HODNOTENIE
FAKÚLT VYSOKÝCH
ŠKÔL 2012
Ranking fakúlt vysokých škôl v SR
na základe porovnania ukazovateľov
kvantity a kvality vzdelávania a výskumu
Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA),
november 2012
Akademická rankingová a ratingová agentúra
Hodnotenie fakúlt vysokých škôl 2012
(c) Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA)
november 2012
ISBN: 978-80-89472-15-4
Autori správy: Mgr. Juraj Barta, CFA; prof. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc.; Mgr. Michal Fedák;
Mgr. Martin Hric; Miroslav Medveď, MA, MSc.; doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.; Ing. Eva Pilát;
prof. RNDr. Ján Pišút, DrSc.; prof. Ing. Ivan Štich, DrSc.
Za cenné pripomienky patrí poďakovanie členom Odbornej rady, ako i členom Správnej rady ARRA.
2
Partneri správy:
Mediálny partner:
3
Obsah
1.
Zhrnutie zistení
5
2. Kritéria a metodológia hodnotenia 2012
6
2.1 Úvod
6
2.2 Základné princípy zostavenia rankingu
7
2.3 Rozdelenie fakúlt do skupín
8
2.4 Bonifikácia mladých fakúlt
14
2.5 Prehľad kritérií 2012
15
3. 21
Výsledky hodnotenia
3.1 Skupina TECH
21
3.2 Skupina PRIR 23
3.3 Skupina MED
24
3.4 Skupina AGRO
26
3.5 Skupina EKONOM
27
3.6 Skupina OSTATNE SPOL
28
3.7 Skupina FILOZOF
30
3.8 Skupina PRAV
31
3.9 Skupina PEDAGOG
32
3.10 Skupina UMEL
34
3.11 Skupina TEOLOG
35
4. 37
O ARRA
PRÍLOHA
Grafy k jednotlivým indikátorom v rámci skupín odborov (za roky 2010, 2011, 2012)
4
1. Zhrnutie zistení
Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) predkladá v poradí už ôsme hodnotenie fakúlt
slovenských vysokých škôl, ktoré sa opäť opiera o verejne dostupné a overiteľné údaje o kvalite vzdelávania a výskumu jednotlivých fakúlt za rok 20111.
Hodnotených bolo spolu 109 fakúlt, resp. monofakultných škôl, z toho 103 fakúlt verejných a 6 fakúlt
súkromných vysokých škôl v 11 skupinách odborov.
V tomto roku bola čiastočne modifikovaná metodika pri kritériách týkajúcich sa publikácií a citácií
v skupinách FILOZOF, TEOLOG, PEDAGOG, UMEL a PRAVO, kde bol zmenený spôsob výpočtu a váhovanie jednotlivých kategórií. Taktiež bola zmenou bodového hodnotenia zvýraznená dôležitosť ukazovateľa absolventskej nezamestnanosti na kritériá atraktivity štúdia. A v neposlednom rade bol
čiastočne obmenený aj výpočet grantovej úspešnosti.
Napriek zmenám metodiky možno konštatovať, že výrazné relatívne zmeny oproti minuloročnému rankingu boli zaznamenané len výnimočne. Vo viacerých skupinách zostali na 1. mieste tradiční (dlhoroční)
lídri, ako je Univerzita veterinárneho lekárstva (AGRO), Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU
(TECH), či Jesseniova lekárska fakulta UK (MED), ktoré stabilne plnia všetky kritériá na veľmi dobrej úrovni.
Jedným z najzaujímavejších zistení pre tento rok je stav a vývoj nezamestnanosti čerstvých absolventov slovenských vysokých škôl, kde bol u väčšiny hodnotených skupín fakúlt medziročne zaznamenaný
významnejší nárast absolventskej nezamestnanosti, v niektorých prípadoch dokonca až o skoro štyri
percentuálne body (skupina AGRO). Výnimkami v tomto smere sú len skupiny fakúlt UMEL, MED a PRAVO, ktoré ako celky zaznamenali aspoň nepatrný pokles nezamestnanosti ich absolventov. V priemere
ale nezamestnanosť absolventov medziročne stúpla a presahuje hodnotu 4.5%. Aj z tohto dôvodu
bol v predkladanej správe tento ukazovateľ bližšie sledovaný pri všetkých skupinách fakúlt a jednotlivé
zistenia sú podrobnejšie analyzované v komentároch k jednotlivým tabuľkám.
Ďalším spoločným menovateľom pre takmer všetky skupiny fakúlt bol tiež nárast počtu doktorandov
v pomere k počtu študentov 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia. Tento jav však nemožno považovať
za jednoznačne pozitívny (napriek tomu, že by mal indikovať posilnenie výskumného potenciálu fakúlt)
a to vzhľadom na skutočnosť, že celková vedecká produkcia fakúlt slovenských vysokých škôl
sa v porovnaní s nárastom doktorandov prakticky nezvýšila.
Dokazuje to aj kontrola pomocou dvoch kritérií „doktorandského paradoxu“2, ktoré takmer všetkým
hodnoteným fakultám znížili bodové hodnotenie. Možno teda konštatovať, že väčšina fakúlt slovenských vysokých škôl má veľký počet doktorandov, a teda budúcich výskumných pracovníkov, samotný
výskum fakulty je však relatívne nízky. Výnimky s pozitívnym pomerom počtu doktorandov k celkovej
vedeckej produkcii však existujú v každej skupine fakúlt. Ako príklad môžeme uviesť Fakultu chemickej
a potravinárskej technológie STU, ktorej podiel doktorandov na celkovom počte doktorandov skupiny
TECH je len 9%, avšak podiel na celkovom počte publikácií tejto skupiny je až 25% a citácií dokonca
41%3.
Z hľadiska internacionalizácie štúdia treba vyzdvihnúť pozitívny fakt, že tri fakulty zo skupiny MED
(Jesseniova lekárska fakulta UK, Lekárska fakulta UK a Farmaceutická fakulta UK) majú veľmi vysoký
podiel zahraničných študentov (24% – 29%), ktorý sa medziročne zvyšuje. Treba však uviesť, že ide
1)
2)
3)
5
resp. za obdobie rokov 2002-2011 (publikácie a citácie v databáze Web of Knowledge) a obdobie rokov 2008–2011 (publikácie a citácie
v databáze CREPČ).
ide o úkaz, keď viaceré výskumným výkonom najslabšie fakulty majú najvyšší počet doktorandov. Prvýkrát bol výskyt tohto javu
systematicky zachytený Hodnotení fakúlt vysokých škôl 2011 - http://arra.sk/ranking-2011
Berieme do úvahy len medzinárodné databázy a priemerné hodnoty za obdobie posledných troch rokov.
o výnimku v slovenskom vysokoškolskom prostredí, keďže priemerne majú všetky ostatné hodnotené
fakulty až desaťnásobne menej zahraničných denných študentov a na spomínaných troch fakultách
skupiny MED teda študuje až polovica zo všetkých cudzincov na slovenských vysokých školách.
V tohtoročnom hodnotení sa po prvý krát objavuje až šesť súkromných vysokých škôl (resp. fakúlt).
Možno konštatovať, že napriek istému znevýhodneniu v grantovej oblasti obstáli v porovnaní s fakultami verejných vysokých škôl pomerne dobre. Ani v jednom prípade sa súkromná vysoká škola
neocitla na poslednom mieste rebríčka a viaceré kritériá plnili medzi najlepšími spomedzi hodnotených
fakúlt v skupine.
2. Kritériá a metodológia hodnotenia 2012
2.1 Úvod
Prvé hodnotenie (ranking) slovenských vysokých škôl a ich fakúlt zverejnila ARRA v roku 2005.
Dovtedy sa žiadna štátna či neštátna inštitúcia systematickým hodnotením vedeckého a pedagogického výkonu vysokých škôl na Slovensku nezaoberala. Činnosť i poslanie Akreditačnej komisie SR sa od
činnosti a poslania ARRA podstatne líšia.
Cieľom rankingu ARRA je poskytnúť širokej verejnosti a najmä uchádzačom o štúdium na VŠ prehľad zostavený na základe použitia čitateľných a všeobecne zrozumiteľných kritérií, ktorý im pomôže rozhodnúť sa pre štúdium na konkrétnej škole/fakulte. Ambíciou nášho rankingu, tak ako to je zvykom aj pri
zahraničných rankingoch, je tiež iniciovať súťaživosť medzi inštitúciami poskytujúcimi vysokoškolské
vzdelávanie a tým aj pozitívne zmeny v slovenskom vysokom školstve.
K výberu kritérií rankingu ARRA a k zostaveniu používanej metodiky v roku 2005 podstatne prispeli
diskusie s odborníkmi, ktorých pre ARRA zabezpečila Svetová banka, ako aj s viacerými členmi akademickej obce na Slovensku (najmä s členmi Odbornej rady ARRA) a v zahraničí. Základný princíp hodnotenia sa rokmi nemení – verejne dostupné kvantitatívne údaje sú rozdelené do dvoch základných
skupín – vzdelávanie (počty študentov, pedagógov, atraktivita štúdia) a výskum (počty publikácií
a citácií, granty a doktorandské štúdium).
Kritériá a metodika použité v tejto správe nevyhnutne vychádzajú z predchádzajúcich správ ARRA4,
ich aktuálna modifikácia však zároveň reflektuje medzinárodné trendy a vývoj v oblasti hodnotenia
vysokých škôl.
Rovnako ako po minulé roky, základnými zdrojmi pre ranking ARRA zostávajú separáty Ústavu informácií a prognóz školstva SR (UIPŠ), štatistiky Ministerstva školstva SR a medzinárodná databáza
vedeckých prác Web of Knowledge (WoK). V prípade vybraných humanitných a spoločenskovedných
fakúlt sú dáta opäť rozšírené o údaje o ich publikáciách nezahrnutých v medzinárodne používaných
databázach, ktoré získavame z domácich knižničných databáz (napr. CREPČ či univerzitné knižnice).
Podkladové zdroje pre každé kritérium, rovnako ako aj zdôvodnenie modifikácie niektorých kritérií, uvádzame v nasledujúcich častiach tejto kapitoly.
Aj tento rok boli oslovené všetky súkromné vysoké školy, aby na svojej web stránke zverejnili tie údaje,
ktoré nie sú inak verejne prístupné. Šesť súkromných vysokých škôl (resp. fakúlt: Vysoká škola
4) Všetky predchádzajúce správy ARRA počnúc rokom 2005 sú k dispozícii na stiahnutie na: www.arra.sk/hodnotenie-vysokych-skol
6
sv. Alžbety v Bratislave, Vysoká škola medzinárodného podnikania, Stredoeurópska vysoká škola
v Skalici a Paneurópska vysoká škola s jej troma fakultami) nám v tomto smere vyšlo v ústrety a preto
bolo možné zaradiť ich do tohtoročného hodnotenia v skupinách zodpovedajúcich ich zameraniu. Treba
však uviesť, že ich plnohodnotnému zaradeniu bráni skutočnosť, že nimi poskytnuté údaje nie sú
verifikované treťou inštitúciou a preto dané školy v tabuľke uvádzame s odlišným typom písma.
Zdôrazniť treba i skutočnosť, že súkromné vysoké školy nemali ani v roku 2011 prístup k výskumným grantom KEGA a VEGA, čo ich v rankingu ARRA mierne znevýhodňuje oproti verejným vysokým
školám. O to viac si vážime postoj tých súkromných vysokých škôl, ktoré sa napriek uvedenému znevýhodneniu nebránia porovnaniu s verejnými vysokými školami.
2.2 Základné princípy tvorby rankingu ARRA
Ako v doterajších hodnoteniach, tak aj v tejto správe spočíval postup pri hodnotení vysokých škôl
v nasledujúcich krokoch:
v rozdelení fakúlt do jedenástich odborovo charakteristických skupín tak, aby sa porovnávali len
fakulty, ktoré majú podobné zameranie a podobné podmienky práce (podľa upraveného Frascati
manuálu5);
vo výbere kritérií, ktoré súvisia s kvalitou vzdelávania a výskumu na jednotlivých vysokých školách
a v priradení istého počtu bodov každej fakulte za výkon v tom ktorom kritériu. Kritériá sú usporiadané do skupín a za každú skupinu získava fakulta istý počet bodov. Počet bodov fakulty je uvedený
ako pomerná percentuálna hodnota plnenia kritéria k hodnote najlepšie plneného kritéria (t.j. najlepšia fakulta dosiahne vždy 100 bodov);
v pridelení sumárneho bodového hodnotenia fakultám, ktoré je vyjadrené ako priemer bodového
ohodnotenia všetkých kritérií, t.j. poradie fakúlt v jednotlivých skupinách odborov je dané ich priemerným bodovým ziskom za všetky skupiny kritérií.
Základné princípy rankingu ARRA:
kritériá sú zamerané na intenzitu výkonu, nie na celkový výkon, to znamená, že sa berie do úvahy
veľkosť fakulty;
základom pre zostavenie rankingu sú verejne dostupné a overiteľné, t.j. nespochybniteľné zdroje,
okrem odôvodnených a zdôvodnených výnimiek;
ARRA hodnotí všetky fakulty verejných vysokých škôl, ktoré majú ukončený minimálne jeden vzdelávací cyklus na 1. stupni vzdelávania (t.j. sú staršie ako tri roky) a tie súkromné vysoké školy, ktoré
poskytli svoje údaje inak nedostupné z verejných zdrojov. Fakulty/školy mladšie ako 10 rokov sú pre
účely hodnotenia bonifikované;
hodnotenie ARRA, tak ako je uvedené v jednotlivých krokoch vyššie, je založené na relatívnej stupnici,
ktorá ako porovnávaciu hodnotu používa výkon najlepšej fakulty v danej skupine za daný rok. To
znamená, že zmena postavenia v rebríčku predstavuje zmenu vo výkone voči súčasne najlepšiemu
v skupine, t.j. relatívnu, nie absolútnu zmenu výkonu oproti predošlému roku;
rovnako ako iné hodnotenia, aj ranking ARRA treba vnímať s prihliadnutím na použité kritériá.
Je potrebné si uvedomiť, že každý ranking poskytuje obraz o fakulte vysokej školy a jej postavení
medzi ostatnými vysokými školami výlučne optikou daných kritérií, čo znamená, že použitím iných
kritérií by poradie fakulty v rebríčku mohlo byť odlišné.6
5) Frascati Manual (6. vydanie, OECD 2002, Paríž, s. 67) delí odbory vedy a techniky do šiestich skupín. S cieľom hodnotiť fakulty v čo naj-
homogénnejších skupinách ARRA od roku 2009 delí skupiny HUM a SPOL na menšie skupiny podľa príbuzného odborného zamerania fakúlt.
6) Ranking ARRA nezisťuje informácie napr. o atmosfére na fakulte, inovatívnosti výučby či o spokojnosti študentov. Podklady k týmto
subjektívnemu hodnoteniu podliehajúcim údajom sa totiž nenachádzajú v žiadnych všeobecných dôveryhodných štatistikách
a databázach, na ktorých je ranking ARRA postavený.
7
2.3 Rozdelenie fakúlt do skupín
Počnúc rokom 2009 delí ARRA fakulty vysokých škôl do nasledujúcich jedenástich skupín:
technické vedy (TECH) – stavebné inžinierstvo, elektroinžinierstvo, informatika, elektronika, strojárstvo a iné technické odbory;
prírodné vedy (PRIR) – matematika, fyzikálne, chemické a biologické vedy a vedy o zemi a životnom prostredí;
lekárske vedy (MED) – všeobecné lekárstvo a stomatológia, klinická medicína, farmaceutické vedy,
ošetrovateľstvo a zdravotníctvo;
poľnohospodárske vedy (AGRO) – poľnohospodárstvo, lesníctvo, veterinárna medicína a príbuzne
zamerané odbory;
ekonomické vedy (EKONOM) – ekonomické fakulty;
ostatné spoločenské vedy (OSTATNE SPOL) – fakulty spoločenských vied so zameraním na verejnú
správu, medzinárodné vzťahy, politicko-ekonomickú vedu, masmediálnu komunikáciu a iné príbuzné
odbory;
filozofické vedy (FILOZOF) – filozofia, história, jazyky, literatúra a iné príbuzne zamerané odbory;
právne vedy (PRAV) – právnické fakulty;
pedagogické vedy (PEDAGOG) – pedagogické fakulty;
teologické vedy (TEOLOG) – teologické fakulty;
umenie (UMEL) – fakulty zamerané na dramatické, filmové a výtvarné umenie.
Tabuľka 1: Zoznam skupín fakúlt a vysokých škôl a ich skratky použité v správe (v abecednom
poradí podľa názvu vysokej školy; červeným sú označené fakulty/školy, ktoré vstupujú do hodnotenia
po prvý krát a podčiarknuté sú súkromné vysoké školy)7
7) Ak sa na ARRA obráti štatutár určitej fakulty s tým, že na základe relevantného a objektívneho dôvodu navrhuje preradenie svojej fakulty do
inej skupiny odborov, ARRA bude takýto návrh pre nasledujúce hodnotenia akceptovať.
8
Škola
Fakulta
Skupina
Akadémia umení v Banskej
Bystrici
Akadémia umení
Akadémia umení
Akadémia umení
AU
Fakulta dramatických umení
Fakulta múzických umení
Fakulta výtvarných umení
UMEL
UMEL
UMEL
Ekonomická univerzita
v Bratislave
Ekonomická univerzita
Ekonomická univerzita
Ekonomická univerzita
Ekonomická univerzita
Ekonomická univerzita
Ekonomická univerzita
Fakulta hospodárskej informatiky
Fakulta medzinárodných vzťahov
Fakulta podnikového manažmentu
Národohospodárska fakulta
Obchodná fakulta
Podnikovohospodárska fakulta
EKONOM
OSTATNE SPOL
EKONOM
EKONOM
EKONOM
EKONOM
Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva
Teologická fakulta
FILOZOF
PEDAGOG
MED
TEOLOG
9
FiF KU
PedF KU
FZ KU
TF KU
PEVŠ
Fakulta ekonómie a podnikania
Fakulta práva
Fakulta informatiky
EKONOM
PRAV
TECH
Prešovská univerzita
v Prešove
Prešovská univerzita
Prešovská univerzita
Prešovská univerzita
Prešovská univerzita
Prešovská univerzita
Prešovská univerzita
Prešovská univerzita
Prešovská univerzita
FHI EU
FMEV EU
FPM EU
NHF EU
OF EU
PHF EU
KU
Paneurópska vysoká škola
Paneurópska vysoká škola
Paneurópska vysoká škola
Paneurópska vysoká škola
FDU AU
FMU AU
FVU AU
EU
Katolícka univerzita
v Ružomberku
Katolícka univerzita
Katolícka univerzita
Katolícka univerzita
Katolícka univerzita
Skratka
FEP PEVŠ
FP PEVŠ
FI PEVŠ
PU
Fakulta humanitných a prírodných vied
Fakulta manažmentu
Fakulta športu
Fakulta zdravotnícka
Filozofická fakulta
Gréckokatolícka teologická fakulta
Pedagogická fakulta
Pravoslávna bohoslovecká fakulta
FILOZOF
EKONOM
PEDAGOG
MED
FILOZOF
TEOLOG
PEDAGOG
TEOLOG
FHPriV PU
FM PU
FŠ PU
FZ PU
FiF PU
GKTF PU
PedF PU
PBF PU
Škola
Fakulta
Skupina
Slovenská poľnohospodárska
univerzita v Nitre
Slovenská poľnohospodárska
univerzita
Slovenská poľnohospodárska
univerzita
Slovenská poľnohospodárska
univerzita
Slovenská poľnohospodárska
univerzita
Slovenská poľnohospodárska
univerzita
Slovenská poľnohospodárska
univerzita
SPU
Fakulta agrobiológie
AGRO
a potravinových zdrojov
Fakulta biotechnológie
AGRO
a potravinárstva
Fakulta ekonomiky a manažmentu EKONOM
FAPZ SPU
Fakulta európskych štúdií
a regionálneho rozvoja
Fakulta záhradníctva a krajinného
inžinierstva
Technická fakulta
OSTATNE
SPOL
AGRO
FEŠRR SPU
TECH
TF SPU
Slovenská technická
univerzita v Bratislave
Slovenská technická univerzita
Slovenská technická univerzita
Slovenská technická univerzita
Slovenská technická univerzita
Slovenská technická univerzita
Slovenská technická univerzita
Slovenská technická univerzita
Fakulta architektúry
Fakulta elektrotechniky a informatiky
Fakulta chemickej a potravinárskej
technológie
Fakulta informatiky a informačných
technológií
Materiálovotechnologická fakulta
Stavebná fakulta
Strojnícka fakulta
FEM SPU
FZKI SPU
TECH
TECH
TECH
FA STU
FEI STU
FCHPT STU
TECH
FIIT STU
TECH
TECH
TECH
MTF STU
SvF STU
SjF STU
OSTATNÉ
SPOL
SVŠS
Technická univerzita
v Košiciach
10
FBP SPU
STUBA
Stredoeurópska vysoká
škola v Skalici
Technická univerzita Košice
Technická univerzita Košice
Technická univerzita Košice
Technická univerzita Košice
Technická univerzita Košice
Technická univerzita Košice
Technická univerzita Košice
Technická univerzita Košice
Technická univerzita Košice
Skratka
TUKE
Ekonomická fakulta
Fakulta BERG
Fakulta elektrotechniky a informatiky
Fakulta umení
Fakulta výrobných technológií
Hutnícka fakulta
Stavebná fakulta
Letecká fakulta
Strojnícka fakulta
EKONOM
TECH
TECH
UMEL
TECH
TECH
TECH
TECH
TECH
EF TUKE
FBERG TUKE
FEI TUKE
FU TUKE
FVT TUKE
HF TUKE
SvF TUKE
LF TUKE
SjF TUKE
Škola
Fakulta
Skupina
Technická univerzita
vo Zvolene
TUZVO
Technická univerzita Zvolen
Technická univerzita Zvolen
Technická univerzita Zvolen
Drevárska fakulta
AGRO
Fakulta ekológie a environmentalistiky PRIR
Fakulta environmentálnej
TECH
a výrobnej technológie
DF TUZVO
FEE TUZVO
FEVT TUZVO
Technická univerzita Zvolen
Lesnícka fakulta
LF TUZVO
AGRO
Trenčianska univerzita
A. Dubčeka v Trenčíne
Trenčianska univerzita A. Dubčeka
Trenčianska univerzita A. Dubčeka
Trenčianska univerzita A. Dubčeka
Trenčianska univerzita A. Dubčeka
TUAD
Fakulta priemyselných technológií
Fakulta sociálno–ekonomických vzťahov
Fakulta špeciálnej techniky
Fakulta zdravotníctva
TECH
OSTATNE SPOL
TECH
MED
Trnavská univerzita v Trnave
Trnavská univerzita
Trnavská univerzita
Trnavská univerzita
Trnavská univerzita
Trnavská univerzita
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
Univerzita Komenského
FPT TUAD
FSEV TUAD
FŠT TUAD
FZ TUAD
TUAD
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Právnická fakulta
Teologická fakulta
MED
FILOZOF
PEDAGOG
PRAV
TEOLOG
Univerzita Komenského
v Bratislave
11
Skratka
FZSP TU
FiF TU
PedF TU
PraF TU
TF TU
UK
Evanjelická bohoslovecká fakulta
Fakulta managementu
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Fakulta sociálnych a ekonomických vied
Fakulta telesnej výchovy a športu
Farmaceutická fakulta
Filozofická fakulta
Jesseniova lekárska fakulta
Lekárska fakulta
Pedagogická fakulta
Právnická fakulta
Prírodovedecká fakulta
Rímskokatolícka bohoslovecká fakulta
TEOLOG
EKONOM
PRIR
OSTATNE SPOL
PEDAGOG
MED
FILOZOF
MED
MED
PEDAG
PRAV
PRIR
TEOLOG
EBF UK
FM UK
FMFI UK
FSEV UK
FTVŠ UK
FaF UK
FiF UK
JLF UK
LF UK
PedF UK
PraF UK
PriF UK
RKCMBF UK
Škola
Fakulta
Skupina
Univerzita Konštantína
Filozofa v Nitre
Univerzita Konštantína Filozofa
Univerzita Konštantína Filozofa
Univerzita Konštantína Filozofa
Univerzita Konštantína Filozofa
Univerzita Konštantína Filozofa
UKF
Fakulta prírodných vied
Fakulta sociálnych vied
a zdravotníctva
Fakulta stredoeurópskych štúdií
Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
PRIR
MED
Univerzita Mateja Bela
Univerzita Mateja Bela
Univerzita Mateja Bela
UMB
Ekonomická fakulta
Fakulta humanitných vied
Fakulta politických vied
a medzinárodných vzťahov
Fakulta prírodných vied
Pedagogická fakulta
Právnická fakulta
EKONOM
FILOZOF
OSTATNE
SPOL
PRIR
PEDAGOG
PRAV
Univerzita Pavla Jozefa
Šafárika v Košiciach
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Univerzita veterinárskeho
lekárstva v Košiciach
12
EF UMB
FHV UMB
FPV UMB
FPriV UMB
PedF UMB
PraF UMB
UPJŠ
Filozofická fakulta
Fakulta verejnej správy
Lekárska fakulta
Právnická fakulta
Prírodovedecká fakulta
FILOZOF
OSTATNE SPOL
MED
PRAV
PRIR
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
v Trnave
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
FPriV UKF
FSVZ UKF
OSTATNE SPOL FSŠ UKF
FILOZOF
FiF UKF
PEDAGOG
PedF UKF
Univerzita Mateja Bela
v Banskej Bystrici
Univerzita Mateja Bela
Univerzita Mateja Bela
Univerzita Mateja Bela
Skratka
FiF UPJŠ
FVS UPJŠ
LF UPJŠ
PraF UPJŠ
PriF UPJŠ
UCM
Fakulta masmediálnej komunikácie OSTATNE SPOL FMK UCM
PRIR
FPriV UCM
Fakulta prírodných vied
FILOZOF
FiF UCM
Filozofická fakulta
AGRO
UVL
Škola
Fakulta
Skupina
Vysoká škola múzických
umení v Bratislave
Vysoká škola múzických umení
Vysoká škola múzických umení
Vysoká škola múzických umení
VŠMU
Divadelná fakulta
Filmová a televízna fakulta
Hudobná a tanečná fakulta
Vysoká škola výtvarných
umení v Bratislave
UMEL
UMEL
UMEL
DF VŠMU
FTF VŠMU
HTF VŠMU
UMEL
VŠVU
Žilinská univerzita v Žiline
Žilinská univerzita v Žiline
Žilinská univerzita v Žiline
Žilinská univerzita v Žiline
Žilinská univerzita v Žiline
Žilinská univerzita v Žiline
Žilinská univerzita v Žiline
Žilinská univerzita v Žiline
ŽU
Elektrotechnická fakulta
Fakulta PEDAS
Fakulta prírodných (humanitných) vied
Fakulta riadenia a informatiky
Fakulta špeciálneho inžinierstva
Stavebná fakulta
Strojnícka fakulta
TECH
EKONOM
PRIR*
TECH
OSTATNE SPOL
TECH
TECH
Univerzita J. Selyeho
v Komárne
Univerzita J. Selyeho
Univerzita J. Selyeho
Univerzita J. Selyeho
EF ŽU
FPEDAS ŽU
FPriV ŽU
FRI ŽU
FŠI ŽU
SvF ŽU
SjF ŽU
UJS
Ekonomická fakulta
Fakulta reformovanej teológie
Pedagogická fakulta
EF UJS
FRT UJS
PedF UJS
Vysoká škola zdravotníctva
a soc. práce sv. Alžbety
MED
VŠSA
Vysoká škola medz. podnikania
ISM Slovakia v Prešove
EKONOM
VŠMP
* Pozri errata.
13
Skratka
2.4 Bonifikácia mladších fakúlt
ARRA bonifikuje (zvýhodňuje) pri niektorých výskumných kritériách fakulty, ktoré existujú kratšie ako
desať rokov. Ide o kritériá, kde hodnota parametra závisí od času (skúma sa desaťročné obdobie) –
konkrétne kritériá publikácií a citácií. Bonifikácia prispieva k tomu, aby bolo možné porovnať aj mladšie
fakulty (najmenej však tri roky staré) v daných kritériách so staršími fakultami. Zoznam fakúlt so zodpovedajúcim bonifikačným faktorom pre sledované obdobie uvádza Tabuľka č. 2.
Tabuľka 2: Fakulty, ktoré boli v hodnotení 2011 bonifikované (v chronologickom poradí podľa začiatku
fungovania fakulty; podčiarknuté sú súkromné vysoké školy)
Škola
Univerzita Komenského
Prešovská univerzita
Katolícka univerzita
Katolícka univerzita
Univerzita Konštantína Filozofa
Žilinská univerzita
Slovenská poľnohospodárska univerzita
Katolícka univerzita
Vysoká škola sv. Alžbety
Slovenská poľnohospodárska univerzita
Univerzita J. Selyeho
Univerzita J. Selyeho
Univerzita J. Selyeho
Slovenská technická univerzita
Technická univerzita Košice
Prešovská univerzita
Prešovská univerzita
Katolícka univerzita
Univerzita Konštantína Filozofa
Paneurópska vysoká škola
Paneurópska vysoká škola
Vysoká škola medzinárodného
podnikania ISM Slovakia v Prešove
Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
Trenčianska univerzita A. Dubčeka
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Paneurópska vysoká škola
14
Fakulta
Fakulta sociál. a ekonomických vied
Fakulta zdravotníckych odborov
Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva
Fakulta špeciálneho inžinierstva
Fakulta biotechnológie a potravinárstva
Teologická fakulta
Vysoká škola sv. Alžbety
Fakulta európskych štúdií a reg. rozvoja
Ekonomická fakulta
Fakulta reformovanej teológie
Pedagogická fakulta
Fakulta informatiky a informač. technológií
Letecká fakulta
Fakulta manažmentu
Fakulta športu
Fakulta zdravotníctva
Fakulta stredoeurópskych štúdií
Fakulta ekonómie a podnikania
Fakulta práva
Vysoká škola medzinárodného
podnikania ISM Slovakia v Prešove
Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
Fakulta zdravotníctva
Filozofická fakulta
Fakulta informatiky
Začiatok
fungovania Bonifikačný
faktor
fakulty
2002
2002
2002
2002
2002
2002
2002
2003
2003
2004
2004
2004
2004
2004
2004
2004
2004
2004
2004
2005
2005
2005
10/9
10/9
10/9
10/9
10/9
10/9
10/9
10/8
10/8
10/7
10/7
10/7
10/7
10/7
10/7
10/7
10/7
10/7
10/7
10/6
10/6
10/6
2006
2007
2007
2008
10/5
10/4
10/4
10/3
2.5 Prehľad kritérií 2012
Počnúc prvým rankingom ARRA v roku 2005 sú kritériá hodnotenia postavené na verejne dostupných
kvantitatívnych údajoch, ktoré sú skombinované tak, aby dávali prehľad o kvalite ponúkaného štúdia.
Kritériá sú rozdelené do dvoch základných skupín – vzdelávanie (počty študentov, pedagógov, atraktivita štúdia) a výskum (počty publikácií a citácií, granty a doktorandské štúdium). Na kvantitatívnych
(scientometrických) údajoch, ktoré odrážajú kvalitu škôl, sú postavené aj prestížne medzinárodné rankingy, ako napríklad „Šanghajský rebríček“ (ARWU), či Times Higher Education (THE).
Ranking ARRA nezostal od roku 2005 nemenný – v rokoch 2006, 2007, 2009 a 2011 boli doplnené a upravené niektoré kritériá. Zmenou oproti predchádzajúci rokom je aj aktuálny ranking, kde sa okrem
niektorých menších úprav menila metodika výpočtu bodov u niekoľkých ukazovateľov.
V ďalšom texte je uvedený základný prehľad a odôvodnenie kritérií 2012:
VZDELÁVANIE
SV1 – Počet učiteľov na sto študentov denného a externého štúdia v roku 2011
Dané kritérium zostáva nezmenené. Zdôvodnením jeho zaradenia do hodnotenia stále zostáva predpoklad, že
čím vyšší je počet učiteľov v pomere ku študentom, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa učitelia môžu
študentom individuálne, resp. dôkladnejšie a teda kvalitnejšie venovať. Berú sa do úvahy všetci študenti
1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia, keďže doktorandské štúdium má odlišný charakter.
Zdroj údajov: Štatistická ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011.8
SV2 – Počet profesorov a docentov na sto študentov denného a externého štúdia v roku 2011
Dané kritérium zostáva nezmenené. Zdôvodnenie prítomnosti daného kritéria v hodnotení je podobné
ako v predchádzajúcom prípade s tým, že z hľadiska kvality vzdelávania považujeme za najlepší čo najväčší počet učiteľov s najvyššou kvalifikáciou pripadajúci na sto študentov. Opäť sa berú do úvahy všetci
študenti 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia.
Zdroj údajov: Štatistická ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011.
SV3 – Podiel profesorov, docentov a učiteľov s PhD. na počte všetkých učiteľov v roku 2011
Dané kritérium zostáva nezmenené. Kritérium by malo indikovať kvalitu pedagogického zboru, pričom sa
predpokladá, že čím vyšší bude podiel učiteľov s akademickým titulom PhD. (alebo CSc.) na celkovom
počte učiteľov, tým vyššia by mala byť kvalita výskumných i pedagogických činností fakulty. Do úvahy
sa berú učitelia pôsobiaci na fakulte na dohodnutú týždennú pracovnú dobu (plný úväzok).
Zdroj údajov: Štatistická ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011.
SV4 – Podiel profesorov a docentov na počte všetkých učiteľov v roku 2011
Dané kritérium zostáva nezmenené. Obdobne ako pri kritériu SV3 sa predpokladá, že čím vyšší bude
podiel učiteľov s tou najvyššou kvalifikáciou na celkovom počte učiteľov, tým vyššia by mala byť kvalita
výskumných i pedagogických činností fakulty. Do úvahy sa berú učitelia pôsobiaci na fakulte na plný
úväzok.
Zdroj údajov: Štatistická ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011.
8)
15
www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---vysoke-skoly (údaje k 31.10.2011)
SV6 – Pomer počtu prihlásených uchádzačov k plánovanému počtu miest v roku 2011
Dané kritérium zostáva nezmenené – informuje o celkovom záujme uchádzačov študovať na danej škole.
Napriek tomu, že prihlásených uchádzačov môžu motivovať (a v slovenskom prostredí i motivujú) aj
iné faktory ako len reputácia fakulty, považujeme dané kritérium za nevyhnutnú súčasť tohto rankingu,
keďže nás informuje aj o vyťaženosti kapacít danej fakulty. Do úvahy sa berú uchádzači o dennú aj
externú formu 1. stupňa vysokoškolského štúdia.
Zdroj údajov: Ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011 „Prijímacie konanie na VŠ“.9
SV7 – Pomer počtu zapísaných študentov k počtu prijatých v roku 2011
Dané kritérium zostáva nezmenené. Na rozdiel od predošlého kritéria, ktoré nezohľadňuje fakt, že uchádzači o štúdium si zvyknú naraz podávať dve aj viac prihlášok na rozličné fakulty vysokých škôl, tento
indikátor sleduje, koľko študentov skutočne nastúpilo do 1. ročníka danej fakulty a teda aký je skutočný
záujem o štúdium. Do úvahy sa berú uchádzači o dennú aj externú formu 1. stupňa vysokoškolského
štúdia.
Zdroj údajov: Ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011 „Prijímacie konanie na VŠ“.
SV8 – Podiel zahraničných študentov na celkovom počte študentov denného štúdia v roku 2011
Dané kritérium zostáva nezmenené. Podiel študentov s iným štátnym občianstvom ako slovenským na
celkovom počte denných študentov odzrkadľuje medzinárodný charakter fakulty vysokej školy. Možno
predpokladať, že čím väčšie je toto číslo, tým lepšie je medzinárodné renomé danej školy.10 Berú sa do
úvahy výhradne denní študenti 1., 2. a 3. stupňa vysokoškolského štúdia.
Zdroj údajov: Štatistická ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011.
SV9 – Podiel študentov vyslaných na zahraničný pobyt v rámci programu ERASMUS a mobilít
SAIA na celkovom počte študentov denného štúdia v akad. roku 2010/2011
Dané kritérium zostáva nezmenené. Zvolili sme také zahraničné mobilitné programy, ktoré sú všeobecne
dostupné pre všetky typy fakúlt verejných aj súkromných vysokých škôl11 bez ohľadu na ich odborné
zameranie. Sledovaný je program ERASMUS (študijné aj pracovné pobyty) a tri typy mobilít administrovaných agentúrou SAIA – program CEEPUS, Národný štipendijný program a Štipendiá na základe
medzivládnych dohôd. Program ERASMUS administruje agentúra SAAIC, ktorá však sleduje výhradne
súhrnné počty vyslaných študentov za celé vysoké školy. Z tohto dôvodu sme vyzvali vysoké školy, aby
nám príslušné číslo rozdelili medzi svoje fakulty. Tým, že konečné číslo (za vysokú školu) pochádza od
tretej inštitúcie, sme zachovali princíp verifikovateľnosti údajov. Údaje týkajúce sa programov SAIA boli
poskytnuté na vyžiadanie samotnou neziskovou organizáciou.
Považujeme za dôležité uviesť, že v súčasnosti sú z jedného z troch programov SAIA (CEEPUS) vylúčení
študenti súkromných vysokých škôl. Toto znevýhodnenie prestane platiť (na základe rozhodnutia
Ministerstva školstva SR) od akademického roku 2012/2013. Vzhľadom na relevantnosť programu a jeho
všeobecné využívanie fakultami rôznych odborov a zameraní sme sa ho napriek tejto skutočnosti rozhodli zahrnúť do daného kritéria.
Počty študentov, ktorí absolvovali zahraničný pobyt, sme dali do pomeru k celkovému počtu študentov
1., 2. a 3. stupňa denného vysokoškolského štúdia vzhľadom na to, že týchto mobilít sa zúčastňuje zanedbateľný počet externistov.
9)
10)
11)
16
www.uips.sk/statistiky/ostatne (ročenka 2011/2012)
Do úvahy treba brať aj kultúrno-geografické špecifiká danej fakulty. Napríklad, pri niektorých fakultách Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne
je výpovedná hodnota kritéria skreslená skutočnosťou, že na škole študuje značný počet študentov maďarského štátneho občianstva. Na
podobné prípady upozorňujeme pri interpretácii výsledkov každej skupiny fakúlt.
Sme si vedomí toho, že viaceré školy disponujú rôznymi ďalšími možnosťami mobilít pre svojich študentov (napr. Vysoká škola sv. Alžbety).
V snahe dodržať princíp všeobecnej platnosti a tým aj porovnateľnosti a zachovať aj princíp verifikovateľnosti údajov 3. inštitúciou výsledným
riešením bolo obmedzenie kritériá výhradne na dané mobilitné programy.
Zdroje údajov: Štatistika SAAIC „ERASMUS 2010/2011“12; prehľad poskytnutý jednotlivými fakultami
vysokých škôl; štatistický prehľad o mobilitách poskytnutý agentúrou SAIA na vyžiadanie; a Štatistická
ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011 (pre celkové počty študentov fakúlt).
SV10 – Podiel nezamestnaných absolventov na celkovom počte absolventov, ktorí získali titul
v roku 2011
Toto kritérium bolo navrhnuté, ale nesledované, už v roku 2005. Dôvodom boli najmä veľmi nízke čísla
absolventskej nezamestnanosti, čo sa ale v posledných rokoch výrazne mení – medziročne stúpol počet
nezamestnaných absolventov z 3,8% na 4,5% a toto kritérium sa teda dostáva čím viac do popredia. Za
jeho dôležitosť hovorí aj rastúca potreba prepojenia vysokých škôl s trhom práce a sledovanie údajov
o akých absolventov má trh práce záujem.13 Zmena oproti minuloročnému hodnoteniu nastala vo výpočte
bodovej hodnoty tohto ukazovateľa. V predchádzajúcom hodnotení sa do výpočtu bodov brala hodnota absolventskej zamestnanosti, čo malo za následok minimálne celkové rozdiely aj medzi nulovou
a napr. 15% nezamestnanosťou (100% resp. 85% zamestnanosť). Celková výpovedná hodnota takto
nastaveného ukazovateľa bola teda v konečnom dôsledku zanedbateľná. Z tohto dôvodu bola navrhnutá
zmena výpočtu bodov, ktorá by vernejšie zobrazila význam ukazovateľa nezamestnanosti absolventov.
V tomto hodnotení sa výpočet bodov mení tak, že fakulta s najnižšou absolventskou nezamestnanosťou v skupine dostáva 100 bodov a naopak fakulta s najvyššou absolventskou nezamestnanosťou dostáva 0 bodov. Ostatné fakulty sú lineárne prepočítané v tomto rozmedzí.
Podklady pre toto kritérium boli vyžiadané od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pričom ako
východiskové boli zadané tieto podmienky:
rok ukončenia štúdia je rok 2011 (študenti absolvujú štátne záverečné skúšky a teda prestávajú byť
študentmi, v intervale od júna do septembra);
nezamestnaní sú evidovaní na úrade práce minimálne 6 a maximálne 9 mesiacov (vyhneme sa tak
nezamestnaným, ktorí sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale neskončili štúdium vo vyššie
uvedenom intervale);
stanovený bol referenčný dátum 28. február 2012 (vychádzajúc z intervalu od 6 do 9 mesiacov).
Kritérium nezohľadňuje skutočnosť či sa absolvent uplatnil v odbore, ktorý vyštudoval. Treba tiež prihliadnuť aj na regionálny aspekt, keď vysoké školy nachádzajúce sa v regiónoch s celkovou vyššou
mierou nezamestnanosti môžu vykazovať aj vyššiu mieru nezamestnanosti svojich absolventov, čo ale
v mnohých prípadoch neplatí.
V tomto kritériu berieme do úvahy všetkých absolventov slovenského štátneho občianstva, ktorí
štúdium absolvovali na 1., 2. alebo 3. stupni vysokoškolského štúdia v dennej aj externej forme.
Zdroje údajov: štatistika poskytnutá Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe Zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám; a Štatistická ročenka Ústavu informácií a prognóz
školstva (UIPŠ) 2011 (pre celkové počty absolventov fakúlt).
VÝSKUM
Zmena v tohtoročnom rankingu sa týka aj už používaných kritérií VV1, VV2 a VV2a, ktoré zahŕňajú počty
publikácií a citácií na publikácie jednotlivých fakúlt. V rankingu ARRA sa od roku 2007 pre všetky skupiny humanitných vied brala do úvahy aj publikačná činnosť evidovaná mimo medzinárodnej databázy
12) http://web.saaic.sk/llp/sk/_main.cfm?obsah=m_statistiky.cfm&sw_prog=3 (štatistika 2010/2011)
13) Vo februári 2011 pripravilo prehľad absolventskej nezamestnanosti aj Ministerstvo školstva SR:
www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=7638. Použitá však bola odlišná metodika nezachytávajúca viaceré dôležité aspekty.
17
Web of Knowledge (WoK)14. Dôvodom zavedenia tohto zvýhodnenia boli najmä odlišné publikačné a citačné zvyklosti v týchto odboroch, ktoré sa zákonite premietali do nižšieho (niekedy až nulového) počtu
publikácií, ktoré evidujú renomované zahraničné databázy.
Údaje o vybraných dodatočných časopiseckých a knižných publikáciách, ktoré sme do hodnotenia akceptovali, čerpáme z Centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti (CREPČ)15 a univerzitných
knižničných databáz.
Z hľadiska metodiky použitej pri výskumných kritériách VV1, VV2 a VV2a delíme skupiny fakúlt do dvoch skupín:
1. skupiny TECH, PRIR, MED, AGRO, EKONOM a OSTATNE SPOL – nedotýka sa ich žiadna medziročná
zmena metodiky (publikácie a citácie sa čerpajú výhradne z Web of Knowledge);
2. skupiny FILOZOF, PEDAGOG, PRAV, UMEL a TEOLOG – zostávajú hodnotené podobne ako minulý
rok aj prostredníctvom databázy CREPČ, týkajú sa ich však metodické zmeny ohľadne výpočtu bodov
pre publikácie a citácie.
VV1 – Počet publikácií v databáze WoK za roky 2002–2011 na tvorivého pracovníka (plus publikácie z databázy CREPČ pre vybrané skupiny fakúlt)
a
VV2 – Počet citácií na publikácie v databáze WoK za roky 2002–2011 na tvorivého pracovníka
(plus citácie na publikácie z databázy CREPČ pre vybrané skupiny fakúlt)
Pôvodná metodika > publikácie a citácie z CREPČ sa berú do úvahy za 3 roky16 (2008–2010);
> samostatné bodové hodnotenie pre práce a citácie vo WoK a samostatné bodové hodnotenie pre práce a citácie v CREPČ (váhovanie 10:1)
NOVÁ metodika
> publikácie z CREPČ sa berú do úvahy za 4 roky (2008–2011);
> spoločné bodové hodnotenie pre práce a citácie v databázach WoK aj CREPČ
(váhovanie podľa rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu za jednotkové výkony
vo výskume – pre tento rok 11,8 : 1)
Táto metodická zmena bola zavedená pre potreby normalizácie vplyvu veľmi nízkeho počtu údajov v databázach WoK v niektorých hraničných prípadoch, keď napr. za celú skupinu fakúlt boli nenulové hodnoty
len pri jednej alebo dvoch fakultách a tieto potom vytvárali neproporčné rozdiely v celkovom bodovom
vyjadrení. Pri väčšine skupín fakúlt sa táto metodologická zmena prejavila len nepatrne, výraznejšie zmeny nastali len u skupín TEOLOG a UMEL ktoré majú spolu len niekoľko prác a jedinú citáciu indexovanú
v databázach WoK.
Kritérium VV1 indikuje kvantitu vedeckého výkonu jednotlivých fakúlt. K jednotlivým fakultám boli
prideľované aj tie práce, kde síce fakulta nebola uvedená ako vydávajúce pracovisko, ale aspoň jeden
z autorov publikácie na danej fakulte pôsobí17. Pod pojmom „tvoriví pracovníci“ sa rozumie súčet úväzkov pedagogických a výskumných pracovníkov pracujúcich na fakulte podľa údajov Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu SR.
14)
15)
16)
17)
18
Databáza Web of Knowledge ponúkaná ako online služba spoločnosti Thomson Reuters (predtým ISI) je vedúcou vyhľadávacou platformou
pre informácie o vedeckej činnosti. Využívajú ju aj také rankingy ako ARWU a Times HE. Obsahuje viac ako 50 miliónov záznamov zo všetkých odborov, medziročne pribúda viac ako 3 milióny záznamov. Veľký nárast zaznamenali najmä publikácie z HUM a SPOL odborov (napr.
od roku 2005 bolo do WoK pridaných viac než 1 200 nových časopisov z týchto odborov). http://wokinfo.com/
www.crepc.sk/portal?fs=71999E4CE40145468D47F8E0B24D51D6&fn=main
Ideálnym riešením by bolo brať publikácie z CREPČ za posledných 10 rokov (rovnako dlhé obdobie ako z databázy WoK), databáza CREPČ
však existuje len od roku 2008.
Tento prípad sa týkal najmä Ústavu vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorého publikácie sme podľa príslušných
autorov prideľovali ku konkrétnym fakultám.
Kritérium VV2 indikuje kvalitu vedeckého výkonu – skúma, aký veľký ohlas vyvolali publikácie jednotlivých fakúlt. Obvykle platí, že čím viac citácii zaznamenala konkrétna publikácia, tým väčší je jej vplyv na
vedeckú obec.
Citácie hľadáme k tým publikáciám fakúlt, ktoré sme zistili pri kritériu VV1. Citácie publikácií každým
rokom (mesiacom) pribúdajú, preto sa k publikáciám z WoK stiahli dáta pre všetky fakulty jednotne začiatkom apríla 2012, k publikáciám z CREPČ boli zasa jednotne spracované k septembru 2012.
Zdroje údajov: databáza Web of Knowledge; databáza CREPČ a univerzitné knižničné databázy; Register
zamestnancov vysokých škôl.18
VV2a – Priemerný počet citácií na jednu publikáciu v databáze WoK za roky 2002–2011 (plus databáza CREPČ pre vybrané skupiny fakúlt)
Podobne ako v prípade kritéria VV2, toto kritérium odráža kvalitu a efektivitu vedeckého výkonu a svojím
charakterom naviac umožňuje porovnanie so zahraničím. Platia všetky informácie opísané vyššie pri kritériu VV2.
Zdroje údajov: databáza Web of Knowledge; databáza CREPČ a univerzitné knižničné databázy.
VV4a – Pomer priemerného počtu absolventov doktorandského štúdia za roky 2009–2011 k priemernému počtu všetkých študentov prvého ročníka doktorandského štúdia za roky 2006–2008
Dané kritérium zostáva oproti minulému roku nezmenené a je pre všetky skupiny fakúlt rovnaké. Kritérium odzrkadľuje úsilie fakulty zabezpečiť si mladú generáciu výskumníkov, ktorí doktorandské štúdium
aj úspešne ukončia. Berú sa do úvahy interní aj externí doktorandi.
Zdroje údajov: Štatistická ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011, 2010, 2009, 2008,
2007 a 2006.
VV4b – Podiel celkovej vedeckej produkcie fakulty za roky 2009–2011 (WoK, resp. aj CREPČ) na
jedného študenta doktorandského štúdia
a
VV4c – Podiel celkovej citovanosti vedeckej produkcie fakulty za roky 2009–2011 (WoK, resp. aj
CREPČ) na jedného študenta doktorandského štúdia
Tieto kritériá sledujú vplyv javu, na ktorý ARRA pri svojom hodnotení VŠ upozorňuje už niekoľko rokov
a môžeme ho nazvať aj „doktorandský paradox“ (t.j. veľmi nízka korelácia medzi počtom doktorandov
a veľkosťou/kvalitou vedeckej produkcie fakulty). Napriek určitej duplicite s ostatnými kritériami, „doktorandský paradox“ má podľa nášho názoru samostatnú výpovednú hodnotu. Cieľom je upozorniť na to, že nie
je prejavom zdravého vysokoškolského prostredia, ak má fakulta vysoký počet doktorandov a teda budúcich
výskumných pracovníkov a zároveň vykazuje minimálnu publikačnú aktivitu s nízkym počtom ohlasov.
V oboch kritériách sa berie do úvahy priemerná hodnota počtu všetkých interných a externých doktorandov
ako aj počtu publikácií a citácií za roky 2009, 2010 a 2011, pričom pre skupiny fakúlt FILOZOF, PEDAGOG, PRAV,
UMEL a TEOLOG sa okrem WoK berie do úvahy aj databáza CREPČ a databázy univerzitných knižníc.
Zdroje údajov: Štatistická ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011, 2010, 2009;
databáza Web of Knowledge; databáza CREPČ a univerzitné knižničné databázy.
18) http://portalvs.sk/regzam/
19
VV5 – Pomer priemerného počtu absolventov denného doktorandského štúdia za roky 2009–2011
k počtu profesorov a docentov
Dané kritérium zostáva oproti minulému roku nezmenené a je pre všetky skupiny fakúlt rovnaké. Kritérium nadväzuje na kritérium VV4 a odzrkadľuje to, do akej miery je náplňou práce pedagógov na fakulte
výchova nových výskumných pracovníkov. Berú sa do úvahy len interní doktorandi, u ktorých je vyšší predpoklad venovať sa ďalej pedagogickej aj výskumnej činnosti.
Zdroje údajov: Štatistická ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011, 2010, 2009.
VV6 – Pomer počtu študentov denného doktorandského štúdia k počtu študentov denného bakalárskeho a magisterského štúdia v roku 2011
Dané kritérium zostáva oproti minulému roku nezmenené a je pre všetky skupiny fakúlt rovnaké. Vychádza sa zo skutočnosti, že kvalitné výskumné univerzity majú pomerne vysoký počet doktorandov vo vzťahu
k počtu študentov 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia. Berúc do úvahy vyššie spomínaný „doktorandský
paradox“, tento predpoklad nemusí nevyhnutne platiť v slovenskom vysokoškolskom prostredí. Napriek
tomu, daný indikátor považujeme za dôležitý ukazovateľ toho, či je škola orientovaná viac na vzdelávanie
alebo viac na vedu a výskum.
Zdroje údajov: Štatistická ročenka Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) 2011.
VV7 – Suma prostriedkov z domácich grantov na tvorivého pracovníka v roku 2011
Tento ukazovateľ vznikol spojením po minulé roky samostatných ukazovateľov pre VEGA/KEGA a pre APVV.
Dôvod pre túto metodologickú zmenu je podobný ako pre zmenu kritérií VV1 a VV2, t.j. normalizácia vplyvu
veľmi nízkeho počtu nenulových údajov v ojedinelých prípadoch, keď vznikali neproporčne veľké rozdiely
v celkovom bodovom vyjadrení. Pri väčšine fakúlt sa táto metodologická zmena prejavila len nepatrne.
a
VV9 – Suma prostriedkov zo zahraničných grantov na tvorivého pracovníka v roku 2011
a
VV10 – Suma grantových prostriedkov zo všetkých uvedených agentúr na tvorivého pracovníka
v roku 2011
Vo všetkých prípadoch ide výhradne o výskumné granty,19 keďže cieľom kritérií je skúmať výskumný
potenciál danej fakulty. Považujeme za dôležité zdôrazniť skutočnosť, že súkromné vysoké školy zatiaľ
nemajú prístup ku grantom KEGA a VEGA.
Kritérium VV10 (súhrn všetkých grantov) predstavuje určitú duplicitu k ostatným grantovým kritériám, má
však samostatnú výpovednú hodnotu, keďže ukazuje mieru schopnosti fakulty získavať zdroje na výskum
bez ohľadu na typ donora.
Technická poznámka: údaje o úspešnosti získavania grantov APVV a zahraničných grantov nám kvôli problémom so zmenou informačného systému Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR do konca
októbra nebolo schopné dodať, z tohto dôvodu boli v týchto prípadoch použité údaje z minulého roka.
Zdroje údajov: štatistiky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR20; Register zamestnancov
vysokých škôl.21
19) Našou ambíciou je zaradiť do hodnotenia aj Ostatné výskumné granty, avšak príslušná štatistika MŠVVŠ SR neoddeľuje výskumné granty od iných grantov a preto sa s istotou nedá určiť povahu a typ grantu.
20) KEGA: www.minedu.sk/vysledky-hodnotenia-novych-projektov-a-financovanie-projektov-kega/
VEGA: www.minedu.sk/vysledky-hodnotenia-novych-projektov-a-financovanie-projektov-vega/
21)http://portalvs.sk/regzam/
20
3. Výsledky hodnotenia
3.1 Skupina TECH
Aj kvôli veľkosti skupiny a veľmi malým vzájomným rozostupom najviac zmien v rebríčku nastalo v skupine fakúlt TECH. Na prvých štyroch miestach nastala iba malá zmena, keď na delené 4. miesto postúpila
Elektrotechnická fakulta ŽU v Žiline (EF ŽU), ktorá ukazuje už dlhodobejší stúpajúci trend v rámci hodnotenia. Viaceré posuny nastali v strednej a spodnej časti rebríčka, kde sú ale bodové rozdiely medzi fakultami len veľmi tesné. Do hodnotenia tento rok prvýkrát vstupuje aj Fakulta informatiky PEVŠ (FI PEVŠ).
Dlhodobým lídrom je stále Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU (FCHPT STU), aj keď bodový
odstup od ostatných fakúlt sa oproti minulému roku zmenšil. Mierne zhoršenie v jej prípade nastalo v plnení
skupín kritérií „učitelia a študenti“ (SV1 – SV4), „atraktivita štúdia“ (SV6 – SV10) aj „grantové prostriedky“
(VV7 – VV10). Nižšie plnenie kritérií počet učiteľov na sto študentov (SV1) a počet profesorov a docentov na
sto študentov (SV2) nie je spôsobené len znížením týchto ukazovateľov fakulty, ale aj vstupom FI PEVŠ do
hodnotenia a následnou zmenou referenčnej hodnoty pre celú skupinu. FCHTP STU však naďalej výrazne
dominuje vo vedeckej produkcii (citácie a publikácie), kde jasne prevyšuje svojich konkurentov.
Dve fakulty TUKE, konkrétne Fakulta výrobných technológií a Fakulta BERG zaznamenali nárast vedeckej produkcie (VV1 – VV2a), čo ich v rámci rebríčka posunulo nahor. Naopak prepad o štyri miesta
zaznamenala Stavebná fakulta STU (SvF STU), najmä pre znížený bodový zisk z viacerých ukazovateľov
hodnotiacich atraktivitu štúdia.
Súkromná FI PEVŠ má najlepšie plnenie kategórií kritérií „učitelia a študenti“ (SV1 – SV4), najvyšší podiel zahraničných študentov (SV8) a tiež nulovú absolventskú nezamestnanosť (SV10). Absentuje u nej
však vedecká produkcia (publikácie a citácie), doktorandské štúdium i grantová úspešnosť. Toto všetko
však môže byť spôsobené aj nízkym vekom fakulty, a preto bude dôležité sledovať posun tejto fakulty
v rebríčku počas nasledujúcich rokov.
Zmeny metodiky sa pri skupine TECH prejavili prakticky len pri ukazovateli absolventskej nezamestnanosti. Dajú sa tu nájsť aj výraznejšie rozdiely, ktoré majú následne vplyv na bodový zisk v rámci
„atraktivity štúdia“. Čísla sa pohybujú od minimálnej nezamestnanosti absolventov napr. na FI PEVŠ,
FVT TUKE, či FIIT STU, cez viacero fakúlt s viac ako 10% mierou nezamestnanosti, až po takmer 17%
nezamestnanosť absolventov na SvF TUKE. Najväčší medziročný nárast nezamestnanosti absolventov
zaznamenali: Fakulta Architektúry STU o 3,4 percentuálne body (na 14,4%), Fakulta BERG TUKE o 3,4
percentuálne body (na 11,7%), SvF TUKE o 4,1 percentuálne body (na 16,7%) a Fakulta priemyselných
technológií TUAD o viac ako 4,5 percentuálnych bodov (na 11,3%).
Plnenie oboch kritérií „doktorandského paradoxu“ malo negatívny dopad takmer na všetky fakulty
v skupine. Pozitívne výsledky naopak dosiahli FCHPT STU (9% doktorandov, 25% publikácií, 41 % citácií)
či Fakulta elektrotechniky a informatiky STU (11% doktorandov, 18% publikácií, 12% citácií).
Čo sa týka celkových výsledkov za skupinu TECH, mierne sa zvýšil pomer počtu profesorov a docentov
k počtu všetkých učiteľov a aj podiel doktorandov vo vzťahu k počtu denných študentov 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia. Taktiež sa pomaly zlepšuje celková publikačná aktivita a citačný výkon skupiny ako
celku. Na druhej strane, negatívom je mierny pokles celkových grantových prostriedkov a tiež celkový nárast absolventskej nezamestnanosti v skupine o takmer 0,8 percentuálneho bodu na tohtoročných 6,3%.
21
22
Fakulta chem. a potr. technológie STU
77
49
100
83
46
2.
Strojnícka fakulta ŽU
70
67
12
56
69
3.
Fakulta elektr. a informatiky STU
62
50
41
51
36
4.
Elektrotechnická fakulta ŽU
58
50
18
55
40
5.
Hutnícka fakulta TUKE
85
47
29
48
14
6.
Materiálovotechnolog. fakulta STU
53
45
17
42
57
7.
Fakulta elektr. a informatiky TUKE
56
45
27
47
30
8.
Fakulta BERG TUKE
54
46
24
46
28
9.
Fakulta priemysel. technológií TUAD
60
29
47
56
3
10.
Stavebná fakulta STU
57
49
26
42
18
11.
Strojnícka fakulta STU
58
59
16
31
23
12.
Fakulta informatiky a IT STU
46
51
26
46
17
13.
Fakulta riadenia a informatiky ŽU
50
57
23
40
8
13.
Fakulta výrobných technológií TUKE
51
58
11
43
16
15.
Stavebná fakulta TUKE
53
39
13
43
20
16.
Fakulta architektúry STU
55
63
2
41
6
17.
Fakulta informatiky PEVŠ
98
64
1
0
O
18.
Stavebná fakulta ŽU
52
50
3
39
17
19.
Letecká fakulta TUKE
55
45
12
31
18
20.
Strojnícka fakulta TUKE
53
42
8
40
13
21.
Fakulta environ. a výrobnej techniky TUZVO
57
33
4
31
9
22.
Technická fakulta SPU
49
42
13
29
1
23.
Fakulta špeciálnej techniky TUAD
49
43
6
23
0
70,9
54,9
47,9
44,5
44,4
42,7
41,1
39,6
38,9
38,5
37,5
37,1
35,8
35,8
33,6
33,2
32,6
32,3
32,2
31,2
27,1
26,8
24,2
9
200
1.
0
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
akt
ti
SV6 ivi
ta š
–
S
pub V1 túd
0 ia
VV1likáci
–VV e a c
dok
2a itác
ie
VV4torands
a–V ké š
t
gra
n V6 údium
VV7tové p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
Fak
ult
a
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
201
n.a.
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina TECH
1.
1.
1.
2.
2.
4.
3.
3.
3.
5.
7.
13.
4.
4.
5.
8.
18.
18.
7.
11.
11.
11.
17.
7.
9.
5.
6.
6.
6.
2.
10.
9.
8.
13.
15.
20.
14.
10.
10.
17.
21.
15 .
12.
14.
14.
15.
13.
12.
n.a.
n.a. n.a.
16.
8.
19.
21.
23.
23.
18.
16.
9.
20.
20.
17.
19.
12.
16.
22.
22.
22.
3.2 Skupina PRIR
V skupine fakúlt PRIR nenastali medziročne výrazné zmeny. Po roku sa na prvú pozíciu vrátila Fakulta
matematiky, fyziky a informatiky UK (FMFI UK). O jedno miesto v rebríčku si polepšila aj Fakulta prírodných vied UCM (FPriV UCM).
Všetky fakulty tejto skupiny je znova možné rozdeliť do dvoch podskupín („prírodovedecké“ a „prírodných vied“). V prvej sa nachádzajú najstaršie fakulty (FMFI UK, Prírodovedecká fakulta UPJŠ a Prírodovedecká fakulta UK) s jednoznačne lepším plnením kritérií pre vedu a výskum (VV1 – VV10), ktoré aj
dlhodobo dominujú prvým trom miestam v rebríčku. Druhá podskupina je zase tvorená fakultami orientovanými skôr na aplikácie, prax a učiteľstvo.
FMFI UK si oproti minulému roku polepšila najmä v grantovej úspešnosti (VV7-VV10). Aj keď nezískala
viac finančných prostriedkov, je u nej zaznamenaný menší pokles ako pri ostatných fakultách a malý
vplyv má aj zmena metodiky výpočtu grantovej úspešnosti. FMFI má však aj jednoznačne najvyššiu
úspešnosť získavania zahraničných grantov. Taktiež sa zvýšil aj jej náskok vo vedeckej produkcii (VV1 –
VV2a). Naproti tomu Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach (PriF UPJŠ) zaznamenala pomalší nárast
citácií oproti FMFI UK, čo spôsobilo pokles v napĺňaní skupiny kritérií „publikácie a citácie“ (VV2 a VV2a),
a čiastočne aj kritérií sledujúcich „doktorandský paradox“ (VV4c).
Za postupom o jednu priečku v rebríčku Fakulty prírodných vied UCM je zlepšenie v plnení kategórie
kritérií „učitelia a študenti“ (SV1 – SV4), kde ale nastal výrazný medziročný pokles všetkých študentov
1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia o takmer 67%22, čo zmenilo referenčnú hodnotu celej skupiny
a prejavilo sa aj na relatívnom zhoršení plnenia kritérií tejto kategórie pri väčšine fakúlt.
Z hľadiska kritérií atraktivity štúdia vynikajú rozdiely medzi fakultami najmä v rámci absolventskej nezamestnanosti – od 1,7% na FMFI UK až po viac ako 24% na Fakulte ekológie a enviromentalistiky
TUZVO (FEE TUZVO), ktorá má aj najväčší medziročný nárast nezamestnanosti – o viac ako 15 percentuálnych bodov.
Plnenie oboch kritérií „doktorandského paradoxu“ sa najvýraznejšie prejavilo pri Prírodovedeckej fakulte UK, ktorá pri najväčšom (46%) podiele doktorandov vyprodukovala iba 30% publikácií a 25% citácií.
Najlepšie obstáli tohtoročný líder FMFI UK (19% doktorandov, 31% publikácií a 50% citácií) a PriF UPJŠ
(14% doktorandov, 24% publikácií a 18% citácií).
Celkovo pre skupinu fakúlt PRIR možno vyvodiť nasledovné závery – veľmi mierne stúpol podiel učiteľov
s PhD. na všetkých učiteľoch a počet doktorandov v pomere k počtu študentov 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia. Na druhej strane výraznejšie narástla absolventská nezamestnanosť – o viac ako 1,2
percentuálneho bodu na 5,2%.
22) Tento výrazný medziročný pokles študentov pravdepodobne vznikol „preradením“ väčšieho počtu študentov priamo pod univerzitu
(rektorát).
23
73
72
98
87
83
2.
Prírodovedecká fakulta UPJŠ
84
63
79
74
78
3.
Prírodovedecká fakulta UK
67
68
61
67
64
4.
Fakulta prírodných vied UCM
85*
52
36
46
10
5.
Fakulta prírodných vied UKF
55
75
20
45
23
6.
Fakulta ekológie a environmen. TUZVO
55
44
28
39
36
7.
Fakulta prírodných vied UMB
51
48
21
38
11
8.
Fakulta prír. vied (Fakulta hum. vied) ŽU**
44
79
8
18
11
82,7
75,5
65,7
45,7
43,7
40,3
33,8
32,0
0
200
Fakulta mat., fyziky a informatiky UK
201
1.
9
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
a
ti
SV6ktivi
t
a
–
pub SV1 štúd
0 ia
VV1likáci
e
–
dok VV2aa citá
t
cie
o
VV4 rands
a k
gra –VV6é štúdi
nto
um
VV7 vé p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
Fak
ult
a
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina PRIR
2.
1.
1.
1.
2.
3.
3.
3.
2.
5.
8.
8.
4.
4.
4.
6.
5.
5.
7.
6.
7.
8.
6.
6.
* Pri FPV UCM nastal výrazný medziročný pokles študentov, čím sa zmenila referenčná hodnota celej skupiny, bližšie info v komentári.
** Pozri errata.
3.3 Skupina MED
V skupine MED nenastali v rámci rebríčka žiadne veľké presuny. Pretrváva delenie fakúlt na dve podskupiny – v prvej sa nachádzajú všetky lekárske a farmaceutická fakulta s výraznou vedeckou produkciou (publikácie a citácie) a úspešnosťou v grantoch dominujú prvým štyrom pozíciám v rebríčku. Druhú
podskupinu tvoria fakulty so zdravotníckym a ošetrovateľským zameraním a sú charakteristické skôr
vysokým počtom študentov na učiteľa než publikačnými výkonmi.
Niekoľkoročný líder rebríčka, Jesseniova lekárska fakulta UK (JLF UK), má aj tento rok veľmi dobré plnenie všetkých skupín kritérií. Medziročne sa zlepšila v pomere profesorov a docentov na všetkých učiteľov
(SV4), mierne zhoršenie ale nastalo v počte vyslaných študentov do zahraničia (VV9). Na 2. miesto z 3. sa
dostala Farmaceutická fakulta UK (FaF UK) najmä vďaka zlepšeniu v plnení kritéria získaných grantových
prostriedkov z domácich grantových agentúr KEGA, VEGA a APVV (VV7) – tento bodový zisk je ale spôsobený skôr poklesom u najbližších konkurentov ako samotným zvýšením úspešnosti získavania grantových
prostriedkov. Prepad Lekárskej fakulty UPJŠ (LF UPJŠ) je spôsobený horším plnením kritérií počtu študentov vyslaných na zahraničné pobyty (SV9) a zvýšením absolventskej nezamestnanosti (SV10).
Na posledné miesto sa tento rok dostala Fakulta zdravotníckych odborov PU (FZO PU) kvôli nízkej
vedeckej produkcii, absencii doktorandov a zhoršeniu plnenia kritéria absolventskej nezamestnanosti.
24
Jediná súkromná vysoká škola v skupine MED, Vysoká škola sv. Alžbety (VŠ SA), si udržala 7. miesto.
Pre fakultu je charakteristický najmä extrémne vysoký počet externých študentov 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia – viac ako 11 000 – čo v rámci skupiny MED predstavuje takmer 80% všetkých
študentov externého štúdia.
Z hľadiska kritérií v skupine „atraktivita štúdia“ najnižšiu absolventskú nezamestnanosť má JLF UK
(0,4%) a naopak najvyššiu FZO PU (5,7%). Najväčší pokles nezamestnanosti zaznamenala Fakulta
sociálnych vied a zdravotníctva UKF o takmer 4 percentuálne body zo 6,6% na 2,7%.
V kritériách VV4b a VV4c sledujúcich koreláciu vedeckého výkonu a počtu doktorandov, vykazuje najlepšie
výsledky FaF UK, keď pri 3% podiele doktorandov za skupinu dosahuje 12% podiel v publikáciách a 14%
v citáciách. Pozitívne výsledky v týchto ukazovateľoch vykazujú aj všetky lekárske fakulty. Najvýraznejšie
sa kritériá „doktorandského paradoxu“ prejavili pri VŠ SA a Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce TU.
Čo sa týka zhodnotenia skupiny ako celku, napriek tomu, že záujem o štúdium medziročne stúpol, pomer zapísaných k prijatým naopak poklesol. Fakulty prvej podskupiny majú v priemere vysoký, takmer
25% podiel zahraničných študentov na všetkých študentoch (SV8) oproti 1,3% u druhej podskupiny.
Pozitívom je aj mierny pokles absolventskej nezamestnanosti celej skupiny na 1,2%, ktorá patrí k suverénne najnižším spomedzi všetkých skupín fakúlt.
25
88
81
69
60
55
2.
Farmaceutická fakulta UK
64
69
77
73
57
3.
Lekárska fakulta UPJŠ
72
60
51
49
97
4.
Lekárska fakulta UK
83
79
57
54
28
5.
Fakulta sociálnych vied a zdrav. UKF
57
49
58
38
14
6.
Fakulta zdrav. a sociálnej práce TU
65
35
38
53
13
7.
VŠ zdrav. a sociálnej práce sv. Alžbety
41
56
16
31
47
8.
Fakulta zdravotníctva TUAD
43
40
46
0
0
9.
Fakulta zdravotníctva KU
63
46
10
1
9
10.
Fakulta zdravotných odborov PU
40
50
7
0
25
70,5
67,7
65,7
60,5
43,2
40,9
38,3
25,8
25,7
24,4
0
200
Jesseniova lekárska fakulta UK
201
1.
9
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
akt
ti
SV6 ivi
t
a
pub –SV1 štúd
0 ia
VV1likáci
– e
dok VV2aa citá
t
cie
VV4orands
a k
gra –VV6é štúdi
nto
um
VV7 vé p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina MED
1.
1.
1.
3.
2.
3.
2.
4.
2.
4.
3.
4.
5.
7.
7.
6.
6.
5.
7.
5.
6.
8
n.a. n.a.
10.
8.
9.
9.
9.
8.
3.4 Skupina AGRO
„Najpokojnejšou“ zo všetkých skupín fakúlt je skupina AGRO, kde oproti minulému roku nedošlo k žiadnym zmenám v poradí. Tradičným víťazom je Univerzita veterinárneho lekárstva (UVL), ktorá nemá
fakulty a u ktorej mierny pokles nastal len v plnení kritérií počtu profesorov a docentov na sto študentov denného a externého štúdia (SV2) a pomeru počtu profesorov, docentov a učiteľov s titulom PhD.
k počtu všetkých učiteľov (SV4). Zlepšenie u UVL možno pozorovať pri kritériách ako priemerný počet
citácií na publikáciu (VV2a) či podiel študentov doktorandského štúdia na celkovej citovanosti (VV4c).
UVL taktiež jasne vedie v podiele zahraničných študentov na celkovom počte študentov (7,5%), pričom
priemer skupiny je v tomto kritériu len 2,2%.
Lesnícka fakulta TUZVO (LF TUZVO) si udržala vedúcu pozíciu v skupine kritérií „učitelia a študenti“ (SV1 –
SV4) a najviac sa zlepšila aj v ukazovateli publikačnej činnosti (VV1). Najväčší prepad u nej naopak nastal
pri kritériách „atraktivita štúdia“ (SV6 – SV10), kde pokles nastal takmer v každom kritériu; výraznejšie
stúpla najmä absolventská nezamestnanosť (SV10).
Najnižšie plnenie takmer všetkých skupín kritérií má Fakulta záhradného a krajinného inžinierstva SPU
(FZKI SPU), ktorá zaostáva najmä vo vedeckej produkcii (VV1 – VV2a), pomere doktorandov k vedeckej
produkcii (VV4b a VV4c) a tiež aj grantovej úspešnosti (VV7 – VV10).
Z hľadiska kritérií v skupine „atraktivita štúdia“ sú veľmi veľké rozdiely najmä u absolventskej nezamestnanosti, kde najnižšiu mieru dosahuje Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU (1,6%) a naopak najvyššiu
LF TUZVO (17,5%). Najväčší nárast nezamestnanosti, o viac ako 9 percentuálnych bodov na takmer 11%,
zaznamenala Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov SPU, najväčší pokles je naopak u UVL, a to o 8
percentuálnych bodov z 12,5% na 4,4%.
Najlepšie pri plnení kritérií VV4b a VV4c sledujúcich koreláciu vedeckého výkonu a počtu doktorandov
obstála UVL, ktorá je pri takmer 29% podiele na všetkých doktorandoch skupiny zodpovedná za 35%
publikácií a 44% citácií v období posledných troch rokov. Dobré plnenie týchto kritérií ukazuje aj LF TUZVO.
Ak sa pozrieme na skupinu ako celok, medzi najväčšie pozitíva patrí narást celkového počtu citácií až
o 10%. Na druhej strane najväčším negatívom je absolventská nezamestnanosť, ktorá zaznamenala najvyšší
medziročný nárast (o viac ako 3,5 percentuálneho bodu) a dostala sa tak na najvyššiu hodnotu spomedzi
všetkých skupín fakúlt (viac ako 10%). Ďalším negatívom je aj takmer 10% pokles v celkovej grantovej úspešnosti.
26
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
Univerzita veterinárskeho lekárstva
82
78
86
72
75
2.
Lesnícka fakulta TUZVO
93
33
85
82
78
3.
Fakulta biotech. a potravinárstva SPU
80
69
69
83
34
4.
Fakulta agrobiol. a potrav. zdrojov SPU
74
52
41
66
25
5.
Drevárska fakulta TUZVO
71
53
26
54
24
6.
Fakulta záhr. a krajin. inžinierstva SPU
68
65
14
52
18
78,8
74,4
66,8
51,4
45,8
43,4
200
9
1.
201
0
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
a
ti
SV6ktivi
t
a
–
pub SV1 štúd
0 ia
VV1likáci
– e
dok VV2aa citá
t
cie
VV4orands
a k
gra –VV6é štúdi
nto
um
VV7 vé p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina AGRO
1.
1.
1.
2.
2.
2.
3.
3.
4.
4.
4.
3.
5.
4.
5.
6.
6.
6.
3.5 Skupina EKONOM
V skupine fakúlt EKONOM nastalo oproti minulému roku niekoľko zmien, avšak prvé štyri miesta ostali
nezmenené. Obchodná fakulta EU v Bratislave sa posunula z minuloročného 9. na tohtoročné 5. miesto.
Fakulta ekonómie a podnikania PEVŠ (FEP PEVŠ) klesla z 5. na 8.miesto. V strednej časti rebríčka tak
došlo k niekoľkým menším posunom, vrchná a spodná časť však ostala bezo zmien.
Opätovným víťazom je Ekonomická fakulta TUKE (EF TUKE), ktorá si dokázala udržať celkové vysoké
plnenie väčšiny kritérií – malé zlepšenie nastalo v ukazovateľoch pokrývajúcich doktorandské štúdium
(podiel študentov doktorandského štúdia na celkovej citovanosti (VV4c) a podiel celkového počtu absolventov denného doktorandského štúdia na celkovom počte profesorov a docentov (VV5)). EF TUKE
je aj tento rok jasným lídrom v sume grantových prostriedkov na tvorivého pracovníka. Fakulta si tak
zvýšila svoj náskok oproti minulému roku, čo je spôsobené aj stagnáciou, resp. miernym zhoršením
plnenia kritérií u ostatných fakúlt.
Za pozitívny posun Obchodnej fakulty EU (OF EU) je zodpovedné mierne zlepšenie, ale najmä už vyššie
spomínaná stagnácia či zhoršenie ostatných fakúlt. Bodový rozostup medzi 5. miestom a 12. miestom
v rebríčku je veľmi tesný, teda rozdiely medzi jednotlivými fakultami sú veľmi malé a aj drobné zlepšenie/zhoršenie v plnení niektorého kritéria oproti ostatným môže znamenať výraznejší posun v rebríčku.
Za prepadom o tri miesta Fakulty ekonómie a podnikania PEVŠ je zhoršenie v plnení takmer všetkých
kritérií. Najviac stratila fakulta v kritériách pokrývajúcich publikačnú činnosť a citácie (VV1 a VV2), keďže
oproti miernemu nárastu publikácií aj citácií sa počet tvorivých pracovníkov výrazne navýšil.
Opäť sa opakuje paradoxná situácia z minulého roku, kde Fakulta manažmentu PU má najväčší záujem
uchádzačov k počtu plánovaných miest (13,1), čo je viac ako trojnásobok priemeru fakúlt v skupine (3,8),
čomu ale nezodpovedá pomer počtu zapísaných študentov k prijatým, ktorý je u tejto fakulty naopak
najnižší (0,3), čo predstavuje menej ako polovicu priemeru tejto skupiny (0,7). S veľkou pravdepodobnosťou to znamená, že u veľkého počtu prihlášok je táto fakulta uvedená len ako „záložná“ a reálne
preferencie uchádzačov sú značne odlišné.
Z hľadiska kritérií v skupine „atraktivita štúdia“ (SV9, SV10), suverénne najviac študentov do zahraničia
vysiela Fakulta managementu UK (FM UK – 12,4%), pričom v priemere vysielajú fakulty tejto skupiny
do zahraničia 3,4% študentov. Počet vyslaných študentov FM UK tvorí skoro 30% podiel všetkých vyslaných študentov za skupinu. Najnižšiu absolventskú nezamestnanosť má taktiež FM UK (0,7%), spolu
s FEP PEVŠ (1%), FEM SPU (1%), OF EU (1,1%) a naopak najvyššia absolventská nezamestnanosť je
u PHF EU (11,9%) a Ekonomickej fakulty UJS (14,2%). Najväčší medziročný nárast nezamestnanosti,
o takmer 3 percentuálne body (z 1,6% na 4,6%), má Fakulta hospodárskej informatiky EU, a najväčší
pokles, o 2,5 percentuálneho bodu, zaznamenala Vysoká škola medzinárodného podnikania v Prešove.
V plnení oboch kritériách VV4b a VV4c sledujúcich koreláciu vedeckého výkonu a počtu doktorandov je
najlepšia EF TUKE, ktorá má pri 4,5% podiele doktorandov v skupine skoro 24% podiel na publikáciách
a viac ako 25% podiel na citáciách evidovaných v medzinárodných databázach. Najvýraznejšie sa „doktorandský paradox“ prejavil pri dvoch fakultách – FM UK a FPEDAS ŽU, ktoré majú spolu viac ako 30%
podiel doktorandov v skupine ale iba 7% podiel na publikáciách a 1,6% podiel na citáciách.
Čo sa týka zhodnotenia skupiny ako celku, zvýšil sa nielen záujem o štúdium, ale aj pomer zapísaných
k počtu prijatých. Medzi veľmi zaujímavé patrí aj výrazné zvýšenie publikačného a citačného výkonu
skupiny v medzinárodných databázach, ktorý medziročne stúpol až o desiatky percent. Naopak mierne narástla absolventská nezamestnanosť (na 3,7%), ktorá však stále patrí medzi najnižšie spomedzi
všetkých fakúlt.
27
64
53
81
87
72
2.
Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU
70
55
75
75
38
3.
Národohospodárska fakulta EU
87
53
51
54
47
4.
Ekonomická fakulta UMB
76
36
60
56
8
5.
Obchodná fakulta EU
65
55
29
56
7
6.
Fakulta PEDAS ŽU
73
55
8
51
14
7.
Fakulta hospodárskej informatiky EU
69
45
34
48
3
8.
Fakulta ekonómie a podnikania PEVŠ
80
41
42
22
12
9.
Fakulta managementu UK
45
73
35
33
8
10.
Fakulta podnikového manažmentu EU
78
50
17
43
6
11.
Podnikovohospodárska fakulta EU
62
43
32
50
4
12.
Fakulta manažmentu PU
69
45
37
26
9
13.
VŠMP ISM Slovakia v Prešove
64
38
1
0
14
14.
Ekonomická fakulta UJS
42
26
1
0
0
71,2
62,6
58,4
47,3
42,7
40,2
40,0
39,2
38,9
38,7
38,3
37,1
23,5
13,9
0
200
Ekonomická fakulta TUKE
201
1.
9
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
a
ti
SV6ktivi
t
a
–
pub SV1 štúd
0 ia
VV1likáci
– e
dok VV2aa citá
t
cie
VV4orands
a k
gra –VV6é štúdi
nto
um
VV7 vé p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
Fak
ult
a
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina EKONOM
1.
2.
1.
2.
1.
2.
3.
3.
3.
4.
4.
9.
9.
6.
4.
6.
5.
5.
8.
9.
8.
5.
n.a. n.a.
7.
7.
7.
11.
10.
10.
10.
8.
6.
12.
12.
11.
13.
11
n.a.
14.
13.
12.
3.6 Skupina OSTATNE SPOL
V skupine fakúlt OSTATNE SPOL nenastali žiadne výrazné posuny fakúlt smerom nahor alebo nadol.
Na prvých dvoch miestach ostalo poradie nezmenené – naďalej s náskokom vedie Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK (FSEV UK) pred Fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov UMB (FPVMV
UMB). Na tretie miesto sa tento rok posunula Fakulta Stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre (FSŠ UKF).
Už tretíkrát je na 1. mieste FSEV UK, ktorá si však oproti minulému roku pohoršila v plnení viacerých
kritérií. V porovnaní s ostatnými fakultami si FSEV UK pohoršila napríklad v grantovej úspešnosti na
tvorivého pracovníka, či v pomere počtu prihlásených uchádzačov k plánovaným (ktorý ale stále patrí
medzi najvyššie v skupine). FSEV UK ostáva najhorší pomer počtu zapísaných študentov k prijatým,
v tomto roku však tento ukazovateľ klesol až na 0,4, zatiaľ čo priemer za skupinu je na hodnote 0,7.
FSEV UK však stále zostáva jasným lídrom v publikačnej činnosti a citačnom výkone. Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF sa zlepšila v kritériách pokrývajúcich publikačnú a citačnú činnosť (VV1 – VV2a)
28
a doktorandské štúdium (VV4a – VV6). V prvom prípade má fakulta dvojnásobný nárast citácií na tvorivého pracovníka, v druhom prípade si výrazne zlepšila podiel priemerného počtu absolventov doktorandského štúdia na priemernom počte všetkých študentov 1. ročníka doktorandského štúdia (VV4a)
a lepší má aj podiel počtu absolventov denného doktorandského štúdia na celkovom počte profesorov
a docentov (VV5).
Z hľadiska kritérií v skupine „atraktivita štúdia“ (SV9 a SV10), najviac študentov do zahraničia vysiela
Fakulta medzinárodných vzťahov EU (FMEV EU – 11%), pričom priemerne tieto fakulty vysielajú do zahraničia 4% svojich denných študentov. Veľký rozdiel je aj medzi najnižšou a najvyššou absolventskou
nezamestnanosťou. Najvyššiu nezamestnanosť má rovnako ako v minulom roku Fakulta verejnej správu UPJŠ (17%) a najnižšiu má opäť Fakulta medzinárodných vzťahov EU (0,8%). Vysoký nárast nezamestnanosti zaznamenala Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja SPU a to z minuloročných
1,5% na tohoročných viac ako 12%, čo predstavuje nárast o takmer 11 percentuálnych bodov.
Čo sa týka kritérií v skupine „doktorandské štúdium“ (VV4b a VV4c), vedúcu pozíciu si v oboch kritériách
udržala Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF. „Doktorandský paradox“ sa prejavil najmä u fakúlt EU,
UMB a UCM, ktoré majú vysoký podiel doktorandov (viac ako 50%), čo je ale vyvážené iba minimálnou
publikačnou produkciou.
Pre skupinu ako celok platia nasledovné závery – pretrváva trend zvyšujúceho sa podielu učiteľov
s PhD. na všetkých učiteľoch, ako aj značný nárast publikačného a citačného výkonu v medzinárodných databázach. Naopak negatívom je pokles záujmu uchádzačov o štúdium a pomeru zapísaných
a prijatých študentov, a tiež stúpajúca absolventská nezamestnanosť, ktorá medziročne stúpla o viac ako
1,1 percentuálneho bodu na 4,5%.
29
72
68
72
53
63
2.
Fakulta pol. vied a medz. vzťahov UMB
90
63
39
51
46
3.
Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF
71
32
68
68
19
4.
Fakulta medzinárodných vzťahov EU
78
77
22
47
4
5.
Fakulta eur. štúdíi a reg. rozvoja SPU
57
42
33
20
69
6.
Fakulta špeciálneho inžinierstva ŽU
71
50
9
46
39
7.
Fakulta masmed. komunikácie UCM
50
58
0
30
14
8.
Stredoeurópska VŠ v Skalici
84
31
0
12
13
9.
Fakulta verejnej správy UPJŠ
58
29
21
0
7
10.
Fakulta sociálno-ekon. vzťahov TUAD
43
41
6
0
0
65,6
58,0
51,6
45,7
44,1
43,0
30,4
28,1
23,1
18,2
0
200
Fakulta sociálnych a ekon. vied UK
201
1.
9
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
akt
ti
SV6 ivi
ta š
–
S
pub V1 túd
0 ia
VV1likáci
– e
dok VV2aa citá
t
cie
VV4orands
a k
gra –VV6é štúdi
nto
um
VV7 vé p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina OSTATNE SPOL
1.
1.
3.
2.
2.
2.
5.
6.
6.
3.
3.
1.
4.
4.
4.
6.
8.
7.
n.a. n.a.
5.
5.
n.a. n.a.
9.
7.
7.
10..
8.
8.
3.7 Skupina FILOZOF
V skupine filozofických fakúlt nastalo niekoľko zmien, keď sa na 1. miesto po roku vrátila Fakulta
humanitných a prírodných vied PU v Prešove (FHPriV PU) a zo 6. miesta na 3. sa posunula Filozofická
fakulta KU v Ružomberku (FiF KU). Najvýraznejší posun ale nastal pri minuloročnom nováčikovi Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach (FiF UPJŠ), ktorá klesla z 1. na 5. miesto. V dolnej časti rebríčka neboli
zaznamenané výraznejšie zmeny.
Fakulta humanitných a prírodných vied PU sa zlepšila v kritériách počet učiteľov na sto študentov denného aj externého štúdia (SV1) a počet profesorov a docentov na sto študentov denného aj externého
štúdia (SV2). Zlepšenie nastalo aj pri počte publikácií na tvorivého pracovníka v medzinárodných databázach a CREPČ (VV1), ale najvýraznejší nárast badať pri ukazovateli počtu citácií (VV2) a v priemernom
počte citácií na publikáciu (VV2a). Tento vysoký nárast možno s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať
zlepšenej evidencii a masívnemu doplneniu záznamov v niektorých univerzitných knižniciach.
Za vzostupom Filozofickej fakulty KU je zlepšenie v plnení väčšiny ukazovateľov, kde najvýraznejší je
nárast v získaných prostriedkov z grantových agentúr VEGA a KEGA a to o takmer 30%.
Za poklesom Filozofickej fakulty UPJŠ stojí zhoršenie v plnení takmer všetkých kritérií. Najvýraznejšie
sú zmeny v ukazovateľoch pokrývajúcich „atraktivitu štúdia“ (SV6 –SV10) a „doktorandský paradox“
(VV4b a VV4c). Fakulte sa tiež medziročne zvýšila absolventská nezamestnanosť o viac ako 4,5 percentuálneho bodu na takmer 9,5% a počet doktorandov rovnako stúpal rýchlejšie ako počet prác a publikácií na tvorivého pracovníka.
Na posledných troch priečkach sú podobne ako minulý rok fakulty UMB, UKF a UCM kvôli slabým výstupom vo vede, v počte ktorých výrazne zaostávajú za ostatnými fakultami a tiež aj z dôvodu nízkeho
objemu prostriedkov získaných z grantov na tvorivého pracovníka.
Aj u tejto skupiny fakúlt je veľký rozdiel medzi najnižšou a najvyššou absolventskou nezamestnanosťou. Najvyššiu absolventskú nezamestnanosť vykazuje Filozofická fakulta PU (FiF PU – 14%), čo predstavuje viac ako dvojnásobok priemeru celej skupiny a nezamestnanosť blízku 10% majú aj absolventi
FiF TU a FiF UPJŠ. Naopak najnižšiu absolventskú nezamestnanosť dosahuje Fakulta humanitných vied
UMB (0,9%).
Čo sa týka priemerných výsledkov za celú skupinu, vedecká produkcia fakúlt je stále pomerne nízka
v publikáciách registrovaných v medzinárodných databázach, medziročne však výrazne narástla, rovnako ako aj počet citácií. Zaznamenaný bol aj mierny nárast podielu profesorov a docentov na všetkých
učiteľoch a mierny pokles počtu prihlásených uchádzačov k plánu a počtu zapísaných k prijatým. Oproti
minulému roku tiež výraznejšie stúpla absolventská nezamestnanosť – až o 1,2 percentuálneho bodu
a dosahuje úrovne takmer 6%.
30
80
57 99** 44
67
2.
Filozofická fakulta UK
96
80
40
57
41
3.
Filozofická fakulta KU
82
59
30
42
74
4.
Filozofická fakulta TU
88
52
35
58
44
5.
Filozofická fakulta UPJŠ
66
37
85
36
48
6.
Filozofická fakulta PU
88
51
37
43
48
7.
Fakulta humanitných vied UMB
74
73
25
47
23
8.
Filozofická fakulta UKF
68
69
24
43
16
9.
Filozofická fakulta UCM
64
48
18
49
25
69,2
62,7
57,3
55,4
54,6
53,4
48,6
44,1
40,9
0
200
Fakulta human. a prírodných vied PU
201
1.
9
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
akt
ti
SV6 ivi
ta š
–
S
pub V1 túd
0 ia
VV1likáci
– e
dok VV2aa citá
t
cie
VV4orands
a k
gra –VV6é štúdi
nto
um
VV7 vé p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
Fak
ult
a
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina FILOZOF*
2.
1.
2.
3.
2.
1.
6.
4.
5.
4.
5.
4.
1.
n.a. n.a.
5.
3.
3.
7.
6.
7.
8.
7.
6.
9.
8.
8.
* Pozri errata.
** FHPriV PU je fakulta zameraná čiastočne aj na prírodné vedy, výsledky ktorých tvoria aj veľkú časť jej vedeckého výkonu.
3.8 Skupina PRAV
V skupine právnických fakúlt nedošlo k výraznejším zmenám, iba Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach
(PraF UPJŠ) sa posunula z 3. miesta na 2. a vymenila si tak miesto s Právnickou fakultou UK v Bratislave
(Praf UK), ktorá klesla na 3. miesto.
Právnická fakulta Trnavskej univerzity (PraF TU) ostáva aj tento rok na 1. mieste, keď mierny nárast
zaznamenala vo väčšine skupín indikátorov. Zaujímavosťou je, že aj keď má fakulta najvyšší pomer
prihlásených uchádzačov k plánovanému počtu miest (3,4), tak pomer počtu zapísaných k počtu prijatých je v tejto skupine fakúlt najnižší (0,6), čo môže indikovať, že veľký počet záujemcov o štúdium si
sem podáva len „záložnú“ prihlášku a v prípade prijatia aj na inú fakultu sa zapíšu skôr inde.
Za posunom na vyššiu pozíciu Právnickej fakulty UPJŠ je najmä zlepšenej publikačnej činnosti (VV1) a zvýšenie počtu citácií (VV2). Jemný nárast je aj u Právnickej fakulty UK, je ale menší ako u PraF UPJŠ. Zlepšenie u PraF UPJŠ nastalo taktiež aj v kritériách pokrývajúcich doktorandské štúdium (VV4a – VV6). Na poslednom mieste zostáva rovnako ako po minulé roky Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela (PraF UMB)
z dôvodu slabého plnenia ukazovateľov publikácií a citácii a tiež nízkej grantovej úspešnosti. Súkromná
Fakulta práva PEVŠ aj napriek znevýhodneniu v grantovej oblasti dosahuje dobré výsledky. Spomedzi fakúlt
v skupine má najlepší pomer počtu profesorov a docentov na všetkých učiteľov (SV2), tiež má viac ako 16%
podiel zahraničných študentov (SV8) a dosahuje aj nulovú absolventskú nezamestnanosť (SV10).
31
Ak hodnotíme kritériá v skupine „atraktivita štúdia“, tak najnižšiu mieru nezamestnanosti má Fakulta
práva PEVŠ (0%), a naopak najvyššiu mieru dosahuje PraF UPJŠ (10%).
V kritériách VV4b a VV4c sledujúcich koreláciu vedeckého výkonu a počtu doktorandov má najlepšie
výsledky PraF TU. Pri 19% podiele doktorandov v rámci skupiny má 28% podiel na publikáciách a 62%
podiel na citáciách evidovaných v CREPČ a knižničných databázach. Všetky fakulty tejto skupiny však
majú nízku publikačnú produkciu v medzinárodných databázach.
Priemerné výsledky za celú skupinu poukazujú na nárast pomeru počtu profesorov a docentov k počtu
všetkých učiteľov, takisto stúpa aj počet doktorandov v pomere k počtu študentov denného štúdia
1. a 2. Stupňa vysokoškolského štúdia. Oproti minulému roku tiež klesol pomer počtu prihlásených
uchádzačov k plánu a počtu zapísaných k prijatým. Pozitívom je pokles absolventskej nezamestnanosti
o viac ako 0,6 percentuálneho bodu a s hodnotou 3,2% ide o druhú najlepšiu skupinu fakúlt v tomto
ukazovateli, hneď po skupine MED.
74
53
100
91
45
2.
Právnická fakulta UPJŠ
90
44
53
54
67
3.
Právnická fakulta UK
88
66
38
61
51
4.
Fakulta práva PEVŠ
75
78
30
15
0
5.
Právnická fakulta UMB
67
62
18
2
7
72,6
61,2
60,9
42,5
31,2
0
200
Právnická fakulta TU
201
1.
9
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
akt
ti
SV6 ivi
t
a
pub –SV1 štúd
0 ia
VV1likáci
– e
dok VV2aa citá
t
cie
VV4orands
a k
gra –VV6é štúdi
nto
um
VV7 vé p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina PRAV
1.
2.
2.
3.
3.
3.
2.
1.
1.
4.
5.
n.a. n.a.
4.
4.
3.9 Skupina PEDAGOG
V skupine pedagogických fakúlt nedošlo v tomto roku k zmene lídra ani druhého v poradí. Zo 7. na
3. miesto sa dostala Pedagogická fakulta PU v Prešove (PedF PU) a Pedagogická fakulta KU v Ružomberku (PedF KU) klesla v hodnotení z 5. na 8. miesto.
Pedagogická fakulta TU (PedF TU) si udržala jasnú prvú pozíciu v ukazovateľoch publikácií a citácií
(VV1 a VV2) a celkovo si mierne polepšila vo všetkých kritériách, najvýraznejšie v grantovej úspešnosti.
Fakulta síce nezískala viac finančných prostriedkov na tvorivého pracovníka v absolútnom vyjadrení, ale
v relatívnom porovnaní s ostatnými fakultami získala viac bodov, čo znamená, že niektoré fakulty majú
nižší podiel financií na tvorivého pracovníka oproti minulému roku.
32
Za posunom Pedagogickej fakulty PU v Prešove (PedF PU) je zlepšenie hneď v niekoľkých kritériách, ako
napríklad pomer počtu študentov na profesora a docenta (SV2), či počet publikácií a citácií na tvorivého
pracovníka (VV1 a VV2). Tento výrazný medziročný nárast citácií možno s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať zlepšenej evidencii záznamov v CREPČ a doplneniu údajov v univerzitnej knižnici. Zlepšenie
nastalo aj v grantovej úspešnosti, kde sa ako u jednej z mála fakúlt v skupine zvýšil objem finančných
prostriedkov získaných z agentúr KEGA a VEGA.
Za prepadom Pedagogickej fakulty KU v Ružomberku nemožno hľadať výrazné zhoršenie v plnení
kritérií, ale skôr zlepšenie ostatných fakúlt v skupine. Na poslednom mieste sa aj tento rok nachádza
Pedagogická fakulta UJS v Komárne (PedF UJS) a to v dôsledku nižších ukazovateľov vo výskume a tiež
v dôsledku absencie absolventov doktorandského štúdia.
Plnenie kritérií v skupine „atraktivita štúdia“ poukazuje na vplyv absolventskej nezamestnanosti, ktorá
najvýraznejšie stúpla „športovým“ fakultám, Fakulte telesnej výchovy a športu UK o 5 percentuálnych
bodov z 3,5% na 8,5% a Fakulte športu PU o 3,5 percentuálneho bodu zo 4,2% na 7,7%. Tieto fakulty
tiež ako jediné v skupine dosahujú hodnoty absolventskej nezamestnanosti vyššie ako 5%.
Čo sa týka priemerných výsledkov za celú skupinu, vedecká produkcia fakúlt je stále pomerne nízka
v časopisoch registrovaných v medzinárodných databázach, aj keď je tu zrejmý stúpajúci trend. Priemerná absolventská nezamestnanosť celej skupiny stúpla takmer o 0,8 precentuálneho bodu a atakuje
hranicu 4%, stále ale patrí skôr k nižším hodnotám.
33
78
57
100
56
82
2.
Fakulta tel. výchovy a športu UK
98
62
51
61
24
3.
Pedagogická fakulta PU
85
55
38
45
70
4.
Pedagogická fakulta UK
69
69
27
54
64
5.
Pedagogická fakulta UMB
75
75
37
50
37
6.
Pedagogická fakulta UKF
79
69
38
47
19
7.
Fakulta športu PU
92
40
28
26
56
8.
Pedagogická fakulta KU
89
52
26
39
29
9.
Pedagogická fakulta UJS
79
58
23
24
19
74,5
59,2
58,7
56,6
54,7
50,4
48,5
47,0
40,5
0
200
Pedagogická fakulta TU
201
1.
0
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
akt
ti
SV6 ivi
ta š
–
S
pub V1 túd
0 ia
VV1likáci
–VV e a c
dok
2a itác
ie
VV4torands
a–V ké š
t
gra
n V6 údium
VV7tové p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina PEDAGOG
1.
2.
4.
2.
1.
1.
7.
8.
6.
3.
5.
5.
4.
3.
2.
6.
7.
7.
8.
4.
3.
5.
6.
8.
9.
9.
9.
3.10 Skupina UMEL
Oproti minulému roku nastalo v tejto skupine fakúlt hneď niekoľko zmien, keď sa z 3. miesta na 1. posunula Divadelná fakulta VŠMU v Bratislave (DF VŠMU) a o tri miesta smerom nahor postúpila aj Vysoká
škola výtvarných umení v Bratislave (VŠVU). Fakulta múzických umení AU v Banskej Bystrici (FMU AU)
naopak klesla z 1. na 4. miesto. Pokles o tri miesta nastal aj pri Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU a to
z 2. na 5. miesto. Medzi týmito fakultami existovali ale len veľmi malé bodové rozostupy, preto aj malé
zmeny mohli mať významnejší dopad na posun v rebríčku. Na posledných miestach nebol zaznamenaný
žiaden pohyb a odstup od ostatných sa ešte mierne zväčšil.
Na prvé miesto sa dostala DF VŠMU vďaka zlepšeniu v kritériách počtu profesorov a docentov na
študenta (SV2), pomeru počtu profesorov a docentov na počet všetkých učiteľov (SV4) a publikačnej
činnosti (VV1).
Vysoká škola výtvarných umení sa zlepšila najmä v publikačnej činnosti (VV1) a náraste grantovej
úspešnosti, ktorá stúpla o viac ako 30%. Fakulta má aj najlepší podiel počtu doktorandov denného
štúdia na počte denných študentov bakalárskeho a magisterského štúdia (VV6).
Pokles FMU AU spôsobilo aj zlepšenie ostatných fakúlt v publikačnej činnosti (VV1) a zhoršenie v tomto prípade nastalo aj v kritériách pokrývajúcich „doktorandský paradox“ (VV4b a VV4c). Obe klesajúce
fakulty sa celkovo v plnení jednotlivých kritérií nezhoršili, skôr fakulty, ktoré ich tento rok predbehli,
sa výraznejšie zlepšili.
V kritériách „atraktivity štúdia“ nastali najväčšie zmeny v absolventskej nezamestnanosti (SV10), kde
nezamestnanosť výrazne narástla FDU AU a FMU AU a to o viac ako 5 percentuálnych bodov pri oboch
fakultách. Naopak VŠVU a DF VŠMU zaznamenali pokles nezamestnanosti a to o skoro 7 resp. 3 percentuálne body. Najvyššiu nezamestnanosť má stále Fakulta umení TUKE v Košiciach (FU TUKE) – ktorá
dosahuje viac ako 15%.
V kritériu VV4b nastali zmeny a to najmä vďaka nízkemu počtu doktorandov na FU TUKE a následným
vysokým podielom doktorandov na publikáciách. U všetkých ostatných sa prejavil „doktorandský paradox“, keď vysoký počet doktorandov nekoreluje s výsledkami fakúlt vo vedeckej činnosti. Je potrebné
ešte poznamenať, že v tejto skupine fakúlt úplne absentujú citácie na publikačnú činnosť, a to nielen
v zahraničných, ale aj v domácich databázach. Aj z tohto dôvodu by možno bolo do budúcna zaujímavé
pre túto skupinu počítať výstupy z iných databáz, napr. Centrálneho registra umeleckej činnosti.
Čo sa týka priemerných výsledkov za celú skupinu, vedecká produkcia fakúlt je minimálna v časopisoch
registrovaných v medzinárodných databázach. Pozítivom ale je, že priemerná absolventská nezamestnanosť ako u jednej z mála skupín fakúlt poklesla a to o takmer 1 percentuálny bod na celkových 5,5%.
34
70
65
31
44
55
2.
Vysoká škola výtvarných umení
52
71
29
52
59
3.
Fakulta výtvarných umení AU
61
61
24
34
67
4.
Fakulta múzických umení AU
90
60
28
35
18
5.
Hudobná a tanečná fakulta VŠMU
75
69
11
53
18
6.
Filmová a televízna fakulta VŠMU
70
57
21
34
21
7.
Fakulta umení TUKE
51
52
33
23
17
8.
Fakulta dramatických umení AU
71
49
9
8
0
52,9
52,4
49,6
45,9
45,1
40,7
35,3
27,3
0
200
Divadelná fakulta VŠMU
201
1.
9
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
akt
ti
SV6 ivi
t
a
–
pub SV1 štúd
0 ia
VV1likáci
– e
dok VV2aa citá
t
cie
VV4orands
a k
gra –VV6é štúdi
nto
um
VV7 vé p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
Fak
ult
a
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina UMEL
3.
3.
4.
5.
4.
2.
4.
6.
6.
1.
5.
5.
2.
2.
1.
6.
1.
3.
7.
8.
8.
8.
7.
7.
3.11 Skupina TEOLOG
Zmeny metodiky výpočtu niektorých kritérií spolu s doplnením evidencie citácií sa najviac prejavili
v skupine teologických fakúlt. Na 1. miesto z minuloročného 5. sa dostala Pravoslávna bohoslovecká
fakulta PU (PBF PU) a posun o dve miesta, zo 7. na 5., nastal aj pri Gréckokatolíckej teologickej fakulte
PU (GKTF PU). Naopak Teologická fakulta TU v Trnave sa posunula z 2. na 4. miesto a Fakulta reformovanej teológie UJS (FRT UJS) v Komárne z 3. na 6. miesto.
Obe fakulty Prešovskej univerzity sa posunuli najmä kvôli nárastu bodov v kategórii indikátorov pokrývajúcich publikačné a citačné aktivity (VV1 – VV2a) a kategórii indikátorov pokrývajúcich doktorandské
štúdium (VV4a – VV6), kde sa PBF PU stala aj lídrom v oboch kategóriách. V prvej kategórii za ňou
nasleduje GKTF PU, Teologická fakulta KU v Ružomberku (TF KU) a na štvrtom mieste je Evanjelická
bohoslovecká fakulta UK v Bratislave (EBF UK). Opätovne – výrazný nárast citácií PBF PU a GKTF PU
možno s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať zlepšenej evidencii záznamov v CREPČ a doplneniu
údajov v univerzitnej knižnici.
Teologická fakulta KU v Ružomberku sa posunula zo 4. na 3. miesto takisto kvôli nárastu bodov v kategórii indikátorov pokrývajúcich publikačné a citačné aktivity (VV1 – VV2a). Výrazne jej polepšil aj fakt, že
ako jediná z teologických fakúlt získala aj zahraničný grant.
Evanjelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave sa po niekoľkých rokoch posunula na druhé miesto.
Pokles je dôsledkom 4. miesta v kategórii indikátorov VV1, VV2 a VV2a. Nárast pri tejto fakulte je ale
viditeľný pri grantovej úspešnosti, kde má medziročne viac ako dvojnásobný nárast finančných prostriedkov z agentúr VEGA a KEGA.
35
Pokles Fakulty reformovanej teológie UJS (FRT UJS) z 3. na 6. miesto spôsobila takmer nulová publikačná činnosť a tiež absencia grantov. Aj v tomto roku má fakulta najnižší počet študentov na učiteľa
a najvyšší pomer profesorov a docentov k počtu všetkých učiteľov. Viac ako 41% podiel zahraničných
študentov je najvyšší nielen v rámci tejto skupiny fakúlt, ale v rámci všetkých sledovaných fakúlt. Tento
jav je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený geografickou lokáciou fakulty.
V kritériách atraktivity štúdia väčšie zmeny nastali pri kritériu absolventská nezamestnanosť (SV10),
kde najväčší nárast nezamestnanosti zaznamenala GKTF PU a to o takmer 8 percentuálnych bodov
z viac ako 7% na viac ako 15%, čím v nezamestnanosti predbehla aj PBF PU (12%). V kritériách doktorandského štúdia (VV4b a VV4c) dominujú PBF PU a GKTF PU, kde majú pri spoločnom podiele 24%
doktorandov z celkového počtu doktorandov v tejto skupine fakúlt celkovo viac ako 43% podiel na publikačnej činnosti v CREPČ.
Vo všeobecnosti u tejto skupiny fakúlt pretrváva trend v poklese počtu prihlásených uchádzačov
k plánu a tiež nárast počtu doktorandov v pomere k počtu študentov 1. a 2. Stupňa vysokoškolského
štúdia. Negatívom je nárast absolventskej nezamestnanosti o viac ako 1,2 percentuálneho bodu na
5,5% a takmer nulová publikačná činnosť registrovaná v medzinárodných databázach.
36
50
41
90
63
44
2.
Evanjelická bohoslovecká fakulta UK
61
50
35
62
67
3.
Teologická fakulta KU
51
45
55
39
53
4.
Teologická fakulta TU
70
63
15
45
45
5.
Gréckokatolícka teol. fakulta PU
52
37
86
43
7
6.
Fakulta reformovanej teológie UJS
97
63
0
50
0
7.
Rímskokat. cyril. bohosl. fakulta UK
52
51
35
47
16
57,5
55,0
48,5
47,6
45,0
41,9
39,9
0
200
Pravoslávna bohosl. fakulta PU
201
1.
9
Predchádzajúce
umiestnenie
Ukazovatele
uči
SVt1elia a
– š
atr SV4 tuden
a
ti
SV6ktivi
t
a
–
pub SV1 štúd
0 ia
VV1likáci
– e
dok VV2aa citá
t
cie
VV4orands
a k
gra –VV6é štúdi
nto
um
VV7 vé p
–VV rost
10 riedk
y
Pri
em
er 2
012
201
1
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina TEOLOG
5.
4.
7.
1.
1.
1.
4.
5.
2.
2.
2.
5.
7.
6.
4.
3.
3.
3.
6.
7.
6.
4. O ARRA
Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2004
z iniciatívy bývalých študentských lídrov (R. Králiková, J. Barta) a osobností z akademického prostredia
(J. Pišút, F. Devínsky).
Poslaním ARRA je prispievať k zvyšovaniu kvality vzdelávania a vedy na Slovensku prostredníctvom
aktívneho získavania, analýzy a zverejňovania všeobecne dostupných a overiteľných údajov. Hlavným
cieľom ARRA je stimulovať pozitívne zmeny v slovenskom vysokom školstve. Okrem pravidelného
hodnotenia kvality vzdelávania a výskumu na fakultách vysokých škôl na Slovensku ARRA realizuje aj
hodnotenie výskumného potenciálu iných výskumných inštitúcií, organizuje odborné podujatia a pripravuje analýzy na súvisiace témy.
Kontakt:
Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA)
Bárdošova 2/A
831 01 Bratislava
tel.: 02/ 544 322 46
e-mail: [email protected]
web: www.arra.sk
37
Download

HODNOTENIE FAKÚLT VYSOKÝCH ŠKÔL 2012