2
ODKAZ BÉLU BARTÓKA
NA SL
OVENSKU
SLO
V OBLASTI HUDOBNEJ
PED
AGOGIKY
PEDA
Iveta Štrbák Pandiová
2012
3
Autor: Mgr. Iveta Štrbák Pandiová, PhD.
Recenzenti: Prof. PhDr. Ladislav Burlas, DrSc.
doc. Dr. univ. Agáta Csehiová, PhD.
doc. Mgr. art. Irena Medňanská, PhD.
Autor obálky: Katalin Mátyás Hudák
Technický a grafický redaktor: Katalin Mátyás Hudák
Vydavateľ: Mgr. Iveta Štrbák Pandiová, PhD.
Vydanie: prvé
Tlač: Tribun EU s.r.o, Cejl 32, 602 00 Brno
© Iveta Štrbák Pandiová
2012
ISBN 978-80-971174-1-2
EAN 9788097117412
4
OBSAH
Úvod
......................................................................................................................... 6
Bartók a Slovensko .............................................................................................. 9
Bratislavskí učitelia Bélu Bartóka ............................................................. 9
Bartókovi žiaci zo Slovenska ...................................................................... 11
Odkaz Bélu Bartóka v oblasti hudobnej pedagogiky ....................... 15
Využitie pedagogicky zameraných skladieb Bélu Bartóka
na Slovensku ........................................................................................................ 21
Využitie pedagogicky zameraných skladieb Bélu Bartóka
na základných umeleckých školách na Slovensku ............................ 23
Využitie pedagogicky zameraných skladieb Bélu Bartóka
na konzervatóriách na Slovensku .......................................................... 49
Tvorba Bélu Bartóka v súčasných učebných osnovách ZUŠ
na Slovensku ................................................................................................... 63
Vyhodnotenie a závery hudobnopedagogického výskumu .......... 68
Záver ............................................................................................................................. 77
Príloha ......................................................................................................................... 79
5
ÚVOD
Hudobné dedičstvo Bélu Bartóka či už v oblasti interpretácie alebo
hudobnej pedagogiky je neustále pestované a chránené po celom svete.
Výnimkou nie je ani slovenská hudobná kultúra. O to viac, že jeho život,
umelecká, aj etnomuzikologická činnosť, je úzko spätá so Slovenskom.
V monografii venovanej interpretácii Bartókových diel na Slovensku sme
mali možnosť poukázať na jeho stále živý a podnetný hudobný odkaz
s vplyvom na viac ako polstoročnú hudobnú kultúru v skúmaných mestách Slovenska. Za neprebádané sme považovali Bartókovo dedičstvo
v oblasti hudobnej pedagogiky v našich umeleckých školách. Následne
poukazujúc na jeho mimoriadny prínos do hudobnej pedagogiky.
Monografia je rozdelená do troch nosných kapitol. Prvá predstavuje
Bartókove začiatky umeleckého štúdia, bratislavských učiteľov hudby,
ako aj jeho žiakov pochádzajúcich zo Slovenska. V druhej venujeme
pozornosť jeho hudobnopedagogickej koncepcii obsiahnutej v pedagogicky zameraných a inštruktívnych skladbách. Tretia kapitola je
venovaná samotnému výskumu využiteľnosti Bartókových pedagogicky
zameraných skladieb vo vyučovacom procese na základných umeleckých
školách a konzervatóriách na Slovensku.
Podkladom pre spracovanie našej problematiky boli predovšetkým
štúdie Lászlóa Somfaiho (1983), Ladislava Burlasa Oszkára Franka
(1994), Júlie Székelyovej (1978), habilitačná práca Agáty Csehiovej
(2002), monografia Augusty Viktorovny Malinkovskej (1994) a ďalšie
články, publikácie, dizertačné a diplomové práce.1
Mimoriadne nápomocnými nám boli štúdie vydávané v rokoch 1981
– 1996,2 v ktorých sa skúmali súvislosti Bartókovho života a jeho tvorby
so Slovenskom. Autormi týchto štúdií sú Ján Albrecht (1991, 1996),
Miroslav Pejhovský (1994), Mária Gáborová (1981), Gabriel Dušinský
1
SOMFAI, László: Bartók Béla: Gyermekeknek. A hét zeneműve 1983. október- 1984. szeptember. A Zeneműkiadó hangversenzkalauza. Budapest: Zeneműkiadó, 1983. BURLAS,
Ladislav: Slovenská hudobná moderna. Bratislava: Obzor, 1983. SOMFAI, László: Tíz könnyű
zongoradarab. In: Parlando, roč. 34, 1992, č. 5, Budapest: Magyar Zeneművészek és Táncművészek Szakszervezete, 1992. FRANK, Oszkár: Bartók és a gyermekeknek. Budapest:
Nemzeti Tankönyvkiadó, 1994. FRANK, Oszkár: Bevezető Bartók Mikrokozmoszának világába. Budapest: Nemzeti Tankönyvkiadó, 1994. SZÉKELY, Júlia: Bartók tanár úr. Budapest:
Kozmosz Könyvek, 1978. CSEHIOVÁ, Agáta: Klavírna tvorba Bélu Bartóka, jej špecifiká a
interpretačné problémy. Habilitačná práca, Ostrava, 2002. MALINKOVSKAJA, Augusta
Viktorovna: Béla Bartók – pedagóg. Bratislava: VŠMU, 1994.
2
Z nich štúdie a články vzniknuté v roku 1981 sú venované 100. výročiu narodenia Bélu Bartóka.
6
(1981), Jozef Tvrdoň (1981), Alica Elscheková (1981), Alexandra Tauberová (1981) a Igor Berger (1981).3 K prvým prácam súhrnného charakteru
patrí monografia Bartók és a Felvidék Agáty Csehiovej (1994).4 Táto práca
podáva ucelený prehľad o živote, zberateľskej, etnomuzikologickej, umeleckej, pedagogickej a skladateľskej činnosti Bélu Bartóka spojenej so
Slovenskom, resp. bývalým Československom v maďarskom jazyku. Tieto
pramene vychádzali zo vzťahov a tvorivej činnosti Bélu Bartóka na území
Slovenska počas jeho života, a to v rokoch 1892-1939.
Vzhľadom na dosiahnutie stanovených cieľov v oblasti hudobnopedagogickej sme uplatnili metódu empirického výskumu. Cieľom tohto výskumu je zmapovanie súčasného stavu v oblasti vyučovania a interpretácie
Bartókových skladieb na základných umeleckých školách a konzervatóriách na Slovensku.
Na základe stanoveného výskumného problému sme sformulovali
nasledovné otázky:
Poznajú a využívajú pedagógovia pedagogicky zamerané diela
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese?
Ktoré skladby Bélu Bartóka pedagógovia poznajú a využívajú vo
vyučovacom procese?
Ktoré Bartókove pedagogicky zamerané diela pedagógovia
využívajú vo vyučovacom procese?
Je aplikácia Bartókových diel pedagogického zamerania vo vyučovacom procese ZUŠ a konzervatórií u jednotlivých pedagógov cielená
alebo náhodná?
Aký je vzťah pedagógov a študentov k Bartókovým pedagogicky
zameraným dielam?
Ako sa líšia vo frekvencii zaradenia Bartókových diel do repertoáru
žiakov na ZUŠ a konzervatórií jednotlivé oblasti Slovenska?
3
ALBRECHT, Ján: K bratislavskému hudobnému dianiu na rozhraní 20. storočia – kráľovské
katolícke hlavné gymnázium v bývalom klariskom kláštore. In: Hudobný život, roč. 28, 1996,
č. 5, s. 6. ALBRECHT, Ján: Béla Bartók v bratislavských spomienkach. In: Slovenské pohľady,
roč. 107, 1991, č. 9, s. 113 – 116. PEJHOVSKÝ, Miroslav: Bratislavské roky Bélu Bartóka. In:
Historická revue, roč. 5, 1994, č. 3, s. 22-230. GÁBOROVÁ, Mária: Čo znamenala pre Bélu
Bartóka Bratislava. In: Hudobný život, roč. 13, 1981, č. 5, s. 4. DUŠINSKÝ, Gabriel: Bratislavská
topografia Bartókovho života. In: Hudobný život, roč. 13, 1981, č. 5, s. 5. TVRDOŇ, Jozef: Béla
Bartók a Slovensko. In: Smer, roč. 33, 1981, č. 71, s. 3. ELSCHEKOVÁ, Alica: Béla Bartók
a slovenská ľudová pieseň. In: Hudobný život, roč. 13, 1981, č. 5, s. 6. TAUBEROVÁ, Alexandra:
Bartókovi bratislavskí učitelia hudby. In: Hudobný život, roč. 13, 1981, č. 5, s. 2. BERGER, Igor:
Bartók a Slovensko: K 100. výročiu narodenia. In: Rytmus, roč. 32, 1981, č. 3, s. 10 -11.
4
CSEHI, Ágota: Bartók és a felvidék, Komárom-Esztergom: Komáromi Lapok, KomáromEsztergom Megyei Önkormányzat, 1994.
7
Vychádzajúc z uvedených otázok sme stanovili hypotézy nášho výskumu
nasledovne:
1. Predpokladáme, že diela Bélu Bartóka sa vo vyučovacom procese
na základných umeleckých školách a konzervatóriách využívajú.
2. Predpokladáme, že pedagógovia základných umeleckých škôl
a konzervatórií cielene využívajú vo vyučovacom procese Bartókove
pedagogicky zamerané diela.
Pri výskume sme zvolili dotazníkovú metódu, ktorou sme zistili, aký
majú pedagógovia prehľad o Bartókových pedagogicky zameraných
skladbách a v akej miere ich využívajú vo výučbe nástrojovej hry. V dotazníkoch sme sa sústredili na dva typy hudobných škôl – základné umelecké školy a konzervatóriá. Ich výsledky sme spracovali oddelene
s následnou komparáciou. Stanovili sme dve výskumné vzorky (výberové
súbory) z dvoch základných súborov. Prvú vzorku sme určili stratifikovaným a druhú zámerným výberom, pričom sme postupovali nasledovne:
Základný súbor 267 základných umeleckých škôl5 na Slovensku
sme rozdelili podľa vyšších územných celkov a následným náhodným
výberom označili 56 ZUŠ.
Zo základného súboru, t.j. 12 konzervatórií, sme zámerným výberom určili 8 konzervatórií (všetky slovenské konzervatóriá s hudobným
zameraním, vylúčili sme tanečné konzervatóriá).
Prínos predkladanej monografie spočíva predovšetkým v zistení
súčasného stavu v oblasti vyučovania a interpretácie Bartókových skladieb na ZUŠ a konzervatórií, čím chceme poukázať na jeho stále živé
a podnetné dedičstvo na Slovensku nielen v oblasti interpretácie, ale aj
hudobnej pedagogiky.
5
Horeuvedený údaj sme získali z databázy ZUŠ Ústavu informácií a prognóz školstva z roku
2007
8
BARTÓK A SLOVENSKO
V monografii Odkaz Bélu Bartóka na Slovensku v oblasti hudobnej
interpretácie sme v kapitole Bartók a Slovensko venovali pozornosť
predovšetkým jeho interpretačnej, skladateľskej a etnomuzikologickej
činnosti v spojitosti s naším územím. Túto kapitolu by sme radi doplnili
skutočnosťami o Bartókovom štúdiu v Bratislave, ako aj o jeho žiakoch,
pochádzajúcich zo Slovenska.
Bratislavskí učitelia Bélu Bartóka
V Bratislave sa stal študentom Kráľovského katolíckeho gymnázia
v bývalom klariskom kláštore, kde roku 1899 úspešne zmaturoval.
Klariský kostol v Bratislave, kde Bartók hrával ako nástupca po odchode Ernesta
Dohnányiho od roku 1895. (BÓNIS, Ferenc: Élet-képek: Bartók Béla. Budapest:
Ballasi kiadó, Vávi kft, 2006, 550 s. ISBN 963-506-649.)
9
Počas štúdia na gymnáziu sa zúčastňoval hudobných večierkov, ktoré
pravidelne usporadúvali popredné bratislavské rodiny. Hrával na hudobných podujatiach školského orchestra a spevokolu v klariskom kostole,
kde prevzal miesto organistu po Ernő Dohnányim.6 Zásluhu na spomínaných Bartókových úspechoch mali v nemalej miere jeho učitelia hudby,
ktorí popri nástrojovej hre vzdelávali Bartóka aj v oblasti hudobnej teórie
a kompozície.7
Bartókove vysvedčenie z ôsmeho ročníka gymnaziálneho štúdia v Bratislave z roku 1899.
(BÓNIS, Ferenc: Élet-képek: Bartók Béla. Budapest: Ballasi kiadó, Vávi kft, 2006, 550 s.
ISBN 963-506-649.)
6
DOHNÁNYI, Ernő (1874 – 1960) – skladateľ, klavirista, dirigent. Bol študentom bratislavského katolíckeho hlavného gymnázia, neskôr Hudobnej akadémie v Budapešti, kde pôsobil
od roku 1916 ako pedagóg. Medzi rokmi 1925 – 1928 bol hlavným dirigentom State Symphony
Orchestra v New Yorku. Od roku 1934 bol riaditeľom Hudobnej akadémie.
7
TAUBEROVÁ, Alexandra: Bartókovi bratislavskí učitelia hudby. In: Hudobný život, roč. 13,
č. 5, s. 2, 1981.
10
Bartókovým prvým učiteľom klavíra bol Ludwig Burger.8 V rokoch
1894 – 1896 Bartóka vyučoval László Erkel,9 u ktorého sa zdokonaľoval
predovšetkým v hre na klavíri. Po jeho smrti sa roku 1896 stal Bartókovým
učiteľom Anton Hyrtl.10 Vyučoval hudobnú teóriu a základy kompozičnej
techniky.
Okrem bratislavských učiteľov je potrebné spomenúť ďalšie osobnosti,
a to Jána Nepomuka Batku11 a Miloša Ruppeldta.12 Batka podporoval
začiatky hudobnej dráhy mladého Bartóka, požičiaval mu partitúry a
knihy, s uznaním písal o jeho klavírnych recitáloch a zoznámil ho s dirigentom Hansom Richterom. Ruppeldt bol prvým redaktorom chystaného
vydania Bartókovej zbierky slovenských ľudových piesní v Matici slovenskej a v záujme tejto veci bol s ním v písomnom kontakte.13 Ďalšie významné vzťahy so Slovenskom nadviazal Bartók počas pedagogického pôsobenia na Hudobnej akadémii Franza Liszta v Budapešti i počas zberateľskej a etnomuzikologickej činnosti.
Bartókovi žiaci zo Slovenska
Okrem svojej druhej manželky Ditty Pásztoryovej, ktorá pochádza
z Rimavskej Soboty, Bartók vyučoval troch žiakov zo Slovenska. Menovite:
Alexandra Albrechta, Helenu Gáfforovú a Štefana Németha Šamorínskeho.14 Bartók bol Albrechtovým osobným priateľom, ktorý bol od neho
len o štyri roky starší. Prvýkrát sa stal Bartók Albrechtovým učiteľom ešte
v Bratislave, keď zomrel Albrechtov učiteľ Burger. Druhýkrát na Hudobnej
akadémii v Budapešti, keď vedenie akadémie suspendovalo Istvána
8
BURGER Ludwig (1850 – 1936) bol významný hudobný pedagóg a v rokoch 1896 – 1910
dirigent bratislavského Kirchenmusikvereinu . Bartókovým učiteľom bol len krátko,
pravdepodobne pre vzájomnú nespokojnosť. Zo štúdie Alexandry Tauberovej (Hudobný život,
roč. 13, č. 5, s. 2, 1981) sme sa dozvedeli, že okrem ústneho svedectva Bartókovej sestry
Elzy nemáme nijaký dokument o tom, že Bartók bol Burgerovým žiakom.
9
ERKEL László (1844 – 1896) bol tretím synom známeho skladateľa Ferenca Erkela.
10
HYRTL Anton (1840 – 1914) – žiak Karola Meyrbergera, učiteľ hudby v Bratislave.
11
BATKA Jan Nepomuk (1845 – 1917) – archivár mesta a centrálna postava hudobného
života Bratislavy v 19. storočí.
12
RUPPELDT Miloš (1881 – 1943) – skladateľ, pedagóg, prvý riaditeľ Hudobnej školy, ktorá
bola predchodcom Konzervatória v Bratislave po roku 1918.
13
DUŠINSKÝ, Gabriel: Bratislavská topografia Bartókovo života. In: Hudobný život, roč. 13,
č. 5, s. 5, 1981.
14
CSEHIOVÁ, Agáta: Bartók alkotómunkássága a mai Szlovákia területén. In: Bartók –
Verdi tanulmánykötet. Az SZTEJGYTFK Ének-zene Tanszékén 2001. november 8-án elhangzott
előadások szerkesztett változata. Szeged, 2002.
11
Thomána15 a úlohu učiteľa klavírnej hry zverilo Bartókovi.16 Štefan Németh
Šamorínsky bol Bartókovým žiakom v rokoch 1914 – 1915. NémethŠamorínsky bol dirigentom mužského spevokolu Toldy Kör,17 ktorý od
roku 1931 niesol názov Spevácky spolok Bélu Bartóka (Bartók Béla
Dalegyesület). Na tomto mieste je nevyhnutné spomenúť, že tento spevácky spolok sa stal kľúčovým propagátorom Bartókových zborových diel
a úprav ľudových piesní nielen v Bratislave, ale aj po celom Slovensku.
Sám Bartók osobne stál pri „zrode“ tohto vokálneho telesa a zúčastnil
sa aj na jeho prvom verejnom vystúpení 21. novembra 1926 v bratislavskej
Redute.18 V podaní v tom čase 60-členného mužského zboru zazneli
dve diela Zoltána Kodálya a Bartókove diela z cyklov Maďarské ľudové
piesne a Deťom, v zborovej úprave Istvána Németh-Šamorínského. Dramaturgickým vrcholom koncertu bolo vystúpenie Bélu Bartóka. Jeho
repertoár pozostával prevažne z vlastných a Kodályových diel. Ďalší
spoločný koncert spomínaného zboru a Bartóka sa uskutočnil 25. apríla
1929 v koncertnej sále Musikvereinu vo Viedni, 18. apríla 1918 v Budapešti a 27. januára 1932 v bratislavskom Primaciálnom paláci už pod
oficiálnym menom Spevácky spolok Bélu Bartóka. 4. marca 1931 Bartók
v Bratislave prednášal o ľudovej hudbe. V ten istý deň vystupoval zbor
v bratislavskom Rozhlase s repertoárom pozostávajúcim výlučne z Bartókových diel na počesť osláv jeho 50. narodenín.
V súvislosti s menom Istvána Németh-Šamorínského je nevyhnutné
spomenúť ďalšiu Bartókovu žiačku Helenu Magyarovú Gáfforovú, ktorá
sa do Bartókovej triedy dostala práve vďaka Németh-Šamorínskemu.
Spomínaná, dnes už 94-ročná Helena Magyarová Gáfforová, žije v Bratislave a do roku 1994 ešte aktívne koncertovala. Po osobnom rozhovore
s pani Gáfforovou sme sa dozvedeli, že zo spomínaných žiakov bola
jediná, ktorá ku Bartókovi chodila na súkromné hodiny.
(foto: Iveta Štrbák Pandiová)
15
THOMÁN István (1862 – 1940) – klavírny pedagóg, klavirista. Študoval v Humennom,
Košiciach a Budapešti. Od roku 1883 bol žiakom F. Liszta. Medzi rokmi 1889 – 1907
pôsobil na Hudobnej akadémii v Budapešti.
16
ALBRECHT, Ján: Béla Bartók v bratislavských spomienkach. In: Hudobný život, roč. 13,
1981, č. 5, s. 3.
17
Toldy Kör – bratislavský mužský spevokol, ktorý vznikol v roku 1874 pod vedením Istvána
Szendreyho. V roku 1931 sa vďaka Štefanovi Németh-Šamorínskému premenoval na
Spevácky spolok Bélu Bartóka a fungoval až do roku 1945.
18
Dnešné sídlo Slovenskej filharmónie.
12
Helena Magyarová Gáfforová, Bratislava, 2008 (foto: Iveta Štrbák Pandiová)
Na vyučovanie klavíra u Bartóka spomína nasledovne: „Jeho hodiny
boli nezabudnuteľné. Podobne ako Németh, ktorý bol tiež jeho žiak,
vyvolávali v človeku eufóriu a šťastie. Nikdy som nezažila, že by bol nervózny z toho, ako hrozne hrám. Keď sa mu niečo nepáčilo, tak mi ukázal
aj najmenší detail, ako to má byť. Pán učiteľ Németh prebral takisto jeho
metódu vyučovania. Stačilo vidieť a počuť Bartóka a človeka to poznačilo
na celý život. Vždy som si predstavovala, ako by dielo, ktoré práve
nacvičujem, hral on sám.“19
Ďalšou z Bartókových absolventov zo Slovenska je Ditta Pásztoryová,
ktorá pochádzala z Rimavskej Soboty a v roku 1923 sa stala Bartókovou
druhou manželkou.20
19
Celý rozhovor s Helenou Magyarovou Gáfforovou uvádzame v prílohe.
Život prvej manželky Bélu Bartóka Marty Zieglerovej sa taktiež viaže k Slovensku. V rokoch
1897 – 1907 bývala na dnešnej Šmeralovej ulici v Bratislave. (DUŠINSKÝ, Gabriel.:
Bratislavská topografia Bartókovo života. In: Hudobný život, roč. 13, 1981, č. 5, s. 5.)
20
13
Bartók s Dittou Pásztoryovou. (BÓNIS, Ferenc: Élet-képek: Bartók Béla. Budapest:
Ballasi kiadó, Vávi kft, 2006, 550 s. ISBN 963-506-649.)
14
ODKAZ BÉLU BARTÓKA V OBLASTI
HUDOBNEJ PEDAGOGIKY
Béla Bartók svoje pedagogické zámery uplatňoval v troch oblastiach:
v pedagogickej, edičnej a skladateľskej činnosti. V pedagogickej praxi
vychádzal Bartók z vlastných interpretačných skúseností. Bol interpretom
vlastných diel, ale aj diel starých majstrov – Johanna Sebastiana Bacha,
Domenica Scarlattiho, Ludwiga van Beethovena, Frédérica Chopina a
Franza Liszta. Disciplína, ktorú zdedil po svojej matke a ktorá ho sprevádzala celým jeho osobným životom, sa niesla tvorbou, interpretáciou a pedagogickým pôsobením. Bartók ako interpret sa vyznačoval precíznou
prácou na detailoch, vďaka čomu jeho interpretácia bola charakteristická
„oceľovou“ stavebnou vyváženosťou, dokonalým vyjadrením, deklamáciou, frázovaním a typickou údernosťou. Vyhýbal sa zbytočným „výlevom“.
Pevná rytmická pulzácia a osobité parlando-rubáto boli dôkazom
Bartókovej orientácie na ľudovú hudbu svojho i okolitých národov.
Fenomén rytmu sa v Bartókovej tvorbe postupne zosilňoval, čo viedlo
k zintenzívneniu rytmickej zložky v jeho interpretačnom prejave. Avšak
nezodpovedá skutočnosti dodnes rozšírený názor, podľa ktorého Bartók
stotožňoval klavír s predstavou bicieho nástroja. Na formovaní Bartókovej
virtuozity sa podieľali aj „stará prstová technika“ a „ostrý intonačný sluch“.
Bol však nesporne tlmočníkom nových tendencií skladateľskej a interpretačnej tvorby 20. storočia. Podobne ako iní majstri toho obdobia, aj on
používal klavír novým spôsobom, v plnom rozsahu využívajúc i nové zvukové dimenzie klavírnej faktúry. V nej nemalú úlohu hrá aj chápanie základnej nonlegátovej podstaty klavírneho zvuku. Primárny „inštrumentálnekladivkový“ charakter zvuku klavíra oproti jeho v minulosti jednostranne
uprednostňovaným netypickým kvalitám spevnosti – to je v stručnosti
podstata myšlienok uvedenej novej koncepcie zvukovosti. Tá pramení
už u Franza Liszta a poberá sa neskôr i cestami znovuobjavovania prvkov
starej interpretačnej praxe.21
Z hľadiska klavírneho majstrovstva je potrebné priblížiť predovšetkým
Bartókove zásady vyučovania klavírnej hry. Na hodinách sa nezaoberal
21
STAROSTA, Miloslav: Béla Bartók: „Nemožno byť pianistom a nebyť hudobníkom“ In:
Hudobný život, roč. 31, 1999, č. 4, s. 17-19
15
stupnicami, technickými cvičeniami, prstokladmi. Podrobnostiam, ktoré
sa týkali realizácie technických pasáži a rôznych metód nacvičovania –
ich dôležitosť nepodceňoval – v procese výučby klavírnej hry sa nevenoval. Podľa jeho názoru študenti akadémie už mali byť dostatočne pripravení na samostatné riešenie technických ťažkostí. V Bartókovej pedagogickej koncepcii, podobne ako v jeho interpretačnom umení sa hudobné
problémy spájali s technickými. Pod technikou chápal Bartók schopnosť
vyjadriť hudobnú myšlienku, v čo najdokonalejšej forme vystihnúť a použiť
v správnu chvíľu spojitosť hudobných myšlienok s klavírnym stvárnením.22
Pre svojich žiakov bol Bartók nielen vzorom hudobníka, ale aj ideálom
„človeka“. Kúzlo osobnosti učiteľa bolo veľké. Je známa Bartókova sugestívna interpretácia, ktorá najbezprostrednejšie „živila“ Bartókovu pedagogickú činnosť.23
Zo spomienok Bartókových žiakov sa dočítame, že Bartók na hodinách často predhrával. Skvelá pamäť a vynikajúca znalosť klavírnej literatúry mu dovoľovali hrať voľne všetko, čo sa v triede študovalo. Mal vynikajúci cit pre detaily. Niekedy venoval desať minút jednému alebo dvom
taktom. Jedným z hlavných cieľov takýchto hodín bola výchova sústredeného počúvania žiakov. Z hodiny na hodinu prebiehal neustály výcvik
schopnosti vžívať sa sluchom do diela, stále hlbšie a citlivejšie prenikať
do najjemnejších gradácií dynamiky, rytmu a farby. Okrem výbornej pamäti mal Bartók aj fenomenálny sluch, ktorý si zdokonaľoval dešifrovaním
najjemnejších odtieňov, podrobností a glissánd folklórnych nahrávok.24
Bartók ako človek bol málovravný a utiahnutý. Aj z tejto skutočnosti
mohla prameniť jeho záľuba v predhrávaní skladieb žiakom, ktorá učila
sústredenému počúvaniu a citlivosti k zvukovej kvalite. Za tridsaťročné
učiteľské pôsobenie sa mu podarilo vychovať množstvo hudobníkov.
V zozname jeho žiakov sa nachádzajú takí významní umelci ako György
Kósa, Lajos Hernádi, György Sándor, György Lang a Ditta Pásztoryová.
Z niektorých Bartókových vyjadrení vyplýva, že pedagogickej činnosti
sa nevenoval s potešením, učiť začal kvôli finančnému zabezpečeniu,
ktoré mu poskytovalo miesto profesora na Akadémii. „Tento názor je už
22
CSEHIOVÁ, Agáta: Klavírna tvorba Bélu Bartóka, jej špecifiká a interpretačné problémy.
Habilitačná práca. Ostrava, 2002.
23
MALINOVSKAJA, Augusta Viktorovna: Béla Bartók – pedagóg. Bratislava: VŠMU, 1994.
107 s. ISBN 80-85182-30-0, s. 11.
24
MALINOVSKAJA, Augusta Viktorovna: Béla Bartók – pedagóg. Bratislava: VŠMU, 1994.
107 s. ISBN 80-85182-30-0, s. 14.
16
v súčasnosti vyvrátený. Svedčí o tom aj Bartókov list napísaný v Paríži,
v ktorom sa zmienil o tom, že už ako 24-ročný plánoval svoje pedagogické
pôsobenie. Ďalším dôkazom je hodnotná edičná práca.“ Vydané revidované inštruktívne skladby Johanna Sebastiana Bacha, Josepha Haydna,
Ludwiga van Beethovena a Roberta Schumanna svedčia o bohatých
pedagogických skúsenostiach Bartóka.25
Hudobnopedagogický odkaz Bélu Bartóka sa v plnej miere prejavil
v jeho tvorbe s pedagogickým zámerom, resp. v tvorbe s inštruktívnym
charakterom.26
Z raného obdobia jeho pedagogickej činnosti pochádzajú Bagately
op. 6, BB 50 (1908), Desať ľahkých klavírnych skladieb, BB 51 (1908)
a cyklus Deťom, BB 53 (1908-1909) a Klavírna škola Bartók-Reschovsky
Sz53, BB66 (1913). Hlavnou náplňou tvorivej činnosti v tomto období
bolo pre Bartóka intenzívne štúdium folklóru. Významný historik Bence
Szabolcsi má nepochybne pravdu v tom, že táto etapa v Bartókovom
živote pôsobila prevrat a „od základu určila celý jeho štýl“27 i umelecký
svetonázor. Základným kompozičným prameňom cyklu Deťom sú maďarské a slovenské ľudové piesne, ktoré poskytovali Bartókovi široký pole
pre ich inštruktívne spracovanie. Úplný názov cyklu je Ľahké klavírne
skladby pre začiatočníkov bez oktávového dvojhmatu na tému maďarských a slovenských ľudových piesní (Könnyű zongoradarabok kezdők
részére oktávfogás nélkül magyar, és szlovák népdalokra). Štyri zväzky
pôvodne obsahovali 85 skladieb, ktoré boli neskôr (1945) zredukované
na 79 skladieb v dvoch zväzkoch. Skladby tohto zborníka sú jednoduchými úpravami ľudových piesní. V použitom piesňovom materiáli sú zastúpené takmer všetky druhy diatonických módov a molové tóniny so
zvýšeným štvrtým stupňom. Bartók považoval rozšírenie hraníc durmolového systému a jeho obohatenie o ľudovú melodiku za jednu z nalie25
CSEHIOVÁ, Agáta: Klavírna tvorba Bélu Bartóka, jej špecifiká a interpretačné problémy.
Habilitačná práca. Ostrava, 2002, s. 33.
26
U Bartóka rozlišujeme pedagogicky zamerané diela a diela s inštruktívnym
charakterom. Medzi pedagogicky zamerané diela zaraďujeme tie, ktoré vznikli s autorovým
konkrétnym hudobnopedagogickým cieľom a pokynmi. Sú to: Klavírna škola, cyklus Deťom,
Mikrokozmos, 44 duet pre 2 huslí a čiastočne aj 27 dvoj- a troj hlasných skladieb. Medzi
diela s inštruktívnym charakterom sa zaraďujú tie, ktoré nevznikli s autorovým konkrétnym
pedagogickým zámerom, ale obsahujú mnoho inštruktívnych prvkov vyššie spomínaných diel
a úspešne sa využívajú vo vyučovacom procese na ZUŠ i konzervatóriách.
27
SZABOLCSI, Bence: Bartók a ľudová hudba. Krátky prehľad života a činnosti. Vydavateľstvo
maďarsko-sovietskej spoločnosti a Inštitútu kultúrnych stykov 1955. Citované podľa:
MALINOVSKAJA, Augusta Viktorovna: Béla Bartók – pedagóg. Bratislava: VŠMU, 1994, s. 22.
17
havých úloh hudobnej výchovy a chápania ľudovej piesne. Tretí a štvrtý
zväzok cyklu obsahujú slovenské ľudové piesne, v ktorých rozšíril diatonický rámec o lydický modus. Veľa príkladov tu nájdeme zameraných na
rytmickú výchovu, ktorá je často obohatená o charakteristické akcenty.
Melódie autor strieda na základe tempového a náladového kontrastu
spojeného s melodickým bohatstvom a pestrosťou folklórneho materiálu.
Roku 1913 vznikla v spolupráci s klaviristom a pedagógom Sándorom
Reschofskym Klavírna škola (Zongoraiskola), ktorá sa stala dôležitým
medzníkom na ceste k Mikrokozmu. Bohatý obsah tejto klavírnej školy
je zameraný na vývoj hudobnosti; pestuje predovšetkým sluch a rytmický
cit žiakov a snaží sa ho čo najskôr „vyzbrojiť“ hlavnými výrazovými prostriedkami, nevyhnutnými pri interpretácii jednoduchých prednesových
skladieb. V rokoch 1926-1939 Bartók napokon realizoval svoj plán v
podobe Mikrokozmu, BB 105, ktorý z hudobnopedagogického a metodického hľadiska predstavuje neporovnateľne dôslednejší systém ako
predchádzajúca Klavírna škola. Bartók ho venoval svojmu druhorodenému synovi Petrovi. Dielo sa skladá zo šiestich zošitov (153 skladieb
a 33 technických cvičení) zoradených podľa stupňa náročnosti od skladieb elementárneho stupňa až po majstrovský.
Mikrokozmos sa stal „znovuzrodením myšlienky univerzalizmu“28,
podľa ktorého pojem „hudobník“ zahŕňa príslušnosť k mnohým hudobným profesiám. V súvislosti s Mikrokozmom je nevyhnutné spomenúť
knihu Der lebendige Klavierunterricht maďarskej hudobnej pedagogičky
Margit Varró. Autorka podáva v knižnej forme rad dôležitých zásad,
cenných pokynov a skúseností, tak z pohľadu klavírnej hry ako aj z pohľadu vzdelaného hudobníka. „Technický výcvik musí ísť „ruka v ruke“
s výcvikom hudobného sluchu a hudobného chápania. Všetky hudobné
znalosti je potrebné podať sluchovou cestou. To, čo žiak počuje, má
najprv reprodukovať len spevom, až potom sa má učiť notový zápis.
Neustála hra z nôt neprispieva k vývoju vnútorného sluchu a pamäti, ktoré
sú nevyhnutné pre rast hudobnej pamäti a fantázie. Dieťa má rozumieť
všetkému, čo hrá.“29 V Mikrokozme sa vzájomne podmieňujú aktivizujúce
hudobné úlohy na muzicírovanie, akým sú spev, sprievod, komorná hra,
28
STAROSTA, Miloslav: Umenie klavírnej hry, Béla Bartók: „nemožno byť pianistom a nebyť
hudobníkom. In: Hudobný život, roč. 31, 1999, č. 4, s. 17-19.
29
BÖHMOVÁ, Zdenka: Kapitoly z dějin klavírních škol. Praha: Editio Supraphon, 1973, s.
138.
18
hra z listu, transpozícia a transkripcia. Bartók v ňom rieši celý rad problémov: melodiku, metrorytmus, rytmickú výchovu, polyfonické cítenie,
modálnosť a novú akordiku. Prostredníctvom Mikrokozmu autor pomáha
pochopiť, akým spôsobom sa tieto „elementárne častice“ hudby spájajú
do jednoliateho celku a vytvárajú tak svet hudby – jej „makrokozmos“.
Pre skladby cyklu Mikrokozmu je typické, že technický prvok osvojený
v skladbách cvičného charakteru Bartók neskôr použil v jednej či viacerých charakteristických kompozíciách so zámerom povzbudiť detskú
fantáziu. V jednotlivých skladbách najčastejšie využíva dórsku, frygickú,
lydickú a mixolydickú tóninu, ktoré často uvádza aj v názvoch jednotlivých
diel. Rôzne modálne tóniny Bartók často kombinuje aj v rámci jednej
skladby. Dielo Mikrokozmos je bohaté aj z rytmického hľadiska, resp.
komplikovaného striedania rytmu. Bartók v názve jednotlivých skladieb
vyzdvihuje dva hudobné výrazy vychádzajúce z rytmu – synkopu a bulharský rytmus. Sústavné používanie synkop dáva rytmu napätie a dynamiku.
Vychádzajúc z obsahu a charakteru jednotlivých kompozícií Mikrokozmu a taktiež z Bartókovho hudobnopedagogického zámeru môžeme
cyklus rozdeliť na nasledovné skupiny:
1. Skladby, v ktorých mimohudobnú asociáciu vyvoláva určitý
konkrétny hudobný prvok, pohyb (napr. č. 64 Čiara a bodka,
č. 81 Túlanie, č. 108 Zápasenie...).
2. Kompozície inšpirované ľudovou hudbou
(napr. č. 40 Juhoslovanské, č. 90 Ruské...).
3. Skladby pripomínajúce staršie hudobné diela, žánre, charaktery
(napr. č. 24 Pastorale, č. 35 Chorál, č. 50 Minuetto...).
4. Kompozície vzbudzujúce voľné asociácie (napr. č. 47
Jarmok, č. 84 Zábava....).
5. Programová hudba (napr. č. 142 Rozprávka o malej muche).
Na základe autorových zásad je cyklus rozdelený z pedagogického
hľadiska do ôsmych častí:
1. Artikulovaná hra jednotlivých línií, hlasov
2. Polyfónia v jednej alebo v dvoch rukách
19
3. Arpeggiá, doprevádzajúce figúry, trilky
4. Intervaly a akordické hmaty
5. Rytmické stvárnenie
6. Melodické stvárnenie
7. Zvukové stvárnenie
8. Pochopenie rôznych hudobných foriem a útvarov30
Okrem uvedených najznámejších klavírnych diel je z hudobnopedagogického hľadiska významný cyklus 44 duet pre dvoje huslí, BB 104
(1931)31 a 27 dvoj- a trojhlasných skladieb pre detské a ženské zbory,
BB 111 (1935 – 1937)32. Podľa slov Bartóka obidva cykly vznikli s podobným cieľom – primeranými skladbami priblížiť jednoduchosť ľudovej
piesne a jej melodickú, rytmickú rôznorodosť.
30
CSEHIOVÁ, Agáta: Klavírna tvorba Bélu Bartóka, jej špecifiká a interpretačné problémy.
Habilitačná práca. Ostrava, 2002.
31
44 duet pre dvoje huslí vzniklo na podnet nemeckého hudobného pedagóga Ericha Dofleina.
Z tematického a obsahového hľadiska je tento cyklus podobný zborníku Deťom. Od klavírneho
cyklu sa odlišuje predovšetkým bohatším prameňom ľudových piesní a spracovaním aj
rumunských, ruténskych, arabských a srbských ľudových piesní.
32
27 dvoj- a trojhlasných skladieb pre detské a ženské zbory sa skladá z ôsmich zväzkov,
z ktorých prvých šesť je napísaných pre detský a posledné dva pre ženský zbor. K napísaniu
tohto diela podnecoval a inšpiroval Bartóka Zoltán Kodály. Podľa neho podmienky pre štúdium
nástrojovej hry sú pre väčšinu detí obmedzené, kým spev je prístupný pre každého. Pri písaní
týchto zborových skladieb z oblasti ľudovej hudby autor originálnym spôsobom využil len
ľudové texty.
20
VYUŽITIE PEDAGOGICKY ZAMERANÝCH
SKLADIEB BÉLU BARTÓKA NA SLOVENSKU
Okolnosti a otázky týkajúceho sa hudobno-pedagogického odkazu
Bartóka na základných umeleckých školách a konzervatóriách na Slovensku zatiaľ neboli preskúmané. O tejto problematike pojednávajú nasledujúce kapitoly. Naším cieľom bolo zmapovať využitie Bartókových pedagogicky zameraných skladieb vo vyučovacom procese na základných
umeleckých školách a konzervatóriách na Slovensku. Vzhľadom na dosiahnutie stanoveného cieľa sme uplatnili metódu empirického výskumu,
pomocou ktorej sme preskúmali súčasný stav v oblasti vyučovania a interpretácie Bartókových skladieb na základných umeleckých školách a konzervatóriách na Slovensku. Na základe stanoveného výskumného problému sme zostavili nasledovné výskumné otázky:
Poznajú a využívajú pedagógovia pedagogicky zamerané diela
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese?
Ktoré skladby Bélu Bartóka pedagógovia poznajú a využívajú vo
vyučovacom procese?
Ktoré Bartókove pedagogicky zamerané diela pedagógovia
využívajú vo vyučovacom procese?
Je aplikácia Bartókových diel pedagogického zamerania vo
vyučovacom procese ZUŠ a konzervatórií u jednotlivých
pedagógov cielená alebo náhodná?
Aký je vzťah pedagógov a študentov k Bartókovým pedagogicky
zameraným dielam?
Ako sa líšia vo frekvencii zaradenia Bartókových diel do repertoáru
žiakov na ZUŠ a konzervatórií jednotlivé oblasti Slovenska?
Vychádzajúc z týchto výskumných otázok sme sformulovali hypotézy
empirickej časti nášho výskumu:
1 Predpokladáme, že diela Bélu Bartóka sa vo vyučovacom procese
základných umeleckých škôl a konzervatórií využívajú.
2 Predpokladáme, že pedagógovia základných umeleckých škôl
a konzervatórií cielene využívajú diela Bélu Bartóka
s hudobnovýchovným charakterom vo vyučovacom procese.
21
Po určení cieľovej skupiny nášho výskumu, do ktorej patria pedagógovia základných umeleckých škôl a konzervatórií, sme stanovili dve
výskumné vzorky. Prvú sme určili stratifikovaným výberom, pričom sme
základný súbor základných umeleckých škôl rozdelili podľa vyšších územných celkov. Následným náhodným výberom sme označili 56 ZUŠ, t. j.
z každého kraja sme určili 7 ZUŠ. Druhú výskumnú vzorku sme stanovili
zámerným výberom. Zo základného súboru (12 konzervatórií) sme zámerným výberom určili osem, t. j. konzervatóriá s hudobným zameraním
(vylúčili sme tanečné konzervatóriá).
Pri výskume sme zvolili dotazníkovú metódu, pomocou ktorej sme
skúmali znalosti pedagógov o Bartókovej pedagogicky zameranej tvorbe. Zaujímalo nás, do akej miery pedagógovia rozlišujú Bartókove diela
s inštruktívnym charakterom, pedagogicky zamerané diela a skladby majstrovského stupňa na ZUŠ a konzervatóriách. Rozposlané dotazníky
boli pre obe školy identické. Celkový počet rozposlaných dotazníkov
bol 142.
V nasledujúcich kapitolách teda venujeme pozornosť problematike
využívania Bartókových skladieb na ZUŠ a konzervatóriách.
22
Využitie pedagogicky zameraných skladieb
Bélu Bartóka na základných umeleckých
školách na Slovensku
Pri stanovení výskumnej vzorky základných umeleckých škôl sme
postupovali nasledovne: Základný súbor 267 ZUŠ33 sme rozdelili podľa
vyšších územných celkov a následným stratifikovaným výberom označili
56 ZUŠ. Sú to: v Bratislavskom kraji – ZUŠ Bratislava – Staré Mesto,
ZUŠ Bratislava – Petržalka, ZUŠ Bratislava – Rusovce, ZUŠ Malacky,
ZUŠ Modra, ZUŠ Pezinok, ZUŠ Senec; v Trnavskom kraji – ZUŠ
Dunajská Streda, ZUŠ Galanta, ZUŠ Hlohovec, ZUŠ Piešťany, ZUŠ
Senica, ZUŠ Trnava, Súkromná ZUŠ Trnava; v Trenčianskom kraji –
ZUŠ Myjava, ZUŠ Nové Mesto nad Váhom, ZUŠ Partizánske, ZUŠ
Považská Bystrica, ZUŠ Bojnice, ZUŠ Prievidza, ZUŠ Trenčín;
v Nitrianskom kraji – ZUŠ Komárno, ZUŠ Levice, Súkromná ZUŠ
Nitra, ZUŠ Nové Zámky, ZUŠ Štúrovo, ZUŠ Topoľčany, ZUŠ Zlaté
Moravce; v Žilinskom kraji – ZUŠ Kysucké Nové Mesto, ZUŠ Martin,
ZUŠ Vrútky, ZUŠ Ružomberok, ZUŠ Turčianske Teplice, ZUŠ Žilina,
Súkromná ZUŠ Žilina; v Banskobystrickom kraji – Súkromná ZUŠ
Banská Bystrica, ZUŠ Detva, ZUŠ Fiľakovo, ZUŠ Lučenec, ZUŠ
Rimavská Sobota, ZUŠ Veľký Krtíš, ZUŠ Kremnica; v Prešovskom
kraji – ZUŠ Bardejov, ZUŠ Levoča, ZUŠ Poprad, ZUŠ Prešov, ZUŠ
Lipany, ZUŠ Giraltovce, ZUŠ Vranov nad Topľou; v Košickom kraji –
ZUŠ Košice – Hlavná, ZUŠ Moldava nad Bodvou, ZUŠ Veľké Kapušany,
ZUŠ Rožňava, ZUŠ Spišská Nová Ves, ZUŠ Královský Chlmec a ZUŠ
Trebišov.
Priebeh a realizácia výskumu
Dotazníky sme rozposlali spolu so sprievodným listom pomocou
elektronickej pošty základným umeleckým školám s aktívnou e-mailovou
adresou. Ostatné ZUŠ sme oslovili poštou zaslanými dotazníkmi v troch
exemplároch s priloženou ofrankovanou obálkou. Z výskumnej vzorky (56
33
Horeuvedený údaj sme získali z databázy ZUŠ Ústavu informácií a prognóz školstva z roku
2007.
23
ZUŠ) malo 26 ZUŠ aktívnu e-mailovú adresu. V konečnom dôsledku
počet rozposlaných dotazníkov bol 116. Z celkového počtu 116 oslovených učiteľov sa na výskume zúčastnilo 87 respondentov, t. j. 76%. Čo
sa týka celkového prehľadu zúčastnených respondentov podľa vyšších
územných celkov, poradie bolo nasledovné (percentá vyjadrujú návratnosť vyplnených dotazníkov z celkového počtu vrátených dotazníkov):
1. Košický kraj (25%)
2. Prešovský kraj (17%)
3. Bratislavský kraj (14%)
4. Nitriansky kraj (14%)
5. Banskobystrický kraj (13%)
6. Trnavský kraj (6%)
7. Žilinský kraj (6%)
8. Trenčiansky kraj (5%)
Dotazníky boli na ZUŠ rozposlané v mesiaci september 2008.
Vyplnené dotazníky sa nám vracali v období od októbra do decembra
2008.
Štruktúra dotazníka
Prvých šesť otázok sa týkalo všeobecných údajov o pracovisku,
pohlaví, vzdelaní, veku, dĺžke pedagogickej praxe a nástroji, ktorý respondent vyučuje. Tieto populačné, demografické položky obsahujú informácie, ktoré majú funkciu nezávislých premenných. K ich vzťahu k vecným položkám sa vyjadríme v závere nášho výskumu.34
Otázka č.1: Pracovisko, na ktorom pôsobíte
K otázke č. 1 sa v našom výskume bližšie nevyjadrujeme, nakoľko
jednotlivé základné umelecké školy si neželali zverejnenie ich údajov.
Tieto údaje nám pomáhali pri zaradení jednotlivých vrátených dotazníkov
do vyšších územných celkov a pri zhodnotení návratnosti.
Otázka č. 2: Pohlavie
Z celkového počtu 87 vrátených dotazníkov bolo 86% vyplnených
ženami a 14% mužmi. Táto položka však nemala priamy súvis s nasledujúcimi otázkami a mala skôr informatívny charakter pri vyhodnocovaní
výskumu.
34
Na tomto mieste by sme sa chceli poďakovať ZUŠ v Ružomberku, ktorá nám namiesto
žiadaných troch vrátila desať kvalitne vyplnených dotazníkov.
24
Graf 1
Pohlavie respondentov vo
výskume na ZUŠ
Otázka č. 3:
Vzdelanie (názov školy, miesto, rok ukončenia).
Pri tejto položke mali jednotliví respondenti možnosť doplniť miesto
a rok ukončenia stredného, vysokoškolského, prípadne doplňujúceho,
doktorandského vzdelania. Pri jej doplnení respondenti neboli dôslední,
preto sme pri vyhodnotení určili následnú kategorizáciu, podľa ktorej
sme jednotlivých respondentov rozdelili do piatich skupín:
1. Respondenti, ktorí ukončili SUŠ (Stredná umelecká škola so
zameraním na rozšírené vyučovanie nástroja – napr. odbor klavír)
2. Respondenti, ktorí ukončili konzervatórium
3. Respondenti, ktorí ukončili SŠ a následne VŠ s hudobným
zameraním
4. Respondenti, ktorí ukončili konzervatórium a následne VŠ
s hudobným zameraním
5. Respondenti, ktorí ukončili konzervatórium a následne VŠMU
Zo získaných údajov môžeme konštatovať, že viac ako polovica (62%)
respondentov má ukončené konzervatórium, 17% učiteľov ukončilo ZUŠ
a následne VŠ s hudobným zameraním, 10% absolvovalo konzervatórium
a následne VŠ s hudobným zameraním, 8% konzervatórium a následne
VŠMU, kým 3% z opýtaných absolvovali SUŠ.
Graf 2
Vzdelanie
respondentov vo
výskume na ZUŠ
25
Otázka č. 4:
Vek.
Túto položku sme rozdelili do štyroch kategórii: do 26 rokov, 26 – 30
rokov, 31 – 45 rokov, 45 a viac rokov. Polovica zúčastnených respondentov (50%) je vo vekovej kategórii 45 a viac rokov, 28% vo veku 31 až
45 rokov, 13% do 26 rokov a 9% vo vekovej kategórii 26 až 30 rokov.
Graf 3
Vek respondentov vo
výskume
na ZUŠ
Otázka č. 5:
Počet rokov pedagogickej praxe.
Pri tejto položke sme neponúkali respondentom alternatívu odpovedí.
Zo získaných čísel sme následne vypočítali priemerný počet rokov praxe
všetkých respondentov. Priemerná dĺžka pedagogickej praxe výskumu
zúčastnených učiteľov je 20 rokov. Najmladší respondent uviedol 3 mesiace pedagogickej praxe. Vo svojom dotazníku uviedol aj to, že dôvodom
nedostatočnej znalosti a využitia Bartókových pedagogicky zameraných
diel je najmä jeho neskúsenosť vo výučbe nástrojovej hry. Respondent
s najdlhšou pedagogickou praxou (rokov) má síce bohaté znalosti v oblasti Bartókovej tvorby, ale interpretačné skúsenosti s jeho dielami nemá.
Otázka č. 6:
Hru na akom hudobnom nástroji vyučujete?
V tejto položke sme ponúkali respondentom tri alternatívy. Vychádzajúc
z nástrojov, pre ktoré Bartók tvoril s pedagogickám zámerom, sme zvolili
nasledovné alternatívy:
A. klavír
B. husle
C. iné
Zaujímali nás predovšetkým hudobné nástroje klavír a husle. Tretiu
alternatívu sme pridali pre prípad, keby sa dotazník dostal aj do rúk
pedagógom hudobnej náuky, aj keď sme v našom sprievodnom liste
k dotazníku žiadali riaditeľov osloviť najmä pedagógov hry na klavíri a
husliach. Náš predpoklad sa sčasti splnil, nakoľko sa nám vrátilo až 7
26
dotazníkov, na ktorých si pedagógovia zvolili tretiu alternatívu odpovede.
Pozitívne hodnotíme najmä to, že každý z nich uviedol aj hudobný nástroj,
ktorý vyučuje. Štyria respondenti uviedli hudobnú náuku, ostatní keyboard, dychové nástroje a akordeón. Z celkového počtu respondentov
vyučuje 85% hru na klavíri, 7% hru na husle a 8% iné nástroje. Len dvaja
z respondentov uviedli pri alternatíve C aj konkrétny nástroj – keyboard.
Graf 4
Vyučovaný hudobný
nástroj respondentov
výskumu na ZUŠ
Ďalšie otázky nášho dotazníka (7-15) sa týkali priamo stanovených
výskumných otázok.
Otázka č. 7:
Uveďte, ktoré Bartókove inštrumentálne diela poznáte!
V tejto otázke sme zisťovali, ktoré diela z tvorby Bélu Bartóka respondenti poznajú. Otázka bola otvorená, bez ponúk alternatívnych odpovedí. Respondent mohol uviesť niekoľko diel (alebo žiadne). K tejto
otázke sa nevyjadrilo 8 pedagógov, čo predstavuje 9% z celkového počtu
zúčastnených respondentov. Podľa sledovanej frekvencie výskytu
uvedených diel sme vytvorili nasledovné poradie:
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105
Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53
Allegro barbaro pre klavír, Sz49, BB63
Koncerty pre klavír a orchester
Dva rumunské tance, pre klavír, op.8a, Sz43, BB56
Koncerty pre husle a orchester
Sonáta pre klavír, Sz80, BB88
Sláčikové kvartetá
14 bagatel pre klavír, op.6, BB50
27
10. Concerto pre dva klavírya orchester, Sz115, BB121
11. Rapsódia pre klavír, op. 1, Sz26, BB36a
12. Rapsódie pre husle a klavír
13. Sonáty pre husle a klavír č. 1,
op. 21, Sz75, BB84, č. 2, Sz76, BB85
14. 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
15. Hrad kniežaťa Modrofúza, opera v jednom dejstve,
op. 11, Sz48, BB62
16. Hudba pre strunové, bicie nástroje a čelestu, Sz106, BB114
17. Suita pre klavír, op.14, Sz62, BB70
18. Tanečná suita, pre orchester, Sz77, BB86
19. Zázračný mandarín, pantomima v jednom dejstve,
op. 19, Sz73, BB82
20. 44 duet pre 2 husle, Sz98, BB104
21. Cantata Profana, Sz94, BB100
22. Concerto pre orchester, Sz116, BB123
23. Divertimento pre sláčiky, Sz113, BB118
24. Improvizácie na 9 maďarských sedliackych piesní,
op. 20, Sz74, BB83
25. Klavírna škola začiatočníkov, Sz53, BB66
26. Medvedí tanec z 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
27. Sonatína pre klavír, Sz55, BB69
28. Tri burlesky, pre klavír, op. 8c, Sz47, BB55
29. Tri rondá s ľudovými melódiami, pre klavír, Sz84, BB92
30. Concerto pre violu a orchester, Sz120, BB12
31. Drevený princ, balet v jednom dejstve, op. 13, Sz60, BB74
32. Dva obrazy pre orchester, op. 10, Sz46, BB59
33. Kossuth, symfonická báseň pre veľký orchester, BB31
34. Maďarské skice, pre orchester, Sz97, BB103
35. Dve elégie pre klavír, op. 8b, Sz41, BB49
36. Kontrasty pre husle, klarinet a klavír, Sz111, BB116
37. Na dedine, 5 slovenských piesní pre ženský hlas a klavír,
Sz78, BB87a
38. Veľká fantázia pre klavír, op. 16, DD48, BB9
Pri niektorých dielach respondenti neuviedli presný názov. Stávalo
sa to väčšinou pri orchestrálnych alebo komorných dielach, ktoré sú
u Bartóka konkrétne číslované. Napr. Koncerty pre klavír a orchester,
28
Koncerty pre husle a orchester, Sláčikové kvartetá a Rapsódie pre husle
a klavír. Najväčší počet respondentov, presne 51, uviedol medzi poznanými dielami Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105, čo predstavuje
16% z celkového počtu uvedených diel. Klavírny cyklus Deťom, Sz42,
BB53 pozná 31 učiteľov, čo je 10% z uvedených poznaných diel. Ďalším
často uvedeným dielom, konkrétne 26, bolo Allegro barbaro pre klavír,
Sz49, BB63, ktorého počet tvorilo 8% z celkového počtu uvedených
diel. Koncerty pre klavír a orchester uviedlo 25 respondentov (8%), Dva
rumunské tance, pre klavír, op.8a, Sz43, BB56 pozná 21 z celkového
počtu zúčastnených respondentov, čo predstavuje 7% z množstva uvedených diel. Koncerty pre husle a orchester a Sonátu pre klavír, Sz80,
BB88 uviedlo 12 pedagógov, kým Sláčikové kvartetá pozná 9 pedagógov. Po 8 respondentov uviedlo nasledovné diela: 14 bagatel pre
klavír, op.6, BB50, Concerto pre dva klavírya orchester, Sz115, BB121,
Rapsódia pre klavír, op. 1, Sz26, BB36a, Rapsódie pre husle a klavír,
Sonáty pre husle a klavír č. 1, op. 21, Sz75, BB84, č. 2, Sz76, BB85.
Inštruktívne zameraných 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51,
Hrad kniežaťa Modrofúza, opera v jednom dejstve, op. 11, Sz48, BB62,
Hudba pre strunové, bicie nástroje a čelestu, Sz106, BB114, Suita pre
klavír, op.14, Sz62, BB70, Tanečná suita, pre orchester, Sz77, BB86,
Zázračný mandarín, op. 19, Sz73, BB82 uviedlo po 5 opýtaných pedagógov. 44 duet pre 2 husle, Sz98, BB104, Cantata Profana, Sz94,
BB100, Concerto pre orchester, Sz116, BB123, Divertimento pre sláčiky, Sz113, BB118, Improvizácie na 9 maďarských sedliackych piesní,
op. 20, Sz74, BB83, Klavírna škola začiatočníkov, Sz53, BB66, Medvedí
tanec z 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51, Sonatína pre klavír,
Sz55, BB69, Tri burlesky, pre klavír, op. 8c, Sz47, BB55 uviedlo po 3
respondentoch, kým Tri rondá s ľudovými melódiami, pre klavír, Sz84,
BB92, Concerto pre violu a orchester, Sz120, BB12, Drevený princ,
balet v jednom dejstve, op. 13, Sz60, BB74, Dva obrazy pre orchester,
op. 10, Sz46, BB59, Kossuth symfonická báseň pre veľký orchester
(BB31), BB31, Maďarské skice (obrazy), pre orchester, Sz97, BB103
uviedlo po 2 respondentoch. Najmenší počet respondentov (1) uviedlo
nasledovné diela: Dve elégie pre klavír, op. 8b, Sz41, BB49, Kontrasty
pre husle, klarinet a klavír, Sz111, BB116, Na dedine, 5 slovenských
piesní pre ženský hlas a klavír, Sz78, BB87a, Veľká fantázia pre klavír,
op. 16, DD48, BB9.
29
Graf 5
Percentuálne zastúpenie
najčastejšie uvádzaných
poznaných diel Bélu
Bartóka vo výskume na
ZUŠ
Na nasledujúcom stĺpcovom grafe uvádzame počet diel, ktoré
pedagógovia ZUŠ na Slovensku poznajú. Respondenti uviedli vo vyššom
počte (15) klavírne diela. Medzi nimi figurovali nasledovné pedagogicky
zamerané diela: Mikrokozmos, Deťom, Klavírna škola a 44 duet pre dvoje
huslí. V dotazníkoch sme zaznamenali 11 orchestrálnych, 5 komorných
a 2 vokálne diela. Nechýbal ani Bartókov scénický triptych Hrad kniežaťa
Modrofúza, Zázračný mandarín a Drevený princ.
30
Graf 6
Počet respondentom poznaných diel Bélu Bartóka na ZUŠ
31
Najväčší počet údajov, a to 24%, sme získali z Košického a 18% z
Nitrianskeho kraja. 17% údajov sme získali z Prešovského kraja, 13%
z Bratislavského, 12% z Banskobystrického, 10% z Trnavského a 3%
z Trenčianskeho a Žilinského kraja.
Graf 7
Percentuálne
zastúpenie
počtu
respondentom
poznaných diel
Bélu Bartóka
v sledovaných
krajoch na
Slovensku
Otázka č. 8:
Máte konkrétne interpretačné skúsenosti s Bartókovými dielami? Ak
áno, uveďte s ktorými!
Touto otázkou sme zisťovali, či respondenti majú interpretačné skúsenosti s dielami z tvorby Bélu Bartóka. Z celkového počtu respondentov
odpovedalo 61 % kladne. Keďže aj táto otázka bola otvorená, respondenti mali možnosť uviesť väčší počet príkladov. Niekoľko pedagógov
uviedlo konkrétne skladby bez označenia cyklu alebo zborníka do ktorej
patria, iní uviedli len názov zborníka bez konkrétnych skladieb. Zo
získaných odpovedí sme zostavili zoznam nasledovných diel:
1. Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105
2. Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53
3. Dva rumunské tance, pre klavír, op.8a, Sz43, BB56
4. 14 bagatel pre klavír, op.6, BB50
5. Allegro barbaro pre klavír, Sz49, BB63
6. Večer u Sikulov z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
7. Zborové diela
8. Sonatína pre klavír, Sz55, BB69
9. Bulharské tance z cyklu Mikrokozmos
10. Suita pre klavír, op.14, Sz62, BB70
11. Rapsódia pre klavír, op. 1, Sz26, BB36a
32
12. Tri burlesky, pre klavír, op. 8c, Sz47, BB55
13.
Medvedí tanec z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír,
Sz39, BB51
14.
Perpetuum mobile z cyklu Mikrokozmos
15.
Sonáta pre husle a klavír č. 1, op. 21, Sz75, BB84
Prevažná časť (28%) respondentov má interpretačné skúsenosti so
skladbami z cyklu Mikrokozmos. Značná časť učiteľov uviedlo spomínaný
cyklus bez konkrétne označených diel (len ako výber skladieb z
Mikrokozmu). 19% respondentov uviedlo výber skladieb zo zbierky
Deťom. Ďalšie najpočetnejšie uvedené diela v tejto otázke boli Dva
rumunské tance (9%) a 14 bagatel pre klavír (7%). Medzi odpoveďami
figurovali aj Bartókove zborové diela (5%) bez uvedenia konkrétneho
názvu. Domnievame sa, že tieto interpretačné skúsenosti respondenti
získali z čias vysokoškolského štúdia na hodinách zborového spevu.
Taktiež 5% responodentov uviedlo Večer u Sikulov z cyklu 10 ľahkých
skladieb pre klavír, Sz39, BB51 a Allegro barbaro pre klavír, Sz49,
BB63. Bulharské tance z cyklu Mikrokozmos a Suitu pre klavír, op.14,
Sz62, BB70 interpretovalo 3% opýtaných respondentov. 2% pedagógov
uviedlo Rapsódiu pre klavír, op. 1, Sz26, BB36a, Tri burlesky, pre klavír,
op. 8c, Sz47, BB55 a Medvedí tanec z cyklu 10 ľahkých skladieb pre
klavír, Sz39, BB. Len 1% z opýtaných respondentov má interpretačné
skúsenosti s nasledovnými dielami:
Perpetuum mobile z
cyklu Mikrokozmos a
Sonáta pre husle
a klavír č. 1, op. 21,
Sz75, BB84.
Graf 8
Percentuálny podiel
respondentmi
uvedených
interpretovaných diel
vo výskume na ZUŠ
33
Najväčší počet respondentov s interpretačnými skúsenosťami z Bartókovej tvorby pôsobí v Košickom kraji, a to 27%. Za ním nasledujú Nitriansky kraj s 18%-ami a Prešovský kraj s 17%-ami. V Bratislavskom 15%, v
Banskobystrickom 14% a v Trenčianskom kraji má 4% respondentov
skúsenosti s interpretáciou Bartókových diel. Podľa zistených skutočností
majú najmenej interpretačných skúseností s dielami Bélu Bartóka
respondenti zo Žilinského kraja, a to 3% a Trnavského kraja 2%.
Graf 9
Percentuálny
podiel počtu
interpretačných skúseností s dielami Bélu
Bartóka
v jednotlivých
krajoch na
Slovensku
Otázka č. 9:
Uveďte, ktoré Bartókove pedagogicky zamerané diela poznáte!
Táto otázka je podobná otázke č. 7. V tejto položke sme však zisťovali,
či pedagógovia dokážu rozlíšiť Bartókove pedagogicky zamerané diela
od ostatnej tvorby. Za pedagogicky zamerané diela pokladáme tie, ktoré
vznikli s Bartókovými presne určenými cieľmi a inštrukciami. Sú to:
Klavírna škola Bartók-Reschofsky, 4 zväzky klavírneho cyklu Deťom, 6
zväzkov Mikrokozmos, 44 duet pre dvoje huslí a 27 dvoj- a trojhlasných
zborov. K tvorbe s inštruktívnym charakterom môžeme zaradiť aj ďalšie
diela, ktoré síce nevznikli s konkrétnym peagogickým zámerom, ale
časom sa plne etablovali vo vyučovaní nástrojovej hry. K týmto dielam
patria predovšetkým: Bagately op. 6, 10 ľahkých klavírnych skladieb,
Sonatína pre klavír, 6 rumunských ľudových tancov. Tie však nevznikli
s Bartókovými pedagogickým zámerom. Respondenti nemali v ponuke
žiadnu alternatívu z toho dôvodu, aby sme predchádzali prípadnému
skresleniu reality. Túto položku vyplnilo 69 pedagógov, t.j. 79% z celkového počtu respondentov (87). Z nich len jedna respondentka uviedla
všetkých päť pedagogicky zameraných diel. 24 pedagógov uviedlo len
34
Mikrokozmos, 11 respondentov Mikrokozmos a Deťom, 3 respondenti
napísali Mikrokozmos, Deťom a Klavírnu školu a 5 pedagógov uviedlo
len cyklu Deťom. V ostatných odpovediach figurovali okrem Bartókových
pedagogicky zameraných diel aj klavírne skladby majstrovského stupňa.
Napríklad Dva rumunské tance pre klavír (uviedli 4 respondenti), Allegro
barbaro (1 respondent), Három Csíkmegyei népdal (1 respondent).
Nesprávne uvedené pedagogicky zamerané diela uviedlo 23 respondentov. Napriek nesprávnym odpovediam sme podľa frekvencie výskytu
diel vytvorili nasledovné poradie:
1. Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105
2. Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53
3. Klavírna škola, Sz53, BB66
4. 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
5. 14 bagatel pre klavír, op.6, BB50
6. Medvedí tanec z 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
7. Sonatína pre klavír, Sz55, BB69
8. 44 duet pre dvoje huslí, Sz98, BB104
9. Večer u Sikulov z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
10. 27 dvoj- a trojhlasných zborov, pre detský (Vols.1-6)
a ženský zbor (Vol.7-8), Sz103, BB111
11. Allegro barbaro pre klavír, Sz49, BB63
Najväčší počet respondentov uviedlo Mikrokozmos pre klavír, Sz107,
BB105 (42%) a Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53 (36%). 4% z opýtaných pozná Klavírnu školu, Sz53, BB66 a 10 ľahkých skladieb pre
klavír, Sz39, BB51, 3% pedagógov uviedlo 14 bagatel pre klavír, op.6,
BB50. Medvedí tanec z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39,
BB51, Sonatínu pre klavír, Sz55, BB69, 44 duet pre dvoje huslí, Sz98,
BB104 a skladbu Večer u Sikulov z 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39,
BB51 poznájú 2% z opýtaných respondentov. Bartókove zborové skladby
27 dvoj- a trojhlasných zborov, pre detský (Vols.1-6) a ženský zbor (Vol.7-8),
Sz103, BB111 pozná len 1% pedagógov. Podobne 1% uviedlo Allegro barbaro pre klavír, Sz49, BB63.
35
Graf 10
Percentuálne
zastúpenie respondentom poznaných pedagogicky zameraných diel Bélu
Bartóka vo výskume na ZUŠ
Zo získaných údajov môžeme konštatovať, že najväčší počet uvedených diel sme obdŕžali z Košického kraja, čo predstavuje 24%.
Pomerne dobré výsledky evidujeme aj v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, a to 18%. Z Nitrianskeho kraja sme obdŕžali 12%, z Bratislavského 8%, zo Žilinského 5% a z Trnavského kraja 2% z celkového počtu
respondentom poznaných inštruktívnych diel.
Graf 11
Percentuálne zastúpenie počtu respondentom poznaných pedagogicky
zameraných diel Bélu Bartóka v sledovaných krajoch na Slovensku
36
Otázka č. 10:
Využívate vo vyučovacom procese diela Bélu Bartóka?
A . Áno, často
B. Áno, zriedka
C. Nie
D. Nie, pretože
Táto položka dotazníka bola polouzavretá, preto sa v analýze oproti
uvedenej forme v dotazníku podstatne nezmenila. Otázka mala za cieľ
zistiť, či učitelia ZUŠ využívajú v pedagogickom procese diela Bélu
Bartóka. Poslednú možnú odpoveď (D) sme nechali otvorenú, aby sa
respondent v prípade negatívnej odpovede mohol voľne vyjadriť a zdôvodniť svoju odpoveď. Na túto položku odpovedalo 84, t. j. 97% zo
zúčastnených 87 respondentov.
V Bratislavskom kraji, kde sa na výskume zúčastnilo 14% z celkového počtu respondentov, neodpovedal na túto položku 1 respondent
(dôvod neuviedol). Z opýtaných pedagógov v tomto kraji 8% používa vo
vyučovacom procese diela Bélu Bartóka často, kým 42% len zriedkavo.
42% z opýtaných respondentov diela Bartóka vo vyučovaní vôbec
nepoužíva. Ani jeden z respondentov nezdôvodnil svoj postoj.
Graf 12
Percentuálne
zastúpenie využívania diel
Bélu Bartóka
vo vyučovacom procese
ZUŠ v Bratislavskom kraji
V Trnavskom kraji sa k tejto položke vyjadrili všetci zúčastnení
respondenti. 20% z opýtaných pedagógov aplikuje Bartókove diela vo
vyučovacom procese často. Ďalších 40% učiteľov používa vo vyučovaní
jeho diela zriedka. Podobne 40% respondentov vo vyučovacom procese
nepoužíva Bartókove diela. Ani v tomto prípade svoj postoj nezdôvodnili.
37
Graf 13
Percentuálne zastúpenie využívania diel
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese
ZUŠ v Trnavskom
kraji
V Trenčianskom kraji sa k tejto položke nevyjadril jeden respondent.
50% z opýtaných učiteľov využíva Bartókove diela vo vyučovacom procese zriedka, kým ďalších 50% nepoužíva vôbec.
Graf 14
Percentuálne zastúpenie využívania diel
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese
ZUŠ v Trenčianskom
kraji
V Nitrianskom kraji sa k tejto otázke vyjadrili všetci zúčastnení respondenti. 33% učiteľov používa diela Bélu Bartóka vo vyučovacom procese často, 50% zriedka a 17% jeho diela nepoužíva. Ani jeden z respondentov sa k svojmu postoju bližšie nevyjadril.
Graf 15
Percentuálne zastúpenie využívania diel
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese
ZUŠ v Nitrianskom
kraji
38
V Banskobystrickom kraji sa k tejto položke vyjadril plný počet
zúčastnených respondentov. 91% učiteľov sa vyjadrilo kladne. Z nich
27% používa Bartókove diela vo vyučovacom procese často a 64%
zriedka. Záporne sa vyjadril jeden respondent, ktorý svoju odpoveď
odôvodnil tým, že jeho pedagogická prax je príliš krátka.
Graf 16
Percentuálne zastúpenie využívania diel
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese
ZUŠ v Banskobystrickom kraji
V Prešovskom kraji sa k tejto otázke taktiež vyjadrili všetci zúčastnení učitelia, pričom 73% respondentov sa vyjadrilo kladne. Z nich len
jeden využíva Bartókove diela vo vyučovacom procese často, ostatní
(66%) len zriedka. Záporne sa vyjadrilo 27% z opýtaných respondentov.
Jeden z nich svoj postoj odôvodnil tým, že ich sám „nemal nikdy v repertoári a zatiaľ k nim nemá pozitívny vzťah.“
Graf 17
Percentuálne zastúpenie využívania diel
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese
ZUŠ v Prešovskom
kraji
V Košickom kraji sa k danej položke nevyjadril jeden respondent,
čo tvorí 4% z celkového počtu opýtaných v tomto kraji. 35% pedagógov
používa diela Bélu Bartóka vo vyučovacom procese často, kým 44% len
zriedka. Záporne sa vyjadrilo 17% respondentov, pričom jeden odôvodnil
svoj výber tým, že má len ročnú pedagogickú prax.
39
Graf 18
Percentuálne zastúpenie využívania diel
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese
ZUŠ v Košickom kraji
V Žilinskom kraji sa k tejto položke vyjadrili všetci zúčastnení
respondenti. Z nich 80 % využíva Bartókove diela len zriedka a 20 %
ich nevyužíva vôbec. Ani jeden z nich sa k danej otázke bližšie nevyjadril.
Graf 19
Percentuálne zastúpenie využívania diel
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese
ZUŠ v Žilinskom kraji
Súhrnne môžeme konštatovať, že viac ako polovica opýtaných, a to
74%, sa k tejto položke vyjadrilo kladne. Z nich 21% učiteľov používa
diela Bélu Bartóka vo vyučovacom procese často a 53% zriedka. 23%
z opýtaných respondentov Bartókove diela nepoužíva. Z nich len 3%
učiteľov uviedli aj dôvod svojho výberu.
Zistenými výsledkami sa potvrdila hypotéza č. 1: Diela Bélu Bartóka
sa v pedagogickom procese základných umeleckých škôl na Slovensku
využívajú.
Graf 20
Percentuálne zastúpenie využívania diel
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese
ZUŠ na Slovensku
40
Otázka č. 11:
Uveďte, ktoré Bartókove diela vo vyučovacom procese využívate!
V tejto položke sme sa respondentov pýtali, ktoré diela Bélu Bartóka
v pedagogickej praxi konkrétne využívajú. Podobne ako predchádzajúce,
aj táto položka bola otvorená. Odpovede na túto otázku sme zaznamenali
od 74% z celkového počtu zúčastnených respondentov. Diela, ktoré
respondenti uviedli sú:
1. Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53
2. Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105
3. Dva rumunské tance, pre klavír, op.8a, Sz43, BB56
4. Klavírna škola začiatočníkov, Sz53, BB66
5. 14 bagatel pre klavír, op.6, BB50
6. 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
7. 44 duet pre 2 husle, Sz98, BB104
8. Večer u Sikulov z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
9. Sonatína pre klavír, Sz55, BB69
10. Allegro barbaro pre klavír, Sz49, BB63
11. Medvedí tanec z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
12. Tri rondá s ľudovými melódiami, pre klavír, Sz84, BB92
Zbierku Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53 používa 46 respondentov,
čo predstavuje 40% z celkového počtu zúčastnených pedagógov.
Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105 uviedlo 34 pedagógov (29%). Dva
rumunské tance pre klavír, op.8a, Sz43, BB56 využíva v praxi 7 respondentov
(6%), kým Klavírnu školu, Sz53, BB66, 14 bagatel pre klavír, op.6, BB50 a
10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51 uviedlo po 4 respondentov
(4%). 44 duet pre 2 husle, Sz98, BB104, Večer u Sikulov a Sonatínu pre
klavír, Sz55, BB69 podľa zistených údajov využíva po 3 pedagógov (3%).
Medzi najmänej využívané diela patria: Allegro barbaro pre klavír, Sz49,
BB63 (2), Medvedí tanec z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39,
BB51 (1) a Tri rondá s ľudovými melódiami, pre klavír, Sz84, BB92 (1).
Graf 21
Počet respondentmi využívaných diel Bélu Bartóka na ZUŠ
na Slovensku
41
Graf 22
Percentuálne zastúpenie respondentmi využívaných diel Bélu
Bartóka na ZUŠ na Slovensku
Otázka č. 12:
Využívate Bartókove pedagogicky zamerané diela cielene?
A . rozhodne áno
B. áno
C. nie
D. rozhodne nie
Táto otázka bola zameraná na tých respondentov, ktorí diela Bélu
Bartóka vo vyučovacom procese využívajú. Na túto položku odpovedalo
91% zo zúčastnených respondentov. Vyjadrili sa aj niektorí z tých respondentov, ktorí Bartókove diela vo výučbe nástrojovej hry nevyužívajú.
Ich odpovede kvôli správnosti výsledkov neberieme do uvahy. V tejto
položke sme sa zamerali na to, či vo vyučovacom procese respondenti
jednotlivé uvedené Bartókove diela využívajú cielene35, so sledovaným
zámerom, alebo ich výber je skôr náhodný. 59% respondentov sa vyjadrilo
kladne, z čoho 48% využíva Bartókove diela rozhodne cielene, kým 41%
opýtaných sa na túto otázku vyjadrilo záporne.
V tejto súvislosti sme postrehli rozdiely medzi jednotlivými krajmi.
Signifikantný rozdiel sa ukázal medzi Trenčianskym krajom, kde je
35
Máme na mysli rozvoj rytmického, polyfonického, harmonického cítena, rozvoj komornej
hry a technických zručností.
42
kladných odpovedí až 100% a Žilinským krajom, kde sme zaznamenali
20% kladných odpovedí.
Tabuľka 1
Percentuálne
zastúpenie
cielenej aplikácie diel
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese na ZUŠ
v jednotlivých
skúmaných
krajoch na
Slovensku
Graf 23
Percentuálne
zastúpenie
cieleného
využívania diel
Bélu Bartóka
vo vyučovacom procese
na ZUŠ
na Slovensku
Otázka č. 13:
S akým(i) cieľom(i) využívate diela Bélu Bartóka vo vyučovacom procese?
A . rozvoj rytmického cítenia
B. rozvoj polyfonického cítenia
C. rozvoj harmonického cítenia
D. rozvoj komornej hry
E. rozvoj technických zručností
F. iný (uveďte aký)
Cieľom tejto otázky bolo zistiť, s akým zámerom využívajú pedagógovia jednotlivé diela vo vyučovacom procese. Pri stanovení jednotlivých
43
cieľov sme vychádzali z Bartókových zásad, podľa ktorých rozdelil Mikrokozmos z pedagogického hľadiska do niekoľkých častí:
1. Rytmické stvárnenie - rozvoj rytmického cítenia
2. Polyfónia, melodické stvárnenie - rozvoj polyfonického cítenia
3. Intervaly a akordické hmaty, zvukové stvárnenie - rozvoj
harmonického cítenia
4. Artikulovaná hra jednotlivých línií hlasov, pochopenie rôznych
hudobných foriem a útvarov - rozvoj komornej hry
5. Arpeggiá, doprevádzajúce figúry, trilky - rozvoj technických
zručností
Respondenti mali možnosť výberu viacerých odpovedí. Na túto položku odpovedalo 64% z celkového počtu respondentov. Z ponúkaných
odpovedí si najväčší počet respondentov (27%) volil rozvoj rytmického
cítenia. 19% respondentov aplikuje diela Bélu Bartóka so zameraním
na rozvoj technických zručností, 18% na rozvoj melodického cítenia, 17%
na rozvoj harmonického cítenia, 10% na rozvoj polyfonického cítenia,
6% učiteľov uviedol vlastný cieľ a 3% sledujú rozvoj komornej hry.
Pri tejto otázke mohli uviesť sledovaný cieľ taktiež zo svojho subjektívneho hľadiska. Túto možnosť využilo 6% z celkového počtu (87) zúčastnených respondentov. Najčastejšie uvedené metodické ciele boli:
- „zintenzívniť záujem o ľudové piesene“,
- „rozvoj koncentrácie pri polyfónii, polymodalite“,
- „spoznávanie maďarských a slovenských ľudových piesní“,
- „rozvoj hudobného myslenia a sústredenosti“,
- „rozvoj národnostného cítenia“,
- „pedalizácia“,
- „ukážka neofolklorizmu na hudobnej náuke“.
Graf 24
Percentuálne zastúpenie sledovaných
cieľov používaním
diel Bélu Bartóka vo
vyučovacom procese
na ZUŠ na Slovensku
44
Otázka č. 14:
Podľa vašich skúseností je záujem žiakov o interpretáciu Bartókových
diel:
A . vysoký
B. priemerný
C. nízky
D. žiadny
Táto otázka mala za cieľ zistiť, aký je v súčasnosti záujem o interpretáciu diel Bélu Bartóka na základných umeleckých školách na Slovensku.
K tejto položke sa vyjadrilo 93% z celkového počtu respondentov. Iba
u 4% respondentov sme zaznamenali vysoký záujem o interpretáciu
Bartókových diel. Podľa 38% opýtaných pedagógov majú žiaci „priemerný“ záujem, kým podľa 42 % respondentov majú skôr „nízky“ záujem.
16% z opýtaných pedagógov sa vyjadrilo, že žiaci neprejavujú žiaden
záujem o interpretáciu diel Bélu Bartóka. Aj pri tejto otázke sme postrehli
rozdiely medzi jednotlivými vyššími územnými celkami. Signifikantný rozdiel medzi krajmi evidujeme najmä pri výbere alternatívy A., t.j. „vysoký
záujem“, kde figurujú len Trenčiansky kraj s 20%, Bratislavský kraj s
10% a Košický kraj s 5% .
Tabuľka 2
Záujem žiakov o interpretáciu
Bartókových
diel na ZUŠ
v skúmaných
krajoch na
Slovensku
Po zhrnutí výsledkov môžeme konštatovať, že žiaci ZUŠ na Slovensku
majú priemerný až nízky záujem o interpretáciu diel Bélu Bartóka. Vo
veľkej miere je však tento záujem podmienený motiváciou pedagóga,
ktorý ho môže pozitívne alebo negatívne ovplyvniť.
45
Graf 25
Percentuálne vyjadrenie záujmu žiakov
o interpretáciu diel
Bélu Bar tóka na
ZUŠ na Slovensku
Otázka č. 15:
Aký bol ohlas žiakov, resp. študentov na interpretáciu diel Bélu Bartóka?
A . Rozhodne pozitívny (dielo si študent osvojil rýchlo a interpretoval
ho s radosťou)
B. Neutrálny (počas naštudovania diela si študent nenadobudol
k tvorbe Bartóka výrazný vzťah)
C. Negatívny (dielo odmietol naštudovať hneď po jeho výbere)
D. Žiadny
Cieľom tejto položky bolo zistiť ohlas u žiakov na interpretáciu
Bartókových diel. Respondentom sme ponúkli možnosť výberu zo štyroch
možných odpovedí. Na túto otázku nám odpovedalo 91% opýtaných
pedagógov. 38% respondentov zaznamenalo jednoznačne pozitívny
ohlas žiakov, 51% neutrálny, 10% žiadny ohlas a len 1% negatívny, resp.
podľa nich žiaci dielo odmietli naštudovať.
Graf 26
Percentuálne vyjadrenie ohlasu žiakov
v súvislosti s interpretáciou diel Bélu
Bartóka
Z Bratislavského kraja zaznamenalo v súvislosti s interpretáciou
Bartókových diel u žiakov 62% respondentov skôr neutrálny ohlas.
V Trnavskom kraji sa vyjadrila viac ako polovica, t.j. 60% zúčastnených
46
respondentov rozhodne pozitívne. V Trenčianskom kraji taktiež nadpolovičná väčšina, čiže 67% pedagógov zaznamenalo neutrálny ohlas u žiakov. 50% respondentov v Nitrianskom a 54% respondentov v Košickom
kraji sa vyjadrilo, podobne ako v Trnavskom pozitívne. 82% žiakov v Banskobystrickom kraji má podľa respondentov neutrálny vzťah k Bartókovým
dielam, podobne ako v Prešovskom kraji (50%) a Žilinskom kraji (100%).
Tabuľka 4
Percentuálne vyjadrenie ohlasu
žiakov v súvislosti
s interpretáciou
Bartókových diel
na ZUŠ v skúmaných krajoch na
Slovensku
Na konci dotazníka sme nechali respondentom v prípade záujmu
priestor na doplnenie dotazníka, resp. na vyjadrenie svojich pripomienok
a konštruktívnych návrhov.
Z Bratislavského kraja sme dostali pripomienku, že by pedagógovia
ocenili a privítali dostupné transkripcie Bartókových inštruktívnych diel
aj pre iné nástroje, resp. nástrojové zoskupenia.
Z Trenčianskeho kraja sme obdržali jeden prázdny, nevyplnený dotazník s poznámkou, že sa na ich ZUŠ nenašiel pedagóg, ktorý by sa zaoberal dielami Bélu Bartóka. (!)
Z Nitrianskeho kraja sme obdržali päť dotazníkov s poznámkami.
Respondentka z tohto kraja sa vyjadrila, že Bartókove diela chápu a
interpretujú lepšie starší žiaci na vyššom stupni (na konzervatóriu). Na
nižšom stupni ZUŠ sa nestretla s kladnou odozvou u žiakov. Ďalší konštatoval, že vzhľadom na región sú u maďarsky hovoriacich žiakov sklad47
by Bartóka viac obľúbené. Od jedného skúseného respondenta sme
dostali konštruktívny návrh začať spoznávať tieto diela čo najskôr, aby si
žiak zvykol na „netradičné harmónie“. Ďalej konštatuje, že prístup a
záujem žiaka o diela Bartóka úzko súvisia so záujmom a schopnosťou
pedagóga presvedčiť ho o kvalite tejto hudby. Podobný názor na zaradenie Bartókových skladieb do repertoáru v čo najnižšom veku má ďalšia
respondentka. Podľa nej vo vyšších ročníkoch už majú žiaci negatívny
vzťah k Bartókovej tvorbe. Ďalšia respondentka uviedla, že Bartókove
skladby pre deti sú obľúbené u žiakov hlavne preto, že sú komponované
na základe ľudových piesní. Môžu ich hrať tak deti maďarskej aj slovenskej národnosti.
Respondent z Banskobystrického kraja by privítal väčšie sprístupnenie
Bartókových inštruktívnych diel slovenským pedagógom. Ďalší konštatoval, že Bartókové diela vie kvalitne interpretovať inteligentný žiak, ktorý
má dobré rytmické, harmonické cítenie a pravidelne cvičí. Bartókove
skladby vyberajú len pre vynikajúcich žiakov, ktorí ich s radosťou nacvičujú a interpretujú na koncertoch. Respondentka z Banskobystrického
kraja sa vyjadrila, že na ZUŠ vedie aj spevokol, kde majú už 12 rokov
v repertoári diela Bélu Bartóka.
Respondent z Prešovského kraja skúšal zaradiť do repertoáru svojich
žiakov skladby z Mikrokozmu, neosvedčili sa však, žiaci o ne nemali záujem.
Respondent z Košického kraja uprednostňuje skladby Bartóka u žiakov
maďarskej národnosti, nakoľko žije v národnostne zmiešanom regióne. Ďalší
konštatoval, že žiaci majú kladný vzťah k skladbám, v ktorých zaznievajú
známe ľudové piesne alebo ich fragmenty. Nakoľko na „knižnom“ trhu je
ich nedostatok, prirodzene siahajú po dielach Bélu Bartóka.
Zhrnutie:
Respondenti zo ZUŠ uviedli celkovo 38 Bartókových diel. Najčastejšie
uvádzaným dielom bol klavírny cyklu Mikrokozmos. Prevažná časť
pedagógov (61%) má interpretačné skúsenosti s dielami Bélu Bartóka,
z čoho väčšina hrala skladby z cyklu Mikrokozmos a Deťom. Viac ako
polovica opýtaných (53%) využíva Bartókove diela len zriedka, a to
najčastejšie (40%) skladby z cyklu Deťom. Taktiež nadpolovičná väčšina
pedagógov (59%) využíva diela Bélu Bartóka cielene, so sledovaním
rozvoja rytmického cítenia (27%). Žiaci majú o spomínané diela
najčastejšie priemerný záujem, ani počas nácviku k nim nenadobúdajú
výrazne badateľný vzťah.
48
Využitie pedagogicky zameraných skladieb
Bélu Bartóka na konzervatóriách na Slovensku
Cieľom tejto časti práce bolo zmapovanie súčasného stavu v oblasti
vyučovania a interpretácie skladieb Bélu Bartóka na konzervatóriách
na Slovensku.
Pri stanovení výskumnej vzorky tejto časti práce sme zo základného
súboru 12 konzervatórií36 zámerným výberom určili 8, t.j. všetky konzervatóriá na Slovensku s hudobným zameraním (vylúčili sme tanečné
konzervatóriá). Boli to nasledovné konzervatóriá:
· Konzervatórium v Bratislave
· Cirkevné konzervatórium v Bratislave
· Konzervatórium v Žiline
· Súkromné konzervatórium vo Zvolene
· Konzervatórium Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici
· Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša Topoľčany
· Súkromné konzervatórium v Nitre
· Konzervatórium Košice
Dotazníky sme rozposlali spolu so sprievodným listom v troch exemplároch s priloženou ofrankovanou obálkou. Spolu to činilo 24 dotazníkov.
Pozitívne hodnotíme, že sa vrátilo viac dotazníkov, ako sme rozposlali.
Zo Žiliny a Zvolena sa vrátilo po dvoch dotazníkoch, z Bratislavy, Banskej
Bystrice, Topoľčian a Nitry štyri dotazníky a z Košíc šesť. Celkovo sme
obdržali 26 dotazníkov, ktoré sme následne spracovali a analyzovali.
V analýze uvádzame odpovede jednotlivých respondentov anonymne,
bez názvu ich pôsobiska.
Otázka č. 1:
Pracovisko, na ktorom pôsobíte
Otázka č. 2:
Pohlavie
Z celkového počtu vrátených dotazníkov bolo 24 vyplnených ženami, čo
predstavuje 96%, a 2 dotazníky mužmi, t. j. 4%. Táto položka však nemala
36
Konzer vatórium – Tolstého 11 Bratislava, Tanečné Konzervatórium Evy Jaczovej –
Sabinovská 16 Bratislava, Cirkevné konzer vatórium – Beňadická 16 Bratislava,
Konzervatórium – J. M. Hurbana 48 Žilina, Súkromné konzervatórium Nitra – Krčméryho 2,
949 01 Nitra, Konzervatórium Jána Levoslava Bellu – Skuteckého 27 Banská Bystrica,
Konzervatórium Košice – Timonova 2 Košice, Súkromné konzervatórium – Kmeťova 23
Košice, Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša – Gagarinova ulica č. 2490/13
Topoľčany, Súkromné konzervatórium – J. Kozačeka 4 Zvolen, Súkromné tanečné
konzervatórium Dušana Nebylu – Hollého 8 Trnava, Súkromné konzervatórium ALKANA –
Battkova 2 Bratislava.
49
priamy súvis s nasledujúcimi a mala skôr
informatívny charakter pri vyhodnocovaní
výskumu.
Graf 27 Pohlavie respondentov vo výskume na konzervatóriách
Otázka č. 3:
Vzdelanie
Ani v tomto prípade respondenti neboli dôslední a uviedli len najvyššie dosiahnuté vzdelanie bez roku ukončenia. Keďže táto otázka bola otvorená, zo získaných odpovedí sme
určili nasledovné kategórie:
1. Respondenti, ktorí ukončili VŠMU na Slovensku
2. Respondenti, ktorí ukončili AMU na Slovensku
3. Respondenti, ktorí ukončili JAMU v Česku
4. Respondenti s univerzitným vzdelaním na KHV
5. Respondenti, ktorí ukončili konzervatórium
Zo získaných údajov môžeme konštatovať, že 19 respondentov má
ukončené VŠMU, čo tvorí 72% z celkového počtu pedagógov. Traja respondenti uviedli konzervatórium (12%), dvaja JAMU v Brne, čo predstavuje
8% pedagógov. Jeden uviedol AMU v Banskej Bystrici a jeden má univerzitné
vzdelanie, čo tvorí po 4% z celkového počtu zúčastnených respondentov.
Graf 28
Vzdelanie respondentov výskumu na
konzervatóriách na
Slovensku
Otázka č. 4:
Vek
Viac ako polovica zúčastnených respondentov, t. j. 54% je vo vekovej
kategórii 45 a viac rokov. Ďalšia časť pedagógov patrí do vekovej
kategórie od 31 do 45 rokov, čo predstavuje 46% z celkového počtu
respondentov.
50
Graf 29
Vek respondentov
výskumu na konzervatóriách na Slovensku
Otázka č. 5: Počet
rokov pedagogickej praxe
Pri tejto položke sme neponúkali respondentom alternatívu odpovedí.
Zo získaných čísel sme následne vypočítali priemerný počet rokov praxe
všetkých respondentov. Priemerná dĺžka pedagogickej praxe zúčastnených učiteľov je 22,19 rokov. Najkratšia dĺžka pedagogickej praxe
bola 7 rokov, kým najdlhšie pôsobí ako pedagóg konzervatória respondent s počtom 38 rokov. Výrazný rozdiel medzi skúsenými a menej skúsenými pedagógmi po zhodnotení jednotlivých odpovedí neevidujeme.
Otázka č. 6:
Hru na akom hudobnom nástroji vyučujete?
Z celkového počtu respondentov 25 vyučuje hru na klavíri (96%) a 1 hru na husliach (4%).
Graf 30
Vyučovaný hudobný
nástroj respondentov
výskumu na konzervatóriách na Slovensku
Otázka č. 7:
Uveďte, ktoré Bartókove inštrumentálne diela poznáte!
V tejto položke mohol respondent uviesť viac diel, aj žiadne dielo. Na
rozdiel od predošlého výskumu na ZUŠ sa k tejto otázke vyjadrili všetci
zúčastnení respondenti. Podľa sledovanej frekvencie výskytu uvedených
diel sme zistili nasledovné poradie:
51
1. Koncerty pre klavír a orchester
2. Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105
3. Allegro barbaro pre klavír, Sz49, BB63
4. Dva rumunské tance pre klavír, op.8a, Sz43, BB56
5. Sonáta pre dva klavíry a bicie nástroje, Sz110, BB115
6. Sláčikové kvartetá
7. Concerto pre orchester, Sz116, BB123
8. Suita pre klavír, op.14, Sz62, BB70
9. Maďarské skice (obrazy), pre orchester, Sz97, BB103
10. Sonáty pre husle a klavír č. 1, op. 21, Sz75, BB84, č. 2, Sz76, BB85
11. 14 bagatel pre klavír, op.6, BB50
12. Sonatína pre klavír, Sz55, BB69
13. Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53
14. Tri burlesky, pre klavír, op. 8c, Sz47, BB55
15. Dve elégie pre klavír, op. 8b, Sz41, BB49
16. Sonáta pre klavír, Sz80, BB88
17. 6 bulharských tancov
18. Rapsódia pre klavír, op. 1, Sz26, BB36a
19. Hudba pre strunové, bicie nástroje a čelestu, Sz106, BB114
20. V prírode, cyklus klavírnych skladieb, Sz. 82, BB 89 (1926)
21. Concerto pre dva klavírya orchester, Sz115, BB121
22. 44 duet pre 2 husle, Sz98, BB104
23. Rapsódie pre husle a klavír
24. Hrad kniežaťa Modrofúza, opera v jednom dejstve, op. 11, Sz48, BB62
25. Veľká fantázia pre klavír, op. 16, DD48, BB9
26. Koncerty pre husle a orchester
Najväčší počet, t. j. 19 respondentov uviedlo Bartókove koncerty pre
klavír a orchester bez konkrétneho označenia diela. Uvedené číslo predstavuje 11% z celkového počtu poznaných diel. Ďalším dielom je Mikrokozmos
s počtom 14, čo tvorí 8% z uvedených diel. 13 respondentov pozná Allegro
barbaro, po 12 opýtaných pedagógov uviedlo Dva rumunské tance pre
klavír a Sonátu pre dva klavírya bicie nástroje. Sláčikové kvartetá uviedlo 11
pedagógov, Concerto pre orchester 9, Suitu pre klavír a Maďarské skice
po 8 respondentoch, Sonáty pre husle a klavír č. 1, 14 bagatel pre klavír,
Sonatínu pre klavír a zbierku Deťom uviedlo 6 pedagógov. Ďalších
5 respondentov pozná Tri burlesky, Dve elégie pre klavír a Sonátu pre
klavír, kým 4 pedagógovia uviedli 6 bulharských tancov, Rapsódiu pre klavír
a Hudbu pre strunové, bicie nástroje a čelestu. Po 3 respondentoch uviedlo
52
nasledovné diela: V prírode – cyklus klavírnych skladieb, Concerto pre dva
klavírya orchester, 44 duet pre 2 husle, Rapsódie pre husle a klavír, Hrad
kniežaťa Modrofúza a Veľká fantázia pre klavír. Dvaja respondenti uviedli
koncerty pre husle a orchester bez konkrétneho označenia.
Graf 31
Počet respondentmi
poznaných diel Bélu
Bartóka vo výskume na
konzervatóriách
53
Graf 32
Percentuálne zastúpenie najčastejšie
uvádzaných poznaných diel Bélu
Bartóka vo výskume
na konzervatóriách
Otázka č. 8:
Máte konkrétne interpretačné skúsenosti s Bartókovými dielami? Ak áno,
uveďte s ktorými!
Na túto položku odpovedalo 96% z celkového počtu respondentov
kladne. Respondenti mali možnosť uviesť konkrétne diela, ktoré v minulosti interpretovali. Z uvedených údajov sme vytvorili nasledovný
zoznam diel:
1.
Dva rumunské tance, pre klavír, op.8a, Sz43, BB56
2.
Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105
3.
Allegro barbaro pre klavír, Sz49, BB63
4.
Bulharské tance z cyklu Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105
5.
Tri burlesky, pre klavír, op. 8c, Sz47, BB55
6.
10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
7.
Sonatína pre klavír, Sz55, BB69
8.
Medvedí tanec z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
9.
Suita pre klavír, op.14, Sz62, BB70
10. Rapsódia pre husle a klavír č. 1, Sz86, BB94(a)
11. 14 bagatel pre klavír, op.6, BB50
12. Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53
13. Večer u Sikulov z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
14. Sonáta pre dva klavíry a bicie nástroje, Sz110, BB115
14 pedagógov má interpretačné skúsenosti s dielom Dva rumunské
tance pre klavír, 12 uviedlo Mikrokozmos, 11 respondentov hralo v minulosti Allegro barbaro. 9 pedagógov uviedlo Bulharské tance z cyklu
Mikrokozmos, kým 8 z opýtaných interpretovalo Tri burlesky. Po 6 respondentoch má interpretačné skúsenosti s cyklom 10 ľahkých skladieb
pre klavír a Sonatínou pre klavír. Medvedí tanec z 10 ľahkých skladieb
pre klavír, Suitu pre klavír, op.14, Rapsódia pre husle a klavír č. 1, 14
bagatel pre klavír a cyklus Deťom uviedlo po 2 respondentoch. Len jeden
54
z opýtaných má interpretačné skúsenosti so Sonátou pre dva klavírya bicie. Takiež jeden respondent uviedol Večer u Sikulov z cyklu 10
ľahkých skladieb pre klavír.
Graf 33
Počet respondentmi interpretovaných diel Bélu
Bartóka vo výskume na konzervatóriách
Môžeme konštatovať, že prevažná časť respondentov má interpretačné skúsenosti s dielami Dva rumunské tance pre klavír, op.8a, Sz43,
BB56, čo tvorí 18% z opýtaných respondentov, so skladbami z cyklu
Mikrokozmos má interpretačné skúsenosti 15% respondentov, Allegro
barbaro pre klavír, Sz49, BB6 interpretovalo 14% pedagógov, Bulharské
tance 12% a Tri burlesky pre klavír, op. 8c, Sz47, BB55 10% z celkového
počtu zúčastnených respondentov.
55
Graf 34
Percentuálny podiel
respondentmi uvedených interpretovaných
diel vo výskume na
konzervatóriách
Otázka č. 9:
Uveďte, ktoré Bartókove pedagogicky zamerané diela poznáte!
K tejto položke sa nevyjadrili dvaja respondenti, čo tvorí 8% z celkového počtu zúčastnených pedagógov. Respondenti uviedli, okrem diela
Dva rumunské tance, všetky skladby s inštruktívnym charakterom. Šesť
respondentov uviedlo len cyklu Mikrokozmos, traja cyklus Deťom a Mikrokozmos a desať pedagógov pridalo k týmto pedagogicky zameraným
skladbám ďalšie diela s inštruktívnym charakterom. Piati pedagógovia
zaradili medzi pedagogicky zamerané diela aj interpretačne náročné
Dva rumunské tance. Ani jeden respondent neuviedol kompletne všetky
pedagogicky zamerané diela.37 Na základe získaných odpovedí sme
zistili nasledovné poradie inštruktívnych diel:
1. Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105
2. Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53
3. 14 bagatel pre klavír, op.6, BB50
4. Dva rumunské tance pre klavír, op.8a, Sz43, BB56
5. 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
6. Sonatína pre klavír, Sz55, BB69
7. Klavírna škola, Sz53, BB66
21 respondentov uviedlo vo svojich odpovediach Mikrokozmos, čo predstavuje 35% z opýtaných. Zbierku Deťom uviedlo 16 pedagógov, t.j. 27%
z celkového počtu respondentov. 14 bagatel pre klavír pozná 8 (13%),
kým Dva rumunské tance pre klavír 6 pedagógov (10%). 10 ľahkých
skladieb pre klavír uviedli 4 (7%), Sonatínu pre klavír 3 respondenti (5%)
a Klavírnu školu začínajúcich poznajú 2 respondenti (3%).
37
Termín „pedagogicky zamerané diela“ pochádza od Bélu Bartóka (pedagógiai célzattal
készült művek), ktorý tak označil cyklus Deťom, Mikrokozmos, Klavírnu školu, 44 duet pre
dvoje huslí a 27 dvoj- a trojhlasných zborov.
56
Graf 35
Percentuálne zastúpenie respondentmi
poznaných pedagogicky zameraných
diel Bélu Bartóka
Graf 36
Počet respondentmi poznaných pedagogicky zameraných
diel Bélu Bartóka vo výskume na konzervatóriách
Otázka č. 10:
Využívate vo vyučovacom procese diela Bélu Bartóka?
A . Áno, často
B. Áno, zriedka
C. Nie
D. Nie, pretože
K tejto položke sa záporne vyjadril len jeden respondent, čo tvorí 4%
z celkového počtu opýtaných. Svoj postoj nezdôvodnil. 16 pedagógov využíva vo vyučovacom procese diela Bélu Bartóka často, čo predstavuje 35%,
kým 9 respondentov zriedka, čo tvorí 61% z celkového počtu opýtaných.
Graf 37
Percentuálne zastúpenie využívania diel Bélu
Bartóka vo vyučovacom
procese na konzervatóriách na Slovensku
57
Otázka č. 11:
Uveďte, ktoré Bartókove diela vo vyučovacom procese využívate!
Odpovede na túto otázku sme zaznamenali od 92 % z celkového
množstva na výskume zúčastnených pedagógov. Zo získaných odpovedí
sme vytvorili nasledovné poradie diel:
1. Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105
2. Dva rumunské tance, pre klavír, op.8a, Sz43, BB56
3. Allegro barbaro pre klavír, Sz49, BB63
4. Suita pre klavír, op.14, Sz62, BB70
5. 14 bagatel pre klavír, op.6, BB50
6. Sonatína pre klavír, Sz55, BB69
7. Sonáta pre klavír, Sz80, BB88
8. Tri burlesky, pre klavír, op. 8c, Sz47, BB55
9. Tri rondá s ľudovými melódiami, pre klavír, Sz84, BB92
10. Bulharské tance z cyklu Mikrokozmos pre klavír, Sz107, BB105
11. Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53
12. Večer u Sikulov z 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
13. 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51
14. Klavírna škola začiatočníkov, Sz53, BB66
15. V prírode, cyklus klavírnych skladieb, Sz. 82, BB
Medzi najpoužívanejšie diela Bélu Bartóka vo vyučovacom procese
na konzervatóriách na Slovensku patria Mikrokozmos s uvedeným počtom 19, čo tvorí 18% z opýtaných respondentov, Dva rumunské tance
s počtom 14, t. j. 14% z celkového počtu respondentov. Allegro barbaro
a Suitu pre klavír využíva 13 pedagógov, čo tvorí po 13% z počtu opýtaných. 14 bagatel využíva v pedagogickej praxi 8 respondentov (8%). 6
z opýtaných uviedlo nasledovné diela: Sonatínu pre klavír, Sonátu pre
klavír, Tri burlesky a Tri rondá s ľudovými melódiami. 3 respondenti uviedli
klavírny cyklus Deťom a Bulharské tance, kým 2 pedagógovia 10 ľahkých
skladieb pre klavír a Večer u Sikulov. Klavírnu školu využíva vo svojej
praxi jeden respondent, podobne ako aj klavírny cyklus V prírode.
58
Graf 38
Počet respondentmi využívaných diel Bélu Bartóka na
konzervatóriách na Slovensku
Graf 39
Percentuálne zastúpenie respondentmi
využívaných diel Bélu
Bartóka na konzervatóriách na Slovensku
Otázka č. 12:
Využívate Bartókove pedagogicky zamerané diela cielene?
A . rozhodne áno
B. áno
C. nie
D. rozhodne nie
K tejto položke sa vyjadrilo 73% z opýtaných respondentov kladne, t.
j. vo svojej pedagogickej práci aplikujú Bartókove diela cielene, s presným zámerom. Z toho si 7 respondentov zvolilo odpoveď A, čo predstavuje 27%, a 12 pedagógov odpoveď B, t. j. 46% z celkového počtu opýtaných. 7 respondentov Bartókove inštruktívne diela nevyužíva cielene,
čo tvorí 27% zo zúčastnených pedagógov.
Graf 40
Percentuálne zastúpenie
cieleného využívania diel
Bélu Bartóka vo vyučovacom procese na konzervatóriách na Slovensku
59
Otázka č. 13:
S akým(i) cieľom(i) využívate diela Bélu Bartóka vo vyučovacom procese?
A . rozvoj rytmického cítenia
B. rozvoj polyfonického cítenia
C. rozvoj harmonického cítenia
D. rozvoj komornej hry
E. rozvoj technických zručností
F. iný (uveďte aký)
Uvedenú otázku zodpovedalo 73% zo zúčastnených respondentov.
Pedagógovia v tejto položke mali možnosť výberu viacerých odpovedí a
taktiež uviesť vlastný sledovaný cieľ. Túto možnosť využili dvaja učitelia,
čo tvorí 4 % zo zúčastnených respondentov, ktorí uviedli nasledovné
ciele:
- „pestovanie pochopenia hudobnej reči 20. storočia“,
- „artikulovaná hra jednotlivých línií hlasov“.
Najväčší počet respondentov, a to 31%, volilo rozvoj rytmického cítenia.
18% pedagógov aplikuje vo vyučovacom procese Bartókove diela so
zameraním na rozvoj polyfonického cítenia, 16% na rozvoj melodického
cítenia, 15% na rozvoj harmonického cítenia, ďalších 15% na rozvoj
technických zručností. Najmenej respondentov používa Bartókove diela
so zameraním na rozvoj komornej hry, sú to 2% z celkového počtu zúčastnených pedagógov.
Graf 41
Percentuálne zastúpenie sledovaných cieľov využívaním diel Bélu Bartóka
vo vyučovacom procese na konzervatóriách na Slovensku
60
Otázka č. 14
Podľa vašich skúseností je záujem žiakov o interpretáciu Bartókových
diel:
A . vysoký
B. priemerný
C. nízky
D. žiadny
Na túto otázku odpovedali všetci zúčastnení respondenti výskumu.
Podľa 65% opýtaných majú študenti konzervatórií priemerný záujem
o interpretáciu diel Bélu Bartóka. 8% respondentov tvrdí, že majú vysoký
záujem, kým podľa 23% pedagógov majú skôr nízky záujem o štúdium
Bartókových diel. Podľa 4% opýtaných respondentov nemajú študenti
konzervatória žiadny záujem o interpretáciu diel Bélu Bartóka.
Graf 42
Percentuálne vyjadrenie
záujmu žiakov o interpretáciu diel Bélu Bartóka na
konzervatóriách na Slovensku
Súhrnne môžeme konštatovať, že žiaci konzervatórií na Slovensku
majú priemerný až nízky záujem o interpretáciu diel Bélu Bartóka.
Otázka č. 15:
Aký bol ohlas žiakov, resp. študentov v súvislosti s interpretáciou diel
Bélu Bartóka?
A . Rozhodne pozitívny (dielo si študent osvojil rýchlo a interpretoval
ho s radosťou)
B. Neutrálny (počas naštudovania diela si študent nenadobudol
k nemu výrazne badateľný vzťah)
C. Negatívny (dielo sa študentovi počas nácviku znepáčilo, resp.
žiadal zmenu skladby od iného autora)
D. Žiadny (dielo odmietol naštudovať hneď po jeho výbere)
61
K tejto položke sa opäť vyjadrili všetci respondenti. Kladne odpovedalo
54% opýtaných pedagógov. Ďalšia skupina respondentov si zvolila druhú
z možných odpovedí, t. j. „študenti mali neutrálny vzťah“ k naštudovanej
skladbe.
Graf 43
Precentuálne vyjadrenie ohlasu žiakov
v súvislosti s interpretáciou diel Bélu
Bartóka na konzervatóriách
V závere dotazníkov adresovaných pedagógom konzervatórií sme
nechali priestor na pripomienky, postrehy, resp. konštruktívne návrhy.
Túto možnosť využil len jeden z respondentov, konkrétne z bratislavského
Konzervatória. Konštatoval, že inteligentní, nadaní žiaci hrali a študovali
Bartókove diela s nadšením a aj s výbornými výsledkami. Boli to poslucháči odboru kompozícia. Menej bystrí mali problémy s náročnejším
notovým textom a rytmickými figuráciami. Ostatní pedagógovia sa tejto
možnosti vzdali.
Zhrnutie:
Respondenti z konzervatória uviedli celkovo 26 Bartókových diel.
Najčastejšie uvádzaným dielom boli klavírne koncerty. Prevažná časť
(96%) pedagógov má interpretačné skúsenosti s dielami Bélu Bartóka,
z čoho väčšina hrala Dva rumunské tance. Viac ako polovica (61%)
opýtaných využíva Bartókove diela len zriedka, a to najčastejšie (34%)
skladby z cyklu Mikrokozmos. Taktiež nadpolovičná väčšina (73%)
pedagógov využíva diela Bélu Bartóka cielene, so sledovaním rozvoja
rytmického cítenia (31%). Študenti majú o spomínané diela najčastejšie
priemerný záujem, avšak skladby si osvojujú zväčša rýchlo a interpretujú
ich s radosťou.
62
Tvorba Bélu Bartóka v súčasných učebných
osnovách ZUŠ na Slovensku
Tvorba Bélu Bartóka má široký záber, z čoho vyplývajú ďalšie možnosti
jej využitia v hudobnej edukácii. Skladby venované deťom poskytujú možnosť mladým poslucháčom, interpretom spoznávať „zvukovosť“ hudby
20. storočia.
Pred samotným výskumom využitia diel Bélu Bartóka vo vyučovacom
procese bolo nevyhnutné preskúmať, v akej miere sa jeho tvorba vyskytuje
v súčasných osnovách ZUŠ na Slovensku.38 Z toho dôvodu sme zmapovali učebné osnovy a tematické plány hudobnej náuky, ako aj učebné
osnovy hry na klavíri a husliach pre základné umelecké školy platné
a používané na Slovensku.39
Diela Bélu Bartóka v učebných osnovách hudobnej náuky
na základných umeleckých školách
Meno Bélu Bartóka sa v osnovách HN na ZUŠ objavuje v jednotlivých
ročníkoch pri percepčných činnostiach. Pozornosť sme taktiež venovali
novým učebniciam HN, ktorých prvé vydanie schválilo Ministerstvo
školstva v roku 2006.
V prvom ročníku sa v percepčných činnostiach sústreďuje pozornosť na počúvanie krátkych skladieb rôzneho charakteru a ich sledovanie
v notovom zápise. Na základe počúvania jednotlivých skladieb sa žiaci
majú oboznámiť s atmosférou, dynamikou, tempom, dvojdobým a trojdobým metrom, durovým a molovým charakterom skladby a so zvukovou
charakteristikou niektorých hudobných nástrojov. Pri týchto činnostiach
medzi odporúčanými hudobnými skladbami nachádzame diela Bélu
Bartóka uvedené len ako „skladby pre deti“ bez konkrétneho názvu.
V učebnici druhého ročníka sa nachádza v zozname skladieb z Bartókovho cyklu 44 duet pre dvoje huslí prvá skladba určená na počúvanie.
Notová ukážka tejto skladby v príslušnej učebnici na s. 26, je príkladom
na rozoznanie jednotlivých komorných nástrojových zoskupení. Meno
Bélu Bartóka v učebnici pre tretí ročník je spomenuté v súvislosti s dielami z cyklov Deťom a 44 duet pre dvoje huslí. Pri počúvaní výberu jed38
Učebné osnovy hudobnej náuky (ďalej len HN) pre hudobný odbor základných umeleckých
škôl schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 14.8.1995 pod číslom 729/
95-15 ako učebné osnovy pre základné umelecké školy.
39
Ide predovšetkým o nástroje, pre ktoré Bartók písal skladby s pedagogickým zámerom.
63
notlivých skladieb sa žiaci majú sústrediť na sledovanie súčasne znejúcich dvoch alebo troch melodických línií a určovanie jedno-, dvoj- či
trojdielnej formy. Z hľadiska sluchovej analýzy ďalšou úlohou je rozlišovanie durového a molového charakteru skladieb s rozšírením o lydickú
tóninu. Vo štvrtom ročníku dominujú v percepčných činnostiach pieseň
a tanec ako „základné zdroje hudobného prejavu“. Viera Slujková v odporúčaných „hudobných materiáloch“ pre tento ročník uvádza Bartókov
Mikrokozmos. Pri jednotlivých vybraných skladbách z uvedeného cyklu
majú pedagógovia možnosť poukázať na ľudové piesne, resp. tance
ako inšpiračný zdroj Bartókovej tvorby a viesť k pochopeniu malých hudobných foriem. Z hľadiska sluchovej výchovy sa k novému učivu pridáva
dórska a sluchové rozlíšenie hlavných harmonických funkcií. Mikrokozmos sa uvádza aj v učebnici pre siedmy ročník ako príklad na
pentatonickú melódiu. Ďalšou Bartókovou skladbou pri percepčných
činnostiach v tomto ročníku je 3. časť zo Sonáty pre dva klavírya bicie
nástroje. Prostredníctvom tejto skladby sa žiaci učia sluchovo rozoznávať
a porovnávať charakteristické prvky a štýlové smery hudby 20. storočia.
Tabuľka 1
Odporúčané diela Bélu Bartóka k percepčným činnostiam na HN v ZUŠ
64
Okrem osnov hudobnej náuky na ZUŠ sa Bartókove diela objavujú aj
v učebných osnovách hudobného odboru hry na klavíri, husliach a viole.
Tieto diela sa obmedzujú predovšetkým na jeho inštruktívne diela
a skladby jednoduchých transkripcií, interpretačne zvládnuteľných
na prvom stupni štúdia daného odboru.
Diela Bélu Bartóka v učebných osnovách hry na klavíri
V učebných osnovách hry na klavíri40 sa meno Bartóka objavuje už
v prvom ročníku I. stupňa základného štúdia ZUŠ. Medzi školami,
etudami a technickými cvičeniami si pedagógovia majú možnosť vybrať
jednotlivé skladby aj z Bartókovho prvého zväzku Mikrokozmos. Medzi
odporúčanými skladbami s polyfonickými prvkami sa nachádzajú skladby
č. 10, 22 a 23 zo spomínaného zošita. Odporúčané prednesové skladby
sa pre prvý ročník nachádzajú v Bartókovom klavírnom cykle Deťom I.
V druhom až štvrtom ročníku I. stupňa základného štúdia ZUŠ medzi
odporúčanými etudami a technickými cvičeniami sú vybrané skladby z druhého a tretieho zväzku Bartókovho Mikrokozmu. Z prednesovej
literatúry odporúčajú nasledovné Bartókove diela: skladby z I. a II. zväzku
Deťom – pre druhý až šiesty ročník, skladby z III. zväzku Deťom – pre
siedmy ročník, skladby z I. zväzku Mikrokozmos – pre druhý až tretí
ročník, skladby z II. zväzku Mikrokozmos – pre druhý až štvrtý ročník,
skladby z III. zväzku Mikrokozmos – pre druhý až piaty ročník, 10 ľahkých
klavírnych skladieb. Medzi skladbami s polyfonyckými prvkami sú
uvedené Dawne tance i melódie PWM z Bartókovho cyklu Mikrokozmos.
Tretí a štvrtý zväzok Mikrokozmu je vhodný aj pri výbere väčších foriem,
ako sú sonatíny a variácie. Skladby č. 43 a 44 z druhého zväzku
Mikrokozmu sa odporúčajú pri výbere štvorručných skladieb a nácviku
komornej hry. V piatom až siedmom ročníku prvého stupňa
základného štúdia ZUŠ medzi prednesovou literatúrou nachádzame
nasledovné Bartókove diela: Deťom I. – IV., Album pre mládež,
Mikrokozmos I. – IV., 24 zongoradarab gyermekeknek, Esquisses, op.
9b, Sz44, BB54 a Sonatína pre klavír, Sz55, BB69.
40
Učebné osnovy hry na klavíri pre hudobný odbor základných umeleckých škôl schválilo
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 14.8.1995 pod číslom 729/95-15 ako učebné
osnovy pre základné umelecké školy.
65
Tabuľka 2
Odporúčané diela Bélu Bartóka v učebných osnovách hry na klavíri
Diela Bélu Bartóka v učebných osnovách hry na husliach a viole
Diela s hudobnovýchovným zámerom Bélu Bartóka sú v učebných
osnovách ZUŠ určené predovšetkým pre klavír a v menšej miere
pre husle. Z tohto dôvodu sme zmapovali a skúmali aj učebné osnovy
ZUŠ pre sláčikové nástroje.
V učebných osnovách hry na husliach sme sa s dielami Bélu
Bartóka stretli až v siedmom ročníku prvého stupňa základného štúdia
ZUŠ. Medzi odporúčanými prednesovými skladbami sme okrem
transkripcií Bartókových Bagatel nenašli žiadne ďalšie diela. Je to
prekvapujúce zistenie, nakoľko jeho inštruktívne zameraný cyklus 44 duet
pre dvoje huslí je určený aj pre žiakov na interpretačnej úrovni prvého
a druhého stupňa základného štúdia ZUŠ. Naopak pozitívne nás
prekvapili učebné osnovy hry na violu pre rozšírené štúdium prvého
stupňa základného štúdia ZUŠ, kde sme medzi odporúčanými
hudobnými materiálmi pre druhý ročník našli Bartókove transkripcie Slovenský tanec a Večer na dedine.
66
Tabuľka 3
Odporúčané diela Bélu Bartóka v učebných osnovách hry na husliach
a viole
Pri spracovaní uvedených údajov sme sa stretli s nejednoznačným
a nejednotným spôsobom označovania a uvádzania jednotlivých diel Bélu
Bartóka v učebných osnovách i učebniciach. Napríklad v učebných
osnovách hry na klavíri pri prvom tematickom celku na s. 6 sa uvádza
nasledovný údaj: „B. Bartók: Erste Zeit am Klavier, Schott“, z čoho nie
je jednoznačné, o aké vydanie a Bartókove diela sa jedná.
Na záver môžeme konštatovať, že Bartókova tvorba v učebných
osnovách ZUŠ na Slovensku má bohaté zastúpenie. Ich prezentácia
a interpretácia je však plne závislá od pedagóga.
67
Vyhodnotenie a závery
hudobnopedagogického výskumu
Pri spracovaní koncepcie tejto kapitoly sme vychádzali z výskumných
otázok empirickej časti práce, ako aj zo stanovených hypotéz výskumu,
čiže postupovali sme podľa nasledovných otázok:
0 Poznajú a využívajú pedagógovia pedagicky zamerané diela Bélu
Bartóka vo vyučovacom procese?
1 Ktoré skladby Bélu Bartóka pedagógovia poznajú a využívajú vo
vyučovacom procese?
2 Ktoré Bartókove pedagogicky zamerané diela využívajú
pedagógovia vo vyučovacom procese?
3 Je využitie Bartókových diel pedagogického zamerania vo
vyučovacom procese ZUŠ a konzervatórií u jednotlivých
pedagógov cielené alebo náhodné?
4 Aký je vzťah pedagógov a študentov k Bartókovým dielam?
5 Ako sa líšia vo frekvencii zaradenia Bartókových diel do repertoáru
žiakov na ZUŠ a konzervatórií jednotlivé oblasti Slovenska?
Vychádzajúc z týchto výskumných otázok sme sformulovali hypotézy
empirickej časti nášho výskumu:
Hypotéza č. 1
Predpokladáme, že diela Bélu Bartóka sa
vo vyučovacom procese na základných
umeleckých školách a konzervatóriách využívajú.
Hypotéza č. 2
Predpokladáme, že pedagógovia základných
umeleckých škôl a konzervatórií cielene využívajú
vo vyučovacom procese Bartókove pedagogicky
zamerané diela.
1. Poznajú a využívajú pedagógovia pedagicky zamerané
diela Bélu Bartóka vo vyučovacom procese?
Na túto výskumnú otázku mali pedagógovia ZUŠ a konzervatórií
možnosť odpovedať v dotazníkovej položke č. 10. 74% respondentov
zo ZUŠ sa k tejto otázke vyjadrilo kladne, kým 24% opýtaných nepoužíva
Bartókove diela vo vyučovacom procese. V porovnaní s pedagógmi
konzervatórií, kde až 96% Bartókove diela vo vyučovacom procese
používa, je to až 20% -ný rozdiel.
68
Graf 44
Percentuálne vyjadrenie využívania diel Bélu Bartóka vo vyučovacom
procese na ZUŠ
na Slovensku
Graf 45
Percentuálne vyjadrenie využívania diel Bélu Bartóka vo
vyučovacom procese na konzervatóriách na Slovensku
Touto otázkou sme zároveň overovali hypotézu č. 1: Predpokladáme,
že diela Bélu Bartóka sa v pedagogickom procese základných umeleckých škôl a konzervatórií využívajú. Keďže v obidvoch prípadoch odpovedala nadpolovičná väčšina respondentov kladne, čo predstavovalo
na ZUŠ 76% a na konzervatóriách až 96% pedagógov, stanovená
hypotéza sa potvrdila.
2. Ktoré z Bartókových skladieb pedagógovia využívajú vo
vyučovacom procese?
Na túto výskumnú otázku pedagógovia ZUŠ a konzervatórií mali
možnosť odpovedať v dotazníkovej položke č. 11. Respondenti z oboch
inštitúcií uviedli nasledovné diela Bélu Bartóka: Mikrokozmos pre klavír,
Sz107, BB105, klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53, Dva rumunské
tance pre klavír, op.8a, Sz43, BB56, Allegro barbaro pre klavír, Sz49,
BB63, 14 bagatel pre klavír, op.6, BB50, Sonatína pre klavír, Sz55,
BB69, Tri rondá s ľudovými melódiami pre klavír, Sz84, BB92, cyklus
10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51, Klavírna škola začiatočníkov,
69
Sz53, BB66, Večer u Sikulov z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír,
Sz39, BB51.
Tabuľka 7
Využitie diel Bélu Bartóka vo vyučovacom procese na ZUŠ a konzervatóriách na Slovensku
70
Na základe zistených údajov môžeme konštatovať, že najvyužívanejšie
dielo vo vyučovacom procese na základných umeleckých školách je
cyklus Deťom, čo predstavuje 40% z celkového počtu respondentov
ZUŠ. Na konzervatóriách sa preferuje predovšetkým Mikrokozmos, čo
tvorí 17% zo zúčastnených pedagógov skúmaných konzervatórií.
Percentuálny podiel horeuvedených diel po spracovaní a porovnaní
odpovedí zo ZUŠ a konzervatórií je nasledovný: Mikrokozmos pre klavír,
Sz107, BB105 – 28%, Klavírny cyklus Deťom, Sz42, BB53 – 27%,
Dva rumunské tance pre klavír, op.8a, Sz43, BB56 – 12%, Allegro
barbaro pre klavír, Sz49, BB63 – 8%, 14 bagatel pre klavír, op.6, BB50
– 7%, Sonatína pre klavír, Sz55, BB69 – 5%, Tri rondá s ľudovými
melódiami pre klavír, Sz84, BB92 – 4%, 10 ľahkých kusov pre klavír,
Sz39, BB51 – 3%, Klavírna škola začiatočníkov, Sz53, BB66 – 3%,
Večer u Sikulov z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír, Sz39, BB51 –
3%.
Graf 46
Percentuálny
podiel najvyužívanejších diel
vo vyučovacom
procese na
ZUŠ a konzervatóriách
71
Diela, ktoré využívajú len pedagógovia ZUŠ, sú: 44 duet pre 2 husle,
Sz98, BB104 a Medvedí tanec z cyklu 10 ľahkých skladieb pre klavír,
Sz39, BB51. Diela, ktoré pedagógovia využívajú iba vo vyučovacom
procese na konzervatóriach sú nasledovné: Suita pre klavír, op.14, Sz62,
BB70, Sonáta pre klavír, Sz80, BB88, Tri burlesky pre klavír, op. 8c,
Sz47, BB55, Bulharské tance z cyklu Mikrokozmos pre klavír, Sz107,
BB105 a cyklus klavírnych skladieb V prírode, Sz. 82, BB 89.
3. Je využitie Bartókových pedagogicky zameraných diel vo
vyučovacom procese ZUŠ a konzervatórií u jednotlivých
pedagógov cielené alebo náhodné?
Táto výskumná otázka bola sformulovaná v dotazníkovej položke č.
12.
59% respondentov zo ZUŠ odpovedalo na túto otázku kladne. Z konzervatórií sme zaznamenali taktiež nadpolovičnú väčšinu kladných odpovedí, t. j. 73% zo zúčastnených pedagógov využíva Bartókove diela
v edukačnom procese cielene.
Na základe zistených údajov sa potvrdila aj hypotéza č. 2: Predpokladáme, že pedagógovia základných umeleckých škôl a konzervatórií
cielene využívajú vo vyučovacom procese Bartókove pedagogicky
zamerané diela.
Väčšina pedagógov zo ZUŠ aj konzervatória sa zhodla v najsledovanejšom zámere pri interpretácii Bartókových diel, ktorým je rozvoj
rytmického cítenia. Súhrnne to predstavuje 58% z celkového počtu
zúčastnených pedagógov. Poradie ďalších cieľov podľa diferenciácie
skúmaných inštitúcií bolo nasledovné:
ZUŠ
1. rozvoj rytmického cítenia – 27%
2. rozvoj technických zručností – 19%
3. rozvoj melodického cítenia – 18%
4. rozvoj harmonického cítenia – 17%
5. rozvoj polyfonického cítenia – 10%
6. iný – 6%
7. rozvoj komornej hry – 3%
72
Konzervatóriá
1. rozvoj rytmického cítenia – 31%
2. rozvoj polyfonického cítenia – 18%
3. rozvoj melodického cítenia – 16%
4. rozvoj technických zručností – 15%
5. rozvoj harmonického cítenia – 15%
6. iný – 3%
7. rozvoj komornej hry – 2
Tabuľka 8
Sledované ciele pri využívaní Bartókových diel vo vyučovacom procese
ZUŠ a konzervatórií na Slovensku
4. Aký je vzťah študentov k Bartókovým dielam?
Záujem, vzťah a ohlas k tvorbe Bélu Bar tóka sme skúmali
prostredníctvom otázok č. 14 a č. 15. Väčšina respondentov zo ZUŠ,
t.j. 38% a 42%, uvádza stredný až nízky záujem o interpretáciu
Bartókových diel. Podobné poradie evidujeme aj na konzervatóriách
s percentuálnym pomerom 65% a 23%. Signifikantný rozdiel evidujeme
pri odpovedi B (stredný záujem), kde je percentuálne vyjadrenie
u pedagógov ZUŠ o 27% nižšie ako u pedagógov konzervatórií. Ďalšie
markantné rozdiely sme zistili pri záporných vyjadreniach v odpovedi C
73
(nízky záujem) a D (žiadny záujem), kde percentuálne vyjadrenie pedagógov ZUŠ prevyšuje pedagógov konzervatórií o 19% a 12%.
Graf 47
Percentuálny pomer vyjadrenia záujmu študentov o interpretáciu diel
Bélu Bartóka na ZUŠ a konzervatóriách
Súhrnne môžeme konštatovať, že väčšina žiakov a študentov na
Slovensku má stredný až nízky záujem o interpretáciu diel Bélu Bartóka.
Kým k interpretovaným dielam má väčšina žiakov na ZUŠ, t.j. 51% ,
neutrálny vzťah, u študentov konzervatórií sme zaznamenali pozitívny
vzťah, čo predstavovalo 54% zo získaných odpovedí.
74
Graf 48
Percentuálny pomer vzťahu žiakov a študentov k dielam Bélu Bartóka
na ZUŠ a konzervatóriách na Slovensku
Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že študenti na Slovensku
majú podľa 46% z opýtaných pedagógov neutrálny vzťah, 44% sa
vyjadrilo rozhodne pozitívne, kým po 7% z celkového počtu zúčastnených
respondentov uviedlo negatívny a žiadny záujem. Pozitívny alebo
negatívny záujem však môže byť podmienený viacerými faktormi –
interpretačnými skúsenosťami pedagóga a jeho vzťahu k dielam 20.
storočia, motiváciou a osobnostným vplyvom pedagóga, ako aj prejavom
národnostnej spolupatričnosti.
Graf 49
Percentuálny pomer vzťahu žiakov a študentov k dielam Bélu Bartóka
na Slovensku
75
5. Ako sa líšia vo frekvencii zaradenia Bartókových diel do
repertoáru žiakov na ZUŠ a konzervatóriách jednotlivé oblasti
Slovenska?
Najväčší počet respondentmi poznaných diel Bélu Bartóka sme
zaznamenali z Košického - 24% a Nitrianskeho kraja - 18% z celkového
počtu údajov. Najmenej diel z Bartókovej tvorby poznajú pedagógovia
z Trenčianskeho - 3% a Žilinského kraja - 3%. Najskúsenejší pedagógovia
v oblasti interpretácie Bartókových diel pôsobia v Košickom - 27%
a Nitrianskom kraji - 18%. Najmenej interpretačných skúseností mali
respondenti z Trnavského kraja - 2%. Pri otázke o využívaní diel Bélu
Bartóka vo vyučovacom procese sme najviac kladných odpovedí dostali
z Banskobystrického – 91% a Nitrianskeho kraja – 83%. Tieto územné
celky zahŕňajú aj okresy s najväčším počtom populácie maďarskej
národnosti. V Banskobystrickom kraji to boli napr. základné umelecké
školy z Fiľakova, Lučenca a Rimavskej Soboty. V Nitrianskom kraji
posilnili túto štatistiku základné umelecké školy z Komárna, Levíc, Nových
Zámkov a Štúrova.
Na záver možno konštatovať, že tvorba Bélu Bartóka má na Slovensku
bohaté zastúpenie v repertoári pedagógov, ako aj ich žiakov a študentov.
Potvrdením stanovených hypotéz sa nám podarilo dokázať, že väčšina
pedagógov bežne využíva diela Bélu Bartóka vo vyučovacom procese
ZUŠ a konzervatórií na Slovensku. Ich aplikácia je väčšinou zámerná
a cielená, so sledovaním rozvoja predovšetkým rytmického cítenia
u žiakov a študentov. Súvisí to predovšetkým s rozšíreným názorom na
Bartókovu tvorbu, ktorú široká verejnosť vníma ako dynamickú,
s mimoriadne intenzívnou rytmickou zložkou.
76
Záver
V predloženej monografii sme sa venovali hudobnopedagogickému
odkazu Bélu Bartóka na Slovensku. Je známe, že sa Bartókova pedagogická tvorivosť v najväčšej miere prejavila v jeho pedagogickej činnosti,
edičnej práci inštruktívnych diel svetových autorov a samotnej inštruktívnej
a pedagogicky zameranej tvorbe.
Naším zámerom bolo predovšetkým zmapovať súčasný stav v oblasti
vyučovania a interpretácie Bartókových skladieb na základných umeleckých školách a konzervatóriách na Slovensku.
Pred samotným začiatkom empirického výskumu sme pokladali za
nevyhnutné zistiť, v akej miere sa Bartókova tvorba vyskytuje v súčasných
osnovách ZUŠ na Slovensku. S týmto zámerom sme zmapovali učebné
osnovy a tematické plány hudobnej náuky pre základné umelecké školy,
ako aj učebné osnovy hry na klavíri a husliach platné a používané na
Slovensku. Zistili sme, že v tematických plánoch hudobnej náuky pre
ZUŠ sú Bartókove skladby predmetom percepčných činností v prvom,
druhom, treťom, štvrtom a siedmom ročníku. Okrem osnov hudobnej
náuky na ZUŠ sa Bartókove diela objavujú aj v učebných osnovách
hudobného odboru hry na klavíri, husle a viole. Tieto diela sa obmedzujú
predovšetkým na jeho inštruktívne diela a skladby jednoduchých
transkripcií, interpretačne zvládnuteľných v prvom stupni štúdia daného
odboru. V učebných osnovách hry na klavíri sa Bartókove inštruktívne
skladby objavujú medzi odporúčanými skladbami v každom ročníku.
Rozdiely sme badali len v tom, že jednotlivé diela sa objavili raz pri
odporúčaných technických cvičeniach, inokedy pri prednesovej literatúre
alebo skladbách s polyfonickými prvkami. V učebných osnovách hry na
husliach sme sa s dielami Bélu Bartóka stretli až v siedmom ročníku
prvého stupňa základného štúdia ZUŠ. Boli to transkripcie Bagatel.
Pozitívne nás prekvapili učebné osnovy hry na violu pre rozšírené štúdium
prvého stupňa základného štúdia ZUŠ, kde sme objavili transkripcie
Bartókových Slovenských tancov a skladby Večer na dedine. Pri spracovaní uvedených údajov sme narazili na nejednoznačný, nejednotný
spôsob označovania, ba dokonca nesprávne preklady názvu jednotlivých
diel Bélu Bartóka v učebných osnovách a učebniciach.
Podstatou nášho empirického výskumu bolo dotazovanie pedagógov
základných umeleckých škôl a konzervatórií. Počas výskumu sme
77
evidovali značné nedostatky v znalostiach v oblasti Bartókovej pedagogicky zameranej a inštruktívnej tvorby. Bola by preto prospešná určitá
osveta v tomto smere vo forme seminárov alebo workshopov, predovšetkým pre pedagógov nástrojovej hry na ZUŠ, za účelom oboznámenia
sa s funkčnosťou a efektivitou týchto diel. Napriek tomu však väčšina
pedagógov ZUŠ a konzervatórií Bartókove diela vo vyučovacom procese
využíva. Ich využívanie v pedagogickej praxi je zámerná a cielená, so
sledovaním rozvoja predovšetkým rytmického cítenia, čo je jedným z
charakteristických zložiek Bartókovej kompozičnej reči. Podstatným
zistením je aj to, že prevažná časť pedagógov, ktorí v praxi bežne využívajú
diela Bélu Bartóka, pochádza z maďarsky hovoriacich oblastí Slovenska.
Sú to zväčša južné mestá Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Zhodou okolností je to územie, ktoré Bartók osobne navštívil v čase zbierania
ľudových piesní na Slovensku.
Na záver môžeme konštatovať, že tvorba Bélu Bartóka má bohaté
zastúpenie z hľadiska interpretačného i hudobnopedagogického, t.j.
v repertoári umelcov, umeleckých telies, pedagógov ako aj ich žiakov
a študentov na Slovensku.
78
Príloha
79
„Celý život som hrala s myšlienkou na Bartóka“
Rozhovor s Helenou Magyarovou Gáfforovou
Významná klaviristka Helena Magyarová Gáfforová, ktorá 30.
septembra oslavuje 94. narodeniny si spomína na svojho nezabudnuteľného učiteľa. Je neuveriteľné koľko vitality sa skrýva v takej
krehkej bytosti. Očarená sviežosťou a pozitívnou náladou tejto
neobyčajnej ženy obrovského ducha sa začal náš rozhovor.
Aké boli Vaše hudobné začiatky?
„Najprv som študovala u otcovej sestry, ktorá raz bola na koncerte
Štefana Németha Šamorínskeho a jeho spôsob hry na klavír sa jej
mimoriadne zapáčil. Taká uvoľnenosť v hre tu v Bratislave bola novinkou. Vďaka nej som sa dostala k Némethovi. Keby som sa dostala
k inému učiteľovi, možno by sa moja kariéra uberala iným smerom.
Je totiž veľmi dôležité, akým spôsobom hráte. Mňa napríklad nikdy
v živote nebolela ruka, lebo som cvičila vždy správnym spôsobom.“
Kedy ste sa dostali na Hudobnú akadémiu do Budapešti k
Bartókovi?
„Ja som na Akadémii nikdy neštudovala. K Bartókovi som chodila
len na súkromné hodiny. Prvú hodinu som síce mala v budove Hudobnej akadémie a ďalšie už v jeho dome. Németh mi o ňom veľmi veľa
rozprával a vďaka nemu som mala často v repertoári Bartókove
diela.“
Pamätáte sa na to, ako Vás Bartók prijal?
„Németh mu najprv napísal list, v ktorom ho poprosil, aby si ma vypočul. Potom som za ním vycestovala a hrala som mu. Už sa nepamätám presne čo. Myslím, že to bola niektorá z Beethovenových
sonát. Zrejme som nehrala až tak zle, lebo ma následne prijal za
svoju súkromnú žiačku. Za svoje hodiny nepýtal veľa. Na vtedajšie
pomery to bola nepatrná čiastka. Bral na vedomie aj príjem môjho
otca, ktorý bol učiteľom. Za jednu hodinu mu moji rodičia prichystali
stopäťdesiat korún. Tie koruny nikdy nezamieňal, lebo ich využil na
svojich cestách po Slovensku. Pamätám sa na jeho dom na ulici
Csalán, kde som chodila. Bol to jednoduchý sedliacky dom, kde mi
80
prišla vždy otvoriť jedna stará teta. Mali prekrásnu predsieň s nábytkom, ktoré dali vyhotoviť na Bartókovu objednávku. V izbe mal
nádherný nástroj značky Bechstein. Teraz jeho dom vyzerá úplne
inak. Vôbec sa mi to nepáči. Nemám totiž rada veľké zmeny.“
Na čo sa pamätáte z jeho klavírnych hodín?
„Jeho hodiny boli nezabudnuteľné. Podobne ako Németh, ktorý bol
tiež jeho žiak, vyvolávali v človeku eufóriu a šťastie. Človek mal pocit,
že mu patrí celý svet. Nikdy som nezažila, že by bol nervózny z toho,
ako hrozne hrám. Nikdy nehovoril, že hrám zle. Keď sa mu niečo
nepáčilo, tak ukázal ako to má byť. Aj najmenší detail ukázal.
A Németh prebral túto jeho metódu vyučovania. Obidvaja boli veľmi
zdvorilí.“
Dával Vám Bartók hrať aj svoje diela?
„Németh mi poradil, aby som Bartóka poprosila o nácvik jedného
z jeho diel. Bartók mi poradil Allegro barbaro. Tú skladbu mal aj on
veľmi rád a často ju hrával na svojich koncertoch. Aj ja som ju hrávala
často pri všelijakých príležitostiach.“
Poradil Vám Bartók niečo špeciálne k interpretácii tohto diela?
„O interpretácii tohto diela sa nedá rozprávať. Stačilo vidieť a počuť
Bartóka a človeka to poznačilo na celý život. Celý život som hrala
s myšlienkou na neho. Vždy som si predstavovala, ako by to, čo som
práve nacvičovala hral on sám.“
Ako často ste k Bartókovi chodili na hodiny?
„Najprv som chodila každé dva týždne, potom už len raz mesačne.
Ak sa dobre pamätám, tak som ku nemu chodila celé dva roky každý
mesiac.“
Boli ste na Bartókových koncertoch v Bratislave?
„Po jednom z Bartókových koncertov v roku 1932 v Bratislave sa
stretol s mojou staršou sestrou a išli si sadnúť spolu s priateľmi do
reštaurácie. Chceli mu objednať večeru, ale on povedal, že si prosí
len krupicovú kašu. Moja sestra to išla hneď zariadiť do kuchyne.
Tam jej z vďaky daroval tento „zdrap papiera“, kde Bartók skúšal
písať svoje meno podľa nejakých kombinácií. Neviem prečo som
81
s nimi nebola. Zrejme som na to bola ešte mladá. Bartók v tom čase
nocoval u Albrechtovcov.“
Boli ste na Bartókovom pohrebe v Budapešti?
„Áno. Bolo to v roku 1988. Pozval ma tam nejaký hudobný vedec,
ktorého meno si už nepamätám. Stála som neďaleko hrobu pod
jedným stromom a celú udalosť pozorovala z diaľky. Odvtedy
navštevujem jeho hrob vždy, keď som v Budapešti. Mám tam totiž
rodinu. Dcéru môjho mladšieho brata, ktorá bude jednou z mojich
dedičiek. Zakaždým som si všimla, že na Bartókovom hrobe nikdy
neboli kvety. Máme síce radi veľké osobnosti, ale neradi na nich
spomíname. Alebo si na nich spomenieme až po smrti. Aj Bartók je
len až teraz ospevovaný. Počas života to nemal ľahké ani on.“
Kedy ste naposledy koncertovali?
„Bolo to v roku 1994. Mala som vtedy 80 rokov. Tvorivé sily a energia
už vekom ubúdajú. Žiaľ ani ja nie som výnimkou.“
Koncertovať vo veku 80 rokov je ale výnimočné a obdivuhodné.
V ďalších rokoch života želáme pani docentke pevné zdravie, veľa
radosti, šťastie a spokojnosti.
Mgr. Iveta Štrbák Pandiová
82
83
Download

Využitie pedagogicky zameraných skladieb Bélu Bartóka na