SOCIETAS ET RES PUBLICA
Medzinárodný
internetový vedecký
časopis zameraný na problematiku
verejnej správy v kontexte
interdisciplinárnych
spoločenských
súvislostí
Vydáva:
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
v Trnave
Vychádza štvrťročne
2012, ročník I.
URL časopisu:
http://serp.fsv.ucm.sk
Poštová adresa redakcie:
Bučianska ul. 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
E-mailová adresa redakcie:
[email protected]
Hlavný redaktor:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Výkonný redaktor:
Mgr. Miroslav Koprla
© Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
v Trnave
An International
Scientific Online Journal
for the Study of Public Administration
in the Context of Interdisciplinary
Social Relations
Issued by:
Faculty of Social Sciences
University of Ss. Cyril and Methodius
in Trnava
Issued Quarterly
2012, Volume I.
Journal’s URL:
http://serp.fsv.ucm.sk
Editorial Office Postal Address:
Bučianska ul. 4/A
917 01 Trnava
Slovak Republic
Editorial Office E-mail Address:
[email protected]
Editor in Chief:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Executive Editor:
Mgr. Miroslav Koprla
© Faculty of Social Sciences
University of Ss. Cyril and Methodius
in Trnava
ISSN 1338-6530
2012, ročník I., číslo 1
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Redakčná rada
Hlavný redaktor:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky svetovej ekonomiky a medzinárodných ekonomických vzťahov
odborný garant pre formálne náležitosti príspevkov
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Výkonný redaktor:
Mgr. Miroslav Koprla
odborný garant pre prierezové otázky demografie
odborný garant pre metodologické, analytické a štatistické otázky
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
doc. Ing. Jiří Blažek, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky nadnárodných a národných
ekonomík
Masarykova univerzita v Brně
doc. JUDr. Juraj Jankuv, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky medzinárodného práva
Trnavská univerzita v Trnave
doc. Mgr. Peter Juza, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky medzinárodných vzťahov
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
doc. PhDr. Martin Klus, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky verejnej správy, verejnej politiky a politológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
doc. PhDr. Mgr. Viliam Končal, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky politológie a psychológie
Slovenská technická univerzita v Bratislave
doc. Mgr. Pavel Šaradín, Ph.D.
odborný garant pre prierezové otázky verejnej správy, verejnej politiky a politológie
Univerzita Palackého v Olomouci
REDAKČNÁ RADA
2012, ročník I., číslo 1
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
doc. PhDr. Vojtech Wagner, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky sociológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
PhDr. Karol Čukan, CSc.
odborný garant pre prierezové otázky sociológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
PhDr. Peter Horváth, PhD.
odborný garant pre prierezové otázky verejnej politiky a politológie
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Jazykoví garanti:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
slovenský jazyk
český jazyk
anglický jazyk
nemecký jazyk
ruský jazyk
Mgr. Eva Lukáčová, PhD.
anglický jazyk
španielsky jazyk
japonský jazyk
Mgr. Tomáš Oľšavský
taliansky jazyk
Mgr. Shapoor Sahidi
perzský jazyk daríjčina
REDAKČNÁ RADA
2012, Volume I., Issue 1
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Editorial Board
Editor in Chief:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of world economy
and international economic relations
special supervisor for formal correctness of submitted contributions
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Executive Editor:
Mgr. Miroslav Koprla
special supervisor for interdisciplinary questions of demography
special supervisor for methodological, analytical and statistical questions
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. Ing. Jiří Blažek, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of transnational
and national economies
Masaryk University, Brno, Czech Republic
Assoc. Prof. JUDr. Juraj Jankuv, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of international
law
University of Trnava, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. Mgr. Peter Juza, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of international relations
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. PhDr. Martin Klus, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of public administration, public policy and political sciences
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Assoc. Prof. PhDr. Mgr. Viliam Končal, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of political sciences
and psychology
Slovak Technical University, Bratislava, Slovak Republic
EDITORIAL BOARD
2012, Volume I., Issue 1
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Assoc. Prof. Mgr. Pavel Šaradín, Ph.D.
special supervisor for interdisciplinary questions of public administration, public policy and political sciences
Palacký University, Olomouc, Czech Republic
Assoc. Prof. PhDr. Vojtech Wagner, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of sociology
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
PhDr. Karol Čukan, CSc.
special supervisor for interdisciplinary questions of sociology
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
PhDr. Peter Horváth, PhD.
special supervisor for interdisciplinary questions of public policy and
political sciences
University of Ss. Cyril and Methodius, Trnava, Slovak Republic
Language Supervisors:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Slovak language
Czech language
English language
German language
Russian language
Mgr. Eva Lukáčová, PhD.
English language
Spanish language
Japanese language
Mgr. Tomáš Oľšavský
Italian language
Mgr. Shapoor Sahidi
Persian language Dari
EDITORIAL BOARD
2012, ročník I., číslo 1, s. 5-6
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Obsah
Jana Koprlová
Editoriál k zimnej edícii SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012.......................... 9
ŠTÚDIE
Juraj Jankuv
Aktuálny vývoj názorov vedy v oblasti pojmu medzinárodné právo
verejné....................................................................................................................................13
Eva Tomášková
Paying Taxes in Central Europe Countries ..............................................................28
Soňa Harasimová
Mezinárodní spolupráce vybraných euroregionů na pozadí
mikroprojektů partnerských měst a obcí .................................................................37
Slávka Sedláková
Aktuálne trendy v získavaní doplnkových zdrojov financovania obcí..........53
Monika Skalická
Otázka štátnosti Európskej únie ..................................................................................65
Matej Zmij
Vybrané aspekty kontroly zlučovania podnikov v práve
Európskej únie – vymedzenie podstatných znakov koncentrácie
v aplikačnej prizme Komisie a Súdneho dvora EÚ................................................92
Jana Koprlová – Miroslav Koprla
Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy v období rokov
2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia
Slovenskej republiky ...................................................................................................... 111
ESEJE
Ľuboš Berky
Žoldnieri alebo profesionálni vojaci? ...................................................................... 141
Tomáš Oľšavský
Zamyslenie sa nad právnymi aspektmi sveta virtuálneho vlastníctva ...... 153
OBSAH
5
2012, ročník I., číslo 1, s. 5-6
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Jozef Ružarovský
Základné tendencie vývoja slovenského straníckeho systému
v rokoch 1997 až 2002 ..................................................................................................162
RECENZIE
Karol Čukan
Konečný, Stanislav – Konečný, Bruno: Otvorená komunálna politika.
Teória a prax. Bratislava : MAYOR, 2009. 290 s.
ISBN 978-80-969133-3-6 .............................................................................................173
Zuzana Hrabovská
Čepelová, Anna – Sedláková, Slávka – Mihaliková, Eva – Andrejčíková,
Mária: Verejná správa a spoločnosť založená na vedomostiach.
Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2010. 248 s.
ISBN 978-80-7097-842-9 .............................................................................................178
Jana Koprlová
Jankuv, Juraj: Medzinárodnoprávna ochrana práv príslušníkov menšín.
Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. 316 s. ISBN 978-80-7380-210-3..............................181
Jozef Ružarovský
Koprlová, Jana: Hospodárska kriminalita v ekonomických súvislostiach.
Bratislava : Daniel NETRI, 2010. 122 s. ISBN 978-80-89416-05-9..............189
INFORMÁCIE
Miroslav Koprla
Knižné publikácie vzťahujúce sa na problematiku verejnej správy
v jej interdisciplinárnych spoločenských súvislostiach vydané
pod záštitou Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave v roku 2011................196
Jozef Ružarovský
Správa o vedeckej konferencii Komunálna politika na úrovni miest..........202
Miroslav Koprla
Informácie pre autorov .............................................................................................205
6
OBSAH
2012, Volume I., Issue 1, Pages 7-8
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Contents
Jana Koprlová
Editorial for Winter Edition SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012 ...............11
STUDIES
Juraj Jankuv
Current Trends in Scientific Opinions Related to the Term of Public
International Law..............................................................................................................13
Eva Tomášková
Paying Taxes in Central Europe Countries ..............................................................28
Soňa Harasimová
International Cooperation of Selected Euro-Regions
on the Micro-Projects Backgrounds of Partner Municipalities .......................37
Slávka Sedláková
Current Trends in Obtaining Additional Sources of Funding
for Municipalities ...............................................................................................................53
Monika Skalická
The Questions of the European Union Statehood..................................................65
Matej Zmij
Selected Aspects of Merger Regulation within Legal Framework
of the European Union – Definition of Substantial Features
of Concentration in Application Prism of the Commission
and the Court of Justice of the European Union.....................................................92
Jana Koprlová – Miroslav Koprla
Analysis of Development in Number of Public Administration
Employees in the Period between Years 2001 and 2010 from the View
of Territorial-Administrative Division of the Slovak Republic...................... 111
ESSAYS
Ľuboš Berky
Mercenaries or Professional Soldiers?.................................................................... 141
CONTENTS
7
2012, Volume I., Issue 1, Pages 7-8
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Tomáš Oľšavský
An Essay on the Legal Aspects of the World of Virtual Properties...............153
Jozef Ružarovský
Basic Trends in Development of the Slovak Party System
in the Period between Years 1997 and 2002........................................................162
REVIEWS
Karol Čukan
Konečný, Stanislav – Konečný, Bruno: Open Municipal Policy.
Theory and Praxis. Bratislava : MAYOR, 2009. 290 p.
ISBN 978-80-969133-3-6 .............................................................................................173
Zuzana Hrabovská
Čepelová, Anna – Sedláková, Slávka – Mihaliková, Eva – Andrejčíková,
Mária: Public Administration and Knowledge Society. Košice :
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2010. 248 p.
ISBN 978-80-7097-842-9 .............................................................................................178
Jana Koprlová
Jankuv, Juraj: International Legal Protection of the Rights of Persons
Belonging to Minorities. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. 316 p.
ISBN 978-80-7380-210-3 .............................................................................................181
Jozef Ružarovský
Koprlová, Jana: Economic Criminality in Economic Context.
Bratislava : Daniel NETRI, 2010. 122 p. ISBN 978-80-89416-05-9.............189
INFORMATION
Miroslav Koprla
Book Publications Related to Questions of Public Administration
in their Interdisciplinary Social Contexts Issued under the Auspices
of the Faculty of Social Sciences at UCM in Trnava in Year 2011 ................196
Jozef Ružarovský
Information on Scientific Conference Municipal Policy on the Level
of Municipalities ..............................................................................................................202
Miroslav Koprla
Information for Authors ...........................................................................................209
8
CONTENTS
2012, ročník I., číslo 1, s. 9-10
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Editoriál k zimnej edícii
SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012
Ctení čitatelia, vážení priatelia,
dovoľte, aby som Vám predstavila SOCIETAS
ET RES PUBLICA, medzinárodný internetový
vedecký časopis zameraný na problematiku
verejnej správy v kontexte jej interdisciplinárnych spoločenských súvislostí.
Časopis vychádza pod záštitou Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda
v Trnave a tematicky sa zameriava na spoločensky významné prierezové súvislosti inštitútu verejnej správy, prelínajúce sa s ťažiskovými oblasťami spoločensko-vedných disciplín v najširšom zmysle, osobitne verejnej politiky, politológie, sociológie, demografie, medzinárodného práva, medzinárodných vzťahov, medzinárodných ekonomických vzťahov, ako aj svetovej ekonomiky, nadnárodných ekonomík a národných ekonomík.
Časopis vychádza v elektronickej on-line podobe pravidelne štyrikrát
ročne, a to v termínoch 31. január, 30. apríl, 31. júl a 31. október, pričom
ponúka priestor pre publikáciu príspevkov v podobe samostatných vedeckých štúdií, ako aj cyklov vedeckých štúdií, esejí zamýšľajúcich sa nad
aktuálnou spoločenskou témou alebo dianím, recenzií publikácií vzťahujúcich sa na hlavné zameranie časopisu, a taktiež informácií súvisiacich
so základným poslaním časopisu.
Časopis prijíma a publikuje výhradne iba pôvodné, doposiaľ nepublikované príspevky v slovenskom jazyku, českom jazyku, anglickom jazyku, nemeckom jazyku, ruskom jazyku, španielskom jazyku, talianskom
jazyku, japonskom jazyku, perzskom jazyku daríjčina a po vzájomnej dohode podľa aktuálnych možností redakcie aj v iných svetových jazykoch.
Aktuálne, prvé číslo časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA ponúka
celkovo sedem samostatných vedeckých štúdií, tri eseje v podobe sviežich autorských úvah a zamyslení sa nad aktuálnymi spoločenskými témami, štyri recenzie knižných publikácií, a napokon tiež dve informácie
o vydaných knižných tituloch a uskutočnenej monotematickej vedeckej
konferencii na domovskom pracovisku časopisu v roku 2011. Pri príležiEDITORIÁL
9
2012, ročník I., číslo 1, s. 9-10
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
tosti uvedenia nášho časopisu do života a vydania jeho úvodného čísla by
som sa veľmi rada úprimne poďakovala všetkým prispievateľom, ktorí
doň aktívne prispeli a podelili sa tak s čitateľmi o svoje vedomosti, skúsenosti či nevšedné pohľady na problematiku verejnej správy v jej najširších spoločenských súvislostiach, a rovnako tiež vedeniu Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, všetkým priateľom,
kolegom, zamestnancom Rektorátu UCM v Trnave za ich podporu a podnetné rady, a napokon tiež členom redakčnej rady, a obzvlášť nášmu výkonnému redaktorovi za námet, logo a webovú stránku časopisu, ako aj
celú jeho konečnú vizuálnu a technickú podobu.
Verím, že časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA poskytne podnetnú
a inšpiratívnu platformu pre komunikáciu na úrovni odbornej aj občianskej verejnosti, a rovnako aj pre vedecké a celospoločensky prínosné riešenia aktuálnych otázok problematiky verejnej správy v kontexte jej najširších interdisciplinárnych spoločenských súvislostí, a to nielen na národnej, ale aj na regionálnej a medzinárodnej úrovni.
V mene celej redakčnej rady, redakcie aj realizačného tímu časopisu
SOCIETAS ET RES PUBLICA
s úctou,
Jana Koprlová,
hlavný redaktor
Trnava 31. január 2012
10
EDITORIÁL
2012, Volume I., Issue 1, Pages 11-12
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Editorial for Winter Edition
SOCIETAS ET RES PUBLICA 2012
Dear readers and friends,
let me introduce SOCIETAS ET RES PUBLICA,
an international scientific online journal for
the study of public administration in the context of interdisciplinary social relations.
The journal is issued under the auspices
of the Faculty of Social Sciences at University
of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Slovakia,
and it thematically focuses on social relevant
interdisciplinary relations of the institute of
public administration connected to key areas
of social science disciplines in the broadest
understanding, especially of public policy, political sciences, sociology, demography, international law, international
relations, international economic relations as well as world economy,
transnational economies and national economies.
The journal is issued in an electronic on-line version four times
a year, regularly on January 31st, April 30th, July 31st and October 31st, and
it offers a platform for publication of contributions in the form of separate papers and scientific studies as well as scientific studies in cycles,
essays on current social topics or events, reviews on publications related
to the main orientation of the journal and also information connected
with the inherent mission of the journal.
The journal accepts and publishes exclusively only original, hitherto
unpublished contributions in the Slovak language, Czech language, English language, German language, Russian language, Spanish language, Italian language, Japanese language, Persian language Dari and by mutual
agreement in relation to current possibilities of the editorial office also in
other world languages.
The current, first number of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA
offers a total of seven separate scientific studies, three essays in the form
of fresh author’s considerations and reflections of current social themes,
four book publication reviews as well as two pieces of information on issued books and monothematic scientific conference held on the journal’s
EDITORIAL
11
2012, Volume I., Issue 1, Pages 11-12
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
alma mater in year 2011. On the occasion of the launch of our journal to
life and the edition of its introductory issue I would be delighted to sincerely thank all contributors who contribute actively in it and share with
the readers their knowledge, experience or extraordinary views on issues of public administration in its broadest social context as well as the
top management of the Faculty of Social Sciences at University of Ss. Cyril
and Methodius in Trnava, all friends, colleagues, employees of the rector’s administration at the UCM in Trnava for their support and suggestive advices and, finally, also members of editorial board and especially
our executive editor for the motive, logo and website of the magazine as
well as for all its final visual and technical appearance.
I believe that the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA will provide
a stimulating and inspirational platform for communication both on the
professional level and the level of the civic society, as well as for scientific
and society-wide beneficial solutions to current issues of public administration in context of its broadest interdisciplinary social relations, in like
manner at national, regional and international levels.
On behalf of the entire editorial board, editorial office as well as executive team of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA
Yours faithfully,
Jana Koprlová,
editor in chief
Trnava, Slovakia, January 31st, 2012
12
EDITORIAL
2012, ročník I., číslo 1, s. 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Aktuálny vývoj názorov vedy v oblasti pojmu
medzinárodné právo verejné
Current Trends in Scientific Opinions
Related to the Term of Public International Law
Juraj Jankuv
Abstract: In the course of historical development, states previously did not
attempted to provide a binding definition of public international law in the
scope of norms of public international law. All existing definitions and the
definition attitudes are the product of scientific approaches to international law. The aim of this paper is to identify current trends in the field of
definition of the international public law in the Slovak, Czech and world
science of international law, to clarify their fundamental assumptions and
common features and more detailed analysis of individual partial terms,
names and phrases contained in these definitions.
Key Words: Public International Law; Private International Law; International Commercial Law; European Law; the International Community; the
Rules of International Law; Subjects of Public International Law; Relations
between Subjects of International Law.
Abstrakt: V priebehu historického vývoja sa štáty doposiaľ nepokúsili poskytnúť záväznú definíciu pojmu medzinárodné verejné právo v niektorej
z noriem medzinárodného verejného práva. Všetky existujúce definície
a definičné prístupy sú produktom vedy medzinárodného práva. Cieľom
tohto príspevku je identifikovať existujúce trendy v oblasti definície medzinárodného práva v slovenskej, českej a svetovej vede medzinárodného práva, objasniť ich základné východiská a spoločné črty a podrobnejšie analyzovať jednotlivé čiastkové pojmy, názvy a slovné spojenia obsiahnuté
v týchto definíciách.
Kľúčové slová: Medzinárodné právo verejné; medzinárodné právo súkromné; medzinárodné právo obchodné; európske právo; medzinárodné
spoločenstvo; pravidlá medzinárodného práva; subjekty medzinárodného
verejného práva; vzťahy medzi subjektmi medzinárodného práva.
ŠTÚDIE
13
2012, ročník I., číslo 1, s. 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Úvod
Medzinárodné právo verejné sa v priebehu historického vývoja ľudskej
civilizácie stalo nástrojom úpravy vzájomných právnych vzťahov medzi
štátmi a neskôr i ostatnými subjektmi medzinárodného práva. V súčasnosti slúži pre potreby úpravy právnych vzťahov takmer dvoch stovák
suverénnych štátov, takmer tisícky medzinárodných vládnych organizácii, jednotlivcov, desiatok národnooslobodzovacích a povstaleckých hnutí
a iných politických jednotiek s medzinárodnoprávnou subjektivitou. Vo
vede medzinárodného práva sa tento súbor subjektov a aktérov medzinárodnoprávnych vzťahov regulujúcich svoje vzájomné vzťahy medzinárodným verejným právom nazýva aj medzinárodné spoločenstvo (societas
maxima).
V priebehu historického vývoja sa štáty doposiaľ nepokúsili poskytnúť záväznú definíciu pojmu medzinárodné verejné právo v niektorej
z noriem medzinárodného verejného práva. Všetky existujúce definície
a definičné prístupy sú produktom vedy medzinárodného práva. Slovenská veda medzinárodného práva nie je v tomto smere výnimkou. Cieľom
tohto príspevku je identifikovať existujúce trendy v oblasti definície medzinárodného práva v slovenskej, českej a svetovej vede medzinárodného práva, objasniť ich základné východiská a spoločné črty a podrobnejšie analyzovať jednotlivé čiastkové pojmy, názvy a slovné spojenia obsiahnuté v týchto definíciách.
Definícia pojmu medzinárodné právo verejné
Medzinárodné právo verejné sa v priebehu historického vývoja ľudskej
civilizácie stalo nástrojom úpravy vzájomných právnych vzťahov medzi
štátmi a neskôr i ostatnými subjektmi medzinárodného práva. V súčasnosti slúži pre potreby úpravy právnych vzťahov takmer dvoch stovák
suverénnych štátov, takmer tisícky medzinárodných vládnych organizácii, jednotlivcov, desiatok národnooslobodzovacích a povstaleckých hnutí
a iných politických jednotiek s medzinárodnoprávnou subjektivitou. Vo
vede medzinárodného práva sa tento súbor subjektov a aktérov medzinárodnoprávnych vzťahov regulujúcich svoje vzájomné vzťahy medzinárodným verejným právom nazýva aj medzinárodné spoločenstvo (societas
maxima).
V priebehu historického vývoja sa štáty doposiaľ nepokúsili poskytnúť záväznú definíciu pojmu medzinárodné verejné právo v niektorej
z noriem medzinárodného verejného práva. Všetky existujúce definície
14
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
a definičné prístupy sú produktom vedy medzinárodného práva. Slovenská veda medzinárodného práva nie je v tomto smere výnimkou.
V slovenskej právnej vede sú pokusy o definíciu medzinárodného
práva verejného formované z východísk, ktoré poskytla spoločná historická česko-slovenská veda medzinárodného práva. Príkladom takejto
definície česko-slovenskej vedy medzinárodného verejného práva je definícia prezentovaná v jednej z posledných česko-slovenských učebníc
medzinárodného verejného práva pod vedením už zosnulého profesora
Tomku. Podľa tejto definície je medzinárodné verejné právo možné definovať ako „ucelený, rozvíjajúci sa súbor právnych pravidiel, ktoré upravujú
vzťahy medzi subjektmi medzinárodného práva predovšetkým medzi štátmi.“1 Tento prístup sa stal základom pre viaceré podobné definície slovenskej vedy medzinárodného verejného práva. Profesor Mráz v učebnici
Právnickej fakulty UK v Bratislave túto definíciu preberá bezo zmeny.2
Profesor Azud vo svojej učebnici definuje medzinárodné právo ako „súhrn právnych pravidiel upravujúcich vzťahy medzi jeho subjektmi, ktorými
sú štáty a medzinárodné organizácie vládnej povahy.“3 Uvedené definície
nepoužívajú pri definovaní prívlastok „verejné“, avšak z obsahu oboch
týchto definícií vyplýva, že definujú medzinárodné verejné právo. Najaktuálnejšou a zrejme i najpresnejšou slovenskou definíciou medzinárodného verejného práva je definícia profesor Klučku z Právnickej fakulty
UPJŠ v Košiciach, ktorý vo svojej učebnici definuje medzinárodné právo
(verejné) ako „súbor právnych pravidiel, ktoré upravujú vzťahy medzi
štátmi a inými subjektmi medzinárodného práva.“4 Táto definícia syntetizuje a upresňuje predchádzajúce definície. Podobné prístupy k definícii
medzinárodného práva je možné zaregistrovať v rámci tradične blízkej
českej vedy medzinárodného verejného práva. Kolektív autorov učebnice
medzinárodného verejného práva Právnickej fakulty v Olomouci pod vedením profesora Davida definuje medzinárodné právo ako „súhrn právnych pravidiel, ktoré upravujú vzájomné vzťahy rovných subjektov, spravidla štátov.“5 Podobné prístupy je možné evidovať i v rámci učebníc,
ktoré vznikli na pôde Právnickej fakulty UK v Prahe. Profesori Čepelka
1
2
3
4
5
TOMKO, J. et al.: Medzinárodné verejné právo. Bratislava : Obzor, 1988, s. 12.
MRÁZ, S. – POREDOŠ, F. – VRŠANSKÝ, P.: Medzinárodné právo verejné. Bratislava : Univerzita Komenského, Právnická fakulta, 2003, s. 15.
AZUD, J.: Medzinárodné právo. Bratislava : Veda, 2003, s. 16.
KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 49.
DAVID, V. – SLADKÝ, P. – ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné s kazuistikou. Příbram :
Leges, 2008, s. 71.
STUDIES
15
2012, ročník I., číslo 1, s. 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
a Šturma vo svojej učebnici medzinárodné právo verejné presne definujú
ako „súbor právnych noriem, ktoré upravujú správanie sa štátov a iných
subjektov medzinárodného práva a ich vzťahy v rámci medzinárodného
spoločenstva.“6 Docent Ondřej vo svoje učebnici definuje medzinárodné
práva verejné ako „súbor právnych noriem, upravujúcich z najväčšej časti
vzťahy medzi zvrchovanými štátmi a ďalej vzťahy štátov k iným subjektom
medzinárodného práva verejného, ako i vzťahy medzi týmito subjektmi navzájom.“7 Docent Scheu vo svojej učebnici uvádza, že medzinárodné právo verejné „je možné definovať ako systém právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy medzi štátmi a inými medzinárodnými subjektmi.“8 Veľmi podobný prístup je možné identifikovať i v niektorých významných učebniciach z anglo-amerického právneho prostredia. Profesor Dixon, napr.
uvádza, že „… medzinárodné právo je tvorené systémom noriem a zásad,
ktoré regulujú medzinárodné vzťahy medzi suverénnymi štátmi a inými inštitucionálnymi subjektmi medzinárodného práva…“9 Profesor Akehurst
vo svojej učebnici konštatuje, že „Medzinárodné právo (inak známe ako
verejné medzinárodné právo alebo právo národov) je systémom práva, ktorý reguluje vzťahy medzi štátmi. V určitom čase štáty boli jedinými celkami,
ktoré mali práva a povinnosti podľa medzinárodného práva, ale dnes majú
podľa medzinárodného práva a povinnosti medzinárodné organizácie, spoločnosti a jednotlivci…“10 Profesorka Kaczorowska vo svoje učebnici uvádza ako najvýstižnejšiu definíciu profesora Shearera, podľa ktorej „Medzinárodné právo môže byť definované ako právo, ktoré pozostáva z väčšej
časti zo zásad a noriem správania, ktorými sa cítia byť viazané štáty a preto ich spoločne dodržiavajú vo vzájomných vzťahoch, a ktoré zahŕňa aj
právne normy týkajúce sa činnosti medzinárodných orgánov a organizácií,
ich vzájomných vzťahov a ich vzťahov so štátmi a jednotlivcami a určité
právne normy týkajúce sa jednotlivcov a neštátnych entít, ak sa práva a povinnosti týchto jednotlivcov a neštátnych entít týkajú medzinárodného spoločenstva.“11 V podobnom duchu sa nesie i definícia profesora Symonidesa, ktorý reprezentuje poľskú právnu vedu. Podľa jeho názoru je „… možné medzinárodné právo definovať ako súbor noriem regulujúcich vzájomné
vzťahy medzi štátmi, medzinárodnými organizáciami a inými účastníkmi
ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : C. H. Beck, 2008, s. XLI.
ONDŘEJ, J.: Mezinárodní právo veřejné, soukromé, obchodní. Plzeň : Aleš Čeněk, 2007, s. 20.
8 SCHEU, H. Ch.: Úvod do mezinárodního práva veřejného. Praha : Auditorium, 2010, s. 12.
9 DIXON, M.: Textbook on International Law. Oxford : Oxford University Press, 2007, s. 3.
10 AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. London; New York :
Routledge, 1995, s. 1.
11 KACZOROWSKA, A.: Public International Law. London; New York : Routledge, 2010, s. 2.
6
7
16
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
medzinárodných vzťahov, ktoré majú spôsobilosť vystupovať v medzinárodných vzťahoch…“12 Podobné prístupy je možné identifikovať i v právnej vede nemecky hovoriacich krajín. Profesor Neuhold, napr. uvádza, že
„Právo národov je možné definovať ako súbor právnych noriem, ktoré regulujú správanie subjektov práva národov a nie sú súčasťou vnútorného
(vnútroštátneho) práva týchto subjektov.“13 Táto definícia však nepriamo
limituje okruh vzťahov regulovaných medzinárodným právom len na
vzťahy medzi štátmi. Všetky uvedené definície vychádzajú zo spoločného
východiska, v rámci ktorého je medzinárodné právo verejné považované
za súhrn právnych pravidiel upravujúcich vzájomné vzťahy medzi subjektmi medzinárodného práva. Tento definičný prístup prevažuje v slovenskej
a českej vede medzinárodného práva a má značné zastúpenie i v rámci
iných zahraničných vied medzinárodného práva.
V rámci českej a francúzskej vedy medzinárodného verejného práva
je však možné jasne identifikovať i iný odlišný definičný prístup. Tento
prístup je, podľa nášho názoru, prezentovaný najmä v učebnici profesora
Malenovského, ktorý vo svojej učebnici poskytuje novátorskú definíciu,
ktorá definuje medzinárodné právo ako „súbor právnych noriem zaisťujúcich mierovú existenciu a plynulý vývoj medzinárodného spoločenstva.“14
Táto definícia je typická tým, že neuvádza pojem subjekty medzinárodného práva, ktorý nahrádza pojmom medzinárodné spoločenstvo. V porovnaní z predchádzajúcou skupinou definícií zvýrazňuje funkciu medzinárodného verejného práva ako nástroja, ktorý zabezpečuje mierový
a plynulý vývoj medzinárodného spoločenstva. Definícia profesora Malenovského je však skutočne pokroková a je možné, že postupne získa širšiu
podporu v rámci slovenskej, ale i českej vedy medzinárodného práva. Do
tejto skupiny prístupov je, podľa nášho názoru, možné zaradiť i prístup
profesora Dupuya reprezentujúceho francúzsku právnu vedu. Dupuy vo
svojej učebnici uvádza, že „Medzinárodné právo je tvorené súborom noriem a inštitútov určených na spravovanie medzinárodného spoločenstva.“15
BIERZANEK, R. – SYMONIDES, J.: Prawo miedzynarodove publiczne. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, 1997, s. 19.
13 NEUHOLD, H.: Abgrenzungen, Strukturmerkmale und Besondeheiten der Völkerrechtsordnung (1. Kapitel). In: NEUHOLD, H. – HUMMER, W. – SCHREUER, Ch.: Österreichisches
Handbuch des Völkerrechts: 1. Textteil. Wien : Manz, 1991, s. 2.
14 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 15.
15 DUPUY, P.-M.: Droit international public. Paris : Dalloz, 2008, s. 1.
12
STUDIES
17
2012, ročník I., číslo 1, s. 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
V mierne odlišnom duchu je koncipovaná definícia profesora Hohenvelderna, ktorá reprezentuje nemeckú a rakúsku právnu vedu, podľa ktorého je „Medzinárodné právo súborom právnych noriem stanovujúcich
spôsoby správania nevyhnutné k usporiadanému súžitiu ľudí na tejto planéte, a ktoré nie sú upravené vo vnútroštátnom práve jednotlivých štátov.“16 Táto zaujímavá definícia, podľa nášho názoru, reprezentuje tretí
špecifický definičný prístup medzinárodného práva verejného. Tento prístup nepoužíva ani pojem subjekty a ani pojem medzinárodné spoločenstvo. Za jediného adresáta noriem medzinárodného práva v konečnom
dôsledku považuje ľudské bytosti, čo, podľa nášho názoru, nie je presné,
vzhľadom na skutočnosť, že medzinárodné právo v sebe obsahuje predovšetkým normy týkajúce sa správania štátov.
V nadväznosti na uvedené je možné konštatovať, že v slovenskej,
českej i ďalších zahraničných vedách medzinárodného práva je možné
identifikovať minimálne tri druhy o niečo odlišných definičných prístupov k problematike definície medzinárodného verejného práva.
Charakteristika čiastkových pojmov, názvov a slovných spojení obsiahnutých v definíciách medzinárodného verejného práva
V rámci horeuvedených definičných prístupov sa vyskytuje viacero dôležitých čiastkových pojmov a slovných spojení, ktoré je potrebné bližšie
vysvetliť.
Samotný názov medzinárodné právo verejné pochádza z latinského
ius gentium (právo národov prekladané aj ako cudzinecké právo), ktoré
v histórii označovalo právne odvetvie existujúce v rámci právneho poriadku antického Ríma. Ius gentium však ani zďaleka nekorešpondovalo
so súčasným medzinárodným právom, pretože predstavovalo jednu z autonómnych zložiek rímskeho súkromného (vnútroštátneho) práva, ktoré
bolo tvorené cudzineckým prétorom (lat. praetor peregrinus). Toto v našom ponímaní odvetvie práva upravovalo vzťahy medzi rímskymi občanmi a nerímskymi súkromnými osobami – teda v našom ponímaní cudzincami.17 Tento pojem do sféry právnych vzťahov medzi štátmi preniesol až v 16. storočí španielsky dominikán Francisco de Vittoria (1480 –
1546) tým, že pôvodný pojem ius gentium poopravil na ius inter gentes –
16
17
SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. Praha : ASPI, 2006, s. 1.
K tejto problematike bližšie pozri REBRO, K. – BLAHO, P.: Rímske právo. Bratislava : Iura
Edition, 2010, s. 64-65.
18
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
právo medzi národmi.18 Vyskytuje sa však i názor, že túto zásluhu má iný
španielsky jezuitský teoretik Francisco Suárez (1548 – 1617).19 Všeobecnému rozšíreniu pojmu ius inter gentes výrazne napomohol v roku 1780
Angličan Bentham, ktorý tento pojem preložil do angličtiny ako international law a používal v protiklade k pojmu national law (vnútroštátne
právo). Z angličtiny sa tento termín dostal do ostatných najmä románskych a slovanských jazykov.20 Francúzsky tento pojem znie droit international, v taliančine diritto internationale, v ruštine meždunarodnoje
pravo. Iní teoretici však v tejto súvislosti naďalej používali pojem ius gentium – právo národov. Od 18. storočia sa používali oba pojmy rovnocenne.21 Pojem právo národov rezonuje doposiaľ najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Nemecky píšuci autori doposiaľ označujú medzinárodného právo ako právo národov (nem. völkerrecht), čím v podstate zachovávajú tradičný rímsko-právny pojem ius gentium. Pojem medzinárodné
právo je však vo svete podstatne rozšírenejší. Od začiatku 19. storočia
začali autori k tomuto pojmu pripájať slovo „verejné“, ktoré malo označovať verejnú povahu medzinárodného práva, keďže ho vytvárajú verejnoprávne inštitúcie, ktoré sú zriadené na presadzovanie verejného záujmu – teda štáty. Takýmto spôsobom sa teda v prevažnej časti medzinárodného spoločenstva štátov zaužíval pojem medzinárodné verejné právo,
a ani početné neskoršie pokusy zmeniť tento pojem na iný, presnejší
(napr. medzištátne právo, či vonkajšie štátne právo) tento stav nezmenili.22 Vo vedeckej a odbornej spisbe sa pojem medzinárodné verejné právo
často skracuje na medzinárodné právo,23 pričom sa vychádza zo všeobecne uznávaného predpokladu, že ide o skratku pojmu o medzinárodné
právo verejné.
V rovnakom období ako vzniká pojem medzinárodné právo verejné,
začiatkom 19. storočia, bola teoretikmi z medzinárodného práva vyčlenená osobitná skupina noriem, ktorá upravuje súkromnoprávne vzťahy
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 32.
19 BIERZANEK, R. – SYMONIDES, J.: Prawo miedzynarodove publiczne. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, 1997, s. 19.
20 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 32.
21 BIERZANEK, R. – SYMONIDES, J.: Prawo miedzynarodove publiczne. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, 1997, s. 19.
22 Takéto rôzne koncipované pokusy o zmenu názvu medzinárodné právo prezentovali I.
Kant, F. von List, G. Jellinek, N. M. Korkunov, G. W. Hegel či F. von Holtzendorff.
23 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 34.
18
STUDIES
19
2012, ročník I., číslo 1, s. 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
s cudzím prvkom vrátane procesných noriem týkajúcich sa konania
o súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom. Táto skupina noriem
sa nazýva medzinárodné právo súkromné.24 Toto odvetvie práva sa zaoberá riešením otázky rozhodného práva v prípadoch súkromnoprávnych
vzťahov s cudzím prvkom spočívajúcom v cudzom predmete, osobe alebo
právnej skutočnosti rozhodnej pre vznik, zmenu alebo zánik právneho
vzťahu. Rozhodné právo sa určuje najmä na základe vnútroštátnych tzv.
kolíznych noriem, ktoré vyberú rozhodné právo. Medzinárodné súkromné právo sa v dôsledku takejto skladby noriem považuje za odvetvie
vnútroštátneho práva. V medzinárodnom práve súkromnom sa však
v určitom počte prípadov používa i priama úprava týchto otázok prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Tieto priame zmluvné normy majú
pôvod v medzinárodnom verejnom práve. Rovnaký pôvod majú i niektoré normy upravujúce procesné konanie súdov s cudzím prvkom. V tomto
smere dochádza k prelínaniu oboch odvetví. Obe odvetvia teda nie sú navzájom nepriechodné a navzájom sa ovplyvňujú. Tento fakt vedie niektorých teoretikov medzinárodného práva k názoru, že obe odvetvia tvoria
jeden celok. Tento názor je však v súčasnosti prekonaný.
V období po druhej svetovej vojne sa najmä v pedagogickej praxi začala osobitne traktovať i ďalšia súčasť medzinárodného práva tzv. medzinárodné právo obchodné nazývané aj právom medzinárodného obchodu. Na mnohých právnických fakultách sa toto odvetvie vyučuje alebo
vyučovalo ako samostatný predmet. V skutočnosti ide o súbor účelovo
spájaných noriem medzinárodného verejného práva (zmluvy o vytváraní
colných únií, či medzinárodných ekonomických organizácií), medzinárodného súkromného práva (zmluvné hmotno-právne a procesné normy,
vnútroštátne kolízne normy v oblasti záväzkového štatútu, vnútroštátne
procesné normy upravujúce konanie s cudzím prvkom pred súdmi a rozhodcovskými orgánmi), vnútroštátneho súkromného práva a vnútroštátneho verejného (správneho a finančného) práva, ktoré riešia otázky dovozu a vývozu niektorých výrobkov, devízové vzťahy, dane, poplatky
a clá vo vzťahu k zahraničnoobchodným aktivitám.25 Od medzinárodného
obchodného práva ako účelovo vytvoreného nesamostatného odvetvia
práva treba odlíšiť medzinárodné hospodárske (ekonomické) právo, ktoré
je osobitným odvetvím medzinárodného verejného práva. Niektoré norK pojmu medzinárodné právo súkromné bližšie pozri ŠTEFANKOVÁ, N. – LYSINA, P. et al.:
Medzinárodné právo súkromné. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 3.
25 Porovnaj ONDŘEJ, J.: Mezinárodní právo veřejné, soukromé, obchodní. Plzeň : Aleš Čeněk,
2007, s. 356-357.
24
20
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
my tohto odvetvia sú však pokladané za súčasť práva medzinárodného
obchodu. Ide práve o normy medzinárodného verejného práva vytvárajúce právny rámec, v ktorom sa uskutočňujú obchodné vzťahy, ako sú
normy regulujúce ochranu a podporu zahraničných investícií, normy vytvárajúce colné únie, či normy regulujúce aktivity medzinárodných medzivládnych organizácii s ekonomickým zameraním ako je Európska únia
(EÚ), alebo Svetová obchodná organizácia (WTO). Vzťahy vznikajúce
v oblasti investícií majú zmiešaný tzv. diagonálny charakter, keďže v nich
vystupujú ako fyzické a právnické osoby (ako subjekty vnútroštátneho
práva) tak aj štáty (ako subjekty medzinárodného verejného práva). Medzinárodné právo verejné má celý rad ďalších odvetví a pododvetví ako
je napr. medzinárodné zmluvné právo, medzinárodné diplomatické právo,
medzinárodné konzulárne právo, medzinárodné morské právo a pod.
Od medzinárodného verejného práva je v súčasnosti potrebné odlíšiť
európske právo alebo aj právo Európskej únie existujúce v rámci Európskej únie. Pojmy európske právo a právo Európskej únie sa po prijatí Lisabonskej zmluvy (2007) je, podľa nášho názoru, možné používať zameniteľne. Základ pre odlíšenie európskeho práva od medzinárodného práva nám poskytuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (v minulosti
Súdny dvor Európskych spoločenstiev), ktorý je súdnym orgánom Európskej únie. Rozhodujúcom v tomto smere je prípad Costa (č. 6/64). Súdny dvor tu konštatuje, že „… Na rozdiel od bežných medzinárodných zmlúv,
Zmluva o založení EHS vytvorila vlastný právny systém, ktorý sa stal – len
čo zmluva nadobudla platnosť – integrálnou súčasťou právnych systémov
členských štátov, a ktorý musia ich súdy aplikovať…“ Európske právo má
„nadnárodné“ prvky a skôr sa podobá vnútroštátnemu právu, keďže
upravuje vzťahy všetkých subjektov v rámci členských štátov. Medzinárodné právo naopak upravuje najmä vzťahy medzi štátmi a jednotlivca
chápe len ako okrajový subjekt medzinárodného práva. Na druhej strane
právnym základom činnosti Európskej únie sú medzinárodné zmluvy.
V konečnom dôsledku je preto zrejme správny názor časti vedy medzinárodného práva, že právo Európskej únie je hybridom, ktorý má črty medzinárodného, ale aj vnútroštátneho práva.26
Pojem medzinárodné spoločenstvo (lat. societas maxima) je zakotvený
vo významných platných normách medzinárodného práva ako je napr.
Viedenský dohovor o zmluvnom práve (1969), rezolúciách Bezpečnost-
26
Porovnaj POTOČNÝ, M. – ONDŘEJ, J.: Mezinárodní právo veřejné: zvláštní část. Praha : C. H.
Beck, 2011, s. 334.
STUDIES
21
2012, ročník I., číslo 1, s. 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nej rady OSN, či rozsudkoch Medzinárodného súdneho dvora. Je teda nesporne súčasťou platného medzinárodného verejného práva. Na druhej
strane tento pojem nie je nikde záväzne definovaný. Výklad tohto pojmu
poskytuje profesor Malenovský, ktorý medzinárodné spoločenstvo chápe
predovšetkým ako spoločenstvo štátov, ktoré je geograficky určené (determinované) a početne obmedzené. Geografické určenie je dané zemepisnou polohou štátov, pričom je v zásade vylúčený „pohyb“ členov spoločenstva, keďže štáty sú viazané na štátne územie. Početná obmedzenosť štátov je daná skutočnosťou, že väčšina obývateľných priestorov
planéty Zem je už medzi štátmi rozdelená. Počet štátov teda nie je nekonečný a mení sa len sporadicky, spravidla v dôsledku zániku či rozdelenia
existujúcich štátov. Súčasný počet je približne 200 skutočných štátov.
Tento fakt činí medzinárodné spoločenstvo prehľadným. V takomto spoločenstve je správanie sa každého jednotlivého štátu veľmi významné,
pretože každé konanie, či opomenutie konkrétneho štátu, najmä veľmocí
máva často vplyv na celý medzinárodný systém a na vznik noriem medzinárodného práva.27 Súčasťou medzinárodného spoločenstva sú i medzinárodné medzivládne organizácie, ktoré vznikli z vôle štátov a štáty
im poskytli aj obmedzenú medzinárodnoprávnu subjektivitu. Takýchto
organizácií existuje v súčasnosti približne 300. Vznik týchto organizácií
formuje charakter medzinárodného spoločenstva, kde si rozhodujúci
vplyv stále udržujú štáty.28 Tu je však potrebné pripomenúť, že súčasťou
medzinárodného spoločenstva nesporne sú i iné subjekty medzinárodného práva z veľmi obmedzenou medzinárodnoprávnou subjektivitou,
ako sú povstalci, národy bojujúce za nezávislosť, jednotlivec, Svätá stolica, Rád maltézskych rytierov, Medzinárodný výbor červeného kríža
a pod.29 V živote medzinárodného spoločenstva sa vyskytujú i ďalšie jednotky ako sú napr. medzinárodné mimovládne organizácie založené fyzickými osobami (napr. Amnesty International, Greenpeace a pod.), bez
medzinárodnoprávnej subjektivity. Profesor Malenovský ich charakteri-
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním
systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008, s. 16.
28 Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 17.
29 Bližšie pozri KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2011, s. 64-94.
27
22
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zuje ako autonómnych činiteľov pôsobiacich v medzinárodnom spoločenstve, ktoré však členmi tohto spoločenstva nie sú.30
Ďalšou súčasťou definičných prístupov medzinárodného verejného
práva je formulácia súbor právnych noriem alebo aj súbor právnych pravidiel. V medzinárodnom verejnom práve je tento súbor právnych noriem
alebo pravidiel obsiahnutý najmä v dvoch základných formálnych prameňoch medzinárodného práva a to v medzinárodných obyčajach a medzinárodných zmluvách. Medzinárodná obyčaj je nepísaným pravidlom,
ktoré vzniká dlhodobým používaním (lat. usus longaevus) a presvedčením štátov o ich právnej záväznosti (lat. opinio iuris necesitatis). Platné
obyčajové normy vytvárajú tzv. všeobecné obyčajové medzinárodné právo a platia erga omnes voči všetkým. Ich počet je však obmedzený. Medzinárodná zmluva je dvoj alebo viacstranný dohovor subjektov medzinárodného práva uzavretý v písomnej forme. Z hľadiska hierarchie noriem
medzinárodného práva je potrebné poznamenať, že v rámci noriem medzinárodného práva existujú i tzv. kogentné normy medzinárodného práva, od ktorých sa žiaden zo štátov medzinárodného spoločenstva nemôže
odchýliť. K zakotveniu prvých obyčajovo vznikajúcich kogentných noriem vo všeobecne záväznej zmluvnej podobe došlo v Charte OSN (1945).
Samotný pojem kogentnej normy sa však do zmluvnej podoby dostal až
neskôr v rámci Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (1969). Protipólom kogentných noriem sú normy dispozitívne, ktorých je v medzinárodnom práve väčšina, a ktoré vo svojom rámci umožňujú určitú voľnosť
v správaní sa štátov. Okrem spomenutých základných prameňov v medzinárodnoprávnej teórii existujú i tzv. pomocné pramene. K pomocným
prameňom medzinárodného práva patria súdne rozhodnutia, náuka odborníkov medzinárodného práva a všeobecne právne zásady, rozhodnutia medzinárodných orgánov a organizácií. Rozdiel medzi základnými
a pomocnými prameňmi spočíva najmä v tom, že základné pramene vytvárajú nové právne záväzky pre subjekty medzinárodného práva a pomocné pramene nové záväzky nevytvárajú, ale prispievajú k poznaniu
a výkladu existujúcich medzinárodnoprávnych záväzkov, resp. inšpirujú
medzinárodnú normotvorbu.
Poslednou súčasťou definičných prístupov je slovné spojenie vzťahy
medzi subjektmi medzinárodného verejného práva. Ako už bolo spomenuté, základným subjektom medzinárodného práva sú štáty, ktoré sú jeho
30
Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 17.
STUDIES
23
2012, ročník I., číslo 1, s. 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
pôvodným subjektom. Štáty hrajú rozhodujúcu úlohu v tvorbe a aplikácii
medzinárodného práva. Ďalšími subjektmi sú medzinárodné medzivládne
organizácie, jednotlivec, národy bojujúce za nezávislosť, povstalci, Medzinárodný výbor červeného kríža, Rád maltézskych rytierov, Svätá stolica,
mestá s medzinárodným statusom, a špecializované medzinárodné inštitúcie. Vzťahy medzi subjektmi medzinárodného práva vychádzajú zo zásady zvrchovanej rovnosti, nie podriadenosti. Prevažná väčšina vzťahov
v oblasti medzinárodného práva vzniká medzi suverénnymi štátmi.
V rámci zásady zvrchovanej rovnosti vo vzťahoch medzi štátmi pôsobia
protikladné sily, ktoré však v konečnom dôsledku vytvárajú jednotu. Ide
tu o protikladne pôsobiacu koncepciu územnej zvrchovanosti – suverenity štátu a tolerujúcej reciprocity (vzájomnosti) vo vzťahoch medzi štátmi.
Suverenita štátu je zjednodušene definovaná ako zvrchovaná moc štátu
na jeho území a realizuje sa predovšetkým prostredníctvom vnútroštátneho právneho poriadku. Pôsobí odstredivo, preferuje záujmy štátov
a vylučuje dlhodobú spoluprácu. Koncepcia suverenity je preto vo vzťahoch medzi štátmi vyvažovaná reciprocitou (vzájomnosťou). Reciprocita
vedie k nevyhnutnej spolupráci, predstavuje posun od koexistencie
k spolupráci podriadenej právnym pravidlám, má dostredivý „tolerujúci“
charakter. Dôsledkom pôsobenia princípu reciprocity je vznik noriem
práva medzinárodného. Pri súbežnej aplikácii princípu suverenity to
však znamená, že žiadna norma medzinárodného práva nemôže vzniknúť
bez vôle samotných štátov.31
Zásada zvrchovanej rovnosti sa chápe ako právna rovnosť v zmysle
jeden štát – jeden hlas, bez ohľadu na počet obyvateľstva štátu, či jeho
rozlohu. V určitých oblastiach medzinárodnoprávnych vzťahov existujú
i výnimky z právnej rovnosti – právna nerovnosť, buď z tohto dôvodu, že
v tejto oblasti existuje osobitná zhoda štátov, že právna nerovnosť môže
lepšie zabezpečiť fungovanie určitých vzťahov. Princíp právnej nerovnosti sa používa najmä v rámci orgánov niektorých medzinárodných organizácií (napr. Rada bezpečnosti OSN). Otázka faktickej rovnosti je problematická, pretože je ťažké hovoriť o faktickej rovnosti Slovenska a napr.
Spojených štátov, ktorých väčší ekonomický potenciál určuje aj ich
omnoho väčší vplyv v medzinárodnoprávnych vzťahoch. I napriek tejto
konštatácii môžeme tvrdiť, že medzinárodnoprávne vzťahy majú koordinačný charakter, nie subordinačný ako je to vo vnútroštátnych právnych
31
Bližšie pozri MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk,
2008, s. 20-21.
24
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vzťahoch, kde sú jednotlivci podriadení štátnej moci. Koordinačnému
charakteru vzťahov medzi subjektmi korešponduje spôsob tvorby noriem medzinárodného práva na základe konsenzu bez centrálneho normotvorného orgánu a tiež systém vynútenia splnenia porušených záväzkov.
Záver
V slovenskej, českej i ďalších zahraničných vedách medzinárodného práva je možné identifikovať minimálne tri druhy o niečo odlišných definičných prístupov k problematike definície medzinárodného verejného práva. Najčastejší je prístup, podľa ktorého je medzinárodné právo verejné
považované za súhrn právnych pravidiel upravujúcich vzájomné vzťahy
medzi subjektmi medzinárodného práva. Tento definičný prístup prevažuje v slovenskej a českej vede medzinárodného práva a má značné zastúpenie i v rámci iných zahraničných vied medzinárodného práva.
V rámci českej a francúzskej vedy medzinárodného verejného práva je
však možné jasne identifikovať i iný odlišný definičný prístup. Tento prístup je, podľa nášho názoru, prezentovaný najmä v učebnici profesora
Malenovského, ktorý vo svojej učebnici poskytuje novátorskú definíciu,
ktorá definuje medzinárodné právo ako „súbor právnych noriem zaisťujúcich mierovú existenciu a plynulý vývoj medzinárodného spoločenstva.“ Do
tejto skupiny prístupov je, podľa nášho názoru, možné zriadiť i prístup
profesora Dupuya reprezentujúceho francúzsku právnu vedu. Dupuy vo
svojej učebnici uvádza, že „Medzinárodné právo je tvorené súborom noriem a inštitútov určených na spravovanie medzinárodného spoločenstva.“
V rámci uvedených definícií je pojem subjekty medzinárodného práva
nahradený pojmom medzinárodné spoločenstvo, ktorý má oporu v platnom medzinárodnom práve. V mierne odlišnom duchu je koncipovaná
definícia profesora Hohenvelderna, ktorá reprezentuje nemeckú a rakúsku právnu vedu, podľa ktorého je „Medzinárodné právo súborom právnych noriem stanovujúcich spôsoby správania nevyhnutné k usporiadanému súžitiu ľudí na tejto planéte, a ktoré nie sú upravené vo vnútroštátnom
práve jednotlivých štátov.“ Táto zaujímavá definícia, podľa nášho názoru,
reprezentuje tretí špecifický definičný prístup. Tento prístup nepoužíva
ani pojem subjekty a ani pojem medzinárodné spoločenstvo. Za jediného
adresáta noriem medzinárodného práva v konečnom dôsledku považuje
ľudské bytosti, čo, podľa nášho názoru, nie je presné, vzhľadom na skutočnosť, že medzinárodné právo v sebe obsahuje predovšetkým normy
týkajúce sa správania štátov. V rámci horeuvedených definičných prístupov, sa vyskytuje viacero dôležitých čiastkových pojmov, názvov a slovSTUDIES
25
2012, ročník I., číslo 1, s. 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ných spojení, ktoré je potrebné bližšie vysvetliť. Ide o samotný názov
medzinárodné právo verejné, pojem medzinárodné spoločenstvo, slovné
spojenie súbor právnych noriem (súbor právnych pravidiel) a slovné
spojenie vzťahy medzi subjektmi medzinárodného verejného práva. Objasnenie pôvodu názvu medzinárodné právo verejné v kontexte iných súvisiacich názvov, pojmu medzinárodné spoločenstvo a slovných spojení
súbor právnych noriem (súbor právnych pravidiel) a vzťahy medzi subjektmi medzinárodného verejného práva dokresľuje podstatu existujúcich definícii medzinárodného verejného práva.
Literatúra
AKEHURST, M.: A Modern Introduction to International Law. 6th ed. London; New York : Routledge, 1995. 315 p. ISBN 0-415-09081-4.
AZUD, J.: Medzinárodné právo. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 454 s. ISBN
80-224-0753-4.
BIERZANEK, R. – SYMONIDES, J.: Prawo miedzynarodove publiczne. Wyd.
6 uakt. Warszawa : Wydawnictva Prawnicze PWN, 1997. 447 s. ISBN
83-88296-46-9.
ČEPELKA, Č. – ŠTURMA, P.: Mezinárodní právo veřejné. 1. vyd. Praha : C.
H. Beck, 2008. 840 s. ISBN 978-80-7179-728-9.
DAVID, V. – SLADKÝ, P. – ZBOŘIL, F.: Mezinárodní právo veřejné
s kazuistikou. 1. vyd. Příbram : Leges, 2008. 427 s. ISBN 978-8087212-08-0.
DIXON, M.: Textbook on International Law. 6th ed. Oxford : Oxford University Press, 2007. 372 p. ISBN 978-0-19-920818-0.
DUPUY, P.-M.: Droit international public. 9e édition. Paris : Dalloz, 2008.
879 p. ISBN 978-2-247-08036-6.
KACZOROWSKA, A.: Public International Law. 4th ed. London; New York :
Routledge, 2010. 877 p. ISBN 978-0-415-56685-8.
KLUČKA, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť).
2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Iura Edition, 2011. 725 s. ISBN
978-80-8078-414-0.
MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné jeho obecná část a poměr
k jiným právním systémům, zvláště k právu českému. 5. podst. upr.
a dopl. vyd. Brno : Masarykova univerzita; Doplněk, 2008. 551 s.
26
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 13-27
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ISBN 978-80-210-4474-6 (Masarykova univerzita); ISBN 978-807239-218-6 (Doplněk).
MRÁZ, S. – POREDOŠ, F. – VRŠANSKÝ, P.: Medzinárodné právo verejné.
1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, Právnická fakulta, 2003.
379 s. ISBN 80-7160-175-6.
NEUHOLD, H.: Abgrenzungen, Strukturmerkmale und Besondeheiten der
Völkerrechtsordnung (1. Kapitel). In: NEUHOLD, H. – HUMMER, W. –
SCHREUER, Ch.: Österreichisches Handbuch des Völkerrechts:
1. Textteil. 2. Aufl. Wien : Manz, 1991. 528 S. ISBN 3-214-14800-1.
ONDŘEJ, J.: Mezinárodní právo veřejné, soukromé, obchodní. 2. rozšíř. vyd.
Plzeň : Aleš Čeněk, 2007. 503 s. ISBN 978-80-7380-032-1.
POTOČNÝ, M. – ONDŘEJ, J.: Mezinárodní právo veřejné: zvláštní část.
6. dopl. a přeprac. vyd. Praha : C. H. Beck, 2011. 533 s. ISBN 978-807400-398-1.
REBRO, K. – BLAHO, P.: Rímske právo. 4. preprac. a dopl. vyd. Bratislava :
Iura Edition, 2010. 522 s. ISBN 978-80-8078-352-5.
SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Mezinárodní právo veřejné. 3. vyd. Praha :
ASPI, 2006. 417 s. ISBN 80-7357-178-1.
SCHEU, H. Ch.: Úvod do mezinárodního práva veřejného. 1. vyd. Praha :
Auditorium, 2010. 142 s. ISBN 978-80-87284-05-6.
ŠTEFANKOVÁ, N. – LYSINA, P. et al.: Medzinárodné právo súkromné.
1. vyd. Praha : C. H. Beck, 2011. 622 s. ISBN 978-80-7400-351-6.
TOMKO, J. et al.: Medzinárodné verejné právo. 1. vyd. Bratislava : Obzor,
1988. 422 s. ISBN 65-033-88.
Doc. JUDr. Juraj Jankuv, PhD.
Ústav politických vied
Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
Kráľovská 386/11
909 01 Skalica
Slovenská republika
[email protected]
STUDIES
27
2012, ročník I., číslo 1, s. 28-36
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Paying Taxes in Central Europe Countries
Eva Tomášková
Abstract: This article deals with the paying taxes in Central Europe countries. The goals of this paper are to point out development of paying taxes
in the Czech Republic and comparison with countries in the centre of the
Europe. Analysis and comparison are the methods used in this article. The
main specification of taxes is described. The second part of this paper is
aimed at the comparison of development in the Slovak Republic Poland and
Hungary. The final section of this paper discusses the improving of the dimension of taxes and prevention of tax evasion and tax avoidance.
Key Words: Paying Taxes; Tax Share; the Czech Republic; the Slovak Republic; Poland; Hungary.
Introduction
Taxes represent an obligatory payment by legal entities and natural persons into public budgets. Taxes as obligatory payment are defined in § 57
of Tax Administration Act No. 337/1992 Coll. in the Czech Republic.
There is no definition of the term “tax” in the Czech system of law. Taxes
and tariffs can be determined only according to the § 11 of The Bill of
Rights, No. 23/1991 Coll.
There are a lot issues connected with taxes. There are two different
attitudes for paying taxes. First, incomes of taxes are positive impact on
economic development of the country. Taxes and tariffs are important
source of finance for every government, these finance are used to pay for
public products and to redistribute wealth to lower economic classes.
The second group point out that taxes and tariffs are negative impact on
economic development of the country. The reason is that successful entities are penalized for their success. From this reason, taxes and tariffs are
an area where economics and financial criminality meet.
The purpose of this paper is to introduce the tax system used in the
Czech Republic. The goals of this paper are to point out the development
of paying tax in the Czech Republic and to show differences in paying tax
in Central Europe Countries. Analysis and comparison methods are used
in the writing this article.
28
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 28-36
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Taxes in the Czech Republic
The Czech tax system includes two basic types of taxes – direct and indirect taxes. Indirect taxes are levied on goods and services and direct
taxes are levied on property and income. The political parties’ preference
between direct and indirect taxes varies. The Right stresses low direct
taxes (above all low income taxes). The Left stresses low indirect taxes.
The Czech Tax Administration manages these directed taxes:
Legal Entity Income Tax
The subject of legal entity income tax shall be defined as income from
all activity and from dispositions of all property unless this act further provides otherwise. The Legal Entity Income Tax rate was 55 %
in 1990. The Legal Entity Income Tax rate will be decreased during
the 20 years period. Legal Entity Income Tax has been 19 % since
2010.1
Natural Person Income Tax
The rate of the Natural Person Income Tax was progressive until
2007. The lowest rate was 15 % from 1993 till 2005, 12 % in years
2006 and 2007. The highest rate was change from 47 % in 1993 to
32 % in 2007. However Natural Person Income Tax rate has been
a single 15 % rate since 2008. Every payer can decrease their tax
with tax abatements (e.g. abatements for the taxpayer, minor child,
husband (wife) without taxable income, etc.).2
Inheritance Tax, Gift Tax and Real Estate-transfer Tax
These are known as transfer taxes and are established according to
the relationship between donors and receivers. Inheritance from
parents to children is excluded. The Real Estate-transfer Tax is 3 %
of Real estate price. More details are available in No. 357/1992 Coll.
concerning inheritance tax, gift tax and tax on the transfer of real estate.
Real Estate Tax
Real Estate Tax is divided into two parts – Land tax and Building tax
and each type has a different method of taxation. Real Estate Tax is
based on the ownership or user relationship toward such property.
The building tax is based on the area of the ground plan of the
aboveground part of the building in square meters and the building
1
2
See Income Tax Act No. 586/1992 Coll.
See Income Tax Act No. 586/1992 Coll.
STUDIES
29
2012, ročník I., číslo 1, s. 28-36
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
use. The Land tax is based on the real area of the land, the type of
land, and its location.3
Road Tax
The Road Tax is collected from the road motor vehicles and trailers
registered and operated in the Czech Republic and used for business.
The tax is based on engine capacity on private vehicles and the number of axles and weight in tons of business vehicles.4
The Czech Tax Administration manages these indirected taxes:
Value Added Tax (VAT)
VAT is the most important tax contributing about 40 % to the public
budgets. From May 1, 2004 till December 31, 2009, goods and services were subject to taxation by the standard 19 % VAT rate. Some
types of goods and services (food, prescriptions, etc.) were taxed by
the reduced (9 %) VAT rate. The rate of VAT has been changed for
2010 and 2011. Standard rate of VAT is 20 %, reduced rate of VAT is
10 %. The reduced rate of VAT has been increased since January
2012. Both rates will be unified in 17.5 % in 2013.5
Consumption tax
Consumption tax is harmonized with other documents of the EU.
Consumption tax is collected on these goods: spirits, beer, wine and
intermediate products, mineral oil and tobacco. Taxes have fixed
rates (with exception cigarettes).6
Summary, tax system is wide in the Czech Republic. We have both
type of taxes, direct and indirect. Every tax is specified by special act. VAT
tax, consumption tax and income taxes have the main importance for income. These taxes are the most complicated. The main tax evasions are
connected with consumption tax and income taxes. Tax act revisions are
still in progress. Such revisions are necessary because taxpayers found
new ways to avoid their taxes.
Paying Taxes in Central Europe Countries
Paying taxes in the Czech Republic was measured by Doing Business Report. Doing Business Report offers measuring of business regulations and
3
4
5
6
See Real Estate Tax Act No. 338/1992 Coll.
See Road Tax Act No. 16/1993 Coll.
See Value-Added Tax Act No. 235/2004.
See Consumption Tax Act No. 353/2003 Coll.
30
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 28-36
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
their enforcement in 183 countries. The main attention is connected with
these indicators: Starting a Business, Dealing with Construction Permits,
Employing Workers, Registering Property, Getting Credit, Protecting Investors, Paying Taxes, Trading Across Borders, Enforcing Contracts and
Closing a Business.
According to this methodology, Paying Taxes is measured by Number
of Payments, Time and Total Tax Rate. Number of Payments introduces
the total number of tax payments per one year. According to Doing Business, the indicator includes total number of taxes and contributions paid,
the frequency of payment, the method of payment and the number of
agencies involved for a standardized case during the second year operations as well. The time involves time necessary for preparing, filling and
paying the corporate income tax, the VAT and social security contributions. The indicator is in hours per year; however it is converting into
days for better graphic presentation. The total tax rate measures payment of taxes and mandatory contributions by the business in the second
year of operation. This indicator is expressed as a share of commercial
profits.
First measurement was realized in 2006. Duration of this measurement is not so long, however, it is possible to see some changes in development of selected country or generally development at all monitored
countries.
Graph 1 shows all partial indicators of paying taxes in 2006. Data
from Poland, Slovak Republic and Hungary is included.
Graph 1 Paying Taxes in 2006
Paying Taxes in 2006
60
Value
50
40
30
20
10
0
Payments (number per year)
Time (days per year)
Total tax rate (%profit)
Indicator
Czech Republic
Poland
Slovak Republic
Hungary
Source: Document Doing Business. [online]. [cit. 2012-01-15]. Available at: <http://www.
doingbusiness.org>.
STUDIES
31
2012, ročník I., číslo 1, s. 28-36
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
The highest number of payments is in Poland (40 payments per
year), the lowest number of payments is in Hungary (13 payments per
year). It is better to have small number of payments. Entities do not remember on realization of all payments and it allows to have smaller
number of workers of tax offices checked the payment. The whole tax
system is more effective.
All countries in central Europe show similar data (Slovak Republic
13.5 days, Hungary 14.2 days and Poland 17.4 days) without the Czech
Republic. The Czech Republic is still criticized especially for time necessary for preparing, filling and paying taxes by the OECD countries and
other international organizations. Entities needed longer time for preparing declaration of taxes and paying taxes. Average, entities needed
930 hour (38.8 days) for preparing declaration of taxes and paying taxes
in 2006. It is necessary to have short time necessary for preparing declaration of taxes and paying taxes. Entities can use saved time for doing
a business which is useful for them and for public budget as well.
Total tax rate was similar in monitored states. The highest tax rate
was in Hungary (56.6 %), the lowest tax rate was in Poland (40.9 %).
Goal of the state is decreasing of tax rate. High tax rate can have negative
effect for doing a business. A lot of entities can change mind and stay passive.
Value of indicators changed in 2008. The number of payments decreased without the Slovak Republic (the number of payment was the
same in both of years) and Hungary (the number increased about
1 payment). The main difference was at the Czech Republic. There were
27 payments in 2006 and 12 payments in 2008, see Graph 2.
Time necessary for preparing declaration of taxes and paying taxes
was the same at Poland, the Slovak Republic and Hungary. Situation
changed only at the Czech Republic. Entities needed 33.7 days for preparing declaration of taxes and paying taxes in 2006. The situation was better about 122 hours.
Generally, total tax rate slightly decreased in 2008 in comparison
with 2006. Total tax rate increased in the Slovak Republic (it was only
about 0.1 %). The same situation was in the Czech Republic. Value
changed about 0.4 % in Hungary.
32
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 28-36
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Graph 2 Paying Taxes in 2008
Paying Taxes in 2008
60
Value
50
40
30
20
10
0
Payments (number per year)
Time (days per year)
Total tax rate (%profit)
Indicator
Czech Republic
Poland
Slovak Republic
Hungary
Source: Document Doing Business. [online]. [cit. 2012-01-15]. Available at: <http://www.
doingbusiness.org>.
It is possible to see some changes in 2010 in comparison with previous years. In 2010, new indicators were added in this section. There are
three additional instruments as Profit Tax, Labour Tax and Contributions
and Other Taxes.
Number of payments has not be changed in 2010. The situation for
this year is the some as in 2008. However, number of payments at central
Europe countries is still high in comparison with other OECD countries
(12.8 payments). Only the Czech Republic is closed to this value
(12 payments). Poland is the country with the most number of payments
in area of the central Europe, see Graph 3.
Graph 3 Paying Taxes in 2010
Paying Taxes in 2010
60
Value
50
40
30
20
10
0
Payments
(number per
year)
Time (days per
year)
Profit tax (%)
Labor tax and Other taxes (%) Total tax rate
contribution (%)
(%profit)
Indicator
Czech Republic
Poland
Slovak Republic
Hungary
OECD
Source: Document Doing Business. [online]. [cit. 2012-01-15]. Available at: <http://www.
doingbusiness.org>.
STUDIES
33
2012, ročník I., číslo 1, s. 28-36
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Time necessary for preparing, filling and paying taxes is decreased at
all monitored countries. However, the Czech Republic has still to high
value (25.5 days) in comparison with other countries. The value of the
other central Europe countries is similar, the Slovak Republic shows the
best result (10.7 days). However, average of the OECD countries is farlower (8.1 days). The Czech Republic should to continue with decreasing
of complexity of tax system.
Total tax rate in 2010 is slightly different in comparison with 2008.
Tax rate was increasing in Poland (1.5 %), Hungary (1.3 %) and the Slovak Republic (0.2 %). The Czech Republic is only one country with decreasing of total tax rate (1.4 %). Average of total tax rate of the OECD
countries is 44.5 %. Hungary is differ; total tax rate is 57.5 %. High total
tax value could negative effect on doing a business.
Profit tax, Labor tax and contribution and Other taxes are new indicators completed the whole situation. There are two groups of countries
at profit tax. The Czech Republic, the Slovak Republic and Hungary create
the first group with the value under 10 %. Poland and average of the
OECD countries create the second group with profit tax about 17 %. The
similar situation is at Labor tax and contribution as well. The Slovak Republic, Hungary and the Czech Republic create the first group with value
about 39.5 %. Poland and the average of the OECD countries create the
second group; value of labor tax and contribution is about 23 %. Indicator Other taxes is very similar at whole monitored countries. Other taxes
reaches 1.9 % at the Slovak Republic and about 3 % at the other countries with the exception of Hungary (the value is about 9 %).
Graph 4 shows situation in 2012. Number of payments changed especially in Poland (29 payments). The Slovak Republic shows
31 payments. Othersides, Hungary and average of the OECD countries
shows 13 payments; the Czech Republic has 8 payments in 2012. The
main difference at time for preparing, filling and paying taxes in comparison with the situation in 2010 is in Poland. Tax payers need 12.3 days in
Poland. The other countries show similar value (the Slovak Republic 9.6,
Hungary 11.5, average of the OECD countries 7.8) without the Czech Republic. The Czech Republic show still high value (23.2 days). It is possible
to see effort for decreasion, however, the value is twice as big as value in
other countries.
34
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 28-36
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Graph 4 Paying Taxes in 2012
Paying Taxes in 2012
60
Value
50
40
30
20
10
0
Payments
Time (days per
(number per
year)
year)
Profit tax (%)
Labor tax and
contribution
(%)
Other taxes
(%)
Total tax rate
(%profit)
Indicator
Czech Republic
Poland
Slovak Republic
Hungary
OECD
Source: Document Doing Business. [online]. [cit. 2012-01-15]. Available at: <http://www.
doingbusiness.org>.
The other indicators do not detect any significant changes at monitored countries. Exception was Hungary. Hungary shows important
changes at all indicators. Profit tax increased (14.8 %), Other taxes decrased (3.5 %) and Total tax rate decreased (52.4 %) in comparison with
2010.
Discussion and Conclusion
Generally, countries of the central Europe have similar development of
paying taxes. According to the comparison, all monitored countries had
the high number of payments,; taxpayers need a long time for preparing
declaration of taxes and paying taxes; and total tax rate is high. This
situation is changing during the years. Value of indicators is usually decreasing. This trend has positive impact on economic.
It is necessary to continue in changing of paying system, especially to
have paying taxes simpler and clearer. Simpler and clearer tax system
impede of tax avoidance and tax evasion. The second step for impeding
or tax avoidance and tax evasion is decreasing of tax rates.
The next research should be aimed at a detail analysis of total tax
rate, especially to find the right tax rate. This tax rate should be acceptable for taxpayers and should bring the high income to state budget as
well. Knowledge from this research can help to reduce tax evasion and
tax avoidance.
STUDIES
35
2012, ročník I., číslo 1, s. 28-36
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Literature
Act No. 16/1993 Coll., on Road Tax.
Act No. 23/1991 Coll., on The Bill of Rights.
Act No. 235/2004 Coll., on Value-Added Tax.
Act No. 337/1992 Coll., on Tax Administration.
Act No. 338/1992 Coll., on Real Estate Tax.
Act No. 353/2003 Coll., on Consumption Tax.
Act No. 357/1992 Coll., on Inheritance tax, gift tax and tax on the transfer
of real estate.
Act No. 586/1992 Coll., on Income Tax.
Document Doing Business. [online]. [cit. 2012-01-15]. Available at:
<http://www.doingbusiness.org>.
Ing. Eva Tomášková, Ph.D.
Department of Financial Law and National Economy
Faculty of Law
Masaryk University in Brno
Veveří 70
611 80 Brno
Czech Republic
[email protected]
36
ŠTÚDIE
2012, ročník I., číslo 1, s. 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Mezinárodní spolupráce vybraných euroregionů na
pozadí mikroprojektů partnerských měst a obcí
International Cooperation of Selected Euro-Regions
on the Micro-Projects Backgrounds
of Partner Municipalities
Soňa Harasimová
Abstract: This paper is a summary of information from the secondary
sources, which describe the activities of partner cities of the chosen Euroregions of Czech-Slovak and Czech-Polish border – in particular the activities which taken place on the Czech side. A partial contribution is to describe the functioning of selected elements of the communication mix and
their use in the promotion and presentation of chosen partner cities in the
activities of Euro-regions in the Moravian-Silesian region. On the selected
examples of micro-projects there are described examples of good practice
of mutual cooperation. The following examples show presentation and
promotion activities of Euro-regions and communication with people who
are involved in projects supported by the European funds.
Key Words: Polish-Czech and Czech-Slovak Border Cooperation; EuroRegions; Operating Cross-Border Cooperation Programs; Micro-Projects;
Presentation and Promotion; Examples of Good Practice.
Abstrakt: Cílem příspěvku je vyhodnocení informací ze sekundárních zdrojů, které zachycují aktivity partnerských měst vybraných euroregionů česko-slovenského a česko-polského příhraničí – zejména aktivity konané na
české straně. Dílčím cílem příspěvku je zachytit fungování vybraných prvků
komunikačního mixu a jejich užití v rámci propagace a prezentace jednotlivých partnerských měst v činnosti euroregionů v Moravsko-Slezském kraji. Na základě již uskutečněných mikroprojektů jsou popsány příklady dobré praxe vzájemné přeshraniční spolupráce. Dále jsou uvedeny příklady
prezentace a propagace činností euroregionů a také komunikace s obyvateli, kteří se zapojují do projektů podporovaných evropskými fondy.
Klíčová slova: Česko-polská a česko-slovenská příhraniční spolupráce; euroregiony; operační programy přeshraniční spolupráce; mikroprojekty;
prezentace a propagace; příklady dobré praxe.
ŠTÚDIE
37
2012, ročník I., číslo 1, s. 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vznik euroregionů
V západní Evropě vznikly první euroregiony už na konci 50. let minulého
století a dnes jich aktivně pracuje více než 170. V České republice dochází
k propojování geograficky, politicky a historicky blízkých území teprve
v posledních patnácti letech, kdy vznikají první mezinárodní svazky
s účastí partnerských měst a obcí z České republiky.
Evropský parlament se problematikou euroregionů pravidelně zabýval již v minulosti a výsledkem činnosti pak bylo usnesení Evropského
parlamentu ze dne 1. prosince 2005 o úloze euroregionů v rozvoji regionální politiky. V dokumentu bylo uvedeno, že euroregiony se mají stát
nedílnou součástí přeshraniční spolupráce a evropské integrace, mají být
důležitým nástrojem k rozvoji příhraničních měst a obcí, k navazování
kontaktů mezi obyvateli a společenskými organizacemi. Bylo také zdůrazněno, že je nutné odstranit nerovnosti mezi regiony, které jsou odděleny (a zároveň mají společnou) státní hranici. Mezníkem byl stanoven
rok 2007, od kterého mohly euroregiony zpracovávat a řídit přeshraniční
programy EU.1
Jednou z hlavních zásad Evropské unie je, že státní hranice by neměly být překážkou rovnoměrného rozvoje a integrace evropského území.
Z tohoto důvodu se klade velký důraz na podporu přeshraniční spolupráce mezi příhraničními oblastmi, které jsou znevýhodněny izolací příhraničních komunit od svých přirozených sousedů na druhé straně hranice
a zároveň okrajovým postavením území v rámci svých vlastních státních
hranic a politik. Nástrojem pro překonání těchto nevýhod je iniciativa
Společenství – INTERREG a její tři části: část A týkající se přeshraniční
spolupráce, část B týkající se nadnárodní spolupráce a část C týkající se
meziregionální spolupráce.2
Regionální spolupráce Česka, Slovenska a Polska
Česko-slovenská příhraniční spolupráce přirozeně pokračovala po rozdělení Československa na začátku roku 1993. Nově vzniklé euroregiony dále úspěšně rozvíjely již existující přirozenou spolupráci, která plynule
přešla na jednotlivé okresy či kraje České republiky a Slovenské republiky.
1
2
KOLIBOVÁ, H. et al.: Analýzy sociální reality v česko-polském příhraničí po vstupu do Evropské unie. Opava : FVP SU, 2011, s. 107-116.
Dokument Co je Interreg IIIA? [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://
www.interreg3a.cz/index.php?cmd=page&type=1&id=1&lang=cs>.
38
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Charakter česko-polského příhraničí se utvářel dlouhodobě a jeho
podoba vznikala pod vlivem mnoha faktorů historické, sociální, ekonomické, environmentální i kulturní povahy. Výsledkem je skutečnost, že
území česko-polského příhraničí je propojeno a je v něm uplatněn tzv.
sousedský faktor. Soužití Čechů s Poláků nebylo a není označováno jako
konfliktní. Od konce minulého století oba národy žily víceméně vedle sebe.3
Na území Moravsko-Slezského kraje působí euroregiony Praděd, Silesia, Beskydy a Těšínské Slezsko. V podstatě vznikly na základě dobrovolného sdružení českých a polských spolků případně svazků měst a obcí,
které se nacházejí na vybraném území. Přednost před správním členěním
dostalo v mnoha případech členění geografické, například Euroregion
Praděd zasahuje i na území Olomouckého kraje, který je v daném euroregionu, kromě členských měst a obcí, veden jako přidružený člen. Naopak
při vzniku euroregionu Bílé-Biele Karpaty upřednostnili správní členění,
a ačkoliv se euroregion nachází na území Zlínského kraje, do jeho činnosti se aktivně zapojují obce z krajů Moravsko-Slezského a Jihomoravského.
Modelovým příkladem spolupráce je euroregion Praděd, kdy se na
české straně do euroregionu začlenilo 60 obcí ze sdružení obcí jesenicka,
bruntálska, osoblažska, rýmařovska a okolí Vrbna pod Pradědem, přičemž sídelním městem české části euroregionu se stalo město Bruntál.4
Výjimečnost euroregionu Beskydy je dána tím, že jako jediný z euroregionů spojuje tři partnery: Českou republiku, Slovensko a Polsko. Na
České straně stále fungují původní sdružení měst a obcí na jejichž základě euroregion vznikl. Jedná se o sedm sdružení měst a obcí, např. Mikroregion Žermanické a Těrlické přehrady, Sdružení měst a obcí „Slezská
brána“ nebo Sdružení měst a obcí povodí Ondřejnice.5
EUROREGION Praděd
S první iniciativou vzájemného přibližování a spolupráce mezi Českou
republikou a Polskem přišlo vedení města Jeseník, které uspořádalo dne
21. června 1991 konferenci za účasti představitelů měst a obcí jesenické-
3
4
5
KOLIBOVÁ, H. et al.: Analýzy sociální reality v česko-polském příhraničí po vstupu do Evropské unie. Opava : FVP SU, 2011, s. 107-116.
Dokument Vznik Euroregionu Praděd. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete:
<http://www.europraded.cz/?show=uvodem>.
Dokument Region Beskydy. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://
www.regionbeskydy.cz>.
STUDIES
39
2012, ročník I., číslo 1, s. 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ho regionu a sousedících měst a obcí opolského a valbřiského vojvodství.
Zaznělo zde, že přirozenou spolupráci příhraničního regionu znemožňuje
příliš uzavřená hranice a přísné celní předpisy. Tyto překážky je třeba
odstraňovat postupným otevíráním nových hraničních přechodů a přechodů malého pohraničního styku. Završením několikaletých snah orgánů samosprávy a vojvodství a vzájemné spolupráce samospráv, škol, kulturních středisek, sportovních klubů a jiných společenských organizací
bylo podepsání Rámcové dohody o vzniku česko-polského euroregionu
dne 2. července 1997, Euroregionu Praděd, jakožto dobrovolného sdružení českých a polských spolků a svazků měst a obcí, které se nacházejí
na území okresů Bruntál a Jeseník v České Republice a na území Opolského Slezska (vojvodství Opole) v Polské republice.6
EUROREGION Silesia
Dnešní Euroregion Silesia (od roku 1998) splňuje všechny základní atributy euroregionu tak, jak jej definuje Asociace evropských hraničních regionů: „Přestože euroregiony nejsou z pohledu právní formy a organizace
zcela stejné, mají mnoho společných vlastností: jsou stálé, mají vlastní
identitu oddělenou od svých členů, mají vlastní správní, technické a finanční zdroje, mají vlastní vnitřní rozhodovací pravomoci.“ Také svým
systémem práce a náplní přeshraniční spolupráce splňuje typické znaky
euroregionu: jeho činnost není činností dvou samostatných příhraničních
regionů, ale je orientována přeshraničně, svou činností plní funkci koordinátora přeshraniční spolupráce, využívá svých vlastních zdrojů – personálních, technických i finančních k podpoře přeshraničních aktivit jiných subjektů. V listopadu 2006 obdržel Euroregion Silesia čestné uznání
Asociace evropských hraničních regionů za mimořádné úspěchy v oblasti
evropské přeshraniční spolupráce. V roce 2007 udělilo Ministerstvo zahraničních věcí ČR české i polské části euroregionu stříbrnou medaili Jana Masaryka za dlouhodobý a aktivní přínos k rozvoji česko-polské přeshraniční spolupráce.7
EUROREGION Beskydy
Tento euroregion vznikl v roce 2000, stal se partnerem pro vytvoření
mezinárodního společenství Euroregion Beskydy, které pokrývá část
6
7
Dokument Vznik Euroregionu Praděd. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete:
<http://www.europraded.cz/index.php?show=uvodem>.
Dokument 10 let Euroregionu Silesia. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete:
<http://www.euroregion-silesia.cz/show_text.php?id=10-let-euroregionu-silesia>.
40
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
území zainteresovaných regionů hraničících států: Česká republika, Slovenská republika a Polsko. Vznikl tak historicky první euroregion spojující hranice tří postkomunistických zemí. Euroregion Beskydy je složen ze
Sdružení „Region Beskydy“ se sídlem ve Frýdku-Místku, Sdružení „Region
Beskydy“ se sídlem v Žilině a Sdružení „Region Beskidy“ se sídlem v Bielsko-Bialej. Na území ČR je Euroregion Beskydy zastoupen okresem Frýdek-Místek a příhraniční částí okresu Karviná. Cílem česko-polskoslovenského společenství a spolupráce v Euroregionu jsou společné aktivity za účelem rovnoměrného a vyváženého rozvoje regionu a sbližování
jeho obyvatel a institucí v příhraničních oblastech.8
EUROREGION Těšínské Slezsko
Euroregion leží v pohraniční oblasti severovýchodní části České republiky a jižního Polska, v těsném sousedství se Slovenskem. Rozkládá se na
území v úseku od Hrčavy (ČR) a Jaworzynki (PL) po Bohumín (ČR) a Chalupki (PL). Přirozenou osu tvoří řeka Olše, srdcem pak jsou hraniční města Český Těšín a Cieszyn. Euroregionem prochází hlavní komunikační tah
spojující severní a jižní Evropu. Na jeho území se nachází největší hraniční přechod mezi Českou a Polskou republikou: Český Těšín – Cieszyn.
Z hlediska státní správy Euroregion zahrnuje okres Karviná (ČR) a příhraniční část okresu Frýdek-Místek, příhraniční část Slezského vojvodství (PL).9
EUROREGION Bílé – Biele Karpaty
Tento euroregion se nachází na území Zlínského kraje a jeho aktivity jsou
určeny také pro obce, které leží na území Moravsko-Slezského a Jihomoravského kraje. Euroregion tvoří dva celky – region Bílé Karpaty se sídlem ve Zlíně (ČR) a Región Biele Karpaty se sídlem v Trenčíně (SR), vznikl
v roce 2000. Členskou základnu obou národních sdružení tvoří subjekty
z tří sektorů – veřejné správy, podnikatelského sektoru a nevládních organizací. Územně je Euroregion Bílé-Biele Karpaty totožný s vyššími
územními celky na obou stranách hranice, pokrývá Zlínský a Trenčínský
kraj. Hlavním posláním tohoto euroregionu je všestranný rozvoj příhraničního regionu v oblastech životního prostředí, prostorového plánování,
8
9
Dokument Moravskoslezský kraj: Vítejte v kraji. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na
internete: <http://www.moravskoslezskykraj.cz/encyklopedie/objekty1.phtml?id=4642
1>.
Dokument Vítejte v Euroregionu Těšínské Slezsko – Śląsk Cieszyński. [online]. [cit. 2012-0112]. Dostupné na internete: <http://euroregion.inforeg.cz/home.htm>.
STUDIES
41
2012, ročník I., číslo 1, s. 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zemědělství, ekonomiky, dopravy, lidských zdrojů, kultury, sportu, informací a společné publikační činnosti. Od roku 2000 se euroregion stal
členem Asociace evropských hraničních regionů (AEBR) se sídlem v Gronau, (Německo), od roku 2005 je tímto členem jen slovenská část Región
Biele Karpaty.10
Přeshraniční spolupráce na území Moravsko-slezského kraje
Operační program přeshraniční spolupráce (OPPS) ČR-Polsko a ČRSlovensko navazuje na úspěšně realizovanou Iniciativu Společenství Interreg IIIA Česká republika – Polsko a Česká republika – Slovenská republika v programovacím období 2004 – 2006. Hlavním cílem probíhajícího programu Interreg IIIA 2007 – 2013 je přeshraniční spolupráce
a rozvoj česko-slovenského a česko-polského příhraničí. Jde především
o posilování vzájemných hospodářských, společenských a kulturních
vztahů, společnou péči o přírodní bohatství, rozvoj cestovního ruchu, budování flexibilního trhu práce a jiných oblastí rozvoje. V rámci programu
se realizují samostatné projekty s dotací z ERDF vyšší než 30 000 Euro.
Současně je jediný programem Přeshraniční spolupráce, kde je Řídící orgán na české straně.
Mikroprojekty
Fond mikroprojektů je účinným mechanismem k podpoře akcí malého
rozsahu a umožňuje využívání prostředků na podporu rozpočtově malých, ale z hlediska významu velmi přínosných projektů pro navazování
a rozšiřování kontaktů mezi partnery z obou stran hranice. Jde především o podporu nových aktivit s dopadem na podporované území, aktivit
směřujících k rozvoji přeshraniční spolupráce a vytváření nových vazeb
mezi subjekty, které realizují své aktivity. Mikroprojekty jsou zaměřeny
především na oblast rozvoje mezilidských přeshraničních vztahů, společenských, osvětových a kulturních aktivit. Podporované jsou i mikroprojekty zaměřené na zlepšení infrastruktury daného území, především
z oblasti městské a turistické vybavenosti s přeshraničním dopadem.11
Dokument Euroregión Bílé-Biele Karpaty. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.erbbk.sk/main.php?f=_subory/subory/zalozenie-zdruzenia.php>.
11 Dokument Region Bílé Karpaty. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete:
<http://www.regionbilekarpaty.cz>.
10
42
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Propagace a prezentace jako nástroj rozvoje nevýrobních
a neziskových společností
Do popředí veškerých aktivit firem nebo neziskových společností se stále
častěji dostává zákazník a jeho spokojnost s nabízeným zbožím nebo poskytovanými službami. Komunikace přispěla k tomu, že marketing je,
zejména v nevýrobní sféře, považován za sociální proces, při kterém jednotlivci a skupiny získávají to, co si přejí a co potřebují, prostřednictvím
tvorby, nabídky a směny hodnotových produktů a služeb s ostatními.12
V obecné teorii marketingu se uvádí pět nástrojů komunikačního mixu: reklama a propagace, osobní prodej, přímý marketing, podpora prodeje a vztahy s veřejností – public relations.13 Co se týče vztahů s veřejností, hlavním nástrojem této složky je stálé budování dobrého jména
společnosti a vytváření pozitivních vztahů s okolím. Při tomto druhu komunikace si organizace buduje vztahy s dodavateli, s (příštími i stávajícími) zákazníky, s různými společenskými organizacemi, s tiskem, televizí a dalšími. Moderním nástrojem pro PR jsou videokonference, které přispívají k rozvoji především v oblasti cestovního ruchu a mezinárodní
spolupráci s partnerskými městy. Hlavním cílem je budovat pozitivní
image organizace, posílení identifikace obyvatel s obcí – růst patriotismu,
zlepšení přístupu k informacím o obci, vytváření prostoru pro připomínky a náměty obyvatel.14
Důležitějším prvkem komunikačního mixu je podpora prodeje. Cílem
je dosáhnout změnu v myšlení cílové skupiny zákazníků, případně změnit
postoj k vybranému výrobku nebo službě a přesvědčit je k nákupu nebo
k účasti při poskytování služby. K základním informačním materiálům
patří: pohlednice, plakáty, prospekty, publikace a brožury týkající se specifických témat např. v oblasti cestovního ruchu nebo historie města či
obce, mapy, nákresy, výroční zprávy, kalendáře a další.
Základem prezentace a propagace aktivit, které financuje Evropská
unie, jsou propagační materiály, informační brožury a další materiály
s logem EU, které jsou partnerským městům k dispozici na webových
stránkách jednotlivých euroregionů. Jedná se např. o loga INTERREG CZPL, dále dvojjazyčné nápisy propagující společné projekty EU, loga jed-
KOTLER, Ph.: Marketing management. Praha : Grada, 2003, s. 7.
FORET, M. – PROCHÁZKA, P. – URBÁNEK, T.: Marketing – základy a principy. Praha : Computer press, 2005, s. 118.
14 HARASIMOVÁ, S.: Marketing ve veřejné správě. Opava : OPTYS, 2009, s. 77.
12
13
STUDIES
43
2012, ročník I., číslo 1, s. 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
notlivých euroregionů, grafické nápisy kombinující loga EU, projekty
a Euroregiony, dvojjazyčné cedule a další.15
Při vztazích s médii obecně je velmi důležitá kreativita. Tvorba, grafická úprava a kvalita web stránek je široká problematika a zasloužila by
samostatnou kapitolu. První dojem, který čtenář získá při otevření vybrané stránky euroregionu, je ovšem dlouhotrvající. I malý faktor může
mít velký vliv na to, jak návštěvníci či čtenáři vnímají organizaci. Nejčastější chybou při tvorbě efektivních psaných materiálů, internetových
stránek nebo publikací je to, že vnější úprava překáží sdělení, text je málo
srozumitelný a těžko se v něm orientuje. Často k tomu přispívá špatná
grafická úprava stránek, nevhodně zvolené písmo, užití příliš agresivních
barev, nepřehledné rozmístění doprovodných fotografií a další.16
Aktivity partnerských měst a obcí
Důležitou událostí pro samotné fungování euroregionů jsou pracovní setkání a wokrshopy. V programu euroregionu Silesia se jich nachází hned
několik, s místem konání jak na české straně (březen 2011 Český Těšín,
duben 2011 Hradec Králové, září 2011 Harrachov), tak i v Polsku (březen
2011 Wałbrzych, březen 2011 Bielsko – Biała, březen 2011 Kędzierzyn
Koźle). Na těchto setkáních dochází především k výměnám praktických
rad a zkušeností, k předávání podnětů a řeší se zde aktuální problémy při
práci euroregionů.
Kromě toho zde také probíhají pravidelná zasedání výboru fondů –
jako příklad může posloužit 6. zasedání Euroregionálního řídícího výboru
Fondu mikroprojektů Euroregionu Beskydy – Beskidy, které se konalo
v dubnu 2011 v Bialsko-Biale v rámci Operačního programu přeshraniční
spolupráce CZ – PL 2007-2013. Zasedání projednávalo celkem 16 projektů: 6 projektů českých a 10 polských žadatelů.
Mezi významné akce, které přibližují činnost euroregionů, patří veletrhy cestovního ruchu a jejich doprovodné akce. V lednu 2011 byl na brněnském výstavišti zahájen veletrh turistických možností regionů Regiontour Brno. V samostatné expozici Euroregionu Beskydy se prezentovaly moravské mikroregiony, ale také zahraniční partneři Stowarzyszenie
Region Beskidy se sídlem Bielsko-Biale a združenie Región Beskydy se
Dokument Euroregion Praděd: Publicita. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.europraded.cz/index.php?show=FM-publicita>.
16 ALSBURY, A. – JAY, R.: Marketing, to nejlepší z praxe. Praha : Computer press, 2002, s. 221
a 250.
15
44
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sídlem v Žilině. Partneři zde představili nové společné propagační materiály – čtyři tematicky a graficky propojené brožury poskytující ucelenou
nabídku kulturních a sportovně-volnočasových možností české a polské
části Euroregionu Beskydy. Soubor dřevěných kostelíků polsko-českého
Euroregionu Beskydy sklidil asi největší úspěch, protože málokterý region se může pyšnit takto ucelenou nabídkou dřevěných sakrálních staveb.
Podobný veletrh cestovního ruchu se konal v také na Slovensku v Bratislavě, kde na společném stánku návštěvníci nalezli informace o místních
atraktivitách polské, české a slovenské části Euroregionu Beskydy. Region Beskydy zde prezentoval propagační materiály vytvořené v rámci projektů přeshraniční spolupráce. V osmi dílech periodického magazínu „Vítejte v Euroregionu Beskydy“ čtenáři nalezli informace o atraktivitách
jednotlivých měst a obcí, kalendář pravidelných kulturních akcí, tipy na
výlety a řadu krásných fotografií. Podobné veletrhy cestovního ruchu se
pak konaly v ruchu v Polsku, konkrétně veletrhu v Katowicích, Warszawě
a Poznani.17
Region Bílé Karpaty vydal v rámci mikroprojektu Děti zpívají dětem
aneb netradiční opera vzdělávací DVD, které je významným prezentačním
a propagačním materiálem, a které obsahuje záznam z představení Opera? JO! Opera! vítězů zlínské části soutěže s profesionálními zpěváky
a Filharmonií Bohuslava Martinů. Tato akce se konala v listopadu 2009
v Městském divadle Zlín. DVD obsahuje záznamy a fotodokumentaci
z přípravy, rozhovory a prezentaci opery jako hudebního oboru.18
V říjnu 2010 se pak uskutečnilo v Galerii M. Bazovského v Trenčíně
slovenské kolo pěvecké soutěže dětských zpěváků, která je součástí společného projektu „Děti zpívají dětem aneb netradiční opera.“ Reportáž ze
soutěže odvysílala Trenčianská regionálna televízia.19
Na území euroregionu Bílé – Biele Karpaty se nachází velké množství
hradů, zámků a dalších zejména církevních staveb. Většinu těchto kulturních památek lze najít v publikaci „Hrady, pamiatky a zaujímavosti v euroregióne Bílé – Biele Karpaty.“ Další publikace „Rozhľadne, vrcholy
a chaty v Euroregióne Bílé – Biele Karpaty“ je určena především turistům,
Dokument Realizace společného projektu končí, spolupráce Čechů a Poláků v rámci Euroregionu Beskydy dále pokračuje. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://
www.regionbeskydy.cz/Content/fmr.aspx?clanekid=3171&lid=1>.
18 Dokument Region Bílé Karpaty. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete:
<http://www.regionbilekarpaty.cz/>.
19 Dokument Euroregión Bílé-Biele Karpaty: Aktuality. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné
na internete: <http://www.erbbk.sk/>.
17
STUDIES
45
2012, ročník I., číslo 1, s. 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
protože pěší turistika a cykloturistika v této oblasti má velmi dobrou tradici.
Webový průvodce byl vydaný v rámci projektu „Javorina – symbol
spolupráce Slováků a Čechů – přírodní perly euroregionu – vrcholy, rozhledny a chaty.“ Tento projekt byl podpořený ze státního rozpočtu Slovenské republiky.20
Příklady dobré praxe partnerských měst a obcí
Modelovým příkladem struktury schválených projektů může být Euroregion Silesia. Projekty byly schváleny v období 2004 – 2008 pro rozvojovou osu INTERREG IIIA CZ-PL.
Graf 1 Počet schválených projektů podle tématického zaměření
Počet schválených projektů podle tématického zaměření
14
12
12
12
10
8
7
6
6
4
4
4
prevence a ochrana
obyvatel
rovné příležitosti
životní prostředí
cestovní ruch
školy a vzdělávání
sport
0
ostatní
2
2
kultura
Počet schválených projektů
14
Pramen: GALUSZKOVÁ NOVOTNÁ, J. – KARDACZYNSKA, D.: Interreg IIIA CZ-PL. Opava : Euroregion Silesia, 2008, s. 24.
Nejvíce projektů, bylo schváleno v oblasti kultury (14 projektů)
a sportu a školství (12 projektů). Zvýšený zájem především o tyto oblasti
projevili také čeští žadatelé o projekty zaměřené na kulturní a sportovní
výměny a projekty zaměřené na spolupráci škol, kteří se zúčastnili výše
20
Dokument Rozhľadne, vrcholy a chaty v Euroregióne Bíle – Biele Karpaty. [online]. 2010.
32 s. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.erbbk.sk/_subory/subory/
27-01-2011/WS%20-%20rozhladne.pdf>.
46
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zmíněného 6. zasedání Euroregionálního řídícího výboru Fondu mikroprojektů Euroregionu Beskydy – Beskidy, v Bialsko-Biale.
Kulturní projekt nazvaný „Kino na hranici“ spadá do aktivit euroregionu Těšínské Slezsko. Cílem projektu z roku 2009 bylo rozvíjet společný
česko-polský filmový festival, který se konal v hraničních městech Český
Těšín a Cieszyn. Umístění projektu přímo na hranici umožnilo vytvoření
zajímavé a propojené kulturní akce na česko-polském pohraničí. Promítání filmů, pořádání koncertů a výstav, které probíhaly po obou stranách
hranice, vytvořilo jedinečné festivalové město. Prostředky byly použity
také na intenzivní propagaci projektu a díky tomu se projekt stal populární pro publikum i z míst značně vzdálených od hranic. Tato akce byla
velmi úspěšná a na přelomu dubna a května roku 2011 se konal již
13. ročník zmíněného filmového festivalu.21
Netradiční sportovní události vždy přilákají velký počet diváků. Město
Šenov uspořádalo v květnu 2008 lukostřelecké setkání primátorů a starostů partnerských měst a obcí u příležitosti 10. výročí ustanovení Šenova městem. Setkání se zúčastnili zástupci české, slovenské i polské části
Euroregionu Beskydy.22
Další příklad dobré praxe patří do oblasti vzdělávání a zároveň do oblasti cestovního ruchu. Protože se území Euroregionu Silesia může pyšnit
velkým množstvím hradů a zámků, v roce 2002 euroregion vydal publikaci s názvem „Hrady a zámky Euroregionu Silesia.“ „Dědictví, které nám
zůstalo, je společnou pozůstalostí tohoto vskutku půvabného a ojedinělého zákoutí Evropy. Zákoutí, kde se protínají a budou protínat vlivy
tří různých jazyků a kultur: polské, české a německé. Na tuto skutečnost
nesmíme zapomínat, hlavně nyní v období sjednocující se Evropy“ (ukázka z úvodu publikace).23
Zvláštním projektem, který spadá do oblasti jak škol a vzdělávání, tak
i životního prostředí, je Společná segregace odpadu,24 kterou pořádala
partnerská města Kudova Zdrój a Náchod, kdy na základě předchozí spoDokument Příklady realizovaných projektů. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.cz-pl.eu/priklady-realizovanych-projektu.html>.
22 Dokument Lukostřelecké setkání v Šenově. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.regionbeskydy.cz/Content/fmr.aspx?clanekid=3121&lid=1>.
23 Dokument Činnost Euroregionu Silesia v oblasti cestovního ruchu. [online]. [cit. 2012-0112]. Dostupné na internete: <http://www.euroregion-silesia.cz/show_text.php?id=
cinnost-cestovni-ruch>.
24 Dokument Příklady realizovaných projektů. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.cz-pl.eu/priklady-realizovanych-projektu.html>.
21
STUDIES
47
2012, ročník I., číslo 1, s. 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
lupráce byla vytvořena společná opatření přispívající k propagaci třídění
komunálního odpadu a vytvoření společného přeshraničního systému
jeho sběru. Kromě vzdělávacích aktivit pro obyvatele města bylo uskutečněno několik setkání zaměstnanců komunálních služeb obou měst
a modernizace stávajícího systému třídění komunálního odpadu. Jako
doprovodné akce byly dále připraveny ekologické soutěže pro děti – individuální výtvarné práce, sběr druhotných surovin a další. Především
tyto události nepřímo podporují rozvoj ekologické výchovy a propagují
ekologický životní styl. K prosazování základních principů ekologické výchovy totiž nelze občany nutit vyhláškami nebo jinými právními úpravami, protože záleží na osobním rozhodnutí jedince, zda se těchto akcí (jako
je individuální třídění odpadů) bude dlouhodobě účastnit nebo ne.
Příkladem propagace přeshraničního cestovního ruchu na území Euroregionu Silesia jsou společné česko-polské propagační materiály nabízející turistům vyžití na obou stranách hranice, např. soubor informačních letáků popisující turistické atraktivity na území mezi arborety v Novém Dvoře u Opavy a v polské Ratiboři, který vznikl v rámci opavskoratibořského projektu „Od arboreta k arboretu,“ či průvodce pro turisty
včetně map turistických stezek a cyklotras s názvem „Pěšky i na kole po
Opavsku a Ratibořsku.“25
Prevenci a ochranu obyvatel mohou prezentovat následující mezinárodní projekty: město Jeseník pořádalo Mezinárodní soutěž dobrovolných hasičů v hasičském sportu, obec Písečná Mezinárodní hasičské závody s nácvikem zařazení jednotek SDH do IZS a obec Bílá Voda získala
grant na projekt Společná česko-polská cvičení hasičských sborů v Rychlebských horách. Kromě toho se také v Jeseníku konalo pod záštitou International Police Association Mezinárodní setkání členů IPA – Jeseník.26
Mezi zvláštní projekty, které získaly finanční dotaci z evropských
fondů, patří například Česko-polská tvůrčí dílna a koncerty „Hudba v kostelích,“ kterou pořádalo Městské kulturní zařízení Jeseník, IV. ročních šachového turnaje „MEMORIÁL OLDŘICHA GRIMMA“ z obce Česká Ves ne-
Dokument Činnost Euroregionu Silesia v oblasti cestovního ruchu. [online]. [cit. 2012-0112]. Dostupné na internete: <http://www.euroregion-silesia.cz/show_text.php?id=
cinnost-cestovni-ruch>.
26 Dokument Euroregion Praděd. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://
www.europraded.cz>.
25
48
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
bo Alternativní energie v dopravě s využitím vody v česko-polském příhraničí, které zorganizoval Mikroregion Jesenicko.27
Cílem dalšího projektu euroregionu Bílé – Biele Karpaty „Euroregión
skla – posilnenie verejného a súkromného partnerstva“ bylo podpořit
rozvoj propojení veřejného a soukromého sektoru pomocí přípravy elektronické verze seznamu malých, středních a velkých sklářských a keramických podnikatelů a pokračovat v dokumentaci zanikajících ručních
sklářských technologií pro budoucí generace.28
Závěr
Cílem příspěvku bylo zmapovat činnost jednotlivých euroregionů českopolského (Praděd, Silesia, Beskydy a Těšínské Slezsko) a československého (Bílé – Biele Karpaty) příhraničí, zejména aktivity měst
a obcí konaných na území Moravsko-slezského kraje. Výrazně tomu napomáhá účast v mnoha projektech, kde se kromě sdílených zážitků obyvatel na obou stranách hranice, pomáhají vytvářet nenásilné a přátelské
svazky přesahující hranice v rámci daného regionu. S podporou různých
typů prezentace a propagace jednotlivých akcí se o projektech může dozvědět i široká veřejnosti mimo území euroregionů. Přestože do těchto
regionů plynou nemalé finance z Evropské unie, základem projektů jsou
činorodé aktivity vycházející zdola, tedy od obyvatel měst a obcí. Spolupráce partnerských měst a obcí ve sledovaném geografickém prostoru se
děje především na základě mikroprojektů (uvedené příklady dobré praxe), které využívají zejména menší města a obce. Tato spolupráce rozhodně není formální záležitostí, obohacuje život na obou stranách hranice a tím přispívá k trvalému rozvoji zmiňovaných euroregionů nejen na
území Moravsko-slezského kraje, ale také i Olomouckého, Jihomoravského a Zlínského kraje.
Literatura
ALSBURY, A. – JAY, R.: Marketing, to nejlepší z praxe. 1. vyd. Praha : Computer press, 2002. 280 s. ISBN 80-7226-617-9.
Dokument Euroregion Praděd. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://
www.europraded.cz>.
28 Dokument Region Bílé Karpaty. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete:
<http://www.regionbilekarpaty.cz/>.
27
STUDIES
49
2012, ročník I., číslo 1, s. 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Dokument 10 let Euroregionu Silesia. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.euroregion-silesia.cz/show_text.php?
id=10-let-euroregionu-silesia>.
Dokument Co je Interreg IIIA? [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.interreg3a.cz/index.php?cmd=page&type=1&
id=1&lang=cs>.
Dokument Činnost Euroregionu Silesia v oblasti cestovního ruchu. [online].
[cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.euroregionsilesia.cz/show_text.php?id=cinnost-cestovni-ruch>.
Dokument Euroregión Bílé-Biele Karpaty. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.erbbk.sk/main.php?f=_subory/
subory/zalozenie-zdruzenia.php>.
Dokument Euroregión Bílé-Biele Karpaty: Aktuality. [online]. [cit. 201201-12]. Dostupné na internete: <http://www.erbbk.sk/>.
Dokument Euroregion Praděd. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na
internete: <http://www.europraded.cz>.
Dokument Euroregion Praděd: Publicita. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.europraded.cz/index.php?show=
FM-publicita>.
Dokument Fond mikroprojektů – oblast podpory 3.3. [online]. [cit. 201201-12]. Dostupné na internete: <http://www.cz-pl.eu/fondmikroprojektu.html>.
Dokument Lukostřelecké setkání v Šenově. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.regionbeskydy.cz/Content/fmr.
aspx?clanekid=3121&lid=1>.
Dokument Moravskoslezský kraj: Vítejte v kraji. [online]. [cit. 2012-0112]. Dostupné na internete: <http://www.moravskoslezskykraj.cz/
encyklopedie/objekty1.phtml?id=46421>.
Dokument Příklady realizovaných projektů. [online]. [cit. 2012-01-12].
Dostupné
na
internete:
<http://www.cz-pl.eu/prikladyrealizovanych-projektu.html>.
Dokument Realizace společného projektu končí, spolupráce Čechů a Poláků
v rámci Euroregionu Beskydy dále pokračuje. [online]. [cit. 2012-0112]. Dostupné na internete: <http://www.regionbeskydy.cz/Content/fmr.aspx?clanekid=3171&lid=1>.
50
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Dokument Region Beskydy. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.regionbeskydy.cz>.
Dokument Region Bílé Karpaty. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na
internete: <http://www.regionbilekarpaty.cz>.
Dokument Rozhľadne, vrcholy a chaty v Euroregióne Bíle – Biele Karpaty.
[online]. 2010. 32 s. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete:
<http://www.erbbk.sk/_subory/subory/27-01-2011/WS%20-%20
rozhladne.pdf>.
Dokument Vítejte v Euroregionu Těšínské Slezsko – Śląsk Cieszyński. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://euroregion.inforeg.cz/home.htm>.
Dokument Vznik Euroregionu Praděd. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.europraded.cz/?show=uvodem>.
Dokument Vznik Euroregionu Praděd. [online]. [cit. 2012-01-12]. Dostupné na internete: <http://www.europraded.cz/index.php?show=
uvodem>.
FORET, M. – PROCHÁZKA, P. – URBÁNEK, T.: Marketing – základy a principy. 2. vyd. Praha : Computer press, 2005. 156 s. ISBN 80-251-07906.
GALUSZKOVÁ NOVOTNÁ, J. – KARDACZYNSKA, D.: Interreg IIIA CZ-PL.
1. vyd. Opava : Euroregion Silesia, 2008. 52 s. ISBN neuvedeno.
HARASIMOVÁ, S.: Marketing ve veřejné správě. 1. vyd. Opava : OPTYS,
2009. 109 s. ISBN 80-858192-74-8.
KOLIBOVÁ, H. et al.: Analýzy sociální reality v česko-polském příhraničí po
vstupu do Evropské unie. 1. vyd. Opava : FVP SU, 2011. 130 s. ISBN
978-80-7248-697-7.
KOTLER, Ph.: Marketing management. 10. vyd. Praha : Grada, 2003. 720 s.
ISBN 978-80-247-0016-6.
Ing. Soňa Harasimová
Ústav veřejné správy a regionální politiky
Fakulta veřejných politik
Slezská univerzita v Opavě
Hradecká 17
746 01 Opava
STUDIES
51
2012, ročník I., číslo 1, s. 37-52
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Česká republika
[email protected]
52
ŠTÚDIE
2012, ročník I., číslo 1, s. 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Aktuálne trendy v získavaní doplnkových zdrojov
financovania obcí
Current Trends in Obtaining Additional Sources
of Funding for Municipalities
Slávka Sedláková
Abstract: Maintaining a favorable financial condition of the municipal
government in the current difficult economic situation is not an easy task.
It is particularly important proactive approach by municipalities in order
to get as many alternative sources of income. Generally, the income of the
village should be sufficient revenues evenly distributed in space and time,
well predictable, while the municipality should be able to influence their
own level of activity. The most important group of ordinary revenue in the
budget of the village income tax form, but this option is not sufficient for
covering all expenses. Part of the revenue must generally obtain their own
businesses, or the efficient use of property rights to the property.
Key Words: Municipality; Budget; Revenue; Financial Self-sufficiency.
Abstrakt: Udržiavanie priaznivej finančnej kondície obecnej samosprávy
v súčasnej sťaženej ekonomickej situácii nie je jednoduchá úloha. Dôležitý
je predovšetkým aktívny prístup zo strany obcí v snahe získať čo najviac
alternatívnych zdrojov príjmov. Vo všeobecnosti platí, že príjmy obce by
mali dostatočne výnosné, rovnomerne rozložené v priestore a čase, dobre
plánovateľné a zároveň by obce mali mať možnosť ovplyvniť ich výšku
vlastnou aktivitou. Najvýznamnejšiu skupinu bežných príjmov v rozpočte
obce tvoria príjmy daňové, no táto alternatíva nepostačuje na vykrytie
všetkých výdavkov. Časť príjmov musí obec získavať vlastným podnikaním,
alebo efektívnym využitím vlastníckych práv k majetku.
Kľúčové slová: Obec; rozpočet; príjmy; finančná sebestačnosť.
Úvod
Jedným z najvýznamnejších prejavov rozhodovania na úrovni miest a obcí je rozhodovanie o smerovaní finančných tokov, o ich prioritách, ale aj
o vzájomných vzťahoch medzi rôznymi finančnými zdrojmi v obci. Stabilitu obecných rozpočtov významne posilnili daňové príjmy, ktoré predŠTÚDIE
53
2012, ročník I., číslo 1, s. 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
stavujú svojim objemom najpodstatnejšiu časť rozpočtových príjmov.
Samosprávy si prostredníctvom fiškálnej decentralizácie upevnili svoju
daňovú autonómiu aj tým, že disponujú viacerými miestnymi daňami
a poplatkami. Daňové príjmy však nezabezpečujú obciam plnú finančnú
sebestačnosť a preto je nevyhnutný aktívny prístup obcí pri hľadaní ďalších nedaňových príjmov.
Keďže nastavenie rozpočtov jednotlivých miest je rôzne, vplyv krízy
sa u nich prejavil s rozdielnou intenzitou. Niektoré mestá boli prinútené
robiť radikálne škrty vo výdavkoch, prepúšťať zamestnancov, skracovať
pracovný čas a mzdu, či obmedziť niektoré verejné služby (napr. nižší
štandard údržby zelene, osvetlenia ulíc, obmedzenie činnosti či dokonca
návrhy na zrušenie mestskej polície). Kríza všeobecne viedla k obmedzeniu investičnej činnosti, čo vyplýva z výpadku plánovaných kapitálových
príjmov. Mnohé obce a mestá využívajú na krytie dočasných deficitov
v bežnom rozpočte prebytky naakumulované z predchádzajúcich rokov,
alebo siahajú po návratných zdrojoch, čo však zvyšuje ich zadlženosť.
Cieľom príspevku je poukázať na dôležitosť posilňovania postavenia
nedaňových príjmov v štruktúre obecných rozpočtov, predovšetkým
v kontexte dopadov nepriaznivej ekonomickej situácie na výnosy daňových príjmov. Za jednu z možností, ako môžu obce aktívne ovplyvňovať
svoju finančnú situáciu, možno považovať podnikateľskú činnosť. Na základe údajov získaných zo štátnych záverečných účtov za obdobie rokov
2008 až 2010 v článku analyzujeme vývoj v jednotlivých príjmových
skupinách. Zároveň poukazujeme na vývoj finančnej sebestačnosti a miery samofinancovania obcí v SR.
Príjmová základňa obcí
Formovanie príjmovej základne samospráv je považované za dlhotrvajúci
proces, ktorý je spätý s väzbami a vzťahmi medzi štátnym rozpočtom
a rozpočtami samosprávy a medzi ďalšími článkami verejných rozpočtov.
Príjmová základňa samosprávy by mala byť objemovo výdatná, relatívne
stabilná, právne zaručená a flexibilná, aby mohla plniť úlohy, ktoré sa
v priebehu rozpočtového roka zmenia.1 Podľa zákona o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy má obec príjmy, ktoré naznačuje Obrázok 1.
1
GRÚŇ, L. – PAULIČKOVÁ, A. – VYDROVÁ, V.: Samospráva ako súčasť verejnej správy. Bratislava : EUROUNION, 2005, s. 32.
54
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Obrázok 1 Rozdelenie príjmov obce
daň z príjmu FO
daňové
miestne dane
Vlastné
daň z nehnuteľností
daň za psa
daň za užívanie verejného priestranstva
daň za ubytovanie
daň za predajné automaty
daň za nevýherné hracie prístroje
daň za vjazd a zotrvanie motor. vozidla v historickej časti mesta
daň za jadrové zariadenie
príjmy z vlastníctva majetku
príjmy z činnosti samosprávy
nedaňové
poplatky
sankcie, pokuty, dary
Príjmy
príjmy z mimorozpočtových fondov
úvery a pôžičky
návratné
komunálne zmenky
príjmy z emisie CP
Cudzie
komunálny leasing
nenávratné
dotácie
Prameň: Vlastné spracovanie.
Vlastné príjmy obcí
Ako naznačuje schéma obce môžu v rámci vlastných príjmov uvažovať
o príjmoch daňových a nedaňových. Z pohľadu samospráv je najväčším
rizikom v súčasnosti pokles výnosu dane z príjmu fyzických osôb, ktorá
tvorí najväčšiu zložku príjmov miest a obcí. Aktuálny vývoj ekonomickej
situácie a makroekonomické prognózy naznačujú, že pokles výnosu tejto
dane nebude len krátkodobého charakteru, ale že bude mať trvalejší charakter. Súvisí to hlavne so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou a stagnujúcou úrovňou platov, ktoré tvoria základ pre výnosy z tejto dane. Samosprávy pri tomto príjme v podstate nemajú v rukách žiadne nástroje, ktorými by tento vývoj ovplyvnili. V roku 2010 poklesol výnos z podielovej
dane v porovnaní s rokom 2008 o 23 %, pričom pri miestnych daniach
bol zaznamenaný mierny nárast. Výnos dane z nehnuteľnosti vzrástol
o 12 %, u ostatných daní bolo zvýšenie menej výrazné. Daňové príjmy
mali na celkových bežných príjmoch v roku 2008 viac než 61 % podiel.
Pre porovnanie v roku 2009 to bolo 57,7 % a v roku 2010 už len 53,3 %.
Vývoj výnosu miestnych daní podlieha ekonomickému cyklu v oveľa
nižšej miere, no kríza sa môže odraziť aj na príjmoch miest a obcí z týchto daní a to najmä v podobe zvyšujúcich sa nedoplatkov. Je preto dôležité
venovať náležitú pozornosť výberu miestnych daní a pružne reagovať na
prípadný nárast nedoplatkov. Z hľadiska rozpočtových príjmov sú releSTUDIES
55
2012, ročník I., číslo 1, s. 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vantné predovšetkým daň z nehnuteľností, poplatky za odpad a v niektorých mestách s rozvinutým turistickým ruchom i daň za ubytovanie.
Keďže poplatky za odpad môžu podľa zákona kryť len náklady na
manipuláciu s ním, nedá sa tento poplatok považovať za vhodný z hľadiska zvýšenia príjmov miest a obcí. Mnohé mesta sú však v situácii, že výnos z tohto poplatku nedosahuje výšku vynaložených výdavkov a tak
v ich prípade je zvyšovanie sadzieb možné a v mnohých prípadoch aj aktuálne. Momentálna výška sadzieb miestnych daní je v obrovskej väčšine
samospráv na hranici únosnosti obyvateľov.
Graf 1 Vývoj daňových príjmov obcí v rokoch 2008 – 2010, v tis. €
Daňové príjmy obcí v SR
1700000
1650000
1600000
1550000
1500000
1685269
1450000
Daňové príjmy
1620306
1400000
1350000
1421927
1300000
1250000
rok 2008
rok 2009
rok 2010
Prameň: Vlastné spracovanie podľa dokumentov Návrhy záverečného účtu verejnej správy
SR za rok 2008 – 2010. [online]. [cit. 2011-12-27]. Dostupné na internete: <http://
www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3557>.
Medzi vlastné nedaňové príjmy patria predovšetkým príjmy z vlastného podnikania, príjmy z vlastníctva majetku, užívateľské poplatky za
niektoré verejné statky, sankčné pokuty, príjmy z mimorozpočtových
fondov, ak sú tvorené a ostatné príjmy (príjmy zo združovania prostriedkov, dary, výnosy z verejných zbierok a pod.). Pre túto skupinu príjmov
vo všeobecnosti platí, že sú závislé na aktivite obce, no výrazne sú
ovplyvnené aj rozsahom vlastníckych práv k majetku.
56
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Graf 2 Vývoj nedaňových príjmov obcí v rokoch 2008 – 2010, v tis. €
Nedaňové príjmy obcí v SR
400000
350000
300000
250000
200000
150000
100000
50000
0
rok 2008
rok 2009
rok 2010
príjmy z podnikania
príjmy z vlastníctva majetku
administratívne poplatky
úroky z úverov
iné nedaňové príjmy
Nedaňové príjmy spolu
Prameň: Vlastné spracovanie podľa dokumentov Návrhy záverečného účtu verejnej správy
SR za rok 2008 – 2010. [online]. [cit. 2011-12-27]. Dostupné na internete: <http://
www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3557>.
Ako vyplýva z údajov uvedených v Grafe 2, aj v prípade nedaňových
príjmov došlo k ich poklesu v sledovanom období. Najvýraznejšie sa
zmeny prejavili v príjmoch získaných z úrokov a v príjmoch z podnikania.
Na hodnotenie finančnej kapacity obce sa využívajú ukazovatele miery sebestačnosti obce v tvorbe príjmov a miera samofinancovania. Mieru
finančnej sebestačnosti ovplyvňuje optimálne priradenie príjmov do rozpočtov obcí a výdavkov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za zabezpečovanie verejných statkov. Finančná sebestačnosť obce je indikátorom odzrkadľujúcim mieru samostatnosti a stability hospodárenia miestnych
samospráv. Vyjadruje pomer sumy vlastných príjmov rozpočtu obce
k sume celkových príjmov rozpočtu obce.
Finančná sebestačnosť =
Vlastné príjmy
Celkové príjmy
Ukazovateľ finančnej sebestačnosti predstavoval v roku 2008 hodnotu 0,63. V ďalších rokoch však dochádza k jeho poklesu. V roku 2009 bola
STUDIES
57
2012, ročník I., číslo 1, s. 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
jeho hodnota 0,54 a v roku 2010 už len 0,46. Tento vývoj svedčí o tom, že
obce nie sú finančne sebestačné a sú odkázané v čoraz väčšej miere na
cudzie zdroje.
Miera samofinancovania predstavuje podiel vlastných príjmov na
bežných výdavkoch. Ide vlastne o podiel alebo objem prostriedkov, ktoré
má obec k dispozícii na kapitálové výdavky.
Miera samofinancovania =
Vlastné príjmy
Bežné výdavky
Ak je hodnota vyššia ako 1, ide o situáciu, keď obec môže tieto prostriedky použiť na rozvojové projekty. Pri hodnote nižšej ako 1 potrebuje
na krytie bežných výdavkov aj ďalšie zdroje – dotácie. Vývoj tohto ukazovateľa dokumentuje Graf 3.
Graf 3 Miera samofinancovania obcí v rokoch 2008 – 2010
Miera samofinancovania obcí
1
0,9
0,94
0,8
0,79
0,72
0,7
0,6
0,5
0,4
0,3
0,2
0,1
0
2008
rok 2009
rok 2010
Prameň: Vlastné spracovanie podľa dokumentov Návrhy záverečného účtu verejnej správy
SR za rok 2008 – 2010. [online]. [cit. 2011-12-27]. Dostupné na internete: <http://
www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3557>.
58
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Podnikanie obcí v SR
Vlastná podnikateľská činnosť obce vyplýva zo zákona a zo samotnej
podstaty jej fungovania. Obec má právnu subjektivitu, má vlastný majetok a možnosti s ním hospodáriť a sú jej pridelené aj vlastné príjmy, ktoré závisia jej aktivitách. Toto možno považovať za rozhodujúci aspekt,
ktorý je determinantom vstupu obce do podnikateľských aktivít.2
Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
Na účely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov sú obce považované za daňovníkov (právnické osoby), ktorí
nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Podmienky registrácie daňových subjektov sú uvedené v § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Na účely tohto zákona sa za
deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň,
keď je právnická osoba oprávnená začať podnikať.3 Zákon č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v § 2 definuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť na účely dosiahnutia zisku.
V ods. 2 sa ustanovuje, že podnikateľom je:
osoba zapísaná v obchodnom registri;
osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia;
osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov;
fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Podnikateľskú činnosť rozpočtovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, obce alebo vyššieho územného celku upravuje § 28 ods. 1
a 3 Zákona 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Rozpočtové pravidlá verejnej správy
ďalej ustanovujú, že náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi
z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej organizácie. Výnosy a náklady na podnikateľskú činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.
2
3
ŽÁRSKA, E. et al.: Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Ekonóm, 2007, s. 110.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
STUDIES
59
2012, ročník I., číslo 1, s. 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vyššie uvedené legislatívne úpravy umožňujú obci zakladať rôzne
organizačné formy podnikania. Môže ísť o akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, obec si môže založiť živnosť resp. rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. Obec môže založiť obchodnú spoločnosť ako jediný akcionár alebo jediný spoločník. Pri založení obchodnej spoločnosti s inými podnikateľskými subjektmi sa obec stáva akcionárom alebo spoločníkom firmy s majoritným alebo minoritným podielom. O výške vkladu do príslušných obchodných spoločností rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Obec ako vklad do obchodnej spoločnosti môže
použiť majetok, ktorý vlastní a tak vlastne dochádza k zmene vlastníka
majetku. Stáva sa ním založená spoločnosť. Obec následne má podiel na
vytvorenom zisku do výšky svojho vkladu (či majetkového alebo nemajetkového).
Ďalšou možnosťou, ktorá je využívaná v slovenských podmienkach
častejšie, je založenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Do úvahy sú
brané predovšetkým výhody plynúce z nízko limitovaného základného
imania a ručenia obce.4
Jednou z možností podnikania obcí je prevádzkovanie živnosti. I keď
je táto forma ojedinelá, obec tu vystupuje ako podnikateľský subjekt –
živnostník. Predmetom živnosti najčastejšie sú remeselné, viazané alebo
koncesované činnosti, predovšetkým v oblasti cestovného ruchu.
K formám podnikania je možné zaradiť aj spôsob, keď obec zverí
svoj majetok do správy príspevkových alebo rozpočtových organizácii.
Podnikateľská činnosť umožňuje obci vstupovať do spolupráce aj
s inými obcami pri riešení takých rozvojových programov, ktoré z vlastných zdrojov nedokáže realizovať (napr. výstavba vodovodov, čističiek
odpadových vôd, skládky tuhého komunálneho odpadu a pod.).5
Majetok a jeho význam pre podnikateľskú činnosť obce
Majetok môže byť vymedzený ako bohatstvo, pretože má hodnotu, trhovú cenu a rôzne druhy majetku možno zameniť na peňažnú formu majetku.6 Vlastníctvo majetku je základným predpokladom rozvoja lokálneho
a regionálneho sektora, umožňuje vlastnú podnikateľskú činnosť samospráv, vytvára priestor pre kvalitné zabezpečenie verejných statkov, ale
4
5
6
ŽÁRSKA, E. et al.: Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Ekonóm, 2007, s. 89.
PAPCUNOVÁ, V.: Obecný majetok – nástroj rozvoja obcí. Nitra : FPV UKF, 2010, s. 45.
PEKOVÁ, J.: Hospodaření a finance územní samosprávy. Praha : Management Press, 2004,
s. 223.
60
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
limituje aj možnosti získavania úverov. Majetkovú pozíciu obcí možno
odvodiť z analýzy štruktúry majetku a zdrojov jeho financovania, pričom
základným informačným zdrojom je súvaha. Absolútne hodnotové ukazovatele majetku obcí vyjadrujú hodnotu jednotlivých aktív v netto vyjadrení.
Ako vyplýva z Tabuľky 1 spracovanej podľa údajov z agregovanej súvahy obcí vrátane rozpočtových organizácii v ich pôsobnosti, v štruktúre
majetku obcí má najvýznamnejšie postavenie dlhodobý hmotný majetok
(predstavuje takmer 72 % z celkových aktív). Ide o súčasť majetku, pri
ktorom je najreálnejšie predpokladať jeho využitie aj na podnikateľskú
činnosť obce.
Tabuľka 1 Štruktúra neobežného majetku obcí v SR, v tis. €
Štruktúra neobežného majetku obcí v SR, v tis. €
Aktíva
Dlhodobý nehmotný
majetok
2008
2009
2010
Index
2010/2009
17 649
19 971
20 487
1,03
Dlhodobý hmotný majetok
8 750 281
9 418 244
10 288 811
1,09
Dlhodobý finančný
majetok
1 659 313
1 665 993
1 658 968
0,99
Neobežný majetok
celkom
10 427 243
11 104 208
11 968 266
1,07
Prameň: Vlastné spracovanie podľa dokumentov Návrhy záverečného účtu verejnej správy
SR za rok 2008 – 2010. [online]. [cit. 2011-12-27]. Dostupné na internete: <http://
www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3557>.
Rozhodnutia o spôsobe využívania obecného majetku by mali nadväzovať na zásady hospodárenia s majetkom obce, na program rozvoja obce, prípadne na osobitný program využívania majetku obce. Ak municipalita predá svoj majetok, príjem z predaja musí byť použitý výlučne na
rozvojové, investičné programy, ktoré budú prinášať ďalšie dodatočné
príjmy, aby sa nahradil úbytok predaného investičného majetku. Za najhoršiu situáciu možno považovať, ak sa príjmy z predaja majetku použijú
na krytie bežných prevádzkových nákladov obecného zastupiteľstva
a ním zriadených alebo založených organizácií. Obecný majetok podľa
zákonom stanovených účelov využívania možno rozdeliť do troch skupín: na majetok, ktorý slúži na výkon samosprávy, majetok, ktorý slúži na
STUDIES
61
2012, ročník I., číslo 1, s. 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
verejné účely, najmä na zabezpečenie miestnych verejných služieb, a na
majetok, ktorý slúži na podnikateľskú činnosť.7
Využívať majetok na výkon samosprávy je zo zákona obligatórnou
prioritou. Súvisí najmä so zabezpečovaním čistého verejného statku
a spája sa s činnosťou volených, výkonných, kontrolných, poradných, poriadkových a iných orgánov obce. Časť svojho majetku obce využívajú na
verejný účel, čiže slúži na poskytovanie miestnych verejných služieb, ktoré majú charakter čistých alebo zmiešaných verejných statkov. Podľa
miestnych podmienok obec na tento účel vydeľuje časť nehnuteľného
a hnuteľného majetku, ako i finančného majetku. Zvyšnú časť majetku
zvyknú obce využívať na podnikateľskú činnosť.
Príjmový efekt majetku vyjadruje tvorbu príjmov, ktoré plynú do
obecného rozpočtu a súvisia s trhovým využitím majetku obce. Tento
ukazovateľ vyjadruje aká výška príjmov je viazaná na 1 euro hodnoty
obecného majetku. Vypočíta sa nasledovne:
Príjmový efekt majetku =
Príjmy z vlastníctva majetku obce
Celková hodnota majetku obce
Ak vychádzame z údajov za sledované obdobie rokov 2008 až 2010,
príjmový efekt majetku je v prípade obcí veľmi nízky a pohybuje sa
v intervale od 0,02 až 0,03.
Záver
Udržiavanie priaznivej ekonomickej kondície miest a obcí v sťaženej
ekonomickej situácii nie je jednoduchá úloha a preto je tu dôležitý nielen
aktívny prístup zo strany obcí, ale aj zo strany štátu. Ako vyplynulo z analýzy príjmovej časti rozpočtov obcí v SR, významne sa znížil výnos daňových príjmov, k poklesu došlo aj v oblasti príjmov nedaňových. Zhoršuje
sa situácia v prípade finančnej sebestačnosti, ale medziročný pokles
možno sledovať aj vo vývoji miery samofinacovania obcí. Obce určite nečaká ľahké obdobie ani v roku 2012, preto je možné predpokladať, že tieto výsledky sa nebudú zlepšovať.
7
ŠVANTNEROVÁ, Ľ. – KOŽIAK, R.: Teoreticko-metodologické aspekty skúmania municipálneho majetku. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2004, s. 21.
62
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Literatúra
Dokument Konsolidácia rozpočtov samospráv v čase krízy. [online].
[cit. 2011-12-27]. Dostupné na internete: <http://www.komunal.eu/
subory/konsolid__cia_rozpo__tov.pdf>.
Dokumenty Návrhy záverečného účtu verejnej správy SR za rok 2008 –
2010. [online]. [cit. 2011-12-27]. Dostupné na internete: <http://
www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3557>.
GRÚŇ, L. – PAULIČKOVÁ, A. – VYDROVÁ, V.: Samospráva ako súčasť verejnej správy. 1. vyd. Bratislava : EUROUNION, 2005. 122 s. ISBN 8088984-82-3.
JÍLEK, M.: Fiskálni decentralizace, teórie a empírie. 1. vyd. Praha : ASPI,
2008. 428 s. ISBN 978-80-7357-355-3.
PAPCUNOVÁ, V.: Obecný majetok – nástroj rozvoja obcí. 1. vyd. Nitra : FPV
UKF, 2010. 132 s. ISBN 978-80-8094-729-3.
PEKOVÁ, J.: Hospodaření a finance územní samosprávy. 1. vyd. Praha :
Management Press, 2004. 306 s. ISBN 80-7261-086-4.
ŠVANTNEROVÁ, Ľ. – KOŽIAK, R.: Teoreticko-metodologické aspekty skúmania municipálneho majetku. 1. vyd. Banská Bystrica : Ekonomická
fakulta UMB, 2004. 122 s. ISBN 80-8083-108-4.
Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších
predpisov.
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
ŽÁRSKA, E. et al.: Komunálna ekonomika a politika. 1. vyd. Bratislava :
Ekonóm, 2007. 192 s. ISBN 978-80-225-2293-9.
Ing. Slávka Sedláková, PhD.
Katedra ekonomiky a riadenia verejnej správy
Fakulta verejnej správy
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Popradská 66
STUDIES
63
2012, ročník I., číslo 1, s. 53-64
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
041 32 Košice
Slovenská republika
[email protected]
64
ŠTÚDIE
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Otázka štátnosti Európskej únie
The Questions of the European Union Statehood
Monika Skalická
Abstract: The main aim of the following study is to present and analyze the
historical background as well as current merit of the questions of the European Union statehood. In its first part the author concerns on explaining
the historical context of the idea of the European state, in the second part
on the scientific theoretical views on the concepts of the European Union
and their legal features according to the key pillars of the theories of state
and in the final part the author pays the main attention to the questions of
sovereignty and legitimacy in the area of the current European Union.
Key Words: European Union; Statehood; State; Legal Features; Historical
Concepts; Current Legal Concepts; Sovereignty; Legitimacy.
Abstrakt: Hlavným cieľom predloženej štúdie je predstaviť a analyzovať
historické pozadie, ako aj súčasný stav podstaty otázky štátnosti Európskej
únie. V prvej časti štúdie sa autorka zameriava na objasnenie historických
súvislostí myšlienky Európskeho štátu, v druhej časti na vedecké teoretické
pohľady konceptov Európskej únie a ich právnych vymedzení v súlade s
kľúčovými piliermi teórií štátu a v záverečnej časti venuje autorka svoju
hlavnú pozornosť otázkam suverenity a legitimity v priestore súčasnej Európskej únie.
Kľúčové slová: Európska únia; štátnosť; štát; právne charakteristiky; historické koncepty; súčasné právne koncepty; suverenita; legitimita.
Idea Európskeho štátu v historickom kontexte
Každá myšlienka, ktorá v spoločnosti rezonuje, má svoju históriu a vývoj,
preto tento text začnem formovaním myšlienok tzv. európskej štátnosti.
Úplné počiatky zjednocovania Európy pochádzajú už z 9-10 storočia. Keď
na štedrý večer roku 800 pápež korunoval kráľa Karola Veľkého za cisára
Svätej ríše rímskej, stal sa franský panovník následníkom rímskych cisárov oslovovaný ako „Rex, Pater Europae“ (kráľ a otec Európy prekl.) Pomaly sa začala rodiť tzv. res publica christiana – myšlienka európskeho
ŠTÚDIE
65
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
kresťanského štátu1 a kresťanstvo, „pôvodne maloázijský kult v Prednej
Ázii, sa stalo ideológiou rímskeho impéria. Pozemský vládca spojil svoju
moc s mocou pápeža a spolu použili katolícke kresťanstvo na definíciu Európy.“2 Aachen (rezidencia kráľa) sa stal centrom Európy, ktorá mala spoločný jazyk (latinčinu) i spoločnú menu (denár). Nemecká právna tradícia však umožnila (na rozdiel od rímskej) synom kráľa rozdeliť si ríšu, čo
sa aj stalo a tak v roku 843 sa ríša Karola Veľkého rozdelila na tri časti
a na čas snahy o zjednotenú Európu ustali.3 Idea zjednotenia Európy sa
však „… objavuje sa vždy znova, iniciovaná striedavo hegemonistickými
ambíciami veľmocí, vojensko-politickými dôsledkami takýchto ambícií
a napokon rôznymi predstavami mierotvorcov o jej ideálnom usporiadaní,
ktoré boli vždy aktuálne najmä po ničivých svetových vojnách.“4 Ak upriamime pozornosť na predstavu Európskeho štátu, ktorý by nebol produktom „hegemonistických ambícií“ objaví sa meno Coudenhove-Kalergi so
svojou prácou Pan-Európa (1923)5 Podľa Coudenhove-Kalergi „… Mier
neznamená zvolať mierovú konferenciu, alebo sa spoliehať na dodržiavanie medzinárodného práva, ale nastúpiť na cestu politického, hospodárskeho a hodnotového prepojenia národných štátov, čo štátom znemožní vstupovať do vojenských konfliktov.“6 Týmito slovami reagoval Kalergi na prvú
1
2
3
4
5
6
Tzv. Európsky kresťanský štát bol ideou, ktorá bola významná hlavne v čase križiackych
výprav, kresťanská Európa sa mala spojiť proti pohanským národom, nasledoval však
proces sekularizácie a dôvod zjednocovania Európy sa tým stratil. Bližšie pozri KARLSON,
I.: Európa a národy – európsky národ alebo Európa národov? [online]. Bratislava : Slovenský
inštitút medzinárodných vzťahov, 1998. 146 s. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete:
<http://www.aepress.sk/Site01/ebooks/karlsson.pdf>.
KARLSON, I.: Európa a národy – európsky národ alebo Európa národov? [online].
Bratislava : Slovenský inštitút medzinárodných vzťahov, 1998, s. 18-19. [cit. 2011-12-30].
Dostupné na internete: <http://www.aepress.sk/Site01/ebooks/karlsson.pdf>.
Bližšie pozri KARLSON, I.: Európa a národy – európsky národ alebo Európa národov?
[online]. Bratislava : Slovenský inštitút medzinárodných vzťahov, 1998. 146 s. [cit. 201112-30]. Dostupné na internete: <http://www.aepress.sk/Site01/ebooks/karlsson.pdf>.
PODOLÁKOVÁ, K.: Pestovanie národnej identity verzus európska integrácia. In: Otázky
žurnalistiky. [online]. 1997, roč. 40, č. 1, s. 9. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete:
<http://www.sav.sk/journals/zurnal/full/oz0197b.pdf>.
V roku 1922 vystúpil Kalergi s programom zjednotenia Európy a vytvorenia Pan-Európy
a v roku 1923 vyšla jeho hlavná práca Pan-Európa. Jeho riešenie bolo geniálne jednoduché:
Európa sa musí zjednotiť politicky a hospodársky cez hranice svojich národných štátov
a len tak môže čeliť nepriateľským vnútorným a vonkajším silám. Nešlo pritom
o uniformné, plošné, byrokratické alebo dokonca násilné zjednocovanie európskych štátov,
ale o také zjednotenie, ktoré by vychádzalo z geografických, geopolitických daností
a slobodnej vôli rovnoprávnych národov. KUČERA, R.: Panevropská unie Česko. [online].
[cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <http://www.panevropa.cz/?cat=10>.
Citované podľa KUČERA, R.: Panevropská unie Česko. [online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné
na internete: <http://www.panevropa.cz/?cat=10>.
66
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
svetovú vojnu i na vznik tzv. moderných – národných, suverénnych a teritoriálnych štátov, avšak druhá svetová vojna bola zlyhaním týchto
snách o zjednocovanie a nesmiernym zlyhaním dodržiavania určitých
hodnôt, či samotnej ľudskosti.
Dôležitým obdobím znovuobjavenia idei európskeho štátu je povojnová éra 40-50-tych rokov 20. storočia. Všeobecná dezilúzia a nedôvera
sa miešala s idealistickými predstavami o možnosti odstránenia vojen
v Európe. Známe je vyhlásenie Churchilla, ktorý v slávnostnom prejave
prednesenom v Zürichu v septembri 1946 vyhlásil: „Musíme vybudovať
Spojené štáty Európy. Je to jediná možnosť ako umožniť stovkám miliónov
pracujúcich znova nájsť svoje drobné radosti a vieru v to, že život sa oplatí
žiť (…) Prečo by nemohla existovať európska skupina schopná poskytnúť
poblúdeným národom tohto rozbúreného a mocného kontinentu pocit širšieho vlastenectva a spoločného občianstva?“7 V európskom priestore8 do
popredia v otázke európskej integrácie vystúpili dva teoretické smery –
federalizmus a funkcionalizmus. Najjasnejšie sa federalizmus prejavil
prostredníctvom úsilia talianskych federalistov a ich Manifesto di Ventotene – Per un´Europa libera e unita (Ventotézsky manifest - Za slobodnú
a zjednotenú Európu prekl.), ktorého autormi boli A. Rossi a E. Spinelli.
Spinelli sa za Mussoliniho režimu zúčastnil na protifašistickom odboji
a za svoju činnosť zaplatil desiatimi rokmi vo väzení a ďalšími šiestimi
rokmi vo vyhnanstve. V exile na talianskom ostrove Ventotene spolupracoval na vytvorení „Manifestu z Ventotene,“9 pozostávajúceho zo štyroch
časti: kríza modernej civilizácie, úlohy povojnového obdobia – európska
jednota, reforma spoločnosti, revolučná situácia, staré a nové prúdy,
v ktorom bola predstavená vízia zjednotenej a slobodnej Európy. Tento
dokument identifikuje dôvod kríz, vojen a chudoby – je ním samotná
existencia suverénnych štátov, pretože tieto (suverénne štáty) považujú
iné národné suverénne štáty za konkurenciu a potencionálnych nepriateľov, dôsledkom čoho sú neutíchajúce boje medzi nimi. V podstate i preto
sami seba (stúpenci Manifestu z Ventotene) nazvali Európske federalistické hnutie, ktoré nie je politickou stranou v rámci štátu, ale je nadštátnym hnutím s medzinárodnou víziou. Výsledkom nemal byť len Európsky
štát, ale svetový štát, v ktorom by k vojnám už nikdy nedošlo. Tento cieľ
7
8
9
Dokument Rada Európy včera a dnes: Od Churchilla po Gorbačova a ďalej… [online].
[cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <http://www.radaeuropy.sk/?283>.
V celosvetovom meradle išlo o dichotómiu realizmu a idealizmu, kde realizmus z mocenskej
hierarchie vychádza a chce moc len opísať, ale idealizmus sa snaží moc úplne odstrániť
z medzinárodných vzťahov (moc ako pôvodca zla).
Bližšie pozri stránku www.altierospinelli.org.
STUDIES
67
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sa mal dosiahnuť jediným rýchlym prevratom, aby nebol zablokovaný
konzervatívnymi a totalitárnymi silami.10 Tento dokument sa dnes považuje za predchodcu nedávno koncipovanej Zmluvy zakladajúcej Ústavu
pre Európu (Európska ústava). Zároveň treba pripomenúť, že Spinelli sa
veľkej miere podieľal spoločne s Robertom Schumanom, Jeanom Monnetom a ďalšími hlavnými architektmi európskej integrácie na vytváraní
vtedajších Európskych spoločenstiev (ES) po druhej svetovej vojne.11 Následne sa však Európa sa rozpadla na dva bloky s odlišným politickým
a ekonomickým systémom, s odlišnou ideológiou i cieľmi a tým sa rozpadol i sen o zjednotenej Európe. O postupnej vojensko-politickej, ale predovšetkým hospodárskej integrácii sa dalo uvažovať len v rámci týchto
blokov a viac ako 40 rokov existovali v podstate dve Európy žijúce svojím
vlastným životom.12
Ako už bolo skôr uvedené, spolu s federalizmom sa paralelne rozvíjala funkcionalistická (dnes už tradičná) integračná teória,13 ktorej neovariantu (tzv. neofunkcionalizmus) sa „otcovia“ Únie rozhodli využiť pri
vytváraní európskej integrácie. V podstate bol cieľ ten istý, teda - Európsky štát/svetový štát, ale proces, akým by sa mal dosiahnuť bol definovaný odlišne. Federalisti chceli nastolenie európskej, či svetovej vlády náhlym prevratom. David Mitrany (zakladateľ funkcionalizmu) založil svoju
teóriu na predpoklade, že spolupráca v jednej oblasti povedie k spolupráci aj v iných oblastiach. Vznikne tak medzinárodná sieť technokracie, ktorá pôjde naprieč životne dôležitými aktivitami štátov a preto bude nákladnejšie viesť vojnu, ako spolupracovať. Takto spustená integrácia pôjde mimo rámec politiky, bude prebiehať len v technických, mimopolitických a nadpolitických oblastiach, akou je napríklad koordinácia železnič-
Ku konzervatívnym silám zaraďujeme riadiacu triedu základných inštitúcií národných
štátov, najvyššie osobnosti vojenských síl, skupiny monopolistického kapitalizmu, veľkých
vlastníkov pozemkov a vysokých cirkevných predstaviteľov. Bližšie pozri ŠUŠOVÁ-PRANDO,
P.: Nová koncepcia federalistickej revolúcie vo Ventotenskom manifeste. In: Interpolis ´08.
Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Ústav vedy a výskumu, Fakulta politických vied
a medzinárodných vzťahov, 2008, s. 301-307.
11 Spinelli bol členom Európskej komisie a v roku 1976 sa stal členom Parlamentu, ktorého
poslancom bol až do svojej smrti v roku 1986. So svojou jasnou predstavou o potenciáli
Európy zohral významnú úlohu pri posilnení zmlúv o ES a EÚ v osemdesiatych
a deväťdesiatych rokoch.
12 Bližšie pozri PODOLÁKOVÁ, K.: Pestovanie národnej identity verzus európska integrácia.
In: Otázky žurnalistiky. [online]. 1997, roč. 40, č. 1, s. 9-12. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na
internete: <http://www.sav.sk/journals/zurnal/full/oz0197b.pdf>.
13 Nie teória európskej integrácie, pretože cieľom nemal byť vznik nového mocenského
centra, ale siete vzťahov.
10
68
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nej prepravy. Cieľom nemal byť vznik nového mocenského centra, ale
akejsi siete vzťahov.14 Nakoniec vyhrala teória neofunkcionalizmu, ktorá
uvažuje o európskom priestore - európskej integrácii, ktorá sa prostredníctvom predstavy „spill over“ – prelievania má postupne dostať až k integrácii politickej. Avšak história ukazuje, že jednoduché „preliatie“ platí
pre jednotlivé odvetvia hospodárstva, nie však pre politiku, demokraciu
a štát. Po vzniku hospodárskej a menovej únie nastala teda potreba vytvorenia nových teoretických východísk a nových riešení pre Úniu.15
Otázka znela, či pod vplyvom intergovernmentalistov preferovať medzivládne rozhodovanie a tak posilniť pozíciu členských štátov, alebo pokračovať v úsilí smerom k politickej integrácii vo forme viacúrovňového
vládnutia. Táto otázka vlastne znamená, či má byť EÚ iba medzinárodnou
organizáciou, alebo má byť jedným zo stupňov (nadnárodným) vládnutia,
teda štátnym zväzkom.
Myšlienka Európskeho štátu teda nie je nová, je to idea, ktorá v Európe čas od času vystúpi do popredia, ale realizácia nie je jednoduchá
práve vzhľadom na dávnu i nedávnu históriu nenávisti a krviprelievania
medzi jednotlivými národmi, podporovaná zo strany jednotlivých panovníkov i vlád. Samozrejme ale netreba zabúdať, že v ktoromkoľvek predošlom historickom období nová podrobená zem znamenala obrovský zisk
pre víťaza a moc sa vyčísľovala veľkosťou impéria. Dnes je situácia iná,
pretože okrem regiónov so zásobami ropy a zemného plynu dnes nie je
vojna príťažlivou a krajinu ekonomicky vyčerpáva, čo znižuje postavenie
krajiny vo svetovom hospodárstve, ktorý je v súčasnosti určujúci pre
hodnotenie postavenia a sily krajiny v medzinárodných vzťahoch, čo je
dôsledkom jednej z najdôležitejších premien svetového politického systému v druhej polovici 20. storočia – „rast vzájomnej ekonomickej závislosti do tej miery, že sa objavili teórie o rozleptávanie vestfálskeho systému
prostredníctvom hospodárskeho rozvoja. (…) Pozícia na svetovom trhu (…)
sa stala jednou zo základných determinantov statusu vo svetovom politickom systéme.“16 Tento vývoj tvorí dobrý základ pre budovanie mierovej
integrácie štátov Európy, niektoré jej kroky však naznačujú, že sa EÚ po-
Bližšie pozri dokument ABC o Európskej únii: Funkcionalizmus. [online]. [cit. 2011-12-30].
Dostupné na internete: <http://www.europskaunia.sk/funkcionalizmus>.
15 Liberálny intergovernmentalizmus (Moravcsik), inštitucionalizmus racionálnej voľby
(Garret), historický inštitucionalizmus (Pierson), sociologický inštitucionalizmus
(Schimmelfenig), konštruktivizmus, europeizácia (Risse/Boerzel), viacúrovňové vládnutie
(Hogheová/Marks) a politické siete (Peterson).
16 KREJČI, O.: Mezinárodní politika. Praha : Ekopress, 2010, s. 117.
14
STUDIES
69
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
kúsila o obnovu pôvodnej myšlienky európskej integrácie – štát, preto
ďalšia časť je venovaná práve otázke o štátnosti EÚ.
Európska únia štátny zväzok alebo zväzok štátov
V politických vedách sa operuje s vysvetlením štátu, ako neosobného mocenského mechanizmu, ktorý vznikol prostredníctvom tzv. spoločenskej
zmluvy a jeho cieľom je zaistiť bezpečnosť, poriadok a efektívnu správu
zvereného teritória a jeho obyvateľstva. Z pohľadu medzinárodného práva a praxe v medzinárodných vzťahoch štát vzniká tým, že sám rozhodne
o svojom vzniku, forme, usporiadaní a o politickom zriadení, resp. sa tak
deje realizáciou tzv. práva národov na sebaurčenie, ale nestane sa súčasťou medzinárodného systému, kým nie je uznaný zo strany medzinárodného spoločenstva (ostatných už existujúcich štátov). Z pohľadu práva
vnútroštátneho i politológie je pre definovanie štátnosti určitého subjektu potrebné uvažovať o jeho inštitucionálnom a funkcionálnom rozmere.
Podobnú otázku si položil vo svojej práci Fiala, samozrejme je potrebné
pripomenúť, že práca vyšla v roku 2007.17 V tom čase sa o Ústave živo
diskutovalo a LZ nebola ani uvažovaná. Napriek tomu je zrejmé, že Fiala
si vytvoril dosť reálnu predstavu o politickom vývoji v rámci EÚ, keď
predpokladal politickú neprijateľnosť Ústavy a potrebu vytvorenia alternatívneho dokumentu.18 Zároveň tento autor tvrdí: „EÚ je svojbytný politický systém, avšak menej zhody panuje o tom, či je tiež štátom.“19 Ďalej autor predpokladá, že EÚ aj za predpokladu platnosti Ústavy štátom nie je,
i keď bezpochyby plní niektoré úlohy štátu, k čomu má vytvorené potrebné riadiace nástroje (právne, finančné, exekutívne, legislatívne a judikatívno-inštitucionálne), naopak Procházka vo svojom texte došiel
k záveru, že v prípade platnosti pôvodného textu Ústavy pre Európu by
sa EÚ štátom stala.20 Ako však naznačuje názov kapitoly otázka znie, aká
je vlastne realita štátnosti Únie? Pre zdôraznenie rozdielu pojmov štátny
zväzok a zväzok štátov považujem za potrebné dodať, že zväzok štátov
nedisponuje zároveň štátnosťou, ide o medzinárodnoprávny subjekt,
ktorý vznikol na základe určitého medzinárodnoprávneho aktu a súhlasBližšie pozri FIALA, P.: Evropský mezičas. Nové otázky evropské integrace. Brno : Barrister
& Principal, 2007. 176 s.
18 Bližšie pozri FIALA, P.: Evropský mezičas. Nové otázky evropské integrace. Brno : Barrister
& Principal, 2007. 176 s.
19 FIALA, P.: Evropský mezičas. Nové otázky evropské integrace. Brno : Barrister & Principal,
2007, s. 105.
20 Bližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103.
17
70
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nej vôle zúčastnených strán. Naproti tomu štátny zväzok predpokladá
disponovanie atribútmi štátnosti daného subjektu.
V otázke štátnosti Európskej únie bol dôležitý rok 2003, keď Konvent
o budúcnosti Európy ukončil svoju činnosť a výsledkom sa stal návrh Ústavy pre Európu, avšak takmer súčasne vyvstali v médiách a tlači obavy
zo straty suverenity členských štátov, tzv. delenej suverenite a pod.21
Blahož v tejto súvislosti konštatuje: „EÚ sa mení z pôvodne medzinárodnoprávne založených spoločenstvách, teda čohosi, čo je jednoznačne predmetom skúmania a výuky medzinárodného práva, v spoločenstvo postupne
nadobúdajúce atribúty štátnosti, (…) teda objekt ústavnoprávny, ktorý je
predmetom skúmania ústavnoprávnej komparatistiky, štátovedy a ústavného práva.“22 Z hľadiska medzinárodného práva EÚ ako právnická osoba
vlastne reprezentuje „vonkajšiu autoritu združenia štátov a súčasne výrazom vnútorných hodnôt tejto jednotky.“23 Podľa Grimm Ústava pre Európu
mala „… vo všeobecnosti predstavovať rámcové pravidlá fungovania politického spoločenstva (nie nevyhnutne štátu),“ avšak zároveň tento autor
pripúšťa, že „čo do obsahu, zakladajúce zmluvy Európskej únie už takýto
základný právny rámec predstavujú.“24 To znamená, že EÚ de facto ústavu
má, resp. taký právny základ, ktorý napĺňa určité znaky a funkcie ústavy
i keď vo forme niekoľkých zmlúv a ich zmien. Internetový portál EÚ v tejto súvislosti zdôrazňuje, že fungovanie Európskej únie sa opiera o princípy právneho štátu.25 Znamená to, že každé opatrenie EÚ má oporu
v zmluvách, ktoré dobrovoľne a demokraticky schválili všetky členské
štáty EÚ. Konkrétne, ak sa určitá oblasť politiky neuvádza v zmluvách,
Komisia nemôže v danej oblasti navrhovať právne predpisy. Zmluva tak
predstavuje záväznú dohodu medzi členskými štátmi EÚ a ustanovuje
ciele EÚ, pravidlá fungovania inštitúcií EÚ, postup prijímania rozhodnutí
a vzťah medzi EÚ a jej členskými štátmi.26 Klíma je presvedčený, že konštitucionalizácia Únie všeobecne je založená na vývoji práva, politiky
a postupnej integrácie, pričom tvrdí, že právo zatiaľ prekrývalo politické
Bližšie pozri SKALICKÁ, M.: Erózia suverenity. In: Verejná politika a spoločnosť. 2011,
roč. 12, č. 2.
22 BLAHOŽ, J. – KLÍMA, K. – SKÁLA, J. et al.: Ústavní právo Evropské unie. Dobrá Voda : Aleš
Čeněk, 2003, s. 115.
23 KLÍMA, K. et al.: Evropské právo. Plzeň : Aleš Čenek, 2011, s. 51.
24 Citované podľa TOKÁR, Ľ.: Vzťah Európskej únie a členských štátov v zrkadle navrhovanej
Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu. In: Právny obzor. 2004, roč. 87, č. 5, s. 437-447.
25 Bližšie pozri stránku europa.eu.
26 Bližšie pozri dokument Zakladateľské zmluvy EÚ. [online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na
internete:
<http://europa.eu/about-eu/basic-information/decision-making/treaties/
index_sk.htm>.
21
STUDIES
71
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rozhodnutia a interpretácia zakladajúcich zmlúv EÚ ako „ústavy“ na základe vnútorných právnych poriadkov je základom ich konštitucionalizácie.27 „Ústavná hodnota národných štátov je považovaná za základ hodnoty
integrácie, pretože tvorí i jej hmotné právo (princípy). (…) Pre charakteristiku verejnoprávnej povahy EÚ má zásadný význam posúdiť spoločné
ústavné hodnoty členských štátov. Ich súhrn umožňuje vidieť Úniu ako homogénny hmotnoprávny a procesnoprávny systém. Právo EÚ vo svojej povahe medzinárodnoprávnej nadväzuje tiež na hmotné zdroje medzinárodného práva verejného, ktoré obsahuje hmotnoprávne ústavné hodnoty.“28
Tento autor ďalej zdôrazňuje, že spoločné ústavné hodnoty Európy sú
založené na filozofii hodnôt liberálnej demokracie (demokratický systém,
právny štát a základné práva), no zároveň upozorňuje, že spôsob vládnutia je ešte stále v procese vývoja, preto ani v samotných právnych textoch
Únie nie je jasne stanovený cieľ/finálna podoba integrácie, čo ponúka
priestor pre utvorenie takej formy, ktorá bude pre Európu dostatočne
vyhovujúca. Tento prístup sa mi zdá veľmi vhodný a predvídavý, vzhľadom na dynamický vývoj, zmeny a relatívnu nestálosť EÚ z hľadiska jej
povahy.
EÚ je svojou povahou stále ešte spoločenstvom štátov, prevažne konfederatívneho typu, no pri jej posudzovaní si už nevystačíme s klasickými
merítkami konfederácie, federácie a unitarizmu, v podstate už musíme
uvažovať o celkom novom systéme, ktorý zatiaľ jasne pomenovaný nebol, ak opomenieme tzv. organizáciu sui generis (svojho druhu).29 Slovami Cintulu: „EÚ ako politické spoločenstvo nepredstavuje klasický systém
vládnutia, aký poznáme z národných štátov, ale evolučným spôsobom dospelo k novému druhu vládnutia, ktoré je charakteristické najmä značným
počtom úrovní a oblastí, v ktorých sa uskutočňuje a počtom aktérov, ktorí
na tomto systéme vládnutia participujú.“30 Cintula tak ako i autorka vidí
v tomto naplnenie teoretických predpokladov viacúrovňového vládnutia.31
Bližšie pozri KLÍMA, K. et al.: Evropské právo. Plzeň : Aleš Čenek, 2011. 579 s.
KLÍMA, K. et al.: Evropské právo. Plzeň : Aleš Čenek, 2011, s. 38-39.
29 Bližšie pozri KLOKOČKA (1996), porovnaj KLÍMA, K. et al.: Evropské právo. Plzeň : Aleš
Čenek, 2011. 579 s.
30 CINTULA, J.: Politický systém EÚ a demokratický deficit. In: Interpolis ´09. Banská Bystrica :
Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických a medzinárodných vzťahov, 2009, s. 312.
31 Bližšie pozri CINTULA, J.: Politický systém EÚ a demokratický deficit. In: Interpolis ´09.
Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických a medzinárodných vzťahov,
2009, s. 311-314.
27
28
72
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vráťme sa však k otázke samotnej štátnosti, teda vo vzťahu k utváraniu štátnosti je nevyhnutné zdôrazniť, či vôbec daný útvar ašpiruje na
štátnosť aj prostredníctvom vlastnej sebaprezentácie ako štátu a to prostredníctvom znakov, funkcií a symbolov.32 Symboly EÚ slúžia k identifikácií s určitou ideou, vzbudzujú pocit spolupatričnosti, a európske
symboly si na ani na nič viac nárok nerobia. Nejde o symboly štátu, ale
symboly Únie štátov. Symboly tak predstavujú európsku jednotu v rozmanitosti a charakterizujú spoločenstvo, ktorom každý štát obohacuje
druhých a sám sa inými necháva obohacovať.33
Pre vymedzenie Európskej únie a jej posúdenie z hľadiska atribútov
štátneho zväzku využijem charakteristiku z pera Procházku, ktorý tvrdí,
že v prípade Európskej únie, tak ako ju predpokladala Ústavná zmluva
a v prípade jej platnosti v podstate vôbec nepochybuje o štátnosti EÚ.34
Napríklad v predkladacej správe Ústavnej zmluvy pre Európu bolo testované, či je možné EÚ v prípade platnosti ústavy EÚ naďalej považovať za
voľné združenie štátov, odlišné od štátneho zväzku. V tejto správe je jasne uvedené, že Ústava v prípade platnosti zakladá federatívny status tohto subjektu. Brhlíková zároveň v súvislosti s neúspechom Ústavnej zmluvy zdôrazňuje, že tvorcovia Lisabonskej zmluvy (LZ)35 sa pri jej vytváraní
usilovali vyhnúť možnému obviňovaniu z ústavného charakteru textu
zmienenej zmluvy.36 Na základe aktuálne platného textu Lisabonskej
zmluvy, ktorá mení a dopĺňa Zmluvu o Európskej únii a Zakladajúce
Napríklad či používa autentickú symbolickú výbavu typickú pre štáty, alebo nie. V tejto
súvislosti vidím snahu o autentické symboly napríklad v podobe európskej vlajky,
európskej hymny, európskeho motta a európskej spoločnej meny. Podľa viacerých
webových portálov EÚ tieto symboly slúžia k identifikácii s určitou ideou, vzbudzujú pocit
spolupatričnosti, a európske symboly si na ani na nič viac nárok nerobia. Nejde o symboly
štátu, ale symboly Únie štátov. Symboly tak predstavujú európsku jednotu v rozmanitosti
a charakterizujú spoločenstvo, ktorom každý štát obohacuje druhých a sám sa inými
necháva obohacovať.
33 Bližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103.
34 Bližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103.
35 Napríklad LZ nepoužíva výraz ústava, funkcia ministra zahraničných vecí Únie je
premenovaná na Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,
vypúšťa sa odkaz na symboly EÚ i referencia na primárnosť práva EÚ pred národným
právom, plný text Charty základných práv je nahradený krátkym odkazom na tento
dokument v čl. 6 ZEU.
36 Bližšie pozri BRHLÍKOVÁ, R.: Súbor textov z európskej integrácie. [online]. Nitra : Univerzita
Konštantína filozofa v Nitre, Katedra politológie a európskych štúdií, 2007. 102 s.
[cit. 2011-05-31]. Dostupné na internete: <http://www.kpes.ff.ukf.sk/files/citanka.pdf>.
32
STUDIES
73
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zmluvy Európskych spoločenstiev (Lisabonská zmluva) vieme s určitosťou povedať, že Európska únia je medzinárodným zmluvným zväzkom
štátov v zmysle „medzinárodného zoskupenia multisektorovej integrácie
štátov.“37 Zväzok štátov však nepredpokladá u zvoleného subjektu naplnenie znakov či funkcií štátu. Paradoxným je napríklad je tzv. Zväzový
štát Ruskej federácie a Bieloruska. Analýza medzištátnych dohovorov
medzi Bieloruskom a Ruskom v oblasti obchodu, bezpečnosti, slobody
pohybu svedčí o tom, že bez ohľadu na „osobitné“ vzťahy oboch štátov sa
ich formát iba málo odlišuje od analogických úprav s inými štátmi v rámci Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), čo je len medzinárodná organizácia, ktorá dokonca nemá medzinárodnoprávnu subjektivitu. EÚ ďaleko
presahuje znaky klasickej medzinárodnej organizácie i načrtnutého zväzového štátu, ale možno o nej povedať, že je štátom, resp. štátnym zväzkom? Mojím cieľom je vymedziť do akej miery sa podarilo naplniť vybrané znaky štátnosti a kde sú eventuálne prekážky, resp. čo v tom prípade
bráni Únii stať sa určitou formou štátu.
Procházka pri svojom hodnotení uvádza tri znaky štátu: územie, obyvateľstvo a jurisdikciu,38 alebo podľa Krejči vládu schopnú vládnuť.39 Politologická literatúra naviac dopĺňa znaky štátu o pojmy suverenity a legitimity štátnej moci. Inými slovami, štátnosťou disponuje taká organizácia, ktorá na určitom území nad osobami na ňom sa nachádzajúcimi, vykonáva zvrchovanú moc, ktorá je týmito osobami uznaná prostredníctvom legitimačného procesu (voľby), čím vzniká legitimita vlády daného
politického útvaru. Vychádzame teda z definície moderného štátu, ktorého základnými atribútmi sú územie, občania/obyvateľstvo, a vláda
schopná vládnuť. EÚ je síce teritoriálne vymedzená, tvrdí Fiala ale jej
územie je dané územím členských štátov.40 To ale Procházka nepovažuje
za problém,41 „naopak pravidlom je práve také usporiadanie, v ktorom príslušná časť územia štátneho zväzku je zároveň územím niektorého z jeho
členských štátov…“42 Zmluva o fungovaní EÚ (ZFEÚ) v súvislosti s územím
Dokument Politikum založené na… 2009.
Bližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103, porovnaj PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava : Právnická fakulta UK,
1995. 308 s.
39 Bližšie pozri KREJČI, O.: Mezinárodní politika. Praha : Ekopress, 2010. 399 s.
40 FIALA, P.: Evropský mezičas. Nové otázky evropské integrace. Brno : Barrister & Principal,
2007, s. 107.
41 Bližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103.
42 PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005, roč. 57, č. 1,
s. 198.
37
38
74
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Únie a pre potreby právneho vymedzenia tohto pojmu hovorí, napr. v čl.
3 pri definovaní spoločných kompetencií Únie a členských štátov v ods. 2
písm. c) o územnej súdržnosti, o ktorej sa zmieňuje i v čl. 14. ZEÚ, ďalej
celá Hlava XVIII. ZFEÚ je venovaná „Územnej súdržnosti Únie“ a v čl. 175
táto zmluva jednoznačne predpokladá povinnosť Komisie zaoberať sa
touto problematikou v súvislosti s predkladaním správ: „Komisia predkladá každé tri roky správu Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pokroku pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti…“ Procházka naviac v tejto súvislosti argumentuje, že ak by Únia nemala mať územie, nemohla by definovať svoje susediace štáty (susedné štáty EÚ, nie členské štáty so spoločnou hranicou s členskými štátmi EÚ), čo je vlastne i predpokladom definovania a uskutočňovania Európskej susedskej politiky.43 V tomto bode
súhlasím s názorom, že EÚ svoje územie má a územie Únie považujem za
znak štátu, ktorým EÚ disponuje.
V prípade v poradí druhého znaku Prusák jasne konštatuje, že EÚ má
svoje obyvateľstvo.44 Fiala na rozdiel od Prusáka nehovorí o obyvateľstve,45 ale o občanoch ako o znaku štátnosti EÚ a tvrdí, že EÚ nemá
svojich občanov v plnom význame tohto slova, pretože občianstvo únie je
doplnkovo viazané na občiansku príslušnosť v členskej krajine,46 čo dokumentuje čl. 9 ZEÚ takto: „Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu
príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo
a nenahrádza ho,“ takže rozhodnutie o vzniku a zániku závisí na danej
krajine a jej pravidlách. Na základe toho Fiala konštatuje, pričom sa opiera o názory významných politológov Arona a Dahrendorfa „Občianstvo
Únie je symbolické.“47 Naviac tento autor zdôrazňuje, že EÚ nielenže nemá
občanov, ale nemá žiaden európsky ľud, či európsky národ, čo považuje
za oveľa väčší legitimačný a demokratický problém ako vysokobyrokratické rozhodovacie procesy v tomto priestore. Avšak i keď pripustíme len
symbolické občianstvo, EÚ takýmto občanom priznáva politické práva
napr. v čl. 10 ZEÚ ods. 2 a 3: „Občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení
v Európskom parlamente. Každý občan má právo zúčastňovať sa na demoBližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103.
44 Bližšie pozri PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava : Právnická fakulta UK, 1995. 308 s.
45 Bližšie pozri PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava : Právnická fakulta UK, 1995. 308 s.
46 Bližšie pozri FIALA, P.: Evropský mezičas. Nové otázky evropské integrace. Brno : Barrister
& Principal, 2007. 176 s.
47 FIALA, P.: Evropský mezičas. Nové otázky evropské integrace. Brno : Barrister & Principal,
2007, s. 107.
43
STUDIES
75
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
kratickom živote Únie. Rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.“ Dá sa teda povedať, že v každom
prípade ZEÚ jednoznačne obsahuje ustanovenia o občanoch únie ako
o adresátoch jej regulačného pôsobenia a faktické napĺňanie občianstva
v priestore EÚ. Zároveň je možné, že v budúcnosti európsky politický národ vznikne, dokonca ak si uvedomíme, že politický národ sa vytvára
prostredníctvom identifikácie sa národa s určitým spoločným problémom, ktorého riešenie je spojené s celospoločenským diskurzom a s prihliadnutím na aktuálny vývoj (kríza, ktorá sa dotýka všetkých občanov
Únie a riešenie sa očakáva nie od štátu, ale od Únie) neodmietam základy
vytvárania takéhoto politického národa. Avšak s ohľadom na tento stav
považujem občianstvo ako eventuálny znak EÚ ako štátneho zväzku za
viac ako sporný.
Ďalší znak Procházka definuje pojmom jurisdikcia „výkon moci prostredníctvom organizačno-normatívneho substrátu, v skratke prostredníctvom právneho systému.“48 Ďalej uvádza, že predpokladom toho, aby bolo
možné EÚ pripísať atribút autonómnej jurisdikcie je existencia inštitúcií
poverených tvorbou a aplikáciou právnych aktov a záväzné účinky týchto
aktov. Jurisdikcia sa obvykle vzťahuje na právo a právomoc vykonávať
spravodlivosť na jasne vymedzenom území. Ako potvrdenie predchádzajúcej tézy Procházka jedným zo znakov zakladajúcich špecifikum EÚ ako
útvaru s odlišnou povahou, než je povaha medzinárodných organizácií, je
práve existencia vlastných právotvorných, aplikačných a kontrolných
mechanizmov, vydávajúcich a uplatňujúcich autonómne pramene práva,
ktoré vo vzťahu k právnym poriadkom členských štátov disponujú prednosťou a nadradenosťou.49 Pre potreby vymedzenia a posúdenia spomenutého pojmu (jurisdikcia) pokúsim o vymedzenie, ktoré by bolo funkčné
a zrejmé pre potreby určenia štátnosti EÚ. Vláda schopná vládnuť bude
predmetom analýzy v časti o uplatňovaní demokracie v EÚ.
Právotvorné, aplikačné a kontrolné mechanizmy
Mechanizmus tvorby práva EÚ je proces, ktorého výsledkom je vznik
prameňa práva na základe činnosti tých subjektov, ktoré disponujú legislatívnou právomocou.50 Špecifikum normotvorby EÚ vyplýva z jej nadPROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005, roč. 57, č. 1,
s. 199.
49 Bližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103.
50 Pozri rozhodovacie procesy EÚ.
48
76
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
štátneho charakteru. Ten sa odráža v osobitnej povahe európskeho práva, ako samostatného právneho poriadku odlišného od medzinárodného
práva aj od vnútroštátnych právnych poriadkov. Tento osobitný charakter práva EÚ sa prejavuje i v oblasti normotvorby a svoje základné vyjadrenie nachádza v odlišnosti subjektov tvorby primárneho a sekundárneho práva. Lisabonská zmluva v snahe zmierniť demokratický deficit
značne posilnila postavenie Európskeho parlamentu. Z procesu spolurozhodovania, v ktorom má EP relatívne najširšie možnosti vstupovať do
legislatívy, sa stal základný legislatívny proces a schvaľuje sa ním veľká
väčšina aktov.51 Aplikácia práva sa v priestore EÚ uskutočňuje na základe
princípov nadradenosti a priameho účinku práva EÚ voči vnútroštátnym
právnym poriadkom členských štátov. Priama uplatniteľnosť, resp. priama aplikovateľnosť a priamy účinok tvoria materiálnu stránku, kedy
norma (PEÚ) môže sama osebe zakladať práva a povinnosti pre jednotlivcov. K zásade priamej uplatniteľnosti komunitárneho práva sa podrobne Súdny dvor vyjadril v rozsudku Simmenthal, 106/77. Podľa názoru Súdneho dvora „priama uplatniteľnosť znamená, že pravidlá komunitárneho práva/“ (teraz PEÚ) „musia vyvíjať úplné a rovnaké účinky vo
všetkých členských štátoch počnúc od ich vstupu do platnosti a počas celého obdobia ich platnosti; že tieto ustanovenia sú bezprostredným zdrojom
práv a povinností pre všetkých tých, ktorých sa týkajú, či už sa jedná o členské štáty alebo jednotlivcov, ktorí sú účastníkmi právnych vzťahov komunitárneho práva; že tento účinok sa týka tiež každého sudcu, ak je mu vec
predložená v rámci jeho právomocí, ktorý má ako orgán členského štátu za
úlohu chrániť práva, ktoré jednotlivcom zverilo komunitárne právo.“ Ustanovenia zmluvy a priamo uplatniteľné akty inštitúcií majú za následok, že
všetky ustanovenia platného vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré
sú s nimi v rozpore, nemôžu byť právoplatne aplikované. Nadradenosť
normy (PEÚ) znamená, že má aplikačnú prednosť pred národným právom členských štátov. V judikatúre Súdneho dvora nachádzame, že „Podľa zásady prednosti práva Spoločenstva je účinkom z dôvodu nadobudnutia
účinnosti priamo uplatniteľných ustanovení Zmluvy a aktov inštitúcií vo
vzťahu k vnútroštátnemu právu členských štátov nielen strata použiteľnosti každého existujúceho ustanovenia vnútroštátneho predpisu, ktoré je
s nimi rozpore, ale – vzhľadom na to, že tieto ustanovenia a akty sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku použiteľného na území každého
členského štátu, pričom majú prednosť aj zabránenie zavedenia nových
vnútroštátnych legislatívnych aktov, ktoré sú nezlučiteľné s normami Spo51
Pozri dokument Legislatívne procesy. 2010.
STUDIES
77
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ločenstva.“52 Pod pojmom kontrola zákonnosti rozumieme kontrolu zákonnosti aktov vydaných inštitúciami ES v konaní a týkajú sa ich napríklad ustanovenia: čl. 17 ZEÚ v tejto súvislosti uvádza, že Komisia „zabezpečuje uplatňovanie zmlúv, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na ich
základe. Dohliada na uplatňovanie práva Únie pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie.“ ďalej čl. 291 (ale i napr. čl. 16, 86 ods. 3, 88 ods. 2, 114
ods. 10) ZFEÚ Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vopred upravia pravidlá
a všeobecné zásady kontrolného mechanizmu, ktorým členské štáty
uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí Komisie. Na základe predchádzajúcej analýzy môžeme konštatovať, že v prípade uvedených znakov štátu, (ktoré predtým Procházka využil za rovnakým zámerom v kontexte prijímania Ústavnej zmluvy) môžeme konštatovať ich (štátnych znakov) právne vymedzenie v (PEÚ) a aj ich reálnu
pôsobenie v EÚ. Z hľadiska týchto znakov by sme mohli uvažovať o Únii
ako o jednej z foriem zloženého štátu. V prípade znakov ako vláda schopná vládnuť, teda rozhodovať a svoje rozhodnutia presadiť (viac demokracia – vláda ľudu) a legitimita s voľbami ako legitimačným základom
má EÚ legitímnu vládu schopnú vládnuť, ale nedisponuje suverenitou,
pretože EÚ je poverená výkonom zverených kompetencií, ale nie je ich
výlučným vlastníkom. Zároveň o vzniku a zániku nerozhoduje Únia, ale
Vysoké zmluvné strany (členské štáty), čo popiera suverénny charakter
EÚ.53
Procházka ďalej navrhuje základné funkcie, ktoré delí na vnútorné
a vonkajšie.54 Medzi vnútorné funkcie patrí: ochrana základných práv
a slobôd, ochrana verejného poriadku, tvorba a zabezpečovanie pravidiel
hospodárskeho života a hospodárskej súťaže, ochrana prírody a kultúrneho dedičstva a podpora rozvoja školstva, vedy a kultúry; a vonkajšie:
zabezpečenie vonkajšej bezpečnosti a vytváranie podmienok pre politickú a hospodársku spoluprácu s inými subjektmi medzinárodného práva.
Viaceré z vyššie spomenutých vnútorných funkcií plnila Únia už pred prijatím Lisabonskej zmluvy. V dôsledku inkorporácie Charty základných
práv (čl. 6 ZEÚ) sa v prostredí Únie bezprostredne realizuje aj funkciu
ochrany základných práv a slobôd. Preto Procházka v tejto súvislosti
Dokument C-106/77 Simenthal, citované podľa PROCHÁZKA – ČORBA (2009).
Bližšie pozri BELLING, V.: Legitimita moci v postmoderní době: Proč potřebuje EU členské
státy? Brno : Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity, 2009. 211 s.
a SKALICKÁ, M.: Erózia suverenity. In: Verejná politika a spoločnosť. 2011, roč. 12, č. 2.
54 Bližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103.
52
53
78
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
upozorňuje na pochybnosti predovšetkým vo vzťahu k ochrane verejného poriadku.55 Aj keď podľa ZEÚ čl. 3 ods. 2 „Únia ponúka svojim občanom
priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou.“ V zmysle čl. 276 ZFEÚ: „Súdny
dvor Európskej únie nemá právomoc preskúmavať platnosť alebo primeranosť operácií vykonaných políciou alebo inými orgánmi členského štátu
presadzujúcimi výkon práva, ani rozhodovať o výkone právomocí členských
štátov v oblasti udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.“ Tu nachádzame prvý rozkol, no Procházka nachádza argumenty v prospech štátnosti EÚ, keď hovorí, že „orgány štátneho zväzku
nemôžu – a nemôžu mať ani ambíciu – regulovať všetky aspekty verejného
poriadku. Existencia inštitúcií ako Europol alebo Eurojust, so zabudovaným
predpokladom vytvorenia Úradu európskeho prokurátora, však jednoznačne dokladá, že tie vrstvy verejného poriadku, ktoré presahujú operačný rádius vnútroštátnych orgánov, t. j. tie vrstvy verejného poriadku, ktoré sa
týkajú štátneho zväzku a nie výlučne jeho členských štátov, bude Únia
chrániť prostredníctvom na to vytvorených orgánov.“56 Lisabonská zmluva
umožnila vytvoriť európsku prokuratúru, ktorá bude zodpovedať za podanie obžaloby v spojení s Europolom za vyšetrovanie a trestné stíhanie
páchateľov a spolupáchateľov trestných činov, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Únie. Takéto argumenty nás nútia uznať snahy EÚ
o vytváranie a udržiavanie verejného poriadku v Únii.57 Zároveň je však
realizácia panstva v tomto teritóriu je premenlivá a disproporčná, pretože členské štáty majú rozdielnu mieru záväzkov (napr. schengenský systém, menová únia) a na základe LZ, za explicitne vymedzených podmienok v čl. 20 je možná i posilnená spolupráca.58
Bližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103.
56 PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005, roč. 57, č. 1,
s. 201.
57 Bližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103.
58 Ako uvádza LZ členské štáty, ktoré majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú
spoluprácu v rámci iných ako výlučných právomocí Únie, môžu využiť jej inštitúcie
a vykonávať tieto právomoci uplatňovaním príslušných ustanovení zmlúv, v medziach
Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Posilnená spolupráca je zameraná na podporu
dosiahnutia cieľov Únie, ochranu jej záujmov a posilňovanie jej integračného procesu. Je
vždy otvorená pre všetky členské štáty. Akty prijaté Radou EÚ v rámci posilnenej
spolupráce sú záväzné len pre zúčastnené členské štáty, nepovažujú sa za acquis, ktoré by
55
STUDIES
79
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Ak hovoríme o vonkajších funkciách štátu, Lisabonská zmluva vytvára
podmienky a predpokladá aktívne pôsobenie EÚ ako útvaru s vlastnou
právnou a medzinárodnoprávnou subjektivitou (čl. 47 ZEÚ) v oblasti
rozvoja politických a hospodárskych vzťahov s inými subjektmi medzinárodného práva. „Právomoc Únie dojednávať vo vlastnom mene medzinárodné zmluvy s inými štátmi alebo organizáciami sa pritom neobmedzuje
len na zmluvy politickej alebo hospodárskej povahy, ale môže sa vzťahovať
aj na ďalšie oblasti medzinárodnej spolupráce, pokiaľ ich predmet spadá
do vecnej pôsobnosti Únie.“59 Pokiaľ ide o zabezpečenie vonkajšej bezpečnosti Únie, ZEÚ v čl. 3 ods. 5 charakterizuje tieto vzťahy takto: „Únia vo
vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy
a prispieva k ochrane svojich občanov. Prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu
sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby
a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov.“ Vymedzuje tak ochranu spoločných
hodnôt, základných záujmov, bezpečnosti, nezávislosti a integrity EÚ ako
primárny účel jej pôsobenia v tzv. vonkajších vzťahoch. Lisabonská
zmluva výslovne hovorí o ochrane bezpečnosti a integrity Únie ako takej.
Na zabezpečenie tejto funkcie vytvára systémové predpoklady vo forme
Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Podstatné je, že Lisabonská zmluva predpokladá
použitie civilných i vojenských prostriedkov ochrany Úniou ako takou
a zaväzuje členské štáty k poskytnutiu vlastných obranných kapacít pre
potreby EÚ. Zároveň predpokladá nielen existenciu spoločných obranných záväzkov, ale aj vysokú mieru koordinácie postupov a opatrení prijímaných v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky.
Otázka suverenity a legitimity v priestore Európskej únie
Ak uvažujeme o suverenite a legitimite zvolenej entity je samozrejme nevyhnutné pochopiť čo suverenita štátu a legitimita moci znamená. Priestor v rámci tohto článku mi nedovoľuje analyzovať podrobne tieto javy,
ale aspoň v krátkosti: tak ako aj v predošlých riadkoch bolo načrtnuté sú
názory na suverenitu i legitimitu v rámci EÚ rôzne a záleží na sile argumentácie, s ktorou pozíciou je čitateľ ochotný sa stotožniť. Napríklad
59
museli prijať kandidátske štáty na pristúpenie k Únii.
PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005, roč. 57, č. 1,
s. 201.
80
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Brhlíková tvrdí, že: „suverenita EÚ vychádza priamo z členských štátov.
Prejavuje sa prostredníctvom negociácií a substitúcií základných zmlúv
a prostredníctvom pokračujúcej účasti na rozhodovacom procese.“60 Táto
definícia však nedáva odpoveď ako alebo na základe čoho a hlavne v akej
podobe sa hovorí o suverenite v prípade EÚ. Naopak Belling tvrdí, že
nadnárodný systém nedisponuje suverenitou, pretože mu chýba originálna moc.61 Je samozrejme možný presun suverenity zo štátu na nadnárodnú úroveň, ale to za predpokladu, že sa štáty vopred svojej politickej
moci vzdajú v prospech nadnárodného spoločenstva. To sa môže odohrať
buď formálnym prenesením zvrchovanosti na nadnárodní úroveň, alebo
faktickou rezignáciou na politickou moc. V takom prípade ale nadnárodný systém získa monopol na politickou moc a stane sa štátom. Následne
štáty zbavené originálnej moci štátnu kvalitu strácajú. Predpokladom takého vývoja je však nielen transfer suverenity, ale súčasne i vznik nového
štátneho národa. Pokiaľ nový štátny systém nie je založený na existencii
národa, nemôže fungovať ako demokratický štát, alebo len za predpokladu trvalého výnimočného stavu. Chýba mu základný predpoklad pre výkon legitímnej moci, ktorým je súhlas európskeho ľudu. Na podporu
svojho tvrdenia Belling uvádza maastrichtský judikát (BVerfG 89: 155).
Princíp legitimity je tak východiskovým princípom, ktorý určuje, čo je
v danom spoločenskom systéme považované za právo. Princíp legitimity
obmedzuje politickú moc v štáte, ale neobmedzuje suverenitu ako takú.
Suverénne konanie sa odohráva mimo priestor práva, preto by bolo nezmyselné hovoriť o jeho oprávnenosti. Vytvára však novú normatívnosť,
a tak i nový koncept legitimity, o ktorú sa opiera permanentná politická
moc týmto konaním ustanovená. Politická moc umožňujúca existenciu
štátu totiž vždy vyžaduje vlastné právne ospravedlnenie. Sám pojem legitimity teda nie je nutne spojený s demokratickým systémom, ako by sme
mohli očakávať. Akákoľvek štátna moc, vrátane autokratických režimov,
sa opiera o určitú, sebe vlastnú formu legitimity, pokiaľ je viazaná na
právne normy.62
BRHLÍKOVÁ, R.: Súbor textov z európskej integrácie. [online]. Nitra : Univerzita Konštantína
filozofa v Nitre, Katedra politológie a európskych štúdií, 2007, s. 261. [cit. 2011-05-31].
Dostupné na internete: <http://www.kpes.ff.ukf.sk/files/citanka.pdf>.
61 Bližšie pozri BELLING, V.: Legitimita moci v postmoderní době: Proč potřebuje EU členské
státy? Brno : Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity, 2009. 211 s.
62 Bližšie pozri BELLING, V.: Problém demokratické legitimity EU a suverenity. [online]. 04. 03.
2009. [cit. 2010-10-22]. Dostupné na internete: <http://euportal.parlamentnilisty.cz/
Articles/4108-problem-demokraticke-legitimity-eu-a-suverenity.aspx>.
60
STUDIES
81
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Doposiaľ sme hovorili len o legitimite v pôvodnom zmysle tohto pojmu, ako o základnom ospravedlnení politickej moci. Legitimitu možno
ale chápať i v odvodenej podobe, ako inštitucionálne ospravedlnenie
konkrétnej inštitúcie a jej existencie, určitého konkrétneho normotvorného procesu či osôb, ktoré vykonávajú politickú moc. V tomto zmysle
možno hovoriť o legitimite inštitucionálnej, materiálnej a personálnej.
Prvá sa týka danej inštitúcie, druhá prijímaných noriem a tretia politických činiteľov. Všetky ale predpokladajú existenciu legitímneho ústavného systému. Legitimita normotvorby i politickej reprezentácie je preto
odvodená od základnej legitimity systému.63 Na demokratickú legitimitu
národných politických systémov je tradične nazerané z pohľadu konceptu vytvoreného Abrahamom Lincolnom o „vláde ľudu, ľudom a pre ľud“
(government by the people, of the people, and for the people). Z daného
vyplýva, že občania v rámci demokratických politických systémov majú
mať garantované právo politickej participácie, občianskej reprezentácie
(in put/vláda ľudu) a efektívnej vlády (out put/vláda pre ľud). Z uvedeného vymedzenia demokracie viacerí autori vyvodzujú rozlíšenie tzv. input demokracie, ktorá pozostáva z vlády ľudu, týkajúcej sa politickej participácie, a output demokracie, pozostávajúcej z vlády pre ľud, ktorá sa
sústreďuje na efektivitu vládnutia.64 Politické rozhodovanie na úrovni
EÚ, ktoré je právne záväzné i pre štáty, ktoré sa vyjadrili proti znamená
realizáciu tzv. princípu „supranacionality“, ktorý Belling definuje ako:
„výraz absencie politického rozhodnutia v prospech národných štátov alebo
federálneho štátu. Supranacionalita mala byť od začiatku kompromisným
riešením medzi oboma formami.“65 V súčasnosti nejde o samostatnú kategóriu modernej štátnej štruktúry, predpokladá totiž prostredie národnej
politiky a vyplýva z moci suverénneho národného štátu, pretože neexistuje nadštátna štruktúra vybavená originálnou mocou. Belling zdôrazňuje názor Guy Heraulta, že supranacionalita je „poriadkom subordinovaných suverenít.“66 Nadnárodné inštitúcie vďačia za svoju existenciu politickej moci národných štátov, ktorá sa týmto inštitúciám dobrovoľne
Bližšie pozri BELLING, V.: Problém demokratické legitimity EU a suverenity. [online]. 04. 03.
2009. [cit. 2010-10-22]. Dostupné na internete: <http://euportal.parlamentnilisty.cz/
Articles/4108-problem-demokraticke-legitimity-eu-a-suverenity.aspx>.
64 Porovnaj WARLEIGH (2003), SCHMIDT (2006) a URBANOVÁ (2010).
65 BELLING, V.: Problém demokratické legitimity EU a suverenity. [online]. 04. 03. 2009.
[cit. 2010-10-22]. Dostupné na internete: <http://euportal.parlamentnilisty.cz/Articles/
4108-problem-demokraticke-legitimity-eu-a-suverenity.aspx>.
66 BELLING, V.: Problém demokratické legitimity EU a suverenity. [online]. 04. 03. 2009.
[cit. 2010-10-22]. Dostupné na internete: <http://euportal.parlamentnilisty.cz/Articles/
4108-problem-demokraticke-legitimity-eu-a-suverenity.aspx>.
63
82
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
podriaďuje, bez toho aby disponovali vlastnou mocou či politickou zodpovednosťou. Suverenita tak ostáva plne na úrovni členských štátov
a legitimita Spoločenstva je odvodená od legitimačných prameňov členských štátov, teda ich politických národov.67 Ako už bolo skôr zdôraznené, pojem supranacionality je odvodený z kompetenčných transferov,
a nie transferu suverenity. „Aj keď sú štáty pánmi zmlúv a teda naďalej
právne plne suverénne, je princíp supranacionality symptómom radikálneho oslabenia ich politickej suverenity, pretože faktický výkon moci sa presúva mimo politickú oblasť. Štáty na tento výkon rezignujú v celej rade oblastí v prospech nadnárodných orgánov, bez toho aby na nich súčasne preniesli vlastnú politickou moc a zodpovednosť.“68 Tento autor naznačuje, že
takto dochádza k vzniku hybridného systému charakteristického dominanciou administratívno-technického aparátu nad politickým poriadkom.
Politické autority v supranacionálnom systéme ostávajú identické s autoritami národného štátu, ich úloha sa redukuje v prospech nepolitickej
správy nadnárodných inštitúcií. Princíp supranacionality je: „princípom
dominancie správy nad politikou a normotvorba uskutočňovaná na nadnárodnej úrovni sa odohráva mimo politický priestor.“69 Inak povedané, priestor politiky, ktorého výhradným prostredím zostáva národný štát, sa
zbavuje svojich kompetencií, a to v prospech nepolitického, administratívno-technického aparátu nadnárodných orgánov, ktorý je v národnej
politickej sfére takmer nezávislý, avšak bez toho aby na supranacionálnej
úrovni tento stav kompenzovalo iným autonómnym politickým prostredím, ktoré by zaistilo politickú kontrolu rozhodovacieho procesu.70 Následne Belling poskytuje argumenty proti jednotlivým orgánom EÚ ako
politickým reprezentantom.71 Európsky parlament takúto úlohu plniť
nemôže, pretože reprezentuje neexistujúcu entitu (európsky politický
národ) a nemá byť voči komu zodpovedný. Ani Rada EÚ nie je schopná
Bližšie pozri BELLING, V.: Evropská integrace jako proces technické realizace? Esej
o legitimitě a suverenitě nadnárodních politických systémů. In: Politologický časopis. 2008,
roč. 15, č. 3, s. 77-92.
68 BELLING, V.: Problém demokratické legitimity EU a suverenity. [online]. 04. 03. 2009.
[cit. 2010-10-22]. Dostupné na internete: <http://euportal.parlamentnilisty.cz/Articles/
4108-problem-demokraticke-legitimity-eu-a-suverenity.aspx>.
69 BELLING, V.: Problém demokratické legitimity EU a suverenity. [online]. 04. 03. 2009.
[cit. 2010-10-22]. Dostupné na internete: <http://euportal.parlamentnilisty.cz/Articles/
4108-problem-demokraticke-legitimity-eu-a-suverenity.aspx>.
70 Bližšie pozri BELLING, V.: Legitimita moci v postmoderní době: Proč potřebuje EU členské
státy? Brno : Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity, 2009. 211 s.
71 Bližšie pozri BELLING, V.: Problém demokratické legitimity EU a suverenity. [online]. 04. 03.
2009. [cit. 2010-10-22]. Dostupné na internete: <http://euportal.parlamentnilisty.cz/
Articles/4108-problem-demokraticke-legitimity-eu-a-suverenity.aspx>.
67
STUDIES
83
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zaistiť politickú kontrolu, jej konanie má skôr povahu úradného konania.
Rozhodujúce slovo majú poradné výbory zložené zo zástupcov únijných
orgánov a úradov členských štátov a kontrola ich konania je minimálna.
V oblastiach, ktoré v národných štátoch bývajú predmetom napätých politických diskusií, v prostredí EÚ rozhodujú väčšinou administratívnoexekutívne grémia. Absencia politickej sféry riadiacej a kontrolujúcej
správny systém vedie k tomu, že sa administratívny aparát snaží politické rozhodovanie improvizovane nahrádzať, a tým spomínaný nedostatok
kompenzovať. Následne Belling prichádza k záveru, že zo správy sa postupe stáva technokracia a často zmieňovaný demokratický deficit EÚ je
predovšetkým deficitom politického konania.72 Systém tvorby právnych
noriem, od generovania politického záujmu, cez artikuláciu konkrétnych
cieľov a legislatívnu iniciatívu až po proces schvaľovania je v rukách
správnych či kvázi politických inštitúcií. Tento vývoj je dôsledkom usporiadania nadnárodného systému, pretože ak transfer kompetencií na
supranacionálne orgány nie je sprevádzaný prenosom legitímnej politickej moci, rozhodovanie (i v politických oblastiach) je takto v rukách
správy, ktorej kontrola je naviac minimálna. O tzv. funkcionálnej federalizácii, ako sa niekedy európsky integračný proces nazýva, možno na základe predchádzajúcich riadkov hovoriť ako o federalizácii správy. Federalizovaná správa síce disponuje kompetenciami a reálnou mocou, ale
bez politickej zodpovednosti. Takýto stav Belling nazval krízou politiky
a ďalej v tejto súvislosti pokračuje: „Politická moc je tak bezmocná, strácajúca oporu v politickej suverenite, reálna moc je nepolitická. Tak je pochopiteľne spochybnená i demokratická legitimita rozhodovacích systémov, pretože legitimita správy je odvodená od legitimity politickej moci, len
za predpokladu, že ju táto moc kontroluje. A ak je priama väzba medzi politikou a správou narušená, trhá sa i legitimační reťazec.“73 Rozpor medzi
mocou administratívno-technického aparátu a politickou mocou v supranacionálnom systéme je dôsledkom funkcionálnej federalizácie a iluzórnej snahy odstrániť vzniknutý deficit demokracie transferom legitimačných inštitútov bežných v národných štátoch na nadnárodnú úroveň. Riešenie nachádza Belling, prostredníctvom Konigovej koncepcie, ktorá spočíva v ustanovení priameho subordinačného vzťahu medzi administratívnou a politickou mocou vo všetkých kompetenčných oblastiach a chaBližšie pozri BELLING, V.: Problém demokratické legitimity EU a suverenity. [online]. 04. 03.
2009. [cit. 2010-10-22]. Dostupné na internete: <http://euportal.parlamentnilisty.cz/
Articles/4108-problem-demokraticke-legitimity-eu-a-suverenity.aspx>.
73 BELLING, V.: Legitimita moci v postmoderní době: Proč potřebuje EU členské státy? Brno :
Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity, 2009, s. 163.
72
84
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rakterizuje dve cesty riešenia.74 Jednou je návrat k medzivládnemu spôsobu rozhodovania, druhým riešením je demokratizácie a politizácie moci na úrovni Spoločenstva. Prvý model by musel nutne viesť k zásadnému
posilneniu Rady ako politického orgánu reprezentujúceho členské štáty.
To by ale znamenalo zbaviť EÚ správneho charakteru a prisúdiť jej vo
všetkých oblastiach výhradné právo legislatívnej iniciatívy a samozrejme
štátom právo veta. Ani tak však nebude odstránený problém nízkej demokratickej kontroly, pretože legitimačný reťazec medzi vôľou ľudu
a rozhodovaním vlády v Rade je príliš dlhý a abstraktný. Národné vlády
majú naviac štrukturálne odlišné záujmy v integračnom procese a v legislatívnej harmonizácii, než národné parlamenty ako sprostredkovatelia
legitimity. Zmienené druhé riešenie je možné len za predpokladu, že nebude znamenať negáciu princípu suverenity členských štátov a štátnych
národov ako výlučného subjektu legitimity. Ak uvažujeme o demokratizácii a politizácii moci na nadnárodnej úrovni (za podmienky, že nemá
viesť k vzniku štátnej štruktúry), vyžaduje proces politickej federalizácie
umožňujúcej priame prepojenie parlamentnej štruktúry členských krajín
s nadnárodnou sférou, avšak pod podmienkou, že by nebola vytvorená
politická federácia, pretože k jej vzniku (politickej federácie) chýba základná legitimita. Touto základnou legitimitou chápeme federálny politický národ a jeho akceptácia. Z hľadiska suverenity nie je možná paralelná existencia dvojitej politickej štruktúry s monopolom moci na rovnakom území s rovnakou ľudskou základňou. Politická federalizácia bez
suverénnej politickej štruktúry nedovoľuje, aby na federálnej úrovni
vznikali politické inštitúcie s autonómnou politickou mocou. Musí rešpektovať vôľu jednotlivých európskych politických národov a uviesť do
rovnováhy legitimitu národných štátov s nadnárodným správnym aparátom. Princíp federalizmu potom musí odrážať v systéme jasnej deľby
kompetencií, rešpektovania princípu subsidiarity a politickej formy rozhodovacieho procesu garantujúceho priamy podiel zastúpenia ľudu na
rozhodovanie. Len účasť reprezentácií politických národov (vnútroštátnych parlamentov) na výkone moci môže túto moc legitimovať, a teda
zaistiť inštitucionálnu legitimitu orgánov Spoločenstva i materiálnu legitimitu spoločných normatívnych aktov.75
Ak vychádzame z textu Procházku dostávame takúto odpoveď na
otázku štátnosti EÚ: „Medzi zvrchovaným národným štátom a štátnym
Bližšie pozri BELLING, V.: Legitimita moci v postmoderní době: Proč potřebuje EU členské
státy? Brno : Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity, 2009. 211 s.
75 Bližšie pozri GEORGIEV (2006).
74
STUDIES
85
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zväzkom vždy celkom prirodzene budú existovať rozdiely koncepčné i doktrinálne. Existenciu týchto rozdielov a ich prejavy v ústavno-právnej a medzinárodno-právnej systematike však nepovažujeme za prekážku pre autonómne posúdenie ktoréhokoľvek štátoprávneho novotvaru ako štátneho
zväzku. Vychádzajúc z troch znakov definovaných právnou teóriou pre štát:
územie, obyvateľstvo a jurisdikcia ukazuje, že niet pochýb, že EÚ… naplňuje
všetky tri znaky.“76 Navyše EÚ plní aj vnútorné a vonkajšie funkcie štátu
a disponuje jeho symbolickou výbavou.
Láštic naopak opisuje Európsku integráciu ako nelineárny proces
charakterizovaný dvoma neustále súperiacimi prístupmi, medzivládnym
a supranacionálnym.77 Podľa neho EÚ nie je suverénnou štátnou mocou,
ale jej existencia sa stále odvíja od zásady pacta sunt servanda (zmluvy sa
majú plniť, prekl.).78 Európska únia a právo EÚ nie sú ničím, pokiaľ členské krajiny, či už vo svojich ústavách, alebo prostredníctvom rozhodnutí
svojich súdnych orgánov nepovedali, že niečím sú. Obdobne tak Európsky súdny dvor nestojí nad súdnymi orgánmi členských krajín. Láštic
zdôrazňuje, že prostredníctvom takejto formulácie je občianstvo únie závislé od občianstva členského štátu, dopĺňa, ale nenahrádza ho.79 Druhý
argument je ešte závažnejší. Ustanovenie čl. 1 ZEÚ hovorí, že „zmluvou
Vysoké zmluvné strany zakladajú medzi sebou EÚ, na ktorú členské štáty
preniesli právomoci na dosiahnutie spoločných cieľov. Únia dosahuje svoje
ciele primeranými prostriedkami podľa rozsahu, v akom boli na ňu zmluvami prenesené príslušné právomoci.“ EÚ vykonáva iba tie právomoci,
ktoré na ňu členské štáty preniesli. Navyše, je zrejmý rozdiel medzi obsahom súčasného čl. 1 ZEÚ a jeho podobou v skorších návrhoch v rámci
Ústavnej zmluvy: „táto ústava zakladá Úniu (…) v rámci ktorej sú politiky
členských štátov koordinované a ktorá súčasne spravuje určité právomoci
na federálnej úrovni.“ Je zrejmé, že jeden z pôvodných návrhov jasne hovoril o federálnej úrovni výkonu právomocí únie. To, že sa táto formulá-
PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005, roč. 57, č. 1,
s. 202.
77 Bližšie pozri LÁŠTIC, E.: Ústavný súd ako ochranca zvrchovanosti ústavy po vstupe do SR.
[online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.fphil.uniba.sk/
fileadmin/user_upload/editors/kpol/PSSR/prednost_prava_pohlad_narodnych_sudov.pdf>.
78 Bližšie pozri LÁŠTIC, E.: Ústavný súd ako ochranca zvrchovanosti ústavy po vstupe do SR.
[online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.fphil.uniba.sk/
fileadmin/user_upload/editors/kpol/PSSR/prednost_prava_pohlad_narodnych_sudov.pdf>.
79 Bližšie pozri LÁŠTIC, E.: Ústavný súd ako ochranca zvrchovanosti ústavy po vstupe do SR.
[online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.fphil.uniba.sk/
fileadmin/user_upload/editors/kpol/PSSR/prednost_prava_pohlad_narodnych_sudov.pdf>.
76
86
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
cia do finálneho textu nedostala svedčí o tom, že ústavodarca nemal
v úmysle vytvoriť z únie federálne zoskupenie.
Navyše z rozhodnutia nemeckého ústavného súdu v prípade Brunner
súd v odôvodnení vysvetlil ako si Nemecko, i po pristúpení k EÚ, ponecháva svoju suverenitu. „Federálna republika Nemecko tak aj po tom, čo
Zmluva o EÚ nadobudne platnosť, zostane členom federácie štátov, ktorej
spoločná autorita je odvodená od členských štátov a môže mať záväzný
účinok v rámci suverénneho priestoru Nemecka iba ak jej tento účinok prizná nemecká inštrukcia.“80 Nemecko je jedným z pánov zmlúv, ktorí rozhodli o svojom pripojení sa k zmluve o EÚ uzavretej na neobmedzený čas
s úmyslom dlhotrvajúceho členstva, ale môže tiež v krajnom prípade toto
pripojenie vziať späť, čo je už. upravené podľa Lisabonskej zmluvy.
„Platnosť a aplikácia európskeho práva v Nemecku závisí od podmienok
ustanovených v zákone o Pristúpení. Nemecko si tak zachováva kvalitu suverénneho štátu a postavenie suverénnej rovnosti s ostatnými štátmi
v zmysle čl. 2 Charty OSN z 26. júna 1945.“81
Na podporu predošlých riadkov použijeme slová Tkáča „Európska
únia nie je samostatným subjektom – štátom, v klasickom ponímaní štátu aj
s jeho atribútmi. Spoločenstvo štátov v Únii však plní mnohé znaky právneho štátu,“82 pričom Súdny dvor v týchto súvislostiach riešil viackrát podstatu Spoločenstva ako právneho spoločenstva členských štátov v zmysle
atribútov právneho štátu. Napriek všetkým snahám v úvode priradiť EÚ
štátnosť a nazvať ju štátnym zväzkom zo strany Procházku,83 je pre nás
jasnej kvality jednotlivých znakov a argumentácia v prácach Fialu,84 Láštica85 i Tkáča86 natoľko závažná, že musíme zatiaľ odmietnuť medzináDokument Brunner vs. European Union Treaty, Cases 2 BvR 2134/92 and 2159/92, citované
podľa LÁŠTIC, E.: Ústavný súd ako ochranca zvrchovanosti ústavy po vstupe do SR. [online].
s. 149. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/
user_upload/editors/kpol/PSSR/prednost_prava_pohlad_narodnych_sudov.pdf>.
81 LÁŠTIC, E.: Ústavný súd ako ochranca zvrchovanosti ústavy po vstupe do SR. [online]. s. 149.
[cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_
upload/editors/kpol/PSSR/prednost_prava_pohlad_narodnych_sudov.pdf>.
82 TKÁČ, V.: Inštitúcie EÚ (9.): Európska únia a Rada Európy pôsobia ako relatívne samostatné
medzinárodné organizácie. [online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <http://
www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=102253>.
83 Bližšie pozri PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue. 2005,
roč. 57, č. 1, s. 96-103.
84 Bližšie pozri FIALA, P.: Evropský mezičas. Nové otázky evropské integrace. Brno : Barrister
& Principal, 2007. 176 s.
85 Bližšie pozri LÁŠTIC, E.: Ústavný súd ako ochranca zvrchovanosti ústavy po vstupe do SR.
[online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.fphil.uniba.sk/
80
STUDIES
87
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rodnoprávnu povahu EÚ ako štátneho zväzku, či akejkoľvek formy štátu.
Ako píše Fiala „Kompetencie k vykonaniu legitímneho nátlaku sú obmedzené na komunitarizovanú oblasť (politiky spoločenstva) a EÚ teda nedosahuje funkčnú komplexitu štátu. Európska únia je síce teritoriálne vymedzená, ale realizácia panstva na tomto teritóriu je naviac premenlivá a disproporčná, pretože členské štáty majú rozdielnu mieru záväzku (Schengenský systém, mena euro) a niektoré z nich by mohli užšie spolupracovať (posilnená spolupráca v čl. 11 Zmluvy o ES revidované Zmluvou z Nice).“87
Takže pokiaľ bude medzinárodnoprávna subjektivita EÚ odvodená od
zakladajúcich štátov a jej existencia závisí na rozhodnutí týchto štátov,
ale hlavne pokiaľ samotné štáty výslovne nedajú pokyn k zakladaniu
štátnosti EÚ, nemožno z medzinárodnoprávneho hľadiska, aj napriek
všetkým podobnostiam, hovoriť o štátnom zväzku.
Záver
V závere potrebujem dodať, že EÚ nie je klasická medzinárodná organizácia, nie je štátom ani štátny zväzok a na základe argumentácia môjho
článku smeruje k tomu, aby sme sa vyhýbali násilnému vtesnaniu EÚ do
tesných šiat existujúcich predstáv. EÚ tvorí nový vývojový stupeň, a ak
prežije súčasné otrasy, tento zatiaľ jediný predstaviteľ postmodernity
založenej na kooperatívnych vzťahoch, ako postmoderný kooperatívny
zmluvný zväzok štátov, predstavuje novú éru realizácie medzinárodných
vzťahov. Nepokladám sa za eurooptimistu, pretože nepredpokladám, že
by sa EÚ niekedy skutočne stala štátom, skôr sa prikláňam k názoru Bellinga o tzv. technickej správe, zároveň však neodmieta ani eventuálny
štát, no je ešte priveľa prekážok (znaky, funkcie, ale i základné princípy
vzniku a trvania štátu sú v prípade EÚ porušené). Predpokladám skôr, že
EÚ vytvára základy pre nový spôsob organizovania medzinárodných
vzťahov, kde štát bude zohrávať rolu skôr lokálneho aktéra v globalizovaných vzťahoch celosvetového kapitalizmu a organizácie ako EÚ vzniknuté na základne ekonomických integračných procesov sa bude rozhodovať v takých oblastiach, v ktorých jednotlivé štáty samé majú veľmi
slabé postavenie (globálne otázky), alebo je agenda priveľmi náročná
komplexná a zložitá. To však je možné len v prípade integračných zoskufileadmin/user_upload/editors/kpol/PSSR/prednost_prava_pohlad_narodnych_sudov.pdf>.
Bližšie pozri TKÁČ, V.: Inštitúcie EÚ (9.): Európska únia a Rada Európy pôsobia ako relatívne
samostatné medzinárodné organizácie. [online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete:
<http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=102253>.
87 FIALA, P.: Evropský mezičas. Nové otázky evropské integrace. Brno : Barrister & Principal,
2007, s. 106.
86
88
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
pení, nie štátov s veľmocenskými ambíciami (bezpečnostné stratégie USA
a Ruskej federácie) a z ich správania vyrastá odôvodnená obava o zachovávanie základných demokratických princípov vo svete. (viac Noel
Compsky vo svojich dielach za posledných 15 rokov) Preto je na jednotlivých štátoch ako sa vysporiadajú s novým svetovým poriadkom, ako budú zachované hodnoty a princípy demokracie v celosvetovom meradle
a aký podiel na ich realizovaní a budovaní bude mat EÚ. To sú otázky,
ktoré ponúkam k diskusii, pretože sama som ešte neprišla ani na kontúry, ktoré by smerovali k nejakej odpovedi. Je jasné, že sme v období veľkých zmien (dezintegrácia suverenity), a je otázkou času, čo všetko tieto
zmeny so sebou prinesú.
Literatúra
BELLING, V.: Evropská integrace jako proces technické realizace? Esej
o legitimitě a suverenitě nadnárodních politických systémů. In: Politologický časopis. 2008, roč. 15, č. 3, s. 77-92. ISSN 1211-3247.
BELLING, V.: Legitimita moci v postmoderní době: Proč potřebuje EU členské státy? 1. vyd. Brno : Mezinárodní politologický ústav Masarykovy
univerzity, 2009. 211 s. ISBN 978-80-210-5081-5.
BELLING, V.: Problém demokratické legitimity EU a suverenity. [online].
04. 03. 2009. [cit. 2010-10-22]. Dostupné na internete: <http://euportal.parlamentnilisty.cz/Articles/4108-problem-demokratickelegitimity-eu-a-suverenity.aspx>.
BLAHOŽ, J. – KLÍMA, K. – SKÁLA, J. et al.: Ústavní právo Evropské unie.
1. vyd. Dobrá Voda : Aleš Čeněk, 2003. 939 s. ISBN 80-8647-348-1.
BRHLÍKOVÁ, R.: Súbor textov z európskej integrácie. [online]. 1. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, Katedra politológie a európskych štúdií, 2007. 102 s. [cit. 2011-05-31]. Dostupné na internete: <http://www.kpes.ff.ukf.sk/files/citanka.pdf>.
CINTULA, J.: Politický systém EÚ a demokratický deficit. In: Interpolis ´09.
Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta politických a medzinárodných vzťahov, 2009, s. 311-314. ISBN 978-80-8083-939-0.
Dokument ABC o Európskej únii: Funkcionalizmus. [online]. [cit. 2011-1230]. Dostupné na internete: <http://www.europskaunia.sk/funkcionalizmus>.
STUDIES
89
2012, ročník I., číslo 1, s. 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Dokument Rada Európy včera a dnes: Od Churchilla po Gorbačova a ďalej… [online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete:
<http://www.radaeuropy.sk/?283>.
Dokument Zakladateľské zmluvy EÚ. [online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné
na
internete:
<http://europa.eu/about-eu/basic-information/
decision-making/treaties/index_sk.htm>.
FIALA, P.: Evropský mezičas. Nové otázky evropské integrace. 1. vyd. Brno :
Barrister & Principal, 2007. 176 s. ISBN 80-87029-04-6.
HLOUŠEK, V. – KOPEČEK, L. (eds.): Demokracie: Teorie, modely, osobnosti,
podmínky, nepřátelé a perspektivy demokracie. 1. vyd. Brno : Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity, 2003. 379 s. ISBN
80-210-3195-6.
KARLSON, I.: Európa a národy – európsky národ alebo Európa národov?
[online]. 1. vyd. Bratislava : Slovenský inštitút medzinárodných vzťahov, 1998. 146 s. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <http://
www.aepress.sk/Site01/ebooks/karlsson.pdf>. ISBN 80-88880-22-X.
KLÍMA, K. et al.: Evropské právo. 1. vyd. Plzeň : Aleš Čenek, 2011. 579 s.
ISBN 978-80-7380-335-3.
KLINKA, T.: Nová ústava. [online]. [cit. 2011-01-15]. Dostupné na internete: <http://www.hayek.sk/images/stories/eseje/klinka_esej.pdf>.
KREJČI, O.: Mezinárodní politika. 4. aktual. a rozš. vyd. Praha : Ekopress,
2010. 399 s. ISBN 978-80-86929-60-6.
KUČERA, R.: Panevropská unie Česko. [online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <http://www.panevropa.cz/?cat=10>.
LÁŠTIC, E.: Ústavný súd ako ochranca zvrchovanosti ústavy po vstupe do
SR. [online]. [cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <https://
www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/kpol/PSSR/pre
dnost_prava_pohlad_narodnych_sudov.pdf>.
PODOLÁKOVÁ, K.: Pestovanie národnej identity verzus európska integrácia. In: Otázky žurnalistiky. [online]. 1997, roč. 40, č. 1, s. 9-12.
[cit. 2011-12-30]. Dostupné na internete: <http://www.sav.sk/journals/zurnal/full/oz0197b.pdf>. ISSN 0322-7049.
PROCHÁZKA, R.: Európska únia ako štátny zväzok. In: Justičná revue.
2005, roč. 57, č. 1, s. 96-103. ISSN 1335-6461.
90
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 65-91
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
PRUSÁK, J.: Teória práva. 1. vyd. Bratislava : Právnická fakulta UK, 1995.
308 s. ISBN 80-7160-080-6.
SKALICKÁ, M.: Erózia suverenity. In: Verejná politika a spoločnosť. 2011,
roč. 12, č. 2. ISSN 1335-7182.
ŠULCOVÁ, M.: Demokracie jako vláda většiny. In: e-Polis. [online]. 13. 04.
2007. [cit. 2011-12-29]. Dostupné na internete: <http://www.epolis.cz/politicke-teorie/193-demokracie-jako-vlada-vetsiny.html>.
ISSN 1801-1438.
ŠUŠOVÁ-PRANDO, P.: Nová koncepcia federalistickej revolúcie vo Ventotenskom manifeste. In: Interpolis ´08. Banská Bystrica : Univerzita
Mateja Bela, Ústav vedy a výskumu, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, 2008, s. 301-307. ISBN 978-80-8083-724-2.
TKÁČ, V.: Inštitúcie EÚ (9.): Európska únia a Rada Európy pôsobia ako relatívne samostatné medzinárodné organizácie. [online]. [cit. 2011-1230]. Dostupné na internete: <http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=102253>.
TOKÁR, Ľ.: Vzťah Európskej únie a členských štátov v zrkadle navrhovanej Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu. In: Právny obzor. 2004,
roč. 87, č. 5, s. 437-447. ISSN 0032-6984.
WILFLING, P.: Ústavný súd by mal racionálne argumentovať a občania racionálne uvažovať. [online]. 27. 04. 2010. [cit. 2012-01-01]. Dostupné
na internete: <http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/42/ustavny-sud-by-mal-racionalne-argumentovat-a-obcania-racionalneuvazovat>.
PhDr. Mgr. Monika Skalická
Vedecko-výskumný pracovník
Fakulta verejnej správy
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Popradská 66
041 32 Košice
Slovenská republika
[email protected]
STUDIES
91
2012, ročník I., číslo 1, s. 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vybrané aspekty kontroly zlučovania podnikov
v práve Európskej únie – vymedzenie podstatných
znakov koncentrácie v aplikačnej prizme
Komisie a Súdneho dvora EÚ
Selected Aspects of Merger Regulation within Legal
Framework of the European Union – Definition of
Substantial Features of Concentration
in Application Prism of the Commission
and the Court of Justice of the European Union
Matej Zmij
Abstract: This article analyses the area of merger regulation within legal
framework of European Union (hereinafter „EU“), namely definition of the
term „concentration“ according Council regulation (EC) no. 139/2004 of
20 January 2004 on the control of concentration between undertakings. Interpretation of this matter is based on the definition of substantial features
of concentration, which are defined as aspect of control, temporal aspect
and structural aspect. Inasmuch as EU law is interpreted and developed
through the case law of Court of Justice of EU, this article provides review of
respective case law.
Key Words: Concentration; Merger Regulation; Economic Definition of
Concentration; Legal Definition of Concentration; Aspect of Control; Structural Aspect; Temporal Aspect; Decisive Influence; Potentiality; Legal/De
Facto Title; Negative Definition of Concentration; Luxembourg Clause.
Abstrakt: Príspevok sa zameriava na oblasť súťažno-právnej úpravy zlučovania podnikov v práve Európskej únie (ďalej len „EÚ“) a to konkrétne na
definovanie pojmu koncentrácia v zmysle Nariadenia č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. Výklad predmetnej
matérie je založený na vymedzení aspektu kontroly, štrukturálneho aspektu a časovému aspektu ako podstatných znakov koncentrácie. Vzhľadom na
skutočnosť, že úniové právo je rozvíjané a interpretované rozhodovacou
činnosťou Komisie a Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „únijne súťažné orgány“), príspevok poskytuje prehľad interpretačnej prizmy únijných súťažných orgánov.
92
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Kľúčové slová: Koncentrácia; Nariadenie o fúziách; ekonomické vymedzenie koncentrácie; právne vymedzenie koncentrácie; aspekt kontroly; štrukturálny aspekt; časový aspekt; rozhodujúci vplyv; potencionalita; právny/faktický titul; negatívne vymedzenie koncentrácie; Luxemburská klauzula.
Všeobecné poznámky k problematike zlučovania podnikov v práve
EÚ
Zlučovanie podnikov predstavuje ekonomický proces spájania hospodárskych subjektov do väčších celkov. Spájanie podnikov ako ekonomický
jav nachádza odozvu v právnom poriadku EÚ v podobe právnej reglementácie vzťahov procesu spájania podnikov. Podľa charakteru záujmov
chránených právom, ktoré sú dotknuté spájaním podnikov možno rozlíšiť verejnoprávnu a súkromnoprávnu úpravu spájania podnikov. Predmetom tohto príspevku je výlučne verejnoprávna úprava t.j. oblasť súťažných noriem EÚ.
Spájanie podnikov môže mať závažný dopad na riadne fungovanie
efektívnej súťaže na vnútorného trhu EÚ. Z tohto dôvodu proces zlučovania resp. spájania podnikov je predmetom právnej úpravy práva EÚ.
Základný prameň právnej úpravy zlučovania podnikov v práve EÚ
predstavuje Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).1 Znenie ZFEÚ, explicitne neupravuje oblasť spájania podnikov. Absencia výslovného právneho základu bola vykompenzovaná uplatnením tzv. flexibilnej klauzuly (čl. 352 ZFEÚ),2 ktorá umožňuje inštitúciám EÚ prijať príslušne opatrenie potrebné na dosiahnutie cieľov EÚ ustanovených zakladajúcich zmluvách. Na základe flexibilnej klauzuly bola prijatá príslušná
sekundárna legislatíva a to Nariadenie Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi,3 ktoré bolo nahradené Nariadením Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (ďalej len „Nariadenie o fúziách“).4
Právnu úpravu Nariadenia fúziách na základe čl. 23 ods. 1 Nariadenia
o fúziách vykonáva Nariadenie Komisie (ES) č. 802/2004 z 7. apríla 2004
1
2
3
4
Úradný vestník Európskej únie: C 83, 30. 03. 2010, s. 47-361. (konsolidované znenie).
Predtým čl. 235 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, následne
čl. 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
Úradný vestník Európskej únie: L 257, 21. 09. 1990, s. 13.
Úradný vestník Európskej únie: L 24, 29. 01. 2004, s. 1-22.
STUDIES
93
2012, ročník I., číslo 1, s. 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
o implementácií Nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi5 v znení Nariadenia Komisie (ES) č. 1792/20066
a Nariadenia Komisie (ES) č. 1033/2008.7
Z hľadiska prameňov zlučovania podnikov v práve EÚ je potrebné
okrem formálnych prameňov práva poukázať aj na ich výklad, ktorý je
v rozhodujúcej miere vytváraný právno-aplikačnými aktmi orgánov EÚ.
Ťažiskovú úlohu v tomto smere zohrávajú rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ (Súdneho dvora a Všeobecného súdu) a Komisie. Právno-aplikačné
akty orgánov EÚ síce nemajú povahu prameňov práva, ale na druhej
strane princípy ochrany legitímnych očakávaní a právnej istoty implikujú
imperatív zachovania konzistentnosti a predvídateľnosti rozhodovacej
činnosti pri posudzovaní obdobných prípadov. Bezdôvodné odchýlenie
od konštantnej judikatúry vo skutkovo rovnakej alebo obdobnej veci by
tak znamenalo porušenie základných princípov práva EÚ. Z tohto dôvodu
aj keď procesno-aplikačné akty orgánov EÚ nemajú povahu prameňov
práva de iure, možno hovoriť o quasi prameňoch práva, resp. o dotváraní
práva.8
Konštantná rozhodovacia činnosť ako vyplýva z vyššie uvedeného,
zastáva významnú úlohu. Z tohto dôvodu rovnako významné je tzv. soft
law Komisie, ktoré predstavuje pohľad Komisie na výklad jednotlivých
noriem práva EÚ vyplývajúci v značnej miere z konštantnej rozhodovacej
činnosti orgánov EÚ. Podľa Súdneho dvora soft law Komisie obsahuje
pokyny o prístupe, ktoré majú byť Komisiou nasledované.9 Súdny dvor
tak judikoval právnu záväznosť soft law Komisie t.j. Komisia je povinná
dodržiavať soft law, ktoré sama vydala. Na druhej strane vzťah medzi
únijným soft law a hard law, resp. medzi oznámením a nariadením je založený na zásade hierarchie pravidiel, t.j. oznámenie nemôže meniť obsah alebo účinky nariadenia,10 rovnako oznámenie nemôže doplniť záväzne pravidlá nariadenia.11
Úradný vestník Európskej únie: L 133, 30. 04. 2004, s. 1-39.
Úradný vestník Európskej únie: L 362, 20. 12. 2006, s. 1-66.
7 Úradný vestník Európskej únie: L 279, 22. 10. 2008, s. 3-13.
8 K povahe sudcovského práva: KNAPP, V.: Teorie práva. Praha : C. H. Beck, 1995, s. 133134.
9 T-214/95 Het Vlaamse Gewet (Flámsky región) v Komisia Európskych spoločenstiev
[1998] Zb. SD-II 717, odsek 79.
10 T-417/05 Endesa, SA v. Komisia Európskych spoločenstiev [2006] Zb. SD-II 2533, odsek 137.
11 C-322/93 P Automobiles Pegueot SA a Pegueot SA v Komisia Európskych spoločenstiev.
[1994] Zb. SD-I 2727, odsek 9.
5
6
94
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Právna úprava zlučovania podnikov v práve EÚ, ako vyplýva z vyššie
uvedeného, predstavuje široký záber. Predmet tohto príspevku sa však
vzťahuje len na problematiku vymedzenia pojmu resp. podstatných znakov koncentrácie.
Vymedzenie koncentrácie
Pojem koncentrácie možno vymedziť z viacerých hľadísk. Základom
únijného konceptu koncentrácie je ekonomický prístup z ktorého následne vychádza právne vymedzenie pojmu koncentrácie.
Ekonomické hľadisko
Pojem koncentrácia vyjadruje sústredenie podnikateľských činností a výrobných faktorov do stále väčších podnikateľských celkov. Ako je zrejme
z uvedenej definície, koncentrácia je vymedzená ako ekonomická kategória. Koncentrácia je teda jednou z foriem združovania podnikov resp. súťažiteľov v prostredí hospodárskej súťaže. Z ekonomického hľadiska je
najvýznamnejšou črtou koncentrácie jej dopad na trh. Dôsledkom koncentrácie je štrukturálna zmena na relevantnom trhu. Pod pojmom štrukturálna zmena na trhu je potrebné rozumieť každú zmenu na relevantnom trhu, ktorá spočíva v zmene štruktúry resp. zloženia (vrátane vzájomných pomerov) súťažiteľov.
Predmetom súťažnej politiky a jej právneho pendanta súťažného
práva však nie sú akékoľvek štrukturálne zmeny, ale len také, ktoré môžu
mať vplyv na zmenu resp. vývoj hospodárskej súťaže a súťažného prostredia. Z toho dôvodu súťažné právo sa zaoberá len koncentráciami pre
hospodársku súťaž významných podnikov (súťažiteľov) z hľadiska ich
podielu na trhu, trhovej sily, vplyvu na súťažné prostredie a pod. Rovnako aj súťažné právo EÚ sa sústreďuje len na koncentrácie so štrukturálnym dopadom na vnútorných trh únie.12 Rozhodujúcim kritériom pre určenie koncentrácií s významom pre vnútorný trh je celkový obrat účastníkov koncentrácie, ktorý prekračuje ustanovené kritériá ustanovené
v čl. 1 Nariadenia o fúziách.
Právne vymedzenie
Vymedzenie koncentrácií z hľadiska právnej úpravy únijného súťažného
práva obsahuje čl. 3 Nariadenia o fúziách. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia
12
Úvodný bod 8 Nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácii medzi podnikmi; Úradný vestník Európskej únie: L 24, 29. 01. 2004, s. 1-22.
STUDIES
95
2012, ročník I., číslo 1, s. 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
o fúziách: „Za vznik koncentrácie sa považuje, ak je trvalá zmena kontroly
spôsobená: a) fúziou dvoch alebo viacerých predtým nezávislých podnikov
alebo častí podnikov; b) získaním priamej alebo nepriamej kontroly nad
celým alebo časťami jedného alebo viacerých ďalších podnikov jednou alebo viacerými osobami, ktoré už kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo
jedným alebo viacerými podnikmi, či už kúpou cenných papierov alebo aktív, zmluvne alebo iným spôsobom.“ Z citovaného ustanovenia je možné
vyabstrahovať podstatné znaky koncentrácie a to:
Aspekt kontroly (kontrola).
Štrukturálny aspekt (zmena kontroly).
Časový aspekt (trvalosť zmeny).
Aspekt kontroly
Kľúčovou zložkou koncentrácie je pojem kontrola. Kontrola resp. jej
zmena je tým, čo spôsobuje štrukturálnu zmenu účastníkov koncentrácie
a tým aj podmienok na trhu.
Legálnu interpretáciu pojmu kontrola ustanovuje Nariadenie o fúziách. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia o fúziách: „Kontrola pozostáva z práv,
zmlúv alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré samostatné alebo spoločne a vzhľadom na príslušné skutočnosti alebo právne predpisy dávajú
možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv nad podnikom predovšetkým prostredníctvom…“ Citované ustanovenie vyjadruje tri základne charakteristiky pojmu kontrola a to:
rozhodujúci vplyv;
potencionalita;
právny alebo faktický titul.
Rozhodujúci vplyv
Charakteristickým znakom kontroly je trvalá možnosť výkonu rozhodujúceho vplyvu. Pojem rozhodujúceho vplyvu (decissive influence) je legálnym termínom, ktorý Nariadenie o fúziách používa, ale expressis verbis ho neinterpretuje. Znenie čl. 3 ods. 2 Nariadenia o fúziách však jednoznačne determinuje koncept rozhodujúceho vplyvu na dispozíciu k všetkým aktívam podniku alebo ich častí (čl. 3 ods. 2 písm. a) Nariadenia
o fúziách) alebo na výkon práv týkajúcich sa zloženia, hlasovania alebo
rozhodovania podniku (čl. 3 ods. 2 písm. b) Nariadenia o fúziách).
Rovnako príslušne soft law Komisie konkrétne Konsolidované oznámenie Komisie o právomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004
96
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (ďalej len „Konsolidované oznámenie“)13 neobsahuje priamu interpretáciu tohto pojmu. Judikatúra Súdneho dvora a Všeobecného súdu taktiež neinterpretujú jednoznačne pojem rozhodujúceho vplyvu, ale v jednotlivých rozhodnutiach vzhľadom
na konkrétne okolnosti konštatujú existenciu resp. absenciu rozhodujúceho vplyvu. Napríklad v rozhodnutí Cemetbouw Handel Všeobecný súd
konštatoval, že rozhodujúci vplyv v prípade spoločnej kontroly znamená
„možnosť zabrániť prijatiu rozhodnutí, ktoré vymedzujú strategické obchodné správanie podniku.“14 K existencii takéhoto vplyvu obvykle postačuje vlastníctvo alebo iné rovnocenné práva k nadpolovičnému balíku
akcií resp. obchodného podielu. V prípade CCIE/GTE však Komisia konštatovala, že aj vlastníctvo minoritného 19 % podielu akcií vzhľadom na
špecifické práva s nimi spojené, postačuje pre vznik rozhodujúcemu
vplyvu umožňujúceho riadenie podniku.15 Obdobne v prípade Anglo
American Corporation/Lonhro nadobudnutie 27,47 % balíka akcií spoločnosti Lonhro separátne niekoľkými spoločnosťami (medzi iným aj
spoločnosťou AAC), ktoré spájali štrukturálne, ekonomické a personálne
väzby (všetky spoločnosti kontrolovala rodina Oppenheimer) podľa Komisie postačovali ku vzniku výlučnej kontroly spoločnosti AAC nad spoločnosťou Lonhro.16 Konštantná judikatúra tak za rozhodujúci vplyv považuje možnosť tvorby a implementácie strategických rozhodnutí obchodnej politiky.
Právna doktrína je v tejto problematike konkrétnejšia a pri posúdení
existencie rozhodujúceho vplyvu vychádza zo skutočnosti, či vplyv môže
byť vykonávaný vo vzťahu k nasledujúcim okruhom rozhodnutí týkajúcich sa obchodného vedenia podniku:
Rozhodnutí ohľadne ustanovovania riadiacich osôb dotknutého podniku.
Rozhodnutí týkajúcich sa finančných, obchodných a investičných
plánov dotknutého podniku.
Konsolidované oznámenie Komisie o právomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004
o kontrole koncentrácií medzi podnikmi; Úradný vestník Európskej únie: C 95, 16. 04.
2008, s. 1.
14 T-282/02 Cementbouw Handel & Industrie BV v. Komisia Európskych spoločenstiev
[2006] Zb. SD-II 319, odsek 42.
15 Vec číslo IV/M.258 – CCIE/GTE z 25. septembra 1992, odsek 7.
16 Vec číslo M.754 – Anglo American Corporation/Lonrho z 23. apríla 1997; Úradný vestník
Európskej únie: L 149/21, 25. 08. 1998.
13
STUDIES
97
2012, ročník I., číslo 1, s. 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Rozhodnutí týkajúcich sa strategických oblastí z hľadiska výberu
technológií čí vývoja produktov.17
Otázka existencie rozhodujúceho vplyvu tak musí byť posudzovaná
pragmaticky. Z tohto dôvodu základnou zložkou existencie rozhodujúceho vplyvu je riadenie resp. vplyv nad obchodnou stratégiou dotknutého
podniku.18 Zodpovedanie otázky existencie rozhodujúceho vplyvu je preto založené skôr na kvalitatívnych než na kvantitatívnych kritériách.19
Podľa spôsobu výkonu rozhodujúceho vplyvu možno kontrolu rozlíšiť na samostatnú (výlučnú) a spoločnú.
Potencionalita
Potencionalita ako charakteristická črta aspektu kontroly znamená, že
rozhodujúca je už len samotná možnosť výkonu kontroly a nie samotný
výkon alebo úmysel vykonávať kontrolu. Podnik, ktorý nadobudol kontrolu nad iným podnikom, v skutočnosti nemusí svoj rozhodujúci vplyv
vykonávať, postačuje samotná reálna možnosť výkonu takéhoto vplyvu.
V zmysle judikatúry Všeobecného súdu ako aj odseku 16 Konsolidovaného oznámenia Komisie „Možnosť výkonu takéhoto vplyvu musí byť účinná“20 resp.: „Je potrebné zdôrazniť, že aj keď pre existenciu rozhodujúceho
vplyvu, podľa čl. 3 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 nie je nevyhnutné, aby sa
tento vplyv aj vykonával, na druhej strane existencia kontroly v zmysle čl. 3
nariadenia (čl. 3 Nariadenia o fúziách, redakčná poznámka) vyžaduje, aby
možnosť vykonávať takýto vplyv bola skutočná.“21
Právny alebo faktický titul
Charakteristickou črtou aspektu kontroly je skutočnosť, že nie je rozhodujúce, na základe akého titulu dochádza k zmene kontroly resp. nadobudnutiu rozhodujúceho vplyvu. Môže sa jednať o právny titul napríklad
BROBERG, M.: The Concept of Control in the Merger Regulation. In: European Competition
Law Rewiew. 2004, s. 742; MUNKOVÁ, J. – SVOBODA, P. – KINDL, J.: Soutěžní právo. Praha :
C. H. Beck. 2006, s. 266.
18 FURSE, M.: Competition Law of the EC and UK. New York : Oxford Universtity Press, 2004,
s. 324.
19 FAULL, J. – NIKPAY, A.: The EC Law of Competition. New York : Oxford University Press,
1999, s. 210.
20 Odsek 16 Konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podľa nariadenia Rady (ES)
č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi; Úradný vestník Európskej únie:
C 95, 16. 04. 2008, s. 7.
21 T-282/02 Cementbouw Handel & Industrie BV v. Komisia Európskych spoločenstiev
[2006] Zb. SD-II 319, odsek 58.
17
98
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zmluvu: zmluva o predaji podniku alebo jeho časti, zmluva o prenájme
podniku, zmluva zakladajúca užívacie práva k aktívam podniku,22 zmluva
o správe aktív, licenčnou zmluvou, zmluvami o dodávkach, zmluvou
o odvode zisku,23 resp. zmluva o výkone hlasovacích práv (napríklad syndikátna zmluva)24 a podobne.
Podnik môže nadobudnúť kontrolu, podľa odseku 20 Konsolidovaného oznámenia Komisie aj na základe faktickej situácie, napríklad v dôsledku osobitných dodávateľsko-odberateľských vzťahov25 alebo úverov26 spojených so štrukturálnymi prepojeniami. Objektívny koncept
kontroly umožňuje nadobudnúť kontrolu aj na základe vonkajších vplyvov, napríklad v dôsledku zmeny v štruktúre akcionárov, kedy v príčinnej
súvislostí s rozdrobením zvyšného balíka akcií minoritný akcionár získa
fakticky možnosť spoločnosť kontrolovať.27 Rovnako nadobudnutie kontroly môže nastať, aj keď nie je deklarovaný úmysel strán, alebo ak nadobúdateľ je len pasívny a nadobudnutie kontroly je iniciované konaním
tretích strán.28 Vo všetkých týchto prípadoch, tak ako vyplýva z odseku 16 a nasl. Konsolidovaného oznámenia Komisie, je potrebné preskúmať všetky okolnosti prípadu pre posúdenie existencie štrukturálnej
zmeny resp. možnosti výkonu rozhodujúceho vplyvu.
Skúmanie existencie vzniku kontroly sa teda neobmedzuje len na rigorózne právne posúdenie, ale prihliada aj na ekonomické posúdenie.
Z toho dôvodu niektoré spojenia podnikov na prvý pohľad nemusia vykazovať znak nadobudnutia kontroly resp. rozhodujúceho vplyvu de iure,
ale po dôslednom posúdení možno zistiť, že rozhodujúci vplyv vyplýva
z konkrétnych okolností prípadu (de facto kontrola).29
Vec COMP/M.3136 – GE/Agfa NDT z 5. decembra 2003, odseky 10-12; Vec COMP/M.2060
– Bosch/Rexroth z 12. januára 2001.
23 T-282/02 Cementbouw Handel & Industrie BV v. Komisia Európskych spoločenstiev
[2006] Zb. SD-II 319.
24 Podľa § 186 českého Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. Obchodní zákoník
v znění pozdějších předpisů).
25 Vec číslo IV/M.794 – Coca-Cola/Amalgamated Beverages GB z 22. januára 1997; Úradný
vestník Európskej únie: L 218, 09. 08. 1997, s. 15-42.
26 Vec číslo IV/M.625 – Nordic Capital/Transpool z 23. augusta 1995, odseky 15-17.
27 Vec IV/M.157 – AIR FRANCE/SABENA z 5. októbra 1992. In: MUNKOVÁ, J. – SVOBODA, P.
– KINDL, J.: Soutěžní právo. Praha : C. H. Beck. 2006, s. 278.
28 Odsek 21 Konsolidovaného oznámenia Komisie; Vec číslo IV/M.0452 AVESTA (II) z 9.
júna 1994, odseky 3-8; Vec číslo COMP/M.3330 – RTL/M6 z 12. marca 2004, odseky 5-12.
29 Napríklad Vec číslo M.754 – Anglo American Corporation/Lonhro z 23. apríla 1997;
Úradný vestník Európskej únie: L 149/21, 25. 08. 1998. Z právneho posúdenia spoločnosť
AAC mala len minoritný podiel akcií v spoločnosti Lonhro. Ale vzhľadom na rozdrobenosť
22
STUDIES
99
2012, ročník I., číslo 1, s. 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Štrukturálny aspekt (zmena kontroly)
Koncentrácia z obchodného hľadiska predstavuje obchodnú transakciu
zahŕňajúcu prevod kontroly nad podnikom na nadobúdateľa kontroly.
Predmet kontroly resp. nadobúdaný podnik sa začleňuje do hospodárskej
skupiny nadobúdateľa (economic unit). Vzhľadom na skutočnosť, že
v trhovom prostredí podniky jestvujú vo vzájomných kooperačných (dodávateľsko-odberateľských vzťahoch) a konkurenčných vzťahoch, skutočnosť posilnenia určitého podniku môže ovplyvniť celkový charakter
trhového prostredia t.j. štruktúru relevantného trhu. Štrukturálny aspekt
resp. zmena kontroly sa teda vzťahuje na presun rozhodujúceho vplyvu
na nadobúdateľa kontroly.
Samotný presun rozhodujúceho vplyvu nie je dôvodom súťažnoprávnej regulácie. Príčinou, pre ktorú koncentrácie podliehajú ex ante
kontrole orgánov ochrany hospodárskej súťaže, je však možný ekonomický dopad vyplývajúci z ekonomického prepojenia medzi účastníkmi
koncentračných procesov. Účelom kontroly je zistiť intenzitu dopadov
štrukturálnych zmien na hospodársku súťaž hlavne na jej budúce fungovanie.
Štrukturálny aspekt (zmena kontroly) sa prejavuje v nadobudnutí
kontroly, teda v možnosti vykonávať rozhodujúci vplyv nad dotknutým
podnikom, a to prechodom kontroly (fúzie a akvizície) alebo vznikom
kontroly (joint venture).
Za zmenu kontroly, resp. za štrukturálny aspekt sa však považuje aj
zmena kvality kontroly, teda zmena spoločnej kontroly na samostatnú
a naopak. Takýto prístup potvrdzuje aj konštantná rozhodovacia činnosť
Komisie. Napríklad v jednom z prvých rozhodnutí Komisie týkajúcich sa
koncentrácií (vec ICI/Tioxide) spoločnosť ICI, ktorá dovtedy ovládala
50 % podiel v spoločnosti Tioxide, mala od druhého podielnika spoločnosti Cookson nadobudnúť ostávajúci podiel vo výške rovnako 50 %.
Komisia konštatovala: „Zmenou kvality rozhodujúceho vplyvu vykonávaného ICI na Tioxide transakcia prinesie trvalú zmenu v štruktúre účastníkov. Tioxide sa stane dcérskou spoločnosťou plne držanou ICI; a získaním
vlastníctva nad celým majetkom Tioxide a rovnako nepopierateľným vplyvom nad tvorbou a rozhodnutiami, atd. Tioxide, ICI získa plnú kontrolu nad
Tioxide v medziach významu čl. 3 ods. 1 písm. b) v spojení s čl. 3 ods. 3 Naakcionárskej štruktúry, ako aj vďaka ekonomickým, štrukturálnym a personálnym prepojeniam na ostatných minoritných akcionárov (spoločne mali 27,47 % balík akcií spoločnosti Lonhro) Komisia konštatovala vznik rozhodujúceho vplyvu na de facto základe.
100
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
riadenia.“ Komisia v tomto rozhodnutí klasifikovala teda za zmenu kontroly aj zmenu spoločnej kontroly na samostatnú kontrolu (t.j. zmenu
v kvalite kontroly) z dôvodu jej štrukturálny dopadov na dotknutého
účastníka koncentrácie.30
Štrukturálna zmena aj jej možný dopad na súťažne prostredie je
condicio sine qua non súťažného poňatia koncentrácie. Z tohto dôvodu
spojenie podnikov kontrolovaných tým istým súťažiteľom (resp. patriacich do toho istého jednotného hospodárskeho celku – economic unit) nie
je koncentráciou podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia o fúziách. V tomto
prípade sa nejedná o koncentrácie, pretože tu chýba aspekt štrukturálnej
zmeny resp. zmeny kontroly medzi jednotlivými súťažiteľmi. Spojenie
podnikov patriacich do toho istého jednotného hospodárskeho celku
(economic unit) teda nie je koncentráciou v zmysle súťažného práva ale
len vnútornou reštrukturalizáciou v rámci jednotného hospodárskeho
celku (holdingu, koncernu atď.).31
Rovnako ako interné reštrukturalizácie v rámci jednotného hospodárskeho celku za koncentrácie sa nepovažuje zmena právnej formy per
se. Na druhej strane zmena právnej formy z osobnej obchodnej spoločnosti na kapitálovú a naopak, podľa konkrétnych okolností ad hoc, môže
v konečnom dôsledku predstavovať zmenu v kvalite kontroly.32
Absencia štrukturálneho aspektu rovnako vylučuje, aby sa pod koncentrácie subsumovali prípady nadobudnutia kontroly fyzickou osobou,
ktorá doposiaľ nekontroluje žiaden podnik33 (odsek 12 Konsolidovaného
oznámenia).
Vec IV/M/023 – ICI/TIOXIDE z 28. novembra 1990, odsek 4.
Takýto postoj v prípade koncentrácií napríklad zaujal český Úrad na ochranu hospodárskej súťaže vo veci: OF/S063/03-1571/03 Městské inženýrské sítě Studénka/MVV Energie CZ/OPATHERM/Teplárny Brno zo dňa 7. mája 2003 [http://www.compet.cz/fileadmin/user_upload/sbirky_rozhodnuti/dokumenty/pis11138.pdf]. Český úrad na ochranu
hospodárskej súťaže sa odvoláva na judikatúru Súdneho dvora a to konkrétne na C66/86 Ahmed Saeed Flugreisen and Silver Reisebüro GmbH v Zentrla zur Bekämpfung
unlauteren Wettbewerbs e.V [1989] Zb. SD 803 a C-30/87 Corinne Bodson v SA Pompes
funèbres des régions libérées [1988] Zb. SD 2479.
32 Napríklad premena Komanditnej spoločnosti, podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov, na spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej
pôvodný komplementár a komanditista majú postavenie spoločníkov s rovnakým obchodným podielom. V takomto prípade by sa výlučná kontrola zmenila na spoločnú kontrolu.
33 Z hľadiska čl. 3 ods. 1 písm. a) je táto podmienka irelevantná, pretože fúzovať môžu len
podniky. V prípade čl. 3. ods. 1 písm. b) Nariadenie o fúziách výslovne ustanovuje, že nadobúdateľom kontroly je osoba, ktorá už kontroluje alebo podieľa sa na kontrole podni30
31
STUDIES
101
2012, ročník I., číslo 1, s. 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Osobitný prípad nastáva, ak účastníkmi koncentrácie sú štátne podniky. Podľa odseku 53 Konsolidovaného oznámenia Komisie „fúzia alebo
nadobudnutie kontroly vznikajúce medzi dvoma podnikmi vlastnenými tým
istým štátom (alebo tou istou štátnou inštitúciou) môžu predstavovať koncentráciu, ak tieto podniky boli pôvodne časťami rôznych hospodárskych
subjektov s nezávislou rozhodovacou právomocou. V takom prípade sa oba
z nich budú kvalifikovať ako účastníci koncentrácie, hoci oba vlastní ten
istý štát.“ Spojenie štátnych podnikov je považované za koncentráciu, ak
účastníci tohto procesu boli pred spojením vzájomne nezávislí pri výkone
riadenia, ak ich súťažné chovanie nebolo koordinované zo strany iného
toho istého subjektu.34 Príslušnosť k rozdielnym hospodárskym subjektom (economic unit) a vzájomná nezávislosť obchodnej politiky sú teda
hlavnými determinantmi pre definovanie koncentrácie v prípade spojenia štátnych podnikov.
Z požiadavky štrukturálnej zmeny možno rovnako usúdiť, že transakcie vedúce k strate možnosti výkonu kontroly nad iným podnikom bez
toho, aby takáto strata bola súbežne spojená so získaním kontroly zo
strany jedného alebo viacerých iných subjektov sa za koncentráciu nepovažujú.35
Časový aspekt (trvalosť zmeny)
Požiadavka štrukturálnej zmeny je neodmysliteľne spojená s požiadavkou trvalej zmeny. Trvalosť je nevyhnutným predpokladom pre možnosť
výkonu rozhodujúceho vplyvu teda pre samotnú kontrolu. Bez trvalej
zmeny kontroly by nebolo možné nadobudnutie rozhodujúceho vplyvu,
resp. kontroly nad podnikom a z toho dôvodu by nenastala štrukturálna
zmena na trhu. Nutnosť existencie trvalej zmeny zvýrazňuje rovnako
anglické znenie Nariadenia o fúziách, keď na začiatku čl. 3 ods. 1 charakterizuje koncentráciu ako „change of control on lasting basis.“
Dĺžka časového obdobia potrebného pre usúdenie trvalosti zmeny sa
prípad od prípadu odlišuje. Najjednoduchšie je posudzovanie de iure fúzií, kde trvalosť zmeny je jasne manifestovaná zánikom právnej subjektiku. Gramatický výklad čl. 3 ods. 1 písm. b) jasne preukazuje, že za nadobudnutie kontroly
sa nepovažuje získanie kontroly fyzickou osobou nepodnikateľom. Takýto výklad jasne
preukazuje nutnosť existencie štrukturálnej zmeny kontroly podniku.
34 RAUS, D. – NERUDA, R.: Zákon o ochraně hospodářské soutěže: Komentář a souvisící české
i komunitární předpisy. Praha : Linde, 2006, s. 214.
35 RAUS, D. – NERUDA, R.: Zákon o ochraně hospodářské soutěže: Komentář a souvisící české
i komunitární předpisy. Praha : Linde, 2006, s. 222.
102
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vity účastníka resp. účastníkov koncentrácie. Pri nadobudnutí kontroly je
potrebné posudzovať každú koncentráciu ad hoc, vychádzajúc skôr
z kvalitatívnych hľadísk než kvantitatívnych.
Komisia pri zisťovaní trvalosti zmeny vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Tak napríklad vo veci Deutsche Bahn/ECT International/United Depots/JV postačovala Komisii dĺžka trvania zmluvy o prenájme prevádzky terminálov v trvaní 8 rokov36 (tri roky + možné predĺženie o ďalších päť rokov) na zistenie spoločnej kontroly vykonávanej spoločnosťami Deutsche Bahn, ECT International a United Depots prostredníctvom ich joint venture spoločnosti DeCeTe. V prípade Lehman Brothers/SCG/Starwood/Le Meridien 10 až 15 ročné trvanie manažérskych
zmlúv uzavretých spoločnosťou Starwood so spoločnosťou Newco, ktorá
bola joint venture spoločností Lehman Brothers a SCG znamenala nadobudnutie spoločnej kontroly spoločnosťami Lehman Brothers, SCG
a Starwood nad sieťou 23 hotelov Le Meridien vo vlastníctve spoločnosti
Newco.37 V obidvoch prípadoch ale Komisia pri hodnotení časového aspektu zvážila všetky okolnosti prípadu. Vo veci Deutsche Bahn/ECT International/United Depots/JV uzavretie dočasnej zmluvy o prevádzke
terminálov medzi dcérskou spoločnosťou ECT International a spoločnosťou DeCeTe paralelne sprevádzalo druhú časť koncentrácie v rámci, ktorej ku spoločnej kontrole vykonávanej spoločnosťami Deutsche Bahn
a United Depots nad spoločnosťou DeCeTe pričlenila spoločnosť ECT International. Teda DeCeTe nadobudla kontrolu nad dcérskou spoločnosťou ECT International prostredníctvom dočasnej zmluvy o prevádzke
terminálov a paralelne ECT nadobudla spoločnú kontrolu s Deutsche
Bahn a United Depots nad DeCeTe. Rovnako vo veci Lehman Brothers/SCG/Starwood/Le Meridien spoločnosť Starwood uzavrela manažérske zmluvy síce v trvaní len 10 – 15 rokov. Na druhej strane Komisia zvážila aj skutočnosť, že v spoločnosti Lehman Brothers a SCG sú investičné
spoločnosti bez skúsenosti v segmente hotelierstva, zatiaľ čo predmet
podnikania spoločnosti Starwood je zameraný výlučne na segment hotelierstva. Ďalej Starwood okrem toho uzavrela licenčné zmluvy na využívanie predmetov duševného vlastníctva prináležiacich sieti hotelov Le
Meridien.
Vo veci Accor/Wagons-Lits Komisii postačovali manažérske zmluvy
uzavreté na obdobie 10 rokov umožňujúce minoritnému akcionárovi
Vec číslo COMP/M.2632 Deutsche Bahn/ECT International/United Depots /JV z 11. februára 2002, odsek 9.
37 Vec číslo COMP/M.3858 z 20. júla 2005, odseky 8, 9 a 10.
36
STUDIES
103
2012, ročník I., číslo 1, s. 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
spoločnosti Accor vykonávať riadenie spoločností, aby konštatovala existenciu možnosti riadiť obchodné záležitosti.38 Potrebné je poukázať, že
Komisia nezvažovala existenciu kontroly v zmysle čl. 3 Nariadenia o kontrole fúzie, ale vzťahy medzi jednotlivými ekonomickými jednotkami spoločnosti Accor, ako účastníka koncentrácie pre výpočet jeho celkového
komunitárneho obratu podľa čl. 5 ods. 4 Nariadenia o fúziách týkajúceho
sa výpočtu obratu. Napriek odlišnému právnemu základu argumentácie
existencie kontroly je potrebné konštatovať, že čl. 5 ods. 4 a čl. 3 Nariadenia o fúziách vychádzajú z rovnakého konceptu kontroly, a to možnosti
vykonávať rozhodujúci vplyv.39
V prípade CCIE/GTE uzatvorenie zmlúv o dodávkach materiálu, licenčné zmluvy na využívanie predmetov duševného vlastníctva a zmluvy
o prístupe k R&D nestačili podľa Komisie k tomu, aby umožnili spoločnosti Siemens prostredníctvom jej dcérskej firmy Osram získať kontrolu
nad účastníkom koncentrácie spoločnosťou EDIL. Dôvodom absencie
kontroly bola skutočnosť, že predmetné zmluvy mali dočasnú povahu
platnosti 10 rokov a navyše boli uzavreté za účelom uľahčenia akvizície
Siemensu nad inou spoločnosťou.40
Vyššie uvedený prierez rozhodovacou činnosťou Komisia jasne preukazuje, že Komisia pri hodnotení časového aspektu v súlade s konceptom posudzovania koncentrácie uplatňuje kvalitatívne kritériá pred
kvantitatívnymi.
Vzájomne závislé operácie
Posudzovanie koncentrácií, ako bolo vyššie uvedené, má viac kvalitatívny
než kvantitatívny charakter. Súťažné právo EÚ (ďalej len „únijné súťažné
právo“) je preto založené viac na ekonomickej analýze než na rigidnom
právnom formalizme. Ekonomický prístup sa prejavuje aj pri materiálnom vymedzení koncentrácie v čl. 3 Nariadenia o fúziách. Z tohto dôvodu
nie je rozhodujúce, či koncentračný proces zahŕňa jednu alebo viac operácií vedúcich v konečnom dôsledku ku koncentrácii. V únijnom súťažnom práve sa pre viaceré operácie, ktorými sa realizuje koncentračný
Vec číslo IV/M. 126 – Accor/Wagons-Lits z 28. apríla 1992; Úradný vestník Európskej
únie: L 204, 21. 07. 1992, s. 1-12.
39 Rozhodnutie Accor síce vychádza z pôvodného Nariadenia č. 4064/89 o kontrole koncentrácii medzi podnikateľmi, ale rovnakom ako Nariadenie o kontrole fúziách, v dotknutých
častiach vychádza z rovnakého konceptu. Text je z tohto dôvodu autorom citovaný s odkazom na ustanovenia Nariadenia o fúziách.
40 Vec číslo IV/M.258 – CCIE/GTE z 25. septembra 1992, odseky 11 a 12.
38
104
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
proces, podľa Konsolidovaného oznámenia Komisie, používa termín vzájomne závislé operácie.
Vzájomne závislé operácie sa z formálneho hľadiska navonok javia
ako niekoľko samostatných transakcií t.j. ako samostatné spojenia podnikov. Z ekonomického hľadiska však predstavujú „klbko“ prepojených
obchodných transakcií, ktorými sa realizuje koncentračný proces resp.
majú za následok koncentráciu. Vzájomne závislé operácie sa teda vyznačujú svojou unitárnou povahou. Unitárna povaha vzájomne závislých
operácií vedie k nadobudnutiu kontroly a zmene trhovej štruktúry a preto predstavuje jednu koncentráciu. Z tohto dôvodu vzájomne závislé operácie sa posudzujú spolu ako jedna koncentrácia, napriek skutočnosti, že
pro forma predstavujú niekoľko samostatných obchodných operácií.
Možnosť kvalifikovať vzájomne závislé operácie ako jedinú koncentráciu umožňuje ekonomická definícia koncentrácie koncipovaná v čl. 3
ods. 2 Nariadenia o fúziách. „Táto všeobecná a účelová definícia koncentrácie – ktorej výsledkom je kontrola jedného alebo viacerých podnikov –
implikuje, že nezáleží na tom, či sa priame alebo nepriame nadobudnutie
tejto kontroly uskutočnilo počas jednej, dvoch alebo viacerých etáp prostredníctvom jednej, dvoch alebo viacerých transakcií, ak dosiahnutý výsledok predstavuje jednu koncentráciu.“41
Pre určenie unitárnej povahy operácií je potrebné podrobiť viaceré
operácie ekonomickej analýze. Ekonomická analýza skúma podľa konkrétnych okolností prípadu ekonomický cieľ sledovaný účastníkmi jednotlivých operácií. „Inak povedané, na účely určenia jednotnej povahy
predmetných transakcií treba v každom konkrétom prípade posúdiť, či tieto transakcie sú vzájomne závislé, teda či jedna by sa bez druhej neuskutočnila.“42 Unitárne operácie sa teda vyznačujú prvkom vzájomnej závislosti. Okrem prvku vzájomnej závislosti unitárne operácie musia spôsobovať definitívne nadobudnutie kontroly tým istým podnikom.43 Na základe vyššie uvedeného je možné formulovať nasledujúce znaky vzájomne závislých operácií, ktoré musia byť splnené kumulatívne:
Existencia viacerých obchodných operácií.
Vzájomná podmienenosť operácií.
T-282/02 Cementbouw Handel & Industrie BV v. Komisia Európskych spoločenstiev
[2006] Zb. SD-II 319, odsek 104.
42 T-282/02 Cementbouw Handel & Industrie BV v. Komisia Európskych spoločenstiev
[2006] Zb. SD-II 319, odseky 105 a 106.
43 Odsek 41 Konsolidovaného oznámenia Komisie.
41
STUDIES
105
2012, ročník I., číslo 1, s. 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Výsledkom operácií je skutočnosť, že kontrolu nad jedným alebo viacerými podnikmi nadobudne tá istá (tie isté) osoba(-y) alebo podnik(-y).
Negatívne vymedzenie koncentrácie
Nariadenie o fúziách v čl. 3 ods. 5 ustanovuje tri prípady, ktoré expressis
verbis nemožno kvalifikovať za koncentrácie resp. ktoré by inak bolo
možné subsumovať pod čl. 3 ods. 1 Nariadenia o fúziách. Čl. 3 ods. 5 Nariadenia o fúziách je podľa Komisie nutne interpretovať reštriktívne. Výnimky ustanovené v čl. 3 ods. 5 Nariadenia o fúziách sa preto vzťahujú
len na operácie ako celok a nie na parciálnu časť vzájomne závislých operácií.44
Prechodná držba cenných papierov na účely ich ďalšieho predaja
Koncentráciu podľa čl. 3 ods. 5 písm. a) Nariadenia o fúziách nepredstavuje prechodná držba cenných papierov na účely ich ďalšieho predaja po
splnení nasledovných požiadaviek:
Subjekt držby: držiteľmi sú finančné, úverové inštitúcie alebo poisťovne, u ktorých bežné činnosti zahŕňajú operácie s cennými papiermi na vlastný alebo cudzí účet.
Predmet držby: predmetom držby sú výhradne len listiny v podobe
cenných papierov.
Časový aspekt: držba má len prechodný charakter.
Zámer držby: účelom držby je následný predaj cenných papierov. Držiteľ musí najneskôr od jedného roka od dňa nadobudnutia cenných
papierov zbaviť sa svojho kontrolného podielu.45
Charakter výkonu práv plynúcich z držby cenných papierov: držiteľ
cenných papierov môže vykonávať hlasovacie práva spojené s cennými papiermi len ak neovplyvňuje súťažne správanie podniku alebo
ak je to potrebné pre prípravu ďalšieho predaja podniku, jeho časti
alebo niektorých jeho aktív.
Výnimka ustanovená v čl. 3 ods. 5 písm. a) Nariadenia o fúziách sa
spravidla nebude vzťahovať na nadobudnutie kontroly bankami nad
44
45
Odsek 111 Konsolidovaného oznámenia Komisie.
Odsek 111 Konsolidovaného oznámenia Komisie: „to znamená, že musí znížiť svoje vlastníctvo akcií v tomto období jedného roka najmenej na úroveň, ktorá už neposkytuje kontrolu. Komisia však môže predĺžiť toto obdobie, ak nadobúdajúci podnik vie dokázať, že zbavenie sa nebolo v tomto období jedného roka možné.“
106
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
podnikom v úpadku na účely jeho ozdravenia. Podľa odseku 116 Konsolidovaného oznámenia reštrukturalizačný proces si vyžaduje uskutočňovanie dlhodobých strategických rozhodnutí čo per se vylučuje použitie
čl. 3 ods. 5 písm. a) Nariadenia o fúziách. Navyše reštrukturalizačný proces obvykle trvá viac než jeden rok, čo opätovne vylučuje použite čl. 3
ods. 5 písm. a) nariadenia o fúziách.46
Nadobudnutie kontroly verejným činiteľom v súvislosti so zánikom
podniku
Podľa čl. 3 ods. 5 písm. b) Nariadenia o fúziách koncentráciou nie je nadobudnutie kontroly verejným činiteľom v súvislosti s likvidáciou, zrušením, platobnou neschopnosťou, zastavením platieb, núteným vyrovnaním alebo podobným konaním.
Luxemburská klauzula
Za koncentráciu podľa čl. 3 ods. 5 písm. c) Nariadenia o fúziách (tzv. luxemburská klauzula) sa rovnako nepovažuje akvizícia po splnení týchto
podmienok:
Subjekt kontroly: Nadobúdateľom kontroly je holdingová spoločnosť,
ktorej jediným účelom je získanie účasti v iných podnikoch, ich spravovanie a zhodnocovanie týchto účastí bez priameho alebo nepriameho zasahovania do správy týchto podnikov, pričom nie sú tým
dotknuté práva holdingovej spoločnosti ako akcionára alebo spoločníka podniku.
Charakter investičnej činnosti pri realizácii rozhodujúceho vplyvu:
Holdingová spoločnosť uplatňuje svoje hlasovacie práva, najmä pri
kreovaní členov riadiacich a dozorných orgánov:
za účelom zachovania plnej hodnoty svojich investícií;
nie na priame alebo nepriame určovanie súťažného správania
kontrolovaného podniku.
Nástroj kontroly: Nadobudnutie kontroly je možné len prostredníctvom nákupu cenných papierov.
Záver
Legálnu definíciu pojmu koncentrácia na účely únijneho súťažného práva
obsahuje čl. 3 Nariadenia o fúziách. Z uvedeného ustanovenia možno vy46
Vec číslo IV/M116 – Kelt/American Express z 20. augusta 1991, odsek 6.
STUDIES
107
2012, ročník I., číslo 1, s. 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
preparovať podstatné znaky koncentrácie a to aspekt kontroly, štrukturálny aspekt a časový aspekt. Obsah jednotlivých podstatných znakov
koncentrácie, v nadväznosti na čl. 3 Nariadenia o fúziách, interpretuje
a rozvíja rozhodovacia činnosť Komisie a Súdneho dvora EÚ.
Prieskum konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ako aj rozhodovacej činnosti Komisie jednoznačne implikuje vylúčenie rigidného právneho formalizmu pri kvalifikácií podstatných znakov koncentrácie
v zmysle čl. 3 Nariadenia o fúziách. Komisia a Súdny dvor EÚ naopak pretaktujú ekonomický pristúp vyžadujúci zhodnotenie všetkých okolnosti
koncentračných procesov a ich dopadov na trhové prostredie. Podstatným prvkom ekonomickej analýzy vzniku koncentrácie je tak existencia
trvalej štrukturálnej zmeny na relevantnom trhu v dôsledku zlúčenia
podnikov. Na základe tejto skutočnosti možno ďalej odvodiť, že pokiaľ
proces spájania podnikov nemá trvalý charakter alebo v konečnom dôsledku nespôsobuje štrukturálnu zmenu (zmenu kontroly), tak na predmetný proces sa nevzťahuje pôsobnosť Nariadenia o fúziách.
Literatúra
BEJČEK, J.: Soutěžní politika a fúze v evropském kontextu. 1. vyd. Brno :
Masarykova univerzita, 2010. 389 s. ISBN 978-80-210-5067-9.
BROBERG, M.: The Concept of Control in the Merger Regulation. In: European Competition Law Rewiew. 2004, s. 742. ISSN 0144-3054.
FAULL, J. – NIKPAY, A.: The EC Law of Competition. 1st ed. New York : Oxford University Press, 1999. 1080 p. ISBN 978-0198765387.
FURSE, M.: Competition Law of the EC and UK. 4th ed. New York : Oxford
Universtity Press, 2004. 385 p. ISBN 0-19-925880-5.
GOYDER, J. – ALBORS-LLORENS, A.: Goyder's EC Competition Law. 5th ed.
New York : Oxford Universtity Press, 2009. 776 p. ISBN 978-0-19923230-7.
JONES, A. – SUFRIN, B.: EC Competition Law. 3rd ed. New York : Oxford
University Press, 2008. 1430 p. ISBN 978-0-19-929904-1.
KARAS, V. – KRÁLIK, A.: Európske právo. 2. vyd. Bratislava : Iura edition,
2007. 506 s. ISBN 978-80-8078-148-4.
KNAPP, V.: Teorie práva. 1. vyd. Praha : C. H. Beck, 1995. 248 s. ISBN 807179-02.
108
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
KORAH, V.: An Introductory Guide to EC Competition Law and Practice.
9th ed. Wilshire : Hart Publishing. 2007. 516 p. ISBN 978-1-84113754-4.
LISÝ, J. et al.: Ekonómia: Všeobecná ekonomická teória. 3. preprac. a dopl.
vyd. Bratislava : Iura edition, 2000. 507 s. ISBN 80-88715-81-4.
MUNKOVÁ, J. – SVOBODA, P. – KINDL, J.: Soutěžní právo. 1. vyd. Praha : C.
H. Beck. 2006. 412 s. ISBN 80-7179-440-6.
Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácii medzi podnikmi.
NAVARRO, E. V. – GALRAZA, A. F. – CRESPO, J. F. – ALONSO, J. B.: Merger
Control in the EU: Law, Economics and Practice. 2nd ed. New York : Oxford University Press, 2005. 682 p. ISBN 0-19-927605-6.
RAUS, D. – NERUDA, R.: Zákon o ochraně hospodářské soutěže: Komentář
a souvisící české i komunitární předpisy. 2. vyd. Praha : Linde, 2006.
672 s. ISBN 80-7201-563-X.
TICHÝ, L. et al.: Evropské právo. 3. vyd. Praha : C. H. Beck, 2006. 928 s.
ISBN 80-7179-430-9.
Úradný vestník Európskej únie: C 83, 30. 03. 2010.
Úradný vestník Európskej únie: C 95, 16. 04. 2008.
Úradný vestník Európskej únie: L 133, 30. 04. 2004.
Úradný vestník Európskej únie: L 149/21, 25. 08. 1998.
Úradný vestník Európskej únie: L 204, 21. 07. 1992.
Úradný vestník Európskej únie: L 218, 09. 08. 1997.
Úradný vestník Európskej únie: L 24, 29. 01. 2004.
Úradný vestník Európskej únie: L 257, 21. 09. 1990.
Úradný vestník Európskej únie: L 279, 22. 10. 2008.
Úradný vestník Európskej únie: L 362, 20. 12. 2006.
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodní zákoník v znění pozdějších předpisů.
Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
Mgr. Matej Zmij
Katedra medzinárodného a európskeho práva
STUDIES
109
2012, ročník I., číslo 1, s. 92-110
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Právnická fakulta
Trnavská univerzita v Trnave
Hornopotočná 23
918 43 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
110
ŠTÚDIE
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
v období rokov 2001 až 2010
z pohľadu administratívno-správneho členenia
Slovenskej republiky
Analysis of Development in Number of Public
Administration Employees in the Period between
Years 2001 and 2010 from the View of TerritorialAdministrative Division of the Slovak Republic
Jana Koprlová
Miroslav Koprla
Abstract: The paper focuses in its main aim on seeking yet undetected or
undefined trends in development of number of the public administration
employees in Slovakia in the context of the global economic downturn and
it consists of three separate parts. The first part presents a basic survey of
developing trends in average number of the public administration employees in Slovakia in comparison to development in average employees number in other economic sectors of the country yearly statistically recorded
during the period of previous decade. The second part of the paper concentrates on the basis of applying the regression analysis method in the period
between years 2001 and 2010 on the processes focused on detection of expected mutual correlation between the trends in development of number of
the public administration employees and the trends in development of the
gross domestic product rate in general, i.e. in relation to the whole territory
of the Slovak Republic, as well as partially, i.e. from the view of individual
Slovak regions. The third, final part of the paper analyses the development
in number of the public administration employees recorded yearly during
the period between years 2001 and 2010 by individual Slovak districts.
Key Words: Public Administration; Number of Employees; Gross Domestic
Product GDP; the Slovak Republic; Regions of Slovakia; Districts of Slovakia; Economic Crisis; Analyzing; Developing Trends.
Abstrakt: Štúdia sa zameriava vo svojom hlavnom cieli na vyhľadávanie
dosiaľ nezistených alebo nedefinovaných trendov vo vývoji počtu zamestnancov vo verejnej správe na Slovensku v kontexte globálnej hospodárskej
krízy, pričom pozostáva z troch samostatných častí. Prvá časť predostiera
ŠTÚDIE
111
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
základný prehľad trendov vývoja priemerného počtu zamestnancov verejnej správy na Slovensku v porovnaní s vývojom priemerného počtu pracovníkov v ostatných odvetviach hospodárstva krajiny štatisticky zaznamenaného v priebehu rokov predošlej dekády. Druhá časť štúdie sa na základe
uplatnenia metódy regresnej analýzy v období rokov 2001 až 2010 sústreďuje na procesy, ktoré smerujú k odhaľovaniu predpokladanej vzájomnej
závislosti medzi trendom vývoja počtu zamestnancov vo verejnej správe
a tendenciou vývoja miery rastu hrubého domáceho produktu, a to jednak
všeobecne, teda vo vzťahu k celému územiu Slovenskej republiky, a jednak
čiastkovo, t.j. z pohľadu jednotlivých slovenských krajov. Tretia, záverečná
časť štúdie analyzuje vývoj počtu zamestnancov vo verejnej správe zaznamenaný každoročne v období rokov 2001 až 2010 v jednotlivých okresoch
Slovenska.
Kľúčové slová: Verejná správa; počet zamestnancov; hrubý domáci produkt HDP; Slovenská republika; kraje Slovenska; okresy Slovenska; ekonomická kríza; analýza; trendy vývoja.
Úvod
Štúdia s názvom „Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky“ si kladie za cieľ podrobne analyzovať problematiku počtu zamestnancov verejnej správy na Slovensku, pričom sa
zameriava na štruktúrne hľadisko, dynamické hľadisko, ako aj regionálne
hľadisko sledovanej problematiky. Samotná štúdia je rozdelená do troch
navzájom korešpondujúcich častí, pričom jej prvá, úvodná časť sa venuje
identifikácii postavenia počtu zamestnancov vo verejnej správe vo vzťahu k ostatným odvetviam hospodárstva Slovenskej republiky, druhá, analytická časť, nadväzujúc na predchádzajúci text, sa usiluje odhaliť väzbu
medzi vývojom priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky
a vývojom miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu v období
rokov 2001 až 2010, a napokon záverečná časť štúdie objasňuje dynamické a regionálne hľadisko rozloženia priemerného evidenčného počtu
zamestnancov verejnej správy v našej krajine. Vo vzťahu ku skúmaniu
problematiky počtu pracovníkov verejnej správy v Slovenskej republike
v sledovanom období rokov 2001 až 2010 sme stanovili nasledujúce štyri
hypotézy:
112
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Hypotéza č. 1: Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej
správy v Slovenskej republike patrí z pohľadu všetkých odvetví hospodárstva Slovenskej republiky k jedným z najvyšších;
Hypotéza č. 2: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v Slovenskej republike kopíroval
vývoj miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu;
Hypotéza č. 3: Predpokladáme, že najvyššiu hodnotu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v Slovenskej republike dosiahli mestá a obce v Bratislavskom kraji;
Hypotéza č. 4: Existujú rozdiely v hodnote priemerného evidenčného
počtu zamestnancov verejnej správy v Slovenskej republike, pričom sa
domnievame, že najvyšší počet zamestnancov je na západnom Slovensku, a naopak najnižší počet pracovníkov je na východnom Slovensku.
Všetky štatistické údaje sme čerpali z regionálnej databázy Štatistického úradu Slovenskej republiky. Pri ich vyhodnocovaní sme uplatňovali
deskriptívnu analýzu v prvej časti, regresnú analýzu v druhej časti, a napokon prezentáciu v podobe kartogramov v tretej časti štúdie.
Údaje o počte zamestnancov verejnej správy sú od roku 2009 spracované výberovým zisťovaním za subjekty a organizácie s počtom dvadsať a viac zamestnancov a podľa novej klasifikácie SK NACE Rev. 2, ktorá
je platná od 1. januára 2008. Údaje za Slovenskú republiku sa uvádzajú
vrátane zamestnancov pracujúcich v zahraničí. Pre úplnosť dodávame, že
číslo (9 999 999) uvádzané v bežne dostupných tabuľkových prehľadoch
znamená, že údaje nie je možné publikovať pre ich dôverný obsah, pričom dôverné údaje predstavujú v tomto prípade údaje subjektu s počtom
zamestnancov menším alebo rovným desať zamestnancov.1
Klasifikácia odvetví hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2008
vrátane bola podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky nasledovná:
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb;
Priemysel spolu (okrem stavebníctva);
Priemyselná výroba;
Stavebníctvo;
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru;
Hotely a reštaurácie;
Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie;
1
Bližšie pozri dokument Trh práce. [online]. s. 75. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/metodika/03%20praca.pdf>.
STUDIES
113
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Finančné sprostredkovanie;
Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti;
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie;
Školstvo;
Zdravotníctvo a sociálna pomoc;
Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby.
Klasifikácia odvetví hospodárstva Slovenskej republiky sa od roku
2009 uvádza podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky nasledovne:
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov;
Priemysel spolu;
Ťažba a dobývanie;
Priemyselná výroba;
Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu;
Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby
odstraňovania odpadov;
Stavebníctvo;
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov;
Doprava a skladovanie;
Ubytovacie a stravovacie služby;
Informácie a komunikácia;
Finančné a poisťovacie činnosti;
Činnosti v oblasti nehnuteľností;
Odborné, vedecké a technické činnosti;
Administratívne a podporné služby;
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie;
Vzdelávanie;
Zdravotníctvo a sociálna pomoc;
Umenie, zábava a rekreácia;
Ostatné činnosti.
K otázke zvyšovania počtu pracovníkov vo verejnej správe v Českej
republike sa vyjadruje Tomášková nasledovne: „Zvyšovanie kvality výkonov verejnej správy je však väčšinou nepriamoúmerné. Nezvyšovala sa
až tak veľmi produktivita práce, dochádzalo skôr k nárastu priemerných
miezd a nárastu množstva pracovníkov verejnej správy a zvyšovaniu byrokratických úkonov.“2 V predloženej štúdii sa pokúsime objasniť časť
2
TOMÁŠKOVÁ, E.: Financování veřejné správy v České republice. In: Vybrané problémy verejnej správy. [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied UCM v Trnave, 2011, s. 110-111.
114
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
vyslovenej tézy týkajúcej sa zvyšovania počtu zamestnancov vo verejnej
správe v Slovenskej republike. Hoci predpokladáme, že i v Slovenskej republike došlo v období rokov 2001 až 2010 k výraznému nárastu počtu
zamestnancov verejnej správy, bude predsa len ešte nevyhnutné vytvoriť
objektívnu metodiku merania efektívnosti týchto zamestnancov.
Graf 1 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia
500 000
450 000
424 169
432 930
428 466
412 648
414 940
413 106
419 550
425 318
146 716
146 462
146 274
400 000
Počet zamestnancov
350 000
300 000
250 000
200 000
150 000
100 000
80 125
83 625
87 982
93 503
101 203
50 000
11 391
0
2001
11 589
2002
10 762
2003
11 324
2004
11 539
2005
10 889
2006
12 264
2007
11 290
2008
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb
Priemysel spolu (okrem stavebníctva)
Priemyselná výroba
Stavebníctvo
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru
Hotely a reštaurácie
Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie
Finančné sprostredkovanie
Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
Školstvo
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
STUDIES
115
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj a postavenie počtu zamestnancov verejnej správy v Slovenskej republike podľa jednotlivých odvetví hospodárstva
Skôr, než pristúpime k podrobným analýzam a hľadaniu súvislostí medzi
sledovanými premennými, vymedzíme postavenie počtu zamestnancov
verejnej správy v Slovenskej republike. Na tento účel nám poslúžia údaje
o vývoji priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa jednotlivých odvetví hospodárstva Slovenskej republiky. Z hľadiska dostupných
údajov o priemernom počte zamestnancov v konkrétnych odvetviach bude prezentovaný počet zamestnancov verejnej správy zahŕňať pracovníkov verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia.
Postavenie počtu zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe Slovenskej republiky možno znázorniť z dvoch uhlov pohľadu:
Z pohľadu analýzy vývoja absolútnych hodnôt priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia;
Z hľadiska analýzy vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia.
Až po zistení vyššie uvedených údajov môžeme vyhodnotiť hypotézu
č. 1 o počte zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe Slovenskej republiky v porovnaní s ostatnými odvetviami hospodárstva Slovenskej republiky.
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa jednotlivých odvetví hospodárstva
Graf 1 znázorňuje vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov
podľa odvetvia. Na uvedenom grafe je vyobrazený podrobný vývoj počtu
zamestnancov v sledovaných odvetviach v rozmedzí rokov 2001 až 2008.
Z metodologického hľadiska sme sem však už nemohli zaradiť dva po sebe nasledujúce roky 2009 a 2010, nakoľko sa údaje v uvedených rokoch
vykazujú už podľa novej klasifikácie odvetví.
Môžeme uviesť, že najväčší počet zamestnancov bol v rokoch 2001
až 2008 zaznamenaný v kategórii priemysel spolu (okrem stavebníctva),
pričom počet pracovníkov verejnej správy sa umiestnil na štvrtej priečke.
Tabuľka 1 bližšie zobrazuje hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia, a to podľa vyššie uvedenej novej klasifikácie odvetví. Údaje sú v nej zoradené zostupne podľa roku 2010, kde si
môžeme všimnúť počet pracovníkov verejnej správy v Slovenskej republike, ktorý zaujal v celkom poradí zastúpených kategórií tretiu priečku.
116
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Tabuľka 1 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia
2009
2010
Priemysel spolu
378 275
366 069
Priemyselná výroba
327 715
316 059
Verejná správa a obrana; povinné sociálne
zabezpečenie
130 225
155 542
Vzdelávanie
129 733
145 049
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov
130 776
128 396
Doprava a skladovanie
89 716
92 087
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
98 986
90 921
Stavebníctvo
53 361
57 496
Administratívne a podporné služby
36 761
38 737
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
43 733
38 006
Odborné, vedecké a technické činnosti
31 452
33 647
Informácie a komunikácia
30 463
28 943
Finančné a poisťovacie činnosti
32 452
27 648
Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových
vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
20 659
22 650
Umenie, zábava a rekreácia
20 272
20 737
Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného
vzduchu
21 634
19 455
Ubytovacie a stravovacie služby
15 105
16 468
Ostatné činnosti
14 565
12 585
Činnosti v oblasti nehnuteľností
10 949
10 243
Ťažba a dobývanie
Spolu
8 267
7 905
1 246 822
1 262 574
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa jednotlivých odvetví hospodárstva
Graf 2 zobrazuje porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia. Na uvedenom grafe je aj tentoraz podrobne prezentovaný vývoj počtu zamestnancov v sledovaných odvetviach hospodárstva v rozmedzí rokov 2001 až
STUDIES
117
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
2008. Z metodologického hľadiska sme sem opäť nemohli zaradiť po sebe nasledujúce roky 2009 a 2010, keďže sa sledované údaje zaznamenávali v oboch rokoch už podľa novej klasifikácie odvetví.
Graf 2 Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu
zamestnancov podľa odvetvia
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného
evidenčného počtu zamestnancov podľa odvetvia
Priemerný ročný nárast počtu zamestnancov
450 000
400 000
350 000
300 000
250 000
200 000
150 000
100 000
70 689
85 745
82 131
93 573
79 259
105 015
72 774
116 457
66 288
50 000
127 899
59 803
139 341
53 317
150 783
46 832
40 346
0
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb
Priemysel spolu (okrem stavebníctva)
Priemyselná výroba
Stavebníctvo
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru
Hotely a reštaurácie
Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie
Finančné sprostredkovanie
Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie
Školstvo
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
118
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Uvedený priemerný ročný nárast (pokles) priemerného evidenčného
počtu zamestnancov možno zoradiť podľa odvetví v zostupnom smere
v nasledovnom poradí (v počte zamestnancov): verejná správa a obrana;
povinné sociálne zabezpečenie (11 442), veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru (4 199), nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti (3 879), priemyselná výroba
(613), hotely a reštaurácie (39), stavebníctvo (13), finančné sprostredkovanie (-49), priemysel spolu (okrem stavebníctva) (-1 222), doprava,
skladovanie, pošty a telekomunikácie (-1 698), zdravotníctvo a sociálna
pomoc (-2 177), ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby (-2 185),
školstvo (-2 958), a napokon poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo; rybolov, chov rýb (-6 486).
Analýza vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v kontexte miery rastu reálneho
hrubého domáceho produktu z pohľadu jednotlivých krajov Slovenskej republiky
Druhá časť štúdie sa zameriava na odhaľovanie predpokladanej vzájomnej závislosti medzi trendom vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Slovenskej republiky a tendenciou vývoja miery rastu hrubého domáceho produktu, a to jednak všeobecne, teda vo vzťahu
k celému územiu Slovenskej republiky, a jednak čiastkovo, t.j. z pohľadu
jednotlivých krajov Slovenska, prostredníctvom uplatnenia matematickoštatistickej metódy regresnej analýzy v období rokov 2001 až 2010. Pre
vyššiu objektívnosť analýzy sme prepočítali počet zamestnancov verejnej
správy na tisíc obyvateľov daného kraja, pričom tento údaj do istej miery
vypovedá tiež o efektívnosti rozmiestnenia pracovníkov verejnej správy
v Slovenskej republike.
V druhej časti štúdie budeme analyzovať priemerný počet zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v nasledujúcom poradí:
Slovenská republika;
Bratislavský kraj;
Trnavský kraj;
Trenčiansky kraj;
Nitriansky kraj;
Žilinský kraj;
Banskobystrický kraj;
Prešovský kraj;
Košický kraj.
STUDIES
119
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Slovenskej republiky
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Slovenskej republiky sa
vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov bol zaznamenaný v roku 2001 (14,90 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (28,62 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,6591 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 13,72
zamestnancov.
Graf 3 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Slovenskej republiky
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Slovenskej republiky
12
28,62
24,00
6,7
27,03
27,12
27,20
4,8
17,36
4,6
5,1
8,3
10,5
10
8
6
5,9
4,2
4
2
0
10
-2
5
Percentuálna zmena
15
3,5
16,35
20
15,55
25
18,78
30
14,90
Počet na 1 000 obyv.
35
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,6591x + 12,566)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
120
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Bratislavského kraja
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Bratislavského kraja sa
vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov bol zaznamenaný v roku 2001 (31,53 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (59,19 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 3,6176 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 27,66
zamestnancov.
Graf 4 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Bratislavského kraja
4,8
39,04
4,6
5,1
6,7
10
8
6
5,9
4,2
4
2
30
0
20
-2
10
Percentuálna zmena
3,5
33,47
40
32,38
50
37,05
8,3
12
59,19
10,5
53,64
57,61
58,07
60
31,53
Počet na 1 000 obyv.
70
57,14
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Bratislavského kraja
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 3,6176x + 26,015)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
STUDIES
121
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Trnavského kraja
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Trnavského kraja sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov bol zaznamenaný v roku 2001 (12,42 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (24,12 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,2176 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 11,71
zamestnancov.
Graf 5 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Trnavského kraja
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Trnavského kraja
5,9
10
8
6
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
20,37
20,25
20,37
6,7
8,3
18,44
5,1
15,95
4,8
13,90
4,6
13,42
15
3,5
13,10
20
12,42
Počet na 1 000 obyv.
10,5
25
12
24,12
30
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,2176x + 10,537)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
122
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Trenčianskeho kraja
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Trenčianskeho kraja sa
vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov bol zaznamenaný v roku 2001 (11,14 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (22,85 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,3508 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 11,71
zamestnancov.
Graf 6 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Trenčianskeho kraja
6,7
22,85
18,82
12
10
8
6
5,9
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
5,1
14,21
4,8
13,08
4,6
12,56
3,5
11,55
15
8,3
10,5
20,69
20,07
20
11,14
Počet na 1 000 obyv.
25
19,80
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Trenčianskeho kraja
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,3508x + 9,0476)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
STUDIES
123
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Nitrianskeho kraja
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Nitrianskeho kraja sa
vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov bol zaznamenaný v roku 2001 (12,18 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (23,58 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,3371 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 11,40
zamestnancov.
Graf 7 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Nitrianskeho kraja
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Nitrianskeho kraja
23,58
5,9
10
8
18,91
6,7
22,56
8,3
10,5
6
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
4,8
5,1
16,11
4,6
13,93
15
3,5
12,75
20
14,51
25
22,76
23,13
12
12,18
Počet na 1 000 obyv.
30
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,3371x + 10,688)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
124
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Žilinského kraja
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Žilinského kraja sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov bol zaznamenaný v roku 2001 (12,11 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2007 (23,88 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,3277 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 10,74
zamestnancov.
Graf 8 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Žilinského kraja
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Žilinského kraja
22,85
5,9
10
8
18,43
6,7
22,62
8,3
10,5
6
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
4,8
5,1
15,42
4,6
13,41
15
3,5
12,71
20
14,29
25
23,88
22,97
12
12,11
Počet na 1 000 obyv.
30
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,3277x + 10,567)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
STUDIES
125
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Banskobystrického kraja
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Banskobystrického kraja
sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov bol zaznamenaný v roku 2001 (14,98 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (30,07 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,8179 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 15,10
zamestnancov.
Graf 9 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov Banskobystrického kraja
4,8
17,68
4,6
5,1
6,7
10
8
6
5,9
4,2
4
2
0
10
-2
5
Percentuálna zmena
15
3,5
16,67
20
16,03
25
19,25
8,3
12
30,07
10,5
25,57
28,19
28,75
30
14,98
Počet na 1 000 obyv.
35
27,92
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Banskobystrického kraja
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,8179x + 12,513)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
126
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Prešovského kraja
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Prešovského kraja sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov bol zaznamenaný v roku 2001 (12,35 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (22,19 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,1446 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 9,85
zamestnancov.
Graf 10 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov Prešovského kraja
14,97
4,8
14,29
13,70
4,6
6,7
10
8
6
5,9
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
3,5
5,1
12
18,26
21,14
10,5
8,3
12,83
15
20,66
20,86
20
12,35
Počet na 1 000 obyv.
25
22,19
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Prešovského kraja
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,1446x + 10,829)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
STUDIES
127
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov Košického kraja
Vývoj ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy prislúchajúceho na 1 000 obyvateľov Košického kraja sa vyznačoval v období rokov 2001 až 2010 mierne rastúcou tendenciou:
Najnižší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov bol zaznamenaný v roku 2001 (13,12 zamestnancov), a naopak najvyšší počet v roku 2010 (26,38 zamestnancov);
V sledovanom období došlo k priemernému ročnému nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov o 1,6065 zamestnancov a absolútnemu nárastu o 13,27
zamestnancov.
Graf 11 Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000
obyvateľov Košického kraja
6,7
26,38
22,27
12
10
8
6
5,9
4,2
4
2
10
0
-2
5
Percentuálna zmena
4,8
5,1
16,51
4,6
15,14
13,63
3,5
14,25
8,3
20
15
10,5
24,22
24,14
25
13,12
Počet na 1 000 obyv.
30
24,39
Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov Košického kraja
-4
-4,9
0
-6
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Priemerný počet zamestnancov VS na 1 000 obyv.
Miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu
Trend vývoja priemerného počtu zamestnancov VS na 1 000 obyv. (y = 1,6065x + 10,569)
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak> a dokument Real GDP Growth Rate. [online].
[cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/
table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>. Vlastný graf.
128
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky
Graf 12 ponúka porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých krajoch
Slovenskej republiky. Z hľadiska absolútnych početností môžeme pozorovať, že najvyššie hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo verejnej správe na 1 000 obyvateľov v období rokov 2001 až 2010
boli zaznamenané v Bratislavskom kraji. Oproti tomu sme nižšie hodnoty
ukazovateľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo verejnej
správe na 1 000 obyvateľov identifikovali vo zvyšných siedmich krajoch,
pričom rozpätia v skúmanom počte zamestnancov na 1 000 obyvateľov
celkovo nepresiahli hodnotu 38 pracovníkov na 1 000 obyvateľov. Dlhodobo najnižšie hodnoty priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov sme zistili v Trenčianskom kraji, Trnavskom kraji a Prešovskom kraji.
Graf 12 Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy
na 1 000 obyvateľov v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky
Porovnanie vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých krajoch SR
70
58,07
57,61
Počet na 1 000 obyv.
60
59,19
57,14
53,64
50
37,05
40
31,53
32,38
39,04
33,47
30
20
10
11,14
11,55
12,56
13,08
14,21
2001
2002
2003
2004
2005
20,07
19,80
20,69
2006
2007
2008
22,85
18,82
0
2009
2010
Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Trenčiansky kraj
Nitriansky kraj
Žilinský kraj
Banskobystrický kraj
Prešovský kraj
Košický kraj
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
STUDIES
129
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky
Graf 13 prezentuje v grafickej podobe porovnanie vývoja priemerného
ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky.
Z hľadiska trendov rastu sme zaznamenali najvyššiu tendenciu priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo
verejnej správe na 1 000 obyvateľov v Bratislavskom kraji. Naopak, nižšiu tendenciu priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného
počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov sme zistili vo
zvyšných siedmich krajoch Slovenska. Najnižšiu tendenciu priemerného
ročného nárastu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov sme identifikovali práve v Prešovskom kraji
a Trnavskom kraji.
Graf 13 Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného evidenčného počtu
zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky
Priemerný ročný nárast počtu na 1 000 obyv.
Porovnanie vývoja priemerného ročného nárastu priemerného
evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky
70
62,19
58,57
54,96
60
51,34
47,72
50
44,10
40,49
36,87
40
33,25
29,63
30
20
10
10,40
11,75
13,10
2001
2002
2003
22,56
18,50
21,20
14,45
17,15
19,85
15,80
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
0
Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Trenčiansky kraj
Nitriansky kraj
Žilinský kraj
Banskobystrický kraj
Prešovský kraj
Košický kraj
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>. Vlastný graf.
130
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Na základe ukazovateľa priemerného ročného nárastu priemerného
evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
môžeme zoradiť jednotlivé kraje Slovenskej republiky nasledovne: Bratislavský kraj (3,6176 zamestnancov), Banskobystrický kraj (1,8179 zamestnancov), Košický kraj (1,6065 zamestnancov), Trenčiansky kraj
(1,3508 zamestnancov), Nitriansky kraj (1,3371 zamestnancov), Žilinský
kraj (1,3277 zamestnancov), Trnavský kraj (1,2176 zamestnancov), a napokon Prešovský kraj (1,1446 zamestnancov).
Časová analýza vývoja priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy z pohľadu jednotlivých okresov Slovenska
V záverečnej časti našej štúdie ponúkame analýzu vývoja priemerného
evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy, ktorý bol štatisticky
zaznamenaný v priebehu rokov 2001 až 2010 v jednotlivých okresoch
Slovenskej republiky.
Z pohľadu okresov Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2001
najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy okres
Bratislava I (8 769 zamestnancov), okres Bratislava II (3 809 zamestnancov), okres Banská Bystrica (2 869 zamestnancov), okres Košice I
(2 681 zamestnancov) a okres Žilina (2 486 zamestnancov), naopak ich
najnižší počet vykazovali okres Medzilaborce (201 zamestnancov), okres
Turčianske Teplice (213 zamestnancov), okres Košice III (242 zamestnancov), okres Stropkov (249 zamestnancov) a okres Poltár (253 zamestnancov). Viď Obrázok 1.
Obrázok 1 Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky v roku 2001
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
STUDIES
131
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Z pohľadu okresov Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2002
najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy okres
Bratislava I (9 127 zamestnancov), okres Bratislava II (3 806 zamestnancov), okres Banská Bystrica (3 171 zamestnancov), okres Prešov (2 785
zamestnancov) a okres Nitra (2 783 zamestnancov), naopak ich najnižší
počet vykazovali okres Medzilaborce (191 zamestnancov), okres Košice III (200 zamestnancov), okres Turčianske Teplice (229 zamestnancov), okres Poltár (234 zamestnancov) a okres Stropkov (247 zamestnancov). Bližšie pozri Obrázok 2.
Obrázok 2 Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky v roku 2002
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
Z pohľadu okresov Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2003
najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy okres
Bratislava I (9 444 zamestnancov), okres Bratislava II (4 064 zamestnancov), okres Banská Bystrica (3 291 zamestnancov), okres Nitra (3 135
zamestnancov) a okres Prešov (3 038 zamestnancov), naopak ich najnižší
počet vykazovali okres Medzilaborce (186 zamestnancov), okres Košice III (211 zamestnancov), okres Poltár (242 zamestnancov), okres Turčianske Teplice (252 zamestnancov) a okres Banská Štiavnica (271 zamestnancov). Bližšie pozri Obrázok 3.
132
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Obrázok 3 Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky v roku 2003
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
Z pohľadu okresov Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2004
najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy okres
Bratislava I (10 810 zamestnancov), okres Bratislava II (5 122 zamestnancov), okres Banská Bystrica (4 220 zamestnancov), okres Nitra
(3 947 zamestnancov) a okres Prešov (3 918 zamestnancov), naopak ich
najnižší počet vykazovali okres Medzilaborce (80 zamestnancov), okres
Košice III (148 zamestnancov), okres Turčianske Teplice (159 zamestnancov), okres Poltár (167 zamestnancov) a okres Gelnica (230 zamestnancov). Bližšie pozri Obrázok 4.
Obrázok 4 Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky v roku 2004
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
STUDIES
133
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Z pohľadu okresov Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2005
najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy okres
Bratislava I (11 502 zamestnancov), okres Bratislava II (5 458 zamestnancov), okres Banská Bystrica (5 028 zamestnancov), okres Nitra
(4 611 zamestnancov) a okres Prešov (4 071 zamestnancov), naopak ich
najnižší počet vykazovali okres Medzilaborce (88 zamestnancov), okres
Košice III (144 zamestnancov), okres Turčianske Teplice (156 zamestnancov), okres Poltár (165 zamestnancov) a okres Žarnovica (189 zamestnancov). Bližšie pozri Obrázok 5.
Obrázok 5 Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky v roku 2005
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
Z pohľadu okresov Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2006
najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy okres
Bratislava I (15 254 zamestnancov), okres Nitra (6 906 zamestnancov),
okres Prešov (6 845 zamestnancov), okres Banská Bystrica (6 512 zamestnancov) a okres Bratislava III (6 326 zamestnancov), naopak ich
najnižší počet vykazovali okres Medzilaborce (96 zamestnancov), okres
Košice III (143 zamestnancov), okres Poltár (170 zamestnancov), okres
Žarnovica (202 zamestnancov) a okres Krupina (203 zamestnancov).
Bližšie pozri Obrázok 6.
134
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Obrázok 6 Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky v roku 2006
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
Z pohľadu okresov Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2007
najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy okres
Bratislava I (14 988 zamestnancov), okres Prešov (6 940 zamestnancov),
okres Nitra (6 837 zamestnancov), okres Bratislava III (6 638 zamestnancov) a okres Bratislava II (6 504 zamestnancov), naopak ich najnižší
počet vykazovali okres Medzilaborce (87 zamestnancov), okres Poltár
(166 zamestnancov), okres Bytča (213 zamestnancov), okres Kysucké
Nové Mesto (239 zamestnancov) a okres Banská Štiavnica (241 zamestnancov). Bližšie pozri Obrázok 7.
Obrázok 7 Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky v roku 2007
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
STUDIES
135
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Z pohľadu okresov Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2008
najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy okres
Bratislava I (14 576 zamestnancov), okres Prešov (6 840 zamestnancov),
okres Bratislava II (6 824 zamestnancov), okres Bratislava III (6 594 zamestnancov) a okres Nitra (6 496 zamestnancov), naopak ich najnižší
počet vykazovali okres Medzilaborce (85 zamestnancov), okres Poltár
(156 zamestnancov), okres Banská Štiavnica (233 zamestnancov), okres
Detva (239 zamestnancov) a okres Gelnica (243 zamestnancov). Bližšie
pozri Obrázok 8.
Obrázok 8 Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky v roku 2008
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
Z pohľadu okresov Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2009
najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy okres
Bratislava I (11 066 zamestnancov), okres Bratislava III (10 571 zamestnancov), okres Košice I (4 965 zamestnancov), okres Bratislava II (4 877
zamestnancov) a okres Banská Bystrica (4 755 zamestnancov), naopak
ich najnižší počet vykazovali okres Košice III (39 zamestnancov), okres
Žarnovica (78 zamestnancov), okres Poltár (127 zamestnancov), okres
Detva (221 zamestnancov) a okres Bánovce nad Bebravou (227 zamestnancov). Bližšie pozri Obrázok 9.
136
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Obrázok 9 Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky v roku 2009
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
Z pohľadu okresov Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2010
najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy okres
Bratislava I (14 072 zamestnancov), okres Bratislava III (9 336 zamestnancov), okres Banská Bystrica (5 866 zamestnancov), okres Bratislava II
(5 760 zamestnancov) a okres Prešov (5 656 zamestnancov), naopak ich
najnižší počet vykazovali okres Medzilaborce (39 zamestnancov), okres
Košice III (83 zamestnancov), okres Žarnovica (120 zamestnancov), okres Turčianske Teplice (242 zamestnancov) a okres Stropkov (278 zamestnancov). Bližšie pozri Obrázok 10.
Obrázok 10 Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej správy v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky v roku 2010
Prameň: Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky
(RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://pxweb.statistics.sk/PXWebSlovak>.
STUDIES
137
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Záver
V štúdii s názvom „Analýza vývoja počtu zamestnancov verejnej správy
v období rokov 2001 až 2010 z pohľadu administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky“ sme si kládli za cieľ podrobne zanalyzovať
problematiku počtu zamestnancov verejnej správy v Slovenskej republike, pričom sme skúmanie problematiky uskutočnili z niekoľkých aspektov. Prvá časť štúdie sa zameriavala na deskriptívny prístup, na základe
ktorého sme skúmali postavenie počtu zamestnancov vo verejnej správe
v kontexte jednotlivých odvetví hospodárstva Slovenskej republiky. Nasledujúca analytická časť štúdie objasňovala dynamické hľadisko vývoja
počtu zamestnancov vo verejnej správe a miery rastu reálneho hrubého
domáceho produktu v období rokov 2001 až 2010, a napokon tretia časť
štúdie sa venovala dôkladnejšej analýze časového a regionálneho hľadiska rozloženia počtu zamestnancov verejnej správy v Slovenskej republike. Na základe vykonaných čiastkových analýz môžeme na záver pristúpiť k vyhodnoteniu stanovených hypotéz:
Hypotéza č. 1: Priemerný evidenčný počet zamestnancov verejnej
správy v Slovenskej republike patrí z pohľadu všetkých odvetví hospodárstva Slovenskej republiky k jedným z najvyšších sa potvrdila, keďže
z pohľadu absolútnych hodnôt priemerného počtu zamestnancov figuroval skúmaný počet vo vzťahu k odvetviu verejnej správy na štvrtom mieste a z pohľadu priemerného ročného nárastu priemerného
počtu zamestnancov všetkých odvetví na prvom mieste zo všetkých
odvetví ekonomiky podľa ich klasifikácie podľa Štatistického úradu
Slovenskej republiky;
Hypotézu č. 2: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov
verejnej správy na 1 000 obyvateľov v Slovenskej republike kopíroval
vývoj miery rastu reálneho hrubého domáceho produktu možno opäť
potvrdiť, nakoľko vývoj priemerného počtu zamestnancov verejnej
správy na 1 000 obyvateľov kopíroval vývoj miery rastu reálneho
hrubého domáceho produktu nielen na úrovni Slovenskej republiky,
ale v podstate aj na úrovni všetkých jednotlivých krajov Slovenska;
Hypotéza č. 3: Predpokladáme, že najvyššiu hodnotu priemerného evidenčného počtu zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov
v Slovenskej republike dosiahli mestá a obce v Bratislavskom kraji sa
takisto potvrdila, pričom priemerný počet zamestnancov vo verejnej
správe prislúchajúci na 1 000 obyvateľov v Bratislavskom kraji prevýšil všetky zostávajúce kraje Slovenskej republiky, kde sme odhalili
rozpätie v priemernom počte pracovníkov verejnej správy na 1 000
138
ŠTÚDIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
obyvateľov nepresahujúce hodnotu 38 zamestnancov verejnej správy na 1 000 obyvateľov;
Hypotéza č. 4: Existujú rozdiely v hodnote priemerného evidenčného
počtu zamestnancov verejnej správy v Slovenskej republike, pričom sa
domnievame, že najvyšší počet zamestnancov je na západnom Slovensku, a naopak najnižší počet pracovníkov je na východnom Slovensku
sa nepotvrdila, nakoľko sme porovnaním piatich okresov s najvyšším
počtom a piatich okresov s najnižším počtom zamestnancov verejnej
správy v jednotlivých rokoch obdobia analýzy dospeli k záveru, že sú
v oboch skupinách fakticky zastúpené okresy z rôznych častí Slovenska.
Téze o nepriamej úmere ohľadom zvyšovania miezd a nižšej efektivity práce zamestnancov vo verejnej správe, a to aj napriek vyššiemu počtu
zamestnancov, bude žiaduce venovať dôkladnú pozornosť v ďalšom empirickom výskume.
Literatúra
Dokument Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej
republiky (RegDat). [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak>.
Dokument Real GDP Growth Rate. [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné
na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=
table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>.
Dokument Trh práce. [online]. s. 75-81. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na
internete: <http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/metodika/03
%20praca.pdf>.
TOMÁŠKOVÁ, E.: Financování veřejné správy v České republice. In: Vybrané problémy verejnej správy. [CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych
vied UCM v Trnave, 2011, s. 110-118. ISBN 978-80-8105-180-7.
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
STUDIES
139
2012, ročník I., číslo 1, s. 111-140
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Mgr. Miroslav Koprla
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
140
ŠTÚDIE
2012, ročník I., číslo 1, s. 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Žoldnieri alebo profesionálni vojaci?
Mercenaries or Professional Soldiers?
Ľuboš Berky
Abstract: An essay on fundamentals of the special system of social security
for soldiers from the view of attitudes of politicians, mass-media and the
Slovak military.
Key Words: Essay; Soldiers; Special System of Social Security; Politicians;
Mass-Media; Military.
Abstrakt: Esej o podstate osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov z pohľadu prístupov politikov, médií a slovenskej armády.
Kľúčové slová: Esej; vojaci; osobitný systém sociálneho zabezpečenia; politici; médiá; armáda.
Politici, médiá a vojaci, alebo podstata osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov
V poslednom období prestávam rozumieť médiám a mnohým novinárom.
Nerozumiem predovšetkým tomu, akú majú filozofiu, aký je cieľ ich informovania, alebo ovplyvňovania verejnosti a predovšetkým nerozumiem tomu aké zastávajú hodnoty. Súdiac podľa spôsobu prezentácie
tém a problémov ktorým sa venujú, jedinou ich filozofiou je iba predajnosť v akomkoľvek zmysle slova a cieľom je podať informácie tak, aby sa
páčili a boli zaujímavé, bez ohľadu na ich pravdivosť a prospešnosť. Človek si dnes môže otvoriť hociktoré noviny bulvárne či tzv. mienkotvorné,
alebo pustiť ktorékoľvek televízne či rozhlasové spravodajstvo, nájde
v každom z nich rovnaké hlúposti, nepodložené informácie a verejnosť
zavádzajúce správy. Situácia dospela až tak ďaleko, že médiá v jednom
príspevku vyzdvihujú to, čo v nasledujúcom príspevku kritizujú. Najúžasnejším novinárskym divadlom sú však kampane na rôzne témy, ktorými masírujú obyvateľov niekoľko dní a týždňov. Tragédiou pre národ
je, že ani všeobecne uznávané ľudské hodnoty, či už individuálne alebo
spoločenské, nie sú rešpektované. Dokonca sa začínajú vnímať ako zbytočná prekážka „demokratickej rôznorodosti názorov.“
ESEJE
141
2012, ročník I., číslo 1, s. 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Pokúsme sa nájsť v tomto spoločenskom prostredí, ktoré formujú
médiá bez ujasneného vzťahu k hodnotám a politici s jasným vzťahom
iba k vlastným záujmom, odpovede na otázky týkajúce sa existencie profesionálnych Ozbrojených síl Slovenskej republiky a ich sociálneho zabezpečenia. Venovať sa dnes takejto téme je pomerne ťažká úloha. Po
takmer dvadsiatich rokoch budovania demokratického Slovenska, po
zrušení povinnej vojenskej služby a po zriadení profesionálnej armády je
naša spoločnosť v situácii, keď väčšiu časť z nej táto problematika jednoducho nezaujíma. Je to pochopiteľné hneď z niekoľkých dôvodov. Dnešný
svet je z vojenského hľadiska bezpečnejší než kedykoľvek predtým.
O pripravovaných vojnách, či hroziacich ozbrojených konfliktoch dnes
informujú už aj médiá skôr než k nim vôbec dôjde, a hlavne stali sme sa
členmi Severoatlantickej aliancie, ktorá nám garantuje bezpečnosť v prípade potreby. Zrejme hlavným dôvodom nezáujmu o problematiku armády a jej fungovania však je zriadenie profesionálnych Ozbrojených síl
SR. Zodpovednosť za obranu vlasti prevzali profesionáli, ktorých si občania platia svojimi daňami. Akási verejná kontrola pripravenosti vojakov
na splnenie si svojej vlasteneckej povinnosti sa už neodohráva v rovine
vojakov povinnej služby, ktorí dokázali cez vlastnú skúsenosť so službou
v uniforme informovať svoje najbližšie okolie a tým aj celú verejnosť. Verejná kontrola je dnes iba kontrolou cez peniaze dávané na vojakov
v rámci rozpočtu na obranu a cez politikov riadiacich rezort obrany. Zriadenie profesionálnej armády a kontrola politikmi tak dáva možnosť podstatne lepšie manipulovať s informáciami o dianí v rezorte obrany, aj
s informáciami o tom, čo je pre obranyschopnosť Slovenska skutočne potrebné, prípadne nevyhnutné.
Schopnosť národa, či občanov štátu brániť svoju vlasť, jej územnú celistvosť a samostatnosť patrila tisícročia k základným princípom fungovania štátu a aj preto je zaujímavé, že táto myšlienka nerezonuje viac vo
verejnosti, médiách ani v politických stranách. Z hľadiska bezpečnosti
štátu žijeme dnes ako spoločnosť takmer bezstarostný život. Dnešná doba prináša mnoho snáh riešiť staré problémy v rôznych oblastiach po
novom, hľadať nové prístupy. Nie vždy je to však možné. V prípade obrany vlastného štátu a z toho vyplývajúcej potrebnosti budovania armády
sme zatiaľ po ľudskej stránke nedospeli ďalej od čias antiky. Dávno minulá, ale aj celkom nedávna história nás učí, že sloboda a demokracia majú svoju cenu. Tá cena sa nedá vždy merať iba sumou vynaložených peňazí. Aká je teda cena obrany Slovenskej republiky? Čím ďalej tým viac sa
blížime k tomu, že táto cena bude pre našu spoločnosť jasne vyčísliteľná.
Vyzerá to, že si chceme kúpiť pár tisíc žoldnierov na 15 – 20 rokov, a do142
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
konca ich nebudeme ani považovať za plnoprávnych občanov. V skutočnosti by sme však mali budovať občiansku armádu na demokratických
základoch, ktorej príslušníkom budeme kompenzovať ich ochotu vzdať
sa na dobu vojenskej služby časti svojich občianskych práv, budeme im
kompenzovať to, že po skončení vojenskej služby bude pre nich veľmi
obtiažne znovu sa plne integrovať do civilnej spoločnosti. Mali by sme
tiež stále trvať na budovaní takých Ozbrojených síl, ktorých silu dokážeme v prípade potreby zmnohonásobiť.
V čom spočíva rozdiel vidíme aj na príkladoch v mnohých krajinách
sveta. Relatívne malá armáda žoldnierov nie je viazaná na štát v podstate
ničím, iba mesačným žoldom. Jeho výška musí navyše zohľadniť všetky
riziká nebezpečnej práce na princípe bezpečnostnej agentúry. Takéto
agentúry fungujú aj v USA a ich členovia sú za svoje služby pre rôzne súkromné spoločnosti, pôsobiace najmä mimo územia USA v krízových oblastiach sveta platení niekoľkonásobne lepšie, ako príslušníci armády
USA. Ich zodpovednosť je však veľmi ohraničená a nemá nič spoločné
s vernosťou, cťou a ochotou položiť za obranu demokratických ideálov aj
svoj život. Naproti tomu je pravidelná armáda budovaná na občianskom
princípe zviazaná so štátom veľmi pevne. Aj v prípade, že je takáto armáda početne malá, mala by ponúkať svojim občanom možnosť naučiť sa
zaobchádzať so zbraňou, naučiť sa vojenskému umeniu formou častejšej
obmeny vojenského personálu. Brániť svoju vlasť totiž nie je len povinnosť, ale aj právo každého občana. Finančné požiadavky vojakov občianskej armády sú omnoho nižšie než u žoldnierov a slúžia vlasti nielen pre
peniaze, ale aj z pocitu hrdosti k vlasti, cítia svoju vlasteneckú povinnosť
tak ako sme toho svedkami aj v našich OS SR. Vojaci v aktívnej službe sú
so svojim štátom pevne spojený aj cez spomínanú starostlivosť, ktorou sa
im štát snaží kompenzovať ich ochotu obetovať časť svojho života, svojej
osobnej slobody a občianskych práv. Kompenzuje a zároveň odmieňa ich
ochotu ísť slúžiť do armády, ktorá je viazaná prísnymi pravidlami a normami, a mnohými zdravotnými a existenciálnymi rizikami. A práve v oblasti našej vnútornej i vonkajšej bezpečnosti sa dostáva v poslednom období záujem Slovenska do rozporu s tým čo a akým spôsobom uverejňujú
médiá, ako ovplyvňujú verejnú mienku.
V posledných rokoch je jednou z najvážnejších a najčastejších mediálnych tém finančná a hospodárska kríza a z toho vyplývajúca ťaživá
sociálna situácia obyvateľstva. Médiá oprávnene poukazujú na problémy
dlhodobej nezamestnanosti, na zvyšujúce sa množstvo ľudí odkázaných
na sociálne dávky aj na možnosti štátu šetriť finančné zdroje s cieľom
ESSAYS
143
2012, ročník I., číslo 1, s. 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
prekonania tohto stavu spoločnosti. Takéto scenáre prebiehajú nie len
v našej krajine, ale aj v iných krajinách Európy a sveta a úlohou politikov
i médií je hľadať riešenia, ktoré udržia sociálny zmier a nebudú vyvolávať sociálne napätie namierené proti niektorým skupinám obyvateľov,
alebo dokonca proti fungovaniu niektorých systémov uplatňovania štátnej moci. Na Slovensku však akoby sociálny zmier nebol potrebný, akoby
bezpečnosť Slovenska bola zbytočná. V rokoch 2010 – 2011 sme mohli
byť svedkami, keď boli vojaci a policajti postavení médiami a dokonca aj
niektorými politikmi do svetla privilegovaných vrstiev spoločnosti užívajúcich si nezaslúžené výhody oproti civilnému obyvateľstvu trpiacemu
krízou. Vyjadrenia typu „daňoví poplatníci doplácajú každý rok vojakom
a policajtom dve miliardy korún na ich dôchodky,“ či hovoriace „o štedrosti štátu k armáde a polícii pochádzajúcej z totalitných čias,“ môžu byť
síce pre verejnosť populárne a prinesú možno na chvíľu „slávu“ autorom
a príslušnému médiu, v konečnom dôsledku však stavajú občana proti
štátu, vytvárajú dojem, že štát a štátne inštitúcie buď nie sú potrebné,
alebo aspoň nie v takej podobe, v akej momentálne fungujú. V mnohých
krajinách kritizujú novinári pomery v armáde či polícii. Ťažko však nájdeme štáty, v ktorých by sa verejnosť presviedčala o zbytočnosti práce
armády a polície a doplácaní štátu na tieto inštitúcie. Ak totiž hovoríme
o doplácaní daňových poplatníkov na políciu, alebo armádu, tak nehovorme o dvoch miliardách vydávaných na ich sociálne zabezpečenie, ale
o 50-tich či 60-tich miliardách, ktoré každoročne vynakladá štát na slúžiacich vojakov a policajtov. Ak hovoríme o štedrosti k armáde a polícii
pochádzajúcej z totalitných čias, inšpirujme sa armádami a políciami
v „starých demokraciách“ a myslím, že naši policajti i vojaci sa len a len
poďakujú za platy, sociálne zabezpečenie a materiálne vybavenie, ktoré
im poskytujú tieto krajiny. Novinári vytvárajú niektorými svojimi vystúpeniami dojem, ako keby policajti či vojaci boli tými, ktorí rozhodujú
o výškach svojich platov, spôsobe ich systému dôchodkov, či ďalšieho sociálneho zabezpečenia. Na podporu svojej pravdy porovnávajú inak neporovnateľné extrémy v platoch či dôchodkoch na Slovensku, aj keď majú dosť informácií, ktorými by dokázali objektívne posúdiť skutočné postavenie vojakov a policajtov v spoločnosti. Snažia sa vzbudiť dojem, akoby sa slovenskí vojaci či policajti vymykali svojimi príjmami a benefitmi
z úrovne nastavenej na Slovensku. Pritom podobne ako v iných profesiách na Slovensku, aj slovenský policajt či vojak dostane oveľa menší
plat či benefity ako jeho kolegovia z krajín NATO. V takomto spoločenskom prostredí je nutné položiť si otázku: Potrebujeme a chceme vôbec
funkčnú a dobre fungujúcu armádu a políciu?
144
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Mnohí experti na bezpečnostnú politiku, dokonca aj tí, ktorí obliekajú
či obliekali uniformu, zužujú problém budovania profesionálnych OS SR,
(ale aj profesionálneho policajného zboru), na schopnosť konkurovať
svojou ponukou práce na civilnom pracovnom trhu. Policajný zbor aj profesionálna armáda dnes naozaj potrebujú kvalitný personál. Vyžaduje si
to doba a tým aj úlohy, ktoré majú títo ľudia plniť. O množstve a kvalite
prihlásených uchádzačov rozhodujú predovšetkým podmienky služby,
a z nich najmä plat, sociálne zabezpečenie a možnosť osobného rastu. Za
vojenským povolaním je však niečo navyše. Odlišuje to žoldnierov od vojakov slúžiacich svojej vlasti. Právne vzťahy a postavenie príslušníkov OS
SR pri výkone štátnej služby sa zakladajú k štátu. Úlohy vyplývajúce pre
príslušníkov OS SR zo zákonnej právnej úpravy kladú vysoké nároky na
ich psychickú odolnosť, fyzickú zdatnosť, profesionálnu odbornosť, bezúhonnosť a takmer permanentnú pripravenosť plniť povinnosti ustanovené zákonmi nielen pri ochrane ústavného zriadenia a vnútorného poriadku, ale aj vnútornej a vonkajšej bezpečnosti štátu. Náročnosti týchto
úloh zodpovedá aj služobná prísaha, ktorou sa príslušník OS SR zaväzuje
vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život pri plnení
úloh. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od prevažnej
väčšiny iných profesií v štátnej správe, sú práve príslušníci silových rezortov, teda aj príslušníci OS SR na základe jednotlivých statusových zákonov povinní vykonávať služobné zákroky nielen v čase výkonu štátnej
služby, ale aj v dobe mimo tohto času. Príslušníci OS SR sú teda zákonom
zaviazaný aj v čase svojho osobného voľna vykonať služobný zákrok, služobný úkon alebo inú služobnú povinnosť tak, aby zamedzili ohrozeniu
alebo poškodeniu zákonom chránených záujmov. Na týchto príslušníkov
sú nielen zo strany štátu a služobných úradov, aj zo strany spoločnosti
kladené vysoké nároky, vrátane vysokých nárokov na morálne a charakterové vlastnosti, pričom prísne nastavené kritériá musia príslušníci OS
SR spĺňať počas trvania celého služobného pomeru. Oprávnenosť týchto
požiadaviek je založená na osobitnom charaktere výkonu štátnej služby
v služobnom pomere príslušníka OS SR s cieľom eliminovať zlyhanie ľudského faktora pri plnení služobných úloh v rámci riešenia situácií s rôznym stupňom nebezpečenstva a fyzickej i psychickej záťaže, vrátane takých, pri ktorých je ohrozený aj život a zdravie ich samých. Súčasná
právna úprava – zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov vytvára podmienky na to, aby služobný pomer k štátu nebol pre
príslušníkov OS SR len zamestnaním, ale stal sa pre nich poslaním s výraznými prvkami profesionálnej hrdosti a spolupatričnosti k tomuto špecifickému povolaniu. To však možno od nich očakávať len vtedy, ak budú
ESSAYS
145
2012, ročník I., číslo 1, s. 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
mať zabezpečené primerané právne a sociálne istoty, zodpovedajúce
hmotné a sociálne zabezpečenie a ak bude primerane ocenená ich dlhoročná, náročná a riziková práca. Preto je možné považovať vyjadrenia
akým je napríklad názor pána Petra Goliaša z Inštitútu pre ekonomické
a sociálne reformy pre tlač, ktorý skonštatoval „Výhody pre týchto ľudí
sú prežitkami z čias socializmu,“ za asociálne vyjadrenia poškodzujúce
systém fungovania spoločnosti. Možno trochu silné slová, vzhľadom na
závažnosť riešeného problému však oprávnené. Pravdou je, že prevažná
väčšina demokratických štátov vrátane našich partnerských krajín v NATO osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov v rámci svojej krajiny má. Bezpochyby práve preto, že na iný systém kompenzácií sociálnych rizík vyplývajúcich z výkonu vojenskej služby zatiaľ neprišli. Mediálne vytváranie spoločenskej mienky, že ľudia, ktorí v súčasnej dobe
túto prácu vykonávajú, si nezaslúžia to čo im štát dáva, je preto možné
považovať za veľmi nebezpečné najmä z hľadiska schopnosti zabezpečiť
vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť štátu do budúcna.1
Médiá každodenne využívajú a často manipulujú číslami rôznych štatistík od volebných preferencií až po priemerné platy či dôchodky tak,
aby sa im hodili tieto čísla ako argumenty. Mnohokrát ide o informácie,
ktoré skresľujú skutočnosť a zavádzajú verejnosť. Zavádzajúce sú napríklad tvrdenia mnohých printových i elektronických médií, že po 15 rokoch služby – to znamená v 33 rokoch veku odchádzajú vojaci do dôchodku so 697 eurami. Skutočnosťou je, že výsluhový dôchodok každého
vojaka (aj policajta) sa odvíja od platu a ten zase od dosiahnutej hodnosti,
funkcie a dĺžky trvania vojenskej služby. Ak niekto odchádza po 15 rokoch služby, nedosiahol ešte spravidla v kariérnom systéme OS SR nijako
vysokú funkciu a jeho dôchodok mohol oscilovať v roku 2011 okolo hranice 350 EUR mesačne. Približne 45 % vojenských výsluhových dôchodcov však má odslúžených 21 – 30 rokov a ďalších 40 % z nich viac než 30
rokov v armáde. Ďalším médiami aj dnešnými politikmi prehliadaným
faktom je, že mnoho z tých, cca. 15 % (t.j. asi 2 000 ľudí) mladých výsluhových dôchodcov, ktorí odslúžili „len“ 15 – 20 rokov, muselo odísť proti
svojej vôli. OS SR sa ich potrebovali zbaviť pre každoročné krátenie vojenského rozpočtu, z ktorého plynie aj v súčasnosti realizované znižova1
Poznámka: V takom prípade je na spoločenskú diskusiu aj otázka spravodlivosti
a legitímnosti zvýhodneného nastavenia výsluhového zabezpečenia na účet ostatných daňovníkov. Výňatok z materiálu MF SR z roku 2011, bližšie pozri dokument Analýza dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému Slovenskej republiky. [online]. s. 38. [cit. 2012-01-22]. Dostupné na internete: <http://www.ozpsr.sk/menu/rekreacie/vyhlasenia/analyzadochodky.pdf>.
146
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nie počtov vojakov. Obviniť potom výsluhového dôchodcu po 15 – 20 rokoch poctivej vojenskej služby, že si svoj výsluhový dôchodok nezaslúži
je zo strany politikov či médií prinajmenšom nekorektné a určite neprezieravé. Zamestnateľnosť takéhoto vojaka po odchode zo služby je na civilnom trhu práce veľmi nízka. Svoje armádne skúsenosti nevie využiť
v novej civilnej kariére, a ak si aj nájde prácu začína ako čerstvý absolvent strednej alebo vysokej školy bez praxe a kontaktov. V unférovom
porovnávaní výšky výsluhových dôchodkov policajtov či vojakov oproti
dôchodkom starobných dôchodcov pritom médiá zámerne porovnávajú
neporovnateľné. Vyplýva to už len z demografickej skladby poberateľov
týchto sociálnych dávok, ale aj z postavenia a najmä zo životnej fázy, ktorú práve prežívajú. Výsluhový dôchodok okolo 350 EUR je u relatívne
mladého človeka živiteľa rodiny, minimum čo pre neho môže štát urobiť
za služby, ktoré mu počas vojenskej kariéry preukázal.
Samozrejme nie je možné tvrdiť, že všetko v sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov je správne, a že sa systém nemôže meniť. Zachovať si
kritický pohľad na daný stav je potrebné. Mnohé veci je nutné prediskutovávať aj v oblasti sociálneho zabezpečovania vojakov, treba hľadať nové riešenia, ktoré budú prijateľnejšie pre spoločnosť prežívajúcu ťažké
obdobie krízy. Zároveň je však nevyhnutné neohroziť prijatými zmenami
obranyschopnosť Slovenska. Zmeny treba robiť s rozvahou a na základe
posúdenia všetkých okolností, ktoré majú vplyv na fungovanie napríklad
OS SR či policajného zboru. Príkladom ako rozdielne pristupujú iné krajiny k udržiavaniu obranyschopnosti na rozdiel od Slovenska je mnoho.
Ako dokážu pri zverejňovaní a zovšeobecňovaní informácií týkajúcich sa
týchto oblastí oddeliť to, kedy sa jedná o základné nespochybniteľné spoločenské hodnoty, a kedy naopak ide o skutočné chyby jednotlivcov či inštitúcií, ktoré je potrebné kritizovať a poukazovať na ne. Najvýznamnejšie americké médiá kritizovali a kritizujú vo vojnách v Iraku či Afganistane chybné rozhodnutia politikov, nekritizujú za ne velenie US Army, odsudzujú neľudské činy, či správanie niektorých amerických vojakov, ale
nepochybujú o tom, že ostatní vojaci sú hrdinovia zasluhujúci si uznanie
za to, že plnia rozkazy v záujme USA. U nás je častokrát chyba jednotlivca
prezentovaná v médiách ako chyba systému. Ak urobí vojak či policajt
chybu, alebo sa dopustí nezákonného konania, sme schopní odsúdiť
všetkých vojakov či policajtov a hneď aj začať v médiách špekulovať
o tom, či nie sú zbytočne draho zaplatení a či nemajú príliš vysoké dôchodky.
ESSAYS
147
2012, ročník I., číslo 1, s. 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Ďalšou ukážkou možno až účelového nepochopenia podstaty vojenskej služby, je rozdeľovanie vojakov na tzv. „cvičiacich a bojujúcich v misiách a na sediacich v kanceláriách.“ Vojaci si v OS SR ani v inej armáde
sveta nesadajú po škole priamo do kancelárií, ako mnohí mladí štátni
radcovia a hlavní štátni radcovia na rôznych ministerstvách. Doslova sa
postupne prebojovávajú k vyšším hodnostiam a funkciám v rámci kariérneho systému prostredníctvom služby v útvaroch a jednotkách. Nedeliteľnou súčasťou tejto služby sú poľné cvičenia aj nasadenia v zahraničí.
Takýto kariérny systém vojenskej službe zabezpečuje potrebnú kvalitu
vojenského personálu a zároveň znamená, že každý vojak si zaslúži to, čo
mu štát osobitným systémom sociálneho zabezpečenia vo forme kompenzácií dáva.
Rezorty pod ktoré spadajú ozbrojené zložky akceptujú zmeny, ktoré
prináša pretrvávajúca hospodárska kríza. Z týchto dôvodov spoločne
spracovali v roku 2011 materiál „Analýza sociálneho systému ozbrojených zložiek,“2 ktorý aj bol v auguste 2011 prijatý vládou SR. Hlavné závery sa stali základom pre prípravu zmien v sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov, aj ostatných príslušníkov ozbrojených zložiek. Z pohľadu
rezortu obrany je táto „Analýza“ kompromisným materiálom všetkých
ozbrojených zložiek. Kompromisným preto, že obrovský tlak politikov
a médií donútil odborníkov prijať aj také opatrenia a siahnuť aj na také
kompenzácie služby, ktoré sa môžu ukázať pre občanov Slovenska ako
neatraktívne na vstup do ozbrojených zložiek. Ale kompromisné sú aj
v rámci jednotlivých druhov ozbrojených zložiek, keďže služby vojaka,
policajta, hasiča či príslušníka zboru justičnej a väzenskej stráže sú diametrálne odlišné. Zo všetkých týchto druhov štátnej služby sa najviac vydeľuje práve vojenská služba, ktorá charakterom vojenskej činnosti zameranej na ničenie a zabíjanie a psychickou a fyzickou záťažou pri príprave na túto činnosť, neumožňuje väčšine vojakov dosiahnuť ani 15 rokov vojenskej služby.
Vážnym zásahom do sociálnej politiky rezortu obrany sú zmeny v oblasti zdravotného a najmä nemocenského zabezpečenia. Výkon vojenského povolania je veľmi citlivý najmä na oblasť zdravotného stavu a zdravia profesionálnych vojakov. Veľké a predovšetkým nárazovo vyžadované fyzické a psychické nasadenie, nácvik vojenských zručností v rôznych
extrémnych poveternostných a klimatických podmienkach, práca so
2
Bližšie pozri dokument Materiál programu rokovania: Analýza sociálneho systému ozbrojených zložiek. [online]. [cit. 2012-01-22]. Dostupné na internete: <http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20097>.
148
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
zbraňami a zbraňovými systémami náročnými na obsluhu aj v extrémnych podmienkach, to všetko sú atribúty vojenskej práce kladúce mimoriadne nároky na zdravie vojakov. K tomu sa v súčasnej dobe pridáva aj
pôsobenie v iných krajinách podmienené povinnými očkovaniami proti
exotickým chorobám, dlhodobé pôsobenie v iných klimatických podmienkach, znášanie výrazných rozdielov v stravovaní, dlhodobá práca
v strese a ohrození života a zdravia. Ďalšie vážne ohrozenia zdravia vojakov. Ani tieto argumenty však nezabránili presadzovať politicky vynútené zmeny v nemocenskom zabezpečení vojakov. Ak budú prijaté nové
podmienky, vojakov budú nabádať k väčšiemu zvažovaniu dôsledkov vojenskej práce na ich zdravie. Adrenalínové aktivity ako horolezectvo či
ski alpinizmus, parašutizmus, potápanie, ale aj množstvo ďalších športových aktivít, ktoré vojaci vďaka obmedzeným finančným zdrojom na výcvik nemohli prevádzkovať v dostatočnej miere počas služby, ale boli odkázaní na vlastné peniaze a vlastnú aktivitu si budú musieť do budúcna
rozmyslieť. Každý úraz mimo služobného už bude pre vojakov znamenať
osobnú finančnú stratu. Pri chorobách však bude situácia omnoho zložitejšia. Ako preukázať, či infekčná choroba na začiatku dovolenky, problémy s chrbticou či kĺbami či autoimunitné ochorenie vznikli v súvislosti
s výkonom vojenskej práce. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že rezortu
obrany postupne zrušili zdravotnú poisťovňu, ktorá mala pôsobiť pre
ozbrojencov, zrušili dve vojenské nemocnice a dodnes nefunguje v rámci
rezortu zo zákona povinný inštitút pracovného lekárstva, nezostáva pre
vojakov napríklad z kompenzácie výnimky ústavného práva občanov na
ochranu zdravia prakticky nič.
Pripravuje sa tiež posunutie vzniku nároku na výsluhový príspevok
z 5 na 10 rokov vojenskej služby, ktoré je zároveň sprevádzané posunutím vzniku nároku na odchodné na rovnakú hranicu 10 rokov znamená,
že približne polovica budúcich príslušníkov OS SR nebude mať takmer
žiadnym spôsobom kompenzované špecifické podmienky výkonu vojenskej služby. Odhliadnuc od právneho hľadiska, podľa ktorého by každé
spoločnosťou vynútené obmedzenie občianskych práv a slobôd malo byť
kompenzované, bude zrejme vážnym problémom získať do OS SR primerane fyzicky, zdravotne a psychicky disponovaných mladých ľudí. Pri výskumoch realizovaných ministerstvom obrany medzi stredoškolskou
mládežou, ktorá tvorí pre rezort obrany záujmovú skupinu z hľadiska regrutácie, tvorilo lepšie sociálne zabezpečenie vojakov významný motivačný nástroj. Je preto otázne ako sa bude dariť do budúcna získavať
záujemcov o službu profesionálnych vojakov, prípadne ako budú spĺňať
podmienky po všetkých stránkach kvalitného personálu. Odslúžiť 8 či 9
ESSAYS
149
2012, ročník I., číslo 1, s. 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
rokov vojenskej služby, z ktorej časť môže byť aj vo vysoko rizikových
oblastiach sveta, obetovať mladosť, riskovať pre túto službu svoje zdravie, či život, a nadobudnúť pritom kvalifikáciu a pracovné skúsenosti,
ktoré nevie oceniť ani spoločnosť ani pracovný trh, totiž môže byť pre
občanov Slovenskej republiky absolútne neatraktívne.
Výsluhové dávky boli a naďalej sú však zároveň kompenzáciou aj pre
rodinu profesionálneho vojaka. Život vojenskej rodiny sa podriaďuje potrebám OS SR a nie prianiam rodinných príslušníkov. Z mnohých výskumov a dlhoročných skúseností celých generácií vojakov je zrejmé, že
výkon vojenského povolania výrazne obmedzuje životného partnera
v jeho osobnej kariére. Dlhodobou neprítomnosťou pri riešení rodinných
problémov, prípadne častým sťahovaním trpia aj deti profesionálneho
vojaka. Tieto všetky aspekty bralo doteraz do úvahy nastavenie osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Radikálne predĺženie dôb vzniku
nároku na poberanie výsluhových dávok nebude mnohým profesionálnym vojakom nijako kompenzovať ovplyvňovanie rodinného života týmto povolaním.
Posunutie vzniku nároku na výsluhový dôchodok z 15 na 25 rokov
služby je ďalšou možnou výraznou zmenou sociálneho zabezpečenia vojakov. Takéto výrazné posunutie hranice služby, od ktorej bude možné
poberať výsluhový dôchodok určite postupne zlepší financovanie sociálneho zabezpečenia vojakov. Zrejme však bude mať výrazne negatívny
psychologický efekt vo vzťahu k motivácii mladých ľudí stať sa profesionálnym vojakom. Výrazne negatívnu úlohu na vnímanie takto ďaleko posunutej hranice nároku na výsluhový dôchodok môže mať aj súčasná
hystéria vyvolaná okolo osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Verejnosťou spochybňované „sociálne výhody vojakov a policajtov“ a neochota vyplácať nároky, ktoré profesionálnym vojakom legitímne a podľa
platných zákonov vznikli, dávajú zlý signál súčasnej generácii najmladších príslušníkov OS SR aj prípadným záujemcom o službu v ozbrojených
silách. Vznikne nedôvera ku kompenzáciám či benefitom ponúkaným
v ďalekej budúcnosti, ak sú dnes popierané nároky, ktoré vznikli vykonávaním vojenskej služby v minulosti. V takýchto podmienkach má sľubovanie kompenzácií o 25 rokov význam futurologických vízií. Negatívne
signály pre nastupujúce generácie profesionálnych vojakov a vyvolávanie
nedôvery vo funkčnosť celého systému boli o to vážnejšie, že prichádzali
z najvyšších vládnych kruhov.
Jedným z najhoršie vnímaných pokusov o zmenu v sociálnom zabezpečení vojakov bol pre vojenskú verejnosť zákaz súbehu poberania vý150
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sluhových dávok a mzdy za prácu v štátnej službe, alebo vykonávanú vo
verejnom záujme. Poberatelia vojenských výsluhových dávok ani profesionálni vojaci v aktívnej službe nerozumeli snahám časti vládnej moci
odoprieť bývalým vojakom vyplácanie výsluhových dávok, ktoré tvorili
kompenzáciu za znevýhodnenia výkonu vojenského povolania v prípade,
že sa opäť zamestnajú v tých istých, alebo podobných štátnych inštitúciách, ktorým slúžili vo vojenskej uniforme. Vo veľkej väčšine spojeneckých štátov v NATO je prístup k vyslúžilým vojakom presne opačný.
V týchto krajinách sa snažia využiť potenciál, skúsenosti, schopnosti,
zručnosti a preukázanú lojalitu týchto občanov krajiny voči potrebám
štátu. Ponúkajú im prácu v štátnych inštitúciách a takáto práca tvorí aj
významný prvok sociálnej politiky voči bývalým vojakom, aby sa z nich
nestávali dlhodobo nezamestnaní ľudia z dôvodu straty ich schopnosti
zamestnať sa v civilnej sfére. Postoj nášho štátu k bývalým vojakom je tak
trochu schizofrenický. Zamestnať ich vo výslužbe sa zdá byť ekonomicky
(politicky?) nežiaduce a nepopulárne, aj keď to títo vojaci existenčne potrebujú. Slovenská republika z nich však chce mať aj po odchode do zálohy občanov, ktorí si ochotne a so cťou oblečú opäť vojenský mundúr
a nasadia svoje zdravie a život, keďže tvoria údernú silu OS SR, sú veľmi
dobre vycvičení a absolvovali nasadenia v zahraničných operáciách
v službách štátu.
Politici, médiá a vojaci, respektíve „ozbrojenci“. V posledných rokoch
je to stále sa opakujúca rovnica, ktorá sa so železnou pravidelnosťou
končí mínusom na strane vojakov. Práve preto vzniká pochybnosť
o schopnosti médií zohrávať úlohu verejnej kontroly vývoja v spoločnosti. Akoby médiá rezignovali na to, že existujú nejaké základné pravidlá
fungovania inštitúcií, že existuje nejaká filozofia fungovania štátu. Aj keď
je zrejmé, že dnešný svet prežíva krízu fungovania štátu, kým nevieme
ako ďalej posunúť našu spoločnosť, nemali by sme deštruovať jeho základy, pokiaľ nechceme vyvolať revolúciu. To už je však iná téma. Z pohľadu zachovania funkčnosti polície a OS SR, by mal existovať v celej našej spoločnosti istý konsenzus o tom, čo je pre tieto inštitúcie podstatné
a čo nie. Vzbudzovať v spoločnosti dojem, že vojaci a policajti sú privilegovanými vrstvami, ktoré majú navyše nezaslúžené výhody a zamlčovať
pritom podstatné podmienky vojenskej či policajnej služby, úplne odlišnej od života bežných občanov, nedáva veľký zmysel. Samozrejme pokiaľ
nie sme anarchistickou spoločnosťou, alebo banánovou republikou
s bábkovým režimom.
ESSAYS
151
2012, ročník I., číslo 1, s. 141-152
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Aj keď sa pripravované zmeny v sociálnom zabezpečení vojakov pre
politickú krízu nakoniec nerealizovali, do budúcna sa dá očakávať snaha
o ich zavedenie do praxe, a niektoré zmeny je dokonca v tomto systéme
nevyhnutné vykonať. Definitívna podoba nového systému sociálneho zabezpečenia vojakov bude v mnohom závisieť aj od hodnotenia stavu
obranyschopnosti Slovenskej republiky a od vývoja v slovenskej spoločnosti. O tom, že ďalšie smerovanie je závislé od politickej moci, a že
v tomto procese majú svoje nezastupiteľné miesto verejných kontrolórov
aj médiá niet pochýb. V každom prípade by však mali byť zmeny v tak závažných otázkach robené nie pod vplyvom amatérskych politických rozhodnutí a s bulvárnym prístupom novinárov.
Literatúra
Dokument Analýza dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému Slovenskej republiky. [online]. 73 s. [cit. 2012-01-22].
Dostupné na internete: <http://www.ozpsr.sk/menu/rekreacie/vyhlasenia/analyzadochodky.pdf>.
Dokument Materiál programu rokovania: Analýza sociálneho systému
ozbrojených zložiek. [online]. [cit. 2012-01-22]. Dostupné na internete: <http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20097>.
Mgr. Ľuboš Berky
Hlavný štátny radca
Oddelenie personálnej politiky a stratégie
SEOPMVL
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Kutuzovova 8
832 47 Bratislava
Slovenská republika
[email protected]
152
ESEJE
2012, ročník I., číslo 1, s. 153-161
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Zamyslenie sa nad právnymi aspektmi
sveta virtuálneho vlastníctva
An Essay on the Legal Aspects
of the World of Virtual Properties
Tomáš Oľšavský
Abstract: An essay on the legal aspects of the world of virtual properties. In
the first part the author clarifies and analyses the legal definition of virtual
properties in the current Slovak legal order, above all from the view of both
civil and penal laws. In the next part of the essay the author explains the
key possibilities of crime prosecution in the world of virtual properties, with
a special attention paid to the legal institute of license agreements. The final part of the essay presents the current trends in development of legislation in the world of virtual properties in other countries as well as decisionmaking practices of the courts.
Key Words: Essay; Virtual Properties; Legal Aspects; Legal Order; Civil
Law; Penal Law; Crime; Prosecution; License Contract; Legislation; Development; Decision-Making; Courts; Countries; Legal Definition; Praxis.
Abstrakt: Autor sa v eseji venuje legislatívnemu vymedzeniu virtuálneho
vlastníctva v súčasnom právnom priestore Slovenskej republiky najmä
z pohľadu občianskeho práva a trestného práva, pretože práve s týmito
dvoma odvetviami práva prichádza množstvo občanov, ak nie všetci, každodenne do styku, aj keď si to prakticky uvedomia až v okamihu porušenia
konkrétnej právnej normy, lebo práve v tomto okamihu nastane konfrontácia medzi ich protiprávnym správaním a správaním predpokladaným
právnou normou. Autor ďalej stručne načrtáva možnosti stíhania určitých
skutkov vykonaných vo virtuálnom svete ako trestných činov s ohľadom na
zásadu nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege a zároveň poukazuje
na problematické ustanovenia licenčnej zmluvy pre koncového používateľa
(obyvateľa virtuálneho sveta), ktoré pri väčšine virtuálnych svetov ako adhézne zmluvy dištančného charakteru výslovne konštatujú, že všetky virtuálne predmety vytvorené jeho obyvateľmi sú vlastníctvom spoločnosti, ktorá prevádzkuje daný virtuálny svet. Preto takto formulované licenčné
zmluvy de iure (formálne) odopierajú priznanie vlastníckeho práva k virtuálnym predmetom ich tvorcom a tým modifikujú právnu kvalifikáciu protiprávnych činov spáchaných vo virtuálnom, ale aj reálnom svete. Autor
ESEJE
153
2012, ročník I., číslo 1, s. 153-161
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
v eseji tiež poukazuje na vývoj legislatívy v oblasti virtuálneho vlastníctva
v iných štátoch a na rozhodovaciu prax súdov.
Kľúčové slová: Virtuálne vlastníctvo; duševné vlastníctvo; virtuálny trestný čin; komerciálny a militaristický virtuálny svet; licenčná zmluva pre
koncového používateľa (EULA); ekonomické a psychologické aspekty virtuálneho sveta.
Úvod
V tomto článku načrtnem základné aspekty virtuálneho sveta, virtuálnych trestných činov a majetkových hodnôt virtuálnych predmetov (ekonomický aspekt virtuálnych svetov). Konkrétne otázky virtuálnych svetov budú v závislosti od plynutia času a rozsahu rozpracovania dizertačnej práce predmetom ďalších mojich príspevkov. Ako som už uviedol
v abstrakte, v tomto článku sa budem stručne venovať legislatívnemu
vymedzeniu virtuálneho vlastníctva z pohľadu občianskeho práva
a trestného práva, avšak s virtuálnym vlastníctvom, pokiaľ dospejeme
k záveru o jeho „reálnej“ existencii a definične mu priznáme postavenie
veci resp. inej majetkovej hodnoty, sú spojené aj daňovo právne otázky,
ktoré sú resp. môžu byť z pohľadu štátu zaujímavo riešené. V pripravovanom návrhu nového Občianskeho zákonníka by pravdepodobne právna úprava virtuálneho vlastníctva pôsobila na pomery Slovenskej republiky príliš nadčasovo a progresívne, ale bola by odpoveďou na neodvratne sa zvyšujúci počet spoločenských vzťahov osôb z ich vzájomnej interakcie vo virtuálnych svetoch. V tomto okamihu som sa dostal k často diskutovanej téme, a tom, či by právo malo byť nadčasové a formovať právne vedomie občanov alebo by malo reagovať len na už vzniknuté nové
spoločenské vzťahy a podľa väčšinovej spoločenskej vôle by ich malo regulovať. Vzhľadom na rozsiahlu názorovú disparitu v tejto oblasti sa budem tejto téme z pohľadu virtuálnych svetov venovať samostatne v inom
príspevku. V trestnoprávnej rovine sa budem v tomto článku zaoberať
len majetkovými trestnými činmi, aj keď pomerne zaujímavé z psychologického hľadiska sú aj násilné trestné činy páchané vo virtuálnom priestore, pretože skúmaním motívov násilných trestných činov spáchaných
vo virtuálnom priestore možno predísť ich vykonaniu v reálnom svete.
Jedná sa najmä o virtuálnu vraždu a virtuálne znásilnenie spáchané jedným obyvateľom virtuálneho sveta voči inému obyvateľovi (nie je rozhodné, či predtým poznanému v reálnom svete). Ak sa bude takéto násilné konanie tolerovať, môže sa u jednotlivca zotrieť hranica medzi reali-
154
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 153-161
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
tou a virtualitou, čo by malo v konečnom dôsledku negatívny vplyv na
jednotlivca a jeho okolie. V tomto ohľade si treba spomenúť na skratové
konania študentov so zbraňou napr. na amerických a japonských školách,
kde sú virtuálne svety ich štandardným životným priestorom (dimenziou, do ktorej vstupujú mentálne cez svoje používateľské rozhranie).
Môže byť virtuálne vlastníctvo predmetom občianskoprávnych
vzťahov?
Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú predmetom občianskoprávnych vzťahov veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné
majetkové hodnoty. V súčasnosti platný Občiansky zákonník nám neponúka legálnu definíciu pojmu vec, avšak podľa právnej teórie sa vecou
rozumie ovládateľný hmotný predmet a prírodná sila, pokiaľ je ovládateľná a slúži ľudskej potrebe. Z vymedzenia veci vylučuje virtuálny
predmet podmienka zhmotnenia, ktorú možno považovať za podmienku
typu conditio sine qua non. Virtuálne vlastníctvo, aj keď je na relevantnom trhu nesporne finančne oceniteľné, nemožno subsumovať pod pojem právo podobne ako pohľadávku alebo vecné bremeno. Teda v súčasnosti jedinou únikovou cestou pre virtuálne vlastníctvo do sveta občianskeho práva sú iné majetkové hodnoty, samozrejme s dodatkom, pokiaľ
to ich povaha dovoľuje. Ako môžeme interpretovať podmienku dovolenosti povahy majetkovej hodnoty virtuálnych predmetov? Na základe
troch kritérií, ktorými sú hodnota virtuálneho predmetu, výlučnosť jeho
držby jeho prevoditeľnosť. Kritérium hodnoty virtuálnych predmetov
možno preukázať poukazom na obchodovanie s týmito predmetmi nielen
v rámci virtuálnych svetov, ale aj prostredníctvom internetových aukcií
mimo virtuálne svety za reálne peniaze.
Majetková hodnota virtuálnych predmetov je aj motívom konaní,
ktoré môžu napĺňať znaky majetkovej trestnej činnosti (viď nižšie). Kritérium výlučnosti držby virtuálnych predmetov možno preukázať na základe skutočnosti, že jeden virtuálny predmet môže byť umiestnený len
na jednom užívateľskom účte tzn., že nemožno dosiahnuť jeho simultánne umiestnenie na viacerých užívateľských účtoch. Potom konkrétna
osoba vykonáva nad daným virtuálnym predmetom výlučnú kontrolu
a ostatní účastníci virtuálneho sveta sú z užívania a disponovania daným
virtuálnym predmetom vylúčení. A nakoniec kritérium prevoditeľnosti
virtuálnych predmetov možno preukázať na základe možnosti prevodu
určitého virtuálneho predmetu z jedného užívateľského účtu na druhý
len po vzájomnej dohode medzi účastníkmi virtuálneho sveta, t.j. rovnaESSAYS
155
2012, ročník I., číslo 1, s. 153-161
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
kým spôsobom konania, ako sa prevádzajú veci, práva a iné majetkové
hodnoty v reálnom svete. pre poskytnutie právnej ochrany nie je rozhodujúca fyzická existencia objektu právneho vzťahu a preto nehmotný
charakter virtuálnych predmetov nebráni v ich uznaní za predmety občianskoprávnych vzťahov. Pokiaľ by tomu tak nebolo, virtuálne predmety predstavovali res extra comercium a zaplatená finančná odplata za ich
prevod by predstavovala z pohľadu kupujúceho plnenie bez právneho
dôvodu a na strane predávajúceho by predstavovala bezdôvodné obohatenie (ak by vôľa zmluvných strán bola zameraná na uzatvorenie kúpnej
zmluvy).
Majetková hodnota virtuálnych predmetov
Tvorba moderných informačných technológií a komunikačných systémov
je v posledných rokoch dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou. V rámci tejto
oblasti sa v nedávnej minulosti objavil fenomén virtuality a virtuálnych
svetov so značnými majetkovými hodnotami, ktoré sú prostredníctvom
virtuálnych predmetov v nich umiestnené. Obdobie medzi rozvojom
a etablovaním určitého spoločenského fenoménu a legislatívnou reakciou
na daný spoločenský fenomén predstavujúci prameň tvorby práva nemôže predstavovať neprimerane dlhé obdobie anómie, lebo potom vznikajúce spoločenské vzťahy v danej oblasti, či už pozitívne a spoločensky
žiadané alebo negatívne a spoločnosťou potierané, nie sú právne regulované a eventuálne konflikty a spory vznikajúce z týchto vzťahov nemožno právne riešiť, nakoľko platí, kde niet zákona, tam niet ani jeho prekročenia a preto v takýchto vzťahoch chýba právna istota.1
Vlastnícke právo v klasickom ponímaní je obmedzené hranicami reálneho sveta, najmä vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľností. Obmedzenosť
tohto zdroja vo vzťahu k demografickému vývoju spôsobil nárast dopytu
nad ponukou a určil jeho cenu v reálnom svete. Vo virtuálnom svete neexistuje obmedzenosť zdrojov a teda by sa mohlo zdať, že virtuálne predmety nie sú hodnotné. Opak je však skutočnosťou. Čo teda spôsobuje reálnu hodnotu virtuálnych predmetov? Je to investícia času, práce a kreativity vynaloženej osobou v reálnom svete za účelom nadobudnutia určitého virtuálneho predmetu. V procese tvorby virtuálneho predmetu mô-
1
Autor nepíše o absencii právnej istoty vo vzťahoch neupravených právom všeobecne,
nakoľko podľa ÚSR, čo nie je zakázané je dovolené, ale poukazuje na konkrétne spoločenské vzťahy, ktoré si vyžadujú právnu úpravu prostredníctvom legislatívneho procesu,
vzhľadom na svoju povahu a spoločenskú dôležitosť.
156
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 153-161
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
žu byť investované súčasne všetky tri veličiny alebo minimálne dve
z nich, a to v kombinácii čas a práca.2
Práve na investícii týchto dvoch veličín v Číne a v niektorých štátoch
latinskej Ameriky fungujú a prosperujú tzv. farmári virtuálnych predmetov, ktorí vykonávajú často neatraktívne činnosti za účelom nadobudnutia nevyhnutných predmetov pre život vo virtuálnom svete a ich následnej komercializácii osobám, ktorí sa chcú vo virtuálnom svete len zabávať a bežné činnosti nechcú alebo si časovo nemôžu dovoliť vykonávať.
Príklady zo zahraničia, kde je fenomén virtuality v súčasnosti riešený aj
legislatívne, potvrdzujú reálnu hodnotu virtuálnych predmetov minimálne pre zainteresovanú verejnosť. Skutočnosť, že pre iných predstavuje
virtuálny predmet len rad čísel neovplyvňuje jeho hodnotu všeobecne
a nie je dôvodom na odopretie právnej ochrany. Pre objasnenie tohto názoru si pomôžem príkladom z oblasti filatelistiky. Poštová známka je považovaná podľa definície Občianskeho zákonníka za hnuteľnú vec. Hodnota platnej poštovej známky sa rovná cene zodpovedajúcej za poskytnutú službu poštovým podnikom (vykonanú poštovú prepravu). Neplatná
poštová známka nie je pre väčšinu ľudí vôbec hodnotná a potrebná. Je to
len kus papiera. Filatelista je však za neplatnú poštovú známku ochotný
zaplatiť aj desiatky tisíce eur práve z dôvodu jej hodnoty v komunite filatelistov. Na trhu výtvarného umenia môžu byť diametrálne vyššej finančnej hodnoty niektoré obrazy, aj keď sú pre niekoho len zhlukom náhorných čiar a farieb. Práve na procese tvorby obrazov možno vysvetliť
vznik (tvorbu) a hodnotu virtuálneho vlastníctva. Umelec začne zhmotňovať svoju viac alebo menej jasnú predstavu obrazu na „biele“ plátno.
V procese tvorby môže časť obrazu premaľovať, zmeniť, vynechať alebo
doplniť, pokiaľ nedosiahne podľa neho žiadaný výsledok tvorivej činnosti chránený právom duševného vlastníctva, ktorý v iných osobách môže
vyvolávať umelecký zážitok, teda výsledok tvorivej činnosti umelca predstavuje pre nich pridanú hodnotu a preto sú ochotní za obraz zaplatiť aj
niekoľko miliónov. S virtuálnym vlastníctvom je to obdobné. Relatívne
neobmedzený priestor virtuálneho sveta je pre jeho obyvateľa bielym
plátnom, na ktorom môže „zhmotniť“ svoje myšlienky a predstavy. „Virtuálny“ umelec nepoužíva farby, štetec a stojan, ale zdrojové kódy, hardware a software. Výsledkom jeho činnosti je virtuálny predmet, ktorý je
v dôsledku kombinácie prístupu k zdrojovému kódu virtuálneho sveta
2
Pokiaľ k práci vykonávanej v časopriestore pristúpi zložka kreativity, zvyšuje sa tým lukratívnosť a preto aj hodnota virtuálneho predmetu, avšak samotná absencia kreativity
nemá za následok absenciu majetkovej hodnoty virtuálneho predmetu.
ESSAYS
157
2012, ročník I., číslo 1, s. 153-161
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
a tvorivej duševnej činnosti jeho obyvateľa jedinečný a podľa jeho vlastností môže byť veľmi hodnotný pre iných obyvateľov virtuálneho sveta.
Prístup k zdrojovému kódu však nie je umožnený prevádzkovateľom vo
všetkých virtuálnych svetoch. Súčasný charakter virtuálnych svetov môžeme z tohto hľadiska rozdeliť na dve skupiny. Do jednej skupiny patria
tzv. fantazijné virtuálne svety, pričom obyvateľom týchto svetov nie je
umožnený prístup k zdrojovému kódu a preto virtuálne predmety vytvárajú a nadobúdajú kombináciou práce a času. Do druhej skupiny patria
tzv. realistické virtuálne svety, ktoré podľa môjho názoru rozširujú možnosti reálneho sveta a umožňujú jeho obyvateľom prístup k jeho zdrojovému kódu za účelom vytvárania jedinečných virtuálnych predmetov.
Práve pri tomto druhu virtuálneho sveta možno badať rozdiel medzi virtuálnym vlastníctvom a duševným vlastníctvom. Právom duševného
vlastníctva je chránený samotný virtuálny svet ako autorské dielo (počítačový program), ktoré je naprogramované tak, aby umožňovalo jeho používateľom vytvárať virtuálne predmety. Používateľ investuje do vytvorenia virtuálneho predmetu okrem mesačného poplatku pre prevádzkovateľa virtuálneho sveta aj svoj čas, prácu a v niektorých prípadoch aj
kreativitu. Bolo by preto nesprávne, ak by sme takémuto používateľovi
nepriznali vlastnícke právo k virtuálnemu predmetu len z toho dôvodu,
že ho vytvoril vo virtuálnom priestore patriacom inému. Ak by sme aj akceptovali záver, že virtuálne predmety vytváram z „hmoty“ tvorcu virtuálneho sveta, potom mesačné poplatky uhrádzané obyvateľom virtuálneho sveta jeho tvorcovi možno vnímať ako náhradu za použitý materiál na
základe analógie o spracovaní cudzej veci, pričom podiel obyvateľa virtuálneho sveta na vytvorenom virtuálnom predmete je bez ďalšieho väčší
ako podiel tvorcu virtuálneho sveta.
Možnosť trestnoprávneho postihu majetkovej trestnej činnosti vo
vzťahu k virtuálnym predmetom
Podľa § 8 Trestného zákona, trestným činom je protiprávny čin, ktorého
znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Ako
môžeme definovať virtuálny trestný čin? Z hľadiska dodržania zásady
nullum crimen sine lege a zabránenia hypertrofii trestného práva môže
byť virtuálnym trestným činom tiež len protiprávny čin, ktorého znaky
sú uvedené v Trestnom zákone. V súvislosti s právnou kvalifikáciou majetkového virtuálneho trestného činu sú rozhodujúce ustanovenia licenčnej zmluvy pre koncového používateľa. Licenčné zmluvy niektorých virtuálnych svetov konštatujú, že všetky predmety vytvorené jeho obyvateľmi vrátane avatarov patria prevádzkovateľovi daného virtuálneho
158
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 153-161
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sveta. Vzhľadom na skutočnosť, že používatelia platia za účasť vo virtuálnom svete pravidelné mesačné poplatky možno považovať licenčnú
zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu a aplikovať na ňu celý diapazón ustanovení o klamlivých a agresívnych obchodných praktikách, nevyváženosti práv a povinností (nedostatok vzájomnosti) a domáhať sa neplatnosti
jej dotknutých ustanovení, čo by však bolo na rozdielny domicil účastníkov konania právne zložitejšie ako v obdobnom spore medzi účastníkmi
konania s rovnakým domicilom. Na účely trestnoprávnej kvalifikácie
však predpokladajme, že ustanovenia licenčnej zmluvy sú platné, t. j.
všetky virtuálne predmety vytvorené spotrebiteľom patria podľa práva
prevádzkovateľovi. Bez ďalšieho by malo uvedené za následok len to, že
každou vykonanou virtuálnou krádežou by bol majetkovo poškodený
prevádzkovateľ. Avšak prevádzkovatelia v licenčných zmluvách neuznávajú ani samotnú existenciu virtuálnych predmetov a všetky predmety
vytvorené v rámci virtuálneho prostredia označujú iba ako digitálny obsah. Podľa tohto prístupu by sme mohli stíhať tzv. krádež virtuálnych
predmetov len podľa § 247 Trestného zákona ako trestný čin poškodenia
a zneužitia záznamu na nosiči informácií, ktorého sa dopustí ten, kto
v úmysle spôsobiť inému škodu alebo inú ujmu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech získa neoprávnený prístup do počítačového systému, k inému nosiču informácií alebo jeho časti a jeho informácie neoprávnene použije.
Na druhej strane niektoré spoločnosti prispôsobili svoju činnosť požiadavkám trhu a ich licenčné zmluvy priznávajú spotrebiteľom v plnom
rozsahu vlastnícke práva k ich virtuálnej postave vrátane všetkých nimi
vytvorených virtuálnych predmetov a dovoľujú im obchodovanie s virtuálnymi predmetmi tak vo vnútri virtuálneho sveta, ako aj prostredníctvom rôznych aukcií v reálnom svete. Tento prístup považujem za právne
správny a konformný s ústavou garantovaným právom vlastniť majetok
(podľa Čl. 20 ods. 1 ÚSR, každý má právo vlastniť majetok). Z trestnoprávneho hľadiska je podľa môjho názoru možnosť stíhať niekoho za krádež virtuálneho predmetu definičnou záležitosťou pojmu vec vo všeobecnej časti Trestného zákona. Podľa § 130 ods. 2 Trestného zákona sa
za vec považujú aj dáta výpočtovej techniky. Na základe takto vymedzeného pojmu vec na účely Trestného zákona sa domnievam, že prípadnú
krádež virtuálneho predmetu, ak by jeho hodnota prevýšila sumu
266,00,– €, by mali orgány činné v trestnom konaní stíhať ako trestný čin
krádeže podľa ust. § 212 Trestného zákona. Podľa okolností prípadu takto možno osobu stíhať aj za trestný čin sprenevery alebo lúpeže.
ESSAYS
159
2012, ročník I., číslo 1, s. 153-161
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Úvahy na záver
Na prvé virtuálne trestné činy spáchané v Japonsku, Číne a Holandsku
nemohli z dôvodu absencie právnej úpravy v danej oblasti reagovať úrady týchto štátov, avšak pomerne pružne na tieto nové spoločenské javy
reagoval zákonodarca prostredníctvom legislatívneho procesu a tak sa
z dovtedajších spoločenských vzťahov vo virtuálnom priestore stali
vzťahy právne. V týchto spoločenských vzťahoch už nechýba právna istota a vzhľadom k množstvu užívateľov virtuálnych svetov a majetkových
hodnôt v nich vytvorených a umiestnených je podľa môjho názoru cesta
legislatívneho procesu správna. Domnievam sa, že virtuálne predmety sú
spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov a v rozsahu majetkových trestných činov sú chránené aj trestným právom. Avšak až konkrétny prípad z praxe by preveril správnosť mojich záverov.
Na účely pochopenia existencie a fungovania osoby vo virtuálnom
svete som sa zoznámil s ľuďmi, ktorí trávia podstatnú časť svojho voľného času vo virtuálnom svete. Očami nestranného pozorovateľa možno
vidieť sedieť skoro bezvládne telo priemerne 6 hodín za stolom, pozorovať monitor a podľa aktuálneho deja alebo vlastného rozhodnutia reagovať prstami rúk položenými na klávesnici počítača. Avšak takéto vnímanie je len zdanlivé. Títo ľudia sa po prezentovaní môjho záujmu o ich svet
stanú neobvykle zhovorčivý a z ich rozprávania cítiť nadšenie. Okrem
technických a strategických záležitostí rozprávajú aj o finančnej stránke
virtuálneho života. Starší obyvatelia virtuálneho sveta dosahujú mesačný
zisk vo výške priemernej mesačnej mzdy zamestnanca na území SR a na
životné potreby v realite si zarábajú prostredníctvom svojho avatara vo
virtuálnom svete. V tejto krátkej eseji som sa snažil držať hlavnej témy
tejto viacvrstvovej problematiky a preto ostalo mnoho otázok nezodpovedaných. Odpovede na nich budem hľadať v ďalších parciálnych článkoch rozoberajúcich jednotlivé aspekty virtuálnych svetov.
Literatúra
Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení.
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení.
Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení.
Mgr. Tomáš Oľšavský
Externý doktorand
Katedra teórie práva
160
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 153-161
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Právnická fakulta
Trnavská univerzita v Trnave
Hornopotočná 23
918 43 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
ESSAYS
161
2012, ročník I., číslo 1, s. 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Základné tendencie vývoja slovenského straníckeho
systému v rokoch 1997 až 2002
Basic Trends in Development of the Slovak Party System
in the Period between Years 1997 and 2002
Jozef Ružarovský
Abstract: An essay on basic trends in development of the party system in
Slovakia in the period between years 1997 and 2002.
Key Words: Essay; Party System; Slovakia; Trends in Development; Period
between Years 1997 and 2002.
Abstrakt: Esej o podstate a základných tendenciách vývoja slovenského
straníckeho systému v rokoch 1997 až 2002.
Kľúčové slová: Esej; stranícky systém; Slovensko; tendencie vývoja; obdobie rokov 1997 až 2002.
Cieľom príspevku je charakterizovať proces formovania slovenského
straníckeho systému v jeho tretej vývojovej etape (ak prvú etapu vymedzíme rokmi 1989 až 1992 a druhú rokmi 1992 až 1997) z hľadiska identifikácie hlavných vývojových trendov s použitím záverov najvýznamnejších teoretických prístupov ku klasifikácii systémov politických strán.
Charakteristika formovania slovenského straníckeho systému v rokoch
1997 až 2002 vychádza z poznatkov o procese vzniku a transformácie
jednotlivých strán, aplikácie základných východísk teórie štiepení, výsledkov parlamentných volieb a mechanizmu vytvárania z nich odvodených vládnych koalícií. Nasleduje analýza určujúcich znakov danej fázy
vývoja straníckeho systému z hľadiska jeho formátu a typu v Sartoriho
zmysle, ideologicko – štruktúrnej podoby, fragmentácie, počtu strán, ich
pomernej veľkosti a relevantnosti, polarizácie systému určenej na základe ideologickej vzdialenosti, počtu hlavných a vedľajších pólov, typu vytvorených vládnych koalícií a modelu opozície.
V období pre parlamentnými voľbami v roku 1998 prešiel slovenský
systém politických strán viacerými významnými zmenami, ktoré napokon viedli k jeho celkovej transformácii. V roku 1997 sa strany s vyhraneným negatívnym postojom voči Mečiarom vedenému HZDS (KDH, DÚ,
162
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
DS, SDSS, SZS) dohodli na opozičnej koaličnej spolupráci a vytvorili Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Kým vznik Modrej koalície tvorenej
KDH, DÚ a DS v roku 19961 bol pochopiteľný z hľadiska postavenia koaličných partnerov v socioekonomickej konfliktnej línii, zastúpenie malých
ľavicových strán SDSS a SZS v SDK nás núti pokladať za prvoradú príčinu
jej vzniku polarizáciu slovenského straníckeho systému na báze rozporu
daného odlišným vnímaním pôsobenia premiéra Mečiara na slovenskej
politickej scéne.
Novela volebného zákona, ktorá vstup do parlamentu podmieňovala
získaním 5 % hlasov každou stranou tvoriacou koalíciu, prakticky znamenala stratu zmysluplnosti vytvárania volebných koalícií. Ich vznik je
totiž vo väčšine prípadov motivovaný práve snahou malých strán vyhnúť
sa rizikám vyplývajúcim z existencie volebného kvóra. Strany tvoriace
SDK reagovali na vzniknutú situáciu založením volebnej strany s rovnomenným názvom.2 Jej predsedom a volebným lídrom sa stal predstaviteľ
najsilnejšej koaličnej strany (KDH) Mikuláš Dzurinda.
Podobne postupovali aj maďarské politické strany (Spolužitie,
MKDH, MOS) a v marci 1998 založili Stranu maďarskej koalície (SMK).3
SMK na rozdiel od SDK nebola účelovou volebnou stranou, pretože v jej
prípade došlo k skutočnej integrácii pôvodných strán (Spolužitie, MKDH
a MOS prestali právne existovať, kým materské strany SDK naďalej vyvíjali činnosť, hoci vo voľbách samostatne nekandidovali). Podobný model
integrácie politických strán sme mohli pozorovať v prípade českého
straníckeho systému v procese vzniku krátko existujúcej Liberálnej sociálnej únie.
Sklamanie z konfrontačného správania politických elít a nenaplnenie
očakávaní vkladaných do transformačného procesu otvorili priestor pre
vznik nových politických strán. Mnohí občania negatívne vnímali programovú a osobnostnú nestálosť existujúcich strán a z toho vyplývajúcu
absenciu stabilnejšieho východiska. Reakciou na krízu straníckeho systému bol vznik nových strán, základom volebnej konkurencie sa však stalo deklarovanie nesplniteľných sľubov (boli nesplniteľné z dôvodu ich
1
2
3
KOPEČEK, L.: Slovenská demokratická koalice – vznik, geneze a charakteristika. In: Politologický časopis. 1999, roč. 6, č. 3, s. 250.
KOPEČEK, L.: Specifika vývoje slovenského systému politických stran. In: STRMISKA, M.
(ed.): Postkomunistické stranické soustavy a politická pluralita. Brno : Masarykova univerzita, Mezinárodní politologický ústav, 1999, s. 57.
RYBÁŘ, M.: Stabilizácia straníckych systémov v nových demokraciách. In: SZOMOLÁNYI,
S. (ed.): Španielsko a Slovensko – dve cesty k demokracii. Bratislava : STIMUL, 2002, s. 87.
ESSAYS
163
2012, ročník I., číslo 1, s. 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
skutočnej nereálnosti, ako aj z dôvodu neschopnosti strán nájsť spôsob
ich realizácie).4
Prvou významnou novou politickou stranou v uvedenom zmysle slova bola Strana občianskeho porozumenia (po roku 1992 nové relevantné
politické subjekty vznikali iba na základe integrácie alebo frakcionalizácie dovtedy existujúcich strán, personálna kontinuita politických elít teda
zostala zachovaná). Založil ju na začiatku roku 1998 populárny primátor
Košíc Rudolf Schuster.5 SOP nedokázala zaujať pevnú pozíciu v štruktúre
spoločenských rozporov, profitovala sa ako alternatíva politických elít
zameraných na konfrontačný charakter straníckej súťaže. Postupne sa
ako strana ľavého stredu s rezervovaným vzťahom k osobe V. Mečiara
dostávala do postavenia satelitu vplyvnejšej SDĽ. V porovnaní s inými politickými stranami sa SOP vo väčšej miere opierala o novú formu konfliktnej línie centrum – periféria, vyplývajúcu z prehlbujúcich sa ekonomických rozdielov medzi východnou a západnou časťou Slovenskej republiky.
Po voľbách v roku 1998 sa do NR SR dostali nasledujúce politické
subjekty.
Tabuľka 1 Politické subjekty, ktoré sa dostali do NR SR po voľbách v roku 1998
Politické subjekty, ktoré sa dostali do NR SR po voľbách v roku 1998
Politická strana
Počet mandátov v NR SR
Získané hlasy (%)
HZDS
43
27,0
SDK
42
26,3
SDĽ
23
14,7
SMK
15
9,2
SNS
14
9,1
SOP
13
8,0
HZDS
43
27,0
Prameň: KRNO, S.: Politické strany krajín východnej Európy. Nitra : Univerzita Konštantína
Filozofa, Filozofická fakulta, 1999, s. 61-63.
V NR SR bolo zastúpených šesť politických subjektov (HZDS, SDK,
SDĽ, SMK, SNS, SOP), Laaksov a Taapegerov efektívny počet strán sa však
napriek redukcii absolútneho počtu parlamentných strán nepatrne zvýšil
4
5
TÓTH, R.: Politické strany. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2002, s. 70.
LIĎÁK, J. – KOGANOVÁ, V. – LEŠKA, D.: Politické strany a hnutia na Slovensku po roku
1989. Bratislava : Ekonóm, 1999, s. 147.
164
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
(z hodnoty 4,38 v roku 1994 na úroveň 4,73), pretože klesla váha (kľúčová veličina pri posudzovaní stupňa fragmentácie straníckeho systému)
dovtedy dominujúceho HZDS. Súčet hlasov dvoch najsilnejších strán
(HZDS a SDK) dosiahol viac ako 53 %, čo Blondel charakterizuje ako čistý
multipartizmus. Blondelovmu typologickému vymedzeniu ideologicko –
štruktúrnych typov sa po voľbách v roku 1998 čiastočne priblížila aj konfigurácia slovenského straníckeho systému, pretože sa nivelizovala pomerná veľkosť minimálne dvoch najsilnejších strán.
Formát straníckeho systému ostal multipartistický (podľa Sartoriho
extrémne pluralistický – všetkých šesť parlamentných strán bolo relevantných z hľadiska možnosti disponovať určitou formou koaličného potenciálu). Dve veľké strany HZDS a SDK boli jasne identifikovateľnými
hlavnými pólmi straníckeho systému, funkciu ich satelitných strán naďalej plnili malé strany SNS (satelit HZDS) a SMK (satelit slovenských pravicových strán združených v SDK).
Tendencia k formovaniu bipolárneho charakteru straníckeho systému v čase volieb v roku 1998 bola zreteľná, pretože politické strany sa
primárne profilovali na základe odlišného vnímania výsledkov pôsobenia
tretej vlády V. Mečiara. Bipolárnu podobu multipartizmu v sledovanom
období dokumentuje aj rozloženie síl v snemovni, kde pôsobili dva jasne
odlíšiteľné bloky politických strán (vládna koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP,
opozícia zjednotená na základe opozičnej zmluvy medzi HZDS a SNS). Diferenciačné procesy vo vládnej koalícii, vyplývajúce z odlišného postavenia vládnych strán v stále významnejšej socioekonomickej konfliktnej línii (prejavili sa v pôsobení stredne veľkej SDĽ a čiastočne i malej strany
SOP ako vnútrovládnej opozície, čoho výrazom bolo aj spoločné hlasovanie ľavicových vládnych strán a opozície, reprezentovanej najmä HZDS,
vo viacerých dôležitých otázkach) a predznamenané už aj ich odlišnou
politickou stratégiou v čase opozičného pôsobenia, nás však vedú k používaniu pojmu multipolárny (skutočný) multipartizmus. Z hľadiska Sartoriho typológie môžeme podobne ako v predchádzajúcom období hovoriť o umiernenom pluralizme s prvkami polarizácie.
Široká vládna koalícia vytvorená po voľbách v roku 1998 (tvorili ju
SDK, SDĽ, SMK a SOP a disponovala ústavnou väčšinou 93 kresiel) nezodpovedala teóriám koalícií, ktoré v súlade s teóriou hier predpokladajú
vznik koalícií z minimálneho potrebného počtu koaličných partnerov.6
6
PAVLOVIČ, B.: Teória koalícií a politické strany na Slovensku v parlamentných voľbách
v roku 1998. In: Politické vedy. 2002, roč. 5, č. 1-2, s. 19.
ESSAYS
165
2012, ročník I., číslo 1, s. 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Argumenty vládnych strán zdôvodňujúce jej existenciu (potreba novelizácie ústavy, resp. určitej formy celonárodného zjednotenia na báze redefinície strategických cieľov politiky Slovenskej republiky) sú nepresvedčivé. Odlišný pohľad získame, ak si uvedomíme postavenie SMK a SOP
ako strán v satelitnom vzťahu k najvýznamnejším vládnym stranám
a z toho vyplývajúci záujem SDK a SDĽ na účasti SMK a SOP vo vláde
z dôvodu získania lepšej pozície pri presadzovaní vlastných programových priorít. Charakter opozície bol po voľbách v roku 1998 v zásade
prísne konkurenčný, v niektorých prípadoch však kooperovala s ľavicovou časťou vládnej koalície.
V rokoch 1999 až 2002 sa výrazným spôsobom prejavila nestálosť
usporiadania slovenského systému politických strán. Politické strany na
Slovensku (ale aj v Českej republike) vznikali cestou zhora na základe
rozhodnutí politických elít, nevychádzali dôsledne zo štruktúry spoločenských rozporov, a tak sa predmetom politického boja stávali témy,
ktoré boli verejnosti politikmi nanútené. Skutočné záujmy voličov sa dostávali do úzadia. Politické strany sa stali výťahom k moci pre mnohých
ambicióznych jednotlivcov, ktorých už Weber charakterizoval ako žijúcich z politiky, nie pre politiku.
Vznik strán bol vo viacerých prípadoch motivovaný personálnymi
nezhodami a noví stranícki lídri až dodatočne pristúpili ku konkretizácii
politického programu, len aby zdôvodnili zmysel svojej existencie. Formovanie aliancií politických strán taktiež nieslo pečať osobnostných
vzťahov a politici pristupovali k uzatváraniu koaličnej spolupráce na základe momentálnych výhod vyplývajúcich z úzkych skupinových záujmov. Otázka programovej príbuznosti sa stala okrajovou a to už aj z toho
dôvodu, že politické strany boli ideologicky nevyhranené a svoje zameranie boli schopné na základe aktuálnych potrieb veľmi rýchlo meniť.
Politika sa výrazne personifikovala a o charaktere jednotlivých strán
sa viac dozvieme na základe správania úzkeho okruhu ich vedenia, než
z analýzy ich volebných programov, ktoré sa v mnohých kľúčových bodoch takmer neodlišovali. Zmena straníckeho vedenia mala za následok
významnú zmenu politického kurzu a výsledný efekt veľmi často pripomínal proces vstupu novej strany na politickú scénu. Na základe personifikácie vnímali politiku aj voliči, pre ktorých sa rozhodujúcim kritériom
voličského správania stal postoj k jednotlivým straníckym lídrom, nie
vnímanie svojho postavenia v štruktúre spoločenských rozporov.
166
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Základom predvolebného boja bolo populistické deklarovanie nesplniteľných sľubov, pretože politické strany sa vo svojom výhľade do budúcnosti obmedzovali iba na nasledujúce funkčné obdobie parlamentu
a viac ako napĺňanie dlhodobej vízie rozvoja krajiny ich zaujímal momentálny volebný úspech. Nárastu populizmu napomáhal i multipartistický
charakter straníckeho systému, pretože strany si uvedomovali nevyhnutnosť vytvorenia koaličnej vlády, a tak vždy zostávala možnosť obviniť zo zodpovednosti za nesplnenie predvolebných sľubov koaličných
partnerov. Nevypočítateľnosť (programová, osobnostná, koaličná) politických strán sa odzrkadlila v poklese ich dôveryhodnosti a tým sa na
Slovensku otvoril priestor pre vznik nových politických strán (v Českej
republike sa sklamané voličstvo orientovalo na strany vytlačené na okraj
zvyškom politického spektra, najskôr na republikánov, neskôr najmä na
komunistov).
Slovenský stranícky systém sa transformoval v dôsledku fragmentácie SDK, marginalizácie SDĽ a SOP a vzniku nových relevantných politických strán (Smer, Aliancia nového občana – ANO). SDK vznikla ako účelová volebná strana suplujúca z hľadiska volebného zákona nevýhodnú
koalíciu KDH, DÚ, DS, SDSS a SZS. Rozpory vnútri SDK nastali v dôsledku
odlišných predstáv o jej ďalšom pôsobení. Kým lídri materských strán
presadzovali návrat SDK do pôvodnej podoby päťčlennej koalície, predseda SDK M. Dzurinda spolu s časťou KDH a DÚ chcel zavŕšiť integráciu
slovenskej pravice a vytvoriť stranu, ktorá by dokázala byť protiváhou
dlhodobo dominujúceho HZDS. Keď Dzurindovo krídlo v SDK nenašlo pre
svoju víziu podporu u lídrov väčšiny materských strán, rozhodlo sa založiť novú politickú stranu – Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu
(SDKÚ). Do SDKÚ prešla väčšina členskej základne DÚ (DÚ rozhodla
o svojom zlúčení s SDKÚ), časť KDH a niektorí predstavitelia DS.
SDK sa tak transformovala na dva relevantné politické subjekty –
SDKÚ a KDH, vplyv malých strán, ktoré boli jej súčasťou, postupne takmer zanikol. SDKÚ a KDH sa svojím postavením v socioekonomickej konfliktnej línii neodlišovali, okrem personálnych nezhôd bol hlavným rozdeľujúcim faktorom najmä odlišný vzťah k politickému liberalizmu, respektíve väčšia miera akcentácie rozporu cirkev – štát zo strany KDH. Na
Slovensku teda podobne ako v Českej republike nastal typický proces
fragmentácie pravicovej časti politického spektra.
SDKÚ bola novou politickou stranou na slovenskej politickej scéne
len z právneho hľadiska, v skutočnosti predstavovala len inú organizačnú
formu tendencií prítomných v politických stranách pôsobiacich aj v skorESSAYS
167
2012, ročník I., číslo 1, s. 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ších etapách vývoja slovenského straníckeho systému. Naproti tomu
strany Smer a ANO, ktoré vznikli v rovnakom období, boli novými politickými stranami v pravom zmysle slova a podobne ako SOP pred voľbami
v roku 1998 sa snažili využiť sklamanie elektorátu z politického pôsobenia existujúcich straníckych elít.
Smer bol založený v roku 1999 populárnym poslancom SDĽ Robertom Ficom a od začiatku deklaroval nezáujem o ideologicky vyhranenú
profiláciu. I keď mnohé vyjadrenia jeho lídrov pripomínali tézy politickej
pravice, postupný pokles podpory vládnych ľavicových strán v dôsledku
koaličnej spolupráce s vplyvnejšími pravicovými stranami, ako aj politická minulosť niektorých predtaviteľov Smeru nútili túto novú politickú
stranu k zreteľnejšej sebaidentifikácii v socioekonomickej konfliktnej línii. Postupne Smer prebral úlohu SDĽ v slovenskom straníckom systéme
a stal sa jedným z jeho pólov.
Alianciu nového občana založil v roku 2001 jeden z vlastníkov najvplyvnejšej slovenskej komerčnej televízie Pavol Rusko.7 Strana využívala účinnú podporu Ruskovho mediálneho impéria a v socioekonomickom
štiepení zaujala pravicovú pozíciu, čím sa napriek ostrej kritike vládnej
koalície stala prirodzeným partnerom vládnych pravicových strán.
Fragmentácia slovenskej pravice sa tak ešte prehĺbila. Uvedené nové politické strany možno charakterizovať ako strany osobností. ANO sa však
na rozdiel od Smeru, ktorý napĺňal znaky univerzálnej strany, vo väčšej
miere orientovala na sociálne silnejšie segmenty slovenskej spoločnosti.
Proces fragmentácie nezasiahol v sledovanom období len Slovenskú
demokratickú koalíciu. Ďalej pokračovalo štiepenie HZDS (skupina na čele s I. Gašparovičom vytvorila Hnutie za demokraciu – HZD) a vnútornú
jednotu nedokázali zachovať ani SNS (Slotovo krídlo vytvorilo Pravú Slovenskú národnú stranu – PSNS), SDĽ (po odchode R. Fica nasledovalo odštiepenie skupiny reprezentovanej M. Ftáčnikom a P. Weissom – založili
Sociálnodemokratickú alternatívu) a malé pravicové strany DÚ a DS.
Fragmentácia HZDS viedla k jeho výraznému oslabeniu, v prípade SNS
dokonca až k eliminácii jej vplyvu. Pól straníckeho systému reprezentovaný HZDS tak stratil dovtedajšie pozície, čo sa prejavilo aj v postupnom
poklese významu konfliktnej línie danej postojom k osobnosti V. Mečiara.
7
MESEŽNIKOV, G.: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. (eds.): Slovensko 2001. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2001. 899 s.
168
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Naopak stále významnejšiu úlohu začal hrať klasický socioekonomický
rozpor.
Permanentný pokles dôveryhodnosti ľavicových strán nedokázal zastaviť ani spoločný postup SDĽ, SOP a SDSS vo voľbách v roku 2002, ani
prezentácia nového štýlu sociálnodemokratickej politiky zo strany SDA.
Vývoj situácie v ľavicovej časti politického spektra dokázali využiť na expanziu Smer a radikálne ľavicová Komunistická strana Slovenska (KSS).
Po voľbách v roku 2002 sa do NR SR dostali nasledujúce politické
subjekty.
Tabuľka 2 Politické subjekty, ktoré sa dostali do NR SR po voľbách v roku 2002
Politické subjekty, ktoré sa dostali do NR SR po voľbách v roku 2002
Politická strana
Počet mandátov v NR SR
Získané hlasy (%)
HZDS
36
19,5
SDKÚ
28
15,1
Smer
25
13,5
11,2
SMK
20
KDH
15
8,3
ANO
15
8,0
KSS
11
6,3
Prameň: Dokument Voľby do NR SR 2002: Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre
politické strany. [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://app.
statistics.sk/volby2002/webdata/slov/tab/tab3.htm>.
V NR SR bolo zastúpených sedem politických strán (HZDS, SDKÚ,
Smer, SMK, KDH, ANO a KSS) a Laaksov a Taapegerov efektívny počet
strán dosiahol najvyššiu hodnotu v celom ponovembrovom vývoji slovenského straníckeho systému (6,08), čo bolo spôsobené najmä poklesom vplyvu HZDS a vysokou mierou fragmentácie pravice. Extrémne nízky súčet hlasov dvoch najsilnejších strán (HZDS a SDKÚ získali necelých
35 % hlasov) nám vôbec neumožňuje aplikovať Blondelovu typológiu.
Z hľadiska počtu získaných hlasov žiadnu z parlamentných strán nemôžeme považovať za veľkú, po zohľadnení ich úlohy v straníckom systéme
však ako veľké strany klasifikujeme HZDS, SDKÚ a Smer. Ostatné parlamentné strany na základe ich pomernej veľkosti hodnotíme ako malé
strany.
Formát straníckeho systému bol extrémne pluralistický (šesť parlamentných strán bolo relevantných, KSS z kvantitatívnych dôvodov
a z dôvodu absencie koaličného potenciálu hodnotíme ako irelevantnú
ESSAYS
169
2012, ročník I., číslo 1, s. 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
stranu – postavenie KSS v slovenskom straníckom systéme sa v mnohých
bodoch zhodovalo s postavením českej KSČM), napriek tomu možno pozorovať vo vývoji systému politických strán tendenciu k formovaniu
umierneného pluralizmu, pretože postupne dochádza k zmierňovaniu
napätia vo vzťahoch medzi politickými elitami. Navyše hodnotenie formátu straníckeho systému ako extrémne pluralistického vychádza výlučne z kvantitatívnych kritérií, neberie do úvahy existenciu neformálneho
bloku pravicových strán, ktoré už aj v predvolebnom období deklarovali
pripravenosť nadviazať koaličnú spoluprácu na vládnej úrovni.
Hlavný pól slovenského straníckeho systému reprezentovaný pravicovými stranami (SDKÚ, KDH, ANO, SMK – je to len iná forma predchádzajúcich aliancií SDK – SMK a KDH – DÚ – MK) sa výrazne posilnil, naopak klesol význam druhého hlavného pólu reprezentovaného HZDS
(najmä v dôsledku mimoparlamentného postavenia satelitnej SNS). Úlohu vedľajšieho pólu straníckeho systému po volebnom prepade SDĽ prevzal Ficov Smer, ktorý novej pozícii prispôsobil i svoju rétoriku a jednoznačnejšie sa prihlásil k sociálnodemokratickej politickej orientácii. Multipolárny charakter multipartizmu tak ostal zachovaný.
Vytvorenie vládnej koalície z SDKÚ, SMK, KDH a ANO zodpovedalo
Axelrodovej minimálnej víťaznej koalícii zloženej z ideovo príbuzných
strán. Opozícia mala prísne konkurenčný charakter, v oblasti zahraničnej
politiky však s vládnou koalíciou kooperovala. V roku 2002 ešte nepredstavovala reálnu alternatívu vládnutia, pretože bola nejednotná a navyše
dochádzalo v jej radoch k ďalšiemu štiepeniu (odchod Tkáčovej skupiny
z HZDS len dokumentoval oprávnenosť tézy o širokospektrálnom charaktere HZDS). Ďalší vývoj slovenského straníckeho systému bol už determinovaný vnútorným vývojom HZDS a premenou vzťahov medzi Smerom a HZDS.
V dôsledku existencie viacerých druhov štiepení sme v rámci formovania slovenského straníckeho systému identifikovali tendencie k multipolárnej podobe straníckej súťaže. Jeho transformáciu spôsobil vznik nových politických strán, ktoré efektívne reagovali na neakceptovateľnosť
vysokej miery polarizácie politických elít. Nové strany však nevytvorili
samostatné póly straníckej súťaže, ale buď splynuli s už existujúcimi,
alebo ich svojím pôsobením iba nahradili. Celková tendencia k multipolárnosti straníckeho systému zostala zachovaná.
170
ESEJE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Literatúra
Dokument Voľby do NR SR 2002: Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany. [online]. [cit. 2012-01-10]. Dostupné na internete: <http://app.statistics.sk/volby2002/webdata/slov/tab/tab
3.htm>.
FIALA, P. – STRMISKA, M.: Teorie politických stran. 1. vyd. Brno : Barrister
& Principal, 1998. 263 s. ISBN 80-85947-31-5.
KLÍMA, M.: Kvalita demokracie v České republice a volební inženýrství.
1. vyd. Praha : RADIX, 2001. 180 s. ISBN 80-86031-29-2.
KOPEČEK, L.: Slovenská demokratická koalice – vznik, geneze a charakteristika. In: Politologický časopis. 1999, roč. 6, č. 3, s. 248-270. ISSN
1211-3247.
KOPEČEK, L.: Specifika vývoje slovenského systému politických stran. In:
STRMISKA, M. (ed.): Postkomunistické stranické soustavy a politická
pluralita. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, Mezinárodní politologický ústav, 1999, s. 37-71. ISBN 80-210-2218-3.
KRNO, S.: Politické strany krajín východnej Európy. 1. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, 1999. 262 s. ISBN 808050-271-4.
LIĎÁK, J. – KOGANOVÁ, V. – LEŠKA, D.: Politické strany a hnutia na Slovensku po roku 1989. 1. vyd. Bratislava : Ekonóm, 1999. 156 s. ISBN 80225-1116-1.
MESEŽNIKOV, G.: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In:
KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. (eds.): Slovensko 2001. Súhrnná správa o stave spoločnosti. 1. vyd. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky,
2001. 899 s. ISBN 80-88935-26-1.
NOVÁK, M.: Systémy politických stran. Úvod do jejich srovnávacího studia.
1. vyd. Praha : Sociologické nakladatelství SLON, 1997. 275 s. ISBN
80-85850-22-2.
PAVLOVIČ, B.: Teória koalícií a politické strany na Slovensku v parlamentných voľbách v roku 1998. In: Politické vedy. 2002, roč. 5, č. 1-2.
ISSN 1335-2741.
RYBÁŘ, M.: Stabilizácia straníckych systémov v nových demokraciách. In:
SZOMOLÁNYI, S. (ed.): Španielsko a Slovensko – dve cesty k demokracii. 1. vyd. Bratislava : STIMUL, 2002. 237 s. ISBN 80-88982-58-8.
ESSAYS
171
2012, ročník I., číslo 1, s. 162-172
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
TÓTH, R.: Politické strany. 1. vyd. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda,
2002. 107 s. ISBN 80-89034-15-2.
PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
172
ESEJE
2012, ročník I., číslo 1, s. 173-177
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Konečný, Stanislav – Konečný, Bruno:
Otvorená komunálna politika. Teória a prax.
Bratislava : MAYOR, 2009. 290 s.
ISBN 978-80-969133-3-6
Konečný, Stanislav – Konečný, Bruno:
Open Municipal Policy. Theory and Praxis.
Bratislava : MAYOR, 2009. 290 p.
ISBN 978-80-969133-3-6
Karol Čukan
Abstract: Reviewing the monograph Konečný, Stanislav – Konečný, Bruno:
Open Municipal Policy. Theory and Praxis.
Key Words: Review; Monograph; Open Municipal Policy; Theory; Praxis.
Abstrakt: Recenzia monografie Konečný, Stanislav – Konečný, Bruno:
Otvorená komunálna politika. Teória a prax.
Kľúčové slová: Recenzia; monografia; otvorená komunálna politika; teória; prax.
Publikácia docenta Stanislava Konečného a jeho
syna Bruna Konečného „Otvorená komunálna
politika. Teória a prax“, ktorá vyšla vo vydavateľstve MAYOR v roku 2009, odkrýva problematiku komunálnej politiky z neobyčajne širokého
spektra. Čitateľovi načrtáva mozaiku problematiky komunálnej politiky (verejnej politiky),
presvedčuje ho o tom, že vytvorenie uceleného
názoru na túto problematiku si vyžaduje prierezový pohľad.
Po vstupných terminologických a definičných úvahách sa autori venujú hlbšej analýze
filozofických, právnych, sociologických, ekonomických a politologických
východísk (skôr by som zdôraznil stránok…) komunálnej politiky. Takýto
prístup považujeme za neobyčajne konštruktívny a pre odbornú prácu na
RECENZIE
173
2012, ročník I., číslo 1, s. 173-177
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Slovensku inšpiratívny. Je to prístup, ktorý je prínosný nielen pre rozvoj
samotnej teórie komunálnej politiky, ale je určujúci aj z pohľadu obsahu
prípravy špecialistov na verejnú (komunálnu) politiku, respektíve pri výučbe predmetu „Komunálna politika“, ktorý, ako uvádzajú samotní autori,
sa stáva „štandardným vo výučbe na školách ekonomického, či spoločenskovedného zamerania“.
Obsah monografie ukazuje, ktoré spoločenské vedy by mali byť základom odbornej erudície budúcich odborníkov na komunálnu politiku.
Problematika komunálnej politiky nachádza u nás skôr praktické
rozpracovanie v podobe reforiem komunálnej správy a samosprávy. Bez
nároku na úplnú znalosť problematiky sa domnievame, že najprv bola
prax a až potom teória, respektíve až po praktických krokoch prichádzali
hlbšie teoretické práce. Tieto práce boli pritom dosť viazané na účel, pre
ktorý vznikali. Mali skôr charakter učebníc, prevládal jedno- alebo dvojodborový charakter týchto prác, respektíve pohľad v nich na komunálnu
politiku bol značne redukovaný. Samotní autori monografie uvádzajú, že
„čisto teoretických prístupov k problematike komunálnej politiky je pomerne málo. Z tých, ktoré existujú, dominujú také, ktoré formujú teóriu
komunálnej politiky najčastejšie len na syntéze filozofických a politologických východísk. Ambíciou autorov recenzovanej publikácie je prehovoriť do tvorby teoretického konceptu komunálnej politiky a to tak, že by
sa pri jej koncipovaní mal rešpektovať „aj celý rad ďalších východísk…“
(s. 63).
Monografia je rozdelená do piatich častí s tým, že vysoko prevláda
teoretický kontext (je obsahom prvých troch kapitol, ktoré sa venujú:
terminologickým otázkam komunálnej politiky a teoretickým východiskám komunálnej politiky) nad praktickým. Praktický kontext je viac obsiahnutý v kapitolách štyri a päť, v ktorých autori rozoberajú obsah komunálnej politiky a komunálnu správu.
Čitateľ, ktorý sa s danou problematikou zatiaľ len zoznamuje (najmä
študenti…), veľmi ocení pokus autorov rozobrať v terminologických poznámkach zložitosť pojmov „komunálny“ a „komunálna (verejná) politika“. Úvodné terminologické poznámky svedčia o tom, že zavedenie pojmu „komunálna politika“ do našej odbornej literatúry a praxe je výsledkom skôr „prepisu“ (prekladu) z iných literatúr ako výsledkom hlbšej
(premyslenejšej) analýzy.
Z viacerých názorov, ktoré sa autori na margo toho, čo je to komunálna politika, snažia uviesť, sa zástancom slovenských termínov (ku
174
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 173-177
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ktorým patrí aj autor recenzie) najviac pozdáva termín „politika miestnej
správy“. Zaujímavý je v tejto súvislosti pohľad do slovníka slovenského
jazyka z roku 1987, kde pod termínom komunálny je uvedené, že sa jedná
o prídavné meno, vyjadrujúce vlastnosť: „je v právomoci obcí alebo
miest…“ (Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: VEDA 1987.
s. 159).
Napriek tomu, že autori hovoria o širokom spektre pohľadov na pojem komunálna politika, aj z ich výkladu je zrejmé, že existuje v literatúre
pomerne veľká zhoda pri dešifrovaní tohto pojmu. Ak by sme sa v empirickom sociologickom výskume opýtali respondentov v otvorenej otázke,
čo je to komunálna politika, určite by sa veľmi veľa názorov zhodovalo,
nemali by sme pocit z ich odpovedí, že otázke nerozumejú, že nevedia,
o čom hovoria… (validita tejto otázky by bola veľmi vysoká). Samozrejme, že asociácie, ktoré by jednotliví respondenti mali pri počutí slovného
spojenia „komunálna politika“, by boli značne rozdielne, mnohospektrálne, týkali by sa však najmä života v obci, miestnej samosprávy, počínaniu
starostov, poslancov a podobne.
Treba zdôrazniť, že recenzovaná publikácia je zaujímavá z mnohých
dôvodov. Z nášho pohľadu je to tak aj preto, že pri vymedzení komunálnej politiky zvýrazňuje (minimálne rovnocenne s ostatnými) aspekt sociologický, a to nielen pohľad priestorovej sociológie, ale sociologický aspekt v samom úzkom slova zmysle. Sami autori zdôrazňujú, že pri vymedzení jedného z ústredných pojmov komunálnej politiky – pojmu obec –
je sociálna dimenzia “základnou, východiskovou dimenziou“, bez ktorej
strácajú ostatné (myslí sa ekonomická, priestorová, kultúrna…) ďalší reálny význam“ (s. 19).
Metodologický význam sociologického prístupu je zrejmý aj pri vymedzení pojmu „komunálna politika“. Komunálnu politiku vnímajú autori
ako „vyjadrenie záujmov obecného spoločenstva, spojeného početnými
vnútornými sieťami vzťahov“ (s. 256). Pri vymedzení týchto vzťahov autori uprednostňujú metodologický prístup Ferdinanda Toniesa, ktorý
rozlišoval dva druhy sociálneho združovania (a z toho vyplývajúce dva
typy vzťahov): spoločenstvo, komunitu (nemecky Gemeinshaft) a spoločnosť, komúna (nemecky Gesellschaft). Takýto metodologický prístup je
veľmi podnetný a určite si v budúcnosti nájde širšie využitie a rozpracovanie.
REVIEWS
175
2012, ročník I., číslo 1, s. 173-177
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Autori sa pokúšajú o sformulovanie bázy pre vznik teórie komunálnej politiky. Podľa nich sa pre vznik teórie komunálnej politiky črtajú už
pomerne zreteľné kontúry, ktoré vidia v komunálnej identite.
Základ komunálnej identity vytvárajú: priestor, ľudia a ekonomika.
Priestorová identita vychádza z katastrálneho územia obce, ekonomickú
identitu vytvára spoločný obecný majetok a napokon sociálnu identitu
vytvára lokálne spoločenstvo, plné neformálnych i formálnych vzťahov,
ktoré sa generačne obmieňa a predsa v historickej kontinuite už stáročia
žije pospolu (s. 257).
V recenzovanej monografii sa rozsiahlo pracuje s literatúrou a dostupnými domácimi a zahraničnými zdrojmi. Pri riešení viacerých otázok
je až encyklopedicky obsažná. Platí to najmä o časti, ktorá sa venuje filozofickým východiskám komunálnej politiky. Názvy jednotlivých paragrafov sú ako vystrihnuté zo spoločenskovednej encyklopédie: kontraktualizmus, liberalizmus, konzervativizmus, korporativizmus, komutarizmus
a socializmus. Takýto prístup nemožno považovať za nedostatok práce,
i keď by nebolo na škodu veci, keby autori v niektorých pasážach viac
zvýraznili svoj názor na riešené otázky, tak ako to jednoznačne urobili
v závere práce, kde okrem iného vyjadrili svoj názor na existujúci model
verejnej správy na Slovensku. Upozorňujú na to, že problémom pre naše
obce je neustály tlak zo strany štátu, ktorý „hľadá optimálne rozmiestnenie svojich výkonných orgánov v priestore a neustálym presúvaním ďalších prenesených kompetencií do pôsobnosti obcí latentne spochybňuje
opodstatnenosť stále obhajovaného duálneho modelu verejnej správy,
prijatej na Slovensku“ (s. 257). Napriek mnohým zmenám a reformám,
ktoré v oblasti sídiel už nastali, autori jasne deklarujú, že komunálna reforma je aj v Slovenskej republike nevyhnutná.
Po preštudovaní publikácie Stanislava a Bruna Konečného je možné
súhlasiť s ich názorom, že uvažovanie nad teóriou a praxou komunálnej
politiky na Slovensku má zatiaľ viac otázok ako odpovedí (s. 258). Na
mnohé otázky dáva odpoveď aj recenzovaná publikácia, je však zrejmé,
že nie na všetky a nie vždy jednoznačne.
Dalo by sa polemizovať s autormi monografie, či je určená najmä (tak
ako oni uvádzajú) pre primátorov, starostov, poslancov samospráv, teda
komunálnych politikov, vykonávateľov komunálnej politiky. Domnievame sa, že je viac vhodná do akademického prostredia. Práca je, pre nimi
uvádzanú cieľovú skupinu, príliš náročná, „vedecká“, málo „utilitárna“, aj
keď treba priznať, že v niektorých pasážach poskytuje cenné poznatky
176
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 173-177
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
a rady z existujúcej legislatívy či postupov pri riešení problémov v komunálnom prostredí.
Napísanie tejto publikácie bolo správnou reakciou autorov na situáciu v rozpracovaní otázok súvisiacich s témou komunálnej politiky u nás.
Je to publikácia veľmi potrebná, o čom svedčí okrem iného aj fakt (zistený na základe vlastnej pedagogickej praxe), že po nej siahajú mnohí študenti, ktorí sa zaoberajú štúdiom politológie, ale predovšetkým študenti
v poslednom období u nás populárneho odboru štúdia verejnej správy,
respektíve odboru komunálna politika.
Obsah tejto publikácie presvedčivo dokazuje, že komunálna politika,
verejná politika, v kontexte priestoru a subjektov (aktérov) jej realizácie,
nie je „agendou“ len jednej vedy. Je to priestor na pôsobenie, bádanie politológov, právnikov, ekonómov, etnografov, kulturológov a v neposlednom rade aj sociológov.
V našom pohľade na recenzovanú monografiu sme sa snažili zvýrazniť najmä snahu autorov o prehĺbenie teoretických poznatkov o komunálnej politike. Treba však na záver zdôrazniť, že autori sa snažia tento
svoj prístup využiť na to, aby bolo zrejmé, že v komunálnej politike ide
o bezprostredné (bezprostredne vnímané) ciele a záujmy občanov a komunitných celkov, že komunálna politika by sa mala preto viac stať priestorom pre pôsobenie radového občana, mala by aj u nás po rokoch centralizácie (unifikácie) byť viac dostupná, „prístupná“ radovému občanovi.
PhDr. Karol Čukan, CSc.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
REVIEWS
177
2012, ročník I., číslo 1, s. 178-180
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Čepelová, Anna – Sedláková, Slávka –
Mihaliková, Eva – Andrejčíková, Mária:
Verejná správa a spoločnosť založená na vedomostiach.
Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2010. 248 s.
ISBN 978-80-7097-842-9
Čepelová, Anna – Sedláková, Slávka –
Mihaliková, Eva – Andrejčíková, Mária:
Public Administration and Knowledge Society.
Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2010. 248 p.
ISBN 978-80-7097-842-9
Zuzana Hrabovská
Abstract: Reviewing the monograph Čepelová, Anna – Sedláková, Slávka –
Mihaliková, Eva – Andrejčíková, Mária: Public Administration and Knowledge Society.
Key Words: Review; Monograph; Public Administration; Knowledge Society; Knowledge Management.
Abstrakt: Recenzia monografie Čepelová, Anna – Sedláková, Slávka – Mihaliková, Eva – Andrejčíková, Mária: Verejná správa a spoločnosť založená
na vedomostiach.
Kľúčové slová: Recenzia; monografia; verejná správa; znalostná spoločnosť; znalostný manažment.
Vedecká monografia „Verejná správa a spoločnosť založená na vedomostiach“ sa zameriava na vysoko aktuálnu problematiku manažmentu znalostí v organizáciách verejnej správy v Slovenskej republike. Cieľom vedeckej monografie je sumarizovať dostupné informácie o význame budovania znalostnej spoločnosti v kontexte cieľov a výziev Európskej únie, ako aj prezentovať výsledky, závery a odporúčania realizovaného výskumu pre manažérov verejnej správy.
Riešená problematika vedeckej monografie je mnohorozmerná a teda existuje viacero možných prístupov k jej spracovaniu. Recenzovaná
publikácia je vnútorne štruktúrovaná do piatich logicky na seba nadväzu178
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 178-180
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
júcich kapitol so zámerom zdôrazniť úlohu vedomostí v spoločnosti nielen pre jednotlivca, ale aj pre skupiny a organizácie ako potenciálneho
faktora konkurencieschopnosti národnej ekonomiky.
Prvá kapitola publikácie je tvorená podrobnou
sumarizáciou východiskových teoretických
prístupov súčasných významných ekonómov
v oblasti manažmentu znalostí a učiacich sa organizácií. Dominantná časť tejto kapitoly je venovaná procesu strategického riadenia znalostnej organizácie ako nástroja, ktorý umožní
analyzovať súčasnú i očakávanú situáciu, naznačí smer najvhodnejšieho vývoja organizácie
a v konečnom dôsledku bude nástrojom na implementáciu znalostných stratégií.
Obsah druhej kapitoly vedeckej monografie je predstavuje teoretické a praktické pojedanie k vymedzeniu najvýznamnejšie prístupov súvisiacich s budovaním spoločnosti založenej na
znalostiach v kontexte spoločných cieľov a výziev Európskej únie a s dôrazom na aktuálne platné programové dokumenty.
Významný prínos vedeckej publikácie spočíva najmä v konfrontácii
teoretických poznatkov v oblasti znalostnej ekonomiky s aktuálnou situáciou ich aplikácie v podmienkach inštitúcií verejnej správy. Tretia kapitola je tvorená prezentáciou najvýznamnejších zistení dotazníkového
prieskumu na vzorke 304 zamestnancov štátnej správy a samosprávy,
pričom autori vedeckej monografie dospeli sumarizovali výsledky prieskumu do desiatich detailne zdôvodnených záverov.
Štvrtá a piata kapitola vedeckej monografie sú venované praktickým
možnostiam implementácie prvkov znalostnej spoločnosti do inštitúcií
verejnej správy. Za kľúčové je v tejto súvislosti považované dobudovanie
kvalitného informačno-komunikačného systému verejnej správy a aplikácia moderných najmä informačných technológií vo vzdelávaní zamestnancov verejnej správy.
Rozsah recenzovanej vedeckej monografie, značné množstvo informácií z rôznorodých bibliografických zdrojov domácich i zahraničných
autorov, ktoré sú zasadené do aktuálneho legislatívneho i inštitucionálneho rámca, vyzdvihujú originalitu vedeckej práce autorov. Základný teoretický text je vhodne doplnený schémami, grafmi a tabuľkami s cieľom
REVIEWS
179
2012, ročník I., číslo 1, s. 178-180
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sprehľadniť potenciálnemu čitateľovi riešenú problematiku a zdôrazniť
zistené závery.
Vzhľadom na aktuálnosť spracovanej problematiky s prepojením na
praktické skúsenosti a situáciu s implementáciou prístupu znalostí v organizáciách verejnej správy, je predpoklad, že bude táto publikácia vhodnou pomôckou pre získanie základného spektra informácií o problematike znalostnej ekonomiky s prepojením na možnosti vzdelávania pracovníkov štátnej správy a samosprávy.
Ing. Zuzana Hrabovská, PhD.
Katedra ekonomiky a riadenia verejnej správy
Fakulta verejnej správy
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Popradská 66
041 32 Košice
Slovenská republika
[email protected]
180
RECENZIE
2012, ročník I., číslo 1, s. 181-188
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Jankuv, Juraj:
Medzinárodnoprávna ochrana práv
príslušníkov menšín.
Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. 316 s.
ISBN 978-80-7380-210-3
Jankuv, Juraj:
International Legal Protection of the Rights
of Persons Belonging to Minorities.
Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. 316 p.
ISBN 978-80-7380-210-3
Jana Koprlová
Abstract: Reviewing the monograph Jankuv, Juraj: International Legal
Protection of the Rights of Persons Belonging to Minorities.
Key Words: Review; Monograph; International Legal Protection of Human
Rights; Persons Belonging to Minorities.
Abstrakt: Recenzia monografie Jankuv, Juraj: Medzinárodnoprávna ochrana práv príslušníkov menšín.
Kľúčové slová: Recenzia; monografia; medzinárodnoprávna ochrana; príslušníci menšín.
Publikácia významného slovenského odborníka
na problematiku medzinárodného práva, a osobitne medzinárodnoprávnych inštitútov, ako aj
mechanizmov ochrany ľudských práv a základných slobôd, predstavuje vo svojej podstate jedinečnú vedeckú monografiu, ktorej základným
cieľom je najmä objasniť súčasný stav medzinárodnoprávnej ochrany práv príslušníkov menšín a jej uplatňovania v praktickej podobe. Hoci
sa jedná o problematiku, ktorej národná právna
úprava sa očakáva v dnešnej občianskej spoločnosti vo všeobecný prospech oboch strán, príRECENZIE
181
2012, ročník I., číslo 1, s. 181-188
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
slušníkov patriacich k menšinám aj majoritného obyvateľstva, je nevyhnutné si uvedomiť, že medzi formálnou, teda právnou úpravou ochrany
práv príslušníkov menšín a skutočným stavom možností jej aplikácie
jestvujú v súčasnej občianskej spoločnosti pnutia vyvolané rozmanitými
a v podstate nespočetnými príčinami i podnetmi, meniacimi sa neustále
v čase aj priestore. Zlyhávanie národných štátov pri úlohe zaisťovania
práv patriacich v súlade s domácim právnym poriadkom príslušníkom
menšín si vyžaduje dôkladné zabezpečenie ochrany predmetných práv
prostriedkami medzinárodného práva. Jestvovanie i dostupnosť účinného, funkčného systému medzinárodnoprávnej ochrany práv príslušníkov
menšín však samé o sebe nepostačuje, pokiaľ nie je v zodpovedajúcej
miere zaistená i vedomosť dotknutých osôb o možnostiach ochrany ich
práv prostriedkami, ktoré im súčasné medzinárodné právo a jeho mechanizmy zaručujú.
Vedecká monografia, ktorá je predmetom našej recenzie, sa právom
radí medzi tie knižné diela, ktoré súhrnne, ucelene, v časovej postupnosti
aj logickej previazanosti, a zároveň s mimoriadne zodpovedným a citlivým prístupom autora k predostieranej problematike ponúkajú čitateľovi komplexný pohľad na jeden z obzvlášť pálčivých problémov súčasných
národných vlád. Z hľadiska svojej štruktúry pozostáva dielo z ôsmich samostatných kapitol sústreďujúcich sa na vymedzenie a objasnenie problematiky definície pojmu menšina v medzinárodnom práve v prvej kapitole monografie, problematiky historických prístupov k ochrane práv príslušníkov menšín do roku 1945 v druhej kapitole, problematiky ochrany
práv príslušníkov menšín v rámci Organizácie Spojených národov a k nej
pridružených medzinárodných organizácií v tretej kapitole, problematiky
ochrany práv príslušníkov menšín v rámci Rady Európy v štvrtej kapitole, problematiky ochrany práv príslušníkov menšín v rámci Organizácie
pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v piatej kapitole publikácie, problematiky ochrany práv príslušníkov menšín v rámci Európskych spoločenstiev a Európskej únie v šiestej kapitole, problematiky dvojstranných
zmlúv týkajúcich sa práv príslušníkov menšín v siedmej kapitole, a napokon problematiky vplyvu medzinárodnej úpravy práv príslušníkov menšín na právny poriadok Slovenskej republiky v ôsmej, záverečnej kapitole
monografie. Z pohľadu obsahovej náplne recenzovaného diela sa popri
vymedzení a interpretácii vnímania pojmu menšina v právnych a politických dokumentoch, v medzinárodnoprávnych dokumentoch, ako i vo vede medzinárodného práva a samotnom medzinárodnom práve sústreďuje autorova pozornosť na objasnenie jednak základných historických prístupov k medzinárodnoprávnej ochrane práv príslušníkov menšín, ako aj
182
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 181-188
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
významných míľnikov, a predovšetkým vlastných mechanizmov ochrany
práv príslušníkov menšín v medzinárodných vzťahoch, s prvopočiatkami
ich formovania od konca stredoveku a začiatku novoveku, pričom problematiku analyzuje v štyroch samostatných časových úsekoch: (I.) od 13.
storočia do obdobia francúzskej a americkej revolúcie, (II.) od konania
Viedenského kongresu v roku 1815 do konca prvej svetovej vojny, (III.)
od vzniku Spoločnosti národov po prvej svetovej vojne až po vznik Organizácie Spojených národov v roku 1944 a koniec druhej svetovej vojny,
a napokon (IV.) v období, ktoré pre súčasné medzinárodné spoločenstvo
a podobu vzájomného spolužitia jeho národov zohráva najvýznamnejšiu
úlohu: v období od roku 1945 až podnes.
Z hľadiska zamerania autorových analytických porovnávaní mechanizmov súčasnej medzinárodnoprávnej ochrany práv príslušníkov menšín poskytuje monografia príležitosť komplexne sa oboznámiť s riešením
predmetnej problematiky popri ťažiskovom zameraní na regionálnu, európsku úroveň aj s jej riešením na úrovni medzinárodného spoločenstva,
a to prostredníctvom objasnenia poslania Charty OSN, ako aj vymedzenia
jej mechanizmov uplatniteľných pri ochrane práv príslušníkov menšín či
aktivít Subkomisie pre zabránenie diskriminácie a ochranu menšín, a tiež
aj predstavenia súčasného inštitucionálneho zabezpečenia ochrany práv
príslušníkov menšín v rámci OSN, vrátane medzinárodných dohovorov či
deklarácií a paktov prijatých pod záštitou OSN a jej pridružených medzinárodných organizácií. Osobitnú pozornosť tu autor venuje práve medzinárodným právnym dokumentom, ktoré vytvárajú základ budovania rešpektu a cti voči ľudským právam a základným slobodám, vrátane ich kľúčových atribútov, čo je mimoriadne dôležité práve v procese ich zakotvovania do rodiaceho sa právneho poriadku v krajinách zaostávajúcich okrem iného aj v oblasti celkového zaistenia právnej ochrany ľudských práv
a základných slobôd ich občanov alebo obyvateľov, nevynímajúc pritom
práva menšín žijúcich na ich území. V uvedenej súvislosti sa žiada osobitne zdôrazniť význam a poslanie v procesoch zabezpečenia medzinárodnoprávnej ochrany práv príslušníkov menšín na úrovni medzinárodného spoločenstva najmä Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia, zodpovedajúcich dohovorov a dokumentov UNESCO, ďalej Deklarácie o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Medzinárodného
dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach aj Medzinárodného
paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ďalej Dohovoru
o právach dieťaťa, Deklarácie o právach osôb patriacich k národnostným,
etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, dohovorov a dokumenREVIEWS
183
2012, ročník I., číslo 1, s. 181-188
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
tov vzťahujúcich sa na práva domorodých národov a Dohovoru o ochrane
migrujúcich robotníkov a ich rodín.
Nemenej významná pre domácich čitateľov je aj problematika, ktorú
ponúka autor prostredníctvom svojich porovnávacích analýz mechanizmov medzinárodnoprávnej ochrany práv príslušníkov menšín, ktorých
efektívne fungovanie zaisťujú regionálne organizácie: v našom prípade tu
ide predovšetkým o Radu Európy a Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktoré vo svojich základných dokumentoch týkajúcich sa
právnej úpravy a garancie mechanizmov právnej ochrany ľudských práv
a základných slobôd v rámci ich členských krajín pamätajú aj na ochranu
práv príslušníkov menšín žijúcich na území ich pôsobnosti, jednak prostredníctvom zakotvenia osobitných ustanovení vzťahujúcich sa na menšiny a ich práva, napríklad v rámci Štatútu Rady Európy, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo Kodanského
dokumentu Konferencie o ľudskej dimenzii KBSE, a jednak prostredníctvom samostatných medzinárodných dokumentov špeciálne venovaných
ochrane práv menšín, kde ako príklad možno uviesť najmä Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín či Európsku chartu regionálnych
a menšinových jazykov, ďalej Správu expertnej schôdzky KBSE o národnostných menšinách v Ženeve z roku 1991, ako aj dokumenty KBSE, respektíve OBSE týkajúce sa ochrany práv príslušníkov menšín alebo nezáväzné dokumenty Rady Európy v oblasti ochrany práv príslušníkov menšín. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe poskytuje zvláštnu ochranu národnostným menšinám aj prostredníctvom úradu Vysokého komisára KBSE (OBSE) pre národnostné menšiny.
Pochopiteľne, osobitnú pozornosť zameriava autor vo svojom výklade na právnu úpravu a inštitúty medzinárodnoprávnej ochrany práv príslušníkov menšín v rámci platných noriem európskeho práva, a to najmä
na úrovni komunitárneho práva, pričom čitateľovi ponúka nielen pohľad
komunitárneho práva na vymedzenie postavenia jednotlivca ako príslušníka menšiny, vrátane objasnenia zodpovedajúcich prostriedkov presadzovania jeho základných práv, ale aj stručný pohľad na judikatúru súdnych orgánov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v oblasti práv
príslušníkov menšín. Samostatnú kapitolu publikácie tvorí aj charakteristika základného významu, poslania a tradície dvojstranných zmlúv týkajúcich sa výhradne právnej úpravy práv príslušníkov menšín, kde autor
osobitne analyzuje rakúsko-taliansku zmluvu z roku 1946, známu aj pod
názvom Dohoda de Gasperi – Gruber, vyznačujúcu sa prekročením medzinárodného štandardu ustanoveného jestvujúcou medzinárodnopráv184
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 181-188
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nou úpravou (zmluva, ktorú prijalo Taliansko a Rakúsko krátko po skončení druhej svetovej vojny, zabezpečuje pre nemecky hovoriacu juhotirolskú menšinu na stanovenom území Talianska právo na územnú autonómiu).
A napokon z medzinárodnej úrovne prechádza autor vo svojich analýzach na úroveň našej krajiny, pričom v prvej časti záverečnej kapitoly
objasňuje medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky v oblasti
práv príslušníkov menšín, ktoré jej vyplývajú na úrovni medzinárodného
spoločenstva z členstva v Organizácii Spojených národov alebo pridružených medzinárodných organizáciách, na úrovni regionálnej z jej členstva
v Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ďalej
na úrovni Európskej únie zase z členstva našej krajiny v Európskej únii,
a napokon hodnotí i záväzky, ktoré nám vyplývajú z ratifikovaných dvojstranných základných zmlúv, z ktorých je mediálne pravdepodobne najznámejšou Slovensko-maďarská zmluva o dobrých susedských vzťahoch
a priateľskej spolupráci podpísaná v marci 1995 a platná od mája 1996.
V druhej časti poslednej kapitoly predstavuje monografia čitateľovi problematiku vnútroštátnej právnej úpravy i mechanizmov ochrany práv príslušníkov menšín v Slovenskej republike, pričom samotný výklad autora
objasňuje predostretú problematiku z pohľadu jednak ústavnej, zákonnej
a podzákonnej úpravy ochrany práv príslušníkov menšín v našej krajine,
jednak z pohľadu inštitucionálneho zabezpečenia ochrany predmetných
práv, a na záver tiež z hľadiska inštitútu súdnej ochrany práv príslušníkov menšín v Slovenskej republike.
Na základe dôkladného preštudovania diela, ktoré je predmetom tejto recenzie, možno uviesť, že predmetná autorská monografia predstavuje mimoriadne hodnotný autorský počin predovšetkým z hľadiska jej jedinečného a bohatého svedectva o problematike, ktorá je tieňom želania
aj všeobecného úsilia medzinárodného spoločenstva o harmonické súžitie majoritného obyvateľstva a menšín už po celé stáročia. Nadštandardný prínos uvedeného diela možno, na rozdiel od väčšiny vedeckých monografií obdobného typu, vnímať aj v tom, že závery a zistenia, ktoré autor spôsobom jemu vlastným zo svojich analýz, osobitne porovnávacieho
charakteru, dedukoval, opierajúc sa pritom o pramene autentického výkladu, ocenia nielen vedecké, odborné i študentské kruhy zaoberajúce sa
problematikou práv menšín, pre ktoré je monografia podľa slov autora aj
primárne určená, ale aj predstavitelia a pracovníci zahraničných orgánov
pre medzinárodné styky, mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti
ochrany práv menšín, a rovnako i predstavitelia a pracovníci ústredných
REVIEWS
185
2012, ročník I., číslo 1, s. 181-188
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
orgánov štátnej správy, miestnej štátnej správy či miestnej samosprávy,
predstavitelia zákonodarnej, výkonnej aj súdnej moci na všetkých úrovniach, osobitne poslanci, ďalej politické strany a hnutia, a čo je najdôležitejšie, predovšetkým tí, o ochrane práv ktorých predmetné dielo pojednáva: samotní príslušníci menšín – naši spoluobčania, ktorým sa tak dostáva v podobe uceleného prehľadu mechanizmov, ako aj najdôležitejších
zásad a charakteristík medzinárodnoprávnej ochrany ich práv do rúk informácia obzvlášť hodnotného charakteru. A práve prostredníctvom tejto skutočnosti môžeme vnímať mimoriadne vysokú pridanú hodnotu recenzovanej monografie, keďže jej vedľajšie poslanie je jednoznačne badateľné v úmysle autora pomôcť či poskytnúť základné usmernenie všetkým, ktorých sa problematika medzinárodnoprávnej ochrany práv menšín bytostne dotýka.
Ucelené, logicky vzájomne hladko previazané, a súčasne časovo bezprostredne na seba nadväzujúce charakteristiky analyzovanej problematiky čitateľovi významne uľahčujú orientáciu v predostieraných čiastkových problematikách, najmä s ohľadom na skutočné a správne pochopenie medzinárodnoprávnej úpravy práv príslušníkov menšín v jej jednotlivosti i komplexnosti, a to osobitne z pohľadu výkladu právnych viet, ako
aj ustanovení obsiahnutých v jednotlivých medzinárodnoprávnych normách vzťahujúcich sa na práva príslušníkov menšín i mechanizmov kontroly ich dodržiavania, a to tak, ako postupne vznikali v dejinnom vývoji
na rôznych úrovniach a stupňoch organizovanosti občianskej spoločnosti, vrátane pochopenia pohnútok a východísk, ktoré k prijímaniu príslušných ustanovení právnej regulácie problematiky práv menšín v konkrétnych súvislostiach viedli, ako aj základných princípov, zásad a čŕt, ktoré
sa stali ich imanentnou súčasťou. Vlastné analytické pohľady predostiera
autor prostredníctvom mimoriadne fundovaného, vyzretého a skúseného
pohľadu odborníka právnika, pričom ich zároveň pretavuje do originálnych autorských objasnení, čím sa mu znamenitým spôsobom podarilo
vyhýbať sa rýdzo strohému vymenovávaniu faktov alebo ustanovení, teda nedostatku, ktorý častokrát vedecké diela právnického charakteru vo
významnej miere negatívne postihuje. Základnú použitú metódu vedeckej práce v podobe porovnávacej analýzy uplatňuje autor v historickom
priereze v štyroch samostatných časových periódach, s rozhodujúcim dôrazom na najnovší dejinný vývoj a skutkový stav problematiky od vzniku
Organizácie Spojených národov, ktorá neprebrala zodpovednosť za platnosť záväzkov prijatých vo vzťahu k menšinám v oblasti mechanizmov
medzinárodnoprávnej ochrany ich práv Spoločnosťou národov, a týmto
v podstate de jure aj de facto medzinárodné spoločenstvo po druhej sve186
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 181-188
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
tovej vojne zrušilo celý systém ochrany práv menšín prijatý na pôde Spoločnosti národov. Vytvoril sa tak priestor pre kreovanie úplne nového
systému medzinárodného spoločenstva vo vzťahu k medzinárodnoprávnej ochrane práv príslušníkov menšín po celom svete po záštitou Organizácie Spojených národov a jej pridružených medzinárodných organizácií,
ktorý má právom svoje miesto v súčasnom právnom poriadku medzinárodného spoločenstva, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že, ako uvádza aj sám autor, podľa názorov právnej vedy je prinajmenšom v 99 krajinách sveta ohrozovaná z hľadiska svojich menšinových práv minimálne
jedna menšina. Je preto len na škodu veci, že z hľadiska menšiemu významu a prínosu pre našu vedeckú i odbornú čitateľskú obec autor vo svojom diele vynechal vymedzenia, analýzy a hodnotenia mechanizmov medzinárodnoprávnej ochrany práv príslušníkov menšín neeurópskeho regionálneho charakteru: ide najmä o štandardy prijaté na ochranu menšinových práv v rámci pôsobnosti Organizácie amerických štátov, Africkej
únie, Spoločenstva nezávislých štátov či Ligy arabských štátov a južnej
Ázie, východnej Ázie a Pacifiku.
Spomedzi ďalších významných pozitív predmetnej monografie možno vyzdvihnúť tiež skutočnosť, že pod súčasnú podobu výkladových textov, ako i sprievodných hodnotiacich analýz sa vo významnej miere podpísali aj roky prípravy diela a dozrievania i mnohonásobného overovania
vnútorného presvedčenia autora o správnosti svojich zistení a prekladaných záverov. Vo vzťahu k voľbe osôb troch recenzentov publikácie môžeme vyzdvihnúť skutočnosť, že ide o mimoriadne významných českých
odborníkov na problematiku medzinárodného práva, a v rámci neho ešte
obzvlášť na problematiku medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv
a základných slobôd, z ktorých jeden pôsobí v nemeckých akademických
kruhoch. Vyzdvihnúť sa však žiada aj mimoriadne rozsiahle zastúpenie
najmä zahraničnej vedeckej i odbornej literatúry a citačného aparátu, a to
vrátane originálnych právnych dokumentov, noriem či aktov, a príjemný
dojem zanecháva v čitateľovi taktiež veľmi starostlivo pripravený vecný
register diela, ako aj niekoľkostranové zhrnutie v anglickom jazyku.
Na druhej strane, z hľadiska formálno-technickej stránky samotného
diela môžeme síce príležitostne, avšak skutočne veľmi ojedinele identifikovať určité nedostatky, tie však ale nemožno vzhľadom na skutočnosť,
že publikácia podstúpila viacnásobný proces všetkých druhov korektúr
u jej vydavateľa, v žiadnom prípade pripísať na ťarchu autora. Z formálneho hľadiska nechýba v recenzovanej publikácii žiadna z exaktne vyme-
REVIEWS
187
2012, ročník I., číslo 1, s. 181-188
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
dzených nevyhnutných náležitostí štandardne stanovených pre vedecké
autorské monografie právnického charakteru.
Ľudsko-právny rozmer, a to rovnako aj v oblasti ochrany práv menšín, patrí medzi kľúčové znaky vyspelosti každej občianskej spoločnosti,
a preto musí jeho výsostné postavenie v každom čase a priestore požívať
úplnú právnu ochranu. Na zabezpečovaní tohto predpokladu sa podieľajú
podľa teórií štátu a práva všetky zložky moci a ich súčasti a orgány, verejnú správu nevynímajúc. Vedecká monografia Juraja Jankuva s názvom
„Medzinárodnoprávna ochrana práv príslušníkov menšín“ k napĺňaniu
úsilia o ľudsko-právnu dimenziu vzájomného súžitia väčšinového obyvateľstva a občanov patriacich k menšinám, osobitne v podmienkach našej
krajiny, príkladne prispieva.
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
Pozn.: Autorka recenzie je autorkou aj spoluautorkou niekoľkých právnických vysokoškolských učebníc vydaných na Slovensku aj v Českej republike.
188
RECENZIE
2012, ročník I., číslo 1, s. 189-195
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Koprlová, Jana:
Hospodárska kriminalita v ekonomických súvislostiach.
Bratislava : Daniel NETRI, 2010. 122 s.
ISBN 978-80-89416-05-9
Koprlová, Jana:
Economic Criminality in Economic Context.
Bratislava : Daniel NETRI, 2010. 122 p.
ISBN 978-80-89416-05-9
Jozef Ružarovský
Abstract: Reviewing the publication Koprlová, Jana: Economic Criminality
in Economic Context.
Key Words: Review; Publication; Economic Criminality; Economic Context.
Abstrakt: Recenzia publikácie Koprlová, Jana: Hospodárska kriminalita
v ekonomických súvislostiach.
Kľúčové slová: Recenzia; publikácia; hospodárska kriminalita; ekonomické súvislosti.
Hospodárska kriminalita patrí v súčasnom svete k jedným z rozhodujúcich fenoménov, ktoré
zásadným spôsobom ovplyvňujú prax verejnej
správy, či už na národnej, nadnárodnej alebo
medzinárodnej úrovni, vrátane úrovne medzinárodného spoločenstva a jeho subjektov verejného práva, a to práve v negatívnom smere.
Z množstva páchaných hospodárskych trestných činov je to popri podplácaní, sprenevere
majetku, praní špinavých peňazí, falšovaní výsledkov hospodárenia, finančných podvodoch
či poškodzovaní klientov predovšetkým korupcia, ktorá zatiaľ stále z pohľadu spôsobených
škôd, ako aj priamych a nepriamych nákladov prevláda nad všetkými
ostatnými skutkovými podstatami hospodárskej kriminality a o ktorej
rozmanitých podobách pri správe vecí verejných sa zmieňujú významné
RECENZIE
189
2012, ročník I., číslo 1, s. 189-195
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
diela učencov filozofov pochádzajúce už z najstarších epoch života občianskej spoločnosti. A nie je tomu inak ani v dnešnej spoločnosti, v ktorej sa podľa výsledkov práve zverejneného najnovšieho, v poradí šiesteho globálneho prieskumu hospodárskej kriminality celosvetovo pôsobiacej spoločnosti poskytujúcej forenzné služby PricewaterhouseCoopers
začínajú podstatne vzmáhať obavy z prudko sa rozširujúcej počítačovej
kriminality. Je viac než pravdepodobné, že najmä finančne motivovaná
virtuálna kriminalita má veľmi významné predpoklady stať sa dlhodobo
určujúcim trendom spôsobu páchania hospodárskej kriminality. Kybernetický svet, od ktorého závisí tiež efektívne fungovanie verejnej správy
a jej subjektov v každej krajine predstavuje popri korupcii vo všetkých jej
formách ďalšiu mimoriadne závažnú hrozbu spájajúcu sa s mnohorakými
ekonomickými dôsledkami hospodárskej kriminality.
Práve problematike ekonomických súvislostí fenoménu hospodárskej kriminality sa osobitne venuje aj vysokoškolská učebnica „Hospodárska kriminalita v ekonomických súvislostiach“. Autorka Jana Koprlová
ju pripravila v rámci riešenia ekonomických aspektov a súvislostí projektu Vedeckej grantovej agentúry VEGA Ministerstva školstva Slovenskej
republiky a Slovenskej akadémie vied č. 1/0056/08 „Hospodárska kriminalita v Slovenskej republike.“ Hlavným poslaním a cieľom publikácie je
predstaviť a objasniť teóriu aj prax súčasnej hospodárskej kriminality,
a to s dôrazom na jej ekonomické aspekty, procesy, dôsledky, ako aj širšie
interdisciplinárne, najmä trestno-právne a kriminologické súvislosti. Nie
je to po prvý raz, čo autorka zdôrazňuje nevyhnutnosť uvedomenia si
skutočnosti, že známa téza o „kriminalite bielych golierov“ má v súčasnosti, teda osemdesiat rokov po jej prvotnom uvedení do vedeckých kruhov na pôde americkej kriminálnej sociológie, viac-menej už len pozíciu
odborného termínu, ktorý stál pri zrode fenoménu, ktorý v súčasnosti
možno podľa autorky označiť za jeden z kľúčových problémov budúcnosti samotného medzinárodného spoločenstva. Jej učebnica, ktorá je prvorado určená pre študentov prvého, druhého, a tiež tretieho stupňa vysokoškolského štúdia v oblasti spoločensko-vedných študijných odborov,
osobitne verejnej správy, politológie, práva, a podobne aj ekonomických
študijných odborov zameriavajúcich sa najmä na problematiku medzinárodného podnikania, medzinárodných hospodárskych vzťahov, a taktiež
svetovej ekonomiky, a ktorá, keďže ponúka aj mnoho námetov na zamyslenie, z hľadiska svojho poslania a obsahovej náplne výkladu osloví rovnako tiež najširšiu odbornú aj bežnú verejnosť, podáva veľmi názorným
spôsobom svedectvo o tom, aký je aktuálny stav interpretácie hlavných
aspektov hospodárskej kriminality a s nimi priamo či nepriamo súvisia190
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 189-195
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
cich ekonomických skutočností. Je pozoruhodné, že hoci sa bezprostredne po svojom uvedení do akademických kruhov problematika hospodárskej kriminality už v podobe samostatnej analytickej vednej disciplíny
vzťahovala v podstate predovšetkým práve na trhové subjekty, v prípade
Európy, kde sa jej rozhodujúca pozornosť začala na odbornej úrovni venovať až o štyridsať rokov neskôr, teda v období sedemdesiatych rokov
dvadsiateho storočia, sa prvotné prieskumy, ako aj riešenie legislatívnej
úpravy v oblasti hospodárskej kriminality udiali práve vo vzťahu k otázkam nadnárodnej integrácie, spájajúcim sa s kreovaním a rozširovaním
Európskych spoločenstiev, vrátane súvisiacich skutočností vyvstávajúcich z problematiky byrokratizácie. Možno pripomenúť, že prvé podnety
prichádzali z národnej legislatívnej úrovne predovšetkým Nemecka, pričom sa v počiatkoch implantovali vzory právnej regulácie problematiky
hospodárskej kriminality zo Spojených štátov amerických.
Učebnica, ktorá je predmetom našej recenzie, pozostáva vo svojej
štruktúre z dvoch rovnocenných, úzko vzájomne prepojených súčastí: jej
prvá časť sa zameriava na vymedzenie všeobecnej charakteristiky hospodárskej kriminality a druhá časť sa sústreďuje na analýzu vybraných
aspektov z praxe súčasnej hospodárskej kriminality. Ako autorka uvádza
a náplň učebného textu tiež potvrdzuje, spoločný menovateľ oboch častí
učebnice, teoretickej aj aplikačnej, vytvárajú práve ekonomické súvislosti
riešenej problematiky.
Prvú, teoretickú časť publikácie nazvanej „Všeobecná charakteristika
hospodárskej kriminality“, tvorí osem samostatných kapitol, ktoré sa jednotlivo a pritom ucelene venujú výkladu a objasňovaniu problematiky (I.)
pojmu hospodárskej kriminality a jeho vymedzenia, vrátane výkladu samotného pojmu hospodárskeho trestného činu a hlavných oblastí hospodárskej kriminality; (II.) fenoménu hospodárskej kriminality a jeho etiológie, vrátane charakteristiky základných aspektov jedinečnosti povahy
hospodárskej kriminality ako jedného z kľúčových trendov vývoja novodobej spoločnosti či vymedzenia určujúcich kriminogénnych signálov, na
základe ktorých sa dá predpokladať páchanie hospodárskej kriminality,
a taktiež aj rozhodujúcich skupín príčin a kriminogénnych faktorov; (III.)
pojmu páchateľa hospodárskej kriminality a jeho profilu, vrátane vymedzenia a charakteristiky základnej typológie páchateľov a ich spoločných
čŕt; (IV.) škôd a nákladov súvisiacich s hospodárskou kriminalitou, vrátane ich hlavnej kategorizácie; (V.) riadenia boja subjektov proti hospodárskej kriminalite, a to vrátane definovania systému boja proti hospodárskej kriminalite, jeho zavádzania, cieľov, ktoré sa jeho účinnou aplikáciou
REVIEWS
191
2012, ročník I., číslo 1, s. 189-195
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
sledujú, procesov hodnotenia jeho účinnosti, a tiež miesta a významu forenzných služieb v súčasnom svete vzmáhajúcej sa hospodárskej kriminality; (VI.) opatrení predchádzajúcim hospodársko-kriminálnym konaniam, kde sa osobitná pozornosť autorky zameriava tiež na problematiku
kľúčových prvkov protikorupčných stratégií na úrovni sektora verejnej
správy; (VII.) nástrojov odhaľovania hospodársko-kriminálnych konaní,
vrátane analýzy rizika vzniku hospodárskeho trestného činu, a napokon
(VIII.) procesných inštrumentov, ktoré majú subjekty k dispozícii v rámci
alternatívnych možností prešetrovania hospodársko-kriminálnych konaní. Ako zdôrazňuje aj sama autorka, obzvlášť v prípade netrhových subjektov, a teda aj subjektov verejnej správy predstavuje mimoriadne zodpovedný prístup k problematike riadenia boja proti hospodárskej kriminalite vo vlastnom subjekte kľúč k efektívnemu a úspešnému budovaniu
a posilňovaniu dôveryhodnosti subjektu dovnútra aj navonok, teda smerom k najširšej verejnosti. Pri všetkých uvádzaných skutočnostiach je totiž žiaduce pamätať na fakt, že základ úspechu v boji proti hospodárskej
kriminalite spočíva práve na pleciach samotných subjektov, o čom svedčí
aj skutočnosť, že počet spáchaných hospodárskych trestných činov, ktoré
subjekty odhalia, vždy podstatne prevyšuje počty uvádzané v oficiálnych
kriminálnych štatistikách, nakoľko zďaleka nie všetky skutočne spáchané
a odhalené hospodárske trestné činy poškodené subjekty, a osobitne sa
to vzťahuje práve na subjekty verejnej správy, následne orgánom činným
v trestnom konaní aj nahlásia.
Druhá, aplikačná časť publikácie, ktorá nesie názov „Vybrané aspekty
z praxe hospodárskej kriminality“, čitateľovi prostredníctvom šiestich
komplexných, avšak individuálne zameraných kapitol objasňuje praktickú podobu fenoménu hospodárskej kriminality v súčasnom ekonomickom svete, a to konkrétne na podklade analýz, najmä časových radov dát,
a ich interpretácie vo vzťahu k hospodárskej kriminalite (I.) v kontexte
jej stavu v období predchádzajúcom nedávnej globálnej ekonomickej kríze, vrátane súvisiacich komparatívnych analýz rozhodujúcich ukazovateľov a ich hodnotení; (II.) v kontexte jej stavu v období kulminácie ekonomickej krízy, a to vrátane znázornenia praktického procesu vymedzenia rizika vzniku hospodárskeho trestného činu, ako aj štruktúry subjektov podľa zaznamenaných hospodárskych trestných činov zohľadňujúcej
osobitne subjekty vo vlastníctve štátu či vlády; (III.) v kontexte súčasného vývoja medzinárodných ekonomických vzťahov a svetovej ekonomiky,
vrátane podrobných grafických prehľadov interpretovaných porovnávacích analýz rozhodujúcich ukazovateľov hospodárskej kriminality; (IV.)
v kontexte jej novodobého vývoja v ekonomikách členských krajín Vyše192
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 189-195
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
hradskej štvorky; (V.) v kontexte jej právnej regulácie vo vzťahu k jednotnému trhu Európskej únie, a to rovnako z pohľadu sekundárnych legislatívnych aktov Európskej únie, ako aj z hľadiska ustanovení primárneho
komunitárneho práva a napokon (VI.) v kontexte sofistikovanej komunikačnej stratégie, kde autorka prostredníctvom vlastnej originálnej schémy vymedzuje a objasňuje prienik hospodárskej kriminality a marketingovej komunikácie, pričom ho vníma ako ústredný jednotiaci prvok, ktorý v podobe jedinečných synergických efektov vytvára určujúce predpoklady pre budúcu úspešnosť a efektívnosť procesov budovania dobrého
mena, imidžu, a najmä dôveryhodnosti všetkých trhových aj netrhových
subjektov, čo sa osobitne významne vzťahuje práve na subjekty verejnej
správy, značne trpiace pod ťarchou pliagy hospodárskej kriminality, predovšetkým korupcie.
Na základe dôkladného, pozorného preštudovania recenzovanej publikácie môžem jednoznačne uviesť, že predmetná vysokoškolská učebnica ponúka novú, v jestvujúcej odbornej literatúre doposiaľ v podstate neznámu dimenziu pohľadu na riešenie v dnešnej spoločnosti čoraz pálčivejšej problematiky hospodárskej kriminality, ktorú tvoria práve jej ekonomické súvislosti. Musíme si totiž uvedomiť, že hospodársku kriminalitu môžeme zaradiť rovnako medzi pôvodné, ako aj medzi moderné formy
organizovaného zločinu. Spoločensky obzvlášť nebezpečná je práve preto, že je vysoko latentná. Útoky páchateľov smerujú najmä proti právnickým osobám alebo štátu, a preto sa vzťah páchateľ – obeť vyznačuje tiež
vyššou mierou anonymity, v dôsledku čoho sa z pohľadu jej všeobecného
vnímania širokou verejnosťou nepovažuje za nebezpečnú, naopak, býva
dokonca všeobecne akceptovaná. Osobitný prínos tejto publikácie vidím
práve v jej aktuálnosti, kde základ názornosti obsiahnutého výkladu vychádza najmä z porovnávaní skutočnej situácie v období, ktoré predchádzalo práve končiacej globálnej ekonomickej kríze, so situáciou v období
kulminácie krízy, až do súčasnosti, a to na úrovni národnej, nadnárodnej,
a rovnako aj medzinárodnej, čo umožňuje čitateľovi vnímať problematiku komplexne, v širších medzinárodných súvislostiach. Vyzdvihnúť okrem tematickej aj časovej aktuálnosti možno taktiež i skutočnosť, že obdobná publikácia na slovenskom či českom odbornom knižnom trhu nejestvuje, čo zásadným spôsobom prispieva nielen k rozširovaniu osvety
vo vzťahu k formovaniu zodpovedného prístupu a správania občianskej
verejnosti, ale aj, a to predovšetkým, k prehlbovaniu poznatkov a skúseností s praktickou podobou, ako aj predvídateľnými trendmi vývoja hospodárskej kriminality u odborníkov z radov ekonómov, sociológov, psychológov, politológov, právnikov pôsobiacich v odboroch trestného práREVIEWS
193
2012, ročník I., číslo 1, s. 189-195
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
va, kriminológie či kriminalistiky, v advokácii či prokuratúre, a čo je prinajmenšom rovnako dôležité, tiež predstaviteľov a ich zástupcov pôsobiacich v najrozmanitejších sférach verejnej správy. Okrem plynulého,
a zároveň účelne názorného objasňovania problematiky v nevyhnutnom,
avšak úzkom a logickom prepojení s otázkami trestno-právnymi a kriminologickými možno zdôrazniť tiež vedecký, a pritom jasne zrozumiteľný
štýl výkladu autorky, čo opätovne ocenia nielen študenti spoločenskovedných študijných odborov, osobitne verejnej správy alebo práva, ale aj
politológie či študenti fakúlt ekonomického zamerania. Mnohoročné úsilie v oblasti bádania v hospodársko-kriminálnej problematike vyústilo do
skúseností, ktoré autorka dokázala pretaviť a ponúknuť v podobe výkladu a viacrozmernej interpretácie tiež v prípade súvisiacej terminológie.
Súlad prepojenia teoretickej i aplikačnej roviny prezentovanej problematiky, interpretovanej rovnako textovou, ako aj grafickou podobou výkladu dosvedčuje tiež bohatá grafická dokumentácia v podobe 41 prehľadových grafov, desiatich obrázkov a jednej tabuľky, ktoré analyticky sprehľadňujú predkladané poznatky čitateľsky príťažlivým spôsobom, čo sa už
v prípade autorky stalo nielen akýmsi štandardom, ale aj pridanou hodnotou jej diel, podobne ako aj záverečné zoznamy grafickej dokumentácie
a bohaté podkladové zahraničné zdroje literatúry, kde čitateľ nájde popri
klasických odborných a vedeckých dielach i zodpovedajúce právne normy a dokumenty, ako aj dokumenty priamo prezentujúce alebo odkazujúce na analyzované štatistické podklady a údaje. Napokon, ku štandardu
autorky patria tiež dve cudzojazyčné zhrnutia publikácie, ako aj viacpočetný okruh osôb recenzentov zastupujúcich všetky kľúčové oblasti, ktoré sa bezprostredne a priamo dotýkajú objasňovanej problematiky hospodárskej kriminality: v prípade uvedenej publikácie sa o svoje vedecké
i odborné recenzné stanoviská a usmernenia s autorkou podelili ekonóm,
sociológ, politológ a psychológ, ako aj právnik.
Ako politológ a právnik venujúci sa osobitne najmä problematike verejnej správy v jej teoretickej aj praktickej podobe by som z pohľadu nedostatkov recenzovanej publikácie rád zdôraznil skutočnosť, že v prípade predovšetkým praktickej, teda aplikačnej časti uvedenej publikácie by
sa žiadalo poskytnúť podstatne väčší priestor pre slovnú interpretáciu
graficky znázorňovaných skutočností analyzovaných ukazovateľov, čo by
nezasväteným čitateľom významne uľahčilo pochopenie prezentovanej
problematiky. Štandardne by sa žiadalo miestami tiež spresniť používanú
terminológiu, čo je však často determinované interdisciplinárnym pohľadom vyžadujúcim zachovanie línie terminológie jednej vednej disciplíny.
194
RECENZIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 189-195
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
REVIEWS
195
2012, ročník I., číslo 1, s. 196-201
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Knižné publikácie
vzťahujúce sa na problematiku verejnej správy
v jej interdisciplinárnych spoločenských súvislostiach
vydané pod záštitou Fakulty sociálnych vied
UCM v Trnave v roku 2011
Book Publications
Related to Questions of Public Administration
in their Interdisciplinary Social Contexts Issued
under the Auspices of the Faculty of Social Sciences
at UCM in Trnava in Year 2011
Miroslav Koprla
Abstract: Information on book publications related to questions of public
administration in their interdisciplinary social contexts issued under the
auspices of the Faculty of Social Sciences at UCM in Trnava in year 2011.
Key Words: Information; Book Publications; Public Administration; Interdisciplinary Social Context; Faculty of Social Sciences at UCM in Trnava;
Year 2011.
Abstrakt: Informácia o knižných publikáciách vzťahujúcich sa na problematiku verejnej správy v jej interdisciplinárnych spoločenských súvislostiach vydaných pod záštitou Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave v roku
2011.
Kľúčové slová: Informácia; knižné publikácie; verejná správa; interdisciplinárne spoločenské súvislosti; Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave; rok
2011.
Pod záštitou Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda
v Trnave od 1. decembra 2011 a pod záštitou Inštitútu sociálnych vied
Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave do 30. novembra 2011 boli vydané v priebehu roka 2011 nasledujúce knižné publikácie, ktoré sa vzťahujú priamo či nepriamo na problematiku verejnej správy v jej teoretických
či aplikačných, užších či širších, národných či medzinárodných, domácich
či zahraničných interdisciplinárnych spoločenských súvislostiach:
196
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 196-201
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vybrané problémy verejnej správy;
Volebné zákony v podmienkach Slovenskej republiky;
Čínske súvislosti. O politickom vývoji k modernizujúcej sa Číne;
Budovanie afganskej demokracie v spoločensko-politických súvislostiach.
Koprlová, Jana (ed.): Vybrané problémy verejnej správy: Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae: Res Publica
2010.
[CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied UCM v Trnave, 2011.
171 s. ISBN 978-80-8105-180-7
Monotematický recenzovaný vedecký zborník
Acta Universitatis Ss. Cyrilli et Methodii Tyrnaviae, Res Publica 2010, pripravil Inštitút sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pri príležitosti udelenia akreditácie a súčasného obnovenia výučby v študijnom odbore
Verejná správa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zborník sa zameriava na aktuálne
otázky z oblasti verejnej správy. Verejná správa
ako spoločný menovateľ sektora štátnej správy
a samosprávy predstavuje totiž už po tisícročia
základný pilier verejnej sféry života občianskej
spoločnosti, pričom je v trvalom kolobehu procesov zdokonaľovania, ktoré sprevádza množstvo vynárajúcich sa aktuálnych tém a súvisiacich problémov. O svoje námety, poznatky či skúsenosti spojené s aktuálnym dianím v oblasti verejnej správy v Slovenskej
aj Českej republike, a taktiež v širšom európskom kontexte sa spoločne
podelili odborníci z významných pracovísk Slovenskej aj Českej republiky v podobe nasledujúcich príspevkov:
Verejná správa Slovenskej republiky a jej manažment od roku 1989;
Nerovnosti v koncepte reforiem verejnej správy na Slovensku;
Finančné riadenie a systém kontroly vo verejnej správe;
Etická dimenzia verejnej správy: Vybrané etické aspekty fungovania
organizácií v demokratickej verejnej správe;
Fenomén novodobej hospodárskej kriminality a možnosti jej predchádzania vo verejnej správe;
Vybrané problémy miest a obcí v riadení odpadového hospodárstva;
Financování veřejné správy v České republice;
INFORMATION
197
2012, ročník I., číslo 1, s. 196-201
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Vybrané problémy unifikácie volebných zákonov v Slovenskej republike;
Limity regionalizácie a decentralizácie: Komplexný pohľad v kontexte s politickou komunikáciou;
Podpora rozvoje venkova, vývoj a transformace veřejné správy malých měst a obcí v České republice;
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov ako zdroj informácií o obyvateľstve Slovenskej republiky z pohľadu verejnej správy.
Koprla, Miroslav (ed.): Volebné zákony v podmienkach Slovenskej
republiky: Acta Universitatis Sanctorum Cyrilli et Methodii Tyrnaviae: Res Publica 2011.
[CD-ROM]. Trnava : Inštitút sociálnych vied UCM v Trnave, 2011.
137 s. ISBN 978-80-8105-275-0
Druhý ročník monotematického recenzovaného
vedeckého zborníka Acta Universitatis Ss. Cyrilli et Methodii Tyrnaviae, Res Publica 2011, opätovne pripravil Inštitút sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Tentoraz už
zborník zameriava svoju pozornosť na aktuálnu
problematiku právnej úpravy volebných procesov v slovenských podmienkach, predovšetkým
s ohľadom na otváranie otázky stále naliehavejšej potreby procesu jej žiaducej a účinnej unifikácie. O svoje názory, ako aj poznatky a skúsenosti odpozorované z volebnej praxe či odporúčania vo vzťahu k otázkam volebnej legislatívy
v podmienkach našej krajiny sa podelili odborníci z významných pracovísk po celej Slovenskej republike v podobe nasledujúcich príspevkov:
Existuje ideálny model zmeny volebnej legislatívy v Slovenskej republike?;
Analýza praxe volebnej administratívy;
Súdna ochrana volebného práva v Slovenskej republike;
Kodifikácia slovenského volebného práva v kontexte právnej regulácie volieb zo zahraničia a predvolebnej kampane;
Voľby do Európskeho parlamentu v kontexte Európskej únie;
Jeden volebný obvod: nevýhoda pre regióny, výhoda pre Bratislavu;
198
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 196-201
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Kríza demokracie – nízka volebná účasť v parlamentných voľbách na
Slovensku: návrh reformy volebného systému do Národnej rady Slovenskej republiky;
Voľby prezidenta v podmienkach Slovenskej republiky a úvahy de
lege ferenda;
Zmena volebného systému do Národnej rady Slovenskej republiky:
Opustenie modelu celoštátneho obvodu ako nástroj posilnenia preferenčného hlasovania;
Problematickosť volebného zákona pri kategórii dvojitého občianstva;
Možnosti ovplyvnenia poradia kandidátov na kandidátnej listine;
Vyšší počet volebných obvodov – kľúč k stabilizácii straníckeho systému v Slovenskej republike.
Čáky, Milan: Čínske súvislosti. O politickom vývoji k modernizujúcej
sa Číne.
Dunajská Streda : Reproffset, 2011. 295 s. ISBN 978-80-970736-1-9
Vedecká monografia sa na podklade početných
analytických pohľadov, sprevádzaných výkladom spätým s interpretáciou procesov reálneho
historického vývoja, zameriava najmä na objasnenie kľúčových spoločensko-politických podmienok, ktorými čínska civilizácia prechádzala
v procese jej vývoja predovšetkým v predchádzajúcom storočí, a to najmä v období od čínskej liberálnej revolúcie v roku 1911 a vzniku
republiky, až do dnešných čias. Autor vo svojom
diele prostredníctvom siedmich samostatných
kapitol podáva ucelenú výpoveď o pohnutom
spoločenskom aj politickom vývoji a dianí, ktoré zásadným spôsobom poznačilo najnovšie dejiny Číny a ktoré sa výrazným spôsobom odzrkadľuje aj na aktuálnom smerovaní vývoja súčasného medzinárodného spoločenstva, obzvlášť svetovej ekonomiky, svetovej
politiky i globálnej bezpečnosti. Mnohopočetné analýzy procesov, najmä
vo vzťahu k politickému a spoločenskému vývoju krajiny, vychádzajúce
z hlbokých autorových znalostí čínskych dejín a reálií, a tiež faktograficky
bohaté vstupy do problematiky ponúkajú čitateľovi komplexný pohľad
na dejinný vývoj, umožňujúci skutočné pochopenie pohnútok, východísk,
princípov, súvislostí, prínosov i rizík celospoločenských reformných procesov v najľudnatejšej svetovej mocnosti.
INFORMATION
199
2012, ročník I., číslo 1, s. 196-201
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Uvedená monografia predstavuje mimoriadne hodnotné knižné dielo
predovšetkým z hľadiska vlastného historického svedectva o politických,
spoločenských, a taktiež ekonomických reformných procesoch, ktorými
čínska spoločnosť prešla vo svojich najnovších dejinách, pričom zdôrazňuje vzájomnú a veľmi úzku previazanosť hospodárskeho a politického
vývoja krajiny, a to obzvlášť v období od začiatku hospodárskej reformy
a modernizácie čínskej spoločnosti, teda od roku 1978, pričom súčasne
podčiarkuje kľúčovú úlohu, ktorú ekonomická reforma krajiny vo vzájomnom prepojení s politickými zmenami vzájomne zohrávali.
Sahidi, Shapoor – Koprlová, Jana: Budovanie afganskej demokracie
v spoločensko-politických súvislostiach.
Bratislava : Daniel NETRI, 2011. 281 s. ISBN 978-80-89416-06-6
Podstatu vedeckej monografie vytvára problematika budovania demokracie v súčasnom Afganistane v jej širších spoločensko-politických
súvislostiach, a to najmä z pohľadu formovania
politického pluralitného systému od pádu vlády
Talibanu v krajine až do dnešných čias. Monografia sa vo svojej náplni zameriava osobitne na
objasnenie, politologickú analýzu, a tiež súčasné hodnotenie procesov, ktorými afganská občianska spoločnosť prechádzala v priebehu celého obdobia od pádu vlády Talibanu a počiatkov procesu zavádzania pre Afganistan neznámych princípov demokracie, ku ktorým patria
podľa autorov okrem nastoľovania vlády práva či budovania demokratických inštitúcií štátu osobitne tiež vytváranie účinne fungujúceho politického pluralitného systému, až doposiaľ.
Vo svojej štruktúre sa monografia sústreďuje najskôr na okolnosti
a politické dôvody vzniku Talibanu a obdobie jeho vlády v krajine v prvej
kapitole, so základným cieľom objasniť východiskový stav domácej občianskej spoločnosti ako platformy pre nástup vlastného procesu demokratizácie, politickej tranzície, ako aj tvorby politického pluralitného systému v krajine. Vlastné jadro diela sa v druhej a tretej kapitole sústreďuje
na formálnu a obsahovú stránku procesov demokratizácie, a taktiež formovania politického pluralitného systému v afganskej spoločnosti od ich
počiatku až do dnešných dní. Štvrtá a piata kapitola ako analytické kapitoly monografie ponúkajú hĺbkové vedecké analýzy a hodnotenia uplat200
INFORMÁCIE
2012, Volume I., Issue 1, Pages 196-201
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
ňovania formálne prijatých a právne zakotvených princípov a inštitútov
budovania demokracie z hľadiska faktického stavu i vývoja skutočnej politickej situácie v Afganistane v štvrtej kapitole, a tiež z pohľadu vývoja aj
stavu skutočnej spoločenskej situácie v krajine v piatej kapitole, a to predovšetkým z hľadiska analýz venovaných otázkam skúmania kvality života afganskej spoločnosti, dostupnosti médií umožňujúcich výkon práva
slobody prejavu, a rovnako i z pohľadu postojov afganskej občianskej verejnosti k demokracii a jej súvisiacim hodnotám. Obidve záverečné kapitoly prinášajú napokon súhrnné závery a odporúčania vzťahujúce sa na
budúce efektívne pokračovanie všetkých procesov vytvárania politického
pluralitného systému, a taktiež procesov všeobecnej demokratizácie domácej občianskej spoločnosti, zahŕňajúcich aj možnosti zlepšovania spoločenskej klímy v súčasnom Afganistane.
Mgr. Miroslav Koprla
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
INFORMATION
201
2012, ročník I., číslo 1, s. 202-204
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Správa o vedeckej konferencii
Komunálna politika na úrovni miest
Information on Scientific Conference
Municipal Policy on the Level of Municipalities
Jozef Ružarovský
Abstract: Information on scientific conference “Municipal Policy on the
Level of Municipalities” held at the Institute for Social Sciences of UCM in
Trnava on November 30th, 2011.
Key Words: Information; Scientific Conference; Municipal Policy; Municipalities; Institute for Social Sciences of UCM in Trnava.
Abstrakt: Správa o vedeckej konferencii „Komunálna politika na úrovni
miest“ uskutočnenej na pôde Inštitútu sociálnych vied UCM v Trnave dňa
30. novembra 2011.
Kľúčové slová: Správa; vedecká konferencia; komunálna politika; mestská
samospráva; Inštitút sociálnych vied UCM v Trnave.
Dňa 30. novembra 2011 sa na pôde Inštitútu sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila
a Metoda v Trnave uskutočnila vedecká
konferencia venovaná téme komunálnej politiky na úrovni miest. Symbolicky sa tak
udialo v posledný deň existencie inštitútu,
čo však nebol dôvod na smútočné prejavy,
keďže už od nasledujúceho dňa sa spoločné
úsilie jeho akademických funkcionárov
a vedecko-pedagogických pracovníkov malo pretaviť do novej etapy rozvoja spoločenskovedných disciplín na pôde univerzity
v podobe kreovania novej Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V uvedenom duchu sa
nieslo aj úvodné slovo rektora univerzity doc. Ing. Jozefa Matúša, CSc.,
mim. prof., a riaditeľa inštitútu PhDr. Petra Horvátha, PhD.
INFORMÁCIE
202
2012, Volume I., Issue 1, Pages 202-204
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Konferenciu organizačne zabezpečovala
Katedra verejnej politiky a verejnej správy
ISV UCM v Trnave pod vedením PhDr. Mgr.
Jozefa Ružarovského s cieľom predstaviť
nové univerzitné pracovisko, ktoré má ambíciu stať sa ústrednou vzdelávacou inštitúciou vo sfére prípravy vysokokvalifikovaných odborníkov pre oblasť verejnej
administratívy, s pôsobnosťou pre celý región západného Slovenska. Vzdelávací systém v danej oblasti je totiž v aktuálnej podobe nevyhovujúci a rozhodnutie vedenia univerzity kreovať na Inštitúte
sociálnych vied UCM v Trnave nový študijný program v oblasti verejnej
správy môže napomôcť vyplniť medzeru vo sfére vysokoškolského vzdelávania najmä v regióne západného Slovenska a prispieť ku skvalitneniu
činnosti jednotlivých orgánov verejnej správy, či už v systéme štátnej
správy alebo územnej samosprávy.
Cieľom konferencie bolo zhodnotiť výsledky doterajšieho vývoja územnej samosprávy a formulovať odporúčania smerom do budúcnosti. Zúčastnili sa jej významní volení predstavitelia
samosprávy a odborníci z akademickej sféry
s bohatými skúsenosťami vo sfére praktickej
realizácie komunálnej politiky na úrovni miest.
Plodnú diskusiu podnietili najmä vystúpenia
primátora Mesta Trnava Ing. Vladimíra Butka,
primátora Mesta Prešov JUDr. Pavla Hagyariho,
primátora Mesta Hlohovec Petra Dvorana, primátora Mesta Holíč Mgr. Zdenka
Čambala, prorektora pre zahraničné
styky, vzťahy s verejnosťou a edičnú
činnosť UCM v Trnave doc. PhDr.
Martina Klusa, PhD., a vedúceho Katedry verejnej politiky a verejnej
správy ISV UCM v Trnave PhDr. Mgr.
Jozefa Ružarovského. Pozitívnym
momentom v rámci konferencie bola aj široká participácia študentskej
obce na záverečnej diskusii.
203
INFORMATION
2012, ročník I., číslo 1, s. 202-204
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Uvedené podujatie bolo jeho organizátormi vnímané
ako založenie dlhodobejšej
tradície každoročných konferencií venovaných problematike komunálnej politiky, ktoré by mali poskytnúť platformu komunálnym politikom, odbornej
verejnosti pôsobiacej v danej oblasti a Mestu Trnava na prezentáciu poznatkov získaných v praktickej
i akademickej sfére, vzájomnú výmenu názorov a hľadanie riešení
problematických aspektov fungovania územnej samosprávy v Slovenskej republike. K rozšíreniu povedomia o novozaloženej tradícii by
mal prispieť aj konečný produkt
konferencie v podobe zborníka sumarizujúceho najvýznamnejšie príspevky jej účastníkov.
PhDr. Mgr. Jozef
Ružarovský
© Fotografie FSV UCM v Trnave
INFORMÁCIE
Katedra verejnej politiky
a verejnej správy
Fakulta sociálnych vied
Univerzita sv. Cyrila
a Metoda v Trnave
Bučianska 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
204
2012, ročník I., číslo 1, s. 205-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Informácie pre autorov
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA sa tematicky zameriava na spoločensky významné prierezové súvislosti inštitútu verejnej správy, prelínajúce
sa s ťažiskovými oblasťami spoločensko-vedných disciplín v najširšom
zmysle, osobitne:
verejnej politiky;
politológie;
sociológie;
demografie;
medzinárodného práva;
medzinárodných vzťahov;
medzinárodných ekonomických vzťahov;
svetovej ekonomiky, nadnárodných ekonomík a národných ekonomík.
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA ponúka priestor pre publikáciu
príspevkov v podobe:
samostatných vedeckých štúdií, ako aj cyklov vedeckých štúdií;
esejí zamýšľajúcich sa nad aktuálnou spoločenskou témou či dianím;
recenzií publikácií vzťahujúcich sa na hlavné zameranie časopisu;
informácií súvisiacich so základným poslaním časopisu.
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA vychádza v elektronickej on-line
podobe pravidelne štyrikrát ročne, a to v termínoch:
31. január (zimná edícia – biela obálka);
30. apríl (jarná edícia – zelená obálka);
31. júl (letná edícia – modrá obálka);
31. október (jesenná edícia – oranžová obálka).
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA prijíma a publikuje výhradne iba
pôvodné, doposiaľ nepublikované príspevky, ktoré sú vlastným dielom
autorov, ktorí ich na uverejnenie v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA
predkladajú.
Časopis SOCIETAS ET RES PUBLICA prijíma a publikuje príspevky
v jazykoch:
slovenský jazyk;
český jazyk;
anglický jazyk;
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
205
2012, ročník I., číslo 1, s. 205-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
nemecký jazyk;
ruský jazyk;
španielsky jazyk;
taliansky jazyk;
japonský jazyk;
perzský jazyk daríjčina;
po vzájomnej dohode podľa aktuálnych možností redakcie aj v iných
svetových jazykoch.
Zodpovednosť za dodržanie všetkých nevyhnutných predpokladov
a požiadaviek kladených na príspevky publikované v časopise SOCIETAS
ET RES PUBLICA nesú:
odborní garanti zodpovedajúci za konkrétne prierezové sekcie vo
vzťahu k odbornej stránke príspevkov;
hlavný redaktor vo vzťahu k formálnej stránke príspevkov;
výkonný redaktor vo vzťahu uplatneniu metodologických, analytických a štatistických otázok v príspevkoch;
jazykoví garanti vo vzťahu ku gramaticko-štylistickým požiadavkám
a jazykovej čistote príspevkov.
Posudzovanie zaradenia príspevkov na publikáciu v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA sa uskutočňuje na základe obojstranne anonymného recenzného konania, zaisťovaného uznávanými odborníkmi pôsobiacimi v zodpovedajúcich oblastiach. Súhrnnú informáciu o výsledku recenzného konania, spolu s usmernením ohľadom ďalšieho postupu, obdržia predkladatelia príspevkov prostredníctvom e-mailovej odpovede
bezodkladne po doručení recenzných posudkov redakčnej rade a záverečnom posúdení výsledkov recenzného konania redakčnou radou.
Publikácia príspevkov v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA sa
uskutočňuje výhradne bez akéhokoľvek nároku prispievateľov na autorský honorár. Predloženie príspevkov na publikáciu posudzuje redakcia
časopisu SOCIETAS ET RES PUBLICA ako prejav vôle autorov, ktorým autori vedome a dobrovoľne súčasne:
prejavujú svoj súhlas s uverejnením predloženého príspevku v časopise SOCIETAS ET RES PUBLICA;
potvrdzujú, že príspevok je ich pôvodným, doposiaľ nepublikovaným
dielom;
vzdávajú sa v plnej miere nároku na autorskú odmenu;
potvrdzujú svoj súhlas s uvedením ich pracoviska a kontaktnej emailovej adresy v rubrike „Kontakty na autorov“.
206
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
2012, ročník I., číslo 1, s. 205-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Štruktúra príspevku
Názov príspevku v pôvodnom jazyku:
prosíme uviesť názov, prípadne podnázov príspevku v pôvodnom
jazyku;
Title of Contribution in English:
prosíme uviesť názov, prípadne podnázov príspevku v anglickom jazyku (nevyžaduje sa v prípade angličtiny ako pôvodného jazyka);
Autor príspevku:
prosíme uviesť meno, priezvisko a všetky tituly a hodnosti autora;
Abstract in English:
prosíme uviesť abstrakt v anglickom jazyku, cca 10 riadkov (nevyžaduje sa v prípade angličtiny ako pôvodného jazyka);
Key Words in English:
prosíme uviesť kľúčové slová v anglickom jazyku, cca 10 výrazov
(nevyžaduje sa v prípade angličtiny ako pôvodného jazyka);
Abstrakt v pôvodnom jazyku:
prosíme uviesť abstrakt v pôvodnom jazyku, cca 10 riadkov;
Kľúčové slová v pôvodnom jazyku:
prosíme uviesť kľúčové slová v pôvodnom jazyku, cca 10 výrazov;
Text príspevku:
prosíme uviesť v štruktúre úvod, jadro, záver; v členení na kapitoly,
prípadne podkapitoly; príspevok môže obsahovať tabuľky, grafy,
schémy, obrázky a podobne, je však nevyhnutné uviesť ich prameň;
poznámky a odkazy na literatúru prosíme uvádzať v poznámke pod
čiarou podľa platnej bibliografickej normy (je nutné uvádzať všetky
povinné bibliografické údaje);
Literatúra:
prosíme uviesť zoznam použitej literatúry podľa platnej bibliografickej normy (je nutné uvádzať všetky povinné bibliografické údaje);
Kontakt na autora:
prosíme dodržať nižšie uvedenú štruktúru informácie o kontakte na
autora príspevku:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Katedra politických vied
Fakulta sociálnych vied
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
207
2012, ročník I., číslo 1, s. 205-208
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Bučianska ul. 4/A
917 01 Trnava
Slovenská republika
[email protected]
Vaše otázky v prípade nejasností či potreby poskytnutia dodatočných
informácií zasielajte, prosím, na adresu [email protected]
Tešíme sa na Váš príspevok!
Miroslav Koprla,
výkonný redaktor
208
INFORMÁCIE PRE AUTOROV
2012, Volume I., Issue 1, Pages 209-212
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
Information for Authors
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA thematically focuses on social
relevant interdisciplinary relations of the institute of public administration connected to the key areas of social science disciplines in the broadest understanding, especially of:
public policy;
political sciences;
sociology;
demography;
international law;
international relations;
international economic relations;
world economy, transnational economies and national economies.
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA offers a platform for publication of contributions in the form of:
separate papers and scientific studies as well as scientific studies in
cycles;
essays on current social topics or events;
reviews on publications related to the main orientation of the journal;
information connected with the inherent mission of the journal.
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA is issued in an electronic online version four times a year, regularly on:
January 31st (winter edition – white cover);
April 30th (spring edition – green cover);
July 31st (summer edition – blue cover);
October 31st (autumn edition – orange cover).
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA accepts and publishes exclusively only original, hitherto unpublished contributions written as the
own work by authors those are submitting the contributions for publication in the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA.
The journal SOCIETAS ET RES PUBLICA accepts and publishes contributions in languages:
Slovak language;
Czech language;
INFORMATION FOR AUTHORS
209
2012, Volume I., Issue 1, Pages 209-212
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
English language;
German language;
Russian language;
Spanish language;
Italian language;
Japanese language;
Persian language Dari;
by mutual agreement in relation to current possibilities of the editorial office also in other world languages.
Responsibility for compliance with all prerequisites and requirements laid on contributions published in the journal SOCIETAS ET RES
PUBLICA have:
special supervisors responsible for specific interdisciplinary sections
in relation to the scientific aspects of contributions;
editor in chief in relation to the formal aspects of contributions;
executive editor in relation to the application of methodological, analytical and statistical questions in contributions;
language supervisors in relation to the grammar and stylistic requirements and linguistic purity of contributions.
Reviewing the contributions for publication in the journal SOCIETAS
ET RES PUBLICA follows with a mutually anonymous (double-blind) review procedure realized by recognized experts working in corresponding
areas. Comprehensive information on results of the review procedure,
together with guidance on how to proceed with submitted contributions,
will contribution’s submitters receive through an e-mail answer immediately after receiving the reviewers’ opinions by the editorial board and
final reviewing the results of the review procedure by the editorial board.
Publication of contributions in the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA is realized exclusively without any contributor’s claim for author's
fee (royalty). Submission of contributions for publication understands
the editorial office of the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA as a manifestation of the will of the authors, through which the authors all at once
knowingly and voluntarily:
express their own agreement with publication of submitted contribution in the journal SOCIETAS ET RES PUBLICA;
declare that the contribution presents their original, hitherto unpublished work;
waive to the full extension their claim for author's fee (royalty);
210
INFORMATION FOR AUTHORS
2012, Volume I., Issue 1, Pages 209-212
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
declare their own agreement with specifying their workplace and
contact e-mail address in the section „Authors´ Contact List“.
Structure of Contribution
Title of Contribution in Original Language:
please specify title, eventually subtitle of contribution in original language;
Title of Contribution in English:
please specify title, eventually subtitle of contribution in English (not
required in the case of English as the language of the original);
Author of Contribution:
please specify author’s given name, surname and all academic degrees;
Abstract in English:
please specify abstract in English, circa 10 rows (not required in the
case of English as the language of the original);
Key Words in English:
please specify key words in English, circa 10 words (not required in
the case of English as the language of the original);
Abstract in Original Language:
please specify abstract in original language, circa 10 rows;
Key Words in Original Language:
please specify key words in original language, circa 10 words;
Text of Contribution:
please specify in following structure: introduction, main text, conclusions; text broken down into chapters, eventually subchapters; the
contribution may include sheets, charts, figures, pictures, etc., but it
is necessary to indicate their sources; notes and references to literature please specify in the footnote according to current bibliographic
standards (all obligatory bibliographic data must be included);
Literature:
please specify a complete bibliography of all sources according to
current bibliographic standards (all obligatory bibliographic data
must be included);
Author’s Contact:
INFORMATION FOR AUTHORS
211
2012, Volume I., Issue 1, Pages 209-212
http://serp.fsv.ucm.sk
ISSN 1338-6530
please follow the below mentioned structure of contact information
on the author of contribution:
Ing. Jana Koprlová, PhD.
Department of Political Sciences
Faculty of Social Sciences
University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava
Bučianska Street 4/A
917 01 Trnava
Slovak Republic
[email protected]
In the case of any uncertainty or necessity of providing additional information send your questions, please, to the journal’s e-mail address
[email protected]
We are looking forward to your contribution!
Miroslav Koprla,
executive editor
212
INFORMATION FOR AUTHORS
Download

PDF - societas et res publica - Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave