INOVÁCIA VZDELANIA A
KĽÚČOVÝCH KOMPETENCIÍ UČITEĽOV
GEOVEDNÉHO ZAMERANIA
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou
INOVAČNÉ METÓDY A
ORGANIZAČNÉ FORMY VO VÝUČBE
GEOLÓGIE
Lídia Turanová
Inovácia vo výučbe
♦ Pojem inovácia alebo presnejšie
pedagogická inovácia predstavuje zmenu,
ktorá prináša do školskej praxe nové
prístupy, stratégie, metódy, obsah,
organizáciu.
♦ Bagalová charakterizuje pedagogické
inovácie ako nevyhnutnú súčasť rozvoja
pedagogickej reality a zároveň poistku toho,
aby rozvoj systému neprešiel do regresu.
Inovácia vo výučbe
Po roku 1989:
nové netradičné prvky vo výučbe,
nové netradičné metódy výučby,
nové netradičné formy vyučovania,
nová organizácia vyučovania,
neskôr zmeny:
celkovej filozofie,
podstatné systémové zmeny vo VVP,
zmeny stratégie vyučovania,
integrácia učebného obsahu,
zmeny v riadení práce školy.
Inovácia vo výučbe
♦ Asociácia S. Kovalikovej – Vzdelávanie pre 21.
storočie na Slovensku (ASK)
♦ Nadácia Orava Iowa (Združenie Orava)
♦ Nadácia škola dokorán
♦ Združenie pedagógov s rozšíreným vyučovaním
regionálnej výchovy
♦ Slovenská asociácia Montessori
♦ Asociácia priateľov slobodných waldorfských škôl
♦ Humanita a zdravie pre všetkých, mimovládna
organizácia
Inovácia vo výučbe
♦ Reformy, ktoré sa v súčasnosti realizujú
v edukačnom procese sa realizujú najmä
prostredníctvom inovácií, ktoré aplikujú v
praxi tvoriví učitelia.
♦ V zmysle Zelinu (2000) ide najčastejšie
o individuálne inovácie a tvorivosť učiteľov
v tradičnej škole, v lepšom prípade o
inovačné metódy v tradičných školách.
Inovačné metódy v geológii
♦ Ani výučba „geológie” nie je izolovaná a zmeny,
ktoré sa realizujú v súčasnosti vo výchovnovzdelávacom procese postihujú v tom dobrom
slova zmysle aj výučbu geológie.
♦ Inovácie odvíjajúce sa od rôznych koncepcií, ktoré
sa v pedagogickej praxi pri výučbe geológie už
uplatňujú si zasluhujú pozornosť, pretože napriek
prednostiam, sa nestali ešte samozrejmosťou pri
výučbe geológie v našich školách.
Inovačné metódy v geológii
Metódy rozdeľujeme:
•
•
•
klasické metódy
inovačné metódy
komplexné vyučovacie
metódy
Podľa aktivity:
• metódy, v ktorých je
aktívny učiteľ
• metódy s malou
účasťou učiteľa a
aktívnymi žiakmi
Klasické metódy
Klasické vyučovacie metódy:
slovné:
rozprávanie, vysvetľovanie, prednáška, práca
s textom a rozhovor,
metódy názorno-demonštračné:
predvádzanie a pozorovanie, práca s obrazom
a inštruktáž
praktické metódy :
napodobňovanie, manipulovanie, produkčné
metódy
komplexné praktické metódy:
exkurzie alebo praktické terénne cvičenia,
praktické laboratórne cvičenia, experimentovanie
Exkurzie a praktické
cvičenia v teréne
Exkurzie a praktické cvičenia
v teréne
♦ Exkurzie a terénne cvičenia umožňujú žiakovi
poznávať predmety a javy priamo v prírode. Ich
bezprostredné pozorovanie a poznávanie prispieva
k vytváraniu správnych predstáv a vedomostí o
geologických javoch a procesoch.
♦ V geológii sa stávajú nevyhnutnosťou, bez nich by
nebolo vyučovanie dostatočne konkrétne a
názorné.
♦ Motivujú žiaka, vedú k samostatnej práci a
umožňujú, aby do učenia vstúpil skutočný svet.
svet
Exkurzie a praktické cvičenia
v teréne
♦ Okrem vlastnej vzdelávacej hodnoty majú veľkú
výchovnú hodnotu prejavujúcu sa vo formovaní
vzťahu žiakov k prírode a jej ochrane, vo výchove
ku kamarátstvu a pochopení skupinovej práce .
♦ Treba si uvedomiť, že exkurzie a terénne cvičenia
sú také vyučovacie formy, z ktorých si žiaci
najviac pamätajú a zároveň sú veľmi užitočné pre
vzťah učiteľa a žiaka.
♦ Exkurzie a terénne cvičenia sú veľmi náročnou
vyučovacou formou. Ich úspešný výsledok závisí
od dôslednej kvalitnej odbornej, didaktickej a
organizačnej prípravy.
Laboratórne praktické
cvičenia
Laboratórne praktické cvičenia
♦ Žiaci, pri laboratórnych cvičeniach systematicky
pozorujú objekty, robia pokusy, zisťujú vlastnosti
prírodnín.
♦ Praktické laboratórne cvičenia poskytujú veľké
možnosti na rozvíjanie tvorivých schopností
žiakov, rozvíjanie ich zručností a aktivizáciu.
♦ Žiaci vykonávajú činnosti, pri ktorých si javy
a pozorovania môžu usporiadať do vzájomných
súvislostí.
♦ Umožňujú učiteľovi nadviazať úzky kontakt so
žiakmi, motivovať ich, podporiť ich samostatnú a
tvorivú prácu a vzbudiť ich záujem o geológiu
a prírodné vedy.
Laboratórne praktické cvičenia
♦ Dôležitým aspektom laboratórnych cvičení
je uplatnenie teoretických vedomostí pri riešení
praktických problémov a tak významným
spôsobom prispieť k prepojeniu teoretickej a
praktickej zložky vyučovania.
♦ Z didaktického hľadiska sú pre školskú prax
efektívne a zároveň atraktívne, najmä také
praktické cvičenia, v ktorých žiaci pracujú so
zaujímavými vzorkami – minerálmi a horninami.
Mali by to byť prírodniny nenáročné, dostupné
a bežne sa vyskytujúce v bezprostrednom okolí.
♦ Úspech takých cvičení, rovnako ako v iných prípadoch,
závisí od odbornej a didaktickej prípravy učiteľa, ako aj od
prípravy žiaka na túto formu vyučovania.
Aktivizujúce metódy
Za aktivizujúce metódy považujeme metódy,
pri ktorých dosiahneme VVC ciele na základe
vlastnej učebnej činnosti žiakov, v ktorej sa kladie
dôraz na myslenie a riešenie problémov.
Do skupiny sme zaradili:
diskusné metódy, problémové vyučovanie
(heuristická metóda), situačné metódy, inscenačné
metódy, didaktické hry (cinquian, clustering,
cubing a rotujúci prehľad.
Diskusné metódy
♦ Diskusná metóda predstavuje takú formu
komunikácie medzi učiteľom a žiakmi, pri ktorej
účastníci si navzájom vymieňajú názory na určitú
tému, na základe svojich znalostí uvádzajú
argumenty a spoločne nachádzajú riešenie
problému.
♦ Diskusia pomáha žiakom rozvíjať myslenie,
schopnosť argumentovať, verejne vystupovať
a formulovať svoje myšlienky.
Diskusné metódy
♦ Diskusia sa využíva najmä v prípadoch, keď
možno mať na javy, fakty, problémy rôzne názory,
keď sú témou hodnotové postoje alebo sa
zoznamujeme s novými skutočnosťami.
♦ Predpokladom dobre vedenej diskusie je vhodne
zvolená téma obsahujúca provokujúce podnety a
rozpory.
♦ Pred realizáciou diskusie je potrebná odborná a
didaktická príprava učiteľa, ako aj nácvik
zručností žiakov diskutovať. Rovnako nevyhnutné
sú zručnosti učiteľa riadiť a usmerňovať diskusiu a
zachovať otvorenú, tolerantnú a povzbudivú klímu
triedy a disciplínu.
Problémové (heuristické)
vyučovanie
♦ Pri problémovom vyučovaní učiteľ neposkytuje
žiakom vedomosti v konkrétnej a hotovej podobe,
ale prostredníctvom problémov ich vedie k
získavaniu vedomostí vlastnou aktívnou
činnosťou.
♦ Vedúca úloha učiteľa ustupuje do pozadia, zvyšuje
sa vlastná účasť žiaka na riešení a posilňuje sa
priamy vzťah k učivu.
♦ Problém môže byť využitý vo VVP ako motivácia,
ako nositeľ nových vedomostí, ale môže plniť
funkciu opakovania a utvrdzovania vedomostí a
diagnostikovať vedomosti žiakov.
Problémové vyučovanie
(heuristická metóda)
♦ V problémovom vyučovaní sa uplatňuje
myšlienková aktivita žiaka – analýza, syntéza,
indukcia, dedukcia, zovšeobecnenie,
abstrahovanie, ale aj vybavovanie si už
osvojených vedomostí, využitie skúseností atď.
♦ Učenie sa stáva pre žiaka prirodzenejšie
a príťažlivejšie.
♦ Problémové vyučovanie si niekedy vyžaduje viac
času na vytvorenie nových vedomostí
♦ Nie každé učivo je vhodné na riešenie problémov,
♦ Môže sa ochudobňovať výchovnosť vyučovania.
Situačné metódy
♦ Podstatu situačných metód tvorí riešenie
problémov, ktoré vyžadujú angažované úsilie
a rozhodnosť a vyplývajú z reálnych situácií
v živote. Postup riešenia vyžaduje okrem
kognitívneho úsilia, aby sa žiaci naučili
premyslene jednať, brať do úvahy komplex
vzťahov, rôznych záujmov a okolností a zvládať
problémy, ktoré prináša prax.
♦ Má niekoľko variant, napríklad metóda rozboru
situácie, riešenia konfliktov, metóda incidentu,
dynamická situačná metóda.
♦ Vznik situačných metód sa spája s harvardskou
obchodnou vysokou školou v 20. a 30. rokoch
minulého storočia, kde ju uplatňovali pri riešení
v právnych a ekonomických odboroch.
Situačné metódy
♦ Situačné metódy pomáhajú prekonávať
jednostrannosť vyučovacích metód s pasívnymi
žiakmi, rozvíjajú schopnosť tvorivo myslieť,
komunikovať, diskutovať, argumentovať
a obhajovať svoje názory.
♦ Využíva sa s úspechom v kontinuálnom
vzdelávaní dospelých, pri nácviku riadiacich
činností, pri osvojovaní si zručností riešiť zložité
prípady, hľadať optimálne varianty postupov
a pod.
♦ Učiteľ si musí vhodný prípad z reálneho života
starostlivo premyslieť a metodicky pripraviť pre
edukačné využitie.
Inscenačné metódy
♦ Podstatou inscenačných metód je učenie v
modelových situáciách, v ktorých účastníci
edukačného procesu sú aktérmi predvádzaných
situácií.
♦ V rámci inscenácie sa simuluje nejaká udalosť,
zobrazuje reálna životná situácia, pri ktorej žiaci
získavajú nové zážitky, osvojujú si spôsoby
chovania a jednania a riešia problémy.
♦ Využívali ju už starí Rimania, jezuiti, ale aj J. A.
Komenský
♦ Inscenačné metódy poskytujú priestor na rozvoj
osobnosti, predstavivosti, imaginácie a tvorivosti.
Didaktické hry
Didaktické hry
♦ Pojmom didaktická hra sa označujú akékoľvek
alternatívne učebné aktivity, činnosti simulujúce
skutočnosť a poskytujúce žiakovi
možnosť
sebarealizácie a uspokojenia.
♦ V hre si žiak rozvíja a uľahčuje osvojovanie
rozumových schopnosti, zručnosti a návykov.
♦ Rozvíja
základné charakterové vlastnosti,
samostatnosť,
zodpovednosť,
schopnosť
diskutovať i komunikovať.
♦ Žiak sa učí pracovať v tíme, učí sa predchádzať
alebo riešiť konflikty, podriaďovať svoje osobné
záujmy záujmom kolektívu.
Didaktické hry
♦ Hry prispievajú k rozvoju pamäti a poznávacích
schopností žiaka, podporujú pochopenie
vzájomných súvislostí javov a ich vzťahov,
zovšeobecnenie.
♦ Pri hrách sa učí takticky myslieť, rešpektovať
súpera, zvyšovať svoju psychickú odolnosť,
sebavedomie a sebadôveru.
♦ Umožňujú žiakovi si dlhšie zapamätať osvojené
učivo, lebo sú dobrým prostriedkom v boji proti
zabúdaniu a v boji proti formálnym vedomostiam,
umožňujú, aby videl bezprostredný praktický
význam učenia sa a úlohy.
♦ Hry zvyšujú efektívnosť vyučovacej hodiny.
Cinquian – päťveršie
♦ Je odvodené od francúzskeho pomenovania
päťveršovej básne zhŕňajúcej informácie,
myšlienky, pocity, presvedčenia a výstižné výrazy
o určitej téme.
♦ Je to metóda, pomocou ktorej žiak syntetizuje
vedomosti a vytvára si vlastné postoje.
♦ Je to inovačná metóda, skôr hra, pomocou ktorej
žiak syntetizuje vedomosti a vytvára si vlastné
postoje. Propagujú ju predovšetkým členky
Združenie Orava.
Cinquian – päťveršie
♦ Tvorí sa tak, že 1. verš tvorí jednoslovné
pomenovanie témy – podstatné meno, 2. verš tvorí
dvojslovný opis témy – dve prídavné mená, 3. verš
tvorí trojslovné vyjadrenie činnosti – tri slovesá, 4.
verš – štvorslovné vyjadrenie pocitu,
emocionálneho vzťahu k téme a 5. verš je opäť
jednoslovné pomenovanie (synonymum) témy.
♦ Príklad:
zem
guľatá, modrá
rotuje, obieha, žije
je matkou celého ľudstva
planéta
Clustering – Zhlukovanie
♦ MAŇÁK, ŠVEC (2003) zaraďujú clustering
medzi klasické, názorno-demonštračné metódy
ako zvláštny prípad práce s obrazom a odvíjajú jej
históriu z antiky.
♦ Clustering definujú ako schématické znázornenie
väzieb a súvislostí, ktoré okrem logického
utriedenia umožňujú zachytiť stratégiu myslenia.
♦ Zhlukovanie je zaznamenávanie najdôležitejších
poznatkov metódou zhlukovania (žiaci rozprávajú,
čo vedia o danej téme, učiteľ zapisuje poznatky
formou zhlukov – „bubliniek“ – na tabuľu).
Clustering – Zhlukovanie
♦ Takáto forma poznámok vedie žiakov
k samostatnému rečovému prejavu a k prezentácii
poznatkov vlastnými slovami.
♦ Rozvíja sa pamäť žiaka, kritické myslenie,
štylizácia prejavu, gramatická správnosť prejavu.
♦ Žiaci aktivujú svoje pôvodné vedomosti, prepájajú
informácie z iných zdrojov a analyzujú informácie
predstavené inými žiakmi.
♦ Je to opäť metóda propagovaná Združením Orava.
Cubing – hádzanie kockou
♦ Pri hre cubing – hádzanie kockou - každá strana
kocky predstavuje splnenie jednej úlohy alebo
zodpovedanie otázky. Úlohy, resp. otázky sú
v obálkach označených príslušnou farbou a daným
číslom pre každú skupinu. Týmito úlohami je 6
rôznych typov otázok, ktoré sú na rôznej
myšlienkovej úrovni a začínajú slovami – opíš,
porovnaj, asociuj, analyzuj, aplikuj, argumentuj.
♦ Podobne ako predchádzajúce metódy je
propagovaná členkami Združenia Orava.
Rotujúci prehľad
♦ Hra sa realizuje tak, že na veľké papiere napíšeme
otázky alebo úlohy a umiestnime ich okolo
miestnosti a žiaci, ktorí sú rozdelení do skupín
diskutujú a výsledok zapíšu na papier. Na
znamenie sa jednotlivé skupiny premiestnia
k ďalšiemu papieru, prečítajú si otázku, ale aj
informáciu, ktorú tam napísala predchádzajúca
skupina, pridajú nakoniec svoje vlastné informácie
alebo poznámky. Žiaci na znamenie učiteľa menia
pozície a striedajú sa dovtedy, kým sa skupiny
nevrátia k svojim pôvodným papierom.
♦ Cieľom tejto metódy je, aby žiaci aktivovali svoje
pôvodné vedomosti, prepájali informácie z iných
zdrojov a analyzovali informácie predstavené
inými žiakmi.
Komplexné vyučovacie metódy
Komplexné vyučovacie metódy rozširujú
priestor vyučovacích metód o prvky
organizačných foriem, didaktických prostriedkov
a oveľa viac ako predchádzajúce metódy
reflektujú ciele výchovy a vzdelávania.
Od tradičných a aktivizujúcich metód sa líšia
najmä tým, že ide o zložité metodické systémy,
ktorých účinnosť potvrdila prax.
Sú označované tiež ako modely, koncepcie,
projekty, komplexy, edukačné plány, programy,
kooperačné formy výučby alebo komplexné
vyučovacie metódy.
Skupinové a kooperatívne
vyučovanie
Skupinové a kooperatívne
vyučovanie
♦ Podstata tohto vyučovania už vyplýva z jeho
názvu. Kým v klasickom vyučovaní každý žiak
v podstate pracuje samostatne, pod vedením
učiteľa, v skupinovom vyučovaní pracuje
v skupine žiakov.
♦ V posledných rokoch sa okrem pojmu skupinové
vyučovanie objavuje aj pojem kooperatívne
vyučovanie, ktoré sa charakterizuje úplne
analogicky ako vyučovacia metóda založená na
kooperácii žiakov medzi sebou pri riešení rôzne
náročných úloh a problémov, ale aj na spolupráci
triedy s učiteľom.
Skupinové a kooperatívne
vyučovanie
♦ V skupinovom (kooperatívnom) vyučovaní je
trieda žiakov rozdelená do skupín, žiaci
v skupinách spolupracujú, spoločne riešia zadané
úlohy, aplikujú učivo, preopakúvajú a pod.
Spolupráca (kooperácia) – výmena skúseností,
názorov, hľadanie iných riešení a pod. sa stáva
„nositeľom“ nových vedomostí.
♦ Cieľom skupinových (kooperatívnych) aktivít
v škole je pomôcť žiakom rozvíjať schopnosť
pozerať sa na problém očami druhých, brať do
úvahy iné názory, schopnosť modifikovať
stanovené pravidlá formou diskusie a dosiahnutím
konsenzu a konať tak, aby bol dosiahnutý
spoločný cieľ.
Skupinové a kooperatívne
vyučovanie
♦ Takýto spôsob práce je pre žiaka prirodzenejší,
zodpovedá základným psychologickým
požiadavkám, podporuje prirodzenú aktivitu,
rozvíja sociálne cítenie žiakov, pôsobí na
intelektuálny rozvoj, zvyšuje sa aktivita pri učení,
prispieva k vytváraniu návykov na spoločnú
prácu.
♦ Spôsob získavania nových vedomostí je pre žiaka
príťažlivejší (objavuje, porovnáva, komunikuje so
žiakmi atď.).
♦ Získané vedomosti sú trvácnejšie, pretože sa k nim
dopracovali žiaci vlastnou aktívnou činnosťou.
Skupinové a kooperatívne
vyučovanie
♦ Skupiny sa navzájom presviedčajú o správnosti
svojich postupov, názorov, čo prispieva
k opakovaniu a utvrdzovaniu učiva, k chápaniu
vzájomných súvislostí, ale aj motivácii žiakov do
ďalšej učebnej činnosti.
♦ Umožňuje prejaviť sa žiakovi aj v takých
prípadoch, keď by pri klasickom vyučovaní ostal
pasívny, podporuje sebadôveru a sebavedomie
žiaka, klesá počet izolovaných a neobľúbených
žiakov, žiaci strácajú zábrany.
♦ Žiaci si do určitej miery môžu voliť tempo učenia,
zvyšuje sa frekvencia úspešnej činnosti, žiaci
preberajú väčšiu zodpovednosť.
Skupinové a kooperatívne
vyučovanie
♦ Učiteľ sa môže venovať slabšej skupine, má čas na
prípravu ďalšej činnosti.
♦ Na druhej strane niektorí žiaci pri skupinovej práci
ostávajú pasívni (preto musí učiteľ sledovať prácu
skupín, aktivizovať žiakov, prípadne ich
preskupovať).
♦ Nedá sa počítať so systematickosťou, môže sa
prejaviť až nezdravé súperenie a ctižiadosť
niektorých skupín.
♦ Skupiny sú príliš hlučné, žiaci sa prekrikujú,
nepreberie sa veľa učiva.
♦ Je to spôsob práce, ktorý vyžaduje náročnú
odbornú, materiálnu a organizačnú prípravu
učiteľa na vyučovanie.
Diferencované vyučovanie
Diferenciácia vo vyučovaní znamená
rozlišovanie žiakov podľa ich schopností
a záujmov. O diferencovanom vyučovaní
hovoríme, keď máme na mysli vyučovanie,
pri ktorom prispôsobujeme riadenie VVP,
obsah vzdelania, metódy a formy práce
rôznym skupinám žiakov alebo
jednotlivcov tak, aby zodpovedal každému
žiakovi.
Diferencované vyučovanie
Úlohou diferenciácie je využívanie takých
vyučovacích metód a foriem práce, ktoré
„vyrovnávajú“ rozdielnosti medzi žiakmi,
zabezpečujú zvládnutie učiva a rozvoj každého
žiaka, umožňujú rozvoj nadaných a talentovaných
žiakov.
Klady možno vidieť v tom, že sa rešpektujú
individuálne osobitosti žiaka, prispieva k rozvoju
aktivity, samostatnosti a tvorivosti žiakov, má
motivačný účinok, žiak sa presvedčuje o tom, že je
schopný zvládnuť učivo, prispieva k efektívnosti
vyučovania, pretože dobre organizovanou
činnosťou žiaci učivo zvládnu pri vynaložení
menšieho úsilia a často aj v kratšom čase –
dynamizuje sa VVP.
Diferencované vyučovanie
♦ Diferencované vyučovanie v určitých fázach
vyučovania.
♦ Práca so skupinou nadaných žiakov.
♦ Metóda dvojakého výkladu.
♦ Metóda predĺženého výkladu.
♦ Metóda predĺženého výkladu.
♦ Práca s oddeleniami.
♦ Systém veľkých a malých tried.
♦ Čiastočná diferenciácia.
♦ Úplná individualizácia vyučovania.
Diferencované vyučovanie
♦ Diferencované vyučovanie zvyšuje náročnosť na
prácu učiteľa a nesprávne uplatňovaná
diferenciácia môže vyvolať u niektorých žiakov
pocit menejcennosti, u iných zasa pocit
nadradenosti a nezdravej ctižiadosti.
♦ Niektorí rodičia nemusia správne chápať zámer
diferencovaného prístupu učiteľa k žiakom, čo
môže vyvolať nedôveru voči učiteľovi a škole
vôbec.
♦ Slabší žiaci sa môžu spoliehať na priveľkú pomoc
učiteľa, čo môže zvádzať k istej pohodlnosti
a malému úsiliu o prekonávanie problémov pri
učení.
♦ Na slabšieho žiaka je tendencia pozerať vždy ako
na slabšieho, čo môže viesť k tomu, že žiak zotrvá
v slabšej skupine, hoci sa vyrovná iným žiakom.
Projektové vyučovanie
Projektové vyučovanie
♦ V rámci projektového vyučovania žiaci
samostatne riešia úlohu alebo systém
rozpracovaných úloh – projektov väčšinou
komplexného charakteru. Aktívny je žiak, učiteľ je
koordinátorom, manažérom a konzultantom.
V priebehu projektového vyučovania žiaci
nadobúdajú nové informácie a osvojujú si dôležité
zručnosti.
♦ Projektové vyučovanie je vhodným aj účinným
prostriedkom na prekonávanie izolácie medzi
jednotlivými predmetmi.
♦ Nezastupiteľný význam majú sociálne
a emocionálne aspekty projektovej výučby,
rovnako ako podpora súťaživosti žiakov.
Projektové vyučovanie
♦ Projektové vyučovanie má významnú úlohu tiež
pri získavaní záujmu o riešenie úlohy, pri
motivácii žiakov.
♦ Rozvíja zručnosti pri vyhľadávaní a hodnotení
informácií.
♦ Rozvíja ich zručnosti, ktoré budú môcť využiť
v praktickom živote.
♦ Rozvíja schopnosť aplikovať získané vedomosti,
vychováva k samostatnosti a zodpovednosti.
♦ Umožňuje prepojenie školskej teórie s praxou.
♦ Projektová výučba si vyžaduje úzku spoluprácu
učiteľa a žiaka.
Projektové vyučovanie
♦ Nevyhnutným predpokladom pre tento typ
vyučovania sú organizačné, pedagogické
a odborné schopnosti učiteľa ako aj odpovedajúce
materiálne vybavenie školy.
♦ Projektové vyučovanie predpokladá špecifické
usporiadanie učiva ako je na školách obvyklé.
♦ Predpokladá tímovú prácu učiteľov založenú na
vzájomnej spolupráci, tolerancii a ústretovosti,
pretože treba počítať s určitým narušením
systematického prístupu vo vyučovaní predmetu
(prípadne predmetov), čo je spojené s
nebezpečenstvom sklzu pri realizácii osnovami
stanoveného učiva.
Vyučovanie s využitím IKT
Vyučovanie s využitím IKT
♦ Počítače a internet sú v súčasnosti už bežnými
vyučovacími prostriedkami v oblasti vzdelávania.
♦ Počítače umožňujú sprístupniť neprístupné, napr.
animované snímky, simulujú nebezpečné a časovo
náročné javy v relatívne krátkom čase, podporujú
interaktívnosť – žiak môže zasahovať priamo do
deja, meniť podmienky.
♦ Sú bohatým zdrojom informácií, rozvíjajú
myslenie a tvorivosť, motivujú žiakov, ktorí majú
záujem o nové technológie.
♦ Vytvárajú spoľahlivé a príťažlivé prostredie pre
učenie, rešpektujú individuálne požiadavky žiaka,
jeho tempo učenia a zručnosti, dávajú žiakovi
príležitosť byť úspešný tam, kde predtým neuspel.
Vyučovanie s využitím IKT
♦ Podporujú konštruktivistický prístup – žiak
získava poznatok sám, umožňujú rýchlu spätnú
väzbu, zabezpečujú vyššiu objektivitu.
♦ Umožňujú rozvoj medzipredmetových vzťahov.
♦ Zvlášť významné postavenie v rámci IKT má
Internet, ktorý poskytuje nielen široké spektrum
najnovších informácií z odboru, ale je aj zdrojom
inšpirácie pre aplikáciu nových spôsobov výučby.
♦ Odstraňuje časové a priestorové bariéry, umožňuje
rýchlu komunikáciu, poskytuje priestor aj pre
prezentáciu vlastných výsledkov.
Vyučovanie s využitím IKT
♦ Internet v súčasnosti ponúka množstvo služieb,
z ktorých učitelia budú pravdepodobne najviac
využívať pri výučbe geológie webové stránky,
elektronickú poštu – e-mail, predovšetkým ako
komunikačné médium na podporu teleprojektov,
ale aj niektoré ďalšie ako FTP (File Transfer
Protocol), pomocou ktorého sa možno napojiť na
iný počítač a skopírovať si z neho potrebné súbory
a službu videokonferencie.
♦ Webová stránka Didaktika geológie
Vyučovanie s využitím IKT
♦ CD ROMy z oblasti výučby geológie sa na trhu prakticky
nenachádzajú, ale možno využiť ponuku CD ROMov,
ktoré spracovávajú problematiku geografických disciplín,
predovšetkým CD ROMy venované fyzickej geografii.
♦ Prácu so všetkými počítačovými programami –
aplikáciami, prácu s Internetom, prezentovať pripravené
hodiny, vytlačiť alebo uložiť ich pre budúce použitie nám
umožní interaktívna tabuľa.
♦ Tabuľa umožní učiteľovi vkladať, vpisovať, svoje aktuálny
nápady, poznámky, zvýraznenia, či ilustrácie, tým
zefektívnite svoju výučbu a vtiahnuť žiakov priamo do
prednášok. Navyše, tabuľa umožní aj neprítomným vedieť,
ako prebiehal výklad.
Vyučovanie s využitím IKT
♦ Vyučovací proces sa tým nesmierne obohatí
a zatraktívni.
♦ Vyučovanie s využitím IKT vyžaduje dôkladnú
prípravu učiteľa, nejestvujú zatiaľ príklady jeho
využitia pre výučbu v prírodopise. Príprava je
časovo a didaktiky náročná, nehovoriac už o tom,
že učiteľ musí mať pripravenú aj klasickú hodinu
pre prípad, že vypadne elektrína.
♦ Nevýhodou bude, že pri pravidelnom využívaní
žiaci si zvyknú na tento spôsob a budú ho vnímať
ako hru.
Vyučovacia hodina v múzeu
Vyučovacia hodina v múzeu
♦ Podstatou metódy je využitie múzejných expozícií
vo výučbe. Významná je najmä vo výučbe
geológie. Múzeum je vhodným priestorom na
uskutočnenie vyučovacej hodiny alebo vhodným
doplnkom vyučovacej hodiny.
♦ Bohatstvo stálych geologických zbierok je
zdrojom informácií. Žiaci môžu pozorovať
prírodniny, ktoré škola v zbierkach nemá.
♦ Výučba v múzeu zvyšuje názornosť a efektívnosť
vyučovania, oživuje a spestruje vyučovanie.
♦ Zvyšuje motiváciu učiť sa, pomáha v aktívnom
osvojovaní učiva a poznatkov, v neposlednom
rade pomáha fixovať poznatky, spája teóriu
s praxou.
Vyučovacia hodina v múzeu
♦ Múzejné prostredie má svoje špecifikum vo
výchove a vzdelávaní, informácia je vnímaná inak,
je tu určitý racionálny vnem – informácia a
zároveň estetický vnem.
♦ Vytvára tak kladné postoje ku kultúrnym
zariadeniam, podporuje a rozvíja samostatnosť,
organizačné schopnosti, vedie žiakov
k hodnotovej a profesionálnej orientácii, rozvíja
globálny pohľad na prírodu a spoločnosť.
♦ Múzeá ponúkajú nielen možnosť využiť ich
depozit vo výučbe, ale aj konzultačnú činnosť pre
záujemcov z radov žiakov základných škôl
a gymnázií pri určovaní minerálov, hornín a
skamenelín. Za netradičnú formu spolupráce školy
a múzea možno považovať realizáciu ekotried.
Brainstorming, brainwriting
♦ Brainstorming (búrka mozgov) je to metóda,
ktorá podporuje nové a netradičné nápady,
skupinové tvorivé riešenie problémov. Podstatou
je odstránenie zábran, uvoľnenie fantázie,
ponechanie voľnosti tvorbe nápadov, často
nezvyklých, netradičných riešení.
♦ Dodržiavaním základných zásad pri
brainstormingu odbúrame strach a žiaci budú
smelo vyjadrovať svoje myšlienky, v plnej miere
uplatnia svoju predstavivosť a fantáziu,
vyprodukujú aj zdanlivo nezmyselné nápady,
ktoré môžu byť často základom neobvyklých a
dobrých riešení.
Brainstorming, brainwriting
♦ Uplatní sa synergický efekt – ak žiaci pracujú
spoločne, vyprodukujú viac nápadov a navzájom
sa inšpirujú.
♦ Brainstorming môžeme využívať ako prostriedok
stimulujúci myslenie, podporujúci rozvíjanie
komunikačných zručností žiakov.
♦ Napriek tomu, že nehodnotíme nápady, vyhýbame
sa ich posudzovaniu, mnohí žiaci nepovedia svoje
myšlienky a nápady, lebo si myslia, že sú zlé, že
nebudú mať hodnotu. To však tvorivosti
neprospieva, preto je potrebné tieto bariéry
prekonať.
Otvorené učenie
♦ Termínom otvorené učenie sa označuje koncepcia,
ktorá sa usiluje o celkovú zmenu výchovy
a vzdelávania tak, že sa „otvára škola dieťaťu“
podľa jeho záujmov a schopností na jednej strane a
na strane druhej sa „otvára škola spoločnosti“, t. j.
smerom k mimoškolskému prostrediu.
♦ Koncepcia otvoreného učenia je príkladom
symbiózy metód, organizačných štruktúr a ideového
zámeru, cieľom ktorých je zmierniť rozdiel medzi
výchovno-vzdelávacom inštitúciou a životom
spoločnosti.
♦ Využíva sa najmä v Nadácii škola dokorán, ale kus
záslužnej práce vynaložili ďalšie profesijné
mimovládne organizácie.
Otvorené učenie
♦ K základným charakteristikám otvoreného učenia
patrí otvorenosť pre aktívnu, samostatnú prácu
žiakov, otvorenosť výučby, t. j. pre integráciu
a spoluprácu medzi jednotlivými predmetmi
a otvorenosť voči prostrediu – rodine, spoločnosti.
♦ Otvorené učenie umožňuje žiakom rôzne pracovné
tempo, podporuje ich záujmy, potreby
komunikácie a pohybu. Významné je spoločné
plánovanie aktivít, náplne práce a časových
rozvrhov. Žiaci pracujú individuálne alebo
v skupinách.
Televízna a filmová výučba
♦ Televízna a filmová výučba je chápaná ako
komplexná metóda, ktorá umožňuje a uľahčuje
žiakom dosiahnuť stanovené výchovnovzdelávacie ciele.
♦ Predstavuje špecifické využitie foriem a techník
televízneho média vo výchovno-vzdelávacom
procese.
♦ Sprostredkuje a účelne štrukturuje učivo tak, aby
sa dosiahli optimálne edukačné ciele, na princípe
magnetického záznamu obrazového a zvukového
signálu.
Televízna a filmová výučba
♦ Televízna a filmová výučba otvára možnosti
sprostredkovať pohybové javy, zmeny, rast,
montáž, pracovné činnosti, simultánnu prezentáciu
javov, javy, ktoré nemôžeme priamo pozorovať –
vzdialené, vzácne, neprístupné, nebezpečné.
♦ Vhodne organizovaná televízna a filmová výučba
vyvoláva u žiakov také aktivity ako je
pozorovanie, predstavy, motivuje ich, citovo
ovplyvňuje, spôsobuje zmeny v postojoch
a chovaní.
Televízna a filmová výučba
♦ Je však potrebné, aby filmy boli už tvorené
s výchovno-vzdelávacím cieľom. Televízna
a filmová výučba vniesla do vzdelávacieho
procesu reálnu možnosť vizualizácie rôznych
učebných obsahov.
♦ Je potešiteľné, že sa rozmáha amatérska tvorba
rôznych záznamov, ktoré sa využívajú na
doplnenie a spestrenie tradičnej výučby. Dokonca
sa vymedzuje tzv. mediálnu pedagogiku.
Hypnopédia
♦ Slovom hypnopédia sa označuje proces výučby,
ktorý prebieha v stave hypnotického spánku na
základe sugestívneho pôsobenia.
♦ Hypnopédia patrí medzi komplexné vyučovacie
metódy. Postupy tejto metódy vyžadujú zvláštne
podmienky, čo sú dôvody preto, že v bežnej
školskej praxi je metóda ťažko realizovateľná.
Využíva sa v niektorých jazykových kurzoch pre
dospelých.
Hypnopédia
♦ Ľudský mozog produkuje vlny delta s vlnovou
dĺžkou do 4 Hz, vlny theta s vlnovou dĺžkou od 4
do 7 Hz, vlny alfa s vlnovou dĺžkou od 7 do 14 Hz
a vlny beta s vlnovou dĺžkou od 14 do 30Hz.
V bdelom stave prevládajú vlny beta, v spánku sa
striedajú vlny alfa, delta a theta. Čím je frekvencia
nižšia, tým ľahšie mozog prijíma podnety.
podnety
♦ Hypnopédia využíva pre učenie tzv. REM fázu
spánku alebo hladinu alfa, ktorá sa vyznačuje
rýchlym sledom vĺn o frekvencii 13 Hz.
Pracovné listy
Pracovné listy
♦ Pracovné listy a pracovné zošity sú moderné
materiálne didaktické prostriedky, ktoré sa
používajú pri výučbe geológie. Sú prostriedkom
zefektívnenia výchovno-vzdelávacieho procesu a
obohacujú prácu učiteľa so žiakmi.
♦ Slúžia ako pomôcka pri samostatnej i skupinovej
práci žiakov, vedú žiakov k tvorivému prístupu
k učebnej látke, podnecujú ich motiváciu o učivo,
zvyšujú kvalitu a trvácnosť vedomostí a zručností,
dávajú možnosť rozvíjať samostatnosť a tvorivé
myslenie.
Pracovné listy
♦ Metóda pracovných listov vedie pri porovnaní
s tradičnou učebnicou a žiackym zošitom
k efektívnejšiemu využitiu vyučovacej hodiny,
najmä tým, že materiál potrebný na prácu žiakov
je spracovaný a žiak sa venuje ihneď vlastnej práci
pri riešení úloh.
♦ K efektívnejšiemu využitiu času prispievajú aj
tým, že úlohy s rozdielnou náročnosťou na intelekt
žiakov umožňujú, aby celú hodinu pracovali všetci
žiaci bez rozdielu schopností a nadania.
Záver
♦ Ani tieto inovácie vyučovania nie sú „všeliekom“
a nezabezpečujú samé osebe vynikajúce výsledky
výchovno-vzdelávacieho procesu.
♦ Pri uplatňovaní novších koncepcií rozhodujúcu
úlohu zohráva učiteľ a štýl jeho práce so žiakmi.
Netreba ani pripomínať, že v pedagogickej praxi
je potrebné striedať viaceré koncepcie.
♦ Preferovanie len jednej metódy by viedlo
k nezáujmu zo strany žiakov, stala by sa
samozrejmou, nepodnecovala by žiakov do
aktívnej činnosti. Treba si uvedomiť, že ich
využívanie je časovo náročné a tiež náročné na
prípravu učiteľa.
[email protected]
Ďakujem za pozornosť!
Download

inovacne metody geologia