» Doc. PhDr. Peter Ondrejkovič,
Ing. Jozef Brezák, Doc. PhDr. Mária Vlčková, CSc.
Za odbornú a jazykovú stránku zodpovedá autor
ISBN 80-88868-47-5
Sociálna patológia ako predmet pozornosti sociálnej práce sociálnej
pedagogiky a vychovávateľstva
Ondrejkovič (ed.), Brezák, Vlčková
OBSAH
1. Sociálna patológia (Ondrejkovič)
5
2. Sociálna deviácia (Ondrejkovič)
10
3. Anómia (Ondrejkovič)
19
4. Subkultúra a kontrakultúra (Ondrejkovič)
5. Chudoba (Ondrejkovič)
31
6. Agresia, agresivita, hostilita a násilie (Ondrejkovič )
41
6.1.Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí (Vlčková)
6.2. Násilie v škole (Ondrejkovič)
45
54
7. Kriminalita (Ondrejkovič)
60
8. Prostitúcia (Ondrejkovič)
83
9. Drogové (nealkoholové) závislosti (Ondrejkovič)
85
lO.Samovražednosť (Ondrejkovič)
96
11.Rozvodovosť a pokles pôrodnosti (Brezák)
100
12.Mládež ako ohrozená sociálna skupina a kríza identity (Ondrejkovič)
109
13.ZAVER - Možností a medze sociálneho inžinierstva v oblastí
sociálnopatologických javov (Ondrejkovič)
121
Literatúra (Ondrejkovič a kol. )
Prílohy (Národný program boja proti drogám, Trestný zákon, Zákon o sociálnej pomoci,
Otázky)
125
Chcilíl Džibrán
Prorok
Prorokoüci záhrada
"'Váš každodenný život je vaším
vesmírnym chrámom a vaším náboženstvom.
%edykoťvek do neho vstupujete,
vstupujte do neho celí a so všetkým.
'Vezmite so sebou pluh a nákovu
a kladivo a lutnu, všetko, čo ste si vy urobili
pre svoju potrebu a potešenie. 'Lebo v rozjímaní
sa nemôžete povzniesť nad svoje úspechy,
ani padnúť nižšie, než sú vaše neúspechy.
Si vezmite so sebou všetkých ľudí;
lebo pri vzývaní nemôžete vyletieť
nad ich nádeje, ani sa pokoriť pod ich bolesť.
Si ak chcete spoznať'Boha, nemusíte lúštiť záhady.
%gdšej sa poobzerajte okolo seba a uvidíte ho,
ako sa hrá s vašimi deťmi.
Si vzhliadnite na nebo:
uvidíte ho, ako kráča v oblakoch,
vystiera ramená v blesku
a ako k vám zostupuje v daždi.
Uvidíte ho, ako sa usmieva v kvetoch,
potom sa vznesie a zamáva
rukami v stromoch."
ISBN 80-85662-02-7
•••1111
- -•I M IIII III mil ll
t
9 788085"662023
I
1. SOCIÁLNA PATOLÓGIA (Ondrejkovič)
Sociálna patológia (ang. socialpathology, nem. Sozialpathologie, fr.
pathologie sociále) je súhrnný pojem pre označenie chorých, nenormálnych,
všeobecne nežiadúcich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované
formy deviantného správania, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie.
Pojem začal používať významný anglický filozof a sociológ H. SPENCER
(1820 - 1903), jeden zo zakladateľov pozitivizmu v spoločenských vedách a
zástanca evolucionizmu. Spencer hľadal paralelu medzi sociálnou a
biologickou patológiou, a to v oblasti biologického a sociálneho organizmu,
ich štruktúry a funkcií. Bol presvedčený o jednote spoločenských a
prírodných zákonov. Práve tento biologizmus sa stal príčinou neskoršieho
zamietania tohoto pojmu a jeho nahrádzania pojmom sociálna deviácia. Jeden
z najvýznamnejších predstaviteľov generácie
zakladateľov vedeckej
sociológie Francúz E. DURKHEIM (1858 - 1917) považoval sociálnu
patológiu za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a
správam, ktoré sa odchylujú od stanovených noriem, ale súčasne sú
organickou súčasťou, komponentom života sociálnych celkov. V totmo
zmysle podľa Durkheima nie je možné stavať chorobu (sociálnu) proti
zdraviu, lebo sú komplementárne, vzájomne sa vysvetlujúce prejavy
biologického i sociálneho života.. Obtiažnosť vymedziť presne čo je
patologické vyplýva z toho, že nevieme dobre stanoviť resp. definovať
normalitu. Porozumieť tomu, čo je abnormálne možno iba vtedy, ak máme
jasno v tom, čo je normálne. To čo považujeme za normálne však nemožno
stotožňovať s predstavou o priemernosti, teda s tým, čo v spoločnosti
pokladáme za priemerné, alebo štandardné. Vysvetliť pojem normality sa
nám skôr podarí prostredníctvom spoločenských vzťahov, prevládajúcich
spoločenských rol, postojov, vzorcov správania, prip. kultúry. Preto je
nevyhnutné upozorniť na socio-kultúrnu určenosť sociálnopatologických
javov a ich premenlivosť v závislosti na čase a území, regióne. V literatúre
sme často svedkami dvojakého chápania normality - raz ako normality
prežívaného sveta (lebensweltliche Normalität), ktorá garantuje vnútornú
istotu, inokedy ako normalitu, o ktorú usiluje sociálny štát, prekonávajúci
sociáme problémy.1/ Operacionalizovať a následne empiricky postihovať
normalitu je neobyčajne ťažké. Všeobecne možno povedať, že za normálne je
zmysluplné pokladať sociáme javy a procesy, ale aj sociálnu situáciu, ktoré
umožňujú človeku také životné prejavy, ktoré sú výsledkom konsensu a
nepotrebujú vždy znova a znova osobitnú argumentáciu pre vlastné
zdôvodňovanie. Normalita bude mať preto i svoju subjektívnu, štatistickú,
antropologickú a socio-kultúrnu dimenziu.
' /Böhnisch, L.: Gespaltene Normalität. Weinheim, Juventa 1994, str. 35 - 42
Na prelome 20. storočia boli považované za sociálne patologické javy
sebevražednosť, alkoholizmus, homosexualita, prostitúcia, rozvodovosť,
nezamestnanosť a vojna. Neskôr sa k týmto javom pridali i narkománia,
drogové závislosti, násilie a agresivita, ktoré predstavujú dnes jedno z
najväčších nebezpečenstiev, nakoľko hrozí ich habitualizácia, rezignácia ľudí
na ich odstraňovanie, prip. presvedčenie, že sú v našej spoločnosti
nevyhnutné. S habitualizáciou je spojené i nebezpečie, že sa stanú súčasťou
našej kultúry a v podobe noriem a vzorcov správania si agresivitu
i konzumáciu drog začnú osvojovať mladí ľudia od útleho detstva v procese
socializácie. Termín sociálna patológia ako predmet pozornosti sociológie
používal významný český sociolog medzivojnového obdobia I. A. Bláha,
ktorý zdôrazňoval poruchy "sociálnych procesov a sociálnych zariadení", vo
funkcii determinantov individuálnych i hromadných porúch.2/
Sociálnopatologické teórie najčastejšie vychádzajú z predpokladu, že v
spoločnosti jestvujú dlhodobé štrukturálne nedostatky, ktoré členov spoločnosti postihujú rôzne, nie rovnorodé. Najefektívnejším spôsobom boja proti
týmto sociálnopatologickým javom je prevencia, v ktorej sú najúčinnejšie
sociálno-štrukturálne zmeny. V tomto zmysle máme na mysli úsilie o zmenu
v spoločnosti v zmysle sociálneho inžinierstva preto, lebo v užšom slova
zmysle je sociálnym inžinierstvom iba také úsilie, ktoré vychádza
z empirického výskumu, sociologickej, právnej a ekonomickej teórie a ich
vzájomného prepojenia. V prípade sociálneho inžinierstva ide o čiastkové
oblasti sociálneho inžinierstva, ktoré sa usiluje o odstránenie spoločenského
zla, akými sú nezamestnanosť, chudoba, konflikty v spoločnosti a pod., teda
prevažne o odstránenie toho, čo v sociálnej práci nazývame sociálnou
patológiou.
Sociálnej patológii sa často vytýka, že je popisná, že je vlastne iba
zbierkou sociálnych problémov. Poznáme rôzne prístupy k vysvetlovaniu
sociálnopatologických javov. Známe sú prístupy biologické (najčastejšie na
báze dedičnosti), rasistické, psychoanalytičke, sociologické (teórie
socializácie), komplementárne, mnhofaktorové a i. Pozoruhodná je hlavne
Durkheimova a neskôr Mertonova teória anómie, o ktorej sa tiež zmienime
na nasledovných stránkach, Bellova a Cohenova teoria subkultúry a
kontrakultúry a teórie etketovania (štítkovania, nálepkovania), najmä
Lemertova teória labeling approach. Podobne Lamnek uvádza, že pojem
3
sociálnej patológie sa často používa vo význame "patologizácie" / sociálnych
:
/ Bláha, I A.: Sociologie. A cademia, Praha 1968 str 374
' / Analógiou patologizácie je i "medicinalizácia" - vychádzajúca zo zásady, že kým
napríklad deviant, páchateľ trestného činu, kriminálnik je zodpovedný najčastejšie v celom
rozsahu za svoj čin, pri iných činoch páchateľ býva označený ako "chorý" (napr. drogové
javov, v rozpore s ich charakterom, analogicky ako v prípade niektorých
prejavov deviantného správania. O patologizácii hovoríme, keď istému
deviantmému správaniu alebo niektorým znakom takéhoto správania budeme
pripisovať charakter chorobnej poruchy. Sprievodným negatívnym javom
patologizácie je odňatie kompetencie sociálnej pedagogiky a sociálnej práce,
prip. i sociológii v prospech medicíny (najčastejšie psychiatrie) alebo
patopsychológie. V dôsledku takéhoto prístupu býva redukcia úsilia
o nápravu na "terapiu" a "kuratelu" s následným javom stigmatizácie
(labeling). K pozoruhodnému procesu patologizácie dochádza často
v kriminalite - niektoré kriminálne javy začínajú byť označované ako choré,
patologické. Naopak, ak spoločnosť rozhodne o ich dekriminalLzácii,
dochádza súčasne aj k ich odpatologizovaniu.
S termínom sociálna patológia v osobitnom význame sa stretávame od
čias Ericha Fromma a tzv. Frankfurtskej školy (kritická teória,
neomarxizmus). Podľa tejto teórie sociálna patológia predstavuje nielen
problém duševného zdravia jednotlivca uprostred spoločnosti, ktorej sa nevie
prispôsobiť, ale aj patologický stav celej (západnej) spoločnosti.
Nevýhodou väčšiny súčasných prístupov je ich nedostatočné vzájomné
zohľadňovanie a nedostatočná integrácia. Všeobecne platí, že v zásade
výstižnejšia kategória ako sociálna patológie je deviácia v dôsledku
neadekvátnej analógii spoločnosti s biologickým organizmom. Napriek tomu
sa pojem sociálnej patológie natoľko zaužíval, že jeho používanie je dnes
celkom bežné a bolo by spojené so značnými ťažkosťami pkúsiť sa o zmenu
v jeho používaní. Zástancovia kategórie sociálnej patológie zdôrazňujú jej
negatívny axiologický náboj t.j. spoločenskú neželateľnosť, ktorú údajne
termín sociálna deviácia neobsahuje v dostatočnej intenzite. Ako
najracionálnejším riešením sa ukazuje zmena obsahu pojmu sociálna
patológia a to i za cenu, že sa nebude celkom kryť názov (termín) so svojim
obsahom. Osobitný problém predstavujú tzv. poruchy správania, ktoré
nepatria do oblasti sociálnej patológie resp. sociálnej deviácie, lebo sú
súčasťou individuálnej invalidity, abnormality v psychologickej alebo
anatomickej štruktúre či funkcii človeka. Sem počítame tzv. disaptibilitu
(obmedzenie alebo nedostatok schopnosti vykonávať činnosť, ktorá je
považovaná za normálnu, ktoré je spôsobené poruchou) a handicap (súhrnné
označenie nepriaznivej situácie človeka, v ktorej sa ocitol v dôsledku
závislý). A keďže nemocného nemôžme volať k zodpovednosti za jeho činy, je namieste,
aby sme ho "liečili"(odtiaľ medicinalizácia). Tým zbavujeme subjekt viny i zodpovednosti.
Medicinalizácia je najčastejšie spojená na rozdiel od "patologizácie" i s dekriminalizáciou
a výzvou na "liečenie". Pozoruhodné sú v tejto súvislosti i názory o "liečení" celej
spoločnosti (terapia), ktoré by malo spočívať v rukách "odborníkov" - terapeutov.
príslušnej poruchy). Sú predmetom pozornosti predovšetkým liečebnej
pedagogiky, prip. psychiatrie. Do pozornosti sociálnej práce patria ich
následky v spoločnosti, nie však individuálna terapia, ktorá patrí do rúk
liečebných pedagógov, prip. psychiatrov. V súvislosti so správaním hovoríme
najčastejšie nie o poruchách správania, ale o správaní aberantnom
(odlišujúcom sa od kultúrne predpísaných a prípsutných vzorcov správania),
správaní deviantnom, delikventnom, rebelantskom a heretickom. Dnes
všeobecne chápeme pod sociálnou patológiou ako vednou disciplínou
odvetvovú sociologickú disciplínu, ktorá skúma negatívne javy, vyskytujúce
sa v spoločnosti.
V súvislosti s problematikou sociálnej patológie pokladáme za
nevyhnutné zmieniť sa ešte o istej analógii s pojmom "sociálny problém".4/
Podľa Spectora a Kituseho je sociálna patológia iba druhým názvom pre
sociálny problém, dezorganizáciu, deviáciu a konflikt hodnôt. Čo však
získame, ak napríklad kriminalitu nazveme sociálnym problémom (a dodajme
že i sociálno-patologickým javom)?5/ V nadväznosti na trend
fenomenologizácie sociológie sa čoraz častejšie stretávame so snahou
o skúmanie výlučne subjektívnej stránky sociálnej patológie. Podľa uvedenej
(interpretatívnej) paradigmy sú problémy sociálnej patológie konštruované
spoločnosťou. Preto treba skúmať nie objektívne podmienky vzniku
a definovania sociálnej patológie, ale procesy individuálneho prežívania
a chápania sociálnopatologických javov. Pri tomto skúmaní majú mať miesto
predovšetkým kvalitatívne metódy, osobitne metódy chápania, empatia.
V prospech tohoto názoru osobitne v problematike sociálnej patológie
prispieva i vystúpenie Alaina Touraina na 14. svetovom sociologickom
kongrese 26. júla až 1. augusta 1998 vMontereali v Kanade. Vo svojom
vystúpení "Reflexie o charaktere sociologického poznania" 6/ sa Tourain
pýta, či dnešná sociológia termín spoločnosť vôbec potrebuje, i keď bol jej
vznik úzko spojený s týmto pojmom. Keďže dochádza k spájaniu "logiky
trhu" a "logiky spoločenstva" len na individuálnej úrovni, treba pozdvihnúť
jednotlivca na referenčný bod sociologického myslenia, čo znamenaá
subjekticizáciu sociológie. To by znamenalo zaradiť do predmetu pozornosti
sociálnej patológie i poruchy správania jednotlivca, úzkostné stavy, ataky
paniky a ostatné prejavy, vrátane svojich skupinových prejavov.
V O problémoch vymedzenia pojmu "sociálny problem" výstižne informuje Pavol Frič:
Pojem "sociálny problém" a všeobecná teória sociálnych problémov v americkej
sociológii. In: Sociológia, roč. 22, 1990, č.l, str. 29 - 45
7Frič,P.:cit. dielo, str.35
V Podľa Kusá, Z., Macháček, L.: 14. Svetový sociologický kongres. In: Sociológia, roč. 30,
1998, č.5,str.521- 532
Nazdávame sa, že sociálno-patologické javy majú všetky znaky
sociálnych javov, vrátane nadinividuálnosti. Znamená to, že jestvujú
nezávisle od toho, či si ich subjekt, jednotlivec, uvedomuje alebo nie a že ich
charakter predstavuje objektívnymi podmienkami vymedzený rámec
možností na individuálnu sebarealizáciu jednotlivca. Sociálna skutočnosť je
súčasne oveľa zložitejšia než by sa jej plnosť dala pojať takými
bezprostrednými metódami, ako chápaním.7/ Kvalitatívne metódy, vrátane
chápania budeme považovať síce za významné, nie však samostatné a už
vôbec nie za výlučné metódy sociologického a sociálnopedagogického
bádania v oblasti sociálnej patológie, v zmysle návratu k durkheimovskému
antipsychologizmu a proti nominalistickému chápaniu spoločnosti, podľa
ktorých "spoločnosť" a teda i sociálna patológia je iba názov, ktorým sa
sleduje vyjadrenie určitého celku individuí a ich vzájomných vzťahov.8/
V tejto oblasti treba hľadať i všeobecné úsilie o budovanie kolektívnej
identity, prekonávať dichotomické myslenie v opozícii spoločenstva a
spoločnosti, ale aj interpretácie práve s p o l o č e n s k é h o života z pozície
jednotlivca.
Osobitný prístup k problematike sociálnej patológie získame, ak na
súčasnú sociálnu situáciu nazeráme z hľadiska superzápasu, ktorý úzko súvisí
s utváraním "novej civilizácie" Alvina a Heidi Toflerovcov.7 Koncept zrážky
civilizácií (rozumej prvej sociálnej vlny - agrárnej revolúcie, druhej vlny industrializácie a tretej vlny - nástupu informačných technológií) znamená
vznik resp. rozvoj nových konfliktov, akými sú predovšetkým klasická
priemyselná veľkovýroba a presun ťažiska z oblasti výroby do oblasti
sociálnych služieb, ultranacionalizmus a zánik klasických národných štátov,
masovosť výroby a spoločnosti a súčasne ich demasifíkácia, tradicionalizmus
a zrýchlovanie tempa vývoja, vzdelanosť versus nevzdelanosť, univerzálnosť
verzus špecializácia a pod. Najdôležitejším momentom v politickom vývoji
našej doby podľa Tofflerovcov je vznik dvoch základných táborov. Jeden je
oddaný civilizácii Druhej vlny, pevne odhodlaný zachovať kľúčové inštitúcie
masovej priemyselnej spoločnosti, t.j. nukleárnu rodinu, masový vzdelávací
systém, gigantické korporácie, masové odbory, centralizovaný národný štát
a politiky pseudoreprezentatívnej vlády. Druhý tábor, oddaný civilizácii
Tretej vlny si uvedomuje, že najnaliehavejšie problémy dneška, počínajúc
energiou, cez vojny a chudobu až po ekologickú krízu a rozpad rodinných
7 Podrobnejšie pozri o tom Himer, A.: Ako sociologicky analyzovať. ÚŠI, Bratislava 1976,
str. 137
7 Hirner, A.: cit. vyd. str. 144
7 Tofíler, A., Tofflerová, H.: Utváranie novej civilizácie. Politika tretej vlny. Open
Windows, Bratislava 1996. V orig. Creating anew civilization. Turner Publishing,
Atlanta 1995
10
10
vzťahov sa nemôžu riešiť v rámci priemyselnej civilizácie. /-Iba rozvojom
poznania, akceptovaním plurality hodnôt, zmien v klasickej nukleárnej
rodine Druhej vlny a prisúdením adekvátneho významu sociálnym službám,
vrátane sociálnej práci je možné hľadať a nachádzať riešenie problémov
sociálnej patológie.
2. SOCIÁLNA DEVIÁCIA (Ondrejkovič)
Vzhľadom na uvedené výhrady k obsahu a nevyjasněnosti sociálnej
patológie je nevyhnutné venovať pozornosť sociálnej deviácii. Deviácia
(sociálna) (angl. deviance, nem. abweichendes Verhalten, fr. deviation
sociále) predstavuje podtriedu sociálneho správania a súčasne termín na
označenie odchylky od očakávaného štandardizovaného a inštitucionalizováného správania, ktoré predpisuje sociálna norma, platná v určitej
spoločnosti, skupine, sociálnom útvare. V kategoriálnej oblasti sociológie
deviantného správania sa dnes vychádza z Durkheimovho"/ a Weberovho
konceptu normy, kde sa norma identifikuje ako elementárny prvok sociálnej
existencie ľudstva. Označuje nadindividúálny stav veci, ktorý je na vonkajšej
úrovni predradený individuálnemu človeku a jeho správaniu, krorý
zabezpečuje kontinuitu a štruktúru sociálneho konania. Normy príslušnej
spoločnosti alebo inej ľubovolnej sociálnej skupiny sú náprotivkom spôsobu
správania a konania jednotlivca ako príslušníka takéhoto sociálneho útvaru.
Zjednodušene možno povedať, že každé jednotlivé správanie člena
príslušného sociálneho útvaru sa uskutočňuje na pozadí normatívnej
štruktúry, ktorej zodpovedá, resp. ktorú niekedy dokonca odzrkadluje, alebo
voči ktorej je namierené. Tým dospievame v podstate ku dvom spôsobom
správania: konformného k normám a odchylného od noriem (deviantného).
V prípade odchylného sociálneho správania by sme mohli vytvoriť celú škálu
takéhoto správania. Na začiatku takejto škály by bolo konformné (vo vzťahu
k normám, t.j. normokonformné) správanie, na druhom konci škály bude
kriminalita. Blokové a veľmi približne graficky by bolo možné túto škálu
znázorniť nasledovne:
'7 cit. vyd. str. 73
"/ Podrobnejšie pozri o tom Émile Diirkheim: Sociologie a filosofie. Sociologie a sociální
vědy. Slon, Praha 1998
nonnokonformnč sociálne správanie
nápadné, provokujúce sociálne správanie
disociálne správanie
asociálne a antisociálne správanie
I
V
de\iantné správanie
I
dclikventné správanie
kriminálne správanie
Na tomto mieste je nevyhnutné objasniť si o niečo podrobnejšie pojem
sociálnej normy, keďže normy tak významne ovplyvňujú naše správanie.
Normy vo všeobecnosti môžme chápať predovšetkým ako
konkretizáciu a inštitucionalizáciu hodnôt. Každopádne je to súčasne aj
vhodný nástroj na meranie stupňa zhody normy a hodnotovej orientácie \
správaní jednotlivca. Sociálne normy môžme definovať i ako pravidlá pre
vedomé konanie, predpisy pre správanie, očakávané správame alebo
dokonca vyžadované správanie.
Normy majú ďalej stupeň svojej účinnosti a platnosti. Ked" v\chádzame z existencie relevantnosti správania voči norme a normu definujeme
ako požiadavku na správame, potom táto úvaha implikuje, že musia jestvovať
inštitúcie alebo osoby, ktoré stavajú a presadzujú normatívne požiadavky na
určitý vzorec správania v istej konkrétnej situácii. Takisto musia jestvovať
osoby alebo inštitúcie, ktoré sa riadia podľa takýchto vzorcov správania. A
napokon musí platiť i to, že normy sa vo svojich výpovediach vzťahujú na
konkrétny obsah. Abstraktné a príliš všeobecné formulácie strácajú na svojej
relevantnosti. Tých, ktorí normy stanovujú a prehadzujú budeme nazy\ať
autormi noriem a tých, na ktorých sa normy obracajú, t.j. ktorým sú
adresované budeme nazývať adresátmi
noriem. Tak autori ako aj
adresáti noriem môžu byť niekedy parciálne totožní. Tak napr. trestné právo pre jeho autorov sa stáva takisto záväzné, ako pre tých, ktorým je trestné
12
právo adresované. Zo vzťahu autorov a adresátov noriem je možné
usudzovať na mocenské pomery, ideologické aspekty a relatívnosť, ktoré sa
môžu odrážať v príslušnej norme.
Ideálny stav, v ktorom by v plnom rozsahu akceptovali spoločnú
normu tak jej autori, ako aj jej adresáti a súčasne ju realizovali, je veľmi
zriedkavý. Z hľadiska stupňa akceptácie istej normy zo strany autorov
hovoríme o s tupni platnosti. Stupeň platnosti, teda rozsah, o ktorom
sú autori prcsvcdční, že norma, ktorú stanovili je ako požiadavka na
správanie zmysluplná a užitočná, môže byť v mnohom ohľade užitočný. Ak
by sme totiž zistili obmedzenejší stupeň platnosti, vynára sa otázka, či je
norma vôbec legitimná a užitočná. Súčasne to môže viesť k záverom, že
jestvuje iba minimálna nádej na optimálne presadzovanie normy u ich
adresátov. Lebo požiadavka, ktorá nebude akceptovaná v príslušnom
rozsahu, stráca svoj charakter absolútnosti a náročnosti. Uposluchnutie, tj.
vyplnenie normy v správaní alebo jej neuposlúchnutie, teda neplnenie
označujeme pojmom stupeň
účinnosti. Ten je možné stanoviť
dokonca i kvantitatívne. Stupeň účinnosti môže byť kritériom merania
platnosti normy. Keď je stupeň účinnosti normy obmedzený, malý, t.j. keď
ju dodržiava vo svojom správaní iba menšina jej adresátov, možno tvrdiť (pri
istom zanedbaní príčin), že normu alebo nemožno dodržiavať pre jej otázny
základ, alebo nie je dodržiavaná zámerne, lebo nie je dostatočne zrejmá
nevyhnutnosť jej dodržiavania. Autori normy, adresáti normy, stupeň
platnosti a stupeň účinnosti sú teda pojmy predovšetkým heuristickej
hodnoty, ktoré sú dôležité z hľadiska normokonformného alebo od normy sa
odchyluj úceho sa správania.
Keď jestvuje požiadavka na správanie sa podľa normy, musí jestvovať
aj mechanizmus, ktorý dokáže presadiť orientovanie sa na príslušnú normu v
správaní. Tento mechanizmus, ktorý má slúžiť najmä presadzovaniu normy,
je nazývaný v sociológii sociálnou
kontrolou. Sociálnu kontrolu ako
sociologickú kategóriu je však treba chápať oveľa širšie. A. HIRNER ju
definuje ako "...sebarealizačnú aktivitu danú súhrnom interakcií medzi
emitormi a akceptormi napätia, vyplývajúceho z konfrontácie skutočného a
ideálneho stavu v oblasti cieľov, hodnôt, noriem a realizačných činností
sociálneho systému."12/ Má i význam signalizátora normálnosti či
patologičnosti systémovej aktivity, prípadne stavu, ktorý sa ňou dosiahol,
alebo sa ňou môže zmeniť.13/ Ako synonym k sociálnej kontrole býva v
sociológii často zúžené používaný termín sankcia. Sankcie môžu byť
pozitívne i negatívne. Tým sa líši tento sociologický termín od pojmu
12
/ Hirner,A.; Sociálna kontrola. Čs. výskumný ústav práce, Bratislava 1973, str.78 a 79
'V Hirner, A.: Sociálna kontrola. Čs. výskumný ústav práce, Bratislava 1973, str. 12
13
sankcia, používaného v bežnej hovorovej reči. Osobitný problém predstavuje
v súvislosti so sociálnou kontrolou otázka tzv. vnútorne a zvonka riadeného
správania jednotlivca (David Riesmann). V súčasnej spoločnosti čoraz
väčšmi narastá vonkajší tlak spoločnosti na správanie jednotlivca, bez
sociologickej internalizácie a psychologickej interiorizácie hodnôt a noriem
spoločnosti. Tento druh sociálnej kontroly vyvoláva preto neustále napätie,
ako i snahu vzoprieť sa kontrole a vonkajšiemu tlaku, ktorá často vyúsťuje do
vzdoru, agresie a násilia.
Normy ako imperatív v správaní, ktoré majú byť funkčné z hľadiska
interakčného systému, majú iba vtedy zmysel, keď dokážu garantovať
konformitu. Deje sa tak najčastejšie sankcionovaním správania, ktoré je v
rozpore s príslušnými normami. Nedeje sa to ale individuálnym trestaním
toho, kto sa odchyluje od normy, aj keď je takto pociťované. Ak je raz norma
porušená a porušovateľ normy potrestaný, porušenie normy nie je tým
odstránené. Sankcie môžu mať zo sociologického hľadiska iba ten význam,
aby jednotlivec, ktorý sa od normy odchýlil, sa toho už v budúcom správaní
nedopustil. Podstatná funkcia sankcionovania predstavuje teda preventívny
účinok. Z hľadiska charakteru sociálnej kontroly, ktorá môže pôsobiť "z
vnútra" alebo "z vonka" je dôležité, aké bude skutočné správanie jednotlivca
v budúcnosti.
Sociologicky je najčastejšie zdôvodniteľné neplnenie noriem v
správaní nedostatočnou socializáciou. Najdôležitejšie však je, že sankcia sa
stáva legitimnou prostredníctvom svojich úspechov, ktorý spočíva vo zvýšení
stupňa účinnosti príslušnej normy. Samotná účinnosť normy, ktorá sa musí
odvádzať od skutočného správania jednotlivca alebo skupiny je však
podmienená multifaktoriálne.
Funkčnosť mechanizmu sankcionovania za účelom presadzovania
konformnosti k norme by sme mohli odvádzať od výšky sankcie (trestu). Pre
odchylné (deviantné) správanie bývajú exemplárne tresty, ktoré majú mať
odstrašujúci účinok. Táto funkcia trestu ako možnej formy sankcie nie je
však jednoznačná. Tak možno napr. ťažko dokázať, že maximálna výška
trestu (napr. trest smrti) neodradí každého od toho, aby napr. zabil druhého
človeka, lebo môžu jestvovať situácie a motívy, ktoré budú mať väčší účinok
ako hrozba trestu (smrti). Výška trestu samotná teda nemôže byť rozhodujúca
pre donútenie k normokonformnému správaniu. Oveľa účinnejšie, ako
hroziaca sankcia je skutočná operatívna pripravenosť ku nej, ako i
pravdepodobnosť, že konkrétne odchýlenie sa od normy v správaní bude
skutočne sankcionované. Je preto v spoločnosti dôležité, aby adresát normy
veril vo vysoký stupeň pravdepodobnosti postihnutia za porušenie normy.
14
Naopak, ak je potencionálny porušovateľ normy presvedčený o nulovej,
alebo veľmi nízkej sankčnej pravdepodobnosti za svoje správanie, spravidla
nepomôže ani najvyššia a najprísnejšia sankcia. Súčasne možno povedať, že
jestvuje závislosť i medzi stupňom účinnosti a platnosti normy a
pripravenosťou postihovať jej porušovanie. Tieto vzťahy a ich kvalita môžu
mať za následok stabilnosť alebo labilnosť normy.
Jestvuje teda tzv. konformné správanie (napr. pravidelná dochádzka do
školy, do práce) a deviantné (nemusí však byť delikventné) správanie
(napríklad prehrešok proti dobrým zvykom, etikete). V takomto prípade často
hovoríme o alternatívnej forme správania. Naopak, delikventné správanie
nemusí byť vždy považované za deviantné (napr. aktivita na čiernom trhu v
čase núdze). Najčastejšie je však delikventné správanie súčasne aj
deviantmm správaním (napr. lúpež). Z uvedeného vyplýva, že sociálna
deviácia ako špecifický typ sociálneho správania postihuje tak sociálne
normy, ktoré predpisujú určitý druh, prip. spôsob sociálneho správania, ako i
sociokultúrny útvar, ktorý sociálne normy obsahuje, ako i sústavu sociálnych
rolí, ktoré sú nedeliteľné s normami spojené. Jestvujú aj teórie, ktoré definujú
ako deviantné každé správanie, ktoré je inými osobami, hlavne však
oficiálnymi inštitúciami sankcionované alebo za deviantné označované
(stigmatizácia, etiketovanie, labbeling), známe sú aj teórie, ktoré posudzujú
deviantné správanie podľa kauzálnej príčiny, na rozdiel od funkcionalistických, alebo ínterakcionalistických teórií.
Termín deviantné správanie sa začal používať v americkej a anglickej
sociológii začiatkom 40-tych rokov a predstavuje vlastne následovníka
pojmu sociálna patológia čiastočne i pojmu anómia, ktorému sa budeme
venovať tiež v rámci tejto publikácie. Oproti týmto pojmom deviantné
správanie nemá jednoznačne hodnotiaci charakter, naopak, neraz hovoríme o
negatívnej ale i o pozitívnej deviácii. Deviantné správanie môže mať i charakter prípravy sociálnych zmien, môže anticipovať vznik nových sociálnych
noriem. V tomto zmysle najčastejšie hovoríme o pozitívnej deviácii.
Dodržiavanie každej konkrétnej normy je za bežných okolností
rovnomerne rozložené. Znamená to teda, že extrémne prejavy správania
(pozitívne i negatívne) sú výrazne menej frekventované, ako normálne
správanie. Jestvuje i tzv. tolerančný limit, ktorý sa mení podľa spoločenskej
situácie, podľa ktorého spoločnosť toleruje isté odchylky od stanovených
noriem správania (tak napríklad kolíše tolerancia ku konzumovaniu alkoholu
od prohibície, absolutného zákazu a vymedzovaniu času, prip. miesta, kedy je
povolené konzumovať alkohol, až k tolerovaniu istého kvanta
konzumovaného alkoholu až opilstva, na určitom území alebo všade,
podobne v otázkach sexuálneho správania, manželskej nevery a pod.).
15
Tolerančný limit nachádza svoj plný výraz i v oblasti interkulturálnej
variability noriem. To, čo je napr. u Eskymákov bežné, napr. ponúkanie
vlastnej manželky návštevníkovi, by bolo jednoznačne považované napr. v
európskom prostredí za deviantné. V tejto súvislosti hovoríme o kuitúrnošpecifickej relatívnosti noriem. Známe sú početné výskumy v tejto oblasti,
medzi najznámejšími spomenieme Cohenovu prácu 5/ a komparatívnu štúdiu
Júlie S. BROWNOVEJ v American Sociological Review (roč. 17, 1952, str.
138). Pre ilustráciu uvádzame na nasledovnej strane niekoľko nameraných
výsledkov:
Počet skúmaných
spoločenstiev
% spoločností,
ktoré přísluš, správanie trestajú
Druh sankcionovaného správania
a sankcionované osoby
54
100
Incest
82
100
Únos vydatej ženy
84
95
Zneuctenie vydatej ženy
55
95
Zneuctenie slobodnej ženy
43
95
Sexuálne vzťahy počas šestonedielky
15
93
Sodomia
73
92
Sexuálne vzťahy počas menštruácie
88
89
Potrestanie milenca pri cudzoložstve
93
87
Potrestanie manželky pri
cudzoložstve
22
86
Sexuálne vzťahy počas dojčenia
57
86
Nevera snúbencov
16
52
85
Unos snúbenky iného
30
77
Zvedenie slobodnej ženy (po
trestanie muža)
44
68
Homosexuálne vzťahy medzi
mužmi
49
67
Sexuálne vzťahy počas teho
tenstva
16
44
Masturbácia
97
44
97
41
12
33
Predmanželské pohlavné styky
(potrestanie ženy)
Predmanželské pohlavné styky
(potrestanie muža)
Homosexuálne vzťahy medzi
ženami
67
10
Sexuálne vzťahy medzi snúbencami
Zdá sa teda, že prvok evaluácie v používaní termínu deviácie z
hľadiska sociálnej funkcionality by bol otázny bez zohľadňovania
interkulturálnej variability noriem, ako to názorne dokumentuje uvedený
príklad relatívnosti noriem.
Deviantné správanie nie je možné vysvetlovať iba prostredníctvom
osoby, ktorá sa deviantné správa. K posúdeniu deviácie je nevyhnutné
oboznámiť sa s platnými spoločenskými normami, so sankciami, ktoré
používa spoločnosť za ich nedodržiavanie (sankcie zákonné, morálne,
náboženské, estetické a pod.), ale i s hodnotovým systémom príslušnej
skupiny resp. spoločnosti, s deformáciami v nich, vrátane deformáciami v
interpersonálnych ale aj spoločenských vzťahoch. Najmä klasická
kriminologická škola vychádza z princípu, podľa ktorého sú si všetci
konajúci ľudia rovní, slobodní a racionálni vo svojom správaní. Deviatné
správanie vzniká ako dôsledok vzájomnej interakcie medzi indivíduom
a spoločnosťou. Preto ťažisko takéhoto správania nespočíva na deviantovi,
ale na jeho skutkoch, lebo každý človek sa môže stať deviantom.
17
Naproti tomu býva často pokladaná za základ deviantného správania
v biologických teóriách samotná osoba devianta, jeho biologicko - genetická
konštitúcia. Teda zodpovedným sa stáva nie sociálne prostredie, ale znaky
indivídua, prip. jeho správania, ktoré sú i zvonka zistiteľné, ba niekedy
i pozorovateľné. Táto biologicko-genetická konštitúcia býva pokladaná za
základ, doplňovaný spoločenskými podmienkami (sociologizujúce teórie),
alebo psychologickými aspektami (psychiatrickými, psychoanalytickými,
osobnostnými a p.) Pre psychologické teórie je spoločné, že pokladajú za
základ sociálnej deviácie rôzne stupne psychopatologických porúch
osobnosti. Podľa nich deviantné správanie môže byť podmienené i mentálnou
nedostatočnosťou alebo naopak, převyšováním jednotlivca nad svojim
prostredím, najčastejšie však priebehom procesu socializácie.
V ostatnom období okrem tzv. mnohofaktorových (a eklektických)
teórií prevláda stanovisko, podľa ktorého je deviantné správanie odvoditeľné
od fungovania od inštancie sociálnej kontroly, ako producenta deviácie
i kriminality.
Na základe uvedeného možno teraz už zhrnúť definície deviantného
správania:
1.
Najtransparentnejšia definícia deviantného správania je
právnická. Táto definícia pokladá také správanie za deviantné, ktoré
porušuje zákonne kodifikované normy.
2.
Druhú skupinu definícií tvoria tie, ktoré sú orientované na
normy. Podľa týchto definici možno klasifikovať správanie ako
konformné alebo deviantné podľa toho, či porušuje alebo
neporušuje normy príslušnej spoločenskej skupiny a to aj vtedy,
keď nie sú zákonne kodifikované.
3.
Tretiu skupinu definícií tvoria tie, ktoré sú orientované na
očakávané správanie. Prvý problém, ktorý pritom vznikaje otázka,
kto rozhodne o tom, ktoré sú tie konkrétne očakávania na správanie
určitej osoby v určitých konkrétnych podmienkach.14/ Najväčší
problém však predstavuje u tejto skupiny definícií sky
očakávať možno i deviantné správanie.
'"/ Napr. študent, ktorý pozoruje svojho kolegu pri odpisovaní, by bol v i
študentov donášačom, ak by informoval o svojom zistení. Zo strany toho, ktol
priebehom napr. skúšky, ale aj z hľadiska normy ako čestnosti sa očakáva, že na
odpisovanie svojho kolegu upozorní. Kto má s konečnou platnosťou rozhodnúť, aké
konkrétne očakávanie je namieste, aby bolo možné definovať, ktoré z uvedených možností
bude považované za deviantné?
18
4.
Štvrtú skupnu definícií predstavujú tie, ktoré sa orientujú na
sankcie. Je to ten prípad, keď je považované za deviantné správanie
také správanie, ktoré interakčný partner považuje za nevyhnutné
sankcionovať (napr. u ERIKSONA).
5.
Napokon piata skupina definicí deviantného správania
rozširuje definíciu o kvantitatívne prvky. Podľa týchto definícií ide
o deviantné správanie vtedy, keď nie je uspokojené očakávanie
väčšiny členov príslušnej spoločenskej skupiny alebo spoločnosti.
Osobitným prípadom sociálnej deviácie je deviácia sexuálna. Ľudská
sexualita je jedným zo základných prejavov života a predstavuje súbor javov,
spojených viac alebo menej s funkciou rozmnožovania. Podmienkou
ľudského rozmnožovania je nadväzovanie kontaktov a interakcia s osobami
opačného pohľadu. Ide o javy, ktoré majú svoju stránku biologickú, sociálno
- kultúrnu (sociologickú a sociálno psychologickú). Sexualita človeka je jav
vysoko komplexný, v ktorom sa odrážajú resp. do ktorého sa premietajú
takmer všetky individuálne i sociálne skúsenosti človeka, úroveň jeho
poznania, osobnostná štruktúra a kvalita jeho života. Podstatou ľudskej
sexuality je genotropizmus, vytvorený v priebehu človeka ako ľudského
druhu. V sexuálnom správaní človeka je zahrnutý i záujem na vzbudzovaní
príťažlivosti, umožňujúci kombináciu génov otca i matky pri oplodnení, čo
umožňuje pokrok vo vybavení splodeného jedinca. Sexuálne správanie je
ďalej sprevádzané dosahovaním slasti a nadväzovaním viac či menej
trvalejších intímnych partnerských vzťahov, ako aj zväzkov, umožňujúcich
starostlivosť o potomstvo. Uvedené aspekty ľudskej sexuality vystupujú ako
sociosexuálne potreby, ktoré sa vyvinuly v priebehu evolúcie ľudstva a ktoré
sú sprevádzané i možnosťou oddelenia sexu a plodenia. V prípade sexuálnej
deviácie ide i prípady, kedy alebo dochádza k odchýlke v uspokojovaní
sociálnych potrieb a pudov, alebo dochádza k odchýlke v zameranosti
sociálnych túžob na iné ako ľudské objekty. V uvedenom význame hovoríme
o sexuálnej perverzite a sexuálnej inverzite. V prípade sexuálnej perverzity sa
najčastejšie stretávame s prejavmi sadizmu, kedy sa zdrojom pohlavného
vzrušeniam stáva spôsobovanie bolesti, alebo ponižovania, ba i vražda, ako
naj krajnej ši a najdrastickejší spôsob sexuálnej perverzity. O masochizme
hovoríme v prípade, ak sa zdrojom pohlavného vzrušenia stáva vyžadovanie
spôsobovania bolesti alebo poníženia.
Transvestizmus je túžba premeny na osobu druhého pohlavia za
účelom pohlavného vzrušenia. Deje sa to najčastejšie prezliekaním do
oblečenia opačného pohlavia (mužského alebo ženského), niekedy i úsilím o
zmenu vlastného pohlavia.
19
Niekedy sa stretávame s obnažovaním genitálií na verejnosti
(exhibiconizmus), sliedením po osobách, ktoré sa prezliekajú alebo
vykonávajú pohlavný akt (vojérizmus), trením sa telom o cudzie osoby, napr.
hromadných dopravných prostriedkoch (frotérstvo) a i.
v
V prípade sexuálnej inverzie sa najčastejšie stretávame so zmenou
zamerania pohlavnej aktivity na maloleté osoby, spravidla na deti (pedofília),
zvieratá (zoofília), mŕtvoly (nekroíília), na starých ľudí (gerontofília) alebo
najrôznejšie predmety alebo časti ľudského tela (fetišizmus).
Mnohé z uvedených prejavov sexuálnej deviácie sú spojené s
psychickými poruchami, so zníženou inteligenciou a organickými poruchami.
Niektorí dokážu svoje správanie dokonale skrývať. Často sa dostávajú do
rozporu so zákonom, pričom ich trestnoprávne stíhanie nebýva účinné. Oveľa
účinnejšie je ochranné liečenie a sociálna starosltivosť.
Stanovenie hraníc sexuálnej deviácie je niekedy obtiažne. Pri
posudzovaní je okrem zákonom stanovenej vekovej hranice nevyhnutné
zohľadňovať i prípadné psychické alebo fyzické poškodzovanie sexuálneho
partnera a donucovanie. Sexuálna deviácia začína tam, kde dochádza k
uspokojovaniu vlastných sexuálnych túžob na úkor partnera alebo všeobecne
prijatej sociálnej normy.
O kvantifikáciu sociálnej deviácie mládeže a populácie sa pokúsil P.
SAK.15/ Zámer operacionalizovať sociálnu deviáciu predstavuje významné
sociologické riešenie, ktoré súčasne napĺňa zásadu angažovanosti, lebo
poskytuje konkrétne vstupné údaje, ktoré nesmú chýbať pri riešení
problémov osobitne na makro- a mezospoločenskej úrovni. Sak skonštruoval
tzv. index deviácie, ktorý sa pohybuje v intervale od 0 — 36. Čím je hodnota
indexu vyššia, tým je deviácia väčšia. Analýzou rozloženia deviácie
v populácii jednoznačne preukázal sociálnu podmienenosť posunu od
normálu a normy k deviácii.
3.ANÓMIA
(Ondrejkovič)
Pre charakteristiku sociálnej deviácie je nevyhnutné charakterizovať
istý špecifický stav spoločnosti, v ktorej viac alebo menej prestávajú platiť
sociálne normy a zákony. Tomuto stavu hovoríme Anómia - (nem. Anomie,
fr. anomie, ang. anomy) a doslova znamená bezzákonnosť. Pojem pochádza
"/ Sak, P.: Kvantifikace sociální deviace mládeťe a populace, http: // www . adam. cz /
winl250 / sdruženi / sakvyz / vyzk4.htm
20
z gréckeho slova nomos (nomos = zákon, a = ne). Pôvodne sa tento termín
používal v stredovekej teologickej literatúre a označoval nielen nezákonnosť,
ale aj morálnu bezuzdnosť. V sociológii začal používať termín anómie E.
DURKHEIM, ktorému sa pripisuje i jeho autorstvo vo význame
nedostatočnej sociálnej regulácie a sociálnej kontroly.
Oslabenie sociálnej kontroly vedie takmer vždy k stavom sociálnej
dezintegrácie, k nedostatočnej sociálnej regulácii a k sociálne deviantnému
správaniu. Ich dôsledkom je najčastejšie spoločenská destabilizácia, často
súčasne s demoralizáciou. Z hľadiska mládeže je sociálna kontrola o to
významnejšia, že práve prostredníctvom nej dochádza v procese socializácie
k osvojovaniu si hodnôt a noriem, ktorých charakter a kvalita nám nemôžu
byť ľahostajné.
Kým sociálna kontrola má za úlohu porovnávať reálne správanie
jednotlivca alebo skupiny s normami a hodnotami spoločnosti a zisťovať
odchylky (deviáciu) od štandardov spoločenského spolužitia, sociálna
regulácia predstavuje skôr prostriedky, ktoré používa spoločnosť k tomu, aby
zabezpečila plnenie spoločenských cieľov, noriem a hodnôt. Regulatívne
inštitúcie majú zabezpečiť, aby sa individuálne záujmy príliš neodchylovali
od záujmov celku (skupiny, spoločnosti). Všeobecná tolerancia k osobným
záujmom a ich jednostranné uprednostňovanie pred záujmami celku je
výrazom tzv. sociálnej korózie, ktorá môže dokonca vyústiť do rozkladu
celého normatívneho systému spoločnosti, ktorý dnes nazývame anómiou.
Týmto termínom súčasne označujeme stav sociálnej dezintegrácie, ktorý je
charakteristický sociálne odchylným konaniam vo význame nedostatočnej
sociálnej regulácie v určitom sociálnom systéme. Je to stav spoločnosti, ktorá
sa nachádza v stave anomie a diskrepancie v dôsledku narastajúcej deľby
práce a diferenciácie, prostredníctvom stavov bez pravidiel a noriem v
spoločnosti ako aj v dôsledku diskrepancie medzi neúmerne vysokými
nárokmi skupín i jednotlivcov a ohraničenými resp. obmedzenými
prostriedkami (napr. v dôsledku ekonomickej krízy). Americký sociológ R.K.
MERTON (nar. 1910) rozumie pod anómiou diskrepanciu medzi kultúrne a
sociálne stanovenými cieľmi a legitímne inštitucionalizovanými prostriedkami, ktoré majú viesť k ich dosiahnutiu. Anómia sa v tomto prípade rovná
nestabilitě a býva spájaná s demoralizáciou a dezinštitucionalizáciou.
V takomto prípade sa stáva sociálne správanie podľa Mertona
nekontrolovateľné. Vzniká tzv. amomická situácia, na ktorú reagujú
jednotlivci ale i skupiny vo svojom správaní inováciou, adaptáciou, rebéliou
(vzburou) alebo ritualizmom (ignorovaním cieľov a pridržiavaním sa
inštitucionalizovaných foriem). Význam anómie považovali mnohí
sociológovia v živote spoločnosti i jednotlivcov za tak veľký, že napr.
21
DURKHEIM dokonca spájal anómiu i s možnosťou tzv. anomickej
sebevraždy, ku ktorej dochádza pri prudkých otrasoch životného štandardu,
k porušeniu rovnováhy a strate súdržnosti sociálnych skupín, čo býva vždy
sprevádzané zánikom záväzných noriem správania. Stav anómie môže byť i
prejavom toho, že sa určité formy sociálneho žhota \yčerpali, stali sa
zastaralými a stáva sa nevyhnutná ich zmena. I keď anomia doslovne
znamená stav bez noriem, zo sociologického hľadiska k tomu dlhodobé
nemôže dôjsť, o čo sa obyčajne postará inštitút sociálnej kontroly a sociálnej
regulácie. O exaktné meranie anomie sa pokúsil MERTON (škála piatich
základných typov adaptácie na anomickú situáciu) a L. SROLE na príklade
mapovania stavu rôznych etnických skupín.
Príliš jednoznačné a priamočiare ponímanie anómie podrobil kritike
nemecký sociológ DREITZEL. Anómia podľa neho nemusí bezpodmienečne
predstavovať rozpad systému hodnôt a noriem spoločnosti. Ide skôr o stav
neistoty o platnosti noriem v určitých situáciách, v krtorých sa nemožno
správať štandardným sociálnym správaním, adekvátnym príslušnej sociálnej
role a statusu jednotlivca alebo skupiny. Táto neistota môže byť dočasná,
prítomná v určitých prvkoch každodenného správania, až permanentná, kedy
je sprevádzaná poruchami interakcie, vzájomného očakávania v správaní sa
ľudí. Aby sme však mohli hovoriť o anómii, musí byť takáto objektívna
situácia sprevádzaná i subjektívnym prežívaním, spravidla pociťovaným ako
utrpenie (Leiden). V takejto situácii ľudia nedokážu navzájom úspešne
komunikovať a dochádza k vytváraniu vlastných osobných, alebo i
skupinových noriem v malých skupinách, spolu s tvorbou vlastnej od
spoločnosti izolovanej subkultúry. Vzniká sociálna izolácia a deprivácia,
pocity bezmocnosti, osamelosti, cudzoty, frustrácie a následne i agresie.
Pojem anómie je nerozlučne spätý s procesom socializácie, kedže hodoty,
normy, sociálne roly a vzorce správania si osvojuje jednotliovec práve
v tomto procese, rovnako ako i spôsob vyrovnávať sa so stavom, kedy sa
hodnoty a normy stávajú neistými, alebo dokonca prestávajú platiť.
V súčasnom období je problematika anómie neustále konfrontovaná na
jednej strane s takmer všeobecným cieľom spoločenského úspechu, ktorý
býva najčastejšie vyjadrený ako materiálne bohatstvo alebo aspoň monetámy
úspech. Jeho dosiahnutie sa stáva veľmi často centrálnou hodnotou alebo
aspoň hodnotou v hierarchii hodnôt veľmi vysokou. Na druhej strane však
spoločnosť nevytvára dostatočné hodnotové a normatívne predstavy, ako
tento cieľ dosahovať. Častým prípadom je intenzívny spoločenský tlak na
dosahovanie úspechu a menej intenzívny tlak na legálne prip. etické spôsoby
jeho dosahovania. Výsledkom je jav, v ktorom značný počet obyvateľstva,
ktorí reálne nemôžu dosiahnuť bohatstvo amonetámy úspech sa uchyluje
22
k sankcionovaným, nelegálnym a často kriminálnym spôsobom ich
dosahovania. Sociálna kontrola v tomto prípade zlyháva, koroduje, ako sme
sa už o tom zmienili a ostatné spoločenské i individuálne aktivity, ako
politika, vzdelávanie, rodinný život získavajú výlučne inštrumentálny
charakter, t j. začínajú slúžiť iba dosahovaniu spomínaného druhu úspechu.
Ak by tomuto cieľu prestávali slúžiť, stávajú sa z hľadiska dosahovania cieľa
nefunkčnými. V tejto súvislosti uvádza výstižne SCHNEIDER, že dochádza
k víťazstvu ekonomiky v spoločenskom systéme a všeobecnému
podceňovaniu neekonomických rolí a inštitúcií, ktoré sa neprispôsobujú
ekonomickému režimu.""/ Podľa L. CIRTKOVEJ jestvujú v teóriách anómie
i psychologické aspekty. U jednotlivca v dôsledku jeho nespôsobilosti
dosahovať stanovené spoločenské ciele vzniká napätie a tlak, ktoré ho
zatláčajú do pozície sociálneho autsajdera. Vznikajúcu neho anomické pocity,
ktorými sú depresie, dezilúzie, frustrácia a sklamanie, roztrpčenie a hnev.
Ventilováním týchto pocitov, ktoré vyvolávajú tlak je často zločin, ako jedna
z možných variantných riešení.17/ Význam anomických interpretácií pocitov
stratenosti, bezmocnosti a bezperspektívnosti spočíva podľa menovanej
v tom, že bývajú predzvesťou rôznych podôb násilia a sociálnej
i individuálnej patológie. To nás však iba ubezpečuje i v tejto súvislosti
o pravdivosti Durkheimovej myšlienky ešte v r. 1895 v súvislosti s anómiou
vedúcou k zločinu ako o anticipácii nastávajúcej morálky, ako o krokoch
k tomu, čo nás čaká a čo bude.18/
4. SUBKULTÚRA A KONTRAKULTÚRA (Ondrejkovič)
Termín
subkultúra
znamenal pôvodne pojem, ktorý používala
etnografia a sociokultúrna antropológia. Obsahoval všetky spredmctncné
prejavy určitej konfigurácie určitého typu kultúry. Pritom však išlo jednak o
predmety hmotnej kultúry a symboly v sociálnom správaní (napr. pozdravy,
nadväzovanie stykov, sexuálne a iné zvyklosti a pod.) a o predpisy, zvyky
atď., ktoré boli výrazom1 hodnôt a noriem. Pod vplyvom vedy, techniky,
plánovania a organizácie výroby sa stal takýto pojem so svojim pôvodným
obsahom neudržateľný a prekonal isté zmeny. Jednou z príčin neudržateľnosti obsahu pojmu subkultúra bolo zdôrazňovanie jej triednych aspektov.
"/ Shneider, J.: Kriminologie. Walter de Gruyter, Berlin, New York 1987 ako i Schneider,
J.: Kriminologische Ursachentheorien. In: Kriminalistik, roč. 1997, č. 5, str. 306 - 318.
"/ Čirtková,L.: Kriminálni psychologie. Eurounion, Praha 1998, str. 52 a nasl.. Čirtková
pritom cituje prácu Agnew, R.: Strain and Subcultural Theories of Criminology. In:
Sheley, J.(ed.): Criminology. Belmont, Boston 1995, str. 305 - 327
"/ Durkheim E.: Regeln der soziologischen Methode, Neuwied, 1970, orig. Les regies de
la méthode sociologique, Paris ,1895
23
Podľa súčasných názorov stabilizovaná štruktúra spoločnosti si vytvára
postupne celý systém subkultúr, ktoré sa skladajú so špecifického súhrnu
noriem správania a z vonkajších symbolov, spojených s určitou spoločenskou
skupinou. Príslušnosť k určitej spoločenskej skupine sa stáva v súčasnej
spoločnosti pozorovateľná práve prostredníctvom správania sa (napr.
životný štýl, kultúrne potreby, spôsob trávenia voľného času, atď.), alebo
symbolu (napr. slovná zásoba, používané obraty v reči a i.).
Veľmi často používame termín subkultúra v súvislosti s mládežou. Pod
pojmom subkultúra mládeže rozumieme dnes predovšetkým empiricky
poznateľný zvláštny integrovaný svet hodnôt, noriem a symbolov, ktoré
chatakterizujú správanie mládeže. Každý kolektív, každá spoločenská a
profesijná skupina, ba všetky jednotky spoločenského systému (napr. rodiny)
by mohli mať svoje inštitucionalizované hodnoty, ktoré sú vlastne
špecifikovanými všeobecnými hodnotami spoločnosti. Dialetika rozporu
medzi kultúrou spoločnosti a jej jednotlivými subkultúrami (subkultúrami
spoločenských skupín) tvorí dôležitý prvok v mechanizme stimulátorov
vývoja spoločnosti. Subkultúra danej spoločenskej skupiny smeruje k
vytváraniu vlastných špecifických noriem, ktoré nie vždy zodpovedajú
"hlavnej" kultúre (kultúre celej spoločnosti). V dôsledku toho vznikajú
možnosti spoločenských protirečení, ba aj konfliktov, pozitívnym riešením
ktorých je vývoj spoločnosti. Subkultúra možno považovať i za určitý
"mentálny výraz objektívnej ekonomickej štruktúry""/, ktorý má značný
spätný vplyv na samotnú ekonomickú štruktúru danej spoločnosti.
V tejto súvislosti používame i termín vysokoškolská subkultúra,
študentská subkultúra, prípadne subkultúra iných skupín mládeže (napr.
subkultúra deviantnej mládeže). Pokiaľ ide o študentov (o ich hodnotovú
orietáciu, normy, symboly, postoje, vzory, zvyky a obyčaje, "tradície" a
pod.), subkultúra nieje iba niečím, čo predstavuje akýsi neosobný a konečný
produkt tejto skupiny mládeže. Jej význam z hľadiska procesu výchovy a
vzdelávania spočíva najmä v tom, že postupom času môže zaberať viac
miesta vo vedomí a konaní mladých ľudí, ktoré môže v čoraz väčšej miere
ovplyvňovať. Anton JUROVSKÝ hovorí, že to, čo z takéhoto konania ostane
v psychike mladého človeka, tvorí fakticky podstatu existencie subkultúry
mládeže.20/
Záleží len od nás, či budeme tento proces vznikania a spätného
pôsobenia subkultúry podporovať a rozvíjať, alebo naopak, či budeme
odstraňovať špecifické znaky tejto subkultúry.
19
/ Lukács, G.: Historie et conscience de classe. Paris 1960, str.87 - 107
7 Jurovský, Anton: Kultúrny vývin mládeže na Slovensku, SPN, Bratislava, 1965, str. 18
2
24
Ako sme už uviedli, podobne ako v kultúre, tak isto aj v procese
vzniku subkultúry sa dostávajú do popredia jej d'aľšie štrukturálne aspekty.
Výrazne sa prejavujú najmä medzi študujúcou mládežou, osobitne na
vysokých školách. Vezmime si napríklad vysokoškoklského študenta z
niektorej z krajín, kde ideovo-politické aspekty nepôsobia latentné, alebo iba
v pozadí iných javov. Ideologické postoje, politická príslušnosť vysokoškolských študentov napríklad v USA, nezostali bez odozvy ani v ich
orientácii na hodnoty, v konaní podľa určitých noriem, v spôsobe života, vo
využívaní voľného času a pod.
Možno teda povedať, že štrukturálna diferenciácia, ako aj diferenciácia
podľa príslušnosti k politickým Stranám, súvisí s otázkami vzniku spätného
pôsobenia subkultúry. Výrazne sa napríklad odlišuje svet hodnôt a životný
štýl mládeže v černošských štvrtiach amerických veľkomiest od hodnôt a
životného štýlu Portorikáncov, od amerických vysokoškolákov, kedysi od
hippies a pod. MILLER a SWANSON skúmali vzťahy medzi spoločenskou
triedou, metódami výchovy mládeže a prostriedkami, akými riešili mladí
ľudia vnútorné konflikty (čo považovali za jeden zo znakov subkultúry).
Ukázalo sa, že chlapci z tzv. stredných tried boli viac náchylní potláčať
neúspechy, agresie a pod. Skupinová a sociálna diferenciácia a determinovanosť vzniku osobitnej subkultúry týchto skupín mládeže je evidentná.
Významný americký sociológ James S. COLEMAN dokazoval
existenciu subkultúry mládeže na základe empirického materiálu. Podľa
Colemana majú veľký význam v školskom systéme (uvádza sa ako príklad
na stredných školách - High School) mimoškolské "okrajové" javy, ako
napríklad športové súťaže medzi ústavmi, družnosť a zábavy skupín, klubov
a párt. 27 Veľmi dôležité je aj to, a to najmä zo strany učiteľov a výchovných
pracovníkov, aby uznali, že v príslušnom ústave, škole, výchovnom
zariadení, existuje skupinová štruktúra mládeže. Jednotlivé skupiny orientujú
totiž jednotlivcov na svoje ciele, hodnoty a normy. Preto z výchovného
hľadiska je veľmi dôležité, aby sme tento proces poznali a vedeli ho v
pedagogickej práci správne využiť.
Subkultúru mládeže podľa COLEMANA je treba dôkladne študovať,
aby bolo možné mládež správne viesť a ovplyvňovať. *7
"7 Coleman, James, S.: The Adolescent Society, Glencoe, Ul.,1961, str.21
! Coleman, James, S.: The Adolewscent Subculture and Academie Archievement. In:
American Journal of Sociology, zv.65, 1960.
' '
n
Dnes je už celkom samozrejme termín subkultúra mládeže v sociológii
zaužívaný. Uvádza ho Dorothy NELKIN 27, Anna SUTHERLAND 27, E.
W. STEWART 2 7, celkom bežne i v novšej vysokoškolskej učebnici a
encyklopédie sociológie H. KERBER 27 a ďaľší autori upozorňujú na veľký
význam rovesníckej skupiny. E. L. McDILL napríklad dokazuje, že s
narastajúcim vekom rastie i vplyv rovesníckej skupiny na jednotlivca najmä
pri voľbe povolania. Z tejto skutočnosti vyvodzuje existenciu spoločenstva
mládeže, ako aj existenciu jej subkultúry ako produkt tohoto spoločenstva
(Youth Culture). 27 V zásade rovnaké stanovisko zaujíma i Fridrich H.
TENBRUCK 2 7. Na otázku, či nie je u nás výstižnejšie používať Tenbruckov
pojem čiastková kultúra (Teilkultur), nie je možné v dôsledku nedostatku
empirických dát o spôsobe života mládeže na Slovensku jednoznačne
odpovedať. Pravdepodobne bude termín subkultúra vo všeobecnosti
integrovať v sebe veľmi široké významové spektrum, počínajúc chápaním vo
význame čiastkovej kultúry, ktorá je integrálnou súčasťou sociálneho
systému, až k chápaniu významu subkultúry ako kultúry deviantných skupín
(mládeže), ktorá sa prejavuje ako antikultúra. Maria JAHODA a Neil
WAREN zas poukazujú na nehomogénnosť správania mládeže, čím sa
usilujú zdôrazniť, ako silne je mládež a jej konanie spoločensky
diferencované. Školský systém túto diferenciáciu podľa nich iba posilňuje,
pretože nevytvára rovnaké možnosti štúdia pre všetky skupiny mládeže 27
Obaja autori si pri interpretácii svojej teórii vlastne popierajú, že sociálna
diferenciácia mládeže a jej subkultúry tvoria istý celok, ktorého hranice sú
relatívne presne vymedziteľné, tvoria jednotu s biosociálnym fenoménom
mládeže ako celku a s jej subkultúrou. Vo svojich prácach vytvárajú
nevdojak ilúziu, akoby charakteristických znakov, diferencujúcich mládež
bolo viac ako tých, ktoré mládež integrujú a umožňujú hovoriť o mládeži
vôbec a nie o biologicky mladých jednotlivcoch. Pravdepodobne z
uverejneného spochybňovania vyplýva i názov práce - Mýtus mládeže. So
spochybňovaním existencie mládeže ako sociologického pojmu sa stretávame
ešte i v inej súvislosti. Paradigma postmodernej sociálnej pedagogiky
:3
/ Nelkin, Dorothy: The Science Textbook Controversies, In:Scientific Amerikán, č.
234, april 1976 str.3 6-41
24
/ Sutherland, Anne: Gypsies: The Hidden Americans, In: Society, č.12, január-február
1975, str.27-33
25
/ Stewart Elbert W.:Sociology, McGraw-Hill Book Company, New York, 1981
26
/ Kerber, Harald u. Schmieder, Arnold(vyd): Soziologie, Rowohlts Enzyklopädie,
Reinbek bei Hamburg 1991
27
/McDill,E.L.. Sociology of Education, zv.35, 1965
28
/ Tenbruck, Friedrich H.: Jugend und Gesellschaft, Soziologische Perspektiven, 2.
vyd Freiburg 1965
29
/ Jahoda, Marie a Neil,Warren: The Myth of Youth, In Sociology of Education,
zv 36, 1965
26
a sociológie výchovy vychádza z názoru o zániku mládeže ako sociálnej
skupiny. Teórie o zániku mládeže vychádzajú z názoru, že mládež je vynález
modernej industriálnej spoločnosti a a s jej zánikom zanikne, podobne ako aj
klasická pedagogika. Podľa týchto teórií mládež ako sociologická kategória
je produktom dnes už prekonanej modernej, industriálnej deľby práce, ktorá
predpokladá vyčlenenie mládeže zo sveta práce, aby mohla byť pre tento svet
práce lepšie pripravovaná a následne opätovne do sveta práce integrovaná.
Zánikom industriálnej spoločnosti prognózuje postmodemistická sociológia
výchovy aj zánik mládeže a teda aj zánik pedagogiky. Mládež sa stane v
takom prípade iba submisívnou generačnou pozíciou v spoločenskej
hierarchii moci, ako sociálne vekové zoskupenie v postmodernej konkurencii
vekových skupín obyvateľstva.30/ 5V
Relatívne extenzívne rozšírené používanie pojmu subkultúra podnietilo
v roku 1960 ku kritike J.M. YINGERA 3 7. Podľa jeho názoru termín
subkultúra je nevyhnutné spresniť, prísnejšie vymedziť a pozornejšie s
uvedeným termínom zaobchádzať, na základe analýzy viac ako sto
významnejších štúdií dospel ku klasifikácii termínu subkultúra v troch
významoch:
1. Subkultúra vo význame präkultúry. V tomto význame obsiahol
termín subkultúry fenomén, ktorý má predchádzať vzniku a existencii
všetkých kultúr.
2. Subkultúra chápaná ako normatívny systém, resp. čiastkový
podsystém istého väčšieho celku (súčasť globálnej kultúry celej spoločnosti).
Toto chápanie subkultúry je veľmi blízke aj nášmu poňatiu a je
najrozšírenejšie.
3. Subkultúra chápaná ako výsledok konfliktu jednej alebo viacerých
skupín s globálnou spoločnosťou, resp. s oficiálnou spoločnosťou. V tomto
prípade YINGER neodporúča používať termín subkultúra, ale skôr termín
kontrakultúra. Kontrakultúra je potom síce veľmi blízka svojimi znakmi
subkultúre, prakticky vyrastá z nej, ale obe možno analyticky prísne
rozlišovať a oddeliť. Jestvuje i možnosť prerastania subkultúry do
kontrakultúry a naopak.
3
7 Giddens, A.: Konsequenzen der Modeme. Frankfurt am Main 1995 a ďalej pozri i
Giddens, A.: Die Konstitution der Gesellschaft. Grundzüge einer Theorie der
Strukturierung, Frankfurt am Main, New York, 2.vyd. 1995
"/ O mládeži podrobnejšie pozri Ondrejkovič.P.: Socializácia mládeže ako východisková
kategória sociológie výchovy a sociológie mládeže, Veda, vyd. SAV, Bratislava 1997
3
7 Yinger J.M.: Contraculture and Subculture, In: American Sociological Rewiew č.25,
roč. 1960, str. 625-635
27
Leopold ROSENMAYR, významný rakúsky sociológ, poukazuje na
tzv. "opozičnú" a na tzv. "konformnú" voľbu rovesníckej skupiny, ktorú
si mladý človek vyberá. V oboch prípadoch sa ROSENMAYR usiluje
dokázať, že vplyvu rovesníckej skupiny na mladého človeka predchádza jeho
individuálny výber, ktorý je determinovaný najmä rodinou a jej sociálnym
systémom. ROSENMAYR v dôsledku toho tvrdí, že mládež z robotníckych
rodín sa priatelí zväčša iba s mladými ľuďmi, ktorí sú tiež robotníckeho
pôvodu. Mladí ľudia z intelektuálskych kruhov si volia rovesníčku skupinu,
pozostávajúcu z podobných sociálnych vrstiev. Podobne aj deti podnikateľov
a priemysleníkov. V dôsledku toho nielenže nestrácajú odlišnosti a znaky
jednotlivých spoločenských skupín a vrstiev, ale prostredníctvom
rovesníckych skupín mládeže sa na ne v procese socializácie priamo
nadväzuje. Platnosť uvedených zistení v slovenskej spoločnosti by si však
zaslúžili osobitný empirický výskum.
Keďže výchovou rozumieme v súčasnej modernej pedagogike
pôsobenie na celú osobnosť človeka, čo má svoj osobitný výraz najmä v
škole a výchovnom zariadení, ťažko si výber prostriedkov konania v
plánovanej a cieľavedomej výchovnej činnosti možno predstaviť bez štúdia
otázok subkultúry mládeže. Ako sme už ukázali, v procese vzniku subkultúry
mládeže zohráva škola a mimoškolské zariadenia kľúčovú úlohu. Vzhľadom
na protirečenia a ich jednotu v oblasti kultúry spoločnosti a subkultúry
mládeže môže škola a ďalšie výchovné a vzdelávacie inštitúcie významne
spoluvytvárať spoločenský rozvoj. Na tomto vývoji sa môže významnou
mierou podielať i sociálna práca a sociálna pedagogika. Závisí aj od nich, či
sa mládeži podarí nájsť spoločensky únosnú mieru rozvoja subkultúry ako
najvýznamnejšieho znaku aj súčasnej mládeže.
Teória subkultúry podľa Cohena
Ako príklad osobitnej subkultúry odchylného správania - deviácie
možno uviesť príklad Cohenovej teórie subkultúry, ktorá sa týka len
špecifických skupín mládeže. Subkultúry deviantného správania sú podľa
Cohena kolektívnymi reakciami na problémy adaptácie, ktoré majú svoj
pôvod v spoločensky nerovnakom položení a pre ktoré nedokáže poskytovať
jestvujúca (globálna) kultúra dostatočné riešenia. Cohen rozpracovává
sociologickú, štrukturálno-ŕunkcionalistickú teóriu, ktorá hľadá riešenie
otázok predpokladov, genézy, obsahu a rozdelenia delikventnej subkultúry.
Východiskom pre Cohena je poznatok, že kriminalita mládeže v USA
sa odohráva väčšinou v bandách, ktorých členovia pochádzajú z najnižších
28
vrstiev mladých ľudí mužského pohlavia "/. Obsah, t.j. systém noriem a
hodnôt takýchto bánd, ktoré pokladá za typickú subkultúru mladistvých, resp.
za najčastejší druh hier alebo "bázovú subkultúru", opisuje ako jav, ktorý má
negativistické, neutilitárne, maligné, autonómne a mnohostranné "/ znaky.
Keď teda kriminalita mládeže spočíva hlavne v účasti na kriminálnych
subkultúrach, ktoré sú závislé na sociálnej štruktúre spoločnosti 3 7, na jej
rozvinutie vyvstáva otázka štrukturálnych podmienok, umožňujúcich vznik
subkultúr.
Základom jeho úvah je, že "...všetko konanie je výsledkom
pretrvávajúceho úsilia riešiť problémy prispôsobenia'"6/. Problémy adaptácie
závisia na osobnostných a situačných komponentoch sociálneho poľa, to
znamená, že prostredníctvom podsytémov rekrutovania, prideľovania a
preberania rol, socializácie, moci, komunikácie, vlastníctva a pod. dochádza
k v sociálnom systéme charakteristickým spôsobom triedeniu osobností,
situácií a tým aj príslušných problémov prispôsobovania sa. Tieto problémy
prispôsobovania sa predznamenávajú vznikajúci stav napätia, ktorý je možné
riešiť rôznym spôsobom. Jedna z foriem je legálna (napr. úsilie riešiť napätie
medzi nízkymi príjmami a túžbou po bohatstve, ktoré sa dá dosiahnuť napr.
prostredníctvom loterie). Keďže ale pre všetky možné situácie nejestvuje
uspokojivé inštitucionaíizované riešenie, treba predpokladať istú fŕustračnú
toleranciu u jednotlivcov "/, ktorá vedie k voľbe nelegálnych foriem riešenia
tohoto napätia.
Ďalšia možnosť riešenia napätia spočíva v zmene vzťahovej
(referenčnej") skupiny (napr. v prípade túžby po bohatstve je takýmto riešením
pokles úrovne požiadaviek a orientácia na referenčnú skupinu, ktorá je
primeranejšia obmedzeným príjmom, ako v prípade uvedenej lotérie). V
literatúre sa často v tejto súvislosti hovorí o tzv. "úlohách cieľa" 37.
Zjednocovanie a spájanie sa predstavujú ďalšie možnosti adaptácie na tento
stav napätia: Ak nejestvuje pre istý počet jednotlivcov s podobnými
problémami prispôsobovania žiadne inštitucionalizované riešenie, a súčasne
ani možnosť zmeny (racionalizácie) cieľa a vzťahovej skupiny, dochádza k
ich zjednocovaniu a spájaniu sa. V priebehu interakčných procesov, ktoré
"/ Cohen, A. K., Short, J.F.: Zur Erforschung deliquenter Subkulturen, In: Sack, F., König,
R.(Hrsg.):Kriminalsoziologie, Frankfurt am Main 1968, str. 372
" / Cohen, A. K., Short, J.F.(Hrsg.),cit. vyd. str.373
35
I Cohen, A.K.: Kriminelle Subkulturen, In: Heintz, P., König, R.(Hrsg.): Soziologie der
Jugendkriminalität, Köln und Opladen 1957, str. 103
36
/ Cohen, tamtiež,, str. 105
37
/ U Mertona je to pojem "konformity"
38
/ Napr. u Mertona
29
okamžite začnú medzi nimi prebiehať, vznikajú spoločné normy, hodnoty,
krištalizuje sa spoločný spôsob správania a systém rol, čo býva zavŕšené
vznikom osobitnej subkultúry39/. Subkultúry predstavujú takto možnosť
kolektívneho riešenia spoločného problému.40 /
Keďže o deviantnej subkultúre sa v tomto zmysle hovorí najmä u
najnižších spoločenských vrstiev, treba spomenúť aj depnváciu tých, ktorých
sa týka. Termín deprivácia chápeme ako znevýhodnenie, v ktorom sa ocitá
jednotlivec v porovnaní s inými, ale najčastejšie s členmi skupín, ktorých
príslušníkom by sa rád stal. Tu nemáme do činenia s objektívnou situáciou,
ale s predstavou o tom, čo je primerané osobám, s ktorými sa príslušný
jednotlivec porovnáva. Stupeň deprivácie je potom závislý od výšky ašpirácií
a požiadaviek príslušného jednotlivca a možností ich dosahovania.
Nakoľko jestvuje prakticky iba jeden "statusový svet" a síce ten, ktorý
je vlastný strednej spoločenskej vrstve, zisťuje a konštatuje príslušník
najnižšej spoločenskej vrstvy nespokojnosť so svojim sociálnym položením.
Keď nedokáže nájsť žiadnu zo spomínaných foriem vyrovnania sa s
problémami a vznikajúcim napätím a zisťuje, že takých ako je on je viac,
dokonca dochádza aj k ich vzájomnej komunikácii, dochádza podľa Cohena
k ich spájaniu, nachádzajúcemu svoj reálny výraz vo vzniku bánd a ich
subkultúr.Centrálnym problémom sa stáva otázka statusov. Podľa Cohenovej
hypotézy "...kultúra bandy ...tieto problémy rieši tým, že vytvára kritériá
statusu, podľa ktorých deti a mladiství dokážu žiť." "/ Kedže normy strednej
spoločenskej vrstvy sú považované za platné pre celú spoločnosť, čomu
adekvátne dochádza aj k ich internalizácii, je potrebný veľmi komplikovaný
mechanizmus na zmiernenie tlaku z pocitov utrpenia a zlyhania a
oslobodenia jednotlivca od pocitov viny, sebaobviňovania a nenávisti k sebe,
42
prípadne i strate sebaúcty. / Odmietnutie týchto celospoločenský platných
noriem môže byť úspešné iba v kolektíve väčšej skupiny, pri čom dochádza
nezriedka i k legitimizácii agresii a násilia.
Charakteristickým pre takúto subkultúru sú dva veľmi podobné, nie
však totožné znaky:
1. Negativistický charakter, čo znamená, že delikventné správanie sa
rozvíja aj preto, že je neželané, takmer možno povedať zakázané. Znamená
preto negáciu prevládajúcich kultúrnych konvencií.
39
/ Cohen, A.K.: Kriminelle Subkulturen, cit.vyd., str.106 - 108
/ Cohen, A.K.: Abweichung und Kontrolle, München 1968 , str. 186
41
/ Cohen, A.K.: Kriminelle Jugend, Hamburg, 1961, str.91
"V Moser, T.: Jugendkriminalität und Gesellschaftsstruktur, Frankfurt am Main, 1970,str.32
40
30
2. Neutilitárny obsah deviantného správania, čo znamená asi toľko že
deviantné správanie sa uskutočňuje nie z dôvodov očakávania istého
prospechu, teda nie ako uplatňovanie adekvátnych (aj keď nelegitimných)
prostriedkov na dosiahnutie istého cieľa. Individuálny alebo kolektívny
materiálny úžitok nie je motívom konania a príčinou deviantného správania,
aj keď takéto správanie môže byť zdrojom pociťovania istého uspokojenia.
Čo teda sprostredkováva subkultúra deviantného správania podľa
Cohena? Predovšetkým je to prepožičiavanie statusu príslušníkom
subkultúry, resp. členom príslušných skupín mládeže, ktorý nemôžu v
systéme hodnôt a noriem stredných spoločenských vrstiev nikdy dosiahnuť.
Ďalej zdôvodňujú nepriateľstvo a agresivitu voči tým, vo vzťahu ku ktorým
sa citia menejcennými, prip. vo vzťahu ku ktorým strácajú členovia
sebaúctu.4' / Nemožno zabúdať ani na zmierňovanie strachu a pocitov viny,
ku ktorým dochádza prostredníctvom mechanizmu tzv. techniky neutralizácie. Cohen rozoznáva 6 druhov delikventných subkultúr u/ :
1. Najčastejšie sa vyskytujúca tzv. bázová subkultúra mládeže mužského
pohlavia
2. Konfliktne
orientovaná
subkultúra,
ako
subkultúra
veľkých
organizovaných bánd
3. Subkultúra drogové závislých
4. Subkultúra "poloprofesionálnych zlodejov" väčšinou 16-17 ročných, u
ktorých prevláda utilitárně motivovaný zločin
5. Delikventná subkultúra strednej spoločenskej vrstvy, ktorá sa opiera
najmä o zlyhanie v škole
6. Ženská delikventná subkultúra, opierajúca najmä o sexuálne správanie.
Pokúsime sa zhrnúť základy Cohenovej teórie deviantnej subkultúry,
ako jednej z najznámejších a najtypickejších z oblasti deviantého správania.
Mládež spodných spoločenských vrstiev poznáva síce hodnoty a
normy stredných spoločenských vrstiev, ktoré majú celospoločenskú
platnosť, ale nie vždy ich akceptuje v plnom rozsahu. Len zriedkakedy
dochádza k totálnej negácii týchto hodnôt a noriem zo strany rodičov týchto
mladých ľudí. Najnižšie spoločenské vrstvy majú však aj svoje vlastné
hodnoty a normy, ktoré prenášajú na mladých ľudí. Mladý človek,
pochádzajúci z takéhoto prostredia, ťažko môže dosiahnuť, čo sa od neho
'' / Sykes, G.M., Matza, D.: Techniken der Neutralisierung. Eine Theorie der Deliquenz.
In: Sack, F., König, R.(Hrsg.): Kriminalsoziologie, Frankfurt am Main 1968
" I Cohen. A. K., Short, J.F.: Zur Erforschung deliquenter Subkulturen, In: Sack, F., König,
R(Hrsg.):Kriminalsoziologie, Frankfurt am Main 1968, str.390
očakáva podľa celospoločenských kritérií (napr. v škole). Aj keď si niektoré
z týchto požiadaviek mladý človek osvojuje, vznikajú problémy s jeho
statusom, ktoré vyúsťujú do adaptačných problémov. Preto takýto mladý
človek hľadá východisko zo svojej situácie, poznačenej najčastejšie
zlyhávaním, ktorá má však viacero rovín. Prijatie členstva v skupine mladých
ľudí s podobnými problémami a podiel na tvorbe a kultivácii kultúry tejto
skupiny (bandy) znamená možné riešenie jeho statusových problémov.
Kultúra takejto skupiny rieši tieto problémy tým, že vytvára nové statusové
kritériá, podľa ktorých sú mladí ľudia - členovia týchto skupín, schopní žiť.
Negativistická skupina mládeže spodných spoločenských vrstiev vzniká, keď
integrujúci sa mladí ľudia v nej sa dokážu zjednotiť na odmietaní
celospoločenských noriem a hodnôt (hodnôt a noriem strednej spoločenskej
vrstvy), vzájomne sa podporujú a odmietanie celospoločenských hodnôt a
noriem legitimujú, pričom možno predpokladať, že nové hodnoty, ktoré sa
pritom kreujú, možno aj v skutočnosti realizovať. Empirické výskumy
preukázali, že čím menšie sú emocionálne väzby mladistvých z nižších
spoločenských vrstiev na osoby a systémy hodnôt stredných spoločenských
vrstiev, tým obmedzenejšie sú aj možnosti sociálnej kontroly konformného
správania a súčasne tým väčšia je aj pravdepodobnosť vzniku deviatného
správania.
5. CHUDOBA (Ondrejkovič)
Chudoba nie je žiaľ, žiaden okrajový jav v spoločnosti, ale dotýka sa
podľa obdivuhodne jednotných odhadov mnohých expertov približne tretiny
obyvateľstva našej planéty. 4V Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba
svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom
formovanú a intemationálnu ba aj globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe
znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu
a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe,
kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive,
ošatení a bývaní. Touto absolútnou chudobou je podľa údajov Meyensa46/
postihnutých 630 miliónov obyvateľov na svete. Absolutná chudoba stavia
človeka neschopným byť ľudským a ohrozuje jadro jeho existencie.
Pojem chudoby vnímame teda najčastejšie ako prejav každodennosti,
aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva. Často hovoríme v súvislosti so
štátom verejného blaha (charakterizovanom o.i. aj ekonomickou
"V Podrobnejšie pozri o tom Nohlen, D., Nuscheler, F. (Hrsg.): Handbuch der Dritten
Welt.. Grundproblemen, Theorien, Strategien. Bonn, 1993
4
7 Meyens, P.: Hunger und Ernährung, in: Nohlen, D., Nuscheler, F. (Hrsg.), cit. vyd.
32
konjunktúrou) o návrate chudoby ako sociálneho javu. V tejto súvislosti sa
čoraz častejšie stretávame s tzv. novým typom chudoby, ktorá má súčasne
s rastom všeobecného blaha a dostatku tiež stúpajúci trend. Názorne svedčí
o tom rastúci počet osôb, poberajúcich sociálnu podporu. Tento počet sa
podľa viacerých autorov v čase približne od r. 1970 do roku 1990 v priemere
viac ako zdvojnásobnil a to osobitne v priemyselne rozvinutých krajinách
sveta.47/ Je to nový typ chudoby, ktorý je spojený s rastom blahobytu širokých
vrstiev obyvateľstva. V postsocialistických krajinách bývalého socialistického tábora býva často nazývaná chudobou transformácie. Tento nový typ
chudoby je charakteristický okrem iného novou dynamikou. Približne 57 %
obyvateľstva postihnutých chudobou sa nachádza v takejto situácii asi 1 rok,
kým chudobou v dĺžke 6 a viac rokov býva postihnutých približne iba 11%
obyvateľstva. Pre veľkú časť obyvateľstva postihnutých chudobou, t.j.
približne 20% predstavuje chudoba trvalý stav.48/ Zváštnosťou tohoto nového
typu chudoby je i tzv. nový fenomén opakovaného prichádzania a
odchádzania chudoby, ktorým je poznačené značné percento obyvateľstva
a to vrátane stredných vrstiev. Významný nemecký sociológ Ulrich Beck
prirovnáva tento stav k podzemnej dráhe: Pristupujú stále noví "cestujúci",
a mnohý vystupujú. Po určitú dobu sa môže zdať, že ide o rovnaké osudy
chudobou postihnutých ľudí, ale niektorí "cestujú" iba jednu zastávku, iní
celú trať. Počas pobytu v podzemke (chudobe) predstavujú náhodnú skupinu,
pre ktorú je typické spoločné čakanie na výstupnú zastávku.45/ Takto získava
chudoba masovosť ľudských osudov a súčasne aj ich individualizáciu.
Chudobou všeobecne rozumieme sociálny jav, ktorý je charakteristický
nedostatkom životných prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. V tomto
zmysle je považovaná za sociálny problém, prip. za sociálnopatologický jav.
Niekedy sa miesto mnohoznačné definovaného pojmu absolútnej chudoby
používa pojem bieda. V porovnaní s pojmom bieda je chudoba považovaná
za menej drastickú situáciu, v ktorej sa jednotlŕvec alebo sociálna skupina
nachádzajú. Pojem biedy býva obvykle používaný v súvislosti s hladom,
telesným alebo duševným utrpením alebo poškodzovaním, sociálnou
odkázanosťou a pod. Hranice biedy a chudoby nie je možné stanoviť a často
sa oba významy zamieňajú. Z hľadiska jednotlivca prip. spoločenskej
"/Podrobnejšie pozri o tom (najmä z hľadiska SRN) Rentzsch, D., OĽc, Th. (Hrsg.):
Grenzen des Sozialversicherungsstaates, Opladen 1994, ale najmä rozsiahku prácu
Bourdic, P. at. al.: La misere du monde, Edition du Seuil, Paris 1993, ktorá sa stala
bestcelerom a bola za krátky čas preložená do všetkých svetových jazykov.
18
/ Leibsfried, St., Leisering, L.U.a.: Zeit der Armut. Lebensläufe im Sozialstaat. Frankfurt
am main, 1995, str. 80
*V Beck, U.: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Frankfurt am Mai».
1986, l.vyd., str.147
33
skupiny môže byť chudoba nezapríčinená, alebo spôsobená vlastným
pričinením. Popri každodennom používam pojmu chudoba v bežnej reči
jestuje však i niekoľko pokusov o vedeckú reflexiu tohoto javu.
Chudoba má oproti niektorým sociálnym javom zvláštny charakter.
Obsahuje v sebe kategorický imperatív čokoľvek konať na jej odstránenie
a neuspokojovať sa s jej deskripciou, analýzou príčin a následkov. V tomto
zmysle je chudoba i morálnym pojmom.50/ Nadväzuje na všeobecne rozšírené
predstavy o ľudskej dôstojnosti, solidarite a spravodlivosti, ako i ochrany
slabých. Tým sa pojem chudoby líši od pojmu sociálnej nerovnosti, ktorá je
všeobecne považovaná za dôsledok rozdielov v podávaní výkonov v spoločnosti, ktorá samotná spočíva na princípe výkonov (spoločnosť výkonov).
Podľa tohoto princípu dosahuje jednotlivec i spoločenská skupina sociálnu
pozíciu (status) predovšetkým na základe výkonov, ktoré jednotlivec (sociálna skupina) v spoločnosti podáva. Keď sa podarí isté vzťahy v živote spoločnosti charakterizovať ako chudobu, núti toto označenie sociálne prostredie
konať. Naopak, keď dochádza k zakrývaniu, popieraniu alebo utajovaniu
chudoby, alebo vysvetlovaniu chudoby práve ako pôsobenie princípu výkonnosti, zbavuje sa spoločnosť prip. sociálne prostredie, ktoré obklopuje takýto
jav nutnosti konať. S takýmto postupom sa často stretávame v konaní
niektorých vlád (napr. USA v 80-tych rokoch "'/, SRN v parlamente v r. 1986
a vedeli by sme doložiť podobné prípady aj v SR). Hlavne v oblasti sociálnej
politiky na celom svete zaznamenávame neustále narastajúci počet tých, ktorí
poberaj ú sociálnu výpomoc a to od štátu i mimovládnych organizácií.
Už dlhšie obdobie jestvujú vo svete odborné diskusie o tom, čije možné vytvoriť exaktnú, ľahko operacionalizovateľnú a objektívnu definíciu chudoby. Veda však v tejto otázke nie je kompetentnejšia ako ostatné (i nevedecké disciplíny), práve vzhľadom na morálny aspekt chudoby ako sociálneho javu. Práve preto sa stretávame s nespočetným množstvom definícií chudoby a následne i s veľmi rozdielnym kvantitatívnym rozmerom tohoto javu
3
v spoločnosti. V tejto súvislosti treba spomenúť Karáska, V ktorý na základe
analýz v SR dokazuje i metodologickú oprávnenosť rozlišovať dve pásma
chudoby: nižšiu vrstvu chudoby a širšiu vrstvu chudoby. Za najvhodnejšie
východisko možno pokladať prístup Krauseho53/, podľa ktorého možno rozlišovať prístup k definícii chudoby ako:
''/ p p i c k e r ' p - Poverty and Social Security:Concepts and Principles.London,New Yorkl993
^zn o tom Galbraith, J.K.: Herrschaft der Zufriedenen. Die Kapitulation der
"mokratie vor der Armut. In:
Spiegel, roč. 1992, č. 36, str. 136 - 146
t o DDer
r s
P i e g e l ' r o f i - 1 9 9 2 ' c 3 6 > str J :
. ^ ' - K otázke hraníc chudoby obyvateľstva Slovenskej republiky. In: Sociológia,
9 3 E ián k o1m m2 S t r 5 3 6 7
^ ' - " ensarmut
/R
'
" in der Bundesrepublik Deutschland. In: Aus Politik der
B 4 9
,, l
' 1 9 9 2 > str - 3 ~ 17> P o z r i t i e ž Alcock, P.: Understanding poverty,
tolce, London 1993
34
absolútneho javu
relatívneho javu
subjektívneho javu
politického javu
Tzv. absolutná koncepcia chudoby vychádza z prekročenia resp.
nedosahovania stanoveného absolútneho životného minima, pričom
sa vychádza zo stanovených alebo všeobecne uznávaných
štandardov bývania, stravovania, obliekania. V SR sa stretávame
ešte s pojmom hmotrná núdza, ktorý je príkladom pokusu
o objektivizáciu chudoby ako sociálneho javu54/. Znamená stav pod
úrovňou životného minima, ktorého výška sa každoročne zverejňuje
v zmysle platného zákona o sociálnej pomoci k 1. júlu príslušného
roku. Niektoré absolutné koncepcie chudoby vychádzajú z určitej
hranice, pod ktorou už nie je možné udržiavať ani holú existenciu
(potrava, ošatenie, bývanie).
Naproti tomu pri relatívnej koncepcii obsahu pojmu chudoba býva
označovaný ako chudobný každý, kto nedosahuje relatívne
štandardy, závislé od bohatstva spoločnosti. To znamená, že
chudobný v bohatšej krajine nebude porovnateľný s chudobným v
hospodársky menej prosperujúcej krajine. Kvôli názornosti
uvádzame príklad 10 krajín v 70 rokoch:
Krajina (štát)
Francúzsko
Španielsko
Austrália
Kanada
USA
SRN
Japonsko
Veľká Británia
Norsko
Holandsko
Podiel 10%
najbohatších na
príjmoch
30,5
28,5
25,2
24,7
26,1
j
30,6
27,8
23,9
18,6
21,8
Podiel 10%
najchudobnejších
na príjmoch
1,4
1,5
1,6
1,6
U
2,8
2,7
2,4
2,6
3,2
Koeficient
nerovnosti
21,78
19
15,75
15,43
15,35
10,92
10,29
9,95
7,12
6,81
'7 Podľa ods.l § 7 zákona č. 195/1998 v znení neskorších predpisov O sociálnej pomoci je
"...hmotná núdza stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené
osobitným predpisom"
35
Najčastejšie sa vychádza pritom z nedosahovaného určitého percenta
príjmov na obyvateľa (na hlavu). Pojem relatívnej chudoby býva dopĺňaný
životnou situáciou (vybavením domácnosti, vzdelaním, sociálnymi
kontaktmi, zdravím a i.)- O relativizácii pojmu chudoby možnom hovoriť
i z pohľadu histórie (život v staroveku, stredoveku, novoveku, v dvadsiatych
rokoch nášho storočia, v medzivojnovom, vojnovom a povojnovom období, v
súčasnosti a pod.).
Podľa subjektívnej koncepcie chudoby je chudobný ten, ktorý má
podľa subjektívneho odhadu tak málo prostriedkov na živobytie, že
mu nedostačujú na základné životné potreby. Pritom samotný
pojem základných životných potrieb je neobyčajne variabilný, v
závislosti na tradiíciách, kultúrnom prostredí, geografických a
klimatických podmienkach, spôsobe života indivídua a pod.
Spravidla sa stretávame s významnými rozdielmi medzi subjektívne
pociťovanou chudobou, resp. životom pod úrovňou životného
minima, prip. na jeho úrovni a medzi životným minimom podľa
zákona.
Naproti tomu podľa politickej koncepcie chudoby je chudobný ten,
kto splna kritériá stanovené štátom na poberanie sociálnych dávok
resp. sociálnej pomoci v chudobe. Ide najčastejšie o stav tzv.
sociálnej núdze, keď si občan nemôže sám zabezpečovať
starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť,
ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov
alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vhľadom na vek,
nepriaznivý zdravotný stav sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu
zamestnania.55/ V takomto prípade sú počty chudobných v
príslušnej krajine, regióne, územnosprávnom celku a pod. závislé
od počtu poberateľov uvedenej pomoci. Uvedená koncepcia preto
počíta i s tzv. skrytou chudobou, t.j. s istým percentom obyvateľstva, ktoré síce spĺňa kritériá na poberanie sociálnej pomoci, ale
z najrôznejších dôvodov sa neuchádza o takúto pomoc (pocity
zahabnenia pre odkázanosť, neinformovanosť, odmietanie, subjektívna spokojnosť s daným stavom a pod.). Politická koncepcia
chudoby vychádza z nevyhnutnosti sporadického prispôsobovania
kritérií a hraníc chudoby možnostiam (napr. štátu, regiónu a pod.).
Tým sa blíži ku koncepcii relatívnej chudoby. V tejto súvislosti
treba spomenúť termín životné minimum. Podľa Radičovej56/ je to
5
V Podľa od.l § 10 zákona č. 195/1998 v znení neskorších predpisov O sociálnej pomoci
7 Radičová, I.(ed..): Vieme čo chceme a vieme čo odmietame? S.P.A.C.E., Bratislava
1998, str. 12
5
36
taký súbor statkov a služieb, ktorý umožňuje základnej spotrebnej
jednotke (spoločne hospodariacej domácnosti určitej veľkosti
a zloženia) uspokojovať potreby v miere uznanej spoločnosťou
v danom časovom období za minimálne nevyhnutné náklady pre
udržanie primeranej úrovne spotreby a zapojenia do normálneho
života spoločnosti. Životné minimum tak pozostáva z výdavkov na
bežné potreby (výživa, ostatné základné osobné potreby, výdavky
spojené s prevádzkou domácnosti) a vylučuje výdavky spojené
s nákupom a obnovou predmetov strednodobej a dlhodobej
spotreby. V SR podľa zákona predstavuje 1980 Sk pre samostatne
žij úceho j ednotlivca.
Dokazovanie a kvantifikácia chudoby zo strany sociálnych vied,
osobitne sociálnej práce je súčasne spravidla poukazom na nespravodlivosť
spoločnosti. Pre úplnosť treba však spomenúť i diskusie, spochybňujúce, či
vôbec môžu byť chudoba, bieda a nedostatok predmetom vied o spoločnosti,
osobitne sociológie.57/ Chudobní bývajú často označovaní za obete
nedostatočne fungujúceho systému sociálneho zabezpečenia, alebo
diskriminaiizácie na trhu práce. Výpovede o chudobe sú preto súčasne i
svedectvom toho, ako si vlastne spoločnosť a jej funkcie predstavujeme.
Sociologické koncepcie chudoby vychádzajú najčastejšie zo životnej
situácie tzv. západoeurópskych stredných vrstiev. Výskumné stratégie
chudoby vytvorili predstavu života stredných vrstiev spoločnosti,
povýšených na všeobecne platnú sociálnu normu, ktorú si osvojujú prakticky
všetky skupiny obyvateľstva v procese socializácie. Súčasne riešia i podiel
chudobných vrstiev spoločnosti na sociálnopolitických rozhodnutiach, na
sociálnej kontrole a podiel týchto vrstiev spoločnosti na zapríčinení vlastnej
životnej situácie. Funkcionalistické teórie vysvetľujú chudobu ako sociálny
jav, ktorý popri svojich negatívnych stránkach plní aj významné poslanie
8
v spoločnosti.' / Predovšetkým spôsobujú nezáujem tých, ktorí nie sú
chudobní na redukcii spoločenských nerovností a súčasne mobilizujú
k zvyšovaniu vlastných výkonov, čo nachádza priaznivý odraz vo vývoji
spoločnosti. Chudobní preberajú i výkon tzv. špinavých a podradných, prip.
neatraktívnych, ale spoločensky nevyhnutných prác v spoločnosti,
zabezpečujú odbyt, konzumáciu a cirkuláciu menej kvalitného tovaru, ktorý
nie je schopný prinášať väčší zisk. A napokon, keďže ich existencia je
"/Podrobnejšie pozri o tom Kraiss, B.: La misere du monde und die moderne Gesellchaft,
oder Können Armut, Elend und Not Gegenstand der Soziologie sein? In; Lendemains, roč.
1974, č. 75-76, str. 7-13
18
/Gans, HJ.: The positive funktion of poverty, in: Amer. Journal of Sociology, roč.78,
1972, str. 275-289
37
spojená so sektorom sociálnych služieb, súčasne vytvárajú dodatočné
pracovné miesta a pracovné príležitosti. Táto koncepcia napokon nadväzuje
na stredoveké kresťanské poňatie chudoby, spájané s morálnou čistotou
("chudoba cti netratí") a askézou. Chudoba bola súčasne výzvou
k šľachetnosti, k láske k blížnemu a milostrdenstvu.
Sociologické i sociálnopsychologické koncepcie chudoby kladú veľký
dôraz na reakciu chudobných na situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Sociálne
správanie niektorých chudobných skupín obyvateľstva alebo jednotlivcov
môže byť príznačné akceptovaním (zmierením sa) situácie, v ktorej sa
nachádzajú, alebo jej odmietaním. Významné je pritom subjektívne vnímanie
vlastnej chudoby. Stereotypom sociálneho správania chudobných je
disproporčnosť, ktorá jestvuje medzi intenzitou chudoby ajej vnímaním.
Očakávania chudobných na prekonanie chudoby môžu byť adekvátne, alebo
slabšie ako materiálna situácia, v ktorej sa nachádzajú, ale aj silnejšie.
Anglický sociálny politik a vedec Runcimen nazval tento jav "relatívnou
depriváciou".59/
Postmodernistická paradigma kladie vinu za vznik súčasným podobám
chudoby industrializácii a urbanizácii, ktorá mala za následok sťahovanie
obyvateľstva do miest, proletarizáciu a pauperizáciu obyvateľstva. V tomto
smere je pokladaná za následok rozvoja vedy a techniky, spojených
s industrializáciou a rastom priemyselnej veľkovýroby a znamená súčasť
nárastu sociálneho rizika v spoločnosti.
Pozoruhodné sú i názory, vychádzajúcej z tzv. fenoménu feminizácie
chodoby. Podľa týchto názorov, ženy žijúce bez manželov alebo partnerov,
rozvedené a opustené ženy s deťmi tvoria najpočetnejšiu vrstvu chudobného
obyvateľstva. Podľa údajov z r. 1992 v USA 45% všetkých amerických rodín
s matkou samoživiteľkou žije v chudobe. Mnohé z týchto žien napriek
spoločenským a ekonomickým prekážkam utiekli z domu pred mužským
60
násilím. /
Osobitné miesto v teórii zaujímajú otázky anómie ako následku
chudoby. Podľa týchto teórií nezamestnanosť, ale najmä chudoba -vylučujú
veľkú časť obyvateľstva z realizácie cieľov, sprostredkovaných kultúrou, ako
napr. blahobyt, resp. ekonomická istota. V dôsledku toho vzniká anomické
napätie, ktorého prvky sa individualizačnými tendenciami v našej spoločnosti
5
7 Hobsbawn, EJ.: Indistrie und Empirie. Britische Wirtschaftsgeschichte seit 1750.,
Frankfurt am Main 1968
-/ Podrobnejšie pozri o tom Jones, A.: Nabudúce bude mŕtva. In: Aspekt, 1998, Č.3, str.l 5
38
6
ešte zosilňujú. '/ Keďže chudoba a v tej miere i nezamestnanosť vedú
k destabilizácii hodnôt a noriem, vzťahujúcich sa k práci, dochádza vo
vzťahu k práci k významnému oslabeniu tak sociálnej regulácie, ako i
sociálnej kontroly. Táto destabilizácia sa postupne môže preniesť i na ďalšie
oblasti hodnôt a noriem, ba môže spochybniť i samotný princíp výkonu, na
ktorom spočíva súčasná spoločnosť. Tak dynamika rastu bohatstva a luxusu
v spoločnosti ako i dynamika chudoby oslabujú základné spoločenské normy,
ktoré spočívajú etike výkonu a práce našej kultúry. Naviac chudoba v každej
bohatej spoločnosti kladie nástojčivo otázky o existencii sociálnej
spravodlivosti, ktoré by mohli spochybniť legitimitu štruktúr spoločenských
šancí. To všetko je spojené i s pohľadom na sociálnu kohéziu, v ktorej
chudoba znamená stratu možností spoločenských kontaktov a vylúčenie
chudobných z normálnych foriem komunikácie a družnosti. Jedným z
následkov je ubúdanie sociálnej solidarity.
Na Slovensku nízkopríjmové domácnosti (nižší príjem ako 1800.- Sk
na jedného člena domácnosti) predstavovali vr. 1994 20,6 % a vr. 1995
11,4%. Hoci podiel nízkopríjmových domácností postupne klesal, bol tento
jav sprevádzaný čoraz väčším napätím medzi čistým mesačným príjmom
a reálnymi výdavkami na jedného člena domácnosti.62/ Rozhodujúci podiel
týchto domácností tvoria v SR rodiny s nezaopatrenými rodinami (cca 82%)
a domácnosti nepracujúcich dôchodcov (cca 14%). Príjmy v týchto rodinách
nedokážu pokryť nevyhnutné výdavky, takže sú odkázané na úspory (pokiaľ
ich majú), pôžičky, svojpomoc, predaj nehnuteľností, sociálnu výpomoc.
Nezriedka vedie táto situácia k pokusom o nelegálne získavanie prostriedkov
na obživu. Podľa iných zdrojov, založených na odlišnej metodike bol podiel
sociálne odkázaných v SR v r. 1995 8%-ný a v r. 1996 už len 7%-ný.
Z dlhodobého hľadiska všeobecne možno konštatovať, že na Slovensku
prevláda trend znižovania zastúpenia skupiny ľudí pod životným minimom,
čo znamená dlhodobé znižovanie rozsahu chudoby.63/ V prípade
dlhodobejšieho pretrvávania väčšieho počtu obyvateľov pod hranicou alebo
na hranici životného minima sa môže veľmi negatívne prejaviť napríklad
znižovaiu'm vzdelanostnej úrovne obyvateľstva (nedostáva sa prostriedkov na
vzdelanie), na technické zaostávanie (napr. vozového parku obyvateľstva,
vybavenia domácností a pod.), chátranie bytového fondu a i., teda celého
"/ O negatívnych stránkach individualizácie podrobnejšie pozri Ondrejkovič,P.: Negatívne
stránky individualizácie mládeže. PdF UK, Bratislava 1997
02
/Radičová, L: Sociálna situácia občanov Slovenska -reč čísiel. In: Radičová,I. (ed.):
Vieme čo odmietame a vieme čo chceme? S.P.A.C.E., Bratislava 1998, str. 12 a nasl.
"/ Vašečka, I: Transformácia sociálnej starostlivosti na systém sociálnej pomoci
v podmienkach Slovenska vrokovh 1990 - 1996. In: Radičová, I.: Sociálna politika na
Slovensku. S.P.A.C.E., Bratislava 1997, str.109
39
spôsobu života, vrátane spoločenských vzťahov. Do tzv. nižšej vrstvy
chudoby v SR podľa Karáska patria najmä rodiny stredných vekových
kategórií (30 - 50 rokov), ktorí tvoria cca 43% z uvedenej vrstvy, starí ľudia
(60 a viac roční), cca 29% z vrstvy nižšej vrstvy chudoby, občania so
základným vzdelaním (cca 41%) a stredným vzdelaním (cca 40%)."/ Za
významné možno považovať zistenia, podľa ktorých medzinárodné
porovnanie štruktúry spotrebných výdavkov domácností v SR svedčí
o kvalitatívne odlišnom modeli životného štandardu a tým aj odlišnom prahu
chudoby.
Problematika chudoby ako sociálneho javu býva spájaná s nevyhnutnosťou riešenia na individuálnej, prip. skupinovej, ale i celospoločenskej
úrovni. K takémuto riešeniu je však potrebný konsenzus pri definovaní
chudoby, výsledkom ktorého by bola jasná, zrozumiteľná, noliticky
akceptovateľná a naviac operatívna definícia chudoby. Vypracovať takúto
definíciu a následne sa aspoň pokúsiť o jej likvidáciu sa však zatiaľ
nepodarilo, rovnako tak ako sa nepodarilo vypracovať ani komplexnú
metodológiu na meranie chudoby a hraníc chudoby. V USA bola napr. v roku
1964 prezidentom Johnsonom vyhlásená vojna proti chudobe, ktorá mala
komplexný charakter a týkala sa prakticky všetkých oblastí života,
ekonomiky, kultúry, zdravotníctva, školstva a mimoškolského vzdelávania,
mládežníckej politiky, politiky zamestnanosti a i. Zlyhanie americkej
stratégie bolo vysvetľované pripisovaním výlučnej zodpovednosti za svoj
osud chudobným. Podľa údajov OSN vr. 1997 žilo na svete 1,3 miliardy
obyvateľov s dôchodkom menším ako 1 US dolár denne. V Anglicku je
známy "thatchcrovský" pokus nazvaný "trickle down", ktorý počítal s tým,
že chudobní sa budú podieľať na raste spoločenského bohatstva a ich
momentálna sociálna situácia bude riešená iba obmedzenými prostriedkami,
aby boli motivovaní k spolupráci na raste bohatstva celej spoločnosti.
Významným prínosom pre zmierňovanie následkov chudoby predstavuje
sociálna práca, charita, individuálna pomoc, osobitne existencia tzv. welfare
štátu, (Wohlfahrtstaat, štátu verejného blaha). Existenciou štátu verejného
blaha rozumieme v užšom slova zmysle systém štátnych a verejných
(mimovládnych) zariadení, ktoré slúžia nasledovným cieľom:
1. Zabráneniu človeku nedôstojnej chudobe a existenčnej núdzi (napr.
prostredníctvom sociálnej pomoci).
2. Zabezpečeniu proti hroziacim štandardným rizikám (prostredníctvom
dôchodkového, nemocenského, havarijného, nehodového a pod. poistenia,
vrátane poistenia pre prípad nezamestnanosti).
3. Odstráneniu neželateľných foriem sociálnych nerovností (napríklad prostredníctvom tzv. progresívneho zdaňovania, chránených pracovísk a p.).
"/' Podľa Karáska, cit. dielo str. 66
40
4. Nastoleniu rovnakých životných podmienok, resp. základných
predpokladov každodenného správania (prípravou vhodnej infrastruktury
a prístupu k verejnému bohatstvu).
V širšom slova zmysle štáty verejného blaha, ktorých obyvateľstvo
predstavuje vyspelú spoločnosť, usilujú o kreovanie politicko-administratívneho, socio-ekonomického a socio-kultúrneho systému, ktorý by dokázal
sústavne rozmnožovať verejné blaho obyvateľstva, kvalitu života poriadok,
bezpečnosť a všeobecnú spokojnosť. Uvedené snahy možno hodnotiť ako
paradigmu úsilia o verejné blaho.
I keď sa podarilo vo vyspelejších štátoch (štátoch sociálneho blaha,
welfare, Wohlfahrstaat,) chudobu ako sociálnopatologický jav utlmiť alebo
aspoň zmierniť, v celosvetovom merítku je problém chudoby považovaný za
neriešiteľný, lebo vystupuje ako globálny jav, spočívajúci na diskrepancii
medzi expanzívnymi tendenciami ľudských požiadaviek a populačného rastu
na strane jednej a obmedzenosťou zdrojov na našej planéte na strane druhej.
No i v mnohých krajinách s vyspelou demokraciou sme svedkami narastajúcich sociálnych priepastí, neustále narastajúcej nezamestnanosti, zväčšujúcich sa konkurenčných tlakov, sociálnej marginalizácie celých skupín
obyvateľstva a postupného zbavovania sa zodpovednosti za chudobu zo
strany štátu. Otrasné svedectvo v tomto smere podáva Pierre Bourdieu
v pozoruhodnom sociologicom svedectve a diagnóze každodenného utrpenia
a chudoby na príklade francúzskej spoločnosti, ktorá má takmer všeobecnú
platnosť.05/
V SR je problematika skúmania chudoby dlhodobé predmetom
pozornosti Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny a z hľadiska
sociológie predmetom pozornosti Sociologického ústavu SAV. Jedna z
metód pri určovaní hraníc chudoby v SR vychádza z rozpočtových
štandardov, ktoré vychádzajú zo špecifických košov tovarov a služieb, ktoré
po ocenení môžu predstavovať určitú minimálnu hranicu životnej úrovne.
Hlavným nedostatkom tejto metódy sú ťažkosti pri dosahovaní všeobecného
súhlasu, čo sú základné potreby, ktoré štandardy ich reprezentujú a ktoré zo
štandardov majú byť do košov zahrnuté. Štandardom sa vytýka aj ich
autoritatívnosť a arbitrárnosť, ale najmä to, že neberú do úvahy názory
chudobného obyvateľstva.66/ Iný spôsob založený na štatistických metódach
'V Bourdieu. P.et al.: Das Elend der Welt. Universitätsverlag Konstanz, 1997, 848 strán,
orig.:La misére du monde, Editions du Seuil, Paris 1993
"/ Valná, S., Filipová, J.: Dopad spoločenskej transformácie na diferenciáciu sociálnoekonomickej situácie domácností. In: Aktuálne otázky zmien sociálnej politiky a politiky
zamestnanosti na Slovensku. VÚPSVAR, Bratislava 1996, str. 138 - 151
41
využíva na určenie chudoby tzv. Engelove zákony, podľa ktorých s rastom
príjmu sa znižuje podiel výdavkov domácností na základné potreby vjej
celkovom rozpočte. S. Valná67/ uvádza 3 u nás najfrekventovanejšie prístupy
k určovaniu hraníc chudoby:
• prístup príjmovo - výdavkový (rozpočtové štandardy)
• prístup sociálneho konsenzu (založený najmä na sociologických
výskumoch)
• prístup založený na správaní ľudí (behaviorálny, založený na analýze
správania ľudí v závislosti od zmien príjmov)
Za najoptimálnejší prístup z hľadiska sociálnej práce a sociálnej politiky
považujeme prístup sociálneho konsenzu, i keď nemožno povedať, že
niektorý z prístupov skúmania chudoby ako sociálneho javu by bol
nevedecký, ibaže každý z nich vyjadruje a zdôrazňuje inú stránku
problematiky. Na Slovensku sa VÚPSVaR sa vo svojich koncepčnometodologických prístupoch usiluje o komplementárne využívanie všetkých
uvedených možností. Treba si uvedomiť, že neriešenie komplexu otázok
chudoby a opomínanie jej výskumu môžu mať za následok vážne integračné
problémy práve v dôsledku chudoby.
6. AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA A NÁSILIE. (Ondrejkovič)
Emócie, ktoré sprevádzajú ľudí po celý život sa prejavujú i v
neobyčajne špecifickej a spoločensky nebezpečnej podobe, ktorú nazývame
agresia. Ako agresiu označujeme najčastejšie útočné správanie, ktoré
obyčajne nastupuje ako reakcia na skutočné alebo iba zdanlivé ohrozenie
vlastnej moci, najčastejšie ako prejav hnevu. Sociologický význam agresie
68
naviac obsahuje aj zámer, t.j. intencionálne poškodzovanie / (druhého alebo
i seba). Stretávame sa s ňou ako agresiou individuálnou, skupinovou, ale
i masovou. Z hľadiska jednotlivca zisťujeme negatívny účinok agresie, ktorý
sa prejavuje v ohrození individuálneho zdravia (psychosociálna jednota
človeka), nakoľko agresívne myšlienky, impulzy i samotné konanie môžu
negatívne ovplyvňovať nervovú sústavu, vyvolávať tenziu, ustavičné napätie,
strach, vyvolávať psychózu, následne ochorenie žalúdka (vredová choroba),
srdca a pod. Z hľadiska spoločnosti si prejavy agresie zasluhujú osobitnú
pozornosť, lebo agresia dokáže ohroziť ľudské spolužitie, fungovanie
sociálnych systémov, ba i samotnú existenciu ľudstva (v prípade konfliktov,
"! V a k l á ' S - > Filipová, J., cit. vyd. str. 140 a nasl.
/ Manková, Petrusek, Vodákova a kol.:Velký sociologický slovník Praha, Karolibnum
1996, str. 44, 1. diel
42
nukleárnej vojny, ale aj individuálnej nezodpovednosti). Prejavuje sa alebo
evidentným spôsobom (bitie, trhanie, kúsanie a pod.), alebo skryte (napr.
ohováranie, ponižovanie a p.). V literatúre sú známe 3 skupiny teórií agresie
(pudové inštinktívne teórie, frustračné teórie a teórie sociálneho učenia,
považujúce agresiu za naučenú odpoveď). Pojem hostilita používame na
označenie všeobecne nepriateľského postoja voči ľuďom, voči spoločnosti.
LOVAS uvádza, že hostilita môže byť zložkou agresivity, ale nemusí
nadobudnúť charakter agresivity."9/ Znamená to teda, že hostilita sa nemusí
prejaviť agresívnym správaním, často sa prejavuje v tom, že jednotlivec sa
negatívne vyjadruje o niekom, želá mu neúspech, ktorý si úprimne želá,
najradšej by privodil na osobu alebo skupinu, ktorú nemá rád chorobu alebo
ťažkosti. Hostilita preto môže byť príčinou agresie, ale agresia môže mať
aj iné príčiny. Jedným z prejavov agresivity, hostility i násilia je osobitný
komplexný (multifaktoriálny) sociálno-patologický jav, ktorý všeobecne
nazývame týraním, zneužívaním a zanedbávaním detí (kapitola 6.1).
Osobitné formy prejavu nadobúda v škole, kde sa prejavuje ako rast násilia,
o príčine ktorého pojednávame v kapitole 6.2. I keď na individuálnej úrovni
jestvuje predstava o ovládnutí ľudskej agresivity (napr. antiagresívny tréning
- AAT, sublimácia, katarzia, psychoanalytičke techniky rozhovoru,
zvyšovanie sebaoceňovania, sebahodnotenia, a pod.), na mezo- a makrosociálnej úrovni nepoznáme účinné postupy prekonávania agresie a agresivity.
Doposiaľ veľmi nepresné je vymedzenie pojmu násilie (nem. Gewalt,
angl. violence), s ktorým sa prakticky stretávame v každodennom živote.
O násilí spravidla hovoríme v súvislosti s kriminalitou, často hovoríme
o násilí v rodine, násilí voči ženám, o násilí v školách, v armáde a ďalších
špecializovaných spoločenských inštitúciách, ale aj o špecifickom "každodennom" násilí, násilí "na ulici", o násilí skrytom, otvorenom, a i.
Násilie znamená tiež najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná
charakteristika násilia hovorí o akomkoľvek akte, vrátane zanedbávania,
ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. O mnohoznačnosti
pojmu násile svedčí však i to, že sa používa i ako označenie formy
intervencie do vzťahov (medziľudských, ale i medzištátnych, do vzťahov
medzi inštitúciami a pod.), ktorých sféra je upravená právnou formou, alebo i
na označovanie intervencie na ďalekosiahle priame alebo nepriame
ovplyvňovanie ľudí. Násilie môže byť zabudované i do štruktúry samotného
spoločenského systému a môže predstavovať dynamický proces. Môže
M
/Výrost, J., Slaměník, L: Sociální psychologie - sociálna psychológia. ISV Praha, 1997,
str.317
43
narastať, eskalovať, alebo naopak, dočasne môže dochádzať k minimalizácii
násilia v spoločnosti. Môže nadobúdať kolektívne i individuálne formy,
podobu masových hnutí alebo individuálnych činov v správaní jednotlivcov.
Môže spôsobovať utrpenie, bolesť, ale i úľavu a subjektívne pocity
satisfakcie alebo vyslobodenia. Môže vyvolávať odpor, ale i podrobenie sa,
rezignáciu. Nič nie je tak nejednoznačné a otázne, ako definícia násilia,
uvádza Birgitta NEDELMANNOVÁ,70/ profesorka sociológie na Univerzity v
Mainzi, známa svojimi prácami o násilí a moci v spoločnosti. Pravdepodobne
preto sa najčastejšie stretávame s "hustým popisom" - čo najpodrobnejším,
doslova mikroskopickým výpočtom všetkého toho, čo je násilie, vychádzajúc
z paradigmy a teoreticko-metodologického konceptu fenomenologie.71/
Násilie možno súčasne označiť í ako špecifické ľudské správanie, smerujúce
k vynucovaniu splnenia prianí, záujmov, zákonov, príkazov a pod.
Osobitným druhom násilia je terorizmus, ktorý vzbudzuje strach a hrôzu.
Máva spravidla provokatívny charakter, v ostrom rozpore s prijatými
normami správania. Pôvodne znamenal predvedeckú kategóriu, používanú
v bežnom hovorovom jazyku. Dnes sa pojem terorizmu používa najčastejšie
v súvislosti s existenciou malých a extrémistických skupín, ktorých činnosť
je motivovaná rasové, etnicky, xenofobicky, prip. príslušnosťou k niektorým
sektám, ale i v súvislosti s organizovaným zločinom, kde tvorí jeho najnižší
stupeň. Teroristické skupiny však neraz získavajú i skrytú podporu štátu
(najčastejšie zo zahraničia), materiálnu alebo v oblasti profesionálneho
výcviku. Ich činnosť je neraz opradená rúškom tajomnosti a v skupine
samotnej platia osobitné normy, prísne zásady konšpirácie, ktorých
nedodržanie sa prísne trestá.
V súvislosti s problematikou násilia sa objavujú ako naliehavé i otázky
monopolu štátu na násilie, ako jedinej inštitúcie, ktorá je oprávnená na
používanie násilia a v súvislosti s tým i otázky kontroly tohoto monopolu a
násilia v spoločnosti vôbec. Otvorenou otázkou zostáva i proces zovšednenia,
"skaždodennostnenia" násilia, zvykania si naň, neustále narastajúceho
včleňovania násilia do vzorcov sociálneho správania a kultúry (alternatívne
kultúry a kontrakultúry) a s tým spojenej narastajúcej ľahostajnosti voči
prejavom násilia. Čoraz častejšie sa stretávame s charakteristikami 20.
storočia ako storočia násilia. Niektorí autori konštatujú, že násilie sa stalo v
20. storočí rovnako tak ako peniaze univerzálnym fetišom. Sériové vraždy,
'7 Nadehnan, Birgitta: Gewalt. Soziale Bedeutungen und sozialwissenschaftliche
Bedingungen des Begriffs, str. 109 - 147, In: Bundeskriminalamt (Hrsg.): Was ist Gewalt ?
Auseinandersetzungen
mit
einem
Begriff
Bb.l,
Strafrechtliche
und
Sozialwissenschaftliche Darlegungen, Bundeskriminalamt, Wiesbaden 1986
"/ Podrobnejšie pozri o tom Clifford Geertz: Dichte Beschreibung. Bemerkungen zueien
deutenden Theorie von Kultur. Suhrkamp, Frankfurt am Mai 1994
44
amokom postihnutí jednotlivci, teroristické a antiteroristické komanda a ich
počínanie, vyhladzovanie celých národov, etnických a rasových skupín,
mučenie politických odporcov a väzňov, drancovanie a lúpeže neraz
spôsobujú "zástavu dýchania" v najširších vrstvách obyvateľstva, stretávajú
sa s pravidelnými, obľúbenými a obsiahlymi reakciami v masovokomunikačných prostriedkoch, takže sa čiastočne aj ich zásluhou stávajú doslova
všeobecnou záležitosťou, nielen záležitosťou štátu, súdov, prokuratúry
a polície. Výskumy Mníchovského ústavu Jugend - Film - Fernsehen
upozorňujú na komerčnú atraktívnosť, ale i na negatívny vplyv násilia
v masmédiách, osobitne na deti a mládež. Celkom v zmysle teórie
deštruktivity Horkheimera a Adorna nemecký kriminológ a sociológ
kriminality Wolfram Stender tvrdí, že máme jednoznačne do činenia so
symptómom samozničenia našej civilizácie.72/ Násilie má takto svoje
teoreticko - filozofické, sociologické i psychologické aspekty. O to
nástojčivejšie sú popri vedeckej analýze narastajúceho násilia a agresivity v
spoločnosti a bezradnosti vedy, naše úlohy v oblasti prevencie, etiky,
sociálnej pedagogiky a sociálnej práce, osobitne v SR, kde jestvuje aspoň
potenciálna možnosť dostať uvedené fenomény pod kontrolu.
Na rozdiel od násilia týraním rozumieme spravidla nie jednorázový akt
násilia, ale dlhobejší proces, ktorého podstata spočíva v nespravodlivom
využívaní fyzickej, psychickej alebo sociálnej moci voči iným, najčastejšie
voči tým, ktorí nie sú schopní z najrôznejších dôvodov chrániť samých seba.
Tento proces môže trvať krátko, ale môže pretrvávať i roky, môže zvyšovať
alebo znižovať svoju intenzitu, môže sa začať vyvíjať zo zdanlivo
zanedbateľných príčin. Môže sa týkať jednotlivcov, menších alebo i väčších
skupín, ale i celých skupín obyvateľstva, prívržencov náboženských alebo
politických hnutí alebo strán. Dôvody, prečo sa týraní nedokážu ubrániť
tomuto procesu, spočívajú práve v tom, že sami nedisponujú rovnakou alebo
aspoň dostatočnou fyzickou, psychickou alebo sociálnou mocou. Samotné
týranie nemusí spočívať priamo v spôsobovaní fyzickej bolesti. Flrozba smrti
alebo ublíženia na zdraví, vyhrážky týkajúce sa blízkych osôb, priateľov,
rodičov a pod. a metódy vyvolávajúce strach obete, ponižovanie,
obmedzovanie slobody až po deštrukciu vlastnej osobnosti a vyvolanie jej
závislosti na páchateľovi bývajú mnohokrát častejším zjavom ako samotné
fyzické násilie.
7
V Stender, W.: Post Crimen. In: Die Gewalt in der Kriminologie. 6. Beiheft
Kriminologisches Journal, Juventa Weinheim 1997, str. 64
45
6.1.
TÝRANIE, ZNEUŽÍVANIE A ZANEDBÁVANIE DETÍ
(Doc. PhDr. Mária Vlčková, CSc.)
Spoločensko-politické zmeny po novembri 1989 vytvorili priestor pre
štúdium viacerých problémov života spoločnosti, ktoré z najrozličnejších
dôvodov zostávali mimo záujmu nielen laickej ale i odbornej verejnosti.
Vzťahuje sa to aj na problém týrania, zneužívania a zanedbávania dieťaťa v
rodine. Pre svoju nezlučiteľnosť s oficiálnou ideologickou líniou o
všeobecnej starostlivosti štátu a rodiny o zdravie, šťastie a blaho každého
dieťaťa sa jeho existencia zaznávala, resp. bagatelizovala.
Zvýšený záujem o poznanie a riešenie tohto závažného problému v
súčasnom období je podmienený tak pedocentrickým charakterom dnešnej
spoločnosti, spojenom s uznaním vysokej hodnoty dieťaťa a chápaním
detstva ako špecifického vývojového obdobia človeka s osobitnými
potrebami a právami, ako aj Dohovorom o právach dieťaťa, akcentujúceho
nevyhnutnosť ochrany dieťaťa pred všetkými formami fyzického alebo
psychického násilia, poškodenia alebo zneužitia.
6.1.1. Syndróm CAN
Týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa predstavuje závažný
patosociálny jav, ktorý svojimi dôsledkami podstatným spôsobom
ovplyvňuje telesné, duševné a sociálne zdravie dieťaťa. Nepredstavuje však
nový problém. Naopak. Sprevádza ľudstvo od začiatku jeho existencie - i
keď pochopiteľne nie v súčasnom ponímaní ako násilia na dieťati, ale ako
súčasť kultúry tej ktorej spoločnosti, jej štýlu života, uznávaného systému
hodnôt, metód a spôsobov výchovy. Preto napríklad predávanie detí do
otroctva, zabíjanie handicapovaných detí ako príťaže pre spoločnosť, rozličné
rituály uvádzania detí do sveta dospelých, osobitné druhy účelového
telesného poškodzovania, uplatňované v rozličných obdobiach, bolo nielen
celkom samozrejmé, ale ako také, aj spoločnosťou plne akceptované.
Podobne kruté zaobchádzanie s deťmi a ich zamestnávanie v neľudských
manufaktúrnych podmienkach, uplatňovanie tvrdých, priamo surových
telesných trestov, bolo každodennou súčasťou života detí. Dieťa bolo
všeobecne považované za vlastníctvo rodičov, s ktorým mohli ľubovoľne
nakladať.
Až 19. storočie prinieslo niektoré nové názory na postavenie dieťaťa v
rodine a v spoločnosti a prejavy určitej starostlivosti o neho, jednako však z
hľadiska jeho ochrany pred násilím sa situácia nijako nezmenila. Dôkazom je
aj skutočnosť, že vznik rozličných organizácií, zameraných na ochranu
zvierat predchádzal vzniku spoločností orientujúcich svoju činnosť na
ochranu detí. Až v druhej polovici 19. storočia vznikali v Európe dobrovoľné
j
j
í
t
46
združenia podobného charakteru. Prvou bola Národná spoločnosť prevencie
proti krutostiam na deťoch, ktoré vznikla v roku 1883 v Liverpoole a potom v
roku 1884 v Londýne. V celku však záujem laickej i odbornej verejnosti o
problém násilia na dieťati zostával veľmi malý. Nepodnietili ho ani
konkrétne fakty niektorých lekárov, dokazujúcich existenciu výrazného
násilia na deťoch, spôsobujúceho im nie raz vážne telesné poškodenie.
Medzníkom v postoji odborníkov i širokej verejnosti k problému
týrania dieťaťa sa stali práce F.N.SILVERMANA, najmä však
C.H.KEMPEHO, ktorý názvom svojej state The battered - Child syndrome,
uverejnenej v J.Am.med.Ass. 181, 1962, zaviedol pojem "syndróm bitého
dieťaťa". Podnietil tým záujem lekárov, psychológov, sociológov i
pedagógov a spolu s tým aj snahu o všestranné štúdium a poznanie tohto
problému. Jeho výsledkom je rozčlenenie celku týrania dieťaťa na jeho
základné, vzájomne späté a podmienené formy. Pre celý komplex týrania
dieťaťa, jeho prejavov a dôsledkov pre aktuálny i perspektívny život sa od
začiatku 90. rokov v anglosaskej literatúre začína uplatňovať pojem "Child
Abuse and Neglect", v skratke CAN. V domácej literatúre sa okrem neho
používa aj jeho slovenský jazykový ekvivalent - syndróm týraného a
zanedbávaného dieťaťa.
6.1.2. Charakter a podstata týrania a zanedbávania dieťaťa
Týranie dieťaťa v rodine predstavuje mimoriadne zložitý,
multifaktoriálny problém, čo do svojho vzniku, prejavov i dôsledkov. V jeho
podstate je surový, krutý, odmietavý a dieťa ponižujúci prístup, ktorým sa
dieťaťu v závažnom rozsahu telesne alebo duševne ubližuje. Nejde o
jednorázový trest, ale o opakujúce sa násilie, pre ktoré je charakteristický
vysoký stupeň hrubosti, surovosti a bezohľadnosti. Preto je možné povedať,
že týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa je "akékoľvek nenáhodné,
preventabilné, vedomé (prip. aj nevedomé) konanie rodiča, vychovávateľa
alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné a
odmietavé, a ktoré poškodzuje fyzicky, duševný a spoločenský stav dieťaťa a
jeho vývin, prip. spôsobuje jeho smrť".
Týranie dieťaťa v rodine predstavuje zložitý celok. V ňom je možné
rozlíšiť nasledujúce základné formy týrania: telesné týranie, citové
(psychické) týranie, zanedbávanie, sexuálne zneužívanie a systémové týranie.
Okrem uvedených základných foriem v literatúre sa uvádzajú aj také formy
ako napr. organizované zneužívanie, sexuálny turizmus, rituálne zneužívame
a Münchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení).
Telesné týranie
v najvšeobecnejšom vyjadrení predstavuje neúmerné použitie telesného
trestu, surové a kruté telesné zaobchádzanie s dieťaťom, spôsobujúce mu
nepredstaviteľné telesné, resp. aj duševné útrapy a utrpenie, ktoré zásadným
spôsobom ovplyvňuje jeho aktuálne životné postavenie a perspektívz. Je teda
zámerné, nenáhodné použitie sily, násilných aktov alebo konania v aktívnej
alebo pasívnej podobe, dôsledkom ktorého je telesné ublíženie, poškodenie,
poranenie alebo aj smrť dieťaťa. V základe telesného týrania, resp.
východiskom k nemu býva často telesný trest, ktorý v našej kultúre je takmer
všeobecne považovaný za prijateľný výchovný prostriedok. Rodičia, resp.
vychovávatelia sa prostredníctvom neho usilujú zdisciplinovať dieťa,
usmerniť jeho temperamentové alebo povahové rysy, dosiahnuť požadované
správame, resp. zabrániť opakovaniu jeho nežiadúcich prejavov, prípadne
zvýšiť frustračnú toleranciu dieťaťa a formovať väčšiu odolnosť voči
ťažkostiam a problémom života. Zabúda sa pritom, že v dôsledku istej
adaptácie dieťaťa na telesný trest vzniká potreba zvyšovať nielen jeho
frekvenciu, ale i intenzitu. Tým vzniká možnosť prekročenia istej,
neviditeľnej hranice, za ktorou trest sa už stáva týraním. Určiť však túto
hranicu nie je prakticky možné, nakoľko má individuálny charakter. Závisí
nielen od pohlavia dieťaťa, ale aj jeho individuálnych osobitostí, odolnosti
voči fyzickej a psychickej bolesti a v neposlednom rade aj od všeobecnej
miery tolerancie spločnosti k násiliu vôbec a vo vzťahu k dieťaťu zvlášť.
Citové (psychické) týranie
predstavuje koncentrovaný útok dospelého jedinca na psychický vývoj
dieťaťa, ktorý sa dotýka jeho "ja" a jeho sociálnych schopností. V
najvšeobecnejšom vyjadrení ide o také správanie, ktoré vedie k
poškodzovaniu sabapoňatia a sebahodnotenia, k dezintegrácii osobnosti a v
konečnom dôsledku k narušeniu vzťahov nielen k týrajúcim rodičom, ale aj k
ľuďom vôbec. Dôsledky psychického týrania sú pre psychicky emocionálny a
sociálny vývoj dieťaťa tým závažnejšie, čím nižší vývojový stupeň dieťaťa je
zachytený a čím vyššia je jeho frekvencia a intenzita. Psychické (citové)
týranie sa môže v aktívnej alebo pasívnej podobe prejavovať v 5 základných
fonnách, konkrétne ako odmietanie, izolácia, terorizovanie, ignorovanie a
korupcia. K uvedeným základným formám sa niekedy pričleňuje aj napr.
vykorisťovanie dieťaťa, jeho systematické ponižovanie, ale aj nevhodná
atmosféra rodinného života, charakterizovaná napríklad týraním matky,
súrodencov a pod. Osobitnou formou citového týrania je verbálna agresia,
ktorá vykazuje všetky jeho charakteristické znaky. Ide o komunikáciu,
zameranú na spôsobenie psychickej bolesti, resp. o komunikáciu takto
dieťaťom vnímanú. Ide o nadávky, nevhodné a urážajúce pomenovávania
48
dieťaťa, jeho zosmiešňovanie, znevažovanie, vysmievame, podceňovanie a
pod. Aj keď psychické týranie vystupuje ako relatívne samostatná podoba
týrania dieťaťa, jednako však takmer vždy sprevádza aj ostatné formy. Pritom
v prípadoch telesného týrania a sexuálneho zneužívania býva často prežívaná
psychická bolesť väčšia a intenzívnejšie prežívaná než bolesť z prvotnej
formv tvrania.
Zanedbávanie dieťaťa
predstavuje mnohotvárny a mnohodimenzionálny jav čo do príčin, foriem
prejavu a závažnosti dopadu na dieťa. Ide o formu týrania, ktorá sa vyskytuje
relatívne najčastejšie. Zanedbávaním treba chápať akýkoľvek nedostatok
starostlivosti, ktorý dieťaťu spôsobuje závažnú ujmu na zdraví, vývoji a
živote, alebo ho chronicky ohrozuje. Dochádza k nemu vtedy, keď bez
ohľadu na príčiny nie sú primerane uspokojené základné potreby dieťaťa, t.j.
potreba adekvátnej lekárskej starostlivosti, bývania, výživy, oblečenia,
vzdelania, ochrany pred nebezpečenstvom úrazu a pod. Pritom požiadavka
primeraného, resp. adekvátneho uspokojenia potrieb predstavuje takú úroveň,
ktorá vylučuje možnosť poškodenia, resp. riziko poškodenia telesného a
duševného zdravia dieťaťa.
Zanedbávanie
predstavuje
pasívny
prístup
rodičov,
resp.
vychovávateľov k dieťaťu, prejavujúci sa v nedostatočnej, prípadne aj v
nijakej starostlivosti, v absencii primeraného zabezpečenia jeho aktuálnych a
perspektívnych potrieb tak v oblasti telesnej, ako aj emocionálnej a
výchovnej a to v rozsahu a spôsobu zodpovedajúcim vývojovému stupňu
dieťaťa. Pritom však je potrebné vidieť, že zabezpečovanie potrieb dieťaťa,
ale aj spôsob a rozsah starostlivosti je vždy podmienený charakterom kultúry
spoločnosti ako celku, ako aj požiadavkami a normami užšieho spoločenstva,
či už etnického alebo náboženského, ku ktorému sa rodina hlási a hodnoty a
normy ktorého uznáva a rešpektuje. Pochopiteľne, v prípadoch ohrozenia
dieťaťa prioritné sú hodnoty a normy spoločnosti ako celku, ktoré v danej
kultúre objektívne sledujú záujmy a potreby dieťaťa.
Zanedbávanie môže vykazovať rozličný stupeň. V dôsledku toho je
možné hovoriť o čiastočnom zanedbávaní, pri ktorom nie sú uspokojivo
saturované niektoré potreby dieťaťa, a o zanedbávam úplnom, t.j.
zanedbávaní dieťaťa vo všetkých základných sférach jeho života. V takomto
prípade dieťa pre rodičov akoby ani neexistovalo. Žije z hľadiska
hygienického, materiálneho i sociálneho v absolútne nevyhovujúcich
podmienkach, často úplne izolované od okolitého sveta, ukryté pred očami
susedov a známych. Je zrejmé, že v takýchto podmienkach dieťa
nepredstaviteľne trpí telesne i duševne. Naviac mu však chýbajú aj základné
49
stimulačné podnety pre rozvoj reči, intelekturálných, resp. aj sociálnych
schopností a zručností. Podobne ako iné formy týrania dieťaťa aj
zanedbávanie môže sa prejavovať v rozličných podobách. Medzi ne
zaraďujeme
- zanedbávanie telesné, pri ktorom nie sú uspokojivo zabezpečené také
potreby dieťaťa, ako je potreba primeraného oblečenia, výživy, hygieny,
bývania, zdravotnej starostlivosti a ochrany pred nebezpečenstvom úrazu,
resp. iného telesného poškodenia,
- zanedbávanie výchovy a vzdelávania sa spája s nedostatočnou výchovnou
starostlivosťou rodičov o dieťa podmienenej tak alkoholizmom rodičov, ich
nezáujmom o výchovu dieťaťa, ale aj ich preangažovanou podnikateľskou
činnosťou, do ktorej rozličnými spôsobmi, zapájajú aj dieťa a to často aj na
úkor jeho vzdelávania v škole,
-
zanedbávanie emocionálne, predstavujúce vo svojej podstate psychickú
depriváciu dieťaťa. Pri nej nie sú uspokojivo zabezpečené základné
psychické potreby dieťaťa, najmä potreba lásky, istoty a prejavo\
náklonností zo strany rodičov. Relatívne často sa vyskytuje v tzv.
dvojkarierových rodinách, v ktorých obaja rodičia sledujú predovšetkým
svoju profesionálnu kariéru, pričom dieťa, často materiálne bohato
saturované, zostáva samo, odkázané na seba a svoje hračky, prípadne
priateľov.
Sexuálne zneužívanie dieťaťa
je chápané ako nepatričné vystavenie dieťaťa pohlavnému kontaktu, činnosti
alebo správaniu. Zahrňuje akékoľvek pohlavné dotyky, styk, sexuálne
vzrušovanie, či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do
starostlivosti, alebo kýmkoľvek kto dieťa zneužíva. Predstavuje veľmi širokú
škálu najrozličnejších sexuálnych aktivít dospelého, orientovaného na dieťa,
ktoré môžu mať bezdotykovú podobu (prezentovanie pornografického
materiálu, exhibicionizmus, harassment, masturbácia alebo iné spôsoby
ukájania sa pred očami dieťaťa, obscénne rozhovory a pod.) alebo podobu
dotykovú, ako napr. rozličné dotyky v erotogénnych zónach dieťaťa,
objímanie a bozkávanie so sexuálnym podtextom, manipulácia s genitáliami
dieťaťa, resp. podnecovanie dieťaťa k dotykom genitálií dospelého, hry
sexuálneho charakteru a vlastný pohlavný styk. Sexuálne zneužívanie dieťaťa
je jeho tragédiou hneď na samom začiatku jeho života. Ide o bezprecedentný
a ničím neospravedlniteľný akt násilia na dieťati a to bez ohľadu na to, či
páchateľ presadzuje svoje sexuálne záujmy fyzickým atakom na dieťa alebo
jeho odmeňovaním, resp. iným zvýhodňovaním.
50
Mimoriadne závažnou podobou zneužívania dieťaťa je incest, pri
ktorom biologický otec sexuálne zneužíva svoje dieťa, najčastejšie dcéru.
Vedľa incestnej podoby môže sa v rodine vyskytovať - a to častejšie - aj tzv.
pseudoincest, pri ktorom je dieťa zneužívané druhom, priateľom alebo aj
novým manželským partnerom matky. Tak pri inceste ako aj pseudoinceste je
dieťa často dezorientované nielen vlastnou skutočnosťou, ale často aj
nepravdivým tvrdením páchateľa o prirodzenosti a všeobecnosti sexuálnych
kontaktov dieťaťa s rodičmi, prípadne aj rozličnými darmi a prejavmi
osobitnej náklonnosti. V dôsledku toho je často neschopné odporu. Pokiaľ sa
vyskytne, býva spravidla tým menší, čím menej sú naplnené jeho citové
potreby, čím menej je poučené o možnostiach odmietnutia kontaktov a
činností, ktoré sa mu nepáčia alebo ktoré mu narobia dobre a ku ktorým je
nútené a čím viac je rodičmi vedené k poddajnosti a nekritickému
rešpektovaniu dospelých a slepej dôvere k nim. Ako páchatelia sexuálneho
zneužívania detí môžu najčastejšie byť:
- pedoŕílne zamerané osoby, t.j. ľudia, ktorí odjakživa pociťujú sexuálnu
náklonnosť k deťom, zatiaľ čo z hľadiska sexuálneho ich dospelí
nezaujímajú. Ich záujem o deti sa začína spravidla prejavovať veľmi skoro a
vyúsťuje k ťažko zmeniteľné správanie. Sú presvedčení, že dieťa má právo
sexuálne sa stýkať s dospelými, čím sa mu vôbec neubližuje,
-
osoby regrcsného typu, ktoré hoci žijú v partnerskom vzťahu, zneužívajú
deti v dôsledku vlastnej infantilnej regresie, neprítomnosti dospelého
partnera, resp. neuspokojenia a zlyhania v kontakte s ním, ale aj v
dôsledku nedostatočného zvnútornenia morálnych noriem spoločnosti
ohľadom sexuálneho života. Spúšťacím mechanizmom môže byť
alkoholo\á, resp. iná závislosť oslabujúca vnútorné zábrany, kontrolu
vlastného konania a uvedomenie si dôsledkov svojho konania.
Systémové týranie
je týranie, spôsobované dieťaťu systémom, ktorý bol prijatý ako prostriedok
jeho ochrany a pomoci. Ide o rozlične náročné, bolestivé a opakujúce sa
lekárske, alebo aj psychologické vyšetrovanie, vypočúvanie dieťaťa na
polícií, súdoch, rozlične dokazujúce činnosti a pod., ktoré sú síce z hľadiska
ochrany a pomoci dieťaťu nevyhnutné, no spôsobujú mu veľmi intenzívnu
duševnú, niekedy aj telesnú bolesť. Systémové týranie sa niekedy označuje
ako druhotné týranie. Nastupuje totiž spravidla po prvej prežitej träume a
poskytnutú pomoc dieťa prežíva ako novú podobu svojho týrania.
51
Münchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení) je spojený s
patologickou predstavou rodičov o vážnej chorobe dieťaťa, v dôsledku čoho
umelo vytvárajú podmienky pre jeho hospitalizáciu, zložité, ťažké a často aj
bolestivé vyšetrenia a liečenie.
Zámerné otravy dieťaťa sú osobitnou, veľmi vážnou formou jeho
týrania. Ide o dlhodobé podávanie pre dieťa nevhodných liekov, ktoré
poškodzujú jeho zdravie, podávanie rozličných chemických prostriedkov,
množstvo soli, korenia a pod. Dôsledkom toho je nielen výrazná ujma na
zdraví dieťaťa, ale v niektorých prípadoch aj jeho smrť.
Podstatou organizovaného zneužívania je výnosný obchod, prinášajúci
obrovské zisky. Pri ňom totiž dieťa vystupuje ako tovar. Ako tovar sa
predáva tak pre sexuálne účely, ako aj pre námedznú prácu, rovnajúcej sa
novodobému otroctvu. K nemu sa približuje svojou povahou aj sexuálny
turizmus, charakterizovaný často celou sieťou sprostredkujúcich článkov a
rituálne zneužívanie, ako prostriedok začlenenia dieťaťa do určitej skupiny,
party alebo sekty.
Z uvedeného je zrejmé, že všetky formy týrania dieťaťa, napriek svojej
relatívnej odlišnosti, obsahujú spoločný prvok. Tým je nesporná skutočnosť,
že všetky, bez rozdielu, spôsobujú dieťaťu bolesť a nepriaznivo ovplyvňujú
tak jeho aktuálny ako aj perspektívny život.
6.1.4. Príčiny týrania dieťaťa v rodine
Príčiny týrania dieťaťa v rodine sú mnohostranné a nanajvýš rozdielne.
Pre ich správne pochopenie treba vychádzať z chápania týrania dieťaťa ako
"vzťahového" problému, resp. z analýzy tzv. rizikových faktorov. Tie sa
nachádzajú tak na strane rodičov, ako i detí, pričom negatívny vplyv
individuálnych charakteristík oboch činiteľov môže byť umocnený
nepriaznivými vplyvmi prostredia, kultúrnymi a sociálnymi podmienkami, v
ktorých rodina žije a vychováva svoje dieťa.
Aj keď nieje možné jednoznačne povedať, ktoré deti sa najčastejšie stávajú
objektom týrania, jednako skúsenosti ukazujú, že najčastejšie sú to deti, ktoré
z hľadiska svojho psychomotorického vývoja zaostávajú za svojimi
vrstovníkmi, deti chorľavé, vyžadujúce sústavnú starostlivosť, deti postihnuté
vrodenou nedostatočnosťou, prip. ináč handicapované. Bývajú to aj deti
priemerné svojimi schopnosťami, od ktorých sa však očakávajú
nadpriemerné výkony, ale aj deti s ľahkou mozgovou dysfunkciou,
prejavujúcej sa v osobitostiach ich správania sa. Vo väčšine prípadov sú to
teda deti, ktoré vzhľadom na svoj telesný alebo duševný stav vyžadujú väčšiu
52
pozornosť a starostlivosť, dožadovaním ktorej sa stávajú pre rodičov nielen
záťažou, ale svojou bezbrannosťou a závislosťou často aj vhodným
náhradným objektom uvolnenia svojho napätia a agresie.
V charakteristike rizikových rodičov sa viacerí autori zhodujú v tom,
že vo väčšine prípadov ide o
- ľudí s anomálnym vývojom osobnosti, s agresívnymi povahovými rysmi,
ľudí impulzívnych, ľudí trpiacich neurotickými ťažkosťami a pod.,
- ľudí závislých od alkoholu a drog,
- rodičov v mladistvom veku, ktorí sú rodičovsky nezrelí, nedostatočne
vyspelí a nestotožnení s rolou rodiča,
- ľudí so zvláštnym životným štýlom (niekedy príslušníkov niektorých
náboženských siekt), o stúpencov zvláštnych rituálov,
- ľudí chronicky žijúcich v strese, ľudí spoločensky i profesionálne
neúspešných, dlhodobo nezamestnaných a pod.
K týraniu však môže prísť aj za situácie, keď ani na strane rodiča ani
na strane dieťaťa sa nenachádzajú výraznejšie rizikové faktory. Ide o
osobitný druh rizika, tzv. dyadického, pri ktorom individuálna reaktivita a
očakávania na obidvoch stranách sú natoľko odlišné, že presahujú možnosti
vzájomnej adaptácie. Do úvahy treba tiež zobrať rozličné situácie, ktoré
týraniu napomáhajú. Vyvolávajúcim momentom často býva akútny stres
rodičov, vyvolaný často profesionálnou, resp. spoločenskou neúspešnosťou,
chronickým ochorením, alkoholovou alebo inou závislosťou, materiálnou
nedostatočnosou, sociálnou izolovanosťou, chudobou, stiesnenými bytovými
podmienkami a pod., ktoré vedú nielen k vlastnej nespokojnosti, ale aj k
hľadaniu vinníka za existujúci neutešený a stresujúci stav.
Zložitosť a mnohostrannosť rozličných faktorov a činiteľov,
napomáhajúcich týranie dieťaťa a ich vzájomná prepojenosť a podmienenosť
vedie viacerých autorov k uplatneniu tzv. ekologického modelu v prístupe a v
interpretácii ich podstaty, úlohy a miesta pri týram. Týranie dieťaťa v jeho
rozličných podobách predstavuje bez pochybností vážne nebezpečenstvo tak
pre aktuálne, ako i perspektívne telesné, duševné a sociálne zdravie dieťaťa a
celkový' rozvoj jeho osobnosti. Nejde len o ťažké ublíženie, ktoré v
niektorých prípadoch spôsobuje celoživotné zdravotné problémy, ale aj o
celkový psychický stav dieťaťa. Týraním sa totiž dieťa stáva citovo
chladným, chýbajú prvky súcitu, empatie, nápadne sa prejavuje nedôvera,
zatrpknutosť, pocit ustráchanosti, menejcennosti, výrazné sú tiež poruchy v
oblasti interpersonálnych vzťahov. Tie sa demonštrujú v násilí, páchanom na
mladších súrodencoch, vrstovníkoch, resp. iných náhradných objektoch, ale
najmä v neskoršom období deštrukčným asociálnym správaním sa. Veľmi
53
závažnou je aj skutočnosť, že týrané dieťa sa identifikuje s agresívnym
rodičom, v dôsledku čoho je náchylné na tie isté spôsoby správania sa
uplatňovať nielen voči nim samým, ale aj vo výchove vlastných detí. Ide
transgeneračný prenos týrania, pri ktorom z týraných sa stávajú týrajúci.
6.1.5. Prístup k riešeniu problému týrania detí
Problém týrania, zanedbávania a zneužívania dieťaťa aj napriek svojej
závažnosti nieje možné vyriešiť hneď a jednoducho. To preto, lebo k týraniu
dochádza v hlbokej intimite rodinného prostredia, do ktorého susedia, resp.
známi nechcú z rozličných dôvodov zasahovať. Naviac, výchovu detí,
používané metódy výchovy a vôbec prístup k dieťaťu rodičia považujú za
svoju súkromnú vec a právo. Základným predpokladom a súčasne
východiskom riešenia problému týrania detí je predovšetkým primárna
prevencia. Predstavuje rozsiahlu a mnohotvárnu oblasť spoločenskej praxe,
obsahom ktorej je:
- široká osveta verejnosti a všeobecné opatrenia v prospech rodín s deťmi,
- špecifická informovanosť a osveta medzi rodičmi a vychovávateľmi dieťaťa
o jeho potrebách, prístupoch k nemu a metódach výchovy,
- výchova mladých ľudí k uvedemelému manželstvu a zodpovednému
rodičovstvu, ich vedenie a usmerňovanie k stotožneniu sa s rolou rodiča,
- vytypovanie a sledovanie rizikových skupín detskej a dospelej populácie z
hľadiska prevencie potencionálneho násilia na deťoch.
Sekundárna prevencia prichádza do úvahy v situácii, keď k násiliu už
prišlo. Predpokladá nielen správne diagnostikovanie stavu, ale aj stanovenie
prognózy, spôsobov riešenia prípadu, a v neposlednom rade aj návrh na
ochranné, terapeutické a ďalšie opatrenia v prospech dieťaťa i rodiny Je
zrejmé, že ak sa ukáže dysfunkčný, resp. afunkčný charakter rodiny, jej
neschopnosť zabezpečiť podmienky pre normálny vývoj dieťaťa a jeho život,
vzniká reálna potreba začlenenia dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej
rodinnej výchovy.
Vo všetkých vyspelých krajinách v súčasnom období v riešení
problému týrania dieťaťa, pochopiteľne, pokiaľ nie je naplnená skutková
podstata trestného činu, sa stále vo väčšej miere upúšťa od punitívneho
prístupu v prospech uplatnenia rozličných terapeutických, liečebných
postupov. Inými slovami od metódy odplaty a trestu sa začína prechádzať k
individuálnej alebo skupinovej rodičovskej psychoterapii. Jej cieľom je
formovanie, resp. rozvinutie zodpovedajúcich rodičovských schopností a
stotožnenie sa s rolou rodiča, osvojenie si metód výchovy a riešenia stresov a
frustrácií každodenného života kultúrne prijateľným spôsobom. To však
54
predpokladá uviesť do života činnosť rozličných depistážnych, sociálnych,
charitatívnych a terapeutických inštitúcií, využívajúcich intelektuálny
potenciál vysoko kvalifikovaných odborníkov, ako aj obetavosť a nezištnosť
laikov, zabezpečiť vzájomnú prepojenosť a informovanosť jednotlivých
inštitúcií v záujme dosiahnutia spoločného cieľa. Tým musí byť komplexná
ochrana dieťaťa, jeho práv, najmä práva na zdravie, telesný a duševný vývin,
na lásku a spokojnosť a primeranú rodičovskú starostlivosť.
6.2. NÁSILIE V ŠKOLÁCH (Ondrejkovič)
Násilie medzi školákmi je nesporne starý fenomén. Skutočnosť, že
niektoré deti alebo mladí ľudia boli systematicky vystavovaní násiliu
a zneužívaniu, prip. sústavne napádaní svojimi spolužiakmi bola veľakrát
opísaná i v krásnej literatúre a s uvedeným javom majú vlastné skúsenosti
i mnohí dospelí z čias svojej školskej dochádzky. V súčasnosti vo všetkých
krajinách Európy však dramaticky narastá kriminalita mládeže a násilie v
školách. Výnimkou nie je ani Slovensko.. I v Bratislave sme zaznamenali
prípad, kedy žiak strednej školy zastrelil svoju učiteľku nemčiny. Nedávno,
len pred krátkym časom, sme videli v spravodajstve vraždu vychovávateľky u
našich západných susedov v Čechách. Kým v minulosti, na prelome storočia
sa ešte žiaci v škole triasli pred trstenicou a odpásaným remeňom, čoraz
častejšie sme svedkami obavy vyučujúcich zo surovosti a trúfalosti
niektorých žiakov, ktorí Často nosia celkom bežne so sebou i do školy nôž,
boxer, slzotvorný plyn, alebo i iné zbrane. Nie je ďaleko čas, kedy budeme
vyzývať žiakov, aby sa prezuli a spolu s vychádzkovou obuvou v šatni
odovzdali školníkovi i steine zbrane - ako položartom uvádza istý školský
časopis. Ešte častejšie sme svedkami násilia na spolužiakoch, fyzického i
psychického, ktoré je niekedy horšie ako fyzické, svedkami sme i
šikanovania, vydierania, vzájomného ponižovania. Takéhoto násilia sa
dopúšťajú jednotlivci, ale ešte častejšie celé skupiny (rovesníkov).
Bezprostrednému násiliu často predchádza surovosť, netolerantosť, neúcta k
druhým, či už spolužiakom alebo k vyučujúcim. Často nachádzajú verbálny
ale aj nonverbálny výraz. Takéto správanie však nie je obmedzené len na
školu, ale i mimo nej, v jej okoli, cestou do školy alebo zo školy, v domove
mládeže alebo v školských zariadeniach. Násilia sa dopúšťajú žiaci v škole
nielen na učiteľoch, ale najmä na svojich rovesníkoch. V Spolokovej
republike Nemecko je registrovaných len za rok 1997 približne 200 000
mladistvých, ktorí sa dopustili trestného činu, alebo sú z neho podozriví.
Mnohé tresne činy na verejnosti začínajú práve v škole. Kritici oprávnene
poukazujú na to, že čotaz častejšie zostáva bez povšimnutia porušovanie
školského poriadku, vulgárne výrazy a slovník žiakov, urážky učiteľov,
zdanlivo malicherné "krádeže" desiaty spolužiakovi, prip. jeho vreckového,
55
vydieranie spolužiakov a pod. A veľkému násilu takmer vždy predchádza
násilie malé. Oprávnene vzniká otázka, čoho dôsledkom je tento jav a ako mu
účinne čeliť. Ako sa k nemu postaviť, lebo obeťami násilia v školách sú
rovnako tak žiaci i učitelia. Treba si postaviť otázku i na obsah a spôsob
príjmaných opatrení, ktoré by mali mať dlhodobý a preventívny charakter.
Otázky bezpečnosti v školách zamestnávajú nie len vyučujúcich a
vedenia škôl, ale iste i rodičov, školské orány a orgány činné v trestnom
konaní (súdy, prokuratúra, policia). Masovokomunikačné prostriedky
nezriedka rozširujú informácie o násilných činoch v školách a pričiňujú sa o
vznik strachu prip. obáv a zneistenia v atmosfére na našich školách a
školských zariadeniach. Pritom neraz sú to práve massmédia, ktoré sústavne
prezentujú svojim konzumentom (či sú to už čitatelia alebo televízni a
filmoví diváci), násile ako každodennú súčasť nášho života (habitualizácia
násilia). Neraz práve ich pričinením sa mnohí, najmä mladí ľudia
domnievajú, že násilie je samozrejmosťou a zvykajú si naň. Odtiaľ je už len
krok k tomu, aby sami začali násilie vo svojom živote páchať, keďže je
povýšené takmer za spoločenskú normu. Násilie v škole je vo svojich
prejavoch veľmi komplexný fenomén, možno preto sa stretávame i s
viacerými spôsobmi jeho označovania. Tak napríklad sa hovorí o agresívnom
vystupovaní, brutálnych aktoch správania, donucovaní, vydieračstve,
koristníctve, ba aj lúpežníctve. V anglickej literatúre sa často používa termín
"bullying" (doslova trápenie, sužovanie). V škandinávskych krajinách, kde
začali ako prví so systematickým výskumom fenoménu násilia na školách
(Dan Olweus vo Švédsku v 70-tych rokoch), nazvali tento jav mobbing, ktorý
sa dnes celkom bežne používa v Dánsku, Nórsku, Švédsku, Finsku, ale i v
Nemecku. Komplexné sú aj jeho príčiny. Za tento fenomén nemožno
jednoznačne viniť výchovnovzdelávaciu sústavu, ktorá nesie objektívne
najmenší podiel "viny" na tomto fenoméne. Násilie a jeho prejavy spočívajú
na celom komplexe faktorov, z ktorých veľmi významnú úlohu pripisujeme
rodine a sociálno-ekonomickej situácii, v ktorých sa uskutočňuje socializácia
mládeže, osvojovanie si spoločenských hodnôt, noriem, rol a vzorcov
správania.
Pre ilustráciu uvedieme niekoľko typických príkladov (z tlače), ktoré
sa mohli odohrať kdekoľvek na svete.
• Niekoľko rokov bol 13 ročný Janko, tichej a skromnej povahy,
hračkou v rukách niektorých svojich spolužiakov z triedy.
Pravidelne si pýtali od neho menšie čiastky peňazí, pod hrozbou, že
bude musieť vypiť mlieko, pomiešané s práškom na pranie. Raz ho
zbili na záchode, inokedy mu zavesili na krk tabuľku s nápisom
"zviera na povrázku" spolu s opratami, za veľkého veselia
ostatných spolužiakov.
|
f
f
i
56
•
10-ročné dievčatko Deniska bolo dlhšie obdobie vystavené
výsmechu dvoch dievčat, ktoré mali v triede povesť rebelantov,
lebo pri úmyselnom narušovaní vyučovania nepopulárnej učiteľky
Deniska s nimi nespolupracovala. Okrem výsmechu jej vyhrážali
a navádzali ostatné spolužiačky a spolužiakov na to, aby bola
vylúčená z kruhu spolužiakov. Kedysi chodila celkom rada do
školy, ale odvtedy, ako sa začali udalosti so sabotovaním na
vyučovacej hodine najradšej by do školy už nikdy nešla.
•
12-ročnú Lindu trápili spolužiaci, lebo ju považovali za "fajnovku".
Linda sa spriatelila s jednou spolužiačkou, trávili veľa času
spoločne v škole i vo voľnom čase. Vodca malej násilníckej
skupiny v triede sa pokúšal (bolo to dievča) toto priateľstvo narušiť,
čo sa napokon podarilo a Linda zostala v triede celkom izolovaná.
Neskôr nahovorila istá spolužiačka Lindu, aby usporiadala oslavu
svojich narodenín doma a pozvala spolužiakov. Súčasne sa
postarala o to, aby nikto z pozvaných na oslavu neprišiel.
Výsledkom správania sa k Linde bolo jej takmer úplné nervové
zlyhanie.
• Filipa (14-ročného) spolužiaci každý deň bili na školskom dvore
spravidla cez prestávku. Situácia sa stávala pre Filipa čoraz
neznes i tel nejšou, keď sa k bitke údajne "zo srandy" pridalo i
ustavičné ponižovanie a vyhrážanie sa, že ho opäť zbijú. Vo
vyhrážkach obzvlášť vynikali traja fyzicky zdatnejší spolužiaci,
ktorí nevynechali príležitosť, aby do Filipa aspoň nestrkali. Táto
situácia trvala 2 roky. Ako 16-ročnému "skovali" domácu úlohu,
vypracovanie ktorej bolo podmienkou pre uzavretie výslednej
známky. Filip sa nedokázal zdôveriť ani učiteľom, ani rodičom a
jedného dňa, keď už príkorie nevedel zvládnuť, spáchal samovraždu
doma vo svojej izbe.
Takéto násilie v škole definujeme ako "mobb", alebo "bullyng". Žiak
alebo žiačka, prip. skupina žiakov v škole sú vystavení násiliu, t j. mobbu
vtedy, ak sa toto konanie opakuje a ak sú žiak alebo žiačka, alebo skupina
žiakov dlhší čas vystavení negatívnemu správaniu jedného alebo viacerých
spolužiakov.''1! O negatívnom konaní hovoríme vtedy, keď niekto inému
spôsobuje úmyselne nepríjemnosti alebo ho úmyselne poškodzuje (fyzicky,
psychicky, spoločensky). V podstate sa obsah negatívneho konania v tomto
13
' Plweus, D.: Mobbning - vad vi wet och vat vi kan göra. Liber, Stockholm 1986, str. 17
57
zmysle približne kryje s obsahom pojmu násilie. Môže mať verbálnu podobu
(napr. nadávky, hrozby, výsmech), podobu telesného kontaktu (bitie,
kopanie, pútanie, štípanie, stláčanie a pod.), výhražných alebo ponižujúcich
gest a grimás, ale i vylúčenia zo skupiny (ostrakizmus). Cieľom takéhoto
negatívneho správania býva ako obeť častejšie jednotlivec ako skupina a vo
väčšine prípadov "aktivistami", prip. iniciátormi takéhoto správania sú
najčastejšie dvaja - traja spolužiaci. Pojem mobb alebo bullyng
nepoužívame, ak ide o súperenie dvoch alebo viacerých rovnocenných
spolužiakov (v hádke, bitke). Podmienkou mobbu alebo bullyngu je
nerovnováha síl, ich asymetrické rozloženie. Je to teda prípad, kedy je
(zdanlivo alebo i skutočne) obeť bezmocná voči násiliu.
Pokúsime sa naznačiť, v čom spočívajú príčiny narastajúceho násilia
v školách.
Vo svojej knihe Socializácia mládeže74/ uvádza Ondrejkovič, že
d e z i n t e g r á c i a (proces alebo stav narušenia funkčnej jednoty) je
jedným z centrálnych problémov všetkých moderných spoločností75/. Je
imanentná i procesom individualizácie mládeže a n á s i l i u , ako negatívnej
stránky procesu individualizácie.76/ Samotná dezintegrácia pozostáva podľa
Heitmeyera "/:
- jednak z dezorientácie (resp. straty orientácie) z hľadiska kultúry,
často ako dôsledok plurality názorov, smerov, hodnôt a noriem, vždy s
väzbou na emocionálne komponenty,
- jednak z dezorganizácie (ako chaos, narušenie systému rolí a
zaujímaných pozícií napr. v rodine, škole, vo verejnosti, v skupine a pod.) z
hľadiska štrukturálneho, ako dôsledok diferenciácie, narastajúcej anonymity
životných foriem a ich vzájomnej izolovanosti, ale i znižujúceho sa významu
účasti na živote spoločenských inštitúcií v dôsledku ich byrokratizácie.
Pokúsme sa v skratke povedať, v čom spočívajú príčiny násilia na
našich školách:
74
/Ondrejkovič,P.: Socializácia mládeže, Veda, Bratislava 1997, str. 27 - 29
/O dezintegrácii v modernej spoločnosti podrobnejšie pozri Durkheim,E.: Der
Selbstmord, Darmstadt 1973, ďalej Honeth,A.: Desintegration.Bruchstücke einer
soziologischen Zeitdiagnose, Frankfurt am Main 1993, pozoruhodná práca
Peters,B.: Die Integration moderner Gesellschaften, Frankfurt am Main 1993.
Problematiku mládeže z uvedených aspektov analyzuje Heitmeyer,W.:
Desintegration und Gewalt, In: Deutsche Jugend, roč. 40.Č.3, 1992, str. 109 - 122
76
/Podrobnejšie pozri o tom Ondrejkovič,P.: Negatívne stránky individualizácie mládeže.
PdF UK, Bratislava 1997
11
1 Heitmeyer,W.(Hrsg.): Gewalt, Juventa, München 1996, str.56
75
58
Predovšetkým je tu strata niekdajších istôt, rizikovosť a
individualizácia (v rodine, škole, voľnom čase, vo vzťahu k štátnym,
neštátn>m i politickým inštitúciám), z ktorých vyplývajú neistota,
nezakorenosť .... ktoré sú hlavnými faktormi, pôsobiacimi pri dezintegrácii a
rastu nástlia ako komplexného fenoménu. Dochádza k ospravedlňovaniu a
postupnej legitimizácii násilia v postojoch k vlastnému konaniu. Násilie tu
vystupuje ako:
Násilie ako odpoveď na násilie. Subjektívne býva zdôvodňované
sebadefinovaním ako obeti. Mnohí mladí ľudia sa nechcú "nečinne"
prizerať na násilie, držiac sa zdanlivo zásady "oko za oko, zub za
zub". Samozrejme, že v takomto prípade si svoje násilné počínanie
vždy zdôvodňujú, alebo ako predchádzanie ešte väčšiemu násiliu,
ktorého by sa sami stali obeťou, keby nezasiahli, alebo ako svoju
bezprostrednú reakciu na násilie, ktoré pácha niekto iný.
Násilie ako "Ultima ratio" - posledný prostriedok. Subjektívne
zdôvodňovanie pochádza zo skúsenosti, že iba takto je možné
presadiť vlastné ciele a upozorniť na vlastné problémy, prípadne
upozorniť na seba vôbec a prinútiť interakčných partnerov k tomu,
aby bola takto konajúca osoba "braná vážne".
Násilie ako faktor poriadku. Tu dominuje subjektívne presvedčenie,
že konflikty či už medzi spolužiakmi, alebo i medzi žiakmi a
dospelými možno riešiť prostredníctvom násilia, ktoré jediné môže
znova zjednať skutočný poriadok a disciplínu.
Násilie ako normálny vzorec správania. Subjektívne býva
zdôvodňované dojmom, resp. vnímaním násilia ako každodenného
javu. Násilné konanie mládeže nieje podľa toho ničím neobyčajným
a problémovým, skôr naopak, násilie je skôr iba celkom normálnou
adaptáciou na dominujúci spôsob správania. Práve v tejto oblasti
zohrávajú rozhodujúcu úlohu vzory a pozitívne hodnotové
orientácie, ktorým sa mladým luďom v školách nedostáva. Úloha
masovokomunikačných prostriedkov ako "siedmej veľmoci" je
práve tu nezastupiteľná, v súčasnosti sme svedkami skôr
negatívneho vplyvu masmédií.
Násilie ako riešenie problémových situácií. Subjektívne môže byť
zdô\odňované tým, že mládež sa projektuje do pozície nebojácnej
avantgardy v protiklade k dospelým, ktorých už "život naučil"
prispôsobovať sa, uzatvárať kompromisy s okolím i so sebou.
Násilie ako výraz protestu, prip. nesúhlasu s vlastným neúspechom
v škole, osudom, za ktorý si zodpovedá každý sám, a ktorý je
spojený s pocitom bezmocnosti, prip. ako dodávanie si sebavedomia.
V tomto prípade slúži násilie ako náhrada za neúspechy, ako ich
väčšia či menšia kompenzácia.
59
Zjednodušene môžme povedať, že spravidla spočívajú sociálne korene
prejavov násilia u mládeže v strate istôt a bezperspektívnosti, často
umocňovaných materiálnou núdzou.
O rozsahu problematiky a jej naliehavosti jestvuje veľa protichodných
názorov. Treba sa vyvarovať situácie, ktorej sme boli svedkami v období po
roku 1989, keď sme sa nazdávali, že drogová epidémia Slovensko akosi
zázrakom obíde a nanajvýš budeme iba tranzitnou krajinou, cez ktorú drogy
budú síce prúdiť, ale nebudú sa u nás konzumovať. I v otázkach násilia v
školách sme svedkami rozbiehajúceho sa javu, ktorý je možné ešte vo svojich
i keď značne pokročilých, ale predsa len počiatkoch dostať pod kontrolu.
Nemožno preto pokladať za správne bagatelizáciu tohoto javu a pripisovať
prípadom, ktoré sa odohrali, iba charakter ojedinelosti. Zdá sa, Že bude
nevyhnutné zo strany pedagogického výskumu monitorovať situácie, postoje
učiteľov, žiakov i rodičov a prijímať účinné opatrenia, ktoré by dokázali
zastaviť vlnu šíriaceho sa násilia. Osobitne dôležité je však, aby vyučujúci v
školách dokázali adekvátne na uvedené javy reagovať. Ako najúčinnejšie
pedagogické opatrenie sa ukázali konfrontácie páchateľov a ich obetí a skôr
ako tresty za previnenie je účinnejšia náprava spáchanej krivdy. Tzv. Täter Opfer-Ausgleich je vyrovnanie sa páchateľa ajeho obete, kde vyučujúci
vystupuje v roli sprostredkovateľa, nie trestajúceho. Veľa by v príprave
učiteľov mohli urobiť fakulty, pripravujúce učiteľov a metodické centrá,
ktorých sieť je na celom území SR. V niektorých vyspelých štátoch Európy
vznikajú osobitné iniciatívy a programy, ako napr. v Anglicku "Program
bezpečnosti v škole", "Bezpečná škola" v Holandsku, akcia "Prosociálne
správanie" vo Švédsku a Španielsku, ktorých hlavným cieľom je pomáhať
tým, ktorí sú konfrontovaní s násilím. Tieto krízové intervencie však
poukazujú i na nevyhnutnosť politiky prevencie násilia. Znova sa otvára i
otázka o prílišnej liberalizácii výchovy mladej generácie, v rodine i v škole.
Výsledky EMTND-výskumu78/ ukazujú, že až 4 pätiny (79%) respondentov (N
= 988) sa nazdávajú, že naša vychovaje príliš liberálna. Dokonca až 81%
respondentov, zložených z rôznych vekových kategórií sa vyslovilo za
telesné tresty v odôvodnených prípadoch. Vyčleňovanie previnilcov a tzv.
ťažkovychovávateľných do osobitných uzavretých napraných ústavov však
odmietajú najmä odborníci na problematiku deviantnej mládeže.
Umiestňovanie takejto mládeže v uzavretých zariadeniach je len prejavom
našej bezradnosti a neschopnosti vyrovnať sa s týmto javom ináč. V tejto
súvislosti sa vynára otázka, ako je možné podporovať pozitívne sociálne
správanie a pozitívne sociálne postoje, ktoré by sa odrazili v úspešnej
integrácii žiakov a študentov, ale aj mladých ľudí vôbec do svojho sociálneho
"VEmuid-Umfrage, September 1997, Spiegel special, roč. 1997, č.12, str.16
60
prostredia. Zdá sa, že úspech prevencie je podmienený vytváraním atmosféry
bezpečnosti a istoty, v ktorej sa môžu mladí ľudia rozvíjať podľa svojich
diferencovaných možností a predpokladov. Úlohou školy, je totiž okrem
sprostredkovávania informácií a poznatkov, i sociálne učenie a teda aj úloha,
naučiť mladých ľudí vyrovnať sa s riešením konfliktných situácií, vrátane
násilia.
Jedným z predpokladov úspešného postupu je i medzinárodná výmena
informácií a skúseností. I v tejto oblasti je nevyhnutné, aby sme
"neobjavovali Ameriku", aby sme nevynakladali prostriedky na to, čo je inde
už dávno známe. Na tieto skúsenosti je potrebné nadviazať a súčasne i
podieľať sa na medzinárodnej spolupráci.79/ Ďalším predpokladom je
interdisciplinárny prístup a to tak v oblasti vedných odborov (pedagogika,
sociológia výchovy, kriminológia, psychológia), ako i orgánov štátnej správy
(školstvo, súdnictvo, prokuratúra, policia, sociálna práca). Bude nevyhnutné
znova otvoriť otázky o znížení hranice trestnej zodpovednosti,80/ otázky
zriadenia juvenilnej justície po vzore vyspelých štátov sveta, vytvorenia a
prijatia zákona o mládeži. Pokladáme za nevyhnutné riešiť i otázky k ochrane
mládeže pred negatívnymi javmi a otázky podpory mládeže a jej organizácií.
Osobne pokladám za dôležité, aby mladiství, ktorí permanentne narušujú
školský i verejný poriadok, boli zbavení svojej anonymity, ktorej sa im
dostáva v dôsledku zdĺhavého vyšetrovania. A napokon rozhodujúce pre
prijímanie účinných opatrení je to, aby vychádzali z dôkladnej znalosti
situácie, nie z predpokladov, dohadov alebo subjektívnych názorov, ale čo
možno najobjektívnejších empirických analýz. I na to je však treba vytvoriť
nevyhnutné podmienky.
7. KRIMINALITA (Ondrejkovič)
S problematikou sociálnej deviácie i anómie bezprostredne súvisí
významný sociálny (sociálnopatologický) jav, ktorým je kriminalita.
Kriminalita (z lat. erimen - zločin) je pojem, ktorým označujeme výskyt
trestného správania ako sociálneho javu. Býva vyjadrením súhrnu trestných
činov spáchaných v príslušnej spoločnosti, štáte, regióne. Pojem kriminality
vychádza z trestného činu, ktorý je vymedzený v platnom trestnom práve,
zákone. Vzhľadom na stupeň nebezpečia, ktoré znamená antisociálne
správanie, stanovuje spoločnosť jeho znaky (subjekt - subjektová stránka,
"/ Napr. v Holandsku sa uskutočnila vo februári 1997 medzinárodná konferencia,
samozrejme bez našej účasti, ktorá údajne prijala i odporúčania v oblasti predchádzania
násilia v školách (Utrecht 24. - 26. 2. 1997).
M
/ V Holandsku, Francúzsku a Anglicku sú trestne zodpovedné aj deti od 12 rokov.
61
objekt - objektová stránka trestného činu). Ich posudzovanie prislúcha
súdnym orgánom. Kriminalita je teda taká forma deviantného správania,
ktorá je v rozpore s normami, uvedenými v trestnom zákone. Rozlišujeme
kriminalitu zjavnú, ktorá je vždy určitým spôsobom registrovaná a
kriminalitu latentnú. Základom zjavnej kriminality je skutočnosť, že väčšina
trestných činov vychádza najavo a stáva sa predmetom stíhania
prostredníctvom špecializovaných spoločenských inštitúcií, ktoré spoločnosť
vytvára práve za týmto účelom. Sú to orgány činné v trestnom konaní (súdy,
prokuratúra, polícia). O kriminalite latentnej hovoríme vtedy, ak ide o trestné
činy, o ktorých sa orgány štátnej moci, resp. orgány činné v trestnom konaní
nedozvedia. Na rozsah latencie má vplyv dôvera občanov k orgánom činným
v trestnom konaní, ale i obavy pred pomstou páchateľov trestných činov,
miera tolerancie k porušovaniu zákona, kvalita trestného práva a ďalšie
sociálne faktory. Latencia u ľahkých deliktov je väčšia, u ťažších menšia a to
napriek menšej ochote vypovedať v prípade vážnejších trestných činov.
Najväčšia latencia je v oblasti kriminality mládeže, často preto, lebo sa
trestné činy mládeže bagatelizujú.
Výskyt kriminality býva nazývaný nápadom trestnej činnosti, ktorá je
obsahom štrukturálnych, obsahových, kauzálnych i štatistických analýz,
ktoré bývajú zdrojom prognóz budúceho vývoja kriminalít}'. Významným
faktorom predchádzania kriminalite je objasnenosť trestných činov.
Objasnenosť trestného činu znamená nie len jeho zaznamenanie, ale poznanie
páchateľa, príčinných súvislostí a okolností, za ktorých bol trestný čin
spáchaný. Skúsenosti svedčia o tom, že nie výška trestu, ale percento
objasnenosti trestných činov má rozhodujúci význam z hľadiska prevencie.
Je preto nevyhnutné, aby sa predovšetkým zvýšila pravdepodobnosť toho, že
spáchaný zločin bude objasnený a potrestaný. Súčasná veda o zločine ako
o sociálnom jave - kriminológia dospieva dnes k názoru, že zločin nie je
založený na vopred geneticky danom defekte osobnosti. O tom, ktoré
správanie sa bude posudzovať ako zločin rozhoduje spoločnosť, štát. Mnohé
sociálne javy, ako napr. prostitúcia, alkoholizmus, drogové závislosti,
samovraždy, rozvrátené manželstvá, sektárstvo, bezdomovectvo, chudoba a
pod. bývajú často označované ako predpolia kriminality.
Nová orientácia kriminológie.
Kriminológia po rokoch zaostávania prekonáva dnes zložitý vývin
najmä v našich podmienkach.
62
Východiskovým teoretickým bodom s dosahom na teoretické i
metodologické inštrumentárium kriminológie, tak tej, ktorá pokladá za
centrum svojej pozornosti páchateľa, ako i kriminológie, orientovanej
normatívne (na čin), sa stáva tvorba sociologických teórií. Základnou úlohou
sa stáva riešenie teoretickej otázky závislosti medzi spoločnosťou a
kriminalitou. Predmetom novej orientácie kriminológie sa stáva kriminalita
ako spoločenský jav, vyvolaný prostredníctvom spoločnosti a jej
najrôznejších štruktúr sociálneho, politického a ekonomického druhu. Takto
by sme mohli nazvať vedecký' program, ku ktorému sa dnes hlásia obidva
spomínané veľké kriminologické smery (kriminológia orientovaná na
páchateľa a kriminológia orientovaná na problematiku noriem.). Kriminalita
sama býva najčastejšie definovaná ako kriminalita v konkrétnej spoločnosti,
v ktorej sa súčasne identifikuje, zviditeľňuje a spracováva ako sociálna
realita.
Sociologická analýza kriminality a kriminálneho správania musí
vychádzať najsamprv z toho, že prekročenie, resp. nedodržanie trestnoprávne
sankcionovanej normy predstavuje skutočnosť, ktorá má veľmi veľa
spoločného s inými formami správania, t.j. takých foriem správania, ktoré nie
sú predmetom pozornosti vlastnej kriminológie. Takéto správanie, ktoré je
trestnoprávne sankcionované, je špeciálnym prípadom celej obsiahlej triedy
fenoménov, pre ktoré je nevyhnutná všeobecná koncepcia pojmového
poňatia. Takéto poňatie ponúka sociológia so svojou koncepciou normy,
deviácie a sakcie. Podľa tohoto sociologického poňatia je zločinecké alebo
delikventnó správanie identifikovateľné ako také, ktoré je previnením voči
norme, ktorá je pokrytá sankciou. Skutočnosť, že sa jedná najčastejšie o
normu, ktorá je podľa platného trestného poriadku príslušnej spoločnosti
právne kodifikovaná, je z tohoto hľadiska celkom bezvýznamná, práve tak
ako i v prípade právne kodifikovanej sankcie. Ide teda o to, čo E.
DURKHEIM i Max WEBER nazvali sociologickou skutočnosťou. Pre
Durkheima je samotná spoločnosť v elementárnom zmysle normatívnym
8
poriadkom, vyrastajúcim z ľudského správania V. Napätie, ktoré jestvuje
medzi individuálnou a sociálnou existenciou človeka 8V rozpracovává R.
"/ Durkheim. Emile: De la division du travail, Paris 1893, Durkheim, E.: Die Regeln der
soziologischen Methoden, 4. vyd., Neuwied, Berlin 1976, (fr. orig. Les régels de la
méthode sociologique, Paris 1895), Durkheim, E.: Crime et santé sociále, In: Revue
Philosophique de la France et de l'Etranger, zv. 39, 1895
8
V Ondrejkovič, P.: Štúdie zo sociológie výchovy, Iuventa, Bratislava 1994, str. 32
63
8
KÖNIG "V, S. LUKES "7 a A. GIDDENS 7. Práve kriminologická diskusia
ukázala opäť na plodnosť a efektívnosť durkheimovského spôsobu nazerania
na sociálnu skutočnosť a na súčasnú ignoranciu a povrchnú recepciu
DURKHEIMOVÝCH prác. Ukázalo sa, že, výčitkám sociologizmu, ktorou
bolo jeho dielo neraz označované, ba až nálepkované, chýbali hlbšie analýzy.
Až normocentristická kriminológia, najmä práce anglických sociológov
kriminality znovu objavili E. DURKHEIMA pre kriminológiu Kl.
Rovnako tak majú centrálny význam pre rozvoj modernej kriminológie
aj práce M. WEBERA, vychádzajúce zo spoločenských noriem a organizácie
spoločnosti. M. WEBER sa ešte vo väčšej miere ako E. DURKHEIM zaoberá
systematikou, diferenciáciou, hierarchizáciou a súhrou najrôznejších
systémov noriem, akc i normatívnou a inštitucionálnou skladbou práva. Z
jeho prác vyplýva spôsob špecifikácie kriminality ako zvláštneho prípadu
sociálnej kontroly, ku ktorej dochádza za predpokladaných štrukturálnych
podmienok. Deviantné správanie, ako pandant takého správania, ktoré
akceptuje spoločenské normy, môže vyvolávať spoločenské zmeny, ale aj
samotné môže byť sociálnymi zmenami vyvolané. Uvedené názory
vyvolávajú dodnes polemiky i nesúhlasnú kritiku. Durkheimove a Weberové
názory našli svojho pokračovateľa v teórii konania T. PARSONSA 87/, ktorý
vypracoval veľmi dôsledne novú paradigmu odchylného (deviantného)
správania. V tejto súvislosti možno spomenúť aj R.K. MERTONA 8V s jeho
druhmi individuálneho prispôsobovania sa, najmä v známej práci "Anómia a
sociálna štruktúra". Zdá sa, že sociológia kriminality sa stále vo väčšej miere
a intenzívnejšie integruje do všeobecnejšej sociológii deviantného správania
(napr. M. B. CLINARD 87, L. T. WILKINS "V, A. K. COHEN91/, W. W.
8
7 König, R.: Einleitung. In: Emile Durkheim, Die Regeln der soziologischen Methode, 4.
vyd., Neuwied 1975, ďalej König, R.: General Report on the Sociological Aspects and of
Sociology of Law, Caracas 3 - 7 . August 1976 a napokon König, R.: E. Durkheim zur
Diskusiou, München 1976
"/ Lukes, Steven: Prolegomena to the Interpretation of Durkheim, In: Archives européenes
de sociologie, Zv. 12, 1971
8
7 Giddens, Anthony: The "Individual" in the writings of E. Durkheim, in: Archives
européens de sociologie, zv. 12, 1971
'7 Taylor,Ian, Walton, Pauol, Young, Jock: The New Criminology. For a Social Theory of
Deviance. London 1963, ďalej Taylor a spol.: Critical Criminology, London, Boston 1975
87
/ Parsons, Talcott, The Social System, Glencoe, HI., 1951
"/ Merton, Robert K.: Social Theory and Social Structure.Glencoe, 111., 1957
8
7 Clinard, Marshall, B.: Sociology of Deviant Behavior, 4. vyd., New York 1974
"7 Willkins, Leslie, T.: Social Deviance. Social Policy Action and Research, Engelwood Cliffs, N.J.. 1965
64
WALLTENBERG «/ a St.WHEELER '7 ). V najnovších diskusiách získava
sociológia deviantného správania na aspekte teoretickej kritiky, rozvíja svoju
sebareflexiu, analogicky, ako je tomu medzi kriminológiou, orientovanou na
páchateľa a kriminológiou, orientovanou na normy. Znamená to asi toľko, že
deviantnč správanie možno analyzovať tak z hľadiska toho, kto porušuje
dané normy, ako aj z hľadiska toho, kto na toto deviantné správanie reaguje.
Sociológia deviantného správania, ktorá bude klásť do centra svojej
pozornosti normy, bude sústreďovať svoje teoretické a empirické postupy,
ako aj svoje Instrumentarium okolo otázky na vznik, presadzovanie a
aplikáciu noriem, na otázky ich rozmanitosti, vnútorných súvislostí a
previazanosti, na otázky nenormatívnych štruktúr, na hierachiu systémov
noriem a pod.
Kým staršie práce týkajúce sa deviantného správania boli skôr
orientované na pozíciu správania sa devianta, v posledných rokoch sa čoraz
častejšie objavujú monografie, ktoré aspekty deviantného správania v
prospech normatívnej analýzy potláčajú do pozadia. Významná je v tomto
smere práca D. MATZASA *7, ktorý podrobuje kritike tradičnú orientáciu na
páchateľa. Tu treba upozorniť na dlhotrvajúcu intenzívnu a plodnú diskusiu,
ktorá sa začala v Anglicku v sedemdesiatych rokoch, ostro napáda tradičnú
kriminológiu práve z uvedených teoretických pozícií a ktorá si kladie za cieľ
vybudovať "the new criminology" ako sociálnu teóriu deviácie (I. TAYLOR,
P. WALTON a J.YOUNG). V tejto súvislosti sa v literatúre často cituje
9
americký sociológ J. D. DOUGLAS 7, ktorý založil na kritike Durkheimovej
práce o sebevraždě celý rad svojich prác, ktoré sú orientované skôr
normocentristicky. Možno povedať, že jestvuje paralela medzi teoretickými
kontraverziami vo vnútri kriminológie i sociológie deviantného správania,
resp., sociológie kriminality. Ba niektorí autori dokonca tvrdia, že ich
"/ Cohen, Albert, K.: Deviance and Control, Engelwood - Cliffs, N.J., 1966, v nemeckom
preklade Abweichung und Kontrolle, 2. vyd., München 1970. Pozoruhodné sú i Cohenove
práce o delikventnej subkultúre.
*7 Walltenberg, William, W.(vydavateľ): Social Deviancy among Youth. The Sixty-fifth
Yearbook of tlie National Society for Study of Education, diel L, Chicago, 111., 1966
"V Wheeler, Stanton: Deviant Behavior, In: Neil, J. Smelser: Sociology. An Introduction.
New York - London - Sydney, 1967
"/ Matza, David: Becoming Deviant, Engelwood Cliffs, N.J., 1969, v nemeckom preklade
Abweichendes Verhalten. Untersuchung en zur Genese abweichender Identität, Heidelberg
1973
"/ Douglas, Jack, D.: Observations on Deviance, New York, 1970 a ďalej Douglas, Jack,
D.: Research on Deviance, New York 1972
65
problémy sú identické a možno ich rozšíriť aj na oblasť metodologickú a
oblasť technicko-výskumných detailov (napr. E. LEMERT 9V, C.
LEIGHTON '7,1. K. ZOLA 97 a i.).
Už i z uvedeného vyplýva, že tak kriminológia, ako i sociológia
kriminality, resp. sociológia deviantného správania pokladajú za
východiskovú kategóriu pojem normy a z nej vyplývajúceho odchylného,
teda deviantného správania. Je potrebné preto venovať otázkam ich vzniku
tak v kriminológii ako i sociológii kriminality osobitnú pozornosť.
Normatívna a interpretatívna paradigma sociológie.
V kategoriálnej oblasti sociológie deviantného správania sa dnes
vychádza z Durkheimovho a Weberovho konceptu normy, kde sa norma
identifikuje ako elementárny prvok sociálnej existencie ľudstva. Označuje
nadindividuálny stav veci, ktorý je na vonkajšej úrovni predradený
individuálnemu človeku a jeho správaniu, ktorý zabezpečuje kontinuitu a
štruktúru sociálneho konania. Normy príslušnej spoločnosti alebo inej
ľubovolnej sociálnej skupiny sú náprotivkom spôsobu správania a konania
jednotlivca ako príslušníka takéhoto sociálneho útvaru. Zjednodušene možno
povedať, že každé jednotlivé správanie člena príslušného sociálneho útvaru
sa uskutočňuje na pozadí normatívnej štruktúry, ktorej zodpovedá, resp.
ktorú niekedy dokonca odzrkadľuje, alebo voči ktorej je namierené. Tým
dospievame v podstate ku dvom spôsobom správania: konformného k
normám a odchylného od noriem (deviantného).
Otvára sa otázka, ako sa uskutočňuje prispôsobovanie sa správania
člena sociálneho útvaru (napr. skupiny, obce, organizácie a pod.) tak, aby
jeho správanie podľa možnosti 100%-ne korešpondovalo s platnými
normami? Zjednodušene by sme mohli povedať, že sa tak deje
prostredníctvom sociálnej kontroly, o ktorej sme hovorili na inom mieste.
Základnou kategóriou teórie sociálnej kontroly, zodpovedajúcou uvedenému
chápaniu noriem je sankcia, ako sme o nej hovorili v kapitole 2. Označuje
nástroje a súčasne aj sociálne procesy, prostredníctvom ktorých sa príslušný
sociálny útvar pokúša dosahovať zhodu medzi nadindividuálnou
"/ Lernen, Edwin, M.: Human Deviance, Social Problems and Social Control, 2. vydanie,
Hngelwood Cliffs, N.J., 1972
'TLeighton, Dorothea,C, Harding, John,S., Macklin,David,B., MacMillean Allisater.M.,
Leighton, Alexaader,A.: Psychiatric Symptoms in Selected Communities, New York,
London 1963
'7 Zola,Irving, Kenneth: Medicine as an Institution of Social Control, In: American
Sociological Review, Zv.20, roč. 1972
66
normatívnou štruktúrou a individuálnym spôsobom správania svojich
členov. Táto charakteristika sankcie však nerieši základnú otázku: zodpovedá
vzťah medzi normatívnou štruktúrou sociálnej kontroly a správaním sa člena
sociálneho útvaru skutočnosti? A vzťahujú sa sociálne normy a sankcie aj na
vzájomne izolované a navzájom nezávislé empirické spôsoby správania?
Možno vôbec hovoriť o norme v zmysle sociálnej a mimoindividuálnej
záväznosti, keď nie je sprevádzaná žiadnou sankciou? A možno hovoriť o
sankcii, bez toho aby bola priradená k príslušnej norme? Neindikuje
existencia nejakej sankcie predchádzanie istej normy? A ak normu nesleduje
sankcia, nebolo by vôbec lepšie hovoriť u deviantného správania o
nezávaznosti? A je potom vôbec možné hovoriť ešte o deviácii?
Už bez toho, aby sme si odpovedali na položené otázky je zrejmé, že
model, ktorý by bol postavený na vzájomne nezávislej existencii noriem a
sankcií, by sa dostal do značných metodologických a pojmových ťažkostí.
Normy, resp. odchylky od nich (deviácia) osobitne napr. v oblasti rodiny, v
oblasti sexuálneho života, v oblasti tzv. primárnych skupín, medzi mládežou
a pod. sa stávajú zjavnými pre pozorovateľa, resp. výskumníka, ale často aj
pre člena takejto skupiny, prip. útvaru, najčastejšie iba prostredníctvom
sankcií, ktorým je vystavené príslušné správanie. Vzniká tak rozdielna
paradigma - normatívna a interpretatívna. Normatívna paradigma pracuje s
modelom sociálneho správania, v ktorom konajúci aktéri sú považovaní za
účastníkov interakcie ako indivíduá, kde normy a očakávania sú integrované
do ich osobnostného systému prostredníctvom socializačných procesov "/ a
internalizácie100/, súčasne ako incentív konania, motivácia a postoje.
Dochádza tak automaticky k likvidácii durkheimovskej "representations
collectives", ako sociologickej kvality sui generis. Naproti tomu aktér v
interpretatívnej paradigme je niekto, kto je zahrnutý do ustavičného procesu
aktualizácie a striedania rol. To znamená, že v interpretatívnej paradigme
slúžia normy, očakávania, roly jednotlivca tomu, aby dojmy, vnemy,
pozoro\ania, javy usporadúval, spájal do koherentných súvislostí a to takým
spôsobom, aby konajúci subjekt získal orientáciu a tým mohol svoje konanie
dostať do interakčnej polohy voči svojmu interakčnému partnerovi, teda aby
vôbec mohol voči interakčnému partnerovi konať. Obraz, ktorý si jednotlivec
vytvára o druhom človeku, sa stáva základom (prípadne aj dôvodom) jeho
"/ O procese socializácie podrobnejšie pozri Ondrejkovič, P.: Úvod do sociológie
výchovy. Bratislava.Veda, vyd. SAV, 1995, ďalej Ondrejkovič, P.: Socializácia ako
východisková kategória sociológie výchovy, Bratislava, Veda, vyd. SAV 1997
100
/V literatúre, najmä sociálno-psychologickej sa často stretávame i s pojmom
interiorizácia. Na rozdiely v oboch pojmoch poukazuje autor tejto práce vo svojom
habilitačnom spise Štúdie zo sociológie výchovy na vysokých školách, Bratislava,
Filozofická fakulta UK, 1992
'
. •
67
konania. Tento obraz je podľa teórií interpretatívnej paradigmy vždy iba v
polohe náčrtu, návrhu, ktorý sa v priebehu interakcie podrobuje neustálej
korekcii a na ktorom sa vykonávajú spolu s interakčným partnerom vzájomné
zmeny. Konajúci v normatívnej paradigme je odkázaný na pasívnu reflexiu
internalizovanej normy a očakávaní voči nemu, v interpretatívnej paradigme
je aktívnym tvorcom a "producentom" sociálnych procesov a sociálnych
štruktúr.
Z uvedených rozdielov teda vyplýva aj rozdielne používanie a
rozdielny význam kategórií, akými sú norma, štruktúra, rola, motivácia,
postoje a i. Interpretatívna paradigma nadväzuje na symbolický
interakcionizmus G.H.MEADA a filozofických nasledovateľov HUSSHRLA
(A.SCHÜTZ, P.BERG, Th. LUCKMANN a i.) ako prívržencov tzv.
chápajúcej sociológie. V Spolkovej republike Nemecko našla svojich
zástancov interpretatívna paradigma najsamprv na univerzite v Bielefelde i0V
v Anglicku to bol predovšetkým G. PEARSON už v polovičke
sedemdesiatych rokov, ktorý sa venoval otázkam deviantného správania.
Normy nechápe ako statické, vonkajšie faktory a sily, ktorým je vydaný
jednotlivec napospas, ale ako niečo, čím svojim spôsobom disponuje, vládne,
vo svojej stratégii interakčného správania a stratégii konania. Sociálnu
štruktúru nechápe ako externú danosť, ale ako skutočnosť, vytvorenú
prostredníctvom činného, konajúceho človeka. Roly nechápe ako niečo, čo si
jednotlivec pasívne osvojuje, ale ako komplexnú predstavu, komplexný
obraz, pomocou ktorého si človek vytvára svoj poriadok a ktorému
prepožičiava svoju tvorivosť a schopnosť tvárniť spoločenské vzťahy. V
tomto smere sa nachádza vývin novej kriminológie i sociológie kriminality, v
konvergencii s fenomenologickou sociológiou, etno-metodológiou, s antipsychiatrickými smermi teórie labeling-approach^-l a teórie stigmatizácie. V
kriminológii ako i v sociológii kriminality sa stretávame v ostatnom období
so vznikom veľkého množstva rôznych a značne odlišných teórií labelingu.
Vzhľadom na ich narastajúci význam a na čoraz väčšiu popularitu pokladáme
za nevyhnutné venovať sa teórii labeling-approach podrobnejšie.
Spoločné prvky a rozdielnosti v teóriách labeling approach.
Teórie labeling aproach majú napriek svojmu krátkemu trvaniu toľko
najrôznejších odtieňov, že je ťažké zachovať si o nich prehľad. Pokúsme sa
preto o stručné zhrnutie teoretických diferencií jednotlivých smerov a
následne aj o zhrnutie tých podstatných znakov, ktoré sú pre tieto smery
I"1/ Pod názvom Arbeitsgruppe Bielefelder Soziologen
/ K teórii Labelling approach pozri Ondrejkovič.P.: Nová orientácia kriminológie
a labeling approach. Edičné stredisko Amos, PdF UK, Bratislava 1995.
I
68
spoločné. Jednotlivé obsahové diferencie medzi jednotlivými smermi
10
rozpracovává RÜTHER V. Pokúša sa o typológiu, vychádzajúcu z
podstatných znakov najznámejších teórií labeling approach.
Prvé rozlíšenie vyplýva z aplikácie labeling-teórie na stanovovanie
resp. aplikovanie noriem. Väčšina autorov vidí ťažisko "labeling"
(nálepkovania) cez optiku aplikácie noriem. Spoločenská definícia odchylky
je ale konštituovaná oboma prvkami, t.j. tak stanovovaním ako aj aplikáciou
noriem.
Teória labeling sa môže vzťahovať tak na makro-, ako i na mikrosociologické obsahy. U Eriksona bola priradená k makrosociologickým
prvkom oficiálna sociálna kontrola, teda formálne nálepkovanie,
etiketovanie, kým mikrosociologickým prvkom zodpovedá neformálny
proces definovania. Tieto makro-, resp. mikrosociologické perspektívy
možno chápať aj ako spoločenské definície, prip. individuálne nálepkovanie.
V prvom prípade dochádza k vťahovaniu agregovaných dát (ako napr. údajov
o kriminalite), v druhom prípade dochádza k pokusu vysvětlovat'
individuálne dáta prostredníctvom labeling-teórie.
BECKER1"/ diferencuje medzi takými konaniami. Odchylujúcim sa od
noriem je u BECKERA také konanie, ktoré bolo definované a vnímané ako
deviantné. Tým upozornil na aspekt selekcie v definovaní a pripisovaní
etikety (nálepky). Vo vzťahu k tomuto fenoménu selekcie diferencovaných
reakcií na určité správanie hovorí RÜTHER105/ o "selekčnom" labelingu a
má pritom na mysli to, že do počtu oficiálne registrovaných prípadov
kriminality vchádza iba časť reálnej kriminality, lebo reakcie okolia na
odchylný spôsob správania sa dostavujú selektívne.
V prípade "definičného" labelingu (nálepkovania) sa obzvlášť
zdôrazňuje aspekt, ktorý sa zameriava na to, že v interakciách dochádza
k stanovoval iiu a aplikácii noriem na báze situačných definícií. Inými
slovami v istom interakčnom procese môžu byť spôsoby správania
definované ako vychýlené, odchylné, deviantné. O "pripisovacom" labelingu
hovorí RÜTHER vtedy, keď sa istej osobe (napr. na báze primárnej deviácie
alebo istých znakov) pripisuje rola devianta. Základom pripisovania je
""/ Rüther W.: Abweichendes Verhalten und labeling approach, Köln, Berlin,
1975
10
7 Becker, H.S.: Aussenseiter. Zur Soziologie abweichenden Verhaltens. Frankfurt am
Main 1973
""/ Rüther, W.: Abweichendes Verhalten und "labeling approach". Heymanns, Köln-Berlin
1975
69
jednotlivec, osoba. Taje etiketovaná ako odchylujúca sa (deviantná), z čoho
vyplývajú aj príslušné posudzovania spôsobov jej správania. Na rozdiel od
tzv. pripisovacieho labelingu základom "definičného" labelingu je spôsob
správania, nie osoba.
Aj keď mnohí autori popierajú etiologický aspekt svojej teórie, môže
byť aj labeling approach chápaný etiologický. Až keď isté reakcie okolia ako
procesy etiketovania vyvolajú odchylné správanie, potom možno na ne
pozerať ako na príčiny deviácie. V takomto prípade hovorí RÜTHER o
"zapríčinenom" labelingu.
LEMERT ml zvlášť zdôrazňuje, že ako následok primárnej deviácie
dochádza prostredníctvom labeling procesu k odchylnému správaniu a vždy
môže nastať i sebaindukcia takéhoto správania, prejavujúca sa prípadne aj
ako posilňovanie. Ak budeme vychádzať teda z deviantnej kariéry ako
kritéria, kde reakcie okolia pôsobia (napr. prostredníctvom redukcie možností
konformného správania) ako posilňovanie odchylného správania, môžme
tento smer podľa RÜTHERA označiť ako "forsírujúci" labeling
(napomáhajúci, podporný).
Pokúsili sme sa menovať najdôležitejšie možné priority labeling
approach. Teórie labeling approach však možno skúmať aj po stránke, do
akej miery a ako sú podriadené všeobecnejším teóriám a metateóriám, prip.
ku ktorým iným teóriám, vrátane teórií deviantného správania sú vzťahované.
Aj keď tuje ťažké urobiť jednoznačnú deliacu čiaru, možno uviesť niektoré
diferencujúce poznámky podľa DEICHSELA107/. DEICHSEL rozlišuje
interakčný karierny model, ďalej fenomenologicko - jazykovo analytickú
teóriu, ďalej etnometodologickú teóriu (pričom obe patria do oblasti
fenomenologie), komunikačno - teoretickú teóriu a napokon marxistickointerakcionistický koncept.
Keď hovoríme o labelingu alebo etiketovaní, znamená to, že
predpokladáme asymetrické, jednostranné pripisovanie. V skutočnosti to ale
nie je tak, keď BECKER píše: "Budem sledovať iba moje zásadné
odmietanie konvenčného významu teórie, keďže ju teraz nazývam
°6/ Lemert, Edvin M.: Der Begriff der sekundären Devianz. In: Lüderssen, K., Sack.
F.(ed.): Seminar: Abweichendes Verhalten L, Die selektiven Normen der Gesellschaft.
Frankfurt am Main 1975
07
/Deichsel,W.:DieVerdoppelung sozialer Diskriminierung. Ein Erklärungsansatz
der Entstehung abweichenden Verhaltens Jugendlicher, nezverejnená diplomová
práca, München 1977, str.101, uvádza Lamnek: Teorien abweichenden Verhal
tens, München 1990, str.234
70
10
interakčnou teóriou odchylného správania" V. Teoretici, orientovaní
interakcionisticky v labeling approach vychádzajú z procesuálneho
charakteru etiketovania a z istého, skôr symetrického modelu, v ktorom
miesto pripisovania je reč i o vyjednávaní pripisovania. Oba prvky sa
manifestujú v kariernom modeli devianta ml, na konci ktorého stojí odchylná,
deviantná identita. Táto deviantná identita sa bilaterálne vytvára
prostredníctvom interakčných procesov. Akcia a reakcia, indivíduum a
sociálne prostredie konštituujú práve tie fenomény, ktoré sú opisované ako
labeling (etiketovanie, nálepkovanie) a ktoré prebiehajú vo vnútri
interakčných situácií.
Fenomenologická (v našom prípade jazykovo - analytická) teória je
zastúpená v Spolkovej republike Nemecko W. KECKEISENOM.110/ Tu je
východiskom úvah to, že výskumník, ktorý má skúmať subjekt, nesmie
otkrojovať svoje konštrukcie a interpretácie, ale tieto konštrukcie a
interpretácie má stavať na báze analýzy subjektu. To znamená, že subjektívny
zmyse!, spojený s konaním musí byť odhalený, nemožno ho zamaskovať.
Subjektívny zmysel sa stáva zrozumiteľným, keď je možné vychádzať z
porozumenia tzv. "všedného dňa" a obdobných definícií, "...zaradenie
intersubjektivity konajúcich, ktorí sa dorozumievajú diskusne, rozpravou,
prostredníctvom platnosti noriem a pravidiel, umožňuje konštitučné
analytický' prístup k fenoménu deviácie'"11/. Tým dochádza ku kritike
normatívno - spoločensky daných rámcov posudzovania spôsobov správania
ako odchylných, deviantných, lebo subjektívny prvok konštrukcie
skutočnosti sa podceňuje alebo minimálne nedoceňuje.
Deviantné kariéry možno priradiť i k fenomenologickému modelu
"podľa CICOURELOVHO retrospektívno - prospektívne konštruovanej
vývojovej sekvencie, ktorý tak činí v prípade jednej osoby - v tomto prípade
v osobe delikventa - prostredníctvom kontrolných inštancií" "V. Tým je
každopádne tendenčné vypovedané, že správanie ako také neobsahuje kvalitu
odchylky, ale že táto je definovaná prostredníctvom každodenných
kontrolných procesov. Táto fenomenologická teória má byť metodologicky
dostatočne vyriešená a vybavená prostredníctvom etnometodológie, ktorá
sama vychádza z koreňov fenomenologie a symbolickej interakcie " 7 .
10
V Becker,H.S.:Aussenseiter.Zur Soziologie abweichenden Verhaltens. Frankfurt
am Main, 1973, str. 163
10
V Porovnaj napr. Quensel, St.: Wie wird man Krimninell? Verlaufsmodell ei
ner fehlgeschlagenen Interaktion zwischen Deliquenten und Sanktionsinstanz,
in: Kritische Justiz 3, roč.1970, str.375 anasl.
"°/ Keckeisen, W.: Die gesellschaftliche Definition abweichenden Verhaltens.
Perspektiven und Grenzen del labeling approach. Juventa, München 1974
'"/Deichsel, cit. vyd. str. 108
"V Keckeisen, cit. vyd. str. 67
"V porovnaj k tomu Lamnek, cit. vyd.. str. 91 a nasl.
71
F. HAAG "V v článku Kriminologie und labeling approach, poukazuje
na to, že "celý rad problémov, o ktorých sa diskutuje v kriminilógii pod
heslom labeling-approach, ...je otvorený ako problém v skupine komunikačno - teoreticky orientovaných sociálnych psychológov (BEAVTN,
HALEY, JACKSON, LAING, WATZLAWICK, WEAKLAND a i.) už dlhší
čas". Deviantné spôsoby správania sa chápu na báze komunikačno teoretického modelu ako porucha interpersonálnej komunikácie. Narušené a
tzv. paradoxné komunikácie sú považované za príčiny deviantných spôsobov
správania, pričom typológia porúch musí byť veľmi diferencovaná vzhľadom
na objasňovanie. Komunikačno - teoretická špecifičnosť v tejto verzii
labeling approach sa dostáva k výrazu tým, že tak pri stanovovaní noriem,
ako aj pri reakciách na správanie môžu byť interakčné vzťahy pochopené
komunikačno - teoreticky, t.j. že poruchy komunikácie na oboch úrovniach
môžu viesť k deviácii.
Vo vzťahu k marxistickej verzii SACKA nám zostáva konštatovať, že
tu ide o pokus vysvetľovať proces pripisovania z historicko-materialistických
prístupov, pričom sa poukazuje na rôzne mocenské potenciály tried, čo
SACK považuje za základ, ktorý ovplyvňuje aj distribúciu etiketovania
sociálnej nerovnosti v interakčných procesoch. Labeling approach
(nálepkovaniu) sa tu nadraďuje spoločenská teória, ktorá má metateoreticky
dokázať, čo labeling approach sám nedokáže, alebo ani nechce dokazovať byť etiologickým.
Keď chceme na záver k uvedeným teóriám uviesť všeobecný obsah
labeling apoproach - bez ohľadu na jeho jednotlivé významové odtiene, bolo
by možné v skrátenej forme povedať nasledovné: Sú to reakcie sociálneho
prostredia, ktoré nasledujú po určitom spôsobe správania, ktoré (sociálne
prostredie) na jednej strane stanovuje normy a na druhej strane ich aplikuje.
Oboje prebieha skupinovo špecificky, ako i špecificky vzhľadom na osoby a
adekvátne situácie, z čoho vyplýva selektívny efekt, spočívajúci v tom, že
rovnaké správanie môže byť definované ako deviantné, odchylné, alebo
konformné. Takéto definície sa utvárajú neformálne, alebo oficiálne, pričom
pri oficiálnych definíciách možno namerať vzhľadom na ich účinok väčšiu
váhu. Ak prebiehajú tieto definície nešpecifický vo vzťahu k správaniu, ale
špecificky k osobe alebo adekvátne spoločenskej role, potom dokážu
prostredníctvom nálepkovania (etiketovania) osoby ako odchylnej tak
významne obmedziť jej konformné správanie, že tejto osobe nezostane iné,
ako iba možnosť uchylovať sa k nelegitimným možnostiam, čím sa
jednotlivec dostáva do tzv. deviantnej kariéry. V priebehu tejto kariéry
"7 F.Haag: Kriminologie und labeling approach. In: Kriminologisches Journal
1/1972, str. 55-56
72
vzniká nová deviantná identita príslušnej osoby, ktorá začína považovať
deviantné konanie za súčasť svojej identity ajej možnosti sa jej musia javiť
ako konformné, takže sa deviantný spôsob správania upevňuje. Kruh sa takto
uzatvára.
Kriminalita.
Samotná kriminalita prakticky na celom svete, teda i v našich
podmienkach zaznamenáva v období po roku 1989 prudký nárast.
0 kriminalite často hovoríme, že je jedným zo znakom globalizácie
spoločnosti, kedy jej internacionálny charakter prispieva k prekonávaniu
stotožňovania spoločnosti s národnýmm štátom. Z celkového nárastu
kriminality zaznamenávame osobitne rast kriminality mládeže.
Pod kriminalitou mládeže v užšom slova zmysle rozumieme
kriminalitu, t.j. porušovanie trestného zákona spravidla 14 až 18 ročnými, ale
1 staršími (kategória "blízka veku mladistvých", ktorá sa takmer kryje s
pokusmi o sociologické vymedzenie veku mládeže), i mladšími (kategória
pubertálnej a postpubertálnej mládeže, ktorú už nemožno považovať za
detskú populáciu, i keď zákon im ešte neprisudzuje status mladistvých).
Kriminologická literatúra uvádza, že v priemere takmer 1/4 všetkých
trestných činov páchajú mladí ľudia, ktorí dosahujú v priemere menej ako 21
rokov "V. Podľa tých istých autorov takmer 14 % z celkového počtu
trestných činov páchajú mladí ľudia vo veku od 21 do 25 rokov:
Deti a mládež do 21 r.
25%
Mladí ľudia 21-25 r.
14%
Starší ako 25 r.
39%
CDetiamíádeždo21 r.
ladíľudia21-25r.
DStai4lako26r.
'" Kaiser,G.: Jugendkriminalität. 3. vyd. Weinheim 1982, ďalej Kaiser, G.: Kriminologie,
CH Beck, Praha 1994, ako i Kerner, HJ.(Hrsg.): Kriminologie Lexikon Kriminalistik
Verlag. Heidelberg 1991
73
Ešte lepšie možno zvýrazniť celkový nárast trestných činov
spáchaných mládežou ich podielom na celkovom počte trestných činov v SR
(v rokoch 1989 - 1996) ako uvádzame na nasledovnom obrázku.
Počet trestných
činov spáchaných
mládežou
Rok
1989
1990
celkového
počtu
trestných
činov
10 029
16,88
9 313
1991
11408
23,11
26,17
1992
10 622
23,73
1993
14 008
26,43
1994
13 411
1995
13 133
26,12
26,71
1996
12 451
27,6
_
_
Krinrrinalita rrtádeže v r.1989 -1996
-
-
-
- 30
t 25
I Počet trestných anov spáchaných
mládežou
•% 2 celkového poctu trestných
činov
1990
1991
1992
1993
1994
1995
Z hľadiska vekovej skladby páchateľov trestnej činnosti narastá
predovšetkým počet páchateľov vo veku do 15 rokov "• \ našich
podmienkach ide predovšetkým o (cca 8.5 - 10,5 %) podiel na iupežiach.
úmyselnom ublížení na zdraví, kradežiach vlámaním, požiaroch, výbuchoch a
Sprava riaditeľa Odboru kriminálnej policie Prezidia PZ o bezpečnostnej činnosti
SR Nepublikovaný material MV SR, Bratislava, maj 1997
74
na trestne) činnosti súvisiacej s drogami Páchatelia vo veku 15 až 18 rokov sa
podieľaiu (cca 17 - 18 5 5%) predovšetkým na vraždách lupežiach.
úmyselnom ublížení na zdraví, pohlavných zneužívaniach, kradežiach
vlámaním v\tržmct\e ako i na trestnvch činoch súvisiacich s drogami "
\a nasledovom grafe uvádzame podiel niektorých trestných čmov na
celkovom počte trestných činov spáchaných mládežou v rokoch 1975 - 1995
v Slovenskej republike
Celkový
počet
Rok
vá krimi- kriminál
trest
J975
1980
1985
1989
1995
Majetko Násilná
nalita
ita
činov
10528_
7319
_7_37_
9462
6684
769
J0117
7296
842"
10029
7531
821
13133
10633
1322
Mravno
stná
kriminál
J90
733
226
Podfa Expertnej kormae Rady \dady SR pna soaajno-patologicke javy i^deti a mládeže
Knmmalita mládeže
13133
h
10S33
10000
5
-Celkový počet trest
Činov
8000
- Majetková knrn-naifta
Násilná kriminalita
-EvVavnostna (tnmnafita
4000 f
2003 f
-9O1975
Cit Spra\a str 4
198U
JB
1322
1995
ROK
Pre kriminalitu mládeže je typické, že tzv drobná a príležitostná
kriminalita je rozložena relatívne rovnomerne vo všetkých socialn>ch
vrstvách mládeže približne do 16. roku života.' 7
Pre väčšiu názornosť uvádzame prehľad vybraných trestných činov
v SR spáchaných mládežou počínajúc rokom 1975 (\ r viátanc
mladistvých) 1 "/
Rok
1975
1980
1985
1989
1995
1996*
Majetková
R^travaostaá
éejfiftvý^počet
trestnýcb činov kriminalita
kriminalita
kriminalita ,
737
10528
7319
6684
769
9462
10117
7296
842
7531
821
10029
1063
1322
13133
1424
12451
' 8198
890
791
7^3
59i
226
313
* = mládež, vrátane mladistvých
Príčiny kriminality ako predmet osobitnej vednej disciplín)
kriminológie, ktorá sa zaoberá kriminalitou predovšetkým ako sociálnym
javom, úzko súvisia s otázkami, ako možno kriminalite predchádzať prevenciou a otázkami skúmania obetí trestných činov - viktimológwu Je to
usporiadaný celok empirických poznatkov o zločine, zlončmcovi a kontrole
zločinného správania (sociálna kontrola). Kriminológia pritom osobitne
vzhľadom na svoje súčasti (napr. prevenciu a viktimológiu) využíva
poznatky viacerých vedných disciplín, osobitne práva, sociológie a
psychológie. I tu v zásade možno členiť jestvujúce kriminologické teórie na
tri veľké skupiny. Sú to teórie, ako sme už vyššie podrobnejšie uviedli,
orientované na páchateľa trestného činu, t.j. zločmca (interpretativ n>
prístup), teórie orientované na trestný čin, t j. zločin (normatŕvna orientácia) a
teorie, ktoré predstavujú kombinácie prístupy oboch predchádzajúcich Ine
členenie kriminologických teorii, ktoré sa interdisciplinárne zaobeiaju
príčinami zločinu sú podľa J SCHNEIDERA110/
"VKaiser.G Kriminologie, Beck, Praha 1994, str 142
'"/Podľa údajov Expertnej komisie Rady vlády pre prevenciu kriminality a podl a
vlastných výpočtov
"/Schneider, J Kriminalistische Ursachentheonen In Kriminalistík, roc 1997, č 5, str
306-318
76
1. sociokulturálne teorie (teória sociálnej dezorganizácie a už v úvode tejto
publikácie uvádzané teorie anómie)
2. socioprocesuálne teorie (teorie sociálneho učenia, najmä teória
diferenciálnej asociácie E.H. SHUTERLANDA, teórie sociálnej kontroly,
o ktorej sme sa tiež už zmienili v kapitole o sociálnej deviácii, teórie
labelingu a teórie životnej cesty)
3. viktimologické teórie (teórie zraniteľnosti a životného štýlu a teórie
rozdieln) ch štruktúr príležitostí)
Najmä nová orientácia kriminológie (tzv. labeling approach) dnes
predstavuje \edecký program, ku ktorému sa hlási väčšina kriminologických
teórií (tzv. main stream theories) a ktorý spočíva v riešení závislostí medzi
spoločnosťou a kriminalitou, v ponímaní kriminality ako spoločenského javu.
Jej základom sa stáva integrácia rôznych prístupov k deviácii, normám a
sankciám. Obsahové tvoria integráciu základy teórie anómie, teórie
subkultúry a kontrakultúry, teórie diferenciálneho sociálneho učenia, teórie
labelingu, diverzic, abolucionizmu a ďalšie. Kriminológia sa zaoberá okrem
toho aj otázkami, ako pôsobia trestné zákony na kriminalitu. V tejto
súvislosti často hovoríme o kriminalizácii, t.j. posudzovaní správania ako
trestného a dekriminalizácii a depenalizácii, t.j. posudzovaní správania ináč
ako trestného a teda aj netrestaného. Centrálnou témou novej orientácie
kriminológie sa stáva sociálna kontrola (formálna, neformálna, terapeutická,
punitívna, odškodňujúca a pod.) Kriminológia sa tak stáva teoretickoempirickou vedou o príčinách, formách prejavu a účinkoch zločinu v
spoločnosti, ako i o boji proti nemu a o jeho predchádzaní. K tomu využíva
poznatky viacerých vedných disciplín, osobitne právnych vied, biológie,
humánnej genetiky, psychológie, sociológie, sociálnej psychológie,
ekonomiky a i., z čoho vyplývajú i nemalé problémy s ich integráciou v
jednom vednom odbore. Poznatky kriminológie sú veľmi cenné i pre sociálnu
prácu, ktorá z hľadiska kriminológie predstavuje jeden z faktorov kontroly
kriminality s možnosťou jej ovplyvňovania a predchádzania.
V súvislosti s kriminalitou a kriminológiou je nevyhnutné podrobnejšie
sa zmieniť ešte o:
1. diverzii a
2. viktimológii,
ktoré úzko súvisia s problémami koncepcie sociálnej práce.
Teoretické ako i empirické poznatky sociológie kriminality v
nedávnom období ukázali a poukazujú na to dodnes, že kriminalizácia
deliktov najmä mládeže prostredníctvom justície môže byť často
kontraproduktívna. Etiketizujúci a stigmatizujúci účinok trestnoprávneho
77
stíhania štátnymi inštitúciami vyvolali vo svete veľké diskusie o ich
podstatnom redukovaní. Vznikla koncepcie tzv. d i v e r z i e , ktorá
predstavuje pokus o nahradenie trestu odňatia slobody, a súčasne i pokus
o zabránenie trestnoprávnemu stíhaniu oficiálnymi orgánmi, aby bolo možné
previnilcov podporiť v ich prípadnom úsilí o normokonformný spôsob života
v budúcnosti
V praxi sa ukázalo, že napriek nespornej možnosti negatívneho účinku
trestnoprávnej justície nestačia tieto argumenty na presadenie a realizáciu
koncepcie diverzie. Okrem legislatívy, ako i orgánov činných v trestnom
konaní a ich nepřipravenosti na ukladanie alternatívnych trestov absentujú na
rozdiel napr. od USA v našich podmienkach (obdobne ako i v mnohých
ďalších európskych štátoch), predovšetkým vysoko erudovaní a početní
sociálni pracovníci, ktorých pôsobenie v prípade diverzie získava kľúčové
postavenie.
Samotný pojem diverzie je amerického pôvodu ("to divert'')
a predstavuje obchádzanie. V širšom význame sa tým myslí na to, aby osoba.
podozrivá z trestného činu mohla ešte pred zavedením trestnoprávneho
pokračovania "obísť" trestnoprávne súdnictvo, najčastejšie prostredníctvom
polície. Policia musí získať rozsiahle právomoci (princíp oportunity mí), aby
bola kompetentná v tomto smere rozhodovať. Podľa princípu oportunity (na
rozdiel od legality, spojenej so striktným dodržiavaním zákonných
kompetencií a konformným spôsobom správania podľa platných zákonov) by
mala polícia mať právo postupovať podľa výhodnosti, prispôsobujúc svoje
rozhodnutie podmienkam a individuálne rozhodnúť o trestnoprávnom stíhaní
previnilca. Takáto prax sa uplatňuje osobitne v prípade delikvencie mládeže,
keď ide o to zabrániť tomu, aby došlo k stigmatizovaniu mladého človeka
najmä odsúdením k trestu odňatia slobody. V takomto prípade nastupuje
koncentrované úsilie o resocializáciu, úsilie o návrat previnilca do
občianskeho života, alebo aspoň o poskytnutie reálnej šance previnilcovi
zmeniť svoje správanie. (Udelovanie podmienky, alternatívneho trestu, alebo
inej formy postihu, napr. verejnoprospešnými prácami a i.). V takomto
prípade ide o intervenciu všetkých zúčastnených, ktorú koordinuje práve
sociálny pracovník. Najčastejšie je takýto postup (v USA) podmienený
úplným doznáním viny delikventa a skutočnosťou, že ide o prvopáchatef a.
K tomu pristupuje i ochota odčiniť spáchané škody, prip. vyrovnaním sa
páchateľa s obeťou. Aplikácia diverzie nadobúda spravidla dve formy:
/ Princíp oportunity v trestnom procese znamená vyjadrenie zásady zvažovania
okolností, na základe ktorých je možné rozhodnúť, či sa bude príslušný (trestný) čin stíhať
alebo nie.
78
1. Diversion to nothinh, t.j. prepustenie (mladistvého) bez sankcií,
s upozornením. V niektorých štátoch takto nemôže postupovať polícia, ale
iba štátne zastupiteľstvo alebo prokuratúra.
2. Diversion with referral, t.j. upustenie od oficiálneho stíhania a odovzdanie
prípadu miestnej komunite, obci, samosprávnym orgánom, prip. orgánom
sociálnej starostlivosti a pod., kde sa nevykonávajú kodifikované sankcie.
V prvom prípade kladie aplikácia diverzie veľké nároky na skúsenosti
a sociálne vzdelanie policajtov, prip. pracovníkov štátneho zastupiteľstva
(prokuratúry). V druhom prípade vstupuje "do hry" v celom rozsahu
prednostne rezort práce a sociálnych vecí, ktorého príslušní pracovníci musia
byť odborne kompetentní, aby dokázali kvalifikovane a efektívne zasahovať.
Z hľadiska prevencie znamená diverzia vlastne tzv. špeciálnu prevenciu,
nachádzajúcu sa na hranici sekundárnej (adresnej) aterciárnej prevencie
(resocializácie). Môže zabrániť stigmatizácii páchateľa ako kriminálnika
a tým zmenšuje nebezpečenstvo tzv. sekundárnej deviácie, kedy napokon
človek, označený za kriminálnika sám uverí, že takým je a začne sa podľa
toho i správať, keďže nikto od neho iné ani neočakáva. Súčasne otvára
diverzia široké možnosti sociálnej práci, sociálnej pedagogike a krízovej
intervencii.
Celkom otvorene sa natíska otázka, či by našiel podobný projekt
v podmienkach rastúcej kriminality, ale i ďalších sociálnopatologických
javov v SR uplatnenie. Niektorí autori (Albrecht, Lerman) spochybňujú
efektívnosť diverzie. Ani starostlivosť komunity (Community Treatment
Projekt), ani podmienečné tresty (Probation Subsidy - Projekt) nedokázali
podstatným spôsobom znížiť nápad trestnej činnosti.122/ Naproti tomu iní
autori (napr. SCHNEIDER, GREENBER, PALMER, LEWIS a i.) v
odlišných podmienkach dospievajú k iným, optimistickým záverom. Medzi
takéto názory patrí aj ten, podľa ktorého možno práve prostredníctvom
sociálnej práce pozitívne ovplyvňovať i väčší počet delikventov mimo
nápravných zariadení v príslušnej komunite a to bez toho, aby bola
bezpečnosť komunity ohrozená.123/
Možno pokladať za nesporné, že by nebolo správne mechanické
aplikovanie zahraničných skúseností v našich podmienkach. Kritické aspekty
diverzie by si iste zaslúžili osobitnú pozornosť i z hľadiska sociálnej
1:2
/ Lerman, P.: Community Treatment and Social Control - A Critical Analysis of
Juvenile Correctional Policy. Chicago 1975
121
/ Schneider, HJ.: Kriminologie, Berlin 1987, str.858
79
kontroly, podobne ako i ekonomické aspekty, ktoré nie sú zanedbateľné.
Veľmi často sa podrobuje kritike "nespravodlivosť" diverzie, ktorá ľahšie
formy trestných činov depenalizuje a ťažšie postihuje o to prísnejšie.
V tejto súvislosti je však treba poukázať na to, ako významná je
profesionalizácia prevencie v rámci sociálnej práce, ako i na to, že pri
profesionalizácii a zvýšení efektívnosti sociálnej práce je možné uvažovať
o ďalekosiahlych zmenách tak v oblasti trestnoprávnej politiky, ako i samotnej sociálnej politiky a súčasne ekonomickejšie vynakladať prostriedky,
nakoľko prevencia vždy bola a vždy bude lacnejšia, ako represia.
Sociálna práca v súvislosti s diverziou predstavuje nevyhnutnosť
aplikovať súčasne minimálne 3 rozdielne metódy a techniky:
pomoc jednotlivcom,
skupinovú sociálnu prácu a
sociálnu prácu v prospech celej komunity (regiónu, sídliska, obce
a pod.).
Pomoc jednotlivcom naďalej spočíva na klasickej následnosti anamnéza, diagnóza, riešenie (prip. poradenstvo, terapia ap.). Sociálna práca
v prospech celej komunity však už prekračuje rámec klasickej sociálnej
pomoci a musí sa opierať o inštitucionálnu kooperáciu, pričom
pravdepodobne musí počítať i s uskutočňovaním štrukturálnych zmien
a s nevyhnutnou aplikáciou sociálnej politiky. V praxi je nevyhnutné vždy
znova a znova vysporadúvať sa s otázkou, či v takomto prípade možno
hovoriť o sociálnej pomoci, alebo ide skôr o prípad sociálnej kontroly ako
mechanizmu spoločnosti na prekonávanie rozporov a zachovávanie
spoločenskej rovnováhy.
Druhý z uvedených pojmov, viktimológia, je pomerne najmladší
z celkového množstva kriminologických pojmov. Kriminológia sa dlhé roky
zaoberala predovšetkým páchateľmi a menej si všímala ich obete. Relatívne
neskoro, ale predsa sa však tento prístup zmenil. Slávny výskum v rokoch
1948 - 1952, v ktorom podrobil analýze Marwin E. WOLFGANG 621 vrážd
vo Philadelphii v USA, je považovaný za začiatok éry novej vednej
disciplíny ako súčasti kriminológie - viktimológie. Jej základom je pohľad na
páchateľa a jeho čin z hľadiska obete, ktorou môžu byt'jednotlivci, skupiny,
organizácie i inštitúcie. Obeťou činu (trestného) sa možno stať tým, že dôjde
k ohrozeniu, poškodeniu alebo jej zničeniu. Vzniklo učenie o obeti, ktoré
vyústilo do teórie, ako sa obeťou možno stať. Viktimológia (lat. victima
znamená obeť) skúma vzťahy medzi páchateľmi a obeťami zločinu.
Viktimológia rozlišuje svoj užší a širší predmet. V užšom vymedzení ide skôr
80
o obete trestných činov, vymedzených v zmysle právnom (trestného práva).
V širšom vymedzení ide o každý druh ohrozenia, poškodenia, zničenia atcbo
čo i len zlého zaobchádzania alebo zneužívania. Vzťahovým rámcom v tomto
prípade nie je trestné právo a trestný čin, ale všeobecné sociálne blaho ako
záujem spoločnosti.
V dôsledku empirických výskumov disponujeme dnes už množstvom
poznatkov, ktoré majú všeobecnú platnosť. Patrí k nim okrem iného aj
poznatok o kriminalitou zraniteľných, tzv. ohrozených skupinách. K týmto
skupinám patria ženy, deti a starí ľudia. Tak napr. v 1989 v USA bol počet
obetí z radu žien významne vyšší ako mužov. V SRN tvorí napr. percento
vreckových krádeží, pri ktorých sú postihnuté ženy až 92% ! V prípade
sexuálneho násilia, zneužívania, vydierania a pod. udávajú štatistiky až 91%
žien ako obetí. Ešte viac než ženy možno k obetiam zločinu počítať deti, či
už ide o zlé zaobchádzanie, týranie, sexuálne zneužívanie, ale i vraždy a
újmy na zdraví. Významná je viktimizácia v nie menšej miere starých ľudí,
vo veku nad 60 rokov. V priemere sa udáva asi 19% z celkového počtu vrážd,
spáchaných na starých ľuďoch, cca 16% dokonaných lúpeží, pokusy o lúpež
starých ľudí tvoria dokonca okolo 20% z celkového počtu takýchto pokusov.
Frekventované sú i delikty ťažkého ublíženia na zdraví. (Uvedené údaje
predstavujú globálne svetové čísla, nie situáciu v SR). V prípade starých ľudí
sa pokladá za hlavnú príčinu ich viktimizácie sociálna izolácia rôzneho
stupňa a druhu a tzv. infantilizácia (najmä v domovoch dôchodcov). Vo
svojom dopade je kriminalita proti starým ľuďom zvlášť závažná. Nie len
telesné a duševné škody, ale aj predmety, spojené s citovými väzbami a
spomienkami sú pre starých ľudí nenahraditeľné. Podobne aj ukradnutý alebo
ináč odcudzený majetok vzhľadom na svoj vek a hmotnú situáciu si nemôžu
starí ľudia opätovne nadobudnúť, keď často na nadobudnutie potrebovali
celý svoj život. To všetko stupňuje predovšetkým strach zo zločinu, ktorý je
u starých ľudí vyšší ako u ostatných skupín obyvateľstva.
V literatúre sú známe 4 základné konštelácie vzťahu medzi páchateľom
a obeťou, ktoré môžu viesť niekedy až k provokácii, vyvolaniu prip.
spoluzodpovednosti za spáchaný zločin. V literatúre jestvujú dokonca
typológie, v ktorých sa uvádzajú typy osobností priťahujúce zločin a tzv.
osobnosti-obete:
súcit
ochota a potreba pomáhať
sklon k devótnemu správaniu
ziskuchtivosť
81
Osobitný prípad predstavuje tzv. rodovo podmienené násilie, teda nie
náhodné násilie páchané na ženách. Má veľa podôb a uskutočňuje sa často
prakticky od narodenia (násilné prerušovanie tehotenstva), detstva (odlišné
poskytovanie starostlivosti v závislosti na pohlaví dieťeťa), dospievania
(sexuálne zneužívanie, obťažovanie, nútená prostitúcia a pod.), reprodukčného veku (týranie v manželstve, tzv. domáce skryté násilie, bitie,
zneužívanie na pracovisku a pod.) i v staršom veku (staršie ženy sú častejšie
obeťami násilia ako starší muži). Pritom možno všeobecne konštatovať, že:
1. násilie hrozí ženám najväčšmi od mužov, ktorých poznajú
2. rodovo podmienené násilie sa vyskytuje vo všetkých sociálnoekonomických skupinách
3. násilie v rodinách je rovnako tak nebezpečné ako prepadnutie neznámym
človekom
4. väčšinu násilia, ktoré vedie k zraneniam, páchajú muži na ženách
5. prevážna väčšina násilníkov nie je duševne chorá
6. alkohol síce prispieva k násiliu, ale nie je príčinou páchania násilia na
ženách 12V
Podľa Deklarácie OSN proti násiliu páchanému na ženách ide o "každý
prejav rodovo podmieneného násilia, ktorý má alebo by mohol ?nať za
následok telesnú, sexuálnu alebo duševnú ujmu alebo utrpenie žien, vrátane
hrozby takýmito činmi, zastrašovania a úmyselného obmedzovania slobody
a to vo verejnom alebo súkromnom živote ".
Znižovanie pravdepodobnosti, že sa niekto stane obeťou zločinu musí
vychádzať z empirického výskumu súčasných konkrétnych podmienok života
príslušných skupín obyvateľstya. Všeobecne sa hovorí o nevyhnutnosti
prekonávania subjektívnej bezmocností a sociálnej nemohúcnosti, pri ktorej
môžu významnou mierou pomôcť sociálni pracovnici. Významnú úlohu
zohráva zorganizovaná svojpomoc a sebaobrana (pasívna i aktívna),
legislatívne úpravy, napr. zákonné úpravy, ktoré vedú k zlepšeniu
postavenia poškodených v trestnom konaní, uprednostňovanie nárokov na
náhradu škody obetí, osobitne seniorov, pred štátnymi nárokmi, zákon o
odškodenení obeti, ďalej občianske iniciatívy, vzdelávanie ohrozených
skupín obyvateľstva a pod. Predchádzanie "stáním sa obeťou" je
najefektívnejšie, ak vychádza z dôkladného kriminologického poznania
sociálneho prostredia, mentality obetí i páchateľov a disponibilných
možností. Preto je nevyhnutné rozvíjať pri vzdelávaní sociálnych
pracovníkov i viktimologické poznanie, ktoré dokáže poskytnúť adekvátne
12
VHeise Lori,L., Pintanguy, J., Germain, A.: Násilie páchané na ženách, Pro família,
Aspekt, Humennné, Bratislava 1998
82
informácie pre rozvoj preventívnych aktivít. Je len samozrejmé, že
preventívne aktivity musia byť špecificky primerané veku (iné v prípade
ohrozenia detí, idé v prípade ohrozenia starých ľudí) a pohlavia (gender).
Problematika prevencia kriminality tvorí samostatnú zložku kriminológie.
Často býva chápaná ako kontrola kriminality, vrátane tzv. kriminality
potenciálnej. Prevenciu kriminality možno definovať veľmi široko, ako
akúkoľvek činnosť, ktorej následok smeruje k znižovaniu páchania trestných
činov. V tejto sú\ islosti hovoríme podobne ako u drogových závislostí
o prevencii primárnej, alebo univerzálnej, prip. nepriamej, zameranej na celú
spoločnosť, prevencii sekundárnej, zameranej na rizikové skupiny
obyvateľstva ana predpolia kriminality, a o prevencii terciárnej, zameranej
na predchádzanie recidív, zabránanie opätovnému výskytu trestných činov
u tých, ktorí sa trestných činov už dopustili. Osobitný problém predstavujú
aktivity sekundárnej prevencie. Vyhľadávanie tzv. ohrozených skupín
obyvateľstva, hlavne mládeže znamená už samo o sebe nezriedka
nebezpečenstvo etiketovania (labelingu) a tým i uvedenie mechanizmu
vzniku kriminálnej kariéry do chodu. Keďže odmietame zrieknutie sa pomoci
ohrozeným skupinám obyvateľstva, resp. intervencie do nastúpenej cesty,
vedúcej k drogovej kariére, nazdávame sa, že sekunárna prevencia má svoje
plné oprávnenie. Pravdou je však i jej osobitná náročnosť a nevyhnutnosť
kvalifikovaného prístupu, profesionálnej zručnosti a citlivosti. V prevencii
kriminality má svoje nezastupiteľné miesto policajná a trestná represia, ktoré
majú okrem iného aj odstrašovaciu funkciu, sociálna usporiadanosť
a všeobecná platnosť hodnôt a noriem a vyžadovanie ich plnenia
prostredníctvom sociálnej kontroly, čoraz väčšie miesto zaujímajú v
prevencii kriminality masovokomunikačné prostriedky, sociálna práca
a sociálna pedagogika. Naďalej pretrváva význam rodiny a školy, avšak
vzhľadom na ich znižujúci sa vplyv ako socializačných činiteľov v praxi
v súčasnom období treba reálne hodnotiť ich možnosti osobitne v prípade
sekundárnej a teciárnej prevencii, kým v primárnej prevencii je ich miesto i
v súčasnosti nezastupiteľné.
83
8. PROSTITÚCIA (Ondrejkovič)
Jedným z najstarších sociálnych javov, často považovaných za
sociálno-patologický je prostitúcia. V európskom kultúrnom regióne
najčastejšie rozumieme pod prostitúciou poskytovanie sexuálnych služieb za
peniaze alebo inú protihodnotu. Túto skutočnosť treba osobitne zdôrazniť,
lebo sú známe i prípady prostitúcie, ktoré vonkoncom nemajú
sociálnopatologický charakter a už vonkoncom nepredstavujú sociálnu
deviáciu, ktorá by narušovala skupinové sociálne normy. Známa je chrámová
prostitúcia v Asýrii, v starom Ríme a Grécku, prip. rituálna prostitúcia, kedy
sa poskytovanie sexuálnych služieb stáva súčasťou predpísaného obradu,
napr. služby bohom alebo démonickým silám (v súčasnosti napr. satanisti,
sabatisti a i.), v minulosti boli vysoko spoločensky hodnotené sexuálne
služby napr. v Japonsku (gejše), pričom niektoré zvyky pretrvávajú dodnes,
známe sú i niektoré zvyky a obyčaje prírodných národov a pod. Tak napr.
príjmanie hosťa býva niekedy spájané s poskytnutím sexuálneho styku
s vlastnou ženou alebo dcérou. Za klasickú prostitúciu býva pokladané
poskytovanie sexuálnych služieb z ekonomických dôvodov, pričom ani tu
nemusí byť dôvodom výlučne sociálna núdza, chudoba alebo nedostatok.
Prostitúcia môže mať i charakter prostriedku dosahovania spoločenskej alebo
profesijnej kariéry a úspechu. Časté sú i prípad)7 tzv. príležitostnej
prostitúcie, ktorá býva spájaná s potrebou úhrady mimoriadnych výdavkov
resp. uspokojenia osobitných ekonomických nárokov. Známe sú i motívy
individuálnej pomsty za spôsobené sklamania (v láske, vernosti partnera a
pod.) v podobe prostitúcie a promiskuity. Často však sa práve z príležitostnej
prostitúcie vyvinie prostitúcia permanentná, spojená s návykom na príslušný
spôsob života, nezriedka spojená so záhaľčivosťou, vznikom osobitných
záväzkov a sociálneho, mimoekonomického donucovania. Je to najčastejší
prípad tzv. profesionalizácie prostitúcie.
O prostitúcii hovoríme ako o ženskej, mužskej a v ostatnom období
čoraz častejšie i detskej. Prostitúcia môže mať podobu verejnú a legálnu,
kedy osoby poskytujú sexuálne služby prevážne v špecializovaných
zariadeniach (verejné domy, erotické masážne salóny, vyhradené ulice
v niektorých mestských štvrtiach, v minulom storočí dokonca pokus o
zavedenie tzv. licencie), alebo skrytú, najčastejľšie nelegálnu, kedy tieto
osoby aktívne vyhľadávajú svojich "zákazníkov", snažia sa upozorňovať na
seba, pričom vlastný sexuálny akt sa najčastejšie uskutočňuje vo vlastnom
alebo prenajatom byte, hotelovej izbe, penzióne, motoreste a pod. Obe formy
sú obyčajne úzko prepojené. Obmedzovaním verejnej prostitúcie narastá
skrytá, neverejná forma a naopak, liberalizáciou prip. legalizáciou verejnej
prostitúcie, zvyčajne spojenej s lekárskou kontrolou dochádza k poklesu
skrytej a neverejnej prostitúcie.
V zmysle medzinárodnej Konvencie o potláčaní (potieraní) prostitúcie
a obchodu s ľuďmi, prijatej vr. 1949 v OSN dospela väčšina európskych
štátov k odkriminalizovaniu (dekriminalizácii) prostitúcie, kedy podľa
zákono\ príslušných krajín samotné poskytovanie sexuálnych služieb za
úhradu nie je trestné, i keď je všeobecne považované za amorálne a
antisociálne.
Sociológia, sociálna pedagogika i sociálna práca ako veda sa zaoberajú
i otázkami motivácie, ktorá najčastejšie vedie k vzniku prostitúcie ako
sociálneho ja% u. V 19. storočí sa najčastejšie pokladala za príčinu prostitúcie
chudoba, ake i vplyv zlých sociálnych podmienok, prip. morálny rozvrat
rodiny. Známa je báseň V. Huga: Och, neurážaj ženu, ktorá padla... Medzi
príčinami prostitúcie sa v starších prácach často stretávame s biologickými
dôvodmi, podľa ktorých tak ako je kriminalita typický mužský jav, jej
náprotivok - prostitúcia je vlastná prevážne ženám. Niektoré sociologické
teórie vysvetlujú prostitúciu ako dôsledok ženskej sociálnej roly a niektoré
psychologické teórie vysvetlujú prostitúciu ako dôsledok psychologickej
patológie alebo ako poruchu osobnosti. Ekonomistické teórie nazerajú na
prostitúciu ako prostriedok sociálnej meny vo vzťahu medzi zákazníkom a
predávajúcim. V ostatnom období sa čoraz častejšie stretávame s aplikáciou
teórie labelingu. Podľa teórie labelingu je prostitúcia výsledkom sociálnej
deviácie, spojenej s nesprávnou interpretáciou noriem a nesprávnym
hodnotením sociálnej normy. Nie je jednoduchým porušením normy, ale
predovšetkým výsledkom hodnotenia príslušného sociálneho správania,
v našom prípade ako prostitúcie zo strany spoločnosti. Toto prisúdenie, resp.
označenie niekoho ako prostituta, prostitútky je dokonca podstatnejšie, ako
samotné porušovanie sociálnej normy. Môže dôjsť i k situácii, kedy
k samotnému porušovaniu sociálnej normy ani nedochádza a jednotlivec
napriek tomu získava nálepku prostitúcie, kedy je napr. pokladaný za
človeka, ktorý sexuálne služby poskytuje za úhradu.
V sociálnej práci je nevyhnutné analyzovať podmienky vzniku prip.
nárastu prostitúcie, vrátane otázok motivácie. Analyzovať situáciu a výskyt
prostitúcie je neraz mimoriadne obtiažne z najrôznejších dôvodov, napr.
zamlčovania, pokrytectva, prudérie, neprimeranej hanblivosti a pod.
Skutočnosťou je však jednoznačný nárast prostitúcie, osobitne jej niektorých
foriem (napr. tzv. dialničná a cestná prostitúcia, detská pornografia spojená
85
s pornoturistikou a i.). Jedným z prístupov k prostitúcii v sociálnej práci je
tzv. abolicionistický prístup, kedy sa v sociálnej práci zdržiavame zásahov
proti prostitúcii samotnej, ale všímame si predovšetkým negatívne javy, ktoré
sa s prostitúciou najčastejšie spájajú. Sú to obchodovanie so ženami (tzv.
obchod s bielym mäsom), kupliarstvo, zneužívanie detí, podvody, úmyselné
uvádzanie v omyl za účelom získania neoprávneného zisku a pod. V prípade
ak prostitúcia získava nebývalý rozsah a stáva sa zdrojom celého radu
ďalších antisociálnych, nezriedka i kriminálnych javov, pristupuje
spoločnosť neraz k reglementácii, kedy ustanovuje nad prostitúciou úradný
(napr. policajný) dozor, alebo ustanovuje kuratelu, povinné lekárske
prehliadky, dokonca i registráciu. K tomu býva spoločnosť neraz donútená
masovým šírením pohlavných chorôb, v ostatnom období aj AIDS.
Vzhľadom na veľký kvantitatívny nárast osôb, zaoberajúcich sa
profesionálne prostitúciou ako živobytím sa neraz stávame svedkami
formovania týchto osôb do svojpomocných skupín, najčastejšie za účelom
dosiahnutia uznania prostitúcie ako legálneho povolania.
9. DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (Ondrejkovič)
Problematika konzumácie drog a vzniku drogových závislostí
redstavuje vážny sociálnopatologický jav s narastajúcou tendenciou
narastajúcim globálnym spoločenským významom.
S
O drogách hovoríme najčastejšie ako o dvoch veľkých kategóriách tzv. legálnych, t.j. sociálne akceptovaných, ktorých konzumácia nie je
v rozpore s platnými zákonmi našej krajiny a o nelegálnych (zakázaných,
našej kultúre cudzích) a teda aj nebezpečnejších, i keď v nejednom prípade
v porovnaní s legálnymi drogami menej často konzumovaných. Tzv. Jegájne
drogy neznamenajú z hľadiska sociálnej práce menší problém, prip. menšie
spoločenské nebezpečenstvo, práve preto, že máme v ich prípade do činenia"
s drogami, ktorých užívanie je kultúrne integrované, t.j. že mnohí znáš sa
s legálnymi drogami "naučili" zaobchádzať. V tejto časti sa nebudeme^
zaoberať drogami, ktoré sme nazvali legálnymi, ale s veľkou skupinou
nelegálnych drog.
Ako drogovú závislosť kvalifikujeme chorobný vzťah k drogám, ktorý
charakterizovaný nekontrolovateľnou túžbou vpravovať si drogy
akýmkoľvek spôsobom do organizmu. Známa je pôvodná definícia Svetovej
r
zdravotníckej organizácie (WH0) 7, akcentujúca predovšetkým túžbu po
droge, ktorá pozostáva zo 4 charakteristík:
\
Cij>Neprekonateľná žiadostivosť alebo potreba (nutkavého charakteru)
pokračovať v konzumácii drogy a túto si zadovažovať akýmkoľvek
spôsobom
'^2) Tendencia k zvyšovaniu konzumovaných dávok
f$. Psychická a všeobecne fyzická závislosť na účinkoch, ktoré môže
"^ droga vyvolať
fl> Zničujúci účinok na indivíduum a spoločnosť
Táto definícia vyvoláva viacero otázok ako vysvetlení. Predovšetkým:
musia byť prítomné všetky 4 charakteristiky, aby sme mohli hovoriť
o závislosti? Škodlivými pre jednotlivca i spoločnosť môžu byť však aj
legálne drogy, ktoré nepodliehajú žiadnej medzinárodnej kontrole
a dohovorom. Rovnako tak jestvuje aj dilema nedostatočnej rozlíšiteľnosti
psychickej a fyzickej závislosti tvárou v tvár súčasnému vývoju drogovej
závislosti ako globálneho svetového fenoménu na našej planéte. To všetko
vyústilo do nahradenia pôvodného termínu túžby po droge (nem. Sucht)
termínom závislosť na droge, ako ju chápeme v súčasnosti. Takto chápaná
závislosť je už definovaná ako stav, ktorý vzniká opakovanou konzumáciou
drogy, pričom užívanie drogy môže byť periodické (z času na čas), alebo
kontinuálne. Samotné charakteristiky takto ponímanej závislosti už nie sú
univerzálne, ale závisia od užívanej drogy.126/ Nevýhodou tejto definície je
možnosť jej aplikácie výlučne v spojitosti s typológiu drogových závislostí,
ktorú vyvinuli vo WHO: závislosti morfínového typu, kokainového typu,
canabisového typu, závislosť na barbiturátoch, amphetamine, závislosť
kathového typu a halucinogénna závislosť. Definícia umožňovala však na
internacionálnej úrovni klasifikovať i ďalšie a (neustále) pribúdajúce látky,
nezávisle na tom, či spôsobujú závislosť psychickú alebo fyzickú. Za
naprosto nevyhovujúce je však možné pokladať výlučne farmakologické
ponímanie vzniku závislosti, zdôrazňujúce vlastnosti drogy pri vzniku
závislosti a abstrahujúc od množstva ďalších faktorov (sociálnych,
psychologických, skupinových, osobnostných, ekonomických a i.)
podmieňujúcich vznik závislosti a to niekedy nezávisle na type závislosti.
V tejto súvislosti treba upozorniť na väčšiu precíznosť v narábaní s pojmami,
I2
7WHO Expert Commitee on Addiction-Producing Drugs (1952): WHO Technical
Report Senes, No 3, New York, citované podľa Scherer, S , Vogtt I • Drogen und
Drogenpolitik. Ein Handbuch. Campus, Frankfurt am Main 1989 str 14
12
7WHO 1964, citované podľa Scherer, S., Vogtt L: Drogen und Drogenpohtik Ein
Handbuch. Campus, Frankfurt am Main 1989, str. 15
87
aby sme sa vyhli simplifikáciám a habitualizácii, kedy drogovou závislosťou
nazývame čoraz viac javov (hovoríme už i o práci pôsobiacej ako droga,
podobne o jedle, sexe, hrách, zábavách, autách, cestovaní, ba najnovšie i o
štúdiu a pod.)- Nezriedka tu máme do činenia s tzv. "medicinalizaciou"
problémov a "klientifikáciou"' ľudí v našom živote, ktorých problémy sa
zdanlivo stávajú "riešiteľné" iba prostredníctvom expertov. V prípade
drogových závislostí je nevyhnutné vždy diferencovať a konkretizovať:
v akých podmienkach, v akom kontexte, podľa akých vzorcov správania
hovoríme o závislosti a o závislosť na ktorej droge (akých drogách) ide, ináč
hrozí nebezpečie upadnutia do našej trvalej nemohúcnosti v oblasti
protidrogových aktivít.
Keď hovoríme o závislosti, spravidla vždy ide o biologický a súčasne
i sociálny jav. Tento vzťah je ďalej sprevádzaný následným zotročovaním
•osobnosti drogou, ktorý sa prejavuje alebo vo fyzickej, alebo v psychickej
a sociálnej sfére osobnosti, najčastejšie však v celej totalite človeka. Podľa
toho hovoríme najčastejšie o závislosti fyzickej, alebo psychickej. O fyzickej
závislosti hovoríme vtedy, keď je prerušenie konzumácie drogy sprevádzané
príznakmi presne opačnými, ako sú tie, pre ktoré jednotlivec drogu
vyhľadával a užíval. Mechanizmus vzniku fyzickej závislosti spočíva
v prispôsobovaní sa organizmu novej úrovni homeostázy v dôsledku
konzumovania drogy a reakciami na porušovanie tejto novej homeostázy.
Psychická závislosť býva označovaná ako neodolateľné nutkanie a potreba
pokračovať v konzumovaní drogy. Manifestuje sa správaním, v ktorom
prevláda usilovné vyhľadávanie drogy a to i napriek tomu, že konzument vie*
o rizikách dopadu na svoje zdravie. Psychická závislosť spravidla predchádza
závislosti fyzickej, ale treba upozorniť i na to, že nie vždy musí fyzická
závislosť nastať, hoci dochádza trebárs i k poškodeniu organizmu.
Donedávna používaný veľmi nepresný a neurčitý pojem návyk (addikcia) bol
považovaný za stav súčasnej psychickej i fyzickej závislosti. Závislosť býva
často znásobovaná pokračovaním v konzumovaní drogy, ospravedlňovanej
tým, že sa takto vlastne predchádza vzniku abstinenčných príznakov a že
podávaním drogy sa iba udržuje "normalita". Závislosť býva spravidla
rôzneho stupňa a intenzity. Niekedy hovoríme o štádiách závislosti"
(najčastejšie o štyroch štádiách), pričom ocitnutie sa vo štvrtom štádiu veľmi
často znamená smrť. Východiskom býva substituční (napr. methadonový)
program, ktorý nahrádza konzumáciu drogy (najčastejšie heroínu) menej
nebezpečnou drogou.
V súvislosti so závislosťou niektoí autori zdôrazňujú, že konečná
diagnóza závislosti by sa mala stanoviť resp. konštatovať až vtedy, ak počas
roka došlo k trom alebo viacerým z viacerých javov, ktorých výpočet
stanovuje napr. Marhounová a Nešpor na 6.127/
Syndrom náhleho odňatia drogy - tzv. abstinenčný syndróm vzniká
ako pravidelný sprievodný jav tolerancie. Jeho výskyt a intenzita významnou
mierou závisí od stupňa vytvorenej fyzickej závislosti. Abstinenčný sydróm
môže byť mierny, pomaly odznievajúci, ale i explozívny, spojený s celou
radou negatívnych fyzických i duševných prejavov.
V súvislosti so vznikom závislosti hovoríme o tolerancii, pod ktorou
rozumieme zníženú odpoveď organizmu na účinky drogy, ktorú musí
prijímať konzument pre dosahovanie rovnakého účinku v neustále vyšších
dávkach. Teória pojednáva o tolerancii metabolickej, ako dôsledok zvýšenej
degradácie látky pri chronickom užívaní, o tolerancii behaviorálnej, ktorá
predpokladá schopnosť kompenzovať účinok drogy a tolerancii funkčnej
(najčastejšie), ktoré je spôsobená kompenzačnými zmenami receptorov,128/
enzýmov1'9/ a membránových účinkov drogy 137. Najnovšie farmakologické
výskumy preukázali, že stupeň tolerancie môže byť až 35-násobný (napr.
u opioidov).
Až teraz, po vysvetlení pojmu drogovej závislosti sa môžme pokúsiť
o vysvetlenie a objasnenie toho, čo budeme vlastne rozumieť pod pojmom
drogy. Droga je upravená surovina nerastného, rastlinného,alebo živočišného.,
pôyodu, ktorá je po vpravení do ľudského organizmu schopná vyvolať
psychickú alebo fyzickú závislosť. No škodlivosť konzumácie drogy
nespoeŕve iba vo vysokom stupni pravdepodobnosti vzniku závislosti. Prof.
Novomeský v tejto súvislosti hovorí, že niet v ľudskom tele orgánu alebo
tkaniva, ktoré by droga nezasiahla a ktorý by droga skôr alebo neskôr
12
7 Marhounová, J., Nešpor,K.: Alkoholici, feťáci a gambled. Empatie, Praha 1995 str.
56
'"/Recepton sú časti buniek (makromolekuly), ktoré vstupujú do interakcie s molekulami
drogy a spúšťajú sled biochemických pochodov, ktoré vedú ku konečným
pozorovateľným účinkom. Nauka o receptoroch je dnes sztredobodom záujmu výskumu
účinku liečiv i drog. Mehcnizmus ich pôsobenia je označovaný ako farmakodynamika.
129
/Enzym je bielkovinová látka (aminikyselina), urýchlujúca biochemické pochody.
'"/Teória pojednáva o tolerancii metabolickej, ako dôsledok zvýšenej degradácie látky pri
chronickom užívaní, o tolerancii behaviorálnej, ktorá predpokladá schopnosť
kompenzovať účinok drogy a toleranciirunkčnej (najčastejšie), ktoré je spôsobená
kompenzačnými zmenami receptorov, enzýmov a membránových účinkov drogy
(Podľa Hollister, L.E.: Zneužívané látky. In: Katzung, B.G.: Základní a klinická
farmakologie, Praha, H. a H., 1994, str.457 )
nepoškodila alebo dokonca celkom nezničila. Drogy, včítane tzv. "mäkkých"
drog, napr. marihuany v mozgu poškodzujú priamo nervové bunky, rozbíjajú
nervové vlákna v bielej hmote mozgovej, spôsobujú poruchy cirkulácie
mozgovomiešneho likvôru, či narúšajú pevnosť stien mozgových ciev (tzv.
kokainová endovaskulitída). Pred účinkami drog nie je chránený ani
najdôležitejší zmyslový orgán - zrak. Po fajčení marihuany sa zvyšuje
vnútroočný tlak až o 25%, uvádza Novomeský. Pri vnútrožilovej aplikácii
drog sa z nesterilných ihiel a striekačiek krvným obehom zanesie do očí celý
rad mikroorganmizmov, včítane plesní. Môžu vzniknúť trvalé poškodenia
všetkých očných štuktúr. Srdce a cievy sú poškodzované buď priamym
účinkom drog pri ich ustavičnom "bičovaní" k vyššiemu výkonu
(amfetamíny, kokain), alebo sa do krvného obehu z nesterilných ihiel zanesú
mikroorganizmy, schopné ťažko narušiť srdcový sval či chlopne v srdci
(bakteriálne myokarditídy, endokarditídy). V pľúcach konzumentov drog sa
často rozvíjajú ťažké zápaly, nezriedkavo aj plesňové (Aspergillus), inokedy
sa tu vytvárajú granulomy okolo cudzích hmôt ako drogových prímesí
(vláknami vaty, zrnká mastenca a i.). Pečeň toxikomana je postihnutá
osobitne závažne, obvykle vo forme ťažkého zápalu alebo cirhózy (heroin),
čo môže viesť k zlyhaniu jej funkcie a k smrti. Obličky drogového
konzumenta strácajú schopnosť správnej filtrácie krvi, v moči sa objavujú
bielkoviny, krv, hnis, časom môže dôjsť k totálnemu zlyhaniu činnosti
obličiek a k smrti (heroin, amfetamíny). Inokedy vznikajú bakteriálne zápaly
obličiek, taktiež s možnosťou ich terminálneho zlyhania. Toľko z pera
hlavného odborníka MZ SR pre súdne lekárstvo. Z tohoto hľadiska sa vlastne
stávajú dikusie o vzniku závislosti fyzickej alebo psychickej skutočne
druhoradými.
Vzhľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť konzumácie drog je
v SR boj s drogovcoi.scénou zakotvený v trestnom zákone (zákon č. 140/1961
2b v znení neskorších doplnkov a noviel). Sú to najmä § 187, §188 a §188.
Paragraf 187 uvedeného zákona pojednáva v troch odsekoch o nedovolenej
výrobe a držaní omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov'"/ .
Paragraf 188 pojednáva o zadovážení alebo prechovávaní predmetu určeného
na výrobu takejto látky, a paragraf 188a pojednáva o šírení toxikománie.
Keďže sa dnes už stretávame s veľkým a neustále narastajúcim
množstvom rozličných drog, s rozdielnym účinkom, spôsobom užívania,
legalizácie a výskytu, je nevyhnutné pokúsiť sa o ich triedenie. Najhrubším
triedením drog je už spomínané triedenie na tzv. legálne, t.j. neodporujúce
zákonom (napr. káva, víno, čaj, destiláty, tabak a pod.) a nelegálne, ktoré sú
!
/Prekurzory sú látky, z ktorých možno vyrábať drogy
90
zákonnou normou zakázané. I keď sa na nasledovných riadkoch budeme
zaoberať iba tzv. nelegálnymi drogami, neznamená to ešte, že samotnú
závislosť nemôžu spôsobovať i niektoré legálne drogy.
Za najúčelnejšie z hľadiska poslania tejto publikácie pokladáme triedenie
drog podľa ich účinku do piatich skupín:
1) Drog)' s prevážne sedatívnym účinkom
Alkohol
bartbituráty a nebarbiturátové sedatíva
hypnotiká
trankvilizéry
inhalačné prostriedky
Ich účinky spočívajú pri krátkodobom užívaní v celkovej uvolnenosti, a to
v dôsledku odstraňovania zábran, vo zvýšenej aktivite, zhovorčivosti,
účinkom môže byť aj pokoj, mierna eufória, ale aj spoločensky neprijateľné
správanie, úzkostné stavy, neschopnosť zřetelné artikulovať, strata
koncentrácie, klátivá chôdza. Pri dlhodobejšom užívaní už po niekoľkých
týždňoch môže dôjsť k výraznej redukcii funkcií mozgu a iných časti
centrálnej nervovej sústavy. Častá je celková letargia, nevoľnosť, zápcha,
príznaky "opice", zmenená motorika, poruchy videnia. Známe sú i
prípady krátkodobej pamäti, nepriateľského až agresívneho správania. V noci
sa stretávame s nespavosťou, neschopnosťou cítiť sa odpočinutým. Vznik
závislosti je individuálny, podmienený telesnou konštitúciou, celkovým
zdravotným stavom, vrátane stavu psychiky.
2) Drogy s pervážne povzbudzujúcimi účinkami (stimulancia)
Kokain, Crack
Amfetamíny
Účinky spočívajú predovšetkým v dráždení centrálnej nervovej sústavy.
Zvyšujú krvný tlak a zrýchlujú krvný obeh. Dokážu vybičovať organizmus,
vytvárajú pocit prílivu síl, sviežosti a energie. Častá je strata chuti do jedla.
Po eufórii sa zvyčajne dostavuje rozčúlenosť a úzkosť, bolesti hlavy, studený
pot, bledosť, trasenie rúk až celková triaška. Zvyšuje sa i sexuálne dráždenie,
znižujú sa pritom zábrany a často dochádza k sexuálnym úchylkám. Nástup
ich účinku je pomerne rýchly, osobitne v prípade Cracku. Vznik závislosti je
spravidla fyzický i psychický. Abstinenčná kríza býva krátka (niekoľko
hodín), ale mimoriadne dramatická, s nebezpečím samovraždy.
91
3) Halucinogény
Marihuana (indické konope, canabis sativa)
Hašiš (výťažok z kvetov konope, v podobe živice)
LSD a syntetické drogy
MDMA, ekstasy
Ololiqui, teonanacatl a peyotl (meskalín)
Huby "Starého sveta"
Účinky spočívajú vo vyvolávaní stavov, podobných tranzu, ale i úzkosti
a zmätku. Časté sú prípady euforie a následnej depresie. Vyvolávajú vidiny,
každodenný "šedivý" svet vyzerá zvláštny, stáva sa príťažlivým, hudba
nadobúda "farby", dochádza k strate reality. Často vznikajú i obludné
predstavy a nekritičnosť najmä k sebe. Účinky sú veľmi individuálne, často
umocňujú
pôvodné
osobnostné
vlastnosti
konzumenta.
Účinky
halucinogénov sú často predmetom rôznych mýtov, čo je nebezpečné najmä
u marihuany. Často sa stretávame s mýtom o neškodnosti halucinogénov
a nemožnosti vzniku závislosti. Vznik psychickej závislosti bez fyzickej
závislosti býva bagatelizovaný najmä' v prípade LSD. Medzi mládežou na
našich školách je rozšírené najmä fajčenie marihuany a konzumácia MDMA
(Ekstasy) na diskotékach a zábavách. Amfetamín bol syntetizovaný koncom
20. rokov a zavedený do praxe v r. 1936. Počet amfetamínových homologov
sa neustále zvyšuje. Najznámejšie z nich sú metamfetamín, zvaný Pervitin,
fenmetrazín, Ritalin. Prvý z nich bol 2, 5-dimethoxy-4-metylamfetamín (tzv.
DOM). V súčasnosti je známy hlavne metylenedioxyamfetamín - MDA,
a metylenedioxymethamfetamín - MDMA, zvaný "ekstasy". Amfetamíny
majú stimulatívny a súčasne i halucinogénny účinok, rýchle sa vyvýja
tolerancia, takže často sme svedkami užívania aj veľmi veľkých dávok.
Fajčenie marihuany poškodzuje pri dlhodobom fajčení plod u žien,
neplodnosť mužov, citové otupenie, až apatiu, poruchy pamäti, problémy
s koncentráciou a schopnosťou komunikovať. Marihuana, čiže Canabis
obsahuje okrem iného delta-9-tetrahydrocanabinol (THC), ktorý má
psychoaktívne účinky. Obsah THC v rastline sa pohybuje od 2 - 6%. Jeho
vysoká rozpustnosť v tukoch
spôsobuje hromadenie v lipidových
kompartmentoch tela, takže sa môžu vylučovať ešte i týždeň po užití jednej
dávky (cigarety). Niektoré účinky sa podobajú účinkom amfetamínov a LSD.
U mužov spôsobuje zníženie hladiny testosterónu'a zúženie dýchacích ciest.
Súčasne spôsobuje chronickú bronchitídu, metapláziu dlaždicového epitelu.
Vyvoláva tachykardiu, poškodzuje schopnosť riadiť (motorové vozidlo).
Syndrom z odňatia je mierny. LSD - j e semisyntetická zlúčenina, dietylamid
kyseliny lysergovej. Pôsobí na presynaptický receptor a inhibuje uvoľňovanie
serotonínu. Zvyšuje sa tým koncetrácia serotonínu v mozgu a znížená hladina
jenu nlavného metabolitu - 5-hydroxyindoloctovej kyseliny. Vyvoláva
92
rozmazané videnie, závraty, slabosť, triašku, zhoršuje sluch a mení vnímanie
času. Užívanie sprevádzajú poruchy pamäti,, neschopnosť úsudku a zmeny
nálady. Vyvoláva halucinácie. Známe sú prípady halucinácií bez bezprostredného predchádzajúceho užitia drogy, ako nečakaný účinok dlhšieho
užívania.
4) Narkotické látky
Heroín (preparát získavaný derivatizáciou morfínu v hnedom
alebo najnovšie i bielom prášku)
Morfín (alkaloid ópia, distribuovaný v prášku alebo roztoku)
Ópium (najčastejšie fajčiarske v podobe gulôčiek)
Kodeín (po vstreknutí do žily sa mení na morfín)
Syntetické opiáty (farmaceutické výrobky)
Methadon (používaný ako náhrada za heroín v substitučných
liečebných programoch)
Ponúkajú pocit eufórie, radosti, nadradenosti a sily. Oslabujú centrálnu
nervovú sústavu, spôsobujú útlm dýchania. Striedajú eufóriu a opojenie
s latergiou a ospalosťou, vyvolávajú zmätenosť, krátkodobé znecitlivujú
bolesť. Sprievodnými znakmi sú zápcha, dávenie, potenie, neschopnosť
sústrediť sa. Vyvolávajú veľmi silnú psychickú a fyzickú závislosť. Na
drogovej scéne na našom území predstavuje najväčšie nebezpečenstvo
konzumovanie heroínu, s následným vznikom veľmi silnej psychickej
i fyzickej závislosti, ktorú nie je prakticky možné bez profesionálneho
prístupu zvládnuť. Rovnako tak i recidívy sú najčastejšie pri heroíne
a efektívnosť terapie najnižšia.
5) Steroidy
Účinky spočívajú v raste, vývoji svalstva a telového tkaniva, preto sa
k ich užívaniu utiekajú kulturisti a niektorí športovci, ale i nesportovci
v nádeji, že zlepšia svoj vzhľad. Krátkodobé môžu pozitívne ovplyvniť
telesnú výkonnosť. Ich užívanie býva spojené s uhrovitosťou, nafúknutou
tvárou, napätou kožou na svaloch, opuchmi nôh, triaškou, častými
modrinami, ale aj s vypadávaním vlasov, zvýšeným krvným tlakom a
búšením srdca. Pri dlhodobejšom užívaní následne dochádza i k zmenšovaniu
sexuálnych orgánov, ochoreniam pečene a k agresívnemu správaniu.
Účinky jednotlivých druhov drog sú rozdielne a zaslúžili by si
podrobnejší popis, na čo v tejto publikácii nieje dostatočný priestor.
93
Drogy sa dostávajú do organizmu viacerými cestami. Samotný spôsob
vpravovania drog do organizmu do značnej miery ovplyvňuje jej ďalšie
účinky v tkanivách a orgánoch ľudského tela. Najčastejšie sa drogy dostávajú
do ľudského tela:
• inhaláciou, t.j. vdychovaním a čucháním
• rezorpciou cez sliznicu (ústnej dutiny alebo zažívacieho traktu, cez
sliznicu pošvy, konečníka, nosa,) ale aj cez neporušenú ľudskú kožu
• parenterálne (najčastejšie injekčnou striekačkou do svalu, do žily,
podkožné)
Účinky drog sú sprevádzané množstvom nepravdivých výmyslov a mýtov.
Niektoré z nich zľahčujú a bagatelizujú účinky i nebezpečie, spojené s ich
užívaním. Veľmi často sa stretávame s názormi, podľa ktorých konzumácii
drog sú vystavení iba osobnostne na to predurčení jednotlivci, prip. duševne
postihnutí jednotlivci. K rozšíreným mýtom patrí aj presvedčenie, podľa
ktorého "mne sa to nemôže stať", t.j. presvedčenie, že jestvuje možnosť
kontrolovať užívanie drog, akási intelektuálna schopnosť ovládať sa
a obmedziť konzum drog na "experimentovanie". Osobitne nebezpečné sú
názory súvisace s konzumovaním marihuany. Pre názornosť uvádzame
tabuľku zistených nesprávnych názorov na účinky marihuany, takej
rozšírenej na našich školách a to podľa poradia, ako sme ich zaznamenali:
Príležitostné užívanie je neškodné
Účinok sa stráca za pár hodín
Možno kedykoľvek prestať
Znižuje stres a obavy
Marihuana zlepšuje tvorivé myslenie
Poskytuje dobrý spánok a ukľudňuje
Dnešná marihuana je bezpečnejšia
Zvyšuje sexuálnu výkonnosť
Nespôsobuje genetické poruchy
Má liečivé účinky
Druhú krajnosť predstavujú rovnako tak nepravdivé a škodlivé názory,
demonizujúce drogy, najčastejšie s úmyslom
pomocou zastrašovania
odrádzať od ich užívania. Zľahčujúce názory na účinky a drogové
nebezpečenstvo oslabujú zábrany vytvorené na ich konzumáciu a nepravdivé
strašenie spôsobuje stratu dôvery, najmä ak sa predpovedané účinky hneď po
prvom "vyskúšaní" drogy nedostavia. Najúčinnejšou cestou v sprostredkovávaní informácií je pravdivosť. Na to je ale potrebné dôkladne sa
oboznámiť s účinkami drog, aby bolo možné pravdivo o nich informovať.
94
Sprostredkovanie pravdivých informácií o drogách, o ich účinkoch
a škodlivosti je síce dôležité, ale zriedkakedy dokáže samotné ovplyvniť
postoje132/ či už potenciálnych užívateľov alebo aktívnych konzumentov drog,
nakoľko postoje majú nielen svoju kognitívnu zložku, ktorú postihujeme
sprostredkovaním informácií, ale i zložku emotívnu a konatívnu. Práve preto
protidrogové "akcie", prednášky a besedy zostávajú málo účinné pri
ovplyvňovaní postojov k drogám, prip. pri vytváraní spoločensky želateľných
postojov. Predchádzanie drogovým závislostiam sa nazýva prevencia. Je
vždy výhodnejšia ako terapia drogových závislostí, ktorá musí byť vždy
spojená s dlhodobým a zložitým procesom odvykania a zaraďovania sa do
normálneho života. Podmienkou jej úspešnosti je profesionalizácia a znalosť
drogovej scény.
Pohľad na drogovú scénu možno blokové znázorniť tak, že jestvuje
pestovanie a výroba drog, následne transport a distribúcia drog na ceste
k užívateľovi a napokon je tu konzument. Vývoj ukázal, že najúčinnejší
spôsob znižovania dopytu po drogách spočíva v ovplyvňovaní konzumentov,
čo predstavuje súčasne najúčinnejšiu prevenciu. Schématicky sme sa pokúsili
znázorniť drogovú scénu a "pohyb" drog na nasledovnom obrázku:
Pohyb drog a boj proti nim
REgRESIA |
•
'
DCKumjia
/
^
/
Resocializíkía.
Restoalizíkia.
^ociál.pracj
Doc PhDr Peter Ondrejl-oviô
Malo uiinna
na celom svete
/ Postoj je podľa Allportovej definície "...vťah pohotovosti, organizovaný skúsenosťou
avyvýjajúci direktívny alebo dynamický vplyv na odpovede indivídua voči všetkým
objektom a situáciám, s ktorými je v relácii". Citované podľa Nakonečný.M.: Encyklopedie
obecné psychologie, Academia, Praha 1997, str. 217
132 /
v
95
V tejto súvislosti hovoríme o prevencii primárnej, alebo generálnej,
týkajúcej sa najvšeobecnejších podmienok predchádzania vzniku závislostí,
kedy nevieme vlastne nič o jej účinnosti, lebo je určená všetkým, aj
ohrozeným aj neohrozeným, aj mladým aj starým, aj chlapcom aj dievčatám,
bez rozdielu. Už konkrétnejšie môžme hovoriť o tzv. prevencii sekundárnej,
čiže adresnej, ktorá sa týka už nie všetkých, ale ktorá je zameraná na
ohrozené skupiny obyvateľstva, kedy už vieme, s kým máme vlastne "do
činenia". Ale aj ohrozenie má svoje stupne. Niektoré skupiny obyvateľstva sú
ohrozené viac, iné menej, niektoré sú ohrozené bezprostredne, niektoré
menej, alebo iba sprostredkovane, v závislosti od mnohých faktorov
(prostredie, rodina, narušené vzťahy s rodinou, osobitne s matkou, neúspechy
a ťažkosti v škole, spôsob života, osobnostné predpoklady a i.). Úlohou
sekundárnej prevencie je teda zabrániť drogovej kariére ohrozeného.
Napokon hovoríme o tzv. terciárnej prevencii, ktorá má zabrániť recidíve
závislých, ktorí absolvovali liečenie alebo nejakú terapiu. Uskutočňovanie
prevencie je však mimoriadne zložité a náročné. Každá z uvedených druhov
prevencie má svoje špecifické formy, ktorých zvládnutie je mimoriadne
náročné a ktorých zamieňame je nevhodné, ba môže mať za následok až
opačný účinok (napr. zvýšenie záujmu o konzumáciu drog). Neodbornosť,
ktorou je poznačený súčasný stav, má za následok predovšetkým nízku
účinnosť, nedostatočnú efektivitu prevencie vo všetkých jej troch druhoch.
Súčasťou zvyšovania odborného prístupu v prevencii je i poznanie
etiológie133/ drogových závislostí, poznanie incidencie a prevalencie osobitne
v prevencii primárnej, ako i metód a techník ovplyvňovania postojov
jednotlivcov i skupín. Dôležitú úlohu zohrávajú tzv. peer-programy a
svojpomocné skupiny a hnutia. Z hľadiska prevencie drogových závislostí
zohrávajú viaceré spoločenské inštitúcie špecifické úlohy. Napr. legislatíva,
polícia a súdnictvo môžu prispieť k zníženiu ponuky drog a k sťaženiu
prístupu k drogám, kľúčovú úlohu zohrávajú učitelia a sociálni pracovníci,
ich pregraduálna i postgraduálna príprava, výcvik a vedomosti,
prostredníctvom ktorých môžu významným spôsobom ovplyvniť verejnú
mienku, celé skupiny obyvateľstva, osobitne mládeže, pokiať ide o zníženie
dopytu po drogách. K významným mienkotvorným činiteľom v tejto oblasti
patria i masovokomunikačné sprostriedky.
13
7 O príčinách vzniku závislostí pozri Ondrejkovič,P.: Sociálna pedagogika, sociálna
práca a drogové závislosti. In: Pedagogická revue, roč. 50, 1998, mimoriadne číslo, str. 2 -
96
10. SAMOVRAŽEDNOSŤ
(Ondrejkovič)
Samovražda (suicídium) je vlastným úmyselným usmrtením. Ako
vedecký problém má multidimezionálny charakter. Prelína sa s
problematikou biologickou (medicínskou), sociologickou, psychologickou,
filozofickou, osobitne axiologickou. Samovražda býva najrôznejšie
motivovaná, ale najčastejšie je to reakcia, ktorá je následkom tažkej, zdanlivo
neriešiteľnej a bezvýchodiskovej životnej situácie, v ktorej sa jednotlivec
ocitne. Uvedené situácie bývajú sprevádzané bezperspektívnosťou a stratou
zmyslu života, zničením alebo devastáciou vyznávaných hodnôt, prípadne i
noriem, nedostatkom lásky a porozumenia, stratou životných istôt.
Z biologického hľadiska by sme mohli hovoriť o strate pudu sebazáchovy,
ktorý prirodzene chráni našu existenciu. Jestvujú teórie, podľa ktorých práve
preto sa dopúšťajú ženy oveľa menej často samovraždy ako muži, lebo
existencia človeka ako biologického druhuje spojená práve s nimi. U žien sa
častejšie stretávame s nedokonanými pokusmi o samovraždu, ktoré majú
charakter tzv. demonštratívnej samovraždy. Väčšina týchto samovrážd sa
uskutočňuje doma, u mladých ľudí dokonca vtedy, keď sú v blízkosti rodičia.
Človek, ktorý sa pokúsi o samovraždu za takýchto okolností si zrejme praje,
aby ho našli a zachránili. Demonštratívne samovraždy často vystupujú so
znakmi hysterickej osobnosti. Majú účelový, najčastejšie nátlakový
charakter, na ich pozadí je snaha ich prostredníctvom dosiahnuť splnenie
istého zámeru alebo cieľa, prip. protestovať. Niekedy znamenajú formu
"volania o pomoc", ktorej sa nedokážu iným spôsobom dovolať. V prípade
nedokonanej samovraždy, motivovanej volaním o pomoc môžeme
pravdepodobne očakávať recidívu, opätovný pokus, ktorý môže dozrieť, resp.
vyústiť do dokonanej samovraždy.
Medzi samovraždami sa stretávame i s tzv. bilančnými samovraždami,
ktoré sú alebo východiskom z neriešiteľnej situácie, prip. únikom z takejto
situácie (napr. u ťažko chorých, u trpiacich s veľkými bolesťami,
u postihnutých bez životných perspektív). Práve osoby, ktoré sa dopúšťajú
bilančných samovrážd (s výnimkou drogovo závislých) spravidla nebývajú
"nesvojprávne trosky" - ľudia, ktorí by sa dopúšťali samovraždy bez jasného
vedomia a bez slobodného rozhodnutia. Ich samovražda býva výrazom
krajnej beznádejnosti, niekedy pocitu menejcennosti a neznesiteľnosti
vlastnej existencie či už z dôvodov veľkého utrpenia, alebo neschopnosti
niesť zodpovednosť za svoje činy, prip. za svoj predchádzajúci život.
Osobitný druh bilančných samovrážd predstavujú aj úmyselné
samovraždy drogovo závislých v najvyšších štádiách závislosti, obyčajne
spojených s ťažkými depresiami. V takýchto prípadoch, často po
97
opakovaných neúspešných pokusoch liečby, volia niektorí drogovo závislí
dobrovoľne smrť. Niektorí autori sa dokonca nazdávajú, že samotné užívanie
drog má autodeštruktívny charakter.
Stretávame sa i s tzv. autopunitívnymi samovraždami, ktoré majú
charakter samotrestania. Niekedy majú formu autoagresie voči vlastnej
osobe, môžu byť však i spojené s duševnými chorobami (ťažké depresie,
schizofrénie a i.).
Napriek snahe hľadať a nachádzať to, čo je všeobecné, prip. spoločné
pre samovraždy a jej jednotlivé druhy, osobné subjektívne prežívanie
sociálnej skutočnosti nie je možné "bez zbytku" spracovať pozitívnymi
vedeckými metódami bez porozumenia, vcítenia sa a výkladu každého
jednotlivého prípadu samovraždy človeka. Každá konkrétna životná
skúsenosť človeka má popri všeobecných a navzájom porovnateľných
prvkov i neopakovateľnú, jedinečnú individuálnu kvalitu vo vzťahu
k vlastnému životu a vlastnej smrti.
Kresťanské náboženstvá samovraždu rozhodne odmietajú. Podľa nich
samovražda je nielen výrazom krajnej beznádejnosti, ale aj sebalásky
a pýchy. Ak samovrah nemôže existovať podľa svojich predstáv, odmieta
existenciu vôbec. Odmieta prijať a niesť utrpenie ako svoju úlohu
v pozemskom živote. Takýto človek sa hrozí tohoto utrpenia a snaží sa mu
uniknúť do neznáma a kľudu. Veriaci človek však vie, že šťastie a kľud môže
nájsť iba prostredníctvom a s pomocou Boha.
V niektorých filozofických koncepciách vystupuje samovražda
v spojení s absolútnou slobodou v rozhodovaní sa človeka o vlastnej
existencii. Vedomie vlastnej nedokonalosti, spojené s nezmyselnosťou
akéhokoľvek ľudského snaženia (podobenstvo o Sizyfovi) a vedomie, že skôr
či neskôr bude každý človek vytrhnutý zo života, býva spojené s otázkou
prečo teda bojovať s ťažkosťami a utrpením, či chorobou, keď život každého
človeka i tak neodvratne končí smrťou?
Problematika samovraždy má teda svoj aspekt
• filozofický a náboženský
•
psychologický (psychoanalytičke teórie o trestajúcom superegu
a autoagresii) a psychiatrický aspekt (vysoká korelácia s neurotikmi)
•
sociálny aspekt, spojený v oblasti sociálnej práce s
problematikou krízovej intervencie
•
aspekt sociologický (egoistická samovražda, vyplývajúca z
nedostatočnej väzby medzi jednotlivcom a spoločnosťou,
98
altruistická samovražda ako dôsledok prílišnej tesnej väzby
indivídua na skupinu, spojená často so sebaobetovaním v prospech
záujmov skupiny alebo celku, a napokon anómická samovražda,
v pozadí ktorej stoja veľké a náhle sociálne prevraty a zmeny,
spojené so zmenou hodnôt a noriem spoločnosti a absenciou
sociálnej kontroly podľa Durkheima "V)
•
aspekt etický, ktorý je bezprostredne spojený s kategorickým
imperatívom ochrany ľudského života.
Treba spomenúť i problematiku samovraždy, ktorá je obsahom
mnohých umeleckých diel, osobitne v literatúre a poézii (Goetheho Utrpenie
mladého Werthera, básne Sergeja Jesenina a i.), kde sa často stretávame
nielen s umeleckým stvárnením, ale súčasne i s väčšou výpovednou hodnotou
prostredníctvom umeleckého jazyka, ako prostredníctvom jazyka vedy.
Pri výskyte v SR sa stretávame u dospelých s odlišným spôsobom
samoraždy u žien (prevažujú lieky na spanie) a u mužov (prevažuje smrť
obesením). Aj pokiaľ ide o motívy, ženy pristupujú k samovražde najčastejšie
z dôvodov sklamania v láske, priateľstve, manželstve, kým muži prevážne
z dôvodov konfliktov v zaměstnám, z obáv pred trestom za spáchaný zločin,
ale aj zo strachu pred chudobou a zodpovednosťou za situáciu, v ktorej sa
ocitol okruh najbližších práve vinou samovraha.
Osobitnú problematiku predstavujú samovraždy mládeže, najmä
v puberte. Často je v ich prípade samovražda následkom skratkovitého
konania, príčiny sú veľmi subjektívne, vyplývajúce z nesprávneho
hodnotenia reálnej životnej situácie. Známe sú i historické obdobia, v ktorých
počet samovrážd stúpa pod vplyvom kultúrnych (umeleckých) vzorov.
Spôsoby akými mladí ľudia uskutočňujú samovraždu sú tiež odlišné ako
spôsoby uskutočňovania samovraždy dospelých. Prevláda otrava jedmi,
predávkovanie drogami, podrezanie žíl, skok pod vlak, skok z výšky.
Samovražda ako sociálny jav a predmet pozornosti sociológie je
podmienená makrosociálne, spoločenskými vzťahmi asociálnou situáciou.
Výskyt samovrážd je rôzny v jednotlivých štátoch a geografických
podmienkach. Pre názornosť uvádzame výskyt samovrážd na Slovensku, ČR
a Poľsku v rokoch 1989 až 1996:
"VDurkheim,E.: Der Selbstmord, Darmstadt 1973, orig. Le suicide. Etude de sociologie.
Alcan, Paris 1987
lw
99
Percento samovražednosti v populácii 5 - 1 9 ročných
SPOLU
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
SR
ČR
3,3
3,2
5,2
2,4
3,5
4,8
4,/
3,6
3,4
5,9
5,1
5,1
6,1
7
6
Poľsko
Maďarsko
3,7
3,8
4,4
4,4
5,2
5,3
6
6,1
6,4
6
5,6
7,9
5,9
7,1
6,8
53
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1,4
1,2
0,9
0,8
1,4
0,8
1,5
0,8
1,2
1,1
0,6
1,3
1,2
2,1
1,3
0,7
1
0,9
0,9
1,1
1,1
12
2,2
2,9
1,3
2,5
1,5
09
1,3
Krajina
Z TOHO
DIEVČATÁ
Krajina
SR
ČR
Poľsko
Maďarsko
1
'2
1996
Podľa zdravotníckej štatistiky vr. 1997 bolo na území Slovenska
zaznamenaných 458 samovrážd, z toho 354 mužov. Nasledovný prehľad
uvádza pre ilustráciu vekové rozloženie uvedených samovrážd vr. 1997
v SR:
Vek
do 19
v rokoch
20-29 30-39
Počet
samovrážd
67
91
110
(14,6%) (19,9%) (24%)
29
(6,3%)
40-49 50-59 60-69 Viac
75
43
(16,4%) (9,5%)
Spolu
ako 70
43
458
(9,5%) (100%)
Významnú úlohu pri predchádzaní samovraždám, najmä mladých ľudí.
zohráva pocit zakotvenosti v živote, zmysel vlastnej existencie, rozvoj
náboženského cítenia a pocit spoločenskej užitočnosti. Z pohľadu
makrosociálneho jestvuje významná závislosť na spôsobe života, uznávaných
hodnotách a platnosti noriem, ktorých absencia vyvoláva pocity neistoty,
deprivácie, pocity sprevádzané depresiami a pocitmi sociálnej
nezakorenenosti a na druhej strane s počtom samovrážd, ku ktorým dochádza
v období náhlych spoločenských zmien a zlomov.
Z hľadiska sociálnej práce a sociálnej pedagogiky i sociológie je na
mieste otázka, či jestvuje účinná prevencia samovrážd a terapia stavov,
100
vedúcich k samovraždám. Viacerí autori poukazujú na to, že úzko
135
špecializovaná prevencia a terapia samovraždy nejestvuje /, najmä preto, že
odpovede na stovky otázok na príčiny samovraždy by mohol skutočne
poskytnúť iba ten kto zomrel a koho sa na to už spýtať nemôžme. Preto iba
poznávaním všeobecných príčin, tak sociálnych ako aj psychických
a individuálne duchovných, ktoré môžu viesť k samovražde, je možné
intervenovať do týchto podmienok a pokúsiť sa samovražde zabrániť.
Uvedené intervencie však nevyhnutne musia mať komplementárny charakter
a to tak individuálny ako aj makrospoločenský, aby sa zvýšila
pravdepodobnosť ich účinnosti pri záchrane najvyššej hodnoty v spoločnosti,
ktorú predstavuje ľudský život.
11. ROZVODOVOSŤ A POPULAČNÝ POKLES (Brezák)
Ak hodnotíme vysokú rozvodovosť a výrazný populačný pokles ako
negatívny jav v spoločnosti, je nevyhnutné sa dôkladnejšie s nimi oboznámiť
a analyzovať ich príčiny. Práve z uvedeného dôvodu pojednávame o nich
v rámci sociálnej patológie.
Významné spoločenské a ekonomické premeny, ku ktorým u nás
dochádza od začiatku 90. rokov, majú viacero dôsledkov. Pri ich hodnotení
sa odborné kruhy, ale aj politickí a cirkevní predstavitelia v značnej miere
zaujímajú tiež o demografický, správnejšie populačný vývoj. Konštatuje sa
najmä zlý vývoj pôrodnosti, ktorá po roku 1990 zaznamenala pokles, ktorý je
najstrmší počas celej známej nevojnovej histórie nášho územia.
Menej než 60 tisíc živonarodených detí v roku 1997 totiž predstavuje
doteraz najnižšiu historicky známu ročnú pôrodnosť na Slovensku.
Rok
Počet živonarodených
Hrubá miera pôrodnosti
1980
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
95 100
80 116
79 989
78 569
74 640
73 256
66 370
61427
60 123
59111
19,1
15,2
15,1
14,9
14,1
13,8
12,4
11,4
11,2
11,0
(počet pôrodov na tisíc obyv)
"/ Viewegh, J.: Sebevražda a literatura. Akademie věd ČR, Nakladatelství T. Janečka, Brno 1996, str.264
101
Analýzou tohoto vývojového trendu sa už zaoberali niektoré
demografické a sociologické práce.136/ Častým predmetom analýz v
súčasnosti tiež bývajú nepriaznivé materiálne podmienky na uzatváranie
manželstva, ktoré je základom pre reprodukciu ľudského rodu. Táto tématika
je aj živo medializovaná. Takisto sa zvykne posudzovať komplementárny
vzťah živorodenosti a potratovosti.
Pozornosť však teraz upriamime na posúdenie aj iných súvislostí, ktoré
sa môžu zdať spočiatku nie príliš zreteľné. Ide nám napríklad o vzťah
rozvodovosti a pôrodnosti a ďalších javov, a to najmä z hľadiska ich
priestorového rozloženia.
Vychádzame z dostupnej údajovej základne v územnom členení SR,
platnom do júla 1996 (t. j. 37 dovtedajších okresov a územie hlavného mesta
Bratislavy).
Na Slovensku totiž jestvuje pozoruhodná, takmer až inverzná územná
zhoda medzi úrovňou rozvodovosti na jednej strane a úrovňou pôrodnosti,
lepšie povedané živorodenosti na strane druhej. Spomedzi 16 okresov, ktoré
sú na Slovensku nadpriemerné v živorodenosti, je ich až 14 takých, kde je
rozvodovosť podpriemerná, ako sa môžeme presvedčiť v nasledovných
dvoch grafoch. Dvanásť z týchto okresov vykazuje najnižšiu rozvodovosť v
SR vôbec - výnimkou sú iba obidva gemerské okresy.
B
7 napr. MatulníkJ., Pastor, K.:Pokles pôrodnosti na Slovensku ako deviácia a ako
výskumný problém. In: Sociológia 29, roč. 1997, č.5
102
Okresy s podpnememou hrubou mierou rozvodovosti v r
1936
0 20
0 40
0 60
1 00
1 20
1 40
1 60
Pritom vidíme, že dokonca súbor šiestich okresov, a to Stará Ľubovňa,
Bardejov, Dolný Kubín, Košice-vidiek, Vranov nad Topľou, Prešov sa
nachádza v žd> tak medzi prvými ôsmimi okresmi s podpriemernou hrubou
mierou rozvodovosti, ako aj medzi prvými ôsmimi okresmi s nadpriemernou
hrubou mierou živorodenosti (pozri druhý graf)
103
Okresy s nadpriemernou hrubou mierou živorodenosti v
r 1996
Slovensko
Zima
Humenne
Rimavská Sobota
Rožňava
.f
Svidník
Michaiovce
Čadca
Trsblsov
Košice vidiek
Bardejov
Poprad
Vranov nad Topľou
Spišská Nová Ves
Prešov
Dolný Kubin
Stará Ľubovňa
Rozvodovosť na Slovensku má už dlhodobo pre\ažne stúpajúcu
tendenciu, o čom sa presvedčíme z tohoto prehľadu
Ukazovateľ
Rozvod)
absolutny počet
hrubá miera na tis obyv
rozvody na 100 sobášov
1980
6 645
1,33
16,8
1989
8 304
1,57
22,7
Rok
1991
7 893
1,49
24 1
1993
8 143
1,53
26,5
1995
8 978
167
32,7
I9y~
9 138
Aby sme získali komplexnejší obraz, zamename sa ďalej \žd> na st\n
významne demografické ukazovatele súbežne Dva z nich, soba'snost a
rozvodovosť, patria do kategórie sledovania tzv sociálno-pravneho pohvbu
obyvateľstva, ktorý býva určujúcou podmienkou prirodzenej menlivosti
obyvateľstva Z tejto kategórie vyberáme iné dva ukazovatele, a to
zivorodenosť a potratovosť. Tieto ukazovatele predstavujú dva najčastejšie
spôsoby skončenia tehotensta 137
Vytnedili a usporiadali sme údaje o hodnotách uvedených štyroch
ukazovateľov v každom okrese SR (v dovtedajších hraniciach 38 okresov) za
rok 1996 Hlavne mesto Bratislavu kvôli zjednodušeniu tu uvádzame len ako
7/
Počet mrtvonarodenych deü býva mal> - miera mrtvorodenosti je 4 5 prípadov na 100 000 ob
104
jeden územný celok. Posudzujeme skutočnosť, v koľkých prípadoch a v
ktorých poradiach sa mení pozícia každého okresu, porovnávaná voči štyrom
priemerným hodnotám za Slovensko.
Znamená to, že za najlepšie propopulačné hodnoty považujeme maximá
pri sobásnosti a živorodenosti, ako aj minimá pri rozvodovosti a
potratovosti. Naopak, zlú propopulačnú situáciu vykazujú okresy s
nadpriemernými hodnotami rozvodovosti a potratovosti, ktoré sú
charakterizované zároveň nízkou úrovňou sobásnosti a živorodenosti.
Zaujímavý obraz potom poskytuje usporiadanie tých okresov, ktoré v
jednotlivých ukazovateľoch dosahovali v roku 1996 jednak najvyššie a
jednak zas najnižšie hodnoty v rámci Slovenska, a to v tabuľkovej forme:
Prehľad okresov s najlepšími propopulačnými ukazovateľmi v roku 1996
(hrubá miera každého ukazovateľa v prepočte na 1000 obyvateľov stredného stavu)
Okres, SR
Sobášnosť
Okres, SR
Rozvodovosť
Bardejov
Čadca
Košice-vidiek
TrcbtšoN
Spišská Nová Ves
6,0
6,0
5,8
5,7
5,7
Stará Ľubovňa
Bardejov
Dolný Kubín
Košice-vidiek
Svidník
0,65
0,73
0,73
0,86
0,91
Prešov
Vranov nad Topľou
Žilina
Doiný Rubín
Košice-mesto
5,6
5,6
5,5
5,5
5,5
Vranov nad Topľou
Humenné
Prešov
Čadca
Trebišov
0,93
0,99
1,09
1,28
1,36
Slovensko - priemer
5,1
Slovensko - priemer
1,75
Okres, SR
Stará Ľubovňa
Dolný Kubín
Prešov
Zivorodenosť
Okres, SR
Potratovosť
Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou
17,0
15,8
15,1
15,0
14,9
Stará Ľubovňa
Dolný Kubín
Bardejov
Svidník
Vranov nad Topľou
Poprad
Bardejov
Košice-vidiek
Trebišov
Čadca
14,8
14,2
13,5
13,0
12,8
Humenné
Čadca
Prešov
Považská- Bystrica
Trenčín
4,1
4,2
4,4
4,5
4,6
4,6
Slovensko - priemer
na
Slovensko - priemer
5,7
3,1
3,2
3,6
4,0
105
Je zrejmé, že v rámci všetkých štyroch triedení sa na niektorom z
prvých troch miest medzi najlepšími vždy umiestnili: po trikrát Bardejov,
Stará Ľubovňa, Dolný Kubín a jedenkrát okresy Čadca, Prešov, Košicevidiek. Ak rozšírime okruh posudzovaných pozícií vychádza nám
nasledovné: na prvých 5 miestach vo všetkých štyroch triedeniach medzi
najlepšími sú po trikrát Stará Ľubovňa, Bardejov, Dolný Kubín, ďalej po
dvakrát Košice-vidiek, Svidník, Vranov nad Topľou, Spišská Nová Ves a po
jednom raze Čadca a Prešov.
Prehľad okresov s najhoršími propopulacnymi ukazovateľmi v roku 1996
(hrubá miera každého ukazovateľa v prepočte na 1000 obyvateľov stredného stavu)
Územie
Sobášnosť
Územie
Rozvodovosť
III. m. Bratislava
Banská Bystrica
Rimavská Sobota
Zvolen
Liptovský Mikuláš
4,6
4,6
Hl. m. Bratislava
Nové Zámky
4,7
4,7
4,7
Martin
Zvolen
Banská Bystrica
2,31
2.31
2,26
Považská Bystrica
Galanta
Komárno
Levice
Žiar nad Hronom
Bratislava -vidiek
Lučenec
2,26
2,17
Stará Ľubovňa
Bratislava-vidiek
Lučenec
4,7
4,7
4,8
4,8
4,8
Slovensko - priemer
5,1
Slovensko - priemer
1,75
Územie
Zivorodenosť
Územie
2,75
2,37
2.15
2.06
2,04
Potratovosť
Hl. m. Bratislava
Trením
Martin
Nové Zámky
Trnava
7,6
9,4
9,5
9,6
9,7
Rimavská Sobota
Banská Bystrica
Prievidza
Bratislava -vidiek
Dunajská Streda
Nitra
9,8
9,9
10,0
10,0
10.1
Rožňava
Hl. m. Bratislava
Lučenec
Galanta
Trebišov
7.1
Slovensko - priemer
11,2
Slovensko - priemer
5,7
Komárno
Košice-mesto
Dunajská Streda
Banská Bystrica
8.3
7,6
7,5
7.3
7,3
7.1
7.0
6,7
6,7
106
Na niektorom z najhorších "prvých" troch miest sa v rámci všetkých
štyroch triedení umiestnili (s "propopulačne negatívnymi" výsledkami):
trikrát hl. mesto Bratislava, dvakrát Martin a po jednom raze Rimavská
Sobota, Banská Bystrica, Nové Zámky, Trenčín, Komárno, Zvolen a Košicemesto.
Keby sme brali do úvahy rozšírené umiestnenie na piatich najhorších
miestach, boli by tu: trikrát hl. mesto Bratislava, po dvakrát Banská Bystrica,
Rimavská Sobota, Nové Zámky, Zvolen, Martin a po jednom raze Trenčín,
Považská Bystrica. Košice-mesto, Dunajská Streda a Trnava. Súbor tých
okresov SR, kde tamojšie ženy končia tehotenstvo potratom až dvojnásobne
častejšie než inde, sa nachádza iba na juhu Slovenska a v Banskej Bystrici.
V doterajšom prístupe sme sa zamerali na umiestnenie okresov v
obojstranne maximálnych pozíciách.
Iný triediaci princíp môžeme použiť, ak by sme vychádzali zo vzťahu
údajov vykázaných za okresy voči celoslovenskému priemeru.
Vo všetkých štyroch prípadoch "požadovaný" propopulačný nadpriemer
(->-), t.j. pri rozvodovosti a potratovosti znamená, že čo najnižšie hodnoty sa
považujú za vysoko pozitívny výsledok. Pri danom usporiadaní môžeme
konštatovať, že v takomto zoskupení sa vyskytlo iba 8 okresov: Bardejov,
Čadca, Dolný Kubín, Prešov, Spišská Nová Ves, Svidník, Vranov nad
Topľou, Žilina.
Na protiľahlej pozícii je opačné zoskupenie, kde je vo všetkých
prípadoch horšia úroveň - podpriemer (-), než je priemer za SR. V tých
prípadoch, kde sa pri rozvodovosti a potratovosti vykazujú vyššie hodnoty,
ide o vysoké negatívum. Do tohoto zoskupenia patrí 10 okresov: Banská
Bystrica, Bratislava-vidiek, Galanta, hl. mesto Bratislava, Levice, Lučenec,
Žiar nad Hronom, Veľký Krtíš, Komárno, Nové Zámky.
Takýmto spôsobom sa dá poľahky určiť, že na Slovensku jestvujú
skutočne ucelené územné celky, kde prevažujú propopulačne tendencie a tak
isto jeden ucelený územný celok, kde je situácia z tohto hľadiska najhoršia.
Okrem toho je zrejmá istá ambivalentnosť pri okresoch Trenčín, Považská
Bystrica a prekvapujúco aj pri urbanizovanom okrese Košice-mesto. Každý z
nich sa vyskytuje po jednom raze zo štyroch možností medzi najlepšími a
zároveň po inom jednom raze (zo štyroch možností) medzi desiatkou
najhorších.
Pozoruhodné je tak isto, že okres Stará Ľubovňa je v troch prípadoch zo
štyroch možných vôbec najlepší na Slovensku, avšak pri sobášnosti patrí
medzi desať najhorších; okres Trebišov je tak isto v desiatke najlepších v
troch prípadoch (zo štyroch možných), ale pri potratovosti je desiaty v poradí
107
v najhorších. Zvyšuje vlastne len jeden okres, ktorého pozícia y "týchto
triedeniach nie je rozkolísaná - nie je nikdy ďaleko od celpslovehského
priemeru: sú to Topoľčany.
Pokúsme sa teraz zhrnúť územné vymedzenie jednotlivých kategórií
okresov podľa sledovaných princípov.
"Požadovaný" propopulačný nadpriemer (+) voči priemeru SR vykazujú
vo všetkých štyroch prípadoch triedenia nasledovné územné celky - tvorené
susediacimi dovtedajšími okresmi:
A) Severozápad SR - Čadca, Dolný Kubín, Žilina (3-krát)
B) Južný Spiš so Šarišom a k tomu priľahlou časťou Horného Zemplína Spišská Nová Ves, Prešov, Bardejov, Svidník, Vranov nad Topľou
(5-krát).
Tieto celky tvoria I. kategóriu (maximálna pozícia).
C) V troch zo štyroch takýchto prípadov sa k územnému celku "A)"
primkýnajú z juhu a východu 'ďalšie zemplínske a užské okresy:
Humenné, Michalovce, Trebišov, tiež prevažne abovský okres Košicevidiek.
D) Tak isto zo severozápadu pribúdajú spišsko-šarišský okres Stará
Ľubovňa a spišsko-liptovský okres Poprad (dovedna 6-krát).
E) Okrem toho v inej časti Slovenska sem prináleží okres Topoľčany.
Uvedené celky tvoria II kategóriu.
Najnepriaznivejšia je perspektíva populačnej situácie, meraná vo
všetkých štyroch prípadoch výskytom horšej úrovne hodnôt, t.j.
podpriemerom (-) voči priemeru SR.
F) Toto sa javí vo veľkom súvislom územnom páse na juhozápade SR i na
juhu stredného Slovenska (9-krát), Pás tvoria okresy: Bratislava-vidiek,
hl. mesto Bratislava, Galanta, Komárno, Nové Zámky, Levice, Veľký
Krtíš, Žiar nad Hronom, Lučenec.
G) V tejto kategórii je aj nepríjemné "postavenie" gemersko-zvolenského
okresu Banská Bystrica (1-krát).
Uvedené dve územia vytvárajú z propopulačných hľadísk V. kategóriu
(minimá).
Ak však použijeme rovnaký princíp ako hore aj na výskyt čo len troch
zo štyroch sledovaných "nepríjemných" poradí, potom zistíme, že územné
celky "F"a " G " sa ďalšími územiami vlastne spoja a rozšíria do jedného
ce"-' Ide o tieto okresy, ktoré vzájomne nesusedia (dovedna j e ich päť):
s Dunajská Streda,
108
I) okres Martin,
J) okres Zvolen,
K) okres Košice-mesto,
L) okres Rimavská Sobota.
Predchádzajúcich päť jednotlivých okresov tvorí teda IV. kategóriu.
Po vytriedení doteraz uvedených okresov zvyšuje ešte 8 takých, čo
vykazujú vyrovnane (zo štyroch poradí) po dva prípady nadpriemeru a dva
prípady podpriemeru voči údajom za Slovensko:
M) Na západe Slovenska je to územie tvorené okresmi Senica, Trenčín,
Považská Bystrica, Prievidza, Nitra a Trnava (6-krát).
N) Na severe Slovenska leží Liptovský Mikuláš (1-krát).
O) Na juhovýchode Slovenska ide o okres Rožňava.
Tieto tri zoskupenia vytvárajú III. kategóriu - priemer.
Záverom:
Územie Slovenskej republiky sa z hľadiska možnej propopulačnej
situácie veľmi polarizovalo. Dovedna 15 okresov tvoriacich tri územné celky
(tri okresy na severozápade, jedenásť okresov na východe Slovenska a okres
Topoľčany) možno zaradiť medzi propopulačne vcelku "nadpriemerné"
(kategórie I. a II.).
Na druhej strane sa vyskytuje zhodou okolností tiež dovedna 15 okresov
- súvislé územie 14 okresov na juhozápade a strede Slovenska, ku ktorému sa
radí ešte aj okres Košice-mesto. Tu je všade nepriaznivá pozícia populačnej
situácie - uvedené okresy sú naj ďalej od celoslovenského priemeru (IV. a V.
kategória).
Vo zvyšných 8 okresoch (6 ich je na západe, ďalej Liptovský Mikuláš a
Rožňava) možno z hľadiska súbežne sledovaných štyroch demografických
princípov označiť situáciu zapriemernú (III. kategória).
Takéto poznanie by mohlo napomôcť k adresnejšiemu cieleniu
celospoločenského záujmu o riešenie zložitej demografickej problematiky,
ako i zohľadňovaniu v konkrétnej sociálnej práci v danom regióne, ktorú ešte
pred 10 rokmi azda nik u nás neočakával.
109
12. MLÁDEŽ AKO OHROZENÁ SOCIÁLNA SKUPINA A JCRÍZA
IDENTITY (Ondrejkovič)
Medzi obdobím dospelosti a detstvom jestvuje obdobie, všeobecne
nazývané obdobím mladosti a ľudia, prežívajúci túto fázu života, sú
považovaní za príslušníkov veľkej spoločenskej skupiny, nazývanej mládež.
Pohľad na najmladšie dejiny tejto spoločenskej skupiny nám ukazuje, že jej
existencia i štruktúra vznikali až koncom 18. a začiatkom 19. storočia. No
existencii mládeže so skutočne všeobecnými znakmi a so všeobecnou
platnosťou pre všetky vrstvy obyvateľstva môžeme hovoriť vlastne iba od
počiatkov 20. storočia. Možno konštatovať, že mládež na rozdiel od mladosti
nie je biologický fenomén, ani prírodným produktom, ale sociokultúrnym
javom, ktorého formy predstavujú historicko - spoločenskú dimenziu, čo
znamená historicky meniace sa zoskupovania (mládeže), meniace sa sociálne
postavenie a právne vzťahy, ako i každodenné a kultúrne praktiky,
nachádzajúce svoj výraz v spôsobe života (mládeže).
Proces telesného a duševného zrenia, zaraďovania puberty a
adolescencie ako súčasti tohoto zrenia v období medzi detstvom a
dospelosťou vyvolávajú nevyhnutnosť osobitného prístupu k mládeži v
rodine, škole, i celej spoločnosti.
Pojem puberty vychádza z faktu, že približne medzi 12. až 15. rokom
života človeka dochádza k významným rastovým telesným zmenám.
Dostavuje sa pohlavná zrelosť, obyčajne spojená s rastovou akceleráciou a
relatívnym predĺžením takmer všetkých častí tela. Tieto nepopierateľné
známky telesných zmien, ktoré sprevádzajú ukončenie detstva sú
jednoznačne pozorovateľné aj zo strany sociálneho okolia. Sexuálne zrenie.
ako jeden z podstatných znakov puberty vedie k narastaniu pohlavného pudu,
ktorého uspokojovanie sa dosahuje najčastejšie masturbáciou. 90% 16ročných chlapcov a 50% 15-ročných dievčat udávali v r. 1971, že aspoň
niekedy masturbujú.138/ Paralelne so zřením primárnych a sekundárnych
pohlavných orgánov dochádza i k prudkému rastu, u dievčat o niečo skôr (asi
o dva roky), ktorý sa končí približne v 18. roku života, kedy dosahuje telesná
veľkosť zvyčajne svoju konečnú podobu. Táto biologická "naprogramovanosť" človeka však neznamená v žiadnom prípade, že sa uskutočňuje
nezávisle na spoločenských vplyvoch a podmienkach, čo možno opäť
dokumenovať na histórii a jednotlivých epochách dejín. Známe sú i rozdiely
medzí pohlavným dozrievaním v jednotlivých regiónoch na severe a juhu, na
13
V Keďže na územi SR výsledky podobných reptezentatívnych výskumov nie sú známe,
uvádzame poznatky, ktoré získali Oerter, R., Montada,L.: Entwicklungpsychologie,
München, Wien, Baltimore 1982 a ktorí tvrdia, že ich zistenia majú všeobecnú platnosť
110
začiatku storočia a v súčasnosti. Celkove možno konštatovať, že puberta sa
dnes dostavuje oveľa skôr ako ešte pred niekoľkými generáciami (napr.
predvojnovými). Názory biológov vysvetľujú tento jav zlepšenými životnými
podmienkami, lepšou výživou najmä v detstve, lepšími podmienkami
bývania, väčším prísunom bielkovín v potrave a pod.
Keďže sa mení i celkový vzhľad mladého človeka, musí mladý človek
korigovať i svoju vlastnú predstavu o svojom tele, o sebe vôbec. Tu zohráva
porovnávanie s rovesníkmi mimoriadne významnú úlohu. Narastajúce
sexuálne potreby, ktoré nie sú uspokojované, alebo sú uspokojované iba
masturbáciou, vedú k novým skúsenostiam a dovtedy neznámym zážitkom.
Súčasne sa vynárajú aj celkom nové otázky o tom, čo je a čo nie je v tomto
smere vlastnej sexuality dovolené. Chlapci získavajú súčasne i telesnú silu a
s tým spojené nové, nebývalé možnosti konania, často spájané s túžbou
vyskúšať si ich, najmä svoju silu. Dievčatá sú svedkami narastajúceho
záujmu o svoju osobu v dôsledku svojich telesných zmien a svojho
celkového telesného zjavu. Začínajú si uvedomovať svoje sexuálne
"vyžarovanie", čo býva často zdrojom alebo fascinácie (samým sebou), alebo
naopak, zdrojom strachu a obáv.
Už týchto niekoľko poznámok dokazuje, že telesné zmeny nemožno
posudzovať nezávisle od psychických, ktoré sú s nimi úzko spojené, vrátane
zmenených sociálnych očakávaní, ktoré sú kladené na takýchto mladých
ľudí. Ukázalo sa, že v mnohom spoločnosť týmto mladým ľuďom ešte
nemálo upiera (najmä v oblasti sexuálnej morálky, ale aj zakladanie rodiny,
uzatváranie manželstiev, vstupovanie do normálneho pracovného pomeru,
riadenie napr. motorových vozidiel a pod.), ale súčasne v niektorých smeroch
ich akceptuje ako "dospelých" (najmä v oblasti konzumu, postupného
uvoľňovania sa spod starostlivosti rodičov, stanovovania vlastnej cesty
životom, voľbou povolania, vzdelávania, priateľov, partnera a pod.). Súčasne
jestvujú aj oblasti, kde spoločnosť vystupuje ako ochranca mládeže (napr.
zákony na ochranu mládeže pred negatívnymi javmi, podávanie alkoholu
mladistvým, pracovnoprávna ochrana mládeže, starostlivosť o využívanie
voľného času a pod.). V niektorých smeroch vykazuje spoločnosť väčšiu
toleranciu voči mládeži, ktorej umožňuje experimentovať, hľadať svoju
identitu, spôsob správania, presvedčenie, spoločenské vzťahy. Tým môžeme
pokladať za preukázané, že puberta ako predovšetkým biologické
dozrievanie človeka znamená súčasne podmienky pre vznik sociologickej
kategórie mládeže. Keď sa teda pýtame, čo máme rozumieť pod pojmom
mladosť a mládež, nie je jednoduché odpovedať jednoznačnou krátkou a
jasnou definíciou. Často sa v takejto odpovedi stretávame s odkazom na tzv.
spoločenské moratórium, ktoré má byť vysvetlením - v procese puberty síce
Ill
dochádza k pohlavnému dozrievaniu, napriek tomu však nedochádza k
plnému získavaniu všetkých práv a povinností a predovšetkým spoločenského postavenia dospelého. Za zvlášť významné možno pokladať v našich
spoločenských podmienkach spoločenský odklad povinnosti zarábať si
vlastnou prácou na vlastné živobytie, starať sa o obživu a výchovu detí. V
tomto období sa nachádzajú takmer všetci mladí ľudia, chlapci a dievčatá v
istom pomere so vzdelávacími inštitúciami, ktoré najčastejšie priamo
navštevujú, aby ich pripravili pre "bytie v dospelosti".
Treba povedať ešte niekoľko slov o začiatku a konci tohoto procesu.
Kým začiatok tohoto procesu (puberty, mladosti, dospievania) býva
ohraničovaný bez väčších problémov (väčšinou 13. rok života), jeho koniec
sa vymedzuje rôzne a menej precízne. Najčastejšie sa považuje za koniec
procesu dospievania zapojenie sa do stáleho pracovného procesu a
uzatváranie manželstva. V praxi to znamená neraz čoraz väčšie odďalovanie
konca dospievania, predlžovanie životnej fázy, nazývanej mladosť, kedy je
možné jednotlivca pokladať za príslušníka spoločenskej skupiny mládeže. V
súčasnosti sa za takéto obdobie uvádza dokonca interval až 12 rokov,
obdobie medzi 20. až 32. rokom života. Túto skutočnosť možno označiť za
"pluralizáciu" veku mládeže.
Uvedená forma existencie mládeže ako psychosociálneho moratória
medzi pohlavnou zrelosťou a plnohodnotným statusom dospelosti je vlastne
javom s veľmi krátkou históriou, ktorej vznik sa viaže na industrializáciu
spoločnosti. Niektorí autori m/ upozorňujú na to, že v predindustriálnej
Európe 18. storočia boli životné horizonty mladých ľudí fixované na ich
pôvod. Väčšina detí vyrastala v roľníckom alebo remeselníckom prostredí, v
ktorom nebolo možné a dokonca ani želateľné prijímať rozhodnutia o
vzdelávaní, ba dokonca ani o príprave na iné povolanie, ako v rodine
Prechod detstva do roly pracovnej sily sa uskutočňoval približne medzi 8. až
10. rokom života, vlastná puberta nastupovala oveľa neskôr, teda až keď bolo
všetko o životnej dráhe rozhodnuté. Mnohí autori preto uzatvárajú, že k
vzniku fenoménu mládeže dochádza až vznikom občianskej spoločnosti, teda
koncom 18. storočia.140/ S istým nadsadením možno povedať, že existencia
mládeže bola rovnako tak vynájdená a objavená ako parný stroj. Lenže kým
parný stroj vynašiel J.Watt v r. 1765, mládež vlastne "objavil" v r. 1762
J.J.Rousseau a až po ňom objavila mládež spoločnosť. MITTERAUER UV
3
7 Napr. Herrrmann, U : Was heisst "Jugend" ? in: Herrmann.U.: Jugend,
Jugendprobleme, Jugendprotest, Stuttgart 1982, str. 11 - 27
40
/Napr. Gillis, J.R.: Geschichte der Jugend, Weinheim 1980, str. 19 a nasl., Musgrove,
F.: Youth and the Social Order, London 1968, 2. vyd., str. 33 a i.
"V Mitterauer,M.: Sozialgeschichte der Jugend, Frankfurt am Main 1986
112
opisuje veľmi podrobne v predindustriálnej Európe, aký bol život mladých
ľudí v agrárnych a remeselníckych pomeroch v dobách od 16. do 18. storočia.
Zdôrazňuje, že najmä obec a dedinský život znamenal veľmi veľa pre aktivity
pohlavne zrelých, ale ešte slobodných mladých ľudí. Zdôrazňuje, že v tomto
období nejestvovali problémy vo voľbe povolania, problémy s rozhodovaním
sa, orientáciou a hľadaním vlastnej identity, ktoré sú dnes považované za
typické pre mládež.
Industrializácia v 19. storočí viedla k tomu, že výroba potrebovala
neustále väčší príliv pracovných síl z poľnohospodárskeho vidieka.
Spočiatku bola aj v tomto období príznačná detská práca. Zložitosť výroby si
však vyžadovala odbornú a neskôr čoraz vyššiu prípravu a vzdelávanie, ktoré
sa postupne stali podmienené získaním všeobecného vzdelania. Bolo preto
nevyhnutné vytvoriť časový i sociálny priestor, v ktorom by sa takáto
príprava mohla uskutočniť. Postupom času sa stala takáto príprava
inštitucionalizovaná, vznikali nové vzdelávacie inštitúcie - školy, ktoré boli
schopné pripraviť väčší počet svojich absolventov. Ukázalo sa, že popri
osvojení si značného množstva poznatkov vzdelávaním je nevyhnutné, aby
si budúce pracovné sily osvojili aj nové vlastnosti, nevyhnutné pre strojovú
veľkovýrobu (napr. presnosť, zručnosť, dôslednosť, ale aj kooperatívnosť,
schopnosť podrobiť sa a pod.), čo bolo možné dosiahnuť rozšírením
vzdelávania o výchovu takýchto vlastností. Takouto prípravou prechádzal
postupne čoraz väčší počet obyvateľstva, vznikali nové profesie, zamerané na
výchovu a vzdelávanie, na stanovovanie obsahu výchovy a vzdelávania, ich
kontrolu. P o d s t a t n ý m z h ľ a d i s k a v z n i k u m l á d e ž e s a
stal čas, ktorý bolo n e v y h n u t n é na takúto prípravu
vyčleniť.
Priemyslovou revolúciou vznikla nielen proletárska mládež, ale
súčasne sa rozvíjala aj mládež, ktorej pôvod bol v hospodársky najsilnejšej
vrstve obyvateľstva a ktorá bola spravidla pripravovaná na prevzatie
otcovského podniku, prip. na zveľaďovanie rodinného majetku. To však bolo
spravidla možné len vtedy, ak sa na túto svoju rolu svedomité pripravovali.
Možno povedať, že ekonomický a spoločenský status príslušných rodín
závisel od toho, ako úspešne dokázala nasledovná generácia naplniť svoju
spoločenskú rolu.
Približne od polovice 20. storočia dochádza k ďalším významným
zmenám. ZINNECKER '"V dokonca hovorí o epochálnom obrate v histórii
"V Zinnecker. J.: Jugend der Gegenwart - Begin oder Ende einer historischen Epoche?
In: Baccke^^HeitmeyerAV.fHrsgOiNeue Wiedersprüche - Jugendliche in den
achtziger Jahren. Weinheim, München 1985
113
mládeže od 18. storočia. Ide o to, že mohutný trend, smerujúci k
predlžovaniu školskej dochádzky viedol k tomu, že čoraz vo Väčšej miere
začína študovať aj robotnícka mládež a mládež z najnižších spoločenských
vrstiev. Osobitný nárast zaznamenalo štúdium dievčat. Tým došlo k tomu, že
mladosť a mládež sa stali aktuálnymi ako fáza života aj v týchto skupinách
obyvateľstva. Kým v r. 1960 navštevovalo a končilo povinnú školskú
dochá/ku približne iba 3 8% 15-ročných, v r. 1990 to bolo už takmer 92%. Pri
16-ročných stúplo toto percento z 25% na 70%, pri 17-ročných z 18% na
53%. Expanzia vzdelávania mala takto za následok predĺženie mladosti a
vytvorenie ďalšieho priestoru pre existenciu mládeže. Treba upozorniť, že od
r. 1990 tento proces zaškolovania mládeže neustále pokračuje ďalej a naviac
je tento proces spájaný s procesom homogenizácie mládeže prostredníctvom
školstva, prístupom k vzdelaniu prakticky všetkým spoločenským vrstvám,
ktorá aspoň počas školskej dochádzky stiera sociálne rozdiely. Tie sa
postupne presúvajú do nového, tzv. postadolescentného obdobia, ktoré sa v
najvyspelejších štátoch Európy a ostatného sveta stáva masovým javom. Je to
nový jav, ktorý dovoľuje hovoriť o ďašej fáze, tentokrát medzi mladosťou a
dospelosťou. Je charakterizovaná hospodárskou závislosťou (napr. od
pravidelných mesačných príspevkov rodičov, štipendií a pod.), súčasne je
táto ekonomická závislosť spájaná so samostatnosťou prakticky vo všetkých
oblastiach života. Typickým prostredím postadolescentného obdobia je
vysokoškolské prostredie.
Táto epochálna zmena znamená súčasne i významné zmeny v spôsobe
života mládeže. Kým do uvedeného obdobia prevládali asketický spôsob
života, častokrát vynútený, obmedzenie zábav, rodičovská, aj keď oslabená
kontrola, najmä u dievčat a častý tajný odpor a boj mladých ľudí proti nej, od
polovice 60. rokov získava takmer 70% mládeže prvý sexuálny styk pred 18.
rokom života, mládež si čoraz častejšie prestáva odriekavať zábavu,
nezriedka zakladá rodinu, začína sa podieľať v plnej miere na "radostiach
života" podľa svojich, často skreslených predstáv. Spôsob života mládeže
sociálne dobre situovaných vrstiev, často aj neviazaný, sa stal takmer
všeobecný, uplatňovaný všetkými sociálnymi vrstvami mládeže. Vzniká nová
subkultúra mládeže, ktorá ako celok už nie je v podstate ani triedne ani
sociálne diferencovaná. Táto zmena možno povedať v spôsobe života
mládeže však nemala za následok zmenu ani funkcie mládeže v spoločnosti,
ani jej úloh najmä v oblasti získavania a nadobúdania vzdelania a
kvalifikácie. Mládež sa takto ocitáva pred zložitou úlohou: musí sa vyrovnať
s pluralistickou ponukou hodnotových orientácií, vzorcov správania, viery,
životných cieľov a politického myslenia, tak, aby si vytvorila vlastné etické a
politické vedomie. Ocitáva sa pred prenikavými spoločenskými
štrukturálnymi zmenami, sociálnymi výzvami a problémami, ku ktorým musí
114
zaujímať stanoviská a s ktorými sa musí vyrovnať. Nesporne sem patrí aj
definitívne oddelenie od rodičovského domu, nahradenie pôvodného vzťahu
k rodičom vzťahmi novej kvality, voľba povolania, obavy o vlastnú
samostatnú sociálnu existenciu po vstupe do sveta práce a kreovanie vlastnej
osobnosti. Najčastejšie prebiehajú tieto procesy neuvedomené, bývajú
spojené s psychickými problémami a všeobecne bývajú označované ako
adolescentná kríza, ktorá vystupuje i ako sociálny problém.
Uvedené problémy riešia teórie socializácie mládeže143/ a osobitne
teórie krízy identity. Významným predstaviteľom teórie identity je E.
ERIKSON . Nadväzuje na tradíciu Sigmunda FREUDA, preberá od neho
dokonca i význam ranného detstva a koncepciu ono, ja a nad-ja. Jeho teória
predstavuje súčasne i ďalší psychoanalytičky rozvoj teórie socializácie,
keďže sa nevenuje patologickým javom, ale predovšetkým "zdravej
osobnosti". Podstatou jeho snaženia je nájsť spojenie medzi indivíduom a
spoločnosťou a prekonať ich protirečenia. Svoj zámer uskutočňuje
prostredníctvom svojho ústredného pojmu identity. Pojem identity a krízy
identity sú nesporne ERIKSONOVÝM prínosom tak do psychológie ako i do
teórie socializácie a následne i sociológie výchovy.
Identita a kríza sa stávajú centrálnymi kategóriami jeho teórie.
Samotnú identitu pokladá za sebareflektujúci výkon subjektu, ktorý je
zameraný na syntézu "ja". Znamená to asi toľko, že vlastná osoba je
považovaná za istú jednotu, schopnú konať, pričom vlastné "intencie" sú
144
zamerané na to, aby aj iní túto jednotu a kontinuitu rozoznali. / Identitu
opisuje ďalej ako vzťah subjektu k sebe samému, ako trvalé bytie sebou
samým (Sich-sclbst-Gleichsein). Osobnosť skúma hlavne z aspektu jej
ontogenetického vývoja, pričom upozorňuje na veľký význam skúseností z
raného destva z hľadiska identity. Skúsenosti z detstva, ktorých súčasťou je
identifikácia s dospelými, sú u ERIKSONA iba prípravou pre tvorbu vlastnej
identity. Lebo ako naozajstnú identitu, tzv. identitu vlastného ja označuje
ERIKSON až nárast zrelosti osobnosti, lebo "...indivídum musí na konci
adolescencie z obsahu svojich zážitkov z detstva ubrať, aby bol vyzbrojený
145
pre úlohy života dospelého (človeka)." / ERIKSON upozorňuje na to, že pri
všetkej kontinuite a jednote subjektu je vystavená jeho identita neustálej
zmene v dôsledku neustále nových subjektívnych skúseností a dynamických
skutočností, ktorých je subjekt svedkom. Rast osobnosti je preto v
systematickom vzťahu s konfliktami a krízami, ktoré musí subjekt v priebehu
svojho života vystáť. Sám pojem kríza však neznamená katastrofo, ale skôr
143
/Ondrejkovič,P.: Socializácia mládeže, Bratislava, Veda, SAV 1997
7 Erikson,E.H.: Identität und Lebenszyklus, Frankfurt am Main 1966, str. 18
"VErikson, cit. vyd. str. 123
14
115
normálny stav, nakoľko ide o nevyhnutné obraty a zmeny.v subjektívnom
vývine, o "...rozhodujúce momenty, kedy sa vývoj začína uberáť-jedným
alebo druhým smerom".14VERIKSON konštruuje ďalej životný cyklus, počas
ktorého v 8 fázach (od narodenia po smrť) dochádza systematicky k
vývojovým krízam. Každá fáza dosahuje svojho vrcholu, po ktorom sa
dostáva do krízy, prekonávajúc svoj koniec.
Vybudovaním dobrých vzťahov k svetu končí podľa ERDCSONA
detstvo vo vlastnom slova zmysle. Človek vstupuje do obdobia puberty a po
určitom časovom sklze do adolescentnej krízy, ktorú ERIK SON na grafickom
znázornení v podobe diagramu označuje ako protirečenie identity voči difúzii
identity. V tomto období sa spochybňujú všetky životné skúsenosti, ktoré
človek nadobudol v detstve. Jednotlivec je postavený pred úlohu, aby
zrekonštruoval a integroval v detstve nazhromaždené ja-hodnoty. Integrácia,
ktorá sa uskutočňuje vo forme ja-identity znamená viac ako suma
identifikácií v detstve. Ak sa integrácia podarí, predstavuje presvedčenie
jednotlivca, že sa vyvinul ako osobnosť, ktorá plne pochopila súčasnú
sociálnu skutočnosť. Táto rekonštrukcia sa v skutočnosti nemusí vžd>
podariť, resp. rodí sa nesmierne ťažko, je sprevádzaná mnohými
nebezpečiami (napr. difúzie identity), obavami (napr. zo zvládnutia nových
nárokov, ktoré sú na človeka kladené) a býva označovaná ako kríza. Jedna z
ciest nepodarenej rekonštrukcie vedie dokonca ku kriminalite, vzdoru, iná k
úniku, ďalšia k návratu k hodnotám z detstva, ale aj k ideologickej totalite.
KONCEPCIA JÜRGENA HABERMASA
Východiskom teórií J. HABERMASA je rozlišovanie medzi prácou
(ako účelovo racionálnym konaním) a interakciou (ako komunikatívnym
konaním). Obe, práca i interakcia sa riadia rozdielnymi pravidlami, takže
odvodzovanie jedného od druhého nie je možné. Podľa HABERMASA
osobnosť nevzniká v účelovo racionálnom konaní, ale v komunikatívnom
konaní. Tým, že subjekty vstupujú do komunikácie s inými subjektami,
vytvárajú si svoju identitu a súčasne aj svoju schopnosť komunikatívne
konať. Stredobodom HABERMASOVÝCH teórií je tzv. komunikatívna
kompetencia, vlastne obdoba pojmu "identity ja". Používa sa na označenie
schopnosti subjektu primerane sa dorozumievať uprostred neustále nejasných
a nestálych štruktúr rol a pritom si zachovávať svoju identitu. Táto definícia
n°"'-edčuje tomu, že komunikatívna kompetencia nadväzuje na teóriu
symbolického interakcionalizmu, o ktorej pojednávame podrobnejšie v
' Erikson, E.H.: Jugend und Krise, Stuttgart 1970. str. 12
116
nasledujúcej kapitole v súvislosti s teóriou interaktívneho konania G. H.
MEADA. HABERMAS dopĺňa a rozširuje túto teóriu o ontogenetickú
dimenziu. Kým
symbolický
interakcionalizmus
sa vzťahuje
na
kompetentných (dospelých) hovorcov, HABERMAS sa neustále zaoberá
otázkou, ako túto kompetenciu nadobúdajú nedospelí ľudia. Tento proces
nadobúdania kompetencie komunikatívneho konania predstavuje u
HABERMASA neobyčajne komplexný prístup, viazaný na celý rad ďalších
teórií (napr. teória emancipatorických záujmov poznania), no predsa len
ťažiskovým pojmom zostáva komunikatívna kompetencia, odvodená od
MEADA. HABERMAS si však požičiava i poznatky PIAGETOVEJ
kognitívnej psychológie a od FREUDA a ERIKSONA koncepciu kríz
identity v procese dospievania. S takto vybavenou teóriou napokon
nadväzuje na tzv. mladého MARXA a marxistické spoločenskovedné teórie
neskorého kapitalizmu.
KONCEPCIA ULRICHA BEČKA A INDIVIDUALIZÁCIA SPOLOČNOSTI.
HABERMASOVA
kritika
spoločnosti
nazýva
spoločnosť
"neskorokapitalistickou spoločnosťou", ktorej trvanie už nebude dlhé.
Ukázalo sa však, že tak jeho analýzy, ako aj riešenia spoločenských
problémov vystihovali spoločenskú situáciu iba konca 60-tych a začiatku 70tych rokov. V 80-tych rokoch sa napr. stali prevládajúcimi problémami
spoločnosti nie otázky legitimity moci, ale otázky ekologickej krízy, ktoré sa
nehodili do klasickej schémy triednych protirečení a HABERMAS O VE
analýzy spoločnosti prestávali platiť. Medzi tým vznikali novšie a
aktuálnejšie analýzy spoločnosti, medzi ktorými zaujíma popredné miesto
Ulrich BECK.147/ Jeho práca "Riziková spoločnosť. Na ceste do inej
moderny," ktorá vyšla v r. 1986 v SRN a v zapätí v USA vyvolala nie len v
spoločenských vedách značný ohlas. Na túto prácu nadväzuje vo svojich
prácach FUCHS14'/, ZINNECKER14'/, HEITMEYER a OLK1!7. Spoločné
znaky pre celý tento smer by sme mohli charakterizovať nasledovne:
'"/ Beck, Ulrich: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Frankfurt
am Main 1986
14
"Fuchs-Heinritz,W., Krüger,H.H.(Hrsg.): Feste Fahrpläne durch die Jugendphase?
Opladen 1991
149
/ ZinneckerJ.: Jugend der Gegenwart-Beginn oder Ende einer historischen Epoche?
In: Baacke,D., Heitmeyer,W.(Hrsg.): Neude Wiedersprüche - Jugendliche in den
achtzigen Jahrešn, Weinheim, München 1985, str. 24 - 45
150
/ Heitmeyer.W., Olk,Th.(Hrsg.): Individualisierung von Jugend, Weinheim, München
1990
117
1. Pojmy ako "industriálna spoločnosť" alebo kapitalistická triedna
spoločnosť už adekvátne nevystihujú spoločenskú realitu.. Autori sa
nazdávajú, že dochádza k spoločenskému posunu, ktorý by bolo možné
výstižnejšie nazvať ako cesta k "rizikovej spoločností". Z toho vyplývajú aj
dôsledky najmä pre mládež.
2. Na ceste od "triednej spoločnosti" k "rizikovej spoločnosti"
postupne zaniká tradičné spoločenské milieau (napr. priemyselné
robotníctvo). Znamená to, že jednotlivec len ťažko môže nadväzovať na
niekdajšie tradície z tohoto zanikajúceho sociálneho prostredia. Tým však
zaniká nielen spoločenský tlak jednotlivca, prispôsobovať sa tomuto
prostrediu, ale súčasne aj jeho istoty, ktoré boli vždy spojené s príslušnosťou
k spoločenskému prostrediu. BECK v tejto súvislosti hovorí o posune k
individualizácii, ktorému j e subjekt vystavený.
3. Tieto štrukturálno - spoločenské zmeny nezostávajú bez vplyvu na
mladých ľudí, na mládež. Obraz klasického priebehu mladosti ako životnej
fázy sa podstatne mení, zaniká tzv. proletárska a meštiacka mládež. Na ich
miesto sa dostavujú veľmi rôznorodé a veľmi rozdielne spôsoby života,
životné štýly, ktoré jestvujú súčasne popri sebe. OLK v tejto súvislosti hovorí
o odštrukturalizácii mládeže a mladosti ako fázy života.
4. Vzhľadom na zmenenú situáciu sa stalo ešte významnejším u
mladých ľudí hľadanie vlastnej identity, svojho ja. Príslušnosť k
spoločenskej triede, vrstve, skupine sú natoľko oslabované, že skôr možno
hovoriť o individualizácii a následne o narastajúcom zneisťovaní mládeže v
procese hľadania svojej identity. HEITMEYER hovorí v tejto súvislosti, že
riešenie problému identity sa stalo najdôležitejšou úlohou mladosti ako fázy
života a mládeže ako spoločenskej skupiny. Niektorí autori, napr. Z.
BAUMAN "V však tvrdia, že súčasná, tzv. postmoderna spoločnosť je
príznačná aj tým, že osobnosť v nej sa vyznačuje absenciou identity.
5. Dezintegrácia je jedným z centrálnych problémov všetkých
152
moderných spoločností /. Je imanentná i procesom individualizácie mládeže.
Dezintegrácia pozostáva podľa Heitmeyera "V :
"V Z. Bauman, Úvahy o postmodemi době, Slon, Praha 1995
"2 /O dezintegrácii v modemej spoločnosti podrobnejšie pozri Durkheim,E.: Der
Selbstmord, Darmstadt 1973, ďalej Honeth,A.: Desintegration. Bruchstücke einer
soziologischen Zeitdiagnose, Frankfurt am Main 1993, pozoruhodná práca Peters,B.: Die
Integration moderner Gesellschaften, Frankfurt am Main 1993. Problematiku mládeže z
1
Me
118
- jednak z dezorientácie z hľadiska kultury, často ako dôsledok
pluralin názorov, smerov, hodnôt a noriem, vždy s väzbou na emocionálne
komponenty,
- jednak z dezorganizácie z hľadiska štrukturálneho, ako dôsledok
diferenciácie, narastajúcej anonymity životných foriem a ich vzájomnej
izolovanosti, ale i znižujúceho sa významu účasti na živote spoločenských
inštitúcií \ dôsledku ich byrokratizácie.
Graficky by sme mohli tento proces znázorniť nasledovne:
Dezintegrácia
dezorientácia ^
kuluma dimenzia < \ J
(napr plurahzacia)
Hodnou a norím
v
t^
dezorganizacia
^^štrukturálna dimenzia
(napr diferenciácia)
Sociálne vzťah\
Podiel na inštitúciách
(Podľa Heitmeyera: Gewalt, München 1996,str.57
6. Strata niekdajších istôt, rizikovost' a individualizácia (v rodine,
škole, voľnom čase, vo vzťahu k politickým inštitúciám) sú hlavnými
faktormi, pôsobiacimi pri dezintegrácii a rastu násilia ako komplexného
fenoménu. Dochádza k ospravedlňovaniu a postupnej legitimizácii násilia v
postojoch k vlastnému konaniu.
Možno teda konštatovať nielen diferenciáciu mládeže, ale
predovšetkým jej individualizáciu, na ktorej spočíva, ktorá sa stáva najednej
strane zdrojom doposiaľ nevídaných možností, ale súčasne aj zdrojom jej
vlastného ohrozenia. Mládež sa tak stáva ako celok do značnej miery
rizikovou skupinou spoločnosti v oveľa väčšej miere ako ktorákoľvek iná
154
sociálna či veková skupina obyvateľstva. /
uvedených aspektov analyzuje Heitmeyer,W.-. Desintegration und Gewalt, hr Deutsche
Jugend, roč. 40.Č.3, 1992, str. 109 - 122
>'-' Heitmeyer.W.(Hrsg.): Gewalt, Juventa, München 1996, str.56
"J Podrobnejšie pozri o tom Ondrejkovič,P.: Negatívne stránky individualizácie mládeže.
Amos. PdF UK. Bratislava 1997
119
Uviedli sme najvýznamnejšie paradigmy mládeže, ktoré majú vo vede
neraz interdisciplinárny charakter. Bolo by iste možné hovoriť podrobnejšie o
každej z nich, najmenej známy je u nás vo vzťahu k mládeži napr. J.
Habermas. Ich interdisciplinárnosť spočíva predovšetkým vo využívaní tak
poznatkov sociológie (najmä sociológie výchovy a mládeže), ako aj
poznatkov psychológie. Vo svete sú uvedené paradigmy spájané s veľkým
očakávaním a nádejmi na vedecké úspechy v ďalšom výskume, i za cenu
obvinenia z eklekticizmu.
Pokúsili sme sa ukázať, že má mimoriadny význam venovať sa
prednostne v sociálnej práci otázkam mládeže. Vo vyspelých štátoch sveta
vznikajú preto osobitné programy, neraz i ako súčasť politiky príslušného
štátu. Patrí sem predovšetkým starostlivosť o mládež (nem. Jugendhilfe).
Pomoc chudobným, opusteným a bezprizorným deťom a mládeži, ktorá sa
organizovala v spoločnosti od nepamäti, dostáva od r. 1900 vo väčšine
vyspelých krajín zákonnú formu. Štát vystupuje ako pomocník
mládežníckych organizácií a zväzov. Súčasťou zákonom kodifikovanej
starostlivosti o mládež je právny nárok na výchovu a vzdelávanie (napr.
novelizovaný zákon SRN z r. 1991 "Kinder- und Jugendhilfegesetz"). Ciele
starostlivosti o mládež možno všeobecne formulovať ako:
1.
2.
3.
4.
5.
Sebauskutočňovanie a sebaurčenie mládeže
Produktivita
Humánna sexualita
Sociabilita
Fantázia a spontánnosť, kreativita.
Uvedené ciele sa stávajú i kritériom kvalitatívneho hodnotenia
starostlivosti o mládež. Realizujú sa väčšinou pomocou voľnočasových
aktivít, vrátane vzdelávacích, výchovou alebo aspoň ovplyvňovaním rodičov,
poradenstvom, aktivizáciou mládežníckych organizácií a mládežníckej práce,
riešením sociálnych problémov jednotlivcov i skupín mládeže, kreováním
sociálnej politiky štátu voči mládeži. Politika voči mládeži (nem.
Jugendpolitik) v širšom slova zmysle predstavuje všetko úsilie získavať a
formovať vplyv na vzťahy medzi mládežou a spoločnosťou, mládežou a
štátom a na prevládajúce vzťahy vo vnútri mládeže (ako sociálneho javu).
Kľúčovou otázkou aj v mládežníckej politike je otázka moci, otázka
schopnosti priviesť druhého k určitému želanému druhu správania. V politike
voči mládeži je dôležité zabrániť redukcii sociálneho na politické, ako aj
naopak, redukcii politického na sociálne.
120
Štátna politika vo vzťahu k mládeži využíva vedecké poznatky
o procesoch, ktoré ovplyvňujú životné podmienky súčasnej mládeže
a odrážajú sa v j ej správaní v škole, rodine, v práci, vo voľnom čase.
Vychádza 7 nevyhnutnosti systematickej špecializovanej práce s mládežou,
ktorá sa stáva organickou súčasťou sociálnej práce (na úradoch práce,
odboroch sociálnych vecí, odboroch regionálneho rozvoja, v orgánoch
samosprávy, v inštitúciách sociálnej pomoci a sociálnej starostlivosti
(štátnych i neštátnych), v personálnych odboroch podnikov, v odboroch,
v štruktúrach tretieho sektoru, ale osobitne v mládežníckych organizáciách.
Práca s mládežou sa stala neodmysliteľnou zložkou európskej politiky
mládeže. Aj pridruženie SR ku krajinám Európskej únie má svoj mládežnícky
rozmer. Vznikla Európska charta o participácii mladých ľudí na živote obcí
a regiónov, vzniklo Európske centrum mládeže v Štrasburgu, Direktórium
mládeže Rady Európy a každoročne sa uskutočňuje Európske fórum mládeže.
Sociálna práca s mládežou spočíva na 4 princípoch:
1.
2.
3.
4.
Princíp partnerstva generácií
Princíp solidarity a sociálnej spravodlivosti
Princíp aktívneho alebo participatívneho občianstva
Princíp zabezpečenia sociálnej a ekonomickej integrácie
Uvedené princípy sa musia premietnuť do mládežníckej politiky,
každodennej výchovnej i sociálnej práce. Možno sa nazdávať, že to je jediná
cesta, ako minimalizovať ohrozenie mládeže ako sociálnej skupiny, ako
najúčinnejšie predchádzať a obmedzovať vznik neželaných javov, či už ich
budeme nazývať sociálnou patológiou alebo sociálnou deviáciou mládeže.
121
13. ZÁVER - MOŽNOSTI A MEDZE SOCIÁLNEHO INŽINIERSTVA
V OBLASTI SOCIÁLNOPATOLOGICKÝCH JAVOV (Ondrejkovič)
Úsilie o akúkoľvek plánovanú sociálnu zmenu v spoločnosti nazývame
časlo aj sociálnym inžinierstvom. V užšom slova zmysle je však sociálnym
inžinierstvom iba také úsilie, ktoré vychádza z empirického výskumu,
sociologickej, právnej a ekonomickej teórie a ich vzájomného prepojenia.
V tomto slova zmysle sa pojem sociálneho inžinierstva prelína s koncepciou
sociálnej práce, ako nového vedného odboru, nielen odbornej činnosti
v praxi. Koncepcia sociálneho inžinierstva vychádza z koncepcie Karia
POPPERA,'55/ ktorý hovorí o všeobecnom, globálnom sociálnom inžinierstve,
ktoré si kladie za cieľ celkovú premenu spoločnosti. Keďže globálne sociálne
inžinierstvo Popper stotožňuje s utopickými návrhmi na zásahy do
spoločnosti, je zrejmý aj charakter, ktorý mu pripusuje. Popper však hovorí aj
o čiastkových oblastiach sociálneho inžinierstva, ktoré sa usilujú o
odstránenie spoločenského zla, akými sú nezamestnanosť, chudoba, konflikty
v spoločnosti a pod., teda prevažne o odstránenie toho, čo v sociálnej práci
nazývame sociálnou patológiou. Snaha o riešenie problémov, všeobecne
nazývaných ako sociálna patológia vyplýva jednak z nevyhnutnosti
o zachovanie spoločnosti, ktorá sa vždy cíti ohrozená narastaním sociálnej
patológie a vyplýva i z existencie jednotlivca i skupín v nej na adekvátnej
kultúrnej úrovni, ako i z etickej dimenzie problému sociálnopatologickj'ch
javov. V zásade je možné, aby si spoločnosť, štát, sociálna skupina i
jednotlivec vybrali medzi dvomi možnosťami. Najednej strane možností vo
vzťahu k sociálnej patológii sa nachádza sociálna práca a sociálne
inžinierstvo, na druhej strane ako ich náprotivok sa nachádza nevšímavosť,
prip. tolerancia. V tejto súvislosti je nevyhnutné začať udeľovať práci v
sociálnych službách rovnakú úctu akú sme predtým venovali výrobe a nie
posmešne zhadzovať celý sektor služieb ako "výrobcov hamburgerov".1"/
Poznáme rôzne prístupy k vysvetlovaniu sociálnopatologických javov.
Známe sú prístupy biologické (najčastejšie na báze dedičnosti), rasistické,
psychoanalytičke, sociologické (napr. teórie socializácie, anómie, deviácie),
komplementárne, mnohofaktorové a i. Všeobecne platí, že v zásade
výstižnejšia kategória ako sociálna patológie je deviácia a to v dôsledku
neadekvátnej analógie spoločnosti s biologickým organizmom. Napriek tomu
sa pojem sociálnej patológie natoľko zaužíval, že jeho používanie je dnes
celkom bežné a bolo by spojené so značnými ťažkosťami pokúsiť sa o zmenu
v jeho používaní. V súvislosti so sociálnou patológiou najčastejšie hovoríme
i5
7 Popper,K.: Otevřená společnost ajejí nepřátelé, L, Praha 1994, orig. The Open Society
and Its Ennemies, London 1945
i5
7 Toffler, A., Tofflerová, H.: Utváranie novej civilizácie. Politika novej civilizácie. Open
Windows, Bratislava 1996, str. 53
122
o sociálnej deviácii, anómii, subkultúre a kontrakultúre, chudobe,
agresii, agresivitě a hostilite, v súvislosti s nimi o násilí, páchanom na
ženách i na deťoch, o kriminalite, osobitne kriminalite mládeže,
prostitúcii, homosexualite (mužskej i ženskej), alkoholizme a ostatných
drogových (nealkoholových) závislostiach, o patologickom hráčstve,
samovražednosti, ale i o rozvodovosti a poklese pôrodnosti. Osobitný
význam predstavuje mládež ako ohrozená sociálna skupina s nebezpečím
krízy identity. Ich dôkladná identifikácia, poznávanie ich príčin a následkov
podmieňuje výber a efektívnosť sociálnej práce i v našich podmienkach.
LITERATÚRA
(Ondrejkovič)
Atkinsonová,R.L., Atkinson, R.C., Smith, E.E., Bern, DJ.: Psychologie, Victoria
publishing, Praha 1995
Bartlová,S.: Sociální patologie, Brno 1998
Bauman. Z.: Úvahy o postmoderní době, Slon, Praha 1995
Beck, Ulrich: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Frankfurt am
Main 1986
Bcntovim.A.: Týram a sexuální zneužívaní v rodinách. Praha, Grada, 1998
Čírtková, L.: Kriminální psychologie. Eurounion, Praha 1998
DunovskýX, Dytrych.Z., Matějček,Z.: Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Praha,
Grada 1995
Durkheim.E.: Der Selbstmord, Darmstadt 1973, orig. Le suicide. Etude de sociologie.
Alcan, Paris 1987
Erikson, E.H.: Jugend und Krise. Stuttgart 1970
Frankel,B., Kranzová,R.: O sebevraždách. Nakl. Lidové noviny, Praha, 1998
Hapáková,E., Uhrová,E. :Základné pojmy a kategórie v sociálnej patologii. In: Paedagogica
specialis XVII, SPN, Bratislava 1992
Heitmeyer,W.(Hrsg.): Gewalt, Juventa, München 1996,
Heise Lori.L.. Pintanguy, J., Germain, A.: Násilie páchané na ženách, Pro familia, Aspekt,
Humennné, Bratislava 1998
Hirner^A.: Sociálna kontrola. Čs. výskumný ústav práce, Bratislava 1973,
Jurovský. Anton: Kultúrny vývin mládeže na Slovensku, SPN, Bratislava, 1965
Kaiser,G.: Kriminologie, Beck, Praha 1994,
Kapr, J., Linhart, J., Fischerova, V., Vodákova, A.: Sociálni deviace, sociologie nemoci
a medicíny, SLON, Praha 1994
Karásek, J.: K otázke hraníc chudoby obyvateľstva Slovenskej republiky. In: Sociológia,
roč. 25, 1993, č.1-2, str. 53 - 67
Lemert, E.M.: Social Pathology, Willey, New York, Toronto, London 1951
Lubelcová, G.: Kriminalita v kontexte sociálnej transformácie. In: Radičová, I,, (ed.):
Vieme čo odmietame a vieme čo chceme ? S.P.A.C.E., Bratislava 1998
123
Macháček.L.: Práca s mládežou v systéme prípravy slovenských občanov na "európske
občianstvo (1989 - 1998). SSS SAV, Bratislava 1998
Marhounová, J., Nešpor.K.: Alkoholici, feťáci a gambleri. Empatie, Praha 1995
Masaryk, T.G.: Sebevražda hromadným jevem společenským moderní osvěty. V>d. Čin.
Praha 1930
Matulník,J., Pastor, K.:Pokles pôrodnosti na Slovensku ako deviácia a ako-výskumný
problém. In: Sociológia 29, roč. 1997, č.5
Nakonečný,M: Encyklopedie obecné psychologie, Academia, Praha 1997,
Ondrejkovič,P.: Nová orientácia kriminológie a labeling approach, AMOS, PdF UK
Bratislava, 1995
Ondrejkovič,P.: Socializácia mládeže, Bratislava, Veda, SAV 1997
Ondrej kovič.P.: Negatívne stránky individualizácie mládeže, AMOS, PdF UK Bratislava,
1997
Ondrejkovič,P.: Sociálna pedagogika, sociálna práca a drogové závislosti. In: Pedagogická
revue, roč. 50, 1998, mimoriadne číslo, str. 2 - 1 5
RadičováJ. (ed.): Vieme čo odmietame a vieme čo chceme? S.P.A.C.E., Bratislava 1998.
Radičová,I.(ed.): Sociálna politika na Slovensku.S.P.A.C.E.,Bratislava 1997
Rogers, Carl R.: Spôsob bytia. Inštitút rozvoja osobnosti. Modra 1997
Schneider, J.: Kriminologische Ursachentheorien. In: Kriminalistik, roč. 1997, č.5, str. 306
-318
Trestné právo - úplné znenie zákona č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) v znení neskorších
úprav a zákona č. 141/1961 (Trestný poriadok) v znení neskorších úprav
Valná, S., Filipová, J.: Dopad spoločenskej transformácie na diferenciáciu sociálnoekonomickej situácie domácností. In: Aktuálne otázky zmien sociálnej politiky a politiky
zamestnanosti na Slovensku. VÚPSVAR, Bratislava 1996, str. 138 - 151
Vaníčková,E., Hajd-Moussová,Z., Provazníková,H.: Násilí v
rodině. Syndrom
zneužívaného a zanedbávaného dítěte. Praha, KU, 1995
Večerka, K. a kol.: Prevence kriminality v teorii a praxi. Institut pro kriminológii a sociálni
prevenci, Praha 1996
Viewegh, J.: Seberažda a literatura. T. Janeček, Brno 1996
Vlčková,M.: O týraní, zneužívaní a zanedbávaní dieťaťa. Pedagogická revue, 1998, č.2
Vlčková.M.: O fyzickom násilí na dieťati. Mládež a spoločnosť. 1997, č.2
Výrost,!, SlaměníkJ.: Sociálni psychologie - sociálna psychológia. ISV Praha, 1997.
Prílohy
(Národný program boja proti drogám, Trestný zákon, Zákon o sociálnej
pomoci, Závery 20 VZ OSN)
124
Otázky a cvičenia
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Vysvetlite obsah pojmu sociálna patológia a históriu jeho vzniku
Vysvetlite vzťah sociálnej patológie a sociálnej deviácie
Ktoré sociálne javy možno považovať za sociálnopatologické ?
Čo je sociálna kontrola a ako pôsobí na dodržiavasnie sociálnych noriem ?
Vysvetlite pojem anómie a uveďte príklad.
Aký je rozdiel medzi chápaním anómie u Durkheima a u Mertona ?
Vysvetlite rozdiel medzi subkultúrou a kontrakultúrou. Uveďte podstatu koncepcie
Yingera a Cohena.
8. Čo je to chudoba? Uveďte príklady subjektívneho a absolutného aspektu chudoby.
9. Uveďte príklad hmotnej a sociálnej núdze a možnosti ich riešenia.
10. Ako možno charakterizovať agresiu a násilie? Uveďte viacero možností.
11. Charakterizujte podstatu týrania dieťaťa. Uveďte základné formy a vymenjte ich
spoločné a rozdielne črty.
12. Čo je to CAN 7 Vysvtelite jeho sociálne súvislosti, výskyt a možnosti riešenia.
13. Uveďte, ako by ste riešili zneužívanie a zanedbávanie detí vo vašom okoli.
14. Vysvetlite podstatu "ekologického" prístupu k vysvetleniu príčin týrania dieťaťa.
15. V čom vidíte príčiny narastania násilia v škole?
16. Ktorá vedná disciplína sa zaoberá etiotógiou kriminality?
17. Aký je rozdiel medzi latentnou a zjavnou kriminalitou?
18. Vysvetlite čo je to trestný čin a čím sa líši od priestupku.
19. Ktoré sociálne javy považujete zapredpolia kriminality?
20. Uveďte dôvody pre a proti krimmalizácii a dekriminalizácii.
21. Vysvetlite pojem diverzie a význam sociálnej práce, ktorý s ňou súvisí.
22. Čo je to viktimológia? Uveďte čím sa zaoberá.
23. Je prostitúcia trestná? Vysvetlite prečo.
24. Čo je to reglemenácia? Za akých okolností je treba k nej pristúpiť?
25. Čo sú to drogy? Ako vznikajú drogové závislosti ?
26. Čo je to tolerancia v prípade konzumácie drog?
27. Uveďte členenie drog podľa ich účinku.
28. Ako možno predchádzať drogovým závislostiam? Charakterizujte úlohy primárnej,
sekundárnej a terciárnej prevencie vo vzťahu k drogovým závislostiam.
29. Čo je to demonštratívna samovražda a u ktorej vrstvy obyvateľstva sa sňou najčastejšie
stretávame?
30. Uveďte najčastejšie príčiny samovraždy a pokúste sa o ich diferenciáciu podľa veku
a pohlavia.
31. Pokúste sa charakterizovať geografickú diferenciáciu pôrodnosti na území SR.
32. Vysvetlite pojem mládeže a teórie, ktoré sa mládežou zaoberajú.
33. Na akých princípoch spočíva štátna politika voči mládeži? Aký význam zohráva pritom
sociálna práca?
34. Charakterizujte rozdiel medzi sociálnou prácou a sociálnym inžinierstvom.
SLOVENSKA REPUBLIKA
NÁRODNÝ PROGRAM BOJA PROTI DROGÁM
VÝBOR MINISTROV
PRE DROGOVÉ ZÁVISLOSTI A KONTROLU DROG
Bratislava
Október 1996
Slovenská republika
Národný program boja proti drogám
Preambula
Slovenska republika si je vedomá závažnosti problému drog a drogových závislosti v
spoločnosti a jeho nebezpečnosti najma pre vývoj mladej generácie S plnou vážnosťou
pristupuje k neseniu zdravotných, psychických, sociálnych, morálnych a ďalších negatívnych dôsledkov užívania drog Pnontne sa bude zameriavať na oblasť účinného
predchádzania vzniku a šírenia drogových závislosti, zabezpečenia komplexnej
starostlivosti o jednotlivcov drogovo závislých a zamedzenia výroby, tranzitu a
obchodu s drogami, ktoré tvona tn hlavne oblasti protidrogovej politiky v Slovenskej
republike
Slovenska
republika je
vedena
snahou
dôsledne
sa
pridržiavať
všetkých
medzinárodných záväzkov v oblasti boja proti drogám, ako aj súvisiacich dohovorov
na zabránenie legalizácie zisku z nezákonných aktivít majúcich vzťah k drogovej
trestnej činnosti Bude rešpektovať a uplatňovať tieto závazky a dohovory v rámci
kontroly drog, redukcie požiadaviek po drogách, starostlivosti o drogovo závisle osoby
a zabezpečovania učmnych preventívnych aktivít
II.
Ciele a stratégia
•V Oblasť prevencie, liečbv. rehabilitácie a resocializácie
V Slovenskej republike je potrebne dosiahnuť zásadný a trvaly kvalitatívny obrat v
uskutočňovaní komplexných opatrení cielených hlavne na pomoc latentné i nzikovo
závislým osobám Predpokladá to prijímané opatrenia zameriavať okrem represie,
dodržiavania právnych predpisov, eliminácie nezákonného obchodu s drogami a neadresného boja proti drogám viac na preventívne aktivity, na postoje, hodnotovú
orientáciu, motivačne a stimulačne mechanizmy osobnostného vývoja, na senzibihzaciu
celq verejnosti so špecifickými prístupmi v rodinnej, školskej, pracovnej, záujmovej a
komunálnej sfére spoločenského života Preto je potrebne koncepčne a systémovo
rozvíjať komplexný program opatrení na znižovanie dopytu po drogách Tieto
opatrenia musia byť realizovane na zaklade vedeckej analýzy a výskumu výskytu a
šírenia drog na domácej i celosvetovej drogovej scene
V systémovom pnstupe k preventívnej, liečebnej a následnej resocializačnej
starostlivosti sa bude podporovať vytváranie špecializovaných zariadení so zameraním
na komplexnosť poskytovaných služieb Takto komplexne ponímané zariadenia budu
zabezpečovať depistažne, profylaktické a preventívne aktivity, včasnú diagnostiku a
liečbu, psychoiogicko-medicinsku pomoc ohrozeným rmkovym skupinám a svojimi
ďalšími zložkami budu okrem detoxikacie zabezpečovať i rehabilitáciu a dlhodobú
resocializacm (v jej rámci najma psychoterapiu, rodinnú a pracovnu terapiu, profesnu
readaptaciu a remtegráciu do prirodzeného sociálneho prostredia) Jednotlivé zložky
tejto starostlivosti musia byť kontinuálne prepojene, vzájomne na seba nadvazovat bez
kompetenčných a administratívnych baner, úzko medzi sebou spolupracovať a
koordinovať svoju činnosť s nadväzujúcimi zložkami zdravotníckej a sociálnej
starostlivosti Do tejto spolupráce je potrebne ovei'a intenzívnejšie zapájať i neštátne
subjekty, zaoberajúce sa pomocou osobám závislým na drogách a vytvárať pre ich
činnosť vhodne podmienky
1 Z hľadiska efektu vplyvu je aktuálna i perspektívne najdôležitejšia oblasť prevencie,
a to na všetkých jej úrovniach Primárna prevencia zahŕňa vytváranie optimálnych
podmienok pre telesný, psychickv a sociálny vyvm jednotlivca Sekundárna prevencia
ma zabrániť vzniku poruch sociálneho a psychického vyvinu, zachytiť ich v
počiatočnom štádiu a okamžite zabezpečiť
potrebne opatrenia pre ohrozenvch
jedincov Terciama prevencia ma predchádzať zhoršovaniu stavu a recidívam a ma
znižovať následky drogovej závislosti Je potrebne vybudovať system prevennvnvch,
profylaktických, depistažnych a screemngovych aktivít, ktoré musia byť zamerane na
kvalitatívnu aj kvantitatívnu oblasť Preventívne aktivity musia byť zamerane na všetky
životne sféry spoločnosti, a to ako globálne zameranie na zlepše nie životného štýlu
bez konzumácie návykových látok Za týmto účelom sa budu prijímať opatrenia na
začlenenie preventívnych aktivít do vychovno-vzdelavacieho procesu v školách, v
oblasti voľného času, športu a záujmových činnosti, do systému sociálnej starostlivosti
o rodinu a deti, zdravotníckej osvety a propagandy i celoplošného ovplyvňovania
verejnej mienky prostredníctvom medu
Z Opatreniami v zdravotníckej oblasti sa bude podporovať budovanie a rozvíjanie
liečebných, rehabilitačných a iných špecializovaných zdravotníckych zariadení s
príslušným materiálno - technickým, priestorovým, personálnym a finančným
zabezpečením starostlivosti o drogovo závisle osoby
3 Opatrenia v oblasti resocializacie budu zamerane na vytváranie podmienok pre
činnosť štátnych i neštátnych inštitúcii, ktoré budu poskytovať dlhodobú pomoc pn
opätovnom začleňovaní drogovo závislých osôb do života v prirodzenom sociálnom
prostredí, pre ich pracovne uplatnenie a stabilizáciu rodinných väzieb
4 Na dosiahnutie znižovania požiadaviek po drogách sa musia vytvárať podmienky na
koordinovanú, cielenú, multiinšutucionalnu
zainteresovaných subjektov
a systémovú spoluprácu všetkých
s ciel'om poskytovať komplexnú pomoc neustale
narastajúcemu počtu jednotlivcov v rozvinutých, či počiatočných štádiách drogovej
závislosti
Na včasné definovanie najproblematickejších oblasti bude potrebne
vykonávať cielene zameranie výskumu, čo
pomôže získať objektívne znalosti o
povahe a rozsahu drog, o problémoch a následkoch s nimi spojených a o tom, ako sa
tento fenomén mení v priebehu času Výsledkom by mali byť vedecky
informácie pre plánovanie trendov pomoci, ktoré budu
podložené
diferencovane z hľadiska
lokálnych, regionálnych a individuálnych odlišnosti V regiónoch s výrazným nárastom
drogovo zavislvch a ohrozených poskytnúť urychlenu kvalifikovánu pomoc, posilnit
ucínne opatrenia, s cieľom znižovať nárast dopytu po drogách, poskytnúť starostlivosť
drogovo závislým a preliečeným osobám a prednostne zabezpečiť účinne preventívne
aktivity
B/ Obtasť uplatňovania práva v boji proti drogám
Nezákonný obchod s drogami je jedna z hlavných podmienok vzniku masovej
požiadavky po drogách Preto musí byť tento nezákonný obchod v každej etape svojho
vwoja na uzemi Slovenskej republiky dôrazne potlačovaný Cieľom jeho potlačovania
je identifikovať a ochromiť vznikajúce alebo už existujúce siete kriminálnych živlov,
ktoré sa nim zaoberajú, odhaliť a spravodlivo potrestať ich členov Potrestanie
obchodníkov a priekupníkov drog, ale aj tých, kton pomáhajú legalizovať zisk alebo
mač profitujú na nezákonnom obchode s drogami, pnspeje k obmedzeniu dodávok a
distribúcie drog, odradí potenciálnych páchateľov tejto trestnej činnosti a- zníži
možnosť ponuky drog na trhu Systematicky boj proti kriminalite viazanej na drogy v
celej jej šírke od nezákonného obchodovania až po trestnú činnost páchánu za účelom
získania prostriedkov na dávku drog alebo spáchanú pod vplyvom drog povedie k
zvýšenému počtu osôb zadržaných a odsúdených za tuto trestnú činnosť V tejto
súvislosti je potrebne pripraviť vazenstvo na zvýšeny prienik drogového problému v
jeho špecifickej podobe do miest výkonu vazby a výkonu trestu
1 Najdôležitejšou úlohou je zosúladenie právnych predpisov ktoré upravujú drogovú
problematiku, s medzinárodnými dohovormi a právnymi normami Nevyhnutným sa
javí vypracovanie zákona, ktorý bude komplexne upravovať používame omamných
a psychotropnych látok na medicínske a vedecké účely, poskytovať právny podklad
pre pôsobenie preventívnych programov, pre
všeobecnú prevenciu i preventívne
pôsobenie špeciálnych opatrení voči osobám vystavenvm zvýšenému nziku drogovej
závislosti a kriminality s ňou spojenej
2 V zhode s postupom Európskej ume sa musí legislatívne doriešiť
kontrola
chemickej a špeciálnej farmaceutickej výroby a distribúcie s cieľom zabrániť jej
prelínaniu sa do nezákonnej sféry
a zneužívaniu základných chemických látok a
nástrojov na nezákonnú výrobu drog
3
Bude potrebne wtvonť legislatívne podmienkv pre činnost špecializovaných
útvarov colnej správy Slovenskej republiky, ktoré plnia úlohy v protidrogovej oblasti v
rozsahu, ako su uzákonené v štátoch Európskej ume
4
V maximálne možnej miere bude treba vytvarat podmienky na personálne
posilňovanie tej časti štátnej správy, ktorá uplatňuje
viazanou na drogy, na jej hmotne
vybavenie, na jej
pravo v boji s kriminalitou
stimulovanie a na zodpovedajúce technicke
výcvik a zdokonalenie, a to aj s využitím medzinárodnej spo-
lupráce
5 Dôležitou úlohou bude než analyzovanie platných
trestno-pravnvch nonem z
hľadiska ich učmnosn a príprava novelizácie pnslušnvch ustanovení Trestného zákona
a Třesného poriadku tak, aby vyjadrovali súčasný svetow trend aplikácie trestného
pravá v boji proti drogám
II
C/ Oblasť masmediálnei politiky
Masmediaina politika môže významne prispieť k senabilizacii obyvateľstva pozitívnou
osvetou k zdravému spôsobu života bez drog s usmerňovaním schopnosti adekvátneho
nesenia bežných problémov života Pozitívne ovplyvňovanie spoločenského vedomia k
problematike drogových závislosti prispeje k posilneniu tolerancie a porozumenia vo
všetkých oblastiach života,
zamedzí zostrovaniu konfliktov medzi sociálnymi
skupinami a vyhrotenému neseniu odlišných postojov jednotlivých skupín ako aj
samotných jedincov
1 íVfasmedialnou formou prístupnou najširším vrstvám obyvateľstva je potrebne ďalej
vykonávať pozitívnu propagandu o živote bez
drog ako aj kontrapropagandu o
nebezpečenstvách drogových závislosti
2 Hlavným cieľom masmediaJnej politiky bude pravdivo informovať o situacu na
drogovej
scene,
výsledkoch
aktivít jednotlivých
subjektov
zapojených
do
protidrogovej činnosti a pnnašať objektívne poznanie života drogovo závislých, ale aj
preliečených jedincov
3 Je žiaduce informovať verejnosť o možnostiach a ponukách rôznych štátnych a
neštatnvch zariadení poskytujúcich pomoc ohrozeným a drogovo závislým osobám
Ďalej informovať o možnostiach pomoci ohrozeným a závislým v liečebniach a
zariadeniach poskytujúcich pomoc alebo informácie
D/ Oblasť medzinárodne) spolupráce
Vzhľadom na to, ze problem drog je celosvetovým problémom, nieje možne účinne
ho nešiť iba opatreniami na národnej úrovni Kontrola drog a redukcia požiadaviek po
drogách je podmienená rozvinutou medzinárodnou spoluprácou Slovenska republika
sa bude snažiť o plnohodnotne zapojenie do všetkých aktivít medzinárodného
spoločenstva v boji proti drogám
1
Medzinárodná spolupráca bude orientovaná predovšetkým na Organizáciu
spojených národov Spoluprácu v rámci jej organov určujú 3 dohovory a to Jednotný
dohovor o omamnvch latkách z roku
1961 (publikovaný v Zbierke zákonov c
47/1965, jeho modifikácia z roku 1972 publikovaná v Zbierke zákonov č 458/1991).
Dohovor o psychotropnych latkách z roku 1971 (publikovaný v Zbierke zákonov č
62/1989) a Dohovor proti nezákonnému obchodu s omamnými a psvchotropnymi
latkami z roku 1988 (publikovaný v Zbierke zákonov č 462/1991) Tieto dohovory
majú za cieľ obmedzovať pestovanie, výrobu, obchod a distribúciu drog, kontrolovať
ich používanie na medicínske a vedecké účely a potláčať všetok nezákonný obchod s
nimi
Slovensku repuoliku zaväzujú tieto dohovory okrem ich zapracovania do
právneho poriadku i k aktívnej spolupráci s Programom OSU pre kontrolu drog
(UNDCP), ktorý bol vytvorený na zaklade rezolúcie Valného zhromaždenia OSN ako
organ OSN zodpovedný za koordináciu medzinárodných aktivit v oblasti drog
Dohovory ďalej zaväzujú členské krajiny v rámci OSN spolupracovat so Svetovou
zdravotníckou organizáciou (WHO), HONLEA (schôdzky predstaviteľov represívnych
organov) a pod
2 Spolupráca v rámci európskych štruktúr bude orientovaná na Radu Európy a
predovšetkým na ministerskú skupinu Groupe Pompidou, zameranú na spoluprácu v
boji proti drogám a drogovým závislostiam v oblasti zdravotníctva, výchovy,
informatiky, represie a harmonizácie pravá Finálne deklarácie paneuropskych konferencii ministrov su zavázne pre vladv, ktoré títo mmistn na konferenciách zastupujú
Slovenska republika bola na poslednej
paneuropskej konferencii ministrov Groupe
Pompidou Rady Európy, uskutočnenej vo februan 1994, zastúpená ministrom vnútra a
ministrom zdravotníctva a prihlásila sa tak k aktívnej účasti
na plnení finálnej
deklarácie Základom pre spoluprácu s Európskou úniou je Európska dohoda o
pridružení, ktorá nadobudla platnosť 1 2 1995 Spolupráca s Európskou urnou bude
zameraná na koordinovanie aktivít Slovenskej republiky v rámci Európske ho pianu
boja proti drogám
3 Spolupráca v boji proti drogám musí byť zameraná aj na špecifické medzinárodne
organizácie, členom ktorých je aj Slovenska republika, ako su napr INTERPOL medzinárodná organizácia kriminálnej polície, WCO - Svetová colná organizácia
pripadne ďalšie vládne i nevládne medzinárodne organizácie zapojene do boja proti
drogám, do preventívnych aktivít, do vedeckého výskumu a pod
4 Medzinárodná spolupráca bude založena aj na rozvíjam a podpore regionálnej
spolupráce v oblasti boja proti drogám pretože ide
väčšinou o susedne krajiny, s
ktorvmi nas spája nielen historická minulosť, ale i obdoba sociálnej struktur/ a cely
komplex spoločenských i politických problémov Taktiež efektívne uskutočňovanie
bilaterálnej spolupráce na rôznej úrovni a v rôznych oblastiach bude pre Slovensku
republiku dôležitým prvkom na dosahovanie vytýčených cieľov v spoločnom
medzinárodnom boji proti drogám
m.
Úlohy na roky 1995 - 1998
a na ďalšie obdobie
Na dosiahnutie cieľov Národného programu boja proti drogám sa ustanovujú
pre jednotlivé ministerstva ako aj ďalšie orgány, ktoré sú v rámci svojich kompetencií
pnamo zodpovedné za napĺňanie stratégie protidrogovej politiky, nasledovné úlohy
a/ Ministerstvo zdravotníctva SR
1 Zvýšiť kvantitatívne i kvalitatívne parametre existujúcich zdravotníckych služieb Za
tým účelom hlavne modernizovať, rozšíriť, priestorovo a matenálno-technicky
dovybaviť a personálne posilniť ambulancie, oddelenia a centrá pre liečbu drogových
závislostí
2 Zvýšiť dostupnosť, väčšiu variabilitu a altemativnosť zdravotníckej starostlivosti ( od
prvokontaktových zariadení, staníc
prvej pomoci, poradní, ambulantných a
stacionárnych služieb, ústavnej liečby po komplexné preventivno-liečebne zariadenia )
3 Zabezpečiť rast kvalifikácie a špecifickej drogovej odbornosti
personálu pre oblasť detoxikacií. doliečovania,
zdravotníckeho
rehabilitácie, dlhodobej terapie,
psychologického a zdravotného poradenstva
4
Zavádzať progresívne
a
neštandardné liečebné
komplexnou a dlhodobou starostlivosťou za aktívnej
postupy charakterizované
účasti a pomoci rodiny a
najbližšieho sociálneho prostredia
5
Realizovať špecifické zdravotnícke opatrenia na zabránenie
zhoršovania
psychických a somatických následkov užívania drog (infekčné ochorenia, hepatitídy,
AIDS, onkologické ochorenia zažívacieho traktu, pečene, srdcové a kardiovaskulárne
ochorenia, psychotický vývin a pod )
6 Zlepšiť metody a technické prostriedky na diagnostikovanie
drogovej intoxikácie a s tým súvisiaceho spôsobu liečby
stupňa a druhu
7 Zriadiť špecializovaný útvar na, ministerstve pre omamné a psychotropné látky so
zameraním na riadenie a kontrolu zákonnej výroby, dovozu, vývozu, distribúcie a
používania týchto látok Zabezpečiť spoluprácu s Úradom pre kontrolu • narkotík
(INCB) pn OSN vo Viedni.
8 Podporovať a vykonávať monitoring, evidenciu a kompatibilitu
štatistických
ukazovateľov za účelom získania objektívnych údajov, na základe ktorých sa môžu
určovať ďalšie ciele a stratégia pomoci drogovo závislým
9
Vykonávať zber epidemiologických informácií na zisťovanie mcidencie (počet
nových prípadov, miera rastu) a prevalencie (miera rozsahu a počet aktívnych
prípadov) užívania a zneužívania drog.
10
Vykonávať analýzy dopytu a ponuky po jednotlivých druhoch
drog, ich
prístupnosti a zdrojov, sledovať časové a lokalizačné trendy a prognózy, navrhovať
modely hľadania pomoci a využívania služieb pre drogovo závislých Sledovať počet a
charakteristiku liečenej a neliečenej "drogovej populácie", vykonávať analytickú
etiológm a sledovať rizikové faktory, analyzovať spoločenskú dynamiku započatia
užívania drog a kontinuálneho užívania.
11 Iniciovať, zabezpečovať a koordinovať prípravu zákona o drogách Zákon by mal
zosúladiť právne normy, ktoré upravujú jednotlivé času drogovej problematiky, do
jedného právneho celku v nadväznosti na medzinárodné dohovory a právne normy
(mal by komplexne upravovať zákonné používanie omamných a psychotropných látok
na medicínske a vedecké účely, poskytovať právny
podklad pre pôsobenie
preventívnych programov, tiečeme detí a mládeže a pod ) Podielať sa na príprave
zákona o prekurzoroch
b/ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodinv SR
1 Budovať resocializačné zariadenia a systémovo i lokalizačné napojiť túto oblasť na
existujúcu a budovanú sieť liečebných a rehabilitačných zariadení s cieľom dosiahnuť
komplexnú protidrogovú starostlivosť
2 Vyškoliť odborných pracovníkov pre oblasť prevencie drogových
závislosti a
resociahzacie drogovo závislých osôb, ktorí by zabezpečovali aktivizacm a mobilizáciu
vnútorného potenciálu liečených pacientov k liečbe a zapojeniu do života v prirodzenom sociálnom prostredí
3 Zapojiť do procesu prevencie a resocializacie pracovníkov sociálnej kurately
okresných a obvodných úradov, pracovníkov právnických a fyzických osôb, ktoré
poskytujú sociálne služby,
bývalých konzumentov, dobrovoľných a laických
spolupracovníkov z kresťanských, charitatívnych, občianskych a iných neštátnych
organizácii
4 Vytvárať možnosti pre pracovne uplatnenie liečených osôb, komunitny spôsob
reintegracie
osobnosti
a podpory
psychickej
regulácie
a spolupracovat
pn
optimalizovaní podmienok rodinného a pracovného prostredia po ukončení liečby
5 Podporovať a koordinovať štátne i neštátne inštitúcie, ktoré budu poskytovať
aktuálnu i permanentnú pomoc po ukončení resocializačneho procesu (služby
zamerane na podpornú, výchovnu, terenno-rodmnu a profesnu sociálnu pomoc, linky
a centra dôvery, ponuku záujmových, kultúrnych a športových aktivít) ako
náhradných aktivít za drogy
6 Vytvárať podmienky pre samosprávne, režimové, sebaobslužne, pracovno-liečebne
a kreatívne prostredie v resocializačnych zariadeniach
Diferencovať aplikáciu
resocializačnych opatrení podľa veku, stupňa a druhu závislosti, počtu recidív a pod
c/ Ministerstvo školstva SR
1 Zaviesť do všetkých základných a stredných škol cielenú výchovu a vzdelávanie
prevencie závislosti s dôrazom na drogovú závislosť Rozvíjať pozitívne orientovane
aknvitv aj v oblasti záujmovej činnosti a oblasti voľného času (centra voľného času
školské strediska záujmovej činnosti, detské a mládežnícke združenia a organizácie) s
cieľom vychovať jedincov schopných odmietnuť ponuku drog
2 Vyškoliť odborných pracovníkov rezortu školstva, kton poskytujú pomoc deťom v
školských zariadeniach (zákon NR SR č 279/1993 Z z o školských zariadeniach), pre
potreby dieťaťa, školy a spolupráce s rodičmi, v oblasti prevencie závislosti
3
Zabezpečiť
systematické
vzdelávanie
v
drogovej
problematike
pre
učiteľov pedagogických i nepedagogických pracovníkov kton sa zaoberajú výchovou
a vzdelávaním deti Rozvíjať spoluprácu s rodičmi na senzibihzovanie a usmerňovanie
rodinnej výchovy k zdravému životu s cieľom zabrániť vzniku drogových závislosti
4 Dobudovať sieť preventívnych školských zariadení, letore budu poskytovať odbornú
pomoc deťom zo sociálne alebo výchovne zlyhávajúceho prostredia a deťom s
narušeným psychosocialnym vývinom, s cieľom ochrany deti pred sociálne
patologickými javmi V zariadeniach zaoezpečovať vzdelávanie, pnpaüne prípravu na
povolanie
5 Zabezpečiť realizovanie epidemiologických štúdii zameraných na
zist ovanie
výskytu drogových závislosti, ale aj postojov deti k užívaniu drog
6 Zabezpečiť podmienky pre včasné zistenie výskytu drog, identifikovat nákove
skupiny a jedincov, ako aj pname prepojenie
pedagogických pracovníkov na
poradenské a liečebne zariadenia
d/ Ministerstvo kultúry SR
1 Aktívne podporovať uskutočňovanie kultúrnych podujatí, ktoré budu zamerane na
propagovanie zdravého života bez drog
2 Vykonávať systematickú propagandu masmedialneho typu a osvetu
s využitím
reklamných fonem pre posilňovanie postojov verejnosti na zabránenie rastu
požiadaviek po drogách
3 Iniciovať Slovensky rozhlas a Slovensku televíziu k výrobe špeciálnych cyklickvch
relácii v televízii a rozhlase na ternu 'Formy účinného boja pron drogám a drogovej
závislosti'
4 Vvuživať multimediálně programy pre deti, organizovane Vfedzinarodnvm domom
umenia Bibiána, ako aj divadelne aktivity, špeciálne v bábkových divadlách
5 Iniciovať vznik pôvodných literárnych, televiznvch,
divadelných, hudobnveh.
rozhlasových a filmových diel, v ktorých sa umeleckou formou odhalí škodlivosť
drogovej závislosti
6 Zintenzívniť metodickú a vychovno-vzdelavacm činnosť v Národnom osvetovom
centre, zacielenú na prevenciu drogovej závislosti, wuzivať sieť kulturno-osvetovych
zariadení na konkrétne aktivity, špeciálne programy, besedy, wstaw publikačnú
činnosť a videozáznamy s tematikou boja proti drogám
7 Do plánov činnosti knižníc povinne zapracovať vzdelávacie aktivity o škodlivosti
užívania drog a o boji proti ich
požívaniu s vyuäüm osvedčených fonem
komunikácie, najma besied, prednášok, kvízov, súťaži a pasiem
8 Požiadať registrovane cirkvi a náboženské spoločnosti o aplikáciu Národného
programu boja proti drogám v každodennom styku
s veriacimi s dôrazom na
prevenciu a resocializaciu drogovo závislých osôb
e/ Ministerstvo hospodárstva SR
Vytvoriť v spoluprací s represívnymi organmi učmny kontrolný
zákonnej výroby chemických látok a obchodu s nimi
mechanizmus
s cieľom zamedzenia ich
prelínania do nezákonnej sféry Za tym účelom zabezpečovať a koordinovať prípravu
zákona o prekurzoroch a podieľať sa na vytváram potrebných inštitucionálnych a
orgamzačnvch predpokladov
f/ Ministerstvo pôdohospodárstva SR
Vypracovať legislatívne podklady a vytvonť kontrolný mechanizmus pre kontrolu
zákonného pestovania rastlín potrebných na výrobu liekov a zamedzenie nezákonného
pestovania rastlín, z ktorých sa môžu vyrábať drogy
g/ Ministerstvo financií SR
1 Vytvonť špecializovaný útvar zameraný na boj proti drogám,
letory zabezpečí
dokumentačnú, informačnú, anaivticku a výkonnú činnosť Ústrednej colnej správy
SR, ako aj zodpovedajúcu medzi rezortnú a medzinárodnú spoluprácu pn odhaľovaní
a objasňovaní
trestnej činnosti nezákonnej výroby, dovozu, vývozu, prevozu
a
obchodovania s drogami
2 Podieľať sa na zvyšovaní úrovne činnosti špecializovaných služieb spolupôsobiacich
pn odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej činnosti, narnia zvyšovaním kvality
odborných, analytických a prognostických činnosti na useku colnej služby
3 Zabezpečovať pravidelne vzdelávanie príslušníkov colnej služby
účinnosti a skvalitňovanie boja proti drogám
pre zvyšovanie
v spolupráci s medzinárodnými
organizáciami a zahraničnými partnermi
4 Rozvijat všestrannú medzinárodnú spoluprácu na useku boja proti drogám (hlavne
prostredníctvom WCO - svetovej colnej organiza cie), ako aj vzájomnú spoluprácu a
výmenu skúsenosti jednotlivých rezortov zúčastnených na uplatňovaní pravsr v boji
proti drogám s ich zahraničnými partnermi
5 Realizovať dobudovanie špecializovaných pracovísk colnej správy
na colných
priechodoch v oblasti technickej, ako aj personálnej, s cieľom minimalizacie možnosti
prieniku drog na územie Slovenskej republiky
h/ Ministerstvo spravodlivosti SR
1 Zabezpečiť systematické vzdelávame v drogovej problematike pre pracovníkov
všetkých zariadení Zboru väzenskej a justičnej straže SR
2 Zabezpečiť podmienky pre včasné zistenie výskytu drog v zariadeniach Zboru
väzenskej a jusačnej straže SR, identifikovanie rizikových skupin a jedincov, ako aj
uplatňovanie cielených programov pre tieto skupiny
3 Vytvárať podmienky na dobrovoľnú a ochrannú liečbu drogovo zavisivch, ktorí su
vo vvkone trestu Zvyšovať zdravotnícke kapacity vo výkone trestu na liečenie
drogových závislosti
i/ Ministerstvo vnútra SR
1 Vytvoriť špecializovaný útvar zameraný na boj proti drogám,
ktorý zabezpečí
dokumentačnú, informačnú, analytickú a výkonnú činnosť Policajného zboru, ako aj
zodpovedajúcu medzirezortnu
a medzinárodnú spoluprácu pri odhaľovaní a
objasňovaní trestnej činnosti nezákonnej výroby, dovozu, wvozu, prevozu a obchodovania s drogami
2 Zvyšovať úroveň činnosti jednotlivých služieb Policajného zboru spolupôsobiacich
pn odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej činnosti
Zwsovať kvalitu
expertíznych, analytických a prognostických činnosti, ktoré ovplyvňujú vedenie boja
proti drogám V expertíznej a analytickej činnosti spolupracovať s UNDCP s cieľom
zdokonaľovania činnosti a zvyšovania úrovne aplikácie zhromaždenvch odbornvch
postupov a údajov
3 Zabezpečovať pravidelne vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru na zvyšovanie
účinnosti a skvalitňovanie boja proti drogám Vvuživať pn tom osvedčené formy
spolupráce a pomoci medzinárodných organizácii a zahraničných partnerov
4 Rozvíjať všestrannú medzinárodnú spoluprácu na useku boja prou drogám (hlavne
prostredníctvom INTERPOL-u a UNDCP), ako aj vzájomnú spoluprácu a výmenu
skúsenosti jednotlivých rezortov
zúčastnených na uplatňovaní pravá v boji proti
drogám s ich zahraničnými partnermi
5 Podieľať sa na príprave zákona o prekurzoroch, ktorý by mal legislatívne doriešiť
kontrolu chemickej a špeciálnej farmaceutickej výroby a distribúcie s cieľom zabrániť
jej prelínaniu ba do nezákonnej sféry a zneužívaniu základných chemických látok a
nástrojov na nezákonnú výrobu drog
6 Zabezpečiť vytvorenie potrebných organizačných a ďalších predpokladov na
dosiahnutie čo najužšieho prepojenia činnosti Policajného zboru a colnej služby pn
odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej činnosti
j/ Ministerstvo obrany SR
1
Zabezpečiť vzdelávanie veliteľského zboru \rmady SR v oblasti
drogovej
problematiky ako aj zdravotníckeho personálu preidennfikovame a včasnú pomoc
drogovo závislým občanom vykonávajúcim vojenskú službu
2 Vypracovať preventívne programy k drogovej problematike, ktoré budu zaradene
ako súčasť výchovy a výcviku odvedencov a vojakov základnej vojenskej služby
k/ Ministerstvo dopraw. pôšt a telekomunikácií SR
1 Zabezpečiť vytvorenie organizačných a ďalších predpokladov na dosiahnutie čo
najužšieho prepojenia činnosti Železničnej polície SR, Policajného zboru a Colnej
služby pn odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej činnosti
2 Rozvíjať všestrannú medzinárodnú spoluprácu ne useku boja pron drogám, hlavne
prostredníctvom medzinárodnej organizácie COL
POFER, ako aj spoluprácu a
výmenu skúsenosti so zahraničnými partnermi Železničnej polície SR
3 Zvyšovať úroveň jednotlivých služieb Železničnej polície SR pn
dokumentovaní drogovej trestnej činnosti
odhaľovaní a
1/ Generálna prokuratúra SR
1 Vytvoriť špecializovaný centrálny útvar zameraný na postih páchateľov tr-estnych
činov súvisiacich s drogami na Generálnej prokuratúre SR
2 Postupne pripravovať špecialistov pre postih trestných činov súvisiacich s drogami
na všetkycn krajských prokuratúrach
3 Rozvíjať všestrannú medzirezortnu a medzinárodnú spoluprácu na useku postihu
trestných činov súvisiacich s drogami
m/ Štatistický úrad SR
Systematicky vykonávať výskum verejnej mienky a efektu protidrogovej senzibilizacie
spoločnosti a vyhodnocovať zmeny v hodnotovej onentacu a postojoch obwateľstva
podľa regiónov, vekových a socialnvch skupín Výsledky výskumu poskytovať praxi
pre účely predchádzania a potláčania drogových závislosti
n/ Rada vlády SR pre boi s protispoločenskou činnosťou
1 Podieľať sa na vytváraní a koordinovaní funkčného mechanizmu pre rozvíjame,
usmerňovanie a koordináciu prevencie drogových závislosti vo všetkých relevantných
rezortoch a mych subjektoch starostlivosti na regionálnych úrovniach
2 Podporovať technické, materiálne a personálne zabezpečenie preventívnych opatrení
na úrovni štátnej správy (centrálnej i regionálnej) i neštátnych subjektov
3
Spolupracovať pn zabezpečovaní
informovanosti,
kontrapropagande masmedialneho a reklamného vplwu
progresívnej
osvetv a
v boji proti drogám a
iniciovat nove prístupy v tejto oblasti
o/ Združenie miest a obcí SR
1 Zabezpečovať v komunálnej sfére (bydlisko, mesto, obec, region a pod ) alcnvne
pôsobenie záujmových (aj jednorazových) programov na zabraňovanie vzniku
drogových závislosti
2 Aktivizovať a vytvárať záujmovú sféru a sféru voľného času so zameraním na deti a
mládež, ktoré by poskytovali možnosti aktivít smerujúcich k zdravému spôsobu života
bez drog
3 Zabezpečovať spoluprácu v boji proti drogám a drogovým
závislostiam medzi
miestnymi organmi sociálnej, školskej, zdravotníckej sféry a obecnou políciou
Spoločne úlohy
1
Iniciatívne navrhovať, podieľať sa na tvorbe resp pripravovať
a vo vlastnej
pôsobnosti vykonávať príslušne legislatívne úpravy (v oblasti všeobecne závazných i
interných právnych predpisov) s cieľom zjednocovať legislativu v oblasti boja proti
drogám, premietať medzinárodne dohovory a závazky do nášho právneho systému a
približovať právny system systému pravá Európskej ume
/min zdravot, min prace, soc veci a rod, mm školstva, mm kultury, min
hospod , min pôdohospod , min financií, min spravodl, mm vnútra, gen prok /
2 Budovať a skvalitňovať vnútorný informačný system na zber a vyhodnocovanie
údajov k drogovej problematike
Dbať pritom na
potrebu vzájomnej výmeny
informácii v štátnych organoch, príslušných inštitúciách i v medzinárodnom meradle v
spolupráci s medzinárodnými inštitúciami
min zdravot, min prace, soc veci a rod, min školstva, mm hospod, mm
pôdohospod , min financií, min spravodl, mm vnútra, gen prok /
3
Vytvoriť take vnútorne organizačne štruktúry, ktoré pnnesu koordinovanější,
efektívnejší a odborne kvalifikovaný postup
v boji proti drogám Pntom dbať na
odbornú spôsobilosť pracovníkov, na rozvíjanie spolupráce, vzájomnej informovanosti
a koordináciu činnosti jednotlivých rezortov ako aj na zabezpečenie
efektívnej
medzinárodnej spolupráce
/min zdravot, min prace, soc veci a rod, mm školstva, min hospod, mm
pôdohospod , min financů, min spravodl, mm vnútra, gen prok /
4 Koordinovať spoluprácu pn zriaďovaní komplexných zariadení pre
prevenciu,
liečbu a resociauzaciu drogových závislosti a drogovo závislých osôb s cieľom
dosiahnuť systémový prístup nesených okruhov problémov
/min zdravot, mm prace.soc veci a rod . min školstva/
SLOVENSKA REPUBLIKA
VÝBOR MLNISTROV
PRE DROGOVÉ ZÁVISLOSTI A KONTROLU DROG
ZRIADENÝ VLÁDOU SR
V ROKU 1995
ŠTATÚT
Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog
Ci. i
Úvodné ustanovenie
Štatút Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog upravuje postavenie,
úlohy a zásady činnosti Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog (ďalej
len "výbor") a jeho štruktúru
Postavenie a úlohy výboru
ČI. 2
(1) Výbor je koordinačný, poradný, iniciatívny a kontrolný orgán vlády
Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") vo veciach protidrogovej politiky vlády a boja
prou drogám v súlade s Národným programom boja proti drogám
(2) Výbor pôsobí v súlade s ústavným postavením a činnosťou vlády a jej
programovým vyhlásením. Vo svojej činnosti sa nadi všeobecne závaznými právnymi
predpismi a uzneseniami vlády
(3) Činnosťou výboru nieje dotknutá pôsobnosť a zodpovednosť ministerstiev,
ostatných ústredných organov štátnej správy ani ďalších ústredných orgánov a ich
vedúcich v boji proti drogám
ČI 3
(1) Výbor ako koordinačný orgán vlá'dy~*pôsobí na zvyšovanie účinnosti boja
prou drogám tým, že koordinuje jednotlivé aktivity boja proti drogám všetkých
zainteresovaných ústredných organov, ďalších orgánov, organizácií a inštitúcii
Zabezpečuje súbežnosť a nadväznosť opatrení a aktivit z hľadiska časového, vecného a
priestorového i z hľadiska spôsobov ich realizácie
V súvislosti S tým výbor
zabezpečuje sprostredkúvanie prenosu informácií zo zahraničia v rámci multilaterálnej
spolupráce s odbornými organmi a inštitúciami Organizácie spojených národov,
Rady Európy, Európskej ume a ďalšími medzinárodnými organmi, organizáciami a
inštitúciami
Výbor koordinuje najma
a/ rozvíjanie, aktualizovanie a dôsledné presadzovanie Národného
'. * ^
programu boja
proti drogám jednotlivými ústrednými orgánmi, ďalšími organmi, organizáciami a
inštitúciami,
b/ prípravu legislatívnych opatrení na useku boja proti vzniku drogových závislostí a
na úseku kontroly drog a podieľa sa na ich zosulaďovaní s právnym poriadkom
Európskej únie
(2) Výbor ako poradný a kontrolný organ vlády posudzuje na požiadanie a z
podnetu vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, pripadne členov výboru
predložené materiály a otázky tykajúce sa boja proti drogám, zaujíma k nim stanoviska,
navrhuje účmné opatrenia a podľa potreby poskytuje metodickú pomoc pn
vypracúvaní konkrétnych preventívnych programov
Výbor posudzuje najma
a/ priebežné uplatňovanie Národného programu boja proti drogám a nesenie s ním
súvisiacich problémov,
b/ analýzy stavu a vývoja drogových závislostí, možné dôsledky jednotlivých opatrení
v rôznych oblastiach spoločenského života na drogovú kriminalitu a mé s ňou spojene
sociálnopatologické javy a navrhuje opatrenia na zvýšenie účinnosti kontroly drog
(3) Výbor ako iniciatívny orgán predkladá vláde, ministerstvám, ostatným
ústredným orgánom, ako aj ďalším organom, organizáciám a inštitúciám, podnety,
návrhy a odporúčania vo veciach boja proti drogám
Výbor iniciuje najma
vypracovávanie návrhov právnych predpisov vo veciach nesenia drogových závislosti a
kontroly drog
ČI 4
Zásady činnosti výboru
(!) Výbor využíva pn plnení svojich úloh odborné poznatky a skúsenosti
ministerstiev a ostatných ústredných organov, stanoviská
vedecko-vyskumnych
pracovísk a vysokých škôl i ďalších inštitúcii
(2) Výbor vo svojej činnosti prihliada na odporúčania odborných organov a
inštitúcii Európskej ume. Rady Európy, Organizácie spojených národov a ďalších
medzinárodných organov, organizácii a inštitúcií v oblast boja proo drogám a
súvisiacim negatívnym javom, využíva pn tom zahraničné skúsenosti a možnosti
medzinárodnej spolupráce
ČI 5
Štruktúra výboru
(1) Výbor tvona predseda, podpredseda a ďalší členovia
(2) Predsedom výboruje podpredseda vlády Ďalšími členmi výboru sú
a/ minister zdravotníctva - podpredseda výboru
b/ minister školstva - podpredseda výboru
c/ minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
d/ minister financií
e/ minister hospodárstva
fľ minister kultury
g/ minister pôdohospodárstva
h/ minister prace, sociálnych veci a rodiny
i/ minister spravodlivosti
j/ minister vnútra
k/ minister zahraničných vecí
1/ minister obrany
m/ generálny prokurátor
(3) Činnosť výboru nadi a vláde za ňu zodpovedá predseda výboru -Počas
neprítomnosti predsedu ho zastupuje podpredseda výboru alebo iný cjen poverený
predsedom výboru
ČI 6
Zasadania výboru
f I) Zasadania výboru zvoláva predseda výboru
(2) Výbor pravidelne rokuje na jarnom a jesennom zasadaní a v prípade
potreby kedykoľvek
(3) Na rokovaniach výboru sa zúčastňujú.
a/ riaditeľ Generálneho sekretariátu výboru,
b/ tajomník Rady vlády SR pre boj s prouspoločenskou činnosťou,
(4) Výbor si môže na svoje rokovania pnzyvať aj ďalších ministrov, resp
štátnych tajomníkov v súlade s programom rokovania.
(5) Výbor môže podľa potreby prizývať na rokovanie aj akúkoľvek inú osobu,
ak je to z hľadiska programu rokovania potrebne
(6) Rokovania výboru su orientované predovšetkým na
dJ realizáciu Národného programu boja proti drogám,
b/ realizáciu konvencii OSN z rokov 1961, 1971 a 1988,
c/ komparáciu s Akčným plánom Európskej ume pre kontrolu drog,
d/ aktualizáciu a prispôsobovanie právneho poriadku SR pravú Európske) únie,
e/ uplatňovanie kontroly drog a prevencie drogových závislosti,
íl vytváranie trvalej databanky údajov, analýzy a prognostické činnosti o povahe a
rozsahu drogového fenoména na celoštátnej úrovni,
g/ koordináciu aktivít a výskum v oblasti drogovej problematiky,
h/ medzinárodnú spoluprácu
(7) Výbor predkladá vláde výročnú správu, v ktorej hodnotí situáciu v štáte a
jej vývoj v oblasti drogových závislostí a nezákonného obchodovania s drogami,
plnenie Národného programu boja proti drogám a navrhuje upresnenie protidrogovej
politiky a aktualizáciu Národného programu boja proti drogám.
ČI. 7
Generálny sekretariát výboru a jeho úlohy
(1) Výkonným orgánom výboru je Generálny sekretariát výboru (ďalej len
"sekretariát"). Sekretariát zodpovedá za realizáciu prijatých záverov výboru, najmä za
každodennú koordináciu aktivit pri plnení Národného programu boja proti drogám.
Sekretariát plní
zároveň úlohy spojené s organizačným a administratívno-technickým zabezpečovaním
činnosti výboru.
(2) Sekretariát je zriadený pri Úrade vlády SR.
(3) Činnosť sekretariátu organizuje a riadi riaditeľ.
(4) Riaditeľa sekretariátu vymenúva a odvoláva výbor na návrh predsedu
výboru.
(5) Sekretariát pripravuje rokovania výboru a zabezpečuje jeho zasadania.
(6) Sekretariát reprezentuje Slovenskú republiku v medzinárodných orgánoch,
organizáciách a inštitúciách príslušných v záležitostiach kontroly drog. Zabezpečuje
vlastný medzinárodný styk, podnecuje alebo umožňuje prenos informácií a údajov
medzi rezortmi a na príslušné medzinárodné orgány, organizácie a inštitúcie, ak sa to
vyžaduje podľa medzinárodných dohovorov. Generálnemu tajomníkovi OSN zasiela
názov príslušných orgánov zodpovedných za realizáciu dôležitých ustanovení
medzinárodných konvencii.
(7) Sekretariát spravuje autonómny rozpočet výboru a zabezpečuje, aby
príspevky príslušných ministerstiev do rozpočtu výboru boli pridelené včas a aby boli
efektívne vvužhé.
(8) Na zabezpečenie činnosti sekretariátu je vyčlenený stály odborný personál z
ministerstiev zastúpených vo výbore. O zložení a početnosti personálu vyčleneného
sekretariátu ministerstvami rozhoduje výbor.
ČI. 8
(1) Sekretariát si môže zriaďovať expertné komisie ako svoje pomocné
orgány.
(2) Expertné komisie tvoria ich predsedovia a členovia. Členmi expertných
komisií sú odborníci zo
všetkých
oblastí spoločenského života. Predsedami
expertných komisií sú členovia sekretariátu. Ostatných členov expertných komisií
schvaľuje výbor na návrh riaditeľa sekretariátu.
/
(3) Expertné komisie sa podieľajú na príprave a posudzovaní materiálov na
rokovania výboru.
ČI. 9
Financovanie činnosti výboru
(1) Výbor je financovaný autonómnym rozpočtom,
z ktorého je
zabezpečovaná jeho činnosť, personálne, administratívne a technické zabezpečenie
sekretariátu, ako aj niektoré vlastné aktivity pri plnení Národného programu boja proti
drogám.
(2) Aktivity výboru sú financované aj zo zriadeného národného fondu pre
kontrolu zneužívania drog a pre oblasť účinnej prevencie, liečebnú a resocializačnú
pomoc drogovo závislým osobám.
ČI. 10
Spôsob rokovania výboru upravuje jeho rokovací poriadok, ktorý schvaľuje výbor.
Návrh rokovacieho poriadku predkladá výboru riaditeľ sekretariátu.
ČI. 11
Štatút výboru nadobúda účinnosť dňom jeho schválenia vládou.
Zbierka zákonov č. 195/1998
Strana 1346
Čiastka 73
195
ZÁKON
z 19. mája 1998
o sociálnej pomoci
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na
tomto zákone:
(4) Rodinu na účely tohto zákona tvoria jej členovia,
ktorými sú manžel, manželka, dieťa a rodičia dieťaťa.
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADU* USTANOVENIA
§1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní
sociálnej pomoci, ktorej clďom je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú núdzu alebo
sociálnu núdzu, zabezpečiť základné životné podmienky
občana v prirodzenom prostredí, zabraňovať príčinám
vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, lyrického vývinu a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.
Sociálna pomoc, právo
na zabezpečenie z á k l a d n ý c h životných
podmienok a s o c i á l n a p r á c a
§2
(1) Sociálna pomoc je
a) sociálna prevencia a
b) riešenie hmotnej núdze alebo riešenie sociálnej núdze, v dôsledku ktorej si občan nemôže sám ani
s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky a riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým
zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej
len .kompenzácia").
(2) Právo na zabezpečenie základných životných
podmienok sa zaručuje okrem občana cudzincovi,1)
osobe bez štátnej príslušnosti, utečencovi,*) odidencovfl a zahraničnému Slovákovi! s pobytom na území
Slovenské] republiky na základe povolenia príslušného orgánu,*) ak sa im neposkytuje pomoc podľa osobitných predpisov*) alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(3) Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé Jedlo denne, nevyhnutné ošatenie
a prístrešie.5)
,
(1) Sociálna pomoc sa uskutočňuje najmä prostredníctvom sociálnej práce.
(2) Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácii o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a b potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem
sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.
§4
Účastníci právnych vzťahov
Účastníci právnych vzťahov sociálnej pomoci sú:
a) občan,
b) cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, utečenec,
odidenec, zahraničný Slovák,
c) Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky (dalej len .ministerstvo"),
d) krajské úrady a okresné úrady,
e) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže.
f) zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú rozpočtovými
11
6
organizáciami ) alebo príspevkovými organizáciami, )
g) obce.
h) ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby za podmienok
ustanovených týmto zákonom (ďalej len .neštátny
subjekt").
DRUHÁ ČASŤ
POSKYTOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI
PRVÁ HLAVA
- *"
SOCIÁLNA PREVENCIA
§5
(1) Sociálna prevencia Je odborná činnosť na pred-
*) Zákon Národnej n^ Slo»eiMl^repubfflv 173/1995 Z. to pobyte cudiincm na úmniSovtnsl^ republiky v znenia
70/1997Z.Z.
*) ZákonNarodncjradyStownskfjTTpublIkyč. 283/1995Z. z. outcífixxK-Ji.
^ Zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
*) Zákon Národne) rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z.
Zákon t 70/1997 Z. z.
'I ! 712 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
^ g 21 ai 23 a § 34 ai 43 zákona Národnej rady Slovenskej republiky í. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v zneni zákona Národnej
rady Slovenskej republiky t. 388/1996 Z. z.
Čiastka 73
Zbierka zákonov é. 196/1998
Strana 1347
chádzanle a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu,
fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.
nať sám ani s pomocou rodiny: obsafíuje aj výchovné
usmerňovanie občanov, najmä s cjefom odstrániť nedostatky vo výchovných pomeroch maloletého.
(2) Sociálna prevencia sa vykonáva najmä pre
7
a) maloletého, )
1. ktorého doterajšia vychovaje vážne ohrozená alebo vážne narušena,
2. s poruchami správania,
3. ktorý zanedbáva povinnú školskú dochádzku,
4. ktorému súd nariadil ústavnú výchovu alebo uložil
ochrannú výchovu, a to pred nástupom na ich
výkon, v čase ich výkonu a v čase po zrušení
ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy,
5. ktorýsadopustllkonaniasoznakmitrestnéhočinu,
b) plnoletého občana,
1. ktorému bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený,
2. ktorý bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby,
3. ktorý bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia
na liečbu drogovo závislých osóbslebo zo zariadenia na resocializáciu drogovo závislých osôb,
c) občana s ťažkým zdravotným postihnutím a občana s nepriaznivým zdravotným stavom.
(4) Rehabilitačná činnosť sú pos(upy na obnovu najvyššie dosiahnuteľného Individuálneho stupňa osobnostného vývinu, fyzickej výkonnosti a pracovnej výkonnosti občana.
(5) Resocializačná činnosť sú postupy převýchovy
občana zamerané na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej hmotnej
núdze alebo sociálnej núdze s cieľom zapojiť občana
do života v prirodzenom prostredí.
(6) Výchovno-rekreačné tábory sa organizujú pre deti
a) občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi,
b) s poruchami správania,
c) s ťažkým zdravotným postihnutím,
d) v náhradnej starostlivosti.
DRUHÁ HLAVA
RIEŠENIE HMOTNEJ NÚDZE A RIEŠENIE
SOCIÁLNEJ NÚDZE
Hmotná núdza
§7
(1) Formy sociálnej prevencie sú:
a) vyhľadávacla činnosť,
b) nápravná činnosť,
c) rehabilitačná činnosť,
d) resocializačná činnosť,
e) organizovanie výchovno-rekreačných táborov.
(2) Vyhtadávacia činnosť Je vyhľadávanie
a) maloletých, ktorých
1. rodičom bráni vo výkone ich práv a povinnosti
závažná prekážka,
2. rodičia nemôžu alebo nechcú riadne plniť svoje
rodičovské práva a povinnosti, alebo
3. rodičia zneužívajú svoje práva, alebo závažným
spôsobom zanedbávajú svoje povinnosti,
b) maloletých s poruchami správania,
c) maloletých, pre ktorých treba zabezpečiť n á h r a d n ú
rodinnú starostlivosť,
d) maloletých, u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania alebo pohlavného zneužívania, alebo maloletých ohrozených z Iných vážnych dôvodov,
e) občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú
starostlivosť,
f) občanov, ktori potrebujú pomoc právnickej osoby
alebo inej fyzickej osoby.
(3) Nápravná činnosť je súhrn postupov na dosiahnutie pozitívnej zmeny v konaní občana s cieľom
zmierniť alebo prekonať hmotnú núdzu alebo sociálnu
núdzu, ktorú občan nemôže z objektívnych dôvodov
alebo zo subjektívnych dôvodov zmierniť alebo preko-
(1) Hmotná núdza je stav, keď príjem") občana nedosahuje životne minimum ustanovené osobitným predpisom.*!
(2) Príjem občana na účely poskytnutia sociálnej
pomoci podľa tohto zákona sa zisťuje v kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, ak tento zákon neustanovuje Inak; pritom sa
prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných
12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti
o sociálnu pomoc.
(3) Príjem občana na účely sociálnej pomoci sa vypočíta zo súčtu príjmu občana a príjmov osôb, ktorých
príjmy sa spoločne posudzujú,") tak, že sa tento súčet
vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú. ")
(4) Občan môže byť v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov.
(5) Občan je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ak si nemôže vlastným pričinením zabezpečiť
alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebo
nepriaznivý zdravotný stav. Za vlastné pričinenie sa
považuje najmä vlastná práca.
(6) Občan Je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, ak
a) nenašiel a ani si nehľadá zamestnanie sam ani za
pomoci príslušného okresného úradu prace alebo
inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá
vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu
podľa osobitného predpisu,") po tom čo skončil
1 § 8 a 9 Občianskeho zákonníka.
» ! o t T V
° a «*n°Di minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.
1 g 2 zákona č. 125/1998 Z. 2.
^ §3 zákona t. 125/1998 Z. z.
") § 3 i zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 387/19i* Z.'*. o zamestnaností. '
Zbierka zákonov č. 195/1998
Strana 134«
1
Čiastka 73
1. poskriné zamestnanie bez vážnych dôvodov, ^ bez
udania dôvodu alebo s nim bolo skončené posledné zamestnanie z dôvodov porušovania pracovnej
discipliny, neuspokojivých pracovných výsledkov
alebo 2 dôvodov, pre ktoré by mohlo dôjsť k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru, alebo nepracoval, alebo
2. prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej
zárobkovej činnosti, alebo činnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bez
vážnych dôvodov. "|
b) je v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich
zamestnanie (ďalej len .evidencia nezamestnaných")
na príslušnom okresnom úrade práce viac ako
24 mesiacov a ani si sám nehľadá") vhodne zamestnanie: obdobia vedenia občana v evidencii nezamestnaných sa na tento účel sčítavajú, ak obdobie medzi
vyradením občana z evidencie nezamestnaných z dôvodu jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, prevádzkovania alebo vykonávania
samostatnej zárobkovej činnosti, alebo činnosti spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby a jeho novým zaradením do evidencie nezamestnaných trvalo menej ako tri mesiace,
ej si neplní vyživovaciu povinnost voči maloletému podlá osobitného predpisu,")
d) si neuplatni všetky pohľadávky a zákonné nároky,
najmä na výživné, na dávky nemocenského poistenia, na dávky dôchodkového zabezpečenia a na
štátne sociálne dávky,
e) nespĺňa podmienky vzniku nároku na podporu
v nezamestnanosti z dôvodu neplnenia povinnosti
platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti
podlá osobitného predpisu' 1 ) alebo
f) si neplní povinnost ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba samostatne
zárobkovo činnej osoby platit poistné na nemocenské poistenie.")
prácou na prekonanie hmotnej núdze sa neskúma, ak
Ide o občana, ktorý
a) dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôcho1
dok, ")
b) je invalidný podľa právoplatného rozhodnutia alebo
posudku Sociálnej poisťovne z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.'Ť
c) je nezaopatrené dieťa,
d) je rodič alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará
1. aspoň o Jedno dieťa do piatich rokov veku alebo
o staršie dieťa, ktoré nemožno umiestniť v predškolskom zariadení,
2. o tri a viac deti do siedmich rokov veku alebo
3. o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) sa osobne, celodenne a riadne stará Q občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občanom
s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo
f) skončil pracovný pomer, prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebo
činnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bez vlastného zavinenia a preukáže, že si nové zamestnanie hľadá sám, za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo
prostredníctvom právnickej osoby, alebo fyzickej
osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa osobitného predpisu.")
(7) Ak sa pri posudzovaní hmotnej núdze viacerých
občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, zisti,
ie jeden z týchto občanov je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, aj ďalšia plnoletá fyzická osoba sa
posudzuje ako občan v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Nezaopatrené dieťa'1 sa na účely tohto
zákona vždy posudzuje ako občan v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov.
(2) Za majetok na účely tohto zákona sa považujú
hnuteľné veci a nehnuteľné veci. a ak to ich povaha
pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
(8) Občan Je povinný preukázať hľadanie zamestnania v prípadoch uvedených v odseku 6 pism. aj a b).
§8
Možnosť zabezpečit alebo zvýšiť si príjem vlastnou
(1) Občan nie je v hmotne) núdzi, ani keď jeho prijemi nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom,9) ak si svojím doterajším príjmom
a svojím majetkom môže riešiť hmotnú núdzu.
(3) Občan si má riešiť svoju hmotnú núdzu užívaním
vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného
majetku. Od občana nemožno požadovať predaj alebo
prenájom
a) nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie.
b) poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy. ktorú užíva
pre svoju potrebu,
c) hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti^ alebo na ktorú sa poskytla dávka sociál
") S 53 zákona Národne) rady Stovrnske) republiky č. 387/1996 Z. z.
") §32ods.8ákDna(ttnidne|n>dySlmaisÍKfrepub«ky£. 387/1996 Z. z.
") J 85 a 86 Zákona o rodine.
1S
) § 57 lákam Národnej rady Sknenskej republiky e. 387/1996 z. z.
") 9HSi«ds.2a3tákanad 1 W I 9 8 8 » , osoctálnomzaterpcťtravmerrtiáJionaNá^
") §4 ««koná Národnej rady Skwmskej repubíky 1193/1994Z. z. opridav1u>ch nadrtao priplatku k pridavkom na*U vznení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky í. 134/1995 Z. z.
") S21 zákona 1100/1988 Zb.
") §29ods.2iákonač. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
"í NapriHad g 322 Občianskeho súdneho poriadku. § 115ods- 2 zákona Národy rady Slovený repul^ 1233/1995 Z. z. o súotych
nRkútoroch a exekučnej ännostt (Exekučný poriadok) t o mm a doplněni óalSrch zákonov.
Zbierka zákonov č. 195/1998
Čiastka 73
Strana 1349
nej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu.
d) hnuteľnej veci a nehnuteľnej veci, ktorú potrebuje
na výkon svojej práce alebo na profesijnú prípravu,
e) osobného motorového vozidla, ktoré využíva na individuálnu prepravu z dôvodu Cažkého zdravotného
postihnutia, alebo
i) hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s morálnymi
zásadami.
nej núdze alebo sociálnej núdze a na'usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sbcjájriéj pomoci;
sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám.
§10
§13
Sociálna núdza
(1) Sociálnoprávna ochrana je činnosť na ochranu
práv a právom chránených záujmov občanov, najmä
maloletých, a to
a) výchovná činnosť,
bj organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti.
c) rozhodovanie o
1. okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,2) ak je dieťa bez
akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo
zdravie v doterajšom prostredí vážne ohrozené,
2. výchovných opatreniach,2^ ak rodičia, iní občania
zodpovední za výchovu dieťaťa alebo Iní občania
ohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa, ak
rodičia alebo Iní občania zodpovední za výchovu
dieťaťa vážne porušujú pravá a povinnosti, najmä
tým, že neutvárajú podmienky na výchovu, vzdelávanie a všestranný vývoj pódia schopnosti dieťaťa,
alebo ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania.
d) ďalšia činnosť.
(1) Sociálna núdza Je stav, keď si občan nemôže sám
zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť
o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich
práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so
spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek.
nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania.
(2) Za sociálnu núdzu sa na účely tohto zákona
považuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným
postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať za
podmienok ustanovených týmto zákonom.
(3) Za nepriaznivý zdravotný stav sa na účely tohto
zákona považujú invalidita podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne, choroba,
porucha zdravia alebo zdravotné postihnutie21) uznané
príslušným ošetrujúcim lekárom.
TRETIA HLAVA
FORMY RIEŠENIA HMOTNEJ NÚDZE
A RIEŠENIA SOCIÁLNEJ NÚDZE
§11
Formy riešenia hmotnej núdze a riešenia sociálnej
núdze sú:
a) sociálne poradenstvo,
b) sociálnoprávna ochrana,
c) sociálne služby,
d) dávka sociálnej pomoci,
e) sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu.
PSVÍ DlíL
SOCIÁLNÍ PORADENSTVO
§12
(1 i Sociálne poradenstvo Je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze
alebo sociálnej núdze, na zistenie príčin Jej vzniku, na
poskytnutie Informácií o možnostiach riešenia hmot-
(2) V rámci sociálneho poradenstva možno občanovi
odporučiť poskytnutie odborných poradenských služieb špecializovanými inštitúciami.
DKUHŤ
DUL
SOOAlJtOriiÁVÍCAOCHKAÄA
(2) Výchovná činnosť Je najmä pôsobenie na zlepšenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, na zlepšenie vzťahov medzi manželmi, ak Je výchova dieťaťa vážne
ohrozená alebo vážne narušená, alebo pôsobenie na
obnovu rodinného prostredia, z ktorého boli deti vyňaté pre zlyhanie výchovnej funkcie rodiny.
(3) Organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti je
a) vedenie prehľadu deti, pre ktoré treba zabezpečiť
náhradnú rodinnú starostlivosť, a vedenie prehľadu občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
b) zabezpečovanie prípravy občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
c) sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu deti, pre ktoré treba zabezpečiť náhradnú rodinnú
starostlivosť, s občanmi vhodným! vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
d) sledovanie vývoja detí v náhradnej rodinnej starostlivosti.
(4) Ďalšia činnosť je najmä
a) výkon kolízneho opatrovníka maloletých,21)
b) výkon funkcie opatrovníka maloletých,2^
c) podávanie návrhov súdu na nariadenie ústavnej
výchovy a zrušenie ústavnej výchovy,1^ na zrušenie
5 S 2 pism. e) zákona Národnej rady Slovenskej repubhky t. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku.
H g 46 Zákona o rodine.
"í § 43 ods. 2 Zákona o rodine.
"I §37ods.3,§68ods.2a|83Zákonaorodtoe.
*l §79 ods. 2 Zákona o rodine.
"i § 45 ods. 3 Zákona o rodine.
Zbierka zákonov e. 195/1998
Strana 1350
výchovných opatrení uložených súdom, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv,")
d) sledovanie vývoja detí v ústavnej výchove a v ochrannej výchove,
e) podávanie správ vo veciach výchovy a výživy maloletých súdu a iným štátnym orgánom. Sociálnej
poisťovni a Národnému úradu práce,
28
f) účasť v trestnom konaní proti mladistvým. )
g) vykonávanie opatrení v záujme maloletého, ktorý
nie je občan Slovenskej republiky, dovtedy, kým
v jeho záujme neurobí opatrenia orgán štátu, ktorého je občanom,
h) spisovanie návrhov a podnetov vo veciach výchovy
a výživy maloletých.
TRETÍ
DIEL
SOCIÁLNI SUJZBT
§14
(1) Sociálne služby sú špecializované činnosti na
riešenie hmotnej núdze alebo na riešenie sociálnej
núdze.
(2) Sociálně služby súa) opatrovateľská služba.
b) organizovanie spoločného stravovania,
c) prepravná služba.
d) starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb,
e) sociálna pôžička.
Prvý oddiel
Opatrovatehká itaiba
§15
(1) Opatrovateľskú službu možno poskytovať
a) občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav
potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní
1. nevyhnutných životných úkonov.
2. nevyhnutných prác v domácnosti alebo
3. kontaktu so spoločenským prostredím, najmä
sprievodom, tlmočením v posunkovej reči pre nepočujúce osoby*} a předčítáním,
b) dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky.
ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovat alebo
zabezpečiť rodičia alebo občan, ktorý prevzal takéto
dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivost
rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(2) Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj vtedy, ak sa jednej matke
a) súčasne narodili tri deti a viac deti alebo
b) v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá.
(31 Opatrovateľskú službu v prípadoch uvedených
Čiastka 73
v odseku 2 možno poskytovať do dovŕšenia troch rokov
veku deti.
(4) Nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce
v domácnosti a formy zabezpečenia kontaktu so spoločenským prostredím sú uvedené v prílohe č. 1.
(5) Rozsah opatrovateľskej služby podľa odseku 1
písm. a) určí príslušný orgán v posudku.
(6) Vážne dôvody, pre ktoré nemožno poskytovať
alebo zabezpečiť osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa, sú:
a) choroba, úraz, kúpeľná liečba alebo úmrtie rodiča
alebo občana, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
b) pôrod matky alebo ženy, ktorá prevzala dieťa do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov
na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
c) nástup do práce z dôvodu vyčerpania podpory pri
ošetrovaní člena rodiny, ak ide o osamelého rodiča
alebo o občana uvedeného v písmene a).
(7) Za osamelého občana sa považuje slobodná žena,
ovdovená žena alebo rozvedená žena, slobodný muž,
ovdovený muž alebo rozvedený muž, alebo žena a muž
osamelí z Iných vážnych dôvodov.
(8) Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému
a) sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo
b) je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy
prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou.
(9) Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne
v byte občana.
Druhý oddiel
Organizovanie spoločného stravovania
§16
(1) Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečit inak
a ktorý
a) je poberateľom starobného dôchodku alebo
b) pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na
spoločné stravovanie.
(2) Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.
Treti o d d i e l
Prepravní ilniba
§17
(1) Prepravnú službu možno poskytovat občanovi
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posud-
") § 44 Zákona o rodine.
"I § 74 at 87 Trestného zákona.
§ 291 aí 301 Trestného portadku.
1 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reä nepočujúcich osôb.
Strana 1351
Zbierka zákonov č. 196/1998
' Čiastka 73
ku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu
prepravu. Účel a rozsah prepravnej služby určí príslušný organ v posudku.
(2) Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečit inak.
(3) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorému sa poskytuje prepravná služba podľa tohto
zákona, nemožno poskytnúť peňažný príspevok na
kúpu osobného motorového vozidla a peňažný príspevok na prepravu.
Štvrtý oddiel
Starostlivosť v zariadeniach
sociálnych služieb
§18
(1) Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb
možno poskytovať občanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo ak
poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona
dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občana.
(2) Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb obec a príslušný orgán zriaďuje üeto
zariadenia sociálnych služieb:
a) domov sociálnych služieb,
b) domov dôchodcov,
c) zariadenie chráneného bývania,
d) detský domov,
e) domov pre osamelých rodičov,
f) stanicu opatrovateľskej služby,
g) zariadenie pestúnskej starostlivosti,
hl útulok,
11 krízové stredisku,
j) resocializačné stredisko,
k) rehabilitačné stredisko,
1) zariadenie opatrovateľskej služby.
(3) Obec zriaďuje okrem zariadení sociálnych služieb uvedených v odseku 2 aj
a) klub dôchodcov,
b) Jedáleň pre dôchodcov,
c) stredisko osobnej hygieny,
d) práčovňu.
(4) Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 2 pism. a) až d), ktoré zriaďuje príslušný orgán, sa
zriaďujú ako rozpočtové organizácie alebo príspevkové
organizácie. Zariadenia sociálnych služieb uvedené
v odseku 2 pism. e) až 1), ktoré zriaďuje príslušný
orgán, sa zriaďujú ako rozpočtové organizácie alebo
ako organizačné súčasti príslušného orgánu, ktorý
zariadenia zriadil.
(5) Obec zriaďuje zariadenia sociálnych služieb ako
svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie
alebo ako Iné právnické osoby.*)
^ / ľ '^'"^
Sk>vensla;
{6) Zariadenia sociálnych služieb- uvedené v odseku 2 s výnimkou zariadenia pestúnskefítarostlivosU
a zariadenia sociálnych služieb uvedené v. odseku 3
JI
možno účelne a vhodne zlueovaí. )
(7) Zariadenie sociálnych služieb zriadene zlúčením zariadení sociálnych služieb uvedených v odseku
2 pism. e), 0, h) až 1) môže poskytoval aj sociálne
služby uvedené v § 14 ods. 2 pism. a) a c).
(8) V zariadeniach sociálnych služieb sa starostlivosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne; možno ju poskytovať aj prechodne na určitý čas. Pri dennej
starostlivosti sa starostlivosť poskytuje v pracovných
dňoch a v pracovnom čase. Pri dennej starostlivosti sa
neposkytuje bývanie. Pri týždennej starostlivosti sa
neposkytuje starostlivosť počas sobôt a nediel, štátnych sviatkov a sviatkov.
(9) V zariadení sociálnych služieb nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorého zdravotný stav
vyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.
(10) Domov sociálnych služieb, domov dôchodcov
a detský domov sa podieľajú na zabezpečovaní posky
tovania zdravotnej starostlivosti a utvárajú podmienky na zriadenie zdravotníckeho zanadenia podľa osobitného predpisu.33) Na zabezpečovaní poskytovania
zdravotnej starostlivosti sa podieľa aj stanica opatrovateľskej služby a zariadenie opatrovateľskej služby
(11) Domov sociálnych služieb pre deti a detsky domov sa podieľajú na zabezpečovaní vzdelávania a prípravy na povolanie; domov sociálnych služieb pre deti
sa podieľa aj na zabezpečovaní prípravy na prácu
a zaškolenia.
§19
(1) Zariadenia sociálnych služieb uvedené v § 18
ods. 2 pism. a) až c) aj) zriadené ako rozpočtové organizácie môžu zabezpečovať v rámci záujmovej činnosu
alebo pracovnej terapie ďalšie činnosti ako vedľajšie
hospodárstvo. Vedľajšie hospodárstvo je súčasťou
hlavnej činnosti, pričom náklady na vedľajšie hospodárstvo a výnosy z vedľajšieho hospodárstva su súčasťou rozpočtu zariadenia sociálnych služieb. Výnosy
z vedľajšieho hospodárstva možno použiť na rozvoj
vedľajšieho hospodárstva a na rozvoj starostlivosti poskytovanej v týchto zariadeniach sociálnych služieb.
(2) Ak je výsledkom záujmovej činnosti alebo pracovnej terapie zhotovenie hnuteľnej veci, možno poskytnúť občanovi, ktorý sa podieľal na jej zhotoveni, odmenu; ak sa na zhotovení veci podieľalo viac občanov,
odmena sa urči pre každého z nich rovnakým dielom.
(3) Spôsob určenia výšky odmeny podľa odseku 2
a spôsob jej vyplácania ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
J národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Národnej rady Slovenskej
') i 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky í 303/1995 Z. z
ÚÍ Xa N ä r o
Slovenské'] n T V ' " '
M
* í " t y Slovenskej republiky c. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona Národnej rady
Zbierka zákonov č. 185/1998
Strana 1352
Domov sociálnych služieb
§20
(1) V domove sociálnych služieb možno poskytovať
starostlivosť občanovi so zdravotným postihnutím,
ktorým sú telesné postihnutie, duševné poruchy a poruchy správania alebo zmyslové postihnutie uvedené
v prílohe č. 2, alebo kombinácia postihnuti, ak
a) Je na tento druh sociálnej služby odkázaný.
b) Je pre neho tento druh sociálne] služby účelný,
pretože
1. tomuto občanovi nemožno poskytnúť inú sociálnu
službu podľa tohto zákona alebo
2. poskytnutie Inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občana.
(2) Posudok o zdravotnom postihnutí na účely poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb
vydáva príslušný orgán.
(3) V domove sociálnych služieb sa
a) poskytuje nevyhnutná starostltvosť, ktorou je
1. stravovanie,
2. bývanie,
3. zaopatrenie.
b) poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je
1. vychová,
2. poradenstvo,
3. záujmová činnosť,
4. kultúrna činnosť.
5 pracovná terapia,
6. rekreačná činnosť.
7. rehabilitačná činnosť.
c) poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť
v domove sociálnych služieb poskytuje občanovi
celoročne a občan nemá osobné vybavenie,
d) utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie.
e) zabezpečuje úschova cenných vecí.
(4) Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade so
zásadami zdravej výživy, s prihliadnutím na vek
a zdravotný stav občanov, ktorým sa stravovanie poskytuje, a podľa stravných Jednotiek.
(5) Za celodenné stravovanie sa považujú raňajky,
obed. večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte,
pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie
Jedlá.
(6) Za stravnú jednotku sa považuje finančná norma
priemerných nákladov na potraviny (suroviny).
(7) Výšku stravnej Jednotky a ďalšie podrobnosti
o stravovaní vrátane spôsobu zabezpečovania stravovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
(8) Za bývanie v domove sociálnych služieb sa považuje užívanie podlahovej plochy obytnej miestnosti,
príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov, užívanie prevádzkového zariadenia obytnej
miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a užívanie vybavenia obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné plnenia
spojení s bývaním.
Čiastka 73
(9) Za zaopatrenie sa považuje najmä
a) upratovanie,
b) poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žehlenie
alebo mangľovanle posteľnej bielizne,
c) pranie, čistenie a žehlenie osobného šatstva,
ďl poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov uvedených v prílohe č. 1, ak
ich poskytovanie vyžaduje nepriaznivý zdravotný
stav občana.
(10) Za osobné vybayenle sa považuje osobné šatstvo, osobná obuv a hygienické potreby.
(11) Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v domove sociálnych služieb, o príslušenstve obytnej
miestnosti, o prevádzkovom zariadení obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti, o vybavení
obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti
a spoločných priestorov, o spoločných priestoroch
a podrobnosti o vecných plneniach spojených s bývaním ustanov! všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§21
Domov sociálnych služieb možno zriaďovať ako domov sociálnych služieb pre deti a domov sociálnych
služieb pre dospelých. Domov sociálnych služieb pre
deti a domov sociálnych služieb pre dospelých možno
účelne a vhodne zlučovať.
§22
(1) V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu s
a) telesným postihnutím.
b) duševnými poruchami a poruchami správania alebo
c) telesným postihnutím a duševnými poruchami
a poruchami správania.
(2) V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostltvosť aj dieťaťu s telesným postihnutím alebo s duševnými poruchami a poruchami správania, ktoré Je zároveň zmyslovo postihnuté.
(3) V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo do skončenia
vzdelania za osobitných podmienok a v prípade ďalšej
prípravy na povolanie do skončenia tejto prípravy na
povolanie, najdlhšie do 25 rokov veku, v odôvodnených prípadoch aj dlhšie.
(4) Deťom s duševnými poruchami a poruchami
správania sa pred umiestnením do domova sociálnych
služieb pre deti s duševnými poruchami a poruchami
správania zabezpečuje špeclálnopedagogická diagnostika, psychologická diagnostika, lekárska diagnostika
a sociálna diagnostika v diagnostickom oddelení, ktoré môže zriaďovať domov sociálnych služieb pre deti
s duševnými poruchami a poruchami správania.
(5| Starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti sa organizuje v skupinách s prihliadnutím na vek
a schopnosť deti. Počty detí v skupine ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá minister7
stvo.
- ~, - ~»
Strana 1353
Zbierka zákonov ó. 195/1998
Čiastka 73
(6) Dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych
služieb pre deti celoročne, domov sociálnych služieb
pre deti poskytuje mesačne vreckové.
(7) Vreckové sa poskytuje podľa veku dieťaťa, a to od
6 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa od 6 rokov do
15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 10 %
sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Ak Ide o dieťa nad
15 rokov veku. poskytuje sa vreckové vo výške 15 %
sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33)
(8) Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove
sociálnych služieb pre detí celoročne, vecné dary v sume najviac 400 Sk v kalendárnom roku.
(9) Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje pri
skončení starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou
výchovou v domove sociálnych služieb, najskôr po
dosiahnutí 18. roku veku, jednorazový pe*ažny príspevok na výbavu vo výške päťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Jednorazový peňažný príspevok
na výbavu sa neposkytuje, ak po skončení starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou výchovou v domove
sociálnych služieb pre deti sa poskytuje starostlivosť
v domove sociálnych služieb pre dospelých.
§23
(1) V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi
a) s telesným postihnutím,
b) s duševnými poruchami a poruchami správania,
c) so zmyslovým postihnutím alebo
d) s kombináciou postihnutí.
(2) V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi od skončenia
povinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelania
za osobitných podmienok, od skončenia ďalšej prípravy na povolanie a ďalším dospelým občanom so zdravotným postihnutím od 25 rokov veku.
§24
Domov dôchodcov
(1) V domove dôchodcov možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému nemožno poskytovať Inú sociálnu službu podlá tohto zákona altbo poskytnutie Inej
sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši
hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občana
a ktorý
a) Je poberateľom starobného dôchodku,
b) pre svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sústavnú starostlivosť Inej osoby, ktorú občanovi nemôže zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby, alebo
c) poskytovanie starostlivosti v domove dôchodcov
potrebuje z Iných vážnych dôvodov.
§ 2 pusm. c) zákona i 125/1998Z.Z.
(2) V domove dôchodcov sa
.
•.*. , f
a) poskytuje nevyhnutaástarostllvesť, ktorou je
1. stravovanie,
, • ,
2. bývanie,
3. zaopatrenie,
b) poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je
1. poradenstvo,
2. záujmová činnosť.
3. kultúrna činnosť,
c) poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť
v domove dôchodcov poskytuje občanovi celoročne
a občan nemá osobné vybavenie,
d) podporuje účasť na spoločenskom živote.
e) zabezpečuje úschova cenných veci.
(3) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) a na poskytovanie osobného
vybavenia podľa odseku 2 písm. c) ustanovenia § 20
ods. 4 až 11 platia rovnako.
§25
Zariadenie chráneného bývania
(1) V zariadení chráneného bývania možno poskytovať bývanie a dohľad občanovi
a) so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe
č. 2 alebo
b) s duševnou poruchou uvedenou v prílohe č. 3.
(2) Občan uvedený v odseku 1 musí byť schopný
viesť samostatný život s pomocou Inej osoby.
(3) Posudok o zdravotnom postihnutí uvedenom
v prílohe č. 2 a posudok o duševnej poruche uvedenej
v prílohe č. 3 vydáva príslušný orgán.
(4) Dohľad je sledovanie správania a činnosti občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení
chráneného bývania.
(5) Na poskytovanie bývania ustanovenia § 20 ods. 8
a 11 platia rovnako.
§26
Detský domov
(DV detskom domove možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do dosiahnutia plnoletosti
a ďalej až do osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov
veku; deťom sa v detskom domove poskytuje starostlivost nahrádzajúca prirodzené rodinne prostredie. Za
osamostatnenie na účely tohto zákona sa považuje
zabezpečenie si bývania.
(2) V detskom domove sa poskytuje
a) nevyhnutná starostlivosť, ktorou je
1. stravovanie,
2. bývanie,
3. zaopatrenie,
b) výchova,
c) liečebno-výchovná starostlivosť, ktorou Je špecializovaná odborná činnosť zameraná na odstránenie
alebo na zmiernenie porúch psychického vývinu,
osobnostného vývinu a sociálneho vyvinu dieťaťa,
Strana 1354
Zbierka zákonov č. 195/1998
Čiastka 73
d) ďalšia starostlivosť, ktorou je
1. poradenstvo.
2. záujmová činnosť,
3. kultúrna činnosť.
4. rekreačná činnosť,
e) osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v detskom
domove poskytuje dieťaťu celoročne a dieťa nemá
osobně vybavenie.
výšky úhrady výdavkov na dieťa v profesionálnej náhradnej rodine a podrobnosti o spôsobe vedenia účtov
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 pism. a) a na poskytovanie osobného
vybavenia podľa odseku 2 pism. e) ustanovenia § 20
ods. 4 až 11 platia rovnako.
(1) V domove pre osamelých rodičov možno poskytovať bývanie a poradenstvo
a) osamelému rodičovi maloletého alebo osamelému
rodičovi s maloletým, ktorých život alebo zdravie
sú ohrozené alebo Je ohrozená výchova maloletého,
alebo
b) osamelej tehotnej žene, ktorá sa ocitla v sociálnej
núdzi spôsobenej stratou rodinného prostredia.
(4) Starostlivosť v detskom domove sa organizuje
v skupinách.
(5) Detský domov môže poskytovať starostlivosť
a) v rodinách na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti (ďalej len .profesionálna náhradná rodina"), ktoré poskytujú deťom starostlivosť
a výchovu vo vlastnom rodinnom prostredí mimo
detského domova.
b) v sieti samostatných skupín, ktoré poskytujú starostlivosť a výchovu blízku rodinnému prostrediu
so samostatným stravovaním a hospodárením s vyčleneným rozpočtom; samostatná skupina sa môže
umiestniť v samostatnom byte alebo v rodinnom
dome.
(6) Pri starostlivosti v detskom domove sa vychádza
z psychologickej diagnostiky, pedagogickej diagnostiky a špeciálnopedagogickej diagnostiky, ktorú zabezpečuje diagnostické centrum3*) pre každé dieťa. 0 vývine dieťaťa v detskom domove sa vedie osobný
denník.
(7) Dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť
v detskom domove, detský domov poskytuje mesačne
vreckové.
(8) Vreckové sa poskytuje podľa veku dieťaťa, a to
od 6 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa od 6 rokov do
15 rokov veku. poskytuje sa vreckové vo výške 10 %
sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.") Ak ide o dieťa nad
15 rokov veku. poskytuje sa vreckové vo výške 15 %
sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33)
(9) Detský domov poskytuje dieťaťu, ktorému sa
poskytuje starostlivosť v detskom domove, vecné dary
v sume najviac 400 Sk v kalendárnom roku.
(10) Detský domov poskytuje pri skončení starostlivosti v detskom domove dieťaťu, ktorému sa poskytovala starostlivosť najskôr po dosiahnutí 18. roku veku,
jednorazový peňažný príspevok na výbavu vo výške
päťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené
dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje, ak
po skončení starostlivosti v detskom domove sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti
alebo v domove sociálnych služieb pre dospelých.
(11) Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v detskom domove, o činnosti detského domova, o určeni
§27
Domov pre osamelých rodičov
(2) Na poskytovanie bývania ustanovenia § 20 ods. 8
a 11 platia rovnako.
§28
Stanica opatrovateľskej služby
(1) V stanici opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od dvoch rokov veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak si rodičia alebo
Iný občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia
príslušného orgánu, nemôžu na prechodný čas plniť
povinnosti voči dieťaťu.
(2) V stanici opatrovateľskej služby sa poskytuje
a) nevyhnutná starostlivosť, ktorou je
1. stravovanie,
2. bývanie,
3. zaopatrenie,
b) pomoc pri príprave na školské vyučovanie, sprevádzanie do školy a zo školy alebo sprevádzanie na
záujmovú činnosť a zo záujmovej činnosti,
c) výchovná starostlivosť o deti predškolského veku.
(3) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 pism. a) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9
a 11 platia rovnako.
§29
Zariadenie pestúnskej starostlivosti
(1) V zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti právoplatným rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
(2) V zariadení pestúnskej starostlivosti občan, ktorému bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti
(ďalej len .pestún"), poskytuje náhradnú rodinnú starostlivosť deťom, ktoré sú zverené do pestúnskej starostlivosti, najmä súrodencom. Zariadenie pestúnskej
starostlivosti možno zriadiť najmenej pre štyri deti.
(3) V zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytovať starostlivosť aj dieťaťu, ktoré Je dočasne zve-
§ 13 tídmna Národnej rady Slovensky republiky č. 279/1993 Z. «. o školských zariadeniach.
Čiastka 73
Strana 1355
Zbierka zákonov 6.105/1998
rené do starostlivosti pestúna v zariadení pestúnskej
starostlivosti.
pestúna patri len vtedy, ak dieťa sptóajJŽdmienky
nezaopatřenosti podľa osobitného predpisu.1-7)
(4) Na výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení
pestúnskej starostlivosti možno použiť aj byt alebo
rodinný dom pestúna.
(12) Ak pestúnsku starostlivosť v zariadení vykonávajú manželia, odmena pestúna sa'určí každému
z nich osobitne tak, aby súčet ich odmien neprekročil
výšku odmeny určenú podľa odseku 11.
(5) Pestúnska starostlivosť v zariadení pestúnskej
starostlivosti sa vykonáva na zaklade písomnej zmluvy
pestúna s pnslušným orgánom. Výkon pestúnskej
starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti sa
začína prijatím prvého dieťaťa na základe právoplatného rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti vykonávanej v zariadení pestúnskej
starostlivosti.
(6) Zmluva podľa odseku 5 musí obsahovať najmä
a) pravá a povinnosti pestúna a príslušného organu
pri výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení
pestúnskej starostlivosti,
b) deň začatia výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti,
c) miesto výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení
pestúnskej starostlivosti a
d) výšku odmeny pestúna.
(7) Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti sa
na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a poistenia v nezamestnanosti považuje za zamestnanca.
(8) Povinnosti zamestnávateľa na účely platenia
poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové zabezpečenie a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti má príslušný orgán, ktorý zariadenie
pestúnskej starostlivosti zriadil, 3lebo obec, klora zariadenie pestúnskej starostlivosti zriadila.
(9] Na zodpovednosť pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti za škodu spôsobenú pri plnení úloh
alebo v priamej súvislosti s nim a na zodpovednosť
zamestnávateľa za škodu s výnimkou zodpovednosti
za škodu na odložených veciach sa vzťahujú predpisy
platné pre zamestnancov v pracovnom pomere.35)
(10) Pestúnovi, ktorý vykonáva pestúnsku starostlivosť v zariadeni pestúnskej starostlivosti, patrí odmena. Odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti sa posudzuje
ako príjem zo závislej ännosU.
(11) Odmena pestúna sa určuje ako násobok sumy
životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom 3 ! v závislosti od počtu
deti zverených do pestúnskej starostlivosti. Pri starostlivosti o jedno dieťa až štyri deti Je odmena pestúna 2,5-násobok sumy životného minima pre plnoletú
fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom;3^
pri starostlivostí o viac ako štyri ded sa odmena pestúna za každé ďalšie zverené dieťa zvyšuje o 0,6-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.3^ Po zániku
pestúnskej starostlivosti plnoletosťou dieťaťa odmena
§170 až 203, §205 a 206 Zákonníka práce.
§ 2 pism. a) zákona ó. 125/1998 Z. z.
(13) Odmena pestúna patrí aj počas voľna na zotavenie pestúna, na ktoré má pestún nárok v dĺžke
piatich týždňov v kalendárnom roku.
(14) Pestún v zariadeni pestúnskej starostlivosti je
povinný uhrádzať 10 % výdavkov na prevádzku zariadenia; výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti je povinný uhrádzať, ak
v jednotlivom prípade neprevyšujú 100 Sk.
(15) Výdavky spojené s údržbou a opravou zariade
nia pestúnskej starostlivosti, ktoré je zriadene v byte
alebo v rodinnom dome pestúna, uhrádza príslušný
orgán alebo obec vo výške 50 % sumy preukážateľných
výdavkov, najviac vo výške 40 000 Sk, ak príslušný
orgán alebo obec dali na údržbu a opravu predchádzajúci písomný súhlas.
(16) Poplatok na zriadenie telefónnej stanice v zariadení pestúnskej starostlivosti uhrádza príslušný orgán alebo obec. Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je povinný uhrádzať výdavky na telefonické
hovory.
(17) Pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti
možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 50 % ceny osobného
motorového vozidla, najviac vo výške 250 000 Sk.
(18) Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je
povinný peňažný príspevok na kupu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť vrátiť, ak pred
uplynutím piatich rokov od poskytnutia peňažného
príspevku na kúpu osobného motorového vozidla prestane vykonávať pestúnsku starostlivosť v zariadení
pestúnskej starostlivosti alebo ak počas výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti osobné motorové vozidlo daruje. Ak pestún počas
výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti osobné motorové vozidlo predá pred
uplynutím piatich rokov od jeho kúpy, je povinný vrátiť
peňažný príspevok na kupu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ktorá zodpovedá cene.
za ktorú osobné motorové vozidlo predal.
(19) Ak pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti
zomrie pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia
peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla, peňažný príspevok alebo jeho pomerná časť sa
vymáha ako pohľadávka v konaní o dedičstve.
§30
Útulok
(1) V útulku možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý je bez prístrešia a
a) je v hmotnej núdzi alebo
Zbierka zákonov č. 195/1998
Strana 1356
b) sa zrušila ústavná výchova alebo ochranná výchova
po dosiahnutí Jeho plnoletosti.
(2) V útulku sa
a) poskytuje
1. prístrešie.
2. zaopatrenie,
3. poradenstvo,
4. sociálna prevencia.
b) zabezpečuje stravovanie alebo utvárajú podmienky
na prípravu stravy.
(3) Na poskytovanie zaopatrenia podfa odseku 2
pism. a) druhého bodu ustanovenie § 20 ods. 9 piati
rovnako.
(4) Stravovanie v útulku sa zabezpečuje najmä dovozom stravy z Iných zariadení sociálnych služieb.
§31
Krizové stredisko
(1) V krízovom stredisku možno poskytovat starostlivost najmá maloletému
a) s poruchami správania.
b) s neskončenou prípravou na povolanie alebo
c) ktorého výchova Je vážne ohrozená alebo vážne narušená.
(2) V krízovom stredisku sa
a) poskytuje
1. výchovná starostlivosť na predchádzanie sociálnopatologlckým Javom a na ich zmiernenie.
2. ltečebno-výcbovná starostlivosť podTa § 26 ods. 2
pism. c).
3. poradenstvo.
4. sociálna prevencia.
b) utvárajú podmienky na záujmovú činnosť.
(3) V krízovom stredisku možno poskytovať na čas
potrebný na úpravu výchovných pomerov a sociálnych
pomerov maloletého, najviac na tri kalendárne mesiace od začatia poskytovania starostlivosti, aj nevyhnutnú starostlivosť, ktorou Je
a) stravovanie,
b) bývanie,
cl zaopatrenie.
(4) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 3 ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia
rovnako.
§32
Resodalizačné stredisko
(1) V resocializačnom stredisku možno poskytovať
starostlivosť drogovo závislému maloletému so skončenou povinnou školskou dochádzkou alebo plnoletému občanovi po skončení liečby v zdravotníckom zariadení na liečbu drogovo závislých osôb na základe
odporúčania tohto zdravotníckeho zariadenia.
(2) V resocializačnom stredisku sa
a) poskytuje
1. reaodalizáda a rehabilitácia s cieľom aktivizovať
vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných dôsledkov a sociálnych dôsledkov dro-
Čiastka 73
gových závislosti a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí,
2. nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie,
bývanie a zaopatrenie,
3. líečebno-výchovná starostlivosť podľa § 26 ods. 2
pism. c),
4. ďalšia starostlivosť, ktorou je poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť a pracovná terapia,
b) utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie.
(3) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podfa odseku 2 pism. a) druhého bodu ustanovenia § 20
ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako.
§33
Rehabilitačné stredisko
(1) V rehabilitačnom stredisku možno poskytovať starostlivosť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorý Je podfa posudku príslušného orgánu odkázaný na
obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu a fyzickej výkonnosti.
(2) V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje
a) rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných dôsledkov a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia,
b) nevyhnutná starostlivosť, ktorou Je stravovanie,
bývanie a zaopatrenie,
c) poradenstvo súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím.
|3) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 pism. b) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9
a l l platia rovnako.
§34
..
..,.;...'. ,;;
Zariadenie opatrovateľskej služby
(1) V zariadení opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, ak tomuto občanovi
a) nemôže pomoc zabezpečiť rodina,
b) nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu podľa
§ 15 v jeho byte.
(2) V zariadení opatrovateľskej služby nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému sa poskytuje
peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
(3) V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytujú
a] nevyhnutná starostlivosť, ktorou je
1. stravovanie,
2. bývanie,
3. zaopatrenie,
b) nevyhnutné životné úkony.
(4) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti po- •
dľa odseku 3 pism. a) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9
a 11 platia rovnako. .
Strana 1357
Zbierka zákonov č. 195/1998
Čiastka 73
§35
Klub dôchodcov
V klube dôchodcov sa utvárajú podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť a na udržiavanie fyzickej aktivity a psychickej aktivity občana, ktorý je
poberateľom starobného dôchodku, alebo občana
s nepriaznivým zdravotným stavom.
§36
Jedáleň pre dôchodcov
V jedálni pre dôchodcov možno poskytovať spoločné
stravovanie občanovi, ktorého stravovanie nemožno
zabezpečiť inak a ktorý
a) je poberateľom starobného dôchodku alebo
b) pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na
spoločné stravovanie.
§37
Stredisko osobnej hygieny
V stredisku osobnej hygieny možno zabezpečovať
osobnú hygienu občanovi, ktorému sa poskytuje opatrovateľská služba, alebo občanovi, ktorý je z dôvodu
sociálnej neprispôsobenosti bez prístrešia.
§38
Práčovňa
Práčovňa slúži pre občana, ktorému sa poskytuje
opatrovateľská služba, alebo pre občana, ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobenosti bez prístrešia, na
pranie osobného šatstva a iného textilu, ak nemožno
pranie zabezpečiť inak.
Platy oddiel
Sociíln» pôžička
§39
(1) Sociálnu pôžičku možno poskytovať občanovi,
ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci a ktorý
Je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, na úhradu
výdavkov na
a) kúpu základného vybavenia domácnosti,
b) opravu základného vybavenia domácnosti,
c) opravu strechy, rozvodu elektrickej energie, rozvodu vody a rozvodu plynu, ktoré sú príslušenstvom
rodinného domu, ktorý užíva na trvalé bývanie.
12) Základné vybavenie domácnosti je posteľ, stôl,
stolička, skriňa, vykurovacie teleso, sporák, chladnička, práčka, ak nie sú súčasťou vybavenia bytového
domu.
(3) Sociálnu pôžičku nemožno poskytnúť na základné vybavenie domácnosti, ktoré je súčasťou vybavenia
bytového domu.
(4) Sociálna pôžička sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí sociálnej pôžičky; túto zmluvu
uzatvára občan s obcou.
(5) Zmluva o poskytnutí sociálnej pôžičky musí obsahovať najmä
'"
,
-ľ"""'.
a) výšku pôžičky,
, - ,
b) účel pôžičky,
c) lehotu splatnosti pôžičky, , •
'
d) výšku splátok,
e) záväzok občana, že pôžičku
1. začne splácať najneskôr do troch rokov od jej poskytnutia a splatí ju do piatich rokov od jej výplaty,
2. vráti, akju nepoužije na účel, na ktorý sa poskytla.
(6) Sociálna pôžička je bezúročná.
(7) Sociálna pôžička sa poskytuje v hotovosti alebo
bezhotovostným prevodom z účtu na účet právnickej
osoby alebo fyzickej osoby, od ktorej občan kupuje
základné vybavenie domácnosti.
Š i e s t y oddiel
Úhrada za poskytnutá sociálnu pomoc
§40
(1) Občan nieje povinný piatiť úhradu za sociálnu
prevenciu, ktorú vykonávajú príslušné orgány podlá
tohto zákona, za sociálne poradenstvo a za sociálnoprávnu ochranu, ktorú poskytujú príslušné orgány
podľa tohto zákona. Občan nie je povinný platiť úhradu ani za sociálnu pomoc poskytovanú obcou podľa
§ 71 ods. 1 písm. e) až h), p) a r).
(2) Občan je povinný platiť úhradu za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), ak tento
zákon neustanovuje inak. Občan je povinný platiť
úhradu za poskytnutú sociálnu službu podľa príjmu")
a majetku.
(3) Za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2
pism. a), c) a d), ktorá sa poskytuje nezaopatrenému
dieťaťu, je povinný platiť úhradu rodič alebo občan,
ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Občan, ktorý prevzal nezaopatrené
dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivost rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, platí úhradu
a) zo svojho príjmu a z príjmu dieťaťa, ktorému sa
poskytuje sociálna služba uvedená v § 14 ods. 2
písm. a), c) a d), ak má voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť,
b) z príjmu dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna
služba uvedená v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), ak
nemá voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť.
14) Za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb
pre deti a v detskom domove poskytovanú nezaopatrenému dieťaťu, voči ktorému nikto nemá vyživovaciu
povinnosť, alebo dieťaťu, ktoré nespĺňa podmienky
nezaopatřenosti, platí úhradu dieťa zo svojho príjmu.
(5) Na účely úhrady za sociálnu službu uvedenú v § 14
ods. 2 pism. a), c) a d) sa do príjmu občana započítava
aj zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť občana, ktorému
sa sociálna služba poskytuje, a príplatok k prídavkom
na dieťa, ktorému sa sociálna služba poskytuje, s výnimkou prípadov, keď sa starostlivosť v zariadení sociálnych
služieb poskytuje týždenne alebo denne.
Zbierka zákonov í. 195/1998
Strana 1358
§41
Úhrada za poskytnutú sociálnu službu sa určuje
podľa druhu poskytovanej sociálnej služby a rozsahu
poskytovanej sociálnej služby. Pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa úhrada
určuje aj podľa toho, či sa táto starostllvosf poskytuje
celoročne, týždenne alebo denne.
§42
(1) Občan nie je povinný platit úhradu za tlmočenie
v posunkovej reči pre nepočujúce osoby a úhradu za
predčitanie pre nevidiacich pri vybavovaní úradných
záležitosti. Občan nieje povinný plaUt úhradu ani za
organizovanie spoločného stravovania.
(2) Občan nieje povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 pism. a) a c).
ak jeho príjem je nlžši ako suma životného minima pre
plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom^ alebo sa rovná tejto sume.
(3) Ak prijem občana je vyšší ako suma životného
minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.^ občan piati za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 pism. a) a c) úhradu
alebo jej časť podľa príjmu") a majetku tak, aby tomuto
občanovi zostala zjeho príjmu suma životného minima
pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným
predpisom.*^
(4) Spôsob určenia úhrady, výsku úhrady a spôsob
platenia úhrady za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 pism. a) a c) ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§43
(1) V zariadení pestúnskej starostlivosti sa úhrada
za starostlivosť neplatí.
(2) Občan, ktorý je v, hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, nieje povinný platiť úhradu za starostlivosť v útulku a v resoclalizačnom stredisku.
(3i Úhrada za stravovanie, bývanie a zaopatrenie sa
piati v
a) domove sociálnych služieb s výnimkou domova sociálnych služieb pre deti,
b] domove dôchodcov,
d rehabilitačnom stredisku." "
d) zariadení opatrovateľskej služby.
(4) Úhrada za stravovanie a zaopatrenie sa piati v
a) domove sociálnych služieb pre deti;
b) detskom domove,
c) stanici opatrovateľskej služby,
d) krízovom stredisku,
e) útulku a resociallzačnom stredisku, ak tento zákon
neustanovuje Inak.
(5) V zariadení chráneného bývania sa úhrada platí
za bývanie a dohľad a v domove pre osamelých rodičov
sa úhrada platí za bývanie.
(6) Úhrada za stravovanie zahŕňa výdavky na stravnú Jednotku.
Čiastka 73
(7) Úhrada za bývanie zahŕňa výdavky za užívanie
podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva
obytnej miestnosti, spoločných priestorov, prevádzkového zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstva
obytnej miestnosti a za užívanie vybavenia obytnej
miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné plnenia spojené s bývaním.
(8) Úhrada za zaopatrenie zahŕňa výdavky za upratovanie, poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žehlenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne, pranie,
čistenie a žehlenie osobného šatstva a poskytovanie
pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov uvedených v prílohe č. 1.
(9) Spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob
platenia úhrady za stravovanie, bývanie, zaopatrenie
a dohľad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§44
(1) Občan je povinný platiť úhradu za starostlivosť
v zariadení sociálnych služieb alebo časť úhrady za
túto starostlivosť tak, aby po jej zaplatení občanovi
zostalo
a) 20 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú
osobu ustanoveného osobitným predpisom,3^ ak sa
tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,
b) 75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú
osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak sa
tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne bez poskytovania
stravovania.
c) 50 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú
osobu ustanoveného osobitným predpisom,3^ ak sa
tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb týždenne,
d) 75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú
osobu ustanoveného osobitným predpisom,3^ ak sa
tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne.
(2) Odsek 1 neplatí, ak sa poskytuje starostlivosť
v domove sociálnych služieb pre deti a v detskom domove dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou.
§45
(1) Príslušný orgán, obec alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť, požadujú úhradu od osôb, ktoré majú voči
občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, vyživovaciu povinnosť, a to postupne od manžela, manželky, detí alebo rodičov, ak občan nie Je povinný platiť
úhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14
ods. 2 pism. a|. c| a d) z dôvodu, že
a) Jeho prijem je nižší ako suma životného minima pre
plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným
predpisom^ alebo sa rovná tejto sume alebo
b) tomuto občanovi by po zaplatení úhrady nezostalo
príslušné percento sumy životného minima uvedené v §44 ods. 1.
Zbierka zákonov č. 195/1998
Čiastka 73
(2) Osoba, ktorá má voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, vyživovaciu povinnosť, Je povinná platiť úhradu alebo jej časť podľa prijmú8) a majetku.
(3) Ak sa v zariadení sociálnych služieb poskytuje
starostlivosť len Jednému z manželov, po zaplatení
úhrady musí manželovi, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, zostať súrna
životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.3^ Táto suma musí zostať aj osobám, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne
s manželom, ktorému sa neposkytuje starostlivosť
v zariadení sociálnych služieb.
(4) Ak súd určí osobám uvedeným v odsekoch 1 a 2
vyživovaciu povinnosť voči občanovi, ktorému sa poskytujú sociálne služby uvedené v § 14 ods. 2 písm. a),
c) a d), platí táto osoba úhradu do výšky súdom určeného výživného. To neplatí, ak sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti a v detskom
domove.
546
Ak medzi príslušným orgánom, obcou alebo zariadením sociálnych služieb zriadeným ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť, a osobami uvedenými v § 45 ods. 1
a 2 nedôjde k dohode o úhrade, rozhodne o povinnosti
týchto osôb platiť úhradu a o výške úhrady príslušný
orgán, obec alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková
organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť.
§47
(1) Nezaplatená úhrada alebo Jej časť je pohfadávkou
a) štátu, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďuje príslušný orgán,
alebo
b) obce, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďuje obeci
(2) Peňažné pohľadávky nezanikajú smrfqu občana,
ktorému sa poskytovala sociálna služba za úhradu. Ak
občan, ktorý bol povinný platiť úhradu, zomrie, nezaplatená úhrada za poskytnutú sociálnu službu alebo
37
Jej časť sa uplatňuje v konaní o dedičstve. )
ŠTVRTÝ D I E L
DAVIA SOCIÁLKU POMOCI
(1) Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje občanovi,
ktorý Je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie základných
životných podmienok, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Strana 1359
(2) Ak hmotnú núdzu možno zmierniť alebo prekonať poskytnutím sociálnej služby, neposkytuje sa dávka sociálnej pomoci.
(3) Občanovi, ktorý Je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej pámoci doplní
Jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50 %
životného minima ustanoveného osobitným predpi8
som. )
(4) Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a nemá príjem zo závislej činnosti.^ sa
dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom.9)
(5) Občanovi, ktorý je y hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a má príjem zo závislej činnosti, 3 ! sa
dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 120 % životného minima
ustanoveného osobitným predpisom.")
(6) Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje občanom, ktorí sú v hmotnej núdzi a ich príjmy sa posudzujú spoločne, výška dávky sociálnej pomoci sa určí
tak, že sa doplní príjem všetkých občanov, ktorých
príjmy sa posudzujú spoločne, do súm životného minima ustanoveného osobitným predpisom,9) ak tento
zákon neustanovuje Inak. V týchto prípadoch sa dávka sociálnej pomoci poskytuje len jednému z týchto
občanov.
(7) Pri posudzovaní nároku na dávku sociálnej
pomoci občanom, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, a len Jeden z týchto občanov má príjem zo závislej
činnosti,3*} za ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú
fyzickú osobu sa považuje tá, ktorá nemá príjem zo
závislej činnosti.31!
(8) Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje na nezaopatrené dieťa, ktoré je v hmotnej núdzi z dôvodu,
že povinná osoba neplní voči nemu vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo
súdom schválenou dohodou, prechádza nárok dieťaťa,
ktoré Je z tohto rozhodnutia alebo súdom schválenej
dohody oprávnené, na štát. Nárok dieťaťa prechádza
na štát až do výšky poskytnutej dávky sociálnej pomoci, najviac však do výšky súdom určeného výživného
alebo súdom schválenej dohody.
(9) Občan, za ktorého štát plnil vyživovaciu povinnosť čiastočne alebo úplne poskytovaním dávky sociálnej pomoci, je povinný vrátiť finančné prostriedky
vo výške poskytnutej dávky sociálnej pomoci, najviac
vo výške súdom určeného výživného zvýšeného o 10 %
poskytnutej dávky sociálnej pomoci príslušnému orgánu, ktorý dávku sociálnej pomoci poskytol. Týmto
nie sú dotknuté príslušné ustanovenia osobitných
predpisov o výkone rozhodnutia.35)
(10) Dávku sociálnej pomoci možno poskytovať vo
forme peňažnej dávky alebo vecnej dávky.
(11) Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje vo forme
§ 175a až 175z Občianskeho súdneho poriadku.
§ 6 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
§ 251 až 351 Občianskeho súdneho poriadku.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zbierka zákonov« 195/1998
Strana 1360
vecne) dávky ak nie je možné zabezpečit použitie
peňažnej dávky na ucel na ktorý sa peňažná dávka
poskytuje a v prospech všetkých spoločne posudzova
nychosob
(12| Občanovi ktorý je v hmotnej nudzl z objektív
nych dôvodov možno poskytnúť aj Jednorazovú dávku
sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov
Za mimoriadne výdavky na účely poskytovania jedno
razovej dávky sociálnej pomoci sa považujú výdavky
spojené
a) so záujmovou činnosťou dieťaťa s vybavením die
ťafa do detského tábora do školy v pnrode na
lyžiarsky výcvikový kurz alebo na kúpeľnú Hecbu
alebo
b) s kupou základného vybavenia domácnosti
(13) Jednorazovú dávku sociálnej pomoci možno po
skytnut vo výške skutočne preukázaných výdavkov
(14) Poskytovanie dávky sociálnej pomoci a Jednora
zovej dávky sociálnej pomoci sa navzájom nevylučuje
PlATT DlKL
SoaÁLm SUJŽBTA PKÄAŽJI* PRISRVKT
N A KOMFBOÁOU
Spoločné ustanovenia
§49
(1) Kompenzácia je určena na prekonanie alebo na
zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia za podmienok ustanovených týmto zako
nom
1
(2) Za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného po
stlhnutia sa na účely tohto zákona povazuje znevyhod
nenie ktoré má občan s ťazkym zdravotným postihnu
tun v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku
pohlavia a za rovnakých podmienok
(3) Formy kompenzácie su
a) sociálne služby
b) peňažné príspevky
§50
(1) Na ucely kompenzácie sa posudzuje miera funkč
nej poruchy občana podľa druhu zdravotného postih
nútia uvedeného v pnlohe c 4
(2) Funkčná porucha Je nedostatok telesných schop
nosti zmyslových schopnosti alebo duševných schop
nosh občana ktorý z hľadiska predpokladov vývoja
zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako jeden rok
(3) Miera funkčnej poruchy sa určuje v percentách
(4) Ak ma občan viac funkčných poruch miera funkc
nej poruchy sa urči podľa miery funkčnej poruchy zod
povedajucej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším
percentuálnym ohodnotením
(5) Mieru funkčnej poruchy ustanovenu podľa odse
Čiastka 73
ku 4 možno zvýšiť najviac o 20 % s prihliadnutím na
ďalšie funkčne poruchy ktoré spôsobujú znevyhodne
nie
(6) Miera funkčnej poruchy ktorá nie je uvedena
v prilohe č 4 sa urči podľa miery funkčnej poruchy
/odpovedajúcej takému zdravotnému postihnutiu
ktoré je najviac porovnateľne v obsahu a v rozsahu
Tnevyhodnenia so zdravotným postihnutím občana
§51
Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím na
účely tohto zákona sa považuje občan ktorého miera
funkčnej poruchy je najmenej 50 %
§52
(1) Na ucely kompenzácie u občana s ťažkým zdra
votnym postihnutím sa dalej posudzujú jeho
a) osobnostne predpoklady
b) rodinne prostredie a
e) prostredie ktoré ovplyvňuje jeho integráciu do spo
ločnosti
(2) Posudzovanie osobnostných predpokladov obsa
huje najma hodnotenie vlastnosti a úsilia riešiť sociál
nu nudní vlastným pričinením najmä vlastnou pra
cou
(3) Posudzovanie rodinného prostredia obsahuje
najmä hodnotenie rozsahu pomoci ktorú rodina po
skytuje občanovi s ťazkym zdravotným postihnutím
(4) Posudzovanie prostredia ktoré ovplyvňuje integ
radu občana s ťa/kym zdravotným postihnutím do
spoločnosti obsahuje najmä hodnotenie podmienok
bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vy
bavenia podlá osobitného predpisu ")
§53
(1) Občanovi ktorý v dôsledku farkeho zdravotného
postihnutia ma mizenu pohybovú schopnosť alebo
orientačnú s<hopnosť sa poskytuje kompenľácla na
zmiernenie znevýhodnenia a prekonanie znevyhodne
nla v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám
najmä k stavbám občianskeho vybavenia podľa oso
bitneho predpisu *°t a na uľahčenie orientácie
(2) Znížená pohybová schopnosť alebo orientačná
schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa
premlestnovat v dôsledku narušenia telesných fun
kcii zmyslových funkcii a duševných funkcii
(31 Formy kompenzácie zníženej pohybovej schop
nosti alebo orientačnej schopnosti su
a) sociálne služby a to
1 prepravná služba
2 opatrovateľská služba
3 starostlivosť v zariadení sociálnych služieb
b) peňažné príspevky na
1 zaobstaranie pomôcky
"I Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č 192/1994 Z 7 o všeobecných technických požiadavkách na stavby
unvane osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu
Zbierka zákonov č 195/1998
Čiastka 73
2
3
4
5
6
opravu pomôcky
kupu osobného motorového vozidla
prepravu
osobnú asistenciu
úpravu bytu rodinného domu alebo garáže
§54
(1) Občanovi ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia ma narušenu schopnosť dorozumievania
sa poskytuje kompenzácia na umožnenie styku so
spoločenským prostredím a na sprístupnenie ínfor
mach
(2) Narušena schopnosť dorozumievania je obrne
dzena schopnosť dorozumievať sa v dôsledku puško
denla alebo straty telesných funkcii zmyslových funk
cii alebo duševných funkcii
(3) Formy kompenzácie narušenej schopnosti doro
zumievanid su
a) sociálne služby a to
1 opatrovateľská služba
2 starostlivost v zariadení sociálnych služieb,
b) penazne príspevky na
1 zaobstaranie pomôcky
2 opravu pomôcky
3 osobnú asistenciu
§55
(1) Občanovi ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia ma obmedzenú schopnosť alebo stratil
schopnosť vykonávať nevyhnutne životne úkony alebo
nevyhnutne prace v domácnosti uvedene v prílohe c 1
alebo činnosti uvedene v pnlohe č 5 sa poskytuje
kompenzácia zameraná na zabezpečenie týchto uko
nov prac alebo činnosti
(2) Obmedzenie schopnosti alebo strata schopnosti
vykonávať nevyhnute životne úkony alebo nevyhnutne
prace v domácnosti uvedene v pnlohe č 1 alebo ein
nosti uvedené v pnlohe c 5 Je stav keď občan v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcii
zmyslových funkcii alebo duševných funkcii nemoze
vykonávať tieto úkony prace alebo činnosti sam
(3) Formy kompenzácie obmedzenej schopnosti ale
bo straty schopnosti vykonávať nevyhnutne životne
úkony alebo nevyhnutne prace v domácnosti uvedene
v pnlohe č 1 alebo činnosti uvedene v pnlohe c 5 s u
a) sociálne služby a to
1 opatrovateľka služba,
2 starostlivosť v zariadení sociálnych služieb
b) penazne príspevky na
1 zaobstaranie pomôcky
2 opravu pomôcky
3 osobnú asistenciu
Strana 1361
§56
(1) Občanovi sa v dôsledku ťazkeho.zdravotneho po
stihnutia kompenzujú aj zvýšene výdavky
a) na diétne stravovanie
b) na zabezpečenie prostriedkov osobne) hygieny a by
tovej hygieny
c) súvisiace
1 s opotrebovaním šatstva bielizne obuvi a bytové
ho zariadenia
2 so zabezpečením prevádzky pomôcky
3 so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla.
4 so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom
12) Za zvýšene výdavky na diétne stravovanie sa na
ucely tohto Zdkuiid považujú výdavky na obstaranie
potravín spojených s dodržiavaním specifického diet
neho režimu
(3) Za zvýšene výdavky na zabezpečenie osobnej hy
gieny a bytovej hygieny sa na ucely tohto zákona
považujú výdavky súvisiace so zabezpečovaním bežnej
osobnej hygieny a hygieny domácnosti v dôsledku taz
kého zdravotného postihnutia občana
(4) Za zvýšene výdavky súvisiace s opotrebovaním
šatstva bielizne obuvi a bytového zariadenia sa na
ucely tohto zákona považujú výdavky spojene s obnovou a s nákupom predmetov bežnej osobnej spotreby
a bytovej spotreby ktoré sa nadmerne opotrebuvaju
v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia občana.
(5) Za zvýšene výdavky súvisiace so zabezpečením
prevádzky pomôcky a prevádzky osobného motorové
ho vozidla sa na ucely tohto zákona považujú výdavky
na elektrickú energiu a na pohonne latky ktoré sluzia
na ich prevádzku
(6) Za zvýšene výdavky súvisiace so starostlivosťou
o psa so špeciálnym výcvikom sa na ucely tohto zákona
považujú výdavky na krmivo a na veterinárnu starost
livosf
(7) Formy kompenzácie zvýšených výdavkov su pe
nazné príspevky na zvýšene výdavky
§57
(1) Na zaklade posúdenia podľa § 50 ods 1 a § 52
ods 1 sa vydáva posudok o
a) miere funkčnej poruchy
b) tom d ide o občana s ťažkým zdravotným postih
nutim
ej sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného po
stihnutia
(2) Súčasťou posudku uvedeného v odseku 1 je vždy
návrh formy kompenzácie
(3) Občanovi s ťazkym zdravotným postihnutím pn
slušný organ vydáva preukaz ktorého vzor je uvedeny
v pnlohe č 6 Preukaz Je určeny a) na uplatnenie
ďalších kompenzácii podlá osobitných predpisov "]
) Napnkladzakon
í. 286/1992 Zb v mení neskorších predpis» zákon Národnej rady Storeafifcrj republiky« 164/1996 Z. z. o dratadi
í í T ŕ l 2 ^ ? ^ / 1 9 9 1 Z b °*K»ienskoni podnikám tttvnostcnsky zákon) v žnem neskorších predpisov zakad Národný rady
Slovenskej republiky é 168/1996Z.í.oceSOK)dopravevIBmiIl«torStópredpl».
Zbierka zákonov č. 198/1998
Strana 1362
§58
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu
(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím.
ktofý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný
na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Peňažný príspevok na
osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od šiesteho roku veku dieťaťa. Peňažný príspevok na osobnú
asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu
dieťaťu od šiesteho roku veku do dosiahnutia Jeho
plnoletosti vykonáva rodič alebo občan, ktorý prevzal
dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
(2) Osobná asistencia občanovi s ťažkým zdravotným
postihnutím Je zameraná na zmiernenie znevýhodnenia
a na prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam
osobnej potreby a k stavbám občianskeho vybavenia, na
umožnenie styku so spoločenským prostredím, na sprístupnenie informácií a na rabezpeŕenlenevyhnutných
životných úkonov alebo nevyhnutných prác v. domácnosti uvedených vprflohe č. 1, alebo činností uvedených
v präohe'č. 5. ktoré tomuto občanovi poskytuje osobný
asistent, pripadne osobní asistenti.
(3) Občan, ktorý vykonáva osobnú asistenciu (ďalej
len .osobný asistent"), musí mat aspoň 1-8 rokov veku
a spôsobilosť na právne úkony.
(4) Rozsah osobne) asistencie sa určuje na základe
činnosti, ktoré si nemôže občan s ťažkým zdravotným
postihnutím vykonať sám, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na vykonanie týchto činnosti. Zoznam činností na,
účely určenia rozsahu osobnej asistencie je uvedený
v prílohe č. 5. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje
na obdobie kalendárneho roka. Z takto určeného počtu
hodín sa vypočíta rozsah priemernej osobnej asistencie
najeden deň. Rozsah priemernej osobnej asistencie na
jeden deň môže byť najviac 24 hodín.
(5) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výáke, ktorá zodpovedá rozsahu osobnej
asistencie určenej v slovenských korunách, ak príjem
občana s ťažkým zdravotným postihnutím Je nižší alebo sa rovná trojnásobku sumy životného minima pre
plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.1
(6) Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím
na účely peňažného príspevku na osobnú asistenciu
sa vypočíta podľa § 7 ods. 3.
(7) Sadzba na Jednu hodinu osobnej asistencie na
účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú
asistenciu je vo výške 1,6 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.^
(8) Ak príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím Je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,^ od príjmu občana s ťažkým
zdravotným postihnutím sa odpočíta suma trojnásobku životného minima pre plnoletú fyzickú osobu usta-
Čiastka 73
noveného osobitným predpisom.3") Ak tento rozdiel Je
nižší ako rozsah osobnej asistencie určenej v slovenských korunách, výška peňažného príspevku na osob
nú asistenciu sa rovná rozdielu týchto dvoch súm. Ak
rozdiel medzi príjmom občana s ťažkým zdravotným
postihnutím a trojnásobkom sumy životného minima
pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným
predpisom^ je vyšší ako rozsah osobnej asistencie
určenej v slovenských korunách, nárok na peňažný
príspevok na osobnú asistenciu nevznikne.
(9) Obdobie, za ktoré sa zisťuje príjem podľa odseku 6, je šesť kalendárnych mesiacov predchádzajúcich
kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť
o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. U samostatne zárobkovo činných osôb je týmto obdobím predchádzajúci kalendárny rok.
(10) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne podľa počtu hodín osobnej asistencie,
ktoré osobný asistent odpracoval v predchádzajúcom
mesiaci pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný
predložiť podklady za každý mesiac príslušnému orgánu na vyúčtovanie najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Príslušný orgán vyplatí peňažný príspevok na osobnú asistenciu najneskôr do 15 dní od
predloženia vyúčtovania.
(11) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím uzatvára s osobným asistentom zmluvu o výkone osobnej
asistencie, podľa ktorej Je osobný asistent povinný
vykonávať osobnú asistenciu. Zmluva o výkone osobnej asistencie musí obsahovať najmä
a) druh vykonávaných činností podľa zoznamu čin' ňostí uvedeného v prílohe č. 5 a rozsah vykonávaných činností,
b) miesto vykonávaných činností,
c) obdobie vykonávania osobnej asistencie,
d) práva a povinnosti osobného asistenta,
e) výšku odmeny a spôsob vyplácania odmeny,
f) dôvody odstúpenia od zmluvy.
(12) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím Je povinný j e d n o vyhotovenie zmluvy o výkone osobnej asistencie alebo jej kópiu predložiť príslušnému orgánu.
(13) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný poskytovať osobnému asistentovi odmenu podľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie.
§59
Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky
(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorý Je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný
na pomôcku, možno poskytnúť peňažný príspevok na
zaobstaranie pomôcky, ak sa táto pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe zdravotného poistenia,42) s výnimkou druhého mechanického vozíka alebo druhého elektrického vozíka.
(2) Peňažný príspevok „a zaobstaranie pomôcky
možno poskytnúť na
°l 8 8a > prilota č 3 tátana Národne) roly Slovenskej tqwbüky ŕ. 98/1995 Z. z. v znení nrakortích predpisov,
Čiastka 73
Zbierka zákonov č. 195/1998
Strana 1363
a) kúpu pomôcky,
b) zácvik (výcvik) pomôcky alebo zácvik (výcvik) používania pomôcky,
c) úpravu pomôcky.
ktorému bol poskytnutý peňažný príspevok na zaob
staranie pomôcky najmenej vo výške 5 OOftSk. zomne,
dedičia sú povinní vrátiť peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, jeho pomernú časť alebo pomôcku.
(3) Za pomôcku sa považuje hnuteľná vec, ktorá
slúži na zmiernenie alebo na prekonanie sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Za pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom
Skutočnosť, že ide o psa so špeciálnym výcvikom,
preukazuje občan s ťažkým zdravotným postihnutím
osobitným potvrdením.
(15) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku pred
uplynutím piatich rokov od poskytnutia UJhto peňažného príspevku predá alebo daruje.
(4) Osobné motorové vozidlo s>a považuje za pomôcku len na účely zácviku pomôcky a úpravy pomôcky,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(51 Zácvik je činnosf potrebná na získanie vedomosti, zručnosti a schopností na používanie pomôcky.
Úprava pomôcky je prispôsobenie pomôcky individuálnym potrebám občana s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane zavedenia pomôcky do prevádzky.
(6) Výška peňažného príspevku na zaobstaranie
pomôcky sa urči percentuálnou sadzbou v závislosti
od ceny pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 7.
(7) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Na
zisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 9.
(8) Peňažný príspevok i* zaobstaranie pomôcky
možno poskytnúť najviac vo výške 300 000 Sk.
(9) Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky
podľa odseku 8 možno poskytnúť na základe dokladu
o kúpe pomôcky vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činností je
zaobstarávanie pomôcok a majú na túto činnosť
oprávnenie, alebo na základe kúpnej zmluvy medzi
občanmi.
(10) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinny predložiť príslušnému orgánu doklady uvedené
v odseku 9 ako súčasť žiadosti.
(11) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím
možno poskytnúť peňažný príspevok na zaobstaranie
viacerých pomôcok, ak splna podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na zaobstaranie každej
z týchto pomôcok.
(12) Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu, určený na kúpu pomôcky
možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím až po uplynutí troch rokov od predchádzajúceho poskytnutia peňažného príspevku na takúto
pomôcku, ak táto pomôcka si vyžaduje opravu a cena
opravy alebo cena opravy s cenou všetkých doterajších
opráv by presiahla výšku 50 % ceny pomôcky.
(13) Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu, určený na kúpu pomôcky
možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 12, ak pomôcka, na ktorú bol poskytnutý peňažný
príspevok na zaobstaranie pomôcky, určený na kúpu
pomôcky, prestane plniť svoj účel.
(14) Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
(16) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť pomôcku, peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky alebo Jeho pomernú časť, ak pomôcku
pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia tohto
peňažného príspevku nevyužíva z dôvodu, že prestala
plniť svol účel; pomôcku je povinný vrátiť, ak je funkčná.
(17) Vrátenú pomôcku možno poskytnúť zariadeniu
sociálnych služieb alebo občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý o ňu prejaví záujem, za predpokladu, že pomôcka je vhodná na kompenzáciu. Pomôcka sa poskytne na základe písomnej zmluvy
o poskytnutí pomôcky, ktorú uzatvorí príslušný orgán
so zariadením sociálnych služieb alebo s občanom
s ťažkým zdravotným postihnutím.
§60
Peňažný príspevok na opravu pomôcky
(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný
na pomôcku a táto pomôcka vyžaduje opravu alebo
pes so špeciálnym výcvikom vyžaduje chirurgicky zákrok v rámci veterinárnej starostlivosti, možno poskytnúť peňažný príspevok na opravu pomôcky alebo
na chirurgický zákrok v rámci veterinárnej starostlivosti na psovi so špeciálnym výcvikom (ďalej len .peňažný príspevok na opravu pomôcky") s výnimkou
pomôcky, ktorá sa poskytuje alebo požičiava na zaklade zdravotného poistenia.
(2) Peňažný príspevok na opravu pomôcky možno poskytnúť, ak cena opravy alebo cena opravy s cenou
všetkých doterajších opráv účtovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činnosti
je oprava pomôcky a majú na túto činnosť oprávnenie
alebo na základe zmluvy o oprave medzi občanmi, nepresiahne spravidla 50 % ceny novej pomôcky.
(3) Výška peňažného príspevku na opravu pomôcky
sa urči percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny
opravy pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 8.
(4) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Na
zisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 9.
(5) Peňažný príspevok na opravu pomôcky sa poskytne na základe dokladu o oprave pomôcky vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 alebo na základe zmluvy o oprave
medzi občanmi.
(6) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedené
v odseku 5.
Stnú» 1364
Zbierka zákonov č. 195/1998
§61
Peňažný príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla
(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorý je podlá posudku vydaného podľa § 57 odkázaný
na Individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúf peňažný príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla.
(2) Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť občanovi s fažkým zdravotným posuiinutím len do dovŕšenia 65 rokov veku.
(3) Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnut aj rodičovi nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím alebo
občanovi, ktorý prevzal dlefa s ťažkým zdravotným
postihnutím do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. To neplatí, ak Ide o nezaopatrené dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivost v zariadení sociálnych
služieb celoročne, s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivost v takomto
zariadení na účely liečenia, plnenia povinnej školskej
dochádzky alebo sústavnej prípravy na povolanie.
(4) Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nemožno poskytnúť občanovi s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne.
(5) Výska peňažného príspevku na kúpu osobného
motorového vozidla sa určí percentuálnou sadzbou
v závislosti od ceny osobného motorového vozidla, ktorá je najviac 500 000 Sk, a príjmu občana s ťažkým
zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 9.
(6) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Na
zisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 9.
(7) Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť najviac vo výške
250 000 Sk.
(8) Ak sa znížená pohybová schopnosť alebo orientačná schopnosť viaeeiých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečuje kúpou Jedného osobného motorového vozidla, výška peňažného príspevku
sa urči pre každého z nich z časti kúpnej ceny osobného motorového vozidla, ktorá pripadá na každého
z nich.
Čiastka 73
poskytnutý predchádzajúci peňažný príspevok. Od ceny nového osobného motorového vozidla, na ktorého
kúpu sa poskytuje peňažný príspevok, sa odpočíta
časť ceny, ktorá sa rovná výške podielu peňažného
príspevku na cene osobného motorového vozidla, na
ktorého kúpu bol poskytnutý predchádzajúci peňažný
príspevok.
(11) Občan s fažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného
motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ak osobné motorové vozidlo pred uplynutím piatich rokov od
poskytnutia tohto peňažného príspevku predá alebo
daruje. Občan s fažkým zdravotným postihnutím je
povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného
motorového vozidla alebo Jeho pomernú časť aj vtedy,
ak osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol tento príspevok, sa nevyužíva na individuálnu prepravu občana s fažkým zdravotným postihnutím.
(12) Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia
peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla, peňažný príspevok alebo jeho pomerná časť sa
vymáha ako pohľadávka v konaní o dedičstve.
(13) Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla sa poskytne na základe dokladu o kúpe
osobného motorového vozidla vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činnosti je predaj osobných motorových vozidiel
alebo sprostredkovanie tohto predaja a majú na túto
činnosť oprávnenie, alebo na základe kúpnej zmluvy
medzi občanmi.
(14) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím Je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedené
v odseku 13.
§62
Peňažný príspevok na prepravu
(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorý Je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný
na Individuálnu prepravu, možno poskytnúť peňažný
príspevok na prepravu.
(9) Ďalší peňažný príspevok na kúpu osobného
motorového vozidla možno poskytnúť až po uplynutí
ptatich rokov od predchádzajúceho poskytnutia tohto
peňažného príspevku. Podmienka uplynutia piatich
rokov sa považuje za splnenú, ak občan s ťažkým
zdravotným postihnutím peňažný príspevok alebo Jeho pomernú časť vráti.
(2) Peňažný príspevok na prepravu nemožno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje prepravná služba alebo ktorý je
vlastníkom osobného motorového vozidla, na ktorého
kúpu sa tomuto občanovi poskytol peňažný príspevok.
To neplatí, ak sa preprava občana s ťažkým zdravotným postihnutím má vykonať v čase. keď osobné
motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol peňažný príspevok, nie je technicky spôsobilé na cestnú
premávku podľa osobitného predpisu. 4 !
(10) Pri poskytovaní ďalšieho peňažného príspevku
na kúpu osobného motorového vozidla po uplynutí
piatich rokov sa výska peňažného príspevku určí podľa odsekov 5 až 7 v závislosti od ceny predaného
osobného motorového vozidla, na ktorého kúpu bol
(3) Peňažný príspevok na prepravu sa poskytuje na
základe preukázaných výdavkov na prepravu zabezpečovanú právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie prepravy. Prepravu môže výnimočne zabezpečovať aj Iná fyzická osoba.
"I § 101 až 107 zákona Národný rady Skmnskel republiky 1315/1996 Z. z. o premávke na poamných tomunikádácri.
Zbierka zákonov č. 195/1998
ČlastKa 73
Strana 1365
Ak prepravu zabezpečuje Iná fyzická osoba, pri vyúčtováni prepravy sa sadzba na 1 km určuje podľa
4
osobitného predpisu.* )
ňuje cena úpravy bytu alebo rodinného-domtfcnajviac
vo výške 300 000 Sk a cena úpravy garázeíiajviac vo
výške 50 000 Sk.
'
J
(4) Výška peňažného príspevku na prepravu sa určí
percentuálnou sadzbou v závislosti od preukázaných
nákladov na prepravu a od príjmu občana s ťažkým
zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 10.
(8) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytol peňažný príspevok na úpravu bytu,
rodinného domu alebo garáže, vykoná vyúčtovanie
tohto príspevku do jedného mesiaca od skončenia
úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže"
(5) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Na
zisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 9.
(6) Peňažný príspevok na prepravu možno poskytnúť najviac vo výške 4 000 Sk mesačne.
(7) Peňažný príspevok na prepravu sa poskytuje
preddavkovo najviac vo výške 4 000 Sk mesačne. Preplatky a nedoplatky sa vyúčtujú ku koncu každého
štvrťroka.
§63
Peňažný príspevok na úpravu bytu.
rodinného domu alebo garáže
(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorý Je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný
na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť, možno poskytnúť
peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu
alebo garáže. Peňažný príspevok možno poskytnúť aj
na úpravu vstupu do bytového domu a na úpravu
prístupu k výťahu.
(2) Peňažný pnspevok na úpravu bytu. rodinného
domu alebo garaze možno poskytnúť, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím má v byte alebo v rodinnom dome trvalý pobyt alebo je vlastníkom garáže
alebo garáž je súčasťou nájomného bytu, ale nie je
súčasťou zariadenia sociálnych služieb.
(3) Peňažný pnspevok na úpravu bytu. rodinného
domu alebo garáže možno poskytnúť, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím vopred uzatvorí písomnú zmluvu s príslušným orgánom, v ktorej sa zaviaže,
že v prípade zmeny trvalého pobytu, predaja, darovania alebo prenájmu bytu. rodinného domu alebo garáže inej osobe pred uplynutím 10 rokov od poskytnutia
tohto peňažného príspevku peňažný príspevok alebo
jeho pomernú časť vráti.
(4) Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného
domu alebo garáže nemožno poskytnúť na úpravy
vykonané pred podaním žiadosti o tento peňažný príspevok.
(5) Výška peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa určí percentuálnou
sadzbou v závislosti od ceny potrebnej úpravy bytu,
rodinného domu alebo garáže a od príjmu občana
s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 7.
(6) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Na
zisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 9.
(7) Na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na
úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa zohľad-
$)Ak sa úpravy, na ktoré sa poskytol peňažný
príspevok, neuskutočnili v celom rozsahu, občan
s ťažkým zdravotným postihnutím je povinny pomernú časť vyplateného peňažného príspevku vrátiť najneskôr do 15 dní od vyúčtovania tohto peňažného
príspevku.
(10) Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného
domu alebo garáže sa poskytne na základe dokladu
o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže
vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou oso
bou, ktorých predmetom činnosti je vykonávanie
úprav a majú na túto činnosť oprávnenie.
(11) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedene
v odseku 10.
Peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov
(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorý Je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný
na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky
a) na diétne stravovanie,
b) na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny a bytovej hygieny,
c) súvisiace
1. s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
2. so zabezpečením prevádzky pomôcky,
3. so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla,
4. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.
(2) Kompenzácia na každé zvýšenie výdavkov uvedených v odseku 1 sa posudzuje samostatne.
(3) Výška peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov na diétne stravovanie Je 30 % zo
sumy životného minima pre plnoletú iyzickú osobu
ustanoveného osobitným predpisom.3^
(4) Výška peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov na zabezpečenie prostriedkov
osobnej hygieny a bytovej hygieny, zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia Je 20 % zo sumy životného
minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.^
(5) Výška peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky pomôcky z dôvodu zvýšenej spotreby elektric-
. 119/1992 Zb o cestovných náhradách v znení neskortu* predpisov.
Strana 1366
Čiastka 73
Zbierka zákonov č. 195/1998
kej energie a pohonných látok, ktoré slúžia na prevádzku pomôcky, Je 2.5 % zo sumy životného minima
pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným
predpisom."}
(6) Výška peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla Je 20 % zo sumy
životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom."^
(7) Peňažné príspevky uvedené v odsekoch 3 až 6
sa poskytujú mesačne.
(8) Výska peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou
o psa so špeciálnym výcvikom je 1 200 Sk mesačne.
(9) Peňažný príspevok na zvýšené výdavky sa neposkytuje, ak príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím presiahol trojnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného
osobitným predpisom.^ ak tento zákon neustanovuje
inak.
(10) Peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so starostltvosfou o psa so špeciálnym výcvikom sa
poskytuje v plnej výške, ak príjem občana s ťažkým
zdravotným postihnutím nepresiahol štvornásobok
sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu
ustanoveného osobitným predpisom.3^ a v polovičnej
výške, ak príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím presiahol štvornásobok sumy životného minima
pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným
predpisonO a nepresiahol šesťnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného
osobitným predpisom.*1
(11) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Na
zisťovanie prijmú sa vzťahuje § 58 ods. 9.
TRETIA ČASŤ
ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEJ POMOCI
PRVÁ HLAVA
ŠTÁTNE ORGÁNY SOCIÁLNEJ POMOCI
A ICH PÔSOBNOSŤ
§65
Vymedzenie štátnych orgánov sociálnej pomoci
(1) Štátne organy sociálnej pomoci sú:
a) ministerstvo,
b) krajské úrady.
c) okresné úrady,
d) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže.
(2) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu deti
a mládeže Je orgán štátnej správy s pôsobnosťou na
území Slovenskej republiky. Jeho sídlom Je Bratislava.
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ,
ktorého vymenúva a odvoláva minister prace, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len .minister").
§66
Pôsobnosť ministerstva
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti sociálnej pomoci
a) vypracúva koncepciu sociálnej pomoci.
b) vypracúva projekty životného minima,
c) riadi a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný krajskými úradmi, okresnými úradmi a Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu deti a mládeže v oblastí sociálnej pomoci,
d) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
koná a rozhoduje krajský úrad,
e) rozhoduje o
1. vydaní povolenia právnickým osobám a fyzickým
osobám na vykonávanie sociálnej prevencie a na
poskytovanie sociálneho poradenstva (ďalej len
»povolenie"),
2. zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia"
3. zrušení povolenia,
f) overuje spôsobilosť právnických osôb a fyzických
osôb vykonávať sociálnu prevenciu a poskytovať
sociálne poradenstvo,
g) zriaďuje Centrum poradensko-psychologlckých
služieb pre Jednotlivca, pár a rodinu,
h) udeľuje predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie zariadenia sociálnych služieb alebo na odňatie
objektu tohto zariadenia jeho účelu,
i) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti
sociálnej pomoci,
j) koordinuje činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalších právnických osôb a fyzických
osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci,
k) organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov v oblasti sociálnej pomoci, ako aj overovanie Ich osobitných kvalifikačných predpokladov, určuje rozsah
a podmienky odbornej prípravy, ako aj predmet
a podmienky skúšky a vydáva osvedčenie o osobitných kvalifikačných predpokladoch.
§67
Pôsobnosť krajského úradu
Krajský úrad
a) vypracúva koncepciu sociálnych služieb vo svojom
územnom obvode,
b) riadi a kontroluje výkon štátnej správy v oblasti
sociálnej pomoci uskutočňovaný okresnými úradmi vo svojom územnom obvode,
c) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
koná a rozhoduje okresný úrad alebo zariadenie
sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú
organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
d) rozhoduje o
1. povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú
starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré
zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ak sa t
atlivosť poskytla neprávom, bez úhrady aleb • 'í nižšiu úhradu,
Strana 1367
Zbierka zákonov č. 195/1998
Čiastka 73
2. zamietnutí žiadosti právnických osôb a fyzických
osôb o registráciu na účely poskytovania sociálnych služieb podľa tohto zákona (ďalej len „registrácia-),
3. výmaze neštátneho subjektu, ktorý poskytuje sociálne služby z registra neštátnych subjektov, ktoré poskytujú sociálne služby (ďalej len .register").
4. zákaze poskytovať sociálnu službu neštátnemu
subjektu,
e) zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb
uvedené v § 18 ods. 2 písm. a) až d),
í) prijíma žiadosti o registráciu,
g) vykonáva zápis do registra, oznamuje vykonanie zápisu do registra, vykonáva výmaz z registra a oznamuje vykonanie výmazu z registra,
h) vedie register a je orgánom, ktorému
1. neštátny subjekt predkladá doklady potrebné na
jeho registráciu,
2. nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby*5) oznamuje skutočnosti uvedené
v § 74 ods. 4,
3. neštátny subjekt oznamuje zmenu poskytovania
sociálnej služby a skončenie poskytovania sociálnej služby,
I) uzatvára zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu,
sociálnu prevenciu alebo sociálne poradenstvo (ďalej len .finančný príspevok") neštátnemu subjektu,
zmluvu o poskytovaní finančného príspevku obci
a zmluvu o poskytovaní jednorazového účelového
finančného príspevku,
j) kontroluje
1. úroveň poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie neštátnym subjektom,
2. hospodárenie s finančným príspevkom poskytnutým neštátnemu subjektu a obci a s jednorazovým
účelovým finančným príspevkom,
k) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a kontroluje ich plnenie,
1) plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom, ktoré
súvisia s poskytovaním sociálnych služieb neštátnymi subjektml,
m) vedie prehľad
1. deti, ktorým treba zabezpečií náhradnú rodinnú
starostlivosť, ak túto starostlivosť nemožno zabezpečiť v rámci okresu,
2. občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú
starostlivost, pre ktorých neboli vhodné deti
v rámci okresu,
n) sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu deti,
ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť a túto im nemožno zabezpečiť v rámci
okresu, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú
rodinnú starostlivosť, pre ktorých neboli vhodné
deti v rámci okresu; pritom spolupracuje s ostatnými krajskými úradmi,
o) koordinuje vo svojom územnom obvode činnosť
štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalších
právnických osôb a fyzických osôb, tóori ^ s o b i a
v sociálnej pomoci, .'
'"-t-, p) organizuje výchovno-rekreačné tábory pre deti,
q) vydáva pre svoj územný obvod všeobecne záväzné
vyhlášky*1) o štandardoch prevádzkových nákladov
na sociálně služby,
r) plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom,
§68
Pôsobnosť okresného úradu
Okresný úrad
a) rozhoduje
1. o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dovtedy, kým
rozhodne súd,
2. o výchovných opatreniach podľa osobitných
predpisov,
3. o poskytovaní opatrovateľskej služby podľa § 15
ods. 1 pism. a) a o úhrade za túto opatrovateľskú
službu,
4. o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za
prepravnú službu.
5. o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú
súčasť, o skončení poskytovania starostlivosti
v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení,
6. o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
ktoré zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
7. v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom
konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadi] ako rozpočtovú
organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
8. o dávke sociálnej pomoci,
9. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,
10. o znížení, zvýšení alebo odňatí dávky sociálnej
pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu a o zastavení ich výplaty,
H. o povinnosti občana vrátiť dávku sociálnej pomoci
alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo ich
časť, ak sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume,
ako patrili, a o povinnosti občana zaplatiť úhradu
za sociálnu službu, ktorá sa poskytla nepravom,
bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
12. o preddavkovom poskytovaní dávky sociálnej pomoci a o doplatení dávky sociálnej pomoci alebo
vrátení dávky sociálnej pomoci, ktorá sa poskytla
preddavkovo,
13. o poskytnuti peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla pestúnovi v zariadení
pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil, a o vrátení
tohto peňažného príspevku alebo jeho pomernej
. .času,
14. o určení a o uvoľnení osobitného príjemcu dávky
sociálnej pomoci a peňažného príspevlni na kom-
Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby
4
1
„,!toíyen S ^ ™ ' * '
1
™* ^ ^ " ^ " ^ ' ^ *'
2 2 2 / 1 9 9 6
.*• *• ° 0-íanlzácU miestnej statnej spravy a o zmene a doplnení
Strana 1368
Zbierka zákonov č. 195/1998
penzádu v prípadoch ustanovených týmto zákonom,
15. o povinností vrátlf finančné prostriedky podľa
§ 48 ods. 9.
16. o dalších opatreniach podľa osobitných predpisov."!
b) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých
v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje obec,
c) uzatvára zmluvu o
1. výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil,
2. poskytnutí pomôcky podľa § 59 ods. 17,
d) zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb
uvedené v § 18 ods. 2 pism. e) až II.
e) vydáva posudok
1. na účely poskytovania opatrovateľskej služby, prepravne) služby, poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb, poskytovania bývania
a dohľadu v zariadení chráneného bývania a poskytovania starostlivosti v rehabilitačnom stredisku.
2. o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana
s faikýrn zdravotným postihnutím, o sociálnych
dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia
a navrhuje v ňom formu kompenzácie,
0 je orgánom.
1. ktorému občan s ťažkým zdravotným postihnutím
predkladá vyhotovenie zmluvy o výkone osobnej
asistencie alebo jej kópiu.
2. ktorý predkladá detskému domovu alebo domovu
sociálnych služieb pre deti doklady uvedené v § 94
ods. 2.
3. po dohode s ktorým môže detský domov alebo
domov sociálnych služieb pre deti podať podnet na
zrušenie ústavnej výchovy,
g) vykonáva
1. sociálnu prevenciu,
2. poradenstvo pri riešení rodinných problémov a sociálnych problémov.
h) poskytuje výchovnú starostlivosť rodinám, v ktorých je vázne ohrozená alebo vázne narušená výchova dieťaťa a vývoj dieťaťa, a rodinám, z ktorých
bolo potrebné deti okamžite umiestniť do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
I) vyhľadáva občanov vhodných vykonávať náhradnú
rodinnú starostlivosť a deti. ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivost, a vedie prehľad
týchto občanov a deti,
j) zabezpečuje ,v súčinnosti s Centrom poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu prípravu občanov, ktorí majú záujem vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
k) sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu detí.
ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú
rodinnú starostlivosť,
1) sleduje vývoj deti v náhradnej rodinnej starostlivosti, v ústavnej výchove a v ochrannej výchove,
m) predkladá krajskému úradu prehľad deti, ktorým
treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,
Čiastka 73
ak Ju nemožno zabezpečiť v okrese, a prehľad občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, pre ktorých neboli vhodné deti v rámci
okresu,
n) vypláca odmenu pestúnovi v zariadení pestúnskej
starostlivosti, ktoré zriadil, uhrádza výdavky spojené
s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil v byte alebo v rodinnom dome
pestúna, dáva predchádzajúci písomný súhlas na
údržbu a opravu zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil v byte alebo v rodinnom dome pestúna, uhrádza poplatok za zriadenie telefónnej stanice v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil,
a je orgánom, ktorý plní povinnosti zamestnávateľa
na účely platenia poistného na zdravotné poistenie,
poistného na nemocenské poistenie, poistného na
dôchodkové zabezpečenie a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ak zriadil
zariadenie pestúnskej starostlivosti,
o) vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka maloletých a funkciu opatrovníka maloletých,
p) navrhuje súdu
1. nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej
výchovy.
, 2. zrušenie výchovných opatrení uložených súdom,
3. obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv,
q] sústavne sleduje vykonávanie výchovných opatrení, o ktorých rozhodol, a hodnou ich účinnosť,
r) podáva správy a podnety súdu a Iným štátnym orgánom vo veciach výchovy a výživy maloletých a spisuje
návrhy a podnety vo veciach výchovy a výživy maloletých.
s) zúčastňuje sa na trestnom konaní proti mladistvým,
t) vedie evidenciu
1. maloletých 9 ťažkým zdravotným postihnutím,
2. občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytujú sociálne služby alebo peňažné
príspevky na kompenzáciu,
3. zmlúv podľa § 59 ods. 17 a § 63 ods. 3,
u) vydáva preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vedie evidenciu týchto preukazov,
v) koordinuje vo svojom územnom obvode činnosť
štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalších
právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia
v sociálnej pomoci,
x) dohliada, ako osobitný príjemca plní svoje povinnosti,
y) sleduje na základe písomného poverenia krajského
úradu úroveň poskytovania sociálnych služieb neštátnymi subjektmi,
, .
z) plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom.
Pôsobnosť Centra pre medzinárodnoprávnu
ochranu detí a mládeže
(1) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže
a) plní úlohy prijímajúceho orgánu a odosielajúceho
"I Napriklad zikon d. 50/1973 Zb. o pestúnskej sUrostlhosti v mení neskorších predpisov.
Zbierka zákonov č.195/1998
Čiastka 73
orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa medzinárodných dohovorov,4*)
b) vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka na základe rozhodnutia súdu v otázkach ochrany deti s medzinárodným prvkom,
c) poskytuje právnu pomoc a poradenstvo najmä pri
vymáhaní výživného vo vzťahu k cudzine,
d) plni ďalšie úlohy v oblasti sociálnoprávnej ochrany
vo vzťahu k cudzine podľa osobitných predpisov.*^
(2) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu deti
a mládeže spolupracuje s prijímajúcimi orgánmi a odosielajúcimi orgánmi zmluvných štátov v cudzine, zastupiteľskými úradmi, s ústrednými orgánmi štátnej
správy, orgánmi miestnej štátnej správy a s bankami.
§70
Osobitné kvalifikačné predpoklady
(1) Predpokladom na výkon niektorých činnosti
v krajskom úrade a v okresnom úrade na úseku sociálnej pomoci sú osobitné kvalifikačné predpoklady50)
popri splnení kvalifikačných predpokladov.")
(2) Predpokladom na výkon vybraných činnosti v zariadeniach sociálnych služieb sú osobitné kvalifikačné
predpoklady podľa tohto zákona popri splnení kvalifikačných predpokladov.
(3) Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto
zákona sú súhrnom teoretických vedomosti a praktických schopnosti ovládať postupy z oblasti sociálnej
pomoci a ďalších vedomosti na výkon činnosti.
(4) Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohlo
zákona sa vyžadujú u vedúceho zariadenia sociálnych
služieb, jeho zástupcu, hlavnej sestry, vedúceho výchovy a u sociálneho zamestnanca domova sociálnych
služieb, domova dôchodcov a detského domova.
(5) Osobitné kvalifikačné predpoklady sa preukazujú osvedčením, ktoré vydáva príslušný orgán na základe úspešne vykonanej skúšky po absolvovaní odbornej
prípravy podľa odseku 6 alebo po absolvovaní prísluš52
ného druhu vzdelania podľa osobitného predpisu. )
(6) Odbornú prípravu na skúšku organizuje príslušný orgán. Rozsah odbornej prípravy a podmienky odbornej prípravy, ako aj predmet a podmienky skúšky
určí príslušný orgán v študijnom pláne overovania
osobitných kvalifikačných predpokladov podľa tohto
zákona.
(7) Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto
zákona preukazujú vedúci ajtriadenia sociálnych služieb, jeho zástupca, hlavná sestra, vedúci výchovy
a sociálny zamestnanec domova sociálnych služieb,
domova dôchodcov a detského domova pri nástupe do
Strana 1369
zamestnania, najneskôr do jedného réka od vymenovania do funkcie alebo od nástupu do zamestnania.
DRUHÁ HLAVA' ' OBEC A JEJ POSOBNOSt
§71
(1) Obec
a) rozhoduje
1. o poskytovaní opatrovateľskej služby podľa § 15
ods. 1 pism. b) a odseku 2 a o úhrade za túto
opatrovateľskú službu,
2. o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych
služieb, ktoré zriadila, o skončení poskytovania
starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení,
3. o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
ktoré zriadila, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
4. o povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu podľa § 15 ods. 1 pism. b) a odseku 2, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady
alebo za nižšiu úhradu,
5. v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom
konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadila ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
6. o jednorazovej dávke sociálnej pomoci,
7. o povinností občana vrátiť jednorazovú dávku sociálnej pomoci alebo jej cast ak sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patria.
8. o poskytnuti peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila, a o vrátení tohto peňažného príspevku alebo jeho pomernej časti,
b) uzatvára zmluvu o
1. poskytnutí sociálnej pôžičky,
2. výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila,
c) zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb
uvedené v § 18 ods. 2 a 3,
d) vypláca odmenu pestúnovi v zariadení pestúnskej
starostlivosti, ktoré zriadila, uhrádza výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila v byte alebo v rodinnom dome pestúna, dáva predchádzajúci písomný súhlas na
údržbu a opravu zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila v byte alebo v rodinnom dome pestúna, uhrádza poplatok za zriadenie telefónnej stanice v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré
zriadila, a je orgánom, ktorý plní povinnosti zamest-
1 Vyhláška ministra zahraničných veci i. 33/ Í959 Zo. a Dohovore a vymáhaní výživného v cudztac.
Vyhláška ministra zahraničných veci 6.132/1976 Zb. o Dohovore o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti.
1 Napríklad zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
T 8 10 zákona Národnej rady Slovenské) republiky č. 222/1996 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z. z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činnosti
v krajských úradoch a okresných úradoch.
narladeniavläd slo
' llľí' '
y w n s k e ) r e p u b U k y č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov-v rozpočtových a v niektorých
dalších oiganizáclách a organoch v znení neskortich predpisov.
1 § 24 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách vzneoi zákona Národne) rady Skwensta) republiky c. 324/1996 Z. z.
Zbierka zákonov č. 195/1998
Strana 1370
navatefa na účely platenia poistného na zdravotné
poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie a na účely
platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti,
ak zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti.
e) poskytuje pomoc
1. maloletým v naliehavých prípadoch, najmä ak je
život alebo zdravie maloletého v doterajšom prostredí vážne ohrozené,
2. občanom pri zabezpečováni prístrešia,
f) chráni maloletých pred škodlivými vplyvmi, ktoré
ohrozujú alebo narušujú ich riadnu výchovu.
g) vykonáva poradenstvo pri riešení rodinných problémov a sociálnych problémov,
h) poskytuje výchovnú starostlivosť rodinám, v ktorých je vážne ohrozená alebo vážne narušená výchova dieťaťa a vývoj dieťaťa,
i) podieľa sa na obnove rodinného prostredia, z ktorého boli deti vyňaté pre zlyhanie výchovnej funkcie
rodiny,
j) spolupôsobí pri výkone výchovných opatrení uložených súdom alebo okresným úradom,
k) navrhuje
1. súdu nariadenie ústavne) výchovy a zrušenie
ústavnej výchovy, zrušenie výchovných opatrení
uložených súdom, obmedzenie alebo pozbavenie
rodičovských práv.
2. okresnému úradu zrušenie výchovných opatrení
uložených okresným úradom.
1) vyhľadáva a okresnému úradu odporúča občanov
vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť a deti. ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivost.
m) vyhľadáva občanov, ktorým treba poskytnúť sociálnu pomoc.
n| vedie evidenciu občanov, ktorým poskytuje sociálnu pomoc,
o] oznamuje súdu skutočnosti na rozhodovanie vo
veciach výchovy a výživy maloletých.
p) organizuje spoločné stravovanie.
r) utvára podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu
činnosť a na udržiavanie fyzickej aktivity a psychickej aktivity občanov.
(2) Obec môže poskytovať zo svojho rozpočtu neštátnemu subjektu finančný príspevok alebo jednorazový
účelový finančný príspevok.
ŠTVRTÁ
ČASŤ
POSKYTOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI
NESTATNÝM SUBJEKTU
PRVÁ
HLAVA
POSKYTOVANIE SOCIÁI-NYCH SLUŽIEB
NEŠTÁTNYMI SUBJEKTM1
§72
Sociálne služby môže poskytovať podľa tohto zákona
aj neštátny subjekt.
Čiastka 73
§ 7 3 •• -•
(1) Sociálna služba poskytovaná neštátnym subjektom podľa tohto zákona je špecializovaná činnosť,
ktorá svojim obsahom zodpovedá sociálnym službám
uvedeným v § 14 ods. 2 písm. a) až d).
(2) Sociálna služba poskytovaná neštátnym subjektom podľa tohto zákona nieje pomoc, ktorú poskytuje
občanovi jeho manžel, manželka, rodičia, deti, starí
rodičia a vnuci.
§74
•
(1) Neštátny subjekt môže poskytovať sociálnu službu podľa tohto zákona, ak je zapísaný do registra,
a splní ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom.
(2) Zápis do registra môže vykonávať príslušný orgán na základe písomnej žiadosti o registráciu.
(3) Žiadosť o registráciu podáva právnická osoba
alebo fyzická osoba pred začatím poskytovania sociálnej služby. Za právnickú osobu podáva písomnú žiadosť o registráciu jej štatutárny orgán.
(4) Žiadosť o registráciu obsahuje
a) obchodné meno alebo názov, sídlo, Identifikačné
číslo a právnu formu právnickej osoby alebo meno,
priezvisko, rodné číslo a trvalé bydlisko fyzickej
osoby,
b) meno. priezvisko a rodné číslo zodpovedného zástupcu, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo fyzických osôb. ktoré sú členmi štatutárneho orgánu, a ich trvalé bydlisko,
c) druh sociálnej služby, ktorú právnická osoba alebo
fyzická osoba bude poskytovat, a jej rozsah,
d) miesto poskytovania sociálnej služby,
el predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej
služby,
0 čas poskytovania sociálnej služby, ak sa sociálna
služba bude poskytovať po určitý čas.
g) údaje o priestorových podmienkach, personálnych
podmienkach, materiálnych podmienkach a finančných podmienkach na poskytovanie sociálnej
služby.
(5) Fyzická osoba je povinná k žiadosti oregistráclu
pripojiť výpis z registra trestov nie starší ako dva
mesiace.
(6) Právnická osoba Je povinná k žiadosti o registráciu pripojiť
a) rozhodnutie alebo iný doklad príslušného orgánu
o registrácii a o zápise do registra podľa osobitných
predpisov53) alebo písomnú zmluvu, zakladaciu
listinu, zriaďovaciu zmluvu, zriaďovaciu listinu alebo iný doklad, ktorý preukazuje vznik právnickej
b) štatút alebo iný doklad, ktorý preukazuje, kto je
oprávnený na právne úkony akb štatutárny orgán,
ak to neustanovujú osobitné predpisy,")
NapriWad ratal Národnej rady Slovenskej republiky 1207/1996Z. z. onaaáäáaivznenirakonae. 147/1997Z.z..'záfcone.213/1997Z.z.
) Napríklad § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej ÄŕúbHkýc. 207/1996 Z. z.. § 23 ííVona i. 213/1997 Z. z.
Zbierka zákonov č. 195/1998
Čiastka 73
c) doklad, ktorý preukazuje údaje uvedené v odseku 4
pism. g),
d) výpis z registra trestov osôb uvedených v odseku 4
písm. b) nie starší ako dva mesiace.
(7) Žiadosť o registráciu podáva právnická osoba
alebo fyzická osoba na príslušnom orgáne, v ktorého
obvode je miesto poskytovania sociálnej služby. Ak
takéto miesto nemožno určiť alebo ak sa sociálna
služba bude poskytovat v územných obvodoch viacerých krajov, žiadosť o registráciu sa podáva na príslušnom orgáne, v ktorého obvode má právnická osoba
sídlo alebo fyzická osoba trvalý pobyt.
§75
(1) Ak príslušný orgán zisti, že žiadosť o registráciu
nemá náležitosti uvedené v § 74 ods. 4 a k žiadosti
o registráciu nie sú pripojené doklady uvedené v § 74
ods. 5 a 6, písomne vyzve právnickú osobu alebo fyzickú osobu, aby žiadosť o registráciu doplnila alebo
pripojila chýbajúce doklady; zároveň určí lehotu na
odstránenie týchto nedostatkov, ktorá nesmie byť
kratšia ako päť dní odo dňa doručenia písomnej výzvy.
(2) Príslušný orgán môže vykonať zápis do registra,
ak z podkladov podľa § 74 ods. 4 až 6 vyplýva, že
služba, ktorú právnická osoba alebo fyzická osoba
bude poskytovať, je sociálna služba podľa tohto zákona a že neštátny subjekt má priestorové podmienky,
personálne podmienky, materiálne podmienky a finančné podmienky na poskytovanie sociálnej služby.
V týchto prípadoch príslušný orgán nevydáva rozhodnutie, ale písomne oznámi právnickej osobe alebo
fyzickej osobe, ktorá bude poskytovať sociálnu službu,
vykonanie zápisu do registra.
(3) Príslušný orgán vydá rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o registráciu, ak
a) právnická osoba alebo fyzická osoba v určenej lehote nedoplní žiadosť o registráciu o náležitosti
uvedené v § 74 ods. 4 alebo nepřipojí chýbajúce
doklady uvedené v § 74 ods. 5 a 6, alebo
b) žiadosť o registráciu nepredložil oprávnený štatutárny orgán.
(4) Do registra sa zapisujú údaje uvedené v § 74
ods. 4 písm. a) až f), zmena zapisovaných skutočností
alebo zánik zapisovaných skutočnosti.
§76
(1) Neštátny subjekt, ktorému príslušný orgán oznámil vykonanie zápisu do registra, je oprávnený začať
poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona po
predložení
a) dokladu preukazujúceho
1. odbornú spôsobilosť fyzickej osoby, ktorá poskytuje sociálnu službu, odbornú spôsobilosť zodpo-
Strana 1371
vedného zástupcu") alebo odbornú ^spôsobilosť
fyzickej osoby, kto» zodpovedá is. poskytovanie
sociálnej služby na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu,
'' 2. bezúhonnosť osôb uvedených v preom bode,
b) zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by
mohla vzniknúť pri poskytovaní sociálnej služby
alebo v priamej súvislosti s nim: poistenie musí
trvať po celý čas poskytovania sociálnej služby.
(2) Neštátny subjekt nie je povinný predložiť doklad
preukazujúci bezúhonnosť fyzickej osoby, ktorá poskytuje sociálnu službu, alebo bezúhonnosť zodpovedného zástupcu, ak predložil výpis z registra trestov
podfa § 74 ods. 5 a 6 písm. d) a od jeho predloženia
neuplynul dlhší čas ako šesť mesiacov.
(3) Odborná spôsobilosť na účely poskytovania sociálnej služby neštátnym subjektom zahŕňa súhrn
vedomostí a prax zodpovedajúcu obsahu sociálnej
služby, ktorá sa poskytuje. Ak sa poskytuje starostlivosť v detskom domove a v domove sociálnych služieb
pre deti, sú súčasťou odbornej spôsobilosti aj osobnostné predpoklady osôb uvedených v odseku 1
písm. a) v prvom bode. Odborná spôsobilosť sa preukazuje najmä dokladmi podľa osobitného predpisu56)
a potvrdením o zamestnaní.")
(4) Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin
alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s poskytovaním sociálnej služby alebo v súvislosti
s poskytovaním služieb, ktoré obsahom zodpovedajú
sociálnym službám. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako dva mesiace.
§77
Oprávnenie poskytovať sociálnu službu podľa tohto
zákona vzniká neštátnemu subjektu zápisom do registra a predložením dokladov uvedených v § 76 ods. 1.
§78
(1) Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne
prospešné služby nepodáva písomnú žiadosť o registráciu, ale písomne oznamuje príslušnému orgánu
skutočnosti uvedené v § 74 ods. 4. K oznámeniu je
povinná pripojiť doklady uvedené v § 74 ods. 6.
(2) Na postup pri zápise neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby do registra sa
primerane vzťahujú ustanovenia § 74 ods. 1 a 7 a § 75
ods. 1 až 3.
(3) Príslušný orgán vykoná zápis neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby do registra, ak sú splnené podmienky podfa § 75 ods. 2
a podmienky ustanovené osobitnými predpismi.^
^ Naprikkd§7ods.2zákonač.455/1991Zb.oavno»taisl<ompodnikaní(živnostenský zákon).
T Napríklad zákon č. 172/1990». v mení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva Školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky
č. 102/ !991 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných uculstlach a učUisttach v znení vyhlášky
Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 97/1994 z z.
") §60 ods. 2 Zákonníka práce.
*l Zákonc.213/1997Z.z.
Zbierka zákonov č. 198/1998,
Strana 1372
§79
(1) Príslušný orgán vykoná výmaz neštátneho subjektu z registra, ak
a) neštátny subjekt nezačal poskytovať sociálnu službu najneskôr do šiestich kalendárnych mesiacov
odo d n a zápisu do registra.
b) neštátny subjekt neposkytoval sociálnu službu dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov od predloženia
dokladov uvedených v § 76 ods. 1,
c) neštátny subjekt po vydaní rozhodnutia o zákaze
poskytovať sociálnu službu neodstránil v určenej
lehote zislené nedostatky.
d) neštátny subjekt skonči poskytovanie sociálnej
služby,
e) fyzická osoba, ktorá poskytuje sociálnu službu,
zomrela alebo
f) právnická osoba, ktorá poskytuje sociálnu službu,
sa zlúčila alebo splynula s inou právnickou osobou,
alebo bola zrušená.
(2) Vykonanie výmazu neštátneho subjektu z registra z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) až d)
príslušný orgán písomne bezodkladne oznámi neštátnemu subjektu.
(3) Príslušný orgán rozhoduje o výmaze neštátneho
subjektu z registra, ak neštátny subjekt nesplňa podmienky poskytovania sociálnej služby ustanovené
týmto zákonom.
(41 Oprávnenie poskytovať sociálnu službu podľa
tohto zákona zaniká dňom výmazu neštátneho subjektu z registra.
(1) Sociálna služba sa poskytuje občanovi na základe zmluvy tohto občana s neštátnym subjektom. To
neplatí, ak sa poskytuje starostlivosť v »riadení pre
deti na základe pravoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy.
(21 Zmluva o poskytovaní sociálnej služby neštátnym
subjektom musí obsahovať najmä druh sociálnej služby
a rozsah sociálnej služby, deň začatia poskytovania sociálnej služby, čas poskytovania sociálnej služby a miesto poskytovania sodálnej služby. V zmluve o poskytovaní sociálnej služby neštátnym subjektom sa musí
uviesť aj cena sociálnej služby, ktorú je povinný dohodnúť neštátny subjekt s občanom, ktorému sa poskytuje sociálna služba podľa osobitného predpisu,*^
a podmienky platenia sociálnej služby.
(3) Zmluva o poskytovaní sociálnej služby neštátnym subjektom musí byť uzatvorená písomne. Inak Je
táto zmluva neplatná.
Čiastka 73
§81
(1) Poverený zamestnanec príslušného orgánu je
oprávnený vstupovať do objektu zariadenia, v ktorom
neštátny subjekt poskytuje sociálnu službu alebo ktoré priamo súvisia s poskytovaním sociálnej služby,
požadovať predloženie potrebných dokladov, informácie a vysvetlenie v lehotách na to určených a ďalšiu
súčinnosť potrebnú na výkon kontroly úrovne poskytovanej sociálnej služby.
(2) Neštátny subjekt je povinný umožniť poverené-mu zamestnancovi príslušného orgánu vstup do objektu a zariadenia, v ktorých sa poskytuje sociálna
služba alebo ktoré priamo súvisia s poskytovaním sociálnej služby.
(3) Ak príslušný orgán zisti nedostatky, uloží opatrenia na ich odstránenie v určenej lehote. Ak neštátny
subjekt neodstráni zistené nedostatky v určenej lehote, príslušný orgán, ktorý opatrenie na odstránenie
zistených nedostatkov uložil, vydá rozhodnutie o zákaze poskytovať sociálnu službu a v ňom urči aj lehotu
na odstránenie zistených nedostatkov, ktorá nesmie
byť kratšia ako 3 dni a dlhšia ako 10 dni. Ak neštátny
subjekt neodstráni zistené nedostatky ani v tejto lehote, príslušný orgán vykoná
a) výmaz neštátneho subjektu z registra alebo
b) Iné opatrenia podľa osobitných predpisov. 6 ^
§82
Ak sociálnu službu poskytuje neštátny subjekt, vzťahujú sa na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a na
ochranu zdravia občana, ktorému sa poskytuje sociálna
služba, osobitné predpisy.6')
(1) Neštátny subjekt (e povinny vopred písomne
oznámiť príslušnému orgánu zmenu poskytovania sociálnej služby alebo skončenie poskytovania sociálnej
služby, najmä zmenu druhu sociálnej služby a miesta
poskytovania sociálnej služby a priložiť zoznam občanov, ktorým sociálnu službu poskytuje, a to najneskôr
štyri mesiace pred predpokladaným dňom zmeny poskytovania sociálnej služby alebo skončenia poskytovania sociálnej služby. Túto povinnosť má neštátny
subjekt aj voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, ak sa vopred písomne nedohodli o poskytováni sociálnej služby na určitý čas.
(2) V prípade skončenia poskytovania sociálnej služby neštátnym subjektom je neštátny subjekt povinný
zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu náhradu zanikajúcej sociálnej služby v spolupráci s príslušným orgá-
™) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v zneni zákona Národnej rady Slovenskej rady č. 87/1996 Z. z.
"l NapnMad § 58 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. § 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
fc207/1996Z.t
;
") Zákon Národne) rady Slovenskej republiky e 272/1994 Z z. o ochrane zdravia fudi v zneni neskonKch predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. í. v zneni neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zbierka zákonov č. 196/1998
Čiastka 73
DRUHA HLAVA
VYKONÁVANIE SOCIÁLNEJ PREVENCIE
A POSKYTOVANIE SOCIÁLNEHO PORADENSTVA
NESTATNÝMI SUBJEKTMI
(1) Neštátny subjekt môže na základe povolenia vykonávať aj sociálnu prevenciu a poskytovať sociálne
poradenstvo.
(2) O vydanie povolenia môže požiadať právnická
osoba alebo fyzická osoba, ktorá
a) má v predmete svojej činnosti sociálnu prevenciu
alebo sociálne poradenstvo,
b) predloží
1. projekt sociálnej prevencie alebo sociálneho poradenstva,
2. doklad o odbornej spôsobilosti a bezúhonnosti fyzických osôb, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo,
3. údaje o priestorových podmienkach, personálnych podmienkach, materiálnych podmienkach
a finančných podmienkach na vykonávanie sociálnej prevencie alebo poskytovanie sociálneho
poradenstva.
(3) O vydaní povolenia rozhoduje príslušný orgán.
(4) Pred rozhodnutím o vydaní povolenia príslušný
orgán overuje spôsobilosť právnických osôb a fyzických osôb vykonávať sociálnu prevenciu alebo poskytovať sociálne poradenstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom a spôsobom ustanoveným týmto
zákonom.
(5) Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá spina podmienky ustanovené týmto zákonom, príslušný
orgán vydá povolenie; súčasťou povolenia Je aj rozsah
sociálnej prevencie alebo sociálneho poradenstva
a podmienky vykonávania sociálnej prevencie alebo
poskytovania sociálneho poradenstva.
(6) Ak právnická osoba alebo fyzická osoba nespĺňa
podmienky ustanovené týmto zákonom, príslušný orgán
rozhodne o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia.
(7) Príslušný orgán rozhodne o zrušení povolenia neštátnemu subjektu, ktorý nevykonáva sociálnu prevenciu alebo neposkytuje sociálne poradenstvo na základe povolenia počas troch kalendárnych mesiacov,
alebo nevykonáva sociálnu prevenciu, alebo neposkytuje sociálne poradenstvo v súlade s povolením.
(8) Na odbornú spôsobil&sť a bezúhonnosť osôb
uvedených v odseku 2 písm. b) v druhom bode sa primerane vzťahuje § 76 ods. 3 a 4.
TRETIA HLAVA
FINANČNÝ PRÍSPEVOK NESTATNÉMU
SUBJEKTU A OBCI
§85
(1) Príslušný orgán môže poskytovať neštátnemu
subjektu a obci vo vopred dohodnutom rozsahu finančný príspevok.
Strana 1373
(2) Finančný príspevok možno poskytovať na základe písomnej žiadosti neštátneho šubjektu^alébo obce.
(3) O poskytovaní finančného príspevku uzatvára
príslušný orgán s neštátnym subjekíom'alebo s obcou
písomnú zmluvu o poskytovaní fiaančného prépevku.
(4) Zmluva podľa odseku 3 musí obsahovať najmä
a) druh poskytovanej sociálnej služby a rozsah poskytovanej sociálnej služby alebo rozsah sociálnej prevencie, alebo rozsah sociálneho poradenstva,
b) miesto poskytovania sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva, alebo miesto vykonávania sociálnej prevencie,
c) cas poskytovania sociálnej služby alebo sociálneho
poradenstva, ak sa sociálna služba alebo sociálne
poradenstvo bude poskytovať po určitý čas, alebo
čas vykonávania sociálnej prevencie, dk sa sociálna
prevencia bude vykonávať po určitý čas,
d) výšku a účel použitia finančného pnspevku, spôsob Jeho poskytnutia a vyúčtovania,
e) spôsob vykonávania kontroly použitia finančného
príspevku,
f) dôvody zastavenia výplaty finančného pnspevku
alebo vrátenia poskytnutého finančného príspevku.
g) dôvody odstúpenia od zmluvy.
(5) Pred uzatvorením zmluvy podľa odseku 3 príslušný orgán vykoná kontrolu úrovne poskytovania sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva, alebo úrovne
vykonávania sociálnej prevencie.
(6) Ak dôjde k zmene druhu sociálnej služby alebo
rozsahu sociálnej služby poskytovanej neštátnym subjektom alebo obcou alebo k zmene rozsahu sociálnej
prevencie vykonávanej neštátnym subjektom alebo
obcou, alebo rozsahu sociálneho poradenstva poskytovaného neštátnym subjektom alebo obcou, uzatvára
sa nová zmluva o poskytovaní finančného príspevku.
(1) Finančný príspevok sa poskytne, ak neštátny
subjekt alebo obec vykonáva sociálnu prevenciu alebo
poskytuje sociálne poradenstvo alebo sociálnu službu
občanovi, ktorý splna podmienky na ich vykonávanie
alebo na Ich poskytovanie podľa tohto zákona, a
a) sociálna prevencia, sociálne poradenstvo a sociálna služba v kraji chýba alebo Je nedostatková, a
b) neštátny subjekt alebo obec nevykonáva sociálnu
prevenciu alebo neposkytuje sociálne poradenstvo
alebo sociálnu službu s cieľom dosiahnutia zisku.
(2) Výška finančného príspevku sa určí na základe
štandardu prevádzkových nákladov na Jedno miesto,
najeden rozpočtový rok (ďalej len .štandard"). Standard sa určuje pre Jednotlivé druhy sociálnych služieb
a pre starostlivost poskytovanú v zariadení sociálnych
služieb podľa druhu zariadenia. Štandard zohľadňuje
aj špecifické podmienky kraja. Standard ustanoví pre
územný obvod kraja príslušný orgán všeobecne závaz
nou vyhláškou.
(3) Finančný príspevok sa poskytne neštátnemu
subjektu alebo obci na úhradu nákladov, ktoré vznikli
poskytovaním sociálnej služby občanovi, ktorý spĺňa
podmienky na poskytovanie sociálnej služby podľa
Zbierka zákonov č. 195/1998
Strana 1374
tohto zákona a nemôže vzhľadom na príjem a majetok
uhradiť náklady za poskytovanú sociálnu službu ani
vo výške štandardu určeného podľa odseku 2.
Čiastka 73
PIATA ČASŤ
FINANCOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI
(4) Na zúčtovanie finančného príspevku sa vzťahuje
osobitný predpis."^
(5) Ak neštátny subjekt alebo obec skončí vykonávanie sociálnej prevencie alebo poskytovanie sociálneho
poradenstva alebo sociálnej služby v priebehu rozpočtového roka, zúčtuje poskytnutý finančný príspevok
ku dňu skončenia činnosti alebo v termíne určenom
príslušným orgánom.
(6) Finančný príspevok možno poskytnúť najskôr
odo dňa podania písomnej žiadosti.
ŠTVRTÁ HLAVA
.JEDNORAZOVÝ ÚČELOVÝ
FINANČNÝ PRÍSPEVOK
§87
(1) Príslušný orgán môže poskytnúť neštátnemu
subjektu, ktorý splna podmienky na poskytovanie finančného príspevku, aj jednorazový účelový finančný
príspevok na úhradu nákladov na začatie poskytovania sociálnej služby a na rozšírenie sociálnych služieb.
Jednorazový účelový finančný príspevok možno poskytnúť aj na opravu, údržbu a obnovu technologického vybavenia objektu zariadenia neštátneho subjektu,
ak je majetkom štátu.
(21 Jednorazový účelový finančný príspevok možno
poskytnúť na základe písomnej žiadosti neštátneho
subjektu.
(3) O poskytnutí jednorazového účelového finančného príspevku uzatvára príslušný orgán s neštátnym
subjektom písomnú zmluvu, ktorá musí obsahovať
okrem náležitostí uvedených v § 85 ods. 4 pism. a) až
c) a g) najmä výšku a účel použitia Jednorazového
účelového finančného príspevku, spôsob jeho poskytnutia a vyúčtovania, spôsob vykonania kontroly použitia jednorazového účelového finančného prispevjíu
a dôvody vrátenia poskytnutého jednorazového účelového finančného príspevku.
PIATA HLAVA
HOSPODÁRENIE NEŠTÁTNEHO SUBJEKTU
Neštátny subjekt ktorý vykonáva sociálnu prevenciu alebo poskytuje sociálne poradenstvo alebo sociálnu službu podľa tohto zákona, hospodári podlá svojho
rozpočtu na kalendárny rok. Rozpočet obsahuje všetky
rozpočtované príjmy a výdavky.
*•) 87«h.Si4konaSlown8lreJnarodnrJradye.369/1990Zb.
"i §19iákanaN4n)dnejnKlrSiom»k4rcpubtIkr&303/!995Z.z.
8 829 «i MI Občianskeho zákonníka,
"í Zákon t 71/1967 Zb. o správnom koraní (sprtvny poriadok).
(1) Financovanie sociálnej pomoci sa zabezpečuje zo
štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce a v príspevkových
organizáciách a v neštátnych subjektoch aj z úhrad za
poskytnuté sociálne služby od občanov a od osôb.
ktoré majú voči týmto občanom vyživovaciu povinnosť.
(2) Sociálna pomoc sa financuje aj z darov právnických osôb a z darov fyzických osôb. Ďalší rozvoj starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa financuje aj zo zisku po zdanení z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú zariadenia sociálnych služieb so
súhlasom zriaďovateľa.
(3) Dary právnických osôb a dary fyzických osôb možno použiť len na účel určený darcom. Ak účel nie je
darcom určený, možno ich použiť len na poskytovanie
sociálnych služieb.
§90
(1) Na financovanie sociálnej pomoci môže obec. príslušný orgán, rozpočtové organizácie alebo príspevkoví organizácie združovať prostriedky.
(2) Obec môže financovať sociálnu pomoc aj z prostriedkov združených s Inými obcami, s právnickými
osobami alebo fyzickými osobami.6')
(3) Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže združovať prostriedky na ňnancovstnie
sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu.")
ŠIESTA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH
SOCIÁLNEJ POMOCI
Spoločné ustanovenia
§91
(1) Na konanie o poskytovaní sociálnej pomoci a na
konanie vo veciach poskytovania sociálnych služieb neštátnymi subjektmi sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní,1*} ak tento zákon neustanovuje Inak.
(2) Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú
a) na vykonávanie sociálnej prevencie,
b) na konanie o poskytovaní
1. sociálneho poradenstva a sociálnoprávnej ochrany
s výnimkou rozhodovania, podľa § 13 ods. 1
písm. c).
2. starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti
s nariadenou ústavnou výchovou a v detskom domove a v zariadeniach sociálnych služieb uvedev2n^
Zbierka zákonov č. 196/1998
Čiastka; 73
ných v § 29 až 32 a v § 35 až 38 s výnimkou
rozhodovania o úhrade za poskytnuté sociálne._
služby.
(3) Miestna příslušnost krajských úradov a okresných úradov v oblasti sociálne) pomoci sa spravuje
a) sídlom krajského úradu alebo okresného úradu,
ktorý zriaďuje zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa má občanovi poskytovať starostlivost,
b) šidlom okresného úradu, v ktorého obvode sa zdržiava maloletý, ak riešenie jeho výchovy a výživy
neznesie odklad.
(4) Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia rozhoduje o
a) poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych
služieb,
b) zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie
starostlivosti v zariadení sociálnych služieb (ďalej
len .poradovník"),
c) skončení poskytovania starostlivosti v zariadení
sociálnych služieb.
d) úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.
(5) Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia,
ktoré rozhoduje o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, o zaradení do poradovníka,
o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, má pri tomto rozhodovaní postavenie správneho organu.
(6) O poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré príslušný orgán zriaďuje ako svoju
organizačnú súčasť, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb a o úhrade
za poskytovanú starostlivosť rozhoduje príslušný organ, ktorý zariadenie zriadil.
§92
Strana 1375
rujúceho lekára a iné doklady podfa tohto zákona,
ktoré sú podkladom na-rozhodnutie. -—t
(4) Ak je podkladom na rozhodnutie, o poskytovaní
starostlivosti v zariadení sociálnych služieb vydanie
posudku príslušného orgánu, zariadenie sociálnych
služieb alebo obec si vyžiada najneskôr do troch pracovných dní od podania žiadosti od tohto orgánu vydanie posudku.
(5) Pred rozhodnutím o poskytovaní starostlivosti
v zariadení sociálnych služieb je správny orgán povinný zistiť, či sa u občana vedeného v poradovníku zmenili podmienky rozhodujúce na poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení.
(6) V rozhodnutí o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa urči aj čas poskytovania
starostlivosti.
(7} Odvolanie proti rozhodnutiu o okamžitom
umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov podľa § 68 pism. a) prvého bodu,
odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí
dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na
kompenzáciu a o zastavení Ich výplaty a odvolanie
proti rozhodnutiu o odňati sociálnej služby a proti
rozhodnutiu o zákaze poskytovať sociálnu službu
(§ 81 ods. 3S nemajú odkladný účinok.
(8) Dávka sociálnej pomoci a peňažný príspevok na
kompenzáciu sa občanovi nevypláca do cudziny a nepatrí za čas, v ktorom sa občan zdržiava v cudzine
dlhšie ako dva mesiace.
(9) Sociálne služby sa počas pobytu občana v cudzine neposkytujú. Ak pobyt v cudzine trvai dlhšie ako
dva mesiace, s výnimkou poskytovania starostlivosti
v domove sociálnych služieb a v domove dôchodcov,
občan po návrate z cudziny podáva novú žiadosť o poskytovanie sociálnych služieb.
(10) Výška dávky sociálnej pomoci a výška peňažného príspevku na kompenzáciu sa zaokrúhľuje na cele
koruny smerom nahor.
§93
(1) Konanie o poskytovaní sociálnej služby, dávky
sociálnej pomoci a peňažného príspevku na kompenzáciu sa začína na základe písomnej žiadosti občana
alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o sociálnych službách, o dávke sociálnej pomoci
a o peňažných prostriedkoch na kompenzáciu.
(2) Ak občan vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sám podať žiadosť, můře s jeho súhlasom a na
základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom
stave tohto občana podať žiadosť manžel, manželka,
rodičia a jeho deti, ak sú spôsobilí na právne úkony.
(3) Žiadosť musí obsahovať formu sociálnej pomoci,
ktorú občan požaduje. K písomnej žiadosti je občan
povinný predložiť potvrdenie o prijme v kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, o prijme za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc (§ 7
ods. 2), o prijme za posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc (§ 58
ods. 9), o majetkových pomeroch, odporúčanie ošet-
Prijímanie do zariadenia sociálnych služieb
(1) Do zariadenia sociálnych služieb možno prijať
občana na základe
a) právoplatného rozhodnutia o poskytovaní starostlivostí v zariadení sociálnych služieb,
b) právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení
ústavnej výchovy alebo
c) rozhodnutia o okamžitom umiestnení dieťaťa do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov
dovtedy, kým rozhodne súd.
(2) V naliehavých prípadoch, najmä ak je život alebo
zdravie maloletého vážne ohrozené, možno prijať maloletého do detského domova aj bez dokladov uvedených v § 94 ods. 2.
(3) Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia rozhodne o zaradení do poradovníka, ak v tomto zariadení
sociálnych služieb nieje vofné miesto. Rozhodnutie sa
doručuje aj príslušnému orgánu, ktorý toto zariadenie
Strana 1376
Zbierka zákonov č. 195/1998
zriadil, a príslušnému orgánu, v ktorého obvode má
občan trvalý pobyt.
(4) Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia vedie poradovník podľa poradia, v akom boli tomuto
zariadeniu doručené žiadosti občanov o poskytnutie
starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb.
(5) Ak občan bez vážneho dôvodu nenastúpi do zariadenia sociálnych služieb, zaradí sa do poradovníka
na posledné miesto.
§94
Nástup do zariadenia sociálnych služieb
(1) Zariadenie sociálnych služieb písomne oznámi občanovi, Jeho zákonnému zástupcovi alebo osobám uvedeným v § 92 ods. 2 deň nástupu do zariadenia sociálnych služieb najmenej týždeň vopred: súčasne občanovi
oznámi, ktoré doklady Je povinný zariadeniu sociálnych
služieb pri nástupe predložiť a ktoré ved si môže vziať
do zariadenia sociálnych služieb. Zariadenie sociálnych
služieb, ktoré zriadil príslušný orgán, môže požiadať
obec. v ktorej má občan trvalý pobyt o súčinnosť pri
zabezpečovaní nástupu do zariadenia sociálnych služieb; obec Je povinná túto súčinnosť poskytnúť.
(2) Pri poskytovaní starostlivosti v detskom domove
alebo pri poskytovaní starostlivosti deťom s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb
pre deti príslušný orgán predlož! detskému domovu
alebo domovu sociálnych služieb pre deti
a) rodný list dieťaťa.
b) právoplatné rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej
výchovy alebo rozhodnutie príslušného orgánu
o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivost rodičov,
ej dotazník o osobných pomeroch a rodinných pomeroch dieťaťa.
d) potvrdenie o školskom prospechu dieťaťa.
e) posledné vysvedčenie dieťaťa, ktoré plní povinnú
školskú dochádzku.
f) preukaz poistenca zdravotnej poisťovne,
g) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave
dieťaťa.
h) odporúčanie diagnostického centra.
§95
Prerušenie poskytovania starostlivosti
v zariadení sociálnych služieb
(1) Domov sociálnych služieb pre dospelých a domov
dôchodcov, v ktorých sa poskytuje starostlivosť celoročne, môžu povoliť prerušenie poskytovania starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb na žiadosť
občana, ktorému sa starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytuje, najviac 28 dni v kalendárnom
roku, vo výnimočných prípadoch najviac 42 dní v kalendárnom roku.
(2) Domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť
dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove
sociálnych služieb pre deti, s výnimkou dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych
Čiastka 73
služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia
súdu o nariadení ústavnej výchovy, na žiadosť jeho
zákonného zástupcu prerušenie poskytovania starostlivosti v tomto domove sociálnych služieb pre deti počas školských prázdnin bez obmedzenia.
(3) Domov sociálnych služieb pre deti so súhlasom
riaditeľa školy môže povoliť deťom, ktoré navštevujú
školu, prerušenie poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti aj v čase mimo školských prázdnin, najviac v rozsahu 28 dni, ak tým nie
je narušený vzdelávací proces. Prerušenie poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti
na dlhší čas môže povoliť len zriaďovateľ domova sociálnych služieb. To neplatí, ak sa v domove sociálnych služieb pre deti poskytuje starostlivosť dieťaťu
na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy.
(4) Detský domov alebo domov sociálnych služieb
pre deti môže povoliť prerušenie poskytovania starostlivosti dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť
v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb
pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu
o nariadení ústavnej výchovy, z dôvodu prípravy na
povolanie alebo výkonu zamestnania, ako aj z dôvodu
návštevy zákonného zástupcu alebo návštevy občana
vhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
a to s predchádzajúcim súhlasom okresného úradu
podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. Detský domov
alebo domov sociálnych služieb pre deti písomne oznámi prerušenie poskytovania starostlivosti súdu, ktorý
nariadil ústavnú výchovu, okresnému úradu podľa
miesta trvalého pobytu dieťaťa a okresnému úradu
podľa miesta trvalého pobytu občana vhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť.
§96
Svojvoľný odchod zo zariadenia
sociálnych služieb
(l)Ak dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť
v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb
pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu
o nariadení ústavnej výchovy, svojvoľne odíde z týchto
zariadení sociálnych služieb, detský domov a domov
sociálnych služieb pre deti sú povinné túto skutočnosť
oznámiť ihneď po tom, čo sa o lom dozvedia, najbližšiemu útvaru Policajného zboru, súdu, ktorý nariadil
ústavnú výchovu, a okresnému úradu podľa miesta
trvalého pobytu dieťaťa.
(2) Detský domov a domov sociálnych služieb pre
deti sú povinné najneskôr do 24 hodín vyzvať občana,
u ktorého bolo dieťa uvedené v odseku 1 počas prerušenia poskytovania starostlivosti, aby do 24 hodín od
doručenia výzvy zabezpečil návrat dieťaťa do detského
domova alebo do domova sociálnych služieb pre deti.
ak sa dieťa po uplynuti času prerušenia poskytovania
starostlivosti podľa § 95 ods. 2 a 3 nevráti do detského
domova alebo domova sociálnych služieb pre deti bez
oznámenia vážneho dôvodu občanom, u ktorého dieťa
bob. M •
J. .,.. -.,.,...-
Strana 1377
Zbierka zákonov č, 195/1998
Čiastka 73
§97
Skončenie poskytovania starostlivosti
v zariadení sociálnych služieb
(1) Poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa skončí
a) uplynutím času poskytovania starostlivosti,
b) dosiahnutím plnoletosti alebo uplynutím jedného
roku po dosiahnutí plnoletostí, ak súd predĺžil
ústavnú výchovu,
c} zrušením ústavnej výchovy právoplatným rozhodnutím súdu,
d) rozhodnutím o skončení poskytovania starostlivosti na základe žiadosti občana,
e| rozhodnutím príslušného orgánu podľa odseku 5,
f) smrťou.
(2) Poskytovanie starostlivosti v detskom domove sa
skonči aj osamostatnením občana podľa tohto zákona,
najneskôr dovŕšením 25 rokov veku.
(3) Ak ústavná výchova splní svoj účel, môže detský
domov alebo domov sociálnych služieb pre deti po dohode s príslušným orgánom podaí podnet na Jej zrušenie.
SIEDMA
ČASŤ
l\^'>
SPOLOČNÉ USTANOVEWÄ" §99
..
:.
i
Vznik nároku na sociálnu službu,
na dávku sociálnej pomoci a na peňažný príspevok
na kompenzáciu a vznik nároku na icrrvýp' a t u
(1) Nárok na sociálnu službu a nárok na poskytovanie sociálnej služby vzniká právoplatným rozhodnutím
príslušného orgánu o jej poskytovaní. Nárok na dávku
sociálnej pomocí a na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na výplatu dávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku na kompenzáciu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o Ich priznaní.
(2) Dávka sociálnej pomocí a peňažný príspevok na
kompenzáciu sa prizná a vypláca najskôr od začiatku
mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutie
dávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku na
kompenzáciu.
§100
(4) Dieťa možno pri skončení poskytovania starostlivostí v detskom domove podlá odseku 1 pism. c) odovzdať len zákonnému zástupcovi alebo občanovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov právoplatným rozhodnutím súdu.
Zánik nároku na dávku sociálnej pomoci
a na peňažný príspevok na kompenzáciu,
ich odňatie, zvýšenie, zníženie
a zánik nároku na Ich výplatu
(5) Občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne, možno vydať rozhodnutie o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb na základe podnetu príslušného
orgánu, ktorý zariadenie zriadil, ak sa zariadenie sociálnych služieb má zrušiť alebo odňať účelu, na ktorý bolo
zriadené. V tomto prípade je príslušný orgán, ktorý
zariadenie sociálnych služieb zriadil, povinný zabezpečiť
občanovi poskytovanie starostlivosti v inom zariadení
sociálnych služieb rovnakého druhu.
(1) Príslušný orgán dávku sociálnej pomoci alebo
peňažný príspevok na kompenzáciu odníme a ich výplatu zastaví, ak sa
a) zistí, že dávka sociálnej pomoci alebo peňažný
príspevok na kompenzáciu sa priznali neprávom,
alebo
b) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na
kompenzáciu nevyužíva na účel, na ktorý sa poskytli.
(6) Ak občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť
v zariadení sociálnych služieb, zomrie, postupuje sa
podľa osobitného predpisu.*) Ak pohreb tohto občana
nezabezpečí niekto Iný, zabezpečí ho zariadenie sociálnych služieb.
(7) Veci zomretého občana, ktorému sa poskytovala
starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, bezodkladne spíše štatutárny orgán alebo ním písomne
poverený zamestnanec zariadenia sociálnych služieb
za účasti dvoch svedkov a preberie ich do úschovy.
Veci zomretého občana uschované v zariadení sociálnych služieb možno vydať '.ba na základe súhlasu
notára alebo súdu a len osobám určeným notárom
alebo súdom.
Preskúmavanie rozhodnutí súdom
Právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci sú preskúmateľné súdom.")
) g 244 až 250kObäanskeho súdneho poriadkuľ
(2) Príslušný orgán dávku sociálnej pomoci alebo
peňažný príspevok na kompenzáciu odníme a ich výplatu zastaví alebo dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýši álébo* zníži
a vypláca ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak
sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku
sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompen
záciu a na ich výplatu.
(3) Nárok na výplatu dávky sociálnej pomoci alebo
na výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo Ich častí zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak,
uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrili.
§101
Preddavkové poskytovanie
dávky sociálnej pomoci
(1| Dávka sociálnej pomoci sa poskytne preddavkovo, ak sa začalo konanie o poskytnutie dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, konanie o určenie
otcovstva, konanie o výživnom alebo konanie o náro-
Zbierka zákonov č 198/1998
Strana 1378
koch z pracovného pomeru alebo obdobného pracov
neho vzťahu vrátane mzdových nárokov
(2) Po nadobudnutí pravoplatnosti rozhodnutia vy
daného v konaní uvedenom v odseku 1 príslušný or
gan rozhodne o poskytnutí dávky sociálnej pomoci
pričom zohľadni vysku priznanej dávky nemocenské
ho poistenia dávky dôchodkového zabezpečenia alebo
štátnej sociálnej dávky vysku vyüvneho vysku mzdo
vych nárokov alebo vysku ďalších nárokov z pracovné
ho pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu Pn
slušný orgán zároveň rozhodne o doplatení dávky
sodalnej pomoci alebo o vrátení dávky sociálnej porno
d ktorá sa poskvtla preddavkovo
§102
Osobitný pnjemca
(1) Osobitný pnjemca na ucely tohto zákona Je ob
can alebo právnická osoba najmä obec určena roz
hodnutim príslušného organu
(2) Pnslušny organ urči osobitného príjemcu ak sa
doterajšou výplatou dávky sociálnej pomoci alebo do
terajšou výplatou peňažného príspevku na kompenza
ciu príjemcovi zrejme nedosiahol alebo nedosiahne
ucel na ktorý ma dávka sociálnej pomoci alebo penaz
ny príspevok na kompenzadu sluzK Príslušný organ
urči osobitného príjemcu po jeho predchádzajúcom
súhlase
13) Osobitný pnjemca je povinny dávku sociálnej
pomod alebo peňažný príspevok na kompenzadu po
nzlť Iba v prospech občana ktorému sa poskytuje
dávka sociálnej pomoci alebo penazny príspevok na
kompenzáciu
(4) Príslušný organ dohliada ako mm určeny osoblt
ny pnjemca plní svoje povinnosti Ak si osobitný pn
jemca neplní svoje povinnosti pnslušny organ urči
Iného osobitného pnjemcu
(5) Ak sa dávka sociálnej pomod alebo penazny pn
spevok na kompenzadu vypláca osobitnému pnjemco
vi ktorým je právnická osoba môže sa dávka sociálnej
pomod alebo penazny príspevok na kompenzáciu vy
platiť bezhotovostným prevodom z učtu pnslušného
organu na ucet osobitného pnjemcu
Povinnosti a zodpovednosť občanov
v oblasti sociálnej pomoci
§103
(1) Občan ktorému sa poskytuje sociálna služba
dávka sodalnej pomod alebo penazny príspevok na
kompenzadu Je povinny písomne ohlásiť príslušnému
orgánu obd alebo zariadeniu sociálnych služieb kto
ré vo veci rozhodli do ôsmich dni zmeny v skutocnos
Uach rozhodujúcich na trvanie nároku na sociálnu
službu, na dávku sodalnej pomod alebo na peňažný
príspevok na kompenzadu na ich výšku a výplatu
alebo poskytovanie
(2) Občan je povinny na vyzvu pnslušného organu,
obce alebo zariadenia sociálnych služieb osveddť sku
tocnosU rozhodujúce na poskytovanie sociálnej služ
Čiastka 73
by na poskytovanie dávky sociálnej pomoci alebo na
poskytovanie peňažného pnspevku na kompenzáciu
Ich výšku alebo výplatu a to v lehote do ôsmich dni
odo ona doručenia výzvy ak pnslušny organ neurčil
dlhšiu lehotu Ak občan nevyhovie vyzve v určenej
lehote možno poskytovanie sociálnej služby výplatu
dávky sodalnej pomoci alebo peňažného pnspevku na
kompenzáciu zastaviť ak bol vo vyzve na tento násle
dok upozornený
(3) Výplatu peňažného pnspevku na kompenzáciu
alebo poskytovanie sociálnej služby podmienene ne
priaznivým zdravotným stavom možno zastaviť ak sa
občan nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo
inému odbornému vyšetreniu
(4) Občan ktorému sa poskytuje •wciálna služba
dávka sociálnej pomoci alebo penaľny pnspevok na
kompenzáciu Je povinny pnslušnému organu obci
alebo zariadeniu sociálnych služieb ktoré vo veci roz
hodli v lehote uvedenej v odseku 2 oznámit výšku
svojich pnjmov a hodnotu majetku ohlásit zmeny
v ich vyske ako aj zmeny v rodinných pomeroch a ma
jetkovych pomeroch ktoré su rozhodujúce na určenie
úhrady za poskytnuté sociálne služby na určenie
výšky dávky sociálnej pomoci alebo peňažného pn
spevku na kompenzáciu
(5) Občan od ktorého sa požaduje úhrada za poskyt
nute sociálne služby podľa § 45 Je povinny pnslušne
mu organu obci alebo zariadeniu sociálnych služieb
v lehote uvedenej v odseku 2 oznámiť vysku svojich
pnjmov a hodnotu majetku ohlásiť zmeny v Ich výške
ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových
pomeroch ktoré su rozhodujúce na určenie úhrady za
poskytnuté sociálne služby
§104
(1) Občan ktorému sa poskytuje dávka sociálnej
pomoci alebo penamy pnspevok na kompenzáciu
je povinny vrátiť dávku sociálnej pomoci alebo pena?
ny príspevok na kompenzadu alebo Jej cast odo dna
od ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej výške
ak
a) nesplnil niektorú uloženu povinnosť a prijímal dav
ku sodalnej pomoci alebo peňažný pnspevok na
kompenzáciu alebo jej cast hod vedel alebo musel
z okolnosti predpokladať že sa vyplácajú neprá
vom alebo vo vyššej sume ako patrili
b) vedome spôsobil že dávka sociálnej pomoci alebo
peňažný pnspevok na kompenzáciu alebo jej cast
sa vyplatila nepravom alebo vo vyššej sume ako
patrili
(2) Povinnosť uvedená v odseku 1 piati najmä vtedy
ak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť dávku so
dalnej pomod alebo penazny pnspevok na kompenza
clu vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodujúcu sku
tocnosť
(3) O povinno
bcana vrátiť dávku sodalnej po
mod alebo penazny pnspevok na kompenzáciu alebo
ich časť vyplatené nepravom alebo vo vyššej sume, ako
patrili rozhoduje pnslušny orgán alebo obec Sumy
nepravom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej
Strana 1379
Zbierka zákonov č 195/1998
Čiastka 73
alebo neskôr priznanej dávky sociálnej pomoci alebo
peňažného príspevku na kompenzáciu Na zrážky ne
pravom prijatých sum zo mzdy alebo z iných pnjmov
sa vzťahujú osobitne predpisy o výkone súdnych roz
hodnuti zrážkami zo mzdy alebo zrážkami z iných
príjmov "i
k obciam a to v rozsahu v akom obce poskytujú so
cialnu pomoc podľa tohto zákona.
—«
(4) Narok na vrátenie dávky sociálnej pomoci alebo
peňažného príspevku na kompenzáciu vyplatených
nepravom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím
troch rokov odo dna keď pnslusny organ tuto skutoc
nosí zistil najneskôr uplynutím desiatich rokov odo
dna za ktorý sa dávka sociálnej pomoci alebo penazny
príspevok na kompenzáciu vyplatili Tieto lehoty ne
plynu počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na uhra
du preplatku vykonávajú zrazky z dávky sociálnej po
moci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu
(2) Zdravotnícke zariadenie je povtnue bezplatne pre
statne organy sociálnej pomoci
a) vyšetriť zdravotný stav občana v konaní o sociálnej
službe v konaní o dávke sociálnej pomoci alebo
o peňažnom príspevku na kompenzáciu
b) poskytovať výpisy zo zdravotnej dokumentácie
umožniť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie
zapožičať zdravotnú dokumentáciu
c) podávať lekárske nálezy posudky správy o pnebe
hu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia
d) poskytovať ďalšie podklady a údaje ktoré su po
trebne na rozhodovanie o sociálnej službe rozho
dovaníe o dávke sociálnej pomoci alebo na rozho
dovanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu
(5) O povinnosti zaplatiť úhradu za sociálnu službu
poskytnutu nepravom bez úhrady alebo za nbsiu
úhradu platia odseky 1 az 4
(3) Výpisy zo zdravotnej dokumentácie a ďalšie pod
klady a údaje sa poskytujú štátnym organom sociálnej
pomoc) v leholach určených týmito organmi
(6) Rozhodnutia vydané podľa odsekov 3 a 5 možno
vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí
lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti
(4) Statne organy sociálnej pomoci spolupracujú
s občianskymi združeniami cirkvami náboženskými
spolocnostami a ďalšími právnickými osobami najmä
s obcami a fyzickými osobami vo veciach poskytovania
sociálnej pomoci
§105
Spoločná zodpovednosť statných organov sociálnej
pomoci alebo obci a občana ktorému sa poskytuje
dávka sociálnej pomoci alebo penazny príspevok
na kompenzáciu
Ak statný orgán sociálnej pomoci alebo obec a ob
can ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci
alebo penazny príspevok na kompenzáciu spôsobili
ie dávka sociálnej pomoci alebo penazny príspevok na
kompenzáciu sa poskytli nepravom alebo vo vyssej
sume ako patrili zodpovedajú za vrátenie nepravom
vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne a vzájomne sa
vyrovnajú podľa miery zavinenia
Súčinnosť a s p o l u p r á c a s t a t n ý c h organov
sociálnej pomocí obci a ďalších
právnických osob a fyzických osob
§106
(1) Národný úrad prace Sociálna poisťovňa zdra
votne poistovne ktoré vykonávajú zdravotne poiste
me sudy zdravotnícke zariadenia školské zarude
ma danove úrady a ďalšie organy štátnej správy
a obce su povinne poskytovať súčinnosť statným or
ganom sociálnej pomoci vyhoviet Ich žiadostiam
a bezplatne im podávať oznámenia a Informácie vo
veciach poskytovania sociálnej pomoci Rovnakú po
vinnosřraaju Národný úrad prace Sociálna poisťovňa
zdravotne poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotne po
istenie sudy zdravotnícke zariadenia školské zana
denia danove úrady a ďalšie organy statnej správy aj
§107
(1) Poverený zamestnanec príslušného organu alebo
obce ktorý plní úlohy ustanovene týmto zákonom je
oprávnený
a) navštíviť občana v byte dieta v škole a tam kde
tran voľný cas a mladistvého aj na pracovisku
b) požadovat od všetkých zúčastnených právnických
osob a fyzických osob potrebne informácie a vysvet
lenia právnické osoby a fyzické osoby su povinne
požiadavke povereného zamestnanca vyhovieť
(2) Poverený zamestnanec pnslusneho organu alebo
obce ktorý plm úlohy ustanovene týmto zákonom je
povinny zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach
ktoré sa dozvedel v súvislosti so svojou činnosťou ak
tento zákon neustanovuje inak Informácie poskytuje
iba v pnpade ak by ich zamlcanim hrozilo vazne ne
bezpecenstvo pre život alebo zdravie občanov alebo ak
tato povinnosť vyplýva z osobitných predpisov "i
§108
(íl Zariadenia sociálnych služieb uvedene v § 18
ods 2 pism a) az 1) možno zrušiť alebo ich objekty
odňať ich ucelu len s predchádzajúcim písomným su
hlasom pnslusneho organu Požiadavka súhlasu po
dľa osobitných predpisov nieje dotknuta
(2) Zariadenia sociálnych služieb ktoré prešli do
riadenia obce podľa osobitného predpisu ™) možno
zrušiť alebo objekty zariadenia sociálnych služieb od
^ §276 až 303 Občianskeho súdneho poriadku
§ 66 az 92 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c 233/1995 Z z
*) § 166 az 168 Trestného iakona
*) Zákon Slovenskej národnej rady 6 518/1990 Zb o prechode zakladateľskej alebo znaďovatelskej lunkde národných výborov na obce
ústredne orgány statnej správy a organy miestne) štátnej správy
Strana 1380
Zbierka zákonov č. 196/1998
ňař Ich účelu len s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušného orgánu.
§109
Prechod nároku na sociálnu pomoc
(1) Nároky na sociálnu pomoc sa nemôžu postúpiť.
(2) Nárok na sociálnu službu, na dávku sociálnej
pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zaniká dňom smrti občana, ktorému sa poskytovali.
(3) Ak sa sociálna služba, dávka sociálnej pomoci
alebo peňažný príspevok na kompenzáciu priznali
pred smrťou oprávneného, splatné sumy. ktoré sa
nevyplatili do dňa smrti občana, sa nevyplatia a sociálna služba sa neposkytne.
(4) Nároky vyplývajúce zo sociálnej pomoci sú predmetom dedičstva, ak to ustanovuje tento zákon.
ÔSMA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ
USTANOVENU
Prechodné u s t a n o v e n i a
§110
(1) O žiadostiach o poskytovanie sociálnej starostlivosti, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne
nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa rozhoduje podľa tohto zákona, ak dalej nie je ustanovené
inak.
(2) Sociálna starostlivosť, ktorá sa poskytuje podta
doterajších predpisov do dňa ňčinnostl tohto zákona,
sa považuje za sociálnu pomoc podľa tohto zákona.
Dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových
peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko
zdravotne postihnutých občanov, sa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnosti tohto zákona,
najdlhšie do 31. decembra 1998. ak tento zákon neustanovuje inak. Účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov
sa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnosti
tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 1999. ak
tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ak občan, klorému sa poskytujú podľa doterajších predpisov dávky sociálnej starostlivosti alebo
služby sociálnej starostlivosti s výnimkou ústavnej sociálnej starostlivosti, do 31. decembra 1998 zomrie,
postupuje sa podľa tohto zákona.
(4) Ak občan, ktorému sa poskytujú dávky sociálnej
starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok
sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, alebo ktorému sa poskytujú služby sociálnej starostlivosti, s výnimkou ústavnej sociálnej
starostlivosti, podľa doterajších predpisov do 31. decfmbra 1998. si podá žiadosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto
zákona a zároveň poskytovanie dávfy'sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelovej peňažnej dávky so-
Čiastka 73
ciálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých
občanov, alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov zastaví. Ak sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou
účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre
ťažko zdravotne postihnutých občanov, podľa doterajších predpisov a dôjde k zmene v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku sociálnej pomoci
do 31. decembra 1998, a príslušný orgán vyzve občana,
aby osvedčil skutočnosti na poskytovanie dávky sociálnej pomoci do 31. decembra 1998. príslušný orgán
rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona.
(5) Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 1998 podľa odsekov 3 a 4, rozhodne z vlastného
podnetu s účinnosťou od 1. januára 1999 o poskytovaní sociálnej pomoci podľa tohto zákona.
(6) Ak občan, ktorému sa poskytujú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne
postihnutých občanov podľa doterajších prsdpisov od
1. januára 1999 do 31. decembra 1999, si podá žiadosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje
o sociálnej pomoci podľa tohto zákona a zároveň poskytovanie účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších predpisov zastaví, -•-.. -...,
(7) Ak príslušný oŕgéň nepostupoval do 31. decembra 1999 podľa odseku 6, rozhodne z vlastného podnetu s účinnosťou od 1. januára 2000 o poskytovaní
sociálnej pomoci podľa tohto zákona.
(8) Ústavná sociálna starostlivosť poskytovaná
v zariadeniach sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov sa považuje za starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb podľa tohto zákona.
(9) Poradovník na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti vedený podľa doterajších predpisov
sa považuje za poradovník čakateľov na poskytovanie
starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa tohto zákona. Ak si občan podal žiadosť o umiestnenie do
zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších
predpisov a bol zaradený do poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti, Jeho zaradenie
do poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej
starostlivosti sa považuje za zaradenie do poradovníka
čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení
sociálnych služieb podfe tohto zákona.
(10) Občan umiestnený do zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov sa považuje za
občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb podľa tohto zákona.
(11) Občan uvedený v odseku 10, ktorý platí úhradu
za ústavnú sociálnu starostlivosť podľa doterajších
predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998.
Príslušný orgán rozhodne o úhrade podľa tohto zákona s účinnosťou od 1. januára 1999.
(12) Domov-penzión pre dôchodcov zriadený pred
účinnosťou tohto zákona sa považuje za domov dôchodcov podľa tohto zákona odo dňa. ked počet občanov, ktorým sa poskytuje starostlivosť zodpovedajúca
charakteru domovu-penzlónu pre dôchodcov, sa zníži
pod 25 % celkového počtu občanov, ktorým sa posky-
Strana 1381
Zbierka zákonov č.195/1998
Čiastka 73
tuje v tomto zariadení starostlivost. Starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov, ktorá sa začala poskytovať pred dňom účinnosti tohto zákona, sa považuje
za starostlivosť podľa doterajších predpisov.
(13) Občan, ktorý platí úhradu za starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov podľa doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Na
úhradu od 1. januára 1999 sa primerane použijú
ustanovenia tohto zákona o úhrade za starostlivosť
v domove dôchodcov, príslušný orgán pritom prihliada
na rozsah poskytovanej starostlivosti.
§111
(1) Právnické osoby s výnimkou obci a fyzické osoby
poskytujú sociálne služby do 31. decembra 1998 podľa doterajších predpisov. Príspevok na úhradu nákladov na sociálne služby sa poskytuje právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré poskytujú sociálne
služby, do 31. decembra 1998 podľa doterajších predpisov.
(2) Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby,
ktoré poskytujú sociálne služby do 31. decembra 1998
podľa doterajších predpisov a majú záujem poskytovať
sociálne služby podľa tohto zákona, podajú písomnú
žiadosť o registráciu podľa tohto zákona do 31. decembra
1998. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby príslušnému orgánu do 31. decembra
1998 písomne oznamujú skutočnosti uvedené v § 74
ods. 4 a pripájajú doklady uvedené v § 74 ods. 6.
§112
(1) Za dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
tohto zákona sa do 31 - decembra 1999 považuje dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté díefa, ktoré vyžaduje
mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť podľa doterajších predpisov.
(2) Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa tohto zákona sa do 31. decembra 1999 považuje
ťažko zdravotne postihnutý občan podľa doterajších
predpisov.
(3) Na posudzovanie ťažkého zdravotného postihnutia podľa odsekov 1 a 2 sa do 31. decembra 1999
vzťahujú doterajšie predpisy.
(4) S prechodom posudzovania ťažkého zdravotného
postihnutia podľa § 68 pism. e) prvého bodu a s prechodom posudzovania ťažkého zdravotného postihnutia na účely kompenzácie podľa tohto zákona zo Sociálnej poisťovne na okresné úrady a krajské úrady
prechádzajú aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov posudkových lekárov v rozsahu prechodu tejto
pôsobnosti. Podmienky prechodu vrátane počtu posudkových lekárov dohodne ministerstvo so Sociálnou
poisťovňou.
(5) Preukazy vydané ťažko zdravotne postihnutým
občanom podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do 31. decembra 1999, ak občanovi s ťažkým
zdravotným postihnutím nie je vydaný preukaz podlá
tohto zákona. Na základe týchto preukazov sa poskytujú mimoriadne výhody podľa doterajších predpisov.
(6) Kde sa vo všeobecne závaznýchiprávnych predpisoch používa
'
- "" .
a) „sociálna starostlivosť", rozumie, sa rým «sociálna
pomoc",
b) .dávka sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým
»dávka sociálnej pomoci a peňažné príspevky na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia",
c) .účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre
ťažko zdravotne postihnutých občanov", rozumie sa
tým .peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia",
d) »služby sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým
.sociálne služby",
e) »sociálne služby poskytované právnickými osobami
alebo fyzickými osobami", rozumie sa tým .sociálne
služby poskytované neštátnymi subjektmi",
8 »zariadenie sociálnej starostlivostí", rozumie sa tým
»zariadenie sociálnych služieb".
§113
Zrusovacle ustanovenia
Zrušujú sa:
1. § 100 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine,
2. § 73 až 74a, § 86, § 87, § 90 až 93. § 96a a § 119
ods. 3 zákona é. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona
č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb.. zákona
č. 306/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 240/1993 Z. -t., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z.
a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z. z.,
3. § 1 ods. 3 pism. c), § 2 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 4,
§ 17 písm. c) až e), pism. g) až ch), § 18, § 20
písm. a) prvý bod až piaty bod a siedmy bod a ôsmy
bod, písm. b) druhý bod a tretí bod, písm. c) až g),
§ 21 až 23b, § 24 písm. a) prvý bod a z druhého
bodu slová »o jednorazových peňažných dávkach
a vecných dávkach nezaopatreným deťom, rodičom
nezaopatrených deti a tehotným ženám a o príspevku na rekreáciu deti dôchodcov", pism. b) až f),
písm. g) druhý bod a tretí bod a pism. h), § 25
pism. a) až g) a ch), § 26 až 28, § 30, § 31, § 34
ods. 1 pism. b) a ods. 2 a 3, § 35 ods. 1, § 36
ods. 2, § 39 pism. b) až g), pism. j) až 1) zákona
Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej
správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z.,
zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z.
a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z. z.,
4. zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1992 Zb.
o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami,
5. poradové čísla 141 až 152 prílohy zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o orga-
Strana 1382
Čiastka 73
Zbierka zákonov č. 195/1998
nizádl miestnej Štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. § 12 zákona č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivostí.
7. § U a í 2 8 . §31,§31a. §37 až 52, §54. §56 až 59.
§ 61 až 64. § 66 až 68. § 70 až 73. § 76 až 82.
§ 84 až 87, § 89 až 100. § 102 až 108, § 112 až 119.
§ 122. § 122a. § 125 až 136 a prílohy č. 1 až 9
vyhlášky Ministerstva zdravotnictva a sociálnych veci
Slovenské) socialistickej republiky č. 151/1988 Zb..
ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení
a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečeni v znení vyhlášky č. 145/1990 Zb..
vyhlášky 6.273/1990 Zb.. vyhlášky č.319/1990 Zb„
vyhlášky č. 353/1990 Zb.. vyhlášky č. 590/1990 Zb.
a vyhlášky č 259/1992 Zb..
8. vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych veci Slovenskej republiky C. 272/1990 Zb.
o stravovaní v zariadeniach sociálnej starostlivosti v zneni vyhlášky č. 354/1990 Zb . vyhlášky
č. 443/1991 Zb.. vyhlášky c. 214/1994 Z. z. a vyhlášky č. 63/1995 Z. z..
9. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 111/1992 Zb. o úhrade nákladov za ubytovanie a základnú starostlivost v domovoch-penziónoch pre dôchodcov v zneni vyhlášky
č. 215/1994 Z. z., vyhlášky č. 64/1995 Z. z. a vyhlášky č. 234/1995 Z. z..
10. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych veci Slovenskej republiky č. 381/1992 Zb.. ktorou sa upravujú podmienky poskytovania príspevku na úhradu
nákladov za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami.
11. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 558/1992 Zb. o predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v ústavoch
sociálnej starostlivosti,
12. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 243/1993 Z. z. o sociálnej odkázanosti,
13. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 284/1994 Z. z. o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb
v domovoch pre matky s deťmi,
14. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 304/1994 Z. z. o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb
v ústavoch sociálnej starostlivosti, o úhrade za služby a o vreckovom v znení vyhlášky ŕ. 45/1996 Z. z.
§114
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou § 17. § 49 až 64. § 68 pism. e) druhého bodu a § 72
až 88, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 1999.
l v u Gtiparovič v. r.
Vladimir Mecitr v. r.
Džibrdn
Prorok
ProrokoDíi záhrada
c
" Váš každodenný život je vaším
vesmírnym chrámom a vaším náboženstvom.
%edykoľvek do neho vstupujete,
vstupujte do neho celí a so všetkým.
'Vezmite so sebou pluh a nákovu
a kladivo a lutnu, všetko, čo ste si vy urobili
pre svoju potrebu a potešenie, lebo v rozjímaní
sa nemôžete povzniesť nad svoje úspechy,
ani padnúť nižšie, než sú vaše neúspechy.
51 vezmite so sebou všetkých ľudí;
lebo pri vzývaní nemôžete vyletieť
nad ich nádeje, ani sa pokoriť pod ich bolesť.
SI ak chcete spoznafBoha, nemusíte lúštiť záhady.
'Rgdšej sa poobzerajte okolo seba a uvidíte ho,
I
ako sa hrá s vašimi deťmi.
SI vzhliadnite na nebo:
uvidíte ho, ako kráča v oblakoch,
vystiera ramená v blesku
a ako k vám zostupuje v daždi.
lívidíte ho, ako sa usmieva v kvetoch,
potom sa vznesie a zamáva
rukami v stromoch."
ISBN 80-85662-02-7
limn
788Ö85"662Ö23
ISBN 80-88868-47-5
PEDAGOGICKÁ FAKLLTA U\IVERZIT\ KOMENSKÉHO
SOCIÁLNA PATOLÓGIA
AKO PREDiMET POZORNOSTI
SOCIÁLNEJ PRÁCE,
SOCIÁLNEJ PEDAGOGIKY
A VYCHOVÁVATEĽSTVA
Peter Ondrej kovič (ed.)
Jozef Brezák
Mária Vlčková
Bratislava
1999
Download

Ondrejkovic_Socialna_patologia_ako_predmet_SP_Soc.ped