ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
II.
KAPITOLA II
CHARAKTERISTIKA SÚČASNÉHO STAVU ŽIVOTNÉHO
PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA – PODĽA STUPŇA
ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE
II.1. HORNINOVÉ PROSTREDIE – INŽINIERSKO-GEOLOGICKÉ
VLASTNOSTI, GEODYNAMICKÉ JAVY, LOŽISKÁ
NERASTNÝCH SUROVÍN, GEOMORFOLOGICKÉ POMERY,
STAV ZNEČISTENIA HORNINOVÉHO PROSTREDIA
II.1.1. Horninové prostredie – inžiniersko geologické vlastnosti
Geologická stavba
Na území Žilinského kraja sa na geologickej stavbe podieľajú horniny flyšového
pásma (magurská a krosnienska jednotka), bradlové pásmo, centrálnokarpatský
paleogén, kryštalinikum so svojou obalovou jednotkou, križňanský a chočský
príkrov, neogénne sedimentárne panvy a úplne na južnom okraji aj neovulkanity.
Flyšové pásmo buduje celú severnú časť kraja. Je to prevažne monotónny komplex
navzájom sa striedajúcich pieskovcových a ílovcových vrstiev. Zastúpené je
horninami vonkajšieho karpatského flyša magurskej skupiny, do ktorej patria
jednotky račianska (na severe), bystrická a bielokarpatsko - oravská (na juhu).
Jednotky majú charakter príkrovov so SZ vergenciou. V račianskej jednotke sú
vyčlenené (od spodu) soláňske vrstvy (prevažne pieskovce), nad nimi belovežské
vrstvy (prevažne ílovce) a nadložie tvoria zlínske vrstvy (prevažne ílovcové).
Bystrická jednotka má rovnaký stratigrafický sled, s výnimkou najvrchnejšieho člena
- bystrických vrstiev zlínskych, ktoré obsahujú viac ílovcov ako račianske vrstvy.
Bradlové pásmo je tektonická megabrekcia, pričom nad terén vystupupujúce
vápencové bradlá obklopujú mäkkšie kriedové a paleogénne slieňovce a ílovce.
Na území kraja je zastúpené úsekmi: púchovským (od Žiliny na západ)
s dominantným zastúpením mezozoických vrstiev, varínskym (medzi Žilinou a
Párnicou s podobnou charakteristikou) a oravským, naväzujúcim na predošlý úsek a
siahajúcim až ku štátnej hranici s Poľskou republikou. Okrem mezozoika sa na jeho
stavbe podstatne podieľajú aj treťohorné horniny a charakteristickou črtou je jeho
malá šírka.
Kryštalinikum vytvára jadrá jednotlivých pohorí. Prakticky každé pohorie je zložené
z rôznych magmatitov, metamorfitov a viacerých príkrovov budovaných
mezozoickými komplexmi ležiacimi nad tatrikom.
Malá Fatra má kryštalické jadro tvorené kryštalickými bridlicami a granitoidnými
horninami. Zo strany Žilinskej kotliny ho lemuje mladopaleozoický a mezozoický
obal (perm, obalové mezozoikum a krížňanská jednotka).
Žiar (kryštalinické jadro s obalom), tvorí západnú hranicu Turčianskej kotliny,
uzatvorenú z juhu celkom Kremnických vrchov, ktoré sú produktom neogénneho
andezitového a ryolitového vulkanizmu.
Geologickú stavbu Veľkej Fatry tvoria prevažne mezozoické sedimenty
so stratigrafickým rozpätím trias - krieda (dolomity, vápence, slienité vápence,
sliene, bridlice, pieskovce), litologicky napĺňajúce obalovú jednotku, križňanský a
chočský príkrov. Kryštalické jadro vystupuje na pomerne malom priestore a je
budované takmer výlučne granitoidnými horninami (ľubochniansky masív).
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
36
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Celok Vysokých Tatier zasahuje na územie kraja svojím podcelkom Západné Tatry.
Na ich geologickej stavbe sa podieľajú kryštalické bridlice (komplex pararúl), rôzne
typy granitoidov, mocná mezozoická obalová jednotka a krížňanský príkrov.
Chočský príkrov sa tu vyznačuje malým rozsahom.
Nízke Tatry, najrozsiahlejšie jadrové pohorie, zasahuje do riešeného územia svojimi
severnými svahmi, a s výnimkou východnej časti - podcelku Kráľovohoľské Tatry.
Na území kraja je zastúpené kryštalinikum vo forme granitoidov a vo východnej časti
vystupujú aj metamorfity. Na severných svahoch sú vyvinuté mezozoické obalové
jednotky Červenej Magury a donovalská, vo východnej časti metamorfovaná séria
Veľkého boku. Krížňanský a chočský príkrov sú mohutne vyvinuté hlavne svojimi
karbonatickými členmi. Chočský príkrov obsahuje aj mocný komplex melafýrovej
série. Z východu je medzi Liptovskou kotlinou a Nízkymi Tatrami vsunutý relatívne
úzky klin celku Kozie chrbty, geologicky budovaný horninami chočského permu.
Všetky kotliny: Žilinskú, Turčiansku, Oravskú a Liptovskú budujú v prevažnej miere
druhohorné a hlavne treťohorné sedimenty hrúbky aj niekoľko tisíc metrov.
Žilinská kotlina je ohraničená zo západu Súľovskými vrchmi, z juhu severnou časťou
Strážovských vrchov, z východu Malou Fatrou (podcelkom Lúčanská Fatra) a
zo severu Kysuckou vrchovinou. Jej výplň tvoria súvrstvia vnútrokarpatského
paleogénu v slede (od spodu) - zlepencové, ílovcovo - pieskovcové a pieskovcové.
Súľovské vrchy sú budované predovšetkým zlepencovým vývojom a bradlovým
pásmom, severné výbežky Strážovských vrchov sedimentami chočského a
krížňanského príkrovu.
Turčianska kotlina je vnútrohorská depresia, ktorej sedimentárnu neogénnu výplň
tvoria martinské vrstvy (zlepence, vápence, andezitové a ryolitové tufy, íly, štrky)
v nadloží s diviackymi vrstvami (íly, štrky). V jej severnej časti je výplň tvorená
bazálnym a ílovcovým súvrstvím paleogénu. Na sedimentárnej výplni sa prejavuje
rýchle striedanie klastických a pelitických usadenín vo vertikálnom, aj horizontálnom
smere. Je to následok sedimentačných procesov a zlomovej tektoniky.
Liptovská kotlina, ako podcelok rozsiahlej Podtatranskej kotliny je ako celok
budovaná centrálnokarpatským paleogénom (CKP), na ktorom ležia kvartérne
uloženiny. CKP je flyšová formácia s bazálnym súvrstvím (zlepence),
prechádzajúcim do ílovcového súvrstvia. Najvyšším súvrstvím je flyšové, s
pravidelným striedaním pieskovcov a bridlíc. Miestami, hlavne vo východnej časti
kotliny vystupujú ostrovy mezozoických hornín, ktoré sú voči svojmu podložiu
v príkrovovej pozícii, ale sú popríkrovové. Miestami je v kotline zaznamenaný aj
neflyšový pieskovcovo – zlepencový vývoj – sedimenty podmorských náplavových
kuželov, prípadne korálové uloženiny. Zo SZ kotlinu lemuje celok Chočských
vrchov, tvorený výlučne sedimentárnymi mezozoickými horninami krížňanského a
chočského príkrovu. Severnú hranicu Liptovskej kotliny vytvára celok Západných
Tatier, z juhu sa k Liptovskej kotline pripája priestorovo najrozsiahlejšie jadrové
pohorie - celok Nízkych Tatier.
Oravská kotlina patrí medzi vnútrohorské kotliny. Je tu zastúpený ako paleogén, tak
aj neogén a kvartér. Paleogénna sedimentácia začína bazálnym karbonatickým
súvrstvím, na ktoré transgreduje pieskovcovo – ílovcové súvrstvie. Neogénne
sedimenty zasahujú laločnate do podložného paleogénu a ich mocnosť v strede
panvy je cca 300 m. Tvorené sú pomerne jednotvárnym súvrstvím slieňov, slienitých
ílov a ílov, v striedaní s piesčitými ílmi, pieskami a štrkopieskami. Sporadicky sa
vyskytujú málo stmelené pieskovce.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
37
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Inžiniersko-geologická charakteristika
V zmysle inžinierskogeologických máp Slovenska (Matula, M., 1989) územie
Žilinského kraja zasahuje do:
regiónu jadrových pohorí
oblasti vysokých jadrových pohorí 1 Vysoké Tatry
2 Nízke Tatry
3 Veľká Fatra
4 Malá Fatra
5 Chočské pohorie
oblasti jadrových stredohorí
9 Strážovské vrchy
10 Žiar
regiónu karpatského flyša
oblasti flyšových hornatín
18 Vsetínska hornatina
19 Moravsko-sliezske Beskydy
20 Slovenské Beskydy
23 Oravská Magura
oblasti flyšových vrchovín
32 Kysucká vrchovina
33 Podbeskydská vrchovina
34 Oravská vrchovina
regiónu neogénnych vulkanitov
oblasti vulkanických hornatín
41 Kremnické pohorie Nízke Tatry
regiónu neogénnych tektonických vkleslín
oblasti vnútrohorských kotlín
53 Žilinská kotlina
54 Turčianska kotlina
56 Liptovská kotlina
59 Považské kotliny
V zmysle inžinierskogeologickej rajonizácie sa vo vlastnom hodnotenom území uplatňujú nasledujúce
typy rajónov:
-
F
T
P
D
O
G
K
Ni
Ng
Nk
Sz
Sf
Sk
Sv
Sd
Ss
Sp
Ih
Mv
Vp
Vl
– rajón údolných riečnych náplavov
– rajón náplavov terasových stupňov
– rajón proluviálnych sedimentov
– rajón deluviálnych sedimentov
rajón organických sedimentov
– rajón glaciofluviálnych sedimentov
– rajón kvartérnych karbonátov
– rajón jemnozrnných sedimentov
– rajón štrkovitých sedimentov
– rajón striedajúcich sa jemnozrnných až štrkovitých sedimentov
– rajón zlepencových hornín
– rajón flyšoidných hornín
– rajón karbonátových a klastických hornín
– rajón vápencových hornín
– rajón dolomitických hornín
– rajón ílovcovo – vápencových hornín
– rajón pieskovcových hornín
– rajón intruzívnych hornín
– rajón vysokometamorfovaných hornín
– rajón pyroklastických hornín
– rajón efuzívnych hornín
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
38
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
II.1.2 Geodynamické javy
Geodynamické javy
K najrozsiahlejším geodynamickým javom na území Žilinského kraja patria svahové
pohyby, ktoré sa najčastejšie prejavujú zosuvmi. Zosuvné územia v záujmovom
území sú viazané prevažne na flyšoidné alebo ílovcovo-slieňovcové komplexy
paleogénu a mezozoika. Tento predkvartérny podklad spôsobuje zosúvanie sa
svahových sedimentov, len zriedka zasahujú šmykové plochy aj do zvetraných
hornín podkladu. V súčasnej dobe sa v Žilinskom kraji monitorujú svahové pohyby
typu zosúvania na lokalitách: Okoličné, Liptovská Mara, Žilina – Dubeň, Oravský
Podzámok, Harvelka. Význam posledne menovanej lokality poklesol po preložke
plánovanej cesty. Ostatné typy svahových pohybov sa v kraji nemonitorujú. Zosuvy
postihujú najčastejšie zvetralinový plášť, ale tam, kde sú výhodné podmienky aj
nezvetrané horniny.
K najstabilnejším územiam patria poriečne nivy s kvartérnym štrkovým nánosom
(údolie Váhu a jeho prítoky), neogénna, resp. paleogénna výplň kotlín a územie
kryštalinika, tvorené skalnými a poloskalnými horninami. Tieto sú v nezvetralom
(Nízke Tatry), prípadne málo zvetranom stave (Malá Fatra, Veľká Fatra).
K oblastiam stabilných území, s možnosťou vyvolania svahových pohybov, radíme
jadrové pohoria s obalovou jednotkou a mezozoickými príkrovmi. (Karbonátové
mezozoické horniny ležiace na relatívne plastických súvrstviach werfénu, keupru,
liasu, lunzských vrstvách - Kľak, V. Choč, Šíp a iné). Hrebene Západných a Nízkych
Tatier, Malej Fatry a Babej hory sú narušené gravitačnými trhlinami. V ďalšom je to
paleogén vonkajšieho flyša a vnútorných kotlín (rigidné pieskovcové polohy uložené
na relatívne plastickejšom ílovcovo - bridličnatom súvrství). V územiach takéhoto
horninového zloženia vznikajú svahové poruchy blokového typu.
Do oblastí rizika vzniku svahových deformácií patrí predovšetkým oblasť
karpatského flyša a to ako vonkajšieho, tak aj vnútorného. Litologický charakter
hornín a ich fyzikálno - mechanické vlastnosti limitujú úložné pomery vrstiev,
extrémy klimatických pomerov, nižšie percento zalesnenia. Najpočetnejšie a
najrozsiahlejšie zosuvy vznikajú v územiach s ílovcovým vývojom, v územiach
budovaných drobnorytmickým flyšom a na takých svahoch, ktoré režú čelá, alebo
bloky vrstiev. K rizikovým oblastiam patrí aj tektonický styk jadrových pohorí
s kotlinami a ostatné zlomové poruchy, na ktorých sa prejavuje neotektonický pohyb
(1 - 3 mm/rok) a oblasti zvýšenej seizmicity. Bez ohľadu na litologicko petrografický typ horniny a jeho stupeň zvetrania je vysoké riziko svahovej
deformácie vplyvom antropogénnych činiteľov.
K aktívnym zosuvom patria napr. martinský zosuv Podstráne, aktivizovaný na báze
neotektonických pohybov, zosuv Okoličné a plošné prúdové zosuvy v okrese
Čadca. Prevažná časť zosuvov má charakter plošných zemných prúdov,
s charakteristickou odtrhovou hranou. Oblasti budované paleogénnymi horninami
vykazujú značnú početnosť výskytu zosuvov.
K ostatným dokumentovaným svahovým deformáciám patria blokové rozsadliny
zvetralých skalných a poloskalných hornín, (Veľká a Malá Fatra, Chočské vrchy)
a územia s výskytom kamenito - bahnitých prúdov (Západné Tatry, Malá Fatra).
Vytváranie eróznych rýh je viazané na nespevnené sedimenty terciéru, prípadne
kvartérne pelitické sedimenty s väčšou mocnosťou a miernym sklonom svahu. Ich
najväčšia početnosť je zistená vo vonkajšom flyšovom pásme.
K najstabilnejším územiam patria riečne nivy s kvartérnym štrkovým nánosom (rieka
Váh s prítokmi), neogénna, resp. paleogénna výplň kotlín a územia kryštalinika
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
39
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
tvorené polozvetranými a zvetranými horninami (Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká
Fatra).
Ďalším častým geodynamickým javom v území kraja je erózia (najmä vodná).
Seizmicita
Z hľadiska ohrozenia územia seizmicitou (Atlas krajiny SR, 2002) územia Žilinského
kraja spadá do priestorov zaradených podľa makroseizmickej intenzity (MSK-64) do:
- kategórie územia 6 º stupnice makroseizmickej intenzity
- kategórie územia 6 – 7 º stupnice makroseizmickej intenzity
- kategórie územia 7 º stupnice makroseizmickej intenzity
- kategórie územia 7 – 8 º stupnice makroseizmickej intenzity
Seizmicita, ako ďalší geodynamický jav, sa najvýznamnejšie prejavil v Žiline a jej
okolí v roku 1858, kedy oblasť postihlo zemetrasenie s intenzitou 8° MCS stupnice.
Slabá seizmicita sa prejavuje aj na podtatranskom zlome v Liptovskej kotline.
Najsilnejšie zemetrasenie v minulom roku (12. 5. 1998) malo epicentrum JV
od Dolného Kubína. Podľa makroseizmických pozorovaní malo intenzitu 4° MSK.
Poloha ohnísk zemetrasenia je viazaná na miesta oslabenia zemskej kôry, v ktorých
dochádza k uvoľneniu napätia nahromadeného recentnými tektonickými pohybmi.
Ohniská zemetrasenia, z ktorých sa šíri seizmická energia, ležia aj v oblasti
bradlového pásma, na žiarskom zlome obmedzujúcom Malú Fatru oproti Turčianskej
kotline Najznámejšia aktivita je viazaná na peripieninský lineament, ktorý prebieha
v oblasti bradlového pásma a s ktorým je možné spájať seizmickú aktivitu územia
v okolí Žiliny, slabá seizmická intenzita sa prejavuje aj na podtatranskom zlome
v Liptovskej kotline.
II.1.3 Ložiská nerastných surovín
Územie ŽSK je bohaté na ložiská stavebného kameňa, ktorý predstavujú hlavne
dolomitické vápence a pieskovce. Energetické suroviny sa v Žilinskom kraji
nenachádzajú v ekonomicky významnom množstve. V Žilinskom kraji majú najväčší
dosah na životné prostredie činné povrchové lomy, väčšinou na stavebný kameň a
na výrobu vápna a cementu.
Tab. č. 5 Vyhradené ložiská v ŽSK v zmysle § 43 ods. 6 zákona č. 558/2001 Z. z.
nerast
stavebný kameň
štrkopiesky a piesky
okres
Bytča
Bytča
názov ložiska
Jablonové
Malá Bytča
tehliarske suroviny
stavebný kameň
stavebný kameň
vápenec ostatný
dolomit
stavebný kameň
štrkopiesky a piesky
stavebný kameň
tehliarske suroviny
antimónové rudy
antimónové rudy
antimónové rudy
antimónové rudy
Čadca
Dolný Kubín
Dolný Kubín
Dolný Kubín
Dolný Kubín
Dolný Kubín
Dolný Kubín
Kysucké N. Mesto
Kysucké N. Mesto
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Raková
Bystrička
Istebné
Kraľovany
Kraľovany II
Kraľovany II
Párnica
Ochodnica
Radoľa
Dúbrava
Dúbrava - Ľubelská
Dúbrava - Martin štôlňa
Dúbrava - Matošovec
organizácia
CS s.s r.o., Žilina
KAMENIVO SLOVAKIA a.s.,
Bratislava
ŠGÚDŠ Bratislava
SKŠ š.p. v likvidácii, Žilina
ŠGÚDŠ Bratislava
SKŠ š.p., Žilina
OcÚ Kraľovany
OcÚ Kraľovany
SsK a.s., Žilina
OcÚ Ochodnica
SST a.s. v likvidácii, Žilina
PKSBS s.r.o., Banská Bystrica
ŠGÚDŠ Bratislava
ŠGÚDŠ Bratislava
ŠGÚDŠ Bratislava
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
40
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 5 Vyhradené ložiská v ŽSK v zmysle § 43 ods. 6 zákona č. 558/2001 Z. z. pokračovanie
nerast
antimónové rudy
zlaté a strieborné
rudy
dekoračný kameň
stavebný kameň
štrkopiesky a piesky
tehliarske suroviny
stavebný kameň
stavebný kameň
stavebný kameň
štrkopiesky a piesky
štrkopiesky a piesky
tehliarske suroviny
tehliarske suroviny
tehliarske suroviny
tehliarske suroviny
tehliarske suroviny
mineraliz. I-Br vody
okres
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Martin
Martin
Martin
Martin
Martin
Martin
Martin
Martin
Martin
Martin
Námestovo
názov ložiska
Dúbrava - Predpekelná
Magurka - štôlňa Adolf halda
Liptovské Kľačany
Malužiná – Lipt. Porúbka
Liptovský Hrádok
Liptovská Ondrašová
Kláštor pod Znievom
Vrícko
Vrútky - Dubná Skala
Sučany
Vrútky - Lipovec
Dražkovce - Belá
Košťany - Bikor
Martin
Podhradie
Turčianska Štiavnička
Oravská Polhora
tehliarske suroviny
dekoračný kameň
stavebný kameň
Námestovo
Ružomberok
Ružomberok
Bobrov
Ludrová
Ružomberok
stavebný kameň
Ružomberok
stavebný kameň
tehliarske suroviny
dolomit
stavebný kameň
živce
stavebný kameň
Ružomberok
Ružomberok
Turčian. Teplice
Turčian. Teplice
Turčian. Teplice
Tvrdošín
Ružomberok II - Lom pod
Skalami
Ružomberok III
Ružomberok
Rakša
Horná Štubňa
Budiš
Oravský Biely Potok
stavebný kameň
štrkopiesky a piesky
Tvrdošín
Tvrdošín
dekoračný kameň
dolomit
dolomit
dolomit
dolomit
Žilina
Žilina
Žilina
Žilina
Žilina
dolomit
stavebný kameň
Žilina
Žilina
stavebný kameň
stavebný kameň
stavebný kameň
tehliarske suroviny
tehliarske suroviny
vápenec ostatný
vápenec ostatný
vápenec ostatný
vápenec ostatný
vápenec ostatný
Žilina
Žilina
Žilina
Žilina
Žilina
Žilina
Žilina
Žilina
Žilina
Žilina
Zuberec - Podspády
Nižná nad Oravou Studený Potok
Považský Chlmec - Všivák
Lietavská Svinná
Rajec - Šuja
Rajecká Lesná
Stráňavy - Strečno Kosová
Veľká Čierna - Petrová
Stráňavy - Polom
organizácia
ŠGÚDŠ Bratislava
ŠGÚDŠ Bratislava
LESOSTAV .s r.o., Liptovský Hrádok
SsK a.s., Žilina
SKŠ š.p. v likvidácii, Žilina
STP a.s., Žilina
SKŠ š.p. v likvidácii, Žilina
CS s.s r.o., Žilina
SsK a.s., Žilina
PREFA SUČANY a.s., Sučany
BRA-VUR s.s r.o., Vrútky
ŠGÚDŠ Bratislava
ŠGÚDŠ Bratislava
TEHELŇA MARTIN a.s., Martin
SST a.s. v likvidácii, Žilina
SST a.s. v likvidácii, Žilina
MINERAL s.r.o., Žilina
SST a.s. v likvidácii, Žilina
TRAVERTÍN s.s r.o., Ludrová
PD Biely Potok v likvidácii,
Ružomberok
Ing. Anton Švoš, Ludrová
DOPRASTAV a.s., závod Žilina
STP a.s., Žilina
SsK a.s., Žilina
SsK a.s., Žilina
EnviGeo s.r.o.
ORAVOLIT s.s r.o., Oravský Biely
Potok
CS s.s r.o., Liptovský Mikuláš
SKŠ š.p. v likvidácii, Žilina
ŠGÚDŠ Bratislava
CEMENTÁREŇ a.s., Lietavská Lúčka
DOLKAM a.s., Šuja
ŠGÚDŠ Bratislava
DOBÝVANIE s.r.o., Stráňavy
DRUS - Rajecké Teplice
DOBÝVANIE s r.o., Stráňavy - Lom
Polom
Turie
DOPRASTAV a.s., závod Žilina
Turie I
DOPRASTAV a.s., závod Žilina
Veľká Čierna - Baranová
ZIPP Bratislava s r.o., závod Rajec
Bánová
ŠGÚDŠ Bratislava
Bytčica - Žilina
neurčená
Lietava - Drieňovica
CLL a.s., Lietavská Lúčka
Lietavská Lúčka
CLL a.s., Lietavská Lúčka
Lietavská Svinná
CLL a.s., Lietavská Lúčka
Stráňavy - Polom
DOBÝVANIE s.r.o., Stráňavy
Stráňavy - Polom - haldy
DOBÝVANIE s.r.o., Stráňavy
Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
41
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 6 Ložiská nevyhradených nerastov v ŽSK - stavebný kameň
okres
Bytča
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Dolný Kubín
Kysucké Nové Mesto
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske Teplice
Turčianske Teplice
Žilina
názov ložiska; organizácia
Kolárovice; LESOSTAV SEVER s.s r.o. Žilina
Lom Veľké Rovné; BCI a.s. Žilina
Klubina 2; ŠGÚDŠ Bratislava
Kraľovany I;
Kraľovany III; ŠGÚDŠ Bratislava
Lopušné - Pažite; CS s.s r.o., Žilina
Vrútky - Dubná Skala, sever; Stredoslovenské kameňolomy a.s. Žilina
Lom Oravská Jasenica; LESOSTAV s r.o., Liptovský Hrádok
Biela Púť - Ludrová; PD Ludrová
Horný Turček – Na Piesku; ŠGÚDŠ Bratislava
Horný Turček - Špicatá; ŠGÚDŠ Bratislava
Rajecká Lesná; Cementáreň Lietavská Lúčka a.s.
Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002
Tab. č. 7 Ložiská nevyhradených nerastov v ŽSK - štrkopiesky a piesky
okres
Dolný Kubín
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Martin
Tvrdošín
Tvrdošín
názov ložiska; organizácia
Párnica - Za Vodou; PD Párnica
Podkopy - Važec; PD Važec
Východná - Lom Bereky; PD Východná
Socovce; ŠGÚDŠ Bratislava
Liesek 1,2; ŠGÚDŠ Bratislava
Trstená; ŠGÚDŠ Bratislava
Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002
Tab. č. 8 Ložiská nevyhradených nerastov v ŽSK - tehliarske suroviny
okres
Čadca
názov ložiska; organizácia
Oščadnica; ŠGÚDŠ Bratislava
Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002
V Žilinskom kraji majú najväčší dosah na životné prostredie činné povrchové lomy,
väčšinou na stavebný kameň a na výrobu vápna a cementu.
II.1.4 Geomorfologické pomery
V zmysle geomorfologického členenia na geomorfologické jednotky (Mazúr, Lukniš,
1980) patrí územie Žilinského kraja do:
sústavy: Alpsko-himalájskej
podsústavy: Karpaty
provincie: Západné Karpaty
subprovincie: Vonkajšie Západné Karpaty
oblasti: Slovensko-moravské Karpaty
celku: Javorníky
celku: Považské podolie
oblasti: Západné Beskydy
celku: Jablunkovské medzihorie
celku: Moravsko-sliezske Beskydy
celku: Turzovská vrchovina
oblasti: Stredné Beskydy
celku: Kysucká vrchovina
celku: Kysucké Beskydy
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
42
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
celku: Oravská Magura
celku: Oravská vrchovina
celku: Oravské Beskydy
celku: Podbeskytská brázda
celku: Podbeskytská vrchovina
oblasti: Podhôľno-magurská oblasť
celku: Oravská kotlina
celku: Podtatranská brázda
celku: Skorušinské vrchy
subprovincie: Vnútorné Západné Karpaty
oblasti: Fatransko-tatranská oblasť
celku: Chočské vrchy
celku: Malá Fatra
celku: Nízke Tatry
celku: Podtatranská kotlina
celku: Súľovské vrchy
celku: Tatry
celku: Turčianska kotlina
celku: Veľká Fatra
celku: Žiar
celku: Žilinská kotlina
Subprovincia vonkajších Západných Karpát zo severozápadu zasahuje do územia
malou časťou oblasť Západných Beskýd, s celkami: Moravsko - sliezske Beskydy,
Jablunkovské medzihorie a Turzovská vrchovina.
Smerom na juh, medzi pravým brehom Kysuce a Váhom vystupuje oblasť
Slovensko - moravských Karpát, s celkom Javorníkov, ktoré ďalej na juh klesajú
do celku Považského Podolia, do jeho podcelku Bytčianskej kotliny.
Na východ od rieky Kysuca až takmer po Oravskú priehradu je vyčlenená oblasť
Stredných Beskýd. V nej vystupujú celky Kysucké Beskydy na severe a Kysucká
vrchovina na juhu). Východnejšia oravská časť je rozdelená na niekoľko celkov
(zo severu na juh): Oravské Beskydy, Podbeskydská Brázda, Podbeskydská
vrchovina, Oravská Magura a Oravská vrchovina.
Najvýchodnejšou časťou subprovincie je Podhôľno - magurská oblasť, pokračujúca
ďalej na východ do Poľskej republiky. V nej sú vyčlenené celky: Oravská kotlina,
(s Oravskou priehradou na severe), Skorušinské vrchy a Podtatranská brázda
(na juhu). Geologicky je takmer celá subprovincia budovaná horninami vonkajšieho
karpatského flyša magurskej skupiny.
Subprovincia Vnútorných Západných Karpát, ktorá zaberá južnú časť kraja (na juh
od bradlového pásma), je zastúpená fatransko - tatranskou oblasťou, v ktorej sú
vyčlenené nasledovné celky:
Žilinská kotlina je ohraničená zo západu Súľovskými vrchmi, z juhu severnou časťou
Strážovských vrchov, z východu Malou Fatrou (podcelkom Lúčanská Fatra) a
zo severu Kysuckou vrchovinou. Jej výplň tvoria súvrstvia vnútrokarpatského
paleogénu v slede (od spodu) - zlepencové, ílovcovo - pieskovcové a pieskovcové.
Súľovské vrchy sú budované predovšetkým zlepencovým vývojom a bradlovým
pásmom, severné výbežky Strážovských vrchov sedimentami chočského a
krížňanského príkrovu.
Celok Malej Fatry, spoločne s južnejšie situovaným celkom Žiaru (kryštalinické jadro
s obalom), tvorí západnú hranicu Turčianskej kotliny, uzatvorenú z juhu celkom
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
43
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Kremnických vrchov, ktoré sú produktom neogénneho andezitového a ryolitového
vulkanizmu. Turčianska kotlina je vnútrohorská depresia, ktorej sedimentárnu
neogénnu výplň tvoria martinské vrstvy (zlepence, vápence, andezitové a ryolitové
tufy, íly, štrky) v nadloží s diviackymi vrstvami (íly, štrky).
V ďalšom pokračovaní na východ je osou územia celok rozsiahlej Podtatranskej
kotliny, z ktorej do územia kraja zasahuje jej západný podcelok Liptovská kotlina.
Zo severozápadu kotlinu lemuje celok Chočských vrchov, tvorený výlučne
sedimentárnymi mezozoickými horninami krížňanského a chočského príkrovu.
Severnú hranicu Liptovskej kotliny vytvára celok Vysokých Tatier, svojím podcelkom
Západné Tatry.
Reliéf predmetného územia je veľmi pestrý a členitý. Zastúpené sú tu kotliny,
pahorkatiny, vrchoviny, hornatiny a veľkohornatiny. V závislosti na geologickej
stavbe rozoznávame na území kraja nasledovné typy reliéfu : flyšový, bradlového
pásma, jadrového kryštalinika, permských a druhohorných horninových komplexov a
reliéf neogénnych sopečných štruktúr.
Na území Žilinského kraja sa uplatňujú nasledujúce základné morfoštruktúry:
- vrásovo-bloková fatransko-tatranská morfoštruktúra a to:
- pozitívne morfoštruktúry: hraste a klinové hraste jadrových pohorí
- hraste a klinové hraste centrálnokarpatských flyšových pohorí
- prechodné štruktúry centrálnokarpatských vrchovín
- negatívne morfoštruktúry: priekopové prepadliny a morfoštruktúrne depresie
kotlín
- morfoštruktúrna depresia peripieninského (pribradlového) lineamentu a to:
- negatívne a prechodné vrásovo-blokové a šupinové štruktúry
- zlomovo-vrásové štruktúry flyšových Karpát a to:
- pozítívno vysoko vyzdvihnuté blokové štruktúry
- prechodné mierne vyzdvihnuté morfoštruktúry vrchovín a pahorkatín
- morfoštruktúrna transverzálna depresia Nízkych Beskýd
Na území Žilinského kraja sa uplatňujú nasledujúce základné typy eróznodenudačného reliéfu:
- veľhorský reliéf hôľny, glaciálno-hôľny až glaciálny
- vysočinovo podhôľny reliéf
- hornatinový reliéf
- vrchovinový rerliéf
- reliéf nekrasových planín
- planačno-rázsochový reliéf
- reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín
- reliéf eróznych brázd
- reliéf kotlinových pahorkatín
- reliéf rovín a nív
II.1.5 Stav znečistenia horninového prostredia
Prevažná časť strategickým dokumentom dotknutých rozvojových plôch je
vzhľadom k riešenej problematike (rozvojové plochv v oblasti rozvoja rekreácie,
turistiky, cestovného ruchu a kúpeľníctva) lokalizovaná v pomerne zachovalom
území a väčšina činnosti v týchto priestoroch je limitovaná rôznymi typmi
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
44
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
ochranných pásiem a z nich vyplývajúcich legislatívnych obmedzení. Tieto
významnou mierou limitujú na území mesta činnosti, ktoré by mohli mať negatívny
vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia. Z tohto dôvodu sa v riešenom území
prevažne nenachádzajú žiadne významné činnosti ani aktivity, ktoré by mohli mať
významný negatívny vplyv na znečistenie horninového podložia.
Znečistenie horninového prostredia
rozvojových plôch sa nepredpokladá.
strategickým
dokumentom
dotknutých
II.2. KLIMATICKÉ POMERY
V zmysle členenia SR na klimatické oblasti zasahuje územie Žilinského kraja
do nasledujúcich klimatických oblastí:
- oblasť mierne teplá (počet letných dní do 50, maximálna teplota vzduchu 25 °C,
priemerná teplota vzduchu v júli nad 16 °C)
- okrsok mierne teplý, vlhký, s chladnou až studenou zimou, kotlinový s teplotou
vzduchu v januári ≤ –3 °C, v júli ≥ 16 °C, Iz = 60 - 120
- okrsok teplý, vlhký, vrchovinový s teplotou vzduchu v júli ≥ 16 °C, prevažne
nad 500 m n.m., Iz = 60 - 120
- okrsok mierne teplý, veľmi vlhký, vrchovinný s teplotou vzduchu v júli ≥ 16 °C,
prevažne nad 500 m n.m., Iz ≥ 120
- oblasť chladná (júlový priemer teploty vzduchu < 16 °C)
- okrsok mierne chladný, s teplotou vzduchu v júli ≥ 12 °C až < 16 °C
- okrsok chladný horský, s teplotou vzduchu v júli ≥ 10 °C až < 12 °C
- okrsok studený horský, s teplotou vzduchu v júli < 10 °C
Z hľadiska klimatickogeografických typov patrí územie Žilinského kraja do
nasledujúcich klimatickogeografických typov:
- typ kotlinová klíma - s veľkou inverziou teplôt, mierne suchou až vlhkou
- subtyp mierne teplý - so sumou teplôt 10 °C a viac 2 400 – 2 600, teplotou
v januári –2,5 až –5 °C, teplotou v júli 17 až 18,5 °C, amplitúdou 20 až
24 °C, ročnými zrážkami 600 – 800 mm
- subtyp mierne chladný - so sumou teplôt 10 °C a viac 2 100 – 2 400,
teplotou v januári –3,5 až –6 °C, teplotou v júli 16 až 17 °C, amplitúdou 20 až
24 °C, ročnými zrážkami 600 – 850 mm
- subtyp chladný - so sumou teplôt 10 °C a viac 1 500 – 2 100, teplotou
v januári –4,5 až –6 °C, teplotou v júli 14,5 až 16 °C, amplitúdou 20 až
22,5 °C, ročnými zrážkami 610 – 900 mm
- typ horská klíma - s malou inverziou teplôt, vlhká až veľmi vlhká
- subtyp teplý - so sumou teplôt 10 °C a viac 2 400 – 2 900, teplotou v januári
–2 až –5 °C, teplotou v júli 17,5 až 19,5 °C, amplitúdou 21 až 23 °C, ročnými
zrážkami 600 – 800 mm
- subtyp mierne teplý - so sumou teplôt 10 °C a viac 2 200 – 2 400, teplotou
v januári –3,5 až –6 °C, teplotou v júli 17 až 17,5 °C, amplitúdou 21 až
23 °C, ročnými zrážkami 650 – 850 mm
- subtyp mierne chladný - so sumou teplôt 10 °C a viac 1 600 – 2 200,
teplotou v januári –4 až –6 °C, teplotou v júli 16 až 17 °C, amplitúdou 21 až
21,5 °C, ročnými zrážkami 800 – 900 mm
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
45
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
-
-
-
KAPITOLA II
subtyp chladný - so sumou teplôt 10 °C a viac 1 200 – 1 600, teplotou
v januári –5 až –6,5 °C, teplotou v júli 13,5 až 16 °C, amplitúdou 19,5 až
21 °C, ročnými zrážkami 800 – 1 100 mm
subtyp studený - so sumou teplôt 10 °C a viac 500 – 1 200, teplotou
v januári –6 až –7 °C, teplotou v júli 11,5 až 13,5 °C, amplitúdou 18 až
20 °C, ročnými zrážkami 1 000 – 1 400 mm
subtyp veľmi studený - so sumou teplôt 10 °C a viac 0 – 500, teplotou
v januári –7 až –11 °C, teplotou v júli 4 až 11,5 °C, amplitúdou 15,5 až
19 °C, ročnými zrážkami 1 200 – 2 130 mm
Z hľadiska klimaticko-geografických typov (Tarábek, 1980) patrí územie regiónu
do dvoch typov klímy: kotlinovej a horskej. Typ kotlinovej klímy predstavuje mierne
teplé až chladné územie, mierne suché až vlhké s veľkou inverziou teplôt. Ostatnú
časť územia zaberá typ horskej klímy, ktorý sa v dôsledku členitosti reliéfu a veľkých
rozdielov v nadmorskej výške diferencuje do subtypov: teplý, mierne teplý, mierne
chladný (prevažuje na väčšine územia), studený a veľmi studený.
Región Liptov
Územie Liptova je povrchovo výrazne členité, preto v jeho klimatickej charakteristike
existujú väčšie teplotné rozdiely. Nižšie položená časť v doline Váhu patrí do mierne
teplej klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplotou okolo 16 °C a januárovou
okolo -3 °C. Okrajové a vyššie položené časti patria do chladnej klimatickej oblasti.
Klimatické pomery v Liptove vhodne charakterizuje i počet letných dní do roka
(počet dní s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a viac je v kotline len niečo vyše
30) a počet dní so snehovou prikrývkou (v Liptovskom Mikuláši 135, v pohoriach
160 až 180).
Región Orava
Oravská kotlina je charakteristickámierne teplým, vlhkým. Oravská Magura
a Oravské Beskydy sú mierne chladné a vlhké. Najvyššie horstvá sú v chladnej až
studenej a veľmi vlhkej oblasti.
Región Turiec
Turčiansku kotlinu možno zaradiť do klimaticky mierne teplej oblasti. Priemerný úhrn
zrážok je 700 - 800 mm. Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou je 60 - 80.
Klimaticky možno zaradiť najnižšie položené údolné časti Malej a Veľkej Fatry
do klimatického okrsku s mierne teplou, vlhkou údolnou klímou, s chladnou až
studenou zimou. Vyšším polohám nad 800 mnm prislúcha typ mierne chladnej až
horskej vrcholovej klímy. Prevažná časť územia Malej a Veľkej Fatry patrí do mierne
chladnej oblasti.
Región Horné Považie
Nižšie polohy okresu Žilina patria do mierne teplej klimatickej oblasti, vyššie polohy
do chladnej. Bytčianska kotlina a nižšie časti pohorí patria do mierne teplej
klimatickej oblasti, najvyššie časti Javorníkov do chladnej klimatickej oblasti.
Región Kysuce
Dolina Kysuce sa nachádza v mierne teplej a vlhkej klimatickej oblasti. Okolité
pohoria v mierne chladnej, až chladnej a vlhkej a veľmi vlhkej klimatickej oblasti.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
46
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Klimatické pomery majú zásadný vplyv na rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší a
na spád emisií. Z tohto pohľadu možno považovať za najdôležitejšie ukazovatele
teplotu a zrážky.
II.2.1. Teplota
Región Liptov
Priemerná júlová teplota sa tu pohybuje v závislosti od nadmorskej výšky od 10
do 16 °C, v najvyšších polohách Západných a Nízkych Tatier neprevyšuje 10 °C.
Priemerná januárová teplota vo vyšších polohách dosahuje hodnotu v intervale
od -4 °C do -7 °C a vo vrcholových častiach pohorí až okolo -10 °C. Klimatické
pomery v Liptove vhodne charakterizuje i počet letných dní do roka (počet dní
s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a viac je v kotline len niečo vyše 30) a počet
dní so snehovou prikrývkou (v Liptovskom Mikuláši 135, v pohoriach 160 až 180).
Región Orava
V januári dosahujú priemerné teploty v dolinách Oravy -4 až -5 °C, v stredohorí -6
až -7 °C, na Roháčoch -8 až -9 °C. Priemerná ročná teplota v júli v dolinách Oravy
je 15 až 16 °C, v stredohorí 14 až 12 °C, na Roháčoch 11 až 8 °C. Priemerná ročná
teplota v regióne Oravy je v dolinách 5 až 6 °C, v stredohorí 4 až 2 °C, na Roháčoch
1 až -1 °C.
Región Turiec
Priemerné januárové teploty sa v regióne pohybujú od -4 °C do -7 °C, teploty v júli
od 16 °C do 12 °C a s priemernou ročnou teplotou od 6 °C do 3 °C.
Región Horné Považie
Nižšie polohy okresu Žilina patria do mierne teplej klimatickej oblasti, vyššie polohy
do chladnej. Bytčianska kotlina a nižšie časti pohorí patria do mierne teplej
klimatickej oblasti, najvyššie časti Javorníkov do chladnej klimatickej oblasti.
Priemerná ročná teplota v regióne -7,5 °C.
Región Kysuce
V januári dosahujú priemerné teploty v Kysuckej doline -4 až -5 °C, na horách -6 až
-7 °C. Priemerná teplota v júli je v Kysuckej doline 16 až 17 °C, v okolitých
pohoriach 15 až 12 °C. Priemerná ročná teplota v regióne Kysuce je v Kysuckej
doline 6 až 7 °C, okolité pohoria 5 až 2 °C. V Kysuckej doline prevládajú vetry
pozdĺž jej smerovania, v horách zväčša v smere severozápad až sever.
II.2.2. Zrážky
Liptov
V priestorovom rozložení zrážok možno v Liptove pozorovať veľké rozdiely.
Vo všeobecnosti platí, že so stúpajúcou nadmorskou výškou sa zvyšuje aj hodnota
ročného zrážkového úhrnu. Výnimku tvorí centrálna časť Liptovskej kotliny. Keďže
leží v tieni vysokých pohorí, ako sú Veľká Fatra a Chočské vrchy, priemerný ročný
úhrn zrážok tu dosahuje na niektorých miestach len asi 700 mm. Najvyššie časti
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
47
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
pohorí majú ročný zrážkový úhrn 1 500 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch júl
a august.
Región Orava
Priemerný ročný úhrn zrážok je v doline Oravy 800 – 1 000 mm, v stredohorí
do 1 600 mm, Roháče do 2 000 mm. V Oravskej doline je najviac zrážok v júni,
horstvá vykazujú najviac zrážok v júli. V regióne Oravy je najmenej zrážok
v Oravskej kotline, postupne rastú v pohoriach, najviac zrážok je na Roháčoch.
Sneh v Oravských dolinách sa vyskytuje v polovici novembra, v stredohorí koncom
októbra, v Roháčoch od polovice októbra až začiatku októbra. V dolinách sneh
mizne koncom marca, v stredohorí od polovice apríla až do začiatku mája,
v Roháčoch až koncom mája.
Región Turiec
Najviac dní so zrážkami je v decembri, prípadne v januári, minimá sú v septembri,
októbri alebo marci. Najviac zrážok spadne v letnom období – 250 - 300 mm.
Región Horné Považie
Priemerný ročný úhrn zrážok v regióne je 749 mm.
Región Kysuce
V regióne Kysuce je najmenej zrážok v Žilinskej kotline, zrážková činnosť rastie
v pohoriach, najviac zrážok je vo vrcholovej oblasti Fatry. Sneh sa v Kysuckej doline
vyskytuje od polovice novembra do konca marca. V horách od konca októbra, až
polovice októbra do polovice apríla až začiatku mája.
II.3. OVZDUŠIE – STAV ZNEČISTENIA OVZDUŠIA
Z hľadiska potenciálneho znečistenia ovzdušia sú veterné pomery (veľký podiel
bezveterných dní a dní s nízkymi rýchlosťami vetra a značný počet inverzných
situácií vytvára nepriaznivé rozptylové podmienky) v Žilinskej kotline veľmi
nepriaznivé a relatívne menšie zdroje exhalátov vedú k vysokej úrovni znečistenia
v prízemnej vrstve.
V súlade s požiadavkami zákona o ovzduší (§ 7, ods. 8 zákona č. 478/2002 Z. z.
o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch
za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov) bolo územie Slovenska
rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií. Hranice zón sú identické s hranicami krajov,
pričom z Bratislavského a Košického kraja sú vyčlenené územné celky miest
Bratislavy a Košíc, ktoré sa posudzujú samostatne ako aglomerácie. Územie
Žilinského kraja je na základe tohto členenia zaradené do 1. skupiny: zóna –
Žilinský kraj, t. j. medzi zóny a aglomerácie, v ktorých je úroveň znečistenia
ovzdušia jednou alebo viacerými znečisťujúcimi látkami vyššia ako limitná hodnota,
prípadne limitná hodnota zvýšená o mieru tolerancie. Znečisťujúcou látkou,
pre ktorú je zóna – Žilinský kraj zaradená v 1. skupine je PM10 a ozón. Územie
Žilinského kraja bolo na základe ďalších meraní zaradené aj do 3. skupiny, t.j. medzi
zóny a aglomerácie, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia pod limitnými
hodnotami, ide o znečistenie znečisťujúcimi látkami oxid siričitý, oxid dusičitý, olovo,
oxid uhoľnatý, benzén.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
48
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Ministerstvo životného prostredia na základe vyššie uvedeného zákona o ovzduší
pre územie Slovenska ustanovilo oblasti riadenia kvality ovzdušia. Pre územie
Žilinského kraja sú stanovené 3 oblasti riadenia kvality ovzdušia - územie mesta
Žilina, územie mesta Martin a územie mesta Ružomberok, pre všetky je stanovená
ako znečisťujúca látka PM10.
Územie mesta Žiliny
Mesto Žilina sa rozprestiera v údolí stredného Váhu v Žilinskej kotline. Územie patrí
podľa klimatickej charakteristiky do mierne teplej oblasti. V oblasti kotliny je po celý
rok zvýšená relatívna vlhkosť vzduchu, je to oblasť s najväčším počtom dní v roku
s hmlou. Charakteristická je tu slabá veternosť s priemernou rýchlosťou vetra
1,3 m.s-1 a výskytom bezvetria až 60 %. Z hľadiska potenciálneho znečistenia
ovzdušia sú veterné pomery v Žilinskej kotline veľmi nepriaznivé a relatívne menšie
zdroje exhalátov vedú k vysokej úrovni znečistenia v prízemnej vrstve. Znečistenie
ovzdušia je spôsobené jednak klasickými znečisťujúcimi látkami z miestnej teplárne,
ale participujú na ňom aj miestne chemické prevádzky a najmä v centre mesta
intenzívna doprava.
Územie mesta Martin
Mesto Martin sa nachádza v Turčianskej kotline na sútoku riek Turiec a Váh. Oblasť
kotliny nachádzajúcej sa medzi vysokými pohoriami má nepriaznivé klimatické
pomery z hľadiska rozptylu emisií znečisťujúcich látok. Časté inverzie, nízka
hodnota priemernej rýchlosti vetra 2,8 m.s-1 a vysoká relatívna vlhkosť sa podieľajú
na zvýšených koncentráciách oxidov dusíka, oxidov síry a tuhých častíc.
K najväčším zdrojom emisií patrí strojárenská výroba, miestne teplárne
Stredoslovenských energetických závodov a automobilová doprava.
Územie mesta Ružomberok
Lokalita mesta Ružomberok zahŕňa územie západnej časti Liptovskej kotliny na
sútoku rieky Váh s Revúcou. Najčastejšie prúdenie vzduchu je zo západu
s priemernou rýchlosťou 1,6 m.s-1. Znečistenie ovzdušia klasickými znečisťujúcimi
látkami je spôsobené prevádzkou teplárenskej technológie a prevádzkou výroby
celulózy a papiera. Značný podiel na tomto znečistení majú aj lokálne zdroje.
Špecifické znečistenie ovzdušia je spôsobené zmesou prevažne organosírnych
zlúčenín epizódne unikajúcich z technológie výroby celulózy.
Emisie
Najväčšími zdroji znečisťovania ovzdušia v kraji sú exhaláty najmä z chemického
priemyslu, stavebného priemyslu, strojárskeho priemyslu, energetiky a dopravy.
Významným druhotným zdrojom znečisťovania je prašnosť pri zemných stavebných
prácach a tiež pri poľnohospodárskych prácach.
Množstvo emisií a merné územné emisie vybraných znečisťujúcich látok v okresoch
ŽSK sú spracované v nasledujúcom tabuľkovom prehľade.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
49
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 9 Množstvo emisií (TZL) zo stacionárnych zdrojov v Žilinskom kraji v období 1999 2005
Emisie TZL (t/rok)
Okres
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kysucké Nové
Mesto
Liptovský Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske Teplice
Tvrdošín
Žilina
Merné územné emisie TZL
(t/rok.km2)
1999
2000
2001
2005
1,230
1,230
1,509
1,38
0,833
0,832
0,971
1,58
1,145
1,097
0,836
0,68
1999
347
633
561
2000
347
633
538
2001
426
738
410
2005
389
1 204
334
220
220
235
248
1,264
1,262
1,353
675
756
349
760
82
671
1 135
664
744
349
770
82
671
1 119
856
538
584
941
116
712
932
629
488
1 162
738
207
178
963
0,511
1,027
0,506
1,175
0,209
1,401
1,393
0,502
1,011
0,506
1,190
0,208
1,402
1,372
0,647
0,47
0,730
0,66
0,846
1,68
1,455
1,14
0,296
0,53
1,486
0,37
1,143
1,18
Zdroj: SHMÚ
1,43
Tab. č. 10 Množstvo emisií (SO2) zo stacionárnych zdrojov v Žilinskom kraji v období 1999 2005
Emisie SO2 (t/rok)
Okres
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kysucké Nové
Mesto
Liptovský Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske Teplice
Tvrdošín
Žilina
Merné územné emisie SO2
2
(t/rok.km )
1999
2000
2001
2005
1,074
1,073
1,308
0,29
1,100
1,100
1,086
0,56
1,233
0,863
1,640
0,33
1999
303
836
604
2000
303
836
423
2001
369
825
804
2005
82
428
163
219
219
209
51
1,259
1,257
1,201
1 657
2 229
711
3 427
71
799
2 634
798
1895
711
3672
70
799
2458
809
1760
711
2805
93
616
2277
258
982
289
450
46
42
1 652
1,253
3,029
1,030
5,297
0,181
1,668
3,232
0,603
2,575
1,031
5,676
0,178
1,667
3,016
0,612
0,19
2,392
1,34
1,030
0,42
4,336
0,70
0,238
0,12
1,286
0,09
2,794
2,03
Zdroj: SHMÚ
0,29
Tab. č. 11 Množstvo emisií (NOx) zo stacionárnych zdrojov v Žilinskom kraji v období 1999 2005
Emisie NOx (t/rok)
Okres
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kysucké Nové
Mesto
Liptovský Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske Teplice
Tvrdošín
Žilina
Merné územné emisie NOx
(t/rok.km2)
1999
2000
2001
2005
0,319
0,319
0,408
0,41
0,318
0,318
0,398
0,45
1,865
1,372
1,155
0,67
1999
90
242
914
2000
90
242
672
2001
115
302
566
2005
115
344
326
93
93
83
102
0,534
0,535
0,479
438
498
123
1246
25
175
1360
324
563
123
1283
25
175
1295
357
544
132
1250
36
172
1352
293
483
273
1 507
58
70
907
0,331
0,677
0,178
1,926
0,064
0,365
1,669
0,245
0,765
0,178
1,984
0,062
0,366
1,589
0,270
0,22
0,739
0,66
0,191
0,40
1,932
2,33
0,090
0,15
0,359
0,15
1,659
1,11
Zdroj: SHMÚ
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
0,58
50
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 12 Množstvo emisií (CO) zo stacionárnych zdrojov v Žilinskom kraji v období 1999 2005
Emisie CO (t/rok)
Okres
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kysucké Nové
Mesto
Liptovský Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske Teplice
Tvrdošín
Žilina
Merné územné emisie CO
(t/rok.km2)
1999
2000
2001
2005
2,670
2,672
3,876
2,12
2,275
2,274
2,786
2,53
4,945
5,294
5,827
6,09
1999
753
1729
2423
2000
753
1729
2594
2001
1093
2117
2855
2005
597
1 925
2 984
585
585
639
382
3,362
3,361
3,673
1006
1200
898
1784
59
1661
5163
1004
1223
898
1802
59
1661
4876
2063
1206
1174
2305
297
1824
5321
977
836
1 725
1 736
317
306
3 206
0,761
1,630
1,301
2,757
0,150
3,468
6,335
0,760
1,661
1,301
2,785
0,151
3,467
5,983
1,561
0,73
1,639
1,14
1,702
2,50
3,562
2,68
0,757
0,81
3,809
0,64
6,529
3,93
Zdroj: SHMÚ
2,20
V nasledovnej tabuľke je vymenovaných 10 najväčších znečisťovateľov ovzdušia
v Žilinskom kraji v členení podľa jednotlivých znečisťujúcich látok za rok 2006.
Tab. č. 13 Poradie najväčších znečisťovateľov v rámci Žilinského kraja podľa množstva
emisií za rok 2006
1.
2.
M3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Tuhé látky
Prevádzkovateľ
Dolvap,s.r.o,Varín
Mondi business paper scp,a.s.,RK
Žilinská teplárenská, a.s.
SOTE, s.r.o. Čadca
OFZ, a.s., Istebné
Rettenmeier Tatra Timber L. Hr.
TATRA nábytkáreň, a.s. Martin
DOLKAM Šuja, a.s. Rajec
Martinská teplárenská, a.s. Tepl.
Turzovská drev. fabrika, s.r.o.
NOx
Prevádzkovateľ
Mondi business paper scp,a.s.,RK
Žilinská teplárenská, a.s., Žilina
Martinská teplárenská, a.s., Tepl.
SPEC. MINERALS SLOVAKIA,RK
OFZ, a.s., Istebné
Rettenmeier Tatra Timber, L. Hr.
SOTE Čadca
Velvetex,a.s. Trenčín, tepláreň LM
Kysuca, s.r.o, Kys. Nové Mesto
Ružomb. energ. spoloč., a.s., RK
Okres
Žilina
Ružomberok
Žilina
Čadca
Dolný Kubín
Lipt. Mikuláš
Martin
Žilina
Martin
Čadca
Okres
Ružomberok
Žilina
Martin
Ružomberok
Dolný Kubín
Lipt. Mikuláš
Čadca
Lipt.Mikuláš
KNM
Ružomberok
SO2
Prevádzkovateľ
Žilinská teplárenská, a.s.
Martinská teplárenská, a.s.
Wenerberger-Slov. tehelne, s.r.o., RK
SOTE, s.r.o. Čadca
OFZ, a.s., Istebné
Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. L. H.
Mondi business paper scp, a.s., RK
ŽOS, a.s, Vrútky
Velvetex, a.s. Trenčín, tepláreň LM
VINUTA, s.r.o. Rajec
CO
Prevádzkovateľ
OFZ, a.s., Istebné
Dolvap,s.r.o,Varín
Mondi business paper scp, a.s. Ruž.
Wenerberger-Slov. tehelne, s.r.o., RK
SOTE Čadca
Žilinská teplárenská, a.s., Žilina
ŽOS Vrútky, a.s.
Swedwood Slovakia, s.r.o., pr. Z. Por.
DREVOMAX, s.r.o. Rajecké Teplice
Turzovská drev. fabrika, s.r.o.,Turzovka
Okres
Žilina
Martin
Ružomberok
Čadca
Dolný Kubín
Lipt. Mikuláš
Ružomberok
Martin
Lipt.Mikuláš
Žilina
Okres
Dolný Kubín
Žilina
Ružomberok
Ružomberok
Čadca
Žilina
Martin
Lipt. Mikuláš
Žilina
Čadca
Zdroj: SHMÚ
Imisná situácia
Regionálne znečistenie
Na území Žilinského kraja sa nachádzajú 2 meracie stanice, ktoré sú súčasťou siete
regionálnych staníc SR. Spomedzi všetkých regionálnych staníc bolo na stanici
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
51
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Liesek namerané najväčšia koncentrácia mangánu (Mn), medi (Cu), kadmia (Cd) a
arzénu (As).
Tab. č. 14 Priemerné ročné koncentrácie škodlivín v ovzduší na meracích staniciach kraja
v roku 2006
Stanica
Chopok
Liesek
2-
SO2-(S)
µg/m3
0,27
2,00
SO4 (S)
µg/m3
0,33
1,22
NOx (N)
µg/m3
0,59
1,94
NO3-(N)
µg/m3
0,09
0,57
HNO3(N)
µg/m3
0,02
0,06
O3
µg/m3
96
66
PM10
µg/m3
7,00
23,4
Pb
ng/m3
2,67
14,41
Mn
ng/m3
2,66
23,08
Cu
ng/m3
1,24
2,71
Cd
ng m3
0,08
0,41
Ni
ng/m3
0,60
0,85
Cr
ng/m3
0,97
0,84
Zn
ng/m3
6,40
26,65
Stanica
Chopok
Liesek
As
ng/m3
0,22
1,71
Zdroj: SHMÚ
Lokálne znečistenie
V rámci územia Žilinského kraja tvoria Národnú monitorovaciu sieť kvality ovzdušia
SHMÚ štyri monitorovacie stanice (Žilina – dve stanice, Martin, Ružomberok), ktoré
realizujú kontinuálne analýzy základných polutantov. Imisné limity podľa Smerníc
1999/30/EC a 2000/69/EC sú uvedené v tabuľke.
Tab. č. 15 Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského
zdravia a limitných hodnôt zvýšených o medzu tolerancie za rok 2006
1 rok
1 hod
1 rok
24 hod
1 rok
8 hod
1 rok
350
125
200
40
240
48
50
40
10000
5
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
32,5
20,1
28,4
25,3
0
0
0
0
32,5
20,1
28,4
25,3
107
199
154
188
46,9
67,8
52,7
43,6
2660
0,7
1
1 hod
Benzén
24 hod
Limitná hodnota
[µg/m3]
Martin, Jesenského
Ružomberok Riadok
Žilina, Veľká Okružná
Žilina Vlčince
CO
1 hod
Doba
spriemerovania
Ochrana zdravia
NO2+MT
PM10
NO2
SO2
3524
VHP
SO2
NO2
3 hod
Kĺzavý
priemer
3 hod po
Kĺzavý
priemer
Zložka
500
400
0
0
0
0
0
0
0
0
Zdroj: SHMÚ
V súčasnosti bol v našom regióne zaznamenaný pokles emisií u všetkých
znečisťujúcich látok. Je to spôsobené vďaka technologickým a legislatívnym
opatreniam na ochranu ovzdušia. Podiel na redukcii TZL malo zavádzanie
odlučovacej techniky a zvyšovanie jej účinnosti. Príčinou klesajúceho trendu emisií
SO2 je zníženie spotreby uhlia a ťažkého vykurovacieho oleja v prospech
ušľachtilých palív. Napriek klesajúcemu trendu v produkcii emisií, sú však
na monitorovacích staniciach v Žilinskom kraji aj naďalej zaznamenávané
prekročenia limitných hodnôt jednotlivých znečisťujúcich látok. Limitné hodnoty
pre tuhé častice PM10 a 1,3 PM10 sú každoročne prekračované na monitorovacích
staniciach v Žiline a Ružomberku. Činnosti, ktoré prispievajú k prekračovaniu
limitných hodnôt sú najmä doprava a stavebná činnosť.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
52
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
II.4. VODNÉ POMERY
II.4.1. Povrchové vody
Vodné toky
Z hydrografického hľadiska územie ŽSK leží na hlavnom európskom rozvodí. Celá
časť územia patrí do povodia Váhu a k úmoriu Čierneho mora. Hlavným tokom
v kraji je Váh - č. hydrologického poradia 4-21-01- 028 s dlhodobým priemerným
prietokom 195,8 m3.s-1. Váh vzniká sútokom Čierneho a Bieleho Váhu v Kráľovej
Lehote. Malé prietoky Váhu sú významne nadlepšované najmä najväčšími
zásobnými nádržami Liptovskou Marou na Váhu a Oravou na Orave. Riečnu sieť
popri Váhu tvoria jeho hlavné prítoky: Belá, Revúca, Ľubochnianka, Orava, Turiec,
Varínka, Kysuca, Rajčanka. Najväčšie povodia z nich majú toky Orava (1991,6
km2), Kysuca (988,5 km2), Turiec (930,7 km2), Rajčanka (359,1 km2), Revúca
(285,73 km2), Belá (244,3 km2), Varínka (167,3 km2).
Tab. č. 16 Porovnanie priemerných mesačných prietokov rieky Váh stanica Liptovský
Mikuláš (m3/s)
rok
2005
2004
mesiac
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Qm-2004
6,025
9,979
19,284
23,715
34,704
28,553
21,939
20,408
11,785
12,430
13,299
12,77
% Qma
58,5
90,7
106
68,9
82,6
93,9
88,1
105,7
77,0
76,3
73,1
90,6
Qm-2005
8,400
6,619
16,327
40,269
38,706
22,742
15,712
29,917
11,082
9,332
7,616
8,465
2006
% Qma
81,6
60,2
89,7
117,1
92,2
74,8
63,1
155
72,4
57,3
41,8
60,0
Qm-2006
7,893
6,524
14,925
45,368
37,31
34,082
14,77
12,144
11,965
7,162
11,876
9,326
% Qma
78,8
66,7
88,8
137,3
88,2
114,6
65,2
69,9
79,3
43,0
80,2
72,6
Zdroj: SHMÚ
Podľa typu režimu odtoku patria toky riešeného územia Žilinského kraja
do nasledujúcich oblastí:
- vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým typom odtoku – pre túto oblasť
sú charakteristické dve základné hydrologické charakteristiky typu režimu odtoku:
- charakteristická akumulácia vôd v mesiacoch december až február, vysoká
vodnosť v marci až apríli, najvyššie prietoky recipienty dosahujú v marci (IV >
II), najnižšie sa vyskytujú v septembri, podružné zvýšenie vodnosti koncom
jesene a začiatkom zimy je výrazné
- charakteristická akumulácia vôd v mesiacoch december až január, vysoká
vodnosť vo februári až apríli, najvyššie prietoky recipienty dosahujú v marci (IV
< II), najnižšie sa vyskytujú v septembri, podružné zvýšenie vodnosti koncom
jesene a začiatkom zimy je výrazné
- stredohorskej oblasti s snehovo-dažďovým typom odtoku – pre túto oblasť sú
charakteristické dve základné hydrologické charakteristiky typu režimu odtoku:
- charakteristická akumulácia vôd v mesiacoch november až marec, vysoká
vodnosť v apríli až júni, najvyššie prietoky recipient dosahuje v máji (VI < IV),
najnižšie prietoky sa vyskytujú v januári až februári, podružné zvýšenie
vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je nevýrazné
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
53
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
- charakteristická akumulácia vôd v mesiacoch november až február, vysoká
vodnosť v marci až máji, najvyššie prietoky recipient dosahuje v apríli (V > III,
V < III), najnižšie prietoky sa vyskytujú v januári až februári a v septembri až
októbri, podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je
menej výrazné
- vysokohorskej oblasti s prechodne snehovým typom odtoku – pre túto oblasť je
platia základné hydrologické charakteristiky typu režimu odtoku:
- charakteristická akumulácia vôd v mesiacoch október až marec (apríl), vysoká
vodnosť v apríli až júli (auguste), najvyššie prietoky recipient dosahuje v máji
až júni (VII > IV), najnižšie prietoky sa vyskytujú v januári až februári,
podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je nevýrazné
Vodné plochy
V Žilinskom regióne sa nachádza 8 veľkých vodných nádrží, ktoré okrem využitia
hydroenergetického potenciálu zabezpečujú reguláciu odtokových pomerov: Čierny
Váh, Liptovská Mara, Bešeňová, Orava, Tvrdošín, Krpeľany, Žilina, Hričov a 2
vodárenské nádrže: Nová Bystrica a Turček. V ŽSK je vyhlásených 78
vodohospodársky významných vodných tokov, ktoré sú významným zdrojom vody
najmä pre priemysel a poľnohospodárstvo, príp. slúžia ako vodohospodársky
ucelené úseky. Ďalej sa v regióne ŽSK nachádza 21 vodárenských tokov, ktoré sa
môžu využívať na odber pitnej vody a to najmä v okresoch Liptovský Mikuláš (6) a
Čadca (5). V okresoch Žilina, Kysucké Nové Mesto a Dolný Kubín sa nenachádzajú
žiadne vodárenské toky.
II.4.2. Podzemné vody
V zmysle hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (Atlas krajiny SR, 2002) územie
Žilinského kraja sa nachádza resp. zasahuje do nasledujúcich hydrogeologických
regiónov:
Tab. č. 17 Hydrogeologické rajóny v Žilinskom kraji
Označenie
MG 014
M 015
QP 016
MG 017
PQ 018
M 019
M 020
G 021
M 022
Hydrogeologický rajón
Názov
Mezozoikum a priľahlé kryštalinikum
Západných Tatier
Mezozoikum východnej časti
Chočských vrchov
Paleogén a kvartér západnej a
strednej časti Liptovskej Kotliny
Mezozoikum a kryštalinikum
severozápadných svahov N.Tatier
Paleogén Oravskej vrchoviny,
Skorušiny a časti Oravskej Magury
Mezozoikum západnej časti
Chočských vrchov
Mezozoikum severnej časti
Veľkej Fatry
Kryštalinikum Veľkej Fatry
Mezozoikum Veľkej Fatry v oblasti
medzi Smrekovicou a Ploskou
Povodie
Okres
Orava
Tvrdošín
Váh, Orava
L.Mikuláš,
Dolný Kubín
L.Mikuláš,
Ružomberok
L.Mikuláš,
Ružomberok
Dolný Kubín,
Tvrdošín
Ružomberok,
Dolný Kubín
Ružomberok,
Martin
Ružomberok, Martin
Ružomberok, Martin
Váh
Váh
Orava
Váh, Orava
Váh
Váh
Revúca, Turiec
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
54
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 17 Hydrogeologické rajóny v Žilinskom kraji - pokračovanie
Označenie
PN 025
MP 026
MG 027
PQ 028
QP 029
MG 030
MG 031
LQ-P 033
Hydrogeologický rajón
Názov
Paleogén povodia Bielej Oravy
a neogén Oravskej Kotliny
Mezozoikum bradlového pásma
a paleogén v povodí Varínky
Mezozoikum a kryštalinikum
Krivánskej Fatry
Paleogén povodia Kysuce
Paleogén a kvartér časti Žilinskej
kotliny a východného okraja Súľov- ských
vrchov
Kryštalinikum a mezozoikum severozápadných svahov Lúčanskej M. Fatry
Kryštalinikum
a
mezozoikum
severovýchodnej časti Lúčanskej M. Fatry
Paleogén, neogén a kvartér Turčianskej
kotliny
Povodie
Okres
Orava
Námestovo, Tvrdošín
Orava, Varínka
Žilina,
Dolný Kubín
Martin, Žilina,
Dolný Kubín
Čadca, Kysucké
N. Mesto, Žilina
Žilina
Váh, Orava,
Varínka
Kysuca
Váh,
Rajčanka
Rajčanka,
Váh
Váh, Turiec
Žilina
Turiec
Martin,
Turčian.Teplice
Zdroj: Atlas krajiny SR
Martin
Podľa hydrogeologickej rajonizácie SR je na území Žilinského kraja 31
hydrogeologických rajónov, z toho 17 celou svojou rozlohou a 14 do územia kraja
zasahuje svojim väčším či menším podielom.
Na území Žilinského kraja sa vyskytujú nasledujúce typy podzemných vôd
rozdelené podľa spôsobu ich dopĺňania:
- iba zo zrážok – pohoria (prevažná plocha kraja)
- striedavo podzemnými vodami zo susedných pohorí, z riek v kotlinách a
zo zrážok – pahorkatiny
- 70 % z riek a ich prítokov - nivy
V Žilinskom kraji je evidovaných 852 zdrojov pitnej vody (studne, vrty, pramene),
najviac v okrese Liptovský Mikuláš a Ružomberok. V ŽSK sa využíva 218 zdrojov
podzemnej vody na odbery na hromadné zásobovanie pitnou vodou. Ich využiteľná
výdatnosť po znížení o ekologické limity je 2 192 l.s-1. Najvýznamnejšie zdroje sú
v okrese Martin (500 l.s-1 - pramene Necpaly - Lazce 286 l.s-1, pramene v Blatnickej
doline) a Žilina (510 l.s-1 - pramene a vrt v oblasti Fačkova 90 l.s-1, vrty Lietava,
Lietavská Svinná 130 l.s-1, zdroje Teplička 160 l.s-1), významné zdroje sú aj
na Orave v oblasti Oravíc.
II.4.3. Pramene a pramenné oblasti
Všetky pohoria nachádzajúce sa v Žilinskom kraji predstavujú významný potenciál
tvorby zásob podzemných vôd. Komplexy pohorí kraja predstavujú významné
pramenné oblasti.
Na území Žilinského kraja je bohatý výskyt prameňov, a to najmä v kotlinách.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
55
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
II.4.4. Geotermálne vody a minerálne pramene
Geotermálne vody
Územie Žilinského kraja ako celok má podľa Franka et al. (1994) priemernú
geotermálnu aktivitu. Hustota zemského tepelného toku je okolo 60 mW.m-2 (interval
50 - 72 mW.m-2). Ďalší prejav geotermálnej aktivity, teplota prírodných výstupov
podzemnej vody, alebo teplota vody vo vrtoch, je lokálne rozdielna, pohybuje sa
od 19 do viac ako 70 °C.
Medzi nepriaznivé oblasti z hľadiska výskytu geotermálnych vôd možno zaradiť
vonkajšie flyšové pásmo, bradlové pásmo a tatrikum (bez obalových jednotiek).
Vonkajšie flyšové pásmo je podľa Franka et al. (1994) charakterizované hustotou
tepelného toku 65 mW.m-2, teplota podľa údajov vrtu OP-1 Oravskej Polhore je
v hĺbke 2 500 m okolo 80 °C. Pretože flyšové horniny nemajú schopnosť akumulácie
väčšieho množstva podzemnej vody, do popredia sa dostáva otázka využitia
zemského tepla. Výdatnosti sú nízke, vrt OP-1 mal preliv 2,5 l.s-1. Využitie
komplikuje aj chemické zloženie vody, ktoré majú vysokú mineralizáciu (viac ako
30 g.l-1).
Granitoidné horniny aj metamorfity tatrika sa vyznačujú nízkymi teplotami a tiež
obmedzenými podmienkami pre akumuláciu podzemných vôd.
Na geologickej stavbe sa podieľajú aj triasové vápence a dolomity. Ich pozícia
v pohoriach, napriek značným plochám, s pomerne intenzívnym doplňovaním
množstiev podzemných vôd infiltráciou zrážok, relatívne rýchly obeh neumožňujú
tvorbu geotermálnych vôd v štruktúrach v pohoriach. Majú však nezastupiteľnú
funkciu ako infiltračné oblasti pre doplňovanie množstiev vôd s hlbokým obehom.
Pozícia kotlín, najmä existencia a vzťah štruktúr v podloží kotlín voči štruktúram
na priľahlých svahoch pohorí, predurčujú kotliny ako oblasti vhodné pre získavanie
zdrojov geotermálnych vôd. Vo všetkých kotlinách Žilinského kraja je možné
vyčleniť oblasti s hlbokým obehom podzemných vôd a s takými akumulovanými
množstvami a vlastnosťami, ktoré nájdu široké uplatnenie.
Z 376 geotermálnych vrtov na celom území Slovenska sa v ŽSK nachádza 17 vrtov:
DB-12 Svinná, FGL-1 Pavčina Lehota, GHŠ-1 Horná Štubňa, HGL-2 Kalameny,
HGL-3 Lúčky, HM-1 Rakša, HŽK-10 Žilina - Chrastie, OH-1 Hladovka, OP-1
Oravská Polhora, OZ-2 Oravice, RK-22 Rajec, TTŠ-1 Turčianske Teplice, VL-1
Vlachy, ZGL-1 Bešeňová, ZGL-2/A Liptovský Trnovec, ZGL-3 Liptovská Kokava,
ZGT-3.
Tab. č. 18 Geotermálne zariadenia v ŽSK
por. č.
56
188
247
306
358
359
360
393
činnosť zariadenia
(+)
(+)
+
(+)
+
(+)
(+)
(+)
vrt
FGL-1
OZ-2
RK-22
TTŠ-1
ZGL-1
ZGL-2
ZGL-3
RTŠ-1
lokalita
teplota (°C)
Pavčina Lehota
32
Oravice
56
Rajec
27
Turčianske Teplice
52
Bešeňová
62
Liptovský Trnovec
61
Liptovská Kokava
44
Kamenná Poruba
38
Zdroj: Atlas geotermálnej energie SR
Podľa Rámcovej smernice o vodách 2000/60/ES, ktorá smeruje k nadnárodnej
ochrane všetkých typov vôd, sú na území Žilinského kraja vyčlenené 4 útvary
geotermálnych vôd. (Kullman ml. et al., 2005). Sú to:
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
56
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
-
KAPITOLA II
SK 300080 FK – Geotermálne vody oblasti Žilinskej kotliny
SK 300110 FK - Geotermálne vody oblasti Turčianskej kotliny
SK 300130 FK - Geotermálne vody oblasti Liptovskej kotliny
SK 300120 FK - Geotermálne vody oblasti Skorušinskej panvy
Geotermálna aktivita kotlín je rozdielna, rozdielne sú aj teplotné pomery. Franko et
al. (1994) pre hĺbku 1 000 m uvádzajú interval teploty od 23 do 62 °C, s priemerom
38 °C, pre hĺbku 3 000 m 71 – 98 °C, s priemernou hodnotou 86 °C. Rozdielna je aj
hustota tepelného toku. Zvýšenú aktivitu má južná časť Turčianskej kotliny (daná
blízkosťou vulkanických Kremnických vrchov), západná časť Liptovskej kotliny a
Skorušinská panva.
Geotermálna aktivita územia Žilinskej kotliny je prevažne nízka. Hodnota hustoty
tepelného toku medzi južným okrajom kotliny a Rajeckými Teplicami vytvára
rovnorodé tepelné pole, ktoré stúpa smerom k Žiline. Teplotné pole sa od stredu
kotliny v priestore Rajca smerom k západnému a východnému okraju a severným
smerom k Žiline aktivizuje z 27,5 na 30 - 32,5 °C. O geotermálnej aktivite územia
svedčia prirodzené vývery termálnych vôd v Rajeckých Tepliciach. Teplota sa
pohybuje medzi 33,4 - 38,2 °C. Vrtmi sú geotermálne vody zistené v Stráňavách
(600 m), vo Višňovom (400 m), v Kamennej Porube (1 831 m), v Rajci a v Pekline.
Teplota sa pohybuje medzi 15 - 38 °C. Sú to vody Ca (Mg) - HCO3 typu.
Pravdepodobné obnovované využiteľné množstvo geotermálnej energie kotliny je
13,2 MWt .
Geotermálna aktivita územia Turčianskej kotliny je priemerná, klesá z juhu na sever.
Teplota súčasne klesá zo stredu kotliny k okrajom. Na geotermálnu aktivitu
poukazujú aj prirodzené vývery geotermálnych vôd v Turčianskych Tepliciach (T =
45 °C) a v Mošovciach (T = 23 °C). Vody sú Ca (Mg) – HCO3 typu. Pravdepodobné
obnovované využiteľné množstvo geotermálnej energie sa hodnotí na 22,5 MWt.
Geotermálna energia územia Liptovskej kotliny je priemerná, kotlina je preskúmaná
5 vrtmi. V regionálnom tepelnom poli hodnota hustoty tepelného toku klesá
od bešeňovskej hráste západným smerom a východným smerom do depresie
Liptovskej Kokavy. Hodnota klesá zo stredu kotliny k okrajom. Bešeňovská hrásť je
prehriata výstupom geotermálnych vôd z hĺbky (< 1 500 m) na povrch. Podobný
obraz poskytuje aj teplotné pole, keď teplota v hĺbke 1 000 m v bešeňovskej hrásti
klesá k okrajom kotliny z 45 °C na 35 - 30 °C. Zvodnence geotermálnych vôd sa
predpokladajú v hĺbkach 3 500 – 4 000 m, kde sa teploty pohybujú medzi 100 –
115 °C. Prognózne využiteľné množstvo geotermálnej energie predstavuje
34,3 MWt, čo reprezentuje výdatnosť realizovaných a fiktívnych vrtov v intervale 6 31 l.s-1 s teplotou vody na ústí vrtu 27 – 70 °C pri celk. výdatnosti 236 l.s-1.
Výplň Skorušinskej panvy tvoria paleogénne sedimenty. Hrúbka paleogénu je
odhadovaná na 200 až viac ako 2 500 m vo východnej časti. Panva patrí medzi
najmenej preskúmané oblasti. Hlboké vrty sú situované len v Oraviciach - OZ-1 a
OZ-2. Od Liptovskej kotliny panvu oddeľujú Chočské vrchy. Otázny je vzťah
geotermálnych vôd obidvoch depresií, keďže sa predpokladá, že podložie
Skorušinskej panvy je tvorené rovnakými tektonickými jednotkami ako podložie
Liptovskej kotliny. V západnej a východnej hlavnými kolektormi by mohli byť
karbonáty krížňanského príkrovu, v strednej časti aj hronika. Spomínané vrty OZ-1 a
OZ-2 boli veľmi úspešné. V štruktúre karbonátov krížňanského príkrovu sú
akumulované vysoké množstvá vôd. Preliv na vrte OZ-2 bol 100 l.s-1, s teplotou 56
°C. Mineralizácia je veľmi nízka, okolo 1 200 mg.l-1. Naznačuje to dobré podmienky
pre doplňovanie množstiev vôd a pomerne rýchly obeh.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
57
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Minerálne pramene
Minerálne vody sú to prírodné vody, ktoré sa líšia od obyčajných vôd teplotou,
chemickým zložením, obsahom voľných plynov, rádioaktivitou a najčastejšie
biochemickým pôsobením na ľudský organizmus.
Na území Žilinského kraja je ich výskyt minerálnych vôd bohatý, ich výskyt je najmä
v kotlinách.
Tab. č.19 Prírodné minerálne zdroje v Žilinskom kraji
Okres
Počet
prameňov
Bytča
-
Čadca
5
Dolný Kubín
14
Kysucké
Nové Mesto
6
Liptovský
Mikuláš
55
Martin
21
Námestovo
23
Ružomberok
132
Tvrdošín
Turčianske
Teplice
37
Žilina
32
6
Katastrálne územia sídiel
Klokočov, Makov, Čadca u Vojta, Vysoká nad Kysucou, Čadca –
Buková
Žaškov, Pucov, Vyšný Kubín, Mokraď, Krivá, Chlebnice, Malý
Bysterec, Horná a Dolná Lehota, Dlhá nad Oravou, Žaškov – Dierová
Nesluša, Ochodnica
Dúbrava, Jakubovany, Konská, Kráľova Lehota, Malužiná, Podtureň,
Pribylina, Vavrišovo, Závažná Poruba, Žiar, Vyšná Boca, Liptovský
Hrádok, Partizánska Ľupča - Železnô, Iľanovo, Jamník, Potok, Uhorská
Ves, Hybe, Pavčina Lehota, Liptovský Ján, Liptovský Trnovec
Martin, Necpaly, Podhradie, Slovany, Turčianska Štiavnička, Socovce,
Sučany, Kláštor pod Znievom, Martin - Záturčie, Martin – Fatra
Hruštín, Mútne, Oravská Polhora, Rabčice, Sihelné, Ťapešovo, Vasiľov
Bešeňová, Bešeňová – Záskalie, Bešeňová - Stráň, Kalameny,
Korytnica, Liptovská Lúžna, LiptovskáOsada, Liptovské Sliače,
Liptovská Štiavnica, Martinček, Ludrová, Ľubochňa, Potok, Rojkov,
Ružomberok, Ružomberok – Matejkovo, Stankovany, Švo-šov, Lúčky
Oravice, Dolný Štefanov, Ústie nad Oravou, Habovka – Mihulčie
Budiš, Dubové, Mošovce, Rudno, Polerieka, Turčianske Teplice,
Slovenské Pravno, Diviaky, Rakša, Zorkovce
Paština Závada, Poluvsie, Kotrčina Lúčka, Lysica, Rajecké Teplice,
Rajecká Lesná, Rajec, Peklina, Stráňavy, Kamenná Poruba, Štiavnik
Zdroj: Koncepcia starostlivosti o ŽP
Ostatné pramene sa využívajú iba miestne a zväčša sú zachytávané nevyhovujúcim
spôsobom.
Osobitnú skupinu medzi prírodnými minerálnymi zdrojmi predstavujú prírodné liečivé
zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd. Na ich ochranu sú stanovené
ochranné pásma, v ktorých je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá tieto zdroje
môže nepriaznivo ovplyvniť. V kraji boli stanovené 4 ochranné pásma prírodných
liečivých zdrojov (Liptovská Osada, Korytnica – kúpele, Turčianske Teplice, Rajecké
Teplice, Lúčky – kúpele).
Prírodné liečivé zdroje v Žilinskom kraji
- Prírodné liečebné kúpele celoštátneho významu
- Lúčky
- Rajecké Teplice
- Turčianske Teplice
- Korytnica
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
58
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 20 Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Žilinskom kraji
Okres
Ružomberok
Obec,
lokalita
Liptovská
Osada,
Korytnica kúpele
Lúčky
Vyhlásené
Rozsah ochranného pásma
Vyhláška MZ SR
č. 116/2002 Z.z.
OP II. stupňa pre zdroje Vojtech I.,
Vojtech II., Klement, Ľudovít, Jozef,
Žofia
Vyhláška MZ SR
č. 113/2002 Z.z.
OP II. stupňa pre zdroj Fedorka
Vyhláška MZ SR
č. 56/2005 Z. z.
Turčianske Teplice
Turčianske
Teplice
Vyhláška MZ SR
č. 23/2000 Z. z.
Žilina
Rajecké
Teplica
Vyhláška MZ SR
č. 481/2001 Z. z.
OP II. stupňa v k.ú. Bodorová,
Diviaky, Dubové, Háj, Horná
Štubňa, Ivančiná, Malý Čepčín,
Mošovce, Necpaly, Rakša,
Turčiansky Michal, Turčianske
Teplice, Veľký Čepčín
OP II. stupňa v k.ú. Domaniža,
Ďurčiná, Fačkov, Jasenové,
Kamenná Poruba, Kľače, Kunerad,
Malá Čierna, Veľká Čierna, Malé
Lednice, Rajec, Rajecká Lesná,
Rajecké Teplice, Stránske, Šuja,
Zbyňov,
Zdroj: PHSR Žilinského kraja
Prírodné zdroje minerálnych stolových vôd
Prírodné zdroje minerálnych stolových vôd sú vyhlásené v lokalitách Budiš,
Mošovce, Kláštor pod Znievom, Liptovská Štiavnica, Martin – Záturčie.
Plniarne liečivých vôd a prírodných minerálnych stolových vôd
- Budiš
- Záturčie – Fatra
- Korytnica
- Kláštor pod Znievom
Tab. č. 21 Vyhlásené prírodné zdroje minerálnych stolových vôd v Žilinskom kraji
Lokalita,
k.ú.
Martin,
Martin Záturčie
Budiš,
Budiš
Budiš,
Budiš
Budiš,
Budiš
Názov
Tech.
Reg. číslo
zdroja
označenie
Fatra
II
Vyhlásený
ako
Spôsob
využitia
Charakteristika zdroja
TM - 34
VRT BJ-2
PZMSV
Plniareň
prírodná minerálna voda
stredne mineralizovaná,
hydrogenuhličitanovo-sodná,
neutrálna, studená, hypotonická
TM - 40
VRT B-3
PZMSV
Plniareň
zlikvidovaný
TM - 41
VRT B-4
PZMSV
Plniareň
zlikvidovaný
Plniareň
prírodná minerálna voda
stredne mineralizovaná,
hydrogenuhličitanovo-sodná,
sodno - vápenatá, so zvýšeným
obsahom fluóru, studená,
hypotonická, slabo kyslá
TM - 60
VRT B-5
PZMSV
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
59
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 21 Vyhlásené prírodné zdroje minerálnych stolových vôd v Žilinskom kraji – pokrač.
Lokalita,
k.ú.
Názov
Tech.
Reg. číslo
zdroja
označenie
Budiš,
Budiš
Vyhlásený
ako
TM - 61
VRT B-6
PZMSV
Plniareň
Plniareň
Kláštor pod
Znievom,
Kláštor pod
Znievom
Kláštor
ný
TM - 51
Vrt KM-1
PZMSV
Liptovská
Štiavnica,
Liptovská
Štiavnica
Vitalita
LM-162
Vrt LM-162
PZMSV
TM - 59
Vrt MH-1
PZMSV
Mošovce,
Mošovce
Spôsob
využitia
Plniareň
Charakteristika zdroja
prírodná minerálna voda
stredne mineralizovaná,
hydrogenuhličitanovo-sodná,
sodno - vápenatá, so zvýšeným
obsahom horčíka a fluóru,
studená, hypotonická, slabo
kyslá
prírodná minerálna voda
stredne mineralizovaná,
hydrogenuhličitanovo-síranová,
uhličitá, vápenato-horečnatá, so
zvýšeným obsahom horčíka,
studená, hypotonická, slabo
kyslá
prírodná minerálna voda
stredne mineralizovaná,
hydrogenuhličitanovo-síranová,
uhličitá, vápenato-horečnatá, so
zvýšeným obsahom horčíka,
studená, hypotonická, slabo
kyslá
prírodná minerálna voda
stredne mineralizovaná,
hydrogenuhličitanová,
vápenato-horečnatá, so
zvýšeným obsahom horčíka,
studená, hypotonická, slabo
alkalická
Zdroj: ÚPN VÚC Žilinského kraja
II.4.5. Vodohospodársky chránené územia
Na území Žilinského kraja sa nachádzajú nasledujúce vodohospodársky chránené
územia:
Chránená vodohospodárska oblasť (§ 31 zákona č. 364/2004 Z. z. – vodný
zákon)
- CHVO Beskydy a Javorníky
- CHVO Nízke Tatry – východ
- CHVO Nízke Tatry – západ
- CHVO Strážovské vrchy
- CHVO Veľká Fatra
Celková plocha CHVO na území Žilinského kraja je 4547 km2. Ďalej boli v regióne
vymedzené citlivé a zraniteľné oblasti povrchových vôd v okresoch Bytča (3), Martin
(7), Ružomberok (1), Turčianske Teplice (15) a Žilina (5).
Povodie vodárenského toku (príloha č. 1 vyhlášky MP SR č. 56/2001 Z. z.)
- 15 Demänovka, Priečny potok, Otupnianka, Zadná voda
- 16 Ľubochnianka
- 17 Nová rieka
- 18 Riečka
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
60
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
-
KAPITOLA II
19 Mútnianka
20 Polhoranka
21 Studený potok
22 Turiec
23 Pivovarský potok
24 Kysuca
25 Stankovský potok
26 Oščadnica
27 Bystrica
28 Klubinský potok
29 Petrovička
30 Štiavnika
Vodohospodársky významný tok (príloha č. 1 vyhlášky MP SR č. 56/2001 Z. z.)
- 101 Váh, 107 Smrečianka, 108 Demänovka, 109 Priečny potok, 110 Otupnianka,
111 Zadná voda, 112 Kvačianka, 113 Paludžanka, 114 Dúbravka, 115
Ľupčianka, 116 Teplianka, 117 Sliačanka, 118 Štiavničanka, 119 Revúca, 120
Likavka, 121 Ľubochnianka, 122 Biela Orava, 123 Nová rieka, 124 Riečka, 125
Mútňanka, 126 Hruštínka, 127 Veselianka, 128 Michalovka, 129 Polhoranka, 130
Kriváň, 131 Chyžník, 132 Surdícky potok, 133 Jelešná, 134 Hraničný Kriváň, 134
Pasekový potok, 136 Orava, 137 Oravica, 138 Studený potok, 139 Racibor, 140
Pucov, 141 Jasenovský potok, 142 Lehotský potok, 143 Zázrivka, 144 Bystrička,
145 Krpeliansky kanál Krpeľany – Lipovec, 146 Studenec, 147 Kantorský potok,
148 Turie, 149 Javorovec, 150 Turček, 151 Jasenica, 152 Teplica, 153 Polerieka,
154 Vedžier, 155 Dolinka, 156 Somolický potok, 157 Vríca, 158 Valčiansky
potok, 159 Blatnický potok, 160 Beliansky potok, 161 Necpalský potok, 162
Pivovarský potok, 163 Hoskora, 164 Varínka, 165 Kysuca, 166 Predmieranka,
167 Olešnianka, 168 Čierňanka, 169 Latonka, 170 Hrčava, 171 Gorilov potok,
172 Stankovský potok, 173 Oščadnica, 174 Bystrica, 175 Harvelka, 176
Vychylovka, 177 Klubinský potok, 178 Ochodničanka, 179 Povinský potok, 180
Vadičovský potok, 181 Snežnica, 182 Rajčanka, 183 Porubský potok, 184
Kuneradský potok, 185 Turniansky potok, 186 Petrovička, 187 Hradnianka, 190
Hričovský kanál Hričov – Považská Bystrica, 191 Dlhopoľka, 192 Rovnianka, 193
Štiavnik
Pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov
Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov
- Liptovská Osada, Korytnica – kúpele
- Liptovská Osada
- Lúčky
- Rajecké Teplice
- Turčianske Teplice
Ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd
- Budiš
- Kláštor pod Znievom
- Liptovská Štiavnica
- Mošovce
Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych
stolových vôd
- Martin (Záturčie)
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
61
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Ochranné pásma vodárenských zdrojov
Sú vyhlásené pre jednotlivé vodárenské zdroje po celom území Žilinského kraja,
tvoria jeden z limitov využívania územia.
II.4.6. Stupeň znečistenia podzemných a povrchových vôd
Podzemné vody
V Slovenskej republike prebieha systematické sledovanie kvality podzemných vôd
sústredené do významných vodohospodárskych oblastí, kvalitu povrchových vôd
systematicky zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav. Výsledky analýz
sa hodnotia podľa STN 75 7111 „Kvalita vody - Pitná voda.
Hodnoty prekročení limitných hodnôt podľa vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z. z. pre
sledované objekty siete SHMÚ na území Žilinského kraja v členení po oblastiach za
rok 2004 sú uvedené v nasledujúcom tabuľkovom prehľade.
Tab. č. 22 Prekročenie limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečnych náplav Varínky
a Váhu od Varína po Hlohovec
Ukazovateľ
Limitná
hodnota
0,050
0,200
Jednotka
Celkový obsah
železa
0,200
mg/l
Hliník
0,200
mg/l
Mangán
Železo dvojmocné
mg/l
mg/l
Číslo
stanice
217990
345706
345730
031690
345706
345730
031690
Názov stanice
ZS Hrabové
VV Teplička
VV Bytča
ZS Žilina
VV Teplička
VV Bytča
ZS Žilina
Dátum Nameraná
odberu hodnota
06. 10. 2004
0,345
20. 09. 2004
2,030
06. 10. 2004
0,720
06. 10. 2004
0,482
20. 09. 2004
2,030
06. 10. 2004
0,720
06. 10. 2004
0,460
Zdroj: SHMÚ
Tab. č. 23 Prekročenie limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečne náplavy Belej a
oblasť vodnej nádrže Liptovská Mara
Ukazovateľ
Mangán
Železo dvojmocné
Celk. obsah železa
Limitná
hodnota
0,050
0,200
0,200
Jednotka
mg/l
mg/l
mg/l
Číslo
stanice
611990
611990
611990
Názov stanice
NV Vavrišovo
NV Vavrišovo
NV Vavrišovo
Dátum Nameraná
odberu hodnota
25. 10. 2004
0,149
25. 10. 2004
1,250
25. 10. 2004
1,250
Zdroj: SHMÚ
Tab. č. 24 Prekročenie limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečnej náplavy Oravy a
oblasť vodnej nádrže Orava
Ukazovateľ
Limitná
hodnota
0,050
Jednotka
Železo dvojmocné
0,050
mg/l
Celkový obsah
železa
CHSK mang. dras.
Humínové látky
NEL
0,050
mg/l
3,000
2,500
0,500
mg/l
mg/l
mg/l
Mangán
mg/l
Číslo
stanice
043490
242990
043490
242990
043490
242990
242990
043490
043490
Názov stanice
ZS Podbiel
ZS Veličná
ZS Podbiel
ZS Veličná
ZS Podbiel
ZS Veličná
ZS Veličná
ZS Podbiel
ZS Podbiel
Dátum Nameraná
odberu hodnota
19. 10. 2004
1,470
18. 10. 2008
0,211
19. 10. 2004
3,480
18. 10. 2008
0,720
19. 10. 2004
3,480
18. 10. 2008
0,720
18. 10. 2008
3,060
19. 10. 2004
3,000
19. 10. 2004
0,800
Zdroj: SHMÚ
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
62
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 25 Prekroč. limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečnej náplavy Kysuce
Ukazovateľ
Limitná
hodnota
0,500
0,050
Jednotka
Železo dvojmocné
0,050
mg/l
Celkový obsah
železa
0,050
mg/l
CHSK manganistan
draselný
Hliník
Humínové látky
NEL
3,000
mg/l
0,200
2,500
0,500
mg/l
mg/l
mg/l
Amónne ióny
Mangán
mg/l
mg/l
Číslo
stanice
042690
041690
042190
042390
042690
041690
042090
042390
042690
041690
042090
042190
042390
042690
241490
242790
042690
242790
242790
042690
042390
042690
Názov stanice
ZS Raková - západ
ZS Dunajov
ZS Čadca
ZS Čierne
ZS Raková - západ
ZS Dunajov
ZS Krásno nad Kysucou
ZS Čierne
ZS Raková - západ
ZS Dunajov
ZS Krásno nad Kysucou
ZS Čadca
ZS Čierne
ZS Raková - západ
ZS Kysucké Nové Mesto
ZS Podvysoká
ZS Raková - západ
ZS Podvysoká
ZS Podvysoká
ZS Raková - západ
ZS Čierne
ZS Raková - západ
Dátum Nameraná
odberu hodnota
27. 10. 2004
0,740
09. 11. 2004
0,208
27. 10. 2004
0,077
27. 10. 2004
0,060
27. 10. 2004
0,740
09. 11. 2004
2,650
09. 11. 2004
0,750
27. 10. 2004
2,150
27. 10. 2004
18,400
09. 11. 2004
2,650
09. 11. 2004
0,750
27. 10. 2004
0,211
27. 10. 2004
2,150
27. 10. 2004
18,400
09. 11. 2004
0,232
27. 10. 2004
0,367
27. 10. 2004
3,660
27. 10. 2004
4,000
27. 10. 2004
0,250
27. 10. 2004
3,000
27. 10. 2004
0,060
27. 10. 2004
0,080
Zdroj: SHMÚ
Tab. č. 26 Prekročenie limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečne náplavy
Turčiansky kotlina a mezozoikum Veľkej Fatry
Ukazovateľ
Limitná
hodnota
0,500
0,050
Jednotka
Železo dvojmocné
0,050
mg/l
Celkový obsah
železa
0,050
mg/l
Dusitany
Dusičnany
0,100
50,000
mg/l
mg/l
Amónne ióny
Mangán
mg/l
mg/l
Číslo
Názov stanice
stanice
610590 NV Socovce
610590 NV Socovce
610690 NV Dubové
610590 NV Socovce
610690 NV Dubové
046390 ZS Kláštor pod Znievom
245590 Martin - Priekopa
610590 NV Socovce
610690 NV Dubové
111039 NV Turček - KV-15A
046690 ZS Ivančina
246290 ZS Ležiakov
Dátum Nameraná
odberu hodnota
13. 10. 2004
0,590
13. 10. 2004
0,214
12. 10. 2004
0,359
13. 10. 2004
2,530
12. 10. 2004
7,340
12. 10. 2004
0,209
13. 10. 2004
0,206
13. 10. 2004
2,530
12. 10. 2004
7,340
12. 10. 2004
0,190
20. 10. 2004
73,600
20. 10. 2008
52,400
Zdroj: SHMÚ
Tab. č. 27 Prekročenie limitných hodnôt podľa STN 75 7111 v oblasti Riečne náplavy
Turčiansky kotlina a mezozoikum Veľkej Fatry - pokračovanie
Ukazovateľ
NEL
Limitná
hodnota
0,500
Jednotka
mg/l
Číslo
Názov stanice
stanice
245590 Martin - Priekopa
046390 ZS Kláštor pod Znievom
046690 ZS Ivančina
610590 NV Socovce
610690 NV Dubové
Dátum Nameraná
odberu hodnota
13. 10. 2004
0,100
12. 10. 2004
0,070
20. 10. 2004
0,070
13. 10. 2004
0,130
12. 10. 2004
0,270
Zdroj: SHMÚ
Poznámka: ZS - vrty základnej siete SHMÚ, NV - nevyužívaný vrt, VV - využívaný vrt
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
63
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Povrchové vody
Stupeň znečistenia povrchových tokov
zdokumentovaný v nasledujúcich tabuľkách.
na
území
Žilinského
kraja
je
Tab. č. 28 Kvalita povrchových vôd tokov riešeného územia (obdobie 2001 – 2002)
Tok –
miesto odberu vzorky
Váh – Nad Lipt. Hrádkom
Belá – Lipt. Hrádok
Váh - Lisková
Revúca - Ružomberok
Váh - Hubová
Orava – Pod nádržou Tvrdošín
Orava - Kraľovany
Váh pod Krpeľanmi
Turiec - Vrútky
Váh - Dubná Skala
Varínka - Varín
Váh - Budatín
Bystrica - Pod Nádržou N. Bystrica
Kysuca - Považský Chlmec
Rajčanka - Žilina
Váh – Pod nádržou Hričov
Riečny
km
364,6
0,4
324,9
0,0
308,8
57,5
0,3
294,2
3,5
270,3
0,5
252,7
19,7
0,6
1,5
247,0
A
II
II
II
III
III
IV
II
II
II
II
II
III
III
II
II
III
B
III
III
II
II
II
II
III
II
II
II
III
II
II
III
III
II
Skupiny ukazovateľov
C
D
II
II
II
II
II
II
II
III
II
II
II
IV
III
III
II
IV
II
III
II
II
II
II
II
III
I
II
II
III
II
II
IV
III
E
F
III
III
III
III
III
III
IV
IV
IV
III
III
III
III
IV
III
IV
III
III
III
IV
IV
II
III
IV
IV
IV
IV
IV
Zdroj: SHMÚ
Tab. č. 29 Kvalita povrchových vôd tokov riešeného územia (obdobie 2003 – 2004)
Tok –
miesto odberu vzorky
Váh – Nad Lipt. Hrádkom
Belá – Lipt. Hrádok
Váh - Lisková
Revúca - Ružomberok
Váh - Hubová
Orava – Pod nádržou Tvrdošín
Orava - Kraľovany
Váh pod Krpeľanmi
Turiec - Vrútky
Váh - Dubná Skala
Varínka - Varín
Váh - Budatín
Bystrica - Pod Nádržou N. Bystrica
Kysuca - Považský Chlmec
Rajčanka - Žilina
Váh – Pod nádržou Hričov
Vysvetlivky :
Riečny
km
364,6
0,4
324,9
0,0
308,8
57,5
0,3
294,2
3,5
270,3
0,5
252,7
19,7
0,6
1,5
247,0
A
-
B
-
Skupiny ukazovateľov
C
D
-
E
F
III
IV
II
IV
II
III
II
IV
IV
I
IV
II
III
IV
I
Zdroj: SHMÚ
Povrchové vody sa podľa STN 75 7221 „Klasifikácia kvality povrchových vôd“
zaraďujú do nasledovných skupín znečistenia vôd:
Skupina ukazovateľov:
Aukazovatele kyslíkového režimu
Bzákladné chemické ukazovatele
Cnutrienty
Dbiologické ukazovatele
Emikrobiologické ukazovatele
Fmikropolutanty
Stupeň znečistenia
I
veľmi čistá voda
II
čistá voda
III
znečistená voda
IV
silne znečistená voda
V
veľmi silne znečistená voda
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
64
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
II.5. PÔDNE POMERY
II.5.1. Pôdne typy, druhy a bonita
Na území ŽSK sú najviac rozšírené subtypy pôdnych typov ako sú kambizeme
(kyslé aj nasýtené variety), menej sa vyskytujú rendziny, gleje, podzoly a fluvizeme.
Antropogénny tlak na využívanie pôdy na iné účely ako na plnenie jej primárnych
produkčných a environmentálnych funkcií spôsobuje jej pozvoľný úbytok. Pre
porovnanie v tabuľkovom prehľade uvádzame úhrnné hodnoty druhov pozemkov
v ŽSK - stav v roku 2002 a v roku 2006.
Tab. č. 30 Úhrnné hodnoty druhov pozemkov v Žilinskom kraji – porovnanie stavu v roku
2002 a v roku 2006
druh pozemku
poľnohospodárska pôda
lesné pozemky
vodné plochy
zastavané plochy
Ostatné plochy
Celková výmera pôdy
rok
2002
2006
2002
2006
2002
2006
2002
2006
2002
2006
2002
2006
rozloha (ha)
247 698
246 268
376 553
378 482
12 797
12 795
24 717
24 999
18 308
18 295
680 073
680 839
% z celkovej výmery
36,42
36,17
55,37
55,59
1,88
1,87
3,64
3,67
2,69
2,68
100,00
100,00
Zdroj: ÚGKK SR
Tab. č. 31 Úhrnné hodnoty druhov pozemkov v Žilinskom kraji podľa okresov (v ha)
okres
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kysucké N.
Mesto
Liptovský
Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
rok
1998
2002
2006
1998
2002
2006
1998
2002
2006
1998
2002
2006
1998
2002
2006
1998
2002
2006
1998
2002
2006
1998
2002
2006
poľnohospodárska
pôda
8 678
8 547
8 516
25 566
25 346
25 292
22 408
22 326
22 110
6 167
6 132
6 104
44 418
44 211
44 088
25 351
25 257
24 708
30 950
30 746
30 608
18 745
18 746
18 700
lesné
pozemky
vodné
plochy
17 147
17 255
17 241
44 827
45 047
45 023
21 370
21 427
21 772
9 829
9 844
9 864
78 632
80 042
80 732
42 165
42 255
42 840
32 904
33 063
33 230
42 523
42 607
42 624
515
510
510
882
879
874
770
768
760
235
220
220
3 196
3 203
3 206
948
948
950
1 540
1 553
1 554
432
434
429
zastavané
plochy
1 012
1 065
1 101
2 932
3 021
3 074
1 725
1 743
1 753
850
891
896
3 639
3 691
3 726
3 120
3 099
3 166
2 061
2 106
2 079
2 079
2 010
2 028
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
ostatné
plochy
813
787
795
1 853
1 770
1 800
2 756
2 767
2 787
287
282
284
2 369
2 326
2 333
1 980
2 006
1 902
1 603
1 584
1 583
908
888
904
celková
výmera
pôdy
28 166
28 164
28 164
76 060
76 062
76 062
49 030
49 030
49 181
17 368
17 368
17 368
132 254
133 473
134 086
73 565
73 565
73 565
69 057
69 051
69 053
64 688
64 684
64 684
65
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 31 Úhrnné hodnoty druhov pozemkov v Žilinskom kraji podľa okresov (v ha) –
pokračovanie
okres
rok
Turčianske
Teplice
Tvrdošín
Žilina
1998
2002
2006
1998
2002
2006
1998
2002
2006
poľnohospodárska
pôda
15 373
15 264
15 251
21 168
20 956
20 842
30 257
30 169
30 049
lesné
pozemky
vodné
plochy
21 843
22 022
22 028
19 702
19 989
20 099
42 947
43 003
43 028
247
246
245
2 769
2 770
2 759
1 273
1 266
1 289
zastavané
plochy
1 348
1 292
1 298
1 253
1 291
1 300
4 436
4 508
4 580
celková
výmera
pôdy
39 272
39 272
39 273
47 872
47 895
47 895
81 508
81 508
81 508
Zdroj: ÚGKK SR
ostatné
plochy
461
448
450
2 979
2 890
2 895
2 595
2 561
2 562
Na základe rozboru zmien vo výmerách poľnohospodárskeho pôdneho fondu je
možné sledovať vývojové trendy foriem hospodárenia v regióne. V období rokov
2002 a 2006 došlo k nárastu plochy ornej pôdy len v okrese Námestovo a k nárastu
plôch trvalých trávnych porastov len v okrese Bytča.
II.5.2. Stupeň náchylnosti na mechanickú a chemickú degradáciu
Náchylnosť pôdy na mechanickú degradáciu
V Žilinskom regióne k hlavným stresovým faktorom ohrozujúcim kvalitu pôdy patrí
erózia. Podľa stupňa ohrozenosti vodnou eróziou sú pôdy v okresoch Liptovský
Mikuláš, Martin a Turčianske Teplice zaradené k silno ohrozeným, pôdy v ostatných
okresoch patria k extrémne ohrozeným. Veterná erózia sa v kraji nevyskytuje.
Na území kraja sa vyskytujú všetky typy pôd s odolnosťou proti kompakcii, plochy ich
výskytu sú dané charakterom a typom územia a pôdnymi typmi a druhmi
vyskytujúcich sa pôd.
Náchylnosť pôdy na chemickú degradáciu
Odolnosť pôd v hodnotenom území proti intoxikácii kyslou skupinou rizikových kovov
i alkalickou skupinou rizikových kovov závisí od geologickej stavby územia a najmä
od výskytu typu a druhou pôd. Na území kraja sa vyskytujú všetky typy odolnosti pôd
na chemickú degradáciu.
II.5.3. Kvalita a stupeň znečistenia pôd
Pod kontamináciou pôdy sa rozumie prekročenie najvyššej prípustnej hodnoty
obsahu prvkov a zlúčenín v pôde sledovaných v ČMS Pôda.
Kontaminácia pôdneho fondu v ŽSK
Monitorovaním kontaminácie pôdy zistené hodnoty sú posudzované podľa
Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o najvyšších prípustných
hodnotách škodlivých látok v pôde číslo 521/1994-540.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
66
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Zdroj: Krajská správe o stave živ. prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002
Medzi 12 oblastí Slovenska s najvyššou kontamináciou pôd rizikovými prvkami patrí
Dolná Orava. Monitoring pôd SR potvrdil zvášené koncentrácie Cd a Pb taktiež
v prihraničnom oblúku Západných Karpát na severe a severozápade Slovenska,
najmä v lesných pôdach vysokých pohorí. Vzhľadom na to, že nejde o endogénne
anomálie, je evidentné, že tieto oblasti sú kontaminované cezhraničným prenosom
z Poľska.
II.6. FAUNA A FLÓRA
II.6.1. Flóra a vegetácia
Z hľadiska fytogeografického členenia Európy riešené územie je začlenené do:
oblasti Holarktis;
podoblasti Eurosibírskej;
provincie Stredoeurópskej.
Z fytocenologického hľadiska je podľa Futáka (1966) územie Žilinského kraja
začlenené nasledovne:
Na základe fytogeograficko-vegetačného členenia územie Žilinského kraja patrí do:
zóny ihličnatej
okresu Tatry
podokresu Západné Tatry
podokresu Vysoké Tatry
okresu ihličnatý nízkotatranský
podokresu Demänovské vrchy
podokresu Kráľovohoľský ihličnatý
okresu Kozie chrbty
okresu Liptovská kotlina
zóny bukovej
oblasti flyšovej
okresu Javorníky
okresu Turzovsko-jablunkovského
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
67
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
okresu Vysoké Beskydy
okresu Kysucká a Oravská vrchovina
okresu Podbeskydského
okresu Oravská Magura
okresu Skorušinské vrchy
okresu Bytčianska kotlina
oblasti kryštalicko-druhohornej
okresu Malá Fatra
podokresu Krivánska Fatra
podokresu Lúčanská Fatra
podokresu Veľká Fatra
podokresu Chočské vrchy
okresu Nízkotatranského bukového
podokresu Salatíny
okresu Súľovské vrchy
podokresu Súľovské skaly
podokresu Súľovská kotlina
podokresu Skalky
okresu Žiar
podokresu Severného
podokresu Južného
okresu Žilinská kotlina
podokresu Severného
podokresu Južného
okresu Žiar
podokresu Severného
podokresu Južného
okresu Turčianska kotlina
podokresu severného
podokresu Južného
Tab. č. 32 Fytogeografické členenie územia Žilinského kraja
fytogeografická
oblasť
fytogeografický obvod
Predkarpatská flóra
(Praecarpaticum)
fytogeografický okres
13. Strážovské a Súľovské
vrchy
14b. Vtáčnik
14c. Kremnické vrchy
21a. Malá Fatra - Lučanská
časť
21b. Malá Fatra Krivánska časť
okres
Bytča, Žilina
Turčianske Teplice (okrajovo
južná časť)
Žilina, Martin, Turčianske
Teplice
Žilina, Martin, Dolný Kubín
Ružomberok, Martin,
Turčianske Teplice
Ružomberok, Dolný Kubín,
21. Chočské vrchy
Liptovský Mikuláš, Trstená
22. Nízke Tatry
Ružomberok, Lipt. Mikuláš,
23a. Západné Tatry
Liptovský Mikuláš, Trstená
Flóra vnútrokarpatských 25. Turčianska kotlina
Martin, Turčianske Teplice
kotlín (Intercarpaticum)
26a. Liptovská kotlina
Ružomberok, Lipt.Mikuláš
Bytča, Žilina, Kys. Nové
27b. Javorníky
Mesto, Čadca
Západokarpatská flóra
(Beschidicum
Žilina, Kys. Nové Mesto,
occidentale)
28. Západné Beskydy
Čadca, Dolný Kubín, Liptovský
Mikuláš, Trstená
Zdroj: Správa o stave životného prostredia Žilinského kraja, 2002
Flóra Vysokých karpát
Západokarpatská (Eucarpaticum)
flóra (Carpaticum
occidentale)
21c. Veľká Fatra
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
68
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Na území Žilinského kraja sú zastúpené prevažne karpatské druhy rastlín,
od juhozápadu a juhu sem prenikajú aj panónske, teplo a suchomilnejšie druhy,
z ktorých mnohé tu majú severnú hranicu ich výskytu. Vzhľadom na geologické
podložie sa tu vyskytujú ako kyslomilnejšie, tak aj vápnomilné druhy. Pestrejšia
floristická skladba sa nachádza na vápencovom podklade. V druhovom zložení
rastlinstva sa odráža aj stupňovitá členitosť územia. Vyčleniť tu možno stupeň
pahorkatín od 280 do 500 m n.m. charakterizovaný dubovými a dubovo-hrabovými
lesmi, stupeň podhorský (submontánny) od 500 do 1 000 m n.m., pokrytý pôvodne
bukovými alebo bukovo-jedľovými lesmi dnes na mnohých miestach so značne
pozmenenými porastmi, často so smrekom, na slnečných expozíciách aj
s borovicou a montánny stupeň zastúpený bukovo-jedľovými, jedľovo-smrekovými a
smrekovými lesmi. Najvyššie polohy zaberá subalpínsky vegetačný stupeň.
Viac ako polovicu územia Žilinského kraja zaberajú rôzne typy lesných
spoločenstiev. V oblasti Oravy a Kysúc sú rozšírené bukové a bukovo-jedľové lesy
kvetnaté, v oblasti Liptova dubovo-hrabové lesy lipové, jedľové a jedľovo-smrekové
lesy. Územie Západných Tatier zaberajú spoločenstvá smrekových lesov
čučoriedkových, najvyššie polohy subalpínske a alpínske spoločenstvá. Vo Veľkej
Fatre sú najrozšírenejšie bukové lesy kvetnaté, v oblasti Chočských vrchov bukové
lesy vápnomilné a kvetnaté, v Žilinskej kotline sa vyskytujú lužné lesy nížinné,
dubovo-hrabové lesy a dubové nátržníkové lesy, v Malej Fatre bukové lesy
kvetnaté, bukové lesy kyslomilné horské, vyššie polohy zaberajú jedľové a jedľovosmrekové lesy, vo vrcholových častiach subalpínske spoločenstvá. Rozsahom
menšie, ale ekologicky veľmi významné sú spoločenstvá vrchoviskových a
prechodných rašelinísk, nachádzajúce sa na Orave.
Vodné toky väčších riek sprevádzajú azonálne spoločenstvá lužných lesov
nížinných a podhorských až horských, na území ktorých sa nachádzajú i v rámci
Slovenska najsevernejšie položené lužné porasty – PR Ivachnovský luh, podhorské
vŕbovo-jelšové porasty sú chránené v PR Jelšie.
V nižších polohách pahorkatín boli rozšírené zonálne spoločenstvá dubovohrabových lesov. Lesné spoločenstvá sa tu zachovali len na plochách nevhodnej na
poľnohospodárske využívanie. Plošne najrozsiahlejšie lesy sa udržali v horských
oblastiach. V priebehu času došlo čiastočne k ich premene z pôvodných bukových a
jedľových lesných porastov na smrekové monokultúry, vo vyšších polohách sú
prítomné pôvodné smrečiny. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú porasty pralesovitého
charakteru, viaceré sú chránené formou maloplošných chránených území (PR
Skalná Alpa, PR Rumbáre, NPR Pilsko, NPR Babia hora, NPR Jánošíkova kolkáreň
a ďalšie). V najvyšších polohách sú zastúpené porasty kosodreviny.
Významný počet rastlinných druhov sa nachádza v nelesných ekosystémoch, ktoré
reprezentuje široká škála rastlinných spoločenstiev skál a sutín, pramenísk, slatín,
rašelinísk, močiarov, lúk a pasienkov, nad hornou hranicou rozšírenia kosodreviny
sa nachádzajú v najvyšších horských polohách prirodzené alpínske lúky. V alúviách
riek sa ešte miestami zachovali mezofilné lúky. Nelesné ekosystémy patria
všeobecne medzi najohrozenejšie, nielen na území Slovenska, ale i
v celoeurópskom a celosvetovom meradle. Žilinský kraj je charakteristický
najbohatším výskytom mokradí, slatín, prechodných ale najmä vrchoviskových
rašelinísk na Slovensku. Viaceré z nich sú chránené formou prírodných rezervácií –
NPR Kláštorské lúky, NPR Klinské rašelinisko, PR Beňadovské rašelinisko, PR
Medzi bormi, PR Rojkovské rašelinisko, PR Močiar a ďalšie. Na prirodzené
i poloprirodzené nelesné spoločenstvá sa viaže výskyt mnohých vzácnych,
reliktných a ohrozených druhov rastlín, bohato je zastúpená čeľaď Orchidaceae.
Veľmi zaujímavé, nielen po floristickej stránke, boli početné travertíniská, viazané
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
69
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
na vývery minerálnych vôd. Väčšina z nich bola v minulosti zničená negatívnymi
ľudskými zásahmi, najhodnotnejšie a najmenej poznačené ľudskou činnosťou
predstavuje PR Močiar s výskytom celého radu kriticky ohrozených druhov rastlín.
II.6.2. Fauna
Na základe zoogeografického členenia paleoarktu pre terestrický biocyklus fauna
územia Žilinského kraja prináleží do eurosibírskej podoblasti paleoarktickej oblasti a
to do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí provincie
stredoeurópskych pohorí a do podkarpatského úseku provincie listnatých lesov.
Z hľadiska členenia pre limnický biocyklus patrí územie Žilinského kraja
do hornovážskeho a podunajského (západná časť) okresu severopontického úseku
pontokaspickej provincie euromediteránnej podoblasti paleoarktickej oblasti,
hydrický biocyklus je v území reprezentovaný hlavnými tokmi Váh, Revúca, Orava,
Varínka, Kysuca, Rajčanka a ich prítokmi.
Podľa členenia územia Slovenska na živočíšne regióny (Čepelák in Atlas SSR
1980) patrí posudzované územie Žilinského kraja do:
provincie Karpaty
oblasti Západné Karpaty
obvodu vonkajšieho
okrsku moravsko-slovenského
okrsku beskydského
podokrsku západného
okrsku podtatranského
obvodu vnútorného
okrsku západného
okrsku centrálneho
podokrsku vysokotatranského
podokrsku nízkotatranského
podokrsku fatranského
Dnešné rozšírenie a zloženie fauny je výsledkom dlhodobého vývinu. Vzhľadom
na dlhodobý vývin územia možno vo faune Žilinského kraja rozlíšiť z hľadiska
zoogeografického tieto hlavné zložky: kozmopolitickú, holarktickú, paleoarktickú,
európsko-sibírsku, karpatskú, ale i endemickú a reliktnú. Fauna územia ŽSK sa
vyznačuje popri všeobecne známych prvkoch pozmenenej krajiny veľkým
množstvom pôvodných zachovaných zoocenóz so širokým ekologickým rozpätím.
Mimoriadne vysoká diverzita druhov a živočíšnych spoločenstiev je odrazom pestrej
geologickej stavby, značného hypsometrického rozpätia, geomorfológie a veľkej
rôznorodosti flóry, s ktorou je živočíšstvo úzko späté.
Pôvodné zachované zoocenózy v území sú v rozhodujúcej miere sústredené
v súčasne legislatívne chránených územiach (NP Malá Fatra, NP Veľká Fatra,
TANAP, CHKO Kysuce, CHKO Horná Orava, v prírodných rezerváciách a
chránených areáloch). Možno tu zaznamenať výskyt typických zoocenóz
západokarpatských lesov horského stupňa, často aj s pralesnými prvkami, reliktami
a endemitami. Diverzitu fauny dopĺňajú azonálne zoocenózy zachovalých úsekov
tokov (rieka Orava, horný tok Váhu a jeho zachovalé prítoky) a tiež prvky pahorkatín
a podhorských zón.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
70
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Náhradné zoocenózy sa vyvinuli v človekom pozmenenej antropicky ovplyvnenej
krajine, kde ustúpili druhy citlivé na zmenené životné podmienky a zostávajú druhy
so širokou ekologickou amplitúdou, schopné adaptovať sa. Na odlesnených
častiach regiónu vznikli lúky a pasienky, kde došlo k rozvoju zoocenóz viazaných
na lúčne a nivné biotopy. Obhospodarovanie ornej pôdy veľkoplošným spôsobom
s použitím mechanizácie a chemizácie limituje zachovanie zoocenóz viazaných
na agrocenózy. Výstavbou vodných priehrad a nádrží vznikli biotopy vodných
spoločenstiev netypické pre pôvodnú krajinu, čo na jednej strane spôsobilo zánik
významných lokalít (rašeliniská na Orave), na strane druhej sa zvýšila druhová
diverzita najmä ichtyofauny a vodného vtáctva. Územím kraja vedú významné
migračné cesty vtáctva.
II.6.3. Chránené vzácne a ohrozené druhy a biotopy
Chránené vzácne a ohrozené druhy rastlín a ich biotopy
Chránené vzácne a ohrozené druhy rastlín na území Slovenska sú chránené podľa
Zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, vyhlášky Ministerstva
životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. v úprave vyhlášky Ministerstva životného
prostredia SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva
životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.
z. o ochrane prírody a krajiny (príloha č. 5 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.: Zoznam
chránených rastlín, prioritných druhov rastlín a ich spoločenská hodnota), ktorou sa
sa určujú chránené druhy rastlín, prioritné druhy rastlín a ich spoločenská hodnota a
podľa Červeného zoznamu papraďorastov a semenných rastlín Slovenska
(Feráková, Maglocký, Marhold, 2001 In: Baláž, Marhold, Urban, (eds.), 2001).
Významným zdrojom informácií o ohrozenosti rastlinných taxónov na regionálne a
lokálnej úrovni sú Regionálne a lokálne červené zoznamy. Existencia a stav
rozpracovanosti týchto dokumentov v Žilinskom kraji je uvedený v tabuľke:
Tab. č. 33 Počet chránených druhov rastlín na územiach v správe Správ národných parkov
a chránených krajinných oblastí zasahujúcich do Žilinského kraja.
Pracovisko
Správa CHKO Horná Orava
S-CHKO Kysuce
S NP Malá Fatra
S NAPANT
S CHKO Strážovské. vrchy
TANAP
NP Veľká Fatra
Počet chr. druhov na
území samotného VCHÚ
78
44
129
140
69
312
137
Počet chr. druhov v
MCHÚ mimo VCHÚ
9
6
38
--9
256
90
Počet chr. druhov mimo
CHÚ vo voľnej krajine
5
32
36
--52
231
84
Zdroj: ŠOP SR
Tab. č. 34 Stav rozpracovanosti Regionálnych a Lokálnych červených zoznamov na území
veľkoplošných chránených území zasahujúcich do Žilinského kraja.
Regionálne červené zoznamy (ČZ)
vypracované pre územia
Rok
spracovania
Celkový počet
druhov v ČZ
CHKO Kysuce
NP Malá Fatra
NP Nízke Tatry (NAPANT)
Veľká Fatra (spracovateľ: Botanická
záhrada UK v Blatnici)
1999
1998
rozpracovaný
bez údaju
80
257
120
bez údaju
z toho
nižších
rastlín
0
0
0
bez údaju
z toho
vyšších
rastlín
80
257
120
bez údaju
Zdroj: ŠOP SR
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
71
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Evidenciu výskytu chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a ich biotopov
vedie príslušná správa ŠOP SR.
Chránené vzácne a ohrozené druhy živočíchov a ich biotopy
Chránené vzácne a ohrozené druhy rastlín na území Slovenska sú chránené podľa Zákona NR SR č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003
Z. z. v úprave vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa mení
a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (príloha č. 6 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.: Zoznam
chránených živočíchov a ich spoločenská hodnota, príloha č. 32 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.:
Spoločenská hodnota druhov vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na území SR) a podľa Červeného
zoznamu živočíchov.
Na území kraja bola celoročne venovaná pozornosť chráneným, vzácnym a
ohrozeným druhom (orol skalný – celoslovenský projekt, vydra riečna –
celoslovenský projekt, mačka divá – mapovanie výskytu a koordinácia v rámci SR,
projekt na záchranu kamzíka vrchovského tatranského, monitoring a ochrana
chriašteľov na Slovensku, monitoring a evidencia svišťa vrchovského, los
mokraďový – mapovanie výskytu, lesné kurovité vtáky – monitoring, chrapkáč poľný
– monitoring, medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý – mapovanie výskytu, bocian
biely – evidencia hniezd a mláďat, zabezpečenie preložky hniezd na umelé
podložky, bocian čierny – monitorovanie hniezd , sokol sťahovavý – monitoring,
syseľ pasienkový – evidencia výskytu druhu, mapovanie migračných trás
obojživelníkov, netopiere – mapovanie letných kolónií, jasoň červenooký - evidencia
druhu).
Medzi významné chránené a ohrozené živočíchy kraja patria: jasoň červenooký
(Parnassius apollo), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), kolok malý
(Zingel streber), hlavátka podunajská (Hucho hucho), mihula ukrajinská
(Eudontomyzon mariae), ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus), mlok hrebenatý
(Triturus cristatus), mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok horský (Triturus
alpestris), mlok bodkovaný (Triturus vulgaris), rosnička zelená (Hyla arborea),
skokan zelený (Rana esculenta), skokan krátkonohý (Rana lessonae), jašterica
múrová (Lacerta muralis), užovka stromová (Elaphe longissima), orol skalný (Aquila
chrysaetos), orol krikľavý (Aquila pomarina), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), výr
skalný (Bubo bubo), sova dlhochvostá (Strix uralensis), orliak morský (Heliaeetus
albicilla), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), bocian
čierny (Ciconia nigra), chrapkáč poľný (Crex crex), rybár riečny (Sterna hirundo),
chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana), hvizdák veľký (Numenius arquata), rybárik
riečny (Alcedo atthis), kúdeľníčka lúžna (Remis pendulinus), murárik červenokrídly
(Tichodroma muraria), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), vrchárka červenkavá
(Prunella collaris), ľabtúška vrchovská (Anthus spinoletta), žeriav popolavý (Grus
grus), hrabáč tatranský (Pitymys tatricus), myšovka horská (Sicista betulina),
netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier obyčajný (Myotis myotis), večernica
severská (Eptesicus nilssoni), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), plch
záhradný (Eliomys quercinus), vydra riečna (Lutra lutra), svišť vrchovský (Marmota
marmota), rys ostrovid Lynx lynx), mačka divá (Felis silvestris), kamzík vrchovský
tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), los mokraďový (Alces alces) a iné.
Evidenciu výskytu chránených, vzácnych a ohrozených druhov živočíchov a ich
biotopov vedie príslušná správa ŠOP SR.
Chránené vzácne a ohrozené biotopy
Chránené vzácne a ohrozené biotopy chránené podľa Zákona NR SR č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
72
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
24/2003 Z. z. v úprave vyhlášky č. 492/2006 Z. z. sú uvedené v prílohe č. 1 Zoznam a spoločenská hodnota biotopov národného významu, biotopov
európskeho významu a prioritných biotopov (§1 vyhlášky), rada týchto biotopov sa
vyskytuje i na území Žilinského kraja.
Evidenciu ich výskytu vedie príslušná správa ŠOP SR.
II.6.4. Významné migračné koridory živočíchov
Údolie rieky Váh je významným interkontinentálnym migračným koridorom avifauny,
ktorý spája hniezdne biotopy vtákov, nachádzajúce sa v pobrežnej zóne Baltického
mora až v Severnom mori s ich zimoviskami v južnej Európe na brehoch
Stredozemného mora a v severnej a južnej Afrike. Je jednou z dvoch európskych
ťahových ciest, ktorá sa nazýva východná a vedie cez územie Slovenska údoliami
riek Oravy, Váhu a Dunaja k Čiernemu moru, odtiaľ úžinami na východné pobrežie
Stredozemného mora, ďalej pokračuje východným pobrežím Afriky až na juh tohto
kontinentu. Po týchto hlavných ťahových cestách migrujú aj naše vnútrozemské
populácie sťahovavých vtákov. Zo zimovísk, ktoré sú spoločné s ostatnými
migrantami, priletujú na hniezdne biotopy, nachádzajúce sa na západnom a
strednom Slovensku. Váh je pre migrujúce vtáky nielen dôležitou orientačnou líniou,
ale aj nenahraditeľným zdrojom potravy. Tento interkontinentálny migračný koridor
má nadregionálny význam a je začlenený do európskej siete ekologických koridorov
(EKONET). Z hľadiska migrácií ichtyofauny radíme tok Váhu k hydrickým
biokoridorom európskeho významu, ako hydrický biokoridor má v súčasnosti
nadregionálny význam. Ako bariérový prvok v tomto biokoridore vystupuje vážska
kaskáda. Zároveň recipient Váhu funguje ako línia semiterestrických migrácií bioty
v krajine, ako samostatný ekosystém typických rastlinných i živočíšnych
spoločenstiev.
K významným hydrickým biokoridorom patria všetky ostatné väčšie toky územia
Žilinského kraja a ich prítoky, ktoré v rámci územia fungujú ako hydrické biokoridory,
plnia tiež funkciu semiterestrických a terestrických migrácií bioty v krajine.
Z hľadiska terestrických migrácií majú význam všetky súvislé pohoria a ich
prirodzené prepojenia. Najvýznamnejšie biokoridory sú vymedzené v rámci
GNÚSES a RÚSES jednotlivých okresov resp. RÚSES ÚPN VÚC Žilinského kraja.
Významným negatívom je existencia bariér (dopravné koridory, umelé kanály
vážskej sústavy, prvky sídelných a priemyselných štruktúr apod.), ktoré v krajine
významne znižujú migračnú schopnosť mnohých druhov živočíchov.
II.7. KRAJINA
II.7.1. Štruktúra a typ krajiny
Súčasná krajinná štruktúra odráža vzájomnú kombináciu súboru prvkov prírodného,
poloprírodného (človekom pozmenené prvky krajinnej štruktúry) i umelého
(človekom vytvorené prvky krajinnej štruktúry) charakteru, odráža aktuálny stav
využitia krajiny v záujmovom území. Predstavuje základný analytický materiál pre
hodnotenie. Na základe zastúpenia a plošnej rozlohy jednotlivých prvkov súčasnej
krajinnej štruktúry možno hodnotiť súčasný stav antropizácie územia, či ide
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
73
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
o územie prirodzené s vysokou krajinnoekologickou hodnotou, alebo naopak
o územie antropicky silne pozmenené s nízkou krajinnoekologickou hodnotou.
Zastúpenie jednotlivých prvkov súčasnej krajinnej štruktúry v území nám udáva
štruktúra druhov pozemkov a štruktúrotvorných prvkov.
Tab. č. 35 Štruktúra druhov pozemkov v Žilinskom kraji – porovnanie stavu v roku 2002
a v roku 2006
druh pozemku
poľnohospodárska pôda
lesné pozemky
vodné plochy
zastavané plochy
Ostatné plochy
Celková výmera pôdy
rok
2002
2006
2002
2006
2002
2006
2002
2006
2002
2006
2002
2006
rozloha (ha)
247 698
246 268
376 553
378 482
12 797
12 795
24 717
24 999
18 308
18 295
680 073
680 839
% z celkovej výmery
36,42
36,17
55,37
55,59
1,88
1,87
3,64
3,67
2,69
2,68
100,00
100,00
Zdroj: ÚGKK SR
Súčasná krajinná štruktúra slúži ako základný podklad pre vyčlenenie súčasných
existujúcich významných krajinnostabilizačných segmentov, ako i pre priestorové
vyjadrenie stresových faktorov, charakteru bariér, obmedzujúcich a ohrozujúcich
ekologickú stabilitu a kvalitu územia.
Základné prvky súčasnej krajinnej štruktúry identifikované v hodnotenom území sú:
Lesná vegetácia
- komplexy lesov pohorí Žilinského kraja
- menšie lesíky vo voľnej krajine
Nelesná drevinná vegetácia
- plochy a línie s výskytom stromovej a kríkovej vegetácie, solitéry – brehové
porasty, plochy NDV, solitéry
Poľnohospodárska pôda
- orná pôda a trvalé kultúry – veľkobloková orná pôda, maloplošná orná pôda
v intraviláne a v záhradách domov a v ich okolí, plochy TTP
Vodné toky a plochy
- hlavné toky územia Žilinského kraja a ich prítoky
- vodné plochy a nádrže prirodzené i umelé
- mokrade, okolie tokov, depresie v krajine
Skupina antropogénnych prvkov
Sídelné plochy a ich štruktúry
- intravilány miest a obcí a ich sídelné štruktúry
- plochy priemyslu
- plochy poľnohospodárskych areálov
Rekreačné, športové a kultúrne prvky
- plochy športu viazané na intravilán
- lyžiarske areály
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
74
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
-
KAPITOLA II
plochy rekreačného využitia (letná i zimná pobytová i pohybová rekreácia)
kúpeľná rekreácia
cyklistické komunikácie
Dopravné prvky
- cestné komunikácie
- železnice
- letiská
- cyklistické a pešie trasy
Energovody
- siete
technickej
infraštruktúry
telekomunikačné káble a pod.)
(elektrické
vedenie,
plynovod,
Z hľadiska geoekologickej typizácie krajiny územie Žilinského kraja patrí
do montánnej krajiny mierneho pásma typu:
• kotlinová krajina
- mierne chladná kotlinová krajina - nivy, terasové a kužeľové plošiny,
proluviálne pahorkatiny (časti okresov Bytča, Žilina, Martin, Turčianske
Teplice),
- chladná kotlinová krajina - nivy, proluviálne pahorkatiny, polygénne
podvrchoviny (časti okresov Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Námestovo,
Tvrdošín),
• vrchovinová krajina
- mierne chladné vrchoviny - vnútrohorské kotliny a brázdy, vrchoviny a nízke
hornatiny (časti okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Bytča, Martin,
Turčianske Teplice, Ružomberok, Dolný Kubín, Tvrdošín),
• hornatinová krajina
- chladná hornatina - vnútrohorské brázdy a kotliny, hornatiny a vysoké plošiny,
vysoké vrchoviny až hornatiny (časti okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto,
Žilina, Bytča, Martin, Turčianske Teplice, Ružomberok, Liptovský Mikuláš,
Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo),
- studené podhôľne pohoria (časti okresov Žilina, Martin, Turčianske Teplice,
Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo)
- veľmi studené vysoké pohoria - hôľne veľvysočiny, glaciálno-hôľne
veľvysočiny, glaciálne bralné pohoria (časti okresov Žilina, Martin, Turčianske
Teplice, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo).
Na krajinnú štruktúru, jej usporiadanie, stabilitu a využiteľnosť pôsobí množstvo
stresových faktorov. V jednotlivých typoch krajiny riešenie krajinnej štruktúry
z hľadiska prírodných daností je potrebné zamerať:
- v kotlinovej krajine na komplexnú ochranu územia, na reprodukčnú schopnosť
krajiny, na ochranu vodných tokov, na ochranu územia pred eróziou,
pred zaťažením územia a pred znečistením,
- vo vrchovinovej krajine na zachovanie typickej prírodnej krajiny v symbióze
s hospodárskym a rekreačným využívaním územia,
- v hornatinovej krajine na zachovanie typickej prírodnej krajine v symbióze
s ochranou územia, hospodárskym a rekreačným využívaním.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
75
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
II.7.2. Krajinná scenéria, stabilita a ochrana
Scenéria krajiny je jedným z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich cestovný
ruch. Z rekreačného hľadiska sú vyhľadávané tie javy a prvky, ktoré sa vyskytujú
zriedkavo, tie ktoré reprezentujú prírodné krajinotvorné prvky, pohľady, ktoré
minimálne narušujú antropicky pretvorené prostredie sídelných štruktúr a umelých
neprirodzených prvkov.
Pre územie Žilinského kraje sú typické rozsiahle pohoria od seba navzájom
oddelené údoliami riek. Geomorfológia územia dáva predpoklad rôznorodosti
územia, pre kraj je typická scenéria pohorí a ich rôznorodosť. Bohatosť kraja
v tomto smere je odrazom bohatosti a rozsiahlosti vyhlásených chránených území.
Krajinná scenéria územia Žilinského kraja vzhľadom ku geomorfologickej
rôznorodosti, geologickej skladbe a výškovému prevýšeniu jednotlivých
geomorfologických jednotiek je rôznorodá, je reprezentovaná širokým typom
krajinných i sídelných štruktúr. Ako ekostabilizačné prvky v území pôsobí sieť
recipientov, lesné komplexy okolitých pohorí a vymedzená sieť prvkov územného
systému ekologickej stability a všetkých typov chránených území.
II.8. CHRÁNENÉ ÚZEMIA, CHRÁNENÉ STROMY A OCHRANNÉ
PÁSMA PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV, ÚZEMNÝ
SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY
II.8.1. Chránené územia, chránené stromy a ochranné pásma podľa
osobitných predpisov
Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny legislatívnou formou
zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi,
vytvorenie podmienok na trvalé udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie
prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu
krajiny a udržanie ekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú ochranu
a ochranu drevín. Územnou ochranou prírody sa v zmysle zákona NR SR
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny rozumie osobitná ochrana prírody a
krajiny v legislatívne vymedzenom území v druhom až piatom stupni ochrany.
Chránené územia
V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa v riešenom
území nachádzajú nasledovné veľkoplošné a maloplošné chránené územia:
Veľkoplošné chránené územia
Tab. č. 36 Prehľad veľkoplošných chránených území v SR a v Žilinskom kraji
Územie
Kategória
NP
OP NP
CHKO
Spolu
Podiel z celkovej výmery
Slovenská republika
počet
výmera (ha)
9
317821
14
23
276379
525547
1119747
22,8 %
počet
4
Žilinský kraj
výmera (ha)
131 161
3
7
108 752
119 648
359 561
52,96 %
Zdroj: Zmeny a doplnky ÚPN VÚC ŽK
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
76
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 37 Veľkoplošné chránené územia v Žilinskom kraji
Názov chráneného
územia
Kategória
Stupeň
ochrany
NP
3
Celková
22630
OP
2
23262
NP Nízke Tatry
NP
3
72842
NP Nízke Tatry – OP
OP
2
110162
TANAP
NP
3
73800
TANAP – OP
OP
2
30703
NP Veľká Fatra
NP
3
40371
NP Veľká Fatra - OP
OP
2
26133
CHKO Horná Orava
CHKO
NP Malá Fatra
Výmera (ha)
NP Malá Fatra – OP
Z toho:
58738
Zóna A/
5 stupeň
Zóna B/
4 stupeň
1263
Z toho v kraji
22630
Žilina
Martin
Dol. Kubín
Ružomberok
23262
Žilina
Martin
Dol. Kubín
Ružomberok
48064
Lipt. Mikuláš
Ružomberok
44634
Lipt. Mikuláš
Ružomberok
24984
Tvrdošín
Lipt. Mikuláš
16351
Tvrdošín
Lipt. Mikuláš
35483
Martin
Turč. Teplice
Ružomberok
24505
Martin
Turč. Teplice
Ružomberok
Dolný Kubín
58738
Dolný Kubín
Námestovo
Tvrdošín
1263
Námestovo (A)
3356
3356
Zóna C/
3 stupeň
14793
14793
Zóna D/
2 stupeň
39326
39326
CHKO Kysuce
CHKO
2
68997
53520
CHKO Strážovské vrchy
CHKO
2
30979
7390
Výmera spolu v kraji
Okres/výmera v okrese
(ha)
Dolný Kubín
Námestovo
Tvrdošín
Dolný Kubín
Námestovo
Tvrdošín
8 422
6 564
7 334
310
10 355
3 865
7 523
1 519
4 1996
6 068
28 596
16 038
9 600
15 384
1 135
15 215
14 541
3546
17 396
10655
3067
10303
479
558
51 848
6 332
1 263
(B)
(B)
(B)
(C)
(C)
(C)
41
1 793
1 522
136
3 395
1 262
Dolný Kubín (D)
Námestovo (D)
Tvrdošín
(D)
Bytča
Čadca
Žilina
D. Kubín
Žilina
Bytča
381
35 397
3 548
10 252
41 428
1 619
221
4 532
2 858
359561
Zdroj: Zmeny a doplnky ÚPN VÚC ŽK
V súčasnom období prebieha prehodnocovanie vymedzenia jednotlivých CHKO, NP a ich
ochranných pásiem. Táto úlohy vyplýva z Koncepcie ochrany prírody a krajiny, ktorá bola
schválená uznesením č. 417 dňa 24. mája 2006 (strategický cieľ 3.1.1.). Jednotlivé správy
NP a CHKO úlohu splnili v priebehu roku 2007, pričom výsledné návrhy odovzdali na
Ústredie ŠOP SR, ktoré ich po zosumarizovaní zaslalo na MŽP SR. Čo sa týka zonácie
CHKO a NP táto úloha je zaradená v Pláne hlavných úloh ŠOP SR na rok 2007 (úloha
1.1.), nepriamo zonáciu NP rieši aj uznesenie Vlády SR č. 783 z 19. 9. 2007. K dnešnému
dňu je zonácia v rámci Žilinského samosprávneho kraja schválená len v CHKO Horná
Orava (vyhláška MŽP SR č. 420/2003 Z. z.), ktorá bola spracovaná podľa platných
legislatívnych a metodických noriem.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
77
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Maloplošné chránené územia
Tab. č. 38 Maloplošné chránené územia v Žilinskom kraji
Národné prírodné rezervácie (NPR)
Názov
Bielska skala
Výmera
15,05
Stupeň
ochrany
5
2.
Borišov
449,74
5
3.
Čierny kameň
34,4
5
OP 28,42
4
excelsa s vtrúseným Acer pseudoplatanus a
Sorbus aria, v najnižších polohách s Fagus
silvatica. Lesný podrast charakterizuje bohatú
účasť vysokých
papradín
a
rastlín
smrekového
a
kosodrevinového vegetačného stupňa.
Rastlinné spoločenstvá lesných porastov
reprezentujú
fytocenózy
trávnatých
bučinových
smrečín
a smrekových
kosodrevín. V drevinovom zložení prevláda
Pinus silvestris, menej sú zastúpené Picea
excelsa a Larix decidua. Pozoruhodný výskyt
Globularia cordifolia
Hlavný hrebeň a S svahy nad závermi dolín
Ludrová, Bystrá, Štiavnica s typ. glaciálnym
reliéfom (kary, ľad. kotly) na prevažne
žulovom podklade. Stanovištia horského,
alpínskeho a subalpínskeho stupňa.
Prevaha smreka nad bukom.
Zachovalý komplex rastlinných spoločenstiev
veľmi pestrého zloženia podľa vegetačných
stupňov a ekologických radov, vo veľkom
výškovom rozpätí a na rozličnom geologickom
podloží.
P. č.
1.
Predmet ochrany
Územie s výraznými hodnotami anorganickej
prírody,
predovšetkým
s výraznou
morfologickou
funkciou
územia,
ako
krajinotvorného prvku, s cennými prvkami
vývoja povrchových tvarov.
Územie predstavuje ojedinele zachovalý,
urbanizačne podstatne nezasiahnutý záver
jednej z najtypickejších dolín turčianskej časti
Veľkej Fatry.
Pásmo lesa vytvárajú pralesovité porasty
Picea
4.
Demänovská dolina
836,88
5
5.
Ďumbier
2043,76
5
6.
Chleb
412,87
5
7.
Choč
1428,05
5
Veľký a Malý Choč, ako i ostatné na území
vytvárajú charakteristickú horskú skupinu
vyznačujúcu sa osobitnými rysmi krajinnými,
geologickými, reliéfovými a zoologickými.
8.
Jánošíkova
kolkáreň
243,37
5
Komplex fytocenóz pralesovitého charakteru s
Picea excelsa, v najvyšších polohách tvorí
prirodzené preriedle porasty s hlboko
zavetvenými kmeňmi. Predmetom ochrany sú
zachovalé
spoločenstvá
javorových
a
jarabinových smrečín najvyšších polôh vo
Veľkej Fatre.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Okres
Tvrdošín
Martin
Ružomberok
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Žilina
Martin
Dolný Kubín
Ružomberok
Ružomberok
78
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 38 Maloplošné chránené územia v Žilinskom kraji
Národné prírodné rezervácie (NPR)
P. č.
9.
Názov
Jánska dolina
Výmera
1694,52
Stupeň
ochrany
5
Predmet ochrany
Patrí
k najzachovalejším
v
Nachádza sa
NAPANTe.
Okres
Liptovský
Mikuláš
tu množstvo podzemných krasových javov
(jaskyne, priepasti, vyvieračky a pod.). Lesné
spoločenstvá predstavujú ojedinelú ukážku
zachovalých lesov
s prirodzeným zastúpením všetkých zložiek
typických pre krasové územie.
10.
Juráňova dolina
434,32
5
11.
Kľačianska Magura
204,47
5
12.
Kľak
87,71
5
13.
Kláštorské lúky
85,99
4
14.
Kornietová
84,05
5
15.
Kotlový žľab
70,77
5
16.
Kozol
91,58
5
17.
Krivé
203,72
5
18.
Kundračka
115,79
5
Pôvodne hojne rozšírené bučiny vo veľkej
miere ustúpili smreku, ktorý vytvára porasty
od 700 - 1300 m n.m. Nad smrečinami je
široký pás kosodreviny, ktorá často zostupuje
hlboko do údolia. Najzachovalejšie lesné
porasty sú na neprístupných skalných
polohách. Pralesovitý vzhľad.
Komplex prírodných lesov hrebeňových polôh
Krivánskej Malej Fatry s porastmi smrečín
pralesovitého charakteru.
Územie charakterizuje absolútna prevaha
bučinových druhov s väčšou účasťou
subalpínskych druhov, na bralnatých častiach
vystupujú prvky dealpínske. Rezervácia je
ukážkou horskej vápencovej vegetácie bučín
a skalného vrcholu.
Vegetácia územia je mozaikou vlhkomilných
rastlinných spoločenstiev od vodných plôch
cez slatinné a zamokrené trávovité porasty po
mezofilné lúky. Významná zachovalá ukážka
aluviálnych biocenóz Turčianskej kotliny.
Pralesovité porasty tvoria Fagus silvatica s
primiešaním Picea excelsa a Abies alba s
vtrúsenými cennými listnáčmi a ojedinelým
výskytom Taxus baccata. Bylinný podrast
charakterizuje zmiešanie vápencových a
horských druhov.
Zachovalý komplex vysokohorských smrečín
na kryštaliniku Západných Tatier.
Výrazné povrchové štruktúry v podobe
bralnatých zoskupení na hrebeni Kozla i na
priľahlom J svahu. Rôzne typy hornín, na
prechode
od
kryštalického
jadra
do
mezozoika. Rastlinné spoločenstvá na dvoch
diametrálne odlišných podložiach.
Súbor spoločenstiev skalných sutí a rôznych
lesných porastov s prirodzeným drevinovým
zložením na kryštaliniku Malej Fatry. Je
využívané pre vedecko-výskumné a študijné
ciele.
Pestré zmiešanie vápencových a horských
druhov. Striedajú sa tu lesné spoločenstvá v
porastoch s relatívne zachovalým drevinovým
zložením.
(celková
48,65)
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Tvrdošín
Martin
Martin
Žilina
Martin
Ružomberok
Tvrdošín
Žilina
Žilina
Ružomberok
Turčianske
Teplice
79
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 38 Maloplošné chránené územia v Žilinskom kraji
Národné prírodné rezervácie (NPR)
P. č.
19.
Názov
Kvačianska dolina
Výmera
467,3
Stupeň
ochrany
5
Predmet ochrany
Divoké,
neschodné
tiesňavy,
strmý
nevyrovnaný spád potoka, prekonávaný
vodopádmi. Niekoľko m vysoké skalné steny
sa dvíhajú priamo z riečišťa.
Aj
v bočných
súteskách
je
niekoľko
vodopádov 7 - 12 m vysokých. Významná
flóra, fauna.
Najnázornejší výskyt lesných fytocenóz 3
výškových vegetačných stupňov v podobe 7
skupín a 14 lesných typov na relatívne veľmi
malej ploche a výškovom prevýšení.
Okres
Liptovský
Mikuláš
Neobyčajne cenný objekt pre poznanie
biocenóz SZ hrebeňa V. Fatry a ich
zachovanie
v
reprezentatívnej
vzorke.
Biologické hodnoty územia dopĺňa výskyt
vzácnych a vymierajúcich živočíšnych druhov.
Zachovalé prirodzené lesné spoločenstvá
typické pre vyššie polohy flyšového pásma
Kysúc.
Zachovalý zvyšok lesných porastov s
pôvodnou štruktúrou a drevinovým zložením,
v obkľúčení umelých smrekových monokultúr.
Martin
20.
Lysec
70,04
5
21.
Madačov
330,64
5
22,
Malý Polom
86,1
5
23.
Minčol
96,1
5
24.
Mních
74,75
5
25.
Ohnište
852,26
5
26.
Osobitá
457,98
5
Esteticky pôsobivé skalné útvarmi bizarných
tvarov, komplexy zachovalých lesných
porastov s výraznou pásmovitosťou, bohatou
vápencovou a vysokohorskou flórou a
svojrázne biotopy fauny.
Tvrdošín
27.
Padva
325,46
5
Zachovalé
lesné
porasty
prevažne
pralesovitého charakteru. Značne výškové
rozdiely a členitosť
Martin
Súbor prírodných hodnôt bralnatej časti
Sokola a Mnícha s množstvom rastlín a
živočíchov v esteticky pôsobivom prostredí
Geologický podklad tvoria dolomity a
dolomitické vápence vytvárajúce početné
bizarné bralá, steny, terasy, veže, priepasti,
otvorené trhliny, jaskynné chodby a priestory.
Z prírodných atraktivít je známe "Okno" a
"Ľadová priepasť"
Martin
Čadca
Námestovo
Dolný Kubín
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
terénu podmieňujú výskyt temer všetkých
lesných
28.
Prípor
272,27
5
29.
Prosiecka dolina
375,95
5
spoločenstiev
charakteristických
pre
vápencovú časť
V. Fatry. Refúgium vzácneho živočíšstva.
Prirodzené spoločenstvá jedľovo-bukového
lesa a pásma kosodreviny s výskytom
zriedkavých druhov rastlín a živočíchov.
Jedna z najkrajších dolín Chočských vrchov,
množstvo sútesiek, brál, veží, a vodopádov. V
bočnej súteske je 15 m vysoký vodopád.
Význam územia znásobuje i rastlinstvo a
živočíšstvo so svojou značnou druhovou
pestrosťou.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Žilina
Liptovský
Mikuláš
80
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 38 Maloplošné chránené územia v Žilinskom kraji
Národné prírodné rezervácie (NPR)
Názov
Rakšianske
rašelinisko
Výmera
5,53
Stupeň
ochrany
4
31.
Roháčske plesá
451,66
5
32.
Rozsutec
841,55
5
P. č.
30.
33.
Rumbáre
51,59
5
34.
Salatín
1192,99
5
35.
Sivý vrch
112,67
5
36.
Skalná Alpa
524,55
5
37.
Sokolec
199,24
5
38.
Starý hrad
85,42
5
39.
Strážov**
61,88
5
40.
Suchá dolina
(celková
480,01)
1585,54
5
Predmet ochrany
Zachovalé prirodzené slatinné rašelinisko s
bohatým výskytom vzácneho druhu - rosičky
anglickej, ktorý je doteraz na území
Slovenska známy len z oblasti Turčianskej
kotliny.
Horské a vysokohorské druhy a dobre
vyvinuté rastlinné spoločenstvá. Jediná
lokalita Linaria alpina v SR. Horská a
vysokohorská fauna. Žije tu aj kamzík
vrchovský Rupicapra rupicapra, pôvodný.
treťohorný obyvateľ Tatier.
Svojrázna, veľmi hodnotná časť pohoria s
význačnými, chránenými i endemickými
rastlinnými
i živočíšnymi
druhmi
a
spoločenstvami, geologickými a geomorfologickými výtvormi .
NPR predstavuje charakteristický prierez
bočným hrebeňom Perusina, čo umožňuje
štúdium vývoja biogeocenóz v rovnakých
nadmorských
výškach
na
rôznych
expozíciách a rozdielnom geologickom
podklade.
Pestrá
geologická
stavba,
zaujímavá
geomorfológia,
prítomnosť
mnohých
krasových foriem, floristická pestrosť
Prechod
smrečiny
do
kosodreviny,
vysokohorské lúky a skalnaté plochy.
Rastlinstvo má osobitné postavenie medzi
tatranskou
a
fatranskou
vegetáciou.
Významná fytogeografická lokalita s viacerými
západokarpatskými endemitmi.
Prirodzené porasty (150 - 200 - ročné) majú
pomiestne pralesovitý charakter. Vegetačný
pokryv predstavujú horské a vysokohorské
spoločenstvá od jedľovo-bukového až po
subalpínsky vegetačný stupeň.
Zachovalý
zvyšok
pôvodných
lesných
rastlinných spoločenstiev reliktných borín v
severnom
areáli
rozšírenia
Zachovalý
charakter majú aj lesy bukových javorín a
vápencových bučín.
Ojedinelé
a
veľmi
vzácne
rastlinné
spoločenstvá s dubom a vo vyšších polohách
s dubom, jedľou, bukom, hrabom, lipou a
javorom, prípadne na temenách skál s
pôvodnou borovicou.
Zachovalé lesné spoločenstvá ojedinelých
druhov
rastlín
a
živočíchov,
geomorfologických foriem a celkového
krajinného
rázu
najvyšších
polôh
Strážovských vrchov.
Ukážka všetkých základných geologických
a tektonických typov stavebných jednotiek
Tatier,
s pestrým výskytom rastlinných
druhov typických pre karpatskú flóru.
Okres
Turčianske
Teplice
Tvrdošín
Žilina
Dolný Kubín
Ružomberok
Liptovský
Mikuláš
Ružomberok
Tvrdošín
Ružomberok
Dolný Kubín
Žilina
Žilina
Považská
Bystrica,
Liptovský
Mikuláš
Súčasťou je Medvedia jaskyňa.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
81
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 38 Maloplošné chránené územia v Žilinskom kraji
Národné prírodné rezervácie (NPR)
Názov
Suchý vrch
Výmera
71
Stupeň
ochrany
5
42.
Suchý
429,42
5
43.
Súľovské skaly
543,23
5
OP
281,77
4
107,28
5
P. č.
41.
44.
Svrčinník**
Celk.
(222,49)
301,52
5
45.
Šíp
46.
Šrámková
243,65
5
47.
Šútovská dolina
526,65
48.
Tiesňavy
49.
Tichá dolina**
50.
Tlstá
51.
Turiec
Predmet ochrany
Lokalita s mimoriadne bohatou vápencovou
flórou v najvyšších polohách Veľkej Fatry.
Vzácny súbor lesných a kosodrevinových
spoločenstiev na rozmanitom horninovom
podklade miestami s porastmi pralesovitého
rázu, väčšinou
so zachovanou hornou
hranicou lesa a výraznými geomorfologickými
formami.
Skalnatá
tiesňava
s
význačnými
morfologickými útvarmi a so vzácnou flórou a
faunou.
Sú
tvorené
bazálnym
paleogénnym
zlepencom, miestami až niekoľko 100 m
hrubým. Rastlinstvo a živočíšstvo predstavuje
zmes teplomilných a montánnych druhov.
Územie predstavuje zachovalý lesný komplex
klimaxových
lesných
spoločenstiev
Kremnických vrchov.
Výrazný a esteticky významný krajinný celok
so vzácnym vápencovým rastlinstvom, medzi
ktorými je nemálo chránených a endemických
druhov. Zaujímavé je i živočíšstvo.
Okres
Martin
Ružomberok
Žilina
Bytča
Banská
Bystrica
Turčianske
Teplice
Dolný Kubín
Patrí medzi najkrajšie vápencové vrchy.
Rezervácia má veľký vedecko-výskumný
význam. Časti porastov majú pestrú štruktúru,
miestami charakteristickú pre pralesovité lesy.
Ružomberok
Dolný Kubín
5
Biologicky a krajinársky mimoriadne cenný
priestor so zachovalými komplexmi lesov
typického
karpatského a vysokohorského
charakteru,
s pôvodnými
drevinami
a
štruktúrou lesov.
Martin
479,21
5
82,41
5
Prírodný celok na vápencoch nižších polôh
Krivánskej
Malej
Fatry.
Významné
geomorfologické formy, fauna, flóra
Klasická lokalita príkrovovej stavby Tatier,
paleontologické nálezisko, významné územie
vysokohorského krasu, pramenná oblasť
Belej, vzácna flóra.
Dolný Kubín
Žilina
Liptovský
Mikuláš
(celková
5966,64)
3066,04
5
Mimoriadne hodnotné územie dolomitickovápencovej časti V. Fatry s výraznými
krasovými formami,
so zachovalými
spoločenstvami
dubovo-bukového
až
smrekového vegetačného stupňa, pestrou
vysokohorskou
i
teplomilnou
skalnou
vegetáciou, so slatinnými lúkami. Chránené
druhy rastlín a živočíchov.
Martin
89,29
4
Martin
OP495,93
3
Vodný tok rieky Turiec s bohatými meandrami
je posledným pôvodným refúgiom hlavátky v
strednej Európe. Brehové porasty utvárajú
vŕby, topole a jelša lepkavá. Močiarne
a vodné biotopy.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Poprad
Turčianske
Teplice
82
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 38 Maloplošné chránené územia v Žilinskom kraji
Národné prírodné rezervácie (NPR)
Názov
Turková
Výmera
100,07
Stupeň
ochrany
5
53.
Veľká Bránica
OP-30,95
332,09
4
5
54.
Veľká Rača
313
5
OP197,00
4
645,23
5
P. č.
52.
55.
Veľká Skalná
56.
Veľký
Javorník
13,95
5
57.
Vyšehrad**
20,29
4
Výmera
Stupeň
ochrany
5
Predmet ochrany
Prirodzené zmiešané lesné porasty sú
názorným príkladom dlhodobej sukcesie a
ukážkou striedania jednotlivých drevín.
Územie sa vyznačuje vzácnym zmiešaním
horských a teplomilných prvkov.
Okres
Liptovský
Mikuláš
Zachovalý komplex bučín na vápnitých
horninách je ukážkou pôvodných lesov, ktoré
siahali až na hornú hranicu lesa. Napriek
tomu, že je pásmo kosodreviny a smreka
umelo odstránené, sú lesy rezervácie cennou
ukážkou zachovalej štruktúry lesov.
Prevažnú časť lesov tvoria čisté alebo
zmiešané bučiny s najčastejšou prímesou
jedle, smreka a javora horského. Nad
bukovými porastmi sa nachádzajú nezapojené
smrečiny, ktoré smerom k vrcholu V. Rače sa
silno rozostupujú, až tvoria len ojedinele
skupinky smrekov.
Žilina
Zachovalé lesné spoločenstvá dubovobukového až kosodrevinového lesného
vegetačného stupňa s bohatstvom rastlinných
druhov montánneho až subalpínskeho pásma,
fragmentálnym výskytom suchomilných a
teplomilných rastlinných druhov a ukážkami
typických krasových foriem .
Vzácne zachovalé vrcholové spoločenstvá
jedľových bučín. Je objektom lesníckeho a
prírodovedeckého výskumu.
Významný geologický a morfologický objekt
ý
j
k ji t
j
f k i
Pozn. ** chránené územie zasahuje na územie susedného kraja
Prírodné rezervácie (PR)
P. č Názov
1.
2.
3.
Biela skala
Brodnianka
Čierna Lutiša
185,07
25,94
OP-33,30
26,35
OP-77,17
5
4
5
4
Predmet ochrany
Územie predstavuje ukážku zachovalého
komplexu skalných a sutinových lesných
spoločenstiev 5 - 7 veg. stupňa, ako i
viacerých typov nelesných spol. Vysokú
hodnotu majú krasové povrchové i
podzemné javy.
Územie tvoria svetlé a tmavé vápence,
miestami vápnité bridlice. Z porastov tu
prevládajú bučiny, na S svahoch s
výskytom smreka a jedle, na sutinách s
javormi, brestom horským a jaseňom. Na J
expozíciách. sa vyskytuje hrab s
ojedinelým dubom zimným.
Územie
je
významným
ojedinelým
zvyškom
zachovalých,
pôvodných
klimaxových spoločenstiev vo flyšovej
oblasti Kysuckej vrchoviny, kde vegetačný
pokryv bol silne pozmenený.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Čadca
Martin
Turčianske
Teplice
Čadca
Prievidza,
Okres
Martin
Žilina
Kysucké
Nové Mesto
Žilina
83
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
Prírodné rezervácie (PR)
P. č Názov
4.
Výmera
Stupeň
ochrany
4
Dubovské
lúk (Kozinská)
16,03
5.
6.
Goľove mláky
Hajasová
6,83
7,17
4
5
7.
Hrabinka
0,40
4
8.
Hrádok
6,75
5
9.
Hričovec
21,12
5
10.
Ivachnovský luh
10,54
5
11.
Javorinka
35,52
5
12.
Jelšie
26,10
5
13.
Katova skala
46,69
5
14.
Klokočovské skálie
6,12
5
15.
Klubinský potok
0,83
5
16.
Korbeľka
86,16
5
KAPITOLA II
Predmet ochrany
Jediná lokalita žltohlava európskeho
Trollius europeus L. v NP M. Fatra.
Lokalita má veľký vedecko-študijný
význam pre poznávanie vývoja flóry a
rozšír. druh. rastlín.
Rašeliniskové spoločenstvá.
Zachovalej ukážka lesných spoločenstiev
nižších polôh reprezentujúcej veľkú
rozlohu lesov ležiacich na kryštaliniku v
západnej časti pohoria Malá Fatra na
vedecko-výskumné ciele.
Typické slatinné rašelinisko, kde sa na
pomerne malej ploche vyskytuje niekoľko
spoločenstiev, ktoré vytvárajú pestrú
mozaiku
prechodných
fytocenóz.
Vyskytujú sa tu 2 kriticky ohrozené druhy rosička anglická a páperec nízky.
Typická
rozmanitosť
lesných
spoločenstiev podmienená výškovou a
terénnou rozdielnosťou, so zachovalým
drevinovým zložením lesných porastov
Zachovalé, miestami čiastočne antropicky
ovplyvnené
lesné
spoločenstvá
vrcholových polôh Hričovca.
Pozostatky
niekdajšieho
luhu,
t.j.
rozptýlené kroviny, brehové porasty vŕb s
roztrúsenou jelšou, ktoré nadväzujú na
širší pás degradovaného lesa zväzu
Salicion albae.
Fragment prirodzených jedľových bučín
Kysuckej vrchoviny. Zachytáva typovú
pestrosť rôznych petrografických typov
bystrickej jednotky flyšového pásma a je
ukážkou
odrazu
tejto
stavby
na
morfologický vývoj, hydrologické pomery a
vegetáciu.
Zvyšok zachovalých jelšín v Liptovskej
kotline.
Komplex významných prírodných prvkov,
relatívne pôvodných v porovnaní s
okolitým, takmer úplne pozmeneným
prírodným
prostredím.
Zvyšky
prirodzených
lesných
i
nelesných
spoločenstiev.
Príklad guľovitej odlučnosti sedimentov.
Význam umocňuje i pestrá vegetácia.
Aluviálne jelšové porasty sprevádzajúce
16.vodný tok s mierne meandrujúcimi
prítokmi. Výskyt viacerých vzácnych
druhov rastlín.
Lesné fytocenózy predstavujú druhy
horské a dealpínske v rozpätí jedľovobukového a smrekovo-bukovo-jedľového
vegetačného stupňa. Rezervácia je
ukážkou striedania lesných fytocenóz
v oblasti predhoria V. Fatry v zachovalých
porastoch s prirodzene zmiešanými
drevinami.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Okres
Dolný
Kubín
Martin
Martin
Martin
Martin
Čadca
Ružomberok
Dolný Kubín
Liptovský
Mikuláš
Martin
Čadca
Čadca
Ružomberok
84
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
Prírodné rezervácie (PR)
P. č Názov
Výmera
17.
Kozí chrbát
37,43
Stupeň
ochrany
5
18.
Kunovo
11,92
5
19.
Ľadonhora
285,74
5
20.
Mačie diery
45,63
5
21.
Machy
26,61
5
Národné prírodné pamiatky (NPP)
P. č Názov
Výmera
Stupeň
ochrany
1.
Brankovský
vodopád
27,71
Brestovská jaskyňa
OP63,36
2.
5
3.
Demänovské
jaskyne
OP-1517,05
4.
Jaskyňa zlomísk
5.
Kľacký vodopád
1,03
5
6.
Liskovská jaskyňa
OP-15,85
Lúčanský vodopád
0,95
7.
5
KAPITOLA II
Predmet ochrany
Okres
Vysokohorský sutinový javorový les
Zachovali sa tu malé ostrovčeky v
hrebeňových
partiách,
kde
tvoria
prirodzenú hranicu lesa.
Výrazný krajinotvorný skalný hrebeň pri
okraji
trosky
Chočského
príkrovu
budovaný strednotriasovými vápencami,
so zachovalými horskými a teplomilnými
biocenózami.
Prirodzené vápencové, typologicky pestré
lesné spoločenstvá (7 skupín lesných
typov so 17 lesnými typmi) v oblasti
Kysuckej
vrchoviny
so
zastúpením
teplomilných rastlinných a živočíšnych
spoločenstiev.
Unikátna
geomorfologická
členitosť
územia a výskyt vzácnej a chránenej
kalcifilnej flóry na turisticky frekventovanej
trase v masíve Osobitej.
Podtatranský
fluvoglaciál,
prirodzene
preriedlé
porasty
striedajú
riediny.
Vegetácia má ráz rašeliniska s výraznými
druhmi vrchovíšť.
Ružomberok
Predmet ochrany
Okres
Mohutná, skalná, vápencová hrana, cez
ktorú prepadáva vo forme vodopádu
málovodný horský potôčik. Svojou výškou
patrí medzi najvyššie vodopády u nás.
Jaskyňa je významná z hľadiska štúdia
geomorfologického vývoja pohoria, ako aj
pre štúdium krasovej hydrografie.
Demänovská ľad. jaskyňa, Dem. j. Mieru,
Dem. j. Slobody spolu s Pustou jaskyňou
tvoria jeden jaskynný systém dlhý vyše 20
km,
vyerodovaný
ponorenou
riekou
Demänovkou vo vápencoch stredného
triasu, ktorá i dnes preteká cez mohutné
priestory týchto jaskýň.
Jaskyňa - najbohatšie nálezisko plastického
sintra v rôznom vývoji s najtypickejším
príkladom vzniku podzemných priestorov
zrútením po vrstevných plochách.
Prepad vodopádu dosahuje výšku 30 m. Nad
vodopádom vytvára tok pereje s posledným
stupňom o výške 5 m. Tvorba obrích hrncov.
Významná
archeologicko-paleontologická
lokalita. Výplň jaskyne tvorí hlinito-štrkový
fluviálny materiál, ale i materiál, ktorý vznikol
vo vstupných častiach jaskyne. Je vytvorená
vo vápencovej kryhe, vystupujúcej z
flyšových hornín Liptovskej kotliny.
Na J strane Chočských vrchov vystupuje
pomerne hrubá vrstva travertínov, ktoré
poskytli
vzácne
paleontologické
a
archeologické nálezy a tamojší potok vytvára
na nich zriedkavý prírodný úkaz - vodopád.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Dolný Kubín
Ružomberok
Kysucké
Nové Mesto
Tvrdošín
Liptovský
Mikuláš
Ružomberok
Tvrdošín
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Martin
Ružomberok
Ružomberok
85
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
Národné prírodné pamiatky (NPP)
P. č Názov
Výmera
8.
Stupeň
ochrany
Okres
Liptovský
Mikuláš
Jaskyňa.
Oravské
hradné bralo
Impozantný, geomorfologický výtvor 112 m
vysokého brala, ktoré vyčnieva nad riekou
Oravou, s Oravským hradom. Výskyt
vápnomilnej vegetácie.
3,62
4
10.
Ochrana
prírodných
hodnôt
celoslovenského významu.
Perlová jaskyňa
11.
Stanišovská
jaskyňa
OP-219,23
Starý hrad
Štefanová
14.
Važecká jaskyňa
OP-18,8
Veľká
ľadová priepasť
Korózna inaktívna vertikálna jaskyňa, ktorá je
hlboká 125 m a má stálu ľadovú výplň.
16.
Vrbické
pleso
0,73
OP-24,71
5
4
17.
Zápoľná
18.
Záskočská jaskyňa
Prírodné pamiatky (PP)
P. č Názov
jaskyne
Asi 2 km dlhé jaskynné priestory a chodby
vyerodovala pozemná riečka Štiavnica vo
vápencoch stredného triasu na 2 úrovniach.
Spodné časti sú devastované, horné bohato
vyzdobené. K nej patrí i Malá Stanišovská
jaskyňa.
Jeden z najvýznamnejších krasových
fenoménov Slovenska - v súčasnosti
neporušená a najhlbšia (432 m) známa
jaskyňa SR (r.2003). Má bohatú sintrovú
výzdobu. Význam pre speleologický výskum
- otázka prepojenia s ďalšími jaskyňami.
Jaskyňa v krasovom území Demänovskej
doliny.
Jaskyňa vytvorená činnosťou jedného z
bočných ramien Bielom Váhu. V riečnych
nánosoch v chodbách sa uchovalo
mimoriadne veľa kosti jaskynného medveďa.
Má asi 400 m chodieb - sprístupnených 230
m.
12.
15.
Predmet ochrany
Okno
9.
13.
KAPITOLA II
Výmera
Stupeň
ochrany
1.
Bešeňovské
travertíny
0,73
4
Bôrická mláka
0,60
4
2.
Najvýznamnejší
a
najznámejší
jav
ľadovcového plesa v Nízkych Tatrách.
Vzniklo
zahradením
údolia
morénou.
Najväčšia hĺbka plesa je 8 m, časť plesa je
zarastená vegetáciou.
Fluviokrasová
vertikálno-horizontálna
jaskyňa dlhá 1 438 m s prevýšením 59, so
sporadickou sintrovou výplňou a jazierkami.
fluviokrasovo - korózna inaktívna jaskýň so
sintrovou výplňou, dĺžka je 5 034 m,
prevýšenie 284 m. Reprezentatívny typ
vyššie položených jaskýň rozčleneného
krasu monoklinálnych chrbtov.
Predmet ochrany
Územie, so súborom štyroch chránených
travertínových objektov, predstavuje jedno
z najklasickejších travertínových území na
Slovensku. Ich mimoriadny význam spočíva
v jedinečnosti a neopakovateľnosti vývoja,
ako aj veľkosti foriem.
Svojrázny,
geomorfologický
útvar
zamokreného sedielka, so slatinnou a
rašelinnou vegetáciou.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Dolný Kubín
Martin
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Okres
Ružomberok
Dolný Kubín
86
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
Prírodné pamiatky (PP)
P. č Názov
Výmera
Stupeň
ochrany
Bukovinka
1,80
4
Bukovský
prameň
0,01
4
Dogerské
skaly
0,2
4
Domašínsky
meander
80,37
4
Háje
0,08
5
4,29
OP-116,0
4
3
Hričovská
skalná ihla
0,63
5
Hričovské
rífy
0,20
5
Hybická
tiesňava
11,18
4
Jazierske travertíny
2,22
4
Korniansky
ropný prameň
0,17
4
Kraľoviansky
meander
18,23
4
Krasniansky
luh
15,21
5
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Hradené
jazero
Blatné
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
KAPITOLA II
Predmet ochrany
Geomorfologický a geologický výtvor s
nestálou tvorbou recentných travertínov s
výskytom botanicky významných druhov.
Slabo mineralizovaný, siričitý prameň.
Ochrana objektu bola zabezpečená z
dôvodu, že siričité pramene patria medzi
charakteristické javy flyšového pásma.
Územie je vzácnou štúdiovou ukážkou
jurskej doby a je významnou geologickou
lokalitou. Umožňuje štúdium profilu, zloženia
a zafarbenia dogerských vrstiev na
prístupnom mieste.
Jeden
z
najvýznamnejších
príkladov
zaklesnutých meandrov v Karpatoch vôbec.
Váh postupným zahlbovaním do dvíhajúceho
sa masívu M. Fatry sa ostro zarezal do
kryštalického jadra pohoria. Územie priamo
nadväzuje na NPR Starý hrad.
Podmorský zosuv vrezaný do stredno až
vrchnopriabónského
flyšu
centrálnokarpatského paleogénu. Mohutné pelokarbonátové gule. Jedinečnosť objektu spočíva
v unikátnosti príkladu i vo svetovom merítku.
Výnimočný typ jazera. Príčinou jeho vzniku
bol mechanický pohyb svahu – skalné
rútenie, v dôsledku čoho bolo prehradené
údolie a vznik jazera.
Skalná ihla je denudačným zvyškom
pôvodne väčšieho brala, ktoré sa vplyvom
mechanického pleistocénneho zvetrávania i
chemického zvetrávania rozpadlo.
Je morfologickou zaujímavosťou.
Geologický povrchový útvar s hodnotnými
paleontologickými nálezmi – litothamnii,
dierkavcov, koralov a pod.
Hlboké tiesňavovité úseky potoka Hybica,
ostro zarezané do treťohorných vápencov
vystupujúcich medzi mechanicky menej
odolnými horninami, na ktorých sa vytvorili
len mierne modelované tvary.
Nálezy väčšieho počtu časovo odlišných
horizontov. Napriek silnej devastácii ložiska a
zničením jazierok, zachovali sa tu cenné
tvary reliéfu. Patria sem zachované stranové
terasy, ponor potoka, vyvieračka a 30 m
jaskyňa.
Ojedinelý výskyt povrchového ropného
prameňa vo flyšovom pásme na Slovensku,
dokumentujúci charakteristickú naftonosnosť
flyšového pásma.
Typicky vhĺbený dolinový meander - doklad
tektonického vývoja oblasti poskytujúcim
možnosť rekonštrukcie paleogeografických
pomerov územia.
Zachovalé lesné brehové porasty potoka
Varínka v OP NP Malá Fatra.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Okres
Ružomberok
Čadca
Ružomberok
Žilina
Liptovský
Mikuláš
Ružomberok
Žilina
Žilina
Liptovský
Mikuláš
Ružomberok
Čadca
Dolný Kubín
Žilina
87
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
Prírodné pamiatky (PP)
P. č Názov
Výmera
Stupeň
ochrany
16.
17.
Krkavá skala
0,26
Kysucká
brána
1,22
18.
5
Lúčanské travertíny
2,93
OP-3,48
4
3
Mašiansky balvan
0,06
OP-1,28
4
3
8,60
5
1,74
OP-2,0
4
0,167
4
Ochodnický prameň
0,02
OP-0,19
4
3
Poluvsianska skalná
ihla
0,68
5
Prielom
Teplého
potoka
20,94
5
Pucovské zlepence
4,85
4
Rojkovská
travertínová
kopa
0,01
OP-0,28
4
Skalná päsť
0,01
OP-19,62
4
3
Súľovský
hrádok
16,28
4
Šútovská epigenéza
72,69
4
19.
20.
4
Matejkovský
kamenný prúd
21.
Meandre Lúžňanky
22.
23.
24.
Megonky
25.
26.
27.
28.
29.
30.
KAPITOLA II
Predmet ochrany
Ojedinelé zachovalé 15 m vysoké masívne
skalisko zo šedého vápenca, na rozhraní V.
Fatry a Lipt. kotliny. Tento vzácny
geomorfologický
výtvor
je
výsledkom
zvetrávania dolomitov Nachádzajú sa tu
chránené druhy rastlín.
Významný
geologický
profil
vzniklý
zarezávaním rieky Kysuce do súvrství
bradlového pásma.
Travertíny na Lúčkach predstavujú objekt
veľkých
prírodných,
krajinárskych,
archeologických a estetických hodnôt.
Územie predstavuje skalná terasa výnimočný prípad zachovania riečnej terasy
v podobe riečneho ostrova.
Kvádrovitá odlučnosť granitov, ukážka
recentného mrazového zvetrávania
Zaujímavá ukážka časti toku Lužňanky
s niekoľkými
zachovalými
meandrami,
ktorých ramená sa približujú miestami na
vzdialenosť
niekoľko
dm.
Estetická
pôsobivosť výtvoru je umocnená hodnotným
krajinným prostredím okolia.
ojedinelé
prejavy
guľovitej
odlučnosti
flyšových sedimentov
Mineralizovaný, sírovodíkové prameň.
Výdatnosť je veľmi malá.
Vetraním oddelená ihla tvorená chočským
dolomitom.
Prielom bol vytvorený eróznou činnosťou
Teplého
potoka vo vápencových
a
dolomitických vrstvách druhohôr. Dĺžka
prielomu je cca 180 m, šírka 20 - 40 m, hĺbka
10 - 20 m.
Nápadné skalné útvary na pravej strane
hlbokej
doliny
tvorené
hrubozrnnými
zlepencami
paleogénneho
(eocenného)
veku.
Vzácny geomorfologický a geologický výtvor.
Obzvlášť cenné je vrcholové jazierko s
výronmi CO2, z ktorých sa neustále vylučujú
travertíny. Na svahoch kopy možno
pozorovať i niektoré vzácne druhy rastlín,
hmyzu a vtákov.
Geologicky
je
tvorená
vápencami
reiflingského typu (v tomto prípade bez
vložiek
rohovcov)
veku
ladinského.
Morfologicky je vyvetraná z pôvodného
svahu pričom si zachováva pôvodný sklon
smerom ku svahu. Rozmery: 6 m výška, 4 m
šír. pri vrchu, 2,5 m pri spodnej časti.
Skalné útvary paleogénnych súľovských
zlepencov s hojným výskytom vzácnych
a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.
Ojedinelá
forma
reliéfu,
dvojnásobný
epigenetický zárez riek Váh a Šútovský
potok pri ich zahlbovaní koncom treťohôr.
Hodnotu územia zvyšuje aj archeologický
nález na výšinovom sídlisku "Boroviny".
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Okres
Ružomberok
Kysucké
Nové Mesto
Žilina
Ružomberok
Liptovský
Mikuláš
Ružomberok
Ružomberok
Čadca
Kysucké
Nové Mesto
Žilina
Ružomberok
Dolný Kubín
Ružomberok
Ružomberok
Bytča
Martin
88
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
Prírodné pamiatky (PP)
P. č Názov
Výmera
Stupeň
ochrany
Turská skala
4,38
4
Veľké Ostré
0,05
5
Vlčia skala
1,49
4
Vojtovský
prameň
0,0013
4
Vychylovské prahy
0,38
4
Vychylovské skálie
26,72
5
31.
32.
33.
34.
35.
36.
KAPITOLA II
Predmet ochrany
Ukážka tvaru obtočníka, vytvoreného
eróznou činnosťou Rajčianky pri okraji
dolomitovej trosky chočského príkrovu.
Objekt je príkladom vzniku geologickej
stavby Kysúc.
Morfologicky výrazná terasu strmo spadajúcu
do údolia Trlenského potoka. Územie
poskytuje možnosť štúdia vzniku travertínov
a stratigrafie kvartéru.
Prameň je málo výdatný, nemá výraznejšiu
mineralizáciu.
dochádza
k intenzívnym
výronom (7 - 20 sek. intervaly).
Výrazne
vyvinutý
charakteristický
jav
flyšového pásma -prahovitý prietok horských
potokov.
Charakteristický jav flyšového pásma, ktorý
vznikol mohutnými zosuvmi. Tie spôsobili
rozpad pieskovcového antiklinálneho pásma
na pruh mohutných blokov v prostredí so
zachovalými lesnými spoločenstvami.
Okres
Žilina
Kysucké
Nové Mesto
Ružomberok
Čadca
Čadca
Čadca
Pozn.: Ako prírodné pamiatky sú chránené priamo zo zákona č. 543/2002 Z.z. tiež všetky jaskyne a prírodné
vodopády.
Územia - jaskyne označené v niektorých materiáloch ako PP+ predstavujú jaskyne, ktoré sú, tak ako všetky
ostatné jaskyne, chránené priamo zo zákona. Boli však vyhlásené už pred nadobudnutím jeho účinnosti ako
chránené prírodné výtvory a majú kompletnú pôvodnú dokumentáciu. V zoznamoch sa uvádzajú iba
informatívne. Do celkového počtu maloplošných chránených území sa nezapočítavajú,
V Žilinskom kraji patrí k týmto PP+ jaskyňa Šarkania diera, (okres Bytča),PP+ Jaskyňa Mažarná (okres Martin),
PP+ Mošnická jaskyňa (okres Liptovský Mikuláš)
Chránené areály (CHA)
P. č Názov
Výmera
Stupeň
ochrany
1.
2.
Bodický rybník
18,57
4
Borovicový háj
v Lipt. Sielnici
5,28
4
Bratkovčík
20,39
4
Diviacke kruhy
1,96
4
Geceľ
10,76
4
0,20
4
0,94
4
0,58
4
3.
4.
5.
6.
7.
Háj pred Teplou
dolinou
Háj
v Smrečanoch
8.
Hate
Predmet ochrany
Územie je unikátnou lokalitou zachovalých
pôvodných spoločenstiev slatín, ktoré sa
zachovali len na malých plochách v
dôsledku intenzifikácie poľnohospodárskej
výroby.
Pamiatka na udalosti spojené s históriou
nášho národa a samotnej obce Liptovská
Sielnica.
Chránený areál predstavuje jedinečnosť
rastlinných a živočíšnych spoločenstiev
s výskytom
viacerých
chránených,
vzácnych a ohrozených druhov fauny a
flóry, ako i lokalitu pre vzácne druhy vtákov.
Genofondová lokalita močiarnych fytocenóz
a zoocenóz.
Výskyt
dendrologicky
zaujímavých
objektov, synteticky spojených v parkovej a
prírodnej úprave, ako jediná lokalita tohto
druhu na Orave.
Bol vysadený na počesť 10. výr. vyhlásenia I.
ČSR.
Bol vysadený pri príležitosti 10.výročia
vyhlásenia I. ČSR.
Najzachovalejšie
prirodzené
močiarne
spoločenstvo na severnom úpätí Malej
Fatry.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Okres
Liptovský
Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Tvrdošín
Turčianske
Teplice
Dolný Kubín
Ružomberok
Liptovský
Mikuláš
Žilina
89
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
Chránené areály (CHA)
P. č Názov
Výmera
Stupeň
ochrany
Hrádocké arborétum
7,24
4
Chmúra
0,41
4
9.
10.
11.
Ivančinské močiare
2,93
4
12.
Jazernícke jazierko
0,16
4
304,78
4
22,30
OP-12,98
4
3
Ratkovie
97,51
4
Revúca
39,22
4
Rieka Orava
441,75
4
1,85
4
13.
Mošovské aleje
14.
Ostrá a Tupá skala
15.
16.
17.
18.
Žarnovica
KAPITOLA II
Predmet ochrany
Arborétum umožňuje štúdium ekologických
podmienok a aklimatizácie cudzokrajných
drevín v daných podmienkach.
Slatinné lúky s hojným výskytom viacerých
vzácnych a ohrozených druhov rastlín.
Refúgium močiarnych druhov rastlín,
vodných vtákov, obojživelníkov, vodných a
močiarnych
bezstavovcov
a
ich
spoločenstiev.
Veľké prirodzené pramenisté poriečnej
vody na plochom alúviu potoka Teplica.
Objekt hydrogeologicky predstavuje jedno z
najväčších a najvýznamnejších zachovalých prameníšť poriečnych vôd Turčianskej
kotliny s zachovalým prostredím.
Systém stromových alejí popri hlavných a
poľných cestách v intenzívne využívanej
poľnohospodárskej krajine.
Vytvorená je zlepencami bazálneho
paleogénu, ktorý tu vystupuje ako odolná
hornina uprostred mäkkých, málo odolných
slienitých bridlíc, slienovcov a vápnitých
pieskovcov strednej kriedy.
Územie s mimoriadnym bohatstvom
pôvodných a úspešných introdukovaných
cudzokrajných drevín - cca 150 druhov.
Zachovalá podhorská riečka s aluviálnymi
močiarmi, slatinnými lúkami a brehovými
porastmi, na ktorej sa vďaka čistej vode a
prirodzenému
korytu
udržal
kriticky
ohrozený druh našej fauny.
Komplex
zachovalých
riečnych
ekosystémov s funkciou biokoridoru
nadregionálneho významu, s bohatým
druhovým zastúpením fauny, flóry a
biotopov mnohých chránených, vzácnych a
ohrozených druhov organizmov.
Potok Žarnovica v danom prostredí
predstavuje hodnotný krajinný, biologický a
ekostabilizačný prvok s výskytom vzácnej,
ohrozenej a chránenej fauny viazanej na
vodné prostredie a s prirodzeným
charakterom vegetácie.
Okres
Liptovský
Mikuláš
Čadca
Turčianske
Teplice
Turčianske
Teplice
Turčianske
Teplice
Dolný Kubín
Liptovský
Mikuláš
Ružomberok
Dolný Kubín,
Tvrdošín
Turčianske
Teplice
Zdroj: ŠOP SR
V súčasnom období prebieha prehodnocovanie jednotlivých MCHÚ (NPR, PR, PP, NPP,
CHA) a ich ochranných pásiem. Táto úlohy vyplýva z Koncepcie ochrany prírody a krajiny,
ktorá bola schválená uznesením č. 417 dňa 24. mája 2006 (strategický cieľ 3.1.1.).
Jednotlivé správy NP a CHKO úlohu splnili v priebehu roku 2007, pričom výsledné návrhy
odovzdali na Ústredie ŠOP SR, ktoré ich po zosumarizovaní zaslalo na MŽP SR. Od
posledných Zmien a doplnkov VÚC Žilinského kraja ( august 2004) došlo k v sieti MCHÚ
len k menším zmenám. V tomto období nebolo vyhlásené žiadne nové MCHÚ a došlo
k zrušeniu 2 MCHÚ (PP Strž, PP Žiar), k zmene vymedzenia došlo v prípade NPR Turiec a
jej ochranného pásma.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
90
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Natura 2000
Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a
hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je
významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto
sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac
ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných
biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom
ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti
v celej Európskej únii.
Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území:
- osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) – vyhlasované
na základe smernice o vtákoch – v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia;
- osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) – vyhlasované
na základe smernice o biotopoch – v národnej legislatíve: územia európskeho
významu – pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej
národnej kategórii chránených území.
Chránené vtáčie územia
Národný zoznam navrhovaných vtáčích území (CHVÚ) bol vyhlásený na základe
implementácie Smernice č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov. Táto
smernica reguluje činnosti, ktoré vážne ohrozujú druhy vtákov tak, aby
nedochádzalo k úmyselnému zabíjaniu, poškodzovaniu a obmedzovaniu vtáčích
druhov, poškodzovaniu hniezd a hniezdnych biotopov.
V ŽSK leží alebo čiastočne do tohto regiónu zasahuje 6 území zaradených do
Národného zoznamu chránených vtáčích území schváleného Uznesením vlády SR
č. 636 z 9. 7. 2003 s celkovou rozlohou 277 297 ha, čo je viac ako 40 % územia
kraja, ich prehľad je uvedený v tabuľkových prehľadoch.
Tab. č. 39 Prehľad navrhovaných chránených vtáčích území v ŽSK
Kod lokality
SKCHVU008
SKCHVU013
SKCHVU018
SKCHVU028
SKCHVU030
SKCHVU033
Názov lokality
Horná Orava
Malá Fatra
Nízke Tatry
Strážovské vrchy
Tatry
Veľká Fatra
Útvar ŠOP SR
CHKO Horná Orava
NP Malá Fatra
NP Nízke Tatry
CHKO Strážovské vrchy
TANAP
NP Veľká Fatra
Zdroj: www.sopsr.sk
Doposiaľ bolo vyhlásené len 1 CHVÚ – CHVÚ Horná Orava a to Vyhláškou MŽP SR
č. 173/2005 zo dňa 6. 4. 2005.
Tab. č. 40 Detailný prehľad navrhovaných chránených vtáčích území v ŽSK
Názov
CHÚ
Horná
Orava
Celková
výmera (ha)
66 162
Lokalizácia chráneného územia
Kraj
Žilinský
Okres ŽSK
Čadca, Dolný
Kubín,
Námestovo,
Tvrdošín
Zasiahnuté ktastrálne územie
Nová Bystrica, Harvelka, Riečnica, Zázrivá,
Oravská Polhora, Mútne, Námestovské Pilsko,
Sihelné, Rabčice, Oravské Veselé, Rabča, Novoť,
Zubrohlava, Bobrov, Klin, Námestovo, Oravská
Jasenica, Beňadovo, Zákamenné, Krušetnica,
Slanica, Breza, Lokca, Oravská Lesná, Vavrečka,
Ťapešovo, Lomná, Vasiľov, Vaňovka, Babín,
Hruštín, Trstená, Oravské Hámre, Ústie nad
Priehradou, Osada, Hladovka, Suchá Hora,
Liesek, Vitanová, Čimhová
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
91
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 40 Detailný prehľad navrhovaných chránených vtáčích území v ŽSK - pokračovanie
Názov
CHÚ
Celková
výmera (ha)
Lokalizácia chráneného územia
Kraj
Okres ŽSK
Malá
Fatra
71 481
Žilinský
Trenčiansky
Čadca, Dolný
Kubín, Martin,
Námestovo,
Ružomberok,
Žilina
Strážov.
vrchy
59 586
Žilinský
Trenčiansky
Bytča, Žilina
96 951
Žilinský,
Banskobystrický,
Prešovský
Liptovský
Mikuláš,
Poprad,
Ružomberok
54 717
Žilinský,
Prešovský
60 480
Žilinský,
Banskobystrický
Nízke
Tatry
Vysoké
Tatry
Veľká
Fatra
Liptovský
Mikuláš,
Poprad,
Tvrdošín
Martin,
Ružomberok,
Turčianske
Teplice
Zasiahnuté ktastrálne územie
Riečnica, Zázrivá, Oravský Podzámok, Mokradská
Hoľa, Kubínska Hoľa, Veličná, Kňažia, Záskalie pri
Dolnom Kubíne, Veľký Bysterec, Revišné, Beňova
Lehota, Párnica, Istebné, Kraľovany, Žaškov,
Šútovo, Turany, Sučany, Lipovec, Turčianske
Kľačany, Vrútky, Priekopa, Záturčie, Martin,
Bystrička, Trebostovo, Trnovo, Valča, Turčiansky
Peter, Lazany, Slovany, Kláštor pod Znievom,
Vrícko, Oravská Lesná, Lomná, Hruštín, Kľačno,
Stankovany, Horná Tižina, Terchová, Belá, Varín,
Krasňany, Dolná Tižina, Strečno, Stráňavy,
Nezbudská Lúčka, Višňové, Turie, Poluvsie nad
Rajčankou, Stránske, Kunerad, Kamenná Poruba,
Ďurčiná, Rajec, Rajecká Lesná, Fačkov
Hričovské Podhradie, Paština Závada, Peklina,
Lietava, Podhorie, Babkov, Lietavská Svinná,
Zbyňov, Jasenové, Malá Čierna, Veľká Čierna,
Fačkov, Čičmany, Predmier, Hlboké nad Váhom,
Hrabové, Jablonové pod Súľovom, Maršová,
Súľov-Hradná
Horná Lehota, Partizánska Ľupča, Malatíny,
Kráľovská Ľubeľa, Ploštín, Svätý Kríž, Demänová,
Bodice, Závažná Poruba, Liptovský Ján, Dúbrava,
Iľanovo, Liptovské Kľačany, Pavčina Lehota,
Lazisko, Demänovská Dolina, Liptovská Porúbka,
Kráľova Lehota, Malužiná, Nižná Boca, Vyšná
Boca, Ružomberok, Liptovské Sliače, Ludrová,
Liptovská Štiavnica, Liptovská Osada, Liptovská
Lúžna
Huty, Bobrovec, Liptovský Trnovec, Kvačany,
Jalovec, Jamník, Pribylina, Žiar, Babky, Liptovské
Matiašovce, Smrečany, Konská, Jakubovany,
Liptovská Kokava, Hybe, Východná, Važec,
Okoličné, Vavrišovo, Ždiar, Vitanová, Habovka,
Zuberec
Nolčovo, Turčianska Štiavnička, Podhradie nad
Váhom, Konské, Sklabinský Podzámok, Sklabiňa,
Záborie, Turčianske Jaseno, Belá - Dulice,
Necpaly, Folkušová, Blatnica, Ľubochňa, Hubová,
Ružomberok, Liptovská Osada, Liptovská Lúžna,
Liptovské Revúce, Mošovce, Rakša, Háj, Dolná
Štubňa, Čremošné, Horná Štubňa, Horný Turček
Zdroj: www.sopsr.sk
Navrhované územia európskeho významu
Navrhované územia európskeho významu boli vytypované v rámci implementácie
smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich
rastlín, ktorá sa zameriava na ochranu biotopov, ktorým hrozí zánik v ich
prirodzenom areáli rozšírenia alebo majú malý areál, prípadne predstavujú
výnimočné príklady európskych biotopov. V rámci Slovenska je to približne 143
druhov živočíchov a 500 druhov rastlín.
Národný zoznam území európskeho významu bol schválený vládou SR dňa 17. 3.
2004 a spolu s národným zoznamom navrhovaných chránených vtáčích území bol
zaslaný Európskej komisii. Následne MŽP SR vydalo Výnos č. 3/2004-5.1, ktorým
bol s účinnosťou od 1. 8. 2004 vyhlásený národný zoznam území európskeho
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
92
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
významu. Tento zoznam bol vypracovaný na základe presne stanovených kritérií
a na základe podrobného celoplošného mapovania chránených biotopov a druhov.
Významná časť navrhovaných území európskeho významu je už v súčasnosti
chránená v rámci národnej sústavy chránených území.
V ŽSK sa nachádza alebo čiastočne do neho zasahuje 52 lokalít navrhovaných
území európskeho významu o rozlohe 138 788 ha, ich prehľad je spracovaný
tabuľkovou formou.
Tab. č. 41 Navrhované územia európskeho významu v okrese Bytča
Identifikačné
číslo
(kód)
Názov
chráneného
územia
SKUEV 256
Strážovské
vrchy
Stupeň
ochrany
2, 4, 5
Výmera (ha)
z toho
celková
v okrese
29 367,31
2 052,9
Dotknuté katastrálne územie
Hlboké nad Váhom, Hrabové,
Jablonové, Maršová, Predmier,
Súľov-Hradná
Zdroj: www.sopsr.sk
Tab. č. 42 Navrhované územia európskeho významu v okrese Čadca
Identifikačné
číslo
(kód)
SKUEV 101
Názov
chráneného
územia
Klokočovské
rašeliniská
Stupeň
ochrany
Výmera (ha)
z toho
celková
v okrese
2, 3, 4
37,44
37,44
SKUEV 288
Kysucké
Beskydy
2, 4, 5
7 326,57
6 985,33
SKUEV 289
Chmúra
2, 4
0,94
0,94
Dotknuté katastrálne územie
Klokočov
Harvelka, Klubina, Nová Bystrica,
Oščadnica, Riečnica, Stará
Bystrica, Zborov nad Bystricou
Nová Bystrica
Zdroj: www.sopsr.sk
Tab. č. 43 Navrhované územia európskeho významu v okrese Dolný Kubín
Identifikačné
číslo
(kód)
SKUEV 305
SKUEV 288
SKUEV 252
Názov
chráneného
územia
Choč
Kysucké
Beskydy
Malá Fatra
2, 4, 5
Výmera (ha)
z toho
celková
v okrese
2 191,78
DK 418,46
Jasenová, Vyšný Kubín
2, 4, 5
73 26,57
189,03
Zázrivá
2, 3, 5
21 928,45
7133,36
Istebné, Kráľovany, Párnica,
Veličná, Zázrivá
Stupeň
ochrany
Dotknuté katastrálne územie
3, 4
218,85
177,17
Kubínska Hoľa
SKUEV 192
Pramene
Hruštínky
Prosečné
2, 3, 5
2697,66
64
SKUEV 243
Rieka Orava
4
435,06
368,12
SKUEV 253
Rieka Váh
4
251,9
86,42
Malatiná
Bziny, Dlhá nad Oravou, Dolná
Lehota, Dolný Kubín, Veľký
Bysterec, Malý Bysterec, Záskalie,
Horná Lehota, Istebné, Kňažia,
Kraľovany, Krivá, Medzibrodie nad
Oravou, Mokraď, Párnica,
Sedliacka Dubová, Veličná,
Zaškov, Poruba-Geceľ, Zábrež,
Oravský Podzámok
Kraľovany
SKUEV 238
Veľká Fatra
Zázrivské
lazy
2, 3, 4, 5
43600,81
333,4
Kraľovany
2, 4
2808,1
2808,1
Zázrivá
SKUEV 185
SKUEV 251
Zdroj: www.sopsr.sk
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
93
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 44 Navrhované územia európskeho významu v okrese Liptovský Mikuláš
Identifikačné
číslo
(kód)
SKUEV 143
SKUEV 150
SKUEV 61
SKUEV 302
SKUEV 142
SKUEV 194
SKUEV 60
SKUEV 59
SKUEV 310
SKUEV 308
SKUEV 306
Názov
chráneného
územia
Biely Váh
Červený
Grúň
Demänovská slatina
Ďumbierske
Nízke Tatry
Hybica
Hybická
tiesňava
Chraste
Jelšie
Kráľovohoľské Nízke
Tatry
Machy
Pod Suchým
hrádkom
4
Výmera (ha)
z toho
celková
v okrese
73,76
73,76
Hybe, Važec, Východná
2, 3,
244,66
244,66
Partizánska Ľupča
2
1,67
1,67
Demänová
Stupeň
ochrany
Dotknuté katastrálne územie
2, 3, 4, 5
46 583,31
16 060,23
4
9,63
9,63
Demänovská Dolina, Dúbrava,
Iľanovo, Lazisko, Liptovská
Porúbka, Liptovské Kľačany,
Liptovský Ján, Nižná Boca,
Partizánska Ľupča, Pavčina
Lehota, Ploštín, Vyšná Boca,
Závažná Poruba
Hybe
2, 3, 5,
556,76
556,76
Hybe, Východná
2
5
13,73
27,81
13,73
27,81
Dúbrava, Svätý Kríž
Bodice, Pavčina Lehota
2, 3, 5
35 513,27
744,61
Kráľova Lehota, Malužiná, Nižná
Boca, Východná, Vyšná Boca
2, 3, 5
305,04
170,23
Liptovská Kokava
2
744,61
744,61
Pribylina
SKUEV 192
Prosečné
2, 3, 5
2 697,66
2633,66
SKUEV 141
Rieka Belá
2
471,66
471,66
SKUEV 197
Salatín
2, 3, 4, 5
3 358,79
565,96
Ižipovce, Dlhá Lúka, Kvačany,
Liptovská Anna, Prosiek, Veľké
Borové
Dovalovo, Liptovská Kokava,
Liptovský Hrádok, Liptovský Peter,
Pribylina, Vavrišovo
Partizánska Ľupča
Zdroj: www.sopsr.sk
Tab. č. 45 Navrhované územia európskeho významu v okrese Martin
Identifikačné
číslo
(kód)
SKUEV 381
SKUEV 240
Názov
chráneného
územia
Dielnice
Kľak
2
5
Výmera (ha)
z toho
celková
v okrese
107,35
107,35
85,71
25,82
SKUEV 252
Malá Fatra
2, 3, 5
21 928,45
6 551,45
SKUEV 382
Turiec a
Blatničianka
2, 4
284,16
146,28
SKUEV 238
Veľká Fatra
2, 3, 4, 5
43 600,81
18 545,79
Stupeň
ochrany
Dotknuté katastrálne územie
Kláštor pod Znievom
Vrícko
Lipovec, Sučany, Šútovo, Turany,
Turčianske Kľačany
Bystrička, Ďanová, Benice,
Blatnica, Kláštor pod Znievom,
Košťany nad Turcom, Laskár,
Martin, Príbovce, Rakovo,
Socovce, Valentová
Dulice, Folkušová, Belá, Blatnica,
Turčianske Jaseno, Krpeľany,
Necpaly, Nolčovo, Podhradie nad
Váhom, Sklabinský Podzámok,
Turčianska Štiavnička
Zdroj: www.sopsr.sk
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
94
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 46 Navrhované územia európskeho významu v okrese Námestovo
Identifikačné
číslo
(kód)
SKUEV 189
SKUEV 304
SKUEV 188
SKUEV 185
SKUEV 191
SKUEV 187
SKUEV 190
SKUEV 302
Názov
chráneného
územia
Babia hora
Oravská
vodná nádrž
Pilsko
Pramene
Hruštínky
Rašeliniská
Bielej Oravy
Rašeliniská
Oravských
Beskýd
Slaná voda
Ďumbierske
Nízke Tatry
5
Výmera (ha)
z toho
celková
v okrese
503,94
503,94
Oravská Polhora
3, 4
251,34
251,34
Bobrov, Slanica
5
706,89
706,89
Mútne, Námestovské Pilsko,
Oravské Veselé
3, 4
218,85
41,68
Hruštín
4
39,16
39,16
Breza, Beňadovo, Klin, Mútne
3, 4, 5
131,53
131,53
Mútne, Oravská Polhora
2, 4
229,7
229,7
2, 3, 4, 5
46 583,31
1 338,35
Oravská Polhora, Rabčice
Ružomberok Liptovská Lúžna,
Liptovská Osada
Likavka, Lisková, Lúčky, Martinček,
Turík, Valaská Dubová
Stankovany
Liptovská Osada, Liptovské
Revúce, Ružomberok
Stankovany
Bešeňová, Hrboltová, Hubová,
Likavka, Liptovská Teplá, Lisková,
Ľubochňa, Ružomberok,
Stankovany, Švošov, Turík
Liptovská Lúžna, Liptovská
Štiavnica,
Ružomberok
Zdroj: www.sopsr.sk
Stupeň
ochrany
SKUEV 305
Choč
2, 4, 5
2 191,78
1 773,32
SKUEV 254
Močiar
2, 3, 4
8,13
8,13
SKUEV 164
Revúca
3, 4
44,66
44,66
SKUEV 243
Rieka Orava
4
435,06
SKUEV 253
Rieka Váh
4
251,9
165,48
SKUEV 197
Salatín
2, 3, 4, 5
3358,79
2792,83
Dotknuté katastrálne územie
Tab. č. 47 Navrhované územia európskeho významu v okrese Turčianske Teplice
Identifikačné
číslo
(kód)
Názov
chráneného
územia
SKUEV 241
Svrčinník
5
222,49
107,28
SKUEV 382
Turiec a
Blatničianka
2, 4
284,16
137,88
SKUEV 238
SKUEV 147
Veľká Fatra
Žarnovica
2, 3, 4, 5
2, 4
43600,81
18,39
3551,44
18,39
Stupeň
ochrany
Výmera (ha)
z toho
celková
v okrese
Dotknuté katastrálne územie
Čremošné, Horná Štubňa, Horný
Turček
Dolná Štubňa, Dubové, Dvorec nad
Turcom, Abramová, Blažovce,
Ivančiná, Jazernica, Kaľamenová,
Sklené, Slovenské Pravno,
Dolný Turček, Veľký Čepčín
Mošovce, Rakša
Čremošné, Dolná Štubňa
Zdroj: www.sopsr.sk
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
95
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 48 Navrhované územia európskeho významu v okrese Tvrdošín
Identifikačné
číslo
(kód)
Názov
chráneného
územia
SKUEV 222
Jelešňa
3, 4,
66,88
66,88
SKUEV 145
Medzi bormi
Rašeliniská
Oravskej
kotliny
4
6,55
6,55
Hladovka, Liesek, Trstená,
Oravské Hámre, Osada
Habovka, Zuberec
2, 3, 4,
840,54
840,54
Hladovka, Suchá Hora, Trstená
SKUEV 57
Stupeň
ochrany
Výmera (ha)
z toho
celková
v okrese
SKUEV 243
Rieka Orava
4
435,06
66,94
SKUEV 307
SKUEV 193
Tatry
Zimníky
2, 3, 4, 5,
3
61735,3
37,63
8034,74
37,63
Dotknuté katastrálne územie
Dolná Lehota, Dolný, Kubín, Veľký
Bysterec, Malý Bysterec, Záskalie,
Horná Lehota, Istebné, Kňažia,
Kraľovany, Krivá, Medzibrodie nad
Oravou, Mokraď, Párnica,
Sedliacka Dubová, Veličná,
Zaškov, Poruba-Geceľ, Zábrež,
Oravský Podzámok
Habovka, Vitanová, Zuberec
Liesek, Trstená
Zdroj: www.sopsr.sk
Tab. č. 49 Navrhované územia európskeho významu v okrese Žilina
Identifikačné
číslo
(kód)
SKUEV 240
SKUEV 239
SKUEV 288
Názov
Stupeň
chráneného
ochrany
územia
Kľak
5
Kozol
5
Kys. Beskydy 2, 4, 5
Výmera (ha)
z toho
celková
v okrese
85,71
59,89
91,58
91,58
7326,57
152,21
SKUEV 252
Malá Fatra
2, 3, 5
21928,45
8243,64
SKUEV 256
Strážovské
vrchy
2, 4, 5
29367,31
4469,3
SKUEV 255
Šujské rašel.
3, 4
12,23
12,23
SKUEV 221
Varínka
2
154,59
154,59
Dotknuté katastrálne územie
Fačkov
Poluvsie nad Rajčankou, Turie
Horná Tižina, Lutiše, Terchová
Dolná Tižina, Belá, Krasňany,
Terchová, Nezbudská Lúčka, Varín
Čičmany, Fačkov Babkov, Hrič.
Podhradie, Lietava, Peklina, Pašt.
Závada, Podhorie, Veľ. Čierna
Rajecká Lesná
Dolná Tižina, Belá, Krasňany,
Lysica, Stráža, Terchová, Varín
Zdroj: www.sopsr.sk
Územia chránené podľa medzinárodných dohovorov
V rámci medzinárodných dohovorov platí na území Slovenska niekoľko dôležitých
zmlúv a dohovorov, ktoré majú za cieľ výraznejšie zachovanie svetového dedičstva
na Zemi. Podľa nich sú vyčlenené chránené územia a lokality, ktoré nie sú
kategóriou chráneného územia podľa zákona č. 543/2002 Z. z, ale tvoria významnú
základňu pre rozvoj vedy a prezentácie ochrany prírody v zahraničí. Tieto územia
môžu súčasne patriť aj do národnej sústavy chránených území, alebo do
navrhovanej európskej súvislej sústavy chránených území Natura 2000.
V zmysle Medzinárodnej dohody UNESCO o ochrane významných prírodných krás
v rámci programu „Človek a biosféra“ bola v roku 1993 spoločne s Poľskou časťou
Tatranského národného parku vyhlásená Biosférická rezervácia Tatry.
V zmysle dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako
biotopy vodného vtáctva a protokole o jeho zmene – tzv. Ramsarský dohovor.
Prehľad Ramsarských lokalít v ŽSK je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
96
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 50 Prehľad Ramsarských lokalít v Žilinskom kraji
Názov Ramsarskej
lokality
Výmera (ha)
Okres
466
Martin,
Turčianske
Teplice
Mokrade Oravskej
kotliny
9 264
Námestovo,
Tvrdošín
Rieka Orava a jej
prítoky
865
Dolný Kubín,
Tvrdošín
Mokrade Turca
Dotknuté katastrálne územie
Abramová, Benice, Blatnica, Blážovce,
Bystrička, Dolná Štubňa, Dolný Turček, Dubové,
Dvorec nad Turcom, Ďanová, Ivančiná,
Jazernica, Kaľamenová, Kláštor pod Znievom,
Košťany nad Turcom, Laskár, Ležiachov, Martin,
Moškovec, Príbovce, Rakovo, Sklené, Slovany,
Slovenské Pravno, Socovce, Trebostovo,
Trnovo, Turčiansky Ďur, Turčiansky Peter,
Turčianske Teplice, Valentová, Veľký Čepčín
Bobrov, Hladovka, Klin, Liesek, Námestovo,
Oravské Hámre, Osada, Slanica, Suchá Hora,
Štefanov, Ústie nad Priehradou, Trstená
Bziny, Čimhová, Dlhá nad Oravou, Dolný Kubín,
Habovka, Horná Lehota, Chlebnice, Istebné,
Kraľovany, Krivá, Liesek, Medzibrodie nad
Oravou, Nižná, Oravská Poruba, Oravský Biely
Potok, Oravský Podzámok, Párnica, Podbiel,
Pribiš, Pucov, Sedliacka Dubová, Stankovany,
Trstená, Tvrdošín, Veličná, Vitanová, Zázrivá,
Žaškov
Zdroj: Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Žilinského kraja
Na základe Dohovoru UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného
dedičstva bola v roku 1993 do Zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva
UNESCO zaradená Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec v
prírodnom rámci.
V roku 1999 bola do Zoznamu v rámci kultúrneho dedičstva nominovaná Lesná
úvraťová železnička Kysuce – Orava v prírodnom rámci. V roku 2003 boli pre
zapísanie do Zoznamu v rámci prírodného dedičstva nominované Prirodzené lúčno
– pasienkárske lokality Slovenska. Jedná sa o kultúrnu krajinu Slovenska
reprezentovanú šiestimi lokalitami, z ktorých dve (Orava a Bocianska dolina) patria
do Žilinského kraja. Uvedené lokality neboli do Zoznamu svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva zapísané i napriek tomu však predstavujú významné
prírodno-kultúrne dedičstvo na úrovni Slovenska a Európy.
Do územia ŽSK zasahujú aj bilaterálne chránené územia:
- CHKO Kysuce - CHKO Beskydy s Poľskom
- CHKO Kysuce - Zywiecki Park Krajobrazowy
- CHKO Horná Orava - Zywiecki Park Krajobrazowy a Babiogórski Park Narodowy
- Tatranský národný park - Tatrzanski Park Narodowy
Chránené stromy
Na území Žilinského kaja sa z kategórie chránených stromov vyhlásených podľa §-u
34 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nachádzajú
nasledovné chránené stromy, ich prehľad je uvedený v tabuľke.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
97
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 51 Chránené stromy v Žilinskom kraji
Ev.
číslo
Názov
Slovenský názov
taxónu
Vedecký názov
taxónu
S 108
Borovica v Matiašovciach borovica limbová
Pinus cembra L.
Kataster
Liptovské
Matiašovce
S 194
Borovice v Terchovej
borovica hladká
Pinus strobus L.
Terchová
S 42
Brest na cintoríne
brest horský
Ulmus glabra Huds.
Oravské Veselé
S 269
brest horský
Ulmus glabra Huds.
Krušetnica
S 44
Brest na cintoríne
Brest na súkromnom
pozemku
brest horský
Ulmus glabra L.
Rabčice
S 113
Brest pri kaštieli Mitošiny
brest horský
Ulmus glabra Huds.
Bešeňová
S 18
Brest u Papaji
brest hrabolistý
Ulmus minor Mill.
S 178
Brest v Kamennej Porube brest horský
Brest v kláštornej
záhrade
brest horský
S 15
S 200
Makov
Kamenná
Ulmus glabra Huds. Poruba
Kláštor pod
Ulmus glabra Huds. Znievom
brest horský
Ulmus glabra Huds.
Rajecká Lesná
S 198
Brest v Rajeckej Lesnej
Brest v Rajeckých
Tepliciach
brest horský
Ulmus glabra Huds.
Rajecké Teplice
S 33
Buk pri kaštieli
buk lesný
Fagus sylvatica L.
S 14
Buk v kláštornej záhrade
buk lesný
Fagus sylvatica L.
Mokraď
Kláštor pod
Znievom
S 207
Buk v Štiavniku
buk lesný
Fagus sylvatica L.
Štiavnik
S 184
Buky v Belej
buk lesný
Fagus sylvatica L.
Belá
S 206
Buky vo Veľkom Rovnom buk lesný
Fagus sylvatica L.
Veľké Rovné
S 34
Dub pri kaštieli
dub letný
Quercus robur L.
Mokraď
S 125
Dub v Prosieku
dub letný
Prosiek
S 47
dub zimný
Makov
S 22
Duby na Trojačke
Duby pred budovou
detskej ambulancie
Quercus robur L.
Quercus petrea
(Matt.)Liebl.
dub letný
Quercus robur L.
Istebné
S8
Ginko v Abramovej
ginko dvojlaločné
Abramová
S 91
Hadí smrek v Nesluši
Jaseň pri budove lesnej
správy
smrek obyčajný
Ginkgo biloba L.
Picea abies (L.) H.
Karst v. cranstonii
Fraxinus excelsior
L.
Fraxinus excelsior
L.
S 29
S 25
jaseň štíhly
jaseň štíhly
S 116
Jaseň pri kaštieli
Javor v Ružomberku pod
Tichým
S 188
Javor v Žiline
javor cukrový
S 197
Javory v Stránskom
javor horský
Acer platanoides L.
Acer saccharinum
L.
Acer
pseudoplatanus L.
S 114
Jedľa v L. Osade - Teplô
S 189
Ľaliovník v Žiline
jedľa biela
ľaliovník
tulipánokvetý
Abies alba Mill.
Liriodendron
tulipifera
javor mliečny
Nesluša
Párnica
Istebné
Ružomberok
Žilina
Stránske
Liptovské
Revúce
Žilina
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Organizačný
útvar ŠOP SR
Správa
Tatranského NP
Správa NP Malá
Fatra
Správa CHKO
Horná Orava
Správa CHKO
Horná Orava
Správa CHKO
Horná Orava
Správa
Tatranského NP
Správa CHKO
Kysuce
Správa NP Malá
Fatra
Správa NP Veľká
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Správa CHKO
Horná Orava
Správa NP Veľká
Fatra
Správa CHKO
Strážovské vrchy
Správa NP Malá
Fatra
Správa CHKO
Strážovské vrchy
Správa CHKO
Horná Orava
Správa
Tatranského NP
Správa CHKO
Kysuce
Správa CHKO
Horná Orava
Správa NP Veľká
Fatra
Správa CHKO
Kysuce
Správa CHKO
Horná Orava
Správa CHKO
Horná Orava
Správa NP Nízke
Tatry
Správa NP Malá
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Správa NP Veľká
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
98
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 51 Chránené stromy v Žilinskom kraji - pokračovanie
Ev.
číslo
lipa veľkolistá
S 270
Lipa v Pažitiach
Lipa mimo obce nad
Bielou Oravou
Vedecký názov
taxónu
Tilia platyphyllos
Scop.
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
S 28
Lipa na cintoríne
lipa malolistá
S 45
Lipa na cintoríne
lipa veľkolistá
S 272
Lipa na cintoríne
Lipa na súkromnom
pozemku
lipa veľkolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Lipa na Šindelnej
Lipa oproti budove
kultúrneho strediska
lipa veľkolistá
S 88
S 43
S 90
S 20
S 12
S 30
Názov
Lipa pred kláštorom
Lipa pri budove lesnej
správy
Slovenský názov
taxónu
lipa malolistá
lipa veľkolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
lipa malolistá
lipa veľkolistá
S 27
Lipa pri býv. pivovare
Lipa pri evanjelickom
kostole
S 112
Lipa pri kostole
lipa veľkolistá
S 86
Lipa pri kostole
lipa veľkolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphollos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
S6
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
lipa malolistá
lipa veľkolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia plataphyllos
Scop.
S 19
Lipa pri kostole
Lipa pri kostole v
Slovenskom Pravne
Lipa pri kostole v
Turčianskom Michale
Lipa pri Kysuckom
Novom Meste
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
S 35
Lipa pri rodinnom dome
lipa malolistá
S 182
Lipa v Divinke
lipa veľkolistá
S 181
Lipa v Ďurčinej
lipa veľkolistá
S 106
Lipa v Ďuricovom sade
lipa veľkolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
S 180
Lipa v Gbeľanoch
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
S 179
Lipa v Hornom Hričove
lipa malolistá
S 209
Lipa v Hvozdnici
lipa veľkolistá
S 120
Lipa v Ivachnovej
lipa veľkolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
S 119
Lipa v Ivachnovej
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
S7
Lipa v kláštornej záhrade
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
S 177
Lipa v Krasňanoch
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
S 176
Lipa v Lietave
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
S 37
S 10
S5
lipa veľkolistá
Organizačný
útvar ŠOP SR
Správa CHKO
Kysuce
Lopušné Pažite
Správa CHKO
Horná Orava
Lomná
Správa CHKO
Pokryváč
Horná Orava
Správa CHKO
Horná Orava
Rabčice
Správa CHKO
Horná Orava
Lomná
Správa CHKO
Oravské Veselé Horná Orava
Správa CHKO
Nesluša
Kysuce
Správa CHKO
Dlhá nad Oravou Horná Orava
Kláštor pod
Správa NP Veľká
Znievom
Fatra
Správa CHKO
Párnica
Horná Orava
Správa CHKO
Horná Orava
Podbiel
Správa CHKO
Horná Orava
Veličná
Správa
Prosiek
Tatranského NP
Správa CHKO
Kysuce
Snežnica
Kláštor pod
Správa NP Veľká
Znievom
Fatra
Slovenské
Správa NP Veľká
Pravno
Fatra
Turčiansky
Správa NP Veľká
Michal
Fatra
Kysucké Nové
Správa CHKO
Mesto
Kysuce
Správa CHKO
Malý Bysterec
Horná Orava
Správa NP Malá
Divinka
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Ďurčiná
Správa
Liptovská Anna
Tatranského NP
Správa NP Malá
Gbeľany
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Horný Hričov
Správa CHKO
Hvozdnica
Strážovské vrchy
Správa
Tatranského NP
Ivachnová
Správa
Tatranského NP
Ivachnová
Kláštor pod
Správa NP Veľká
Znievom
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Krasňany
Správa NP Malá
Fatra
Lietava
Kataster
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
99
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 51 Chránené stromy v Žilinskom kraji - pokračovanie
Ev.
číslo
Slovenský názov
taxónu
S 138
Názov
Lipa v Liptovských
Matiašovciach
Lipa v Liptovských
Matiašovciach
Lipa v Ľubochni pri
Kollárovom dome
lipa veľkolistá
S 175
Lipa v Lutišiach
lipa malolistá
S 121
Lipa v Madočanoch
lipa veľkolistá
S 46
Lipa v Matiašovciach
lipa malolistá
S 109
Lipa v Ondrašovej
lipa veľkolistá
S 202
Lipa v Paštinej Závade
lipa veľkolistá
S 201
Lipa v Rajci
Lipa v Sklenom pri
kostole
lipa veľkolistá
S 111
S 110
S 11
S 123
lipa veľkolistá
lipa veľkolistá
lipa veľkolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Kataster
Liptovské
Matiašovce
Liptovské
Matiašovce
Ľubochňa
Lutiše
Madočany
Liptovské
Matiašovce
Liptovská
Ondrašová
Paština Závada
Rajec
Sklené
S 117
Lipa v Smrečanoch
Lipa v Stankovanoch pri
kostole
Lipa v Stankovanoch pri
ObÚ
lipa veľkolistá
S 477
Lipa v Starej Bôrovej
lipa veľkolistá
S 196
Lipa v Stránskom
lipa malolistá
S 204
Lipa v Štiavniku
lipa veľkolistá
S 193
Lipa v Terchovej
lipa veľkolistá
S 191
Lipa v Turí
lipa veľkolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphylos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
S 139
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
Ľubochňa
S 185
Lipová alej
Lipová aleja v Žiline Bytčici
lipa malolistá
Bytčica
S 39
Lipy na cintoríne
lipa veľkolistá
S 87
Lipy na cintoríne
lipa veľkolistá
S 84
lipa veľkolistá
S 267
Lipy na Kopaniciach
Lipy na križovatke ciest
Zázrivá - Žilina
lipa veľkolistá
S 80
Lipy na Litovelskej
lipa veľkolistá
S 81
Lipy pod Vrchom
lipa veľkolistá
S 21
Lipy pri kostole
lipa veľkolistá
S 78
Lipy pri kostole v Čadci
lipa veľkolistá
S 83
Lipy u Beloni
lipa veľkolistá
S 82
Lipy u Kanderov
lipa veľkolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphylos
Scop.
Tilia platyphylos
Scop.
Tilia platyphylos
Scop.
S 118
lipa veľkolistá
Vedecký názov
taxónu
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
lipa veľkolistá
Smrečany
Stankovany
Stankovany
Sklabinský
Podzámok
Stránske
Štiavnik
Terchová
Turie
Horný Štefanov
Horný Vadičov
Rudinka
Zázrivá
Kysucké Nové
Mesto
Rudinka
Istebné
Čadca
Makov
Stará Bystrica
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Organizačný
útvar ŠOP SR
Správa
Tatranského NP
Správa
Tatranského NP
Správa
Tatranského NP
Správa NP Malá
Fatra
Správa
Tatranského NP
Správa
Tatranského NP
Správa
Tatranského NP
Správa NP Malá
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Správa NP Veľká
Fatra
Správa
Tatranského NP
Správa
Tatranského NP
Správa
Tatranského NP
Správa NP Veľká
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Správa CHKO
Kysuce
Správa NP Malá
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Správa
Tatranského NP
Správa NP Malá
Fatra
Správa CHKO
Horná Orava
Správa CHKO
Kysuce
Správa CHKO
Kysuce
Správa NP Malá
Fatra
Správa CHKO
Kysuce
Správa CHKO
Kysuce
Správa CHKO
Horná Orava
Správa CHKO
Kysuce
Správa CHKO
Kysuce
Správa CHKO
Kysuce
100
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 51 Chránené stromy v Žilinskom kraji - pokračovanie
Ev.
číslo
S 183
Lipy v Belej
S 210
Lipy v Bytči - Hliníku
S 205
Lipy v Čičmanoch
S 476
Lipy v Doline
S 143
Lipy v Hrbôltovej
Slovenský názov
Vedecký názov
taxónu
taxónu
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
lipa veľkolistá
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
lipa veľkolistá
Tilia platyphyllos
lipa veľkolistá
Scop.
Tilia platyphyllos
lipa veľkolistá
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
lipa veľkolistá
S 172
Lipy v Kotešovej
lipa malolistá
S 124
Lipy v Lipt. Matiašovciach lipa veľkolistá
Lipy v Liptovskom
Trnovci
lipa malolistá
S 142
Názov
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia cordata Mill.
Kataster
Belá
Hliník nad
Váhom
Kotešová
Liptovské
Matiašovce
Liptovský
Trnovec
Správa CHKO
Strážovské vrchy
Správa CHKO
Strážovské vrchy
Správa NP Veľká
Fatra
Správa
Tatranského NP
Správa CHKO
Strážovské vrchy
Správa
Tatranského NP
Správa
Tatranského NP
Nezbudská
Lúčka
Správa NP Malá
Fatra
Čičmany
Necpaly
Hrboltová
S 199
Lipy v Rajeckej Lesnej
lipa veľkolistá
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
S 173
Lipy v Súľove
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
Súľov-Hradná
S 79
Lipy v Turzovke
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
Turzovka
S 187
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
Žilina
S 186
Lipy v Žiline
Lipy v Žiline - Žilinskej
Lehote
lipa malolistá
lipa malolistá
Žilinská Lehota
S 195
Lipy vo Svederníku
Tilia cordata Mill.
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
S 203
Lipy v Nezbudskej Lúčke
lipa veľkolistá
lipa veľkolistá
lipa malolistá
S 190
Lipy vo Višňovom
lipa veľkolistá
S 458
Liskovská lipa
lipa veľkolistá
S 457
Matiašovský topoľ
Memorandové lipy v
Martine
topoľ čierny
lipa malolistá
S1
lipa veľkolistá
S 122
Prosiek - lipa
lipa veľkolistá
S 24
jaseň štíhly
lipa malolistá
S 38
Radlinského jaseň
Skupina líp na cintoríne v
Oravskej Porube
Skupina líp pri budove
galérie M. Medveckej
S 26
Skupina líp pri kostole
lipa veľkolistá
S 141
Skupina 3 líp v Trstenom
S 23
Smrekovec na cintoríne
Smrekovec na Slanej
Vode
lipa malolistá
smrekovec
opadavý
smrekovec
opadavý
S 40
S 494
lipa veľkolistá
Populus nigra L.
Tilia cordata Mill.
Tilia plataphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Fraxinus excelsior
L.
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia platyphyllos
Scop.
Tilia cordata Mill.
Larix decidua Mill.
Larix decidua Mill.
Organizačný
útvar ŠOP SR
Správa NP Malá
Fatra
Svederník
Správa NP Malá
Fatra
Správa CHKO
Strážovské vrchy
Správa CHKO
Kysuce
Správa NP Malá
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Višňové
Správa NP Malá
Fatra
Rajecká Lesná
Lisková
Liptovské
Matiašovce
Martin
Správa
Tatranského NP
Správa
Tatranského NP
Správa NP Veľká
Fatra
Správa
Tatranského NP
Správa CHKO
Dolný Kubín
Horná Orava
Správa CHKO
Horná Orava
Zábrež
Medvedie pri
Správa CHKO
Tvrdošíne
Horná Orava
Správa CHKO
Leštiny
Horná Orava
Správa
Tatranského NP
Trstené
Správa CHKO
Horná Orava
Chlebnice
Oravská Polhora Správa CHKO
Horná Orava
Prosiek
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
101
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 51 Chránené stromy v Žilinskom kraji - pokračovanie
Ev.
číslo
smrek obyčajný
Vedecký názov
taxónu
Tilia platyphyllos
Scop.
Acer platanoides L.
Tilia platyphyllos
Scop.
Pinus strobus L.
Tilia cordata Mill.
Ulmus glabra Huds.
Tilia cordata Mill.
Tilia platyphyllos
Scop.
Picea abies (L.) H.
Karst
S 31
Topoľ na nábreží pri
parkovisku
topoľ čierny
Populus nigra L.
S 32
Topoľ pri SOU
topoľ čierny
Populus nigra L.
S 85
Topoľ u Ondruškov
Topoľ v L. Mikuláši - na
Nicovô
topoľ čierny
Populus nigra L.
topoľ čierny
Populus nigra L.
topoľ čierny
Populus nigra L.
Thuja occidentalis
L.
S 268
Názov
Stromoradia líp pri
starom kostole
S 171
Stromy v Bytči
S 174
Stromy v Lutišiach
S 192
Stromy v Terchovej
Slovenský názov
taxónu
lipa veľkolistá
javor mliečny
lipa veľkolistá
borovica hladká
lipa veľkolistá
brest horský
lipa malolistá
lipa veľkolistá
S 107
S 89
S 41
S 490
Topole v Radoli
Tuja pri dome č. 72, na
ul. Krivô
Vŕba pri železničnej
stanici
tuja západná
Kataster
Zázrivá
Veľká Bytča
Lutiše
Terchová
Oravský
Podzámok
Oravský
Podzámok
Nesluša
Liptovský
Mikuláš
Radoľa
Krivá
Kysucké Nové
Mesto
Organizačný
útvar ŠOP SR
Správa NP Malá
Fatra
Správa CHKO
Strážovské vrchy
Správa NP Malá
Fatra
Správa NP Malá
Fatra
Správa CHKO
Horná Orava
Správa CHKO
Horná Orava
Správa CHKO
Kysuce
Správa
Tatranského NP
Správa CHKO
Kysuce
Správa CHKO
Horná Orava
Správa CHKO
Kysuce
Zdroj: ŠOP SR
II.8.2. Územný systém ekologickej stability
Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny považuje za územný
systém ekologickej stability (ÚSES) takú celopriestorovú štruktúru navzájom
prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť
podmienok a foriem života v krajine, ktorá:
- stanovuje priestory umožňujúce trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu
rastlinným a živočíšnym spoločenstvám typickým pre daný región - biocentrá
(majú charakter jadrových území s prioritným ekostabilizačným účinkom
v krajine),
- umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov –
biokoridory a jadrové územia,
- zabezpečuje územnú ochranu významných zložiek v území,
- zabezpečuje pôdoochranné, klimatické a ekostabilizačné podmienky v území,
- zabezpečuje optimálny rozvoj prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt
v území.
Prehľad zastúpenia prvkov ÚSES riešeného územia Žilinského kraja uvádzame
v nasledovnom prehľade.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
102
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 52 Vymedzenie jadrových území a biocentier v rámci Žilinského kraja
jadrové územia európskeho
významu
jadrové územie národného významu
7
biocentrá provinciálne
4
biocentrá nadregionálne
biocentrá regionálne
5
Horná Orava, Západné Tatry, Krivánska Malá Fatra, Strážovské
vrchy, Chočské vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry
Horná Orava, Kysuce, Lúčanská Malá Fatra, časť Chočských
vrchov, Kremnické vrchy
Krivánska Malá Fatra, Vychylovka - Haverlka- Riečnica, Tlstá,
Súľovské skaly
názvy viď nasledujúci tabuľkový prehľad
Tab. č. 53 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Bytča
Okres
Bytča
Prvky
Názov
ekologickej siete
Jadrové územie európskeho
Strážovské vrchy
významu
Jadrové územie národného významu
Kysuce - západ
Biocentrá provinciálneho významu
Súľovské skaly
Výmera BC spolu
Biocentrá regionálne
Saksová - Veľká skala
Váh pri Kotešovej
Váh pri Predmieri
Dúbrava
Buková
Žliabok
Jastrabie
Suchý vrch - Petrovická Kýčera
- Dlhé
Pláne
Podlubie
Soľné - Zarúbaná Kýčera
Výmera BC spolu
Biokoridory nadregionálne
vodný tok Váh
Biokoridory regionálne
Kolárovický potok
(hydricko-terestrický)
vodný tok Rovnianka
(hydricko-terestrický)
terestrický v časti Kýčera Soľné
vodný tok Dlhopoľka
(hydricko-terestrický)
MJ
1050
1 050
225
50
63
163
62
68
100
300
75
100
55
1 261
19,5/200-800
7,3/150
13,3/150
5,7/500-1100
7,5/100-500
Tab. č. 534 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Čadca
Čadca
Jadrové územie národného významu
Biocentrá provinciálneho významu
Kysuca - východ
Vychylovka - Haverlka Riečnica
Výmera BC spolu
Biocentrá nadregionálneho významu
Malá Rača - Skalka
Malý Polom - Veľký Polom
Veľký Javorník
Výmera BC spolu
Biocentrá regionálneho významu
Čemerka - Hričovec
Hlinené
Skalité - Rieka
Javorské
Chotárny kopec - Vojtov vrch
Lutiša
Černatín
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
7725
7725
1600
1950
210
3760
905
625
488
1350
663
225
550
103
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 54 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Čadca - pokračovanie
Čadca
Výmera BC spolu
Biocentrá regionálneho významu
Škorňov grúň
Bahaňa
Výmera BC spolu
Biokoridory nadregionálneho
Veľký Javorník - Malý Polom
významu
(terestrický)
vodný tok Kysuca a Čierňanka
(hydricko-terestrický)
Radôstka - Nová Bystrica
(terestrický)
Veľký Polom - Skalité - Rieka
Klokočov - Javorské Biokoridory regionálneho významu
Vreščovský Beskyd (terestrický)
Vysoká n.Kys. - Oščadnica
(terestrický)
vodný tok Kysuca (hydrickoterestrický)
vodný tok Bystrica
(hydricko-terestrický)
Klubiná
vodný tok Trstená
(hydricko-terestrický)
Predmieranka
(hydricko-terestrický)
Klinkovský vrch - Šulcovci
3760
1100
290
6196
25,7/1000-4000
27,5/150
6,3/600-3300
12/400-1000
23,6/350-2000
29,4/650-1750
27,5/150
19,5/130
5,0/500-700
5,0/50-100
6,5/50-100
8,5/600-1000
Tab. č. 55 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Doplný Kubín
Dolný Kubín
Jadrové územie európskeho
Malá Fatra
významu
Jadrové územie národného významu
Chočské vrchy
Biocentrum provinciálne
Krivánska Malá Fatra
Výmera BC spolu
Biocentrá nadregionálneho významu
Bzinská hoľa - Minčol
Choč
Osičiny - Ráztoky - Lysec
Kopa - Korbeľka
Výmera BC spolu
Biocentrá regionálneho významu
Šíp
Príkre - Vrátne - Poľany
Hrčova Kečka - Sokol
Kozinec
Pupov - Dolina
Bielska skala
Staré rameno Oravy
Veľká Lučivná
Výmera BC spolu
Biokoridory nadregionálneho
Lysec - Borové (terestrický)
významu
vodný tok Orava (terestrickohydrický)
Veľká Fatra – Chočské vrchy
Krivánska Fatra - Vychylovka
Biokoridory regionálneho významu
Jasenský a Leštinský potok
(hydricko-terestrický)
Minčol - Kubínska hoľa - Čistý
grúň (terestrický)
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
1700
1700
1400
425
1100
70
2995
250
500
438
200
75
50
25
85
1623
6/1500-2500
45,4/100-1300
2,2/200-1200
4,0/200-300
11,6/200-10000
15,5/800-2300
104
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 56 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Kysucké Nové Mesto
Kysucké Nové
Mesto
Biocentrá nadregionálneho významu
Ľadonhora - Brodnianka
Biocentrá regionálneho významu
Jalovec - Požeha
Chotárny kopec - Vojtov vrch
Černatín - Skáčkova hora Holý vrch
Výmera BC spolu
Biokoridory nadregionálneho
vodný tok Kysuca (hydrickovýznamu
terestrický)
Biokoridory regionálneho významu
územná časť medzi BC4/9 a
4/11 (terestrický)
územná časť Kýčera - BC 4/9
(terestrický)
Klubina - Chotárny kopec
Vadičovo
Majtánky - Stará lúka
Rochovnica - Kozická Kýčera
1100
88
950
1725
2763
14,5/150
7,5/500-1100
4/1000-2600
8,0/300-700
3,0/300-700
4,5/200-800
6,5/200-400
Tab. č. 57 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Liptovský Mikuláš
Liptovský
Mikuláš
Jadrové územie európskeho
významu
Západné Tatry
Nízke Tatry
Chočské vrchy
Biocentrá nadregionálneho významu
Západné Tatry
Prosečné
Nízke Tatry Kráľovohoľská časť
Nízke Tatry Ďumbierska časť
Vodná nádrž Liptovská Mara
Výmera BC spolu
Biocentrá regionálneho významu
Malatínsky háj
Zátoka Sokolče
Zátoka Galovany
Jelšie
Úložisko
Hybická tiesňava
Švihrová
Machy
Selnice
Sekanice
Škribňovo
Rígeľ
Turková
Výmera BC spolu
Biokoridory nadregionálneho
vodný tok Váh (hydrickovýznamu
terestrický)
vodný tok Belá (hydrickoterestrický)
prechod medzi TANAP a NP
NT (terestrický)
Biokoridory regionálneho významu
vodný tok Hybica (hydrickoterestrický)
vodný tok Smrečianka
(hydricko-terestrický)
Jalovský potok (hydrickoterestrický)
Suchý potok (hydrickoterestrický)
Holubí vrch - Prosiek
(terestrický)
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
15377
1600
12200
21288
2240
52705
88
200
63
50
175
75
200
138
388
225
125
200
75
2002
42,9/100-1700
16,3/150-900
11,0/500-1500
9,9/100-200
8,1/150
7,6/150-450
8,5/100-500
7,5/500-1300
105
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 57 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Liptovský Mikuláš –
pokračovanie
Liptovský
Mikuláš
Biokoridory regionálneho významu
podhorie Západných Tatier
Kvačany - Pri Bystrej
(terestrický)
podhorie Západných Tatier
Machy - pramenná časť Bieleho
Váhu (terestrický)
vodný tok Demänovka
(hydricko-terestrický)
vodný tok Dúbravka (hydrickoterestrický)
vodný tok Ľupčianka (hydrickoterestrický)
Malatíny - Galovany - Pavčina
Lehota (terestrický)
24/700-3500
10,1/800-4000
7,4/100-450
5/250-700
5,2/400-900
10,2/250-1000
Tab. č. 58 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Martin
Martin
Jadrové územie európskeho
významu
Jadrové územie národného významu
Biocentrá provinciálneho významu
Malá Fatra
Veľká Fatra
Lúčanská Malá Fatra
Kriváňska Malá Fatra
Tlstá
Výmera BC spolu
Biocentrá nadregionálneho významu
Kľak - Ostrá skala - Reváň Partizán
Zniev - Sokol - Chlievska
Kláštorské lúky
Marské vŕšky
Borišov - Javorina
Lysec
Turiec
Pod Sokolom
Kopa - Korbeľka
Výmera BC spolu
Biocentrá regionálneho významu
Kľak - Tlstý diel
Katova skala
Sklabinský hrad - nad Baštou
Hradisko
Bukovina
Kozinské dubiny
Minčol - Dlhá lúka
Krížava - Veľká lúka
Mlynský potok
Končiar - Ostré
Pod Oselnou - Kúpeľ
Dutá skala
Dielnice - Rybník Vädžer
Pod brehmi
Slatinisko pri Príbelciach Ďanovská terasa
Výmera BC spolu
Biokoridory nadregionálneho
vodný tok Váh (hydrickovýznamu
terestrický)
vodný tok Turiec (hydrickoterestrický)
Veľká Fatra – Chočské vrchy
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
2226
5625
7851
500
910
63
65
488
688
360
50
50
3174
1350
100
63
50
75
75
263
50
125
125
128
88
100
28
30
2650
21,5/100-500
21,3/160-200
4,0/500-700
106
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 58 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Martin - pokračovanie
Martin
Biokoridory regionálneho významu
vodný tok Blatnický potok
(hydricko-terectrický)
územie Trebostovo - Záborie
(terestrický)
územie Bukovina - Veľká Fatra
(terestrický)
územie v časti Kláštor pod
Znievom - Mošovce
(terestrický)
Vríca vodný tok
(hydricko-terestrický)
Kantorský potok
ekotón Veľká Fatra Ratkovo –
T. Štiavnička
ekotón Veľká Fatra Sklabiňa –
Belá
8,7/250
12,2/1800
906/500-1800
8,5/500-2500
6,5/150
4,5/100-150
11,2/200
4,5/200-1500
Tab. č. 59 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Námestovo
Námestovo
Jadrové územie európskeho
územie Horná Orava (severná
významu
časť)
Jadrové územie národného významu územie Horná Orava (záp. časť)
Biocentrá nadregionálneho významu
Pilsko
Bzinská hoľa - Minčol
Babia hora
Žiar - Oravská priehrada
Výmera BC spolu
Biocentrá regionálneho významu
Paráč - Štibeľ
Ostrý vrch
Sihelnianský hrádok
Magura
Vahanov - Kopanica Brestovka
Stará hora
Pod Modralovou
Vydrovka
Náveterný
Beňadovské rašelinisko
Ústie Polhoranky
Spálený grúnik
Fajkova grapa
Veľký kopec
Gonkuľa
Predná Filová
Pod Rusnáčkou
Výmera BC spolu
Biokoridor nadregionálneho významu
Okrúhlica - 7/5 - Črchľa
(terestrický)
Kamenný vrch - 7/9 - Brestovka
(terestrický)
7/8 - Brestovka - 7/4 - Poprovka
(terestrický)
Biokoridor regionálneho významu
vodný tok Polhoranka
(hydricko-terestrický)
vodný tok Biela Orava
(hydricko-terestrický)
vodný tok Mútňanka (hydrickoterestrický)
Vlkov vrch - Náveterný
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
2400
563
2650
1100
6713
700
288
125
310
400
325
98
95
230
150
100
150
250
450
250
140
190
4251
9/1000-3500
14,6/600-3500
17,6/500-1800
18,7/100-250
27,7/100-250
12,4/150-500
8,5/400-1000
107
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 60 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Ružomberok
Ružomberok
Jadrové územie európskeho
významu
Nízke Tatry
Veľká Fatra
územná časť Chočských vrchov
Jadrové územie národného významu územná časť Chočských vrchov
Biocentrá nadregionálneho významu
Skalná Alpa - Smrekovica Šiprúň
Choč
NP Nízke Tatry - Ďumbierska
časť
Kopa - Korbeľka
Výmera BC spolu
Biocentrá regionálneho významu
Šíp
Ivachnovský háj
Bukovina
Vyšná Revúca - Čierna hora
Kľak - Tlstý diel
Bešeňovské travertíny
Suchý vrch - Ostré Brdo
Kopa - Korbeľka
Výmera BC spolu
Biokoridory nadregionálneho
vodný tok Váh (hydrickovýznamu
terestrický)
Veľká Fatra - Chočské vrchy
(terestrický)
Biokoridory regionálneho významu
vodný tok Revúca (hydrickoterestrický)
L. Štiavnica - Ivachnovský háj
(terestrický)
Turík - Veľký Hukov
(terestrický)
2330
1176
3675
250
7431
175
325
25
375
613
88
438
250
2289
30/100-300
2,8/400-800
21,5/150-250
4,8/200-1400
5,7/900-1200
Tab. č. 61 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Turčianske Teplice
Turčianske
Teplice
Jadrové územie európskeho
významu
Jadrové územie národného
+významu
Veľká Fatra
Kremnické vrchy
Lúčanská Malá Fatra
Biocentrá provinciálneho významu
Tlstá
Výmera BC spolu
Biocentrá nadregionálneho významu
Sokol - Žiar
Turiec
Výmera BC spolu
Biocentrá regionálneho významu
Brieštie
Hadviga - Miestny hon Hegland
Vyšehrad
Za hájom
Kotian - Sokol - Borová Kalúž
Kurací vršok - Krieslo
Hriadky
Kaltwasser - Toliarska dolina
Hore úpustom
Rakšianske rašelinisko
Výmera BC spolu
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
550
550
338
160
498
88
85
63
25
100
150
25
175
55
20
786
108
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 61 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Turčianske Teplice pokračovanie
Turčianske
Teplice
Biokoridory nadregionálneho
významu
Biokoridory regionálneho významu
vodný tok Jasenica (hydrickoterestrický)
vodný tok Turiec (hydrickoterestrický)
územie Handlová - Turček
(terestrický)
ekotón Veľkej Fatry Háj – Dolná
Štubňa
ekotón Malej Fatry,Budiš –
Sklené
ekotón Malej Fatry Abramová Jasenovo
vodný tok Teplica
13,7/200
25,8/250
5,5/2600
5,5/200
13,5/200
9,5/200
12,5/50-150
Tab. č. 62 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Tvrdošín
Tvrdošín
Jadrové územie európskeho
významu
Biocentrá nadregionálneho významu
Západné Tatry
Západné Tatry
Oravská priehrada - Sosnina
Výmera BC spolu
Biocentrá regionálneho významu
Mašnáková
Stará hora
Panský Háj
Bielska skala
Výmera BC spolu
Biokoridory nadregionálneho
vodný tok Orava (hydrickovýznamu
terestrický)
Tichá dolina - Mašnáková
(terestrický)
Čistý grúň - Stará hora
(terestrický)
Biokoridory regionálneho významu
vodný tok Oravica (hydrickoterestrický)
vodný tok Jelešňa (hydrickoterestrický)
Lysec - Háj - Javorinka Mašňáková (terestrický)
7550
5100
12650
550
188
140
50
928
28/150-400
2,7/1000-3000
11,4/500-2200
22,8/150-250
6,6/200-100
21/1000-2400
Tab. č. 63 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Žilina
Žilina
Jadrové územie európskeho
významu
Malá Fatra
Strážovské vrchy
Lúčanská Malá Fatra
Krivánska Malá Fatra
Súľovské skaly
Výmera BC spolu
Biocentrá nadregionálneho významu
Kľak - Reváň
Kozol
Šujské
Strážov
Ľadonhora - Brodnianka
Výmera BC spolu
Jadrové územie národného významu
Biocentrá provinciálneho významu
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
3690
250
3940
400
163
38
350
200
1151
109
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 63 Kostra územného systému ekologickej stability okresu Žilina - pokračovanie
Žilina
Biocentrá regionálneho významu
Lúky pri Rajčianke
Vraniny
Strážna - Cibuľník
Slnečné skaly
Zákamenné
Hoblík
Hýrovská slatina
Mravečník
Minčol - Dlhá lúka
Krížava - Veľká lúka
Jalovec - Požeha
Krasňanský luh
Oselná
Hora
Veľký vrch
Pod Kazickou Kýčerou
Lazy
Pupov - Dolina
Klukany
Výmera BC spolu
Biokoridory nadregionálneho
vodný tok Váh (hydrickovýznamu
terestrický)
Oškerda - Strážovské vrchy
Kriváňska Fatra - Vychylovka
Biokoridory regionálneho významu
vodný tok Rajčianka (hydrickoterestrický)
Zarúbaná - Kýčerka
(terestrický)
Súľovské skaly - Strážov
(terestrický)
vodný tok Varínka (hydrickoterestrický)
Závadský potok
(hydricko-terestrický)
ekotón Malej Fatry
(terestrický)
Kozol - Cibuľník - Súľovské
skaly
(terestrický)
Rochovnica - Kozická Kýčera
25
50
150
100
50
75
25
163
188
38
113
50
113
100
63
75
50
75
38
1541
28/150-500
4,0/300-1200
27/160
7/1100-1700
21,6/700-1700
22/150
6,5/100-200
28,0/100-400
6,0/100-500
6,5/200-400
Zdroj: ÚPN VÚC ŽK
Poznámka :MJ - Merná jednotka - pre biocentrá ha, pre biokoridory km/m
** výmera je aproximatívna, bola zistená planimetrovaním
Súčasťou krajinnej štruktúry sú aj socioekonomické javy (bývanie, výroba, doprava,
prenos médií a energie), ktoré rôznym spôsobom ohrozujú alebo limitujú tvorbu
územného systému ekologickej stability. Najohrozenejšími prvkami z ekologickej
siete sú biokoridory vodných tokov, ktoré sa nachádzajú v súbehu s cestnými
komunikáciami a železnicou vysokej intenzity, prípadne na ktorých boli vybudované
alebo sa uvažuje s vybudovaním vodných nádrží, prechádzajú územím s vysokou
koncentráciou bývania a výroby a tiež biocentrá mokradí a slatiniskových lúk, ktoré
sa pri týchto vodných tokoch nachádzajú. Biocentrá regionálneho a
nadregionálneho významu a terestrické biokoridory sa nachádzajú v území, kde je
nízky, veľmi malý alebo žiaden dopad primárnych socioekonomických javov, viac sa
však prejavujú sekundárne vplyvy.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
110
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Ekostabilizačné opatrenia na zabezpečenie územného systému ekologickej stability
sa dotýkajú problémových okruhov :
- dôsledné dodržiavanie podmienok ochrany v chránených územiach podľa
stupňov ochrany stanovených zákonom NRSR č. 54302002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny,
- optimálizácia a diferenciácia využívania lesného pôdneho fondu podľa
kategorizácie lesov, optimalizácie využívania poľnohospodárskeho pôdneho
fondu podľa druhovej a funkčnej diferenciácie územia a produkčného potenciálu
pôd,
- zabezpečenie legislatívnej ochrany krajinných prvkov (mimo chráneného územia)
začlenených do ekologickej siete,
- ekologické využívanie a hospodárenie v území.
II.9. OBYVATEĽSTVO – DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE, SÍDLA,
AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA
II.9.1. Demografické údaje
Počet obyvateľov v Žilinskom kraji k 31. 12. 2005 predstavoval 694 763. Na
celkovom počte obyvateľov SR sa podieľa Žilinský kraj 12,89 %. V rámci krajov
sa radí za Prešovský a Košický kraj s počtom obyvateľov 798 596 a 771 947.
Podľa štatistických ukazovateľov Štatistického úradu SR platia pre dotknuté územie
Žilinského samosprávneho kraja nasledovné demografické ukazovatele:
Tab. č. 64 Prírastky a stav obyvateľstva v ŽSK
rok
2001
2002
2003
2004
2005
prirodzený prírastok
spolu muži
ženy
631
78
553
815
146
669
696
159
537
798
284
514
490
67
423
saldo sťahovania
spolu
Muži
ženy
-336
-104
-232
-208
-45
-163
-238
-28
-210
-168
-40
-128
144
231
-87
celkový prírastok
spolu muži
ženy
295
-26
321
607
101
506
458
131
327
630
244
386
634
298
336
obyvateľstvo – stav
spolu
muži
ženy
692 434
339 993
352 441
693 041
340 094
352 947
693 499
340 225
353 274
694 129
340 469
353 660
694 763
340 767
353 996
Zdroj: ŠÚ SR
Tab. č. 65 Obyvateľstvo ŽSK podľa základných vekových skupín a pohlavia
rok
2001
2002
2003
2004
2005
predproduktívny vek
spolu
muži
ženy
139 290
71 224
68 066
135 364
69 200
66 164
131 260
67 056
64 204
127 641
65 305
62 336
124 127
63 555
60 572
produktívny vek
spolu
434 800
437 473
439 953
442 140
443 910
muži
228 500
230 345
232 285
233 754
235 405
poproduktívny vek
ženy
206 300
207 128
207 668
208 386
208 505
spolu
118 344
120 204
122 286
124 348
126 726
muži
40 269
40 549
40 884
41 410
41 807
ženy
78 075
79 655
81 402
82 938
84 919
Zdroj: ŠÚ SR
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
111
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 66 Vekové zloženie obyvateľstva ŽSK k 31.12. príslušného kalendárneho roka
veková
skupina
Muži
Spolu
0
1 až 4
5 až 9
10 až 14
15 až 19
20 až 24
25 až 29
30 až 34
35 až 39
40 až 44
45 až 49
50 až 54
55 až 59
60 až 64
65 až 69
70 až 74
75 až 79
80 až 84
85 až 89
90 až 94
95 až 99
100+
Ženy
Spolu
0
1 až 4
5 až 9
veková
skupina
10 až 14
15 až 19
20 až 24
25 až 29
30 až 34
35 až 39
40 až 44
45 až 49
50 až 54
55 až 59
60 až 64
65 až 69
70 až 74
75 až 79
80 až 84
85 až 89
90 až 94
95 až 99
100+
2001
2002
2003
2004
2005
339 993
3 664
16 059
23 902
27 599
29 632
31 029
30 082
24 542
25 009
25 766
25 984
21 882
14 574
11 796
10 141
8 646
5 818
2 410
1 064
332
54
8
340 094
3 541
15 647
22 828
27 184
29 192
30 636
30 710
25 504
24 693
25 184
26 061
22 813
15 552
12 152
9 778
8 591
5 868
2 844
898
356
49
13
340 225
3 570
15 077
21 624
26 785
28 979
30 241
31 164
26 523
24 147
25 121
26 000
23 405
16 705
12 323
9 761
8 552
5 857
3 174
767
383
54
13
340 469
3 668
14 590
20 904
26 143
28 443
29 797
31 300
27 736
23 836
25 033
25 829
24 186
17 594
12 652
9 833
8 359
5 956
3 266
848
422
59
15
340 767
3 650
14 406
20 365
25 134
27 872
29 773
31 176
28 732
23 738
25 137
25 370
24 668
18 939
12 950
9 857
8 210
6 074
3 323
923
378
72
20
352 441
3 368
15 356
22 782
352 947
3 468
14 744
21 740
353 274
3 399
14 315
20 690
353 660
3 497
13 977
19 910
353 996
3 435
13 705
19 396
2001
26 560
28 370
29 694
28 413
23 346
23 857
24 480
25 545
22 595
16 507
14 972
13 908
13 388
10 723
4 829
2 550
987
197
14
2002
26 212
27 937
29 430
29 036
24 061
23 698
23 810
25 770
23 386
17 317
15 176
13 720
13 479
10 617
5 879
2 177
1 071
196
23
2003
25 800
27 644
29 034
29 313
25 158
23 119
23 846
25 604
23 950
18 435
15 167
13 794
13 324
10 640
6 855
1 842
1 108
213
24
2004
24 952
27 339
28 542
29 575
26 265
22 836
23 926
25 277
24 626
19 323
15 400
13 745
13 133
10 708
7 261
1 944
1 162
223
39
2005
24 036
26 882
28 448
29 509
27 129
22 782
24 027
24 745
24 983
20 574
15 698
13 782
12 944
10 869
7 499
2 216
1 050
243
44
Zdroj: ŠÚ SR
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
112
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 67 Bilancia ekonomickej aktivity - ekonomicky aktívne obyvateľstvo ŽSK nad 15
rokov veku podľa vzdelania
ekonomicky aktívne
obyvateľstvo nad 15 rokov
veku podľa vzdelania
učňovské
stredné
vysokoškolské
19,8
15,7
12,8
13,6
15,6
základné
29,6
34,2
36,0
37,9
43,3
vysokoškolské
125,8
134,0
139,5
141,0
135,4
stredné
základné
148,4
142,2
135,1
130,0
127,9
nezamestnaní
Učňovské
vysokoškolské
31,1
23,7
22,4
23,6
25,1
stredné
2001
2002
2003
2004
2005
pracujúci
učňovské
základné
rok
z toho
116,7
113,2
107,6
103,9
105,2
103,2
112,5
120,2
120,6
119,9
27,8
33,1
34,1
35,6
40,4
11,0
7,8
9,6
10,0
9,5
29,7
28,1
27,2
25,8
22,7
21,0
21,0
18,5
19,9
15,3
1,7
0,9
1,9
2,3
2,9
Zdroj: ŠÚ SR
Na úrovni okresov najvyšší počet obyvateľov k 31. 12. 2005 žil v okresoch Žilina
(157 407), Martin (97 608), Čadca (92 791). Najnižší počet obyvateľov žil
v okresoch Turčianske Teplice (16 720) a Bytča (30 925).
Z celkového počtu 694 763 obyvateľov, v skladbe obyvateľstva podľa pohlavia,
ženská zložka obyvateľstva tvorila 353 996 t.j. 50,95 % a prevláda nad mužskou
zložkou 340 767, t.j. 49,05 %. Výnimku tvoria okresy Námestovo a Tvrdošín.
V Námestove ženská zložka obyvateľstva tvorí 28 628, t.j. 49,52% z celkového
počtu obyvateľov 57 816. V Tvrdošíne tvoria rozdiel medzi mužským a ženským
obyvateľstvom 3 muži, čo predstavuje 0,006% obyvateľstva.
Demografický vývoj v Žilinskom kraji v rokoch 2001 - 2005 je charakterizovaný
postupným spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva. Dôsledkom populačných
procesov neustálym znižovaním pôrodnosti a stagnujúcou úmrtnosťou
obyvateľstva sa znižujú prirodzené prírastky obyvateľstva.
Tab. č. 68 Obyvateľstvo ŽSK podľa národnosti – stav k 31.12.2005
6 413
6 443
6 452
6 537
6 637
229
235
253
248
274
454
454
451
460
499
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
ruská
129
129
129
130
130
poľská
nemecká
2 799
2 806
2 808
2 810
2 815
ukrajinská
657
644
632
634
633
česká, moravská,
sliezska
674 863
675 391
675 804
676 201
676 239
rusínska
692 434
693 041
693 499
694 129
694 763
rómska
2001
2002
2003
2004
2005
spolu
maďarská
rok
slovenská
Z toho národnosť
464
114
470
118
468
118
489
120
571
127
Zdroj: ŠÚ SR
113
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 69: Bilancia ekonomickej aktivity - ekonomicky aktívne obyvateľstvo ŽSK nad 15
rokov veku podľa vzdelania
103,2
112,5
120,2
120,6
119,9
27,8
33,1
34,1
35,6
40,4
11,0
7,8
9,6
10,0
9,5
29,7
28,1
27,2
25,8
22,7
vysokoškolské
116,7
113,2
107,6
103,9
105,2
stredné
učňovské
19,8
15,7
12,8
13,6
15,6
základné
29,6
34,2
36,0
37,9
43,3
vysokoškolské
125,8
134,0
139,5
141,0
135,4
stredné
základné
148,4
142,2
135,1
130,0
127,9
nezamestnaní
Učňovské
vysokoškolské
31,1
23,7
22,4
23,6
25,1
pracujúci
stredné
2001
2002
2003
2004
2005
Z toho
učňovské
rok
základné
Ekonomicky aktívne
obyvateľstvo nad 15 rokov
veku podľa vzdelania
21,0
21,0
18,5
19,9
15,3
Zdroj: ŠÚ
1,7
0,9
1,9
2,3
2,9
SR
Na úrovni okresov najvyšší počet obyvateľov k 31. 12. 2005 žil v okresoch Žilina
(157 407), Martin (97 608), Čadca (92 791). Najnižší počet obyvateľov žil
v okresoch Turčianske Teplice (16 720) a Bytča (30 925).
Z celkového počtu 694 763 obyvateľov, v skladbe obyvateľstva podľa pohlavia,
ženská zložka obyvateľstva tvorila 353 996 t.j. 50,95 % a prevláda nad mužskou
zložkou 340 767, t.j. 49,05 %. Výnimku tvoria okresy Námestovo a Tvrdošín.
V Námestove ženská zložka obyvateľstva tvorí 28 628, t.j. 49,52 % z celkového
počtu obyvateľov 57 816. V Tvrdošíne tvoria rozdiel medzi mužským a ženským
obyvateľstvom 3 muži, čo predstavuje 0,006% obyvateľstva.
Demografický vývoj v Žilinskom kraji v rokoch 2001 - 2005 je charakterizovaný
postupným spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva. Dôsledkom populačných
procesov neustálym znižovaním pôrodnosti a stagnujúcou úmrtnosťou
obyvateľstva sa znižujú prirodzené prírastky obyvateľstva.
Zdravotný stav obyvateľstva
Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov –
ekonomická a sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej
starostlivosti, ako aj životné prostredie. K základným charakteristikám zdravotného
stavu obyvateľstva, odrážajúcich ekonomické, kultúrne, životné a pracovné
podmienky patrí úmrtnosť – mortalita. Výška ukazovateľov celkovej úmrtnosti závisí
však nielen od uvedených podmienok, ale ju bezprostredne ovplyvňuje aj veková
štruktúra obyvateľstva. Starnutie populácie sa odráža aj v úmrtnosti podľa príčin
smrti, kde jednoznačne dominujú choroby obehovej sústavy a nádory.
Podľa ÚZIŠ priemerná stredná dĺžka života pri narodení na území Žilinského kraja
v rokoch 1996 – 2000 bola u mužov 68,80 rokov a u žien 78,12 roka. Porovnanie
strednej dĺžky života pri narodení územia Žilinského kraja s priemerom na
Slovensku je uvedené v tabuľke.
Tab. č. 70 Stredná dĺžka života pri narodení v období 1996 – 2000
Územie
Žilinský kraj*
SR
* - za roky 1998 – 2000
Muži eM0
68,80
68,82
Ženy eŽ0
78,12
76,79
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
Zdroj: ÚZIŠ
114
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
K základným charakteristikám zdravotného stavu obyvateľstva, odrážajúcich
ekonomické, kultúrne, životné a pracovné podmienky patrí aj úmrtnosť – mortalita.
Výška ukazovateľov celkovej úmrtnosti závisí však nielen od uvedených podmienok,
ale ju bezprostredne ovplyvňuje aj veková štruktúra obyvateľstva.
Starnutie populácie sa odráža aj v náraste úmrtnosti, ktorá sa v Žilinskom kraji
od roku 1998 do roku 2002 pohybuje v rozpätí 9,28 – 9,02 ‰. Najvyššia mortalita
v rámci Žilinského kraja bola dosiahnutá v okrese Turčianske Teplice (13,06‰), t.j.
v okrese s najstarším obyvateľstvom.
Tab. č. 71 Mortalita obyvateľstva v období 1998 – 2002 (v ‰)
Okres
Žilinský kraj
SR
1998
9,02
9,86
1999
9,21
9,71
2000
9,16
9,76
2001
9,28
9,66
2002
9,02
9,58
Zdroj: ŠÚ SR
Tab. č. 72 Úmrtnosť na najčastejšie príčiny smrti v roku 2002 (na 100 000 obyvateľov)
Príčiny smrti
Nádory spolu:
zhubný nádor žalúdka
zhubný nádor močového mechúra
zhubný nádor dýchacích ciest
zhubný nádor prsníka
Choroby obeh. súst.:
ischemické choroby srdca
cievne ochorenia mozgu
Choroby dých. súst.:
zápal pľúc
Choroby tráviacej súst.:
choroby pečene
Vonkajšie príčiny
dopravné nehody
úmyselné sebapoškodzovanie
Spolu:
Žilinský kraj
200,9
14,9
3,3
40,7
10,5
481,1
281,2
76,8
59,2
34,1
43,3
24,8
60,9
16,2
12,7
901,8
SR
213,9
14,2
4,6
37,6
14,0
521,8
277,1
88,5
54,2
31,5
51,9
29,9
56,2
14,5
13,3
958,1
Zdroj: ÚZIŠ
V úmrtnosti podľa príčin smrti, podobne ako v celej republike, tak aj v Žilinskom kraji
dominuje úmrtnosť na ochorenia obehovej sústavy, predovšetkým ischemické
choroby srdca a úmrtnosť na nádorové ochorenia.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
115
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 73 Zomretí v ŽSK podľa príčiny smrti a trvalého pobytu za rok 2005
V tom podľa príčiny smrti (MKCH-10)
Zomretí I.
II.
III.
IV.
V.
VI. VII. VIII.
IX.
X.
XI. XII. XIII. XIV. XV. XVI. XVII. XVIII.
spolu kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap.
Žilinský kraj spolu
6 628
39 1 451
8
88
0
77
0
0
3 474 472 383
0
5
70
0
14
18
96
Bytča
312
1
66
1
7
0
4
0
0
164
28
12
0
1
4
0
1
0
6
Čadca
982
10
172
0
12
0
13
0
0
516
76
76
0
1
4
0
2
4
24
Dolný Kubín
335
2
82
0
6
0
7
0
0
166
13
18
0
0
3
0
1
1
8
Kysucké Nové
335
1
79
1
5
0
1
0
0
164
26
20
0
0
6
0
1
1
12
Mesto
Liptovský Mikuláš
754
0
172
0
10
0
8
0
0
396
47
42
0
0
12
0
0
3
10
Martin
892
4
193
2
15
0
12
0
0
469
66
54
0
0
9
0
0
2
11
Námestovo
414
1
95
1
6
0
7
0
0
200
32
20
0
0
6
0
2
3
4
Ružomberok
651
4
113
0
12
0
2
0
0
376
50
39
0
0
8
0
1
0
7
Turčianske
215
3
47
1
1
0
1
0
0
129
13
5
0
0
3
0
1
0
1
Teplice
Tvrdošín
256
4
62
0
3
0
6
0
0
125
14
17
0
0
3
0
0
1
3
Žilina
1 482
9
370
2
11
0
16
0
0
769 107
80
0
3
12
0
5
3
10
Územie
XX. (=XIX.)
kap.
433
17
72
28
18
54
55
37
39
10
18
85
Zdroj: ŠÚ SR
Tab. č. 74 Zomreté ženy v ŽSK podľa príčiny smrti a trvalého pobytu za rok 2005
Územie
Žilinský kraj spolu
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kysucké Nové
Mesto
Liptovský Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske
Teplice
Tvrdošín
Žilina
Zomreté
spolu
I.
kap.
II.
kap.
V tom podľa príčiny smrti (MKCH-10)
III.
IV.
V.
VI. VII. VIII.
IX.
X.
XI. XII. XIII. XIV. XV. XVI. XVII. XVIII.
kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap.
XX. (=XIX.)
kap.
3 029
23
604
5
47
0
27
0
0
1 834
170
168
0
3
27
0
5
9
23
84
130
453
151
1
5
1
26
67
36
1
0
0
2
6
5
0
0
0
2
5
5
0
0
0
0
0
0
81
287
82
7
23
5
6
32
7
0
0
0
0
1
0
1
2
2
0
0
0
1
0
0
0
2
0
0
9
3
2
14
5
137
1
26
0
3
0
0
0
0
77
9
10
0
0
2
0
0
0
3
6
335
411
184
311
0
3
1
1
77
80
43
48
0
2
1
0
1
9
4
9
0
0
0
0
2
4
2
0
0
0
0
0
0
0
0
0
202
251
101
197
20
24
8
23
17
24
12
18
0
0
0
0
0
0
0
0
2
3
2
4
0
0
0
0
0
0
1
0
3
1
2
0
1
2
2
2
10
8
5
9
105
2
21
0
1
0
0
0
0
71
3
2
0
0
2
0
1
0
0
2
120
692
4
4
27
153
0
1
1
6
0
0
3
4
0
0
0
0
69
416
4
44
9
31
0
0
0
2
0
7
0
0
0
2
1
0
0
1
2
21
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
116
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Zdroj: ŠÚ SR
Tab. č.75 Zomretí muži v ŽSK podľa príčiny smrti a trvalého pobytu za rok 2005
Územie
Žilinský kraj spolu
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kysucké Nové
Mesto
Liptovský Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske
Teplice
Tvrdošín
Žilina
Zomretí
spolu
V tom podľa príčiny smrti (MKCH-10)
II.
III.
IV.
V.
VI. VII. VIII.
IX.
X.
XI. XII. XIII. XIV. XV. XVI. XVII. XVIII.
kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap. kap.
847
3
41
0
50
0
0
1 640 302 215
0
2
43
0
9
9
73
40
0
5
0
2
0
0
83
21
6
0
1
3
0
0
0
6
105
0
6
0
8
0
0
229
53
44
0
0
2
0
2
2
15
46
0
1
0
2
0
0
84
8
11
0
0
1
0
1
1
5
3 599
182
529
184
I.
kap.
16
0
5
1
XX. (=XIX.)
kap.
349
15
58
23
198
0
53
1
2
0
1
0
0
87
17
10
0
0
4
0
1
1
9
12
419
481
230
340
0
1
0
3
95
113
52
65
0
0
0
0
9
6
2
3
0
0
0
0
6
8
5
2
0
0
0
0
0
0
0
0
194
218
99
179
27
42
24
27
25
30
8
21
0
0
0
0
0
0
0
0
10
6
4
4
0
0
0
0
0
0
1
1
0
1
1
0
9
9
2
5
44
47
32
30
110
1
26
1
0
0
1
0
0
58
10
3
0
0
1
0
0
0
1
8
136
790
0
5
35
217
0
1
2
5
0
0
3
12
0
0
0
0
56
353
10
63
8
49
0
0
0
1
3
5
0
0
0
3
0
3
3
9
16
64
Zdroj: ŠÚ SR
Metodické vysvetlivky k tabuľkám - Kódovanie príčin smrti podľa MKCH
Príčiny smrti
I. kap. Infekčné a parazitárne choroby
II. kap. Nádory
III. kap. Choroby krvi a krvotv. orgánov a daktoré poruchy imunit. mechanizmov
IV. kap. Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok
V. kap. Duševné poruchy a poruchy správania
VI. kap. Choroby nervového systému
VII. kap. Choroby oka a jeho adnexov
VIII. kap. Choroby ucha a hlávkového výbežku
IX. kap. Choroby obehovej sústavy
X. kap. Choroby dýchacej sústavy
XI. kap. Choroby tráviacej sústavy
XII. kap. Choroby kože a podkožného tkaniva
XIII. kap. Choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva
XIV. kap. Choroby močovej a pohlavnej sústavy
XV. kap. Ťarchavosť, pôrod a popôrodie
XVI. kap. Daktoré choroby vznikajúce v perinatálnej perióde
XVII. kap. Vrodené chyby, deformácie a chromozómové anomálie
XVIII. kap. Subjektívne a objektívne príznaky, abnorm. klinické a laboratórne
nálezy nezatriedené inde
XX. kap. (= XIX.) Poranenia, otravy a daktoré iné následky vonkajších príčin
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
117
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
II.9.2. Sídla
Žilinský kraj má tvorí 11 okresov (Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto,
Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín,
Žilina), 315 obcí, z ktorých 18 má štatút mesta. K 31. decembru 2001 mal kraj
692 434 obyvateľov.
Mestské obyvateľstvo tvorí viac ako 51 % z celkového počtu obyvateľov kraja.
Vo vidieckych sídlach žije cca 49 % obyvateľov kraja, čo je o 6 % viac, ako je
slovenský priemer. Najviac zaľudnený je okres Žilina, najmenej okres Turčianske
Teplice.
Najväčšie mesto je krajské mesto Žilina. Ďalšie najľudnatejšie mestá sú Martin, ktorý
bol a je kultúrnym centrom kraja, Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Najmenší počet
obyvateľov má mesto Rajecké Teplice. Viac ako 2 000 obyvateľov má 48 vidieckych
obcí. Počtom obyvateľov Najmenším sídlom, čo do počtu obyvateľov (52), sú
Liptovské Beharovce v okrese Liptovský Mikuláš.
Základné princípy osídlenia a sídelnej štruktúry na Slovensku stanovila Koncepcia
rozvoja Slovenska 2001, ktorá vymedzila centrá osídlenia, ťažiská osídlenia
a rozvojové osi. Na území Žilinského kraja je sídelná štruktúra rozčlenená
nasledovne:
Centrá osídlenia
Centrá prvej skupiny:
- prvá podskupina – mestá medzinárodného a celoštátneho významu: Žilina
- druhá podskupina - mestá - centrá celoštátneho významu: Martin
Centrá druhej skupiny
- prvá podskupina – mestá nadregionálneho až celoštátneho významu: Čadca,
Liptovský Mikuláš a Ružomberok
- druhá podskupina - mestá nadregionálneho významu: na území Žilinského kraja
nie je vyšpecifikované centrum takéhoto významu
Centrá tretej skupiny
- prvá podskupina - sídla regionálneho až nadregionálneho významu: Dolný Kubín
- druhá podskupina - sídla regionálneho významu so špecifickými podmienkami:
Bytča, Kysucké Nové Mesto Liptovský Hrádok a Námestovo
Centrá štvrtej skupiny
- sídla regionálneho významu: Rajec, Rajecké Teplice, Trstená a Vrútky
Centrá piatej skupiny
- sídla subregionálneho významu: Krásno nad Kysucou, Oščadnica a Turzovka
Centrá šiestej skupiny
- sídla lokálneho významu - obce o veľkosti 3 000 – 5 000 obyvateľov
Ťažiská osídlenia
V rámci ťažísk prvej úrovne možno na základe ich diferencií a špecifík rozlíšiť
niekoľko skupín aglomerácií, z nich sa v Žilinskom kraji nachádzajú:
Ťažiská osídlenia prvej úrovne
- prvá skupina: v Žilinskom kraji sa ťažisko takejto úrovne nenachádza
- druhá skupina: v Žilinskom kraji sa ťažisko takejto úrovne nenachádza
- tretia skupina: žilinsko – martinské ťažisko osídlenia, žilinsko – martinská3,
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
118
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
Ťažiská osídlenia druhej úrovne
dolnokubínske ťažisko osídlenia
-
liptovskomikulášsko
KAPITOLA II
–
ružombersko
–
Ťažiská osídlenia tretej úrovne
- prvá skupina: v Žilinskom kraji sa ťažisko takejto úrovne nenachádza,
- druhá skupina: tvrdošínsko – námestovské ťažisko osídlenia.
Rozvojové osi
Na základe komplexného vyhodnotenia rozvoja sídelnej štruktúry, odporúča sa
prednostne podporovať územný rozvoj v smere týchto osí:
Rozvojové osi prvého stupňa
- považská rozvojová os : Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina
- žilinsko-podtatranská rozvojová os : Žilina – Martin – Poprad – Prešov
- žilinsko-kysucká rozvojová os : Žilina – Čadca – hranice s ČR
- zvolensko-turčianska rozvojová os : Zvolen – Banská Bystrica – Turčianske
Teplice – Martin (návrh úseku Banská Bystrica – Martin),
Rozvojové osi druhého stupňa
- kysucko-poľská rozvojová os : Čadca – Skalité – hranice PR
- liptovsko-oravská rozvojová os : Ružomberok – Dolný Kubín – Trstená – hranice
PR
Rozvojové osi tretieho stupňa
- kremnicko-turčianska rozvojová os: Žiar nad Hronom – Kremnica – Turčianske
Teplice
- kysucká rozvojová os: Čadca – Turzovka – Makov
- kysucko-oravská rozvojová os: Krásno nad Kysucou – Nová Bystrica – Námestovo
– Oravská Polhora (návrh vo výhľade)
- žilinská rozvojová os: Žilina – Varín – Terchová
- rajecká rozvojová os: Žilina – Rajec
II.9.3. Priemyselná výroba
Ekonomika kraja je zastúpená všetkými odvetviami, pričom rozhodujúcimi sú
priemysel, stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Priemysel so svojim podielom
na tvorbe hrubého produktu má dominantné postavenie a prispieva významnou
mierou k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a výkonnosti regiónu.
Dôležitým ukazovateľom úrovne priemyselnej výroby sú tržby za vlastné výkony a
tovar. Priemyselné subjekty so sídlom v Žilinskom kraji s počtom zamestnancov 20 a
viac dosiahli v roku 2005 tržby za vlastné výkony a tovar 114 457 202 tis. Sk. Podiel
kraja na celoslovenskom objeme tržieb (8,4 %) bol v piaty v poradí krajov.
Na tržbách za vlastné výkony a tovar v ŽSK najväčší podiel tvorila výroba a rozvod
elektriny, plynu, pary a teplej vody 21,4 %, výroba celulózy, papiera a výrobkov
z papiera sa podieľala 16,8 %, výroba strojov a zariadení inde neklasifikovaných
13,2 %, výroba komunikačných zariadení 6,9 % a výroba potravín 6,8 %.
K priaznivému vývoju priemyslu prispel aj nábeh nových kapacít hlavne
v automobilovom priemysle. V roku 2006 začala výrobu automobilov spoločnosť KIA
Motors Slovakia. Rast automobilového priemyslu vyvolal rozvoj subdodávateľských
kapacít pre výrobu komponentov a náhradných dielov pre automobilový priemysel.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
119
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Priemysel Žilinského kraja je diverzifikovaný. Ťažiskovými odvetviami sú strojárstvo,
spracovanie kovov, dreva, chemická a textilná výroba, energetika, automobilová a
celulózo-papierenská výroba. Stavebníctvo, ako druhé najdôležitejšie odvetvie
ekonomiky, má podiel na tvorbe hrubého produktu cca 13 %.
Zastúpenie priemyselných odvetví v Žilinskom regióne:
- Strojársky priemysel - najmä výroba ložísk, prevodoviek
na automobilový priemysel
- Automobilový priemysel - výroba osobných automobilov
- Elektrotechnický priemysel
- Výroba potravín a nápojov
- Výroba kovov a kovových výrobkov
- Farmaceutický priemysel
- Chemický priemysel – najmä výroba výrobkov z gumy a plastov
- Spracúvanie dreva a výroba nábytku
- Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera
- Polygrafický priemysel
- Odvetvie ľahkého priemyslu
- Výroba, rozvod elektriny, plynu a vody
v nadväznosti
Z hľadiska koncentrácie priemyslu môžeme kraj rozdeliť na okresy s vysokou
koncentráciou priemyslu a to od Žiliny po Liptov. Medzi menej rozvinuté priemyselné
oblasti patrí Bytča, región Orava a Kysuce. Okres Turčianske Teplice je bez veľkých
podnikov a je zameraný na poľnohospodárstvo a kúpeľníctvo. Medzi rozvinuté
priemyselné oblasti patrí aj Liptovský Mikuláš, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín.
Menej rozvinutá je severná časť regiónu Orava, Bytča a Čadca. Okres Turčianske
Teplice je bez veľkých nosných podnikov a hospodárske zameranie okresu je
zamerané na poľnohospodárstvo, kúpeľníctvo.
V okrese Žilina je priemyselná výroba diverzifikovaná so zastúpením všetkých
odvetví. Z hľadiska tržieb aj počtu zamestnancov má najvyššie zastúpenie výroba,
rozvod elektriny, plynu, pary. Pomerne silné zastúpenie má aj výroba celulózy,
papier. výrobkov a výroba potravín. Zvyšuje sa výroba motorových vozidiel
v súvislosti s nábehom výroby v KIA Motors Slovakia.
V okrese Bytča má dominantné postavenie výroba strojov, najmä výroba ložísk.
Menšie zastúpenie má výroba potravín.
V okrese Čadca je priemyselná výroba zastúpená spracúvaním dreva, výrobou
nábytku a i., výrobou textílii, výrobou potravín.
V okrese Dolný Kubín prevažuje výroba kovov a kovových výrobkov a výroba
elektrických strojov a prístrojov.
V okrese Kysucké Nové Mesto prevažuje výroba strojov i. n. (výroba ložísk).
V strojárenstve je zamestnaných viac ako 80 % z celkového počtu pracovníkov
v priemysle okresu. Menšie zastúpenie má výroba kovových výrobkov.
V okrese Liptovský Mikuláš má zastúpenie výroba elektrických a optických zariadení,
výroba potravín a nápojov, spracovanie kože a a výroba kožených výrobkov, výroba
strojov a zariadení, spracúvanie dreva v výroba výrobkov z dreva.
V okrese Martin pretrváva tradícia v strojárskej výrobe, ktorá má najväčšie
zastúpenie. Zastúpenie má aj výroba kovov a kovových výrobkov, vydavateľstvo, tlač
a výroba nábytku a i.
V okrese Námestovo prevažuje výroba komunikačných zariadení, výroba strojov i
na spracúvanie dreva.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
120
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
V okrese Ružomberok je priemyselná výroba zastúpená výrobou celulózy, papiera a
výrobkov z papiera a výrobou textílii a odevov.
Okres Turčianske Teplice je bez veľkých podnikov. Podniky sú zamerané na výrobu
potravín, výrobu kovov a kovových výrobkov, výrobu strojov a výrobu nábytku.
V okrese Tvrdošín má dominantné postavenie výroba komunikačných zariadení,
ktorá sa podieľa 53,3 % na celkových tržbách za vlastné výkony a tovar a pracuje tu
viac ako 1 300 pracovníkov. Zastúpenie má a výroba potravín, výroba elektrických
strojov, výroba strojov i.n. a spracúvanie dreva.
Účinným prostriedkom na podporu prílevu zahraničných investorov sú priemyselné
parky. Pri vytypovávaní plôch v Územnom pláne regiónu, ktoré sú vhodné
pre umiestnenie priemyselných parkov bolo zohľadnené najmä majetko–právne
vysporiadanie a dostupnosť technickej a telekomunikačnej infraštruktúry.
Tab. č. 76 Priemyselné parky v Žilinskom kraji,návrhované do r. 2015
BY
PP Bytča –
Horné pole
CA
PP Krásno
nad Kysucou
K
85
Záber
PPF
v ha
37
do r.
201511
21
CA
PP Čadca –
Podzávoz
PP Raková -AVC
PP Turzovka
PP Oravská
Poruba
PP Kysucké
Nové Mesto
PP Liptovský
Mikuláš
K
26
23
K
Z
K
19
20
14
7
13
10
K
67
24
K
150
22
Okres
CA
CA
DK
KM
LM
Názov
Druh
lokality
K
Plocha
v ha
43
LM
PP Liptov II
Z
107
100
MT
PP Martin I
K
331
MT
NO
RK
PP Martin II
PP Námestovo
PP Ružomberok juh
K
K
K
69
58
29
TS
TS
ZA
ZA
PP Trstená I
PP Trstená II
PP Dolný Hričov
PP KIA Motors,
Hyundai Mobis
K
Z
Z
Z
15
51
16
318
49
+163
35
58
22
do r. 2015
2,4
12
42
16
234
+84 izol.
zeleň
ZA
ZA
PP Varín
PP Strečno
K
Z
58
30
Katastrálne
územie
Bytča,
Hliník nad
Váhom
Krásno nad
Kysucou,
Oščadnica
Čadca
Svrčinovec
Raková
Turzovka
Oravská
Poruba
Kysucké
Nové Mesto
Lipt. Mikuláš,
Okoličné, Záv.
Poruba
Beňadiková,
Okoličné,
Uhorská Ves
Martin, Sučany,
Priekopa
Sučany
Námestovo
Ružomberok
R
Vhodný
typ
PP
PP
TP
R
PP
R
PP
L
L
L
PP
PP
PP
R
PP
C
PP
Význam
C
PP
TP
C
TP, PP, LC,
R
R
R
PP
PP
PP
Trstená
L
PP
Trstená
R
PP
Dolný Hričov
R
LC
Teplička nad
C
TP LC
Váhom,
Nededza,
Varín, Gbeľany,
Mojš
48 Varín
R
TP
PP
30 Strečno
R
TP
Zdroj: Zmeny a doplnky ÚPN VÚC ŽK
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
121
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
Skratky, uvedené v tabuľkách:
H
zastavané plochy (hnedé plochy)
Z
voľné plochy (zelené plochy)
K
kombinované plochy
C
celoštátny význam
R
regionálny význam
TTP
trvalé trávne porasty
PP
TP
LC
PP
L
KAPITOLA II
priemyselný park
technologický park
logistické centrum
poľnohospodárska pôda
lokálny význam
II.9.4. Poľnohospodárska výroba
Z celkovej rozlohy Žilinského kraja pripadá na poľnohospodársku pôdu 247 698 ha,
čo prestavuje 36,42 %. Jej výmera je nižšia ako výmera lesnej pôdy (56,9 %), čo
predurčuje vývojové trendy v kraji. Najvýraznejší podiel na funkčnom využití
poľnohospodárskej pôdy tvoria trvalé trávne porasty – 177 611 ha. Orná pôda tvorí
len 63 523 ha z celkovej plochy PP, ovocné sady – 395 ha a záhrady – 6 169 ha.
Priemerný produkčný potenciál pôd v kraji dosahuje v 100 bodovej stupnici hodnotu
25,7, čo je najmenej na Slovensku.
Vývojové trendy vo výmerách v poľnohospodárstve Žilinského kraja naznačujú úbytok
poľnohospodárskej pôdy a nárast lesnej pôdy ako aj zmenu trvalých trávnych
porastov na zastavané plochy.
Tab. č. 77 Prehľad ukazovateľov poľnohospodárskej pôdy a porovnanie ŽSK a SR
okres, kraj, SR
Žilinský kraj
Podiel na SR (%)
celková výmera pôdy (ha)
2005
680 671
13,8
2006
680 839
13,8
poľnohospodárska
pôda spolu (ha)
stupeň zornenia (%)
2005
2006
2005
2006
246 827
246 268
25,7
25,7
10,1
10,1
58,8
58,8
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006
Pri sledovaní hrubej poľnohospodárskej produkcie tak rastlinnej ako i živočíšnej
zaznamenávame pokles od roku 2001 vo všetkých ukazovateľoch, ktorý je
spôsobený dovozom poľnohospodárskej produkcie zo zahraničia.
Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov spolu majú klesajúci trend. Najvyššie
tržby tradične dosahovali okresy Liptovský Mikuláš, Martin a okres Tvrdošín za predaj
živočíšnych výrobkov. Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov spolu v ŽSK
za rok 2005 dosiahli 2 259,8 mil. Sk, v tom tržby za predaj rastlinných výrobkov spolu
sa odieľali 9,2 % (207,8 mil. Sk) a tržby za predaj živočíšnych výrobkov 90,8 %
(2 052,0 mil. Sk).
Počet podnikov a živnostníkov v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesnom
hospodárstve podľa výberu ekonomických činností, bol najvyšší v okresoch Žilina,
Liptovský Mikuláš a Martin.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
122
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 78 Počet podnikov a živnostníkov podnikajúcich v poľnohospodárstve, poľovníctve
a lesníctve
okres, kraj, SR
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kysucké N. Mesto
Liptovský Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske Teplice
Tvrdošín
Žilina
Žilinský kraj
počet podnikov v
poľnohospodárstve,
poľovníctve
24
22
52
14
70
57
42
35
22
30
116
484
počet živnostníkov
podnikajúcich
v poľnohospodárstve,
poľovníctve
28
54
18
10
65
55
36
25
25
43
47
406
II.9.5. Lesné hospodárstvo
V Žilinskom kraji má lesné hospodárstvo nadpriemerný podiel na tvorbe HDP kraja
v porovnaní s priemernými údajmi ostatných krajov. Je to dané vyššou lesnatosťou
územia a vyššími priemernými hektárovými zásobami drevnej hmoty. Rozloha
porastovej pôdy tvorí necelých 19 % z celkovej rozlohy porastovej pôdy SR, ale
zásoby dreva v Žilinskom kraji predstavujú viac ako 21 % celkovej zásoby dreva SR.
Priemerná zásoba dreva na 1 ha je oproti priemernej zásobe SR vyššia o 26 m3, t.j.
o 13 %. Lesnatosť Žilinského kraja je 3 603 ha, čo z celkovej výmery kraja
predstavuje 53,6 %, to je o 14,2 % vyššia ako lesnatosť SR. Hospodárske lesy
zaberajú 19 3711 ha (53,76 %) z porastovej plochy kraja, ochranné lesy 102 929 ha
(28,56 %) a lesy osobitného určenia 63 715 ha (17,68 %).
Z hľadiska lesníckej typológie sú na území kraja zastúpené tieto vegetačné lesné
stupne (vls):
3. vls – dubovo-bukový
4. vls – bukový
5. vls – jedľovo-bukový
6. vls – smrekovo-bukovo-jedľový
7. vls – smrekový
Na území Žilinského kraja platí pre všetky vegetačné lesné stupne okrem 7., že
drevinové zloženie je v porovnaní s pôvodným zložením značne zmenené. Smrek bol
v minulosti považovaný za veľmi ekonomickú rýchlorastúcu drevinu a z toho dôvodu
boli zakladané monokultúry aj v tých polohách, kde v pôvodných porastoch nemal
zastúpenie. Tieto porasty majú nízky stupeň ekologickej stability, sú málo vitálne a sú
málo rezistentné voči škodlivým činiteľom a táto skutočnosť sa významne podieľa
na častom výskyte kalamít v lesoch Žilinského kraja. Drevinové zloženie je pomerne
homogénne vo všetkých okresoch. Pomer ihličnatých a listnatých drevín v rámci kraja
je v pomere 77,72 % ku 22,28 %.
Na lesnom pôdnom fonde sa nachádza prevažná väčšina chránených území, ktoré
predstavujú najcennejšie časti prírody Žilinského kraja. Hospodárenie v lesoch
v chránených územiach je regulované právnymi normami, predovšetkým zákonom
NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V tejto súvislosti je nutné
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
123
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
konštatovať, že nie je právne doriešená eliminácia dopadu zákona o ochrane prírody
a krajiny na vlastnícke, resp. užívacie práva k lesom.
II.9.6. Služby
Školstvo
V kraji je rozsiahla sústava škôl všetkých typov. Tvoria ju materské školy, základné
školy, gymnáziá, stredné odborné školy, zdravotnícke školy a špeciálne školy. Ich
počet sa v súčasnom období mení. Pribúdajú cirkevné základné a stredné školy. Sieť
stredných škôl tvoria gymnáziá (18), stredné školy (22), stredné odborné učilištia (9),
združené stredné školy (14), učilištia (3), Spojené školy (10).
Vysoké školstvo je zastúpené 4 školami. Žilinská univerzita má 7 fakúlt, v ktorých je
možné vzdelávať sa v 30 odboroch päťročného inžinierskeho denného štúdia.
V Ružomberku sa nachádza Katecheticko-pedagogická fakulta Žilinskej univerzity,
ktorá pripravuje študentov v dvoch študijných odboroch. V Martine sídli Jesseniova
lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. V Liptovskom Mikuláši je
Vojenská akadémia a v Ružomberku Pedagogický inštitút sv. Ondreja, ktorý je
cirkevnou školou s bakalárskou a magisterskou prípravou.
V Žilinskom kraji je v rámci stredného školstva zaznamenaný nárast počtu
gymnázií a pokles v počte školských zariadení stredných odborných škôl a
stredných odborných učilíšť. Tento jav je odrazom dlhodobejšieho trendu
zvyšovania záujmu o vyššie vzdelania zo strany obyvateľstva. Zároveň však
dochádza ku absencii kvalitného odborného stredného kádra v regióne, na čo
poukazujú najmä zamestnávatelia. Zamestnávatelia a zamestnávateľské zväzy.
Tab. č. 79 Prehľad školstva v Žilinskom kraji v roku 2005
Materské Základné
Gymnáziá
školy
školy
školy (počet)
navštevujúci (počet)
Stredné
odborné
školy
Stredné
odborné
učilištia
Združené
stredné
školy
Vysoké
školy
342
275
28
33
24
17
2
18 796
76 720
13 490
10 839
9 010
10 857
22 202*
Zdroj: ŽSK
*údaj zahŕňa počet študentov denného štúdia i štúdia popri zamestnaní
Zdravotníctvo a kúpeľníctvo, sociálna oblasť
Zastúpené je 8 nemocnicami, Fakultnou nemocnicou v Martine a Ústrednou
vojenskou nemocnicou v Ružomberku. Nemocnice majú spolu viac ako 5 000 lôžok.
V súčasnom období dochádza aj na tomto úseku k rôznym zmenám. V posledných 5
rokov je tak na celoslovenskej ako aj na úrovni ŽSK zrejmý pokles počtu
zdravotníckych zariadení. V roku 2005 bol zaznamenaný nárast v počte nemocníc
a pôrodníc. Z hľadiska lôžkového fondu dochádza taktiež ku redukcii počtu lôžok
v zdravotníckych zariadeniach.
V poslednom období dochádza na celoslovenskej úrovni i v Žilinskom kraji
k nárastu počtu zariadení sociálnych služieb, pričom nárast v kapacite je
zaznamenaný najmä pri detských domovoch a domovoch sociálnych služieb pre
dospelých.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
124
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Športové a rekreačné zariadenia
Región Liptov
Najvýznamnejšie lyžiarske strediská v regióne sú ***** Skipark Ružomberok, Jasná –
Nízke Tatry sever, *** Čertovica STIV, Žiarce – Pavčina Lehota, Opalisko – Závažná
Poruba, Vyšná Boca – Bačova Roveň, ďalšie lyžiarske areály resp. zjazdovky sú
v Liptovských Revúcach, na Magurke, v Liptovskom Jáne, Liptovskej Porúbke, Nižnej
Boci, Važci, Račkovej, Žiarskej a Jalovskej doline a na Hutách.
Vodné plochy, termálne kúpaliská, aquaparky s celoročnou prevádzkou sa
nachádzajú v Bešeňovej, Tatralandii a v Liptovskom Jáne. Pri Liptovskom Mikuláši je
vybudovaný umelý vodný kanál AVS.
Región Orava
Významné lyžiarske strediská na Orave sú **** Kubínska hoľa, Roháče – Spálená, ***
Zuberec – Janovky, Zuberec – Milotín, Ski Centrum Malá Lučivná, ďalšie lyžiarske
areály resp. zjazdovky sú na Oraviciach, pri Tvrdošíne, Nižnej nad Oravou,
v Oravskej Lesnej.
Celoročnú prevádzku poskytuje termálny areál na Oraviciach. Významnou bázou
letných pobytov je Oravská priehrada, predovšetkým jej južný breh a okolie
Námestova.
Región Turiec
Najvýznamnejšími lyžiarskymi strediskami v turčianskom regióne sú **** Jasenská
dolina, Snowland Valčianska dolina, *** Martinské hole, menšími sú zjazdovky
v Turčianskych Kľačanoch, na Vrútkach, pri Sklabini, v Kláštore pod Znievom,
Turčeku a Hornej Štubni.
Významným miestom CR sú kúpele v Turčianskych Tepliciach, menším termálne
kúpalisko Drienok v Mošovciach.
Región Kysuce
Aj Kysuce disponujú významným lyžiarskym strediskom ***** Snowparadise Veľká
Rača, ako aj *** Makov, menšie lyžiarske areály resp. zjazdovky sú v Skalitom Serafínove, Čadci - Husáriku, Krásne nad Kysucou - Zákysučí , Rudine - Rudinskej,
pri Dolnom Vadičove, pri Starej Bystrici, na Vychylovke.
V kysuckom subregióne sa nenachádzajú žiadne termálne kúpaliská, vodné plochy
resp. kúpele.
Región Horné Považie
Najvýznamnejšie lyžiarske strediská na Považí sú ***** Vrátna – Free Time Zone,
Zázrivá. O menšie lyžiarske stredisko *** Fačkovské sedlo – Kľak sa delí Žilinský kraj
a Trenčiansky kraj. Najdôležitejším strediskom v Rajeckej doline sú kúpele Rajecké
Teplice, termálne kúpaliská sú vybudované v Rajci a Stráňavách. Nový aquqpark bol
dobudovaný v Terchovej.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
125
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
II.9.7. Rekreácia a cestovný ruch
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) patrí z hľadiska cestovného ruchu medzi
najrozvinutejšie oblasti CR, a to na rozdiel od iných turisticky významných krajov (ako
napr. Prešovský) takmer celé jeho územie.
Cestovný ruch v kraji ovplyvňujú hlavne tieto súvislosti:
- stav a možnosti cieľových turistických destinácií, predovšetkým z hľadiska
pobytového CR, v jednotlivých regiónoch kraja
- stav a možnosti poznávacieho CR, kultúrno-historickej ponuky
- úloha jednotlivých regiónov a lokalít pri tranzitnom CR
- stav a možnosti hlavných sídelných miest jednotlivých regiónov, vrátane krajského
mesta.
Pobyty, t.j. realizácia takého produktu, ktorý zákazníci konzumujú v priebehu
viacerých dní, sú v rámci cestovného ruchu z ekonomického hľadiska
najlukratívnejšou činnosťou, ktorá tvorí pre najvýznamnejšie európske krajiny CR
základ ich postavenia na trhu (Taliansko, Francúzsko, Rakúsko a pod). Z hľadiska
Slovenska sa Žilinský samosprávny kraj vyznačuje najväčšou potenciou
pre vytváranie pobytového produktu. Čiastočne mu konkurujú Prešovský
a Banskobystrický kraj, avšak ich možnosti sú rozložené podstatne nerovnomernejšie
– v Prešovskom samosprávnom kraji Vysoké Tatry a Spiš, resp. Bardejov a Vyšné
Ružbachy, v Banskobystrickom samosprávnom kraji Pohronie, pričom polovica kraja,
Novohrad a Gemer, je z hľadiska cestovného ruchu značne nerozvinutá.
V Žilinskom samosprávnom kraji sú pobytovými destináciami najmä:
- horské strediská lyžiarske strediská
- vodné plochy, termálne kúpaliská, aquaparky
- kúpele
- miesta vhodné pre agroturistiku
- v určitej miere väčšie mestá pre obchodný turizmus
Klientela pre lyžiarske pobyty prichádza predovšetkým zo susedných
postsocialistických krajín – ČR, Poľska, Maďarska, Ukrajiny a Ruska, ako aj v rámci
domáceho cestovného ruchu, najmä z Bratislavy a nížinných oblastí. Najlepšie
vybavené strediská sú vhodné aj pre klientelu zo severozápadnej Európy.
Vodné plochy a termálne kúpaliská sú podobne navštevované najmä v rámci
domáceho cestovného ruchu, ale aj z ČR a Poľska, prípadne z Maďarska,
Tatralandia ale aj. Bešeňová sú vhodné i pre „západnú“ klientelu.
Za kúpele, resp. kúpeľný hotel medzinárodnej úrovne aj pre náročnú klientelu možno
označiť iba Afroditu v Rajeckých Tepliciach, Turčianske Teplice by sa v závislostí
od investícií mohli stať príťažlivým kúpeľným mestečkom. Lúčky sú vzhľadom
na špecifické zameranie predbežne vhodné najmä pre domácu, príp. českú klientelu.
Agroturistika je príťažlivá pre západnú ako aj českú klientelu, základné služby by však
museli byť na štandardnej úrovni a musel by byť prekonaný jazykový problém.
V rámci Žilinského samosprávneho kraja možno zostaviť aj samostatnú kultúrnohistorickú ponuku, napr. na 3 - 5 dňovú trasu, avšak je problematické zvoliť si miesto
pobytu - východisko, odkiaľ by sa kraj spoznával. V súčasnosti prevláda trend
zakomponovania niektorej pamätihodnosti v kraji do trasy, ktorá vedie napr.
do Vysokých Tatier, na Spiš, prípadne ďalej na východ.
Žilinský kraj tvoria historické a geograficky jasne vymedzené regióny, z ktorých
niektoré aj v minulých dobách tvorili samostatné územnosprávne celky. Každý z nich
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
126
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
disponuje samostatnou ponukou cestovného ruchu, preto je možné, aby zákazník
v ŽSK navštívil viacero regiónov (lokalít), a to aj s dlhodobejším pobytom.
Liptov
Región Liptov je na slovenské pomery nadmieru vybavený celoročne fungujúcimi
strediskami na pobytový turizmus, pretože lyžiarske strediská sú zároveň bázou
pre letné pobyty, pešiu turistiku, rovnako termálne kúpaliská sú taktiež v celoročnej
prevádzke. Naopak, na Liptove sa nachádza menej (najmä z pohľadu zahraničného
návštevníka) kultúrno-historických pamiatok.
Orava
Oravský región taktiež disponuje variabilnou, pomerne komplexnou ponukou
cestovného ruchu. Nachádzajú sa tu významné strediská horského zimného
cestovného ruchu. Celoročnú prevádzku poskytuje termálny areál na Oraviciach.
Významnou bázou letných pobytov je Oravská priehrada. Často navštevovanými
kultúrno-historickými cieľmi sú Oravský hrad a Múzeum oravskej dediny v Zuberci.
Turiec
Región Turiec disponuje veľkou kultúrno-historickou ponukou. Významným miestom
CR sú kúpele v Turčianskych Tepliciach. Nachádza sa tu viacero stredísk horského
zimného turizmu.
Severné Považie – subregión Kysuce
Aj Kysuce disponujú významným lyžiarskym strediskom, ale navštevované sú aj
menšie lyžiarske areály. V kysuckom subregióne sa nenachádzajú žiadne termálne
kúpaliská, vodné plochy resp. kúpele, oblasť je vzhľadom na kopaničiarske osídlenie
potenciálne veľmi vhodná na rozvoj agroturistiky.
Severné Považie – subregión Horné Považie
Región disponuje významnými kultúrno-historickými produktmi a termálnymi
kúpaliskami v Rajeckých Tepliciach a v Rajci. Vo Vrátnej doline je vytvorené
atraktívne spojenie Malej Fatry a lyžiarskych terénov. Mesto Žilina je prirodzenou
metropolou regiónu, z hľadiska CR disponuje stále sa zlepšujúcou ubytovacou bázou
ako aj ostatnými službami.
II.9.8. Doprava a dopravné plochy
Žilinským krajom prechádzajú nasledovné dopravné siete nových krajín EÚ:
- Multimodálny koridor, vetva č. Va. Viedeň – štátna hranica SR/Rakúsko –
Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – štátna hranica SR/Ukrajina – Užhorod
v trase študovanej vysokorýchlostnej trate (VRT), diaľnice D1, modernizovaných
železničných tratí č. 120, 180 a pripravovanej Vážskej vodnej cesty.
- Multimodálny koridor, č. VI. Gdańsk – Katowice – Zwardoń – štátna hranica
SR/PR – Čadca – Žilina v trase študovanej vysokorýchlostnej trate, diaľnice D3,
modernizovaných železničných tratí č. 127 a 129, študovaného prieplavného
spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou.
- Doplnková sieť TINA Čadca – štátna hranica SR/ČR – Český Těšín – Ostrava
v trase železničnej trate č. 127.
- Doplnková sieť TINA Martin – Kremnica – Šášovské Podhradie – Zvolen – Šahy –
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
127
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
štátna hranica SR/MR – Budapešť v trase rýchlostnej cesty R3.
Cestná doprava
Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest z roku 2001 prináša zásadné
zmeny v pomenovaní siete diaľnic a rýchlostných ciest. Na území Žilinského kraja sa
tieto zmeny prejavujú nasledovným spôsobom:
- Diaľnica D1 je trasovaná v línii Bratislava – Považská Bystrica – hranica
Žilinského a Trenčianskeho kraja – Hričovské Podhradie – Žilina – Vrútky –
Ružomberok – Liptovský Mikuláš – hranica Žilinského a Prešovského kraja –
Košice – Záhony štátna hranica SR/Ukrajina.
- Diaľnica D3 je trasovaná v línii Hričovské Podhradie – Žilina/Strážov –
Žilina/Brodno – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Svrčinovec – Skalité – štátna
hranica SR/PR.
- Rýchlostná cesta R3 je trasovaná v línii štátna hranica SR/PR Trstená – Dolný
Kubín – Kraľovany – Krpeľany križovatka s D1, Martin križovatka s D1 –
Turčianske Teplice – hranica Žilinského a Banskobystrického kraja – Kremnica –
Šášovské Podhradie – Zvolen – Šahy – štátna hranica SR/MR s alternatívným
vedením v línii Turčianske Teplice – Banská Bystrica – Zvolen.
- Rýchlostná cesta R5 je trasovaná v línii Svrčinovec križovatka s D3 – štátna
hranica SR/ČR.
Diaľnica D1 je súčasťou multimodálneho koridoru č. Va., diaľnica D3 je súčasťou
multimodálneho koridoru č. VI., rýchlostná cesta R3 je v úseku Martin – Šahy
súčasťou doplnkovej siete TINA, rýchlostná cesta R5 je podľa KURS 2001 súčasťou
návrhu na zaradenie do doplnkovej siete TINA. Nový projekt výstavby diaľnic
a rýchlostných ciest i jeho Aktualizácia s Dodatkom ponechávajú alternatívne vedenie
diaľnice D1, a to Turany – tunel Korbeľka – Hubová a Turany – Kraľovany – Hubová.
Alternatívne je i trasovanie rýchlostnej cesty v úsekoch Turčianske Teplice – Banská
Bystrica – Zvolen a Turčianske Teplice – Kremnica – Šášovské Podhradie – Zvolen.
Návrh systému ciest I. a II. triedy vychádza z doplnkovej dopravnej funkcie
k nadradeným diaľniciam a rýchlostným cestám, zo zabezpečenia prepravných
vzťahov celoslovenského a regionálneho významu. V dopravno-urbanistickej rovine
bude systém ciest zabezpečovať plošné pokrytie kvalitnej dopravnej obsluhy
kompaktného územia Žilinského kraja a Severozápadného Slovenska.
Horná Orava a Horné Kysuce sú jedným z mála priestorov Slovenska s populačným
prírastkom obyvateľstva. Regionálna politika má snahu vytvoriť podmienky
na zotrvanie obyvateľstva v ich pôvodných, avšak rozvoja schopných centrách.
Rozvoj sídelných centier Námestovo, Trstená, Tvrdošín, Čadca i Turzovka,
v kontexte svojho spádového územia, ich dobrá dopravná dostupnosť sa premietajú
do návrhu skvalitnenia cestného ťahu II/487 a II/520. Otvorenie slovensko-poľskej
hranice v EÚ a zosúladenie slovenských a poľských regionálnych dopravných
koncepcií vytvárajú možnosti kontinuity tohto cestného ťahu cez poľské Zakopané či
Nový Targ znovu na slovenské územie severovýchodného Slovenska (Stará
Ľubovňa, Bardejov, Svidník rýchlostná cesta R4). Na Kysuciach severo-južne
orientovaná dopravná infraštruktúra – diaľnica D3 a rýchlostná cesta R3 – budú
spĺňať predovšetkým zbernú funkciu sprístupňujúcu územie medzištátnym a
európskym dopravným vzťahom. Prostredníctvom západo-východne orientovanej
cesty – s dôrazom na jej smerovú a kvalitatívnu homegénnosť – bude realizovaný
zdrojový a cieľový prepravný proces pohraničného územia.
Súvislosti dopravnej regionalizácie Slovenska i prípravy priemyselných parkov sa
prejavujú dôrazom na zlepšenie dopravnej dostupnosti Považského dopravného
a sídelného koridoru z priestoru Turca, Hornej Nitry a ich vzájomného prepojenia.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
128
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tieto snahy sa prejavujú v návrhoch na zlepšenie stavebno-technických parametrov
i na zvýšenie funkčnej úrovne cestného ťahu križovatka rýchlostnej cesty R2 s I/64
Prievidza – Nitrianske Pravno, II/519 Nitrianske Pravno – Jasenovo a III/06545
Jasenovo – Turčianske Teplice križovatka rýchlostnej cesty R3.
Tab. č. 80 Základné údaje o cestnej sieti Žilinského kraja
typ cestnej komunikácie
diaľnice a diaľničné privádzače spolu
dĺžka ciest
cesty I. triedy
cesty II. triedy
cesty III. triedy
dĺžka ciest a diaľnic
cesty pre motorové vozidlá
medzinárodné cesty "E" (uvažované peáže)
medzinárodné trasy "TEM"
koridory "TINA"
dĺžka v km
45,751
1 928,04
500,74
308,536
1 118,76
1 973,79
0
294,105
215,907
235,406
Zdroj: SSC
Železničná doprava
Žilinským krajom prechádzajú hlavné železničné trate, ktoré sú súčasťou hierarchicky
najvyššej dopravnej infraštruktúry multimodálnych koridorov:
- dopravná línia Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – Užhorod - multimodálny
koridor č. Va.,
- dopravná línia Žilina – Čadca –Skalité – Zwardoń – Gdańsk - multimodálny
koridor č. VI.,
- Čadca – Český Tešín – Ostrava - súčasť doplnkovej siete TINA.
Uvedené trate sú súčasťou Európskej siete najdôležitejších železničných tratí.
Modernizácia železničných tratí je najvyššia prioritu v železničnej doprave Žilinského
kraja. Dotýka sa nasledovných úsekov tratí:
Trať č. 120 v úseku Púchov – Žilina, modernizácia na traťovú rýchlosť 120 až
160 km/hod.,
trať č. 180 v úseku Žilina – Vrútky – Liptovský Mikuláš – Poprad, modernizácia
na traťovú rýchlosť 120 až 160 km/hod.,
trať č. 127 v úseku Žilina – Čadca, modernizácia na traťovú rýchlosť 120
km/hod.,
trať č. 129 v úseku Čadca – Skalité – Zwardoń modernizovanú na traťovú
rýchlosť 100 a 70 km/hod.
Vývojový posun nastal v problematike návrhu vysokorýchlostných tratí (ďalej VRT),
ktoré sú problematikou výsostne Európskych súvislostí. Podľa európskych štúdií
zostáva Slovensko potenciálne využiteľné pre severo-južné trasovanie európskych
VRT, ktoré spočíva v prepojení miest Viedeň – Bratislava – Žilina –
Katowice/Ostrava – Warszawa/Gdańsk.
Možnosti prevádzkovania regionálnych dráh sa navzájom líšia podľa miestnych
a regionálnych faktorov. Kysuciach, Žilina – Rajec a Kraľovany – Trstená na Orave.
Centrálnym uzlom je Žilina s novou zriaďovacou stanicou Teplička nad Váhom.
Letecká doprava
Na území Žilinského kraja sa nachádza letisko v Dolnom Hričove, ktoré má štatút
medzinárodného letiska s nepravidelnou dopravou. Letisko je využívané pre leteckú
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
129
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
dopravu slovenských a zahraničných leteckých spoločností, lety firemných
a súkromných lietadiel, letecký výcvik Žilinskej univerzity a športové lietanie.
Verejné letisko regionálneho významu Martin - Tomčany slúži pre leteckú športovú
činnosť a letecké práce pre poľnohospodárstvo.
Poľné verejné letisko v Liskovej pri Ružomberku prevádzkuje Združenie technických
športov v Ružomberku. Využíva sa hlavne na športové aktivity a pomoc
poľnohospodárom.
Ďalšie verejné letisko je vo Vavrišove.
Cyklistická doprava
Územím Žilinského kraja prechádzajú značené cykloturistické trasy, pričom majú
svoje evidenčné číslo resp. sú ako odporúčané (Slovenský cykloklub Piešťany 2006).
Horné Považie, Kysuce a Turiec sú regióny s najhustejšou a najlepšou sieťou
značených cyklotrás v Žilinskom kraji.
Tab. č. 81 Významné cyklotrasyv Žilinskom kraji
ev.č.
002
005
006
006a
019
024
O32
035
038
názov cyklotrasy
Vážska cyklomagistrála – z Piešťan do Žiliny
Kysucká cyklomagistrála – z Kotešovej do sedla Demänová
Oravská cyklomagistrála – zo sedla Demänová naprieč Oravou do Ružomberka
Beskydská cyklomagistrála – z Oravskej cyklomagistrály na sedlo Hliny
Hornonitrianska cyklomagistrála – z Čičmian do Žabokrekov
Rajecká cyklomagistrála – z Považskej Bystrice do Žiliny
Turčianska cyklomagistrála – z Vrútok do Turčianskych Teplíc
Liptovská cyklomagistrála – z Čierneho Váhu na Liptovskú Maru
Terchovsko – Oravská cyklomagistrála – z Terchovej na sedlo Novoť
Zdroj: Územný generel cestovného ruchu ŽK
Cykloturistické trasy využívajú jestvujúce cesty (I., II., III. triedy, účelové, poľné, lesné)
a komunikácie. Nadštandardný režim na hraniciach Slovenska s Českou a Poľskou
republikou, ktorý platí pre občanov týchto štátov, umožňuje cykloturistom prekračovať
hranice po vyznačených cyklokomunikáciách.
Statická doprava
Zvyšujúci sa stupeň motorizácie kladie rastúce nároky na budovanie dostatočných
plôch statickej dopravy zabezpečujúcej kapacity pre odstavenie osobných automobilov
a autobusov. Podľa miestnych pomerov je žiaduce budovať odstavné plochy
pre návštevníkov, zamestnancov a obyvateľov v rámci jednotlivých zariadení
cestovného ruchu. Pre pasantov odstavné plochy
riešiť systémom záchytov
na vyhradených miestach, s cieľom nezaťažovať statickou dopravou hlavné rozvojové
rekreačno-ubytovacie územia.
II.9.9. Technická infraštruktúra
Vodné hospodárstvo
V roku 2003 bolo na verejný vodovod napojených 599 730 obyvateľov Žilinského
kraja, čo je viac ako 86 % obyvateľov žijúcich v regióne. V uvedenom roku dosiahla
dĺžka vodovodnej siete v území 3 352 km, najväčšia dĺžka vodovodného potrubia je
v okresoch Liptovský Mikuláš a Žilina, najmenšia v okrese Bytča.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
130
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
V roku 2003 dĺžka vodovodných prípojok v kraji dosiahla 1 022 km s celkovým
počtom prípojok 99 961. Najväčšia dĺžka vodovodných prípojok majú
vo vodárenskom závode Žilina a Čadca, najmenšiu v závode Ružomberok.
V roku 2005 bolo na verejý vodovod v správe SVS, a.s. Žilina napojených 555 618
obyvateľov nášho regiónu, čo je takmer 80% obyvateľov kraja, Najväčší podiel na
vodovod napojených obyvateľov je v okrese Martin – 100%; najnepriaznivejšia
situácia je v okresoch Bytča – 51,7%, Čadca – 51,5% a Námestovo – 54,9%
obyvateľov v regióne
Zvýšenie počtu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejného vodovodu
v týchto oblastiach je riešené v prípravných projektoch spolufinancovaných
z prostriedkov EÚ, a to:
- Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc: Čadca z vodnej nádrže
Nová Bystrica vybudovaním prívodných a rozvodných potrubí do jednotlivých obcí
okresu: Skalická dolina ( dĺžka 25,6 km - Svrčinovec, Čierne, Skalité),Makovskej
doline ( dĺžka 27,7 km – Raková, Zákopčie, Olešná, Podvysoká, Turzovka, Dlhá
nad Kysucou, Korňa, Klokočov, Vysoká, Makov) v dĺžke 129,6 km rozvodných
sietí, 2 288 prípojok, 6 VDJ, 6 AŠ, 22 ČS.
- Zásobovanie vodou a kanalizácia Oravského regiónu: Námestovo rozšírením OSV
do ďalších obcí okresu (Oravská Lesná, Zákamenné, Lokca, Ťapešovo, Oravská
Jasenica, Krušetnica, Novoť, Beňadovo, Rabča, Rabčice, Breza, - dĺžka 40 km,
DN 300 a 45,5 km DN 100 – 150, 9 VDJ), prepojenie SKV Hruštín a Babín,
rekonštrukcia vodovodu Trstená, Tvrdošín, Námestovo, Rabča, Liesek, Lokca.
Ďalšie pripravované stavby, ktoré riešia zvýšene počtu napojených obyvateľov na
verejný vodovod:
- Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie OV okresu Bytča: Rieši
vybudovanie prívodného potrubia z SKV Žilina a vybudovanie resp. Rozšírenie
vodovodov v obciach Kotešová, Veľké Rovné, Kolárovice, Štiavnik, Hvozdnica.
Celková dĺžka DN 100 – 150 cca 37 km a 6 VDJ a 4 ČS.
- Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie OV v regióne Dolné Kysuce: Rieši
rozšírenie SKV NB – ČA –ŽA a rozšírenie rozvodných sieti v oblastiach Nesluša,
Kysucký Lieskovec, Ochodnica, Povina a rekonštrukcia vodovodu v Kysuckom
novom Meste.
- Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie OV regiónu Stredné Kysuce: Rieši
rozšírenie SKV NB – ČA –ŽA do obcí po trase Bystrickej doliny ( Nová Bystrica,
Stará Bystrica, Radôstka, Zborov nad Bystricou, krásno nad Kysucou, Oščadnica),
ďalej rieši rekonštrukciu vodárenského zdroja Krásno nad Kysucou a ochranného
pásma pre účely náhradného vodárenského zdroja SKV NB – ČA – ŽA.
Z vlastných zdrojov SVS, a.s. Žilina sú o.i. pripravované do roku 2015 aj ďalšie
stavby zabezpečujúce potrebnú rekonštrukciu vodovodných sieti a objektov (
zníženie strát a poruchovosti), ich rozšírenie (zvýšenie počtu napojených
obyvateľov) a napojenie na riadiaci systém (dispečing).
Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd
Rozvoj verejných kanalizácií a najmä vyhovujúce zneškodňovanie odpadových vôd
výrazne zaostáva za rozvojom vodovodnej siete v kraji. V roku 2003 bola vybudovaná
kanalizačná sieť v dĺžke 894 km. Najdobudovanejšia verejná kanalizácia je
v okresoch Liptovský Mikuláš, Žilina a Martin; najmenej je rozvinutá v okresoch
Turčianske Teplice – 40,19 % obyvateľov. Okresy Čadca – 26,52 a Bytča – 29,91
obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu, nedosiahli ani krajský priemer.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
131
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
V uvedenom roku bolo v Žilinskom regióne napojených na kanalizačnú sieť 359 254
obyvateľov.
V roku 2005 bolo v našom regióne na kanalizačnú sieť v správe SVS, a.s. Žilina
napojených 355 420 obyvateľov – 51,1 %. Najpriaznivejšia situácia bola v okrese
Martin – 74,7 %. Najnižší podiel na kanalizáciu napojených obyvateľov bol v okresoch
Námestovo – 17,6%, krajský priemer nedosiahli ani okresy Čadca – 25,3 % a Bytča –
29,9 %.
V roku 2003 bolo v Žilinskom kraji 44 čistiarní odpadových vôd (ďalej ČOV) v správe
SVS a 25 ČOV v správe OÚ. Z uvedeného počtu bolo 7 mechanických a 37
mechanicko – biologických, ktorých celková kapacita bola 468 259 m3/deň.
V Ružomberku je zahrnutá aj ČOV SCP, ktorá okrem priemyselných vôd čistí aj
väčšinu odpadových vôd mesta.
Za jedného z najväčších znečisťovateľov povrchových vôd sa pokladajú aj veľké
ČOV, ktoré nedosahujú požadované čistiarenské efekty. Preto je potrebné doriešiť
ich intenzifikáciu, rekonštrukciu, príp. rozšírenie kapacity.
Rozostavané investície zabezpečujúce vybudovanie kanalizácie a čistenie
odpadových vôd ( spolu financované zo zdrojov EÚ):
- Intenzifikácia čistiarne odpadových vôd v Žiline a rozšírenie kanalizácie: rieši
rekonštrukciu a intenzifikáciu SČOV Žilina, vybudovanie kanalizácie v obciach
Terchovskej doliny ( Terchová, Belá, Lysica, Dolná Tížina, Stráža, Krasňany,
Strečno, Mojš, Varín, Gbeľany, Teplička nad Váhom), dĺžka 74,7 km + ČS,
v obciach Rajeckej doliny (Lietavská Lúčka, Porúbka, Turie, Stránske, Poluvsie,
Rajecké Teplice, Kunerad, Konská, Kamenná Poruba), dĺžka 36,2 km, 2 ČS,
v obciach Višňové a Rosina dĺžka 17,5 km, v prímestských častiach mesta Žilina
(Bytčica, Pov. Chlmec, Zádubnie, Brodno), dĺžka 22,6 km + 3 ČS. Rekonštrukcia
kanalizácie v meste Žilina v dĺžke 2,6 km.
- Zlepšenie životného prostredia v oblasti Liptova: rieši vybudovanie kanalizačného
zberača dĺžky 6,9 km z Liptovského Hrádku do Liptovského Mikuláša z čistením
splaškových odpadových vôd z L. Hrádku, L. Petra, Dovalova, L. Porúbky, L. Jána,
Uhorskej Vsi, Podturne, časti L. Mikuláša – Okoličné na ČOV L. Mikuláš, celková
dĺžka navrhovanej kanalizácie je 56,7 km a 4 ČS. V rámci mesta L. Mikuláš je
navrhnutá rekonštrukcia 8,3 km kanalizačného potrubia.
- Kanalizácia a čistenie odpadových vôd v Martine a v regióne dolný Turiec: rieši
intenzifikáciu ČOV Martin – Vrátky. Vybudovanie kanalizácie z obcí Sučany,
Turany, Belá -Dulice, Košťany, Žabokreky, Bystrička, rozšírenie a rekonštrukcia
kanalizácie v Martine a Vrútkach s čistením splaškových odpadových vôd na ČOV
Martin – Vrútky, celková navrhovaná dĺžka kanalizácie je 73 km, z toho 9,5 km
tlakovej kanalizácie a čerpacie stanice odpadových vôd.
Investície, odsúhlasené na spolufinancovanie z kohézneho fondu EÚ:
- Zásobovanie vodou a odkanalizovanie horných Kysúc
- Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Orava
Ďalšie pripravované významné investície:
- Zásobovanie vodou, odkanalizovanie čistenie odpadových vôd okresu Bytča
- Žilina – Trnové, kanalizácia
- S ČOV Žilina – intenzifikácia
- VK Rajec – rekonštrukcia stokovej siete a ČOV
- Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie OV v regióne Dolné Kysuce
- Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie OV regiónu Stredné Kysuce
- SKV a ČOV Chlebnice, Dlhá nad Oravou, Sedliacka Dubová
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
132
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
- Vavrečka – kanalizačný zberač
- Liptovský Hrádok – čistenie zrážkových vôd
- Kanalizácia a čistenie odpadových vôd v meste Turčianske Teplice a v regióne
Horný Turiec
- SKK Stankovany – Ľubochňa
- SKK Ružomberok a Liptovské Sliače, rekonštrukcia ČOV Liptovská Teplá
- SKK a ČOV Liptovská Lužná – Liptovská Osada – Liptovské Revúce
Elektrická energia
Tepelné elektrárne
V rámci nášho regiónu základnú výrobu elektrickej energie zabezpečujú tepláreň
Žilina a Martin s výkonom 96,5 MW a ročnou výrobou 277,1 GWh.
Vo výhľade do roku 2015 sa predpokladá zvýšenie základnej výroby elektrickej
energie v uvádzaných zdrojoch s celkovým výkonom 145,7 MW a ročnou výrobou
700,0 GWh (tzv. rozšírený variant).
Vodné elektrárne
Žilinský kraj má ideálne podmienky pre využitie hydroenergetického potenciálu,
v našom regióne sa nachádzajú vodné elektrárne so špičkovým charakterom výroby.
Tab. č. 82 Prehľad najväčších vodných elektrární v Žilinskom kraji
Názov
PVE Čierny Váh
VE Liptovská Mara
VE + PVE Mikšová I + II
VE Žilina
Inštalovaný výkon (v MW)
735, 16
202,64
93,6
62
Ročná výroba (v GWh)
1203
176
208,4
171
Vodné elektrárne v kraji celkovo vyrobia 2 150,5 GWh/rok špičkovej energie, ich
inštalovaný výkon je 1 259,2 MW.
V plánoch SE Bratislava a VE Trenčín je pokračovať vo výstavbe vodných elektrární
na rieke Váh (Hornovážska kaskáda III) a v budovaní malých vodných elektrární
(MVE).
Netradičné zdroje
Z netradičných zdrojov energie sa v Žilinskom kraji využívajú:
- biomasa
- solárna energia je využívaná ojedinele, a to len na prípravu TÚV a prikurovanie
- veterná energia sa využíva v Skalitom a Veličnej
- geotermálne vody, v Žilinskom kraji sú vytypované 4 oblasti s výskytom zdrojov
geotermálnej energie – Turčianska, Žilinská a Liptovská kotlina a Skorušina,
avšak jej vyžitie je nízke, väčšinou na rekreačné účely
Netradičné a obnoviteľné zdroje elektrickej energie majú charakter len doplnkových
zdrojov.
Prenos elektrickej energie
Prenos elektrickej energie v Žilinskom kraji sa uskutočňuje po prenosovom systéme
400 - 220 - 110 kV prostredníctvom energetických uzlov 400/220/110 kV
transformovní ako aj distribučných sústav ZVN/VVN.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
133
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Prenosová sústava 400 kV
Severnou časťou kraja prechádza prenosová sústava 400 kV v smere Lemešany Spišská Nová Ves - Liptovská Mara - Sučany - Varín - Nošovice (ČR), kde sa napája
na celoeurópsku 400 kV sústavu, v severo – južnom smere uvedená sústava vedie
cez Sučany - Hornú Ždaňu - Levice a Varín - Nové Mesto nad Váhom.
Energetické uzly 400/110 kV Liptovská Mara, Varín a 400/220/110 kV Sučany sú
prepojené 400 kV prenosovou sústavou:
- 493 Horná Ždaňa - Sučany, 494 Sučany - Liptovská Mara, 406 Sučany Liptovská Mara,
- 407 Liptovská Mara - Spišská Nová Ves, 045 PVE Čierny Váh - Liptovská Mara,
- 404 Varín - Nošovice, dvojité vedenie 405 Varín - Sučany,
- 495 Varín - Nové Mesto nad Váhom.
Problém územného rozvoja má okresné mesto Čadca, ktoré je limitované súčasným
400 kV vedením Varín - Nošovice.
Prenosová sústava 220 kV
Prenosová sústava 220 kV prechádza severnou časťou riešeného územia v smere
Lemešany - Sučany - Nováky s napojením do transformovne Medzibrod (kraj Banská
Bystrica).
Energetický uzol 400/220/110 kV Sučany je prepojený prenosovou sústavou 220 kV
vedeniami 271 Sučany – Bystričany a 272 Sučany - Medzibrod.
Na 220 kV uzol Sučany je pripojená veľkoodberateľská 220 kV rozvodňa OFZ Široká
dvojitým 220 kV vedením č. 281, 282.
Po realizácii prechodu TR Medzibrod z 220 kV na 400/110 kV (okolo r. 2010) a
po vybudovaní 2 x 400 kV prívodu sa jestvujúce 220 kV vedenia (č. 272-273)
pri Ružomberku vzájomne prepoja, aby sa zachoval 220 kV prepoj Sučany Lemešany pre možnosť 220 kV prevádzky v OFZ Široká. Po inštalácii uvedeného
prepoja 272-273 sa uvoľnený koridor po 220 kV využije pre nové 110 kV vedenia.
Koridor 220 kV vedení č. 272, 281 a 282 cez obec Nolčovo (okres Martin) sa
ponecháva - vo výhľadovom období sa preloží mimo intravilán obce.
Distribučná 110 kV sieť
Distribučné vedenia 110 kV slúžia pre rozdelenie elektrickej energie z nadradenej
sústavy (uzol Varín, Sučany, Liptovská Mara) a zdrojov elektrickej energie (tepelné a
vodné elektrárne) pre zásobovanie distribučných staníc 110/22 kV.
Na území kraja sú to rozvodne: Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Hričov, Tp
Žilina, Rajčanka Žilina, Rajec, Tp Martin, Košúty, Námestovo, Mokraď, Nižná,
Liptovský Mikuláš, Závažná Poruba, Kráľova Lehota, Lisková, Sučany a Kraľovany.
V území sa nachádzajú aj veľkoodberateľské elektrické stanice: ZŤS Martin, SCaP
a.s. Ružomberok, OFZ Istebné, Cementáreň Lietavská Lúčka, ŽOS Vrútky a TDZ
Turany.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
134
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 83 Prehľad elektrární Žilinskom kraji
Okres
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kys.Nové Mesto
Lipt. Mikuláš
Martin
Ružomberok
Turč. Teplice
Námestovo
Tvrdošín
Žilina
Názov a miesto
zdroja
Mikšová I.
0
MAYTEX Lipt.Mikuláš
PVE Čierny Váh
VE Liptovská Mara
MVE Bešeňová
MVE Okoličné
MVE Trnovec
MVE Malužiná
Tepláreň Martin
DREVINA Turany
VE Krpeľany
VE Sučany
VE Lipovec
SCaP Ružomberok
TEXICOM Ružomberok
MVE Ružomberok
VE Orava
MVE Tvrdošín
Tepláreň Žilina
VE Hričov
VE Žilina
Spolu v kraj
ID
1.I
5.I
5.II
5.III
5.IV
5.V
5.VI
5.VII
6.I
6.II
6.III
6.IV
6.V
8.II
8.III
8.IV
10.I
10.II
11.I
11.II
11.III
Inšt.výkon v MW
Ročná výroba GWh
2004
2015
2004
93,6
93,6
205,5
6,4
6,4
18,5
735,16
735,16
1203
202,64
202,64
176
4,8
4,8
16
0,8
0,8
1,6
0,86
0,86
1,72
0,15
0,15
0,3
45,7
72,1
143,5
1,5
24,7
24,7
69,4
38,4
38,4
107,6
38,4
38,4
85,5
20
41,2
138,7
11
17
37
0,86
0,86
4,4
21,8
21,8
29,6
6,2
6,2
11,6
49
73,6
133,6
31,5
31,5
57,5
62
62
171
1393,97
1473,67
2612,02
Zdroj: Zmeny a doplnky ÚPN VÚC ŽK
Zásobovanie plynom
Rozvoj plynofikácie Žilinského kraja a vychádza z :
- Energetickej koncepcie SR,
- Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS) 2001,
- hodnotenia súčasného stavu,
- ekonomickej a finančnej analýzy investičných projektov jednotlivých
energetických zásobovacích sústav ( elektrifikácia, plynofikácia, doprava palív),
- z hodnotenia prínosu pre životné prostredie, pričom je potrebné popri
zabezpečení hospodárskej základne kraja energiami a palivami vytvoriť súčasne
aj podmienky pre postupné dosiahnutie rovnakej kvality životného prostredia
vo všetkých okresoch a zvýšiť tak kvalitu bývania v obciach vidieckeho osídlenia.
V Žilinskom kraji je zásobovanie zemným plynom riešené prostredníctvom
vysokotlakových (ďalej VTL) plynovodov, VTL prípojok a sústavy regulačných staníc
(RS), ktoré jeho umožňujú využitie zemného plynu vo všetkých formách spotreby
(vykurovanie, príprava TÚV, varenie a technologické účely).
Dodávku a spotrebu zemného plynu v kraji zabezpečujú nasledujúce plynárenské
zariadenia:
- VTL plynovody,
- Severné Slovensko DN 500, PN 64,
- Rimavská Sobota - Liptovská Kokava DN 500, PN 64,
- Kysucký plynovod DN 500, DN 300, DN 200,DN 150, DN 100, PN 40,
- Oravský plynovod DN 200, PN 64; DN 200, DN 150, PN 40,
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
135
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
-
KAPITOLA II
Považský plynovod DN 300, PN 25,
Žilina - Martin - Prievidza DN 300, PN 25.
Z hľadiska nadradenej plynárenskej sústavy SR je hlavný zdroj zemného plynu pre
ŽK medzištátny VTL plynovod Bratstvo s prepojovacími VTL plynovodmi Malženice –
Považská Bystrica, Severné Slovensko a Rimavská Sobota - Michalová – Liptovská
Kokava.
Odovzdávacie stanice plynu (ďalej OS) VTL/VTL:
- OS Strečno VTL 64 Severné Slovensko/VTL 25 Považský plynovod - Žilina Martin - Prievidza,
- OS Varín VTL 64 Severné Slovensko/VTL 25 Kysucký plynovod,
- OS Dlhá nad Oravou VTL 64 Severné Slovensko - Oravský plynovod/VTL 40
Oravský plynovod.
V Žilinskom kraji bolo v roku 2004 plynofikovaných 199 obcí z celkového počtu 315,
čo tvorí 63,2 % regiónu.
Využitie skvapalneného propán - butánu je podobné ako u zemného plynu. Jeho
špecifické vlastnosti ho predurčujú na široké použitie všade tam, kde je neefektívne
privádzať zemný plyn a v neplynofikovaných obciach. Využíva sa prevažne
na varenie, ale začína sa rozvoj využívania aj pre účely vykurovania, prípravy TÚV
a technologické účely. Žilinskom kraji plní požiadavky odberateľov plniareň propán butánu v Martine.
Realizované a navrhované plynárenské zariadenia v území kraja umožňujú v rámci
plynárenskej sústavy SR ich efektívne využitie vo všetkých okresoch a pre všetky
formy spotreby zemného plynu. Rozvoj plynofikácie je navrhnutý tak, aby percento
plynofikácie obcí v jednotlivých okresoch k roku 2015 dosiahlo aspoň 70 % a
percento plynofikácie okresu aspoň 60%. Plynofikácia sídiel je výhodná tam, kde
posúdenie rozvojového programu plynofikácie dosiahne záväzné ukazovatele
ekonomickej efektívnosti.
II.9.10. Odpady a nakladanie s nimi
Problematika odpadov riešeného územia je podrobne rozpracovaná v Programe
odpadového hospodárstva (POH) Žilinského kraja.
Tab. č. 84 Produkcia odpadu a nakladanie odpadu v okresoch ŽSK v roku 2004
okres, kraj
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kysucké Nové
Mesto
Liptovský Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske Teplice
Tvrdošín
Žilina
Žilinský kraj
zneškodnený
odpad (t)
zhodnotený
odpad (t)
15943,4363
14908,9842
45198,9170
3641,4758
28990,3716
13827,5504
3238,2855
42,9706
odovzdanie
inej
organizácii
380,5950
352,2555
5210,7140
8609,3430
51659,7793
0,7350
4697,0420
21759,2189
39450,8489
700,7050
13792,7970
466,7930
123,4854
208161,6049
369116,1336
81306,0980
30659,4231
3569,8980
13833,8091
286,0660
901,8640
113480,5765
342156,9118
skladovanie
odpadu (t)
spolu (t)
19965,5071
46024,9188
64280,1520
64907,5106
24,1143
2405,1237
105288,9178
1,1850
27172,2620
93554,5671
0,1700
1479,2352
5750,0083
24089,2407
89893,5405
141609,3874
0,0800
72763,9165
73516,7635
418,9340
21357,5097
22801,7931
93212,5230
30097,5837
444934,7001
121028,2381
255809,7778
1082634,2258
Zdroj: http://cms.enviroportal.sk/odpady
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
136
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 85 Produkcia vybraných kategórií odpadu v ŽSK v roku 2004
Žilinský kraj
nebezepečný odpad (t)
ostatné odpady (t)
53478,5382
1029155,6877
zdroj: http://cms.enviroportal.sk/odpady
V roku 2005 bolo na území kraja vyprodukovaných 198 101,51 t komunálneho odpadu, čo
predstavuje 12,71 % z celkového množstva vyprodukovaného komunálneho odpadu v rámci
SR.
V súčasnosti má stúpajúci trend separovanie zberu komunálneho odpadu. V roku 2003 sa
do tejto činnosti zapojilo 212 z 315 obcí ŽSK.
Skládkovanie je v regióne najrozšírenejším spôsobom nakladania s odpadmi. Na území ŽSK
sa k 31. 12. 2005 nachádzalo celkovo 20 skládok odpadov.
Tab. č. 86 Skládky odpadov na území ŽSK
okres
Bytča
Čadca
názov skládky
Bytča Mikšová
Čadca Podzávoz
Široká - TS
Dolný Kubín
Kysucké Nové
Mesto
Liptovský
Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske
Teplice
Tvrdošín
Žilina
Široká - OFZ
Kysucký
Lieskovec
Veterná
Poruba
Partizánska
Ľupča - I., II. K
Partizánska
Ľupča - III. K
Liptovský
Hrádok
Závažná
Poruba
Kláštor pod
Znievom
Blatnica Závoz
Martin - Kalnô
Sučany
Zubrohlava
Ružomberok Biela Púť
Horná Štubňa
Tvrdošín Jurčov Laz
Považský Chlmec
Rajec - Šuja
katastrálne
územie
Maršová - Rašov,
Mikšová
Čadca
trieda
skládky
O
Dolný Kubín Medzibrodie
Kňažia
Kysucký Lieskovec
O
Veterná Poruba,
Smrečany
Partizánska Ľupča
O
Partizánska Ľupča
N
Podtureň, Liptovský
Peter
Závažná Poruba
O
prevádzkovateľ
rok ukončenia
T+T, s.r.o.
2005
2041
I
JOKO, Jozef
Kondek a syn,
Čadca
Technické služby
s.r.o Dolný Kubín
OFZ, a.s. Istebné
Služby Kysucký
Lieskovec, s.r.o.
Verejnoprospešné
služby
OZO a.s., Liptovský
Mikuláš
OZO a.s., Liptovský
Mikuláš
TS mesta Liptovský
Hrádok
Obecný úrad
Kláštor pod
Znievom
Blatnica
O
Obecný úrad
2010
I
Obecný úrad
2030
Martin
O
2012
Sučany
Slanica
Ružomberok
I
O
O
Horná Štubňa
O
Tvrdošín
O
EKOPOLIS, s.r.o.
Martin
Prefa, Sučany
TS Námestovo
Technické služby
Ružomberok, a.s.
Technické služby
Turčianske Teplice
TS mesta Tvrdošín
Považský Chlmec
Rajec
O
O
O
O
O
O
2004
2000
2011
2010
(KI+KII+KIII)
2030
2030
2040
2005
2015
2008
2004
2018
T+T, Tera + Tezas
2027
Skládka odpadov
2008
Rajeckého regiónu
- Združenie
Zdroj: www.enviro.gov.sk
Vysvetlivky: I – skládka odpadov na inertný odpad,
N – skládka odpadov na nebezpečný odpad
O - skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
137
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
V Žilinskom kraji sa nachádza 6 spaľovní odpadov, z ktorých 3 sú zamerané na spaľovanie
priemyselného odpadu, 2 na spaľovanie zdravotníckeho odpadu pri nemocniciach
s poliklinikou (Čadca, Martin) a 1 spaľovňa je zaradená v kategórií spoluspaľovanie odpadov.
Ani jedna z nich nie je spaľovňou regionálneho významu. V kraji nie je vybudovaná spaľovňa
komunálneho odpadu.
V regióne ŽSK pôsobia dve zo štyroch najväčších spoločnosti, ktoré na Slovensku
spracovávajú papierový zber TENTO, a.s. a spoločnosť Mondi Business Paper SCP, a.s.
Ružomberok. Skládkovanie je v našom regióne najrozšírenejším spôsobom nakladania
s odpadmi.
II.10. KULTÚRNE A HISTORICKÉ PAMIATKY A POZORUHODNOSTI,
ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZISKÁ
V Žilinskom kraji má až 88 % sídiel zákonom chránené kultúrno historické hodnoty
vo svojich katastrálnych územiach – a to ako solitéry, alebo ako súčasť historických
sídelných a krajinných štruktúr. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR je
zapísaných 1 106 nehnuteľných kultúrnych pamiatok a 1 386 hnuteľných kultúrnych
pamiatok v rámci Žilinského kraja. Sú lokalizované prevažne v historických sídelných
štruktúrach – v pamiatkových rezerváciách, pamiatkových zonach, alebo sú súčasťou
historických krajinných štruktúr – v pamiatkovo chránených parkoch a v rozptýlenom
osídlení v kultúrnej krajine. Ďalej sú to areály, alebo samostatné solitéry historických
objektov.
Kultúrno - historický potenciál Žilinského kraja z hľadiska počtu kultúrno-historických
pamiatok možno zoradiť v tomto poradí: Liptov (750), Orava (674), Turiec (411),
Horné Považie (380) a Kysuce (193). Zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane
pamiatkového fondu majú všetky kultúrno-historické pamiatky štatút národných
kultúrnych pamiatok.
Tab. č. 87 Počet národných kultúrnych pamiatok
Región
Liptov
Orava
Turiec
Kysuce
Horné
Považie
Okresy/Región
Liptovský Mikuláš
Ružomberok
Spolu
Dolný Kubín
Námestovo
Tvrdošín
Spolu
Martin
Turč. Teplice
Spolu
Čadca
Kys. Nové Mesto
Spolu
Bytča
Žilina
Región
Spolu
Počet
nehnuteľných
NKP
122
96
218
91
64
89
244
142
39
181
77
17
94
31
165
196
Počet
nehnuteľných
NKP – pam.
objekty
188
149
337
138
76
103
317
195
49
244
106
17
123
40
207
247
Počet
hnutelných
NKP
429
103
532
155
213
62
430
138
92
230
67
32
99
55
129
Počet
hnuteľných NKP
–predmety
981
223
1 204
319
454
157
930
334
209
543
135
53
188
124
334
184
458
Spolu NKP
(okrem
objektov a
predmetov)
551
199
750
246
277
151
674
280
131
411
144
49
193
86
294
380
Zdroj: Krajský pamiatkový ústav v Žiline (stav k 1.1.2003)
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
138
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Tab. č. 88 Počet mestských pamiatkových rezervácií v Žilinskom kraji
okres
Žilina
počet
1
lokalizácia
Žilina
Počet PO v MPR
57
Dátum vyhlásenia
11.9 1987
Zdroj: PÚ SR Bratislava
Tab. č. 89 Počet pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry v Žilinskom kraji
okres
Žilina
Ružomberok
Tvrdošín
lokalizácia
Dátum vyhlásenia
Čičmany
Vlkolínec
Podbiel
26.1.1977
26.1.1977
14.9.1977
Počet PO v MPR
36
75
56
Zdroj: PÚ SR Bratislava
Tab. č. 90 Počet pamiatkových zón v Žilinskom kraji
okres
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kys. Nové Mesto
Kys. Nové Mesto
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš
Martin
Martin
Ružomberok
Ružomberok
Tvrdošín
Tvrdošín
Žilina
počet
1
1
1
2
7
2
2
2
1
lokalizácia
Bytča
Klokočov - Do Kršle
Oravský Podzámok
Kys. Nové Mesto
Povina - Tatári
Hybe
Liptovský Hrádok
Liptovský Ján
Liptovský Mikuláš
Nižná Boca
Partizánska Ľupča
Východná
Kláštor pod Znievom
Martin
Ružomberok
Stankovany - Podšíp
Trstená
Tvrdošín
Rajec
Dátum vyhlásenia
10.5.1991
10.4.1995
3.7.1995
11.4.1991
18.9.1991
1.10.1991
27.5.1994
20.7.1991
16.9.1991
1.10.1991
22.8.1991
1.10.1991
6.2.1996
20.10.1994
16.9.1991
1.10.1991
1.6.1991
1.6.1991
10.5.1991
Zdroj: PÚ SR Bratislava
Svetové kultúrne dedičstvo
V Žilinskom kraji bola do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
zapísaná nasledovná lokalita: Pamiatková rezervácia +udovej architektúry Vlkolínec
v prírodnom rámci (vyhlásená v roku 1993).
Medzi lokality zamietnutých návrhov do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva
UNESCO: patrila Lesná úvraťová železnička Kysuce – Orava v prírodno rámci
(zamietnutá v roku 1999 -zamietnutie však neznamená, že KP nespĺňa kritéria
nadnárodného významu KD).
Významnou súčasťou kultúrno – historického potenciálu v Žilinskom regióne sú aj
múzeá, galérie, divadlá, knižnice a iné osvetové zariadenia, ktorých hlavným cieľom
je vykonávanie zberateľskej, prezentačnej, výchovno – osvetovej, vedeckej
a odbornej činnosti.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
139
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
II.12. INÉ ZDROJE ZNEČISTENIA
Hlukové pomery
Na zvýšenej hladine hluku sa rozhodujúcou mierou podieľa doprava, v prvom rade
cestná. Žilinským krajom prebiehajú hlavné komunikačné osi Slovenska, ktoré sú
súčasťou európskych dopravných koridorov. Ak sa nezohľadňujú parametre okolia
komunikácie, predstavuje rozhodujúce kritérium hlučnosti intenzita dopravy.
Medzi lokalityvýrazne ohrozivané hlukom patrí:
- prieťah cesty I. triedy I/18 mestom Žilina, okres Žilina,
- obce Sučany a Horná Štubňa, okres Martin,
- mesto Čadca - miestna časť Horelica, okres Čadca,
- mesto Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš
Z mobilných zdrojov nadmerného hluku je potrebné spomenúť železničnú a čiastočne
leteckú dopravu. K stacionárnym zdrojom sa zaraďujú priemyselné podniky,
lokalizované v blízkosti obytných zón.
Žiarenie
Z prírodnej rádioaktivity, ktorá priamo pôsobí na ľudskú populáciu, je potrebné
hodnotiť nasledujúce faktory:
- prírodná rádioaktivita hornín
- prírodná rádioaktivita vôd
- kozmické žiarenie
- rádioaktivita pobytových priestorov, ktorá je závislá od rádioaktivity podložia budov
(hlavne radónu v pôde), rádioaktivity použitých stavebných hmôt, rádioaktivity vody
apod.
Najvýznamnejší zdroj ožiarenia obyvateľov predstavuje radón (Rn) a produkty jeho
rádioaktívnej premeny (cca 41,86 % z ročného efektívneho ekvivalentu ožiarenia).
Radón vzniká prírodnou rádioaktívnou premenou 236Rn ako jeden z prvkov urán –
rádiovej premenovej rady a následne ako plyn preniká z pevných prírodných
materiálov do ovzdušia a po vdýchnutí spolu s dcérskymi produktmi premeny pôsobí
najmä na bunky výstelky priedušiek.
II.13. ZHODNOTENIE SÚČASNÝCH ENVIRONMENTÁLNYCH
PROBLÉMOV
Environmentálna regionalizácia SR
Environmentálna regionalizácia SR na základe komplexného zhodnotenia stavu
ovzdušia, podzemnej a povrchovej vody, pôdy, horninového prostredia, bioty a
ďalších faktorov vymedzila 5 stupňov kvality životného prostredia:
1. stupeň – prostredie EK vysokej úrovne,
2. stupeň – vyhovujúce prostredie,
3. stupeň – mierne narušené prostredie,
4. stupeň – narušené prostredie,
5. stupeň – silne narušené prostredie.
Za ohrozené oblasti územia SR z hľadiska ŽP podľa environmentálnej regionalizácie
označujeme tie územia, na ktoré sa viaže súčasne 4. a 5. stupeň kvality životného
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
140
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
prostredia.
Tab. č. 91 Základné parametre aktualizovanej environmentálnej regionalizácie SR podľa
rozlohy a počtu obyvateľov k 31. 12. 2001
stupeň
poškodenia
I.
II.
III.
IV.
V.
označenie stupňa
poškodenia
obyvateľstvo SR
rozloha SR
počet
%
km2
%
prostredie vysokej úrovne
928 228
17,3
21 098
43,0
prostredie vyhovujúce
919 540
17,1
12 316
25,1
prostredie mierne narušené
295 227
5,4
3 289
6,7
prostredie narušené
1 786 904
33,2
10 287
21,0
prostredie silne narušené
1 450 166
27,0
2 044
4,2
Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002
Environmentálna regionalizácia územia ŽSK
Tab. č. 92 Podiel jednotlivých úrovní stavu ŽP v okresoch ŽSK a ŽSK podľa
environmentálnej regionalizácie SR k 31. 12. 2001
okres
Bytča
Čadca
Dolný Kubín
Kysucké Nové
Mesto
Liptovský
Mikuláš
Martin
Námestovo
Ružomberok
Turčianske
Teplice
Tvrdošín
Žilina
Žilinský kraj
plocha
zaťažených
oblastí (km2 )
počet
dotknutých
obyvateľov
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
plocha
obyvateľstvo
spolu plocha
zaťažených
oblastí
1. stupeň
2. stupeň
3. stupeň
4. stupeň 5. stupeň
spolu počet
dotknutých
obyvateľov
110,695
142,193
0,000
28,519
0,000
281,407
5 717
10 915
0
14 156
0
30 788
684,232
1,806
0,000
76,482
0,000
762,520
80 350
0
0
12 493
0
92 843
321,235
10,254
105,990
55,425
0,000
492,904
11 653
0
6 347
21 364
0
39 364
88,382
0,000
0,000
66,485
20,269
175,136
5 498
0
0
9 744
18 536
33 778
1 083,303
56,899
111,693
70,968
0,277
1 323,140
22 447
497
6 518
44 522
0
73 984
480,645
156,607
4,865
94,189
0,000
736,306
17 646
3 000
0
77 167
0
97 813
637,752
5,122
47,420
0,000
0,000
690,294
39 802
4 812
11 439
0
0
56 053
500,213
0,000
0,436
73,292
72,409
646,350
13 560
0
0
6 697
39 163
59 420
231,421
139,737
0,902
19,282
0,000
391,342
4 107
11 987
0
772
0
16 866
372,386
0,116
107,667
0,000
0,000
480,169
12 961
0
22 101
0
0
35 062
331,579
151,802
0,003
178,802
151,224
813,410
14 054
6 990
0
29 752
105 565
156 361
4 841,843
664,536
378,976
663,444
244,179
6 792,978
227 795
38 201
46 405
216 667
163 264
692 332
Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002
V Žilinskom kraji zaberá plocha so 4. stupňom EK 663,44 km2 (9,77 %) a s 5.
stupňom EK 244,18 km2 (3,59 %). Podiel obyvateľov žijúcich v tomto prostredí je
54,88 % z celkového počtu obyvateľov regiónu. Územia so 4. stupňom kvality
životného prostredia sa nachádzajú vo všetkých okresoch okrem okresov Námestovo
a Tvrdošín. 5. supeň EK je evidovaný v okresoch Žilina, Kysucké Nové Mesto,
Ružomberok a čiastočne aj v Liptovský Mikuláš.
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
141
ZMENY A DOPLNKY Č. 3 ÚPN VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA
Časť C – Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
vrátane zdravia
KAPITOLA II
Na území ŽSK bola v zložitých geomorfologických podmienkach severného
Slovenska vymedzená Hornopovažská zaťažená oblasť zahrňujúca 4 subregióny
v Liptovskej, Turčianskej, Oravskej a Žilinskej kotline. V Žilinskej kotline zaberá
aglomeráciu Žiliny a v Liptovskej kotline Ružomberok.
Tab. č. 93 Hornopovažská zaťažená oblasť
Oblasť
Hornopovažská
Zaťažené oblasti životného prostredia
Počet obyvateľov
Rozloha v km2
Celkom
v Žilinskom kraji
Celkom
v Žilinskom kraji
206 289
206 289
505
505
Zdroj: SAŽP
Správa o hodnotení strategického dokumentu podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.
142
Download

Časť C