Phytopedon (Bratislava), Vol. 11, 2012/2, p. 51–65.
ALŽBETA RIŠKOVÁ1, HUBERT ŽARNOVIČAN2
1
Katedra pedológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava, Slovenská republika,
e-mail: [email protected]
2
Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava, Slovenská republika,
e-mail: [email protected]
LESNÉ SPOLOČENSTVÁ K. Ú. OBCE LOŠONEC
Abstract
Rišková, A., Žarnovičan, H., 2012: Forest communities of the Lošonec village cadastre. Phytopedon
(Bratislava), Vol. 11, 2012/2, p. 51–65.
In April to October of 2010 was performed fytocenological research in the village Lošonec. The study area
was the village Lošonec in the Trnava district. Based on vegetation analysis and synthesis were earmarked the
following syntaxa Stellario-Alnetum glutinosae Lohmeyer 1957, Carici pilosae-Carpinetum Neuhäusl et
Neuhäuslová-Novotná 1964, Mercuriali-Fraxinetum (Klika 1942) Husová in Moravec et al. 1982, Carici pilosaeFagetum Oberd. 1957, Corno-Quercetum Jakucs et Zólyomi ex Mathé et Kovács 1962, Sorbo torminalisQuercetum Svoboda ex Blažková 1962, Quercetum petraeae-cerris Soó 1957. Taxonomic diversity was
evaluated by using the Shannon-Wiener index. Through the ecologic analysis we determined the relationship of
described communities and the ecologic factors – light, temperature, continentality, humidity, reaction of soil
and nitrogen in soil. The set of phytosociological relevés was analyzed by the indirect gradient analysis (DCA)
in CANOCO program.
Key words: Lošonec, forest coenostes, Shannon-Wiener index, ecologic analysis, indirect gradient analysis
ÚVOD
Po botanickej stránke patria Malé Karpaty k
oblastiam, ktoré sú pomerne dobre preštudované.
Svedčí o tom veľké množstvo prác venovaných
flóre a vegetácii územia. Medzi prvých autorov,
ktorý publikoval práce o Malých Karpatoch patril
NOVÁK (1922, 1923). Neskôr podáva fytogeografickú charakteristiku Malých Karpát PLESNÍK
(1958), geobotanickú mapu územia publikovali
MAGIC et al. (1966).
Vo svojej práci zaraďuje NEUHÄUSLOVÁNOVOTNÁ (1970) mezofilné dubovo-hrabové lesy
Malých Karpát do asociácie Carici pilosaeCarpinetum Neuhäusl et Neuhäuslová-Novotná
1964. Asociáciu Carici pilosae-Carpinetum
z územia Malých Karpát opísal aj KUBÍČEK et al.
(1980), z Pezinských Karpát ju udávajú JARIABKA
(2009), PALKOVIČOVÁ (2009) a VARGOVÁ (2010).
Mezotrofné bučiny podzväzu Eu-Fagenion
Oberdorfer 1957 em. R. Tx. in R. Tx. et Oberd.
1958 sú z územia Malých Karpát najčastejšie
zaraďované do dvoch asociácií. Prvou je Dentario
bulbiferae-Fagetum (Zlatník 1935) Hartmann 1953,
ktorú uvádzajú napr. NEUHÄUSLOVÁ-NOVOTNÁ
(1970) a KUBÍČEK et al. (1980). Druhou asociáciou
je Carici pilosae-Fagetum Oberdorfer 1957
(KOLLÁROVÁ 2008, JARIABKA 2009, PALKOVIČOVÁ
2009, VARGOVÁ 2010).
Nižšie situované sutinové lesy Malých Karpát
sú najčastejšie zaraďované do asociácie AceriCarpinetum Klika 1941, ktorú vo svojich prácach
uvádzajú JURKO et KONTRIŠ (1982), KOLLÁROVÁ
(2008), JARIABKA (2009), PALKOVIČOVÁ (2009) a
51
VARGOVÁ
Á (2010). Suttinové lesy vy
yšších polôh na
vápencocch bývajú zaraďované do asociáccie
Phylititiddi-Aceretum Moor
M
1952 (N
NEUHÄUSLOV
VÁNOVOTNÁ
Á 1970, KUBÍČ
ČEK et al. 198
80).
Xerottermné dubinyy s Quercus pubescens,
p
p
patriace do zväzu Querccion pubescennti-petraeae Br.B
Bl. 19322 z Malých Karpát
K
uvádzza KRIPPELOV
VÁ
(1968). Podľa
P
autorkyy sa zvyšky týchto porasttov
vyskytujúú pri Plaveckom podhradí a od Trstína po
Vrbové, kde
k zaberajú najteplejšie
n
poolohy.
Prípottočné jelšiny Malých Karpát zvyčajne patp
ria do asociácie Stellario-Alnet
S
tum glutinossae
ohmeyer 1957 (NEUHÄUSLOVÁ-NOVOTTNÁ 1970,
Lo
KUBÍČEK et al. 1980, PALKOVIČOV
VÁ 2009,
JARIABKA
A
20099, VARGOVÁ 22010).
Ch
harakteristikaa územia
Záujmovým
m územím boll extravilán k.
k ú. obce
Lo
ošonec, ktorá sa nachádza v severozápaadnej časti
ok
kresu Trnavaa, juhozápadnne od obce Smolenice
S
(o
obr. 1). Katasttrálne územiee obce je súčaasťou geomorfologického
m
o celku Maalé Karpaty, podcelku
Peezinské Karpaaty.
Obrázok 1.
1 Vymedzeniie záujmovéhoo územia Lošo
onec (Zdroj: www.arcgis.co
w
om).
Študoované územie sa vyznačujee pestrou geologickou sttavbou. Značnné plochy zabberá vápenec, na
ktorý sa v tejto časti Karpát
K
viažu krasové form
my.
Jedná saa predovšetkýým o Smolennický kras, pre
p
ktorý sú typické krassové jamy – najznámejšia je
jaskyňa Driny.
D
Zastúppené sú aj ílovité
í
a ílovitovápnite bridlice,
b
pieskkovce a zlepennce. Z klimattického hľaddiska patrí úzzemie do mierrne teplej, vlhkkej
vrchovinoovej oblasti (L
LAPIN et al. 2002)
2
s priem
merným roččným úhrnom
m zrážok 600 až 700 mm
m
(FAŠKO et
e ŠŤASTNÝ 2002). Priem
merné januároové
hodnoty vzduchu dosaahujú –1,5 °C
C, priemerné júj
lové teeploty sú 19,8 °C (dáta získaane
z meteoroologickej stannice Jaslovskké Bohunice za
obdobie rokov
r
1961–22010). Najrozzšírenejším pôôdnym typpom záujmovvého územia sú kambizem
me
(NLC 20009). V alúviach vodnýchh tokov sú príp
tomné fluuvizeme. Na bázických
b
subbstrátoch vzniikli
rendziny rozšírené naa menších plochách,
p
najm
mä
v južnej a juhozápadneej časti územiia. Menej zastúpené sú ilimerizovanné pôdy a plyytké pôdy tyypu
52
raanker, ktoré saa vyskytujú nna lokalite Prii Vŕškoch.
Výskyt pôdy terra calcis je znnámy z lokality Široké.
MATERIÁL
M
A METÓDY
Fytocenologgický materiál bol získaný počas vegeetačného obdoobia roku 20100, v súlade s metodikou
m
zü
ürišsko-montppellierskej
geobotanickejj
školy
(B
BRAUN-BLANQ
QUET 1964). Lokality záp
pisov boli
id
dentifikované pomocou leesníckych po
orastových
máp
m v mierke 1 : 10 000 (2009), základn
ných topogrrafických mápp v mierke 1 : 10 000 a zemepisné
z
sú
úradnice lokallít zápisov pomocou GPS
S prístroja
v systéme WG
GS 84. Získanné zápisy bolli uložené
v databázovom
program
me
TURB
BO(VEG)
(H
HENNEKENS 1996)
1
a následne spracovaané pomoco
ou programu JUICE (TICH
HÝ 2002). V programe
JU
UICE bol hodnnotený aj vzťah opísaných spoločenstiiev k hlavným
m ekologickým
m faktorom prrostredia a
taxonomická diverzita
d
pom
mocou Shanno
on-Wienero
ovho indexu diiverzity. Fytocenologické zápisy
z
boli
štatisticky vyhodnotené metódou DCA v prostredí
CANOCO (TER BRAAK et ŠMILAUER 1998). Na
vizualizáciu jej výsledkov sme použili program
CANODRAW. Názvy rastlinných druhov sú uvedené podľa MARHOLD et HINDÁK (1998), názvy
syntaxónov podľa práce JAROLÍMEK et ŠIBÍK (2008).
Výsledná fytocenologická tabuľka je spracovaná
tabuľkovou metódou laterálnej blokovej diferenciácie (JURKO 1973). Pre potreby fytocenologickej
tabuľky boli použité agregátne druhy rastlín Achillea millefolium agg., Cardaminopsis arenosa agg.,
Galium mollugo agg., Myosotis palustris agg., Pimpinella saxifraga agg., Quercus petraea agg., Rosa
canina agg. a Rubus fruticosus agg. V práci sú použité nasledovné skratky: Cp–C Carici pilosaeCarpinetum, Cp–F Carici pilosae-Fagetum, M–F
Mercuriali-Fraxinetum, Qp–c Quercetum petraeaecerris, St–Q Sorbo torminalis-Quercetum, C–Q
Corno-Quercetum, S–Ag Stellario-Alnetum glutinosae.
VÝSLEDKY
Trieda: Querco-Fagetea Br.-Bl. et Vlieger in
Vlieger 1937
Rad: Fagetalia Pawłowski in Pavłowski et al. 1928
Zväz: Alnion incanae Pawłowski in Pavłowski et al.
1928
Podzväz: Alnenion glutinoso-incanae Oberd. 1953
(i) As.: Stellario-Alnetum glutinosae Lohmeyer
1957
Zväz: Carpinion betuli Issler 1931
Podzväz: Carici pilosae-Carpinenion betuli J. et M.
Michalko 1985
(ii) As.: Carici pilosae-Carpinetum Neuhäusl et
Neuhäuslová-Novotná 1964
Zväz: Tilio-Acerion Klika 1955
(iii) As.: Mercuriali-Fraxinetum (Klika 1942)
Husová in Moravec et al. 1982
Zväz: Fagion sylvaticae Luquet 1926
Podzväz: Eu-Fagenion Oberd. 1957 em. R. Tx. in
Oberd. et R. Tx. 1958
(iv) As.: Carici pilosae-Fagetum Oberd. 1957
Rad: Quercetalia pubescenti-petraeae Klika 1933
Zväz: Quercion pubescenti-petraeae Br.-Bl. 1932
(v) As.: Corno-Quercetum Jakucs et Zólyomi ex
Máthé et Kovács 1962
Zväz: Quercion petraeae Zólyomi et Jakucs ex
Jakucs 1960
(vi) As.: Sorbo torminalis-Quercetum Svoboda ex
Blažková 1962
Zväz: Quercion confertae-cerris Horvat 1954
(vii) As.: Quercetum petraeae-cerris Soó 1957
(i)
Asociácia
Lohmeyer 1957
Stellario-Alnetum
glutinosae
Jednotka je v študovanom území rozšírená
najmä pozdĺž vodných tokov Bohatá, Parná,
Smutná a Debnárov potok, na pôdach typu fluvizem. Pokryvnosť stromového poschodia kolíše v
závislosti na veku a vlastnostiach stanovišťa okolo
60 %. V stromovom poschodí má dominantné postavenie Alnus glutinosa, na suchších stanovištiach
je vtrúsený Acer campestre. V bylinnom poschodí
sa uplatňujú najmä hygrofilné a nitrofilné druhy
Aegopodium podagraria, Circaea lutetiana, Galeopsis speciosa, Glechoma hederacea, Brachypodium
sylvaticum, Carex remota, Oxalis acetosella a ďalšie. Vyššou prezenciou sa vyznačujú aj Chrysosplenium alternifolium, Festuca gigantea, Lamium
maculatum, Ranunculus repens, Stachys sylvatica,
Rubus fruticosus agg. a husté zárasty vytvárajúci
Carex brizoides. Vyššie semikvantitatívne hodnoty
dosahuje invázny druh Impatiens parviflora, prítomný v obidvoch zápisoch. Druhovo bohaté bylinné poschodie dosahuje pokryvnosť okolo 80 %.
Floristickú náplň spoločenstva ilustruje nasledovný
zápis č. 78.
Zápis č. 78, porast jelšového podhorského lesa pri vodnom toku Parná, nadmorská výška 274 m, rovina, plocha
zápisu 20 x 20 m, vek porastu 60–80 rokov, pokryvnosť
E3: 45 %, E2: 5 %, E1: 85 %, súradnice: 48°28´13´´ s.š.,
17°22´26´´ v.d., 9.8.2010
E3: Alnus glutinosa 4
E2: Crataegus laevigata 1
E1: Aegopodium podagraria 3, Impatiens parviflora 3,
Circaea lutetiana 2, Galeopsis speciosa 2, Glechoma
hederacea 2, Impatiens noli-tangere 2, Oxalis acetosella
2, Acer pseudoplatanus 1, Brachypodium sylvaticum 1,
Chrysosplenium alternifolium 1, Crataegus monogyna 1,
Fagus sylvatica 1, Festuca gigantea 1, Fraxinus excelsior
1, Galeobdolon montanum 1, Geum urbanum 1, Lamium
maculatum 1, Mycelis muralis 1, Pulmonaria officinalis
1, Ranunculus repens 1, Rubus fruticosus agg. 1, Urtica
dioica 1, Viburnum opulus 1, Acer campestre +, Ajuga
reptans +, Athyrium filix-femina +, Carex remota +,
Carex sylvatica +, Dryopteris filix-mas +, Geranium
robertianum +, Lapsana communis +, Mentha aquatica
+, Myosotis palustris agg. +, Myosoton aquaticum +,
Parietaria officinalis +, Persicaria lapathifolia +, Rumex
conglomeratus +, Scutellaria galericulata +, Arum alpinum r, Equisetum arvense r, Lycopus europaeus r, Lysimachia nummularia r, Lythrum virgatum r, Melica uniflora r, Solanum dulcamara r, Stellaria media r, Veronica
beccabunga r, Veronica montana r,
(ii) Asociácia Carici pilosae-Carpinetum Neuhäusl et
Neuhäuslová-Novotná 1964
Predstavujú najrozšírenejšie lesné spoločenstvá
záujmového územia. Porastajúce ploché chrbty
a svahy všetkých expozícií, s miernym sklonom do
10°, v nadmorskej výške od 280 m do 550 m (tab.
2). Vyskytujú sa na kambizemiach, menej na ilime-
53
rizovaných pôdach a rendzinách (MAPA PÔDNYCH
LOŠONEC 2009), vyvinutých na bazaltoch, červenofialových bridliciach, pieskovcoch
a zlepencoch (MAHEĽ et CAMBEL 1972). Porasty sú
zapojené, s priemernou pokryvnosťou stromového
poschodia 75 %. Vedúcimi drevinami sú Quercus
petraea agg. a Carpinus betulus, ku ktorým pristupuje Fagus sylvatica, sporadicky aj Acer campestre.
Krovinové poschodie je druhovo chudobné, prevažne tvorené zmladenými jedincami druhov stromového poschodia. Bylinný podrast má mezofilný
charakter, je druhovo pestrý, s pokryvnosťou prevažne 60–65 %. Fyziognómiu poschodia udávajú
druhy Carex pilosa a Melica uniflora, spolu
s ďalšími druhmi zväzu Carpinion ako aj triedy
Querco-Fagetea–Pulmonaria officinalis, Galium
odoratum, Asarum europaeum, Viola reichenbachiana a i. V juhovýchodnej časti katastra na lokalite Nad Lúkami (zápisy č. 56, 57) sa nachádzajú
porasty so zmeneným drevinovým zložením v prospech stanovištne nepôvodných drevín Larix decidua, Picea abies, Pinus nigra a Pinus sylvestris.
Odrazom zmeneného drevinového zloženia je prevládnutie druhov Rubus fruticosus agg. a Impatiens
parviflora v bylinnom poschodí ako aj zníženie
jeho diverzity.
TYPOV K. Ú.
(iii) Asociácia Mercuriali-Fraxinetum (Klika 1942)
Husová in Moravec et al. 1982
Porasty sutinových lesov sú rozšírené predovšetkým vo východnej časti katastra nad chatovou
oblasťou Jahodník. Rozsiahlejšie porasty sa nachádzajú aj v juhozápadnej časti katastra na lokalitách
Izidorčina, Medvedie a v západnej časti katastra pri
Čiernej skale. Geologickým podkladom lokalít sú
ílovito-piesčité ílovce, bridlice, vápnité pieskovce a
piesčito-krinoidné vápence (MAHEĽ et CAMBEL
1972), na ktorých sa vyvinuli rendziny sutinové až
kambizeme (MAPA PÔDNYCH TYPOV K.Ú. LOŠONEC
2009). Geologický substrát a pôdy podmienili rozvoj druhovo bohatého spoločenstva sutinových
lesov, porastajúceho svahy so sklonom 5–45°,
najmä severnej, severovýchodnej a severozápadnej
expozície, opísané v rozpätí nadmorských výšok
280–584 m.. Pre spoločenstvo je charakteristický
jarný aspekt tvorený druhmi Corydalis solida, Galanthus nivalis, Dentaria bulbifera, Corydalis cava,
Ficaria bulbifera, Anemone ranunculoides, Arum
alpinum, Gagea lutea, rozvíjajúcimi sa ešte pred
olistením stromov. Neskôr ich miesto zaujmú
najmä nitrofilné a seminitrofilné druhy Glechoma
hederacea, Mercurialis perennis, Urtica dioica,
Alliaria petiolata, Parietaria officinalis, Cardamine
impatiens, Geranium robertianum, ako aj mezofilné
druhy Melica uniflora, Moehringia trinervia, Polygonatum multiflorum, Campanula persicifolia,
Viola reichenbachiana, Galium odoratum, Tithymalus amygdaloides, bežné v kontaktných dubovohrabových lesoch. Krovinové poschodie je nevý-
54
razné alebo úplne absentuje. V stromovom poschodí sa zo sutinových drevín uplatňuje pravidelne
Fraxinus excelsior, menej často Acer campestre a
Tilia cordata. Vysokú stálosť v porastoch majú
hrab a buk. Pokryvnosť stromového poschodia
dosahuje priemerne 70 %.
(iv) Asociácia Carici pilosae-Fagetum Oberd. 1957
Podhorské mezotrofné bukové lesy sú v území
rozšírené na svahoch so sklonom do 25°, budovaných pieskovcami, bridlicami, zlepencami a vápencami, na pôdach typu kambizem. Porastajú stanovištia rôznych expozícií, optimálne s chladnejšou a
vlhkejšou klímou, v nadmorskej výške od 315 m do
460 m. Charakteristickou črtou stromového poschodia je vysoká pokryvnosť (80 %) a väčšinou
dokonalý korunový zápoj, spôsobujúci silné zatienenie podrastu. Základnou drevinou stromového
poschodia je buk lesný (Fagus sylvatica). Hustý
stromový zápoj a nahromadený bukový opad bránia
výraznejšiemu rozvoju bylinného poschodia, ktorého pokryvnosť len zriedka presiahne 30 %.
Uplatňujú sa v ňom najmä sciofyty a semisciofyty–
Galium odoratum, Tithymalus amygdaloides, Geranium robertianum, Melica uniflora, Mycelis muralis, Brachypodium sylvaticum, Viola reichenbachiana. Na lokalite Konská hlava preberá úlohu
porastotvornej dreviny Abies alba (zápis č. 54).
Výskyt jedle je v Malých Karpatoch považovaný za
pôvodný (BLATNÝ et ŠŤASTNÝ 1959), ale jej prítomnosť v záujmovom území pokladáme za sekundárnu. V jej podraste sme zaznamenali vyššie
kvantitatívne zastúpenie druhov Impatiens parviflora a Rubus fruticosus agg.
(v) Asociácia Corno-Quercetum Jakucs et Zólyomi ex
Mathé et Kovács 1962
Jedná sa o maloplošné porasty xerotermných
dubín rozšírených predovšetkým v západnej časti
katastra obce Lošonec, v nadmorskej výške 330–
400 m. Vyskytujú sa na miernych, južne exponovaných svahoch, na kambizemiach a rendzinách
(MAPA PÔDNYCH TYPOV K.Ú. LOŠONEC 2009). Geologické podložie je tvorené červenofialovými bridlicami, pieskovcami a zlepencami (MAHEĽ et
CAMBEL 1972). Stromové poschodie (pokryvnosť
75 %) je budované teplomilnými dubmi Quercus
pubescens a Quercus cerris. Krovinové poschodie
je veľmi dobre vyvinuté, druhovo bohaté, s pokryvnosťou až do 50 %. Je reprezentované teplomilnými
krami Cornus mas, Crataegus laevigata, Ligustrum
vulgare, Crataegus monogyna, Euonymus verrucosus a Rosa canina agg. Vyšší svetelný pôžitok,
južná expozícia stanovíšť a vysychavé pôdy poskytujú podmienky hlavne pre svetlo a teplomilné
druhy, ako aj druhy presychavých pôd Geranium
sanguineum, Lathyrus niger, Arabis turrita, Lithospermum purpurocaeruleum, Dictamnus albus
a ďalšie. Bylinné poschodie dosahuje pokryvnosť
od 50 % do 65 %. Zápis č. 79 je ukážkou štruktúry
týchto porastov.
Zápis č. 79, porast teplomilného dubového lesa pri vrchu
Jaseňové, JPRL 418, nadmorská výška 380 m, expozícia
J, sklon 10°, plocha zápisu 20 x 20 m, vek 60–80 rokov,
pokryvnosť E3 75 %, E2 30 %, E1 50 %, súradnice:
48°29´14´´ s.š., 17°21´31´´ v.d., 22.7.2010
E3: Quercus pubescens 3, Quercus cerris 1, Acer campestre +, Fraxinus excelsior +
E2: Cornus mas 3, Euonymus verrucosus 1, Ligustrum
vulgare 1, Crataegus laevigata +, Crataegus monogyna
+, Rosa canina agg. +
E1: Melica uniflora 3, Genista pilosa 1, Geranium sanguineum 1, Lathyrus niger 1, Achillea millefolium +,
Anthyllis vulneraria +, Arabis turrita +, Carex humilis +
Cornus mas +, Galium aparine +, Hieracium murorum +,
Leontodon incanus +, Lithospermum purpurocaeruleum
+, Lotus corniculatus +, Mycelis muralis +, Pimpinella
saxifraga agg. +, Polygonatum odoratum +, Silene nemoralis +, Stellaria media +, Vincetoxicum hirundinaria +,
Viola hirta +, Alliaria petiolata r, Crataegus monogyna r,
Dactylis polygama r, Dictamnus albus r, Euonymus verrucosus r, Fragaria vesca r, Platanthera bifolia r, Tithymalus cyparissias r
(vi) Asociácia Sorbo
Svoboda ex Blažková 1962
torminalis-Quercetum
Sucho a kyslomilné dubové lesy sú v študovanom území fragmentárne rozšírené na svahoch
južnej až juhozápadnej expozície, so sklonom 5° až
25°, v nadmorskej výške 389–484 m (tab. 2).
Vyskytujú sa na kambizemiach a rankroch (MAPA
PÔDNYCH TYPOV K.Ú. LOŠONEC 2009) vyvinutých
na sivých a čiernych pieskovcoch, bridliciach,
zlepencoch a bazaltoch (MAHEĽ et CAMBEL 1972).
Zo stromov dominuje Quercus petraea agg.,
vytvárajúci menej zapojené porasty, s pokryvnosťou stromového poschodia do 60 %. Krovinové
poschodie úplne absentuje. Druhovo bohaté bylinné
poschodie dosahuje pokryvnosť do 70 %. Má travinný charakter, na čom sa najväčšou mierou podieľajú druhy Agrostis capillaris, Avenella flexuosa, Luzula luzuloides, Poa nemoralis a Melica
uniflora. V druhovo bohatom bylinnom poschodí sa
s vyššou stálosťou vyskytujú druhy acidofilné a
oligotrofné (Veronica officinalis, druhy rodu Hieracium, Genista tinctoria, Astragalus glycyphyllos),
teplo a svetlomilné (Lathyrus niger, Tithymalus
cyparissias, Vincetoxicum hirundinaria), sprevádzané druhmi mezofilných dubovo-hrabových lesov
(tab. 1).
(vii) Asociácia Quercetum petraeae-cerris Soó
1957
V menších fragmentoch je táto asociácia rozšírená v rámci celého územia, s vertikálnym rozpätím
334–501 m n. m. Ich geologické podložie je pestré,
tvorené červenofialovými bridlicami, pieskovcami,
zlepencami, sivými slieňmi a slienitými vápencami.
Z pôd sa vyskytujú najmä na kambizemiach. Tento
typ dúbrav sa v záujmovom území nachádza na
svahoch južnej expozície, s rôznym sklonom od 5°
do 35°. Pokryvnosť stromového poschodia nepresahuje 85 %, krovinové poschodie je slabo vyvinuté, tvorené jedincami Cornus mas a zmladenými
jedincami Carpinus betulus a Acer campestre. Bylinné poschodie je druhovo bohaté, miestami s pokryvnosťou až do 80 %. Na výstavbe stromového
poschodia sa najväčšou mierou podieľa Quercus
cerris, kodominantou je Quercus petraea agg. Primiešané sú Carpinus betulus a Acer campestre.
Bylinné poschodie má mezofilný charakter,
s hojným zastúpením druhov zväzu Carpinion
betuli (tab. 2). Porasty tejto jednotky vytvárajú
prechody s dubovo-hrabovými lesmi, čo vyplýva aj
z výsledkov nepriamej gradientovej analýzy (obr.
2). Z teplomilných druhov sú prítomné napr. Melittis melissophyllum, Vincetoxicum hirundinaria,
sporadicky sú prítomné aj niektoré acidofilné
a svetlomilné druhy (Veronica officinalis, Clinopodium vulgare, Digitalis grandiflora).
Taxonomická diverzita
Taxonomickú diverzitu podmieňuje predovšetkým charakter stanovišťa, diferenciácia ník, konkurenčné vzťahy medzi rastlinami a antropické vplyvy
(JURKO 1990). Pre stanovenie druhovej diverzity
bol použitý Shannon-Wienerov index diverzity.
Najvyššia hodnota bola zaznamenaná u asociácie
Stellario-Alnetum glutinosae, kde pôdy s dostatkom
živín a pôdnej vlhkosti poskytujú priaznivé podmienky pre rozvoj druhovo bohatej bylinnej zložky.
Naopak najnižšiu hodnotu dosahuje spoločenstvo
bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov
asociácie Carici pilosae-Fagetum. Výraznejšiemu
rozvoju bylinného poschodia tu bráni hustý stromový zápoj a nahromadený bukový opad.
U ostatných spoločenstiev je hodnota pomerne
vyrovnaná (obr. 2). Pohybuje sa v intervale od 1,9
po 2,9.
St-Ag
C-Q
M-F
3
2
1
0
St-Q
Qp-c
Cp-C
Cp-F
Obrázok 2. Taxonomická diverzita opísaných spoločenstiev podľa Shannon-Wienerovho indexu
diverzity
55
Ekologická analýza
Ekologická analýza podáva presnejšie informácie o nárokoch opísaných spoločenstiev na ekologické faktory prostredia. Základom pre analýzu sú
indikačné hodnoty druhov–ekočísla pre jednotlivé
ekologické faktory prevzaté z Ellenbergových tabuliek (ELLENBERG 1974, ELLENBERG et al. 1992).
V analýze sa vyhodnocuje vzťah prítomných druhov k faktorom prostredia: L – svetlo, T – teplota,
K – kontinentalita, V – vlhkosť, R – pôdna reakcia,
N – obsah pôdneho dusíka.
Výsledky ekologickej analýzy hodnotených
rastlinných spoločenstiev k faktoru svetlo potvrdzujú rozdielne nároky jednotlivých spoločenstiev
na svetlo. Najvyššie nároky má asociácia CornoQuercetum, ktorá má hodnotu stredného ekočísla
5,88. Ide o semisciofilné spoločenstvo, kde stanovištné pomery - vyšší svetelný pôžitok, južná expozícia stanovíšť a vysychavé pôdy - poskytujú
vhodné podmienky pre semiheliofilné až heliofilné
druhy ako sú Dictamnus albus, Anthyllis vulneraria, Leontodon incanus, Lotus corniculatus, Carex
humilis, a Geranium sanguineum. Naopak najnižšie
nároky voči tomuto faktoru má asociácia Carici
pilosae-Fagetum, čo indikuje prítomnosť sciofilných až extrémne sciofilných druhov ako Oxalis
acetosella, Galium odoratum, Melica uniflora,
Mercurialis perennis. Nižšie nároky sú spojené so
silným zapojením korún, ktoré bránia prenikaniu
svetla a výraznejšiemu rozvoju bylinného poschodia. Nároky ostatných spoločenstiev znázorňuje
obr. 3. Považujeme ich za sciosemisciofilné spoločenstvá s hodnotou stredného ekočísla medzi 3 až
5.
6
4
2
0
St-Ag
C-Q
M-F
Obrázok 3. Vzťah
k faktoru svetlo.
St-Q
Qp-c
Cp-C
Cp-F
opísaných
spoločenstiev
Nároky spoločenstiev na teplotu vykazujú istú
koreláciu s faktorom svetlo. Vyššie nároky sú spojené s vyšším osvetlením porastov. Takmer u všetkých spoločenstiev bola zaznamenaná hodnota
vyššia ako päť, čo znamená, že prevahu majú mezotermofilné prvky. Z hodnotených spoločenstiev
má najvyššie nároky na teplo asociácia CornoQuercetum. Hodnota stredného ekočísla je 6,14
(obr. 4). Ide o stredne teplomilné až teplomilné
spoločenstvo a v podraste sa preto uplatňujú okrem
hojne zastúpených mezotermofilných prvkov aj
56
termofilné prvky, s najvyššou stálosťou Melittis
melissophyllum, menej Vincetoxicum hirundinaria.
Najnižšiu hodnotu stredného ekočísla (4,45) dosiahla asociácia Carici pilosae-Fagetum, čo je dané
hustým stromovým zápojom, ktorý bráni prenikaniu
slnečného žiarenia.
St-Ag
C-Q
8
6
4
2
0
St-Q
Qp-c
Cp-C
M-F
Obrázok 4. Vzťah
k faktoru teplota
Cp-F
opísaných
spoločenstiev
Vo vzťahu k faktoru kontinentalita hodnotíme
opísané spoločenstva ako oceánicko-suboceánické.
Jedná sa o druhy, ktoré majú ťažisko svojho výskytu v strednej Európe. Hodnoty pre tento faktor
sa pohybujú u jednotlivých spoločenstiev od 3,22
po 3,74 (obr. 5).
4
St-Ag 3,5
3
2,5
C-Q
M-F
St-Q
Qp-c
Cp-C
Cp-F
Obrázok 5. Vzťah opísaných
k faktoru kontinentalita.
spoločenstiev
Vzhľadom k pôdnej vlhkosti vykazujú opísané
spoločenstvá pomerne vysokú variabilitu. Hodnoty
stredných ekočísiel sa pohybujú v intervale 3,97–
6,61, z čoho vyplýva, že v študovanom území sú
prítomné xerofilné až hygrofilné spoločenstvá. Na
pôdnu vlhkosť je najmenej viazaná asociácia
Corno-Quercetum (obr. 6). Ide o xerofilné spoločenstvo, vyskytujúce sa na suchých pôdach. Hojné
zastúpenie v ňom majú predovšetkým suchomilné
druhy ako Dictamnus albus, Geranium sanguineum, Arabis turrita, Anthyllis vulneraria. Najviac
viazané na pôdnu vlhkosť sú hviezdicové jelšiny
asociácie Stellario-Alnetum glutinosae. Na vlhkomilnejší charakter tohto spoločenstva poukazuje
prítomnosť hygrofilných až hydrofilných druhov,
ktoré majú ťažisko výskytu na dobre prevlhčených
pôdach. Ide o druhy ako Festuca gigantea, Ranunculus repens, Myosoton aquaticum, Chrysosplenium alternifolium a ďalšie.
St-Ag
C-Q
8
6
4
2
0
M-F
Obrázok 6. Vzťahh
k faktoru vlhkosť.
St-Q
Qp-cc
Cp-C
Cp-F
opísaných
spoločenstiiev
Na zááklade pôdnej reakcie hodnnotíme spoločeenstvá ako semiacidofillné až neutroofilné. Najnižžšie
hodnoty stredných ekkočísiel pre teento faktor sm
me
zaznamennali pri kyslom
milnej asociáccii Sorbo torm
minalis-Queercetum (obr. 7). Hodnotaa stredného ekkočísla je 5,48.
5
Rozšírenné sú najmä na pôdach tyypu
ranker. Nižšie
N
pH pôôdy podmieňňuje prítomnoosť
nielen sem
miacidofilnýcch druhov akoo Ajuga reptans,
Hypericuum perforatum
m, Agrostis capillaris, ale aj
acidofilnýých druhov akko Avenella flexuosa,
f
Luzuula
luzuloidees. Naproti tomu najvyššiaa hodnota streedného ekkočísla pre tento
t
faktor je u asociáccie
Mercuriaali-Fraxinetum
m (6,93), ktorrá je viazaná na
prevažne neutrálne pôôdy. V podrasste sa vyskytuujú
semiacidoofilné, ale aj neutrofilnéé druhy Meliica
uniflora, Moehringia trinervia,
t
Polyygonatum multiflorum, Urtica
U
dioica.
Hodnoty strednýchh ekočísiel prre faktor pôddny
dusík sa pohybujú
p
v inntervale od 4,114 po 6,47. NajN
vyššie náároky na obsahh pôdnych živvín majú asocciácie Stelllario-Alnetum
m glutinosae a MercuriaaliFraxinetuum (obr. 8). V sutinovýchh porastoch túúto
skutočnosť indikujú najmä
n
druhy Glechoma
G
hedderacea, Mercurialis
M
perennis, Urticaa dioica, Parrietaria offiicinalis a Gerranium roberrtianum, v jellši-
mä mezonitroofilné až sem
minitrofilné
náách sú to najm
drruhy Circaea lutetiana, Chrysosplenium alternifoliu
um, Myosotonn aquaticum, Aegopodium podagraria
a – ukazovateľ dusíka v ppôde. Naopak
k najnižšie
náároky na pôôdny dusík má asociáciaa CornoQuercetum, s nitrátofóbnym
mi druhmi Dictamnus
D
allbus, Arabis turrita
t
a Vinccetoxicum hiru
undinaria.
Ostatné opísanné spoločenstvvá sú vzhľad
dom k tomuto
m
faktoru považované
p
zza mezonitrátofilné až
seeminitrátofilnéé.
8
6
4
2
0
St-A
Ag
C-Q
Q
St-Q
Qp-c
Cp-C
M-F
Cp-F
Obrázok 7. Vzťah opíísaných
k faktoru pôdnaa reakcia.
Stt-Ag
C--Q
8
6
4
2
0
M-F
Obrázok 8. Vzťah
k faktoru pôdnyy dusík.
spoločenstiev
St-Q
Qp-c
Cp-C
Cp-F
opíísaných
spoločenstiev
Obbrázok 9. Ordinačný diagrram DCA. Variabilita
V
zacchytená osou DCA1 = 0,4430 a variabilita
zaachytená osouu DCA2 = 0,2237, podiel vaariability vysv
vetlený osami DCA 1-2 = 220,1 %. Zoznam
–
pooužitých symbbolov:
– Sorbo tormiinalis-Quercettum,
– Caarici pilosae-Fagetum,
Quuercetum petrraeae-cerris, – Carici pillosae-Carpineetum, – Merrcuriali-Fraxinnetum.
57
O
diaggram DCA – druhy s najv
väčšou váhouu. Zoznam pooužitých skrattiek
Obbrázok 10. Ordinačný
a symbolov:
s
Accecam – Acer campestre, Ajjurep – Ajuga
a reptans, Allppet – Alliaria ppetiolata, Braasyl
- Brachypodium
m sylvaticum,, Asaeur – Asarum
A
europ
paeum, Camtrra – Campannula tracheliu
um,
Caarbet – Carpiinus betulus, Carpil – Careex pilosa, Caamper – Camppanula persiccifolia, Dacpo
ol –
Daactylis polygaama, Diggra – Digitalis graandiflora, Eup
pamy – Tithym
malus amygdaaloides, Fagsy
yl –
Faagus sylvaticaa, Faldum – Fallopia dum
metorum, Frav
ves – Fragarria vesca, Fraaexc – Fraxin
nus
exxcelsior, Galodo – Galium odoratum, Galsch
G
– Galium schultesii, Galtet – Gaaleopsis tetrah
hit,
Geerrob – Geraanium robertiianum, Geuurrb – Geum urbanum,
u
Gleehed – Glechoma hederaccea,
Heedhel – Hederra helix, Herspph – Heracleuum sphondyliu
um, Hiemur – Hieracium m
murorum, Impp
par
– Impatiens
I
parrviflora, Latveer – Lathyrus vernus, Melu
uni – Melica uniflora, Merpper – Mercuria
alis
peerennis, Moettri – Moehriingia trinerviia, Mycmur – Mycelis muralis,
m
Parooff – Parieta
aria
off
fficinalis, Poannem – Poa nemoralis,
n
Pollmul – Polyg
gonatum multif
iflorum, Pulofff – Pulmona
aria
off
fficinalis, Queppet – Quercuss petraea agg., Roscan – Ro
osa canina aggg., Rubfru – R
Rubus fruticossus
aggg., Urtdio – Urtica dioicaa, Veroff – Veeronica officin
nalis, Viohir – Viola hirtaa, Viorei – Vio
ola
reeichenbachiana; 1 – stromovvé poschodie,, 6 – bylinné poschodie.
p
DCA anaalýza
Na deetermináciu hllavných osí vaariability druhhových dát sme použili nepriamu orddinačnú metóódu
DCA, doo ktorej boli zaradené
z
zápissy spoločenstiiev
Sorbo torminalis-Qu
t
uercetum, Carici
C
pilosaaeFagetum,, Quercetum
m petraeae--cerris, Carrici
pilosae-C
Carpinetum, Mercuriali-Fr
M
raxinetum. VýV
y medzi
sleedky analýzzy potvrdzuujú rozdiely
op
písanými spoločenstvami (oobr. 9, 10), vy
yplývajúce
z distribúcie fyytocenologickýých zápisov pozdĺž
p
osi
x a y. Z jednozznačne vyčlennených skupíín zápisov
saa vymykajú porasty asociácie Quercetum
Q
peetraeae-cerriss, vytvárajúcce prechody s mezofillnými porasstami asociáácie Carici pilosaeCa
arpinetum.
POĎAKO
OVANIE
Touto cestou sa chhceme poďakkovať RNDrr. Jurajovi Balkovičovi,
B
PhD. za ppomoc pri spracovaní
s
fytocenollogických dát a cenné radyy. Príspevok vznikol
v
s finan
nčnou podporrou grantov G
GUK/248/2012
2 a VEGA
1/0544/11. Príspevok taktiež finaančne podporril OP Výsk
kum a vývoj – projekt Centrum exccelentnosti
integrovaanej protipovoodňovej ochraany územia, ITMS 26240120004, spolufinancovaný zzo zdrojov Eu
urópskeho
fondu reggionálneho rozzvoja.
58
LITERATÚRA
BLATNÝ, T., ŠŤASTNÝ, T., 1959: Prirodzené rozšírenie lesných drevín na Slovensku. Slovenské vydavateľstvo
pôdohospodárskej literatúry, Bratislava, 402 s.
BRAUN-BLANQUET, J., 1964: Pflanzensoziologie 3. Auflage, Spnringer-Verlag, Wien, 865 s.
ELLENBERG, H., 1974: Zweigerte der Gefässpflanzen Mitteleuropas. Skripta Geobotanica IX., Verlag Erich
Goltze KG, Göttingen, 97 p.
ELLENBERG, H., WEBER, H., E., DÜLL, R., WIRTH, W., WERNER, W., PAULIBEN, D., 1992 Zweigewerte von
Pflanzen in Mitteleuropa, Ed. 2. Scripta Geobotanica, Göttingen, 18:1, 205 p.
FAŠKO, P., ŠŤASTNÝ, P., 2002: Priemerný úhrn zrážok. In: Atlas krajiny SR. SAŽP, Banská Bystrica.
HENNEKENS, S. M., 1996: Turbo(Veg). Software package for input, prosessing and presentation of
phytosociological data – user´s guide. IBN – DLO/University of Lancaster
JARIABKA, M., 2009: Mapovanie biotopov katastrálnych území obcí Neštich a Grinava. Diplomová práca.
Depon. in Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava. 70 s. (msc.)
JAROLÍMEK, I., ŠIBÍK, J. (eds.), 2008: Diagnostic, constant and dominant species of the higher vegetation units of
Slovakia. Veda, Bratislava, 332 s.
JURKO, A., 1990: Ekologické a socioekonomické hodnotenie vegetácie. Príroda, Bratislava, 200 s.
JURKO, A., 1973: Multiraterale Differenziation als Gliederungsprinzip der Pflanzengesellschaften. Presslia 45: p.
41–69.
JURKO, A., KONTRIŠ, J., 1982: Submontánne sutinové lesy v Malých Karpatoch. Biológia (Bratislava) 37: 495–
501.
KOLLÁROVÁ, L., 2007: Súčasná krajinná štruktúra obce Pernek s akcentom na lesné biotopy. Diplomová práca.
Depon in Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislave, 60 s. (msc.)
KRIPPELOVÁ, T., 1968: Pôvodné lesné spoločenstvá Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Záverečná správa.
Botanický ústav SAV, odd. geobotaniky, 81 s.
KUBÍČEK, F., ŠIMONOVIČ, V., VOOKOVÁ, B., EGED, Š., 1980: Produktivita bylinnej a krovinnej vrstvy v lesných
ekosystémoch Malých Karpát. Záverečná správa k čiastkovej úlohe č. VI-2-1/2. Ústav experimentálnej
biológie a ekológie SAV, Bratislava, 107 s.
LAPIN, M., FAŠKO, P., MELO, M., ŠŤASTNÝ, P., TOMLAIN, J., 2002: Mapa klimatických oblastí 1:1 000 000, In:
Atlas krajiny SR, SAŽP, Banská Bystrica.
MAGIC, D., MICHALKO, J., JURKO, A., 1966: Geobotanishce Karte der Karpaten. Biologické práce 12 (10): s. 1–
61.
MAHEĽ, M., CAMBEL, S., 1972: Geologická mapa malých Karpát, Bratislava, Geologický ústav dionýza Štúra,
[online]. (cit. 30. 4. 2012) Dostupné na: http://mapserver.gelogy.sk:8080/gm50/mapviewer.jsf?width=
702&height=513
MARHOLD, K. - HINDÁK, F., (eds), 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava, 199 s.
NEUHÄUSLOVÁ-NOVOTNÁ, Z., 1970: Beitrag zur Kenntnis der Waldgesselschaften den Kleinen Karpaten, 1.
Phytozonologische Verhältnisse. Folia geob. Phytotax. Praha: p. 265–306.
NLC, 2009: Mapa pôdnych typov k. ú. Lošonec. Národné lesnícke centrum.
NOVÁK, F. A., 1922: Vysoká v Malých Karpatech: Studia rostlinogeografická. Rozprava Československé
akademie II. Tř. Praha: s. 31–38.
NOVÁK, F. A., 1923: Vápencové obvody v Malých Karpatoch a jejich význam ve fytogeografické jednotě
Malých Karpat. Preslia 2: s. 67–80.
PALKOVIČOVÁ, E., 2009: Mapovanie biotopov katastrálneho územia obce Limbach. Diplomová práca. Depon. in
Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 77 s. (msc.)
PLESNÍK, P., 1958: Fytogeografická charakteristika Malých Karpát. Záverečná správa. Geografický ústav UK
Bratislava.
TER BRAAK, C. J. F., ŠMILAUER, P., 1998: CANOCO Refenrence Manual and User’s Guide to Canoco for
Windows. Software for Canonical Community Ordination (version 4). Centre of Biometry, Wageninen,
351 p.
TICHÝ, L., 2002: Juice – software for vegetation classification. Journal of Vegetation Science 13: p. 451–453.
VARGOVÁ, V., 2010: Mapovanie biotopov katastrálneho územia obce Borinka. Diplomová práca. Depon. in
Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 97 s. (msc.)
59
60
3
1
.
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
4
1
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
3
2
.
.
+
.
.
+
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
Stálosť
V 3 2
IV 1 1
2 2
1 1
II + .
I . .
. .
III . .
. +
1 .
IV . 1
2 4
+ 1
. 1
. 1
. .
. .
. .
. .
. .
. +
. .
. .
. .
III . .
. .
III . +
1 1
r 1
. .
. +
. .
. +
3
+
2
+
+
.
.
.
1
1
.
3
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
1
r
.
.
.
.
3
+
.
.
.
.
.
.
1
.
+
3
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
2
.
1
.
+
.
.
.
.
1
+
3
1
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
2
+
2
.
+
.
.
1
.
.
+
2
1
.
1
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
Agrostis capillaris
Avenella flexuosa
Luzula luzuloides
Hieracium maculatum
E₁
E₁
E₁
E₁
3
2
1
1
3
2
1
1
1
2
1
+
3
2
1
1
1
2
+
r
V
V
V
V
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
r
.
2
1
2
.
1
.
.
.
.
.
.
3
1
.
r
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
+
.
.
r
.
.
.
I
I
IV
II
IV
I
II
I
I
I
I
III
II
IV
V
V
I
IV
V
V
V
II
IV
2
1
4
.
+
3
.
+
.
.
2
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
+
+
r
.
.
.
.
.
. I .
. I .
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
r
.
r
.
.
2
+
1
.
.
.
.
.
1
.
+
3
1
.
Stálosť
Lokálne diferenciálne druhy asociácie Sorbo torminalis-Quercetum
3
1
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
1
3
.
+
2
.
+
.
1
1
.
+
.
+
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
r
.
.
.
+
.
r
.
.
.
.
3
+
3
1
.
.
.
+
.
1
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
3
+
2
.
.
.
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
1
3
.
+
2
.
+
.
.
2
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
2
+
3
.
.
1
.
1
1
1
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
1
2
.
1
.
.
.
.
.
.
.
+
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
+
2
.
.
1
.
+
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
2
+
3
.
+
1
.
+
.
.
1
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
+
2
.
+
2
.
.
.
.
+
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
+
3
.
+
2
.
1
1
1
+
1
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
3
1
1
.
+
.
.
.
.
.
1
.
.
.
r
+
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
3
+
1
.
+
1
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
1
2
.
.
1
.
1
.
1
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
r
.
3
2
2
1
1
.
.
+
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
1
2
.
+
.
.
.
+
.
.
2
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
+
2
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
.
.
.
.
1
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
1
2
.
1
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
.
3
.
.
1
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
1
3
.
1
.
.
+
.
.
.
.
.
.
r
.
.
1
.
+
.
.
.
.
.
.
r
.
.
r
r
.
.
.
.
.
.
3
1
1
.
.
.
.
+
.
.
+
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
r
r
.
.
.
.
.
.
3
1
2
2
.
.
.
.
.
+
1
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
3
1
3
.
+
.
.
.
1
1
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
1
2
.
1
.
.
1
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
4
1
1
.
.
.
.
1
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
1
3
.
+
+
.
1
2
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
+
3
.
.
.
.
.
.
.
.
1
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
1
2
2
.
1
.
1
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
+
1
.
.
2
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
.
.
.
.
.
2
1
3
.
+
.
.
+
.
.
1
.
.
.
+
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
3
1
2
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
2
+
3
.
+
1
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
+
2
.
+
1
.
1
.
.
.
.
.
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
1
3
.
.
1
.
+
.
1
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
.
2
.
+
1
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
3
+
3
.
+
.
.
.
1
+
+
1
1
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
3
+
3
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
1
2
.
+
.
.
.
1
1
+
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
II
II
I
I
I
I
I
I
I
I
I
III
I
IV
I
II
III
I
I
V
V
V
I
IV
1
+
.
.
.
4
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
+
.
.
+
.
.
.
.
4
1
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
5
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
4
.
1
.
.
+
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
4
.
+
.
.
+
1
r
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
5
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
+
.
.
.
5
.
1
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
.
1
.
.
1
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
1
.
.
.
1
.
.
4
.
1
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
1
.
.
+
.
.
.
5
.
1
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
II 1 + 1
II . . .
II 2 1 +
. . .
II . 1 .
V 1 . 2
II . . .
V . + 1
. . .
. . .
IV . . .
I . 2 .
I . . .
2 2 2
II 1 + +
+ . 1
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. + 1
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
II . . .
. . .
. . .
. . .
.
.
.
.
.
.
3
.
+
2
.
1
.
.
.
.
.
2
+
1
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
+
1
.
.
2
.
+
1
.
+
.
.
2
r
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
3
.
+
2
.
1
2
.
+
.
.
2
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
.
.
2
.
r
.
.
.
.
.
2
1
2
.
1
.
1
.
1
1
r
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
2
+
1
.
+
2
.
1
1
.
+
.
.
3
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
1
.
+
2
.
+
.
.
2
+
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
.
.
2
.
+
2
.
.
.
.
2
+
2
.
1
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
1
.
+
2
.
1
.
.
2
1
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3
.
+
2
.
1
.
.
2
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
1
.
+
2
.
1
.
.
3
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
.
.
1
.
+
+
.
1
.
.
2
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
1
.
.
.
0 0 0 0 6 4 3 6 4 5 5 6 7 7
1 2 3 6 2 8 3 4 9 1 2 9 0 2
6 6 6 6 6 6 7 7 7 7 7 7 7 7
4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7
.
. .
+ III . .
1 II . .
.
. .
+
.
.
.
.
5
.
1
.
.
+
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1 1 2 3 3 7 7 5 5 1 6
2 3 9 0 5 3 6 4 3 4 8
5 5 5 5 5 5 5 6 6 6 6
3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3
.
.
r
.
. I .
.
.
3
1
3
.
+
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
+
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
r
.
.
3 3 2 0 0 0 4 1 1 4 0 4 2 2 7 7 8 9 8 8 6 5 8 6 6 6 7 7 2 6 5 0 8 2 1 7 7 8 8
2 1 3 8 4 7 5 0 1 7 9 6 2 5 1 8 9 0 7 6 5 9 5 6 3 1 5 4 7 0 8 5 3 1 6 9 7 2 1
1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 5 5 5
4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2
Stálosť
Bylinné poschodie
4
.
.
.
+
.
.
r
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
r
.
.
.
.
.
.
1 3 4 8 3 5 6 8
5 6 4 4 9 5 7 0
0 0 0 0 1 1 1 1
6 7 8 9 0 1 2 3
Stálosť
Quercus petraea agg.
Quercus petraea agg.
Carpinus betulus
Carpinus betulus
Carpinus betulus
Fagus sylvatica
Fagus sylvatica
Fagus sylvatica
Acer campestre
Acer campestre
Acer campestre
Quercus cerris
Quercus cerris
Fraxinus excelsior
Fraxinus excelsior
Tilia cordata
Tilia cordata
Acer platanoides
Acer platanoides
Acer platanoides
Sorbus torminalis
Acer pseudoplatanus
Acer pseudoplatanus
Ulmus glabra
Pyrus pyraster
Crataegus monogyna
Crataegus monogyna
Cornus mas
Cornus mas
Sambucus nigra
Euonymus verrucosus
Crataegus laevigata
Ligustrum vulgare
E₃
E₁
E₃
E₂
E₁
E₃
E₂
E₁
E₃
E₂
E₁
E₃
E₁
E₃
E₁
E₃
E₁
E₃
E₂
E₁
E₁
E₃
E₁
E₁
E₁
E₂
E₁
E₂
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
4 1 1 2 5
1 7 8 8 7
Pracovné číslo zápisu
Stromy a kry
0 0 0 0 0
1 2 3 4 5
Číslo zápisu
Tabuľka 1. Fytocenologická tabuľka opísaných spoločenstiev: zápisy 1–5 Sorbo torminalis-Quercetum , 6–13 Quercetum petraeae-cerris , 14–52 Carici pilosae-Carpinetum ,
53–63 Carici pilosae-Fagetum , 64–77 Mercuriali-Fraxinetum.
II
II
I
I
I
II
I
I
V
V
III
I
I
IV
I
V
IV
II
V
II
II
V
Stálosť
+
+
1
.
+
+
1
.
1
.
r
+
1
+
1
+
.
1
+
1
1
1
.
1
+
+
.
+
.
.
V
V
IV
IV
IV
IV
III
III
III
III
Stálosť
1
+
1
+
.
.
1
1
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
+
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
E₁ . . . . .
E₁ . . . . .
E₁ . . . . .
E₁ . . . . .
E₁ . . . . .
. . . . . . . .
Melica uniflora
Geum urbanum
Galium odoratum
Glechoma hederacea
Geranium robertianum
Poa nemoralis
Vincetoxicum hirundinaria
Fallopia dumetorum
Tithymalus amygdaloides
Viola hirta
Dactylis polygama
Mercurialis perennis
Ďalšie druhy E1:
Clematis vitalba
Asplenium trichomanes
Cardamine impatiens
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
2
+
.
.
.
3
+
.
.
.
1
.
1
+
.
.
.
3
+
1
.
.
1
.
2
1
.
.
.
3
1
1
.
.
1
.
2
+
.
.
.
2
r
.
.
.
1
.
+
r
.
.
.
2
.
+
.
+
.
.
E₁ . . . . .
E₁ . . . . .
E₁ . . . . .
V 3 4
V + 1
1 1
2 .
1 +
V . 1
IV 1 r
III 1 .
1 1
I 1 .
IV + 1
1 1
4
+
+
1
+
.
1
1
.
1
+
.
3
.
+
2
+
.
1
1
.
1
+
.
3
1
+
+
+
3
.
1
+
.
2
.
2
.
.
2
2
1
.
+
.
+
.
+
3
2
1
.
1
1
.
1
.
1
+
.
3
1
1
2
1
+
.
+
+
1
+
+
. . . . . . . .
. . . . . . . .
. . . . . . . .
Lokálne diferenciálne druhy asociácie Mercuriali-Fraxinetum
Cephalanthera longifolia
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
. . . . . . .
.
. . . . . . .
. I . . . . . . .
.
. . . . . . .
.
. . . . . . .
.
. . . . . . .
.
. . . . . . .
. I . . . . . . .
.
. . . . . . .
.
. . . . . . .
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
. I
.
.
.
.
.
.
.
. . . . . . . . . . . . . .
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
0 0 0 0 6 4 3 6 4 5 5 6 7 7
1 2 3 6 2 8 3 4 9 1 2 9 0 2
.
. .
.
. .
.
. .
.
. .
.
. .
.
. .
.
. .
r I . .
.
. .
.
. .
1 1 2 3 3 7 7 5 5 1 6
2 3 9 0 5 3 6 4 3 4 8
6 6 6 6 6 6 7 7 7 7 7 7 7 7
4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7
V
IV
V
IV
V
IV
III
V
III
IV
V
III
r . + + + . r . . . . III . . . . . . . . . . . . r . I
3
+
1
1
1
.
.
.
r
.
.
+
4
+
2
.
.
+
.
.
.
+
+
+
2
+
1
1
+
.
.
1
.
1
+
1
3
+
+
1
1
+
.
1
+
.
+
+
3
+
+
2
1
.
.
.
+
+
.
1
3
+
.
1
1
+
.
.
.
.
+
.
2
1
1
1
.
+
.
.
+
.
+
.
2
+
+
1
+
.
.
1
.
.
+
+
4
+
.
2
1
+
.
1
.
+
+
.
4
.
2
+
1
.
.
+
1
1
.
1
3
r
1
1
+
+
.
1
.
.
+
1
3
1
1
1
2
.
.
1
+
1
+
+
.
+
+
2
1
+
.
2
.
+
.
+
3
+
+
2
+
+
.
1
+
1
+
+
2
+
1
1
.
+
.
.
.
.
1
.
3
+
.
2
+
+
.
1
.
1
r
+
3
1
r
+
2
.
.
.
+
1
+
1
3
1
+
2
.
+
.
1
.
1
+
.
2
1
r
1
+
+
.
.
r
.
+
.
2
+
.
2
.
+
.
1
+
.
+
.
3
1
+
.
1
.
.
+
+
+
+
.
2
+
1
1
+
.
.
1
.
+
.
+
2
1
1
2
1
1
.
2
.
+
+
.
3
.
+
2
.
2
.
2
.
+
.
1
3
.
.
1
.
r
.
1
.
.
.
1
2
1
.
2
1
1
.
1
+
+
+
1
3
+
1
2
2
.
+
1
+
1
r
.
2
.
+
1
.
+
.
.
r
.
r
1
2
+
1
2
1
+
.
.
+
+
.
+
3
+
1
2
1
+
.
2
.
.
+
+
3
1
1
2
1
+
.
1
.
1
.
1
3
+
+
2
+
+
.
.
+
.
+
1
2
+
+
2
.
.
.
2
r
1
2
.
2
+
+
2
1
+
.
1
+
+
+
.
3
+
.
2
1
.
.
1
+
+
+
+
3
1
r
2
2
+
.
1
+
+
+
r
2
+
1
1
2
+
.
1
r
1
.
1
2
+
1
2
1
+
.
1
+
+
+
+
3
+
+
+
2
+
.
+
+
+
r
1
IV
III
IV
IV
IV
V
V
V
V
IV
IV
1
.
1
.
+
+
.
.
1
.
.
.
.
+
+
.
r
1
.
1
+
.
.
.
1
+
1
.
+
r
.
.
r
.
.
.
1
.
+
.
+
+
.
+
r
.
.
.
1
+
1
.
+
+
.
+
1
.
.
.
1
r
+
+
+
+
.
.
r
.
.
.
1
1
+
1
+
+
.
1
+
.
r
.
.
+
1
.
1
.
.
.
.
+
.
+
1
+
1
+
+
.
.
.
1
.
.
.
2
1
+
2
1
+
.
1
+
.
.
.
1
+
1
.
+
+
.
+
.
.
+
.
III
V
I
I
I
V
V
V
II
V
V
2
.
.
+
+
.
.
.
+
+
.
1
2
.
.
2
+
.
.
.
1
+
.
2
2
r
.
1
.
.
.
.
+
+
.
1
2
.
1
2
+
.
.
1
+
+
+
+
2
+
+
1
.
.
.
.
1
.
.
.
2
.
+
.
.
.
.
+
+
1
+
.
.
.
.
+
.
.
.
.
r
+
.
1
1
.
+
1
1
.
.
+
+
+
.
.
.
+
.
1
.
.
.
.
r
1
.
+
.
r
+
.
.
.
.
.
r
1
.
.
.
.
1
1
+
.
.
.
.
+
.
1
1
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
1
+
+
+
2
.
.
.
.
1
.
+
+
+
1
.
1
r
.
.
+
+
.
.
II
IV
V
I
IV
IV
III
III
IV
III
I
. . . . . . . . . . . . . . . . . . + . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I . . . . . . . + + . . I + + 1 1 + . r + + + + + + . V
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . + I + . r + . + + 1 + + + + . 1 IV
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . .
. + . + . + . . + . . + + + III
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
+ 3 . . . . + 2 III + 2 + + + + 2 + + + + + + + 2 1 1 1 + 1 + 1 1 1 1 . 1 + . . 2 1 1 + + 1 + 1 + V . . . . . . . . . . + I . . . . . . . . . + . . . . I
. 1 . . . . . 1 II 2 1 + 2 2 2 . + . . . . 1 1 1 1 + 1 . + 1 . 1 1 1 + 1 1 . 1 1 1 . 1 2 1 . . 2 IV . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . r . . I
. . . . . . . 1 I . . . . . . + . . . + . . + . + 1 1 + + . . . 1 + + . + + . . + . + + + . . + III . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . .
Lokálne diferenciálne druhy asociácie Carici pilosae-Fagetum
Carex pilosa
Asarum europaeum
Galium schultesii
.
. . . . . . .
.
. . . . . . .
. II . . . . . . .
.
. . . . . . .
.
. . . . . . .
.
. . . . . . .
r III . . . . . . .
.
. . . . . . .
.
. . . . . . .
. I . . . . . . .
3 3 2 0 0 0 4 1 1 4 0 4 2 2 7 7 8 9 8 8 6 5 8 6 6 6 7 7 2 6 5 0 8 2 1 7 7 8 8
2 1 3 8 4 7 5 0 1 7 9 6 2 5 1 8 9 0 7 6 5 9 5 6 3 1 5 4 7 0 8 5 3 1 6 9 7 2 1
5 5 5 5 5 5 5 6 6 6 6
3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3
1 1 r r 1 . r r V . . . + . + . r r . + . + + . . . . . . . . . . . . . . + r . . . + + . r . . II . . . . . . . . . . .
Lokálne diferenciálne druhy asociácie Carici pilosae-Carpinetum
Melittis melissophyllum
.
.
+
.
.
.
+
.
.
.
Stálosť
1
+
1
+
+
+
1
.
1
+
1 3 4 8 3 5 6 8
5 6 4 4 9 5 7 0
1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 5 5 5
4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2
Stálosť
Lokálne diferenciálne druhy asociácie Quercetum petraeae-cerris
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
4 1 1 2 5
1 7 8 8 7
Pracovné číslo zápisu
0 0 0 0 1 1 1 1
6 7 8 9 0 1 2 3
Stálosť
Tithymalus cyparissias
Pilosella officinarum
Hypericum perforatum
Thymus pulegioides
Galium mollugo agg.
Astragalus glycyphyllos
Hieracium sabaudum
Festuca ovina
Sedum sexangulare
Hylotelephium maximum
0 0 0 0 0
1 2 3 4 5
Číslo zápisu
Tabuľka 1. (Pokračovanie)
Stálosť
61
62
+
III r
.
r
IV 1
V +
V +
V .
V .
.
.
.
III +
IV r
r
V .
.
I +
+
.
.
.
+
I .
II .
1
.
.
V .
.
I .
.
.
.
.
.
.
.
III .
III .
II .
I .
II .
.
.
Stálosť
.
+
.
.
1
1
1
1
r
.
.
.
+
+
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
+
1
+
.
1
.
.
+
+
2
.
.
+
.
r
.
.
1
.
r
1
.
.
+
+
+
.
.
r
.
.
.
1
.
.
.
.
.
1
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
1
.
.
.
.
+
r
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
+
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
.
.
1
2
+
r
r
.
.
r
+
.
r
.
1
.
.
.
+
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
r
.
+
2
r
.
.
1
.
.
.
.
.
1
r
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
r
.
+
+
r
1
.
.
r
.
+
+
+
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
+
.
.
.
+
+
.
r
+
.
1
.
+
+
.
.
r
+
.
.
.
+
r
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
I
I
II
I
I
I
II
II
II
II
II
II
III
IV
IV
III
III
II
II
III
V
I
III
IV
IV
II
III
III
Stálosť
.
.
.
.
.
+
1
+
r
.
.
.
1
+
.
1
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
1
+
1
r
.
.
.
.
r
1
1
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
1
+
.
.
.
r
r
r
1
.
.
.
.
.
+
r
.
.
.
1
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
.
.
+
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
+
r
.
.
+
r
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
+
.
.
r
.
.
.
.
1
.
.
+
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
r
1
r
.
.
.
.
.
+
1
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
+
.
.
.
.
.
.
+
1
.
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
1
+
.
.
.
1
.
.
.
.
.
1
+
.
.
.
.
.
2
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
1
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
+
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
+
.
.
.
.
.
.
+
1
.
.
.
.
.
+
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
1
.
.
.
1
r
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
1
.
+
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
+
.
.
+
.
.
r
+
2
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
r
.
.
.
.
.
+
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
1
+
.
.
.
1
.
.
.
.
+
1
.
.
.
.
+
.
+
.
.
+
.
1
.
.
.
+
.
+
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
+
r
+
r
+
+
.
.
r
+
1
.
.
+
.
.
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
.
.
1
.
.
.
+
+
.
.
.
.
+
.
.
+
.
.
.
r
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
r
+
+
.
.
r
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
r
.
+
+
.
.
.
1
.
.
r
r
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
+
+
+
r
+
.
1
.
+
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
r
+
.
+
+
+
.
.
r
.
.
.
.
.
r
.
+
+
.
.
r
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
+
+
+
.
.
+
.
.
r
.
+
r
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
.
r
+
+
.
.
.
r
.
.
+
r
.
1
.
+
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
.
+
.
+
.
2
.
.
.
.
.
2
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
+
.
.
+
.
.
r
.
.
+
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
r
+
.
1
.
.
.
.
+
.
r
+
.
.
.
.
.
.
.
r
+
r
.
+
.
.
.
r
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
+
+
+
.
1
+
1
.
.
r
.
.
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
+
.
.
.
.
.
.
r
r
.
.
+
+
+
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
+
.
.
+
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
+
1
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
+
.
+
.
+
.
r
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
+
.
.
.
.
+
1
r
.
r
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
.
.
+
+
.
.
.
+
.
.
.
r
.
r
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
+
+
.
.
.
.
1
r
.
r
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
r
.
+
.
+
.
.
.
r
.
.
.
.
+
.
+
.
+
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
+
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
+
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
+
.
.
+
.
.
.
+
1
.
.
+
.
.
1
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
.
+
.
.
.
.
r
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
1
r
.
.
r
r
.
.
.
.
.
+
.
.
+
r
.
+
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
.
r
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
+
.
.
.
1
.
.
.
+
.
+
r
.
+
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
.
1
.
.
r
.
r
.
.
+
.
.
+
+
.
r
+
.
.
+
.
.
.
.
r
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3 3 2 0 0 0 4 1 1 4 0 4 2 2 7 7 8 9 8 8 6 5 8 6 6 6 7 7 2 6 5 0 8 2 1 7 7 8 8
2 1 3 8 4 7 5 0 1 7 9 6 2 5 1 8 9 0 7 6 5 9 5 6 3 1 5 4 7 0 8 5 3 1 6 9 7 2 1
1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 5 5 5
4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2
I
I
I
I
I
IV
IV
IV
II
III
III
II
I
II
III
III
I
I
II
I
II
II
II
II
I
I
II
II
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
Stálosť
.
.
.
.
+
1
1
1
+
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
+
1
1
1
+
.
.
.
+
+
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
+
+
r
.
.
.
Polygonatum multiflorum
Rosa canina agg.
Viola reichenbachiana
Mycelis muralis
Brachypodium sylvaticum
Ajuga reptans
Veronica officinalis
Campanula persicifolia
Galeopsis tetrahit
Heracleum sphondylium
Hedera helix
Urtica dioica
Hieracium murorum
Fragaria vesca
Rubus fruticosus agg.
Digitalis grandiflora
Lathyrus vernus
Campanula trachelium
Clinopodium vulgare
Parietaria officinalis
Lapsana communis
Chaerophyllum temulum
Lamium maculatum
Galium aparine
Galium sylvaticum
Sanicula europaea
Oxalis acetosella
Allium ursinum
Lathyrus niger
Viola odorata
Circaea lutetiana
Campanula rapunculoides
Convallaria majalis
Carex montana
Cardaminopsis arenosa agg.
Vicia sepium
Hieracium umbellatum
Actaea spicata
Genista tinctoria
Achillea millefolium
Linaria vulgaris
Verbascum austriacum
Genista pilosa
Calamagrostis epigejos
Pulmonaria mollis
1 3 4 8 3 5 6 8
5 6 4 4 9 5 7 0
0 0 0 0 1 1 1 1
6 7 8 9 0 1 2 3
.
.
.
1
.
.
+
.
.
r
.
.
+
+
r
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
1
.
.
r
.
.
.
r
+
.
r
.
.
.
.
1
+
.
.
.
.
r
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
1
.
.
+
.
.
.
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
+
+
1
.
+
+
.
.
.
+
+
.
r
.
.
.
.
+
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
1
1
.
+
r
.
.
.
r
+
+
.
.
.
.
.
+
+
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
r
+
r
r
.
.
+
r
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
+
.
.
r
.
+
.
.
+
.
.
.
.
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
1
+
.
.
.
.
.
1
.
1
2
r
.
.
.
1
.
.
.
.
1
.
2
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
1
.
+
.
.
.
.
r
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
+
+
1
+
r
r
.
.
.
r
+
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
+
.
.
1
r
r
.
.
.
.
r
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1 1 2 3 3 7 7 5 5 1 6
2 3 9 0 5 3 6 4 3 4 8
5 5 5 5 5 5 5 6 6 6 6
3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3
I
I
I
II
I
I
I
II
IV
III
V
IV
II
V
I
IV
V
V
II
V
III
I
I
Stálosť
.
+
.
.
+
1
1
1
+
.
.
.
.
+
.
1
.
1
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
+
.
.
.
.
.
4 1 1 2 5
1 7 8 8 7
Pracovné číslo zápisu
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
0 0 0 0 0
1 2 3 4 5
Číslo zápisu
Tabuľka 1. (Pokračovanie)
1
.
+
+
.
.
.
r
.
+
r
.
+
.
r
.
1
1
.
+
.
.
.
1
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
1
.
.
1
+
1
.
.
.
+
1
.
.
.
.
.
1
+
.
.
r
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
+
+
.
.
.
1
.
.
r
.
.
.
.
.
+
1
.
.
.
.
.
+
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
1
.
r
.
.
r
.
+
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
1
.
+
.
r
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
+
.
r
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
+
.
.
.
1
.
r
.
.
+
.
.
.
+
+
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
r
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
r
1
.
.
.
+
r
r
.
r
.
r
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
.
+
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
+
.
.
.
+
r
+
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
+
+
.
.
.
r
.
1
.
r
.
+
+
.
.
.
.
2
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
3
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
+
+
.
.
.
.
.
.
+
r
.
.
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
0 0 0 0 6 4 3 6 4 5 5 6 7 7
1 2 3 6 2 8 3 4 9 1 2 9 0 2
6 6 6 6 6 6 7 7 7 7 7 7 7 7
4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7
I
I
II
I
I
I
I
II
I
I
I
II
II
II
II
II
I
IV
II
II
II
IV
II
I
II
IV
I
IV
V
Stálosť
Stálosť
II
I
I
II
I
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
I .
.
.
.
.
.
.
.
.
I .
I .
I .
I .
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
0 0 0 0 6 4 3 6 4 5 5 6 7 7
1 2 3 6 2 8 3 4 9 1 2 9 0 2
6 6 6 6 6 6 7 7 7 7 7 7 7 7
4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7
.
. 1 . r . . . . . . . . .
.
. . . 1 . . . . . . . . .
. I . . . . . . . r r . . . .
.
. . . . . . r . . 1 . r .
.
. . . . . . . . . . . . .
.
. . . . . . . . . . . . .
.
. . . . . . . . . . . . .
.
. . . . . . . . . . . . .
.
. . . . . . . . r . . . .
.
. . . . . . . . . . . . .
.
. . . . . . . . . . . . .
. I . . . . . . . . . . . . .
.
. . . . . . . . . . . . .
.
. 1 . . . . . . . . . . .
. I . . . . . . . . . . + . .
.
1 + . . . . . . . . . . .
1 1 2 3 3 7 7 5 5 1 6
2 3 9 0 5 3 6 4 3 4 8
5 5 5 5 5 5 5 6 6 6 6
3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3
I
I
II
I
II
II
II
II
Abies alba 54: 4, Arctium minus 64: r, Arctium tomentosum 61: r, Calluna vulgaris 68: +, Calystegia sepium 41: 1, Chelidonium majus 72: +, Corylus avellana 72: 1, Epilobium montanum 35: r, Epipactis helleborine 31: r, Hieracium lachenalii
39: r, Hieracium racemosum 39: r, Hordelymus europaeus 89: r, Lembotropis nigricans 41: +, Maianthemum bifolium 13: +, Myosotis sylvatica 39: +, Prunella vulgaris 46: r, Rubus caesius 54: +, Stachys sylvatica 54: +, Stellaria holostea 23: r,
Symphytum officinale 81: r, Veronica chamaedrys 39: 1
Druhy s jediným výskytom:
Vysvetlivky: E3 - stromové poschodie, E2 - krovinné poschodie, E 1 - bylinné poschodie
.
. . . . . . . .
.
. . . . . . . .
.
. . . . . . . .
.
. . . . . . . .
+ II . . . . . . . .
+ II . . . . . . . .
r r . . . . . .
.
.
. + . . . . . .
.
. r . . . . . .
.
. . . . + . r .
.
. . . . + . . .
.
. . . . . . . .
.
. . . . . . . .
.
. . . . . . . .
.
. . . . . . . .
.
. . . . . . . .
Stálosť
.
.
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
3 3 2 0 0 0 4 1 1 4 0 4 2 2 7 7 8 9 8 8 6 5 8 6 6 6 7 7 2 6 5 0 8 2 1 7 7 8 8
2 1 3 8 4 7 5 0 1 7 9 6 2 5 1 8 9 0 7 6 5 9 5 6 3 1 5 4 7 0 8 5 3 1 6 9 7 2 1
1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 5 5 5
4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2
Stálosť
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Gagea lutea
Galeobdolon montanum
Rubus idaeus
Galeopsis speciosa
Teucrium chamaedrys
Silene nutans s.lat.
Symphytum tuberosum agg.
Bromus benekenii
Silene vulgaris
Scrophularia nodosa
Silene nemoralis
Melampyrum pratense
Lycopus europaeus
Anthriscus sylvestris
Athyrium filix-femina
Lunaria rediviva
1 3 4 8 3 5 6 8
5 6 4 4 9 5 7 0
0 0 0 0 1 1 1 1
6 7 8 9 0 1 2 3
Stálosť
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
4 1 1 2 5
1 7 8 8 7
Pracovné číslo zápisu
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
E₁
0 0 0 0 0
1 2 3 4 5
Číslo zápisu
Tabuľka 1. (Pokračovanie)
Stálosť
63
64
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
Čís. v tab.
2010 08 10
2010 07 22
2010 07 22
2010 08 03
2010 08 19
2010 07 21
2010 08 09
2010 08 10
2010 09 14
2010 08 10
2010 08 19
2010 08 24
2010 09 10
2010 08 09
2010 08 09
2010 08 09
2010 07 15
2010 07 15
2010 07 15
2010 08 18
2010 07 21
2010 07 21
2010 08 18
2010 07 21
2010 08 18
2010 07 22
2010 08 03
2010 09 09
2010 09 10
2010 09 15
2010 09 15
2010 09 15
2010 09 14
2010 08 24
2010 08 19
2010 09 14
2010 08 24
2010 08 24
2010 08 24
Dátum
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
400
Plocha zápisu (m2)
Tabuľka 2. Lokality zápisov.
Nadm. výška
(m)
389
412
400
484
419
450
270
334
501
347
423
359
428
300
300
305
350
330
345
298
370
294
310
345
280
330
355
388
413
320
350
345
545
335
458
550
553
372
370
JZ
JZ
JV
JZ
J
J
JZ
J
JZ
J
JV
JJV
Z
SZ
SZ
JJV
JV
JV
V
JJZ
SV
SV
S
JJV
JV
J
JJZ
JV
JV
V
J
JV
JZ
JV
SSZ
JV
SV
JV
V
5
25
15
15
8
8
5
35
12
20
9
5
10
5
8
5
8
6
12
3
10
10
15
8
5
12
10
12
10
12
10
12
10
5
5
5
8
15
20
Exp. Sklon (°)
E3
(%)
55
50
60
60
45
75
65
75
80
60
65
65
85
75
70
75
70
85
80
65
80
75
80
85
75
80
75
65
85
75
70
65
70
65
75
85
60
65
70
E2
(%)
0
0
0
0
0
10
5
10
0
2
0
5
0
0
2
8
0
0
2
0
5
0
0
3
0
0
2
5
0
5
0
0
0
0
15
5
0
0
0
E1
(%)
60
70
75
65
65
80
80
75
65
65
50
70
75
60
75
60
65
65
60
75
60
70
55
70
80
70
65
50
65
50
65
50
65
60
60
70
55
70
60
100–120
100–120
rôznoveký
100–120
rôznoveký
100–120
80–100
40 –60
60–80
40–60
60–80
80–100
120
80–100
80–100
40–60
40–60
40–60
100–120
80–100
60–80
80–100
120
80–100
80–100
100–120
100–120
60–80
120
rôznoveký
100–120
60–80
60–80
40–60
60–80
60–80
120
80–100
rôznoveký
Vek
301
302
303b
351
454
305a
63b
294a
421
300
439
253
321
65b
66a
378
248b
231
251
245
292
243
254a
256
235
255
397
325b
310a
382a
396
356b
430
248b
450
425a
314a
271
259
JPRL
Tatárske
Pri Vŕškoch
Pri Vŕškoch
Dub
Široké
Pri Vŕškoch
Pánsky les
Pod Jelením vrchom
Jamkové
Pri vrchu Jaseňová
Gutnerová
Nad Lošoncom
Kollárové
Pánsky les
Pánsky les
Tašky
Nad Lúkami
Pod Kollerovou
Nad Lúkami
Nad Lošoncom
Srnčí vŕšok
Nad Lošoncom
Pri kameňolome
Uhlište
Nad Jahodníkom
Pustáky
Nová Bohatá
Poláková
Vydatá
Zelený kameň
Široké
Medvedie
Pri PR Klokoč
Pustáky
Gutnerová
Pri PR Klokoč
Pri Studienkach
Múťkove Jarky
Pri Kameňolome
Lokalita
17°21´31´´
17°21´30´´
17°21´29´´
17°20´24´´
17°19´17´´
17°21´23´´
17°23´31´´
17°22´12´´
17°19´09´´
17°21´47´´
17°18´50´´
17°22´43´´
17°20´47´´
17°23´45´´
17°23´51´´
17°21´36´´
17°23´13´´
17°23´51´´
17°22´54´´
17°23´41´´
17°21´60´´
17°24´12´´
17°22´44´´
17°22´15´´
17°24´20´´
17°22´28´´
17°20´24´´
17°21´07´´
17°20´54´´
17°20´53´´
17°20´31´´
17°21´36´´
17°18´45´´
17°23´15´´
17°18´55´´
17°18´56´´
17°20´32´´
17°21´35´´
17°22´11´´
48°29´09´´
48°29´19´´
48°29´16´´
48°28´45´´
48°27´55´´
48°21´23´´
48°28´27´´
48°28´54´´
48°28´38´´
48°28´54´´
48°27´25´´
48°29´33´´
48°29´07´´
48°28´33´´
48°28´37´´
48°27´37´´
48°29´29´´
48°29´45´´
48°29´33´´
48°29´23´´
48°29´20´´
48°29´08´´
48°29´18´´
48°29´16´´
48°29´32´´
48°29´11´´
48°28´35´´
48°29´04´´
48°29´11´´
48°28´21´´
48°28´14´´
48°28´02´´
48°28´17´´
48°29´25´´
48° 27´58´´
48°28´24´´
48°29´26´´
48°29´44´´
48°29´30´´
Súradnice
65
Čís. v tab.
Dátum
Plocha zápisu (m2)
E2
E1
Nadm. výška
E3
Vek
JPRL
Lokalita
Súradnice
Exp. Sklon (°)
(%) (%) (%)
(m)
40
2010 09 10
400
447
JJV
8
85
0
75
60–80
286
Tatárske
17°21´12´´
48°29´32´´
41
2010 09 10
400
420
SSV
12
75
15
55
rôznoveký
288
Tatárske
17°21´23´´
48°29´33´´
42
2010 08 03
400
438
Z
9
75
0
60
120
388
Dub
17°20´31´´
48°28´36´´
43
2010 08 24
400
480
JZ
10
60
0
65
40–60
451
Gutnerová
17°18´46´´
48°28´03´´
44
2010 08 19
400
350
SZ
12
70
0
75
60–80
442
Gutnerová
17°19´06´´
48°27´44´´
45
2010 07 15
400
330
SSV
5
75
3
65
40–60
253b
Červená hora
17°23´21´´
48°29´27´´
46
2010 09 14
400
397
J
12
75
8
60
60–80
346
Helma
17°20´57´´
48°28´55´´
47
2010 07 22
400
350
SV
10
70
2
65
100–120
294a
Uhlište
17°22´09´´
48°29´07´´
48
2010 07 21
400
416
JZZ
10
75
0
65
60–80
304
Pri Vŕškoch
17°21´44´´
48°29´19´´
49
2010 09 10
400
418
VVJ
15
80
10
70
120
306
Vydatá
17°21´01´´
48°29´16´´
50
2010 09 10
400
440
JV
5
80
8
65
80–100
308
Zajáslie
17°21´16´´
48°29´25´´
51
2010 09 10
400
392
V
12
75
8
60
60–80
342
Helma
17°21´11´´
48°28´38´´
52
2010 09 10
400
436
Z
10
70
0
60
100–120
322
Poláková
17°20´52´´
48°29´00´´
53
2010 07 21
400
380
SZ
10
70
0
30
60–80
289
Zajáslie
17°21´35´´
48°29´32´´
54
2010 07 21
400
455
SV
8
75
2
25
80–100
308
Zajáslie
17°21´18´´
48°29´29´´
55
2010 08 03
400
450
J-JZ
10
80
0
25
60–80
353
Guľkové
17°20´34´´
48°28´41´´
56
2010 08 03
400
425
Z
8
75
0
25
60–80
353
Guľkové
17°20´53´´
48°28´32´´
57
2010 08 09
400
430
S
25
75
0
25
80–100
329
Kamenné mlieko
17°20´46´´
48°28´33´´
58
2010 09 09
400
360
SZ
20
85
0
15
40–60
263a
Izidorčina
17°22´22´´
48°29´50´´
59
2010 09 10
400
335
V-VJ
10
80
0
40
80–100
276
Polámané
17°21´26´´
48°29´41´´
60
2010 08 19
400
414
0
0
75
0
75
60–80
453b
Konská hlava
17°19´27´´
48°27´52´´
61
2010 08 19
400
315
JV
5
75
0
30
40–60
357
Sáskova
17°21´27´´
48°28´03´´
62
2010 07 21
400
460
JZ
5
85
0
45
60–80
286
Tatárske
17°21´08´´
48°29´35´´
63
2010 08 24
400
389
JV
12
80
0
25
80–100
271a
Múťkove jarky
17°21´41´´
48°29´48´´
Nad Jahodníkom
17°23´30´´
48°29´36´´
64
2010 07 15
400
305
SSV
25
80
0
25
40–60
234
Nad Jahodníkom
17°23´19´´
48°29´44´´
65
2010 07 15
400
318
SV
5
70
0
30
100–120
232a
66
2010 07 15
400
330
SSV
10
80
0
30
100–120
247
Nad Jahodníkom
17°23´19´´
48°29´39´´
67
2010 07 15
400
350
SZ
30
75
0
15
100–120
250a
Izidorčina
17°22´35´´
48°29´48´´
68
2010 08 24
400
353
SZ
30
65
0
45
40–60
262b
Izidorčina
17°22´19´´
48°29´48´´
69
2010 08 18
400
350
SZ
30
75
0
15
40–60
263a
Izidorčina
17°22´20´´
48°29´50´´
70
2010 08 09
400
281
S
45
70
0
20
40–60
339b
Dolné Markove
17°23´44´´
48°28´08´´
71
2010 08 24
400
345
E
30
70
0
25
100–120
249
Juráskova
17°22´53´´
48°29´43´´
72
2010 08 18
400
320
SV
25
60
0
40
100–120
247
Pustáky
17°23´14´´
48°29´35´´
73
2010 08 19
400
305
JZ
45
70
0
35
40–60
360b
Medvedie
17°21´55´´
48°28´06´´
74
2010 08 19
400
315
S
40
80
2
25
60–80
359
Medvedie
17°21´48´´
48°27´59´´
75
2010 08 25
400
584
J
25
75
0
45
60–80
282c
Čierna skala
17°20´34´´
48°29´55´´
76
2010 08 24
400
570
SZ
15
65
5
60
rôznoveký
314b
Pri Studienkach
17°20´11´´
48°29´23´´
77
2010 09 09
400
561
SZ
35
70
5
20
60–80
282c
Čierna skala
17°20´48´´
48°30´02´´
Vysvetlivky: E3(%) – pokryvnosť stromového poschodia v %, E2 (%) – pokryvnosť krovinového poschodia v %, E₁ (%) – pokryvnosť, JPRL – jednotka priestorového rozdelenia lesa
Tabuľka 2. (Pokračovanie)
Download

Lesné spoločenstvá k.ú. obce Lošonec. Phytopedon (Bratislava)