Žiak zo SZP v hlavnom
vzdelávacom prúde
SZP má viacero definícií
Žiak zo SZP v hlavnom
vzdelávacom prúde
SZP má viacero definícií
Keď je žiak zo sociálne
znevýhodneného prostredia (SZP), tak
•
•
•
•
•
je znevýhodnený chudobou alebo
kultúrou
nachádza sa v prostredí, ktoré
vzhľadom na sociálne a jazykové
podmienky nedostatočne stimuluje
rozvoj mentálnych, vôľových a
emocionálnych vlastností jednotlivca
nepodporuje jeho efektívnu
socializáciu a neposkytuje dostatok
primeraných podnetov pre rozvoj
osobnosti
spôsobuje sociálno-kultúrnu
depriváciu
deformuje intelektuálny, mravný a
citový rozvoj jednotlivca a z aspektov
edukácie ho z týchto dôvodov
považujeme za osobu so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami
je v rodine:
•ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej
núdzi a príjem rodiny je najviac vo výške
životného minima
•v ktorej aspoň jeden z rodičov alebo
osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej
starostlivosti ,patrí do skupiny
znevýhodnených uchádzačov o
zamestnanie
•v ktorej najvyššie ukončené vzdelanie
rodičov je základné, alebo aspoň jeden z
rodičov nemá ukončené základné
vzdelanie
•ktorá má neštandardné bytové a
hygienické podmienky (napr. žiak nemá
vyhradené miesto na učenie, nemá
vlastnú posteľ, nie je zavedená elektrická
prípojka a pod.)
Ako im na Slovensku ne/vieme
pomáhať ???
Snahou o elimináciu alebo odstránenie
hendikepov vyplývajúcich zo
sociálneho znevýhodnenia
Ako a kde pomáhame deťom zo
SZP byť žiakmi v hlavnom
vzdelávacom prúde?
Ako byť pri tom naozaj ?
• Vo všetkých organizačných
formách vzdelávania
vytváraním špecifických
podmienok pre ich úspešné
vzdelávanie a uspokojovanie
ich špeciálnych výchovnovzdelávacích potrieb, najmä:
•nižší počet žiakov v bežnej triede, čím sa zvýši efektívnosť práce, umožní sa vyššia
miera individuálneho prístupu k žiakovi
•celodenný výchovný systém, ktorý predlžuje čas dieťaťa v motivujúcom školskom
prostredí a umožňuje mu zmysluplne stráviť voľný čas a pripravovať sa na
vyučovanie?!
•atraktívne edukačné prostredie rešpektujúce sociálne kultúrne a jazykové
špecifiká žiaka- obohatené a neohrozené prostredie
•programy orientované na zlepšenie spolupráce rodičov rómskych detí so
základnou školou
•systém doučovacích aktivít pre zaostávajúce rómske deti (v spolupráci s MVO,
komunitnými centrami) – napr. kurzy po vyučovaní
•vytvoriť alternatívne učebné osnovy, ktoré bude môcť škola použiť pri
prispôsobovaní obsahu výučby rómskych detí zo sociálne znevýhodneného
prostredia (redukcia obsahu
učenie zážitkovou metódou alternatívne formy vzdelávania (animácia), zároveň
treba prijať opatrenia, ktoré zabránia zneužitiu týchto osnov na vytváranie
segregovaných tried
•implementovať vzdelávacie programy multikultúrnej výchovy a výchovy proti
predsudkom ako súčasť školského vzdelávacieho programu
Finančné nástroje na podporu žiakov zo SZP
Finančné nástroje na podporu detí zo SZP možno rozdeliť podľa toho, či majú priamy alebo nepriamy
dopad na vzdelávanie týchto detí:
Nepriame finančné nástroje:
• vyššie finančné normatívy na žiakov so zdravotným znevýhodnením
• vyššie finančné normatívy na individuálne integrovaných žiakov
• vyššie finančné normatívy na žiakov nultých ročníkov
• príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorý možno použiť aj na zamestnanie
asistenta učiteľa a pod.
Priame finančné nástroje:
• dotácie na stravu, pomôcky zavedené v roku 2004
• dotácie na prospechové štipendiá žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, v roku 2008
pozmenené na príspevok na dieťa plniace povinnú školskú dochádzku
• preplácanie školného v poslednom roku materskej školy štátom zavedené v roku 2008
• preplácanie cestovných nákladov časti dochádzajúcich detí počas povinnej školskej dochádzky
zavedené od roku 2004 a pod.
• naviazanie vyplácania niektorých sociálnych dávok na pravidelnú školskú dochádzku dieťaťa (napr.
prídavok na dieťa, príspevok na dieťa plniace povinnú školskú dochádzku a od roku 2011 aj rodičovský
príspevok)
Aké máme v rukách opatrenia ?
Vieme , čo s nimi?
Individuálny výchovno-vzdelávací program
je súčasťou povinnej dokumentácie o žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede. Jeho účelom je plánovanie
vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.
Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje:
•základné informácie o žiakovi a vplyve jeho sociálne znevýhodneného prostredia na
výchovno-vzdelávací proces
•modifikáciu učebného plánu a učebných osnov
•aplikáciu špeciálnych vzdelávacích postupov
•špecifické postupy hodnotenia učebných výsledkov žiaka
•špecifiká organizácie a foriem vzdelávania
•požiadavky na zabezpečenie doplnkových učebných pomôcok podľa potreby
•potrebný servis odborníkov – špeciálny pedagóg, psychológ, sociálny pracovník a iný
špecialista podľa aktuálnej potreby
Prekážky žiaka zo SZP medzi ostatnými
žiakmi
Ak je žiak zo SZP ešte aj rómske dieťa,
je vystavené viacerým prekážkam:
A/Vnútorné
• Nedostatok sebadôvery –pri konfrontácii s majoritou sa zo
strachu z neprijatia nestotožňuje sa so svojou identitou=
predpokladá, že nemá adekvátne kvality, aby bolo spoločensky
prijímané Dôsledky: chce byť kýmkoľvek, len nie Rómom, alebo
chudobným v dospelosti nevytvára zdravé rodinné väzby, prejavy
poníženosti a večnej vďaky za potľapkanie po pleci od príslušníka
majority, alebo naopak ,prejavy agresivity a pseudo
nadradenosti
B/ Vonkajšie
Bariéry – 1. sociálna oblasť :
Odlišný hodnotový rebríček rodiny a úloha vzdelania v ňom- nezískava podporu pre
vnútornú motiváciu vzdelávať sa v rodine, teda následne to nie je jeho prioritná životná
oblasť
Nedostatočné priestorové možnosti bývania – následok nedostatok priestoru a času na
domácu prípravu do školy
Preľudnené byty- nedostatok pozornosti venovanej dieťaťu, nedostatočný spánok a
odpočinok, absencia súkromia rodiny a jednotlivca, absencia kvalitných medziľudských
vzťahov v rodine, nedostatočná hygiena a ošetrovanie odevov( sú neprevetrané...), následne
je odsúvané a netvorí partnerstvá v triede pri aktivitách
Chudoba – nedostatočná výživa- následok nesústredená práca dieťaťa v škole väčšinu dní v
mesiaca a jeho negatívne hodnotenie v škole
Prežívanie odlišných realít- následne dieťa nerozume svetu triedy a svetu väčšiny v triede, v
ktorej mu chýba kúsok vlastného sveta( absencia obohateného prostredia )
Spoločnosť nie je pripravená získavať ani spracúvať informácie o živote Rómov bez
predsudkov- následok je rast predsudkov na oboch stranách a prehlbovanie nevraživosti vo
vnútri rómskeho národa( vzdelaní a integrovaní Rómovia nechcú znášať dôsledky ostatných
Rómov. Názory nerómov na integrovaných Rómov -Nevypadáš ako Róm/ka prameniace z
mýtu, že Rómovia sú všetci rovnakí...)
Koľko ne/definovaných prekážok číha na tieto deti?
Stačí integrovať dieťa samotné?
Ďalšie prekážky žiaka zo SZP
Bariery legislatívne 2:
• Absencia aplikácie práva vzdelávať sa aj v materinskom jazyku, nedostatok jazykovej asistencie následok je nedostatočné porozumenie pojmovej slovnej zásobe a chybné posudzovanie
mentálnej vyspelosti detí s materinským jazykom menšiny
•
Rómsky jazyk nie je dôsledne uplatňovaný aspoň ako jeden z cudzích jazykov s podobnou časovou
dotáciou- následok je neprijatie vlastnej identity, nespokojnosť „ vo vlastnej koži „ a vytváranie
náhradných identít( budem kýmkoľvek, len nie Rómom, s ktorým tu nikto neráta a ako s človekom )
•
Absencia rómskych reálií vo všeobecnom obsahu vyučovania – následok je predsudok, mylný
dojem majority aj Rómov, že rómska história a osobnosti neexistujú. Ani v tomto ohľade sa neráta s
Rómom ako s občanom tu žijúcom a tu vytvárajúcom hodnoty. Následok je neochota Rómov
vytvárať nové hodnoty a na druhej strane neochota majority akceptovať kvalitu hodnôt už
vytvorených Rómami - prehlbovanie priepasti medzi Rómami a nerómami
Neadekvátne motivácie rodičov MRK posúvať deti do ŠZŠ
•
•
•
Prekážky v napredovaní na ďalšie štúdium pre deti končiace ŠZŠ, následok rast počtu
nezamestnateľných osôb a neúmerné zaťažovanie sociálneho aj ekonomického systému krajiny,
ignorovanie najmladšej populácie v krajine( najnižší produktívny vek
Nízke normatívy a vysoké počty žiakov v triedach( okrem ŠZŠ) – nepriama protežácia ŠZŠ
Bariéry 3 morálne
•
Rómske triedy ako výsledok exklúzie nikdy nebudú produkovať
aktívnych a presvedčených občanov, zanietených local- patriotov , len
zúfalých a zakomplexovaných nezamestnaných, prípadne ľudí bez etnickej,
národnostnej , geografickej aj občianskej identity .
•
Nadávanie na najslabší článok spoločnosti nestačí a nebude
výnosným obchodom navždy! Budúce generácie sa nás opýtajú, čo sme robili
okrem toho!!!
•
Spravovanie „ fondov pre Rómov“ najmä nerómami a
nekompetentnými osobami s cieľmi v úplnom nesúlade s filozofiou EU na
začleňovanie Rómov do spoločnosti
Osobný príbeh - Olinka
Pani učiteľka si spomína na obdobie, keď si jej žiaci
dopisovali s deťmi z Čiech. Neraz im pri písaní listov
pomáhala. Vtedy ich všetky rad-radom čítala. Takmer
všetky boli podobné. Aj ten Olinkin. Len koniec mal iný.
Svojej vytúženej priateľke na záver napísala: "Vieš, ja by
som veľmi rada dostala od teba list, pretože mi ešte
nijaký nikdy neprišiel. Tak mi, prosím ťa, napíš a nehnevaj
sa, že som Cigánka..." Pri podpise bola jednoduchá
detská kresbička. Detská hlava, oči, z ktorých kvapkajú
veľké slzy. A dodatok: "Pozri, takto plačem, keď mi
nadávajú do Cigánok."
To, či Olinka dostala vytúženú odpoveď, som sa už
nedozvedela. Odišla som na iné pracovisko. Po rokoch
som ju však uvidela v jednej tržnici. Vo vlasoch sme už
obe mali šediny. Predávala textilný tovar. Kúpila som si od
nej tričko, hoci som ho nepotrebovala. Vždy, keď si ho
obliekam, tak si na ňu spomeniem. Na jej kresbičku
Cigánky s orosenými očami.
•
Inklúzia znamená prítomnosť, účasť, úspech a
šťastie VŠETKÝCH detí !!!
Aj mamičky detí zo SZP pomáhajú
s učením
Keď každý môže prispieť,...
Kde nie dieťa zo SZP neriešiteľný
problém?
Kľúčovými slovami pre fínsku vzdelávaciu
politiku sú kvalita, efektívnosť, rovnosť a
medzinárodnosť. Rovnaké príležitosti vo
fínskej praxi sú založené aj na
bezplatnom základnom vzdelávaní ,
vrátane výučby, učebníc a školských
pomôcok, školskej stravy, lekárskej a
stomatologickej starostlivosti, školskej
dopravy, školského doučovania a
špeciálneho vyučovania.
Už od sedemdesiatych rokov sa objavujú
opatrenia na zlepšenie vzdelávania a
zamestnateľnosti rôznych etnických
skupín ako napr. Rómov a imigrantov.
Ústretovú politiku voči menšinám a
používaniu ich jazyka však Fínsko
prezentovalo už v dávnejšej histórii: napr.
švédčina je jedným z dvoch oficiálnych
jazykov, i keď švédsky hovoriaca menšina
tvorí len asi 5,4% populácie. Menej
početné menšiny získali práva až neskôr v
osemdesiatych rokoch: Laponci
(Saami)81, pôvodní obyvatelia krajiny,
ktorí tvoria menej ako 0,03% populácie,
majú právo na poskytovanie služieb štátu
v lapončine, v devätdesiatych rokoch
pilotne začala výučba rómčiny na
školách.
Zaujímavosť - Švédsko
Teória personalizovaného vzdelávania , kde každé dieťa má svoj vlastný rozvrh na daný
týždeň a môže postupovať vo svojej práci samostatne alebo so skupinou priateľov.
Atmosféra je takmer kolegiálna, hoci škola je určená pre deti od 12 do 16 rokov.
• „Určite ste prekvapení, čo a tu deje, ale funguje to!“, hovorí Paula Aggevall ,
zástupkyňa riaditeľa a dodáva, „Každý študent dostáva to, čo chce. Ak to porovnáte
s tradičnejšou výučbou, naši študenti dosiahnu omnoho viac, ako by ste od nich
očakávali. Tí, ktorí sú pomalší a majú veľké problémy na iných školách, dostanú na
našej škole pomoc, akú nedostali nikdy predtým. Rodičia sú u nás naozaj veľmi
spokojní.“ Zástupkyňa ďalej vysvetľuje, že v Kunskapsskolan je viac systému, ako je
na prvý pohľad zrejmé. Školy používajú vlastné kurikulum založené na 35 stupňoch
v každom predmete. Pri nástupe do školy je dieťa testované a zaradené na
príslušný stupeň v každom predmete. Rodičia a učitelia spolu určia, čo očakávajú
od dieťaťa najbližší polrok a rok, aký pokrok chcú spraviť a dohodnú sa na pláne s
termínmi dosiahnutia konkrétnych cieľov. Študenti majú viac slobody v spôsobe,
ako tieto ciele dosiahnu, či samostatnou prácou alebo prácou v skupine, či
voľnejším dňom s viac prestávkami, alebo tvrdou prácou a menej domácimi
úlohami. Sami sledujú to, ako ciele dosahujú.
Ako hovorí Paula Aggevall, „pripravíme plán a sledujeme jeho plnenie, aby sme
si boli istí, že študenti napredujú v tom, čo si predsavzali ... ja mám vyčlenených
15 minút každý týždeň na to, aby som si sadla s každým žiakom a porozprávala
sa o jeho napredovaní a ďalších cieľoch. Každý týždeň takto spolu hodnotíme,
vytvoríme si spolu osobný vzťah a študenti cítia potrebu na sebe pracovať.“
Škola si zakladá na osobnejšom vzťahu medzi žiakmi a učiteľmi, aby motivovala
žiakov napredovať menej nátlakovými metódami. Tento spôsob sa osvedčil tak,
že rodičia majú každý rok veľký záujem zapísať svoje deti do Kunskapsskolan, aj
ako náhle sa otvára nejaká nová pobočka tejto siete. Paula Aggevall vysvetľuje,
„naši žiaci pochádzajú z rôznych oblastí a miest. V niektorých prípadoch sú
ochotní cestovať aj hodinu, aby sa dostali do našej školy.“
(Zdroj: Nick Cowen (2008): Swedish Lessons: How Schools With More Freedom
Can Deliver Better Education, Civitas: Institute for the Study of Civil Society,
London, s.1-3)
Čo sme znovu zistili
• SZP má viacero definícií , ale dieťa je len dieťa.
Chce byť úspešné a na každom dieťati záleží.
• Ďakujem za Vašu pozornosť aj prípadné
kritické komentáre. Jana Luptáková
Download

Žiak zo SZP v hlavnom vzdelávacom prúde