Prof. MUDr. Oliver Rácz, CSc.(1), MUDr. Daniela Kuzmová(2), RNDr. Katarína Lepejová,
MUDr. Peter Dombrovský(1)
(1)Ústav patologickej fyziológie Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika, Košice
(2)Centrum asertívnej štíhlosti, Prešov
HbA1c - nekoneèný príbeh?
Prvá kapitola
Namiesto úvodu
Po napísaní našich troch posledných
èlánkov o HbA1c do Labor Aktuell sme
boli presvedèení, že tento príbeh je z h¾adiska výskumu skonèený. Štandardizácia
meraní bola vykonaná – moderné metódy
merajú èistý HbA1c s nadväznosou na
primárny, presne definovaný referenèný
materiál. Na riešenie ostali už len praktické
problémy súvisiace so zavedením nových
jednotiek a prípadného využitia HbA1c
v diagnostike diabetu a ako rizikového
faktora kardiovaskulárnych ochorení.
Mýlili sme sa. Zabudli sme na pravidlo, ktoré ma nauèili poèas študijného po-
Obr. 1: Mníchov program
1
bytu na Enzymologickom inštitúte Maïarskej akadémie vied v Budapešti (kde som1
sa zaèal zaobera problematikou èervených krviniek – po návrate do Košíc práve to bolo odrazovým mostíkom pre prvé
merania glykovaného hemoglobínu). Na
našom pracovisku platilo pravidlo, že vyriešenie hocijakého problému má za následok vynorenie najmenej troch-štyroch nových problémov a preto je vedecký výskum (našastie) nekoneèným príbehom.
Naše staré pravidlo zrejme platí aj pre
HbA1c a dôkazom toho boli dve nesmierne užitoèné stretnutia v Mníchove organizované firmou Roche (Obr. 1). Nové poznatky a z nich vyplývajúce nové problémy sme sa rozhodli opísa v dvoch èastiach. V prvej, po krátkej nostalgickej retrospektíve, sa budeme venova prechodu na nové jednotky a variabilite HbA1c.
Na základe našich skúseností a názoru
väèšiny európskych diabetológov vysvetlíme nᚠkritický postoj k možnosti
prepoètu HbA1c na priemernú glykémiu
(ADAG = A1c Derived Average Glucose,
eAG = estimated average glucose, MBG =
mean blood glucose) a na záver rozoberieme otázku existencie rýchlej a pomalej glykácie a možnej deglykácie hemoglobínu.
Obr. 2: Starovek: Mesto Perge v blízkosti Antalaye v Turecku. Žiadnu súvislos nemá s HbA1c, ale pri poh¾ade na
kúpele starých Grékov si musíme uvedomi, že ¾udia, ktorí
žili a tvorili dávno pred nami, boli nesmierne kreatívni
a zdatní. Platí to aj pre objav glykácie hemoglobínu.
Mí¾níky v histórii glykácie
hemoglobínu
lého storoèia (Obr. 2). Oficiálny zaèiatok
bol objav Rahbara o nezvyèajnom hemoglobíne u štyroch diabetikov2. Za pomerne krátke obdobie bolo objasnené, že
Rahbarov nezvyèajný hemoglobín nie je
genetický variant Hb, ale je totožný
s HbA1c, ktorý vzniká neenzýmovou adíciou glukózy na špecifické miesto HbA.
Z toho vyplývali dva závery platné aj
dnes:
1. HbA1c je retrospektívnym integrovaným ukazovate¾om glykémií uplynulých týždòov a nezávislým ukazovate¾om dlhodobej glykemickej kompenzácie chorých s diabetes mellitus.
2. Väzba glukózy na terminálnu vo¾nú
aminoskupinu hemoglobínu je len
jedna z mnohých podobných náhodných postsyntetických modifikácií
bielkovín v ¾udskom organizme.
Starovek nášho príbehu trval približne od
roku 1967 do osemdesiatych rokov minu-
Heroický (a z dnešného poh¾adu chaotický) stredovek sa pre nás zaèal prvým
Prvý autor, OR
Mohli by sme hovori aj o prehistorickom období - Maillardov opis hnednutia bielkovín, objav malých hemoglobínov skupiny
HbA1 a nedoriešený nález zvýšeného množstva malých hemoglobínov pred Rahbarom americkými a japonskými hematológmi.
2
24
Labor Aktuell 01/12
V tomto období bolo napriek metodickému chaosu jednoznaène potvrdené, že
glykovaný hemoglobín je ukazovate¾om
dlhodobej glykemickej kompenzácie. Z toho vyplýva ïalší, dodnes platný tretí
a štvrtý záver – oficiálne potvrdené vo
ve¾kolepej štúdií DCCT ukonèenej v roku
1993:
3. Koncentrácia HbA1c je prediktorom
rozvoja mikro- a makroangiopatických komplikácií diabetickej hyperglykémie.
4. Neexistuje prahová hodnota hyperglykémie, ktorá by nepoškodzovala cievy.
Novovek sa paradoxne zaèal v súvislosti s DCCT, konkrétne kritikou nejednotnosti a neurèitosti metód na meranie glykovaného hemoglobínu. Reakciou na kritiku boli rozlièné štandardizaèné systémy
v USA, Švédsku a v Japonsku, ale definitívne riešenie poskytol len systém IFCC.
Vïaka úsiliu odborníkov z pracovnej skupiny IFCC od roku 2004 je jednoznaène
definovaný primárny referenèný materiál
(terminálny hexapeptid hemoglobínu A
s viazanou glukózou), èo je základ celosvetovej štandardizácie metód na meranie
HbA1c a nových jednotiek, v ktorých sa
vyjadrujú výsledky merania (Obr. 5).
Obr. 3: Výber z publikácií autorov o HbA1c. Skutoèný poèet publikácií, abstraktov a prednášok je viac ako 100.
Obr. 4: Stredovek: Wartburg 1000, dvojtakt z Eisenachu
(DDR), zo zbierky košického klubu veteránov. Žiadnu súvislos nemá s HbA1c, ale schopnosti, ktoré autor nadobudol na takom istom aute pred mnohými rokmi, fungujú
do dnešného dòa. Platí to aj pre poznatky získané o glykácii hemoglobínu získané dnes obsolentnou metódou.
úspešným meraním glykovaného hemoglobínu kolorimetrickou metódou pod¾a
Flückigera a Winterhaltera. (Bohatšie kra-
jiny v tom istom období uprednostnili
chromatografické a elektroforetické metódy.) Behom nieko¾kých rokov sme urobili
stovky až tisíce meraní a boli sme presvedèení, že všetko podstatné vieme
o glykácii hemoglobínu a iných bielkovín.
Naše skúsenosti a poznatky sme zhrnuli
do monografie už v roku 1989 a do mnohých publikácií (Obr. 3). Analytická presnos a správnos metód nás príliš nezaujímala, hoci sme vedeli, že naša metóda má
dos ïaleko od ideálnej (Obr. 4). Snažili
sme sa nájs spôsob, ako premeni viazaný ketoamín stochiometricky na 5-hydroxymetylfurfural, ale to sa nikdy nikomu
nepodarilo.
Obr. 5: Novovek: Moderné Turecko. Pokrok sa dá dosiahnu len spojením tradície a najnovších výdobytkov vedy
a technológie.
Labor Aktuell 01/12
24
Vyriešenie hlavného problému
rodí ve¾ký poèet nových
problémov
Èo znamená nadväznos, štandardizácia
a nové jednotky pre monitorovanie chorých s diabetes mellitus?
Biochemici sú právom spokojní, pretože moderné metódy sú schopné mera
koncentráciu HbA1c bez prímesí, ktoré nemajú niè spoloèné s väzbou glukózy na
hemoglobín a s nadväznosou na referenèný materiál. Klinici nemali (a dodnes
nemajú) rados z nových jednotiek, ale
pre mladú generáciu lekárov už to nebude
žiadny problém. Pre skôr narodených je
pomôcka duálne vyjadrenie výsledkov
a prepoètová tabu¾ka (Tab. 1) alebo rovnica prepoètu starých percentuálnych jednotiek na mmol HbA1c/mol Hb.
ažšia je odpoveï na otázku, že aký je
prínos vylepšenej analytiky z h¾adiska
diabetológa prvého kontaktu a chorého
s diabetes mellitus? Na túto otázku sa
snažila nájs odpoveï Dr. Erna LentersWestra vo svojej úvodnej prednáške na
sympóziu v roku 2011. Predovšetkým si
musíme uvedomi, že analytické pojmy
(variaèný koeficient, presnos a správnos) pre klinikov hovoria ve¾mi málo
a mnohí si paradoxne myslia, že výsledky
jednotlivých meraní sú celkom presné,
t.j. napríklad medzi dvoma hodnotami
HbA1c 7,0 a 7,1 v percentách alebo 53
a 54 mmol/mol je hodnotite¾ný rozdiel.
V minulosti (pred DCCT) analytický
problém nemal až taký význam, pretože
kritériá pre dobrú, uspokojivú a zlú kompenzáciu boli vo¾nejšie, ako sú teraz. Po
DCCT a nadväzných štúdiách vieme, že
neexistuje prahová hranica hyperglykémie
- alebo zvýšenej hladiny HbA1c - ktorá by
neohrozovala cievy chorého. Kritériá dobrej glykemickej kompenzácie sú prísnejšie
ako v minulosti a na ich posúdenie sú potrebné presné a spo¾ahlivé metódy merania s minimálnym koeficientom variácie.
Tab. 1: Prepoèet % DCCT na mmol/mol Hb IFCC
26
Labor Aktuell 01/12
Ak by o významnosti rozdielu medzi
dvoma následnými meraniami rozhodoval
len variaèný koeficient danej metódy, situácia by nebola taká komplikovaná. Ale
o významnosti rozdielu rozhoduje aj iný
faktor - biologický koeficient variácie.
O rozsahu biologickej (individuálnej) variability HbA1c (pri konštantnej glykémii
a dobe života èervených krviniek) existujú
údaje, ale tieto zatia¾ nie sú jednotné.
Otázka preložená do reèi zrozumite¾nej pre
lekárov je: Aký rozdiel medzi dvoma hodnotami je skutoèný (a zároveò klinicky
významný) rozdiel a nie len výsledok
kombinácie biologickej a analytickej variability?
Opatrná a vedecky zatia¾ nie plne
potvrdená odpoveï pod¾a odborníkov
z Mníchova je, že najmenší signifikantný
rozdiel medzi dvoma meraniami v prípade
najlepších HPLC metód je okolo 0,3 %,
a pre väèšinu iných metód je táto hodnota
v blízkosti 0,5 % HbA1c. To znamená, že
o zhoršení kompenzácie môžeme hovori
vtedy, ak chorý s HbA1c 7,5 % (58 mmol/mol)
pri kontrole má Hb A1c 8,0 % (64 mmol/mol),
a o zlepšení, ak pri kontrole má 7,0 %
(53 mmol/mol). Menšie rozdiely nie sú
hodnotite¾né.
Napriek neistotám o inter- a intraindividuálnej variabilite HbA1c bolo konštatované, že
5. väèšina metód pri hodnotení kvality
dosahuje dobré/prijate¾né výsledky,
ale aj to, že napriek technologickému
pokroku
6. bezchybná metóda na meranie HbA1c
neexistuje.
Na druhej strane Erna Lenters-Westra
musela uvies aj to, že pätina holandských laboratórií nedosahuje kritériá potrebné pre optimálny manažment chorých
s diabetes mellitus a väèšina prístrojov
typu „Point of Care“ (POC) na meranie
HbA1c nedáva dostatoène presné
a správne výsledky. Dobrou správou
však bolo to, že
7. metóda Roche dosahuje lepšie hodnotenie v porovnaní s ostatnými imunochemickými metódami.
realizovaná ve¾kolepá štúdia ADAG, ktorá priniesla mnohé zaujímavé a hodnotné
výsledky a jeden úplne chybný záver. Autori na základe ve¾mi vysokej hodnoty korelácie medzi glykémiami tvrdia, že HbA1c
je možné vyjadri ako priemernú glykémiu.
Preèo je tento názor chybný? Odpoveï na túto otázku je možné rozdeli na tri
èasti.
1. Prvý autor v jednej zo svojich prvých
„stredovekých“ prednášok povedal, že
koncentrácia GHb odráža priemernú
glykémiu posledných štyroch mesiacov. Zo strany ïalšej autorky tejto
práce3 odznela na tento pojem zdrvujúca kritika. Diabetológa totiž nezaujíma priemerná glykémia (ktorá je rovnaká z 2 a 18 mmol/l a z 9 a 11 mmol/l), ale
to, èi je pacient dobre kompenzovaný,
alebo nie.
2. Neskôr sme si uvedomili aj to, že vplyv
dávnych a nedávnych hyperglykémií
ovplyvòuje hladinu HbA1c rôznym
spôsobom, takže HbA1c nezodpovedá
priemeru glykémií, ale odráža glykémie
uplynulých týždòov integrovaným retrospektívnym spôsobom. Na obr. 6 sú
modely dvoch chorých, „A“ a „B“.
Obidvaja majú priemernú glykémiu
(MBG) rovnakú, 15 mmol/l. Tento výsledok vychádza z toho, že obidvaja
prekonali 60 dòové obdobie s glykémiami okolo 20 mmol/l a rovnaké obdobie
s 10 mmol/l.
Priemer z (60 dní*20 mmol/l + 60
dní*10 mmol/l)/120 dní = 15 mmol/l.
Rozdiel medzi „A“ a „B“ spoèíva
v tom, že obdobie s ve¾mi vysokými
glykémiami u jedného bolo dávnejšie,
u druhého nedávno. Z modelu je jasné, že nedávne hyperglykémie majú
na hodnotu HbA1c väèší vplyv ako dávne.
3. Skutoènos, že medzi dvoma skupinami meraných hodnôt je ve¾mi úzka súvislos, neznamená, že sú ekvivalentné a zamenite¾né. Situáciu sme znázornili pomocou modelu na obr. 7. V prípade obidvoch modelov je korelácia
medzi hodnotami „X“ a „Y“ úzka a naviac lineárna súvislos a hodnota korelaèného koeficientu je viac ako 0,99.
Hodnoty „X“ a „Y“ sú však zamenite¾né v prípade prvého modelu, kde každej hodnote „X“ zodpovedá jednoznaène definovaná hodnota „Y“, kým
v prípade modelu, ktorý zodpovedá
skutoènému vzahu medzi glykémiami
a HbA1c, tomu tak nie je. Pri hodnote
Priemerná glykémia zomrela
Šokujúcou novinkou pre autorov tohoto
príspevku a pre ich spolupracovníkov bol
pred nieko¾kými rokmi vyslovený návrh
amerických odborníkov vyjadri hodnoty
HbA1c v prepoète na priemernú glykémiu
(eAG - estimated average glucose, MBG =
mean blood glucose). Na túto tému bola
3
Obr. 6: Retrospektívne videnie glykémií hemoglobínom A1c
Priemerné glykémie modelu „A“ a modelu „B“ sú rovnaké, 15 mmol/l. Rozdiel medzi nimi spoèíva v tom, že v prípade
modelu „A“ hyperglykémia okolo 20 mmol/l sa odohrala dávno a potom došlo k zlepšeniu kompenzácie na 10 mmol/l,
kým v prípade „B“ je tomu opaène.
Napriek rovnakým priemerným glykémiám koncentrácia HbA1c nie je u dvoch modelov rovnaká. V krvi odobratej na konci
obdobia sú prítomné staré aj mladé krvinky v rovnakom pomere. V starých krvinkách je rovnaké množstvo HbA1c,
v mladých nie. Mladé èervené krvinky v prípade „B“ boli vystavené glykémiám okolo 20 mmol/l a v prípade „A“ len glykémiám okolo 10 mmol/l.
DK
Labor Aktuell 01/12
26
lo priemeru z glykémií, u druhej èasti to
bolo opaène. Na základe toho autori zaviedli pojem „HGI“ (hemoglobin glycation
index). Chorí s vysokým HGI majú vyššiu
hodnotu HbA1c, ako by sa dalo oèakáva
z glykémií a opaène.
Na prvý poh¾ad tento nález svedèí len
o tom, že glykémie (hoci merané pravidelne v rámci selfmonitoringu a doplnené
meraniami v laboratóriu) neodrážajú dos
dobre úroveò glykemickej kompenzácie.
Variabilita však ostala aj vtedy, ak sa
HbA1c dával so súvisu s hodnotami glykémie získanými opakovaným kontinuálnym monitorovaním. Naviac opakovane
sa potvrdilo, že u chorých s vysokým HGI
je rozvoj cievnych komplikácií rýchlejší
ako u druhej skupiny. To by malo znamena, že o rýchlosti rozvoja komplikácií rozhoduje okrem glykémií ešte nieèo, èo sa
skrýva za vysokou hodnotou HbA1c. Hypoteticky to môže by nieèo, èo urých¾uje
glykáciu hemoglobínu a zároveò poškodenie ciev u chorých s vysokým HGI.
Môže to by aj opaène, a to tak, že u ¾udí
s nízkym HGI nieèo úèinkuje proti glykácii
a zároveò chráni cievy pred hyperglykémiou (Obr. 8).
r > 0,99, hodnoty X a Y sú ekvivalentné
r > 0,99, hodnoty X a Y nie sú ekvivalentné
Obr. 7: Úzka korelácia neznamená totožnos a zamenite¾nos dvoch parametrov!
„Y“ = 17 hodnota „X“ môže by 5,6
alebo 7!
Individuálne rozdiely v glykácii hemoglobínu – hyperglykácia a deglykácia?
Na základe kritického rozboru koncepcie „ADAG“, ktorý vychádza z vlastných
skúseností a je potvrdený väèšinou európskych odborníkov, niè iné nám neostáva, len potvrdi zásadu, že glykemickú
kompenzáciu chorého s diabetes je možné
posúdi
8. jedine na základe komplexného hodnotenia HbA1c a glykémií.
Pod¾a klasickej teórie glykácia hemoglobínu je neenzýmová a ireverzibilná reakcia
medzi glukózou a aminoskupinami bielkoviny. V prípade HbA1c ide o glykáciu terminálnej aminokyseliny beta reazca hemoglobínu A. Z toho vyplýva, že závislos koncentrácie HbA1c od glykémií má
by rovnaká u každého èloveka s normálnym hemoglobínom a normálnou životnosou èervených krviniek4.
HbA1c totiž niè nehovorí o hypoglykémiach a výkyvoch glykémií a bez toho,
aby sa lekár pozrel na výsledky selfmonitoringu a na aktuálne glykémie merané
v laboratóriu, sa kompenzácia nedá hodnoti.
4
Myšlienka o individuálnej variabilite
rýchlosti glykácie (u diabetikov s normálnou životnosou èervených krviniek) vychádza z následnej interpretácie výsledkov DCCT. U èasti chorých koncentrácia
HbA1c bola vyššia, ako by to zodpoveda-
Rýchlos neenzýmovej reakcie nemôže
by ovplyvnená genetickými faktormi, ale
rôzne okolnosti (rýchlos vstupu glukózy
do èervenej krvinky, pH a iné, neznáme
faktory) by mohli ma vplyv na rýchlos
reakcie. Druhý postulát klasickej teórie ireverzibilita reakcie aminoskupín s glukózou - nikdy nebol exaktne dokázaný. Existuje totiž enzým, ktorý je schopný cukor
viazaný na bielkoviny modifikova
a umožni jeho následnú degradáciu. Ide
o fruktózamin-3-kinázu, ktorý na rôzne
viazané ketoamíny viaže fosfát. Takto
zmenené glykované èasti bielkovín sú
schopné ïalšie enzýmy rozloži. Pod¾a
detailnej biochemickej analýzy však glukóza viazaná na terminálnu aminokyselinu
reazca (èo je vlastne HbA1c) nie je dobrým substrátom tohto enzýmu a preto
existencia fruktózamínkinázy nemení klasický poh¾ad na ireverzibilitu glykácie
¾udského hemoglobínu.
Otázka indexu glykácie hemoglobínu
a jeho súvislosti s rozvojom chronických
O glykácii hemoglobínu odlišných od HbA a o glykácii pri rôznych anémiách budeme písa v druhej èasti práce.
28
Labor Aktuell 01/12
2. V jednej z našich prvých prác sme dokázali, že najviac cievnych komplikácií
je u tých pacientov, ktorí majú vysoký
GHb a relatívne dobré glykémie.
Obr. 8: Hypotetický úèinok neznámeho faktora na glykáciu hemoglobínu a na rozvoj komplikácií
Klasická teória:
1. U èloveka, ktorý má normálny hemoglobín a normálnu dobu života èervených krviniek, glykémia je jediným faktorom,
ktorý urèuje koncentráciu HbA1c. Platí to napriek tomu, že kinetika glykácie je zložitý pochod a hladina HbA1c je viac
ovplyvnená nedávnymi hyperglykemickými epizodami ako tými, ktoré sa odohrávali dávnejšie.
2. Hlavným èinite¾om rozvoja cievnych komplikácií je hyperglykémia a je v podstate jedno, èi hodnotíme glykémie alebo
ich integrovaný ukazovate¾, HbA1c. V praxi však nikdy nemáme dostatoène vysoký poèet glykémií na presné posúdenie
dlhodobej kompenzácie.
Indexová teória:
1. Glykémia nie je jediným faktorom, ktorý za normálnych okolností urèuje koncentráciu HbA1c. Preto môžeme diabetikov
(a možno aj nediabetikov) deli na skupiny s rýchlejšou a pomalšou glykáciou.
2. Ten istý faktor zasahuje aj do rýchlosti rozvoja cievnych komplikácií. HbA1c hovorí o tom viac ako integrované
glykémie.
Otvorené otázky a pochybnosti: O skutoènej podobe faktora X nevieme niè. Jediný konkrétny údaj je o fruktózamin-3kináze, ktorá destabilizuje glykované èasti bielkovín. Nie je vylúèené, že zasahuje aj do neskorých fáz glykácie a takto
ovplyvòuje glykáciu hemoglobínu a zároveò aj rozvoj komplikácií. Vo vzahu k tejto hypotéze však platí výrok Prof. F. B.
Strauba, svetoznámeho biochemika a školite¾a prvého autora tejto publikácie: „Milý kolega, merali ste to, èo tvrdíte,
alebo si to len myslíte?!“
komplikácií diabetes mellitus ostáva napriek intenzívnemu výskumu nejasná.
Kým sa nenájdu konkrétne èinitele
ovplyvòujúce rýchlos glykácie okrem
doby života krviniek a glykémií, niè iné
nám neostáva, len nᚠklasický názor na
to, že ani èasto merané glykémie neodrážajú tak presne úroveò glykemickej kompenácie, ako to robí HbA1c svojim integrovaným retrospektívnym spôsobom.
Ako je možné vyrieši spor medzi „Adagistami“ a „Indexistami“?
Spor medzi skupinami odborníkov, ktorí sa
na HbA1c dívajú ako na jednoduchý ukazovate¾ glykémií uplynulých týždòov
(HbA1c = MBG) a medzi tými, ktorí tvrdia,
že vysoký HbA1c aj pri relatívne dobrých
Nové štúdie sú samozrejme ove¾a kvalitnejšie ako naše staré pozorovania, ale
v princípe hovoria o tom istom. Praktický
diabetológ v ambulancii pri hodnotení
kompenzácie by mal postupova takto:
A. Hodnoti aktuálne (aj postprandiálne)
glykémie získané presnou metódou
(laboratórium, certifikovaný prístroj
POCT).
B. Hodnoti glykémie uplynulých týždòov získané selfmonitoringom. Ak je
to možné, pozrie sa na priebeh glykémií z kontinuálneho monitorovania.
C. Porovna tieto hodnoty s hodnotou
HbA1c meranou spo¾ahlivou metódou.
D. Pri nesúlade medzi glykémiami
a hodnotou HbA1c pátra po príèine
nezhody a (ak nie sú prítomné faktory
rušiace merania) veri viac hodnote
ukazovate¾a dlhodobej kompenzácie
ako glykémiám.
E. Nezabudnú, že chorý èlovek s diabetes mellitus nemá len „glykémie“, ale
aj lipidy, ukazovatele èinnosti oblièiek, problémy s hmotnosou a i.
glykémiach je rozhodujúcim ukazovate¾om rýchlosti rozvoja cievnych komplikácií (vysoký HGI >>> nízky HGI), môže robi starosti v každodennej praxi diabetológov pri hodnotení rizika rozvoja komplikácií.
Pod¾a nášho názoru o žiadne skutoèné
protireèenie nejde a napriek tomu, že naše
pozorovania boli robené pomocou dnes
obsolentných metód na relatívne malom
poète chorých a na základe ove¾a vo¾nejších kritérií, ako sú dnes, dovo¾ujeme si
ich zopakova:
1. Súvislos (vyjadrená hodnotou korelaèného koeficientu) medzi glykémiami
a GHb (alebo HbA1c) je tým užšia, èím
viac glykémií berieme do výpoètu
oproti danej hodnote GHb (alebo
HbA1c)5.
5
V prvom období sme boli kritizovaní z obidvoch strán. Niektorí tvrdili, že hodnota GHb nehovorí o nièom, pretože korelácia
medzi jednotlivými glykémiami a GHb je slabá. Iní tvrdili, že nie je potrebné mera GHb, pretože tak dobre koreluje s vypoèítaným
priemerom z ve¾kého poètu glykémií, že neprináša žiadnu pridanú hodnotu pri posúdení kompenzácie.
Labor Aktuell 01/12
28
Download

HbA - nekonečný príbeh? Prvá kapitola