Kríza - vytriezvenie, 5. február 2012
Katechéza
„Po opici“ - hrozný stav. Väčšina z nás ho pozná. Ráno sa zobudíte s vyschnutými ústami, s neduživým telom, bolesťou hlavy, nevoľnosťou brucha... Cítite sa vyslabnutý, v hlave akoby „vymetení“...
„Po opici“ – to je stav, ktorý je nepríjemnou daňou za príjemný stav opitosti, kedy človek spraví veľký evolučný skok
naspäť a stane sa na chvíľu ako opica, alebo skôr „pod opicou“ Ľudové príslovie to trefne opisuje: „pod obraz Boží“ –
človeku sa rozviaže jazyk ako paviánovi, niektorí sú agresívni ako gorily, iní robia grimasy ako šimpanzy, druhí sú oťapení ako leňochodi (pohybuje sa 2 m za min., na strome 3 m za min.)
Návrat k ľudskosti je násilný krok, prichádza automaticky a bolí ako nový pôrod – nevyhnutné vytriezvenie.
V hrubých rysoch môžeme pripodobniť tento fyzický stav aj stavu duše, ktorú Boh uvedie do tzv. krízy, alebo vytriezvenia. Po období rastu a intenzívneho zakúšania Božej prítomnosti, po období útech, prichádza zdanlivá stagnácia,
pochybnosti, tieseň duše.
Obdobie rastu sa trocha podobá stavu opitosti, je príjemné, človek sa cíti uvoľnený, nachvíľu bez problémov, cíti sa
prijatý, atď. Človek, ktorý precitne vo viere, zakúsi sladkosť Božej lásky, alebo jeho spásny dotyk, ktorému sa akoby
otvoria oči vo viere, vníma Boha ako milujúcu matku, ktorá ho hýčka v náručí. Prejavuje sa to tak, že má zaľúbenie
v duchovných úkonoch – modlitba, pôst, Eucharistia, meditácia. Bez námahy nachádza potravu v Božích veciach. Je
horlivý, vrúcny a veľmi starostlivý o duchovné veci. Modlitby sú dlhé a „hlboké“, pokánie je radostné a pôsty uspokojujúce, veľmi rád sa zdieľa o Božích veciach. Je to akoby čas zaľúbenia, romantika s Bohom.
Čas zaľúbenia však nesie zo sebou prirodzene tzv. „ružové okuliare“, istú opojenosť zmyslovou láskou. Je to čas vzácny, no zaľúbený človek nie je úplne v realite, nevidí celú pravdu o sebe i o druhom, nie je ešte naozaj milujúci.
Potrebuje „vytriezvieť“. Prečo? Lebo nesie v sebe a dopúšťa sa mnohých chýb a nedokonalostí, ktoré zraňujú lásku.
Celý problém je v tajnej samoľúbosti (duchovná pýcha). Človek nemiluje darcu, ale dar. V rovine vzťahu muž a žena,
je to napr. sexuálny úkon namiesto sexuálneho aktéra, teda osoby. Manželský partner je len nástroj na dosiahnutie
pôžitku, nie cieľ. Malo by to byť opačne. V duchovnom živote, keď milujeme Boha pre útechy a duchovné radosti,
ktoré nám dáva, namiesto samotného Boha
Kríza nie je nič iné len „zobratie duchovných útech“, aby Boh človeka očistil od sebalásky, tajnej samoľúbosti, ďalej
od prílišného lipnutia na hmotných veciach, od žiadostivosti po tvoroch, aby upriamil srdce človeka na seba.
Mystik sv. Ján z Kríža veľmi trefne hovorí o nedokonalostiach začiatočníkov:
a.
b.
c.
d.
majú uspokojenie zo svojich skutkov a zo seba samých
poučujú druhých a v srdci ich odsudzujú pre menšiu zbožnosť, alebo pre neresti
duchovná závisť – nikto sa nesmie zdať lepším, ak áno, tak ich to trápi, vadí im aj chvála iných
preceňujú sa v duch. úkonoch – duch. labužníctvo: preháňanie v modlitbách, v pôstoch nad vlastné
sily a bez poriadku; srdcom ľpejú na spôsoboch, formách a mnohosti duchovných cvičení, nie na kvalite
e. okrášľujú svoje hriechy pri spovedi, „zaobaľujú“ a menia spovedníkov, neposlúchajú duchovné rady;
duch. učiteľov si vyberajú podľa vlastného „gusta“
f. nepovažujú niektoré svoje chyby za závažné, alebo sa príliš nimi zarmucujú a hnevajú sa sami na seba
(veľké nesplnené predsavzatia)
g. veľa navrhujú, kritizujú (ako by to malo byť), no málo robia
Čo teda robiť? Treba sa zdokonaľovať, a akoby sa liečiť, teda posilňovať čnosti v sebe, no krízu, alebo očisťovanie
musí dopustiť, alebo „darovať“ Boh a až potom je úspešné. Pyšná duša sa potrebuje okúpať „v temnej noci“. Boh jej
zoberie útechy, duch. pôžitky, aby ju upriamil na neho a očistil ju od škodlivej samoľúbosti.
Taká duša potom:
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Amen.
považuje iných za výrazne lepších ako je ona sama a má túžbu ich napodobňovať
má malé uspokojenie zo seba a zo svojich duch. aktivít – myslí si, že robí veľmi málo pre Boha
zamestnáva a uchvacuje ju starostlivosť lásky
keď ju chvália, zdá sa je to čudné
prijíma akéhokoľvek učiteľa vo viere, ktorý jej ukáže správny smer
má väčšiu chuť hovoriť o svojich chybách ako o cnostiach
je nazaťažená na viditeľné formy zbožnosti
chce poznať a vedieť len toľko, koľko je potrebné pre naplnenie Božej vôle
chce robiť Bohu radosť, nájsť jeho zaľúbenie, zostane pri modlitbe a pôste, aj keď jej nechutí.
je trpezlivá so svojimi slabosťami a mierna k nerestiam iných
Download

Kríza - vytriezvenie, 5. február 2012