Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Obsah ročenky
I.
Predslov................................................................................................................. 5
II.
II.a
II.b
Organizácia Strediska lavínovej prevencie......................................................... 7
Personálne obsadenie SLP..........................................................................................................7
Informácie o lavínovej situácii ...................................................................................................7
III.
III.a
III.b
III.c
III.d
III.e
III.f
Počasie, sneh a lavíny ........................................................................................ 13
November 2008 .........................................................................................................................13
December 2008..........................................................................................................................13
Január 2009................................................................................................................................14
Február 2009..............................................................................................................................15
Marec 2009 ................................................................................................................................16
Apríl 2009..................................................................................................................................17
IV.
IV.a
IV.b
Evidencia lavín .................................................................................................... 31
Lavínové nešťastia ....................................................................................................................43
Významné lavíny.......................................................................................................................47
V.
V.a
V.b
V.c
V.d
V.e
V.f
V.g
V.h
Odborná činnosť Strediska lavínovej prevencie.............................................. 59
Publikačná činnosť, školenia, semináre a prezentácie...........................................................59
Projekty......................................................................................................................................60
Diplomové práce .......................................................................................................................61
Posudky, odborné práce, vzdelávanie ......................................................................................61
Umelé uvoľňovanie lavín a testy stability snehovej pokrývky odstrelom.............................62
Monitoring lavín........................................................................................................................65
Medzinárodné kontakty ............................................................................................................66
Iné aktivity SLP.........................................................................................................................72
VI.
Plány a ciele Strediska lavínovej prevencie...................................................... 75
1
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Jahresbericht 2008/2009
der Lawinenwarnzentrale des slowakischen Bergrettungsdienstes in Jasna
Inhalt
I.
Vorwort ................................................................................................................................ 5
II.
II.a.
II.b.
Organisation der Lawinenwarnzentrale ........................................................................... 7
Personal Besatzung der LWZ
Lawinenlageberichte in der Slowakei
III.
III.a.
III.b.
III.c.
III.d.
III.e.
III.f.
Wetter, Schnee und Lawinen ............................................................................................13
November 2008
Dezember 2008
Januar 2009
Februar 2009
März 2009
April 2009
IV
IVa
IVb
Lawinenstatistik ................................................................................................................. 31
Lawinenungluecke
Schadenlawinen
V.
V.a.
V.b.
V.c.
V.d.
V.e.
V.f.
V.g.
V.h.
Fachtaetigkeit der Lawinenwarnzentrale ......................................................................... 59
Schulungen, Kursen, Seminare
Projekte
Diplomarbeiten
Gutachten und Facharbeiten
Lawinensprengung
Lawinenmonitoring
Internationale Kontakte
VI.
Plaene und Ziele der Lawinenwarnzentrale ...................................................................... 75
2
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Contens of Annual Report
I.
Preface ............................................................................................................................... 5
II.
II.a.
II.b.
Organisation of Avalanche Centre .................................................................................. 7
Personal Occupation
Information about Avalanche Situation
III.
III.a.
III.b.
III.c.
III.d.
III.e.
III.f.
Weather, Snow and Avalanches .................................................................................... 13
November 2008
December 2008
January 2009
February 2009
March 2009
April 2009
IV.
IV.a.
IV.b.
Records of Avalanches (Avalanches File) .................................................................... 31
Avalanches Accidents
Great Avalanches
V.
V.a.
V.b.
V.c.
V.d.
V.e.
V.f.
V.g.
V.h.
Special Activities of Avalanche Centre ......................................................................... 59
Training, Seminaries and Presentations
Projects
Diploma Works
Opinions, Special Works, Education
Stability Test of Snow Cover with Explosives
Monitor of Avalanches
International Contacts
Another Activities
VI.
Aims and Goals of Avalanche Centre ........................................................................... 75
3
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
4
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
I. Predslov
Zimná sezóna 2008/09 bola charakteristická nadpriemernými celkovými výškami snehu vo vysokohorskom
teréne a výskytom veľkého počtu nadpriemerných až extrémne veľkých lavín. Tieto lavíny spôsobili v
Západných Tatrách veľké škody miestami až na 100-ročných lesných porastoch, poškodili obe chaty a
zničili dve automatické meteorologické stanice HZS v Žiarskej doline. Extrémnosť počasia v priebehu
uplynulej zimy potvrdzuje aj poškodenie silnou námrazou a víchricami ďalších dvoch automatických staníc
HZS na Ľadovom plese a Solisku. Lavíny usmrtili 4 osoby vo vysokohorskom teréne, čo je nárast o 1 obeť
oproti dlhodobému priemeru. Na odstrel lavín SLP použilo 84 kg trhavín, čo predstavuje najväčšie
množstvo trhavín v doterajšej preventívnej praxi SLP.
Hlavnou úlohou SLP v letnom období bola oprava a rekonštrukcia silne poškodených automatických
meteorologických staníc HZS. Túto úlohu sa v spolupráci s technikmi fi. Microstep – MIS podarilo splniť a
dáta zo všetkých AMS sú opäť k dispozícii verejnosti aj službe SLP. V nasledujúcom období prebehne
kontrola a ladenie jednotlivých senzorov AMS.
Spolupráca so Slovenským hydrometeorologickým ústavom priniesla ďalšie kladné výsledky. Prenos dát
sa realizoval prostredníctvom Internetu, staré nespoľahlivé a drahé spojenie miestnym okruhom bolo
zrušené. SLP má prístup aj k desaťminútovým dátam zo všetkých automatických staníc SHMÚ. Ako
záloha spojenia ostal prenos dát prostredníctvom modemov cez komutovanú telefónnu linku. SLP má k
dispozícii niekoľko softvérových produktov na prenos a vyhodnotenie dát, stále nám však chýba jednotná
databáza a softvér na spracovanie, vyhodnotenie a aplikáciu dát. Veríme, že v budúcnosti sa nám podarí
splniť aj tento úkol.
Ročenka SLP 2008/2009 celkovo zahŕňa činnosť SLP za uplynulú zimnú sezónu. V tejto činnosti sú
zahrnuté aj výkony lavínových pracovníkov z jednotlivých oblastí HZS, ktorým sa chceme poďakovať za
spoluprácu. Taktiež sa chceme poďakovať za podporu našej činnosti Riaditeľstvu HZS, náčelníkom
jednotlivých oblastí HZS a ŠS, vedeniu ÚCO MV SR, pyrotechnikom KaEÚ MV SR, Letke MV SR,
Slovenskému hydrometeorologickému ústavu v Bratislave, Institutu Meteorologii i Gospodarki Wodnej v
Krakove, pozorovateľom SLP a všetkým, ktorí podporili lavínovú prevenciu na Slovensku.
Ing. Ján PEŤO
Riaditeľ Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby
5
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
6
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
II. Organizácia Strediska lavínovej prevencie
Činnosť Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (ďalej len SLP) je zameraná na lavínovú
prevenciu vo všetkých pohoriach na Slovensku. SLP má tri hlavné zamerania:
§
horská záchranná služba,
§
verejnosť,
§
zahraničie.
Popri zabezpečovaní týchto úloh sa zamestnanci zapájali do činností podľa potrieb jednotlivých zložiek HZS
a vykonávali hospodársko-administratívne práce na zabezpečenie chodu SLP.
II.a
Personálne obsadenie SLP
Stredisko lavínovej prevencie v zimnej sezóne
2008/2009 pracovalo v zložení:
§
Ing. Ján PEŤO – riaditeľ strediska,
§
Ing. Roman ŠVANDA – úsek preventívnych
opatrení – odborný zamestnanec,
§
Mgr. Filip KYZEK - úsek preventívnych
opatrení - odborný zamestnanec,
§
Ing. Milan LIZUCH – úsek meteorologických
a snehomerných
meraní
odborný
zamestnanec,
§
Juraj SETTEY
a snehomerných
zamestnanec,
-
§
Malá Fatra – Jozef BÁRDY, Jozef ŠUPICA
§
Slovenský raj – Marek KNUTEĽ
úsek meteorologických
meraní
odborný
Pracovníci SLP spolupracovali s lavínovými
špecialistami jednotlivých oblastí HZS:
§
Vysoké Tatry – Juraj JANKO, Pavol KUNA,
Dušan BURIAN, Peter ŠPERKA, Eduard
LIPTÁK, Ladislav KYRC
§
Západné Tatry – Sever – Branislav JURINA,
Rastislav ŠROBA
§
Západné Tatry – Juh – Eduard Dzuroška,
§
Nízke Tatry – Sever – Milan TATARKA,
Roman BENCÚR, Jaromír HOLUŠA
§
Nízke Tatry – Juh – Roman ŠVANTNER,
Daniel ÜRGE
§
Veľká Fatra – Róbert GAZDARICA, Ladislav
BOLDOG
Uvedení špecialisti spoločne s ďalšími pracovníkmi
HZS robili meteorologické pozorovania, ktoré boli
doplnené meraniami vlastností snehovej pokrývky
na 8 pozorovacích plôškach v jednotlivých
pohoriach Slovenska. Počas zimnej sezóny bolo na
SLP vyhodnotených 40 nórskych testov stability
a profilov snehovej pokrývky.
II.b
Informácie o lavínovej situácii
V zimnej sezóne 2008/2009 sme vykonávali
merania na 4 meteorologických staniciach SLP v
7
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
profile Chopka (Jasná, Luková, Kosodrevina,
Srdiečko). Každé ráno do 8,30 hod. sme
odchytávali
meteorologické údaje, potrebné k
posúdeniu lavínovej situácie na Slovensku z 9-tich
synoptických (Lomnický štít, Štrbské pleso, Poprad,
Chopok, Telgárt, Žilina, Liesek, Sliač, Prievidza,) a
4-roch
klimatických
(Podbanské,
Tatranská
Lomnica, Skalnaté pleso, Javorina) staníc SHMÚ,
cez nový program CUSTOMER podľa novej zmluvy
o spolupráci s SHMÚ, ktorá zabezpečila novú
formu prenosu dát medzi HZS a SHMÚ. Cez emaily odoberalo SLP naviac dáta 2x denne z 6-tich
tatranských staníc poľského IMGW(Zakopané,
Kasprov
vrch,
Hala
Gasienicova,
Polana
Chocholovska, Päť stavov polskych, Hala Ornak)
cez centrálu IMGW v Krakove. Tieto správy boli
doplnené hláseniami lavínových pracovníkov z 10
staníc HZS (Vrátna, Kubínska hoľa, Martinské hole,
Donovaly, Bystrá, Čertovica, Žiarska dolina – ústie,
Zverovka, Starý Smokovec, Čingov) a 4 staníc
pozorovateľov SLP (Chata pod Chlebom,
Štefánikova chata, Kamenná chata na Chopku,
Horský hotel Kráľova studňa). Na odber správ
INTER, Inter Tatry a Synop hl.z Kasprovho vrchu
sa použil na zálohovanie dát aj odber komutovanou
linkou.
Významným prínosom pre posúdenie lavínovej
situácie boli dáta zo 6 automatických staníc HZS
(Solisko, Ľadové pleso, Spálená, Tri Kopy, Žiarska
chata, Jasná). Žiaľ koncom marca boli extrémnymi
lavínami zničené 2 AMS v Žiarskej doline a v apríli
víchricami a námrazou AMS na Solisku a pri
Ľadovom plese. Službe SLP chýba stále
Meteoprogram na komplexné spracovanie všetkých
dát, ktoré prichádzajú denne na SLP.
Tendencia vývoja lavínových situácií bola každú
hodinu monitorovaná posúdením meteodát zo
všetkých synoptických staníc na Slovensku a
horských staníc v Poľsku, sledovaním, družicových
snímok, záberov z meteoradarov, predpovedných
synoptických máp a všetkých druhov predpovedí
počasia, dostupných na Internete.
Meteorologické
pozorovania
boli
doplnené
meraniami vlastností snehovej pokrývky na 8
pozorovacích plôškach v jednotlivých pohoriach
Slovenska, ktoré vykonávali pracovníci SLP v
spolupráci s lavínovými pracovníkmi HZS. Celkom
bolo na SLP vyhodnotených 40 nórskych testov
stability a profilov snehovej pokrývky pomocou
nového softvéru „Schneeprofil Program“. Zo
sneholavínovej služby poľského IMGW prišlo na
SLP 24 špeciálnych správ o snehovej pokrývke v
poľských Tatrách vo forme týždenného Snehového
bulletínu.
Na základe získaných informácií bola denne
zostavovaná informácia o lavínovej situácii na
Slovensku. Začiatok vydávania správ bol 17.11.08
a koniec 2.5.09. Každá správa obsahovala: krátku
charakteristiku poveternostných podmienok a
snehovej pokrývky v hrebeňových polohách hôr,
stupeň
lavínového
nebezpečenstva
podľa
medzinárodnej stupnice v jednotlivých pohoriach,
pravdepodobné lokality výskytu lavín, rady pre
8
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
návštevníkov hôr a tendenciu vývoja lavínového
nebezpečenstva na najbližších 24 hod. Predbežné
informácie boli pre záujemcov telefonicky k
dispozícii denne už o 7,30 hod., oficiálna správa
bola zostavená do 9,00 hod., umiestnená na
informačný portál HZS www.laviny.sk a nahraná na
automatický telefónny záznamník SLP na tel.č.:
044-5591695.
situácie za posledných 5 dní v jednotlivých
pohoriach
SR, grafické
výstupy priebehu
meteoprvkov zo všetkých AMS HZS, informácie o
výskyte lavín a lavínových nešťastiach, správa o
priebehu počasia za posledné obdobie, informácie
o podmienkach vo vysokohorskom teréne,
doplnené aktuálnymi fotografiami.
Okrem tejto správy sa v ňom nachádzajú
meteodáta zo všetkých pozorovacích staníc HZS,
podmienky na horách, výstrahy HZS, predpovede
počasia, grafické zobrazenie vývoja lavínovej
V nasledujúcej tabuľke je prehľad počtu dní s
vyhláseným stupňom lavínového nebezpečenstva v
jednotlivých pohoriach.
Správa o lavínovej situácii bola prostredníctvom IS
HZS denne šírená e-mailom 16 odberateľom
(poľský IMGW, SHMÚ, TASR, SITA, UCO, Rádiá:
SRo, Tatry, Expres, Twist, Východ, TV: Markíza,
STV,
Živá panoráma, noviny: Tatranský
dvojtýždenník, SME, Korzár, Podtatranské noviny).
SLP prispelo 5 článkami do Civilnej ochrany, po
jednom do Sme, Nového času, Liptova a Pravdy.
SLP malo 20 krátkych živých vstupov do
horeuvedených a ďalších medií (Sro, TV LUX, ČT,
TA3, JOJ, Regina, Pravda, Naša Orava). V prípade
potreby bola informácia o lavínovej situácii denne o
13,00 hod. aktualizovaná. Službukonajúci príslušník
SLP držal pohotovosť na telefóne (0903 624 130)
denne do 20,00 hod.
Stupeň lavínového nebezpečenstva
Počet
Pohorie
1.
2.
3.
4.
5.
dní
Vysoké Tatry
38
64
52
13
0
167
Nízke Tatry
34
83
40
10
0
167
Západné Tatry
39
65
49
14
0
167
Malá Fatra
58
67
37
5
0
167
Veľká Fatra
58
69
36
4
0
167
9
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Podiely stupňov lavínového nebezpečia v jednotlivých pohoriach
10
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
11
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
12
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
III. Počasie, sneh a lavíny
Priebeh počasia SLP vyhodnocovalo aj v tejto zimnej sezóne podľa údajov získaných na pozorovacích
objektoch zriadených Horskou záchrannou službou v jednotlivých horských oblastiach, ako aj
z meteorologických staníc SHMÚ (desiatich synoptických staníc - Lomnický štít (2634 mnm), Štrbské pleso
(1355 mnm), Poprad (694 mnm), Chopok (2005 mnm), Telgárt (901 mnm), Žilina (310 mnm), Liesek (692
mnm), Sliač (314 mnm), Prievidza (260 mnm), Kojšovská hoľa (1242 mnm) a štyroch klimatických staníc –
Podbanské (980 mnm), Tatranská Lomnica (810 mnm), Skalnaté pleso (1780 mnm), Javorina (1018 mnm))
a poľského IMGW (Zakopané (900 mnm), Kasprov vrch (1980 mnm), Hala Gasienicova (1500 mnm), Polana
Chocholovska (1115 mnm), Päť stavov polskych (1660 mnm), Hala Ornak (1200 mnm)) a podľa pozorovaní
pozorovateľov spolupracujúcich s SLP (Chata pod Chlebom (1413 mnm), Kráľova studňa (1250 mnm),
Štefánikova chata (1728 mnm), Kamenná chata na Chopku (1990 mnm), Žiarska chata (1280 mnm), Solisko
(1840 mnm)).
III.a
November 2008
III.b
Do polovice novembra 2008 boli pohoria Slovenska
bez snehovej pokrývky. Od 17. do 21. novembra
napadol suchý sneh, výška snehovej pokrývky bola
do 25 cm. Nasledovalo obdobie s výdatnejším
snežením aj s nízkymi teplotami a silným vetrom.
Toto obdobie prevládalo až do konca mesiaca.
Najviac snehu bolo vo Fatrách a čiastočne aj v
Západných Tatrách. Výška snehovej pokrývky sa
pohybovala do 15 cm do 75 cm. Vo Vysokých a
Nízkych Tatrách od 10 cm do 45 cm, ale tu sa
prejavilo silné ochladenie, minimálne teploty vo
vysokých polohách klesali k -20°C!
Ku koncu novembra sa mierne otepľovalo, stále so
snehovými prehánkami, fúkal silný nárazový vietor.
Prudko sa oteplilo na prelome novembra a
decembra, pršalo aj v 1200 m.n.m. Vo Fatrách
nastal úbytok snehu..
December 2008
Piatok 5.decembra 2008 vrcholilo oteplenie a
zrážková činnosť. Hranica sneženia bola pomerne
vysoko, okolo 1300 m n.m. V stredných a nižších
polohách došlo k čiastočnému úbytku snehu. V
sobotu prišlo nad územie Slovenska od
severozápadu mierne ochladenie (najmä vo
vyšších polohách) so snehovými prehánkami.
Po pár dňoch (10. decembra 2008) sa však opäť
vrátilo teplé južné prúdenie a ešte oveľa silnejšie.
Zrážky boli najmä na náveterných stranách hôr a
na hrebeňoch (hlavne Nízkych Tatier) fúkal veľmi
silný južný vietor. Naopak na záveternej strane hôr
vznikal Föhn, ktorý neporovnateľne otepľoval
niektoré lokality a kotliny. Napríklad Liptov bol jeden
z najteplejších regiónov Slovenska, kde teplota ani
v noci neklesala pod +3°C. Ešte silnejší efekt bol na
13
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
severnej strane Tatier – v Poľsku napr. v
Zakopanom.
(pri mechanickom narušení snehovej pokrývky) v
posledný decembrový deň.
Snehová pokrývka sa vplyvom oteplenia zmenšuje,
hranica súvislej snehovej pokrývky sa zdvihla na
cca. 1000 m n.m.
Celková výška snehovej pokrývky sa v Tatrách
pohybovala od 45 cm do 200 cm, vo Fatrách do 70
cm.
Od 18. do 25. decembra 2008 nad 1000 m.n.m
bolo ochladenie, so snežením a severozápadným
prúdením, veterno, úhrny nového snehu za periódu
sneženia v Tatrách dosahovali od 40 cm do 80 cm.
Bolo veľmi chladno, minimálne teploty v
hrebeňových polohách Tatier do - 20° C. Prevládal
búrlivý nárazový vietor s rýchlosťou cez 100 km/h.
Na záveterných exponovaných žľaboch a svahoch
sa nachádzali málo stabilné snehové dosky,
vankúše, preveje. Prejavilo sa to na lavínovej
aktivite vo vyšších polohách Tatier. Ochladenie, ale
už bez zrážok, trvalo do konca decembra 2008.
Vplyvom nízkych teplôt bola snehová pokrývka
nestabilná, čo sa prejavilo pri lavínových nehodách
III.c
Január 2009
Krásne slnečné počasie z predchádzajúcich dní
trvalo do 2. Januára 2009 kedy sa od
severozápadu zatiahlo a začalo snežiť. Na horách
pripadlo od 5 do 15 cm suchého prachového
snehu. Ďalší týždeň sa striedali slnečné dni s dňami
so slabým snežením, celkovo však nenastal
výrazný prírastok snehu. Z hľadiska lavínového
nebezpečenstva bol oveľa horší silný vietor
západných smerov, ktorý previal všetok nový sneh
na záveterné miesta svahy, miestami i cez pol
metra. Povrch snehovej pokrývky bol preto veľmi
rôznorodý, striedali sa svahy s tvrdým starým
snehom so svahmi s nafúkanými doskami a
vankúšmi, ktoré znamenali najmä pri mechanickom
narušení zvýšené lavínové riziko.
v dolinách a kotlinách sa vďaka minimálnemu vetru
udržal chladný vzduch po celý deň. Teplota klesala
v noci k -18° C, cez deň bola často pod -5° C.
Zmena počasia nastala v noci z utorka na stredu,
pribudla oblačnosť a otepľovať sa začalo aj
kotlinách. V stredu a štvrtok sa vyskytovali aj slabé
zrážky, ktoré boli vďaka teplému vzduchu v
stredných vrstvách tekuté a na podchladenom
povrchu v nižších polohách vytvárali poľadovicu.
Z pohľadu teplôt bol začiatok januára 2009 veľmi
studený, teplota na horách sa pohybovala od -24
do -10° C. Spolu so silným vetrom bola pocitová
teplota veľmi nepriaznivá.
Piatok 9. januára 2009 nastáva zmena počasia – vo
vyšších vrstvách začína prúdiť teplejší vzduch – na
horách je o 10° C teplejšie ako v kotlinách.
Postupne sa však oteplilo aj v kotlinách a dolinách.
Na horách bolo krásne slnečné počasie s teplotami
nad 0°C. Na južných svahoch dosahovala teplota v
pondelok a utorok miestami až +8° C. Naproti tomu
Z pohľadu lavín a snehovej pokrývky bol uplynulý
týždeň stabilizujúci. Striedanie teplôt spevnilo
snehovú pokrývku, lavínová aktivita bola minimálna
– išlo hlavne o menšie splazy z mokrého snehu
(hrudy, gule) na strmých skalnatých svahoch.
Cez nasledujúci víkend sa počasie vylepšilo,
sobotu bolo jasno takmer na celom Slovensku, v
14
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
nedeľu už len v nižších polohách, na horách sa
prechodne zamračilo, na hrebeňoch bolo hmlisto
spolu so slabými snehovými zrážkami. Od pondelka
19. januára 2009 sa situácia pomaly menila,
severozápadný vietor sa zmenil na juhozápadný až
južný, od večera sa na horách začalo otepľovať. Od
utorka až do piatku prúdil na Slovensko teplý, vlhký
vzduch od juhu až juhozápadu, teploty dosahujú až
+8° C, v najvyšších polohách Tatier 0 až –3° C.
Okrem vysokých teplôt prinieslo teplé prúdenie aj
vysoké úhrny zrážok, zo stredy na štvrtok napadlo
miestami až 50 mm zrážok za 24 hodín! V polohách
nad 1500 m prevažne vo forme snehu a to až cez
30 cm. Sneh bol v závislosti od nadmorskej výšky
mokrý, postupne vlhký a nad 2000 m suchý a
III.d
Február 2009
sypký. V dôsledku silného sneženia a súčasne
silného južného vetra bolo v Tatrách nad 1800 m
n.m. vyhlásené zvýšené lavínové nebezpečenstvo
– 3. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. To
sa potvrdilo aj výskytom lavín pozorovaných piatok
ráno, kedy sa počasie na horách výrazne zlepšilo.
Jedna pomerne veľká lavína na severnom svahu
Salatína v Západných Tatrách bola zaznamenaná
webkamerou z automatickej meteorologickej
stanice. Po pár hodinách sa však počasie opäť
zhoršilo, na horách prevládala hmla spolu so
snežením alebo mrznúcim mrholením.
Cez nasledujúci víkend bolo ešte väčšinou
zamračené, s hmlou a slabým snežením.
Zaznamenaných bolo pomerne veľa lavín, ktoré
spadli pravdepodobne piatok 23. januára 2009.
Krátke vyčasenie začiatkom týždňa v polovici
týždňa strieda sneženie najmä v tatranskej oblasti,
vo Fatrách bolo toto obdobie prakticky bez zrážok.
Stále bolo chladno, od stredy aj veterno, prevládal
severovýchodný vietor. Novonapadnutý sneh za
periódu sneženia sa v Tatrách pohyboval od 10 do
25 cm, ale v rámci pohoria boli veľké lokálne
rozdiely. Koncom týždňa zrážky postupne ustali,
vietor sa utíšil a ochladilo sa. Povrch snehu nad
pásmom lesa tvorila snehovo-ľadová kôra, ktorá sa
striedala s naviatym novým snehom. Vo Fatrách
nový sneh nepribudol, snehovú pokrývku tvoril
prevažne starý zmrznutý sneh.
samovoľné lavíny vo Vysokých a Nízkych Tatrách
a tiež v Malej Fatre.
Začiatkom februára 2009 začal na Slovensko prúdiť
od juhozápadu teplejší a vlhší vzduch. Od pondelka
2. februára sa začalo pomaly otepľovať. Izoterma
0° C vystúpila v stredu až do výšky 1900 m n.m. Na
horách prevládalo väčšinou hmlisté počasie s
občasnými zrážkami, snehovými len vo vysokých
polohách nad 1500 m n.m. Najnepríjemnejším
meteorologickým prvkom bol však vietor. Takmer
celý týždeň fúkal silný južný vietor, ktorý na
hrebeňoch dosahoval silu víchrice, v nárazoch
s rýchlosťou aj cez 80 km/hod.
Prvý februárový týždeň bol zaujímavý aj z pohľadu
lavín. Zaznamenaných bolo niekoľko mechanicky
odtrhnutých lavín. Pri jednej z nich zahynul (3.
februára 2009) poľský skialpinista v Roháčoch a pri
ďalšej v sobotu 7. februára sa zranili 2 dobrovoľní
záchranári HS. Okrem týchto boli zaznamenané aj
15
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
V nedeľu sa počasie začalo meniť, dopoludnia
pršalo (do 1500 m) na väčšine územia a k večeru
prišiel studený front so snežením. Do pondelka
rána sa ochladilo o 10°C a pripadlo od 5 do 15 cm
snehu. Utorok ráno bolo na horách polojasno. Táto
situácia sa však rýchlo menila.
Štruktúra snehovej pokrývky bola nepriaznivá, v
snehovej pokrývke sa nachádzali kritické vrstvy
hranatozrného snehu a dutinovej inoväte. Situácia
sa zmenila po ochladení, vytvorila sa pomerne silná
kôra, na nej bola však vrstva nového málo
stabilného snehu.
napadlo v Západných a Vysokých Tatrách – na ich
severnej strane.
Zvláštnosťou tohto obdobia bol vietor, ktorý bol s
výnimkou niekoľkých dní (13. až 15. februára) len
slabý až mierny. Vďaka nízkym teplotám a
miernemu vetru bol sneh suchý, prachový, často
ako páperie. Tak tomu bolo aj v mnohých žľaboch,
kde neboli vytvorené snehové dosky ale práve
naopak boli plné prašanu.
Na konci februára 2009 pokračovalo premenlivé,
väčšinou zamračené počasie so snehovými
zrážkami., ale ich úhrny boli menšie. Pri
severozápadnom prúdení bolo vo vysokých
polohách Tatier chladno s minimálnymi teplotami
do -15° C, miestami so silným nárazovým
severozápadným vetrom.
Mierne sa oteplilo až koncom mesiaca a to najmä v
stredných a nižších polohách. Lavínovú aktivitu
sme zaznamenali aj v Strážovských vrchoch
(Manínska tiesňava). Vo februári sa na horách
nevyskytla perióda stabilného počasia.
Vyzeralo to, že v polovici februára 2009 sme
zažívali kulmináciu zimy. Teploty boli veľmi nízke,
takmer každý deň snežilo, pričom napadlo pomerne
veľa nového snehu a zaznamenaných bolo aj
množstvo lavín.
Na horách sa teploty v tomto období pohybovali
väčšinou od -22 do -10° C. I napriek takýmto
nízkym teplotám napadlo veľké množstvo nového
snehu, v úhrne 30 až 100 cm. Najviac zrážok
III.e
Marec 2009
Od nedele 1. marca 2009 sa začalo na horách
výraznejšie otepľovať. Mrzlo už len v polohách nad
1500 m n.m., cez deň sa izoterma 0°C dostávala
dokonca až k hranici 2000 m. Počas celého prvého
marcového týždňa prevládalo opäť zamračené
hmlisté počasie, od stredy (4. marca) aj so
zrážkami, ktoré boli snehové striedavo od výšky
1200 až 1400 m n.m. Vietor bol počas celého
týždňa pomerne slabý, silnejšie fúkalo len stredu a
štvrtok (4. a 5. marca).
Silné oteplenie spôsobilo aj zvýšenú lavínovú
aktivitu vo všetkých pohoriach, a to najmä v prvých
marcových dňoch, keď občas preblyslo aj slnko.
Išlo prevažne o povrchové lavíny z vlhkého až
mokrého snehu, na trávnatých svahoch boli
zaznamenané aj lavíny základové.
V nasledujúcich dňoch nám zima dávala najavo, že
odísť sa ešte ani zďaleka nechystala. Na horách
prevládalo s výnimkou jediného dňa (14. marca)
zamračené, hmlisté, chladné až mrazivé počasie s
neustálym snežením alebo prehánkami. Na horách
pripadlo obrovské množstvo snehu rozdelené
zhruba do dvoch výraznejších období. Prvé bolo od
7. do 13. marca, druhé od 16. do 20. marca. Práve
16
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
počas tohto druhého obdobia pripadlo najmä na
severnej strane Tatier - od 60 do 100 cm nového
snehu. Sneženie bolo takmer vždy sprevádzané
silným vetrom, ktorý previeval nový sneh na
záveterné svahy a kde vznikali nestabilné snehové
dosky.
Nepriaznivé počasie so snežením, hmlou, silným
nárazovým severozápadným vetrom pokračovalo
až do konca marca. Vo vyšších polohách bolo
veľmi chladno, minimálne teploty na hrebeňoch
Tatier klesali pod -20° C. Denné úhrny zrážok sa
pohybovali od 15mm do 50mm, úhrny snehu za
periódu sneženia za desať dní sa pohybovali od 50
cm do 150 cm . Prudký až búrlivý nárazový vietor
dosahoval rýchlosť od 25 m/s do 45 m/s. Vo
všetkých pohoriach bola silná lavínová aktivita,
ktorá vrcholila v Západných Tatrách pádom
katastrofálnych lavín, našťastie bez ľudských obetí,
ale s veľkými škodami na lesných porastoch.
V týchto marcových dňoch prevládalo na horách
zvýšené lavínové nebezpečenstvo – 3. stupeň z 5dielnej medzinárodnej stupnice, ku koncu tohto
obdobia (19. až 21. marca) sa riziko zvýšilo až na
veľké lavínové nebezpečenstvo – 4. stupeň.
Zaznamenaných bolo pomerne veľa spontánnych
lavín a niekoľko lavín bolo uvoľnených aj pomocou
výbušnín (Lomnické sedlo, Spálený žľab na
Zverovke). Najväčšie lavíny boli zaznamenané
v Západných Tatrách – v Žiarskej a Račkovej
doline. Lavínová aktivita bola zaznamenaná vo
všetkých pohoriach, prevažovali lavíny povrchové
doskové, na trávnatých svahoch sa vyskytli aj
lavíny základové.
III.f
Apríl 2009
Od 1.apríla nastalo stabilné počasie, ale bolo veľmi
teplo, teploty vzduchu sa aj nad 2000 m.n.m
pohybovali nad 0° C. Najmä v stredných horských
polohách dochádzalo k úbytku snehovej pokrývky.
Povrch snehovej pokrývky bol zrána zmrznutý, v
priebehu dňa sa sneh menil na mokrý firn, v pásme
lesa bol sneh premočený v celom profile.
Na apríl netradične stabilné počasie trvalo až do
16. apríla. Prevládalo pekné, slnečné počasie,
teploty vzduchu sa cez deň pohybovali vysoko nad
normálom, nad 2000m.n.m sa maximá pohybovali
Od 29. marca sa prílev teplého vlhkého vzduchu
prejavil v horských oblastiach zosuvom
základových lavín, ale už s menšími škodami na
prírode. Veterné a daždivé počasie vo vysokých
polohách so snežením trvalo do konca marca
od +2 do +9° C! Aj v najvyšších polohách Tatier sa
minimálna teplota pohybovala len od 0° C do -3° C.
Ojedinele sa vyskytli prehánky, alebo búrky z tepla.
Pri oteplení v priebehu dňa a na slnkom
osvetlených trávnatých svahoch sa zosúvali
základové lavíny, vo vysokohorských žľaboch
Tatier sa vyskytovali snehové splazy alebo menšie
lavíny z mokrého snehu. V pohoriach Slovenska
došlo k rapídnemu úbytku snehovej pokrývky, v
stredných horských polohách sa sneh prakticky
roztopil, v Tatrách je ešte nad 1400 m.n.m súvislá
snehová pokrývka, výška sa pohybovala podľa
terénu a lokality miestami do 300 cm.
Vo Fatrách bola nesúvislá snehová pokrývka,
súvislejšie pláne snehu sa nachádzali len vo
17
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
vysokohorských kotloch na severných expozíciách.
Horské hrebene, chrbáty sa odtopili, námraza
opadala, povrch snehu bol zrána na severe a v tieni
zmrznutý, v priebehu dňa sa menil na jarný kašovitý
firn.
Krátkodobá zmena nastala štvrtok 23. apríla, kedy
bolo na horách zamračené s prehánkami, od 1750
m snehovými. V polohách nad 1800 m n.m.
pripadlo do 8 cm nového snehu (Lomnický štít).
Koniec apríla nepriniesol takmer žiadnu zmenu. Na
horách prevládalo slnečné a teplé počasie a bez
zrážok. Oproti predchádzajúcim týždňom sa zmenil
len vietor, ten vplyvom silného južného prúdenia
(od nedele) zosilnel až na búrlivý, na hrebeňoch
dosahoval silu víchrice. Zaznamenané boli nárazy
vetra cez 30 m/s. Od stredy sa však územie
Slovenska dostáva pod vplyv nevýraznej tlakovej
níže, vietor sa mení z južného na východný a
postupne sa zmení až na severný. Najvyššie
teploty vrcholia štvrtok 30. apríla a na horách sa
začínajú objavovať aj dažďové prehánky alebo
búrky.
Od 17. apríla nastalo premenlivé počasie, s
dažďovými, vo vysokých polohách Tatier aj
snehovými prehánkami. Mierne ochladenie a slabé
zrážky (piatok 17. apríla) priniesli v najvyšších
polohách Tatier nový sneh, nad hranicou 1800 m
n.m. pripadlo do 3 cm snehu. Od soboty však opäť
prevládalo slnečné a teplé počasie. To vrcholilo v
stredu 22. apríla, na hrebeňoch Tatier dosahovala
teplota vzduchu až +2°C (Lomnický štít), v Nízkych
Tatrách +7°C (Chopok). K príjemnému pocitu na
horách prispieval aj slabý vietor, ktorý nedosahoval
zväčša ani 5 m/s.
Snehová pokrývka vo všetkých pohoriach rýchlo
ubúdala, vo Fatrách bola už iba nesúvislá a to
najmä na severných svahoch. Vo Vysokých,
Západných a Nízkych Tatrách bola hranica súvislej
snehovej pokrývky od výšky 1500-1600 m n.m. Vo
vysokohorskom teréne trvalo malé lavínové
nebezpečenstvo
–
1.
stupeň
z 5-dielnej
medzinárodnej stupnice.
18
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
V nasledujúcich grafoch uvádzame
pracoviskami a pozorovateľmi HZS.
priebeh
základných
meteorologických
prvkov
meraných
Meteorologické prvky (Jasná v Nízkych Tatrách) – 2008/2009
19
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
20
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
21
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
22
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
23
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
24
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
25
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
26
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
27
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
28
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
29
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
30
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
IV. Evidencia lavín
Počas zimnej sezóny 2008/2009 zaevidovalo Stredisko lavínovej prevencie a jednotlivé oblastné strediská
Horskej záchrannej služby vo všetkých slovenských pohoriach 295 lavín.
Pohorie
Počet lavín
Vysoké Tatry
28
Belianske Tatry
31
Západné Tatry
65
Nízke Tatry
59
Veľká Fatra
63
Malá Fatra
46
Choč
3
Uplynulá zimná sezóna bola charakteristická
napriemernými celkovými výškami snehu vo
vysokohorskom teréne a výskytom veľkého
počtu nadpriemerných až extrémne veľkých
lavín. Prvá lavínová situácia bola na konci
decembra spôsobená zlou štruktúrou snehovej
pokrývky, prírastkom nového snehu nad 50 cm a
silným severným vetrom. Počas nej lavína z
centrálneho žľabu v Príslope zasiahla prístupovú
cestu ku Žiarskej chate, na severnom svahu
Stien zahynul jeden skialpinista a jeden
horolezec bol zranený v lavíne pod Ostrým
Roháčom. Január bol na zrážky podpriemerný.
Zrážková činnosť nastúpila začiatkom februára a
trvala s malými prestávkami až do konca marca.
Začiatkom februára lavína v Bráne (Veľká
Studená dolina, Vysoké Tatry) ohrozila prístup
ku Zbojníckej chate, na Roháčskych plesách
v Západných Tatrách zahynul v lavíne osamelý
poľský skialpinista a šťastie mal horolezec pod
Grossovým ľadopádom (opäť Veľká Studená
dolina, Vysoké Tatry).
lavínových
žľaboch
(Miklúcov,
Banistá,
Jalovecký, Príslop, Krásnô) zničila 28 ha lesa,
mostík
na
lesnej
ceste,
automatické
meteostanice HZS pri Žiarskej chate a pod
Hrubou Kopou, poškodila trafostanicu, Žiarsku
chatu a stanicu HSnS. Nameraný objem nánosu
cca 2 milióny metrov kubických snehu bol dosiaľ
najväčší, ktorý bol na Slovensku nameraný.
Oteplenie koncom marca a začiatkom apríla
bolo príčinou poslednej výraznej lavínovej
situácie, kedy padli veľké lavíny vo všetkých
pohoriach a na všetkých expozíciách. V
Belanských Tatrách základová lavína pod
chatou Plesnivec usmrtila dvoch poľských
turistov.
V lavínach zahynuli 2 skialpinisti a 2 peší turisti,
3 horolezci vyviazli z lavín so zranením.
Koncom 1. dekády februára veľké lavíny z
Královského a Veverkovho žľabu ohrozili prístup
ku Zbojníckej chate. Tretia marcová dekáda
predstavovala vrchol lavínovej činnosti. Boli
zaznamenané exrémne veľké lavíny v dolinách
Západných Tatier, ktoré spôsobili veľké škody
na lesných porastoch. Obrovská lavína v
Žiarskej doline so spojitým odtrhom v 7
31
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Prehľad výskytu lavín podľa expozície
lavínových svahov
expozícia
S
SSV
SV
VSV
V
VJV
JV
JJV
J
JJZ
JZ
ZJZ
Z
ZSZ
SZ
SSZ
suma
početnosť
8
8
16
10
33
14
38
28
45
20
34
10
12
6
12
1
295
%
3
3
5
3
11
5
13
9
15
7
12
3
4
2
4
0
100
Priemerná výška odtrhu
a nánosu
Vysoké Západné Belianske Nízke
Tatry
Tatry
Tatry
Tatry
odtrh
2038
1845
1840
1625
nános 1541
1331
1443
1408
Veľká
Fatra
1340
1092
25 až 31. marec 2009 = pravdepodobne
najlavinóznejší týždeň v histórii evidencie lavín,
spolu cez 200 lavín.
Počet veľkých lavín
viac ako 1000 m
47
z toho viac ako 1500 m
19
z toho viac ako 2000 m
6
z toho viac ako 2500 m
3
32
Malá
Fatra
1379
1094
Horská záchranná služba
Prehľad evidovaných lavín, Vysoké Tatry 2008/2009
výskyt
ID
od
nadm.výška
do
dolina
lokalita
príčina
vzniku
forma odtrhu
JZ
>40°
samovoľne
čiarový
VJV
>40°
samovoľne
čiarový
1950 1680
V
>40°
samovoľne
čiarový
>40°
samovoľne
čiarový
>40° mechanicky
čiarový
35-40° samovoľne
čiarový
1
23.12.08
Veľká Studená
Stredohrot cez Halajov žľ.
13
2050 1600
2
27.12.08
Mlynická
Sedlo pod Parohami
43
2280
3 27.12.08 28.12.08 Velická
CERTOV CHRBAT
48
4
5
odtrh
číslo svahu odtrh nanos exp. sklon
30.1.09
Mengusovská
PREDNA BASTA
225
2250
V
1.2.09
Veľká Studená
SLAVKOVSKY STIT
113
1650 1000
JV
6
4.2.09
5.2.09 Veľká Studená
STRELECKY POTOK
25
1850 1650
J
7
4.2.09
5.2.09 Veľká Studená
Prostr.hrebeň -Bránička
12
2100 1575
JZ
>40°
samovoľne bod+čiara
8
10.2.09
Veľká Studená
SLAVKOVSKY STIT
116
2200 1425
JV
>40°
samovoľne
čiarový
9
10.2.09
Veľká Studená
SLAVKOVSKY NOS
118
2200 1380
JV
>40°
samovoľne
bodový
10
12.2.09
Mengusovská
CERVENY ZLAB
221
1700 1650
V
>40°
samovoľne
čiarový
11
12.2.09
Veľká Studená
VARESKOVE PLESO
133
1875 1800
V
30-35° mechanicky
čiarový
12
2.3.09
Velická
Kvetnica, Opalova stena
22,23
2200 1950
JZ
>40°
samovoľne
čiarový
13
2.3.09
Slavkovská
SLAVKOVSKY STIT
6A
2350 1775
JJZ
>40°
samovoľne
čiarový
14
2.3.09
Slavkovská
SLAVKOVSKY STIT
4A
2250 1775
J
35-40° samovoľne
čiarový
15
1450 1250
SV
>40°
samovoľne
bodový
95
2200
V
>40°
samovoľne
čiarový
17 19.3.09 20.3.09 Kežmar. Bielej vody hrebeň Kopiniakov
18
18.3.09
Veľká Studená
16 19.3.09 20.3.09 Malá Studená
Štrbavý hrebeň, Brána
130,131
132
MACACI KOTOL
47
2100
J
>40°
samovoľne
čiarový
Kôprová
VELKY KRIVAN
22
1800
ZSZ
>40°
samovoľne
čiarový
19 25.3.09 26.3.09 Kôprová
VELKY KRIVAN
9,15
2200
20 25.3.09 26.3.09 Kôprová
Garajova strážnica
21 25.3.09 26.3.09 Bielovodská
sedlo nad ZELENYM
22 25.3.09 28.3.09 Kôprová
Garajova strážnica
23
30.3.09
Mengusovská
CERVENY ZLAB
24
30.3.09
Mengusovská
POPRADSKY hrebeň
25
30.3.09
Mengusovská
Sedlo pod Ostrvou
26
30.3.09
Mengusovská
TUPA
25.3.09
27 30.3.09 31.3.09 Mengusovská
Sedlo pod Ostrvou
28 30.3.09 31.3.09 Bielovodská
ZAMKY
Z
>40°
samovoľne
čiarový
2000 1380
SZ
>40°
samovoľne
čiarový
236 AB 2050 1310
ZJZ
>40°
samovoľne
čiarový
JZ
>40°
samovoľne
čiarový
>40°
samovoľne
čiarový
samovoľne
čiarový
1950 1500 ZSZ 35-40° samovoľne
čiarový
77 A
72
1550
221
2200 1625
V
114,11
2200 1650
JZ
9
14,15
1630
9
1900 1530
258
1210
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
sklzná
kvalita
vlhkosť
hrúbka zlomudĺžka
tvar
typ
plocha
snehu
snehu od do zlomu
dráhy
pohybu
povrchová
nový
suchý 0,7
žľabová
prachová
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
suchý 0,5 1,5
20
povrchová
nový
suchý 0,5
100
povrchová
nový
suchý 0,5
1
60
plošná
tečúca
povrchová
nový
mokrý 0,5
1
120
plošná
tečúca
povrchová
nový
mokrý 0,5
20
žľabová
tečúca
10
povrchová
nový
suchý
1
1,5
300
žľabová
prachová
povrchová
nový
suchý
1
1,5
300
žľabová
prachová
povrchová
nový
suchý 0,2 0,5
100
plošná
povrchová
nový
suchý
1
100
plošná
povrchová
nový
suchý
1
povrchová
nový
suchý 0,5
100
plošná
povrchová
nový
suchý 0,5
100
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
suchý 1,5
povrchová
nový
suchý
1
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
povrchová
nový
povrchová
povrchová
1
40
1
1,5
60
20
2
1
5
300
20
50
1,5
1
15
60
25
20
1,5
120
400
50
50
2
1,5 100 m TZCH
700
40
150
2
1,5
100 1200
250
300
5
100 1100
150
350
5
prachová
100
150
100
50
1
tečúca
100
150
80
100
1,5
50
500
100
250
2
1
prach+teč
20
900
50
100
1,5
1
žľabová
prach+teč
20
800
50
100
1,5
1
žľabová
prach+teč
5
100
1,5
1 15 m cez magistrálu
200
150
žľabová
ploš+žľab prach+teč
2
200
30
plošná
tečúca
1
3
100
žľabová
prachová
suchý
1
3
300
plošná
prachová
suchý
1
3
25
žľabová
prachová
13
930
100
200
nový
suchý
1
1,5
žľabová
prachová
30
1800
70
300
nový
suchý
žľabová
prachová
30
150
3 250 m TZCH, 1 ha lesa
3 2strh.čiast.zasyp,150m TZCH
0,5
1 1 ohrozený
zničené 2 ha lesa
1
1,5
150
žľabová
prach+teč
10
850
200
350
5
3,5
povrchová nov+star vlhký
1
1,5
50
žľabová
prach+teč
10
800
100
350
3
1,5 100 chodníka na Rysy
povrchová nov+star vlhký
1
1,5
150
plošná
tečúca
150
800
200
450
3
1,5 800 m TZCH
suchý
žľabová
prachová
150
300
3
1,5 150 m TZCH
80
200
35
200
bodový
povrchová nov+star mokrý
žľabová
tečúca
ZJZ 35-40° samovoľne
čiarový
základová nov+star mokrý
žľabová
tečúca
33
1 1 strhnutý, čiastoč.zasypaný
povrchová nov+star mokrý
35-40° samovoľne
Z
ohrozenie
450
čiarový
>40°
nános hrúbka nánosu
šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
40
samovoľne
SZ
dráha lavíny
povrchová
nový
10
Horská záchranná služba
Prehľad evidovaných lavín, Belianske Tatry 2008/2009
výskyt
ID
1
2
3
od
do
23.1.09
4.2.09
nadm.výška
dolina
SIEDMYCH PRAMEN
6.2.09 ZADNE MEDODOLY
POD ZRIEDLA
ZDIARSKA VIDLA-PR.ZL
odtrh
číslo svahu odtrh nanos exp. sklon
8
1700 1320
11
1820 1480
V
príčina
vzniku
forma odtrhu
35-40° samovoľne
čiarový
JJZ 35-40° samovoľne
čiarový
1420
JV
samovoľne
čiarový
1
1890 1550
JZ
samovoľne
čiarový
6
1940 1545
J
35-40° samovoľne
čiarový
15
1830 1470
J
35-40° samovoľne
čiarový
1840 1425
JJV 35-40° samovoľne
čiarový
1905 1130
SV
>40°
samovoľne
čiarový
1690 1130
SV
>40°
samovoľne
čiarový
1985
J
>40°
samovoľne
čiarový
13
1775
JV
>40°
samovoľne
11
1930 1450
JZ
35-40° samovoľne
sklzná
kvalita
vlhkosť
hrúbka zlomu
dĺžka
tvar
typ
plocha
snehu
snehu od do zlomu
dráhy
pohybu
žľabová
tečúca
povrchová nov+star mokrý
mäkká
doska
mäkká
doska
základová
mokrý
200
BUJACI VRCH
3A
4 25.3.09 26.3.09 BIELA VODA
STREDNE JATKY
5 25.3.09 26.3.09 BIELA VODA
STREDNE JATKY
6 25.3.09 26.3.09 SIEDMYCH PRAMEN
BUJACI VRCH
7 25.3.09 26.3.09 SIEDMYCH PRAMEN
BUJACI VRCH
17
8 25.3.09 26.3.09 TOKARSKY POTOK
MALY KOSIAR
12 A
9 25.3.09 26.3.09 TOKARSKY POTOK
VELKY KOSIAR
6
10 25.3.09 26.3.09 ZADNE MEDODOLY
HAVRAN-SIROKY ZLAB
16
11 25.3.09 26.3.09 ZADNE MEDODOLY
ZDIARSKA VIDLA-PR.ZL
12 25.3.09 26.3.09 ZADNE MEDODOLY
ZDIARSKA VIDLA-PR.ZL
13 25.3.09 31.3.09 SKALNATY POTOK
COSEK
3
1850 1160 SSV
>40°
samovoľne bod+čiara
14 25.3.09 31.3.09 TOKARSKY POTOK
BUJACI VRCH
16
1850 1120 VSV
>40°
samovoľne
15 25.3.09 30.3.09 ZADNE MEDODOLY
VYSNE RADY-JANOVKY
19
1530
J
>40°
samovoľne
16 25.3.09 30.3.09 ZADNE MEDODOLY
VYSNE RADY-JANOVKY
18
1900 1625
JJV
>40°
samovoľne
17 26.3.09 31.3.09 STEFANSKY ZLAB
HLADKE
6A
1720 1380
JJZ
>40°
samovoľne
bodový
základová
starý
mokrý
18 26.3.09 31.3.09 STEFANSKY ZLAB
HLADKE
4
1770 1565
J
>40°
samovoľne
čiarový
povr+zakl
starý
mokrý
19 26.3.09 31.3.09 STEFANSKY ZLAB
HLADKE
3
1860 1550
JJZ
>40°
samovoľne
čiarový
povr+zakl
starý
mokrý 0,5 3
20 26.3.09 31.3.09 STEFANSKY ZLAB
VYSNE RADY
1
1900
JJZ
>40°
samovoľne
čiarový
povr+zakl
starý
mokrý
21 28.3.09 30.3.09 ZADNE MEDODOLY
HAVRAN-SIROKY ZLAB
>40°
samovoľne
čiarový
základová
starý
mokrý
22 28.3.09 30.3.09 BIELA VODA
STREDNE JATKY
35-40° samovoľne
čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
23 28.3.09 30.3.09 ZADNE MEDODOLY
1
3
24 30.3.09 31.3.09 ZADNE MEDODOLY
27.2.09
SIEDMYCH PRAMEN
lokalita
16 DEF 1985 1515
>40°
J
nový
suchý
povrchová
nový
suchý 0,5
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
povrchová
nový
suchý 0,5 2
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
povrchová
nový
čiarový
povrchová
nový
suchý
čiarový
povrchová
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
10
tečúca
610
15
150
10
15
100
20
160
žľabová
prachová
15
3
300
žľabová
prachová
25
1040
30
500
suchý 0,5 1
100
žľabová
prachová
25
860
200
plošná
prachová
100 1150 150
500
160
žľabová
prachová
1300
suchý
žľabová
prachová
suchý
žľabová
prachová
žľabová
prachová
žľabová
prachová
10
ploš+žľab prach+teč
1
1
suchý
60
povr+zakl nov+star vlhký
1
3
250
povrchová
25
940
30
2 ohrození
150 m TZCH, 1 ha lesa
350
30
1200
20
1650
žľabová
tečúca
8
500
žľabová
tečúca
ploš+žľab
tečúca
15
400
žľabová
tečúca
20
žľabová
tečúca
30
žľabová
tečúca
20
1000
15
300
35
400
240
10
100
330
12
100
470
25
250
žľabová
povrchová
žľabová
1
2
35
100
430
940
1800 1580
ZDIARSKA VIDLA-PR.ZL
11,12
1845 1580
J
>40°
samovoľne
čiarový
základová
starý
mokrý
80
žľabová
tečúca
20
VYSNE RADY-JANOVKY
20
1670 1520
JJV
>40°
samovoľne
čiarový
základová
starý
mokrý
20
žľabová
tečúca
7
25 30.3.09 31.3.09 ZADNE MEDODOLY
VYSNE RADY-JANOVKY
21
1650 1460
JJV
>40°
samovoľne
čiarový
základová
starý
mokrý
40
žľabová
tečúca
26 30.3.09 31.3.09 STEFANSKY ZLAB
VYSNE RADY
2
1900 1560
JJZ
>40°
samovoľne
čiarový
povr+zakl
starý
mokrý
žľabová
tečúca
27 30.3.09 31.3.09 NOVY POTOK
NOVY
1B
1940 1520 ZSZ
>40°
samovoľne bod+čiara
povrchová nov+star mokrý
žľabová
tečúca
700
20
250
28 30.3.09 31.3.09 STARA POLANA
HAVRAN
4,5
1960 1380 SSV
>40°
samovoľne
čiarový
povrchová nov+star vlhký
žľabová
tečúca
100 1250
50
550
29 2.4.09 10.4.09 SIEDMYCH PRAMEN
BUJACI VRCH
17
1750 1480
JV
35-40° samovoľne
čiarový
základová
starý
mokrý
plošná
tečúca
650
30
4.4.09
SIEDMYCH PRAMEN
BUJACI VRCH
1830 1170
JV
35-40° samovoľne
čiarový
základová
starý
mokrý
2
30
žľabová
tečúca
5
1250
50
500
5
31
12.2.09
BIELA VODA
HLUPY VRCH
1875 1800
V
30-35° mechanicky
čiarový
povrchová
nový
suchý
1
100
plošná
tečúca
100
150
80
100
1,5
11
34
mäkká
doska
mäkká
doska
ohrozenie
0,5 20 m TZCH
10
prach+teč
žľabová
1
800
prachová
50
nov+star suchý
čiarový
žľabová
nános hrúbka nánosu
šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
6
5A
JV
povrchová
dráha lavíny
1
2
3
300
530
10
1
0,5
2
2 úplne zasypaní,
3 MŔTVI
1 1 ohrozený
Horská záchranná služba
Prehľad evidovaných lavín, Západné Tatry 2008/2009
výskyt
ID
od
nadm.výška
do
dolina
lokalita
číslo svahu
odtrh
odtrh nanos exp. sklon
príčina
sklzná
kvalita
vlhkosť
hrúbka zlomudĺžka
tvar
typ
vzniku
plocha
snehu
snehu od do zlomu
dráhy
pohybu
povrchová
nový
suchý 0,5 0,8
20
plošná
prachová
povrchová
nový
suchý 0,5
20
žľabová
povrchová
nový
suchý 0,4
30
plošná
povrchová
nový
mokrý
300
povrchová
nový
mokrý
povrchová
nový
suchý
1
povrchová
nový
suchý
1
povrchová
nový
suchý 0,5
povrchová
nový
suchý 0,5
40
povrchová
starý
suchý 0,5
60
plošná
povrchová
nový
suchý
1
400
povrchová
nový
suchý
1
povr+zakl
nový
suchý
1
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
suchý 0,5
povrchová
nový
suchý
1
povrchová
nový
suchý
1
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
1
26.12.08
ZIARSKA
PROSTREDNY GRUN
39 A
1800 1700
2
26.12.08
ZIARSKA
LUCNE SEDLO
44
1950 1850
forma odtrhu
mäkká
JZ >40° samovoľne čiarový
doska
mäkká
JZ 35-40° samovoľne čiarový
doska
3
31.12.08
ROHACSKA
OSTRY ROHAC
42
1800 1600
Z
4
22.1.09
ROHACSKA
Saltínsky vrch, Brestová
11,6
2000 1650
5
22.1.09
ROHACSKA
PLACLIVO
40
2030 1600
S
35-40° samovoľne čiarový
6
3.2.09
ROHACSKA
ROHACSKE PLESA
37
1650 1600
S
35-40° človekom čiarový
7 15.2.09 17.2.09 ZIARSKA
Pod Barancom - kotol
23 C
1825 1670
SZ 35-40° samovoľne čiarový
8 15.2.09 17.2.09 ZIARSKA
JALOVECKY ZLAB
56 D
1650 1400
>40°
človekom čiarový
SV 35-40° samovoľne čiarový
J
35-40° samovoľne čiarový
9 18.2.09 19.2.09 ZIARSKA
POD BARANCOM
22
1850 1425
SZ 35-40° samovoľne čiarový
10
28.2.09
JAMNICKA
JAMNICKA
0
1780 1740
11
11.3.09
ROHACSKA
PREDNY SALATIN
3 AB 1650 1200
12
11.3.09
ROHACSKA
PREDNY SALATIN
3C
13
19.3.09
ZIARSKA
14 19.3.09 20.3.09 ZIARSKA
PROSTREDNY GRUN
Hrubá kopa, Baníkov kotol
15 19.3.09 20.3.09 ZIARSKA
16
20.3.09
ROHACSKA
17
19.3.09
RACKOVA
OSTREDOK
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
38,39
1780
43,48
1800 1550
TRI KOPY- Smutné sedlo
41
2000 1750
35-40° človekom čiarový tvrdá doska
mäkká
SV 35-40° odstrelom čiarový
doska
mäkká
SV 35-40° človekom čiarový
doska
mäkká
Z
>40° samovoľne čiarový
doska
mäkká
J 35-40° samovoľne čiarový
doska
mäkká
J
>40° samovoľne čiarový
doska
PREDNY ZABRAT
50
1550 1130
JJZ 35-40° samovoľne čiarový
56,57
1950 1250
V
>40° samovoľne čiarový
1730 1150
V
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
dráha lavíny
nános hrúbka nánosu
šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
ohrozenie
20
150
20
30
1
0,5
prachová
5
200
10
30
1
0,5
prachová
20
300
25
50
1
1 2 strhnutí, čiastočne zasypaní
žľabová
tečúca
50
500
106
58
4
1
90
žľabová
tečúca
20
500
100
50
1
100
plošná
tečúca
50
50
50
20
2
80
plošná
prach+teč
60
300
60
100
1,5
1
50
žľabová
prachová
5
400
5
20
1
0,5
prachová
30
650
60
100
1
0,5
tečúca
60
70
60
30
2
1 1 strhnutý, čiastočne zasypaný
žľabová
prach+teč
30
900
60
300
6
1 100 m lesných ciest
350
žľabová
prachová
50
1300
60
300
6
2 6 ohrozených, 100 m lesných ciest
1,5
500
plošná
tečúca
300
400
300
150
3
1
1
1,5
200
plošná
prachová
150
550
100
250
2
1,5
1
1,5
150
plošná
prachová
100
600
100
300
1,5
300
žľabová
20
600
80
100
2,5 1,3
2
600
žľabová
prachová
300 1200
300
400
8
3 400 m TZCH, 3 ha lesa
3
600
žľabová
prachová
50
1500
200
400
8
4 znič.prístrešok, 3 ha lesa, 300 m TZCH
1
2
1300
žľabová
prachová
200 1800
150
400
10
5 4 ha lesa
1
1
0,5 1 strhnutý, úplne zasypaný, MŔTVY
1 zničená AMS Pod Hrubou kopou
18 19.3.09 25.3.09 RACKOVA
SUCHY ZADOK
13
2000 1270
JZ
>40° samovoľne čiarový
19
19.3.09
RACKOVA
OTRHANCE
55
1950 1280
JV
>40° samovoľne čiarový
20
19.3.09
RACKOVA
Jakubiná, Vyšná magura
53,54
2050 1250
JV
>40° samovoľne čiarový
suchý
1
2
1700
žľabová
prachová
200 1800
300
500
10
5 5 ha lesa
21
25.3.09
TICHA
1950 1350
3
1000
žľabová
prachová
50
70
700
10
25.3.09
ZIARSKA
>40° samovoľne čiarový tvrdá doska povrchová nový
suchý
mäkká
JV 35-40° samovoľne čiarový
doska
povrchová nov+star suchý
2
22
KRIZNA
5,6
Príslop, Krásno, Jalovecký 51,52,54
žľab, Banistá
55,56,57
1
3
3000 ploš+žľab prachová
150 2800
200 1700
20
5 5 ha lesa, poľovnícka chatka
7 ha lesa, 1400 m TZCH, chatka HS,
Trafostanica, AMS
23 25.3.09 26.3.09 RACKOVA
KLIN
2000 1400
J
>40° samovoľne čiarový tvrdá doska povrchová
nový
suchý
1
150
žľabová
prachová
50
1200
300
500
3
1 300 m TZCH
24 25.3.09 26.3.09 TRNOVEC
POD BARANCOM
1850 1300
JZ 35-40° samovoľne čiarový tvrdá doska povrchová
nový
suchý
1
300
žľabová
prachová
100 1200
70
350
4
2 1 ha lesa
25 25.3.09 26.3.09 JAMNICKA
SMREK
41 AB 1750 1150
>40° samovoľne čiarový tvrdá doska povrchová
nový
suchý
2
400
žľabová
prachová
100 1100
150
450
5
2 200 m TZCH, 2 ha lesa
26 25.3.09 26.3.09 JAMNICKA
PUSTE
45
2000 1100 VJV
>40° samovoľne čiarový tvrdá doska povrchová
nový
suchý
1
1200
žľabová
prachová
100 2300
200
500
5
23,24
1800 1200
SZ
>40° samovoľne čiarový tvrdá doska povr+zakl
nový
suchý
1
3
500
žľabová
prachová
50
50
300
10
27 25.3.09 26.3.09 JALOVECKA Ráztoka, Kozí chrbát
28 25.3.09 26.3.09 JALOVECKA JALOVECKE SEDLO
29 25.3.09 26.3.09 JALOVECKA PRISLOP, Baníkov
43
3D
2125 1135
V
1500
1300
2 200 m TZCH, 3 ha lesa
2,5 1 ha lesa
26
1800 1350
SZ
>40° samovoľne čiarový tvrdá doska povr+zakl
nový
suchý
1
3
400
žľabová
prachová
50
800
50
300
5
27,28,29
1900 1120
Z
>40° samovoľne čiarový tvrdá doska povr+zakl
nový
suchý
1
3
900
žľabová
prachová
50
2500
200 1000
20
35-40° samovoľne čiarový tvrdá doska povr+zakl
mäkká
SV 35-40° samovoľne čiarový
doska
povr+zakl
mäkká
V
>40° samovoľne čiarový
doska
povrchová
nový
suchý
1
2
400
žľabová
prachová
50
1300
50
200
5
1,5
nový
suchý
1
200
plošná
prachová
100
700
100
100
8
2
nový
suchý
1
200
žľabová
tečúca
1000
300
300
30 25.3.09 26.3.09 ZIARSKA
HOLY VRCH
6,7
1700 1050
31 25.3.09 26.3.09 ZIARSKA
SMREK
25
2000 1500
42 B
1940 1360
32 25.3.09 26.3.09 KAMENISTA KOTLOVA
JZ
Z
35
2
2 200 TZCH
5 1000 m TZCH, 2 ha lesa
Horská záchranná služba
výskyt
ID
33
od
do
27.3.09
nadm.výška
dolina
JAMNICKA
lokalita
MASELNA
34 28.3.09 29.3.09 RACKOVA
Ježová, NIZNA BYSTRA
35
30.3.09
ZIARSKA
BARANEC
36
30.3.09
TRNOVEC
POD BARANCOM
37
30.3.09
ZIARSKA
HOLY VRCH
38
25.3.09
JALOVECKA Salatínsky vrch, vrece
39
25.3.09
JALOVECKA SALATINSKY VRCH
40
25.3.09
ROHACSKA
číslo svahu
46
8,9,10,11
10,11
odtrh
odtrh nanos exp. sklon
2000 1100
V
príčina
vzniku
>40° samovoľne
2000 1300 ZJZ
>40° samovoľne
1950 1050
JZ
35-40° samovoľne
3D
1850 1300
JZ
30-35° samovoľne
7A
1750 1050
JZ
35-40° samovoľne
1960 1125
J
>40° samovoľne
56 A
2000
JZ
35-40° samovoľne
40,39
ROHACSKA
0
1650
41 25.3.09 26.3.09 TRNOVEC
VELKY VRCH
8
1630 1250
42 25.3.09 26.3.09 JAMNICKA
OSTREDOK
8,9
1140
43 25.3.09 26.3.09 JAMNICKA
VYSNA MAGURA
13,15
1240
44 26.3.09 28.3.09 JAMNICKA
ZIARSKE SEDLO
1920 1780
45
NIZNA BYSTRA, GRUN
39, 40
27,28,29
30,31
2060 1490 ZSZ
>40° samovoľne čiarový
32,33
2025 1450
V
>40° samovoľne čiarový
46
1650 1295
V
>40° samovoľne čiarový
8
1210
JZ
35-40° samovoľne čiarový
25.3.09
RACKOVA
46 25.3.09 26.3.09 KAMENISTA BYSTRA
47 26.3.09 28.3.09 KAMENISTA KOTLOVA
VSV 30-35° samovoľne
forma odtrhu
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
JV 35-40° samovoľne
Z
>40° samovoľne
Z
>40° samovoľne
SV 35-40° samovoľne čiarový
48
25.3.09
KAMENISTA HOLY VRCH
49
25.3.09
KAMENISTA HOLY VRCH
9
1500 1235 ZJZ
>40° samovoľne čiarový
50 26.3.09 28.3.09 KAMENISTA HOLY VRCH
12
1270
JZ
35-40° samovoľne čiarový
18,19
2050 1270
JZ
>40° samovoľne čiarový
51
25.3.09
JAMNICKA
Jakubiná, Hrubý vrch
52
25.3.09
TICHA
CERVENO
17
1920
SZ 35-40° samovoľne čiarový
53
25.3.09
TICHA
POD KRIZNOU
16
1850
SZ 35-40° samovoľne čiarový
54 25.3.09 27.3.09 TICHA
NIZNA ZAVRAT
22
1840 1700 ZSZ
55
HLINSKY ZLAB
179 BC 1825 1260 SSV 35-40° samovoľne čiarový
56 25.3.09 26.3.09 TICHA
NIZNE NOHAVICE
164 A
1660 1177
JV 35-40° samovoľne čiarový
57 25.3.09 26.3.09 TICHA
VYSNE NOHAVICE
160
1850 1118
JV 35-40° samovoľne čiarový
58 30.3.09 31.3.09 TICHA
LIPT.TOMANOVA
159
1460 1145
JV 35-40° samovoľne čiarový
59 25.3.09 26.3.09 TICHA
CERVENY UPLAZ
127 AB 1720 1250
JJZ 35-40° samovoľne čiarový
60 26.3.09 28.3.09 TICHA
CERVENY UPLAZ
126
1740 1320
JJZ 35-40° samovoľne čiarový
61 25.3.09
TICHA
GORICKOVA
125
1750 1250
JJZ 35-40° samovoľne čiarový
62 25.3.09
TICHA
CIERNA ZEM
124
1850 1245
25.3.09
TICHA
>40° samovoľne čiarový
J
JJZ 35-40° samovoľne čiarový
63 25.3.09 26.3.09 TICHA
PROSTREDNY VRCH
120,121
1855 1275
64 25.3.09 26.3.09 KOPROVA
KRIZNA, VSIVAKY
22,23,24
2025 1170 VJV
65 30.3.09 31.3.09 ZIARSKA
PRISLOP-KRASNO
52
1580 1320
>40° samovoľne čiarový
>40° samovoľne čiarový
JJV 35-40° samovoľne čiarový
36
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
sklzná
kvalita
vlhkosť
hrúbka zlomu
dĺžka
tvar
typ
plocha
snehu
snehu od do zlomu
dráhy
pohybu
dráha lavíny
šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
nánoshrúbka nánosu
povrchová
starý
mokrý
žľabová
tečúca
100 2000 200
300
5
2 200 TZCH, 1 ha lesa
povr+zakl
nový
ohrozenie
mokrý
1
3
700
žľabová
tečúca
30
1600
50
400
15
7 4 ha lesa
povr+zakl nov+star mokrý
1
2
800
žľabová
tečúca
50
2200 100
300
10
8 100 TZCH, 2 ha lesa
povr+zakl nov+star mokrý
1 1,5
150
žľabová
tečúca
30
1500
50
500
10
5
povr+zakl nov+star mokrý
1 1,5
200
žľabová
tečúca
20
1500 100
300
5
3
povrchová nov+star suchý
1
300
žľabová
prachová
15
2500
15
1800
povrchová nov+star suchý
1 2,5
350
žľabová
prachová
povrchová
nový
suchý
1
200
plošná
prachová
100
povrchová
nový
suchý
žľabová
prachová
15
povrchová
nový
suchý
žľabová
prachová
povrchová
nový
suchý
žľabová
prachová
950
80
200
650
50
60
50
200
30
80
povrchová nov+star
vlhký
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
vlhký
žľabová
prachová
povrchová
nový
suchý
žľabová
prachová
15
povrchová
nový
suchý
žľabová
prachová
12
povrchová
nový
vlhký
žľabová
prachová
10
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
vlhký
1
3
povrchová
nový
suchý
1
2
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
suchý
1
2
základová nov+star mokrý
1
2
povrchová
nový
1
3
2
100
plošná
tečúca
plošná
prachová
ploš+žľab prachová
2
500
700
250
ploš+žľab prachová
1
450
40
70
1800
60
500
žľabová
prachová
žľabová
prachová
10
200
plošná
prachová
100
320
50
100
200
žľabová
prachová
15
1200
20
100
žľabová
prachová
20
1100
50
200
žľabová
prachová
20
1900
70
350
žľabová
tečúca
8
450
25
1 ha lesa
10
0,3 ha lesa, 40 m TZCH
suchý
žľabová
prachová
15
1200
15
500
povr+zakl nov+star
vlhký
žľabová
prach+teč
15
750
15
200
povrchová
nový
suchý
žľabová
prachová
8
930
20
250
povrchová
nový
suchý
žľabová
prachová
15
1060 120
300
0,5 ha lesa, 40 m TZCH
povrchová
nový
suchý
1
4
500
žľabová
prachová
1150 200
350
1 ha lesa, 200 m TZCH
povrchová
nový
suchý
1
3
750
základová
starý
mokrý
1
2
50
ploš+žľab prachová
plošná
tečúca
1400
40
420
50
150
Horská záchranná služba
Prehľad evidovaných lavín, Nízke Tatry, 2008/2009
výskyt
ID
od
nadm.výška
do
1
6.12.08
2
3
dolina
lokalita
odtrh
číslo svahu odtrh nanos exp.
1800 1600
SZ
sklon
>40°
príčina
sklzná
kvalita
vlhkosť
hrúbka zlomu
dĺžka
tvar
vzniku
plocha
snehu
snehu od do zlomu
dráhy
povrchová
nový
suchý 0,5
plošná
forma odtrhu
mäkká
doska
samovoľne čiarový
dráha lavíny
200
Demänovská LUKOVA
50
17.12.08
Demänovská MACHNATO
69 A
1375 1325
J
>40°
samovoľne čiarový
základová
mokrý 0,3
plošná
tečúca
17.12.08
Demänovská SINA
3
1275 1200
JJV
>40°
samovoľne čiarový
základová
mokrý 0,3
plošná
tečúca
ploš+žľab
tečúca
žľabová
tečúca
plošná
tečúca
60
4 23.12.08 24.12.08 Demänovská SINA
4
1450 1275
JJV
>40°
samovoľne čiarový
5 24.12.08 25.12.08 JANSKA
POLUDNICA
1
1400 1300
SV
>40°
samovoľne čiarový
6 24.12.08 26.12.08 JANSKA
JAVORCIE
1525 1400 VJV
>40°
samovoľne čiarový
7 26.12.08 27.12.08 Demänovská Východ. Derešský kotol 36,37
1725 1650
Z
>40° mechanicky čiarový
8 26.12.08 27.12.08 Demänovská SINA
3
1500 1225
JJV
>40°
samovoľne čiarový
14
4
1425 1200
JV
>40°
samovoľne čiarový
10 26.12.08 28.12.08 Demänovská SIROKA
55
1750 1575
SV
>40°
samovoľne čiarový
11 26.12.08 28.12.08 Demänovská SIROKA
56
1625 1550 ZJZ 35-40° mechanicky čiarový
9 26.12.08 27.12.08 Demänovská SINA
12 29.12.08 30.12.08 Demänovská MACHNATO
13
200
typ
4.1.09
6.1.09 STIAVNICKA KUMSTOVA
14 22.1.09
23.1.09 Demänovská LUKOVA
15 22.1.09
24.1.09 VAJSKOVA
SKALKA
68,69
7C
49
40,42
1450 1350
JJZ
1580
JJV 30-35° samovoľne čiarový
1980 1650
SV 35-40° samovoľne čiarový
1750 1200 VSV
>40°
samovoľne
samovoľne čiarový
>40°
samovoľne čiarový
>40°
samovoľne
16 22.1.09
24.1.09 Demänovská LUKOVA
50
17 22.1.09
24.1.09 Demänovská Stredný Derešský kotol
25
1875 1700 SSV
18 23.1.09
24.1.09 JANSKA
49
1780 1650 SSV 35-40° samovoľne čiarový
19 23.1.09
24.1.09 Demänovská LUKOVA
50
STIAVNICKA DOL.
S
>40°
S
>40°
samovoľne čiarový
20
5.2.09
Demänovská LUKOVA
49
1825 1725
S
35-40° mechanicky čiarový
21
7.2.09
Demänovská LUKOVA
49
1800 1700
SV
človekom
SKALKA
samovoľne čiarový
22 16.2.09
28.2.09 VAJSKOVA
40
1750 1250 VSV
23 20.2.09
21.2.09 Demänovská Zadnie pod Polanou
17
1775 1685 VSV 35-40° samovoľne čiarový
24 20.2.09
21.2.09 Demänovská Stredný Derešský kotol
24
1750 1575 SSV 35-40° samovoľne čiarový
25 24.2.09
28.2.09 Demänovská MACHNATO
69 A
1400 1325
4
1400 1225
J
>40°
čiarový
JV 35-40° samovoľne čiarový
3.3.09
Demänovská SINA
27
11.3.09
Demänovská LUKOVA
46 ABC 1580 1450
SV
28
17.3.09
Demänovská MACHNATO
68 A
1400 1250
JJZ 35-40° samovoľne čiarový
29
17.3.09
Demänovská MACHNATO
69 A
1400 1250
30 20.3.09
21.3.09 Demänovská SINA
4
>40°
človekom
čiarový
35-40° samovoľne čiarový
1400 1300 VJV 35-40° samovoľne čiarový
37
základová nov+star suchý 0,5
základová nov+star
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
50
0,5
350
200
70
1
1
220
80
60
2
1
60
150
1
0,6
1
0,8
10 m TZCH
80
povrchová
suchý 0,5 0,8
100
plošná
prachová
50
200
suchý 0,5
70
žľabová
tečúca
30
280
základová nov+star suchý 0,5
50
žľabová
tečúca
nový
povrchová
nový
suchý 0,3
nový
suchý 0,7
60
0,5
15
základová
povrchová
suchý
30
200
žľabová prachová
20
250
50
100
plošná
prachová
60
150
60
60
plošná
tečúca
15
130
prachová 300
400
300
100
nový
vlhký 0,3 0,5
300
plošná
povrchová
nový
suchý
150
žľabová prachová
20
850
povrchová
nový
suchý 0,3
40
žľabová prachová
50
200
50
80
povrchová
nový
suchý
30
žľabová prachová
200
40
80
povrchová
nový
suchý 0,7
40
žľabová
povrchová
nový
suchý
povrchová
nový
suchý 0,5 0,7
30
200
35
80
50
žľabová prachová
20
150
20
60
povrchová nov+star mokrý 0,5
50
žľabová
40
160
60
40
povrchová
nový
suchý
60
žľabová
tečúca
700
povrchová
nový
suchý
60
plošná
prachová
180
60
80
povrchová
nový
suchý
40
plošná
prachová
200
40
80
základová
starý
mokrý
ploš+žľab
tečúca
120
tečúca
100
tečúca
základová nov+star mokrý 0,4
50
žľabová
30
250
30
povrchová
50
žľabová prachová
10
180
30
80
60
žľabová
tečúca
60
250
65
120
ploš+žľab
tečúca
180
žľabová
tečúca
300
základová nov+star vlhký 0,3
základová
starý
mokrý
základová
starý
vlhký 0,3
50
3
1,5
1,5 1,3
200
žľabová prachová
suchý 0,2 0,3
0,8 0,5
žľabová
povrchová
nový
ohrozenie
230
základová nov+star mokrý 0,7
základová
35-40° samovoľne čiarový
26
J
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
nános hrúbka nánosu
pohybu šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
1
0,8
2
1,5 2 strhnutí ,čiastoč.zasypaní
3 ohrození
Horská záchranná služba
výskyt
ID
31
od
do
24.3.09
nadm.výška
dolina
Demänovská
lokalita
SINA
32 25.3.09 26.3.09 STIAVNICKA KUMSTOVA
33 25.3.09 26.3.09 JASENSKA
LATIBORSKA HOLA
číslo svahu
odtrh
príčina
4
1450 1225
JJV 35-40° samovoľne
7C
1550 1225
JJV 30-35° samovoľne
1580 1020
JJV 35-40° samovoľne
forma odtrhu
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
mäkká
čiarový
doska
18
odtrh nanos exp. sklon
vzniku
sklzná
kvalita
vlhkosť
hrúbka zlomu
dĺžka
tvar
plocha
snehu
snehu od do zlomu
dráhy
povrchová nov+star suchý 0,4
nový
suchý 0,3 0,7
70
povrchová
nový
suchý
1
130
ploš+žľab prachová
povrchová
nový
suchý
1
150
žľabová prachová
povrchová
nový
suchý 0,5
100
plošná
povrchová
nový
suchý 0,5
starý
mokrý
1675
ZJZ 30-35° samovoľne
čiarový
SKALKA
36
1820 1750
SV
>40° samovoľne
čiarový
36 25.3.09 31.3.09 LOMNISTA
PREDNE KOTLISKA
23
1850 1250
JZ
35-40° samovoľne
čiarový
37
SINA
1375
JJV 35-40° samovoľne
čiarový
základová
1850 1620
SZ
>40° samovoľne
čiarový
povrchová
nový
suchý
J
35-40° samovoľne
čiarový
základová
starý
mokrý
>40° samovoľne
čiarový
povrchová
nový
suchý
1500 1200 VJV 35-40° samovoľne
čiarový
základová
starý
mokrý
1500
čiarový
25.3.09
Demänovská
38 26.3.09 28.3.09 KRIZIANKA
KLINY
39 26.3.09 28.3.09 LUZNANSKA SLATINA, BANSKA
40 26.3.09 30.3.09 KRIZIANKA
VELKA DOLINA
41 26.3.09 30.3.09 JANSKA
POLUDNICA
42 26.3.09 31.3.09 JANSKA
JAVORCIE
43 26.3.09 31.3.09 LUZNANSKA SIROKA
6B
3
34
22,23
10
2
11,12,13,14
1850 1680 SSV
JJV 35-40° samovoľne
3
1680 1120 SSZ
3
1425
56
1680
>40° samovoľne bod+čiara
44 28.3.09 29.3.09 Demänovská
SINA
45 28.3.09 31.3.09 JANSKA
STIAVNICKA DOL.
46 30.3.09 31.3.09 VAJSKOVA
SKALKA
47 30.3.09 31.3.09 VAJSKOVA
SMRECINY
JJV 35-40° samovoľne
48 30.3.09 31.3.09 VAJSKOVA
SPODNA PALENICA
49 30.3.09 31.3.09 VAJSKOVA
DUBOVSKA HOLA
50 30.3.09 31.3.09 BYSTRA
VELKE
51 30.3.09 31.3.09 Demänovská
LUKOVA
52 30.3.09 1.4.09 Demänovská
53
31.3.09
54
1.4.09
55
2.4.09
STIAVNICKA KUMSTOVA
56
2.4.09
MLYNNA
VELKY GAPEL
18
57
7.4.09
MLYNNA
VELKY GAPEL
17
58
9.4.09
MLYNNA
VELKY GAPEL
20
1650 1500
STIAVNICKA DOL.
47
1725 1450 VJV 30-35° samovoľne
čiarový
S
>40° samovoľne
čiarový
41,42
1800 1140
SV
>40° samovoľne
čiarový
43
1740 1150
SV
>40° samovoľne
čiarový
1650
ZJZ 30-35° samovoľne
čiarový
6C
starý
nový
mokrý
mokrý
mokrý
povrchová
nový
suchý 0,5
povrchová
nový
mokrý 10
100
mokrý 1,3 1,5
50
základová
30-35° samovoľne
čiarový
51
1800 1575
S
>40° samovoľne
čiarový
LUKOVA
49
1880 1700 SSV
>40° samovoľne
čiarový
BYSTRA
PALENICA
29 AB 1575 1400
V
35-40° samovoľne
čiarový
povrchová
MLYNNA
VELKY GAPEL
17
1625 1525
J
35-40° samovoľne
čiarový
základová
1560
J
30-35° samovoľne
čiarový
základová
základová
čiarový
základová
základová
základová
JJV 30-35° samovoľne
J
35-40° samovoľne
JJV 30-35°
38
čiarový
50
nový
Z
1575 1425
50
starý
1625
7B
400
základová
základová
mäkká
doska
mäkká
doska
1
povrchová
>40° samovoľne
6A
1220
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
základová
povrchová
JJZ
59 12.4.09 13.4.09 JANSKA
20
mäkká
doska
mäkká
doska
1,5
40
1
300
starý
žľabová
tečúca
ploš+žľab
tečúca
40
60
700
100
200
30
1200 200
130
40
150
200
400
žľabová
500
tečúca
žľabová
tečúca
tečúca
žľabová
tečúca
žľabová
tečúca
žľabová prachová
žľabová
280
30
tečúca
2
50
žľabová
1
100
žľabová
tečúca
20
300
60
plošná
tečúca
50
180
žľabová
tečúca
150
ploš+žľab
tečúca
mokrý 1,5
80
žľabová
tečúca
starý
mokrý
40
žľabová
tečúca
starý
mokrý
20
žľabová
tečúca
starý
mokrý
50
žľabová
starý
mokrý
40
nový
vlhký
0,5
základová
nový
vlhký
0,3 0,5
mokrý
200
700
300
1600
žľabová prachová
žľabová
30
50
prachová 100
žľabová
900
1500
1,5
povrchová
nánoshrúbka nánosu
300
20
ploš+žľab prachová
plošná
základová
dráha lavíny
žľabová prachová
povrchová
35 25.3.09 28.3.09 VAJSKOVA
34 25.3.09 26.3.09 STIAVNICKA KUMSTOVA
40
typ
pohybu šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
150
100
80
200
35
250
200
30
200
50
400
tečúca
300
ohrozenie
Horská záchranná služba
Prehľad evidovaných lavín, Veľká Fatra 2008/2009
výskyt
ID
1
od
do
6.3.09
dolina
TURECKA
lokalita
KOSTIALOVEC
číslo
svahu
11
nadm.výška
odtrh
odtrh nanos exp. sklon
1220
príčina
vzniku
forma odtrhu
30-35° samovoľne čiarový
V
JV 35-40° samovoľne čiarový
sklzná
kvalita
vlhkosť
hrúbka zlomu
dĺžka
tvar
typ
plocha
snehu
snehu od do zlomu
dráhy
pohybu
základová
starý
mokrý
žľabová
tečúca
povr+zakl
starý
vlhký
2
6.3.09
7.3.09 RYBO -DOLINA
STROSY V UPLAZOCH
4 B 1350
3
6.3.09
7.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
6 C 1400 1100 JJV 30-35° samovoľne čiarový
povrchová nov+star vlhký
1
4
6.3.09 20.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
6 B 1420 1100
JJZ 30-35° samovoľne čiarový
povr+zakl nov+star vlhký
1
2
40
žľabová
tečúca
žľabová
prachová
žľabová
tečúca
dráha lavíny
nános hrúbka nánosu
šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
600
5
13.3.09
TURECKA
STAROHORSKE JAVORIE
3
30-35° samovoľne čiarový
základová nov+star vlhký
1
2
55
6
13.3.09
TURECKA
VELKA RAMZINA
6 E 1370 1085
JV 35-40° samovoľne čiarový
základová nov+star vlhký
1
2
100
žľabová
tečúca
40
650
7 14.3.09 20.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
6 D 1450
JJV 30-35° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý 0,5 1
60
žľabová
tečúca
10
750
8
CERVENY GRUN
5 A 1460 1220
Z
35-40° mechanicky čiarový
povrchová
nový
vlhký 0,1 0,4
150
žľabová
prach+teč
30
400
30
150
HORNA SELCANSKA
3 B 1270
800
JZ
35-40° samovoľne čiarový
povrchová
nový
suchý
1
60
žľabová
prachová
10
880
15
100
800
JZ
35-40° samovoľne čiarový
povrchová
nový
suchý
1
120
žľabová
prachová
10
povrchová
nový
suchý
1
80
plošná
15.3.09
NECPALSKA DOLIA
9 25.3.09 26.3.09 BYSTRICKA DOLIA
1285
10 25.3.09 26.3.09 BYSTRICKA DOLIA
HORNA SELCANSKA
2
11
JANOSOVO KLINCEKY
2 C 1280
25.3.09
SUCHA DOLINA
12 25.3.09 30.3.09 NECPALSKA DOLIA
PLOSKA STADLISKO
13 25.3.09 26.3.09 LUBOCHNIANSKA D PLOSKA LUBOCHNIAMKA
14 26.3.09 28.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
15 26.3.09 28.3.09 GADERSKA DOLINA RKIZNA ROVNE
16 26.3.09 28.3.09 SUCHA DOLINA
KONSKE, UBOC
17 26.3.09 28.3.09 SUCHA DOLINA
KOCHLIA, KONSKE
4
1240
J
JJV 30-35° samovoľne čiarový
mäkká
doska
2
tečúca
1450 1120 ZSZ 30-35° samovoľne čiarový
povrchová nov+star
30-35° samovoľne čiarový
povrchová nov+star
130
plošná
základová nov+star mokrý
100
žľabová
10 B 1400 1125
6F
mäkká
doska
1250 1000
S
JV 30-35° samovoľne čiarový
žľabová
tečúca
15
650
30
400
840
J
35-40° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
100
žľabová
tečúca
30
1380 1190
V
30-35° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
1
3
200
plošná
tečúca
300
9,10
1440 1170
JV 30-35° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
1
4
100
plošná
tečúca
2
18 26.3.09 30.3.09 TURECKA
DLHY UPLAZ
5 C 1300 1040
JZ
35-40° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
1
19 26.3.09 30.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
6 G 1180 1000
JV 30-35° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
1 1,5
60
žľabová
tečúca
20
520
30
žľabová
tečúca
30
270
HORNA SELCANSKA
1
1170 1025
JJZ 30-35° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
30
žľabová
tečúca
20
250
HORNA SELCANSKA
2
1200 1030
JZ
30-35° samovoľne čiarový
povrchová nov+star mokrý
150
žľabová
tečúca
20
250
PEKELNIK
5
1195 1070 ZJZ 35-40° samovoľne čiarový
BELANSKA DOLINA
0
1280
J
24 26.3.09 30.3.09 BELANSKA DOLINA
LYSEC HORNA SVINNA
12
1280
J
25 26.3.09 30.3.09 BELANSKA DOLINA
LYSEC-HORNA SVINNA
13
1230
J
35-40° samovoľne čiarový
základová nov+star
základová
starý
1
2
50
mokrý
plošná
tečúca
plošná
tečúca
samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
80
žľabová
tečúca
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
70
žľabová
tečúca
>40°
200
26 26.3.09 30.3.09 BELANSKA DOLINA
LYSEC HORNA SVINNA
14
1170
J
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
50
žľabová
tečúca
27 26.3.09 30.3.09 JASENSKA DOLINA
LYSEC
3
1330
920
V
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1 1,5
50
žľabová
tečúca
20
700
28 26.3.09 30.3.09 JASENSKA DOLINA
LYSEC-MADACOV
4
1300
970
V
30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1 1,5
30
žľabová
tečúca
10
550
29 26.3.09 30.3.09 VELKA TURECKA
MINCOL
2
1280 1100
J
30 26.3.09 30.3.09 VELKA TURECKA
MINCOL
1
1300
J
samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
>40°
39
350
ploš+žľab
tečúca
plošná
tečúca
500
350
20 26.3.09 30.3.09 BYSTRICKA DOLIA
22 26.3.09 30.3.09 BYSTRICKA DOLIA
300
450
21 26.3.09 30.3.09 BYSTRICKA DOLIA
23 26.3.09 30.3.09 BELANSKA DOLINA
25
tečúca
10,11
17 B 1430 1060
ohrozenie
300
20
150
1
0,5 1 ohrozený, 30 m TZCH
Horská záchranná služba
výskyt
ID
od
do
dolina
lokalita
nadm.výška
odtrh
číslo
svahu odtrh nanos exp. sklon
príčina
vzniku
forma odtrhu
sklzná
kvalita
vlhkosť
hrúbka zlomu
dĺžka
tvar
plocha
snehu
snehu od do zlomu
dráhy
31 26.3.09 30.3.09 VELKA TURECKA
MINCOL
3
1300 1200
JJV
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
40
32 26.3.09 30.3.09 VELKA RAKYTOVA
MAGURY
5
1310
JV
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
33 26.3.09 30.3.09 VELKA RAKYTOVA
RAKYTOV
3
1500 1150
J
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
34 26.3.09 30.3.09 VELKA RAKYTOVA
RAKYTOV
2
1480
J
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
35 26.3.09 30.3.09 VELKA RAKYTOVA
KOBYLO
1
36 26.3.09 30.3.09 LUBOCHNIANSKA D
BLATNA
21
975
1355 1050
JV
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1275
JJZ 30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
1
typ
dráha lavíny
žľabová
tečúca
30
135
200
plošná
tečúca
50
žľabová
tečúca
120
žľabová
tečúca
25
1000
20
550
60
žľabová
tečúca
60
ploš+žľab
tečúca
70
žľabová
tečúca
120
plošná
tečúca
tečúca
620
37 26.3.09 30.3.09 SKALNA DOLINA
STROSY
3
1345 1130
JV
30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
38 26.3.09 30.3.09 SKALNA DOLINA
JAVORVO
4
1390 1255
V
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
39 26.3.09 30.3.09 VELKA RAKYTOVA
KOBYLO
1
1280
J
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
60
plošná
40 26.3.09 30.3.09 KORYTNICKA
SVINIARKA
3
1280 1080
V
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
40
žľabová
tečúca
41 26.3.09 30.3.09 KORYTNICKA
SVINIARKA
1
1200
JV
30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1 1,5
30
žľabová
tečúca
42 27.3.09 28.3.09 TURECKA
KOMARIKOVA
12
1200
860
V
35-40° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
1 1,5
50
žľabová
tečúca
10
500
43 27.3.09 28.3.09 TURECKA
KOSTIALOVEC
11
1230
970
VJV 35-40° samovoľne čiarový
povr+zakl nov+star mokrý
1
2
50
žľabová
tečúca
10
400
1
2
44 28.3.09 30.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
6B
1460 1220
JZ
>40° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
45 28.3.09 30.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
6C
1520 1190
J
35-40° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
46 28.3.09 30.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
6 CD 1385 1185
J
30-35° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
47 28.3.09 30.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
6D
1520
48 28.3.09 30.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
6E
1400 1080
49 28.3.09 30.3.09 GADERSKA DOLINA
FOLKUSOVSKY ULSUS
19
50 28.3.09 30.3.09 GADERSKA DOLINA
KRIZNA ROVNE
20
51 28.3.09 30.3.09 GADERSKA DOLINA
OSTREDOK TVAROHY
22 A
52 28.3.09 30.3.09 GADERSKA DOLINA
OSTREDOK TVAROHY
22 B
53 28.3.09 30.3.09 LUBOCHNIANSKA D
PLOSKA LUBOCHNIAMKA
10
1
1
2
2
nánoshrúbka nánosu
pohybu šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
10
350
200
10
320
15
300
50
žľabová
tečúca
15
400
15
180
120
žľabová
tečúca
25
560
30
250
80
plošná
tečúca
120
350
20
700
JJV 35-40° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
1
4
100
žľabová
tečúca
20
1200
JV
30-35° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
1
2
100
žľabová
tečúca
100
630
1400 1035
J
35-40° samovoľne čiarový
povr+zakl
starý
mokrý
140
žľabová
tečúca
12
540
15
200
1260 1200
JZ
30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
30
plošná
tečúca
1520 1250
Z
30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
200
žľabová
tečúca
20
520
20
300
1480 1220
JZ
30-35° samovoľne čiarový
povr+zakl
starý
mokrý
200
žľabová
tečúca
15
600
25
250
1300 1170 VSV 30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
2
80
žľabová
tečúca
20
280
100
975
1 1,5
1
54 28.3.09 30.3.09 LUBOCHNIANSKA D
PLOSKA LUBOCHNIANKA
9
1320 1140 VJV 30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
100
plošná
tečúca
60
320
55 28.3.09 30.3.09 LUBOCHNIANSKA D
PLOSKA LUBOCHNIANKA
8
1300 1160
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
60
žľabová
tečúca
20
215
20
56 28.3.09 30.3.09 LUBOCHNIANSKA D
PLOSKA-LUBOCHNIANKA
7
1250 1215 VJV 30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1 1,5
20
plošná
prachová
10
50
15
30
57 29.3.09 30.3.09 TURECKA
VELKA RAMZINA
6A
1350 1140 ZJZ 35-40° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
1
50
žľabová
tečúca
10
400
25
200
V
2
58 29.3.09 30.3.09 TURECKA
KOSTIALOVEC
11
1210
850
V
30-35° samovoľne čiarový
základová nov+star mokrý
1
2
30
žľabová
tečúca
10
630
10
350
59 29.3.09 30.3.09 GADERSKA DOLINA
RKIZNA ROVNE
17 B
1460 1125
J
35-40° samovoľne čiarový
základová
1
2
50
žľabová
tečúca
25
600
30
300
17 C
1305 1170
J
mokrý
30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
1
2
25
žľabová
tečúca
10
250
1560 1430 VSV 35-40° samovoľne čiarový
povr+zakl
starý
1
4
70
žľabová
tečúca
40
350
50
150
JZ
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
60
žľabová
tečúca
10
700
20
350
JZ
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
200
žľabová
tečúca
30
1100
60 29.3.09 30.3.09 GADERSKA DOLINA
RKIZNA ROVNE
61 29.3.09 30.3.09 ZELENA DOLINA
OSTREDOK LOPUSNA
62
30.3.09
GADERSKA DOLINA
RKIZNA ROVNE
17 A
1470 1100
63
30.3.09
GADERSKA DOLINA
KRIZNA ROVNE
16
1500 1050
8B
starý
40
ohrozenie
Horská záchranná služba
Prehľad evidovaných lavín, Malá Fatra 2008/2009
výskyt
ID
od
do
dolina
lokalita
nadm.výška
odtrh
číslo
svahu
odtrh nanos exp. sklon
1 28.12.08 30.12.08 SUTOVSKA
PREDNA UBOC
11 B
1450
2 28.12.08 30.12.08 SUTOVSKA
ZADNA UBOC
10 A
1480
3
STENY S VRCHOL
36
1400
11 C
1550
JV
31.12.08
VRATNA
V
príčina
vzniku
forma odtrhu
30-35° samovoľne čiarový
VJV 30-35° samovoľne čiarový
975
SZ 35-40° človekom čiarový
sklzná
kvalita
vlhkosť
hrúbka zlomudĺžka
plocha
snehu
snehu od
do zlomu
povr+zakl nov+star
mäkká
doska
tvar
typ
dráhy
pohybu
základová nov+star
suchý 0,1 0,2
60
žľabová
prach+teč
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
50
žľabová
tečúca
4
20.1.09 24.1.09 BYSTRICKA
STOH
5
12.3.09 13.3.09 STUDENEC
PEKELNIK
6
1550
JJV
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
50
žľabová
tečúca
6
12.3.09 13.3.09 SUTOVSKA
HROMOVE
22 B
1460
JV
30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
vlhký
50
ploš+žľab
tečúca
7
12.3.09 13.3.09 SUTOVSKA
STOH
4
1480
JZ
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
vlhký
30
žľabová
tečúca
11 B
1420
povrchová
nový
suchý 0,5
60
žľabová
prachová
povrchová
nový
suchý
1
120
žľabová
prachová
povrchová
nový
suchý
1
250
VSV 35-40° samovoľne čiarový
SUTOVSKA
PREDNA UBOC
9
25.3.09
BYSTRICKA
NIZNY STOH
9
1350
V
35-40° samovoľne čiarový
10
25.3.09
BYSTRICKA
NIZNY STOH
7,8
1370
V
35-40° samovoľne čiarový
11 25.3.09 26.3.09 VRATNA
HROMOVE
32 BC
12 26.3.09 30.3.09 STUDENEC
PEKELNIK
6
1600 1270
JJV
13 26.3.09 30.3.09 STUDENEC
PEKELNIK
6
14 26.3.09 30.3.09 SUCIANSKA
M.F.KRIVAN
3,4
15 26.3.09 30.3.09 SUCIANSKA
SKALNATY VRCH
16 26.3.09 30.3.09 SUCIANSKA
SKALNATY VRCH
17 26.3.09 30.3.09 SUCIANSKA
SUCHY -CIERTIAZ
18 26.3.09 30.3.09 HOSKORA
Suchý - Pekelná dolina
1C
19 26.3.09 28.3.09 BELSKA
MALY F.KRIVAN
20 26.3.09 30.3.09 VRATNA
mäkká
doska
mäkká
doska
mäkká
doska
1
2,5
650
5
100
ploš+žľab prachová
SZ 35-40° samovoľne čiarový
povrchová
nový
vlhký
žľabová
prachová
10
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
3
50
žľabová
tečúca
30
530
40
120
1480 1190
JJV 35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
130
plošná
tečúca
80
640
20
320
1500 1230
JJZ
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
3
140
žľabová
tečúca
50
850
15
500
8B
1425 1215
JV
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
120
plošná
tečúca
100
320
80
150
8C
1370 1260
JV
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
1,5
25
ploš+žľab
tečúca
10
150
1380 1250
JV
30-35° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
60
žľabová
tečúca
30
230
1330 1110
J
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
1,5
100
žľabová
tečúca
40
340
20
170
9
1200
950
JZ
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
50
žľabová
tečúca
8
350
12
80
STENY S VRCHOL
38
1280
860
JJZ 35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
60
žľabová
tečúca
10
760
10
550
21 26.3.09 30.3.09 VRATNA
STENY S VRCHOL
37 B
1260 1200
JZ
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
30
plošná
tečúca
20
85
22 26.3.09 30.3.09 VRATNA
SMREKOVEC
35
1260 1120
JZ
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
25
žľabová
tečúca
15
210
JZ
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
40
žľabová
tečúca
15
560
V
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
žľabová
tečúca
40
ZJZ
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
50
žľabová
tečúca
JJZ
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
3
30
žľabová
tečúca
10
800
1350 1100 VJV 35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
plošná
tečúca
VJV 35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
60
žľabová
tečúca
20
VJV 35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
40
žľabová
tečúca
25
1370 1000 VSV 35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
50
žľabová
tečúca
40
23 26.3.09 30.3.09 VELKA BRANICA BARANIARKY
12
1100
7
1200
11
1400
25 26.3.09 28.3.09 VELKA BRANICA KRAVARSKE
5
1260
26 27.3.09 30.3.09 HOSKORA
Suchý - Pekelná dolina
1B
1350
27 27.3.09 30.3.09 BYSTRICKA
NIZNY STOH, Stoh
28 27.3.09 30.3.09 BYSTRICKA
NIZNY STOH
29 27.3.09 29.3.09 SUTOVSKA
PREDNA UBOC
30 27.3.09 29.3.09 BYSTRICKA
NIZNY STOH
24 26.3.09 27.3.09 SUTOVSKA
PREDNA UBOC
9,10
9
1375
11 A
1350
8
805
890
920
41
ohrozenie
80
nový
25.3.09
nános hrúbka nánosu
šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
žľabová
povrchová
8
dráha lavíny
10
1010
400
900
3
1,5 2 ohrození, 1 strh. -úplne zasyp. MŔTVY
Horská záchranná služba
výskyt
ID
od
do
dolina
číslo
svahu
lokalita
nadm.výška
odtrh
príčina
odtrh nanos exp. sklon
vzniku
forma odtrhu
sklzná
kvalita vlhkosťhrúbka zlomudĺžka
plocha
snehu
snehu od
do zlomu
tvar
typ
dráhy
pohybu
základová
starý
mokrý
1
2
100
žľabová
tečúca
dráha lavíny
4
1450 1150
J
>40° samovoľne čiarový
52 B
1460 1250
JV
>40° samovoľne čiarový
povr+zakl
starý
mokrý
50
žľabová
tečúca
10
270
2A
1180 1100
JV 35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
1,5
25
plošná
tečúca
15
130
OSNICA
2B
1250 1000
V
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
40
žľabová
tečúca
25
450
30.3.09 BYSTRICKA
OSNICA
3
1290
J
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
žľabová
tečúca
36 28.3.09
30.3.09 BYSTRICKA
OSNICA
4
1270
J
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
80
žľabová
tečúca
37 28.3.09
30.3.09 BYSTRICKA
OSNICA
5
1250
J
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
50
žľabová
tečúca
38 28.3.09
30.3.09 BIELA
ROZSUTEC
4
1530 1300
JV
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
50
žľabová
tečúca
35
39 28.3.09
30.3.09 BIELA
ROZSUTEC
5A
1490 1320
JV
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
3
70
plošná
tečúca
70
40 28.3.09
30.3.09 BYSTRICKA
STOH
11 D
1400 1200
JV
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
3
70
plošná
tečúca
50
350
41 28.3.09
30.3.09 SUTOVSKA
PREDNA UBOC
11
1400 1150
V
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
2
30
plošná
tečúca
25
410
42 28.3.09
30.3.09 BYSTRICKA
NIZNY STOH
7
1290 1080
V
35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
30
žľabová
tečúca
20
43 28.3.09
31.3.09 BYSTRICKA
STOH
44 29.3.09
30.3.09 HOSKORA
Suchý - Pekelná dolina
45 29.3.09
30.3.09 VRATNA
KREMINA
46 30.3.09
31.3.09 BYSTRICKA
NIZNY STOH
31 28.3.09
30.3.09 SUTOVSKA
STOH
32 28.3.09
30.3.09 VRATNA
ROZSUTEC
33 28.3.09
30.3.09 TIZINA
OSNICA
34 28.3.09
30.3.09 TIZINA
35 28.3.09
11 B
1D
10 A
8
855
660
25
300
20
200
315
35
120
250
80
120
25
200
17
150
JJV
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
3
70
žľabová
tečúca
25
1260
J
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
1
1,5
90
žľabová
tečúca
30
320
1300
V
>40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
80
žľabová
tečúca
1395 1100 VSV 35-40° samovoľne čiarový
základová
starý
mokrý
15
žľabová
tečúca
15
430
870
1
2
ohrozenie
830
1290 1080
1550
nános hrúbka nánosu
šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
Prehľad evidovaných lavín, Choč
2008/2009
výskyt
ID
nadm.výška
odtrh
príčina
sklzná
kvalita vlhkosť
hrúbka zlomu
dĺžka
plocha
snehu snehu od do zlomu
tvar
typ
dráha lavíny
číslo svahu
odtrh nanos exp. sklon
Malý Choč
1
1345 1130 JJV
>40°
samovoľne čiarový
základová starý
mokrý
30
žľabová tečúca
10
260
28.3.09 30.3.09 Turianka
Malý Choč
2
1340 1020 JJV
>40°
samovoľne čiarový
základová starý
mokrý
100
žľabová tečúca
10
200
30.3.09 31.3.09 Žliebky
Malý Choč
3
1320
JV 35-40° samovoľne čiarový
základová starý
mokrý
30
žľabová tečúca
od
do
dolina
lokalita
1
28.3.09 30.3.09 Turianka
2
3
vzniku
42
forma odtrhu
nánoshrúbka nánosu
dráhy pohybu šírka dĺžka šírka dĺžka max Ø
ohrozenie
Horská záchranná služba
IV.a Lavínové nešťastia
Lavínové nešťastie z 31.12.2008 v Stenách v
Malej Fatre
Dňa 31. Decembra 2008 o 15:55 hod. bol na OS
HZS Malá Fatra z tiesňovej linky 18300 nahlásený
pád lavíny v oblasti Severného vrcholu Stien. Išlo o
dvojicu skialpinistov zo Slovenska. Jeden z dvojice
uvoľnil povrchovú lavínu, ktorá ho zmietla cca 600
m do doliny.
Priateľka postihnutého o 16:35 hod. dostala
telefonicky inštrukcie pre ďalší postup pri hľadaní.
O 16:45 hod. našla zasypaného a uvoľnila mu
hlavu z lavínového nánosu. Zasypaný nejavil
známky života. Skialpinisti neboli vybavení
základnou lavínovou výstrojou – sonda, lopatka a
lavínový hľadací prístroj. Aj preto lokalizácia
zasypaného trvala tak dlho. Následne sa jej bez
lopatky nepodarilo vykopať postihnutého z
lavínového nánosu.
O 18:12 prišla k postihnutému prvá skupina
záchranárov. Záchranári uvoľnili zasypaného z
lavínového nánosu. Po príchode druhej a tretej
skupiny záchranárov začal transport postihnutého
do Vrátnej. Po obhliadke lekárom a políciou SR boli
pozostatky odovzdané pohrebnej službe.
Na záchrannej akcii sa zúčastnilo 9 príslušníkov
HZS z OS Malá Fatra a 6 dobrovoľných
záchranárov HSnS. Akcia bola ukončená o 00:30
hod. 1.1.2009.
O 16:10 hod. odišla prvá skupina záchranárov na
lavínu. Pri odtrhu lavíny ostala priateľka
postihnutého. Označila lyžou miesto odtrhu a
zostupujúc v dráhe lavíny hľadala kamaráta.
Urobila povrchovú prehliadku lavíniska, pri ktorej
našla 2 lyže. O 16:20 hod. odišla na lavínu druhá a
následne aj tretia skupina záchranárov.
Popis lavíny vykonal lavínový špecialista OS HZS
Malá Fatra Jozef Bárdy a riaditeľ Strediska
lavínovej prevencie Ing. Ján Peťo nasledujúci deň 1.1.2009. Išlo o povrchovú lavínu na severnej
expozícii bočného ramena Severného vrcholu
Stien. Výška odtrhu bola 10 až 25 cm. Dĺžka dráhy
lavíny bola cca 800 m. Výška nánosu 1,5 až 2,5 m
a šírka nánosu 1,5 až 4 m.
V pohorí Malá Fatra bol 31. decembra 2008
vyhlásený 2. stupeň lavínového nebezpečenstva t.j. mierne lavínové nebezpečenstvo..
43
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Lavínová nehoda z 31. 12. 2008 v Smutnej
doline v Západných Tatrách
Dňa 31. decembra 2008 sa vybrali dvaja poľskí
horolezci (B. Cz, 31-ročný z Krakowa a A. P., 29ročný zo Zelenej Gory) na zimnú horolezeckú túru
na Ostrý Roháč v Západných Tatrách. Postupovali
Smutnou dolinou a od rozcestníka v Smutnej doline
ľahkým horolezeckým terénom (obtiažnosť II.
stupeň podľa UIAA) do Jamnického sedla. Odtiaľ
hrebeňom smerom na Ostrý Roháč. Na vrchol
nevystúpili, lebo si uvedomili, že by sa do tmy
nestihli vrátiť. Preto sa rozhodli zostúpiť tou istou
trasou späť do Smutnej doliny a následne na
Zverovku.
(16:06). Vrtuľník ATE Poprad s lekárom a
záchranárom OS HZS Vysoké Tatry (Milan Blaško)
už potme podľa svetla, ktoré mali postihnutí,
lokalizovali miesto, kde sa nachádzali. Následne
zraneného ošetrili (17:10) a transportovali (17:20)
na Zverovku. Ďalším letom transportovali (17:35) aj
nezraneného horolezca na Zverovku a zraneného
previezli (17:50) do nemocnice v Poprade.
V čase nehody bol pre Západné Tatry vyhlásený 2.
stupeň lavínového nebezpečenstva, t.j. mierne
lavínové nebezpečenstvo.
Príčinou
odtrhnutia
snehovej
dosky
bolo
mechanické narušenie malej vrstvy naviateho
snehu na nestabilnom podklade.
Pri zostupe z Jamnického sedla v miernom traverze
sa pod prvým horolezcom (B. Cz.) odtrhla malá
snehová doska, ktorá strhla horolezca smerom do
Smutnej doliny. Pád bol dlhý okolo 300 metrov. V
spodnej časti, pravdepodobne pod váhou tela alebo
nahrnutého snehu, sa odtrhla malá lavínka so
šírkou odtrhu približne 20 metrov a výškou odtrhu
do 40 cm, z ktorej sa vytvoril nános v šírke cca 25
m a s výškou 1 meter.
Lavína horolezca nezasypala, ostal na jej povrchu.
Pri páde si však poranil obe dolné končatiny. Druhý
horolezec (A. P.), ktorého doska nestrhla, k
poranenému zostúpil a zavolal mobilom pomoc
Lavínová nehoda z 1. februára 2009 vo Veľkej
studenej doline
V nedeľu 1. februára 2009 o 10:00 sa vo Veľkej
studenej doline stala lavínová nehoda pri ktorej
našťastie nikto nezahynul. Zasypaný bol horolezec,
ktorý si pri zostupe a traverze od Groszovho
ľadopádu utrhol menšiu doskovú lavínu. Tá ho
nezasypala úplne, ale len po plecia, no nemohol sa
svojpomocne vyhrabať.
Zasypaného našli kamaráti zhruba po polhodine a
pomaly ho vyhrabávali. V tom čase už bol na ceste
vrtuľník LZS spolu so záchranárom HZS, ktorý
pokračoval vo vyhrabávaní. Zasypaný horolezec
bol bez zranení, a len s miernym podchladením.
Vrtuľníkom bol prevezený do nemocnice v Poprade.
Lavína mala dĺžku odtrhu cca. 60 m a výšku odtrhu
40 až 60 cm. Dĺžka lavíny (dráha) bola cca. 40 m,
44
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
nános mal rozmery približne 15 x 20 m s
maximálnou výškou 1,5 m.
Štruktúra
snehovej pokrývky bola mierne
nepriaznivá, nachádzajú sa v nej kritické vrstvy
hranatozrnného snehu a uvoľnenie lavíny na
strmých svahoch je možné už pri malom
mechanickom zaťažení. V daný deň bolo vyhlásené
mierne lavínové nebezpečenstvo - 2.stupeň, čo sa
bohužial v mnohých prípadoch podceňuje.
široký cca 40 a vysoký v najhrubšom mieste asi 2
m. Záchranári prehľadali lavínisko, pričom našli
trčať konček lyžiarskej palice. Okolie presondovali a
o 22:30 hod. našli hľadaného skialpinistu.
Nachádzal sa 20 cm pod povrchom snehovej
pokrývky a vody. Po jeho vykopaní ho záchranári
transportovali na stanicu HZS Zverovka, kde lekár a
príslušníci Polície urobili obhliadku telesných
pozostatkov.
I napriek tomu že išlo o menšiu lavínu, koniec
mohol byť tragický. Postihnutý nemal lavínový
hľadací prístroj a keby bol zasypaný úplne, jednak
by sa začal dusiť a jeho nájdenie a tým aj šanca na
prežitie by rapídne klesla.
Lavínové nešťastie z 3. februára
Roháčskej doline
2009 v
Dňa 3. februára 2009 sa v popoludňajších hodinách
vybral 39-ročný poľský skialpinista na lyžiarskú túru
ku Tatliakovej chate v Roháčskej doline. O 20:30
jeho manželka prišla nahlásiť, že sa nevrátil z túry.
Terén vraj poznal, bol v dobrej kondícii. Skúsenosti
so skialpinizmom nemal veľké, bol skôr začiatočník.
Lavínovú výstroj (lopatku, sondu a vyhľadávací
prístroj) nemal.
Záchranári prešli uvedenú trasu ale výraznejšie
stopy na nej nenašli. Preto sa vrátili na Adamcuľu a
začali vystupovať popri Roháčskom Vodopáde.
Nad ním našli jednu výraznejšiu stopu, ktorú
sledovali ďalej. Smerovala okolo Roháčských plies.
Nad 1. roháčskym plesom zbadali čerstvo spadnutú
lavínu, ktorá mala odtrh zo svahu Zeleného a jej
nános siahal až do plesa.
Stopa po lyžiach sa stratila v lavínovej dráhe
približne 10 m pod odtrhom, ktorý bol dlhý 100 až
150 m a hrubý približne 1 m Lavínový nános bol
Záchrannej akcie sa zúčastnili 4 príslušníci HZS z
Oblastného strediska Západné Tatry Sever a 6
dobrovoľných záchranárov. Akcia trvala 6 hodín.
Poľský skialpinista pravdepodobne nemal žiaden
svetelný zdroj a aj preto sa v teréne Roháčskych
plies nesprávne zorientoval. Na svoj zostup si zvolil
nesprávnu trasu. Nešiel cez miernejší žľab priamo
dole k plesu, ale traverzoval svah Zeleného. Tiež
nemal dostatočné znalosti lavínovej problematiky,
lebo na svojich lyžiach a nohách mal poistné
remienky, na rukách mal tiež remienky z palíc a
bederný popruh batoha mal tiež zapnutý.
3. februára 2009 bol pre Západné Tatry Strediskom
lavínovej prevencie v Jasnej vyhlásený 2. stupeň
lavínového nebezpečenstva – t.j. mierne lavínové
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
nebezpečenstvo s upozornením na možnosť vzniku
lavín z naviateho snehu pri mechanickom zaťažení
na extrémne strmých svahoch a žľaboch.
materiál na vyprostenie zo steny a vytiahli kolegov
hore Meteorologickým žľabom na vrchol Chopku.
Zasiahnutí záchranári boli len ľahko zranení.
Lavínová nehoda zo 7. februára 2009 v severnej
stene Chopka v Nízkych Tatrách
Všetci zúčastnení záchranári mali kompletnú výstroj
potrebnú pri záchrane v lavíne (lavínový hľadací
prístroj, sondu a lopatku).
7. februára 2009 približne o 11:00 hodine počas
preškolenia
a
preskúšania
dobrovoľných
záchranárov HS, v rámci horolezeckej túry sa v
žľabe v severnej stene Chopku v Nízkych Tatrách
odtrhla lavína, ktorá zasiahla dvoch záchranárov
HSnS.
Lavína mala odtrh vysoký cca 50 cm a široký cca
50 m. Výška nánosu bola približne 1,5 m a šírka
nánosu cca 60 m. Obaja záchranári boli čiastočne
zasypaní. Každému z nich ostala voľná hlava a
jedna ruka. Telá mali pod cca 50 cm hrubou vrstvou
ťažkého mokrého snehu.
7.2.2009 Stredisko lavínovej prevencie HZS v
Jasnej vyhlásilo pre oblasť Nízkych Tatier 2. stupeň
lavínového nebezpečenstva t.j. mierne lavínové
nebezpečenstvo s upozornením na možnosť
uvoľnenia doskových lavín z naviateho snehu, pri
mechanickom zaťažení ( dvaja horolezci) na
svahoch a v žľaboch so sklonom nad 40 stupňov.
Lavínové nešťastie z 4. apríla 2009 pri chate
Plesnivec (Belianske Tatry)
V obedňajších hodinách 9. apríla sa záchranárom
Horskej záchrannej služby podarilo nájsť dvojicu
poľských turistov, po ktorých pátrali v posledných
šiestich dňoch. „Miesto nálezu označil služobný
pes. Po skúšobnom hľadaní lavínovou sondou bola
nájdená prvá obeť. Aj v druhom prípade našli
pozostatky hľadanej obete za výrazného pričinenia
psov, ktoré sú cvičené na vyhľadávanie ľudí v
lavínach,“ objasnil detaily psovod HZS Ján Žiška.
Vo vedľajšom žľabe liezli záchranári HZS, ktorý
okamžite reagovali na pád lavíny a vykopali svojich
kolegov z nánosu. Ostatní záchranári pripravili
Odtrh základovej lavíny bol v južnej expozícii
masívu Bujačieho vrchu z nadmorskej výšky cca
1790 m n. m. a čelo nánosu bolo v nadmorskej
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
výške 1170 m n. m. Dĺžka nánosu bola 600 metrov,
maximálna výška nánosu 8 metrov, šírka nánosu
50 metrov. Bola to lavína z mäkkého premočeného
snehu,
ktorá
sa
uvoľnila
pravdepodobne
samovoľne, následkom poludňajšieho oteplenia
oťažením snehovej pokrývky. Rýchlosť takejto
lavíny je v porovnaní s lavínami zo suchého snehu
malá, a dosahuje rýchlosť od 3 do 30 m/s, avšak
môže vytvoriť tlak od 5 do 60 ton/m2. Obete sa
našli v nadmorskej výške 1230 m n.m. „Muž bol v
hĺbke 2,9 metra, a neďaleko neho žena prikrytá
kameňom v hĺbke 3,5 metra. Obaja boli vmrznutí v
kompaktnom snehoľade a pokrytí hrubou vrstvou
ľadu. Kompaktný ľad vytvorila svojim tlakom tečúca
lavína. Predná časť lavíny obete najskôr zvalila na
starý sneh, kým druhá pomalšia, ale väčšia časť
lavíny sa pomaly valila cez už stojacu prvú vrstvu a
svojim tlakom vytvorila z mokrého snehu takmer
kompaktný ľad. Cez kompaktný snehoľad pachy
takmer neprenikajú, alebo sú veľmi rozptýlené, čo
bolo príčinou označovania psov v prvých dňoch vo
väčšom okruhu. A s lavínovými sondami sa ľad
prepichnúť takmer ani nedá,“ uviedol ďalej Martin
Matušek.
Nehoda sa udiala v Doline Siedmich prameňov v
sobotu 4.apríla 2009 o 13:35 h neďaleko chaty
Plesnivec. Počas šiestich dní pátralo po 65-ročnom
poľskom turistovi a jeho 27-ročnej dcére 59
záchranárov a 20 psov so psovodmi z viacerých
oblastných stredísk HZS a dobrovoľní záchranári
HZS. Podľa slov náčelníka oblastného strediska
HZS Vysoké Tatry mjr. Bc. Martina Kulangu pri
pátraní bola veľmi dobrá súčinnosť s Policajným
zborom SR, mobilnými operátormi a záchranármi
poľského TOPRu.
IV.b
Významné lavíny
10. februára 2009, Vysoké Tatry, Veľká studená
dolina, Veverkov a Kráľovský žľab
Krátko pred poludním došlo k pádu dvoch veľkých
lavín z masívu Slavkovského štítu. Prvá, menšia,
vypadla z Veverkovho žľabu. Krátko nato padla
ďalšia z Kráľovského žľabu, ktorá už bola
masívnejšia. Tá preletela cez turistický chodník,
miesto zvané „Húpačky“, potok a zastavila sa až v
protisvahu. Presne na tom istom mieste lavína pred
4 rokmi zasypala dvoch českých horolezcov, z
ktorých jeden pád lavíny neprežil.
Výška nánosu lavíny bola 6 metrov, šírka 300
metrov a dĺžka približne 800 metrov. V tom
momente sa v blízkosti nachádzalo približne 12
skialpinistov a jeden nosič zo Zbojníckej chaty.
Našťastie lavíny nikoho nezasypali.
Situácia je popísaná na nasledujúcom obrázku od
horského vodcu Viktora Kořízka.
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej v tento deň
zaznamenalo viaceré lavíny vo Vysokých a
Západných Tatrách (Ihla v Dračom, Končistá,
Snehové veže, Baranec, ...). Silný vietor so
snežením spôsobil samovoľné uvoľnenie snehu v
strmých žľaboch.
19. marca 2009, Západné Tatry, Račkova dolina,
Ostredok, Nižná Bystrá, Vyšná Magura,
Otrhance, Jakubiná
V dopoludňajších hodinách spadli 4 veľké prachové
lavíny. Ich samovoľné uvoľnenie spôsobilo veľké
množstvo nového snehu a silný vietor. Lavína
spomedzi Vyšnej Magury a Ostredka vyletela až
200 m do protisvahu. Lavíny spôsobili škody na
lesnom poraste a zničili posed na poľane.
25. marca 2009, Západné Tatry, Žiarska dolina
V Žiarskej doline v dopoludňajších hodinách spadlo
7 lavín z Ráztoky, Jaloveckého sedla, Príslopu
a Krásneho (lavínové svahy č. 51 až 57). Tieto
lavíny vytvorili obrovský nános snehu, ktorý siahal
od 3.5 km v Žiarskej doline až do Baníkovského
potoka pod Terasou. Odhadovaná dĺžka tohto
nánosu je asi 3,5 km. Priemerná výška odtrhu bolo
od 1 do 3 m. Lavíny boli doskové z prachového
snehu. Výška nánosu na niektorých miestach môže
byť aj viac ako 20 m.
Dĺžka dráh týchto lavín bola od 1200 do 1800 m.
V nánose bol sneh s prímesou stromov a skál.
Maximálna výška nánosu bola 10 m, priemerná
výška 4 m. Jeho časti sa nestihli do jesene 2009
roztopiť.
Lavíny na prístupovej ceste zničili mostíky,
turistické značenie a aj posed v zákrute pod
Jaloveckým žľabom. Lavína z Krásneho zasiahla
chatu Alpina Horskej služby. Poškodila komín,
rozbila okná na severnej strane chaty, čiastočne
terasu chaty a poškodila časť stechy. Vo vnútri je
poškodený múr a množstvo snehu. Ďalšie škody
odhalí až podrobná prehliadka chaty. Žiarska chata
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
je poškodená o mnoho menej. Má rozbité jedno
okno do kuchyne, poškodený prístrešok nad
vchodom zo severnej strany. Cez rozbité okno sa
dostal do chaty sneh.
Na jeseň – v dňoch 5. a 6. októbra 2009 sa urobili
ďaľšie merania, ktoré upřesnili jarné výsledky.
Podľa týchto meraní mala 100-ročná lavína
v Žiarskej doline nasledujúce rozmery:
Automatickú meteorologickú stanicu poškodila
tlaková vlna z lavíny z centrálneho žľabu Príslopu zlomila jej stožiar. Druhý stožiar, na ktorom bola
zrážkomerná nádoba ostal stáť na svojom mieste,
ale nádobu sa nepodarilo nájsť. Lavíny spôsobili
škody aj na lesných porastoch.
V dňoch 14. a 15. apríla 2009 príslušníci Strediska
lavínovej prevencie a pracovníci z Ústavu
geoinformačných technológií z Lesníckej a
drevárskej fakulty Mendelovej univerzity z Brna a
urobili merania povrchu lavíny v Žiarskej doline v
Západných Tatrách. Merania sa robili pomocou
prístrojov GPS a následne sa vložili do digitálního
modelu Žiarskej doliny. Potom sa urobil výpočet,
z ktorého vyšli údaje o množstve snehu, jeho
výške, objeme a ploche laviny (viď obrázok na
nasledujúcej strane).
Plocha – 282 144 m2
Objem – 993 22 m3
Priemerná výška nánosu – 3,5 m
Maximálna výška nánosu – 19,9 m.
Pre interpoláciu sa použilo 13 000 jarných meraní a
17 000 jesenných.
Namerané údaje boli spracované za pomoci
softwarov Topcon Tools a Trimble GPS
Pathfinder Office a exportované do formátu
shapefile pro ďalšie spracovanie. Základné
zhodnotenie výsledkov meraní bolo urobené
pomocou 3D modelu povrchu lavíny vytvoreného
v aplikácii ArcScene softwaru ArcGIS 9.3 s
použitím nadstavby 3D Analyst (model TIN –
Triangulated Irregular Network – nepravidelná
trojúholníková sieť).
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Lavína z 25. marca 2009 v Žiarskej doline po konečnom spracovaní všetkých meraní v októbri 2009. Na
predchádzajúcom obrázku sú prvé výsledky merania (z konca apríla 2009) na lavíne v Žiarskej doline.
52
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Lavínové svahy a lavína z 25. marca 2009 v Žiarskej doline v 3D modeli. Na nasledujúcom obrázku je pozdĺžny
prierez lavínou.
1260
1240
elevation (m)
1220
1200
1180
1160
1140
avalanche
terrain
1120
distance (m)
53
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
54
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
55
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
27. marca 2009, Západné Tatry, Jamnická
dolina
niekoľko metrov. Šírka nánosu lavíny bola 100 m,
jeho dĺžka 300 m, maximálna výška 10 m
a priemerná výška nánosu bola 8 m.
V Jamnickej doline z Maselnej spadla v lavínovom
svahu č. 46 s východnou expozíciou a so sklonom
viac ako 40 st. žľabová lavína. Čiarový odtrh bol
v nadmorskej výške 2000 m. Samovoľná povrchová
lavína prekonala dráhu o dĺžke 2000 m a jej čelo sa
dostalo do nadmorskej výšky 1100 m. Nános lavíny
mal šírku 200 ma dĺžku 300 m. Jeho maximálna
výška bola 5 m a priemerná 2 m. Lavína zasiahla
chodník v dĺžke 200 m a zničila 1 ha lesa.
28. až 30. marca 2009, Belianske Tatry, Zadné
medodoly
V týchto dňoch spadli lavíny vo Vysokých
a Belianskych Tatrách, v Zadných medodoloch
viaceré. Na svahu č. 16 s južnou expozíciou so
sklonom väčším ako 40 st. spadla základová lavína
v oblasti Havran – Široký žľab. Čiarový odtrh bol
v nadmorskej výške 1965 m. Lavína prekonala
dráhu dlhú 940 a širokú 30 m. Nános bol
v nadmorskej výške 1515 m. Mal šírku 35 a dĺžku
400 m.
28. až 30. marca 2009, Veľká Fatra, Turecká
Aj vo Veľkej Fatre bola v týchto dňoch veľká
lavínová aktivita. Niekoľko lavín spadlo aj v oblasti
Veľkej Ramžinej. Najväčšia z nich spadla na
lavínovom svahu č. 6, ktorý má juhojuhovýchodnú
expozíciu a sklon medzi 35 až 40 st. Samovoľná
základová lavína mala odtrh v nadmorskej výške
1520 m. jeho dĺžka bola 100 m a hĺbka zlomu od 1
do 4 m. Dráha lavíny mala šírku 20 a dĺžku 1200 m.
Nános lavíny mal šírku 20 a dĺžku 700 m.
30. marca 2009, Západné Tatry, Žiarska dolina
Lavínová aktivita v Západných Tatrách vrcholila.
V Žiarskej doline z Baranca spadla v lavínových
svahoch č. 10 a 11 samovoľne veľká lavína
z mokrého snehu. Odtrh v nadmorskej výške 1950
m mal dĺžku 800 m. jeho hĺbka bola od 1 do 2 m.
Šírka dráhy lavíny bola 100 m a jej dĺžka 2200 m.
Čelo lavíny zastalo až na ceste na Žiarsku chatu
v nadmorskej výške 1050 m. Lavína cestu zasiahla
v šírke 100 m. V týchto miestach lavína mala výšku
Pre zásobovanie chaty museli časť nánosu
odkopať, aby sa tadiaľ dalo prechádzať snežným
skútrom. 29. apríla 2009 v rámci pravidelného
preškolenia streľmajstrov HZS a za účasti
pyrotechnikov Kriminalistického a expertízneho
ústavu PPZ MV SR bol urobený odstrel
zľadovatelého nánosu lavíny z cesty na Žiarsku
chatu.
30. marca 2009, Vysoké Tatry, Mengusovská
dolina
V lavínových svahoch č. 113 a 114 s juhozápadnou
expozíciou spadla 30. marca 2009 samovoľne
povrchová lavína z prachového snehu. Odtrh lavíny
bol v nadmorskej výške 2200 m. Dĺžku mal 50 m
a jeho výška sa pohybovala od 1 do 1,5 m. Šírka
dráhy bola 10 m a jej dĺžka 800 m. Nános lavíny
mal šírku 100 m a šírku 350 m. Jeho maximálna
výška bola 3 m a priemerná výška 1,5 m.
56
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
28. až 30. marca 2009, Malá Fatra, Biela,
Rozsutec
Aj v Malej Fatre vrcholila lavínová aktivita. Lavíny
padali aj z Rozsutca. Na lavínovej dráhe č. 5
z nadmorskej výšky 1490 m spadla na
juhovýchodnom svahu so sklonom väčším ako 40
st. samovoľne lavína s čiarovým odtrhom. Dĺžka
odtrhu bola 70 m, jeho výška od 1 do 3 m. Dráha
lavíny bola široká 70 a dlhá 250 m. Nános mal šírku
80 a dĺžku 120 m.
Lavíny sme zaznamenali aj na Choči v oblastiach
Turianka a Žiletky.
Odtrh bol v nadmorskej výške 1800 m a mal dĺžku
100 m a výšku od 0,5 do 1 m. Dráha lavíny mala
šírku 20 a dĺžku 300 m. Nános bol v nadmorskej
výške 1575 m a mal šírku 80 až 200 m.
12. až 13. apríla 2009, Nízke Tatry, Jánska dolina
Poslednú lavínu sezóny 2008/2009 SLP
zaznamenalo z 12. na 13. apríla 2009 v Jánskej
doline v lokalite Štiavnická dolina. Základová lavína
spadla na lavínovom svahu č. 47. Svah má
východojuhovýchodnú expozíciu a sklon od 30 do
35 st. Odtrh bol v nadmorskej výške 1725 m a mal
dĺžku 40 m. Dĺžka dráhy lavíny bola 300 m.
30. až 31. marca 2009, Nízke Tatry, Demänovská
dolina
V oblasti Lukovej z 30. na 31. marca vypadla na
lavínovom svahu č. 51 lavína z nového snehu.
57
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
58
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
V. Odborná činnosť Strediska lavínovej prevencie
V.a
Publikačná činnosť, školenia,
semináre a prezentácie
SLP zabezpečilo teoretické aj praktické vedenie a
spoluprácu na lavínovej problematike na 30
metodických akciách:
6. februára 2009 – Veľká Studená dolina preškolenie odbornej spôsobilosti v lavínovej
problematike pre DZTHS a HSnS SR
6. februára 2009 – Zverovka - preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike
HSnS ZT
26. a 27. novembra 2008 – Jasná – seminár
lavínových pracovníkov oblastí HZS
6. februára 2009 - Kosodrevina - preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike pre
HSnS NT
12. januára 2009 - Kosodrevina – preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike
oblasť HZS NT
7. februára 2009 – Donovaly - preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike
HSnS VF
14. januára 2009 - Donovaly – preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike
oblasť HZS VF
8. februára 2009 - Vrátna - - preškolenie odbornej
spôsobilosti v lavínovej problematike HSnS MF
13. januára 2009 – Zverovka - preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike
oblasť HZS ZT
15. januára 2009 - Vrátna - preškolenie odbornej
spôsobilosti v lavínovej problematike oblasť HZS
MF
19. januára 2009 - Donovaly - preškolenie odbornej
spôsobilosti v lavínovej problematike oblasť HZS
VF
19. januára 2009 - Dereše – preškolenie odbornej
spôsobilosti v lavínovej problematike oblasť HZS
NT
19. januára 2009 - Sliezsky dom - preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike
oblasť HZS VT
20. januára 2009 - Vrátna - preškolenie odbornej
spôsobilosti v lavínovej problematike oblasť HZS
MF
26. januára 2009 - Sliezsky dom - – preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike
oblasť HZS VT
28. januára až 1. februára 2009 – Štrbské plesoodborná spôsobilosť záchranná činnosť v lavíne
pre DZ THS – Vysoké Tatry
5. februára 2009 – Popradské pleso – záchrana v
lavínach pre psiarsky kurz
12. februára 2009 - Zverovka - metodický deň pre
príslušníkov HZS ZT, kladivová sonda, snehový
profil, SPP program
13. februára 2009 - Donovaly - preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike
NSnS VF
13. februára 2009 – Zverovka - preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike
HSnS ZT
15. februára 2009 - Kubínska Hoľa - preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike
HSnS MF
19. až 22. februára 2009 - Kosodrevina - lavínová
problematika pre SZŠ B.Bystrica
22. februára 2009 - Vrátna - preškolenie odbornej
spôsobilosti v lavínovej problematike pre HSnS MF
5. marca 2009 - Sliezsky dom – lavína pre ZZČ
6. marca 2009 - Kosodrevina - preškolenie
odbornej spôsobilosti v lavínovej problematike pre
HSnS NT
10. a 11. marca 2009 – Jasná – lavínová
problematika pre FZ PU Prešov
18. a 19. marca 2009 – Sliezsky dom - lavínová
problematika pre PZČ DZ THS
28. marca 2009 – Sliezsky dom - lavínová
problematika pre ATE
59
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
3. apríla 2009 – Derešský kotol – inštruktáž o
lavínach pre verejnosť
2. júna 2009 - Sliezsky dom – školenie Topo a
Meteo pre ZZŠ
V.b
Projekty
Horská záchranná služba v rámci projektu
Posilnenie spolupráce slovenskej a poľskej
horskej
záchrannej
služby,
ktorý
bol
spolufinancovaný z fondu Európskej únie, a to
prostredníctvom Programu Iniciatívy Spoločenstva
INTERREG III A Poľská Republika – Slovenská
Republika v roku 2007 uviedla do prevádzky 5
automatických
meteorologických
staníc
vo
Vysokých a Západných Tatrách.
Dovoz materiálu na rekonštrukciu staníc Žiarska
chata a Solisko bol jednoduchý, lebo do ich
blízkosti sa dá dostať autom resp. sedačkou. Na
stanicu pod Hrubú kopu bolo komponenty potrebné
vyniesť na vlastných chrbtoch. Materiál na stanicu
Ľadové pleso vyviezol vrtuľník z Letky MV SR, ktorý
pri svojej spiatočnej ceste zviezol aj zničené
komponenty stožiarov pri Ľadovom plese a zpod
Hrubej kopy.
V septembri a v prvej dekáde októbra 2009
príslušníci Strediska lavínovej prevencie HZS v
spolupráci s dodávateľom technológií firmou
MicroStep-MIS
urobili
rekonštrukciu
4
automatických
meteorologických
staníc
vo
Vysokých a Západných Tatrách. Tieto 4 stanice na
konci zimy poškodili tlakové vlny veľkých lavín
alebo zlomili silný vietor v kombinácii s námrazou.
Na základe dvojročných skúseností pri prevádzke
týchto staníc a po dohode s dodávateľom sa
príslušníci SLP rozhodli znížiť výšku stožiarov z 10
metrov na 6 metrov pri staniciach na Ľadovom
plese, pod Hrubou kopou a pri Chate pod Soliskom.
10-metrový stožiar je v tomto období len na stanici
pri Žiarskej chate a na stanici pod Salatínom, ktorá
jediná nebola v zimnej sezóne 2008/2009
poškodená. Tiež príslušníci SLP vymenili kotviace
prvky a laná za väčšie a silnejšie.
Po výstavbe stožiarov a upevnení ramien pre
jednotlivé snímače príslušníci SLP s technikmi
dodávateľa v dňoch od 7. do 9. októbra 2009
nainštalovali jednotlivé snímače a stanice oživili. V
mesiaci október 2009 prebiehala skúšobná
60
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
prevádzka nainštalovaných komponentov a celého
systému. Cieľom skúšobnej prevádzky bolo
odstrániť prípadné skryté chyby do začiatku ďalšej
zimnej sezóny tak, aby stanice opäť slúžili celej
HZS a tiež verejnosti, ktorá namerané údaje zo
staníc
sleduje
na
internetovej
stránke
www.laviny.sk.
V.c
Diplomové práce
SLP spolupracovalo s vysokými školami na
diplomových a bakalárskych prácach, týkajúcich sa
lavín a vysokohorského prostredia. Diplomantom
boli poskytnuté podklady alebo vedenie prác:
Diplomantka Eva Stopková zo Stavebnej
fakulty STU Bratislava rieši tému: „Využitie GISu na
mapovanie lavínových svahov v Žiarskej doline“,
Diplomantka Martina Klaučová z
Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava ukončila
prácu s témou: „Vplyv lavín na vegetáciu v Žiarskej
doline“,
Diplomant Marek Biskupič z KU Praha
ukončil tému: „Modelové zhodnotenie zmien
životného prostredia v lavínových oblastiach s
využitím GISu“ a pokračuje v tejto téme ako
doktorand,
Bakalár Ján Kostka – Zelina ukončil prácu
na tému „Posúdenie vplyvu lavín na životné
prostredie“,
Bakalár Róbert Bránický ukončil prácu na
tému „Protilavínová ochrana v Západných
Tatrách“.
V.d
Posudky, odborné práce,
vzdelávanie
Pracovníci SLP v tejto sezóne spracovali
nasledujúce posudky a vyjadrenia zamerané na
ohrozenie rôznych lokalít lavínami:
•
Vyjadrenie sa k ohrozeniu náučného
chodníka v Račkovej a Jamníckej doline pre
SMOPAJ v Liptovskom Mikuláši.
•
Spracovanie štúdie – Posúdenie
bezpečnosti cesty I/72 z hľadiska možného
zosunutia lavín na vozovku z priľahlých svahov
narušených veternou kalamitou pre firmu
ENVIGEO, a.s.
Poslucháčka ŽU Žilina spracováva
bakalársku prácu na tému: „Lavínové
nebezpečenstvo v Nízkych Tatrách“,
Bakalár SZU FZ Banská Bystrica Martin
Matušek ukončil prácu „ Metodika rýchleho
zásahu pri vyslobodzovaní osôb z lavíny“,
Diplomantka Slovenskej
poľnohospodárskej univerzity v Nitre – Fakulta
európských štúdií a regionálneho rozvoja Ivana
Lizuchová ukončila prácu „ Možnosti lavínovej
prevencie Projekt ASSIST“,
Diplomant TU vo Zvolene, Lesníckej
fakulty, Peter Gajdoš, spracováva prácu na tému
„Vplyv lavín na hornú hranicu lesa v Kamenistej
doline v Západných Tatrách“,
Diplomant TU vo Zvolene, Lesníckej fakulty
Peter Kolačný, spracováva prácu na tému „Vplyv
lavín na hornú hranicu lesa v Jamníckej doline v
Západných Tatrách“,
•
vypracovanému zhodnoteniu možného
Spracovanie vyjadrenia k posudku lavínového
ohrozenia návrhu zjazdových tratí Športového
areálu Riečavy – Štrbské Pleso pre firmu
HES_COMGEO s.r.o.
61
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Príslušníci SLP sa 4. februára 2009 zúčastnili na
Popradskom plese testovania georadaru pri
hľadaní zasypaných osôb v lavíne, ktoré
organizovala TU Banská Bystrica.
Záver roku 2008 a celý rok 2009 bol pre HZS
dôležitý najmä z hľadiska tvorby
zákona o
výbušninách, pyrotechnických výrobkoch a munícii.
Nový zákon upravuje pôsobnosti jednotlivých
ministerstiev (Ministerstva vnútra, Ministerstva
obrany a Ministerstva hospodárstva) na úseku
štátnej správy v oblasti výbušnín, pyrotechnických
výrobkov a munície. Upravuje možnosti použita,
výroby, prepravy, evidencie, skladovania výbušnín,
pyrotechnických výrobkov a munície.
HZS naďalej spolupracuje s odborníkmi z
Kriminalistického a expertízneho ústavu PPZ MV
SR nie len pri výcviku ale aj po legislatívnej stránke.
Strelmajstri HZS sa zúčastnili na praktických
zamestnaniach PZ MV SR vo výcvikovom priestore
Lešť. Vedúci trhacích prác HZS sa pravidelne
zúčastňoval na rokovaniach Pyrotechnickej komisie
MV SR.
V dňoch 14. a 15. apríla 2009 a následne 5. a 6.
októbra 2009 príslušníci Strediska lavínovej
prevencie a pracovníci z Ústavu
geoinformačných technológií z Lesníckej a
drevárskej fakulty Mendelovej univerzity z Brna
a urobili merania povrchu lavíny v Žiarskej
doline v Západných Tatrách, ktorá spadla 25.
marca 2009 (podrobnejší popis merania a jeho
výsledkov je v kapitole Ivb. Významné lavíny).
Počas zimnej sezóny 2008/2009, ktorá bola na
lavíny a sneh štedrá, pracovníci Strediska lavínovej
prevencie a streľmajstri z oblastných stredísk HZS
uskutočnili 13 odstrelov lavín a zúčastnili sa
pravidelného preškolenia. Pri týchto prácach bolo
použitých 99 kg plastických trhavín a 39 ks
delových rán ohňostrojných.
Počas zimnej sezóny 2008/2009 pracovníci
Strediska lavínovej prevencie a streľmajstri z
oblastných stredísk HZS uskutočnili nasledujúce
testy stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín:
V.e
Umelé uvoľňovanie lavín a testy
stability snehovej pokrývky
odstrelom
13. februára 2009 od 6:00 do 9:00 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Západné Tatry, v
Salatínskej doline, na lokalite Spálený žľab:
druh výbušniny: delová rana ohňostrojná
množstvo výbušnín: 4 ks
62
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
počet náloží: 4
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate
výsledok odstrelu: kráter a pukliny v
snehovej pokrývke
16. februára 2009 od 6:00 do 9:00 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Západné Tatry, v
Salatínskej doline, na lokalite Spálený žľab:
druh výbušniny: delová rana ohňostrojná
množstvo výbušnín: 5 ks
počet náloží: 5
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate
výsledok odstrelu: kráter a pukliny v
snehovej pokrývke
17. februára 2009 od 08:30 do 12:30 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Nízke Tatry, v
Demänovskej doline, na lokalite Derešský kotol:
druh výbušniny: Perunit E a delová rana
ohňostrojná
množstvo výbušnín: 10 kg a 14 ks
počet náloží: 17
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate, odstrel prevejov
výsledok odstrelu: 7 lavín, dĺžky dráh od
100 do 250 m, dĺžky odtrhov od 10 do 50 m, výšky
odtrhov od 10 do 40 cm
19. februára 2009 od 6:00 do 9:30 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Západné Tatry, v
Salatínskej doline, na lokalite Spálený žľab:
druh výbušniny: Perunit E a delová rana
ohňostrojná
množstvo výbušnín: 7 kg a 2 ks
počet náloží: 4
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate
výsledok odstrelu: kráter a pukliny v
snehovej pokrývke
10. marca 2009 od 07:00 do 12:00 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Vysoké Tatry, v
Skalnatej doline, na lokalite Lomnické sedlo,
Francúzska mulda a Kartárikov žľab:
druh výbušniny: Perunit E
množstvo výbušnín: 10 kg
počet náloží: 4
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate
výsledok odstrelu: v Lomnickom sedle –
kráter a pukliny v snehovej pokrývke, vo
Francúzskej mulde – splaz 50 m dĺžka, 50 m šírka
a 40 cm výška odtrhu, v Kartárikovom žľabe lavína, dĺžka dráhy 400 m, dĺžka odtrhu 70 m,
výška odtrhu 30 cm, nános 100m x 30m a vysoký
až 5m
11. marca 2009 od 06:00 do 10:00 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Západné Tatry, v
Salatínskej doline, na lokalite Spálený žľab:
druh výbušniny: Perunit E
množstvo výbušnín: 8 kg
počet náloží: 2
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate
63
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
výsledok odstrelu: 2 lavíny, dĺžky dráh
1300m a 900m, dĺžky odtrhov 350m a 400m, výšky
odtrhov 100 cm, nánosy 300m x 60m a výšky
nánosov až do 6m
13. marca 2009 od 07:00 do 12:00 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Vysoké Tatry, v
Skalnatej doline, na lokalite Francúzska mulda a
Kartárikov žľab:
druh výbušniny: Perunit E
množstvo výbušnín: 7 kg
počet náloží: 3
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate, nutnosť vstupu príslušníkov HZS do
ohrozeného priestoru
výsledok odstrelu: vo Francúzskej mulde –
kráter a pukliny v snehovej pokrývke, v
Kartárikovom žľabe - lavína, dĺžka dráhy 350 m,
dĺžka odtrhu 70 m, výška odtrhu 10 cm, nános
100m x 30m a vysoký do 1m
19. marca 2009 od 11:00 do 14:00 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Vysoké Tatry, v
Skalnatej doline, na lokalite Lomnické sedlo:
druh výbušniny: Perunit E
množstvo výbušnín: 8 kg
počet náloží: 3
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového suchého snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate
výsledok odstrelu: krátery a pukliny v
snehovej pokrývke
20. marca 2009 od 14:00 do 19:00 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Západné Tatry, v
Salatínskej doline, na lokalite Spálený žľab:
druh výbušniny: Perunit E
množstvo výbušnín: 7 kg
počet náloží: 2
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate
výsledok odstrelu: 1 stredne veľká lavína
25. marca 2009 od 6:00 do 9:00 hod. bol vykonaný
test stability snehovej pokrývky odstrelom pomocou
výbušnín v pohorí Západné Tatry, v Salatínskej
doline, na lokalite Spálený žľab:
druh výbušniny: Perunit E a delová rana
ohňostrojná
množstvo výbušnín: 1,5 kg a 3 ks
počet náloží: 4
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate
výsledok odstrelu: krátery a pukliny
26. marca 2009 od 10:00 do 12:00 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Malá Fatra, vo Vrátnej
doline, na lokalite Oštiepková mulda:
druh výbušniny: Perunit E a delová rana
ohňostrojná
množstvo výbušnín: 10 kg a 5 ks
počet náloží: 8
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate
výsledok odstrelu: krátery a pukliny
28. marca 2009 od 6:00 do 9:00 hod. bol vykonaný
test stability snehovej pokrývky odstrelom pomocou
výbušnín v pohorí Západné Tatry, v Salatínskej
doline, na lokalite Spálený žľab:
druh výbušniny: Perunit E a delová rana
ohňostrojná
64
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
množstvo výbušnín: 1,5 kg a 3 ks
počet náloží: 4
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti zjazdovej
trate
výsledok odstrelu: krátery a pukliny
31. marca 2009 od 07:00 do 10:00 hod. bol
vykonaný test stability snehovej pokrývky odstrelom
pomocou výbušnín v pohorí Nízke Tatry, v
Demänovskej doline, na lokalite Školský žľab:
druh výbušniny: Perunit E a Austrogel P1
množstvo výbušnín: 5 kg a 9 kg
počet náloží: 5
druh snehovej pokrývky v odtrhovom
území: mäkká doska z nového prachového snehu
zdôvodnenie odstrelu: posúdenie stability
snehovej
pokrývky
a
stupňa
lavínového
nebezpečenstva, zaistenie bezpečnosti trate
freerideových pretekov, odstrel prevejov
výsledok odstrelu: snehové splazy, krátery
a pukliny
V.f
Monitoring lavín
Po veľkej lavínovej aktivite z poslednej dekády
marca 2009 na zmapovanie aktuálnej situácie
príslušníci HZS zo Strediska lavínovej prevencie
využili veľmi dobrú spoluprácu s Letkou
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V
priebehu 1. apríla 2009 sa podarilo z vrtuľníka MI171 príslušníkom SLP (Ján Peťo, Roman Švanda,
Filip Kyzek a Milan Lizuch) zdokumentovať lavíny
vo všetkých pohoriach na Slovensku okrem
severnej strany Vysokých Tatier. Na severe Tatier
bola veľká oblačnosť, ktorá v tejto oblasti
neumožňovala let.
Na základe fotografií sa dali určiť aj presnejšie
parametre lavín v Žiarskej doline z 25. marca 2009.
29. apríla 2009 od 8:00 do 12:30 hod. sa
uskutočnilo pravidelné preškolenie streľmajstrov
HZS za účasti pyrotechnikov Kriminalistického a
expertízneho ústavu PPZ MV SR v Západných
Tatrách, v Žiarskej doline:
- druh výbušniny: Austrogel P1
množstvo výbušnín: 15 kg
počet náloží: 10
druh snehovej pokrývky: nános lavíny
tvorený tvrdým zľadovatelým snehom
zdôvodnenie
odstrelu:
odstraňovanie
následkov živelnej pohromy
Cieľom letu bolo tiež preveriť lavínovú situáciu v
jednotlivých pohoriach a zaevidovať spadnuté
lavíny. Fotografie, ktoré sú súčasťou našej
evidencie lavín, boli tiež použité na verifikáciu a
spresnenie evidovaných lavín z jednotlivých oblastí
HZS.
65
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
V.g
Medzinárodné kontakty
spracováva a analyzuje. Výsledky ich práce
využívajú priamo ohrozené mestá a obce a tiež aj
návštevníci vysokohorského prostredia.
V dňoch 1. až 5. decembra 2008 v Davose
organizoval
Institut
für
Schnee
und
Lawinenforschung (skratka SLF - voľný preklad
- Inštitút pre výskum snehu a lavín) kurz "Sneh
a lavíny" pre 42 svojich pozorovateľov z celého
Švajčiarska. Tohto kurzu sa zúčastnili aj lavínoví
špecialisti zo Strediska lavínovej prevencie v Jasnej
(Filip Kyzek a Milan Lizuch).
Kurz pozostával z teoretickej a praktickej časti. V
rámci teoretickej časti pracovníci SLF prednášali na
témy Horská meteorológia, Merania vlastností
snehu, Náuka o snehu a lavínach, Bezpečnosť
pohybu v lavínovom terne a Testy stability snehovej
pokrývky.
V praktickej časti v oblasti Weissfluchjochu a
Jakobshornu si účastníci kurzu mohli overiť svoje
vedomosti. Namerané údaje z terénu sa
pozorovatelia následne učili zaznamenávať v
informačnom systéme Inštitútu.
Kurz bol zakončený kontrolným testom, ústnou a
praktickou skúškou.
V rámci Kurzu jeho účastníci navštívili aj samotný
Inštitút. Počas exkurzie účastníkov zoznámili s jeho
bohatou minulosťou a výsledkami ich výskumu.
Pracuje v ňom viac ako 130 pracovníkov. Inštitút sa
tiež zaoberá povodňami a múrovými prúdmi a tiež
napríklad pomáhajú švajčiarskemu výrobcovi lyží
pri testovaní a vývoji lyžiarskej výstroje. SLF
spracováva
namerané
údaje
z
desiatok
automatických meteorologických staníc, množstvo
údajov od
pozorovateľov, ktoré následne
Účastníci Kurzu si mohli overiť svoje vedomosti a
zároveň ich doplniť o nové poznatky a výsledky
výskumu pracovníkov SLF. Tieto informácie budú
príslušníci HZS SLP aplikovať vo svojej práci - či už
pri vydávaní Lavínovej informácie, meraniach v
teréne, ale aj pri výcviku svojich kolegov v rámci
Horskej záchrannej služby a tiež verejnosti pri
Inštruktážach o lavínach.
V dňoch 21. až 24. apríla 2009 sa na Ukrajine
uskutočnil v rámci už prebiehajúceho českopoľského
projektu
Seminár
lavínových
špecialistov
horských
služieb
Česka,
Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Iniciátorom
Seminára bol český Karpatský turistický spolok,
česká humanitárna organizácia „Člověk v tísni“,
internetové
portály
www.karpaty.net
a
www.karpatywschodnie.pl a Horská služba v
Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Záštitu nad projektom
prevzala Horská služba Českej republiky. Z Horskej
66
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
záchrannej služby sa stretnutia zúčastnili pracovníci
Strediska lavínovej prevencie Ján Peťo a Milan
Lizuch.
Vzhľadom na to, že východné Karpaty sa stali v
posledných rokoch obľúbenou destináciou českých,
slovenských a poľských skialpinistov, ukrajinskí
záchranári cítia potrebu získať nové materiálne
vybavenie a tiež vedomosti o nových metódach a
postupoch pri záchranných akciách. Súčasné
vybavenie a znalosti nezodpovedajú trendom, na
ktoré sme zvyknutí v našich horách. Preto hlavným
cieľom pripravovaného projektu je postupné
preškolenie ukrajinských záchranárov, doplnenie
ich vybavenia modernými prostriedkami pre prácu
na lavinách, zosúladenie lavínovej prevencie v
karpatskom oblúku a začlenenie ukrajinských
záchranárov do medzinárodných organizácií. Popri
metodickej a technickej spolupráci záchranárov
projekt ďalej počíta aj s prácou dobrovoľníkov
Karpatského turistického spolku a organizácie
„Člověk v tísni“ pri budovaní zimného turistického
značenia, výstražných tabúľ upozorňujúcich na
lavínové nebezpečie a GPS navigácie s
nebezpečnými miestami voľne stiahnuteľnými z
internetu. Tento projekt naväzuje na už 3 roky
prebiehajúci projekt letného turistického značenia v
ukrajinských Karpatoch, ktorý realizujú českí a
poľskí dobrovolníci z uvedených organizácií a
ukrajinská Horská služba.
Seminár lavínových špecialistov sa slávnostne
začal v Užhorode v priestoroch kasární Ministerstva
mimoriadných situácií, pod ktoré ukrajinská Horská
služba patrí. Horská služba na Ukrajine pracuje v 4
oblastiach:
Ľvovskej,
Zakarpatskej,
IvanoFrankovskej a Krymskej. Seminára sa zúčastnilo 25
záchranárov ukrajinskej Horskej služby zo všetkých
oblastí okrem Krymskej, v ktorej sa lavínové terény
nenachádzajú.
Po otvorení sa účastníci Semináru presunuli do
turistickej základne „Poloniny“ za obcou Lumšori asi
50 km od Užhorodu. Teoretická časť Seminára
pozostávala z prednášok o lavínovej problematike
zúčastnených krajín. Diskutovalo sa o lavínových
nešťastiach, organizácii záchranných prác a tiež o
legislatíve týkajúcej sa záchranárskych organizácií.
Účastníci Seminára sa zaujímali aj o lavíny, ktoré
spadli hlavne v Žiarskej doline v Západných
Tatrách v marci 2009.
Praktický výcvik v teréne prebiehal v oblasti
Poloniny Runa (1470 mnm). Ukrajinským
záchranárom sme s lavinármi Česka a Poľska
spoločne predstavili našu výstroj a vybavenie pre
lavínovú záchranu (sondy, lavínové prístroje,
batohy ABS), precvičili sondovanie, prácu s
lavínovými hľadacími prístrojmi a so systémom
RECCO. V rámci lavínovej prevencie im príslušníci
SLP ukázali rôzne druhy testov stability snehovej
pokrývky – zosuvný blok, nórsku sondu a
kompresný test. Poľskí záchranári sa venovali aj
metodike výcviku lavínového psa. Počas presunov
na praktický výcvik sme navštívili nové lyžiarske
stredisko Krasija, ktoré uviedli do prevádzky len
minulú sezónu. Stredisko je vybavené modernými
67
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
dvoj a štvorsedačkami a ukrajinskí záchranári v
ňom minulú sezónu ošetrili asi 60 úrazov.
Seminára sa zúčastnili aj pracovníci Českej
televízie, ktorí pripravili o ňom reportáž.
16. a 17. júna 2009 sa v Innsbrucku uskutočnilo
už 15. stretnutie Asociácie európskych
lavínových služieb. Stretnutie organizovala
Tyrolská lavínová služba a zúčastnilo sa ho 60
lavínových špecialistov z 12 krajín (Rakúsko,
Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko,
Španielsko, Kanada, USA, Nórsko, Slovensko,
Česko, Rumunsko). Oproti 14. stretnutiu, ktoré sa
uskutočnilo v roku 2007 vo Vysokých Tatrách,
chýbali lavinári z Poľska, Slovinska, Škótska a
Islandu, ale pribudli špecialisti z Nórska a USA. Zo
Strediska lavínovej prevencie v Jasnej sa tohto
stretnutia zúčastnili Ján Peťo – riaditeľ Strediska a
lavínoví špecialisti - Filip Kyzek a Milan Lizuch.
Program stretnutia bol rozdelený do 8 blokov:
- Harmonizácia lavínových informácií (buletinov),
Harmonizácia
stupňov
lavínového
nebezpečenstva,
- Lavínová služba v Tyrolsku,
- Webové stránky Asociácie európskych lavínových
služieb www.lawinen.org a www.avalanches.org,
- Lavínové informácie,
- XML štandardy pre výmenu informácií a údajov,
- Zdielané programové vybavenie a infraštruktúra,
- Rôzne.
Celkovo vo všetkých blokoch bolo účastníkmi
stretnutia odprezentovaných 41 prezentácií. Filip
Kyzek v bloku Rôzne informoval o činnosti Sudetokarpatskej skupiny lavínových služieb.
Najzávažnejšou zmenou v budúcom období je
zmena názvov stupňov lavínového nebezpečenstva
v 5-dielnej medzinárodnej stupnici. 17 rokov
používania tejto stupnice ukázalo aj jej slabšiu
stránku, ktorú ovplyvňuje ľudský faktor.
Slovensky
Anglicky
Nemecky
Taliansky
Francúzsky
Španielsky
Malé
Low
Gering
Debole
Faible
Feble
Mierne
Moderate
Mässig
Moderato
Limité
Moderat
Zvýšené
Considerabl Erheblich
e
Marcato
Margué
Marcat
Veľké
High
Gross
Forte
Fort
Fort
Veľmi veľké
Very high
Sehr gross
Molto forte
Trés fort
Molt fort
Na základe rôznych ankiet, ktoré sa uskutočnili
medzi návštevníkmi zimného vysokohorského
prostredia v Európe aj Amerike a tiež zo skúseností
viacerých lavínových služieb, padol návrh na
zmenu názvu 3. a nasledujúcich stupňov
lavínového nebezpečenstva. Hlavne preklady
anglického a nemeckého názvu 3. stupňa – značné
– nevystihuje podstatu, hrozbu 3. stupňa. Preto nóri
pre odstránenie nevhodného prekladu navrhli urobiť
nasledujúcu zmenu v názvosloví stupňov
lavínového nebezpečenstva.
Slovensky
Anglicky
Nemecky
Taliansky
Francúzsky
Španielsky
Malé
Low
Gering
Debole
Faible
Feble
Mierne
Moderate
Mässig
Moderato
Limité
Moderat
Veľké
High
Gross
Forte
Fort
Fort
Veľmi veľké
Very high
Sehr gross Molto forte
Trés fort
Molt fort
Extrémne
Extreme
Extrem
Extreme
Extremo
Estremo
Pracovná skupina Asociácie tento návrh ešte
prediskutuje a dokončí jeho konečné úpravy. Nové
názvoslovie by sa malo začať používať v sezóne
2010/2011.
V rámci Lavínových informácií sa členovia
asociácie dohodli na presadení jednotného
európskeho telefónneho čísla 116xx pre informácie
o lavínovom nebezpečenstve, tak ako to
prediskutovala pracovná skupina Asociácie na
svojom stretnutí v septembri 2008. Túto požiadavku
už prerokováva Komunikačná komisia Európskej
únie. Slovenský telekomunikačný úrad prisľúbil
podporu tejto požiadavke.
Ďalej sa účastníci stretnutia dohodli na
prepracovaní štruktúry lavínového slovníka, jeho
doplnení ďalšími termínmi, na harmonizácii
lavínových informácií (buletinov) – štruktúra
68
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
informácií a používanie piktogramov, používaní
XML štandardov pre výmenu informácií, na designe
a štruktúre webových stránok Asociácie, zmene
klasifikácie veľkosti lavín a potrebe vzdelávania
návštevníkov zimného vysokohorského prostredia.
Niektoré návrhy prediskutuje ešte pracovná skupina
Asociácie, ktorá následne bude informovať
všetkých členov Asociácie.
Patrick Nairz z Tyrolskej lavínovej služby sa stal
šéfom pracovnej skupiny Asociácie na nasledujúce
4
roky.
Nasledujúce
stretnutie
Asociácie
európskych lavínových služieb v roku 2011
zorganizujú francúzski lavinári, pravdepodobne v
Chamonix.
18. až 20. júna 2009 sa v Galtüre uskutočnila
konferencia „Lavínová zima 1999 – skúsenosti a
dôsledky v Alpách“. Konferenciu zorganizovala
pri príležitosti 10. výročia lavínovej tragédie v
Galtüre v miestnom Športovom a kultúrnom centre
tirolská sekcia Wildbach und Lawinenverbauung,
Tirolská lavínová služba a Ministerstvo životného
prostredia Rakúska, miestne, krajinské a štátne
úrady rôznych úrovní. Konferencie sa v priebehu
troch dní zúčastnilo asi 188 účastníkov z 12 krajín
(Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko,
Taliansko, Španielsko, Kanada, USA, Nórsko,
Slovensko,
Poľsko,
Rumunsko).
Účastníci
Konferencie boli z rôznych druhov organizácií miestnej správy, lavínových služieb a komisií,
krízových a riadiacich štábov.
V priebehu krátkeho obdobia v zime 1999 v
niekoľkých alpských dedinách sa udiali veľké
lavínové katastrofy. V obci Galtür (Rakúsko)
zahynulo 31 ľudí, vo Valzure (Rakúsko) 7 ľudí, v
Evolén (Švajčiarsko) 12 ľudí a v Montroc
(Francúzsko) 7 ľudí. Zároveň bolo zničených
desiatky domov, kilometre ciest a elektrického
vedenia, dediny boli mnoho dní odrezané od
okolitého „sveta“, zásobovanie a evakuácia boli
organizované desiatkami vrtuľníkov záchranných
služieb ale aj armády. Solidarita prekročila hranice,
do záchranných prác sa zapojili aj talianske a
nemecké záchranné tímy.
Lavínové tragédie boli následne vyšetrené a na
základe analýz a ich dôsledkov boli zmenené
opatrenia krízových manažmentov, prehodnotili sa
zonálne plány ohrozenia vo všetkých alpských
regiónoch, začali sa budovať lavínové zábrany,
automatické snehomerné a vetromerné stanice. V
dôsledku týchto katastrof a tragédii sa zmenil
manažment katastrof a alpské krajiny presadzujú
vytvorenie medzinárodnej komisie pre manažment
katastrof v Bruseli. Všetky uvedené problémy boli
základnými témami konferencie „Lavínová zima
1999 – skúsenosti a dôsledky v Alpách“.
Program Konferencie v jednotlivých dňoch bol
rozdelený do sekcií. Vo štvrtok 18. júna 2009 po
slávnostnom otvorení konferencie boli prvé sekcie
prezentácií:
- Technické lavínové zábrany a zonálne plány
ohrozenia,
- Analýzy a hodnotenia,
- Dôsledky a vplyvy.
V piatok 19. júna 2009 bola exkurzia do odtrhového
pásma lavíny, ktorá spôsobila Galtürsku tragédiu.
Pod vrcholmi Grieskopf (2754 mnm) a Grieskogel
69
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
(2641 mnm) účastníci Konferencie videli postavené
protilavínové zábrany a miestni odborníci z
lavínovej prevencie, obecného úradu, krízových
štábov účastníkom vysvetlili princípy a ciele tejto
výstavby. Do týchto dní pri výstavbe zábran
preinvestovali takmer 11 miliónov €.
Dňa 2. júna 2009 sa zúčastnili Ing. Peťo a Mgr.
Kyzek na seminári IMGW v Krakove s témou
„Sneh a lavíny v poľských horách v zimnej
sezóne 2008/09“. Semináru sa zúčastnili
zástupcovia všetkých organizácií, ktoré majú v
Poľsku na starosti lavínovú prevenciu (Institut
meteorologii i gospodarki wodnej, Tatranske
ochotnicze
pogotowie
ratunkove,
Gorske
ochotnicze pogotowie ratunkove, Tatranski park
narodovi) a príslušníci HZS SLP ako jediní
zahraniční účastníci seminára.
Na seminári bol prezentovaný priebeh uplynulej
zimnej sezóny a rozbor príčin lavínových nešťastí.
Na poľskej strane bolo zaregistrovaných 5
lavínových nehôd, pri ktorých prišiel 1 horolezec o
život. Na Slovensku bolo zaregistrovaných tiež 5
lavínových nehôd, pri ktorých prišli o život 4 osoby
a 2 boli ťažko zranené. Slovenskí delegáti vysoko
ocenili aktívnu spoluprácu zúčastnených zložiek na
lavínovej prevencii v Poľsku.
V sobotu 20. júna 2009 Konferencia pokračovala
ďalšími sekciami prezentácií:
- Lavínová prevencia,
- Dôsledky krízového manažmentu,
- Zhodnotenie konferencie.
V sekcii Lavínová prevencia vystúpil s prezentáciou
„Lavínová zima 1999 na Slovensku a výstavba
automatických meteorologických staníc v Tatrách“
ing. Ján Peťo, riaditeľ Strediska lavínovej prevencie
v Jasnej.
Konferencia v Galtüre umožnila výmenu názorov
skúseností odborníkov z lavínovej prevencie
krízového manažmentu z rôznych odborových
rezortných organizácií na medzinárodnej
rezortnej úrovni..
a
a
a
a
V dňoch 21. až 27. septembra 2009 sa konalo
61. zasadanie Medzinárodnej komisie horskej
záchrany IKAR-CISA v švajčiarskom Zermatte.
Na zasadaní boli prítomní zástupcovia 33
členských štátov IKARu. Za Horskú záchrannú
službu sa zasadania zúčastnil riaditeľ HZS plk. Ing.
Jozef Janiga, riaditeľ Školiaceho strediska HZS
pplk. Milan Sekelský a riaditeľ Strediska lavínovej
prevencie HZS pplk. Ing. Ján Peťo.
Praktický deň sa uskutočnil na ľadovci pod Malým
Matterhornom, kde boli predvedené ukážky
záchrany
z
ľadovcových
trhlín,
hľadanie
zasypaných
v
lavíne
pomocou
rôznych
elektronických hľadacích prístrojov, systém na
diaľkovú aktiváciu ABS batohov a odstrel lavín
pomocou plynového systému Daisy Bell, neseného
v podvese vrtuľníka. Revolučnou pomôckou pri
70
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
hľadaní nezvestných a zasypaných bude v
budúcnosti švédsky systém Hepkie, ktorý dokáže
lokalizovať zapnutý mobilný telefón zo vzdialenosti
30 km s presnosťou na 10 cm. Domáci záchranári z
KWRO predviedli ukážky záchrany z lanovky
pomocou vrtuľníkov Lama aj lanovou technikou v
lokalite Sunegga. Prednášky a odborné referáty boli
zamerané na nosnú tému: „ Zapojenie horských
záchraných služieb pri veľkých prírodných
katastrofách v rámci civilnej ochrany obyvateľstva“.
Delegácia HZS predstavila miesto konania
budúceho 62. zasadania IKARu, ktoré sa bude
konať v roku 2010 vo Vysokých Tatrách.
V dňoch 27. až 28. októbra 2009 sa na Luční
boude v českých Krkonošiach uskutočnilo už 5.
stretnutie
Sudeto-karpatských
lavínových
služieb. Stretnutia sa zúčastnilo 24 lavinárov z
Česka (Horská služba Českej republiky), Poľska
(TOPR, GOPR a IMGW), Rumunska (Salvamont a
Anromania) a Slovenska. Horskú záchrannú službu
na Stretnutí zastupovali pracovníci Strediska
lavínovej prevencie - Ján Peťo - riaditeľ Strediska,
Milan Lizuch a Roman Švanda.
Prvý deň Stretnutia bol zameraný na zhodnotenie
uplynulej zimnej sezóny. Každá organizácia
zhodnotila zimnú sezónu 2008/2009 z pohľadu
meteorologických podmienok, extrémnych lavín a
lavínových nehôd a nešťastí. Vzhľadom na našu
účasť na 15. stretnutí Európskej asociácie
lavínových služieb v Innsbrucku (na stretnutí zo
zúčastnených boli okrem Slovákov, len česi a
rumuni) sme informovali o priebehu stretnutia a
jeho výsledkoch. Tiež sme účastníkom Stretnutia
poskytli informácie z konferencie "Zima 1999 skúsenosti a dôsledky v Alpách", ktorá sa
uskutočnila v júni tohto roku v rakúskom Galture.
Ján Peťo a Pavel Horký z českej Horskej služby
informovali o zasadaní IKARu, ktoré sa uskutočnilo
v októbri v švajčiarskom Zermatte.
Druhý
deň
pracovníci
Českého
hydrometeorologického ústavu Alena Zárybnická a
Ján Jirák prezentovali meteoservis, ktorý poskytuje
ČHMÚ českej Horskej službe a predstavili 2 druhy
snehomerných staníc pre potreby Horskej služby.
Ďalej Pavel Chrustek z poľského GOPRu
prezentoval projekt, na ktorý získal finančné
prostriedky z Európskej únie. Projekt je zameraný
na vytvorenie lavínových katastrov pomocou
technológií systému GIS. Pre účastníkov projektu
zo získaných prostriedkov budú zakúpené presné
GPS prístroje a tiež licencie programového
vybavenia ArcView. Projektové tímy spracujú
metodiky postupov pre meranie a následné
vyhodnotenie lavínových svahov. V rámci
projektového
obdobia
budú
zorganizované
workshopy za účelom zaškolenia jednotných
postupov pri meraní a výmeny informácií pre
spracovanie údajov z lavínových katastrov. V
projekte sa počíta s tým, že jedna uvedená licencia
programového vybavenia a jeden GPS prístroj
bude počas Projektu aj na Stredisku lavínovej
prevencie v Jasnej. Projekt sa začal realizovať 1.
novembra 2009 a mal by sa skončiť 31. októbra
2011. Kuba Radlinski z GOPRu informoval o veľkej
konferencii venovanej snehu - ISSW 2009, ktorá sa
uskutočnila v októbri 2009 v Davose. Spolu ss
Pavlom Chrustek tam prezentovali hore uvedený
Projekt. Popoludní sa účastníci stretnutia vybrali na
blízku Snežku, kde navštívili poľskú meteostanicu.
Pri zostupe zo Snežky a návrate na Luční boudu
sme urobili obhliadku lavínových svahov v
oblastiach Lomnička, Bialy jar a Malý stav. Neprialo
nám počasie, lebo bola veľmi silná hmla, ktorá
sťažovala orientáciu a tiež výhľady po jednotlivých
lokalitách.
71
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
5. stretnutie Sudeto-karpatských lavínových služieb
potvrdilo správny trend v spolupráci služieb a tiež
vo výmene informácií vzhľadom na určité odlišnosti
oproti Alpským oblastiam. Základné smery
spolupráce sú v harmonizácii stupňa lavínového
nebezpečenstva (obsah, grafika, používanie
piktogramov podľa doporučení z 15. stretnutia
AELS v Innsbrucku), v metodike jednotlivých
meteorologických
a
snehomerných
meraní,
preventívnych opatreniach a tiež vo vypracovaní
spoločnej štatistiky lavín a lavínových nehôd a
nešťastí.
V.h
Tretí deň bola plánovaná obhliadka lavínového
terénu v Obřím dole, ale neustála hmla ju na koniec
neumožnila. Preto sme pokračovali v ďalších
prezentáciách zameraných na najnovšie hľadacie
lavínové prístroje a vymieňali sme si skúsenosti z
ich používaním. Stretnutie sme zakončili dohodou,
že nasledujúce zorganizujú na budúci rok GOPRáci
v poľských Beskydách.
Iné aktivity SLP
Dňa 3. októbra 2009 sa v Nízkych Tatrách, na
južnej strane Chopku uskutočnil „Deň Horskej
záchrannej služby“. Tento rok deň HZS pripravilo
Školiace stredisko v spolupráci so Strediskom
lavínovej prevencie.
Príslušníci HZS predviedli ukážky záchrany z
osobných
horských
dopravných
zariadení,
vyprostenie paraglidistu z koruny stromu, ukážky
jaskynnej záchrannej činnosti, vyhľadávanie
zasypaných na lavíne pomocou lavínových
hľadacích prístrojov a psovoda so psom. Ďalšie
ukážky
boli
zamerané
na
vyhľadávanie
nezvestných osôb pomocou pátracieho psa. V
súčinnosti s Letkou MV SR príslušníci HZS
predviedli transport záchranárov na palube
vrtuľníka s následným zlanením na mieste nehody,
transport záchranára spolu s lavínovým psom v
podvese a vysadenie záchranára so psom na
palubnom žeriave.
72
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
73
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
74
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
VI. Plány a ciele Strediska lavínovej prevencie
•
Vypracovanie podkladov a ich realizácia pre program „Meteomodul“ na spracovanie
a vyhodnotenie všetkých meteodát, určených pre službu SLP.
•
Sledovanie a kontrola činnosti všetkých senzorov AMS („automatických meteostaníc“), ich
vyhodnotenie a návrh na rozšírenie siete AMS do ďalších pohorí na Slovensku.
•
Úprava webstránky laviny.sk, prehľadnejší obsah, viacjazyčné mutácie.
•
Získanie vhodného GISu pre lavínový kataster, aplikácia programov RAMS, SAMOS a iných
na zostavenie zonálneho plánu ohrozenia frekventovaných horských oblastí SR.
•
Zintenzívniť využitie vrtuľníkov MV na evidenciu a odstrely lavín.
•
Zvýšiť aplikáciu zamerania lavín v jednotlivých oblastiach podľa prístrojov GPS.
•
Trvať na používaní prístrojov GPS pri pátracích akciách HZS a ich využití pri lokalizácie
postihnutých v horskom teréne.
•
Pokračovať v spolupráci s fi.Ralen pri vývoji systémov na lokalizáciu lavínami zasypaných
živých osôb.
•
Udržovať styky v rámci AELS („Asociácie európskych lavínových služieb“) a SKLS („SudetoKarpatských lavínových služieb“).
•
Zabezpečiť vyškolenie lavínových špecialistov pre Ukrajinu.
•
Aktívne sa zapojiť do programu pre Lavínovú komisiu IKARU 2010, konaného vo Vysokých
Tatrách.
75
76
Vydavateľ: Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Adresa: Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie, Jasná, 032 51
Demänovská dolina
Tel.: 044 5591 695, 0903 624 130
Fax: 044 5591 637
www.hzs.sk, www.laviny.sk
Email: [email protected]
Redakčný tím:
Ing. Milan Lizuch
Mgr. Filip Kyzek
Ing. Ján Peťo
Ing. Roman Švanda
Juraj Settey
Mgr. Marek Biskupič
Upozornenie: Texty neprešli jazykovou úpravou!
77
Download

Obsah ročenky