Ročník VII.
Číslo 4
Júl — August 2006
Milí čitatelia
Naša práca na multimediálnej encyklopédii Lubiny je ukončená. Na jednom CD je uložený materiál o histórii i
súčasnosti našej obce — všetko, čo sa nám podarilo za 15 rokov zozbierať, zdokumentovať písomnou formou,
fotografiami i piesňami FS Javorinka. Je to náš odkaz pre budúce generácie, aby vedeli, kde sú ich korene.
Bol to náš veľký cieľ! Zanechať po sebe prácu
prospešnú pre našu obec a jej obyvateľov. Pretože
svedectvo písma, dokumentov a viac ako tisíc fotografií
bude trvalý a kompletný materiál o našej Lubine. Všetko
podstatné, čo sme napísali do našich troch publikácií
Lubina 1392-1992, Lubina 1392-1992-2002 a Cirkev
naša lubinská, je už upravené a doplnené na jednom CD.
Čo obsahuje multimediálna encyklopédia Lubiny? Je
rozdelená
do
19
hlavných všeobecných
kapitol, pričom každá
obsahuje
niekoľko
konkrétnych
podkapitol s fotografiami a
dokumentáciou. Napr.
OBEC LUBINA
sa
delí
na: prírodné
pomery, fauna a flóra,
geografický
vývin,
richtári, osídlenie a
názvy, nárečie, naša
reč lubinská, kroj,
ohlasy maďarizačných
snáh, prvá republika,
politický a sociálny
vývin po r. 1945,
politický vývin po r.
1990, obecné noviny,
600-ročná
Lubina,
610-ročná
Lubina,
spoločenstvo
obcí
mikror egiónu
Javorina,
Euroregión
Biele—Bílé Karpaty,
čestní občania Lubiny,
cena obce Lubina,
názvy osád a lubinskí
gajdoši. Po otvorení hlavnej kapitoly sa vám ponúka
letecký záber na našu obec, niekoľko ďalších fotozáberov
na kopanice a spev FS Javorinka s hudobnými variáciami
husľového virtuóza Miroslava Potfaja ml....
HISTÓRIA má časti: — pôvod názvu obce, pečate a erb
obce, fosílie, doba bronzová, doba slovanská, prvá
písomná
zmienka, hradisko na Setvákech skale,
vykúpenie z poddanstva.
SOCIÁLNE POMERY — čachtické panstvo, prvý urbár,
kde začína náš rodokmeň, sociálne rozdelenie
obyvateľstva, naši predkovia, Lubina po tereziánskom
urbáre, Lubina v 18. storočí, majer na Nehvanci, koniec
feudalizmu, požiar.
POĽNOHOSPODÁRSTVO — po otvorení hlavnej kapitoly
zaznejú piesne, ktoré sa spievali pri práci na poli.
Nájdete tu kapitolky: živilo ich poľnohospodárstvo,
výžinkári, sme slobodní, poľnohospodárstvo po r. 1945,
kolektivizácia — JRD, PD, Agromer, s.r.o., SBUL.
Strana 1
REMESLÁ A OBCHODY sú rozdelené na: súkenníctvo,
mlynárstvo, výroba dreveného riadu, hauzírky, cechová
zástava, výbor Podjavorinského združenia.
VOJNY je veľmi rozsiahla kapitola. Po jej otvorení zaznejú
regrútske piesne i clivé piesne z frontov I. svetovej vojny.
Kapitola je rozdelená: naši vojaci v rakúsko-uhorskej
armáde, povstanie 1848, prvá svetová vojna, hľadal som
dedkov hrob v Ajševici. Druhá svetová vojna — ruskí
utečenci v Lubine, SNP,
Miloš Uher, cetunský boj,
Jozef Brunovský, Ing.
Jozef Sapák, Martin
Kavický, Michal Belák,
František Bím, prof.
Rudolf Vrba, MUDr.
Ladislav Minárik, Alojz
Kubíček,
MUDr. Bedřich Placák.
Zahraničný odboj —
Gustáv Galko.
Odboj pod Javorinou —
učiteľ Ján Marták, JUDr.
Ivan Hrušovský.
Americkí letci — osud
havarovaných amerických
letcov, Roy Madsen,
James Morse Kirchhoff,
Pavel Haruštiak, Henry
Long a anglický preklad
celého textu.
Lubina oslobodená —
vojnové obete, trpeli a
zomreli za vlasť (rodina
Šidlová z Hrnčiarového).
LUBINSKÁ CIRKEV —
po otvorení stránky zaznejú piesne cirkevného
spevokolu a upúta vás —história našej lubinskej cirkvi,
súdržnosť našich predkov, fília Hrušové, Kristína Royová.
ŠTÚROVCI — Pavel Štúr, rodokmeň Štúrovcov, Samuel
Štúr, Vladimír Štúr, lubinskí Štúrovci. HOLUBYOVCI —
Juraj Holuby, Karol Holuby, Gustáv Holuby, Mária
Holubyová, Jozef Ľudovít Holuby.
ŠKOLSTVO — história lubinského školstva, Vojtech
Predmerský, učitelia Adam Špitka, Oľga Koričanská a
Elena Predmerská, riaditelia školy, učitelia pôsobiaci od r.
1950, škola na Hrnčiarovom, škola U Klačkov, škola v
Podkozinciach, MŠ Lubina, MŠ Hrnčiarové , pomenovanie
školy na ZŠ Samuela Štúra.
ŠPORT — futbal v dedine, spartakiáda, turistika,
šport na kopaniciach — SOKOL, futbal, lyžiarsky klub
CHRÍB, rodeo.
HASIČI: — hasiči v dedine, hasiči v Miškech Dedinke.
POĽOVNÍCTVO
(pokračovanie na str .4)
Čierne mračno na Bradle
S úctou a pietou navštevujeme miesta zasvätené
pamiatke tých, čo pracovali a obetovali sa pre svoju
milovanú vlasť. Stalo sa tak aj 6. mája 2006 na Bradle pri
spomienke na M. R. Štefánika a jeho tragický skon. My
Slováci vieme, že Štefánik bol jednou z najvýznamnejších
postáv našich dejín — diplomat, organizátor a
spoluzakladateľ česko-slovenského štátu, astronóm, letec,
štátnik, ale predovšetkým demokrat.
Vieme však aj o tom, že v dobách nedávnych mal byť
Štefánik „vymazaný“ z našich dejín. Zdá sa však, že sme
si Štefánika predsa ubránili. No s poľutovaním zisťujeme,
že naša demokracia občas stráca zrak. Stratila ho aj v máji
t.r. na Bradle, keď sa tvárila, že zakázaná Slovenská
pospolitosť sa môže beztrestne vysmievať z odkazu
Štefánika — vlastenca, humanistu a Európana v
najlepšom slova zmysle.
Ťažko sme niesli pohľad na čiernoodencov, zdalo sa, že
modrú oblohu nad nami narúša čierny mrak po ňou.
Mnohým z nás sa premietli obrazy z detstva, keď v r. 1944
v čase Povstania príslušníci POHG v takýchto uniformách
a symboloch v Štefánikovom kraji poskytovali Nemcom
informácie o partizánoch, o úkrytoch židovských rodín,
udávali tých, ktorí pomáhali prenasledovaným. A nielen to
— aktívne sa zúčastňovali na trestných výpravách, brali z
našich rodín tých najbližších, aby sa už nikdy nevrátili k
nám späť.
Mládenci i devy zo SP zrejme veľmi dobre vedia, že
Štefánik bol odporcom klerikalizmu a totality —
pravičiarskej i ľavičiarskej. Musia vedieť aj to, že prezident
Slovenského štátu Tiso predsa vyznamenával v okt. 1944
v Ban. Bystrici vrahov povstalcov a civilného obyvateľstva.
... A tak oficiálna delegácia dôstojne odišla aj so svojím
sprievodom. A my — obyčajný ľud — sme zostali zoči-voči
rečiam vodcu SP sami. Iba naše srdcia mĺkvo kričali na
obranu Štefánikovej pravdy. A potom sa zhora spustil
krátky, ale prudký dážď — priam symbolický v tej chvíli.
Slovenské médiá sa k spomienke na Štefánika
zachovali macošsky — nepatrnou zmienkou prispel iba
rozhlas. — Napokon, veď členovia SP nerobili nič zlé, —
vyjadrila sa účastníčka udalostí v telezábere. Čo dodať?
Napriek trpkosti rezonujúcej stále v nás zostane Bradlo pre
nás miestom posvätným a navštevovaným.
Deň matiek v Materskej škole Lubina
Je pravdou že niet druhej bytosti na zemi, ktorá by nám
nahradila matku. Ona je náš strážny anjel, náš prvý učiteľ
a vychovávateľ.
Takže v našej škôlke čakali v Deň matiek na mamičky a
babičky, tety, oteckov či dedkov rozžiarené tváre detí.
Škôlkari uvili veniec lásky a oddanosti v podobe básní,
piesní , tančekov a hier. A pri odovzdávaní vlastnoručne
zhotovených darčekov boli veru aj slzy dojatia. Nechýbal
ani slávnostne prestretý stôl s koláčikmi a čajom.
Uskutočňujeme s deťmi aj ďalšie aktivity, no najkrajšou
zostáva Deň matiek. Ďakujeme rodičom a sponzorom,
ktorí pomáhajú a cenia si našu prácu. Je to pre nás veľké
povzbudenie. Veď máme vo výchove spoločný cieľ — aby
z našich detí vyrástli zdraví, znášanliví, kultúrni ľudia.
Za vedenie MŠ Dagmar Podolanová
Za kultúrou, umením a históriou
Účastníci celonárodnej spomienky na Bradle
Spomienka na 61. výročie skončenia vojny
5. mája 2006 v Rohu
zľava: com. Constantin Ifrim, vojen. a letec. pridelenec Rumunska, plk.
Ing. Krzysztof Jońca, zást. pridelenca obrany Poľska, plk. Mir. Chytil,
vojen. pridelenec ČR, pplk. Jeff Wenberg, letec. pridelenec USA, plk.
Ing. Ján Mika, Armáda SR, gen. Ing. Jurij Ivanovyč Radkovec, vojen.
pridelenec Ukrajiny, plk. Oleg Nikolajevič Kislyj, pridelenec obrany pri
Veľvyslanectve Ruskej federácie.
Množstvo aktivít, ktoré pedagogické zamestnankyne v
Materskej škole na Hrnčiarovom pre deti počas šk. roka
pripravili, uzatváral školský výlet — nie finančne náročný,
ale obsažne bohatý. S deťmi sme navštívili bábkové
predstavenie Gašparko a drak v Novom Meste. Zastavili
sme sa v Pamätnej izbe nár. umelkyne Ľ. Podjavorinskej
v Bzinciach, kde p. E. Kučerová veku primerane priblížila
deťom život a dielo prvej slovenskej poetky. Výlet sme
ukončili položením kytičky vďaky k pamätníku v Rohu.
Ďakujeme sponzorom p. Joz. Kováčovi a Ing. Ľ.
Bahníkovi za dopravu a Ing. M. Šutarovi za finančnú a
materiálnu pomoc. Vďaka patrí i ochotným rodičom za
materiálnu a brigádnickú pomoc v šk.r. 2005/06.
Nech sú nám všetkým, ktorí sa snažíme o šťastné a
zážitkom bohaté detstvo našich najmenších — odmenou
ich veselé a usmiate tváričky. Dovidenia v novom šk. roku.
Zamestnanci MŠ Lubina-Hrnčiarové
Strana 2
ŽIJÚ MEDZI NAMI
Lubinský cirkevný zbor od r. 1783 mal desať duchovných pastierov. Z nich — dvoch seniorov.
Juraja Boboka, ktorý pôsobil v r. 1795-1834, a Mgr. Evu Juríkovú, terajšiu lubinskú farárku,
pôsobiacu v našom v našom zbore od r. 1995.
platí o to viac. Dnes je už plne zapojená do
nášho
Náš lubinský cirkevný zbor má svoju bohatú históriu.
cirkevného i občianskeho života. Akoby s ňou ožil i cirkevný
Je v nej ukryté veľké náboženské a pracovné zanietenie
zbor! Krstili sa nielen narodené deti, ale i vekovo staršie, ba
našich predkov, ktorí postavili chrám, a tak dali pevný
i dospelí. Otvorila sa im tak cesta ku konfirmácii a mnohým
základ evanjelickému a. v. cirkevnému zboru lubinskému.
i k cirkevnému sobášu. Viacej detí sa prihlásilo na
Je v nej starostlivosť a neoceniteľná duchovná práca 10náboženstvo, začali detské služby Božie.
tich duchovných pastierov, ktorí majú
Pritiahla mládež k aktivitám zboru, založili
zásluhu na vzťahu našich cirkevníkov k
Spoločenstvo evanjelickej mládeže
trvalým duchovným hodnotám, pretože
(SEM).
Stretávajú sa na biblických
sa dedili z generácie na generáciu a
hodinách, pripravujú programy k rôznym
ctíme i zachovávame ich aj dnes.
príležitostiam a oživujú nimi bohoslužby.
V nedeľu 26. júna sa po vyše 48Staršie dievčence a chlapci zo SEM vedú
ročnom (najdlhšom) pôsobení v našom
detské besiedky, pripravujú pre deti i pre
cirkevnom zbore
rozlúčil s aktívnym
svoje spoločenstvo rôzne súťaže,
pôsobením farár Pavel Radoš, vynikajúci
premietanie filmov, posedenia i pre deti
rečník a kazateľ. Po jeho odchode do
iného vierovyznania, vianočnú
a inú
dôchodku administrátorom lubinského
príležitostnú výzdobu a pod. V letných
cirk. zboru bol Mgr. Ivan Rubaninský,
mesiacoch sa zúčastňujú na letných
vtedajší konsenior a farár v Novom
pobytových táboroch, chodia na zájazdy...
Meste n. V. Ten uviedol do nášho
Pani farárka vedie zborový spevokol,
cirkevného zboru v 2. adventnú nedeľu
ktorý svojím vystúpením vždy navodí v
— 10. decembra 1995 kaplánku Mgr.
chráme slávnostnú atmosféru. Podporuje
Evu Juríkovú.
vystúpenie talentovaných hudobníkov.
Ako čerstvú absolventku teológie
Spolupracuje s obetavými cirkevnými
čakala ju na novom pôsobisku nielen
funkcionármi, so skúsenými členmi
práca duchovná, ale i rozsiahla práca
hospodárskeho výboru. V rokoch 1996-99 sa realizovala
hospodárska. Realizovala sa celková rekonštrukcia fary, a
oprava a rekonštrukcia interiéru kostola. V decembri 2000
tak až do dokončenia všetkých prác musela nielen
sa vymenila na kostole strešná krytina. Záverečná etapa
dochádzať denne z Nového Mesta, ale sa i zapojiť do
rekonštrukčných prác sa robila v lete 2003. A tak v 22.
dokončovacich prác fary.
nedeľu po Sv. Trojici — 16. 11. 2003 mohla sa konať
Za veľmi krátky čas nová pani farárka presvedčila
posviacka obnoveného chrámu. Pri tejto príležitosti bola
svojich cirkevníkov, že je nielen výbornou kazateľkou,
vydaná i knižka Cirkev naša lubinská.
speváčkou, ale i dobrým pedagógom pre deti na
Súdržnosť a ochota našich cirkevníkov, ktorí nešetria
náboženstve. Svojím otvoreným a bezprostredným
na milodaroch, a organizačné schopnosti našej pani farárky
prístupom k rôznym vekovým kategóriám cirkevníkov
sa v plnej miere prejavili na celkovej obnove chrámu, fary i
dosiahla, že sa jej otvorili dvere do mnohých domácností,
úprave okolia, výstavby parkoviska či opravy zvonov a
a tak získavala postupne svojich cirkevníkov nielen pre
vežových hodín.
návštevy chrámu, ale i pre jeho veľmi rozsiahlu a náročnú
Bohatá duchovná i hospodárska činnosť lubinskej pani
obnovu. 22. februára 1998 si ju náš cirkevný zbor zvolil za
farárky je odmenená nielen vďakou našich cirkevníkov,
zborovú farárku a 24. mája toho istého roku ju do kňazskej
ale i dôverou našich cirkevných inštitúcií. V sobotu 17. júna
služby slávnostne inštaloval vtedajší senior Mgr. Milan
2006 bola inštalovaná do funkcie seniorky Považského
Kubík, farár staroturanský — za prítomnosti biskupa ZD
seniorátu. A tak temer
Mgr. Ivana
Osusképo dvoch storočiach
ho a ďalších kňazov z
má
naša
cirkev
okolitých cirkevných
lubinská vo svojej
zborov.
histórii
druhého
A tak v našom
duchovného pastiera s
cirkevnom zbore po
hodnosťou
seniora.
viac ako 200 rokoch
Považujeme to za
10-ty kňazský post
veľkú česť pre náš
zaujala žena farárka,
cirkevný zbor i pre
ktorá je dôstojnou
obec.
nástupkyňou svojich
predchodcov.
Lubinský
cirkevný zbor mal šťastie
Podrobnejšie
inforna svojich duchovných
pastierov. V prípade
mácie
o slávnosti
našej pani farárky,
inštalácie prinesieme
vďaka jej všestrannej
v budúcom čísle.
Lubinskí cirkevní hodnostári, 2003
aktivite, schopnostiam,
Redakcia
prístupu k ľuďom to
Strana 3
Potomkovia lubinského rodu Krajčovič-Šavara
Multimediálna encyklopédia Lubiny
(pokračovanie zo str. 1)
ZDRAVOTNÍCTVO: — história, lekári, zubní lekári,
Červený kríž.
KULTÚRA: divadlá a osveta v dedine, súbor Lubinčan,
dychová hudba Lubinanka, miestna ľudová knižnica.
Kultúra na kopaniciach: KD v Miškech Dedinke, čitateľský
spolok a knižnica, divadlá a osveta, dolnokopanická
roľnícka beseda, FS Javorinka.
ZVYKY OBYČAJE, TRADÍCIE: v úvode zaznejú piesne
FS Javorinka, príjemnú atmosféru navodia: — fašiangy,
vynášanie kyselice, veľkonočné sviatky, na Jura, stavanie
májov, svätodušné sviatky, pálenie vatry, hody, od Vianoc
do Silvestra, lubinská svadba s typickými svadobnými
piesňami. Kapitola sa uzatvára — z tradície pohrebov.
VÝZNAMNÍ RODÁCI : Samuel Štúr, Jozef Ľudovít Holuby,
Karol Bobok, Juraj Struhárik – kňaz, Elena Predmerská–
učiteľka, Doc. PhDr. Vladimír Predmerský, CSc., Ján
Machajdík – učiteľ, Gustáv a Pavlína Rubaninskí —
učitelia, Ján Majtás — učiteľ, Miloslav Slávik — kňaz,
Rudolf Uher — akad. sochár, Dušan Haruštiak — zubný
lekár, RCDr. Miloš Štúr, Ján Mackovič — učiteľ, Ing.
Dušan Sagara, CSc., Ing. Anna Pulkrábková, CSc., Doc.
Ing. Vlastimila Pevná, CSc., JUDr. Dušan Haruštiak, Prof.
Ing. Emil Klimo, DrSc., Ing. Jaroslav Zelko, CSc., Miroslav
Jurenček, richtár, Viliam Harušťák, riaditeľ MOS Miškech
Dedinka.
Do rubriky SPONZORI sme ponúkli 28 podnikateľom,
rodákom i tým, ktorí iba podnikajú v obci, zverejniť svoju
firemnú značku, propagovať svoje výrobky či služby.
Dodnes nám prispeli iba títo štedrí darcovia: Ing. M.
Čavič, Ing. A. Bezek, J. Kubiš, J. Papala, Vil. Petrovič,
rodáčka zo zahraničia, Ing. B. Rojko, Em. Stančíková.
Autorský kolektív: Ing. Oľga Hrabovská, Mgr. Ľudmila
Fraňová a redakčná rada INFORMÁTORA. Kresba a
výtvarné spracovanie na CD: Eva Bumbálová, rod.
Martáková. Hudobná spolupráca : FS Javorinka so svojimi
sólistami pod vedením Vil. Harušťáka, sólo na husliach
koncertný majster Miroslav Potfaj ml.
Uvedomujeme si, že bez ochotnej spolupráce mnohých z
vás, milí spoluobčania, by nemohlo vzniknúť takéto dielo.
Ďakujeme vám, známi i neznámi autori fotografií, ktoré
vznikali v priebehu vyše sto rokov. Ďakujeme vám,
rozprávači príbehov a svedkovia udalostí z dôb dávnejších
i nedávnych. I vám, ktorí ste nám ochotne požičali rodinné
dokumenty a potrebné materiály.
Pozývame vás všetkých na oficiálnu prezentáciu
tejto multimediálnej encyklopédie Lubiny do KD v
Miškech Dedinke v sobotu 12. augusta 2006.
Redakcia
O. Kovačičová s manželom, sprava bratranec Vl. Krajčovič
Veľmi milé stretnutie potomkov uvedeného rodu sa
konalo v apríli t. r. v Brezovej p. Bradlom pri príležitosti
uvedenia knihy Oľgy Kovačičovej-Húskovej „Brezovský
staviteľ organov Martin Šaško a jeho predkovia a
potomkovia“.
Matka p. O. Kovačičovej — Alžbeta Húsková, rod
Krajčovičová (1905-1939), bola posledná z 9-tich detí
Martina Krajčoviča a Alžbety, rod. Šavarovej. Vydala sa za
jedného z potomkov slávneho brezovského staviteľa
organov. Jej súrodenci sú roztratení po celom svete. V
Lubine žil brat Daniel Krajčovič (1902-1971). Jeho syn
Vladimír ( 1937) udržiava srdečné vzťahy s rodinami
otcových súrodencov. A tak bolo len samozrejmé, že na
slávnosti
sesternice Oľgy Kovačičovej, hudobnej
pedagogičky, patril
s celou svojou rodinou k početným
obdivovateľom jej hudobného i spisovateľského umenia.
Red.
Keď pred 70 rokmi otvárali
Kultúrny dom v Miškech Dedinke
Mala som vtedy 9 rokov. Dobre si všetko pamätám, ako
ľudia ochotne pomáhali pri stavbe KD a ako práca rýchle
napredovala. Viem, že zástupcovia výboru pre výstavbu
KD uložili do základov novostavby pevnú schránku s
listinou — s odkazom pre budúce generácie. Pamätám si
na členov tohto výboru — učiteľ G. Haruštiak, Miškovic
(Šenkárech), Trúsikovci, Uher, môj otec Juraj Valenčík
(Machánech), Michalec od Rubaninských, Juraj Valenčík
(Ščukánech od Tučkov) — vtedajší richtár.
Blahoželáme husľovej virtuózke
profesorke Jele Špitkovej
k získaniu dvoch ďalších profesúr
— v marci 2006 vo Viedni na Universität für Musik
— 2. mája 2006 na Akadémii múzických umení v Prahe
z rúk prezidenta Václava Klausa.
Redakcia
Milí čitatelia,
redakcia INFORMÁTORA sa ospravedlňuje, že
vzhľadom na množstvo informácií a obmedzený
priestor v novinách články na pokračovanie, listy z
pošty a iné príspevky uverejníme v budúcom čísle.
Reční „slovutný“ pán minister Kálay, september 1936
Nový kult. dom niesol názov Osvetový dom Dr. Milana
Hodžu. Mne pripadla úloha predniesť krátku privítaciu reč
Strana 4
a odovzdať významnému hosťovi — pánu ministrovi kyticu
kvetov. Text mi zostavili učitelia Rubaninskí a začínal sa
staromódnym oslovením „Slovutný pane ministre!“ Viacej
si z textu už nepamätám. Vtedy som ani nevedela, čo
slovo slovutný znamenalo, musela som si ho stále
opakovať, aby som ho nezabudla. Mala som veľkú trému,
ale nakoniec všetko dobre dopadlo.
V tom čase som ešte nosila kroj, takže mi nechýbali
vyšívané „proránky, kamizol a fiértuška“. Čipkový ručník
som mala uviazaný „nazadek“, t.j. dozadu a nie pod bradu,
ako sa ručník nosil v robotný deň. Mala som nové
„parízky“, čo u Baťu stáli 29,- Kčs. Netlačili ma, naši mi ich
kúpili väčšie, aby dlhšie vydržali. A veru vydržali — nosila
som ich len v nedeľu a cez sviatky. Inakšie sme chodili od
jari do jesene aj do školy bosí...
Spomínam si, že na slávnosti predávali aj rôzne
dobroty. Mala som záujem o „krachlu“ (malinovku) a o
„cukrové“. Dúfala som, že otec mi za odmenu niečo kúpi,
ale on vyhlásil, že cukrové je nezdravé a doma máme dosť
medu. Po rokoch som pochopila, že otec vlastne mal
pravdu, bol vždy prísny, ale keď videl, ako mi je za tým
cukrovým ľúto, tak mi niečo asi za korunu kúpil. Vtedy to
nebolo málo.
Keď si teraz po 70-tich rokoch na ten slávnostný deň
spomínam, myslím, že by sa terajšiemu Kultúrnemu domu
v Miškech Dedinke mal vrátiť historický názov. Dr. Milan
Hodža (1878-1944) bol ministrom vo viacerých vládach I.
ČSR a v r. 1935-38 aj prvým Slovákom ministerským
predsedom v ČSR. Zomrel v emigrácii a po vzniku
demokratickej SR previezli jeho telo na martinský Národný
cintorín.
V r. 2002 vyšlo už 3. vydanie zborníka autorov Mir.
Pekník a kol: Milan Hodža — štátnik a politik (Veda, vyd.
SAV, Bratislava). Zborník hodnotí Hodžu ako novinára,
publicistu, historika, politológa a politika, ktorý vnímal
postavenie sloven. národa v medzinárodných
súvislostiach. Hľadal cestu k porozumeniu a
rovnoprávnemu postaveniu národov v stredoeuópskom
priestore. Svoje projekty spolupráce národov strednej
Európy, plány Podunajskej konfederácie zdôvodnil vo
viacerých geopolitických štúdiách a na sklonku života v
rozsiahlom diele Federation in Central Europe (Londýn
1942). Ide teda v každom prípade o výnimočnú postavu
slovenskej politiky.
Doc. Ing. Vlastimila Pevná-Valenčíková, Nitra
prázdnin v r. 1936. Náš otec chodieval často na St. Turú
ako okresný lekár z NM, keď ho volával na konzílium
staroturiansky lekár Dr. Kovalev, ruský emigrant po 1.
–
svetovej vojne, absolvent Karlovej univerzity. Tento mal na
starosti aj pacientov v Domove bielych hláv.
Zo stanice sme prišli peši do veľmi príjemného tichého
prostredia K. Royovej. Pamätám sa, že sedela v kresle,
oblečená v čiernom odeve a na hlave mala biely čepiec,
pri kresle paličku. Privítala nás veľmi milo. Väčšinou sa
rozprávala s našimi rodičmi. Otec sa zaujímal o zdravotný
stav Kristíny Royovej, pýtal sa na jej lieky. Navštívil v
útulku starých ľudí a rozdal im potrebné lieky, Pri rozlúčke
nám deťom darovala K. Royová malé modlitebné knižky.
Opatrujem si ju doteraz .
JUDr. Ivan Hrušovský, Bratislava
Z nášho cirkevného zboru
Na návšteve u Kristíny Royovej
K 70. výročiu úmrtia
Kto je Kristína Royová
(18.8.1860 Stará Turá — 27. 12. 1936 Stará Turá)
— vnučka lubinského kňaza Juraja Holubyho
— autorka najlepšej kresťanskej literatúry v strednej
Európe, jej diela sa stále čítajú, prekladajú
— jedna z najprekladanejších slovenských
autoriek — preklady v 31 jazykoch
— horlivá pracovníčka v charitatívnej oblasti, založila
slovenskú diakoniu — sirotinec, nemocnicu, domov
pre seniorov
— autorka mnohých článkov, náboženských piesní
— pokorná služobnica Pána Ježiša Krista
Bol som 15-ročný gymnazista, keď mňa i mladšiu
sestru Zorku vzali rodičia na St. Turú — na návštevu ku
Kristíne Royovej. Mama nám vysvetlila, kto je táto vzácna
žena, a my sme sa tešili na výlet. Veď bol začiatok letných
Konfirmácia 7. mája 2006. Zľava:
R. Rojko, M.
Harušťák,D. Sadloň, M. Rubaninský, D. Gulán, P. Čamek,
p. farárka, L. Petrovičová, E. Rojkovičová, M. Potfajová
Čo nové, pán starosta?
* Opravy štátnych ciest v obci; ďalšia etapa sa bude
čoskoro realizovať na kopaniciach — plánuje sa aj oprava
obecných komunikácií na kop.
* Dokončenie výstavby parkoviska pred kostolom
* Rekonštrukcia vstupných schodov do zdravot. strediska
pokračovanie na str. 7
Strana 5
Moja mama
Veľmi mi chýba.
Osemnásteho júla by sa
dožila 80 rokov. Anička
Mikulášková (Rzavská)
sa
narodila
na
milovaných kopaniciach,
ktorým zostala verná aj
po smrti; pochovaná je
so svojimi rodičmi na
lubinskom
cintoríne.
Hoci z kopaníc odišla
veľmi mladá, v srdci a
mysli stále nosila svoj
domov.
Svoje túžby a nostalgiu
vyjadrila vo veršoch
a
v
príležitostných
článkoch, ktoré boli uverejnené v dobovej tlači. Po vojne
dva roky vyučovala deti v škole U Klačkov, predsedala
Združeniu evanjelickej mládeže M. Uhra, celý život bola
spätá so svojím rodiskom. Už na dôchodku zozbierala
kuchárske recepty z lubinského kraja, jej snom bolo
napísať príbehy z kopaničiarskeho života, zachytiť vzácne
okamihy nenávratnej minulosti. Ako spomienku na moju
mamu, Frantéch Aničku, som vybrala malú ukážku z jej
pera uverejnenú pod názvom Podjavorinská jeseň v
Národných novinách 17. októbra 1943.
Jana Mielcarková, Bratislava
Podjavorinská jeseň
Vlak z Bratislavy uháňa smerom na Nové Mesto nad
Váhom. No mne sa zdá, že ide veľmi pomaly. Ako by aj
nie! Veď idem domov!
Domov. Aké pekné slovíčko, koľká krása v ňom. A koľko
nádeje je v ňom ukryté: d o m o v.
Z malej staničky na Starej Turej sa poberám peši vyššie,
k horám. Tam je môj domov, moje kopanice.
Pri osamelej stodole sa zastavím. Mladá kopaničiarka
zbiera v sade slivky. Okolo nej sa hrá niekoľko malých
detí. Aká je len pekná, myslím si. Nechce sa mi ďalej, tak
dobre sa pozerá do jej opálenej tváre, vypestovanej
kozmetikou hôr a slnka. Pristúpim bližšie a spýtam sa jej
tak, aby nezbadala, že som už bola ďalej ako na
kopaniciach, ostýchala by sa: „Vaši sú dze, há?“ „Ná hen
hore šúscié hrabú a tatíčko orú na lúkách.“ Potom idem
ďalej, aby som bola čím skôr doma, na svojich milovaných
kopaniciach. Márne sa však ponáhľam, pri všetkých, čo
robia na poli, a je ich teraz neúrekom, sa musím pristaviť,
prehodiť pár slov, odpovedať na obvyklú otázku: „Prišla sis
domom?“ Inak by ma pokladali za hrdopýšku, slečinku z
mesta (len to nie!). Jeden sa spytuje, čo je nové, druhý ako
sa mám, no rozhovor obyčajne končí otázkou: „Neočut tam
ešče, kedy bude po vojne?“
Konečne prichádzam k rodnému domu. Postojím pri
veľkých oblokoch letnej kuchyne a kochám sa pohľadom
na mamičku, ktorá ma ešte nezbadala. Aká je len krásna,
tá moja matka! – Zašteknutie psa ma vytrhne z myšlienok
o mamičke a už ma zbadá aj ona. Pes Orech mi od samej
lásky rozdriapal hodvábne pančuchy (dobre mi tak, načo
idem na kopanice v hodvábnych pančuchách). Starý
moriak sa naježil, kohút zakikiríkal, sliepky sa rozpŕchli,
husi zagagotali... „Ej“, myslím si, „ale musím byť hrozná v
ich očiach.“ Najradšej by som zo seba zhodila svoje
mestské šaty a obliekla si hrubú konopnú sukňu, len aby
som sa zapáčila obyvateľom nášho dvora. Potom ma
mamička privíta.
„A tato sú dze? A babička, Rudo, Jano, Kata?“ „Tato išél
na polóvku, babka ščíkajú na povali mak a dzeci pasú
kravy.“ Kým mi mamička prichystá voľačo pod zub,
ponáhľam sa na povalu, viem, že tam je veselo. Babička
sedia pri hŕbe fialových makovičiek a deti okolo nej (už boli
prišli z pastviny). Rozpráva im zážitky zo svojej mladosti. –
Ach, toľko rôznej práce je na kopaniciach.
Naši už spia. Ja nie. Potichu sa vykrádam z domu. U
susedov varia lekvár a ja tak rada počúvam „hentých
učinkú“, keď rozprávajú. Veselo býva pri varení lekváru. Asi
tak ako pri páraní peria alebo na priadkach. Zídu sa
dievčence z celých kopaníc a „ščíkajú“ slivky. Neskoršie
prídu chlapci, obyčajne s harmonikou, a potom je už veselo.
Prejde i ospalosť a zabudne sa na únavu po celodennej
ťažkej práci. Pred polnocou si mládež zaspieva, zahrajú sa
„na richtára“ a na „zálohy“. Lekvár sa pomaly dovára a
zajtra bude oldomáš. No ja tu už nebudem, musím do
Bratislavy. Ako len rada by som zostala ...
Pred 50 rokmi prišiel do Podkoziniec
prvý autobus
Cestovanie, to je životná škola. Pre našich predkov
oddávna svet nekončil za najbližšími horami či vŕškami.
Hauzírovali po celej monarchii — peši, na vozoch, vlakom...
Pre našu generáciu je cestovanie nevyhnutné. Jedni idú za
zárobkom, iní zasa minúť peniaze, ďalší chcú poznávať
krajiny.
Pamätníci z horných kopaníc spomínajú na veľkú
udalosť, keď do Podkoziniec prišiel prvý štátny autobus.
Prvú otáčku urobil na konečnej zastávke pred miestnou
krčmou „U Šenkárov“ 3. júna 1956. Otvorilo sa nielen
priame spojenie „so
svetom“, ale odohrali sa
pritom
aj
úsmevné
príhody. Nezabudnuteľnou
postavou pri autobusovej
zastávke bol Švokéch
Marcinko (vl. menom
Martin Holovic
z
Topoleckej), s ktorým
vystrájal huncútstvá šofér
Janko Rágala. Zadovážil
mu brigadírku ČSAD,
výpravcovský terč a takto
Marcink o
v yprav oval
autobusy na odchod. Stalo
sa raz, že
istý ujec si
doviezol autobusom malé
prasiatko. Keďže bol
horúci letný deň, ujko zašiel do krčmy občerstviť sa. Malé
prasiatko vo vreci dal do chládku — pred zadné koleso
autobusu. Po štvrťhodine šofér autobusu Harmady pozrel
na hodinky, bol čas odchodu. Naštartoval a autobus sa dal
do pohybu... Po prasiatku zostal iba „mastný fľak“.
O desať rokov linka autobusu vyšla až po zastávku
Kováčovom. Cestovanie a cesty, vodiči i cestujúci sa stále
obmieňali... Až do dnešnej reality. Stav vozovky plače a
zároveň žaluje. Pod ťažkými nákladiakmi naloženými
drevom sa menia spády ciest, dažďová voda steká dolu
cestou a ničí ju. Vytratili sa priekopy okolo cesty. Po rokoch
ubudlo nielen obyvateľov, ale aj spojov. V minulom režime
autobus doviezol ľudí z kopaníc v každý sviatok ku kostolu.
Strana 6
Teraz majú občania slobodu vierovyznania, no niet
nedeľného autobusového spoja.
Nič však nie je také ťažké, aby to ľudský duch
neprekonal!
Vladimír Brezinský
Čo nové, pán starosta? (dokonč.)
* 7.6. slávnostná recepcia na Veľvysl. Veľ. Británie na
počesť 80. narodenín jej Veličenstva kráľovnej Alžbety II.
Pripravované akcie:
* výstavba chodníka k bytovkám v dedine
* oprava vodovodnej kanalizácie pri transformátore
v dedine
* dokončenie chodníka na cintoríne
Milan Ostrovský, starosta obce
Naši jubilanti Júl — August
89 rokov
88 rokov
87 rokov
85 rokov
83 rokov
81 rokov
75 rokov
70 rokov
60 rokov
Z činnosti MOS v Miškech Dedinke
a spoločenských organizácií na kopaniciach
Anna Rojková, Lubina
Rudolf Struhárik
Anna Znachorová
Anna Hrašná
Božena Srnánková
Anna Pagáčová
Pavlína Škulcová
Pavel Rojko
Emília Hornáčková
Mária Lemešová
Zuzana Otiepková
Anna Janovicová
Anna Sláviková
Ing. Augustín Bezek
770
245
932
862
11
988
144
236
993
352
623
157
223
221
Odišli spomedzi nás
* Rodinné a priateľské stretnutia pri príležitosti životného
jubilea :
— 6.5. manželia Jana a Lubomír Bohušovci,
— 13.5. Anna Durcová,
— 20.5. Dana Harušťáková,
— 24. 6. Oľga Hornáčková
* 6. 5. — turistický pochod naším krajom — Veľ. Javorina
* 22.5. — členovia MsSČK v M. Dedinka spoločne
darovali krv na St. Turej. Členky výboru pripravili pre
účastníkov spoločný obed v KD
* tradičné podujatie k MDD za hasičskou strážnicou —
súťaže, hry, opekanie špekáčkov...
* 11. 6 nešporné služby Božie
* 15.-16.6. príprava a účasť FS Javorinka na Festivale
európskej tradičnej kultúry — Myjava 2006
* 17.6. parlamentné voľby
* 24.6. — účasť požiarneho družstva mužov a žien na
okresnom kole súťaže v Čachticiach
PRIPRAVUJEME:
* 2.7. — jedenástky pod Javorinou
* 4.7. tradičné stretnutie občanov pri vatre na Chríbe
* 8. 7. ľudovú veselicu a poľovnícky guláš
v Podkozinciach
* 15.7. — tradičný futbalový turnaj a ľudovú veselicu na
ihrisku na Hrnčiarovom
* 12.8 — spomienkovú slávnosť, stretnutie rodákov
a prezentáciu multimediálnej encyklopédie
Lubiny — o 14. hod. v KD v Miškech Dedinke
Emília Hložková
Elena Majtásová
78-ročná
87-ročná
SPOMÍNAME
S bolesťou v srdci si dňa 24. júla 2006 pripomenieme
15. výročie, čo nás navždy opustil vo
veku nedožitých 67 rokov náš
milovaný manžel, otec a dedo
Ing. František Pulkrábek.
Ako tíško žil, tak tíško odišiel.
Skromný v živote, veľký v láske a
dobrote. Aj keď nie je medzi nami,
s láskou spomínajú manželka,
dcéry, zaťovia a vnúčatá.
Kto lásku a dobro rozdával, neodišiel, ale žije v našich
srdciach ďalej
Dňa 6. júna sme si s láskou a vďakou pripomenuli 10.
výročie smrti našej milovanej mamy a babičky Kataríny
Štepanovicovej.
Stále spomína celá rodina.
Prehľad dobrovoľných príspevkov
a predplatného na INFORMÁTOR
500.– Sk Ľ. Drgonec, Malacky, D. Brezováková, NM
400,- Sk O. Pachanská, Ostrava
300,- Sk Ing. Vl. Harušťák, BA, E. Harušťáková, Barina,
250,- Sk A. Dvoranová, NM
200,- Sk A. Nováková, E. Talčíková TN, A. Sláviková, BA,
J. Macejka, Beckov, Ing. Vl. Mikláš, A. Tučková, St. Turá,
Ing. Fr. Tobola, Nová Dubnica, M. Haruštiak, M. Dedinka
30 predplatiteľov z obce a St. Turej.
Mená predplatiteľov (100,- Sk ) neuvádzame vzhľadom
na miesto v novinách. Potvrdenie o zaplatení si môžete
skontrolovať na OÚ Lubina.
Pripomíname si 25. výročie úmrtia nášho dobrého a
starostlivého otca a dedíčka Milana Dunajčíka a 27
rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná a obetavá
mama a babička Anna Dunajčíková.
S láskou a úctou spomína dcéra Anka a syn Milan s
rodinami
Strana 7
NAŠE KORENE — LUBINA HISTORICKÁ
(40. pokračovanie)
Jozef Ľudovít Holuby vo svojich Populárnych spisoch
III. píše: ... Nové Mesto malo viac povestných firiem
pernikárskych a medzi týmito bola najpovestnejšia firma
Bohušovská. Jeden z týchto Bohušov bol v r. 1848
kapitánom novomestskej gardy a keď gardisti vypálili
Lubinu a moji rodičia, zoberúc nás deti, do kopaníc ku
Koníkom sa uchýlili, skadiaľ sme sa dívali na horiacu
dedinu a načúvali streľbe pušiek. Aby gardisti môjmu
otcovi neublížili, prišiel Bohuš na vozíku v sprievode
viacerých ozbrojených gardistov do kopaníc, zobral nás
všetkých a odviezol nás do Nového Mesta, kde rodičia
ukrytí boli v Bohušovom dome, my deti ale boli sme na
fare u Royovcov. Mal som vtedy 12 rokov a teraz si už len
temno spomínam na podrobnosti. Po príchode našom do
Nového Mesta zaviezla sa na druhý deň matka do Lubiny,
zobrala matriky a daktoré iné veci, ktoré, hoci fara bola
opustená a všetko v nej pootvárané, neporušené našla a
odviezla to všetko do bezpečného úkrytu k Bohušovcom.
Nezadlho vrátili sme sa domov, do vypálenej Lubiny.
Viac než dve tretiny domov bolo pohorených i naša
stodola, len málo krokov od fary vzdialená, zhorela. Tu a
napravo tej stodoly sa oheň pretrhol a horný koniec dediny
s farou, školou a kostolom ušli skaze...
Svoju pomstu za májové protižidovské nepokoje
vykonali na Lubinanoch i novomestskí Židia. Gardisti
odviedli asi 40 chlapov do Nového Mesta, kde ich väznili a
vypočúvali ako buričov.
Karola Holubyho odviedla vojenská garda do Hlohovca,
kde ho väznili spolu s Vilkom Šulekom, ktorý organizoval
dobrovoľníkov v Krajnom a na okolí. Jeho zásluhou sa len
z Krajného prihlásilo k hurbanovcom 400 mužov. Obaja sa
správali veľmi statočne. Štatariálny (náhly bez
Námestie v Hlohovci, v popredí vážnica, v ktorej väznili Karola
Holubyho a Vilka Šuleka (rekonštrukcia)
vyšetrovania) súd v Hlohovci ich odsúdil na smrť
obesením. 20. októbra 1848 hrdinsky zomiera Vilko Šulek,
ktorý pred smrťou odolával maďarským nástrahám a
sľubom milosti. Ponúkali mu život s podmienkou, že sa
zriekne svojho národa a pridá sa k Maďarom. Správal sa
statočne. Na šibenici zvolal: “Zbohom, národe! Nech žijú
Slováci! Sláva Slovanstvu!“
Karola Holubyho väznili ešte 6 dní. Väzniteľom dával
najavo svoje opovrhovanie smrťou. Zachoval sa zápis o
tom (je v našom múzeu), ako „opatroval pod košeľou na
holom tele svedectvo splnomocnenca, až majúc byt
odvedený na popravu, poslal ho po priateľovi tajne rodine.“
Strana 8
Pomník v Šulekove
Hrdinsky,
so
vztýčenou
hlavou
kráčal na šibenicu a
keď videl plakať ženy,
karhal ich so slovami:
„Prečo nariekate, veď
ja idem na svoju
svadbu. Nevestou mi
je môj národ a na
svadbe sa nemá
plakať!“ Povzbudením
pre neho bol Šulekov
statočný postoj. Mal
želanie,
aby
ho
pochovali vedľa neho.
Popravený bol 26.
októbra 1848 na tom
istom mieste ako
Vilko Šulek. Tri dni po
poprave ho spolu so
Šulekom pochovali pod šibenicu.
Na jar 1849 dobrovoľníci, vedení generálom
Šimuničom, oboch popravených slávnostne pochovali. Do
sto mužov, medzi nimi slovenskí dobrovoľníci a dôstojníci,
šibenice otočili štvorhraníkmi a slovenskí dôstojníci jeden
po druhom po tri razy zaťali do šibeníc. Zrúbané šibenice
zapálili. Pri plameňoch rečnili Janko Francisci, Daniel
Minich a Viliam Paulíny. Mŕtve telá zavinuli do čistého
plátna a pietne uložili do nových rakiev a vložili do nich
kliny, na ktorých martýri viseli.
V r. 1880 dal hroby Vilka Šuleka a Karola Holubyho
obnoviť Dr. Valášek z Hlohovca.
V r. 1919 po oslobodení bolo miesto popravy označené
masívnym dubovým krížom. 21. októbra 1928 ho vymenili
za pomník, ktorý postavili podľa návrhu architekta Dušana
Jurkoviča.
Predtým ale mŕtve telá exhumovali a pietne
pochovali.
Čo neodvial čas
³º
³º
Ťažké roky meruôsme a hrozná bolesť nad smrťou syna
Karola veľmi urýchlili odchod nášho lubinského kňaza
Juraja Holubyho. Zomrel 3. mája 1864 v kostole pred
oltárom.
„Tak sluha Páně vcházel do chrámu,
když zvony slávne zaznely.
A nesl obět večnému Pánu, zasvětit svatou nedeli.
Pohleďte na nej k tomu oltáři,
jak se velebne po jeho tváři
pobožnost svatá prostírá!
No ale jak to podivně světí,
kam ten hlas, oko, toužba, duch letí?
Ach , veď on klesá! — Umírá!
Umírá divně, pěkně umírá,
kde žil, tam život odkládá ...“
OBEC LUBINA – INFORMÁTOR – vydáva Obecný úrad
Lubina, tel/fax 032/7778175. Redakčne upravuje komisia pre
rozvoj, vzdelanie, kultúru a šport,
zodp. redaktor Ing. Oľga Hrabovská, red. rada: M. Kopec,
Mgr. Ľ. Fraňová, Vil. Harušťák, Mgr. E. Juríková, Mgr. A.
Machajdíková, Mgr. A. Neboháčová, E. Ostrovská, Mgr. M.
Valláš a B. Znachor. Registračné číslo 2/2000 – A 10,
vydané Okresným úradom v Novom Meste n. V.
Internet– www.obeclubina.sk
Download

Milí čitatelia