Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.I. Charakteristika hraníc dotknutého územia
C. Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov
na životné prostredie
I. Charakteristika hraníc dotknutého územia
Dotknuté územie predpokladaného vplyvu výstavby a prevádzky rýchlostnej cesty R1 Nitra –
Malanta leží administratívne v Nitrianskom kraji a v okrese Nitra. Trasa rýchlostnej cesty je
situovaná v katastrálnych územiach obcí Lehota, Nitra, Nitr. Hrnčiarovce, Pohranice.
Posudzované územie zahŕňa väčšinu katastrálneho územia mesta Nitra (k.ú. , ako aj časti k.ú.
vyššie uvedených obcí, pričom čiastočne zasahuje aj do k.ú. obcí Lužianky, Jarok a Lapáš.
Posudzované územie zasahuje do nasledovných mapových listov:
Základné mapy SR, mierka 1:10.000 – 42-15-15,10, 45-21-01,02,03,06,07,08
Mapy Gauss - Krüger, mierka 1:25.000 – M-33-144-B-b, M-34-121-C-c,d, M-34-133-A-a,b
Mapy JTSK, mierka 1:5.000 – Močenok 0-3,0-4,0-5,0-6,1-3,1-4,1-5,1-6,2-3,2-4,2-5, Nitra 6-3,6-4,
7-3,7-4,7-5,8-3,8-4,8-5,8-6,9-3,9-4,9-5,9-6.
Posudzované územie bolo vymedzené tak, aby zohľadňovalo širšie vzťahy a socio-ekonomické
(najmä dopravné) väzby v meste Nitra a v jeho okolí. Terénny prieskum prírodného prostredia bol
realizovaný v území priľahlom k navrhovaným variantom trasy rýchlostnej cesty do vzdialenosti
cca 1000 m od osi trasy jednotlivých variantov, vybrané javy dôležité z hľadiska širších vzťahov
boli vyhodnocované aj v širšom území, resp. boli prevzaté z dostupných materiálov (viď zoznam
použitej literatúry). Širšie posudzované územie je znázornené v prehľadnej mapke (mapa č. 1).
Z geografického (geoekologického hľadiska) je posudzované územie tvorené dvomi hlavnými
krajinnými typmi – väčšina územia leží v rovinnej až pahorkatinnej nížinnej krajine, severný okraj
patrí do vrchovinnej krajiny zoborskej skupiny Tribča. Územie patrí do dvoch základných
geomorfologických jednotiek – Podunajskej pahorkatiny a Tribča.
V posudzovanom území je situovaná väčšina intravilánu mesta Nitra (mestské časti Staré mesto,
Kynek, Mlynárce, Klokočina, Čermáň, Zobor, Chrenová, Kalvária, Horné Krškany, Janíkovce),
časti obcí Lehota, Nitrianske Hrnčiarovce (Malanta) a Pohranice.
Centrálna časť územia je intenzívne urbanizovaná, v extraviláne dominuje poľnohospodárske
využívanie, zastúpené sú aj lesné porasty.
30
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
dotknutého územia
1. Základné charakteristiky prírodného prostredia
1.1. Horninové prostredie
Kapitolu sme spracovali na základe publikovaných geologických máp zo širšieho okolia Nitry
(Ivanička a kol. 1998, Harčár, Priechodská 1988, Pristaš a kol. 2000), publikovaných geologických
a geomorfologických štúdií (napr. Lukniš 1949, Kuthan a kol. 1963, Vaškovský 1977, Mazúr 1979,
Bím 1980, Šajgalík - Modlitba 1983, Mitter 1985, Mederly 1987, Kramárik a kol. 1988, Hreško,
Mederly 1988 a i.) a nepublikovaných správ z archívu Geologickej služby SR (napr. Brestenská
1960, Tkáčová 1972, Bím 1984, Hrabovcová 1990 a i.). Podkladom bola aj štúdia inžinierskogeologického prieskumu (Kopecký a kol. 2000) vypracovaná v rámci technickej štúdie rýchlostnej
cesty R1 Nitra – Malanta (Jurkovič a kol., 2001). Doplňujúce informácie boli získané terénnym
prieskumom dotknutého územia.
1.1.1 Geologická stavba a inžiniersko-geologické pomery
Z hľadiska geologickej stavby je posudzované územie okolia mesta Nitry charakteristické tým, že
sa rozprestiera na kontakte dvoch rozdielnych geologických štruktúr - tektonickej depresie
Podunajskej panvy a klenbovitej hráste pohoria Tríbeč. Podľa regionálneho geologického členenia
územia Západných Karpát a severných výbežkov Podunajskej panvy (Vass a kol. 1988) patrí
posudzované územie do dvoch základných jednotiek – väčšina územia patrí do oblasti
Vnútrohorských panví a kotlín, podoblasti Podunajská panva, okrsku Trnavsko-dubnická panva
(podokrsky Rišňovská priehlbina a Komjatická priehlbina), menšia časť patrí do oblasti Jadrových
pohorí, podoblasti Tríbeč, okrsku Zoborská časť.
Geologický vývoj územia
Väčšina posudzovaného územia patrí k periférnej zóne Podunajskej panvy, ktorá formovala
koncom panónu a v pliocéne. Podložie pliocénnych a panónskych súvrství sa nachádza v hĺbke
približne od 50 - 100 m (v blízkosti Zobora) až do 2000-2500 m v južnej časti Nitrianskej
pahorkatiny. Severná časť územia patrí do regiónu Tribča - paleozoicko - mezozoickej geologickej
štruktúry, vývoj ktorej prebiehal počas niekoľkých geologických etáp a hrubé rysy súčasnej podoby
vznikali počas pliocénnych neotektonických pohybov.
K výraznej tektonickej diferenciácii územia na horskú časť (veľký relatívny zdvih pohorí) a v rámci
nížiny na pahorkatinnú a rovinnú časť (diferencovaná tektonika) dochádzalo koncom vrchného
pliocénu a začiatkom kvartéru. V tektonicky relatívne vyzdvihnutých častiach nížiny už v tomto
období prebiehal suchozemský vývoj s prevahou exogénnych morfologických procesov
(denudácia, zvetrávanie, svahové procesy), v najnižších častiach územia prevažovali fluviálne
akumulačné procesy.
Počas kvartéru podliehalo územie už len vonkajšej modelácii, pričom hlavnú úlohu zohrali
klimatické oscilácie - v pleistocéne v chladných obdobiach sa usadzovali sprašoidné sedimenty, v
pohorí sa vytvárali deluviálne sedimenty. Mladými tektonickými pohybmi bola dotvorená i
morfoštruktúra nížiny - pôvodný vrchnopliocénny zarovnaný povrch bol rozčlenený na sústavu
chrbtov a dolín so stráňami často pokrytými produktmi stráňových procesov (pôvodné spraše boli
pretvorené na sprašové hliny, iné sprašoidné sedimenty, eolicko-deluviálne sedimenty).
EKOPED Žilina, 2002
31
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Počas holocénu je najvýznamnejšou tvorba fluviálnych nivných sedimentov v relatívne zahĺbených
údoliach tokov, v poslednom období je dôležitý výrazný vplyv antropogénnej činnosti na substrát a
reliéf (napr. ťažba nerastných surovín, antropogénne vyvolané svahové procesy).
Geologicko-stratigrafické pomery
Posudzované územie je tvorené dvomi hlavnými stratigrafickými jednotkami – neogénom
Podunajskej pahorkatiny a tatrikom Tribča. Na povrch však na väčšine územia vystupujú kvartérne
sedimenty.
Neogén Podunajskej pahorkatiny
Podunajská pahorkatina je z litologického hľadiska pomerne monotónna. Budovaná je prevažne
súvrstviami neogénu, ktoré sedimentovali v priestore Nitry a okolia od vrchného bádenu až do
dáku. Podložie je tvorené granitoidnými a mezozoickými horninami - hĺbka podložia je rôzna, od
niekoľkých metrov až desiatok metrov v úpätných polohách Tribča na okraji Žitavskej pahorkatiny
až po stovky metrov na juhu katastra.
V nadloží uvedených hornín sa nachádzajú neogénne sedimenty v sekvencii od vrchného bádenu,
sarmatu, panónu, pontu až po sedimenty pliocénu (dáku).
Sedimenty volkovského súvrstvia dáku tvoria najvrchnejšiu vrstvu neogénnych usadenín takmer v
celej oblasti nitrianskeho regiónu. Na povrch vychádzajú najmä na strmších západne až severne
orientovaných stráňach pahorkatiny. Tvorené sú sladkovodnými limnickými sedimentami v
piesčitom vývoji (hrubé štrkové a piesčité komplexy rozšírené na úpätí Tribča) alebo v ílovitom
vývoji (monotónne striedanie sivozelených a sivých piesčitých ílov až aleuritov s polohami
pieskov).
V podloží sedimentov dáku sa nachádzajú pontské sedimenty beladického súvrstvia (hrúbka
súvrstvia 30-500 m). Súvrstvie je tvorené svetlosivými až zelenosivými ílmi s aleuriticko-piesčitými
polohami. Typické sú vložky lignitov, uhoľných ílov a vápnitých siltovcov. Na povrch vystupuje toto
súvrstvie na strmších svahoch v oblasti Selenca a Malanty.
V predpolí Tribča v miestach situovania severných variantov cesty R1 sa podľa IG prieskumu
(Kopecký a kol. 2000) nachádzajú neogénne sedimenty v ílovitom vývoji, s množstvom úlomkov
granitoidných hornín – ich obsah sa pohybuje v rozmedzí 30-50 %.
Tatrikum Tribča
Geologická sekvencia Tatrika je v posudzovanom
a mezozoickými horninami Zobora a Nitrianskych vŕškov.
území
zastúpená
paleozoickými
Zobor predstavuje centrálnu časť masívu Zoborských vrchov. Základom geologickej stavby je
kryštalické jadro Tribča v podobe biotitických granodioritov až tonalitov, na povrch vystupujúce v
oblasti liečebného ústavu, západnej stráne chrbta Malá Skalka (405 m n.m.) a na úpätných
stráňach Zobora z južnej strany v okolí Hrnčiaroviec a Štitár.
Z obalovej mezozoickej série tvoria veľkú časť spodnotriasové kremence a kremité pieskovce
vyskytujúce sa v páse od chrbta Malej Skalky cez čelo vrcholu Zobora a strmé južné stráne
vrcholového chrbta smerom k Štitárom. Stredný trias zastupujú dolomitické vápence v úzkom
pruhu centrálneho chrbta severne od Hrnčiaroviec. Triasové horniny sú tektonickou límiou
oddelené od jurských pestrých krinoidových vápencov a sivých až čiernych vápencov, tiahnúcich
sa od Pliešky cez ústredný chrbát Zobora a jeho S a SZ stráne až k vrcholu Haranča (476 m) nad
Štitármi. V okolí tmavých jurských vápencov majú zastúpenie aj vrchnotriasové kremence a fylity
(karpatský keuper). Izolovaný ostrov Kolíňanského vrchu je z geologickej stránky tvorený najmä
jurskými krinoidovými vápencami.
32
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Nitrianske vŕšky sú exotické mezozoické ostrovy, tvoriace vyvýšeniny v rámci nížinného reliéfu –
patria sem Hradný vrch, Vŕšok, Šibeničný vrch, Kalvária a Hrabiná (Katruša). Na geologickej
stavbe týchto tektonicky a erózne odčlenených výbežkov Zobora sa rovnako podieľajú horniny
tatrika. Hradný vrch, Vŕšok a Šibeničný vrch sú litologicky budované stredno- a vrchnotriasovými
dolomitmi, Kalvária kriedovými vápencami a rohovcovými vápencami. Pestrejšie je zloženie hornín
vrchu Hrabiná, kde okrem kriedových sivých dolomitických vápencov a pestrých stredno až
vrchnojurských krinoidových vápencov vystupujú na povrch i spodnojurské tmavé až krinoidové a
piesčité vápence s rohovcami.
Kvartérne sedimenty
Kvartérne sedimenty vystupujú na povrch v podstatnej časti posudzovaného územia.
Z kvartérnych sedimentov Nitrianskej pahorkatiny sú najrozšírenejšie eolicko-deluviálne vápnité
spraše charakteru prachových až piesčitých hlín. V podloží spraší sa často vyskytujú polohy
rubifikovaných fosílnych pôd, ktoré indikujú teplú a humídnu klímu najstaršieho interglaciálu. V
rámci sprašových komplexov sú zachované série fosílnych pôdnych horizontov až po najmladší
interglaciál, resp. štadiál. Priemerná hrúbka sprašových sedimentov je v tejto časti Nitrianskej
pahorkatiny 2-7 m. Spraše majú nepriaznivé fyzikálne vlastnosti – sú namŕzavé a presadavé. V
rámci Žitavskej pahorkatiny je väčšie zastúpenie sprašových hlín (prachovíc) a delúvií, spraše sú
menej rozšírené, čo vypovedá o humídnejšej klíme v podhorí Tribča v porovnaní s Nitrianskou
pahorkatinou. Hrúbka sprašoidných sedimentov tu nepresahuje 2-3 metre, na strmších stráňach
miestami chýbajú a na povrch vystupujú neogénne sedimenty.
Dná úvalín a úvalinovitých dolín sú vyplnené delúvio-fluviálnymi a eolicko-deluviálnymi
sedimentami. Sú to väčšinou ílovito-hlinité sedimenty - produkty soliflukcie, plošného splachu a
ronu počas pleistocénu až holocénu, hrúbky 1-3 m. Pri vyústení pahorkatinných dolín sa vyskytujú
aj deluviálno-proluviálne hlinité sedimenty.
Niva rieky Nitra je tvorená na povrchu holocénnymi fluviálnymi nivnými sedimentami (väčšinou
hlinitými až ílovito-hlinitými povodňovými kalmi, miestami na povrch vystupujú i piesčité
sedimenty). Hrúbka súvrstvia dosahuje 2-5 m, v podloží sa nachádzajú pleistocénne piesčitoštrkovité sedimenty hrúbky priemerne 5-8 m. Miestami sa na fluviálnej nive zachovali zvyšky
organogénnych sedimentov – výplní starých ramien.
Zvyšky nízkych terás rieky v oblasti Lupky, Janíkoviec, Krškán a Chrenovej sú na povrchu
budované prevažne pieskami prekrytými 1-3 m hrubými sprašovými sedimentami, v podloží so
štrkmi. V oblasti Veľkých Janíkoviec bola dokumentovaná mindelská terasa rieky Nitry (starý
pleistocén), prekrytá 5-7 m hrubým sprašovým pokryvom.
Strmé stráne pahorkatiny prekrývajú pomerne plytké delúviá neogénnych sedimentov. Na úpätí
skupiny Zobora a Kolíňanského vrchu sú rozšírené delúviá s rôznym obsahom skeletu. Ich
mocnosti sa pohybujú od 2 do 4-5 m. Na svahoch pohoria v polohách so skalnými výstupmi sa
vyskytujú pokrovy sutín z gravitačného opadávania úlomkov a skalného rútenia. V oblasti
Dražoviec sa v podhorí a na stráňach pohoria vyskytujú aj izolované zvyšky sprašových hlín a
delúvií s prímesou sprašoidného materiálu.
Veľké plochy územia v oblasti mesta Nitry budujú antropogénne sedimenty – navážky, a to najmä
v oblasti Starého mesta, Katruše a Kalvárie.
Tektonika
Tektonická stavba regiónu Nitry je výsledkom pôsobenia najmä alpsko - karpatského orogénneho
cyklu, ktorý pretvoril staršiu varísku stavbu. Severnú časť územia tvorí juhozápadný okraj
klenbovitej hráste Tribča s elevačnými a depresnými časťami, zlomami priečneho a pozdĺžneho
smeru, ktoré zapríčinili jeho vnútornú diferenciáciu. Tektonicky a erózne je od vlastného horského
masívu oddelená oblasť mesta Nitra, kde na povrch vystupujú takisto mezozoické útvary. V
kryštaliniku boli zistené rozsiahle pukliny (SV-JZ a SZ-JV smeru) a mylonitové pásma, s úklonmi
EKOPED Žilina, 2002
33
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
prevažne JZ a SZ smeru. Vrásová stavba je málo zreteľná. Mezozoikum tvorí intenzívne
zvrásnenú oblasť najmä v okolí Zobora (vergencia vrás k JV) a predstavuje autochtónnu obalovú
sériu.
Južne od hráste Tribča v centrálnej a južnej časti územia, kde na povrch vystupujú neogénne a
kvartérne sedimenty, tvoria mezozoické horniny a kryštalinikum ich podložie. Podložie je
postihnuté výraznou zlomovou diskontinuitou S-J smeru, ktorá oddeľuje mezozoické komplexy od
kryštalinika.
Najvýznamnejšou etapou tektonickej diferenciácie územia bol koniec terciéru až kvartér, kedy
vznikli a zvýrazňovali sa tri hlavné systémy zlomov (SZ-JV, SV-JZ a S-J), pozdĺž ktorých
prebiehala tektonická diferenciácia územia, ktorá v podstate trvá dodnes. Oblasť Podunajskej
nížiny ako celok má zlomovo-prehybovú stavbu. Región Nitry sa nachádza na jej okraji, ktorý mal
určitú prechodnú pozíciu medzi silno poklesávajúcim centrom panvy a intenzívne sa dvíhajúcou
hrásťou pohoria. Tento okraj má charakter rozčleneného pedimentu - pôvodne jednotný
vrchnopliocénny povrch bol najmä počas kvartéru postihnutý diferenciálnou tektonikou pozdĺž
miestnych zlomových systémov (tieto sú dnes indikované najmä pravouhlými ohybmi dolín
pahorkatiny a nerovnakými výškami chrbtov pahorkatiny). Takýmto spôsobom sa vytvorila
súčasná podoba pahorkatiny ako sústavy nerovnako vysokých chrbtov, rôzne smerovaných dolín
a asymetrických strání medzi nimi.
Do posudzovaného územia zasahuje niekoľko hlavných štruktúrno-tektonických jednotiek – okrem
hráste Tribča je to hlohovsko - nitrianska hrásť (s kryhami Veľkého Zálužia, Šibeničného vrchu),
kryha prielomu Nitry, kryhy Chrenovej a Janíkoviec.
Inžiniersko-geologické pomery
V zmysle inžiniersko-geologickej rajonizácie Slovenska (M. Matula a kol., 1989) patrí väčšina
posudzovaného územia okolia mesta Nitry do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, oblasti
vnútrokarpatských nížin, okresu Podunajská nížina, a to nasledovných rajónov:
F – rajón údolných riečnych náplavov so striedaním štrkovitých a jemnozrnných zemín – patria
sem nivy vodných tokov, najmä niva rieky Nitra
LT - rajón sprašových sedimentov na riečnych terasách, prevažne jemnozrnné zeminy – vyskytuje
sa po obvode nivy rieky Nitra, najmä v oblasti Krškán a Janíkoviec
L – rajón sprašových sedimentov, prevažne jemnozrnné zeminy – dominuje v pahorkatinnej časti
územia
D – rajón deluviálnych sedimentov, so striedaním štrkovitých a jemnozrnných zemín – vyskytuje sa
na úpätí pohoria Tríbeč (na svahoch medzi Dražovcami, Zoborom, Nitr. Hrnčiarovcami, Dolnými
Štitármi a Pohranicami).
Malá časť územia patrí do regiónu jadrových pohorí, oblasti jadrových stredohorí, okresu Tríbeč.
V tomto území prevažujú skalné horniny rajónu intruzívnych hornín.
1.1.2 Geodynamické javy
Záujmové územie z hľadiska endogénnych a exogénnych procesov a javov charakterizuje výskyt
viacerých typov geodynamických javov - seizmicity územia, neotektonických pohybov, svahových
deformácií, erózie, zvetrávania, objemových zmien.
Seizmicita
Z hľadiska seizmicity patrí územie k pomerne stabilným územiam. Južným okrajom územia
prechádza izolínia regionálnej seizmickej intenzity 6° MSK (M. Matula a kol. 1989).
Podľa STN 73 0036 Seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií patrí územie prevažne do
zdrojovej oblasti seizmického rizika 4.
34
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Erózia pôdy
V oblasti Nitrianskej a Žitavskej pahorkatiny je plošná vodná erózia pomerne významným
poškodzujúcim procesom. Erózia postihuje svahy už od sklonitosti 3-4o, intenzívne sa prejavuje na
svahoch so sklonitosťou nad 7o. Postihnuté sú plochy využívané ako orná pôda, a to najmä
v prípade veľkoblokového spôsobu využívania. V prípade väčšej dĺžky svahu sa prejavuje aj
stružková erózia.
Veterná erózia sa v posudzovanom území výraznejšie neprejavuje. Na úpätných svahoch
zoborskej skupiny Tribča sa prejavuje aj výmoľová erózia.
Presadavosť spraší
Presadavosť je proces, pri ktorom dochádza k zmene (zmenšeniu) objemu zeminy vplyvom
prevlhčenia a zvislého priťaženia. Spraše Nitrianskej pahorkatiny sú náchylné na presadavosť, a to
najmä ich vrchné polohy do hĺbky 4-5 m. Presadavosť je vyvolaná najmä namŕzavosťou
sprašových sedimentov.
1.1.3
Ložiská nerastných surovín
V posudzovanom území okolia mesta Nitra sa nachádzajú viaceré ložiská surovín – energetických,
nerudných a stavebných, z ktorých sú ťažené vápence v Žiranoch a stavebný kameň v ložisku
Pohranice – Kolíňany.
Energetické suroviny
•
ložisko Čeľadice (CHLÚ, vyhlásené Obvodným banským úradom pod č. 609/92)- významné
ložisko lignitu v priestore Jelenec - Beladice - Čeľadice - Dolné Obdokovce - Hosťová. 206.055
tis. t nebilančných zásob. Ložisko bolo klasifikované ako nebilančné pre banské dobývanie
(zvýšený obsah S a As) - s ťažbou sa nepočíta, avšak je potrebné považovať ložisko za
rezervu prvotných palivovo-energetických zdrojov. Možné je podzemné splyňovanie.
Investičné zámery je potrebné realizovať len so súhlasom štátnej banskej a geologickej
správy.
•
ložisko Ivanka - Golianovo - zemný plyn - pripravuje sa do ťažby napriek nepriaznivým
vlastnostiam. Vyčíslené bilančné zásoby plynu - 402 mil. m3 a nebilančné zásoby 172 mil. m3)
Nerudné suroviny
•
ložisko Jelenec - kremenec, v minulosti ťažený. Voľné bilančné zásoby 1467 tis. t, nebilančné
1283 tis. t.
•
ložisko Žirany - Žibrica - využívané ložisko vysokopercentného vápenca - bilančné zásoby
45.900 tis. t, v ťažbe
•
ložisko Kolíňany - neťažené ložisko vápenca - vyčíslené bilančné zásoby 21.300 tis. t,
nebilančné zásoby 2100 tis. t - perspektívne ložisko , uvažované na ťažbu
•
ložisko Hosťová - Kolíňany - sialická surovina, vyčíslené bilančné zásoby 43.000 tis. t,
neuvažuje sa s využitím
•
ložisko Pohranice - Kolíňany - ťažené ložisko stavebného kameňa - vyčíslené bilančné zásoby
11.030 tis. t, ložisko v ťažbe
•
ložisko Veľký Cetín - štrkopiesky a piesky, bilančné zásoby 467 tis. m3
•
ložisko Gergeľová - ťažba štrkopieskov a pieskov, cca 14 tis. m3 ročne
1.1.4
Geomorfologické pomery
Podľa geomorfologického členenia územia Slovenska (Mazúr, Lukniš 1980) patrí posudzované
územie do nasledovných geomorfologických celkov:
•
celok Tribeč –podcelok Zobor
EKOPED Žilina, 2002
35
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
•
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
celok Podunajská pahorkatina – podcelky Nitrianska pahorkatina (oddiely Zálužianska
pahorkatina, Nitrianske vŕšky, Dolnonitrianska niva) a Žitavská pahorkatina.
Vývoj reliéfu okolia mesta Nitra je úzko spätý s vývojom geologických štruktúr, budujúcich toto
územie. Súčasná tvárnosť reliéfu je výsledkom dlhodobého pôsobenia endo- a exogénnej
modelácie. Hrubé morfoštruktúry sú závislé najmä na dĺžke trvania, intenzite a charaktere
endogénnych procesov, morfoskulptúrne tvary reliéfu boli zasa dotvárané alebo priamo vznikli
exogénnymi procesmi. Najviac pôsobili na charakter reliéfu neotektonické pohyby
germanotypného charakteru, ktoré do značnej miery zotreli vplyv predchádzajúcich orogenetických
cyklov a podmienili súčasný charakter reliéfu.
Kvartérna modelácia reliéfu je charakteristická výrazným vplyvom neotektonických pohybov a
periglaciálnej klímy. Diferenciálna tektonika, erózne procesy, intenzívna soliflukcia a svahová
modelácia vytvorili sieť úvalín, úvalinových dolín a plochých chrbtov pahorkatiny, vyznievajúcich na
úpätí pohoria. Striedanie eróznych a akumulačných fáz riečnej činnosti vplyvom klimatických
oscilácií bolo príčinou vytvárania riečnych terás Nitry (zachované sú zvyšky nízkych terás v južnej
časti územia). Veľmi významná je eolická modelácia reliéfu - vietor navial mocné pokrovy spraší
takmer v celom dotknutom území. V Tríbči sa na svahoch hromadili produkty zvetrávania a
svahových procesov - nerovnako hrubé delúviá, najmä na úpätiach s výrazným podielom
eolického materiálu. Na strmých kremencových a vápencových stráňach sa hromadili hrubo
skeletnaté zvetraliny a skalné sute.
V holocéne sa prejavuje výrazný vplyv človeka na reliéf - zásahy človeka do reliéfu územia mesta
Nitry majú svoje počiatky už v staroveku a prebiehajú až do súčasnosti. V súvislosti so
zabezpečovaním stavebných surovín a prieskumnou ťažbou nerastných surovín boli vytvorené
typické antropogénne formy - kameňolomy, ťažobné a kutacie jamy, haldy, hliniská a štrkoviská.
Morfoštruktúra Tribča
zaberá severnú časť územia a zasahuje sem svojím JV okrajom - skupinou Zobora.
Geomorfologický oddiel Zobor ako individuálna časť Tribča sa javí ako výrazná tektonicky
rozčlenená hrásť čnejúca nad reliéfom okolitej pahorkatiny. Nadmorská výška chrbtov a vrcholov
sa pohybuje od 300 do 617 m n.m (najvyšším vrcholom je Žibrica). Súčasný reliéf je odrazom
neotektonických pohybov s významným podielom pasívnej morfoštruktúry, t.j. uplatnením
diferencovanej geomorfologickej hodnoty hornín. Najrozsiahlejšou formou reliéfu sú stráne,
genéza ktorých úzko súvisí so zónami tektonických diskontinuít. Strmé stráne sa v mnohých
prípadoch viažu na triasové vápence, dolomity a kremence (napr. vrcholové stráne Zobora,
Žibrice), kým mierne stráne korelujú s horninami kryštalinika (J až JV úpätie Zobora). Oblasť
západne od Zobora je veľmi silno tektonicky rozčlenená na viacero krýh v nerovnakých výškach,
stráne a doliny sú tektonicky predisponované, pretvorené eróziou a denudáciou. Výrazné formy
tvoria kremencové a vápencové tvrdoše, vyčnievajúce zo stredohorskej rovne (Haranč), alebo
poriečnej rovne (V.Bahorec). Na kremencoch Zobora je vytvorený i kvestový reliéf a skalné steny.
Horská časť územia je charakteristická prevahou sklonitého reliéfu, s výnimkou úpätných strání v
oblasti Zobora a Dobrotky, ktoré majú sklonitosť do 12o. Zlomovo-denudačné a eróznodenudačné stráne pohoria majú sklonitosť prevažne 12 - 25o, na menších plochách nad 25o a
ojedinelo nad 35o. Vrcholové plošiny a chrbty pohoria majú sklonitosť do 3-7o.
Na menších plochách v oblasti Zobora je vyvinutý i krasový reliéf - medzi Zoborom a Plieškou sú
povrchové krasové formy (škrapy, škrapové polia) a menšia erózna Svoradova jaskyňa, v oblasti
Žibrice je krasová plošina Vápeník s 52 m hlbokou priepasťou Žibrica s hráškovitou výzdobou.
Západné, juhozápadné až južné úpätie Zobora bezprostredne susedí s rovinným územím riečnej
nivy, kým juhovýchodný okraj je menej kontrastný a do Žitavskej pahorkatiny prechádza postupne,
bez náhlych zmien sklonu strání.
36
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Morfoštruktúra Podunajskej nížiny
zaberá väčšinu plochy posudzovaného územia. Podmienená je sčasti štruktúrne, súčasný reliéf je
výsledkom neotektonických pohybov, erózno-denudačných a akumulačných procesov počas
kvartéru. Najstaršími zvyškami reliéfu sú plošiny tzv. vrchnopliocénnej poriečnej rovne, ktorých
pôvodný povrch bol pretvorený počas pleistocénu procesmi stráňovej periglaciálnej modelácie a
eolickej činnosti. Morfoštruktúra sa v posudzovanom území skladá z troch hlavných celkov.
Geomorfologický oddiel Nitrianskej pahorkatiny sa rozprestiera po pravej strane rieky Nitry v
oblasti od Lehoty a Lužianok až k Horným Krškanom. V pahorkatinnom reliéfe sa najvýraznejšie
prejavuje hlavný severojužne orientovaný rozvodný chrbát s nadmorskou výškou 230-245 m n.m.,
ktorý smerom na juh klesá na cca 200 m. Relatívne výšky plochých chrbtov pahorkatiny sa
pohybujú od 30 do 70 m. Sklony strání dosahujú priemerne 3-7o, len strmšie svahy asymetrických
dolín a úvalinovitých dolín dosahujú 12-17 o (orientované sú väčšinou Z,SZ až S smerom a sú
tektonicky podmienené). Reliéf Nitrianskej pahorkatiny je výsledkom kvartérneho vývoja s
významným podielom tektoniky (náhle zmeny smerov dolín, prejavy výškovej a sklonovej
asymetrie strání).
Na okraji pahorkatiny priamo v meste Nitra sa nachádza pododdiel Nitrianskych vŕškov. Sú to
tektonicky a erózne vypreparované torzá mezozoického obalu Tribča južne od masívu Zobora.
Najvýraznejšie sa prejavuje dominanta Hradného vrchu, Kalvária a Šibeničný vrch. Vyvýšenina
Vŕšku je zastretá samotnou historickou zástavbou mesta. Relatívna výška vŕškov nad nivou Nitry
je 40-70 m. Je možné konštatovať, že tento geomorfologický celok bol hlavným delimitačným
prvkom prvotného osídlenia a samotného vzniku mesta Nitra. Na Hradnom vrchu a v oblasti
Kalvárie sú známe i krasové formy reliéfu - jaskyňa pod hradom, niekoľko menších jaskýň na
Kalvárii, kde sa nachádzajú i povrchové krasové formy - škrapy.
Rovinné územie po oboch stranách rieky Nitry patrí k oddielu Nitrianskej nivy. Nadmorská výška
povrchu nivy kolíše od cca 136 m v oblasti Krškán po cca 140 m pri Lužiankach. Rovinný povrch
nivy v južnej časti územia spestrujú pozdĺžne depresie mŕtvych ramien a plytké bezodtoké
depresie. Po litologickej stránke je niva tvorená hlavne povodňovými hlinito-ílovitými sedimentami
vo vrchnej časti a štrkovými fáciami v bazálnej časti. Šírka nivy dosahuje v okolí Janíkoviec 3-3,5
km, kým v epigenetickom úseku rieky medzi Hradným vrchom a Zoborom len 600-700 m. V okolí
Dražoviec a Lužianok je šírka nivy 2,2-2,5 km.
Do územia zasahuje severozápadný okraj oddielu Žitavskej pahorkatiny od Hrnčiaroviec cez
Malantu a Pohranice smerom k Janíkovciam. Podhorská časť pahorkatiny pozdĺž úpätia Zobora
má charakter mierne zvlnenej pahorkatiny so sklonmi 3-7o a nadmorskou výškou 150-250 m.
Potok Selenec je recipientom tejto časti pahorkatiny. Ľavá strana jeho povodia prechádza do
výraznej vyvýšeniny SZ-JV orientovaného chrbta prechádzajúceho od Malanty, východne od
Janíkoviec až k Nitranom. Nadmorská výška chrbta je 200-235 m, relatívne prevýšenie 60-80 m.
Prechod chrbta do nivy Nitry zmierňuje terasový stupeň, tiahnúci sa od Mikovho dvora až k
Čechynciam.
1.2. Ovzdušie
1.2.1. Základné klimatické charakteristiky
Klimatické charakteristiky posudzovaného územia sme spracovali na základe publikovaných
údajov - najmä ročenky SHMÚ (Šamaj, Valovič 1978, 1988, Šamaj 1989, Šamaj a kol. 1991). Pre
charakteristiku hlavných klimatických ukazovateľov sme použili údaje z agroklimatickej stanice
Nitra (roky 1970-94). Základné parametre sú uvedené v tab. č. 10-11.
EKOPED Žilina, 2002
37
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Teplotné pomery a globálne žiarenie
Z geografických faktorov sú pre rozloženie a chod teplôt najdôležitejšie nadmorská výška a reliéf.
Celkovo patrí oblasť mesta medzi veľmi teplé až teplé územia (okrem vyšších častí pohoria).
Priemerné ročné teploty v posudzovanom území sa pohybujú v rozpätí 7,5 až 10,0 oC.
Najteplejším mesiacom je júl (16-20,5 oC), najchladnejším január (-1 až -4 oC). Priestorovo je
najteplejším územím oblasť Nitrianskej pahorkatiny a Nitrianskej nivy, najchladnejšími sú
vrcholové časti zoborskej skupiny Tribča.
Extrémne teploty namerané na klimatickej stanici v Nitre sú nasledovné - maximá teploty vzduchu
sa pohybujú nad 35 oC (absolútne maximum 38,9 oC), minimá sú pod -25 oC (absolútne minimum 27,7 oC).
Vlhkostné a tlakové pomery
Všeobecne platí rast hodnôt vlhkosti a naopak pokles atmosferického tlaku s nadmorskou výškou,
čomu zodpovedá i priestorové rozloženie hodnôt týchto klimatických charakteristík
v posudzovanom území. V klimatickej stanici Nitra je priemerná relatívna vlhkosť vzduchu 74 %,
pričom najväčšia je v zime (75 - 85 %), najmenšia v lete a na jar (65 - 70 %). Tlak vodných pár je
najväčší v lete (14 - 16,5 hPa), najmenší v zime (4,5 - 6 hPa). Dlhodobý ročný priemer je 13 hPa.
Sýtostný doplnok je rovnako najväčší v lete (7 - 10 hPa) a najmenší v zime (0,8 - 1,5 hPa),
priemer je 4,3 hPa.
Oblačnosť a slnečný svit
S nadmorskou výškou všeobecne rastie hodnota oblačnosti, čo zároveň vplýva i na dĺžku trvania
slnečného svitu, ktorá je výrazne závislá na expozícii a sklonitosti reliéfu. V Nitre je oblačnosť
priemerne 58 % - najmenšia je koncom leta (40 - 50 %) a najväčšia v koncom jesene a v zime (65
- 75 %). Slnko tu svieti priemerne 1800 - 1900 hodín za rok (vo vyšších polohách je táto hodnota o
cca 500 hod. nižšia). Relatívne svieti slnko v Nitre 40 - 45 % maximálne možného času. V horskej
časti územia je oblačnosť v porovnaní s nížinnou časťou väčšia v lete a menšia v zime.
Zrážkové pomery
Množstvo zrážok všeobecne stúpa s nadmorskou výškou. Priemerný ročný úhrn zrážok sa
v oblasti mesta Nitra pohybuje od cca 500 do 800 mm, pričom zrážkový gradient (pribúdanie
ročného úhrnu zrážok na 100 výškových metrov) je cca 30-50 mm. Najviac zrážok spadne v
mesiacoch máj - august, najmenej v mesiacoch január - marec. Celkovo patrí oblasť Nitry medzi
zrážkovo deficitné územia.
Snehová pokrývka leží v Nitre priemerne 30 - 40 dní do roka, vo vyšších častiach pohoria do 60-80
dní. Jej priemerná výška je v Nitre cca 15 cm (maximálna 56 cm), v pohorí 30-40 cm (max. viac
ako 1 m). Prvý deň so sneh. pokrývkou sa priemerne vyskytuje 4.12. (najskorší dátum 27.10.,
najneskorší dátum 18.1.), posledný deň so sneh. pokrývkou sa priemerne vyskytuje 2.3. (najskorší
dátum 26.12., najneskorší dátum 25.4.).
Veterné pomery
Vietor je najdynamickejším klimatickým prvkom, je veľmi závislý na miestnych podmienkach. V
oblasti Nitry všeobecne prevládajú SZ vetry, aj keď ich podiel v posledných dvoch desaťročiach
poklesol (z 25 % na 18 % výskytu), ďalšími častými smermi sú V, SV a Z smer. Najmenej časté sú
JZ, J a JV vetry. Jednotlivé veterné systémy sa počas roka výrazne menia - v zime je veľký podiel
V a JV zložky vetra, na jar vzrastá podiel SZ a S zložky, v lete je najčastejšia SZ a Z zložka a na
jeseň dominujú SZ, V a JV zložky. Najsilnejšie vetry sa vyskytujú v zime a na jar (SZ vetry).
Bezvetrie sa vyskytovalo priemerne v 16 % meraní - najväčší podiel bezvetria je v lete a začiatkom
jesene.
38
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
1.2.2. Klimaticko-geografické členenie
Celkovú charakteristiku klímy, najmä z hľadiska teplotných a zrážkových pomerov s prihliadnutím
na vlahovú bilanciu a slnečný svit vyjadrujú tzv. klimatické oblasti (Konček in Petrovič a kol. 1968,
Konček in Atlas SSR 1980). Posudzované územie patrí do jednej klimatickej oblasti a troch
podoblastí.
Teplá klimatická oblasť - zahŕňa celé posudzované územie (oblasť Podunajskej nížiny a
okrajových častí okolitých pohorí). Charakterizované je teplou nížinnou klímou s dlhým až veľmi
dlhým, teplým a suchým letom, krátkou, mierne teplou, suchou až veľmi suchou zimou s veľmi
krátkym trvaním snehovej pokrývky. Priemerná ročná teplota kolíše v rozpätí 9-10 oC (priemerné
teploty júla sú 18 až 20,5 oC a januára -1 až -3 oC), priemerné ročné zrážky sú 500-600 mm.
Trvanie snehovej pokrývky je do 30-40 dní v roku.
Podľa vlhkostných pomerov rozdeľujeme túto oblasť na tri podoblasti:
A1 - suchá podoblasť - územie Nitrianskej pahorkatiny
A3 - mierne suchá podoblasť - územie Nitrianskej nivy a časť Žitavskej pahorkatiny
A5 - mierne vlhká podoblasť - severná časť Žitavskej pahorkatiny a úpätné polohy pohoria do
nadm. výšky 250-300 m.
Tab. č.10 - Vybrané klimatické parametre – stanica Nitra (podľa údajov SHMÚ Bratislava a údajov
agroklimatickej stanice Nitra)
I
II
III
IV
V
VI
VII
VIII
IX
Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu
1951 – 1980
-1,7 -0,5 4,7 10,1 14,8 18,3 19,7 19,2 15,4
1981 – 1994
-1,1 0,0
5,2 10,3 15,5 17,9 20,5 20,2 15,8
1951 – 1994
-1,5 -0,3 4,9 10,2 15,0 18,2 20,0 19,5 15,5
Extrémne teploty
Abs. maximum 1931-80 13,3 17,6 24,1 29,0 32,1 35,8 36,6 38,9 34,4
Abs. maximum 1981-94 13,1 18,7 23,5 27,2 30,4 35,9 36,5 37,2 31,9
Abs. minimum 1931-80
-27,7 -24,3 -18,5 -6,0 -2,1 1,2
4,2
2,0 -1,4
Abs. minimum 1981-94
-24,8 -20,2 -14,4 -3,9 0,4
3,6
5,0
4,8
1,0
Výskyt dní s charakteristickou teplotou (1981-94)
Tropické (t max > 30
0,2
2,4
8,7
8,7
0,3
o
C) (t > 20 oC)
Letné
1,4
7,0 11,9 21,9 20,4 7,8
o
Mrazové (t min < 0 C)
22,2 20,0 11,2 1,0
o
Ľadové (t max < 0 C)
9,3
6,1
0,8
Vlhkostné a tlakové pomery (1951-94)
Relat.vlhkosť
vzduchu 83
80
73
64
67
69
66
67
71
(%)
Relat.vlhkosť
vzduchu
(%)*
Tlak vodnej pary (hPa)
Sýtostný doplnok (hPa)
XI
XII
Rok
10,1
10,1
10,1
4,9
3,9
4,6
0,5
0,5
0,5
9,7
9,9
9,8
28,0
26,7
-8,1
-7,5
21,1
19,0
-17,5
-12,4
14,0
17,6
-24,5
-19,6
38,9
37,2
-27,7
-24,8
3,6
-
20,3
70,4
11,6 18,9 88,5
0,8
5,6 22,6
76
83
85
74
85
83
91
77
9,5
3,1
7,3
1,4
5,5
0,9
9,7
4,3
67
8,1 11,4 14,7 15,7 15,4 12,7
4,8
6,3
7,2
8,8
8,8
5,8
Oblačnosť a slnečný svit
63
55
53
53
48
44
47
54
72
76
50
2,9
3,5
4,7
4,3
3,6
6,0
6,8
5,7
6,7
2,0
2,1
50,7
12,0 10,7
8,0
6,3
5,8
4,6
5,7
5,1
8,1
14,4 16,6 112,
8
89
81
72
4,9
1,0
5,1
1,3
6,4
2,6
Priem. oblačnosť v % 72
(1951-90)
Priem.počet jasných dní 2,7
(1951-94)
Priem.počet zamrač. dní 15,6
(1951-94)
X
67
73
72
EKOPED Žilina, 2002
69
66
75
39
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
Priem. počet dní s hmlou
(1981-94)
Priem. trvanie sln.svitu,
hod (1951-94)
Relatívny sl. svit, %
(1951-94)
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
I
5,3
II
4,8
III
3,2
IV
0,4
V
0,8
VI
1,1
VII
0,5
VIII
0,6
IX
1,4
X
3,6
XI
5,8
XII
5,5
Rok
33,0
51
82
131
179
225
232
253
235
184
134
59
41
1808
19
30
37
45
49
50
53
55
51
42
22
16
42
Priemerné mesačné a ročné zrážky (mm)
31
32
33
43
55
70
64
58
37
1981-94
28
28
30
32
60
60
44
50
45
Počet dní s výskytom zrážok rôznej intenzity (1951-94)
Zrážky > 1 mm
6,5
5,7
6,4
6,7
7,9
8,4
6,9
7,1
5,8
Zrážky > 10 mm
0,5
0,5
0,5
1,1
1,4
1,9
1,9
1,7
1,1
Charakteristiky snehovej pokrývky (1951-94)
Priem.výška (cm)
7,3 12,6 7,8
3,2
Abs.maximum (cm)
28
56
28
Počet dní so sneh. 14,3 9,1
2,6
0,1
-
41
45
54
46
43
49
561
517
5,8
1,2
7,7
1,4
7,9
1,0
82,8
13,3
1
0,0
4,8
8
1,5
5,4
31
8,4
8,1
56
35,9
pokrývkou nad 1 cm
Počet
dní
so
sneh.pokrývkou nad 5
cm
-
0,0
1,3
4,1
18,3
JZ
Z
SZ
Bezv.
39
36
117
138
194
157
142
172
1,8
1,6
1,8
2,2
2,2
2,2
3,2
2,6
2,8
2,6
2,1
2,4
1951-80
6,2
5,5
1,2
0,0
Tab.č.11 - Charakteristika veterných pomerov v klimatickej stanici Nitra
obdobie 1961-80
obdobie 1981-94
zimné obdobie
letné obdobie
rok
S
SV
V
JV
J
Častosť jednotlivých smerov vetrov v %o
116
125
141
79
47
97
138
156
57
48
-1
Priemerná rýchlosť vetra v m.s (1961-80)
3,0
2,0
2,8
2,4
1,5
2,4
1,4
1,6
2,1
2,0
2,8
1,7
2,4
2,4
2,0
1.3. Voda
Kapitolu sme spracovali s použitím prác Bím 1980, 1984, kol. 1965, Tkáčová 1972, Hanušin in
Kramárik a kol. 1988, Kullman in Kuthan a kol. 1963, Zaťko 1968. Použili sme materiály SHMÚ a
Smerný vodohospodársky plán z r. 1984, ako aj spracovanú hydrogeologickú štúdiu mesta Nitra
(Laurenčík, Tužinský et al. 1993).
1.3.1. Vodné toky a odtokové pomery
Posudzované územie patrí do povodia rieky Nitry. Podľa charakteru dolinovej a riečnej siete ho
možno rozdeliť do dvoch oblastí.
Oblasť Nitrianskej a Žitavskej pahorkatiny - dolinová sieť je tvorená málo rozvetvenými suchými
úvalinami a bočnými úvalinovitými dolinami bez stáleho vodného toku. Tieto sa vyskytujú len v
oblasti Kyneka (potok Šúdol s prítokmi Kyneckým potokom a Kajsianskym kanálom), južne od
Párovských Hájov (Cabajský potok s dvoma prítokmi), v severnej časti Žitavskej pahorkatiny
(potok Selenec so zdrojnicami Hrnčiarovským a Štitárskym kanálom a horná časť potoka Kadaň).
40
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Oblasť nivy a terás Nitry - na fluviálnej rovine sa vyskytujú stále vodné toky - rieka Nitra (v
D.Krškanoch sa vetví na Nitru a Starú Nitru), Dobrotka (do Nitry sa vlieva na SZ okraji mesta),
Selenec (vlieva sa do Nitry na JV okraji mesta), Janíkovský a Lúčny kanál.
Odtokové pomery
Z hľadiska odtokových pomerov patria vodné toky celej oblasti do dažďovo-snehového typu odtoku
s akumuláciou vôd v decembri až januári, vysokou vodnosťou vo februári až marci (najvyššie
prietoky koncom februára a začiatkom marca), s najnižšími prietokmi v septembri, s výrazným
podružným maximom v druhej polovici novembra až začiatkom decembra, s nízkymi stavmi od
polovice júla do konca septembra.
Podľa klasifikácie oblastí Slovenska na základe ročného rozdelenia prietokov (Turbek, Škoda in
Zborník prác SHMÚ 29/II) patrí okolie mesta Nitry do oblasti III/a (povodia pravostranných prítokov
Váhu od Kysuce po Jablonku, vrátane ľavostranných prítokov Váhu od Tepličky po Striebornicu,
vrátane povodia Nitry a Žitavy a pravostranných prítokov Hrona z Kremnických vrchov a Vtáčnika)
s nasledovnými %- hodnotami mesačných odtokov v rámci hydrologického roka:
XI
XII
I
II
III
IV
V
VI
VII
VIII
IX
X
7,5
10
8,5
11,5
15,5
13
8,5
7
5,5
4,5
3,5
5
Celé posudzované územie je možno označiť za suché až veľmi suché, s nízkymi hodnotami
špecifického odtoku - len do 5 l.s-1.km-2. Aj samotné pohorie (Zoborská časť Tribča (je z
odtokového hľadiska výrazne deficitné s reálnou hodnotou špecifického odtoku len okolo 3 l.s-1.km2
. Táto skutočnosť vyplýva jednak z teplej a suchej klímy, jednak z faktu, že územie slúži najmä
ako infiltračná oblasť podzemných vôd a zberná oblasť pre toky, vytvárajúce sa na území Žitavskej
pahorkatiny.
Z vodných tokov územia je hydrologicky sledovaná len Nitra, na ktorej sa prietokové
charakteristiky sledujú v profiloch Nitrianska Streda a Nové Zámky. Dlhodobé charakteristiky sú
uvedené v tab. č. 12-13. Dlhodobý priemerný ročný prietok Nitry je v Nitrianskej Strede 15,33 m3.s1
, v Nových Zámkoch 18,19 . m3.s-1. Rozdelenie priemerných mesačných prietokov je obdobné
ako pri ostatných tokoch dažďovo-snehovej oblasti - najvyššie prietoky sú v marci a apríli,
najnižšie prietoky sú v auguste až októbri. Jednoročná voda je v profile Nitrianska Streda cca 130
m3.s-1, storočná voda je 370 m3.s-1.
Tab.č.12 - Dlhodobé odtokové charakteristiky Nitry (1931-80)
Stanica
Nitr.Streda
N.Zámky
F
2092,87
3156,02
H
836
770
O
231
182
S
605
588
K
0,28
0,24
qs
7,32
5,76
Qa
15,33
18,19
F - plocha povodia (km2), H - priemerné ročné zrážky (mm); O - odtok (mm); S - strata (H-O); K - koeficient odtoku
(O/H); qs - špecifický odtok (l.s-1.km-2); Qa - priemerný ročný prietok (m3.s-1).
Tab.č.13 - Dlhodobé priemerné mesačné prietoky Nitry (1931-80)
N.Streda
N.Zámky
XI
XII
I
II
III
IV
V
VI
VII
VIII
IX
X
Qa
13,65 17,28 14,9 20,88 29,85 26,15 15,69 12,18 10,4 8,46 6,59 8,42 15,33
15,73 19,99 18,62 24,74 35,14 31,17 18,69 14,66 12,33 10,29 7,91 9,52 18,19
EKOPED Žilina, 2002
41
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
1.3.2. Vodné plochy
V k.ú. mesta Nitra a v bezprostrednom okolí sa vyskytuje niekoľko vodných plôch a jazier - nádrž
Korytník JZ od Lužianok, dva rybníky v Dolnej Malante, jazierka v parku v Nitre a v areáli
Agrokomplexu, štrkoviská pri Ivanke, jazierko v bývalom lome v mestskej časti Zobor.
1.3.3. Podzemné vody
Vlastnosti podzemných vôd posudzovaného územia sú rôzne v závislosti najmä od geologického
podložia.
Podzemné vody úpätia pohoria
Táto časť územia je tvorená kryštalinikom a triasovými kremencami, ktoré sú hydrogeologicky
málo významné - vyskytujú sa tu lokálne sutinové a puklinové pramene výdatnosti do 1 l.s-1.
Akumulácia vôd sa viaže najmä na pukliny a poruchové zóny - početné, ale väčšinou slabo
roztvorené a zanesené zvetralinami. Dominuje puklinový obeh podzemných vôd, plytký (do 10-20
m). Chemicky ide o silikátogénne vody vápenato-horečnato-hydrouhličitanového typu.
Mineralizácia podľa rôznych autorov sa pohybuje v rozpätí 300 - 500 mg.l-1.
Hydrogeologicky významné sú mezozoické sedimenty tatrika zoborskej skupiny Tribča (najmä
kryha Žibrice), ktoré sú čiastočne odvodňované na úpätí Koliňanského vrchu pri Pohraniciach.
Podzemné vody nivy Nitry
Nitrianska niva patrí medzi hydrogeologické rajóny s vysokým stupňom transmisivity, pórovou
priepustnosťou, s výskytom podzemných vôd s voľnou hladinou.
Na nive Nitry sú významným zdrojom podzemnej vody štrkopiesčité fluviálne sedimenty, ktorých
hrúbka je v okolí Nitry 5 až 12-14 m. V oblasti Dražoviec bola dosiahnutá výdatnosť vrtov 2-8 l.s-1
pri znížení hladiny podzemných vôd o 3 - 3,5 m, Laurenčík, Tužinský et al. (1993) udávajú z
oblasti nivy Nitry výdatnosti 0,5 až 35 l.s-1, priemerne 8-9 l.s-1. Zdrojom podzemných vôd sú
povrchové toky, vody prestupujúce z oblasti pahorkatiny, na okraji pohoria i zrážkové vody a vody
prestupujúce z mezozoických vrstiev pohoria Tríbeč. Chemicky ide o kalcium- bikarbonátové vody
s vysokou mineralizáciou (500 - 1100 mg.l-1) a sekundárnym znečistením najmä dusičnanmi.
Podzemné vody pahorkatiny
Nitrianska pahorkatina je rajónom so stredným stupňom transmisivity, pórovou až puklinovopórovou priepustnosťou, s výskytom napätej hladiny podzemných vôd. Nitrianske vŕšky sú rajónom
so stredným až vysokým stupňom transmisivity, prevažne puklinovou priepustnosťou, s výskytom
podzemných vôd s voľnou hladinou. Žitavská pahorkatina patrí k rajónom s nízkym stupňom
transmisivity, pórovou až puklinovo-pórovou priepustnosťou, s výskytom napätej hladiny
podzemných vôd.
V pahorkatine sa kvartérne podzemné vody s voľnou hladinou vyskytujú v dolinách potokov,
prípadne v nadložných kvartérnych a priepustných neogénnych horizontoch. Celkovo sú neogénne
sedimenty hydrogeologicky nepriaznivé, nepriepustné, s výskytom zvodnených vrstiev pieskov až
štrkov s artézskymi vodami prevažne s negatívnou hladinou (0,5 až 1 m pod terénom). Ich hĺbka je
väčšinou nad 50 m a do 150 m, výdatnosť vrtov nepresahuje 2-4 l.s-1 (najčastejšie je v rozpätí 0,1 1 l.s-1). Laurenčík, Tužinský et al. (1993) udávajú pravdepodobný výskyt 4 artézskych horizontov
vôd v hĺbke do 400 m, s výdatnosťou vrtov 0,2 až 2 l.s-1. Výskyt týchto kolektorov je
nerovnomerný, závisí od miestnych stratigrafických podmienok. Dopĺňanie artézskych vôd je
najčastejšie z plytkých podzemných vôd kvartérnych náplavov a vodných tokov, menej zo zrážok.
Chemicky sa jedná o vody s vysokým obsahom Fe a Mn, vysokou tvrdosťou a mineralizáciou
okolo 500 mg.l-1.
42
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Podľa režimu patria podzemné vody celej nitrianskej oblasti do prvého výškového stupňa (do 450600 m n.m.), s najvyššími stavmi hladiny podzemných vôd a výdatnosťami prameňov koncom
marca a začiatkom apríla, minimálnymi stavmi v septembri až novembri.
1.3.4. Pramene a pramenné oblasti
V úpätnej časti Zoborských vrchov v oblasti Nitry a okolia je registrovaných viacero stálych
prameňov - významnejšie sú napr. prameň pri liečebnom ústave (priemerná výdatnosť 1,2 l.s-1,
max. 3,2 l.s-1), Šindolka (priem. 0,9 l.s-1, max. 1,2 l.s-1), Kadaň v Štitároch (priem. 3,7 l.s-1, max.
15,8 l.s-1).
Napriek celkovo pomerne malej výdatnosti registrovaných prameňov (priemerne cca 4 až 30 l.s-1 z
celej skupiny Zobora) je táto oblasť z hydrogeologického hľadiska veľmi významná a perspektívna,
pretože jednak dotuje vodami fluviálne sedimenty nivy Nitry a pramene v oblasti Podhorianskeho
výbežku pahorkatiny, jednak je infiltračnou oblasťou pre pomerne významné bariérové pramene
na úpätí Kolíňanského vrchu pri Pohraniciach, ktorých výdatnosť dosahuje až 10-50 l.s-1.
1.3.5 Termálne a minerálne vody
V oblasti Nitry nie je známy výskyt termálnych a minerálnych vôd. Termálny prameň sa nachádza
v Pohraniciach, kde vyviera v jazierku v strede obce prameň – jazierko nezamŕza ani počas
silných mrazov. V obci je aj nevyužívaný vrt priemernej výdatnosti 18,0 l/s, s teplotou 15,5 oC.
1.3.6. Vodohospodársky chránené územia
V posudzovanom území sa okrem lokálnych prameňov nachádzajú zdroje podzemných vôd
viazané na fluviálne štrkopiesky rieky Nitry.
Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je v súčasnosti prevažne formou napojenia na nitriansky
skupinový vodovod. Vodné zdroje s vymedzenými pásmami hygienickej ochrany sa nachádzajú na
nive rieky Nitra v oblasti Párovských lúk, Dvorčianskeho hája a v oblasti Kolíňanského vrchu
severne od Pohraníc.
1.4. Pôda
1.4.1. Hlavné pôdne charakteristiky (typy, druhy pôd) a bonita pôdy
Pedologický prieskum poľnohospodárskych pôd bol v území realizovaný počas komplexného
prieskumu pôd územia Slovenska (70-te roky), jeho výsledky boli aktualizované v systéme
bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) v 80-tych a začiatkom 90-tych rokov (Džatko a
kol. 1976, Linkeš a kol. 1996).
Priestorová diferenciácia pôdneho krytu v oblasti Nitry je prejavom pôsobenia najmä azonálnych
činiteľov - geologického substrátu a reliéfu, vplyvom ktorých sa vyvinuli genetické pôdne typy v
dnešnej podobe. Z dôvodu malej rozlohy a mohutnosti pohoria je vertikálna zonálnosť pôd
pomerne slabo vyvinutá. Na prechode nížiny do pohoria je možné pozorovať prejavy tzv.
predhorskej zonálnosti pôd, keď hnedozeme nížiny prechádzajú do luvizemí na okraji pohoria,
hlbšie v pohorí sa vyskytujú kambizeme a rendziny.
Pôdy regiónu Tribča
Prevažná časť pohoria je v súčasnosti zalesnená, a tak je tu vytvorený typický pôdny kryt pohoria,
závislý od geologického podložia, reliéfu a klimatických pomerov. Bezprostredný substrát pôd
tvoria delúviá skalných hornín rôzneho chemizmu a zrnitosti, v nižších polohách i sprašoidné
sedimenty.
EKOPED Žilina, 2002
43
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
V oblasti Zobora výrazne dominujú hlboké, piesočnato-hlinité, málo skeletnaté kambizeme
mezotrofné na horninách kryštalinika, na úpätí sa vyskytujú luvizeme modálne až kambizeme
luvizemné, hlboké, hlinité, bezskeletnaté prevažne na sprašových hlinách, vo vrcholovej časti sa
vyskytujú plytké skeletnaté rankre na kremencoch a rendziny sutinové na vápencoch.
Pôdy regiónu Podunajskej nížiny
Pôdy Nitrianskej pahorkatiny sú najkvalitnejšími pôdami územia - prevládajú hlinité hnedozeme
modálne na spraši, v oblasti Párovských Hájov a južne od cesty Nitra - Šaľa prevládajú hlinité až
piesočnato-hlinité černozeme modálne a černozeme modálne karbonátové na spraši.
Pôdy Žitavskej pahorkatiny sú menej kvalitné - prevládajú síce hlinité hnedozeme modálne na
sprašových hlinách, ale v oblastiach Horná Malanta - Janíkovce a Štitáre sú zastúpené hlinité a
ílovito-hlinité hnedozeme pseudoglejové a na prechode pahorkatiny do pohoria medzi Chrenovou
a Štitármi prevažujú málo skeletnaté, hlboké až stredne hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité
kambizeme mezotrofné a rendziny modálne na sprašových hlinách a zmiešaných svahovinách.
Pôdy Nitrianskej nivy sú výrazne odlišné od pôd pahorkatiny - vplyvom zvýšenej hladiny
podzemných vôd sú tu vyvinuté hlboké bezskeletnaté fluvizeme modálne a fluvizeme modálne
karbonátové (v úseku nivy severne od mesta), fluvizeme a fluvizeme glejové (východne od mesta),
ílovito-hlinité až ílovité. Južne od Dolných Krškán prevládajú čiernice modálne, ílovito-hlinité až
ílovité.
V oblasti lesov a lesíkov pahorkatiny (lesy pri Mlynárciach, Kyneku a Šúdol, medzi Párovskými
hájmi a cestou Nitra - Šaľa, JZ od Dolných Krškán a pri Selenci) sú vyvinuté hlboké, hlinité,
bezskeletnaté hnedozeme luvizemné na sprašich. Na fluviálnej nive (v Dvorčianskom lese JV od
Dolných Krškán) sú vyvinuté hlboké hlinité až ílovito-hlinité bezskeletnaté čiernice modálne na
fluviálnych sedimentoch. V oblasti Nitrianskych vŕškov (na vápencovom substráte pod menšími
lesíkmi na Borine, Katruši a Kalvárii) sú vyvinuté hlinité, stredne hlboké až hlboké rendziny
modálne až rendziny sutinové.
Antropogénne pôdy
Zaraďujeme sem pôdy v intraviláne mesta a okolitých obcí, v záhradkárskych a vinohradníckych
osadách a v iných zastavaných lokalitách. Rozlišujeme plochy bez súvislej pôdnej pokrývky,
väčšinou zastavané, pôdy ktorých sú označované ako antrozeme, a pôdy antropogénne
pretvorené - záhradné, vinohradnícke a rigolované pôdy označované ako kultizeme.
Pôdy intravilánov obcí majú pôdny kryt úplne zmenený oproti pôvodnému. Mestské časti Zobor,
Štitáre a časť Nitrianskych Hrnčiaroviec a Dražoviec patria k regiónu pohoria a pôdy patrili
pôvodne ku kambizemiam, rendzinám a luvizemiam pohoria. Časti mesta Kynek, Mlynárce,
Párovské Háje, Klokočina, Čermáň, Janíkovce, obec Pohranice a časti Krškán, Chrenovej,
Nitrianskych Hrnčiaroviec patria k regiónu pahorkatiny a pôvodnými pôdami boli hnedozeme až
černozeme na sprašiach a sprašových hlinách. Časti Horné a Dolné mesto, Kalvária, Párovce
patria k regiónu Nitrianskych vŕškov a pôvodnými pôdami tu boli rendziny a kambizeme. Časti
mesta Horné a Dolné Krškany, Chrenová, časti Mlynáriec, Dolného mesta, Dražoviec pozdĺž rieky
patria do regiónu fluviálnej nivy a pôvodnými pôdami boli fluvizeme, fluvizeme glejové, v južnej
časti čiernice.
V procesoch svojej činnosti, najmä hospodárskej, človek podstatne menil a mení vlastnosti
pôdneho krytu i mimo zastavaných území - intenzívne sú činnosťou človeka pozmenené najmä
poľnohospodárske pôdy. Vo väčšine poľnohospodársky využívaných územiach prebieha proces
postupnej degradácie pôd - najvážnejšími negatívnymi procesmi sú vodná a veterná erózia,
zhutňovanie pôdy, kontaminácia pôd škodlivými látkami, acidifikácia (okysľovanie) pôd vplyvom
aplikácie vysokých dávok minerálnych hnojív. Za posledných 25 - 35 rokov ubudlo v
pahorkatinných oblastiach na strmších svahoch priemerne 20-50 cm pôdy, čo je dôsledkom najmä
nesprávneho spôsobu hospodárenia a výberu plodín. Táto skutočnosť platí i pre pôdy na
pahorkatinách nitrianskeho katastra.
44
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Bonita (produkčná schopnosť) pôd
Problematika produkčnosti pôd je rozpracovaná najmä v rámci poľnohospodárskeho pôdneho
fondu (PPF). Pri jej hodnotení sa vychádza zo súčasnej úrovne poznatkov o základných pôdnych
vlastnostiach, ktoré sú vyjadrené v integrovanej sústave pôdno-ekologických jednotiek (PEJ) a
ktoré v dôsledku vzájomného pôsobenia faktorov prostredia (substrátu, reliéfu, klímy) vytvárajú
špecifické podmienky pre rast a produkciu rastlín.
Kvalita pôdneho fondu v posudzovanom území je vyjadrená cenou pôdy podľa vyhl. MF č. 465/91
Zb. v znení neskorších predpisov a je uvedená v hodnotení priamych vplyvov realizácie zámeru na
životné prostredie.
Zatriedenie pôdno-ekologických jednotiek širšieho posudzovaného územia do tried produkčnej
schopnosti je vyjadrené v tabuľke č. 14. Poľnohospodársky pôdny fond v posudzovanom území
tvorí dve tretiny plochy. Celkovo tu prevládajú produkčné orné pôdy, ktoré tvoria spolu 49 %
plochy PPF, vysokoprodukčné orné pôdy tvoria 33 % PPF. Najprodukčnejšími
poľnohospodárskymi pôdami v území sú stredne ťažké až ťažké hlboké čiernice modálne,
vyskytujú sa však len na malej ploche. Veľkú plochu zaberajú najmä vysokoprodukčné hnedozeme
modálne.
Hodnotenie produkčnosti pôd reprezentuje súčasný evidenčný a právny stav hodnotenia bonity
(kvality a ceny) pôdy. Treba však poznamenať, že reálne vlastnosti pôd, ich kvalita a produkčná
schopnosť sú v niektorých prípadoch oproti mapovaným pôdno-ekologickým jednotkám rozdielne preto je potrebné počas projektovej prípravy realizovať pedologický prieskum dotknutého územia.
Kvalita lesných pôd je daná rovnakými faktormi ako v prípade poľnohospodárskych pôd.
V posudzovanom území sú najprodukčnejšími lesnými pôdami hnedozeme Nitrianskej
pahorkatiny.
Tab. č. 14 - Zatriedenie BPEJ z hľadiska produkčnej schopnosti pôd
BPEJ
0122002
0020003
0120003
0123003
0138002
0037005
0039002
0139002
0102002
0102005
0106002
0044002
0144002
0026002
0139202
0103003
0044202
0144202
0144302
0145002
0107003
0011002
0111002
Pôdny subtyp
čiernice modálne
černozeme erodované
černozeme modálne
fluvizeme modálne
hnedozeme modálne
čiernice glejové
černozeme modálne
fluvizeme modálne
hnedozeme modálne
fluvizeme modálne
fluvizeme glejové
Plocha
% územia
(ha)
9.1 0.08
15.1 0.14
11.1 0.10
8.5 0.08
9.9 0.09
0.5 0.00
17.0 0.16
91.4 0.84
23.5 0.22
6.1 0.06
15.1 0.14
167.3 1.54
1 293.3 11.87
26.7 0.24
76.1 0.70
43.8 0.40
67.1 0.62
265.0 2.43
2.2 0.02
163.5 1.50
78.9 0.72
13.5 0.12
67.2 0.62
Odv.
skup.
1
2
2
2
2
2
2
2
2
2
2
2
2
3
3
3
3
3
3
3
4
3
3
EKOPED Žilina, 2002
Typologicko-produkčná
kategória pôd
% plochy
PPF
O1 – najprodukčnejšie orné
pôdy
0.8
O2 – vysokoprodukčné orné
pôdy
32.6
O3 - veľmi produkčné orné
pôdy
15.3
45
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
BPEJ
Pôdny subtyp
0146003
0138202
0007003
0007003
0150002
0150005
0150202
0045202
0145202
0146203
0012003
0012003
0112003
0004004
0104004
0106012
0151003
0045402
0145402
0245202
0138502
0250002
0038502
0013004
0112013
0212013
0152202
0250202
0251013
0251213
0251403
0113004
0047202
0047402
0147202
0147402
0152402
0151203
0151303
0151403
0151503
0185002
0185005
0185015
0185052
0185212
0185215
0185255
0171202
0160435
0185025
hnedozeme modálne
černozeme erodované
46
fluvizeme modálne
hnedozeme pseudoglejové
hnedozeme modálne
fluvizeme glejové
fluvizeme modálne
hnedozeme pseudoglejové
hnedozeme modálne
černozeme erodované
hnedozeme pseudoglejové
černozeme erodované
fluvizeme glejové
hnedozeme erodované
hnedozeme pseudoglejové
fluvizeme glejové
hnedozeme erodované
hnedozeme pseudoglejové
pseudogleje luvizemné
kambizeme pseudoglejové
kambizeme modálne
pseudogleje luvizemné
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Plocha
% územia
(ha)
7.1 0.07
7.6 0.07
35.6 0.33
1.9 0.02
33.4 0.31
7.2 0.07
50.7 0.47
35.4 0.32
49.3 0.45
73.7 0.68
84.9 0.78
0.1 0.00
78.6 0.72
55.4 0.51
199.7 1.83
9.1 0.08
251.7 2.31
12.4 0.11
16.6 0.15
8.7 0.08
34.2 0.31
13.6 0.12
2.1 0.02
327.8 3.01
6.3 0.06
2.4 0.02
245.6 2.25
19.1 0.17
48.8 0.45
40.9 0.38
39.5 0.36
115.1 1.06
288.2 2.64
63.8 0.59
1 181.3 10.84
202.5 1.86
165.1 1.52
401.7 3.69
120.4 1.11
51.5 0.47
4.8 0.04
24.7 0.23
18.8 0.17
32.3 0.30
9.8 0.09
23.3 0.21
18.6 0.17
26.2 0.24
8.1 0.07
4.3 0.04
7.9 0.07
Odv.
skup.
3
4
4
4
4
4
4
4
4
4
5
5
5
5
5
5
5
5
5
5
4
4
5
5
5
5
5
5
5
5
5
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
6
EKOPED Žilina, 2002
Typologicko-produkčná
kategória pôd
% plochy
PPF
O4 - produkčné orné pôdy
49.1
O5 – stredne produkčné orné
pôdy
0.3
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
BPEJ
Pôdny subtyp
0285202
0285215
0285225
0285412
0285435
0188422
0154672
0154673
0254672
0290462
0292683
0100992
kultizeme
intravilán
lesné plochy
ostatné plochy
vodné plochy
Spolu
regozeme
hnedozeme erodované
rendziny modálne
kambizeme, rendziny
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Plocha
% územia
(ha)
6.9 0.06
0.3 0.00
7.1 0.07
10.9 0.10
0.7 0.01
2.3
11.1
61.0
5.5
6.1
16.8
0.02
0.10
0.56
0.05
0.06
0.15
7.7 0.07
80.9 0.74
2 768.7 25.41
740.9 6.80
34.5 0.32
94.2 0.86
10 895.4 100.00
Odv.
skup.
7
7
7
7
7
7
8
8
8
8
9
9
Typologicko-produkčná
kategória pôd
% plochy
PPF
O6 – menej produkčné orné
pôdy
0.4
OT1 – stredne produkčné OP
a veľmi produkčné TTP
0.0
T3 – menej produkčné trvalé
trávne porasty
1.4
N – pre agroekosystémy
nevhodné územia
0.1
100.0
1.4.2. Stupeň náchylnosti na mechanickú a chemickú degradáciu
Náchylnosť pôd na mechanickú a chemickú degradáciu je hodnotená v príslušnej časti správy o
hodnotení (zraniteľnosť prostredia, kap. C.II.5.4).
1.5. Biota
1.5.1. Základná charakteristika vegetácie
Fytogeografické členenie Slovenska
Podľa fytogeografického členenia územia Slovenska (Futák 1980) leží záujmové územie v dvoch
jednotkách. Väčšina územia sa nachádza v oblasti panónskej flóry (Pannonicum),
fytogeografickom okrese Podunajská nížina. Masív Zobora i celá Zoborská skupina Tríbeča patrí
do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), fytogeografického okresu Tríbeč. Táto
poloha sa na flóre územia výrazne prejavuje – v území prevládajú najmä druhy teplomilné, často
panónskeho pôvodu.
Zoogeografické členenie Slovenska
Podľa zoogeografického členenia Slovenska (Čepelák 1980) patrí územie patrí do panónskej
oblasti, jej juhoslovenského obvodu a dunajského okrsku. Tento okrsok je rozdelený na dve časti lužnú a pahorkatinnú. Väčšina územia patrí do pahorkatinnej časti dunajského okrsku, iba južná
časť patrí do lužného okrsku. Na zložení fauny územia sa táto poloha prejavuje prevahou
teplomilných až stepných druhov.
Rekonštruovaná prirodzená vegetácia
Rekonštruovaná prirodzená vegetácia predstavuje vegetáciu, ktorá by sa v území vyvinula, keby
na krajinu nepôsobil svojou činnosťou človek. Charakteristiku rekonštruovanej prirodzenej
vegetácie uvádzame podľa práce Michalko a kol. (1986).
EKOPED Žilina, 2002
47
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Územie je z hľadiska výskytu jednotiek rekonštruovanej prirodzenej vegetácie pomerne pestré. Na
nive rieky Nitra boli mapované lužné lesy nížinné, v zvyšnej časti územia dubovo-hrabové lesy
karpatské, dubovo-hrabové lesy panónske, dubovo-cerové lesy, dubové xerotermofilné lesy
submediteránne a skalné stepi.
Lužné lesy nížinné (U) zahrňujú vlhkomilné a mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych
naplaveninách pozdĺž vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion. Zo stromov bývajú
zastúpené jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý
(Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre), čremcha
strapcovitá (Padus avium) a dreviny mäkkých lužných lesov. V krovinnom poschodí sú to svíb
krvavý (Swida sanguinea), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Euonymus europaea),
druhy rodu hloh (Crataegus sp. div.). Bylinný podrast je druhovo relatívne bohatý. V území boli
mapované na nive rieky Nitry
Dubovo-hrabové lesy karpatské (C). Lesné porasty, vyskytujúce sa prevažne na alkalických,
hlbokých pôdach, väčšinou typu hnedých pôd, menej na rendzinách, ilimerizovaných pôdach,
hnedozemiach a čierniciach a to na rôznorodom geologickom podloží. V stromovom poschodí
prevládajú dub zimný (Quercus petraea) a hrab obyčajný (Carpinus betulus), často sú zastúpené
aj javor poľný (Acer campestre), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a
čerešňa vtáčia (Cerasus avium). Táto jednotka je rozšírená ako zonálna vo východnej časti
územia.
Dubovo-hrabové lesy panónske (Cr). Spoločenstvá dubovo-hrabových lesov v najteplejších
oblastiach Slovenska alebo v teplejších kotlinách a dolinách, kde má klíma zvýšenú kontinentalitu.
Podmieňujú ich predovšetkým piesočnaté a štrkovité treťohorné a štvrtohorné terasy, pokryté
sprašovými hlinami alebo náplavové kužele. V stromovom poschodí dominuje dub letný (Quercus
robur), častý je dub sivastý (Quercus pedunculiflora), javor poľný (Acer campestre), javor mliečny
(Acer platanoides), trvalo sa vyskytuje aj javor tatársky (Acer tataricum). Bežné sú bresty Ulmus
minor a Ulmus laevis, lipa malolistá (Tilia cordata), hrab obyčajný (Carpinus betulus), jaseň štíhly
(Fraxinus excelsior) a jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia). Krovinné poschodie je dobre
vyvinuté. Zonálna jednotky, rozšírená v západnej (po rieku Nitru) a juhovýchodnej časti územia.
Dubové xerotermofilné lesy submediteránne a skalné stepi (Q). Táto skupina lesných a trávnatých
spoločenstiev sa viaže na južné svahy v dubovom stupni, na vápence, dolomity, vápnité zlepence
a flyš. Stanovištia týchto spoločenstiev patria u nás medzi najteplejšie. Zaberajú väčšinou neveľké
plochy najmä na extrémnych formách reliéfu ako sú chrbty a hrebene vrchov, prudké svahy a pod.
Porasty tvoria väčšinou jeden komplex s xerotermnými travinnými spoločenstvami. Vedúcou
lesnou drevinou je dub plstnatý (Quercus pubescens) a k nemu sa ďalej radia ďalšie druhy rodov
dub (Quercus polycarpa, Q. cerris, Q. petraea) a jarabina (Sorbus torminalis, S. hungarica, S.
danubialis), často aj lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a hruška obyčajná (Pyrus pyraster).
Najvýznamnejšími krami, vyskytujúcimi sa v tomto type porastov, sú drieň obyčajný (Cornus mas),
čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb), dráč obyčajný (Berberis vulgaris) a kalina siripútková
(Viburnum lantana). Bylinná vrstva je veľmi bohatá a pestrá, v týchto spoločenstvách sa vyskytujú
mnohé submediteránne, balkánske a pontické druhy, stanovištia majú reliktný charakter. Jednotka
bola mapovaná iba v niekoľkých malých ostrovčekoch v južnej časti územia.
Dubovo-cerové lesy (Qc). Do tejto jednotky sú zaradené xerotermofilné dubové lesy na alkalických
podložiach v strednej Európe. Viažu sa najmä na ilimerizované hnedozeme na sprašových
príkrovoch alebo na degradované černozeme na sprašiach. Dominantou v týchto porastoch je dub
cerový (Quercus cerris), ďalej sa vyskytujú dub žltkastý (Quercus dalechampii), dub sivozelený
(Quercus pedunculiflora), niekedy aj dub zimný (Quercus petraea) a dub letný (Quercus robur).
Z ďalších drevín sa v stromovom poschodí vtrúsene vyskytujú javor poľný (Acer campestre), javor
tatársky (Acer tataricum), lokálne aj jaseň mannový (Fraxinus ornus). Krovinné poschodie býva
pomerne bohaté, tvorené najmä druhmi zob vtáčí (Ligustrum vulgare), drieň obyčajný (Cornus
mas), svíb krvavý (Swida sanguinea), slivka trnková (Prunus spinosa), ruža galská (Rosa galica),
rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica), hloh obyčajný (Crataegus laevigata), hloh krivokališný
(Crataegus curvisepala). Častá jednotka v území – vyskytujú sa veľké súvislé plochy i menšie
ostrovčeky vo všetkých častiach územia.
48
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Reálna vegetácia
Reálna vegetácia sa od potenciálnej, opísanej v predošlých riadkoch, dosť výrazne líši.
Predovšetkým človek je tým činiteľom, ktorý vegetáciu premenil podľa svojich potrieb. V území
vznikli typy, ktoré sa tu pôvodne nevyskytovali. Keďže pre hodnotenie významnosti jednotlivých
častí záujmového územia sú dôležité aktuálne, podrobné a presne lokalizované informácie,
vykonali sme terénny prieskum územia.
Informácie o reálnej vegetácii boli získané terénnym prieskumom záujmového územia. Územie
bolo rozdelené na relatívne homogénne jednotky, pre ktoré sme zaznamenali druhové zloženie a
kvantitatívne zastúpenie jednotlivých druhov. V území bolo vyčlenených celkovo 117 lokalít.
Uvádzame ich stručnú charakteristiku.
1. Násyp cesty I/51. Zo stromov prevláda topoľ čierny (Populus nigra), v krovinnom poschodí ruža
šípová (Rosa canina agg.)
2. Porast drevín na svahu zárezu cesty a križovatky Lehota. Prevládajúcim druhom v stromovom
poschodí je hlošina úzkolistá (Eleagnus angustifolia). Krovinné poschodie je druhovo bohaté,
s dominanciou rovnakého druhu ako v stromovom poschodí.
3. Plošný porast drevín popri starej ceste. Zo stromov sú najhojnejšie agát biely (Robinia pseudacacia)
a orech kráľovský (Juglans regia), v krovinnom poschodí prevláda ruža šípová (Rosa canina agg.).
4. Skupinka líp nad cestou I/51. Rastú tu tri jedince lipy malolistej (Tilia cordata).
5. Alej popri ceste III. triedy. V stromovom poschodí prevláda orech kráľovský (Juglans regia),
z ďalších drevín sa častejšie vyskytuje kultivar topoľ a čierneho (Populus nigra cv. pyramidalis).
Z krovín je najčastejším imelovník biely (Symphoricarpos albus) a vŕba rakytová (Salix caprea).
6. Násyp popri ceste I/51. Zo stromov prevláda pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), zistené
boli aj javor mliečny (Acer platanoides), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a jarabina vtáčia (Sorbus
aucuparia). Krovinné poschodie je slabo vyvinuté.
7. Líniový porast drevín. Stará zarastajúca alej ovocných drevín. Stromové poschodie je tvorené alejou
čerešne vtáčej (Cerasus avium). V krovinnom poschodí prevláda slivka trnková (Prunus spinosa),
častá je aj ruža šípová (Rosa canina agg.).
8. Líniový porast drevín na svahu násypu cesty I/51 obojstranne. V stromovom poschodí, ktoré je
druhovo bohaté, sú hojné krížence euroamerických topoľov (Populus x canadensis) a pagaštan
konský (Aesculus hippocastanum)., v krovinnom poschodí je najčastejším druhom ruža šípová
(Rosa canina agg.).
9. Nevyužívaná plocha a záhrada. Zo stromov sa vyskytuje slivka domáca (Prunus domestica),
v krovinnom poschodí prevláda baza čierna (Sambucus nigra), zistené boli aj ruža šípová (Rosa
canina agg.) a agát biely (Robinia pseudacacia).
10. Líniový porast popri ceste I/51. Zo stromov je najhojnejším druhom lipa malolistá (Tilia cordata),
v krovinnom poschodí sa najhojnejšie vyskytujú ruža šípová (Rosa canina agg.) a hlohyňa šarlátová
(Pyracantha coccinea).
11. Líniový porast na svahoch násypov cesty I/51 v priestore križovatka. Zo stromov sú najčastejšími
krížence euroamerických topoľov (Populus x canadensis), pomerne často sa vyskytuje aj hlošina
úzkolistá (Eleagnus angustifolia). V krovinnom poschodí prevláda orgován obyčajný (Syringa
vulgaris), časté sú aj ďalšie pestované druhy, najmä sumach pálkový (Rhus typhina) a kultivary rodu
zemolez (Lonicera).
12. Líniový porast drevín na svahoch násypu cesty I/51 obojstranne. V stromovom poschodí sú najviac
zastúpené jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata) a pagaštan konský
(Aesculus hippocastanum), v krovinnom zlatovka previsnutá (Forsythia suspensa), chmeľ obyčajný
(Humulus lupulus) a kultivaru rodu tavoľník (Spiraea).
13. Medzernatý líniový porast popri poľnej ceste. V stromovom poschodí je najčastejším druhom agát
biely (Robinia pseudoacacia), v krovinnom poschodí prevláda slivka trnková (Prunus spinosa).
14. Medzernatá medza popri plote vinohradov. V stromovom poschodí sú zastúpené druhy ovocných
stromov, v krovinnom poschodí sú častými baza čierna (Sambucus nigra) a ruža šípová (Rosa
canina agg.).
15. Medzernatý líniový porast popri poľ nej ceste. Zvyšok aleje drevín, tvorený stromami čerešne vtáčej
(Cerasus avium).
EKOPED Žilina, 2002
49
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
16. Okrajová časť lesného porastu. Na lokalite sa striedajú časti s prirodzeným druhovým zložením
s časťami, v ktorých dominuje agát biely (Robinia pseudoacacia). V prirodzených častiach
prevládajú duby, vrátane duba cerového (Quercus cerris).
17. Časť lesného porastu Šúdol. Lokalita má dve časti. Západná časť má prirodzené zloženie
stromového poschodia, v ktorom prevládajú duby a dub letný (Quercus robur agg.), dub cerový
(Quercus cerris) a hrab obyčajný (Carpinus betulus). Naproti tomu východnú časť lokality tvorí
monokultúra agáta bieleho (Robinia pseudoacaccia).
18. Plošný porast drevín v priestore križovatky a na svahoch násypu cesty I/51. Stromové poschodie je
slabo vyvinuté, prevažuje v ňom lipa malolistá (Tilia cordata). V krovinnom poschodí sú častými
druhmi zlatovka previsnutá (Forsythia suspensa), svíb krvavý (Swida sanguinea), resp. svíb biely
(Swida alba), orgován obyčajný (Syringa vulgaris) a kultivary rodov tavoľník (Spiraea) a zemolez
(Lonicera).
19. Porast drevín v medzihrádzovom poraste rieky Nitra na jej pravom brehu. Prevládajú kultivary
euroamerických topoľov (Populus x canadensis) a topoľa čierneho (Populus nigra cv. pyramidalis),
vyskytuje sa aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides). Krovinné poschodie je slabšie vyvinuté
20. Porast drevín v medzihrádzovom poraste rieky Nitra na jej ľavom brehu. Prevládajú kultivary
euroamerických topoľov (Populus x canadensis) a topoľa čierneho (Populus nigra cv. pyramidalis).
Ďalej sú zastúpené jelša lepkavá (Alnus glutinosa), zastúpené sú aj nepôvodné druhy javorovec
jaseňolistý (Negundo aceroides) a orech kráľovský (Juglans regia). Krovinné poschodie je druhovo
bohatšie.
21. Porast drevín popri severnom obchvate mesta. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, v krovinnom
prevláda hlošina úzkolistá (Eleagnus angustifolia), z ďalších druhov sa častejšie vyskytuje imelovník
biely (Symphoricarpos albus).
22. Porast drevín popri severnom obchvate mesta. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, vyskytuje sa
v ňom viacero druhov, vrátane kultivarov topoľa čierneho (Populus nigra cv.), vŕba krehká (Salix
fragilis), topoľ biely (Populus alba), breza previsnutá (Betula pendula). V krovinnom poschodí
prevládajú slivka trnková (Prunus spinosa) a hlošina úzkolistá (Eleagnus angustifolia).
23. Brehový porast kanála. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, zastúpená je vŕba krehká (Salix
fragilis). Krovinné poschodie má tiež malú pokrvnosť, prevláda v ňom slivka trnková (Prunus
spinosa).
24. Brehové porasty mŕtvych ramien vodného toku Dobrotka a porasty na nevyužívanej ploche medzi
nimi. Zastúpené sú predovšetkým dreviny mäkkých luhov – v stromovom poschodí vŕba krehká
(Salix fragilis), vŕba biela (Salix alba) a ich kríženec Salix x rubens, v krovinnom poschodí vŕba
košikárska (Salix viminalis).
25. Brehový porast vodného toku Dobrotka. Vodný tok je upravený, skanalizovaný. Drevinné brehové
porasty sú slabšie vyvinuté, zo stromov je najčastejšia slivka domáca (Prunus domestica), krovinné
poschodie má pomerne vyrovnané zastúpenie viacerých druhov: bršlen európsky (Euonymus
europaea), slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), vŕba krehká (Salix fragilis).
26. Brehový porast vodného toku Dobrotka. Ide o úsek poniže cesty I/51, vodný tok je v tomto úseku
upravený, skanalizovaný. Drevinné brehové porasty sú slabo vyvinuté, v stromovom poschodí bola
zistená slivka domáca (Prunus domestica), v krovinnom poschodí je najčastejším druhom slivka
trnková (Prunus spinosa).
27. Líniový porast popri ceste a popri plote. V stromovom poschodí bola zistená čerešňa vtáčia
(Cerasus avium), v krovinnom poschodí to boli najmä slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová
(Rosa canina agg.) a brest hrabolistý (Ulmus minor).
28. Križovatka, porasty na svahoch zárezov a priestorov medzi jednotlivými vetvami križovatky.
Stromové poschodie je slabšie vyvinuté, krovinné poschodie má väčšiu pokryvnosť. Na lokalite sú
častými hlošina úzkolistá (Eleagnus angustifolia), topoľ čierny (Populus nigra), breza previsnutá
(Betula pendula) a borovica čierna (Pinus nigra).
29. Parčík a záhrada na Šindolke. Z drevín je najčastejšia slivka domáca (Prunus domestica), zistené
boli aj vŕba krehká (Salix fragilis) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium). Na lokalite rastie aj trsť
obyčajná (Phragmites australis).
30. Park na Šindolke. Dobre zapojený porast so staršími, mohutnými jedincami stromov. V stromovom
poschodí sú najčastejšími domáce druhy – lipa malolistá (Tilia cordata), jaseň štíhly (Fraxinus
excelsior) a javor mliečny (Acer platanoides), vyskytujú sa však aj cudzokrajné dreviny. Krovinné
poschodie je slabo vyvinuté.
50
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
31. Plošný porast drevín okolo jazierka na Zobore. Zo stromov sú najčastejšie agát biely (Robinia
pseudoacacia) a slivka guľatoplodá (Prunus insititia), z krovín orgován obyčajný (Syringa vulgaris)
a ruža šípová (Rosa canina agg.). V poraste sa vyskytujú aj ďalšie druhy nepôvodných drevín, napr.
javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), kustovnica cudzia (Lycium barbarum) a pestovaná
zlatovka previsnutá (Forsythia suspensa).
32. Plošný, prevažne bylinný porast v pásme hygienickej ochrany vodného zdroja. Drevinné porasty sú
slabo vyvinuté, zo stromov je najčastejšia vŕba krehká (Salix fragilis), v krovinnom poschodí slivka
trnková (Prunus spinosa).
33. Líniový porast drevín popri rieke Nitre. Zo stromov prevažuje topoľ čierny (Populus nigra), krovinné
poschodie je veľmi slabo vyvinuté.
34. Plošný porast drevín pred areálom UKF, časť plochy je parkovo upravená. V stromovom poschodí
prevláda breza previsnutá (Betula pendula), častý je aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides).
Krovinné poschodie má menšiu pokryvnosť, zložené je z pôvodných i pestovaných drevín.
35. Park Brezový hájik. Lokalita má hustejšiu severovýchodnú a redšiu juhovýchodnú časť.
V stromovom poschodí sa hojne vyskytujú breza previsnutá (Betula pendula), lipa malolistá (Tilia
cordata), javor mliečny (Acer platanoides) a javor horský (Acer pseudoplatanus). V krovinnom
poschodí prevládajú baza čierna (Sambucus nigra) a nepôvodný javorovec jaseňolistý (Negundo
aceroides).
36. Park Brezový hájik, druhá časť. Celá plocha je parkovo upravená. Zo stromov dominuje breza
previsnutá (Betula pendula). Stromové poschodie je druhovo veľmi bohaté, vyskytujú sa tu aj
niektoré cudzokrajné dreviny, ktoré sú u nás vzácne pestované, napr. metasekvoja čínska
(Metsequoia glyptostrobides).,
37. Kasárne pod Zoborom. Stromové i krovinné poschodie je druhovo pomerne bohaté, západná časť
lokality je parkovo upravená. V stromovom poschodí sú časté pagaštan konský (Aesculus
hippocastanum), borovica čierna (Pinus nigra), javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), agát
biely (Robinia pseudoacacia), a kultivar topoľa čierneho (Populus nigra cv. pyramidalis).
38. Brehový porast malého vodného toku medzi Malíkovou a Šípovou ulicou. Porast je slabšie vyvinutý,
v stromovom poschodí prevláda vŕba krehká (Salix fragilis), v krovinnom baza čierna (Sambucus
nigra) a lieska obyčajná (Corylus avellana).
39. Alej topoľov popri ceste. V stromovom poschodí dominujú krížence euroamerických topoľov
(Populus x canadensis), častá je aj čerešňa vtáčia (Cerasus avium).
40. Líniový porast krovín popri plote a ceste. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, krovinné
poschodie je pomerne husté. Z krovín je najčastejšia ruža šípová (Rosa canina agg.).
41. Líniový porast drevín popri záhradkárskej osade. V stromovom i krovinnom poschodí prevláda agát
biely (Robinia pseudacacia).
42. Brehový porast malého vodného toku. Zo stromov prevládajú kultivary euroamerických topoľov
(Populus x canadensis). Porast je v posledných rokoch značne poškodzovaný výrubmi drevín.
43. Medzernatá alej popri ceste III. triedy do Jarku. Stromové poschodie je tvorené druhom čerešňa
vtáčia (Cerasus avium).
44. Líniový porast – alej, obojstranne popri poľnej ceste. V stromovom poschodí prevláda orech
kráľovský (Juglans regia), ostatné druhy sú zastúpené iba jedným exemplárom. Krovinné poschodie
je slabo vyvinuté.
45. Lesný porast. Druhové zloženie prirodzené, prevláda hrab obyčajný (Carpinus betulus), zastúpený
je aj dub cerový (Quercus cerris), dub letný (Quercus robur agg.) a topoľ biely (Populus alba). Porast
je v štádiu obnovy, v posledných rokoch bola časť porastu vyrúbaná.
46. Lesný porast. Južnú časť porastu predstavuje starší les s prirodzeným druhovým zložením,
v poraste prevláda dub cerový (Quercus cerris), častý je aj hrab obyčajný (Carpinus betulus).
Severná časť je mladina s prevahou duba letného (Quercus robur agg.), častý je aj javor mliečny
(Acer platanoides).
47. Časť lesného porastu. Porast je v obnove, na väčšine plochy je porast odstránený, na časti plochy
sa nachádzajú mladiny.
48. Líniový porast drevín – široká medza. V stromovom poschodí dominuje javor poľný (Acer
campestre), v krovinnom poschodí slivka trnková (Prunus spinosa), častý je však aj javor poľný
(Acer campestre), plamienok plotný (Clematis vitalba) a nepôvodný druh kustovnica cudzia (Lycium
barbarum).
EKOPED Žilina, 2002
51
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
49. Medza popri poľnej ceste. Stromové poschodie je veľmi slabo vyvinuté, vyskytuje sa v ňom iba
orech kráľovský (Juglans regia). Krovinné poschodie je značne medzernaté, prevládajú v ňom ruža
šípová (Rosa canina) a plamienok plotný (Clematis vitalba).
50. Alej popri ceste II. triedy Nitra – Cabaj. V stromovom poschodí prevláda hlošina úzkolistá (Eleagnus
angustifolia), častý je aj orech kráľovský (Juglans regia). krovinné poschodie je slabo vyvinuté,
zastúpené sú baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina agg.) a hloh jednosemenný
(Crataegus monogyna agg.).
51. Líniový porast drevín na ul. J. Haška. V stromovom poschodí prevládajú hlošina úzkolistá (Eleagnus
angustifolia) a kultivary euroamerických topoľov (Populus x canadensis), v krovinnom poschodí je
najčastejšia ruža šípová (Rosa canina).
52. Remízka, plošný porast drevín. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, v krovinnom dominujú ruža
šípová (Rosa canina) a hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.).
53. Líniový porast drevín, širšia medza. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, vyskytuje sa v ňom agát
biely (Robinia pseudacacia), čerešňa vtáčia (Cerasus avium) a hloh jednosemenný (Crataegus
monogyna agg.). Krovinné poschodie má dostatočnú pokryvnosť, častými druhmi sú slivka trnková
(Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina agg.), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.).
V poraste sa hojne vyskytuje baza chabzdová (Sambucus ebulus).
54. Široká medza, porast na neúžitku. Charakter porastu a druhové zloženie je rovnaké ako v prípade
predošlého porastu.
55. Líniový porast, širšia medza popri ceste. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, prevláda v ňom
hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.). Krovinné poschodie má vysokú pokryvnosť, je
husté, popri hlohu jednosemennom (Crataegus monogyna agg.) je v ňom hojná aj ruža šípová
(Rosa canina agg.).
56. Lesík. V stromovom poschodí prevláda topoľ čierny (Populus nigra), zastúpený je aj agát biely
(Robinia pseudoacacia). Krovinné poschodie je tvorené najmä druhmi topoľ čierny (Populus nigra)
a ostružina ožinová (Rubus fruticosus agg.).
57. Lesný porast v lokalite Katruša. Porast je druhovo pestrý, v stromovom poschodí ho tvoria borovica
čierna (Pinus nigra), borovica lesná (Pinus sylvestris), dub cerový (Quercus cerris), dub letný
(Quercus robur agg.), lipa malolistá (Tilia cordata), jaseň mannový (Fraxinus ornus), čerešňa vtáčia
(Cerasus avium). V krovinnom poschodí sa okrem uvedených druhov vyskytujú aj hloh
jednosemenný (Crataegus monogyna agg.), ruža šípová (Rosa canina agg.), orech kráľovský.
58. Okrajová časť lesného porastu na Katruši. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, tvorené druhmi
agát biely (Robinia pseudoacacia), orech kráľovský (Juglans regia), topoľ biely (Populus alba),.
Krovinné poschodie má väčšiu pokryvnosť, prevláda v ňom ruža šípová (Rosa canina agg.).
59. Lesný porast na Katruši. V stromovom poschodí prevládajú borovica čierna (Pinus nigra) a lipa
malolistá (Tilia cordata), v krovinnom poschodí hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.)
a plamienok plotný (Clematis vitalba). Najmä na južnom okraji lokality je druhovo pôvodné bylinné
poschodie xerotermného charakteru s výskytom viacerých vzácnejších druhov, vrátane ohrozených.
60. Medza popri ceste. Stromové poschodie je tvorené nepôvodnými druhmi – dominuje agát biely
(Robinia pseudoacacia), vyskytuje sa aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) a orech
kráľovský (Juglans regia). Krovinné poschodie je druhovo pestrejšie, častými sú hloh jednosemenný
(Crataegus monogyna), agát biely (Robinia pseudoacacia), ruža šípová (Rosa canina agg.), orgován
obyčajný (Syringa vulgaris).
61. Brehový porast rieky Nitra. Stromové poschodie je veľmi slabo vyvinuté, zastúpené sú druhy vŕba
krehká (Salix fragilis) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), v krovinnom poschodí sú to aj jelša lepkavá
(Alnus glutinosa), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), plamienok
plotný (Clematis vitalba) a nepôvodné druhy javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), kustovnica
cudzia (Lycium barbarum)a orech kráľovský (Juglans regia).
62. Južná časť lokality Kalvária – nezapojené plošné porasty drevín. V stromovom poschodí prevláda
borovica čierna (Pinus nigra), častá je aj lipa malolistá (Tilia cordata). V krovinnom poschodí je popri
týchto druhoch častý aj dub cerový (Quercus cerris). Najmä vo východnej časti lokality sú
zachované cenné xerotermné porast s výskytom ohrozených druhov, napr. krivec český (Gagea
bohemica).
63. Líniový porast drevín popri poľnej ceste. Stromové poschodie je slabo vyvinuté, tvorené najmä
druhom pajaseň žľaznatý (Ailanthus glandulosa), tento druh prevláda aj v krovinnom poschodí.
64. Líniový porast drevín popri účelovej komunikácii. V stromovom poschodí prevláda kultivar topoľa
čierneho (Populus nigra cv. pyramidalis), v krovinnom jaseň štíhly (Fraxinus excelsior).
52
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
65. Jazero v areáli Agrokomplexu. Vyvinuté sú drevinné brehové porasty, v ktorých dominujú najmä
lužné dreviny: vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká (Salix fragilis), topoľ čierny (Populus nigra).
66. Medzernatý líniový porast drevín. V stromovom poschodí dominujú kultivary euroamerických
topoľov (Populus x canadensis), v krovinnom poschodí boli zistené javorovec jaseňolistý (Negundo
aceroides), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), ruža šípová (Rosa canina), baza čierna (Sambucus
nigra).
67. Široká, zapojená medza. V stromovom poschodí sú časté javor horský (Acer pseudoplatanus),
javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) a jaseň štíhly. V krovinnom poschodí je častý javorovec
jaseňolistý (Negundo aceroides)
68. Brehový porast Janikovskeho potoka. V poraste dominujú kultivary euroamerických topoľov. Na
časti úseku dobre vyvinuté stromové poschodie, zvyšok má slabo vyvinuté drevinné porasty.
69. Požiarna nádrž. Porasty vlhkomilných rastlín, drevinné porasty chýbajú. Vegetácia má relatívne
prirodzený charakter.
70. Líniový porast drevín popri ceste. V stromovom i krovinnom poschodí prevláda topoľ čierny
(Populus nigra).
71. Alej popri ceste. Druhovo pomerne bohatý porast. Zo stromov sa vyskytujú najčastejšie javor
mliečny (Acer platanoides) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior).Tieto dva druhy sú hojné aj
v krovinnom poschodí, popri nich je častá aj baza čierna (Sambucus nigra).
72. Líniový porast drevín. Dobre vyvinutý, zapojený porast drevín. V stromovom poschodí prevláda vŕba
krehká (Salix fragilis), častá je aj čerešňa vtáčia (Cerasus avium), v krovinnom poschodí sa často
vyskytuje aj ruža šípová (Rosa canina).
73. Líniový porast drevín popri ceste do Janíkoviec. Zo stromov sa najviac uplatňuje vŕba krehká (Salix
fragilis), z krov baza čierna (Sambucus nigra). Častým druhom v tomto poraste je aj baza
chabzdová (Sambucus ebulus).
74. Brehový porast potoka Selenec. Stromové poschodie je slabo vyvinuté – má malú pokryvnosť.
Druhové zloženie je prirodzené a pomerne pestré. V poraste sa častejšie vyskytujú vŕba biela (Salix
alba), vŕba krehká (Salix fragilis), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior)
a javor poľný (Acer campestre). V krovinnom poschodí je častá aj ruža šípová (Rosa canina agg.).
75. Líniový porast drevín, druhovo chudobná medza s výrazne zmeneným druhovým zložením.
V stromovom i krovinnom poschodí dominuje nepôvodný druh agát biely (Robinia pseudoacacia).
76. Sad ovocných drevín. Zo stromov sú zastúpené pestované ovocné dreviny, najmä čerešňa vtáčia
(Cerasus avium), slivka domáca (Prunus domestica) a marhuľa obyčajná (Armeniaca vulgaris), popri
týchto druhoch boli zistené aj orech kráľovský (Juglans regia) a agát biely (Robinia pseudoacacia).
77. Plošný porast drevín, lesík, zarastený starý ovocný sad. V poraste dominuje slivka domáca (Prunus
domestica), zo stromov boli zistené aj dub cerový (Quercus cerris) a čerešňa vtáčia (Cerasus
avium). V krovinnom poschodí sú časté hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.) a ruža
šípová (Rosa canina agg.).
78. Lesný porast. Pomerne rozsiahly les. Druhové zloženie je výrazne zmenené oproti pôvodnému.
V stromovom i krovinnom poschodí prevláda nepôvodný druh agát biely (Robinia pseudoacacia),
v stromovom poschodí sa ďalej častejšie vyskytujú aj dub cerový (Quercus cerris), javor poľný (Acer
campestre) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). Javor poľný je častý aj v krovinnom poschodí.
79. Ovocný sad. Stromové i krovinné poschodie sú druhovo bohaté. V stromovom poschodí prevláda
slivka domáca (Prunus domestica) a popri ďalších druhoch ovocných drevín sa tu vyskytujú aj vŕby
(Salix fragilis, S. x rubens), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), čremcha obyčajná (Padus avium).
V krovinnom poschodí, ktoré je druhovo takisto bohaté, sú najčastejšími druhmi ruža šípová (Rosa
canina agg.) a vŕba purpurová (Salix purpurea).
80. Líniový porast drevín popri ceste I/51. Dreviny sa vyskytujú roztrúsene, majú malú pokryvnosť. Zo
stromov sú najčastejšie čerešňa vtáčia (Cerasus avium) a orech kráľovský (Juglans regia),
v krovinnom poschodí ruža šípová (Rosa canina).
81. Plošný porast drevín, lesík v záreze cesty I/51. Stromové i krovinné poschodie majú dostatočnú
pokryvnosť. V stromovom poschodí dominuje agát biely (Robinia pseudoacacia), ostatné druhy sa
vyskytujú len roztrúsene. Krovinné poschodie je druhovo relatívne bohaté, častými druhmi sú
plamienok plotný (Clematis vitalba), slivka trnková (Prunus spinosa), agát biely (Robinia
pseudoacacia), ruža šípová (Rosa canina agg. a baza čierna (Sambucus nigra). Často sa vyskytuje
aj baza chabzdová (Sambucus ebulus).
82. Lesík. Druhovo chudobný porast so zmeneným druhovým zložením. V stromovom i krovinnom
poschodí dominuje nepôvodný druh agát biely (Robinia pseudoacacia).
EKOPED Žilina, 2002
53
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
83. Líniový porast drevín popri účelovej komunikácii. V stromovom poschodí prevládajú kultivary
euroamerických topoľov (Populus x canadensis), v krovinnom poschodí sú častými druhmi bršlen
európsky (Euonymus europaea), slivka trnková (Prunus spinosa) a vŕba krehká (Salix fragilis).
84. Lesík. Plošný porast drevín s čiastočne zmeneným druhovým zložením. V stromovom poschodí sú
najčastejšími druhmi vŕba krehká (Salix fragilis) a nepôvodný agát biely (Robinia pseudoacacia).
Krovinné poschodie je druhovo pomerne pestré, častými druhmi sú bršlen európsky (Euonymus
europaea), vŕba krehká (Salix fragilis) a vŕba košikárska (Salix viminalis).
85. Líniový porast – alej drevín popri ceste I/51. Stromové poschodie tvorí čerešňa vtáčia (Cerasus
avium), v krovinnom poschodí bolo zistených 5 druhov, žiaden z nich nedominuje.
86. Medza, líniový porast drevín popri účelovej ceste. V stromovom poschodí sú časté javor poľný
(Acer campestre) a vŕba krehká (Salix fragilis), v krovinnom poschodí slivka trnková (Prunus
spinosa) a ruža šípová (Rosa canina agg.).
87. Lesík. Druhové zloženie výrazne zmenené oproti prirodzenému. V stromovom poschodí dominuje
agát biely (Robinia pseudoacacia), zistené boli aj niektoré ďalšie dreviny, z nich je najčastejší dub
letný (Quercus robur agg.). Krovinné poschodie je druhovo pomerne pestré, častými druhmi sú javor
poľný (Acer campestre), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.), chmeľ obyčajný (Humulus
lupulus), slivka trnková (Prunus spinosa), agát biely (Robinia pseudoacacia) a ruža šípová (Rosa
canina agg.).
88. Brehový porast potoka Selenec. V stromovom poschodí prevládajú kultivary euroamerických
topoľov (Populus x canadensis) a topoľa čierneho (Populus nigra cv. pyramidalis). V krovinnom
poschodí sú zastúpené vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba purpurová (Salix purpurea) a ruža šípová
(Rosa canina agg.).
89. Plošný porast drevín v oplotenom areáli. V stromovom i krovinnom poschodí prevláda nepôvodný
druh agát biely (Robinia pseudoacacia), v krovinnom poschodí je častá aj ruža šípová (Rosa canina
agg.).
90. Líniový porast drevín popri ceste I/65. Porast je rozptýlený, s malou pokryvnosťou drevín.
V stromovom poschodí prevláda čerešňa vtáčia (Cerasus avium), v krovinnom poschodí ruža šípová
(Rosa canina agg.).
91. Alej popri ceste na Malantu. V poraste prevládajú jabloň domáca (Malus domestica) a slivka
domáca (Prunus domestica). Krovinné poschodie je druhovo pomerne bohaté.
92. Medza popri ceste I/65. Dreviny sa na lokalite vyskytujú iba roztrúsene, prevláda slivka obyčajná
(Prunus domestica), v krovinnom poschodí sú časté baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová
(Rosa canina agg.), slivka trnková (Prunus spinosa).
93. Medza popri ceste. V stromovom poschodí prevláda orech kráľovský (Juglans regia), v krovinnom
slivka trnková (Prunus spinosa).
94. Líniový porast popri plote. V stromovom poschodí boli zistené vŕba krehká (Salix fragilis), kultivar
topoľa čierneho (Populus nigra cv. pyramidalis), slivka domáca (Prunus domestica), orech kráľovský
(Juglans regia). V krovinnom poschodí rastú najmä slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová
(Rosa canina agg.) a baza čierna (Sambucus nigra), v bylinnom poschodí boli okrem iných druhov
zistené aj trsť obyčajná (Phragmites australis) a krídlatka japonská (Reynoutria japonica).
95. Remízka, plošný porast drevín a cintorín – Malanta. V stromovom poschodí prevláda agát biely
(Robinia pseudacacia), častá je aj slivka guľatoplodá (Prunus insititia). Vyskytujú sa tu aj staré
jedince moruše. V krovinnom poschodí prevládajú rovnaké druhy ako v stromovom poschodí, na
malom cintoríne a v jeho najbližšom okolí rastú okrasné dreviny.
96. Lesík pri ceste I/65. Zvyšok pôvodných lesných porastov, druhové zloženie je prirodzené.
Prevládajú duby z okruhu duba zimného (Quercus petraea agg.), vyskytuje sa aj dub cerový
(Quercus cerris) a javor mliečny (Acer platanoides). Bylinné poschodie má čiastočne zmenené
druhové zloženie, uplatňujú sa v ňom najmä druhy kuklík mestský (Geum urbanum), zádušník
brečtanolistý (Glechoma hederacea), lipkavec obyčajný (Galium aparine), reznačka laločnatá
(Dactylis glomerata) a i.
97. Remízka a zarastajúci neúžitok. Porast má rovnaký pôvod ako predošlá lokalita, je však výraznejšie
zmenený činnosťou človeka. Výrazne sa uplatňuje agát biely (Robinia pseudacacia) a slivka
guľatoplodá (Prunus insititia)., menej sú zastúpené duby z okruhu duba zimného (Quercus petraea
agg.). V krovinnom poschodí sú najčastejšími druhmi agát biely (Robinia pseudacacia) a baza
čierna (Sambucus nigra).
54
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
98. Plošný porast drevín v údolí, brehový porast. Pomerne zachovalý lužný porast, v stromovom
poschodí sú časté vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba biela (Salix alba), jelša lepkavá (Alnus glutinosa)
a javor poľný (Acer campestre). V bylinnom poschodí prevládajú vlhkomilné druhy.
99. Porast popri kanáliku. Dominuje bylinné poschodie, kroviny sú iba málo zastúpené, stromy chýbajú.
V poraste vysoko prevláda trsť obyčajná (Phragmites australis).
101. Alej popri ceste III. triedy. Alej tvorí slivka domáca (Prunus domestica), v krovinnom poschodí
rastie aj ruža šípová (Rosa canina).
102. Líniový porast, medza popri poľnej ceste. V stromovom poschodí prevláda agát biely (Robinia
pseudacacia), v krovinnom poschodí sú časté ruža šípová (Rosa canina) a baza čierna (Sambucus
nigra), v poraste bola zistená aj baza chabzdová (Sambucus ebulus).
103. Široká medza až plošný porast drevín. Porast má pomerne prirodzený charakter. Zo stromov
prevláda javor poľný (Acer campestre), častými druhmi sú aj brest hrabolistý (Ulmus carpinifolia),
dub cerový (Quercus cerris), ale aj nepôvodný agát biely (Robinia pseudacacia). Krovinné
poschodie je druhovo bohaté, popri dominantách, ktorými sú baza čierna (Sambucus nigra) a slivka
trnková (Prunus spinosa) sa vyskytujú aj niektoré zaujímavejšie druhy ako bršlen bradavičnatý
(Euonymus verrucosa), kalina siripútková (Viburnum lantana) alebo rešetliak prečisťujúci (Rhamnus
catharticus).
104. Brehový porast potoka Kadaň. Upravený, skanalizovaný úsek vodného toku so slabo vyvinutými
drevinnými porastami. Napriek tomu je krovinné poschodie druhovo pomerne bohaté. V bylinnom
poschodí sú časté vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum), mäta dlholistá (Mentha longifolia), lesknica
trsteníkovitá (Phalaris arundinacea), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), štetka lesná (Dipsacus
sylvestris) a krtičník tôňomilný (Scrophularia umbrosa), ktorý je zaradený medzi ohrozené druhy
v kategórii LR.
105. Potok Kadaň a lužný lesík. Drevinné porasty sú lepšie vyvinuté ako pri predošlej lokalite
V bylinnom poschodí prevláda pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), častými druhmi sú aj štetka lesná
(Dipsacus sylvestris), lesknica trsteníkovitá (Phalaris arundinacea) a ostrica srstnatá (Carex hirta).
Z ďalších zaujímavejších druhov bol zistený výskyt kosatca žltého (Iris pseudacorus) ohrozeného
krtičníka tôňomilného (Scrophularia umbrosa). Na lokalite sú aj porasty vysokých ostríc.
106. Alej drevín popri ceste III. triedy. Alej je tvorená jedincami čerešne vtáčej (Cerasus avium),
ojedinele sa vyskytujú aj ďalšie druhy drevín.
107. Líniový až plošný porast drevín v záreze cesty. V stromovom poschodí sú najhojnejšími agát biely
(Robinia pseudacacia) a orech kráľovský (Juglans regia). V krovinnom poschodí prevláda baza
čierna (Sambucus nigra).
108. Líniový porast drevín popri ceste. V stromovom poschodí prevládajú orech kráľovský (Juglans
regia) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium), v krovinnom poschodí dominujú slivka trnková (Prunus
spinosa) a hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.), časté sú aj baza čierna (Sambucus
nigra), ruža šípová (Rosa canina agg.), javor mliečny (Acer platanoides).
109. Medza popri ceste. Druhovo pomerne pestrý porast, zo stromov prevládajú agát biely (Robinia
pseudoacacia) a hruška obyčajná (Pyrus communis). V krovinnom poschodí je najhojnejšia slivka
trnková (Prunus spinosa). Na lokalite bol zistené ak porast neofytného druhu krídlatka japonská
(Reynoutria japonica) na ploche ca 30x10 m..
110. Lužný lesík pri nádrži Malanta. V stromovom poschodí prevládajú vŕba krehká (Salix fragilis)
a vŕba biela (Salix alba). Z krovín sú najčastejšie slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa
canina agg.) a baza čierna (Sambucus nigra). V bylinnom poschodí prevláda trsť obyčajná
(Phragmites australis).
111. Lesný porast. V stromovom poschodí dominuje agát biely (Robinia pseudoacacia), v krovinnom
poschodí je častá aj baza čierna (Sambucus nigra).
112. Plošný porast drevín v údolí. V poraste prevládajú lužné dreviny. Najhojnejšie sú vŕba krehká
(Salix fragilis) a vŕba biela (Salix alba), častý je aj javor poľný (Acer campestre). V bylinnom
poschodí prevláda trsť obyčajná (Phragmites australis), zistený bol aj pomerne hojný výskyt
invázneho druhu slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus).
113. Skupinka drevín, tvorená agátom bielym (Robinia pseudoacacia).
114. Brehový porast. V stromovom poschodí prevláda slivka guľatoplodá (Prunus insititia), v krovinnom
baza čierna (Sambucus nigra).
115. Líniový porast drevín popri poľnej ceste, v údolí. V stromovom poschodí prevláda vŕba krehká
(Salix fragilis), v krovinnom poschodí sú časté aj ruža šípová (Rosa canina agg.), slivka trnková
(Prunus spinosa) a hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.).
EKOPED Žilina, 2002
55
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
116. Hustá medza popri plote. V stromovom poschodí sa vyskytujú mohutnejšie jedince lipy malolistej
(Tilia cordata), z ďalších druhov sú to vŕba krehká (Salix fragilis) a nepôvodné druhy javorovec
jaseňolistý (Negundo aceroides), slivka guľatoplodá (Prunus insititia), pajaseň žľaznatý (Ailanthus
glandulosa), agát biely (Robinia pseudoacacia). V krovinnom poschodí prevládajú baza čierna
(Sambucus nigra) a pajaseň žľaznatý (Ailanthus glandulosa).
117. Malantské rybníky. Dva malé rybníky na Štitárskom kanáli. Hladina vody je nízka, zarastajú
vegetáciou. Dolný rybník je hodnotnejší, sú tu vyvinuté porasty trste, pálky, spoločenstvá
obnaženého dna i makrofytná vodná vegetácia. Z rastlín patria k najvýznamnejším zisteným druhom
žabník skorocelový (Alisma plantago-aquatica) – masový výskyt a močiarka niťolistá (Batriachium
trichophyllum). Lokalita významná pre viaceré skupiny živočíchov: vtáctvo (vrátane vodného), vážky,
vodný hmyz.
1.5.2. Základná charakteristika živočíšstva
Súčasná štruktúra a zloženie živočíšnych spoločenstiev v posudzovanom území je výsledkom
dlhodobého, evolučného vývoja a relatívne krátkodobého, ale veľmi intenzívneho pôsobenia
činnosti človeka. Tento vplyv sa prejavuje najmä v kvalitatívnych zmenách pôvodných biotopov
(habitatov), na ktoré sú jednotlivé živočíšne spoločenstvá viazané, vytváraní nových habitatov a vo
výrazných zmenách plošného zastúpenia jednotlivých typov habitatov v krajine. Na základe typov
habitatov môžeme v záujmovom území vyčleniť hlavné skupiny živočíšnych spoločenstiev.
Živočíšne spoločenstvá lužných lesov. V týchto spoločenstvách sa vyskytujú druhy živočíchov,
prispôsobené životu na zatienených lesných stanovištiach s vyšším stupňom vlhkosti. Dôležitou
súčasťou týchto ekosystémov sú cenózy pôdnej fauny, ktoré sa ukrývajú pod opadaným lístím, v
humóznej pôde, pod kameňmi, práchnivejúcim drevom a pod. Žije tu nesmierne množstvo
živočíšnych druhov. Vyskytujú sa tu pôdne jednobunkové organizmy, červy, pomalky, ulitníky, z
článkonožcov pôdne kôrovce, pavúky, kosce, šťúriky, roztoče, stonôžky, mnohonôžky, z hmyzu
najmä chvostoskoky, šváby, blanokrídlovce (najmä mravce), dvojkrídlovce hlavne v larválnom
štádiu, chrobáky, a iné, zo stavovcov najmä hmyzožravce a myši. V bylinnom poschodí, v
krovinách a na kmeňoch stromov sa zdržuje značné množstvo drobných živočíchov, ako napr.
pavúky, kosce, roztoče strapky, dvojkrídlovce (komáre, tipule, pestrice, muchy, a i.), srpice, koníky,
kobylky, bzdochy, vošky, blanokrídlovce, chrobáky, motýle, a i. Zo stavovcov sú typickými
obyvateľmi týchto lesov napr. rosnička zelená, užovka obyčajná, z vtákov kukučka obyčajná, ďateľ
veľký, sýkorka veľká, drozd plavý, slávik obyčajný, vlha žltá, kúdeľníčka lužná, z cicavcov piskor
obyčajný, ryšavka žltohrdlá, hrdziak hôrny a i. V posudzovanom území sú zoocenózy tejto skupiny
výrazne redukované na najbližšie okolie vodných tokov. Nie sú typicky vyvinuté už aj preto, že
drevinná vegetácia je na týchto stanovištiach slabo zastúpená, často nepôvodná a silne
ovplyvnená antropickou činnosťou človeka.
Živočíšne spoločenstvá ostatných listnatých lesov a lesných rúbaní. V lesných spoločenstvách sa
vyskytujú druhy živočíchov, prispôsobené životu na zatienených lesných stanovištiach. Rovnako
ako pri predošlej skupine sú dôležitou súčasťou týchto ekosystémov cenózy pôdnej fauny. Z
bezstavovcov sú významné tie isté skupiny ako v prípade lužných lesov. Z obojživelníkov sa pri
listnatých lesoch môžeme stretnúť so skokanom hnedým, skokanom štíhlym, rosničkou zelenou, a
i. Najbohatšou triedou stavovcov v biocenózach listnatých lesov je vtáctvo. Žije tu vlha obyčajná,
žlna zelená, brhlík lesný, sýkorka belasá, sýkorka hôrna, drozd čierny, slávik obyčajný, muchárik
bielokrký, glezg obyčajný, holub hrivnák a mnohé ďalšie druhy. V lesných biocenózach sa
fylogeneticky sformovala zaujímavá a pestrá skladba cicavcov. Žije tu netopier raniak hrdzavý, krt
obyčajný, piskor obyčajný, ryšavka žltohrdlá, hrdziak hôrny, veverica obyčajná, líška obyčajná,
sviňa divá, srnec hôrny, jeleň obyčajný a i. Z faunistického hľadiska sú lesy, nachádzajúce sa
mimo Zoborskej skupiny Tríbeča značne transformované a to v dôsledku atomizácie pôvodných
kompaktných porastov a ich následnou izoláciou v agrocenóze. Avšak aj v súčasnej pozmenenej
podobe majú svoj nezastupiteľný význam v krajine ako dôležité refúgium mnohých lesných druhov
fauny.
Živočíšne spoločenstvá suchých nelesných biotopov. Nelesná xerotermná vegetácia (všeobecne
označovaná ako stepná a lesostepná) tvorí náhradné, druhotné spoločenstvá rastlín a na ne
viazané zoocenózy. Do súčasnosti sa zachovali odlesnené plochy takéhoto charakteru na
56
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
viacerých miestach záujmového územia – najlepšie sú zachované v oblasti PR Lupka, fragmenty
takýchto biotopov sa zachovali aj v oblasti Kalvárie a na Katruši. Význam týchto lokalít spočíva v
tom, že obohacujú miestnu biodiverzitu na úrovni druhov ako aj biotopov.
Živočíšne spoločenstvá krovín a medzí. V záujmovom území majú tieto biotopy mezofilný
charakter. Pomerne vysokú druhovú pestrosť v nich vykazujú drobné zemné cicavce, pričom
dominantné zastúpenie mali euryekné hmyzožravce (piskor obyčajný, piskor malý), druhy stepné
(ryšavka obyčajná, hraboš poľný) resp. synantropné (myš domová). Kriačiny možno považovať za
dôležitý stabilizačný prvok v odlesnenej krajine. Živočíchy (drobné hlodavce, hmyzožravce, poľná
zver, vtáky ale aj mnohé bezstavovce) v nich nachádzajú refúgium, vhodné topické a trofické
podmienky v čase agronomických zásahov a pre mnohé druhy sú dôležité pre prežívanie
v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine.
Živočíšne spoločenstvá polí. Ide o druhotné, človekom vytvorené stanovištia, na ktorých sa
zoocenózy museli prispôsobiť zmeneným ekologickým faktorom, ako sú priame pôsobenie
slnečného žiarenia, dažďa a vetra, značné kolísanie vlhkosti a teploty. Navyše zoocenózy týchto
biotopov musia byť prispôsobené i agrotechnickým zásahom (orba, žatva, používanie
agrochemikálií). V dôsledku toho sa v týchto biotopoch udržali iba značne prispôsobivé druhy.
Druhovo sú tieto zoocenózy chudobné, ale niektoré druhy mávajú mimoriadne veľa jedincov.
Zloženie cenóz závisí dosť od kultúry - každá poľnohospodárska kultúra viaže na seba určité
druhy, zastúpené bývajú aj fytofágy. V pôde sú typickými dážďovky a niektoré Nematoda. Z
bezstavovcov bývajú ďalej zastúpené mnohonôžky a stonožky, pavúky, chrobáky, roztoče,
bzdochy, cikády, vošky, blanokrídlovce (významné sú najmä včely a čmele), dvojkrídlovce, motýle
a slizniaky. V týchto ekosystémoch žije pomerne málo druhov stavovcov, sú to ropucha obyčajná,
ropucha zelená, z vtákov jarabica poľná, prepelica poľná, škovránok poľný, bažant obyčajný, z
cicavcov krt obyčajný, zajac poľný, chrček roľný, hraboš poľný, hranostaj obyčajný a i. Tento typ
zoocenóz je v posudzovanom území značne rozšírený.
Živočíšne spoločenstvá vôd. Tvoria ich živočíchy, prispôsobené životu vo vode (či už trvalému
alebo dočasnému) alebo na vodnej hladine. Zloženie zoocenóz ovplyvňuje najmä charakter
vodného prostredia - či ide o stojaté vody, pomaly alebo rýchlo tečúce, oligo-, mezo- alebo
eutrofné, so zatienenou alebo odkrytou vodnou hladinou, čistota vody a pod.). V území je tento typ
zoocenóz zastúpený hlavne tokom rieky Nitry, jej prítokmi a vodnými plochami, väčšinou umelého
pôvodu. Na dne vodných tokov, ale aj vo vodnom prostredí žije množstvo bezstavovcov ako sú
kôrovce, larvy dňoviek, pošvatiek, bzdochy, vodné chrobáky. Mnohé z nich sú potravou pre ryby a
vodné vtáctvo.
Živočíšne spoločenstvá brehov vôd. Sú druhovo pestré, aj vďaka diverzite prostredia na týchto
stanovištiach. K charakteristickým bezstavovcom brehov vôd patria ulitníky, kôrovce, kosce,
pavúky, chvostoskoky, bzdochy, chrobáky a druhy, ktorých larvy žijú vo vode: vážky, šidlá,
pošvatky, podenky, potočníky. Zo stavovcov sú charakteristické kunka žltobruchá, skokan hnedý,
užovka obyčajná a užovka fŕkaná, z vtákov trasochvost biely, kalužiačik malý, rybárik obyčajný, z
cicavcov dulovnica väčšia, ondatra pižmová, krysa vodná.
Živočíšne spoločenstvá antropicky podmienených habitatov. Patria sem druhy, žijúce
predovšetkým v sídlach a ich najbližšom okolí v takých habitatoch ako sú obytné a iné stavby,
záhrady, parky, smetiská a pod. Sem v prvom rade patria synantropné živočíchy, ktoré sú viazane
na ľudské príbytky úkrytom a tiež potravne, ako napr. vrabec domový, myš domová, potkan
obyčajný a i. Druhú skupinu tvoria hemisynantropné živočíchy, ktoré vyhľadávajú ľudské príbytky
úkrytom v čase ich reprodukcie. Z bezstavovcov sú tu typické niektoré druhy suchozemských
kôrovcov, pavúkov, roztočov, hmyzu, z vtákov hrdlička záhradná, drozd čierny, žltochvost domový,
lastovička obyčajná, belorítka obyčajná. Z cicavcov sa v týchto biotopoch vyskytujú hlavne
niektoré druhy netopierov (napr. netopier obyčajný, večernica tmavá, ucháč svetlý, a i.), jež
obyčajný, tchor tmavý a pod. Niektoré živočíchy využívajú ľudské príbytky pri jarnej, jesennej
migrácii alebo počas zimy (napr. mnohé netopiere, plchy, niektoré vtáky).
Prirodzene, toto členenie živočíšnych spoločenstiev je základné. Existujú ďalšie prechodné typy
habitatov (ekotóny), ktoré vznikajú na rozhraní biocenóz, kde sa spoločenstvá navzájom
prekrývajú a vytvárajú bohatšie a pestrejšie zastúpenie živočíšnych druhov.
K najhodnotnejším častiam záujmového územia patrí časť, ležiaca v geomorfologickom celku
Zoborské vrchy, v najjužnejšej časti CHKO Ponitrie. Zo zoogeografického hľadiska je toto územie
EKOPED Žilina, 2002
57
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
významným spojovacím článkom medzi panónskou a karpatskou faunou. Prirodzeným
sprievodným fenoménom tejto skutočnosti je zvýšená druhová rozmanitosť rastlín a živočíchov.
Časť tohto územia je porastená listnatými lesmi, čo podmieňuje aj výskyt živočíšnych
spoločenstiev listnatých lesov. Z hľadiska ochrany prírody sú významné slnečné vápencové stráne
s teplomilnými rastlinnými spoločenstvami, na ktoré sa viažu xerotermofilné živočíšne
spoločenstvá, zastúpené vzácnymi a chránenými druhmi najmä v cenózach bezstavovcov (sága
stepná - Saga pedo, modlivka zelená - Mantis religiosa, askalafus škvrnitý - Ascalaphus
macaronius a i.). Za pozoruhodné možno považovať nálezy nových druhov pre vedu: nosánik Oticrhinchus kelecsenji, mäsiarka - Sarcophaga mouchajosefi, tachina - Pseudorhinotachina
manseli. V návrhu siete genofondových lokalít, ktorý vychádza z podrobného poznania rozšírenia
jednotlivých druhov malakofauny, bola zaradená ako jedna z lokalít aj časť Zobora. Boli tu
zistené významné druhy mäkkýšov ako Viviparus contectus, Lithoglyphus naticoides, Bithynia
tentaculata, Armiger crista, Chondrula tridens, Helicopsis striata, Monacha cartusiana (Ambros in
Rózová et al., 1997).
Z významných lokalít Zoborských vrchov leží najbližšie k trase navrhovanej komunikácie Prírodná
rezervácia Lupka. Lokalita bola vyhlásená za chránené územie za účelom ochrany rastlinných a
živočíšnych spoločenstiev trávnato-krovinnej stepi na vápencovom a kremencovom podloží.
Zaujímavé sú najmä spoločenstvá bezstavovcov. Z mäkkýšov sú to niektoré stepné a lesostepné
prvky ako napi: Cepaea vindobonensis, Helicella obvia, Euomphalia stringella ai. Z ploštíc
(Heteroptera) sa tu vyskytuje veľmi vzácny druh Ceraleptus obtusus. Xerotermný charakter stepí v
rezervácii vytvoril vhodné topické a tropické podmienky pre veľkú druhovú pestrosť
blanokrídlovcov, ktorých tu bolo zistených 217 taxónov vrátane chránených druhov z rodu Formica
a Bombus. Pestrá je aj druhová skladba chrobákov (361 druhov). Z ďalších skupín bezstavovcov
sú tu významné spoločenstvá dvojkrídlovcov (Diptera) a rovnokrídlovcov (Orthoptera) ako trofická
báza insectivorné bezstavovce a stavovce. Živočíšne spoločenstvá lesa sú tu druhovo
chudobnejšie ako spoločenstvá stepí (Ambros in Rózová et al., 1997).
Charakteristika lokalít obojživelníkov
Lokality obojživelníkov sú charakterizované podľa Vaškovej (1993).
Zobor - jazierko v kameňolome. Jazero sa nachádza v starom kameňolome na východnom konci
Jazernej ulice. Faunu tohto ekosystému charakterizujú druhy: Cyprinus carpio, Carasius, Tinca
tinca a zrejme aj ďalšie kaprovité ryby vysadené miestnymi rybármi, Lymnaea taruncatula, larvy aj
dospelé exempláre Ephemeroptera a tiež larvy Zygoptera. Lokalita je jediné existujúce miesto
rozmnožovania a výskytu obojživelníkov v širšom okolí. Boli tu zistené tri druhy obojživelníkov:
Bufo bufo, Rana kl. esculenta a Rana arvalis.
Výstavný areál Agrokomplex - Chrenová. Svojou parkovou úpravou vytvára zelenú enklávu v tejto
husto urbanizovanej krajine. Súčasťou parkovej úpravy areálu výstaviska je tiež viac vodných
plôch. Niektoré z nich sú veľmi vhodným priestorom pre rozmnožovanie i celoročný výskyt
obojživelníkov. Celkovo je v areáli 5 vodných plôch typu umelých jazierok a 2 potôčiky. Dospelé
exempláre sa tu nachádzajú vo väčšom množstve po celý rok. Boli tu zistené dva druhy: Rana kl.
esculenta a Bufo viridis.
Potok Selenec - boli tu pozorované prevažne mladé exempláre Rana kl. esculenta.
Mikov Dvor. Sledovaným objektom bola melioračná nádrž nachádzajúca sa na predĺžení Dlhej
ulice smerom na Janíkovce, v oblasti Mikova Ves. Nádrž je obdĺžnikového tvaru 50-150 m s
maximálnou plochou vodnej hladiny 7500 m2. Voda je stojatá, dobrej čistoty, s malým množstvom
pevných látok. V nádrži je množstvo kôrovcov a sú v nej nasadené i ryby. Táto umelá vodná nádrž
vytvára veľmi vhodné miesto pre rozmnožovanie i celoročný pobyt obojživelníkov. Vyskytovali sa
tu druhy Rana kl. esculenta a Rana ridibunda.
Chrenová. Na Chrenovskej ulici (za benzínovým čerpadlom) sa každoročne vytvára na pieskovoštrkovom dne periodická mláka. Počas jarných mesiacov a začiatkom leta sa stáva miestom
rozmnožovania obojživelníkov. Táto periodická mláka slúži ako alternatívne miesto rozmnožovania
obojživelníkov v oblasti bez iného typu vodného ekosystému. Vyskytoval sa tu druh Bufo viridis.
Dobrotka. Potok Dobrotka je ľavostranný prítok rieky Nitry. Voda v potoku je pomaly tečúca.
Vizuálne kvalita vody je dobrá, bez cudzorodých látok a s malou mútnosťou. Medzi zistené vodné
živočíchy patrili druhy: Planorbarius corneus, Viviparus acerosus, Lymnaea sp., zástupcovia čeľadí
58
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Glossiphoniidae a Erpobdellidae. Napriek dostatočnému množstvu vody v jarných mesiacoch a
rôznorodosti vegetácie sa na tejto lokalite nenašli vajíčka, larvy ani dospelé exempláre
obojživelníkov.
Rieka Nitra. Zmeny substrátu (enormné zvýšenie vrstvy rôznych usadenín a prakticky absencia
väčších sezónnych prietokov, ktoré by dno prečistili) viedli v posledných desaťročiach k
zlikvidovaniu podmienok na prirodzenú reprodukciu niektorých skupín rýb. V súčasnosti sa
sformovala v rieke obsádka tvorená hlavne hospodársky preferovanými druhmi (kapor, šťuka,
sumec, amur, zubáč). K faune obývajúcej tento biotop patria kŕdle kačíc, labute, čajky, potkany,
ryby (niektoré z nich sú i umelo vysádzané). Na lokalite nebol zistený výskyt obojživelníkov.
1.5.3. Charakteristika biotopov a ich významnosť
Záujmové územie je pomerne pestré aj z hľadiska výskytu typov biotopov. V nasledujúcom texte
uvádzame prehľad zistených typov biotopov a ich stručnú charakteristiku. Ak je daný typ biotopu
uvedený v práci Ružičková a kol. (1996), uvádzame aj kód príslušnej jednotky podľa citovanej
práce.
Dubovo-brestovo-jaseňové lužné lesy. (2111200)
Lesné spoločenstvá na nivách vodných tokov. V sledovanej oblasti sú reprezentované fragmentmi
porastov na nive rieky Nitry. V dnešnej podobe sú to veľmi ochudobnené a pozmenené
spoločenstvá a to najmä v dôsledku transformácie pôvodných porastov v historických dobách
následkom pasenia a vodohospodárskych úprav a zásahov do toku rieky Nitry. Na štruktúre
spoločenstva fauny je možné pozorovať výrazný okrajový efekt. Hojný výskyt druhov ekotonálnych
a synantropných ovplyvňuje druhovú rozmanitosť, čo v konečnom dôsledku zvyšuje význam tohto
územia. V území sa tento typ biotopu nachádza na alúviu rieky Nitry, porasty majú zmenené
druhové zloženie – časté sú vysadené klony euroamerických topoľov (Populus x canadensis).
Patrí k významným typom biotopov.
Dubovo-hrabové lesy panónske (2112200)
Lesné porasty, vyskytujúce sa prevažne na piesočnatých a štrkovitých terasách, pokrytých
sprašovými hlinami alevo náplavových kužeľoch na alúviách vodných tokov. V stromovom
poschodí prevládajú dub letný (Quercus robur), dub cerový (Quercus cerris) a hrab obyčajný
(Carpinus betulus), často sú zastúpené aj brest hrabolistý (Ulmus minor), lipa malolistá (Tilia
cordata) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). V krovinnom poschodí javor poľný (Acer campestre),
zob vtáčí (Ligustrum vulgare), slivka trnková (Prunus spinosa). Vzhľadom na dobrú zachovanosť
bylinného poschodia zaraďujeme tento typ k významným biotopom.
Kultúry topoľov (2122200)
Alejové výsadby alebo plošné porasty, vysadené v radoch v pravidelnom spone , pre výsadbu sú
použité predovšetkým klony euroamerických topoľov (Populus x canadensis). Výskyt prevažne na
alúviách vodných tokov, v danom prípade na nive rieky Nitry. Vzhľadom na nepôvodné zloženie
stromového poschodia je pre hodnotenie významnosti typu biotopu dôležité druhové zloženie
bylinného poschodia – pokiaľ je prirodzené, biotop hodnotíme ako významný, v prípade
synantropizovaného bylinného poschodia ako málo významný.
Porasty agáta bieleho (2122100)
Dominantou týchto porastov je nepôvodný druh agát biely (Robinia pseudacacia). Je konkurenčne
silný, s mimoriadnou schopnosťou regenerácie a vytláča z porastov pôvodné druhy. Mení
vlastnosti pôd, obohacuje pôdu o dusík, na čo výrazne reagujú bylinné druhy. Bylinné poschodie
týchto porastov býva druhovo chudobné, s prevahou nitrofilných druhov. V krovinnom poschodí
býva dominantou baza čierna (Sambucus nigra). Typ biotopu hodnotíme ako málo významný.
Lesíky, remízky, skupinky drevín (2163000)
Maloplošné porasty drevín mimo súvislého lesa, druhové zloženie závisí od pôvodu biotopu,
stanovištných podmienok a okolitých typov biotopov. V podraste sa zvyknú vyskytovať lesné
druhy, často býva zastúpená plná garnitúra bylinných druhov príslušnej jednotky lesných porastov
EKOPED Žilina, 2002
59
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
a to i v prípade malej veľkosti týchto porastov Ak sú obklopené nelesnou krajinou, stávajú sa
refúgiom lesných druhov. Jednotku zaraďujeme medzi významné typy biotopov.
Parky (A240000)
Človekom parkovo upravené lesné porasty alebo novo založené a udržiavané plochy s drevinnými
a trávnymi porastami. Typický je menší zápoj korún, príp. striedanie viac zapojených častí
s otvorenými plochami a solitérmi. Parky sa vyznačujú vysokým počtom druhov a kultivarov drevín
a bývajú na ne viazané aj pestré spoločenstvá niektorých živočíšnych skupín, najmä vtákov.
a niektorých skupín bezstavovcov. V záujmovom území ide o pomerne častý typ biotopu, v ktorom
sa vyskytujú najmä domáce dreviny, cudzokrajné dreviny sú menej časté. Typ biotopu hodnotíme
ako veľmi významný.
Zmiešané porasty pionierskych drevín (2118100)
Heterogénna skupina, zastúpenie drevín i druhové zloženie závisí od spôsobu využívania
(väčšinou ide o nevyužívané plochy - úhory), spôsobu a doby vzniku a stanovištných podmienok.
V území sa na týchto plochách presadzujú ako pôvodné druhy, tak i synantropné, príp. invázne
rastliny. Tento typ biotopu hodnotíme ako relatívne menej významný.
Medze s porastami drevín a ekotóny na styku lesa a trvalých trávnych porastov (A113000,
2140000)
Líniové porasty drevín ekotónového charakteru. Druhová pestrosť väčšinou relatívne vysoká. I pri
malej šírke medzí bývajú často bohato zastúpené typicky lesné druhy, medze fungujú ako refúgiá
týchto druhov v odlesnených častiach krajiny. Zo stromov je najčastejšie zastúpený javor poľný
(Acer campestre), z krov slivka trnková (Prunus spinosa), svíb krvavý (Swida sanguinea), hloh
jednosemenný (Crataegus monogyna agg.), ruža šípová (Rosa canina agg.). Bylinné poschodie
väčšinou relatívne pestré. Tento typ biotopu hodnotíme ako významný.
Xerotermy na vápencoch (3420000)
Rastlinné spoločenstvá plytkých pôd v teplých a suchých oblastiach. Vegetačný kryt je
nezapojený, popri nízkych druhoch tráv a ostríc sa v porastoch uplatňujú aj jednoročné druhy.
V záujmovom území patrí k najcennejším druhom tohto typu biotopov sinokvet mäkký (Jurinea
mollis) a krivec český (Gagea bohemica). Typ biotopu hodnotíme ako mimoriadne významný.
Vinohrady (A122000)
Trvalé kultúry viniča hroznorodého (Vitis vinifera), v území najmä v dolných častiach svahov
pohoria Tríbeč. Väčšinou ide o intenzívne obhospodarované kultúry, chemicky ošetrované.
Uplatňujú sa tu prevažne synantropné druhy, prispôsobené agrotechnickým zásahom na takýchto
stanovištiach. Typ biotopu hodnotíme ako málo významný.
Záhrady (37C0000)
Do tohoto typu biotopov radíme ako pridomové záhrady, tak i záhrady v záhradkárskych osadách.
Zvyčajne ide o pomerne pestrú mozaiku plôšok – striedajú sa každoročne kultivované plôšky
záhonov s trvalými kultúrami ovocných drevín (vrátane drobného ovocia). Poskytujú pomerne
pestrý habitat pre širokú škálu živočíšnych skupín. Tento typ biotopu je v území veľmi rozšírený.
Záhrady hodnotíme ako menej významné až priemerne významné typy biotopov.
Lúčne a pasienkové úhory
Druhové zloženie porastov do značnej miery determinuje vek úhora a spôsob predchádzajúceho
využitia, čo ovplyvňuje i prírodoochrannú významnosť porastov. V porastoch sa hromadí
nerozložená organická hmota, postupne začínajú prevládať trávy. Na starších úhoroch nastupujú
dreviny. Tento typ biotopu hodnotíme ako významný.
Podhorský potok (81310000)
Vodný tok v nadmorskej výške 200-800 m, ktorého šírka je menšia ako 10 m. V záujmovom území
sú vodné toky prevažne upravené, napriek tomu poskytujú životné prostredie pre celú škálu vodnej
a na vodné prostredie viazanej fauny. Tento typ biotopu hodnotíme podľa stupňa zachovalosti ako
významný až veľmi významný.
60
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Regulované vodné toky, kanále (8150000,8160000)
Hydromelioračne upravené vodné toky a umelé vodné toky. Výrazný vplyv najmä na vegetáciu má
typ spevnenia brehov a dna. Druhové zloženie flóry a fauny je variabilné v závislosti od typu
úpravy a jej veku, uplatňujú sa predovšetkým druhy príslušných jednotiek vodných tokov,
spomínané vyššie. V území patrí k najvýznamnejším takýmto tokom rieka Nitra, vodné toky
Dobrotka, Selenec a Kadaň. Typ biotopu hodnotíme ako významný, v prípade citlivých úprav alebo
dlhodobejšieho nerušeného vývoja ekosystému až ako veľmi významný.
Mŕtve ramená (8221000)
Riečne ramená, ktoré v dôsledku regulačných zásahov stratili povrchové spojenie s riekou.
Napájané sú spodnou vodou. V území sa vyskytujú v Z časti v priestore mestského parku. Typ
biotopu hodnotíme ako významný.
Viacúčelové malé vodné nádrže (8232000)
Umelo vybudované malé vodné nádrže. V území sa nachádzajú najmä v areáli Agrokomplexu.
Viazaná je na ne vodná a litorálna flóra a fauna. Typ biotopu hodnotíme ako významný.
Železničné a cestné násypy a zárezy (A620000)
Sukcesne väčšinou mladé typy biotopov, ich štruktúra závisí najmä od doby, ktorá uplynula od ich
vzniku a substrátovo-pôdnych pomerov. Keďže v prvých fázach ide o osídľovanie odkrytých
substrátov, uplatňujú sa najmä pionierske druhy a druhy s ruderálnou životnou stratégiou.
V záujmovom území boli na viacerých lokalitách na takýchto stanovištiach vysádzané okrasné
dreviny, často je diverzita dendroflóry pomerne vysoká. Ide o pomerne dosť zastúpený typ
biotopov v území. Zaraďujeme ho k priemerne významným typom biotopov územia.
Poloruderálne bylinné porasty na neúžitkoch
Hospodársky nevyužívané plochy, na ktorých sa z dôvodu ich relatívnej sukcesnej mladosti,
vysokého zastúpenia konkurenčne mimoriadne silných bylín, predovšetkým tráv, opakovaného
narúšania alebo nevhodných stanovištných (najmä substrátových) podmienok neuplatňujú dreviny.
Porasty bývajú často druhovo monotónne, s väčším alebo menším zastúpením synantropných
druhov. Tieto porasty zaraďujeme medzi veľmi málo významné typy biotopov.
1.5.4. Chránené, vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov
Výskyt významných druhov rastlín a živočíchov zistených v posudzovanom území uvádzame
v kapitolách 2.5.1 a 2.5.2.
1.5.5. Významné migračné koridory živočíchov
Pre sezónne, ale i denné migrácie živočíchov je podstatná existencia krajinných segmentov,
podporujúcich resp. usmerňujúcich pohyb organizmov. Podľa teórie krajinnej ekológie sú takýmito
štruktúrami najmä ekotóny.
Z lokálne až regionálne významných migračných koridorov živočíchov sú to predovšetkým
ekosystémy vodných tokov. Najväčší dosah spomedzi takýchto ekosystémov v území má vodný
tok Nitra, ktorý aj keď je klasifikovaný ako biokoridor nadregionálneho významu. Ďalšími
významnými vodnými tokmi v území sú Dobrotka, Selenec a Kadaň.
Ďalším typom ekotónov, ktorý sa uplatňuje pri migrácii živočíchov, sú ekotóny typu les - bezlesie
na rozhraní súvislých lesných porastov a mimolesnej krajiny - v záujmovom území je to rozsiahly
ekotón vedúci úpätím Zoborskej skupiny pohoria Tríbeč. Tento koridor je do značnej miery
narušený urbanizáciou – jednak samotného mesta Nitra, tak aj ďalších obcí (Dražovce, Nitrianske
Hrnčiarovce, Štitáre). Ekotóny na rozhraní izolovaných lesných porastov a bezlesia
v pahorkatinnej časti územia majú menší význam.
Mimolesná drevinná vegetácia, predovšetkým medze s porastom drevín, slúžia tiež ako migračné
koridory živočíchov, väčšinou s krátkym dosahom.
EKOPED Žilina, 2002
61
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
2. Krajina - typizácia, stabilita a odolnosť, ochrana prírody
2.1. Súčasná krajinná štruktúra a funkčné využitie územia
Dôležitým faktorom environmentálneho stavu a kvality krajiny je aj spôsob využitia a funkčné
členenie územia. Pre účely stanovenia celkovej biotickej kvality územia posudzovaného z hľadiska
zámeru výstavby rýchlostnej cesty R1 Nitra – Malanta sme zostavili mapu súčasnej krajinnej
štruktúry (SKŠ) v mierke 1:10.000. Ako podklad slúžili farebné ortofotomapy územia v mierke
1:10.000 (rok zalietania 1999). Vymedzené jednotky boli potom pozdĺž overované a upresňované
terénnym prieskumom.
V posudzovanom území sme vyčlenili nasledovné jednotky SKŠ:
Lesy a drevinná vegetácia v krajine
• Súvislé lesné porasty
• Ostatné plochy v LPF – prieseky, rúbaniská, mladé porasty
• Lesíky a remízky mimo súvislých lesov
• Brehové porasty vodných tokov a ich ramien
• Líniové drevinné porasty – zapojené medze
• Medzernaté líniové porasty – nezapojené medze
• Úhory a nevyužívané plochy zarastajúce drevinami (20-50%)
Poľnohospodársky nevyužívané plochy s trvalou vegetáciou
• Nevyužívaný PPF - prevažne bylinné úhory
• Úhory s podielom drevinnej vegetácie (do 20%)
• Hrádze vodných tokov, zatrávnené
Plochy poľnohospodárskeho pôdneho fondu
• Orná pôda – veľkoblokové polia
• Maloplošné a úzkopásové polia
• Trvalé trávne porasty – lúky a pasienky
• Záhradkárske osady, záhrady mimo intravilánu
• Vinohrady
• Ovocné sady
• Mozaikové plochy vinohradov, sadov a záhrad
Sídelné obytné, obslužné, rekreačné a športové plochy
• Individuálna výstavba – rodinné domy
• Hromadná výstavba – bytové domy
•
•
•
•
Centrálna mestská zástavba – polyfunkčné plochy
Objekty občianskej vybavenosti
Dvory, pridomové plochy
Športové areály
•
•
•
•
Sídelná zeleň
Záhrady pri rodinných domoch
Parky so vzrastlou zeleňou
Parky s prevahou trávnikov, sídlisková zeleň
•
•
Cintoríny
Iná mestská zeleň
62
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Technické prvky
•
•
Spevnené plochy, parkoviská
Cestné komunikácie
•
•
•
•
Železnice a plochy železničnej dopravy
Väčšie priemyselné a technické areály
Poľnohospodárske areály
Drobné objekty infraštruktúry a stavby v krajine
• Skládky odpadu
• Staveniská, nevyužívané plochy
Iné prvky krajinnej štruktúry
• Vodné toky a plochy
• Kameňolomy
Podrobná mapa krajinnej štruktúry je vo forme autorského originálu uložená u spracovateľa
správy, skupiny prvkov SKŠ sú znázornené v mape súčasného stavu územia a vybraných
environmentálnych javov, ktorá je súčasťou správy.
Lesné porasty sú v posudzovanom území rozšírené vo forme lesných porastov v pahorkatinnej
časti územia – v nitrianskej pahorkatine sa nachádzajú lesné komplexy Klokočina, Cerový háj,
v Žitavskej pahorkatine sa nachádzajú lesy v oblasti Selenca a Malanty. Do územia zasahuje okraj
Nitrianskeho lesoparku v oblasti Zobora.
Mimolesná drevinová vegetácia predstavuje bioticky významné prvky krajinnej štruktúry - líniovú
drevinnú vegetáciu, lesíky, remízky a skupiny drevín v poľnohospodárskej krajine, pokročilé
sukcesné štádiá TTP s vysokým zastúpením drevín. V posudzovanom území je tento typ krajinnej
štruktúry zastúpený brehovými porastami vodných tokov (rieka Nitra, menšie vodné toky), menšími
lesíkmi (remízkami) a líniovými medzami rôzneho charakteru na poľnohospodárskom pôdnom
fonde.
Poľnohospodársky nevyužívané plochy sú v posudzovanom území zastúpené bylinnými úhormi
v rôznom štádiu zarastania drevinami v niektorých lokalitách v pahorkatine a v podhorí Zobora
a Kolíňanského vrchu.
Poľnohospodárske kultúry sú v posudzovanom území zastúpené najmä veľkoblokovou ornou
pôdou (v rámci PPF dominuje), v blízkosti intravilánov obcí sa viacej vyskytujú úzkopásové
a maloplošné polia (záhumienky), veľké plochy v pahorkatine a na úpätí pohoria zaberajú
záhradkárske osady.
Sídelné a technické prvky sú viazané na intravilány obcí a technické diela v krajine.
V intraviláne obcí a v okrajových častiach mesta Nitra (miestne časti Zobor, Čermáň, Horné
Krškany, Janíkovce, Párovské Háje) dominujú plochy individuálnej bytovej výstavby so záhradami,
ostatné prvky sú zastúpené minimálne. V samotnom meste Nitra majú veľké zastúpenie plochy
mestskej a sídliskovej zástavby, občianska vybavenosť a športovo-rekreačné plochy.
Zastúpenie technických prvkov v území je pomerne veľké – nachádza sa tu časť priemyselných
zón Nitra – Mlynárce, Lužianky, Krškany so sústredením priemyslu rôzneho zamerania. Menšie
technické areály sa nachádzajú a v iných častiach mesta, v obciach sa nachádzajú najmä
poľnohospodárske dvory. V území sa nachádzajú aj významné dopravné línie – cesty I. triedy I/51,
I/64 a I/65, cesty II. triedy II/513 a II/562, železničná trať Topoľčany – Nitra – Nové Zámky.
Ostatné prvky SKŠ sú tvorené prvkami vodných tokov a plôch. Prvky vôd a mokrade sú z
biotického hľadiska jednými z najvýznamnejších prvkov krajinnej štruktúry. V posudzovanom
území sú významnými prvkami vodný tok Nitra, menšie toky Dobrotka, Kadaň, bývalé ramená
rieky Nitry v parku, jazerá v areáli Agrokomplexu.
EKOPED Žilina, 2002
63
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
2.2. Scenéria krajiny
Posudzované územie širšieho okolia mesta Nitra je situované v niekoľkých základných typoch
krajiny, ktoré sú dané vzájomným spolupôsobením prírodného prostredia a ľudských aktivít.
Severná časť posudzovaného územia je situovaná prevažne v úpätnej polohe horského masívu
Zobora. Napriek tomu, že územie je silno urbanizované, prevláda pozitívne vnímanie scenérie
a obrazu krajiny. Sídelná štruktúra v mestskej časti Zobor je tvorená hustou zástavbou rodinných
domov s niekoľkými väčšími plochami viníc. V oblasti Nitrianskych Hrnčiaroviec a Štitár je
zástavba voľnejšia a prechádza do mozaiky vinohradov a záhrad v úpätnej polohe pohoria.
Dominantou obrazu krajiny v okolí mesta Nitra je zalesnený masív vrchu Zobor (najmä tzv.
Pyramída s vežou Sl. telekomunikácií). Zaujímavú scenériu dotvárajú skalnaté partie Skalky
a Pyramídy. Pri pohľade od Štitár a Pohraníc sa odkrýva pohľad na celý hrebeň Zoborských
vrchov medzi Zoborom a Žibricou.
Samotné mesto Nitra je urbanizovaným husto zastavaným celkom s prelínaním funkčných plôch
bývania, vybavenosti, rekreácie, dopravy a výroby. Vzhľadom k prevažne rovinnému charakteru
mesta pôsobia ako významné prvky mestskej scenérie predovšetkým izolované vŕšky vyvýšené
nad okolitou rovinnou až pahorkatinnou krajinou – najmä skalnatý hradný vrch s Nitrianskym
hradom, Kalvária s kaplnkou, zalesnený Šibeničný vrch (Borina), čiastočne aj vrch Katruše
(Hrabiná). Negatívnym dojmom pôsobia najmä väčšie výrobné komplexy v južnej časti mesta
(Krškany) a v oblasti Lužianok a Mlynáriec.
Obec Lehota je situovaná v údolí a na svahoch Nitrianskej pahorkatiny – celkový obraz obce sa
otvára z cesty I/51 vedúcej veľkým mostným objektom nad údolím. Práve tento objekt je
dominantným z hľadiska obyvateľov obce. Okolitá krajina je tvorená hladko modelovanými svahmi
pahorkatiny s prevahou ornej pôdy.
Obec Pohranice je situovaná na úpätí Koliňanského vrchu, ktorého čiastočne zalesnené svahy
s mozaikou viníc a záhrad vytvárajú pozitívnu kulisu obrazu krajiny. Okolie je tvorené rovnakým
typom krajiny ako obec Lehota – hladko modelovanou pahorkatinou.
2.3. Ochrana prírody a prírodných zdrojov, biotická kvalita
2.3.1. Ochrana prírody
V záujmovom území sa vyskytujú nasledujúce chránené územia
Prírodná rezervácia Lupka
Nachádza sa v katastrálnych územiach Dražovce a Nitra na výmere 20,73 ha. Predmetom
ochrany sú hodnotné rastlinné a živočíšne spoločenstvá trávnato-krovinnej stepi na vápencovom a
kremencovom podloží. Vrch Lupka vybieha na juhozápade z masívu Zoborských vrchov, je
budovaný horninami obalovej série mezozoika. Z rastlinných spoločenstiev sú v rezervácii
najvýznamnejšie spoločenstvá asociácie Ranunculo illyrici-Festucetum valesiacae Klika 1931.
Nachádzajú sa najmä na juhozápadne exponovaných svahoch. Vysoký stupeň biologickej diverzity
dosahuje aj živočíšstvo, pričom najväčšiu pozornosť si zasluhujú živočíšne spoločenstvá stepí a
lesostepí. Patria k nim mnohé teplomilné druhy. Zaujímavé sú najmä spoločenstvá bezstavovcov.
Z mäkkýšov sú to niektoré stepné a lesostepné prvky ako napr: Cepaea vindobonensis, Helicella
obvia, Euomphalia stringella ai. Z ploštíc (Heteroptera) sa tu vyskytuje veľmi vzácny druh
Ceraleptus obtusus. Xerotermný charakter stepí v rezervácii vytvoril vhodné topické a trofické
podmienky pre veľkú druhovú pestrosť blanokrídlovcov, ktorých tu bolo zistených 217 taxónov
vrátane chránených druhov z rodu Formica a Bombus. Pestrá je aj druhová skladba chrobákov, z
ďalších skupín bezstavovcov sú tu významné spoločenstvá dvojkrídlovcov (Diptera) a
rovnokrídlovcov (Orthoptera). Živočíšne spoločenstvá lesa sú druhovo chudobnejšie ako
spoločenstvá stepí (podľa Ambrosa in Rózová 1997).
64
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Prírodná pamiatka Nitriansky dolomitový lom
Nachádza sa v katastrálnom území Nitra na výmere 1,2599 ha. Lokalita predstavuje umelý odkryv
strednotriasových dolomitov v blízkosti centra mesta Nitry (Štúrova ulica). Územie je v súčasnosti
značne zdevastované a nespĺňa podmienky ochrany. Po náležitej a citlivej úprave môže toto
územie slúžiť ako stabilizačný prvok. Pri úprave treba zohľadniť skutočnosť, že na miestach s
nepriepustným podložím vznikajú na lokalite najmä v jarných mesiacoch periodické jazierka potencionálne liahništia niektorých druhov obojživelníkov (podľa Ambrosa in Rózová 1997).
Chránený areál Park v Malante
Nachádza sa v k.ú. Nitra, výmera chráneného územia je 6,78 ha. Historický park, založený v tzv.
zmiešanom slohu. Trávnatá plocha pred priečelím kaštieľa je riešená pravidelnou úpravou, ostatná
časť parku sa nachádza v prírodnom krajinnom štýle. Z množstva starých exotických drevín si
zaslúži pozornosť Liliodendron tulipifera a Abies concolor.
Chránený areál Park v Kyneku
Nachádza sa v k.ú. Kynek na ploche 1,49 ha. V poraste sú zastúpené domáce dreviny, napr
Fraxinus excelsior, F. ornus, Acer campestre, Picea abies, Padus avium, Carpinus betulus, ale aj
cudzokrajné dreviny, resp. kultivary: Pseudotsuga menziesii, Philadelphus coronarius., Picea
omorica, Platanus sp., Salix matsudana "Tortuosa".
Okrem vyššie uvedených chránených území boli v Miestnom ÚSES (Rózová et al., 1997)
navrhnuté na vyhlásenie za chránené niektoré ďalšie lokality, nachádzajúce sa v záujmovom
území:
Kalvária - v kategórii Prírodná rezervácia
Hradný vrch - v kategórii Prírodná pamiatka
Katruša - v kategórii Prírodná pamiatka
2.3.2. Biotická kvalita územia
Biotickú kvalitu jednotlivých lokalít, resp. ekosystémov hodnotíme najmä na základe stupňa
prirodzenosti, zastúpenia ohrozených, chránených a vzácnych druhov (vrátane regionálne
vzácnych taxónov) a biotickej diverzity. V tejto kapitole uvádzame najprv rámcové hodnotenie bioty
záujmového územia a potom hodnotenie rastlinstva a živočíšstva vyčlenených lokalít a hodnotenie
významnosti lesných porastov.
Na biotickú významnosť územia malo a má značný vplyv intenzívne poľnohospodárske využitie
územia v minulosti i súčasnosti a dosť značný stupeň urbanizácie územia. Prevažujúcim typom
biotopov v území sú veľkoblokové polia, teda agrocenózy, ktoré patria k bioticky veľmi málo
hodnotným ekosystémom, nestabilným, vyžadujúcim pre svoje fungovanie veľké množstvo
dodatkovej energie. Vo vegetácii týchto stanovíšť vysoko dominuje jeden druh - plodina, väčšinou
sú vyvinuté spoločenstvá burín. Živočíšstvo býva druhovo chudobné, vyskytujú sa iba druhy,
prispôsobené životu na stanovišti, ktoré je viackrát do roka narušované a ovplyvňované
agrotechnickými zásahmi. Skutočnosť, že vysoko prevažujúci typ biotopu má veľmi nízku biotickú
významnosť, výrazne vplýva na celkovú biotickú významnosť územia.
Vyskytujú sa tu však i ekosystémy hodnotnejšie. Ide predovšetkým o brehové porasty vodných
tokov, lesné porasty a lesíky v poľnohospodárskej krajine, ktorých významnosť je zhodnotená v
príslušnej kapitole textu.
Hodnotenie významnosti vegetácie
Porasty, ktoré boli vyčlenené počas terénneho prieskumu, boli prehodnotené z viacerých hľadísk.
Hodnotená bola pôvodnosť druhového zloženia (stupeň prirodzenosti / synantropizácie porastu),
taxonomická diverzita (druhová bohatosť) porastu ako ukazovateľ biodiverzity, zastúpenie
ohrozených a vzácnych druhov a v prípade líniových drevinných porastov aj priestorová štruktúra
porastu. Pre každý porast bola zhodnotená aj celková biotická významnosť, ktorá nie je iba
EKOPED Žilina, 2002
65
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
matematickým vyjadrením predchádzajúcich čiastkových hodnotení, ale pri zaraďovaní
jednotlivých porastov do kategórií celkovej významnosti boli brané do úvahy i niektoré ďalšie
skutočnosti, napr. polohové vlastnosti, funkcie, ktoré porast na danej lokalite v krajine plní a pod.
Pre jednotlivé kritériá boli použité tieto stupnice:
Pr - priestorová štruktúra porastov
1 - veľmi dobrá, 2 - vyhovujúca, 3 - nevyhovujúca
Pô - pôvodnosť druhového zloženia
1 - vysoká: druhové zloženie úplne alebo takmer úplne prirodzené
2 - stredná: prevažujú pôvodné druhy, ale zastúpené sú aj nepôvodné druhy
3 - nízka: vysoké zastúpenie majú nepôvodné, prevažne synantropné druhy rastlín
Bd - biodiverzita - druhová pestrosť, taxonomická diverzita porastov
1 - vysoká biodiverzita, 2 - priemerná, 3 - nízka
C - celková významnosť porastov - na základe vyššie uvedených čiastkových hodnotení bola
stanovená celková ekologická významnosť porastov v piatich stupňoch:
1 - veľmi vysoká, 2 – vysoká, 3 – priemerná, 4 – nízka, 5 - veľmi nízka
Hodnotenie významnosti živočíšstva
Vzhľadom k tomu, že v teréne boli skúmané iba niektoré vybrané skupiny živočíchov, použili sme
iba dva stupne:
1 - lokality druhovo pestrejšie, hodnotné z hľadiska zoocenóz
x - lokality druhovo chudobnejšie, väčšinou antropicky ovplyvnené, s málo alebo menej
hodnotnými zoocenózami
V hodnotiacej tabuľke (tab. č. 15) je pre každú lokalitu uvedená pokryvnosť stromového a
krovinného poschodia a hodnotenie priestorovej štruktúry porastov, stupňa prirodzenosti /
synantropizácie porastu, stupeň taxonomickej diverzity, zhodnotenie významnosti živočíšstva.
Nakoniec je uvedená celková významnosť porastu.
Tabuľka č. 15 – Hodnotenie biotickej významnosti lokalít
ČÍS.
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
66
E3
5
30
10
E2
10
65
25
5
30
50
35
10
5
50
15
20
5
2
70
75
1
60
65
5
5
10
5
30
30
40
30
25
30
40
30
0
30
40
55
20
15
50
30
E1
90
80
90
95
95
95
60
90
PR
2
2
2
PÔ
2
3
2
BD
2
3
3
3
3
3
2
2
2
2
2
2
3
3
3
2
2
2
3
3
2-3
3
3
3
2
2
3
3
3
3
2
3
2
2
2
2
2
2
2
3
2
3
2
2
2
3
2
2
2
1
80
2
2
2
2
2
Ž
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
1
1
x
1
1
x
1
C
3
3
3
3
4
3
3
3
3
3
3
3
3
4
5
2
1-2
3
2-3
2
3
2
ČÍS.
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
E3
1
90
20
2
1
2
10
85
35
1
40
60
80
50
35
30
80
10
80
40
5
25
EKOPED Žilina, 2002
E2
5
5
5
5
40
35
5
10
50
5
5
25
30
5
25
30
5
40
10
20
2
5
E1
80
95
80
90
60
80
80
95
PR
3
1
3
3
3
2
2
1
2
2
2-3
1-2
1-2
1
3
2
3
2
3
3
3
PÔ
1
1
2
1
2
3
2
2
2-3
2
3
2
2
2-3
3
2
3
2
3
2
3
3
BD
2
2
2
2
3
3
3
2
2
2
2
2
2
1
2
3
3
3
3
2
3
3
Ž
x
1
1
x
x
x
x
1
1
x
x
x
1
1
1
x
x
x
x
x
x
x
C
2
1
1
1
5
3
3
1-2
2
2
3
2-3
1-2
1
3
3
3
4
2
2
5
4
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
ČÍS.
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
E3
60
50
10
60
1
40
30
5
10
10
10
40
70
10
60
60
5
30
30
40
60
30
70
70
0
70
60
70
50
5
60
50
80
80
70
1
70
80
E2
20
20
5
40
30
15
40
90
50
50
80
30
30
50
40
30
30
40
40
30
40
20
30
30
0
30
30
40
40
30
50
10
40
30
30
1
30
20
E1
40
PR
2
2
3
1
3
2
2
2
2
2
2
2
1
2
2
2
3
2
3
2
2
2
1
2
2
1-2
2
1
2
3
1
1
2
2
2
3
1
1
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
PÔ
1
1
2
2
2
3
3
2
2
2
2
3
3
2
2
3
2
2
2
3
2
3
3
2
2
3
3
2
2
2
3
3
2
3
2
3
3
3
BD
2
2
3
2
2
3
3
2
2
2
2
2
2
2
2
3
2
1
3
3
2
3
3
2
2
3
2
2
3
2
3
2
3
3
2
2
2
3
Ž
1
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
1
x
1
x
1
1
x
x
1
x
x
1
1
x
x
x
x
1
x
1
x
1
1
x
x
x
C
2
2
3-4
2
5
4
3
2
3
3
3
3
3
2
1-2
4
2
1
4
4
2
3
3
3
1
4
3
2
3
2
2
2
3
3
2
5
2
4
ČÍS.
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
E3
40
30
50
30
80
60
50
10
25
5
5
40
25
80
40
60
0
70
20
35
70
1
10
15
60
20
15
30
80
70
80
20
15
40
20
E2
30
40
5
40
50
10
30
2
20
10
20
50
5
30
30
30
2
30
5
20
30
5
30
0
35
30
25
20
30
30
25
60
35
50
20
E1
95
90
95
95
70
90
50
60
50
100
80
90
80
10
95
80
80
40
80
80
95
60
60
40
90
80
60
40
PR
2
2
2
2
1
2
2
3
2
3
2-3
1
2
1
2
1-2
2
1
3
2
1
3
2
3
1
2
2
2
2
1
2
2
2
2
1
PÔ
2
2
2
2
3
2
3
3
3
2
3
3
3
2
2
1
1-2
1-2
3
2-3
2
2
2
3
3
2-3
2
1
3
1-2
3
2-3
2
2
1-2
BD
1
2
2
3
2
2
3
3
3
3
3
2
3
2
3
2
3
2
3
2
2
3
2
3
3
3
2
3
3
2
3
3
2
3
1
Ž
x
1
x
x
1
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
1
x
1
x
x
1
x
1
x
x
x
x
1
x
1
x
1
x
x
1
C
2
2
3-4
3
2
2
3
5
4
4
4
3
3
1
2
1
3
1
5
3
1-2
1-2
1-2
5
3
3-4
3-4
1
4-3
1
4
3
2
2
1
Vysvetlivky:
E3 - pokryvnosť stromového poschodia, E2 - pokryvnosť krovinného poschodia, E1 - pokryvnosť bylinného
poschodia, Pr - priestorová štruktúra porastov: 1 - veľmi dobrá, 2 - vyhovujúca, 3 - nevyhovujúca
Pô - pôvodnosť druhového zloženia: 1 - prirodzené alebo takmer prirodzené druh. zloženie, 2 - menšie zastúpenie
nepôvodných druhov, 3 - vysoké zastúpenie nepôvod. druhov
Bd - biodiverzita: 1 - vysoká, 2 - priemerná, 3 - nízka
Ž – významnosť zoocenóz: 1 – lokality hodnotné, x – lokality s menej významnými zoocenózami
C - celkové hodnotenie - biotická významnosť: 1 - veľmi vysoká, 2 - vysoká, 3 – priemerná, 4 - nízka, 5 – veľmi
nízka
Hodnotenie biotickej významnosti lesných porastov
Lesné porasty, cez ktoré prechádza trasa alebo sa nachádzajú v tesnej blízkosti trasy a
predpokladáme ich ovplyvnenie počas výstavby alebo prevádzky, sme zhodnotili z niekoľkých
hľadísk. Hodnotený bol vek porastu, prirodzenosť druhového zloženia a pestrosť stromového
poschodia. Pre každý porast sme vyjadrili i jeho celkovú biotickú významnosť, pričom do úvahy
boli brané aj plánované zásahy do porastov. Podkladom pre hodnotenie boli údaje z lesných
hospodárskych plánov jednotlivých LHC. Hodnotenie sa robilo pre základné jednotky
priestorového rozčlenenia lesa (JPRL).
Pre hodnotenie lesných porastov sme použili tieto kritériá a stupnice:
EKOPED Žilina, 2002
67
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
A - vek porastu:
1: > 80 rokov, 2: 51- 80 rokov, 3: 21 - 50 rokov 4: 11 - 20 rokov, 5: 0 až 10 rokov
B - druhové zloženie stromového poschodia:
1 - zodpovedá prirodzenému
2 - iba kvantitatívne zmeny oproti prirodzenému
3 - zastúpenie nepôvodných druhov do 25 % 4 - zastúpenie nepôvod. druhov od 25 do 50 %
5 - zastúpenie nepôvod. druhov > 50 %
6 - monokultúry nepôvodných druhov
C - počet druhov v stromovom poschodí
D - celkové hodnotenie - biotická významnosť lesných porastov:
1 - vysoká, 2 - nadpriemerná 3 - priemerná
4 - podpriemerná 5 - nízka
Výsledky hodnotenia lesných porastov v záujmovom území sú v tabuľke č. 16.
Tab. č. 16 – Hodnotenie lesných porastov
JPRL
T
50
51
58
59
60
61
62
63
64
66
68
70a
O
O
H
H
H
H
H
H
H
H
H
H
A
B
C
LHC Nitra
3
5
5
3
5
4
2/5
6
4
2
2
7
1
1
4
1
1
5
3
6
1
2
6
2
1
2
3
1
2
6
1
2
5
1
1
3
Ťažba
D
+
+
+
3-4
3-4
4
1
1
1
4
3-4
1
2
1-2
2
JPRL
70b
70c
71
74
75
76
T
H
H
H
H
H
H
387a
387b
388
389
390
391
H
H
H
H
H
H
A
B
4
2
5
4
3
3
3
2
4
2
4
LHC Zobor
3
6
3
1
3
6
3
5
2
5
2
5
C
2
5
10
3
4
1
3
1
2
4
6
Ťažba D
4
5
+
4
+
3-4
+
3
+
3
-
4
2
4
4
3
3
Vysvetlivky: T – typ porastu: H – hospodársky les, O – ochranný les. A - vek porastu: 1: > 80 rokov, 2: 51- 80
rokov, 3: 21 - 50 rokov 4: 11 - 20 rokov, 5: 0 až 10 rokov. B – prirodzenosť druhového zloženia
stromového poschodia: 1 - zodpovedá prirodzenému, 2 - iba kvantitatívne zmeny oproti prirodzenému, 3 zastúpenie nepôvodných druhov do 25 % 4 - zastúpenie nepôvod. druhov od 25 do 50 %, 5 - zastúpenie
nepôvod. druhov > 50 % , 6 – monokultúry nepôvodných druhov
C - počet druhov v stromovom poschodí
D - celkové hodnotenie - biotická významnosť lesných porastov: 1 - vysoká, 2 - nadpriemerná 3 - priemerná
4 - podpriemerná 5 - nízka
2.4. Chránené stromy
Významnú ekologickú, ale aj estetickú funkciu, hlavne v nitrianskej mestskej aglomerácii majú
staré stromy. Niektoré z nich sú evidované štátnou ochranou prírody ako Chránené stromy. Ich
prehľad uvádzame v tabuľke č. 17.
68
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Tab.č. 17: Zoznam chránených stromov v záujmovom území
DRUH
LOKALITA
POČET IND.
ODHAD. VEK
topoľ čierny
Nitra, pri ZŠ Jašíkova
1
70
platan východný
Kynek, park pri škole
2
150-200
javor poľný
Kynek, park
1
150
hrab obyčajný
Kynek, park
1
100
lipa veľkolistá
Kynek, cintorín
1
150
gledíčia trojtŕňová
Kynek, cesta Nitra-Kynek
1
100
2.5. Osobitne chránené druhy rastlín a živočíchov
V tejto kapitole uvádzame nielen chránené, ale aj ohrozené taxóny, ktoré boli zistené priamo vo
vymedzenom koridore posudzovaného územia počas vlastného terénneho prieskumu i taxóny,
uvádzané literárnymi prameňmi. Keďže v záujmovom území sa nachádza PR Lupka a tri ďalšie
významné xerotermné lokality – Kalvária, Katruša a Kolíňanský vrch , v území sa nachádza
značný počet ohrozených druhov. Veľká väčšina sa však nachádza mimo územia priamych
vplyvov, viaceré môžu byť ohrozené nepriamo.
2.5.1 Chránené a ohrozené druhy rastlín
Zaradenie taxónov vyšších rastlín do kategórií ohrozenia uvádzame podľa práce Marhold, Hindák,
eds. (1998). Jedným z dôležitých zdrojov údajov o výskyte rastlín bola práca Svobodová, Řehořek,
mscr. Použité boli tieto skratky pre kategórie ohrozenia: CR – kriticky ohrozený, EN – ohrozený,
VU – zraniteľný, LR – menej ohrozený, DD – chýbajúce alebo nedostatočné údaje, r – zriedkavý.
Pre označenie chránených druhov je použitý symbol „§“. Uvádzame názov taxónu, zaradenie
medzi chránené druhy, kategóriu ohrozenia a lokalitu alebo lokality.
Achillea setacea (VU) – Kalvária
Adonis flammea (CRr) – kultivované plochy pod PR Lupka – lokalita pravdepodobne zanikla
Adonis vernalis (VU) – Lupka, Kolíňanský vrch
Althaea cannabina (§, CRr) – Kolíňanský vrch
Androsace elongata (VU) – medzi Lupkou a Zoborom, Kolíňanský vrch
Anemone sylvestris (LR) – Lupka
Arenaria leptoclados (VU – v xerotermných trávnych porastoch územia
Aster amelloides (LR) – Lupka, Kolíňanský vrch
Bupleurum affine (EN) – Katruša
Campanula bononiensis (LR) – Lupka
Campanula xylorrhiza (EN) – Kalvária, hradný vrch, Lupka
Carex stenophylla (LR) – Kalvária
Carex supina (VU) – Kalvária
Cephalaria transsylvanica (§, LR) – Katruša
Cerasus fruticosa (VU) – Lupka
Chrysopogon gryllus (§,EN) – Lupka
Clematis recta (LR) – Lupka
Dictamnus albus (§,VU) – Lupka
Echium italicum (§,VU) – v objekte kasární pod Zoborom, pri ceste do Hrnčiaroviec
Erysimum diffusum (LR) – Lupka
Gagea bohemica (§,CRr) – Kalvária
Gagea pusilla (§, EN) – od Kalvárie po Zobor v xerotermných lesostepných porastoch
Hesperis tristis (LR) – Kalvária, Lupka
Iris pumila subsp. pumila (§,VU) – Kalvária, Lupka
Jasione montana (LR) – Lupka
EKOPED Žilina, 2002
69
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Jurinea mollis (§,VU) – Lupka
Inula oculus-christii (LR) – Kalvária, Lupka, Kolíňanský vrch
Lathyrus lacteus (§,EN) – svah pod vrchom Málok nad Pohranicami
Lathyrus nissolia subsp. pubescens (§,Enr) – Lupka
Leopoldia tenuiflora (VU) – Kalvária, Lupka
Lilium martagon (§,LR) – v hrabových dúbravách roztrúsene v celom území
Linum austriacum (LR) – Šibeničný vrch, Kalvária, Lupka, Kolíňanský vrch
Marrubium peregrinum (LR) – kalvária, Kolíňanský vrch
Medicago monspeliaca (§,EN) – Kalvária, Lupka, Kolíňanský vrch
Melampyrum barbatum (VU) – Kolíňanský vrch
Melampyrum cristatum (LR) – Lupka
Nigella arvensis (VU) – Katruša
Onobrychis arenaria (VU) – Lupka, Katruša
Onosma arenaria (§,CRr) – Lupka
Orobanche elatior (LR) – Lupka
Orobanche lutea (LR) – Lupka
Papaver dubium subsp. austromoravicum (LR) – Kalvária
Phlomis tuberosa (§,VU) – Lupka, Kalvária
Pilosella macrantha (LR) – Lupka
Podospermum canum (EN) – Kalvária, Lupka
Polycnemum majus (VU) – Kalvária
Pulsatilla grandis (§,VU) Lupka, Kolíňanský vrch
Ranunculus illyricus (LR) – Kalvária, Lupka
Reseda phyteuma (EN) – pri záhradách na úpätí Lupky
Salvia aethiopis (§,Enr) – Katruša
Scorzonera purpurea (§,VU) – Kolíňanský vrch
Scrophularia umbrosa (LR) – brehové porasty vodného toku Kadaň - lokality č. 104 a 105.
Seseli hippomarathrum (LR) – Šibeničný vrch, Kalvária
Silene otites (DD) – xerotermné trávne spoločenstvá i na skalách v celom území
Sorbus aria agg. (LR) – jednotlivo alebo v skupinkách na skalnatých miestach územia
Stipa capillata (CRr) – v spoločenstvách zväzu Festucion valesiacae v celom území
Stipa joannis (§,VU) – Lupka
Taraxacum serotinum (§,EN) – Lupka
Thlaspi jankae (§,CRr) – Lupka
Thymelea passerina (LR) – Kalvária, Katruša
Tithymalus tomassinianus (DD) – Katruša
Trinia glauca (VU) – Dolná Malanta, suchá stráň nad potokom Selenec
Vicia striata (LR) – Lupka, Šindolka
Vicia pisiformis (LR) – Lupka
Viola kitaibeliana (LR) – xerotermné trávne spoločenstvá i spoločenstvá skalnej stepi na vápenci
v celom území
Xeranthemum annuum (LR) – Kalvária, Kolíňanský vrch
2.5.2 Chránené a ohrozené druhy živočíchov
Araneae - pavúky
Neon rayi (EN) - Lupka
Pseudicius encarpatus (LR) - Lupka
Hymenoptera - blanokrídlovce
Bracon semiflavus (R) - Lupka
Ceraleptus obtusus (R) - Lupka
Cotesia ancilla (R) - Lupka
Dasilabris maura (R) - Lupka
Colletes inexpactatus (R) - Lupka
70
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Formica gagates (§,E) - Lupka
Formica fusca (§,E) - Lupka
Formica rufibarbis (§,E) - Lupka
Bombus lucorum (§,V) - Lupka
Bombus terrestris (§,V) – Lupka, Kalvária
Megabombus hortorum (§,V) - Lupka
Megabombus pascuorum (§,V) - Lupka
Megabombus ruderarius (§,V) - Lupka
Megabombus sylvarum (§,V) - Lupka
Priacnemis minuta (R) - Lupka
Pyrobombus lapidarius (§,V) - Lupka
Lepidoptera - motýle
Eumenis semele (§) – Kolíňanský vrch
Papilio machaon (§, E) – Lupka, Kolíňanský vrch
Parnassius mnemosyne (§) – Kolíňanský vrch
Proserpinus proserpina (§) – Kolíňanský vrch
Coleoptera - chrobáky
Anthaxia hungarica (§) - Mlynárce
Carabus coriaceus (§) - Lupka
Carabus scheidleri (§) – Lupka, Mlynárce, Janíkovce
Carabus scabriusculus (§) – Kalvária, Mlynárce
Carabus violaceus (§) - Lupka
Calosoma inquisitor (§) – Lupka
Elater ferrugineus (§) - Dobrotka
Hydrous piceus (§) – Mlynárce
Lethrus apterus (§) – Mlynárce
Osmoderma eremita (§) - Kynek
Amphibia - obojživelníky
Bombina bombina (§) – Lupka
Bufo bufo (§) – Lupka, jazierko na Zobore, Kolíňanský vrch
Bufo viridis (§) – Lupka, Agrokomplex, Chrenovská ulica, Kolíňanský vrch
Hyla arborea (§) – Lupka, , Kolíňanský vrch
Rana arvalis (§) - jazierko na Zobore
Rana dalmatina (§) - Lupka, Kolíňanský vrch
Rana kl. esculenta (§) - jazierko na Zobore, Agrokomplex, Selenec, nádrž Mikov dvor, jazierka
v mestskom parku pod hradom
Rana ridibunda (§) - nádrž Mikov dvor
Rana temporaria (§) - Lupka, Kolíňanský vrch
Reptilia - plazy
Coronella austriaca (§) - Lupka
Elaphe longissima (§) - Lupka
Lacerta agilis (§) - Lupka
Lacerta viridis (§) – Lupka
Aves - vtáky
Acrocephalus palustris – zriedkavo pri potoku Dobrotka
Aegithelos caudatus (§) – lesy a ich okraje
Alauda arvensis (§) – hojne na poliach
Anhthus triviatus
(§) - Lupka
Asio otus (§) – Lupka, okraje lesov a rozptýlená drevinná vegetácia v celom území
Buteo buteo (§) – najbežnejší dravec polí a lesov v celej oblasti
Caprimulgus europaeus (§) - Lupka
Caprimulgus caprimulgus (§) - Lupka
Corvus corax (§) – Lupka
Coturnix coturnix (§) – hniezdi na poliach v celom území
Cuculus canorus (§) – pravidelný hniezdič v území
Coccothraustes coccothraustes (§) - Lupka
EKOPED Žilina, 2002
71
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Dendrocopus major (§) – v lesoch i starých záhradách celého územia
Dendrocopus medius (§) – lesy v celom území
Dendrocopus minor (§) – pravidelný hniezdič v lesoch celého územia
Emberiza citrinella (§) – Lupka
Emberiza schoeniclus – zriedkavo pri potoku Dobrotka
Falco tinnunculus (§) – hojne hniezdi na okraji lesov a v mimlesnej drevinnej vegetácie v celej oblasti
Erithacus rubecola (§) - Lupka
Ficedula albicollis (§) - Lupka
Ficedula hypoleuca (§) - Lupka
Ficedula parva (§) - Lupka
Fringilla coelebs (§) - Lupka
Fringilla montifringilla (§) – Lupka
Gallerida cristata (§) – medze, okraje polí, intravilán
Galinula chloropus (§) – potok Dobrotka
Hippolais icterina (§) - Lupka
Jinx torquilla (§) - Lupka
Lanius excubitor (§) – rozptýlená drevinná vegetácia a okraje lesov
Lanius collurio (§) – rozptýlená drevinná vegetácia a okraje lesov
Lullula arborea (§) – zriedkavo v lesoch celého územia
Luscinia megarhynchos (§) – v celom území
Milianria calandra (§) – Lupka, potok Dobrotka
Motacilla alba – v intraviláne a pozdĺž vodných tokov
Muscicapa striata (§) - Lupka
Oriolus oriolus (§) – okraje lesov a rozptýlená drevinná vegetácia územia
Perdix perdix (§) –hniezdi na poliach a ich okrajoch
Parus ater (§) - Lupka
Parus caeruleus (§) - Lupka
Parus major (§) - Lupka
Parus montanum (§) - Lupka
Parus palustris (§) - Lupka
Phoenicurus collybita (§) - Lupka
Phoenicurus sibillatrix (§) - Lupka
Picus canus (§) - Lupka
Picus viridis (§) – ley a rozptýlená drevinná vegetácia územia
Pyrhula pyrhula (§) – Lupka
Saxicola rubetra (§) – okraje polí, popri cestách
Serinus sernus (§) - Lupka
Sitta europaea (§) - Lupka
Strix aluco (§) – Lupka, aj na iných lokalitách v záujmovom území
Sylvia atricapilla (§) - Lupka
Sylvia borin (§) - Lupka
Sylvia communis (§) - Lupka
Troglodytes troglodytes (§) - Lupka
Turdus gen (§) - Lupka
Upopa epops (§) – Lupka
Vanellus vanellus – (§) – vodné zdroje pod Lupkou, rybníky pri Malante
Mammalia - cicavce
Erinaceus concolor (§) - Lupka
Muscardinus avellanarius (§) - Lupka
Sorex araneus (§) - Lupka
Sorex minutus (§) - Lupka
72
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
2.6. Územný systém ekologickej stability
V tejto časti charakterizujeme prvky územného systému ekologickej stability (ÚSES)
nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu, nachádzajúce sa v širšom posudzovanom
území. Prvky nadregionálneho ÚSES boli charakterizované v Genereli nadregionálneho ÚSES SR
(Húsenicová a kol, 1991), regionálny ÚSES pre okres Nitra bol vypracovaný v r. 1994 (AUREX,
1994) a miestny ÚSES v r. 1997 (Rózová a kol., 1997).
Nasledovný prehľad uvádza sumarizáciu prvkov ÚSES podľa spomínaných materiálov, pričom je
použitá terminológia: NRBC - biocentrum nadregionálneho významu, NRBK - biokoridor
nadregionálneho významu RBC - biocentrum regionálneho významu, RBK - biokoridor
regionálneho významu, MBC - biocentrum miestneho významu, MBK - biokoridor miestneho
významu). Jednotlivé prvky ÚSES sú charakterizované podľa práce Rózová a kol. (1997).
Biocentrá nadregionálneho významu (NRBC)
NRBC Zoborské hory
Rozsiahle biocentrum, zasahujúce aj mimo záujmové územie. Pomerne rozsiahly komplex
zachovalých lesných porastov na kyslých i vápnitých stanovištiach a xerotermných trávobylinných
spoločenstiev s vysokou prírodoochrannou významnosťou. Jadrami biocentra sú NPR Zoborská
lesostep, PR Žibrica, xerotermné porasty Pliešok a Haranča, ďalej lokality Pyramída, vrchol
Zobora. V tomto území sa koncentruje výskyt mimoriadneho množstva ohrozených druhov, celé
územie je prírodoochranne mimoriadne významné. Okrem xerotermných trávobylinných a lesných
porastov sú významné aj skalné spoločenstvá a spoločenstvá plytkých plôch ako aj mozaiky
ovocných sadov a vinohradov, lemujúce východný okraj lesného komplexu medzi Nitrou a Štitármi.
Biocentrá regionálneho významu (RBC)
RBC Lupka
Patrí k najvýznamnejším lokalitám v území a to ako druhovou bohatosťou tak i výskytom
ohrozených druhov. Uvádzaný je vysoký počet ohrozených taxónov, celkovo 30 taxónov v rôznych
kategóriách ohrozenia. Štyri taxóny sú v záujmovom území známe iba z tejto lokality. Hlavným
problémom lokality je sukcesia - zarastanie drevinami, ktoré je tu veľmi intenzívne.
RBC Kalvária
Zaraďuje sa k botanicky najvýznamnejším lokalitám záujmového územia. Dokumentuje to i počet
ohrozených druhov, vyskytujúcich sa na lokalite - uvádzaných je ich 21, 7 taxónov bolo v rámci
Zoborskej skupiny Tríbeča zistených iba na tejto lokalite. S lokalitou je spätých viacero problémov,
k najvážnejším patrí vplyv skládky odpadov a zarastanie lokality drevinami.
RBC Veľký cerový háj
Relatívne rozsiahle teplomilné lesné porasty, prevažne s prirodzeným druhovým zložením.
Väčšinou veľmi dobre zachované bylinné poschodie. Výskyt teplomilných vzácnejších i
ohrozených druhov vyšších rastlín. Lokalita je okrem svojich ekologických kvalít významná aj
svojou polohou - leží uprostred veľkoblokových polí, relatívne blízko sa nachádzajú ďalšie porasty
Párovského lesa.
RBC Kolíňanský vrch
Rozsiahla lokalita, najcennejšie sú xerotermné trávobylinné porasty s výskytom celého radu
ohrozených druhov. Územie je pomerne výrazne ovplyvnené ľudskou činnosťou – nachádza sa tu
činný kameňolom a značná časť územia je využívaná ako vojenské cvičisko. Napriek tomu sa
zaraďuje k najvýznamnejším lokalitám územia.
EKOPED Žilina, 2002
73
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Biocentrá miestneho významu (MBC)
MBC Nitra pri Mlynárciach
Zvyšok mäkkého lužného lesa, vyvinutý najmä na pravom brehu rieky Nitry s dominanciou jelše a
topoľa bieleho. Typ ekosystému, ktorý je v území zriedkavý. Potrebná by bola premena topoľovej
monokultúry na ľavom brehu rieky na porast s prirodzenejším druhovým zložením.
MBC Jazierko v parku
Zvyšok pôvodného koryta rieky Nitry s drevinnými brehovými porastami charakteru mäkkého
lužného lesa. Napriek tomu, že lokalita leží v intraviláne mesta a je ovplyvnená činnosťou človeka
a vystavená i pomerne veľkej návštevnosti územia, má hodnoty, na základe ktorých ju možno
zaradiť medzi biocentrá.
MBC Hradný vrch
Cenná botanická lokalita priamo v intraviláne mesta. Z botanického hľadiska sú významné skalné
spoločenstvá. Z tejto časti lokality je uvádzaný výskyt jedného taxónu, zaradeného do kategórií
Vm a Ed, ďalšie dva významné rastlinné taxóny rastú v záujmovom území iba na tomto mieste,
vyskytuje sa tu viacero vzácnejších druhov rastlín. Dolná časť s drevinným porastom je z
botanického hľadiska menej významná, keďže ide o prehustené porasty so značným podielom
nepôvodných druhov.
MBC Vodné zdroje pod Lupkou
Komplex viacerých typov biotopov - na lokalite sa vyskytuje fragment lužného lesa, zvyšky mŕtvych
ramien i lúčne úhory. Ojedinelá lokalita v nivnej časti územia. Hoci je lokalita do značnej miery
poškodená, predsa má svoj význam - jednak relatívne vyšším stupňom prirodzenosti ako okolie,
biodiverzitou i výskytom ohrozených druhov.
MBC Lúky pri hydrocentrále
Plošne značne rozsiahla lokalita na nive rieky Nitry. Najväčšiu časť tvoria ochranné pásma
vodných zdrojov, z ktorých väčšina bola kosená a dnes je ponechaná úhorom, časť plochy sa kosí
aj v súčasnosti. Toto územie vyžaduje obhospodarovanie - kosenie porastov, ktoré tu existujú. Ide
o značné plochy, druhové zloženie je poloprirodzené, i keď doteraz nebol zistený výskyt
ohrozených druhov, je pravdepodobný.
MBC Les pri Hrnčiarovskom kanáli
Zvyšok lužného lesa s prirodzeným druhovým zložením a mimoriadne druhovo bohatým
stromovým i krovinným poschodím. Porast je pomerne starý, avšak v dobrom stave. Veľmi
významná lokalita v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine.
MBC Kynecký les
Lesný komplex v človekom poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine. Väčšina lesných
porastov má pomerne dobrú štruktúru, ide o teplomilné dubové lesy. V niektorých častiach má
výrazné zastúpenie aj agát biely, ktorý je potrebné nahrádzať pôvodnými druhmi drevín.
MBC Šibeničný vrch (Borina)
Pomerne rozsiahla lokalita v intraviláne mesta. Časť lokality je tvorená starým borovicovým
porastom, ktorý z botanického hľadiska nie je príliš zaujímavý. Podstatne zaujímavejšie sú redšie
porasty drevín (lokalita bola v minulosti zalesnená) v severnej a južnej časti, kde sa vyskytujú
druhy pôvodných teplomilných spoločenstiev. Teplomilné prvky sa prejavujú aj v krovinnom
poschodí - vyskytujú sa tu Viburnum lantana, Euonymus verrucosa, Cerasus mahaleb, zaujímavý
je i výskyt Sorbus aria agg.
MBC Katruša
Lokalita, pôvodne biologicky významnejšia ako dnes, je do značnej miery poškodená. V minulosti
tu bol kameňolom, ktorý odťažil značnú časť kopca, dnes je na tomto mieste skládka odpadov pre
74
EKOPED Žilina, 2002
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
mesto Nitra. Ďalšia časť lokality bola zalesnená, tieto mladé porasty sú prehustené, s
decimovaným alebo žiadnym bylinným poschodím. Prirodzené porasty zostali iba vo fragmentoch,
napriek tomu sa tu vyskytujú ohrozené a vzácne druhy rastlín. Uvádzaný je výskyt šiestich
taxónov, zaradených medzi ohrozené taxóny, tri taxóny boli v záujmovom území zistené iba na
tejto lokalite. Napriek značnému antropickému tlaku a rozsiahlym nepriaznivým zásahom lokalita
má ešte svoje hodnoty a je možné v budúcnosti zlepšiť jej stav.
MBC Jazerá v Agrokomplexe
Umelo vybudované jazierka, na brehoch ktorých bol čiastočne vysadený brehový porast, čiastočne
sa vegetácia vyvíja spontánne. Do biocentra patria dve jazerá, ležiace najbližšie k rieke Nitre.
Vegetácia je pomerne dobre vyvinutá, vyskytujú sa i porasty pálky. Z botanického hľadiska nejde o
zvlášť významnú lokalitu (i keď potenciálne sa môže vyvinúť v takúto lokalitu), cennejšia je zrejme
zo zoologického, najmä ornitologického hľadiska.
MBC Janíkovské letisko
Lokalita leží uprostred poľnohospodársky veľmi intenzívne využívaného územia, z ktorého boli
odstránené takmer všetky ako-tak ekologicky významné prvky. Ide o trvalé trávne porasty,
pravidelne kosené, ktoré predstavujú v okolitej krajine refúgium pôvodných druhov.
MBC Janíkovský bok
Lesný komplex, tvorený prevažne porastom agátu bieleho. Napriek tomu, že ide o biologicky
menej významné porasty, lokalita je zaradená medzi biocentrá, pretože v okolí sa nenachádza
žiadna iná lokalita, ktorá by mohla funkciu biocentra plniť. Druhové zloženie lesného porastu je
potrebné zmeniť a nahradiť agát pôvodnými druhmi drevín. Do biocentra sú zahrnuté i extenzívne
využívané sady na západnom okraji lokality.
MBC Park v Kyneku
Park je významný z hľadiska ochrany prírody, z historického, dendrologického, ale aj ekologického
a environmentálneho. Je to jediná väčšia plocha v zastavanom území, zároveň leží na vodnom
toku, ktorý je spájajúcim článkom s krajinou a je lokálnym biokoridorom. Odtok vody z plochy
parku je obmedzený, v obdobiach zrážok sa celá spodná časť zaplavuje a podmáča.
MBC Jazierko na Zobore
Jazierko s jeho okolím je prírodným prvkom v zastavanom území Zobora a je tu jediným miestom
na rozmnožovanie a výskyt obojživelníkov. Okrem ekologickej funkcie plní aj environmentálnu.
MBC Park Lukov dvor
Historicky a krajinársky je veľmi významný. Nachádzajú sa tu staršie druhovo zaujímavé stromy.
Park je v prírodne krajinárskom štýle s výhľadmi do krajiny. Tvorí jednu z väčších vegetačných
plôch v sídle, a zároveň obohacuje poľnohospodársku krajinu o vegetáciu. Táto plocha okrem
historickej, krajinárskej a environmentálnej má aj ekologickú významnosť.
MBC Mestský park
Pomerne veľká plocha s vzrastlou vegetáciou a jazierkami v zastavanom území, plní okrem
environmentálnych a ekologických funkcií aj rekreačnú. Jazierka sú významné z hľadiska výskytu
obojživelníkov, vtákov a ďalších na vodu viazaných živočíchov. Vegetáciu okolo ramena rieky Nitry
tvoria zvyšky lužných lesov. Staré stromy s dutinami v starom parku sú útočiskom pre netopiere.
Park má význam aj z hľadiska ornitológie.
MBC Brezový háj
Svojou štruktúrou, druhovým zložením umiestením pri nadregionálnom biokoridore a pri Mestskom
parku tvorí ich priestorové pokračovanie nielen z hľadiska rekreácie, ale aj z hľadiska
environmentálnych a ekologických funkcií. Výskyt domácich, ale aj cudzokrajných druhov drevín,
lokalita je významná aj z hľadiska niektorých skupín živočíchov /hlavne vtákov, motýľov/.
EKOPED Žilina, 2002
75
Rýchlostná cesta R1 Nitra - Malanta
Správa o hodnotení
C.II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia
Biokoridory nadregionálneho významu (RBK)
NRBK Rieka Nitra
Biokoridory regionálneho významu (RBK)
RBK okraj lesného masívu Zoborských vrchov
RBK Kadaň
Miestne biokoridory (MBK)
MBK Dobrotka
MBK Šúdol
MBK Kajsiansky kanál
MBK Jelšina
MBK Kynecký potok
MBK Hrnčiarovský kanál
MBK Selenecký kanál, Selenec
MBK potok z lokality Klokočová
MBK Janíkovský kanál
MBK Štitársky kanál
76
EKOPED Žilina, 2002
Download

C. Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné