Tjrehoóla t r i r s i * do t j i d n a :
• utorok, štvrtok a sobota,
í rtápbta* m i n Bakéske-Ukemke
M —If rok 80 k., B* pol roka 15 k.,
>• Kvrt roka 7 k. 50 h., na ma­
ske 8 k. Jednotlivé fiala po 16 h.
Be endioMBgkí:
na celý rok 40 k.
Predplatná cena na samé
š t v r t k o v é č í s l a Je:
pre Rakúsko - Uhorsko na cefy
rok 8 k., na pol roka A k.
Do fodioifmslta:
na celý rok 10 k.
Časopis posiela sa len sku­
točne predplateným.
Ml
Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.
Štvrtok, 31. októbra 1918.
Eoéník XLIX.
Číslo 128, B
lovenského Národa.
Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, shromáždění dňa 30. októbra 1918
v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného česko­
slovenského národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom.
Národná Rada vyhlasuje, že v mene česko-slovenského národa bývajúceho v hraniciach Uhorska,
je jedine ona oprávnená hovoriť a konať.
Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšej
úlohy, ako potlačovať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej
školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud ma­
jetkové ničila a vykořisťovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.
Nie sú oprávnené na to, aby v
stupiteľské sbory, ktoré sú sostavené
prejaviť vôľu národa, a pozostávajúce
výboroch čisto slovenských stolíc ani
mene slovenského ľudu hoyorily, ani tie tak zvané za­
na základe úzkeho volebného práva nedopúšťajúceho
z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na
len slovenského slova.
Nie sú na to oprávnené ani také" ľudové shromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod
tlakom cudzieho násilia.
V mene slovenského národa na Slovensku oprávnená je teda hovoriť jedine Slovenská.
Národná Rada.
Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:
1. Slovenský národ je čiastka i rečové i kultúrno-historicky jednotného česko-sloven­
ského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobily
známym na celom svete, mala účasť i slovenská vetev.
2. Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na
základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utvo­
reným medzinárodným právnym* položením, ktoré dňa 18. októbra 1918 formuloval predseda
Wilson a ktoré dňa 27. októbra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
3. Žiadame okamžité uzavretie pokoja a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby
pokoj bol taký, že by medzinárodnoprávnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie
zbrojenie.
Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému
útisku doopoi na. taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo
spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyvinovat a dľa
svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.
(
Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady
v Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918.
Karol A. Medvecký v. r..
\
tajomník
Slovenskej Národnej Rady.
Matúš Dula, v. r.,
predseda
Slovenskej Národnej Rady.
Prítomní:
Cyrill Kresák, direktor banky, Senica. Jur Janoška, ev. farár Lipt. Sv. Mikuláš. Otto ŠkrQvina, ev. farár, Turčiansky Sv. Martin. Miloš Lacko, fabrikant, Lipt. Sv. Mikuláš.
Štefan Šaško, ev. farár, Leštiny. Ivan Turzo, úradník, Turčiansky Sv. Martin. Gustáv Simko, mešťan, Turčiansky Sv. Martin. Ján Hvizdák, kupec, Turčiansky Sv. Martin. Fedor
Jesenský, úradník, Turčiansky Sv. Martin. Ján Straka, Hradník, Turčiansky Sv. Martin. Ján Janček st, fabrikant, Ružomberok. Ján Krivoš, velko-obehodník, Ružomberok. Gustáv
Bežo, typograf, Trnava. Sveto Kresák, univ. poslucháč, Senica. Ján Hlavaj, stavitel, Turčiansky Sv. Martin. Dr. Štefan Přikopá, lekár, Turčiansky Sv. Martin. Dr. Jozef Zlocha,
advokát, Turčiansky Sv. Martin. Mikuláš Čajda, úradník, Turčiansky Sv. Martin, Dušan Šulc, správca kníhtlačiarne, Ružomberok. Gustáv Škodáček, univ. poslucháč, Vŕbové. Matúš
Dúchaj, advokát, Turčiansky Sv. Martin. Pavol Buocik, holič, Turčiansky Sv. Martin. Milan Frig, úradník, Budapešť. Ivan Frič, lekárnik, Košice. Dr. Dušan Halaša, advokát, Tur­
čiansky Sv. Martin. Samuel Kuchárik, úradník, Turčiansky Sv. Martin. Lajo Vanovič, direktor banky, Turčiansky Sv. Martin. Vladimír Fábry, úradník, Turčiansky Sv. Martin, Ján
Obuch, správca, Stubňa. Gustáv Izák, advokát, Turčiansky Sv. Martin. Dr. Ján Izák, detto. Dr. Karol Kmefko, r. kat. farár, Teplička. Anton Hromada, redaktor a r. katol. farár,
Stankovany. Dr. Metod Bella, ev. farár, Ružomberok. Ferd. Juriga, kraj. vyslanec, Vajnory. Ján Slávik, ev. farár, Dobronivá. Ján Ružiak, advokát, Liptovský Sv. Mikuláš. Ľudovít
Boor, ev. farár, Nadlak. Dr. Ivan Dérer, advokát, Malacky. Dr. Samo Daxner, advokát, Tisovec. Dr. Ľudovít Široko, lekár, Senica. Martin Albíny, úradník, Piešťany. Blažej Bulla,
stavitel, Turčiansky Sv. Martin. Gustav KorbeF, úradník, Turčiansky Sv. Martin. Štefan Fundárek, r. kat. kaplán, Beluša. Ján Vojtaššák, redaktor a kát. farár, Vefkáves. Miloš
Petrikovič, úradník, Turčiansky Sv Martin. Dr. Rudolf Markovič, aJvokát, Nové Mesto n/V. Ján Ivaška hospodár, Turčiansky Sv. Martin Pavol Supfk, hospodár, Sučany. Pavol
Stuchlý, hospodár, Liesňa. Ivan Karlovský, veľko-statkár, Príbovce. Dr. Cyrill Horvát, pravotár, Senica. Dr. Miloš Šimko, pravotár, Frašták. Fedor Ruppeldt, ev. kaplán, Sučany.
Gejza Mego, technik, Vrbové. Ján Bízik, hospodár, Príbovce. Michal Karlovský, hospodár, Malá Vieska. Milan Štetka ev. farár, Turany. Dr. Géza Rehák, lekár, Prešporok. Vladimír
Čobrda, ev. farár, Smrečany. Samuel Jurenka, dir. banky, Myjava. Ivan Trnovský, obchodník, Turčiansky Sv. Martin. Jozef Hanzalík, úradník, Krupina. Pavel Neckár, ev. farár
Trnovec. Ján Harman, ev. kaplán, Príbovce. Ján Janota, rolník, Rakovo. Slavo Országh, velko-statkár, Láclavá. Dr. Jozef Uram, lekár, Budapešť. Jozef Gagpartk, kníhkupec, Tur­
čiansky Sv. Martin. Štefan Peťko, úradník, Turčiansky Sv. Martin. Adolf Horvát, dielovedúci, Košice. Ján Maršálko, garbiar, Lipt. Sv. Mikuláš. Emanuel Lehocký, redaktor,
Prešporok. Štefan Krčméry, kaplán, Prešporok. Ján Burjan, stavitel, Ružomberok. Dr. Igor Beniač, advokát, Nový Sad. Andrej Mihal, ev. farár, Vrútky. Štefan MnoheF, redaktor,
r. katol. kňaz. Ružomberok. Andrej'HIinka, kat. kňaz. Ružomberok. Samo Zoch ev. farár, Modra. Ján Čičmanec, mešťan, Turčiansky Sv. Martin. Jozef Fábry, velko-kupec, Tur­
čiansky Sv. Martin. J á n Koza, podujímateľ, Turčiansky Sv. Martin. Michal Brxa, kachliar, Turčiansky Sv. Martin. Dr. Emil Stodola, advokát, Budapešť. Dr. Igor Dula, lekár,
Turčiansky Sv. Martin. Dr. Karol Štúr, advokát, Trenčín. Aurel Styk, dirigent banky, Kubín. Samo Štarke, mešťan, Turčiansky Sv. Martin. Hja Paulíny-Tóth, medik, Turčiansky
Sv. Martin. Matej Murín, direktor, Žilina. Vladimír Markovický, bankový direktor, Ružomberok, Jozef Prokša, hospodár, Sv. Peter. Lad. Tomka Markovický, velko-statkár,
Bystrička. Platon Pauliny-Tóth univ. poslucháč. Turčiansky Sv. Martin. Ján Meličko, e\h učiter, Turčiansky Sv. Martin. Pavel Štarke, obchod, akademik, Turčiansky Sv. Martin.
Jozef Požeský, statkár, Valca. Ján Plica obeh. akad. Rakovo. Justín Rehák, podujímater, Bytča. Ďuro Mičura, advokát, Bytča. Jozef Karlovský, obchodník, Príbovce. Ľudovít
Fiala, sekretár banky, Turčiansky Sv. Martin.
Od stanice turčianskosvätomartinskej vili a na toho, ktorý nám ho šľachetným,
do mesta hrnul sa zástup hostí, přišlých velkým srdcom pririekol, na arbitra mundi
so všetkých strán Slovenska, hradskou präzidenta Wilsona. Pri vyslovení jeho
od Vrútok kráčala stotina vyzbrojených mena, ako byšľahnutí čarodejným prútom
vojakov s maďarským spevom. Prvé stret­ povstali s miest svojich sediaci a dvo­
nutie! Ale vojsko čoskoro zmizlo., .ako by ranou zahrmelo hromové »živio!« Vybúšilo
ho zem zhltla, a zastupiteľstvo sloven­ ono eruptívnou silou z tých najhlbších
ského národa, jeho všetkých strán a hlbín slovenskej národnej duše, ktorá
vrstiev sišlo sa v predpoludňajších ho­ dlho-dlho trpela, dlho úpela, dlho túžila a
dinách do poradnej miestnosti banky dlho bola k mlčaniu odsúdená. V tomto
Tatry na poradu. Po živom, bodrom hromovom »živio Wilsonovi!« prevravela
rozhovore, po informáciách i návrhoch, po teraz otvorene, rozhodne, neodvolateľné.
krátkej disciplinovanej debatte porada
A ozvala sa tá duša zvláštnou výreč­
rozišla sa jednou mysľou, jednou túžbou, nosťou, uľavujúcou i elektrizujúcou na
jedným zápalom.
rtoch veľkého kňaza a martyra sloven­
Hneď popoludní oživla veľká, skvostná ského Andreja Hlinku. Pod slovami jeho
úradná dvorana banky Tatry, schádzal ztvrdla sjednotená vôľa v oceľ. Márne by
sa národ. Od predpoludnia ho značne sial kto dnes medzi nás kukol rozporu,
pribudlo, — od Košíc až k Prešporku. mätežníctva, nesvornosti, márne. Nás nik
Sišli sme sa, ako . k sviatku, od vekov viac — hovoril Hlinka — nás nik a nič
vytúženému..Sviatočná nálada, akási éte­ viac nerozbije, nech sme akejkoľvek konrická vlna prechádza zo srdca do srdca, fessie, alebo sociálnych názorov, ktorí
rozihrajú sa mladé, ohrejú staré, sblížia cítime v žilách svojich slovenskú krv, sme
sa vzdialené, všetko splynie v jeden jedni a jedni ostaneme. Tu zahrmela dvo­
tlkot, temer ho čuť, veď je sviatočná ti­ rana po druhý raz neskrotiteľným potle­
chosť. Dvorana je plná, srdcia až pre­ skom a volaním na sláviĹ Búrny prejav
plnené, cit chce prekypieť, ozve sa on na jednomyseľnosti sa nemestil viac do dvo­
rany, vyznel von na ulicu mesta, ktoré
rtoch predsedu Matúša Dulu.
Po každom slove staručkého, zaslú­ chová pamäť tak vzácnych tradícií, ohláša
žilého muža uľaví sa na duši zástupu. sa celým slovenským krajom ako pieseň no­
Slová plynú dojemne, ale rozhodne, vej vesny, dnes užúplne svorných Slovákov.
o utrpení, ktoré sme spoločne znášali,
Jednomyseľné shrorhaždenie prikročilo
o krivdách, ktoré sme „spoločne trpeli, k činom. Ustálilo svoju 20 členovú Ná­
o hrobe, "ktorý nám všetkým kopali, rodnú Radu, ktorú oprávnilo doplniť sa
o udalostiach, ktoré M s všetkých sjed­ novými členmi bez obmedzenia počtu,
notily, o zmrtvýchvstání, v ktorom všetci ako i robiť všetky ďalšie potrebné kroky
ožijeme. Pozornosť upraví sa na tých, menom v Uhorsku obydlenej slovenskej
ktorí nám veľké zmrtvých vstanie pripra­ vetvi česko-slovenského národa.
Menom tejto prečítaná bola ráznym
hlasom Samuela Zocha deklarácia, ktorá
je na prôčelí tohto čísla, ako právoplatný
prejav duše národa nášho v dnešné časy,
uverejnená. Táto deklarácia, jednohlasne
potvrdená s vety na vetu výrazmi súhlasu,
po odznení posledných slov spečatená
bola výjavom, ktorý zaznačujeme pre hi­
stóriu národa svojho na všetky 'časy.
Zástup poskácal s miest, k nebu
zdvižené pravice ako by přisahaly na credo
národné, výkriky »sláva!« »prisaháme!«
»s tým stojíme, alebo padneme!« sply­
nuly v hromobitie a nasledoval potlesk
minúty trvajúci. Tento búrny hlas vy­
znieva a doznieť musí ďaleko - ďaleko, i za
hranice, pred celý vzdelaný svet.
Posledné dozvuky nadpriadal Ferdiš
Juriga, ktorý menom tejto Rady už i
snemu predostrel predbežnú dekjaráciu.
Teraz hovoril úchvatnou rečou, iskriaci
zrak a ohnivé slová roznietily plameň
sŕdc v nový požiar, stupňovaný rečou
zastupiteľov slovenskej sociálnej demo­
kracie Em. Lehockého a Adolfa Horváta,
ktorí menom svojej strany neodlučitelne
pripojujú sa k Národnej Rade, dokumentujúc, že nemôže byť, slovenského socia­
listu bez národného povedomia.
A ešte dozvuky, a iskrenné slová,
ešte každý mal čo privolať, i zápalisté
básne odznely, až sa zakľúčilo shromáž­
děme mohutnými hlasmi večne krásnej
piesne : Hej,
Slováci?
Shromaždenie sa rozišlo, rozzniesť
zápal po celom Slovensku, Národná Rada
začala hneď svoju činnosť.
Hej, Slováci!
Hej, Slováci! ešte naša slovenská reč žije,
dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije:
žije, žije duch slovenský, bude žit naveky,
hrom a peklo! márne vaše proti nám sú vzteky.
Jazyka dar sveril nám Boh, Boh náš hrom ovi ad n v.
nesmie nám ho teda vyrvat na tom svete žiadny;
, i nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete,
Boh je s nami: kto proti nám, toho parom zmetie!
I nechže sa
skala puká,
my stojíme
čierna zem
aj nad nami
dub sa láme
stále, pevne,
pohltni toho,
hrozná búra vznesie,
a zem nech sa trasie:
ako múry hradné —
kto odstúpi zradne!
Samia&l
TontáŠik.
Pokladníkom Slovenskej Národnej Rady je Otto Škrovina, v Turčianskom Sv. Martine, na ktorého majú sa posielat všetky obet__
Za redakciu zodpovedá: Jozeí Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš Dala a Spol.
Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.
Download

Karol A. Medvecký v. r.. Matúš Dula, v. r.,