História vysokého technického školstva na Slovensku
Ing. Ondrej Kvasnica
1 Vysoká škola banícka a lesnícka v Banskej Štiavnici
Počiatky vysokého technického školstva sú v celosvetovom rozsahu späté so vznikom
Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zaloţenie sa stalo významným medzníkom aj
v dejinách európskeho vysokého technického školstva, pretoţe to bola práve Banská
akadémia v Banskej Štiavnici, kde sa po prvýkrát aj technické vedy začali vyučovať
univerzitným spôsobom.
Dňa 13. decembra 1762 rakúska cisárovná Mária Terézia vydala dekrét o zaloţení
Praktickej školy v Banskej Štiavnici, najprv s Katedrou chémie, mineralógie a hutníctva,
od roku 1765 aj s Katedrou matematiky, fyziky a mechaniky. V apríli 1770 panovníčka Mária
Terézia schválila návrh na zriadenie vyššej odbornej baníckej školy – akadémie v Banskej
Štiavnici a súčasne nariadila, aby sa pri vyučovaní venovala ţiaduca pozornosť lesníctvu.
Popri lesníctve sa vyučovalo aj spracovanie dreva. Ďalšie skvalitnenie lesníckej výučby
v Banskej Štiavnici súvisí so vznikom Lesníckeho ústavu v roku 1807. Tento rok je
povaţovaný za vznik lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku.
V roku 1846 sa uskutočnila reorganizácia akadémie a zároveň bola premenovaná
na Banícku a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici. Za významný medzník v jej vývoji
moţno povaţovať školský rok 1904/1905, keď sa štúdium predĺţilo na 4 roky, vrátane
lesníckeho odboru, zmenil sa názov na Vysokú školu banícku a lesnícku v Banskej
Štiavnici a stala sa vysokou školou. Stopäťdesiatročný vývoj akadémie bol zloţitý a jej zánik
súvisel so štátoprávnymi zmenami v strednej Európe po 1. svetovej vojne. Vznikom
Československa v roku 1918 zanikli vysokoškolské inštitúcie pôsobiace na území dnešného
Slovenska. Banícka a lesnícka vysoká škola sa z Banskej Štiavnice presťahovala
do Sopronu. Nielen zaloţenie Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, ale aj jej systém,
metódy a organizácia sa stali vzorom pre vznik ďalších podobných inštitúcií v Európe
a vo svete, napr. Paríţskej polytechniky.
Obdobie rokov 1919 – 1939 moţno charakterizovať ako zápas o vytvorenie vysokej
školy technickej na Slovensku. Vysokoškolské technické štúdium v období
I. Československej republiky zabezpečovali České vysoké učení technické v Prahe a Vysoká
škola zemědělská v Brne. Vysokoškolské lesnícke štúdium na Slovensku sa obnovilo
na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (Kapitola 2) v roku 1939 zriadením
Odboru lesníckeho a poľnohospodárskeho inţinierstva.
Paulínska 16, 917 24 Trnava
[email protected]
tel.: +421 903 965943, fax: +421 33 5511758
www.mtf.stuba.sk
2 Slovenská technická univerzita v Bratislave
Výsledkom dlhoročného úsilia o zriadenie prvej polytechniky na Slovensku,
trvajúceho takmer dve desaťročia, bolo jej uzákonenie. Dňa 25. júna 1937 nadobudol
platnosť zákon č. 170 Zb.z. a n. prijatý Národným zhromaţdením Česko-slovenskej
republiky, ktorým sa v Košiciach zriadila Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika.
Škola bola v prvej etape konštituovaná s tromi oddeleniami: Oddelenie inţinierskeho
staviteľstva konštruktívneho a dopravného, Oddelenie inţinierskeho staviteľstva vodného
a kultúrneho a Oddelenie zememeračského inţinierstva. Ďalšie odbory a oddelenia sa mali
otvárať postupne podľa potreby. Aj keď škola nebola hneď od svojho počiatku zriadená
so všetkými technickými odbormi, bol to i tak významný čin v kultúrno-spoločenských
dejinách Slovenska.
Otvorenie prvého školského roka sa konalo 5. decembra 1938 v dočasnom sídle
školy v Martine, kde sa škola urýchlene presťahovala po Mníchovskej dohode a Viedenskej
arbitráţi, keď juţné časti Slovenska, vrátane mesta Košíc, boli pripojené k Maďarsku.
Do svojho terajšieho sídla v Bratislave sa škola presťahovala v roku 1939 uţ pod novým
názvom Slovenská vysoká škola technická (SVŠT), ktorý jej bol daný ešte počas pôsobenia
v Martine vo februári 1939. Zákon č. 188 Sl. z. zo dňa 25. júla 1939 dal škole právny
podklad pre jej kompletné budovanie. Namiesto troch oddelení zriadil školu so šiestimi
odbormi (dobový názov fakúlt) s dvanástimi oddeleniami: Odbor inţinierskeho staviteľstva,
Odbor špeciálnych náuk, Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inţinierstva, Odbor
strojného a elektrotechnického inţinierstva, Odbor chemickotechnologického inţinierstva,
Odbor obchodného inţinierstva. Z týchto odborov sa postupne otvorilo v priebehu rokov
1939-1941 prvých päť odborov s ôsmimi oddeleniami na čele s dekanmi.
K zakladateľom školy a jej jednotlivých odborov patria také významné osobnosti ako
boli profesori: Juraj Hronec - prvý rektor, ďalej Karel Křivanec, Jozef Kaucký, Karel
Havelka, Dimitrij Andrusov, Peter Danišovič, Emil Belluš, Dionýz Ilkovič, František
Valentín, Mikuláš Gregor, Juraj Gašperík, František Kozmál, Jozef Čabelka, Ján Gonda,
Ľudovít Kneppo, Štefan Schwarz a ďalší, vďaka ktorým bola škola vzápätí od jej vzniku
budovaná po vzore európskych technických univerzít.
Na pôde školy sa poloţili základy nielen klasických technických odborov
a architektúry, ale aj prírodovedných, lesníckych, poľnohospodárskych, baníckych
a výtvarných odborov, z ktorých sa po ich odčlenení od SVŠT postupne vytvorili samostatné
vysoké školy. Uznesením SNR z 25. apríla 1946 sa na SVŠT zrušil Odbor lesníckeho
a poľnohospodárskeho inţinierstva, pretoţe sa stal základom pre vznik samostatnej Vysokej
školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inţinierstva (Kapitola 3), ktorá v Košiciach pôsobila
aţ do jej rozdelenia v roku 1952. Počnúc rokom 1946/47 sa otvorilo na Odbore inţinierskeho
staviteľstva Oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva. V septembri 1947 bolo
2
Oddelenie kreslenia a maľovania pre kandidátov učiteľstva na stredných školách pričlenené
k Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity.
Vysokoškolský zákon č. 58/1950 Zb. z 18. mája 1950 podstatne zasiahol do všetkých
základných oblastí ţivota školy - organizačnej, riadiacej, pedagogickej i vedeckovýskumnej.
Pretoţe zákon ako základné zloţky vysokej školy definoval len fakulty (tie boli do roku 1950
len na univerzitách), jedným z prvých organizačných opatrení na škole po vydaní zákona
bolo premenovanie dovtedajších odborov školy na fakulty. Od školského roku 1950/51 mala
SVŠT tieto fakulty: Fakulta inţinierskeho staviteľstva, Fakulta strojného
a elektrotechnického inţinierstva, Chemická fakulta, Fakulta špeciálnych náuk, Fakulta
architektúry a pozemného staviteľstva.
Začiatkom päťdesiatych rokov došlo na SVŠT k niektorým zmenám v existujúcej
štruktúre fakúlt. Fakulta strojného a elektrotechnického inţinierstva sa rozdelila
na Strojnícku fakultu a Elektrotechnickú fakultu. Z Oddelenia baníckeho inţinierstva
Fakulty špeciálnych náuk vznikla v školskom roku 1951/52 Banícka fakulta. Týmto aktom
súčasne zanikla Fakulta špeciálnych náuk. Jej druhé Oddelenie zememeračského inţinierstva
sa začlenilo do Fakulty inţinierskeho staviteľstva. Banícka fakulta bola od školského roku
1952/53 vyčlenená zo SVŠT a začlenená do novozriadenej Vysokej školy technickej
v Košiciach (Kapitola 4). V tom istom roku začala na SVŠT pôsobiť Fakulta ekonomického
inţinierstva s tromi smermi: chemickým, stavebným a strojárskym.
V roku 1960 bola táto fakulta zrušená a jej tri smery boli pričlenené k príslušným
fakultám. V tom istom roku došlo k zlúčeniu Fakulty inţinierskeho staviteľstva a Fakulty
architektúry a pozemného staviteľstva na Stavebnú fakultu. V roku 1965 došlo k zmene
názvu Chemickej fakulty na Chemickotechnologická fakulta. V roku 1976 sa štúdium
architektúry vyčlenilo zo Stavebnej fakulty a vznikla samostatná Fakulta architektúry.
S účinnosťou od 1. januára 1986 vznikla Strojárskotechnologická fakulta so sídlom v Trnave,
ktorá bola v roku 1991 premenovaná na Materiálovotechnologickú fakultu.
Zákonom SNR s účinnosťou od 1. apríla 1991 prijala Slovenská vysoká škola
technická súčasný názov Slovenská technická univerzita v Bratislave. K 1. januáru 1993
bola zriadená v Trnave Fakulta odborných štúdií, ktorá po dvojročnom účinkovaní v roku
1995 zanikla. S účinnosťou od 1. 11. 1994 bola premenovaná Elektrotechnická fakulta
na Fakultu elektrotechniky a informatiky. Dňa 1. júla 2001 bola Chemickotechnologická
fakulta premenovaná na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie. K 1. októbru
2003 bola zriadená Fakulta informatiky a informačných technológií. V súčasnosti má
Slovenská technická univerzita v Bratislave 7 fakúlt.
3 Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inţinierstva v Košiciach
Slovenská národná rada svojim nariadením 25. apríla 1946 ustanovila z Odboru
lesníckeho a poľnohospodárskeho inţinierstva Slovenskej vysokej školy technickej
3
v Bratislave (Kapitola 2) samostatnú školu - Vysokú školu poľnohospodárskeho
a lesníckeho inţinierstva v Košiciach (VŠPLI). V povojnovom období sa intenzívnejšie
začal pociťovať nedostatok vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v oblasti spracovania
dreva, preto v roku 1949 vytvorili na lesníckom odbore VŠPLI drevárske oddelenie, ktoré
malo svoj štvorročný študijný plán a bolo takto kreované medzi prvými vo svete.
V roku 1952 v rámci reorganizácie vysokých škôl vláda nariadením č. 30/1952 Zb.
zrušila VŠPLI v Košiciach a z jej dvoch fakúlt vznikli Vysoká škola poľnohospodárska
v Nitre (Kapitola 5) a Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene (Kapitola 6).
4 Technická univerzita v Košiciach
Zárodky technického vysokého školstva v Košiciach siahajú do roku 1937, keď bola
Zákonom č. 170 Československej republiky zriadená Vysoká škola technická Dr. Milana
Rastislava Štefánika v Košiciach (Kapitola 2). S vyučovaním sa malo začať uţ v školskom
roku 1938/39, no predvojnové udalosti po Viedenskej arbitráţi prinútili presťahovať ju
najskôr do Prešova, potom do Martina, aţ nakoniec zakotvila v Bratislave a dala základ
dnešnej Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
K skutočnému zrodu Vysokej školy technickej v Košiciach došlo na základe
Vládneho nariadenia č. 30/1952 Zb. z 8. júla 1952, ktorým bola táto zriadená s tromi
fakultami: Fakulta ťaţkého strojárenstva (v súčasnosti Strojnícka fakulta), Banícka fakulta
(Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií) vyčlenená zo SVŠT v Bratislave
(Kapitola 2) a Hutnícka fakulta. V roku 1969 pribudla Elektrotechnická fakulta (Fakulta
elektrotechniky a informatiky), v roku 1976 Stavebná fakulta.
Významnou udalosťou bolo premenovanie školy na Technickú univerzitu
v Košiciach na základe zákona SNR z 13. februára 1991. V roku 1992 bola v Prešove
zriadená Fakulta odborných štúdií, ktorá sa v roku 1996 pretransformovala na dnešnú
Fakultu výrobných technológií. V roku 1992 bola zriadená aj Ekonomická fakulta, čím
univerzita opustila rámec rýdzo technických disciplín a v tomto trende pokračovala aj v roku
1998, keď bola zaloţená Fakulta úţitkových umení (Fakulta umení).
Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach bola zriadená 1. februára 2005
a je nástupníckou organizáciou Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava
Štefánika v Košiciach, v Európe i vo svete renomovanej vzdelávacej inštitúcie, ktorá počas
vyše 30. rokov zabezpečovala vysokoškolské vzdelávanie pilotov a leteckého technického
personálu. Dnes má Technická univerzita v Košiciach deväť fakúlt.
5 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Významným medzníkom v slovenskom poľnohospodárskom vysokom školstve bol
rok 1952. V tomto roku v rámci reorganizácie vysokých škôl vláda ustanovila z dvoch fakúlt
Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inţinierstva v Košiciach (Kapitola 3) dve
4
samostatné vysoké školy - Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a Vysokú školu
lesnícku a drevársku vo Zvolene.
Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre začala svoju činnosť dvoma študijnými
odbormi - fytotechnický a zootechnický. V organizačnej štruktúre bola tvorená
Agronomickou a Zootechnickou fakultou. Neskôr sa tieto dve fakulty zlúčili do Agronomickej
fakulty a zároveň bola zriadená nová, Prevádzkovo-ekonomická fakulta (v súčasnosti Fakulta
ekonomiky a manaţmentu). V roku 1969 vznikla Mechanizačná fakulta (Technická
fakulta). Postupne vznikali ďalšie fakulty - Fakulta záhradníctva a krajinného
inţinierstva (1995), v roku 2003 rozdelením Agronomickej fakulty vznikli dve samostatné
fakulty, a to Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov a Fakulta biotechnológie
a potravín. Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja je najmladšou fakultou,
bola zriadená na základe návrhu rektora a následne bola schválená akademickým senátom
dňa 17.decembra 2003 s účinnosťou od 1.apríla 2004.
Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Zb. bola v roku 1996
Vysoká škola poľnohospodárska premenovaná na Slovenskú poľnohospodársku
univerzitu. Za desaťročia svojej existencie získala Slovenská poľnohospodárska univerzita
v Nitre, ako jediná svojho druhu v Slovenskej republike, pevné miesto v systéme vysokého
školstva.
6 Technická univerzita vo Zvolene
Vládnym nariadením č. 30/1952 Zb. bola zrušená Vysoká škola poľnohospodárskeho
a lesníckeho inţinierstva v Košiciach (Kapitola 3) a z jej dvoch fakúlt vznikli Vysoká škola
poľnohospodárska v Nitre a Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene (VŠLD)
s Lesníckou fakultou a Drevárskou fakultou.
K 1. októbru 1991 bola na VŠLD vytvorená samostatná Fakulta ekológie, s dnešným
názvom Fakulta ekológie a environmentalistiky – od roku 2000 so sídlom v Banskej
Štiavnici. V súlade s celosvetovým trendom budovania ekologického školstva zachytila ako
prvá na Slovensku tento pozitívny trend, prispievajúci k mobilizovaniu materiálnych
i duchovných prostriedkov k intenzívnejšiemu záujmu o ţivotné prostredie a jeho ochranu,
a tieţ o prínos spoľahlivej koncepcie ďalšieho rozvoja technizácie ţivota.
Rozhodnutím Národnej rady SR bol dňa 17. decembra 1991 prijatý zákon č. 26/1992
Zb. o zmene názvu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene na Technickú
univerzitu vo Zvolene.
Aspekt integrácie slovenských vysokých škôl do európskeho systému a ich
transformácie viedli k vytvoreniu Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky, ktorá
začala svoju činnosť 1. októbra 1996. Fakulta vyplnila medzeru vo vzdelávaní
vysokoškolských odborníkov pre zabezpečovanie ekologicky prijateľnej techniky
a technológií v súlade so svetovými trendmi i ekologickými normami Európskej únie.
5
7 Ţilinská univerzita v Ţiline
Ţilinská univerzita (ŢU) v Ţiline vznikla 1. októbra 1953 vyčlenením z Českého
vysokého učení technického v Prahe ako Vysoká škola ţelezničná. Mala 5 fakúlt: dopravnú,
stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy ţelezničnej
v roku 1959 vznikla v Prahe Vysoká škola dopravná, ktorá bola 6. septembra 1960
premiestnená z Prahy do Ţiliny.
Po presťahovaní do Ţiliny mala Vysoká škola dopravná Fakultu prevádzky
a ekonomiky dopravy (v súčasnosti Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov),
Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu. V roku 1980 dostala škola názov
Vysoká škola dopravy a spojov v Ţiline. Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním
snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z uţ existujúcich
inštitúcií, katedier a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali: Fakulta
riadenia a informatiky, Stavebná fakulta, Strojnícka fakulta, Elektrotechnická fakulta.
Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku 1996 názov Vysoká škola dopravy a spojov
zmenený na Ţilinskú univerzitu v Ţiline. V rokoch 1996-1997 vznikli na ŢU dve fakulty –
Fakulta priemyselných technológií a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja,
na základe ktorých boli neskôr zaloţené dve nové slovenské univerzity: Trenčianska
univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne (Kapitola 8) a Katolícka univerzita v Ruţomberku.
Vojenská fakulta bola premenovaná na Fakultu špeciálneho inţinierstva, čím sa začala jej
transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva v roku 2001. V roku 1998
vznikla Fakulta prírodných vied, ktorá je v súčasnosti najmladšou fakultou Ţilinskej
univerzity. Fakulta vznikla so zámerom rozšíriť profil Ţilinskej univerzity a posilniť
vzdelávanie v oblasti matematiky, prírodných a humanitných vied a umenia. V súčasnosti je
na univerzite sedem fakúlt.
8 Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Trenčianska univerzita v Trenčíne, zaloţená 1.7.1997 rozhodnutím Národnej
rady SR Zákonom o zriadení Trenčianskej univerzity ako štátna vysoká škola, patrí medzi
najmladšie univerzity v Slovenskej republike. Pred vznikom univerzity v meste Trenčín
a v trenčianskom regióne pôsobilo niekoľko detašovaných pracovísk iných slovenských
vysokých škôl. Trenčiansky kraj bol posledným v rámci Slovenska, ktorý nemal vysokú
školu. Okrem celoštátnej potreby rozširovania moţnosti vysokoškolského štúdia
a zvyšovania počtu študujúcich na vysokých školách, vznik samostatnej univerzity
v trenčianskom regióne bol vyvolaný najmä vysokou koncentráciou strojárskeho,
elektrotechnického a spotrebného priemyslu, významných výskumno-vývojových
a projektových organizácií, sociálnych, zdravotníckych a kultúrnych organizácií a inštitúcií.
6
Druhým dôvodom bol v trenčianskom regióne pomerne veľký potenciál mládeţe spôsobilej
na vysokoškolské štúdium.
Podľa Zákona o vysokých školách pri vzniku univerzity boli zriadené jej základné
súčasti: Fakulta špeciálnej techniky, Fakulta mechatroniky, Fakulta priemyselných
technológií so sídlom v Púchove, ktorá bola pričlenená zo ŢU v Ţiline (Kapitola 7),
a Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov. Neskôr v roku 2002 bol zriadený Ústav
prírodných a humanitných vied, ktorý plní vybrané celouniverzitné vzdelávacie a výskumné
funkcie a v roku 2004 Ústav zdravotníctva a ošetrovateľstva (v súčasnosti Fakulta
zdravotníctva) pre zabezpečenie vzdelávania a výskumu v zdravotníctve.
Po piatich rokoch pôsobenia na základe dosiahnutých výsledkov pri budovaní novej
univerzity bola poctená premenovaním na Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka
v Trenčíne Zákonom o zmene názvu Trenčianskej univerzity.
Zoznam bibliografických odkazov
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre : História univerzity. [online]. Nitra :
SPU, 30.11.2006. [citované 20.08.2010]. Dostupné na internete:
<http://cms.uniag.sk/univerzita/historia-univerzity/>
Slovenská technická univerzita v Bratislave : História. [online]. Bratislava : STU.
[citované 20.08.2010]. Dostupné na internete:
<http://www.stuba.sk/new/generate_page.php?page_id=210>
Technická univerzita v Košiciach : História TUKE. [online]. Košice : TU. [citované
20.08.2010]. Dostupné na internete: <http://www.tuke.sk/tuke/univerzita>
Technická univerzita vo Zvolene : História. [online]. Zvolen : TU. [citované
20.08.2010]. Dostupné na internete:
<http://www.tuzvo.sk/sk/o_univerzite/historia/historia.html>
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne : História a súčasnosť
univerzity. [online]. Trenčín : TnUAD. [citované 20.08.2010]. Dostupné na internete:
<http://www.tnuni.sk/univerzita/historia-a-sucasnost-univerzity/>
Univerzita J. Selyeho v Komárne : História univerzity. [online]. Komárno : UJS,
17.10.2009. [citované 20.08.2010]. Dostupné na internete:
<http://selyeuni.sk/sk/o-univerzite/historia-univerzity.html>
Ţilinská univerzita v Ţiline : História. [online]. Ţilina : ŢU. [citované 20.08.2010].
Dostupné na internete: <http://www.uniza.sk/document/historia_sk.pdf>
7
Download

História vysokého technického školstva na