SOCIETAS ET RES PUBLICA
Medzinárodný
internetový vedecký
časopis zameraný na problematiku
verejnej správy v kontexte
interdisciplinárnych
spoločenských
súvislostí
Vydáva:
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
v Trnave
Vychádza štvrťročne
2012, ročník I.
URL časopisu:
http://serp.fsv.ucm.sk
Poštová adresa redakcie:
Bučianska ul. 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
E-mailová adresa redakcie:
[email protected]
Hlavný redaktor:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Výkonný redaktor:
Mgr. Miroslav Koprla
© Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
v Trnave
An International
Scientific Online Journal
for the Study of Public Administration
in the Context of Interdisciplinary
Social Relations
Issued by:
Faculty of Social Sciences
University of Ss. Cyril and Methodius
in Trnava
Issued Quarterly
2012, Volume I.
Journal’s URL:
http://serp.fsv.ucm.sk
Editorial Office Postal Address:
Bučianska ul. 4/A
917 01 Trnava
Slovak Republic
Editorial Office E-mail Address:
[email protected]
Editor in Chief:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Executive Editor:
Mgr. Miroslav Koprla
© Faculty of Social Sciences
University of Ss. Cyril and Methodius
in Trnava
ISSN 1338-6530
2012, ročník I., číslo 3
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Redakčná rada
Hlavný redaktor:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky svetovej ekonomiky, medzinárodných ekonomických vzťahov a marketingu
odborný garant pre formálne náležitosti príspevkov
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika
Výkonný redaktor:
Mgr. Miroslav Koprla
odborný garant pre prierezové otázky demografie
odborný garant pre metodologické, analytické a štatistické otázky
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika
prof. PhDr. Miroslava Szarková, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky manažmentu
Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská republika
Doc. PhDr. Dilbar Alieva, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky sociológie
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Slovenská republika
doc. Ing. Jiří Blažek, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky nadnárodných a národných
ekonomík
Masarykova univerzita v Brně, Česká republika
doc. PhDr. Milan Čáky, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky politológie, histórie a zahraničných vzťahov
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika
doc. Dr. Ľubomír Čech, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky medzinárodných vzťahov
a medzinárodného práva
Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská republika
doc. JUDr. Juraj Jankuv, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky medzinárodného práva a európskeho práva
Trnavská univerzita v Trnave, Slovenská republika
REDAKČNÁ RADA
2012, ročník I., číslo 3
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
doc. Mgr. Peter Juza, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky medzinárodných vzťahov
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika
doc. PhDr. Martin Klus, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky verejnej správy, verejnej politiky a politológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika
doc. PhDr. Mgr. Viliam Končal, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky politológie a psychológie
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská republika
doc. Mgr. Pavel Šaradín, Ph.D.
odborný garant pre prierezové otázky verejnej správy, verejnej politiky a politológie
Univerzita Palackého v Olomouci, Česká republika
doc. PhDr. Vojtech Wagner, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky sociológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika
PhDr. Karol Čukan, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky sociológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika
PhDr. Peter Horváth, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky verejnej politiky a politológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika
Mgr. Juraj Marušiak, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky politológie, histórie a zahraničných vzťahov
Slovenská akadémia vied v Bratislave, Slovenská republika
REDAKČNÁ RADA
2012, ročník I., číslo 3
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Jazykoví garanti:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
slovenský jazyk
český jazyk
anglický jazyk
nemecký jazyk
ruský jazyk
Mgr. Eva Lukáčová, PhD.
anglický jazyk
španielsky jazyk
japonský jazyk
doc. PhDr. Milan Čáky, CSc.
francúzsky jazyk
Mgr. Juraj Marušiak, PhD.
poľský jazyk
ukrajinský jazyk
Mgr. Tomáš Oľšavský
taliansky jazyk
Mgr. Shapoor Sahidi
perzský jazyk daríjčina
REDAKČNÁ RADA
2012, Volume I., Issue 3
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Editorial Board
Editor in Chief:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of world economy,
international economic relations and marketing
special supervisor for formal correctness of submitted contributions
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Executive Editor:
Mgr. Miroslav Koprla
special supervisor for interdisciplinary questions of demography
special supervisor for methodological, analytical and statistical questions
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Prof. PhDr. Miroslava Szarková, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of management
University of Economics, Bratislava, Slovak Republic
Assoc. Prof. PhDr. Dilbar Alieva, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of sociology
Constantine the Philosopher University, Nitra, Slovak Republic
Assoc. Prof. Ing. Jiří Blažek, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of transnational
and national economies
Masaryk University, Brno, Czech Republic
Assoc. Prof. PhDr. Milan Čáky, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of political sciences, history and foreign relations
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. Dr. Ľubomír Čech, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of international relations and international law
University of Economics, Bratislava, Slovak Republic
EDITORIAL BOARD
2012, Volume I., Issue 3
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Assoc. Prof. JUDr. Juraj Jankuv, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of international
law and European law
University of Trnava, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. Mgr. Peter Juza, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of international relations
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. PhDr. Martin Klus, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of public administration, public policy and political sciences
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. PhDr. Mgr. Viliam Končal, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of political sciences
and psychology
Slovak Technical University, Bratislava, Slovak Republic
Assoc. Prof. Mgr. Pavel Šaradín, Ph.D.
special supervisor for interdisciplinary questions of public administration, public policy and political sciences
Palacký University, Olomouc, Czech Republic
Assoc. Prof. PhDr. Vojtech Wagner, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of sociology
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
PhDr. Karol Čukan, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of sociology
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
PhDr. Peter Horváth, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of public policy and
political sciences
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Mgr. Juraj Marušiak, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of political sciences, history and foreign relations
Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovak Republic
EDITORIAL BOARD
2012, Volume I., Issue 3
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Language Supervisors:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Slovak language
Czech language
English language
German language
Russian language
Mgr. Eva Lukáčová, PhD.
English language
Spanish language
Japanese language
Assoc. Prof. PhDr. Milan Čáky, CSc.
French language
Mgr. Juraj Marušiak, PhD.
Polish language
Ukrainian language
Mgr. Tomáš Oľšavský
Italian language
Mgr. Shapoor Sahidi
Persian language Dari
EDITORIAL BOARD
2012, ročník I., číslo 3, s. 7-8
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Obsah
Jana Koprlová
Editoriál k letnej edícii SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012 ..........................11
ŠTÚDIE
Juraj Jankuv
Štruktúra a podoba prameňov medzinárodného verejného
práva v súčasnosti .............................................................................................................17
Lea Prijon
Specific Bases for Emergence of Economic Elite: Comparing
Slovenia and Russia ..........................................................................................................50
Eva Godovičová
The Relationship between Terrorism and Poverty
in the Scholarly Debates..................................................................................................75
Alena Kopfová
Strategie a její implementace v organizacích
veřejné správy .....................................................................................................................86
Soňa Harasimová
Marketing událostí v prostoru komunitního plánování
sociálních služeb.................................................................................................................98
Lucie Kamrádová
Sociální podnikání a jeho propojení se společenskou
odpovědností firem......................................................................................................... 111
Halina Martyniv
Povinnosti zmluvných strán v kontexte Dohovoru OSN o zmluvách
o medzinárodnej kúpe tovaru.................................................................................... 126
Monika Sobeková Majková
Kreatívna optimalizácia údajov v ekonomickom reportingu
a analýza informačnej spoľahlivosti jeho údajov
v podmienkach Slovenskej republiky ...................................................................... 152
Jana Koprlová – Miroslav Koprla
Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy v období rokov
2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia
Slovenskej republiky: Trnavský kraj........................................................................ 163
OBSAH
7
2012, ročník I., číslo 3, s. 7-8
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ESEJE
Silvia Imran
International nachhaltige Immobilienbewertungssysteme
am Beispiel von Indien ..................................................................................................185
RECENZIE
Karol Čukan
Valček, Peter: Slovník teórie médií: A – Ž. Bratislava :
Literárne informačné centrum, 2011. 352 s.
ISBN 978-80-8119-042-1 .............................................................................................193
Miroslav Koprla
Turčan, Ľudovít – Klobucký, Robert (eds.): Anton Štefánek: vedec,
politik, novinár. Bratislava : Sociologický ústav Slovenskej
akadémie vied, 2011. 284 s. ISBN 978-80-85544-71-8 ....................................197
Jana Koprlová
Čech, Ľubomír: Regionálne aspekty a súvislosti
medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu. Bratislava :
EKONÓM, 2011. 175 s. ISBN 978-80-225-3281-5...............................................201
Marek Vrbinčík
Koprlová, Jana (ed.): Vybrané problémy verejnej správy:
Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae:
Res Publica 2010. [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied
UCM v Trnave, 2011. 171 s. ISBN 978-80-8105-180-7 .....................................209
INFORMÁCIE
Miroslav Koprla
Knižné publikácie Štatistického úradu Slovenskej republiky
sprehľadňujúce konečné výsledky Sčítania obyvateľov,
domov a bytov 2011 .......................................................................................................215
Jana Koprlová
Informácia o vedeckej konferencii k 15. výročiu založenia
Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.................................................................223
Informácie pre autorov .............................................................................................226
8
OBSAH
2012, Volume I., Issue 3, Pages 9-10
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Contents
Jana Koprlová
Editorial for Summer Edition SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012 ............14
STUDIES
Juraj Jankuv
The Structure and Shape of Sources of Public International
Law at Present ....................................................................................................................17
Lea Prijon
Specific Bases for Emergence of Economic Elite: Comparing
Slovenia and Russia ..........................................................................................................50
Eva Godovičová
The Relationship between Terrorism and Poverty
in the Scholarly Debates..................................................................................................75
Alena Kopfová
Strategy and Its Implementation in Organizations
of Public Administration .................................................................................................86
Soňa Harasimová
Event Marketing in the Area of Community Planning
of Social Services ................................................................................................................98
Lucie Kamrádová
Social Entrepreneurship and Its Connection with the Corporate
Social Responsibility ...................................................................................................... 111
Halina Martyniv
Obligations of the Parties in the Context of the United Nations
Convention on Contracts for the International Sale of Goods....................... 126
Monika Sobeková Majková
The Creative Optimization of Data in Economic Reporting
and Analysis of the Information Reliability of Its Data
in Conditions of the Slovak Republic ....................................................................... 152
Jana Koprlová – Miroslav Koprla
Analysis of Development in Number of Public Administration
Employees in the Period between Years 2001 and 2010 from the View
of Territorial-Administrative Division of the Slovak Republic:
the Trnava Region .......................................................................................................... 163
CONTENTS
9
2012, Volume I., Issue 3, Pages 9-10
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ESSAYS
Silvia Imran
International Sustainable Real Estate Valuation Systems
on the Example of India ................................................................................................185
REVIEWS
Karol Čukan
Valček, Peter: Dictionary of the Media Theory: A – Ž. Bratislava :
Literary Information Centre, 2011. 352 p.
ISBN 978-80-8119-042-1 .............................................................................................193
Miroslav Koprla
Turčan, Ľudovít – Klobucký, Robert (eds.): Anton Štefánek: Scientist,
Politician, Journalist. Bratislava : Institute for Sociology of the Slovak
Academy of Sciences, 2011. 284 p. ISBN 978-80-85544-71-8........................197
Jana Koprlová
Čech, Ľubomír: Regional Aspects and Relations
in International Political Development of Afghanistan. Bratislava :
EKONÓM, 2011. 175 p. ISBN 978-80-225-3281-5 ..............................................201
Marek Vrbinčík
Koprlová, Jana (ed.): Selected Problems of Public Administration:
Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae:
Res Publica 2010. [CD-ROM]. Trnava : Institute for Social Sciences
at UCM in Trnava, 2011. 171 p. ISBN 978-80-8105-180-7 .............................209
INFORMATION
Miroslav Koprla
Book Publications of the Statistical Office of the Slovak Republic
Summarizing the Final Results of the Population,
Houses and Dwelling Censuses 2011 .......................................................................215
Jana Koprlová
Information on Scientific Conference to Honor the 15th Anniversary
of the University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava.....................................223
Information for Authors ...........................................................................................230
10
CONTENTS
2012, ročník I., číslo 3, s. 11-13
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Editoriál k letnej edícii
SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012
Ctení čitatelia, vážení priatelia,
dovoľte, aby som Vám predstavila tretie číslo
SOCIETAS ET RES PUBLICA, medzinárodného
internetového vedeckého časopisu zameraného na problematiku verejnej správy v kontexte jej interdisciplinárnych spoločenských súvislostí.
Časopis vychádza pod záštitou Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda
v Trnave a tematicky sa zameriava na spoločensky významné prierezové súvislosti inštitútu verejnej správy, prelínajúce sa s ťažiskovými oblasťami spoločensko-vedných disciplín v najširšom zmysle, osobitne verejnej politiky, politológie, sociológie,
demografie, európskeho práva, medzinárodného práva, medzinárodných
vzťahov, manažmentu a marketingu, ako aj medzinárodných ekonomických vzťahov, svetovej ekonomiky, nadnárodných ekonomík i národných
ekonomík.
Časopis vychádza v elektronickej on-line podobe pravidelne štyrikrát
ročne, a to v termínoch 31. január, 30. apríl, 31. júl a 31. október, pričom
ponúka priestor pre publikáciu príspevkov v podobe samostatných vedeckých štúdií, ako aj cyklov vedeckých štúdií, esejí zamýšľajúcich sa nad
aktuálnou spoločenskou témou alebo dianím, recenzií publikácií vzťahujúcich sa na hlavné zameranie časopisu, a taktiež informácií súvisiacich
so základným poslaním časopisu.
Časopis prijíma a publikuje výhradne iba pôvodné, doposiaľ nepublikované príspevky v slovenskom jazyku, českom jazyku, anglickom jazyku, nemeckom jazyku, ruskom jazyku, ukrajinskom jazyku, poľskom jazyku, francúzskom jazyku, španielskom jazyku, talianskom jazyku, japonskom jazyku, perzskom jazyku daríjčina a po vzájomnej dohode podľa
aktuálnych možností redakcie aj v iných svetových jazykoch.
Aktuálne, tretie číslo časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA prináša
v štyroch jazykoch - slovenčine, češtine, angličtine a nemčine celkovo deväť samostatných vedeckých štúdií, jednu esej na tému aktuálnej spoloEDITORIÁL
11
2012, ročník I., číslo 3, s. 11-13
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
čenskej problematiky, štyri recenzie knižných publikácií, ako aj dve informácie týkajúce sa jednak spoločensky zaujímavých knižných publikácií, a jednak pripravovaného vedeckého podujatia na domovskom pracovisku časopisu v najnovšom období. Rubrika Štúdie ponúka predstavenie
a objasnenie štruktúry a podoby prameňov medzinárodného verejného
práva v súčasnosti, analýzu konkrétnych predpokladov a podmienok pre
formovanie ekonomickej elity na príklade porovnania situácie v Slovinsku a Rusku, hľadanie vzájomných súvislostí medzi terorizmom a chudobou z pohľadu vedeckých a akademických rozpráv, objasnenie postavenia, úlohy aj významu stratégie a procesu jej implementácie v organizáciách verejnej správy, analýzu marketingu udalostí v priestore komunitného plánovania sociálnych služieb, predstavenie problematiky sociálneho podnikania, ako aj jeho prepojenia so spoločenskou zodpovednosťou
firiem, objasnenie povinností zmluvných strán v kontexte Dohovoru OSN
o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ďalej výklad venovaný otázke
kreatívnej optimalizácie údajov v ekonomickom reportingu a analýze informačnej spoľahlivosti jeho údajov v podmienkach Slovenskej republiky, a rubriku napokon uzatvára analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy v Slovenskej republike v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu Trnavského kraja. V poradí nasledujúca rubrika Eseje ponúka čitateľovi na príklade Indie zamyslenie sa nad otázkou medzinárodne udržateľných systémov hodnotenia nehnuteľností. Rubrika Recenzie predstavuje štyri nové knižné publikácie: slovník teórie médií, publikáciu prezentujúcu osobnosť zakladateľa slovenskej sociológie Antona Štefánka,
monografiu venovanú problematike regionálnych aspektov a súvislostí
medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu, ako aj zborník vedeckých
štúdií o vybraných problémoch verejnej správy, vydaný pod záštitou Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Záverečná
rubrika časopisu informuje o doposiaľ vydaných knižných publikáciách
Štatistického úradu Slovenskej republiky, sprehľadňujúcich konečné výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, a tiež o pripravovanej
vedeckej konferencii k 15. výročiu založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Pri príležitosti vydania tretieho čísla časopisu SOCIETAS ET RES
PUBLICA by som sa veľmi rada úprimne poďakovala všetkým prispievateľom, ktorí doň aktívne prispeli a podelili sa tak s čitateľmi o svoje vedomosti, skúsenosti či nevšedné pohľady na problematiku verejnej správy v jej najširších spoločenských súvislostiach, a rovnako aj vedeniu Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, všetkým
priateľom, kolegom, zamestnancom Rektorátu UCM v Trnave za ich pod12
EDITORIÁL
2012, ročník I., číslo 3, s. 11-13
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
poru a podnetné rady, a napokon tiež členom redakčnej rady, a obzvlášť
nášmu výkonnému redaktorovi za celú konečnú vizuálnu a technickú podobu časopisu a jeho webovej stránky, ktorá už rozšírila svoju pôsobnosť
aj prostredníctvom spustenia verzie Blind Friendly určenej pre zrakovo
hendikepovaných čitateľov, plne funkčnej rovnako v slovenskej, anglickej
aj nemeckej verzii webovej stránky časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA.
Verím, že časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA poskytne podnetnú
a inšpiratívnu platformu pre komunikáciu na úrovni odbornej aj občianskej verejnosti, a rovnako aj pre vedecké a celospoločensky prínosné riešenia aktuálnych otázok problematiky verejnej správy v kontexte jej najširších interdisciplinárnych spoločenských súvislostí, a to nielen na národnej, ale aj na regionálnej a medzinárodnej úrovni.
V mene celej redakčnej rady, redakcie aj realizačného tímu časopisu
SOCIETAS ET RES PUBLICA
s úctou,
Jana Koprlová,
hlavný redaktor
Trnava 31. júl 2012
EDITORIÁL
13
2012, Volume I., Issue 3, Pages 14-16
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Editorial for Summer Edition
SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012
Dear readers and friends,
let me introduce the third issue of SOCIETAS
ET RES PUBLICA, an international scientific
online journal for the study of public administration in the context of interdisciplinary social relations.
The journal is issued under the auspices
of the Faculty of Social Sciences at University
of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Slovakia,
and it thematically focuses on social relevant
interdisciplinary relations of the institute of
public administration connected to key areas
of social science disciplines in the broadest
understanding, especially of public policy, political sciences, sociology,
demography, European law, international law, international relations,
management and marketing as well as international economic relations,
world economy, transnational economies and national economies.
The journal is issued in an electronic on-line version four times
a year, regularly on January 31st, April 30th, July 31st and October 31st, and
it offers a platform for publication of contributions in the form of separate papers and scientific studies as well as scientific studies in cycles,
essays on current social topics or events, reviews on publications related
to the main orientation of the journal and also information connected
with the inherent mission of the journal.
The journal accepts and publishes exclusively only original, hitherto
unpublished contributions in the Slovak language, Czech language, English language, German language, Russian language, Ukrainian language,
Polish language, French language, Spanish language, Italian language,
Japanese language, Persian language Dari and by mutual agreement in
relation to current possibilities of the editorial office also in other world
languages.
The current, third issue of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA offers in four languages - in Slovak, Czech, English and German languages
a total of nine separate scientific studies, one essay on current social is14
EDITORIAL
2012, Volume I., Issue 3, Pages 14-16
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sue, four book publication reviews as well as two pieces of information,
the first one on socially interesting book publications and the second one
on oncoming scientific event that will be held on the journal’s alma mater
in recent days. Section Studies offers presentation and clarification of the
structure and shape of sources of the public international law at present,
analysis of specific bases for emergence of economic elite by comparing
Slovenia and Russia, searching for correlations and relationship between
terrorism and poverty from the view of scholarly debates, clarification of
position, role and importance of strategy and its implementation in organizations of public administration, analysis of event marketing in the
area of community planning of social services, interpretation dedicated
to questions related to social entrepreneurship as well as its connection
with the corporate social responsibility, clarification of obligations of the
parties in the context of the United Nations Convention on Contracts for
the International Sale of Goods, thereinafter interpretation dedicated to
questions of the creative optimization of data in economic reporting and
analysis of the information reliability of its data in conditions of the Slovak Republic and, finally, analysis of development in number of public
administration employees in the Slovak Republic in the period between
years 2001 and 2010 from the view of the Trnava region. The following
section named Essays familiarizes the reader on the example of India
with the questions of international sustainable real estate valuation systems. The section of Reviews presents four new book publications: dictionary of the media theory, publication presenting the personality of Anton Štefánek as the godfather of the Slovak sociology, monograph dedicated to questions of regional aspects and relations in international political development of Afghanistan as well as proceedings of scientific
studies on selected problems of public administration issued under the
auspices of the Faculty of Social Sciences at University of Ss. Cyril and
Methodius in Trnava, Slovakia. The final section Information informs first
about book publications of the Statistical Office of the Slovak Republic
those have been issued till today and those are summarizing the final results of the Population, Houses and Dwelling Censuses 2011 and, second,
it informs about oncoming scientific conference to honor the 15th anniversary of the University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Slovakia.
On the occasion of the launch of the third issue of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA I would be delighted to sincerely thank all contributors who contribute actively in it and share with the readers their
knowledge, experience or extraordinary views on issues of public administration in its broadest social context as well as the top management
EDITORIAL
15
2012, Volume I., Issue 3, Pages 14-16
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
of the Faculty of Social Sciences at University of Ss. Cyril and Methodius
in Trnava, all friends, colleagues, employees of the rector’s administration at the UCM in Trnava for their support and suggestive advices and,
finally, also members of editorial board and especially our executive editor for all the final visual and technical appearances of the journal and its
website which has been expanded in its scope through launching Blind
Friendly versions designed for visually handicapped readers, fully functional in the same way in the Slovak, English and German versions of the
website of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA.
I believe that the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA will provide
a stimulating and inspirational platform for communication both on the
professional level and the level of the civic society, as well as for scientific
and society-wide beneficial solutions to current issues of public administration in context of its broadest interdisciplinary social relations, in like
manner at national, regional and international levels.
On behalf of the entire editorial board, editorial office as well as executive team of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA
Yours faithfully,
Jana Koprlová,
editor in chief
Trnava, Slovakia, July 31st, 2012
16
EDITORIAL
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Štruktúra a podoba prameňov
medzinárodného verejného práva v súčasnosti
The Structure and Shape of Sources
of Public International Law at Present
Juraj Jankuv
Abstract: This study analyzes primarily the structure of sources of international law, the basic sources of international law, which are international
treaty and international custom and the correlation of an international
treaty and international custom. Space is also devoted to other sources of
public international law, called auxiliary sources, which are general principles of law, judicial decisions and doctrine (science) of international law
experts. Attention is given also to the sources, whose status in terms of classification of sources of public international law is not completely solved,
which are equity, unilateral legal acts of States, unilateral acts of international bodies and organizations, national legal acts and international courtesy.
Key Words: Sources of International Law; International Treaty; International Custom; General Principles of Law; Judicial Decisions; Doctrine (Science) of International Law Experts; Equity; Unilateral Legal Acts of States;
Unilateral Acts of International Bodies and Organizations; National Legal
Acts; International Courtesy.
Abstrakt: V tejto štúdii je primárne analyzovaná štruktúra prameňov medzinárodného práva základné pramene medzinárodného práva, ktorými sú
medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj a vzájomný vzťah medzinárodnej zmluvy a medzinárodnej obyčaje. Priestor je venovaný i ďalším
prameňom medzinárodného verejného práva, ktoré sú vo vede označované
ako pomocné, ktorými sú všeobecné právne zásady, súdne rozhodnutia
a náuka (veda) odborníkov medzinárodného práva. Pozornosť je venovaná
aj prameňom, ktorých status z hľadiska klasifikácie prameňov medzinárodného verejného práva nie je úplne doriešený a to ekvite, jednostranným
právnym aktom štátov, jednostranným aktom medzinárodných orgánov
a organizácií, vnútroštátnym právnym aktom a medzinárodnej zdvorilosti.
Kľúčové slová: Pramene medzinárodného práva; medzinárodná zmluva;
medzinárodná obyčaj; všeobecné právne zásady; súdne rozhodnutia; náuka
ŠTÚDIE
17
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
(veda) odborníkov medzinárodného práva; ekvita; jednostranné právne
akty štátov; jednostranné akty medzinárodných orgánov a organizácií;
vnútroštátne právne akty; medzinárodná zdvorilosť.
Úvod
Problematika prameňov medzinárodného verejného práva (ďalej aj skrátene medzinárodné právo) sa dynamicky vyvíja v kontexte normotvorných aktivít medzinárodného spoločenstva. Vedecké skúmanie tejto
problematiky je permanentne aktuálne najmä z pohľadu implementácie,
vykonávania a rešpektovania prameňov medzinárodného verejného práva v rámci vnútroštátnych právnych poriadkov štátov.
Cieľom tejto štúdie je identifikácia štruktúry a podoby prameňov
medzinárodného verejného práva v súčasnosti. V nadväznosti na tento
cieľ je v tejto štúdii primárne analyzovaná štruktúra prameňov medzinárodného práva, základné pramene medzinárodného práva, ktorými sú
medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj a vzájomný vzťah medzinárodnej zmluvy a medzinárodnej obyčaje. Priestor je venovaný i ďalším
prameňom medzinárodného verejného práva, ktoré sú vo vede označované ako pomocné, ktorými sú všeobecné právne zásady, súdne rozhodnutia a náuka (veda) odborníkov medzinárodného práva. Pozornosť je
venovaná aj prameňom, ktorých status z hľadiska klasifikácie prameňov
medzinárodného verejného práva nie je úplne doriešený a to ekvite, jednostranným právnym aktom štátov, jednostranným aktom medzinárodných orgánov a organizácií, vnútroštátnym právnym aktom a medzinárodnej zdvorilosti.
Štruktúra prameňov medzinárodného verejného práva
Pojem prameň medzinárodného práva nie je v medzinárodnom práve definovaný. Veda medzinárodného práva túto otázku takisto opomína
s tým, že sa obmedzuje na rozdelenie prameňov medzinárodného práva
na materiálne a formálne.1 Materiálnymi prameňmi medzinárodného práva sa všeobecne rozumejú podmienky života spoločnosti, t.j. faktory sociologického, ekonomického, politického či filozofického charakteru, ktoré ovplyvňujú život medzinárodného spoločenstva a následne i proces
vytvárania medzinárodnoprávne záväzných noriem. Pod formálnymi pra-
1
BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law. Oxford : Oxford University Press,
2008, s. 3.
18
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
meňmi medzinárodného práva veda rozumie tie formy, v ktorých subjekty
medzinárodné právo vytvárajú, identifikujú a uznávajú.2
Identifikácia formálnych prameňov medzinárodného práva je relatívne zložitá, pretože v rámci medzinárodného práva neexistuje žiadny
centralizovaný špecializovaný legislatívny orgán oprávnený prijímať záväzné právne normy pre subjekty medzinárodného práva. Neuplatňuje sa
v ňom ani obligatórna (povinná) jurisdikcia medzinárodných súdnych
alebo arbitrážnych orgánov, ktoré by konštatovali jeho porušenie. Formálna podoba prameňov medzinárodného práva preto závisí od samotných subjektov medzinárodného práva, ktoré vytvárajú osobitné pravidlá
najmä zmluvného a obyčajového typu odlišné od vnútroštátnych formálnych prameňov. Tieto pravidlá v prípade neplnenia vynucujú prostredníctvom individuálneho a kolektívneho donútenia (sankcií).
V súčasnom medzinárodnom práve neexistuje pravidlo, ktoré by jednoznačne určovalo, čo je potrebné považovať za jeho formálne pramene.
Vo vede medzinárodného práva však prevláda názor, že za formálne
pramene medzinárodného práva je možné považovať právne akty uvedené v článku 38 ods. 1 Štatútu Medzinárodného súdneho Dvora (ďalej
MSD).3 Podľa prvej vety spomenutého článku Štatútu MSD totiž tento
súdny orgán rozhoduje spory „podľa medzinárodného práva“. V ustanovení článku 38 ods. 1 Štatútu MSD sú uvedené v odseku 1 písm. a) medzinárodné zmluvy či všeobecné alebo osobitné, určujúce pravidlá výslovne
uznané štátmi v spore, v odseku 1 písm. b) medzinárodná obyčaj ako dôkaz všeobecnej praxe prijímanej za právo, v odseku 1 písm. c) všeobecné
právne zásady uznané civilizovanými národmi a odseku 1 písm. d) súdne
rozhodnutia (s výhradou ustanovenia článku 57) a náuka najkvalifikovanejších odborníkov rôznych národov ako pomôcka pri určovaní právnych
pravidiel. Význam tohto výpočtu býva niektorými predstaviteľmi vedy
medzinárodného práva spochybňovaný s poukazom na to, že ide iba
o pokyn pre Medzinárodný súdny dvor (ďalej MSD), ktoré formálne pramene má používať pri riešení medzinárodnoprávnych sporov. Realita je
však taká, že členmi Štatútu MSD sú prakticky všetky štáty sveta a jeho
ustanovenia sú pre ne záväzné. Pre štáty je teda záväzný i výpočet formálnych prameňov medzinárodného práva.
2
3
Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 173.
BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law. Oxford : Oxford University Press,
2008, s. 5.
STUDIES
19
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Uvedený výpočet formálnych prameňov medzinárodného práva podľa článku 38 ods. 1 je možné využiť i pre klasifikáciu formálnych prameňov na pramene základné a pomocné. Táto klasifikácia sa však neopiera
o všeobecne záväznú normu medzinárodného práva, ale vychádza len
z názorov vedy medzinárodného práva. K základným prameňom medzinárodného práva sú radené medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj. Profesor Malenovský za základný prameň medzinárodného práva
považuje (aj keď s výhradami) i všeobecné právne zásady.4 Profesor Klučka tento prameň radí k pomocným prameňom.5 K pomocným prameňom
ďalej medzinárodného práva veda vo vzácnej zhode radí súdne rozhodnutia a náuku odborníkov medzinárodného práva.6 Rozdiel medzi základnými
a pomocnými prameňmi spočíva v tom, že základné pramene vytvárajú
nové právne záväzky pre subjekty medzinárodného práva a pomocné
pramene nové záväzky nevytvárajú. Úlohou pomocných prameňov je poznanie, výklad a praktická aplikácia existujúcich medzinárodnoprávnych
záväzkov a v mnohých prípadoch aj inšpirácia medzinárodnej normotvorby.7
Okrem uvedených piatich prameňov podľa článku 38 Štatútu MSD je
možné identifikovať ďalšie pramene medzinárodného práva. Ide o pramene, ktorých postavenie v rámci štruktúry prameňov medzinárodného
práva veda doposiaľ presne neurčila. Primárne sem patrí tzv. ekvita, t.j.
možnosti Súdneho Dvora rozhodnúť ex aequo et bono, t.j. s použitím všeobecných pojmov ekvity – spravodlivosť a slušnosť, mimo rámca platného medzinárodného práva podľa článku 38 ods. 2 Štatútu MSD. Rovnako
vedou nie je úplne doriešené klasifikačné začlenenie jednostranných
právnych aktov, ktoré v medzinárodnom práve existujú a postupne získavajú na význame. Jednostranné právne akty je možné rozdeliť na jednostranné právne akty štátov a i jednostranné akty medzinárodných orgánov
a organizácií. Profesor Klučka sa pokúša tieto pramene klasifikovať tak,
že priradzuje jednostranné právne akty štátov k základným prameňom
a rezolúcie VZ OSN, ako významnú skupinu jednostranných aktov medzinárodných orgánov a organizácií radí k pomocným prameňom medziná4
5
6
7
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 175.
KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 110.
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 175.
Porovnaj KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava :
Iura Edition, 2011, s. 110.
20
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rodného práva.8 Iní autori tieto pramene uvádzajú ako autonómne pramene a nezaradzujú ich ani k základným a ani k pomocným prameňom.9
Špecifické postavenie v teórii medzinárodného práva majú vnútroštátne
právne akty, ktoré niektorí autori taktiež zaradzujú k pomocným prameňom medzinárodného práva, kvôli ich inšpiračnej úlohe pri tvorbe noriem medzinárodného práva.10 Inšpiračnú úlohu vo vzťahu k medzinárodným obyčajam často historicky mali i pravidlá medzinárodnej zdvorilosti. V tomto rozmere ich existencie by teoreticky mohli byť považované
za pomocné pramene medzinárodného práva.
Pramene medzinárodného práva je podľa vedy ďalej možné členiť na
primárne a sekundárne. Primárne pramene sú totožné so základnými. Ide
teda najmä o medzinárodné zmluvy a medzinárodné obyčaje. Ich primárnosť vychádza zo skutočnosti, že vznikli priamo na základe vôle subjektov medzinárodného práva (hlavne štátov) a ich existencia nezávisí od
prijatia iného právneho aktu. Sekundárne (odvodené) pramene sú charakteristické tým, že pre ich existenciu je potrebná existencia primárneho
prameňa (najčastejšie medzinárodná zmluva).11 K sekundárnym prameňom sú najčastejšie zaradzované rozhodnutia medzinárodných súdnych
a arbitrážnych orgánov. Veda taktiež odlišuje písané pramene, ktorými sú
medzinárodné zmluvy a pramene nepísané, kde náležia obyčaje, všeobecné právne zásady, ale i tzv. tacitné dohody. Ostatným členením je členenie na pramene živelnej normotvorby, kde patrí predovšetkým obyčaj
a pramene cieľavedomej normotvorby, kde náležia zmluvy.12
Pramene medzinárodného práva vykazujú, v porovnaní s vnútroštátnymi prameňmi, viacero zvláštností. Je pre nich typická menšia miera
formalizmu. Obsah prevažuje nad formou, čo je typické najmä pre obyčaj,
pričom menšia miera formalizmu je vyvážená väčšou relevanciou materiálnych prameňov. Pramene medzinárodného práva ďalej odrážajú
Porovnaj KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava :
Iura Edition, 2011, s. 110 a s. 127.
9 Pozri, napríklad VRŠANSKÝ, P. – VALUCH, J. et al.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná
časť. Bratislava : Eurokódex, 2012, s. 112-115.
10 V skupine pomocných prameňov ich uvádza, napríklad profesor Klučka. Bližšie pozri
KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 110.
11 Bližšie pozri ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck,
2008, s. 120-121 a KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť.
Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 110-111.
12 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 175.
8
STUDIES
21
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vzťahy zvrchovanej rovnosti medzi subjektmi, keďže neexistuje vzťah nadradenosti a podradenosti medzi formami prameňov. Pramene medzinárodného práva vykazujú značný stupeň autonómie vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje monopol zákonodarcu. To spôsobuje, že mnohé z noriem sú navzájom autonómne a navzájom nesúvisia. Najvyššiu mieru autonómie majú dvojstranné zmluvy.
Medzinárodná zmluva
Medzinárodná zmluva je v súčasnom období považovaná za prevažujúci
základný prameň medzinárodného práva.13 Jej dominantné postavenie
v porovnaní s medzinárodnou obyčajou je dané rozsahom, obsiahlosťou,
ako aj rastúcou zložitosťou (komplexnosťou) vzťahov medzi štátmi, prípadne inými subjektmi medzinárodného práva, ktoré upravuje. Medzinárodná zmluva, v porovnaní s medzinárodnou obyčajou, uspokojivejšie
reaguje na súčasné požiadavky medzinárodného spoločenstva. Jej pravidlá sú jednoznačnejšie z hľadiska obsahového. Poskytujú väčšiu právnu
istotu a ich obsah je okamžite a ľahšie dostupnejší. Platná medzinárodná
zmluva vytvára i optimálne podmienky pre použitie ďalších inštitútov
medzinárodného práva predpokladajúcich porušenie platnej medzinárodnej zmluvy, t.j. inštitútu medzinárodnej zodpovednosti a inštitútu
medzinárodných sankcií. Podrobná úprava podmienok vzniku, zmeny
a zániku medzinárodných zmlúv vo vzťahoch medzi štátmi je obsiahnutá
vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve (1969)14 a vo vzťahoch medzi
štátmi a medzinárodnými organizáciami vo Viedenskom dohovore o zmluvách medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami a medzinárodnými
organizáciami navzájom (1986).15 Druhý spomenutý dohovor však doposiaľ nenadobudol platnosť.
Pojem medzinárodná zmluva je definovaný viacerými spôsobmi. Veda
medzinárodného práva definuje medzinárodnú zmluvu ako „súhlasný
prejav vôle dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorými zakladajú, menia alebo rušia svoje vzájomné medzinárodnoprávne
Porovnaj KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava :
Iura Edition, 2011, s. 113.
14 Dokument Vienna Convention on the Law of Treaties (1969). UN Doc. A/CONF/39/27. Text
Viedenského dohovoru o zmluvnom práve vyšiel v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
v rámci Vyhlášky MZV č. 15/1988 Zb.
15 Dokument Vienna Convention on the Law of Treaties between States and International Organisations (1986). UN Doc. A/CONF.129/15.
13
22
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
záväzky.“16 Medzinárodná obyčaj definuje medzinárodnú zmluvu ako „dojednanie dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktoré
má z vôle týchto subjektov medzinárodné právne účinky a riadi sa medzinárodným právom.“17 Viedenský dohovor o zmluvnom práve (čl. 2 ods.
1) definuje medzinárodnú zmluvu ako „medzinárodnú dohodu, ktorá je
uzavretá medzi štátmi písomnou formou a riadi sa medzinárodným právom.“18 Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna z uvedených definícií nie je
podľa nášho názoru úplne komplexná, dovoľujeme si na tomto mieste
uviesť vlastnú definíciu pojmu „medzinárodná zmluva“. Medzinárodná
zmluva podľa nás predstavuje „súhlasný prejav vôle dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, realizovaný prevažne v písomnej
forme, ktorým subjekty medzinárodného práva zakladajú, menia alebo
rušia svoje vzájomné práva a záväzky, ktorý má z vôle týchto subjektov
medzinárodné právne účinky a riadi sa medzinárodným právom.“19
Z uvedených definícií vyplýva viacero identifikačných znakov medzinárodnej zmluvy. Medzinárodná zmluva má primárne povahu súhlasného
prejavu vôle, t.j. konsenzu strán.20 Medzinárodné právo sa sústreďuje na
obsahovú stránku prejavu vôle štátov, pričom nie je náročné na stránku
formálnu. Preto sa v medzinárodnom práve na označenie medzinárodných zmlúv požíva viacero názvov, ako napríklad dohoda, protokol, dohovor, konvencia, pakt, charta, štatút. Tieto názvy však označujú jeden
a ten istý druh formálneho prameňa medzinárodného práva, teda medzinárodnú zmluvu.21
Medzinárodné zmluvy sú spravidla uzatvárané v písomnej forme, čo
vyhovuje požiadavkám právnej istoty. V medzinárodnom práve však
existujú i tzv. tacitné dohody, ktoré vznikajú na základe konkludentného
správania sa strán. Ide tu o výsledok reálneho vzájomného správania,
Porovnaj POTOČNÝ, M. – ONDŘEJ, J.: Mezinárodní právo veřejné: Zvláštní část. Praha : C. H.
Beck, 2011, s. 216.
17 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 180.
18 K výkladu tejto definície bližšie pozri ŠTURMA, P. – ČEPELKA, Č. – BALAŠ, V.: Právo mezinárodních smluv. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011, s. 22-23.
19 Táto definícia bola nami prvýkrát prezentovaná v diele JANKUV, J. – LANTAJOVÁ, D. et al.:
Medzinárodné zmluvné právo a jeho interakcia s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011, s. 20.
20 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 180.
21 SCHEU, H. Ch.: Úvod do mezinárodního práva veřejného. Praha : Auditorium, 2010, s. 19.
16
STUDIES
23
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ktoré nevyvoláva žiadnu pochybnosť.22 Teória uvádza i možnosť existencie a medzinárodnoprávnej záväznosti ústnych dohôd.23 V rámci teórie sa
uvádzajú i tzv. gentlemanské dohody, ktoré sú taktiež nepísané. V odbornej spisbe sa však často nepovažujú za pramene medzinárodného práva,
ale za tzv. politické dohody. Takéto dohody nemajú medzinárodnoprávne
účinky a ich porušenie nevyvoláva medzinárodnoprávnu zodpovednosť.24
Medzinárodné zmluvy uzatvárajú dva alebo viaceré subjekty medzinárodného práva. Preto môžeme medzinárodné zmluvy rozdeľovať na
dvojstranné a mnohostranné. Ich právna záväznosť je rovnaká, hoci mávajú rôzne funkcie. Mnohé mnohostranné zmluvy totiž preberajú funkciu
„medzinárodných zákonov“ a utvárajú akési univerzálne platné právo
v danej oblasti. Preto sú označované ako právotvorné zmluvy. Dvojstranné
zmluvy bývajú označované ako kontraktuálne preto, že bývajú kontraktuálnou aplikáciou zmlúv právotvorných. Inými slovami, dvojstranné zmluvy z hľadiska svojho obsahu, čerpajú ustanovenia zo zmlúv právotvorných.25
Medzinárodné zmluvy uzatvárajú subjekty medzinárodného práva –
štáty, medzinárodné medzivládne organizácie a národy bojujúce za nezávislosť. Medzinárodnými zmluvami sú i tzv. konkordáty uzatvárané medzi
štátmi a Svätou Stolicou. Z uvedeného rámca je možné vyňať spomínané
gentlemanské dohody, ktorými sú ústne dohody uzavreté štátnikmi konajúcimi z pozície osôb a nie orgánov štátu. Ide síce o dojednania, avšak
vzhľadom na skutočnosť, že zväčša nemajú právne účinky nejde o medzinárodné zmluvy, takéto dojednania majú skôr politickú záväznosť.
V tomto smere však veda nie je jednotná.
Medzinárodná zmluva sa v zásade vždy riadi medzinárodným právom. Výnimočne sa v praxi štátov vyskytujú zmluvy, ktoré sa neriadia
medzinárodným právom, ale právom vnútroštátnym. Zmluvné strany sa
vtedy explicitne dohodnú že ich vzájomná dohoda sa bude riadiť vnútro-
Bližšie pozri ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck,
2008, s. 127-129.
23 JENNINGS, R. – WATTS, A.: Oppenheim’s International Law: Volume I. Peace: Parts 2 to 4.
Oxford : Oxford University Press, 2008, s. 1 201.
24 Pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008,
s. 182-183.
25 AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. London; New York : Routledge, 1995, s. 24-25.
22
24
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
štátnym právom niektorej z nich. V tomto prípade nejde o medzinárodnú
zmluvu, ale o zmluvu, kedy aspoň jeden zo štátov vystupuje ako právnická osoba. V praxi sa tieto zmluvy nazývajú, tzv. diagonálnymi zmluvami.
Príkladom takejto zmluvy je Zmluva o pôžičke medzi Dánskom a Malawi
(1966), ktorá sa spravuje dánskym právom.26
Medzinárodné zmluvy zakladajú, menia alebo rušia medzinárodnoprávne záväzky štátov, t.j. majú medzinárodnoprávne účinky. Od takýchto
zmlúv, ktoré skutočne právne zaväzujú štáty je potrebné odlíšiť, tzv. „čisté politické dojednania“ nazývané i „politické zmluvy“ ako je, napríklad
Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z Helsínk
(1975) a iné dokumenty KBSE (OBSE), či dohody ako sú, napríklad Jaltská dohoda či Postupimská dohoda víťazných mocností po druhej svetovej vojne. Takéto dojednania sa temer nelíšia od mnohostranných zmlúv,
avšak sú uzatvárané s úmyslom politickým, bez cieľa zabezpečiť ich
právnu záväznosť.27 Ide o politické deklaratórne dokumenty. Medzinárodná zmluva je teda „plnohodnotným“ základným prameňom medzinárodného práva iba vtedy, ak spĺňa podmienky stanovené Viedenským dohovorom o zmluvnom práve z roku 1969.
Z hľadiska významu jednotlivých medzinárodných zmlúv je potrebné
uviesť, že v rámci všetkých existujúcich medzinárodných zmlúv má privilegované postavenie Charta OSN (1945) vzhľadom na jej článok 103. Tento článok zakotvuje prednosť záväzkov podľa Charty OSN pred inými
medzinárodnými zmluvami.
Medzinárodná obyčaj
Medzinárodná obyčaj bola historicky dominantným prameňom tradičného práva. Ako prameň medzinárodného práva plnila úlohu „ústrednej legislatívy“ prakticky až do roku 1850, kedy sa začínajú prijímať prvé
mnohostranné právotvorné zmluvy.28 Koncom devätnásteho storočia sa
v dôsledku rozdelenia prevažnej väčšiny zámorských území medzi mocnosti mnohé obyčajové normy platiace medzi európskymi štátmi stali
univerzálnymi s pôsobnosťou erga omnes. Vzniklo tak všeobecné medzinárodné právo s univerzálnou pôsobnosťou. Postupom času (najmä po
ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s. 127129.
27 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 133.
28 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 186.
26
STUDIES
25
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
roku 1945) sa obyčajové normy kodifikujú v mnohostrannej zmluvnej
podobe alebo v kodifikačných dokumentoch medzinárodných kodifikačných orgánov. Mnohostranné zmluvy upravujú i otázky obyčajovo neupravené. Zmluvná normotvorba kvantitatívne podstatne prevyšuje obyčajovú normotvorbu. V niektorých oblastiach medzinárodného práva si
však obyčajové normy ešte stále udržujú kľúčový význam (inštitút medzinárodnoprávnej zodpovednosti štátov za protiprávne správanie). Okrem medzinárodných obyčají univerzálneho charakteru sa v medzinárodnoprávnej praxi vyskytujú i obyčaje dvojstranné tak, ako to potvrdil
MSD v prípade Právo prechodu cez indické územie (1960).29
Definícia medzinárodnej obyčaje vychádza z už spomínaného ustanovenia článku 38 ods. 1 písm. b) Štatútu MSD, ktorý medzinárodnú obyčaj charakterizuje ako dôkaz všeobecnej praxe prijímanej za právo. Veda
medzinárodného práva i na základe tohto ustanovenia definuje medzinárodnú obyčaj ako záväzné pravidlo správania sa štátov v ich vzájomných
vzťahoch, ktoré sa stalo právne záväzným v dôsledku presvedčenia štátov
o jeho právnej záväznosti, ako aj dlhotrvajúcej praxe aspoň väčšiny štátov.
Z uvedenej definície je možné identifikovať viacero špecifických čŕt
medzinárodnej obyčaje. Primárne je to skutočnosť, že záväznosť medzinárodnej obyčaje je totožná so záväznosťou medzinárodnej zmluvy, teda
ich právna sila je rovnaká. Výnimku v tomto smere predstavuje existencia
kogentných obyčajových pravidiel medzinárodného práva, ktoré majú
prednosť pred inou dispozitívnou (nekogentnou) zmluvnou, ale i obyčajovou úpravou. Takýchto pravidiel je však veľmi málo.30 Tieto pravidlá
môžu byť kodifikované i v zmluvnej forme (napríklad článok 2 ods. 4
Charty OSN kodifikuje obyčajové pravidlo zákazu použitia sily a hrozby
silou proti územnej celistvosti a politickej nezávislosti štátov). Z definície
medzinárodnej obyčaje ďalej nepriamo vyplýva i skutočnosť, že na vzniku obyčají sa podieľajú v zásade iba štáty. Pri skúmaní rozsahu medzinárodnoprávnej subjektivity ostatných subjektov medzinárodného práva
(medzinárodné medzivládne organizácie, národy bojujúce za nezávislosť) je nutné konštatovať, že ich voľnosť, a tým i podiel v oblasti obyčajovej normotvorby je značne obmedzená. Štáty sa pritom na vzniku medzinárodnej obyčaje podieľajú nerovnakou mierou. Medzinárodnú obyčaj
zväčša vytvárajú ekonomicky a politicky najsilnejšie štáty, a tzv. zaintereDokument Case Concerning Right of Passage over Indian Territorry (Merits). Judgment of
12 April 1960, I.C.J. Reports, 1960, s. 6.
30 K problematike kogentných noriem medzinárodného práva bližšie pozri ČEPELKA, Č. –
ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s. 112-114.
29
26
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sované štáty, kým ostatné štáty sa obmedzujú iba na svoj konkludentný
tacitný súhlas s medzinárodnou obyčajou. Pre vznik medzinárodnej obyčaje je potrebné, aby sa aplikovala dlhší čas, teda je potrebné splniť i kritérium dlhodobosti používania (usus longaevus). Medzinárodné právo neobsahuje žiadnu normu, ktorá by konkretizovala toto kritérium. Splnenie
tohto kritéria sa teda pri každej potenciálnej obyčaji posudzuje individuálne. Samotná dlhodobosť používania k vzniku medzinárodnej obyčaje
nestačí. Jej používanie musí byť nepretržité s tým, že štáty postupne nadobudnú trvalé presvedčenie o jej právnej záväznosti (opinio iuris necesitatis). Potvrdením takéhoto presvedčenia je skutočnosť, že štáty používajú obyčajovú normu i vtedy, ak je pre nich nevýhodná. Ostatnou charakteristickou črtou medzinárodnej obyčaje je skutočnosť, že obyčaj je nepísaným pravidlom.
Uvedené črty medzinárodnej obyčaje nám umožňujú identifikovať
i jej základné odlišnosti od medzinárodnej zmluvy. Základná odlišnosť
medzinárodnej obyčaje od medzinárodnej zmluvy je nerovnaká miera
účasti štátov na vytváraní medzinárodných obyčají. Na vytváraní medzinárodných zmlúv sa štáty podieľajú spravidla rovnakou mierou. Dlhodobé používanie potrebné k vzniku medzinárodnej obyčaje je druhou odlišnosťou medzinárodnej obyčaje od medzinárodnej zmluvy, ktorá môže
vzniknúť i v oveľa kratšom období. Nepísaný charakter obyčaje je ďalšou,
treťou odlišnosťou medzinárodnej obyčaje od medzinárodnej zmluvy,
ktorá je spravidla vždy písaná.
Obsah medzinárodnej obyčaje je teda potrebné zisťovať, čo neprispieva k právnej istote subjektov. K poznaniu obyčaje je možné dospieť
viacerými spôsobmi. Ich sumarizáciu uskutočnila, v zmysle článku 24
svojho štatútu, Komisia OSN pre medzinárodné právo. Vo svojej správe
Valnému zhromaždeniu OSN z roku 1950 uviedla, že za dôkaz existencie
medzinárodných obyčajových pravidiel môžu poslúžiť texty medzinárodných zmlúv (vrátane tých z nich, ktoré ešte nenadobudli platnosť),
rozhodnutia medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov, rozhodnutia vnútroštátnych súdnych orgánov týkajúce sa medzinárodného práva, vnútroštátne zákonodarstvo upravujúce otázky medzinárodného záujmu a osobitne zákonodarstvo predstavujúce implementáciu mnohostranných dohovorov, ústavy štátov, diplomatická korešpondencia štátov
a kodifikačné dokumenty orgánov OSN.31 V súčasnom medzinárodnom
31
Dokument Ways and Means for Making the Evidence of Customary International Law More
Readily Available. Yearbook of the International Law Commission, 1950, vol. II., s. 367-
STUDIES
27
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
práve prebieha intenzívna kodifikácia obyčajových noriem s cieľom nahradiť obyčajové pravidlá zmluvnými najmä v rámci kodifikačného orgánu OSN Komisie OSN pre medzinárodné právo.
K problematike medzinárodnej obyčaje sa vyjadril i Medzinárodný
súdny dvor vo viacerých prípadoch. Zrejme najkomplexnejšie bolo jeho
vyjadrenie vo veci Pevninskej plytčiny Severného mora (1969),32 kde precizoval najmä otázku presvedčenia štátov o právnej záväznosti. Vo vzťahu k medzinárodnej obyčaji sú relevantné i prípady Pevninská plytčina
(1985)33 a Prípad Vojenské a polovojenské aktivity v a proti Nikarague
(1986).34
Veda medzinárodného práva v nadväznosti na existujúcu medzinárodnoprávnu úpravu a uvedenú judikatúru ďalej podrobne rozpracúva
problematiku medzinárodnej obyčaje ako prameňa práva. Obyčaj má
podľa vedy statickú rovinu, ktorý sa prejavuje ako forma práva, ktorá
udeľuje obsahu normy právnu platnosť a v ktorej subjekty i aplikujúce
orgány toto právne pravidlo poznávajú a tiež dynamickú rovinu, ktorú
predstavuje sám obyčajotvorný proces, ktorý tvorí so statickým prvkom
logickú jednotu.35 Statická rovina existencie medzinárodnej obyčaje pozostáva z materiálneho prvku kvalifikovanej dlhodobej praxe subjektov
medzinárodného práva (usus longaevus) a subjektívneho prvku, ktorým
je presvedčenie štátu o právnej záväznosti obyčaje (opinio iuris sive neccesitatis).36 Prax štátov je jedným z nosných prvkov obyčajovej normotvorby. Túto skutočnosť potvrdzuje nielen článok 38 ods. 1 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora, ale aj judikatúra Medzinárodného súdneho
dvora, ktorý konštatoval, že v nadväznosti na článok 38 sa „… musí ubezpečiť, že existencia pravidla prostredníctvom opinio iuris je potvrdená pra-
373. Pozri aj AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. London; New
York : Routledge, 1995, s. 26-27.
32 Dokument North Sea Continental Shelf Cases (Federal Republic of Germany v. Denmark;
Federal Republic of Germany v. Netherlands). I.C.J. Reports, 1969, s. 3.
33 Dokument Continental Shelf (Libyan Arab Jarnahiriya/Malta). Judgment, I.C.J. Reports,
1985, par. 29.
34 Dokument Military and Paramilitary Activities in and Against Nicaragua (Nicaragua
v. USA). I.C.J. Reports, 1986, par. 97.
35 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 186.
36 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 187-188.
28
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
xou štátov…“37 Takáto prax by mala byť podľa článku 38 ods. 1 „všeobecná“, t.j. rešpektovaná všetkými štátmi, pričom nemusí spočívať len v aktívnom konaní, ale aj v „nekonaní“, t.j. opomenutí odmietnutia či námietok voči aplikovanému pravidlu. Prax štátov nemusí byť absolútne jednotná a nemusí úplne verne odzrkadľovať obsah formujúceho sa obyčajového pravidla. Medzinárodný súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval,
že na to, aby sa určité pravidlo stalo obyčajovým právom, nie je potrebné,
aby s ním bola v absolútnom súlade relevantná prax štátov. Pre zistenie
súdu o existencii obyčajového pravidla je postačujúce, že táto prax je vo
všeobecnosti v súlade s pravidlom správania, a že správanie štátov, ktoré
je v rozpore s týmto pravidlom, sa všeobecne posudzuje ako jeho porušenie a nie ako uznanie nového pravidla.38 Kvalifikovaná prax je vytváraná celým radom čiastkových relevantných správaní sa, z ktorých niektoré
vystupujú ako precedensy. Precedens predstavuje konanie alebo opomenutie subjektov medzinárodného práva, ktoré v tej či onej miere mení
existujúcu realitu.39 Vlastnosti precedensu v medzinárodnom práve zahŕňajú opakovanosť, vzhľadom na to, že obyčajová norma sa definitívne
nemôže sformovať na základe jediného precedensu, ale iba v dôsledku
celej rady precedensov, rovnorodosť, všetky praxe smerujú k vzniku jednej a tej istej normy, vrátane nečinnosti, ale táto nečinnosť, v ktorej sa
prejaví konkludentný súhlas štátu, nepretržitosť, správanie sa aktívnych
štátov v danej veci musí byť sústavné, pričom sa nesmú v totožných situáciách správať odlišne, rozšírenosť a reprezentatívnosť, nevyžaduje podieľanie sa všetkých štátov na procese vytvárania obyčají, záväznosť, ktorá sa čerpá predovšetkým zo správania zainteresovaných štátov, pričom
nezainteresované štáty sa na zamedzenie výkladu svojej pasivity ako
konkludentného súhlasu uchyľujú k sústavným protestom a dlhodobosť.
Presvedčenie subjektov o právnej záväznosti pravidla správania sa obsiahnutého v danej praxi sa identifikuje ako vonkajšie prejavy správania sa
štátov, napríklad odkaz na platnú obyčajovú normu v platenej medzinárodnej zmluve alebo výslovné uznanie záväznosti obyčajovej normy zo
strany dotknutého štátu i v situácii, ak je to pre neho materiálne alebo
Dokument Military and Paramilitary Activities in and Against Nicaragua (Nicaragua
v. USA). I.C.J. Reports, 1986, par. 97.
38 Dokument Military and Paramilitary Activities in and Against Nicaragua (Nicaragua
v. USA). I.C.J. Reports, 1986, par. 186.
39 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 188.
37
STUDIES
29
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
inak nevýhodné.40 Na preukázanie existencie presvedčenia o právnej záväznosti podľa Medzinárodného súdneho dvora je potrebné splniť dve
podmienky. Akty vytvárajúce obyčajovú prax musia predstavovať ustálenú prax a musia byť tiež vykonávané takým spôsobom, že sú dôkazom
viery, že táto prax je vykonávaná záväzne v nadväznosti na existenciu
právneho pravidla, ktoré takéto správanie požaduje.41 Dynamickú rovinu
existencie medzinárodnej obyčaje obstarávajú štáty svojou normotvornou aktivitou. Štáty, ktoré v počiatočných štádiách procesu tvorby obyčaje zásobia prax precedensmi nezriedka cieľavedome smerujú k vzniku
obyčajovej normy. Vo vede medzinárodného práva sa v tejto súvislosti
rôznia názory či je táto činnosť štátov schopná dať obyčajotvornému vývoju konsenzuálny charakter alebo proces ako celok zostáva živelným.
Pravda je však niekde uprostred. Proces tvorby obyčaje je živelným, avšak konsenzus sa uplatní v rámci jedného zo štádií, ktoré predchádzajú
ustáleniu platnej obyčajovej normy. Precedens aktívneho štátu a tacitný
súhlas iných štátov s jeho precedentným správaním sa spájajú do svojráznej tacitnej dohody, ktorá však pôsobí iba jednorazovo a nemožno ju
interpretovať ako uznanie konečnej záväznosti pravidla správania sa.
V dôsledku pravidelného opakovania takejto dohody však časom môže
vzniknúť obyčajové pravidlo.42 Na druhej strane, ak určité správanie sa
štátu vyvoláva protesty zo strany iných štátov, ktoré tvrdia, že takéto
správanie je protiprávne, takéto protesty zbavujú uvedené správanie sa
štátu akejkoľvek hodnoty dôkazu existencie obyčajového pravidla.43
Vzťah medzinárodnej zmluvy a medzinárodnej obyčaje
Pre vzťah medzinárodnej zmluvy a medzinárodnej obyčaje platí, že sú si
právne rovnocenné,44 teda sú rovnako právne záväzné. Rovnocennosť
týchto základných prameňov medzinárodného práva sa prejavuje aj
v tom, že v prípade porušenia medzinárodných záväzkov v nich obsiahBližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 192.
41 Dokument North Sea Continental Shelf Cases (Federal Republic of Germany v. Denmark;
Federal Republic of Germany v. Netherlands). I.C.J. Reports, 1969, s. 3.
42 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 194.
43 AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. London; New York : Routledge, 1995, s. 30.
44 AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. London; New York : Routledge, 1995, s. 196.
40
30
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nutých nastupuje jednotný režim medzinárodnoprávnej zodpovednosti.
Ustanovenie článku 12 Návrhu článkov o zodpovednosti štátov za protiprávne správanie Komisie OSN pre medzinárodné právo (2001)45 v tejto
súvislosti uvádza, že: „Porušenie medzinárodného záväzku nastane vtedy, keď správanie štátu nie je v súlade s tým, čo od neho záväzok požaduje, a to bez ohľadu na jeho povahu a charakter.“
Obyčaj a zmluva si môžu konkurovať,46 teda platí, že obsah pravidiel
medzinárodného práva, ktoré sú pre určité štáty zmluvnou normou môžu
pre iné štáty, ktoré k danej zmluvnej norme nepristúpili, platiť ako medzinárodné obyčajové pravidlo (napríklad pravidlá zakotvené v Ženevskom protokole o zákaze chemických a bakteriologických zbraní (1925)),
ak ho za takéto štáty uznali. Zo zmluvného pravidla teda môže na základe
medzištátnej praxe vzniknúť nové obyčajové pravidlo platiace súbežne
s jeho zmluvnou podobou. To platí pre každú novú zmluvnú úpravu medzinárodného práva, ktorá nevychádza z existujúcej obyčajovej úpravy.
Na túto skutočnosť pamätá čl. 38 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (1969), podľa ktorého: „Žiadne ustanovenie článkov 34 až 37 nebráni
tomu, aby sa akékoľvek ustanovenie zmluvy stalo záväzným pre tretí štát
ako obyčajové pravidlo medzinárodného práva uznané za takéto pravidlo.“
Oba druhy prameňov môžu existovať v symbióze alebo v komplementárnom súbehu47 v takej podobe, že medzinárodná obyčaj dopĺňa medzinárodnú zmluvu alebo naopak. Preambula Viedenského dohovoru
o zmluvnom práve (1969) v tejto súvislosti konštatuje, že „pravidlá obyčajového práva budú i naďalej upravovať otázky neupravené v ustanoveniach tejto zmluvy“. Zmluvná i obyčajová úprava je teda nielen vzájomne
obsahovo zlučiteľná, ale účelnosť a účinnosť celej úpravy podmieňuje
práve súbeh pravidiel v oboch formách. Pokiaľ dochádza k obsahovej
Návrh článkov o zodpovednosti štátov za protiprávne správanie Komisie OSN pre medzinárodné právo (2001) je pripojený ako príloha rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 56/83
z 28. januára 2002. Resolution adopted by the General Assembly No. 56/83 „Responsibility of States for internationally wrongful acts“ UN Doc. A/RES/56/83 (2001).
46 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 196.
47 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 196.
45
STUDIES
31
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
konkurencii48 medzinárodnej obyčaje a medzinárodnej zmluvy, teda, ak
oba pramene upravujú určitú otázku rozdielne a nezlučiteľne, v zásade
nevyvoláva neplatnosť žiadneho z nich. Pre ich vzťah je možné selektívne
použiť logické a interpretačné zásady ako je lex specialis derogat legi generali, respektíve lex posterior derogat legi priori. Ako príklad pre použitie prvej spomenutej zásady je možné uviesť obyčajový právny režim tzv.
historických zálivov (napríklad Hudsonov záliv, Rižský záliv a podobne),
ktorý dostane prednosť pred všeobecnejšou zmluvnou úpravou režimov
zálivov podľa Dohovoru OSN o morskom práve (1982).49 Aplikácia druhej
spomenutej zásady je problematická najmä v prípade vzťahu medzi univerzálnymi obyčajami a neskôr prijatými mnohostrannými medzinárodnými zmluvami. K použitiu tohto pravidla môže dôjsť len v prípade, ak
neskôr prijatá mnohostranná medzinárodná zmluva má charakter, tzv.
univerzálnej kodifikačnej zmluvy.50
Ak oba pramene upravujú vec rovnako, teda dôjde ku tzv. kumulácii,51 zásada lex posterior derogat legi priori sa neuplatní. Ak sú obyčaj
a zmluva obsahovo totožné, uvedené pravidlá sa navzájom nerušia. Platí
to i pre, tzv. kodifikačné dohovory, ktoré prakticky v písomnej forme zachytávajú medzinárodnú obyčaj.
V súčasnom medzinárodnom práve neexistuje žiadne pravidlo, ktoré
by štátom záväzne určovalo, ktorú oblasť potenciálnej medzinárodnoprávnej úpravy majú, môžu či dokonca musia upraviť formou medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodnej obyčaje. Napriek tejto voľnosti vybrať si slobodne niektorý zo základných prameňov medzinárodného
práva pre úpravu svojich nových práv a záväzkov, doterajší vývoj jednoznačne potvrdzuje, že dávajú prednosť zmluvnej úprave. To sa týka nielen
vzájomnej úpravy práv a záväzkov, ale aj celých odvetví medzinárodného
práva, ktoré sú kodifikované prostredníctvom medzinárodných dohovorov „právotvornej povahy“. Súčasné medzinárodné právo je preto prevažne právom zmluvnej povahy a zmluvnú povahu v mnohých prípadoch
Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 196-197.
49 DAVID, V. – SLADKÝ, P. – ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou. Příbram :
Leges, 2008, s. 108.
50 DAVID, V. – SLADKÝ, P. – ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou. Příbram :
Leges, 2008, s. 108.
51 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 196.
48
32
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nadobúdajú aj obyčajové pravidlá v tých odvetviach medzinárodného
práva, ktoré boli kodifikované (medzinárodné právo námorné, medzinárodné právo diplomatické, medzinárodné právo konzulárne, právo medzinárodných dohovorov). Presné hranice medzi zmluvným (písaným)
medzinárodným právom a nepísaným obyčajovým právom však v súčasnosti neexistujú a z tohto dôvodu množstvo pravidiel medzinárodného
práva existuje v „zmiešanej“ zmluvno-obyčajovej podobe.
Všeobecné právne zásady
Pojem všeobecné právne zásady je, ako už bolo spomenuté, zahrnutý v čl.
38 ods. 1 písm. c) Štatútu MSD spolu s historicky prežitým dodatkom
„uznávané civilizovanými národmi“. Tento dodatok bol doslovne prevzatý zo Štatútu Stáleho dvora medzinárodnej spravodlivosti z roku 1919.
Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti pôsobil ako súdny orgán Spoločnosti národov v rokoch 1921 až 1940.
V praxi sa ustálilo viacero pravidiel výkladu tejto formulácie. Vo všeobecnosti platí, že všeobecnými právnymi zásadami sú predovšetkým
súkromnoprávne zásady, ktoré sa uplatňujú všeobecne vo vnútroštátnych
právnych poriadkoch väčšiny štátov medzinárodného spoločenstva s tým,
že sa upustilo od rozlišovania štátov na civilizované a necivilizované. Môže zásady hmotnoprávne (napríklad zásada reparácie škody a ušlého zisku) alebo procesné (napríklad zásada prekážky rozhodnutej veci, zásada
použitia nepriameho dôkazu v súdnom konaní a podobne). Musí ísť tiež
o zásady, ktoré sa nepriečia povahe medzinárodného práva, t.j. o zásady,
ktoré sú svojou povahou aplikovateľné v medzinárodnoprávnych vzťahoch. Napríklad procesnú zásadu prístupu jednotlivca k súdom možno
aplikovať len v oblasti ľudských práv, nie však v konaní pred MSD alebo
arbitrážnymi orgánmi.
Dynamickým rozširovaním zmluvnej normotvorby význam všeobecných právnych zásad postupne upadá. Použitie všeobecných právnych
zásad totiž má význam najmä v prípadoch existencie medzier v právnej
úprave. Sú bezprostredne aplikované v prípade ak sa nedá nájsť riešenie
pre konkrétny prípad ani na základe medzinárodného zmluvného práva,
ani na základe medzinárodného obyčajového práva.52 V takýchto prípadoch sa používa buď analógia práva, alebo všeobecné právne zásady. Na
použite všeobecných právnych zásad odkazuje celý rad rozsudkov medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov, ale i medzinárodné zmlu52
SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : ASPI, 2006, s. 111.
STUDIES
33
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vy. Používanie všeobecných právnych zásad, napríklad predpokladá článok 21 Štatútu medzinárodného trestného súdu (1998).53 Všeobecné
právne zásady majú teda v rámci prameňov medzinárodného práva stále
svoje miesto. Od všeobecných právnych zásad podľa čl. 38 Štatútu MSD je
potrebné odlíšiť všeobecné zásady medzinárodného práva, ktoré vznikajú
zovšeobecnením existujúcich pravidiel medzinárodného práva, t.j. nemajú pôvod vo vnútroštátnom práve (napríklad zásada zákazu použitia sily
a hrozby silou).
Súdne rozhodnutia
Súdne rozhodnutia ako podklad pre rozhodovanie Medzinárodného súdneho dvora (ďalej MSD) sú zakotvené v ustanovení čl. 38 ods. 1 písm. d)
Štatútu MSD s výhradou ustanovenia článku 59 Štatútu MSD, ktorý zakotvuje, že rozhodnutia MSD sú záväzné iba pre sporné strany a len pre
prípad, ktorý bol MSD rozhodnutý. Do kategórie súdnych rozhodnutí
podľa uvedeného článku je možné okrem rozsudkov MSD zahrnúť i rozhodnutia iných medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov i rozhodnutia vnútroštátnych súdnych orgánov.54
V súdnych rozhodnutiach sa odrážajú všetky charakteristické črty
pomocného prameňa medzinárodného práva, t.j. skutočnosť, že nevytvárajú nové záväzky pre štáty, významná úloha pri poznávaní pravidiel medzinárodného práva a inšpiračná úloha pre medzinárodnú normotvorbu.
Toto tvrdenie je možné ilustrovať, napríklad na príklade Medzinárodného
súdneho dvora. Ako už bolo povedané, rozsudky MSD sú, v zmysle čl. 59
Štatútu MSD, záväzné iba pre sporové strany a len pre prípady, ktorých
sa rozhodnutie týka. Rozhodnutia MSD sú teda primárne podporným prostriedkom k určovaniu právnych pravidiel, pričom sú záväzné iba pre štáty
strany sporu. Výroky súdu netvoria právo, iba aplikujú právo v konkrétnom prípade.
Na druhej strane MSD často praktikuje odkazy na svoje predchádzajúce rozhodnutia a upevňuje tak stabilitu svojej judikatúry. Jeho judikatúra preto významne vplýva na rozvoj medzinárodného práva v rôznych
rovinách. Ak MSD uzná určité pravidlo za obyčajové, a teda záväzné, má to
pozitívny vplyv na jeho uplatňovanie a zachovávanie. Svojím rozhodnutím
Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 121.
54 BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law. Oxford : Oxford University Press,
2008, s. 19-24.
53
34
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
taktiež prispieva k poznaniu obyčají, pretože ich písomne zachytáva. Výroky MSD inšpirujú i orgány kodifikácie medzinárodného práva (Komisia
OSN pre MP), a tým nepriamo dotvárajú obsah kodifikačných medzinárodných zmlúv. Rozhodnutia MSD majú vysokú morálnu a profesionálnu
autoritu pre ostatné medzinárodné súdy a tribunály, ktoré často opierajú
svoje rozhodnutia o rozhodnutia MSD (MSD sa na rozhodnutia iných tribunálov odvoláva zriedkavo). Mimoriadne dôležité sú rozhodnutia MSD,
ktoré potvrdzujú existenciu kogentných pravidiel medzinárodného práva
alebo formulujú ich obsah.55 Súdne rozhodnutia MSD spolu s rozhodnutiami iných medzinárodných súdnych orgánov, ako aj rozhodnutia vnútroštátnych súdov, prispeli k poznaniu niektorých dôležitých inštitútov
medzinárodného práva, akými sú sukcesia štátov, diplomatické výsady
a imunity, extradícia, vojnové zločiny, vojnová okupácia, vojnový stav
a podobne. V oblasti ochrany ľudských práv je podobnou autoritou Európsky súd pre ľudské práva.56
Náuka (veda) najkvalifikovanejších odborníkov medzinárodného
práva
Náuka (veda) najkvalifikovanejších odborníkov medzinárodného práva
z rôznych národov je ako prameň uvedená čl. 38 ods. 1 písm. d) Štatútu
MSD ako podporný prostriedok k určovaniu právnych pravidiel. Náuka
najkvalifikovanejších odborníkov medzinárodného práva zohráva aktívnu rolu v procese vývoja prameňov medzinárodného práva. Názory odborníkov ovplyvňujú konanie osôb, ktoré vystupujú v medzinárodnoprávnych vzťahoch ako sú štátnici, diplomati, medzinárodní sudcovia či rozhodcovia. Rozsiahly výskyt nepísaných pravidiel v medzinárodnom práve
vytvára potrebu ich presného zistenia, právneho výkladu a následnej systemizácii, čo môžu robiť iba kvalifikovaní odborníci. Názory odborníkov
v oblasti medzinárodného práva sa tiež využívajú pri vytváraní a pripomienkovaní ešte neupravených oblastí práva.
Súdne rozhodnutia medzinárodných súdov a arbitrážnych orgánov sa
opierajú o názory náuky veľmi zriedka. Odkazy na vedu medzinárodného
práva sa častejšie objavujú iba v osobitných stanoviskách (angl. separate
opinion) sudcov Medzinárodného súdneho dvora, spracovanie ktorých im
umožňuje článok 57 Štatútu MSD pre prípad nesúhlasu s väčšinovým
KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 123.
56 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 217.
55
STUDIES
35
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
stanoviskom súdu.57 Takéto osobitné stanovisko môže spracovať každý
sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu.
Ekvita
Osobitným, i keď iba potenciálnym prameňom medzinárodného práva je,
tzv. ekvita. Jej existenciu predpokladá článok 38 odsek 2 Štatútu MSD,
ktorý MSD priznáva oprávnenie odchýliť sa od platného medzinárodného
práva a rozhodnúť v danom spore ex aequo et bono, t.j. s použitím všeobecných pojmov ekvity – spravodlivosti a slušnosti.58 Toto oprávnenie
však môže MSD použiť iba po predošlom súhlase strán. Zvláštnosť uvedeného ustanovenia spočíva v tom, že MSD na jeho základe môže hodnotiť obsah platných noriem medzinárodného práva z hľadiska ich spravodlivosti. V prípade, ak MSD konštatuje, že daná norma, na základe ktorej
má spor rozhodnúť nie je spravodlivá, môže vytvoriť normu spravodlivú
a postupovať podľa nej. Toto oprávnenie je teoreticky možné použiť
i v situáciách, ak v danej oblasti norma chýba.
Štáty však doposiaľ vo svojich sporoch nikdy možnosť rozhodnutia
ex aequo et bono nezvolili. Použiteľnosť ekvity ako sudcovského prameňa
medzinárodného práva takto zostáva iba teoretickou možnosťou. Štátom
toto pravidlo nevyhovuje preto, lebo jeho prípadným použitím by došlo
k významnému posilneniu úlohy medzinárodného sudcu na úkor suverénnych štátov. Ani teória medzinárodného práva sa preto nepokúša
o kvalifikáciu postavenia ekvity v rámci systému prameňov medzinárodného práva.
Jedna zo zásad ekvity – zásada spravodlivosti je však používaná v praxi MSD používa pri výklade, či už zmluvných či obyčajových noriem. Napríklad v prípade Severomorská pevninská plytčina (1969), podľa MSD má
byť hraničná čiara medzi pevninskými plytčinami (kontinentálnymi šelfmi) sporiacich sa krajín stanovená dohodou strán a v súlade „… s princípom spravodlivosti, berúc do úvahy všetky relevantné okolnosti tak, aby
každej zo strán zostala, čo najväčšia časť kontinentálneho šelfu, ktorý vytvára prirodzené predĺženie jeho územia do podložia priľahlého mora, bez
zásahu do prirodzeného predĺženia územia do podložia priľahlého mora
Bližšie pozri BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law. Oxford : Oxford University Press, 2008, s. 25 a KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná
časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 123.
58 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 219.
57
36
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
iného štátu…“59 Takýmto prístupom MSD jednu zo zásad ekvity dostáva
do medzinárodnoprávnej praxe.
Jednostranné právne akty štátov
Jednostranné právne akty štátov doposiaľ neboli teóriou medzinárodného
práva zaradené do systému prameňov medzinárodného práva. Ani článok 38 Štatútu MSD tieto akty nespomína. I určitá časť právnych teoretikov sa stavia k ich právnemu životu negatívne na základe argumentu, že
jednostranné akty nemôžu vyvolať právne záväzné účinky bez súhlasu
druhej strany. Takýto prístup kvalifikuje postavenie jednostranných
právnych aktov ako formu uzavretia zmluvy v zjednodušenej forme. Jednostranné právne akty, ktoré majú právne záväzný charakter však nesporne v medzinárodnom práve existujú, o čom svedčí celý rad príkladov
ich používania v medzinárodnoprávnej praxi štátov. V medzinárodnoprávnej praxi sa často vyskytuje notifikácia, ktorá vo svojej podstate znamená verejné formálne oznámenie určitej skutočnosti, napríklad notifikácia sukcesie do medzinárodnej zmluvy. Ďalším príkladom je uznanie,
ktoré zbavuje štát, ktorý istú skutočnosť uznal, možnosti spochybniť jej
platnosť v neskoršom období, napríklad uznanie dlhu, uznanie vlády, štátu. V medzinárodnoprávnej praxi sa občas vyskytuje i protest – akt, ktorým sa protestujúci štát bráni platnosti určitej skutočnosti vo vzťahu
k nemu samotnému, napríklad protest Číny proti medzinárodnoprávnemu uznaniu Tchaj-wanu. Ďalším príkladom jednostranného právneho aktu je zrieknutie sa, ktorým sa štát vzdáva právneho nároku alebo určitého
práva, napríklad zrieknutie sa jadrových pokusov Ruskom (ZSSR). Ostatným príkladom jednostranného právneho aktu je prísľub – akt, ktorým sa
štát zaväzuje správať sa určitým spôsobom vo vzťahu k iným štátom, bez
záruky ich obdobného recipročného správania sa.60 Ucelenú analýzu
právnych náležitostí a účinkov jednostranných aktov štátov podal MSD,
a to v sporovej veci Jadrových pokusov (1974), v ktorom sa vyjadroval
k jednaniu Francúzska v spore s Austráliou.61 Podľa názoru MSD v tomto
prípade sa jednostranný právny akt môže stať prameňom medzinárodDokument North Sea Continental Shelf Cases (Federal Republic of Germany v. Denmark;
Federal Republic of Germany v. Netherlands). I.C.J. Reports, 1969, s. 54.
60 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 219.
61 Dokument Nuclear Tests (Australia v. France). I.C.J. Reports, 1973, s. 99. V tomto prípade
napokon súd vydal rozsudok, avšak v tomto rozsudku konštatoval, že vo veci nie je možné
vydať rozhodnutie.
59
STUDIES
37
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ných práv a povinností podľa medzinárodného práva. K svojej platnosti
nevyžaduje prijatie inými štátmi. Dôvodom jeho záväznosti nie je teda
konsenzus, ale postulát dobrej viery (bona fides). Medzinárodné právo
nepredpisuje zvláštne náležitosti formy jednostranného právneho aktu,
vyžaduje iba verejnosť jeho prehlásenia. Platný jednostranný právny akt
nemožno kedykoľvek odvolať. Možno ho odvolať iba vtedy, ak sa neporuší
zásada dobrej viery iných štátov.62 Aby mohol byť takýto jednostranný
právny akt považovaný za zdroj medzinárodnoprávneho záväzku, je potrebné splniť ďalšie podmienky, ktoré vyplývajú z iných noriem medzinárodného práva. Ide o podmienku, aby akt vydal orgán oprávnený zastupovať štát navonok (hlava štátu, predseda vlády a minister zahraničných vecí), podmienku aby obsah vydaného záväzku bol v súlade s kogentnými normami medzinárodného práva a podmienku, aby vydanie takéhoto aktu štátu nebolo dosiahnuté hrozbou sily alebo použitím sily.63
Komisia OSN pre medzinárodné právo sa od roku 1998 snaží o kodifikáciu problematiky jednostranných právnych aktov štátov. V roku 2006
ponúkla Komisia Valnému zhromaždeniu 10 riadiacich princípov použiteľných vo vzťahu k jednostranným prehláseniam štátov, spôsobilým založiť právne povinnosti.64 V rámci tohto dokumentu Komisia v podstate kopírovala závery MSD v prípade Jadrových pokusov (1974). Valné zhromaždenie OSN vzalo tieto princípy na vedomie Rezolúciou č. 63/34
(2006).65
Jednostranné právne akty (rozhodnutia) medzinárodných orgánov
a organizácií
Jednostranné právne akty (rozhodnutia) medzinárodných orgánov a organizácií sa pre ich členské štáty sú spravidla pre štáty nezáväzné, ale niekedy stávajú i prameňom medzinárodných záväzkov. Tieto akty je možné
rozdeliť do štyroch okruhov. Ide o rozhodnutia obsahujúce záväzné normy (napríklad rozhodnutia BR OSN), rozhodnutia ovplyvňujúce zmluvnú
normotvorbu, napríklad spoločnou interpretáciou pojmov, rozhodnutia
Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 219.
63 Porovnaj KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava :
Iura Edition, 2011, s. 125.
64 Dokument Guiding Principles Applicable to Unilateral Declarations of States Capable of
Creating Legal Obligations, with Commentaries Thereto (2006). UN Doc. A/61/10 (2006).
65 Dokument Resolution Adopted by the General Assembly of 18 December 2006. No. 61/34.
Report of the International Law Commission on the Work of Its Fifty-Eighth Session.
62
38
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ovplyvňujúce obyčajotvorného procesu určujúce predstavy de lege ferenda a akty vyvolávajúce čiastkové právne následky – akty soft law.66
Niektoré medzinárodné organizácie sú na základe svojich zakladajúcich listín oprávnené vytvárať právne záväzné akty pre členské štáty
(Bezpečnostná rada OSN, podľa článku 25 a kapitoly VII Charty OSN, Dunajská komisia v rámci Dohovoru o režime plavby na Dunaji z roku 1948
a podobne). Takéto právne záväzné rozhodnutia vznikajú spravidla na
základe výslovného súhlasu zúčastnených štátov. Vždy sú však vydávané
na základe právomoci, ktorú organizácii postúpili štáty v zakladajúcej
zmluve. Z hľadiska medzinárodného práva ako celku majú osobitný význam rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) vydávané v nadväznosti na článok 25 a kapitolu VII Charty OSN. Článok 25 zakotvuje záväzok
členských štátov prijať a vykonať rozhodnutia BR OSN podľa Charty OSN.
V kapitole VII Charta OSN zakotvuje pre BR OSN konkrétne právomoci
prijímať záväzné uznesenia pre členské (prijíma ich spravidla vo forme
rezolúcií). Ide o právomoc kvalifikovať protiprávne správanie sa štátov
v oblasti medzinárodného mieru a bezpečnosti podľa článku 39 a právomoc prijímať donucovacie opatrenia podľa článkov 41 a 42. Uznesenia
BR OSN v tejto oblasti sa týkajú konkrétnych prípadov avšak niektoré
z nich sa týkajú i generických foriem ohrozovania medzinárodného mieru a bezpečnosti67 ako je, napríklad rezolúcia č. 1373 (2001) o boji proti
medzinárodnému terorizmu a taktiež rezolúcie č. 827 (1993) a č. 955
(1994), ktorými boli schválené štatúty a zriadené medzinárodné trestné
súdy, konkrétne Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu
a Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu. Tieto orgány majú štatút
pomocných orgánov BR OSN. Tieto rezolúcie predstavujú skutočný prameň práva a zakotvujú záväzky všeobecnej a trvalej povahy. Medzinárodný súdny dvor (MSD) v prípade Lockerbie (1992)68 v súvislosti s rozhodnutiami Bezpečnostnej rady podľa článku 25 a Kapitoly VII Charty
OSN konštatoval, že členské štáty OSN majú povinnosť prijať a vykonať
tieto rozhodnutia a navyše konštatoval prevahu záväzkov podľa uvedených rozhodnutí nad záväzkami podľa iných medzinárodných zmlúv
v nadväznosti na článok 103 Charty OSN. Tento článok zakotvuje predBližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 214-216.
67 TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva. Beroun : Eva Rozkotová, 2010, s. 52.
68 Dokument Questions of Interpretation and Application of the 1971 Montreal Convention
Arising from the Aerial Incident at Lockerbie (Libyan Arab Jamahiriya v. United Kingdom).
I.C.J. Reports, 1992, ods. 39 a 42, s. 15 a s. 126.
66
STUDIES
39
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nosť záväzkov podľa Charty OSN pred inými medzinárodnými zmluvami.
Podľa prístupu MSD v prípade Lockerbie teda tento článok zakotvuje
i prednosť rozhodnutí BR OSN pred zmluvnými záväzkami členských štátov OSN. Spomenuté uznesenia BR OSN všeobecnejšej povahy možno,
podľa nášho názoru, považovať za príklad medzinárodnej normotvorby.69 Vo vede medzinárodného práva existujú i názory, že takéto uznesenia BR OSN predstavujú svojbytný (osobitný) prameň medzinárodného
práva.70
Na medzinárodnú zmluvnú a obyčajovú normotvorbu vplývajú výrazne normotvorné aktivity Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) obsiahnuté v rezolúciách, ktoré tento orgán vydáva. Mnohé z týchto rezolúcií obsahujú osobitné dokumenty nazvané deklarácie. Viaceré z rezolúcií, ktoré
sa týkajú vnútorného života OSN majú záväzný charakter. Všetky ostatné
rozhodnutia VZ OSN majú charakter nezáväzných odporúčaní až do okamihu, kým nie sú prevzaté do medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodnej obyčaje, čo štáty často robia vďaka ich právnym kvalitám. Ide o už
spomínané rezolúcie obsahujúce dokumenty nazvané deklarácie. Niektorí teoretici v rámci deklarácií VZ OSN odlišujú medzi, tzv. bežnými deklaráciami, schvaľovanými dvojtretinovou väčšinou prítomných štátov a deklaráciami, ktoré vykladajú, potvrdzujú alebo formujú zásady medzinárodného práva, ktoré boli schválené všetkými členskými štátmi alebo prevažnou väčšinou členských štátov. Táto druhá skupina deklarácií je nazývaná i deklaratórnymi rezolúciami. Má taktiež nezáväznú povahu, avšak
podľa názorov niektorých teoretikov predstavuje spoločný výklad platného obyčajového alebo zmluvného práva, spoločné konštatovanie, čo je
všeobecným medzinárodným právom, respektíve čo by sa ním malo
stať.71 Inšpiračná kvalita tejto skupiny deklarácií VZ OSN je nepochybne
vyššia ako v prípade bežných deklarácií. Sekretariát OSN vydal v tejto súvislosti v roku 1962 zvláštne memorandum zaoberajúce sa právnou povahou, tzv. Deklaratórnych rezolúcií VZ OSN. Podľa tohto dokumentu
možno vzťah týchto deklarácií k medzinárodnému právu (ako jeho pomocného prameňa) vymedziť v troch polohách. Deklaratórna rezolúcia
VZ OSN môže primárne zachytávať existujúce (platné) medzinárodné
právo. Ako príklad možno uviesť Deklaráciu zásad medzinárodného práva
Bližšie pozri, napríklad TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva. Beroun : Eva Rozkotová,
2010, s. 52 a ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck,
2008, s. 174-180.
70 TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva. Beroun : Eva Rozkotová, 2010, s. 52.
71 Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 127-128.
69
40
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade
s Chartou OSN (č. 2625/1970), ktorá o. i. uvádza, že: „Zásady Charty, ktoré sú vtelené do tejto deklarácie, predstavujú základné zásady medzinárodného práva…“ Deklaratórna rezolúcia VZ OSN ďalej môže zjednocovať
prax štátov, t.j. zachytávať a konkretizovať formujúce sa pravidlá medzinárodného práva (obyčajové, prípadne zmluvné). Ako príklad je možné
uviesť Deklaráciu VZ OSN o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru z roku 1963. Deklaratórna rezolúcia VZ OSN
napokon tiež môže obsahovať pravidlá, ktoré sa (ako inšpiračný zdroj)
môžu stať základom obyčajovej alebo zmluvnej normotvorby. Príkladom
je tu Deklarácia VZ OSN o poskytnutí nezávislosti koloniálnym krajinám
a národom č. 1514/1960.72
Značným impulzom pre medzinárodnú zmluvnú normotvorbu sú už
spomenuté rozhodovacie aktivity Rady bezpečnosti OSN, ktorá okrem riešenia konkrétnych bezpečnostných sporov občas v rámci svojich pre štáty záväzných rozhodnutí prijme záväzky všeobecnej povahy bez väzby na
konkrétny prípad (boj proti terorizmu, či trestanie zločinov podľa medzinárodného práva). Rezolúciami Rady bezpečnosti takto boli o. i. vytvorené medzinárodné trestné tribunály pre bývalú Juhosláviu a Rwandu.
Na regionálnej úrovni zmluvnú normotvorbu značne ovplyvňujú, napríklad Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Mnohé spomenuté nezáväzné odporúčania medzinárodných organizácií podľa názoru profesora Malenovského môžu vyvolávať i čiastkové
právne následky a to v miere, ktorú je možné špecifikovať od prípadu
k prípadu. Ide o tie nezáväzné akty medzinárodných organizácií obsahujúce zákazy a príkazy.73
Vnútroštátne právne akty
Vnútroštátne právne akty akéhokoľvek druhu (zákony, súdne rozhodnutia, správne akty) v zásade nie sú formálnym prameňom medzinárodného práva.74 Materiálny obsah vnútroštátnych aktov však za určitých
Bližšie pozri KLUČKA, J. – JANKUV, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná časť. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, 2000, s. 64-65.
73 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 216.
74 Tento názor je prezentovaný, napríklad v dielach BIERZANEK, R. – SYMONIDES, J.: Prawo
miedzynarodove publiczne. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, 1997, s. 114 a VR72
STUDIES
41
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
okolností možno prevziať do medzinárodného práva, ak štáty obsah
týchto aktov prevezmú vo forme medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodnej obyčaje. Môžu sa teda stať inšpiračným zdrojom medzinárodnej
normotvorby. Príkladom takéhoto postupu štátov je prevzatie britského
Kódexu signalizácie pre bezpečnosť námornej plavby z roku 1857, respektíve britského Zákona o diplomatických privilégiách (Diplomatic Privilleges Act) kráľovnej Anny z roku 1708 do praxe väčšiny štátov sveta vo
forme medzinárodnej obyčaje. Obsah vnútroštátnych aktov, ktoré upravujú zodpovedajúcu „medzinárodnú“ matériu sa v určitých prípadoch
môže prevziať do medzinárodného práva či už vo forme zmluvnej alebo
obyčajovej. Ďalej platí, že vnútroštátne právne akty slúžia ako zdroj informácií a poznania o existencii, obsahu a výkladu obyčajových pravidiel
medzinárodného práva (diplomatické a konzulárne právo). Vnútroštátne
zákonodarstvo zohráva významnú úlohu aj v procese zabezpečovania plnenia záväzkov z iných prameňov medzinárodného práva ako sú medzinárodné zmluvy, rozsudky medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov, a rozhodnutia orgánov medzinárodných organizácií. Vnútroštátne
úpravy v tejto oblasti závisia od zvolenej koncepcie vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva a tiež od formulácie jednotlivých medzinárodných záväzkov. V nadväznosti na uvedené charakteristiky, napríklad
profesor Klučka zaradzuje vnútroštátne právne akty k pomocným prameňom medzinárodného práva.75
Medzinárodná zdvorilosť
Pod medzinárodnou zdvorilosťou (lat. comitas gentium) rozumieme právne nezáväzné pravidlá správania sa štátov v tých oblastiach medzinárodných vzťahov, v ktorých neexistuje medzinárodnoprávna úprava, avšak
štáty v týchto oblastiach pravidelne spolupracujú. Medzinárodné zdvorilostné pravidlo je v jednej zo svojich čŕt podobné medzinárodnej obyčaji,
a to tým, že je používané dlhodobo. V jeho prípade však, na rozdiel od
obyčaje, nedochádza k vytváraniu presvedčenia štátov o jeho právnej záväznosti. Príklady medzinárodnej zdvorilosti nájdeme v oblasti extradície, právnej pomoci, pri preukazovaní úcty inému štátu vo forme, ktorú
očakáva od iných štátov, ako aj v oblasti ceremoniálnych pravidiel alebo
pravidiel diplomatickej etikety (protokolu). Pravidlá medzinárodnej
ŠANSKÝ, P. – VALUCH, J. et al.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná časť. Bratislava :
Eurokódex, 2012, s. 115.
75 KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť. Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 125.
42
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zdvorilosti môžu v praxi štátov postupne nadobudnúť podobu pravidiel
medzinárodnej obyčaje alebo medzinárodnej zmluvy (napríklad diplomatické právo). Majú teda pre medzinárodné právo často inšpirujúci význam. V tomto rozmere svojej existencie medzinárodná zdvorilosť spĺňa
jeden z atribútov pomocných prameňov medzinárodného verejného práva. Niekedy sa však stáva i opak, to znamená, že medzinárodnoprávne
záväzná norma sa stane medzinárodným zdvorilostným pravidlom (napríklad obyčajové pravidlo zdravenia vojnových lodí na mori).76 Medzi
štátmi občas v tejto súvislosti vznikajú spory, pretože niekedy nie je jasná
hranica medzi zdvorilostným pravidlom, ktoré je nezáväzné a pravidlom
obyčajovým, ktoré záväzné je (napríklad urážka štátu a jeho predstaviteľov).77
Záver
Identifikácia formálnych prameňov medzinárodného práva je relatívne
zložitá, pretože v rámci medzinárodného práva neexistuje žiadny centralizovaný špecializovaný legislatívny orgán oprávnený prijímať záväzné
právne normy pre subjekty medzinárodného práva. Neuplatňuje sa
v ňom ani obligatórna (povinná) jurisdikcia medzinárodných súdnych
alebo arbitrážnych orgánov, ktoré by konštatovali jeho porušenie. Formálna podoba prameňov medzinárodného práva, preto závisí od samotných subjektov medzinárodného práva, ktoré vytvárajú osobitné pravidlá
najmä zmluvného a obyčajového typu odlišné od vnútroštátnych formálnych prameňov. Tieto pravidlá v prípade neplnenia vynucujú prostredníctvom individuálneho a kolektívneho donútenia (sankcií).
V súčasnom medzinárodnom práve neexistuje pravidlo, ktoré by jednoznačne určovalo, čo je potrebné považovať za jeho formálne pramene.
Vo vede medzinárodného práva však prevláda názor, že za formálne
pramene medzinárodného práva je možné považovať právne akty uvedené v článku 38 ods. 1 Štatútu Medzinárodného súdneho Dvora (ďalej
MSD). V ustanovení článku 38 ods. 1 Štatútu MSD sú uvedené v odseku 1
písm. a) medzinárodné zmluvy či všeobecné alebo osobitné, určujúce
pravidlá výslovne uznané štátmi v spore, v odseku 1 písm. b) medzinárodná obyčaj ako dôkaz všeobecnej praxe prijímanej za právo, v odseku 1
písm. c) všeobecné právne zásady uznané civilizovanými národmi a od76
77
TOMKO, J. et al.: Medzinárodné verejné právo. Bratislava : Obzor, 1988, s. 77.
K tejto problematike bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova
univerzita; Doplněk, 2008, s. 84.
STUDIES
43
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
seku 1 písm. d) súdne rozhodnutia (s výhradou ustanovenia článku 57)
a náuka najkvalifikovanejších odborníkov rôznych národov ako pomôcka
pri určovaní právnych pravidiel. Význam tohto výpočtu býva niektorými
predstaviteľmi vedy medzinárodného práva spochybňovaný s poukazom
na to, že ide iba o pokyn pre Medzinárodný súdny dvor (ďalej MSD), ktoré formálne pramene má používať pri riešení medzinárodnoprávnych
sporov. Realita je však taká, že členmi Štatútu MSD sú prakticky všetky
štáty sveta a jeho ustanovenia sú pre ne záväzné. Pre štáty je teda záväzný i výpočet formálnych prameňov medzinárodného práva.
Uvedený výpočet formálnych prameňov medzinárodného práva podľa článku 38 ods. 1 je možné využiť i pre klasifikáciu formálnych prameňov na pramene základné a pomocné. Táto klasifikácia sa však neopiera
o všeobecne záväznú normu medzinárodného práva, ale vychádza len
z názorov vedy medzinárodného práva. K základným prameňom medzinárodného práva sú radené medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj. Pojem medzinárodná zmluva je definovaný viacerými spôsobmi.
Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna z uvedených definícií nie je podľa
nášho názoru úplne komplexná, dovoľujeme si na tomto mieste sformulovať vlastnú definíciu pojmu „medzinárodná zmluva“. Medzinárodná
zmluva podľa nás predstavuje „súhlasný prejav vôle dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, realizovaný prevažne v písomnej
forme, ktorým subjekty medzinárodného práva zakladajú, menia alebo
rušia svoje vzájomné práva a záväzky, ktorý má z vôle týchto subjektov
medzinárodné právne účinky a riadi sa medzinárodným právom“. Medzinárodnú obyčaj je podľa existujúcich názorov vedy možné definovať
ako záväzné pravidlo správania sa štátov v ich vzájomných vzťahoch,
ktoré sa stalo právne záväzným v dôsledku presvedčenia štátov o jeho
právnej záväznosti ako aj dlhotrvajúcej praxe aspoň väčšiny štátov.
K základným prameňom medzinárodného verejného práva niektorí
teoretici radia i všeobecné právne zásady, ku ktorým je priradzovaná
formulácia „uznané civilizovanými národmi“. Niektorí autori ich však radia k prameňom pomocným. Všeobecnými právnymi zásadami sú predovšetkým súkromnoprávne zásady, ktoré sa uplatňujú všeobecne vo vnútroštátnych právnych poriadkoch väčšiny štátov medzinárodného spoločenstva s tým, že sa upustilo od rozlišovania štátov na civilizované a necivilizované. Môže zásady hmotnoprávne (napríklad zásada reparácie
škody a ušlého zisku) alebo procesné (napríklad zásada prekážky rozhodnutej veci, zásada použitia nepriameho dôkazu v súdnom konaní
a podobne). Musí ísť tiež o zásady, ktoré sa nepriečia povahe medziná44
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rodného práva t.j. o zásady, ktoré sú svojou povahou aplikovateľné v medzinárodnoprávnych vzťahoch.
K pomocným prameňom medzinárodného práva veda radí súdne
rozhodnutia a náuku odborníkov medzinárodného práva. Do kategórie
súdnych rozhodnutí je možné zahrnúť rozsudky Medzinárodného súdneho dvora, rozhodnutia iných medzinárodných súdnych a arbitrážnych
orgánov i rozhodnutia vnútroštátnych súdnych orgánov. V súdnych rozhodnutiach sa odrážajú všetky charakteristické črty pomocného prameňa
medzinárodného práva t.j. skutočnosť, že nevytvárajú nové záväzky pre
štáty, významná úloha pri poznávaní pravidiel medzinárodného práva
a inšpiračná úloha pre medzinárodnú normotvorbu. Náuka najkvalifikovanejších odborníkov medzinárodného práva zohráva aktívnu rolu
v procese vývoja prameňov medzinárodného práva. Názory odborníkov
ovplyvňujú konanie osôb, ktoré vystupujú v medzinárodnoprávnych
vzťahoch ako sú štátnici, diplomati, medzinárodní sudcovia, či rozhodcovia. Rozsiahly výskyt nepísaných pravidiel v medzinárodnom práve vytvára potrebu ich presného zistenia, právneho výkladu a následnej systemizácii, čo môžu robiť iba kvalifikovaní odborníci. Názory odborníkov
v oblasti medzinárodného práva sa tiež využívajú pri vytváraní a pripomienkovaní ešte neupravených oblastí práva.
Rozdiel medzi základnými a pomocnými prameňmi spočíva v tom, že
základné pramene vytvárajú nové právne záväzky pre subjekty medzinárodného práva a pomocné pramene nové záväzky nevytvárajú. Úlohou
pomocných prameňov je poznanie, výklad a praktická aplikácia existujúcich medzinárodnoprávnych záväzkov, niekedy, ako aj inšpirácia medzinárodnej normotvorby.
Okrem uvedených piatich prameňov podľa článku 38 Štatútu MSD je
možné identifikovať ďalšie pramene medzinárodného práva. Ide o pramene, ktorých postavenie v rámci štruktúry prameňov medzinárodného
práva veda doposiaľ presne neurčila. Primárne sem patrí tzv. ekvita, t.j.
možnosti Súdneho Dvora rozhodnúť ex aequo et bono, t.j. s použitím všeobecných pojmov ekvity – spravodlivosť a slušnosť, mimo rámca platného medzinárodného práva podľa článku 38 ods. 2 Štatútu MSD. Toto
oprávnenie však môže MSD použiť iba po predošlom súhlase strán.
Zvláštnosť uvedeného ustanovenia spočíva v tom, že MSD na jeho základe môže hodnotiť obsah platných noriem medzinárodného práva z hľadiska ich spravodlivosti. V prípade, ak MSD konštatuje, že daná norma, na
základe ktorej má spor rozhodnúť nie je spravodlivá, môže vytvoriť
normu spravodlivú a postupovať podľa nej. Toto oprávnenie je teoreticSTUDIES
45
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ky možné použiť i v situáciách ak v danej oblasti norma chýba. Štáty však
doposiaľ vo svojich sporoch nikdy možnosť rozhodnutia ex aequo et bono nezvolili.
Vedou nie je úplne doriešené klasifikačné začlenenie jednostranných
právnych aktov, ktoré v medzinárodnom práve existujú a postupne získavajú na význame. Jednostranné právne akty je možné rozdeliť na jednostranné právne akty štátov a i jednostranné akty medzinárodných orgánov a organizácií. Ucelenú analýzu právnych náležitostí a účinkov jednostranných aktov štátov podal MSD, a to v sporovej veci Jadrových pokusov (1974), v ktorom sa vyjadroval k jednaniu Francúzska v spore
s Austráliou. Podľa názoru MSD v tomto prípade sa jednostranný právny
akt môže stať prameňom medzinárodných práv a povinností podľa medzinárodného práva. K svojej platnosti nevyžaduje prijatie inými štátmi.
Dôvodom jeho záväznosti nie je teda konsenzus, ale postulát dobrej viery
(bona fides). Medzinárodné právo nepredpisuje zvláštne náležitosti formy jednostranného právneho aktu, vyžaduje iba verejnosť jeho prehlásenia. Platný jednostranný právny akt nemožno kedykoľvek odvolať.
Možno ho odvolať iba vtedy, ak sa neporuší zásada dobrej viery iných
štátov. Jednostranné právne akty (rozhodnutia) medzinárodných orgánov a organizácií sa pre ich členské štáty sú spravidla pre štáty nezáväzné, ale niekedy stávajú i prameňom medzinárodných záväzkov. Tieto akty je možné rozdeliť do štyroch okruhov. Ide o rozhodnutia obsahujúce
záväzné normy (najvýznamnejšie v tomto smere sú rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN), rozhodnutia ovplyvňujúce zmluvnú normotvorby napríklad spoločnou interpretáciou pojmov, rozhodnutia ovplyvňujúce
obyčajotvorného procesu určujúce predstavy de lege ferenda (zmluvnú
i obyčajovú normotvorbu výrazne ovplyvňujú najmä normotvorné aktivity Valného zhromaždenia OSN) a akty vyvolávajúce čiastkové právne následky – akty soft law (ide o niektoré akty medzinárodných organizácií
obsahujúce zákazy a príkazy).
Špecifické postavenie v teórii medzinárodného práva majú vnútroštátne právne akty. Vnútroštátne právne akty akéhokoľvek druhu (zákony, súdne rozhodnutia, správne akty) v zásade nie sú prameňom medzinárodného práva. Materiálny obsah vnútroštátnych aktov však za určitých okolností možno prevziať do medzinárodného práva, ak štáty obsah
týchto aktov prevezmú vo forme medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodnej obyčaje. Môžu sa teda stať inšpiračným zdrojom medzinárodnej
normotvorby. Vnútroštátne právne akty zohrávajú významnú úlohu aj
v procese zabezpečovania plnenia záväzkov z iných prameňov medziná46
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rodného práva ako sú medzinárodné zmluvy, rozsudky medzinárodných
súdnych a arbitrážnych orgánov, a rozhodnutia orgánov medzinárodných
organizácií. Vnútroštátne úpravy v tejto oblasti závisia od zvolenej koncepcie vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva a tiež od formulácie jednotlivých medzinárodných záväzkov. V nadväznosti na uvedené
charakteristiky vnútroštátne právne akty spĺňajú niektoré atribúty pomocných prameňov medzinárodného práva.
Z hľadiska problematiky prameňov medzinárodného práva je potrebné spomenúť i problematiku medzinárodnej zdvorilosti. Pod medzinárodnou zdvorilosťou rozumieme právne nezáväzné pravidlá správania
sa štátov v tých oblastiach medzinárodných vzťahov, v ktorých neexistuje
medzinárodnoprávna úprava avšak štáty v týchto oblastiach pravidelne
spolupracujú. Medzinárodné zdvorilostné pravidlo je v jednej zo svojich
čŕt podobné medzinárodnej obyčaji, a to tým, že je používané dlhodobo.
V jeho prípade však, na rozdiel od obyčaje, nedochádza k vytváraniu presvedčenia štátov o jeho právnej záväznosti. Pravidlá medzinárodnej
zdvorilosti historicky mali významnú inšpiračnú úlohu vo vzťahu k medzinárodným obyčajam (napríklad celé medzinárodné diplomatické právo kedysi existovalo vo forme medzinárodnej zdvorilosti a neskôr nadobudlo obyčajovú a následne zmluvnú podobu). V tomto rozmere svojej
existencie medzinárodná zdvorilosť spĺňa jeden z atribútov pomocných
prameňov medzinárodného verejného práva.
Literatúra
AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. 6th ed. London; New York : Routledge, 1995. 315 p. ISBN 0-415-09081-4.
BIERZANEK, R. – SYMONIDES, J.: Prawo miedzynarodove publiczne. Wyd.
6 uakt. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, 1997. 447 s. ISBN
83-88296-46-9.
BROWNLIE, I.: Principles of Public International Law. 7th ed. Oxford : Oxford University Press, 2008. 784 p. ISBN 978-0-199-21770-0.
ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. 1. vyd. Praha : C.
H. Beck, 2008. 840 s. ISBN 978-80-7179-728-9.
DAVID, V. – SLADKÝ, P. – ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou. 1. vyd. Příbram : Leges, 2008. 427 s. ISBN 978-80-87212-08-0.
Dokument Case Concerning Right of Passage over Indian Territorry (Merits). Judgment of 12 April 1960, I.C.J. Reports, 1960.
STUDIES
47
2012, ročník I., číslo 3, s. 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Dokument Continental Shelf (Libyan Arab Jarnahiriya/Malta). Judgment,
I.C.J. Reports, 1985.
Dokument Guiding Principles Applicable to Unilateral Declarations of States Capable of Creating Legal Obligations, with Commentaries Thereto
(2006). UN Doc. A/61/10 (2006).
Dokument Military and Paramilitary Activities in and Against Nicaragua
(Nicaragua v. USA). I.C.J. Reports, 1986.
Dokument North Sea Continental Shelf Cases (Federal Republic of Germany
v. Denmark; Federal Republic of Germany v. Netherlands). I.C.J. Reports, 1969.
Dokument Nuclear Tests (Australia v. France). I.C.J. Reports, 1973.
Dokument Questions of Interpretation and Application of the 1971 Montreal Convention Arising from the Aerial Incident at Lockerbie (Libyan
Arab Jamahiriya v. United Kingdom). I.C.J. Reports, 1992.
Dokument Resolution Adopted by the General Assembly of 18 December
2006. No. 61/34. Report of the International Law Commission on the
Work of Its Fifty-Eighth Session.
Dokument Vienna Convention on the Law of Treaties (1969). UN Doc.
A/CONF/39/27.
Dokument Vienna Convention on the Law of Treaties between States and
International Organisations (1986). UN Doc. A/CONF.129/15.
Dokument Ways and Means for Making the Evidence of Customary International Law More Readily Available. Yearbook of the International
Law Commission, 1950, vol. II.
JANKUV, J. – LANTAJOVÁ, D. et al.: Medzinárodné zmluvné právo a jeho
interakcia s právnym poriadkom Slovenskej republiky. 1. vyd. Plzeň :
Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011. 583 s. ISBN 978-807380-342-1.
JENNINGS, R. – WATTS, A.: Oppenheim’s International Law: Volume I. Peace: Parts 2 to 4. 9th ed. Oxford : Oxford University Press, 2008.
1 333 p. ISBN 978-0-582-30245-7.
KLUČKA, J. – JANKUV, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná časť.
1. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, 2000. 114 s. ISBN 80-7097-416-8.
48
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 17-49
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná a osobitná časť.
2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Iura Edition, 2011. 725 s. ISBN
978-80-8078-414-0.
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr
k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. 5. podst. upr.
a dopl. vyd. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008. 551 s.
ISBN 978-80-210-4474-6 (Masarykova univerzita); ISBN 978-807239-218-6 (Doplněk).
POTOČNÝ, M. – ONDŘEJ, J.: Mezinárodní právo veřejné: Zvláštní část.
6. dopl. a přeprac. vyd. Praha : C. H. Beck, 2011. 533 s. ISBN 978-807400-398-1.
SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. 3. vyd. Praha :
ASPI, 2006. 417 s. ISBN 80-7357-178-1.
SCHEU, H. Ch.: Úvod do mezinárodního práva veřejného. 1. vyd. Praha :
Auditorium, 2010. 142 s. ISBN 978-80-87284-05-6.
ŠTURMA, P. – ČEPELKA, Č. – BALAŠ, V.: Právo mezinárodních smluv.
1. vyd. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2011. 404 s.
ISBN 978-80-7380-341-4.
TOMKO, J. et al.: Medzinárodné verejné právo. 1. vyd. Bratislava : Obzor,
1988. 422 s. ISBN 65-033-88.
TÜRK, D.: Základy mezinárodního práva. 1. vyd. Beroun : Eva Rozkotová,
2010. 556 s. ISBN 978-80-904209-9-1.
VRŠANSKÝ, P. – VALUCH, J. et al.: Medzinárodné právo verejné: Všeobecná
časť. 1. vyd. Bratislava : Eurokódex, 2012. 416 s. ISBN 978-80-8944771-8.
Doc. JUDr. Juraj Jankuv, PhD.
Ústav politických vied
Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
Kráľovská 386/11
909 01 Skalica
Slovenská republika
[email protected]
STUDIES
49
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Specific Bases for Emergence
of Economic Elite:
Comparing Slovenia and Russia
Lea Prijon
Abstract: The formation of elite is strongly linked to country’s modernization process and its historical background, including culture, religion, economic and political system. Elite emerging in Western countries differ from
those in Eastern countries and are as such, unlike in their formation and in
their performance. Since in Western society’s elite are usually seen as factor
of the progress and a crucial element for society’s development, it is essential to understand its emergence, performance and effect in the East. The
aim of the study is to examine the formation and performance of Slovenian
and Russian economic elite and tracing down their similarities and differences. Even though Slovenia and Russia are not comparable by country’s
territory and number of inhabitants, some similarities could be found in
their political and economic heritage.
Key Words: Elite; Modernization; Transition; Capitalism; Slovenia; Russia.
Introduction
A country’s heritage, including its history, political and economic system,
culture, religion etc. have a significant impact on its development, which
is inevitably linked with country’s modernization. Even though modernization occurred in post-socialist1 and post-communist2 countries, not all
of countries have experienced modernization in the same way, nor it had
the same effect on the society and its subsystems. In post-socialist/postcommunist countries modernization is linked with transition of political
system (from socialism/communism to democracy) and economic system (from centrally planed to market economy). Focusing only on Slovenia, as a former socialist country and Russia as a former communist
country, these societies did not gone and experienced all phases of mod-
1
2
In this article we understand socialism as a softer form of communism.
In this article we understand communism, as a more repressive form of socialism, where
the state suppressed democratic principles and human rights more severely than socialism.
50
STUDIES
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ernization, thus we speak about partial/deformed/socialist modernization. Modernization is also linked with elite, which we will deal with. The
aim of the study is to analyze specific bases of emergence of elite in Slovenia and Russia. The reason for such a comparison is that both countries
are former communist/socialist countries, which have been experiencing
transition from centrally planed economic system to market oriented
economy and transition from authoritarian regime to democracy. The
reason of such analysis also lies in the fact that many authors compare
Slovenian elite with the Russian one.3 Naturally, the wealth of Slovenian
and Russian elite is mutually incomparable, because of the country’s size,
market and trade share and influence of economic systems. Nevertheless,
similarities in emergence, formation and performance of Slovenian and
Russian elite are, to some extend comparable. In this study, the specific
focus will be on the economic elite, and thus on the economic system of
these countries. Since political system had had a major impact on the
economic system, we will also examine political system, but only to an
extent, it influenced the establishment and consolidation of elite. The
study will begin with a short introduction in modernization as a key
process for transition in market oriented economy and democratic system. We will start the analysis of both countries with the collapse of
communism/socialism and the start of transition at the beginning of
nineties, proceeding to its impact on emergence of elite and their functioning nowadays.
Modernization as a precondition of transition?
Modernization is a very broad and complex concept, which was defined
by Andorka as a combination of five processes, which include structural
changes to improve living standards, development of the welfare system,
democratization of political system and the creation of civil virtues,
norms and values.4
3
4
See KRAMBERGER, A.: Positional Elites in Politics, Economy and Culture in Slovenia during
1988-95: Summary Statistics on Elite Segments. Ljubljana : CESTRA, 1998, IGLIČ, H. – RUS,
A.: From Elite Reproduction to Elite Adaptation: The Dynamics of Change in Personal
Networks of Slovenian Elites. In: Družboslovne razprave. 2000, vol. 16, no. 32-33, pp. 95111 and TOMŠIČ, M.: Kulturne značilnosti slovenskih elit v luči evropskih integracijskih
procesov. In: Družboslovne razprave. 2006, vol. 22, no. 51, pp. 73-91.
See ANDORKA, R.: The Socialists System and Its Collapse in Hungary: An Interpretation in
Terms of Modernization Theory. In: International Sociology. 1993, vol. 8, no. 3, pp. 317337.
STUDIES
51
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Sztompka believes modernization can be understood in a number of
ways:5
The first way of understanding modernization assumes any social
progress of any historical period, but it has to fit certain criteria.
Second way of modernization’s conception is linked with modernity
and it is intended as changes in the social, political, economic, cultural and mental area. These changes concern events in the West
from 16th century, which culminated in the 19th and 20th century.
The third way of understanding modernization refers to endeavor
for changes and development of less developed societies, and to desire for “transition” at the heart of modernity.
Deutsch points to common features of modernization, which include
socio-demographic factors of societies, which can be replaced by the
term “social mobilization” as a process where old economic and psychological features are substituted by new behavioral patterns and socialization (for example new technologies, urbanization, mass media, new
norms, consumer goods etc.). And structural views of social organization.6 In addition, processes of modernization include the implementation of new institutional patterns of economic development, modern political ideology, participation, etc.7 Market oriented economy (capitalism)
and international system are the main factors of variability and dynamics
of various modern societies and those, who are entering in this process.
Therefore, orthodox interpretations of modernization see it as “westernization”.8
Modernization is crucial for development of a society (country) and
it is a precondition for democracy. As countries develop, social structures
are becoming more complex; politically, economically and technologically developed, autonomous, individualistic etc. Such changes in societies (countries), which have been experiencing dictatorship regimes (in
our case communism/socialism) brought private property and civil society. Huntington argued that the level beyond country’s further develop5
6
7
8
Hereinafter see SZTOMPKA, P.: The Sociology of Social Change. Oxford : Blackwell, 1994.
348 p.
See Deutsch in RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične
sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, p. 9.
See Eisenstadt in RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, p. 10.
See Tiryakian in RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, p. 11.
52
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ment decreases the probability for democracy to survive.9 In addition he
claimed that modernization and dictatorship become unstable when
modernization occurs (at some intermediate level of development).
Slovenia and Russia had been experiencing modernization of society,
political regime and economic system, which could be observed through
process of transition. Transition (as an extended phase of modernization)
is crucial for emergence of elite, since the latter is seen as a carrier of
country’s development. In order to analyze Slovenian and Russian economic elite, a more detailed understanding of modernization and transition of these countries is necessary.
Both socialism (in Slovenia) and communism (in Russia) “collapsed”
when modernization and consequently transition started. Russia and
other countries of the former Soviet Union, Eastern Europe and other
countries which were under communism, performed on bases of state’s
supervision or rational redistribution.10 Such a system performed under
collective control of the political party (the state) over the property,
which centralizes above-average production of socialist enterprises and
allocates them by preplanned strategies.11 The so-called “rational distribution” led the agrarian societies in industrialization and modernization
facilitating the emergence of manual class and expansion of middle class
of intellectuals and professionals. When the communist/socialist system
started loosing its power and influence and when it collapsed, the relation between these three segments of the society (manual class, class of
intellectuals and class of professionals) was crucial. Further development, existence of post-communist/post-socialist economy and politics
was dependent of the relationship and cooperation of these three systems.12 Post-socialist/post-communist modernization, which tended towards a convergence of modern societies, can be divided into two parallel and interdependent processes. The first is the differentiation of social
functional subsystems in relation to the political subsystem, where a selfrestraint policy allows other social subsystems operating independently
Huntington was dealing with stability of regimes whether democratic or authoritarian.
See HUNTINGTON, S. P.: The Third Wave: Democratization in the Late Twentieth Century.
Norman : University of Oklahoma Press, 1991. 366 p.
10 See KONRÁD, G. – SZELÉNYI, I.: The Intellectuals on the Road to Class Power. New York;
London : Harcourt Brace Jovanovich, 1979. 252 p.
11 See HARASZTI, M.: A Worker in a Worker's State. London : Penguin, 1977. 175 p.
12 See KING, L. P. – SZELENYI, I.: The New Capitalism of Eastern Europe: Towards a Comparative Political Economy of Postcommunist Capitalisms. In: Economic Sociology of Capitalism. Cornell University, 2001.
9
STUDIES
53
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
under their own rationality. The second process implies the development
of opportunities for autonomous function of subsystems according to
their own internal rationality, which entails the actual utilization of these
opportunities and development of their self-referential logic of these
subsystems. At the same time, the high degree of subsystem’s autonomy
increases their interdependence.13
Socialism and its intervention in the society (politics, economics and
culture) allowed certain degree of modernization, which is called, due to
regime’s rigidity, its centralization and its policy of action, “inorganic
modernization, dictated from above”.14 Arnason defines modernization
processes in socialist and communist societies as “alternative modernization” of communist society.15 Which was, despite the rigidity of the regime, at the level of extensive industrialization and urbanization, and has
lead to the relatively successful economic growth. However, this type of
modernization proved to be deformed, which can not, in any way, “compete” with developed or Western capitalism (economy).16 “Deformed
modernization” (of post and real) socialist systems can be observed in
underdeveloped functional differentiation, but at the same time it is not
only due to the “politically and ideologically induced traditionalism”
since it can also be explained by a particular culture (cultural codes, values, attitudes, norms and traditions) typical for these systems. Cultural
and civilizational factors may act as similar “driving force” of modernization and development, or they may act as inhibitors of the latter.17 Ogburn implemented a concept of “cultural lag” for analyzing and explaining modernization’s degree, which can detach and clarify the unsynchronized development of subsystems in the society.18 Failed modernization
or deformed shape of it and modernization’s backwardness in socialSee MAKAROVIČ, M.: Neokorporativizem v sistemski perspektivi in njegova vloga v postsocialistični modernizaciji. In: Družboslovne razprave. 1996, vol. 12, no. 21, p. 126.
14 Bozoki in TOMŠIČ, M.: Elite v tranziciji. Nova Gorica : Fakulteta za uporabne družbene
študije, 2008, p. 64.
15 See ADAM, F. – MAKAROVIČ, M. – RONČEVIČ, B. – TOMŠIČ, M.: Sociokulturni dejavniki razvojne uspešnosti. Ljubljana : Fakulteta za družbene vede, 2001. 266 p.
16 What was already argued by Weber after the October revolution and Parsons at the end
of the ’60 years and later on by Berger and others. See ADAM, F. – MAKAROVIČ, M. –
RONČEVIČ, B. – TOMŠIČ, M.: Sociokulturni dejavniki razvojne uspešnosti. Ljubljana : Fakulteta za družbene vede, 2001, pp. 33-34.
17 See ADAM, F.: Deformirana modernizacija: (Realni)socializem med tradicijo in modernostjo. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, p. 23.
18 See Ogburn in ADAM, F.: Deformirana modernizacija: (Realni)socializem med tradicijo in
modernostjo. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, p. 24.
13
54
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ist/communist societies can be explained with disinterest and traditionalistic culture of socialist/communist systems.
Process of modernization is significantly conditioned by the level of
ideology as its cognitive level. Ideologies can support modernization (for
example, liberalism), perceive it as something good and necessary, others
can be critical or reject it (e.g. real-socialism or other totalitarian regimes), which may be due to collapse of traditional values of a society
and implementation of new ones. Particular more polarized societies are,
either in favor of modernization by seeing it as liberation, or they can reject it, by seeing it as a “curse”. Therefore, there are significant differences in modernization processes in traditional and modern societies.
The first act restrictively, the latter expansive and adaptive, both in terms
of social and cultural (internal) environment, as well as technological and
economical (external) environment.19
Development and modernization of post-socialist/post-communist
societies is linked with establishment of modern institutional system
with democratic political regime and efficient, market-oriented economic
system.20 At the beginning of nineties, countries of Central and Eastern
Europe have been experiencing transition from socialism/communism to
democratic system and from centrally planned economy to a market
economy, where elite had a crucial role. Transition covers all the changes
those are part of the institutional framework; it also represents a transformation in the collectivist society in individualistic one, which is based
on freedom of choice, as the main feature of capitalism.21 Nevertheless,
these countries had adopted, to some extend, democratic political regime
and market oriented economy, compared to EU economies, the former
were characterized by:22
The sharp fall in GDP, which caused mass unemployment and the decline in total employment rate.
See RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp. 8-10.
20 See TOMŠIČ, M.: Elite v tranziciji. Nova Gorica : Fakulteta za uporabne družbene študije,
2008, p. 68.
21 See PEZDIR, R. – MRKAIĆ, M.: Slovenska tranzicija od Kardelja do Tajkunov. Ljubljana :
Časnik Finance, 2008, pp. 22-22, p. 88.
22 Hereinafter see PEZDIR, R. – MRKAIĆ, M.: Slovenska tranzicija od Kardelja do Tajkunov.
Ljubljana : Časnik Finance, 2008, p. 58.
19
STUDIES
55
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
A sharp fall in industrial employment and rapid growth of employment in services and the tertiary sector, as a result of reconstruction
of the former socialist system.
Despite the rapid growth of the GDP in these countries, job vacancies
were growing slowly.
Long lasting unemployment and youth unemployment, which was as
twice as high than in other EU countries etc.
The result of the socialist/communist tradition is the lack of marketoriented work ethic and democratic political culture.23 However, imperfect, alternative or deformed modernization contributed to the slightly
greater complexity of these societies and to organizational dynamics of
economic, industrial and political institutions.24
Elite as agents of development?
Characteristics of elite (e.g. competences, openness, responsibility, innovativeness) and relationships between different segments of elite have
a significant impact on the success of society’s modernization.25 Many authors see the relationship between the opposition and the regime's elite
as one of the major factors that have significantly influenced and contributed to the transition in socialist/communist societies.26 After the collapse of socialist/communist regimes an “empty” space, called “institutional vacuum”, by Lijphart and Waisman27 or “creative chaos”, called by
Ágh28 emerged. This allowed actors, keen of social, political and economic
changes the creation of new institutional arrangements that allow them
creativity on these fields. In the process of social change, the key role of
See SZTOMPKA, P.: The Sociology of Social Change. Oxford : Blackwell, 1994. 348 p.
See Eisenstadt in RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp. 8-9.
25 See TOMŠIČ, M.: Elite v tranziciji. Nova Gorica : Fakulteta za uporabne družbene študije,
2008. 239 p.
26 See HUNTINGTON, S. P.: The Third Wave: Democratization in the Late Twentieth Century.
Norman : University of Oklahoma Press, 1991. 366 p. and GILL, G.: The Dynamics of Democratization: Elites, Civil Society and the Transition Process. New York : Palgrave Macmillan, 2000. 296 p.
27 See LIJPHART, A. – WAISMAN, C. H.: The Design of Democracies and Markets: Generalizing Across Regions. In: Institutional Design in New Democracies: Eastern Europe and Latin
America. Boulder; Oxford : Westview Press, 1996. pp. 235-248.
28 See ÁGH, A.: The Social and Political Actors of Democratic Transition. In: The Emergence
of East Central European Parliaments: The First Steps. Budapest : Hungarian Centre of
Democracy Studies, 1994. pp. 291-306.
23
24
56
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
elite is concentrated on the creation and control of social institutions,
through dictating directions and the degree of changes.29
Elite is a group of individuals in the top of the society which have the
opportunity for society’s control through; direct ownership of means of
production (economic resources), organizational competences, political
resources, symbolic resources (knowledge), personal resources (charisma, motivation etc.). Nevertheless, elite differ among them by their
power and influence they have on society and on political decisions.30
Elite is not necessary the richest group, nevertheless they often occupy
upper, most important and even strategic positions in the society. Thus,
elite are individuals whose social position allows them being in upper
position in hierarchic scale.31 Mosca claims that modern elite have not
rose in elite class by themselves, but this process was enabled by the sub
elite.32 In economic sphere the latter are represented by middle management of large enterprises and top management of smaller enterprises.
(Sub)-elite’s autonomy differs among groups and depends on power, resources and position these elite held; resources of physical coercion, material resources, administrative/organizational resources, symbolic, resources and combined resources. Autonomy of elite is gradational, but
there are groups of elite, who have disproportionate power and control
of resources, which enables them to control resources of other elite,
these are the so-called “imperialistic elite”. Imperialistic elite is represented by individuals who are close or on the top of power institutions or
structures of the state, and who hold disproportionate control of administrative – organizational and material resources. These elite have a monopoly over the main means of coercion and can thus, execute repressive
control over other elite.33 Imperialistic elite can also be called “grey eminences”, which can include representatives of political or economic elite.
To some extend they depend, upon elite on lower strata and consequently to sub-elite. Nevertheless, the sub-elite represent the lower layer
of elite hierarchy it is an essential part of elite configuration. In scheme
See KAMINSKI, A. – KURCZEWSKA, J.: Strategies of Post-Communist Transformation. Elites as Institution-Builders. In: Social Change and Modernization: Lessons from Eastern
Europe. Berlin : Walter de Gruyter, 1995, p. 136.
30 See MILLS, W. Ch.: Elita oblasti. Ljubljana : Državna založba Slovenije, 1965, pp. 96-97.
31 See BOTTOMORE, T. B.: Élites and society. London : Routledge, 1993, pp. 1-2.
32 See BOTTOMORE, T. B.: Élites and society. London : Routledge, 1993, pp. 4-5.
33 See ETZIONI-HALEVY, E.: Classes and Elites in Democracy and Democratization: A Collection of Readings. New York; London : Garland Publishing, 1997. 335 p.
29
STUDIES
57
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
below (Figure 1) we represent these three layers of sub-elite, elite and
imperialistic elite or grey eminences.
Figure 1 The pyramidal elite structure of three layers
Source: Own figure.
Even-though, elite should represent those groups of individuals who
are responsible for development and welfare of the whole society, we
cannot ignore some obvious facts related to elite. In this context Figueroa
speaks about the sigma society, which is abstract, heterogeneous and hierarchic.34 Sigma society is characterized by unequal distribution of eco34
See FIGUEROA, A.: Economic Elites and Social Capital. International Collaborative Research Project “Confronting the Legacy of Inequality”, with the Participation of Catholic
University of Peru, University of Wisconsin-Madison, University of Natal (South Africa)
and IFPRI (Washington DC), 2002.
58
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nomic (physical and human capital) and societal resources, which implicates the existence of groups with different social standards. The theory
of sigma society assumes that elite, especially economic one, tend to
maximize their profits and wealth, thus preserving their privileged
status. To preserve their positions economic elite must cooperate with
political elite and vice versa. In sigma society, economic elite’s privileged
status is ensured and maintained through establishment of social ties,
which are also hierarchically arranged.
As it can be deducted from theoretical conceptualization the emergence, formation and performance of elite is linked with country’s history, culture, political and economic arrangement. Since we are dealing
with emergence of economic elite, in what follows we will analyze specific bases, which enabled the emergence of Slovenian and Russian elite,
with special focus on economic elite. Before continuing with examination
of Slovenian and Russian economic system, as a basis for economic elite
to emerge, Figueroa names three ways in which (western) economic elite
can recruit35:36
Economic elite recruited from family business (typical RomanoGermanic way of recruitment);
Economic elite recruiting from capital companies (typical AngloSaxon way of recruitment);
Economic elite recruited from various economic groups.
Beside three categories given by Figueroa, we can add a fourth one,
being typical for socialist/communist way of elite recruitment:37
Economic elite recruited from political interests, where emergence of
economic subjects and conglomerates of familiar strategic economic
interests (basic materials, energy, telecommunications etc.) is promoted.
Hereinafter see FIGUEROA, A.: Economic Elites and Social Capital. International Collaborative Research Project “Confronting the Legacy of Inequality”, with the Participation of
Catholic University of Peru, University of Wisconsin-Madison, University of Natal (South
Africa) and IFPRI (Washington DC), 2002, pp. 13-16.
36 Various groups of families are owners or managers of many companies and perform as
uniform economic community. Participation in these families in different activities facilitates the flow of internal information about investment and decisions about production.
37 FIGUEROA, A.: Economic Elites and Social Capital. International Collaborative Research
Project “Confronting the Legacy of Inequality”, with the Participation of Catholic University of Peru, University of Wisconsin-Madison, University of Natal (South Africa) and IFPRI (Washington DC), 2002.
35
STUDIES
59
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Slovenia: economic system and emergence of economic elite
A turning point in Slovenian thinking and desires about stabilized economic and political system began with the crisis in ’80, which sealed the
collapse of Yugoslavia. A mass of new social movements began in Slovenia (then still the part of Yugoslavia), which pointed to the main topics,
according to Inglehart, crucial for post-modern and post-materialistic
values, such as the quality of life, individualism, environment issues,
spirituality, tolerance, etc.38 New social movements work towards the
modernization of Slovenian society by introducing political pluralism. In
the meantime, Slovenian identity can be understood as a response to the
“incomplete and delayed” modernization of socialist society, as well as
a critique of elements of (post)modern societies. Slovenes began to see
Western Europe as “a role model of a modern society”, characterized by
a market economy, parliamentary democracy, the rule of law etc.39 There
was a cognitive shift in cultural and symbolic sphere in terms of a desire
for independence.40
Transformation processes gradually began at the beginning of nineties in direction of democracy and market oriented economy. Reconstructing of political and economic system, which were closely linked was
lead by political elite, since political system was dominating the economic
one. Political elite of socialist systems were experiencing transformations
of their own structure, by accepting modernization and transformation
elements as long as its components did not started to jeopardize their legitimized monopoly over political, social and economic system. Such elite
and its monopoles are based upon revolutionary tradition, which defines
institutional (political) system as “eschatological political project” in
terms of communism as a classless society. These elite did not refuse
openly and clearly and did not exclude or suppress the process of industrialization and all its components (e.g. reconstructing of means of production, mechanization etc.). However, these elites raised frames to
modernization, urbanization and industrialization, which at some point
result as restrictive for them. Such dilemmas suggest the existence of
anti-modernistic elements, which are deeply rooted in such systems and
See Inglehart in HAFNER-FINK, M.: Slovensko približevanje Evropski uniji: Ideološki projekt ali proces (post)modernizacije. In: Teorija in praksa. 2000, vol. 37, no. 5, p. 808.
39 See HAFNER-FINK, M.: Slovensko približevanje Evropski uniji: Ideološki projekt ali proces
(post)modernizacije. In: Teorija in praksa. 2000, vol. 37, no. 5, pp. 807-808.
40 See ADAM, F.: Deformirana modernizacija: (Realni)socializem med tradicijo in modernostjo. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp. 28-29.
38
60
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
inhibit modernization and the development dynamics of the society, by
preventing mobilization and allocation of development resources and
development potentials. Because of restrictive and traditional legitimization monopoly (real)socialist/communist systems have modernized only
to a certain level (the growth was not intense, as it should be in a process
of modernization).41 Such a modernization generates inefficiency and
lack of competitiveness of economic system, the absence of private property, lack of competitiveness, competition, it promotes egalitarianism,
prevents the functional differentiation, ideological pluralism etc.42
Such structures, which are not compatible with Western societies,
could not create bases and conditions for (economic) elite to emerge, at
least not those consistent with Western societies and elite.43 Slovenian
elite are differentiated and are coordinated from inside and act as “checks
and balances” in the preservation of democracy and market economy,
through mutual control and balance of power and influence in society.
Elite in Slovenian society is still in consolidation and represent a kind of
mediators between the local society and the world. Modern elite, like
those in former socialist regime lead other segments of the society, they
control the economy, finance and media, through politics based recruitment in public administration, supervisory institutions, banks and stateowned enterprises etc. Nevertheless, Slovenian economic elite are influenced and depend on political elite, thus a lack of autonomy can be detached.44
Surveys of reproduction between old45 and new46 Slovenian elite
(political, cultural and business) show a fairly high level of rate. On average (total) it amounts of 77 % where the highest share being in the busiSee ADAM, F.: Deformirana modernizacija: (Realni)socializem med tradicijo in modernostjo. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp. 21-22.
42 See TOMŠIČ, M.: Politična stabilnost v novih demokracijah. Ljubljana : Znanstveno in publicistično središče, 2002. 274 p. and TOMŠIČ, M.: Elite v tranziciji. Nova Gorica : Fakulteta za
uporabne družbene študije, 2008. 239 p.
43 See PRIJON, L.: Power and Position of Slovenian Political and Economic Elite after Transition: Who Really Rules Slovenia? In: Innovative Issues and Approaches in Social Science.
2012, vol. 5, no. 2, pp. 242-265.
44 See TOMŠIČ, M.: Politična stabilnost v novih demokracijah. Ljubljana : Znanstveno in publicistično središče, 2002. 274 p. and TOMŠIČ, M.: Kulturne značilnosti slovenskih elit v luči
evropskih integracijskih procesov. In: Družboslovne razprave. 2006, vol. 22, no. 51, pp. 7391.
45 As “old elite” are considered persons who occupied high positions before 1988 and kept
preserving these positions after this period.
46 As “new elite” are considered person who gained high and strategic positions after 1998.
41
STUDIES
61
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ness sector – economic elite (84 %) and the lowest in politics – political
elite (66 %).47 Newcomers (circulation) has not weakened the old elite,
but in the case of new elite we can speak about “retention elite”, which is
able to take advantages of its positions, which were mostly inherited
from the old elite and regime.48 In Slovenian elite a high level of accommodation could be detached among the old elite, which replaced 65 % of
its network (ties) with more important contact persons49.50 Slovenian
elite does not self-reproduce, there is no balance between circulation and
reproduction.51
Russia: economic system and emergence of oligarchs
In the past twenty years Russian regime changed from totalitarian
(communist) regime to democracy,52 returning again to authoritarian
one. Russian economic system was characterized by a strict control of
economic activities, which were a part of Russian policy.53 At the beginning of nineties Russian transition has began and it was conducted with
shock therapy. Radical reforms were implemented in Russian economic
(and political) system, like economic liberalization and privatization, by
the president Yeltsin and conducted by financial minister Gaidar. The aim
of implemented reforms was Russian integration in international market
economy. Elite were crucial players in implementing all these reforms,
which covered liberalization of prices and markets, disintegration of
See KRAMBERGER, A.: Positional Elites in Politics, Economy and Culture in Slovenia during
1988-95: Summary Statistics on Elite Segments. Ljubljana : CESTRA, 1998 and IGLIČ, H. –
RUS, A.: From Elite Reproduction to Elite Adaptation: The Dynamics of Change in Personal
Networks of Slovenian Elites. In: Družboslovne razprave. 2000, vol. 16, no. 32-33, pp. 95111.
48 See ADAM, F. – TOMŠIČ, M.: Elites, Democracy and Development in Post-Socialist Transition. In: Österreichische Zeitschrift für Politikwissenschaft. 2002, vol. 31, no. 1, pp. 99-112.
49 Individuals from various social fields which represent elite social capital. See ADAM, F. –
TOMŠIČ, M.: Elites, Democracy and Development in Post-Socialist Transition. In: Österreichische Zeitschrift für Politikwissenschaft. 2002, vol. 31, no. 1, p. 103.
50 See IGLIČ, H. – RUS, A.: From Elite Reproduction to Elite Adaptation: The Dynamics of
Change in Personal Networks of Slovenian Elites. In: Družboslovne razprave. 2000, vol. 16,
no. 32-33, pp. 95-111.
51 See ADAM, F. – TOMŠIČ, M.: Elites, Democracy and Development in Post-Socialist Transition. In: Österreichische Zeitschrift für Politikwissenschaft. 2002, vol. 31, no. 1, p. 104.
52 Despite Russian constitution from 1993, which defined Russia as a democratic, federative,
legally based republic, we cannot speak about “democracy” and “democratization” typical
for Western societies.
53 See RUTLAND, P.: Oil and politics in Russia. In: American Political Science Association Annual Convention. Philadelphia, PA, 2006.
47
62
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
COMECON, demilitarization of economy, reduction of inflation, privatization etc.54
The beginnings of transition, with mentioned set of reform proposals
is crucial for the emergence of Russian (economic) elite, as we know
them today, with privatization which began in 1992 as the key factor of
their rise and power.55 The situation that had arisen following the implementation of the shock therapy generated high levels of corruption,
which cold be due to the first presidency of Yeltsin (10. 07. 1991 – 31. 12.
1999), when state structures worked in accordance with interests of local oligarchs,56 a relatively small group of individuals, which share
a common interests and economic resources.57 As such oligarchs can be
called (economic) elite. Russian economic elite has recruited from elite of
the Soviet Union58 in the early stages of liberalization (in the end of ’80).
Russian elite was formed as a result of “division” of Soviet nomenclature
See Schleifer in BLASI, J. R. – KROUMOVA, M. – KRUSE, D.: Kremlin Capitalism: The Privatization of the Russian Economy. New York : Cornell University Press, 1997, p. ix-x, ÅSLUND,
A.: How Russia Became a Market Economy. Washington : The Brookings Institution Press,
1995, p. 140 and FOTOPOULOS, T.: Transnational Elite and Russia: a New Bipolar World?
In: The International Journal of Inclusive Democracy. 2008, vol. 4, no. 4, p. 4.
55 See STEINER, H.: Privatisation and the Emergence of New Business Elites in Russia. In:
Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung. [online]. 2001, no. P 01-004. 43 p.
[cit. 2012-07-01]. Available at: <https://www.econstor.eu/dspace/bitstream/10419/502
46/1/342849190.pdf>.
56 The term oligarch means a great businessman who controls the sufficient amount of resources to influence public policy. See GURIEV, S. M. – RACHINSKY, A.: Oligarchs: The Past
or the Future of Russian Capitalism? [online]. 2004, p. 3. [cit. 2012-07-01]. Available at:
<http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=579581>.
57 See OLSON, M.: The Logic of Collective Action: Public Goods and the Theory of Groups. Cambridge : Harvard University Press, 1971. 186 p.
58 The Soviet elite consisted by individuals who were operating in the shadow of economy
and from members from so-called intelligentsia, who advocated for a transition in the
capitalist system. See KOTZ, D. M. – WEIR, F.: Revolution from Above: The Demise of the Soviet System. London; New York : Routledge, 1997. 302 p. New Russian bourgeoisie was recruited mostly from higher positions of former industrial nomenclature of Communist
Party of Soviet Union, state apparatus (directors of departments, the official young personnel etc.), ministries of trade and industrial associations. See STEINER, H.: Privatisation
and the Emergence of New Business Elites in Russia. In: Wissenschaftszentrum Berlin für
Sozialforschung. [online]. 2001, no. P 01-004. 43 p. [cit. 2012-07-01]. Available at:
<https://www.econstor.eu/dspace/bitstream/10419/50246/1/342849190.pdf>.
54
STUDIES
63
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
to political and economic elite.59 The Russian elite had adjusted to the
changing political and economic system.60
Economic system, which developed in Russia after the transitions
and with the emergence of oligarch is based on plutocracy61 and was defined as “oligarchic capitalism”62 with high concentration of monopolies
of most basic industries, underdeveloped banking system, weak government stimulation of the economy and a shrinking social security infrastructure. Such a system tends towards high profit margins, it causes
technological gap in the country, income inequality and mass poverty, on
the one hand and the existence of an elite, on the other. The middle class
is practically non-existent. The economy and social system reduces the
scope of the domestic market and its dependence on the export of mineral resources to extremely viscous prices. Thus, production and hightech production is behind schedule and the overall economic growth is
unbalanced.63
Russian economic system was defined also as “crony capitalism”64 by
many neo-liberal economists, which is apparently alike to western capitalism.65 Nevertheless, there are major differences in the formation and
existence of elite between the two. In the former case (crony capitalism)
elite are corrupted or myopic (or both). Even before the modernization,
See KRYSHTANOVSKAYA, O. – WHITE, S.: From Soviet Nomenklatura to Russian Élite. In:
Europe-Asia Studies. 1996, vol. 48, no. 5, pp. 711-733.
60 See LAZAREV, V.: Evolution and Transformation of the Soviet Elite. Research report. University of Houston, Department of Economics, 2001, p. 3.
61 See PRIJON, L.: Power and Position of Slovenian Political and Economic Elite after Transition: Who Really Rules Slovenia? In: Innovative Issues and Approaches in Social Science.
2012, vol. 5, no. 2, pp. 242-265.
62 See MENSHIKOV, S.: The Anatomy of Russian Capitalism. In: Challenge. [online]. 2004,
vol. 47, no. 6, p. 1. [cit. 2012-07-01]. Available at: <http://www.globalxs.nl/home/m/
menschivok/CHALLENGE-2005.pdf>.
63 See MENSHIKOV, S.: The Anatomy of Russian Capitalism. In: Challenge. [online]. 2004,
vol. 47, no. 6, p. 2. [cit. 2012-07-01]. Available at: <http://www.globalxs.nl/home/m/
menschivok/CHALLENGE-2005.pdf>.
64 Crony capitalism is typical for societies where economic success is linked and depends on
political set. Practical implications of such a capitalism can be observed in favoring particular companies, in giving licences and concessions, uncontrolled tax evasion, etc.
65 E.g. FRYE, T. – SHLEIFER, A.: The Invisible Hand and the Grabbing Hand. In: American
Economic Association. 1997, vol. 87, no. 2, pp. 354-358 and JOHNSON, S. – KAUFMANN, D.
– SCHLEIFER, A.: The Unofficial Economy in Transition. In: Brookings Papers on Economic
Activity. 1997, no. 2, pp. 159-239.
59
64
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
the perestroika66 facilitated opportunities for emergence of elite in managerial and ministerial positions and enabled opportunities for personal
enrichment. First successfulness of Gorbachev’s perestroika was evident
in replacement in most of elite set from times of Brezhnev,67 which was
considered by Gorbachev as corrupted and unsuccessful and as a barrier
for reforms.68 Differences between Soviet and post Soviet elite are a result of structural changes from collapse of the Soviet Union and the restructuring of economic and political system. Gregory describes the post
Soviet (Russian) elite as more individualistic, which was formed on the
basis of private property and personal liability.69 Russian political and
economic elite performs competitively and uncoordinated, unlike the Soviet elite, which operated in terms of collective director and was the subject of uniformed circulation system (nomenclature). It was characterized by high degree of cohesion and absence of responsibility, specifically
the Soviet bureaucratic elite, which operated on the principle of collective decision-making. The new Russian elite is richer (in nominal and real
terms), as it was the Soviet elite. The new Russian elite formed the socalled “capitalism from above”, which occurred with managers gaining
their privileged position by buying a majority share of factories and companies. This method of voucher privatization enabled managers a dispersion of property, while bureaucrats (policy insiders) have created investment funds to buy a number of vouchers, through connections and
supervision of financial institutions.70
Political movement in Communist Party of the Soviet Union, which took place between
1986 and 1987. It is linked with the period of presidency of Mikhail Gorbachev, who also
introduced the reform called Glasnost, which implicated the restructuring of Soviet political and economic system. Perestroika was introduced with the aim to implicate the Soviet
economy in western market economy, since it legalized individual profitable activities
and competition and with the aim for more effective performance of socialism. See KING,
L.: Postcommunist Divergence: A Comparative Analysis of the Transition to Capitalism in
Poland and Russia. In: Studies in Comparative International Development. 2002, vol. 37,
no. 3, p. 10.
67 The General Secretary of the Central Committee of Communist Party of Soviet Association
(1964 – 1982).
68 See HANLEY, E. – YERSHOVA, N. – ANDERSON, R.: Russia: Old Wine in a New Bottle? The
Circulation and Reproduction of Russian Elites, 1983-1993. In: Theory and Society. 1995,
no. 24, p. 647.
69 See GREGORY, P.: Dictator’s Orders. In: The Soviet Administrative-Command Economy:
What We Have Learned from the Archives. Stanford : Hoover Institution Press, 2001.
70 See KING, L.: Postcommunist Divergence: A Comparative Analysis of the Transition to
Capitalism in Poland and Russia. In: Studies in Comparative International Development.
2002, vol. 37, no. 3, pp. 7-8.
66
STUDIES
65
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Oligarchic capitalism71 collapsed in august 1998, due to the contradictions in formation of the “model”.72 The biggest barriers were the
power and position of Russian oligarchs, which have drained Russia and
the polarization of oligarchs, which compete for resources in times of
privatization. With Putin as a successor of Yeltsin in 2000, further
changes and transformation of economic system and elite began. Putin
started to contest and restrict the power of already strongly entrenched
oligarchs in state institutions and pushed them, as a crucial element of
the economic elite, into the shadows.73 His aim, however, was not to nullify the importance of oligarchs, but to form a more liberal model of
economy, where oligarchs could be more involved in cooperation with
the country. Surprisingly, the role of oligarchs is been disputed by many
authors whether their role is as carriers of restructuring and development of Russian economy and institutional reforms from 1999.74 Others
see oligarchs as “robbers”, who obtained their money from the funds of
Russian companies send abroad, and thus weakened the Russian economy and democratic institutions, and caused a large decline between
classes and large social differences.75 Despite Putin’s attempts to restructure the economic system and attempts of limiting the excessive power of
oligarchs after 2003 (such as Khodorkovsky and Lebedev), incorporating
the elite in state’s economy for its progress and development. But despite
the introduction of new economic laws, elite’s power and position are
still a taboo. In 2000 the “profile” of Russian economic elite changed
again when internationalized part of “kleptocratic economic elite”, as
Also known as “nomenclature capitalism” or “criminalized capitalism”. See HANSON, P.:
What Sort of Capitalism is Developing in Russia? In: Communist Economies and Economic
Transformation. 1997, vol. 9, no. 1, pp. 27-42, MENSHIKOV, S.: Russian Capitalism Today.
In: Monthly Review. 1999, vol. 51, no. 3, pp. 81-99 and MENSHIKOV, S.: The Anatomy of
Russian Capitalism. In: Challenge. [online]. 2004, vol. 47, no. 6, pp. 1-24. [cit. 2012-07-01].
Available at: <http://www.globalxs.nl/home/m/menschivok/CHALLENGE-2005.pdf>.
72 See RUTLAND, P.: Oil and politics in Russia. In: American Political Science Association Annual Convention. Philadelphia, PA, 2006.
73 See STEINER, H.: Privatisation and the Emergence of New Business Elites in Russia. In:
Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung. [online]. 2001, no. P 01-004, pp. 8-11.
[cit. 2012-07-01]. Available at: <https://www.econstor.eu/dspace/bitstream/10419/502
46/1/342849190.pdf>.
74 See BOONE, P. – RODIONOV, D.: Rent Seeking in Russia and the CIS. Moscow : Brunswick
UBS Warburg, 2002 and ÅSLUND, A.: The Misguided Blame Game. In: Transition Newsletter. 2004, no. 14/15, pp. 25-26.
75 See STIGLITZ, J. E.: Globalization and Its Discontents. New York : W. W. Norton, 2002.
288 p. and GOLDMAN, M.: The Rule of Outlaws is Over. In: Transition Newsletter. 2004,
no. 14/15, pp. 23-25.
71
66
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
named by Fotopoulos, has started to prevail in the Russian society.76
Putin’s elite increased its power and influence in politics and economy at
national level, while reducing their impact on international level.77
Conclusion: comparing Slovenian elite and Russian oligarchy
Consolidations of powerful economic elite, which are strategically linked
with the political elite are present in many post-socialist and postcommunist countries. Arrangements and associations among these elite
exist, since the alliance between the political and economic elite operates
on the principle of “rent-seeker and rent-giver”. Rent-Seekers gain additional profits by becoming the exclusive monopoly of politically supported, on the other hand rent-givers allowing the first to maintain and
increase their political power.78
The formation and existence of elite their recruitment, circulation,
their characteristics, cultural profile, the relationship between the different fractions etc. vary from country to country. Many researchers
were/are analyzing elite establishment and performance, in post socialist
and post communist societies, focusing primary on elite’s formal positions and characteristics.79 While comparing Slovenia and Russia, elite
formation and performance of both is based on reproduction.80 Comparing these two countries with other Eastern and Central European and
See FOTOPOULOS, T.: Transnational Elite and Russia: a New Bipolar World? In: The International Journal of Inclusive Democracy. 2008, vol. 4, no. 4, p. 6.
77 See FOTOPOULOS, T.: Transnational Elite and Russia: a New Bipolar World? In: The International Journal of Inclusive Democracy. 2008, vol. 4, no. 4, p. 6.
78 See HEDLUND, S.: Russia’s “Market” Economy. A Bad Case of Predatory Capitalism. London : UCL Press, 1999. 390 p.
79 See BOZOKI, A.: Theoretical Interpretations of Elite Change in East-Central Europe. In:
Comparative Sociology. 2003, vol. 2, no. 1, pp. 215-247.
80 For Russia see WHITE, S. – KRYSHTANOVSKAYA, O.: Russia: Elite Continuity and Change.
In: Elites, Crises, and the Origins of the Regimes. Maryland : Rowman & Littlefield, 1998.
264 p. and STEINER, H.: Privatisation and the Emergence of New Business Elites in Russia. In: Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung. [online]. 2001, no. P 01-004. 43 p.
[cit. 2012-07-01]. Available at: <https://www.econstor.eu/dspace/bitstream/10419/502
46/1/342849190.pdf> and for Slovenia see KRAMBERGER, A.: Positional Elites in Politics,
Economy and Culture in Slovenia during 1988-95: Summary Statistics on Elite Segments.
Ljubljana : CESTRA, 1998, IGLIČ, H. – RUS, A.: From Elite Reproduction to Elite Adaptation: The Dynamics of Change in Personal Networks of Slovenian Elites. In: Družboslovne
razprave. 2000, vol. 16, no. 32-33, pp. 95-111 and TOMŠIČ, M.: Kulturne značilnosti slovenskih elit v luči evropskih integracijskih procesov. In: Družboslovne razprave. 2006,
vol. 22, no. 51, pp. 73-91.
76
STUDIES
67
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Baltic countries81 their formation is based more on a principle of circulation. Thus, also when analyzing and comparing western and postsocialist/post-communist elite’s cultural profiles there are major differences between them. Such differences are a consequence of country’s political and economic development during modernization and transition.
Socialist/communist societies were characterized with ideologically motivated anti-elitism and with the lack of autonomy of different segments
of elite. Lack of private property, lack of innovation, individualism, business oriented ethic etc. was/is also a major obstacle for elite, comparable
with western ones, to emerge, consolidate and function. Nevertheless,
privileged groups of people with means of production, wealth, power and
opportunity for control strategic spheres in the society had emerged, but
not in the sense elite is defined in western society. Economic elite in Slovenia and Russia (oligarch) cannot be defined as carriers of development,
since they were formed during the process of transition (modernization),
more specifically during the process of non-transparent and disputable
privatization.
Slovenian economic system is, to some extend, comparable with Russian, since there are similarities with Russian oligarchy and thus several
similarities can be observed also in the field of elite emergence and in
their mode of action.82 It should be stressed that differences among
Slovenian economic elite and Russian oligarchs, start with their wealth
and consequently life-stile (amount of money, real estates, material
goods etc.), nevertheless, both elite have the power for influencing politics, economy and other society sub-system. In Slovenia and in Russia
these small groups of people can be considered as a group that exercises
rather high level of ruling power.
For Hungary see SZELÉNYI, I. – SZELÉNYI, S.: Circulation or Reproduction of Elites During
the Postcommunist Transformation of Eastern Europe. In: Theory and Society. 1995,
no. 24, pp. 615-638, for Poland see WASILEWSKI, J.: The Integration of the Polish PostTransition Elite. In: The Soviet and Post-Soviet Review. 1999, vol. 26, no. 1-2, pp. 139-180,
for Czech Republic see SRUBAR, I.: Elitewandel in Der Tschechischen Republik. In: Aus Politik und Zeitgesichte: Beilage zur Wochenzeitung Das Parlament. 1998, B8/98, pp. 21-31
and for Baltic states see STEEN, A.: The Baltic Elites after the Change of the Regime. In: Elites in Transition: Elite Research in Central and Eastern Europe. Opladen : Leske + Budrich,
1997, p. 149-170.
82 See MENSHIKOV, S.: The Anatomy of Russian Capitalism. In: Challenge. [online]. 2004,
vol. 47, no. 6, pp. 1-24. [cit. 2012-07-01]. Available at: <http://www.globalxs.nl/home/m/
menschivok/CHALLENGE-2005.pdf>.
81
68
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Instead of promoting economic development and overall wealth,
Slovenian and Russian elite, both political and economic, abused privatization for rapid increase of wealth, power and their legitimacy.83 The
current Slovenian and Russian economy are not consistent with western
capitalism. Russian economy is not developing evenly, the fiscal policy is
not working properly, since the state prefers a short-term investments,
which discourages the development of the economic sphere. There are
no long-term investments, competition is mainly focused on the local
level and is limited to the export. The similar situation can be observed in
Slovenian economy, where business culture of economic agents is still
based on the fundamentals and characteristics of the former centrally
planned management, therefore, competition is based on the monopoly
of economic approaches.
According to presented data, we can conclude that Slovenian economic elite are much alike the Russian ones. Their establishment and
performance are comparable, if not similar, the environment they were
establishing and are performing have a similar history, today’s economic
environment has similar heritage and the overall public attitude towards
elite is quite alike. Instead of performing as carriers of development
these elite sought for personal benefits, like maintaining strategic position and thus, power, wealth and control. Concluding from assumptions,
elite being individuals with specific attributes, one can wonder, what these
specifics could be, beside providing themselves benefits on behalf of the
welfare of all.
Literature
ADAM, F. – MAKAROVIČ, M. – RONČEVIČ, B. – TOMŠIČ, M.: Sociokulturni
dejavniki razvojne uspešnosti. 1st ed. Ljubljana : Fakulteta za družbene
vede, 2001. 266 p.
ADAM, F. – TOMŠIČ, M.: Elites, Democracy and Development in PostSocialist Transition. In: Österreichische Zeitschrift für Politikwissenschaft. 2002, vol. 31, no. 1, pp. 99-112. ISSN 1615-5548.
ADAM, F.: Deformirana modernizacija: (Realni)socializem med tradicijo
in modernostjo. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp. 1930. ISSN 0352-3608.
83
See PRIJON, L.: Power and Position of Slovenian Political and Economic Elite after Transition: Who Really Rules Slovenia? In: Innovative Issues and Approaches in Social Science.
2012, vol. 5, no. 2, pp. 242-265.
STUDIES
69
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ÁGH, A.: The Social and Political Actors of Democratic Transition. In: The
Emergence of East Central European Parliaments: The First Steps. Budapest : Hungarian Centre of Democracy Studies, 1994. pp. 291-306.
ISBN 9-6374-1596-3.
ANDORKA, R.: The Socialists System and Its Collapse in Hungary: An Interpretation in Terms of Modernization Theory. In: International Sociology. 1993, vol. 8, no. 3, pp. 317-337. ISSN 0268-5809.
ÅSLUND, A.: How Russia Became a Market Economy. 1st ed. Washington :
The Brookings Institution Press, 1995. 378 p. ISBN 0-8157-0425-9.
ÅSLUND, A.: The Misguided Blame Game. In: Transition Newsletter. 2004,
no. 14/15, pp. 25-26. ISSN 1020-5470.
BLASI, J. R. – KROUMOVA, M. – KRUSE, D.: Kremlin Capitalism: The Privatization of the Russian Economy. 1st ed. New York : Cornell University
Press, 1997. 249 p. ISBN 0-8014-8396-4.
BOONE, P. – RODIONOV, D.: Rent Seeking in Russia and the CIS. 1st ed.
Moscow : Brunswick UBS Warburg, 2002.
BOTTOMORE, T. B.: Élites and society. 2nd ed. London : Routledge, 1993.
144 p. ISBN 0-415-08271-4.
BOZOKI, A.: Theoretical Interpretations of Elite Change in East-Central
Europe. In: Comparative Sociology. 2003, vol. 2, no. 1, pp. 215-247.
ISSN 1569-1322.
ETZIONI-HALEVY, E.: Classes and Elites in Democracy and Democratization: A Collection of Readings. 1st ed. New York; London : Garland
Publishing, 1997. 335 p. ISBN 0-8153-2204-6.
FIGUEROA, A.: Economic Elites and Social Capital. International Collaborative Research Project “Confronting the Legacy of Inequality”, with
the Participation of Catholic University of Peru, University of Wisconsin-Madison, University of Natal (South Africa) and IFPRI (Washington DC), 2002.
FOTOPOULOS, T.: Transnational Elite and Russia: a New Bipolar World?
In: The International Journal of Inclusive Democracy. 2008, vol. 4,
no. 4, pp. 1-9. ISSN 1753-240X.
FRYE, T. – SHLEIFER, A.: The Invisible Hand and the Grabbing Hand. In:
American Economic Association. 1997, vol. 87, no. 2, pp. 354-358.
ISSN 1532-5059.
70
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
GILL, G.: The Dynamics of Democratization: Elites, Civil Society and the
Transition Process. 1st ed. New York : Palgrave Macmillan, 2000.
296 p. ISBN 0-312-23172-5.
GOLDMAN, M.: The Rule of Outlaws is Over. In: Transition Newsletter.
2004, no. 14/15, pp. 23-25. ISSN 1020-5470.
GREGORY, P.: Dictator’s Orders. In: The Soviet Administrative-Command
Economy: What We Have Learned from the Archives. Stanford : Hoover Institution Press, 2001.
GURIEV, S. M. – RACHINSKY, A.: Oligarchs: The Past or the Future of Russian Capitalism? [online]. 2004. 35 p. [cit. 2012-07-01]. Available at:
<http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=579581>.
HAFNER-FINK, M.: Slovensko približevanje Evropski uniji: Ideološki projekt ali proces (post)modernizacije. In: Teorija in praksa. 2000,
vol. 37, no. 5, pp. 807-831. ISSN 0040-3598.
HANLEY, E. – YERSHOVA, N. – ANDERSON, R.: Russia: Old Wine in a New
Bottle? The Circulation and Reproduction of Russian Elites, 19831993. In: Theory and Society. 1995, no. 24, pp. 639-668. ISSN 03042421.
HANSON, P.: What Sort of Capitalism is Developing in Russia? In: Communist Economies and Economic Transformation. 1997, vol. 9, no. 1,
pp. 27-42. ISSN 0954-0113.
HARASZTI, M.: A Worker in a Worker's State. 1st ed. London : Penguin,
1977. 175 p. ISBN 0-8766-3307-6.
HEDLUND, S.: Russia’s “Market” Economy. A Bad Case of Predatory Capitalism. 1st ed. London : UCL Press, 1999. 390 p. ISBN 1-8414-2053-0.
HUNTINGTON, S. P.: The Third Wave: Democratization in the Late Twentieth Century. 1st ed. Norman : University of Oklahoma Press, 1991.
366 p. ISBN 0-8061-2516-0.
IGLIČ, H. – RUS, A.: From Elite Reproduction to Elite Adaptation: The Dynamics of Change in Personal Networks of Slovenian Elites. In:
Družboslovne razprave. 2000, vol. 16, no. 32-33, pp. 95-111. ISSN
0352-3608.
JOHNSON, S. – KAUFMANN, D. – SCHLEIFER, A.: The Unofficial Economy
in Transition. In: Brookings Papers on Economic Activity. 1997, no. 2,
pp. 159-239.
STUDIES
71
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
KAMINSKI, A. – KURCZEWSKA, J.: Strategies of Post-Communist Transformation. Elites as Institution-Builders. In: Social Change and Modernization: Lessons from Eastern Europe. Berlin : Walter de Gruyter,
1995. pp. 131-152. ISBN 3-11-014490-5.
KING, L. P. – SZELENYI, I.: The New Capitalism of Eastern Europe: Towards a Comparative Political Economy of Postcommunist Capitalisms. In: Economic Sociology of Capitalism. Cornell University, 2001.
KING, L.: Postcommunist Divergence: A Comparative Analysis of the
Transition to Capitalism in Poland and Russia. In: Studies in Comparative International Development. 2002, vol. 37, no. 3, pp. 3-34.
ISSN 0039-3606.
KONRÁD, G. – SZELÉNYI, I.: The Intellectuals on the Road to Class Power.
1st ed. New York; London : Harcourt Brace Jovanovich, 1979. 252 p.
ISBN 0151778604.
KOTZ, D. M. – WEIR, F.: Revolution from Above: The Demise of the Soviet
System. 1st ed. London; New York : Routledge, 1997. 302 p. ISBN 0415-14316-0.
KRAMBERGER, A.: Positional Elites in Politics, Economy and Culture in Slovenia during 1988-95: Summary Statistics on Elite Segments. 1st ed.
Ljubljana : CESTRA, 1998.
KRYSHTANOVSKAYA, O. – WHITE, S.: From Soviet Nomenklatura to Russian Élite. In: Europe-Asia Studies. 1996, vol. 48, no. 5, pp. 711-733.
ISSN 0966-8136.
KUNDERA, M.: Tragedija srednje Evrope. In: Nova revija. 1984, no. 30, pp.
3456-3468. ISSN 0351-9805.
LAZAREV, V.: Evolution and Transformation of the Soviet Elite. Research
report. University of Houston, Department of Economics, 2001.
LIJPHART, A. – WAISMAN, C. H.: The Design of Democracies and Markets:
Generalizing Across Regions. In: Institutional Design in New Democracies: Eastern Europe and Latin America. Boulder; Oxford : Westview
Press, 1996. pp. 235-248. ISBN 0813321093.
MAKAROVIČ, M.: Neokorporativizem v sistemski perspektivi in njegova
vloga v postsocialistični modernizaciji. In: Družboslovne razprave.
1996, vol. 12, no. 21, pp. 125-138. ISSN 0352-3608.
72
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
MENSHIKOV, S.: Russian Capitalism Today. In: Monthly Review. 1999,
vol. 51, no. 3, pp. 81-99. ISSN 0027-0520.
MENSHIKOV, S.: The Anatomy of Russian Capitalism. In: Challenge.
[online]. 2004, vol. 47, no. 6, pp. 1-24. [cit. 2012-07-01]. Available at:
<http://www.globalxs.nl/home/m/menschivok/CHALLENGE-2005.
pdf>. ISSN 0577-5132.
MILLS, W. Ch.: Elita oblasti. 1st ed. Ljubljana : Državna založba Slovenije,
1965. 423 p.
OLSON, M.: The Logic of Collective Action: Public Goods and the Theory of
Groups. 2nd ed. Cambridge : Harvard University Press, 1971. 186 p.
ISBN 0-674-53751-3.
PEZDIR, R. – MRKAIĆ, M.: Slovenska tranzicija od Kardelja do Tajkunov.
1st ed. Ljubljana : Časnik Finance, 2008. 158 p. ISBN 9616541218.
PRIJON, L.: Power and Position of Slovenian Political and Economic Elite
after Transition: Who Really Rules Slovenia? In: Innovative Issues and
Approaches in Social Science. 2012, vol. 5, no. 2, pp. 242-265. ISSN
1855-0541.
PRZEWORSKI, A. – LIMONGI, F.: Political Regimes and Economic Growth.
In: Journal of Economic Perspectives. 1993, vol. 7, no. 3, pp. 51-69.
ISSN 0895-3309.
READ, J.: A Genealogy of Homo-Economicus: Neoliberalism and the Production of Subjectivity. In: Foucault Studies. 2009, no. 6, pp. 25-36.
ISSN 1832-5203.
RIZMAN, R.: Problema modernosti in modernizacije v kontekstu teoretične sociologije. In: Družboslovne razprave. 1989, vol. 6, no. 7, pp.
7-18. ISSN 0352-3608.
RUTLAND, P.: Oil and politics in Russia. In: American Political Science Association Annual Convention. Philadelphia, PA, 2006.
SRUBAR, I.: Elitewandel in Der Tschechischen Republik. In: Aus Politik
und Zeitgesichte: Beilage zur Wochenzeitung Das Parlament. 1998,
B8/98, pp. 21-31. ISSN 0479-611X.
STEEN, A.: The Baltic Elites after the Change of the Regime. In: Elites in
Transition: Elite Research in Central and Eastern Europe. Opladen :
Leske + Budrich, 1997, p. 149-170. ISBN 3810018449.
STUDIES
73
2012, ročník I., číslo 3, s. 50-74
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
STEINER, H.: Privatisation and the Emergence of New Business Elites in
Russia. In: Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung. [online].
2001, no. P 01-004. 43 p. [cit. 2012-07-01]. Available at: <https://
www.econstor.eu/dspace/bitstream/10419/50246/1/342849190.p
df>. ISSN 2228-5660.
STIGLITZ, J. E.: Globalization and Its Discontents. 1st ed. New York : W. W.
Norton, 2002. 288 p. ISBN 0393324397.
SZELÉNYI, I. – SZELÉNYI, S.: Circulation or Reproduction of Elites During
the Postcommunist Transformation of Eastern Europe. In: Theory
and Society. 1995, no. 24, pp. 615-638. ISSN 0304-2421.
SZTOMPKA, P.: The Sociology of Social Change. 1st ed. Oxford : Blackwell,
1994. 348 p. ISBN 0631182063.
TOMŠIČ, M.: Elite v tranziciji. 1st ed. Nova Gorica : Fakulteta za uporabne
družbene študije, 2008. 239 p. ISBN 9616718045.
TOMŠIČ, M.: Kulturne značilnosti slovenskih elit v luči evropskih integracijskih procesov. In: Družboslovne razprave. 2006, vol. 22, no. 51,
pp. 73-91. ISSN 0352-3608.
TOMŠIČ, M.: Politična stabilnost v novih demokracijah. 1st ed. Ljubljana :
Znanstveno in publicistično središče, 2002. 274 p. ISBN 9616294423.
WASILEWSKI, J.: The Integration of the Polish Post-Transition Elite. In:
The Soviet and Post-Soviet Review. 1999, vol. 26, no. 1-2, pp. 139-180.
ISSN 1075-1262.
WHITE, S. – KRYSHTANOVSKAYA, O.: Russia: Elite Continuity and
Change. In: Elites, Crises, and the Origins of the Regimes. Maryland :
Rowman & Littlefield, 1998. 264 p. ISBN 0-8476-9023-7.
Lea Prijon, Ph.D. candidate
School of Advanced Social Studies
Kidričeva 9
5000 Nova Gorica
Slovenia
[email protected]
74
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
The Relationship between
Terrorism and Poverty
in the Scholarly Debates
Eva Godovičová
Abstract: Terrorism considered as one of the most significant security
threats today provokes many debates among scholars. The discussions are
going on about the very definition of terrorism, motivations of its perpetrators and the causes of terrorism as such. One of the main issues being discussed is the relationship between terrorism and poverty, hence whether
poverty can serve as a “root” cause of terrorism. This study therefore maps
the research of different scholars concerning the issue of poverty-terrorism
links and can serve as an outline towards more detailed analysis of the root
causes of terrorism.
Key Words: Terrorism; Root Causes; Poverty; Academic Research; Scholarly Debates.
Introduction: Terrorism and its root causes
“There exists no single root cause of terrorism, or even a common set of
causes.”1 Similarly, there exists no single definition of terrorism as such.
To define terrorism is a challenging issue, there have been many attempts to find the definition but none of them has achieved universal validity. Terrorism is a very complex and diverse issue. There is a confusion
what should and what should not be considered terrorism. Is the violent
behavior of the state towards civilians’ terrorism or not? Can violence be
morally justified, e.g. in case of resistance movements against foreign occupation?2 One way or another, terrorism can be in simple terms defined
as “a threat or use of violence for political, religious or ideological purposes designed to influence the attitudes and behavior of a group or to
1
2
Document Exploring Root and Trigger Causes of Terrorism: Case Study, Work Package 3.
In: Transnational Terrorism, Security & the Rule of Law. [online]. 2007 (revised 2008), pp.
1-23. [cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.transnationalterrorism.eu/tekst/publications/Root%20and%20Trigger.pdf>.
See CRENSHAW, M.: Terrorism and Global Security. [online]. 2006, pp. 15-30. [cit. 201207-17]. Available at: <http://www.stanfordalumni.org/leadingmatters/pdf/terrorism_
global_security.pdf>.
STUDIES
75
2012, ročník I., číslo 3, s. 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
achieve objectives that are otherwise unattainable.”3 The US State Department has been since 1983 using this definition: “The term ‘terrorism’
means premeditated, politically motivated violence perpetrated against
non-combatant targets by subnational groups or clandestine agents, usually intended to influence an audience.” To differentiate international terrorism they add “The term ‘international terrorism’ means terrorism involving citizens or the territory of more than one country.”4
To sum up we could agree that terrorists use violence to influence
the audience. What are the motivations to do so? Here we get to the debate on the root causes of terrorism. Root causes are those features that
“set the stage for terrorism in the long run.”5 Good governance, democracy, rule of law and social justice are often listed as the factors that make
the possibility of revolt (involving tactics of terrorism) less likely.6 Hence
we can assume that the insufficient level of democracy, non-existing rule
of law and bad governance combined with the high levels of social injustice would be among the “root causes” of terrorism.
Marta Crenshaw suggested a scheme of causes of terrorism dividing
it into different categories.7 There is a category of precipitants – factors
that immediately provoke occurrence of terrorism and then a category of
preconditions – those features, that in the long-term create an environment where the inclination towards terrorism is likely to occur.
Crenshaw as well claims that “‘Root causes’ may influence the subsequent trajectory of terrorism more than its onset since they determine
the extent of social support for violence by justifying grievances.”8
3
4
5
6
7
8
RAPOPORT, D. C. – ALEXANDER, Y.: The Rationalization of Terrorism. Maryland : University Publications of America, 1982. 233 p.
KRUEGER, A. B. – MALEČKOVÁ, J.: Education, Poverty and Terrorism: Is There a Causal
Connection? In: Journal of Economic Perspectives. 2003, vol. 17, no. 4, pp. 119-144.
See document Exploring Root and Trigger Causes of Terrorism: Case Study, Work Package 3. In: Transnational Terrorism, Security & the Rule of Law. [online]. 2007 (revised
2008), pp. 1-23. [cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.transnationalterrorism.eu/
tekst/publications/Root%20and%20Trigger.pdf>.
See SCHMID, A. P.: Root Causes of Terrorism: Some Conceptual Notes, a Set of Indicators,
and a Model. In: Democracy and Security. 2005, vol. 1, pp. 127-136.
See CRENSHAW, M.: The Causes of Terrorism. In: Comparative Politics. 1981, vol. 13, no. 4,
pp. 379-399.
CRENSHAW, M.: Political Explanations. In: Addressing the Causes of Terrorism, The Club de
Madrid Series on Democracy and Terrorism. [online]. 2005, vol. 1, pp. 13-18. [cit. 2012-0717]. Available at: <http://media.clubmadrid.org/docs/CdM-Series-on-Terrorism-Vol-1.
pdf>.
76
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Can then factors such as poverty, inequality, globalization and lack of
democracy or religious doctrine be considered the “root causes” of terrorism? The answer is more complex than expected. If we focus solely on
those, the picture we get is not explanatory enough. To fully explain the
terrorist phenomena we also need to take into account “the intentions
and capabilities of the actors that use terrorism in specific historical contexts.”9
There have been three groups of country characteristics that have
been identified as the possible determinants of terrorists’ choices to target certain target or to increase the likelihood of terrorists stemming
from particular country. Those groups namely are:10
Economic conditions and the level of development, measured by GDP
per capita, economic freedom, quality of institutions and infrastructure, human development index and the level of education;
Political freedom and civil liberties;
Political stability influenced by the occurrence of civil wars, riots and
military conflicts.
It is as well important to note that there is a difference in domestic
and international terrorism. Much of the transnational terrorism today
seems to be generated from grievances against rich countries. Terrorists
may decide to attack national of rich countries or their property to attract international publicity. That might result in the fact that transnational terrorism may affect mainly rich countries. The same cannot be
said about domestic terrorism.11
Poverty as the root cause of terrorism – what scholars think?
Poverty and underdevelopment as such are among the features threatening the global security these days. However, the debate over poverty as
the potential determinant of terrorism is not univocal. Many academics
hold completely different positions on this issue. This study therefore
CRENSHAW, M.: Terrorism and Global Security. [online]. 2006, pp. 15-30. [cit. 2012-0717]. Available at: <http://www.stanfordalumni.org/leadingmatters/pdf/terrorism_global
_security.pdf>.
10 KIS-KATOS, K. – LIEBERT, H. – SCHULZE, G. G.: On the Origin of Domestic and International Terrorism. In: European Journal of Political Economy. 2011, vol. 27, no. S1, pp. 1736.
11 See ABADIE, A.: Poverty, Political Freedom, and the Roots of Terrorism. In: American Economic Review. 2006, vol. 96, no. 2, pp. 50-56.
9
STUDIES
77
2012, ročník I., číslo 3, s. 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
seeks to map and discuss those different positions on the question of the
relationship between terrorism and poverty.
The assumption of poverty being the factor causing an inclination
towards terrorism may arise from the fact, that in case of conflicts within
the countries the results are quite clear. Collier and Hoeffler claim high
risk of the civil war onset when the economic variables are low.12 This
suggests that terrorism as “a manifestation of a political conflict” might
then as well be explained by weak economic conditions.13 In this context,
in the aftermath of 11th September 2001 many observers and academics
as well called after increase in the investment into foreign aid and education as a tool to eradicate terrorism. President Bush in 2002 at the UN
Development Conference explained that “we fight poverty because hope
is an answer to terror.”14 President Obama as well claims that extremely
poor societies are those where disease, terrorism and conflict can be easily bred.15 However, conducted research in this area has resulted in no
consensus. The results of empirical research differ “in sign, size and significance”.16 Evidence based on the development measures such as GDP
and GDP per capita, Human Development Index, poverty measures etc.
provides only little support for the claims that fighting poverty means
preventing terrorism.
Here I provide some examples of research conducted by various
scholars and results based on their findings:
Freytag et al. in their article “The Origins of Terrorism: CrossCountry Estimates on Socio-Economic Determinants of Terrorism” argue
that “it seems necessary to consider the environment of terrorist and
See COLLIER, P. – HOEFFLER, A.: Greed and Grievance in Civil War. In: Oxford Economic
Papers. 2004, vol. 56, no. 4, pp. 563-595.
13 See ABADIE, A.: Poverty, Political Freedom, and the Roots of Terrorism. In: American Economic Review. 2006, vol. 96, no. 2, pp. 50-56.
14 BUSH, G. W.: Remarks by the President at the United Nations Financing for Development
Conference. [online]. Washington, D.C. : White House Press Release, 2002. [cit. 2012-0717]. Available at: <http://www.whitehouse.gov/news/releases/2002/03/20020322-1.
html>.
15 See GASSEBNER, M. – LUECHINGER, S.: Lock, Stock, and Barrel: A Comprehensive Assessment of the Determinants of Terror. In: CESifo Working Paper. [online]. 2011,
no. 3550, pp. 1-45. [cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.cesifo-group.de/portal/
pls/portal/docs/1/1211168.PDF>.
16 See GASSEBNER, M. – LUECHINGER, S.: Lock, Stock, and Barrel: A Comprehensive Assessment of the Determinants of Terror. In: CESifo Working Paper. [online]. 2011,
no. 3550, pp. 1-45. [cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.cesifo-group.de/portal/
pls/portal/docs/1/1211168.PDF>.
12
78
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
their economic, social and political circumstances.”17 Their research is
therefore conducted with an emphasis on the economic and political
situation in the countries where terrorism comes from. Main hypothesis
of their article is that it is easier for terrorism to originate in countries,
where economic conditions and political institutions are poor. They conclude their research stating that “the sooner countries get rich, the better
are the prospects of a peaceful future.”18
The analysis of the factors that lead to the “draining the swamp”19 by
Brian Lai as well involves the question of the country’s wealth. He claims
that it is difficult to predict the effect of wealth on the terrorism production since individuals conducting the acts of terrorism are often welleducated and coming from middle-income families. However, wealthy
states might be difficult to produce members of terrorist groups since the
standard of living in such countries is higher which makes it less likely to
base international terrorist groups here. Results of his study suggest that
the countries that are in the middle of the income distribution are the
most prone to originate terrorism, because they do not have as many policy resources to address the grievances possibly leading their populations to support terrorist groups as wealthy countries.20
Not questioning the need to eradicate poverty and to increase the investments into education (education as a precondition for economic
growth), Krueger and Malečková in their article claim, that any connection between poverty, education and terrorism is indirect.21 They focus
on the question whether higher income and more education would cause
FREYTAG, A. – KRUEGER, J. – MEIERRIEKS, D. – SCHNEIDER, F.: The Origins of Terrorism:
Cross-Country Estimates on Socio-Economic Determinants of Terrorism. In: Jena Economic Research Papers. 2009, no. 2009-009, pp. 1-27.
18 FREYTAG, A. – KRUEGER, J. – MEIERRIEKS, D. – SCHNEIDER, F.: The Origins of Terrorism:
Cross-Country Estimates on Socio-Economic Determinants of Terrorism. In: Jena Economic Research Papers. 2009, no. 2009-009, p. 21.
19 Brian Lai uses the term “drain the swamp” in his article ““Draining the Swamp”: An Empirical Examination of the Production of International Terrorism, 1968–1998” to describe
conditions that within a state produce international terrorism. See LAI, B.: “Draining the
Swamp”: An Empirical Examination of the Production of International Terrorism, 1968–
1998. In: Conflict Management and Peace Science. 2007, vol. 24, pp. 297-310.
20 See LAI, B.: “Draining the Swamp”: An Empirical Examination of the Production of International Terrorism, 1968–1998. In: Conflict Management and Peace Science. 2007, vol. 24,
pp. 297-310.
21 See KRUEGER, A. B. – MALEČKOVÁ, J.: Education, Poverty and Terrorism: Is There
a Causal Connection? In: Journal of Economic Perspectives. 2003, vol. 17, no. 4, pp. 119144.
17
STUDIES
79
2012, ročník I., číslo 3, s. 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
a reduction in the terrorism participation. The main contribution of their
paper is the statistical analysis of the determinants of participation in
Hezbollah in Lebanon. The findings are that education and poverty are
not significant predictors of individual participation in Hezbollah. On the
contrary they claim that standard of living above the poverty line and
secondary-school education or higher are positively associated with the
participation in Hezbollah. However, they conclude, that although the
economic deprivation might not be connected with terrorism participation at the individual level, it might have an impact on the national level.
In an impoverished country the relatively well-off minority could turn to
terrorism to improve the conditions of their countrymen.22
Kurril-Klitgaard et al. in their paper argue that transnational terrorism is unrelated to the factors as education, inequality, economic growth
and poverty.23 What is interesting in their research is the fact, that there
is a difference between the two indicators of the standard of living and
their impact on the probability of experiencing terrorism. GDP per capita
seems to have different impact than HPI – Human Poverty Index. While
GDP per capita is significant in the relation to the probability of experiencing terrorism – for example in the sense of wealthier countries being
those that have higher probability of terrorist acts – HPI is never significant. Therefore the authors find no support for the claim that poverty
causes some countries to experience more terrorism than others.
Wealthier countries are indeed more likely to be hurt. The conclusion of
the paper states that it is not poor countries where terrorism originates
from.24
Alberto Abadie in his article “Poverty, Political Freedom and the
Roots of Terrorism”25 uses a new dataset focused on the intensity of
country-level terrorist risk in order to study the relationship between
economic variables and terrorism. The empirical results found by this
See KRUEGER, A. B. – MALEČKOVÁ, J.: Education, Poverty and Terrorism: Is There
a Causal Connection? In: Journal of Economic Perspectives. 2003, vol. 17, no. 4, pp. 119144.
23 See KURRILD-KLITGAARD, P. – JUSTESEN, M. K. – KLEMMENSEN, R.: The Political Economy of Freedom, Democracy and Transnational Terrorism. In: Public Choice. 2006,
vol. 128, no. 1-2, pp. 289-315.
24 See KURRILD-KLITGAARD, P. – JUSTESEN, M. K. – KLEMMENSEN, R.: The Political Economy of Freedom, Democracy and Transnational Terrorism. In: Public Choice. 2006,
vol. 128, no. 1-2, pp. 289-315.
25 See ABADIE, A.: Poverty, Political Freedom, and the Roots of Terrorism. In: American Economic Review. 2006, vol. 96, no. 2, pp. 50-56.
22
80
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
risk analysis show that there is no significantly higher risk of terrorism
for poorer countries. However, if we consider other country-specific
characteristics (such as the level of political freedom) the results might
differ.
Kis-Katos et al. in their article describe a research they conducted,
stating that “economic development matters for the creation of terror.”26
They claim that if we measure terrorism on the basis of the incidents
number, terrorism is more likely to originate from richer countries with
better urbanization. The poorest countries are much less likely to create
conditions for breeding of the domestic, but especially international terrorism. As the authors of the study conclude it is not the poorest countries that breed the most terrorism.
Piazza in his volume questions the popular idea of terrorism stemming from the global poverty.27 He asks whether the reduction of the
world poverty would lead to decrease of transnational terrorism. Piazza
favors global analysis to cross-country examination or country-specific
analysis in case of transnational terrorism because of the fact that country where transnational terrorists locate might not be anyhow linked to
the socio-economic conditions that breed terrorism. Second reason for
global analysis is that the target country might be selected on the basis of
local security dynamics, media coverage for the attack, the target softness. Further, transnational terrorism is more a reaction to the globalized
conflicts today. A global study is thus good to grasp the most significant
economic features believed to be the causes of transnational terrorism.
The results of the global analysis conducted by James Piazza do not show
evidence that there is a link between global poverty and inequality and
terrorism. However, Piazza sees preliminary finding that economic development could be a way to anti-terrorism effort.28
KIS-KATOS, K. – LIEBERT, H. – SCHULZE, G. G.: On the Origin of Domestic and International Terrorism. In: European Journal of Political Economy. 2011, vol. 27, no. S1, p. 17.
27 See PIAZZA, J. A.: Global Poverty, Inequality, and Transnational Terrorism: A Research
Note. In: Perspectives on Terrorism. [online]. 2007, vol. 1, no. 4. [cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.terrorismanalysts.com/pt/index.php/pot/article/view/16/html>.
28 See PIAZZA, J. A.: Global Poverty, Inequality, and Transnational Terrorism: A Research
Note. In: Perspectives on Terrorism. [online]. 2007, vol. 1, no. 4. [cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.terrorismanalysts.com/pt/index.php/pot/article/view/16/html>.
26
STUDIES
81
2012, ročník I., číslo 3, s. 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Conclusion
To conclude scholarly debates on the topic of poverty as the cause of terrorism we need to take into account the complexity of the issue. As written earlier, terrorism is a very complex and diverse issue, therefore to
examine its root causes is a challenging task for any scholar. From research of the academics and scholars listed in this paper can be seen that
various methods have been used to analyze root causes of terrorism. This
paper is focused on the issue of poverty in relation to terrorism and the
question whether poverty can serve as a cause of terrorism. Are poor
countries more prone to be those that terrorist come from? This idea together with the belief that if we help to eradicate poverty in the world
poorest countries we help to fight terrorism is quite popular. However,
as empirical results of the analyses and research tasks mentioned in this
paper suggest, the answer is not that clear.
Poverty as the cause of terrorism is being challenged by many influential research papers, such as the one by Krueger and Malečková, where
Hezbollah in Lebanon is analyzed and the results say, that the members
of Hezbollah do not come from impoverished families and countries; by
contrast they come from families that are relatively wealthy and are educated. Krueger and Malečková therefore fail to find any direct link between poverty, education and terrorism.29 Although there are scholars
claiming that more peaceful future would come with economic development in poor countries,30 other authors such as Kurill-Klitgaard et al.,
Kis-Katos et al., Abadie or Piazza do not find any direct correlation between the poverty and terrorism. They claim that it is not poverty that
causes terrorism and the poorest countries are not those that breed the
most terrorism. Brian Lai is positioned somewhere in the middle of this
scholarly debate, when claiming that middle-income countries are the
most prone to be the place of origin for terrorists because they lack the
See KRUEGER, A. B. – MALEČKOVÁ, J.: Education, Poverty and Terrorism: Is There
a Causal Connection? In: Journal of Economic Perspectives. 2003, vol. 17, no. 4, pp. 119144.
30 See FREYTAG, A. – KRUEGER, J. – MEIERRIEKS, D. – SCHNEIDER, F.: The Origins of Terrorism: Cross-Country Estimates on Socio-Economic Determinants of Terrorism. In: Jena
Economic Research Papers. 2009, no. 2009-009, pp. 1-27.
29
82
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
resources to address the grievances of their citizens but they are not that
poor not to be the possible pool for recruits.31
When analyzing the causes of terrorism we thus need to consider
other issues than poverty as well, such as the level of political freedom,
the stability of political institutions, level of democracy etc. Those factors
are as well subject of academic research, however, that is not the topic of
this paper.
Literature
ABADIE, A.: Poverty, Political Freedom, and the Roots of Terrorism. In:
American Economic Review. 2006, vol. 96, no. 2, pp. 50-56. ISSN
0002-8282.
BUSH, G. W.: Remarks by the President at the United Nations Financing for
Development Conference. [online]. Washington, D.C. : White House
Press Release, 2002. [cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.
whitehouse.gov/news/releases/2002/03/20020322-1.html>.
COLLIER, P. – HOEFFLER, A.: Greed and Grievance in Civil War. In: Oxford
Economic Papers. 2004, vol. 56, no. 4, pp. 563-595. ISSN 0030-7653.
CRENSHAW, M.: Political Explanations. In: Addressing the Causes of Terrorism, The Club de Madrid Series on Democracy and Terrorism.
[online]. 2005, vol. 1, pp. 13-18. [cit. 2012-07-17]. Available at:
<http://media.clubmadrid.org/docs/CdM-Series-on-Terrorism-Vol1.pdf>.
CRENSHAW, M.: Terrorism and Global Security. [online]. 2006, pp. 15-30.
[cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.stanfordalumni.org/
leadingmatters/pdf/terrorism_global_security.pdf>.
CRENSHAW, M.: The Causes of Terrorism. In: Comparative Politics. 1981,
vol. 13, no. 4, pp. 379-399. ISSN 0010-4159.
Document Exploring Root and Trigger Causes of Terrorism: Case Study,
Work Package 3. In: Transnational Terrorism, Security & the Rule of
Law. [online]. 2007 (revised 2008), pp. 1-23. [cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.transnationalterrorism.eu/tekst/publications/
Root%20and%20Trigger.pdf>.
31
See LAI, B.: “Draining the Swamp”: An Empirical Examination of the Production of International Terrorism, 1968–1998. In: Conflict Management and Peace Science. 2007, vol. 24,
pp. 297-310.
STUDIES
83
2012, ročník I., číslo 3, s. 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
FREYTAG, A. – KRUEGER, J. – MEIERRIEKS, D. – SCHNEIDER, F.: The Origins of Terrorism: Cross-Country Estimates on Socio-Economic Determinants of Terrorism. In: Jena Economic Research Papers. 2009,
no. 2009-009, pp. 1-27. ISSN 1864-7057.
GASSEBNER, M. – LUECHINGER, S.: Lock, Stock, and Barrel: A Comprehensive Assessment of the Determinants of Terror. In: CESifo Working Paper. [online]. 2011, no. 3550, pp. 1-45. [cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.cesifo-group.de/portal/pls/portal/docs/1/12
11168.PDF>. ISSN 1617-9595.
KIS-KATOS, K. – LIEBERT, H. – SCHULZE, G. G.: On the Origin of Domestic
and International Terrorism. In: European Journal of Political Economy. 2011, vol. 27, no. S1, pp. 17-36. ISSN 0176-2680.
KRUEGER, A. B. – MALEČKOVÁ, J.: Education, Poverty and Terrorism: Is
There a Causal Connection? In: Journal of Economic Perspectives.
2003, vol. 17, no. 4, pp. 119-144. ISSN 0895-3309.
KURRILD-KLITGAARD, P. – JUSTESEN, M. K. – KLEMMENSEN, R.: The Political Economy of Freedom, Democracy and Transnational Terrorism. In: Public Choice. 2006, vol. 128, no. 1-2, pp. 289-315. ISSN 00485829.
LAI, B.: “Draining the Swamp”: An Empirical Examination of the Production of International Terrorism, 1968–1998. In: Conflict Management
and Peace Science. 2007, vol. 24, pp. 297-310. ISSN 0738-8942.
PIAZZA, J. A.: Global Poverty, Inequality, and Transnational Terrorism:
A Research Note. In: Perspectives on Terrorism. [online]. 2007, vol. 1,
no. 4. [cit. 2012-07-17]. Available at: <http://www.terrorismanalysts.com/pt/index.php/pot/article/view/16/html>.
RAPOPORT, D. C. – ALEXANDER, Y.: The Rationalization of Terrorism.
1st ed. Maryland : University Publications of America, 1982. 233 p.
ISBN 0-8909-3413-4.
SCHMID, A. P.: Root Causes of Terrorism: Some Conceptual Notes, a Set of
Indicators, and a Model. In: Democracy and Security. 2005, vol. 1, pp.
127-136. ISSN 1741-9166.
Mgr. Eva Godovičová
Department of European Studies
Faculty of Social Sciences
84
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 75-85
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava
Bučianska Street 4/A
917 01 Trnava
Slovak Republic
[email protected]
STUDIES
85
2012, ročník I., číslo 3, s. 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Strategie a její implementace
v organizacích veřejné správy
Strategy and Its Implementation
in Organizations of Public Administration
Alena Kopfová
Abstract: Currently, the efficiency of public administration is increasingly
discussed, and because of this the introduction of managerial methods in
organizations of public administration too. Strategic management is often
mentioned as suitable for this type of organizations. This study’s aim is to
define the terms “strategy”, “strategic management” and “strategic planning” – quite often leads to their confusion, at least in literature written in
Czech. The main goal is to familiarize with the results of the survey, which
took place in spring this year, and confirm or refuse the hypotheses relating
to this survey. These investigations dealt with applications and implementation of strategy in organizations of public administration.
Key Words: Strategy; Strategic Management; Strategic Planning; Implementation of Strategy; Organization of Public Administration.
Abstrakt: V současné době je stále více diskutována efektivnost veřejné
správy, a s ní související zavádění manažerských metod právě do organizací veřejné správy. Často bývá jako vhodný zmiňován právě strategický management. Předložená studie si tak klade za cíl vymezit pojmy „strategie“,
„strategický management“ a „strategické plánování“ – poměrně často dochází k jejich zaměňování, alespoň v česky psané odborné literatuře. Hlavním cílem pak je seznámit s výsledky dotazníkového šetření, které proběhlo
na jaře tohoto roku, a potvrzení či vyvrácení hypotéz vztahujících se k tomuto šetření. Zmíněné šetření se zabývalo aplikací a implementací strategie v organizacích veřejné správy.
Klíčová slova: Strategie; strategický management; strategické plánování;
implementace strategie; organizace veřejné správy.
Úvod
V průběhu 80. let minulého století se v rámci reforem veřejné správy začaly prosazovat nové přístupy ve veřejné správě. Ve většině případů re86
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
forem došlo k „inspiraci“ soukromým sektorem a začaly se přejímat manažerské praktiky a metody, do té době běžně uplatňované v soukromé
sféře. Spolu s tím se začíná užívat také spojení slov „management ve veřejné správě“, kterému předcházela myšlenka, že samotný pojem „veřejná správa“ neobsahuje to, co je požadováno od manažerů ve veřejné
správě na rozdíl od veřejných úředníků.
Také strategický management nachází ve veřejné správě své uplatnění, v řadě případů je součástí reforem veřejné správy. I co se týká strategického managementu, dochází k inspiraci soukromým sektorem, rozdíly vyplývají pouze z účelu, za kterým byly tyto organizace zřízeny, tedy
z jejich cílů.
Předložený text si klade za cíl nejen vymezit pojmy „strategie“, „strategický management“ a „strategické plánování“, k jejichž zaměňování
v řadě případů dochází. Hlavním cílem je seznámit s výsledky dotazníkového šetření probíhajícího v jarních měsících tohoto roku. Zmíněné šetření se zabývalo aplikací a implementací strategie v organizacích veřejné
správy. V souvislosti s tímto šetřením byly vysloveny také dvě hypotézy,
které budou v následujícím textu buďto potvrzeny nebo vyvráceny. Těmito hypotézami jsou:
V organizacích veřejné správy, které nemají zpracovanou a schválenou strategii, bude kladen větší důraz na operativní činnosti, strategie bude vrcholovým vedením považována za zbytečný dokument
a úroveň praktického fungování managementu bude hodnocena jako
slabá.
V organizacích veřejné správy, které mají zpracovanou a schválenou
strategii, bude úroveň praktického fungování managementu hodnocena spíše jako kvalitní a vrcholové vedení bude mít větší povědomí
o strategii a jejích výhodách.
Vymezení pojmů „strategie“ a „strategický management“
Ačkoliv se strategický management dá považovat za poměrně mladou
manažerskou disciplínu (jeho počátek je nejčastěji datován do 60. let 20.
století), počet autorů zabývajících se touto problematikou je velmi rozsáhlý. S tím souvisí i celá řada názorů na výklad a obsah pojmů „strategie“
a „strategický management“, které jsou velmi nejednotné. Bohužel neplatí, že novější přístupy ke zmiňované problematice, a tedy i názory na stra-
STUDIES
87
2012, ročník I., číslo 3, s. 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
tegii a strategický management, vystřídaly ty dřívější.1 Proto se i nadále
lze v odborné literatuře setkat s velmi častým zaměňováním pojmů „strategie“, „strategický management“ a „strategické plánování“, přitom například strategické plánování je považováno za ranější fázi vývoje strategického managementu.2
Co se týká jednotlivých pojmů, strategie bývá asi nejčastěji vnímána
jako obraz přítomnosti a budoucnosti a zároveň jakási cesta, která nejpravděpodobněji organizaci dovede ke stanovenému cíli v budoucnu. Je
tedy vyjádřením cílů organizace a postupů pro dosažení těchto cílů. Platí,
že strategie by měla být definována s odkazem na poslání a vizi organizace, například podle Z. Součka by poslání a vize měly být zahrnuty v samotné strategii.3 V souvislosti s definicí strategie bývá často citován i H.
Mintzberg, který se domnívá, že strategii je nutné vymezit větším množstvím definic.4 On sám ji chápe jako tzv. 5P, konkrétně jako „plan“ (plán,
neboli určitý návod do budoucnosti, co dělat a jak toho dosáhnout), „pattern“ (vzorec či model situací a chování organizace, které se mohou v čase objevit), „position“ (umísťování konkrétních produktů na určité trhy),
„perspective“ (hledisko, neboli způsob, jak manažeři vidí sebe a okolí, jak
je co v organizaci uskutečňováno), „ploy“ (manévr, tedy zamýšlené chování vedoucí k tomu, jak přelstít konkurenci).
Strategie jako taková je považována za velmi podstatnou součást
strategického managementu, především však strategického plánování.
Společné pro tyto dva pojmy je také to, že v sobě spojují myšlení koncepční a dlouhodobé. Naopak rozdíl mezi strategickým managementem
a strategickým plánováním vyplývá z dříve naznačeného vývoje této manažerské disciplíny. Dalo by se říci, že samotné strategické plánování je
ukončeno volbou strategie, které předchází strategická analýza. Na druhou stranu strategický management je v současné době vnímán jako
„model“, permanentní cyklus několika fází či kroků. Počty a názvy fází to1
2
3
4
Blíže viz VODÁČEK, L. – VODÁČKOVÁ, O.: Moderní management v teorii a praxi. Praha :
Management Press, 2009. 324 s.
Toto tvrzení potvrzují i autoři Wright a Nemec, kteří píší, že „zatímco v 70. a 80. letech 20.
století se strategický management v podstatě ztotožňoval se strategickým plánováním,
později došlo ke kvalitativnímu posunu myšlení, kde se strategické plánování a rozhodování staly pouze jednotlivými částmi strategického managementu“. Blíže viz WRIGHT, G. –
NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe. Praha : Ekopress, 2003. 420 s.
Blíže viz SOUČEK, Z.: Úspěšné zavádění strategického řízení firmy. Praha : Professional
Publishing, 2003. 213 s.
Blíže viz MINTZBERG, H. – AHLSTRAND, B. – LAMPEL, J.: Strategy Safari: A Guided Tour
Through the Wilds of Strategic Management. New York : Free Press, 2005. 416 s.
88
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
hoto cyklu se opět u některých autorů liší, ale všichni se víceméně shodují na následujících fázích: strategická analýza, volba strategie, implementace strategie, průběžná kontrola naplňování strategie.5 Je tedy zřejmé, že
strategický management se od strategického plánování liší tím, že se dbá
na implementaci strategie, strategie je také neustále kontrolována a případně pozměňována – jedná se, jak bylo řečeno, o nekončící, stále se
opakující cyklus.
Strategie a strategický management v organizacích veřejné správy
Za klasický model řízení veřejné správy bývá považována byrokracie,
která přináší řadu negativních důsledků a již řadu let čelí stále výraznější
kritice. V reakci na kritiky týkající se právě byrokracie, ale také nízké výkonnosti a rostoucích fiskálních deficitů, se začaly prosazovat nové přístupy ve veřejné správě, a to v rámci reforem veřejné správy především
od 80. let 20. století.6 Ve většině případů reforem dochází k „inspiraci“
soukromým sektorem a jsou přejímány manažerské praktiky a metody,
které jsou běžně uplatňovány v soukromé sféře.7
Asi nejznámější a teoreticky nejpropracovanější je program New Public Management (dále NPM), jehož cílem je, aby se z úředníka, pouhého
vykonavatele rozhodnutí jiných orgánů, stal manažer, který aktivně vystupuje v politickém procesu.8 V České republice je koncept NPM ryze teoretickým konceptem, oficiálně Česká republika tento koncept nepřijala.
Přesto je možné se setkat se snahou postupného zavádění některých manažerských metod do veřejné správy, což bylo podpořeno zejména v roce
2007 schválením materiálu s názvem „Efektivní veřejná správa a přátelské veřejné služby: Strategie realizace Smart Administration v období
2007 – 2015“.9
5
6
7
8
9
Srovnejme například JOHNSON, G. – SCHOLES, K.: Cesty k úspěšnému podniku. Praha :
Computer Press, 2000. 834 s., KOŠŤAN, P. – ŠULEŘ, O.: Firemní strategie: plánování a realizace. Praha : Computer Press, 2002. 124 s. a KEŘKOVSKÝ, M. – VYPĚL, O.: Strategické řízení: Teorie pro praxi. Praha : C. H. Beck, 2002. 172 s.
Blíže viz HOMBURG, V. – POLLITT, Ch. – Van THIEL, S.: New Public Management in Europe:
Adaptation and Alternatives. Hampshire : Palgrave MacMillan, 2007. 368 s.
Blíže viz WRIGHT, G. – NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe. Praha :
Ekopress, 2003. 420 s.
Blíže viz například PEKOVÁ, J. – PILNÝ, J. – JETMAR, M.: Veřejná správa a finance veřejného
sektoru. Praha : ASPI Publishing, 2005. 556 s. a WRIGHT, G. – NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe. Praha : Ekopress, 2003. 420 s.
Blíže viz PŮČEK, M. – OCHRANA, R.: Chytrá veřejná správa: Kohezní politika. Praha : Ministerstvo pro místní rozvoj, Národní orgán pro koordinaci, 2009. 200 s.
STUDIES
89
2012, ročník I., číslo 3, s. 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
V souvislosti s pronikáním manažerských principů do organizací veřejné správy se častěji hovoří také o strategii a strategickém managementu, který je součástí NPM, ale i jiných reforem veřejné správy.10 Také
z pohledu strategického managementu dochází k inspiraci soukromým
sektorem, přejímají se tak základní principy strategického managementu
i mnohé strategické aktivity. Předpokládá se, že díky aplikaci principů
strategického managementu dochází ke zvyšování efektivnosti organizací
veřejné správy, kvality jejich rozpoznání místních potřeb a růstu zodpovědnosti.11
Z pohledu strategického managementu je vhodné upozornit na některé výrazné odlišnosti organizací veřejné správy v porovnání s organizacemi soukromého sektoru:12
organizace veřejné správy nemá problém se získáváním zákazníků,
budováním postavení na trhu nebo tvorbou nového produktu;
oproti soukromému sektoru má vymezeny komplexnější cíle, nejedná se pouze o zisk a přežití (může jít například o snahu o vyšší efektivitu nebo zlepšení služeb při omezených nákladech);
složitěji si definuje vlastníky a spotřebitele svých služeb;
je daleko více omezena, co se týká investičního kapitálu i svobody
rozhodování (rozhodování může být silně politicky ovlivněno);
hranice strategického rozhodování jsou určovány více politickými
podmínkami než stavem prostředí.
V předchozích letech probíhal výzkum zabývající se aplikací strategického managementu v organizacích v České republice. Z celkového počtu 312 sesbíraných a zpracovaných dotazníků se jich 140 týkalo organiNěkteré reformy uplatňují manažerské metody pouze v omezené míře, nejčastěji právě
prostřednictvím strategického managementu, což některými autory bývá označováno jako smíšený model managementu veřejné správy. Příkladem takovéto reformy může být
irský program „Strategy Management Initiative“. Blíže viz dokument Evaluation of the
Progress of the Strategic Management Initiative. [online]. Dublin : PA Consulting Group,
2002. 35 s. [cit. 2011-01-24]. Dostupné na internetu: <http://www.onegov.ie/eng/Publications/Evaluation_of_SMI.pdf>.
11 Blíže viz WRIGHT, G. – NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe. Praha :
Ekopress, 2003. 420 s.
12 Blíže viz například MALINOVSKÝ, J. – WOKOUN, R.: Metody regionálního rozvoje pro potřeby strategického rozvoje regionů: Vědecká a teoretická východiska regionálního rozvoje,
regionální politika, strategie a programování (návrh výstupní publikace). [online]. Ostrava;
Praha : VŠB – Technická univerzita Ostrava; Vysoká škola ekonomická v Praze, 2006.
[cit. 2011-01-24]. Dostupné na internetu: <http://www.mmr-vyzkum.cz/INFOBANKA/
DownloadFile/4185.aspx> a WRIGHT, G. – NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie
a praxe. Praha : Ekopress, 2003. 420 s.
10
90
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zací veřejné správy. Dalo by se říci, že díky tomuto výzkumu byly získány
nejzákladnější poznatky také o strategii právě v organizacích veřejné
správy.13 Kromě jiného bylo zjištěno, pomocí chí-kvadrát testu nezávislosti, že zavádění a uplatňování strategického managementu v organizaci
závisí i na typu organizace.14
V reakci na výsledky tohoto výzkumu proběhl další výzkum zaměřený na strategický management pouze v organizacích veřejné správy. Výzkum byl proveden pomocí dotazníkového šetření na jaře tohoto roku.15
Samotný dotazník byl koncipován tak, že hned na začátku byla uvedena
tzv. rozřazovací otázka na existenci strategie v organizaci. Podle odpovědi na tuto otázku pak respondenti vyplňovali blok otázek A (ti, kteří potvrdili, že organizace disponuje schválenou strategií) nebo blok otázek B.
Spíše než otázky se v jednotlivých blocích nalézaly různé výpovědi, které
naznačovaly možné faktory, které by na strategii v organizacích mohly
mít vliv – s těmito výpověďmi respondenti vyjadřovali na 7-stupňové Likertově škále svůj souhlas (kde 1 = velmi nesouhlasím a 7 = velmi souhlasím).
Do stanoveného termínu bylo shromážděno 114 dotazníků, přičemž
ale v pěti z nich nebyly vyplněny údaje o organizaci a dalších 12 vykazovalo jiné nedostatky, proto do konečného zpracování mohlo být zahrnuto
pouze 97 řádně a úplně vyplněných dotazníků. Dotazníky se týkaly rozličných organizací veřejné správy (například finanční, celní, katastrální
úřady, úřady práce), ale nejpočetnější skupinu tvořily úřady místní správy, tedy úřady krajské, městské a obecní – dohromady 51 dotazníků, což
představuje cca 52,6 % všech řádně a úplně vyplněných dotazníků.
Z celkového počtu 27 organizací veřejné správy strategii schválenou
nemá, zatímco v 70 organizacích je strategii možno nalézt. Z tohoto počtu
navíc 43 respondentů uvedlo, že strategie byla i úspěšně implementována, 4 respondenti přiznali, že strategie v organizaci připomíná spíše
„mrtvý dokument“ a 23 respondentů zvolilo poslední možnost, že snaha
Blíže viz KOPFOVÁ, A.: Stav a vývoj teorie a praxe strategického managementu: disertační
práce. [online]. Brno : Masarykova univerzita, 2011. 170 s. [cit. 2012-07-18]. Dostupné na
internetu: <http://is.muni.cz/th/41775/esf_d/_DISERTACE_01.pdf>.
14 Výsledky testu nezávislosti vyšly takto: chí-kvadrát = 90857; DF = 2; p-hodnota = 0,007.
Právě p-hodnota vypovídá o tom, že otázky týkající se typu organizace a existence strategie v organizaci jsou statisticky významně závislé, tedy je mezi nimi vztah.
15 Stejné dotazníkové šetření probíhalo i minulý rok, což je možné považovat za jistý předvýzkum.
13
STUDIES
91
2012, ročník I., číslo 3, s. 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
o implementaci se objevila, ale zcela se strategii implementovat nedaří
(viz Obrázek 1).
Obrázek 1 Odpovědi respondentů na otázky existence a implementace strategie
Pramen: Vlastní zpracování.
Tyto výsledky jsou poměrně překvapující. Dřívější výzkum naznačoval, že ve veřejné správě převažují organizace, které schválenou strategií
nedisponují, nad těmi organizacemi, které strategii vypracovaly nebo si ji
nechaly vypracovat. Ze současného dotazníkového šetření vyplývá, že
téměř polovina všech organizací veřejné správy (44,3 %) nejenže má
schválenou strategii, ale také se daří ji s úspěchem implementovat.
Na základě zmiňovaného dřívějšího výzkumu i proběhlého předvýzkumu byly vysloveny dvě hypotézy. První se týkala organizací veřejné
správy, které nemají zpracovanou a schválenou strategii – v těchto organizacích bude větší důraz kladen na operativní činnosti, strategie bude
vrcholovým vedením považována za zbytečný dokument a úroveň praktického fungování managementu bude hodnocena jako slabá. Následující
tabulka (Tabulka 1) ukazuje hodnocení všech výroků v dotaznících v případě, že na rozřazovací otázku bylo odpovězeno záporně, organizace tedy nedisponuje strategií.16
Pro ověření hypotézy jsou podstatné tři výroky. To, že je v organizaci
kladen větší důraz na operativní činnosti, potvrdilo hodnocení prvního
výroku, jehož průměr dosáhl výše 5,46 (ze sedmi možných). S tímto výrokem spíše nesouhlasili pouze dva respondenti (jeden zvolil hodnocení 2, jeden 3), čtyři respondenti se přiklonili ke střední hodnotě, naprostá
většina však s výrokem souhlasila až velmi souhlasila. Úroveň působnosti
managementu organizace byla hodnocena spíše jako slabá, ačkoliv u tohoto výroku byla variabilita odpovědí daleko větší. Také poslední část
16
Tabulka zahrnuje průměr, medián a modus všech hodnocení (tedy z 27 dotazníků). Tyto
hodnoty byly počítány ze všech číselných hodnocení. Pokud se u výroku objevila zaškrtnutá odpověď „nevím, nemohu posoudit“, do zjišťované hodnoty se nezapočítávala.
92
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
hypotézy lze považovat za naplněnou, průměrně byl výrok, že vrcholové
vedení považuje strategii za zcela zbytečný a nepotřebný dokument,
hodnocen číslem 4,11. Vyslovenou hypotézu je tedy možné potvrdit.
Tabulka 1 Hodnocení výroků v dotaznících za organizace, jež nemají schválenou strategii
Hodnocení výroků v dotaznících za organizace, jež nemají schválenou strategii
Průměrné
hodnocení
Medián
Modus
5,46
5,5
6, 7
4,44
5
6
Všechna rozhodnutí v organizaci provádí samo
vrcholové vedení
5,22
6
6
Přijatá rozhodnutí plní pracovníci, kterým konzistentní úkoly byly dány příkazem
6,00
6
6
4,26
4
4
4,11
4
6
Organizace je často srovnávána s podobnými organizacemi, které také strategii nemají
4,06
3
2, 3, 5, 7
Komunikace vrcholového vedení s pracovníky je
nedostatečná
4,78
6
6, 7
2,67
2
1
5,56
6
7
Výroky
Vrcholové vedení organizace klade větší důraz
na operativu
Úroveň působnosti managementu organizace je
slabá
Vrcholovému vedení chybí základy manažerského vzdělání
Vrcholové vedení považuje strategii za zcela zbytečný a nepotřebný dokument
Strategické aktivity patří do soukromého sektoru, nikoliv do oblasti veřejné správy
Vrcholové vedení organizace pravidelně monitoruje změny legislativy
Pramen: Vlastní zpracování.
Za zmínku stojí ještě výrok „komunikace vrcholového vedení s pracovníky je nedostatečná“, který získal průměrné hodnocení 4,78. Souhlas
s tímto výrokem potvrzuje názory řady odborníků, které se strategickým
managementem zabývají.
Druhá vyslovená hypotéza se vztahovala k organizacím veřejné správy disponujícími schválenou strategií, ve kterých bude úroveň praktického fungování managementu hodnocena spíše jako kvalitní a vrcholové
vedení bude mít větší povědomí o strategii a jejích výhodách. Hodnocení
všech výroků obsahuje následující tabulka.
STUDIES
93
2012, ročník I., číslo 3, s. 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Tabulka 2 Hodnocení výroků v dotaznících za organizace, jež disponují schválenou strategií
Hodnocení výroků v dotaznících za organizace, jež disponují schválenou strategií
Průměrné
hodnocení
Medián
Modus
Management organizace je na vysoké úrovni
4,56
5
5
Všichni pracovníci se podílejí na rozhodování
2,26
2
1
Téměř všichni pracovníci se podílejí na přípravě
a formulaci strategie
2,76
2
1
Organizace se snaží o zlepšování služeb pro klienty (zákazníky)
5,51
6
5, 7
5,19
6
6
3,87
4
6
Všichni pracovníci znají strategii a strategické
cíle organizace
4,08
4
3
Pravidelně se monitorují změny legislativy
6,15
7
7
K vypracování strategie došlo z nějakého vnějšího popudu
4,56
5
6
Vypracování strategie bylo pouhou ztrátou času
2,03
2
1
Na strategické aktivity vrcholového vedení nezbývá čas, je zavaleno řešením operativních problémů
3,34
3
2
Strategické aktivity se do organizací veřejné
správy příliš nehodí
2,74
2
2
Výroky
Vrcholové vedení zná základní pojmy týkající se
strategie a je přesvědčeno o výhodách strategie
V organizaci se pravidelně zjišťují přání a spokojenost hlavních zájmových skupin organizace
Pramen: Vlastní zpracování.
Z tabulky (viz Tabulka 2) lze vyčíst, že s výrokem „management organizace je na vysoké úrovni“ respondenti spíše souhlasili, průměr všech
hodnocení vyšel ve výši 4,56. Druhý výrok rozhodný pro ověření hypotézy zní „vrcholové vedení zná základní pojmy týkající se strategie a je přesvědčeno o výhodách strategie“. I k tomuto výroku respondenti vyjadřovali spíše svůj souhlas. Průměr všech hodnocení se nachází ve výši 5,19.
Na základě hodnocení těchto dvou výroků je tedy možné potvrdit pravdivost druhé hypotézy.
Z předchozí tabulky (Tabulka 2) je možné učinit i další poměrně zajímavé závěry. Respondenti z organizací veřejné správy, které mají
schválenou strategii, si spíše nemyslí, že by vypracování strategie bylo
pouhou ztrátou času. Stejně tak se spíše nedomnívají, že strategie a strategický management je vhodný pouze pro organizace soukromého sekto-
94
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ru, s čímž se ovšem shodují i respondenti z těch organizací, které strategii
vypracovanou nemají (viz průměrná hodnocení 2,74 vs. 2,67). Pozitivní
je hodnocení výroku „všichni pracovníci znají strategii a strategické cíle
organizace“, které je spíše souhlasné, bohužel se pracovníci na přípravě
a formulaci strategie spíše nepodílejí.
Zajímavě také vypadá hodnocení výroku „k vypracování strategie došlo z nějakého vnějšího popudu“. Většina respondentů spíše souhlasí,
i když právě u tohoto výroku se objevil nejvyšší počet odpovědí „nevím,
nemohu posoudit“. Trochu překvapivé už je porovnání hodnocení tohoto
výroku u organizací, kterým se strategie daří řádně a úspěšně implementovat, s těmi organizacemi, pro které se strategie stala „mrtvým dokumentem“ nebo se její implementace nedaří zcela. Dalo se totiž předpokládat, že s tímto výrokem budou souhlasit právě především respondenti
z těch organizací, kde se strategii zcela implementovat nedaří. Tento
předpoklad se však nenaplnil. Na druhou stranu u těch organizací, které
zcela implementovaly svou strategii, je o dost lépe hodnocen výrok
„všichni pracovníci znají strategii a strategické cíle organizace“. Na implementaci strategie samozřejmě působí celá řada vlivů, kdy samozřejmě
komunikace strategie na všechny pracovníky je jedním z nich.
Zhodnocení a závěr
Na jaře tohoto roku proběhlo dotazníkové šetření zaměřené na organizace veřejné správy a na aplikaci strategického managementu v těchto organizacích. Z celkového počtu 97 organizací zahrnutých do šetření existuje strategie v 70 organizacích veřejné správy, přičemž ve 43 z nich se dokonce daří tuto strategii implementovat. Tato čísla jsou poměrně vysoká
a možná i poněkud neočekávaná. Je ale třeba si uvědomit, že řada respondentů za strategii mohla považovat rozličné dokumenty vypracované a schválené touto organizací.
Jisté vysvětlení pro tento počet může podat i vyhledání a analýza vybraných strategických dokumentů. V loňském roce podobné vyhledání
a analýza probíhaly. Jednalo se však pouze o nepatrný vzorek (cca 30 dokumentů), a to především o městské úřady, protože jejich dokumenty
bývají velmi často dohledatelné na internetu. Z této analýzy vyplynulo
zejména to, že většina městských úřadů se ve svém strategickém dokumentu nesnaží o zlepšování vlastní činnosti. Navíc, ačkoliv je možné nalézt strategický dokument, jeho hodnocení, případně informace o naplňování schválené strategie již k nalezení nejsou.
STUDIES
95
2012, ročník I., číslo 3, s. 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
V souvislosti s dotazníkovým šetřením byly vysloveny také dvě hypotézy, které byly následně potvrzeny. Je tedy možné se domnívat, že v těch
organizacích veřejné správy, které nedisponují zpracovanou a schválenou strategií, je kladen větší důraz na operativní činnosti, strategie je vrcholovým vedením považována za zbytečný dokument a úroveň praktického fungování managementu je hodnocena jako slabá. Zato v organizacích veřejné správy disponujícími schválenou strategií je úroveň praktického fungování managementu hodnocena spíše jako kvalitní a vrcholové
vedení má větší povědomí o strategii a jejích výhodách.
Literatura
Dokument Evaluation of the Progress of the Strategic Management Initiative. [online]. Dublin : PA Consulting Group, 2002. 35 s. [cit. 2011-0124]. Dostupné na internetu: <http://www.onegov.ie/eng/Publications/Evaluation_of_SMI.pdf>.
HOMBURG, V. – POLLITT, Ch. – Van THIEL, S.: New Public Management in
Europe: Adaptation and Alternatives. 1st ed. Hampshire : Palgrave Macmillan, 2007. 368 p. ISBN 978-0-230-00693-5.
JOHNSON, G. – SCHOLES, K.: Cesty k úspěšnému podniku. 1. vyd. Praha :
Computer Press, 2000. 834 s. ISBN 80-7226-220-3.
KEŘKOVSKÝ, M. – VYPĚL, O.: Strategické řízení: Teorie pro praxi. 1. vyd.
Praha : C. H. Beck, 2002. 172 s. ISBN 80-7179-578-X.
KOPFOVÁ, A.: Stav a vývoj teorie a praxe strategického managementu: disertační práce. [online]. Brno : Masarykova univerzita, 2011. 170 s.
[cit. 2012-07-18]. Dostupné na internetu: <http://is.muni.cz/th/417
75/esf_d/_DISERTACE_01.pdf>.
KOŠŤAN, P. – ŠULEŘ, O.: Firemní strategie: plánování a realizace. 1. vyd.
Praha : Computer Press, 2002. 124 s. ISBN 80-7226-657-8.
MALINOVSKÝ, J. – WOKOUN, R.: Metody regionálního rozvoje pro potřeby
strategického rozvoje regionů: Vědecká a teoretická východiska regionálního rozvoje, regionální politika, strategie a programování (návrh
výstupní publikace). [online]. Ostrava; Praha : VŠB – Technická univerzita Ostrava; Vysoká škola ekonomická v Praze, 2006. [cit. 201101-24]. Dostupné na internetu: <http://www.mmr-vyzkum.cz/INFO
BANKA/DownloadFile/4185.aspx>.
96
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 86-97
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
MINTZBERG, H. – AHLSTRAND, B. – LAMPEL, J.: Strategy Safari: A Guided
Tour Through the Wilds of Strategic Management. 1st ed. New York :
Free Press, 2005. 416 p. ISBN 978-0-7432-7157-1.
PEKOVÁ, J. – PILNÝ, J. – JETMAR, M.: Veřejná správa a finance veřejného
sektoru. 2. dopl. a přepr. vyd. Praha : ASPI Publishing, 2005. 556 s.
ISBN 80-7357-052-1.
PŮČEK, M. – OCHRANA, R.: Chytrá veřejná správa: Kohezní politika. 1. vyd.
Praha : Ministerstvo pro místní rozvoj, Národní orgán pro koordinaci, 2009. 200 s. ISBN 978-80-86616-27-4.
SOUČEK, Z.: Úspěšné zavádění strategického řízení firmy. 1. vyd. Praha :
Professional Publishing, 2003. 213 s. ISBN 80-86419-47-9.
VODÁČEK, L. – VODÁČKOVÁ, O.: Moderní management v teorii a praxi.
2. vyd. Praha : Management Press, 2009. 324 s. ISBN 978-80-7261197-3.
WRIGHT, G. – NEMEC, J.: Management veřejné správy: Teorie a praxe.
1. vyd. Praha : Ekopress, 2003. 420 s. ISBN 80-86119-70-X.
Ing. Alena Kopfová, Ph.D.
Katedra finančního práva a národního hospodářství
Právnická fakulta
Masarykova univerzita v Brně
Veveří 70
611 80 Brno
Česká republika
[email protected]
STUDIES
97
2012, ročník I., číslo 3, s. 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Marketing událostí v prostoru
komunitního plánování
sociálních služeb
Event Marketing in the Area
of Community Planning
of Social Services
Soňa Harasimová
Abstract: The aim of this study is to describe and analyze the community
work on the municipality level – the City of Opava, especially in terms of
event marketing, which is introduced by the presentation and promotion
event called the Day of Social Services. In the introduction, the study briefly
explains the main principles and methods of community planning of social
services, their practical use and function in the chosen city. Later there are
described the main characteristics of event marketing as an important part
of marketing and management activities. A partial aim is an analysis of
a questionnaire survey among providers of social services in the city who
regularly participate on the Day of Social Services. The survey is focused on
the possibility of new clients obtaining these services, as well as the potential sponsors or donors, and on citizen’s awareness of provided social services.
Key Words: Community Work; Community Planning of Social Services;
Marketing Communications; Events Marketing; Day of Social Services;
Presentation and Promotion of Services; Questionnaire Survey.
Abstrakt: Cílem studie je popsat a analyzovat komunitní práci na úrovni
obce – statutárního města Opavy, především z pohledu marketingu událostí, kterým je prezentační a propagační akce nazvaná Den sociálních služeb.
V úvodu studie jsou krátce vysvětleny hlavní principy a metodika komunitního plánování sociálních služeb, jejich praktické využití a fungování ve vybraném městě. Dále jsou popsány hlavní charakteristiky marketingu událostí jakožto důležité části marketingových a manažerských aktivit. Dílčím
cílem je analýza dotazníkového šetření mezi poskytovateli sociálních služeb
ve městě, kteří se pravidelně účastní Dne sociálních služeb. Šetření se zaměřuje na možnosti získávání nových klientů těchto služeb, dále na případné
98
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sponzory či donátory a také na to, jaké povědomí mají občané města o poskytovaných sociálních službách.
Klíčová slova: Komunitní práce; komunitní plánování sociálních služeb;
marketingová komunikace; marketing událostí; Den sociálních služeb; prezentace a propagace služeb; dotazníkové šetření.
Komunitní práce a sociální služby
Do roku 1989 přistupoval Československý stát k sociálním službám z pozice jediného poskytovatele a jeho přímé působení se nestalo všelékem
na sociální problémy. Předsudky v sociální práci však přetrvávají
i v dnešní občanské společnosti a vlastní řešení mnohých sociálních problémů není v rámci vlastní komunity občanů plně využito. Velmi důležitou cestou k rozvoji občanské společnosti a k odpovědnému přístupu
nejen k sobě samému, ale také k okolí, je komunitní práce.
Komunitní práce se především zaměřuje na rozvoj občanských komunit a stává se tak prostředníkem místní demokracie a důležitým nástrojem v procesu řízení municipalit v České republice.1 V českém prostředí bývá na komunitu pohlíženo jako na „jakousi velkou skupinu,
ohraničenou geograficky (místem, ke kterému se členové komunity vztahují) a různě vyjádřenou potřebou (vzájemně artikulovanou) do tohoto
místa a k sobě navzájem patřit a opatřit svou příslušnost k tomuto místu,
k sobě navzájem ideou, která je vzájemně akceptovatelná.“2
Přímou aplikací hlavních principů komunitní práce v rovině města
nebo obce může být komunitní plánování rozvoje sociálních služeb. V Evropě tento proces dlouhodobě a úspěšně probíhá například ve Velké Británii, proto se odtud přenesl základní model komunitního plánování, který měl tři části. V první fázi se připravily podmínky pro vybraný typ plánování sociálních služeb, včetně dlouhodobého vzdělávacího kurzu a školení krajských metodiků. Druhá fáze se zaměřila na ověřování standardů
kvality sociálních služeb a s tím souvisejících proces akreditací a ve třetí
1
2
Blíže viz dokument Priority rozvoje sociálních služeb pro období 2009 – 2012. [online]. Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí, 25 s. [cit. 2012-06-13]. Dostupné na internetu:
<http://www.mpsv.cz/files/clanky/7759/Priority_rozvoje_soc_sluzeb.pdf>.
KOLIBOVÁ, H. – MALÁTEK, V. – LIPNER, M.: Regionální trh práce a jeho specifika. In:
Sborník výzkumných prací Ústavu malého a středního podnikání: Díl 4. Karviná : Slezská
univerzita v Opavě, Obchodně-podnikatelská fakulta, 1999, s. 144.
STUDIES
99
2012, ročník I., číslo 3, s. 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
fázi byla vypracována analýza činnosti MPSV a vytvořily se národní priority sociální politiky včetně rozvoje informační strategie.3
V roce 2007 pak byl přijat Zákon č. 108/2006 Sb. o sociálních službách, který definuje povinnost krajských úřadů zpracovávat střednědobé
plány rozvoje sociálních služeb.4 Obce a města se tohoto procesu účastnit
nemusí, přesto mnoho větších měst a například také sdružení měst a obcí
se do tohoto procesu zapojilo. V jiném zákoně č. 128/2000 Sb., o obcích
se uvádí, že: „Obec v samostatné působnosti ve svém územním obvodu
dále pečuje v souladu s místními předpoklady a s místními zvyklostmi
o vytváření podmínek pro rozvoj sociální péče a pro uspokojování potřeb
svých občanů…“5
Peel a Bailey říkají: „Účast v komunitě je podporována jako krok
směrem k řešení toho, co se někdy označuje jako „demografický deficit“,
stejně tak jako přispívá k tvorbě bohatství. Zapojení a začlenění jsou důležité charakteristiky stabilní společnosti a zdravé demokracie, která je
méně náročná na veřejné finance.“6
Cílem této studie je krátce přiblížit proces komunitního plánování
v konkrétním českém městě – v Opavě, a formou prezentace jednoho
z „příkladů dobré praxe“ ukázat, že marketing událostí, který je především účinným nástrojem ve firemní praxi, lze úspěšně uplatnit i v neziskovém sektoru služeb.
Metodická koncepce komunitního plánování sociálních služeb
Celková koncepce českého pojetí komunitního plánování vychází (tak jako zahraniční koncepce) ze základního principu triády, což je zadavatel,
poskytovatel a uživatel sociálních služeb. Dalším principem je princip
rovnosti všech účastníků procesu, princip dosažitelnosti řešení problémů, princip skutečných a oprávněných potřeb, princip dohody, princip
transparentnosti všech kroků, princip kompetence účastníků a další.
3
4
5
6
Blíže viz dokument Zajištění místní a typové dostupnosti sociálních služeb. [online]. Praha :
Ministerstvo práce a sociálních věcí. [cit. 2012-06-13]. Dostupné na internetu: <http://
www.kpss.cz/index.php?art=publish&art_id=54>.
Blíže viz zákon č. 108/2006 Sb. o sociálních službách.
Zákon č. 128/2000 Sb. o obcích.
PEEL, D. – BAILEY, N.: Celebrating Community Involvement: Leading Lights, Moving Spirits
and Lattice-Work Networks. London : Development Trusts Association, 2003, s. 1. Srovnej
s PAYNE, M.: Community as a Basis for Social Policy and Social Action. In: The Interface
between Social Work and Social Policy. Birmingham : Venture Press, 1998, p. 25-42.
100
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Hlavním cílem tohoto systému plánování na úrovni obcí nebo krajů
je postihnout potřeby občanů a to zejména těch, kteří jsou znevýhodněni
při plnění svých potřeb. Dalším záměrem je také vytvořit prostředí pro
poskytovatele služeb tak, aby odráželo místní specifika a podmínky. Sociální služby v obci či městě pak mají být dostupné, kvalitní a mají vycházet
z aktuálních a oprávněných potřeb občanů města.7
Komunitní plán je v České republice přijímán jako střednědobý plán
rozvoje zpravidla na dobu 2 – 3 let. Je dále chápán jako strategický dokument, který vyžaduje nejen podporu představitelů obcí a zastupitelstev, protože do procesu jsou zapojeni odborníci z neziskových organizací a jiní, například učitelé z univerzit nebo středních škol.8
Komunitního plánování sociálních služeb v Opavě
Nabídka sociálních služeb ve statutárním městě Opavě je na kvantitativně i kvalitativně dobré úrovni. Poskytovatelé služeb jsou jak státní instituce a příspěvkové organizace města a kraje, tak občanská sdružení, náboženské a další neziskové organizace.9 V roce 2011 schválili zastupitelé
města v pořadí již druhý komunitní plán rozvoje sociálních a souvisejících služeb na období 2011 – 2013. Tento plán vychází z předchozích
zkušeností a odráží míru a kvalitu naplnění cílů předešlého plánu. Zaměření na cílové skupiny v podstatě kopíruje největší problémy města v sociální oblasti. V současné době jsou stanoveny tyto pracovní skupiny:
skupina péče o seniory, skupina péče o osoby se zdravotními problémy,
skupina péče o děti a rodinu, skupina péče o národnostní menšiny a skupina péče o osoby se specifickými problémy.10
Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. – BURIANOVÁ, I.: Komunitní plánování sociálních služeb jako jedna
z možných metod překonávání problémů v sociálních službách. In: Problémy prvních let
členství se zřetelem na společenské proměny. Opava : Slezská univerzita v Opavě, 2007,
s. 216-222. Srovnej s SEDLÁKOVÁ, J.: Kvalita komunitního plánování sociálních služeb:
případová studie. In: Acta Oeconomica Pragensia. [online]. 2009, roč. 17, č. 5, s. 36-52.
[cit. 2012-06-13]. Dostupné na internetu: <http://www.vse.cz/aop/abstrakt.php3?IDcl=
282>.
8 Blíže viz dokument Vybrané statistické údaje o financování sociálních služeb a příspěvku na
péči. [online]. Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí, 2010. [cit. 2012-06-13]. Dostupné na internetu: <http://www.mpsv.cz/files/clanky/9198/Analyza_fin_SS.pdf>.
9 Blíže viz dokument Statutární město Opava. [online]. [cit. 2012-06-13]. Dostupné na internetu: <http://www.opava-city.cz>.
10 Blíže viz dokument Komunitní plánování sociálních služeb. [online]. [cit. 2012-06-13]. Dostupné na internetu: <http://www.opava-city.cz/scripts/detail.php?id=37161>.
7
STUDIES
101
2012, ročník I., číslo 3, s. 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Komunitní plánování sociálních služeb je nesporně pozitivní proces.
Jak tento proces může v rámci marketingu událostí ještě více přispět
k rozvoji celé komunity?
Marketing událostí
Marketing událostí znamená veřejné sponzorování událostí či aktivit týkajících se sportu, umění, zábavy či společenských a kulturních událostí.
Marketing událostí můžeme vystopovat až k filantropickým aktivitám
před více než jedním stoletím. Kdysi se těmto aktivitám věnovaly především společnosti vyrábějící cigarety, pivo a automobily, dnes se této oblasti věnují prakticky všechny typy firem.11
Jak uvádí Hoyle: „… Marketing událostí se transformoval z organizačního nápadu do profesionální vědecké disciplíny (…). A spojení s komunitou, více než s jiným subjektem, dovedlo ostatní typy událostí směrem k inovativním a kreativním způsobům, jak přilákat obyvatele k co
největší účasti a jako skvělý vedlejší produkt – získání povědomí veřejnosti.“12
Pro maximalizaci úspěchu musí být cíle firemního image jasně definovány a výsledky musí být pečlivě měřeny ve srovnání s cíli komunity.
Ve firemní kampani lze dosáhnout mnoha různých cílů, definujme je například takto:13
Budujte povědomí o firmě/úřadu a povaze jejího podnikání/poskytování služeb.
Vytvořte příznivé postoje a vnímání důvěryhodnosti značky.
Propojte přesvědčení, jež může vyvážit marketing konkrétních produktů.
Vytvořte příznivý dojem na finanční obec.
Motivujte současné zaměstnance a přilákejte lepší nové.
Ovlivněte veřejné názory na problematické otázky.
Kampaně firemního image byly v minulosti kritizovány jako ztráta
času. Tyto marketingové a manažerské aktivity však umožňují vyjádřit
význam asociace pro její jednotlivé akce. Často se takto vyjadřuje sounáležitost s komunitou nebo společenskou problematikou. Jde o tzv. sdílený
marketing – cause-related marketing a tato sponzorství zahrnují firemní
Blíže viz KELLER, L. K.: Strategické řízení značky. Praha : Grada Publishing, 2007, s. 586.
HOYLE, L. H.: Event Marketing: How to Successfully Promote Events, Festivals, Conventions,
and Expositions. New York : John Wiley & Sons, 2002, s. 11.
13 KELLER, L. K.: Strategické řízení značky. Praha : Grada Publishing, 2007, s. 586.
11
12
102
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vazby s neziskovými organizacemi a charitami. Sponzorství je vnímáno
také jako nevtíravá reklama a jako prostředek zlepšeného vnímání společnosti.14
Sponzorství událostí poskytuje marketérům pohybujícím se na trhu
služeb různé možnosti komunikace. Tím, že se stanou součástí zvláštního
a osobně relevantního okamžiku v životě zákazníků, může zapojení sponzorů do událostí rozšířit a prohloubit jejich vztah s cílovým trhem. Události mohou být zahrnuty do programů zážitkového marketingu. Pocity
spojené se vzrušující či užitečnou událostí se mohou nepřímo spojit se
značkou.
Neziskové organizace mají specifické marketingové cíle. „Cíle podpory by měly vycházet z cílů marketingu neziskových organizací, které se
musí odvíjet od neziskových cílů celé organizace. (…) Marketingová komunikace se používá v podstatě ze tří důvodů: informovat, přesvědčit
a připomenout.“15
Znalost marketingových metod může přinést nové a originální způsoby jak oslovit místní obyvatele. Marketing událostí tedy není jen určen
pro ekonomické oblasti. Jeho účinky lze využít i v oblasti sociálních služeb. Pokusme se význam marketingových aktivit realizovaných v rámci
komunitního plánování vysvětlit na jednom konkrétním příkladu.
Den sociálních služeb v Opavě
Praktickou aplikací principů marketingu událostí může být aktivita v oblasti sociálních služeb, nazvaná Den sociálních služeb. Den sociálních služeb je akce využívající mix některých metod komunitního plánování (př.
metodu „pouliční stánky“16), propagace, prezentace, osobního prodeje
a dalších marketingových metod.
Den sociálních služeb, který se konal v září roku 2011, byl součástí 4.
Projektu komunitního plánování pod programem KP – Dny partnerství
2010. Spolufinancování a realizace tohoto projektu bylo schváleno
v rámci dotačního programu Moravskoslezského kraje v roce 2010
a spadá pod dotační program: Program rozvoje sociálních služeb v MoBlíže viz KELLER, L. K.: Strategické řízení značky. Praha : Grada Publishing, 2007, s. 341.
WYMER, W. – KNOWLES, P. A. – GOMES, R.: Nonprofit Marketing: Marketing Management
for Charitable and Nongovernmental Organizations. London : Sage Publications, 2006,
s. 153.
16 Blíže viz dokument Community Planning: Methods. [online]. [cit. 2012-06-13]. Dostupné
na internetu: <http://www.communityplanning.net/methods/methods_a-z.php>.
14
15
STUDIES
103
2012, ročník I., číslo 3, s. 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ravskoslezském kraji na rok 2010, přičemž schválená dotace byla ve výši
150 000,– Kč (6 000 Euro). Celkové náklady na projekt byly 200 000,– Kč
(8 000 Euro), 50 000,– Kč (2 000 Euro) vyrovnalo město Opava z vlastního rozpočtu.17
Cílem projektu bylo přiblížit komunitní plánování v Opavě veřejnosti.
Pátý ročník akce Den sociálních služeb proběhl na Horním náměstí
v Opavě, Magistrát města poskytl technické a logistické zázemí pro tuto
akci. Této akce se účastnilo 23 organizací, které poskytují sociální a související služby. Organizace měly k dispozici prostor pro prezentaci svých
služeb prostřednictvím letáků, propagačních brožur a dalších informačních materiálů. (V roce 2008 a 2009 se tato akce uskutečnila ve společenském sále kulturního domu Na Rybníčku, v roce 2010 už na Horním náměstí).
Den sociálních služeb jako marketing událostí
Ve vyhrazených prostorách Horního náměstí organizace prezentovaly
činnosti a služby svých organizací, pomůcky pro uživatele, výrobky chráněných dílen či drobné upomínkové nebo dekorační předměty. Zástupci
těchto organizací poskytli občanům města Opavy základní poradenství
v oblasti sociálních a navazujících služeb. Součástí akce byl také doprovodný kulturní program, do kterého se každoročně zapojují občané, a to
nejen uživatelé některých sociálních služeb a další klienti z Opavy (například chlapecká cimbálová muzika, taneční soubor PULS a dětský
folklorní soubor Úsměv, senioři Domova sv. Zdislavy a další).
Na straně vstupů pro vybraný marketing událostí vchází do procesu
celá řada odlišných faktorů. Jedná se především o management, který zde
zastupují vybraní pracovníci skupiny komunitního plánování města a dále zástupci jednotlivých organizací, kteří připravují program pro veřejnost a takto prezentují své služby. Dále jsou to finance – tedy rozpočet
určený na celou akci. Jak bylo výše řečeno, z části je finanční krytí zajištěno z dotačního programu Moravskoslezského kraje a část hradí město ze
svého rozpočtu.
17
Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. – HARASIMOVÁ, S.: Community Planning of Social Services as a Platform for Marketing Events, in the Opava Region (Czech Republic). Opava, 2012, s. 5-6.
104
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Na straně výstupů pak stojí zákazníci, klienti a uživatelé a dále veřejnost a veřejné mínění, konkurence v prostoru poskytování sociálních služeb a potencionální sponzoři.18
Přímá organizace akce spadá jak pod město, které zajistí prostory
a technické zázemí, obsahově jej však připravují a zajišťují organizace
samy. Vzhledem k omezeným finančním možnostem jednotlivých organizací se propagace děje především na webových stránkách těchto institucí. Město prezentuje tuto akci také na svých stránkách, dále v obecních
novinách – v časopise Hláska, také formou plakátů a dalšími informačními cestami – například prostřednictvím městského informačního centra.
Samotná prezentace těchto služeb je již v naprosté kompetenci jednotlivých organizací. Právě na manažerech záleží, jakým způsobem podají veřejnosti informace o své organizaci a možnostech využití služeb, které jejich organizace nabízí a poskytuje stávajícím uživatelům a dalším cílovým skupinám. Tato část je důležitá pro navázání užšího kontaktu
nejen s potenciálními uživateli služeb, ale také s širokou veřejností, která
nabízené služby užívat nehodlá.19
Primární dotazníkové šetření ke Dni sociálních služeb
Na podnět koordinátorky Komunitního plánování v Opavě se uskutečnilo
ke konci roku 2011 primární šetření pro poskytovatele sociálních služeb,
kteří se účastní Dne sociálních služeb. Cílem strukturovaných dotazníků20
ke Dni sociálních služeb, bylo zjistit, například důvody účasti na této akci
(od roku 2006 do roku 2011), přínos pro organizaci, pro stávající klienty,
možnost získání nových klientů, spolupracovníků či sponzorů. Jednou
z otázek bylo také to, zda tato akce, dle zkušeností dotazovaných, zvyšuje
povědomí občanů Opavy o sociálních službách a zda se Dne sociálních
služeb plánují zúčastnit i v roce 2012. Sonda se zaměřila také na průběh
a organizaci samotné akce.
Primárního šetření pro poskytovatele sociálních služeb v Opavě se
zúčastnilo 25 z celkového počtu 36 organizací. (Dva dotazníky byly vyřazeny z důvodu neúplných dat nebo jiných chyb). Den sociálních služeb
v Opavě se koná pravidelně již od roku 2006 a od té doby byl zaznameBlíže viz ŽÁČKOVÁ, J. – HARASIMOVÁ, S.: Community Planning of Social Services as a Platform for Marketing Events, in the Opava Region (Czech Republic). Opava, 2012, s. 5-6.
19 Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. – HARASIMOVÁ, S.: Community Planning of Social Services as a Platform for Marketing Events, in the Opava Region (Czech Republic). Opava, 2012, s. 5-6.
20 Autorka dotazníku je Mgr. Jana Žáčková.
18
STUDIES
105
2012, ročník I., číslo 3, s. 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nán nárůst zájmu ze strany poskytovatelů služeb a to ze 13 organizací
v roce 2006 na 20 v roce 2010. Rovněž se zvýšil počet organizací, které
využily prezentace prostřednictvím stánků (z 10 organizací v roce 2006
na 16 organizací v roce 2011).
Respondenti dále uvedli, že je to velmi dobrý způsob prezentace
a propagace služeb organizace samotné (10 organizací). Dalším názorem
je, že takto osloví nové klienty (3 organizace) nebo mají možnost pohovořit se stávajícími klienty a uživateli služby (4 organizace). Poskytovatelé sociálních služeb se této akce zúčastňují pravidelně a 4 organizace také
uvedly, že je to už považováno za tradiční akci. Významné je také to, že
zde mohou organizace prodávat výrobky ze svých dílen (3 organizace)
a případný zisk z prodeje tímto motivuje klienty pracující v dílnách (1 organizace).
Mezi další aktivity na Dni sociálních služeb patřilo v roce 2006 prezentace služeb formou nástěnky, prezentace kompenzačních pomůcek
pro klienty, rozdávání letáčků, diskuze se zájemci, prodej výrobků z motivační dílny. V roce 2007 to byla navíc výstavka obrazů uživatele služby
a příprava a prodej nápojů a drobného občerstvení, dále v roce 2008 přibyla prezentace klubu. V roce 2009 se objevila prezentace organizace
formou stánku a vaření a výdej guláše pro klienty a uživatele azylového
domu.
V kulturním programu vystupují klienti a uživatelé až od roku 2009,
kdy se přihlásili 3 zájemci. V roce 2010 to byli jen dva účinkující a dále
mohli návštěvníci vidět vystoupení Rómského folklórního souboru, ohňovou show a ukázky břišních tanců. Klientka Janina se zúčastnila kulturního programu v roce 2011 se zpěvem a hrou na kytaru.
Noví klienti uvedli, že informační leták získali právě na Dni sociálních
služeb (2 organizace) nebo uvedli, že díky prezentaci na DSS využívají
poradenství (2 organizace), nebo že své potřeby mohou uspokojit prostřednictvím prezentovaných služeb (2 organizace).
Tato akce má také významný společensko – pracovní charakter
a umožní setkání se zaměstnanci z jiných organizací poskytujících sociální služby na území města Opavy, přispívá k neformální komunikaci
a k navázání užší spolupráce mezi těmito organizacemi (3 organizace).
Na dotaz, zda se organizacím podařilo na akci získat nějaké sponzory,
většina respondentů odpověděla záporně. Pouze zástupci jedné organi-
106
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zace uvedli, že lidé pozitivně reagovali na doprovodnou akci „Sbírej toner“ a hodlají se do ní aktivně zapojit.
Co se týče výběru místa, připraveného programu a samotného průběhu Dne sociálních služeb na Horním náměstí v Opavě, odpověděli respondenti velmi pozitivně. Stávající forma, dostupnost a rozsah akce Dne
sociálních služeb je plně vyhovující a není třeba něco měnit (7 organizací). Umístění na Horním náměstí je strategicky velmi výhodné (2 organizace), i když by byla lepší například krytá hala (1 organizace). Všeobecně
je příprava a uspořádání tak velké akce náročné a je třeba pochválit pořadatele za pozitivní přístup (1 organizace), a také za dobrou komunikaci
se zúčastněnými (1 organizace). Co nelze ovlivnit je nestálost počasí (4
organizace).21
Závěrečná zpráva z dotazníkového šetření
Výsledky primárního šetření byly shrnuty v Závěrečné zprávě z dotazníkového šetření, která byla zpracována v březnu roku 2012. S tímto dokumentem se měli možnost seznámit jak zástupci komunitního plánování
na úrovni Magistrátu města Opavy, tak také zástupci organizací, které se
Dne sociálních služeb zúčastnily.
Ze zjištěných statistických údajů vyplývá, že se zvyšuje počet zúčastněných poskytovatelů služeb (do roku 2010), rozšiřuje se struktura doprovodného programu a organizace zlepšují nabídku propagačních a informačních materiálů pro klienty a uživatele. Také se zkvalitnila celková
organizace ze strany města v podobě technického, personálního a finančního zabezpečení celé akce. Vzhledem k ekonomické a logistické náročnosti celého projektu bude vhodné i v příštích letech využívat finanční
zdroje a fondy Moravskoslezského kraje.
Zástupci zúčastněných organizací se shodli na tom, že hlavním přínosem akce je možnost představit veškeré aktivity organizace, nejen poskytované sociální služby (22 organizací) a dále je to zvyšování informovanosti obyvatelů o již existujících službách. Občany je nutné zaujmout lákavou a nápaditou prezentací, aby organizace připoutala jejich pozornost
a zviditelnila se (1 organizace). Na druhou stranu jsou si některé organizace vědomy toho, že se občané o jejich službu začnou zajímat tehdy, až ji
skutečně potřebují (2 organizace).
21
Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. – HARASIMOVÁ, S.: Závěrečná zpráva z dotazníkového šetření ke Dni
sociálních služeb 2006 – 2011. Opava, 2012, s. 1-3.
STUDIES
107
2012, ročník I., číslo 3, s. 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Ve zprávě se také objevily návrhy na zlepšení či změnu stávajícího
programu, včetně doprovodných akcí. Jako možnosti zpestření programu
se jeví větší zapojení klientů a uživatelů zejména do kulturní části programu. V rámci prezentačních aktivit by klienti některých organizací
mohli připravit teplé nápoje (káva, čaj) nebo by mohli v rámci terapeutických či nácvikových aktivit připravit svačinky pro účinkující (například obložené chlebíčky nebo bagety). Většímu zapojení klientů do programu však mnohdy brání jejich specifické potřeby a případné zdravotní
problémy.
Návštěvníci Dne sociálních služeb by měli mít možnost vyzkoušet si
„na vlastní kůži být chvíli nevidomý“ a projít trasu z bodu A do bodu B,
vyzkoušet si jízdu na vozíčku v nerovném terénu, pohyb s připevněním
různých závaží na tělo a simulovat tak tělesnou námahu při zdolávání
schodů nebo obtížného terénu, připraveny mohou být i testy paměti.
I přes některé negativní připomínky (například přílišná hlasitost
hudby během kulturního programu či nejednotnost informačních panelů
pro vystavovatele) byly ohlasy na Den sociálních služeb velmi pozitivní.22
Závěr
Den sociálních služeb je určitě jednou z významných možností prezentace, který systém metod komunitního plánování skýtá obci, místním organizacím (sociálním i ekonomickým) a také jednotlivcům.
Základní marketingové aktivity jako jsou prezentace a propagace
stávajících služeb či konzultace poskytovatelů služeb s potenciálními uživateli a další jsou významným faktorem, který pomáhá zvyšovat povědomí občanů o sociálních službách v dané oblasti. Samotný marketing
události v podobě účasti na kulturním představení, prodej výrobků chráněných dílen, ale i jednoduchá příprava nápojů a drobného občerstvení,
které na akci zajišťují klienti či uživatelé služeb, to vše vede k užšímu
spojení s občany města. Zmenšuje se tímto uměle vybudovaná propast
mezi „námi“ a „těmi ostatními“, mezi zdravými a jakkoliv znevýhodněnými osobami.
Den sociálních služeb výrazně pomáhá k přiblížení procesu plánování rozvoje sociálních služeb a samotných sociálních služeb občanům města Opavy. Je také ukázkou každodenní obětavé a mnohdy vyčerpávající
22
Blíže viz ŽÁČKOVÁ, J. – HARASIMOVÁ, S.: Závěrečná zpráva z dotazníkového šetření ke Dni
sociálních služeb 2006 – 2011. Opava, 2012, s. 4.
108
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
práce, které zaměstnanci obcí, organizací a také občané vykonali na cestě
ke zkvalitnění života ve svém prostředí.
Literatura
Dokument Community Planning: Methods. [online]. [cit. 2012-06-13]. Dostupné na internetu:
<http://www.communityplanning.net/
methods/methods_a-z.php>.
Dokument Komunitní plánování sociálních služeb. [online]. [cit. 2012-0613]. Dostupné na internetu: <http://www.opava-city.cz/scripts/detail.php?id=37161>.
Dokument Priority rozvoje sociálních služeb pro období 2009 – 2012. [online]. Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí, 25 s. [cit. 2012-0613]. Dostupné na internetu: <http://www.mpsv.cz/files/clanky/
7759/Priority_rozvoje_soc_sluzeb.pdf>.
Dokument Statutární město Opava. [online]. [cit. 2012-06-13]. Dostupné
na internetu: <http://www.opava-city.cz>.
Dokument Vybrané statistické údaje o financování sociálních služeb a příspěvku na péči. [online]. Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí,
2010. [cit. 2012-06-13]. Dostupné na internetu: <http://www.mpsv.
cz/files/clanky/9198/Analyza_fin_SS.pdf>.
Dokument Zajištění místní a typové dostupnosti sociálních služeb. [online].
Praha : Ministerstvo práce a sociálních věcí. [cit. 2012-06-13]. Dostupné na internetu: <http://www.kpss.cz/index.php?art=publish&
art_id=54>.
HOYLE, L. H.: Event Marketing: How to Successfully Promote Events, Festivals, Conventions, and Expositions. 1st ed. New York : John Wiley
& Sons, 2002. 224 p. ISBN 0-471-40179-X.
KELLER, L. K.: Strategické řízení značky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing,
2007. 796 s. ISBN 978-80-247-1481-3.
KOLIBOVÁ, H. – MALÁTEK, V. – LIPNER, M.: Regionální trh práce a jeho
specifika. In: Sborník výzkumných prací Ústavu malého a středního
podnikání: Díl 4. Karviná : Slezská univerzita v Opavě, Obchodněpodnikatelská fakulta, 1999, s. 143-160. ISBN 80-7248-050-2.
PAYNE, M.: Community as a Basis for Social Policy and Social Action. In:
The Interface between Social Work and Social Policy. Birmingham :
Venture Press, 1998, p. 25-42. ISBN 1-8738-7886-9.
STUDIES
109
2012, ročník I., číslo 3, s. 98-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
PEEL, D. – BAILEY, N.: Celebrating Community Involvement: Leading
Lights, Moving Spirits and Lattice-Work Networks. 1st ed. London : Development Trusts Association, 2003. 53 p. ISBN 0-953-14695-2.
SEDLÁKOVÁ, J.: Kvalita komunitního plánování sociálních služeb: případová studie. In: Acta Oeconomica Pragensia. [online]. 2009, roč. 17,
č. 5, s. 36-52. [cit. 2012-06-13]. Dostupné na internetu: <http://
www.vse.cz/aop/abstrakt.php3?IDcl=282>. ISSN 1804-2112.
WYMER, W. – KNOWLES, P. A. – GOMES, R.: Nonprofit Marketing: Marketing Management for Charitable and Nongovernmental Organizations.
1st ed. London : Sage Publications, 2006. 370 p. ISBN 1-4129-0923-6.
Zákon č. 108/2006 Sb. o sociálních službách.
Zákon č. 128/2000 Sb. o obcích.
ŽÁČKOVÁ, J. – BURIANOVÁ, I.: Komunitní plánování sociálních služeb jako jedna z možných metod překonávání problémů v sociálních službách. In: Problémy prvních let členství se zřetelem na společenské
proměny. Opava : Slezská univerzita v Opavě, 2007, s. 216-222. ISBN
978-80-7248-432-4.
ŽÁČKOVÁ, J. – HARASIMOVÁ, S.: Community Planning of Social Services as
a Platform for Marketing Events, in the Opava Region (Czech Republic). Opava, 2012, p. 5-6.
ŽÁČKOVÁ, J. – HARASIMOVÁ, S.: Závěrečná zpráva z dotazníkového šetření
ke Dni sociálních služeb 2006 – 2011. Opava, 2012, s. 1-4.
Ing. Soňa Harasimová
Ústav veřejné správy a regionální politiky
Fakulta veřejných politik
Slezská univerzita v Opavě
Hradecká 17
746 01 Opava
Česká republika
[email protected]
110
ŠTÚDIE
2012, ročník I., číslo 3, s. 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Sociální podnikání a jeho propojení
se společenskou odpovědností firem
Social Entrepreneurship and Its Connection
with the Corporate Social Responsibility
Lucie Kamrádová
Abstract: The study presents the principle of social entrepreneurship and
social responsibility of firms. It tries to find connection between these forms
of business and to assess whether these approaches are related or at least
they determinate the same characteristics. In the theoretical part there is
used the method of description. It deals with the social entrepreneurship
and with corporate social responsibility. In this study both these approaches are characterized and focused on the business environment in the
Czech Republic. In the practical part of this study there is used the method
of case studies from the field of social entrepreneurship and social responsibility of firms.
Key Words: Social Economy; Social Enterprise; Corporate Social Responsibility; the Czech Republic.
Abstrakt: Studie představuje podstatu sociálního podnikání a společenské
odpovědnosti firem. Snaží se mezi těmito formami podnikání nalézt spojitost a zhodnotit, zda tyto přístupy spolu souvisejí či vykazují alespoň stejné
znaky. V teoretické části je použita metoda deskripce. Zabývá se jednotlivě
jak sociálním podnikáním, tak společenskou odpovědností firem. Oba přístupy jsou v studii charakterizovány se zaměřením na podnikatelské prostředí v České republice. V praktické části studie je použita metoda případových studií jak z oblasti sociálního podnikání, tak z oblasti společenské
odpovědnosti firem.
Klíčová slova: Sociální ekonomika; sociální podnikání; společenská odpovědnost firem; Česká republika.
Úvod
Hovoříme-li o sociálním podnikání, musíme si nejprve definovat pojem,
který s touto problematikou bezprostředně souvisí, tedy sociální ekonomiku. Sociální ekonomiku lze charakterizovat jako část národního hosŠTÚDIE
111
2012, ročník I., číslo 3, s. 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
podářství, jako jeho třetí sektor. Tvoří ji soukromé ekonomické subjekty
nezávislé na státu, které vykonávají ekonomické činnosti, ale odlišují se
od tržních ziskových společností tím, že sledují sociální anebo environmentální cíle v daném místě. V sociální ekonomice jsou produkovány
služby nebo zboží, jsou vytvářena pracovní místa a vedle zaměstnanců
zde často pracují dobrovolníci. V tomto systému zaujímá zvláštní postavení sociální podnik a sociální podnikání, které jsou v současné době na
značném vzestupu jak v zahraničí, tak v českém prostředí. Jako jistý druh
sociálního podnikání bychom mohli zařadit také princip společenské odpovědnosti firem, která se v současné době stává čím dál častěji diskuzním tématem mnoha tuzemských1 i světových konferencí.
Teoretická východiska sociální ekonomiky, sociálního podnikání
a společenské odpovědnosti
V této části se zaměřím na charakteristiku pojmů sociální ekonomika, sociální podnikání a společenská odpovědnost firem. Pro celou studii je důležité základní vymezení těchto pojmů, které s danou problematikou souvisí.
Sociální ekonomika je nejčastěji definována na základě subjektů, které do jejího rámce spadají. V tomto směru existují dva přístupy, jak tyto
subjekty vymezovat: institucionální a normativní přístup. Právněinstitucionální přístup vymezuje sociální ekonomiku na základě právních
či institucionálních forem. Mezi hlavní typy subjektů patří družstva, vzájemně prospěšné společnosti, asociace, nadace a sociální podniky.2 Normativní přístup vymezuje subjekty sociální ekonomiky na základě společných principů, v rámci kterých tyto subjekty fungují bez ohledu na
právní či institucionální formy.
Sociální podnikání je mladším konceptem, který je v současné době
stále více populární. Pojem se začíná objevovat v 90. letech jak v USA, tak
v západní Evropě. Původ vzniku stejně tak jako chápání tohoto pojmu se
může v prezentaci autorů v mnohém lišit. Například v USA lze debatu
o sociálním podnikání rozdělit do dvou myšlenkových proudů. První
myšlenkový proud je zaměřen na zajištění finančních zdrojů vlastním
příjmem. Druhý myšlenkový proud je zaměřen na prosazování sociálních
1
2
Konferenci na téma Společenská odpovědnost firem každoročně pořádá například Západočeská univerzita v Plzni.
Blíže viz DOHNALOVÁ, M. – PRŮŠA, L.: Sociální ekonomika. Praha : Wolters Kluwer, 2011,
s. 7.
112
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
inovací. První proud je často spojován s problematikou komercializace
aktivit organizací občanského sektoru, z jejichž výnosu je možné financovat hlavní obecně prospěšné aktivity organizace. Z této charakteristiky
pochází chápání sociálních podniků jako organizací postavených zejména
na strategiích zajišťujících získávání většiny příjmů na dobročinné účely
komerčními aktivitami.3 U druhého z těchto myšlenkových proudů je
však kladen důraz na sociální podnikání a podnikatele, kteří jsou nositeli
a jsou chápáni jako tvůrci zásadních změn ve společnosti. Sociální podnikatelé v tomto ohledu přicházejí s novými kombinacemi alespoň v jedné
z oblastí týkajících se převážně poskytování nových služeb, příchodem
s novou kvalitou služby, s novými metodami výroby, s novými primárními výrobními faktory, s novými formami organizace či objevují nové
trhy.4
Společenská odpovědnost firem – termín společenské odpovědnosti
firem byl definován již mnoha tuzemskými i zahraničním autory. Mimo
jiné se touto problematikou zabývala také Evropská komise ve své Zelené
knize. Skutečnost, že není tato aktivita definována zákonem, se v dnešní
době jeví jako velký nedostatek.
Společenská odpovědnost firem, neboli „Corporate Social Responsibility“ (dále CSR), je jednou z definic, která je charakterizována jako dobrovolné integrování sociálních aspektů do každodenních firemních operací a interakcí.5 Často se také můžeme setkat s definicí, která vychází
z předpokladu, že žádná firma nefunguje jen ve svých ekonomických
vztazích, ale ovlivňuje také své okolí, komunitu, sociální situaci zaměstnanců a také životní prostředí v místě působení.6 Existují tři základní sféry společenské odpovědnosti firem.
Ekonomická sféra zahrnuje v rámci společenské odpovědnosti shodu
na požadavcích, které se vztahují k principům řízení a kontroly organizace, akce proti úplatkářství, chudobě, uplatnění platební morálky, dodržování smluv, plnění závazků a ochraně spotřebitele.7
3
4
5
6
7
Znakem sociálního podniku v tomto pojetí je zajištění více než 50 % příjmu z komerčních
aktivit.
Viz DOHNALOVÁ, M. – PRŮŠA, L.: Sociální ekonomika. Praha : Wolters Kluwer, 2011, s. 29.
Blíže viz KULDOVÁ, L.: Společenská odpovědnost firem: Etické podnikání a sociální odpovědnost v praxi. Plzeň : OPS, 2010, s. 18.
Blíže viz KULDOVÁ, L.: Společenská odpovědnost firem: Etické podnikání a sociální odpovědnost v praxi. Plzeň : OPS, 2010, s. 21.
Blíže viz dokument Byznys pro společnost. [online]. [cit. 2011-10-15]. Dostupné na internetu: <http://www.byznysprospolecnost.cz/>.
STUDIES
113
2012, ročník I., číslo 3, s. 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Environmentální sféra se zabývá mimo jiné ochranou životního prostředí, investicemi do ekologických technologií, úsporami energie, ekologickou politikou podniku a organizace.8
Sociální sféra společenské odpovědnosti firem je charakterizována
jako jedna z hlavních přínosů společnosti. Patří sem firemní filantropie
a firemní dobrovolnictví, podpora vzdělávání, ochrana ohrožených skupin obyvatelstva, sponzorství a dobrovolnictví.
Obrázek 1 Jednotlivé části Společenské odpovědnosti firem
Ekonomická
sféra
+
Environmentální
sféra
+
Sociální
sféra
=
Společenská
odpovědnost
firem
Pramen: Vlastní zpracování.
Sociální podnikání v České republice
V České republice se podniká i z jiného důvodu než kvůli zisku. V sociálních firmách je zisk jen prostředkem k dosažení sociálních cílů. Přitom
i tyto firmy musí uspět v běžné tvrdé konkurenci. Dosažení zisku dnes už
není jediným cílem podnikání, i když pro běžnou firmu je to cíl hlavní.
Firmy kladou čím dál větší důraz také na společenský rozměr podnikání
(etiku podnikání nebo společenskou odpovědnost), více si uvědomují
svou odpovědnost za zaměstnance a jejich pracovní podmínky, věnují se
dárcovství nebo dobrovolnictví a podobně. Paralelně s běžnou ekonomikou se však i v České republice rozvíjí sociální ekonomika, jejímž primárním cílem je začlenění do společnosti a podpora lidí nějakým způsobem
znevýhodněných na trhu práce. Jednou z možností, jak toho dosáhnout, je
zakládání sociálních firem.9
Sociální firma je podnikatelský subjekt, součást již zmíněné sociální
ekonomiky, který vytváří pracovní příležitosti pro osoby znevýhodněné na
trhu práce, tedy osoby zdravotně postižené nebo jinak sociálně znevýhodněné a k práci jim poskytuje potřebnou pracovní a psychosociální
podporu. To ovlivňuje její strukturu, vnitřní postupy a způsob řízení. Zároveň je to však firma, která působí na běžném trhu a je konkurence8
9
Blíže viz dokument Společenská odpovědnost firem. [online]. 29. 02. 2008. [cit. 2012-0428]. Dostupné na internetu: <http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/spolecenskaodpovednost-firem-pruvodce-7482.html>.
Blíže viz BOHUTÍNSKÁ, J.: V Česku se množí sociální firmy, které zaměstnávají například
zdravotně postižené. [online]. 07. 04. 2010. [cit. 2012-04-28]. Dostupné na internetu:
<http://www.podnikatel.cz/clanky/v-cesku-se-mnozi-socialni-firmy/>.
114
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
schopná, podniká však za sociálním účelem a klade velký důraz na etiku
podnikání. Pro sociální firmu je podstatná také reinvestice zisku zpět do
podnikání.
Tabulka 1 Základní znaky sociální firmy a běžné firmy
Základní znaky sociální firmy a běžné firmy
Sociální firma
Běžná firma
Právnická nebo fyzická osoba
Právnická nebo fyzická osoba
Právní statut
V Česku není legislativně vymezen; zakladatel musí být oprávněný k podnikání
a přijmout veřejný závazek ve formě poslání, jež naplňuje definici sociální firmy
Založení dle obchodního respektive živnostenského zákona
Účel založení
Podnikat a zaměstnávat osoby znevýhodněné na trhu práce i osoby bez znevýhodnění; integrace znevýhodněných; zisk prostředků pro veřejně prospěšné aktivity
Podnikání za účelem dosažení zisku
Zřizovatel
Pramen: Dokument [online]. s. 55. [cit. 2012-04-20]. Dostupné na internetu: <http://www.
socialnifirmy.cz/getdoc.php?id=582&sessid=71b1ba142070105da8554b93d85f2
d9a>.
Vedle zaměstnanců nějakým způsobem znevýhodněných zaměstnává
sociální firma také zaměstnance bez jakéhokoliv znevýhodnění. Podle
standardů platných pro sociální firmy je poměr znevýhodněných zaměstnanců v sociální firmě při přepočtu na plné úvazky minimálně 25
procent, maximálně 55 procent. Pracovní podmínky však musí být pro
všechny zaměstnance rovnocenné, všichni pracují na základě řádně uzavřené smlouvy a za přiměřenou odměnu. Pro zdravotně nebo sociálně
znevýhodněné zaměstnance může být sociální podnik mezistupněm
a odrazovým můstkem na přechod do otevřeného trhu práce.
Minimálně musí mít sociální firma 50 procent příjmů ze svého podnikání; díky práci se znevýhodněnými skupinami obyvatel a častému navázání na neziskové organizace může získávat také podporu z veřejných
domácích nebo evropských zdrojů (ze strukturálních fondů), relevantní
je také podpora od sponzorů nebo firemních dárců, prostor firmy poskytují i dobrovolnické práci. Právní základ těchto charakteristik můžeme
nalézt v zákoně o zaměstnanosti.10
10
Blíže viz zákon č. 435/2004 Sb. o zaměstnanosti v plném znění.
STUDIES
115
2012, ročník I., číslo 3, s. 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Společenská odpovědnost firem v České republice
V roce 2010 byl v České republice realizován projekt CSR Research 2010,
prováděný výzkumnou společností Ipsos Tambor. Tento projekt byl připraven pro podmínky českého trhu a do realizace se zapojili 4 účastníci,
společnosti Česká spořitelna, KPMG Česká republika, Skupina ČEZ a Vodafone s cílem detailně analyzovat jednotlivé oblasti CSR, vnímání CSR
aktivit a jejich vliv na reputaci firem. Zmiňované společnosti se tohoto
projektu účastnily z důvodu své dlouholeté tradice v oblasti společenské
odpovědnosti. Například Česká spořitelna se prezentuje tím, že už od
konce 19. století pomáhá zrakově postiženým spoluobčanům. Společnost
Vodafone si přičítá zvýšený počet nových potenciálních dárců krve o šest
tisíc. O společnosti ČEZ je známo, že má ve svých dlouhodobých plánech
koncepci CSR zahrnutou již několik let.
Celkem bylo hodnoceno 17 firem. Z projektu vyplynulo, že si populace i odborná veřejnost v ČR velmi váží společenské odpovědnosti firem
a snaží se tyto zásady při výběru produktů uplatnit. Výsledky výzkumu
budu prezentovat v následujících grafech.
Graf 1 Důležitost společenské odpovědnosti při nákupu produktů a služeb v roce 2010 v %
Důležitost společenské odpovědnosti při nákupu produktů a služeb v
roce 2010 v %
6%
5%
20%
26%
43%
Velmi důležité
Spíše důležité
Spíše nedůležité
Zcela nedůležíté
Neví
Pramen: MACKŮ, T.: Tisková zpráva: Populace i odborná veřejnost v ČR si velmi váží společenské odpovědnosti firem. [online]. Praha : Ipsos Tambor, 2010, s. 3. [cit. 2012-0225]. Dostupné na internetu: <http://www.ipsos.cz/sites/default/files/Tiskov%
C3%A1%20zpr%C3%A1va%20Ipsos%20Tambor%2006_12_2010.pdf>.
2/3 populace jsou ovlivněny při nákupu produktů či služeb skutečností, zda je firma společensky odpovědná či nikoliv.
Pro více než 80 % zaměstnaných lidí je důležité, zda je jejich zaměstnavatel společensky odpovědný.
116
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
53 % populace je možné označit na základě jejich chování a osobního
postoje k tématům společenské odpovědnosti za angažované.
Společensky odpovědné chování je jedním z pilířů reputace firem.
Graf 2 Důležitost společenské odpovědnosti u zaměstnavatele v %
Důležitost společenské odpovědnosti u zaměstnavatele v %
2%
12%
5%
37%
44%
Velmi důležité
Spíše důležité
Spíše nedůležité
Zcela nedůležité
Neví
Pramen: MACKŮ, T.: Tisková zpráva: Populace i odborná veřejnost v ČR si velmi váží společenské odpovědnosti firem. [online]. Praha : Ipsos Tambor, 2010, s. 3. [cit. 2012-0225]. Dostupné na internetu: <http://www.ipsos.cz/sites/default/files/Tiskov%
C3%A1%20zpr%C3%A1va%20Ipsos%20Tambor%2006_12_2010.pdf>.
Z výše uvedených grafů je tedy zřejmé, že si občané uvědomují důležitost společenské odpovědnosti firem a oceňují snahu o tyto aktivity.
Pro téměř dvě třetiny populace je při nákupu produktů a služeb důležité,
zda je firma odpovědná či nikoliv. Snaží se tedy výrobky podrobněji studovat a neřídí se pouze jejich cenou. Jedná-li, se o pracovní poměr, v tomto ohledu vyplývá, že pro 81 % zaměstnaných lidí je důležité, aby byl společensky odpovědný také jejich zaměstnavatel, a to ať již v sociální, ekonomické či environmentální oblasti společenské odpovědnosti.
Výsledky projektu CSR Reaserch 2011 byly zveřejněny v únoru tohoto roku. Opět ho realizovala výzkumná společnost Ipsos Tambor Česká
republika. Výsledky projektu byly následující:
Téměř 60 % populace je možné označit dle jejich chování a osobního
postoje k tématům společenské odpovědnosti za angažované.
3/4 populace jsou ovlivněny při nákupu produktů či služeb skutečností, zda je firma společensky odpovědná či nikoliv.
Pro 86 % zaměstnaných je důležité, zda je jejich firma společensky
odpovědná či nikoliv.
STUDIES
117
2012, ročník I., číslo 3, s. 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Ze srovnání s odborným výzkumem z roku 2010 vyplývá, že v české
společnosti dochází k pozitivnímu vývoji ve vnímání společenské odpovědnosti. Česká společnost se také kladně staví k oblastem společenské
odpovědnosti a stoupá její zájem o ni. Pro srovnání s rokem 2010 uvádím
graf důležitosti společenské odpovědnosti při nákupu produktů a služeb
v roce 2011.11
Graf 3 Důležitost společenské odpovědnosti při nákupu produktů a služeb v roce 2011 v %
Důležitost společenské odpovědnosti při nákupu produktů a služeb v
roce 2011 v %
5%
3%
29%
17%
46%
Velmi důležité
Spíše důležité
Spíše nedůležité
Zcela nedůležité
Nevím
Pramen: MACKŮ, T.: Tisková zpráva: Lidem v ČR jsou témata společenské odpovědnosti stále
bližší. [online]. Praha : Ipsos Tambor, 2012, s. 2. [cit. 2012-02-25]. Dostupné na internetu: <http://www.ipsos.cz/sites/default/files/Tiskov%C3%A1%20zpr%C3%
A1va%20Ipsos%2002_15_2012.pdf>.
Ve srovnání s rokem 2010 lze v loňském roce z uvedeného grafu nalézt zvýšení zájmu při nákupu produktů a služeb o několik %, a to jak
v odpovědi velmi důležité, tak v odpovědi spíše důležité. Naopak například více respondentů zatrhlo v roce 2011 odpověď nevím, a to ve srovnání s rokem 2010.
Sociální podniky a společenská odpovědnost firem
Jak již bylo zmíněno v úvodu studie, můžeme naleznout jistou spojitost
mezi sociálním podnikáním a společenskou odpovědností firem. Sociální
podniky, stejně tak jako podniky společensky odpovědné, nejsou vymezeny právní formou, ale především svou povahou, svými vlastnostmi tzn.
sociálními cíli a výsledky, tím jak je jejich sociální poslání zabudováno do
11
Blíže viz MACKŮ, T.: Lidem v ČR jsou témata společenské odpovědnosti stále bližší. [online].
15. 02. 2012. [cit. 2012-02-25]. Dostupné na internetu: <http://www.ipsos.cz/tiskovezpravy/lidem-v-cr-jsou-temata-spolecenske-odpovednosti-stale-blizsi>.
118
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
struktury a systému řízení a způsobem, jak využívají své zisky z podnikatelské činnosti. Sociální podniky mají tři společné charakteristiky, které
jsou uvedeny níže.12
Orientace na podnikání – jsou tedy přímo zaměřeny na tržní produkci
zboží a služeb. Snaží se být životaschopnými a udržitelným podnikatelskými subjekty, jejichž podnikání přináší zisk. Sociální cíle mají jasně
a zřetelně vymezené. Jsou jimi například vytváření pracovních míst, školení a výcvik a poskytování místních služeb a služeb pro komunitu. Jsou
odpovědné svým členům i širší komunitě za své sociální, environmentální a ekonomické dopady. Sociální vlastnictví, ve kterém se jedná o autonomní organizace s řídicí a vlastnickou strukturou, založenou na participaci skupin „stakehoderů“13 nebo členů správních rad. Oproti tomu společensky odpovědné firmy a podniky jsou vymezeny třemi oblastmi působení, a to ekonomickou, sociální a environmentální. Tyto oblasti jsem
již popsala v první části této studie, proto zde poukáži na hlavní principy
a charakteristiky těchto firem, které jsou následující.14
Princip dobrovolnosti, v němž společensky odpovědné firmy vyvíjejí
aktivity a přijímají závazky nad rámec svých legislativních povinností.
Aktivní spolupráce a otevřený dialog se všemi zainteresovanými skupinami,
která je charakterizována jako závazek překračující tradiční povinnost
firem chovat se odpovědně vůči svým akcionářům. Rovněž se ale vztahuje na ostatní stakeholdery, ať se již jedná o zaměstnance, zákazníky, dodavatele či místní komunity. Angažovanost firem, tedy subjekt, který se
zasadil o realizaci určitého druhu společenské odpovědnosti. Firma, působící na komerční bázi, jež uplatňuje v této oblasti proaktivní politiku
a nečeká až na okamžik, kdy bude ke svému chování nějakým způsobem
vyzvána. Systematičnost a dlouhodobý časový horizont společensky odpovědná firma bere jako dlouhodobou záležitost. CSR je v tomto případě
bráno jako součást strategického plánování, průběžné kontroly a hodnocení firem. Firmy se v tomto případě nesoustředí pouze na krátkodobé
ekonomické cíle a zisky, ale pozornost věnují i budování aktivního přístupu k CSR. Důvěryhodnost – v tomto ohledu je dle odborníků CSR často
špatně chápáno. Nejde zde o snahu se zviditelnit mediálními projekty, ale
o dlouhodobou činnost, která by měla být součástí podnikové kultury.
Blíže viz dokument Sociální firma – šance pro znevýhodněné na trhu práce: Sociální ekonomika a sociální firmy. [online]. [cit. 2012-04-20]. Dostupné na internetu: <http://www.
socialnifirmy.cz/index.php?action=main&subject=13&lang=cz>.
13 V tomto případě uživatelů nebo klientů, skupin místní komunity atd.
14 Blíže viz KUNZ, V.: Společenská odpovědnost firem. Praha : Grada Publishing, 2012, s. 17.
12
STUDIES
119
2012, ročník I., číslo 3, s. 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Fungování firmy s ohledem na tzv. „triple-bottom-line business“, tedy moderní koncept podnikání, který stojí na třech základních pilířích (ekonomickém, sociálním, environmentálním). Odpovědnost vůči společnosti
a závazek firem přispívat k rozvoji kvality života je v tomto případě myšleno jako trvalý zájem a snažení firem o minimalizaci sociálních, etických
i environmentálních rizik či hledání trvale udržitelných řešení. Do tohoto
širokého konceptu spadá například boj proti korupci, ochrana životního
prostředí, aktivity proti diskriminaci v zaměstnání či péče o zdraví zaměstnanců.
Příklady dobré praxe
V této části studie se zaměřím na dvě oblasti, o kterých článek pojednává.
Tedy na sociální podniky a společensky odpovědné firmy. Sociální podniky jsem vybírala dle webových stránek sociálního podnikání, na kterých
je přehled všech podnikatelů, kteří se za sociální podnikatele považují.
V případě společenské odpovědnosti jsem se zaměřila konkrétně na region Opava, na kterém se dá jasně vidět, jak společenská odpovědnost firem funguje v praxi.
Rozmarýna, Sananim
Pomáhá ohroženým dětem a mladým lidem. Za sociální firmu je zde považována Café Rozmar. Nekuřácká restaurace s čerstvou kuchyní, širokou
nabídkou kvalitních vín a rumů a vlastní kávovou směsí.15
Adresa: Café Rozmar, Trojická 1, Praha 2.
Účel podnikání: provozovat nekuřáckou restauraci s čerstvou kuchyní, širokou nabídkou kvalitních vín a rumů a vlastní kávovou směsí,
dále poskytuje catering, pronájem prostor kavárny pro tiskové konference a firemní večírky.
Financování: Evropský sociální fond a rozpočet Magistrátu hl. města
Prahy až do roku 2011, vlastní příjmy. Prezentuje se jako restaurace
s kvalitní kuchyní, zajímavým interiérem a nabídkou kvalitních vín
a vlastní kávové směsi, s přidanou hodnotou sociální firmy.
Zákazníci: zaměstnanci místních firem, rodiny s dětmi, mladí lidé do
25 let.
Cíl: úplná finanční soběstačnost.
15
Blíže viz dokument Sociální firma – šance pro znevýhodněné na trhu práce: Café Rozmar.
[online]. [cit. 2012-04-20]. Dostupné na internetu: <http://www.socialnifirmy.cz/index.
php?action=main&subject=156&>.
120
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Zaměstnává: mladé lidi po odchodu z ústavní výchovy.
Existují vstupní kritéria pro znevýhodněné zaměstnance i pro zaměstnance bez znevýhodnění.
Stálí zaměstnanci mají uzavřenou pracovní smlouvu na dobu neurčitou.
Znevýhodnění zaměstnanci mají na zkušební dobu uzavřenou Dohodu o provedení práce, která se po zaškolení a oboustranné dohodě
mění na pracovní smlouvu na dobu určitou.
Všichni zaměstnanci pracují na celý úvazek.
Všichni zaměstnanci dostávají mzdu, která odpovídá pracovní pozici,
vzdělání, praxi a výši odpovědnosti.
Sananim se věnuje prevenci, péči a léčbě závislostí na nealkoholových drogách. Za sociální firmu je zde považováno Café Therapy. Restaurace s kavárnou, její součástí je také poradna pro rodiče. Doplňkově také
prodávají keramiku.16
Mezi další příklady sociálních podniků patří:
Fokus Praha, zaměřený na podporu lidí se zkušeností s duševní nemocí – sociální firma Jůnův statek, sociální firma Zahrada.
Náruč, která se snaží o začlenění znevýhodněných skupin občanů
a podporu jejich aktivního života v místní komunitě i mimo ni – sociální firma Modrý domeček.
Máme otevřeno? Zaměřené převážně na podporu lidí s mentálním
postižením nebo artismem – kavárna Vesmírna.
Teva17
Společnost Teva Czech Industries s.r.o., dříve známá též jako Galena,
IVAX či Hellco, je velmi významný farmaceutický výrobce, který poskytuje práci více než 1 500 zaměstnancům. Sídlí v Moravskoslezském kraji,
v městské části Opava – Komárov. Firma klade velký důraz na to, aby jejich výrobky byly kvalitní a účinné. Jako svou prioritu při výrobě považuje bezpečnost, ochranu zdraví a ochranu životního prostředí.
Aktivity v sociální oblasti:
Blíže viz dokument Sociální firma – šance pro znevýhodněné na trhu práce: Café Therapy.
[online]. [cit. 2012-04-20]. Dostupné na internetu: <http://www.socialnifirmy.cz/index.
php?action=main&subject=150&>.
17 Informace o aktivitách jsem získala z výročních zpráv obou firem, které mi byly poskytnuty vedením.
16
STUDIES
121
2012, ročník I., číslo 3, s. 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Příspěvek na stravu – firma každému zaměstnanci přispívá 43 Kč na
oběd; od roku 2010 v provozu druhá jídelna.
Vnitropodnikové akce a setkání – příkladem je známý TEVA FEST –
zdarma vstup pro zaměstnance a jeho rodinu (děti do 15 let), poukaz
na jídlo a pití + dárek, spousta atrakcí pro děti (skákací hrady, kolotoče…).
Jeden týden dovolené navíc, než co stanovuje Zákoník práce.
Příspěvek na penzijní připojištění všem zaměstnancům – 600 Kč.
Finanční odměna za odpracované roky a při odchodu do důchodu.
V 50 letech získává zaměstnanec věcný dárek.
Aktivity v environmentální oblasti:
Ochrana vod – vlastní čistička odpadních vod.
Ochrana ovzduší – využívání speciálního zařízení na omezení množství negativních látek vypouštěných do ovzduší; dodržují předepsané
emisní limity.
Odpadové a obalové hospodářství – odpadní přírodní produkty použity na kompost; třídění odpadu, které je možno poté dále využít
a zpracovat.
Prevence závažných havárií (PZH) – trvalé snížení rizik vzniku závažných havárií a snaha eliminovat jejich dopady na zaměstnance,
obyvatelstvo, životní prostředí a majetek v areálu a okolí Teva Czech
Industries s.r.o.
Integrovaná prevence a omezování znečištění.
Optys
OPTYS je polygrafická a obchodní společnost, jejíž historie sahá až do 18.
století. Firma vznikla privatizací výrobního závodu Moravských tiskařských závodů v Olomouci. Pro společnost pracuje přibližně 400 lidí. Roční obrat je více než 350 milionů Kč.
Aktivity v ekonomické oblasti:
Odmítání korupce;
Etický kodex.
V ekonomické oblasti firma aktivně prosazuje odmítání korupce
a pravidelně se zúčastňuje antikorupčních konferencí a na svých webových stránkách proklamuje antikorupční logo – Podnikáme BEZ korupce.cz. Má sepsaný vlastní etický kodex, kterým se zaměstnanci řídí a také
zavedli pravidla chování ve vztahu k zákazníkům.
122
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Aktivity v sociální oblasti:
Sociální finanční výpomoc zaměstnancům.
Stravné – ve formě obědů, kdy zaměstnavatel hradí 55 % hodnoty
stravenky.
Penzijní připojištění – 1 200 Kč ročně pro zaměstnance, kteří u firmy
pracují min. 2 roky, a to před vznikem tohoto nároku.
Životní pojištění – roční příspěvek činí 3 000 Kč, pro zaměstnance,
kteří u firmy pracují min. 2 roky, a to před vznikem tohoto nároku.
Zainteresovanost zaměstnance na produktivitě práce společnosti –
V případě, že zaměstnanec odpracuje plný počet pracovních směn
nebo se směny budou považovat dle § 348 Zákoníku práce za výkon
práce, přísluší zaměstnanci dle rozhodnutí vedení společnosti při
splnění celoročních plánovaných hospodářských výsledků jednorázová odměna do výše 4 000 Kč.
Dovolená nad základní výměru.
Životní jubilea a výročí – při jubileu 50 let věku a při odchodu do důchodu zaměstnanec získává věcný dar v hodnotě 1 000 Kč.
Zvýhodněné tuzemské a zahraniční zájezdy – spolupráce s Čedok a.s.,
8 % sleva z ceny katalogových zájezdů letadlem a 5 % sleva z ceny na
ostatní zahraniční a tuzemské zájezdy.
Masérské služby – poukazy na masáže.
Firma zavedla program pro neziskové organizace – Obálka pro
dobrou věc, kde ve velké míře spolupracuje s nevládními neziskovými
organizacemi, a to především s nadacemi. Patří mezi ně například Nadace
pro radost, Česká nadace pro nemoci ledvin, nadace Euronisa, nadace
Kapka naděje, nadace Malý Noe, Nadace pro transplantaci kostní dřeně,
nadace Leontina, Občanské sdružení život dětem, Konto BARIÉRY, občanské sdružení Prostor, občanské sdružení Arnika, nadace Terezy Maxové dětem a spousta dalších.
Závěr
Sociální podnikání a společenská odpovědnost firem jsou specifické přístupy, které nemůže každá organizace praktikovat do svého podnikatelského prostředí. Nicméně má možnost alespoň tyto přístupy propagovat
a do jisté míry se do těchto aktivit zapojovat formou dobrovolnictví
a dárcovství. Studie se zabývá sociálním podnikáním a možností jak propojit tento způsob výdělku se společenskou odpovědností firem. V teoretické části studie rozebírá základní charakteristiku obou principů
podnikání a snaží se najít společné znaky těchto forem. Hledá kořeny soSTUDIES
123
2012, ročník I., číslo 3, s. 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ciálního podnikání a společenské odpovědnosti firem v České republice
a tyto výsledky představuje na konkrétních příkladech. V praktické části
jsou tyto poznatky aplikované na příkladech dobré praxe jak z oblasti sociálního podnikání, tak z oblasti společenské odpovědnosti firem. Jako
hlavní problém obou přístupů k podnikání se jeví nedostatečná či zcela
neexitující právní úprava obou podnikatelských směrů. Aktivity a problémy s nimi spojené, dle mého názoru, v obou oblastech podnikání nejlépe vystihuje citát Ernesta Hemingwaye, který říká že „Velké ideály nepotřebují jen křídla, ale též vhodný terén, z něhož by mohly vzlétnout“.
Literatura
BOHUTÍNSKÁ, J.: V Česku se množí sociální firmy, které zaměstnávají například zdravotně postižené. [online]. 07. 04. 2010. [cit. 2012-04-28].
Dostupné na internetu: <http://www.podnikatel.cz/clanky/v-ceskuse-mnozi-socialni-firmy/>.
DOHNALOVÁ, M. – PRŮŠA, L.: Sociální ekonomika. 1. vyd. Praha : Wolters
Kluwer, 2011. 176 s. ISBN 978-80-7357-573-1.
Dokument [online]. s. 55. [cit. 2012-04-20]. Dostupné na internetu:
<http://www.socialnifirmy.cz/getdoc.php?id=582&sessid=71b1ba1
42070105da8554b93d85f2d9a>.
Dokument Byznys pro společnost. [online]. [cit. 2011-10-15]. Dostupné na
internetu: <http://www.byznysprospolecnost.cz/>.
Dokument Sociální firma – šance pro znevýhodněné na trhu práce: Café
Rozmar. [online]. [cit. 2012-04-20]. Dostupné na internetu: <http://
www.socialnifirmy.cz/index.php?action=main&subject=156&>.
Dokument Sociální firma – šance pro znevýhodněné na trhu práce: Café
Therapy. [online]. [cit. 2012-04-20]. Dostupné na internetu: <http://
www.socialnifirmy.cz/index.php?action=main&subject=150&>.
Dokument Sociální firma – šance pro znevýhodněné na trhu práce: Sociální
ekonomika a sociální firmy. [online]. [cit. 2012-04-20]. Dostupné na
internetu: <http://www.socialnifirmy.cz/index.php?action=main&
subject=13&lang=cz>.
Dokument Společenská odpovědnost firem. [online]. 29. 02. 2008.
[cit. 2012-04-28]. Dostupné na internetu: <http://www.businessinfo.
cz/cs/clanky/spolecenska-odpovednost-firem-pruvodce-7482.
html>.
124
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 111-125
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
KULDOVÁ, L.: Společenská odpovědnost firem: Etické podnikání a sociální
odpovědnost v praxi. 1. vyd. Plzeň : OPS, 2010. 193 s. ISBN 978-8087269-12-1.
KUNZ, V.: Společenská odpovědnost firem. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2012. 208 s. ISBN 978-80-247-3983-0.
MACKŮ, T.: Lidem v ČR jsou témata společenské odpovědnosti stále bližší.
[online]. 15. 02. 2012. [cit. 2012-02-25]. Dostupné na internetu:
<http://www.ipsos.cz/tiskove-zpravy/lidem-v-cr-jsou-temataspolecenske-odpovednosti-stale-blizsi>.
MACKŮ, T.: Tisková zpráva: Lidem v ČR jsou témata společenské odpovědnosti stále bližší. [online]. Praha : Ipsos Tambor, 2012. 4 s. [cit. 201202-25]. Dostupné na internetu: <http://www.ipsos.cz/sites/default/
files/Tiskov%C3%A1%20zpr%C3%A1va%20Ipsos%2002_15_2012.
pdf>.
MACKŮ, T.: Tisková zpráva: Populace i odborná veřejnost v ČR si velmi váží
společenské odpovědnosti firem. [online]. Praha : Ipsos Tambor, 2010.
5 s. [cit. 2012-02-25]. Dostupné na internetu: <http://www.ipsos.cz/
sites/default/files/Tiskov%C3%A1%20zpr%C3%A1va%20Ipsos%
20Tambor%2006_12_2010.pdf>.
Zákon č. 435/2004 Sb. o zaměstnanosti v plném znění.
Ing. Lucie Kamrádová
Ústav veřejné správy a regionální politiky
Fakulta veřejných politik
Slezská univerzita v Opavě
Hradecká 17
746 01 Opava
Česká republika
[email protected]
STUDIES
125
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Povinnosti zmluvných strán v kontexte
Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej
kúpe tovaru
Obligations of the Parties in the Context
of the United Nations Convention on Contracts
for the International Sale of Goods
Halina Martyniv
Abstract: The United Nations Convention on Contracts for the International Sale of Goods 1980 (Vienna Convention) is an important step in the
process of the unification of the rules of international sales contract. The
Convention was signed at a diplomatic conference in Vienna, which was
held from 10. 03. 1980 till 11. 04. 1980. The aim of the presented study is to
analyze the seller’s and buyer’s obligations under the Vienna Convention.
Selected decisions connected with the issue will be presented in this regard.
Key Words: The United Nations Convention on Contracts for the International Sale of Goods; Unification; International Commercial Law.
Abstrakt: Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru z roku
1980 (Viedenský dohovor) predstavuje významný krok v procese unifikácie
právnej úpravy medzinárodnej kúpnej zmluvy. Predmetný dohovor bol
podpísaný na diplomatickej konferencii vo Viedni, ktorá sa konala v dňoch
10. 03. 1980 až 11. 04. 1980. Cieľom predmetnej štúdie je analýza povinností predávajúceho a kupujúceho v zmysle Viedenského dohovoru. V danej
súvislosti budú prezentované aj vybrané rozhodnutia súvisiace s predmetnou problematikou.
Kľúčové slová: Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru;
unifikácia; medzinárodné obchodné právo.
V súčasnosti zmluvnou stranou Viedenského dohovoru je 78 štátov.1
Úspech VD nie je určený iba počtom zmluvných strán ale aj významom
pre unifikáciu právnej úpravy medzinárodnej kúpnej zmluvy. V zmysle
1
Stav k 01. 06. 2012. Poslednými štátmi, ktoré pristúpili k Viedenskému dohovoru sú Benin (platnosť nadobudne 01. 08. 2012) a San Marino (platnosť nadobudne 01. 03. 2013).
126
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
článku 1 Viedenský dohovor upravuje kúpnu zmluvu medzi stranami,
ktoré majú miesta podnikania v štátoch, zmluvnou stranou Viedenského
dohovoru alebo ak sa podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Históriu
vzniku a prijatia VD môžeme hypoteticky rozdeliť do dvoch etáp. Prvá má
svoj začiatok v roku 1928 a vyznačuje sa aktivitou UNIDROIT a vo veľkej
časti výdatnou činnosťou významného nemeckého civilistu Ernsta Rabela. Druhá je založená na opatreniach UNCITRAL-u, prijatých s cieľom unifikovať právo medzinárodného obchodu.
Viedenský dohovor nadobudol svoju konečnú podobu v priebehu
diplomatickej konferencie zvolanej generálnym tajomníkom OSN v súlade s rozhodnutím Valného zhromaždenia zo dňa 16. 12. 1978 vo Viedni.
Na viedenskej konferencii sa zúčastnilo 62 štátov.
Viedenský dohovor je rozdelený na štyri časti. Prvá časť (čl. 1 – 13)
obsahuje vymedzenie predmetu úpravy a všeobecné ustanovenia, ktoré
sa vzťahujú na celý dohovor. Druhá časť (čl. 14 – 24) sa venuje problematike uzatvárania medzinárodnej kúpnej zmluvy. Tretia časť (čl. 25 – 88)
tvorí jadro Viedenského dohovoru a obsahuje ustanovenia o právach
a povinnostiach predávajúceho a kupujúceho. Štvrtá časť (čl. 89 – 101) je
venovaná záverečným ustanoveniam, z ktorých mimoriadny význam majú výhrady pri podpise Viedenského dohovoru. Ako už bolo uvedené
v abstrakte predmetom záujmu tejto štúdie je štvrtá časť Viedenského
dohovoru, a to najmä povinnosti predávajúceho a kupujúceho.
Povinnosti predávajúceho
Základné povinnosti predávajúceho upravuje čl. 30 VD v zmysle ktorého
predávajúci je povinný:
dodať tovar;
odovzdať doklady vzťahujúce sa na predmetný tovar;
zabezpečiť, aby kupujúci nadobudol vlastnícke právo k tovaru.
Uvedené však neznamená, že predávajúci nie je povinný splniť akúkoľvek inú povinnosť uvedenú v zmluve. Platí opak – predávajúci je povinný splniť rovnako akúkoľvek inú povinnosť, ktorá je zakotvená
v zmluve, vyplýva z obyčají a zvyklostí, na ktorých sa strany dohodli, alebo z praxe, ktorú medzi sebou zaviedli (čl. 9 VD).
STUDIES
127
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Dodanie tovaru
Článok 31 VD upravuje miesto dodania tovaru. Ustanovenia predmetného článku sa použijú v prípade, ak zmluvné strany sa nedohodli na inom
z dôvodu, že v zmysle článku 31 VD prednosť má autonómia vôle zmluvných strán. Ustanovenia písm. a) čl. 312 sa použijú v prípade, že samotná
kúpna zmluva upravuje prepravu tovaru. V prípade, že zmluvné strany sa
dohodli, alebo to priamo vyplýva z okolnosti prípadu že tovar prepraví
nezávislý prepravca predpokladá sa, že zmluva upravuje prepravu tovaru. V zmysle písm. a) čl. 31 predávajúci nie je povinný prepraviť tovar
sám, ale môže využiť služby prepravcu. V prípade, že na preprave tovaru
participujú viacerí prepravcovia predávajúci splní svoju povinnosť dodať
tovar jeho dodaním prvému prepravcovi. Odovzdanie dokumentov vzťahujúcich sa na tovar nie je dodaním tovaru, ibaže na tom sa dohodli
zmluvné strany. S tým súvisí prechod (čl. 67 ods. 1).
V zmysle ods. 1 čl. 35 predávajúci musí kupujúcemu dodať tovar,
ktorý svojou kvalitou, množstvom, balením a popisom zodpovedá zmluvným podmienkam. Dodanie menšieho množstva tovaru, ako je uvedené
v zmluve, je v rozpore s ustanovením ods. 1 čl. 35 VD. V jednom z prípadov súd rozhodol, že pojem „tovar nezodpovedá zmluve“ znamená dodanie iného množstva tovaru (ide najmä o menšie množstvo) a tovaru horšej kvality. Súd zistil, že predaj použitého motorového vozidla, ktoré bolo
zaevidované o dva roky skôr, ako je uvedené v dokladoch k predmetnému vozidlu, a počet najazdených kilometrov na tachometri nebol správny, je v rozpore so zmluvnými podmienkami v zmysle ods. 1 čl. 35 VD.3
V inej veci súd rozhodol, že nedošlo k porušeniu ods. 1 čl. 35 VD v prípade, keď predávajúci dodal mídie obsahujúce vysokú úroveň kadmia, pretože zmluva neobsahovala dohodu o maximálne prípustnom obsahu
kadmia vo výrobku.4 Pri zistení, či zmluva obsahuje ustanovenia, v zmysle ktorých tovar musí byť dodaný v konkrétnom množstve, kvalite, prevedení alebo v zmysle ktorých tovar musí byť v konkrétnom balení, musíme vychádzať z celkového obsahu konkrétnej zmluvy a dohody zmluvných strán. Preto súd pri rozhodovaniach o odvolaní v jednom prípade
2
3
4
Povinnosť dodať tovar spočíva v odovzdaní tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre
kupujúceho.
Bližšie pozri prípad č. 168: Oberlandesgericht Köln, Nemecko, 21. máj 1996. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V97/217/09/PDF/V9721709.pdf?OpenElement>.
Bližšie pozri prípad č. 84: Oberlandesgericht Frankfurt a.M., Nemecko, 20. apríl 1994. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V95/529/10/IMG/V9552910.pdf?OpenElement>.
128
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zistil, že predávajúci nevyjadril súhlas (ani nepriamo) s tým, že bude dodržiavať odporúčané (avšak nie právne záväzne) vnútroštátne normy
štátu, na území ktorého má predávajúci sídlo, upravujúce obsah kadmia
vo výrobku. Súd rozhodol, že skutočnosť, že predávajúci dodal midie do
skladových priestorov neznamená, že predávajúci nepriamo súhlasil
s dodržiavaním štandardov vzťahujúcich sa na realizáciu výrobku a dodržiavaním predpisov verejného práva (týkajúcich sa ďalšieho predaja)
štátu, na ktorého územie dodal tovar.5
V jednom prípade predávajúci, spoločnosť Sacovine (miesto podnikania na území Talianska), a kupujúci, Les fils des Henri Ramel (miesto
podnikania na území Francúzska), uzavreli v roku 1988 niekoľko kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bolo dodanie vína. Neskôr sa kupujúci
dozvedel, že v tom istom roku došlo k dodaniu falšovaného talianskeho
vína, a preto sa obrátil na Úrad pre boj s podvodmi, ktorý dospel k záveru, že predmetné víno je skutočne falzifikátom. Preto sa francúzsky podnikateľ obrátil na Obchodný súd Sete, a neskôr na odvolací súd Montpellier so žiadosťou o rozhodnutie vo veci predaja vina a náhradu majetkovej a nemajetkovej škody.
Odvolací súd v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom Francúzska rozhodol o zrušení kúpnej zmluvy výlučne v dôsledku konania
predávajúceho, pretože predávajúci nesplnil zmluvnú povinnosť dodať
víno zodpovedajúce zmluvným podmienkam a požiadavkám dopytu. Spoločnosť Sacovine podala dovolanie, v ktorom vytýkala odvolaciemu súdu,
že rozhodol o zrušení zmluvy na základe porušenia zmluvných povinností predávajúcim, pretože podľa názoru žalobcu (spoločnosti Sacovine)
dodanie osladeného vína neznamená nesplnenie povinnosti predávajúcim. Zároveň spoločnosť Sacovine zdôrazňovala, že medzi dodávaním
cukru do vína a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť, pretože
v prípade niekoľkých dodávok tovaru bolo zistené, že príčinou nepoužiteľnosti vina sa stali prepravné podmienky. Dovolací súd zamietol predmetnú žalobu. Súd uviedol, že zmluva, ktorá je predmetom konania sa týka medzinárodnej kúpy tovaru, ktorú upravuje Viedenský dohovor, ktorý
je platný na území Talianska a Francúzska, a že odvolací súd postupoval
v súlade s ustanoveniami predmetného dohovoru, najmä článku 35, keď
dospel k záveru, že tým, že spoločnosť Sacovine tým, že dodávala falšované víno porušila povinnosť dodať tovar uvedený v zmluve. Nakoniec
5
Bližšie pozri prípad č. 84: Oberlandesgericht Frankfurt a.M., Nemecko, 20. apríl 1994. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V95/529/10/IMG/V9552910.pdf?OpenElement>.
STUDIES
129
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
v otázke absencie príčinného vzťahu medzi dodávaním cukru do vína
a vzniknutou škodou dovolací súd je chránený odvolaním sa na skutočnosti, že iba toto konanie viedlo k znehodnoteniu vina, ktoré nezávisle
zistil súd prvej inštancie.6
Odsek 2 čl. 35 upravuje štandardné podmienky kvality, účelnosti,
vlastností a balenia tovaru, ktoré aj napriek tomu, že nie sú povinné, vo
väčšine prípadov sú súčasťou kúpnej zmluvy. Uvedené štandardy tvoria
implicitné zmluvné podmienky, ktoré zaväzujú predávajúceho aj bez príslušného súhlasu. Ak zmluvné strany nechcú použiť predmetné štandardné podmienky vo svojej zmluve, môžu sa v zmysle čl. 35 dohodnúť
na iných podmienkach. Ak zmluvné strany nevyužijú zásadu zmluvnej
voľnosti a neupravia zmluvné podmienky iným spôsobom, sú pre ne záväzné podmienky uvedené v ods. 2 čl. 35 VD. Rozhodcovský súd rozhodol, že akákoľvek dohoda týkajúca sa všeobecnej kvality tovaru nie je odstúpením od ustanovení ods. 2 čl. 35 VD, ak predmetná dohoda obsahuje
priaznivejšie podmienky kvality tovaru, nie však negatívne podmienky,
vylučujúce zodpovednosť predávajúceho.7 Písm. a) a b) ods. 2 čl. 35 sa
použije vo všetkých zmluvách v prípade, ak sa zmluvné strany nedohodli
na niečom inom. Písmená c) a d) sa použijú v prípade, ak zmluva obsahuje odlišnú úpravu. Sformulované štandardy majú kumulatívny charakter.
V zmysle písm. a) ods. 2 čl. 35 dodaný tovar musí sa hodiť na účely, na
ktoré sa požíva spravidla rovnaký alebo podobný tovar. Predmetná podmienka nebola splnená v prípade dodania predávajúcim chladiaceho zariadenia, ktoré sa pokazilo pri uvedení do prevádzky.8 Štandardy sa porušili aj v prípade, keď predávajúci dodal víno, ktoré bolo zriedené vodou, a preto došlo k jeho zhabaniu a zničeniu.9 Zároveň v súlade s kritériom, uvedeným v písm. a) ods. 2 čl. 35 sa nevyžaduje, aby tovar bol
v perfektnom stave alebo mal podobné vlastnosti, lenže za normálnych
podmienok sa uvedené požiadavky od tohto tovaru vyžadujú.
6
7
8
9
Bližšie pozri prípad č. 150: Court of Cassation (1st Civil Division), Francúzsko, 23. január
1996. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/
doc/UNDOC/GEN/V96/879/59/PDF/V9687959.pdf?OpenElement>.
Bližšie pozri prípad č. 237: Arbitration Institute of the Stockholm Chamber of Commerce,
Švedsko, 5. jún 1998. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccessdds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V99/818/57/PDF/V9981857.pdf?OpenElement>.
Bližšie pozri prípad č. 204: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 15. máj 1996. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccessdds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V98/511/62/PDF/V9851162.pdf?OpenElement>.
Bližšie pozri prípad č. 170: Landgericht Trier, Nemecko, 12. október 1995. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V97/217/09/PDF/V9721709.pdf?OpenElement>.
130
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
V zmysle písm. b) ods. 2 čl. 35 tovar sa musí hodiť na osobitný účel,
o ktorom bol predávajúci výslovne alebo inak upovedomený v čase uzavretia zmluvy. Uvedená povinnosť prichádza do úvahy iba v prípade, ak
pred uzavretím zmluvy bol predávajúci upovedomený o tomto účele. Okrem toho ustanovenie písm. b) ods. 2 čl. 35 sa nepoužije v prípade, ak
z okolnosti vyplýva, že sa kupujúci nespoliehal alebo by bolo nerozumné
aby sa spoliehal na kompetenciu a názor predávajúceho. V súvislosti
s uvedeným súd rozhodol, že vo všeobecnosti kupujúci sa nemôže rozumne spoliehať na kompetentnosť predávajúceho o požiadavkách na
tovar, uvedených v právnych predpisoch alebo iných administratívnych
opatrenia štátu – importéra, lenže kupujúci oznámil predmetné požiadavky predávajúcemu.10 Preto v prípade dodania midií obsahujúcich
kadmií v objeme prevyšujúcom odporúčania uvedené v nemeckých zdravotných predpisoch nie je porušením požiadaviek uvedených v písm. b)
ods. 2 čl. 35 VD, ak chýba potvrdenie o tom, že kupujúci oznámil tieto požiadavky predávajúcemu. Týmto vyhlásením súd potvrdil súdne rozhodnutie súdu nižšieho stupňa o tom, že predávajúci neporušil ustanovenia
písm. b) ods. 2 čl. 35 VD, pretože nebolo potvrdené, že strany sa implicitne dohodli o dodržiavaní odporúčaní uvedených v právnych predpisoch
platných v štáte kupujúceho. Ďalší súd v podobnom prípade rozhodol, že
predávajúci porušil ustanovenia písm. b) ods. 2 čl. 35, keď dodal tovar
(prípravok na starostlivosť o pokožku), ktorý neobsahoval určitú úroveň
obsahu vitamínu A v priebehu jeho úschovy.11 Súd rozhodol, že kupujúci
sa snažil kúpiť výrobok, ktorý bude obsahovať určitú úroveň uvedeného
vitamínu a že „špeciálny účel tovaru bol jasne oznámený predávajúcemu
a kupujúci sa spoliehal na skúsenosti predávajúceho v otázke spôsobu
zabezpečenia potrebného obsahu vitamínu A a spôsobu udržiavania potrebného obsahu.“
V zmysle písm. c) ods. 2 čl. 35 v určitých prípadoch tovar musí mať
vlastnosti vzorky alebo predlohy, ktorú predávajúci predložil kupujúcemu. Právna úprava uvedená v tomto ustanovení sa použije v prípade, ak
predávajúci ukázal kupujúcemu vzorku alebo predlohu, lenže strany sa
dohodli na inom. Napriek tomu v jednom prípade súd rozhodol, že tovar
Bližšie pozri prípad č. 123: Bundesgerichtshof, Nemecko, 8. marec 1995. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V96/842/23/IMG/V9684223.pdf?OpenElement>.
11 Rozhodnutie prvostupňového súdu v m. Helisnky, Fínsko, 11. júna 1995, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom m. Helsinky 30. júna 1998. Bližšie pozri dokument Helsinki Court of Appeal, S 96/1215 (30 June 1998). [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://www.cisg.law.pace.edu/cisg/wais/db/cases2/980630f5.html>.
10
STUDIES
131
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
musí zodpovedať vzorke iba v prípade, ak samotná zmluva obsahuje
ustanovenie, v zmysle ktorého tovar musí mať vlastnosti predloženej
vzorky.12
Ďalším dôležitým aspektom je otázka obvyklého balenia tovaru a jeho uloženia na prepravu. V niektorých prípadoch sa zistilo, že tovar, ktorý nebol náležite zabalený, nezodpovedal zmluve v zmysle písm. d) ods. 2
čl. 35. V prípade, keď predávajúci predal kupujúcemu syr, (o ktorom vedel, že sa bude realizovať v štáte kupujúceho), ktorý bol dodaný v balení
nezodpovedajúcom pravidlám označenia potravinárskych výrobkov
v tomto štáte, bolo rozhodnuté, že tovar nezodpovedá právnej úprave
uvedenej v písm. d) ods. 2 čl. 35 VD.13
V zmysle ods. 3 čl. 35 predávajúci nezodpovedá za vady tovaru o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo nemohol nevedieť.
V súlade s uvedeným ustanovením na kupujúceho prešlo nebezpečenstvo
vád používaného buldozéra, ktorý kupujúci prezrel a vyskúšal pred kúpou.14 Úprava uvedená v ods. 3 čl. 35 má však aj určité obmedzenia. Ako
už bolo uvedené v jednom prípade, keď predávajúci vedel, že používané
motorové vozidlo bolo prihlásené o dva roky skôr, ako je uvedené v dokladoch od auta, a vedel, že tachometer ukazuje menší počet kilometrov,
ako v skutočnosti prešlo auto, a napriek tomu to neoznámil kupujúcemu,
znáša zodpovednosť za vady tovaru aj v prípade, ak kupujúci (ktorý podniká v oblasti predaja používaných vozidiel) musel zistiť uvedené vady.15
Odvolávajúc sa na čl. 40 a ods. 1 čl. 7 VD súd rozhodol, že Viedenský dohovor obsahuje všeobecnú zásadu koncipovanú v prospech aj veľmi nepozorného kupujúceho s cieľom chrániť ho pred podvodným konaním
predávajúceho.
Ďalšou otázkou, ktorá vzniká pri analýze čl. 35 VD je otázka dôkazného bremena. V jednom z prípadov súd rozhodol, že dôkazné bremeno
Bližšie pozri dokument Landgericht Berlin, Germany, 15. 09. 1994. [online]. [cit. 2012-0629]. Dostupné na internete: <http://www.unilex.info/case.cfm?pid=1&do=case&id=218&
step=FullText>.
13 Bližšie pozri prípad č. 202: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 13. september 1995. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V98/511/62/PDF/V9851162.pdf?OpenElement>.
14 Bližšie pozri prípad č. 219: Tribunal Cantonal Valais, Švajčiarsko, 28. október 1997. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V98/553/61/PDF/V9855361.pdf?OpenElement>.
15 Bližšie pozri prípad č. 168: Oberlandesgericht Köln, Nemecko, 21. máj 1996. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V97/217/09/PDF/V9721709.pdf?OpenElement>.
12
132
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
znáša predávajúci.16 Naopak, v ďalších prípadoch súdy rozhodli, že kupujúci znáša dôkazné bremeno v prípade vád tovaru, aj keď v uvedených
rozhodnutiach sa použili rôzne koncepcie na dosiahnutie tohto výsledku.
Jeden z rozhodcovských súdov pri rozhodovaní uviedol, že Viedenský
dohovor nerieši špeciálne otázku dôkazného bremena, a preto použil
normy vnútroštátneho práva a rozhodol, že kupujúci znáša dôkazné
bremeno ako strana namietajúca vadu tovaru.17 Iné súdy dospeli k záveru, že samotný Viedenský dohovor, hoci špeciálne neupravuje otázku dôkazného bremena, obsahuje všeobecnú zásadu v zmysle ktorej strana,
ktorá vyhlasuje, že tovar má vady musí predmetnú skutočnosť preukázať. V uvedenom prípade kupujúci, ktorý tvrdí, že tovar má vady, bol povinný preukázať ich existenciu.18 V iných rozhodnutiach sa otázka dôkazného bremena rieši v závislosti od kontextu. Preto v jednom prípade
súd dospel k názoru, že kupujúci znáša dôkazné bremeno vád tovaru, ak
prevzal tovar a pri jeho preberaní neoznámil predávajúcemu predmetné
vady.19
Vo väčšine rozhodnutí sa rieši otázka preukázania vád tovaru prostredníctvom potvrdenia o súlade tovaru v zmysle čl. 35 VD. Skutočnosť,
že dodané víno zhabali a zničili príslušné štátne orgány štátu kupujúceho
v dôsledku toho, že víno bolo riedené vodou, súd zhodnotil ako skutočnosť preukazujúcu vady tovaru (vína), ktoré sú v rozpore s úpravou uvedenou v kúpnej zmluve.20 V inom prípade súd rozhodol, že predčasné pokazenie sa náhradnej súčiastky stroja ešte neznamená, že stroj nezodpo-
Bližšie pozri dokument Rechtbank van koophandel Kortrijk, Belgium, 6 October 1997. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://www.law.kuleuven.ac.be/int/
tradelaw/WK/1996-12-16.htm> a dokument Rechtbank van koophandel Kortrijk, Belgium, 16 December 1996. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://
www.law.kuleuven.ac.be/int/tradelaw/WK/1996-12-16.htm>.
17 Bližšie pozri rozhodnutie č. 6653: ICC Court of Arbitration. 1993. [online]. [cit. 2012-0629]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V95/604/
92/IMG/V9560492.pdf?OpenElement>.
18 Bližšie pozri prípad č. 378: Tribunale di Vigevano (Judge A. Rizzieri), Taliansko, 12. júl
2000. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/
doc/UNDOC/GEN/V01/847/23/PDF/V0184723.pdf?OpenElement>.
19 Bližšie pozri prípad č. 123: Bundesgerichtshof, Nemecko, 8. marec 1995. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V96/842/23/IMG/V9684223.pdf?OpenElement>.
20 Bližšie pozri prípad č. 170: Landgericht Trier, Nemecko, 12. október 1995. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V97/217/09/PDF/V9721709.pdf?OpenElement>.
16
STUDIES
133
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vedá zmluvným podmienkam, pretože sa tak mohlo stať aj v dôsledku
chybnej montáže.21
Odovzdanie dokladov vzťahujúcich sa na tovar
V zásade samotná kúpna zmluva obsahuje taxatívny zoznám dokumentov, ktoré predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu. Dokumentmi
vzťahujúcimi sa na tovar sú najmä:
dodací list;
konosament;
skladištný list;
certifikát;
faktúra;
potvrdenia o pôvode tovaru.
Aj existujúca prax, obyčají a zvyklostí môžu určovať aké doklady musia byť odovzdané.
Odovzdanie nezodpovedajúcich dokladov znamená porušenie zmluvy a záleží od toho či predmetné porušenie môžeme hodnotiť ako podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. V prípade, že ide o podstatné porušenie vzniká kupujúcemu právo odstúpiť od zmluvy v zmysle
čl. 49 ods. 1 VD.22 Avšak v jednom prípade23 odovzdanie nezodpovedajúcich dokumentov (falošných certifikátov pôvodu a pochybný certifikát
o chemickej analýze) bolo hodnotené ako nepodstatné porušenie zmluvy
z dôvodu, že kupujúci mohol bez väčšej námahy odstrániť predmetnú
vádu.
Prevod vlastníckeho práva
Napriek tomu, že pojmovým znakom kúpnej zmluvy je prechod vlastníckeho práva, Viedenský dohovor neupravuje účinky, ktoré môže mať
zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru. Preto pri zmluvách,
na ktoré bude aplikovaný Viedenský dohovor, bude otázku prechodu
Bližšie pozri prípad č. 237: Arbitration Institute of the Stockholm Chamber of Commerce,
Švedsko, 5. jún 1998. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccessdds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V99/818/57/PDF/V9981857.pdf?OpenElement>.
22 Kupujúci môže odstúpiť od zmluvy:
a) ak predávajúci nesplnením niektorej svojej povinnosti zo zmluvy alebo z tohto Dohovoru porušil zmluvu podstatným spôsobom.
23 Bližšie pozri prípad č. 171: Bundesgerichtshof, Nemecko, 3. apríl 1996. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V97/217/09/PDF/V9721709.pdf?OpenElement>.
21
134
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vlastníckeho práva riešiť rozhodné právo, ktoré si zmluvné strany zvolili
alebo ktoré bolo určené v súlade s ustanoveniami medzinárodného súkromného práva.
Podľa väčšiny obchodných zákonníkov nadobúda kupujúci vlastnícke
právo k veci v okamihu jej prevzatia v súlade so zmluvou, príp. zákonom.
Ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva môže dôjsť aj pred odovzdaním
tovaru alebo po ňom.
V prípade voľby slovenského právneho poriadku otázka vlastníckeho
práva a jeho účinkov sa bude riadiť Obchodným zákonníkom (zákon
č. 513/1991 Zb.). V zásade v zmysle § 443 ods. 1 kupujúci nadobúda
vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný. Odchýlky od tejto zásady môžme nájsť v § 443 ods. 2 (nadobudnutie vlastníckeho práva splýva s dobou, keď príjemca zásielky získava právo nakladať
so zásielkou) a § 444 (na základe písomnej dohody strán môže kupujúci
nadobudnúť vlastnícke právo pre dobou uvedenou v § 443), § 446 (na
základe písomnej dohody môže kupujúci nadobudnúť vlastnícke právo
k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443).
Povinnosti kupujúceho
Základnými povinnosťami kupujúceho v zmysle Viedenského dohovoru
sú:
povinnosť zaplatiť kúpnu cenu;
povinnosť prevziať tovar.
Okrem týchto povinnosti zmluva môže obsahovať aj ďalšie povinnosti kupujúceho, ako napríklad povinnosť poskytnúť záruku zaplatenia
kúpnej ceny, povinnosť prezrieť tovar alebo zariadiť jeho prehliadku,
povinnosť dodať určité veci, ktoré sa použijú na výrobu tovaru alebo povinnosť určiť formu, parametre alebo iné vlastnosti tovaru.
Povinnosť zaplatiť kúpnu
Existuje množstvo rozhodnutí, ktoré sa odvolávajú na čl. 53 v súvislosti
s povinnosťou kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.. Jedným z nich je spor
z kúpnej zmluvy, ktorú v júli 1991 uzavreli francúzsky predávajúci (spoločnosť Lorraine des Produits Métallurgiques) a belgický kupujúci (spoločnosť BVBA Finecco). Predmetom zmluvy bolo dodanie oceľového plechu. Zaplatenie kúpnej ceny ručila belgická banka (Banque Paribas Belgique). Keďže kupujúci nezaplatil kúpnu cenu v lehote uvedenej v zmluve
(konkrétny dátum), predávajúci podal žalobu o zaplatenie kúpnej ceny
STUDIES
135
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
na francúzsky súd (Obchodný súd mesta Bobigny). Žalovanou stranou
v tomto prípade bol kupujúci a jeho ručiteľ. Obchodný súd vyhlásil, že nie
je príslušný konať a rozhodnúť vo veci a odporučil stranám obrátiť sa na
príslušný belgický súd. Predávajúci nesúhlasil s uvedeným rozhodnutím
a odvolal sa na príslušnosť francúzskeho súdu. Odvolací súd s cieľom zistiť miesto zaplatenia kúpnej ceny použil ustanovenia Viedenského dohovoru. Samotná kúpna zmluva neobsahovala ustanovenie upravujúce
miesto zaplatenia kúpnej ceny, preto súd uviedol, že v súlade s čl. 57 Viedenského dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v mieste
podnikania predávajúceho. Na základe predmetných zistení odvolací súd
potvrdil svoju príslušnosť.24 V ďalšom prípade žalobca (nemecká spoločnosť Adamfi Video Production) žiadal zaplatenie kúpnej ceny a úrokov
z omeškania za tovar, ktorý bol dodaný kupujúcemu (maďarskej spoločnosti Alkotók Studiósa Kisszovetkezet). Na začiatku žalovaný namietal
existenciu kúpnej zmluvy a skutočnosť dodania tovaru. Súd však na základe dokladov, získaných od Maďarského colného riaditeľstva, zistil, že
došlo k dodaniu tovaru a dodávateľ odovzdal tovar zamestnancovi žalovaného. Na určenie ceny tovaru a iných náležitostí zmluvy súd použil
kúpnu zmluvu uzavretú medzi stranami v minulosti a rozhodol, že kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu na základe čl. 9 ods. 1
a čl. 53 Viedenského dohovoru. V otázke zaplatenia úrokov z omeškania,
ktorá je iba čiastkovo upravená vo Viedenskom dohovore, súd na vyplnenie medzier dohovoru, týkajúcich sa výšky úrokov z omeškania, použil
na základe maďarského zákona o medzinárodnom práve súkromnom
(najmä § 25) nemecké právo (právo predávajúceho). V nadväznosti na
uvedené na základe § 1 čl. 352 Nemeckého obchodného zákonníka súd
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 5 %
z dlžnej sumy odo dňa vzniku povinnosti zaplatiť kúpnu cenu až do zaplatenia v nemeckej mene.25
Prípady, pri ktorých rozhodovaní sa použil čl. 53 vo vzťahu k iným
povinnostiam kupujúceho, sú zriedkavé.
Bližšie pozri prípad č. 156: Court of Appeal of Paris (1st Division, Urgent Proceedings Section), Francúzsko, 10. november 1993. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V96/879/59/PDF/V9687959.pdf?
OpenElement>.
25 Bližšie pozri prípad č. 52: Municipal Court Budapest, Maďarsko, 24. marec 1992. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V94/239/16/IMG/V9423916.pdf?OpenElement>.
24
136
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu zahŕňa aj povinnosť urobiť opatrenia a vyhovieť formalitám uvedeným v zmluve alebo uvedeným v príslušných právnych predpisoch. Napríklad zmluva môže upravovať povinnosť zriadiť akreditív, poskytnúť bankovú záruku alebo iné
zabezpečenie, získať príslušné povolenie nevyhnutné na prevod peňažných prostriedkov. Vo všeobecnosti platí, že výdavky súvisiace so zaplatením kúpnej ceny znáša kupujúci. Okrem toho porušenie uvedených povinností kupujúcim oprávňuje predávajúceho použiť prostriedky právnej
ochrany uvedené v čl. 61 a ďalších VD. Preto vzniká otázka, či čl. 54 ukladá povinnosť kupujúcemu prijať opatrenia nevyhnutné na prevod peňažných prostriedkov a nevytvára zodpovednosť kupujúceho za dosiahnutie výsledku, alebo kupujúci poruší svoju povinnosť, ak nedosiahne potrebný výsledok. V súlade s jedným výkladom čl. 54 musíme urobiť deliacu čiaru medzi opatreniami obchodnej povahy, v súvislosti s ktorými kupujúci je povinný dosiahnuť potrebný výsledok, a administratívnymi
opatreniami, pri ktorých kupujúci je povinný vykonať všetky potrebné
úkony. Dôvodom uvedeného rozdelenia je najmä skutočnosť, že kupujúci
nemôže zaručiť, že príslušné správne orgány potvrdia prevod peňažných
prostriedkov, a preto je vhodné, aby kupujúci bol povinný vykonať úkony, nevyhnutné na udelenie príslušného administratívneho povolenia.
Článok 54 neobsahuje žiadne ustanovenia upravujúce otázku meny kúpnej ceny. V tejto otázke základným aspektom je úmysel zmluvných strán
(čl. 6), obchodné zvyklosti (ods. 2 čl. 9) a prax, ktorú medzi sebou zaviedli
zmluvné strany (ods. 1 čl. 9). Vo väčšine rozhodnutí kúpna cena je vyjadrená v mene štátu, na území ktorého má predávajúci miesto podnikania
alebo v mene miesta zaplatenia kúpnej ceny.26 V uvedených rozhodnutiach sa používajú všeobecné zásady, na ktorých spočíva Viedenský dohovor (ods. 2 čl. 7), a preto sa mena kúpnej ceny určuje ako mena štátu,
na území ktorého má predávajúci sídlo alebo bydlisko, keďže uvedené
miesto je spravidla aj miesto splnenia povinnosti zaplatiť kúpnu cenu
(čl. 57) a miestom dodania tovaru (písm. c) čl. 31).
26
Bližšie pozri prípad č. 80: Kammergericht Berlin, Nemecko, 24. januára 1994. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V95/529/10/IMG/V9552910.pdf?OpenElement, prípad č. 52: Municipal Court Budapest, Maďarsko, 24. marec 1992. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V94/239/16/IMG/V9423916.pdf?
OpenElement> a prípad č. 281: Oberlandesgericht Koblenz, Nemecko, 17. september
1993. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/
doc/UNDOC/GEN/V99/903/75/PDF/V9990375.pdf?OpenElement>.
STUDIES
137
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Podľa čl. 55 VD, ak v platne uzavretej zmluve nie výslovne alebo nepriamo určená kúpna cena a zmluva zároveň neobsahuje ustanovenie
umožňujúce jej určenie, predpokladá sa, že strany nepriamo určili kúpnu
cenu zodpovedajúcu kúpnej cene, ktorá sa všeobecne určovala v čase
uzavretia zmluvy za porovnateľný tovar za podobných okolností v príslušnom obchodnom odvetví. Vzťah medzi čl. 14 a čl. 55 VD je jednou
z najťažších otázok, ktoré vznikajú pri výklade Viedenského dohovoru.
V jednom prípade súd rozhodol, že návrh na uzavretie zmluvy (oferta),
predmetom ktorého boli letecké motory, nebol v súlade s čl. 14 VD, pretože neobsahoval kúpnu cenu všetkých druhov motorov, ktoré by si mohol vybrať kupujúci zo zoznamu uvedeného v oferte, a preto zmluva, ktorá vznikla v dôsledku prijatia oferty nie je platná.27 Na základe uvedeného rozhodnutia môžeme dospieť k záveru, že čl. 55 VD neobnovuje platnosť zmluvy, ktorá je neplatná v dôsledku absencie kúpnej ceny, a preto
čl. 14 VD má prioritnú platnosť v porovnaní s čl. 55 VD. Z predmetného
výkladu vyplýva, že čl. 55 sa použije v prípade, keď kúpna zmluva bola
platne uzavretá bez uvedenia kúpnej ceny. V inom prípade sa súd odvoláva na ustanovenie čl. 55 s cieľom určiť kúpnu cenu surovín, ktorých
kúpna cena nebola zmluvnými stranami dohodnutá.28 Rozhodcovia, ktorí
čelia ťažkostiam pri použití čl. 14 a čl. 55 VD, sú vo väčšine prípadov pripravení určiť chýbajúcu kúpnu cenu, aby kúpna zmluva bola platná.
V prípadoch, keď sa používa čl. 55 VD, predpokladá sa, že zmluvné strany
mali na mysli kúpnu cenu „ktorá sa v čase uzavretia zmluvy účtovala za
porovnateľný tovar za obdobných okolností v príslušnom obchodnom
odvetví.“ Použitie predmetného ustanovenia nespôsobuje žiadne ťažkostí
v prípade, ak ide o suroviny alebo polotovary. Situácia sa mení v prípade,
ak predmetom zmluvy je hotový tovar.
Otázku miesta zaplatenia kúpnej ceny a zvýšenia výdavkov v prípade
zmeny miesta podnikania predávajúceho upravuje čl. 57 VD. Odsek 1
čl. 57 zohráva dôležitú úlohu v prípade štátov, ktorých právne poriadky
upravujú príslušnosť súdu štátu, na území ktorého sa musí splniť povinnosť. Ako príklad môžeme uviesť štáty Európskej únie. Článok 5.1 Bruselského dohovoru o príslušnosti a uznaní a výkone rozhodnutí v občianBližšie pozri prípad č. 139: Tribunal of International Commercial Arbitration at the Russian Federation Chamber of Commerce and Industry, Ruská federácia, 3. marec 1995. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V96/853/30/IMG/V9685330.pdf?OpenElement>.
28 Bližšie pozri prípad č. 53: Supreme Court Gf.I., Maďarsko, 25. september 1992. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V94/257/97/IMG/V9425797.pdf?OpenElement>.
27
138
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
skych a obchodných veciach z roku 1968 bol záväzný pre členské štáty
EÚ a upravoval otázku príslušnosti a výkonu súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Predmetný dohovor oprávňoval žalobcu v prípade otázok, upravených v uvedenom dohovore, obrátiť sa s návrhom na začatie konania na súd štátu, na území ktorého sa splnili predmetné povinnosti. Uvedené ustanovenie bolo obsiahnuté aj v Luganskom
dohovore o príslušnosti, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ktorý podpísali členské štáty Európskeho spoločenstva a štáty Európskeho združenia voľného obchodu v roku 1988. Predmetný dohovor bol obdobou Bruselského dohovoru. Spoločný účinok
čl. 5.1 Bruselského a Luganskeho dohovoru a čl. 57 Viedenského dohovoru bol nasledujúci: v prípade medzinárodných kúpnych zmlúv, upravených Viedenským dohovorom, predávajúci v prípade porušenia zmluvných povinností kupujúcim je oprávnený obrátiť sa na súd štátu, na území ktorého má sídlo predávajúci. Uvedený prístup sa používa v štátoch
EÚ, pretože Súdny dvor EÚ odstránil pochybnosti v jeho platnosti a potvrdil, že miesto zaplatenia kúpnej ceny sa určuje „na základe hmotnoprávnych noriem upravujúcich predmetnú povinnosť v súlade s kolíznymi
normami právneho poriadku štátu, na území ktorého sa začalo konanie,
aj keď normy poukazujú na to, že zmluva by sa mala riadiť jednotným
aktom.“ Rozhodnutí, v ktorých sa použil čl. 57 VD v súvislosti s použitím
čl. 5.1 Bruselského a Luganskeho dohovoru, je veľa.29 Dňa 1. marca 2002
nadobudlo účinnosť Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o súdnej príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I), ktoré je v súčasnosti najvýznamnejším nariadením v oblasti medzinárodného práva súkromného. Nariadenie nahradilo medzi členskými štátmi Bruselský dohovor o príslušnosti
a uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Aj
keď Bruselský dohovor je už minulosťou, má však význam z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá je s predmetným dohovorom spojená
29
Bližšie pozri prípad č. 320: Audiencia Provincial de Barcelona, Division 17, Španielsko,
7. jún 1999. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V00/541/89/PDF/V0054189.pdf?OpenElement, prípad č. 223:
Court of Appeal of Paris, Francúzsko, 15. október 1997. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V98/571/15/PDF/
V9857115.pdf?OpenElement, prípad č. 205: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 23. október 1996. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V98/511/62/PDF/V9851162.pdf?
OpenElement> a prípad č. 379: Corte di Cassazione, Taliansko, 14. december 1999. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V01/847/23/PDF/V0184723.pdf?OpenElement>.
STUDIES
139
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
a ktorá je rovnako použiteľná aj na ustanovenia Nariadenia Brusel I.30
Preto v prípade uvedených štátov EÚ čl. 57 Viedenského dohovoru stráca
význam, ktorý mal predtým pri určení príslušností. Otázka alternatívnej
príslušnosti v zmluvných veciach je upravená v novom texte (články 5 a 6
Nariadenia Brusel I).
V zmysle ods. 2 čl. 57 predávajúci znáša akékoľvek zvýšenie výdavkov spojených s platením kúpnej ceny v prípade, ak k ich zvýšeniu došlo
v dôsledku zmeny miesta podnikania predávajúceho po uzavretí zmluvy.
V tomto prípade kupujúci je povinný splniť svoju povinnosť v novom
mieste podnikania predávajúceho, avšak predávajúci je povinný oznámiť
kupujúcemu túto zmenu včas.
Čl. 58 VD upravuje otázku okamihu vzniku povinnosti zaplatiť kúpnu
cenu v prípade, ak zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia upravujúce
predmetnú otázku. Upravujúc otázku doby zaplatenia kúpnej ceny čl. 58
zároveň stanovuje aj okamih, od ktorého sa počítajú úroky z omeškania
v zmysle čl. 78 VD. V súlade s ods. 1 čl. 58 kupujúci je povinný zaplatiť
kúpnu cenu v okamihu, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom
alebo dokladmi, na základe ktorých môže kupujúci nakladať s tovarom.
Ako je uvedené ďalej, predávajúci môže podmieniť odovzdanie tovaru
alebo dokladov na tovar zaplatením kúpnej ceny. Na základe dohody,
medzinárodných obyčají alebo praxe, ktoré sú medzi zmluvnými stranami, sa strany môžu odchýliť od predmetnej úpravy (ods. 1 čl. 57) iba
v prípade, keď kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v akejkoľvek inej,
presne určenej bode. V jednom prípade súd rozhodol, že strany sa odchýlili od zásady súčasného plnenia zmluvy v prípade, keď sa dohodli, že
30 % kúpnej ceny zaplatí kupujúci po doručení objednávky predávajúcemu, 30 % na začiatku montáže, 30 % po ukončení montáže a zostávajúcich 10 % po úspešnom uvedení objektu do prevádzky.31 V zásade, ak
kupujúci nesúhlasí so zálohou na zaplatenie kúpnej ceny, nie je povinný
zaplatiť kúpnu cenu dovtedy, kým mu neumožnia prezrieť si tovar. Právo
predchádzajúcej prehliadky tovaru môže byť vylúčené samotnou zmluvou alebo harmonogramom dodania a platieb, ktoré sa navzájom vylučujú, najmä ustanoveniami „zaplatenie kúpnej ceny závislé od odovzdania
dokladov na tovar“ alebo „zaplatenie kúpnej ceny závislé od podpísania
Bližšie pozri PAUKNEROVÁ, M.: Evropské mezinárodní právo soukromé. Praha : C. H. Beck,
2008, s. 126.
31 Bližšie pozri prípad č. 194: Bundesgericht, Švajčiarsko, 18. január 1996. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V98/506/26/PDF/V9850626.pdf?OpenElement>.
30
140
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vyhlásenia o dodaní tovaru.“ Odsek 3 čl. 58 neobsahuje žiadne normy
upravujúce právo kupujúceho odročiť zaplatenie kúpnej ceny v prípade,
ak v dôsledku prehliadky sa zistilo, že tovar má vady.
Povinnosť prevziať tovar
Základnou povinnosťou kupujúceho v zmysle čl. 60 VD je spolupráca pri
preberaní tovaru. Kupujúci je povinný vykonať všetky úkony, ktoré od
neho možno rozumne očakávať, aby predávajúci mohol dodať tovar.
Presný obsah povinností spolupracovať nie je v každom prípade rovnaký
a závisí najmä od zmluvných podmienok. Ak miestom dodania tovaru je
miesto podnikania kupujúceho, kupujúci je povinný zabezpečiť, aby predávajúci mal prístup do tohto priestoru (alebo na miesto), a ak sa od predávajúceho vyžaduje napríklad montáž zariadenia alebo strojov, príslušný priestor (miesto) musí byť na to náležite pripravený. Opatrenia potrebné na prijatie tovaru závisia od spôsobu jeho dodania. Napríklad ak
povinnosť dodať tovar predstavuje poskytnutie možnosti kupujúcemu
nakladať s tovarom v mieste podnikania predávajúceho (písm. c) čl. 31),
kupujúci je povinný prevziať tovar alebo splnomocniť tretiu osobu na jeho prevzatie. Článok 60 však neupravuje, kedy kupujúci je oprávnený
odoprieť prevzatie tovaru, úpravu predmetnej otázky nájdeme v iných
článkoch VD. Sú to najmä dva prípady: keď predávajúci predčasne dodá
tovar (ods. 1 čl. 52) a keď predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, ako
je uvedené v zmluve (ods. 2 čl. 52). Zároveň kupujúci je oprávnený odmietnuť prevzatie tovaru v prípade podstatného porušenia zmluvy predávajúcim.
Povinnosť skontrolovať tovar
K ďalším povinnostiam kupujúceho patrí aj povinnosť prezrieť tovar alebo zariadiť jeho prehliadku. Článok 38 upravuje otázku času vykonania
prehliadky takto:
v čase podľa okolnosti čo najkratšom (ods. 1);
v čase, keď tovar dôjde do miesta určenia v prípade, ak zmluva zahŕňa prepravu tovaru (ods. 2);
v čase, keď tovar dôjde do miesta nového určenia v prípade, ak kupujúci zmení miesto určenia tovaru počas jeho prepravy alebo tovar
opätovne odošle s podmienkou, že predávajúci v čase uzavretia
zmluvy vedel alebo mal vedieť o možnosti zmeny miesta určenia alebo opätovného odoslania (ods. 3).
STUDIES
141
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
V prípade nesplnenia povinnosti skontrolovať (prezrieť) tovar v čo
najkratšom čase nehrozia kupujúcemu žiadne sankcie. Ak však kupujúci
neoznámi predávajúcemu vady tovaru najneskôr do dvoch rokov odo dňa
jeho skutočného odovzdania kupujúcemu, právo kupujúceho z vád tovaru zaniká. Zmluva môže obsahovať aj inú (modifikovanú) záručnú lehotu.
Z uvedeného vyplýva, že sankcia bude mať povahu skôr nepriamej a realizuje sa vo forme začatia plynutia lehoty na oznámenie vád tovaru. Nastáva to preto, že v prípade vád, ktoré neboli zistené počas prehliadky tovaru v súlade s článkom 38 (ak prehliadka tovaru nebola vykonaná načas), lehota na ich oznámenie začína plynúť od okamihu, keď kupujúci
bol povinný prezrieť tovar a nie od okamihu jeho skutočnej prehliadky.
Takže neskoršia prehliadka tovaru spôsobuje, že vady sa môžu oznámiť
neskôr. Okrem toho oneskorená prehliadla tovaru alebo jej absencia nespôsobujú žiadne právne následky v prípade, ak ide o skryté vady, ktoré
sa objavili neskôr, avšak do uplynutia maximálnej dvojročnej lehoty
upravenej v ods. 2 čl. 39 VD a nemohli sa zistiť v okamihu dodania tovaru. V tomto prípade kupujúci je povinný vykonať opätovnú prehliadku
tovaru. Lehota na vykonanie opätovnej prehliadky začína plynúť od
okamihu, keď vzniklo dôvodné podozrenie, že tovar má vady, a nie od
okamihu dodania tovaru.
Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie lehoty určenej na prehliadku
tovaru je menej závažné, ako je zmeškanie lehoty určenej na oznámenie
vád tovaru. Aj keď VD neupravuje priamu sankciu za oneskorenú prehliadku tovaru, sudcovia a rozhodcovia v praxi overujú, či kupujúci dodržal túto lehotu. Cieľom uvedeného je určiť dátum, respektíve okamih, od
ktorého začína plynúť lehota na oznámenie vád tovaru. Formulácia použitá v ods. 1 čl. 38 znamená, že rýchlosť konania, ktorá sa vyžaduje od
kupujúceho, je vyššia ako v prípade ods. 1 čl. 39 (oznámenie povahy vád
tovaru predávajúcemu v primeranom čase po tom, ako ich kupujúci zistil
alebo mal zistiť), ale nižšia ako v prípade ods. 3 čl. 71. Je zrejmé, že VD
neurčuje presnú lehotu (napríklad jeden alebo dva týždne), pretože je
veľmi dôležité zohľadňovať okolnosti každého konkrétneho prípadu.
Významnú úlohu pri zohľadňovaní týchto okolnosti zohráva samotná
podstata tovaru. Rýchlokaziaci tovar sa musí skontrolovať v kratšej lehote ako bežný tovar, kontrola väčšej zásielky tovaru si vyžaduje viac času
ako kontrola jedného, respektíve pár kusov tovaru. V jednom prípade žalobca, predávajúci z Talianska, podal návrh na začatie konania, predmetom ktorého bolo zaplatenie kúpnej ceny za syr, predaný a dodaný kupujúcemu z Holandska. Žalovaný podal protinávrh na začatie konania,
v ktorom žiadal náhradu škody a zníženie kúpnej ceny v dôsledku toho,
142
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
že tovar nezodpovedal špecifikácii uvedenej v zmluve. Používajúc medzinárodné právo súkromné Holandska súd rozhodol, že predmetná kúpna
zmluva sa spravuje ustanoveniami Viedenského dohovoru, ktorý je súčasťou právneho poriadku Talianska, štátu, na území ktorého mal predávajúci miesto podnikania v čase uzavretia kúpnej zmluvy (čl. 1 ods. 1b
VD). Súd rozhodol, že v súlade so všeobecnými zásadami, na ktorých sa
zakladá VD lehota odoslania oznámenia záleží od povahy tovaru, ktorý je
predmetom právneho úkonu. V tomto prípade súd zistil, že kupujúci
oznámil predávajúcemu nezodpovednosť tovaru (akosť syra) hneď po
dodaní, a to je podľa názoru súdu rozumná lehota, ak zohľadníme, že syr
je rychlokaziaci sa tovar (čl. 38 a čl. 39 VD). Ďalej súd zistil, že kupujúci
neoznámil predávajúcemu povahu vady, v tomto prípade, že syr je napadnutý škodcami. Skutočnosť, že sa syr nachádzal v zmrazenom stave,
čo nebolo uvedené v zmluve, nie je postačujúcim dôvodom na odmietnutie jeho kontroly. Bolo uvedené, že preto, aby sa predávajúci nemohol
odvolávať na ustanovenia čl. 38 a čl. 39 VD, kupujúci je povinný preukázať, že predávajúci vedel alebo nemohol nevedieť o tom, že syr bol napadnutý škodcami už v okamihu jeho zmrazovania (čl. 40 VD). Súd uviedol, že ak by kupujúci preukázal predmetnú skutočnosť, mohol by žiadať
zníženie kúpnej ceny na základe čl. 50 Viedenského dohovoru.32
Čas potrebný na kontrolu (prehliadku) funkčnosti zariadenia bude
závisieť od zložitosti tohto zariadenia. V tejto súvislosti skúmanie, či vady
v zariadení sú dôsledkom toho, že tovar nezodpovedá zmluvným podmienkam alebo vznikli v dôsledku nesprávneho použitia, možno podrobiť náročným kontrolám. Ďalšou skutočnosťou je aj veľkosť podniku: od
veľkého podniku nemôžeme očakávať rovnakú efektivitu, ako je to v prípade drobného podnikateľa. Preto je nezmyselné pokúšať sa, ako to robia niektorí autori, ešte viac obmedzovať lehotu na prehliadku tovaru,
určujúc jej priemernú dĺžku, lebo vo väčšine prípadov je riziko, že uvedená lehota môže byť nesprávna pre veľký počet okolností, ktoré sa musia
zohľadniť. Nevyhnutnosť zachovania určitej pružnosti môžeme vidieť aj
na príklade dvoch súdnych rozhodnutí. Odvolací súd Aix-en-Provence
uznal, že kupujúci, ktorý kúpil 196 plechových listov a 40 dní ich kontroloval „zabezpečil prehliadku tovaru v čase čo najkratšom, zohľadňujúc
zložitosť nakladania s týmito listami, a minimálnu lehotu, potrebnú na
32
Bližšie pozri prípad č. 98: Rechtbank Roermond, Holandsko, 19. december 1991. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V95/559/66/IMG/V9555966.pdf?OpenElement>.
STUDIES
143
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ich kontrolu.“33 Tri týždne boli uznané ako primeraná lehota v súlade
s ods. 1 čl. 38 VD v prípade prehliadky zariadenia na výrobu papiera, na
ktorom sa vady zistili počas jeho prevádzky.34
Povinnosť prezrieť tovar v zmysle čl. 38 a oznámiť kupujúcemu vady
tovaru v zmysle čl. 39 sa nepoužije iba v prípade vád tovaru v zmysle
čl. 35 VD, ale aj v prípade iných vád tovaru. Okrem toho predmetom kontroly tovaru v zmysle čl. 38 VD nie je iba kvalita tovaru, množstvo, funkčnosť a iné vlastnosti tovaru uvedené predávajúcim, ale aj skutočnosť, že
k tovaru je priložená dokumentácia uvedená v zmluve.
Analogickú právnu úpravu môžeme nájsť aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch väčšiny štátov, avšak ustanovenie čl. 38 má medzinárodnoprávnu povahu a musí sa vykladať (v zmysle ods. 1 čl. 7 VD) s prihliadnutím na jeho medzinárodnú povahu a na potrebu podporovať jednotnosť pri jeho použití v medzinárodnom obchode. Jedným z rozhodnutí sa potvrdilo, že požiadavky uvedené v čl. 38 sa musia prísne dodržiavať.35
V zmysle ods. 1 čl. 38 kupujúci musí prezrieť tovar v čase podľa
okolnosti čo najkratšom, ale v predmetnom ustanovení nenájdeme nič
o druhu alebo spôsobe prehliadky tovaru. Komentár a výklad predmetnej
normy môžeme nájsť v početných súdnych rozhodnutiach.36 V zmysle
čl. 6 VD strany môžu vylúčiť použitie akéhokoľvek ustanovenia Viedenského dohovoru alebo zmeniť jeho účinky. Uvedená zásada sa môže použiť aj vo vzťahu k čl. 38, a preto dohoda strán o termíne a spôsobe prezretia tovaru má prednosť pred všeobecnými normami uvedenými
Dokument Cour d'appel d'Aix-en-Provence, 2ème chambre civile, 21 November 1996. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://witz.jura.uni-sb.de/CISG/decisions/211196.htm>.
34 Bližšie pozri dokument German Federal Court of Justice, 3 November 1996.
35 Bližšie pozri prípad č. 81: Oberlandesgericht Düsseldorf, Nemecko, 10. február 1994. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V95/529/10/IMG/V9552910.pdf?OpenElement>.
36 Bližšie pozri prípad č. 94: Internationales Schiedsgericht der Bundeskammer der gewerblichen Wirtschaft, Rakúsko, 15. jún 1994. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V95/559/66/IMG/V9555966.
pdf?OpenElement> a prípad č. 230: Oberlandesgericht Karlsruhe, Nemecko, 25. jún 1997.
[online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/
UNDOC/GEN/V99/811/74/PDF/V9981174.pdf?OpenElement>.
33
144
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
v predmetnom článku. Strany sa môžu odchýliť od ustanovení čl. 38 aj
v dôsledku použitia obchodných zvyklostí alebo obyčají.37
V zásade dôkazné bremeno v otázke náležitého spôsobu prezretia
tovaru znáša kupujúci.38 Okrem toho pri riešení otázky, či prehliadka bola vykonaná náležitým spôsobom, bolo uvedené, že súd je povinný zohľadniť „objektívne“ a „subjektívne“ okolnosti, vrátane „osobného štatútu
a povestí“ kupujúceho.39
V zmysle ods. 1 čl. 38 kupujúci nie je povinný prezrieť tovar osobne.
Vo väčšine prípadov prehliadku tovaru vykonáva osoba alebo organizácia, ktorá môže byť subdodávateľom alebo znalcom, určeným kupujúcim.
Avšak v každom z týchto prípadov zodpovednosť za prehliadku a kontrolu tovaru inými osobami v zmysle čl. 38 znáša kupujúci. Čo sa týka otázky
spôsobu kontroly tovaru, vo všeobecnosti sa potvrdilo, že spôsob kontroly tovaru závisí od dohody zmluvných strán, obchodných zvyklostí a praxe40 a v prípade absencie týchto skutočností „sa vyžaduje „rozumná“, „dôsledná a profesionálna“ prehliadka.“41 Potvrdilo sa, že obsah a intenzitu
prehliadky tovaru určuje druh tovaru, jeho balenie a možnosti bežného
kupujúceho.42
Bližšie pozri prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august 1999. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V03/846/28/PDF/V0384628.pdf?OpenElement>.
38 Bližšie pozri prípad č. 97: Commercial Coutr of the Canton of Zurich, Švajčiarsko, 9. september 1993. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: http://daccess-dds-ny.
un.org/doc/UNDOC/GEN/V95/559/66/IMG/V9555966.pdf?OpenElement, prípad č. 251:
Handelsgericht des Kantons Zürich, Švajčiarsko, 30. november 1998. [online]. [cit. 201206-29]. Dostupné na internete: http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V99/
892/77/PDF/V9989277.pdf?OpenElement, prípad č. 378: Tribunale di Vigevano (Judge
A. Rizzieri), Taliansko, 12. júl 2000. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V01/847/23/PDF/V0184723.pdf?
OpenElement> a prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august 1999. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V03/846/28/PDF/V0384628.pdf?OpenElement>.
39 Bližšie pozri prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august 1999. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V03/846/28/PDF/V0384628.pdf?OpenElement>.
40 Bližšie pozri prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august 1999. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V03/846/28/PDF/V0384628.pdf?OpenElement>.
41 Prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august 1999. [online]. [cit. 2012-06-29].
Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V03/846/28/
PDF/V0384628.pdf?OpenElement>.
42 Bližšie pozri prípad č. 230: Oberlandesgericht Karlsruhe, Nemecko, 25. jún 1997. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
37
STUDIES
145
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
V zmysle čl. 38 ods. 1 kontrola (prehliadka) tovaru musí byť vykonaná v čase podľa okolností čo najkratšom. Cieľom určenia tejto lehoty je
poskytnúť kupujúcemu priestor pre zistenie vad tovaru pred jeho realizáciou samotným kupujúcim a zároveň zistiť, či kupujúci prevezme tovar
ako tovar zodpovedajúci zmluvným podmienkam.43
V prípade, keď zmluva upravuje aj prepravu tovaru, a miesto určenia
tovaru sa zmení počas prepravy tovaru alebo sa tovar opätovne odosiela,
lehota na prehliadku tovaru kupujúcim začína plynúť od okamihu jeho
dodania. Povinnosť kupujúceho prezrieť tovar po jeho dodaní súvisí
s ustanovením ods. 1 čl. 36 VD, v zmysle ktorého predávajúci zodpovedá
za akúkoľvek vadu, ktorú má tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva
na kupujúceho. No v prípade, keď vada je skrytá alebo latentná a nedá sa
rozumne zistiť pri prvotnej prehliadke, v súdnych rozhodnutiach bolo
uvedené, že lehota na prehliadku tovaru na zistenie vád začína plynúť od
okamihu, keď sa vady prejavia. Preto ak kupujúci tvrdí, že vada je v brúsiacom prístroji, ktorý sa úplne pokazil približne po uplynutí dvoch týždňov od začiatku prevádzky (približne tri týždne po dodaní), súd rozhodol, že lehota na prehliadku tejto vady začína plynúť od okamihu nespôsobilosti prevádzky.44
Záver
Obsah medzinárodnej kúpnej zmluvy je do značnej miery individuálny
a záleží na dohode zmluvných strán. Je súhrnom rôznych podmienok
(právne, komerčné, technické a podobne), ktorých výsledkom je stanoGEN/V99/811/74/PDF/V9981174.pdf?OpenElement> a prípad č. 270: Bundesgerichtshof, Nemecko, 25. november 1998. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V99/903/75/PDF/V9990375.pdf?
OpenElement>.
43 Bližšie pozri prípad č. 230: Oberlandesgericht Karlsruhe, Nemecko, 25. jún 1997. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V99/811/74/PDF/V9981174.pdf?OpenElement>.
44 Bližšie pozri prípad č. 319: Bundesgerichtshof, Nemecko, 3. november 1999. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V00/541/89/PDF/V0054189.pdf?OpenElement>, prípad č. 541: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 14. január 2002. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V05/908/69/PDF/V0590869.pdf?
OpenElement>, prípad č. 378: Tribunale di Vigevano (Judge A. Rizzieri), Taliansko, 12. júl
2000. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/
doc/UNDOC/GEN/V01/847/23/PDF/V0184723.pdf?OpenElement> a prípad č. 634:
Landgericht Berlin, Nemecko, 21. marec 2003. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V06/557/39/PDF/V0655739.
pdf?OpenElement>.
146
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
venie ceny a spôsob jej platby. Obsahom medzinárodnej kúpnej zmluvy,
ako aj ostatných záväzkových vzťahov sú práva a povinnosti zmluvných
strán. S ohľadom na široko koncipovanú zmluvnú voľnosť vyplývajú tieto
práva a povinnosti najmä zo samotnej zmluvy a z praxe, ktorú si zmluvné
strany medzi sebou zaviedli. Viedenský dohovor v tejto súvislosti považuje za mlčky dohodnuté i zvyklosti, ktoré obidve strany poznali alebo
mali poznať a ktoré sú všeobecne známe v medzinárodnom obchode. Podrobná úprava práv a povinností predávajúceho a kupujúceho však nie je
ohraničením ich samostatnosti a iniciatívy.
Literatúra
Dokument Cour d'appel d'Aix-en-Provence, 2ème chambre civile, 21 November 1996. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://witz.jura.uni-sb.de/CISG/decisions/211196.htm>.
Dokument German Federal Court of Justice, 3 November 1996.
Dokument Helsinki Court of Appeal, S 96/1215 (30 June 1998). [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://www.cisg.law.pace.edu/cisg/wais/db/cases2/980630f5.html>.
Dokument Landgericht Berlin, Germany, 15. 09. 1994. [online]. [cit. 201206-29]. Dostupné na internete: <http://www.unilex.info/case.cfm?
pid=1&do=case&id=218&step=FullText>.
Dokument Oberster Gerichtshof. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na
internete: <http://www.cisg.at/1_22399x.htm>.
Dokument Rechtbank van koophandel Kortrijk, Belgium, 16 December
1996. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://
www.law.kuleuven.ac.be/int/tradelaw/WK/1996-12-16.htm>.
Dokument Rechtbank van koophandel Kortrijk, Belgium, 6 October 1997.
[online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://www.law.
kuleuven.ac.be/int/tradelaw/WK/1996-12-16.htm>.
PAUKNEROVÁ, M.: Evropské mezinárodní právo soukromé. 1. vyd. Praha :
C. H. Beck, 2008. 410 s. ISBN 978-80-7400-034-8.
Prípad č. 123: Bundesgerichtshof, Nemecko, 8. marec 1995. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-ddsny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V96/842/23/IMG/V9684223.pdf?Ope
nElement>.
STUDIES
147
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Prípad č. 139: Tribunal of International Commercial Arbitration at the
Russian Federation Chamber of Commerce and Industry, Ruská federácia, 3. marec 1995. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V96/853/
30/IMG/V9685330.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 150: Court of Cassation (1st Civil Division), Francúzsko, 23. január 1996. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V96/879/59/
PDF/V9687959.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 156: Court of Appeal of Paris (1st Division, Urgent Proceedings
Section), Francúzsko, 10. november 1993. [online]. [cit. 2012-06-29].
Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/
GEN/V96/879/59/PDF/V9687959.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 168: Oberlandesgericht Köln, Nemecko, 21. máj 1996. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V97/217/09/PDF/V9721709.pdf?OpenElem
ent>.
Prípad č. 170: Landgericht Trier, Nemecko, 12. október 1995. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V97/217/09/PDF/V9721709.pdf?OpenElem
ent>.
Prípad č. 171: Bundesgerichtshof, Nemecko, 3. apríl 1996. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V97/217/09/PDF/V9721709.pdf?OpenElem
ent>.
Prípad č. 194: Bundesgericht, Švajčiarsko, 18. január 1996. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V98/506/26/PDF/V9850626.pdf?OpenElem
ent>.
Prípad č. 202: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 13. september 1995. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na
internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V98/
511/62/PDF/V9851162.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 204: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 15. máj 1996. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V98/511/
62/PDF/V9851162.pdf?OpenElement>.
148
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Prípad č. 205: Court of Appeal of Grenoble (Commercial Division), Francúzsko, 23. október 1996. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V98/
511/62/PDF/V9851162.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 219: Tribunal Cantonal Valais, Švajčiarsko, 28. október 1997.
[online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccessdds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V98/553/61/PDF/V9855361.pdf?
OpenElement>.
Prípad č. 223: Court of Appeal of Paris, Francúzsko, 15. október 1997.
[online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccessdds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V98/571/15/PDF/V9857115.pdf?
OpenElement>.
Prípad č. 230: Oberlandesgericht Karlsruhe, Nemecko, 25. jún 1997. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-ddsny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V99/811/74/PDF/V9981174.pdf?Ope
nElement>.
Prípad č. 237: Arbitration Institute of the Stockholm Chamber of Commerce, Švedsko, 5. jún 1998. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na
internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V99/
818/57/PDF/V9981857.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 251: Handelsgericht des Kantons Zürich, Švajčiarsko, 30. november 1998. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V99/892/77/
PDF/V9989277.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 270: Bundesgerichtshof, Nemecko, 25. november 1998. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V99/903/75/PDF/V9990375.pdf?OpenElem
ent>.
Prípad č. 281: Oberlandesgericht Koblenz, Nemecko, 17. september 1993.
[online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccessdds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V99/903/75/PDF/V9990375.pdf?
OpenElement>.
Prípad č. 284: Oberlandesgericht Köln, Nemecko, 21. august 1997. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-ddsny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V99/903/75/PDF/V9990375.pdf?Ope
nElement>.
STUDIES
149
2012, ročník I., číslo 3, s. 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Prípad č. 319: Bundesgerichtshof, Nemecko, 3. november 1999. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V00/541/89/PDF/V0054189.pdf?OpenElem
ent>.
Prípad č. 320: Audiencia Provincial de Barcelona, Division 17, Španielsko,
7. jún 1999. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete:
<http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V00/541/89/
PDF/V0054189.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 378: Tribunale di Vigevano (Judge A. Rizzieri), Taliansko, 12. júl
2000. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://
daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V01/847/23/PDF/V0184
723.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 379: Corte di Cassazione, Taliansko, 14. december 1999. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-ddsny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V01/847/23/PDF/V0184723.pdf?Ope
nElement>.
Prípad č. 423: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 27. august 1999. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V03/846/28/PDF/V0384628.pdf?OpenElem
ent>.
Prípad č. 52: Municipal Court Budapest, Maďarsko, 24. marec 1992. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-ddsny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V94/239/16/IMG/V9423916.pdf?Ope
nElement>.
Prípad č. 53: Supreme Court Gf.I., Maďarsko, 25. september 1992. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-ddsny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V94/257/97/IMG/V9425797.pdf?Ope
nElement>.
Prípad č. 541: Oberster Gerichtshof, Rakúsko, 14. január 2002. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V05/908/69/PDF/V0590869.pdf?OpenElem
ent>.
Prípad č. 634: Landgericht Berlin, Nemecko, 21. marec 2003. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V06/557/39/PDF/V0655739.pdf?OpenElem
ent>.
150
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 126-151
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Prípad č. 80: Kammergericht Berlin, Nemecko, 24. januára 1994. [online].
[cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.
org/doc/UNDOC/GEN/V95/529/10/IMG/V9552910.pdf?OpenElem
ent>.
Prípad č. 81: Oberlandesgericht Düsseldorf, Nemecko, 10. február 1994.
[online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccessdds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V95/529/10/IMG/V9552910.pdf?
OpenElement>.
Prípad č. 84: Oberlandesgericht Frankfurt a.M., Nemecko, 20. apríl 1994.
[online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccessdds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V95/529/10/IMG/V9552910.pdf?
OpenElement>.
Prípad č. 94: Internationales Schiedsgericht der Bundeskammer der gewerblichen Wirtschaft, Rakúsko, 15. jún 1994. [online]. [cit. 2012-0629]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/
UNDOC/GEN/V95/559/66/IMG/V9555966.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 97: Commercial Coutr of the Canton of Zurich, Švajčiarsko,
9. september 1993. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V95/559/66/
IMG/V9555966.pdf?OpenElement>.
Prípad č. 98: Rechtbank Roermond, Holandsko, 19. december 1991. [online]. [cit. 2012-06-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-ddsny.un.org/doc/UNDOC/GEN/V95/559/66/IMG/V9555966.pdf?Ope
nElement>.
Rozhodnutie č. 6653: ICC Court of Arbitration. 1993. [online]. [cit. 201206-29]. Dostupné na internete: <http://daccess-dds-ny.un.org/doc/
UNDOC/GEN/V95/604/92/IMG/V9560492.pdf?OpenElement>.
JUDr. Halina Martyniv, PhD.
Katedra medzinárodného práva
Fakulta medzinárodných vzťahov
Ekonomickej univerzita v Bratislave
Dolnozemská cesta 1/B
851 01 Bratislava
Slovenská republika
[email protected]
STUDIES
151
2012, ročník I., číslo 3, s. 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Kreatívna optimalizácia údajov v ekonomickom
reportingu a analýza informačnej spoľahlivosti jeho
údajov v podmienkach Slovenskej republiky
The Creative Optimization of Data in Economic
Reporting and Analysis of the Information Reliability
of Its Data in Conditions of the Slovak Republic
Monika Sobeková Majková
Abstract: In these times companies’ data reported in economic reporting
are often criticized. Companies fill reports by data those are often modified
according their own imagine. This problem is serious because the tax and
accounting law give them a space for data manipulation. The aim of this
study is to show that also Slovak companies and data in their own reporting are the subject of accounting creative optimization and start to talk
about their information reliability.
Key Words: Reporting; Presenting Financial Data; Information Reliability;
Creative Accounting.
Abstrakt: V dnešných časoch sa často dostáva do popredia kritika údajov
vykazovaných v ekonomickom reportingu. Firmy plnia reporty údajmi, ktoré sú často skresľované a upravované práve podľa ich vlastnej predstavy. Je
to reálne aj preto, že zákon dáva možnosti a má medzery, ktoré vytvárajú
priestor na manipuláciu s údajmi. Cieľom tejto štúdie je poukázať na to, že
aj slovenské podniky a údaje v ich reportingu sú predmetom kreatívnej optimalizácie účtovníctva a načrtnúť polemiku o ich informačnej spoľahlivosti.
Kľúčové slová: Reporting; vykazovanie účtovných údajov; informačná spoľahlivosť; kreatívne účtovníctvo.
Úvod
Spoľahlivé vykazovanie dosahovaných výsledkov je základným predpokladom efektívneho fungovania podnikateľského prostredia. Umožňuje
to v prvom rade efektívnejšie nastavenie štátnych legislatívnych nástrojov zabraňujúcich daňovým únikom, lepšie medzipodnikové porovnávanie i aplikáciu bankrotných modelov. Ak štát pozná, ktoré položky v úč152
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
tovnej závierke sú najčastejšie predmetom kreatívnej úpravy, respektíve
mohli by sme to skôr nazvať kreatívnou optimalizáciou vykazovaných
dát (pretože dáta si pracovník alebo vlastník či manažér prispôsobuje
tak, aby vyhovovali jeho cieľom a predstavám) dokáže nastaviť daňovú
a účtovnú legislatívu tak, aby dávala čo najmenší priestor pre manévrovanie. Daňové úniky stoja našu krajinu miliardy eur,1 preto je potrebné
urobiť opatrenia zabraňujúce rozširovaniu toho javu.
Cieľom tejto štúdie bude analyzovať pojem reporting, jeho postavenie v podnikovom informačnom systéme a následne preveriť informačnú
spoľahlivosť údajov, ktoré sa v reportoch publikujú. Poukážeme, vďaka
doterajším skúsenostiam, na nejednoznačnú informačnú spoľahlivosť
týchto údajov aj u slovenských podnikoch. Štúdia nadväzuje na internú
výskumnú úlohu realizovanú na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte
ekonómie a podnikania, ktorá sleduje úskalia informačnej spoľahlivosti
reportovaných údajov.
Teoretické vymedzenie ekonomického reportingu
Pojem reporting v zmysle podnikového výkazníctva sa v našej krajine začal objavovať až po roku 1990. Samozrejme aj pred tým v podnikoch fungoval určitý systém výkazníctva o výsledkoch podniku. V období plánovaného hospodárstva fungovali tzv. päťročnice, kde sa na 5 rokov vopred
naplánovala výroba a potom sa kontrolovalo jej dosahovanie. Dnešný reporting je podobný ibaže plánovacie obdobie sa podstatne skrátilo a obdobie komparácie a analýzy odchýlok významne zintenzívnilo.
Mohli by sme povedať, že reporting k nám prišiel aj s trhovým hospodárstvom. Súkromne vlastnené podniky podávali vlastníkom informácie o hospodárení podniku prostredníctvom pravidelných správ – reportov. Aby mali vlastníci aktuálne informácie o podnikových výsledkoch,
poskytujú im manažéri výkazy s údajmi o hospodárení podniku. Náležitosti a obsah reportov je pritom určený dvomi základnými faktormi:
požiadavkami vlastníkov na obsah reportov;
štátnou legislatívou vymedzujúcou základné náležitosti vonkajších
reportov.
1
Bližšie pozri dokument Hrozivé daňové úniky: Slovensko stráca na DPH miliardy. [online].
15. 03. 2012. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://aktualne.atlas.sk/hrozivedanove-uniky-slovensko-straca-na-dph-miliardy/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/>.
STUDIES
153
2012, ročník I., číslo 3, s. 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Reporting predstavuje komplexný systém vnútropodnikových výkazov a správ, ktoré syntetizujú informácie pre riadenie podniku ako celku
i jeho základných organizačných jednotiek.2 Ako sme už uviedli vyššie,
jeho dôležitou súčasťou je vymedzenie kritérií výkonností podniku, ktoré
sa používajú na hodnotenie jeho činnosti.
Rozumieme ním systém poskytovania relevantných informácií prijímateľom, ktorý sa spravidla využíva na monitorovanie situácie a ako
podklad pre ďalšie rozhodovanie.3
V širšom ponímané ho možno vymedziť ako komplexný systém
spravodajstva poskytujúci aj externým zainteresovaným orgánom, skupinám i jednotlivcom, informácie o všetkých aktivitách podniku, ktoré sa
ich môžu dotýkať.4
V reportingových výkazoch a správach uvádzame už stanovené kritériá aj v časovej osi. Výkazy môžu byť členené:
výkazy podniku ako celku;
výkazy jednotlivých podnikateľských alebo organizačných častí;
výkazy podľa skupín výkonov;
výkazy podľa iných kritérií.
Pri hodnotení každej sledovanej skupiny alebo tímu a porovnávaní
cieľového stavu so skutočným sa vytvára tlak na pracovníkov na zvyšovanie výkonu, dosahovanie cieľov a predovšetkým vedie k zvýšeniu konkurencieschopnosti podniku.
Dôležitou skupinou reportingu sú komentáre a zdôvodnenia, predovšetkým určené pre prijatie najvhodnejších opatrení na dosahovanie
strategických i krátkodobých cieľov.
Reporting sa chápe ako samostatná súčasť informačného systému
podniku, pretože zahŕňa výber, spracovanie, formálnu úpravu a distribúciu informácií pre vybrané skupiny užívateľov. Vzhľadom na rôzne nároky a požiadavky používateľov je potrebné aj reportingové výkazy tomu
prispôsobiť.
2
3
4
Pozri ŠOLJAKOVÁ, L. – FIBÍROVÁ, J.: Reporting. Praha : Grada Publishing, 2010, s. 10.
Bližšie pozri HRIŇ, J.: Reporting ako základ riadenia. [online]. [cit. 2012-05-20]. Dostupné
na internete: <http://www.sssi.sk/download/akcie2010/BIbreakfast04/01_Reporting.
pdf>.
Bližšie pozri MACHAČ, O.: Reporting jako součást informačního systému podniku. In: IT
Systems. [online]. 2003, roč. 5, č. 12. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://
www.systemonline.cz/clanky/reporting.htm>.
154
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Užívatelia reportingu
Analýza potenciálnych užívateľov reportingu je pre správne fungovanie
výkazníctva veľmi dôležitá. Je to priam prvotný krok, o ktorom rozhodujeme, keď implementujeme do podniku reportingový systém. Užívateľské
skupiny môžu byť v najširšom vnímaní externí užívatelia a interní.
Interní užívatelia sú v prvom rade vlastníci a následne manažment
podniku na rôznych úrovniach či už je to vrcholový alebo líniový manažment. Keďže majú manažéri rozhodovacie právomoci, sú zodpovední za
chod podniku. Často dostávajú odmenu práve od dosiahnutých hospodárskych výsledkov, preto je pre nich reporting veľmi dôležitý.
Čo sa týka externých užívateľov, tých môže byť naozaj množstvo,
najčastejšie sú to však:
zamestnanci – zaujíma ich, ako sa darí podniku, pretože podľa toho
vedia či ich práca a mzda bude stabilná alebo nie;
spolupracujúce podniky – dodávatelia, odberatelia, banky a iní veritelia;
štátne orgány – sú poverené vykonávaním kontrol – daňový úrad,
úrad životného prostredia a iné;
orgány verejnej správy – ako sú krajské úrady, obecné a mestské
úrady, ktoré majú záujem na tom, aby bol podnik prosperujúci, lebo
potom platí dane a zamestnáva ľudí;
široká verejnosť a iné spoločenské organizácie.
Len z tohto základného členenia vidíme, že nároky na reportingový
systém sú skutočne obrovské, preto je potrebné, aby bol optimálne navrhnutý pre potreby každého podniku, pričom samotnú kostru systému
možno urobiť až po analýze týchto užívateľských skupín a ich požiadaviek.
Členenie reportingu
Ako nám naznačuje schéma 2 reporting možno členiť z viacerých hľadísk.
Základné je asi z hľadiska používateľov, pretože prioritne pre interných
používateľov – vlastníkov a manažérov je reporting určený. Aby mohli
vlastníci zistiť na základe reportov či podnik tvorí pre nich novú hodnotu
a manažéri, aby dokázali správne realizovať rozhodovacie procesy na zabezpečenie konkurencieschopnosti a rastu podniku.
Z hľadiska riadenia platí, čím vyššia úroveň riadenia, tým flexibilnejšie musia byť reporty. Pre najvyšší manažment sa vytvárajú ad hoc reSTUDIES
155
2012, ročník I., číslo 3, s. 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
porty, pre taktický zase dynamické reporty a pre líniový manažment statické reporty.
Pri tvorbe reportingového systému musíme brať do úvahy faktory:
účel, na ktorý sa bude využívať;
úroveň manažmentu, pre ktorú bude primárne určený;
definovanie základných prínosov reportingového systému;
či má mať systém riešenie centralizované alebo decentralizované;
aký má byť:
časový horizont reportov;
interaktivita reportov;
dizajn, formát a presnosť reportov.
Reporting možno členiť aj na:5
štandardný;
mimoriadny.
Štandardnými rozumieme správy, ktoré sú vytvárané v pravidelných
intervaloch a vo vopred stanovenej štruktúre. Základnou hospodárskou
periódou je rok, čo súvisí aj s ročnou účtovnou závierkou, zverejňovaním
finančných výkazov a auditom. Podnik účtujúci v sústave podvojného účtovníctva na konci roka zostrojí tieto účtovné výkazy: súvahu, výkaz ziskov a strát, výkaz cash flow a poznámky. Okrem povinných účtovných
výkazov zverejňuje aj výročnú správu – to však robia zvyčajne veľké
podniky alebo konsolidované spoločnosti.
Pre strategické riadenie je ročný interval zverejňovania údajov pomerne vhodný, no pre operatívne riadenie je potrebné zostavovať reporty
s častejšou periodicitou. Zvyčajne potrebujú údaje za štvrťroky, niektoré
firmy aj za mesiace.
Mimoriadne reporty sú správy, ktoré sa vypracúvajú ad hoc, na základe momentálnych požiadaviek oprávnených orgánov alebo manažérov. Môže mať aj štandardný obsah, no aj mimoriadny.
Vždy je vhodné, aby boli podnikové správy okrem textového a číselného zhodnotenia doplnené aj o potrebné grafy a tabuľky dokresľujúce
hospodárenie podniku. Základné finančné ukazovatele sa porovnajú
5
MACHAČ, O.: Reporting jako součást informačního systému podniku. In: IT Systems. [online]. 2003, roč. 5, č. 12. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://www.systemonline.cz/clanky/reporting.htm>.
156
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
s plánom a zistia sa odchýlky. Tie sa následne analyzujú a navrhnú sa
možnosti ich najefektívnejšieho riešenia.
Podnikové reporty možno členiť aj na:
súhrnné – obsahujú komplexné informácie o hospodárení podniku,
napríklad účtovné výkazy z ročnej závierky;
čiastkové – ponúkajú informácie iba o organizačných jednotkách alebo o častiach či oddeleniach podniku.
Optimalizácia údajov v reportoch a možnosti úpravy účtovnej závierky
Kreatívne vykazovanie možno nazývať aj optimalizácia vykazovaných
údajov. Najčastejšie sa úpravy účtovných závierok realizujú v oblasti rezerv, opravných položiek k pohľadávkam, uvádzajú sa falošné príjmy
alebo náklady, prípadne sa budúce výdavky presúvajú na aktuálnu alebo
neskoršiu dobu.
V investičnom majetku môže evidovať majetok, ktorý skutočne nemáte a nachádza sa úplne inde. Ďalším podvodom môže byť, ak je zle
ocenený, nadhodnotený alebo podhodnotený. Problémy môžu nastať aj
pri zásobách – ak sa manipuluje s inventúrou alebo s oceňovaním zásob,
ak sa používajú oprávky na pomaly obrátkové zásoby, alebo sa uvádza
fiktívne zásoby. Ľahko sa manipuluje aj s pohľadávkami. Môžu existovať
fiktívne záložné práva na majetok v podsúvahovej evidencii. Mení sa vek
pohľadávok a manipuluje sa s dobou ich splatnosti. Aj v oblasti hotovosti
existujú časté podvody: prevádzanie financií na svoj účet, fiktívne preplácanie nákladov, alebo prevádzanie financií na účet spriaznenej osoby.
U vlastného imania možno podplatiť znalca napríklad pri oceňovaní nepeňažných vkladov. Nadhodnotením vlastného imania sa ovplyvňuje tým
pádom aj cena akcií. Záväzky možno umelo znižovať – napríklad ako to
bolo v prípade Enronu. Môžu sa vystavovať na spoločnosť fiktívne faktúry, manipulovať s rezervami. Fiktívne faktúry sa najčastejšie prijímajú na
poradenské služby, marketing, ktorý sa nikdy nerealizoval.
Metodika výskumu
V štúdii sa venujeme poukázaniu na možnú zlú informačnú spoľahlivosť
reportovaných údajov aj na základe prieskumu o hospodárskej kriminalite, ktorého sa zúčastnili aj slovenské i svetové podniky. V internej výskumnej úlohe plánujeme analyzovať problematiku z širšieho hľadiska,
chceme skúmať údaje z registra účtovných závierok a aplikovať na ne
STUDIES
157
2012, ročník I., číslo 3, s. 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Benfordov zákon. Ide o matematický zákon, ktorý nám dokáže odhaliť
existenciu zámerného skresľovania vykazovaných údajov. Kreatívne účtovníctvo a skreslené údaje, ktoré sú charakteristické pre slovenské účtovníctvo prinášajú nekonzistentné údaje o našich podnikoch a znemožňujú vzájomné porovnávanie, vyhodnocovanie údajov a aplikáciu rôznych zahraničných finančných modelov.
Diskusia a výsledky
Aby sme poukázali na problém skresľovania výkazov v reportingových
správach na Slovensku, rozhodli sme sa ako príklad uviesť prieskum,
ktorý realizovala audítorská spoločnosť PWC z oblasti forenzného auditu
pod názvom Globálny prieskum hospodárskej kriminality GECS. Ročník
2009 sa realizoval v 55 krajinách sveta. Zúčastnilo sa na ňom 3 037 podnikov. Viac ako 50 % respondentov tvorili generálni alebo finanční riaditelia. Slovensko sa v prieskume zapojuje tiež. Najnovší prieskum GECS je
z roku 2011, ale väčšina jeho výsledkov je orientovaná na počítačovú
kriminalitu. Prezentované výsledky najnovšieho výskumu však neobjasňujú motívy páchania hospodárskej kriminality a % očakávaní, že sa firma stane obeťou takéhoto spôsobu kriminality, preto uvádzame výsledky
z prieskumu z roku 2009.6
V roku 2009 sa až 30 % respondentov stalo obeťou hospodárskej
kriminality. Slovensko nie je v tomto výnimkou, u nás to bolo až 29 %.
Najčastejším spôsobom hospodárskej kriminality bola sprenevera majetku – tvorila takmer 2/3. Takmer 40 % opýtaných má skúsenosti s manipuláciou účtovných výkazov. Počet spoločností, ktoré mali skúsenosti
s manipuláciou finančných výkazov malo v roku 2009 oproti roku 2007
až o 10 % viac podnikov. Až jedna tretina podnikov má skúsenosti s korupciou.
Graf 1 zobrazuje motívy páchania hospodárskej kriminality. Najčastejším motívom – takmer 50 % bol fakt, že ciele, ktoré majú zamestnanci
naplniť sú len ťažko dosiahnuteľné. 37 % respondentov sa obáva straty
zamestnania. Tretina uvádza, že s výkazmi sa manipuluje preto, lebo od
nich závisia výkonnostné bonusy a o 2 % menej si myslí, že preto, lebo
finanční manažéri chcú vykázať požadovanú mieru finančnej výkonnosti.
6
Bližšie pozri dokument Hospodárska kriminalita v časoch ekonomickej krízy: 5. ročník globálneho prieskumu hospodárskej kriminality. [online]. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, 2009. 6 s. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://www.pwc.com/sk/sk/
forenzne-sluzby/assets/2009-Prieskum-hospodarskej-kriminality_SK.pdf>.
158
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Graf 1 Motívy páchania hospodárskej kriminality
Prameň: HAVLÍK, T.: Forenzný audit. [online]. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, 2010,
s. 16. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://www.fhi.sk/files/katedry/
ku/Forenzny-audit-EUBA_v2_print.pdf>.
Výsledky prieskumu v Grafe 2 dokazujú, že viac ako polovica odhalenej kriminality je zistená vďaka vnútropodnikovým kontrolným mechanizmom. Nastavenie bezpečnostných mechanizmov je jedným z hlavných
úloh forenzného tímu. Po analýze podnikového systému dokážu navrhnúť bezpečnostné mechanizmy tak, aby boli čo najúčinnejšie a dokázali
odhaliť a upozorniť na čo najväčšie množstvo podvodov v podniku.
Graf 2 Spôsoby odhalenia hospodárskej kriminality
Prameň: HAVLÍK, T.: Forenzný audit. [online]. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, 2010,
s. 17. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://www.fhi.sk/files/katedry/
ku/Forenzny-audit-EUBA_v2_print.pdf>.
STUDIES
159
2012, ročník I., číslo 3, s. 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Záverečný tretí graf prezentuje výhľad z oblasti očakávania hospodárskej kriminality v podniku do budúcnosti. Situácia nie je príliš priaznivá. Či už porovnávame situáciu na Slovensku alebo vo svete tendencia
narastania kriminality je v čase krízy, t.j. v roku 2009 značná. Stav na Slovensku je pomerne horší ako priemerne vo svete.
Graf 3 Percento respondentov očakávajúcich, že sa ich spoločnosť stane obeťou hospodárskej kriminality
Prameň: HAVLÍK, T.: Forenzný audit. [online]. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, 2010,
s. 23. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://www.fhi.sk/files/katedry/
ku/Forenzny-audit-EUBA_v2_print.pdf>.
Existujú síce aj novšie výsledky prieskumu, ale tie boli čiastočne odlišne tematicky zamerané, preto sme sa rozhodli pracovať s výsledkami
z roku 2009.
Záver
Ako je zrejmé z výsledkov prezentovaných v časti Diskusia, mnoho podnikov na Slovensku sa snaží skresľovať svoje výsledky hospodárenia.
Mohli by sme tieto spoločnosti rozdeliť na tri základné skupiny:
Podniky v prvej skupine sa snažia reportovať iné výsledky, ako skutočne dosiahli predovšetkým z dôvodu, aby napríklad platili nižšie
dane. Umelo si zvyšujú rôznymi spôsobmi náklady, aby ich výsledok
hospodárenia bol čo najnižší, alebo do výnosov nezahŕňajú všetky
skutočne dosiahnuté výsledky. Tento spôsob sa nazýva tzv. optimalizácia daňového základu.
Podniky v druhej skupine sú trochu inou kategóriou, dokonca by sme
mohli povedať, že majú úplne opačné motívy skresľovania reporto160
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vaných výsledkov. Manažéri sú často odmeňovaní podľa výsledkov,
ktoré dosahuje samotná spoločnosť. To je hlavným motívom, prečo
sa výsledky v reportingu snažia upraviť tak, aby pôsobili čo najpozitívnejším dojmom, ich motív skresľovania účtovnej závierky je teda
opačný, ale tiež zrejmý. Ak ich odmeny závisia od miery dosiahnutia
pozitívneho výsledku hospodárenia, snažia sa týmto smerom korigovať aj výsledky podniku.
Podniky v poslednej skupine sú dcérskymi spoločnosťami veľkého,
často medzinárodného koncernu. Výsledky svojich individuálnych
účtovných závierok mnohokrát upravujú práve podľa pokynov matky, aby mala výsledky v konsolidovanej účtovnej závierky taktiež optimalizované čo najviac podľa jej predstáv.
Tieto tri skupiny dokážu manipuláciou údajov v reportingu, a teda aj
v účtovných výkazoch skresliť údaje do takej miery, že sú nepoužiteľné
pre ďalšiu prácu, napríklad ako sme už v úvode štúdie uviedli – pre medzipodnikové porovnanie či aplikáciu rôznych finančných modelov. Okrem toho umožňujú medzery v daňovom zákone a zákone o účtovníctve
umožňujú realizovať enormné daňové úniky. Informačná spoľahlivosť
reportovaných údajov skresľuje aj stav podnikovej sféry.
V období silného hospodárskeho rastu je omnoho jednoduchšie dosahovať pozitívne firemné výsledky. Po začatí hospodárskej krízy sa prežitie firiem na trhu pomerne skomplikovalo. Po hromadných prepúšťaniach a poklesoch objednávok je naozaj ťažké dosahovať dobré hospodárske výsledky, čo môže byť pre manažérov odmeňovaných práve na
základe toho dosť problémom.
Je potrebné, aby štát mal aspoň čiastočný prehľad o najčastejších
spôsoboch skresľovania účtovnej závierky a možnostiach kreatívnej optimalizácie reportingových výkazov. Z výsledkov vidíme, že informačná
spoľahlivosť reportingu závisí do veľkej miery od motívov vlastníkov
a manažmentu podniku vykazovať určité údaje. Je potrebné nástroje regulácie týchto spôsobov korekcie účtovných závierok nastaviť tak, aby
prichádzalo k minimalizácii možností úpravy výkazov.
Literatúra
Dokument Hospodárska kriminalita v časoch ekonomickej krízy: 5. ročník
globálneho prieskumu hospodárskej kriminality. [online]. 1 vyd. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, 2009. 6 s. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://www.pwc.com/sk/sk/forenzne-sluzby/
STUDIES
161
2012, ročník I., číslo 3, s. 152-162
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
assets/2009-Prieskum-hospodarskej-kriminality_SK.pdf>. ISBN neuvedené.
Dokument Hrozivé daňové úniky: Slovensko stráca na DPH miliardy. [online]. 15. 03. 2012. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://
aktualne.atlas.sk/hrozive-danove-uniky-slovensko-straca-na-dphmiliardy/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/>.
HAVLÍK, T.: Forenzný audit. [online]. Bratislava : PricewaterhouseCoopers, 2010. 49 s. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://
www.fhi.sk/files/katedry/ku/Forenzny-audit-EUBA_v2_print.pdf>.
HRIŇ, J.: Reporting ako základ riadenia. [online]. [cit. 2012-05-20]. Dostupné na internete: <http://www.sssi.sk/download/akcie2010/BI
breakfast04/01_Reporting.pdf>.
MACHAČ, O.: Reporting jako součást informačního systému podniku. In:
IT Systems. [online]. 2003, roč. 5, č. 12. [cit. 2012-05-20]. Dostupné
na internete: <http://www.systemonline.cz/clanky/reporting.htm>.
ISSN 1802-615X.
ŠOLJAKOVÁ, L. – FIBÍROVÁ, J.: Reporting. 3. rozš. a aktual. vyd. Praha :
Grada Publishing, 2010. 224 s. ISBN 978-80-247-2759-2.
Ing. Monika Sobeková Majková, PhD.
Katedra podnikovej ekonomiky a manažmentu
Fakulta ekonómie a podnikania
Paneurópska vysoká škola
Tematínska 10
851 05 Bratislava
Slovenská republika
[email protected]
162
ŠTÚDIE
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
v období rokov 2001 až 2010
z pohľadu administratívno-správneho členenia
Slovenskej republiky:
Trnavský kraj
Analysis of Development in Number of Public
Administration Employees in the Period between
Years 2001 and 2010 from the View of TerritorialAdministrative Division of the Slovak Republic:
the Trnava Region
Jana Koprlová
Miroslav Koprla
Abstract: The paper focuses in its main aim on seeking yet undetected or
undefined trends in development of number of the public administration
employees in the Trnava region in the context of the global economic downturn and it consists of two separate parts. The first part presents a basic
survey of developing trends in average number of the public administration
employees in the Trnava region in comparison to development in average
employees number in other economic sectors of the Trnava region yearly
statistically recorded during the period of previous decade. The second part
of the paper concentrates on the basis of applying the regression analysis
method in the period between years 2001 and 2010 on the processes focused on detection of expected mutual correlation between the trends in
development of number of the public administration employees and the
trends in development of the gross domestic product rate in general, i.e. in
relation to the whole territory of the Trnava region, as well as partially, i.e.
from the view of individual districts of the Trnava region.
Key Words: Public Administration; Number of Employees; Gross Domestic
Product GDP; the Trnava Region; Districts of the Trnava Region; Economic
Crisis; Analyzing; Developing Trends.
Abstrakt: Štúdia sa zameriava vo svojom hlavnom cieli na vyhľadávanie
dosiaľ nezistených alebo nedefinovaných trendov vo vývoji počtu zamestnancov vo verejnej správe v Trnavskom kraji v kontexte globálnej hospoŠTÚDIE
163
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
dárskej krízy, pričom pozostáva z dvoch samostatných častí. Prvá časť predostiera základný prehľad trendov vývoja priemerného počtu zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji v porovnaní s vývojom priemerného
počtu pracovníkov v ostatných odvetviach hospodárstva Trnavského kraja
štatisticky zaznamenaného v priebehu rokov predošlej dekády. Druhá časť
štúdie sa na základe uplatnenia metódy regresnej analýzy v období rokov
2001 až 2010 sústreďuje na procesy, ktoré smerujú k odhaľovaniu predpokladanej vzájomnej závislosti medzi trendom vývoja počtu zamestnancov
vo verejnej správe a tendenciou vývoja miery rastu hrubého domáceho
produktu, a to jednak všeobecne, teda vo vzťahu k celému územiu Trnavského kraja, a jednak čiastkovo, t.j. z pohľadu jednotlivých okresov Trnavského kraja.
Kľúčové slová: Verejná správa; počet zamestnancov; hrubý domáci produkt HDP; Trnavský kraj; okresy Trnavského kraja; ekonomická kríza; analýza; trendy vývoja.
Úvod
Štúdia s názvom „Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky: Trnavský kraj“ si kladie za cieľ podrobne
analyzovať problematiku počtu zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji, pričom sa zameriava na štruktúrne hľadisko, ako aj dynamické hľadisko sledovanej problematiky. Samotná štúdia je rozdelená do
dvoch navzájom korešpondujúcich častí, pričom jej prvá, úvodná časť sa
venuje identifikácii postavenia počtu zamestnancov vo verejnej správe vo
vzťahu k ostatným odvetviam hospodárstva Trnavského kraja. Druhá,
analytická časť, nadväzujúc na predchádzajúci text, sa usiluje odhaliť
väzbu medzi vývojom priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského
kraja a vývojom miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu v období rokov 2001 až 2010. Vo vzťahu ku skúmaniu problematiky počtu
pracovníkov verejnej správy v Trnavskom kraji v sledovanom období rokov 2001 až 2010 sme stanovili nasledujúce tri hypotézy:
Hypotéza č. 1: Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej
správy v Trnavskom kraji patrí z pohľadu všetkých odvetví hospodárstva Trnavského kraja k jedným z najvyšších;
Hypotéza č. 2: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavské164
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ho kraja kopíroval vývoj miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu;
Hypotéza č. 3: Predpokladáme, že najvyššiu hodnotu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v Trnavskom kraji dosiahol okres s najvyšším počtom obyvateľov, teda
okres Trnava.
Všetky štatistické údaje sme čerpali z regionálnej databázy Štatistického úradu Slovenskej republiky. Pri ich vyhodnocovaní sme uplatňovali
deskriptívnu analýzu v prvej časti štúdie a regresnú analýzu v druhej časti štúdie. Údaje o počte zamestnancov verejnej správy sú od roku 2009
spracované výberovým zisťovaním za subjekty a organizácie s počtom
dvadsať a viac zamestnancov a podľa novej klasifikácie SK NACE Rev. 2,
ktorá je platná od 1. januára 2008. Údaje za Slovenskú republiku sa uvádzajú vrátane zamestnancov pracujúcich v zahraničí. Pre úplnosť dodávame, že číslo (9 999 999) uvádzané v bežne dostupných tabuľkových
prehľadoch znamená, že údaje nie je možné publikovať pre ich dôverný
obsah, pričom dôverné údaje predstavujú v tomto prípade údaje subjektu
s počtom zamestnancov menším alebo rovným desať zamestnancov.1
Klasifikácia odvetví hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2008
vrátane bola podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky nasledovná:
1. Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb; 2. Priemysel spolu (okrem stavebníctva); 3. Priemyselná výroba; 4. Stavebníctvo; 5. Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru; 6. Hotely a reštaurácie; 7. Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie; 8. Finančné sprostredkovanie; 9. Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti; 10. Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie; 11. Školstvo; 12. Zdravotníctvo a sociálna
pomoc a 13. Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby.
Klasifikácia odvetví hospodárstva Slovenskej republiky sa od roku
2009 uvádza podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky nasledovne:
1. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov; 2. Priemysel spolu; 3. Ťažba
a dobývanie; 4. Priemyselná výroba; 5. Dodávka elektriny, plynu, pary
a studeného vzduchu; 6. Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových
vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov; 7. Stavebníctvo; 8. Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov; 9. Doprava a skladovanie; 10. Ubytovacie a stravovacie služby; 11. Informácie
1
Bližšie pozri dokument Trh práce. [online]. s. 75. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/metodika/03%20praca.pdf>.
STUDIES
165
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
a komunikácia; 12. Finančné a poisťovacie činnosti; 13. Činnosti v oblasti
nehnuteľností; 14. Odborné, vedecké a technické činnosti; 15. Administratívne a podporné služby; 16. Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie; 17. Vzdelávanie; 18. Zdravotníctvo a sociálna pomoc;
19. Umenie, zábava a rekreácia a 20. Ostatné činnosti.
K otázke zvyšovania počtu pracovníkov vo verejnej správe v Českej
republike sa vyjadruje Tomášková nasledovne: „Zvyšovanie kvality výkonov verejnej správy je však väčšinou nepriamoúmerné. Nezvyšovala sa
až tak veľmi produktivita práce, dochádzalo skôr k nárastu priemerných
miezd a nárastu množstva pracovníkov verejnej správy a zvyšovaniu byrokratických úkonov.“2 V predloženej štúdii sa pokúsime objasniť časť
vyslovenej tézy týkajúcej sa zvyšovania počtu zamestnancov vo verejnej
správe v Trnavskom kraji. Hoci predpokladáme, že i v Trnavskom kraji
došlo v období rokov 2001 až 2010 k výraznému nárastu počtu zamestnancov verejnej správy, bude predsa len ešte nevyhnutné vytvoriť objektívnu metodiku merania efektívnosti týchto zamestnancov.
Vývoj a postavenie počtu zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji podľa jednotlivých odvetví hospodárstva
Skôr, než pristúpime k podrobným analýzam a hľadaniu súvislostí medzi
sledovanými premennými, vymedzíme postavenie počtu zamestnancov
verejnej správy v Trnavskom kraji. Na tento účel nám poslúžia údaje
o vývoji priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa jednotlivých odvetví hospodárstva Trnavského kraja. Z hľadiska dostupných
údajov o priemernom počte zamestnancov v konkrétnych odvetviach bude prezentovaný počet zamestnancov verejnej správy zahŕňať pracovníkov verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia.
Postavenie počtu zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe v Trnavskom kraji možno znázorniť z dvoch uhlov pohľadu:
Z pohľadu analýzy vývoja absolútnych hodnôt priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia hospodárstva;
Z hľadiska analýzy vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia hospodárstva.
2
TOMÁŠKOVÁ, E.: Financování veřejné správy v České republice. In: Vybrané problémy verejnej správy. [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied UCM v Trnave, 2011, s. 110-111.
166
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Až po zistení uvedených údajov môžeme vyhodnotiť hypotézu č. 1
o počte zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe v Trnavskom kraji
v porovnaní s ostatnými odvetviami hospodárstva tohto kraja.
Graf 1 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetvia hospodárstva
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského
kraja podľa odvetvia hospodárstva
60 000
55 582
48 723
49 353
7 218
7 410
48 333
49 583
54 037
50 207
50 000
Počet zamestnancov
44 089
40 000
30 000
20 000
11 305
10 000
0
6 841
749
2001
795
2002
7 689
733
2003
728
2004
11 280
11 407
8 838
876
2005
887
2006
1 068
2007
932
2008
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb
Priemysel spolu (okrem stavebníctva)
Priemyselná výroba
Stavebníctvo
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru
Hotely a reštaurácie
Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie
Finančné sprostredkovanie
Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
Školstvo
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
STUDIES
167
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského
kraja podľa jednotlivých odvetví hospodárstva
Graf 1 znázorňuje vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov
Trnavského kraja podľa odvetví hospodárstva. Na uvedenom grafe je vyobrazený podrobný vývoj počtu zamestnancov v sledovaných odvetviach
hospodárstva v rozmedzí rokov 2001 až 2008.
Tabuľka 1 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa
odvetvia hospodárstva
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja
podľa odvetvia hospodárstva
2009
2010
Priemysel spolu
47 941
47 592
Priemyselná výroba
41 024
41 298
Vzdelávanie
13 187
13 707
Verejná správa a obrana; povinné sociálne
zabezpečenie
10 353
13 584
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov
9 799
10 171
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
7 808
8 675
Doprava a skladovanie
6 762
7 919
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
6 886
6 330
Stavebníctvo
4 731
4 525
Administratívne a podporné služby
3 217
3 976
2 030
3 213
3 832
2 246
Odborné, vedecké a technické činnosti
1 503
1 810
Finančné a poisťovacie činnosti
1 424
1 383
Umenie, zábava a rekreácia
1 392
997
Ostatné činnosti
1 038
905
Ťažba a dobývanie
1 054
835
Ubytovacie a stravovacie služby
1 288
569
Činnosti v oblasti nehnuteľností
600
368
Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových
vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného
vzduchu
Informácie a komunikácia
Spolu
446
275
118 373
122 786
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
168
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Z metodologického hľadiska sme sem však nemohli zaradiť dva po
sebe nasledujúce roky 2009 a 2010, nakoľko sa údaje v uvedených rokoch vykazujú podľa novej klasifikácie odvetví. Môžeme uviesť, že najväčší počet zamestnancov bol v rokoch 2001 až 2008 zaznamenaný v kategórii priemysel spolu (okrem stavebníctva), pričom počet pracovníkov
verejnej správy sa umiestnil na štvrtej priečke.
Tabuľka 1 bližšie zobrazuje hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetví hospodárstva, a to
podľa vyššie uvedenej novej klasifikácie odvetví. Údaje sú v nej zoradené
zostupne podľa roku 2010, kde si môžeme všimnúť počet pracovníkov
verejnej správy v Trnavskom kraji, ktorý zaujal v celkom poradí zastúpených kategórií štvrtú priečku.
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa jednotlivých odvetví hospodárstva
Graf 2 zobrazuje porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetví hospodárstva. Na uvedenom grafe je aj tentoraz podrobne prezentovaný vývoj počtu zamestnancov v sledovaných odvetviach hospodárstva v rozmedzí rokov 2001 až 2008. Z metodologického hľadiska sme
sem opäť nemohli zaradiť po sebe nasledujúce roky 2009 a 2010, keďže
sa sledované údaje zaznamenávali v oboch rokoch podľa novej klasifikácie odvetví.
Uvedený priemerný ročný nárast (pokles) priemerného evidenčného
počtu zamestnancov Trnavského kraja možno zoradiť podľa odvetví
v zostupnom smere v nasledovnom poradí (v počte zamestnancov): priemyselná výroba (1 365), priemysel spolu (okrem stavebníctva) (1 283),
verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (775), veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru (330), nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti (141),
hotely a reštaurácie (39), doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie
(-24), stavebníctvo (-31), finančné sprostredkovanie (-39), ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby (-102), zdravotníctvo a sociálna pomoc (-243), školstvo (-305), a napokon poľnohospodárstvo, poľovníctvo
a lesníctvo; rybolov, chov rýb (-836).
STUDIES
169
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Graf 2 Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu
zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetvia hospodárstva
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného
evidenčného počtu zamestnancov Trnavského kraja podľa odvetvia
hospodárstva
Priemerný ročný nárast počtu zamestnancov
60 000
50 000
38 788
40 152
41 517
42 881
44 246
45 610
46 975
48 339
40 000
30 000
20 000
10 000
11 711
10 936
10 161
9 386
12 506
8 611
11 670
7 836 10 834
7
061
9 997
6 286
9 161
8 325
7 489
13 343
0
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb
Priemysel spolu (okrem stavebníctva)
Priemyselná výroba
Stavebníctvo
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru
Hotely a reštaurácie
Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie
Finančné sprostredkovanie
Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
Školstvo
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
170
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Analýza vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v kontexte miery rastu reálneho
hrubého domáceho produktu z pohľadu jednotlivých okresov Trnavského kraja
Druhá časť štúdie sa zameriava na odhaľovanie predpokladanej vzájomnej závislosti medzi trendom vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Trnavského kraja a tendenciou vývoja miery rastu
hrubého domáceho produktu, a to jednak všeobecne, teda vo vzťahu
k celému územiu Trnavského kraja, a jednak čiastkovo, t.j. z pohľadu jednotlivých okresov Trnavského kraja, prostredníctvom uplatnenia matematicko-štatistickej metódy regresnej analýzy v období rokov 2001 až
2010. Pre vyššiu objektívnosť analýzy sme prepočítali počet zamestnancov verejnej správy na tisíc obyvateľov daného kraja, pričom tento údaj
do istej miery vypovedá tiež o efektívnosti rozmiestnenia pracovníkov
verejnej správy v Trnavskom kraji.
Pre názornosť uvádzame príklad výpočtu počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Trnavského kraja v roku 2010:
Priemerný evidenčný počet zamestnancov: 13 584 zamestnancov;
Počet obyvateľov ku 31. 12. 2010: 563 081 obyvateľov.
Počet zam. VS na 1 000 obyv. =
Počet zamestnancov
Počet obyvateľov
* 1 000
Počet zam. VS na 1 000 obyv. =
13 584 zamestnancov
563 081 obyvateľov
* 1 000
Počet zam. VS na 1 000 obyv. = 24,12 zamestnancov
V druhej časti štúdie budeme analyzovať priemerný počet zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v nasledujúcom poradí:
Trnavský kraj;
Okres Dunajská Streda;
Okres Galanta;
Okres Hlohovec;
Okres Piešťany;
Okres Senica;
Okres Skalica;
Okres Trnava.
STUDIES
171
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Trnavského kraja
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Trnavského kraja sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (12,42 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (24,12 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,2176 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 11,71
zamestnancov.
Graf 3 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Trnavského kraja
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Trnavského kraja
5,8
10
8
6
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
20,37
20,25
20,37
6,7
8,3
18,44
5,1
15,95
4,8
13,90
4,6
13,42
15
3,5
13,10
20
12,42
Počet na 1 000 obyv.
10,5
25
12
24,12
30
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,2176x + 10,537)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>.
Vlastný
graf.
172
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Dunajská Streda
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Dunajská Streda
sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (11,53 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (23,33 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,0342 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 11,80
zamestnancov.
Graf 4 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Dunajská Streda
23,33
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Dunajská Streda
25
12
8
6
5,8
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
10
17,32
15,23
8,3
14,90
4,8
12,21
4,6
12,15
3,5
12,07
15
11,98
6,7
5,1
15,25
20
11,53
Počet na 1 000 obyv.
10,5
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,0342x + 8,9096)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>.
Vlastný
graf.
STUDIES
173
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Galanta
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Galanta sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (10,40 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (24,26 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,386 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 13,86
zamestnancov.
Graf 5 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Galanta
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Galanta
6
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
10
8
5,8
16,56
17,69
18,16
8,3
11,35
11,02
10,73
15
10,55
4,8
4,6
3,5
5,1
18,30
6,7
20
10,40
Počet na 1 000 obyv.
10,5
25
12
24,26
30
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,386x + 7,2787)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>.
Vlastný
graf.
174
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Hlohovec
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Hlohovec sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2004 (5,70 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2008 (34,32 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 3,4415 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 23,44
zamestnancov.
Graf 6 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Hlohovec
12
4,8
4,6
3,5
20
8
6
5,8
19,63
5,1
10
4,2
4
0
5,70
8,04
8,34
2
15
-2
5
Percentuálna zmena
6,7
25
31,63
26,92
30
10
10,5
8,3
8,18
Počet na 1 000 obyv.
35
34,32
32,19
40
33,10
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Hlohovec
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 3,4415x + 1,8774)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>.
Vlastný
graf.
STUDIES
175
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Piešťany
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Piešťany sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (9,17 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (17,56 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 0,5479 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 8,39
zamestnancov.
Graf 7 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Piešťany
11,06
5,8
6
4,2
4
2
0
-2
4
2
0
Percentuálna zmena
10
8
11,18
6,7
12,20
10,84
4,8
10,58
4,6
5,1
12
8,3
10,36
3,5
10,21
10,5
9,73
14
12
10
8
6
17,56
20
18
16
9,17
Počet na 1 000 obyv.
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Piešťany
-4
-4,9
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 0,5479x + 8,2776)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>.
Vlastný
graf.
176
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Senica
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Senica sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (14,74 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2007 (21,65 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 0,4733 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 3,96
zamestnancov.
Graf 8 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Senica
4,8
12
6,7
5,8
5,1
15,55
8,3
10
18,70
20,71
21,27
17,47
16,68
15,98
4,6
10,5
8
6
4,2
3,5
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
15
15,54
20
14,74
Počet na 1 000 obyv.
25
21,65
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Senica
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 0,4733x + 15,227)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>.
Vlastný
graf.
STUDIES
177
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Skalica
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Skalica sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne klesajúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2009 (9,15 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (16,52 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému poklesu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 0,2814 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 2,22
zamestnancov.
Graf 9 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov okresu Skalica
11,55
10
8
5,8
3,5
6
9,15
4,8
6,7
10,32
4,6
5,1
10,83
12
10,35
8,3
11,67
14
10
12
10,5
4,2
4
8
2
6
0
4
-2
2
Percentuálna zmena
15,82
14,30
Počet na 1 000 obyv.
16
15,08
18
16,52
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Skalica
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = -0,2814x + 14,106)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>.
Vlastný
graf.
178
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov okresu Trnava
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov okresu Trnava sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov sme identifikovali v roku 2001 (16,04 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (30,78 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,7209 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 14,74
zamestnancov.
Graf 10 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov okresu Trnava
4,6
4,8
8,3
6,7
30,78
26,39
29,88
10,5
12
10
8
6
5,8
5,1
4,2
4
2
15
0
10
-2
5
Percentuálna zmena
3,5
17,76
20
17,47
25
29,56
25,39
22,07
30
16,04
Počet na 1 000 obyv.
35
30,10
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov okresu Trnava
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,7209x + 15,079)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>.
Vlastný
graf.
STUDIES
179
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja
Graf 12 prezentuje porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu
zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja. Z pohľadu absolútnych početností môžeme pozorovať, že najvyššie hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo verejnej správe na 1 000 obyvateľov v období rokov 2001 až 2010
boli zaznamenané v okrese Hlohovec a okrese Trnava. Oproti tomu sme
nižšie hodnoty ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo verejnej správe na 1 000 obyvateľov identifikovali vo zvyšných
piatich okresoch, pričom rozpätia v skúmanom počte zamestnancov na
1 000 obyvateľov celkovo nepresiahli hodnotu 28 pracovníkov na 1 000
obyvateľov. Dlhodobo najnižšie hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov sme zistili v okrese
Skalica a okrese Piešťany.
Graf 12 Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja
Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch
Trnavského kraja
40
35
Počet na 1 000 obyv.
29,56
30
30,78
29,88
26,39
22,07
25
20
30,10
25,39
16,04
17,47
17,76
15
17,56
10
5
9,73
10,21
10,58
10,84
9,17
2001
2002
2003
2004
2005
12,20
10,36
11,18
11,06
2007
2008
2009
0
2006
Okres Dunajská Streda
Okres Galanta
Okres Hlohovec
Okres Piešťany
Okres Senica
Okres Skalica
2010
Okres Trnava
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
180
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v jednotlivých okresoch Trnavského kraja
Graf 13 ponúka v grafickej podobe porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja.
Z pohľadu trendov rastu sme zaznamenali najvyššiu tendenciu priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo
verejnej správe na 1 000 obyvateľov v okrese Hlohovec a okrese Trnava.
Naopak, nižšiu tendenciu priemerného ročného nárastu priemerného
evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
sme zistili vo zvyšných okresoch Trnavského kraja. Najnižšiu tendenciu
priemerného ročného nárastu (poklesu) priemerného evidenčného počtu
zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov sme identifikovali
v okrese Skalica, okrese Senica a okrese Piešťany.
Graf 13 Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu
zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja
Priemerný ročný nárast počtu na 1 000 obyv.
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného
evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v jednotlivých okresoch Trnavského kraja
40
36,29
32,85
35
29,41
30
25,97
22,53
25
19,08
20
15,64
12,20
15
10
13,82
5,32
8,76
13,54
13,26
12,98
12,70
12,42
12,14
11,85
11,57
11,29
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
5
0
2001
2002
2003
Okres Dunajská Streda
Okres Galanta
Okres Hlohovec
Okres Piešťany
Okres Senica
Okres Skalica
Okres Trnava
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
STUDIES
181
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Na základe ukazovateľa priemerného ročného nárastu (poklesu)
priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov môžeme zoradiť jednotlivé okresy Trnavského kraja nasledovne: okres Hlohovec (3,4415 zamestnancov), okres Trnava (1,7209
zamestnancov), okres Galanta (1,386 zamestnancov), okres Dunajská
Streda (1,0342 zamestnancov), okres Piešťany (0,5479 zamestnancov),
okres Senica (0,4733 zamestnancov), a napokon okres Skalica (-0,2814
zamestnancov).
Záver
V štúdii s názvom „Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky: Trnavský kraj“ sme si kládli za cieľ podrobne
zanalyzovať problematiku počtu zamestnancov verejnej správy v Trnavskom kraji, pričom sme skúmanie problematiky uskutočnili z niekoľkých
aspektov. Prvá časť štúdie sa zameriavala na deskriptívny prístup, na základe ktorého sme skúmali postavenie počtu zamestnancov vo verejnej
správe v kontexte jednotlivých odvetví hospodárstva Trnavského kraja.
Nasledujúca analytická časť štúdie objasňovala dynamické hľadisko vývoja počtu zamestnancov vo verejnej správe a miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu v období rokov 2001 až 2010. Na základe vykonaných čiastkových analýz môžeme na záver pristúpiť k vyhodnoteniu
stanovených hypotéz:
Hypotéza č. 1: Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej
správy v Trnavskom kraji patrí z pohľadu všetkých odvetví hospodárstva Trnavského kraja k jedným z najvyšších sa nepotvrdila, keďže
z pohľadu absolútnych hodnôt priemerného počtu zamestnancov figuroval skúmaný počet vo vzťahu k odvetviu verejnej správy na štvrtom mieste (s relatívne nižšou početnosťou zamestnancov) a z pohľadu priemerného ročného nárastu priemerného počtu zamestnancov všetkých odvetví na treťom mieste zo všetkých odvetví ekonomiky podľa ich klasifikácie podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky;
Hypotézu č. 2: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja kopíroval vývoj miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu nemožno potvrdiť, nakoľko vývoj priemerného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov nekopíroval vo všetkých
okresoch Trnavského kraja vývoj miery rastu reálneho hrubého do182
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
máceho produktu. Výnimku tvorili najmä okresy Dunajská Streda
a Piešťany, kde sme zaznamenali v rokoch 2009 a 2010 prudký nárast priemerného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov. Osobitý vývoj sme identifikovali v okrese Skalica, kde možno
pozorovať dokonca pokles priemerného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v období rokov 2001 až 2009;
Hypotéza č. 3: Predpokladáme, že najvyššiu hodnotu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v Trnavskom kraji dosiahol okres s najvyšším počtom obyvateľov, teda
okres Trnava sa nepotvrdila, nakoľko priemerný počet zamestnancov
vo verejnej správe prislúchajúci na 1 000 obyvateľov okresu Hlohovec prevýšil všetky zostávajúce okresy Trnavského kraja, kde sme
odhalili rozpätie v priemernom počte pracovníkov verejnej správy na
1 000 obyvateľov nepresahujúce hodnotu 28 zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov.
Téze o nepriamej úmere ohľadom zvyšovania miezd a nižšej efektivity práce zamestnancov vo verejnej správe, a to aj napriek vyššiemu počtu
zamestnancov, bude žiaduce venovať dôkladnú pozornosť v ďalšom empirickom výskume. Na tomto mieste by sme radi upozornili, že jednotlivé
okresy Trnavského kraja vykazujú relatívne vyšší priemerný počet zamestnancov pracujúcich práve v priemysle a priemyselnej výrobe než vo
verejnej správe, pričom uvedené dve odvetvia hospodárstva tvorili v roku 2010 až 72 percentný podiel na zamestnanosti vo všetkých odvetviach
hospodárstva Trnavského kraja.
Literatúra
Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej
republiky (RegDat). [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na internete: <http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak>.
Dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit. 2012-07-08]. Dostupné
na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=
table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115>.
Dokument Trh práce. [online]. s. 75-81. [cit. 2012-07-08]. Dostupné na
internete: <http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/metodika/03
%20praca.pdf>.
TOMÁŠKOVÁ, E.: Financování veřejné správy v České republice. In: Vybrané problémy verejnej správy. [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych
vied UCM v Trnave, 2011, s. 110-118. ISBN 978-80-8105-180-7.
STUDIES
183
2012, ročník I., číslo 3, s. 163-184
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
Mgr. Miroslav Koprla
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
184
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 185-192
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
International nachhaltige
Immobilienbewertungssysteme am Beispiel
von Indien
International Sustainable
Real Estate Valuation Systems on the Example
of India
Silvia Imran
Abstract: Essay focused on today’s international sustainable real estate
valuation systems shown in the international dimension on the example of
LEED India, a daughter of LEED USA adapted in the whole evaluation process to the Indian real estate market conditions, with a special attention dedicated to the sector of new buildings.
Key Words: Sustainability; Sustainable Real Estate Valuation Systems; Valuation; Buildings; International Dimension; Comparison; India.
Abstrakt: Essay konzentriert auf die heutigen international nachhaltigen
Immobilienbewertungssysteme in der internationalen Dimension am Beispiel von LEED India, einer Tochter von LEED USA, die im gesamten Bewertungsprozess an indische Immobilienmarktbedingungen angepasst wurden,
mit einer besonderen Aufmerksamkeit gewidmet dem Neubautensektor.
Schlüsselwörter: Nachhaltigkeit; nachhaltige Immobilienbewertungssysteme; Bewertung; Bauten; internationale Dimension; Vergleichung; Indien.
Was ist überhaupt unter dem Begriff der Nachhaltigkeit zu verstehen? In der heutigen Zeit ist das Thema Nachhaltigkeit in jedem Bereich
ein Schlagwort, welches uns schon beinahe täglich begegnet. Der Begriff
der Nachhaltigkeit besagt in der ökonomischen Fachsprache, dass eine
Gesellschaft möglichst von den Zinsen und nicht vom Kapital leben sollte.1 Heute wird der Nachhaltigkeitsbegriff so verstanden, dass die Gesellschaft eines nachhaltigen Systems ihre Bedürfnisse so zu befriedigen hat,
dass sie nicht auf Ressourcen künftiger Generationen zugreifen muss.
1
Vgl. Dokument Nachhaltigkeit. [online]. 23. 02. 2012. [zit. 2012-06-17]. Zugänglich auf:
<http://www.nachhaltigkeit.info/artikel/nachhaltigkeit_1398.htm>.
ESSAYS
185
2012, ročník I., číslo 3, s. 185-192
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Auch im Immobiliensektor gewinnt Nachhaltigkeit immer mehr an
Relevanz. Dies folgert ein gewisses Umdenken im Bausektor, denn durch
die weitgehend steigende Bedeutung der Nachhaltigkeit in diesem Sektor
werden immer mehr Gebäude unter dem Aspekt von Nachhaltigkeitskriterien erstellt. Unter Nachhaltigkeitskriterien sind Themenbereiche zu
verstehend, die näher durchleuchtet werden sollen, z.B. Energie oder
Wasser.
Ziele des nachhaltigen Bauens sind unter anderem Schutz der naturgegebenen Lebensgrundlagen wie Boden, Luft und Wasser; Schutz der
Natur und Landschaft; Schutz der Ressourcen stofflicher und energetischer Art; Klimaschutz; Kapitalerhaltung; Schutz der Gesundheit der
Menschen sowie Schutz der sozialen und kulturellen Werte.
Einige wichtige Vorteile von nachhaltigen Immobilien sind geringere
Lebenszykluskosten und Versicherungsbeiträge; höhere Immobilienwerte und Produktivität; verbessertes Image; positiver Einfluss auf die Gesundheit der Bewohner/Nutzer; reduzierte Effekte auf Infrastruktur,
Umwelt und lokale Wirtschaftsstrukturen.2
Um diese Themenbereiche gebündelt in eine Bewertungsstruktur zu
bringen, versuchen Marktakteure nachhaltige Gebäude zu definieren und
die Kriterien dafür transparent zu machen. Hierfür wurden sogenannte
Nachhaltigkeitszertifikate entwickelt, diese spiegeln das wider, was derzeitig bei den Nachhaltigkeitsdiskussionen im Gebäudesektor stattfindet.
Weltweit bekannte Nachhaltigkeitssysteme sind z.B. LEED aus den USA,
BREEAM aus UK, DGNB aus Deutschland oder HQE aus Frankreich.3
Diese Nachhaltigkeitssysteme sind sehr international ausgerichtet,
hierfür haben Länder wie die USA ihr Bewertungssystem auf verschiedene Länder spezifiziert. Denn die Nachhaltigkeitskriterien sind in anderen
Ländern als in den USA anders gewichtet. Am Beispiel Indien ist dies gut
zu vergleichen, denn Indien hat zwar eigene Bewertungssysteme, jedoch
nur auf einzelne Themenbereiche, wie z.B. Energieeffizienz, begrenzt. Ein
Beispiel ist der ECBC Code (Energy Conservation Building Code): er bedeutet, frei übersetzt, ein System, welches den Energieeinsparungsindex
für den Gebäudewert bestimmt. Dieses Bewertungssystem für den Faktor
2
3
Vgl. BRAUNE, A. – SEDLBAUER, K. – KITTELBERGER, S. – KREISSIG, J.: Kurzstudie: Potenziale des Nachhaltigen Bauens in Deutschland: Analyse der internationalen Strukturen.
Stuttgart : Universität Stuttgart; PE INTERNATIONAL, 2007, S. 4.
Vgl. KABISCH, Th.: Nachhaltigkeit ist auch in der Immobilienbranche der Megatrend. In:
Börsen-Zeitung: Sonderbeilage. 2008, Nr. 191, S. B 6.
186
ESEJE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 185-192
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Energie wurde 2006 von der Organisation International Institute for Energy Conservation in Zusammenarbeit mit der United States Agency for
International Development als ein Baustein des Energy Conservation and
Commercialization Projects zur Unterstützung des Bureau of Energy Efficiency Plans fertiggestellt.4 In diesem Index sind Normen und Standards
des Energieverbrauches ausgedrückt in Quadratmetern eines Gebietes,
worin Energie innerhalb des Gebäudes verwendet wird, definiert.5
Indien ist auf dem Weg zu einer integrierten Energiepolitik, welche
sich zum Ziel setzt, einerseits die Erhöhung der Stromerzeugungskapazität von heute rund 140 GW auf etwa 800 GW im Jahr 2031 zu erreichen.
Andererseits will die indische Regierung unter anderem durch eine landesweite Einführung von Stromzählern bei den Verbrauchern zur Eindämmung der Stromverluste, die durch illegales Stromabzapfen verursacht werden, beitragen. Bausteine des ECBC Codes sind, unter der Einführung von Standards, eine Kennzeichnungspflicht für Klimaanlagen,
Leuchtstoffröhren, Kühlschränke und Verteiltransformatoren. Dem hohen Energieverbrauch in den kommerziell genutzten Großgebäuden in
Indien soll durch den ECBC Code ein Riegel vorgeschoben werden. Durch
energieeffiziente Anlagentechnik soll der Energy Performance Index (EPI) von heute 200 – 400 kWh/m2 pro Jahr auf bis zu 150 kWh/m2 pro
Jahr herabgesetzt werden, um so das europäische Niveau zu erreichen.6
Um den ECBC Code verständlicher zu machen, kann man im allgemeinen sagen, dass diese Codes wie folgt zu definieren sind. Zum einen
bestimmt der ECBC Code Minimum Energie Effizienz Standards für Design und Konstruktion und zum anderen animiert er Energie Effizienz
Design oder rüstet Gebäude so um, dass die Gebäudefunktionen, dessen
Komfort, Gesundheit oder Produktivität nicht eingeschränkt werden, und
dass die Lebenshaltungskosten minimiert werden.7 Der ECBC Code setzt
sich aus fünf Bewertungskategorien zusammen, diese sind: Umhüllung
4
5
6
7
Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code 2007. New Delhi : Bureau of Energy
Efficiency, 2007, p. 2.
Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code 2006. New Delhi : Bureau of Energy
Efficiency, 2006, p. 2.
Vgl. HAAKE, R.: Incredible India – Deutsch-Indisches Forum diskutiert Marktentwicklung
und Marktchancen mit indischen Regierungsvertretern. In: ZVEI – Fachverband Energietechnik. 2008, Nr. 3.
Vgl. MATHUR, A.: Energy Conservation Building Code: An Overview. [online]. 26. 07. 2007,
p. 8. [zit. 2012-06-17]. Zugänglich auf: <http://www.indiaworldenergy.org/brochure/
ECBC.pdf>.
ESSAYS
187
2012, ročník I., číslo 3, s. 185-192
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
des Gebäudes;8 Heizung, Belüftung und Klimaanlage;9 Warmwasserzufuhr und Warmwasserförderung;10 Beleuchtung;11 elektrische Leistung.12
Die einzelnen Bewertungskategorien werden anhand einer Prüfliste
pro Kategorie durchgegangen und alle nötigen Informationen werden
festgehalten, um die zu erreichende und notwendige Reduzierung auszurechnen.13 Diese Bewertungsmethode ist nur auf bestimmte Nachhaltigkeitskriterien begrenzt. Themen wie Standort oder Altlasten kommen
hierin nicht vor.14 Das amerikanische Bewertungssystem LEED hat hier
sein international anwendbares System einfach auf die Gegebenheiten
Indiens angepasst. Es wurde ein LEED India erstellt. Eines, wie beim amerikanischen LEED auch, für Neubauten und eines für Bestandsgebäude.
Tabelle 1 Hauptbewertungselemente beim LEED India für Neubauten
Hauptbewertungselemente beim LEED India für Neubauten
Kriterium
Grund und Boden
Wasserhaushalt
Erreichbare Punkte
13 Punkte
6 Punkte
Energie und Atmosphäre
17 Punkte
Materialien und Ressourcen
13 Punkte
Raumluft
15 Punkte
Innovationen
Gesamt
5 Punkte
69 Punkte
Quelle: Dokument Abridged Reference Guide For New Construction & Major Renovations: Version 1.0. Hyderabad : Indian Green Building Council, 2007, p. VII-IX.
Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code 2006. New Delhi : Bureau of Energy
Efficiency, 2006, p. 6.
9 Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code 2006. New Delhi : Bureau of Energy
Efficiency, 2006, p. 10.
10 Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code 2006. New Delhi : Bureau of Energy
Efficiency, 2006, p. 17.
11 Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code 2006. New Delhi : Bureau of Energy
Efficiency, 2006, p. 20.
12 Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code 2006. New Delhi : Bureau of Energy
Efficiency, 2006, p. 27.
13 Vgl. Dokument Energy Conservation Building Code 2006. New Delhi : Bureau of Energy
Efficiency, 2006, p. vi-vii.
14 Kommentare der Kongressteilnehmer an der Konferenz „Green Building Congress 2008“,
24. – 27. September 2008, Mumbai, Indien.
8
188
ESEJE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 185-192
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
An dieser Stelle sollte die generelle Funktion und Bedeutung von
LEED fokussiert werden. LEED ist eine registrierte Marke des U.S. Green
Buildings Councils, sowie das LEED India auch,15 welches einfach für den
indischen Immobilienmarkt modelliert wurde. Die Hauptbewertungselemente beim LEED India für Neubauten kann man in der Tabelle 1 sehen.
Bei jeweiliger Punkteerreichung gliedert sich die Zertifizierung für
Neubauten, welche nach LEED India bewertet wurden, wie folgt:16
Zertifiziert:
Silber:
Gold:
Platin:
26 – 32 Punkte;
33 – 38 Punkte;
39 – 51 Punkte;
52 – 69 Punkte.
Anhand der folgenden Tabelle soll kurz geschildert werden, wo der
Gewichtungsunterschied zwischen dem LEED USA für Neubauten und
dem LEED India für Neubauten liegt.
Tabelle 2 Gewichtungsunterschied zwischen dem LEED USA für Neubauten und dem LEED
India für Neubauten
Gewichtungsunterschied zwischen dem LEED USA für Neubauten
und dem LEED India für Neubauten
Nachhaltigkeitskriterien
Gewichtungsunterschied
LEED US NC
LEED India NC
Grund & Boden
14
13
1
Wasserhaushalt
5
6
1
Energie & Atomsphäre
17
17
0
Materialien & Ressourcen
13
13
0
Raumluft
15
15
0
Innovationen & Design
5
5
0
Quelle: Dokument Abridged Reference Guide For New Construction & Major Renovations: Version 1.0. Hyderabad : Indian Green Building Council, 2007, p. VII-IX und Dokument
New Construction: Version 2.2: Reference Guide. Washington : U.S. Green Building
Council, 2007. 410 p.
Die Gewichtungsunterschiede sind nur in den Punkten Grund & Boden sowie Wasserhaushalt. Alle anderen Bewertungskriterien haben keiVgl. Dokument Abridged Reference Guide: Version 1.0. Hyderabad : Indian Green Building
Council, 2007, p. III.
16 Vgl. Dokument Abridged Reference Guide For New Construction & Major Renovations: Version 1.0. Hyderabad : Indian Green Building Council, 2007, p. VII-IX.
15
ESSAYS
189
2012, ročník I., číslo 3, s. 185-192
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nerlei Unterschiede, somit wird die Gewichtung hierbei in den USA sowie
in Indien identisch bewertet. Dies verdeutlicht die internationale Anwendbarkeit des amerikanischen Bewertungssystems.
In Indien haben bereits einige Zertifizierungen nach dem LEED India
für Neubauten stattgefunden. Ein Platinzertifikat haben beispielsweise
folgende Firmen in Indien erhalten: Honeywell, Sejal Glass, Danfoss,
Saint-Gobain Glass, TSI Ventures, und viele mehr. Goldzertifikate wurden
z.B. an Wacker Polymers, RAJCO, CABOT oder Larsen&Toubro Limited
verliehen. Silberzertifikate haben unter anderem auch die Firmen Grundfos oder Forbo, welchen in Indien ansässig sind, erhalten.17
Die Bedeutung von Nachhaltigkeit im Bausektor nimmt also nach
und nach zu. Dies ist nicht nur in Europa der Fall, sondern auch in anderen Ländern, wie eben am Beispiel Indien aufgeführt wurde. Nachhaltige
Entwicklung wäre schlussendlich für Indien die beste Antwort auf den
Klimawandel, denn diese kann die Anpassungsfähigkeit und die Belastbarkeit Indiens fördern. Die dazugehörigen Pläne für die Anpassung an
den Klimawandel müssten jedoch ausdrücklich vorgegeben werden, ansonsten würde das den Fortschritt in die Richtung der nachhaltigen Entwicklung verlangsamen.18 Für Indien gilt die Zielvorgabe bis Ende 2012
seine CO2-Einträge um 20 % zu reduzieren. Wird dies eingehalten, dann
steht einer CO2-ärmeren und somit nachhaltigeren Zukunft Indiens
nichts mehr im Wege.19 Auf den Immobilienmarkt betrachtet, hat sich die
Situation in Indien in den letzten Jahren verbessert. Die Leistungsfähigkeit sowie die Nachfrage nach qualitativ nachhaltigen Objekten, sind gestiegen.
Literatur
BRAUNE, A. – SEDLBAUER, K. – KITTELBERGER, S. – KREISSIG, J.: Kurzstudie: Potenziale des Nachhaltigen Bauens in Deutschland: Analyse
der internationalen Strukturen. 1. Aufl. Stuttgart : Universität Stuttgart; PE INTERNATIONAL, 2007. 14 S.
Vgl. Konferenz „Green Building Congress 2008“, 24. – 27. September 2008, Mumbai, Indien.
18 Vgl. RAJAMANI, L.: Indiens internationale Klimapolitik. In: Aus Politik und Zeitgeschichte.
[online]. 2008, Nr. 22, S. 24. [zit. 2012-06-17]. Zugänglich auf: <http://www.bpb.de/system/files/pdf/CK3J6I.pdf>.
19 Vgl. RAJAMANI, L.: Indiens internationale Klimapolitik. In: Aus Politik und Zeitgeschichte.
[online]. 2008, Nr. 22, S. 25. [zit. 2012-06-17]. Zugänglich auf: <http://www.bpb.de/system/files/pdf/CK3J6I.pdf>.
17
190
ESEJE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 185-192
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Dokument Abridged Reference Guide For New Construction & Major Renovations: Version 1.0. 1st ed. Hyderabad : Indian Green Building Council, 2007. 52 p.
Dokument Abridged Reference Guide: Version 1.0. 1st ed. Hyderabad : Indian Green Building Council, 2007. 50 p.
Dokument Energy Conservation Building Code 2006. 1st ed. New Delhi :
Bureau of Energy Efficiency, 2006. 67 p.
Dokument Energy Conservation Building Code 2007. 1st ed. New Delhi :
Bureau of Energy Efficiency, 2007. 62 p.
Dokument Nachhaltigkeit. [online]. 23. 02. 2012. [zit. 2012-06-17]. Zugänglich auf: <http://www.nachhaltigkeit.info/artikel/nachhaltigkeit_1398.htm>.
Dokument New Construction: Version 2.2: Reference Guide. 3rd ed. Washington : U.S. Green Building Council, 2007. 410 p. ISBN 978-1932444-11-7.
HAAKE, R.: Incredible India – Deutsch-Indisches Forum diskutiert Marktentwicklung und Marktchancen mit indischen Regierungsvertretern.
In: ZVEI – Fachverband Energietechnik. 2008, Nr. 3.
KABISCH, Th.: Nachhaltigkeit ist auch in der Immobilienbranche der Megatrend. In: Börsen-Zeitung: Sonderbeilage. 2008, Nr. 191, S. B 6.
Kommentare der Kongressteilnehmer an der Konferenz „Green Building
Congress 2008“, 24. – 27. September 2008, Mumbai, Indien.
Konferenz „Green Building Congress 2008“, 24. – 27. September 2008,
Mumbai, Indien.
MATHUR, A.: Energy Conservation Building Code: An Overview. [online].
26. 07. 2007. 30 p. [zit. 2012-06-17]. Zugänglich auf: <http://www.
indiaworldenergy.org/brochure/ECBC.pdf>.
RAJAMANI, L.: Indiens internationale Klimapolitik. In: Aus Politik und
Zeitgeschichte. [online]. 2008, Nr. 22, S. 19-25. [zit. 2012-06-17]. Zugänglich auf: <http://www.bpb.de/system/files/pdf/CK3J6I.pdf>.
Dipl.-Betriebswirtin Silvia Imran
Internationales Business Development
TÜV SÜD Akademie GmbH
Westendstrasse 160
ESSAYS
191
2012, ročník I., číslo 3, s. 185-192
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
80339 München
Bundesrepublik Deutschland
[email protected]
192
ESEJE
2012, ročník I., číslo 3, s. 193-196
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Valček, Peter:
Slovník teórie médií: A – Ž.
Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 352 s.
ISBN 978-80-8119-042-1
Valček, Peter:
Dictionary of the Media Theory: A – Ž.
Bratislava : Literary Information Centre, 2011. 352 p.
ISBN 978-80-8119-042-1
Karol Čukan
Abstract: Reviewing the publication Valček, Peter: Dictionary of the Media
Theory: A – Ž.
Key Words: Review; Publication; Dictionary; Theory; Media.
Abstrakt: Recenzia publikácie Valček, Peter: Slovník teórie médií: A – Ž.
Kľúčové slová: Recenzia; publikácia; slovník; teória; médiá.
Začneme veľmi často vyslovovanou frázou, že
v dnešnom svete zohrávajú médiá veľmi rozmanitú a dôležitú úlohu. Je to tak, či chceme alebo
nie. Ľudský svet je svetom médií. Predstavte si
svoj život bez médií, asi by to bolo ťažké (možno
aj nie). Ľudia potrebujú informácie, zábavu aj
oddych, to všetko im umožňujú médiá.
Médiá žijú svoj vlastný život, ale zasahujú
výrazne do života ľudí, do života a politiky spoločnosti. Tak aj verejná mienka v súčasnom svete mediokracie (v čase vlády médií) nie je mienkou verejnosti, ale mediálnou verejnou mienkou. Niet preto divu, že sa tak veľa pozornosti venuje médiám ako spoločenskému artefaktu, ako artefaktu civilizácie a kultúry. Venujeme sa im
v bežnom laickom živote, ale sú zdrojom aj pre vedecké skúmanie a bádanie. Venujú sa im celé fakulty, vedné odbory, médiá sú dobrou témou
na písanie štúdií, monografií, ale aj encyklopédií a slovníkov. Médiá, teóRECENZIE
193
2012, ročník I., číslo 3, s. 193-196
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ria médií, pojmy a termíny, ktoré sú obsahom tejto teórie (tvoria modernú teóriu médií), sú aj obsahom zaujímavej, a svojou šírkou, odborným
záberom neobyčajnej publikácie doc. Petra Valčeka „Slovník teórie médií:
A – Ž“, ktorú vydalo Literárne informačné centrum v Bratislave v roku
2011.
Slovník je druhým dielom autora v tomto žánri. V roku 2006 vydal
Peter Valček, tiež v spolupráci s Literárnym informačným centrom (kde
autor aj pôsobí na čiastočný úväzok), Slovník literárnej teórie, na ktorý
svojou skladbou aj programovo recenzovaný „Slovník mediálnych teórií:
A – Ž“ (ďalej len „Slovník“) nadväzuje.
Ako sám autor uvádza, v úvode Slovníka sa usiluje o zachytenie aktuálneho stavu výskumu médií a mediality, v jednote teoretického i empirického pohľadu (s. 8). Prístup autora je zaujímavý a cenný tým, že pri
spracovaní jednotlivých hesiel sa snaží postihnúť (ak je to možné) vývin
výskumu v oblasti, ktorá ten-ktorý pojem popisovaný v slovníkovom hesle zovšeobecňuje od 20-tych rokov minulého storočia. Pri rozbore jednotlivých hesiel sa teda zaoberá vývinom mediálnych teórií od obdobia boomu v skúmaní médií, ktorý nastal (aj v súvislosti s nástupom skutočne
masových médií, akým bol spočiatku rozhlas a neskôr televízia), najmä
v Spojených štátoch amerických, po súčasnosť.
Autor Slovníka kladie dôraz na samotný vývin vedeckých predstáv
o médiách a na dôsledky zmien vedeckých predstáv a paradigiem v tejto
oblasti. Týmto prístupom k spracovaniu jednotlivých hesiel predurčuje
publikáciu k jej využitiu najmä v procese výučby spoločenských vied, a to
nielen žurnalistiky, masmediálnej komunikácie, ale aj sociológie a politológie. Je to publikácia, ktorú by mal mať poruke každý študent pri priebežnom štúdiu, ako aj pri príprave na skúšku.
Pri študovaní jednotlivých hesiel, ako aj pri pokuse vyhľadať to, čo
presahuje rámec (žáner) bežnej slovníkovej tvorby, je predmetný slovník
charakteristický najmä stručnosťou a exaktnosťou, a nie polemickosťou
tvrdení. Moju pozornosť, pozornosť sociológa, zaujalo sústredenie sa na
objasnenie vzťahu médií a verejnej mienky. Autor sa v miere vymedzenej
slovníkom prehľadne venuje jednotlivým prístupom a školám, ktoré sa
venovali a venujú štúdiu médií, vzťahu médií a verejnej mienky. Je cenné,
že sa v tomto formáte, formou slovníkového hesla, autor zaoberá problematikou, ktorá je na Slovensku relatívne málo analyzovaná a skúmaná,
ako je napríklad problematika vymedzenia pojmov publikum, masa, dav,
194
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 193-196
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
verejnosť, verejná sféra, mienka, masová mienka, verejná mienka, špirála
mlčania, mediálna manipulácia, persuázia a ďalšie.
Slovník má všetko, čo má dobrý odborný slovník mať, je bohatý na
heslá, na ich počet a obsah (obsahuje viac ako 650 hesiel). Je koncipovaný
viacodborovo, s tým, že sa snaží postihnúť aj také pojmy a heslá, ktoré sú
obsahovo súčasťou iných slovníkov. Je bohatý na ilustrácie, schémy, tabuľky, čím sa približuje skôr k ilustrovaným slovníkom alebo encyklopédiám.
Peter Valček preukazuje veľmi širokú znalosť problematiky a neuzatvára sa len v stručných vymedzeniach, ale v mnohých prípadoch používa vlastné závery a hodnotenia. Nedá sa mi necitovať jednu z mnohých
myšlienok autora, ktorá sa týka významu historicko-politickej úlohy verejnej mienky v totalitných režimoch. Na margo témy funkcie a úlohy verejnej mienky v bývalom režime v Československu, v hesle „verejnosť“
Peter Valček píše: „… v ČSSR sa pred rokom 1989 robili pravidelné sociologické štúdie verejnej mienky (najmä vo vzťahu obyvateľstva k politike
KSČ), ktoré už od konca 70-tych rokov signalizovali výrazne sa zmenšujúcu podporu občanov komunistickej politike. Výsledky výskumov sa
však prísne utajovali, namiesto toho, aby z nich KSČ vyvodila racionálne
závery. Zdanlivo náhly prevrat v novembri 1989 bol teda napokon len
veľmi prirodzeným vyústením vývinu konštituovanej verejnej mienky,…“
(s. 342). Pod tieto slová sa podpisujem aj ja. Jednoznačne vyvracajú dogmu, ktorú najmä medzi dnešnú mládež, ktorá nepoznala realitu obdobia
do roku 1989, vnášajú niektorí autori, ktorí tvrdia, že v období do roku
1989 nemala verejná mienka svoju politickú úlohu, funkciu.
Recenzovaná publikácia Petra Valčeka „Slovník mediálnych teórií:
A – Ž“ si zasluhuje pozornosť, je to publikácia, ktorá sa vymyká slovenskému priemeru, je bohatá na informácie a inšpiratívna na teoretické
úvahy. Odporúčam ju do pozornosti odbornej verejnosti na Slovensku.
Tieto pozitíva na adresu publikácie nie sú len obligátne frázy recenzenta,
ale úprimné odporúčanie pedagóga smerom k študentom, hodnotenie
sociológa a výskumníka, ktorý sa problematikou výskumu médií a verejnej mienky zaoberá už niekoľko desaťročí.
PhDr. Karol Čukan, CSc.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
REVIEWS
195
2012, ročník I., číslo 3, s. 193-196
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
196
RECENZIE
2012, ročník I., číslo 3, s. 197-200
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Turčan, Ľudovít – Klobucký, Robert (eds.):
Anton Štefánek: vedec, politik, novinár.
Bratislava : Sociologický ústav Slovenskej
akadémie vied, 2011. 284 s.
ISBN 978-80-85544-71-8
Turčan, Ľudovít – Klobucký, Robert (eds.):
Anton Štefánek: Scientist, Politician, Journalist.
Bratislava : Institute for Sociology of the Slovak
Academy of Sciences, 2011. 284 p.
ISBN 978-80-85544-71-8
Miroslav Koprla
Abstract: Reviewing the publication Turčan, Ľudovít – Klobucký, Robert
(eds.): Anton Štefánek: Scientist, Politician, Journalist.
Key Words: Review; Publication; Anton Štefánek; Godfather of the Slovak
Sociology; Scientist; Politician; Journalist; Studies.
Abstrakt: Recenzia publikácie Turčan, Ľudovít – Klobucký, Robert (eds.):
Anton Štefánek: vedec, politik, novinár.
Kľúčové slová: Recenzia; publikácia; Anton Štefánek; zakladateľ slovenskej sociológie; vedec; politik; novinár; štúdie.
Hoci patrí sociológia ako vedný odbor k jedným
z najmladších oficiálne uznaných spoločenskovedných disciplín, jej priekopníci sa zapísali zlatými písmenami do dejín našej novodobej spoločnosti. Svedčia o tom mená ako Auguste Comte, Émile Durkheim, Karl Marx či Max Weber.
Inak tomu nebolo ani u nás – výnimočná osobnosť vedca, pedagóga, politika a novinára Antona Štefánka si právom zasluhuje prívlastok zakladateľa slovenskej sociológie.
Profesor Anton Štefánek sa narodil v roku
1877 vo Veľkých Levároch, malej obci na ZáhoRECENZIE
197
2012, ročník I., číslo 3, s. 197-200
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rí. Do vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 pôsobil ako
novinár vo viacerých novinách a periodikách vo Viedni, Budapešti, Prahe
aj Brne, Skalici aj Bratislave. Po vzniku prvej Československej republiky
sa jeho aktívna politická angažovanosť upriamila na bezprostredné politické dianie a Anton Štefánek sa stal členom tzv. dočasnej slovenskej vlády, ktorá sa pretransformovala na Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. V rámci svojho pôsobenia ako politik bol Anton Štefánek
nielen popredným predstaviteľom agrárnej strany, ale aj viacnásobným
poslancom Národného zhromaždenia, senátorom a zastával tiež pozíciu
ministra školstva a národnej osvety. So sociológiou sa jeho meno začalo
spájať od tridsiatych rokov minulého storočia, keď sa jej začal čoraz systematickejšie venovať, pričom od roku 1937 trvale pôsobil ako pedagóg
na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde tiež založil Katedru pre aplikovanú sociológiu. Po odchode českých profesorov
z Univerzity Komenského sa po roku 1938 stal zodpovedným vedúcim aj
filozofického, psychologického, sociologického, estetického a pedagogického seminára. Ako dosvedčujú historické pramene, jeho charizma pedagóga si vyslúžila vysokú vážnosť a úctu u študentov všetkých fakúlt Univerzity Komenského, pričom ich tiež motivovala pre realizáciu Štefánkovej myšlienky sociograficky zmapovať slovenskú spoločnosť. Počas tohto
obdobia pripravil Anton Štefánek aj svoje životné vedecké dielo „Základy
sociografie Slovenska“. V uvedenej súvislosti môžeme tiež pripomenúť,
že Anton Štefánek sa stal v roku 1942 prvým profesorom sociológie na
Slovensku a pod jeho vedením následne vyrástla tzv. „bratislavská sociologická škola“, známa taktiež pod pomenovaním „Štefánkova sociografická škola“.
K množstvu diel a podujatí, ktorými si naša sociologická obec pripomína meno a pamiatku nestora slovenskej sociológie, právom patrí aj súborné dielo „Anton Štefánek: vedec, politik, novinár“, ktoré vedecky zostavili a redigovali Ľudovít Turčan a Robert Klobucký a ktoré vydal v roku
2011 Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Publikácia, ktorá vznikla ako súčasť riešenia niekoľkých projektov VEGA, predstavuje čitateľom osobnosť Antona Štefánka vo všetkých jej určujúcich
podobách – ako vedca a pedagóga, politika i novinára súčasne. Na úvodné
slová zostavovateľov tohto diela Ľudovíta Turčana a Roberta Klobuckého, ktorými uvádzajú čitateľa do obdobia a prostredia formujúceho myslenie, prácu, a tiež vlastný odkaz diela Antona Štefánka, nadväzujú v štrnástich samostatných autorských štúdiách kľúčové pohľady významných
predstaviteľov súčasnej slovenskej i českej sociológie, prezentujúce život,
myslenie a tvorbu Antona Štefánka v najrozmanitejších perspektívach.
198
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 197-200
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Samostatné autorské vedecké či odborné štúdie súborného biografického diela otvára štúdia Mareka Juneka z Filozofickej fakulty Karlovej
univerzity v Prahe, ktorá ponúka čitateľovi prierez kľúčovými obdobiami
formujúcimi život a dielo osobnosti Antona Štefánka. Nasledujúca štúdia
emeritného sociológa Jána Pašiaka objasňuje z pohľadu jedinečných historických reminiscencií našej odbornej čitateľskej verejnosti posledné
roky pôsobenia profesora Antona Štefánka na akademickej pôde. Správne pochopiť sociologické myslenie Antona Štefánka v jeho celistvosti, ako
aj jednotlivostiach z pohľadu dobovej spoločenskej situácie a jej možností a hraníc napomáha čitateľom zase štúdia vedeckého pracovníka Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Roberta Klobuckého. Z hľadiska prínosu pre rozvoj slovenskej sociológie nepochybne najhodnotnejšie, a tiež životné dielo Antona Štefánka „Základy sociografie Slovenska“,
ktoré vyšlo v roku 1944, predstavuje a vedecky objasňuje štúdia Evy Laiferovej z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Štefánkovo vnímanie a interpretovanie slovenskej a československej otázky
v období rokov 1898 až 1938 tvorí ťažiskové zameranie v poradí nasledujúcej štúdie Martina Vašša z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Objasnenie postojov i vnímania Antona Štefánka vo vzťahu k špecifikám problematiky integrálneho nacionalizmu predostiera čitateľskej verejnosti vo svojej štúdii samostatný vedecký pracovník Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Ľudovít Turčan. Aj v poradí
nasledujúca štúdia, tentoraz z pera vedeckého pracovníka Historického
ústavu Slovenskej akadémie vied Mateja Hanulu, predstavuje osobnosť
Antona Štefánka z pohľadu jeho účasti na politickom živote medzivojnového obdobia, s ťažiskom kladeným na jeho pôsobenie v agrárnej strane.
V poradí druhá štúdia Mareka Juneka z Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe sa venuje interpretácii pohľadu Antona Štefánka ako filozofa na ďalšiu z popredných osobností našej nedávnej histórie a Štefánkovho súputníka Milana Hodžu, pričom objasňuje vzájomné vzťahy obidvoch významných dejateľov na podklade analýzy osobných záznamov
Antona Štefánka. Na filozofický rozmer Štefánkovej osobnosti v jej jedinečných aspektoch a uhloch pohľadu sa vo svojej štúdii zameral Vladimír
Bakoš, v súčasnosti už nežijúci popredný predstaviteľ a samostatný vedecký pracovník Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied. Štefánkove ponímanie sociológie v kontexte dobových českých sociologických
periodík tvorí zase základnú myšlienku štúdie českého sociológa Dušana
Janáka zo Sliezskej univerzity v Opave. V poradí ďalšia štúdia, tentokrát
v podaní autorky Ľubice Kázmerovej z Historického ústavu Slovenskej
akadémie vied, predstavuje Antona Štefánka vo vzťahu k slovenskému
REVIEWS
199
2012, ročník I., číslo 3, s. 197-200
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
školstvu v období bezprostredne nasledujúcom po vzniku prvej Československej republiky. Novinársku a publicistickú dimenziu osobnosti Antona Štefánka zase dôkladne interpretuje pre odbornú čitateľskú verejnosť štúdia Dušany Serafínovej z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Autorka v poradí predposlednej štúdie Silvia Capíková z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave objasňuje
vnímanie problematiky sociálnej diferenciácie, ako i jej rezonanciu
v myslení a diele Antona Štefánka. Súborné dielo uzatvára štúdia vedeckej pracovníčky Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Márie
Strussovej, v ktorej sa autorka bezprostredne zameriava na ťažiskové súvislosti Štefánkovho myslenia, ktoré sa podieľali na historickom formovaní charakteru a podoby verejnej správy na Slovensku.
Predmetná publikácia „Anton Štefánek: vedec, politik, novinár“ ako
súborné dielo autorských štúdií predstavuje mimoriadne hodnotný vedecký počin súčasnej slovenskej aj českej sociologickej obce, ktoré dôstojne zdôrazňuje, podčiarkuje a pre nové generácie taktiež pripomína jedinečný odkaz, ktorý nám významný slovenský mysliteľ dvadsiateho storočia a zakladateľ slovenskej sociológie Anton Štefánek zanechal v mnohorakých súvislostiach a podobách svojho myslenia, zachytávajúcich temer všetky dimenzie života formujúcej sa modernej slovenskej občianskej spoločnosti.
Mgr. Miroslav Koprla
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
200
RECENZIE
2012, ročník I., číslo 3, s. 201-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Čech, Ľubomír:
Regionálne aspekty a súvislosti
medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu.
Bratislava : EKONÓM, 2011. 175 s.
ISBN 978-80-225-3281-5
Čech, Ľubomír:
Regional Aspects and Relations
in International Political Development of Afghanistan.
Bratislava : EKONÓM, 2011. 175 p.
ISBN 978-80-225-3281-5
Jana Koprlová
Abstract: Reviewing the monograph Čech, Ľubomír: Regional Aspects and
Relations in International Political Development of Afghanistan.
Key Words: Review; Monograph; Afghanistan; International Political Development; Regional Aspects and Relations.
Abstrakt: Recenzia monografie Čech, Ľubomír: Regionálne aspekty a súvislosti medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu.
Kľúčové slová: Recenzia; monografia; Afganistan; medzinárodnopolitický
vývoj; regionálne aspekty a súvislosti.
V čase, keď medzinárodné spoločenstvo po desiatich rokoch od uskutočnenia prvej Bonnskej
konferencie o Afganistane, na ktorej bezprostredne po páde vlády Talibanu v krajine vytýčilo začiatkom decembra 2001 základné trajektórie smerovania budúceho vývoja Afganistanu,
opätovne zasadlo pod vedením predstaviteľov
súčasnej afganskej vlády v nemeckom Bonne za
účasti zástupcov 85 krajín sveta a 15 medzinárodných organizácií k rokovaciemu stolu, aby
prijalo stratégiu ďalšieho postupu vo vzťahoch
k Afganistanu pre obdobie tzv. „transformačnej
RECENZIE
201
2012, ročník I., číslo 3, s. 201-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
dekády“, zahŕňajúcej rozpätie rokov 2014 až 2024, vydal jeden z najvýznamnejších v slovenčine publikujúcich odborníkov na problematiku Afganistanu Ľubomír Čech vo vydavateľstve Ekonomickej univerzity v Bratislave monografickú publikáciu s názvom „Regionálne aspekty a súvislosti medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu“.
Recenzované dielo Ľubomíra Čecha predstavuje vo svojej podstate
jedinečnú vedeckú monografiu, ktorej základným cieľom je, ako uvádza
autor, objasniť relevantné globálne, a predovšetkým regionálne aspekty
a súvislosti afganskej problematiky v jej historickej genéze i zložitých súvislostiach súčasnej krízy v krajine, pričom svoju pozornosť sústreďuje
na hĺbkovú analýzu postavenia krajiny v širších súvislostiach medzinárodných vzťahov v jej novodobej histórii, ako aj geopolitických súvislostiach, a zároveň zaujíma kritické hodnotiace stanoviská k možnostiam aj
obmedzeniam spájajúcim sa s regionálnym prístupom pri riešení súčasnej situácie v Afganistane.
Mnohoročná pozornosť, ktorú autor súvisle otázkam predovšetkým
medzinárodnopolitického vývoja regiónu Strednej Ázie, a obzvlášť Afganistanu venuje, umožnila ponúknuť čitateľskej verejnosti dielo, ktoré malo príležitosť dozrievať v čase – jednak z hľadiska ucelenosti spracovávanej a analyzovanej problematiky, a jednak aj z pohľadu šírky a hĺbky záberu analytického prístupu autora. Faktografický, a najmä analytický prínos uvedeného diela však nepodčiarkujú len závery a odporúčania, ktoré
začiatkom decembra 2011 priniesla konferencia „Bonn 2011“; v súčasnom období k tomu prispieva tiež v polovici júla 2012 v rámci najnovšej,
tzv. Tokijskej konferencie o Afganistane prijatý záväzok medzinárodného
spoločenstva v zastúpení približne 70 krajín a viacerých medzinárodných
organizácií prispieť Afganistanu predovšetkým na jeho hospodársky rozvoj finančnou pomocou vo výške 13 mld. €, pričom medzinárodné spoločenstvo prostredníctvom svojich zástupcov súčasne opätovne deklaratórne potvrdilo nezvratnosť vývoja krajiny v rámci demokratických princípov, ako aj v oblasti ľudských práv, vrátane práv žien a detí, odstraňovania korupcie a boja proti šíreniu terorizmu v krajine aj regióne a prijalo
záväzok pripraviť cestu pre trvalý rozvoj a bezpečnosť tejto stredoázijskej krajiny po roku 2014, teda po avizovanom stiahnutí Medzinárodných stabilizačných síl a počas tzv. transformačnej dekády v rokoch 2014
až 2024.
Autor vychádza zo svojich mnohoročných, mimoriadne bohatých vedecko-pedagogických skúseností i publikačnej tvorby zameranej na problematiku islamu, jeho ortodoxie a ortopraxe, a taktiež kultúry a etnických
202
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 201-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
osobitostí, a predovšetkým z vynikajúcich znalostí medzinárodnopolitických vzťahov a súvislostí v širšom regióne Strednej Ázie, a obzvlášť Afganistanu. Osobitne sa žiada vyzdvihnúť jeho vedecké a náučné publikácie Islam: fakty a súvislosti. (Islam v miestach pôsobenia Ozbrojených síl
Slovenskej republiky v operáciách medzinárodného krízového manažmentu: Bosna a Hercegovina, Kosovo, Afganistan, Cyprus). Liptovský Mikuláš :
Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, 2008. 135 s. ISBN 978-808040-352-2, Islam v životnom cykle moslimov: sprievodca praktickým islamom. Liptovský Mikuláš : Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, 2009. 132 s. ISBN 978-80-8040-381-2, ďalej kapitolu v autorskej zahraničnej monografii Globalization and Its Influence on International Political Relations Basic Features of International Political Relations in the
Environment of a Postmodern Society of the Globalizing World. In Globalization Dimensions & Impacts: Global Studies Series Vol. 1. London : IJOPEC
Publication, 2011. ISBN 978-0956825629, p. 29-48, ako aj vedecké štúdie
Afganistan a Irán – podivné susedstvo. Kielce : Wyźsza Szkola Handlowa
im. B. Markowskiego, 2011, Vybrané faktory ovplyvňujúce riešenie súčasnej situácie v Afganistane. Bratislava : Fakulta medzinárodných vzťahov
Ekonomickej univerzity v Bratislave, 2010, Potenciálne konfliktné zóny
súčasnej Strednej Ázie. Liptovský Mikuláš : Akadémia ozbrojených síl gen.
M. R. Štefánika, 2011, a napokon aj výskumnú správu AGA Národný príspevok pre modulový systém prípravy odborného personálu a veliteľov
operačných zoskupení pre efektívne vykonávanie rozšírenej CIMIC/PSYOPS
v rámci NATO. Liptovský Mikuláš : Akadémia ozbrojených síl gen. M. R.
Štefánika, 2009. Vedecká monografia, ktorá je predmetom našej recenzie,
sa právom radí medzi tie knižné diela, ktoré súhrnne, ucelene, v časovej
postupnosti aj logickej previazanosti, a zároveň s mimoriadne zodpovedným a citlivým prístupom autora ponúkajú čitateľovi komplexný pohľad
na predostieranú problematiku, ktorú by bežný európsky, aj keď vzdelaný čitateľ bez sprievodného objasnenia všetkých rozhodujúcich osobitostí, ako aj určujúcich dimenzií života afganskej spoločnosti vďaka historicko-faktografickému výkladu všetkých kľúčových udalostí a diania v podstate nedokázal inak sám pochopiť a správne interpretovať jej význam
a dosah.
Z hľadiska štruktúry sa monografické dielo Ľubomíra Čecha člení na
päť samostatných, avšak chronologicky vzájomne veľmi úzko previazaných kapitol. V prvej kapitole pomenovanej „Afganistan v premenách času“ sa pozornosť autora sústreďuje na dôkladné objasnenie problematiky okolností formovania aj charakteru, a taktiež samotných determinantov vývoja afganského štátu. V nasledujúcej kapitole s názvom „Vývoj AfREVIEWS
203
2012, ročník I., číslo 3, s. 201-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ganistanu v širších súvislostiach medzinárodných vzťahov“ sa už stredobod záujmu autora presúva do 19. storočia, teda do začiatku obdobia novodobých dejín Afganistanu, kde sa autor zaoberá veľmi dôkladnou analýzou a zodpovedajúcou interpretáciou politicko-spoločenských, ako i náboženských, kultúrnych, historických i etnických súvislostí začiatku a celého priebehu tzv. „veľkej hry“ o Afganistan, a to až do úplného stiahnutia
sa sovietskych vojsk z Afganistanu v roku 1989. Práve v druhej kapitole
nájde čitateľ prvotné odpovede na otázky, aké skutočnosti stáli v pozadí
britského, ako aj ruského, respektíve sovietskeho neúspechu vlastnej vojenskej politiky vo vzťahu k územiu Afganistanu a prečo v krajine zlyhal
model nanútený moskovskou komunistickou vládou. V tretej kapitole nazvanej „Afganistan po rozpade bipolarity“ sa už pozornosť autora upriamuje na ďalekosiahle a tragické dôsledky, ktoré so sebou priniesli spoločenské zmeny v krajine po odchode sovietskych vojsk, pričom v nej autor
v chronologickej postupnosti objasňuje príčiny, okolnosti vzniku, ako aj
súvisiace skutočnosti i kauzality vo vzťahu k štyrom kľúčovým faktorom,
ktoré v posledných dvadsiatich rokoch v najvýznamnejšej miere prispievali k prehlbovaniu utrpenia spôsobeného predchádzajúcou, desaťročie
trvajúcou vojnou: občianska vojna, nástup Talibanu a jeho presiaknutie
do spoločnosti, americká vojna proti terorizmu a sklamania v konfrontácii s nádejami pri riešení akútnych, a súčasne dlhodobých problémov afganskej občianskej spoločnosti. Štvrtú kapitolu predmetnej monografie
môžeme právom označiť za originálny autorský vedecký počin, ktorý poteší nielen domáce odborné čitateľské publikum. Práve uvedená kapitola
s názvom „Hľadanie východísk pri riešení afganskej otázky“ predostiera
rozhodujúci podiel pridanej hodnoty a príťažlivosti celého diela – autor
v nej totiž čitateľovi ponúka vlastný, jedinečný analytický, rokmi, štúdiom, poznatkami aj skúsenosťami vycibrený pohľad na regionálny prístup ako spôsob riešenia dlhodobo patovej situácie v tejto stredoázijskej
krajine, ktorý považuje za kľúčový pre akékoľvek budúce úspechy jej riešenia, pričom objasňuje zameranie, podstatu, ako aj osobitý charakter súčasných afganských národnoštátnych záujmov, analyzuje, a ďalej vo vzájomných, úzko kauzálne prepojených súvislostiach interpretuje rozhodujúce prístupy regionálnych hráčov. Práve v tejto kľúčovej kapitole sa autor vo svojich analýzach veľmi podrobne a zároveň kriticky zameriava na
objasnenie a hodnotenie vzájomných vzťahov krajiny s jednotlivými šiestimi susediacimi štátmi, pričom kladie osobitný dôraz najmä na vzťahy
s Pakistanom, Iránom, Čínou, a ďalej aj na vzťahy s nesusediacou Indiou.
Popritom neopomína ani otázky spájajúce sa s problematikou „Veľkého
Balúčistanu“. Vyústenie štvrtej kapitoly vytvára do piatej kapitoly tvoria204
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 201-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
cej tiež záver diela presakujúca komparatívna analýza a súvisiaca syntéza
hlavných postojov vo vzťahu k otázke „regionálneho prístupu“ z pohľadu
Spojených štátov amerických i z pohľadu Európy, a predovšetkým z hľadiska všetkých zainteresovaných krajín regiónu širšej Strednej Ázie, prostredníctvom hĺbkovej sondáže celej zložitosti a prepojenosti komplexov
spoločných a konkurenčných záujmov súčasných regionálnych hráčov.
Mimoriadne dôkladná, dôsledná a citlivo kritická analýza vo vzájomnej komplexnosti i prezentovaných jednotlivostiach, vyúsťujúca v závere
do principiálnych a fundamentálnych paradigiem všetkých relevantných
reálnych aj latentných problematických okruhov, vzťahov a z nich vyplývajúcich súčasných aj potenciálnych hrozieb tvorí z nášho pohľadu najhodnotnejšiu súčasť celého monografického diela, ktorou autor publikáciu v piatej kapitole vymedzenej pre záver aj zavŕšil.
Na rozdiel od iných podobných diel známych najmä z anglickej, ruskej, francúzskej, či dokonca českej vedeckej a odbornej literatúry, sa autor zameriava prvorado na bezprostrednú a hĺbkovú analýzu všetkých
predostieraných faktov, pričom čitateľovi súčasne ponúka všetky relevantné, do úvahy prichádzajúce príčinné súvislosti, ktoré mu z dôkladnej
analýzy predmetných skutočností a faktov vyplývajú. Toto všetko dokáže
naozaj iba fundovaný odborník, ktorý sa problematikou zaoberá súvisle
niekoľko desaťročí, odborník, ktorý mal príležitosť sledovať, a aj skutočne sledoval celé pohnuté obdobie ťažko skúšanej krajiny od invázie sovietskych vojsk do Afganistanu koncom roka 1979 až do aktuálnej súčasnosti. V uvedených súvislostiach je predmetné monografické dielo mimoriadne bohaté najmä na subjektívne hodnotiace postoje a tvrdenia, ktorých verifikáciu autor opiera o dejinné súvislosti, fakty a dôkazy, ktoré
priniesla história, osobitne počnúc prvou anglo-afganskou vojnou v roku
1839 až do súčasnosti. Vedecky vysoko hodnotný prínos diela však môžeme vnímať práve z pohľadu úplne jedinečného a v našej literatúre doposiaľ absentujúceho drobnohľadu a odborne vyzretého, a pritom čitateľsky jasne zrozumiteľného hĺbkového analytického prieniku, respektíve sondy do hlbokej spleti súčasných dominantných a určujúcich regionálnych aspektov a súvislostí medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu. Z tohto hľadiska by sme radi poukázali tiež na zásadné myšlienky,
ktorými autor navádza čitateľa už v úvode publikácie na „svoju vlnovú
dĺžku“: „… Súčasná situácia v krajine nie je dobrá z politického, sociálnoekonomického ani bezpečnostného hľadiska. Riešiť problémy súčasného
Afganistanu nie je jednoduché. Vo vnútri krajiny ani za jej hranicami v súčasnosti neexistuje reálne vplyvná sila, ponúkajúca ich riešenie. Celý konREVIEWS
205
2012, ročník I., číslo 3, s. 201-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
flikt zostáva naďalej prepletencom záujmov viacerých strán v medzinárodnom i vnútroafganskom meradle. Všetky kategórie zahraničných pracovníkov i vojakov pôsobiacich v Afganistane majú problém včas dešifrovať miestne politické odlišnosti, založené na tribálnych základoch. Medzinárodné spoločenstvo nie je pripravené systematicky a spravodlivo
pomáhať pri obnove krajiny.“ (s. 7). Podobne aj v závere, v ktorom autor
veľmi erudovane a dôkladne systematizuje a prehľadne sumarizuje všetky rozhodujúce zistenia a skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom determinujú možnosti uplatnenia, a tiež hranice, respektíve limity regionálneho prístupu ohľadom budúceho ďalšieho vývoja a smerovania Afganistanu, rezonuje kľúčová myšlienka, že pri všetkých minulých aj súčasných
reformátorských pokusoch spočíva v pozadí základný rozpor medzi modernitou a tradicionalizmom (s. 138). Jednoznačný postoj zaujíma autor
v závere aj k otázkam širších súvislostí tzv. regionálneho prístupu, a tiež
k súčasnej odchodovej stratégii ozbrojených síl medzinárodnej koalície,
kde na príklade opozita uvádza: „Viac vojakov nevyhnutne znamená viac
obetí na strane civilistov, keďže boje budú intenzívnejšie a trpieť bude
okrem bojových zložiek aj viac civilistov. V takejto situácii sa nepochybne
spomalí aj veľmi potrebný rozvoj. Následne viac a viac obyvateľov Afganistanu bude považovať koaličné sily za okupačné.“ (s. 138). Pri otázke
budovania demokracie západného typu v súčasnom Afganistane zastáva
taktiež jednoznačný názor, a to v podobe presvedčenia, že afganská spoločnosť a prostredie na to nie je pripravené a že šablónovité riešenia
v miestnych komplikovaných podmienkach nemôžu a nebudú fungovať
(s. 139). Stratégiám „západnej“ spoločnosti vyčíta najmä „… fatálnu neznalosť skutočnosti. Jedným z najväčších problémov stratégie Západu
(západných inštitúcií) je, že chce všetky problémy riešiť naraz – boj proti
terorizmu, ekonomický rozvoj, spoločenský rozvoj, ľudské práva, demokratizáciu. Každý z týchto cieľov, aj keď sú čiastočne previazané, vyžaduje iný prístup.“ (s. 139). Záverečné vyústenie autorovho stanoviska sa ďalej premieta do odpovede na úvodnú otázku „ako ďalej v Afganistane?“
Podľa autora: „Odpoveď znie – nechať samotných Afgancov, aby si svoje
problémy riešili sami. Zvrhnutie Talibanu bolo iste chvályhodným činom,
teraz však Západ svojou pomocou prináša viac škody ako úžitku. Zodpovedný pokus o rozvoj vyžaduje viac pokory a pokus o porozumenie… Riešenie afganskej problematiky bez vonkajších zásahov zrejme nezaručí
mier ani prosperitu, ba možno práve naopak, avšak cena, ktorú platia Afganci za neefektívne západné pokusy o mier a pokrok, je príliš vysoká.
V súčasnej dobe, keď zjednodušené a rýchle riešenia sú politicky často
206
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 201-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
preferované, vytvárajú veľakrát predpoklady na ďalšie konflikty a problémy.“ (s. 142).
Na základe podrobného preštudovania publikácie môžeme potvrdiť,
že predmetná vedecká monografia znamená mimoriadne hodnotné knižné dielo aj z hľadiska jej svedectva o politických a spoločenských procesoch, ktorými afganská spoločnosť prechádzala vo svojich dejinách, najmä však v období posledných takmer dvoch storočí. Autor v nej predostiera analýzy procesov predovšetkým z pohľadu medzinárodnopolitického vývoja krajiny, a to prostredníctvom citlivého, fundovaného, rokmi
vyzretého, vycibreného a skúseného pohľadu odborníka na dejiny medzinárodných vzťahov, pričom však rovnako zrelý hodnotiaci postoj dokáže zaujímať aj v prípade hodnotení procesov a reforiem bezprostredne
súvisiacich s aktuálne prebiehajúcim vývojom v krajine, a to všetko vďaka obzvlášť hlbokým znalostiam stredoázijských a afganských dejín i reálií. Mimoriadne početné a faktograficky zaujímavé vstupy do problematiky významne uľahčujú čitateľovi orientáciu v prezentovaných a analyzovaných čiastkových problematikách, osobitne s ohľadom na skutočné pochopenie pohnútok, východísk, princípov, súvislostí, prínosov alebo rizík
analyzovaných procesov.
Žiada sa zdôrazniť, že v prípade predmetnej vedeckej monografie ide
o knižné dielo v našom prostredí skutočne jedinečné a z hľadiska veľmi
dôkladných a podrobných analýz a interpretácií odhalených vzťahov, súvislostí, kauzalít či problémových okruhov, ako aj možností ich riešenia
a ohraničení, ktoré ich sprevádzajú, sa jedná taktiež o dielo jediné svojho
druhu, ktoré je dostupné na našom odbornom knižnom trhu ako pôvodná
slovenská publikácia. Spomedzi ďalších významných pozitív predmetnej
monografie môžeme vyzdvihnúť tiež skutočnosť, že pod súčasnú podobu
výkladových textov, ako aj sprievodných hodnotiacich analýz sa vo významnej miere podpísali aj roky prípravy diela a dozrievania i mnohonásobného overovania vnútorného presvedčenia autora o správnosti svojich zistení a predkladaných záverov. Vo vzťahu k voľbe osôb oboch recenzentov publikácie možno vyzdvihnúť skutočnosť, že ide o mimoriadne významných slovenských odborníkov na problematiku medzinárodných vzťahov v regióne širšej Strednej Ázie, aktívne pôsobiacich v domácich aj zahraničných akademických kruhoch. Vyzdvihnúť sa však žiada
tiež obzvlášť rozsiahle zastúpenie najmä zahraničnej vedeckej i odbornej
literatúry a citačného aparátu, pričom sa autor opiera o erudovaných odborníkov pochádzajúcich hlavne z anglofónnych, frankofónnych, germanofónnych, ako aj ruských, poľských, českých, a dokonca slovenských veREVIEWS
207
2012, ročník I., číslo 3, s. 201-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
deckých a odborných kruhov. Na vedeckej úrovni diela sa však odzrkadľuje v podstatnej miere aj sústavná aktívna spolupráca a komunikácia autora s poprednými, predovšetkým slovenskými odborníkmi na problematiku Strednej Ázie. Príjemný dojem zanecháva v čitateľovi aj veľmi starostlivo zostavená obrázková príloha, umiestnená na konci publikácie,
účelne dokumentujúca mnohé objasňované fakty a súvislosti.
Z hľadiska formálno-technickej stránky samotného diela môžeme síce príležitostne, no skutočne veľmi ojedinele identifikovať určité drobné
nedostatky, tie však ale nemožno vzhľadom na skutočnosť, že publikácia
podstúpila viacnásobný proces všetkých druhov korektúr u jej vydavateľa, v žiadnom prípade pripísať na ťarchu autora. Z formálneho hľadiska
nechýba v recenzovanej publikácii žiadna z exaktne vymedzených nevyhnutných náležitostí štandardne stanovených pre vedecké autorské monografie, aj keď by určite nejeden čitateľ privítal aspoň vecný register celého diela, čo je však opäť otázkou, ktorú by bolo potrebné adresovať na
vydavateľstvo, ktoré dielo pre tlač technicky pripravilo a vydalo.
Môžeme uzavrieť, že vedecká monografia Ľubomíra Čecha s názvom
„Regionálne aspekty a súvislosti medzinárodnopolitického vývoja Afganistanu“ predstavuje jedinečný autorský počin, ktorý v slovenskej vedeckej i odbornej knižnej literatúre nemá vzhľadom na ucelenosť, a podobne
aj šírku prezentovanej afganskej i širšej stredoázijskej medzinárodnopolitickej problematiky obdobu a ktorý príkladne prispieva ku korektnému
objasneniu povedomia o tom, aké vlastne sú skutočné efektívne možnosti
a hranice riešenia otázky „Quo vadis Afganistan“.
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
Pozn.: Autorka recenzie je spoluautorkou vedeckej monografie zaoberajúcej sa problematikou budovania demokracie v spoločensko-politických súvislostiach súčasného Afganistanu.
208
RECENZIE
2012, ročník I., číslo 3, s. 209-214
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Koprlová, Jana (ed.):
Vybrané problémy verejnej správy:
Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii
Tyrnaviae: Res Publica 2010.
[CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied UCM
v Trnave, 2011. 171 s.
ISBN 978-80-8105-180-7
Koprlová, Jana (ed.):
Selected Problems of Public Administration:
Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii
Tyrnaviae: Res Publica 2010.
[CD-ROM]. Trnava : Institute for Social Sciences at UCM
in Trnava, 2011. 171 p.
ISBN 978-80-8105-180-7
Marek Vrbinčík
Abstract: Reviewing the monothematic proceedings of scientific studies on
selected problems of public administration edited by Jana Koprlová.
Key Words: Review; Monothematic Proceedings of Scientific Studies; Public Administration; Selected Problems.
Abstrakt: Recenzia monotematického zborníka vedeckých štúdií o vybraných problémoch verejnej správy v editorstve Jany Koprlovej.
Kľúčové slová: Recenzia; monotematický zborník vedeckých štúdií; verejná správa; vybrané problémy.
Monotematický recenzovaný zborník „Vybrané problémy verejnej
správy: Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae: Res
Publica 2010“ bol pripravený pod hlavičkou Inštitútu sociálnych vied
Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pri príležitosti udelenia akreditácie a obnovenia výučby v študijnom odbore Verejná správa na Univerzite
sv. Cyrila a Metoda v Trnave. S ohľadom na danú skutočnosť bol zborník,
ktorý je predmetom nasledujúcej recenzie, predložený odbornej aj laickej
RECENZIE
209
2012, ročník I., číslo 3, s. 209-214
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
verejnosti ako publikácia reflektujúca prostredníctvom vedeckých štúdií
aktuálne otázky z oblasti verejnej správy.
V rámci jedenástich samostatných príspevkov
sa jednotliví autori snažia nájsť odpovede na
mnohé aktuálne, a najmä akútne problémy, ktoré sú pre systém verejnej správy v podmienkach Slovenskej republiky častokrát až priveľmi
signifikantné. Zborník sa ako súborné dielo
orientuje nielen na problematiku štátnej správy, ale prináša citlivé pohľady na riešenia aj do
subsystému samosprávy, pričom obe pod spoločným menovateľom verejnej správy predstavujú základný kameň fungovania každej občianskej spoločnosti. V prípade recenzovaného
monotematického zborníka odpadá často pertraktovaná otázka vhodnosti a prínosu samotného diela, keďže problematika zdokonaľovania verejnej sféry života je sama o sebe dynamickým
a nikdy nekončiacim procesom.
Zárukou odbornej a technickej kvality zborníka „Vybrané problémy
verejnej správy“ je nielen fakt, že vyšiel v editorstve Jany Koprlovej, ale je
ňou aj široká participácia odborníkov z významných pracovísk Slovenskej republiky i Českej republiky.
Prvý príspevok recenzovaného zborníka vyšiel v spoluautorstve
Martina Klusa a Eleonóry Kováčovej pod názvom Verejná správa Slovenskej republiky a jej manažment od roku 1989, ktorý poukázal na prepojenosť vzájomných väzieb samosprávy a politického systému, a z tohto dôvodu aj na nevyhnutnosť skúmania a hľadania podoby čo možno najefektívnejšieho systému manažmentu verejnej správy. Okrem prvotného cieľa sa autori zaoberali aj vývojom a reformným procesom verejnej správy
na Slovensku, ktorý bol nevyhnutnou súčasťou adaptácie politického systému na nové demokratické „pravidlá hry“.
Príspevok Jána Králika s názvom Nerovnosti v koncepte reforiem verejnej správy na Slovensku predostiera čiastkové výsledky analýzy samosprávy v rámci projektu VEGA. Analýza sa zameriava na spoznanie stavu
samosprávy a vlastný príspevok autora analyzuje otázky decentralizácie
kompetencií a jej vplyvu na nerovnosti v samospráve. V rámci autorovho
subjektívneho hodnotenia reformného procesu verejnej správy je prítomný jasný odkaz a predpoklad úspešného modelu spravovania vecí ve210
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 209-214
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rejných, ktorý musí byť zrozumiteľný pre občana a musí viesť ku znižovaniu byrokratického a administratívneho zaťaženia (s. 39).
Problematikou riadiacich procesov vo verejnej správe sa vo svojom
príspevku Finančné riadenie a systém kontroly vo verejnej správe zaoberala autorská dvojica Michal Oláh a Ľubomír Šidelský, ktorá vníma finančnú
kontrolu ako neoddeliteľnú súčasť finančného riadenia. Predpokladom
na jej úspešné vykonávanie je vytvorenie adekvátnych podmienok. Vykonávanie finančnej kontroly sa netýka len organizácií verejnej správy
financovaných zo zdrojov verejných financií, ale tiež zo zdrojov štrukturálnych fondov a kohézneho fondu Európskej únie. V uvedenom smere je
podľa oboch autorov finančná kontrola nezastupiteľná. Kontrolný výkon
finančnej kontroly si vyžaduje, aby boli zaistené aj režim finančného plánovania, rozpočtovníctvo, účtovanie, platba a sledovanie finančných, dokumentačných a informačných tokov. Kľúčom k úspešnej verejnej správe
sú podľa autorov fungujúce riadiace procesy a s nimi úzko spätá účinná
finančná kontrola, ktorá zabraňuje nehospodárnemu nakladaniu s nemalými finančnými prostriedkami alokovanými v systéme verejnej správy.
Vo svojom príspevku Etická dimenzia verejnej správy: Vybrané etické
aspekty fungovania organizácií v demokratickej verejnej správe nám Richard Geffert prináša svoj pohľad na fungovanie demokratickej verejnej
správy, ktorá má obsahovať okrem atribútov právneho štátu aj etický
rozmer. V demokratickej verejnej správe by sa tak mal odrážať taktiež
etický normatívny systém, ktorý na jednej strane reprezentujú určité
morálne hodnoty a na strane druhej zase systém organizácií, ktoré disponujú nástrojmi napomáhajúcimi dané etické normy kreovať a realizovať v každodennej praxi. Autorov príspevok sa zameriava predovšetkým
na objasnenie základných pojmov etiky vo verejnej správe, ako aj určujúcich hodnotových systémov verejnej správy, a zároveň taktiež na vybrané
kľúčové nástroje etickej infraštruktúry. V závere však autor neopomenul
dodať, že ani dokonalá etická infraštruktúra nie je zárukou dokonalého
fungovania verejnej správy: k dosiahnutiu tohto cieľa je potrebná aktívna
účasť každého jednotlivca (s. 72).
Samotná editorka Jana Koprlová prispela do zborníka odborne hodnotným príspevkom s názvom Fenomén novodobej hospodárskej kriminality a možnosti jej predchádzania vo verejnej správe. Autorka sa v úvodnej
časti zaoberá výkladom a objasnením rozhodujúceho významu a hlavných charakteristík hospodárskej kriminality vo vzťahu k správnemu
chápaniu pojmu hospodárskej kriminality ako jednej z dnešných najväčších hrozieb pre žiaduce a efektívne fungovanie verejnej správy. Vo svojej
REVIEWS
211
2012, ročník I., číslo 3, s. 209-214
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
druhej časti sa jej príspevok zameriava na kľúčové pojmy a ustanovenia
zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej
činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré je možné na základe subsumpcie uplatniť aj vo vzťahu k prevencii hospodárskej kriminality v sektore verejnej správy. Záverečná časť príspevku analyzuje aplikovateľné prístupy, metódy a aspekty činností prevencie ako podmnožiny komplexu systému riadenia a regulácie boja proti hospodárskej kriminalite na úrovni sektora verejnej správy. Autorka vo svojom príspevku
úspešne nachádza odpovede na mnohé otázky týkajúce sa komplexných
procesov prevencie voči hospodárskej kriminalite.
Parciálnemu problému mnohých miest a obcí sa vo svojom príspevku
venuje Slávka Sedláková. V príspevku s názvom Vybrané problémy miest
a obcí v riadení odpadového hospodárstva prichádza autorka s viacerými
riešeniami ako znižovať nemalé finančné náklady, ktoré sú na zber, prepravu, spracovanie a expedíciu komunálneho odpadu vyčlenené. Jednou
z možností ako znižovať súvisiace náklady je podľa autorky separovanie
odpadu. V rámci prevedených kompetencií na obce na úseku odpadového
hospodárstva sú obce okrem iného povinné od januára 2010 separovať
štyri zložky komunálneho odpadu, čo úzko súvisí s budovaním moderného a efektívneho odpadového hospodárstva v súlade s „Koncepciou smerovania k nulovému odpadu“ (s. 107).
V časoch hospodárskej krízy sa veľmi aktuálnou témou financovania
verejnej správy zaoberá Eva Tomášková, ktorá vo svojom príspevku Financování veřejné správy v České republice analyzuje súčasný stav a navrhuje opatrenia, ktoré by prispeli k zlepšeniu danej situácie. Vzhľadom na
skutočnosť, že verejná správa je financovaná z verejných prostriedkov,
verejnosť vyvíja značný tlak na znižovanie počtu zamestnancov verejnej
správy, a súčasne na zvyšovanie jej efektívnosti. Napriek tomu sa v posledných rokoch zvýšil počet zamestnancov verejnej správy v Českej republike, pričom vzrástli aj ich mzdy. Autorka vidí jediné východisko z danej situácie v podobe komplexnej reformy verejnej správy, ktorú je však
nutné uskutočniť v súlade s reformou dôchodkového systému a zdravotníctva. Inšpiráciou k takýmto zmenám by mohli byť pre Českú republiku
práve odporúčania Európskej únie, ktoré boli adresované Grécku.
V príspevku Vybrané problémy unifikácie volebných zákonov v Slovenskej republike sa Jozef Ružarovský zamýšľa nad opodstatnenosťou argumentov v prospech unifikácie slovenského volebného práva. Súčasných
päť právnych predpisov upravujúcich jednotlivé volebné procesy, ktoré
ovplyvňujú aj podobu orgánov verejnej správy, pokladá za mätúce a cha212
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 209-214
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
otické. Na základe zdokumentovaných rozdielov v právnej úprave volebných procesov sa v konečnom dôsledku prikláňa k unifikácii volebných
pravidiel v slovenskej legislatíve.
Príspevok Viery Žúborovej Limity regionalizácie a decentralizácie:
Komplexný pohľad v kontexte s politickou komunikáciou je sondou do prostredia regionálnej politiky. Autorka sa pokúša prostredníctvom teórie
politickej komunikácie analyzovať, a tiež poukázať na fundamentálne deficity a limity vzťahujúce sa na fragmentové komunikačné siete medzi
hlavnými aktérmi v systéme. Rovnako sa usiluje poukázať aj na možnosti
hľadania „ideálneho“ modelu regionalizácie, respektíve analýzy odporúčaní vo vzťahu ku kopírovaniu komunikačných štýlov od iných spoločenských či politických segmentov systému, ktoré sa vyznačujú podobným
charakterom, štruktúrou alebo postavením.
Soňa Harasimová sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou
malých miest a obcí v kontexte reformy verejnej správy v Českej republike od roku 1990. Prostredníctvom názvu príspevku Podpora rozvoje venkova, vývoj a transformace veřejné správy malých měst a obcí v České republice autorka profiluje predmet svojho záujmu. Práve v prostredí malých miest a obcí sa snaží predostrieť vhodnú formu spolupráce, ktorá by
ich nasmerovala na cestu trvalo udržateľného rozvoja.
V poslednom príspevku recenzovaného zborníka s názvom Sčítanie
obyvateľov, domov a bytov ako zdroj informácií o obyvateľstve Slovenskej
republiky z pohľadu verejnej správy sa Miroslav Koprla venuje problematike sčítania obyvateľov, domov a bytov so zreteľom na informácie využiteľné vo verejnej správe. Autor nám, okrem exkurzu do histórie sčítania
obyvateľstva, prináša tiež pohľad na legislatívne vymedzenie sčítania na
Slovensku v roku 2011. Rozhodujúca časť jeho príspevku sa však zameriava práve na problematiku starnutia obyvateľstva, ako aj s tým súvisiace možné dopady na podobu a fungovanie verejnej správy.
Veríme, že recenzovaný zborník napĺňa svoje hlavné poslanie a napomáha mnohým čitateľom nahliadnuť do tak komplikovanej spleti vzťahov, akou verejná správa nesporne je. Zároveň dúfame, že zásluhou jedenástich erudovaných príspevkov sa, aspoň čiastočne, darí tiež utlmovať
nedôveryhodnosť a dešpekt, s ktorými laická verejnosť častokrát na systém štátnych aj samosprávnych orgánov nazerá. Samozrejme, jedným
dychom musíme dodať, že recenzovaný zborník prináša okrem odpovedí
tiež mnoho nových otázok, ale v konečnom dôsledku ho môžeme považo-
REVIEWS
213
2012, ročník I., číslo 3, s. 209-214
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vať za náležitý odrazový mostík vedeckej činnosti zainteresovaných akademických pracovísk v oblasti verejnej správy.
Mgr. Marek Vrbinčík
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
214
RECENZIE
2012, ročník I., číslo 3, s. 215-222
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Knižné publikácie
Štatistického úradu Slovenskej republiky
sprehľadňujúce konečné výsledky
Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011
Book Publications
of the Statistical Office of the Slovak Republic
Summarizing the Final Results
of the Population, Houses and Dwelling Censuses 2011
Miroslav Koprla
Abstract: Information on book publications summarizing the final results
of the Population, Houses and Dwelling Censuses 2011 realized in the Slovak Republic and issued by the Statistical Office of the Slovak Republic in
Bratislava.
Key Words: Information; Book Publications; the Population, Houses and
Dwelling Censuses; the Slovak Republic; Year 2011; the Statistical Office of
the Slovak Republic in Bratislava; Final Results Review.
Abstrakt: Informácia o knižných publikáciách sprehľadňujúcich konečné
výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 v Slovenskej republike,
ktoré vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky v Bratislave.
Kľúčové slová: Informácia; knižné publikácie; Sčítanie obyvateľov, domov
a bytov; Slovenská republika; rok 2011; Štatistický úrad Slovenskej republiky v Bratislave; prehľad konečných výsledkov.
V súvislosti s historicky už druhým Sčítaním obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutočnilo v samostatnej Slovenskej republike v roku 2011,
začal v roku 2012 Štatistický úrad Slovenskej republiky v Bratislave ako
najvyššia národná štatistická autorita po uzatvorení všetkých prvotných
šetrení, analýz a hodnotení sprístupňovať pre našu občiansku verejnosť
prvé oficiálne výsledky. Do súčasného obdobia boli v uvedenej súvislosti
vydané zatiaľ celkovo štyri elektronické publikácie:
Obyvateľstvo v Slovenskej republike a krajoch SR: Vybrané výsledky
Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011;
INFORMÁCIE
215
2012, ročník I., číslo 3, s. 215-222
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa veku a pohlavia;
Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa národnosti;
Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania.
Iba pripomíname, že výsledky zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov
2011 sú pre občiansku verejnosť dostupné aj na internetových stránkach
Štatistického úradu Slovenskej republiky www.statistics.sk a www.scitanie2011.sk.
Juhaščíková, Ivana – Škápik, Pavol – Štukovská, Zuzana: Obyvateľstvo v Slovenskej republike a krajoch SR: Vybrané výsledky Sčítania
obyvateľov, domov a bytov 2011.
[online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012.
76 s. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/files/def.
def.obyvatelstvo-slovenskej-republike-krajoch-sr.pdf>. ISBN 97880-8121-203-1
Prvá zo štvorice predmetných publikácií sprehľadňujúcich výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 v Slovenskej republike prináša výber najvýznamnejších štatistických ukazovateľov. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov
2011 sa vykonalo na celom území Slovenskej
republiky k 21. máju 2011. Rozhodujúcim okamihom sčítania bola polnoc z piatka 20. mája
2011 na sobotu 21. mája 2011. Údaje aktuálne
k tomuto dátumu sa zisťovali metódou samosčítania, to znamená, že do sčítacích formulárov
ich zapisovali sami obyvatelia. Vláda Slovenskej
republiky svojím nariadením ustanovila, že sčítanie sa vykoná v čase od 13. mája 2011 do 6. júna 2011. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 bolo súčasťou celosvetového programu populačných a bytových cenzov, ktorý v spolupráci s Eurostatom koordinovala
OSN. Pre členské štáty Európskej únie bolo sčítanie obyvateľov, domov
a bytov povinné. Záväzným dokumentom na vykonanie sčítania v roku
2011 sa stalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/
2008, podľa ktorého sa malo sčítanie obyvateľov, domov a bytov uskutočniť po prvý raz v histórii v celej Európskej únii v tom istom roku s vy216
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 215-222
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
užitím rovnakých, respektíve porovnateľných definícií zisťovaných údajov. V Slovenskej republike bolo sčítanie 2011 výnimočné tým, že obyvatelia si po prvý raz v histórii mohli vybrať, či vyplnia tlačené sčítacie formuláre alebo využijú ich elektronickú formu a sčítajú sa cez internet.
Právnym rámcom pre sčítanie 2011 v Slovenskej republike sa stal zákon
č. 263/2008 Z.z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 z 18.
júna 2008. Podľa tohto zákona za prípravu, priebeh a vykonanie sčítania
zodpovedal Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý túto akciu mimoriadneho významu riadil v súčinnosti s príslušnými ústrednými orgánmi
štátnej správy, obvodnými úradmi, obcami a vyššími územnými celkami.
Publikácia sumarizuje vybrané výsledky Sčítania obyvateľov, domov
a bytov 2011 v pomerne širokej štruktúre. Obsahuje údaje a štatistické
informácie o obyvateľstve v Slovenskej republike a v krajoch Slovenskej
republiky podľa miesta trvalého pobytu za uvedené tematické oblasti:1
vývoj počtu obyvateľov;
počet mestských a vidieckych obcí;
pohlavie;
vek;
rodinný stav;
štátna príslušnosť;
náboženské vyznanie;
národnosť;
vzdelanie;
materinský jazyk;
najčastejšie používaný jazyk na verejnosti;
najčastejšie používaný jazyk v domácnosti;
počítačová znalosť.
Juhaščíková, Ivana – Škápik, Pavol – Štukovská, Zuzana: Základné
údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo
podľa veku a pohlavia.
[online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012.
529 s. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/files/ev_
obyvatelstvo-podla-veku-pohlavia.pdf>. ISBN 978-80-8121-204-8
1
Bližšie pozri JUHAŠČÍKOVÁ, I. – ŠKÁPIK, P. – ŠTUKOVSKÁ, Z.: Obyvateľstvo v Slovenskej
republike a krajoch SR: Vybrané výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. [online]. 1. vyd. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012, s. 4-5. [cit. 2012-0715]. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/files/def.def.obyvatelstvoslovenskej-republike-krajoch-sr.pdf>. ISBN 978-80-8121-203-1.
INFORMATION
217
2012, ročník I., číslo 3, s. 215-222
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Druhá zo štvorice doposiaľ vydaných publikácií
sprehľadňujúcich výsledky Sčítania obyvateľov,
domov a bytov 2011 v Slovenskej republike ponúka pohľad na najdôležitejšie zistenia vzťahujúce sa na obyvateľstvo našej krajiny podľa veku a pohlavia. K 21. máju 2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, mala Slovenská republika
5 397 036 trvalo bývajúcich obyvateľov. Od sčítania pred desiatimi rokmi sa zvýšil v roku 2011
počet obyvateľov trvalo bývajúcich v Slovenskej
republike o 17 581. Uvedený medzicenzový prírastok je najnižší v histórii sčítania na Slovensku. Slovenská republika sa k rozhodujúcemu
okamihu sčítania územne členila na 8 krajov, 79 okresov a 2 927 obcí
(vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc). Najľudnatejší bol Prešovský
kraj (814 527), okres Prešov (169 423) a obec Petržalka (105 842) v okrese Bratislava V. Najmenej obyvateľov žilo v Trnavskom kraji (554 741)
a v okrese Medzilaborce (12 450). Obcami s najnižším počtom obyvateľov boli vojenský obvod Valaškovce (0) v okrese Humenné a Príkra (8)
v okrese Svidník. V troch z ôsmich krajov Slovenskej republiky (v Trenčianskom, v Nitrianskom a v Bratislavskom) pripadalo na 100 obyvateľov
v predproduktívnom veku viac ako 100 obyvateľov v poproduktívnom
veku. Najvyšší index starnutia dosiahol Trenčiansky kraj (103,7) a okres
Bratislava I (167,6). Najnižší index starnutia bol v Prešovskom kraji
(59,6) a v okrese Námestovo, kde na 100 obyvateľov v predproduktívnom veku pripadalo 34 obyvateľov v poproduktívnom veku. „Najstarším“
z hľadiska najvyššieho podielu a počtu obyvateľov v poproduktívnom
veku bol Nitriansky kraj (13,9 %; 96 014). Najvyšší podiel obyvateľov vo
veku 65+ bol zaznamenaný v okrese Bratislava I (20,1 %). Najvyšší podiel a počet obyvateľov v predproduktívnom veku mal Prešovský kraj
(18,4 %; 149 899), ktorý bol podľa tohto kritéria „najmladším“ slovenským krajom. Z okresov dosiahol najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov v predproduktívnom veku Kežmarok (24,1 %). Najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov v produktívnom veku bol zistený v Trnavskom kraji, kde na 100 obyvateľov s trvalým pobytom v kraji pripadalo
73,2 obyvateľa vo veku 15 – 64 rokov, a v okrese Bratislava V (81 %).
K rozhodujúcemu okamihu sčítania tvorili v Slovenskej republike viac
ako polovicu trvalo bývajúcich obyvateľov ženy (51,3 %). Na celoslovenskej úrovni pripadalo na 1 000 mužov 1 054 žien. Najviac žien na 1 000
mužov pripadalo v Bratislavskom kraji (1 111), najmenej v Prešovskom
218
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 215-222
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
kraji (1 028). Podľa výsledkov SODB 2011 len v jedinom okrese na Slovensku – v Námestove – pripadalo na 1 000 mužov menej ako 1 000 žien
(984). V okresoch Sabinov a Stará Ľubovňa bol počet mužov a žien vyrovnaný. Najvyšší počet žien na 1 000 mužov bol zaznamenaný v okrese
Bratislava II (1 180). V 979 obciach žilo menej žien ako mužov. V ďalších
66 obciach bol počet mužov a žien približne rovnaký.2
Juhaščíková, Ivana – Škápik, Pavol – Štukovská, Zuzana: Základné
údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo
podľa národnosti.
[online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012.
92 s. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/files/ev_
narodnost_12_7_v12.pdf>. ISBN 978-80-8121-206-2
Tretia zo štvorice doposiaľ vydaných publikácií
sprehľadňujúcich výsledky Sčítania obyvateľov,
domov a bytov 2011 v Slovenskej republike
predstavuje kľúčové zistenia vzťahujúce sa na
naše obyvateľstvo podľa národnosti. K rozhodujúcemu okamihu sčítania boli z celkového počtu
trvalo bývajúcich obyvateľov Slovenskej republiky najvýraznejšie zastúpení obyvatelia slovenskej národnosti (80,7 %; 4 352 775), maďarskej
národnosti (8,5 %; 458 467) a rómskej národnosti (2 %; 105 738). V medzicenzovom období
2001 – 2011 pribudlo v absolútnych číslach
najviac trvalo bývajúcich obyvateľov rómskej
národnosti (15 818), rusínskej národnosti (9 281), moravskej národnosti
(938) a poľskej národnosti (482). V absolútnych číslach sa v medzicenzovom období 2001 – 2011 najvýraznejšie znížil počet trvalo bývajúcich
obyvateľov slovenskej národnosti (o 262 079), maďarskej národnosti
(o 62 061), českej národnosti (o 14 253), ukrajinskej národnosti
(o 3 384) a nemeckej národnosti (o 715). V každom z ôsmich krajov žilo
najviac obyvateľov so slovenskou národnosťou. Najvyšší podiel i počet
trvalo bývajúcich obyvateľov slovenskej národnosti mal na svojom území
Žilinský kraj (93,1 %; 641 602). Obyvatelia maďarskej národnosti boli
2
Bližšie pozri JUHAŠČÍKOVÁ, I. – ŠKÁPIK, P. – ŠTUKOVSKÁ, Z.: Základné údaje zo Sčítania
obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa veku a pohlavia. [online]. 1. vyd. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012, s. 7. [cit. 2012-07-15]. Dostupné na
internete:
<http://portal.statistics.sk/files/ev_obyvatelstvo-podla-veku-pohlavia.pdf>.
ISBN 978-80-8121-204-8.
INFORMATION
219
2012, ročník I., číslo 3, s. 215-222
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
v rámci Slovenska najvýraznejšie zastúpení najmä v Nitrianskom kraji
(24,6 %; 169 460). Najviac obyvateľov rómskej národnosti žilo v Prešovskom kraji (5,3 %; 43 097). V Prešovskom kraji bol zaznamenaný taktiež
najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov s rusínskou národnosťou
(3,5 % t.j. 28 835). Najviac obyvateľov českej národnosti žilo k rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 v Bratislavskom kraji (1,1 %; 6 820). Podiel obyvateľov s inými ako uvedenými národnosťami nedosiahol v rámci
Slovenskej republiky a krajov 1 %. K rozhodujúcemu okamihu sčítania
2011 bol zaznamenaný najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov slovenskej národnosti v okrese Námestovo (97,3 %; 57 924). Najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov maďarskej národnosti mal podľa výsledkov SODB 2011 okres Dunajská Streda (75 %; 87 349). Trvalo bývajúci obyvatelia rómskej národnosti dosiahli najvyšší podiel v okrese
Kežmarok (11,5 %; 8 078), rusínskej národnosti v okrese Medzilaborce
(42,5 %; 5 288). Okres Medzilaborce mal aj najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov ukrajinskej národnosti (2,5 %; 314). Českú národnosť si
pri SODB 2011 uviedol najvyšší podiel obyvateľov trvalo bývajúcich v okrese Bratislava I (1,7 %; 640). Podiely trvalo bývajúcich obyvateľov v okresoch Slovenskej republiky, ktorí si uviedli niektorú z ďalších predznačených národností (nemeckú, poľskú, chorvátsku, srbskú, ruskú, židovskú, moravskú alebo bulharskú), nedosiahli 1 %. V 37 obciach Slovenskej
republiky žili len obyvatelia slovenskej národnosti. Menej ako 50 % trvalo bývajúcich obyvateľov so slovenskou národnosťou malo 493 obcí
z celkového počtu 2 927 obcí v Slovenskej republike. V 363 obciach žilo
50 % a viac percent obyvateľov maďarskej národnosti. Najvyšší podiel
obyvateľov maďarskej národnosti bol zaznamenaný v obci Janice
(97,2 %; 205) v okrese Rimavská Sobota. Podľa výsledkov SODB 2011
v Slovenskej republike bolo 17 obcí s viac ako 50 % obyvateľmi rómskej
národnosti. Obcou s najvyšším podielom trvalo bývajúcich obyvateľov
rómskej národnosti boli Kesovce (83,3 %; 194) v okrese Rimavská Sobota. K rozhodujúcemu okamihu sčítania mala Slovenskej republika 36 obcí,
v ktorých sa 50 % a viac percent trvalo bývajúcich obyvateľov hlásilo
k rusínskej národnosti. Najvyšší podiel obyvateľov rusínskej národnosti
bol zistený v obci Obručné (92,7 %; 38) v okrese Stará Ľubovňa. V dvoch
obciach Slovenskej republiky si viac ako 15 % obyvateľov s trvalým pobytom zapísalo ukrajinskú národnosť. Obcou s najvyšším podielom trvalo bývajúcich obyvateľov ukrajinskej národnosti bol Oľšinkov (17,1 %; 6)
v okrese Medzilaborce.3
3
Bližšie pozri JUHAŠČÍKOVÁ, I. – ŠKÁPIK, P. – ŠTUKOVSKÁ, Z.: Základné údaje zo Sčítania
220
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 215-222
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Juhaščíková, Ivana – Škápik, Pavol – Štukovská, Zuzana: Základné
údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo
podľa náboženského vyznania.
[online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012.
183 s. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/files/ev_
v2-nabozenske-vyznanie.pdf>. ISBN 978-80-8121-208-6
Štvrtá a posledná zo štvorice doposiaľ vydaných publikácií sprehľadňujúcich výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 v Slovenskej republike prezentuje smerodajné zistenia vzťahujúce sa na obyvateľstvo Slovenska
podľa náboženského vyznania. Podľa výsledkov
SODB 2011 k rozhodujúcemu okamihu sčítania
boli na celoslovenskej úrovni najpočetnejšími
registrovanými cirkvami Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike (62 %; 3 347 277),
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na
Slovensku (5,9 %; 316 250), Gréckokatolícka
cirkev v Slovenskej republike (3,8 %; 206 871)
a Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku (1,8 %; 98 797). V medzicenzovom období 2001 – 2011 sa znížili počty trvalo bývajúcich obyvateľov hlásiacich sa ku všetkým štyrom najpočetnejším registrovaným
cirkvám v Slovenskej republike, konkrétne obyvateľov, ktorí si uviedli
rímskokatolícku cirkev o 9,7 %, t.j. o 360 843, evanjelickú cirkev a. v.
o 15,2 %, t.j. o 56 608, gréckokatolícku cirkev o 5,9 %, t.j. o 12 960 a reformovanú kresťanskú cirkev o 10 %, t.j. o 10 938 obyvateľov s trvalým
pobytom. Podľa výsledkov SODB 2011 k rozhodujúcemu okamihu sčítania bolo v Slovenskej republike bez vyznania 13,4 %, t.j. 725 362 obyvateľov s trvalým pobytom. Od roku 2001 sa počet obyvateľov bez vyznania mierne zvýšil (o 4 %; o 28 054). Účasť na náboženskom živote alebo
vzťah k rímskokatolíckej cirkvi deklaroval najvyšší podiel obyvateľov trvalo bývajúcich v Nitrianskom kraji (70,5 %; 486 021) a v okrese Námestovo (95,2 %; 56 680). Evanjelická cirkev a. v. mala najsilnejšie postavenie v Banskobystrickom kraji (10,6 %; 69 747), a tiež v okrese Myjava
(50,9 %; 14 024), gréckokatolícka cirkev v Prešovskom kraji (14,1 %;
obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa národnosti. [online]. 1. vyd. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012, s. 7-8. [cit. 2012-07-15]. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/files/ev_narodnost_12_7_v12.pdf>. ISBN 978-808121-206-2.
INFORMATION
221
2012, ročník I., číslo 3, s. 215-222
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
114 799) a v okrese Medzilaborce (50,4 %; 6 268) a reformovaná kresťanská cirkev v Košickom kraji (5,5 %; 43 748) a v okrese Komárno
(15,5 %; 16 121). Z ďalších registrovaných cirkví a náboženských spoločností dosiahla na úrovni krajov podiel trvalo bývajúcich obyvateľov
nad 1 % ešte pravoslávna cirkev, najvyšší v Prešovskom kraji (3,6 %;
29 531). V rámci okresov mala pravoslávna cirkev najsilnejšie postavenie
v okrese Medzilaborce (27,2 %; 3 388). Najvyšší podiel obyvateľov bez
vyznania bol k rozhodujúcemu okamihu sčítania zaznamenaný v Bratislavskom kraji (26,8 %; 161 214), a tiež v okrese Bratislava V (32,9 %;
36 580). K rozhodujúcemu okamihu sčítania boli v Slovenskej republike
tri obce, v ktorých sa všetci trvalo bývajúci obyvatelia prihlásili k rímskokatolíckej cirkvi – Hradisko (100 %; 101) v okrese Kežmarok, Harakovce
(100 %; 66) a v Pongrácovce (100 %; 97) v okrese Levoča. Účasť na náboženskom živote alebo vzťah k rímskokatolíckej cirkvi neuviedol žiaden
z obyvateľov s trvalým pobytom v desiatich obciach na Slovensku. V 144
obciach si 50 % a viac percent obyvateľov s trvalým pobytom v odpovedi
na otázku o náboženskom vyznaní uviedlo evanjelickú cirkev a. v., v 204
obciach gréckokatolícku cirkev, v 43 obciach reformovanú kresťanskú
cirkev a v 54 obciach pravoslávnu cirkev. Najvyšší podiel obyvateľov bez
vyznania bol zaznamenaný v obci Potok (66,7 %; 32) v okrese Rimavská
Sobota. Viac ako 50 % obyvateľov bez vyznania mali ešte ďalšie štyri obce v Slovenskej republike – Dulovo (65,9 %; 135) a Ratkovská Suchá
(58,5 %; 31) v okrese Rimavská Sobota, Pašková (61,4 %; 186) v okrese
Rožňava a Turčok (52,4 %; 144) v okrese Revúca.4
Mgr. Miroslav Koprla
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
4
Bližšie pozri JUHAŠČÍKOVÁ, I. – ŠKÁPIK, P. – ŠTUKOVSKÁ, Z.: Základné údaje zo Sčítania
obyvateľov, domov a bytov 2011: Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. [online].
1. vyd. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012, s. 7-8. [cit. 2012-07-15].
Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.
pdf>. ISBN 978-80-8121-208-6.
222
INFORMÁCIE
2012, ročník I., číslo 3, s. 223-225
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Informácia o vedeckej konferencii
k 15. výročiu založenia
Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Information on Scientific Conference
to Honor the 15th Anniversary
of the University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava
Jana Koprlová
Abstract: Information about oncoming scientific conference to honor the
15th anniversary of the University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava,
which will be held at the Holiday Inn Hotel in Trnava on October 15th and
16th, 2012.
Key Words: Information; Scientific Conference; Quality of Human Life; Social Changes after Year 1989; Human Living Environment; University of Ss.
Cyril and Methodius in Trnava; Slovak Republic.
Abstrakt: Informácia o pripravovanej vedeckej konferencii k 15. výročiu
založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá sa uskutoční v hoteli Holiday Inn Trnava v dňoch 15. a 16. októbra 2012.
Kľúčové slová: Informácia; vedecká konferencia; kvalita ľudského života;
sociálne zmeny po roku 1989; životné prostredie človeka; Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika.
V dňoch 15. a 16. októbra 2012 sa v priestoroch hotela Holiday Inn v Trnave
uskutoční pod záštitou rektora Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Dr.h.c.
doc. Ing. Jozefa Matúša, CSc., mim. prof.,
vedecká konferencia organizovaná pri
príležitosti 15. výročia založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Pripravované vedecké podujatie si za
účasti domácich i zahraničných hostí kladie za cieľ na jednej strane vytvoriť platformu pre účinnú medzinárodnú výmenu
INFORMÁCIE
223
2012, ročník I., číslo 3, s. 223-225
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
poznatkov, a taktiež skúseností z rozmanitých oblastí súčasnej vedy a výskumu vplývajúcich na „kvalitu života, ktorá je výsledkom vzájomného
pôsobenia sociálnych, zdravotných, ekonomických a environmentálnych
podmienok týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja“, a na druhej
strane v súvislosti s nepretržite prebiehajúcimi zmenami v súčasnej spoločnosti zároveň pripomenúť hodnotu vzdelávacieho odkazu a kultúrneho posolstva sv. Cyrila a Metoda pre dnešnú spoločnosť a jej generácie.1
Pamätnú vedeckú konferenciu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave budú sprevádzať dve samostatné vedecké sympóziá ako hlavná a neoddeliteľná súčasť jej programu: prvé sympózium ponesie názov „Kvalita
života a sociálna zmena po roku 1989“, druhé sympózium bude pomenované „Kvalita života a životné prostredie“.
Pre v poradí prvé uvedené sympózium zostavil vedecký a organizačný výbor konferencie nasledujúce kľúčové tematické okruhy zameriavajúce sa na zásadné otázky kvality dnešného ľudského života a súvisiace
sociálne zmeny v našej spoločnosti po roku 1989:2
súčasný spôsob života občanov Slovenska charakterizujú protirečivé
tendencie vyplývajúce z prehlbujúcej sa sociálnej diferenciácie slovenskej spoločnosti;
menia sa ustálené životné formy, zbezvýznamňujú sa tradície, strácajú sa pôvodné životné istoty v dôsledku zavádzania nových technológií a výrobných spôsobov. To sa prejavuje nielen v sociálnej marginalizácii celých regiónov Slovenska, ale tiež v raste kriminality a extrémizmu u niektorých spoločenských skupín;
kvalita života širokých vrstiev populácie je teoreticko-prognostický
koncept, v rámci ktorého štát ako generalizovaný aktér modernizácie
dokáže podporovať spoločenský pokrok aj prostredníctvom informatizácie verejnej správy, podporou rastu vzdelanosti obyvateľstva, výchovy detí a mladých ľudí, vrátane utvárania legislatívnych podmienok pre účasť občanov na vládnutí.
Ústredným cieľom, ktorý si bude klásť v poradí druhé uvedené sympózium, bude vedecká diskusia a rozprava vo vzťahu k otázkam prírodo-
1
2
Bližšie pozri oficiálnu webovú stránku Vedeckej konferencie k 15. výročiu založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave dostupnú na adrese http://www.konferencia2012.
ucm.sk/.
Bližšie pozri oficiálnu webovú stránku Vedeckej konferencie k 15. výročiu založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave dostupnú na adrese http://www.konferencia2012.
ucm.sk/.
224
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 3, Pages 223-225
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vedných, potravinárskych, preventívno-medicínskych, ako aj terapeutických aspektov kvality života. V uvedených súvislostiach vymedzil vedecký a organizačný výbor konferencie nasledujúce nosné tematické okruhy
sústreďujúce sa na určujúce body problematiky vzťahov kvality ľudského života a životného prostredia:3
vo vzťahu k prírodovednému, technickému a zdravotníckemu hľadisku sa do popredia vedeckého záujmu domácich i zahraničných hostí
konferencie dostanú témy zastupujúce životný štýl, zdravé stravovanie, prevenciu, funkčné potraviny a nutraceutiká;
z hľadiska efektívnej realizácie Akčného plánu pre životné prostredie
a zdravie obyvateľstva Slovenskej republiky sa pozornosť diskutujúcich sústredí najmä na otázky zdravotnej bezpečnosti potravín, pôdy,
znečistenia životného prostredia, zdravie podporujúceho pracovného prostredia i pracovných podmienok, environmentálnych zdravotníckych služieb, ako aj vzdelávania a výchovy k environmentálnemu
zdraviu našich občanov.
Októbrová pamätná vedecká konferencia organizovaná pri príležitosti 15. výročia založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave prinesie pre širokú akademickú obec, ako aj mesto Trnava dôstojné vyústenie,
a taktiež zavŕšenie osláv pätnásťročnice úspešného pôsobenia Univerzity
sv. Cyrila a Metoda v Trnave v rámci slovenských vedecko-akademických
pracovísk.
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
3
Bližšie pozri oficiálnu webovú stránku Vedeckej konferencie k 15. výročiu založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave dostupnú na adrese http://www.konferencia2012.
ucm.sk/.
INFORMATION
225
2012, ročník I., číslo 3, s. 226-229
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Informácie pre autorov
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA sa tematicky zameriava na spoločensky významné prierezové súvislosti inštitútu verejnej správy, prelínajúce
sa s ťažiskovými oblasťami spoločensko-vedných disciplín v najširšom
zmysle, osobitne:
verejnej politiky;
politológie;
sociológie;
demografie;
európskeho práva;
medzinárodného práva;
medzinárodných vzťahov;
manažmentu a marketingu;
medzinárodných ekonomických vzťahov;
svetovej ekonomiky, nadnárodných ekonomík a národných ekonomík.
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA ponúka priestor pre publikáciu
príspevkov v podobe:
samostatných vedeckých štúdií, ako aj cyklov vedeckých štúdií;
esejí zamýšľajúcich sa nad aktuálnou spoločenskou témou či dianím;
recenzií publikácií vzťahujúcich sa na hlavné zameranie časopisu;
informácií súvisiacich so základným poslaním časopisu.
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA vychádza v elektronickej on-line
podobe pravidelne štyrikrát ročne, a to v termínoch:
31. január (zimná edícia – biela obálka);
30. apríl (jarná edícia – zelená obálka);
31. júl (letná edícia – modrá obálka);
31. október (jesenná edícia – oranžová obálka).
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA prijíma a publikuje výhradne iba
pôvodné, doposiaľ nepublikované príspevky, ktoré sú vlastným dielom
autorov, ktorí ich na uverejnenie v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA
predkladajú.
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA prijíma a publikuje príspevky
v jazykoch:
226
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
2012, ročník I., číslo 3, s. 226-229
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
slovenský jazyk;
český jazyk;
anglický jazyk;
nemecký jazyk;
ruský jazyk;
ukrajinský jazyk;
poľský jazyk;
francúzsky jazyk;
španielsky jazyk;
taliansky jazyk;
japonský jazyk;
perzský jazyk daríjčina;
po vzájomnej dohode podľa aktuálnych možností redakcie aj v iných
svetových jazykoch.
Zodpovednosť za dodržanie všetkých nevyhnutných predpokladov
a požiadaviek kladených na príspevky publikované v časopise SOCIETAS
ET RES PUBLICA nesú:
odborní garanti zodpovedajúci za konkrétne prierezové sekcie vo
vzťahu k odbornej stránke príspevkov;
hlavný redaktor vo vzťahu k formálnej stránke príspevkov;
výkonný redaktor vo vzťahu uplatneniu metodologických, analytických a štatistických otázok v príspevkoch;
jazykoví garanti vo vzťahu ku gramaticko-štylistickým požiadavkám
a jazykovej čistote príspevkov.
Posudzovanie zaradenia príspevkov na publikáciu v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA sa uskutočňuje na základe obojstranne anonymného recenzného konania, zaisťovaného uznávanými odborníkmi pôsobiacimi v zodpovedajúcich oblastiach. Súhrnnú informáciu o výsledku recenzného konania, spolu s usmernením ohľadom ďalšieho postupu, obdržia predkladatelia príspevkov prostredníctvom e-mailovej odpovede
bezodkladne po doručení recenzných posudkov redakčnej rade a záverečnom posúdení výsledkov recenzného konania redakčnou radou.
Publikácia príspevkov v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA sa
uskutočňuje výhradne bez akéhokoľvek nároku prispievateľov na autorský honorár. Predloženie príspevkov na publikáciu posudzuje redakcia
časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA ako prejav vôle autorov, ktorým autori vedome a dobrovoľne súčasne:
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
227
2012, ročník I., číslo 3, s. 226-229
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
prejavujú svoj súhlas s uverejnením predloženého príspevku v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA;
potvrdzujú, že príspevok je ich pôvodným, doposiaľ nepublikovaným
dielom;
vzdávajú sa v plnej miere nároku na autorskú odmenu;
potvrdzujú svoj súhlas s uvedením ich pracoviska a kontaktnej emailovej adresy v rubrike „Kontakty na autorov“.
Štruktúra príspevku
Názov príspevku v pôvodnom jazyku:
prosíme uviesť názov, prípadne podnázov príspevku v pôvodnom
jazyku;
Title of Contribution in English:
prosíme uviesť názov, prípadne podnázov príspevku v anglickom jazyku (nevyžaduje sa v prípade angličtiny ako pôvodného jazyka);
Autor príspevku:
prosíme uviesť meno, priezvisko a všetky tituly a hodnosti autora;
Abstract in English:
prosíme uviesť abstrakt v anglickom jazyku, cca 10 riadkov (nevyžaduje sa v prípade angličtiny ako pôvodného jazyka);
Key Words in English:
prosíme uviesť kľúčové slová v anglickom jazyku, cca 10 výrazov
(nevyžaduje sa v prípade angličtiny ako pôvodného jazyka);
Abstrakt v pôvodnom jazyku:
prosíme uviesť abstrakt v pôvodnom jazyku, cca 10 riadkov;
Kľúčové slová v pôvodnom jazyku:
prosíme uviesť kľúčové slová v pôvodnom jazyku, cca 10 výrazov;
Text príspevku:
prosíme uviesť v štruktúre úvod, jadro, záver; v členení na kapitoly,
prípadne podkapitoly; príspevok môže obsahovať tabuľky, grafy,
schémy, obrázky a podobne, je však nevyhnutné uviesť ich prameň;
poznámky a odkazy na literatúru prosíme uvádzať v poznámke pod
čiarou podľa platnej bibliografickej normy (je nutné uvádzať všetky
povinné bibliografické údaje);
228
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
2012, ročník I., číslo 3, s. 226-229
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Literatúra:
prosíme uviesť zoznam použitej literatúry podľa platnej bibliografickej normy (je nutné uvádzať všetky povinné bibliografické údaje);
Kontakt na autora:
prosíme dodržať nižšie uvedenú štruktúru informácie o kontakte na
autora príspevku:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska ul. 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
Vaše otázky v prípade nejasností či potreby poskytnutia dodatočných
informácií zasielajte, prosím, na adresu [email protected]
Tešíme sa na Váš príspevok!
Miroslav Koprla,
výkonný redaktor
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
229
2012, Volume I., Issue 3, Pages 230-233
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Information for Authors
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA thematically focuses on social
relevant interdisciplinary relations of the institute of public administration connected to the key areas of social science disciplines in the broadest understanding, especially of:
public policy;
political sciences;
sociology;
demography;
European law;
international law;
international relations;
management and marketing;
international economic relations;
world economy, transnational economies and national economies.
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA offers a platform for publication of contributions in the form of:
separate papers and scientific studies as well as scientific studies in
cycles;
essays on current social topics or events;
reviews on publications related to the main orientation of the journal;
information connected with the inherent mission of the journal.
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA is issued in an electronic online version four times a year, regularly on:
January 31st (winter edition – white cover);
April 30th (spring edition – green cover);
July 31st (summer edition – blue cover);
October 31st (autumn edition – orange cover).
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA accepts and publishes exclusively only original, hitherto unpublished contributions written as the
own work by authors those are submitting the contributions for publication in the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA.
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA accepts and publishes contributions in languages:
230
INFORMATION FOR AUTHORS
2012, Volume I., Issue 3, Pages 230-233
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Slovak language;
Czech language;
English language;
German language;
Russian language;
Ukrainian language;
Polish language;
French language;
Spanish language;
Italian language;
Japanese language;
Persian language Dari;
by mutual agreement in relation to current possibilities of the editorial office also in other world languages.
Responsibility for compliance with all prerequisites and requirements laid on contributions published in the journal SOCIETAS ET RES
PUBLICA have:
special supervisors responsible for specific interdisciplinary sections
in relation to the scientific aspects of contributions;
editor in chief in relation to the formal aspects of contributions;
executive editor in relation to the application of methodological, analytical and statistical questions in contributions;
language supervisors in relation to the grammar and stylistic requirements and linguistic purity of contributions.
Reviewing the contributions for publication in the journal SOCIETAS
ET RES PUBLICA follows with a mutually anonymous (double-blind) review procedure realized by recognized experts working in corresponding
areas. Comprehensive information on results of the review procedure,
together with guidance on how to proceed with submitted contributions,
will contribution’s submitters receive through an e-mail answer immediately after receiving the reviewers’ opinions by the editorial board and
final reviewing the results of the review procedure by the editorial board.
Publication of contributions in the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA is realized exclusively without any contributor’s claim for author's
fee (royalty). Submission of contributions for publication understands
the editorial office of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA as a manifestation of the will of the authors, through which the authors all at once
knowingly and voluntarily:
INFORMATION FOR AUTHORS
231
2012, Volume I., Issue 3, Pages 230-233
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
express their own agreement with publication of submitted contribution in the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA;
declare that the contribution presents their original, hitherto unpublished work;
waive to the full extension their claim for author's fee (royalty);
declare their own agreement with specifying their workplace and
contact e-mail address in the section „Authors´ Contact List“.
Structure of Contribution
Title of Contribution in Original Language:
please specify title, eventually subtitle of contribution in original language;
Title of Contribution in English:
please specify title, eventually subtitle of contribution in English (not
required in the case of English as the language of the original);
Author of Contribution:
please specify author’s given name, surname and all academic degrees;
Abstract in English:
please specify abstract in English, circa 10 rows (not required in the
case of English as the language of the original);
Key Words in English:
please specify key words in English, circa 10 words (not required in
the case of English as the language of the original);
Abstract in Original Language:
please specify abstract in original language, circa 10 rows;
Key Words in Original Language:
please specify key words in original language, circa 10 words;
Text of Contribution:
please specify in following structure: introduction, main text, conclusions; text broken down into chapters, eventually subchapters; the
contribution may include sheets, charts, figures, pictures, etc., but it
is necessary to indicate their sources; notes and references to literature please specify in the footnote according to current bibliographic
standards (all obligatory bibliographic data must be included);
232
INFORMATION FOR AUTHORS
2012, Volume I., Issue 3, Pages 230-233
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Literature:
please specify a complete bibliography of all sources according to
current bibliographic standards (all obligatory bibliographic data
must be included);
Author’s Contact:
please follow the below mentioned structure of contact information
on the author of contribution:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Department of Political Sciences
Faculty of Social Sciences
University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava
Bučianska Street 4/A
917 01 Trnava
Slovak Republic
[email protected]
In the case of any uncertainty or necessity of providing additional information send your questions, please, to the journal’s e-mail address
[email protected]
We are looking forward to your contribution!
Miroslav Koprla,
executive editor
INFORMATION FOR AUTHORS
233
Download

PDF - societas et res publica - Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave