Ústav anorganickej chémie SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava.
PREVÁDZKOVÝ PORIADOK
pre pracoviská Ústavu anorganickej chémie SAV, na
ktorých sa zaobchádza s chemickými faktormi.
1
Čl. I
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
1) Na základe zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 309/2007 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z, zákona NR SR č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR
SR č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch a nariadenia vlády SR
č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým
faktorom pri práci, vydáva riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV pre svoje pracoviská, na
ktorých sa pracuje a zaobchádza s chemickými faktormi a nebezpečnými chemickými
faktormi v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z. z. tento „Prevádzkový poriadok“.
2) Pracoviská Ústavu anorganickej chémie, na ktorých sa vyskytujú nebezpečné chemické
faktory sú:
a) oddelenie keramiky, Dúbravská cesta 9, Bratislava,
b) oddelenie taveninových sústav, Dúbravká cesta 9, Bratislava,
c) oddelenie hydrosilikátov, Dúbravká cesta 9, Bratislava,
d) oddelenie teoretickej chémie, Dúbravká cesta 9, Bratislava,
e) spoločné laboratórium skla Ústavu anorganickej chémie SAV, Fakulty priemyselných
technológií Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne a RONA, a.s.,
Študentská 2, Trenčín.
Čl. II
NEBEZPEČNÉ CHEMICKÉ LÁTKY, CHEMICKÉ FAKTORY A NEBEZPEČNÉ CHEMICKÉ
FAKTORY
1) Podľa § 3, ods. 1 zákona NR SR č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických
prípravkoch, nebezpečné chemické látky (skr. NChL) a prípravky pre život a zdravie ľudí
a pre životné prostredie sú chemické látky a prípravky:
a) výbušné - podliehajú exotermickým reakciám aj bez prítomnosti atmosférického kyslíka,
pričom vyvíjajú plyny a pri zohriatí alebo pri testovacích podmienkach vybuchujú; slovné
označenie E a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,
b) oxidujúce - podliehajú silným exotermickým reakciám v styku s inými látkami, najmä
horľavými; slovné označenie O a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,
c) mimoriadne horľavé - slovné označenie F+ a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,
d) veľmi horľavé - slovné označenie F a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,
e) horľavé - slovné označenie F a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,
f) veľmi jedovaté (skr. VJL) - vo veľmi malých množstvách spôsobujú smrť alebo akútne
alebo chronické poškodenie zdravia pri ich požití, vdychovaní alebo vstrebaní pokožkou
alebo sliznicou; slovné označenie T+ a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,
g) jedovaté - v malých množstvách spôsobujú smrť alebo akútne alebo chronické
poškodenie zdravia pri ich požití, vdychovaní alebo vstrebaní pokožkou alebo sliznicou;
slovné označenie T a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,
h) škodlivé - môžu spôsobiť smrť, akútne alebo chronické poškodenia zdravia, ak sú
vdychované, požité alebo vstrebané; slovné označenie Xn a výstražný symbol na obr.,
i) žieravé - ťažko poškodzujú tkanivá, ak prídu do priameho kontaktu s nimi; slovné
označenie C a grafický výstražný symbol je v prílohe 1,
j) dráždivé - sú nežieravé látky, ktoré pri opakovanom kontakte s pokožkou alebo
sliznicami môžu vyvolať ich zápalové zmeny; slovné označenie Xi a grafický výstražný
symbol je v prílohe 1,
k) senzibilizujúce - môžu spôsobiť zvýšenie citlivosti pri opakovanom kontakte s nimi
(podobne ako s včelím jedom), čo vedie k reakciám podobným alergickým,
l) karcinogénne - môžu vyvolať rakovinu alebo zvýšiť jej výskyt; slovné označenie T+,
2
m) mutagénne - môžu vyvolať dedičné genetické zmeny alebo zvýšiť ich výskyt; slovné
označenie T+,
n) poškodzujúce reprodukciu - môžu vyvolať alebo zvýšiť výskyt nededičných účinkov na
potomstvo alebo poškodenie mužských alebo ženských rozmnožovacích funkcií; slovné
označenie T+,
o) nebezpečné pre životné prostredie - môžu by okamžitým alebo následným
nebezpečenstvom pre niektorú zložku životného prostredia; slovné označenie N
a grafický výstražný symbol je v prílohe 1.
2) § 2 nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami
súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci definuje:
a) chemický faktor - je chemický prvok alebo zlúčenina, ktoré môžu byť súčasťou zmesi,
vyskytujú sa v prírodnom stave alebo sú vyrobené, použité alebo uvoľnené pri akejkoľvek
činnosti vrátane vzniknutého odpadu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vyrobené
zámerne alebo či sú alebo nie sú uvedené na trh,
b) nebezpečný chemický faktor - je chemický faktor, ktorý spĺňa kritériá klasifikácie ako
nebezpečná chemická látka alebo nebezpečný chemický prípravok podľa Nariadenia
vlády SR č. 355/2006 Z. z. (bod 1)) bez ohľadu na to, či je alebo nie je tento faktor
klasifikovaný podľa tohto predpisu (bod 1)) okrem faktorov, ktoré spĺňajú iba kritériá
klasifikácie ako nebezpečné pre životné prostredie.
3) Podľa § 25, ods. 8 zákona NR SR č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických
prípravkoch na obaloch nebezpečných chemických látok a prípravkov určených na
používanie ako laboratórne chemikálie musí byť uvedený názov nebezpečnej chemickej
látky alebo názov nebezpečného chemického prípravku, výstražný symbol, údaje
o hmotnosti alebo objeme, označenie špecifického rizika (R-vety) a označenie na bezpečné
používanie (S-vety).
4) Ku všetkým NChL je potrebné zabezpečiť kartu bezpečnostných údajov (safety data
sheet), ktorú je povinný dodať dodávateľ spolu s dodávanou NChL, alebo chýbajúce karty
bezpečnostných údajov možno získať od dodávateľa NChL na požiadanie. Karty
bezpečnostných údajov sú súčasťou kumulatívneho zoznamu chemických faktorov na
všetkých pracoviskách Ústavu anorganickej chémie.
5) Karta bezpečnostných údajov je súhrn identifikačných údajov o podnikateľovi, o NChL
a údajoch potrebných na ochranu života zdravia ľudí a životného prostredia. Obsahuje
najmä:
a) označenie špecifického rizika, tzv. R-vety a označenie na bezpečné používanie, tzv. Svety. Ich znenie je podľa smerníc EÚ záväzné a priraďovanie súvisí s klasifikáciou
nebezpečnej chemickej látky.
b) názov NChL a informáciu o jeho zložkách a komponentoch,
c) identifikáciu vlastností NChL,
d) pokyny pre prvú pomoc,
e) protipožiarne opatrenia, opatrenia pri zdolávaní požiaru,
f) opatrenia pri úniku, mimoriadnych situáciách a haváriách,
g) požiadavky na nakladanie a skladovanie,
h) požiadavky na ochranu osôb pred expozíciou,
i) informácie o fyzikálnych a chemických vlastnostiach,
j) informácie o stabilite a reaktivite,
k) informácie o toxicite,
l) ekologické informácie,
m) podmienky zneškodňovania,
n) podmienky prepravy.
3
6) Pri kumulácii účinkov je možné uvádzať kombinácie R-viet. Pri kumulácii rozdielnych
vlastností sa oddeľujú čísla špecifických rizík pomlčkou (napr. R 45-23), pri súvisiacich
vlastnostiach lomenou čiarou (napr. R 23/24/25). Zoznamy R-viet a S-viet v slovenskom
jazyku sú v prílohách 2 a 3.
Čl. III
POSUDOK O RIZIKU PRI PRÁCI S CHEMICKÝMI FAKTORMI
1) Posudok o riziku je vypracovaný v súlade so zákonom NR SR č. 355 / 2007 Z.z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, nariadením vlády SR č. 355 / 2006 Z.z. a č.
300 / 2007 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým
faktorom pri práci a nariadením vlády SR č. 356 / 2006 Z.z. a č. 301 / 2007 Z.z. o ochrane
zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym
faktorom pri práci
2) Kumulovaný zoznam všetkých chemických faktorov prítomných na pracoviskách Ústavu
anorganickej chémie sa nachádzajú v prílohe 4. Zoznam obsahuje názov chemickej látky,
vzorec chemickej látky. Pre NChL zoznam obsahuje aj klasifikáciu a označenie (podľa
výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 2/2002, na vykonanie zákona č.
163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch). Ak existuje vedomosť
o klasifikácii chemického faktora ako nebezpečnej chemickej látky, ktorá nie je v zozname
výnosu 2/2002, musí sa táto skutočnosť zaznamenať v zozname chemických faktorov
a s látkou je nutné zaobchádzať s ohľadom na charakter chemickej látky. Vypracovanie
kumulovaného zoznamu riadi pracovník zodpovedný za prácu s chemickými faktormi.
3) Každé pracovisko Ústavu anorganickej chémie disponuje aj elektronickou verziou
zoznamu chemických faktorov na všetkých pracoviskách Ústavu anorganickej chémie.
V tomto elektronickom zozname sú chemické faktory rozdelené podľa jednotlivých pracovísk
v zmysle bodu 2) tohto článku. V zozname sa vedú navyše aj dodatkové údaje, ktoré si
organizujú jednotlivé pracoviská, tak aby bolo možné zistiť umiestnenie chemického faktora
a jeho množstvo, prípadne údaje uľahčujúce nakladanie s chemickým faktorom.
4) V kumulovanom elektronickom zozname je zabezpečený prístup ku karte bezpečnostných
údajov pre NChL. Pracovníci podľa článku X bodu 1b) zabezpečujú prístup k týmto kartám
bezpečnostných údajov pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, z ktorého pracoviska
sú.
5) Všetci zamestnanci sú povinní oboznámiť sa s kartou bezpečnostných údajov chemických
faktorov, s ktorými sa chystajú pracovať a aj s tými chemickými faktormi, ktoré vznikajú
počas experimentu. Karta bezpečnostných údajov slúži na identifikáciu nebezpečných
vlastností chemických faktorov s uvedením fyzikálnych, fyzikálno-chemických,
toxikologických a ďalších významných vlastností chemických faktorov z hľadiska bezpečnosti
a zdravia. Cieľom je minimalizovať riziká pri práci s chemickými faktormi.
6) V prílohe 5 sa nachádzajú doplňujúce informácie o vlastnostiach vybraných nebezpečných
chemických látkach. Všetci zamestnanci, ktorí pracujú s NChL sú povinní sa s týmito
informáciami oboznámiť.
7) Pracoviská, na ktorých sa nachádzajú chemické látky, sú povinné vykonať fyzickú
inventúru chemických látok podľa špecifikácie Prevádzkového poriadku minimálne 1 x za 12
mesiacov.
A. PREDVÍDATEĽNÁ EXPOZÍCIA ZAMESTNANCOV CHEMICKÝM FAKTOROM
4
1) Organizačné zaradenie sa aktualizuje pri zlúčení, rozdelení alebo zániku organizačnej
jednotky (minimálne 1x ročne k 1.1. daného roku) a zakladá sa do Posudku o riziku pri jeho
aktualizácií alebo sa prikladá ako dodatok.
Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/
oddelenie keramiky - OK
Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.
Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 19
Ing. Svetozár Balkovic, CSc.
Ing. Ľubomír Benco, CSc.
RNDr. Milan Drábik, CSc.
Ing. Františka Frajkorová
prom.farm. Ľubica Gáliková
Ing. Katarína Ghillányová, PhD.
Ing. Miroslav Hnatko, PhD.
Miriam Hnatková
Mgr. Ľubomír Hric
Anna Jurová
Ing. Štefan Kavecký, CSc.
Ing. Linda Kipsová
Magdaléna Kňazovičová
Ing, Zoltán Lenčéš, PhD.
Ing. Štefánia Lojanová
Ing. Viera Petrušková, PhD.
Ing. Tomáš Plachký
prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.
Ing. Daniel Tunega, CSc.
Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/
oddelenie taveninových sústav - OTS
Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: Ing. Miroslav Boča, PhD.
Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 14
Ing. Miroslav Boča, PhD.
Jarmila Heinleinová
Ing. Michal Korenko, PhD.
Ing. Ladislav Kosa, CSc.
Ing. Blanka Kubíková, PhD.
Ing. Marián Kucharík, PhD.
Ing. Iveta Macková
Ing. Eva Mikšíková
Ing. Jarmila Mlynáriková, PhD.
Ing. Ivan Nerád, CSc.
Ing. Netriová Zuzana
Ing. Jozef Priščák
Ing. František Šimko, PhD.
RNDr. Roman Vasiljev
Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/
oddelenie hydrosilikátov – OH
Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: RNDr. Peter Komadel, DrSc.
5
Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 14
Mgr. Slávka Andrejkovičová
RNDr. Juraj Bujdák, PhD.
Mgr. Adriana Czímerová, PhD.
Mgr. Alexander Čeklovský
RNDr. Jana Hrachová
RNDr. Klára Hrnčiarová
Mgr. Ľuboš Jankovič, PhD.
RNDr. Peter Komadel, DrSc.
Zora Lukáčová
RNDr. Jana Madejová, DrSc.
Ing. Helena Pálková, PhD.
Ing. Martin Pentrák
Zuzana Rosíková
Ing. Jana Valúchová, PhD.
Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/
spoločné laboratórium skla - SLS
Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: Doc. Ing. Dušan Galusek, PhD.
Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 7
doc. Ing. Dušan Galusek, PhD.
Ing. Mária Chromčíková, PhD.
Ing. Peter Lichvár, PhD.
prof. Ing. Marek Liška, DrSc.
Ing. Monika Mikoczyová
Ing. Jaroslav Sedláček, PhD.
Mgr. Peter Švančárek, PhD.
Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/
oddelenie teoretickej chémie - OTCH
Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: RNDr. Ľubomír Smrčok, CSc.
Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 13
Mgr. Mariana Derzsi, PhD.
Mgr. Peter Hrobárik
Mgr. Stanislav Kedžuch, PhD.
Mgr. Stanislav Komorovský
Dr. Oľga Malkin, DrSc.
Dr. Vladimír Malkin, DrSc
Ing. Matúš Milko, PhD.
prof.RNDr. Jozef Noga, DrSc.
Mgr. Michal Repiský
Ing. Eva Scholtzová, CSc.
RNDr. Ľubomír Smrčok, CSc.
Ing. Štefan Varga, CSc.
doc. Ing. Pavol Mach, CSc
Názov organizačnej jednotky/ skupiny spolupracujúcich projektov/ pracoviska/
Administratíva - AD
Vedúci / vedúci spolupracujúcich projektov: Ing. Ján Piško
6
Celkový počet exponovaných zamestnancov (vrátane vedúcich): 13
Miroslav Baďura
Iveta Bouadjenak
Jaromíra Dankovičová
Zdena Kapišinská
Anna Kovárová
Ing. Judita Lilová
Ján Maraffko
Dana Matejkinová
Terézia Pírová
Ing. Ján Piško
Ing. Jaroslav Rusnák
Jozef Sitár
Alexandra Tonkovičová
7
A.1. PREDVÍDATEĽNÁ EXPOZÍCIA ZAMESTNANCOV CHEMICKÝM FAKTOROM NA JEDNOTLIVÝCH PRACOVISKÁCH
pri používaní ChF, pri údržbe zariadení, generálna oprava, sanitácia, výmena dielov, technicky nezabezpečené činnosti
A.2. SPOTREBA MIMORIADNE HORĽAVÝCH LÁTOK (R 12) A LÁTOK VZNIETIVÝCH NA VZDUCHU (R 17) NA VÝSKUMNÝCH
PROJEKTOCH + OPATRENIA
Zoznam látok vychádza zo zoznamu chemikálii na ústave
N á z o v , R - vety
Oddelenie
Oddelenie
Oddelenie
Oddelenie
Spoločné
Administratíva
Centrálny
keramiky
taveninových
hydrosilikátov
teoretickej
laboratórium
AD
sklad
OK
sústav
OH
chémie
skla
OTCH
SLS
OTS
Dietyléter / R 12-19
CS
2006 - 0.5 l
2007- 0.5 l
Acetylén/R12
Dimetylamín/R12
Vodík/R12
Celková spotreba
mimoriadne horľavých
látok a látok vznietivých
na vzduchu
2006 - 0.5 l
2007- 0.5 l
2
Počet pracovníkov
Záver: Z mimoriadne horľavých látok a látok vznietivých na vzduchu sa na ústave spotrebolvalo v roku 2006 0,5 litra dietyléteru, rovnako aj v roku
2007.
A.3. SPOTREBA VEĽMI JEDOVATÝCH LÁTOK (R 26, 27, 28) NA VÝSKUMNÝCH PROJEKTOCH
Zoznam látok vychádza zo zoznamu chemikálii na ústave
8
N á z o v , R - vety
Oddelenie
keramiky
OK
Oddelenie
Oddelenie
taveninových hydrosilikátov
sústav
OTS
OH
Oddelenie
Spoločné
Administratíva
Centrálny
teoretickej
laboratórium
AD
sklad
chémie
skla
OTCH
SLS
CS
Benzylkyanid /
R26/27/28
Chlorid fosforitý /
R26/28
Cyklopropyl kyanid /
R26/27/28
Fosfor / R26/28
Hexakyanozeleznatan
draselny, trihydrat /
R26/27/28
Hexakyanozeleznatan
sodny, dekahydrat /
R26/27/28
Kyanid meďný /
R26/27/28
Kyanid sodný /
R26/27/28
Kyanid zinočnatý /
R26/27/28
Kyselina
fluorovodíkova /
R26/27/28
9
Chlorid ortutnatý / R28
Oxid arzenitý / R28
Celková spotreba
veľmi jedovatých látok
Počet pracovníkov
Záver: V rokoch 2006 a 2007 sa nepoužívali veľmi jedovaté látky.
A.4. SPOTREBA JEDOVATÝCH LÁTOK (R 23, 24, 25) NA VÝSKUMNÝCH PROJEKTOCH
Zoznam látok vychádza zo zoznamu chemikálii na ústave
N á z o v , R - vety
Oddelenie
Oddelenie
keramiky
taveninových
OK
sústav
OTS
Oddelenie
Oddelenie
Spoločné
hydrosilikátov teoretickej laboratórium
OH
chémie
skla
OTCH
SLS
Administratíva
Centrálny
AD
sklad
CS
3-nitrofenol - 2,4,6trinitrofenol /
R 23/24/25
Arzenan sodný /
R 23/25
Bromoform / R 23
Chlorid uhličitý /
R 23/24/25
10
Difenylamín / R
23/24/25
2006 – 150 ml
Etylénglykol
Monoetyléter / R 23/24
2007 – 100 ml
Fluorid amonný /
R 23/24/25
Fluorid antimonitý /
R 23/24/25
2006 – 1200 g
Fluorid draselný /
R 23/24/25
2007 – 1250 g
Hexafluorokremičitan
draselný / R 23/24/25
Hexafluorokremičitan
sodný / R 23/24/25
2006 – 0,7 l
Metanol / R 23/24/25
2007 – 0,8 l
2007 – 2 l
o-nitroanilín /
R 23/24/25
Ortuť / R 23
2006 – 100 g
2007 – 100 g
Oxid uhoľnatý / R 23
p-nitroanilín = 3-
11
nitroanilín /
R 23/24/25
Pyperidín / R 23/24
Selén / R 23/25
Fenol / R 24/25
Chlorid bárnatý,
dihydrat /
R 25
Dusitan sodný / R 25
Fluorid lítny / R 25
Fluorid sodný / R 25
2006 – 200 g
2007 – 500 g
2006 – 1450 g
2007 – 1500 g
Kyselina chlóroctová /
R 25
Kyselina
hexachloroplatičitá /
R 25
Kyselina jódoctová /
R 25
Metyloranž 1 / R 25
12
Chlóracetónitril /
R 23/24/25
2007 – 5 ml
Tributylamín / R 2223/24
2007 – 2 ml
2006 – 38 g
Tetrametyl amónny
chlorid / R 21-25
2007 – 7 g
o-fenantrolín / R 25
Bilancia
Oddelenie
Oddelenie
keramiky
taveninových
OK
sústav
Oddelenie
OH
OTS
Celková spotreba
jedovatých látok
Počet pracovníkov
Oddelenie
Spoločné
hydrosilikátov teoretickej laboratórium
2006 – 100 g
2006 – 3550 g
2006 – 188 g
2007 – 100 g
2007 – 4050 g
2007 – 114 g
5
8
5
chémie
skla
OTCH
SLS
Administratíva
Centrálny
AD
sklad
CS
2007 – 2000 g
Záver: Najväčšia spotreba jedovatých látok je na Oddelení taveninových sústav v priemere 3 - 4 kilogramy.
A.5. SPOTREBA KARCINOGÉNNYCH A MUTAGÉNNYCH LÁTOK KATEGÓRIE 1 A 2 (R 45, 46, 49) NA VÝSKUMNÝCH PROJEKTOCH
Zaradenie do kategórií 1 a 2 je podľa NV SR č. 356 / 2006 Z.z., NV SR č. 301 / 2007 Z.z. a zákona č. 163 / 2001 Z.z. (§ 23, § 24)
Vzhľadom na vývoj vedeckého poznania sú v posudku o riziku zahrnuté aj karcinogénne a mutagénne látky kategórie 3 (R 40, R 68).
Klasifikácia podľa IARC (viď kap. 2): skupina 1 – karcinogén pre ľudí, skupina 2A – pravdepodobný karcinogén pre ľudí, skupina 2B – možný karcinogén
pre ľudí, skupina 3 – látka neklasifikovateľná ako karcinogén pre ľudí, skupina 4 – pravdepodobne nekarcinogénna
látka pre ľudí
13
N á z o v , R - vety
Oddelenie
keramiky
OK
Oddelenie
Oddelenie
taveninových hydrosilikátov
sústav
OTS
OH
Oddelenie
Spoločné
Administratíva
Centrálny
teoretickej
laboratórium
AD
sklad
chémie
skla
OTCH
SLS
CS
1,2-dichlóretán / R 45
a-dipyridin / R 45
Azbest vláknitý / R 45
Benzén / R 45,
R49/23/24/25
2006 – 0,15 l
2006 – 2 l
2007 – 1 l
Benzín / R 45
Benzylchlorid / R 45
Bromičnan draselný /
R 45
Chróman vápenatý / R 45
Diarzenan disodný / R 45
Dichlóretán / R 45
14
Fenantrén / R 45
Fenylhydrazín / R 45
Fenylhydrazín
hydrochlorid / R 45
Hydrazín hydrát / R 45
Kupferron / R 45
R45-25-36/37-68
Kyselina arzeničná / R 45
Oxid arzenitý / R 45
Soda azbestos / R 45
Trichloretylen / R 45
2006 – 0,2 l
2007 – 0,7 l
Vinylchlorid / R 45
Chróman sodný,
tetrahydrat / R 46, R 49
Dichroman amonný /
15
R 46, R 49
Dichroman draselný /
R 46, R 49
Dichroman sodný /
R 46, R 49
Síran nikelnatý / R 46
Chroman draselný /
R 49-46-43
Oxid berylnatý / R 49
Oxid chrómový / R 49
Oxid kademnatý / R 49
Oxid nikelnatý / R 49
Síran kademnatý,
oktahydrat / R 49
Síran kobaltnatý
7-hydrát / R 49
16
Bilancia
Oddelenie
keramiky
OK
Oddelenie
sústav
OTS
Celk spotreba
karcinogénov a
mutagénov kat. 1, 2
Počet pracovníkov
Oddelenie
taveninových hydrosilikátov
OH
Oddelenie
Spoločné
Administratíva
Centrálny
teoretickej
laboratórium
AD
sklad
chémie
skla
OTCH
SLS
CS.
2006 – 350 ml
2006 – 2 l
2007 – 700 ml
2007 – 1 l
7
Záver: Najväčšia spotreba karcinogénnych a mutagénnych látok kategórie 1 a 2 je na Oddelení taveninových sústav v priemere 350 - 700 ml.
Acetaldehyd / R 40
Anilín / R 40
Chloroform / R 40
Chróman olovnatý / R 40
Dichlórmetán / R 40
Dioxán / R 40
Dusičnan kobaltnatý,
hexahydrat / R 40
Formaldehyd / R 40
Hydroxylamin síran / R 40
17
Metyljodid / R 40
Močovina / R 40
Nickel aluminium catalyst alloy /
R 40
Nikel / R 40
Nitrobenzén / R 40
Oxid antimonitý / R 40
Oxid kobaltnato-kobaltitý /
R 40-43
Tetrachlóretylén / R 40
Oxid vanadičný / R 68
B. NEPREDVÍDATEĽNÁ EXPOZÍCIA ZAMESTNANCOV CHEMICKÝM FAKTOROM (HAVÁRIE, VYLIATIE CHEMICKEJ LÁTKY, ROZBITIE
FĽAŠE, ROZTRHNUTIE POTRUBIA)
Opatrenia:
i) práce s nebezpečnými chemickými faktormi, pokiaľ je to technicky možné, vykonávať v chemických digestoroch alebo pri lokálnom odsávaní,
18
ii) skladovanie a práce s väčšími množstvami nebezpečných chemických látok pôsobiacimi cez a na dýchacie cesty formou uvoľňovaných
plynov, pár, pevných a kvapalných aerosólov vykonávať iba v miestnostiach, ktoré majú vetranie do voľného priestoru mimo budovu,
iii) pracoviská vybaviť dostatočným množstvom neutralizačných a asanačných prostriedkov a hasiacich prístrojov,
iv) dodržiavať Zásady pre bezpečnú prácu v chemických laboratóriach a Zásady predlekárskej prvej pomoci uvedené v Prevádzkovom poriadku
pre prácu s nebezpečnými chemickými faktormi platnom v organizácii.
19
C. DOBA EXPOZÍCIE ZAMESTNANCOV NEBEZPEČNÝM CHEMICKÝM FAKTOROM
(NCHF) PRI PRÁCI V KALENDÁRNOM ROKU 2007 (250 PRACOV DNÍ)
Doba expozície sa počíta ako súčin dvoch činiteľov:
1. činiteľ: počet odpracovaných dní v kalendárnom roku za predpokladu najviac 8 hodinovej zmeny;
údaj poskytuje personálne oddelenie,
2. činiteľ: priemerný podiel pracovnej doby v kalendárnom roku, počas ktorej zamestnanec vykonával
práce s chemickými faktormi, alebo činnosti v prostredí s výskytom ChF; údaj vyjadrený
v percentách poskytuje vedúci zamestnanec.
Meno zamestnanca (úväzok , %)
Počet
odpracov.
dní ročne
Podiel prac doby
Expozícia
s expozíciou NChF
NChF
(%)
ročne (dni)
Mgr. Slávka Andrejkovičová (HPP, 100)
250
50
125
Miroslav Baďura (ČÚ, 20)
50
0
0
Ing. Svetozár Balkovic, CSc. (HPP, 100)
250
20
50
Ing. Ľubomír Benco, CSc. (ČÚ, 10)
50
0
0
Ing. Miroslav Boča, PhD. (HPP, 100)
250
10
25
Iveta Bouadjenak (HPP, 100)
250
0
0
RNDr. Juraj Bujdák, PhD. (HPP, 100)
Mgr. Adriana Czímerová, PhD.
(HPP, 100)
Mgr. Alexander Čeklovský (HPP, 100)
250
20
50
250
50
125
250
80
200
Jaromíra Dankovičová (HPP, 100)
250
0
0
Mgr. Mariana Derzsi, PhD. (HPP, 100)
250
0
0
RNDr. Milan Drábik, CSc. (HPP, 100)
250
10
25
Ing. Františka Frajkorová (HPP, 100)
60
20
12
prom.farm. Ľubica Gáliková (HPP, 100)
doc. Ing. Dušan Galusek, PhD.
(HPP, 100)
Ing. Katarína Ghillányová, PhD.
(HPP, 50)
Jarmila Heinleinová (HPP, 100)
250
50
125
250
30
75
170
50
42.5
250
100
250
Ing. Miroslav Hnatko, PhD. (HPP, 100)
250
50
125
Miriam Hnatková (HPP, 100)
250
100
250
RNDr. Jana Hrachová (HPP, 100)
250
60
150
Mgr. Ľubomír Hric (HPP, 100)
250
50
125
RNDr. Klára Hrnčiarová (HPP, 40)
100
20
4
Mgr. Peter Hrobárik (HPP, 100)
250
0
0
Ing. Jozef Chovanec (HPP, 100)
Ing. Mária Chromčíková, PhD.
(HPP, 100)
Ing. Ján Piško (HPP, 100)
60
70
42
250
50
125
80
0
0
Ing. Marián Janek, PhD. (ČÚ, 20)
50
20
2
20
Mgr. Ľuboš Jankovič, PhD. (HPP, 100)
250
80
200
Anna Jurová (HPP, 100)
250
0
0
Zdena Kapišinská (HPP, 100)
250
0
0
Ing. Štefan Kavecký, CSc. (ČÚ, 33)
Mgr. Stanislav Kedžuch, PhD.
(HPP, 100)
Ing. Linda Kipsová (HPP, 100)
100
30
10
250
0
0
250
30
75
Magdaléna Kňazovičová (HPP, 100)
250
100
250
RNDr. Peter Komadel, DrSc. (HPP, 100)
250
10
25
Mgr. Stanislav Komorovský (HPP, 100)
250
0
0
Ing. Michal Korenko, PhD. (HPP, 100)
250
10
25
Ing. Ladislav Kosa, CSc. (HPP, 70)
250
5
8.8
Anna Kovárová (HPP, 100)
250
0
0
Ing. Blanka Kubíková, PhD. (HPP, 100)
186
30
75
Ing. Marián Kucharík, PhD. (HPP, 100)
250
40
100
Ing. Zoltán Lenčéš, PhD. (HPP, 100)
250
30
75
Ing. Judita Lilová (HPP, 75)
250
0
0
prof. Ing. Marek Liška, DrSc. (ČÚ, 45)
250
10
11.3
Ing. Štefánia Lojanová (HPP, 100)
100
30
75
Zora Lukáčová (HPP, 100)
250
100
250
Ing. Iveta Macková (HPP, 100)
250
100
250
RNDr. Jana Madejová, DrSc. (HPP, 100)
250
10
25
doc. Ing. Pavol Mach, CSc. (ČÚ, 25)
75
0
0
Dr. Oľga Malkin, DrSc. (HPP, 100)
250
0
0
Dr. Vladimír Malkin, DrSc. (HPP, 100)
250
0
0
Ján Maraffko (HPP, 100)
250
20
50
Dana Matejkinová (HPP, 100)
250
0
0
Ing. Monika Mikoczyová (HPP, 100)
250
30
75
Ing. Eva Mikšíková (HPP, 100)
250
80
200
0
0
0
Ing. Matúš Milko, PhD. (HPP, 100)
Ing. Jarmila Mlynáriková, PhD.
(HPP, 100)
Ing. Ivan Nerád, CSc. (HPP, 100)
0
0
0
250
30
75
Ing. Zuzana Netriová (HPP, 100)
250
30
75
prof. RNDr. Jozef Noga, DrSc. (ČÚ, 66)
250
0
0
Ing. Helena Pálková, PhD. (HPP, 100)
210
60
150
Ing. Martin Pentrák (HPP, 100)
250
60
150
Ing. Viera Petrušková, PhD. (HPP, 100)
80
10
8
21
Terézia Pírová (HPP, 100)
250
0
0
Ing. Tomáš Plachký (HPP, 100)
250
30
75
Ing. Jozef Priščák (HPP, 100)
250
50
125
Mgr. Michal Repiský (HPP, 100)
250
0
0
Zuzana Rosíková (HPP, 100)
250
100
250
Ing. Jaroslav Rusnák (ČÚ, 33)
250
10
8.3
0
0
0
Ing. Eva Scholtzová, CSc. (HPP, 100)
250
0
0
Jozef Sitár (HPP, 100)
RNDr. Ľubomír Smrčok, CSc.
(HPP, 100)
prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.
(HPP, 100)
Ing. František Šimko, PhD. (HPP, 100)
250
0
0
250
0
0
250
10
25
250
25
63
Mgr. Peter Švančárek, PhD. (HPP, 100)
250
70
175
Alexandra Tonkovičová (HPP, 100)
250
0
0
Ing. Daniel Tunega, CSc. (ČÚ, 10)
50
0
0
Ing. Jana Valúchová, PhD (HPP, 100)
250
70
175
Ing. Štefan Varga, CSc. (HPP, 100)
250
0
0
RNDr. Roman Vasiljev (HPP, 100)
250
80
200
Ing. Jaroslav Sedláček, PhD. (HPP, 100)
D. ŠPECIFICKÉ RIZIKÁ VYPLÝVAJÚCE Z POVAHY PRÁC NA PRACOVISKÁCH
ÚSTAVU ANORGANICKEJ CHÉMIE A KVANTITATÍVNA CHARAKTERISTIKA RIZIKA A
VÝSLEDKY MERANIA EXPOZÍCIE
1) Porovnáva sa expozícia zamestnancov chemickým faktorom vo vzťahu k limitným
hodnotám (NPEL, resp. TSH) uvedeným v prílohe č.1 NV SR č. 300 / 2007 Z.z., prílohe č. 2
NV SR č. 355 / 2006 Z.z., v prílohe č. 2 NV SR č. 301 / 2007 Z.z. a prílohe č. 3 NV SR č.
356 / 2006 Z.z., či namerané hodnoty expozície neprekračujú limitné hodnoty ustanovené
zákonom. Potrebné je uviesť aj metódu a podmienky merania (kedy a kým boli vykonané
merania, či má povolenie MZ SR, popis metód odberu, merania a analýz).
2) Množstvá vybraných, v podmienkach organizácie obzvlášť nebezpečných chemických
látok (mimoriadne horľavých, veľmi jedovatých, jedovatých, karcinogénnych a mutagénnych)
spotrebované v jednotlivých organizačných jednotkách spolu so zoznamom exponovaných
zamestnancov a dobou ich expozície v kalendárnom roku sú uvedené v kapitolách A-C tohto
článku.
3) V zmysle nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami
súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci (§ 4 - Posudzovanie rizika) boli na
základe analýzy pracovného zamerania pracovísk, analýzy pracovných postupov a analýzy
technického vybavenia identifikované nasledovné riziká:
a) oddelenie keramiky – riziká vyplývajúce z bežnej práce v laboratóriu s chemickými
faktormi,
b) oddelenie taveninových sústav - riziká vyplývajúce z bežnej práce v laboratóriu
s chemickými faktormi,
22
c) oddelenie hydrosilikátov - riziká vyplývajúce z bežnej práce v laboratóriu s chemickými
faktormi,
d) oddelenie teoretickej chémie – žiadne riziko vplyvu chemických faktorov,
e) spoločné laboratórium skla - riziká vyplývajúce z bežnej práce v laboratóriu s chemickými
faktormi.
4) Najzávažnejšie identifikované riziká plynúce z povahy práce na ústave anorganickej
chémie sú:
a) únik oxidu uhoľnatého pri spekaní konštrukčnej keramiky v grafitovej peci,
b) intoxikácia ortuťou pri príprave vzoriek,
c) únik pár pri tavení anorganických solí.
5) Objektívne posúdenie rizika z bodu 3) bolo vykonané
a) meraním obsahu oxidu uhoľnatého za plnej prevádzky grafitovej pece,
b) expozičným testom na obsah ortuti v moči pracovníkov, ktorí pri práci prichádzajú do
kontaktu s ortuťou
6) Z anlýzy spotreby chemických látok vyplýva nasledovné:
Najviac používanou jedovatou látkou je metanol (0,7 – 0,8 litrov ročne), fluorid draselný (1,2
kg ročne) a fluorid sodný (1,5 kg ročne).
7) Vzhľadom na množstvá používaných chemických látok, relatívne nízke koncentrácie
pracovných roztokov a spôsob ich spracovania v chemických digestoroch, merania
koncentrácie chemických faktorov v pracovnom ovzduší sa okrem meraní v bode 4)
na pracoviskách, resp. u zamestnancov nerealizovali.
8) Merania podľa bodov 5a) a 5b) vykonala firma RÚVZ Bratislava, hlavné mesto SR, odbor
hygieny laboratórií – odd. lab. hygieny práce (zn. RÚVZ/82-16956/2006, č. protokolu 82/č.
259-2006, dňa 20.12.2006. Výsledky merania sú nasledovné:
a) obsah oxidu uholnatého pri práci neprekračuje povolené limity,
b) obsah ortuti v moči vyšetrovaných pracovníkov neprekračuje povolené limity,
Protokol je uložený na sekretaráte ústavu.
9) Opatrenia, ktoré je nutné vykonať v zmysle ochrany zdravia pracovníkov:
a) opatrenia proti úniku oxidu uholnatého sú dostatočné,
b) opatrenia proti intoxikácii pracovníkov ortuťou sú dostatočné,
c) kedže neexistuje metóda, ktorou by sa dalo kvantifikovať riziko z bodu 4c), sú
zamestnanci pracujúci s roztavenými soľami povinní dbať na zvýšenú opatrnosť pri práci,
dôsledne dodržiavať všetky postupy, ktorých cieľom je zabrániť únik výparov do pracovného
ovzdušia.
10) Posúdenie rizika sa musí aktualizovať pri každej zmene, ktorá môže ovplyvniť riziko,
alebo ak závery zdravotného dohľadu preukážu, že je to potrebné.
11) Súčasný stav prevádzky nevyžaduje dodatočné opatrenia, keďže vzhľadom na množstvo
nebezpečných chemických faktorov na pracovisku je len malé riziko vyplývajúce z týchto
faktorov, pričom dodržiavanie všeobecných zásad prevencie rizika je dostatočné na zníženie
tohto rizika.
12) Merania rýchlosti prúdenia vzduchu v digestoroch organizácie boli dňa 7.12.2007
vykonané firmou RÚVZ Bratislava, hlavné mesto SR, odbor hygieny laboratórií – odd. lab.
hygieny práce (zn. RÚVZ/82-18126/2007, č. protokolu 82/č. 261-2007) s nasledovnými
výsledkami:
23
Digestor
v laboratóriu
č. 161
č. 162
č. 168
Rýchlosť
Vzduchový výkon digestora pre prácu s látkami
prúdenia
vzduchu (m.s-1) mimoriadne horľavými, veľmi ostatnými
jedovatými a karcinogénnymi
0,51; 0,50
vyhovuje
vyhovuje
0,55; 0,54
vyhovuje
vyhovuje
0,53; 0,46
vyhovuje obmezene len v ľavej vyhovuje
polovici
Podľa ON 91 0971 sa pre prácu s chemickými látkami požaduje nasledovná rýchlosť
prúdenia vzduchu v digestoroch:
0,5 – 1,0 m/s : látky mimoriadne horľavé, veľmi jedovaté, karcinogénne a mutagénne
0,2 – 0,5 m/s : ostatné nebezpečné chemické faktory
Pre prácu s mimoriadne horľavými, veľmi jedovatými, karcinogénnymi a mutagén-nymi
faktormi možno použiť výhradne digestory v lab. č. 161, 162 a 168.
13) V súlade s nariadením vlády SR č. 272 / 2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a
pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, v súlade s nariadením vlády SR č. 286 /
2004 Z.z. ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým
zamestnancom a v súlade s Prevádzkovým poriadkom pre prácu s nebezpečnými
chemickými faktormi schváleným v organizácii tehotné ženy, matky do konca deviateho
mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladiství n e s m ú pracovať s chemickými faktormi
klasifikovanými ako mimoriadne horľavé, jedovaté a veľmi jedovaté, žieravé, senzibilizujúce,
karcinogénne, mutagénne, poškodzujúce reprodukciu a faktory so škodlivým účinkom na
nenarodené a dojčené dieťa
E. ZDRAVOTNÝ DOHĽAD PRI PRÁCI
1) Pri práci s chemickými ako aj s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi je zamestnávateľ
povinný zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov, ak na základe
posúdenia rizík zistí riziko pre ich zdravie. Dohľad sa vykonáva podľa § 12 nariadenia vlády
SR č. 355 / 2006 Z.z. a podľa § 13 nariadenia vlády SR č. 356 / 2006 Z.z. Náklady spojené
so zdravotným dohľadom pri práci uhrádza zamestnávateľ.
2) Zdravotný dohľad sa musí zabezpečiť pred expozíciou a v pravidelných intervaloch počas
expozície tak, aby bolo možné priamo uplatňovať individuálne ochranné a preventívne
opatrenia.
3) Súčasťou zdravotného dohľadu sú aj lekárske preventívne prehliadky pred nástupom do
práce, v súvislosti s výkonom práce, pred zmenou pracovného zaradenia a pri skončení
pracovného pomeru. Lekárske preventívne prehliadky v súvislosti s výkonom práce sa
vykonávajú jedenkrát za tri roky.
4) Každý zamestnanec, u ktorého sa vykonáva zdravotný dohľad, musí mať založený a
aktualizovaný osobný zdravotný záznam a záznam o expozícii. Zdravotné záznamy a
záznamy o expozícii obsahujú súhrn výsledkov z vykonanej cielenej lekárskej preventívnej
prehliadky, všetkých reprezentatívnych údajov o expozícii, biologického monitorovania a
skutočností dôležitých na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce.
5) Súhrnný záver musí byť písomne zdokumentovaný a musí vyjadrovať zdravotnú
spôsobilosť zamestnanca na výkon danej práce.
6) Písomné potvrdenie záveru zdravotného dohľadu poskytuje lekár zodpovedný za
zdravotný dohľad zamestnancovi a v kópii zamestnávateľovi bez uvedenia dôverných
klinických údajov.
24
7) Dobu expozície zamestnanca pri práci za kalendárny rok vyhodnocuje zamestnanec
riadiaci práce s nebezpečnými chemickými faktormi na základe údajov personálneho
oddelenia a vedúcich zamestnancov. Sumarizácia individuálnych expozícií zamestnancov sa
zakladá do posudku o riziku (kap. C.) a organizácia na požiadanie poskytuje hodnoty
individuálnej expozície zamestnancovi a lekárovi vykonávajúceho zdravotný dohľad
8) Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii sa vedú a uchovávajú:
a)
20 rokov od skončenia práce v riziku expozície nebezpečným chemickým faktorom,
b)
40 rokov od skončenia práce v riziku expozície karcinogénom alebo mutagénom.
8) Závery z vykonaného zdravotného dohľadu každého pracovníka Ústavu anorganickej
chémie sú uložené na personálnom oddelení. Kontrolu pravidelnosti preventívnych
prehliadok riadi personálny pracovník.
25
F. PLÁN RIADENIA RIZIKA - REALIZÁCIA PREVENTÍVNYCH A OCHRANNÝCH OPATRENÍ
F.1. DODRŽIAVANIE VŠEOBECNÝCH ZÁSAD PREVENCIE RIZIKA
Všeobecné zásady prevencie rizika podľa § 5 NV SR č. 355/2006
Plnenie organizáciou
Z.z.
Zamestnávateľ je povinný pri činnosti súvisiacej s nebezpečnými
Písm. a), b), e)
chemickými faktormi okrem všeobecných zásad prevencie
Sú realizované v súlade s STN 01 8003 Zásady pre bezpečnú
ustanovených osobitným predpisom vylúčiť riziko alebo ho znížiť na prácu v chemických laboratóriách. Práce s nebezpečnými
najnižšiu možnú mieru
chemickými látkami najmä s mimoriadne horľavými, veľmi
a) vhodným usporiadaním pracoviska,
jedovatými, karcinogénnymi a mutagénnymi látkami sa v zásade
b) používaním vhodných pracovných prostriedkov pri práci s
vykonávajú v chemických digestoroch.
nebezpečnými chemickými faktormi a postupmi údržby a opráv,
Vo všetkých priestoroch, kde sa chemické látky používajú,
ktoré zabezpečia ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku,
vykonáva sa pravidelné čistenie podláh a pracovných plôch.
e) primeranými hygienickými opatreniami,
c) znížením počtu zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť
Písm. c), d)
exponovaní nebezpečným chemickým faktorom na najnižšiu možnú
Počty zamestnancov sú určené pracovnými úlohami odvodenými
mieru,
z vedeckovýskumných projektov. V laboratóriách je zriedkavá
d) obmedzením dĺžky a intenzity expozície zamestnancov
špecializácia na určité operácie. Poverený pracovník vykonáva sled
nebezpečným chemickým faktorom na najnižšiu možnú mieru,
viacerých krokov a používa metódy, ktoré vyplývajú z experimentu.
Dĺžka a intenzita vystavenia pri experimente sú určené
laboratórnymi postupmi prebranými z odbornej literatúry alebo
návodmi dodávateľov súprav chemikálií.
f) znížením množstva nebezpečných chemických faktorov na
pracovisku na množstvo nevyhnutne potrebné pre daný druh práce,
g) vhodnými pracovnými postupmi, v ktorých sú zahrnuté opatrenia
na bezpečnú manipuláciu, skladovanie a prepravu nebezpečných
chemických faktorov a odpadu obsahujúceho takéto chemické
faktory na pracovisku
Písm. f)
V laboratórnych podmienkach sa spracovávajú minimálne
množstvá chemických látok:
- mimoriadne horľavé, veľmi jedovaté, karcinogénne a mutagénne:
rádovo desiatky miligramov až desiatky gramov, výnimočne stovky
gramov ročne,
- jedovaté a horľavé: rádovo decilitre, výnimočne litre ročne
Písm. g)
Postupy používané na pracovisku vyplývajú z experimentov
zahrňujúcich sled viacerých krokov. Určené sú laboratórnymi
metódami a návodmi prebranými z odbornej literatúry alebo od
dodávateľov súprav chemikálií.
Pre pracovisko je vypracovaný Prevádzkový poriadok pre prácu
26
s nebezpečnými chemickými faktormi. Prevádzkový poriadok
obsahuje aj kapitolu Skladovanie nebezpečných chemických látok a
Pravidlá nakladania s odpadmi na pracovisku.
F.2. DODRŽIAVANIE ŠPECIFICKÝCH OCHRANNÝCH A PREVENTÍVNYCH OPATRENÍ
Špecifické ochranné a preventívne opatrenia podľa § 6 NV SR č.
Plnenie organizáciou
355 / 2006 Z.z.
(1) Zamestnávateľ je povinný vylúčiť riziko nahradením
Ods. 1)
nebezpečných chemických faktorov takými chemickými faktormi
Pracovníci vykonávajú laboratórne postupy, ktoré vyplývajú
alebo postupmi, ktoré v podmienkach použitia nie sú nebezpečné
z experimentov zahrňujúcich predpísaný sled predpísaných krokov.
alebo sú menej nebezpečné pre zdravie a bezpečnosť
Postupy sú v záujme štandardnosti a reprodukovateľnosti prebrané
zamestnancov.
z odbornej literatúry alebo v súlade s návodmi dodávateľov súprav
chemikálií.
(2) Ak povaha činnosti neumožňuje vylúčiť riziko podľa odseku 1,
Ods. 2) písm. a), b)
zamestnávateľ je povinný na základe posúdenia rizika podľa § 4
Viď odsek (1) vyššie, ďalej práce s nebezpečnými chemickými
ods. 1 a 2 zabezpečiť zníženie rizika na najnižšiu možnú mieru
látkami najmä s mimoriadne horľavými, veľmi jedovatými
vykonaním ďalších ochranných a preventívnych opatrení. Tieto
a karcinogénnymi látkami sa v zásade vykonávajú v chemických
opatrenia musia zahŕňať v poradí dôležitosti
digestoroch.
a) vhodné pracovné postupy, technické systémy riadenia a
používanie primeraných pracovných prostriedkov a materiálov na
vylúčenie alebo minimalizovanie uvoľňovania nebezpečných
chemických faktorov do pracovného prostredia,
b) uplatňovanie kolektívnych ochranných opatrení pri zdroji rizika,
ako je odsávanie a uplatňovanie primeraných organizačných
opatrení,
(2)
Ods. 2) písm. c)
c) uplatňovanie individuálnych ochranných opatrení vrátane
Na pracovisku je podľa profesií a pracovných činností
účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ak
vypracovaný Zoznam osobných ochranných pracovných
expozícii nemožno predísť iným spôsobom.
prostriedkov (OOPP), podľa ktorého sú ohrozeným zamestnancom
poskytované OOPP, najmä laboratórny plášť, ochranná
obuv, rukavice a respirátor.
(3) Súčasťou opatrení podľa odseku 2 je zdravotný dohľad, ktorý
Ods. 3)
zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov podľa § 12 s
Na práce s chemickými látkami sú pracovníci zaraďovaní na
prihliadnutím na povahu rizika.
základe potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti z preventívnych
lekárskych prehliadok pred nástupom do práce a v súvislosti
27
s výkonom práce.
Lekársku preventívnu prehliadku s negatívnym nálezom
absolvovali v mesiaci Apríl 2007 všetci zamestnanci organizácie.
Ostatní pracovníci budú absolvovať lekársku preventívnu
prehliadku jedenkrát za tri roky.
(4) Ak zamestnávateľ nepreukáže inými spôsobmi posúdenia rizika
splnenie primeraných ochranných a preventívnych opatrení podľa
odseku 2, je povinný vykonávať pravidelne a pri každej zmene
pracovných podmienok, ktorá môže ovplyvniť expozíciu
zamestnancov, meranie chemických faktorov, ak môžu
predstavovať riziko pre zamestnancov, najmä vo vzťahu k najvyššie
prípustným expozičným limitom (§ 3 ods. 1).
(5) Výsledky merania chemických faktorov je zamestnávateľ
povinný zohľadniť pri posudzovaní rizika a plnení povinností
vyplývajúcich z výsledkov posudzovania rizika (§ 4). Pri prekročení
najvyššie prípustného expozičného limitu (§ 3 ods. 1) je
zamestnávateľ povinný bezodkladne vykonať preventívne a
ochranné opatrenia na zníženie rizika.
(6) Na základe celkového posúdenia rizík (§ 4) a všeobecných
zásad prevencie rizika (§ 5) je zamestnávateľ povinný vykonať
technické a organizačné opatrenia primerané povahe činnosti
vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom reagujúcich
chemických faktorov a zabezpečiť ochranu zamestnancov pred
nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ich fyzikálno-chemických
vlastností, najmä
a) zabrániť vzniku nebezpečných koncentrácií horľavých faktorov
alebo nebezpečného množstva chemicky nestálych faktorov na
pracovisku alebo vtedy, ak to charakter práce neumožňuje,
b) vylúčiť na pracovisku zdroje vznietenia, ktoré by mohli spôsobiť
požiar alebo výbuch, alebo nepriaznivé podmienky, ktoré by mohli
zapríčiniť, že chemicky nestále faktory alebo ich zmesi vyvolajú
škodlivé fyzikálne účinky, a
c) zmierniť škodlivé účinky na bezpečnosť a zdravie zamestnancov v
prípade požiaru alebo výbuchu spôsobeného vznietením horľavých
látok alebo zmierniť škodlivé fyzikálne účinky vyvolané chemicky
Ods. 4), 5), 6)
Kapitola Skladovanie nebezpečných chemických látok je
súčasťou Prevádzkového poriadku platného v organizácii.
V prípade dietyléteru ako mimoriadne horľavej látky sú prijaté
opatrenia vrátane protipožiarnych opatrení, ako napr. zákaz
používania otvoreného ohňa a dostupnosť hasiacich prístrojov
s dostatočnou účinnosťou. Ostatné používané horľavé faktory
nedosahujú nebezpečné koncentrácie.
Na pracoviskách sa nepoužívajú ani nedochádza ku vzniku
chemicky nestálych faktorov.
28
nestálymi látkami alebo zmesami látok.
(7) Pracovné prostriedky a ochranné systémy na pracovisku s
nebezpečenstvom výbuchu musia spĺňať požiadavky ustanovené
osobitnými predpismi. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť
dostatočnú kontrolu pracoviska, vybavenia a strojného zariadenia,
opatrení na zabránenie výbuchu a systému záchranných prác.
Špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní veľmi
jedovatých látok a jedovatých látok a prípravkov podľa § 8
nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z.z.
viď ustanovenia § 8 predpisu
Ods. 7)
V organizácii sa nepoužívajú ani nevznikajú výbušné faktory.
Plnenie organizáciou
Opatrenia pri skladovaní veľmi jedovatých a jedovatých látok a
prípravkov v organizácii sú uvedené v Prevádzkovom poriadku pre
prácu s nebezpečnými chemickými faktormi a za ich plnenie
zodpovedajú poverení pracovníci na úrovni celej organizácie
a v rámci jednotlivých organizačných jednotiek.
29
F.3. HODNOTENIE RIADENIA RIZIKA
1) Účinok doterajších preventívnych a ochranných opatrení:
Doteraz prijaté opatrenia zo strany zamestnávateľa zabezpečili dobrú úroveň ochrany
zdravia pri práci s chemickými faktormi. Tomu nasvedčujú aj výsledky zdravotného stavu
u zamestnancov a výsledky lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Od r.
2000 nebolo u jeho pracovníkov zistené ochorenie alebo iný škodlivý účinok na zdravie,
ktoré možno dať do príčinnej súvislosti s expozíciou chemickým faktorom pri práci, a nedošlo
ani k profesionálnym otravám chemickými látkami a prípravkami.
2) Uskutočňovanie nových preventívnych a ochranných opatrení:
1. Merania vzduchového výkonu ukázali, že väčšinu chemických digestorov nevyhovuje na
prácu s chemikáliami. V súčasnosti každé oddelenie, kde sa pracuje s chemikáliami,
disponuje jedným dvoj-digestorom pre prácu s mimoriadne horľavými, veľmi jedovatými,
karcinogénnymi a mutagénnymi látkami.
Opatrenie: Organizácia zabezpečí prostredníctvom servisnej firmy technickú úpravu
digestorov v laboratóriach s cieľom zvýšiť vzduchový výkon nad 0,5 m/s predpísaný normou
ON 91 0971 pre prácu s mimoriadne horľavými, veľmi jedovatými, karcinogénnymi a
mutagénnymi látkami. Plán úprav bude taký, aby do roku 2010 bola takto upravená
minimálne polovica digestorov.
3. Organizácia bude zabezpečovať lekárske preventívne prehliadky pre zamestnancov
používajúcich nebezpečné chem. faktory nasledovne:
- pred nástupom do práce, pred zmenou pracovného zaradenia, pri skončení pracovného
pomeru zo zdravotných dôvodov, po skončení pracovného pomeru,
- v súvislosti s výkonom práce jedenkrát za tri roky,
4. Organizácia bude zabezpečovať oboznamovanie o BOZP pre
používajúcich nebezpečné chemické faktory nasledovne:
- individuálne oboznámenie po nástupe do práce,
- školenie jedenkrátročne pre všetkých zamestnancov používajúcich NChF.
zamestnancov
Vyhodnotenie plnenia opatrení uskutoční: Celoročnú kontrolu vykonáva komisia, v ktorej
je aj zástupca zamestnancov, poverená riaditeľom.
Termín: 1.7. kalendárneho roku
Posudok o riziku vypracoval:
Ing. Miroslav Boča, PhD. - vedúci zamestnanec riadiaci práce s nebezpečnými chemickými
faktormi
Schválil dňa ………..….
prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV
S posudkom o riziku boli v súlade so zákonom č. 124/2006 Z.z. oboznámení
zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť používajúci chem. faktory
Zástupca 1 (meno): podpis
Zástupca 2 (meno): podpis
V Bratislave, dňa
30
Čl. IV
BEZPEČNOSTNÉ PREDPISY PRE PRÁCU V LABORATÓRIU
1) V snahe predísť úrazom a škodám na majetku pri práci v chemickom laboratóriu, bolo
vypracované tieto bezpečnostné predpisy. Bezpečnostné predpisy vychádzajú z STN 01
08003 – Zásady pre bezpečnú prácu v chemických laboratóriách.
2) S predpismi musia byť oboznámení všetci zamestnanci, ktorí sa zúčastňujú prác
v laboratóriu a vlastnoručným podpisom potvrdia, že ich vzali na vedomie a budú sa nimi
riadiť.
A. ZÁSADY BEZPEČNEJ PRÁCE V LABORATÓRIU
1) Každý kto v laboratóriu pracuje musí mať odbornú spôsobilosť pre prácu v takom rozsahu,
ktorý je potrebný na bezpečné splnenie pracovnej úlohy.
2) V laboratóriu musí byť udržiavaná čistota a poriadok. Zariadenia a prístroje musia byť
udržiavané v prevádzkyschopnom a bezpečnom stave. Únikové cesty a východy
z laboratória musia byť trvale voľné.
3) Každý zamestnanec v laboratóriu musí byť oboznámený s umiestnením a obsluhou
hasiacich prístrojov.
4) V laboratóriu je dovolené vykonávať len práce nariadené vedúcim a práce, ktoré s nimi
bezprostredne súvisia.
5) Laboratórne sklo a iný materiál sa nesmie používať na jedlo a pitie a uschovávanie
potravín. V laboratóriu je zakázané jesť, piť a fajčiť.
6) Ak to vyžaduje charakter práce, každý zamestnanec je povinný používať osobné
ochranné pracovné pomôcky, ktoré sa musí udržiavať v použiteľnom stave.
7) Do odpadového potrubia je zakázané vylievať rozpúšťadlá nemiešateľné s vodou, vylievať
alebo sypať nebezpečné chemické látky (podľa definície v článku 2 bod 1) a látky, ktoré so
stykom s vodou, kyselinami alebo zásadami uvoľňujú nebezpečné chemické látky.
8) Do odpadového potrubia sa smú vylievať v obmedzenom množstve (naraz max. 0,5 litra)
rozpúšťadlá miešateľné s vodou po zriedení najmenej 1 : 10 a kyseliny a zásady, zriedené
najmenej 1 : 30.
9) Rozpúšťadlá, ktoré nemožno regenerovať alebo likvidovať vyliatím do odpadového
potrubia, sa dávajú do určenej nádoby. a zberajú separovane do určených nádob v súlade
s predpismi o odpadoch.
10) Olejový kúpeľ sa musí chrániť pred stykom s vodou. Ak pri práci vnikne do oleja voda,
zahrievanie sa musí okamžite prerušiť a olej vymeniť.
11) Laboratórne práce sa smú vykonávať iba v laboratóriách vybavených podľa povahy
práce.
12) Laboratória musia byť vybavené:
· osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
· hasiacimi prostriedkami,
· prostriedkami pre poskytnutie prvej pomoci,
· prívodom vody,
31
·
asanačnými a neutralizačnými prostriedkami podľa charakteru práce.
13) Vstup do laboratória musí byť označený podľa povahy práce výstražnými tabuľkami,
napr. zákaz vstupu s otvoreným ohňom, označenie technických plynov.
14) Zariadenia, prístroje a náradie sa musia udržiavať v prevádzkyschopnom a bezpečnom
stave. Únikové cesty a manipulačné priestory, uzávery vody, plynu a elektrického prúdu
musia byť označené a trvale voľné, resp. prístupné.
15) Potraviny ani nápoje určené na konzumáciu sa nesmú ukladať do chladničiek a
mrazničiek určených na prechovávanie chemických látok a biologického materiálu.
16) Pre práce, pri ktorých môže dôjsť k úniku nebezpečných chemických látok do
pracovného prostredia, sa musí zabezpečiť odsávanie (práca v digestóriu!).
17) Používanie nevhodných alebo poškodených prístrojov, náradia a laboratórnych nádob je
zakázané.
B. PRÁCA SO SKLOM
1) Sklo je pri práci v laboratóriách najpoužívanejší ale veľmi krehký materiál. Preto s ním
zaobchádzame veľmi opatrne.
2) Pri práci so zábrusovým sklom dbáme, aby nedošlo k „zapečeniu zábrusu“. Pri
zostavovaní aparatúr dbáme, aby jednotlivé diely boli zo skla s tým istým koeficientom
rozťažnosti. V krajnom prípade môže byť plášť zábrusu zo skla s vyšším koeficientom
rozťažnosti. Zapekaniu zábrusov zabránime ich natieraním (horné dve tretiny zábrusu)
vhodným mazadlom. Ak už k zapečeniu došlo, zábrus sa nesnažíme uvoľniť krútením ani
iným násilným spôsobom. Tento postup vedie takmer vždy k prasknutiu skla a poraneniu. Na
uvoľnenie zapečeného zábrusu používame určenú techniku, pričom používame ochranné
rukavice.
3) Črepy a iné odpadky s ostrými hranami sa musia odkladať do zvláštnej odpadovej
nádoby. Nesmú sa dávať do odpadkových košov.
4) Pri práci za zníženého tlaku v sklenenej aparatúre sa smú používať len nepoškodené
banky s guľatým, alebo iným vhodným dnom. Používať na tieto práce poškodené nádoby
a nádoby s plochým dnom je zakázané. Pri práci za zníženého tlaku sa musí používať
ochranný štít.
C. PRÁCA S CHEMICKÝMI LÁTKAMI
1) Je zakázané ochutnávať akékoľvek chemické látky a inhalovať ich výpary.
2) Pri manipulácii s NChL používame predpísané ochranné pomôcky – rukavice, okuliare,
ochranný štít, zásteru.
3) Všetky manipulácie s NChL a látkami dymivými a zapáchajúcimi je dovolené robiť len
v digestóriu s odťahom spĺňajúcom príslušné normy.
4) Pri práci s látkami v otvorených nádobách (skúmavky) sa musí ich ústie udržiavať
odvrátené od seba, ako aj iných pracovníkov.
5) Látky, ktorých vzájomným rozpúšťaním sa uvoľňuje teplo, sa musia rozpúšťať po častiach
za stáleho miešania a chladenia.
32
6) Pri manipulácii s horľavinami prvej triedy (éter, acetón, benzín, benzén atď.), je zakázané
používať otvorený oheň v okruhu dvoch metrov. Pri destilácii týchto látok na alonž chladiča
pripojíme hadicu, ktorej druhý koniec vedie do odpadového potrubia.
7) Žiadna aparatúra obsahujúca chemické látky, ani plne automatizovaná, sa nesmie nechať
v prevádzke bez dozoru.
8) Nádoby s horľavinami sa musia uschovávať na tmavom a chladnom mieste. Nesmú sa
vystavovať slnečným lúčom, pretože sklo ako spojná šošovka môže spôsobiť ich vznietenie.
9) Pri sušení látok, ktoré boli kryštalizované, alebo premývané rozpúšťadlami tvoriacimi so
vzduchom výbušnú zmes (prakticky všetky organické rozpúšťadlá), sa nesmie používať
elektricky vyhrievaná sušiareň.
10) Vedúci zamestnanec je povinný zamestnanca upozorniť na riziká pri práci s NChL
a kontrolovať doddržiavanie bezpečných pracovných postupov.
11) Je zakázané zahrievať organické rozpúšťadlá v otvorenej nádobe. Pri destilácii alebo
refluxovaní je potrebné kontrolovať tesnosť zábrusom spojených častí aparatúry.
12) Každá aparatúra, v ktorej uskutočňujeme reakciu, musí byť odvzdušnená (najčastejšie
cez chladič). Nikdy nepracujeme s uzavretou aparatúrou!
13) Každú reakciu spojenú s uvoľňovaním tepla začíname robiť až vtedy, keď máme
pripravený vhodný kúpeľ na chladenie.
14) Všetky práce s nebezpečnými chemickými látkami musia byť technicky zabezpečené tak,
aby neboli prekročené najvyššie prípustné hodnoty vystavenia zamestnancov chemickým
faktorom.
15) Pri práci s nebezpečnými chemickými látkami sa musí technickými opatreniami vylúčiť
priamy kontakt pracovníkov s týmito látkami. Pri práci sa musia používať osobné ochranné
pracovné prostriedky podľa povahy práce. Pri práci s látkami, ktoré pokožku leptajú a
dráždia, napr. žieraviny, alebo ju odmasťujú (organické rozpúšťadlá) musia byť zamestnanci
podľa povahy práce vybavení ochrannými masťami.
16) NChL sa v zmysle príslušných právnych predpisov musia podľa týchto predpisov
označovať a musí sa s nimi podľa týchto predpisov zaobchádzať.
17) Je zakázané nasávať roztoky nebezpečných chemických látok do pipiet ústami. Musia sa
používať bezpečnostné pipety alebo sa musí nasávať pomocou vákua.
18) Rozliate kyseliny je potrebné ihneď spláchnuť vodou, príp. neutralizovať uhličitanom
sodným (práškovou sódou) a opäť spláchnuť vodou.
19) K odstráneniu rozliatej kyseliny dusičnej a ďalších silných oxidačných zmesí (napr.
kyselina chrómsírová) sa nesmú používať piliny, textil ani iné organické látky.
20) Pri práci s nepolárnymi rozpúšťadlami treba vylúčiť vznik statickej elektriny.
21) Pri separačných prácach, pokiaľ sa pri nich pracuje s horľavými kvapalinami, treba
zamedziť vzniku výbušných zmesí v laboratóriu a vylúčiť zdroje iniciácie a požiaru.
33
22) Pri rozliatí horľavých kvapalín sa musia okamžite zhasnúť plynové spotrebiče
v miestnosti, vypnúť elektrický prúd zvonka miestnosti, vyhlásiť zákaz vstupu nepovolaným
osobám a zaistiť dobré vetranie (nie na chodbu).
23) Rozliata horľavá kvapalina sa nechá vsiaknuť do vhodného porézneho materiálu, uložiť
do vhodného obalu a odovzdať na zneškodnenie. Rozliate nepolárne rozpúšťadlá je
zakázané roztierať na podlahe alebo na podložke z umelých hmôt (nebezpečie výboja
statickej elektriny).
24) Pracovníci, ktorí uskutočňujú asanáciu, sa musia chrániť pred škodlivým vplyvom
rozliatej kvapaliny. Ostatní, ktorí sa odstraňovania dôsledkov nehody nezúčastňujú, sa
nesmú zdržiavať v miestnosti.
25) Nádoby s agresívnymi kvapalinami sa musia ukladať tak, aby boli bezpečne
dosiahnuteľné všetkým pracovníkom laboratória, nie vyššie ako vo výške pliec.
26) V prípade požiaru chemických látok postupujeme pokojne, ale rýchlo.
27) Na likvidáciu požiaru chemických látok v nádobách stačí prikrytie horiacej nádoby
vekom, zásterou, dekou, mokrou handrou a pod. Vypneme kahany a elektrické spotrebiče
a z okolia požiaru odstránime nádoby s horľavinami.
28) Ak horia šaty alebo vlasy, postihnutý nesmie utekať. Oheň udusiť zásterou, dekou alebo
plášťom. Na hasenie horiacich ľudí nesmieme použiť prenosné hasiace prístroje.
29) Horiace rozliate chemické látky hasíme hasiacim prístrojom práškovým, snehovým alebo
penovým. Ak vznikol požiar takého rozsahu, že je zrejmé, že ho nemožno zlikvidovať
prenosnými hasiacimi prístrojmi, prítomní zamestnanci musia opustiť laboratórium a vyhlásiť
požiarny poplach. Požiarny poplach sa vyhlási volaním „H O R Í“.
30) Pred začatím každej práce v laboratóriu je zamestnanec je povinný oboznámiť sa
s bezpečnostnými predpismi pre daný typ práce, ktoré sú uvedené v každom pracovnom
postupe.
31) O každej nehode v laboratóriu upovedomíme vedúceho zamestnanca a podľa závažnosti
aj riaditeľa.
Čl. V
OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI S CHEMICKÝMI FAKTORMI
1) V oblasti ochrany zdravia pri práci s chemickými látkami sú základnými právnymi normami
zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z.z. o ochrane
zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci.
2) Zamestnávateľ je povinný:
a) Zisťovať nebezpečné chemické faktory na pracovisku, a ak ich zistí, posudzovať riziko
vyplývajúce z týchto faktorov.
b) Ak výsledky posúdenia rizika podľa bodu 2) písm. a) preukážu riziko vyplývajúce
z nebezpečných chemických faktorov, zamestnávateľ je povinný vylúčiť ho vykonaním
špecifických ochranných a preventívnych opatrení.
c) Ak povaha činnosti neumožňuje vylúčiť riziko, zamestnávateľ je povinný obmedziť riziko
vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov na najnižšiu možnú mieru vykonaním
špecifických ochranných a preventívnych opatrení.
34
d) Na základe celkového posúdenia rizík je zamestnávateľ povinný vykonávať technické a
organizačné opatrenia primerané povahe vykonávanej činnosti vrátane skladovania,
manipulácie a oddelenia navzájom reagujúcich chemických faktorov a zabezpečiť
ochranu zdravia zamestnancov pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ich fyzikálnochemických vlastností.
e) Na pracoviskách s nebezpečnými chemickými faktormi môže zamestnávateľ
zamestnávať len osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé, ktoré dosiahli 18 rokov
veku; Osoby, ktoré riadia práce s nebezpečnými chemickými faktormi, musia spĺňať
požiadavky na odbornú spôsobilosť.
f) Zamestnávateľ je ďalej povinný viesť záznamy o výsledkoch merania chemických
faktorov u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce a uchovávať ich 20 rokov od
skončenia práce, ak ďalej nie je ustanovené inak.
g) Zamestnávateľ je ďalej povinný viesť záznamy o druhu a množstve používaných
chemických faktorov a uchovávať ich 10 rokov od skončenia práce.
h) Zamestnávateľ je ďalej povinný zabezpečiť požiadavky na ochranu zdravia
zamestnancov pri skladovaní nebezpečných chemických faktorov.
i) Zamestnávateľ je ďalej povinný zabezpečiť nebezpečné chemické faktory proti ich
zneužitiu alebo odcudzeniu.
j) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov údaje
získané podľa odseku a), informácie o nebezpečných chemických faktoroch
vyskytujúcich sa na pracovisku a umožniť im prístup k akýmkoľvek záznamom
o bezpečnostných údajoch a k záznamom vedeným zamestnávateľom podľa odsekov f)
a g).
3) Pri vstupnej inštruktáži o BOZP sa zamestnancovi poskytnú informácie a poučenia pri
práci s chemickými faktormi.
Čl. VI
OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI S KARCINOGÉNNYMI A MUTAGÉNNYMI FAKTORMI
1) Základnými právnymi normami v oblasti ochrany zdravia pri práci s karcinogénmi a
mutagénmi je zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva a
nariadenie vlády SR č. 356/2006 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami
súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci.
2) Zamestnávateľ je povinný:
a) Pre každú činnosť, pri ktorej môžu byť zamestnanci vystavení karcinogénnym alebo
mutagénnym faktorom zisťovať druh, mieru a trvanie vystavenia zamestnancov týmto
faktorom tak, aby sa dali posúdiť všetky z nich vyplývajúce nebezpečenstvá pre
zamestnancov a určiť príslušné opatrenia. Pri posudzovaní rizika je zamestnávateľ
povinný prihliadať na všetky možné spôsoby a cesty vstupu týchto faktorov do
organizmu.
b) Pri posudzovaní rizika podľa odseku a) je zamestnávateľ povinný osobitne prihliadať na
ohrozených zamestnancov a preskúmavať ich zaradenie na pracovisko, na ktorom by
mohli byť vystavení karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom.
c) Zamestnávateľ je povinný obmedzovať používanie karcinogénnych alebo mutagénnych
faktorov na pracovisku, ak je to technicky možné, najmä ich nahradením látkami,
prípravkami alebo postupmi, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre
zdravie zamestnancov.
d) Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku a) preukážu riziko vyplývajúce
z karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov, zamestnávateľ je povinný
aa) zabrániť vystaveniu zamestnancov týmto faktorom,
bb) dodržiavať technické smerné hodnoty a expozičné ekvivalenty karcinogénnych a
mutagénnych faktorov,
35
cc) poskytovať príslušnému orgánu na ochranu zdravia na požiadanie informácie o
výsledkoch posudzovania,
dd) informovať zamestnancov a zástupcov zamestnancov o opatreniach na vylúčenie
alebo obmedzenie rizika vyplývajúceho z karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov,
ee) informovať o možných nebezpečenstvách a ohrozeniach vrátane zvýšenia rizika, ak
súčasne fajčia alebo požívajú tabak,
e) Ak nahradenie karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov podľa odseku c) nie je
technicky možné, zamestnávateľ zabezpečí ich výrobu a používanie v uzavretom
systéme, ak je to technicky možné. Ak použitie uzavretého systému nie je technicky
možné, zamestnávateľ zabezpečí, aby vystavenie zamestnancov týmto faktorom bolo
znížené na najnižšiu technicky možnú úroveň.
f) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť informácie a poučenie zamestnancom a zástupcom
zamestnancov o nebezpečenstvách spojených s používaním karcinogénnych faktorov a
mutagénnych faktorov a o opatreniach, ktoré sa musia na ochranu zdravia vykonávať.
g) Na pracoviskách s karcinogénnymi alebo mutagénnymi faktormi môžu pracovať len
osoby zdravotne spôsobilé, ktoré dovŕšili 18 rokov veku. Na pracoviskách s
karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi nesmú pracovať tehotné ženy, matky do konca
9. mesiaca po pôrode a dojčiace ženy.
h) Zamestnávateľ je povinný viesť zoznamy zamestnancov vystavených karcinogénnym
a mutagénnym faktorom, záznamy o výsledkoch ich merania, uchovávať ich alebo
zabezpečiť ich uchovávanie najmenej 40 rokov od skončenia práce a umožniť k nim
prístup zamestnancom, zástupcom zamestnancov, lekárovi poskytujúcemu závodnú
preventívnu zdravotnú starostlivosť a príslušnému orgánu na ochranu zdravia.
i) Karcinogénne alebo mutagénne faktory sa nesmú používať pri výučbe v základných
školách a stredných školách. Na vysokých školách a výskumných pracoviskách ich
možno používať na základe oznámenia príslušnému orgánu na ochranu zdravia.
3) Pri vstupnej inštruktáži o BOZP sa zamestnancovi poskytnú informácie a poučenia pri
práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi.
Čl. VII
PRAVIDLÁ PRÁCE S NEBEZPEČNÝMI CHEMICKÝMI FAKTORMI
1) Práce s nebezpečnými chemickými faktormi musia byť obmedzené na najmenšiu možnú
mieru. Môžu byť používané len tam, kde ich nie je možné nahradiť látkami alebo pracovnými
postupmi, ktoré sú menej nebezpečné. Pri práci sa používajú osobné ochranné pracovné
prostriedky (OOPP), aby bol s týmito látkami vylúčený priamy kontakt (príloha 6). Nádoby
s jedovatými látkami alebo žieravinami sa nesmú premiestňovať otvorené. Prenášať ich
možno len v ochranných obaloch chrániacich pred rozbitím alebo rozliatím (napr. v
plastických vedrách).
2) Zamestnanci a iné oprávnené osoby, ktoré s nebezpečnými chemickými faktormi (skr.
NChF) zaobchádzajú, musia poznať:
· povahu a účinky týchto látok z hľadiska ochrany zdravia,
· spôsoby zaobchádzania s nimi,
· ochranné opatrenia, ktoré treba dodržiavať,
· zásady prvej pomoci.
3) Pri zaobchádzaní s NCHF je každý zamestnanec povinný postupovať tak, aby nedošlo
k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti ľudí, zvierat a životného prostredia, používať ich len
v miere nevyhnutne potrebnej a zabrániť ich zneužitiu alebo odcudzeniu. Zamestnancom,
ktorí pri práci z nedbalosti alebo z neznalosti ohrozujú ľudí, zvieratá a životné prostredie, sa
práca s NChF zakáže.
36
4) Kontrolu dodržiavania pravidiel bezpečnej práce s NChF vykonávajú v rámci organizácie
zamestnanec riadiaci práce s chemickými faktormi menovaný riaditeľom a spĺňajúci
kvalifikačné požiadavky ustanovené v zákone č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravotníctva
Čl. VIII
SKLADOVANIE CHEMICKÝCH LÁTOK
1) Nebezpečné chemické látky môžu byť skladované len na miestach k tomu určených,
v predpísaných množstvách a v príslušných bezpečnostných obaloch. Na obaloch musí byť
vyznačený ich obsah a musia byť označené bezpečnostnými symbolmi.
2) Pri odlievaní alebo prelievaní uskladnených kvapalných chemických látok musia byť
nádoby umiestnené tak, aby nedošlo k ich prevrhnutiu alebo rozbitiu. Kvapaliny z väčších
obalov sa odlievajú pomocou výklopných košov alebo špeciálnych čerpadiel. Skladované
látky v tuhom skupenstve sa musia naberať lopatkami, laboratórnymi lyžicami alebo
špachtľami z materiálu, ktorý nereaguje s danou látkou.
3) Priestor, kde sa skladujú nebezpečné chemické látky, musí byť označený bezpečnostnými
tabuľkami. Pracovisko musí byť zabezpečené dostatočným množstvom asanačných
prostriedkov. V prípade rozliatia chemických látok treba asanáciu kontaminovaných plôch
vykonať okamžite.
4) Kyseliny sa majú skladovať v chladných miestnostiach, musia byť chránené pred mrazom
a slnečným žiarením. V skladoch kyselín sa nesmú ukladať iné predmety, na
vyprázdňovanie veľkých nádob s kyselinami a inými žieravinami sa musí používať vhodné
vyklápacie zariadenie.
5) Pokiaľ sú tieto látky aj horľavými kvapalinami, platia pre nich príslušné ustanovenia
zákona o horľavých kvapalinách. Musia byť uložené tak, aby pri rozbití obalu nedošlo k ich
zmiešaniu s inými látkami.
6) Látky, ktoré sa svetlom rozkladajú, musia byť uskladnené v nádobách z tmavého skla
alebo nepriesvitného materiálu. Nádoby s kvapalinami, kde zaoblenie obalu pôsobí ako
spojná šošovka, sa musia chrániť pred slnečnými lúčmi.
7) Oddelene, podľa chemickej povahy, sa musia ukladať látky, ktoré navzájom nebezpečne
reagujú, ako napr. oxidačné činidlá a látky horľavé. Na posúdenie vhodnosti skladovania je
možné použiť tabuľku s obrazovými symbolmi nebezpečných chemických látok.
A. ŠPECIFICKÉ OCHRANNÉ A PREVENTÍVNE OPATRENIA PRI SKLADOVANÍ
JEDOVATÝCH LÁTOK
(§ 8 nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi
s expozíciou chemickým faktorom pri práci)
1) Miestnosť, v ktorej sa skladujú jedovaté látky a prípravky alebo veľmi jedovaté látky a
prípravky, musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu, a nesmú sa v nej skladovať
a) humánne lieky, veterinárne lieky a liečivá,
b) omamné látky, psychotropné látky a prípravky,
c) potraviny,
d) krmivá,
e) výbušné látky a prípravky a
f) horľavé látky.
37
2) Veľmi jedovaté látky a prípravky možno skladovať v jednej miestnosti s inými látkami a
prípravkami, ktoré nie sú jedovaté, s výnimkou látok uvedených v odseku 1 písm. a) až f) len
za predpokladu, že sú uložené v uzamknutej schránke určenej výhradne na skladovanie
veľmi jedovatých látok a prípravkov. S jedovatými látkami a prípravkami sa môžu veľmi
jedovaté látky a prípravky skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke, ak sú
uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena, ak takýto
spôsob skladovania schválil príslušný úrad verejného zdravotníctva.
3) Jedovaté látky a prípravky možno skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej
schránke s látkami alebo prípravkami, ktoré nie sú jedovaté, s výnimkou látok uvedených v
odseku 1 písm. a) až f), ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé
pôsobenie alebo zámena.
4) Jedovaté látky a prípravky a veľmi jedovaté látky a prípravky umiestnené v cisternách, v
obdobných veľkokapacitných kontajneroch alebo v obaloch možno skladovať v uzavretých
priestoroch zabezpečených proti nepriaznivým klimatickým podmienkam, proti škodlivému
pôsobeniu týchto látok a prípravkov na okolie a proti vniknutiu nepovolaných osôb do týchto
priestorov.
5) Veľmi jedovaté látky a prípravky možno vydávať zo skladu len na žiadanku podpísanú
zamestnancom, ktorý riadi práce s veľmi jedovatými látkami a prípravkami. Nepoužité veľmi
jedovaté látky a prípravky sa musia po ukončení pracovnej zmeny vrátiť do skladu alebo inak
spoľahlivo zabezpečiť. Množstvo veľmi jedovatých látok a prípravkov sa musí evidovať
spôsobom, ktorý zaručí spoľahlivú evidenciu záznamov o každom príjme a výdaji týchto látok
a prípravkov.
6) V organizácii sa veľmi jedovaté látky a prípravky skladujú v centrálnom sklade v miestnosti
slúžiacej ako sklad chemických látok. Uložené sú v uzamknutej kovovej skrinke, označenej
„Veľmi jedovaté látky“. Sklad je uzamknutý a zabezpečený proti vlámaniu.
7) Malé množstvá jedov potrebné pre chemické analýzy a biologické štúdia sa skladujú v
priestoroch organizačných jednotiek v uzamknutých skrinkách zabezpečených proti vlámaniu
a označených „Veľmi jedovaté látky“.
8) Na obaloch NChL, s ktorými sa zaobchádza ako s laboratórnymi chemikáliami a nie sú
v originálnom obchodnom balení, musí byť uvedený názov látky alebo prípravku, obrazový
symbol, nápis a údaje o hmotnosti alebo objeme. Táto povinnosť sa vyžaduje aj na
označenie látok a ich prípravkov získaných od iných organizácií a inštitúcií ako obchodných,
domácich i zahraničných. Označenia, nápisy a symboly musia mať také rozmery a musia byť
tak umiestnené, zhotovené a upravené, aby po celý čas používania obalu boli zreteľne
viditeľné a musí vyhovovať technickým normám STN 01 8010.
9) Pracoviská, na ktorých sa pracuje a zaobchádza s VJL, sú povinné viesť o týchto látkach
skladovú evidenciu o ich množstvách, príjme, výdaji, spôsobe a čase použitia predpísaným
spôsobom.
10) Príjem, stav zásob a výdaj sa eviduje v Knihe veľmi jedovatých látok. Náležitosti vedenia
evidencie v Knihe veľmi jedovatých látok (príloha 7) upresňuje zamestnanec riadiaci práce
s chemickými faktormi (článok X bod 1a)). Písomné doklady sa vedú tak, aby údaje v nich
uvedené nebolo možné dodatočne meniť. Chybné údaje sa musia opraviť tak, aby pôvodný
zápis zostal čitateľný. Doklady o evidencii sa uschovávajú desať rokov od skončenia
zaobchádzania s veľmi jedovatými látkami a prípravkami.
11) Doklady o evidencií karcinogénnych a mutagénnych látok sa uchovajú 40 rokov od
skončenia prác s príslušnou látkou na príslušnom pracovisku.
38
12) Výdaj veľmi jedovatých látok a prípravkov z centrálneho skladu podlieha písomnému
súhlasu zamestnanca riadiaceho práce s chemickými faktormi (článok X bod 1a))
poznamenanému v Knihe veľmi jedovatých látok.
13) Výdaj veľmi jedovatých látok a prípravkov zo skladu organizačnej jednotky podlieha
písomnému súhlasu zamestnanca riadiaceho práce s chemickými faktormi na tejto
organizačnej jednotke (článok X bod 1b)) poznamenanému v Knihe veľmi jedovatých látok.
14) Zodpovednosť za prípadné zneužitie alebo odcudzenie prebraných balení VJL nesú
príslušní pracovníci. Konkrétnu spotrebu uvedených látok pri experimentoch si pracovníci
zaznamenávajú vo svojich pracovných protokoloch.
Čl. IX
PREVÁDZKA NA PRACOVISKÁCH
1) Na príslušných pracoviskách Ústavu anorganickej chémie SAV podľa článku I bod 2),
môžu priamo zaobchádzať s nebezpečnými chemickými faktormi a riadiť zaobchádzanie
s nimi len pracovníci, ktorí spĺňajú požiadavky zdravotnej a odbornej spôsobilosti.
a) zdravotná spôsobilosť na prácu s nebezpečnými chemickými faktormi sa preukazuje
výsledkami vstupnej preventívnej prehliadky zamestnancov a ich periodickými
prehliadkami vykonanými najmenej raz za 3 roky, zdravotná spôsobilosť na prácu s veľmi
jedovatými látkami, karcinogénnymi a mutagénnymi látkami sa preukazuje výsledkami
vstupnej preventívnej prehliadky zamestnancov a ich periodickými prehliadkami
vykonanými najmenej raz za rok;
b) odbornú spôsobilosť na prácu s jedovatými látkami, veľmi jedovatými látkami,
karcinogénnymi a mutagénnymi látkami musia mať zamestnanci, ktorí priamo riadia
zaobchádzanie s týmito látkami a zamestnanci, ktorí pracujú s týmito látkami a
zamestnanci poverení odborným vedením a odborným dohľadom pri výučbe alebo
zaškoľovaní osôb preukázateľne tak, ako to ustanovujú príslušné ustanovenia zákona č.
355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva
2) Pri zaobchádzaní s nebezpečnými chemickými látkami, ako aj s ich prípravkami, je každý
povinný postupovať tak, aby nebolo poškodené zdravie ľudí, aby neboli poškodené zdravé
životné podmienky, predmety bežného používania, zdravý stav ovzdušia, vody a pôdy.
3) Každý kto zaobchádza s nebezpečnými chemickými látkami alebo kto svojou činnosťou
pri výskume môže ovplyvniť ich používanie inými osobami, je povinný zaobchádzať s nimi
len v miere nevyhnutne potrebnej a vyvarovať sa ich použitiu tam, kde je možno ich nahradiť
látkami alebo ich prípravkami neškodlivými, alebo aspoň menej škodlivými, prípadne je
povinný v tomto smere ovplyvniť ich používanie.
4) Osoby, ktoré prichádzajú do styku s nebezpečnými chemickými látkami a ich prípravkami
pri výučbe alebo výskume a zaškoľovaní, musia byť pod priamym odborným dohľadom
osoby s požadovanou odbornou spôsobilosťou.
5) Pri práci v laboratóriách je potrebné dodržiavať plnenie STN 01 8003 - Bezpečnostné
predpisy pre prácu v chemických laboratóriách.
6) Podľa povahy a množstva nebezpečných chemických látok a ich prípravkov, ktoré sú
skladované alebo sa s nimi manipuluje, musí byť na takomto pracovisku dostatok
prostriedkov na likvidáciu prípadnej nehody – havárie.
39
7) Na takýchto pracoviskách musí byť pre aktuálny počet osôb dostatok predpísaných
osobných ochranných prostriedkov pre ochranu zdravia a musí byť k dispozícií lekárnička
s potrebnou výbavou pre poskytnutie prvej pomoci.
8) Zamestnanci pracujúci s nebezpečnými chemickými látkami sú povinní dodržiavať všetky
bezpečnostné náležitosti, ktoré sú uvedené v karte bezpečnostných údajov.
9) Na pracovisku, na ktorom sa pracuje s nebezpečnými chemickými látkami, je
zamestnávateľ povinný zabezpečiť karty bezpečnostných predpisov pre tieto látky.
10) Karty bezpečnostných údajov nebezpečných chemických látok sú súčasťou elektronickej
formy tohto prevádzkového poriadku. Zamestnávateľ zabezpečí prístup k týmto kartám na
všetkých pracoviskách Ústavu anorganickej chémie SAV.
11) Každý zamestnanec, pred začatím práce s nebezpečnou chemickou látkou musí
preštudovať príslušnú kartu bezpečnostných údajov a je zodpovedný za dodržiavanie
uvedených predpisov a postupov.
Čl. X
ZODPOVEDNOSŤ
1) Pre potreby prevádzky jednotlivých pracovísk Ústavu anorganickej chémie SAV sa
zavádzajú nasledovné skupiny zodpovedných pracovníkov vo vzťahu k akýmkoľvek
chemickým faktorom.
a) Vedúci zamestnanec poverený riadením prác s chemickými a nebezpečnými chemickými
faktormi na Ústave anorganickej chémie SAV a zodpovedný za dodržiavanie predpisov
o ochrane zdravia pri práci s chemickými faktormi a ich kontrolou.
b) Zamestnanec poverený riadením prác s chemickými a nebezpečnými chemickými
faktormi na jednotlivých oddeleniach Ústavu anorganickej chémie SAV.
c) Zamestnanec spôsobilý na prácu s jedovatými, veľmi jedovatými, karcinogénnymi a
mutagénnymi látkami na Ústave anorganickej chémie SAV.
Zoznamy zamestnancov v odstavcoch a-c sú v prílohe 8. Prílohu č. 8 Prevádzkového
poriadku vydáva riaditeľ ústavu, ktorý zodpovedá zároveň za správnosť údajov o osobách
uvedených v prílohe č. 8 a za príslušné aktuálne zmeny v personálnom obsadení, alebo
zmeny v odbornej a zdravotnej spôsobilosti zamestnancov.
2) Vedúceho zamestnanca podľa bodu 1a) menuje písomne riaditeľ ústavu. Pracovníkov
podľa bodu 1b) a 1c) určia písomne vedúci oddelení ústavu.
3) Pracovníci podľa bodu 1) musia byť zdravotne a odborne spôsobilí. Osvedčenie
o odbornej spôsobilosti vedúceho zamestnanca v prípade bodu 1a) vydáva regionálny úrad
verejného zdravotníctva. Osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti vydáva lekár s príslušným
certifikátom, ako to ustanovujú príslušné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravotníctva
4) Riaditeľ ústavu vydáva každoročne pokyn na kontrolu laboratórií vo vzťahu k bezpečnosti
práce a vo vzťahu k dodržiavaniu bezpečnostných predpisov pri práci s chemickými faktormi.
Zamestnanec podľa bodu 1a) zabezpečí vykonanie tejto kontroly v súlade s bodom F.3.
a predloží riaditeľovi správu o zistených nedostatkoch spolu s odporúčaním na ich
odstránenie. Riaditeľ vydá príkaz vedúcim oddelení na odstránenie zistených závad.
5) Zamestnanec podľa bodu 1a) koordinuje prácu zamestnancov podľa bodu 1b) pri
odstraňovaní zistených závad.
6) Zamestnanec podľa bodu 1a) ďalej:
40
a) Riadi práce s chemickými a nebezpečnými chemickými faktormi na Ústave anorganickej
chémie.
b) Kontroluje dodržiavanie Prevádzkového poriadku na pracoviskách,
c) Vydáva veľmi jedovaté látky z centrálneho skladu pracovníkom podľa bodu 1c),
d) Vykonáva evidenciu veľmi jedovatých látok v centrálnom sklade,
e) Zabezpečuje súlad prevádzky Ústavu anorganickej chémie súvisiacej s chemickými
faktormi s legislatívnymi predpismi.
f) Pred ukončením pracovného pomeru alebo počas dlhodobej neprítomnosti
v organizačnej jednotke odovzdať funkciu zodpovedného pracovníka po inventúre inému
pracovníkovi poverenému riaditeľom organizácie.
7) Zamestnanec podľa bodu 1b):
a) Riadi práce s chemickými a nebezpečnými chemickými faktormi na príslušnom
pracovisku,
b) Kontroluje dodržiavanie Prevádzkového poriadku na pracovisku,
c) Vydáva veľmi jedovaté látky na príslušnom pracovisku pracovníkom podľa bodu 1c),
d) Vykonáva evidenciu veľmi jedovatých látok na príslušnom pracovisku,
8) Zamestnanec podľa bodu 1a) a1b) je povinný v zmysle oblasti pôsobenia:
a) k dátumu prebrania funkcie zvážením stanoviť množstvá VJL a písomne potvrdiť ich
príjem v Knihe VJL. Náležitosti vedenia evidencie v Knihe VJL upresňuje riadiaci
zamestnanec podľa bodu 1a).
b) zaisťovať, aby sa NChF ukladali a skladovali podľa predpisov v príslušnej organizačnej
jednotky. Veľmi jedovaté látky a prípravky musia byť uložené oddelene od ostatných
jedovatých látok a označené ako skupina, aby nedošlo k ich zámene. Kľúč od skladu
smie mať iba zodpovedný pracovník.
c) spätne od pracovníkov prijímať VJL, ktoré títo pracovníci počas zmeny nespracovali,
a ich príjem evidovať v Knihe VJL,
d) za účelom celoústavnej evidencie a pre potreby oprávnených štátnych orgánov
poskytovať riadiacemu zamestnancovi informácie o príjme, zásobe, výdaji, spôsobe a
účele použitia VJL a ďalších určených NChF,
e) nepotrebné, staré alebo preexpirované zásoby NChF ako aj obaly po použití odovzdávať
riadiacemu zamestnancovi do skladu chemického odpadu,
f) zodpovedá, aby neoprávnené osoby nemali prístup k uvedením látkam,
g) stratu alebo odcudzenie VJL je povinný neodkladne hlásiť vedúcemu oddelenia alebo
riaditeľovi ústavu, ktorí udalosť oznámia príslušnému policajnému útvaru;
h) nehodu, ktorá by mohla spôsobiť ohrozenie životného prostredia, vody, pôdy alebo
ovzdušia, musí okamžite hlásiť: vedúcemu oddelenia alebo riaditeľovi ústavu a referátu
BOZP a OPP.
i) za svoju činnosť zodpovedá vedúcemu oddelenia alebo riaditeľovi.
5) Zamestnanec poverený zastupovaním zodpovedného zamestnanca: Počas neprítomnosti
zodpovedného zamestnanca na pracovisku plní všetky jeho povinnosti. Musí spĺňať
príslušnú odbornú a zdravotnú spôsobilosť.
6) Zamestnanec podľa bodu 1c), ktorý prichádza do styku s VJL sú povinní podľa rozsahu
svojich pracovných a študijných povinností oboznámiť sa s týmto Prevádzkovým poriadkom
a dodržiavať ich ustanovenia, s dôrazom na dodržiavanie predpisov týkajúcich sa NChL.
Čl. XI
OPATRENIA V PRÍPADE NÁHODNE VZNIKNUTÝCH MIMORIADNYCH OKOLNOSTÍ HAVÁRIE
1) Plnením úloh a povinností ustanovených v predchádzajúcich častiach tohto
Prevádzkového poriadku sú vytvorené dostatočné potrebné predpoklady a opatrenia pre:
41
a) zabránenie vzniku úrazu, náhleho individuálneho alebo skupinového hromadného
poškodenia zdravia;
b) zabezpečenie zdravotne hygienicky vyhovujúcich pracovných podmienok;
c) ochranu životného prostredia; vody, pôdy, ovzdušia a ostatných zložiek životného
prostredia;
2) Na pracoviskách a v laboratóriách príslušných oddelení ústavu, môžu vzniknúť len
náhodne mimoriadne okolnosti (havárie) v prípadoch :
a) zlyhania ľudského faktoru,
b) nepredvídanej poruchy technického zariadenia,
c) nedodržania Prevádzkového poriadku pre zaobchádzanie s NChL,
d) nedodržania plnenia STN 01 8003 Bezpečnostných predpisov pre prácu v chemických
laboratóriách,
e) živelnej pohromy.
3) Z hľadiska veľkosti možného rizika náhodného vzniknutia mimoriadnych okolností
a v náväznosti na riešenie a odstraňovanie možným rozsahom vzniknutých následkov
poškodenia zdravia, pracovného a životného prostredia nemožno predpokladať, že by takáto
udalosť mala rozsiahle následky.
4) Na likvidáciu následkov prípadného náhodného vzniknutia mimoriadnych okolností treba
vykonať potrebné opatrenia podľa rozsahu následkov poškodenia zdravia a možností
negatívneho ohrozenia životného prostredia.
A. HAVARIJNÝ PLÁN PRI ÚNIKU NEBEZPEČNÝCH CHEMICKÝCH FAKTOROV
1) Pracoviská, kde sa používajú a skladujú nebezpečné chemické faktory, sa označujú
bezpečnostnými značkami a zabezpečujú dostatočným množstvom asanačných a
neutralizačných prostriedkov a podľa povahy NChF aj hasiacich prístrojov.
2) Únikové cesty a manipulačné priestory, uzávery vody, plynu a elektrického prúdu sa
označujú v súlade s osobitným predpisom (NV SR č. 387/2006 Z.z.) a udržujú trvale voľné,
resp. prístupné.
3) Oboznámenie (vstupné, opakované) zamestnancov o ohrození vyplývajúcom z použitia
NChF a o príslušných opatreniach vykonáva zamestnanec riadiaci práce s NChF a
bezpečnostný technik.
4) Školenia o postupe v prípade havárie a nácvik zásahu v rámci organizácie vykonávajú vo
vzájomnej súčinnosti zamestnanec riadiaci práce s NChF, bezpečnostný technik a pracovník
zodpovedný za civilnú ochranu.
5) Školenia o postupe v prípade havárie a nácvik zásahu v rámci jednotlivých pracovísk
vykonáva zamestnanec riadiaci práce s NChF a bezpečnostný technik v spolupráci
s vedúcimi zamestnancami.
6) Vyškolenie zamestnancov v poskytovaní prvej pomoci odborne spôsobilými osobami
(napr. SČK) zabezpečuje bezpečnostný technik. Vybavenie lekárničiek zdravotníckym
materiálom zaisťuje úsek MTZ organizácie v spolupráci s bezpečnostným technikom.
7) Školenie o postupe v prípade požiaru a nácvik zásahu v rámci organizácie vykonáva
požiarny technik. O všetkých školeniach sa vyhotoví zápis obsahujúci tému, právny predpis,
dátum školenia, školiaci pracovník (lektor) a prezenčná listina s podpismi účastníkov; podľa
uváženia v niektorých prípadoch aj vyplnené testy.
42
8) Zamestnanec, ktorý zistí únik NChF alebo má podozrenie, že došlo k ich úniku, ohlási
túto skutočnosť osobne alebo telefonicky svojmu nadriadenému alebo jeho zástupcovi a
následne podľa závažnosti ďalším riadiacim pracovníkom uvedeným v tabuľke. Menovaní
urýchlene dôjdu na miesto havárie.
Funkcia
Vedúci oddelenia
- oddelenie keramiky
- oddelenie hydrosilikátov
- oddelenie taveninových sústav
- oddelenia teoretickej chémie
- laboratórium skla
Riadiaci práce s NChF
Bezpečnostný technik
Vedúci organizácie
Vedúci požiarn hliadky
Ohlasovňa požiarov
Požiarny technik
Zodp. za civilnú ochranu
Bezpečn. služba objektu
Referát BOZP SAV
Meno
Šajgalík
Komadel
Boča
Smrčok
Galusek
Boča
Baďura
Šajgalík
Maraffko
Baďura
Vasiljev
Košovský
Telefón
0908 763874
0902 742784
0907 141681
0904 327438
0915 322036
0907 141681
0903 455 295
0908 763874
59410299
0903 455 295
54775722
5930 2435
9) Zamestnanec riadiaci práce s NChF a vedúci zamestnanec pre príslušné pracovisko
ohlásia podľa závažnosti haváriu záchranným službám, orgánom životného prostredia a
civilnej ochrany.
Záchranné služby, orgány životného prostredia
Záchranná služba
Národné Toxikologické Informačné Centrum, FNsP akad.
L.Dérera, Limbová 5, 833 05 BA, [email protected]
Správa účelových zariadení, Dúbravská cesta 9, BA
Obvodný úrad životného prostredia BA - ústredňa
Hasičská a záchranná služba
Polícia
Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Telefón (1.9.2006)
155, 112, 16 155
02 / 5477 4166, www.ntic.sk
02 / 5477 4469
02 / 6030 1700
150, 112
158, 112
4828 1111, 4333 8298
10) Riadenie zásahu pri havárii vykonáva zamestnanec riadiaci práce s NChF a v jeho
neprítomnosti bezpečnostný technik (ďalej vedúci zásahu).
11) Prvé bezodkladné opatrenia na zmiernenie následkov havárie vykonajú zamestnanci
samostatne alebo riadení vedúcim zamestnancom až do príchodu zamestnanca riadiaceho
práce s NChF, ktorý prevezme riadenie zásahu.
12) V zasiahnutom priestore dočasne pracujú iba zamestnanci, ktorí boli určení vykonať
asanáciu, opravy a iné nevyhnutné práce. Títo sa chránia pred škodlivými účinkami
uvoľnených NChF osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (ochranný odev, vhodná
ochranná obuv, rukavice, ochranný štít na tvár, ochrana dýchacích orgánov).
13) Ostatní zamestnanci, ktorí sa na odstraňovaní dôsledkov havárie nezúčastňujú, zastavia
svoju prácu, okamžite opustia pracovisko a odídu do bezpečia.
43
14) Prvú pomoc poraneným zamestnancom alebo osobám zasiahnutým NChF, ich transport
do bezpečia, privolanie záchrannej služby alebo
prevoz do nemocnice zaisťuje
bezpečnostný technik.
15) Pri úniku horľavých chemických látok vedúci zásahu oznámi Ohlasovni požiarov zvýšené
nebezpečenstvo požiaru. Ohlasovňa požiaru oznámi túto skutočnosť požiarnemu technikovi
a vedúcemu požiarnej hliadky, ktorí urýchlene dôjdu na miesto havárie a vykonajú potrebné
opatrenia.
16) V prípade požiaru prítomní zamestnanci oznámia vznik požiaru Ohlasovni požiarov
(napr. vrátnica organizácie), požiarnemu technikovi a vedúcemu požiarnej hliadky a podľa
rozsahu požiaru privolajú Hasičskú službu.
17) Pri havárii alebo pri požiari väčšieho rozsahu vedúci organizácie alebo vedúci zásahu
informujú o zvýšenom riziku všetkých zamestnancov a prítomné osoby prostredníctvom
vnútorného rozhlasu, telefonicky alebo spojkami. Ďalšie opatrenia a evakuáciu osôb
organizuje vedúci organizácie s pracovníkom zodpovedným za civilnú ochranu a ďalšími
členmi Štábu obrany pracoviska podľa plánu opatrení civilnej ochrany.
B. TECHNICKÉ OPATRENIA NA ZNEŠKODNENIE A ODSTRÁNENIE NCHF
Pozn.: Uvedené opatrenia nepredpokladajú únik kvapalných NChF v objeme väčšom ako 20
litrov (objem bežnej kanistry). Pri riziku úniku NChF presahujúcich tento objem je potrebné
technické opatrenia doplniť o body uvedené vo vyhláške MŽP SR č. 100 / 2005 Z.z.
1) Pri úniku plynných palív, napr. zemného plynu, sa musí uzatvoriť prívod plynu, vypnúť
elektrický prúd zvonka ohrozeného priestoru, zabrániť vstupu nepovolaným osobám a
vyvetrať zamorený priestor.
2)
-
Pri rozliatí horľavých kvapalín:
v miestnosti sa ihneď zhasnú plynové spotrebiče,
zvonka sa vypne elektrický prúd,
vyhlási sa zákaz vstupu nepovolaným osobám,
hasiace prístroje sa pripravia na prípadné použitie,
zaistí sa účinné vetranie, nie však na chodbu.
3) Rozliata horľavá kvapalina sa nechá vsiaknuť do vhodného sorbentu, napr. piliny, textil, z
komerčných sorbentov Spilkleen (www.mevako.sk) alebo Vapex (www.kerkotherm.sk).
Rozliate nepolárne rozpúšťadlá je zakázané roztierať na podlahe alebo na podložke
z plastických hmôt (nebezpečenstvo výboja statickej elektriny).
4) Na odstraňovanie rozliatych kvapalín možno používať len sorbent, pri ktorom ani po jeho
nasiaknutí horľavými kvapalinami nepríde k jeho samovznieteniu.
5) Na odkladanie čistiacej vlny, zvyškov horľavých kvapalín a obdobných materiálov musí
byť v sklade alebo v laboratóriu plnostenová nádoba z nehorľavého materiálu so
samozatvárateľným vekom. Obsah nádoby sa musí denne zo skladu alebo z prevádzkarne
odstraňovať a umiestňovať na vopred určené bezpečné miesto.
6) Pri rozliatí kyselín sa tieto čiastočne nariedia vodou a zneutralizujú uhličitanom sodným
alebo iným dostupným uhličitanom (pri nedostupnosti uhličitanov použiť aj hydroxidy).
Kvapalný odpad sa podľa objemu odčerpá alebo zachytí do vhodného sorpčného materiálu
uvedeného vyššie. Pri malých množstvách sa môže rozliata kyselina po zriedení a
neutralizácii zachytiť do textilu (do handry) a vypláchať vo vode.
44
7) Pri rozsypaní tuhých chemických látok sa tieto pozberajú a opatrne zametú tak, aby sa ich
častice nerozptýlili do okolitého priestoru. Namiesto zametania možno rozsypanú látku
zozbierať pomocou stierky (hrana lopatky, rovný kus kartónu). Zvyšky látky sa zachytia na
zvlhčenú papierovú vatu, textil alebo iný sorbent.
8) Sorbent so zachytenými chemickými látkami sa uloží do vhodného plastového alebo
kovového obalu. S použitým sorbentom sa podľa povahy chemickej látky nakladá ako
s nebezpečným odpadom. Dočasne sa umiestni do skladu nebezpečného odpadu a ďalej
odovzdá na zneškodnenie autorizovanej firme.
Čl. XII
PRVÁ POMOC
1) Pri poskytovaní prvej pomoci postihnutému treba konať uvážene a koordinovane.
2) Vylúčiť treba možnosť iného náhleho poškodenia zdravia; mozgová príhoda, srdcová
príhoda, epileptický záchvat, úraz elektrickým prúdom a pod.
3) Súbežne so zahájením prvej pomoci zariadiť privolanie kvalifikovanej lekárskej pomoci
záchrannej služby volaním telefónneho čísla 155 alebo 112.
4) Ak sa nedovoláme záchrannej zdravotníckej služby zariaďujeme odvoz dostupným
dopravným prostriedkom do zdravotníckeho zariadenia.
5) Zabezpečíme ochranu postihnutého a ďalších osôb.
6) Zistíme o akú jedovatú látku ide a aké boli cesty vstupu do organizmu: zažívacie ústroje,
dýchacie ústroje, koža prípadne oči. Informácie v tomto smere získame od postihnutého, od
svedkov mimoriadnej udalosti, prípadne rekognoskáciou dotknutého prostredia.
7) Lekárovi záchrannej služby dáme ústnu informáciu o akú látku ide, o príčinách intoxikácie,
začiatku, dobe a priebehu poskytnutej prvej pomoci.
8) Poskytovanie prvej pomoci pri zasiahnutím NChL:
Prvá pomoc, ako aj ďalšia liečba sa riadi podľa týchto zásad:
· prerušiť pôsobenie NChL a zabrániť jeho ďalšiemu vstrebávaniu,
· NChL eliminovať z organizmu,
· NChL neutralizovať podaním antidót (protijedov),
· udržiavať životne dôležité funkcie (dýchanie, krvý obeh),
· zabezpečiť lekársku pomoc a odvoz do nemocnice.
8.1. Prvá pomoc pri intoxikácií cez zažívacie ústroje:
Ø zvracanie sa nesmie vyvolať pri kŕčoch, po použití žieravín, ropných látok a látok ktoré
penia;
Ø pri bezvedomí kontrolujeme a udržiavame dýchanie a činnosť srdca, v prípade potreby
poskytujeme i umelé dýchanie;
Ø ak má postihnutý kŕče, chránime ho pred poranením;
Ø ak postihnutý zvracia, upravíme mu polohu hlavy tak, aby sme zabránili prípadnému
vdýchnutiu zvratkov;
Ø zamedziť pohyb postihnutého – ponechať v kľude;
Ø lieky – protijedy sa môžu podať len v prípade istoty, že pre daný prípad sú vhodné
a správne,
Ø podávanie liehu – alkoholu je zakázané pri všetkých otravách;
Ø zabezpečíme poskytnutie odbornej lekárskej pomoci.
45
Pri perorálnych otravách treba čo najskôr z tráviaceho traktu odstrániť zvyšky nevstrebaného
jedu vyvolaním vracania, výplachom žalúdka a preháňadlami. Ak postihnutý spontánne
vracia a má hnačky, neusilujeme sa ich tlmiť, ale ak to zdravotný stav postihnutého
umožňuje, podporujeme ich. Súčasne však treba predchádzať odvodneniu dostatočným
prísunom tekutín.
· Zvracanie. Vyvoláme ho, prípadne podporíme pitím teplej slanej vody pripravenej
rozpustením čajovej lyžičky kuchynskej soli v pohári vody. Vracanie sa nevyvoláva, ak
postihnutý je v bezvedomí, v kŕčoch a po požití žieravín, aby nedošlo k prederaveniu
naleptaného pažeráka.
· Výplach žalúdka. Žalúdok sa vyplachuje vlažnou vodou alebo fyziologickým roztokom,
ktorý si pripravíme rozpustením čajovej lyžičky soli v litri vody. Pri otravách organickými
rozpúšťadlami a látkami rozpustnými v tukoch sa robia výplachy 150-300 ml
parafínového oleja.
8.2. Prvá pomoc pri intoxikácií cez dýchacie ústroje:
Ø postihnutý buď sám, alebo za pomoci iných osôb musí opustiť zamorený priestor a odísť
na čerstvý vzduch;
Ø zamedziť pohyb – ponechať v kľude;
Ø odstrániť z postihnutého zamorený odev, nahradiť iným, alebo prikrývkou chrániť proti
chladu;
Ø ak postihnutý nedýcha, zaviesť umelé dýchanie;
Ø pri umelom dýchaní, prípadne pri umelom dýchaní z úst do úst, dať pozor na možnosť
sekundárnej intoxikácie pomáhajúceho;
Ø pri zvracaní zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest;
Ø zabezpečíme poskytnutie odbornej lekárskej pomoci.
8.3. Prvá pomoc pri zasiahnutí kože:
Ø odstránime zasiahnutý odev;
Ø postriekanú, alebo poliatu časť kože jedovatou látkou oplachujeme prúdom vody;
Ø oplachovaná voda by nemala stekať na nepostihnuté miesta;
Ø na postihnuté miesta nedávame žiadne neutralizačné prostriedky, zásyp ani masti;
Ø zabezpečíme poskytnutie odbornej lekárskej pomoci.
Ø pri poliatí fenolmi a benzénom umytie mydlom a následne vodou. Mydlo nepoužívame
vtedy, ak sú na koži pokročilejšie patologické zmeny. V týchto prípadoch postupujeme
ako pri popáleninách a predovšetkým sa usilujeme predísť šoku.
8.4. Prvá pomoc pri zásahu očí:
Ø oči vyplachujeme tečúcou vodou;
Ø oči neoplachujeme vodou z rúk, ktoré boli tiež zasiahnuté;
Ø očné viečka musia byť pri vyplachovaní dostatočne roztvorené;
Ø na ošetrenia očí nepoužívame očné kvapky, masti ani neutralizačné prostriedky;
Ø zabezpečíme poskytnutie odbornej lekárskej pomoci.
Z á v e r : Poskytnutie prvej pomoci musia ovládať všetky osoby, ktoré prichádzajú v práci,
alebo pri výuke do styku s jedovatými látkami a látkami škodlivými zdraviu.
9) Dalšie pokyny pri ošetrovaní
· Neutralizácia jedu podaním antidot: Ak sa nepodarilo zabrániť vstrebaniu jedu do
organizmu, usilujeme sa neutralizovať jed podávaním antidot (protijedov). Univerzálnym
antidotom v bežných laboratórnych podmienkach je živočíšne uhlie.
· Udržiavanie životne dôležitých funkcií: Pri ťažkých otravách, kedy môže dôjsť k
bezvedomiu a zastaveniu dýchania, príp. krvného obehu je nevyhnutné okamžite začať s
oživovaním podľa postupu:
a) vyčistiť ústnu dutinu,
b) uložiť postihnutého naznak na tvrdú a rovnú podložku,
46
·
·
·
c) zakloniť hlavu,
d) upchať nos
e) vykonať 2 umelé vdychy z pľúc do pľúc,
f) vykonať 15 stlačení hrudníka o cca 5 cm,
g) pokračovať v oživovaní v pomere 2 vdychy :15 stlačení hrudníka; hrudník stláčať asi
jedenkrát za sekundu až do obnovenia spontánnej srdcovej a dychovej aktivity alebo
do príchodu lekárskej prvej pomoci.
Opatrenia pri šoku: Pri šoku pôsobí postihnutý nepokojným dojmom, je mu nevoľno, je
bledý, má studenú a spotenú kožu, slabý pulz a zrýchlené dýchanie. Postupuje sa
nasledovne:
a) postihnutého pohodlne uložiť, zaistiť pokoj, aktívne upokojovať,
b) zabrániť podchladeniu prikrytím dekou alebo plášťom,
c) zdvihnúť dolné končatiny o cca 30 cm (autotransfúzna, protišoková poloha),
d) privolať lekársku pomoc,
e) kontrolovať vedomie, dýchanie a pulz.
Prevoz do nemocnice zabezpečíme aj pri otravách s ľahším priebehom, kedy sa zdá, že
ich postihnutý prekonal.
Prvá pomoc pri poleptaní žieravinami: Žieraviny sú látky poškodzujúce tkanivá, ak s nimi
prídu do priameho kontaktu. Patria sem najmä kyseliny a zásady. Účinkujú len lokálne,
preto nepatria medzi jedy v pravom zmysle slova. Pri práci s nimi je dôležité používať
osobné ochranné pracovné prostriedky, a to okrem ochranného odevu a rukavíc aj
ochranný štít a podľa vykonávanej činnosti aj kyselinovzdornú obuv.
a) Kyseliny zrážajú bielkoviny a spôsobujú tzv. koagulačné nekrózy, charakterizované
suchým, dobre ohraničeným príškvarom. Poleptanie kyselinami sa považuje za
menej vážne ako poleptanie zásadami. Ak kyselina pôsobí na pokožku, odstráni sa
odev a postihnuté miesto omyje prúdom tečúcej vody. Pri poleptaní očí, kedy je
bolesť sprevádzaná kŕčom očného svalstva, je nevyhnutné prstom odtiahnuť viečko a
oplachovať oko prúdom vody smerom od nosa, aby voda nevtekala do druhého oka.
Pri požití koncentrovaných kyselín sa nevyvoláva zvracanie kvôli nebezpečenstvu
perforácie žalúdka a pažeráka, ale obsah žalúdka sa zriedi vypitím čistej vody. Na
neutralizáciu sa podáva 3 % roztok hydrogénuhličitanu sodného (sóda bikarbóna,
lekárska sóda).
b) Zásady rozpúšťajú bielkoviny, zmydelňujú lipidické súčasti buniek a prenikajú hlboko
do zdravého tkaniva. Povrch poškodeného tkaniva je sivobiely, mokvavý a oproti
okoliu neostro ohraničený. Hojenie je zdĺhavé s trvalými povrchovými defektami.
Medzi zásady patrí predovšetkým hydroxid amónny, bárnatý, draselný a sodný. Prvá
pomoc pri poleptaní zásadami je v podstate rovnaká ako u kyselín s rozdielom, že na
neutralizáciu sa podáva zriedený roztok octu alebo 3 % kyseliny citrónovej. Pri
poleptaní povrchu tela väčšieho rozsahu sa rany po opatrnom omytí vodou prekryjú
sterilným obväzom a postihnutý sa odvezie k lekárovi.
Čl. XIII
INFORMOVANIE ZAMESTNANCOV O NEBEZPEČNÝCH CHEMICKÝCH FAKTOROCH
1) Základnou vnútroorganizačnou normou sú Pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci s nebezpečnými chemickými faktormi (NChF). Zahŕňajú výňatky zo základných
právnych predpisov riešiacich uvedenú problematiku, najmä povinnosti zamestnávateľa
a dodávateľov chemických látok a prípravkov, ďalej kapitolu Vlastnosti jedov s toxikológiou
chemických látok používaných na pracovisku a zoznamy R-viet a S-viet v slovenskom
jazyku. Všetky tieto údaje sú súčasťou tohto prevádzkového poriadku.
2) Pravidlá o BOZP s NChF a Prevádzkový poriadok pre prácu s NChF sa nachádzajú na
mieste všeobecne dostupnom pre zamestnancov.
47
3) Zamestnanci, doktorandi a iné osoby (ďalej zamestnanci), ktoré s vedomím
zamestnávateľa na jeho pracoviskách používajú nebezpečné chemické látky a prípravky, sú
informované a oboznamované o nebezpečenstvách spojených s používaním chemických,
karcinogénnych a mutagénnych faktorov a o opatreniach, ktoré sa musia na ochranu zdravia
vykonávať pri nástupe do zamestnania (na stáž), pri preložení na iné pracovisko a
pri zavedení nových pracovných postupov a zariadení.
4) Oboznámenie zamestnancov s Pravidlami o BOZP s NChF a Prevádzkovým poriadkom
pre prácu s NChF pri nástupe do zamestnania a overenie ich znalostí vykonáva
zamestnanec riadiaci práce s NChF.
5) Zamestnanec musí ovládať označovanie nebezpečných chemických látok, určovanie Rviet a S-viet chemických látok, vlastnosti jedov všeobecne, vlastnosti nebezpečných
chemických látok používaných pri svojej práci, zásady pre bezpečnú prácu v laboratóriách,
pravidlá práce s jedmi, zásady prvej pomoci a pravidlá nakladania s odpadmi.
6) Poučenie o zásadách bezpečnej práce, určených pracovných postupoch, preventívnych
opatreniach a o správnom používaní osobných ochranných pracovných prostriedkov na
konkrétnom pracovisku vykonáva vedúci zamestnanec (vedúci projektu / oddelenia / úseku).
7) Vyplnený formulár Oboznámenie o BOZP s NChF (príloha 9) podpísaný zamestnancom,
jeho vedúcim a zamestnancom riadiacim práce s NChF ako dokument o preukázateľnom
oboznámení zamestnanca uchováva zamestnanec riadiaci práce s NChF.
8) Opakované školenia zamestnancov a vedúcich zamestnancov k BOZP s nebezpečnými
chemickými faktormi sa v organizácii uskutočňujú pravidelne, najmenej raz za rok v zmysle
NV SR č. 355 / 2006 Z.z. O školení sa vyhotoví písomný záznam obsahujúci dátum
školenia, tému, príslušný právny predpis meno lektora a zoznam školených zamestnancov s
podpismi. Školenia zabezpečuje riadiaci zamestnanec.
9) Informovanie zástupcov zamestnancov pre BOZP a odborového orgánu pôsobiaceho v
organizácii o BOZP s nebezpečnými chemickými faktormi sa uskutočňuje:
a) formou oboznámenia s Posudkom o riziku pri práci s chemickými faktormi,
b) formou oboznámenia s Pravidlami o BOZP s NChF a Prevádzkovým poriadkom pre prácu
s NChF pri ich vydaní a aktualizácii,
c) účasťou na previerkach BOZP v organizácii,
d) účasťou na zasadnutiach Komisie BOZP zriadenej v organizácii.
Za informovanie zástupcov zamestnancov pre BOZP a odborového orgánu je zodpovedný
zamestnanec riadiaci práce s NChF a vedúci organizácie.
Čl. IV
ODBORNÝ DOZOR
1) Odborný dozor nad ochranou zdravia pri zaobchádzaní s nebezpečnými chemickými
faktormi vykonáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava (RÚVZ). Pri plnení
úloh RÚVZ kontroluje aj predpísanú evidenciu veľmi jedovatých látok, karcinogénnych
a mutagénnych látok.
2) Vodohospodársky orgán kontroluje, či odpadové vody z chemických laboratórií
neprekračujú najvyššiu prípustnú mieru chemického znečistenia vôd vypúšťaných do
verejnej kanalizácie.
48
Čl. XV
PRECHODNÉ A ZÁVEREĆNÉ USTANOVENIA
1) Nepotrebné, nepoužiteľné a odpadové chemické látky, po ukončení domáceho
a vonkajšieho ponukového konania, treba považovať za odpad, a preto treba s nimi nakladať
podľa príslušných ustanovení Zák. č. 223/2001 Zb. o odpadoch.
2) Z hľadiska predchádzania možnosti havarijného znečistenia odpadových vôd činnosťou
chemických laboratórií ústavu je potrebné s chemickými faktormi zaobchádzať tak, aby sa
tieto nedostali so odpadových vôd verejnej kanalizácie a aby neprekročili medzné hranice
povolenej koncentrácie.
3) Plnenie príslušných úloh a ustanovení Prevádzkového poriadku v oblasti ochrany zdravia
osôb a bezpečného zaobchádzania s chemickými faktormi kontroluje technik BOZP spolu
s pracovníkom riadiacim práce s NCHL.
Tento Prevádzkový poriadok nadobúda účinnosť dňom 15.092008.
Ing. Miroslav Boča, PhD., zamestnanec riadiaci práce s chemickými faktormi
Dokument
vypracovali: v organizácii
Miroslav Baďura, technik BOZP ÚACH
Na základe dokumentov RNDr. Jána Košovského, CSc., metodika SAV pre ochranu práce a životné
prostredie
Schvaľujem : _____________________________
Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.
riaditeľ
49
PRÍLOHA č. 1
Grafické zobrazenie výstražných symbolov pre nebezpečné chemické látky a
nebezpečné chemické prípravky
E
O
Výbušný
F
Oxidujúci
F+
Veľmi horľavý
Mimoriadne horľavý
T+
T
Jedovatý
C
Veľmi jedovatý
Xn
Žieravý
Xi
Škodlivý
N
50
Dráždivý
Nebezpečný
preživotné prostredie
51
PRÍLOHA č. 2
S – vety a ich kombinácie
Zoznam označení na bezpečné používanie chemickej látky a chemického prípravku
S1 Uchovávajte uzamknuté
S2 Uchovávajte mimo dosahu detí
S3 Uchovávajte na chladnom mieste
S4 Uchovávajte mimo obývaných priestorov
S5 Obsah uchovávajte pod ... (vhodnou kvapalinou, ktorú špecifikuje výrobca)
S6 Uchovávajte pod ... (inertným plynom, ktorý špecifikuje výrobca)
S7 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú
S8 Uchovávajte nádobu suchú
S9 Uchovávajte nádobu na dobre vetranom mieste
S12 Neuchovávajte nádobu hermeticky uzatvorenú
S13 Uchovávajte mimo dosahu potravín, nápojov a krmív pre zvieratá
S14 Uchovávajte mimo dosahu (neznášanlivého materiálu, ktorý určí výrobca)
S15 Uchovávajte mimo dosahu tepla
S16 Uchovávajte mimo dosahu zdrojov zapálenia - zákaz fajčenia
S17 Uchovávajte mimo dosahu horľavého materiálu
S18 S nádobou zaobchádzajte a otvárajte opatrne
S20 Pri používaní nejedzte ani nepite
S21 Pri používaní nefajčite
S22 Nevdychujte prach
S23 Nevdychujte plyn / dym / pary / aerosóly (vhodné slovo špecifikuje výrobca)
S24 Zabráňte kontaktu s pokožkou
S25 Zabráňte kontaktu s očami
S26 V prípade kontaktu s očami je potrebné ihneď ich vymyť s veľkým množstvom vody
a vyhľadať lekársku pomoc
S27 Okamžite si vyzlečte kontaminovaný odev
S28 Po kontakte s pokožkou je potrebné ju umyť veľkým množstvom ... (bude špecifikované
výrobcom)
S 29 Nevypúšťať do kanalizačnej siete
S30 Nikdy nepridávajte vodu k tomuto prípravku
S33 Vykonajte predbežné opatrenia proti statickým výbojom
S35 Tento materiál a jeho obal uložte na bezpečnom mieste
S36 Noste vhodný ochranný odev
S37 Noste vhodné rukavice
S38 V prípade nedostatočného vetrania použite vhodný respirátor
S39 Použite ochranu očí a tváre
S40 Na vyčistenie podlahy a všetkých predmetov kontaminovaných týmto materiálom
použite ... (špecifikuje výrobca)
S41 V prípade požiaru alebo výbuchu nevdychujte výpary
S42 Počas zadymovania/rozprašovania použite vhodný respirátor (špecifikuje výrobca)
S43 V prípade požiaru použite ... (uveďte presný typ hasiaceho prístroja). (Ak voda zvyšuje
riziko, dodajte - "Nikdy nehaste vodou")
S45 V prípade nehody alebo, ak sa necítite dobre, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc
(ak je to možné, ukážte označenie látky alebo prípravku))
S46 V prípade požitia okamžite vyhľadajte lekársku pomoc a ukážte tento obal alebo
označenie
S47 Uchovávajte pri teplote nepresahujúcej ... ° C (teplotu špecifikuje výrobca)
S48 Uchovávajte vlhké s ... (vhodný materiál špecifikuje výrobca)
S49 Uchovávajte len v pôvodnej nádobe
S50 Nemiešajte s ... (bude špecifikované výrobcom)
52
S51 Používajte len na dobre vetranom mieste
S52 Nie je doporučené pre použitie v interiéroch na veľkých povrchových plochách
S53 Zabráňte expozícii - pred použitím sa oboznámte so špeciálnymi inštrukciami
S56 Zneškodnite tento materiál a jeho obal v mieste zberu nebezpečného alebo špeciálneho
odpadu
S57 Uskutočnite náležitú kontrolu, aby ste zabránili kontaminácii
S59 Obráťte sa na výrobcu s požiadavkou na informácie týkajúce sa obnovenia a recyklácie
S60 Tento materiál a príslušná nádoba musia byť zlikvidované ako nebezpečný odpad
S61 Zabráňte uvoľneniu do životného prostredia. Oboznámte sa so špeciálnymi inštrukciami,
kartou bezpečnostných údajov
S62 Pri požití nevyvolávať zvracanie; okamžite vyhľadajte lekársku pomoc a ukážte tento
obal alebo označenie
S 63 Pri úraze spôsobenom vdýchnutím látky postihnutého vyveďte na čerstvý vzduch
a zabezpečte mu pokoj,
S64 Pri požití vypláchnite ústa vodou (iba ak je postihnutý pri vedomí)
Kombinácie S – viet
S1/2 Uchovávajte uzamknutý a mimo dosahu detí
S3/7 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú na chladnom mieste
S3/9/14 Uchovávajte na chladnom, dobre vetranom mieste mimo dosahu ...
(inkompatibilný materiál bude určený výrobcom)
S3/9/14/49 Uchovávajte len v pôvodnej nádobe na chladnom, dobre vetranom mieste,
mimo dosahu ... (inkompatibilný materiál bude určený výrobcom)
S3/9/49 Uchovávajte len v pôvodnej nádobe na chladnom, dobre vetranom mieste
S3/14 Uchovávajte na chladnom mieste mimo dosahu ... (inkompatibilný materiál
bude určený výrobcom)
S7/8 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú a suchú
S7/9 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú a na dobre vetranom mieste
S7/47 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú a pri teplote nepresahujúcej .... ° C (teplota
bude špecifikovaná výrobcom)
S20/21 Pri používaní nejedzte, nepite ani nefajčite
S24/25 Zabráňte kontaktu s pokožkou a očami
S 27/28 Pri kontakte s pokožkou okamžite vyzlečte kontaminovaný odev a pokožku
okamžite a dôkladne umyte ... (vhodný prípravok uvedie výrobca)
S 29/35 Nevypúšťajte do kanalizačnej siete; tento materiál aj s obalom zlikvidujte za
dodržania obvyklých bezpečnostných opatrení
S29/56 Nevyprázdňujte do kanalizácie, zneškodnite tento materiál a jeho obal
v mieste zberu nebezpečného alebo špeciálneho odpadu.
S36/37 Noste vhodný ochranný odev a rukavice
S36/37/39 Noste vhodný ochranný odev, rukavice a ochranné prostriedky na oči / tvár
S36/39 Noste vhodný ochranný odev a ochranné prostriedky na oči / tvár
S37/39 Noste vhodné rukavice a ochranné prostriedky na oči / tvár
S47/49 Uchovávajte len v pôvodnej nádobe pri teplote nepresahujúcej ...° C (teplota
bude špecifikovaná výrobcom)
53
PRÍLOHA č. 3
R – vety a ich kombinácie
Zoznam označení špecifického rizika upozorňujúcich na nebezpečné vlastnosti
chemickej látky
R1 V suchom stave výbušný
R2 Riziko výbuchu nárazom, trením, horením alebo inými zdrojmi zapálenia
R3 Mimoriadne riziko výbuchu nárazom, trením, horením alebo inými zdrojmi zapálenia
R4 Vytvára veľmi citlivé, výbušné zlúčeniny kovov
R5 Zahriatie môže spôsobiť výbuch
R6 Výbušný pri kontakte alebo bez kontaktu so vzduchom
R7 Môže spôsobiť požiar
R8 Pri kontakte s horľavým materiálom môže spôsobiť požiar
R9 Výbušný po zmiešaní s horľavým materiálom
R10 Horľavý
R11 Veľmi horľavý
R12 Mimoriadne horľavý
R14 Prudko reaguje s vodou
R15 Pri kontakte s vodou sa uvoľňujú mimoriadne horľavé plyny
R16 Výbušný po zmiešaní s oxidujúcimi látkami
R17 Vznietivý na vzduchu
R18 Pri použití môže vytvárať horľavé/výbušné zmesi pár so vzduchom
R19 Môže vytvárať výbušné peroxidy
R20 Škodlivý pri vdýchnutí
R21 Škodlivý pri kontakte s pokožkou
R22 Škodlivý po požití
R23 Jedovatý pri vdýchnutí
R24 Jedovatý pri kontakte s pokožkou
R25 Jedovatý po požití
R26 Veľmi jedovatý pri vdýchnutí
R27 Veľmi jedovatý pri kontakte s pokožkou
R28 Veľmi jedovatý po požití
R29 Pri kontakte s vodou uvoľňuje jedovatý plyn
R30 Pri použití sa môže stať veľmi horľavým
R31 Pri kontakte s kyselinami uvoľňuje jedovatý plyn
R32 Pri kontakte s kyselinami uvoľňuje veľmi jedovatý plyn
R33 Nebezpečenstvo kumulatívnych účinkov
R34 Spôsobuje poleptanie
R35 Spôsobuje silné poleptanie
R36 Dráždi oči
R37 Dráždi dýchacie cesty
R38 Dráždi pokožku
R39 Nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov
R40 Možnosť karcinogénneho účinku
R41 Riziko vážneho poškodenia očí
R42 Môže spôsobiť senzibilizáciu pri vdýchnutí
R43 Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou
R44 Riziko výbuchu pri zahrievaní v uzavretom priestore
R45 Môže spôsobiť rakovinu
R46 Môže spôsobiť dedičné genetické poškodenie
R48 Nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia pri dlhodobej expozícii
R49 Môže spôsobiť rakovinu pri vdýchnutí
R50 Veľmi jedovatý pre vodné organizmy
54
R51 Jedovatý pre vodné organizmy
R52 Škodlivý pre vodné organizmy
R53 Môže spôsobiť dlhodobé škodlivé účinky vo vodnej zložke životného prostredia
R54 Jedovatý pre flóru
R55 Jedovatý pre faunu
R56 Jedovatý pre pôdne organizmy
R57 Jedovatý pre včely
R58 Môže mať dlhodobé nepriaznivé účinky na životné prostredie
R59 Nebezpečný pre ozónovú vrstvu
R60 Môže poškodiť reprodukčnú schopnosť
R61 Môže spôsobiť poškodenie plodu v tele matky
R62 Možné riziko poškodenia reprodukčnej schopnosti
R63 Možné riziko poškodenia plodu v tele matky
R64 Môže spôsobiť poškodenie kojencov prostredníctvom materského mlieka
R65 Škodlivý, po požití môže spôsobiť poškodenie pľúc
R66 Opakovaná expozícia môže spôsobiť vysušenie alebo popraskanie pokožky
R67 Pary môžu spôsobiť ospalosť a závrat
R68 Možné riziká ireverzibilných účinkov
Kombinácie R – viet
R14/15 Prudko reaguje s vodou, pričom uvoľňuje mimoriadne horľavé plyny
R15/29 Pri kontakte s vodou sa uvoľňuje jedovatý, mimoriadne horľavý plyn
R20/21 Škodlivý pri vdýchnutí a pri kontakte s pokožkou
R20/22 Škodlivý pri vdýchnutí a po požití
R20/21/22 Škodlivý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití
R21/22 Škodlivý pri kontakte s pokožkou a po požití
R23/24 Jedovatý pri vdýchnutí a pri kontakte s pokožkou
R23/25 Jedovatý pri vdýchnutí a po požití
R23/24/25 Jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití
R24/25 Jedovatý pri kontakte s pokožkou a po požití
R26/27 Veľmi jedovatý pri vdýchnutí a pri kontakte s pokožkou
R26/28 Veľmi jedovatý pri vdýchnutí a po požití
R26/27/28 Veľmi jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití
R27/28 Veľmi jedovatý pri kontakte s pokožkou a po požití
R36/37 Dráždi oči a dýchacie cesty
R36/38 Dráždi oči a pokožku
R36/37/38 Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku
R37/38 Dráždi dýchacie cesty a pokožku
R39/23 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím
R39/24 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov pri kontakte s
pokožkou
R39/25 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov po požití
R39/23/24 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím
a pri kontakte s pokožkou
R39/23/25 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím a
po požití
R39/24/25 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov pri kontakte s
pokožkou a po požití
R39/23/24/25 Jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím,
pri kontakte s pokožkou a po požití
R39/26 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov vdýchnutím
R39/27 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov pri kontakte
s pokožkou
R39/28 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov po požití
R39/26/27 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov
55
vdýchnutím a pri kontakte s pokožkou
R39/26/28 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov
vdýchnutím a po požití
R39/27/28 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov pri
kontakte s pokožkou a po požití
R39/26/27/28 Veľmi jedovatý, nebezpečenstvo veľmi vážnych ireverzibilných účinkov
vdýchnutím, pri kontakte s pokožkou a po požití
R42/43 Môže spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte s pokožkou
R48/20 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
vdýchnutím
R48/21 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
pri kontakte s pokožkou
R48/22 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou po
požití
R48/20/21 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
vdýchnutím a pri kontakte s pokožkou
R48/20/22 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
vdýchnutím a po požití
R48/21/22 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
pri kontakte s pokožkou a po požití
R48/20/21/22 Škodlivý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
vdýchnutím, pri kontakte s pokožkou a po požití
R48/23 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
vdýchnutím
R48/24 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
pri kontakte s pokožkou
R48/25 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou po
požití
R48/23/24 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
vdýchnutím a pri kontakte s pokožkou
R48/23/25 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
vdýchnutím a po požití
R48/24/25 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
pri kontakte s pokožkou a po požití
R48/23/24/25 Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou expozíciou
vdýchnutím, pri kontakte s pokožkou a po požití
R50/53 Veľmi jedovatý pre vodné organizmy, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky
vo vodnej zložke životného prostredia
R51/53 Jedovatý pre vodné organizmy, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky
vo vodnej zložke životného prostredia
R52/53 Škodlivý pre vodné organizmy, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky
vo vodnej zložke životného prostredia
R68/20 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov vdýchnutím
R68/21 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov pri kontakte s pokožkou
R68/22 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov po požití
R68/20/21 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov vdýchnutím a pri kontakte s
pokožkou
R68/20/22 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov vdýchnutím a po požití
R68/21/22 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov pri kontakte s pokožkou a po požití
R68/20/21/22 Škodlivý, možné riziko ireverzibilných účinkov vdýchnutím, pri kontakte s
Pokožkou a po požití
56
PRÍLOHA č. 4
Zoznam chemických faktorov na pracoviskách Ústavu anorganickej chémie.
názov
1,2,3-benzotriazol
1,2-dichlóretán
vzorec
klasifikácia
označenie
Cl-CH2-CH2-Cl
Symb.: f; t
R: 45-11-22-36/37/38
S: 53-45
1,2-dimetoxyetán
1,3-diaminopropán
1,4-Diazobicyclo[2.2.2]octane
1,4-dichlorbenzen
CH3OCH2CH2OCH3
H2N-CH2-CH2-CH2-NH2
C6H12N2
C6H4Cl2
F; R11
Karc.Kat.2; R45
Xn; R22
Xi; R36/37/37
R 10; R 19; Xn; R 20
1,4-thioxane
1,5 - difenyl carbazid
1-brómhexadekán
1-dodecylamín
1-hexadecylamín
1-chlórhexadekán
1-naftol
1-nitropropán
1-nitrózo-2-naftol
1-tetradecylamín
2,3,5-trifenyltetrazolium chlorid
2,4-dinitrofenol
2,4-dinitrofenylhydrazín
C4H8OS
F+, skodlivy
Xn; R22
Xi; R36/37/38
N; R50-53
C16H33Br
C12H27N
C16H35N
C16H33Cl
C10H7OH
C3H7NO2
HO.C10H6NO
C14H31N
Xi
C
HO.C5H3(NO3)2
(O2N)2.C6H3.NH.NH2
T, R23, R33, N, R50
Karc. Kat.2, R45, Muta. Kat.3, R68; T, R23/24/2548/23/24/25; Xi, R36/38, R43, N, R50
Symb.: Xn; N
R: 22-51/53
S: (2-) 61
Xi
R10
57
2,5-dichlórpentylamín-hydrochlorid
2,6-dimetylpyridín
2,6-lutidín
2,6-lutidín = 2,6 dimetylpyridin
2-aminobifenyl
2-bifenylamín
2-etylhexanoic acid (kys. 2etylhexanova)
C5H11Cl2N
C7H9N
C7H9N
C7H9N
C12H11N
C12H11N
CH3(CH2)3CH (C2H5)CO2H
Xn; R22; R31; C; R34; R42
Xn
R10
R10
Xn
Xn
Repr.kat. 3; R63
2-nitrózo-1-naftol
2-propanol (propylalkohol)
C10H7NO2
C3H8O
2-pyridínkarbonitril
3,4,5-trimethoxybenzaldehyd
3-bróm-1-propén
3-brómpropén
3cyklohexylamino-1-propane
sulfonic acid
3-fenylpropylamin=1-amino-3fenylpropan
3-hydroxypyridin = 3-pyridinol
3-chlórpropionitril
3-nitrofenol - 2,4,6-trinitrofenol
C6H4N2
(CH3O)3C6H2CHO
BrCH2CHCH2
C3H5Br
Xn, R20/22, N; R50
F; R11
Xi; R41
R67
Xn
3-pyridinol
4,4- dipyridyl
4-aminobenzonitril
4-Aminobenzonitril
C5H5NO
C5H4N2
C7H6N2
C7H6N2
T, N,
F, Xi
–- –- –-
C9H13N
R10, Xn, R65; Xi, R37; N, R51-53
C5H5NO
C3H4ClN
Xi
T+
E; R2
R4
T; R23/24/25
Symb.: Xn
R: 63
S: (2-) 36/37
Symb.: F;Xi
R: 11-36-67
S: (2-) 7-16-24-26-39
–- –- –-
Symb.: E; T; N
R: 61-3-20/22-3350/53-62
S: 53-45-60-61
Xi
Xn, R22
Xn, R22
58
4-aminobenzoová kyselina
4-Aminobiphenyl
4-amino-n,n-diaethylanilíndihydrochlorid
4-amino-N,N-dimetyl-anilinsulfat
4-etylpyridín
4-hydroxypyridín
4-Nitrofenol
NH2C6H4COOH
C6H5C6H4NH2
nešpecifikované
T
C7H9N
C5H5NO
NO2C6H4OH
Xi
Xn, R20/21/22; R33
4-pyridínkarbonitril
5,10,15,20-tetrakis(1-metyl-4pyridyl)-21H-23H-porfín tetra-Ptosylát
5,7-dibróm-8-hydroxychinolín
8-hydroxychinolin
8-hydroxychinolín
8-oxychinolinum
a- naftolftalein
Acetaldehyd
C6H4N2
Xi
C9H5Br2NO
C9H7ON
C9H7NO
NC9H6.OH
Xn, R22
Xn, R22
CH3CHO
F+; R12
Karc.Kat.3, R40
Xi; R36/37
R10; C
Symb.: F+; Xn
R: 11-36/38
S: (2-) 9-16-33/37
R10
Xn; R20/22
C; R34
Symb.: C
R: 10-20/22-34
S: (1/2-) 26-36/37/3945
F, R14/R15; C, R34, R66, R67
Symb. F,Xi; R:11-36-
acetanhydrid
acetanilid
acetic anhydride
C8H9NO
(CH3CO)2O
acetoctan etylový
acetoctan etylový
acetofenon
Aceton
C8H8O
C3H6O
Symb.: Xn,
R:20/21/22-33, S:(2)28
59
Acetonitril
C2H3N
F, R11, Xn, R20/21/22, Xi, R36
acetónkyánhydrín
C4H7NO
Xn; R22
Acetyl chlorid
acetylacetón
acetylacetón=pentan-2,4-dion
acetylén
CH3COCl
C5H8O2
C5H8O2
C2H2
acetyléntetrabromid
Acid Red 88
acidum molybdaenicum
acidum silicicum
a-difenylglyoxim
a-dipyridin
agar
agar-agar serva
agarosa pre elektroforézu
agaróza
agfacolor - bleichbad
Ajatín
aktívne uhlie
alantoin
alfa naftol = 1-naftol
alfa-difenylglyoxim
alfa-dipyridil
R5
R6
F+; R12
66-67;S:(2-)9-16-26
Symb.: F,Xn,R:1120/21/22-36,S:(1/2-)1636/37
Symb.: T+;N
R: 26/27/28-50/53
S: (1/2-) 7/9-27-45-6061
Symb.: F+
R: 5-6-12
S: (2-) 9-16-33
HOC10H6N=NC10H6SO3Na
H4SiO4
C14H12O2N2
C10H8N2
Karc. Kat.2; R45
C
C10H7OH
C14H12O2N2
C10H8N2
Karc. Kat.2; R45
60
alizarin
Alizarin pre analýzu (1,2-dioxyantrachinon)
Alizarinová žlť sodná soľ
Alizarínová žltá
alizarínsulfonan sodný
Alkohol butylnatý
Alkohol denaturovaný
Alluminium s-Butoxide
aluminal
aluminiumtri sek butyrát
aluminon
alyl alkohol
amalgám
amberlite
amidol
amidol 2,4 - diaminofenoldihydrochlorid
ammoniumalyminiumsulfát - síran
hlinitoamónny
amoniak
C14H8O4
C14H8O4
C13H8O5N3Na
C13H8O5N3Na
C14H7O7SNa
C4H10O
indicator for metal titration
indicator for metal titration
C12H17AlO3
–- –- –-
–- –- –-
NH4OH
C; R34
N; R50
amoniak roztok
NH4OH
C; R34
N; R50
Symb., C, N
R: 34-50
S: (1/2-)26-36/37/3945-61
Symb., C, N
R: 34-50
S: (1/2-)26-36/37/3945-61
amónium molybdát
amónium monovanád (vanadičnan
amónny)
NH4VO3
C3H6O2
ZnHg
(NH4)2C6H8OH.2HCl
C6H8ON2+HCl
NH4Al(SO4)2.12H2O
61
amóniumheptamolybdát
Ana-la-test (oxidační katalizátor)
anhydrid kys. octovej
(NH4)6Mo7O24.4H2O
rozkladný produkt-AgMnO4
C4H6O3
anhydrid kyseliny benzoovej
Anhydrid kyseliny octovej
(C6H5CO)2C
(CH3CO)2O
anilín
C6H5-NH2
anilín hydrochlorid
anizol
antimón
Antrachinon
antrón
Argenton
argón
arsenazo
Arzenan sodný
C6H5NH2.HCl
C6H5OCH3
Sb
C14H8O2
C14H10O
C3H3NOS2
Ar
Arzeničnan dvojsodný
R10
Xn; R20/22
C; R34
Symb.: C
R: 10-20/22-34
S: (1/2-) 26-36/37/3945
R10; Xn R20/22; C, R34
Symb. C; R:10-20/2234; S:(1/2-)2636/37/39-45
Symb.: T; N
R: 20/21/22-4048/23/24/25-50
S: (1/2-) 28-36/37-4561
Karc.Kat.3; R40
T; R48/23/24/25
Xn; R20/21/22
N; R50
Merck, –- –- –-
–- –- –-
NaAsO2
T; R23/25
N; R50-53
Na2As2O4
karc. Kat.1, R45: T, 23/25: N, R50-53
Symb.: T; N
R: 223/25-50/53
S: (1/2-) 20/21-28-4560-61
symb.:T, N; R:4523/25-50/53;S:53-4560-61
62
Arzenitan sodný
NaAsO2
asparágová kyselina
auramin
aurin
azbest vláknitý
C4H7O4N
C17H22N3Cl . H2O
C19H14O3
azomethín H
balzam kanadský
barbital-natrium
bárium
bárium carbonat - uhličitan bárnatý
bárium isopropoxide
benzaldehyd
Benzén
T; R23/25
N; R50-53
Symb.: T; N
R: 223/25-50/53
S: (1/2-) 20/21-28-4560-61
Karc.Kat.1; R45
T; R48/23
Symb.: T
R: 45-48/23
S: 53-45
C8H11O3N2Na
Ba
BaCO3
C6H5CHO
C6H6
Xn; R22
F; R11, Karc. Kat.1; R45, T; R49/23/24/25
benzidín=4,4'-diaminobifenyl
benzil
Benzildioxim
benzimidazol
benzín
benzofenón
Benzoinoxim
benzyl kyanid (kyanidy)
C6H12N2
Karc., Kat.1,R45, Xn, R22, N, R50-53
C6H5CH2CN
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
benzylalkohol
C6H5CH2OH
Xn; R20/22
(C6H5CNOH)2
C7H6N2
Symb.:F,T; R:45-1148/23/24/25; S:53-45
Muta. Kat. 3, R68
Karc. Kat.; R45
C6H5COC6H5
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
63
benzylamín
Benzyldimethylhexadecylammoniu
m chloride
benzylchlorid
C6H5.CH2.NH2
Xn; R21/22; C; R34
CH3(CH2)15N(Cl)(CH3)2CH2C6H C, N
5
C6H5CH2Cl
Karc. Kat.2; R45; T; R23; Xn; R22-48/22; Xi;
R37/38-41
benzylkyanid
C6H5CH2CN
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
Benzyltrimethylammonium
chloride
bifenyl
bindschedlerova zeleň
bismarckova hnedá B
Bizmut
Bizmutón (K-merkaptofenyl
thiothiadiazoton)
Bór
Borax (pretavený
borcarbid
borhydrid sodný
Borid titánu (diborid titánu)
Boritan litný
Boritan sodný
Boritan sodný tetrahydrat
boritan sodný, monohydrat
Borkarbid (Karbid boru)
bórnitrid
brenzkatechin = 1,2Dihydroxybenzol
C6H5CH2N(Cl)(CH3)3
Xn
(C6H5)2
Xi; R36/37/38; N; R50-53
C18H20N8Cl2
Bi
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, Xn,R22
nenájdený
Xn,R22,S22
B
B4C
NaBH4
TiB2
LiBO2
NaBO2.4H2O
NaBO2.4H2O
NaBO2 H20
CB4
BN
Symb.: T
R: 45-22-23-37/38-4148/22
S: 53-45
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
nenájdený
nenájdený
nenájdený
nenájdený
nenájdený
64
Bróm
Br
Brómcyklohexán
Brómfenolová červeň
Brómfenolová modrá
Bromičnan draselný
C6H11Br
C19H12OBr2S
C19H10O5Br4S
KBrO3
bromid amónny
Bromid draselný
Bromid fosforitý
Bromid hlinitý
NH4Br
KBr
PBr3
AlBr3
bromid meďnatý
Bromid sodný
bromid strieborný
Bromid vápenatý
Bromoform
CuBr2
NaBr
AgBr
CaBr2
CHBr3
brompyrogallolová červeň ind.
Brómtymolová modrá
bromtymolová modrá ind.
bromxylenolová modrá ind.
Bronz zlatá
butylalkohol /alkohol butylnatý/
butylamín=aminobutan
C2S minerály
C3A minerály
C3A minerály
C19H10Br2O8S . H2O
T+; R26
C; R35
N; R50
Symb.: T+; C; N
R: 26-35-50
S: (1/2-) 7/9-26-45-61
indicator for metal titration
indicator for metal titration
O; R9
Karc.Kat.2; R45
T; R25
Symb.: O; T
R: 45-9-25
S: 53-45
Merck, –- –- –R14; C; R34; Xi; R37
Merck,C, R22-34
–- –- –-
Merck, –- –- –-
–- –- –-
T; R23; Xi; R36/38, N; R51-53
Symb.: T,N; R:2336/38-51/53; S:(1/2)28-45-61
C, R:22-34, S: 7/8-2636/37-39-45
indicator for metal titration
C27H28O5Br2S
C23H20Br2O5S
–- –- –C4H10O
CH3(CH2)3 NH2
–- –- –-
F; R11; Xn; R20/21/22; C; R35
65
C3S minerály
C4AF minerály
calceín
calcon ind.
calconcarbonsaure
calumite
carbon tetrachloride - chlorid
uhličitý
cedrovy olej
celulóza
cetylpyridínium bromid
cetyltrimetylamónium bromid
cetyltrimetylamónium chlorid
Cín
citran horečnatý
citran meďnatý
Citran sodný
Citronan amonný, trihydrat
Citronan draselný, monohydrat
citronan horečnatý
citronan meďnatý, 2,5-hydrat
Citronan sodný
citrónan vápenatý
citrónan železitý
collemanit
C20H13N2NaO5S
C21H14N2O7S.3H2O
CCl4
C21H38NBr
C19H42NBr
CH3(CH2)15N(CH3)3
Sn
nenaslo sa
–- –- –Karc.Kat.3; R40
T; R23/23/25-48/23
R52-53
N; R59
–- –- –Symb.: T; N
R: 23/24/25-40-48/2352/53-49
S: (1/2-) 23-36/37-4559-61
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, Xi, R36
Merck, –- –- –-
Xi, R:36,S:26
–- –- –-
Merck, –- –- –-
–- –- –-
(C6H5O7)2Cu3.2,5H2O
C6H6O7(NH4)2.3H20
C6H5O7K3. H2O
(C6H5O7)2Mg3
(C6H5O7)2Cu3.2,5H2O
C6H5O7Na3
(C6H5O7)2Ca3
C6H5O7Fe
66
cyanín NK5
cyclopropanecarboxamide
= cyklopropánkarboxamid
Cyklododecylamín
cyklohexán
cyklohexanón
cyklohexylamín
cyklopentadekanón
cyklopentán
cyklopropánkarboxamid
cyklopropyl kyanid
čerň amido 10B
Čerň erichrómová T
červeň brómfenolová
červeň fenolová ind.
červeň chlorfenolová ind.
Červeň kresolová
červeň metylová
červeň neutrálna
červeň o-kresolová
červeň pyrogallolová
červeň trypanová
Čpavok vodný
Decyltrimetylamónium bromid
R2N[CH=CH]nCH=N+R2 <--->
R2N+=CH[CH=CH]nNR2
C3H5CONH2
C12H23NH2
C6H12
Xi
F; R11; Xn; R56; Xi; R38; R67; N; R50-53
C6H10O
C6H11NH2
R10; Xn; R20
R10; Xn; R21/22; C; R34
C5H10
C3H5CONH2
C3H5CN
F; R11; R52-53
C20H12O7N3SNa
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
indicator for metal titration
C19H4O5S
C19H12Cl2O5S
C21H18O5S
C15H16N4
indicator for metal titration
C9H12O8S.H2O
NH4OH
C, R34; N, R50;
CH3(CH2)9N(CH3)3(Br)
Xi, R36/37/38, S26-36
Symb. C; N:R:34-50;
S:(1/2-)26-36/37/3945-61
67
Deizol S II
dekahydronaftalen (dekalin)
Deuterium oxide
Dewardova zliatina
diacetón akrylamid
di-alfa-alanín
dialylamín
Diaminofenol dihydrochlorid
di-amonium hydrogen citrate
diarzenan disodny
C10H18
D2O
Merck, –- –- –-
–- –- –-
?
C6H6O7(NH4)2 . 3H2O
Na2As2O4
karc. Kat.1, R45: T, 23/25: N, R50-53
Diazouracil
dibenzoylperoxid
diborid titánu
Dibutylftalát
dietanolamín
C4H2N4O2.H2O
C14H10O4
TiB2
C6H22O4
C4H11NO2
diethoxydimethylsilane
Diethyléntriamín
(CH3)2Si(OC2H5)2
C4H13N3
F, Xi
Sigma, C, R21/22-34-43
dietylénglykol
dietylester kys. šťavelovej
Dietyleter
C4H10O3
(COOCH2CH3)2
(C2H5)2O
Xn; R22
Xn; R22; Xi; R36
F+; R12; R19; Xn; R22; R66;R67
dietylsulfát
C4H10O4S
difenyl
difenylamín
C6H5-C6H5
C6H5.NH.C6H5
Karc. Kat.2; R45; Muta. Kat.2; R46; Xn; R20/21/22;
C; R34
Xi; R36/37/38; N; R50-53
T;R23/R24/R25, R33, N, R50-53
symb.:T, N; R:4523/25-50/53;S:53-4560-61
E; R2; Xi; R36; R43
nenájdený
Xn, R22-48/22
Xi, R38-41
Symb., Xn
R: 22-38-41-48/22
S: (2-)26-36/37/39-46
Symb.: C, R:21/22-3443, S:26-36/37/39-45
Symb.: F+; Xn; R:1219-22-66-67; S:(2-)916-29-33
68
Difenylkarbazon
Difenyloxazol
difenylthiokarbazón
Dihydrofosforečnan dilítny
Dihydrofosforečnan lítny
dihydrogén citran draselný
dihydrogén fosforečnan sodný,
dihydrát
Dihydrogenfosforečnan amonny
Dihydrogenfosforečnan draselný
Dihydrogenfosforečnan sodný
dihydrogénfosforečnan sodný,
monohydrát
Dihydrogenfosforečnan vápenatý,
monohydrat
Dihydrogenfosfornan sodný
Dichlórbenzén c.
C13H12N4S
LiH2PO4
C6H7O7K.2H2O
NaH2PO4 . 2H2O
(NH4)2HPO4
KH2PO4
NaH2PO4. 2H2O
NaH2PO4 . H2O
–- –- ––- –- –-
–- –- ––- –- –-
Merck, –- –- –Merck, –- –- –-
–- –- ––- –- –-
Merck, –- –- –Xn; R22
Xi; R36/37/38
N; R50-53
?
F; R11,
Karc.Kat.2; R45
Xn; R22
Xi; R36/37/38
Karc.Kat.3; R40
–- –- –Symb.: Xn; N
R: 22-51/53
S: (2-) 61
Ca(H2PO4)2.H2O
NaH2PO2
Cl2C6H10
Dichlorbenzen-p
Dichlóretán
C6H4Cl2
Cl2C2H4
Dichlórmetán
Cl2CH2
Dichroman amonný
(NH4)2Cr2O7
E,R1,O,R8,Karc.Kat.2,R49,Muta,Kat.2,R46,T+,R26,
T,R25,Xn,R21,Xi,R37/38-41,N,R50-53
Symb.: F; T
R: 45-11-22-36/37/38
S: 53-45
Symb.: Xn
R: 40
S: (2-) 23-24/25-36/37
Symb.:E,T+,N,R:4946-1-8-21-25-2637/38-41-43-50/53
S:53-45-60-61
69
dichroman didraselný
K2Cr2O7
Dichroman draselný
K2Cr2O7
Dichroman sodný
Na2Cr2O7
dimedon
dimethyl cyanamide
dimethylcyklohexylamín
Dimethylformamid
(CH3)2C6H6(=O)2
NCN(CH3)2
C6H11N(CH3)2
Dimethylová žltá
Dimethylsulfoxide
dimetyl kyanamid
Dimetyl sulfát
C14H15N3
(CH3)2SO
NCN(CH3)2
(CH30)2SO2
Karc.Kat.2; R49
Muta.Kat.2; R46
T+; R26
T; R25
Xn; R21
Xi; R37/38-41
R43;
N; R50-53
Karc.Kat.2;R49; Muta.Kat2;
R46;T+;R26;T;R25;Xn;R21;X1;R37/38-41;R43;N;
R50-53
O; R8
Karc.Kat.2; R49
Muta.Kat.2; R46
T+; R26
T; R25
Xn; R21
Xi; R37/38-41
R43
N; R50-53
C, N
Repr.Kat.2; R61
Xn; R20/21,
Xi; R36
Symb.: T+; N
R: 49-46-21-25-2637/38-41-43-50/53
S: 53-45-60-61
Symb.:T+;N; R:49-4621-25-26-27/38-41-4350/53; S:53-45-60-61
Symb.: O; T+; N
R: 49-46-21-25-2637/38-41-43-50/53
S: 53-45-60-61
Symb.: T
R: 61-20/21-36
S: 53-45
Karc. Kat.2; R45; Muta. Kat.3; R68; T+; R26; T;
R25; C; R34; R43
dimetyl sulfoxid
70
dimetylamín
dimetylglykol
dimetylglykoxín
dimetylhexadecylamín
dimetylová žltá
Dimetylsulfát
NH(CH3)2
C4H10O2
F+; R12; Xn: R20; Xi: R37/38-41
R10; R19; Xn; R20
CH3(CH2)15N(CH3)2
C14H15N3
(CH30)2SO2
C, R34
dimetylsulfoxid
dimetyltereftalát
Dinitrofenylhydrazin
dioxán
C2H6OS
dipikrylamín
Dipyridil
disiričitan draselný
dithizón = difenytiokarbazon
ditioničitan sodný
DL-alanín-DL-leucín
DL-alanine
DL-aspartic acid
D-mannit
dodecylamín
dodecylriethoxysilane
Dodecyltrimethylammonium
chloride
dovex 50 W
draslík
dusičnam draselný
Dusičnan amónny
C4H8O2
Karc. Kat.2; R45; Muta. Kat.3; R68; T+; R26; T;
R25; C; R34; R43
?
F; R11-19
Karc.Kat.3; R40
Xi; R36/37
R66
E, R1, T+, R26/27/28, R33, N, R51-53
K2S2O5
C13H12N4S
Na2S2O4
R7; R31; Xn; R22
C6H14O6
C12H27N
C18H40O3Si
C15H34ClN
Xi
Xn, N, R22-26/37/38-50/53
K
KNO3
NH4NO3
Symb.: F; Xn
R: 11-19-36/37-40-66
S:(2-) 9-16-36/37-45
R14; F; R15; C; R34
71
Dusičnan barnatý
dusičnan bizmutitý
Ba(NO3)2
Bi(NO3)3
Merck, Xn, R2/22
–- –- –-
Xn,R:20/22, S:28
–- –- –-
dusičnan bizmutitý, 9hydrat
dusičnan ceritý
dusičnan cézny
Dusičnan draselný
Bi(NO3)3.9H2O
Ce(NO3)3 . 6H2O
CsNO3
KNO3
Merck, O,R8
O, R:8, S:16-41
Dusičnan hlinitý, nonahydrat
Dusičnan horečnatý, hexahydrat
dusičnan chromitý, 9-hydrát
dusičnan kademnatý, tetrahydrat
Dusičnan kobaltnatý, hexahydrat
Al(NO3)3. 9H2O
Mg(NO3)2. 6H2O
Cr(NO3)3 . 9H2O
Cd(NO3)2.4H2O
Co(NO3)2. 6H2O
Merck, O, Xi, R8-36/38
Merck, O,R8
O,Xi,R:8-36/38,S:– – –
O,R:8,S:24/25
Xi
Merck, Xn,R22-40-43
dusičnan lantanitý, hexahydrát
Dusičnan lítny
Dusičnan manganatý tetrahydrát
Dusičnan meďnatý
La(NO3)3.6H2O
LiNO3
Mn(NO3)2.4H2O
Cu(NO3)2.3H2O
Xi
Merck, O, R
–- –- –Merck, Xn, N,R22-36/38-50/53
dusičnan nikelnatý
dusičnan olovnatý
dusičnan ortuťnatý
Dusičnan sodný
Ni(NO3)2x6H2O
Pb(NO3)2
Hg(NO3)2
NaNO3
Merck, O, Xn, R
Dusičnan strieborný
AgNO3
C: R34; N: R50-53
dusičnan strontnatý
dusičnan terbitý - pentahydrát
Dusičnan vápenatý, tetrahydrat
Dusičnan zinočnatý
Sr(NO3)2
Tb(NO3)3 . 5H2O
Ca(NO3)2 .4 H2O
Zn(NO3)2. 4H2O
Merck, O, Xi, R8-36
Merck, O, Xn, N, R22
Xn,R:22-40-43,
S:36/37
O, R:8, S:24-25
–- –- –Xn,N,R:22-36/3850/53, S:61
O, Xn, R:8-22-36,
S:22-24-41
Symb., C,N; 34-50/53;
S:(1/2-)26-45-60-61
O,Xi,R:8-36,S:– – –
O,Xn,N,R:8-2236/37/38-50/53,S:26-61
72
dusičnan železitý, 9-hydrát
dusík
Dusitan draselný
Dusitan sodný
Fe(NO3)3 . 9H2O
N2
KNO2
NaNO2
dvojchroman amónny
(NH4)2Cr2O7
dvojchroman draselný
K2Cr2O7
eosin
epsilon-kaprolaktám
Eriochromcyonin
Eriochrómová čerň
Eriochrómová čerň + NaCl - 1:100
eriochromová modrá ind.
erytrosin ind.
eschkova zmes
Etanol
C6H11NO
Merck, O,R8
O: R8; T: R25; N: R50
E; R1
O; R8
Karc.Kat.2; R49
Muta.Kat.2; R46
T+; R26
T; R25
Xn; R21
Xi; R37/38-41
R43
N; R50-53
Karc.Kat.2; R49
Muta.Kat.2; R46
T+; R26
T; R25
Xn; R21
Xi; R37/38-41
R43;
N; R50-53
O, R:8, S:16-41
Symb., O,T,N; R: 8-2550;S:(1/2-)45-61
Symb.: E; T+; N
R: 49-46-1-8-21-25-2637/38-41-43-50/53
S: 53-45-60-61
Symb.: T+; N
R: 49-46-21-25-2637/38-41-43-50/53
S: 53-45-60-61
Xn; R20/22; Xi; R36/37/38
C16H9ClN2Na2O9S2
C20H8J4O5
CH3CH2OH
F, R11;
Symb.: F, R11; S:(2-)773
16
éter
ethylénglykol
etyl benzol
etylalkohol
etyléndiamín
etyléndiamín hydrochlorid
Etylenglykol
etylenglykol-bis-(2-aminoetyl)
etylénglykoldimetyléter
etylénglykolmonoetyléter
etylester kyseliny mravčej
etylester kyseliny octovej
fenantrén
fenidon
Fenol
C3H8O2
(NH2)2(CH2)2
C2H8N2.HCl
C2H6O2
pre komplexometriu
C4H10O2
C3H8O2
C3H6O2
C4H8O2
C14H10
C6H5OH
Fenolftalein
fenolftalexon
fenyléndiamín
C19H14O5S
C6H8N2
fenylhydrazín
C5H6NHNH2
Xn; R22
Symb., Xn
R: 22
S: (2)
F; R11
R10; Xn; R21/22; C; R34; R42/43
Xn, R22
Symb.: Xn; R:22; S:(2)
R10; R19; Xn; R20
Karc. Kat.2; R45
T; R24/25
C; R34
Merck, –- –- –Karc.Kat.3; R40
Muta.Kat.3; R68
T; R25
Xn; R20/21
Xi; R36
R43
N; R50-53
Karc. Kat. 2; R45; Muta. Kat.3; R68; T; R23/24/2548; Xi; R36/38; R43; N; R50
Symb.: T
R: 24/25-34
S: (1/2-) 28-45
–- –- –Symb.: T; N
R: 20/21-25-36-40-4350/53-68
S: (1/2-) 28-36/37-4560-61
74
fenylhydrazín hydrochlorid
C6H9ClN2
Karc. Kat. 2; R45; Muta. Kat.3; R68; T; R23/24/2548; Xi; R36/38; R43; N; R50
Fenyl-pyrazolidon
fenyltrimetylamonium jodid
ferokyanid draselný (kyanidy)
C6H5(CH3)NI
K4[Fe(CN)6] . 3 H2O
ferokyanid sodný (kyanidy)
Na4[Fe(CN)6] . 10H2O
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
ferrikyanid draselný (kyanidy)
K4[Fe(CN)6] . 3H2O
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
floroglucín
Flouroboritan sodný
fluorexon
Fluorid amonný
NaBF4
C26H26N2O13
NH4F
T; R23/24/25
fluorid amónny, kyslý
Fluorid antimonitý
NH4HF2
SbF3
T; R23/24/25
Merck, T, N, R23/24/25
Fluorid bárnatý
Fluorid cézny
Fluorid cínatý
Fluorid draselný
BaF2
CsF
SnF2
KF
Merck, Xn, R20/22
nenájdený
Fluorid hlinitý
Fluorid horečnatý
AlF3
MgF2
Xi, R36/37/38
Merck,– – – –
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
T; R23/24/25
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
Symb: T; R: 23/24/25;
S: (1/2-)26-45
T, N, R:23/24/2551/53, S:7-26-45-61
R:20/22, S:28
Symb: T; R: 23/24/25;
S: (1/2-)26-45
Xi, R: 36/37/38
S:22-25
75
Fluorid kobaltitý
Fluorid lítny
CoF3
LiF
nenájdený
Merck, T, R25
Fluorid manganatý
Fluorid niobičný
Fluorid rubidný
Fluorid sodný
MnF2
NbF5
RbF
NaF
nenájdený
Fluorid strieborný
Fluorid strontnatý
Fluorid tantaličitý
Fluorid titaničitý
Fluorid vápenatý
Fluorid železitý
Fluoroboritan draselný
Fluoroboritan sodný
fluoroglucín
Fluorohlinitan draselný
Fluorokremičitan draselný
AgF
SrF2
TaF5
TiF4
CaF2
FeF3
KBF4
NaBF4
nenájdený
Merck, –- –- –-
K3AlF6
K2SiF6
nenájdený
T; R23/24/25
Fluorokremičitan sodný
Na2SiF6
T; R23/24/25
Fluoromolybdenan sodný
Fluoroniobičnan draselný
Na3MoO3F3
K2NbF7
Fluorochem:X; R20/21/22; R36/37/38
S: 22, 24/25, 26, 28,
36/37/39
Fluorotantaličnan draselný
Fluorotitaničitan draselný
Fluorotitaničnan sodný
Fluoroželezitan sodný
fomacolor
Formaldehyd
K2TaF7
K2TiF6
Na2TiF6 Reklamácia
Na3FeF6
Acros Org.:Xi, R:36/37/39
S26, 37/39
karc.kat.3; R40; T; R23/24/25; C; R34; R43
Symb.: T; R:23/24/25-
CH2O
nenájdený
T; R25,Xi,R36/38,R32
T, R:25-36/37/38,
S:22-26-37-45
Symb: T; R: 25-3236/38 S:(1/2-)22-36-45
nenájdený
nenájdený
–- –- –-
Symb: T; R: 23/24/25;
S: (1/2-)26-45
Symb: T; R: 23/24/25;
S: (1/2-)26-45
76
34-40-43; S:(1/2-)2636/37/39-45-51
formamid
fosfomolybdenan amónny, trihydrat
fosfor
HCONH2
(NH4)3PO4.12MoO3.3H2O
P
fosforečnan amónno-sodny,
tetrahydrat
Fosforečnan amónny
Fosforečnan amonný sek.
fosforečnan draselný
Fosforečnan hlinitý
fosforečnan kobaltnatý
fosforečnan sodno amónny
Fosforečnan sodný
fosforečnan sodný, 12-hydrát
fosforečnan sodný, str. sušený
fosforečnan vápenatý
Fosforečnan vápenatý prim
Fosforečnan vápenatý sek.
fosforečnan železitý, 8-hydrát
fosforečnan železnatý, oktahydrat
Fosforitan hlinitý
Fosfornan sodný
fosfornan sodný čistý
fosmolybdénan amónny
freón
Fruktóza
ftalan draselný, kyslý =
Na(NH4)HPO4.4H2O
(NH4)3PO4
(NH4)2HPO4
KH2PO4
AlPO4
Na(NH4)HPO4.4H2O
Na3PO4
Na3PO4 . 12H2O
Na2HPO4.2H2O
Ca3(PO4)2
Ca(H2PO4)2.H2O
CaHPO4
FePO4 . 8H2O
Fe3(PO4)2.8H2O
Al(PO3)3
NaH2PO2
NaH2PO2.H2O
CF4
C6H12O6
C8H5KO4
Repr. Kat.2; R61
F; R17
T+; R26/28
C; R35
N; R50
Symb.: F; T+; C; N
R17-26/28-35-50:
S: (1/2-) 5-26-38-45-61
Xi: R36/37/38
nie je
Merck, –- –- –-
–- –- –-
nie je
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, –- –- –-
–- –- –-
77
hydrogenftalát draselný
Ftiokol
furfuryl = 2-furanmetanol
fuxín
Glukóza
Glukóza monohydrát
glutaminová kyselina
Glycerín
Glycerol
Glycín
glycylglicine
Grafit
H2NCH2CH2NHCH2CH2OH
H-ala-ala-OH = L-Alanyl-L-alanín
Helmanex II
Heptafluoroniobičnan draselný
Heptafluorotantaličnan draselný
Heptafluorotitaničitan draselný
heptán
C5H6O2
C20H17N3Na2O9S3
C6H12O6
C6H12O6. H2O
COOH(CH2)3CH(NH2).COOH
C3H8O3
C3H8O3
C2H5NO2
Merck, –- –- –#REF!
–- –- –#REF!
Merck, –- –- –Merck, –- –- –-
–- –- ––- –- –-
C
C6H12N2O3
K2NbF7
K2TaF7
K2TiF6
C7H16
F; R11; Xn; R65; Xi; R38; R67; N; R50-53
hexadecylamín
Hexadecyltrimethylammonium
Chloride
hexadecyltrimetylamónium bromid
Hexafluorohlinitan sodný
C16H35N
C19H42ClN
Xn, N
C19H42BrN
Na3ALF6
Xn, N
T, R48/23/25; Xn, R20/22; N, R51-53
Hexafluorokremičitan draselný
K2SiF6
T; R23/24/25
Hexafluorokremičitan sodný
Na2SiF6
T; R23/24/25
Symb: T, N; R: 20/2248/23/25-51/53; S:(1/2)22-37-45-61
Symb: T; R: 23/24/25;
S: (1/2-)26-45
Symb: T; R: 23/24/25;
S: (1/2-)26-45
78
hexaflurohlinitan draselný
Hexafosforečnan sodný
hexaglycín
hexakyanozelezitan draselny
hexakyanozeleznatan draselny,
trihydrat
K3AlF6
(NaPO3)6
nenájdený
K3[Fe(CN)6]
K4[Fe(CN)6] . 3 H2O
Merck, –- –- –T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
hexakyanozeleznatan sodny,
dekahydrat
Na4Fe(CN)6 . 10H2O
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
Hexakyanoželeznatan draselný
hexakyanoželeznatan draselný
hexameta-fosforečnan sodný =
polyfosforečnan sodný
Hexametylentetramin
K4Fe(CN)6
K4FeCN6.3H2O
Na(PO3)6
Merck, R52/53
C6H12N4
F,R11,R42/43
Hexán
C6H14
F,R11,Repr.Kat.3,R62,Xn,R6548/20,Xi,R38,R67,N,R51-53
hexylamín
Hliník
C6H15N
Al
F, R15, R10;
Symb.F; R:10-15; S(2)7/8-43
Hlinitan sodný
Horčík
NaAlO2
Mg
F, R11-15;
Symb.F; R:11-15; S(2)7/8-43
Hrubý korund
hydrazín dihydrochlorid
C2H8N2.2ClH
Karc. Kat.2; R45; T; R23/24/25; R43; N; R50-53
–- –- –Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
R:52/53, S:50-61
Symb.:F,Xn,R-1142/43,S:(2-)16-22-2437
Symb.:F,Xn,N,R:1138-48/20-51/53-6-6567,S:(2-)9-16-9-3336/37-61-62
79
hydrazín hydrát
N2H4
hydrazin sulfát
hydriodic acid
Hydrofluorid draselný
Karc. Kat.2; R45; T; R23/24/25; R43; N; R50-53
Karc. Kat.2; R45; T; R23/24/25; R43; N; R50-53
KHF2
T; R 25,C,R34
Symb:T;C,R:25-34
S:(1/2-)22-26-37-45
Na2HPO4. 12H2O
Merck, –- –- –-
–- –- –-
hydrogénfoforečnan amónny
hydrogénfosforečnan disodný,
12hydrát
hydrogénfosforečnan horečnatý trihydrát
hydrogénfosforečnan sodnoamónny, 4-hydrát
Hydrogenfosforečnan sodný,
dodekahydrat
Hydrogenfosforečnan vápenatý
hydrogenftalát draselný
Hydrogensíran draselný
(NH4)2HPO4
Na2HPO4.12 H2O
CaHPO4
C8H5KO4
KHSO4
Merck, –- –- –-
–- –- –-
C: R34; Xi: R37
Symb:C; R: 34-37; S:
(1/2-)26-36/37/39-45
hydrogensíran draselný
Hydrogensíran sodný, monohydrat
KHSO4
NaHSO4. H2O
C; R34; Xi; R37
Xi: R41
hydrogenuhličitan amónny
Hydrogénuhličitan draselný
hydrogénuhličitan horečnatý
hydrogenuhličitan sodný
hydrogenvínan draselný
Hydrochinón
Hydrouhličitan draselný
Hydrouhličitan sodný
hydroxid barnatý
NH4HCO3
KHCO3
Mg(HCO3)
NaHCO3
KHC4H4O6
C6H6O2
KHCO3
NaHCO3
Ba(OH)2.8H2O
MgHPO4 . 3H2O
NaNH4HPO4 . 4H2O
Merck, –- –- –-
Symb Xi: R:41; S:(2)24-26
–- –- –-
Xi; R36
Merck, –- –- –Merck, –- –- –-
T+
–- –- ––- –- –-
80
Hydroxid draselný
KOH
C, R22; Xi: R35
Hydroxid hlinitý
hydroxid horečnatý
Hydroxid litný
Al(OH)3
Mg(OH)2
LiOH.H2O
Merck, –- –- –-
hydroxid oxid hlinitý
Hydroxid sodný
AlOOH -prášok-gel
NaOH
Hydroxid vápenatý
Hydroxidoxid zelezity
Hydroxichinolin
hydroxilamín hydrochlorid
hydroxy propyl metyl celulóza
Hydroxylamin hydrochlorid
Ca(OH)2
FeOOH
C9H7ON
Na2OH.HCl
Symb:C; R: 22-35; S:
(1/2-)26-36/37/39-45
–- –- –-
Merck, C, R22-35
C,R:22-35, S:2636/37/39-45
C, R35
Merck, Xi, R41
Symb:C; R: 35; S: (1/2)26-37/39-45
Xi, R:41,S:22-24-26-39
Merck, Xn, R20/22
Xn, R:20/22, S:24/25
NH2OH. HCl
Merck, Xn,N,R22-36/38-43-48/22-50
Hydroxylamin síran
(NH2OH)2. H2SO4
Merck, Xn,N,R22-40-43-48/22
Merck, Xn,N,R:2236/38-43-48/22-50,
S:22-24-37-61
Xn,N,R:22-36/38-4043-48/2250
chelatón 1 = kyselina
nitrilotrioctová
chelatón 2 = kyselina
etylendiamintetraoctová
chelatón 3 = disodná sol kyseliny
etyléndiamíntetraoctovej
Chelaton 4
Chelaton I
chelaton III
chelatonát horečnatodisodný
chelatonát železito-sodný
chelatonát železito-sodný,
monohydrat
C6H9NO6
C10H16N2O8
C10H14N2Na2O8
C14H22N2O8 . H2O
C10H14O8N2Na2.2H2O
C10H12O8N2Na2Mg.xH2O
C10H12N2O8FeNa . H2O
C10H12N2O8FeNa . H2O
81
chinalizarin =
Tetrahydroxyantrachinón
chinhydron
chininum hydrochloric
Chinolín
Chlóracetonitril
chlóramín
chlórbenzén
C14H8O6
chlorečnan draselný
KClO3
O; R9
Xn; R20/22
Chlórhydrát tio
Chlorid hexamo-kobaltitý č.
Chlorid amonný
NH4Cl
Xn: R22; Xi: R36
Chlorid antimonitý
SbCl3
C: R34; N: R51-53
chlorid bárnatý
BaCl2.2H2O
T; R25
Xn; R20
Chlorid ceritý, heptahydrat
Chlorid cézny
Chlorid cínatý, dihydrat
CeCl3. 7H2O
CsCl
SnCl2 . 2H2O
Merck, –- –- –Merck, Xn, R22-36/37/38-43
–- –- –Xn, R22-36/37/38-43,
S:24-26-37
chlorid ciničitý
Chlorid draselný
chlorid fosforitý
SnCl4
KCl
PCl3
Merck, –- –- –R14; R29; T+; R26/28; Xn; R48/20; C; R35
–- –- –-
chlorid hexaminokobaltitý
Chlorid hlinitý
[Co(NH3)6]Cl3
AlCl3
C, R34
Symb. C; R: 34; S: (2-
(C6H4O2)2
C9H7N
C2H2ClN
ClC6H5
T, N,
Xn; R22; R31; C; R34; R42
R10 Xn, R20 N; R51-53
symb.: Xn; M R: 1020-51/53 S: (2-) 24/2561
Symb.: O; Xn
R: 9-20/22
S: (2-) 13-17-46
Symb. Xn; R: 22-36; S:
(2-)22
Symb.C,N;R: 34-51/53;
S:(2-)26-45-61
Symb., T
R:20-25
S:(1/2-)45
82
Merck, Xi, R36/38
)7/8-28-45
Xi, R:36/38
CrCl3.6H2O
LaCl3.7H2O
LiCl
MnCl2 .4H2O
CuCl2.NH4Cl
CuCl2 .2H2O
Merck, Xn, R 22
Merck, Xn, R22
Xn, R:22-36/38
Xn, R:22
Merck, Xn, N, R22
Chlorid meďný
CuCl
Xn: R22; N: R50-53
Xn, N, R:22-36/3850/53, S:22-26-61
Symb. Xn, N; R: 2250/53; S:(2-)22-60-61
chlorid mobybdenicny
Chlorid molybdenitý
chlorid molybdénový
chlorid nikelnato amónny
chlorid nikelnatý, hexahydrat
chlorid nikelnatý, tetrahydrat
chlorid niobičný
Chlorid olovnatý
Chlorid ortutnatý
MoCl5
MoCl3
MoCl6
NNiCl2.NH4Cl
NiCl2.6H2O
NiCl2 .4H2O
NbCl5
PbCl2
HgCl2
Merck,T+,N,R28-34-48/24/25-50/53
chlorid ortuťný
chlorid paládnatý
chlorid rubídny
Chlorid sodný
Chlorid strieborný
Chlorid strontnatý, hexahydrat
Hg2Cl2
PdCl2
RbCl
NaCl
AgCl
SrCl2.6H2O
Chlorid hlinitý, hexahydrat
chlorid horečnatý
chlorid chinínu
chlorid chromitý, hexahydrát
chlorid lantanitý, heptahydrat
Chlorid lítny
Chlorid manganatý, tetrahydrat
chlorid meďnato amónny
Chlorid meďnatý, dihydrat
AlCl3. 6H2O
MgCl2.6H2O
T+,N,R28-3448/24/2550/53,S:36/37/39-4560-61
Xn; R22; Xi; R36/37/38; N; R50-53
Merck, –- –- –Merck, –- –- –Merck, Xn, R22
–- –- ––- –- ––- –- –-
83
chlorid tálny
chlorid tantalicny
Chlorid titaničitý
TlCl
TaCl5
TiCl4
C, R14,R34
Symb: C; R: 14-34 ;
S:(2-)7/8-26-36/37-3945
chlorid titanitý
Chlorid uhličitý
TiCl3
CCl4
Merck, T,N,R23/24/25-40-48/23-52/53-59
T,N,R:23/24/25-4048/23-52/53-59,S:2336/37-45-59-61
chlorid vanadity
Chlorid vápenatý
VCl3
CaCl2
Xn, R 22-36/37/38
Xi, R36
Chlorid vápenatý,
hexahydrat/dihydrat
chlorid wolfrámovy
Chlorid zinočnatý
CaCl2. 6H2O, CaCl2.2H2O
Xi, R36
WCl6
ZnCl2
C, R34; N, R50-53
Chlorid zirkoničitý
ZrCl4
Merck, C, R22-34
chlorid železitý
Chlorid železitý, hexahydrat
Chlorid železitý, x-hydrat
FeCl3
FeCl3. 6H2O
FeCl3.xH2O
Merck, Xn, R22-41
Merck, Xn, R22-38-41
Chlorid železnatý bezvodý
Chlorid železnatý, tetrahydrat
Chloristan draselný
FeCl2
FeCl2 .4H2O
KClO4
nie je
Merck, Xn, R22-38-41
O, R9; Xn, R50-53
Chloristan horečnatý
Mg(ClO4)2
Merck, O, Xi, R8-36/37/38
chloristan horečnatý, hexahydrat
chlórnan sodný
Mg(ClO4)2.6H2O
NaClO
R31; C; R34
Symb: Xi; R: 36 ;
S:(2-)22-24
Symb: Xi; R: 36 ;
S:(2-)22-24
Symb: C,N;R: 34-50/53
; S:(1/2-)7/8-28-45-6061
C,R:14-22-34, S:8-2636/37/39-45
Xn, R:22-41, S:26-39
Xn, R:22-38-41, S:2639
Xn, R22-38-41, S26-39
Symb: O, Xn; R: 9-22
; S:(2-)13-22-27
O,Xi,R:836/37/38,S:17-26
84
Chloroform
CHCl3
Xn, R22-49/20/22;Xi, R30:Karc. Kat.3, R40
Chlórpropionitril
chróm
chróman amónny
chróman bárnatý
Chroman draselný
C3H4ClN
Cr
(NH4)2CrO4
BaCrO4
K2CrO4
T+
chróman horečnatý, pentahydrát
chróman olovnatý
MgCrO4.5H2O
PbCrO4
Chróman sodný, tetrahydrat
Na2CrO4*4H2O
chróman vápenatý
CaCrO4
chromotropic acid = chromotropová (HO)2C10H4(SO3Na)2.2H2O
kyselina
ind. Čuta-Kámen
indigo carmen anhydrid
indikátory
indium
In
indol
Inerton AW
Symb.Xn,R:22-38-4048/20/22,S:(2-)36/37
Karc.Kat.2;R49
Muta.Kat.2;R46
Xi; R36/37/38
R43
N; R50-53
Symb., T; N
R:49-46-36/37/38-4350/53
S:53-45-60-61
Karc.Kat.3; R40
Repr.Kat.1; R61
Repr. Kat.3; R62
R33
N; R50-53
Karc. Kat.2; R49; Muta. Kat.2; R46; T+; R26; T;
R25; Xn; R21; Xi; R37/38-41; R43; N; R50-53
Symb.: T; N
R: 61-33-40-50/53-62
S:53-45-60-61
Karc.kat.2, R45
Xn, R22
N, R50-53
Symb.: T+; N; R:4946-21-25-26-37/38-4143-50/53; S:53-45-6061
Symb., T, N
R: 45-22-50/53
S: 53-45-60-61
indicator for metal titration
85
isatin
Isatoxim,oximinooxindol
isoamylalkohol
izobutanol = bután-2-ol = 2-butanol
izobutylamín
izobutylmetylketón
izopropanol = propán-2-ol = 2propanol
C6H4CONHCO
C4H10O
C4H11N
C6H12O
C3H8O
R10; Xi; R36/37; R67
Jemný korund
Jod
I
Xn, R20/21; N, R50;
Sym:. Xn, N, R:20/2150; S:(2-)23-25-61
jodičnan sodný
jodid amónny
jodid bizmutitý
Jodid draselný
Jodid hlinitý
NaIO3
NH4I
BiI3
KI
AlI3
Merck, –- –- –Merck, C,R34
–- –- –C, R:34,S:26-36/37/3945
jodid ortuťnatý
jodid sodný
Jodid sodný, dihydrat
jódmetán
jodoform
Kadmium
Kafor (Gáfor)
HgI2
NaI
NaI. 2H2O
CH3I
CHI3
Cd
C10H16O
Merck, –- –- –T
–- –- –-
Merck, F,Xi,R11-36/37/38
F,Xi,R:11-36/37/38, S–
––
Kaliaca tavenina
kalkon
2 KS
kalkonkarbonová kyselina
kalkonkarboxylová kyselina
kanadský balzam
?
F; R11; Xn; R20; Xi; R36/37; R66
F; R 11; Xi; R 36; R 67
Symb.: F;Xi
R: 11-36-67
S: (2-) 7-16-24/25-26
86
Kaolín
Karbazol
Karbid hlinitý
karbid kremíka
karbid tetraboru
karbid titanu
karbid vápenatý
karbonitrid titánu
karboxy metyl celulóza, sodná soľ
katalyzátor 44-00
kazivec
K-merkaptofenylthiothiaiazolon
kobalt
kolódium =roztok nitrocelulózy v
éteri
konduktivita, roztok na meranie
(0,05001 S/m)
konduktivita, roztok na meranie
(0,05005 S/m)
konduktivita, roztok na meranie
(0,4998 S/m)
konduktivita, roztok na meranie
(0,50076 S/m)
konduktivita, roztok na meranie
(1,0057 S/m)
konduktivita, roztok na meranie
(5,0002 S/m)
konduktivita, roztok na meranie
(5,0090 S/m)
?
Al4C3
SiC
B4C
TiC
CaC2
TiC14N86
Co
Merck, –- –- –-
–- –- –-
–- –- –-
–- –- –-
–- –- –?
R42/43
R53
–- –- –Symb.: Xn
R: 42/43-53
S: (2-) 22-24-37-61
F; R11
87
kongočerveň
Kremičitan sodný
bis(1-aminonaftalén-4-sulfonová
kyselina-2-azo)-4,4´-bifenyl
Na2SiO3
C,R34; Xi, R37;
Kremičitan sodný, nonahydrat
Na2SiO3 .9H2O
C,R34; Xi, R37;
Kremík
Kryolit
Si
Na3AlF6
T, R48/23/25; Xn, R20/22; N, R51-53
kryštálová violeť
Kupferron
C6H5N(NO)ONH4
indicator for metal titration
Merck, T, R45-25-36/37-68
kupral = N,NDietylditiokarbaminan sodný
kupron
kupron= benzoinoxim
kurkumín = polyfenol kurkumín
Kyanid draselný
C14H13O2N
C13H12OCNOH
C21H20O6
KCN
kyanid meďný
CuCN
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
kyanid sodný
NaCN
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
Symb.:C,R34-37,S(1/2)13-24/25-36/3739-45
Symb.:C,R34-37,S(1/2)13-24/25-36/3739-45
Symb: T, N; R: 20/2248/23/25-51/53; S:(1/2)22-37-45-61
T, R:45-25-36/37-68,
S:53-36/37-45
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
88
Kyanid zinočnatý
ZnCN
T+; R26/27/28
R32
N; R50-53
Symb.: T+; N
R: 26/27/28-32-50/53
S: (1/2-) 7-28-29-4560-61
Kyanoželezitan draselný
Kyanoželeznatan draselný
Kys. boritá
Kys. fluorovodiková
K3[Fe(CN)6]
K4Fe(CN)6
H3BO3
HF
Merck, R52/53
R:52/53, S:50-61
T+, R26/27/28; C, R35;
Symb.:T+,C; R:
26/27/28-35, S:(1/2)7/9-26-36/37-45
Symb.:C; R:34-37;
S:(1/2-)26-45
Kys. chlorovodíková tech.syntet.
HCl
C; R34; X1; R 37
Kys.vinná
kyselina 2-etylhexanova
CH3(CH2)3CH(C2H5)COOH
Repr.kat. 3; R63
kyselina adipová
kyselina aminobenzoová
Kyselina arzeničná
C6H10O4
H2NC6H4CO2H
HAsO3
Xi; R36
Xn
Karc.Kat.1; R45
T; R23/25
N; R50-53
kyselina askorbová
kyselina asparágová
kyselina benzoová
kyselina beta-indolyloctová
Kyselina boritá
Kyselina bromovodíkova
C6H8O6
C4H7O4N
C7H6O2
H3BO3
HBr
Merck, –- –- –C,R34; Xi, R37;
Kyselina citronová
kyselina
dietyléntriaminopentaoctová
C8H8O7
Merck, Xi, R36
Symb.: Xn
R: 63
S: (2-) 36/37
Symb.: T; N
R: 45-23/25-50/53
S: 53-45-60-61
–- –- –Symb.:C; R: 34-37;
S:(1/2-)7/9-26-45
Xi, R:36,S:26
89
/DTPA/
Kyselina dusičná
HNO3
O, R8; C, R35;
kyselina fenylarsinová
Kyselina fenylarzenitá
Kyselina fluorokremičita
C6H5-AsO3H2
H2SiF6
?
C, R34
Kyselina fluorovodíkova
HF
T+, R26/27/28; C, R35;
Kyselina fosforečná
H3PO4
C; R34
kyselina ftalová
Kyselina glukoheptánová
kyselina glyoxylová
Kyselina hexafluorokremičita
C6H4.(COOH)2
C2H2O3
H2SiF6
C, R34
Kyselina hexachloroplatičitá
H2PtCl6
T,R25,C,R34,R42/43
Kyselina chloristá (perchlórová)
HClO4
kyselina chlóroctová
Kyselina chloroplatičitá
C2H3ClO2
H2PtCl6
R5;
O; R8
C; R35
T; R25; C; R34; N; R50
T,R25,C,R34,R42/43
Kyselina chlorovodíková
HCl
C; R34; X1; R 37
kyselina chromotropová
kyselina chrómsírová
Kyselina indolyloctová
(HO)2C10H4(SO3Na)2.2H2O
Symb.:C; O; R:8-35;
S:(1/2-)23-26-36-45
Symb.:C; R34; S:(1/2)26-27-45
Symb.:T+,C; R:
26/27/28-35, S:(1/2)7/9-26-36/37-45
Symb.: C; R:34; S:(1/2)26-45
Symb.:C; R34; S:(1/2)26-27-45
Symb.:T,R:25-3442/43, S(1/2-)22-2636/37/39-45
Symb.: O; C
R: 5-35-8
S: (1/2-) 23-26-36-45
Symb.:T,R:25-3442/43, S(1/2-)22-2636/37/39-45
Symb.:C; R:34-37;
S:(1/2-)26-45
C10H9NO2
90
kyselina jantárová
kyselina jódoctová
kyselina jodovodíková
kyselina kaprilová = n-caprilic acid
Kyselina l-vínna
kyselina maleínová
C4H6O4
C2H3IO2
HI
CH3(CH2)6COOH
kyselina malonová
kyselina metafosforečná
kyselina metakrylová
kyselina mliečna
Kyselina molybdénova
kyselina monochlóroctová =
chlóroctová
kyselina monojódoctová =
jódoctová
Kyselina mravčia
C3H4O4
HPO3
C4H6O2
C3H6O3
H2MoO4, MoO3
C2H3ClO2
CH2O2
C; R35
Kyselina octová
CH3COOH
R10, C,R35;
Kyselina o-fosforečná
H3PO4
C; R34
kyselina olejová
kyselina palmitová
kyselina p-aminosalicylová
kyselina perchlórová = chloristá
kyselina propionová
Kyselina salicylová
C18H34O2
C16H32O2
H2N.C6H3(OH).COONa
HClO4
C3H6O2
C7H6O3
R5; O; R8; C; R35
C; R34
Merck, Xn, R22-41
C4H4O4
T; R25; C; R35
C; R34
Xn; R22
Xi; R36/37/38
Xn; R21/22; C; 35
Xn; R48/22; R43; R52-53
–- –- –T; R25; C; R34; N; R50
Symb.: Xn
R: 22-36/37/38
S: (2-) 26-28-37
–- –- –-
T; R25; C; R35
Symb., C
R: 10-35
S: (1/2-)23-26-45
Symb.: C, R:10-35;
S:(1/2-)23-26-45
Symb.: C; R:34; S:(1/2)26-45
Xn, R:22-41, S:22-2426-39
91
kyselina silikowolfrámová
Kyselina sírova
SiO2.12WO3 + xH2O
H2SO4
kyselina steárová
kyselina sulfanilová
kyselina sulfosalicilová,
monohydrat
kyselina sulfosalicylová
kyselina sulfosticylová
kyselina šťavelová, dihydrat
C6H7O3NS
C7H6O6S.H2O
kyselina telúrová, dihydrat
kyselina tetrahydrogenkremicita
Kyselina tioglykolová
H2TeO4.2H2O
H4SiO4
kyselina titaničitá anhydrid
Kyselina trihydrogenfosforečná
Kyselina trihydrogenfosforna
kyselina trichlóroctová
Kyselina vinná
kyselina wolframová
kyslík
kyslík
lakmus granule
L-alanín
L-alanyl-Lalanyl-L-alanín
lanthanum nitrate - dusičnan
lantanitý
C, R35;
Symb.:C, R:35; S:(1/2)26-30-45
Xi; R36/38; R43
C6H6O6S.2H2O
C2H2O4 . 2H2O
H3PO4
H3PO2
Xn, R21/22
Symb., Xn
R: 21/22
S: (2-)24/25
T; 23/24/25
C; R34
Symb.: T
R: 23/24/25-34
S: (1/2-) 25-27-28-45
Xn, R22; C, R35;
Symb.: C,R:22-35;
S:(1/2-)26-36/37/39-45
CCl3CO2H
C4H8O6
H2WO4
O2
O2
C; R35; N; R50/53
Merck, Xi,R36
C3H7NO2
Xn; R22; N; R50-53
Xi, R:36, S:24/25
La(NO3)3
92
laurylalkohol = n-dodekanol;
dodecelalkohol
Li-aminonaftalín-1-sulfonsaure
natriumsalz
lieh-technický denaturovaný etylalkohol
CH3(CH2)10CH2OH
lithium aluminium deuteride
lithiumaluminiumhydrid
Litium
AlD4Li
LiAlH4
Li
L-laktát hlinitý
L-leucín
L-leucyl-L-leucyl-leucín
L-lysin
L-prolín
C9H15AlO9
Sigma-Aldrich, – – –
NH2(CH2)4CH(NH2)COOH
C5H9NO2
Repr.Kat.3; R62; Xn; R22; Xi; R38-41; R43
L-valin
magnesium /na vyrobu Grinard.
cinidla/
magneson II = 4-(4-Nitrofenylazo)1-Naftol
magnézium peroxidatum = peroxid
horčíka
Magnezon II (p-nitrobenzén-azorezorcinol)
Malachitová zeleň oxalát
malónan etylnatý
Mangan
Manganistan draselný
C5H11NO2
Mg
F; R11-15
C10H8NNaO3S
C2H6O
F; R11
/Al2H4Li/
F; C;
R 15
F, R14/15; C, R34
Symb.: F
R: 11
S: (2-) 7-16
S: 7/8-24/25-43
Symb. F, C; R:14/1534; S:(1/2-)8-43-45
–- – –-
C12H9O4N3
MgO2
C12H9O4N3
Xn, R22, Xi, R36/38; N, R50
C52H54N4O12
C5H8O4
Mn
KMnO4
Xn, N
Merck,F, R11
O, R8; Xn, R22; N, R50-53
FR:11, S:22-24/25
Symb.:O,Xn,N; R:822-50/53; S:(2-)60-61
93
manganistan strieborný
AgMnO4
Meď
MeNH2
metaboritan sodný
metakrylamid
Metanol
Cu
O; R8
Xn; R22
N; R50-53
Merck, –- –- –-
NaBO2 H20
C4H7NO
CH3OH
Xn; R22
F, R11; T, R23/24/25-39/23/24/25
Methylčerveň (dimethylaminoazobenzeno-karbónová kyselina
methyloranž (dimethylaminoazobenzén p-sulfónová kyselina
Methylster kyseliny octovej
Methyl-tymolová modrá
methylviolet
metol = síran 4-(metylamino)fenolu
metyl celulóza
metylamín hydrochlorid
metylamónium chlorid
metylcyklohexanol
Metylčerveň
metylénová modrá
metylester kyseliny octovej
Metyljodid
Metyloranž 1
metylová modrá
metyltercbutyléter
Symb.O; Xn;N
R: 8-22-50/53
S: (2-) 60-61
–- –- –-
Symb.:F,T; R:1123/24/25-39/23/24/25;
S:(1/2-)7-16-36/37-45
indicator for metal titration
Xn, R20/21/22
indicator for metal titration
indicator for metal titration
(C7H10NO)2 SO4
CH3NH2.HCl
CH6ClN
C7H14O
C15H14N3NaO2
CH3COOCH3
CH2I2
Xn; R20
Merck, –- –- –Karc. Kat.3; R40; Xn; R21; T; R23/25; Xi; R37/38
Merck, T, R25
–- –- –Symb.: T; R:21-23/2537/38-40; S:(1/2-)
36/37-38-45
T, R:25, S:37-45
C37H27N3Na2O9S3
-
94
Metylthymolova modrá
mikrokuličky 1-3 m
mikrosilica
mikrovlna
mimosa titanová žlť
Minium
mléčnan nikelnatý (Figush)
mliečnan vápenatý
močovina
Modrá bromfenolová
modrá bromthymolová
modrá thymolová
modrá vodní na bavlnu
molekulové sito
molybdän (V) chlorid
molybdén
Molybdenan amonný, tetrahydrat
Molybdenan draselný
Molybdenan sodný, dihydrat
monoetanol amín
morfolin
morfolin
morský piesok
mramor práškový
mravčan nikelnatý
mravenčan vápenatý
Murexid
Myristyltrimethylammonium
C37H43N2O13NaS
SiO2
–- –- –-
–- –- –-
Karc.kat.3, R40
Xn, R22-48/22
N, R50-53
Merck, –- –- –-
Symb., Xn, N
R: 22-40-48/22-50/53
S: (2-)13-22-23-37-4660-61
–- –- –-
C28H19O6N5S4Na2
CH4N2O
C27H28O5Br2S
NaAlSi2O6
MoCl5
Mo
(NH4)6Mo7O24.4H2O
K2MoO4
Na2MoO4. 2H2O
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, –- –- –-
–- –- –-
C4H3ON
C4H3ON
C
C
(COOH)2Ni.2H2O
(HCOO)2Ca
C8H8NO6.H2O
CH3(CH2)13N(Br)(CH3)3
–- –- –-
–- –- –-
Merck, –- –- –C,R34, S26-36/37/39-45
–- –- –-
95
bromide
N-(1-naftyl)etyléndiamíndihydrochlorid
N,N - dimetylformamid
N,N,N`,N`- tetrametyletyléndiamín
N,N-dicyclo-hexyl-carbo-diimid
N,N-dietyl-p-fenyldiamín síran
N,N-Dimetyl-1,4-fenyléndiamín
N,N-Dimetylformamíd
N-2-hydroxyetyl-etyléndiamín
naftalén
naftol
naftolftaleín
naftolová zeleň
N-amylalkohol
n-amylalkohol = pentán-1-ol
Natrium cobalti nitrosum
Natrium rhodisonicum
Natronové vápno
NBIN 1% roztok
neodým oxid
Neoniklon
Neslerovo činidlo
N-fenylmočovina
n-Heptán
C12H16Cl2N2
C3H7NO
C6H16N2
Repr. Kat.2; R61; Xn; R20/21; Xi; R36
F; R11; Xn; R20/22; C; R34
T; R24; Xn; R22; Xi; R41; R43
(C10H16N2,H2SO4.2H2O
C8H12N2
C3H7NO
T
Repr.2,Kat.2,R61,Xn;R20/21, Xi36
C10H8
Xn; R22; N; R50-53
C10H7OH
C28H18O4
Xn, R21/22, Xi; R37/38-41
Symb:T,R:61-20/2136, S:53-45
Symb.: Xn; N
R: 22-50/53
S: (2-) 36/37-60-61
C5H2O
Co(NO2)Na3
C6O6Na2
Nd2O3
–- –- –-
–- –- –-
C3(CH2)5CH3
F; R11; Xn; R65; X1; R38; R67; N; R50-53
Symb.:F;Xn; N; R:1138-50/53-65-67; S:(2)9-16-29-33-60-61-62
n-hexadecyl pyridínium bromid
96
N-hexán sp.č.uv
C6H14
F; R11
Repr.Kat.3; R62
Xn; R65-48/20
Xi; R38
R67
N;R51-53
neviem, ale Ni je Karc. Kat.3; R40; R43
Symb.: F; Xn; N
R: 11-38-48/20-51/5362-65-67
S: (2-) 9-16-29-3336/37-61-62
nikel
Ni
Karc.Kat.3; R40
R43
Symb.: Xn
R: 40-43
S: (2-) 22-36
niklon= a- benzildioxim
nikotínamid
Niób
Niobičnan draselný
Niobičnan lítný
nitrid bority
nitrid titanu
Nitrobenzén
(C6H5.C:NOH)2
Sigma, F; R17
Symb.:F, R:17, S:17
Karc. Kat3, R40; Repr. Kat3, R62; T, R23/24/2548/23/24; N, R51-53
Symb.: T, N;
R:23/24/25-4048/23/24-51/53-62;
S:(1/2-)28-36/37-45-61
nickel aluminium catalyst alloy
Nb
KNbO3
LiNbO3
BN
TiN
C6H5NO2
Nitrobenzimidazol nitrat
Nitrobenzol-azo-resorcinol
nitroetán
Nitrofenol
C12H9O4N3
CH3CH2NO2
NO2C6H4OH
R10; Xn; R20/22
Xn, R20/21/22; R33
Nitrometán
CH3NO2
R5-10; Xn, R22;
nitroprusid sodný
NK 6
Na3Fe(CN)5NO.5H2O
Symb.: Xn,
R:20/21/22-33, S:(2)28
Symb.:Xn, R:5-10-22;
S:(2-)41
97
N-metyl-N-fenyl hydrazín = sol
hydrazinu
n-oktylalkohol
normanal HCl
NORMANAL Chelaton 3
NORMANAL kyselina sírová
NORMANAL kyselina šťavelová
n-propanol (propylalkohol)
Karc. Kat. 2; R45; T; R23/24/25; R43; N; R50-53
C (C10H14O8N2Na2 . 2H2O)
C (1/2H2SO4)
C (1/2C2H2O4 . 2H2O)
C3H8O
n-propylbromid = 1-brómpropán
nylon 6
Octan amonný
octan bárnatý
Octan draselný
Octan etylnatý
C3H7Br
octan kademnatý
octan kobaltnatý
octan meďnatý
octan nikelnatý
octan olovičitý
octan olovnatý, trihydrat
(CH3COO)2Cd.2H2O
(CH3COO)2Co
(CH3COO)2Cu . H2O
(CH3COO)2Ni.4H2O
C8H12O8Pb
(CH3COO)2Pb.3H2O
octan ortuťnatý
Octan sodný
octan uranylu
octan vápenatý
(CH3COO)2Hg
CH3COONa
(CH3COO)2UO2.2H2O
(CH3COO)2Ca
CH3COONH4
Ba(CH3COO)2.H2O
CH3COOK
C4H8O2
F; R11
Xi; R41
R67
R10; Xn; R20
Symb.: F;Xi
R: 11-36-67
S: (2-) 7-16-24-26-39
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, –- –- –F, R11; Xi, R36, R66, R67
–- –- –Symb.:F,Xi;R:11-3666-67, S:(2-)16-26-33
Repr.Kat.1; R61
Repr.Kat.3; R62
Xn; R48/22
R33
N; R50-53
Symb.: T; N
R: 61-33-48/22-50/5362
S: 53-45-60-61
Merck, –- –- –-
–- –- –-
98
octan zinočnatý
octylamín
o-fenanthrolin hydrochlorid,
monohydrat
o-fenantrolín
oktadecylamín
Oktyltrimetylamónium chlorid
oleylamín
Olovo
(CH3COO)2Zn.2H2O
C8H19N
C12H8N2 · HCl · H2O
C12H8N2
C18H39N
CH3(CH2)7N(CH3)3(Cl)
CH3(CH2)7CH=CH(CH2)8NH2
Pb
T; R25; N; R50-53
R43; N; R50-53
Xn
o-nitroanilín
o-nitrobenzaldehyd
o-nitrofenol
C6H6N2O2
C7H5NO3
T; R23/24/25; R33; R52-53
optibor T6
oranž 2
oranž etylová
Oranž II (benzén sulfokyselina 1,4azo-1-naftol)
Oranž II (benzén sulfokyselina 1,4azo-1-naftol)
oranž xylenolová
orcín monohydrát = 3,5dihydroxytoluén monohydrát
ortuť
oxid antimoničitý
Oxid antimonitý
T; R25; N; R50-53
Merck, T, N, R61-20/22-62
Xn; R20/21/22
R33
–- –- –-
T, N, R:61-20/22-62,
S:53-45
Symb.: Xn
R: 20/21/22-33
S: (2-) 28
–- –- –-
C16H19O3N3S
indicator for metal titration
indicator for metal titration
C7H10O3
Hg
Sb2O3
Sb2O3
T; R23
R33
N; R50-53
Symb.: T; N
R: 23-33-55/53
S: (1/2-) 7-45-60-61
Karc. Kat 3; R40;
Symb. Xn; R40; R:40;
S:(2-)22-36/37
99
oxid arzenitý
As2O3
Oxid bárnatý
oxid berylnatý
BaO
BeO
oxid bizmutito germaničitý
oxid bizmutitý
Oxid boritý
Oxid ceričitý
Oxid ciničitý
oxid erbity
oxid fosforečný
Bi2O3.GeO2
Bi2O3
B2O3
CeO2
SnO2
Er2O3
P2O5
Oxid germaničitý
Oxid hlinitý
Oxid horečnatý
Oxid chromitý
oxid chrómový
GeO2
Al2O3
MgO
Cr2O3
CrO3
Oxid inditý
In2O3
Karc.Kat.1; R45
T+; R28
C; R34,
N; R50-53
Symb.: T+; N
R: 45-28-34-50/53
S: 53-45-60-61
Karc.Kat.2; R49
T+; R26
T; R25-48/23
Xi; R36/37/38
R43
–- –- ––- –- –Merck, –- –- –Merck, –- –- –Merck, –- –- ––- –- –C; R35
Symb.: T+
R: 49-25-26-36/37/3843-48/23
S: 53-45
Merck, Xn, R20/22
Merck, –- –- –Merck, –- –- –O; R8
Karc. Kat.1; R49
T; R25
C; R35
R43
N; R50-53
Merck, –- –- –-
–- –- ––- –- ––- –- ––- –- ––- –- –Symb.: C
R: 35
S: (1/2-) 22-26-45
Xn, R:20/22, S:61
S:22
S:22
Symb.: O; T; C; N
R: 49-8-25-35-4350/53
S: 53-45-60-61
100
oxid kademnatý
CdO
Karc.Kat.2; R49
T; R48/23/25
Xn; R22
Symb.: T
R: 49-22-48/23/25
S: 53-45
oxid kobaltitý
Oxid kobaltnato-kobaltitý
Oxid kremičitý
Oxid lantanitý
Oxid manganičitý
Co2O3
Co3O4
SiO2
La2O3
MnO2
Merck, Xn, R40-43
Merck, –- –- –Merck, –- –- –Xn, R20/22
Xn, R:34-43, S:36/37
–- –- –S:22-24/25
Symb.: Xn; R:22; S: (2)22
Xn, R:22, S:22
Oxid meďnato-meďný
oxid meďnatý
oxid meďný
CuO+Cu2O
CuO
Cu2O
Merck, Xn, R22
Oxid molybdenový
MoO3
Xn; R:48/20/22; Xi; R36/37
oxid neodýmity
Oxid nikelnatý
Nd2O3
NiO
–- –- –Karc. Kat.1; R49,R43, R53
Oxid niobičný
oxid olovičitý
Oxid olovnato-olovičitý
Oxid olovnatý
Nb2O5
PbO2
Pb3O4
PbO
Merck, –- –- –-
oxid ortuťnatý
Oxid seleničitý
HgO
SeO2
T+; N
Sigma, T, N, R23/25-33-50/53
Oxid sodný
Oxid tantaličný
Oxid titanatý
Na2O
Ta2O5
TaO
Merck, –- –- –-
Xn; R22
Merck, T, N, R61-20/22-62
Symb.: Xn
R:22
S:(2-)22
Symb: Xn;R:36/3748/20/22;S:(2-)22-25
–- –- –Symb. T; R: 49-23-53;
S: (2-)22-25
T, N, R:61-20/22-2350/53-62,S:53-45-6061
T,N,R:23/25-3353/55,S:20/21-28-4560-61
101
Oxid titaničitý
Oxid uhličitý
oxid uhoľnatý
TiO2
CO2
CO
Oxid vanadičný
V2O5
oxid vápenatý
Oxid wolframový
Oxid yterbitý
Oxid ytritý
Oxid zinočnatý
Oxid zirkoničitý
Oxid železitý
oxid železnatoželezitý
Oxofluoroboritan sodný
oxydipropionitril
Oxychinolin
oxychlorid zirkoničitý, 8-hydrát
paladiový katalyzátor
p-aminofenol hydrochlorid
pan indikátor
Pd/BaSO4
p-dimetylamino benzaldehyd
p-dimetyl-amino-azo-benzén
pemza
pepsinum puly
perboritan sodný, trihydrat
perhydrol (peroxid vodíka)
CaO
WO3
Yb2O3
Y2O3
ZnO
ZrO2
Fe2O3
Fe3O4
Na3B3O3F6
Merck, –- –- –-
S:22
F+; R12
Repr.Kat.1; R61
T; R23-48/23
Karc. Kat 3; R68; Repr. Kat. 1 R63; Xn, R20/22; N,
R51-53; T, R48/23; Xi R37
Symb.: F+; T
R: 61-12-23-48/23
S: 53-45
Symb.: T, N; R: 20/2237-68-48/23-51/53-63;
S:(1/2-)36/37-38-45-61
nenájdený
nenájdený
Merck, –- –- –N, R50/53
Merck, –- –- –Merck, –- –- –-
–- –- –N, R: 50/53, S: 60-61
S:22
–- –- –-
O; R8
C; R34
Symb., O, C
R: 8-34
NC9H6OH
ZrCl2O.8H2O
C5H11ON3
Pd/BaSO4
C9H11ON
C12H12N2OS2
NaBO2.H2O2.3H2O
H2O2
102
S: (1/2-)3-28-36/39-45
perchlorát horečnatý
Perchlóretylén
peroxid bárnatý
peroxid horečnatý
Peroxid mangánu (oxid
manganičitý)
peroxid sodíka
Mg(ClO4)2.6H2O
Na2O2
O; R8
C; R35
peroxid vodíka
H2O2
O; R8
C; R34
Peroxosíran amonný
(NH4)2S2O8
O, R8; Xn, R22; Xi, R36/37/38, R42/43;
persíran draselný
Petroéther č.
Petrolej
K2S2O8
Petroléter
pH referenčný roztok
pH referenčný roztok, pH=3,9970
pH referenčný roztok, pH=3,9970
pH referenčný roztok, pH=9,1720
pH referenčný roztok, pH=9,1720
P-chlórmerkur
piesok morský
piperazín
platinová čerň
BaO2
MgO2
MnO2
O; R8; Xn; R20/22
Xn, R20/22
Xn, R65,
C4H10N2
Symb.: Xn, R20/22,
S(2-)25
Symb.: O; C
R: 8-35
S: (1/2-) 8-27-39-45
Symb., O, C
R: 8-34
S: (1/2-)3-28-36/39-45
Symb.: O, Xn; R:8-2236/37/38-42/43; S:(2)22-24-26-37
Symb.:Xn, R:65; S:(2)23-24-62
C, R,S
103
Platinovací roztok
p-nitroanilín = 3-nitroanilín
p-nitrophenolum
poly(diallyldimethylammonium
chloride)
Poly-(vinylidenfluorid)
polyvinylalkohol
propylamíntrimetoxysilán
propylbromid = 1-brómpropán
propylénglykol = 1,2-propándiol
p-tolylsulphometylnitrózoamid
pufer borátový
PVA < 0,05
pyperidín
pyridín
Pyridyl=2 - azonaftol
pyrofosforečnan sodný =
difosforečnan sodný
pyrogallol = pyrogallolová červeň =
benzén 1,2,3-triol
pyrokatechin = benzén-1,2-diol
pyrokatechinová violeť =
pyrokatechinsulfonftalein
pyrokatechol = pyrokatechin =
benzén 1,2-diol
pyrolidín-1-dithiokarbosaure
pyrosíran sodný = disíran sodný
Pyrosíričitan draselný
Pyrosíričitan sodný
C6H6N2O2
NO2.C6H4.OH
(C8H16ClN)n
T; R23/24/25; R33; R52-53
Xn, R20/21/22, R33
C3H7Br
C3H8O2
C8H10N2O3S
R10; Xn; R20
C5H11N
C5H5N
F; R11; T; R23/24; C; R34
F; R11
Xn; R20/21/22
C15H11N3O
Na4P2O7
?
C6H3(OH)3
Muta. Kat.3, R68, Xn, R20/21/22, R52-53
C6H6O2
Xn; R21/22; Xi; R36/38
C6H6O2
Xn; R21/22; Xi; R36/38
C5H12N2S2
Na2S2O7
K2S2O5
Na2S2O5
Merck, Xi, R31-37-41
Xn, R22, Xi, R41, R31
Symb.:F; Xn
R: 11-20/21/22
S: (2-)26-28
Xi, R31-37-41, S:26/39
Symb.: Xn, R22-31-41,
104
S(2-)26-39-46
rafinóza
Ramsayov tuk na zábrusy
Raneyova zliatina
Reactive Blue 2
resacetophenone
resorcinol = 1,3 dihydroxybenzén
riedidlo
rodamín
Rodanin
Safranín T
sacharóza
Salicylaldoxim
salicylan sodný
salicylic aldehyde
selén
seleničitan sodný
S-hmota
silán
Silica colloidal powder
silicium karbid
Silikagel
Silikónová pasta Lukosan M20
Silikónová vazelína Lukosan M14
Silikónový olej použitý
Silikónový tuk zelený studený
silumín
sinolot
x
C29H17ClN7Na3O11S3
Xi, R36/37/38
C6H6O2
Xn; N; R22; R36/38; R50
C28H31N2O3Cl
C3H3ONS2
indicator for metal titration
C12H22O11
C7H7NO2
C7H5NaO3
Se
T; R23/25
R33
R53
Symb.: T
R: 23/25-33-53
S: (1/2-) 20/21-28-4561
SiH4
–- –- –-
–- –- –-
SiC
–- –- –Merck, –- –- –-
–- –- ––- –- –-
Na2SeO3
105
Síra
síran amónny
síran anilínu
Síran bárnatý
síran ceričitý
síran ceričitý tetrahydrát
Síran draselný
Síran hlinito-amonný
Síran hlinito-draselný,
dodekahydrat
síran hlinitý, 18 hydrát
Síran horečnatý
Síran horečnatý, heptahydrat
síran hydrazínu
S
(NH4)2SO4
(6H5NH2)2H2SO4
BaSO4
Ce(SO4)2.2H2O
Ce(SO4)2 . 4H2O
K2SO4
AlNH4(SO4)2.12H20
KAl(SO4)2. 12H2O
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, –- –- –Merck, –- –- –-
–- –- ––- –- –-
Al2(SO4)3 . 18H2O
MgSO4
MgSO4. 7H2O
N2H4.H2SO4
Merck, –- –- –Merck, –- –- –karc. Kat 2; R45 T; R23/24/25 R43 N; R50-53
–- –- ––- –- –Symb.: T; N R:4523/24/25-43-50/53 S:
53-45-60-61
síran hydroxylamín
síran hydroxylamín amónny
Síran chromito-draselný,
dodekahydrat
Síran kademnatý, oktahydrat
(NH2OH)2.H2SO4
KCr(SO4)2. 12H2O
Merck, Xi, R36/38
Xi, R36/38, S–- –- –-
3CdSO4.8H2O
Karc.Kat.2; R49
T; R48/23/25
Xn; R22
N; R50-53
Karc.kat.2, R49
Xn, R22
N, R50-53
Symb.: T; N
R: 49-22-48/23/2550/53
S: 53-45-60-61
Symb., T, N
R:49-22-48/23/2550/53
S: 53-45-60-61
Symb., T, N
R:49-22-48/23/2550/53
síran kobaltnatý
CoSO4
síran kobaltnatý 7-hydrát
CoSO4 . 7H2O
Karc.kat.2, R49
Xn, R22
N, R50-53
106
S: 53-45-60-61
Síran lítny, monohydrat
Síran manganatý
Li2SO4
MnSO4
Merck, Xn, R22
Xn, R48/20/22, N, R51-53
Síran manganatý, tetrahydrat
MnSO4.4H2O
Xn, R48/20/22, N, R51-53
Síran meďnatý, bezvodý
Síran meďnatý, pentahydrat
CuSO4
CuSO4. 5H2O
Xn, N,
Xn,R22; Xi, R36/38; N, 50-53
síran metylaminofenolu
Síran nikelnato-amonný
síran nikelnatoamónny, hexahydrat
Síran nikelnatý
NiSO4.(NH4)2SO4.H2O
NiSO4(NH4)2SO4.6H2O
NiSO4. 7H2O
síran ortuťnatý
Síran sodný bezv.
Síran sodný sulfát Trnava
Síran sodný, dekahydrat
síran thoričitý
Síran vápenatý
síran vápenatý hemihydrát
Síran vápenatý, dihydrat
síran zinočnatý
Xn, R22, S24/25
Symb. Xn,N;R:
48/20/22-51-53; S:(2)22-61
Symb. Xn,N;R:
48/20/22-51-53; S:(2)22-61
Symb. Xn,N;R: 2236/38-50/53, S:(2-)2260-61
?
Karc. Kat. 3, R46; Xn, R22, R42/43; N,R50-53;
Symb. Xn, N; R: 2240-42/43-50/53; S:(2)22-36/37-60-61
–- –- –Merck, –- –- –-
–- –- ––- –- –-
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, –- –- –Xi; R36/38 N; R50-53
–- –- –symb.:Xi; N R: 36/3850/53 S: (2-) 22-25-6061
HgSO4
Na2SO4
Na2SO4. 10H2O
CaSO4
CaSO4 . 1/2H2O
CaSO4. 2H2O
ZnSO4
107
síran zinočnatý, heptahydrat
ZnSO4.7H2O
Xi; R36/38
N; R50-53
Symb., Xi, N
R: 36/38-50/53
S: (2-)22-25-60-61
síran zirkoničitý, tetrahydrat
Síran železito-amónny
Síran železito-amonný,
dodekahydrat
síran železitý - nonahydrát
síran železitý - nonahydrát
síran železnato amónny
Siran železnato-amonný,
hexahydrat
síran železnatý
Síran železnatý, heptahydrat
Síričitan sodný
siričitan sodný, 7hydrát
sírnatan sodný
sírnik jódu
sírnik sodný = sulfid sodný,
nonahydrát
soda azbestos
Zr(SO4)2 .4H2O
FeNH4(SO4)2
NH4Fe(SO4)2. 12H2O
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Fe2(SO4)3 . 9H2O
Fe2(SO4)3 . 9H2O
FeSO4 .(NH4)2SO4
(NH4)2Fe(SO4)2.6H2O
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, Xn, R22
Merck, –- –- –-
Xn, R:22, S:24/25
–- –- –-
Sodík
Na
sodium borodeuteride
stanon, kyselina fenylarsinova
sudan
Sudan III
sulfid draselný
NaBD4
FeSO4
FeSO4 .7H2O
Na2SO3
Na2SO3.7H2O
Na2S2O3 .5H2O
S2J2
Na2S.9H2O
R31; C; R34; N; R50
Karc.Kat.1; R45
T; R48/23
K2S
F, R14/15; C, R34
indicator for metal titration
R3
C; R34,
N; R50
Symb.: T
R: 45-48/23
S: 53-45
Symb. F, C; R:14/1534; S:(1/2-)5*-8--43-45
Symb.: C; N
R: 31-34-50
S: (1/2-) 26-45-61
108
sulfid sodný, nonahydrát
Sulfid železnatý
Sulfokyanid draselný
Škrob
Šťavelan amonný, monohydrat
Šťaveľan draselný neutr.
Šťavelan sodný
Šťavelan sodný
šťavelan železnatý
Šťavelanový tlmivý roztok
telúr
teluric acid = kys. Telúrová
terc butylalkohol
terpentínový olej
Na2S.9H2O
FeS
KSCN
(C6H10O5)n
(COO:NH4)2.H2O
K2C2O4*H2O
(COONa)2
(COONa)2
Fe(C2O4) . 2H2O
Tetraboritan disodný
Tetraboritan draselný
Tetraboritan sodný
Tetraboritan sodný, dekahydrat
tetraboritan sodný, dekahydrát
Tetraboritanový tlmivý roztok
tetrabutylamónium bromid
tetrabutylamónium jodid
tetrabutylamónium jodid
tetradecylamín
tetraetoxysilán
Tetraetylamoniumbromid
Tetrafluoroboritan draselný
Na2B4O7*10H2O
K2B4O7.4H2O
Na2B4O7
Na2B4O7.10H2O
Na2B4O7.10H2O
R31; C; R34; N; R50
Merck, Xn, R21/22
Xn, R:21/22, S:24/25
Merck, Xn, R21/22
Merck, Xn, R21/22
Xn, R:21/22, S:–- –Xn, R:21/22, S:–- –-
R10
Xn; R20/24/22-65
Xi; R36/38
R 43
N; R51-53
Symb.: Xn; N
R: 10-20/21/22-36/3843-51/53-56
S: (2-) 36/37-46-61-62
Te
H2TeO4.2H2O
(CH3)3COH
nie je
Merck, –- –- –Merck, –- –- –-
S:24/25
S:24/25
C16H36NBr
C16H36NI
C14H31N
(CH3CH2O) 4Si
(C2H5)4N(Br)
KBF4
R10; Xn; R20; Xi; R36/37
109
tetrafluoroboritan sodny
tetraglycin
Tetrahexylamónium bromid
tetrahydridoboritan draselný
tetrahydridoboritan sodný
tetrahydridohlinitan litny
tetrahydrofurán
NaBF4
[CH3(CH2)5]4N(Br)
KBH4
Na[BH4]
LiAlH4
C4H8O
Xi, R36/37/38
tetrachlóretylén
C2Cl4
Karc.Kat.3; R40
N; R51-53
tetrametoxysilán
tetrametylamónium hydroxid
tetrametylamónium chlorid
tetrametylamónium jodid
Tetrametylamoniumchlorid
tetra-n-butylamónium-hydroxid
Thiokyanatan amonný
Si(OCH3)4
C4H13NO
C4H12ClN
C4H12IN
(CH3)4N(Cl)
NH4SCN
Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53
Thiokyanatan draselný
KSCN
Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53
Thiokyanatan sodný
NaSCN
Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53
Thiosíran sodný
Thiosíran sodný bezv.
Thorín
thymolftalein ind.
Thymolftalexon
thymolová modrá
Tiokyanatan amonný=rodanid
Na2S2O3. 5H2O
Na2S2O3
C16H11AsN2Na2O10S2.8H2O
C23H39O4
Merck, –- –- –-
R 15
F; R11-19
Xi; R36/37
S: 7/8-24/25-43
Symb.: F; Xi
R: 11-19-36/37
S: (2-) 16-29-33
Symb.: Xn; N
R: 40-51/53
S: (2-) 23-36/37-61
Xn, R:20/21/22-3252/53, S:13-61
Xn, R:20/21/22-3252/53, S:13-61
Xn, R:20/21/22-3252/53, S:13-61
–- –- –-
indicator for metal titration
NH4SCN
Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53
Xn, R:20/21/22-32110
amonny
Tiokyanatan draselný=rodanid
draselny
Tiokyanatan sodný=rodanid sodny
KSCN
Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53
NaSCN
Merck, Xn,R20/21/22-32-52/53
tiosemikarbazid
tiosemikarbazid hydrochlorid
tiosíran sodný, bezv. pre foto
Tiosíran sodný, pentahydrat
tiron
CH5N3S
CH5N3S.HCl
Na2S2O3
Na2S2O3. 5H2O
C6H4Na2O8S2
T+, R28
T+, R28
titán
titancarbid
titanhydrid
titanmetal pulver (Stefan)
titannitrid
titriplex
titriplex VI
Toluen
Ti
TiC
TiH2
TiMP
TiN
Toluidinová modrá
tórium oxalát
Tributylamine
Tributyl-tetradecylphosphonium
chloride
tridecylamín
Trietanolamín
Triethyléntetramín
C6H5CH3
52/53, S:13-61
Xn, R:20/21/22-3252/53, S:13-61
Xn, R:20/21/22-3252/53, S:13-61
Merck, –- –- –Relatively unreactive organic reagents should be
collected in Category A. If halogenated, they should
be placed in Category B. For solid residues use
Category C.
–- –- –-
Merck, F,Xn,R48/20-63-65
F,Xn,R:11-38-48/2063-65-67,S:36/37-4662
indicator for metal titration
C12H27N
CH3(CH2)13P(Cl)(CH2CH2CH2C
H3)3
C13H29N
N(CH2CH2OH)3
C6H18N4
T, N,
C, R22-24
Merck, –- –- –Sigma,C,R21-34-43-52/53
–- –- –C; R:21-34-43-52/53,
111
trietylamín
C6H15N
F; R11
Xn; R20/21/22
C; R35
S:26-36/37/39-45-61
Symb.: F; C
R: 11-20/21/22-35
S: (1/2-) 3-16-26-2936/37/39-45
triglycin
Trichloretylen
C3HCl3
karc.kat.2; R45; Muta.kat.3;R68; R67; X1; R36/38;
R52-53
Symb.: T; R:45-36/3862/53-67; S: 53-45-61
trichlóroktadecyl silán
trimethoxyphenylsilane
trimetylchlósilán
C18H37Cl3Si
C6H5Si(OCH3)3
(CH3)3CSiCl
Trimetyloktadecylamónium bromid
Trimetyloktylamónium bromid
Trioktylamín
Tripentylamín
TRIPLEX VI
tripolyfosforečnan sodný
tripolyfosforečnan sodný
(potravinársky)
tris-hydroxymetyl-aminoetán
Triton X-100
CH3(CH2)17N(Br)(CH3)3
CH3(CH2)7N(CH3)3(Br)
[CH3(CH2)7]3N
[CH3(CH2)4]3N
C14H24N2O19
C4H11NO3
4(C8H17)C6H4(OCH2CH2)nOH
Tropeolin
tween 80
tymol
Tymolová modrá
Uhličitan amonný
Uhličitan bárnatý
C8H9NO2
C27H30O5S . H2O
(NH4)2CO3
BaCO3
uhličitan bizmutitý
Bi2(CO3)3
Xi
F; R11 Xi; R36/37/38
Symb.: F; Xi R: 1136/37/38 S: (2)
Xi, R36/37/38
Xi,R36/37/38,S26-36
Xi, R36/37/38
C,R22-34
Xn
Xn; R22 ;C; R34; N; R51-53
indicator for metal titration
Merck, Xn, R22
Xn; R22
Xn, R:22, S–- –Symb: Xn; R: 22; S: (2) 24/25
112
uhličitan draselno-sodny
Uhličitan draselný
Uhličitan horečnatý
uhličitan kademnatý
uhličitan kobaltnatý
Uhličitan lítny
uhličitan manganatý
uhličitan olovnatý
Uhličitan sodno-draselný
uhličitan sodný
NaKCO3
K2CO3
MgCO3
CdCO3
CoCO3
Li2CO3
MnCO3
PbCO3
NaKCO3*6H2O
Na2CO3
uhličitan sodný / silikagel
Uhličitan sodný kyslý
Uhličitan sodný, dekahydrat
10% Na2CO3 + silikagel
NaHCO3
Na2CO3.10H2O
uhličitan strontnatý
uhličitan tália
Uhličitan vápenatý
uhličitan zinočnatý
uhlík
Uhlíková vata
undecylamín
Vanadičnan amonný
SrCO3
Vanadičnan sodný
vanadium (V) chlorid
vanilín
vápnik
Merck, Xi,R36/37/38
Merck, –- –- –-
Xi,R:36/37/38,S:22-26
–- –- –-
–- –- –Merck, Xn, R22-36
–- –- –Xn,R:22-36, S:24
–- –- –-
–- –- –-
Xi; R36
Symb.: Xi
R: 36
S: (2-)22-26
Xi; R37
Xi, R36;
Symb. Xi; R:36; S:(2)22-26
CaCO3
ZnCO3
C
C
C11H25N
NH4VO3
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, T, R20-25-36/37
T, R:20-25-36/37,
S:26-37-45
NaVO3
VCl3
C8H8O3
Ca
T (Aldrich, Fluka)
Xn, R 22-36/37/38
F; R15
Symb.: F
R: 15
S: (2-) 8-24/25-43
113
vínan amónny
Vínan draselno-sodný, tetrahydrat
vinan draselný, hemihydrat
Vínan sodný, dihydrat
vínan sodný, kyslý
vínan sodný, kyslý, hexahydrat
vinan vápenatý
vinan vápenatý, tetrahydrat
Vinylbenzyl trimethylammonium
chloride
vinylchlorid
(NH4)2C4H4O6
(C4H4O6KNa.4H2O)
C4H4O6K2 . 1/2 H2O
C4H4O6Na2.2H2O
NaHC4H4O6.H2O
NaHC4H4O6.H2O
C4H4O6Ca . 4H2O
C4H4O6Ca . 4H2O
H2C=CHC6H4CH2N(CH3)3Cl
vodík
vzduch
wofatit
wolframan sodný, dihydrát
Xylén
xylenolová oranž = sulfoftalein
zedernholzöl verdickt
zeleň brilantná
zeleň bromkresolová
zeleň malachitová B
zinkon
Zinok
zirkon chlorid
zirkón silikát
zirkonium n-propoxide
Zr(IV) propoxid
C2H3Cl
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Merck, –- –- –-
–- –- –-
Xi,R36/37/38,S26-36
H2
F+, R 12,
karc.kat.1, R45
F+; R12
Symb., F+, T, R:45-12,
S:53-45
Symb.: F+
R: 12
S: (2-) 9-16-33
Na2WO4 . 2H2O
C6H4(CH3)2
R10, Xn R20/21; Xi, R38
Symb.:Xn, R:10-20/2138, S:(2-)25
C27H33N2Cl
indicator for metal titration
indicator for metal titration
C20H16N4O6S
Zn
ZrCl4
Merck, N, R50/53
N, R: 50/53, S: 60-61
–- –- –-
–- –- –-
–- –- –-
–- –- –-
Zr(OC3H7)4
114
Železo
Živec draselný
Živec sodný
Živec vápenatý
Fe
(K,Na) ALSi3O8
(Na,Ca) ALSi3O8
(Ca,Na) AL2Si2O8
2MgCO3 .
Mg(HCOO2)Mg(OH)2
(COONa)2
Ca0.15Zr0.85O1.85
MeNH2
Zr(AC)4
Merck, F, R11
F,R:11, S– – –
–- –- –-
–- –- –-
115
PRÍLOHA č. 5
Vlastnosti jedov a ďalších nebezpečných chemických látok
1. Úvod
Jedy zasahujú do enzýmových systémov a regulačných mechanizmov v organizme, ktoré
ovládajú funkciu tak jednotlivých orgánov ako aj celého organizmu. Veľká skupina jedov
pôsobí špecificky na úrovni molekúl a buniek.
Nešpecifické jedy interagujú so všetkými biopolymérmi, predovšetkým s bielkovinami, alebo
poškodzujú biologické membrány. Sem patria silné kyseliny a hydroxidy, alkoholy a
aldehydy. Štruktúra biologických membrán sa silne narušuje účinkom detergentov (SDS),
komplexotvor- nými látkami (EDTA) a organickými rozpúšťadlami. Mnohé z týchto látok sa
oddávna používajú ako dezinfekčné, konzervačné a fixačné prostriedky.
Riziko otravy je určené dvoma faktormi, a to povahou jedovatej látky a mierou
vystavenia účinku tejto látky. Medzi jedy patria látky pevného, kvapalného a plynného
skupenstva, čím sú dané všetky možnosti vniknutia do organizmu.
Podľa toho sa otravy rozdeľujú na:
- inhalačné / vdychovaním, kedy škodliviny (plyny, pary, prach, aerosóly) vnikajú do
organiz- mu dýchacími cestami. V pľúcach dochádza k rýchlemu prechodu látok zo vzduchu
do krvného obehu, ktorým sú ďalej transportované do jednotlivých orgánov a tkanív.
K zvýšenému preni-kaniu dochádza pri namáhavej práci a pri zvýšených teplotách na
pracovisku.
- perorálne / cez zažívacie cesty, kedy jedovatá látka vniká do tela požitím, napr. aj
prostred-níctvom znečistených rúk pri jedení a fajčení, a resorbuje sa v tráviacom trakte.
Jedy rozpust- né vo vode účinkujú rýchlejšie.
- perkutánne / cez kožu, kedy jed vstupuje do tela i neporušenou pokožkou alebo cez
sliznice. Takto sa najviac vstrebávajú látky rozpustné v tukoch. Nepoškodená pokožka
zabraňuje vstre-bávaniu toxických látok rozpustných vo vode, najmä anorganických
elektrolytov a vysokomole-kulových látok.
Najrýchlejšie účinkujú jedy vdýchnuté, najpomalšie po požití.
Toxicita chemickej látky sa definuje pomocou LD50, t.j. dávkou, pri ktorej zahynie
práve polovica (50 %) pokusných zvierat. LD50 sa vzťahuje na 1 kg pokusných zvierat.
U LD50 určitej látky sa musí ešte uviesť, akou cestou bol jed podaný a pre aký biologický
druh údaj platí.
Látky pôsobiace toxicky sa podľa vzrastajúceho účinku delia na škodlivé (ozn. X),
jedovaté (ozn. T) a veľmi jedovaté (ozn. T+).
Akútna otrava sa popisuje ako otrava nastupujúca veľmi skoro po vstupe jedu do
organizmu, väčšinou po jednorazovom prijatí väčšej dávky. Otrava prebieha rýchle a prudko,
zhoršenie zdravotného stavu je väčšinou ihneď zrejmé.
Chronická otrava prebieha pomaly, vzniká po opakovanom pôsobení jedu (ťažké kovy).
Väčšinou sa jedná o malé a o sebe nezávadné dávky, ktoré nevedú pri vstupe k príznakom
akútnej otravy. Nie je výnimkou, že sa následky chronickej otravy líšia od poškodenia zdravia
pri akútnej otrave, napriek tomu, že sa jedná o tú istú látku.
Niektoré jedy sa vylučujú z organizmu ťažko a pomaly a pri opätovnom prívode malých
dávok môžu spôsobiť akútne otravy. Hovorí sa o kumulácii.
116
Rezistencia organizmu voči jedu je podmienená rasou, pohlavím, vekom, zamestnaním,
prostredím a individuálnou odolnosťou. Ženy sú na jedy citlivejšie a počas menštruácie sa
ich citlivosť ešte viac zvyšuje. Návykom sa zvyšuje tolerancia veľkých dávok jedu aj u
prudkých jedov (arzenik, alkaloidy).
K akému druhu poškodenia organizmu dôjde, záleží niekedy na mieste, kadiaľ jed
do organizmu vnikol. Tým vznikajú aj rôzne obrazy otravy. Pri perorálnych otravách záleží
na obsahu žalúdka. Kto požil jed na naplnený žalúdok, má pri včasnej pomoci väčšiu nádej
na uzdravenie než ten, kto požil jed na prázdny žalúdok. Súčasné požitie alkoholu zvyšuje
účinok mnohých jedov. To platí napr. pre jedy meniace hemoglobín na methemoglobín.
2. Toxikológia vybraných chemických látok
Acetón, viď Organické rozpúšťadlá ďalej
Acetonitril, viď Organické rozpúšťadlá ďalej
Akriflavín hydrochlorid (euflavine), prášková látka, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku.
R 36/37/38
Akrylamid viď Elektroforéza ďalej
Aktinomycín D, prášková látka, veľmi jedovatý po požití. Môže spôsobiť senzibilizáciu po
vdýchnutí a po kontakte s pokožkou. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok.
R 28-40-42/43
5-amino-2,3-dihydro-1,4-ftalazinedion, Luminol, prášková látka, dráždi oči, dýchacie cesty
a pokožku. R 36/37/38
3-amino-9-etyl-karbazol, prášková látka, slúži ako substrát peroxidázy pri imunoblotingu
a histochémii. Je jedovatý po požití. R 25
Amoniak / čpavok viď Prvá pomoc pri poleptaní žieravinami ďalej
Ampicilín, prášková látka, antibiotikum, interferuje so syntézou bunkovej steny baktérií.
Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte s pokožkou. R 36/37/38-42/43
Arzén
Jeho rozpustné zlúčeniny sa pokladajú za prudké jedy s mutagénnymi, teratogénnymi a
karcinogénnymi účinkami. Zlúčeniny arzénu s oxidačným stupňom III (oxid arzenitý arzenik, chlorid arzenitý) sú omnoho toxickejšie ako zlúčeniny s oxidačným stupňom V.
Toxicky začínajú účinkovať v dávkach 30-50 mg. Príznaky otravy sa prejavujú 2-4 h po požití
jedu nevoľnosťou a dávením. Nasledujú hnačky a kŕče. Vyvine sa kolapsový stav ako
následok obrny kapilár. Pri lokálnom pôsobení vyvoláva na koži zápaly a ekzémy.
Arzeničnan draselný, KH2AsO4 + sodný, Na2HAsO4 + arzenitan sodný, NaAsO2, práškové
látky. Sú jedovaté pri vdýchnutí a po požití. Môžu spôsobiť rakovinu. R 23/25-45-50/53
Atraktylozid, prášková látka, toxický glykozid inhibujúci oxidatívnu fosforyláciu
v mitochondriách. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 23/24/25
Azid sodný NaN3, kryštalická látka, veľmi jedovatý po požití. Pri kontakte s kyselinami
uvoľňuje veľmi jedovatý plyn. R 28-32-50/53
117
Barbitalum / Barbituratum / 5, 5-dietylbarbiturová kyselina a jej sodná soľ - Veronal,
práškové látky, používajú sa na prípravu tlmivých roztokov v imunoelektroforéze
a v imunodifúzii, psychotropné látky, ktorých výdaj podlieha kontrole. Môžu spôsobiť
senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte s pokožkou. Môžu poškodiť plod v tele matky.
R 22-42/43-61
Barbiturová kyselina, prášková látka, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38
Benzén, viď Organické rozpúšťadlá ďalej
Benzidín dihydrochlorid, prášková látka. Môže spôsobiť senzibilizáciu po kontakte
s pokožkou. Môže spôsobiť rakovinu. R 21-43-45-50/53
Benzoová kyselina, kryštalická látka. Dráždi dýchacie cesty a pokožku. Pri kontakte
s očami ich môže vážne poškodiť. Môže spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte
s pokožkou.
R 22-37/38-41-42/43
Bisakrylamid, viď Elektroforéza ďalej
Borohydrid sodný, prášková látka, NaBH4, veľmi jedovatý pri vdýchnutí, jedovatý pri
kontakte
s pokožkou a po požití, spôsobuje poleptanie. Pri kontakte s vodou sa uvoľňujú
mimoriadne horľavé plyny. R 15-24/25-26-34
Bromid draselný, KBr, používaný na odstránenie periferálnych membránových proteínov, a
bromid sodný, NaBr, sú práškové látky. Dráždia oči, dýchacie cesty a pokožku.
KBr : R 22-36/37/38
NaBr: R 36/37/38
Cetylpyridinium bromid, prášková látka, detergent, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku.
R 36/37/38
Coomassie Brilliant Blue R 250 /G 250 = Brilliant Blue R / G viď Elektroforéza ďalej
Cypermethrin (zmes izomérov), pesticíd, dráždi oči a pokožku. R 21/22-36/38
a-cypermethrin, pesticíd, je jedovatý po požití. R 21-25
Deltamethrin / Decis, pesticíd, jedovatý pri vdýchnutí a po požití, dráždi oči a pokožku.
R 21-23/25-36/38
Deoxycholát sodný, R 22-37 a deoxycholová kyselina, R 22-36/37/38, sú práškové látky.
Dráždia oči, dýchacie cesty a pokožku.
3,3-diamino-benzidín tetrahydrochlorid (DAB), prášok, substrát peroxidázy pri
imunoblotingu a histochémii. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R
20/21/22-40
Diazinon / Dimpylate / Basudin, pesticíd, je škodlivý po požití. R 22-50/53
Dietyléter / éter, viď Organické rozpúšťadlá ďalej
Dietylpyrokarbonát, kvapalina, používa sa na inaktiváciu ribonukleáz pri izolácii RNA.
Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 22-36/37/38
118
Difenylamín, prášková látka. Jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití,
s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. R 23/24/25-33-50/53
Digitonín, prášková hygroskopická látka, mierny neionogénny detergent. Je jedovatý pri
vdýchnutí a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. R 23/25-33
Dichlórmetán (metylénchlorid), viď Organické rozpúšťadlá ďalej
Dichróman didraselný, K2Cr2O7, práškovitá látka rozpustná vo vode. Je veľmi jedovatý
pri vdýchnutí a jedovatý po požití. Pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a pokožku. Pri
kontakte s očami ich môže vážne poškodiť. Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte
s pokožkou. Môže spôsobiť dedičné genetické poškodenie. Môže spôsobiť rakovinu pri
vdychovaní.
R 21-25-26-37/38-41-43-46-49-50/53
Dimetylformamid, kvapalina. Dráždi oči. Môže poškodiť plod v tele matky. R 20/21-36-61
Dimetylsulfoxid, bezfarebná vysokovriaca kvapalina, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku.
R 36/37/38
1,4-ditioerytritol + 1,4-ditiotreitol viď Elektroforéza ďalej
Doxorubicín hydrochlorid, prášková látka, inhibítor RNA polymeráz, imunosupresívne
agens. Môže spôsobiť rakovinu a dedičné genetické poškodenie. Môže poškodiť plod
v tele matky.
R 22-45-46-61
Dusičnany, dusitany
Majú podobný účinok, pretože dusičnany sa vplyvom črevnej flóry redukujú na dusitany.
Dusičnany sú podstatne menej toxické. Pri požití dusitanov sa tvorí methemoglobín, ktorý
neprenáša kyslík a len postupne sa regeneruje späť na hemoglobín. Vyvinie sa nápadná
cyanóza - modrofialové sfarbenie slizníc a kože a výrazne sa zníži krvný tlak. Ťažšiu otravu
vyvolávajú 1-2 g, letálna dávka sú asi 4 g dusitanu sodného.
Dusičnan draselný, KNO3, a strieborný, AgNO3, sú kryštalické látky, pôsobia dráždivo
na oči, dýchacie cesty a pokožku.
KNO3 : R 8-22-36/37/38
AgNO3 : R 34-50/53
Dusitan draselný, KNO2, a sodný, NaNO2, sú kryštalické látky, jedovaté po požití. R 825-50
EDTA-Na2, prášková látka rozpustná vo vode. Pôsobí dráždivo na oči, dýchacie cesty
a pokožku. R 36/37/38
Elektroforéza
Akrylamid, kryštalická látka, jedovatý pri kontakte s pokožkou a po požití. Môže spôsobiť
rakovinu a dedičné genetické poškodenie. Účinky akrylamidu sú kumulatívne. Pri
dlhodobej expozícii môže dôjsť k vážnemu poškodeniu zdravia. R 24/25-45-46-48/23/24/25
Bisakrylamid, kryštalická látka, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže poškodiť
reprodukčnú schopnosť a môže poškodiť plod v tele matky. R 22-36/37/38-60-63
119
Pri práci s roztokmi akrylamidu a metylén-bisakrylamidu je potrebné pracovať v
rukaviciach, pri navažovaní tuhých substancií používať masku / respirátor.
Polyakrylamid sa považuje za netoxický. Napriek tomu je potrebné s ním zaobchádzať
opatrne, pretože môže obsahovať malé množstvá nespolymerizovaného akrylamidu.
Coomassie Brilliant Blue R 250 /G 250 = Brilliant Blue R / G, práškové látky, vo forme
roztokov (vo vode, v 7 % kyseline octovej) používané na farbenie proteínov v PAG. Dráždia
oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38
1,4-ditioerytritol + 1,4-ditiotreitol, (Clelandove činidlo), práškové látky, používané vo forme
vodných roztokov najmä na redukciu disulfidových môstíkov bielkovín pri SDS-PAGE, menej
toxické ako 2-merkaptoetanol, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 22-36/37/38
Laurylsulfát sodný (SDS), prášková látka dobre rozpustná vo vode používaná pri SDS
PAGE. Obvykle sa z neho pripravuje zásobný roztok o koncentrácii 10 %. Dráždi oči,
dýchacie cesty a pokožku. Pri navažovaní tuhej látky sa musí použiť maska / respirátor
chrániaca dýchacie cesty. R 22-36/38
2-merkaptoetanol, HSCH2CH2OH; zapáchajúca kvapalina, používaná na redukciu
disulfidových väzieb proteínov pri SDS-PAGE. Je jedovatý pri kontakte s pokožkou. Dráždi
oči, dýchacie cesty a pokožku. R 20/22-24-36/37/38
Persulfát amónny, (NH4)2S2O8, kryštalická látka, oxidačné činidlo, používané ako
iniciátor polymerizácie PAG. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže spôsobiť
senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte s pokožkou. R 8-22-36/37/38-42/43
N,N,N¢,N¢-tetrametylén diamín (TEMED), veľmi horľavá kvapalina nepríjemného zápachu
po rybách. Spôsobuje poleptanie. R 11-20/22-34
Etylalkohol / etanol, viď Organické rozpúšťadlá ďalej
Etídiumbromid, prášková látka, vodný roztok slúži na vizualizáciu nukleových kyselín
v géloch. Je veľmi jedovatý pri vdýchnutí. Pôsobí dráždivo na oči, dýchacie cesty
a pokožku. Pri práci
s jeho roztokmi, napr. pri elektroforéze treba používať ochranné
rukavice. Môže spôsobiť dedičné genetické poškodenie. R 22-26-36/37/38
Evans Blue, prášková látka, farbivo pri mikroskopických technikách, môže spôsobiť rakovinu
a môže poškodiť plod v tele matky. R 20/21/22-45-61
Faloidín, jed z muchotrávky Amanita phalloides, v bunke viaže a stabilizuje polymérny aktín.
Je veľmi jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 26/27/28
Fenitrothion / Metathion / Sumithion, pesticíd, škodlivý po požití. R 22-50/53
Fenol, t. t. 40°C, t.v. 181°C, kryštalická látka charakteristického zápachu, horľavá (bod
vzplanutia 79°C). Vo vode je obmedzene rozpustný a jeho roztoky nasýtené vodou sa
používajú na extrakciu nukleových kyselín. Je jedovatý pri kontakte s pokožkou a po požití.
Veľmi dobre sa vstrebáva kožou, tráviacim traktom a jeho výpary pľúcami. R 24/25-34
Toxický účinok fenolu je dvojaký:
a) lokálny na kožu a sliznice, ktoré dráždi a leptá a vyvoláva zbelenie kože až nekrózy.
Jedná sa o nebezpečnú žieravinu, pretože fenol spôsobuje lokálne znecitlivenie a jeho
kontakt s pokožkou postihnutý spočiatku neregistruje. Pri vniknutí do oka fenol ťažko
poškodzuje až perforuje rohovku.
120
b) celkový, ktorý sa prejavuje poškodením CNS a obličiek.
Pri destilácii fenolu a príprave jeho roztokov sa musí pracovať v digestore so spusteným
sklom a zapnutom odťahu s OOPP chrániacimi ruky a celú tvár.
Pri poliatí treba zasiahnuté miesto dôkladne umyť vodou a mydlom.
o-fenyléndiamín (OPD) - voľná báza, substrát peroxidáz pre ELISA, je jedovatý po požití,
dráždi oči. Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou. Bol u neho čiastočne
dokázaný karcinogénny účinok. R 20/21-25-36-40-43-50/53
p-fenyléndiamín (1,4-benzéndiamín) - voľná báza, používa sa ako činidlo vo fluorescenčnej
mikroskopii. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Dráždi oči. Môže
spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou. R 23/24/25-36-43-50/53
Fenylmetylsulfonylfluorid (PMSF), inhibítor serínových proteáz a cholínesterázy;
kryštalická látka obmedzene rozpustná vo vode. Používa sa jeho 10 mM roztok
v izopropanole. PMSF je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití.
Spôsobuje poleptanie.
Pri poliatí pokožky jeho roztokmi je treba zasiahnuté miesto dlhšie oplachovať vodou.
Zneškodnenie sa dosahuje alkalizáciou (pH > 8,6) jeho roztokov. Po niekoľkých hodinách
stánia pri laboratórnej teplote sa môžu tieto vyliať do výlevky. R 23/24/25-32-34
Fluorid draselný, KF, a sodný, NaF, sú kryštalické látky rozpustné vo vode. Dráždia oči
a pokožku. V bunkách viažu Ca2+ a ovplyvňujú funkcie mnohých enzýmov. Sú jedovaté
pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Akútna otrava sa vyznačuje bolesťami brucha, vracaním, hnačkami a zúžením zorničiek. Dochádza k celkovej dehydratácii organizmu
a k poškodeniu pečene a obličiek. KF: R 23/24/25 NaF: R 25-32-36/38
Folpet / Folpan, pesticíd, dráždi oči. Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou.
Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 36-40-43
Formalín, vodný roztok formaldehydu (37 %) je bezfarebná kvapalina. Je jedovatý pri
vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Pri vdýchnutí pár dochádza k silnému
dráždeniu horných dýchacích ciest. Má leptavé účinky, poškodzuje kožu a spôsobuje jej
ztvrdnutie. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 23/24/25-34-40
Formamid, kvapalina, používaný ako rozpúšťadlo, dráždi dýchacie cesty a pokožku.
Predstavuje riziko vážneho poškodenia očí. Môže poškodiť plod v tele matky. R 37/38-4161
Formothion / Anthio, pesticíd, horľavý, dráždi oči a pokožku. R 10-20/21/22-36/38-52/53
Fosforečný oxid, P2O5, tuhá hygroskopická látka, spôsobuje silné poleptanie. R 35
Fuchsín bázický (Rosaniline), prášková látka, farbivo používané pri mikroskopických
technikách, činidlo na farbenie bakteriálnych flagel. Môže spôsobiť rakovinu. R 45
Giemsa stain (rozpustený v 70 % metanole), farbivo na G-pásy chromozómov. Predstavuje
riziko vážneho poškodenia očí. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok.
R 20/21/22-40-41
Glutaraldehyd, 50-70 % roztok vo vode. Je jedovatý po požití, veľmi jedovatý po
vdýchnutí. Spôsobuje poleptanie. Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou. Bol
u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 21-25-26-34-40-43
121
Guanidínhydrochlorid, R 22-36/38 a guanidíntiokyanát, R 20/21/22-32, kryštalické látky,
chaotropné činidlá, sú škodlivé pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Dráždia
oči a pokožku.
Hematoxylín, prášková látka, farbivo vo forme roztokov v etylakohole používané pri mikroskopických technikách, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38
Heptenphos, pesticíd, je jedovatý po požití. R 25
Hydroxid amónny, bárnatý, draselný a sodný viď Prvá pomoc pri poleptaní žieravinami
Hydroxid amónny, NH4OH, 28-30 % vodný roztok amoniaku sa chová ako
silná zásada a spôsobuje poleptanie. Uvoľňuje plynný amoniak. R 34-50
Amoniak / čpavok, NH3, je horľavý plyn prenikavého zápachu. Je jedovatý pri vdýchnutí.
Uvoľňuje sa pri práci s hydroxidom amónnym (28-30 % NH3). K dráždivým účinkom
spojeným so slzením a záchvatmi kašľa dochádza pri 3,5 mg/m3 (5 ppm). Pri koncentrácii
3500 mg/m3 (5000 ppm) spôsobuje okamžitú smrť. R 10-23-34-50
Hydroxid bárnatý, Ba(OH)2, tuhá látka, chová sa ako silná zásada a spôsobuje
poleptanie.
R 20/21/22-34
Hydroxid draselný, KOH, a sodný, NaOH, R 22-35 sa dodávajú vo forme malých pelet.
Ich vodné roztoky sú neprchavé a nehorľavé, spôsobujú odmastenie a napučanie kože. Pri
koncentrácii vyššej ako 1 mol/l sa uplatňuje R-veta R 35, pri koncentrácii 1 mol/l a menšej Rveta R 34.
Chlórnan sodný, NaClO, je dodávaný vo forme koncentrovaných vodných roztokov
žltozelenej farby. Roztoky reagujú alkalicky, uvoľňujú chlór (viď Chlór nižšie), pri rozklade kyslík.
Pri kontakte NaClO s kyselinami sa uvoľňuje jedovatý plyn. Nadýchnutie pár spôsobuje
ťažké poleptanie dýchacích orgánov. Pri dlhodobej nízkej expozícii vyvoláva zvýšenú
náchylnosť na respiračné infekcie. Chlórnan sodný má aj pri veľkom zriedení žieravé účinky.
Zriedené roztoky sa v koncentrácii 3 - 5 % používajú na dezinfekciu a inaktiváciu
biologických faktorov, pričom zásobný roztok sa považuje za 100 %. Roztoky NaClO
odmasťujú a vysušujú pokožku a nesmú sa používať na umývanie rúk a dezinfekciu
pracovných plôch a podláh. Pri manipulácii s koncentrovanými roztokmi sa musia používať
OOPP chrániace ruky a celú tvár. R 31-34
Chlór, Cl2, žltozelený nehorľavý plyn, ťažší ako vzduch, jedovatý pri vdýchnutí. Uvoľňuje
sa z roztokov chlórnanu sodného a dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Jeho vdychovanie
spôsobuje ťažké poleptanie dýchacích orgánov. Pri dlhodobej nízkej expozícii vedie
k zvýšenej náchylnosti na respiračné infekcie. Na práce s trvalou expozíciou chlóru by
nemali byť zaraďovaní zamestnanci s ochoreniami dýchacích ciest a so zápalmi očí. R 2336/37/38-50
CHAPS, prášková látka, zwitteriónový detergent pre solubilizáciu membránových proteínov.
Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže poškodiť plod v tele matky. R 20/21-36/37/3861
Chlór, viď Prvá pomoc pri poleptaní žieravinami ďalej
Chlorid uhličitý viď Organické rozpúšťadlá ďalej
Chlórnan sodný, viď Prvá pomoc pri poleptaní žieravinami ďalej
122
Chloroform, viď Organické rozpúšťadlá ďalej
Izopropyl tiogalaktopyranozid (IPTG), prášková látka, induktor expresie lac operónu
v Escherichia coli. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 40
Jodistá kyselina, H5IO6, jodistan draselný, KIO4 a sodný, NaIO4, sú práškové látky,
oxidačné činidlá. Kyselina jodistá je žieravina, jodistany dráždia dýchacie cesty a pokožku.
H5IO6 : R 8-34
KIO4 + NaIO4 : R 8-22-37/38
Kakodylová kyselina, H(CH3)2AsO2 + kakodylan sodný, Na(CH3)2AsO2, práškové látky,
používané na prípravu tlmivých roztokov. Sú jedovaté pri vdýchnutí a po požití.
R 23/25-50/53 Bližšie viď Arzén
Kolcemid (demekolcin), prášková látka, používaná v bunkovej biológii je veľmi jedovatá pri
vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 26/27/28
Kolchicín, prášková látka, antimitotické činidlo rozrušujúce mikrotubuly. Je veľmi jedovatý
pri vdýchnutí a po požití. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 26/28-40
Konkavalín A, prášková látka. Môže spôsobiť senzibilizáciu po vdýchnutí a po kontakte
s pokožkou. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 20/21/22-40-42/43
Kyanidy
Kyanid draselný, KCN, a kyanid sodný, NaCN, kryštalické látky rozpustné vo vode alebo
kyselinách. Sú veľmi jedovaté pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Pri
kontakte
s kyselinami uvoľňujú veľmi jedovatý kyanovodík. Kyanovodík je nízkovriaca
kvapalina (b.v.
25 °C).
Tieto jedy vyvolávajú veľmi ťažké ochorenia. Blokujú bunkové dýchanie na úrovni
mitochondrií, čím dochádza k vnútornému zaduseniu. Postihnutý upadá veľmi rýchle do
bezvedomia. Smrteľná dávka sa pohybuje v rozpätí 0,05-0,3 g. Príznakom otravy pri
menších dávkach je slabosť, bolesti hlavy a závraty. Charakteristické je ružové sfarbenie
kože, najmä v tvári napriek tomu, že otrávený sa dusí. Z dychu cítiť horké mandle.
Ako protijed sa podáva zriedený peroxid vodíka alebo 0,5 % manganistan draselný.
Špeciálnym prostriedkom prvej pomoci je amylnitrit (Amylium nitrosum). R 26/27/28-32-50/53
Hexakyanoželezitan (ferikyanid) draselný a hexakyanoželeznatan (ferokyanid) draselný
nemajú kyanidový účinok a sú len málo jedovaté.
Kyselina dusičná, HNO3 (65 %), bezfarebná kvapalina s ostrým zápachom, nehorľavá.
Z kyseliny sa pôsobením svetla a tepla uvoľňujú oxidy dusíka a pôsobia dráždivo a dusivo.
Pri styku s kvapalnou kyselinou sa pokožka farbí na žlto a dochádza k ťažkým poleptaniam
tkanív. Kyselina dusičná má oxidačné účinky a pri styku s horľavými materiálmi, napr.
papierom a drevom môže vyvolať vznietenie. R 8-35
Kyselina fosforečná, H3PO4 (85 %), t. t. 21 °C, bezfarebná nehorľavá kvapalina takmer
bez zápachu. Priamy kontakt s kyselinou spôsobuje poleptanie tkanív a ťažké poleptanie očí
a slizníc. R 34
Kyselina chloristá, HClO4 (70 %), je bezfarebná kvapalina s oxidačnými účinkami.
Zahriatie môže spôsobiť výbuch. Pri styku s koncentrovanými roztokmi dochádza k ťažkým
poleptaniam tkanív. R 5-8-35
123
Kyselina chlorovodíková, HCl (37 %), nehorľavá kvapalina. Uvoľňujúci sa chlorovodík
silne dráždi očné sliznice a dýchacie cesty. Kontakt s kvapalinou a vyššími koncentráciami
pár spôsobuje poleptanie kože. R 34-37
Kyselina mravčia, HCOOH (85 %), bezfarebná kvapalina s ostrým zápachom, horľavá
(bod vzplanutia 42-46 °C). Jej pary majú silný dráždivý účinok na oči a horné dýchacie cesty.
Pri kontakte s kvapalinou dochádza k silnému poleptaniu kože a môže vzniknúť aj miestna
nekróza. R 35
Kyselina octová, CH3COOH (99 %), bezfarebná kvapalina ostrého zápachu. Už 10 - 20
% roztoky môžu spôsobiť poleptanie kože. U koncentrovanej kyseliny hrozí nebezpečenstvo
požiaru (bod vzplanutia pre bezvodú kyselinu 40 °C). R 10-35
Kyselina sírová, H2SO4 (95-97 %), kvapalina olejovitej konzistencie, silná kyselina
s dehydratačnými schopnosťami. Leptá tkanivá, najmä oči a sliznice. Poleptané miesta
zostávajú hnedé až čierne. Rany vzniknuté poleptaním sa zle hoja. R 35
„Kyselina chrómsírová“ – roztok dichrómanu didraselného v koncentrovanej kyseline
sírovej, používaný na dôkladné umytie skla. Z hľadiska toxicity má vlastnosti oboch zložiek.
Kyselina trichlóroctová (TCA), dodávaná v kryštalickej forme alebo vo forme 100 %
(w/v) vodného roztoku. Pri styku s koncentrovanými roztokmi dochádza k ťažkým
poleptaniam tkanív. R 35-50/53
Laurylsulfát sodný (SDS) viď Elektroforéza vyššie
Lítny chlorid, LiCl, kryštalická látka, dráždi oči a dýchacie cesty. Môže poškodiť
reprodukčnú schopnosť, plod v tele matky a spôsobiť poškodenie kojencov
prostredníctvom materského mlieka. R 22-36/37-61-62-64
Malachitová zeleň (Basic Green), prášková látka, farbivo používané pri mikroskopických
technikách. Je jedovatá pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 23/24/25
2-merkaptoetanol viď Elektroforéza vyššie
Metanol, viď Organické rozpúšťadlá ďalej
Methotrexát, prášková látka, je jedovatý po požití. Môže spôsobiť dedičné genetické
poškodenie. Môže poškodiť reprodukčnú schopnosť a môže poškodiť plod v tele
matky.
R 25-36/37/38-46-60-61
Metyljodid, CH3I, kvapalina, je jedovatý pri vdýchnutí a po požití. Dráždi dýchacie cesty
a pokožku. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 21-23/25-37/38-40
Mitomycín C, prášková látka, antibiotikum, inhibítor DNA syntézy. Bol u neho čiastočne
dokázaný karcinogénny účinok. R 22-40
Močovina, kryštalická látka dobre rozpustná vode. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku.
R 36/37/38
Molybdénan amónny (NH4)6Mo7O24 + sodný, Na2MoO4, sú kryštalické látky. Dráždia
oči, dýchacie cesty a pokožku. (NH4)6Mo7O24 : R 36/37/38
Na2MoO4 : R 36/37/3852/53
124
Neotetrazolium chlorid, kryštalická látka. Môže spôsobiť rakovinu. R 45
Nonidet P40, resp. jeho náhrada Igepal CA 630, olejovité kvapaliny, neiónové,
nedenaturačné detergenty. Dráždia dýchacie cesty a pokožku. Pri kontakte s očami ich
môže vážne poškodiť.
R 22-37/38-41
Zlúčeniny olova
Anorganické zlúčeniny sú prevážne kryštalické látky, škodlivé pri vdýchnutí, pri kontakte s
pokožkou a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. Dusičnan dráždi oči,
dýchacie cesty a pokožku.
Soli olova inhibujú enzýmy obsahujúce esenciálne tiolové (-SH) skupiny. Do organizmu sa
dostávajú zažívacou cestou. Ovplyvňujú tvorbu hemoglobínu a vyvolávajú rozpad červených
krviniek, čo vedie k anémii. Poškodzujú obličky, pečeň a nervový systém.
Soli olova môžu poškodiť reprodukčnú schopnosť a poškodiť plod v tele matky.
Olovnatý : citrát, (C6H5O7)2Pb3, R 20/22-33-50/53-61-62, dusičnan / Pb(NO3)2, R 820/21/22-36/37/38-60-61, chlorid, PbCl2, R 20/22.1-33-50/53–61-62, octan, R 33-48/2250/53-61-62
Organické zlúčeniny sa absorbujú pokožkou a sú neurotoxické. Spočiatku je postihnutý
celkove bez obtiaží, v druhom štádiu sa dostavujú bolesti brucha, vracanie s bolesťami
hlavy. Charakteristická je tzv. kolika z olova. Pri otrave požitím je vhodné podávať mlieko s
rozšľahanými bielkami, pričom sa olovo viaže na bielkoviny
Ortuť kovová, (t. t. –39 °C) sa vyparuje už pri laboratórnej teplote. K ohrozeniu zdravia
môže dôjsť pri jej vyliatí v uzavretých priestoroch, kedy sa pri dopade na zem rozptyľuje na
veľký počet malých kvapôčok. Jedovaté pary účinkujú najmä neurotoxicky, s
nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. Pri inhalácii veľkých dávok sa obvykle prejaví
kovová pachuť v ústach, nevoľnosť až zvracanie. Pri požití nevyvoláva akútnu otravu, ale
vedie ku hnačkám.
R 23-33-50/53
Zlúčeniny ortuti
Takmer všetky anorganické a organické zlúčeniny ortuti sú jedovaté. Inhibujú enzýmy
obsahujúce esenciálne tiolové (-SH) skupiny.
Ortuťnaté anorganické soli sú kryštalické látky, veľmi jedovaté pri vdýchnutí, pri kontakte
s pokožkou a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. Anorganické
zlúčeniny ortuti z odpadových vôd sa vo vodnom prostredí metylujú, čím ich toxicita ešte
vzrastá.
Akútna otrava sa prejavuje tráviacimi ťažkosťami, hnačkami s krvavou stolicou a zvracaním
hlienov a krvi. V ľahších prípadoch dochádza k poruche funkcie obličiek, v ťažších
zastavením srdečnej činnosti. Prvá pomoc spočíva v podaní mlieka, ktorého bielkoviny
viažu ortuť.
Ortuťnatý bromid, HgBr2, R 26/27/28-33-50/53, ortuťnatý dusičnan, Hg(NO3)2, R
26/27/28-33-50/53, ortuťnatý chlorid, HgCl2, R 28-34-48/24/25-50/53, ortuťnatý jodid,
HgI2, R 26/27/28-33-50/53, ortuťnatý octan / (CH3COO)2Hg, R 26/27/28-33-50/53,
ortuťnatý oxid, R 26/27/28-33-50/53, ortuťnatý síran, HgSO4, R 26/27/28-33-50/53,
Organické zlúčeniny, z ktorých mnohé sa používajú na morenie osiva (Agronal), zasahujú
CNS. Po expozícii dochádza k stavu vzrušenia až výbušnosti.
125
Oubain (Strophantin G), inhibítor ATPáz, je veľmi jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s
pokožkou a po požití. R 26/27/28
Paraformaldehyd, tuhá látka, dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže spôsobiť
senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny
účinok.
R 20/22-36/37/38-40-43
Peroxid vodíka, H2O2, (30 %), bezfarebná nehorľavá kvapalina, silné oxidačné činidlo; voči
pokožke a slizniciam sa chová ako žieravina. Potrebné je chrániť najmä oči. R 34
Persulfát amónny viď Elektroforéza vyššie
Pikrová kyselina, suchá substancia, výbušnina pri náraze a trení. Je jedovatá pri
vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. R 2-4-23/24/25
Pirimicarb / Pirimor, pesticíd, je jedovatý po požití. R 25-50/53
PMSF viď Fenylmetylsulfonylfluorid
Polyetylénglykol (PEG), biela šupinkovitá látka veľmi dobre rozpustná vo vode. Dráždi oči
a pokožku. R 36/38
Ponceau S, prášková látka. Používa sa ako farbivo (rozp. v 5 % kys. octovej) na rýchle
reverzibilné farbenie proteínov na nitrocelulózových a PVDF membránach. Dráždi oči,
dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38
Propídium jodid, prášková látka, fluorescenčné farbivo nukleových kyselín používané
v prietokovej cytometrii. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Bol u neho čiastočne
dokázaný karcinogénny účinok. R 36/37/38-40
Pyronín B, prášková látka, farbivo na mikroskopiu. Bol u neho čiastočne dokázaný
karcinogénny účinok. R 20/21/22-40
Pyronín Y označovaný aj ako G, resp. J, prášková látka, farbivo na mikroskopiu. Bol u neho
čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 20/21/22-40
Salicylát sodný, kryštalická látka. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Môže poškodiť
reprodukčnú schopnosť a poškodiť plod v tele matky. R 22-36/37/38-62-63
SDS (laurylsulfát sodný) viď Elektroforéza vyššie
Streptomycín sulfát, prášková látka, antibiotikum inhibujúce proteosyntézu. Môže poškodiť
plod v tele matky. R 22-61
Sudan III (Sudan Red B), prášková látka, farbivo používané pri mikroskopických technikách.
Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38
Tetrachlórmetán viď Organické rozpúšťadlá ďalej
N,N,N¢,N¢-tetrametylén diamín (TEMED) viď Elektroforéza vyššie
126
Tetranitro blue tetrazoliumchlorid, prášková látka. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte
s pokožkou a po požití. Dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Bol u neho čiastočne
dokázaný karcinogénny účinok. R 23/24/25-36/37/38-40
Tioglykolová kyselina, HS-CH2-COOH, 98 %, kvapalina. Je jedovatá pri vdýchnutí, pri
kontakte s pokožkou a po požití. Spôsobuje poleptanie. R 23/24/25-34
Thiomersal / Thimerosal / Mertiolate sú látky obsahujúce ortuť. Sú veľmi jedovaté pri
vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych
účinkov. Bližšie viď Zlúčeniny ortuti vyššie. R 26/27/28-33-50/53
Toluén (metylbenzén), viď Organické rozpúšťadlá ďalej
Triadimefon / Bayleton, pesticíd; prostriedok je veľmi horľavý a jedovatý pri vdýchnutí a po
požití. R 11-23/25
Tris-(hydroxymethyl) aminometán (skr. Tris), (HOCH2)3-C-NH2, Tris-báza a tlmivé
roztoky Tris-HCl dráždia oči, dýchacie cesty a pokožku. R 36/37/38
Triton X-100, olejovitá kvapalina, neiónový, nedenaturačný detergent, škodlivý po požití. Pri
kontakte s očami ich môže vážne poškodiť. R 22-41
Uranylacetát, UO2(CH3COO)2 + uranylnitrát / UO2(NO3)2, kryštalické látky. Sú veľmi
jedovaté pri vdýchnutí a po požití, s nebezpečenstvom kumulatívnych účinkov. R 26/2833-51/53
Organické rozpúšťadlá
Acetón, t.v. 56 °C, bezfarebná prchavá kvapalina miešateľná s vodou, veľmi horľavá aj po
zriedení vodou (bod vzplanutia –18 °C, 20 % vodný roztok 1°C). Dráždi oči. Výpary
spôsobujú ospalosť a závrat. Opakovaná expozícia môže spôsobiť vysušenie alebo
popraskanie pokožky. R 11-36-66-67
Acetonitril, CH3CN, t.v. 81,6 °C, bezfarebná prchavá kvapalina mandľového zápachu,
veľmi horľavá (bod vzplanutia 6°C). Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po
požití.
R 11-23/24/25
Benzén, t.v. 80 °C, bezfarebná, prchavá kvapalina charakteristického zápachu, veľmi
horľavá (bod vzplanutia –11 °C), nemiešateľná s vodou. Vstrebáva sa kožou, pľúcami a
traviacim traktom. Pri akútnej otrave účinkuje ako narkotikum, dochádza k bolestiam hlavy
a zvracaniu. Kumuluje sa v tukových tkanivách a v kostnej dreni, kde narušuje krvotvorbu.
Škodlivo pôsobí aj na cievy a pečeň.
Patrí medzi dokázané chemické karcinogény pre ľudí (vznik leukémie). Všade, kde je to
možné, nahrádza sa cyklohexánom alebo toluénom. R 11-45-48/23/24/25
Dietyléter (éter), t.v. 34-35 °C; bezfarebná nízkovriaca kvapalina charakteristického
zápachu, mimoriadne horľavá (bod vzplanutia –41°C). Na vzduchu sa ľahko odparuje
a jeho pary tvoria so vzduchom výbušnú zmes. Medze výbušnosti sa pohybujú
v rozmedzí 1,7-36 objemových % vo vzduchu. Pri priamom kontakte dietyléteru s látkami so
silnými oxidačnými účinkami vzniká nebezpečenstvo výbuchu. Pary môžu spôsobiť ospalosť
a závrat. Otrava sa prejavuje sťaženým dýchaním, znížením telesnej teploty, zrýchlením
tepu a stavom podobným opilosti. Opakovaná expozícia môže spôsobiť vysušenie alebo
popraskanie pokožky.
127
R 12-19-22--66-67
Dichlórmetán (metylénchlorid), CH2Cl2, t.v. 40-41 °C, bezfarebná, prchavá, nehorľavá
kvapa-lina (bod vzplanutia -14 °C) so zápachom podobným chloroformu. Narkotický účinok
pri vdycho-vaní pár je nižší ako u chloroformu. Akútna toxicita je nízka. Výrazne dráždi oči,
rohovku však nepoškodzuje. Značné riziko predstavuje pre gravidné ženy. Rakovinu
spôsobuje iba u myší. R 40
Etylalkohol / etanol, CH3CH2OH, t.v. 78 °C, bezfarebná, veľmi horľavá kvapalina (bod
vzpla-nutia 13 °C). Do laboratórií je dodávaný v konc. 95-100 %. Vdychovanie pár etanolu
spôsobuje okrem omamných účinkov a pary dráždia sliznice, oči a dýchacie cesty.
Poškodzuje cievy,
srdečný sval a pečeň. Škodí plodu v tele matky. R 11
Chloroform, CHCl3, t.v. 61 °C, nehorľavé rozpúšťadlo nemiešajúce sa s vodou. Pomerne
často sa používa pri deproteinizácii nukleových kyselín. Popri narkotickom účinku
poškodzuje dýchací a nervový systém, obličky a najmä pečeň. Dráždi pokožku. Bol
u neho čiastočne dokázaný karcinogénny účinok. R 22-38-40-48/20/22
Metanol, CH3OH, t.v. 64 °C, bezfarebná, veľmi horľavá (bod vzplanutia 8 °C) kvapalina
alkoho-lického zápachu a chuti, pálivá. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s
pokožkou a po požití. Jeho nebezpečenstvo spočíva v ľahkej zameniteľnosti
s etylalkoholom. V tele sa metabolizuje 7-krát pomalšie než etanol enzýmom
alkoholdehydrogenázou, pričom medziprodukt formaldehyd je vysokotoxický. Postihuje
CNS a zrakový nerv, čo môže viesť až k oslepnutiu.
K ťažkej otrave (slepote) dochádza pri požití 5-15 ml, priemerná smrteľná dávka je 3070 ml metanolu. Príznakom otravy je opilosť, neskoršie bolesti žalúdku, hlavy a
závraty.
Postihnutého treba vyniesť na čerstvý vzduch, dať mu piť vodu spolu so živočíšnym uhlím a
vyplachovať žalúdok 3-4 % hydrogénuhličitanom sodným (sóda bikarbóna). U dospelého
človeka sa môže podať 100 až 150 ml cca 40 % liehoviny. R 11-23/24/25-39/23/24/25
Tetrachlórmetán / chlorid uhličitý, CCl4, t.v. 77 °C, je nehorľavé rozpúšťadlo nemiešajúce
sa s vodou. Je jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Pri vdychovaní
dochá-dza k ospalosti až bezvedomiu. Popri narkotickom účinku poškodzuje nervový
systém, cievy, pečeň, obličky a pankreas. Bol u neho čiastočne dokázaný karcinogénny
účinok.
R 23/24/25-40-48/23-52/53-59
Toluén (metylbenzén), t.v. 110,3 °C, bezfarebná, kvapalina charakteristického zápachu,
veľmi horľavá (bod vzplanutia -4°C), nemiešateľná s vodou. Na rozdiel od benzénu má
výraznejšie narkotické účinky, ale je menej toxický a nenarušuje krvotvorbu. Účinky na
orgány sú reverzi-bilné. Dráždi kožu a sliznice. Akútna otrava sa prejavuje podobne ako
otrava alkoholom, do-chádza k vzrušeniu až stavu opilosti, nastáva nevoľnosť, bolesti hlavy
a nutkanie na vracanie.
R 11-20
Xylén, t.v. 135-145 °C, bezfarebná, horľavá kvapalina (bod vzplanutia 21-30 °C),
obmedzene miešateľná s vodou. Dráždi pokožku. Účinkuje viac narkoticky ako benzén a
toluén, pri chro-nickej otrave menej hematotoxicky ako benzén a toluén. Vstrebáva sa najmä
vo forme pár pľú-cami. Akútna otrava sa prejavuje podobne ako otrava toluénom. R 1020/21-38
128
3. Vybrané pracovné postupy
Chlórnan sodný,
kvapalný koncentrát / R
31-34-50 /
Zdroj, resp. príprava látky: dodávaná ako komerčný preparát
Opatrenia
i) na prečerpávanie požívať mechanickú pumpu, koncentrát
neprelievať !
ii) pri manipulácii s chlórnanom sodným používať ochranný
štít na tvár, ochranné rukavice a odev / zásteru,
iii) nepoužívať bezdôvodne vyššie pracovné koncentrácie
chlórnanu sodného ako 5 %,
iv) perspektívne nájsť za chlórnan sodný náhradu, ktorou sa
riziko poškodenia zdravia zníži.
Kyselina chrómsírová
– zmes dichrómanu
didraselného / R 45-4660-61-8-21-25-26-3442/43- 48/23-50/53-/ a
kyseliny sírovej / R 35 /
Opatrenia
Zdroj, resp. príprava látky:
rozpustením 750 g K2Cr2O7 v 12 l H2O a zmiešaním s 13 l
konc. H2SO4 ® výsledná konc : 50 % H2SO4;
Prípravu kyseliny chrómsírovej vykonáva zamestnanec
riadiaci práce s nebezpečnými chemickými látkami spolu
s pracovníčkou umyvárne.
i) pri príprave roztoku tuhého dichrómanu didraselného ako
látky veľmi jedovatej, karcinogénnej a mutagénnej používať
respirátor a prípravu vykonávať v digestore,
ii) pri príprave a manipulácii s kyselinou sírovou a kyselinou
chrómsírovou používať ochranný štít na tvár, ochranné
rukavice, obuv a odev, resp. zásteru.
iii) perspektívne nájsť za kyselinu chrómsírovú účinnú
náhradu, ktorou sa riziko poškodenia zdravia zníži.
Dietyléter
Dietyléter je nízkovriaca kvapalina (t.v. 34,5 °C), mimoriadne
horľavá (bod vzplanutia - 41°C). Medze výbušnosti: 1,7 - 36
obj. % vo vzduchu.
Používa sa najmä pri izolácii antigénov na Odd. ... Pri jednej
operácii sa v oddeľovacích lievikoch jednorázovo spracováva
biologický materiál s ... litrami dietyléteru. Pritom dochádza
k jeho odpareniu a a tým aj k riziku výbuchu a následného
požiaru.
Vystavení sú počet zamestnanci (mená).
129
Opatrenia
i) zabezpečiť dostatočné vetranie, v prípadoch, kde je to
možné, pracovať v digestore,
ii) pracovný postup, najmä filtráciu upraviť tak, aby sa
minimalizoval únik éteru do pracovného priestoru,
iii) pod oddeľovacie lieviky umiestniť záchytné zariadenie
(veľkú plochú kovovú misku) na éter vyliaty v prípade
nehody; do záchytného zariadenia umiestniť vhodný sorbent,
ktorý zabráni odpareniu éteru do prostredia; do blízkosti
miestnosti umiestniť hasiaci prístroj,
iv) v prípade, že teplota v miestnosti vplyvom slnečného
žiarenia prekročí 30 °C, práce s éterom nezačínať,
v) perspektívne vypracovať extrakčný postup, pri ktorom sa
mimoriadne horľavé kvapaliny (špecifické riziko R12) ako
éter nebudú používať.
130
PRÍLOHA č. 6
Vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky
Ochrana dýchacieho
Respirátor s filtrom AVEC kombinovaný
ústrojenstva:
A2B2E2K2 - P3.
Ochrana rúk:
Ochranné nepriepustné rukavice.
Ochrana očí:
Ochranné okuliare, resp. ochranný štít
Ochrana pokožky:
Pracovný odev (plášť, plášťové nohavice)
a pracovná obuv.
131
PRÍLOHA č. 7
Nálepka na Knihu veľmi jedovatých látok – príručné sklady v laboratóriách
Ústav anorganickej chémie SAV
KNIHA VEĽMI JEDOVATÝCH LÁTOK
Oddelenie:
Vedúci oddelenia:
Zodpovedný za sklad veľmi jedovatých látok:
Číslo miestnosti slúžiacej ako sklad veľmi jedovatých látok:
Počet (očíslovaných) listov v Knihe veľmi jedovatých látok:
Dátum založenia Knihy veľmi jedovatých látok:
Hlavičky na strany Knihy veľmi jedovatých látok v príručných skladoch
Látka:
veľmi
jedovatá*
R-vety:
Balenie Dátum
č.
zápisu
karcinogénna
/mutagénna*
Výdaj Stav
Dodávateľ Podpis
Súhlas
Pozn.
(g, l) v
príjemcu zodpovedného /napr.
sklade
pracovníka
vážené
s obalom
* - pokiaľ látka príslušnú nebezpečnú vlastnosť nemá, táto sa v tabuľke škrtne.
Príjem
(g, l)
132
PRÍLOHA č. 8
Zoznamy zamestnancov s poverením a povolením pracovať s nebezpečnými
chemickými látkami.
Zamestnanec poverený riadením prác s chemickými a nebezpečnými chemickými faktormi
na Ústave anorganickej chémie SAV a zodpovedný za dodržiavanie predpisov o ochrane
zdravia pri práci s chemickými faktormi.
Meno
dátum poverenie
podpis
Ing. Miroslav Boča, PhD.
..........................
.......................
Zamestnanci poverení riadením prác s chemickými a nebezpečnými chemickými faktormi na
oddeleniach Ústavu anorganickej chémie SAV.
Meno
dátum poverenia
pracovisko
podpis
Ing. Miroslav Hnatko, PhD.
OK
.......................
Ing. Helena Pálková, PhD.
OH
.......................
Ing. Miroslav Boča, PhD.
OTS
.......................
Zamestnanci spôsobilí na prácu s jedovatými, veľmi jedovatými, karcinogénnymi a
mutagénnymi látkami na Ústave anorganickej chémie SAV.
Meno
Meno
Ing. Miroslav Boča, PhD.
Ing. Miroslav Hnatko, PhD.
Ing. Helena Pálková, PhD.
dátum poverenia
Oddelenie
Číslo
osvedčenia
pracovisko
Platnosť
osvedčenia do
podpis
Dátum
poverenia
Podpis
Nevyžaduje sa
Nevyžaduje sa
Nevyžaduje sa
133
PRÍLOHA č. 9
Formulár Oboznámenie o BOZP s NChF podpísaný zamestnancom, jeho vedúcim a
zamestnancom riadiacim práce s NChF ako dokument o preukázateľnom oboznámení
zamestnanca uchováva zamestnanec riadiaci práce s NChF.
Zamestnávateľ *: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Oboznámenie s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci s nebezpečnými
chemickými faktormi*
Meno zamestnanca* (paličkovým písmom) : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Organizačná jednotka: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Oboznámenie je v súlade s nariadením vlády SR č. 355 / 2006 Z.z. a nariadením vlády SR č.
356 / 2006 Z.z., ktoré zamestnávateľovi* ukladajú poskytnúť zamestnancom a zástupcom
zamestnancov pre bezpečnosť informácie a poučenie:
a) o nebezpečenstvách spojených s používaním chemických, karcinogénnych
a mutagénnych faktorov,
b) o opatreniach, ktoré sa musia na ochranu zdravia vykonávať.
Potvrdzujem, že som sa oboznámil/a s Prevádzkovým poriadkom pre prácu s nebezpečnými
chemickými faktormi (NChF) platným v organizácii a som si vedomý/á skutočnosti, že
zamestnanci používajúci NChF musia poznať:
a)
b)
c)
d)
vlastnosti a účinky týchto látok z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
bezpečné pracovné postupy, ochranné a preventívne opatrenia, ktoré treba dodržiavať,
správne používať poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky,
zásady prvej pomoci a postup v prípade havárie alebo inej mimoriadnej situácie.
Pri používaní NChF je každý zamestnanec povinný postupovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu
bezpečnosti a zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia, používať ich len v miere
nevyhnutne potrebnej a zabrániť ich zneužitiu alebo odcudzeniu.
Zoznam NCHL, s ktorými zamestnanec pracuje (v prípade potreby uviesť na druhú stranu):
....................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................
Dňa . . . . . . . . . . . . . . .
Oboznámený zamestnanec (podpis): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Vedúci zamestnanec (podpis): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Zamestnanec riadiaci práce s NChF (podpis): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
* Povinnosť zamestnávateľa starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia sa podľa
zákona o BOZP vzťahuje na všetky osoby, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím
v jeho priestoroch alebo na jeho pracoviskách.
134
Download

PREVÁDZKOVÝ PORIADOK