H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
CHOROBY DÝCHACIEHO SYSTÉM U
Asthma bronchiale
Bronchiálna astma je ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa vyskytuje u osôb so zvý enou citlivos ou
(reaktivitou dýchacieho traktu na rôzne podnety. Je asto sprevádzané zápalovým procesom hlavne v
priedu kách. Klinicky je charakterizované záchvatmi ka a s dýchavicou a typickým hvízdavým
dýchaním, ktoré sú podmienené zú ením priesvitu bronchov. Prevalencia ochorenia je asi 5-8%
a zvy uje sa. Po et
kých záchvatov, vy adujúcich intenzívnu starostlivos sa naopak v posledných
rokoch zni uje. Je mo né to zdôvodni zlep ujúcou sa starostlivos ou o týchto chorých. Naj astej ie sú
postihované deti a mladí dospelí. Precitlivenos je vyvolávaná stykom s rôznymi alergénmi, vä inou zo
vzduchu. Záchvaty, ktoré sa asto vyskytujú sezónne, sú zvy ajne vyvolávané pe om rôznych rastlín.
Nesezónnou prí inou sú alergény z domáceho prostredia ako perie, srs domácich zvierat, rozto e, mole
a al ie. Patria sem aj alergény z pracovného prostredia ako sú soli kovov, prach z dreva a zeleniny,
kávy, alej mnohé lieky, ako antibiotiká, priemyslové chemikálie, plasty a farby, biologické enzýmy
(pracie prostriedky .
Treba bra do úvahy aj mo nos vzniku tzv. skrí enej alergie, ktorá sa mô e prejavi po konzumácii
ur itých potravín. Genetická súvislos (tzv. „atopické deti“ sa dá preukáza v mnohých prípadoch.
Diagnóza: okrem typického klinického obrazu astmatického záchvatu (vrátane údajov z anamnézy ,
je to sezónna závislos výskytu záchvatov, ú innos bronchodilatancií a protizápalových liekov (nie antibiotík , pozitívna rodinná anamnéza. Funk né vy etrenie p úc a imunologické vy etrenia mô u prispie
k diagnóze.
Lie enie: základom je mana érsky program pod a medzinárodných smerníc SZO. Zah a okrem
iného aj monitorovanie variability stavu, vylú enie alebo obmedzenie vyvolávajúcich prí in (medzi
ktoré sa po ítajú okrem infekcií, faj enie, a to aj pasívne, telesná námaha a psychický stres , rozvinutie
individuálneho plánu dlhodobého mana mentu lie by, rozpracovanie plánu pre mana ment
exacerbácií.
Farmakoterapia pou íva protizápalové lieky bronchodilatancia imunosupresíva a al ie. Pri
aplikácii liekov sa dáva prednos inhala nej lie be. Lie enie sa poskytuje v závislosti od frekvencie
záchvatov a okam itého funk ného a klinického stavu. Ú elom lie by je dosiahnutie o najdlh ích
intervalov medzi záchvatmi.
Astmatický záchvat
Astmatický záchvat je náhly stav priedu kovej ob trukcie subjektívne sa prejavujúci du nos ou,
ka om, sípavým dýchaním a boles ou na hrudi. Ide v dy o rizikovú situáciu, ktorá mô e ohrozi
ivot chorého. Pod a priebehu sa rozde uje na mierny, stredne
ký,
ký a ivot ohrozujúci, ktorý
ohrozuje najmä zástavu dychu. Od ozna enia „status asthmaticus“ sa v poslednej dobe upú a.
Ka dý pacient s bronchiálnou astmou vy aduje dispenzarizáciu na príslu nom odbornom
oddelení.
Prognóza: úmrtnos je pomerne nízka – asi 50 úmrtí na 100 000 obyvate ov. Dobrú prognózu
vykazuje 50-80% pacientov najmä s ahkou formou ochorenia a vznikajúceho v detstve. Po et detí,
.d o
o
.c
m
C
m
w
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
u ktorých pretrvávajú príznaky ochorenia 7 a 10 rokov od prvotnej diagnózy, sa pohybuje od 25 do
78%. Ochorenie nevedie k progresívnym zmenám v p úcnych funkciách a zhor ovaniu klinického
obrazu (na rozdiel, napríklad, od chronickej bronchitídy , pokia sa nepridru í iný patogenetický faktor
(napríklad faj enie .
Chronické ob t ruk né choroby p úc
Chronické ob truk né choroby p úc (COCP, v anglických textoch COLD je skupina chorôb
s pomaly progredujúcou, preva ne nezvratnou ob trukciou dýchacích ciest. Je spôsobená postihnutím
dýchacích ciest, klinicky sa prejavujúcim ako chronická ob truk ná bronchitída a postihnutím
úcneho tkaniva typu emfyzému p úc. Chronická bronchitída je definovaná ako chronický ka
s experktoráciou po as troch mesiacov v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch. Emfyzém charakterizuje
ireverzibilné roz írenie dýchacích ciest distálne od terminálneho bronchiolu. Chronická bronchitída
postihuje asi 20% dospelých mu ov, aj ke len men ina z nich má klinické problémy. Mu i sú
postihovaní astej ie ako eny. V súvislosti sa zvy ovaním po tu faj iacich ien zvy uje výskyt
ochorenia aj u ien. Aj ke faj enie je najdôle itej ím etiologickým faktorom, obracia sa teraz
pozornos aj na faktory pracovného a prírodného prostredia, vä inou ako doplnkového faktoru.
Prevalencia emfyzému odhaduje na dve tretiny dospelých mu ov a jednu tvrtinu dospelých ien.
Diagnostika: spolo ným klinickým prejavom je pomaly progredujúca dýchavica, ktorá mô e by
sprevádzaná produktívnym ka om. Objektívne príznaky: inspira né postavenie hrudníka, zvu ný
(bubienkový poklop, zostrené dýchanie s predl eným výdychom, pri emfyzéme je dýchanie oslabené.
V pokro ilej ích tádiách je vidno vy iu námahu pomocného dýchacieho svalstva, centrálnu cyanózu
a príznaky zlyhávania pravej srdcovej komory. Pri RTG vy etrení sú na po iatku zmeny nezrete né, len
tiene vystupujúce z hilu do dolných p úcnych polí. Pre emfyzematózne zmeny je typická zvý ená
transparencia p úcnych polí so zní enou polohou plochej bránice, menej asté sú bulózne zmeny.
Rozhodujúci význam pre diagnostiku a posúdenie záva nosti choroby má funk né vy etrenie p úc.
FEV1 je podiel úsilného výdychu za prvú sekundu z celkového výdychu vitálnej kapacity p úc v %.
Tento podiel ur uje stupe ob truk nej ventila nej poruchy (OVP . Je aj dôle itým prognostickým
ukazovate om. Nález sa upres uje zistením reziduálneho objemu, vy etrením krvných plynov a al ích
ukazovate ov, hlavne v neskorých tádiách ochorenia.
Lie enie: optimálny lie ebný re im je zalo ený na dlhodobom mana mente stabilnej COCP
a exacerbácií. Cie om je úprava klinických symptómov a kvality ivota, redukcia poklesu funkcie p úc,
prevencia a lie ba komplikácií, zlep enie pre ívania pri dobrej kvalite ivota, iadne alebo len
minimálne nepriaznivé ú inky lie by. Patrí sem: Zanechanie faj enia, zlep enie ivotného a pracovného
prostredia, vakcinácia proti chrípke, z farmakologickej lie by antibiotiká, bronchodilatancia, kortikoidy,
mukolytiká a antioxidanciá, respira né stimulanciá.
.
Zápaly p ú c
Pneumó nia je zápal p úcneho t kaniva, kto rý má ve mi rô znoro dú et io lógiu,
pat ogenézu, mor fo lo gický aj k lin ický o bra z a prognózu. T ie klasifikác ia vychádz a
z rô znych kr it ér ií. T ieto u ebné t ext y vyc hádzajú z klinicko- mor fo logické ho obraz u
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
inou delí na pr imár nu, sekundá rnu
Primárna pneumónia
Primárna pneumónia (lobárna, krupózna) postihuje naj astej ie udí mlad ieho a stredného veku
s dobrým stavom imunitného systému. Príznaky choroby sa objavujú náhle, z plného zdravia (pacient
asto udáva aj hodinu, kedy sa objavili prvé príznaky). Celkový stav sa výrazne zhor uje, telesná
teplota prudko stúpa. Mô u sa objavi poruchy vedomia a za ínajúci okový stav. al ími príznakmi je
jednostranná pleurálna boles , ka
z po iatku suchý, neskor ie s vyka liavaním nazelenalého spúta,
ojedinelo s prímesou malého mno stva krvi. Preto e je zápalom postihnutý celý p úcny lalok (ojedinele
celé p úcne krídlo), je astým príznakom dýchavica a tachypnoe. Alveoly sú difúzne vyplnené
hustým zápalovým exsudátom s ve kým mno stvom fibrínu. Preto sú prítomné výrazné príznaky
bezvzdu nosti p úcneho tkaniva, ako tupý zvuk pri poklepe, vymiznutie alveolárneho dýchania pri
posluchu (s preneseným bronchiálnym „trubicovým“ zvukom), na RTG je difúzne homogénne
zatienenie.
Typická je výrazná leukocytóza, mô e by aj pozitívna hemokultúra. V spúte je mo né zisti prítomnos baktérií bakterioskopicky (farbenie pod a Grama) aj kultiva ne. (Av ak nie ka dá takto zistená
baktéria je h adaným patogénom – mô e pochádza z horných dýchacích a za ívacích ciest!).
Naj astej ím etiologickým faktorom je Streptococcus pneumoniae (Pneumococcus). Menej asto je
to Klebsiella pneumoniae, Haemophilus influenzae, vzácnej ie Staphylococcus aureus ako superinfekcia
pri chrípke, a atypické mikroorganizmy, ako Legionella, Mycoplasma, Chlamýdia a Coxiella.
Lie enie: Pacient by ma l by hosp it a lizovaný. V lie be pat r í
k v eo becným
opatrenia m k ud na lô ku, o bnovenie rovnováhy vo vod no m hospodárst ve, pr i
ke j
dýchavic i k yslík, pr i vy erpávajúco m sucho m ka li ant it usiká, t lmenie pleurálne j
bo lest i analget ikami. Anti mi króbn a lie ba sa ihne
po p rijatí pacienta za ína
podávaním ant ibiot ík skôr, ako sa ident ifikuje patogén. Podávajú sa ant ibiot iká, na
kto ré sú cit livé najpra vdepodo bnej ie pat ogény – St rept ococcus pneumo nia e
a Hae mophilus influenzae, ako sú amo xycilin, ampic ilín a cefa lo spor íny. Ke
je
pacient v
ko m stave, je nut né intravenózne podá vanie. Ako náhle je pat ogén známy,
pou ije sa ant ibiot ikum pod a cit livo st i. Pre pneumokoka sú t o hlavne aminope nic ilín y
s inhibít or mi bet alakt amáz, pr i zist enej aler gii pac ienta na penic ilíny er yt ro mycín,
roxitromyc ín a iné, prípadne linko myc ín. Proti zlatému stafylokoku sa podáva
oxacilín, pri ko ntraindikácii cefalo spor íny druhej generácie, event. vanko mycín a lebo
linko mycín.
Pri ebeh oc horenia a p rognó za: pr i v asno m a spr ávno m lie ení sa c elko vý st av
pacienta vä inou rýchlo zlep uje, horú ka klesá, bo lest i ustáva jú. Ka
sa mení na
pro dukt ívny, s vyka liavaním ve kého mno stva spút a. Obnovenie vzdu nost i
po stihnut ého laloka v ak mô e t rva dlh ie, kým sa fibr inó zny exsudát nero zpust í
a nevstre be, event uálne neodstráni ka om. V eobecne sa ve ká vä ina pacie nt ov
uzdraví bez dlhodobých následko v. K uzdraveniu pr isp ieva podpora imunit ného
syst ému, plno hodnot ná vý iva s dost at o ným mno st vo m vit amíno v.
.d o
m
o
.c
choro by, po d a ktorého sa pneu mó nia vä
a at ypickú .
C
m
w
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
Sekundárna pneumónia
Sekundár na pneumó nia ( lalô iko vá, lo isko vá, t rad i ne „bro nchopneumó nia“) sa
v mno hých aspektoch výrazne odli uje o d pneumó nie primárnej. Post ihuje preva ne
pacientov s po ru enou ob ranyschopno s ou. Prí inou tohto stavu mô e by primárne
postihnut ie
úcneho t kaniva (napr. chro nická bro nchit ída, hypostáza u dlho le iac ic h
pacientov, atelektáza, aspirácia), alebo celkové postihnutia, ako sú zhubné nádo r y,
chro nické infekc ie, po ruchy vý ivy a podvý iva. Medzi pacient mi prevládajú oso by vo
vy om veku. asto sa vyskyt uje u pacient ov hospit alizo vaných pre iné ochore nia
(nozokomiálne pneumónie). Ohrození sú pacient i, u ktorých je imunit a zní ená
cytostatickou lie bou, eventuálne imunosupresiou po transplantáciách.
Za iatok ochorenia býva nenápadný, asto nadväzu je na pred chádzajúce o chorenia,
klinický ob raz je nevý razn ý a netypi cký. Zvý enie telesne j t eplot y je vä inou
nevýrazne, mô u by subfebrílie alebo je teplota normálna, leukocytóza mierna, alebo
mô e chýba . Celko vý stav pacienta nemusí by výrazne zmenený. Dýchavica nebýva
výrazná, a lebo c hýba. Pret o e vä inou nebýva záp alo m po st ihnut á pleura, nevysk yt ujú
sa ani bo lest i. K a
, ak je prít o mný, je vä ino u spo jený so sú asnou bronc hit ído u.
To sa týka aj charakteru dýchania pr i po sluc hu. Ná le z pr i po kle pe a vä ino u a j RTG
nález hrud níka sú nenápadné. Kult ivácia spút a vä inou priná a zmie anú mikroflór u.
Etiológia sekundár nych pneumó nii je pest rá. Medzi patogénmi sú
asté
gra mnegat ívne mikró by ako Klebsiella, P seudo mo nas, Pro t eus a anero bná flóra ( najmä
po aspirá cii). O nie o menej
asté sú St aphylococcus aureus a St rept ococcus
pneu mo niae. U osobit ne oslabených pacient ov mô u P seudo monas a Klebsiella
spôso bova nekrot izujúcu pneu mó niu, pr i o m re akcia o rga nizmu pa cient a nezo dpovedá
k ým zmenách p úcneho t kaniva.
K eobecným li e ebným metóda m pat rí k ud na lô ku a u ah enie odka liavan ia
expekt orancia mi. Je t reba po kra ova v lie ení základného ochorenia a zvy o va
eobecnú obranyschopnos organizmu pacienta. Antimikróbna lie ba je v porovnaní
s pr imár nou pneumó niou
eobecne men ej ú inná. To je spôsobené patogénmi, ktoré
sú menej cit livé, a rezistent né k mno hým be ným ant ibiot ikám a zní enou úrov ou
obra nných síl organiz mu.
Prognó za tohto typu pneumó nie je podstatne hor ia v porovnaní s primárnou
pneumó nio u. Pr í inou je h lavne nízka o bra nysc hopnos organizmu c hor ých, sp olu
s problémami ant imikró bnej t erap ie vzh ado m na vä inou nízku se nzit ivit u
pat ogénov.
Atypická pneumónia
At ypická pneumó nia je do s nepre sne defino vat e ný t er mín. Vä inou sa ní m
ozna uje pneumó nia s net ypick ým klinick ým pr iebeho m, net ypicko u lokalizác io u
zápalo vého infilt rát u (v int er st íciu medz i alveo la mi) alebo net ypickými patogénmi.
V klinike vä inou pre vláda jú ce lkové príznaky ako sú horú ky nieked y so
zimnicou, bo les hlavy, svalo v, únava, nause a, hna ka. Zo st rany dýchacieho syst ému
je to bo les v hrdle, ka
, vä inou suchý, du nos a tachypnoe, niekedy ve mi
výra zná a nezodpo vedajúca chudobnému fyz ikálne mu nálezu na hrud níku.
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
Medzi patogén mi sa uvádzajú pre va ne M ycoplasma pneu mo niae, a naer oby
z dut iny úst nej, Legio nella pneu mo phila (hlavne v US A), Chlamýdie, P neu mo cyst is
Carinii - pr edov etkým u nedonose ncov a jedinco v so zní enou imunit ou (napr.
u pacientov s AIDS). Z víruso v je to vírus chrípky, RSV (respira ný syncyc iálný),
cyto megalický, infekcia pri osýpkach a ov ích kiah ach. Pri víruso vých pneumó niách
mô e vzniknú bakt ér iová sup er infekc ia.
Lie enie: v ahkých prípadoch sta ia perorálne antibiotiká, pri
ko m priebehu
int ra venózna aplikác ia a nt ibiot ík ú innýc h pro t i pr íslu ným patogéno m..
Prognó za: Vä ina paciento v sa uzdraví bez dlhodobých následko v, u paciento v
oslabených iným ochorením
nemo no vylú
vy iu úmrtnos . Pri
po merne
zr iedkav ých
kých for mách nie je vylú ená ro zsiah la de t rukcia p úcneho t kaniva
(a t ypu t zv. plást vo vit ých p úc a lebo „miznúc ich p úc“ – angl. „vanishing lung“)
a násled ná fibró za p úc s vývino m chro nické ho co r pulmo nale.
Respi ra n é zlyhani e (respi ra ná insu ficien cia
Respira né z lyha nie ( RZ) vzniká, ke d ýchací systém neza bezp e uje do stat o nú
výmenu plyno v (O 2 , CO 2 medzi organizmo m a vonkaj ím prostredím. Tým vzniká
nedostatok kyslíka v krvi ( hypoxémia s vy ou koncentráciou oxidu uhli itého
(hyperkapnia . Naj astej ími p rí ina mi RZ sú po stihnut ia dýchacieho syst ému
a regula ných mechaniz mo v dýchania. Do prvej skupiny pat ria postihnutia dýchacích
ciest ( laryngo spazmus, pr iedu ko vá astma, chro nická o b t ruk ná choro ba p úc ,
úcneho parenchýmu (pneu mó nia, emfyzém p úc, p úcna fibróza, ARDS a cievn eho
ri e i s ka (p úcna embó lia, p úcny edém . Poruchu regula ných mechani zmov
vyvo láva post ihnut ie CNS (predávkovanie liekov, c ievna mozgová pr ího da a dýchace j
mechanik y hrudník a a brucha. Pat ogenet ické mechanizmy vzniku hypoxém ie
a hyperkap nie sú asto ve mi zlo it é.
K linic ké prejavy sú z ávis lé na stup ni, d ky t rva nia a r ýchlo st i vzniku RZ. V popred í
sú pr íznak y porúch ner vovej sú stavy z anoxie mozgu - od bolest i hlav y a porúc h
zmyslo vých a psychických fu nkcií a po bezvedo mie a smr . Diagnost ika spo ív a
hlavne v u r ení hodnôt a rté ri ových p lynov. Pri akútno m respira no m zlyhaní je
sýt enie kr vi kys líko m nízke pri sú asno m zní ení pH (z dô vodu vysokej ko ncentr ácie
oxidu uhli it ého – hyperkap nie , pr i dlhodobej poruche, t . j. chronickej r espir a nej
insuficiencii, sa pH krvi po st upne normalizuje met abo lickým zá sa ho m zo st rany
obli iek. V t er ap ii je na pr vo m miest e lie ba kys líko m.
al ie met ódy lie enia
spo ívajú v individuálno m pou it í uk ud ujúcich liekov (sedat ív a t rankvilizéro v , ako
sú chlórpro t ixén, d iazepa m, krát ko ú inkujúce op iát y (zo skupiny fentanylu .
V indiko vaných pr ípadoch je pot rebné poda
re laxa né lieky (zo skup in y
kuraro mimet ík . Dô le it é je udr iavanie vý ivy pacient a, najvýhodnej ie re vným i
sonda mi, asto je nevyhnut ná parenterálna vý iva.
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
Rakovina p úc
Rakovina p úc patr í k na j aste j ím pr í iná m smrt i medzi zhubnými nádormi.
Pomer incidencie r akoviny p úc medzi mu mi a enami sa za posled né ro ky
dramat ick y zmenil. Výskyt u mu ov a ien je takmer rovnaký. Pod a správy t át neho
zdravo t ného úst avu v SR e t e dominuje u ien rakovina prsníka, zat ia
o v US A je
rako vina p úc na pr vo m mieste u oboch pohlaví. Ú mrt nos na rako vinu p úc je u ie n
o nie o ni ia. Jednozna ným ri zi kovým fakto rom je faj eni e. Relat ívne r iziko
vzniku ra koviny p úc je u fa j iaro v asi 13 násobné v poro vnaní s nefaj iar mi. Pr i
nízko m efekte lie enia, kt orý sa o dhadu je len na 15%, je vedúcim pro str iedko m bo ja
s t ýmto ochorením prevencia. Tá spo íva na prvo m mieste v radikálno m obmedzení
faj enia.
K linic ký ob raz je závis lý na t ype nádo ru. Tzv. centrálny typ, post ihu júci ve ké
bro nchy a rast úci po mer ne po maly, je charakt er izo vaný perz istujúcim ka om,
hemopt ýzou a ob t rukc iou bro nchu so spr ievodnými p úcnymi infekcia mi. Periférny
typ sa prejavuje asto a svo jím metastázovaním (naj astej ie do nado bli iek, mozgu
a kostí). Celkové príznaky sú charakt er ist ické pre zhu bné nádoro vé ochorenie :
slabos , strata hmot nosti, únavnos , anémia.
Z pomocný ch vy et ren í je dô le it á bro nchoskopia s odbero m mater iálu na
bio pt ické alebo cyt o logické v y etrenie. Hlavnú ú lo hu má RTG. vy et renie, po ít a ová
to mogra fia ( nie ako skr íningo vá metó da!), magnet ická rezonancia, na vybranýc h
praco viskách po zit ró nová emisná t omogra fia (PET).
Lie ba: vzh adom k tomu, e u preva nej vä iny pacientov je choroba diagnostikovaná v III a IV
tádiu (t.j. miestna progresia a metastazovanie), je radikálne opera né lie enie (lobektomia alebo
pulmektomia s odstránením hrudných lymfatických uzlín) mo né len zriedkavo. U ostatných pacientov
prichádza do úvahy chemoterapia (najmä s pou itím cisplatiny). U malobunkových nádorov sa
odporú a aj lokálne o iarenie. Pä ro né pre itie takto lie ených pacientov je asi 14%, pri om je
výrazná závislos na tádiu ochorenia.
Prejavy ochorení dýchacieho systému v ústnej dutine
i akútnych zápalových ochoreniach horných dýchacích ciest a p i pneumóniach sa asto vyskytne
exacerbácia herpes labialis alebo chronických gingivitíd.
Osobitosti stomatologic kého o etrenia a prevencie
U chronických ob truk ných chorôb (chronická bronchitída, emfyzém p úc, bronchiálna astma)
je nutné vyhýba sa v etkým výkonom, ktoré by sa mohli prejavi depresiu dýchania, ako sú
etrovania v polohe vle e, pou itie sedatív s tlmivým pôsobením na dýchacie centrum. O etrenie má
by robené bez akania, najmä u star ích klientov. V prípade prejavov respira nej insuficiencie je t eba
stomatologické o etrenie odlo a do kompenzácie stavu. U klientov s diagnózou bronchiálnej astmy
je t eba zisti faktory, ktoré vyvolávajú záchvat a spýta sa na frekvenciu záchvatov a na lieky, ktoré
klient p i ních u íva .Klient by mal ma p i sebe antiastmatický sprej.
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
3. PORUCHY A CHOROB Y ZA ÍVAC IEHO SYSTÉMU
V tejto kapitole sa výnimo ne zaoberáme okrem chorôb aj niektorými charakteristickými poruchami
funkcie, prípadne príznakmi, s ktorými sa asto stretávame pri chorobách orgánov za ívacieho systému,
ale aj iných orgánov a systémov, a vy adujú si v niektorých prípadoch príslu né lie ebné postupy.
Nauzea a vracanie
Nauzea je nepríjemný pocit pred vracaním (pocit
oby na alúdku, zvý ené slinenie, niekedy
kolapsový stav . Vracanie je násilne vypudenie alúdo ného obsahu ústami, vyvolané antiperistaltikou
a mimovo nými kontrakciami bru ného svalstva a bránice pri uvo není dolného zviera a pa eráka.
Prí inami nauzey a vracania mô u by akútne aj chronické ochorenia za ívacieho infek né ochorenia,
najmä tráviaceho traktu, ochorenia CNS, kardiovaskulárneho systému, metabolické a endokrinné
ochorenia, ako diabetická ketoacidóza, nadobli ková nedostato nos , urémia, a al ie celkové poruchy,
intoxikácie, septický stav, psychogénne prí iny.
1.
.
K ur eniu prí iny vracania je treba zisti liekovú anamnézu, as vracania, charakter, odstup od
príjmu potravy, vzh ad vývratkov, prímes krvi. Treba zhodnoti zmeny hmotnosti pacienta, sprievodné
príznaky, ako závraty a al ie. Zis uje sa stav vedomia, postoj a chôdza, celkový vzh ad, odpor kr ného
svalstva, robí sa palpácia brucha, meria sa teplota, krvný tlak a pulz. K základným vy etreniam patrí
krvný obraz, gastroskopia, RTG hrudníka, glykémia, ionogram a acidobáza.
Lie enie: podporná terapia pod a stavu chorého. Farmakoterapia sa podáva v závislosti na prí ine
vracania. Antiemetická lie ba sa nerobí pri intoxikácii a toxikoinfek ných gastroenteritídach.
Hna ka
Hna ka je zvý enie frekvencie vyprázd ovania, obsahu vody a zvý enie objemu stolice. Prí iny sú
rôzne pri akútnej a chronickej hna ke. Naj astej ou prí inou akútnej hna ky sú vírusy, baktérie a ich
toxíny, parazity, jedy a lieky. Z po etných vírusov vyvolávajú
ké hna ky s dehydratáciou hlavne
u detí rotavírusy. Medzi baktériami a ich produktmi sú to hlavne tzv. toxické kmene E. coli, toxíny
v potrave produkované baktériami Clostridium perfringens a Staphylococcus aureus. alej je to
Campylobacter jejuni, Shigely (S. dysenteriae vyvoláva úplavicu , Salmonely (akútne gastroeneteritídy,
bru ný týfus a paratýfus . Na na om území sa nevyskytuje Giardia lamblia, Entaméba histolytica ani
Vibrio cholerae. Zoznam jedov a liekov, ktoré mô u vyvoláva hna ku, je príli rozsiahly na ich
vymenovanie. Chronické hna ky sú naj astej ie spôsobované ne pecifickými zápalovými chorobami
reva (colitis ulcerosa, Crohnova choroba , alej prichádzajú do úvahy divertikulitída, baktérie
a parazity (tropická sprue, lambliáza, amebiáza , ktoré sa u nás prakticky nevyskytujú, malabsorbcia
najrôznej ieho typu, endokrinné a metabolické poruchy a poopera né stavy.
Klinické prejavy sú ve mi rozdielne v závislosti od stavu pacienta, etiológie, doby trvania a postihnutej
oblasti reva. Dôle ité sú anamnestické údaje o frekvencii vyprázd ovania, objeme a vlastnostiach
stolice, okolnostiach vzniku hna iek (potraviny, voda, cestovanie, pripojené choroby, lieky . Fyzikálne
vy etrenie mô e zisti príznaky dehydratácie, zvý enú teplotu, bolestivos pri palpácii brucha, zní ený
stav vý ivy. Z laboratórnych vy etrení je dôle ité vy etrenie krvného obrazu (anémia, leukocytóza ... ,
ionogramu a acidobázy. Dôle ité informácie mô e prinies makroskopické a mikroskopické vy etrenie
.d o
o
.c
m
C
m
w
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
stolice, pri chronických hna kách bioptické vy etrenie sliznice reva, rektoskopické, kolonoskopické
a irigografické vy etrenie.
Etiologická lie ba: pacienti v ah om stave nepotrebujú zvy ajne lie enie antibiotikami a sta í
symptomatická lie ba. Pri hna ke spôsobenej enterotoxigénnou E. coli sa podáva doxycyklín
a ciprofloxacín, pri igelózach trimetoprím a sulfametaxozol, pri cholere tetracyklín, doxycyklín, pri
salmonelózach cefalosporíny 3. generácie a chloramfenikol, amebiáza a giardiázasa sa lie i
metronidazolom.
Symptomatická lie ba ah ích foriem hna ky spo íva v rehydratácii a podaní ne pecifických
antidiaroík. Perorálne sa podáva roztok glukózy s chloridom draselným a kyslým uhli itanom sodným,
prípadne ry ový odvar. Ako antidiaroiká sa u ívajú hlavne adsorbenciá (medicínske uhlie,
kaolínhydrosilikát hliníka, smektit). Opioidy sa nepou ívajú pre ich ne iadúce ved aj ie ú inky. Pri neúinnosti u zmienenej lie by sa odporú a krátkodobé podanie difenoxylátu a loperamidu.
Zápcha (obstipácia
Zápcha je predl ený as pasá e v hrubom reve, zahustenie revného obsahu, menej asté a
ké
vyprázd ovanie stolice a porucha defeka ného reflexu. Mo ných prí in zápchy je ve mi mnoho. K nim
patrí napr. dlhodobá imobilizácia na lô ku, zlo enie potravy (nedostatok tekutín a nestrávených
zvy kov potravy, hlavne rastlinnej celulózy) mnohé lieky (antidepresíva, antipyretiká, anticholinergiká,
antacidá), rôzne systémové ochorenia, napr. endokrinopatie, poruchy CNS, kolagenózy. V neposlednej
rade sa zápcha vyskytuje aj v priebehu tehotnosti.
Pod a patogenézy sa delí na druhotnú (symptomatickú) a prvotnú. Symptomatická zápcha vzniká ako
sprievodný znak iných primárnych ochorení. V akútnej forme pri paralytickom a mechanickom ileu
alebo oku. V chronickej forme napr. pri stenóze hrubého reva, cholelitiáze, otrave olovom a al ích.
Samostatná zápcha (tie návyková) je následkom útlmu defeka ného reflexu alebo neuromuskulárnej
poruchy hrubého reva (spastická zápcha). Diagnóza je vä inou jednoduchá a vyplýva hlavne
z anamnestických údajov. Nie v dy je v ak jednoduché zisti prí inu zápchy, o je dôle ité pre jej
adekvátne lie enie.
Lie enie: Pri akútnej obstipácii je treba o najrýchlej ie zisti a lie prí inu. Pri chronickej zápche
asto pomô e pridáva k potrave rastlinnú vlákninu s dostato ným mno stvom tekutiny. Úprava zápchy
sa dá o akáva a po nieko kých tý och. Pri neúspechu sa prechádza na lie bu laxatívmi
(prehá adlami).
Peptická vredová choroba
Peptická vredová choroba je ochorenie charakterizované vznikom defektov na sliznici hornej asti
tráviaceho traktu, prevá ne alúdka a dvanástnika, vyvolaných pôsobením tráviacich tiav. Ide o asté
ochorenie, ktorého výskyt sa odhaduje na asi 10% populácie. Mu i sú postihovaní asi trikrát astej ie
ako eny.
Prí iny vzniku ochorenia sú rôznorodé a vzájomne sa kombinujúce. Preto je praktickej ie hovori
skôr o rizikových faktoroch. Sú to okrem iného: mu ské pohlavie, krvná skupina 0, zvý ená hladina
pepsinogénu I a iné genetické faktory, zo získaných sú to hlavne chronické ochorenia pe ene
a ových ciest, u ívanie nesteroidných antireumatík a kortizonoidov, faj enie, nadmerná konzumácia
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
c u-tr a c k
N
y
bu
to
k
lic
kávy najmä nala no, prítomnos mikroorganizmu Helicobacter pylori, stres (napríklad pracovný stres pri
výkone niektorých povolaní). K poru eniu sliznice dochádza pôsobením agresívnych faktorov
v alúdo nej ave na sliznicu. Tá je u zdravého loveka proti týmto vplyvom prirodzene chránená,
hlavne hlienom, ktorý je produkovaný v povrchovom epiteli. Ak nie je poru ená bazálna membrána
sliznice, ide o eróziu, zatia o vred je defekt, prenikajúci do hlb ích vrstiev steny. Peptické vredy sa
vyskytujú naj astej ie v alúdku a v dvanástniku, ale zriedkavo aj v iných lokalizáciách, ako napríklad
v distálnej asti pa eráka pri refluxe alúdo nej avy.
Základom diagnostiky je typická anamnéza s údajmi o bolesti v oblasti alúdka, ktoré sú vä inou v
súvislosti s príjmom potravy a mávajú sezónny charakter (jese , jar). Pri vredoch alúdka sa boles
dostavuje bezprostredne po jedle, zatia o pacienti s duodenálnym vredom poci ujú bolesti nala no,
ktoré sa po po ití aj malého mno stva potravy uk ud ujú. Hlavne pri alúdo nom vrede dochádza
niekedy k vracaniu, po ktorom pacienti vä inou poci ujú ú avu. asté býva pálenie záhy. Pri objektívnom vy etrení je boles lokalizovaná pri pohmate v epigastrálnej krajine. Vedúcou diagnostickou
metódou je gastroskopia, pokia mo né s odobratím vzorky sliznice na bioptické vy etrenie, najlep ie
z okraja vredu. Toto je dôle ité hlavne pre vylú enie malígneho procesu. RTG vy etrenie s kontrastnou
nápl ou alúdka sa v sú asnosti pou íva menej. Prítomnos Helicobacter pylori je mo né dokáza
najmä pomocou ureázových testov. Histologické, prípadne kultiva né vy etrenia, trvajú dlh ie.
Sérologické vy etrenie je neinvazívne a pokles titru protilátok 4 mesiace po likvidácii baktérie mô e by
dôkazom efektivity lie by. Vy etrenie sekrécie alúdo nej kyseliny mô e pomôc pri indikácii spôsobu
lie enia.
Diagnostika komplikácií: krvácanie z vredu (vyskytuje sa asi u 25% pacientov sa prejaví
hematemézou, melénou a nástupom príznakov oku. V tom prípade je treba pacienta pripravi na
eventuálnu transfúziu krvi. Pokia je to technicky mo né, treba urobi urgentnú gastroskopiu, pod a
výsledku ktorej je treba rozhodnú o al om lie ebnom postupe. Pri perforácii (asi u 5-10% pacientov)
je boles v epigastrálnej oblasti ve mi intenzívna, vzniká náhle. Pridávajú sa príznaky difúznej
peritonitídy a okového stavu. Pri natívnom RTG vy etrení v stoji sa mô e zisti prítomnos vzduchu
pod bránicou. Masívne krvácanie a perforácia je indikáciou pre urgentný chirurgický zákrok. Pri
prenikaní vredu do okolitého orgánu (penetrácii) sa boles stáva stálou. Diagnostikuje sa endoskopicky
alebo kontrastným RTG vy etrením. Stenóza tráviaceho traktu sa mô e zriedkavo vyskytnú aj ako
následok opuchu v akútnej fáze vredu, alebo astej ie zjazvovatenia pri hojení chronického defektu.
Mô e na u upozorni vysoký objem reziduálnej alúdo nej avy a stáza kontrastnej látky pri RTG
vy etrení. Za ur itý druh komplikácie, alebo skôr riziko peptického vredu, je treba pova ova vznik
malígneho nádorového procesu (u duodenálneho vredu sa tak stáva zriedkavo, u alúdo ného a v 510% .
Lie ba: nefarmakologická lie ba spo íva v dodr iavaní racionálnej ivotosprávy (dostato ne dlhý
spánok, pravidelnos v stravovaní . Diéta nie je taká dôle itá, ako sa predpokladalo v minulosti. Vhodné
je obmedzi príjem bielkovín a bieleho pe iva, iernej kávy a aju nala no. Dôle ité je vylú
alebo
aspo obmedzi faj enie.
Farmakologické lie enie v akútnej fáze blokátormi H2 receptorov, u mladých pacientov a pri
rezistencii na lie enie H2 blokátormi - blokátory muskarínovych receptorov. Pri malom efekte mo no
pou
blokátor protónovej pumpy. V prípade dokázanej prítomnosti Helicobacter pylori sa pou íva
trojkombinácia preparátov bizmutu, amoxycilínu (alebo efektívnej ieho klaritromycínu
a metronidazolu. Ke je lie ba neú inná do 6-8 tý ov, je treba urobi kontrolné bioptické vy etrenie
na vylú enie malignity. Aj ke sa malígny proces nepotvrdí, vä inou sa v týchto prípadoch indikuje
chirurgický výkon. Naj astej ie je to resekcia asti alúdka s anastomózou medzi alúdkom a tenkým
revom.
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
Rakovina alúd ka
Rakovina alúdka je po rakovine p úc druhou naj astej ou prí inou smrti. Jej výskyt sa v rôznych
astiach sveta lí i a napr. v USA sa výrazne zni uje. Výskyt ochorenia má výraznú súvislos
s epidemiológiou Helicobacter pylori a zostáva do zna nej miery chorobou chudoby, napríklad v
rozvojových krajinách . Ve ká vä ina je zistená v pokro ilom tádiu a pä ro né pre ívanie je len okolo
12%. Súvislos s infekciou H. pylori nie je jednoduchá a závisí na type nádoru: Vä ia je u astej ieho
tzv. intestinálneho, exofytického typu, men ia u difúzneho typu. Ten má blízku súvislos s atrofickou
gastritídou, spojenou s autoprotilátkovými procesmi, s hypochlorhydriou a pernicióznou anémiou.
Rakovina alúdka je astou prí inou smrti najmä v krajinách, kde dochádza k infekcii H. pylori
v detskom veku. al ia nie celkom jasná súvislos je medzi rakovinou alúdka a peptickým vredom.
Zatia o u pacientov s alúdo ným vredom je riziko vzniku rakoviny zvý ené, u vredu dvanástornika je
naopak zní ené! K patogenéze rakoviny alúdka prispievajú aj iné faktory ako genetická zá , diétne
faktory (nadmerné po ívanie soli, nedostato né zastúpenie ovocia a zeleniny) a faj enie. Dokonca aj
dlhodobé u ívanie anacidných liekov u pacientov infikovaných H. pylori mô e riziko vzniku rakoviny
zvy ova !
Klinický obraz: vä ina pacientov sa dostaví na vy etrenie u s metastázami. Vo v asných tádiách
choroby mô u by pacienti bez príznakov, ale zvy ajne trpia dyspepsiou a boles ami v epigatriu.
V pokro ilej om tádiu k najv asnej ím
príznakom patrí strata hmotnosti, vä inou spojená
s nechutenstvom a nauzeou. Vä ina pacientov si s uje na bolesti v epigastriu alebo v chrbte, o mô e
napodob ova príznaky pri alúdo nom vrede a asto sa zlep uje pou itím antacíd a antagonistov H2
receptorov. V al om priebehu sa v ak pozitívne ú inky strácajú. Masívne krvácanie nie je asté, ale
reakcia na okultné krvácanie mô e odhali krvácanie chronické a objavuje sa anémia. U ve kých
nádorov antra a prepylorickej oblasti sa vyvíja ob trukcia pasá e. Podstatné zlep enie v diagnostike
priniesla gastroskopia s odberom materiálu na bioptické vy etrenie. RTG vy etrením sa dajú
vä inou zisti len pokro ilé a neoperabilné
tádia ochorenia. Zvý ená hladina CEA
(karcinoembryonálneho antigénu), ktorá sa vyskytuje u menej ako tvrtiny pacientov, má pre diagnózu
malý význam, ale mô e by nápomocná pri monitorovaní priebehu generalizácie, alebo poopera ných
recidív.
Lie enie je chirurgické, vä inou sa uskuto uje totálna gastrektómia s odstránením regionálnych
lymfatických uzlín. Doporu uje sa predopera ná alebo poopera ná chemoterapia a arovanie,
ktorými
je
mo né
zlep
kvalitu
ivota pacientov a predl
dobu pre ívania.
Prognóza ochorenia je závislá na tádiu ochorenia v dobe diagnózy. Zatia o 10-ro né pre ívanie
komplexne lie ených pacientov s v asným tádiom karcinómu je a
95%, u pacientov
diagnostikovaných a lie ených v pokro ilom tádiu choroby je to len asi 20%.
Appendicitis
Apendicitída je vo svojej akútnej forme naj astej ou náhlou bru nou príhodou. Jej vznik sa
vysvet uje ako následok preniknutia revnej flóry do steny apendixu. Ku vzniku zápalového procesu
prispieva rad al ích faktorov, ktoré sú asto nie celkom jasné.
Medzi typické príznaky patrí náhla vzniklá rôzne intenzívna boles v strednej asti brucha, ktorá sa
presúva do pravého podbru ia. Za typickú sa pova uje palpa ná bolestivos v Mac Burneyovom bode
(na hranici strednej a pravej tretiny spojnice predných horných tr ov bedrových kostí). Mô u sa pripoji
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
aj príznaky podrá denia pobru nice. Pravidelne sa vyskytuje nauzea, ale vracanie nebýva asté. Teplota
sa zvy uje na hodnoty okolo 38 stup ov. Tvár je za ervenalá, jazyk povle ený. Obvyklá je zápcha,
mô e sa v ak vyskytnú aj hna ka. Takmer v dy je prítomná leukocytóza. Diagnóza nie je v dy
jednoduchá, priebeh ochorenia je nevyspytate ný a stav chorého sa mô e rýchlo meni . Preto sa
odporú a vy etrova pacienta s nejasným podozrením na apendicitídu opakovane. Netypické príznaky
sú najmä u doj iat a starých udí a zní ená reaktivita organizmu a podhodnotenie príznakov mô u ma
ve mi
ké následky pre nebezpe enstvo vzniku komplikácií. Medzi nich patrí hlavne perforácie
apendixu so vznikom peritonitídy difúznej alebo ohrani enej (apendikálny infiltrát a absces).
Na druhej strane ve ká skupina chorôb, ktoré je treba vzia do úvahy pri diferenciálnej diagnóze. Sú
to napríklad divertikulitída, cholecystitída, perforácia alúdo ného vredu, mezenteriálna lymfadenitída,
u ien salpingitída, ale aj otrava potravou, urocystitída a Crohnova choroba.
Lie enie je chirurgické, apendektómia.V poslednej dobe sa prevádza preva ne laparoskopicky.
Odporú a sa antibiotická terapia (metronidazol, cefalosporíny , prvú dávku mo no poda u hodinu pred
operáciou intravenózne.
Crohnov a cho roba
Crohnova choroba predstavuje spektrum klinických a patologických zmien, ktoré sa prejavujú ako
lo iskový, asymetrický, transmurálny a niekedy granulomatózny zápal postihujúci GIT s mo nos ou
mimogastrointestinálnych a systémových komplikácií. Mô e postihova akúko vek vekovú skupinu, ale
diagnostikuje sa naj astej ia v druhej a tretej dekáde ivota.
Klinický obraz: pri ve mi pestrých prejavoch, ktoré s ujú diagnostiku, sú charakteristické
chronické alebo no né hna ky, strata hmotnosti, horú ky a krvácanie do reva, bledos , postupná
kachektizácia, rezistencia v dutine bru nej. Mô u by príznaky mimo rievných systémových zmien,
ako sú zápal o ných spojoviek, ko e a k bov. Príznaky zo strany tráviaceho traktu sú závislé na
lokalizácii procesu. Diagnózu mo no potvrdi na základe radiografického a hlavne endoskopického (aj
bioptického) nálezu. K vylú eniu iných vnútrobru nych chorôb prispieva ultrasonografia, CT a MR
vy etrenie.
Ochorenie je chronické, so striedaním remisií a recidív. Exacerbáciu ochorenia mô u vyvola
interkurentné infekcie, faj enie a nesteroidné protizápalové lieky.
Lie enie a mana ment: celkove lie enie je zamerané na zmiernenie prejavov exacerbácie a udr anie
fázy remisie. Chirurgická lie ba je indikovaná len vtedy, ak ide o ob truk nú stenózu, hnisavé
komplikácie alebo farmakologicky nezvládnute né formy choroby.
Crohnova choroba je pova ovaná za nelie ite nú. Uvedené spôsoby lie enia v ak mô u výrazne zlep
kvalitu ivota chorých.
Colitis ulcerosa (CU)
Colitis ulcerosa je zápalové ochorenie hrubého reva postihujúce sliznicu. Vyskytuje sa preva ne
v priemyslovo vyvinutých krajinách Európy a severnej Ameriky a postihuje hlavne, ale nie výhradne,
mladé dospelé osoby. Prí ina ochorenia nie je známa. Je dokázaná genetická predispozícia (a 40%
rodinný výskyt). Pravdepodobnú úlohu majú faktory abnormálnej imunitnej reakcie (autoagresívne
ochorenie). O tom sved í aj dokumentovaný sú asný výskyt s inými chorobami tohto typu ako sú
uveitída, nodózny erytém a vaskulitída a dôkaz autoprotilátok v sére pacientov.
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
Klinický obraz choroby je ve mi variabilný, vä inou s intermitentnými aktívnymi tádiami a
kompletnými alebo iasto nými remisiami. Priebeh mô e by rôzne záva ný, od ahkého (asi 50%
pacientov), cez mierny (asi 40%), a po
ký alebo fulminantný. Vedúcim príznakom je krvácanie
z rekta, niekedy sprevádzané tenezmami. Pri stredne
kom stupni je prítomná aj boles brucha,
mierne zvý ená telesná teplota a mierna anémia z chronickej straty krvi.
ká forma je
charakterizovaná výraznou hna kou s prítomnos ou krvi v stolici, asto sprevádzanou horú kou
a systémovými zmenami. Nasleduje rýchlo sa zhor ujúca sekundárna anémia, dehydratácia a strata
minerálov. Krvácanie mô e by a ivot ohrozujúce. Je vysoké riziko perforácie hrubého reva.
Z neskorých komplikácií choroby je významné riziko vzniku rakoviny hrubého reva. Jej vznik sa
spája s dysplastickými zmenami revného epitelu v hyperplastických zónach sliznice medzi vredmi.
Pacienti s colitis ulcerosa majú zvý ený výskyt riednutia kostí (osteoporózy).
Pre diferenciálnu diagnózu proti dg. Crohnovej choroby (CCH) slú i rozsah ochorenia (CU je
difúzny proces, CCH lo iskový), lokalizácia zmien (CU postihuje výhradne hrubé revo) a morfologický
obraz pri kolonoskopickej biopsii (zmeny pri CU sú povrchové, pri CCH hlboké s mo nos ou
granulomatózneho typu zápalu). Je treba vylú vírusové, chlamýdiové a parazitárne proktitídy.
Lie enie je ur ované záva nos ou a rozsahom procesu. Prevláda chirurgické odstránenie
postihnutého úseku hrubého reva a po totálnu kolektómiu so zachovaním análneho sfinkteru. Kvalitu
ivota pacienta zlep uje, zápalové reakcie potlá a a d ku remisií predl uje lie enie kortikoidmi
a protizápalovými liekmi. Riziko vzniku kolorektálneho karcinómu zni uje 5-aminosalicylová kyselina.
Skúmajú sa mo nosti uplatnenia imunomodulátorov a imunosupresív.
Divertikuló za hrubého reva
Divertikulóza sú viacpo etné získané vychlipky sliznice a submukózy cez svalovú vrstvu hrubého
reva. Nekrotizujúci zápal v divertikle sa nazýva divertikulitída. Divertikulóza sa vyskytuje asto
v ekonomicky vyspelých krajinách, a to podstatne astej ie v spolo ensky vy ie postavených
komunitách. Ochorenie je zriedkavé pred 40. rokom ivota a jeho frekvencia stúpa s vekom. V sú asnej
dobe je výskyt odhadovaný na tretinu a polovicu osôb nad 60 rokov. Tento fakt sa vysvet uje zlo ením
potravy, kde prevládajú rafinované glycidy a mäso nad rastlinnými produktmi bohatými na vlákninu.
Choroba postihuje u 95% pacientov sigmoideum. Po et divertiklov je rôzny, od ojedinelých a po stovky
lo ísk.
Klinický obraz: a 80% postihnutých osôb nemá iadne príznaky. Mô u sa vyskytova epizodické
kolikovité bolesti brucha, zápcha alebo hna ky, ktoré sa ob as striedajú a revná plynatos . Asi 5% osôb
s divertikulózou, vä inou vy ieho veku, máva záva né a nebolestivé krvácanie do reva. U asi 10 a
20% postihnutých mô e vzniknú zápal divertiklu (diverticulitis) s nekrózou steny a perforáciou do
okolitých tkanív a tvorbou abscesu. Tie sa vyskytujú hlavne v tukovom tkanive v okolí reva a
v mezentériu, ale zriedkavo mô e dojs k perforácii do dutiny bru nej a difúznej peritonitíde. Po
opakovaných zápalových epizódach mô e vzniknú fibróza so zú ením priesvitu reva alebo fistuly
s okolitými orgánmi. Naj astej ími príznakmi divertikulitídy je stála boles brucha, horú ka s
leukocytózou, poruchy mobility reva a dyzúria. Vä ina pacientov poci uje citlivos v avom podbru í
a vyskytuje sa tu hmatný infiltrát.
Antibiotická a podporná lie ba je vä inou úspe ná, ale asi 20% pacientov vy aduje chirurgickú
intervenciu.
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
Rakovina h rub ého reva
V západných priemyslovo vyspelých krajinách zaujíma rakovina hrubého reva druhé miesto medzi
zhubnými nádormi, u mu ov po rakovine p úc a u ien po rakovine prsníka. Naj astej ie postihuje oblas sigmoidea a rekta a boli zistené rozdiely v epidemiológii rakoviny tejto oblasti a proximálnej ích
astí hrubého reva v rôznych regiónoch sveta. Sú tu aj rozdiely medzi výskytom rakoviny týchto dvoch
astí hrubého reva u mu ov (mierne astej ia rakovina rektosigmoidea) a ien. Nov ie výskumy
poukazujú aj na genetické rozdiely nádorov v týchto dvoch lokalizáciách a dokonca aj na potrebu
rozdielneho lie ebného prístupu.
Dôle itú úlohu v patogenéze má zlo enie potravy: diéta s vysokým obsahom ivo neho tuku
a nízkym obsahom rastlinnej celulózy sa pova uje za rizikový faktor. Za dôle itý mechanizmus sa
pova uje rýchlej í transport obsahu hrubým revom pri vysokom obsahu rastlinnej vlákniny a mo nos
viazania rakovinotvorných látok (vznikajúcich hlavne pri zpracovaní mäsa pri vysokej teplote)
v revnom obsahu na sliznicu reva. Za al ie diétne rizikové faktory sa pova uje vysoký obsah
ových kyselín pri potrave bohatej na tuky. Rizikové je aj asté po ívanie destilátov, zatia o mierny
konzum erveného vína údajne riziko zni uje. Ochranný ú inok mô u ma exogénne antioxidanty (ako
vitamín E, A, C), a nesteroidné antiflogistiká. Ich ú inok sa vysvet uje inhibi ným pôsobením na
cyklooxygenázu COX-2, ktorá je pova ovaná za faktor podporujúci nádorový rást. Ako u bolo
spomenuté, rizikovým faktorom pre vznik rakoviny je colitis ulcerosa. Výrazný je genetický faktor, o
sa prejavuje vysokým výskytom rakoviny pri rodinne sa vyskytujúcej polypóze hrubého reva.
Klinický obraz: po iato né tádia choroby sú klinicky nemé. Pri pokra ujúcom raste nádoru je
naj astej ím príznakom krvácanie do reva, ktoré mô e by na po iatku skryté (okultné). Chronické
krvácanie spôsobuje
kú anémiu. Pri lokalizácii nádoru v avej asti hrubého reva sa mô u objavi
príznaky ob trukcie. Rakovina rekta je asto signalizovaná tenezmami. Mô u by bolesti brucha.
Pozitívny test na okultné krvácanie znamená v 40 a 50%-tách prítomnos rakoviny, alebo adenómu.
U týchto pacientov je indikovaná sigmoidoskopia alebo kolonoskopia, ktorá umo uje dos asto zisti
nádor vo v asnom tádiu.
Lie enie je chirurgické, pod a rozsahu nádorového procesu resekcia alebo hemikolektómia.
Rádioterapia má obmedzené pou itie, mô e v ak zní výskyt lokálnych recidív.
Ochorenia pe ene
Hepatitis
Hepatitis typu A (HAV) je vyvolávaná RNA Pikornavírusom, ktorý sa vyskytuje na celom svete
v jedinom sérotype. Vírus vyvoláva akútnu chorobu, alebo asymptomatickú infekciu. Chronickú
infekciu nespôsobuje. V priebehu infekcie sa vytvárajú protilátky zaru ujúce celo ivotnú imunitu.
Klinický obraz: inkuba ná doba je priemerne 30 dní (15 a 50). Za iatok je náhly,
charakteristickými príznakmi sú horú ka, slabos , nechutenstvo, nauzea, abdominálny dyskomfort,
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
tmavý mo a lta ka. Záva nos priebehu sa zvy uje so stúpajúcim vekom. U detí pod 6 rokov sa lta ka
vyskytuje v menej ako 10%, u dospelých je prítomná v 70-80%. Komplikáciami sú: tzv. fulminantná
hepatitída, u ktorej mô e by úmrtnos vy ia ako 50% neh adiac na lekársku pomoc. Cholestatická
hepatitída sa vyzna uje vysokými hodnotami bilirubínu ktoré mô u perzistova celé mesiace. Vyskytuje
sa aj relapsujúca hepatitída s exacerbáciami, ktoré sa mô u objavova a nieko ko mesiacov po
zdanlivom uzdravení. Chronická infekcia sa pri nákaze vírusom HAV nevyskytuje.
Diagnóza akútnej infekcie HAV je potvrdená v priebehu akútnej fázy alebo v asnej rekonvalescencie
dôkazom IgM protilátok. Tieto sú oby ajne prítomné u 5-10 dní pred za iatkom klinických príznakov
a vä inou nie sú preukázate né po 6 mesiacoch. IgG anti-HAV protilátky, ktoré sa objavujú tie
v priebehu v asných klinických príznakov, sú preukázate né po celú dobu ivota. HAV sa replikuje
v pe eni a vylu uje sa
ou do stolice. Vrchol infek nosti je v priebehu 2 tý ov pred nástupom
lta ky a zvý enia hepatálnych testov. Deti mô u vylu ova HAV dlh ie ako dospelí, a nieko ko
mesiacov. Chronické vylu ovanie HAV stolicou sa nevyskytuje, s vynímkou osôb s relapsom ochorenia.
Virémia perzistuje v dobe zvý enia ALT.
K prenosu infekcie dochádza perorálne pr i úzko m osobno m st yku ( v do mácnost i,
v det sk ých zar iadeniach), ko nt amino vanou pot ravou ( napr. aj er st vou zeleninou
kont amino vanou v pr iebehu zberu ale bo spraco vania), vodou (o d infikova ných
pracovníko v), a le a j pr i se xuálno m styku.
Zr iedkavý je prenos krvou ( napr.
u u ívate ov dro g), ve mi zr iedkavo t ransfúziou vzh ado m na ko nt ro lu kr vnýc h
pro dukto v na HAV.
Hepatitis typu B (HBV)
Pôvodcom je vírus hepatit íd y B.
Príznaky: pribli ne 30% nakazených osôb ne má iadne príznaky. Tie sú astej ie
u do spelých. Sú t o: lt a ka, únava, bo les bruc ha, strat a chut i do jedla, nauzea,
vracanie, bo lest i k bo v. Chroni cká infekcia vzniká u 90% d et í pr i pô ro de, 30% u det í
vo veku 1-5 ro kov, u 6% po 5 ro ku ivot a. Ú mrt nos na chro nickú infekciu je 15-2 5%.
K infiko vaniu dochádza p ren osom krvi a leb o te lov ých te kutín infiko vanej osoby do
t ela neimúnne j osoby. HBV je pr ená aný sexuálnym stykom s infikovanou osobou bez
pou it ia ko ndó mu, aplikáciou drog spolo n ou ih lou, o strými p racovnými
poraneniami a od infiko vanej matk y na d ie a v p riebehu pô rodu. Osoby v riziku pre
infekciu HBV sú r izikové pr e infekciu víru so m hepat it ídy C a HIV. Po dávanie
ant ivíruso vých lieko v (ako je inhibitor reverznej transkriptázy Lamivudin) mô e
údajne spo mali pro gresiu ochore ní a vznik pe
o vého z lyhania.
Rizi kové skupin y: infekcia sa vyskytuje endemick y v juho východnej Ázii a ju ne j
Oceánii. Do r iziko vej skup in y u nás pat ria osoby s po et nými sexuálnymi p art ner m i
alebo s diagnózami
pohlavných cho rôb, ho mose xuáln i mu i, sexuálne kont akt y
s infiko vanými osoba mi, u ívatelia injek ných dro g, domáce kont akt y s chro nick y
infiko vanými osobami, det i naro dené infiko vaným matkám, det i imigrant ov z reg ió no v
s vyso kým výskyt o m HBV.
alej praco vníc i v zdravot níct ve a v po líc ii a pacient i
s hemodia lýzou.
Preven cia: najlep ou preve nciou je vakciná cia proti HBV. Pri sexuálne
pro misku it no m st yku je t reba v dy a spr ávne u íva latexový ko ndó m. aj ke jeho
inno s prot i infikovaní HBV nie je známa, ale mô e t o zní
riziko prenosu.
Teho tné e ny b y ma li ma t est na hepat it is B, det i naro de né mat ká m in fiko va ným H BV
by mali dosta HBIG ( imúnny g lo bulín) a vakcínu v pr iebehu pr vých 12 hodín po
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
pôrode. Narko mani by mali sko n
s u ívaním injek ných drog a zaradi sa do
odvykacieho progra mu. Nikdy by ne mali u íva spo lo né drog y, ihly, str ieka ky a mal i
by sa vakcino va proti HBV a HAV. Nikdy by sa nemali v osobnej starostlivost i
po u íva spo lo né nást ro je, kt oré by mo hli b y kont amino vané krvou (ho liace
stroj eky, hrebene) iných osôb. Vysoké je aj riziko tetovania a pi ercingu. Kt o má
alebo mal hepat it ídu B, nesmie dar ova
kr v, orgá ny ani t kanivá. Pra covníc i
zdravotníctva by ma li by o kovaní proti hepat it íde B a mali by stále dodr iava
rut inné ochra nné opatrenia pr i prác i.
Hepatitis typu C ( HCV)
Je spôsobovaná víruso m hepat it ídy C.
Príznaky: 80% chor ých nemá iadne príznaky. Naj astej ími príznakmi choroby
sú: lt a ka, únavnos , t mavý mo , bo lesti brucha, nechut enstvo a nauzea. Chroni cká
infekcia sa vyskyt uje u 75 a 85% infikova ných. Z nich 70% má c hro nické oc horenie
pe ene s viac ako 3%-nou ú mrt nos ou. ( Choro ba je vedúco u ind ikáciou t ransp lant ácie
pe ene.) Priebeh choroby je zhor ovaný po ívaním alkoholu. Priebeh ochorenia mô e
by zlep ený po dávaním int er fero nu, kt orý po t lá a nekro t ické a zápalo vé zmeny a
tvorbu väziva, event. v ko mbinácii s ant ivíruso vými liekmi, napr. r ibovir inu.
Prenos: naj astej ie sa HCV prená a
krvou alebo te lovými tekutinami
infiko vaných osôb, hlavne pr i pou ívaní spo lo ných ihie l u u ivatelo v in jek nýc h
dro g. alej poranením ostr ými pred met mi pr i práci a u det í pr i pôro de od infikova nýc h
mat iek. Oso by v r iz iku infekc ie HCV mô u by aj v r iziku infekc ie HBV a HIV.
Prenos sexuá lnym st yko m je zriedka vý.
Preven cia: vakcína proti HC V zatia
neexistuj e. Preto plat ia v eo becné odpo rú ania, z miene né pre pre venciu hepat it ídy B
a A. Osoby HCV pozit ívne nemô u by darcami krvi, orgáno v ani tkanív.
Lie enie a mana ment: pre lie enie c hro nickej hepat it íd y C sa odporú a (v USA)
int er fero n a r ibavir ín, event uálne v ko mbinácii, kt orá mô e likvidova víru s as i u 50%
osôb pre ge not yp 1 a a v 80% pre ge notyp 2 a 3. P it ie alko ho lu z hor uje postihnut ie
pe ene.
Hepatitis typu D ( HDV)
Hepat it ída t ypu D sa vysk yt uje naj astej ie ako sú asná inf ekcia s hepatití do u B
vo for me
kej ak út nej choroby s nízkym r iziko m chronickej infe kcie, alebo ako
superinfekcia pr i chro nickej hepat it íde B s chro nickým pr iebeho m a vysok ým r iziko m
kého chro nické ho ochorenia pe ene. U sú asnej infekcie HBV-HDV je riziko
f ulminantnej hepatitídy podstat ne vy ie ako u chor ých infiko vaných len víru so m
HBV. Pr i superinfekcii je rozvo j c ir hóz y a u 80% paciento v.
Cirhóza pe ene
Cir hóza pe ene je chro nické difúzne ochorenie charakt er izované uzlo vitou
rege nerá ciou hepatocyt ov a pro liferácio u väz iva, kt oré vedú k prest avbe pô vodn e j
lalô iko vej
t rukt úr y a cievneho r ie iska pe ene. T ieto zmeny sú následko m
nekrot ických zmien hepat ocyt ov s ko lapsom pô vodnej ret iku líno vej ko str y pe ene.
Prí iny post ihnut ia sú ve mi po etné. Medz i ne pat r ia c hemikálie (alko ho l, liek y
a jedy), infekc ie ( najmä vírusy hepat it ídy B,C,D), aut o imunit né pro cesy ( napr.
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
pr imár na biliárna cirhóza), o b t rukc ia
o vých ciest , po ruchy meta bo lizmu ( napr.
Wilso no va choroba, hemochromatóza) a al ie. Asi u 10% pacientov sa prí ina nezist í.
V na ích podmienkach sú t o hlavne vírusové hepatitídy a alkoho l, alebo ich
kombinác ia. U ien je r iz iko vzniku cir hózy pr i ni ích dá vkach alko ho lu v poro vnaní
s mu mi. N iektoré hlavne amer ické práce poukazujú aj na vplyv ko mbinácie po ívania
alko ho lu a perorá lnej hor monálnej ant iko ncepcie .
Príznaky: oc horenie mô e pre bieha bez pr íznako v. Vä ino u je pr ít o mná celková
slabos , nec hu do jedenia, dyspeptické
kosti, neur it é bo lest i v pra vo m podre br í,
mô e by zvý ený sklo n k u krvácaniu, svr benie ko e, t mav ia stolica a mo . Pr i
biochemickom vy etre ní sú pravidelne zvý ené hodnot y AST a ALT a mierne zvý ené
hodnot y ALP, GMT a bilirubínu. V mo i býva uro bilinogén a bilirubín. asá býva
anémia, leukopénia a trombocytopénia. Ultrazvuk mô e ukáza hepatospleno megáliu,
zvý enú echogenitu pe ene, roz írenú vrátnicu. Definit ívna diagnóza je mo ná
bioptickým vy etrením. ale j sú prít omné pr íznaky portá lnej hype rt enzie. K t ým
pat ria: zv ý ená venózna kresba na bru chu, cap ut medusae, spleno megália, a scit e s
a krváca nie z pa eráko vých var ixo v.
Lie enie: ne farmako logická lie ba je po do bná ako pr i chro nicke j hepat it íde. Je
t reba vylú
pr í iny ochorenia, uko n
podáva nie inkr imino vaných lieko v a alko holu,
odstráni pr í inu c ho lestáz y, u autoimunit ných proceso v sa po dávajú ko rt ikostero idy.
inno s podávania hepatoprot ekt ív (ak o sú esenciálne amino kyse liny) sa spochybuje.
Pôsobením
protivírusových
a ant ifibrot iza ných
liekov
sa
zaoberajú
predchádzajúce kapito ly o hepat it ídach.
Lie enie komp li kácií: p ortálna hyp ert en zia: - podstatou lie enia je stabilizácia
procesu vedúceho k de trukcii pe
ového parenchýmu a rozvo ja fibrotizácie.
Farmakoterapia je zameraná na zní enie t laku v portálno m systéme podavaním
nese lekt ívnych betablokátorov ( ako je proprano l), e vent uálne alf ablokátorov a
dlhodobo ú inkujúcich nit rátov. Akút ne krvácanie z pa erákových varixov s i
vy aduje lie bu na oddeleniach int enzívnej starostlivost i. Bezprostrednou pomocou je
zavede nie Se ngstake novej baló niko vej sondy, kt oro u sa st la í krváca júci var ix.
K dlho dobej lie be a pre vencii opakovaného krvácania sa pou íva podávanie
vazopresínu a jeho analógu per lipre sínu, krát koú inkujúcich nit rát ov a so matostatínu.
Endoskopická skleroterap ia má za úlo hu obliterova varixy. Od ah enie portálneho
syst ému mo no do siahnú za vedením po rto kaválnych spo jo v ( napr. splenore nálneho,
alebo t rans jugulár neho intrahepat ického shuntu). Definit ívnym rie ením je t ransplantácia pe ene. Pri t vorbe ascitu, okrem lie ebnej paracentézy, sa podávajú
diur et iká, najmä v ko mbinácii spironolakt ónu ( etriaceho draslík) a furose midu.
Pe
o vá encefa lopat ia, s kvalit at ívnymi poruchami vedo mia a t re moro m, kt orá mô e
vyvrcho li pe
ovou kó mou, je sú as ou pe
ov ej insu ficienci e. V y adu je s i
hospitalizáciu na JIS a int enzívnu lie bu. Tá je za meraná na korekciu metabo lickýc h
porúch (de hydr atácie, hypokalémie a hypoglykémie, acidóz y a hypo xie), dostato ný
pr íjem energ ie, vit amíno v a miner álo v. U niekt orých pacient ov mo no vykona
hemoper fúziu.
Cholelitiáza
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
c u-tr a c k
N
y
bu
to
k
lic
ové kamene sa tvor ia preva ne v
níku (c ho lecysto lit iáza , o dk ia sa mô u dosta
do
o vých c iest (cho ledocho lit iáza . Na na o m území je výsk yt choro by asi 10-20
perce nt ný, pr i o m eny tvoria medz i pacientmi asi dve t retiny. Preva ná vä ina
kame ov je t vorená cho lest ero lo m v kombinácii s váp niko m alebo
o vými pigmentami. Tvorbu kame o v podporuje zvý ená ko ncentrácia cho lesterolu v
i pr i
nízko m o bsahu
ových kyse lín,
ale j nedo stat o ná vypr azd o vacia schop nos
níka a jeho zá paly. Riziko vými fakt or mi je ensk é po hlavie, o bez it a, gravid it a,
lie ba estro génmi a iast o ne aj genet ické vplyvy.
Diagnó za: u vä iny pacientov nie sú prítomné iadne charakteristické príznaky.
Diagnózu cho lelit iázy podporujú anamnestické údaje, medzi ktorými sú t ypické najmä
ovit é bo lest i (bi liárna kolika
predov et kým v pravo m podrebr í, ale a j
v epigastrálnej o blast i, ktoré bývajú spo jené s vracaním. Záchvat y mô u by vyvo lané
najmä nevhodným jedlo m ( hlavne t u ným , ale aj námahou a ro z úlením. Medz i
záchvat mi pacient i vä inou poci ujú t upú bo les v pravo m podrebrí.
alej býva
pr ít omná tzv. bi liárn a dysp epsia. Tá sa prejavuje nezná aním tukov, nadúvaním,
pyró zou, regurg it áciou. T ieto príznaky v ak nie sú char akt er ist ické len pre
cho lelit iázu.
K ompli kácie cho lelit iázy sa vyzna ujú nasledujúcimi príznakmi: cholecystitíd a –
horú kou, cholangitída (zápa l int ra hep at álnych
o vodo v - t ria ko u, ob t ru kci a
ových ciest – lt a kou, pe rforácia – pr íznakmi per it onit íd y. Po mocné vy etrenia :
základný význam má USG v y etrenie, kt or ým je mo né za chyt i viac ako 90%
ko nkre ment ov. Diferenciá lne diagnost icky je treba vylú
hlavne infarkt myokardu,
pept ický vre d, akút nu pankreat it ídu, apendicit ídu a uro lit iázu.
Lie ba: naj ast ej ím základným lie ebným post upom pr i cho lecyst olit iáz e je
laparoskopická cholecyste któmia, pri cho ledocho lit iáze laparoskopická extrakcia
konkre ment u. Pr i neúspechu laparoskopické ho zákroku alebo po komplikácii t ejt o
lie by pr ichádza do úvahy operác ia ot vo renou cest ou. V pokojovom období sú to
hlavne d iétne opat renia, neodpo rú ajú sa prepálené t uk y, zelenina, studené je dla,
majo néza, káva,
oko láda a po do bne. Odpo rú a sa pero rá lne ro zpú anie
konkre ment ov
o vými kyse lina mi. Lie enie je dlhodobé, úspe nos do 40-50%.
Úspe nej ie býva rozdr venie kame o v nárazovými vysoko energet ickými vln ami
ult razvuku (t zv. litot rypsia . Farmakologická lie ba je sympto mat ická, zamera ná na
zvládnut ie aktuálneho stavu pacient a. Pr i
níko vej ko like je zvy ajne nut né
parent erálne podanie spaz mo lyt ík (at ro pín, papaver ín , spaz moanalget ík, v
kýc h
pr ípadoch silné a nalget iká, napr. pet idín. Akútna cho lecystitída vy aduje poko j na
lô ku, infúznu ap likáciu elekt ro lyt ov a energet ick ých látok, analget iká, spazmo lyt iká,
i rokospekt rálne antibiotiká, ktoré sa koncentrujú v
i (ako ampicilín, amo xycilín,
oxymyko ín, ro lit etracyklín,
gent amycín , e vent . ú inkujú pro t i anaeróbo m
(k lindamycín, metro nidazo l , pr ípadne v kombinác ii. Pr i pe rforácii
o vých ciest je
indiko vaný akútny chi rurgi cký výkon. Po odoznení akút neho st avu sa robí cho lecyst ekt ómia. Akút na cholangitída si vy aduje okam itú hospitalizáciu, okrem lie by
uvedene j pr i cho lecyst it íde aj úpravu vnúto rného pro stredia,
iro kospektrálne
ant ibiot iká.
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
Pankreatitída
Akútna pankreatitída je jedno z najroz írenej ích náhlych ocho rení tráviaceho
systému. Naj astej ou prí ino u je prechodné alebo trvale j ie upchat ie vyústenia
hlavného pa nkreat ického vývo du v oblast i Vatero vej papily
ovým kame o m. Zvy ok
pr ípadov ochore nia je vyvo laný celým rado m pr í in ako je alkoho l, metabo lick é
po ruchy, pe pt ický vr ed, víru sy a bakt ér ie, lieky ( hlavne c yt ostat iká, ko rt iko id y . asto
sa prí ina nezist í. Patogenéza spo íva v aktivácii
pankreatic kých en zýmov
v pankrease, kt orá vedie k jeho samo natrá veniu V ahkej for me ( asi 80-9 0% vzniká
edém t kaniva, v
kej for me dochádza k nekró ze pankre asu a t ukového t kaniva.
V t ýcht o prípadoch dochádza k postihnutiu al ích o rgá nov, t oxickému oku, ARDS
a v 10-20% k smrt i.
Základ ným klinickým príznako m je ostrá boles v epigastr iu s vy aro vaním do
chrbta, ktorá sa zhor uje pri po lohe na chrbte. asté je vracanie, nepokoj, potenie,
t achykard ia, po ruchy vedo mia. V
kýc h formách z vý ená telesná teplot a, okový
stav, anúr ia. Bru cho je nadut é, s palpa no u bo lest ivos ou v epiga striu a avo m me zogastr iu, alebo je bo lest ivos d ifúz na s pr íznakmi ileu. Z po mocných vy etrení má
rozhodujúci význa m zist enie zvý en ej hladiny amylázy v sére a v mo i a lip áz y v sér e
(a j ke
sa mô e vysk yt ova aj pr i iný ch o chore niach! .
alej býva leukocyt óza,
zvý enie hemat okr it u, hyper glykémia. USG vy etre nie mô e zist i konkrement y
v
níku (zriedkavej ie aj v
o vode a roz írenie
o vých ciest. Po íta ová tomografia mô e najmä zistením nekróz upresni diagnózu
kej for my ochorenia.
Lie enie: p ac ie nt mus í by ho sp it alizo va ný na j ednotke int en zívn ej starost livosti.
Pr i oko vo m stave je pot rebné okam it e za háji lie bu. Na uk ud nenie stavu po máha
hladovka, pr i vra caní a ileózno m stave od sávani e
alúdo ného obsahu
nazo gast r icko u sondo u. Pr i
kých for mác h sa vy adu je int enzívna náhr ada
tekutín, elektrolytov a ko lo idov, najlep ie centrálnym venóznym katétrom, ktorý
sú asne umo uje meranie centrálneho venózneho tlaku. Na odstránenie bo lest i sú
vhodné silné ana lgetiká, ako pentazocín, dolzín alebo t ramado l, ale nie morfín (spô sobuje ko nt rakc iu sfinkt era Vatero vej papily . Lieky na út lm sekréc ie pankr easu sú v
t ádiu s kúmania. V
kých pr ípadoch sa po dávajú a nt ibiot iká, najmä cefalo spor íny 3.
generá cie. Po úpra ve h ypo vo lémie sa podáva úp lná parenterálna vý i va. Tre ba
korigo va hypokalcémiu a hyperg lykémiu. Pri podozrení na biliár nu pa nkre at it ídu sa
uskuto uje endoskopické uvo nenie priesvitu
o vodu, najmä u pac ientov
so lt a kou a pr íznakmi cho langit íd y. U paciento v s hypot enzio u je vhodná
per it oneá lna lavá . Ak nie je mo né vylú
akútne bru cho je ind ikovaná u rgen tná
lapa rotómia. Ke nie sú ko mplikácie, mo no sa po kúsi od 5. d a o obno venie
pero rá lneho pr íjmu po t ravy (d iéta 4-S . Pred met o m disku ze je u
k ých for ie m
pankreat it ídy ant ibiot ická pro fylaxia sekundárnej infekcie nekrotických tkanív
pankreasu re vnou bakt er iálno u flóro u.
Chronická pankreatitída je c hro nic ký z ápa l po d a lúdko ve j az y, kt orý mô e ma
progresívny charakter s pokra ujúcim po kodením
azové ho t kaniva aj vývo dov
s násled nou fibrózou, alebo je nepro gresívny, s men ím po kodením tkaniva a lep ou
pro gnózou. Zo známych pr í in ochorenia výra zne pr evláda chro nické d lhod obé
po ívanie alkoholu a okre m t oho rada fakt orov vro dených, meta bo lick ých a t raumat ických. Po mer ne asto sa prí ina nez ist í (t zv. idiopat ická pankreat it ída . Z klinickéh o
adiska sa pre javuje bo les ami v bru nej krajine (algi cký syndróm , a lebo poruchami
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
H
F-XC A N GE
H
F-XC A N GE
N
y
bu
to
k
lic
c u-tr a c k
sekrécie
azy vonkaj ej ( ma lab so rbci a , alebo vnút ornej (diab etic ký synd róm .
Rozd iely sú aj vo veku po st ihnut ých: v mlad o m veku ( v pr iemer e u 19 ro ných) prevláda bo lest ivý syndró m, zat ia
o vo vy ích vekových skup inách (pr iemer 56
ro kov , sú bo lest i zr iedkavej ie. Celkovo sa a lko ho lická c hro nická pankreat it íd a
vyzna uje
ími mor fo logick ými zmenami aj klinickým pr iebeho m.
Diagnosti ka je ahká v pokro ilých formách, ale ve mi
ká v po iato nýc h
t ádiách choro by. K v asným pr íznakom p atr í bo les , chud nut ie, ino kedy lt a ka.
Boles sa objavuje zvy ajne v nieko kohodinových epizódach, medzi ktorými sú
prest ávky od nieko ko mesiaco v, kto ré sa post upne skracu jú. Bo lest i sú lokalizo vané
v epigastriu s iradiáciou vä inou medzi lopatky a asto sa objavujú asi po l hodiny po
najedení.
lta ka býva zvy ajne mierna a prechodná, asto sú asne so zhor ením
bo lest i. V po kro ilých t ádiách sa objavuje výr azná hyper bilirubinémia a pr ízn ak y
rec idivujúce j cho langit íd y. Neskor ie s a vyskyt ujú pr íznak y po ru enia exokr inne j
funkcie pankrea su (steatorea, hna ka a chudnut ie , a j endo kr innej nedo stato nosti ( diabet ický s yndró m). Vzniká nedostatok vit amíno v ro zpustných v t uku, vápnika
s osteoporózou a eleza s anémiou. O to m sved ia aj výsledky pr íslu ných
bio chemick ých vy et re ní. Nat ívna RTG snímka bruc ha mô e zo braz i
lo isk a
kalcifikác ií v pankrease, CT, pr ípadne MR vy etre nie sú spo ahlive j ie najmä pre
odlí enie od stavum od rakoviny pankreasu.
Lie ba spo íva hlavne v odstránení alebo aspo
zmen ení kodlivých vplyvov,
odstránení bo lest i a lie ení následkov porúch vnútornej a vo nkaj ej sekre nej funkcie.
Zmeny v dutine ústnej p i ochoreniach za ívacích orgánov
Pri akútnych gastritídach a gastroenteritídach sa vyskytuje na chrbte jazyka výrazný povlak.
Obdobné je to aj pri podrá dení pobrú nice, kedy je jazyk suchý a povlak je nahnedlý (tzv.fuligo
linguae). V tádiu dekompanzácie cirhózy pe ene a metabolického rozvratu je jazyk zvy ajne
vyhladený a na ervenalý.
Osobitosti stomatologického o etrovania a prevencie
Pri o etrovanií klientov s hepatitídou typu B platia osobitné protiinfek né opatrenia. Kontakt
s krvou a slinami pacienta predstavuje pre personál stomatologickej ordinácie vysoké riziko infekcie.
To sa e te zvy uje p i poranení o etrujúceho pri stomatologickom o etrení.
.d o
m
w
o
.c
C
m
o
.d o
w
w
w
w
w
C
lic
k
to
bu
y
N
O
W
!
PD
O
W
!
PD
c u-tr a c k
.c
Download

Dýchací a zažívací systém