REČ TELA ‐38‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE REČ TELA
Neverbálna komunikácia spoluvytvára obraz našej osobnosti a dojmu, aký zanechávame.
Všetky naše gestá, mimika, postoje tela sú akousi tajomnou rečou tela. Ak spolu neladia
pohyby a slová, nedá sa to jednoducho prehliadnuť, človek cíti, že niečo nie je v poriadku.
Môžeme to prirovnať k zle synchronizovanému filmu. Gramatika gest, ktorá je akousi
choreografiou, má svoje pevné zákony. Niektoré gestá sú chápané ako prejav nadradenosti,
iné podriadenosti, niektoré gestá sú vnímané ako znaky sebadôvery či naopak slabosti. Ak sa
stretnú dvaja cudzí ľudia, zaujmú najprv odlišné pozície. Títo ľudia sa najskôr stránia
rovnakých gest. Až keď objavia spoločné záujmy, začnú sa ich gestá synchronizovať.
Ak súhlasíme, prikyvujeme. Prečo to napríklad Indovia a Bulhari robia presne naopak?
Ľudská reč sa po tisícročiach zmenila od základu, svojim gestám sme však ostali verní, sú
totiž dedičstvom pradávnych čias ľudstva, rovnako ako smiech. S m i e c h nebol v dávnej
minulosti ničím iným, než výstrahou. Vedci zistili, že o čo spontánnejšie a bezprostrednejšie
sa dokážeme smiať, o to viac sme si istí sami sebou a vieme, čo môžeme od seba očakávať.
Komu nie je do smiechu, ten je na tom zle, trpí na tele aj na duši, hovoria odborníci (napríklad
neurotici vraj vôbec nemajú zmysel pre humor).
Reč tela má svoju vlastnú gramatiku a interpunkciu, každé gesto je akoby slovo. Musíme si
ale uvedomiť, že reč tela je vecou inštinktu – niekoľko znakov máme vrodených, ostatné sa
v priebehu života učíme (dôkazom sú uskutočnené výskumy pozorovaním slepých a hluchých
detí od ich narodenia). Americkí vedci skúmali ľudí piatich kultúr a kontinentov a zistili, že
všade existujú rovnaké základné gestá, tá istá mimika. Reč tela pre pocity ako sú r a d o s ť ,
hnev, smútok, záujem, prekvapenie, strach, zúrivosť, opovrhnutie, hanba,
REČ TELA ‐39‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE h n u s sú všade na svete rovnaké, ide o spoločné dedičstvo ľudstva. Všetko ostatné sa učíme
počas života.
O tom, akú „silu“ má reč tela, nám dokazuje aj nemý film. Nemý
film bol čiernobiely a úplne bez slov. Dobro a zlo sa dalo rozpoznať
podľa gest. Niektoré nemé filmy boli podfarbené hudbou, ktorá
navyše zdôrazňovala hraný dej.
To, čo prichádza verbálnym „kanálom“, sú len holé fakty. Neverbálnym „kanálom“ sa
prenáša to, čo vytvára „obraz v duši“. Je dokázané, že 55 - 65% informácií pri medziľudských
stretnutiach verbálneho charakteru pochádza z „reči tela“. V rozhovoroch získavame slovami
asi 7% informácií, zo zvuku hlasu približne 38%. Zdôrazňujeme, že na komunikácii sa
zúčastňujú aj iné zmysly. Je známe, že informácie z okolia získavame prostredníctvom
receptorov zraku (83%), sluchu (11%), čuchu (3,5%), hmatu (1,5%) a chuti (1%) – obr. 1.
Tvár je náš najdôležitejší komunikačný orgán. Tvár zvyčajne hovorí viac a často niečo iné ako
jazyk. Tvár je zrkadlom duše.
Obr. 1 Zachytávanie informácií zmyslovými receptormi
1,5%
3,5%
1,0%
11,0%
83,0%
zrak
sluch
čuch
hmat
chuť
REČ TELA ‐40‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Predstavte si, že by ste mali svojou prednáškou zaujať svojich poslucháčov. Nedarí sa Vám,
cítite sa nepríjemne, máte z toho zlý pocit. Prečo sa cítite zle napriek tomu, že vám nikto nič
negatívne nepovedal? Ako ste na to prišli? Po niekoľkých minútach, keď bojujete sami so
sebou, odrazu dostanete skvelú myšlienku a spôsob vašej prezentácie sa náhle zmení. Máte
pocit, že vám poslucháči začínajú rozumieť. Čo sa stalo? Súhlas poslucháčov je nevyslovený,
ale predsa ho cítiť. Prezrádzajú ho „správy“ vysielané rukami, mimikou, gestami, nohami
a celkovým držaním tela. Táto reč tela je pravdivejšia ako to, čo vyslovíme. To, čo je naozaj
dôležité, „počujeme“ očami.
VIE NAŠE TELO KLAMAŤ?
Klamať nie je ľahké. Keď klameme, nervový systém uvedie do činnosti najrôznejšie
samovoľné nekontrolovateľné signály, ako sú č e r v e n a n i e , s u c h o v ú s t a c h , p o t e n i e
d l a n í , s v r b e n i e n a n o s e a v h r d l e. Čím vyššie niekto stojí na rebríčku moci, má vyššie
spoločenské postavenie, tým sú jeho gestá skromnejšie a naopak. Rovnako to platí aj o veku.
Čím starší je človek, tým ťažšie je porozumieť reči jeho tela. Napriek tomu telo neklame. Moc
a vek redukujú gestá! Predstavte si dieťa, ktoré klame – zakrýva si rukou ústa. Ak klame
dospelý človek – ruka sa síce blíži k tvári, ale pohyb sa odvedie smerom k nosu, akoby svrbel.
REČ TELA ‐41‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Zároveň podvedomie mu prikazuje pozastaviť svoje slová. Najťažšie nás oklame niekto, koho
veľmi dobre poznáme. Ak niekto klame, ukazuje nesúlad medzi slovami a gestami. Tento
nesúlad najlepšie vycítia ženy – tzv. „šiesty zmysel“ a tie ženy, ktoré sú matkami. Ten, kto si
sústavne toto dorozumievanie cvičí (napr. politici, herci), je schopný falšovať reč svojho tela,
ale musí sa veľmi kontrolovať, aby jeho telo nezačalo vysielať signály, ktoré nie sú v súlade
s jeho slovami. Ťažkosť v klamaní spočíva v tom, že naše podvedomie sa nedá len tak ľahko
ovládať. Kto chce klamať a zároveň pôsobiť presvedčivo, musí redukovať gestá, lebo
mikropohyby sa nedajú ľahko dostať pod kontrolu (prejavujú sa v zlomkoch sekundy, napr.
sťahy svalov tváre). Ani tí najlepší klamári na svete nedokážu zabrániť zužovaniu svojich
zreničiek, keď klamú. Ak má lož fungovať, najlepšie je osobne sa vzdialiť z dohľadu –
rozprávať sa cez drôtený plot, sedieť pri rozhovore za stolom, dorozumievať sa telefonicky
(preto sa telefonovanie často používa pri rozchodoch alebo výhovorkách). Z tých istých
dôvodov aj herci majú značný odstup od publika – pretože svoju rolu iba hrajú.
Medzi najlepších klamárov patria politici a právnici. Ich hlavná metóda spočíva v tom, že
neutralizujú reč svojho tela, takže ich gestá nevyznievajú ani pozitívne ani negatívne. Skúsení
politici vedia ako na to – hovoria sebaisto, autoritatívne, bez emócií, vždy im slová
prichádzajú. Používajú hlboký monotónny hlas, čo najmenej pohybov hlavy a celého tela.
Záver – reč tela sa dá regulovať iba minimálne.
Dve priehľadné gestá pri klamaní:

palcom a ukazovákom si stláčame nosné dierky (pritom sa iba snažíme si rukou zakryť
ústa, ale to robia iba deti; v dospelosti sa toto gesto stane kultivovanejším) – obr. 2.

prst medzi nosom a ústami sa stáva detektorom lži (deti si pri klamaní rukou zakrývajú
ústa) – obr. 3.
Obr. 2 Gesto pri klamaní (A)
Obr. 3 Gesto pri klamaní (B)
REČ TELA ‐42‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Nezvykajte si ani na nepretržitý kontakt očí, môže sa to chápať ako neúprimnosť, ba dokonca
klamstvo. O klamstve nasvedčuje aj roztržité pohrávanie sa s rukami.
POČÚVA MA ČI NEPOČÚVA?
Pozorné načúvanie je schopnosť, ktorá nám pomôže udržiavať dobré medziľudské vzťahy
a bude priaznivo pôsobiť na náš pracovný aj súkromný život. K osobe s ktorou hovoríme sa
vždy obráťme celým telom. Smer, ktorým ukazujú naše nohy, je centrom našej pozornosti.
Pokiaľ je naše telo otočené tak, že trup smeruje k druhému človeku a nohy mieria inam,
nepriamo naznačujeme, že máme iný objekt záujmu. Je veľmi dôležité aby bolo vidieť, že
naozaj počúvame. Pokiaľ hovoríme s niekým a ten sa pozerá iným smerom, pravdepodobne si
pomyslíme, že nás nepočúva. Je vhodné, ak nie je pri rozhovore medzi nami žiadna prekážka
(napr. stôl); mali by sme stáť voči sebe v otvorenej pozícii.
Udržiavaním očného kontaktu jednak dávame najavo svoju pozornosť, jednak môžeme
vnímať výraz tváre druhého človeka. Ak je druhý človek niečím pobavený, usmievajme sa!
Ak je znepokojený, tvárme sa vážne! Občas pritakajme na znamenie, že vnímame, čo nám
hovoria.
Rôzne spôsoby správania sa, ktoré sú často interpretované ako dôkaz, že niekto nepočúva:

hniezdenie sa na stoličke

pozeranie sa na hodinky

hranie sa s vlasmi

rozhliadanie sa po miestnosti

hranie sa s ceruzkou

kreslenie si po papieri a iné.
POZOR! Ak sa niekto so zaujatím na niekoho pozerá 10 - 20 sekúnd alebo ešte dlhšie
a pritom pokojne a plynule dýcha, pozornosť pravdepodobne len predstiera.
Niekedy môže byť ťažké sústrediť sa na to, čo počúvate. Ak si uvedomíte, že strácate
pozornosť kvôli hluku, hladu alebo bolesti hlavy, nepokračujte. Sústreďte sa na to, čo vás ruší
a ospravedlňte sa za svoju nepozornosť. Identifikujte príčinu a zvážte, čo s ňou môžete urobiť.
Ak je dôvodom hluk alebo prílišné teplo, pomôže možno presun do pokojnejších priestorov.
REČ TELA ‐43‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE ČO PREZRÁDZA ÚSMEV?
Ak človek spozoruje niekoho, komu treba naznačiť sympatiu,
ihneď nasadí úsmev. Je to takzvaný „obchodnícky úsmev“,
a ten sa považuje za nepravý cit. Ako rýchlo prišiel, tak rýchlo
aj zmizne. Pravý úsmev sa nielen zjavuje na tvári pred
slovami, ale tiež doznieva ako rozozvučaný zvon.
Pri
precítenom úsmeve alebo smiechu sa pery vytiahnu do širokého „U“ a líca sa nadvihnú tak, až
vytvoria vrásky okolo očí. Pritom sa stiahne obočie a horné viečka dole, oči sa zmenšia.
Ako vidíme, podľa úsmevu sa dá naozaj odhaliť, či človeku chýba prirodzenosť, alebo nie.
Stačí, ak sa zameriame na jej/jeho oči. Ak sa pri úsmeve dotyčnému „usmejú“ aj oči, môžeme
si byť istí, že úsmev je pravdivý. Ak sa totiž smeje nasilu, svaly v oblasti očí sa mu nepohnú.
REČ TELA NA PRACOVISKU
Predstavte si, že sa tá istá skupinka pracovníkov stretáva napríklad jedenkrát do týždňa na
porade (analógia – miesta študentov v učebni). Všimnite si, že účastníkov schôdze „ťahá“
sadnúť si vždy na to isté miesto. Ak sa v skupine objaví niekto nový, neznalý situácie a obsadí
niekomu miesto, zavládne nepokoj. Prečo? Narušila sa komplikovaná konštrukcia vzťahov.
Totižto každé miesto na sedenie je určitým priznaním. Výberom miesta podávame zásadné
informácie a to bez slov. Zaužívaný zasadací poriadok – to je najlepšia „výkladná skriňa
vzťahov“. Vaše miesto za stolom (nech je stôl akéhokoľvek tvaru) je obrazom vášho miesta
v skupine.
Legendárny keltský kráľ Artuš sa traduje ako objaviteľ „round table“ a teda aj rozhovorov za
okrúhlym stolom. Okrúhly stôl bol „vymyslený“ preto, aby mal každý zúčastnený rovnaký
status. Okrúhly stôl navyše nalaďuje uvoľnenú, tvorivú a dobrú atmosféru. Každý by sa tu
mal cítiť stredobodom pozornosti. Ale pozor! Ak tam sedí šéf – ten najvyšší, situácia sa mení!
Sediaci po pravej ruke šéfa je skutočne jeho „pravou rukou“. Aj sediaci po ľavej ruke šéfa má
vysoké postavenie v skupine, ale menšie než sediaci po pravici. Čím ďalej pracovníci sedia od
šéfa, tým je ich moc v skupine menšia. Oprotisediaci člen skupiny sa stáva protihráčom.
Zasadací poriadok sa dá prirovnať k ciferníku hodín – obr. 4:

U nadriadeného bije práve 12 – sedí na tzv. „high-noon“ pozícii = pravé poludnie.
REČ TELA 
‐44‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Naľavo a napravo od neho (hodina 11 a 1) sedia „pobočníci“ (spolu so šéfom tvoria
silný trojuholník moci).

Na pozícii 2 a 10 sedia „konštituční rytieri“; chcú postúpiť nahor na skupinovom
rebríčku, ale padne im zaťažko povedať svoju mienku (aj keď sa podkladajú šéfovi,
ľahko sa vzdajú ak cítia, že ich návrhy neprejdú); svojou ctižiadostivosťou môžu
nadriadeného sklamať a žiarlia na pobočníkov.

Na pozícii 3 a 9 ciferníka moci (mŕtva zóna) sedia „nemí prikyvovači“, počuť ich len
vďaka nesúhlasnému dotknutému šepotu; chcú všetko vidieť ale sami nechcú byť
videní – sú otvorení voči obom stranám, majú rovnako blízko k vodcovi skupiny ako
k opozícii. Vodca a protihráč musia vytočiť hlavu, aby túto pozíciu mali v zornom
poli.

Najbližšie k prikyvovačom sedia „sólisti“ – pozícia 4 a 8. Títo sa púšťajú do búrlivej
diskusie, chcú rozvinúť svoje myšlienky, ale len ak sú donútení. Na bitku v zornom
poli sa necítia dostatočne silní.

Pozícia 6 – „otvorený protivník“ je ďalšou veľkou silou v skupine, sedí zoči-voči
vodcovi.

Na pozícii 5 a 7 sedia „pobočníci“ protivníka; pobočník na pozícii 5 býva zväčša
silnejší ako sám protivník.
Čím vyššie operadlo, tým vyšší status. Muž v najvyššom postavení má stoličku s najväčšou
opierkou. Podpery na ruky (čisto opticky) dodávajú viac moci.
Obr. 4 Okrúhly stôl podľa Artušovho zákona
REČ TELA ‐45‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE O konfrontácii za okrúhlym stolom sme už písali. Ako to funguje (obr. 5) pri stoloch
hranatých?
Priateľsky pri rohu stola:
uvoľnená, priateľská pozícia, najvýhodnejšia pre
rokovania
Zoči-voči:
Kto sa k druhému čelne priblíži, dáva najavo svoju
pripravenosť na konfrontáciu a odhodlanosť
bojovať o postavenie. Je to konkurenčná pozícia.
Do takéhoto rozhovoru sa môže ľahko votrieť
nepriateľský podtón.
Na „svojej strane“:
Takto by mali sedieť iba ľudia, ktorí majú
vyjasnené dôležité otázky, keď sa bude rokovať
len o detailoch a obaja sú teda logicky tej istej
mienky.
Nezáujem:
Kto dodržuje odstup, nechce mať s tou druhou
osobou v rozhovore nič spoločné. Teda sú tu dve
možnosti, jedna prezrádza nezáujem, druhá
chýbajúce sebavedomie.
Pri obdĺžnikovom stole sú dva konce, teda
rovnocenné pozície. Dôležitejšia je tá pozícia, za
ktorou nie sú dvere do miestnosti.
Obr. 5 Rôzne pozície pri rozhovoroch
REČ TELA ‐46‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE ROZHOVORY pri ktorých zúčastnení stoja
Naše nohy (aj keď v tejto situácii nie sú hlavným zdrojom pozornosti) veľa prezrádzajú. Kto
sa chce „vytratiť“ z miestnosti, jeho nohy smerujú k najbližším dverám. Tieto nohy sú akoby
na „štartovacej čiare“. Naše nohy prezrádzajú aj to, kto a čo nás zaujíma. Na obr. 6 je
zachytené stretnutie troch ľudí, medzi ktorými nie je žiadne napätie, všetko je otvorené, nikto
nie je vytláčaný z rozhovoru. Ak nám bude jeden zo zúčastnených rozhovoru zvlášť
sympatický, naše nohy budú smerovať práve k nemu – obr. 7. Ak stoja dvaja k sebe v 90º
uhle (obracajú prednú časť tela k tretiemu), je to výzva pre tretiu osobu na pozvanie
k rozhovoru. Ak sa tento uhol odstráni a dvaja zúčastnení stoja oproti sebe, tvoria „uzavretú
spoločnosť“ a neželajú si, aby boli treťou osobou v rozhovore rušení.
Často sa rozhovory začínajú v trojuholníkovej zostave. Ak sa v priebehu rozhovoru dve osoby
obracajú výlučne smerom k sebe, je to jasná výzva pre tretieho, aby sa vzdialil. Ide
o symbolické vylúčenie tretej osoby z rozhovoru – obr. 8.
Obr. 6 Stretnutie ľudí otvoreného charakteru
Obr. 7 Jeden človek je viac sympatický
REČ TELA ‐47‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obr. 8 Symbolické vylúčenie tretej osoby z rozhovoru
ROZHOVORY pri ktorých zúčastnení sedia
Ak človek sedí napríklad na pohovke, aj v takomto prípade platí „hra“ uhlov. Je síce menej
pohyblivý, ale jasný znak záujmu je nasmerovanie jedného kolena k určitej osobe. Kruh
diskutujúcich sa uzatvára vtedy, ak osoba opätuje záujem kolenom smerujúcim
k spolubesedníkovi. Ak sa chce niekto do rozhovoru pridať, musí uzatvorený kruh zmeniť na
trojuholník, napríklad pritiahnutím si stoličky.
Kto sedí na hrane stoličky, ten je kedykoľvek pripravený zodvihnúť sa. Čo ho ešte drží na
stoličke, je len konvencia a zbabelosť – obr. 9.
Obr. 9 Sedenie na okraji stoličky
REČ TELA ‐48‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE RUKY VŽDY HOVORIA PRAVDU
Hovorí sa, že ruky naozaj prezrádzajú veľa. Vedia povedať
„áno“ aj „nie“, ukazujú pocity, nálady, želania. Ruky vedia
zraniť, pohladiť, vzrušujú, zovrú sa v päsť. Ruky nevedia nič
zamlčať aj keď sú hlboko vo vreckách nohavíc. Pohyby rúk
majú svoju logiku; už Aristoteles videl v rukách akúsi
„externú filiálku“ nášho mozgu. Každá z evolučných teórií
priznáva, že sme sa ako druh zdokonalili pomocou rúk. Ľudia
majú tendenciu spontánne používať ruky, aby zdôraznili, čo
hovoria alebo aby naznačili, že to myslia úprimne.
Naučme sa čítať nemé správy, ktoré vysielajú ruky. Samozrejme na jednotlivé gestá sa
nemôžeme pozerať izolovane, ale musíme ich vnímať komplexne. Pri hodnotení konkrétnej
situácie nesmieme prehliadnuť ďalšie signály tela. Ak ruky prekrížime alebo ich dáme vbok,
znamená to, že sme v obrannej pozícii, niečo sa nám nepáči a chceme bojovať. Väčšinou sa
takto začneme podvedome brániť aj vtedy, ak niekto naruší našu intímnu zónu.
Ak máme poprekrúcané prsty, poukazuje to na disharmonický citový život, na
komplikovanú osobnosť. Pritom dlane sú zakryté (obr. 10), čo naznačuje skrývanie určitej
skutočnosti. Viete kto má strach z konfrontácie? Prezrite si obr. 11, brušká prstov oboch rúk
sa navzájom jemne dotýkajú. Tejto osobe je nepríjemné prevziať vec do svojich rúk, nerada
by sa nejakej veci sama ujala. Osoba na obr. 12 zasa hľadá pevnú pôdu pod nohami. Obe ruky
hľadajú istotu a pôsobia bezmocne. Toto hranie sa s rukami prezrádza, že človek bol
vyvedený z miery, nevie nájsť tie správne slová, stratil pevnú pôdu pod nohami.
Obr. 10 Komplikovaná osobnosť
Obr. 11 Osoba nechce prevziať vec do svojich rúk
REČ TELA ‐49‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Ak má ruka zovretú päsť obr. 13, je skrytou zbraňou – rozhovor môže vyvolať verbálny úder.
Osoba je pravdepodobne hlboko zasiahnutá, nikomu nedovolí priblížiť sa k nej a pripravená
na verbálny útok. Ak sú ruky zastrčené hlboko vo vreckách nohavíc, človek si nechce dať
nazrieť „do karát“, ruky mu poskytujú dobrú bariéru. Uvedený postoj neukazuje ani pozitívnu
ani negatívnu reakciu – obr.14 .
Obr. 12 Ruky hľadajúce istotu
Obr. 13 Zovretá päsť – skrytá zbraň
Obr. 14 Neutrálna reakcia
Obr. 15 Dominancia
Rukami podopretými v bokoch vyjadrujeme dominanciu (takto stávali proti sebe hrdinovia
westernov). Keď ženy začali nosiť nohavice, prevzali aj toto typicky mužské gesto.
Predsunutá panva vyjadruje výzvu, a to aj sexuálnu – obr. 15.
REČ TELA ‐50‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Otvorená dlaň je znakom čestnosti a symbolom otvorenosti a úprimnosti (prisaháme
zodvihnutou rukou a otvorenou dlaňou; príslušníci viacerých národov, napríklad Američania,
kladú pri znení hymny pravú dlaň na srdce; liečitelia prikladajú ruky na postihnuté miesta).
Otvorená dlaň zodvihnutá hore ukazuje, že neponúkame výmenný obchod, ale že sa
v hierarchii zaraďujeme o trošku nižšie. Šéfovia so zmyslom pre autoritu reagujú na toto gesto
veľmi pozitívne, pretože otvorená dlaň ich priateľsky naladí. Je to tzv. „prosiaca ruka“. Šéf,
ktorý sám použije toto gesto, stráca autoritu (stráca svoju tvár). Človek s otvorenými dlaňami
na obr. 16 jasne ukazuje, že nemá čo skrývať, hovorí otvorene, vyloží „karty na stôl“,
demonštruje čestnosť. Dlane otvorené smerom hore hovoria: „Nesiem všetko na svojich
pleciach“. Komunikácia s otvorenými dlaňami zlepšuje medziľudskú atmosféru. Ľuďom
s otvorenými dlaňami sa ľahšie verí a skôr uverí. Na rozdiel od „prosiacej dlane“ (dlaň
smeruje nahor) má „prikazujúca ruka“ dlaň orientovanú smerom nadol. Pritom nároky
spájajúce sa s týmto gestom sa nemusia vyslovovať prikazujúcim tónom. Ak takéto gesto
použijete voči nadriadenému, nebudete mať veľa šťastia, váš šéf to bude brať ako gesto
útočné a drzé. Podriadený ním nadriadeného provokuje.
Osoba na obr. 17 si nechce nikoho pripustiť do svojej blízkosti, nevidí dôvod na väčšiu
otvorenosť, dôkazom sú dovnútra otočené dlane.
Obr. 16 Vykladám „karty na stôl“
Obr. 17 Som skôr uzavretá
REČ TELA ‐51‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Ak si poslucháč pri počúvaní prednášajúceho zakrýva ústa, znamená to, že mu nechce všetko
uveriť – obr. 18. Vtedy je dobre vyzvať poslucháča podotázkou: „Želá si niekto k mojim
slovám nejaké vysvetlenie?“
Muž na obr. 19 má negatívny dojem z prednášky. Palec pod bradou prezrádza nedôverčivosť
a kritiku. Navyše sa nudí, lebo si podopiera rukou hlavu. Tohto muža by sme mohli nazvať
„nezískateľný“.
Obr. 18 Úplne všetko ti neverím
Obr. 19 Nezískateľný
Žena na obr. 20 zrejme potrebuje vo všetkých životných situáciách istotu. Potrebuje
vodcovskú ruku, akýsi orientačný bod. Táto žena nemá odvahu prekročiť svoj tieň, čoho
dôkazom sú ruky kŕčovito položené v lone. P o k l e p k á v a n i e p r s t a m i sa vysvetľuje ako
REČ TELA ‐52‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE znak nudy, v skutočnosti ide o n e t r p e z l i v o s ť . Ak máte takéhoto netrpezlivého poslucháča,
pokúste sa ho vtiahnuť „do deja“, vtiahnite ho do rozhovoru. Ak spočívajú p r s t y n a h l a v e ,
človek skúmajúco hodnotí situáciu. Naopak p o d o p i e r a n i e s i h l a v y signalizuje nudu
a nezáujem – obr. 21. Človek, ktorý si skúmavo h l a d k á b r a d u , tiež práve hodnotí situáciu
– obr. 22. Môžete si byť istí, ak táto osoba s hladkaním brady skončí, urobila určité
rozhodnutie (podľa jeho reči tela usúdite, či jeho rozhodnutie je pre vás pozitívne alebo
negatívne).
Š k r a b a n i e s a z a u c h o m – obr. 23 – môže znamenať „najradšej by som si zapchal uši“.
U detí sa to prejavuje tak, že si zakrývajú uši, ak ich napríklad dospelí karhajú.
U v o ľ ň o v a n i e k r a v a t y u k a z o v á k o m naznačuje, že sa pokúšame jednoducho oslobodiť
sa od tlaku.
Obr. 20 Neistá
Obr. 22 Hodnotím situáciu
Obr. 21 Nuda a nezáujem
REČ TELA ‐53‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obr. 23 Najradšej by som nič nepočul
Ľuďom s veľkým sebavedomím „narastie hrebienok“, hovorí sa. Takýto človek často
v z t y č u j e p a l e c . Okrem toho je napnutý palec aj znakom agresie. Kto sa zakloní a zloží si
ruky v záhlaví, ten má „recept na všetko“, je to taký „malý vševed“ – obr. 24. Ak takéhoto
človeka zneistíme (dostaneme ho do situácie, ktorá bude pre neho nie celkom jasná), stane sa
oveľa skromnejším. Vztýčený ukazovák pôsobí agresívne a provokatívne, pôsobí ako bič. Je
to útok vecnými argumentmi, v ktorom sa skrýva aj dosť agresivity. V z t ý č e n ý u k a z o v á k
má oponenta verbálne prevŕtať. Pri tomto geste je dlaň zatvorená, čo znamená, že dotyčný
nechce odhaliť svoje vnútro – obr. 25.
Obr. 24 Mám na všetko recept
Obr. 25 Ukazovák ako bič
REČ TELA ‐54‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE PODANIE RUKY
Medziľudské vzťahy sú plné rituálov. Podanie ruky býva často prvým gestom reči tela, ktoré
zažijete pri akomkoľvek osobnom alebo obchodnom styku. Ruky sa potriasajú na celom
svete, aj dnes sa zdravíme týmto „rukolapným“ spôsobom. Dodnes sme si neodvykli od tohto
prastarého zvyku, iba sme ho trochu poopravili a zjemnili. Ťažko si to uvedomujeme, ale
jediným stiskom rúk si vymeníme množstvo informácií o tom, aké máme úmysly a aké je
naše postavenie, podanie rúk hovorí o hierarchii vzťahov.
U c h o p u j ú c a r u k a nás informuje o tom, či niekoho kontrolujeme, či ho akceptujeme,
prípadne sa podriaďujeme. Ak sa dlaň, ktorú chytáte, pootočí akoby nad vašu, máte dočinenia
s dominantnou osobnosťou – obr. 26. Je na každom jednotlivcovi, či takéto pootočenie dlane
akceptuje a tým sa podvolí. Prvý stisk rúk je pre ďalší vývoj stretnutia dôležitý, pootočenie
rúk by sa preto nemalo podceňovať. Rovnocenným partnerom sa pri podaní rúk dlane
dotýkajú vertikálne – obr. 27.
Stisk oboma rukami (podávaná ruka sa vezme do oboch svojich rúk) pôsobí nesmierne
srdečne, nemusí to však byť tak mienené, pretože toto je obľúbený pozdrav politikov (politici
sa touto taktikou pokúšajú dať najavo čestné úmysly a svoju srdečnosť). Takýto pozdrav
pôsobí majetnícky. Je to zároveň veľkorysý pozdrav zhora dolu – obr. 28.
Obr. 26 Uchopujúca ruka
REČ TELA Obr. 27 Rovnocenní partneri
‐55‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obr. 28 Majetnícky pozdrav
Podobné uchopenie oboma rukami je chytenie pleca, pri ktorom ľavá ruka (čo prichádza od
srdca) vysiela veľkú dávku citov. Toto gesto by malo predstierať srdečnosť, napriek tomu
však vytvára určitý odstup a uchopením ramena preniká do osobnej sféry. Takto sa zdraví
„zhora nadol“ – obr. 29.
Obr. 29 Pozdrav „zhora nadol“
REČ TELA ‐56‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Priveľmi s i l n ý s t i s k ruky – obr. 30 – prezrádza sebadôveru až odvahu, no mnohí ľudia
považujú takéhoto človeka za agresívneho a budú si ho chcieť udržať od seba v určitej
vzdialenosti. Môžu sa o ňom aj domnievať, že to robí zámerne, aby vzbudil dojem
dominantnosti, ktorú v skutočnosti nemusí mať. M ľ a n d r a v é p o d a n i e r u k y sa naopak
považuje za prejav slabej sebadôvery.
Obr. 30 Silný stisk ruky
HRY PRSTOV
Typické gesto ľudí, ktorí radi poučujú, je hra s prstami (prsty oboch rúk vytvoria „striešku“).
Vyzerá to, že dotyčný má silné sebavedomie. Takíto ľudia sa aj tajuplne usmievajú „pod
fúzy“. Žena na obr. 31 je presvedčená o tom, že vie všetko lepšie, že práve ona vymyslela
niečo, s čím musia ostatní súhlasiť. Útvar vytvorený z prstov je symbolom logického, niekedy
komplikovaného chodu myšlienok. Presne tam, na vrchole, sa vidia všetci tí, ktorí stavajú
strechy z prstov. Ak ukazováky vytvárajú ostrie šípu – obr. 32, signalizuje to sebaistotu až
povýšenosť. Kto uprednostňuje toto gesto, rád vydáva príkazy. Toto gesto často používajú
advokáti.
Obr. 31 Všetko viem lepšie
Obr. 32 Sebaistota a povýšenosť
REČ TELA ‐57‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE RUKY A NOHY VYTVÁRAJÚ BARIÉRY
Bariéry vytvorené z rúk a nôh sú celkom spontánne znaky. Výborné metódy, ako zamaskovať
bariéry rúk je manipulácia s manžetami, náramkami a hodinkami. Šéfovia sa celkom vedome
snažia gestám skrížených rúk vyhýbať. Kto hľadá ochranu, skladá ruky do lona. Pôsobí
spútane, nechce nič riskovať. Prekrížené členky prezrádzajú obrannú pozíciu, vyjadrujú
strach. Ženy pri tom často tlačia kolená k sebe, muži ich od seba odťahujú. Ak nás niekto
slovne napáda, naše skrížené nohy a ruky ukazujú, že sme pripravení brániť sa – obr. 33.
Obr. 33 Som pripravená brániť sa!
Obr. 34 Ťažko získateľný
Ak má váš partner pri rozhovore skrížené paže, zrejme sa pri rozhovore necíti dobre, zo
skrížených rúk si urobil bariéru. Zrejme sa od vás dozvedel niečo, čo mu nie je po vôli – obr.
34. Pán na stoličke – obr. 35 – zatiaľ mlčí, ale chystá sa zapojiť do rozhovoru. Všetko doteraz
povedané je pre neho bezpredmetné, na útočný postoj poukazuje členok na kolene. Špica
chodidla ukazuje dopredu, chystá sa „udrieť“. „Vykrútený“ postoj na obr. 36 odhaľuje
protichodné pocity. Táto žena je v skupine nová, na jednej strane demonštruje táto bariéra nôh
obranný postoj, na druhej strane však vyjadruje táto napätosť pripravenosť na nadviazanie
REČ TELA ‐58‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE kontaktov. Na vnútorný život „plachej srnky“ poukazuje gesto – jedna noha o druhú sa ovinie
ako had, vedľa nohy stojacej na zemi vytŕča špica druhej nohy orientovaná smerom dopredu.
Túto polohu používajú výlučne ženy. Zvyčajne pri tomto geste má žena plachý a nesmelý
výraz.
Obr. 35 Opozičná nálada
Obr. 36 Vykrútený postoj
Uvoľnené držanie tela (obr. 37) signalizuje „pripravenosť vystreliť“. Takto pózovali
hrdinovia westernov. Tento muž dáva signál iným mužom: „Len skúste, rozdám si to
s každým“. Signál pre ženy znie: „Som najlepší, a to nielen v streľbe“.
Obr. 37 Rýchly strelec
REČ TELA ‐59‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE HRA S CIGARETOVÝM DYMOM

Kto fajčí, ten sa pokúša odbúrať vnútorné napätie
(jeden ťah za druhým) a keď sa dostaví uvoľňujúci
pocit, títo ľudia sa prestávajú kontrolovať.

Svojim rituálom sa fajčiari pokúšajú zachrániť od
každodenných ťažkostí.

Ak fajčiar vyfukuje dym nahor, má dobrú náladu; ak
nadol, jeho nálada klesá.

Ak fajčiar vyfukuje dym kútikom úst, znamená to, že je pripravený ísť cestounecestou.

Ak vyfukuje dym nosom (pritom drží hlavu hore), má neotrasiteľné sebavedomie,
pokladá sa za neomylného.

Fajčiari, ktorí fajčia pri hre kariet, veľa prezrádzajú. Ak začnú vyfukovať dym smerom
nahor, určite majú dobrú kartu.

Častým oklepávaním cigarety (aj keď to nie je potrebné tak často) človek odklepáva
svoju nervozitu.

Kto drží nezvyčajne cigaretu medzi prostredníkom a prstenníkom, je vždy pripravený
ísť nezvyčajnými cestami.

Ak palec tlačí na filter cigarety, človek rád vytvára tlak sám na seba a stupňuje tempo,
je posadnutý dosahovaním výkonov.

Kto opatrne uchopí cigaretu, ten sa nechá ľahko ovplyvniť a býva často využívaný, je
prispôsobivý v rozhovore a zvyčajne má dobrú pamäť.
HRA SO ŠÁLKAMI

Ak človek pri rozhovore pozerá ponad šálku, zakrýva sa
ňou, správa sa ako „líška“, zamaskovaný čaká na slabosti
svojho partnera.

Ten kto nepotrebuje na uchopenie šálky uško, chce všetko
zvládnuť na prvý pokus, citlivosť nie je jeho silnou
stránkou, ale k cieľom smeruje bez zbytočných obchádzok.
REČ TELA 
‐60‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Unavený, pohodlný, unudený typ si nevyberá lyžičku zo šálky. Teší sa však zo života
a je bez škrupúľ a zábran.

„Páv“ je typ s márnomyseľnou pravdou, ktorý má vystrčený malíček. Je empatický,
ukážkový rečník, seba vidí ako na javisku – obr. 38.

„Držgroš“ preleje pár vyliatych kvapiek kávy z podnosu opatrne späť. Je sporivý,
skoro až skúpy, necháva sa na kávu skôr pozvať. Nechce nechať vôbec nič vyjsť
navnivoč.

Človek, ktorý sa dotýka šálky kávy oboma rukami, stavia si z nich bariéru, chráni si
šálku aj sám seba. Rozhovor s týmto človekom treba budovať, inak bude naďalej
mlčky popíjať, je zneistený – obr. 39.
Obr. 38 Vystrčený malíček
Obr. 39 Ochrana seba samého
Gestá s okuliarmi

Ak si partner pri rozhovore dáva dolu okuliare, je
zjavne pod tlakom. Vie, že sa od neho očakáva
rozhodnutie.

Ak si dáva jedno držadlo okuliarov do úst a obhrýza
ho, pokúša sa „zapchať si ústa“ aby neurobil unáhlené rozhodnutie – obr. 40.

Ak uchopí okuliare za rám a nechá ruku voľne visieť ponad operadlo stoličky,
berie si čas na premyslenie.

Ak si znova nasadí okuliare, chce celú vec ešte raz prehodnotiť, venovať sa znova
faktom a pozrieť sa ňu z iného uhla pohľadu.
REČ TELA 
‐61‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Ak si posunie okuliare na nose trocha dopredu, tak vás dôsledne skúma. Teraz ho
neprerušujte, až keď ich posunie dozadu.

Ak uchopí okuliare oboma rukami a pevne ich drží, hodili ste mu návnadu a on na
ňu skočil. Nechce túto vec tak jednoducho prehltnúť.

Ak si demonštratívne čistí okuliare, tak máte „zlé karty“. Neprijíma vaše
argumenty.

Ak si dá znova dole okuliare a zloží si ich – padlo rozhodnutie, vec je uzavretá,
vytvoril si pevnú mienku.
Obr. 40 Nerobím unáhlené rozhodnutia
HRA S PRIESTOROM
Zamyslite sa nad tým, ako sa správame v hromadných dopravných prostriedkoch alebo vo
výťahu. Dostávame sa do tesnej blízkosti ľudí, ktorých nepoznáme. Vyzerá to tak, akoby bola
priestorová blízkosť neznesiteľná. V pozícii telo na telo strnulo a nepohnute pretrpíme 20 až
30 sekúnd. Ak sa nechtiac dotkneme suseda, vyvolá to v nás nepríjemný pocit, stiahnu sa nám
svaly v dotknutej oblasti tela ako pri reflexe. Je to jeden z nemých ospravedlňujúcich
signálov: „Nechcel som Vás obťažovať, samozrejme hneď sa stiahnem späť“. Aj v autobuse
či električke sa usadíme na konkrétne miesto až po vyslaní viacerých nevedomých
ospravedlňujúcich signálov. Ak už sedíme, sklopíme oči dolu. Zrak by sme nesklopili, ak by
sme sedeli v dopravnom prostriedku sami. Čo sa odohráva v autobuse alebo vo výťahu, je
stretnutie intímneho charakteru. Blízko pri sebe sú ľudia, ktorí nemajú vlastne nič spoločné
a preto je nutné, aby si vybudovali tzv. zóny odstupu, ktoré sa v každodennom živote
REČ TELA ‐62‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE dodržiavajú. Zóny odstupu sú vlastne životné priestory našej psychiky. Každá osoba má svoje
vlastné teritórium.
KRUH I:
intímny odstup
Ak stoja dvaja ľudia takto blízko seba, musia sa mať radi, aby to spolu mohli vydržať. Tento
odstup je vhodný pre najlepších priateľov. Je jasné, prečo v tesných výťahoch stojíme ako
prikovaní? Je to odstup ľudí, ktorí sa majú radi, sú si blízki. Ľudia sú v takejto situácii skúpi
na slovo, hlavnými komunikačnými prostriedkami sú čuch a hmat. V tomto postavení má
človek najužší uhol pohľadu – obr. 41.
Obr. 41 Zóna intímneho odstupu
KRUH II:
osobný odstup
Tam kde končí intímny odstup, tam začína odstup osobný. Siaha do vzdialenosti asi 120
centimetrov. Takýto odstup nás delí od „starých známych“. Partner je tak blízko, že ak
chceme, môžeme sa ho dotknúť (o vonkajšej hranici tejto zóny to samozrejme už neplatí).
Veľa čuchových informácií v tejto zóne nezískame, pokiaľ nie sú zosilnené pachy parfému
alebo iné silné pachy, ako napríklad cibuľový. Takúto vzdialenosť dodržiavame pri rôznych
rozhovoroch, priateľských stretnutiach, zábavách, plesoch a diskotékach – obr. 42.
REČ TELA ‐63‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obr. 42 Zóna osobného odstupu
KRUH III:
spoločenský odstup
Tento odstup je od 120 do 360 centimetrov. Takto je človek vzdialený od kolegov, ktorým sa
vyhýba. Na túto vzdialenosť rozprávajú nadriadení s podriadenými. V takejto vzdialenosti sa
pohybujú aj páry a to vtedy, ak majú potrebu venovať sa aj svojim záležitostiam a pritom si
ponechávajú možnosť prípadnej komunikácie – obr. 43.
Obr. 43 Zóna spoločenského odstupu
REČ TELA KRUH IV:
‐64‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE verejný odstup
Začína sa od 360 centimetrov, pričom horná hranica vzdialenosti nie je vymedzená. Reč sa
stáva formálnou. Aby sme človeka v tejto vzdialenosti počuli, musíme hovoriť hlasnejšie.
Tento odstup oceňujú najmä osoby, ktoré si vyžadujú rešpekt – obr. 44.
Obr. 44 Zóna verejného odstupu
Samozrejme, problém môže nastať, ak sa stretnú príslušníci rôznych národov, ktorí majú
rôzne nároky na vnímanie priestoru. Ak sa stretne Američan a Japonec, najpravdepodobnejšie
budú inak vnímať priestor im určený. Priestor určený Američanom sa bude zrejme zdať
Japoncovi ako príliš veľký a preto sa bude k Američanovi približovať. Američan sa bude
pravdepodobne pri takejto blízkosti cítiť stiesnene, a preto odstúpi o kúsok ďalej. Je to preto,
lebo všade na svete sú životné priestory rôzne. Japonci sa napríklad naučili na svojom husto
osídlenom území žiť po generácie v tesnom priestore, pričom napr. Kanaďan za krátku
vzdialenosť bude považovať usadlosť suseda, vzdialenú niekoľko kilometrov.
Výskumy poukázali aj na rozdielnosť ľudí mesta a vidieka. Ľudia z dediny stoja pri pozdrave
najčastejšie oboma nohami pevne na zemi, pričom ľudia z mesta vychádzajú jedným krokom
v ústrety. Tento fakt využívajú rôzne firmy pri predstavovaní svojich produktov, pristupujú ku
svojim zákazníkom individuálne (v tomto prípade podľa toho, z akej oblasti pochádzajú).
Keď sa dvaja bozkávajú, ešte to nič neprezrádza o ich skutočných pocitoch, tie sa ukážu až pri
odstupe panví. Milenecké páry tisnú pri bozkoch svoje telá tesne k sebe. Čím menej majú
bozkávajúci spoločného, tým je väčší odstup ich panví. O chladnom bozku možno hovoriť už
pri vzdialenosti 15 centimetrov.
REČ TELA ‐65‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Vniknutím do intímnej zóny môžeme otestovať svoje prijatie alebo odmietnutie. Ako príklad
uvedieme nadbiehanie „plážových frajerov“, ktorí testujú svoje prijatie alebo neprijatie. Robia
to tak, že si bez vyzvania prisadnú na cudziu deku. Majú tak obratom spätnú väzbu, či majú
nádej, alebo z ich letného dobrodružstva nič nebude.
Predstavte si situáciu, že ste nový člen pracovného kolektívu. Čo myslíte, akú vzdialenosť od
Vás budú zachovávať vaši noví kolegovia? Určite budú od vás v úctyhodnej vzdialenosti. Až
keď sa s niektorými zoznámite a urobíte viac rozhovorov, vzdialenosť sa skráti.
KEĎ MUŽ BALÍ ŽENU alebo NAOPAK
S istotou všetci dobre poznáte takzvaných „levov salónov“. Na každej zábave či večierku sú
neprehliadnuteľní, sú to majstri družnosti a zábavy, čarodejníci flirtu. Už keď vstúpia do
miestnosti, je evidentné, že chcú všetko vidieť a byť videní. Samozrejme, večierky a zábavy
majú aj iný rozmer, ale vždy sa nájdu mužskí optimisti, u ktorých vzplanie lovecký inštinkt.
Lev salónov vie aj počúvať a vypočuť si to najdôležitejšie. Dôležitejšie ako počúvanie je
v tomto prípade vnímanie a vysielanie rôznych akceptačných signálov. Reč tela prezrádza
viac ako tisíce slov!
NIEKTORÉ AKCEPTAČNÉ SIGNÁLY:

Pohľad trvajúci dlhšie ako dve sekundy (to je ako
zelená
na
semafóre!).
Navyše
hlboký
pohľad
a zväčšené zreničky sú znakom, že ste vzbudili veľké
očakávania.

Ak sa muž pozrie na nohy dámy a špička jej jednej
nohy ukazuje na neho, je terčom jej pozornosti.
Uvoľnené plecia a ľahko šikmo nahnutá hlava túto
skutočnosť iba podčiarkujú.

Muž si pri nahováraní najskôr siaha na krk,
vyrovnáva si kravatu alebo golier.

Muži sa radi podopierajú rukou vbok, aby pôsobili
väčší. Ak má ruky na bedrách alebo vo vreckách, má
o ženu záujem.

Muži často ukazujú vystretý palec ruky zastrčenej pod opaskom alebo vo vrecku
nohavíc, ktorý ukazuje na oblasť pohlavných orgánov.
REČ TELA ‐66‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE 
Predsunutá panva vyjadruje sexuálnu výzvu.

Ak muži sedia alebo sa opierajú o stenu, dávajú nohy od seba, čím prezentujú oblasť
pohlavia (ženy sú oveľa decentnejšie).

Rovnaké signály mužov a žien – vyrovnávanie šiat, prehrabávanie sa vo vlasoch,
kontakt očami...

Typicky ženský je záklon hlavy (aj krátkovlasé ženy nechávajú zakláňaním hlavy
akoby viať imaginárnu hrivu).

Typicky ženské gesto je aj odhaľovanie zápästia (najnenápadnejšie sa to dá robiť
s cigaretou v ruke).

Potenie, červenanie sa, rozšírenie zreničiek.

Ak žena neprejavuje žiadny záujem, jej nohy zaujmú polohu tesne pri sebe
(v opačnom prípade ich mierne od seba odtiahne).

Ľahko pootvorené ústa sú symbolickou výzvou (opticky zväčšujú pery).

Ženské ruky vábia aj pohrávaním sa s vecami, hladkaním kontúr pohára na víno
a podobne.

Ak žena túži, aby ste sa k nej priblížili, pozerá sa na vás a pritom sa pohráva
s retiazkou alebo so šperkom.

Žena sa priblíži do mužovej osobnej zóny (cca 40 cm od jeho tváre).

Žena uhýba pohľadom, javí sa placho a skromne.

Pre levov salónov je optimálna poloha pri rozhovore v malej skupinke so stenou za
chrbtom.

Ďalšou pozíciou ženských nôh, ktorá pôsobí na mužov povzbudivo, je ich preloženie
cez seba.

Kto si preloží nohu cez koleno v smere svojho partnera pri rozhovore, preukáže mu
tým svoju sympatiu.
Žena na obr. 45 sedí v typicky ženskej polohe, ktorá je pre ňu uvoľňujúca. Muži sedávajú
v tejto pozícii veľmi zriedka a to s viditeľným pocitom nepohody. Strnulá formálnosť sa dá aj
takýmto spôsobom vylúčiť z rozhovoru. Na veľmi uvoľnený postoj poukazuje aj gesto na
obr.46. Hojdajúca sa topánka na chodidle pôsobí ako hra a považuje sa za sexuálny aspekt.
Ak si žena sústavne obúva a vyzúva topánku, je to pre niektorých mužov jasný erotický
signál.
REČ TELA Obr. 45 Prekríženie nôh
‐67‐ UMENIE PREZENTÁCIE A KOMUNIKÁCIE Obr. 46 Hojdajúca sa topánka
Ďalšou pozíciou pôsobiacou na mužov povzbudivo je preloženie nôh cez seba. Žena na
obrázku chce vedome prilákať pohľady prítomných mužov. Ak si žena takto pritlačí k sebe
nohy, zlepší sa svalový tonus a noha nadobudne krajší tvar – obr. 47.
Obr. 47 Preloženie nôh cez seba
Download

REČ TELA Neverbálna komunikácia spoluvytvára obraz našej