pre ich každodenný život. Treba
však povedať, že účasť na voľbách
má aj v Európe vo všeobecnosti
klesajúcu tendenciu, pokiaľ mám
informácie, dokonca aj v takom
Švajčiarsku, ktoré je známe vysokými účasťami v referendách,
podiel obyvateľov na voľbách do
regionálnych, lokálnych vlád v
podstate tiež klesá. U nás to možno súvisí aj s celkovou zmenou
situácie, nálad a vôbec celkovou
spoločenskou atmosférou.
Redaktorka: Máme dva mesiace do volieb a v poslednom období sa naozaj viac ako o samotných
voľbách hovorí o tom, že tento
samosprávny model treba zrušiť a
nahradiť ho niečím novým. Obja-
vujú sa názory, že by sme mali mať
tri kraje, tak ako to bolo kedysi,
3+1, dokonca strana SaS hovorí
o úplnom zrušení tohto druhého
stupňa samosprávy. Keď toto počúvate, myslíte si, že tá samospráva, tak ako je nastavená, by potrebovala zmeny aj v počte VÚC
a priklonili by ste sa povedzme k
niektorému z týchto návrhov?
V. Nižňanský: Keď som odstúpil z funkcie vtedy, keď sa neschválil počet 12 VÚC, tak sme
tvrdili, že takto vytvorená samospráva na tej regionálnej úrovni
bude stále vytvárať potrebu diskusie. Chápem, že dnes sa otvára
najmä z pozície politickej strany,
ktorá má pomerne silné postavenie, pretože určitá miera centralizácie a znižovania počtu VÚC
a ja neviem, všetkých ostatných
opatrení jej môže priniesť do budúcnosti určité výhody. Územné a
správne členenie bývalo vždy súčasťou mocenských nástrojov na
Slovensku. Takže určite to takto
možno pochopiť. Ja si ale myslím, že diskusiu o počtoch krajov
nemá význam viesť bez doriešenia
toho, ako sa znova nastavia kompetencie medzi mestami, medzi
regiónmi, medzi centrálnou vládou a pokiaľ sa nevyrieši to, ako
sa budeme správať na tej miestnej
úrovni, čo s rozdrobenou štruktúrou malých obcí, ktoré nemôžu
absorbovať ďalšie kompetencie. A
ďalšia vec, osobne si myslím, že sa
neoplatí sem implementovať to, čo
sa neosvedčilo na Slovensku a pre
mňa, z môjho videnia demokracie
a samosprávy modely3 a 3+1 neboli dobré pre Slovensko. Skôr by
som sa teda obracal k tým osvedčeným modelom, ktoré boli predtým, a preto som stále zástancom
minimálne toho župného modelu
riešenia s tým, je lepšie, ak ostane
súčasných 8 ako sa vrátiť k 3+1, ale
potom je naozaj potrebné vyriešiť
kompetencie týchto 8 samosprávnych krajov, posilniť tieto kompetencie tak, aby mali omnoho väčší
význam na kvalitu života v tých
regiónoch.
E. Láštic: Ja súhlasím s tým, že
tie snahy o zmenu, prinajmenšom
tá rétorika, ktorá hovorí o tom, že
je potrebné to súčasné usporiadanie prekopať, sú časťou nejakého
vlastne politického videnia sveta a toho, že dajme tomu Smer
ako suverénna strana momentálne v politickom systéme môže
presadzovať také predstavy, aké
vyhovujú aj jej dlhodobejšiemu
pôsobeniu na Slovensku. To nie
je v zásade nič nové, ani to nie je
potrebné vnímať nejako negatívne. To politické strany robili v 90tych rokoch, keď sa v tom systéme
jednoducho snažili hľadať ten svoj
vlastný priestor. Ja si myslím, že
treba diskutovať skôr o tom, ako
sú vyriešené kompetencie a ako
ich, dajme tomu, posudzovať z
hľadiska efektívnosti a toho, ako
ich jednotlivé obce a VÚC dokážu
poskytovať.
Redaktorka: Obom vám veľmi
pekne ďakujem, že ste boli hosťami dnešnej relácie. Dovidenia a
dopočutia.
Hostia: Dovidenia. Dopočutia.
Redakčná úprava (bo)
10 legislatíva
Primátor
Myjavy rokoval
o Nezábudke
s ministrom
V stredu 9. októbra sa v
Myjave konalo stretnutie
primátora Pavla Halabrína s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR Ľubomírom
Jahnátkom. Cieľom
rokovania bolo riešenie
súdneho sporu o 2,6 milióna eur, ktoré požaduje
mesto od štátu zaplatiť za
rekonštrukciu Zariadenia
opatrovateľskej služby Nezábudka. Problém vznikol
po tom, ako ministerstvo
v decembri 2010 na
základe verdiktu Úradu
pre verejné obstarávanie
(ÚVO) rozhodlo, že mesto
v procese verejného obstarávania porušilo zákon,
odstúpilo od zmluvy a
na prakticky dokončenú
investíciu neposkytlo
žiadnu dotáciu. Mesto sa
tak zo dňa na deň dostalo do patovej situácie a
muselo celú investičnú
akciu uhradiť z vlastných
a úverových zdrojov, čo
malo nepriaznivý vplyv na
ekonomické ukazovatele
hospodárenia samosprávy. S dôsledkami tohto
rozhodnutia mesto zápasí
dodnes. Vo februári tohto
roka však Najvyšší súd SR
vyniesol verdikt, že mesto
žiaden zákon neporušilo a
nariadil ÚVO rozhodnutie
zrušiť. Následné pokusy
predstaviteľov mesta
nájsť riešenie situácie
nenašli u štátnych orgánov odozvu. Myjava preto
napokon podala na súd
žalobu o náhradu škody.
Prvé súdne pojednávanie na Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom
bolo v septembri, ďalšie
je vytýčené na 27. novembra. Ako sa vyjadril
minister Jahnátek, tento
spor už dlho a zbytočne
traumatizuje Myjavu, jej
obyvateľov i samotné ministerstvo a preto primátorovi Halabrínovi ponúkol
možnosť mimosúdnej
dohody. Ministerstvo s
mestom napokon dospeli
k rámcovej dohode o tom,
ako by mohla Myjava finančné prostriedky získať
späť. Dohodlo sa tiež, že
budú spoločne pracovať
na detailoch tak, aby sa
celá vec uzavrela ešte v
tomto roku. Podľa primátora Halabrína, ak sa
táto skutočnosť naplní, je
mesto pripravené žalobu
stiahnuť.
Marek HRIN,
hovorca mesta
22. október 2013 • Obecné noviny
Rozhodnutie o odmietnutí
priznania postavenia účastníka
V tomto článku rozoberáme povinnosť správneho orgánu vydať rozhodnutie o tom,
že určitá osoba nie je účastníkom správneho konania, ak správny orgán dospeje
k takému skutkovému a právnemu záveru. Ďalej v článku upriamime pozornosť
na povinnosť správneho orgánu náležite zistiť okolnosti rozhodujúce pre vydanie
takéhoto rozhodnutia. Budeme sa tiež venovať otázke preskúmateľnosti rozhodnutia
správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníctva súdom v rámci správneho
súdnictva.
Stavebné konanie
- iii. časť
Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku týkajúcom sa
účastníctva v stavebnom konaní
účastníkom správneho konania
je vychádzajúc z ustanovenia
§ 14 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej len
ako „správny poriadok“) aj „ten
kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a
to až do času, kým sa preukáže
opak.“
1. Osoba je účastníkom,
ak sa nepreukáže opak
Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa určitá osoba
považuje sa účastníka správneho
konania už na základe jej tvrdenia, že môže byť rozhodnutím
správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá. Toto tvrdenia však
musí byť kvalifikované, teda musí
napĺňať zákonom predpokladané náležitosti, aby bolo možné
konštatovať riadne splnenie povinnosti tvrdenia účastníka. Povinnosťou takéhoto účastníka je
uviesť konkrétne dôvody, ktoré
svedčia o tom, že môže byť rozhodnutím na svojich právach
alebo povinnostiach priamo dotknutý. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky, sp. zn. 5 As
36/2009 zo dňa 18.02.2010: „Jestliže někdo tvrdí, že s ním má být
v řízení jednáno jako s účastníkem
řízení, musí především specifikovat
své právo potencionálně zasažené
rozhodnutím a chráněné právními
předpisy a své tvrzení opřít o konkrétní skutkové důvody.“
Pokiaľ je naplnený vyššie uvedený predpoklad, že osoba kvalifikovaným spôsobom uplatnila
svoje účastníctvo v správnom
konaní, vzniká na strane správneho orgánu povinnosť zaoberať
sa všetkými dôvodmi, na základe
ktorých sa daná osoba domáha
postavenia účastníka v konaní.
Predovšetkým správny orgán
musí ustáliť, či rozhodnutím, ktoré má byť vydané vo veci samej v
predmetnom správnom konaní,
môže byť osoba uplatňujúca si
svoje účastníctvo v konaní pria-
mo dotknutá na svojich právach,
právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach.
Podstatou riešenia otázky, či
osoba bude rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknutá na
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach je zistenie, či rozhodnutie
správneho úradu môže zasiahnuť
do jej hmotnoprávneho postavenia t. j. či jej hmotnoprávne
postavenie môže byť po vydaní
rozhodnutia iné ako pred jeho
vydaním. Túto skutočnosť musí
skúmať správny orgán. Za týmto
účelom môže vykonať aj rozsiahlejšie dokazovanie, dôkazné bremeno však nesmie prenášať na
osobu, ktorá tvrdí, že môže byť
rozhodnutím správneho orgánu
priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.
Správny orgán tiež musí mať
na zreteli, že pre priznanie postavenia účastníka správneho konania je postačujúce, aby existoval
predpoklad dotknutia práv, právom chránených záujmov alebo
povinností danej osoby. Je preto
nevyhnutné priznať postavenie
účastníka osobe, u ktorej nie je
možné nepochybne vyvrátiť tvrdenie, že jej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté.
2. Nepriznanie
účastníctva má mať
formu správneho
rozhodnutia
Pokiaľ správny orgán dospeje k záveru, že osoba, ktorá si
uplatňuje účastníctvo v správnom konaní podľa vyššie citovaného ustanovenia § 14 ods. 1
veta za bodkočiarkou správneho
poriadku, je účastníkom konania, o tejto skutočnosti osobitné
rozhodnutia nevydáva. Naopak,
ak správny orgán usúdi, že osoba nie je účastníkom správneho
konania, vždy musí rozhodnúť
formou rozhodnutia o tom, že
konkrétnej osobe nepriznáva
postavenie účastníka konania.
Rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka musí obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 47
správneho poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu pre prípustné
odvolanie, ktoré má odkladný
účinok.
3. Rozhodnutie
o nepriznaní účastníctva
je predmetom súdneho
prieskumu
Rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom
konaní je zároveň rozhodnutím,
ktoré je preskúmateľné súdom
podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku.
Staršia judikatúra toto rozhodnutie považovala za rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, ktoré
vychádzajúc z ustanovenia § 248
Občianskeho súdneho poriadku
nepodlieha súdnemu prieskumu.
Rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka sa považuje za
rozhodnutie procesnej povahy,
ktoré by formálne mohlo byť vylúčené podľa ustanovenia § 248
písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku zo súdneho prieskumu.
Avšak súdna prax považuje toto
rozhodnutie správneho orgánu o
tom, či fyzická alebo právnická
osoba je alebo nie je účastníkom
konania za také rozhodnutie,
ktoré je bezpochyby spôsobilé
zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností
dotknutého subjektu, a preto je
riadnym predmetom súdneho
prieskumu.
Najvyšší súd SR k tejto otázky
v rozhodnutí 2Sžp/8/2012 zo dňa
30. januára 2013 uviedol, že „súdna prax síce po vydaní rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-240/09 zo dňa 8. marca
2011 pripustila aj súdny prieskum
takýchto procesných rozhodnutí,
predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske
združenia so vzťahom k životnému prostrediu boli považované za
účastníka správneho konania, a
tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania (k tomu pozri aj napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžp/41/2009 z
12. apríla 2011, 3Sžp/24/2009 z
2. júna 2011, či 3Sžp/48/2011 z 2.
augusta 2011)... Aj z toho dôvodu,
v záujme čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu
ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky) súdna prax
pripúšťa možnosť preskúmavania
zákonnosti takéhoto rozhodnutia
správneho orgánu.“
Pokiaľ ide o obsahové náležitosti rozhodnutia o nepriznaní
postavenia účastníka v správnom konaní, správny orgán sa
musí v odôvodnení tohto rozhodnutia riadne vysporiadať s
každým z účastníkom uvedených dôvodov. Opäť citujúc rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky, sp. zn. 5
As 36/2009 zo dňa 18.02.2010:
„Z jeho rozhodnutí tedy musí být
zjevné, o co se tento závěr opírá a
zda byl shromážděn dostatek podkladů pro učinění úsudku v této
věci. Správní orgán nemůže svůj
závěr o nedotčení práv založit jen
na spekulacích a domněnkách;
s ohledem na váhu argumentů stěžovatele je nezbytné, aby
správní orgán zvážil, zda je lze v
úplnosti a bez rozumných pochyb
vyvrátit.“
Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti osobitne poukazujeme na povinnosť správneho orgánu podľa ustanovenia § 47 ods. 4
posledná veta správneho poriadku
v rámci poučenia ako obligatórnej
obsahovej náležitosti rozhodnutia
poučiť osobu, ktorej sa rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka týka, o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom.
Do času, kým rozhodnutie o
nepriznaní postavenia účastníka
správneho konania nenadobudne právoplatnosť, správny orgán
musí s dotknutou osobou konať
ako s účastníkom konania a takáto osoba môže v konaní realizovať všetky oprávnenia, ktoré jej
správny poriadok resp. osobitný
právny predpis upravujúci určitý druh správneho konania ako
účastníkovi priznáva.
4. Záver
Ak niekto tvrdí, že je účastníkom správneho konania, správny
orgán musí brať takéto tvrdenie
vážne. Ak je dané tvrdenie opreté
o konkrétne okolnosti, správny
orgán by mal s danou osobou konať ako s účastníkom, kým sa nepreukáže opak. Ak správny orgán
rozhodne o nepriznaní postavenia účastníka v konaní, musí o
tom vydať rozhodnutie v správnom konaní. Takéto rozhodnutie
o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní je spôsobilé byť predmetom súdneho
prieskumu.
Advokátska kancelária
Koliková & Partners, s. r. o.,
Bratislava
samospráva 11
Obecné noviny • 22. október 2013
Na projekty s témou aktívneho občianstva
a inklúzie je viac ako milión eur
Nadácia Ekopolis spolu s partnerskou Nadáciou pre deti Slovenska vyhlásila druhé kolo výziev Fondu
pre mimovládne organizácie. V tomto kole je na projekty mimovládnych organizácií v programe Aktívne
občianstvo a inklúzia vyčlenených 1,406 milióna eur. Uzávierka prijímania žiadostí je 4. decembra 2013.
D
ruhá výzva programu je zameraná na
podporu aktivít mimovládnych organizácií pôsobiacich
v oblastiach participatívnej demokracie, znižovania sociálnych
nerovností, chudoby a vylúčenia,
podpory detí a mládeže, ochrany
životného prostredia. Prierezovou prioritou programu je podpora projektov, ktoré prispievajú
k predchádzaniu prejavov rasovej nenávisti a extrémizmu.
Sprostredkovateľom
Fondu
pre mimovládne organizácie v
programe Aktívne občianstvo
a inklúzia je Nadácia Ekopolis
(www.ekopolis.sk) v partnerstve
s Nadáciou SOCIA (www.socia.
sk) a Nadáciou pre deti Slovenska
(www.nds.sk).
V druhom kole výziev Fondu pre mimovládne organizá-
cie budú prerozdelené finančné prostriedky 1 406 484 eur.
Projekty je možné predkladať v
rámci nasledovných troch oblastí
podpory:
V oblasti aktívneho občianstva,
ktorá je v správe Nadácie Ekopolis, je alokovaných 659 246 eur.
Projekty sa zaoberajú účasťou
občanov na správe vecí verejných,
prístupom k verejným informáciám na všetkých úrovniach, ale i
témam ako sociálne nerovnosti a
spoločenské vylúčenie.
V správe Nadácie Ekopolis je
aj oblasť podpory zameraná na
ochranu životného prostredia a
klimatické zmeny. Na projekty,
ktoré sa venujú zvyšovaniu environmentálneho povedomia, ale i
podpore udržateľného rozvoja, je
určených 265 677 eur.
Oblasť podpory detí a mládeže,
na ktorú je vyčlenených 481 561
eur, je v správe Nadácie pre deti
Slovenska. Možným tematickým
zameraním projektov je podpora aktívneho občianstva, či už v
oblasti riešenia problémov detí
a mladých ľudí, ale aj ich účasti
na živote komunity. Ďalšou z tém
je posilnenie ohrozených skupín
detí, mládeže a Rómov.
Uzávierka prijímania žiadostí
je 4. decembra 2013 a predpokladaný začiatok realizácie projektov
je naplánovaný na marec 2014.
Viac o Fonde
pre mimovládne
organizácie
Fond pre mimovládne organizácie je zameraný na posilnenie
rozvoja občianskej spoločnosti,
podporu sociálnej spravodlivosti, demokracie a udržateľného rozvoja. Fond je súčasťou
Finančného mechanizmu EHP
2009 – 2014, prostredníctvom
ktorého sa donorské krajiny Island, Lichtenštajnsko a Nórske
kráľovstvo podieľajú na znižovaní hospodárskych a sociálnych
rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.
Fond pozostáva z dvoch hlavných programov_ Demokracia a
ľudské práva a Aktívne občianstvo
a inklúzia. Program Demokracia
a ľudské práva spravuje Nadácia
otvorenej spoločnosti - Open
Society Foundation. Program
Aktívne občianstvo a inklúzia je
spravovaný konzorciom Nadácia
Ekopolis, Nadácia SOCIA a Nadácia pre deti Slovenska.
Obdobie realizácie programu je február 2013 - december
2015. Celková finančná alokácia
na podporu projektov mimovládnych organizácií je 2,9 mil.
eur. Nadácia Ekopolis spoločne s
Nadáciou SOCIA a Nadáciou pre
deti Slovenska podporili v prvej
výzve 34 projektov mimovládnych organizácií v celkovej sume
1 562 987 eur. Realizácia projektov prebieha od júla 2013.
Záujemcovia môžu získať informácie a dokumenty potrebné
k predloženiu žiadosti o nenávratný finančný príspevok na
webovej stránke www.eeango.sk/
aoi.
Kontakty:
Aktívne občianstvo: Ján Roháč,
0905 240 137, [email protected]
sk, Životné prostredie a klimatické zmeny: Štefan Jančo,
048/4701094, [email protected],
Deti a mládež: Daniel Podhradský, 0911 702 660, [email protected]
sk.
(ne)
O budúcej tvári Štrkovca diskutovali desiatky občanov
Polstovky Ružinovčanov prišlo na verejné prerokovanie návrhu zadaní troch územných plánov zón v lokalite Štrkoveckého jazera
v bratislavskom Ružinove. Obávajú sa hlavne dopravného zaťaženia, úbytku zelene a vysokých budov v lokalite. Cieľom mestskej
časti Ružinov je schválením územných plánov zón nastaviť investorom mantinely, čo a do akej výšky tu budú môcť na svojich
pozemkoch postaviť.
R
užinovčania môžu v tomto štádiu prípravy troch
územných plánov zón
okolo Štrkoveckého jazera navrhovať, akú tvár Štrkovca si predstavujú a ktoré problémy lokality by mali plány riešiť. „Územné
plány zón detailnejšie rozpracujú široký a mnohokrát všeobecný územný plán mesta. Cieľom
celého zámeru je posilniť rekreačný charakter lokality a zároveň
redukovať výšky budov, ktoré tu
investori chcú postaviť,“ vysvetlil spracovateľ územných plánov
zón Branislav Kaliský, ktorý sa
podieľal na projektovaní obľúbenej Eurovey.
„Postupne rokujeme s investormi a snažíme sa ich presvedčiť, že vysoké objekty, ktoré okolo Štrkoveckého jazera
umožňuje stavať územný plán
Bratislavy, tu obyvatelia nechcú,
no musíme mať v rukách aj reálny nástroj na reguláciu výstavby
– a tým sú územné plány zón,“
hovorí starosta Ružinova Dušan
Pekár.
Obyvatelia počas verejného
prerokovania vyjadrili svoje priority - chcú zachovať zeleň, nové
parkovacie miesta situovať hlavne pod zem a tiež navrhujú prepojiť Štrkovecké jazero novým
chodníkom s jazerom Rohlík, s
Areálom netradičných športov a
rozvíjajúcim sa športovým areálom Základnej školy Nevädzová.
Zároveň sa obávajú dopravného
zaťaženia a vysokých budov.
K územným plánom zón sa
mohli vyjadriť aj tí, ktorí na
verejnom prerokovaní neboli listom na ružinovský miestny
úrad.
(mš)
Na integrované stratégie rozvoja obcí v Bratislavskom
kraji je 42 žiadostí
L
ehota na predkladanie projektov na integrované stratégie rozvoja mestských
oblastí z operačného programu
Bratislavský kraj (OPBK) už
uplynula. Projekty sú zamerané
na regeneráciu sídiel, budovanie cyklistických trás a náučných
chodníkov. Po prvý raz bude môcť
samospráva v Bratislavskom kraji
komplexne obnovovať školy, škôlky a ich areály, či budovať nové
komunitné centrá, zariadenia sociálnych služieb a denné stacio-
náre. Výzvu v sume 14,1 mil. eur
vyhlásilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v
máji tohto roka.
„Príprava bola nesmierne zdĺhavá a náročná. Prvý raz boli na
Slovensku aplikované integrované
stratégie, preto to bolo pre žiadateľov náročnejšie. Konečne môžeme opraviť strechy, vymeniť okná
a zatepliť školy tak, ako to majú
iné kraje už roky z eurofondov,“
povedal bratislavský župan Pavol
Frešo. Keďže ide o nový, náročný
systém prípravy projektov, odbor
SORO pre OPBK a odbor stratégie územného rozvoja a riadenia
projektov na Úrade BSK aktívnym
spôsobom pomáhali žiadateľom
konzultáciami, výjazdmi na miesta realizácie, kontrolovali projektovú dokumentáciu a rozpočty.
Bratislavský kraj eviduje 42 žiadostí. Projekty sú zamerané predovšetkým na opravu a zateplenie
škôl a zariadení sociálnych služieb.
Svoje žiadosti predložili okresné
mestá Pezinok, Senec, Malacky,
Bratislavský kraj, mesto Bratislava
a mestské časti Staré Mesto, Nové
Mesto, Rača, Vrakuňa a Podunajské Biskupice. „Mrzí ma, že vedenie najväčšej mestskej časti - Petržalka, nevyužilo možnosť zabojovať
o 4 milióny eur z eurofondov. A to
napriek tomu, že pred rokom bolo
iniciátorom sťažnosti, ktorá spôsobila opakovanie celého procesu
predkladania a výberu integrovaných stratégií,“ doplnil župan.
Doteraz dostalo z OPBK podporu 90 projektov pre samosprávu.
Sú zamerané na obnovu a regeneráciu sídel, budovanie nových
cyklotrás, prestupných terminálov, podporu integrovanej dopravy v Bratislavskom kraji a elektronizáciu samosprávy. Z toho je už
45 projektov riadne ukončených.
Úrad BSK má z OPBK podporené
tri projekty na budovanie integrovanej dopravy a jeden projekt na
elektronizáciu samosprávy, spolu
za 4,8 mil. eur.
(tyš)
12 samospráva
22. október 2013 • Obecné noviny
Hlavnou prioritou je spoločné
plánovanie dopravnej infraštruktúry
Predsedovia regiónov a primátori miest, združení v projekte Centrope chcú pokračovať v budovaní silného
cezhraničného európskeho regiónu.
N
a summite, ktorý sa
konal 14. októbra v
ELESKO wine parku v Modre, sa na
tom zhodli zástupcovia štyroch krajín Centrope –
Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Rakúska. V tomto roku
sa spolupráca rozvíja prostredníctvom vlastných aktérov, kapacít
a zdrojov financovania, t. j. bez
podpory Európskej únie. Toto obdobie, po skončení multilaterálneho projektu Centrope Capacity, vychádza však z desaťročných
skúseností, ktoré vytvorili silnú
základňu pre širokú sebestačnú
spoluprácu partnerov vo všetkých
štyroch kľúčových oblastiach.
Podľa bratislavského župana
Pavla Freša je Centrope úspešne sa
rozvíjajúci projekt, ktorý nadväzuje na to, čo v histórii bolo veľmi
silné. „V minulosti medzi spomínanými štyrmi krajinami nebola
hranica, ale hlavne tam bola tesná spolupráca kultúr a ľudí, ktorí
na tomto území žili. Práve na to
nadväzuje projekt Centrope. Ide
teda o návrat k týmto koreňom,
ktoré, či sa nám to páči alebo nie,
rozbila jednak železná opona,
studená vojna či hranice, ktoré v
tomto priestore vznikli,“ povedal
P. Frešo.
Najdôležitejšou
prioritou
všetkých partnerov je spoločné
plánovanie dopravnej infraštruktúry, pretože vytvára základné
podmienky pre rozvoj celého regiónu Centrope. „Máme obrovský
záujem, aby sme boli napojení na
tri ďalšie regióny. Hovorili sme
dosť podrobne o tom, že preferujeme dobudovať spojenia cez
Moravu do Angernu a ďalšie, ale
aj veľké napojenie, ktoré je pri-
pravené a treba ho dobudovať, to
znamená napojenie obchvatu Bratislavy D4 na rakúsku S8,“ priblížil
P. Frešo. Zástupcovia partnerských
krajín hovorili aj o spojeniach
medzi južnou Moravou a Viedňou, o spolupráci pri budovaní
železničnej infraštruktúry – teda
o projektoch, ktoré nadväzujú na
TEN-T. Dohodli sa na vytvorení
spoločného pracovného výboru a
spolupráci v turizme. To znamená,
že budú promovať regióny aj pod
značkou Centrope s cieľom prilákať návštevníkov, aby sa tu zdržali
a ak už nie priamo na Slovensku,
tak aspoň v regióne. Zhodli sa aj
na potrebe znalosti a výučby jazykov, používaných v regióne Centrope, čo pomôže absolventom
škôl uplatniť sa na trhu práce.
„Za najvhodnejšie smerovanie
pre ďalší vyvážený rozvoj Centrope považujem založenie medzinárodného združenia pre územnú
cezhraničnú spoluprácu - EZÚS.
Takýto spoločný subjekt bude zabezpečovať všetky ciele stanovené
v Stratégii Centrope 2013+. Záro-
veň sa stane silným partnerom pre
diskusiu s národnými vládami, ale
aj v Bruseli,“ doplnil podpredseda
Trnavského kraja Jozsef Kvarda.
Trnavský samosprávny kraj je jedným zo zakladateľov Európskeho
zoskupenia územnej spolupráce
(EZÚS) Rába - Duna j- Váh spolu
aj s ďalšími partnermi v Centrope
- maďarskou župou Gyõr - Moson
- Sopron a župou Komárom - Es-
tergom.
Po stretnutí politickej rady nasledovala verejná konferencia za
účasti politikov a odborníkov, panelové diskusie s poprednými politikmi a expertmi z odvetvia vinohradníctva a vinárstva, turizmu
a marketingu, ktoré sa zamerali na
rozvoj vinohradníctva a vinárstva
v regióne Centrope.
Najvyšší predstavitelia regió-
nov sa schádzajú každý rok, aby
rozhodli, do čoho sa pustiť. V
budúcom roku preberá predsedníctvo Centrope Česká republika. Českí partneri (mesto Brno a
Juhomoravský kraj) v roku 2014
budú klásť dôraz na zachovanie
základnej operatívnej štruktúry,
posilnenie marketingu a podporu
projektových zámerov pre jednotlivé oblasti v kontexte operačných
programov EÚ (OP Dunaj, OP
Central Europe) a vytvorenie koordinačnej platformy pre inštitucionalizáciu.
Politická rada Centrope je fórum najvyššej úrovne, združujúce
primátorov miest a predsedov regiónov. Stretnutia tohto najvyššieho orgánu Centrope si kladú za
cieľ rozvíjať a prehlbovať spoluprácu na politickej úrovni. Snažia sa dohodnúť na konkrétnych
záveroch a rozhodnúť o ďalších
krokoch a iniciatívach. Závery
Politickej rady Centrope sú dostupné na webovej stránke www.
centrope.com.
(bsk)
Bratislavský župan rokoval v Bruseli o eurofondoch
V štatistikách EÚ treba podľa P. Freša zohľadniť aj národné dôchodky, ktoré reálnejšie odzrkadľujú životnú úroveň
obyvateľov v regiónoch.
P
ráca na efektívnom čerpaní eurofondov sa nezačína
vtedy, keď sa rozhoduje o
konkrétnych aktivitách, ale už pri
nastavovaní hodnotenia ekonomickej výkonnosti regiónov Európskou komisiou. Bratislavský
kraj má pre svoje vysoké HDP, čím
sa zaraďuje medzi bohaté regióny,
v prebiehajúcom programovom
období obmedzené možnosti
čerpať eurofondy, čo chce v budúcnosti zmeniť. Aj to bol dôvod
stretnutia predsedu Bratislavského kraja Pavla Freša s generálnym
tajomníkom Výboru regiónov
Gerhardom Stahlom v Bruseli.
Župan Pavol Frešo poukázal na
nereálnosť skutkového stavu štatistík EÚ - Eurostatu, ktoré majú
odzrkadľovať životnú úroveň
obyvateľov regiónov. Podľa tohto
hodnotenia je Bratislavský kraj na
7. mieste, čo znamená, že predbehol mestá ako Viedeň či Berlín
či región Dolné Rakúsko. „Hodnotenie Eurostatu neodráža reálny život obyvateľov bratislavskej
župy. Nemáme cesty, vlaky, školy
ani sociálne zabezpečenie, ako sú
napríklad vo Viedni. Pre reálnejšie
čerpanie eurofondov je nesmierne
dôležitá spolupráca s Európskou
komisiou pri nastavení štatistických ukazovateľov, ktoré odzrkadľujú životnú úroveň obyvateľstva
v regióne,“ zdôraznil P. Frešo. V
štatistike Eurostatu nestačí podľa
neho brať do úvahy paritu kúpnej
sily, ale zohľadniť treba aj výšku
národného dôchodku, ktorý reálnejšie odzrkadľuje ekonomickú
vyspelosť regiónu a životnú úroveň obyvateľstva. Zároveň dodal,
že keby si tieto parametre Slovensko vyrokovalo včas na programové obdobie 2014 - 2020, nemuselo
patriť územie Bratislavského kraja
medzi bohaté regióny a nemalo by
obmedzené čerpanie na 60 miliónov €. Gerhard Stahl ocenil iniciatívu bratislavskej župy a odporučil samostatné stretnutie za účasti
odborníkov, kde sa prehodnotia
ukazovatele, na základe ktorých
sa určuje kategória regiónov.
BSK spolupracuje s Výborom
regiónov na rôznych aktivitách,
napríklad aj na najväčšom a najdôležitejšom európskom podujatí Open days. Dôležité je však aj
budovanie európskeho povedomia. BSK preto zorganizoval dva
výjazdy krajských poslancov do
Bruselu, kde sa stretli so zástupcami európskych inštitúcií a zároveň sa oboznámili s fungovaním
Kancelárie BSK v Bruseli. Výbor
regiónu oslávi v budúcom roku
svoje 20. výročie svojho vzniku a
pri tejto príležitosti župan vyzval
na užšiu spoluprácu pri identifikovaní problémov regiónov, aby
sa stali súčasťou politiky EÚ.
P. Frešo sa stretol aj s ministrom
zahraničných vecí regiónu Brusel
Guy Vanhengelom. Oba regióny
majú výborné vzťahy tak na partnerskej, ako aj medzinárodnej
úrovni. Spolupracujú nielen na
politickej úrovni, ale aj v oblasti
školstva aj sociálnych vecí. V septembri sa konal festival Eat Brussels pre podporu študentov stred-
ných odborných škôl - budúcich
kuchárov a čašníkov, na ktorom sa
prezentovali žiaci SOŠ Farského v
Bratislave, ktorej zriaďovateľom je
BSK. V apríli spoločne prezentovali na konferencii v Bruseli inovačnú politiku oboch regiónov.
BSK sa inšpiroval aj v sociálnej
oblasti, najmä čo sa týka práce s
autistami či pomoci obetiam domáceho násilia. Vo výmene skúsenosti chcú pokračovať v oblasti
integrovanej dopravy, cestovného
ruchu, ale aj cezhraničných projektoch. Bruselský región sa príde
inšpirovať projektom Centrope,
ktorý združuje regióny štyroch
krajín – Slovenska, Česka, Rakúska a Maďarska.
(tyš)
samospráva 13
Obecné noviny • 22. október 2013
TREND konferencia: Mestá sa hnevajú, chcú reformu
Redakcia týždenníka Trend zorganizovala 17. septembra už tradičnú TREND konferenciu, tentoraz netradične v Žiline, opäť
na tému Komunálny manažment, tentoraz týkajúci sa rozvoja miest. Zúčastnilo sa na nej vyše sto komunálnych politikov
a expertov, ktorí diskutovali o reforme samosprávy. Exkluzívnym partnerom TREND konferencie bola Tatra banka, ako generálni
partneri konferenciu podporili Ecorec, IBM a Slovenské elektrárne.
S
účasná vláda pracuje na
opätovnej centralizácii
Slovenska, myslí si primátor Trenčína Richard
Rybníček.
Účastníci
TREND konferencie Komunálny
manažment 2013 mu neprotirečili. Naozaj sa ukazuje, že reči o
komunálnej reforme nik nemyslí
vážne a vo vláde (a, žiaľ, ani v opozícii) sa samosprávou nik odborne
nezaoberá. „Štát nemá úctu voči
komunálnym politikom. Necháva
nás napospas problémom a chce
na nás preniesť zodpovednosť za
zlé hospodárenie. Pritom sme tí,
čo tento štát ešte ako-tak držia nad
vodou,“ konštatuje R. Rybníček.
Mestá a obce sa v ostatných rokoch naučili šetriť, vlani dosiahli
prebytok 82 miliónov eur. Vláda
napriek tomu tlačí na ďalšie úspory, vyhráža sa prísnejšími kontrolami, vyvodzovaním zodpovednosti
i škrtaním príjmov v budúcom
roku. Keďže komunálni politici pochopili, že partnerstvo so štátom je
len chimérou, hľadajú cesty, ako si
poradiť vlastnými silami. Na ďalšie
úspory však už nezostáva priestor.
Existuje riešenie?
Únia miest Slovenska tvrdí, že
áno: mestské regióny. Koncept
rozvoja prirodzených regiónov
nie je slovenským výmyslom, ale
moderným trendom, ktorý sa aj za
podpory Bruselu šíri Európskou
úniou. „Ak dnes existuje potreba
naštartovať rozvoj, práve mestá
so svojimi priľahlými regiónmi
môžu zohrať rozhodujúcu úlohu. Sú centrami ekonomiky, sociálneho a spoločenského života,
majú gravitačnú silu, čo priťahuje
investície, inovácie i vzdelanosť,“
hovorí Milan Ftáčnik, prezident
Únie miest Slovenska a primátor
Bratislavy.
Čo je mestský región
Koncept mestských regiónov sa
zrodil v nemecky hovoriacich krajinách. „Nesmie vzniknúť pocit,
že chceme umelo uprednostňovať
mestá a vidiek odsúvať nabok,“
ozrejmuje M. Ftáčnik. Mestské regióny prinášajú zmenu myslenia
– dnes sa rozhoduje len v rámci
katastrálneho územia, za hranicou
mesta už primátor nič neovplyvní.
Ale život mesta má širší presah.
Chodia doň pracovať ľudia z okolia,
využívajú tu sociálne služby, vzdelávacie inštitúcie, kultúru. Interakcie
sú silné. Slovenská legislatíva presah medzi mestom a okolím nerieši.
Nenahradia ho ani vyššie územné
celky, pretože tie riešia „veľké vzťahy“ v rámci širšieho regiónu. „Aj v
zahraničí sa obce spájajú s mestami
a vytvárajú rozvojové aliancie. Partnerstvá majú rôzne formy. Usilujú
sa uľahčovať prístup ľudí do mesta,
zlepšiť kvalitu vzdelávania i života,
aby prilákali podnikateľov. Bez pracovných príležitostí je mŕtve mesto
i jeho okolie,“ prízvukuje bratislavský primátor.
Vláda reformné kroky
nepripravuje
Výnimkou v tomto volebnom
období je len nový stavebný zákon,
ktorý ráta so spoločným výkonom
stavebného konania. Počíta s 230
centrami a práve toto číslo vyvoláva rozpaky. Podľa odborníkov
existuje na Slovensku 160 prirodzených regiónov s rozvojovým
potenciálom. Prvoradou podmienkou je dostupnosť do centra,
ktoré je nositeľom ekonomickej sily
regiónu, a druhou infraštruktúra – školy, zdravotníctvo, sociálne
rozvoj sídiel sa stará aj regionálne
zduženie v okolí Salzburgu.
Mesto i obce majú odsúhlasený
spoločný plán bytovej výstavby
i riešenia dopravy. Projekty pripra-
Situácia miest je vážna, upozorňujú
primátori a vláde ponúkajú riešenie,
ako pokročiť v komunálnej reforme
služby. „O počte centier treba viesť
debatu, určiť ich podľa odborných
kritérií. Žiaľ, číslo 230 vzniklo subjektívne, len dohodou starostov,
podľa osobných alebo politických
sympatií,“ upozorňuje M. Ftáčnik.
Únia miest chce otvoriť diskusiu o
mape centier, pretože už stavebný
zákon dáva šancu nasmerovať prirodzený rozvoj regiónov.
Rakúsko je inšpirácia
Južné regióny Rakúska ako Korutánsko, juh Štajerska či východné Tirolsko riešia tiež podobné
problémy. Vyľudňujú sa, príčinou
je najmä úbytok pracovných príležitostí. „Regionálny blahobyt nie
je výsledkom náhody, závisí od
organizovaného konania na regionálnej úrovni. Pracovné miesta
nepadajú z neba, tu už nestačí obvyklá politika s nekoordinovanými
čiastkovými aktivitami,“ upozorňuje Gerald Mathis z Inštitútu pre
miestny, regionálny a komunálny
rozvoj v Dornbirne v spolkovej
krajine Vorarlberg.
Rad príkladov ukazuje, že regionálne spojenia sú výhodné. Napríklad verejná doprava v Grazi sa nekončí na hraniciach mesta, lokálny
plán zahŕňa aj okolité obce, najmä
tie, kde sa rozvíja výstavba bytov. O
vujú spoločne, takže sa nestane,
aby jeden starosta nevedel, že u
susedov vyrastú výškové budovy
a čakajú ho zvýšené náklady na
dopravu. Mestá a obce v Hornom
Rakúsku sa dohodli na spoločnom
postupe pri umiestňovaní firiem.
S podporou spolkovej vlády kupujú
pozemky, budujú sa lokality, robia
marketing. Firmy lákajú spoločne
a rozdeľujú si aj komunálne dane,
ktoré takto získajú.
Obce prestali bojovať
Viedenské Centrum pre výskum systémov správy zisťovalo,
aké výhody prináša mestský región. Ukázalo sa, že obavy vidieka
zo sily miest nie sú opodstatnené.
„Zdravá súťaživosť síce zostala, no
mestá a okolité obce menej bojujú, čo je dobre, pretože ak boj presiahne istú hranicu, škodí obom
aktérom. Šetria sa aj náklady. Nie
v úvodnej fáze, pretože sa predpokladá istý finančný vklad. No
partnerstvo redukuje duplicitu,
územné plány nemusia robiť obce
jednotlivo, pripravujú sa v širšom
grémiu,“ hovorí Thomas Prorok,
zástupca riaditeľa výskumného
centra. Za najdôležitejšie považuje strednodobé účinky. V celom
regióne sa vďaka spolupráci zlep-
šuje životné prostredie i kvalita života. „Hlasuje sa spoločne, hľadá
sa dohoda, zlaďujú sa stanoviská
so susedmi. Odtiaľ je krok k výmene poznatkov. Výsledkom je
vyššia atraktivita oblasti a napokon aj lepšia pozícia pri vystupovaní voči federálnej vláde,“ konštatuje T. Prorok.
Spojenie rivalov
Únia miest Slovenska chápe
mestské regióny ako základ komunálnej reformy. „Ak samospráva
nepovie svoju predstavu, tak štát
jej ju jednoducho nadiktuje. Tento koncept pritom môže posadiť
mestá aj obce na spoločnú loď,“
hovorí M. Ftáčnik. Pre myšlienku
sa musí získať aj vplyvný ZMOS,
ktorý združuje tisícky obcí. Nie je
isté, či sa podarí rozptýliť obavy
obcí, pretože, ako vraví výkonný
podpredseda ZMOS Milan Muška,
„disparity nemožno riešiť ďalším
prehlbovaním disparít“. Primátor Piešťan Remo Cicutto, ktorý
na konferencii zastupoval ZMOS,
uviedol, že „ZMOS bola vždy proreformná organizácia, pripravená
na diskusiu o zmenách, ktoré pomôžu samospráve“. Sám cíti, ako
Piešťany doplácajú na výpadky
príjmov od ľudí, ktorí sa z mesta síce odsťahovali, no stále tam
chodia za prácou. „Treba pripraviť
stratégie, aby mestá opäť prilákali
obyvateľov a investorov. Bez prehodnotenia financií od obyvateľov
trvalých a dochádzajúcich sa nepohneme dopredu,“ vraví R. Cicutto.
Ľubomír JURINA
v týždenníku Trend,
3. októbra 2013
Budúcnosť miest a obcí je v elektronizácii služieb
Záujem o inovácie v samospráve narastá, mestá a obce chcú elektronizovať služby a modernizovať technológie. Potvrdil to
prieskum, ktorý realizovala spoločnosť DATALAN medzi zástupcami samosprávy na konferencii DATALAN Digitálne mesto.
40 % respondentov plánuje investíciu do modernizácie a optimalizácie
IT infraštruktúry, pre štvrtinu opýtaných je hlavnou prioritou najbližšieho obdobia elektronizácia služieb.
Podľa prieskumu sa takmer polovica
zúčastnených do výzvy OPIS zapojila, resp. zapojí s vlastným projektom.
V rámci informatizácie plánuje 34 %
respondentov investície v rozmedzí
5000 až 15 000 eur.
Hostia konferencie DATALAN
Digitálne mesto sa zaujímali aj o
nové výzvy OPIS. Ako uviedol Gabriel Rusznyák z MF SR, riaditeľ
Odboru implementácie OPIS, v aktuálnej výzve eMestá podalo žiadosť
o nenávratný finančný príspevok
(NFP) 32 z 37 oprávnených žiadateľov, t. j. miest nad 20 000 obyvateľov, pričom celková žiadaná výška
NFP tvorí 38 mil. eur. Finalizuje sa
aj projekt DCOM pre menšie mestá
a obce.
Ľuboš Petrík, manažér pre strate-
gické projekty samosprávy zo spoločnosti DATALAN, predpovedá, že
aj vďaka tomuto prístupu sa mestské
úrady v najbližších rokoch výrazne
zmenia. „Víziou je odbremeniť občana od nutnosti myslieť na termíny
a povinnosti, nezaťažovať ho vypĺňaním komplikovaných formulárov.“ Samozrejmosťou by malo byť
aj zdieľanie informácií medzi jednotlivými zložkami verejnej správy,
vďaka čomu občania nebudú musieť
chodiť s tým istým problémom, či
žiadosťou z úradu na úrad.
Odborná konferencia DATALAN
Digitálne mesto sa konala 1. októbra 2013 vo Vyhniach. Už 6. ročník
podujatia navštívil rekordný počet
hostí – viac než dve stovky zástupcov miest, obcí aj krajov. Témami
konferencie boli:
1. Využitie EÚ fondov na technologické zázemie samosprávy.
2. Ako ušetriť tisíce eur pri správe
mestského/obecného úradu
3. Mobilné a elektronické služby
4. Úsporné „zelené“ riešenia.
5. Úspešné projekty v európskych
mestách
Konferencia priniesla hosťom
okrem faktických informácií aj
mnoho inšpirácie, ako aj vďaka
prostriedkom z EÚ fondov skvalitniť
služby občanom, či už v oblasti dopravy, bezpečnosti, sociálnych služieb, zdravotníctva, alebo turizmu.
Implementácia najnovších technológií môže pomôcť napr. pri vytvorení jedného centrálneho miesta, na
ktorom občania vybavia všetko potrebné, alebo pri spracovaní miliónov záznamov o doprave, kolónach,
najrýchlejších spojeniach a pod.
Dôležitou oblasťou, v ktorej nájdu
technológie využitie, je aj recyklácia
odpadu. Práve rastúce náklady na
zber a uskladnenie odpadu viedli
mesto Banská Štiavnica k využitiu
modulu EKSO, ktorý je tiež súčasťou komplexného riešenia Digitálne
mesto© a prináša užívateľom jednoznačné úspory a lepší prehľad. So
skúsenosťami s riešeniami DATALAN sa s hosťami podelili aj Žilinský
a Trnavský samosprávny kraj. ŽSK
ocenil možnosť informovať o stave
trás pre vodičov či cyklistov, ako aj
o spoločenských podujatiach, a zástupca TTSK zdôraznil, že nestačí
len elektronické služby zaviesť – je
potrebné o nich informovať a naučiť
ľudí používať ich.
Najzaujímavejším trendom, aj
podľa reakcií účastníkov konferencie, je dnes mobilita. Na podujatí
sa hostia dozvedeli, aké výhody im
prinesú mobilné platby, či tabletové
aplikácie. Využitie mobilnej aplikácie Mesto v mobile z dielne DATALAN odprezentoval zástupca mesta
Milevsko, ktoré začalo túto aplikáciu používať ako prvé v Čechách.
Veľkým prínosom bola napr. pri lokálnych povodniach, keď urýchlila
komunikáciu s občanmi a pomohla
krízovému štábu lepšie monitorovať
situáciu a prijímať opatrenia.
Témami konferencie DATALAN
Digitálne mesto boli aj úsporné,
tzv. „zelené“ technológie ako Zelená pošta, vďaka ktorej môžu mestá
a obce pri posielaní elektronických
dokumentov ušetriť až 90 % nákladov. Okrem množstva nových informácií a inšpiratívnych príkladov z
praxe prítomní ocenili aj priestor na
osobné konzultácie. Špičkoví odborníci, ktorí im boli k dispozícii, totiž
disponujú nielen rozsiahlymi skúsenosťami, ale aj nápadmi, ako jednoducho a efektívne zmeniť veci k lepšiemu. „Posúvať vpred sa môžeme
len vďaka inováciám. DATALAN
má ambíciu prinášať riešenia, ktoré užívateľom uľahčia každodenné
fungovanie, a dokážu byť prínosom
aj bez veľkých investícií,“ uzavrel Ľuboš Petrík.
SITA
14 štátna správa/z regiónov
22. október 2013 • Obecné noviny
Historické nádvorie MsÚ
v Šahách ožilo kultúrou
Stredoškoláci
úspešne
reprezentovali
na vedeckej
sťaži v Abú
Dhabí
Spolu 14 víťazov celoslovenskej súťaže Stredoškolskej
odbornej činnosti sa v polovici septembra zúčastnilo na
14. ročníku Expo-Sciences
International (ESI) 2013
v metropole Spojených arabských emirátov Abú Dhabí.
Medzinárodné podujatie sa
konalo za účasti 60 krajín
sveta a 1600 účastníkov.
Žiaci zo Slovenska predstavili svoje projekty odborníkom
a vedeckým pracovníkom
v kategóriách biológia,
inžinierstvo, environmentálne analýzy a environmentálny manažment, medicína a zdravotníctvo, veda
o počítačoch či technológia
a biotechnológia. Zároveň
mali jedinečnú príležitosť vymeniť si odborné skúsenosti
v jednotlivých oblastiach
a porovnať výsledky svojich
prác s rovesníkmi z celého
sveta.
Akciu podporilo Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu
a športu SR, gestorom je
Štátny inštitút odborného
vzdelávania. Podľa ministra
školstva, vedy, výskumu
a športu SR Dušana Čaploviča ide o jasný signál, že
našim študentom nechýbajú vedomosti ani zdravá
rivalita.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
V Senci vyrastie
nová športová hala
Poslanci krajského zastupiteľstva schválili zámer vybudovať novú športovú halu
pri Gymnáziu Antona Bernoláka v Senci, ktoré je
v zriaďovateľskej pôsobnosti
Bratislavského kraja.
„Poslanci náš návrh podporili, a tak sa môžeme pri rozvoji športu v Bratislavskom
kraji posunúť o ďalší krok
vpred,“ povedal predseda
BSK Pavol Frešo.
Mestu Senec chýba športová
hala. Bratislavský samosprávny kraj mu pomôže
prenájmom pozemku
pri Gymnáziu Antona Bernoláka, ktorého telocvičňa je
v nevyhovujúcom stave.
Na pozemku, ktorý je
vo vlastníctve kraja, vyrastie
nová kotolňa pre školu.
Na mieste, kde teraz stojí
stará kotolňa, mesto Senec
postaví športovú halu.
(ty)
Počas letných mesiacov jún - august sa prvý raz na nádvorí Mestského úradu
v Šahách konala séria rozmanitých kultúrnych podujatí. Cieľom bolo prinavrátiť
tomuto historickému miestu jeho bývalý význam a tiež oživiť kultúrno-spoločenský
život v meste. Predpokladom na to bola finančná podpora
z úspešných projektov realizovaných v roku 2013.
T
echnické
vybavenie získalo mesto z
projektu „Nádvorie
mestského úradu ožíva“ z Nadácie SPP
(Program Zlepšime spoločne
Slovensko), financie na podujatia
poskytol Nitriansky samosprávny
kraj (Program na podporu kultúry
a športu) a Úrad vlády Slovenskej
republiky (Program na podporu
menšinovej kultúry).
Pokúsili sme sa o akúsi náhradu
letného kina, takmer každý piatok
sa na nádvorí premietali filmy rôzneho žánru. Spolu to bolo šesť ráz,
priemerná návštevnosť filmových
večerov bola približne 20 divákov.
Filmy požičala Asociácia filmových klubov Slovenska za 1 €. Pri
výbere filmových titulov sme spolupracovali s neformálnou skupinou obyvateľov mesta „Srdcom
za Šahy“, ktorej členovia zabezpečovali premietanie po technickej
stránke, a to bez nároku na honorár. Najväčší úspech zaznamenal
filmový žáner komédia, najmenší
horor. Veková kategória, ktorú filmovanie oslovilo, sa pohybovala v
rozpätí od 16 do 45 rokov.
Mamičky napiekli tortu a zákusky,
od sponzora sme získali 30 € na
sladké odmeny pre detičky. Na
podujatí sa zúčastnilo viac ako 200
detí a rodičov.
Denný tábor, turnaj aj
pozorovanie oblohy
V posledný júnový deň znovu otvoril svoje priestory pre
verejnosť amfiteáter. Z podnetu
a úspešnej spolupráce s členmi
neformálnej skupiny „Srdcom za
výdavky súvisiace s podujatím,
ktoré boli 1358,12 € (zabezpečenie propagácie, prechodné zastrešenie pódia, toaliet toy-toy, nákup
vstupeniek), čistý zisk z podujatia
bol 411,88 €.
Začiatkom júla sme v rámci
projektu „Denný letný tábor – maďarský folklór v našich srdciach“
organizovali denný tábor. Okrem
hlavnej myšlienky projektu – šírenie menšinovej kultúry, priniesol
projekt veľký úžitok aj rodičom,
Aj na maďarskú nôtu
Počas letnej sezóny pripravilo mesto päť kultúrnych podujatí
na nádvorí úradu zameraných na
prezentáciu folklórnej, nefolklórnej i divadelnej tvorby. Podujatie
s folklórnym zameraním finančne
podporil NSK v rámci projektu
„Nádvorie župného domu otvára
svoje brány obyvateľom mesta - 1.
ročník kultúrneho leta v Šahách“.
Konali sa dva koncerty, jeden bol
spojený s možnosťou tanečnej zábavy. Veľký úspech zaznamenali
vystúpenia hostí z družobného
mesta Veresegyház, ktorí poskytli
kvalitnú a pestrú produkciu. Tieto
podujatia ako aj koncert prebehli pod záštitou Úradu vlády SR v
rámci projektu „Nádvorie župného
domu na maďarskú nôtu“. Celkovo
na kultúrne podujatia vynaložilo
mesto z vlastných prostriedkov
384,80 €, z dotácií bolo použitých
1850,00 €. Na všetkých podujatiach sa zúčastnilo približne 700
divákov, čo možno považovať za
úspech, keďže nádvorie ako kultúrno-spoločenský priestor v exteriéri
malo tento rok svoju premiéru po
dlhých desaťročiach.
Superpárty pre deti ako nápad
vznikol spontánne v priebehu letných mesiacov – skĺbili sme želania rodičov a predstavy detí s možnosťami rozpočtu mesta. Mesto
Šahy uhradilo z vlastných zdrojov
honorár za detské divadielko v
sume 300 € a poskytlo minerálky.
použilo na zabezpečenie pitného
režimu pre detí, 1000 € z dotácie
bolo použitých na honoráre pre
lektorov a nákup materiálu na
tvorivé dielne.
Pre milovníkov krás nočnej oblohy sme zorganizovali pozorovanie augustovej nočnej oblohy, aby
mohli pozorovať roj padajúcich
meteoritov zo súhvezdia Perzeus.
Odborným garantom bol Mgr. Tomáš Lánczos, ktorý ako dobrovoľník viedol toto stretnutie. Nadviazali sme kontakt s pracovníkmi
levickej hvezdárne, ktorí prisľúbili
pomoc pri organizovaní podobných podujatí v budúcnosti.
Od 7. augusta 2013 každú stredu organizuje Olympijský klub A.
Szokolyiho v spolupráci s mestom
Šahy minifutbalový turnaj na multifunkčnom ihrisku pri základných školách na sídlisku Sever.
Na prvom turnaji sme zaregistrovali 6 družstiev (základ družstva
tvorili 4 hráči plus brankár), na
ďalšom už osem a neskôr sa počet
ustálil na 12 družstvách. Podujatie malo a má veľmi dobrý ohlas a
budeme sa ho snažiť organizovať,
kým nám to počasie dovolí. Mesto
zabezpečuje najmä pitný režim a
olympijský klub vecné ceny.
Ako v budúcej letnej
sezóne?
Šahy“ sa podarilo pripraviť benefičný koncert, ktorého výťažok
pôjde na konto obnovy amfiteátra. Predalo sa 354 vstupeniek
v hodnote 1770 €. Vzhľadom na
ktorí ocenili formu aktívneho trávenia voľného času detí počas letných prázdnin. Celkové výdavky
na projekt boli 1060 €, z toho 60
€ bol vlastný vklad mesta, ktorý
Podujatia sme propagovali
prostredníctvom mestskej internetovej stránky, infokanála, ale
vytvorili sme aj špeciálnu stránku
na sociálnej sieti Facebook pod
názvom „Nádvorie mestského
úradu ožíva...“. Veľkú pomoc poskytli pri zabezpečení propagácie
aj členovia neformálnej skupiny
„Srdcom za Šahy“, ktorí bezplatne
prekladali texty do maďarského
jazyka, pripravovali grafický návrh
plagátov a informovali verejnosť
aj prostredníctvom svojich internetových stránok. Vymysleli sme
novú formu propagácie v meste
– letáčiky sme roznášali priamo
do reštaurácií, kde ich umiestňovali na stoly, aby boli k dispozícii
stravníkom už niekoľko dní pred
podujatiami.
V budúcom roku je potrebné
doriešiť prístup vozíčkarov na
nádvorie a zefektívniť propagáciu
podujatí. Bolo by vhodné pripraviť plán letných podujatí vopred
(v mesiacoch október – november
2013), aby ich bolo možné zakomponovať do nových žiadostí o
dotáciu na základe výziev pre rok
2014.
Iveta MAJERČÍKOVÁ
Snímky: archív MsÚ Šahy
15
obnova dediny
Obecné noviny • 22. október 2013
Dedina ako súčasť mesta
Prof. Michal ŠARAFÍN
Na Slovensku je veľa dedín, ktoré stratili svoju samosprávnu samostatnosť, stali sa miestnou časťou mesta.
Palúdzka je príkladom, patrí do Liptovského Mikuláša. Jej význam oživil urbanistický smer rozvoja mesta,
budúcnosť mesta smeruje k vodnej nádrži Liptovská Mara.
P
alúdzka sa zásluhou jej
volených predstaviteľov a aktívnych občanov rozhodla obnoviť
svoj historický odkaz.
Prostredníctvom urbanistickej
štúdie hľadá nielen svoju novú
tvár, ale usiluje zobudiť aj duch
spolupatričnosti podľa pôvodnej komunity. Palúdzka sa chce
stretávať a zvýšiť kvalitu života
v postavení predmestia a v mene
svojich tradícií.
Cieľom návrhu je historickému jadru pôvodnej dediny vrátiť
spoločenskú atmosféru, vrátiť mu
históriu, vliať mu život, osviežiť jeho ducha. Jadrom návrhu
je námestie ako magické miesto
stretnutí. Poslaním návrhu je
presvedčiť obyvateľov Palúdzky o
nevyhnutnosti mať spoločenský
priestor na motiváciu a naplnenie
vzájomných kontaktov. Námestie
zblíži ľudí, dnes vzájomne odcudzených súkromím vlastných
domov. Námestie bude oslavou
stratenej histórie obce, obce založenej rodom Palugayovcov. Čaká
na nové pomenovanie. V tomto
znamení námestie obohatí rodokmeň celého mesta, upevní pocit
príslušnosti obyvateľov Palúdzky
k svojmu domovu.
Návrh vzniká v spolupráci architekta a aktívnych občanov.
Prvé kroky manifestujú participáciu všetkých, ktorým na Palúdzke záleží. Na prvom mieste
je zapojenie historického jadra s
pomenovaním „dedina“ do širších väzieb územia. Dedina sa
stane vstupnou bránou k vodnej
nádrži Liptovská Mara, námestie
pútačom pre vodnú turistiku a
rekreáciu. Námestie má nielen
lokálny, ale aj celomestský prezentačný význam, bude patriť
nielen domácim, ale aj hosťom
mesta a Liptova.
Námestie má ľudí zaujať príťažlivou tvárou, má byť vyhľadávaným mestom na stretnutia. V
Palúdzke to bude „prímestské“
námestie v historickom rámci
prostredia, námestie hodné významu mesta. Umením architektúry bude nastoliť návrh námestia v dialógu mestského poslania
a historického odkazu. Opodstatneným prianím obyvateľov je
vrátiť na námestie vodu.
Dôležitá je funkčnosť budúceho námestia. Avšak nielen dosiahnutie povzneseného dojmu.
ale aj ponuka služieb, a to najmä
obchodu a možnosti posedenia,
sprístupnenie kaštieľov. Pocit námestia vyvolá priestorová dostavba priestranstva a jeho funkčná
ponuka. Rozdeľme ju na lokálnu
a celomestskú, pre obyvateľov Palúdzky a pre návštevníkov mesta.
Palúdžan sa na námestí stretne s
okúzlením, ale aj naplnením potrieb zažitia, budú to praktické
požiadavky. Palúdžania chcú mať
aj svoj park kultúry a oddychu,
svoj letný amfiteáter s dvorom
ľudových remesiel a mlynom v
duchu histórie Palúdzky, priestor
s detským rajom. Nevyhnutné je
funkčne oživiť areál tzv. Bociana,
tu bude ťažisko nových služieb
pre celý obytný súbor Palúdzky.
Námestie bude pozvánkou pre
hostí. Na hlavnej ceste pri odbočení k vodnej nádrži zaujme
námestie pozíciou oslavy mesta
vodou ako nového fenoména Liptova. Voda sa stane dominujúcim
článkom námestia. Do námestia
bude patriť promenáda v historických parkoch pred kaštieľmi a
stane sa tak kronikou historickej
pamäte bývalej obce.
Mnoho otázok hľadá odpoveď, najdôležitejšou je doprava.
Určuje ju rozvoj mesta a prejazd
štátnej cesty I. triedy Palúdzkou.
Tento stav musí návrh námestia rešpektovať. Návrh vytvorí
systém peších väzieb námestia s
obytnými ulicami, doprava v dotyku s námestím bude spomalená,
pokojnejšia. To si bude vyžadovať
dopravnú disciplínu obyvateľov v
historickom jadre Palúdzky.
Námestie s víziou
Urbanistická štúdia v Liptovskom Mikuláši otvára diskusie
o stratégii. Napríklad zrušme
tranzitnú funkciu štátnej cesty
1. tr., zmeňme ju na zbernú. Pod
námestím vybudujme veľkokapacitnú garáž. Diskutuje sa aj o
radikálnom vysťahovaní neprispôsobivých obyvateľov z okolia
námestia. Koncepciou námestia
je pamiatková obnova historického jadra s dôrazom na kaštiele,
nosnou ideou toho je architektonická obnova kostola s nevzhľadným plotom. Pozoruhodnou
koncepciou návrhu námestia je
ekologická koncepcia, námestie
s priľahlým okolím - botanickou
záhradou drevín a návrat potoka na námestie. Urbanistická
štúdia overí reálnu dosažiteľnosť koncepcie, využije podnety
a predstavy, ktoré sa dnes javia
ako vízie. Za podnetné považujeme rekreačnú víziu, námestie
v Palúdzke sa stane nástupom
na pešiu promenádu smerujúcu k vodnej hladine, k najväčšej
atrakcii mesta. Nábrežie a samostatná vodná hladina sa stane
najvyhľadávanejšou plochou pre
nové rekreačné služby spolu s
bývaním nad vodou. Námestie
v Palúdzke sa stáva základným
kameňom stavby tejto vízie.
Námestie s poriadkom
Urbanistická štúdia otvorí
srdce toho obyvateľa Palúdzky, ktorému záleží na kvalite jej
života. Obyvatelia prichádzajú
sem denne a z nej odchádzajú,
kultúrno-spoločenské potreby si
napĺňajú v centre mesta. Doma
majú nedostatok služieb, minimum možností na spoločné vyžitie. Palúdzka ako predmestie
nemá svoje spoločenské ťažisko,
terajšie námestie pomenované
ako Námestie SNP túto funkciu
neplní. Vybudovanie námestia
ako
kultúrno-spoločenského
ťažiska je opodstatnené a nevyhnutné, s týmto tvrdením sa
zhoduje väčšina obyvateľov Palúdzky, dnes lokality s demografickým rozmerom stále sa zväčšujúceho predmestia. Námestie
bude výnimočným miestom pre
dostavbu, jeho obyvatelia musia
pochopiť jeho regulovanie ako
verejný záujem a prijať zodpovednosť za výraz námestia.
Palúdzka je príklad dediny
na Slovensku, ktorá vstúpila do
mesta, stala sa jeho súčasťou. Z
urbanistického hľadiska vystupuje ako predmestie určené na
bývanie, predmestie s dedinskou
mobilitou obyvateľov, ako predmestie bez sociálnych kontaktov.
Mesto chce túto situáciu zmeniť,
čo treba oceniť. Vybudovaním
námestia vznikne dostredivý
bod pre spoločenské kontakty na predmestí. Z architektonického hľadiska sa námestím
obnoví historická identifikácia
Priestorové dotváranie a funkčná inovácia historického jadra pôvodnej obce, hľadanie objektovej štruktúry.
Palúdzky, do predmestia vstúpi
pocit historickej príslušnosti,
obyvatelia Palúdzky objavia svoj
domov v kontexte historického
jadra námestia. Kultúrny prínos
vybudovania námestia je nepopierateľný. Mnohí týmto zmenám v myslení obyvateľov neveria, mnoho nových obyvateľov je
si vzájomne odcudzených a má
ďaleko od seba. Návrh námestia
vychádza z presvedčenia, že príťažlivé prostredie sa stane magnetom ich zblíženia a motiváciou
pre vzájomné kontakty. Súčasťou námestia s atmosférou posedenia bude zázemie s ponukou
programov a podujatí, bude tu
miesto pre hry detí a naplnenie
kultúrno-spoločenskej aktivity,
námestie bude vstupom do letného amfiteátra. V diskusiách sa
objavujú nové námety a nastoľujú predsavzatia tých, ktorí chcú
nájsť v Palúdzke plnohodnotný
domov, domov väčšej spokojnosti a s rozšírenou občianskou
vybavenosťou.
Palúdzka je pre veľa dedín inšpiráciou, využíva výhody spojenia s mestom a súčasne hľadá
aktivity, ktoré obnovia jej sociálnu pospolitosť. Obyvatelia
Palúdzky očakávajú realizáciu
investičného zámeru, ktorým je
vybudovať námestie. Na rade je
rozhodnutie magistrátu mesta
Liptovský Mikuláš.
16 obnova vidieka/z regiónov
Na projekt
revitalizácia
mestského
parku získala
Prievidza ďalší
grant
Prievidza získala od
spoločnosti ENEL a
nadačného fondu Slovenských elektrární v Nadácii
Pontis 3000 eur na podporu projektu revitalizácie
mestského parku.
V prvej fáze upravia okolie
jazierka, v druhej sa
počíta s osadením oddychového sedenia, ohnísk
a vytváraním piknikovej
zóny.
Mestský park sa nachádza v okrajovej časti
mesta. Preteká ním rieka
Nitra, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Prievidzou a Bojnicami. Pozdĺž
nábrežia a priľahlého
umelého jazierka sú vybudované chodníky, ktoré
park spájajú s ďalšími
mestskými časťami i
s mestom Bojnice.
„Cieľom projektu je
revitalizácia Mestského
parku v Prievidzi –
zatraktívnenie prostredia
parku a zlepšenie možnosti aktívneho trávenia
voľného času pre všetky
skupiny obyvateľov a
návštevníkov mesta.
Naša vďaka za finančnú
podporu našich zámerov
patrí spoločnosti ENEL a
nadačnému fondu Slovenských elektrární
v Nadácii Pontis. Zvláštne poďakovanie patrí
ambasádorovi a celému tímu zamestnancov
ENEL-u, ktorí sa aktívne
zúčastnili na propagácii
tejto myšlienky,“ poďakovala sa primátorka mesta
Katarína Macháčková.
Na prvých fázach realizácie projektu sa zúčastnili
hlavne dobrovoľníci
z viacerých inštitúcií.
Za pomoci rybárskeho
zväzu, zamestnancov
mestského úradu a
mestských spoločností
bolo v prvej fáze vyčistené a vybagrované koryto
jazierka.
V ďalšej fáze revitalizácie
parku sa počíta s osadením oddychového sedenia, ohnísk a postupným
vytváraním piknikovej
zóny. Do jazierka osadia
ryby.
Celkový rozpočet projektu je 3625 €, z toho je
dotácia z nadácie Pontis
3000 €, mesto sa na financovaní bude podieľať
sumou 625 €.
(ďur)
22. október 2013 • Obecné noviny
Na oprave pätnástich ciest
sa aukciami podarilo ušetriť
300-tisíc eur
Do výmeny povrchov vozoviek investovali tento rok v Ružinove viac
ako pol milióna eur.
V
Ružinove v týchto
dňoch končia s najväčšou opravou ciest
v doterajšej histórii
tejto
bratislavskej
mestskej časti. Kompletne nové
povrchy vozoviek dostalo 15 komunikácií. Verejné obstarávanie
stavebných prác prinieslo vďaka
elektronickým aukciám výrazné
úspory. Medzi najdôležitejšie rekonštrukcie patrí výmena asfaltu
na Ulici Maximiliána Hella a Medzilaboreckej ulici, kadiaľ chodia
deti do školy a škôlky.
Ružinov končí s tohtoročnou
rozsiahlou výmenou povrchov
ciest na 15 komunikáciách. Namiesto opráv výtlkov majú cesty
nový asfaltový povrch. Samospráva takto opravila vyše 24 tisíc štvorcových metrov ciest, čo
je viac ako 4-tisíc metrov nového
asfaltu.
Obyvatelia najviac chceli opraviť Ulicu Maximilána Hella a
Medzilaboreckú ulicu. V roku
2013 Ružinov vymenil povrch na
uliciach Jašíkova, Šalviová, Me-
dzilaborecká, Maximiliána Hella,
Solivarská, časti Seberíniho ulice,
ako aj Babuškovej ulici pred OC
Kocka, Papraďovej, Wattovej, Táborskej, Kašmírskej, Kladnianskej
a Azovskej ulici. Kompletne mestská časť zrekonštruovala Šťastnú
ulicu pred materskou školou, kde
nanovo vybudovali aj podkladové
vrstvy pod cestou. Poslednou uli-
cou, ktorú tento rok samospráva
opravuje, je Ružová dolina v úseku od Trenčianskej po Prievozskú.
Okrem toho je dobudovaný aj odbočovací pruh zo Stachanovskej
na Hraničnú ulicu.
„Na stretnutiach s obyvateľmi
priamo v úrade, ale aj na mojom
facebooku Ulicu Maxiliána Hella spomínalo ako problematickú
Rača je príkladom, ako ušetriť aj
na kamerovom syséme
V bratislavskej mestskej časti Rača v auguste uviedli do prevádzky
bezpečnostný kamerový systém, ktorý má pomôcť pri prevencii, zvyšovaní
kontroly dodržiavania poriadku na verejných priestranstvách a pri eliminácii
vandalizmu.
N
a slávnostnom prestrihnutí pásky sa zúčastnil
riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy, starosta
Rače Peter Pilinský, náčelníčka
mestskej polície JUDr. Zuzana
Zajacová, vedúci referátu PCO
Hlavného mesta Bratislavy Peter
Magdin, hovorca mestskej polície
Peter Pleva, zástupcovia firmy IP
Secure, spoločnosti Dell, s. r. o., a
ďalší hostia.
„Na vybudovaní kamerového
systému sme značnú časť peňazí
ušetrili, pretože veľa úkonov robili zamestnanci IT oddelenia MČ,
nemuseli sme teda platiť za externé služby. Výrazne sme ušetrili aj
vďaka tomu, že nám spoločnosť
Dell, s. r. o., darovala streamový server,“ povedala konateľka
spoločnosti Media Rača Monika
Debnárová.
„Príklad Rače ukazuje, že kame-
rový systém je možné vybudovať
aj s menším rozpočtom na veľmi
slušnej technickej úrovni. Zariadenie, ktoré sme mestskej časti Rača
venovali, je navrhnuté na nepretržitú 24-hodinovú prevádzku sedem dní v týždni,“ povedal Ľuboš
Krpelan, obchodný riaditeľ Dell na
Slovensku. Celý kamerový systém
stál približne 11-tisíc eur vrátane
DPH, pričom v tejto sume je započítaných 10 kamier, ovládací softvér, monitory, disk, záložný zdroj,
elektrina a odborné poradenstvo
od firmy IP Secure.
Kamerový systém vybudovala
spoločnosť Media Rača v spolupráci s mestskou časťou, pričom
Media Rača, stopercentná dcérska
spoločnosť MČ, financovala kúpu
kamier a mestská časť zase zabezpečila sprístupnenie a funkčnosť
koncových bodov. „Mestská časť
dáva kamerový systém do zápožičky mestskej polícii, ktorej tým
pomôže pri ich práci pri prípadnom vyšetrovaní trestných činov,“
vysvetlila M. Debnárová.
(ts-mč)
veľa obyvateľov. Som rád, že sme
im vyhoveli a je medzi pätnástkou
ulíc s novým povrchom. Dôležitá je tiež oprava Medzilaboreckej
ulice, ktorou denne prejde veľa rodičov s deťmi, či už do školy alebo
škôlky,“ uviedol starosta Ružinova
Dušan Pekár.
Celkové investície mestskej
časti do výmeny povrchov ciest v
tomto roku dosiahli vyše 500-tisíc
eur, ďalších 110-tisíc eur poskytli súkromní investori na základe
zmluvy o spolupráci s mestskou
časťou. „Uskutočniť takýto veľký objem stavebných prác nám
pomohli aj elektronické aukcie,
ktorými sme ušetrili približne
300-tisíc eur,“ doplnil D. Pekár.
Zároveň dodal, že by bol rád,
keby výmena povrchov ciest pokračovala aj na budúci rok. „Bol
by dobré, keby sme sa dostali aj
k opravám chodníkov, ktoré sú v
Ružinove naozaj staré, podotkol
starosta.
Miroslava ŠTROSOVÁ,
hovorkyňa MČ
V Závažnej
Porube oživili
dožinkové zvyky
V Závažnej Porube v nedeľu
6. októbra milovníci tradícii oživili dožinkové zvyky.
Sprievod sa začal pri Zivke
a prešiel celou obcou. V
kultúrnom dome, kde sa
pri príležitosti Mesiaca úcty
k starším stretli najstarší
občania, odovzdali veniec
starostovi Pavlovi Baránimu.
Tento akt symbolicky znamenal ukončenie zberu úrody a
vyjadril poďakovanie za plody zeme. V ďalšom programe účinkovala tanečno- spevácka skupina z Východnej.
Bol to skutočný sviatok vo
sviatok - kto prišiel, odchádzal domov posilnený na duchu. Dlávnosť sa vydarila a v
prítomných zanechala peknú
spomienku na mladé roky,
keď takéto zvyky a spev bývali na dedine každodennou
súčasťou života.
Text: (dm)
Snímky: Ing. Ján Jambrich
z regiónov 17
Obecné noviny • 22. október 2013
Obyvatelia obce Krajné a mestskej
časti Brno-Chrlice nadviazali nové
priateľstvá
Po ukončení projektu „Tancuj, maľuj, spievaj, cez hranice snívaj“ v júni 2012, ktorý pripravila obec Krajné,
vypracovala jej partnerská mestská časť Brno-Chrlice nový projekt.
P
rvú i druhú aktivitu
odštartoval v rámci
dvojdňového programu 20. a 21. júla 2013
„Memoriál Jána Dlhého“ v Krajnom spolu s doplňujúcimi programami, na ktorých
sa najvýraznejšie podieľali hasiči
DHZ Krajné. Projekt podporil
Európsky fond regionálneho rozvoja z prostriedkov Fondu mikroporojektov.
Dejiskom tretej aktivity mikroprojektu cezhraničnej spolupráce
s názvom „Červený kohout nikdy
nespí aneb Kdo je připraven, není
zaskočen“ bola 14. a 15. septembra 2013 mestská časť Brno-Chrlice. Tam sa aj uskutočnila aktivita
s názvom „Příhraniční spolupráce
v oblasti folkloru“. Do hlavného
programu nazvaného „Burčákové
slavnosti“ sa zapojili aj chrlické
školy, spevácky zbor Zvonica a na
tanečnej zábave aj skupina Modul.
Servis dvojdňového programu pre
domácich a hostí zabezpečovali miestni hasiči, mestský úrad v
spolupráci s Centrom sociálních
služeb (predtým Ústav sociální péče) pro osoby se zrakovým
postižením v MČ Brno–Chrlice
(CSS) a ďalšími organizáciami
mesta. Významným aktérom v
tomto programe bol aj folklórny
súbor Krajnanec.
Počasie v sobotu ráno pri nastupovaní a nakladaní hudobných nástrojov do zájazdového
autobusu v Krajnom nevyzeralo
sľubne, aj predpoveď počasia pre
oblasť Brna nebola nijako optimistická. Zamračenú, upršanú
oblohu sme doviezli až do Brna,
aj keď nás Chrličania doposiaľ
vždy chválili, že návštevy z Krajného im nosia pekné počasie.
Naša prvá zastávka bola v hoteli Gregor v Modřiciach, kde sa
ubytovali členovia folklórneho
súboru. Zvyšní členovia zájazdu,
asi tretina, boli ubytovaní v Chrliciach v penzióne Ruland. To už
aj obloha sa prestávala mračiť a
priateľské stretnutie na radnici s
Ivanou Teleckou a príhovore starostu Krajného Vladislava Šustera
vystúpili so svojím programom
deti materskej a základnej školy. Po nich sa predstavili chrlické
žiačky Základní umělecké školy
Smetanova 8 v Brně, ktoré vystupovali už v Krajnom v projekte
„Tancuj, maľuj, spievaj, cez hrani-
Na záver vystúpil folklórny súbor
Krajnanec s programom piesní a
tancov z nášho regiónu, doplneným o krátku ukážku detvianskeho folklóru. Večerný program
vyvrcholil tanečnou zábavou, na
ktorej hrala skupina Modul.
Dejiskom nedeľnejšieho predpoludňajšieho programu bol zá-
predstaviteľmi Chrlíc a organizátormi, vnieslo do pripravenej akcie viac optimizmu. Po dobrom
obede v CSS sme si urobili menšiu vychádzku do areálu s tenisovými kurtmi, kde sa o 14. hodine
začal program „Burčiakových
slávností“. Po otvorení programu
starostkou mestskej časti Chrlice
ce snívaj“. Aj talentovaný trubkár
Dominik Němec, ako sme zistili,
vo svojej hre od vystúpenia, ktoré
mal v Krajnom, dosť pokročil. Po
takmer dvojhodinovom programe
mladých vyšiel na pódium spevácky zbor Zvonica, nám už dobre
známy z osláv 620. výročia prvej
písomnej zmienky o obci Krajné.
mocký park pri CSS. Tu sa konalo
stretnutie našich folkloristov s ich
rovesníkmi z Chrlic na tanečnej
škole ľudových tancov. Program
mal bohatú divácku kulisu, ktorá
obsiahla celé vekové spektrum.
Po oficiálnom otvorení programu
predstaviteľmi oboch samospráv
projektová manažérka Ing. Dan-
ka Palkechová stručne predstavila
projekt družobných obcí. Potom
sa už začali dve hodiny vyučovania ľudových tancov s potrebnou prestávkou na regeneráciu.
Predpoludňajší program ukončili
účastníci moravskými a slovenskými piesňami. Čas do podávania obeda využili organizátori na
vyhodnotenie tejto etapy a prípravu ďalšej a ostatní účastníci
zájazdu zas na debaty s priateľmi. Po obede v jedálni CSS nastal
čas rozlúčky. A aby sme sa mohli
nabudúce stretnúť hoci ešte v
nepriaznivejšom počasí, dostal
každý účastník na pamiatku biely
dáždnik. veď nechýbalo veľa, aby
sme ich „fasovali“ hneď na začiatku podujatia.
Ivan GÁLIK,
kronikár obce Krajné
Prvý Staromestský vínny trh prilákal na Šafárikovo
námestie davy ľudí
Návštevníci ochutnávali v dvadsiatich stánkoch kvalitné vína z malokarpatskej, nitrianskej vinohradníckej oblasti či Tokaja,
ale aj zo zahraničia.
Š
afárikovo námestie ožilo v sobotu 12. októbra prvým ročníkom Staromestského vínneho trhu. Ľudia mohli ochutnať
tie najkvalitnejšie vína od vinárov
zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Maďarska, Rakúska či Francúzska. Podujatie zorganizovalo
bratislavské Staré Mesto pri príležitosti osláv 100. výročia Kostola
sv. Alžbety – Modrého kostolíka.
Súčasťou podujatia Tri dni so
svätou Alžbetou bol aj prvý Staromestský vínny trh, ktorý sa stretol
s veľkým úspechom. Na Šafárikovo
námestie prilákal počas celého dňa
davy ľudí. Návštevníci ochutnávali v dvadsiatich stánkoch kvalitné
vína z malokarpatskej, nitrianskej
vinohradníckej oblasti či Tokaja,
ale aj zo zahraničia. Medzi vinár-
mi nechýbali Pavelka a syn, Juraj
Zápražný či Chowaniec a Krajčovič. Zastúpenie tu mali aj vína
z partnerského mesta MČ Staré
Mesto – Olomouca, z Maďarska
či Rakúska. Podujatie sprevádzal
aj kultúrny program: na pódiu
sa vystriedali skupiny Fidlikanti,
Afrodité, C. a k. dychový komorný orchester a večer ukončil Vlado
Vizár Jazz Quartet. „Staromestský
vínny trh a veľký záujem oň ukázal, že ľudia chcú, aby Šafárikovo
námestie žilo. Tento priestor môže
byť ideálnym miestom aj na trávenie voľného času a takéto príjemné
akcie. Verím, že sme odštartovali
tradíciu, ktorá bude pokračovať aj
v budúcnosti,“ povedala starostka
Starého Mesta Táňa Rosová.
Podujatie Tri dni so svätou
Alžbetou sa začalo v piatok slávnostnou omšou. V nedeľu sa o 11.h
uskutočnila slávnostná omša za
účasti arcibiskupa Stanislava Zvolenského. Šafárikovo námestie aj v
nedeľu patrilo trhu, od 10. do 16.
hodiny sa tu konal Staromestský
charitatívny trh sv. Alžbety.
Podujatie pripravila MČ Bratislava-Staré Mesto v spolupráci s
Farnosťou sv. Alžbety v Bratislave, TSS Pittel+Brasewetter, s. r. o.,
a Maďarský inštitút v Bratislave.
Akciu podporil Medzinárodný vyšehradský fond - International Visegrad Fund, Ministerstvo kultúry
SR, Bratislavský samosprávny kraj
a Bratislava Tourist Board.
Alexandra OBUCHOVÁ,
hovorkyňa MČ
18 voľby/z
regiónov
22. október 2013 • Obecné noviny
Smer nechce viac volebných obvodov
S
mer-SD nechce podľa
poslanca NR SR za KDH
Pavla Zajaca viac volebných obvodov. Ako povedal Zajac pre agentúru SITA, ako keby čas na zmenu
z jedného volebného obvodu na
viac, nebol nikdy. „Voľby do NR SR
budú až v roku 2016. Teraz je ideálny čas hovoriť o rozdelení na viac
volebných obvodov,“ zdôraznil.
Minister vnútra Robert Kaliňák
odmieta viac obvodov, pretože by
vraj poškodili malé strany.
„Je až groteskné od ministra
vnútra Roberta Kaliňáka, ako sa
stará o malé a národnostné strany. Ak by v roku 2012 boli voľby
do NR SR vo viacerých obvodoch,
výsledky volieb by boli približne
rovnaké, aké boli v skutočnosti.
Zmenilo by sa zastúpenie poslancov za jednotlivé obvody. Teda v
NR SR by sedeli iní poslanci, ale
napríklad Most-Híd by mala taký
istý výsledok, len by ho dosiahla
v dvoch, alebo troch obvodoch,“
konštatoval Zajac.
Skladanie účtov
pred voličmi
Dôvodov na viac volebných obvodov pri voľbách do NR SR je podľa Zajaca veľa. Najhlavnejší je ten,
aby poslanci NR SR boli pri svojich
voličoch. „Keď budú poslanci volení na menšom teritóriu, voliči ich
budú lepšie poznať a preferenčnými
hlasmi lepšie dokážu prekrúžkovať,
koho chcú. Hlavne po štyroch ro-
koch budú musieť poslanci skladať
pred týmito voličmi účty z toho, čo
robili v NR SR,“ uviedol Zajac.
Jeden volebný obvod vytvára
podľa Zajaca z poslancov NR SR
vo veľa prípadoch anonymných zástupcov občanov. „Občania ich nepoznajú. Na menšom teritóriu by
sa anonymita strácala,“ upozornil
s tým, že jeden volebný obvod zaviedol pred rokom 1998 Vladimír
Mečiar. „Dovtedy sme mali štyri
volebné obvody. Mečiar takýto systém zaviedol, pretože potreboval,
aby bol na všetkých volebných lístkoch na Slovensku ako číslo jeden
on. To znamená, že jeden volebný obvod vytvára vodcovský typ
strán. Ak padne vodca, padá s ním
aj strana. Viac volebných obvodov
by teda prinieslo väčšiu politickú
stabilitu,“ dodal.
Jeden volebný obvod
Drvivá väčšina štátov v Európe
má podľa Zajaca viac volebných
obvodov, a aj všetci naši susedia.
Zo štátov, ktoré majú podobný počet obyvateľov, ako Slovensko, takých štátov je osem, iba Slovensko
a Moldavsko, má jeden volebný
obvod. Ostatné ich majú viac.
Národná rada SR posunula v
septembri návrhy volebných zákonov do druhého čítania. Podľa
Kaliňákom predložených návrhov
politické strany budú môcť na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac tri milióny eur, kandidáti na
prezidenta maximálne pol milióna
eur a nezávislí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov najviac štvrť milióna eur rovnako ako
kandidáti na primátorov Bratislavy
a Košíc.
Všetci budú povinne zverejňovať údaje nielen o tom, koľko peňazí na kampaň minuli, budú tiež
musieť informovať odkiaľ peniaze
majú. Zákon zavádza tzv. transparentné účty, ku ktorým bude mať
prístup verejnosť. Politické strany
teda budú musieť mať peniaze určené na volebnú kampaň na osobitnom účte v banke, ktorý zriadia
pre každú kampaň samostatne.
Údaje z účtu povinne zverejnia na
internete.
(WEBNOVINY 13. októbra)
VOĽBY: Kandidát na predsedu TNSK Smatana
chce preťať korupčné väzby
O
post predsedu Trenčianskeho
samosprávneho
kraja (TNSK) chce v novembrových voľbách zabojovať aj
učiteľ a protikorupčný aktivista
Juraj Smatana za Zmenu zdola.
Považskobystričan a bývalý poradca premiérky Ivety Radičovej chce
byť alternatívou pre voličov, ktorí
nechcú voliť kandidáta Smeru či
pravice. V prvom rade chce preťať
väzby, ktoré TNSK podľa jeho slov
tlačia k zemi. „Trenčiansky kraj
potrebuje na prvom mieste preťať
korupčné väzby, ktoré vedú k dosadzovaniu rodinných príslušníkov, známych do verejných funkcií
a tvrdo dohliadať na to, aby neboli
predražované verejné zákazky,“
povedal na dnešnej tlačovej besede. Vďaka tomu by sa tak podľa
neho mali nájsť chýbajúce peniaze
do ciest, škôl, kultúrnych zariadení
či nemocníc.
Za Zmenu zdola kandidujú do
zastupiteľstva TNSK traja muži. Sú
nimi ešte starosta Košece Radomír
Brtáň za obvod Ilava a lesník, učiteľ a ochranca prírody Róbert Oružinský za obvod Myjava. Smatana
kandiduje aj na post poslanca za
považskobystrický obvod. „Pôvodne som sa pripravoval len na post
poslanca, ale tým hlavným impulzom kandidovať za župana bolo
to, keď boli zverejnené nominácie
ostatných strán. Zhodli sme sa na
tom, že je našou povinnosťou, hoci
sme malá strana, ponúknuť voličom alternatívu. Pretože v súčasnosti majú ľudia v Trenčianskom
kraji na výber medzi tým, že budú
voliť dominantnú stranu, ktorá už
v tomto štáte a v samospráve ovláda praktiky všetko aj so všetkými
tými negatívnymi prejavmi,“ povedal s tým, že očakával, že pravicová
koalícia postaví silného kandidáta. Zápasník Jozef Lohyňa to však
podľa jeho slov nespĺňa, pretože
mu chýbajú odborné znalosti.
Kampaň strany Zmena zdola
bude podľa Smatanu skromná.
Spoliehať sa chcú na to, že sú ve-
rejne známi vo svojich obvodoch,
strana ich podporí len rádovo v
tisíckach eur. Financovať ju budú
z ich vlastných zdrojov a prípadných príspevkov od drobných darcov. „Nie sme naviazaní na žiadne
finančné skupiny alebo nejaké
firmy, ktoré by potom od nás očakávali nejaké predražené zákazky a
podobné veci,“ povedal. Na kampaň chcú využívať najmä sociálne
siete, malé lokálne média či nezávislé noviny, ktoré vychádzajú v
regiónoch. "Bude to maximálne
skromná kampaň, naozaj nečakajte posypanie Trenčianskeho kraja
billboardami, už tak je ich je tu
popri cestách viac, než je pre bez-
pečnosť dopravy zdravé," povedal
Smatana.
Smatanovými straníckymi súpermi budú 38-ročný bývalý minister obrany za Smer-SD Jaroslav
Baška, 50-ročný bývalý zápasník
Jozef Lohyňa, ktorý kandiduje za
pravicovú koalíciu strán KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd, SaS, OKS, Nová
väčšina a nominant KSS, 61-ročný
bývalý riaditeľ Leteckých opravovní Trenčín Peter Palko. Ako nezávislý kandiduje 38-ročný predseda občianskeho združenia Šanca
ľuďom Marián Herdel a 56-ročný
podnikateľ Ľubomír Žabár.
SITA
Pozemok na Hlinách vymenili za štadión
Poslanci Považskej Bystrice schválili zámenu pozemku, o ktorý má už dlhšie záujem spoločnosť Raven, a. s., za objekty
na futbalovom štadióne. Primátor Karol Janas hovorí o ambícii uchádzať sa o grant na jeho rekonštrukciu.
P
rimátor priznáva, že prevzatie futbalového klubu aj
futbalového štadióna nebude zadarmo a bude záťažou
pre mestský rozpočet. Nie je však
podľa neho mysliteľné, aby chodili
deti hrávať a trénovať po okolitých
dedinách.
Poslanci schvaľovali prevod nehnuteľného majetku formou zámeny pozemku o výmere niečo cez
sedemtisíc metrov štvorcových na
Hlinách v Považskej Bystrici, vedených ako trvalé trávne porasty spolu s lesným porastom, v prospech
spoločnosti Raven, a. s., za stavby s
príslušenstvom na futbalovom štadióne. Predkladateľ návrhu Michal
Hamar im vysvetlil, že spoločnosť
je vlastníkom pozemku, susediacim
s tým, o ktorý prejavila záujem a že
pozemok v jej vlastníctve je určený
na individuálnu bytovú výstavbu.
„Dôvodom odkúpenia je záujem
Ravenu vybudovať na pozemku
verejnú prístupovú cestu k plánovanej IBV. Spoločnosť je vlastníkom
objektov tvoriacich futbalový štadi-
ón, postavených na pozemkoch vo
vlastníctve mesta. Pretože mesto
prevzalo FK Raven a bude zabezpečovať prevádzkovanie futbalovej
činnosti, je potrebné mať zabezpečený vzťah ku športoviskám, vrátane futbalového štadióna,“ uvádza sa
v dôvodovej správe.
Cena mestského pozemku s
vyrovnaním za lesný porast bola
ohodnotená znalcom na približne
77-tisíc eur. Cena zamieňaných
stavieb s príslušenstvom vo vlastníctve Ravenu bola stanovená
znalcom na 673-tisíc eur. Pri uzatvorení zámennej zmluvy má doplatiť spoločnosť mestu finančné
prostriedky vo výške 25-tisíc eur.
Zabezpečenie
športovania a zvládnutie
záťaže
Primátor hovorí, že museli
hľadať možnosti, ako zabezpečiť
podmienky pre športovanie detí a
mládeže. „Priznávame, že prevzatie futbalového klubu, ale aj futbalového štadióna, nebude zadarmo
a bude záťažou pre mestský rozpočet. Ale keďže nám veľmi záleží
na športovaní detí a mládeže, nie
je mysliteľné, aby 150 detí chodilo
hrávať a trénovať po okolitých dedinách. Sme predsa trináste najväčšie mesto na Slovensku, tak sme sa
rozhodli, po veľmi korektných rokovaniach s vedením firmy Raven,
dohodnúť zámenu s pozemkom,
o ktorý majú dlhodobý záujem,“
vysvetlil Janas. Dodal, že mestský
rozpočet v súčasnosti takúto záťaž
zvládne. „Náklady na štadión nie
sú až také vysoké. Väčšie boli na
futbalový klub, ktorý sme prevzali,
takže nemám obavy,“ vysvetlil.
Na otázku, s akou sumou sa počíta, odpovedal Janas, že pri rokovaniach s firmou o dlhodobom prenájme vyčíslili mesačné náklady na
futbalový štadión na 600 eur. „Taká
bola pôvodná dohoda, že by to išlo
do prenájmu. Situácia sa však vyvinula tak, že bude výhodnejšie pre
obe strany, aby sme získali vlastníctvo. Chceme sa uchádzať ešte o
grantovú schému, ktorú má vláda
a Slovenský futbalový zväz. Ak by
všetky mestá z tých, ktoré boli zaradené do tohto systému, nevyužili
ponuku, tak by sme sa chceli uchádzať ako náhradníci,“ hovorí Janas
s tým, že v budúcnosti plánujú štadión zmodernizovať.
Rozvoj v dlhodobom
horizonte
O perspektívach futbalu v Považskej Bystrici hovorí Janas v dlhodobom horizonte. „Chceme dať
v prvom rade do poriadku mládežnícke súťaže, žiakov a dorastencov. Potom, keď ich dostaneme
na úroveň prvej žiackej a druhej
dorasteneckej ligy, čo je náš cieľ v
horizonte nejakých päť rokov, tak
by sme chceli kúpiť licenciu vyššej
súťaže, v ktorej by sme hrali s vlastnými odchovancami. Samozrejme,
že futbal si žiada aj jedného-dvoch
hráčov z okolia, ale nemôže to byť
tak, že z dvadsaťčlenného kádra je
osemnásť cudzích a dvaja sú vlastní.
Ak dosiahneme toto, tak v dlhodobom horizonte päť až desať rokov
si viem predstaviť že v Považskej
Bystrici sa bude hrať veľmi slušný
futbal nielen na mládežníckej, ale
aj mužskej úrovni,“ povedal.
Fungovať dokážu ešte
niekoľko rokov
Na pripomienku, čo bude mesto
robiť, ak sa nepodarí získať financie na rekonštrukciu štadióna,
Janas reagoval, že je v prevádzkyschopnom stave. „Budeme radi,
keď sa podarí získať peniaze na
rekonštrukciu, ale futbalový štadión funguje v štandardnom režime. Požadovali sme všetky revízie,
správy z nich nám boli predložené.
Štadión si v súčasnosti z hľadiska
bezpečnosti a prevádzky nevyžaduje väčšie náklady. Vedeli by sme
fungovať v takomto stave niekoľko
rokov. Máme však úplne oprávnenú ambíciu, v prípade, že by bola
možnosť, uchádzať sa aj o grant, čo
by zlepšilo situáciu,“ dodal.
Deta Pitoňáková
v denníku Sme, 10. 2013
rómska komunita 19
Obecné noviny • 22. október 2013
MVO: Pollák by nemal byť aj poslancom NR SR
aj rómskym splnomocnencom
P
resne rok vedie úrad splnomocnenca vlády SR pre
rómske komunity Peter
Pollák. Niekdajšia splnomocnenkyňa Klára Orgovánová a Jarmila
Lajčáková z Centra pre výskum
etnicity a kultúry sa pri hodnotení jeho ročného pôsobenia
zhodujú hlavne v jednom. Pollák
pôsobí aj ako poslanec NR SR za
hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, čo mu znemožňuje venovať sa vládnemu úradu a
rómskej agende naplno, myslia
si. Orgovánová hovorí, že rómska
problematika je jedna z najťažších tém a okrem dobrých nápadov a manažmentu potrebuje
aj politickú oporu. „Peter Pollák
však nie je žiaden nováčik a preto som dúfala, že spojenie funkcie vysokého štátneho úradníka
s jeho pôsobením v parlamente
využije a prinesie razantnejší
ťah na bránku a akčnejšie pokračovanie v dobrých zámeroch
predchádzajúceho obdobia. Zastávať obe funkcie nebolo dobré
rozhodnutie,“ hodnotí Pollákova
predchodkyňa.
Rómska politika nie je jedno-
duchá, pridáva sa k Orgovánovej
Lajčáková a vysvetľuje, že jej konkrétne výsledky priam zákonite
vidieť až o niekoľko rokov neskôr,
ako sa s prácou začne. Pollákovi
v riadnej práci bráni podľa nej aj
istá „schizofrenickosť“ vo výkone oboch funkcií. Vidieť to bolo
napríklad pri policajnom zásahu
v Moldave nad Bodvou. Pollák
vzal vtedy šetrenie inšpekcie ministerstva vnútra o policajnom
zásahu na vedomie a nevystúpil
rázne voči údajnému policajnému
násiliu. Lajčáková dodáva, že ako
prvý rómsky a opozičný poslanec
by mal takéto udalosti a politiky
otvorene kritizovať, ako zástupca vlády má však zviazané ruky
aj ústa. Podobne je to aj v ostatných témach, akými sú segregácia
rómskych žiakov či búranie obydlí
Rómov.
„Žiaľ, politici, ktorí sa po voľbách prihlásili k rómskej agende,
ju využili na propagáciu samých
seba, na frázy ako „za 22 rokov sa
nič neurobilo“ a na falošné zaliečanie sa verejnosti, že s „neslušnými“ urobíme poriadok. Ako jedno
zo zlyhaní Petra Polláka považu-
jem práve to, že týmto poskytol
tvár pre utvrdenie stereotypu, že
chudoba Rómov, na ktorej riešenie zbytočne míňame peniaze,
je spojená s ich lenivosťou, zneužívaním sociálneho systému či
kriminalitou,“ konštatuje Orgovánová a dodáva "akoby platilo, že
všetci, slušní, usilovní a čestní sa
v tejto krajine majú dobre, majú
prácu a slušné bývanie“.
Bývalý splnomocnenec pre
Rómov Miroslav Pollák pri svojom vlaňajšom odchode z úradu pre agentúru SITA povedal,
že najťažšou úlohou bolo presviedčanie rezortov, aby finančne podporili rómske programy.
Orgovánová teraz v podobnom
duchu hodnotí pôsobenie súčasného splnomocnenca. Zdá sa
jej, že politici, ktorí mu sľubovali
podporu v zásadných veciach, ju
doteraz neposkytli. Napríklad vo
vysporiadavaní pozemkov alebo
zaraďovaní detí do špeciálnych
škôl. Pollák tu bojuje s administratívou ministerstva školstva.
„Ani minister vnútra, ako reprezentant vládneho Smeru, ani
Igor Matovič, predseda OĽaNO,
ktorej členom je Peter Pollák, sa
za sľubované pozitívne opatrenia
zatiaľ nezasadili,“ myslí si Orgovánová.
Lajčáková tiež kritizuje, že
každá vláda sa snaží v riešení
rómskej problematiky presadiť
vlastné nové tempo a nevychádza
z prístupov, ktoré sa už osvedčili. Mimovládkam chýba, že sa
súčasná vláda nezaviazala k napĺňaniu Národnej stratégie pre
integráciu Rómov do roku 2020.
Túto stratégiu odobrila aj EÚ. Je
v nej napríklad aj záväzok presunúť deti zaradené do variantu
A špeciálnych škôl do bežného
vzdelávacieho prúdu. Na toto
Pollák nepotreboval opäť novú
„reformu“.
V neposlednom rade vidí Lajčáková problém v tom, aký jazyk
Pollák používa. Prezentuje Rómov ako hrozbu. Do veľkej miery
akceptuje predsudky a stereotypy, ktoré o nich v spoločnosti
kolujú. Podľa Lajčákovej celkovo presadzuje hlavne represívne opatrenia, najmä aby naplnil
spoločenský dopyt po uspokojivých témach. Z toho, čo možno
prezentovať ako výsledok aj jeho
reformy, je zákon o pomoci v
hmotnej núdzi. O ňom poslanci
v NR SR definitívne rozhodnú na
októbrovej schôdzi. Podľa Lajčákovej chudobným ľuďom vôbec
nepomôže, skôr naopak, je založený na princípe takzvaných
aktivačných prác, o ktorých už
teraz ministerstvo práce vie, že
nefungujú. Na tomto princípe
štát neušetrí, naopak, bude ho
stáť ďalších deväť miliónov eur
ročne, tvrdí Lajčáková. Zrejme
aj rozšíri úžeru a napokon, keďže
je vo viacerých bodoch v rozpore s viacerými ľudskoprávnymi
dohovormi, bude mať zrejme aj
ústavnú a medzinárodnú dohru,
uzatvára Lajčáková. To, že v konečnom dôsledku neprinesie
tento zákon sľubovanú zmenu,
nemá žiaden rozvojový aspekt a
v obciach iba zhorší spolunažívanie, si myslí aj Orgovánová. „Na
Slovensku je množstvo starostov,
ktorí si pomohli aj bez existencie
takýchto represívnych opatrení a
pre ktorých nie je najdôležitejšia
ich politická príslušnosť a voličská základňa,“ uzatvára.
POLLÁK: Na zákon o pomoci v hmotnej
núdzi som hrdý
N
a zákon o pomoci v hmotnej núdzi je vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák hrdý. Povedal
to na tlačovej konferencii 1. októbra
v Bratislave, kde prezentoval odpočet rómskej reformy a súhrn ročného pôsobenia na čele úradu. O
zákone, ktorý mnohé mimovládne
organizácie považujú za protiústavný a v rozpore s medzinárodnými
dohovormi, je Pollák presvedčený,
že chudobným a zodpovedným
ľuďom neuškodí. Ako dodal, obsahuje tri piliere z rómskej reformy,
ktorú približne pred rokom predstavil spolu s ministrom vnútra SR
Robertom Kaliňákom.
Zákon o pomoci v hmotnej
núdzi sa dostal do druhého čítania, definitívne o ňom rozhodnú
poslanci na októbrovej schôdzi.
Pollák vysvetľuje, že je namierený
voči tým, ktorí dlhodobo a intenzívne páchajú priestupky alebo
sa nezodpovedne starajú o svoje
deti. „My nemáme veľa nástrojov,
aby sme postihovali nezodpovedné prístupy napríklad vo výchove
svojich detí,“ hovorí Pollák. Ak
nejaké dieťa nechodí do školy, je za
to podľa neho priamo zodpovedný
jeho rodič. Mimovládne organizácie tvrdia, že schválenie zákona
bude mať medzinárodnú a ústavnú
dohru. O ústavnosti zákona nech
rozhodne Ústavný súd SR, hovorí
Pollák. „Ja sa toho vôbec nebojím,
že ústavný súd povie, že to je neústavné,“ povedal pre agentúru
SITA splnomocnenec.
Jarmila Lajčáková z Centra pre
výskum etnicity a kultúry hovorí,
že sa tento zákon zakladá na princípe takzvaných aktivačných prác,
o ktorých už teraz ministerstvo
práce vie, že nefungujú. Na tomto princípe štát neušetrí, naopak,
bude ho stáť ďalších deväť miliónov eur ročne, tvrdí Lajčáková. To,
že v konečnom dôsledku neprinesie tento zákon sľubovanú zmenu,
nemá žiaden rozvojový aspekt a v
obciach iba zhorší spolunažívanie,
si myslí aj bývalá splnomocnenkyňa pre rómske komunity Klára
Orgovánová. „Na Slovensku je
množstvo starostov, ktorí si pomohli aj bez existencie takýchto represívnych opatrení a pre ktorých
nie je najdôležitejšia ich politická
príslušnosť a voličská základňa,“
uzatvára.
Okrem tejto legislatívy je Pollák
hrdý na ďalšie veci. Ako vyhlásil,
eurofondy sa podarilo nastaviť
tak, aby v rokoch 2014 až 2020 s
veľkou pravdepodobnosťou nevyšiel ani cent na zmar. „Nastavili
sme jasné pravidlá, na čo sa budú
používať tieto peniaze,“ doplnil.
Po novom nebudú peniaze na
rozvojové projekty rómskych komunít z eurofondov roztrúsené na
šiestich ministerstvách, budú pod
ministerstvom práce v operačnom
programe Ľudské zdroje. Upraviť chce aj možnosti čerpania pre
samosprávy. Tie najprv dostanú
základný balík, z ktorého zaplatia
určené veci ako napríklad škôlky
či práce potrebné pre vysporiadanie pozemkov pod osadami, a až
potom sa dostanú k peniazom na
ďalšie rozvojové projekty, vysvetlil
Pollák.
Za ďalší úspech považuje Pollák
to, že sa od jeho nástupu na úrad
otvorila téma špeciálnych škôl, v
ktorých neraz končia rómske deti
neprávom. Záväzok presunúť deti
zaradené do variantu A špeciálnych škôl do bežného vzdelávacieho prúdu však priniesla už Národná stratégia pre integráciu Rómov
do roku 2020, hovorí Lajčáková.
Na to Pollák vlastnú a novú reformu nepotreboval. Na margo
stratégií Pollák hovorí, že od roku
1991 ich vzniklo na Slovensku 17
a život rómskych komunít sa fakticky nezlepšil. V porovnaní s informáciami z roku 2004 narástol
počet segregovaných rómskych
komunít zo 149 na 231.
RÓMOVIA: Pollák chce samosprávam upraviť
čerpanie eurofondov na Rómov
R
ómsky
splnomocnenec
Peter Pollák chce zefektívniť čerpanie eurofondov
na marginalizované komunity
novinkou, ktorá sa týka najmä
starostov a primátorov. Ako pre
agentúru SITA povedal, obciam
chce umožniť v prvom rade čerpať
peniaze Európskej únie na vysporiadanie pozemkov pod osadami,
výstavbu materských škôlok a
asistentov učiteľov. Pollák hovorí
o základnom balíku peňazí, ktorý
ak obce neprijmú, nedostanú sa k
ďalším zdrojom.
Všetko je v štádiu rokovaní, nič
nie je isté, reaguje výkonný podpredseda Združenia miest a obcí
Slovenska (ZMOS) Milan Muška.
Podľa neho nie je tento návrh ani
zlý, ani dobrý. Zatiaľ sa k opatreniu združenie konkrétne vyjadro-
vať nechce. Jedno však Muška podotkol a to, že by sa obce mali stať
rovnocenným partnerom v rozhodovaní o týchto záležitostiach.
Nie je podľa neho v poriadku, ak
ostávajú len v pozícii povinných
osôb, ktoré prijímajú rozkazy.
Pollák mestám a obciam vyčíta,
že v mnohých prípadoch využili
peniaze z eurofondov určených
pre inklúziu Rómov na celkom
iné účely. Kompostoviská, námestia, cesty vo väčších mestách, to
všetko sa platilo z fondov, i keď
z toho reálne nevyplynulo žiadne pozitívum pre Rómov. Ako
Pollák doplnil, na pomoc komunitám pôjdu v programovom období 2014 až 2020 peniaze hlavne
z operačného programu Ľudské
zdroje, zamestnanosť a inklúzia v
gescii ministerstva práce, sociál-
nych vecí a rodiny. Z fondov Európskej únie by malo Slovensko
na inklúziu Rómov dostať minimálne tristo miliónov eur, hovorí
Pollák. Je to viac ako v minulom
programovom období, keď sme
dostali o tretinu menej.
Stránka je pripravená
z materiálov tlačovej agentúry SITA
prostredie
20 životné
Sad
na Studničkách
revitalizujú
a rozšíria
Sad na studničkách v Žiline
bude v priebehu rokov 2013
a 2014 rozšírený o pozemok
bývalého vodného zdroja
Studničky. Vďaka výhodnej
polohe tohto objektu je možné
jeho pripojenie k existujúcemu
parku, čím vznikne ucelená
plocha zelene s výmerou približne 1 hektár. Jedným z cieľov
rozšírenia parku je premena zanedbanej a nevyužívanej plochy
zelene na park pre verejnosť.
Bývalý objekt vodného zdroja
pitnej vody je v súčasnosti pre
kontamináciu podzemných vôd
nevyužívaný. Mesto Žilina sa po
dohode so spoločnosťou Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., rozhodlo pozemok
pripojiť k existujúcemu parku a
premeniť ho na verejnú mestskú zeleň. Pri rozšírení parku
bude zrušená cestná komunikácia, čím sa pôvodný park
rozšíri zo 4200 m2 na približne
10 100 m2. Bude vytvorená
nová sieť chodníkov a centrálna
spevnená plocha s vodným
prvkom. Vybuduje sa aj nové
detské ihrisko a budú osadené
nové prvky drobnej architektúry
(lavičky, odpadkové koše, stojany na bicykle, šachové stolíky a
informačné tabule). Navrhnuté
riešenie ponecháva parku prednostne oddychovo-rekreačnú
funkciu spojenú s informačnoedukačnou, pričom zachováva
v najväčšej možnej miere
prírodný charakter miesta.
„Jednou z priorít súčasného
vedenia mesta je udržiavanie
existujúcej verejnej mestskej
zelene a podľa možností aj jej
rozširovanie. Vďaka tomuto
projektu budú mať obyvatelia a
návštevníci mesta väčší priestor
na relax v príjemnom a zdravom prostredí zelene priamo v
centre mesta,“ uviedol primátor
Žiliny Igor Choma.
Ciele revitalizácie a rozšírenia
Sadu na Studničkách:
• premena neudržiavanej uzavretej plochy na park prístupný
verejnosti,
• zväčšenie verejných zelených
plôch v centre mesta,
• zrušenie cestnej komunikácie
a rozšírenie zelenej plochy,
• zvýšenie bezpečnosti obyvateľov – vyčistením a sprehľadnením objektu,
• edukačno-informačná funkcia – osadenie informačných
panelov o bývalom zdroji vody,
využitie objektu na propagáciu
vody so zameraním na všetky
vekové kategórie
• vytvorenie oddychovej zóny s
posedením v prírodnom štýle,
• zvýšenie biodiverzity v meste.
Obyvatelia Žiliny môžu vyjadriť
svoj názor prostredníctvom
dotazníka do konca novembra
2013.
(čo)
22. október 2013 • Obecné noviny
Čisté odpočívadlá a odpadky
tam, kam patria - do košov!
Čistota a údržba na odstavných plochách je cieľom spoločného projektu a iniciatívy
Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a Slovenskej správy ciest, ktorých zástupcovia
na vybraných odstavných plochách na cestách I., II. a III. triedy pilotne osadili šesť
informačných značiek „Prosíme, hádžte nás do koša. Vaše odpadky“.
S
pustenie pilotného projektu na osadenie tabúľ
na vybraných odstavných plochách pri cestách s vysokou intenzitou dopravy v Žilinskom kraji sa
uskutočnilo za účasti župana Juraja Blanára a generálneho riaditeľa
Slovenskej správy ciest Romana
Žemberu, ktorí spolu osadili jednu zo značiek na odstavnej ploche
pri závode Hyza pri Žiline. Značky, ktoré v troch jazykoch (slovenskom, anglickom a poľskom)
edukatívnym spôsobom informujú vodičov, aby odpadky hádzali
do koša a nie do okolitej prírody,
boli osadené aj na odstavnej plo-
che Rovná Hora, pri Skalke a na
ceste pod Strečnom na hranici
okresov Žilina a Martin. „Budeme
pokračovať v osádzaní tabúľ aj na
ostatných odstavných plochách v
našom kraji. Celkovo plánujeme
umiestniť až 168 značiek,“ uviedol generálny riaditeľ Správy ciest
ŽSK Ivan Fábry. V Žilinskom kraji je spolu 84 odstavných plôch, z
toho 72 na cestách I. triedy a 12 na
cestách II. a III. triedy.
„Cieľom našej iniciatívy je poukázať na to, že i keď odpočívadlá pravidelne čistíme, ich vzhľad
často ničia nezodpovední vodiči,
ktorí hádžu odpadky do okolitej
prírody, a nie do koša. V prvom
kroku sme odpočívadlá vyčistili, inštalovali smetné koše a informačné tabuľke a naďalej ich
budeme monitorovať. Verím, že
tieto opatrenia budú účinné,“
povedal župan Juraj Blanár. Žilinský samosprávny kraj v spolupráci s Národnou diaľničnou
spoločnosťou vyriešil aj dlhotrvajúci problém s nelegálnou
skládkou odpadku pri ceste I/11
pri obciach Ochodnica a Kysucký
Lieskovec. Po odstránení skládky
a vyčistení priestoru bola plocha
uzavretá rampou.
(dan)
Snímka: archív VÚC
V Záhorskej Bystrici majú novú pitnú
fontánku
V sobotu 28. septembra bola slávnostne uvedená do užívania nová pitná fontánka v Záhorskej Bystrici.
Podujatie bolo súčasťou piateho ročníka Slávnosti vína, ktorá sa koná tradične na konci septembra.
P
itná fontánka je umiestnená na Námestí rodiny, kde
bude slúžiť na osvieženie
všetkým obyvateľom a návštevníkom Záhorskej Bystrice. Fontánka je unikátna v tom, že jej
umelecké stvárnenie si zobral na
starosť akademický sochár Vít
Bojňanský. Toto miesto oživil
odliatkom malého vtáčika.
„Ak sa hovorí, že vo víne je
pravda, tak voda prináša život. Na
to, aby sme mohli hovoriť pravdu,
musíme žiť. Voda je, samozrejme,
oveľa dôležitejšia ako víno, pretože je potrebná ku každodennému
životu,“ povedal starosta obce
Jozef Krúpa na slávnostnom
otvorení. „Fontánka zatraktívnila
Námestie rodiny a vytvorila nový
vodárenská spoločnosť. Ing.
Boris Gregor, obchodný riaditeľ
BVS, a. s., sa vyjadril: „Už tretí
rok inštalujeme pitné fontánky
do škôl. Tento rok okrem fontánky na námestí v Záhorskej
Bystrici budeme otvárať aj pitnú
fontánku v miestnej škole. Som
rád, že sme z interiéru prešli aj
do exteriéru a dnes môžeme dať
do prevádzky fontánku na námestí.“
BVS, a. s., plánuje ešte do konca novembra dať do prevádzky
8 fontánok, ktoré sú určené pre
školské zariadenia.
oddychový priestor pre rodiny s
deťmi,“ dodal.
Pitnú fontánku pre Záhorskú
Bystricu darovala Bratislavská
Zenon MIKLE,
hovorca BVS
Snímka: archív BVS
Na Rezedovej ulici v Ružinove majú deti vynovené
ihrisko
Detské ihrisko na Rezedovej ulici na sídlisku Trávniky v Ružinove prešlo rekonštrukciou. Staré kovové konštrukcie,
strmá šmykľavka, pieskovisko a zbytočné betónové múriky zmizli.
„Namiesto toho sú na Rezedovej moderné hracie prvky,
zostava na lezenie, ale nechýbajú
ani hojdačky a šmykľavka,“ približuje detaily rekonštrukcie starosta Ružinova Dušan Pekár. Je
tu aj nové pieskovisko, dopadové plochy, farebné múriky, nové
smetné koše a lavičky na sedenie. Dorásť musí už len novovysadený trávnik. Rekonštrukciu robila mestská časť Ružinov
zo svojho rozpočtu. Vyšla na
približne 13-tisíc eur, dodávateľa
samospráva vysúťažila v elektronickej aukcii.
Ihrisko sa nachádza vedľa
parčíku, v ktorom už mestská
časť opravila minulý rok všetky
lavičky. Obyvatelia Rezedovej
tak majú zrevitalizovaný vnútroblok. „V týchto dňoch už rekonštruujeme aj veľké detské
ihrisko na Svidníckej ulici,“ doplnil starosta Pekár.
(sr)
Snímka: archív MČ
doprava 21
Obecné noviny • 22. október 2013
Štátny tajomník ministerstva dopravy
navštívil Žilinský kraj
Na pozvanie žilinského župana Juraja Blanára koncom septembra navštívil Žilinský kraj štátny tajomník
ministerstva dopravy Viktor Stromček.
T
émami spoločného
pracovného rokovania na Úrade Žilinského samosprávneho
kraja (ŽSK) bola aktuálna situácia vo výstavbe diaľnic
a rýchlostných ciest v Žilinskom
kraji, ako aj problematika mýta
a kamiónovej dopravy. Diskutovalo sa tiež na tému budúcnosti žilinského letiska. „Kvalitná a
moderná infraštruktúra je tepnou
ekonomiky a môže naštartovať
ekonomický rast v našom kraji.
Preto vítam aktivity ministerstva
dopravy, ktoré kľúčové projekty
z eurofondov smeruje práve do
Žilinského kraja. Ten je významným dopravným uzlom v rámci
Slovenka a prechádzajú ním cesty európskeho významu,“ povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
Podľa neho je aktuálnou otázkou
urýchlenie výstavby diaľnic D1
a D3 a tiež rýchlostnej cesty R3.
„Za posledné roky sme svedkami
enormného nárastu kamiónovej
dopravy na našich cestách, čo vy-
tvára tlak na dokončenie úseku
diaľnice D1 od Hričovského podhradia po Dubnú skalu, od Hubovej po Ivachnovú, ako aj tunela
Višňové, na ktorých by sa malo
začať stavať ešte v tomto roku,“
uviedol J. Blanár. Ich dokončenie
by malo pozitívny vplyv nielen
na mobilitu obyvateľstva, ale aj
na prílev investícií a rozvoj turizmu v Žilinskom kraji. Pozitívnou
správou sú aj intenzívne prípravy
na výstavbu D3. „Našou snahou
je, aby celá táto diaľnica smerom
od Žiliny až po hranicu s Poľskom
bola financovaná z fondov EÚ,
čím by sa výrazne znížil tlak na
štátny rozpočet. V súčasnosti na
túto tému prebiehajú rokovania
s Európskou komisiou,“ objasnil
štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček. Nemenej
dôležitá je aj rýchlostná cesta R3
smerom na Oravu, kde sa podarilo vybudovať obchvat Trstenej,
ktorá je už dnes v prevádzke v
polovičnom profile. „V súčasnosti hľadáme spolu s ministerstvom
Viktor Stromček (vľavo) a Juraj Blanár (sprava).
možnosti na urýchlenie výstavby
R3 na úseku Tvrdošín – Sedliacka
Dubová a Tvrdošín – Nižná, ktoré sú pre náš kraj takisto kľúčové.
Jednotlivé úseky R3 sú v rôznom
štádiu rozpracovanosti, “ dodal J.
Blanár.
Zásadnou novinkou v oblasti
mýta bude monitorovanie ciest
II. a III. triedy, podľa čoho bude
možné identifikovať najproblematickejšie úseky ciest, po ktorých
jazdí kamiónová doprava s cieľom
vyhnúť sa spoplatneným úsekom.
„Župy by tak následne mohli rozhodnúť, ktoré úseky ciest spoplatnia a zavedenie mýta na týchto
cestách by bolo plne v ich kompetencii,“ objasnil V. Stromček,
podľa ktorého začne ministerstvo
s monitorovaním od budúceho
roka.
V súvislosti s letiskom Žilina
obidve strany potvrdili záujem,
aby letisko Žilina naďalej fungovalo. ŽSK má eminentný záujem
na pokračovaní prevádzky letiska
aj vzhľadom na záujem veľkých
zahraničných investorov, ktorí
pôsobia v regióne, ako aj pre potenciál v rozvoji nákladnej leteckej dopravy a čartrovej turistickej
dopravy. „Napriek avizovaným
problémom so zabezpečením
financovania prevádzky regionálnych letísk podporuje ministerstvo dopravy všetky kroky,
ktoré pomôžu udržať letisko v
prevádzkyschopnom stave, či už
pôjde o úpravu letiskovej dráhy
alebo znovuzavedenie pravidelnej
leteckej linky aj prostredníctvom
strategického partnera,“ dodal V.
Stromček.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
Snímka: archív ŽSK
Pracovné rokovanie zástupcov odborov dopráv všetkých VÚC
V Trenčíne sa v septembri uskutočnilo dvojdňové pracovné rokovanie zástupcov odborov dopráv všetkých samosprávnych krajov
na Slovensku. Na stretnutí boli prítomní predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavol Sedláček a riaditeľ Úradu TSK
Vladimír Buzalka.
P
redstavitelia jednotlivých
krajov pripravili prezentácie o činnosti svojich
odborov za obdobie rokov 2009
– 2013. Pri porovnaní jednotlivých výstupov sa Trenčiansky
samosprávny kraj môže pochváliť viacerými pozitívami. Predovšetkým ide o úspešné realizo-
vanie eurofondových projektov,
prostredníctvom ktorých obnovil niekoľko desiatok kilometrov
ciest vo svojom vlastníctve. V
modernizácií cestnej siete chce
naďalej pokračovať a opäť pripravil
niekoľko zaujímavých
projektov, ktorými chce zlepšiť
technický stav niekoľkých km
ciest II. a III. triedy.
Ešte lepšie výsledky v porovnaní s ostatnými krajmi TSK
dosahuje v oblasti prímestskej
dopravy. Cestujúci tu môžu využívať najkvalitnejšie a najbezpečnejšie autobusy. Zo všetkých
449 autobusov prímestskej autobusovej dopravy bolo do konca
roku 2012 obnovených 419, čo
predstavuje 94-percentnú obnovu a zníženie priemerného veku
autobusov na 3,2 roka. Priemerný vek autobusov v ostatných
krajoch sa pohybuje od 5,2 až do
12 rokov.
Témou pracovného rokovania
bola aj problematika tranzitu
nákladných vozidiel nad 12 ton
po cestách II. a III. triedy, skúsenosti z vysporiadania pozemkov pod cestami II. a III. triedy,
akčný program verejnej dopravy
na roky 2014 – 2020 a ďalšie aktuálne témy.
(pt)
Dotovaný plyn poškodzuje obnoviteľné zdroje energie
Rozhodnutie vlády predávať zemný plyn od Slovenského plynárenského podniku (SPP) so stratou je nielen protitrhovým
opatrením, ale poškodzuje aj obnoviteľné zdroje energie (OZE) na Slovensku.
A
k je reálna trhová cena
oproti predajnej nižšia o
približne 20 %, o toľko sa
predlžuje aj doba návratnosti pri
zariadeniach na výrobu tepla z
OZE oproti plynu. Politické rozhodnutia tak paradoxne podporujú menej ekologické a v konečnom
dôsledku aj menej ekonomické
riešenia. Všetko sa to navyše deje
v situácii, keď neexistuje jediná
reálna plošná podpora OZE pre
domácnosti. Informoval o tom
Milan Novák, riaditeľ najväčšieho
slovenského výrobcu slnečných
kolektorov
THERMO|SOLAR
Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom.
,,Množstvo domácností sa v
najbližších rokoch rozhodne pri
výmene kotla medzi plynovým,
elektrickým, alebo vlastným zdro-
jom na báze slnečných kolektorov
či iného OZE. Ak v takejto situácii
domácnosti dostanú umelo nižšiu
cenu plynu, rozhodnú sa pre tento zdroj. Pri trhových cenách by
sa však rozhodli inak a dôsledky
tohto rozhodnutia ponesú ešte celé
roky. Pri návrate cien do normálu
budú celé roky prerábať na drahom plyne, aj keď by už v tom čase
mali teplú vodu zo slnečnej energie takmer zadarmo. Platí to aj pre
podniky,“ upozornil M. Novák.
Dodal, že neuvážené či populistické politické vyhlásenia a rozhodnutia už poškodili OZE na
Slovensku. Ministerstvo hospodárstva najprv vyhlásilo, že chce
v rozpočte na rok 2014 nárokovať
prostriedky na obnovenie dotácií
pre domácnosti na kúpu slnečných
kolektorov a kotlov na biomasu,
načo prudko poklesol predaj slnečných kolektorov, v očakávaní ich
budúcej podpory. Následne ministerstvo poprelo svoje ambície, ale
trh už bol zneistený a tohtoročný
predaj slnečných kolektorov je na
Slovensku polovičný v porovnaní s
minulým rokom.
„Ľudia ešte stále vyčkávajú,
lebo sa nádejajú, že dotácie predsa len prídu. Namiesto toho štát
bude dotovať ceny plynu. Keby sa
predpokladaných 80 miliónov eur
ročne z dotácií plynu využilo na
podporu OZE, mohlo by približne 80 000 domácností ročne mať
dotovaný solárny systém. Navyše
by sa štátu takmer celá suma vrátila vo výbere DPH zo solárnych
systémov a z daní a odvodov
montážnikov a pracovníkov výroby. Namiesto toho sú dotácie na
plyn vyhodené do vzduchu, ktorý
navyše ešte znečistia oxidom uhličitým a uhoľnatým“, poukázal M.
Novák.
Za hodné poľutovania označil, že MH rezignovalo na jednu
z mála efektívnych podpôr OZE
priamo pre obyvateľstvo, ale na
megalomanské projekty výstavby
nových a predražených atómových elektrární, dotácie znečisťujúcej výroby elektriny z domáceho uhlia, či najnovšie dotácie
cien plynu, sa stovky miliónov eur
vždy nájdu.
,,Pritom na overenú podporu
slnečných kolektorov na výrobu
teplej úžitkovej vody pre domácnosti sa nenájde ani symbolických
8 miliónov eur na niekoľko rokov,
ako to bolo v predchádzajúcom
prípade jedinej podpory OZE v
rokoch 2009 - 2011. Vtedy sa podľa odhadu až 90 percent všetkých
solárnych zostáv pre obyvateľstvo
na Slovensku v roku 2011 predalo
s využitím dotácií. Naopak, po jej
zastavení došlo k prepadu predaja
slnečných kolektorov na Slovensku
na približne polovicu. Prácu stratilo aj mnoho montážnikov, ktorí
si predtým prácu v čase podpory
dotácií našli. Štát by mal podporovať nezávislosť domácností od
energetických monopolov a tým
zvyšovať mieru ekonomickej slobody obyvateľstva,“ zdôraznil M.
Novák.
(pl)
22 životné
prostredie
Divočina
na východe?
Moderátor:
Divočina na východe. Presne takúto prírodu
by chceli mať na severovýchode Slovenska
ochranári zo zoskupenia VLK. Ľudia sa však
búria. Do lesa by potom vraj nesmeli ani len
na huby a podľa tamojších starostov by to tiež
zlikvidovalo najväčšieho zamestnávateľa v
regióne.
Pavel Bindzár, vlastník pozemkov v Poloninách:
Chcú 75 % národného parku Poloniny bezzásahového. Však keď to tak bude, potom v
75 % lesa nemožno hospodáriť, poľovníci nemôžu poľovať. Nič. Život sa zastaví. Koľko je
tam ľudí zamestnaných, všetci prídu o robotu.
Redaktorka:
Väčšina miestnych totiž pracuje vo firme
zameranej na obhospodarovanie pôdy a
lesného fondu. Ak by však dve tretiny polonín,
teda asi dvadsaťtisíc hektárov mali patriť do
piateho stupňa ochrany, práce v lese by bolo
podstatne menej.
Nadežda Sirková, starostka obce Ubľa: Zvýši
sa nezamestnanosť na 100 %. Z čoho budú
tí ľudia v tých regiónoch žiť? Veď už teraz sú
tu ťažké podmienky. Niet práce, treba ďaleko
chodiť za prácou. A potom čo? Je to obrovská
neistota.
Ladislav Ladomirjak, starosta obce Zboj: Ľudia prídu o prácu, drevo. Ako budeme kúriť?
Dá sa ísť na hríby, hej? Ale s pokutou.
Redaktorka:
Lesoochranári zo zoskupenia VLK sú presvedčení, že týmto projektom v regióne vytvoria
alternatívny zdroj ekonomiky, aby sa na divočinu na východe chodili pozerať turisti z celej
Európy.
Viliam Bartus, VLK Východné Karpaty:
Produkt, ktorý im ponúkneme bude divoká
príroda, ktorá v súčasnosti zaberá 7 % národného parku a medzinárodné štandardy IUCN
hovoria o 75%.
Redaktorka:
Ľuďom by sa tak podľa „vlkov“ naskytli nové
pracovné príležitosti v oblasti turizmu. Ideálne
by bolo, aby napríklad vo svojich chalupách
poskytovali ubytovanie.
N. Sirková:
Tá staršia generácia, nepustí do domu niekoho cudzieho. Bude mať obávy.
V. Bartus: Školy v prírode, penzióny, sprievodcovské služby a iné. Toto musí niekto poskytovať.
L. Ladomirjak:
Myslím, že tam majú vyškoliť desať pracovníkov, ktorí budú sprevádzať týchto turistov. Ale
my týmto projektom stratíme tristo miest. Ako
to nahradíme? Tých desať nám to nenahradí.
Redaktorka:
Starostovia navyše zhodne tvrdia, ak by sme
sem aj prilákali viac turistov, hladovú dolinu to
z biedy nevytrhne.
L. Ladomirjak:
Turisti prídu s batôžtekom, kúpia si konzervu,
chlebík a to je všetko. Prejdú sa, vrátia sa a
idú preč. Z toho akože má celá dolina vyžiť?
To sa nedá.
Redaktorka:
Ochranári na projekte priebežne pracujú. Starostovia a miestni však nič nenechávajú na
náhodu. O stanovisko chcú požiadať príslušné
ministerstvá. Chcú zistiť, aké sociálno-ekonomické dôsledky bude mať projekt na celú
dolinu.
L. Ladomirjak:
Ľudí musíme brániť. Žili tu odnepamäti a
verím, že budú žiť ďalej. A nedovolíme, aby
takýmto spôsobom sme vysídľovali určité
oblasti.
Moderátor Ľuboš Sarnovský a redaktorka
Jana Veľasová, v televízii JOJ 9. 9. 2013
22. október 2013 • Obecné noviny
Ministerstvo chce čím skôr vyriešiť Stanovisko
Európskej komisie k ochrane vtáctva
E
urópska komisia (EK) zaslala vo štvrtok 26. septembra
Slovensku odôvodnené stanovisko, v ktorom ho žiada
o účinnejšiu ochranu vtáctva. Ministerstvo životného prostredia o
tomto probléme vie a vykoná potrebné
kroky, aby túto nezrovnalosť vyriešilo čo najskôr. Ako ďalej agentúru SITA
informoval hovorca rezortu životného
prostredia Maroš Stano, komisia Slovensko vyzýva, aby zosúladilo právne
predpisy o poľovníctve so smernicou
o vtáctve. V prípade, že sa tak nestane,
hrozí Slovensku postúpenie veci na Súdny dvor Európskej únie. Podľa Stana ide
o zavedenie nepoľovných zón v chránených územiach Dunajské luhy a Záhorské Pomoravie a ochranu populácie husi
divej, slatinnej a chochlačky.
Rezort sa rozhodol preveriť situáciu
prostredníctvom Štátnej ochrany prírody. „Tá už monitoruje výskyt druhov a
stav populácie, aby vyhodnotila vplyv a
škody lovu na stav týchto druhov vtákov
vrátane cezhraničných vplyvov na populáciu, predovšetkým lovu v susedných
štátoch,“ priblížil Stano. „O prípadných
sankciách je nateraz predčasné hovoriť,“
informoval hovorca ministerstva životného prostredia.
Ornitológovia
považujú
riešenie
prostredníctvom Štátnej ochrany prírody
za príliš pomalé a nič neriešiace, keďže
lehota na odpoveď pre Európsku komisiu
je len dva mesiace a prvé zimujúce husi
k nám priletia v priebehu decembra. „Ak
dovtedy Slovensko Európskej komisii neodpovie, neopraví chyby pri ochrane území a bude čakať na začiatok monitoringu,
tak zmešká stanovený termín a reálne
nám bude hroziť zaslanie veci na európsky
súd,“ doplnil Jozef Ridzoň z organizácie
SOS/BirdLife Slovensko. Ornitológovia
už ministerstvo v minulosti viackrát upozorňovali na mnoho údajov a vedeckých
článkov na túto problematiku. Tieto údaje
pritom ministerstvu mohli pomôcť a rovnako aj mohli zabezpečiť lepšiu ochranu
prírody a ubúdajúcich husí, ktoré sú predmetom sporu. Vzhľadom na to, že sa zdá,
že ministerstvo sa stále k týmto údajom
nedostalo, ornitológovia sa rozhodli pre
bezprecedentný krok. Veria, že pomôže
vyhnúť sa súdnemu sporu a pomôže tiež
zabezpečiť lepšiu ochranu vtáctva na jeho
najvýznamnejšom zhromaždisku v strednej Európe. Rezortu životného prostredia
darovala organizácia všetky údaje zo sčítania vodného vtáctva za obdobia dvadsiatich rokov a viacero publikácií s touto
problematikou. „Spolu sme ministerstvu
odovzdali 1914 strán publikácii a 19 513
riadkov údajov zo sčítania vodného vtáctva, na ktorom sa podieľalo viac ako 400
ornitológov posledných dvadsať rokov.
Publikácie sú pritom z rôznych univerzít,
výskumných ústavov, aj od expertov zo
Štátnej ochrany prírody. Veríme, že tieto
dlhoročné dáta a publikácie pomôžu ministerstvu urýchlene upraviť chýbajúcu
legislatívu, odpovedať Európskej komisii
včas, ale predovšetkým pomôžu prírode
na Dunaji a Morave,“ dodal pre agentúru
SITA Jozef Ridzoň.
Podľa Ridzoňa v chránených vtáčích
územiach Dunajské luhy a Záhorské Pomoravie klesá populácia zimujúcich vodných vtákov . „Tieto územia patria medzi
najvýznamnejšie zimoviská vodného
vtáctva v strednej Európe,“ poznamenal
s tým, že v dôsledku prijatej benevolentnej poľovníckej legislatívy v roku 2009 a
chybe pri vyhlásení chránených území
populácia vodných vtákov na Slovensku
od vstupu do EÚ klesá. U niektorých
druhov vodného vtáctva poklesla o 90
percent. „Slovensko tak nezabezpečilo
ochranu v rozsahu, ako to od neho žiada
európska legislatíva, a to Smernica o vtákoch,“ doplnil Ridzoň.
SITA
Ochranári preferujú prípravu úplne nového
zákona o ochrane prírody
P
ripraviť úplne nový zákon o
ochrane prírody a krajiny by
bolo podľa dlhoročného pracovníka ochrany prírody Pavla
Mathého logické. Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny vo štvrtok
26. septembra schválila vláda a posunula
ho tak na najbližšiu schôdzu NR SR. Ide
o novelu už existujúceho zákona z roku
2002, pričom aktuálna novela podľa jeho
slov nerieši takmer žiadne systémové a
podstatné zmeny. „Už roky chýba riadna
„reforma“ ochrany prírody a táto novela
zákona ju ani v náznakoch neprináša,“
dodal.
Jediná systémová zmena je podľa neho
v časti, ktorá je venovaná náhradám za
obmedzenie bežného obhospodarovania.
Jedným z cieľov novely je práve efektívnejšia a účinnejšia ochrana prírody s dôrazom na dohodu s vlastníkmi pozemkov
v chránených územiach. Systém kompenzácie zahŕňa zámenu pozemkov, zmluvnú
starostlivosť, výkup či nájom pozemkov a
náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Podľa Mathého sa zlepšujú
možnosti riešenia kompenzácií v chránených územiach pre vlastníkov pozemkov.
„Pozitívne teda je, že sa v novele spresňujú, rozširujú, resp. zavádzajú možnosti výkupu, zámeny, nájmov pozemkov v
chránených územiach a možnosť zmluvnej starostlivosti,“ vysvetlil a dodal, že aj
napriek tomu má pocit, že celá navrhnutá
zmena systému je len naoko. Zámena pozemkov je v novele zákona riešená ako veľmi dôležitá vec, no ministerstvo životného
prostredia podľa jeho slov nemá v správe
žiadne pozemky, ktoré by mohlo zameniť
za pozemky v chránených územiach vo
vlastníctve neštátnych subjektov. Možnosť zámeny bude teda podľa neho značne
komplikovaná. „Musí existovať spolupráca a súhlas s Lesmi SR, ktoré patria pod
rezort pôdohospodárstva,“ doplnil.
Výkup pozemkov je ďalšou z možností
systému kompenzácie, no ani jeden minister doteraz nesúhlasil s odkúpením ani
jedného štvorcového metra pozemkov
v chránených územiach. Terajšia novela
veľkú zmenu neprináša. „Neviem, či rezort životného prostredia plánuje vyčleniť nejaké peniaze na výkup pozemkov, či
akú výmeru a kde by chcel aspoň rámcovo ročne vykúpiť, nikde som sa nič o tom
nedočítal. Je to podstatná vec, v zákone
môže byť napísané čokoľvek, pokiaľ však
nebudú peniaze, výkup fungovať nebude,“ priblížil pracovník ochrany prírody
Pavel Mathé. Jednou z možností je aj nájom pozemkov. Ten je podľa jeho slov takisto veľmi potrebným nástrojom. Takto
prenajaté pozemky by mala obhospodarovať Štátna ochrana prírody SR (ŠOP
SR), no ochranár nevie, či má predstavu
o tom, aký rozsah by vedeli zvládnuť. „Finančne, odborne, personálne, materiálne. Podľa mňa na to nie sú pripravení,“
poznamenal s tým, že ani v dôvodovej
správe novely, ani v doložke vplyvov nie
je vôbec doriešené financovanie. Chýbajú
tiež viaceré potrebné ustanovenia na fungovanie nájmov.
K všetkým kompenzačným nástrojom
by mali byť podľa Mathého vykonávacie
predpisy, kde by boli presne stanovené
podrobnosti ich uplatnenia. „Myslím si,
že by mali byť k dispozícii už teraz, aby
všetci zainteresovaní vedeli, ako by to
malo fungovať a o aké peniaze približne
ide,“ informoval agentúru SITA s tým, že
v súčasnosti sú k dispozícii len veľmi všeobecné tézy. Ako ďalej uviedol, základom
úspechu systémovej zmeny by mala byť
jednotná správa pozemkov v chránených
územiach vo vlastníctve štátu. Aspoň v
kategórii národný park, prírodné rezervácie či chránené areály by pozemky vo
vlastníctve štátu mala spravovať jedna
štátna organizácia patriaca pod ministerstvo životného prostredia. Toto zákon ani
v náznaku podľa neho nerieši. „Môže sa
potom stať, že vykúpené, resp. prenajaté
pozemky bude spravovať ŠOP SR a v tom
istom území bude iné štátne pozemky
spravovať organizácia rezortu pôdohospodárstva, Lesy SR,“ vysvetlil Mathé.
Zároveň dodal, že to bude nelogické a
finančne náročné. Preto si myslí, že celá
táto systémová zmena v zákone je len
naoko a fungovať reálne nebude. V tom
prípade zostane vlastníkom pozemkov v
chránených územiach zas len možnosť finančnej náhrady tak, ako to bolo doteraz.
„Navrhnutá zmena je v porovnaní so súčasným stavom neprehľadnejšia,“ uzavrel
pre agentúru SITA Pavel Mathé.
Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny schválila 26. septembra vláda, a už
čaká na prerokovanie v NR SR. Do platnosti by mal vstúpiť 1. januára 2014.
Okrem systému kompenzácie je predmetom zákona prehodnotenie sústavy
chránených území, ich možná redukcia,
podmienky na výrub drevín či regulácia
inváznych druhov rastlín. Národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vtáčie územia, prírodné rezervácie a
chránené areály by mala po novom vyhlasovať vláda a nie ministerstvo životného
prostredia. Novela tiež obsahuje úpravu
definícií vybraných pojmov a úpravu týkajúcu sa všeobecnej ochrany druhov živočíchov, ochrany biotopov európskeho a
biotopov národného významu. Upravuje
sa aj pôsobnosť štátnych orgánov ochrany prírody, organizácií ochrany prírody a
stráže prírody, výkonu štátneho dozoru a
náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi.
SITA
monitor 23
Obecné noviny • 22. október 2013
Uplatňovanie princípu rozšírenej
zodpovednosti výrobcov je štandardným
európskym riešením podpory triedeného zberu
Viac ako 200 účastníkov odbornej konferencie Samospráva a separovaný zber 2013 sa zhodlo, že zavedenie
princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov (starostlivosť výrobcu o obal/výrobok od štádia jeho vývoja
až po štádium konca jeho životnosti), ktorý má obsahovať pripravovaný zákon o odpadoch, je najlepším
riešením na dosiahnutie európskeho štandardu v oblasti podpory triedeného zberu a zhodnocovania
odpadov a zodpovedá praxi a trendom vyspelých krajín Európskej únie.
Š
tvrtý ročník odbornej
konferencie Samospráva
a separovaný zber 2013
mal už tradične vysokú
účasť a bohatý program.
Účastníci zo samosprávy, štátnej
správy a odbornej verejnosti sa po
roku opäť stretli v Sliači, aby prediskutovali najaktuálnejšie témy
z oblasti odpadového hospodárstva.
Vládou Slovenskej republiky
schválený legislatívny zámer nového zákona o odpadoch, ktorého
paragrafové znenie v súčasnosti
pripravuje Ministerstvo životného prostredia SR, konečne nadobudol jasnejšie kontúry a jeho
najvýznamnejšie zmeny patrili
medzi nosné témy tohtoročnej
konferencie. Eleonóra Šuplatová, riaditeľka odboru odpadového hospodárstva a Božena Gaš-
a proreformný krok, ktorý vyrieši
prepojenie efektívneho triedenia
komunálneho odpadu a potreby
znášania týchto nákladov výrob-
paríková, poradkyňa ministra
životného prostredia, sa venovali
niektorým z nich podrobnejšie, a
to najmä zavedeniu princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov
v Slovenskej republike, zrušeniu
Recyklačného fondu či prísnejšej
regulácii oprávnených organizácií
a kolektívnych systémov formou
ich autorizácie.
Marián Minarovič, generálny
sekretár Únie miest Slovenska, v
tejto súvislosti uviedol, že „samospráva víta pripravenosť výrobcov
a dovozcov podporovať triedený
zber odpadov v mestách a obciach
v rámci princípu rozšírenej zodpovednosti v celkovom rozsahu
vytriedených množstiev odpadov
na celom území Slovenska tak,
aby boli rešpektované doterajšie
právne vzťahy nastavené v odpadovom hospodárstve“.
Oprávnená organizácia ENVI-PAK považuje návrh riešenia financovania zberu v obciach
prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov za proeurópsky
cami a dovozcami. Ako sa vyjadrila generálna riaditeľka oprávnenej organizácie ENVI-PAK Hana
Nováková: „Prax a skúsenosti
zakladajúcich európskych krajín
ukázali, že uplatnenie princípu
rozšírenej zodpovednosti výrobcov, začleneného do fungujúcich
vybudovaných systémov zberu a
zhodnocovania, prináša efektívne
naplnenie cieľov uložených štátu
európskymi smernicami a vedie k
spokojnosti obyvateľstva v oblasti
ochrany životného prostredia.“ O
tom, že tento prístup efektívne funguje svedčia aj skúsenosti, ktoré vo
svojom príspevku uviedol Joachim
Quoden, Managing Director Združenia oprávnených organizácií vo
svete EXPRA, ktorý vyzdvihol tento systém ako preverený a úspešne
fungujúci v mnohých vyspelých
európskych štátoch. J. Quoden
považuje „úzke partnerstvo medzi
obcami/samosprávami a oprávnenou organizáciou prevádzkovanou
výrobcami, založené na vzájomnej dôvere, za bezpodmienečný
predpoklad úspechu ekonomickej
a environmentálnej udržateľnosti
prístupu rozšírenej zodpovednosti
výrobcov“.
Na konferencii rezonovali aj
ďalšie, nemenej významné témy
pre samosprávy, akými sú financovanie triedeného zberu v mestách
a obciach či riešenie praktických
problémov v oblasti odpadového
hospodárstva v súvislosti s vedením zákonnej evidencie, úpravami
všeobecne záväzných nariadení
miest a obcí pre oblasť nakladania
s bioodpadmi alebo prípravami
nových programov odpadového
hospodárstva. Roman Vandák,
komoditný riaditeľ spoločnosti
ENVI-PAK sa venoval ekonomike odpadového hospodárstva a
prezentoval dosiahnuté výsledky
triedeného zberu v mestách a obciach za rok 2012.
Spoločnosť ENVI-PAK sa pri
príležitosti 10. výročia svojho založenia poďakovala partnerom za
spoluprácu a na záver odmenila
najlepšie a najefektívnejšie separujúce mestá a obce celkovou finančnou sumou 10 500 eur.
Na základe vyhodnotených
prísnych kritérií v oblasti triedenia odpadu je najlepším separujúcim mestom za rok 2012 mesto
TRENČÍN. Za Ekologický počin
roka bola ocenená obec Huncovce (okres Kežmarok). V ďalších
šiestich kategóriách boli ocenené
mestá Dubnica nad Váhom, Žiar
nad Hronom a obce Závažná Poruba (okres Lipt. Mikuláš), Močenok (okres Šaľa), Alekšince (okres
Nitra) a Tvrdošovce (okres Nové
Zámky).
ENVI-PAK v súčasnosti spolupracuje s viac ako 1600 sloven-
skými mestami a obcami. Tým
v rámci systému ZELENÝ BOD
poskytuje platbu za všetok vyzbieraný a recyklovaný odpad z obalov
pochádzajúci z domácností, ktorý
vznikol na území mesta a obce bez
ohľadu na jeho množstvo.
Konferencia Samospráva a separovaný zber sa konala pod záštitou Vojtecha Ferencza, štátneho
tajomníka Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky
a Únie miest Slovenska. Partnermi konferencie boli Združenie
oprávnených organizácií vo svete
EXPRA, Koordinačného centra
zberu elektroodpadu KC Elektro
a Európskeho združenia výrobcov a dovozcov prenosných batérií EPBA. Konferenciu mediálne
podporili www.enviroportal.sk,
www.euractiv.sk a www.odpadyportal.sk.
24 kultúra
22. október 2013 • Obecné noviny
Ojedinelý prírodný skalný amfiteáter
z travertínu – pamiatka na Keltov
V
rokoch 1952 až 1955
som robil ekologický výskum Borovej
hory. V rámci tohto
výskumu som objavil veľmi zaujímavý nález, dokazujúci prítomnosť Keltov, keď sme
skúmali lokalitu Borová hora pre
zamýšľané vybudovanie arboréta
Vysokej školy lesníckej a drevárskej (VŠLD ) vo Zvolene. V tomto
období sa robili aj nové nivelačné
merania terénu po 2. svetovej vojne na kóte 424 m n. m.
Pod trianglom (obr. č. 1) nad
Rosenauerovým jazierkom som v
hĺbke 0,5 do 0,3 m v rendzínovej
pôde nachádzal svetlé ružovkasté
platničky z malmských bridličnatých vápencov. Pri prehliadaní
týchto artefaktov som zistil, že sú
upravované človekom. Na povrchu bridlíc som zistil miestami
väčší či menší plastický povrch,
kým na spodnej časti platničky
boli plochy hladké. Pritom platničky boli prispôsobené na určitú
veľkosť človekom.
V novembri roku 1974 som ako
poslanec ONV vo Zvolene dostal
príkaz urobiť odvodnenie vzniknutého masívneho zosuvu pôdy
nad poliklinikou. Drenáž sme urobili do hĺbky 1,5 m v ornej pôde. V
hĺbke od 0,5 do 0,3 m sme nachádzali náplavy s valúnkami štrkov z
Hrona. Z nich niektoré platničky
boli fialovo sfarbené, geologicky
pochádzajú z keuperského veku,
z vrchného triasu, a odlišovali sa
nielen farbou, ale aj drsným povrchom. Okrem toho sme tu našli
valúnky zo zvetraných žúl, z ktorých zostal po rozpade živec ortoklas a kremeň, takže vzhľadom
sa podobali figúrke šachového
koňa. Ďalej sme zistili zaujímavé
zrastlice dvoch kryštálov aragonitu v podobe šachovej figúrky veže.
Nálezy hovoria o tom, že v okolí
Obr. č. 1: Geologická mapa Zvolena a Borovej hory.
Obr. č. 2: Borová hora – orto-foto snímok.
Borovej hory používali miestni
ľudia vo voľnom čase stolové hry
podobné šachu.
Kelti žili vo Zvolene podľa historika Gejzu Balassu v období
približne 150 rokov pred naším
letopočtom po takmer 200 rokov
nášho letopočtu. Keltské osídlenie
je doložené nálezmi Pod dráhami
a na Skalnom mestečku na Kalamárke, severozápadným smerom
od Detvy pod Poľanou. Ďalší z
keltských archeologických nálezov
v okolí Zvolena je v lokalite Sarvaška nad Zvolenom.
Oveľa zaujímavejší je však nález dokazujúci prítomnosť Keltov,
ktorý som okrem iných našiel v
50. rokoch, keď sme skúmali lokalitu Borová hora pre zamýšľané
vybudovanie arboréta VŠLD vo
Zvolene.
Borová hora leží na hlbokom
tektonickom zlome v smere severseverovýchod a juh-juhozápad, po
Obr. č. 3: Geologická mapa lokality Borová hora.
ktorom dodnes od konca treťohôr
vyviera minerálna termálna voda
(viď obr. č. 3). Z nej sa usadzoval
Ca(HCO3) vápnitý tuf. Tento tuf
bol v minulosti sčasti erodovaný v
podobe tvaru unikátneho skalného amfiteátra nad travertínovým
jazierkom.
Takto zachovaný skalný amfiteáter v travertínoch sa už v širšom
okolí Zvolena nikde nevyskytuje.
Od čias Mateja Bela, rodáka z
Očovej, ktorý v 17. stor. upozornil
verejnosť na unikátnosť Borovej
hory, aj to len v záreze, sa len v časoch 1. Československej republiky
urobil iba orientačný archeologický výskum Borovej železničnej
trate do travertínu.
Prírodný skalný amfiteáter
Borovej hory bol známy rastom
vzácnych rastlín - kalcifytov na
rendzínových pôdach, ale je tiež
dôležitým ostrovom termálnych
minerálnych vôd, liečebne využívaných. Okrem toho okolie
Borovej hory je dôležitým archeologickým náleziskom z obdobia
Keltov. Kelti boli urastení, udatní
a schopní bojovníci, podmaňovali
si miestnych obyvateľov. Cudzie
ženy Kelti nevraždili, ale brali ich
do svojho zajatia. Veľmi radi sa
zabávali, napr. po skončení zimy
pri ohňoch, tiež celé dni okolo tzv.
Jánskeho leta a tiež pri skončení
leta okolo sviatku nášho Ondreja.
Kelti v čase zlého počasia sa
možno ako prví ľudia uchýlili do
unikátnej travertínovej jaskyne na
Borovej hore. Kelti boli tiež prví,
čo vnímali geo-bioenergiu našej krajiny, lebo identifikovali jej
atraktívne lokality: Borovú horu,
pahorok Zvolenského zámku, Pod
dráhami s Pustým hradom, alebo
Skalné mesto Kalamárka pri Detve, ale aj Havránok pri vodnom
diele Liptovská Mara.
O tom, že Kelti žili vo Zvolene, vieme od roku 1954 pri kopaní jamy na hasenie vápna severne
od zámockých hradieb, kde sme v
hĺbke 0,5 m našli úlomky chalkopyritu CuFeS2. Myslíme si, že na
zvolenskom pahorku Kelti postavili hutu, pretože na Ptolemaiovej
mape sveta, v Nemecku v Dráždanoch v zámku Zwinger v severozápadnom krídle zámku Gruenes
Gewoelbe, sa pahorok zvolenského zámku nazýva Vetero Solium,
čiže stará žiara, ktorá žiarila v noci
do širokého okolia. Preto si myslím, že Zvolen je veľmi starý a známy už minimálne 2000 rokov.
Z hľadiska využitia areálu Borovej hory v minulosti môžeme konštatovať nasledujúce skutočnosti:
Po našom zistení plošných tabuliek z malmských bridlíc usudzujeme, že najmä okolie jazierka
využívali ako prví miestni obyvatelia Kelti. Tí poznali nielen miestne ložiská nerastných surovín, ale
vedeli rudy vyťažiť a taviť. Z nich
vyrábali bronz, ktorý dal vtedajšej
etape histórie názov doba bronzová.
Kelti mali radi spev, hudbu a
tance, ale i melancholické a baladické mýty, legendy, povery a
mágiu. Intelektuálne boli veľmi
vyspelí. Nielen že poznali rudy,
vedeli ich aj ťažiť, ale aj využiť, objavili technológiu ich tavenia na
bronz na praktické účely, za čo im
patrí naša vďaka. Ich školou života
bola každodenná prax. Celá epocha starovekej ľudskej civilizácie
dostala názov doba bronzová.
Kelti boli inteligentní urastení mládenci, ktorí si obľúbili rekreačný potenciál Borovej hory a
využívali ho na spevy, tance, divadielka s cvičenými psíkmi, medvedíkmi a pod.
Je veľkou kultúrno-historickou
aj ekologickou škodou, že dnes je
Borová hora spustnutá a budova
bývalej liečebne TBC, pôvodne
atraktívna funkcionalistická architektúra od slávneho zvolenského architekta Gustáva Stadtruckera, je rozbitá. Treba sa vážne
zamyslieť nad tým, že v minulosti
bola Borová hora vyhľadávaným
obľúbeným miestom verejnej prímestskej rekreácie Zvolenčanov a
častým cieľom školských výletov.
Vieme s tým v budúcnosti niečo
pozitívne urobiť?
Doc. RNDr. Jaromil HÚSENICA
sociálna politika 25
Obecné noviny • 22. október 2013
Kvalite sociálnych služieb pomôže
ich deinštitucionalizácia
V poslednom čase sa v rôznych kruhoch veľa hovorí o deinštitucionalizácii sociálnych zariadení. Čo to
vlastne v praxi znamená? O rozhovor na túto tému sme požiadali Oľgu Szalmovú, riaditeľku územného
spolku SČK v Leviciach, ktorá sa v týchto dňoch zúčastnila na V. fóre poskytovateľov sociálnych služieb
pre ľudí so zdravotným postihnutím.
H
lavným usporiadateľom konferencie
bolo SocioForum
(www.socioforum.
sk), nezávislá platforma sociálnych mimovládnych
organizácii v spolupráci s Európskou asociáciou služieb pre osoby so zdravotným postihnutím
(www.easpd.sk) a ďalšími partnermi. Práve V. fórum poukázalo
na slabiny inštucionalizovanej starostlivosti a na príkladoch dobrej
praxe zhmotnilo proces návratu
zdravotne znevýhodnených do
komunity, ktorú si sami vyberú.
Môžete nám priblížiť, čo to
vlastne deinštitucionalizácia je,
ako ju má chápať bežný občan?
Predovšetkým ide o proces veľmi zložitej transformácie v sociálnych službách pre zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorých sme si
akosi zvykli izolovať a odkladať
do veľkokapacitných zariadení.
V tom najjednoduchšom kontexte, deinštitucionalizácia (DI)
je prechodový proces - vrátenie
ľudí zdravotne znevýhodnených
do ich rodín, resp. do komunity,
ktorú si sami vyberú, ktorá bude
zodpovedať ich potrebám a túžbam. Cieľ je jasný, ide o obhajobu
jednotlivca a jeho ľudských práv.
Segregácia zdravotne znevýhodnených ľudí v inštitúciách a zbavenie ich svojprávnosti je samo
o sebe porušovanie ľudských
práv.
Na V. fóre odznelo, že pre Slovensko, rovnako ako aj pre celú
Európu sa prioritou stáva napĺňanie Dohovoru o právach osôb
zo zdravotným postihnutím. Aj
v zhrnutí EÚ štúdie, ktoré vydala práve SOCIA sa uvádza, že je
potrebné, a to na všetkých úrovniach, vyvíjať snahu dosiahnuť
rovnováhu medzi slobodnou vôľou zdravotne znevýhodnených
ľudí a zodpovednosťou spoločnosti za ich starostlivosť. Tento
prístup sa označuje ako podporované alebo nezávislé bývanie.
Mne je táto výzva veľmi blízka,
hoc zatvoriť naše veľkokapacitné
sociálne zariadenia je pre Slovensko v tejto chvíli nepredstaviteľné a na nový spôsob komunitnej
starostlivosti nie je Slovensko
ešte dostatočne pripravené. Vláda SR a hlavne MPSVR už prijali
niektoré opatrenia k deinštitucionalizácii a na schválenie je pripravený Národný program pre
osoby zdravotne znevýhodnené,
pri tvorbe ktorého som bola ako
členka pracovného tímu za Slovenský Červený kríž.
Pre deinštitucionalizáciu je dôležité aj zosúladenie medicínskosociálneho posúdenia a tu treba
Na aktuálnu tému S Oľgou Szalmovou, riaditeľkou územného
spolku Slovenského červeného kríža (SČK) Levice
vyvážiť stratégiu terénnych sociálnych služieb, ich dostupnosť,
založenú na kvalite a dostatočnej
kontrole. Je tu priestor pre nové
služby, ambulantné služby, asistenciu a sprievodcovské služby,
dohľad a robenie spoločnosti,
sprostredkovanie záujmovej činnosti, vzdelávanie, právne záležitosti a pod... Naša legislatíva v
tomto smere sa najviac opiera o
opatrovateľské služby, ktoré sú zo
zákona financované obcou a tak
sú závislé na rozpočtoch obcí. Nie
som celkom odborníčka, ale môžem tieto vyjadrenia smelo konštatovať aj na základe skúsenosti
ako členka sociálnych platforiem,
zaoberajúcich sa touto témou,
predovšetkým sa vyjadrujem na
základe 20-ročných skúsenosti v
zdravotno-sociálnych službách,
ktoré som nadobudla vďaka mojej profesijnej orientácii.
Môžete čitateľom povedať,
ako ste sa do deinštitucionalizácie zapojili vy z územného
spolku SČK, pretože mnohí vás
poznajú aj ako autorku asistenčnej služby, ktorú vykonávate na
levickej poliklinike už od marca
2002 a ktorá sa neskôr osvedčila
aj v teréne.
Asi tak pre 15 rokmi som sedela
nad zákonom SČK a nad strategickými dokumentmi našej celosvetovej organizácie ČK/ČP. Vtedy ma niečo osvietilo. Pochopila
som základný princíp našej práce. Robiť obhajobu ľudskosti, byť
človeku nablízku v ťažkej chvíli,
aby sa nevzdal nádeje. Uvediem
jednoduchý príklad. Predstav si,
že „nevládzeš chodiť“ lebo máš
problém a tu zrazu, príde k tebe
človek, ktorý ti v akútnej fáze
bolesti pomôže. Čo urobíš? Odovzdáš sa mu, uveríš, že ťa oslobodí,
aspoň na potrebný čas, že zariadi
potrebné veci... a pod. Práca červenokrížskych asistentov je práve
o tomto. Je však potrebné urobiť
viac, pretože toto je iba podanie
ruky, aby človek „nepadol hlbšie“.
Teraz sa snažíme tvoriť systém a
spolupracovať.
Akú spoluprácu máte konkrétne na mysli?
Opäť zacitujem odkaz V. fóra:
Musíme prekonať vonkajší pohľad na zdravotne znevýhodnených jedincov, zbaviť sa predsudkov, my musíme zmeniť myslenie!
Sieťovanie je indikátor kvality života, zdravotne znevýhodnených
jednotlivcov, čo v praxi znamená debarierizovať. Na zdravotne
znevýhodnených sa môžeme po-
zerať ako na ľudí, ktorí boli zbavení svojprávnosti, pretože sú na
nižšej mentálnej úrovni, prípadne
majú iný, telesný hendikep, alebo
aj ako na ľudí starnúcich a chorých. Už tri roky prevádzkujeme
núdzovú linku, call centrum sociálnej pomoci (www.callcentrumsocialnejpomoci.sk), ktorá zachytáva volanie o pomoc a nastavuje
„liečbu - sociálnu starostlivosť“
pre volajúceho. Aby bola pomoc
účinná, potrebujeme spolupracovať s rodinou, s lekármi, s inštitúciami pomoci, ale aj s miestnou
samosprávou a našimi miestnymi
spolkami SČK. Práve sieťovanie a
spolupráca je indikátor úspechu a
aj malé kroky sú odrazom kvality
života zdravotne znevýhodneného človeka.
Sieťovanie zabezpečí nový
druh terénnej sociálnej starostlivosti?
Áno a nič iné nám neostáva.
Myslím, že keď ľudí vrátime do
komunít, aj oni sami sa môžu
pričiniť o to, aby vznikali nové terénne služby, aby sa reformovala
samotná opatrovateľská služba.
Tu je skutočne pole nezorané,
pretože ľudia s rovnakou diagnózou majú odlišné potreby. Komunitná spolupráca môže odstrániť
prekážky a bariéry, nastaviť nové
služby, vytvoriť nové možnosti
spolufinancovania zabezpečiť pre
terén nové pracovné príležitosti.
Treba viac komunikovať, verejne
diskutovať a viac publikovať príklady dobrej praxe (www.zdomovadomov.sk). Kus práce pre terén
robia práve neziskové organizácie
a občianske združenia, ktoré sú
finančne poddimenzované, alebo
pomáhajú na báze akejsi klubovej
činnosti. Ich práca je veľmi záslužná, ale akosi sme sa ešte nezobudili v tom, že oni sú tiež môžu
byť pilierom deinštitucionalizácie
a zaslúžia si našu pozornosť.
Aká je úloha terénnych sociálnych pracovníkov?
Úlohou terénneho sociálneho
pracovníka je zabezpečiť sociálnu
službu v komunite a v prirodzenom prostredí jednotlivca, ktorý
je odkázaný na istý druh pomoci.
Ak by som mala zodpovedne odpovedať na túto otázku, natíska sa
mi skôr vysvetlenie, čo vlastne je
terénny sociálny pracovník. Či ide
o pracovníka, ktorý zabezpečuje
istý druh sociálnej služby na odbornej úrovni, ako napr. šetrenie
v rodine, čo je jeho predmetom
profesijnej činnosti, alebo ide o
človeka, ktorý je na takej intelektuálnej úrovni, že vie rozpoznať
individuálne potreby postihnutého jednotlivca a vie mu zabezpečiť službu pomoci, hoc aj na báze
dobrovoľnosti, tak ako to funguje
aj v našej organizácii. V podstate,
obe pravdy majú svoj význam. V
jednoduchom kontexte je to svo-
jím spôsobom odborník, ktorý sa
zaoberá službou pomoci. Aj podľa
dostupných odborných a vedeckých materiálov ide o komplex
vlastností, ktoré mu vo všeobecnosti pripisujeme, ale pre mňa je
to téma na zamyslenie!
V našom červenokrížskom ponímaní nezáleží až tak na odbornosti, ako na osobných predpokladoch. Je absolútne v poriadku,
že obce a rôzne inštitúcie si pod
touto profesiou predstavujú morálne a odborne vyspelého pracovníka, ale v našej praxi SČK ide
predovšetkým o človeka altruistu,
bezúhonného a bez predsudkov,
ktorého si zaškolíme na istý a
menej náročný druh práce. Preto
naši pracovníci zabezpečujú také
služby pomoci, ktoré si vyžadujú
rešpekt a úctu. Pracovníci ČK sú
väčšinou z radov nezamestnaných
a istým spôsobom ide o proces
začleňovania aj ich do komunitnej spolupráce. Pomáhajú ľuďom
s vyššou mierou odkázanosti,
hlavne nevládnym starším občanom. V našich podmienkach poskytujú asistencie, robia donášku
stravy, prípadne zabezpečujú pomoc osobe nevládnej počas prepravy do zdravotníckeho zariadenia. Náš územný spolok SČK
zamestnáva troch sociálnych ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP)
pracovníkov. Moja skúsenosť
ukázala, že na začiatku ani oni
sami neboli dostatočne stotožnení s tým, či všetky na nich kladené
požiadavky zvládnu. Ja tvrdím, že
ak im dáte priestor na samostatné
rozhodovanie, ak ich zaškolíte v
tom, v čom sa oni dobre cítia a čo
je primerané k ich obmedzenému
zdravotnému stavu, či telesnému
hendikepu, potom je radosť s
nimi pracovať. Absolútne sa zaradili do kolektívu, znášajú s nami
úspechy, ale aj neúspechy a popri
tom všetkom som práve pri nich
pocítila, že v našej spoločnosti je
ešte veľa predsudkov.
Ako sa s vami môžu klienti
skontaktovať, ak potrebujú vašu
pomoc?
Zatiaľ fungujeme na jednu
zmenu a čiastočne v pohotovostnom režime, ale stále posilňujeme
víziu vytvoriť lepšie finančné a legislatívne zázemie pre sociálnu
núdzovú linku. Kontakt: POPIA
prostredníctvom pevnej linky
na č. t. 036/6312 957 od 7.00 h
do 15.30 h. Po 15.30 do 20.00 h
pohotovostná linka 0903558911,
alebo osobne POPIA na adrese:
Poľná č. 6 v Leviciach počas pracovných dní.
(vap)
v Slovenskej Bráne,
10. októbra 2013
politika
26 sociálna
22. október 2013 • Obecné noviny
Banskobystrická župa ocenila
pracovníkov sociálnych služieb
Predseda BBSK Vladimír Maňka udelil ocenenia Od srdca k srdcu piatim poskytovateľom sociálnych služieb.
V
Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene 4.
októbra slávnostne
ocenili pracovníkov
a dobrovoľníkov, pôsobiacich v sociálnych službách,
ktorí si za svoju prácu a prístup ku
klientom zaslúžia uznanie.
„Ocenením Od srdca k srdcu už
šiesty rok vyjadrujeme morálne
uznanie zariadeniam sociálnych
služieb, zamestnancom a klientom. Každoročne vyzdvihujeme aj
prácu zástupcov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.
Samotný večer so slávnostným
programom v určený najmä klientom a zamestnancom zariadení
sociálnych služieb bez ohľadu
na to, či sú medzi ocenenými. Je
náročné vybrať zopár nominácií,
pretože za svoju prácu a obetavý
prístup by si to zaslúžili mnohí.
Slávnostný večer Od srdca k srdcu vnímame ako vyjadrenie uznania všetkým ľuďom, ktorí pôsobia
v sociálnych službách,“ zdôraznil
Pavel Červienka, vedúci odboru
sociálnych politík BBSK.
Cenu Od srdca k srdcu získala
v tomto roku Eva Balážová, ktorá dlhé roky spolupracuje s Domovom dôchodcov a domovom
sociálnych služieb (DD a DSS)
Slovenská Ľupča. Z jej iniciatívy
pravidelne prichádzajú do zariadenia členky evanjelickej cirkvi,
ktoré sa s klientmi modlia, spievajú, alebo sa len zhovávajú a počas sviatkov im nikdy nezabudnú
priniesť koláčiky. Aj takéto maličkosti totiž potešia obyvateľov
sociálneho zariadenia a vnesú do
ich života kultúrne i duchovné
potešenie.
Ďalšou ocenenou bola Marta
Gužmerová, pracovná terapeutka
v stredisku DSS Piešť, ktorá v zariadení pôsobí od roku 1986. Vedenie
BBSK ocenilo predovšetkým jej
kreativitu, empatiu, zodpovednosť
a neustálu ochotu vzdelávať sa a
rozširovať svoje zručnosti formou
kurzov. Z iniciatívy Marty Gužmerovej začali v areáli zariadenia
pestovať vŕbu, ktorú využívajú pri
pracovnej terapii a tvorbe dekoratívnych predmetov.
Ocenenie Od srdca k srdcu si
prevzala aj úseková sestra Domova Márie v Banskej Štiavnici
Magdaléna Sečkárová, ktorá vedie
špecializované zariadenie domo-
Projekt Grundtvig podporuje
aktivity hendikepovaných ľudí
V obradnej sieni banskobystickej radnice primátor Peter Gogola prijal
zahraničných hostí, ktorí 6. októbra pricestovali do Banskej Bystrice
na pozvanie Divadla z pasáže.
Z
ahraničná delegácia zložená z umelcov zo Španielska,
Turecka a Veľkej Británie
mala počas celého týždňa naplánované aktivity späté s činnosťou
Divadla z pasáže.
Komunitné divadlo, ktoré
mesto Banská Bystrica dlhodobo
podporuje, sa zapojilo do medzinárodného grantového projektu
Grundtvig. Jeho cieľom je zlepšiť
povedomie ľudí s postihnutím
o možnostiach sebarealizácie
prostredníctvom
umeleckých
podujatí.
Primátor Banskej Bystrice Pe-
ter Gogola vyslovil presvedčenie,
že práca s ľuďmi s určitým typom
hendikepu má veľký spoločenský
význam. „Divadlo z pasáže je projekt, ktorý vnímam veľmi pozitívne a som rád, že si v Banskej Bystrici vybudoval stabilné miesto.
Verím, že divadlo je jednou
z možností potierania predsudkov
a hraníc medzi ľuďmi. Pomáha
hercom vyjadriť pocity, ktoré sú
ukryté pod povrchom, a prispieva
k prijatiu ich zdravotného stavu a
problému,“ povedal Peter Gogola.
Projekt Grundtvig vznikol ako
reakcia na nedostatok možností a príležitostí ľudí s hendikepom prezentovať svoje umelecké
schopnosti, a tým zlepšovať vzájomné vzťahy naprieč komunitou. Poskytuje rovnosť príležitostí
v oblasti sebaprezentácie a reflektuje aj na časté neporozumenie
v ponímaní kultúrnych rozdielov,
ktoré sú badateľné v celej Európe.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
va, tzv. ružové oddelenie, ktoré je
jedným z najťažších. Ide o oddelenie pre klientov s ťažkými psychickými poruchami a Alzheimerovou chorobou.
Na slávnostnom večere si ocenenie prevzal aj Jaroslav Dolák,
ktorý v roku 1993 vymenil svoje
pôsobenie v duchovných službách
za prácu s ľuďmi, ktorí sa ocitli na
okraji spoločnosti. Od roku 2002
pracuje ako riaditeľ Resocializačného strediska pre drogovo závis-
lých Návrat v Kráľovej pri Zvolene. So svojimi spolupracovníkmi
pomáha mužom starším ako 16
rokov riešiť dôsledky ich závislostí, plnohodnotne sa zapojiť do
spoločnosti a nájsť nový zmysel
života. Veľa času a energie venuje Jaroslav Dolák práci s rodinou
a rodinnej terapii. Dôkazom jeho
profesionálnych i ľudských kvalít
je aj to, že mnohí vyliečení klienti
aj po skončení terapie radi navštevujú stredisko Návrat.
Jediným kolektívom, ktorý si
v tomto roku odniesol ocenenie
Od srdca k srdcu, bol spevokol
Prameň pôsobiaci pri DSS Libertas v stredisku Ambra v Lučenci.
Vznikol v roku 2011 a vedie ho
klientka zariadenia Irena Bobáľová. Hoci spevácka skupina pôsobí pomerne krátko, jej členovia
už stihli zožať viacero úspechov.
Zúčastnili sa na regionálnom kole
spevokolov – Seniori v Rimavskej
Sobote, nechýbali na stretnutiach
speváckych skupín v Lučenci a
pravidelne sa zúčastňujú na oblastných vystúpeniach Jednoty
dôchodcov Slovenska. Cieľom
spevokolu je však predovšetkým
zmysluplne vyplniť voľný čas nielen svojim členom, ale i ostatným
klientom zariadenia.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorkyňa BBSK
V turzovskom
nízkoprahovom centre Dúha
majú deti nové ihrisko
Financie, ktoré sa podarilo získať vďaka
projektu Samospráva deťom, využili na nákup
nového vybavenia.
Turzovské deti získali vďaka projektu Samospráva deťom
nové ihrisko. V 2. ročníku programu Zlepšime spoločne Slovensko, ktorý vyhlásil Slovenský plynárenský priemysel spolu
s Nadáciou SPP a Ekofondom bojovala o finančnú podporu aj
Turzovka, a to s projektom Samospráva deťom zahŕňajúcim
dovybavenie ihriska pri Nízkoprahovom dennom centre Dúha
v mestskej časti Vyšný koniec. Turzovský projekt sa vďaka
podpore obyvateľov vyšplhal na 2. miesto zo šiestich podporených v Žilinskom samosprávnom kraji a na jeho realizáciu
získala samospráva 8000 eur. Tieto prostriedky mesto použilo na nákup a inštaláciu atrakcií vhodných aj
pre najmenšie deti.
Práce na ihrisku sa začali začiatkom septembra a po tom,
ako sa dobrovoľníci postarali o odstránenie starých atrakcií,
osadili v stredu 25. septembra nové. Detské ihrisko tak vďaka projektu podporenému z nadačného fondu SPP vybavili
novými preliezačkami, hojdačkami, detským hradom
so šmykľavkou, trampolínou, kolotočom a ďalšími atrakciami pre najmenších.
Na šantenie si však deti museli chvíľu počkať, keďže ihrisko
sa nesmelo používať sedem dní po osadení atrakcií. Ihrisko
oficiálne otvorili v stredu 2. októbra.
(jaš)
sociálna politika 27
Obecné noviny • 22. október 2013
V prešovskej župe odovzdávali
ocenenie Krídla túžby
Prešovský samosprávny kraj 10. októbra tretíkrát udelil ocenenia Krídla túžby
v sociálnych službách. V Divadle Jonáša Záborského v Prešove ich počas koncertu
bez bariér oceneným odovzdal predseda PSK Peter Chudík. O ocenených rozhodli
členovia Komisie sociálnej pri Zastupiteľstve PSK.
V
kategórii poskytovateľ sociálnych služieb
cenu získalo Krízové
stredisko na Hlavnej 58 v Prešove za
vysokú odbornú a hlboko ľudskú
starostlivosť o deti, ktoré sa ocitli v nepriaznivej životnej situácii.
skom Podhradí za nezištnú pomoc a ľudskosť, ktorú prejavuje
všetkým okolo seba. „V zariadení
je už 28 rokov, je neprehliadnuteľným, usmievavým slniečkom,
ktoré vždy vie, kto má službu,
kto mešká do práce, kedy bude
porada, čo treba opraviť, jedálny
Ocenenie samosprávneho kraja
si prevzal aj muž, ktorý kedysi
prišiel z ulice.
Krízové stredisko v Prešove je jedným zo šiestich krízových stredísk
v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK.
Návrh na ocenenie podala bývalá
zamestnankyňa zariadenia Jana
Sotáková.
V kategórii zamestnanec zo
zariadenia sociálnych služieb si
Krídla túžby odniesol Pavol Kováč za osobný príklad a odvahu
zmeniť sa. Pred viac ako 12 rokmi
prišiel ako klient do Útulku Pod
Táborom priamo z ulice, tu nabral
odvahu zmeniť sa, stanovil si cieľ a
šiel za ním. Od roku 2007 pracuje
ako ergoterapeut, či laický terapeut pri resocializácii závislých v
Domove Nádeje na Jarkovej ulici
v Prešove. Je osobným príkladom
pre ľudí, ktorí si nedokážu poradiť
sami. Návrh na ocenenie podal
riaditeľ Peter Valíček a pracovný
tím GKDCH Prešov.
V kategórii prijímateľ v zariadení sociálnych služieb si cenu
prevzala Darinka Sabanošová
z Domova sociálnych služieb
(DSS) sv. Jána z Boha v Spiš-
lístok si pamätá na celý týždeň. V
kuchyni sa vie obracať ako hlavná
kuchárka a nesmie chýbať ani na
jednom kultúrnom či spoločenskom podujatí. Nezištnou pomocou, láskavosťou, dobrotou,
úprimnosťou a čistotou srdca si
získava srdcia všetkých, pretože
je vždy a všade pre každého,“ píše
sa v návrhu, ktorý podal DSS sv.
Jána z Boha.
Koncert priamo nadväzuje na
tradíciu prehliadky Deň bez bariér, ktorého sedem ročníkov
pripravil PSK v rokoch 2003 až
2009. Pridanou hodnotou je práve
udeľovanie ocenení. Ako zdôraznil predseda PSK Peter Chudík,
„oceňujeme všetkých, bez ohľadu na zriaďovateľa, nechceme ich
deliť na verejných a neverejných
poskytovateľov, všetci poskytujú
rovnako dôležité služby“. Zároveň
poďakoval všetkým pracovníkom
v sociálnych službách.
Prešovskému
galakoncertu
Krídla túžby predchádzali tri lokálne koncerty. V Prešove, Osad-
nom, a Spišskom Podhradí na
prelome júna a júla vystúpilo 435
prijímateľov sociálnych služieb z
34 zariadení. Najzaujímavejšie vystúpenia postúpili na veľkú scénu
DJZ, kde sa prezentovali prijímatelia sociálnych služieb z deviatich zariadení z celého kraja: DSS
Volgogradská, Prešov, DSS Alia
Bardejov, ZpS a DSS Svidník, DSS
Spišský Štvrtok, DSS Dúha Bardejov, DSS Život, n. o., Spišské Hanušovce, CSS Ametyst Tovarné,
DSS Dúbrava a CSS Zátišie Osad-
né. Ako hostia v programe vystúpili ZpS Harmónia, Prešov-Cemjata a DSS Rakovec nad Ondavou
a špeciálne aj mladá rómska dievčenská skupina SABROSA.
Prešovský samosprávny kraj
má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 27 zariadení sociálnych
služieb, ktoré poskytujú služby
pre 2262 prijímateľov sociálnej
pomoci.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
Seniori súťažili v duchu fair play na Olympiáde seniorov
Už jedenásty ročník Olympiády seniorov sa uskutočnil v piatok 4. októbra v priestoroch športového
areálu ZŠ Golianova. Toto športové podujatie bolo jednou z aktivít, ktorými sa aj tento rok napĺňa
programová štruktúra v poradí trinástej Akadémie európskeho seniora v meste Banská Bystrica.
P
odujatie Olympiáda seniorov zdôrazňuje význam a
úlohu športu v Európskej
únii. Strategickým dokumentom
Európskej komisie je v tomto
smere Biela kniha o športe, ktorej
cieľom je vymedziť politické smerovanie športu. Ako sa vyjadrila
Mária Filipová, vedúca odboru
sociálnych vecí na MsÚ: „Naším
cieľom je najmä vyzdvihnúť spoločenské a hospodárske aspekty
športu. Sú nimi zdravie, sociálne začlenenie či vzdelávanie.
Prostredníctvom športu chceme
vrátiť seniorom radosť z aktivít,
ktoré patrili k ich aktívnemu životu a poukázať na to, že šport a
pohyb patria ku každému veku.“
Na súťažiach sa zúčastnilo 166
účastníkov, z toho 139 žien a 27
mužov, ktorí boli rozdelení do
štyroch kategórií, a to ženy do 70
rokov, ženy nad 70 rokov, muži
do 70 rokov a muži nad 70 rokov. Medaily sa udeľovali v hode
loptou na kôš, behu na 40 metrov
a štafetovom behu. Poslednou
disciplínou, v ktorej si súťažiaci
mohli zmerať sily, boli kolky.
„Myšlienka olympiády pre skôr
narodených Banskobystričanov
ma nadchla. Je úžasné vidieť,
koľko seniorov má v sebe dostatok energie a chuti zmerať si
sily so svojimi rovesníkmi. Som
presvedčená, že šport nie je len
pre mladých a že rozumná miera
pohybu výrazne pomáha predchádzať rýchlemu starnutiu,“
povedala viceprimátorka mesta
Banská Bystrica Katarína Čižmárová, ktorá Olympiádu seniorov
otvárala.
V rámci programu Akadémie
európskeho seniora sa popoludní
v plavárni na Štiavničkách uskutočnila dvojhodinovka pre seniorov, bezplatný vstup do bazénov
bol spojený s odbornou inštruktážou Ľuboša Križka, účastníka
majstrovstiev sveta v plávaní.
(kan)
Inštitút
osobitného
príjemcu pomáha
pri pravidelných
platbách
za nájomné
Liptovskomikulášska samospráva zaviedla inštitút
osobitného príjemcu, ktorý
slúži ako efektívny spôsob
zavádzania pravidelnej platobnej disciplíny obyvateľov
mestských nájomných
bytov.
Pred spustením inštitútu
osobitného príjemcu vyplácal poberateľom dávky a
príspevky v hmotnej núdzi
úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny. Po novom do systému vyplácania vstupuje
mesto, ktoré poberateľom
pomáha pri uplatnení
si príspevku na bývanie.
„Nárok na príspevok vzniká
občanovi, ak žiadateľ
predloží platnú nájomnú
zmluvu a doklad o zaplatení nákladov súvisiacich s
bývaním. Väčšina poberateľov dávky v hmotnej núdzi
tieto podmienky nespĺňa,“
vysvetľuje Ľubomíra Gloneková, vedúca sociálneho
oddelenia Mestského úradu
v Liptovskom Mikuláši.
Po schválení príspevku na
bývanie mesto zašle na
úrad práce žiadosť o jeho
ustanovenie za osobitného
príjemcu. Tým ho oprávni
poberateľom dávok v hmotnej núdzi vyplácať celú priznanú sumu namiesto úradu práce. „Týmto spôsobom
pracujeme zatiaľ so štyrmi
rodinami. Z dávky sa poberateľom odráta príspevok
na bývanie, ktorým si hradia
nájomné. Ak je nájom vyšší
ako príspevok na bývanie,
doplatia ho a dohodli sme
sa tiež na pravidelnom
splátkovom kalendári, ktorým už dnes splácajú svoje
dlhy,“ hovorí Ľ. Gloneková. Z
každej dávky však musí byť
rodinám zachovaná suma
na pokrytie základných
životných potrieb.
Mesto chce inštitútom osobitného príjemcu docieliť
pravidelnú platobnú disciplínu nájomníkov mestských
bytov a postupným splácaním vyrovnať niekoľkotisícové dlhy na nájomnom. „Za
úspechom spustenia tohto
projektu je takmer štvormesačná administratívna
príprava našich sociálnych
a terénnych pracovníkov,
ktorí už od júna tohto roka
komunikujú s dotknutými
rodinami a tiež úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, ktorý nám vychádzal v ústrety,“
doplnil primátor mesta
Alexander Slafkovský.
(kell)
28 kultúra
22. október 2013 • Obecné noviny
Vidiečanovej Habovke dominovali
Raslavičania
Na celoštátnej súťaži a prehliadke hudobného folklóru dospelých sa počas víkendu
12. a 13. októbra v Habovke stretlo takmer dvestopäťdesiat ľudových muzikantov a spevákov
zo všetkých krajov Slovenska.
S
úťaž ľudových hudieb,
speváckych skupín a sólistov spevákov a inštrumentalistov pod názvom
Vidiečanova Habovka
pripravilo Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského
samosprávneho kraja a Obecný
úrad v Habovke. Vyhlasovateľom
súťaže bolo Národné osvetové
centrum v Bratislave.
Program festivalu začal v sobotu 12. októbra štvorhodinovým
maratónom súťažných vystúpení.
Divákom i päťčlennej odbornej
porote, ktorej predsedala Angela
Vargicová, speváčka a pedagogička z Bratislavy, sa predstavili
najúspešnejšie hudby, skupiny a
jednotlivci - víťazi krajských súťaží. Večer sa folkloristi zabavili pri
ľudovej hudbe. V nedeľu dopoludnia sa vedúci skupín a hudieb
stretli na rozborovom seminári
a zástupcovia usporiadateľov sa
tichou hudobnou spomienkou
na cintoríne v Habovke poklonili
Jozefovi Vidiečanovi, zosnulému
primášovi, na počesť ktorého sa
podujatie koná. Celoštátny festival hudobného folklóru vyvrcholil o 14. hodine galaprogramom
spojeným s vyhlásením výsledkov
a odovzdaním cien.
Podľa názoru poroty bola tohtoročná súťaž veľmi vyrovnaná a interpretačné výkony, ktoré podali
jednotliví súťažiaci tak boli tým
najlepším, čo v oblasti hudobného
folklorizmu v súčasnosti Slovensko ponúka. Z tohto dôvodu aj
boli jednotliví súťažiaci zaradení
iba do zlatého, prípadne bronzového pásma. Dominovali najmä
spevácke skupiny. Dva z piatich titulov laureát putovali do Raslavíc.
V kategórii ľudových hudieb a hudobných zoskupení sa laureátom
tohtoročnej Vidiečanovej Habovky stala Ľudová hudba Stanislava
Baláža z Raslavíc a v kategórii speváckych skupín Mužská spevácka
skupina folklórnej skupiny Raslavičan z Raslavíc. Dana Cútová z
Pliešoviec si z Habovky odniesla
titul laureát v kategórii spevákov a
najúspešnejšími inštrumentalistami sa stali Miroslav Buzrla zo Skalice a Ľubomír Varínsky z Košíc.
Vidiečanova Habovka tak podľa
slov riaditeľa Oravského kultúrne-
ho strediska Miroslava Žabenského nielen prezentovala tradičnú
hudobnú kultúru slovenských regiónov a mnohorakosť jej podôb, ale
bola i priestorom pre bližšie spoznanie možností jej spracovania a
citlivej aktualizácie v súčasnosti.
Festival usporiadaný s finančnou
podporou Ministerstva kultúry SR
nadviazal na viac ako dvadsaťročnú tradíciu hudobných stretnutí
ľudových muzikantov organizovaných na počesť habovského primáša Jozefa Vidiečana v Habovke.
(žab)
Templári: legendy cti a slávy
V Kostole sv. Martina v Martinčeku 6. októbra slávnostne uviedli do života novú publikáciu, ktorej autorom je Miloš Jesenský.
M
iloš Jesenský už má na
svojom spisovateľskom
konte viacero titulov zaoberajúcich sa tematikou templárov
na slovenskom území, medzi nimi
aj knihu Kostol v Ludrovej. Obe
knižné publikácie vydali v rámci
projektu Objavme spolu Žilinský
kraj. Projekt trvajúci dva roky priniesol verejnosti množstvo podujatí
s bohatým programom. Ten upriamoval svoju pozornosť na obdobie
stredoveku s akcentom na život a
poslanie templárskeho rádu. Výstupy projektu možno zaradiť do
dvoch základných kategórií: nehmotné, ktoré si v podobe zážitkov
odnieslo so sebou takmer 15-tisíc
návštevníkov a hmotné v podobe
vzácnych knižných publikácií, propagačného materiálu či darčekových predmetov.
Uvedenie knihy Templári: legendy cti a slávy v priestoroch Kostola
Tip do knižnice
sv. Martina v Martinčeku obohatili
vystúpenia hudobnej skupiny renesančného folku Gailard a skupiny
historického šermu Espada. Okrem
nezabudnuteľného zážitku si sto
účastníkov podujatia odnieslo aj
samotnú publikáciu. „Za vzácnymi kultúrnymi a historickými pamiatkami nemusíme chodiť až za
hranice Slovenska, dokonca ani za
hranice Žilinského kraja. Na území nášho kraja je množstvo pokladov, ktoré sa určite oplatí navštíviť.
Každý z nich má neopakovateľnú
atmosféru, ktorú odporúčam zažiť
na vlastnej koži. Medzi takéto miesta nepochybne patrí aj Kostol sv.
Martina v Martinčeku. Dôvodov na
jeho návštevu je v tomto prípade o
to viac, že okrem prehliadky kostola bude Žilinský samosprávny kraj
organizovať aj sprievodný program,
ktorým náležite dotvoríme atmosféru tohto tajomného miesta,“
uviedol žilinský župan Juraj Blanár.
Staré Mesto opravilo historický portál Pálffyho schodov
Miesto, kadiaľ denne prechádzajú stovky Bratislavčanov či návštevníkov mesta, sa zmenilo na nepoznanie.
P
ortál bývalého Pálffyho paláca
sa v súčasnosti nachádza medzi
ulicami Svoradova a Zámocká.
Dlhý čas bol v zanedbanom stave,
na ktorý upozorňovali aj obyvatelia
priľahlých ulíc. Chodcov dokonca
ohrozovali opadávajúce kusy tehál či
škridiel. Mestská časť sa preto po vypracovaní projektu pustila do opráv.
V ich rámci portál staticky zabezpečili a odstránili poruchy, ktoré znehodnocovali stavbu. Ďalšími krokmi
bolo napustenie a zakonzervovanie
kameňa, vykonali sa reštaurátorské
práce a opravila omietka.
Oprava kamenného portálu stála
približne 20 000 eur, pričom časť peňazí sa podarilo získať z grantu Nadácie VÚB.
Kamenný portál bývalého Pálffyho
paláca bol súčasťou Mestského paláca,
v súčasnosti zvyšku Pálffyho paláca
na Zámockej ulici. Palác z roku 1646
prešiel rozsiahlou stavebnou úpravou
v roku 1732. V rokoch 1927 – 1934
palác postupne búrali a pravdepodobne v tom čase portál premiestnili
na súčasné miesto – pred schody na
Svoradovej ulici. V súčasnosti je súčasťou verejnej komunikácie.
(ob)
(ts)
kultúra 29
Obecné noviny • 22. október 2013
Kúzla Bielej noci robia z Košíc čarovné
mesto
Svetová špička súčasného umenia, ale aj mladí domáci umelci vytvorili 5. októbra v centre Košíc
už štvrtý raz neopakovateľnú atmosféru.
P
odujatie Biela noc, ktoré nemá obdobu nielen
na Slovensku, ale v celej
strednej Európe, vytiahlo v predvečer jubilejného 90. ročníka Medzinárodného
maratónu mieru napriek mrazivému počasiu do košických ulíc niekoľko desiatok tisíc návštevníkov.
Nechýbali ani významné osobnosti spoločenského, kultúrneho
i politického života. Spojiť športový zážitok s umeleckým prišli do
Košíc aj podpredseda Európskej
komisie Maroš Šefčovič a primátor
Bratislavy Milan Ftáčnik.
Podľa Maroša Šefčoviča sa do
Košíc športovci i umelci radi vracajú, pretože vedia, že tu zažijú
veľmi príjemnú atmosféru. „Mne
sa na Košičanoch páči, že sa vedia
zmobilizovať pre svoje mesto. Bol
som tu aj na otváracom ceremoniáli Európskeho hlavného mesta
kultúry a napriek tomu, že bolo
zlé počasie, prišlo veľmi veľa ľudí
a tešili sa z neho, prišli podporiť
svoje mesto. To myslím si robí
Košice veľmi čarovným mestom,“
uviedol podpredseda Európskej
komisie.
Nie rivalita, ale naopak – partnerstvo, spolupráca a vzájomná
inšpirácia. Aj týmito slovami
charakterizoval súčasný vzťah
medzi Bratislavou a Košicami po
zapálení maratónskeho ohňa a
otvorení Bielej noci Milan Ftáčnik. S košickým primátorom Richardom Rašim si opäť zabehli
štafetu, ale predtým si spoločne
prezreli umelecké inštalácie Bielej noci. „Je to nádherné podujatie a úprimne vám ho želám. Mal
som možnosť vidieť Bielu noc už
minulý rok a musím povedať, že
v tomto sú Košice o niekoľko krokov pred Bratislavou. Atmosféra,
ktorú zažívame v Košiciach, sa
zatiaľ v Bratislave nedá dobehnúť, ale budeme pracovať na tom,
aby sme vymysleli niečo typicky
bratislavské,“ vyznal sa bratislavský primátor.
Primátor Košíc Richard Raši
potvrdil, že Biela noc sa stala neoddeliteľnou súčasťou maratónu
a teší ho spojenie týchto dvoch
najmasovejších a zároveň vrcholných podujatí. „Vidíme na veľkom
počte prítomných ľudí, že Bie-
la noc si našla miesto v srdciach
Košičanov, bez ohľadu na to, akú
kultúru preferujú. Tento ročník je
výnimočný tým, že Košice sú Eu-
rópskym hlavným mestom kultúry ako vôbec prvé mesto v histórii
Slovenska, a zároveň, že je spojený s najstarším maratónom v Eu-
rópe. Takýto rok v histórii nášho
mesta dlho nebol a asi skoro nebude. Verím, že naštartuje niečo,
z čoho budeme žiť ešte niekoľko
desaťročí a aj vďaka tomu budeme
vnímaní ako mesto výnimočných
ľudí a výnimočnej atmosféry,“ povedal R. Raši.
Hlavným partnerom Bielej
noci 2013 bol Francúzsky inštitút
na Slovensku/Institut Français de
Slovaquie. Jeho riaditeľ Michel
Pouchepadass pri otvorení pripomenul, že tento rok je výnimočný
aj pre francúzsko-slovenské vzťahy. „O titul Európskeho hlavného
mesta kultúry sa totiž delia Košice
s francúzskym mestom Marseille. Aj preto osobitné miesto na 4.
ročníku patrilo Francúzsku, ktoré
bolo zastúpené inštaláciami piatich francúzskych umelcov - Antonina Fourneaua, Mademoiselle
Maurice, Benoita Maubreya, Elise
Morin a Studia 21 BIS. Som rád,
že Biela noc, pôvodne parížske
podujatie, si našla svoju tradíciu aj
tu v Košiciach a že sa stala jedným
z najnavštevovanejších podujatí
súčasného umenia na Slovensku,“
dodal M. Pouchepadass.
Poďakovanie za významnú partnerskú podporu Bielej noci 2013
patrí aj Ministerstvu kultúry SR,
Francúzskej aliancii v Košiciach,
Košickému samosprávnemu kraju,
VSE RWE Group a EU Japan Fest.
www.bielanoc.sk
Snímky: David Hanko
Stanicu navštívilo už vyše 150-tisíc ľudí
zo štyridsiatich krajín
Kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie zorganizovalo počas desiatich rokov fungovania viac ako tisíc projektov a podujatí.
K
ultúrne centrum Stanica
Žilina-Záriečie vyrástlo na
stále využívanej železničnej zastávke. „V roku 2003 to vyzeralo ako jednorazové vzopnutie
mladých nadšencov okolo združenia Truc sphérique. Za prvých desať rokov sa Stanica postupne stala
azda najživšou spomedzi kultúrnych inštitúcií v Žiline. Snažíme
sa, aby náš program nebol opakovaním toho istého, čo sa deje inde.
Najmenej polovica z divadelných
predstavení či koncertov je žilinskou alebo slovenskou premiérou.
A aj po desiatich rokoch budeme
uprednostňovať objavnosť pred
masovosťou,” povedal programový riaditeľ Stanice Peter Hapčo.
Podľa riaditeľa Stanice Mareka
Adamova centrum vyrástlo z občianskej iniciatívy, usilujúcej sa o
revitalizáciu prázdnych industriálnych priestorov. Pod nevyužívaným žilinským nadjazdom nazývaným Rondel vybudovali divadlo
z pivných prepraviek a slamených
balov a chystajú aj ďalšie z lodných
kontajnerov. „Máme zrekonštruovanú budovu železničnej stanice,
druhú budovu S2 z pivných prepraviek a slamených balov a na
ceste je tretí objekt S3 z lodných
kontajnerov. Vďaka spolupráci s
dobrými architektmi sme dokázali postupne premeniť celý priestor
pod nadjazdom Rondel na miesto,
kam sa chodí,“ povedal Adamov.
„Nie je to len priestor pre súčasné
umenie. Vyrástla a ďalej vyrastá
tu nová generácia mladých ľudí,
ktorých nemotivujú financie, ale
chuť zmeniť svet okolo. Vybudovať si ten svoj, ktorý funguje inak
- je priateľskejší, ale aj kritickejší,
je verejný, tvorivý a komunitný.
Stanica totiž prežila desať rokov
aj vďaka silnej komunite, ktorú
tvoria rovnako návštevníci, dobrovoľníci, ako aj sponzorujúce
firmy a donori,“ dodal projektový
manažér Stanice Róbert Blaško.
Kultúrne centrum Stanica funguje na železničnej zastávke Žilina-Záriečie od roku 2003. Stanica patrí do medzinárodnej siete
nezávislých kultúrnych inštitúcií,
ktoré vznikli na báze občianskych
iniciatív mladých ľudí revitalizujúcich prázdne industriálne a obchodné objekty na priestory pre
súčasné umenie a kultúrno-so-
ciálne aktivity. Okrem festivalov,
predstavení, koncertov, premietaní, výstav či workshopov slúži
Stanica naďalej aj ako čakáreň a
predajné miesto lístkov na vlak zo
Žiliny do Rajca. Stanicu prevádzkuje OZ Truc sphérique, priestory
má prenajaté od Železníc SR za
symbolické nájomné až do roku
2033. Združenie už dva roky pracuje aj na rekonštrukcii architektonickej pamiatky žilinskej Novej
synagógy, ktorú chce otvoriť ako
centrum súčasného umenia, tzv.
kunsthalle. „Neodchádzame zo
Stanice ani nepôjde o novú inštitúciu, hoci to tak vyzerá. V Žiline bude jedno nezávislé kultúrne
centrum a zároveň kunsthalle - a
tvoriť ich bude Stanica a Nová
synagóga. Budú sa navzájom dopĺňať a budú vytvárať spoločné
zázemie pre súčasné umenie a
kultúru,“ dodal M. Adamov.
(SITA)
regiónov
30 tlačivá/z
22. október 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Opravili ďalšie vojnové a partizánske
hroby
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
M
esto Žilina využíva zákonom stanovené príspevky na opravu a údržbu
vojnových a partizánskych hrobov. Získané finančné prostriedky
v tomto roku použilo na opravu
4 pomníkov vojnových hrobov
na Starom cintoríne v Žiline, na
kvetinovú výzdobu a úpravu ďalších vojnových hrobov brizolitovým zásypom. V zmysle zákona o
vojnových hroboch sa poskytuje
obci príspevok na kalendárny rok
na každý vojnový hrob v sume
päťnásobku minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej osobitným
predpisom. Vlani tak mesto získalo 1081 €, ktoré použilo na opravy
a čistenie 5 pomníkov a rámov
vojnových a partizánskych hrobov na Starom cintoríne a v tomto
roku to bolo 1291 €.
(čor)
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
Ž
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
S
pájanie tradičného so súčasným bolo opäť nosnou
myšlienkou tohtoročného
koncertu MOSTY-GESHARIM v
liptovskomikulášskej židovskej synagóge. Aj tento rok na koncerte 9.
októbra vystúpili najmä interpreti
z krajín Vyšehradskej štvorky. Zo
Slovenska to boli Marián Varga a
jeho Collegium Musicum, ktoré
sprevádzali Martin Valihora, Fedor Frešo a Oskar Rózsa so spevákom Pavlom Hammelom. Poľskú
stranu zastúpil multiinštrumenta-
lista, spevák a skladateľ rockovej
hudby Jószef Szkrzek s kapelou
SBB. Radim Hladík a Vladimír
Mišík, ktorí sú známou súčasťou
zoskupenia Blue Effeck group, reprezentovali českú hudobnú scénu. Štvorlístok účinkujúcich uzatvoril maďarský Lokomotiv GT s
lídrom Jánosom Soltim. Podujatie
pripravuje mesto Liptovský Mikuláš v spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska od roku 1991.
(kell)
Dekréty veteránom
protikomunistického odboja
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.
Mosty-Gesharim 2013 v rockovom
duchu
Počet
ilinský samosprávny kraj a
Ústav pamäti národa (ÚPN)
už tretíkrát ocenili veteránov protikomunistického odboja.
Za posledné roky bolo v ŽSK udelených spolu 58 dekrétov, celkovo
bolo na Slovensku doteraz udelených 660 dekrétov účastníkom
a 599 dekrétov veteránom protikomunistického odboja. Ďalšie
oceňovanie sa uskutočnilo 9. októbra v Žiline a 10. októbra v Ru-
žomberku. Tento rok bolo v ŽSK
udelených vôbec najviac dekrétov
spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Postavenie a oceňovanie
účastníkov a veteránov protikomunistického odboja priznáva
ÚPN ako malé zadosťučinenie a
súčasne aj ako prejav úcty a vďaky
za ich statočnosť v boji s totalitným
komunistickým režimom.
(dan)
V Prievidzi rekonštruujú cesty
a chodníky
V
týchto dňoch sa začala ďalšia fáza opráv miestnych
komunikácií a chodníkov.
V tejto etape už ide o rekonštrukcie
ciest, počas ktorých sa zmenia šírkové parametre miestnych komunikácií. Nejde teda iba o obnovu
asfaltového povrchu, ale celkovú
rekonštrukciu v sume 300 tisíc eur.
Konkrétne ide o rozšírenie a re-
konštrukciu cesty na Ul. Š. Králika
a na Ul. Hollého, obnovy sa dočká
aj chodník na Ulici B. Björnsona.
Súčasťou tejto fázy rekonštrukčných prác mala byť aj oprava Podhorskej ulice, tú však z dôvodu
aktívnych svahových zosuvov v jej
okolí muselo mesto odložiť.
(ďur)
monitor
31
Obecné noviny • 22. október 2013
Žijú v Horných Zahoranoch, patria však
pod inú obec
Ak si potrebujú niečo vybaviť, musia cestovať do druhej dediny. Šesť rodín zo Zahorian chce túto kurióznu
situáciu zmeniť. Starostka ich v tom podporuje. Hovorí, že hoci je to beh na dlhé trate, nevzdajú sa.
V
obci v okrese Rimavská Sobota majú
problém s hranicou
katastra. Tá rozdeľuje Horné Zahorany
na dve časti. V tej menšej žije šesť
rodín, ktoré v skutočnosti patria
pod susednú obec Lukovištia. Tá
za nich berie podielové dane. Starostke Horných Zahorian sa táto
situácia zdá absurdná a chce ju
riešiť. Zatiaľ sa jej to však nedarí.
Korene súčasnej situácie siahajú
do sedemdesiatych rokov. „Vtedy
malo päť obcí spoločný úrad v Lukovištiach. Okrem nás tam patrilo
Kraskovo, Babiná a Kijatice. Vtedy to nikomu neprekážalo, nikto
sa s tým nezaoberal. V roku 1993
však spoločná úradovňa zanikla a
vznikli samostatné úrady,“ vysvetľuje Zuzana Vysokaiová, starostka
Horných Zahorian. Problém rozdelenej dediny chcel riešiť už jej
predchodca. „Je to predsa absurdné, aby ľudia, ktorí žijú v našej dedine a majú obecný úrad len niekoľko metrov od domu, si chodili
potrebné záležitosti vybavovať do
Lukovíšť,“ hovorí Vysokaiová.
Starostka už niekoľkokrát oslovila kolegu zo susednej obce.
„Snažila som sa mu vysvetliť, že
v tomto prípade nie sú na prvom
mieste peniaze, ale spokojnosť
ľudí. Žiadali sme o súhlas so zmenou v katastri. Chceli sme získať
do vlastníctva vyše dva hektáre
pôdy, na ktorej stoja problémové
domy. Samozrejme, všetky náklady by znášala naša obec,“ hovorí
starostka.
Najskôr to vyzeralo tak, že sa
problém vyrieši v prospech Horných Zahorian. „Vo februári na
zasadnutí obecného parlamentu
sa poslanci vyjadrili, že rozhodovanie o takejto dôležitej veci po-
nechajú na ľudí. Sľúbili zorganizovať verejnú diskusiu, no ostalo len
pri sľuboch,“ hovorí Vysokaiová.
O dva mesiace neskôr poslanci
Lukovíšť túto tému uzavreli s tým,
že kataster sa meniť nebude, pretože by prišli o peniaze.
Starosta Lukovíšť Jozef Mitter
rešpektuje rozhodnutie poslancov. „Keby sme sa odčlenili, prídeme o vyše 2000 eur. Od štátu by
sme dostali menej na podielových
daniach,“ hovorí a dodáva, že sú
ochotní hradiť všetky náklady,
ktoré starostke vznikli v súvislosti
s ich ľuďmi v jej dedine.
Keďže výmenu katastrálnych
území možno vykonať len vtedy,
ak sa na nej dohodnú obidve strany, iný orgán verejnej správy nemôže do tohto problému vstúpiť.
Prípad v Zahoranoch nevedia
vyriešiť už niekoľko rokov. Starostka je však optimistka. „Zatiaľ
sme nepochodili, ale budeme bojovať ďalej. Verím, že aj poslanci
Lukovíšť sú len ľudia a napokon
nám vyjdú v ústrety,“ hovorí Vysokaiová.
Novohradské noviny,
7. 10. 2013
Hornozáhorské okresné mestá riešia nízke kapitálové príjmy
Zhodnotenie tvorby kapitálových príjmov a porovnanie skutočnosti s plánovaným rozpočtom znamená pre Skalicu i Senicu nízke čísla. Príčinou
sú predovšetkým nehnuteľnosti, s ktorými sa v rozpočte síce rátalo, ale nepodarilo sa ich predať.
S
chodok zároveň spôsobili nepreplatené peniaze na projekty z fondov Európskej únie.
Skalica plnila príjmy kapitálového rozpočtu na 13,13 percenta, čo
oproti plánu znamenalo výpadok
v kapitálových príjmoch 10 miliónov eur. Ako sa uvádza v správe
hlavného kontrolóra mesta Skalica
Bohumila Bartoša, neplnenie príjmov zapríčinil výpadok z predaja
kapitálových aktív vodárenského
majetku v sume 3,5 milióna eur.
Príjmy z grantov sa nenaplnili v prípade zimného štadióna,
vetrolamov, kompostárne, rekonštrukcie zariadenia pre seniorov
a výstavby pavilónu pre ležiacich
v zariadení. Pre budúcnosť preto hlavný kontrolór navrhuje - v
zmysle zákona o rozpočtových
pravidlách samosprávy - včasnej-
šie reagovať na danú skutočnosť.
Plánované príjmy z grantov, o
ktorých sa vie, že nebudú v rozpočtovom roku prijaté, sa majú
podľa B. Bartoša zmenou rozpočtu odstrániť.
V Senici k 30. júnu 2013 štyrikrát
zmenili rozpočet mesta, aktuálny
prebytok je bezmála 210-tisíc eur.
Ako informoval Róbert Mozolič,
vedúci finančného oddelenia MsÚ
V budúcom rozpočte je možný aj čierny scenár
Po aktuálnych prepočtoch sa v meste Martin ukazuje schodok v tohtoročnom
rozpočte 1,78 milióna eur.
Z
mena rozpočtu, o ktorej rokovali poslanci v septembri, sa pre avizovaný schodok 1,78 mil. eur
zúžila len na zvýšenie príjmov, bez rokovania o výdavkovej časti rozpočtu. V novodobej histórii martinskej
samosprávy je to po prvý raz, čo dochádza k takejto úprave rozpočtu. Je výsledkom odporučenia Rady ZMOS z
augusta tohto roku, ktorá požiadala mestá a obce, aby v
záujme dosiahnutia konsolidácie verejných financií upravili svoje rozpočty na rok 2013 a zredukovali svoje výdavky. Poslanci preto odsúhlasili zvýšenie bežných príjmov
v časti výnosov dane z príjmov, dane z pozemkov, zo stavieb, bytov a nebytových priestorov spolu v sume 815-tisíc eur.
„Vzhľadom na to, že adekvátne nenavrhujeme zvýšenie
výdavkov, celkový rozpočet, vrátane finančných operácií
v príjmoch by mal byť prebytkový,“ zdôvodnila na rokovaní zastupiteľstva vedúca odboru financií MsÚ v Martine Vlasta Grajciarová. Jej odbor navrhol tiež z príjmových
finančných operácií vypustiť prevod z fondu rozvoja bývania o 624-tisíc eur. Ide o peniaze získané z odpredaja
bytov v minulom roku, ktoré sa presunú do rezervného
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
fondu s prednostným účelom použiť ich na obnovu a rekonštrukciu bytového fondu a infraštruktúru k bytom,
lebo nie je reálny predpoklad použiť ich ešte v tomto roku.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe k zmene rozpočtu,
zmeny majú znížiť rozpočtovú stratu na približne 350-tisíc eur, no mesto aj tak nenaplní podmienky memoranda
podpísaného medzi vládou SR a ZMOS, ale zmierni dosah konsolidácie z pohľadu schváleného rozpočtu.
„Skutočný prebytok alebo schodok bude závisieť od
skutočného plnenia príjmov a čerpania výdavkov mestského rozpočtu k 31. decembru, teraz ho nevieme odhadnúť,“ uviedla V. Grajciarová. Kľúčový z hľadiska rozpočtu
bude november. „Štát sa chystá siahnuť samospráve na
podielové dane. Samozrejme, že ZMOS proti tomu protestuje. Všetko bude jasnejšie až v novembri, keď sa zverejnia prvé prognózy. Pri čiernom scenári sa môže stať, že
na šport, kultúru a investície nebudeme mať v budúcom
roku ani euro,“ povedal primátor Andrej Hrnčiar.
Turčianske noviny,
7. 10. 2013
v Senici, kapitálové príjmy boli k
30. júnu 2013 plnené na veľmi nízkej úrovni.
Podobne ako v Skalici mestu zatiaľ nepreplatili projekty z fondov
únie. Nepodarilo sa tiež predať
budovu obvodného úradu, pričom
s peniazmi z tohto predaja sa v
rozpočte rátalo. Podľa R. Mozoliča radnica tento schodok už na 80
percent vykompenzovala nenaroz-
počtovanými, ale uskutočnenými
predajmi regulačnej stanice plynu,
pozemkov pod autobusovou stanicou a ďalšími menšími príjmami.
Kapitálové príjmy Senice by mali z
približne 9 percent po uskutočnení všetkých finančných transakcií
vzrásť na úroveň 63 percent.
Týždenník pre Záhorie
7. 10. 2013
Informačné tabule nahradia
hovoriace mapy
Pred budovou Domu kultúry vo Svidníku sa nachádza informačná tabuľa. No zdá sa, že jej cieľom nie je informovať.
Pýtate sa prečo? Informačná tabuľa je totiž nielenže veľmi
stará, ale mapa na nej je neaktuálna, názvy úradov a inštitúcii
prešli takisto zmenami, o telefónnych kontaktoch ani nehovoriac. Jednoducho, informačná tabuľa potrebuje vynoviť. Kedy
ju mesto vynoví alebo vymení za novú? „Mesto v rámci zmeny
a modernizácie informačného systému bude disponovať aj
hovoriacimi mapami, ktoré budú obsahovať všetky údaje, kontakty i texty. Tieto hovoriace mapy budú informačným mostom
medzi občanom a mestom a plnohodnotne nahradia pôvodné
informačné tabule. Veríme, že budú aj výborným turistickým
sprievodcom a dostatočne nahradia aj neaktuálne mapy,“
informovala PR manažérka mesta Svidník Kristína Tchirová.
Podduklianske novinky,
7. 10. 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
22. október 2013 • Obecné noviny
- Jasné....tu si ľahnite...
Chlapík si ľahne a o 10 minút to má hotové...
- Už!?!, - pýta sa prekvapene.
- Štyri písmená žiaden
problém !!!
V škole sa učia o partizánoch. V tom sa prihlási Jožko a vraví:
- Aj môj dedo bol partizán,
ale on bol elektrikár.
- A ako to vieš? - pýta sa
učiteľ.
- No, lebo mal na prilbe dva
blesky.
Príde malý chlapec do cukrárne a hovorí predavačke:
- Uhmaahaeeua džúsu!
Predavačka sa na neho začudovane pozrie a odpovie:
- Dva deci čoho?
- Pol hodiny som s tou rybou bojoval, kým som ju
vytiahol! - chváli sa rybár
kamarátovi.
- Hm... to aj ja poznám. Tiež
mám problémy s otváračom
na konzervy!
- Topím sa!
- A milovať sa vieš?
- Áno, viem!
- No vidíš, plávať si sa mala
učiť!
Mladý muž sa pýta:
- Slečna, mám u vás šancu?
- Áno, ste druhý v poradí.
- A kto je prvý?
- Hocikto iný, - odpovedá s
úsmevom mladá dáma.
- Ty, Dežo, počul si, že
vraj jedna žena z piatich je
doma týraná?
- Hlúposť. Mal som tri a tĺkol som všetky bez výnimky.
Chlap nakupuje obrovské
množstvo kondómov. Mladá predavačka sa mu prihovára:
- Však ste vy slobodný?
Mladý muž polichotene odpovedá:
- Áno, ako to viete?
- Lebo ste strašne škaredý...
Muž sa prechádza po pláži a
zrazu počuje krásny ženský
hlas:
- Pomóóóc! Pomóóóc!
Začne kričať na topiacu sa
ženu:
- Čo sa stalo?
Zhovárajú sa Fero a Mišo.
Fero hovorí:
- Ráno som šiel po ulici a
tu, z ničoho nič ma zasiahla
plechovka rovno do hlavy.
- A čo v nej bolo?
- Nič.
- A v plechovke?
Kapitán sa pýta telefónom
strojníka:
- Koľko?
Strojník odpovedá:
- 35!
- Čo 35?
- A čo koľko?
Príde chlapík do tetovacieho štúdia a pýta sa:
- Vy tu viete vytetovať aj
tank na celý chrbát???
Syn sa poctivo pripravuje
na písomku zo slovenčiny:
- Otec, aký je to čas vo vete:
„Mamička sa rozpráva so
susedou,“?
- Stratený, synku, stratený!
Malá Zuzka ide s otcom po
parku a pozdraví jedného
pána.
- Kto to bol?
Zuzka na to:
- To je pán z ochrany ovzdušia.
- A na to si prišla ako?
- Vždy, keď k nám príde,
pýta sa mamičky, či je čistý
vzduch...
Učiteľka sa pýta žiakov,
kde sa vyrába elektrina?
Dežko sa prihlási a povie:
- V chlieve.
- A na to si ako prišiel??? pýta sa ho učiteľka.
- No, keď naposledy vypli
elektrinu, ocko povedal,
že „Čo tie svine zas robia s
tou elektrinou!“
Riaditeľ prijíma novú sekretárku:
- Ták, milá slečna, začneme
od piky.
Sekretárka sa nechápavo
usmeje a vraví:
- Nech sa páki.
Dve blondíny sú každá na
opačnej strane rieky. Prvá
kričí:
- Prosím, môžeš mi poradiť, ako sa dostanem na
druhú stranu?
Druhá jej ochotne odpovedá:
- Veď ty si na druhej strane!
- Ahá, tak ti ďakujem!
Download

Ak vláda nesplní tri zásadné požiadavky samosprávy