Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
PROGRAM
Program seminára pomáha teoretickým rámcom v kombinácií so zážitkovým učením porozumieť
attachmentu a viacerým sociálnym a psychologickým procesom v adaptačnej fáze.
20.10.2014 Prvý deň
10,00 – 10,50
Prvý blok: úvod do seminára, zoznámenie
11,00 – 12,45
Druhý blok: Úvod do teórie attachmentu
13,45- 15,00
Tretí blok: Attachment v náhradnej rodine s dôrazom na adaptačnú fázu
15,15 – 16,30
Štvrtý blok: Potreby dieťaťa
Zhrnutie dňa
21.10.2014 Druhý deň
9,00 – 10,30
Piaty blok: Potreby náhradnej rodiny
11,00 – 12,45
Šiesty blok: Potreby biologickej rodiny
13,45 – 15,15
Siedmy blok: Možnosti odbornej podpory I.
15,30 – 17,00
Osmy blok : Možnosti odbornej podpory II.
Zhrnutie dňa
22.10.2014 Tretí deň:
9,00 – 10,30
Deviaty blok: Rekapitulácia, dorozprávanie, odporúčania pre prax
11,00 – 12,45
Desiaty blok: Vyhodnotenie seminára
1
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
ATTACHMENT/VZŤAHOVÁ VAZBA
V ADAPTAČNEJ FÁZE RODINY
2
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
CYKLUS PRIPÚTANIA
Dôvera
Potreba
Uspokoje
nie
Signál
3
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
ZÁKLADY PRE TEÓRIU PRIPÚTANIA
Etológia:
Zakladateľ modernej etológie – rakúsky zoológ a ornitológ Konrad Lorenz (1903 – 1989). Radíme sem
aj experimenty Harlowa a iných.
Etológia je veda o všeobecnobiologických základoch a zákonitostiach správania sa živočíchov , ktorá
sa utvorila v 30.rokoch 20.storočia. Etológia skúma z porovnávacieho hľadiska správanie zvierat
a človeka. Základnou pracovnou metódou etológie je priame pozorovanie správania živočíchov,
presné záznamy o jednotlivých vrodených a naučených prejavoch a ich podrobná analýza.
Vzťah je z hľadiska etológie definovaný ako vrodená schopnosť, inštinktívna potreba (nevyhnutná
pre prežitie), prvotný a vrodený inštinkt.
Behaviorizmus:
Smer americkej psychológie 20.storočia, redukuje psychiku na rôzne formy správania sa. Zaoberal sa
učebnými procesmi overovanými na zvieratách v laboratóriách.
Vzťahu sa učíme, nerodíme sa s ním.
4
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
Psychoanalýza:
Psychologický smer 20.storočia založený S. Freudom. Predpokladá nevedomé motívy pri vzniku
neuróz a ľudského konania vôbec.
Podľa psychoanalytikov matka je objektom, na ktorý sa redukuje svet dieťaťa.
Teória kognitívneho vývoja:
Deti vyberajú a interpretujú z toho, čo vidia, počujú a cítia vo svete okolo seba. Ľudia prechádzajú
niekoľkými štádiami kognitívneho vývoja=učenia sa o sebe a svojom okolí. Súčasťou každého štádia
sú nové schopnosti a každé štádium závisí od úspešného dokončenia predošlého.
J.Piaget, biológ , psychológ, epistemológ.
Vzťah je zakaždým inej kvality a závisí od prostredia a podmienok v akých sa deje.
Spracované z prednášok v rámci Tréningu rozvoja zručností pomáhajúceho profesionála pri kontakte s deťmi
s poruchami z oblasti fetálneho alkoholového spektra porúch a pomoci ich opatrovateľom (Banská Bystrica
2010-2011). Realizoval Návrat,o.z. a Fundacja FASTRYGA Poľsko. Lektorka: Malgorzata Klecká, expertka
v oblasti neurorozvoja a FASD. Pracowisko Edukacije a Psychoterapii Ledziny, Poľsko.
(spracovala Dana Žilinčíková)
5
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
ATTACHMENT
Citové puto (attachment):
je všeobecný pojem, ktorý označuje stav a kvalitu citových väzieb (attachmentu) jedinca.
 Je to správanie vyhľadávajúce bezpečie a blízkosť.
 Vytvára sa v prvých rokoch života.
 Ide o výlučný vzťah medzi dieťaťom a osobou /osobami, ktoré sa oň starajú.
 Existujú rôzne vzorce citových väzieb (attachmentu), ktoré vykryštalizujú do stavu mysle v zmysle
citového puta (attachmentu) približne v troch až piatich rokoch života dieťaťa.
Attachmentové správanie – predstavuje akúkoľvek formu správania, ktorého cieľom je získanie alebo
zachovanie si blízkosti k určitej preferovanej osobe. Spúšťačom attachmentového správania je separácia
alebo hroziaca separácia od osoby, ku ktorej má jedinec citové puto. Dosiahnutím bezpečnej blízkosti sa
navodzuje stav uvoľnenia, v ktorom človek môže fungovať.
Ako sa citové puto vyvíja?
Vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom vzniká na základe vzájomnej schopnosti pripútavať sa jeden
k druhému. Táto schopnosť je vlastná nielen ľuďom, ale i iným živočíšnym druhom. Je to niečo, čo
pomáha prežiť mláďaťu, ktoré nie je schopné samostatne existovať.
Táto prirodzená danosť je podporovaná správaním matky i dieťaťa. Posilňovanie vzťahovej väzby sa
dá ilustrovať napríklad na kruhu uspokojovania potrieb dieťaťa.
Dôvera
Potreba
Uspokoje
nie
Signál
1) Dieťa pociťuje potrebu. Táto potreba môže byť fyzická – hlad, smäd, mokro v plienke, alebo
psychická – túžba po blízkosti.
2) Vydáva signál, ktorým privoláva svoju matku (pre zjednodušenie budem osobu, ktorá uspokojuje
potreby dieťaťa nazývať matkou i keď to môže byť aj iný primárny opatrovník – otec, náhradná
matka, babička).
3) Matka signál zachytí, dešifruje a potrebu uspokojí.
4) Dieťa na základe skúsenosti s tým, že môže takýmto spôsobom zabezpečiť uspokojenie vlastnej
potreby, získava dôveru v to, že svet je bezpečné miesto.
Hlavnými znakmi matky, ktorá má schopnosť vytvoriť s dieťaťom kvalitnú vzťahovú väzbu je
spoľahlivosť a stálosť.
Spoľahlivosť znamená, že dokáže vnímať signály dieťaťa, dešifrovať ich a uspokojiť potrebu práve
vtedy keď to dieťa potrebuje.
6
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
Stálosť znamená, že to robí stále rovnako spoľahlivo, že nemá výrazné výkyvy v tom, či potrebu
uspokojí, alebo dieťa ponechá samé na seba. Okrem toho stálosť znamená to, že ide stále o tú istú
osobu, že v opatrovaní dieťaťa sa nestrieda viacero osôb.
Pokiaľ sú tieto atribúty zabezpečené a vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom sa bez výrazných
narušení vyvíja 7 – 9 mesiacov, stáva sa matka pre dieťa bezpečnou základňou.
Dieťa ju potrebuje najmä vo chvíľach, v ktorých pociťuje stres a nepokoj. Vtedy vyhľadáva blízkosť
matky a prostredníctvom nej sa upokojuje. Je to tak preto, lebo malé dieťa ešte nemá vyvinutú
schopnosť upokojiť sa samo. Bez svojej bezpečnej základne zostáva so svojím nepokojom osamelé
a opustené.
Postupne sa naučí cítiť sa bezpečne aj pri iných blízkych ľuďoch, vzťah k nim si však vytvára opäť za
pomoci matky, ktorá mu v styku s nimi spočiatku dodáva pocit istoty. Dieťa si oveľa rýchlejšie vytvorí
vzťah založený na dôvere k človeku, ktorému dôveruje jeho matka.
Až niekedy okolo troch rokov je dieťa pripravené na to, že nepokoj zvládne bez bezprostrednej
blízkosti vzťahovej osoby – dokáže už pracovať s predstavou tejto osoby vo svojich myšlienkach.
Teda je to vek kedy je obvykle zrelé byť bez blízkej osoby počas celého dňa v škôlke.
Zároveň vďaka tomu, že matka dostatočne sýtila jeho potreby počas prvých mesiacov života, dokáže
dieťa svoje potreby regulovať a prispôsobiť sa ostatným deťom a režimu v škôlke. Neočakáva už totiž
„bábätkovsky“, že jeho potreby budú naplnené okamžite ako ich bude signalizovať. Pre ilustráciu to
znamená, že i keď je hladné, dokáže počkať kým bude čas obeda, i keď túži po pozornosti dokáže sa
o ňu deliť s ostatnými deťmi. V týchto situáciách sa
už vie oprieť o vnútorný pocit bezpečia, ktorý uňho vznikol v období budovania vzťahovej väzby.
Napriek tomu, že v troch rokoch má vnútorný pocit bezpečia, stále je preňho svet plný udalostí, ktoré
ho presahujú, ktoré na základe svojich zručností, skúseností a stupňa zrelosti nie je schopné
samostatne zvládnuť . Vždy znova a znova žiada svoju matku, príp. inú blízku osobu o pomoc. Pokiaľ
sa mu tejto pomoci dostane, jeho vnútorná istota silnie, ak nie, naopak silnie pocit opustenosti.
Je to však už obdobie, v ktorom sa dieťa pomaly od matky odpútava a stáva sa stále samostatnejším
a aj schopnejším samo sa zbaviť stresu a napätia. Tento proces postupuje zhruba do 15. roku života.
Vtedy sa miera pripútania stabilizuje a zostáva na tejto úrovni do konca života.
Znamená to toľko, že aj dospelý človek v stave ohrozenia a stresu vykazuje pripútavacie správanie,
teda vyhľadáva blízkosť svojej vzťahovej osoby. Matka ňou zostáva do doby kým si nenájde životného
partnera. Potom sa mu vzťahovou osobou, u ktorej hľadá pomoc a upokojenie stáva on.
Dospelý človek, ktorý má vzorec bezpečnej vzťahovej väzby dokáže ďalej takýto typ vzťahovej väzby
vytvárať so svojím dieťaťom, teda je schopný stať sa jeho bezpečnou základňou.
Čo sa však deje ak nie je všetko tak ako má byť?
V prípade ak matka nemá niektorú zo základných charakteristík primárneho opatrovateľa, teda
nespráva sa stálo alebo spoľahlivo, má to vplyv na to ako dieťa vníma okolitý svet aj seba samé.
Nedostatočná spoľahlivosť sa môže prejaviť v rôznej miere a podobe. Napríklad matka síce je
schopná vnímať signály dieťaťa, ale nie je schopná na ne dostatočne rýchlo a intenzívne reagovať.
Môže to mať viacero príčin, napr. je sama veľmi unavená, zaneprázdnená,
7
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
depresívna, chorá, má veľa problémov sama so sebou a s usporiadaním svojho života. Vtedy nemá
dosť energie uprednostniť potreby dieťaťa pred svojimi vlastnými.
Iná miera nespoľahlivosti je v prípade ak dieťa vyrastá v inštitúcii a kapacita opatrovateľov a režim
zariadenia nedovoľujú vždy reagovať na potreby dieťaťa dostatočne rýchlo.
Dieťa vtedy signalizuje svoju potrebu, ale neprichádza jej uspokojenie, dieťa zostáva so svojou
potrebou osamelé. Najskôr sa pokúša uspokojiť potrebu samé. Ak je hladné cmúľa si palček, ak túži
po kontakte snaží sa dotýkať samé seba, ak potrebuje pokolísať, snaží sa kývať zo strany na stranu.
Keď je dieťa nútené takto sa správať dostatočne dlhý čas, vzniká v ňom presvedčenie, že nemôže
očakávať pomoc od svojej vzťahovej osoby. V neskoršom veku tieto deti nie sú schopné požiadať
o pomoc, nesignalizujú svoje potreby (už ako malé bábätká veľmi málo plačú) a snažia sa zaobísť sa
bez cudzej pomoci. Toto samozrejme vzhľadom na svoje schopnosti nedokážu a získavajú obraz
o sebe samých ako o zlyhávajúcich a neschopných bytostiach. V dospelosti pôsobia chladne, akoby
neboli schopní blízkych vzťahov. Sú totiž presvedčení o tom, že nikomu sa nedá úplne dôverovať, že
aj tak ich každý sklame a ak by aj oni do vzťahu niečo investovali, nedostanú nič späť.
Paradoxne ani prehnaná starostlivosť nie je pre dieťa užitočná. Matky, ktoré uspokojujú dieťaťu
potreby skôr ako ich ono samé signalizuje, teda skôr ako si ich uvedomí, robia dieťaťu medvediu
službu. Dieťa si totiž nespojí uspokojenie potreby s tým, že ono samé svojím signálom uspokojenie
privolalo. Ono sa vlastne tiež nenaučí žiadať o pomoc, ale v neskoršom veku automaticky vyžaduje
naplnenie svojich potrieb bez toho aby o to žiadalo. Pokiaľ jeho potreby nie sú naplnené
automaticky, dostáva sa do stavu nepohody, s ktorou si nevie poradiť.
Nestálosť matky sa môže prejaviť tak, že sú obdobia kedy poskytuje dieťaťu potrebnú starostlivosť
a tie sa striedajú s obdobiami, kedy túto starostlivosť zanedbáva. Sú to napríklad matky, ktoré na
dlhší čas od svojho dieťaťa odchádzajú, prípadne ich život je ovplyvňovaný podmienkami, ktoré im
neumožňujú starať sa o dieťa stále v dostačujúcej miere. Môžu to byť ženy, ktoré majú partnerské
problémy, ktoré ich občas zamestnávajú tak, že sa nedokážu dobre vyladiť na potreby dieťaťa. Deti
v inštitucionálnej starostlivosti prežívajú nestálosť reprezentovanú častým striedaním sa
opatrovníkov.
Dieťa reaguje na takýto typ opatery tým, že sa naučí veľmi intenzívne využívať chvíle, v ktorých sa
mu matka venuje. Kontakt s matkou je poznačený úzkosťou z možného prerušenia opatery, deti na
matke lipnú, v strese a nepohode sú len veľmi ťažko utíšiteľné. Tieto deti sa naučia, že musia veľmi
hlasno dávať najavo svoje potreby a snažia sa svoju vzťahovú osobu mať stále pod kontrolou.
Aj v prípade, že vzťah medzi matkou a dieťaťom sa vyvíja dobre, matka sa správa primerane
opatrujúco, existujú udalosti, ktoré vytvorenie vzťahovej väzby komplikujú. Napr. ochorenie matky,
jej hospitalizácia, nutnosť riešiť partnerské problémy, príp. problémy spojené so zlou ekonomickou
situáciou rodiny.
Je však dôležité vedieť, že napriek týmto komplikáciám je možné vytvoriť s dieťaťom dostatočne
pevnú a bezpečnú vzťahovú väzbu za predpokladu, že vzťahová osoba má všetky dôležité atribúty.
Platí to aj v prípade, že o dieťa sa začnú starať náhradní rodičia. Treba však rátať s tým, že to bude
trvať dlhšie a že vzťahová väzba bude náchylnejšia citlivo reagovať na zmeny a výpadky starostlivosti.
8
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
ŠPECIFICKÉ PREJAVY SPRÁVANIA U DETÍ
Instabilita (nestálosť) v správaní
Znížená koncentrácia pozornosti
Pohybový útlm
Nápadné výkyvy v náladách
Nadmerná úzkostlivosť
Apatia, strata záujmu
Zvýšená unaviteľnosť
Neschopnosť primerane reagovať na prejavené emócie
Vyhýbanie sa blízkemu ľudskému kontaktu
Ľahké a povrchné nadväzovanie vzťahov s cudzími ľuďmi
Strach z cudzích ľudí
Suicidálne (samovražedné) tendencie
Poruchy spánku
Enuréza (pomočovanie)
Enkopréza (pokakávanie)
Balbuties (koktavosť)
Stereotypné pohyby tela
Cmúľanie
Tiky
Sebapoškodzujúce správanie
Zvýšená fyzická agresivita voči živým objektom
Zvýšená fyzická agresivita voči neživým objektom
Zvýšená verbálna agresivita
Infantilné správanie
„Šaškovanie“
Nepriateľské správanie
Negativizmus
Nadmerné klamanie
Úteky z domova
Túlanie
Záškoláctvo
Krádeže
Fajčenie
Požívanie alkoholu
Požívanie drog
Zvýšený záujem o sexualitu
Sexuálne obťažovanie iných detí
Homosexuálne prejavy
Bisexuálne prejavy
Masturbácia
Nadmerné prijímanie potravy
Nechutenstvo
Nadmerné žalovanie
Hryzenie nechtov
Bolesti brucha
9
idea/
myšlienka
Proces náhradnej rodinnej starostlivosti
bezdetnosť,
kapacita pre
ďalšie dieťa,
potreba
konkrétneh
o dieťaťa ...
Okolnosti:
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
Súžitie s myšlienkou
NRS
Prípravná doba na
príchod dieťaťa
Rozhodnutie
k realizácii NRS
Info o konkrétnom
dieťati
Zapísanie do
zoznamu
Príprava
Interakčná
fáza
Príchod dieťaťa do
rodiny
ADAPTAČNÁ FÁZA
Fáza asimilácie/prispôsobenie sa
Rodinné súžitie
Fáza prenosu vzťahových vzorcov
emancipácia
Fáza regresu
odpútavanie
POZNÁMKY:
10
Odchod/
osamostatnenie
Integrácia
do rodiny
Kontaktná fáza
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
Proces náhradnej rodinnej starostlivosti – adaptačná fáza
ADAPTAČNÁ FÁZA
Fáza asimilácie/prispôsobenie sa
Dieťa prichádza do
rodiny a náhradní rodičia
sú prekvapení, aké je to
dieťa „milé“, „ľahko
zvládnuteľné“. Dieťa sa
bez problémov
prispôsobuje chodu
rodiny. Po tom, ako sa
dieťa začne cítiť v rodine
istejšie tvorba vzťahu sa
posúva do novej roviny –
„skúška“.
Fáza prenosu vzťahových vzorcov
Dieťa prenáša staré vzorce (zo
svojej pôvodnej rodiny, vzťahov)
na nové osoby – náhradných
rodičov. Toto je pre náhradných
rodičov najťažšia fáza (z
dieťaťa sa stáva provokatér,
agresor...), v ktorej vie dieťa
priviesť náhradných rodičov na
pokraj zúfalstva. Náhradní
rodičia musia porozumieť, že
dieťa postúpilo pri spracovaní
vlastnej traumatickej histórie –
potrebuje prehrať svoje zážitky
aby sa následne mohlo od nich
dištancovať. Dieťa potrebuje uistenie
že náhradní rodičia ho v budúcnosti
od podobných zážitkov uchránia.
POZNÁMKY:
11
Fáza regresu
Keď pominie
predchádzajúca fáza,
dieťa sa v bezpečí vracia
do poslednej zdravej fázy
a „dobieha zameškané“.
Absolvujú ďalšie vývinové
fázy v „terapeutickom“
prostredí. Táto fáza je
fázou „sociálneho
pôrodu“ od ktorého je
dieťa schopné prepisu
osobnej histórie.
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
Dieťa a jeho svet/potreby počas adaptačnej etapy (po vstupe do novej rodiny)
-
-
-
Nevedela som, čo sa bude diať.
Páčim sa im?
Bála som sa, že ich sklamem
Bála som sa, že ma nebudú mať radi
Chcela som, aby boli milí
Nevedela som čo sa v tejto rodine
môže a čo nie
Hlavne, nech mi nehovoria, čo si
mám obliecť a ako sa mám umývať
Nebudem plakať, aj keby čo bolo
(len aby nevedeli, že sa trápim)
Budem poslúchať, aby som už nešla
do inej rodiny
Nevedela som, čo bude, keď niečo
vyvediem
Nevedela som, že na niektoré veci sú
hákliví
Keď mi tu nebude dobre, môžem
odísť? Keď mi tu bude dobre,
zostanem tu?
Môžem hovoriť so svojou mamou?
Dajú mi telefón?
Keď niekto rozhodne, že pôjdem
inam, kam pôjdem?
Kde budem chodiť do školy? Kde
budem spať?
Keď som bola v ústave, bolo to fajn,
možno to bude ešte lepšie?
Ja predsa neklamem, prečo to stále
hovoria?
Ja neviem povedať čo mi je
Budem niekoho poznať?
Pôjde tam niekto, koho poznám?
Keď si niečo vyberiem, nepáči sa to
zvyčajne tým okolo mňa. Nechám na
nich, nech mi vyberú.
V škole poviem, že toto je moja
rodina, lebo keď zistia, že som
z decáku, budú sa mi smiať ako
inokedy.
12
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
Náhradná rodina a jej svet/potreby v adaptačnej etape (po príchode dieťaťa)
-
Konečne je to tu
-
-
Rýchlo prekonať chaos a nech to
pokračuje ako doteraz
Vieme, že prežilo veľa, ale my si s tým
poradíme
Chúďa, strašné čo prežilo
-
Hrôza akých má rodičov
-
To ju prejde
-
Je trochu zvláštna, ale hodí sa ku nám
-
Je už veľká, aspoň pomôže
-
Bude v tej istej škole ako deti, to bude
praktické
To sa naučila v ústave a u rodičov
-
-
Nie, to nemôže byť z toho, čo prežila, to
robí naschvál
Keby nemala toľko otázok
-
Treba ju viesť vo všetkom ako s malým
deckom...
Mám teraz veľa práce, nedá sa mi na ňu
sústrediť
Pošlem ju, aby sa išla hrať do izby, ale
ona robí len zle
Správa sa ako malé decko
-
To moje deti nikdy nerobili
-
U nás doma sa to nikdy nerobilo, chcem
aby to tak zostalo
Keď si sadnem, hneď sa po mne váľa
-
-
13
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
STRATA ako téma pri deťoch oddelených od pôvodnej rodiny.
Etapy straty:
1. šok (aké sú prejavy šoku?)
2. popretie (mám mamu a ona za mnou príde alebo ja som nikdy nebola v detskom domove, vždy som
bola v tejto rodine a pod)
3. volanie o pomoc, smútok (vyjednávanie s Bohom, s lesom...)
4. hnev (vonkajší, vnútorný) – obviňovanie iných, seba
5. prijatie (áno, stalo sa mi to, áno, bol som v detskom domove, áno – rozviedli sa, to bolo vtedy,keď otec
odišiel a pod)
6. odpustenie (ideálny stav)
7. budovanie novej identity (s akceptovaním prežitej straty: Narodil som sa svojim biologickým rodičom,
ktorí sa nemohli o mňa kvôli vážnym chorobám a alkoholizmu starať. Žijem v pestúnskej rodine, ktorá
má 5 členov...apod.)
14
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
ZMIERNENIE TRAUMY PRI ZMENE RODINY /PREMIESTŇOVANÍ/ DIEŤAŤA
Fáza hodnotenia pred premiestnením dieťaťa
 Hodnotenie vzťahu rodič – dieťa a pravdepodobného štýlu pripútania
 Hodnotenie vývinovej úrovne dieťaťa – kognitívnej, emocionálnej, sociálnej
 „Predpoveď“, aká by mohla byť reakcia dieťaťa na stratu – smútková reakcia
 Identifikujte aspekty v rámci procesu rozhodovania o premiestnení, na ktorých by mohli
participovať rodič a dieťa
 Určite kapacitu „pôvodného“ rodiča byť nápomocný dieťaťu pri tejto zmene
 Oboznámte sa so zvykmi dieťaťa, jeho rutinou, štruktúrou a obľúbenými vecami
 Identifikujte, či dieťa potrebuje mať nejaké veci, predmety pri premiestnení a ak áno, začnite
ich zbierať
 Preskúmajte kapacitu „pôvodného“ rodiča vstúpiť do spolupráce a „spolurodičovstva“ voči
budúcemu rodičovi
15
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
ZMIERNENIE TRAUMY PRI ZMENE RODINY /PREMIESTŇOVANÍ/ DIEŤAŤA
Fáza prípravy na zmenu
 Nechajte si čas na premyslenie. Vymenujte, vypíšte, čo najviac spôsobov, ktoré vás napadnú,
ako zmierniť traumu pri tejto zmene.
 Poskytnite dieťaťu vývinovo primeraný a jasný zmysel (predstavu) toho, čo sa bude diať
a prečo.
 Poskytnite dieťaťu jasnú schému krokov počas zmeny a kritériá, podľa ktorých sa bude merať
„úspech“ a také jasné časové upresnenie, ako sa len dá, udalostí, ktoré prídu. Dajte odpoveď
na to – „ kto bude mať čo na starosti pri tejto zmene“.
 Umožnite pred zmenou:




Mať zodpovedané otázky o neznámom
Výmenu informácií o starostlivosti o dieťa medzi „pôvodným“ rodičom
a novým rodičom
Posilnite nového rodiča
Podporujte obe strany, aby sa dohodli spolu ohľadne budúcnosti
 Pomôžte „pôvodnému“ rodičovi a novému rodičovi, aby si definovali vzťah medzi sebou.
 Podporte rodiča, aby dal povolenie dieťaťu, aby sa mal dobre a darilo sa mu na novom
mieste.
16
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
ZMIERNENIE TRAUMY PRI ZMENE RODINY /PREMIESTŇOVANÍ/ DIEŤAŤA
Fáza po zmene, premiestnení, kontaktovanie
 Vypracujte plán pre kontaktovanie sa (telefonáty, odkazy, špeciálne veci) medzi pôvodným
rodičom a dieťaťom tak skoro, ako sa dá
 Poskytnite pestúnovi /-ke podporu a vedenie pri uľahčení smútkového procesu
 Vypracujte plán návštev, ktorý je v súlade s plánmi ohľadne budúcnosti dieťaťa a s jeho
vývinovou úrovňou.
 Počas návštev medzi rodičom a dieťaťom podporte oboch (rodiča aj dieťa), aby ventilovali
svoje pocity, prešli si dôvody odlúčenia a časovú schému. Podporte ich v tom, aby nepotláčali
alebo nevyhýbali sa emóciám, otázkam lojality a nevstupovali do magického myslenia.
 Poskytnite štruktúru a vedenie rodičovi a dieťaťu využiť príležitosť, ktorú návšteva umožňuje
– napr. skúšať nové zručnosti a metódy vo vzájomnom vzťahu, správania sa k sebe,
komunikovania, informovania sa,...
 Podporte rodiča a dieťa po návšteve, aby ventilovali svoje pocity z nej a napätia, úzkosti,
ktoré vzájomný kontakt rozvíril.
17
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
ZMIERNENIE TRAUMY PRI ZMENE RODINY /PREMIESTŇOVANÍ/ DIEŤAŤA
Fáza podpory kontinuity
 Zabezpečte spôsob (prostriedky),vďaka ktorým môžu byť okolnosti premiestnenia dieťaťa
dobre zdokumentované; pre oboch – pre využitie dieťaťa a pre využitie nového rodiča, aby
mal možnosť pochopiť „vyvolané“ správanie.
 Zabezpečte /zaveďte nejakú formu „Knihy života“ – dokumentu, najlepšie ešte pred zmenou,
sťahovaním. Tento materiál by mal obsahovať obrázky, príbehy, záznamové karty, odkazy.
Využite ich, aby ste zaznamenali pocity a vnímanie dieťaťa tejto situácie. Jedného dňa tento
materiál môže byť históriou dieťaťa.
 Podporte tých, ktorí sa o dieťa starajú, aby rozprávali o histórii – minulosti dieťaťa
a zdôrazňovali prepojenie na dôležitých ľudí, aktivity, záujmy atď.
Preložila Daniela Husovská z materiálu – „Attachment: A survival guide for caregivers and case managers“,
Treatment Foster Care Program, Cobourg, Canada
18
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
Participácia rodiny v procese sanácie rodiny
Rodina zodpovedá za uspokojovanie potrieb svojich členov a je nevyhnutná jej aktívna participácia pri
riešení nepriaznivých životných situácii. Podľa Gaburu (2012), úvodným problémom zvykne byť
motivácia rodiny k spolupráci. Rodičia v chronickej problémovej situácii často nevidia dôvod na
zmenu svojho rodinného života a života svojich detí. Nariadenie zodpovedného pracovníka SPODaSK
často pôsobí skôr represívne, ako motivačne. Pracovník by mal nájsť spôsob ako postupne motivovať
rodinu pre spoluprácu. Predpokladom efektívnej sanácie je, ak rodina súhlasí s plánom sanácie, na
ktorého tvorbe sa podieľa a aktívne sa angažuje na jeho plnení.
V procese sanácie rodiny sa tak kladie dôraz na participáciu rodiny, čo znamená, že odborníci okolo
rodiny by sa mali usilovať získať si rodinu pre spoluprácu na dobrovoľnej báze. Ak rodičia napriek
tomu odmietajú spolupracovať a ohrozenie dieťaťa pretrváva alebo sa ešte zhoršuje, v súlade so
záujmom dieťaťa, sa pristupuje k výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany dieťaťa a sociálnej
kurately a to aj bez súhlasu rodiča. V závažnejších prípadoch tak už koná sud.
Schéma č. 1 „Participácia rodiny v procese sanácie“ znázorňuje vývoj od dobrovoľnej spolupráce
rodiča s odborníkmi k nútenej/povinnej.
Oblasť výkonu
Oblasť výkonu v schéme znázorňuje situáciu, kedy rodič je aktívny a snaží sa nepriaznivú situáciu
riešiť z vlastných zdrojov alebo vyhľadaním/ prijímaním pomoci. Ak rodina sama vníma potrebu
podpory a pomoci a prejavuje záujem situáciu riešiť a ohrozenie dieťaťa nie je významné, je dôležité,
aby rodina dostala potrebnú podporu v rámci prevencie zhoršenia stavu. V tejto situácii je dôležitá
činnosť obce, ktorá má originálne kompetencie v rámci primárnej a sekundárnej prevencie. Obec
organizuje alebo sprostredkuje pomoc rodine.
19
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
Nejasná oblasť
Nejasná oblasť poukazuje na situáciu, kedy je signalizované podozrenie z ohrozenia dieťaťa, ktoré ale
ešte nie je verifikované. Za túto signalizačnú činnosť nesie zodpovednosť každý občan a zvlášť obec,
ktorá prijíma oznámenie/ podnet, overuje a vyhodnocuje ho a sama v odôvodnených prípadoch
podnet podáva orgánu SPODaSK. Sociálny pracovník obce, po overení oznámenia/podnetu, situáciu
rieši z dostupných miestnych zdrojov (sám organizuje alebo sprostredkuje pomoc rodine aktivizáciou
vlastných zdrojov rodiny, širšej rodiny a komunity). Pri zhoršení stavu, podáva podnet resp. žiadosť
o súčinnosť na orgán SPODaSK, príp. podáva podnet priamo na súd.
Oblasť ohrozenia
V oblasti ohrozenia sú už známe indikátory poukazujúce na nízke, stredné alebo vážne ohrozenie
dieťaťa. Ku posúdeniu miery ohrozenia dieťaťa zodpovedný pracovník SPODaSK využíva metodický
nástroj „Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny“. Pri akútnom ohrození života a zdravia
dieťaťa, pristupuje zodpovedný pracovník SPODaSK ku krízovej intervencii. Po objasnení miery
ohrozenia dieťaťa a vyhodnotení záujmu rodiča o spoluprácu, zodpovedný pracovník SPODaSK
rozhoduje o ďalšom postupe. Ak rodič spolupracuje, tak v súčinnosti s rodičom a ďalšími
zainteresovanými odborníkmi, tvorí zodpovedný pracovník SPODaSK plán sociálnej práce a pristupuje
k realizácii plánu, ktorý sa priebežne vyhodnocuje. Ak rodič odmieta spolupracovať alebo spolupráca
s rodičom nie je možná, vtedy zodpovedný pracovník orgánu SPODaSK rozhoduje alebo podáva
podnet na súd, ktorý rozhoduje o zásahu do rodičovských práv a povinností tak, že:
 Orgán SPODaSK alebo súd rozhodne, že rodičovská starostlivosť bude povinne rozvíjaná
napr. uložením výchovného opatrenia:
o upozornenie orgánom SPODaSK,
o napomenutie súdom,
o dohľad súdom,
o uloženie obmedzenia maloletému dieťaťu v rozsahu potrebnom na predchádzanie
a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý
vývoj súdom,
o povinnosť podrobiť sa sociálnemu alebo odbornému poradenstvu v špecializovanom
zariadení uložená súdom.
 Súd rozhodne, že rodičovská starostlivosť bude obmedzená, napr. rozhodnutím o:
o pobyte dieťaťa v zariadení pre účely odbornej diagnostiky,
o pobyte dieťaťa v špecializovanom zariadení, resp. pobyte dieťaťa v resocializačnom
zariadení.
 Súd rozhodne, že rodičovská starostlivosť bude odňatá a dieťa bude z rodiny vyňaté
a umiestnené do náhradnej starostlivosti.
20
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
sprevádzanie
CHCÚ / ALE NEVEDIA
služby
sprevádzanie
CHCÚ / ALE NEMÔŽU
NECHCÚ
Biolog. rodičia
S prekryvom
Náhrad. rodičia
BR – aktivita,
niektoré zo zručností
potrebujú rozvinúť;
Všetky práva a
povinnosti aktívne
(obmedzená iba
celodenná starostlivosť)
NR/BR – v princípe
presne vymedzený čas
na zmenu a limitované
trvanie NS
Ponuka podporného vzťahu
Ponuka liečivého vzťahu
Profesionálni
rodičia
PESTÚNI
BR - z vlastnej vôle
žiadosť o pomoc
napr. pri strate bývania
Všetky práva a
povinnosti aktívne
(obmedzená iba
celodenná
starostlivosť)
NR – prekleňovacie
na nevyhnutne dlhú
dobu
BR - z vôle súdu z
dôvodu ohrozenia
dieťaťa
Práva a povinnosti
obmedzené
NR/BR regulácia
kontaktu (napr. zo
strany BR až
neprimeraná aktivita)
Trvanie na potrebnú
dobu
POZNÁMKY:
21
Ponuka zástupného vzťahu
Adoptívni
rodičia
BR – z vyššej moci
Práva a povinnosti
odňaté resp.
nerealizovateľné
(napr. smrť)
NR – na potrebnú
dobu /
aj PORUČNÍCTVO
BR – neaktivita
Práva a
povinnosti
odňaté
NR – „navždy“
so všetkými
právami a
povinnosťami
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
Možnosti odbornej podpory náhradnej rodiny v adaptačnej fáze
(kľúčové oblasti)
 Pomáhajúci vzťah (bezpečie, dôvera, kontrakt) : ako ho vytvoriť?
 Rola pomáhajúceho profesionála (koho sprevádza, ako sprevádza, kde je v systéme ochrany
detí): v akej roli je pomáhajúci profesionál? Voči komu v celej situácií?
 Vzťahový labyrint (tzv. “adopčný“ trojuholník)
 Plánovanie (koordinovanie) sprevádzania, prípadne iných služieb pre rodinu v adaptačnej
fáze (vyhodnocovanie)
 Ambulantné a terénne služby (možnosti, úskalia) – ako ich „vhodne“ namiešať?
 Rodina, jej okolie, podporná sieť (ako ju rešpektovať, ako byť s ňou v partnerstve, ako
spolupracovať)
 Rodina a škola
 Psychohygiena pomáhajúceho profesionála



22
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
ODPORÚČANÁ LITERATÚRA
ARCHEROVÁ, C.: Dítě v náhradní rodině. Portál, Praha 2001.
BECHYŇOVÁ, V., KONVIČKOVÁ, M. 2007. Dítě mezi rodinou a institucemi – zkušenosti, závěry a výstupy z
českofrancouzského pilotního projektu Příklad dobré praxe v mikroregionu Kladno. In Aktuální otázky náhradní
rodinné péče – sborník ze VII. Celostátního semináře NRP. Brno, Triada.
BOWLBY, John. Vazba: teorie kvality raných vztahů mezi matkou a dítětem. Praha: Portál, 2010.
BUBLEOVÁ, V., BENEŠOVÁ, L.: Hledáme nové rodiče. Praha, Středisko náhradní rodinné péče, 2001
BUBLEOVÁ, V., VÁVROVÁ, A., FRANTÍKOVÁ, J., BENEŠOVÁ, L.: Adopce.com – průvodce náhradní rodinnou péčí.
Obecně prospěšná společnost při Nadaci Terezy Maxové. Praha, 2007
BUBLEOVÁ, Věduna, et al. Pěstouni mají právo na služby: Praktický průvodce pro náhradní rodinnou péči.
Praha: Občanské sdružení Rozum a Cit, 2007. 241 s.
GABRIEL, Z., NOVÁK, T.: Psychologické poradenství v náhradní rodinné péči, 2008.
KLIMEŠ, J.: Dospívající dítě v náhradní rodině, 2008.
KLIMEŠ, J.: Budování identity dítěte. Praha: Občanské sdružení Rozum a Cit, 2008.
KOLUCHOVÁ, J.: ... [et al.] ; Zdeněk Matějček, ed. 2002. Osvojení a pěstounská péče. Praha Portál
KOLUCHOVÁ, J.: Psychický vývoj dětí v pěstounské péči. Praha: Ministerstvo práce a sociálních věcí České
republiky, 1992.
KOPTA, P.: Využití arteterapie v náhradní rodině, 2008.
KOVAŘÍK, J. a kol.: Náhradní rodinná péče v praxi. Portál, Praha 2004.
MARHOUNOVÁ, J.; STÝBLOVÁ, M.: Osvojené dítě. Praha: Mona, 1982.
MATEJ, V., et al. Profesionálny rodič, alebo guľatá kocka. Bratislva: Občianske zdruţenie Návrat, 2000.
MATĚJČEK, Z.: 1994. O rodině vlastní, nevlastní a náhradní. 1.vyd. Praha: Portál, 1994. 98 s. ISBN 80-85282-83-6
MATĚJČEK, Z. 1999. Náhradní rodinná péče : průvodce pro odborníky, osvojitele a pěstouny, Praha Portál
MATOUŠEK, Oldřich; PAZLAROVÁ, Hana. Hodnocení ohrozeného dítěte a rodiny v kontextu plánování péče.
Praha: Portál, 2010.
PESSO, A.; BOYDEN-PESSO, D.; VRTBOVSKÁ, Petra. Úvod do Pesso Boyden System Psychomotor : PBSP v
kontextu neurobiologie a teorie attachmentu. Nakladatelství SCAN, 2009
ROTREKLOVÁ, E. a kol. 2003. Metodické poznámky pro lektory příprav pěstounů a osvojitelů. Brno, Trialog. 31 s
RYAN, T.; WALKER, R.: Vytváření KNIHY ŽIVOTA aneb Pomáháme dítěti porozumět jeho minulosti - Praktický
rádce. Praha: Natama, 2006.
SOBOTKOVÁ, I.: Pěstounské rodiny: jejich fungování a odolnost. MPSV ČR, Praha 2003.
23
Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny – manuál pre účastníkov
VRTBOVSKÁ, P.; FORMÁNEK, O.: NÁHRADNÍ TÁTA, JSEM NÁHRADNÍ MÁMA aneb PRŮVODCE pro pěstouny a
osvojitele. Praha: Natama, 2006.
ZEZULOVÁ, D.: Domov je místo, odkud tě nevyhodí, 2006
Zkušenosti adoptivních rodičů a pěstounů odjinud. Sborník prací německých a rakouských autorů. Praha: FOD,
1996.
ŽILINČÍKOVÁ, D.: Dlhá cesta domov. Bratislava: Občianske združenie Návrat, 2003. 45 s.
ŽILINČÍKOVÁ, D.: Keď sa narodíš, budeš doma. Banská Bystrica: Občianske združenie Návrat, 2009.
Inšpirácie:
www.navrat.sk
www.vzd.sk
www.pestunska.rodinka.sk
www.hra.navrat.sk
www.rozpravka.navrat.sk
24
Download

Attachment v adaptačnej fáze náhradnej rodiny