ŠKOLSKÉ KNIŽNICE AKO INFORMAČNÉ
A KULTÚRNE CENTRÁ ŠKÔL
Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave
2010
Zostavila Rozália Cenigová
Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl
4. medzinárodná konferencia
Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave
2010
http://www.spgk.sk
© Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave, 2010
ISBN 978-80-970092-2-9
EAN 9788097009229
Ďakujeme podpredsedovi vlády a ministrovi školstva Slovenskej
republiky Jánovi Mikolajovi za prevzatie záštity nad 4. medzinárodnou
konferenciou Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl.
Vyslovujeme mu aj úprimnú vďaku za jeho osobný záujem
a podporu rozvoja školských knižníc na Slovensku.
OBSAH
PROGRAM 4. MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE ...................................................... 6
ÚVOD ....................................................................................................................................... 7
I.
ANALÝZA STAVU ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC NA SLOVENSKU ............................ 8
Rozália Cenigová
Analýza stavu školských knižníc za rok 2009 .................................................................... 9
II. MOŽNOSTI ROZVOJA A UPEVŇOVANIA ČITATEĽSKÝCH ZRUČNOSTÍ
VO VYUČOVACÍCH PREDMETOCH V STREDNÝCH ŠKOLÁCH .................... 25
Katarína Hincová
Miesto čítania s porozumením v nových stredoškolských učebniciach a čítankách –
možnosti rozvoja a upevňovania čitateľských zručností žiakov ....................................... 26
III. PREZENTÁCIA KNIŽNIČNÝCH PODUJATÍ NA PODPORU ČÍTANIA ŽIAKOV
NA SLOVENSKU A V ČESKEJ REPUBLIKE .......................................................... 31
Jana Nejezchlebová
Školní knihovny podporují čtenářskou gramotnost .......................................................... 32
Radmila Indráková
Česko-slovenský projekt Záložka do knihy spojuje školy ................................................ 37
Gabriela Futová
Prezentácia knižničných podujatí na podporu čítania žiakov ........................................... 41
Silvia Stasselová
Súčasnosť a perspektívy mediálne najúspešnejšieho podujatia na podporu čítania na
Slovensku .......................................................................................................................... 47
IV. PREMENA KLASICKÝCH ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC NA MULTIFUNKČNÉ
ŠKOLSKÉ KNIŽNICE .................................................................................................. 64
Anna Sukubová
Školská knižnica a málotriedka ......................................................................................... 65
Anna Hricová
Rozprávková Školská knižnica v Základnej škole Čaklov ............................................... 70
Zuzana Brutovská
Rozvíjanie čitateľskej gramotnosti u detí s mentálnym postihnutím prostredníctvom
detských kníh .................................................................................................................... 76
Edita Mrázová
Formovanie detských charakterov prostredníctvom čítania v Školskej knižnici vo
Fiľakove ............................................................................................................................ 81
V. ZÁVERY 4. MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE ................................................... 86
Príloha č. 1 Metodické usmernenie č.1/2009 k zlúčeniu školskej a obecnej knižnice, ktorá
bude evidovaná ako školská knižnica a umiestnená v priestoroch školy. Vzorový
delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí obecnej knižnice v... (miesto sídla)
............................................................................................................................. 88
Príloha č. 2 Vyhodnotenie česko-slovenského projektu Záložka do knihy spojuje školy ..... 94
Príloha č. 3 Vyhodnotenie 5. ročníka Súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice
k Medzinárodnému dňu školských knižníc 26. októbra 2009 ......................... 113
Program
4. medzinárodnej konferencie
09.30 – 10.00
Prezentácia
10.00 – 10.20
Otvorenie medzinárodnej konferencie
10.20 – 10.40
Analýza stavu školských knižníc za rok 2009
Rozália Cenigová, Slovenská pedagogická knižnica, Bratislava
10.40 – 11.00
Miesto čítania s porozumením v nových stredoškolských učebniciach
a čítankách – možnosti rozvoja a upevňovania čitateľských zručností
žiakov
Katarína Hincová, Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v
Trnave
11.00 – 11.20
Školní knihovny podporují čtenářskou gramotnost
Jana Nejezchlebová, Moravská zemská knihovna, Brno, ČR
11.20 – 11.40
Česko-slovenský projekt Záložka do knihy spojuje školy
Radmila Indráková, Národní pedagogická knihovna Komenského, Praha, ČR
11.40 – 12.00
Školská knižnica a málotriedka
Anna Sukubová, Mníchova Lehota
12.00 – 12.30
Slávnostné ocenenie víťazov „Súťaže o najzaujímavejšie podujatie
školskej knižnice“ k Medzinárodnému dňu školských knižníc 26. októbra
2009
12.30 – 13. 30
Obedňajšia prestávka
13.30 – 13.50
Prezentácia knižničných podujatí na podporu čítania žiakov
Gabriela Futová, Slovenská národná knižnica, Martin
13.50 – 14.10
Súčasnosť a perspektívy mediálne najúspešnejšieho podujatia na
podporu čítania na Slovensku
Silvia Stasselová, Spolok slovenských knihovníkov
14.10 – 14.30
Rozprávková Školská knižnica v Základnej škole Čaklov
Anna Hricová, Základná škola, Čaklov
14.30 – 14.45
Rozvíjanie čitateľskej gramotnosti u detí s mentálnym postihnutím
prostredníctvom detských kníh
Zuzana Brutovská, Špeciálna základná škola, Gelnica
14.45 – 15.00
Formovanie detských charakterov prostredníctvom čítania v Školskej
knižnici vo Fiľakove
Edita Mrázová, Základná škola, Fiľakovo
15.00 – 15.15
Záver medzinárodnej konferencie a diskusia
ÚVOD
Štvrtý ročník medzinárodnej konferencie Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá
škôl zorganizovala Slovenská pedagogická knižnica pod záštitou podpredsedu vlády
a ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja 13. mája 2010 v prednáškovej sále
Univerzitnej knižnice v Bratislave.
Na medzinárodnej konferencii sa zúčastnilo viac ako sto školských knihovníkov z celého
Slovenska, ako aj ďalší zástupcovia pedagogickej a knihovníckej verejnosti zo Slovenskej
republiky i z Českej republiky.
Texty uverejnené v tomto zborníku sú rozdelené do piatich častí.
I. časť prináša podrobnú analýzu stavu školských knižníc v Slovenskej republike za rok 2009.
Uzatvára ju správa o činnosti metodického centra Slovenskej pedagogickej knižnice pre
školské knižnice.
II. časť sa venuje možnostiam rozvoja a upevňovania čitateľských zručností žiakov.
Poukazuje na zastúpenie úloh na čítanie s porozumením v nových stredoškolských
učebniciach a cvičebniciach slovenského jazyka a literatúry. Zároveň upozorňuje aj na
dôležitosť prehodnotenia obsahového zamerania vysokoškolského štúdia budúcich učiteľov
i na nutnosť poskytnúť učiteľom kvalitnú metodickú prípravu v rámci konceptu ďalšieho
vzdelávania učiteľov.
III. časť informuje o celoslovenských a zahraničných projektoch na podporu čítania žiakov
základných a stredných škôl v Slovenskej republike i v Českej republike. Obsahuje aj
konkrétne inšpirácie na realizáciu podujatí v školských knižniciach alebo vo verejných
knižniciach. Podrobný prehľad je doplnený webovými odkazmi.
IV. časť popisuje predovšetkým premenu klasických knižníc na multimediálne školské
knižnice v základných školách v Mníchovej Lehote, Čaklove a vo Fiľakove vďaka finančnej
podpore Ministerstva školstva Slovenskej republiky v rámci rozvojového projektu
Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc a Súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej
knižnice k Medzinárodnému dňu školských knižníc. Prínos súťaže pre rozvoj čitateľskej
gramotnosti mentálne postihnutých detí prezentuje na svojich aktivitách Špeciálna základná
škola v Gelnici.
Zborník okrem prednášok obsahuje prílohy, ako metodické usmernenie zaoberajúce sa
podmienkami zlúčenia školskej a obecnej knižnice a vytvorenia školskej knižnice...,
vyhodnotenie česko-slovenského projektu Záložka do knihy spojuje školy a vyhodnotenie 5.
ročníka Súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice k Medzinárodnému dňu
školských knižníc 26. októbra 2009.
Rozália Cenigová
7
I. Analýza stavu školských knižníc na Slovensku
ANALÝZA STAVU ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC ZA ROK 2009
Rozália Cenigová
Základným východiskovým materiálom pre spracovanie analýzy stavu školských knižníc boli
štatistické údaje, ktoré školské knižnice uviedli vo Výkaze o školskej a akademickej knižnici
za rok 2009 [Škol (MŠ SR) 10 – 01] a ktoré spracoval Ústav informácií a prognóz školstva
v Bratislave v spolupráci so Školským výpočtovým strediskom v Banskej Bystrici.
Doplňujúcim materiálom boli právne knižničné normy, metodické odporúčania, správy
metodického centra Slovenskej pedagogickej knižnice pre školské knižnice, informácie
z webového portálu InfoLib, príspevky z printových médií, telefonický prieskum vo
vybraných školských knižniciach a vyžiadané informácie z regionálnych knižníc, ktoré
poskytovali metodickú pomoc školským knižniciam.
POČET ŠKÔL A ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC
Podľa celkového sumáru štatistického zisťovania bolo v sledovanom období zriadených 4 046
školských knižníc v 2 323 základných školách a stredných školách (tabuľka č. 1).
V niektorých základných školách naďalej poskytovali knižnično-informačné služby dva typy
školských knižníc, a to napríklad žiacka knižnica pre 1. stupeň, žiacka knižnica pre 2. stupeň
a učiteľská knižnica. Podobná situácia bola aj v niektorých stredných školách, kde súčasne
fungovala žiacka knižnica a učiteľská knižnica. Počet zlúčených školských knižníc
predstavoval 28 % z celkového počtu žiackych knižníc a učiteľských knižníc.
Z dôvodu rovnakého poskytovania knižnično-informačných služieb všetkým členom
školskej komunity bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie, náboženské vyznanie, národnosť,
jazyk, profesiu, spoločenské postavenie a z dôvodu, že zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach,
o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1997 Zb. o štátnej pamiatkovej
starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o knižniciach“) nedefinuje typ učiteľskej knižnice
a typ žiackej knižnice, majú povinnosť základné školy a stredné školy zlúčiť oba typy
knižníc pod spoločný názov školská knižnica. Termín zlúčenia je stanovený do 31. augusta
2010.
V porovnaní s rokom 2008 ubudlo 508 školských knižníc v 399 základných školách
a stredných školách. Dôvodom tohto úbytku bola uskutočnená náprava v oblasti vykazovania
školských knižníc zriadených v zmysle § 12 zákona o knižniciach. Niektoré školy nesprávne
vykazovali kabinetné zbierky ako školské knižnice, ba dokonca zopár stredných škôl omylom
vykazovalo každú kabinetnú zbierku, napríklad s prírodovedeckými, chemickými,
fyzikálnymi alebo zemepisnými pomôckami, za osobitnú učiteľskú knižnicu. V takomto
prípade sa stalo, že jedna stredná škola vykázala aj 4 učiteľské knižnice.
Oproti roku 2008 ubudlo 9 školských knižníc, ktoré boli integrované s verejnou knižnicou, a 6
pobočiek verejných knižníc, ktoré boli umiestnené v priestoroch škôl.
Je potrebné zdôrazniť, že väčšia časť základných škôl a stredných škôl nemá evidované svoje
školské knižnice v Zozname knižníc Slovenskej republiky, ktorý vedie Ministerstvo kultúry
SR. Povinnosť oznámiť Ministerstvu kultúry SR zriadenie školskej knižnice vyplýva pritom
zriaďovateľom školských knižníc z § 12 ods. 2 písm. b) knižničného zákona. Splnenie, či
9
nesplnenie tejto povinnosti si mohli zriaďovatelia školských knižníc overiť buď
v spomínanom zozname, ktorý je uvedený na webovej stránke Ministerstva kultúry SR, alebo
v Adresári školských knižníc v SR, ktorý sa nachádza na webovej stránke Slovenskej
pedagogickej knižnice, v časti Školské knižnice:
http://www.culture.gov.sk/uploads/f2/df/f2df1b46b084adccfc41996ba052c156/zoznam_knizn
ic.pdf
http://www.spgk.sk/swift_data/source/docky/Adresar_skolskych_kniznic_2010.xls
Z celkového počtu 3 329 základných škôl a stredných škôl evidovaných v registri škôl
a školských zariadení Ministerstva školstva SR v školskom roku 2009/2010 nemalo zriadenú
školskú knižnicu až 1 006 škôl. Tieto školy využívali kabinetné zbierky kníh.
Tabuľka č. 1 Počet škôl a školských knižníc
2008
2 722
4 554
1 765
1 590
1 124
25
50
Ukazovateľ
Počet škôl
Počet školských knižníc
žiacke
učiteľské
- v tom zlúčené
integrované s verejnou knižnicou
pobočka verejnej knižnice v škole
2009
2 323
4 046
1 455
1 367
1 146
34
44
KNIŽNIČNÝ FOND
K 31. 12. 2009 bolo v školských knižniciach zaevidovaných 7 942 231 knižničných jednotiek
(tabuľka č. 2). Po prepočítaní uvedeného počtu knižničných jednotiek s počtom školských
knižníc pripadá na 1 školskú knižnicu približne 1 963 knižničných jednotiek. Počet
knižničných jednotiek po prepočítaní na 1 registrovaného používateľa bol 24,34 zväzkov.
Oproti roku 2008 sa tento počet zvýšil o 1,39 zväzku. Počet titulov dochádzajúcich periodík
po prepočítaní na jednu školskú knižnicu bol 4,25 titulov. Oproti roku 2008 je to len
minimálny nárast, konkrétne o 0,44 titulu. Školské knižnice doplňovali knižničné fondy
formou nákupu, darom a bezodplatným prevodom. Ročný prírastok po prepočítaní na jedného
registrovaného používateľa bol 0,43 zväzku, čo predstavuje len 7 % z optimálneho ročného
prírastku. Model školskej knižnice odporúča školským knižniciam, aby každý rok zakúpili 3
zväzky na jedného registrovaného používateľa. Na základe uvedenej skutočnosti by sa
knižničné fondy školských knižníc obnovili za 57 rokov.
Je vhodné poznamenať, že ročný prírastok knižničných jednotiek sa zvýšil aj prostredníctvom
rozvojového projektu Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc 2009, na ktorý
Ministerstvo školstva SR vyčlenilo finančné prostriedky vo výške 265 551 € a v rámci
ktorého 83 školských knižníc časť finančných prostriedkov využilo na oživenie akvizičnej
činnosti, najmä na nákup kníh.
Školské knižnice vyradili zo svojich knižničných fondov 195 329 knižničných jednotiek, a to
prevažne z dôvodu obsahovej zastaranosti knižničných dokumentov. Počet knižničných
jednotiek spracovaných automatizovane tvoril 5,93 % z celkového počtu evidovaných
knižničných jednotiek. Pozitívom je, že oproti roku 2008 bolo spracovaných 147 941
knižničných jednotiek.
10
Objektívne je potrebné konštatovať, že počet knižničných jednotiek spracovaných
automatizovane je stále veľmi nízky. Tento nepriaznivý stav zodpovedá, po prvé,
nedostatočnému počítačovému vybaveniu školských knižníc spolu s absenciou knižničnoinformačných systémov. Po druhé, častým personálnym zmenám na pozícii školský
knihovník v tých školských knižniciach, ktoré už boli finančne podporené z uvedeného
rozvojového projektu v rokoch 2006 – 2008. Niektorým riaditeľom základných škôl
a stredných škôl sa nepodarilo nájsť adekvátnu náhradu za predchádzajúceho školského
knihovníka, ktorý by pokračoval v elektronickom spracovávaní knižničného fondu. Po tretie,
a to zriedkavo, niektorí riaditelia uvedených škôl nedocenili potrebu zaškolenia školského
knihovníka na prácu s vybraným knižnično-informačným systémom a spomínaný systém
jednoducho leží ladom. I napriek uvedeným faktom sa dá sa reálne predpokladať, že počet
knižničných jednotiek spracovaných automatizovane sa opäť kvantitatívne zvýši k 31. 12.
2010, a to aj vďaka spomínanému rozvojovému projektu, v rámci ktorého si školské knižnice
okrem iného zakúpili aj počítače a knižnično-informačné systémy. Ďalšie školské knižnice
začnú v roku 2010 spracovávať knižničné jednotky automatizovaným spôsobom.
Tabuľka č. 2 Knižničný fond
Ukazovateľ
Počet knižničných jednotiek
knihy a zviazané periodiká
audiovizuálne dokumenty
- v tom elektronické dokumenty
iné dokumenty
Počet titulov dochádzajúcich periodík
Ročný prírastok knižničných jednotiek
Úbytky knižničných jednotiek
Knižničné jednotky spracované automatizovane
2008
8 571 063
8 462 649
44 161
11 301
52 952
17 359
150 405
242 782
323 818
2009
7 942 231
7 751 792
67 446
10 934
112 118
17 213
138 707
195 329
471 759
POČET POUŽÍVATEĽOV
Na základe uvedených kvantitatívnych ukazovateľov v tabuľke č. 3 možno konštatovať, že
počet registrovaných používateľov tvoril 48,77 % z počtu potenciálnych používateľov. Oproti
roku 2008 je to nárast o 1,14 %. Percento registrovaných používateľov z radov žiakov bolo
len o niečo nižšie, predstavovalo 48,45 %. Oproti roku 2008 to bol nárast o 1,34 %.
Je potrebné uviesť, že uvedené kvantitatívne ukazovatele zodpovedajú aj neuspokojivým
priestorovým podmienkam školských knižníc, ich nedostatočnému technickému
a technologickému vybaveniu, takisto nízkemu počtu zakúpených nových knižničných
dokumentov, takzvaným knižným novinkám a nízkemu počtu výpožičných hodín.
Napríklad nevyvrátiteľným dôkazom, že priestory školských knižníc pre poskytovanie
knižnično-informačných služieb sú skutočne nevyhovujúce, je skutočnosť, že celková plocha
1 školskej knižnice zaberá približne 17 m². (Tento údaj je výsledkom prepočítania celkovej
plochy v m² s celkovým počtom školských knižníc.) Pričom podľa odporúčania Modelu
školskej knižnice má zaberať plocha pre poskytovanie knižnično-informačných služieb 93 m²
pre používateľov školskej knižnice v škole s počtom žiakov do 249; 186 m² v škole s počtom
žiakov od 250 do 499; 279 m² v škole s počtom žiakov nad 500.
11
Takisto aj ďalší údaj, že približne každá 4 školská knižnica má zriadenú študovňu alebo
čitáreň, vypovedá o stiesnených priestoroch pre poskytovanie knižnično-informačných služieb
a pre realizáciu rôznych foriem a metód individuálnej alebo kolektívnej práce s používateľmi.
Neuspokojivé priestorové podmienky potvrdzuje Správa o stave a úrovni výchovy
a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku
2008/2009 (http://www.ssiba.sk/Default.aspx), ktorú vypracovala Štátna školská inšpekcia.
V nej je uvedené, že z 285 základných škôl, ktoré boli predmetom inšpekčného zisťovania,
boli optimálne vybudované priestory školských knižníc len v 264 základných školách.
Podobná situácia bola aj v stredných školách. Zo 48 gymnázií malo dostatok priestorov na
vlastnú knižnicu 45 gymnázií a zo 65 stredných odborných škôl len 53 stredných odborných
škôl.
Je všeobecne známe, že mnohí žiaci spolu so svojimi učiteľmi sú registrovanými
používateľmi v iných typoch knižníc, napríklad verejných alebo vedeckých.
Tabuľka č. 3 Používatelia
Ukazovateľ
Registrovaní používatelia
- z toho žiaci
Potenciálni používatelia
- z toho žiaci
2008
373 452
319 609
784 036
678 319
2009
326 328
278 484
669 035
574 768
VÝPOŽIČKY
Na základe tabuľkového spracovania kvantitatívnych údajov o počte poskytnutých výpožičiek
(tabuľka č. 4) a po prepočítaní celkového počtu výpožičiek na 1 registrovaného používateľa,
ktorý bol 3,98 výpožičiek, možno konštatovať, že tento výsledok je celkom pozitívny. Oproti
roku 2008 sa zvýšil o 0,23 promile. Po prepočítaní výpožičiek odbornej a krásnej literatúry
pre učiteľov s počtom registrovaných používateľov z radov učiteľov a výpožičiek odbornej
a krásnej literatúry pre žiakov s počtom registrovaných používateľov z radov žiakov sa zistilo,
že sa dosiahli podobné výsledky ako v roku 2008. V roku 2008 pripadalo na 1 učiteľa 6,95
výpožičiek a na 1 žiaka 2,92 výpožičiek; v roku 2009 pripadalo na 1 učiteľa 6,88 výpožičiek
a na 1 žiaka 2,93 výpožičiek.
Školské knižnice v rámci medziknižničnej výpožičnej služby poskytli iným knižniciam
v rámci Slovenskej republiky 2 266 knižničných jednotiek a z iných knižníc v rámci
Slovenskej republiky si vyžiadali 617 knižničných jednotiek.
V roku 2009 školské knižnice po druhýkrát vypĺňali nový ukazovateľ, a to počet
prevádzkových hodín pre používateľov za 1 týždeň. Týždenne 4 046 školských knižníc
poskytovalo 7 957 výpožičných hodín. Po prepočítaní uvedeného počtu výpožičných hodín
s počtom školských knižníc sa zistilo, že 1 školská knižnica poskytuje knižnično-informačné
služby v priemere len 1 hodinu a 58 minút v týždni, denne cca 24 minút. Oproti roku 2008,
kedy počet výpožičných hodín za týždeň prepočítaný na 1 školskú knižnicu predstavoval 1
hodinu a 6 minút, je to len minimálne zlepšenie. V porovnaní s odporúčaním Modelu školskej
knižnice je to znepokojujúca informácia. Školská knižnica by mala byť podľa tohto
odporúčania otvorená počas celého vyučovania najmenej 5 hodín denne a minimálne dvakrát
12
do týždňa aj v popoludňajších hodinách, a to do 16.00 hod. V integrovaných knižniciach by
služby mali byť poskytované minimálne dvakrát do týždňa aj v popoludňajších hodinách, a to
do 18.00 hod. Tento nelichotivý výsledok možno sčasti vysvetliť tým, že niektoré školské
knižnice, ktoré nemali pevne stanovené výpožičné hodiny a knižnično-informačné služby
poskytovali počas vyučovania na základe konkrétnych požiadaviek žiakov a učiteľov,
v spomínanom ukazovateli uvádzali 0. Takisto 0 vykazovali tie školské knižnice, ktorých
riaditelia základných škôl a stredných škôl nevymenovali konkrétneho pedagogického
zamestnanca na pozíciu školského knihovníka v zmysle § 32 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.
o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Je nevyhnutné, aby, po prvé, školské knižnice pre svojich používateľov určili konkrétne dni
v týždni a striktne stanovili výpožičné hodiny. Po druhé, aby riaditelia uvedených škôl vo
vnútornom predpise po prerokovaní v pedagogickej rade a po prerokovaní so zriaďovateľom
určili školského knihovníka.
Je potrebné uviesť, že veľa školských knižníc poskytovalo knižnično-informačné služby aj
nad rámec odporúčania Modelu školskej knižnice. Napríklad namiesto odporúčaných 25
výpožičných hodín boli školské knižnice otvorené pre svojich používateľov od 32 hodín do
40 hodín týždenne.
Tabuľka č. 4 Výpožičky
Ukazovateľ
Výpožičky
pre učiteľov
odborná
krásna
pre žiakov
odborná
krásna
Medziknižničná výpožičná služba iným knižniciam
Medziknižničná výpožičná služba z iných knižníc
Počet študovní a čitární
Celková plocha knižnice v m²
- z toho priestory pre používateľov v m²
Počet prevádzkových hodín pre používateľov za týždeň
- z toho literatúra
2008
1 399 090
279 034
95 467
187 296
744 484
2 312
565
1 048
71 780
47 462
7 443
2009
1 298 598
241 414
88 149
171 234
645 217
2 266
617
1 049
67 918
48 685
7 957
PODUJATIA PRE POUŽÍVATEĽOV
Školské knižnice popri poskytovaní knižnično-informačných služieb realizovali aj
vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia pre svojich používateľov, pripravili odborné
kurzy, semináre a podobne (tabuľka č. 5). Po prepočítaní počtu vzdelávacích a kultúrnospoločenských podujatí s počtom školských knižníc vyšlo, že každá školská knižnica
zorganizovala približne 5 podujatí. Oproti roku 2008 je to nárast o 2 podujatia.
Zvýšený počet podujatí v školských knižniciach v základných školách a stredných školách
opäť potvrdzuje už spomínaná správa Štátnej školskej inšpekcie. V časti 1.2.8 Rozvíjanie
čitateľskej gramotnosti uvádza: „Priestory školských knižníc využívali [základné] školy vo
vyučovacom čase najmä v predmete slovenský jazyk a literatúra... V čase mimo vyučovania
v školských knižniciach... pracovali literárno-dramatické krúžky a učitelia organizovali na
13
podporu a rozvoj ČG [čitateľskej gramotnosti] besedy o knihách, literárne súťaže a kvízy,
besedy so spisovateľmi.“ Podobné pozitívne zistenia deklarujú aj inšpektori, korí vykonávali
inšpekciu na stredných školách. Takisto potvrdzujú, že učitelia využívali školské knižnice na
podporu a rozvoj čitateľskej gramotnosti. V časti 1.3.7 Stav rozvíjania čitateľskej gramotnosti
je uvedené, že stredné školy okrem organizovania besied a informačno-zábavných podujatí
„... realizovali prednášky o organizácií a práci v knižnici, uskutočňovali tvorivé dielne na
prezentáciu vlastnej tvorby žiakov...“.
Príklady vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí v sledovanom období:
• 16 školských knižníc z celkového počtu 63 zapojených knižníc sa zúčastnilo 20. 2.
2009 celoslovenského projektu Hľadá sa Dobšinský, ktorý bol vyhlásený pri
príležitosti Dňa ľudovej rozprávky. Jeho cieľom bolo osloviť čitateľov aj nečitateľov,
aby prehľadali svoje domáce knižnice, našli akúkoľvek knihu od Pavla Dobšinského
a priniesli ju v spomínaný deň ukázať do svojej knižnice. Autorom projektu bola
Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave.
• Veľa školských knižníc sa zapojilo do 2. ročníka detského čitateľského maratónu
Čítajme si... 2009. Žiaci 26. 3. 2009 od 9.00 hodiny ráno do 15.00 hodiny popoludní
čítali slovenské rozprávky. Podujatie zorganizovala Linka detskej istoty pri SV
UNICEF v spolupráci so Slovenskou asociáciou knižníc a ďalšími partnermi.
• 40 školských knižníc z celkového počtu 120 prihlásených knižníc sa zúčastnilo 3. 4.
2009 medzinárodného podujatia Noc s Andersenom 2009. Uvedené školské knižnice
prijali pozvanie Spolku slovenských knihovníkov a využili možnosť zaujať svojich
žiakov kreativitou, hravosťou a interaktivitou.
Mnohí školskí knihovníci s cieľom prehlbovať literárne poznanie, vlastnú tvorivosť,
kultúrnosť jazyka a pestovať vzťah k slovu ako kultúrnej a umeleckej hodnote takisto
pomáhali svojim používateľom pri výbere vhodných textov do rôznych literárnych a literárnovýtvarných súťaží. Napríklad Šaliansky Maťko, Hviezdoslavov Kubín, Janko Hraško ešte
žije..., Rázusovie Vrbica, Škultétyho rečňovačky, Jašíkove Kysuce, Detská rozprávková Žilina.
I napriek tomu, že jadro spolupráce verejných knižníc so školskými knižnicami spočívalo
hlavne v poskytovaní odbornej pomoci pri výkone knižničných činností, mnoho verejných
knižníc prepožičiavalo svoje priestory buď na realizáciu podujatí, ktoré organizovali samotní
školskí knihovníci alebo učitelia základných škôl a stredných škôl, alebo zapožičiavali
informačné zdroje školským knižniciam pre dané podujatie. Veľmi rozšírená bola spolupráca
pri príprave a realizácii spoločných vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí alebo pri
zabezpečovaní účastníkov podujatí z radov žiakov základných škôl a stredných škôl.
Ako vzor takejto vynikajúcej spolupráce so školskými knihovníkmi a ostatnými učiteľmi
základných a stredných škôl je potrebné spomenúť činnosť Knižnice Juraja Fándlyho
v Trnave. Vďaka svojim pobočkám na 3 základných školách a výnimočnej ponuke
knižnično-informačných služieb (napríklad bezplatné členstvo v knižnici pre žiakov do 15
rokov) sa môže knižnica pochváliť aj tým, že v roku 2009 dosiahla 82,2 % zaregistrovaných
žiakov z celkového počtu školopovinných žiakov v meste Trnava. Z veľkého množstva akcií
na podporu čítania je vhodné pripomenúť okrem už spomínanej celoslovenskej akcie Hľadá
sa Dobšinský aj zorganizovanie súťaže Deviatková Marienka, ktorú zorganizovali s učiteľmi
základných škôl. Súťaž vyhlásili pri príležitosti 90. výročia narodenia a 5. výročia úmrtia
Márie Ďuríčkovej.
14
Z celého množstva akcií, ktoré regionálne knižnice zorganizovali na podporu čítania žiakov
základných škôl a stredných škôl, ako výnimočné podujatia možno uviesť tieto:
Kysucká knižnica v Čadci
V dňoch 31. 3. – 2. 4. 2009 sa v knižnici, základných školách, stredných školách
a kultúrnych inštitúciách v kysuckom regióne uskutočnili autorské besedy so
slovenskými spisovateľmi a odborné semináre s ilustrátormi, redaktormi pod
spoločným názvom Dni detskej knihy na Kysuciach. Súčasťou podujatia, ktorého sa
zúčastnilo 1 330 účastníkov, boli vernisáže výstav najkrajších kníh a ocenených diel
Grand Prix.
V dňoch 30. 11. – 4. 12. 2009 knižnica zorganizovala 41. ročník celoslovenského
literárneho podujatia a literárnej súťaže mladých prozaikov Jašíkove Kysuce.
Semináre, autorské besedy, prednášky a audiovizuálne prezentácie prebiehali
v priestoroch knižnice, v základných školách a stredných školách regiónu Kysúc.
Knižnica Józsefa Szinnyeiho v Komárne
V dňoch 6. 7. – 10. 7. 2009 knižnica s finančnou podporou z grantu Ministerstva
kultúry SR zorganizovala Letný čitateľský tábor pre 23 žiakov komárňanských
základných škôl. Súčasťou tohto podujatia boli napríklad besedy s významnými
osobnosťami nitrianskeho regiónu a literárne súťaže.
Verejná knižnica Jana Bocatia v Košiciach
Knižnica s podporou Slovenskej asociácie knižníc zorganizovala odborný seminár
Mládež a čítanie pre učiteľov zo stredných škôl a knihovníkov. Cieľom tohto seminára
bolo: „... otvoriť dialóg pedagógov a knihovníkov o tom, akými podpornými aktivitami
by sa mohli knižnice zapojiť do vyučovacieho procesu [na hodinách] literatúry, a tak
zvýšiť záujem mladých ľudí o čítanie.“
V mesiaci júl zorganizovali Denný čitateľský tábor pre 38 žiakov z 1. stupňa
základných škôl.
Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky – Belopotockého v Liptovskom Mikuláši
Knižnica vo svojich priestoroch zorganizovala Recitačné preteky pre žiakov – víťazov
triednych kôl zo Špeciálnej základnej školy v Liptovskom Mikuláši.
Knižnica s finančnou podporou z grantu Ministerstva kultúry SR zorganizovala
podujatie Učíme sa hrou, ktorého cieľom bolo prehĺbiť a zlepšiť výchovu
a vzdelávanie detí zo znevýhodnených skupín obyvateľstva zaradených do špeciálnej
základnej školy formou zážitkového vzdelávania. Žiaci sa zúčastňovali tvorivých dielní
(napríklad na tému Poďte s nami na lúku vyrábali rybky, papagáje, motýle)
a absolvovali cyklus prednášok o veľkonočných a vianočných zvykoch a tradíciách
zaužívaných v regióne Liptov. Prínosom tohto projektu bolo, že knižnica ako kultúrnovýchovná a vzdelávacia inštitúcia sprístupnila svoje priestory etnickej minorite Rómov
a ukázala im, že svoj voľný čas môžu tráviť aj zmysluplným spôsobom.
Krajská knižnica Karola Kmeťku v Nitre
Knižnica pre žiakov 1. ročníka nitrianskych základných škôl zorganizovala podujatie
Ja som prvák, ty si prvák. Poslaním tohto podujatia bolo slávnostné privítanie žiakov
do radov čitateľov – používateľov knižnice a odovzdanie čitateľských preukazov, ktoré
im boli bezplatne vystavené na celý školský rok 2009/2010.
Pre žiakov stredných škôl knižnica zorganizovala veľké množstvo hodín informačnej
výchovy spojených s hovorenou bibliografiou pri príležitosti výročia žijúcich
i nežijúcich osobností zo slovenskej i svetovej literatúry, hudby a umenia.
Knižnica Antona Bernoláka v Nových Zámkoch
Knižnica sa v spolupráci so všetkými školskými knižnicami v novozámockých
základných školách a stredných školách zapojila do najpočetnejšieho detského
čitateľského maratónu Čítajme si... 2009, ktorý sa konal 26. 3. 2009.
15
Knižnica pripravila odborný seminár pre školských knihovníkov na tému Cesty
a motivácie rozvoja čítania u mladších žiakov základných škôl.
Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne
V školskom roku 2008/2009 realizovala a v prítomnosti spisovateľa Rudolfa Dobiáša
slávnostne vyhodnotila 45. ročník medzitriednej a medziškolskej súťaže žiakov
základných škôl v čítaní Čítajme všetci, čítanie je super, do ktorej sa zapojilo 902
žiakov.
Knižnica svoje priestory počas školského roka sprístupnila žiakom základných škôl pre
klubovú činnosť (napríklad Klub D – dievčatá, Klub 8 – Osmijanko, Knižničný klub) a
počas prázdnin organizovala superkluby.
Hontiansko-novohradská knižnica A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši
Knižnica sprístupnila svoje priestory pre realizáciu 23 netradičných vyučovacích hodín
literárnej výchovy, prírodovedy, dejepisu, občianskej náuky, etickej a regionálnej
výchovy s možnosťou využitia dostupných informačných zdrojov knižnice.
Vzdelávacích akcií sa zúčastnilo 457 žiakov z veľkokrtíšskych základných škôl.
Knižnica pripravila vedomostný kvíz Slovensko – vlasť moja pre najlepších žiakov 4.
ročníka všetkých základných škôl v meste.
Krajská knižnica v Žiline
Knižnica v spolupráci s Mestskou knižnicou vo Frýdku – Místku a Ksiaznice
Beskidzkej v Bialsko – Bialej zorganizovala 10. ročník medzinárodnej literárnej súťaže
Tvoríme vlastnú knihu pre žiakov základných škôl a stredných škôl.
Knižnica s finančnou podporou z grantu Ministerstva kultúry SR pripravila podujatie
Vianoce s detskou knihou pre žiakov žilinských základných škôl a stredných škôl.
Súčasťou podujatia boli besedy so spisovateľmi.
Mestská knižnica v Bratislave
Počas jarných prázdnin knižnica zrealizovala výtvarný workshop, ktorý bol zameraný
na literárne témy a určený žiakom bratislavských základných škôl.
V dňoch 29. 10. – 30. 10. 2009 knižnica zorganizovala podujatie Jesenné prázdniny
v knižnici vo forme denného tábora opäť pre žiakov základných škôl.
Malokarpatská knižnica v Pezinku
Knižnica realizovala hodiny informačnej výchovy, ktoré spojila so slávnostným
zápisom žiakov 1. a 3. ročníka pezinských základných škôl za čitateľov – používateľov
knižnice.
Knižnica v spolupráci so školskými klubmi detí z jednotlivých základných škôl vo
svojich priestoroch organizovala Popoludnia s rozprávkou. Súčasťou týchto akcií bola
nielen výmena kníh, literárne súťaže, hlasné čítanie, ale aj medailóniky pri príležitosti
výročia významného spisovateľa.
Pozitívom je, že školské knižnice na svoje vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia
pozývali nielen členov školskej komunity, ale aj širokú verejnosť. Na spropagovanie svojej
činnosti využívali v čoraz väčšej miere aj webové stránky škôl a obcí, obecný rozhlas,
regionálne printové médiá i elektronické médiá. Viaceré školské knižnice o svojich aktivitách
publikovali aj v Učiteľských novinách.
Ako príklad o informovaní školských knižníc o svojich podujatia na webových stránkach
svojich škôl možno uviesť webovú stránku školy – Gymnázium, Hlinská, Žilina
(http://www.gymza.sk) – na ktorej sa nachádza samostatná časť Školská knižnica. V tejto časti
sú uverejnené základné dokumenty školskej knižnice a informácie o jej podujatiach, ktoré sú
doplnené vkusnou fotogalériou.
16
Pretrvávajúcim negatívom naďalej zostáva nízky počet akcií informačnej výchovy. Pri ich
prepočítaní s počtom školských knižníc vychádza 1,10 akcie na 1 školskú knižnicu. Oproti
roku 2008 je to nepatrný nárast o 0,01 akcie na 1 školskú knižnicu. Na základe výroku:
„Sporadický zadávali žiakom úlohy vyžadujúce získavanie dát a informácií z iných
dostupných textových zdrojov a rozvíjajúce funkčnú gramotnosť.“ zo spomínanej správy
Štátnej školskej inšpekcie sa dá oprávnene predpokladať, že v skutočnosti mnohé školské
knižnice v spolupráci s učiteľmi mnohonásobne viac organizovali akcie zamerané na prácu
s informáciami, opomínali ich len systematicky evidovať a započítať ich do koncoročného
výkazu.
Tabuľka č. 5 Podujatie pre používateľov
Ukazovateľ
Vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia pre
používateľov
- z toho akcie informačnej výchovy
Odborné kurzy, porady, semináre
Edičná činnosť
2008
12 455
2009
12 464
4 948
999
120
4 441
950
94
INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE
Proces elektronizácie a internetizácie školských knižníc je znázornený v tabuľke č. 6. Oproti
roku 2008 opäť zaznamenali všetky sledované ukazovatele nárast. Počet serverov
v školských knižniciach sa zvýšil o 57, počet počítačov sa zvýšil o 324 a počet pripojení na
internet o 341. Takisto sa zvýšil počet prístupných počítačov pre používateľov školských
knižníc o 347 a počet pripojení na internet o 304.
Na jednej strane možno povedať, že proces elektronizácie a internetizácie školských knižníc
plynule napreduje, na druhej strane je potrebné konštatovať, že reálny stav elektronizácie
a internetizácie naďalej nedosahuje optimálny stav. Dôkazom sú nasledujúce údaje, ktoré boli
získané po prepočítaní počtu školských knižníc s počtom počítačov, s počtom pripojení na
internet a na intranet školy. Zistenie, že na 1 počítač pripadá 2,3 školských knižníc nie je
vôbec pozitívne. (Pre porovnanie: v roku 2005 na 1 počítač pripadalo 7,95 školských knižníc;
v roku 2006 na 1 počítač pripadalo 5,98 školských knižníc; v roku 2007 na 1 počítač
pripadalo 4,54 školských knižníc; v roku 2008 na 1 počítač pripadalo 3,2 školských knižníc.)
Uvedené zistenie je v protiklade s odporúčaním Modelu školskej knižnice, ktorý navrhuje,
aby každá školská knižnica mala 1 počítač pre školského knihovníka a 5 počítačov pre
používateľov školskej knižnice v škole s počtom žiakov do 499 žiakov a až 15 počítačov pre
používateľov školskej knižnice v škole nad 500 žiakov.
Výsledkom nízkeho stupňa elektronizácie školských knižníc je aj ich nízky stupeň
internetizácie. Na 1 počítač s pripojením na internet školy pripadá 3,78 školských knižníc
(pre porovnanie: v roku 2005 na 1 počítač s pripojením na internet školy pripadalo 12,78
školských knižníc; v roku 2006 na 1 počítač s pripojením na internet školy pripadalo 7,80
školských knižníc; v roku 2007 na 1 počítač s pripojením na internet školy pripadalo 8,12
školských knižníc; v roku 2009 na 1 počítač s pripojením na internet školy pripadalo 3,69.)
Školské knižnice väčšinou využívali akademickú sieť SANET, na ktorú boli pripojené
základné školy a stredné školy v rámci projektu Infovek. Na 1 počítač s pripojením na intranet
17
školy pripadlo 13,22 školských knižníc. V porovnaní s rokom 2005, kedy na 1 počítač s
pripojením na intranet školy pripadlo 56,52 školských knižníc, je to viditeľný nárast.
Je potrebné opäť zdôrazniť, že plynulé napredovanie elektronizácie a internetizácie školských
knižníc sa uskutočnilo vďaka spomínanému rozvojovému projektu Elektronizácia
a revitalizácia školských knižníc 2009. Základnou súčasťou realizácie rozvojového projektu
bolo najmä zakúpenie komplexnej počítačovej zostavy pre školského knihovníka a pre
používateľov školskej knižnice, knižničného systému s online katalógom, čítačky čiarového
kódu, tlačiarne a zabezpečenie pripojenia školskej knižnice na internet školy. Cieľom tohto
rozvojového projektu bolo okrem rozšírenia a skvalitnenia knižnično-informačných služieb aj
zlepšiť prístup ku knižničným fondom prostredníctvom online katalógov, umožniť
používateľom školských knižníc využívanie plných textov prostredníctvom počítačových
sietí, zredukovať rutinnú prácu školských knihovníkov a získať časový priestor na ich
interakciu s používateľmi, na aktivity rozvíjajúce čitateľskú a informačnú gramotnosť.
V roku 2009 malo 393 školských knižníc zakúpený knižnično-informačný systém
z finančných prostriedkov Ministerstva školstva SR. Boli to nasledujúce knižničnoinformačné systémy: Clavius (251 školských knižníc), Knižničný systém pre malé a stredné
knižnice (85 školských knižníc), Proflib (51 školských knižníc), Dawinci (4 školské knižnice)
a Advanced Rapid Library (2 školské knižnice). Online katalóg umiestnený na internete malo
v sledovanom období 105 školských knižníc. Oproti roku 2008 je to nárast o 27 online
katalógov.
Mnohé školské knižnice uverejňovali na webových stránkach svojich základných škôl alebo
stredných škôl stručné informácie o svojom poslaní, zložení knižničného fondu, ponuke
knižničných a informačných služieb, sprístupnení používateľom (výpožičné hodiny). Tie
školské knižnice, ktoré nevlastnili knižnično-informačný systém, často zverejňovali na
webových stránkach len jednoduché zoznamy kníh (autor knihy, názov knihy).
Tabuľka č. 6 Informačné technológie
Ukazovateľ
Počet serverov v školských knižniciach
Počet počítačových staníc v školských knižniciach
s pripojením na internet
- z toho prístupných používateľom
prístupných používateľom s pripojením na
internet
s pripojením na intranet
online katalóg školskej knižnice na internete
2008
205
1 448
1 234
874
765
2009
262
1 772
1 575
1 221
1 069
264
78
306
105
PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC
V tabuľke č. 7 je uvedený počet zamestnancov – školských knihovníkov a ich stupeň
vzdelania. Z celkového počtu zamestnancov školských knižníc až 89,52 % školských
knihovníkov bolo bez odborného vzdelania. Funkciu školského knihovníka vykonávali
prevažne učitelia slovenského jazyka a literatúry ako mimoškolskú aktivitu. Z telefonických
rozhovorov so školskými knihovníkmi vyplynulo, že viacerí túto funkciu vykonávali radi,
mnohí ako povinnosť a podaktorí ako nutné zlo. Skoro všetci sa zhodli, že slabo platená, či
18
dokonca bezplatná práca v školskej knižnici a absencia odbornej prípravy na vykonávanie
špecializovanej činnosti negatívne vplývala na vykonávanie jednotlivých knižničných
činnosti. Len 46 školských knihovníkov z celkového počtu 1 860 zamestnancov absolvovalo
odborné knihovnícke vzdelanie.
Ďalšiemu vzdelávaniu školských knihovníkov sa venovalo Metodicko-pedagogické centrum
Bratislava. V regionálnom pracovisku Banská Bystrica si v rámci cyklického vzdelávania
(projekt Práca v školskej knižnici) zvýšilo stupeň odborného knihovníckeho vzdelania 28
školských knihovníkov. V regionálnom pracovisku Prešov si v rámci priebežného vzdelávania
(projekt Školský knihovník) zvýšilo stupeň odborného knihovníckeho vzdelania 19 školských
knihovníkov.
V rámci vzdelávacej aktivity Kľúčové kompetencie učiteľa slovenského jazyka – modul Kurz
pre školských knihovníkov, ktorý organizovala Katedra slovenského jazyka Filozofickej
fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, sa vzdelávalo aj 8 učiteliek z Nitrianskeho
kraja.
Školskí knihovníci využívali vo veľkej miere odborné poradenstvo metodického centra
Slovenskej pedagogickej knižnice pre školské knižnice. Medzi ich najčastejšie otázky patrili:
zriadenie alebo zrušenie školskej knižnice, povinná evidencia v Zozname knižníc Slovenskej
republiky, vypracovanie vnútorných legislatívnych dokumentov (štatút školskej knižnice,
knižničný a výpožičný poriadok), elektronizácia školskej knižnice a vedenie základnej
odbornej evidencie. Takisto využívali poradenské služby regionálnych knižníc pri výkone
knižničných činností, napríklad pri revízii knižničného fondu, vyraďovaní knižničných
jednotiek a vedení prírastkového zoznamu.
Tabuľka č. 7 Personálne zabezpečenie školských knižníc
Ukazovateľ
Počet zamestnancov (fyzické osoby)
bez odborného vzdelania
- v tom so základným knihovníckym vzdelaním
s odborným knihovníckym vzdelaním (VŠ,
SOŠ)
Počet zamestnancov (prepočítaný na plný úväzok)
2008
2 152
1 972
139
41
2009
1 860
1 665
149
46
113,1
305,0
FINANCOVANIE ŠKOLKÝCH KNIŽNÍC
Financovanie školských knižníc zabezpečovali ich zriaďovatelia v súlade s § 12. ods. 2 písm.
d) zákona o knižniciach a s ustanovením § 2 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní
základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Celkový objem finančných prostriedkov na činnosť školských knižníc oproti roku 2008
vzrástol cca o 1 milión EUR (tabuľka č. 8).
Po prvýkrát od vykonávania analýzy stavu školských knižníc zaznamenali všetky sledované
ukazovatele nárast finančných prostriedkov. Dôkazom sú finančné náklady po prepočítaní
na činnosť 1 školskej knižnice, mzdové náklady na 1 školského knihovníka, finančné náklady
na nákup knižničného fondu do 1 školskej knižnice, na 1 knižničný dokument, na 1
potenciálneho používateľa a na 1 registrovaného používateľa. Napríklad finančné náklady na
19
činnosť 1 školskej knižnice činili 533,20 (oproti roku 2008 to bolo zvýšenie o 308,69 €).
Mzdové náklady na 1 školského knihovníka boli 177,88 € (oproti roku 2008 je to zvýšenie
o 117,48 €). Finančné náklady na nákup knižničného fondu do 1 školskej knižnice
predstavovali 412,88 € (oproti roku 2008 je to zvýšenie o 267,09 €). Dokonca sa objavila
zhoda medzi odporúčaným objemom finančných prostriedkov podľa Modelu školskej
knižnice na nákup knižničného fondu a reálnym objemom finančných prostriedkov. Tento
metodický materiál odporúča základným školám a stredným školám ročne vyčleniť zo svojich
rozpočtov na žiaka školy 1,70 € až 3,30 €. V roku 2009 vyčlenili na žiaka školy v priemere
2,90 €.
Zároveň výsledky potvrdili, že pretrvávajúcim nedostatkom je nízke ročné mzdové
ohodnotenie školských knihovníkov. Táto skutočnosť vyjadruje veľké nedocenenie jeho
dôležitej úlohy vo výchovno-vzdelávacej činnosti zo strany riaditeľa školy či zriaďovateľa
školy.
Tabuľka č. 8 Financovanie školských knižníc
Ukazovateľ
Finančné náklady na činnosť školských knižníc (v €)
mzdové náklady
- z toho nákup knižničného fondu
na 1 školskú knižnicu
- z toho na 1 knižničný dokument
na 1 potenciálneho používateľa
na 1 registrovaného používateľa
2008
1 022 404,50
275 080,69
663 878,21
145,78
4,41
0,85
1,78
2009
2 157 284
330 857
1 670 501
412,88
12,04
2,50
5,11
ČINNOSŤ SLOVENSKEJ PEDAGOGICKEJ KNIŽNICE AKO METODICKÉHO
CENTRA ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC
Slovenská pedagogická knižnica je poverená metodickým riadením školských knižníc
v oblasti tvorby metodických materiálov a odborného poradenstva. Svoje strategické
poslanie v roku 2009 plnila viacerými spôsobmi a formami.
•
Odborné konzultácie pre školských knihovníkov pri riešení odborných problémov
Odborná poradenská a konzultačná služba bola poskytovaná vo forme elektronickej pošty
(1 199 konzultácií), telefonicky (279 konzultácií) a osobne (18 konzultácií, a to metodické
návštevy v školských knižniciach alebo osobné návštevy školských knihovníkov
v Slovenskej pedagogickej knižnici).
•
Priebežná aktualizácia informácií a dokumentov v časti Školské knižnice v rámci
webovej stránky Slovenskej pedagogickej knižnice
Webové rozhranie časti Školské knižnice zhromažďuje aktuálne informácie a dokumenty,
ktoré sú nevyhnutné pre činnosť školských knižníc a ktoré uľahčujú prácu školským
knihovníkom. Jeho zmenená štruktúra umožňuje rýchlejšiu a jednoduchšiu orientáciu
a prístup k informáciám a dokumentom (http://www.spgk.sk/?aktuality).
20
•
Vypracovanie metodických materiálov pre činnosť školských knižníc:
Metodické usmernenie k zlúčeniu školskej a obecnej knižnice, ktorá bude
evidovaná ako školská knižnica a umiestnená v priestoroch školy
Metodický materiál vymenúva podmienky zlúčenia školskej a obecnej knižnice
a vytvorenia školskej knižnice, povinnosti obce a povinnosti školy ako zriaďovateľa
zlúčenej školskej knižnice. Prílohou tohto materiálu je Vzorový delimitačný protokol
o odovzdaní a prevzatí obecnej knižnice v... (miesto sídla). Protokol predpisuje
základné identifikačné údaje o právnickej osobe, ktorá odovzdáva obecnú knižnicu
a právnickej osobe, ktorá preberá obecnú knižnicu s príslušným majetkom. Ďalej
stanovuje požadované informácie o základných dokumentoch obecnej knižnice, stave
knižničného fondu po mimoriadnej revízii knižničného fondu, knižničných evidenciách
obecnej knižnice, iných materiáloch obecnej knižnice, pokladničnej hotovosti,
technickom zariadení a informačných technológiách.
Adresár regionálnych knižníc poskytujúcich odborné poradenstvo pre školské
knižnice
Adresár obsahuje údaje o 17 regionálnych knižniciach z celého územia Slovenska.
Samotné údaje sú rozdelené do nasledujúcich častí: názov regiónu, názov a adresa
knižnice, webová stránka knižnice, meno kontaktnej osoby, telefónne číslo
a elektronická adresa.
Propagačný leták – webová štruktúra časti Školské knižnice v rámci webovej
stránky Slovenskej pedagogickej knižnice – aktualizovaný
Propagačný leták obsahuje mapu webovej stránky – časti Školské knižnice, a to
rozdelenie od najdôležitejších kategórií (Aktuality, Zriadenie školskej knižnice,
Príručka pre školského knihovníka, Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc,
Medzinárodná konferencia Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl,
Súťaž o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice, Adresár školských knižníc v SR,
Kontakty) cez podkategórie (napríklad kategória Zriadenie školskej knižnice sa člení
na podkategórie Legislatíva, Koncepcia vybavenia školských knižníc, Metodické
materiály, Medzinárodné odporúčania, Informačná výchova, Automatizované
knižnično-informačné systémy) až po konkrétne dokumenty.
Automatizované knižnično-informačné systémy – aktualizovaný
Metodický materiál obsahuje stručnú históriu, prehľad modulov, základné technické
a komunikačné prostriedky potrebné na prevádzku, cenník pre základné a stredné
školy, referencie a informačné zabezpečenie vhodných 5 knižnično-informačných
systémov pre školské knižnice.
Adresár školských knižníc v Slovenskej republike – aktualizovaný
Adresár obsahuje údaje o zriadených – fungujúcich školských knižniciach. Časť
údajov bola prevzatá zo Zoznamu knižníc Slovenskej republiky, ktorý vedie v
elektronickej forme Ministerstvo kultúry SR. Aktualizuje sa v štvrťročných intervaloch.
•
Spolupráca pri vypracovaní Výkazu o školskej a akademickej knižnici za rok 2010
Škol (MŠ SR) 10 – 01
Ročný výkaz obsahuje návrh na získanie nových štatistických informácií potrebných na
posudzovanie stavu knižničného fondu, používateľov, výpožičiek a služieb, vzdelávacích
21
a kultúrno-spoločenských podujatí, informačných technológií, zamestnancov knižnice,
hospodárenia a siete knižníc.
•
Spolupráca s Ministerstvom školstva SR pri príprave, administrácii a hodnotení
rozvojového projektu Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc 2009
Cieľom tohto rozvojového projektu bolo podporiť aktivity zamerané na elektronizáciu
vnútorných knižničných procesov, aplikáciu informačných a komunikačných technológií,
skvalitnenie knižnično-informačných služieb, oživenie akvizičnej činnosti a zvyšovanie
čitateľskej kultúry žiakov. V rámci rozvojového projektu bolo predložených 411 žiadostí
zriaďovateľov základných škôl a stredných škôl o financovanie rozvojových projektov
svojich školských knižníc. Povinnosťou 83 vybraných školských knižníc bolo v období od
15. septembra do 31. decembra 2009 zrealizovať rozvojové projekty, na ktoré
Ministerstvo školstva SR vyčlenilo sumu 265 551 €.
•
Príprava a realizácia česko-slovenského projektu Záložka do knihy spojuje školy
Česko-slovenský projekt bol po prvýkrát realizovaný v spolupráci s Národnou
pedagogickou knižnicou Komenského v Prahe pri príležitosti Medzinárodného mesiaca
školských knižníc. Jeho cieľom bolo nadviazanie kontaktov medzi českými a slovenskými
školami a podpora čítania prostredníctvom výmeny záložiek. Do projektu sa zapojilo
5 643 českých žiakov (55 základných škôl a 2 stredné školy) a 19 447 slovenských žiakov
(164 základných škôl a 42 stredných škôl). Výmena záložiek medzi školami sa uskutočnila
v mesiaci október.
•
Zorganizovanie 3. medzinárodnej konferencie Školské knižnice ako informačné
a kultúrne centrá škôl pre školských knihovníkov, pedagogickú a knihovnícku verejnosť
3. medzinárodná konferencia Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl sa
konala 14. mája 2009 pod záštitou podpredsedu vlády a ministra školstva SR Jána
Mikolaja. Na konferencii sa prezentoval súčasný stav školských knižníc, prínos
elektronizácie, revitalizácie a internetizácie školských knižníc pre rozšírenie a skvalitnenie
knižnično-informačných služieb v rámci informačnej spoločnosti, rozvoj čitateľskej
gramotnosti vo vyučovacích predmetoch v základných školách a stredných školách,
využívanie školských knižníc pri plnení vzdelávacích programov a premena klasických
školských knižníc v Základnej škole v Hliníku nad Hronom, Základnej škole v Loku
a v Gymnáziu J. M. Hurbana v Čadci na multimediálne školské knižnice. Medzinárodnej
konferencie sa zúčastnilo viac ako sto školských knihovníkov z celého Slovenska, ako aj
ďalší zástupcovia pedagogickej a knihovníckej verejnosti zo Slovenskej republiky i Českej
republiky.
•
Príprava, realizácia a vyhodnotenie 5. ročníka Súťaže o najzaujímavejšie podujatie
školskej knižnice, ktorý sa konal pod záštitou podpredsedu vlády a ministra školstva SR
Jána Mikolaja
5. ročník Súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice k Medzinárodnému dňu
školských knižníc 26. októbra 2009 bol venovaný téme Školské knižnice: Veľký obraz –
divadelné stvárnenie najzaujímavejšieho príbehu. Cieľom súťaže bolo zábavnými formami
práce s knihou podporiť u žiakov dobrý a trvalý vzťah ku knihe, školskej knižnici
a k čítaniu, poznávaniu nového. Do súťaže sa prihlásilo 281 školských knižníc zo
základných škôl a stredných škôl. Odborná komisia ocenila 10 víťazov súťaže finančnou
sumou 5 560 €. Ocenené školské knižnice použili finančné prostriedky na nákup kníh
podľa vlastného výberu do svojich knižničných fondov. Väčšinou jadro súťažných podujatí
tvorili dramatizácie rozprávok, povestí a balád. Sprievodnými aktivitami boli literárne
22
kvízy, ilustrovanie a čítanie rozprávok v školskej knižnici alebo triede, čitateľské
maratóny, rétorické súboje, rozprávkové pexesá, lúštenie krížoviek, výroba záložiek,
knižné jarmoky, predajné výstavy kníh. Niektoré školské knižnice zorganizovali besedy so
spisovateľmi. Viaceré školské knižnice svoje podujatia zorganizovali v spolupráci
s verejnými knižnicami alebo navštívili verejné knižnice. Na propagáciu podujatí využívali
najmä nástenky, plagáty, školské časopisy, pozvánky rodičom žiakov, webové stránky škôl
a obcí, zriedkavo obecný rozhlas. Jednotlivé podujatia školských knižníc spropagovali
regionálne printové médiá a elektronické médiá s cieľom oboznámiť širokú verejnosť
s oslavou školských knižníc.
•
Spolupráca na príprave návrhu Národného projektu vzdelávania školských
knihovníkov a revitalizácie školských knižníc (formou doplnenia knižničného fondu)
Cieľom tohto projektu bolo podporiť inovatívne metódy, nástroje a formy vzdelávania v
základných školách a stredných školách prostredníctvom školských knižníc, a to konkrétne
ich virtualizáciou a sprístupnením digitálneho obsahu. Projekt mal byť financovaný
z prostriedkov Európskej únie. Pôvodný návrh bol neskoršie Ministerstvom školstva SR
zmenený na Národný projekt vzdelávania knihovníkov a revitalizácia knižníc.
•
Vypracovanie Správy o stave školských knižníc v roku 2008
Materiál obsahoval stručnú analýzu vybraných štatistických ukazovateľov školských
knižníc za sledovaný rok.
•
Príprava a realizácia dvoch odborných seminárov zameraných na elektronizáciu
školských knižníc (prezentácie knižnično-informačných systémov vhodných pre školské
knižnice: Clavius, Dawinci, Knižnično-informačný systém Advanced Rapid Library,
Knižnično-informačný systém pre malé a stredné knižnice a Proflib) pre 79 školských
knihovníkov.
•
Metodické návštevy pri príležitosti slávnostného otvorenia školskej knižnice v Základnej
škole na Rajčianskej ulici v Bratislave, v Základnej škole s materskou školou v Kolte
a slávnostnej akadémie pri príležitosti 45. výročia založenia Základnej školy v Turzovke –
Bukovine.
•
Prednášková činnosť o školských knižniciach na 3. medzinárodnej konferencii Školské
knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl v Bratislave na tému Analýza stavu
školských knižníc za rok 2008 a na zahraničnej konferencii Informační gramotnost –
vědomosti a dovednosti pro život v Brne na tému Činnosť Slovenskej pedagogickej
knižnice ako metodického centra školských knižníc v SR.
•
Publikačná činnosť o školských knižniciach v odborných slovenských a českých
knihovníckych a pedagogických periodikách (Knižnica, Knižná revue, ITlib. Informačné
technológie, Čtenář, Učiteľské noviny). Celkovo bolo publikovaných 9 článkov.
•
Edičná činnosť – zostavenie a vydanie elektronického zborníka Školské knižnice ako
informačné a kultúrne centrá škôl.
•
Propagačná činnosť v elektronických médiách (Slovenská televízia, regionálna televízia
KTV, Tlačová agentúra SR) a v printových médiách (denník SME) o práci školských
knižníc. Spolupráca s Metodicko-pedagogickým centrom Bratislava, vyššími územnými
23
celkami, krajskými školskými úradmi, Učiteľskými novinami, internetovým portálom
InfoLib pri propagácii súťaží a podujatí pre školské knižnice.
•
Spolupráca s verejnými knižnicami v oblasti poskytovania poradenských služieb
s výkonom knižničnej činnosti v školských knižniciach.
ADRESA A E-MAIL
Mgr. Rozália Cenigová
Slovenská pedagogická knižnica
Hálova 6
851 01 Bratislava
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
24
II. Možnosti rozvoja a upevňovania čitateľských zručností vo
vyučovacích predmetoch v stredných školách
MIESTO ČÍTANIA S POROZUMENÍM V NOVÝCH STREDOŠKOLSKÝCH
UČEBNICIACH SLOVENSKÉHO JAZYKA A ČÍTANKÁCH – MOŽNOSTI
ROZVOJA A UPEVŇOVANIA ČITATEĽSKÝCH ZRUČNOSTÍ ŽIAKOV
Katarína Hincová
Potrebu kurikulárnej reformy si učitelia slovenského jazyka a literatúry uvedomovali dlhé
roky. Strata záujmu žiakov o čítanie kníh, ich slabá schopnosť čítať texty s porozumením
a neobľúbenosť slovenského jazyka a literatúry ako vyučovacieho predmetu podnietili členov
Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom
riešiť danú situáciu. Výsledkom snáh o nápravu tohto neutešeného stavu v našom predmete
bol grantový projekt Východiská, ciele a koncepcia kurikulárnej prestavby predmetu
slovenský jazyk a literatúra na ZŠ a SŠ. (KEGA č. 3/1222/03). Najvýznamnejším prínosom
daného projektu, ktorý stál na začiatku snáh autorov súčasnej kurikulárnej reformy
v predmete slovenský jazyk a literatúra, bolo vytvorenie obsahového štandardu pre predmet
slovenský jazyk a literatúra vo všetkých ročníkoch základnej a strednej školy. Komplexnosť
obsahového štandardu následne umožnila jeho autorom naprojektovať i postupnosť krokov
pri vytváraní čitateľských zručností žiakov.
Dnes už nikto nepochybuje o tom, že schopnosť efektívne pracovať s informáciami a potreba
celoživotného vzdelávania a sebavzdelávania je nevyhnutnou pre uplatnenie sa v živote
modernej spoločnosti, pre presadenie sa na trhu práce, ale aj v napĺňaní osobných cieľov
každého jednotlivca. Žiaci sa síce v škole nemôžu naučiť všetko, čo budú v dospelosti
potrebovať, mali by však získať to najdôležitejšie, čiže schopnosť efektívne sa učiť. Aby to
dokázali, potrebujú základy, ktoré im dáva čitateľská gramotnosť, matematika a prírodné
vedy, ale aj schopnosť organizovať svoje učenie a prekonávať prekážky počas jeho priebehu.
„Rozvoj gramotnosti detí je vlastne jedným z prvých krokov potrebných na uskutočňovanie
zmien vo výchove najmä v školskom systéme, pretože práve v uvádzanom vývinovom období
získava človek potrebné nástroje, ktorými bude narábať počas celého svojho života. Na akej
úrovni si tieto nástroje osvojí, resp. akou kvalitou budú tieto nástroje disponovať, záleží
práve od prístupu a koncepcie rozvíjania gramotnosti človeka.“ (Kolláriková, 2004, s. 476)
Z pohľadu rozvoja čitateľskej gramotnosti by záujmom každej vyspelej spoločnosti mala byť
výchova analyzujúcich čitateľov, ktorí kriticky posudzujú informácie v texte, pričom si
uvedomujú aj prípadné manipulujúce taktiky, ktoré sa v textoch môžu vyskytnúť.
„Pod čitateľskou gramotnosťou pritom treba rozumieť schopnosť (zručnosť) rýchlo
a presne sa orientovať v písanom texte, porozumieť myšlienkovému obsahu textu, vedieť
daný obsah reprodukovať. Treba povedať, že úroveň čitateľskej gramotnosti u detí
a mládeže ide ruka v ruke s ich záujmom o komunikačný kontakt s realitou písaného textu;
predpokladáme, že rozvíjanie čitateľskej gramotnosti nemôže plnohodnotne prebiehať bez
rozvíjania vzťahu k čítanej kultúre, k literatúre a k literárnosti ako hodnotovému aspektu
medziľudskej komunikácie.“ (Dvořák, 2008/09, s. 65)
Čitateľ pri porozumení vychádza z informácií, ktoré sú v texte, ale vo fáze interpretácie čerpá
aj zo svojich skúseností, zo svojho poznania a zo svojich predstáv. Práve rozdielne skúsenosti,
poznanie a predstavy otvárajú priestor novým interpretačným možnostiam.
26
„Kritické myslenie je základom čítania, kritickým myslením sa žiak dostáva pod povrchovú
rovinu čítaného textu (hĺbkový prístup) a dáva do vzťahu informácie, ktoré sú v texte,
s vlastným poznaním, skúsenosťami, hodnotovou a emocionálnou orientáciou. V tejto
aktívnej činnosti čítania sa uskutočňujú dva vzájomne sa prelínajúce procesy, procesy
porozumenia a hodnotenia, ktoré sú charakteristické práve pre kritické čítanie.“
(Manniová, 2008, s. 118)
V súvislosti s rozvojom čítania s porozumením si treba uvedomiť, že čitateľská gramotnosť
nie je záležitosťou osvojenia si techniky čítania s porozumením na 1. stupni základnej školy,
ale musí byť súčasťou vyučovania každého predmetu počas celého školského vzdelávania. Je
však prirodzené, že základy schopnosti čítať a interpretovať akýkoľvek text sa vytvárajú na
hodinách materinského jazyka a literatúry. V súlade s tým už nové štandardy zo slovenského
jazyka a literatúry (pozn. sú súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu – ISCED 3) považujú
schopnosť čítať text s porozumením (na literatúre predovšetkým umelecký text) za
dominantný prvok nového didaktického osnovania literárneho učiva.
„Nastupujúci model opustil tzv. historické usporiadanie obsahu literárnej výchovy, ktoré
určovalo jej podstatu od r. 1922 a ktoré sa – podobne ako vo väčšine ostatných predmetov –
chápalo ako didakticky upravená vedná disciplína. V našom prípade išlo o literárnu
históriu. Konštruktivisticky orientované učebné osnovy neprinášajú nejakú drobnú,
kozmetickú úpravu predmetu, ale zásadne menia jeho podstatu. Učivo nie je zamerané na
sprostredkovanie informácií o spisovateľoch a ich dielach, ale je koncipované ako
vzostupný program rozvíjania žiakových čitateľských a interpretačných zručností, čo je
spojené s osvojovaním si základných teoretických poznatkov o literárnom umení, resp.
skvalitňovaním kognitívnych funkcií a esteticko-emocionálnych potenciálov žiaka.
Poznatky žiak nemá preberať hotové, ale do podoby svojich vedomostí ich konštruuje sám
na základe podnetov, ktoré mu pripravuje učiteľ. Pretože sa tento proces tvorby,
upevňovania a systematizácie získaných vedomostí uskutočňuje v pracovných skupinách,
vedie aj k rozvoju sociálnych väzieb žiaka a k rozvoju schopnosti kooperácie, a pretože
kooperácia sa uskutočňuje v bohatých komunikačných väzbách, prispieva tento spôsob
vyučovania aj k vývinu žiakových schopností sebavyjadrenia ústnou a písomnou formou.“
(VZDELÁVACIE ŠTANDARDY... časť: literatúra)
Takéto usporiadanie učiva je dôsledne uplatnené aj v nových učebniciach literatúry pre
stredné školy od autorskej dvojice – PhDr. Marián Lapitka a PhDr. Ivana Gregorová.
Istým mementom môžu byť aj výsledky výskumu Literárneho informačného centra (Výskum
súčasného stavu a úrovne čítania v SR), ktorý sa realizoval v rokoch 2003 – 2008. Tento
ukázal, že čítanie už nie je prirodzenou súčasťou života mladého človeka. Zvyšuje sa počet
mladých, ktorí nečítajú beletriu, hoci takmer 16 % z nich profesionálne, a teda aj pravidelne,
sleduje odbornú literatúru a ďalších 12 % číta odbornú literatúru pravidelne v rámci svojho
voľného času. Uvedené výsledky sú alarmujúce aj preto, lebo na slovenských školách sa
venuje pomerne veľká pozornosť práve analýze a interpretácii umeleckých textov.
Podporiť záujem študentov o čítanie môže aj vhodný výber textov v čítankách,
v mimočítankovej literatúre i v učebniciach všetkých vyučovacích predmetov. Nový súbor
stredoškolských čítaniek, autorom ktorého je Mgr. Karel Dvořák, ponúka takýto starostlivý
výber textov, ktoré sú vhodným interpretačným východiskom. Navyše autor pripravil ku
každej ukážke zoskupenie úloh, ktoré významným spôsobom uľahčia pedagógom prácu pri
vytváraní čitateľských zručností ich žiakov.
27
Istým rizikom využitia uvedených učebných textov je, že učitelia si budú musieť veľmi
pedantne pripravovať svoje vyučovacie hodiny a vyberať si vhodné podnety na činnosť
svojich študentov z učebnice literatúry, čítanky a prípadne doplňujúcej literatúry tak, aby
nepodľahli fixácii na jediný zdroj úloh a činností, napr. len na prácu s učebnicou alebo naopak
len na prácu s čítankou. Ideálne je kombinovať ponúknuté učebné texty, a tým optimálne
napĺňať stanovené predmetové ciele. Pri realizácii základného zámeru tvorcov pedagogickej
dokumentácie pre literárnu časť predmetu slovenský jazyk a literatúra, t. j. napĺňať vzostupný
program rozvíjania žiakových čitateľských a interpretačných zručností, si musia učitelia
nevyhnutne nastaviť kritériá úspešnosti žiaka v práci s textom, ktoré umožnia zistiť mieru
splnenia cieľa; pričom je ideálne, aby učili svojich žiakov využívať rôznorodé čitateľské
stratégie.
Jazyková zložka predmetu slovenský jazyk a literatúra má k dispozícii učebnice a cvičebnice
dvoch autorských kolektívov: PhDr. Katarína Hincová, PhD. – PhDr. Alexandra Húsková:
Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl a PhDr. Milada Caltíková – Mgr. Zuzana
Lauková – PhDr. Alena Polakovičová – PhDr. Ľubica Štarková: Slovenský jazyk 1, 2, 3, 4 pre
stredné školy. Koncepcie tvorcov učebníc sú odlišné. Kým prvá z menovaných učebníc je
spoločná pre 1. – 4. ročník, druhý kolektív vytvoril samostatné učebnice pre každý ročník.
Obidva kolektívy majú k učebniciam vypracované cvičebnice.
Učebné texty oboch autorských kolektívov rešpektujú požiadavky VZDELÁVACÍCH
ŠTANDARDOV... časť: jazyk. Učivo je v nich zostavené tak, aby žiak na konci štúdia
zvládol všetky pojmy a získal všetky predpísané kompetencie. Učebné texty sú postavené na
systémových prvkoch a nútia žiaka pracovať samostatne, čím sa podporuje rozvoj jeho
čitateľských schopností tak, aby čítal s porozumením. Dávajú dostatočný priestor na
realizáciu učiteľa i žiaka, sloboda výberu úloh a striedanie ich rôznych foriem je v rukách
učiteľa. Nachádzajú sa v nich všetky typy textov, ktoré sú zamerané na rozvoj čitateľskej
gramotnosti (PISA – čítanie, 2006): rozprávanie, výklad, opis, argumentácia, inštrukcia,
dokument, hypertext (súvislé texty) a schémy, grafy, tabuľky, diagramy, informačné hárky
a pod. (nesúvislé texty).
Podrobnejšie sa pozrieme na učebnicu a cvičebnice autorského kolektívu K. Hincová – A.
Húsková: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. V učebných textoch sa v plnej
miere uplatňuje konštruktivistický prístup k vyučovaniu. V 70. rokoch 20. storočia sa
v psychológii a v pedagogike začala presadzovať tzv. konštruktivistická koncepcia učenia sa.
Jej podstatou je to, že človek významy neprijíma mechanicky, ale významy buduje. Táto
teória je postavená na tom, že ak sa človek zmysluplne učí, tak nie je nútený preberať hotové
poznatky, ale vytvára a konštruuje nové poznatky na základe tých, ktoré si dovtedy osvojil. Aj
v uvedenej učebnici a k nej patriacich cvičebniciach je zrejmá snaha autoriek aktivizovať
žiaka, ktorý nie je chápaný ako „TABULA RASA“, ale naopak je vnímaný ako subjekt
s vlastnými životnými skúsenosťami, vedomosťami a schopnosťami. Žiak získava nové
poznatky a zručnosti riešením úloh a hodnotením výsledku, ktorý dosiahol. Tým sa významne
zmenila úloha učiteľa, ktorý si musí detailne pripraviť hodinu vopred, pretože priamo na
vyučovacej hodine moderuje, riadi a usmerňuje jej priebeh. Učiteľ si sám vytvára učebnú
osnovu jazykovej zložky, pričom má stanovený optimálny a minimálny výkon žiaka
i obsahové prvky učiva. Aký priestor venuje učiteľ na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti
žiakov vo svojom vyučovacom procese, je len na ňom. Práve konštruktivistická koncepcia sa
dá efektívne aplikovať na proces čítania. Podľa nej si žiak musí skonštruovať sám významy
z textu. Pri tomto konštruovaní učiteľ žiakovi iba pomáha vytvárať významy, nemôže mu ich
predložiť hotové. Z učebných textov jednoznačne vyplýva aj výrazný posun ku komunikačno28
slohovému poňatiu predmetu, ktorý však nadväzuje na dlhoročnú tradíciu lingvistického
chápania predmetu.
Koncipovaním jednej učebnice pre celé stredoškolské štúdium sme chceli vyhovieť
požiadavkám konštruktivizmu na komplexnú príručku základných informácií, ktoré môžu
žiaci využiť pri riešení úloh v cvičebniciach. Učebnica teda slúži ako istá zásobnica „teórie“,
poznatkov, vysvetlení a vysvetľujúcich príkladov. Na vyučovacích hodinách má
jednoznačne dominovať práve práca s cvičebnicou, čím sa z učebnice stal sekundárny učebný
text.
Pri hlbšej analýze cvičebníc je zrejmé, že náročnosť na jazykové i čitateľské zručnosti žiakov
sa z roka na rok zvyšuje. V 1. ročníku žiaci viac pracujú s jedným textom, v 3. a 4. ročníku sa
čoraz častejšie objavuje práca s dvoma a viacerými textami.
Na to, aby sa nové učebnice, cvičebnice a čítanky zo slovenského jazyka a literatúry stali
efektívnymi učebnými pomôckami je nevyhnutné, zmeniť prípravu budúcich učiteľov, resp.
dostatočne preškoliť terajších učiteľov. Ak teda chceme, aby sme v slovenských školách
pripravovali kriticky čítajúcich a kriticky mysliacich občanov, tak musíme vytvoriť vhodné
personálne i materiálne predpoklady na to, aby sa tento cieľ dal splniť. Sme presvedčení, že
v príprave budúcich učiteľov treba bezodkladne pristúpiť k prehodnoteniu pomeru
„odborných“ predmetov a didaktických disciplín, pričom treba výrazne posilniť najmä
postavenie predmetovej didaktiky. Všeobecná didaktika je pre študentov abstraktná
disciplína, ktorá svoje naplnenie a opodstatnenie v ich očiach nadobúda až v praktickej
aplikácii na študijné zameranie študenta. V študijných programoch však ostáva príliš malý
časový priestor na didaktickú prípravu študentov na vyučovanie ich vlastnej aprobácie, napr.
na tréningy s využitím najnovších metodík v oblasti rozvoja čitateľskej gramotnosti. Na
niektorých fakultách sa z predmetovej didaktiky stáva doslova horúci zemiak, ktorý končí
každý rok-dva v rukách (úväzku) iného vyučujúceho, často bez potrebnej didaktickej
špecializácie.
Pomerne veľké rezervy vidíme aj v slabom poznaní novej školskej dokumentácie, ktorú
zaviedol školský zákon z roku 2008. Každá vysoká škola by mala dôsledne vychádzať z
obsahu a metód vyučovania v základnom a stredoškolskom vzdelávaní. Samozrejmosťou by
malo byť preštudovanie Štátneho vzdelávacieho programu každým vysokoškolským
vyučujúcim a prehodnotenie vlastného nasmerovania výučby v súlade so zmenenou situáciou
na ZŠ a SŠ.
Stavom prípravy budúcich učiteľov v oblasti rozvoja čitateľskej gramotnosti sa zaoberá aj
profesor Pupala (2001), ktorý si položil otázku, s akým chápaním textu a funkciou písanej reči
vo vzdelaní disponujú kandidáti učiteľstva, s akým ich chápaním sa stretávajú v kurzoch
učiteľskej prípravy. Hovorí, že problematika osvojovania písanej reči je obsahom len štúdia
učiteľstva pre 1. stupeň základnej školy, a to väčšinou s ťažiskovou orientáciou na metodiku
vyučovania čítania a písania v 1. ročníku základnej školy. Problematika osvojovania a
narábania s písanou rečou, či problematika rozvíjania gramotnosti detí pre iné učiteľské
odbory vlastne nie je samostatne tematizovaná. Aj toto konštatovanie potvrdzuje nutnosť
významne prehodnotiť obsahové zameranie vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov.
Na záver chceme pripomenúť dôležitú úlohu, ktorú pred sebou majú jednotlivé pracoviská
metodického centra i katedry vysokých škôl v oblasti ďalšieho vzdelávania učiteľov. Učitelia
na ZŠ a SŠ sú v každodennom kontakte so svojimi žiakmi a potrebujú účinnú a okamžitú
29
pomoc v metodickom usmernení, ako čo najefektívnejšie postupovať v oblasti rozvíjania
čitateľskej kompetencie žiakov.
LITERATÚRA
MANNIOVÁ, J. 2008. Rozvíjame kritické myslenie pri čítaní. In Ako rozvíjať porozumenie
textu u žiaka. Nitra : Enigma, 2008, s. 115 – 142. ISBN 978-80-89132-57-7
DVOŘÁK, K. 2008/2009. O čitateľskom porozumení v maturitných súvislostiach. In
Slovenský jazyk a literatúra v škole, ISSN 1335–2040, 2008/2009, roč. 55, č. 3 – 4, s. 65 – 78.
KOLLÁRIKOVÁ, Z. 2004. Otázniky nad rozvíjaním gramotnosti. In Pedagogická revue,
ISSN 1335–1982, 2004, roč. 56, č. 5, s. 461 – 480.
KORŠŇÁKOVÁ, P. 2007. Národná správa OECD PISA SK 2006. Bratislava : ŠPÚ, 2007. 56
s. ISBN–978–80–89225–37–8
PUPALA, B. Vzdelanie a písaná reč [online]. [cit. 2001-03-12]. Dostupné na internete:
http://www.kvsbk.sav.sk/10rokov/pupala.htm.
VZDELÁVACIE ŠTANDARDY PRE GYMNÁZIÁ A STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLY. Oblasť:
jazyk a komunikácia, vyučovací jazyk: slovenský jazyk a literatúra pre 3. a 4. ročník a 7. a 8.
ročník gymnázia a SOŠ, časť: literárna výchova [online]. Dostupné na internete:
http://www.statpedu.sk/documents//31/sjl/SJL_UO_VS_3_4_literatura.pdf
VZDELÁVACIE ŠTANDARDY PRE GYMNÁZIÁ A STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLY. Oblasť:
jazyk a komunikácia, vyučovací jazyk: slovenský jazyk a literatúra pre 3. a 4. ročník a 7. a 8.
ročník gymnázia a SOŠ, časť: jazyk [online]. Dostupné na internete:
http://www.statpedu.sk/documents//31/sjl/SJL_VS_3_4_GaSOS_jazyk_02062010.pdf
ADRESA A E-MAIL
PhDr. Katarína Hincová, PhD.
Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda
Námestie J. Herdu 2
917 01 Trnava
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
30
III. Prezentácia knižničných podujatí na podporu čítania žiakov
na Slovensku a v Českej republike
ŠKOLNÍ KNIHOVNY PODPORUJÍ ČTENÁŘSKOU GRAMOTNOST
Jana Nejezchlebová
Čtení je základní informační dovedností, mělo by být základem informační kvalifikace,
informačního chování. Základní zvládnutí techniky čtení textu nepostačuje k vytváření
nových dovedností a návyků. Plně to prokázaly mezinárodní průzkumy čtenářské gramotnost,
ověřujeme si to i na průzkumech v České republice. V tomto kontextu jsou požadavky na
schopnost čtení širší, mnohem náročnější. Jde o dovednosti nejen čtenářské, tj. umět texty
přečíst a rozumět jim, ale i o to, umět získat z textu informace, spojit je s vlastní dosavadní
zkušeností a tak si pro sebe vytvořit kvalitativně informaci novou. Čtení se stává jak
prostředkem získávání informací, tak zdrojem zábavy.
Kniha a čtení v současné době čelí masovému nástupu stále se rozvíjejících a zdokonalujících
informačních a komunikačních technologií. Ale učitelé dobře ví, že číst s porozumění je
zapotřebí i v prostředí internetu, že tyto dovednosti a schopnosti jsou důležité i pro práci
v ostatních předmětech (např. slohové úlohy v matematice, textová zadání a informace ve
fyzice). Pokud má žák od prvních tříd základní školy prospívat, nezbytně potřebuje zvládnou
požadovanou šíři schopností a návyků, dovedností čtenářské gramotnosti. Pouze tehdy bude
také mít ze čtení radost a potěšení. Stane se součástí jeho života.
Víme, že nejdůležitější pro rozvoj čtenářství je prostředí rodiny. Přesto nemohou ostatní
instituce a především škola, na zázemí rodiny spoléhat. Je to tedy úkol pro rodiče (prarodiče),
školu a všechny typy knihoven, zejména školních a veřejných (zaměřuji se ve svém
uvažování na žáky základních škol a studenty středních škol).
Dovolím si citovat spisovatele a učitele (Pennac, s. 91 – 92): „… Zbývá porozumět, že knihy
nebyly psány proto, aby z nich můj syn či dcera, zkrátka mládež, dělali referáty, ale proto,
aby, pokud se jim zachce, je četli. Naše znalosti, naše školy, naše kariéra i náš společenský
život jsou jedna věc. Naše důvěrnost s knihami a naše vzdělávání jsou něco jiného. Je hezké
vyrábět maturanty, bakaláře, magistry či doktory, společnost je stále potřebuje, nic proti
tomu… ale oč podstatnější je otevřít všem všechny stránky všech knih. Po celou dobu učení se
žákům a studentům ukládá za povinnost glosovat a komentovat a způsob této povinnosti je
děsí natolik, že většinu z nich od společnosti knih odradí. Naše doba ostatně ničemu
nenapomáhá: komentáře v ní kralují natolik, že komentovaný předmět většinou zcela zastiňují.
Tento oslepující hukot se scestně označuje slovem komunikace…Říkat mladým lidem o
nějakém díle a vyžadovat, aby o něm sami mluvili, může být velmi užitečné, ale není to cíl sám
o sobě. Cílem je ono dílo. Dílo v jejich rukou. A prvním z jejich práv, pokud jde o četbu, je
právo mlčet.“
AKTIVITY NA PODPORU ČTENÍ V ČESKÉ REPUBLICE
Aktivity Klubu dětských knihoven SKIP ČR využívané veřejnými i školními
knihovnami
Významnou podporu čtenářství rozvíjí velmi systematicky Svaz knihovníků a informačních
pracovníků ČR, zejména jeho odborná sekce Klub dětských knihoven
32
(http://www.skip.nkp.cz/odbKDK.htm). Jedná se o projekt Kde končí svět, který probíhá dva
roky a je ukončen pasováním Rytířů krásného slova na slavnostní celostátní akci v Praze.
Noc s Andersenem se stala již známou každoroční aktivitou, na níž se těší veřejné knihovny
a především jejich čtenáři, ale také školní knihovny. V roce 2010 se uskutečnila poprvé i
v Základní škole na Hanspaulce v Praze, kde se ve školní knihovně královnou noci stala
nejpilnější čtenářka této školní knihovny.
Projekt poprvé do školy – poprvé do knihovny vznikl v roce 2003 v Knihovně Jiřího
Mahena. Od té doby probíhá na stále více knihovnách, veřejných i školních, velmi podpořil
spolupráci knihoven a škol. Myšlenkou je, že dítě, které s doprovodem jde poprvé do školy, se
svým doprovodem navštíví také knihovnu, protože se z něj v průběhu roku stane nejen žák
základní školy, ale také čtenář, tedy Čtenář(!). Knihovny připravují pro děti po celý den
nejrůznější aktivity, čtení, soutěže, knihovnice prvňáčky i jejich rodiče a babičky vítají
v přestrojení za pohádkové bytosti, celou atmosférou v knihovně dávají dětem najevo, že ony
jsou tu nejdůležitější, že knihovna s knížkami je pro ně, pro jejich radost i poučení. Každá
knihovna dle své fantazie a svých zvyklostí připravuje různé programy a někteří knihovníci si
ještě před prázdninami, na konci prvního roku ZŠ svou děti a už je pasují jako opravdové
čtenáře.
V Knihovně Jiřího Mahena probíhá i tzv. Klíčování, kdy děti dostanou klíček od knihovny –
vše je domluvené s pedagogy a je to významná akce škol a knihoven. Probíhá také Týden
čtení, Den pro dětskou knihu (před Vánocemi, zdůraznění, že kniha je tím krásným dárkem,
nejen spotřební zboží), Březen měsíc čtenářů (od roku 2010 je dáván důraz na čtenáře, který
je pro knihovny tím nejdůležitějším, jeho spokojenost se službami, s fondy je prioritou
knihoven), Velké říjnové společné čtení.
Svaz českých knihkupců a nakladatelů organizuje již několik let zajímavou kampaň na
podporu čtení v ČR Rosteme s knihou (http://www.rostemesknihou.cz).
Projekty Národní pedagogické knihovny Komenského v Praze podporující čtenářství
Dětské knihy v České republice jsou oceňovány ve dvou celostátních literárních soutěžích
Magnesia litera (http://www.magnesia-litera.cz), která se zaměřila na podporu současné
české literatury a jednou z jejích kategorií je literatura pro mládež a soutěž věnovaná
výhradně literatuře pro děti a mládež Zlatá stuha (http://www.ibby.cz).
Významnou soutěží, kterou již 17 let pořádá Ústav pro informace ve vzdělávání, Národní
pedagogická knihovna Komenského a její pracoviště Sukova studijní knihovna literatury pro
mládež je nazvaná SUK – Čteme všichni (http://www.npkk.cz). Ceny knihám zde udělují
dětští čtenáři a také učitelé a knihovníci. Hlasování se každoročně účastní několik tisíc dětí
z celé republiky a více než 100 knihovníků. Cenu dětí získají první tři tituly s největším
počtem hlasů. Porot učitelů vybírá nejlepší tituly z prvních vydání knih českých autorů, které
doporučuje MŠMT jako podklad pro udělení cen ministra školství, mládeže a tělovýchovy Za
přínos k rozvoji dětského čtenářství. Cenu může získat až 5 titulů.
Dalším, novým projektem (od školního roku 2008/2009), je resortní projekt Už jsem čtenář –
knížka pro prvňáčka. Cílem projektu, jehož aktivity probíhají celý školní rok je podpora a
rozvoj zájmu o četbu u dětí v prvním roce školní docházky a vytvoření základu pro pravidelný
návyk k četbě, který je rozhodujícím faktorem pro rozvoj čtenářské gramotnosti během celé
školní docházky i v dalším životě. V průběhu roku učitelky, knihovnice veřejných i školních
33
knihoven připravují akce podporující čtenářství a zájem dětí o knihu obecně: společná čtení,
besedy s autory, dramatizace knížek, návštěvy knihoven apod. Žáci, kteří zvládnou čtení a
stanou se čtenáři získají za odměnu původní českou novinku, která je napsaná a vytvořená
pouze pro tento projekt a není na knižním trhu k prodeji. Osloveni jsou významní spisovatelé
pro děti a ilustrátoři. Do projektu se zapojilo 232 ZŠ, celkem 9 545 prvňáčků. Projekt má
velký ohlas u učitelů i knihovníků.
Čtenářské průzkumy v České republice – probíhají mezinárodní průzkumy PISA a PIRL.
Ale uskutečnily se již také dva velké české průzkumy věnované čtenářství dětí a dospělých.
Na přelomu roku 2002 a 2003 probíhal sociologický výzkum společnosti Gabal, Analysis a
Consulting. Cílem bylo zmapovat čtenářské motivace a návyky dětí ve věku 10 – 14 let. Tedy
jedné ze základních sociálních skupin v souvislosti s prognózami rozvoje vzdělanosti,
s rozvojem lidských zdrojů. Výsledky projektu byly velmi zajímavé, mimo jiné ukázaly, že
aktivní děti „stíhají“ číst i pracovat na počítači, vyhledávat na internetu. Z komentáře
k významu školy pro rozvoj čtenářství však také vyplývá že „… škola má k dispozici aktivní
prostředky, kterými může zvyšovat a zlepšovat čtenářské návyky dětí i překonávat silné
nerovnosti v rodinném původu dětí, pokud jde o jejich dopady na čtenářství. Bohužel zatím
škola spíše prostřednictvím četby „vtahuje do výuky rozdílnost v sociálním původu dětí. Spíše
se u nás daří zhodnocení schopností dětí nadprůměrně čtenářsky vybavených rodin než dětí
zatížených čtenářským deficitem v rodině…“ A zde je velký význam školní knihovny,
informačního a studijního centra školy, které je otevřené a přístupné všem dětem, umožňuje
jim setkání s knížkou, vytvoří jim pro čtení příjemné a motivující prostředí, klid, který třeba
doma nemají. Knihovny, která je vlastně specializovanou učebnou, prostorem, který je
součástí života školy, kam chodí žáci i učitelé rádi, kde se setkávají.
Pod názvem Jak se čte v České republice proběhl v roce 2007 průzkum čtenářů a čtení mezi
obyvateli České republiky. Tento průzkum byl zaměřen na populaci nad 15 let. Výsledky
první části průzkumu jsou shrnuty v knize Čteme? Obyvatelé České republiky a jejich vztah
ke knize.
Časopis Grand Biblio se v číslech 9, 10, 11, 12 (ročník 2) věnoval problematice čtení
v anketě Jak čtou školáci. Zúčastnilo se jí 1 152 žáků základních škol z jižních Čech a
z Prahy. Opět se zde ukázalo jak jsou důležité školní knihovny, jak mohou zapojit a ovlivnit
děti v oblasti čtenářství. Školy s aktivní školní knihovnou vytvářejí atmosféru motivující a
podněcující ke čtení, připravují soutěže např. Čtení mě baví (měla vědomostní část a
umělecký přednes, organizovala Základní škola a Mateřská škola, Praha 6, nám. Svobody 2),
v nichž se zapojí např. žáci I. stupně a často se přidají i další školy. Ukázalo se, že děti stále
preferují výrazně klasickou tištěnou knihu. Žáci v odpovědích na anketu potvrdili, že považují
stále četbu za moderní, že upřednostňují četbu před jinými způsoby vnímání textu.
Projekty Kabinetu informačních služeb a knihovnictví FF MU Brno
Čtení na mnoho způsobů v Brně se uskutečnilo v Knihovně Jiřího Mahena. Studenti v rámci
Března – měsíce čtenářů připravili řadu akcí pro veřejnost pod názvem S chutí aneb Najděte
svůj knižní apetit. Jednotlivé dny probíhaly pod názvy hlavních aktivit Vezmi svého
nečtenáře do knihovny, Literární hospůdka, Čtení sluší každému.
(http://www.ctenischuti.webnode.cz)
Vitruální knihovník k Vašim službám je projekt Čte(Sy)Rád tedy Čtenářův Sympatický
Rádce. Cílem je vytvoření online dostupné elektronické databáze na doporučování čtivých
knih, která má pomáhat zorientovat se ve světě knih a literatury a nabídnout nejlepší a
34
nejčtivější tituly. V současné době se již podílí na vytváření databáze knihovníci, kteří ji ale
také, stejně jako občané, využívají (http://ctesyrad.cz).
Bibliohelp je další studentský projekt, který vychází z předpokladu i ze zkušeností, že kniha
léčí. Snaží se s pomocí odborníků a knihovníků vybírat a doporučovat knihy zaměřené na
nejrůznější lidské problémy (http://www.bibliohelp.cz).
Pegagogická fakulta MU Brno vydává také časopis Ladění, který přináší pravidelně
informace, kritiky, recenze a povídání o dětské literatuře (z historie i ze současnosti, to
především). Je to jediný teoretický časopis věnující se systematickému hodnocení a mapování
současné české i světové dětské literatury.
AKTIVITY ŠKOLNÍCH KNIHOVEN
„Četba jako dar. Číst a čekat. Zvídavost se nedá vynutit, ta se probouzí. Číst, číst a důvěřovat
očím, které se otevírají, ksichtíčkům, které se radují, otázce, která padne a vyvolá další
otázku. Jestliže se pedagog ve mně bouří proti tomu, že se dílo nepředstavuje v souvislostech,
přesvědčit tohoto pedagoga, že jedinou souvislostí, na níž prozatím záleží, jev tato třída.
Cesty poznání nevedou k této třídě: ony z ní mají vycházet! Prozatím čtu romány
posluchačstvu, které se domnívá, že nemá čtení rádo. Dokud tuto iluzi nerozptýlím a
nedokončím svou práci zprostředkovatele, nelze vyučovat ničemu podstatnému. Jakmile se tito
mladí usmíří s knihami, milerádi projdou cestu, která vede od románu k autorovi, od autora
k jeho době a od přečteného příběhu k jeho nejrůznějším významům…“
Škola naruby je aktivita veřejných a školních knihoven a škol. Jedná se o projekt
podporovaný SKIP ČR. Na začátku byla zkušenost, že si děti rády hrají na školu a že je třeba
dětem číst. Vznikly tak deníčky pro děti, kam jejich rodiče či prarodiče zapisují, co svému
dítěti četli a jak dlouho. A dítě jim podepíše, že je to pravda. Zapojených je už 83 veřejných a
školních knihoven v ČR (http://klubko.knih-trinec.cz).
Střední průmyslová škola ekonomická v Pardubicích (http://www.spse.cz) mimo jiné ve svém
studijním a informačním centru promítá filmy natočené podle známých literárních děl a
diskutuje se studenty o filmu i o knize. Je to propojené i s výukou v rámci Školního
vzdělávacího programu. Ukázky vyučovacích hodin jsou na portálu projektu Střední školy
jako pulzující centra škol (www.icss.cz).
Školní knihovna Gymnázia v Uherském Hradišti poskytuje informace a informační zázemí
pro studium. Studenti nejen recitují, chodí do příjemného prostředí knihovny číst, ale
knihovnice pozvala do knihovny na posezení a povídání známého básníka Jiřího Kuběnu. Se
studenty vzniklo přátelství a stalo se pravidlem, že každý rok skupina studentů spisovatele
navštěvovala v jeho domě a na zahradě se opět četly básně a povídalo o poezii.
Gymnázium Vídeňská v Brně má zajímavou aktivitu, do níž jsou zapojeni studenti.
Nepravidelně, asi za 2 – 3 měsíce se koná odpoledne, podvečer, kdy některý ze studentů čte
a představuje spolužákům svoji oblíbenou knihu. Přečte ukázky, informuje o autorovi,
případně ilustrátorovi knihy, ze svého pohledu vysvětlí proč ho kniha zaujala a vznikne
zajímavá diskuse, kdy se přidají se svými čtenářskými zážitky i další studenti.
Veřejná knihovna v Hodoníně dělá se studenty zase tzv. Pátek pro talenty (může to být
aktivita i pro školní knihovnu), opět talentovaný student si za pomoci knihovnice připraví
35
přednášku, může to být také čtení vlastní tvorby pro veřejnost. K překvapení knihovnice je to
velmi oblíbený a navštěvovaný program.
Název mého článku je Školní knihovny podporují čtenářskou gramotnost. Vím, že jsem se
v textu zmiňovala šířeji o aktivitách na podporu čtenářství v České republice i o aktivitách
veřejných knihoven. Školní knihovny, už jsem to uvedla, jsou zcela nezastupitelné ve své
činnosti, tedy i v oblasti podpory čtenářské gramotnosti. Ovlivňují celý pedagogický sbor,
jejich aktivity by měly být součástí Školního vzdělávacího programu školy a tedy součástí
výuky. Přesto je nutná spolupráce a je dobré inspirovat se vzájemně. Úkol vychovat z dětí
čtenáře („čtenářem se člověk nerodí, čtenářem se stává“) je natolik náročný že potřebuje
propojení rodiny, školy, školních a veřejných knihoven.
LITERATÚRA
GABAL, Ivan, VÁCLAVÍKOVÁ – HELŠUSOVÁ, Lenka: Jak čtou české děti? Praha :
Gabal, Analysis and Consulting, Investorsko inženýrská, a. s., 2003.
PENNAC, Daniel: Jako román. Praha : Mladá fronta, 2004, s. 91 - 92.
TRÁVNÍČEK, Jiří: Čteme? Brno : Host, 2008. 207 s.
TRÁVNÍČEK, Jiří: Vyprávěj mi něco. Litomyšl : Paseka, 2007. 68 s.
ADREA A E-MAIL
Mgr. Jana Nejezchlebová
Moravská zemská knihovna
Kounicova 65a
601 87 Brno
Česká republika
e-mail: [email protected]
36
ČESKO-SLOVENSKÝ PROJEK ZÁLOŽKA DO KNIHY SPOJUJE ŠKOLY
Jarmila Indráková
Ústav pro informace ve vzdělávání v Praze – Národní pedagogická knihovna Komenského
a Slovenská pedagogická knižnica v Bratislavě připravili tento projekt v říjnu 2009
u příležitosti Mezinárodního měsíce školních knihoven. Cílem projektu byla podpora
čtenářství a navázání kontaktů mezi českými a slovenskými dětmi prostřednictvím výměny
záložek, které žáci sami vyrobili libovolnou technikou.
A jak celý projekt probíhal? Jednotlivé školy nebo školní knihovny se přihlásily
prostřednictvím Národní pedagogické knihovny a Slovenské pedagogické knižnice a už jen
čekaly, která slovenská nebo česká škola jim bude přidělena. Hlavním kriteriem pro výběr
škol byl počet přihlášených žáků, ročník a typ školy. Když získaly kontakt na partnerskou
školu, pustily se děti pod vedením učitelů do práce. S velkou chutí začaly vymýšlet různé
techniky pro tvorbu záložek – kreslení, lepení, koláže, tkaní, batikování, vyšívání, háčkování,
lisování přírodnin do fólie. Některé záložky se dokonce „zakously do knihy“.
Každá záložka byla prostě originál. Děti pracovaly v hodinách výtvarné a literární
výchovy, pracovního vyučování nebo hodin informatiky. V některých školách se iniciativy
chopily školní knihovny nebo zájmové kluby.
V České republice se projektu zúčastnilo 55 základních škol a 2 střední školy s celkovým
počtem 5 643 žáků. Na slovenské straně byla účast podstatně vyšší – 164 základních škol a 42
středních škol s 19 447 žáky. Podle počtu přihlášených škol je vidět, že českých škol byl
nedostatek. Proto Slovenská pedagogická knihovna „spárovala“ zbývající slovenské školy,
které však byly trochu zklamané, že nemohou spolupracovat se školami českými.
Když bylo vše hotovo, děti ještě vyzkoušely, jak se budou záložky při čtení v knize vyjímat.
V některých školách vytvořili výstavku, aby si své výtvory mohli navzájem prohlédnout a pak
už začaly putovat zásilky z České republiky na Slovensko a opačně. A balíčky neobsahovaly
37
jenom záložky, ale také průvodní dopisy s fotografiemi, informacemi o škole, městě nebo
vesnici, kde děti žijí, ale také adresy se žádostmi o dopisování. Protože jsou školy dobře
vybaveny audiovizuální a výpočetní technikou, mohly využít i „virtuální“ kontakt.
Pracovní nadšení dětí při tvorbě záložek i hotové záložky byly zdokumentovány a fotografie
zaslané z jednotlivých škol byly vystaveny na webové stránky Slovenské pedagogické
knižnice i Národní pedagogické knihovny. Učitelé a knihovníci byli vyzváni, aby v případě
zájmu celý projekt zhodnotili a napsali organizátorům projektu, jaké další kontakty mezi
školami proběhly.
A tady jsou některá hodnocení:
„Váš projekt jsme uvítali s velkým nadšením! Proč? Naši spolužáci z druhého stupně se často
účastní různých mezinárodních projektů a v této oblasti za nimi trošku „pokulháváme“ . Je to
pochopitelné vzhledem k našemu věku i jazykovým znalostem (jsme teprve druháčci). No a
díky Vám jsme mohli též pracovat na mezinárodní úrovni. Jsme na sebe velmi (ale zdravě)
pyšní! Měli jsme štěstí na super děti a paní učitelku ze Slovenska! Mnohokrát jsme spolu
38
elektronicky komunikovali, poslali si fotky, pozdravy, informace. Díky interaktivní tabuli a
výpočetní technice jsme si vše od našich slovenských kamarádů a jejich paní učitelky mohli
prohlédnou v řádné velikosti. Navštívili jsme webové stránky jejich školy a mohli tak naši
školu s tou jejich porovnat (zjistili jsme, že si jsou velice podobné), prohlédly si na mapě i
fotomapě okolní krajinu, porovnali si oba naše jazyky. Spoustu věcí o Slovensku děti věděly,
protože tam mají příbuzné, známé, byly tam na dovolené... Užili jsme si spoustu pěkných chvil
při výrobě záložek a prožili si ten pěkný pocit, když někomu něčím uděláme radost a on zase
udělá radost nám! Určitě se nám s darovanými záložkami i lépe čte, jsou pro nás další
motivací ke čtení, které je v dnešní přetechnizované době bohužel často opomíjené. Děkujeme
tedy za možnost pracovat v projektu Záložka do knihy spojuje školy.“
(ZŠ Mnichovice, ČR)
„Na projektu se podíleli žáci většiny tříd. Před odesláním prací jsme uspořádali malou
výstavku, kde si mohli všichni prohlédnout celou kolekci záložek, které žáci se svými učiteli
vytvořili a vybrali pro slovenské žáky. Současně se při hodinách informatiky mohli podívat na
webové stránky partnerské slovenské školy. Záložky ze Slovenska se dětem velmi líbily. Opět
byly vystaveny na výstavě, kde si také všichni mohli přečíst dopis, který spolu se záložkami
připutoval ze Stráňan. Projekt se podařil, byl dobře načasován i vzhledem k probíhající
anketě Kniha mého srdce. Žáci si mohli připomenout svoje oblíbené knížky, ale také o nich
povědět kamarádům a na Slovensko pak poslat malý pozdrav ve formě záložky do „knihy
mého srdce“. Do našeho místního časopisu STOP jsme poslali článek, který si v současné
době mohou přečíst všichni místní čtenáři. Jako organizátorům vám děkujeme za výborný
nápad.“
(ZŠ s RVJ Bronzová, Praha 13, ČR)
I slovenské školy projekt hodnotily kladně:
„Žiaci tretieho a štvrtého ročníka našej školy sa v mesiaci október zúčastnili československého projektu Záložka do knihy spojuje školy. Našou partnerskou školou sa stala
Základná škola z Prahy 3. Deti sa so svojimi triednymi učiteľkami s chuťou pustili do práce
a rôznymi technikami vytvorili nádherné záložky. Na konci októbra sa deti dočkali odmeny –
kamaráti z Prahy poslali záložky... Žiaci spoznali, že označiť si prečítané krásnou záložkou
od priateľa je veľmi príjemné. Spolupráca s pražskou školou bola pre deti oživením školského
života, preto sme sa rozhodli, že budeme v spolupráci pokračovať a našou ďalšou aktivitou
bude vytvorenie vianočných pozdravov.“
(Základná škola s MŠ Dlhé Pole, SR)
„Tento projekt sa žiakom veľmi páčil. Snažili sme sa vytvoriť záložky nie veľmi tradičného
tvaru, práce boli nápadité, vytvorené technikami koláže a kresby, perokresby... Našou
kontaktnou školou sa stala škola Na Chodovci v Prahe. S touto školou sme sa skontaktovali
a komunikovali prostredníctvom e-mailov. Dokonca sme sa dohodli aj na ďalšej spolupráci,
kde si budeme vzájomne písať listy, aby si žiaci mohli porovnať český a slovenský pravopis,
a taktiež aj ďalšie výtvarné práce, najbližšie to budú vianočné pozdravy... Sme veľmi radi, že
sme sa mohli zapojiť do tohto projektu, pretože sme získali nových priateľov...“
(Základná škola s MŠ, Kľačany, SR)
„Projekt mal na škole veľký úspech. Najprv sa zapojili žiaci štvrtého ročníka, potom aj
ostatní žiaci. Výroba záložiek ich veľmi bavila. Predbiehali sa vo vyrobení najzaujímavejšej
záložky. Motivovalo ich aj to, že záložky budú vymenené s partnerskou školou... Dúfame, že
podobný projekt sa uskutoční aj na budúci rok. Radi sa zapojíme.“
(Základná škola, Lastomír, SR)
39
A závěrem bych ráda připojila slogan, který vytvořili žáci ZŠ TGM v Komorní Lhotce a
společně s ukázkou vytvořených záložek ho poslali do Národní pedagogické knihovny
Komenského v Praze: Darovaná záložka pro mou knihu kámoška. Myslím, že tím velmi dobře
vystihli celý záměr projektu.
Všem učitelům, knihovníkům, a hlavně dětem, které se do projektu zapojily, patří naše
uznání. Jsme rádi, že společné dílo přineslo všem zúčastněným radost a budeme rádi, když
stejnou radost jim přinese i každá přečtená kniha, do které vloží vlastnoručně vyrobené
záložky.
ADREA A E-MAIL
Mgr. Radmila Indráková
ÚIV – Národní pedagogická knihovna Komenského
Mikulandská 5
116 74 Praha 1
Česká republika
e-mail: [email protected]
40
PREZENTÁCIA KNIŽNIČNÝCH PODUJATÍ NA PODPORU ČÍTANIA ŽIAKOV
Gabriela Futová
Školské knižnice – výhody
Vzhľadom na povinnú školskú dochádzku sú školské knižnice jedinými knižnicami, ktoré
majú šancu osloviť všetkých detských čitateľov, majú možnosť zapísať do knižnice
a pracovať s vysokým percentom potenciálnych detských čitateľov.
Školské knižnice – nevýhody
Školskí knihovníci sú v prvom rade učitelia. Na vykonávanie knihovníckej praxe nemajú
dostatok času a väčšinou ani potrebné vzdelanie. V časovom tlaku môžu vykonávať len
základné knihovnícke činnosti, ktoré sú pre chod knižnice nevyhnutné. Školskí knihovníci,
ktorí v knižniciach pracujú aj nad rámec základných povinností, tak robia vlastne vo svojom
voľnom čase a zadarmo.
Ďalšou nevýhodou je obmedzený knižničný fond. Školské knižnice nedostávajú na nákup
fondu až také veľké prostriedky, okrem toho, aj keby dostávali, nestačili by kapacitne
a priestorovo. V prvom rade by ich fond mal pozostávať z kníh, ktoré deťom odporúčajú na
čítanie, ktoré sú súčasťou mimočítankového čítania a ktoré učitelia môžu využiť v rámci
učebných osnov a vzdelávania. Aj keď pestrá ponuka knižničného fondu detským čitateľom
len a len prospeje.
AKTIVITY NA
KNIŽNICIACH
PODPORU
ČÍTANIA
REALIZOVATEĽNÉ
V ŠKOLSKÝCH
Noc s Andersenom
Notoricky známe podujatie, ktoré v tomto roku oslávilo svoje 10. výročie, je vynikajúcou
príležitosťou potešiť a navnadiť detských čitateľov, spropagovať školskú knižnicu a urobiť
z nej miesto nevšedných zážitkov. Noc s Andersenom je podujatím, ktorého autorom je
Knihovna B. B. Buchlovana v Uherskom Hradišti. Organizátorom poskytuje priestor na
realizáciu tých najrôznorodejších aktivít, stáva sa miestom neopakovateľnej atmosféry, deťom
poskytuje pocit medzinárodnej spolupatričnosti (počas posledného ročníka sa nocovalo na
905 miestach Čiech, Moravy, Slovenska, Slovinska a Poľska, noc 2010 zažilo 31 256 detí
a 9 984 dospelých – knihovníkov, učiteľov, hercov, starostov, primátorov, policajtov, hasičov,
kastelánov, vedúcich, skautov, pionierov, lekárov, veterinárov, ohňostrojcov, správcov,
školníkov, kuchárok, pekárov, hvezdárov, ilustrátorov a spisovateľov). No nie je úžasné patriť
do tejto rodiny?
Noc s Andersenom je síce náročná na prípravu, ale inšpirovať sa dá na portáli
www.infolib.sk, kde sú hotové scenáre a aj kopec správ z nocí z iných knižníc. Nocovať
samozrejme možno aj mimo termínu Noci s Andersenom, je jasné, že podporovať vzťah detí
ku knihám aj takýmto spôsobom, je vynikajúce.
Deň ľudovej rozprávky
Oslava Dňa ľudovej rozprávky vznikla v rámci kampane Slovensko Dobšinskému vyhlásenej
pri príležitosti 180. výročia narodenia slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského.
Oslavovať deň jeho narodenia ako Deň ľudovej rozprávky sme začali po vyhlásení ankety
41
o najlepší spôsob pripomenutia si slávneho rozprávkara a po následnom hlasovaní za
jednotlivé návrhy.
Prvý rok (2008) mohli knižnice stráviť Deň ľudovej rozprávky rôznorodo. Po celom
Slovensku prebiehali prezentácie a literárne pásma zamerané na tvorbu a život Pavla
Dobšinského, ďalej rôzne súťaže, kvízy, hry, hlasné čítania, dramatizácie, noci v knižnici,
karnevaly a pod. – všetko so zameraním na ľudovú rozprávku.
Druhý ročník bol inšpirovaný aktivitou Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave, kde počas prvého
ročníka hľadali čitatelia i nečitatelia Dobšinského knihy vo vlastných knižniciach. Na celom
Slovensku bolo vyhlásené pátranie po Dobšinského knihách, ktorého sa zúčastnilo 63
oficiálne prihlásených knižníc (medzi nimi aj školské knižnice), ktoré sa vďaka aktivite
čitateľov dopátrali k 3 657 knihám Pavla Dobšinského.
Tretí, tohtoročný ročník, prebehol pod názvom Truhlica Pavla Dobšinského (inšpirácia od
knihovníčky Moniky Malej z Heldovej Mestskej knižnice v Třebechoviciach pod Orebom,
ČR). Išlo o súťaž pre deti, ktorých úlohou bolo nájsť v knihách Pavla Dobšinského z fondu
jednotlivých knižníc malé nálepky, prípadne rozstrihané názvy. Súťaž nebola povinná,
niektoré knižnice opäť pátrali, iné si Deň ľudovej rozprávky pripomenuli inak, napriek tomu
knihovníčky do záverečného žrebovania zaslali 1 259 vyplnených súťažných hárkov,
z ktorých boli vyžrebovaní traja víťazi knižných cien venovaných Slovenskou asociáciou
knižníc.
Výhodou Dňa ľudovej rozprávky je opäť rôznorodosť aktivít, ktorými sa môžu knižnice do
osláv zapojiť. Vyhlásená centrálna téma nebýva povinná, knižnice majú možnosť upraviť si
jej priebeh tak, aby vyhovovala ich podmienkam, takže zapojiť sa môžu aj tie najmenšie
knižnice. Zároveň býva vyhlásená s ohľadom na finančné (ne)možnosti jednotlivých knižníc
tak, aby bola aktivita naozaj všade dostupná. Detské knihovníčky prejavili pri realizácii osláv
Dňa ľudovej rozprávky nesmiernu kreativitu a to tým, že súťaž Truhlica Pavla Dobšinského
obohatili o ďalšie aktivity, takže ľudové rozprávky rezonovali nielen v knižniciach, ale aj
školách pri malých aj starších čitateľoch.
Výhodou školských knižníc je v tomto prípade jednak možnosť propagácie prostredníctvom
školského rozhlasu, takže informovaní sú ozaj všetci žiaci, ale opäť aj fakt, že školské
knižnice sú deťom poruke, v prípade chuti zapojiť sa, nemusí ich odradiť povedzme počasie
alebo iné okolnosti.
Čítajme si – čitateľský maratón
Čitateľský maratón Čítajme si síce nie je organizovaný knižnicami, ale odohráva sa práve
tam. Jej organizátorom je Linka detskej istoty UNICEF, ktorá už tretíkrát oslovila knižnice
a požiadala ich o spoluprácu pri realizácii tejto masovej aktivity zameranej na propagáciu
čítania. Práve vďaka verejným a školským knižniciam sa tohto roku do maratónu zapojilo
21 234 detí vo veku od 6 do 15 rokov. Sprievodnou akciou Čítajme si je každoročne aj
neformálna diskusia odborníkov viacerých profesií. Tento rok bola diskusia zameraná na
tému Čím sa stáva kniha atraktívnou pre detského čitateľa. Diskutujúci okrem iného vyjadrili
potrebu, aby sa opäť vrátilo k uvádzaniu veku, komu je kniha určená, a to hlavne pre
orientáciu rodičov. Zaujímavá bola aj myšlienka k rozšíreniu činnosti knižníc na širšie
kultúrne centrá, kde by vznikol spoločný priestor pre deti a rodičov.
42
Kráľ detských čitateľov
Voľba kráľa čitateľov patrí síce viac medzi aktivity verejných knižníc (v zozname knižníc,
ktoré túto aktivitu robia, sú len dve školské knižnice), pravdou však je, že voliť kráľa
čitateľov školskej knižnice by mohla byť aktivita viacerých. Podmienky súťaže si vytvárajú
knižnice individuálne, zvyčajne ide o aktivity, v ktorých sa spája tvorivosť, zručnosť,
vedomosti týkajúce sa buď prečítaných kníh, alebo lokálnej literárnej tvorby, prípadne aj
lokálneho zemepisu. Voľba kráľa čitateľov školskej knižnice by sa mohla a mala stať
školskou slávnosťou, ktorá by bola sama osebe propagáciou čítania a hlavne toho, že čítanie
je stále moderné.
Úžasnou tradíciou, aj keď nepravidelnou, sa stali snemy kráľov čitateľov. Ide o stretnutia
detí so spoločným záujmom – láskou k čítaniu. Králi čitateľov získavajú fantastickú odmenu:
zadosťučinenie, možnosť spolupodieľať sa na tvorbe posolstva, spoznať nové miesta, zažiť
nové zážitky a hlavne spriateliť sa s rovesníkmi s rovnakou „krvnou skupinou“.
V prípade školských knižníc, hlavne v mestách, kde sa nachádza viac škôl a školských
knižníc, by bolo vhodné realizovať aj lokálne snemy kráľov čitateľov, ktoré by neboli až také
finančne náročné a v prípade, že nikto nezorganizuje celoslovenský snem (ako je to v tomto
roku), by sa králi stretli tak či tak. Pretože propagácia a podpora čítania sa dá robiť aj takýmto
spôsobom.
Na ukážku ponúkam posolstvá kráľov čitateľov z posledných dvoch snemov:
•
Posolstvo zo Snemu kráľov detských čitateľov z roku 2008
KNIHY SÚ PRE ČLOVEKA TÝM, ČÍM KRÍDLA VTÁKOM
„Potvrdili sme, že kníh sa nevzdáme, pretože v nich po kúskoch nachádzame aj
sami seba.“
„V súčasnosti objavujeme krajiny fantázie v knihách Rowlingovej a jej
Harryho, či plány Artemisa Fowla a opätovne sa vraciame aj k múdrostiam
slovenských rozprávok.“
„Najradšej by sme boli, keby nás v knižniciach vítali knihy od zeme až po samé
nebo, s čarokrásnou záhradou, pričom knihovníčky by okolo nás lietali ako
nápomocní anjeli.“
„Zoberte si do rúk aj vy svoju knihu. Možno sa s ňou otvorí aj vaše srdce a
ďalší svet, vo vašom svete. A potom ďalší a ďalší...“
„Povedzte o ňom aj svojim kamarátom a tiež svojim rodičom. Pretože by sme
boli veľmi radi, keby do našich knižníc, chodili spolu s nami.“
•
Posolstvo zo Snemu kráľov detských čitateľov z roku 2009 (písané v spolupráci
so spisovateľom Jánom Navrátilom)
„My, králi čitateľov zo všetkých kútov našej milovanej vlasti, sme sa v roku
Pána 2009 zišli v prvom slobodnom kráľovskom meste Trnava. Rokovali sme o
veľmi dôležitých témach, ktoré sa týkajú každého z nás. Výsledky snemovania
prinášame ako posolstvo pre dnešnú mládež, čitateľov i nečitateľov, tvorcov
kníh, knihovníkov, vydavateľov. Prvou dilemou bolo: Prežije kniha aj ďalšie
storočie? Na základe živých debát sme prišli k nasledujúcim záverom: KNIHA
PREŽIJE, pretože je pre každého človeka dôležitá. Prináša posolstvá jednej
generácie tej nasledujúcej – posolstvá o tom, ako ľudia žili, čo ich zaujímalo, po
čom túžili, aký bol ich svet. V súčasnej dobe stojíme pred otázkou, či tlačené
knihy neprevalcuje internet. Nazdávame sa, že sa mu to nepodarí. Internet je
43
veľmi strohý, vecný, chýbajú v ňom emócie. Naproti tomu – kniha odomyká v
človeku jeho vlastnú fantáziu, jeho túžby, ideály. KNIHA JE NIEČO KRÁSNE!
Druhou oblasťou, ktorou sme sa na sneme zaoberali, bola odpoveď na otázku:
Prečo vlastne čítame? My, králi detských čitateľov, vieme, prečo čítame? Viete
to aj vy? Pre nás je čítanie životná nutnosť, radosť, inšpirácia, vzdelávanie,
povzbudenie. Pri čítaní si človek vytvára vlastné obrazy postáv, miest a deja.
Stáva sa tak vlastne spoluautorom príbehu. Čítaním kníh zaháňame nudu,
čítanie nám pomáha zabudnúť na chorobu, bolesť, starosti. Knihy sú verní
priatelia, ktorých nikdy nenakazíme, počítač však môže dostať vírus. Preto
vydávame svedectvo, že bez kníh by sme všetci boli stratení. Posledné posolstvo
nás, Kráľov, je určené spisovateľom a vydavateľom. Na sneme sme sa mali
dohodnúť, aké knihy by nás zaujímali. Verte nám, v tomto bode sme tiež prišli k
dohode. Zaujíma nás každá kniha, ktorá vie upútať a spĺňa všetky naše
očakávanie. Teda všetko to, o čom sme snemovali v prvých dvoch témach.
Najviac však chceme čítať knihy z nášho detského sveta. Milí spisovatelia,
ilustrátori a vydavatelia, pomôžte nám svojimi knihami orientovať sa v dnešnej
spletitej súčasnosti. Ukážte nám, čo je dobré a o čo je hodno bojovať.“
Hevikluby (Občianske združenie Fanfáry)
Hevikluby sú zamerané na klubovú činnosť pod vedením animátorov, organizované
knižnicami, školami a rodinami. Kluby pomáhajú deťom aktívne a zmysluplne využiť voľný
čas, nájsť si dobrých kamarátov, pozitívnu životnú orientáciu, získať dobrý vzťah k čítaniu a
vzdelávaniu sa, pôsobia na komplexný rozvoj osobností detí. Umožňujú deťom
prostredníctvom cieleného programu získavať životné zručnosti. Program stretnutí vychádza
zo spoločného čítania, z ktorého sa odvíjajú diskusie, hry, tvorivé dielne, výlety, netradičné
stretnutia so zaujímavými osobnosťami a iné podnetné aktivity.
Oficiálne prihlásených Heviklubov je 14, jeden z nich (žiaľ v Prešove) medzičasom zanikol, z
toho v školských knižniciach realizuje svoju činnosť 8.
Nevýhodou Heviklubov je chýbajúca celoslovenská metodika a koordinácia, kvôli tomu je
plánovaná spolupráca so Slovenskou národnou knižnicou.
Systematická práca v klube podporuje rozvíjanie tvorivých, emocionálnych a sociálnych
schopností mladých ľudí a tým rozširuje záber knižníc.
Dni detskej knihy
Organizátorom Dní detskej knihy je BIBIANA – Medzinárodný dom umenia pre deti a
Slovenská sekcia IBBY. Do zoznamu aktivít školských knižníc som ich zaradila preto, že
školské knižnice môžu pri ich realizácii spolupracovať s verejnou knižnicou, ktorá je v daný
rok pozývateľom. Trojdňové podujatie je zamerané na detskú literatúru, stretnutia detí s
tvorcami kníh a časopisov. Inšpiráciou je Medzinárodný deň detskej knihy, ktorý si
medzinárodná verejnosť pripomína 2. apríla v deň narodenia veľkého rozprávkara Hansa
Christiana Andersena. Slovensko malo patronát nad celosvetovými oslavami v rokoch 1996 a
2006.
Dni detskej knihy sa konajú každý rok v inom kúte Slovenska, a to podľa záujmu verejných
knižníc. V roku 2009 sa uskutočnili v Kysuckej knižnici v Čadci, v tomto roku prebehli v
Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, na budúci rok prejavila záujem
o organizáciu Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove.
44
Program dní tvoria odborné semináre, besedy a propagácia čítania aj v „najzašitejších“ kútoch
regiónov, v malých obciach, obecných a školských knižniciach, teda tam, kde sa za bežných
okolností živý tvorca hádam ani nedostane.
Zlatá rybka – anketa detských čitateľov
Čitateľská anketa zameraná na voľbu najlepšej (najobľúbenejšej) pôvodnej slovenskej knihy
pre deti a mládež za daný rok, čiastočne odráža vkus detských čitateľov. Propaguje pôvodnú
slovenskú literatúru bez ohľadu na rok vydania.
Zlatá rybka 2007 – Môj anjel sa vie biť (Roman Brat, Mladé letá)
Zlatá rybka 2008 – Danka a Janka (Mária Ďuríčková, Mladé letá)
Zlatá rybka 2009 – ??? (zatiaľ tajomstvo)
Účasť v ankete odporúčam preto, lebo z platných hlasovacích lístkov býva vyžrebovaný
jeden, ktorého autor získa balík kníh. Knižnú odmenu získava aj knižnica, za ktorú čitateľ
hlasoval, školský knižničný fond môže byť teda obohatený o zaujímavé, zvyčajne detské
tituly.
Čítame s Osmijankom
Čítame s Osmijankom je celoslovenská čitateľská súťaž, ktorú organizuje nezisková
organizácia Osmijanko. Ide o dlhodobý projekt zameraný na rozvoj čítania a na dvíhanie
jazykovej kultúry u žiakov mladšieho školského veku. Z porovnania realizácie projektu vo
verejnej knižnici a školskej knižnici je tento projekt akoby šitý na mieru školským
knižniciam. Dôvody: pri realizácii projektu je nutná pravidelnosť, takže vzniká vynikajúca
možnosť plniť súťažné otázky počas hodín čítania (vo verejnej knižnici je ťažké zabezpečiť
pravidelný príchod súťažiacich, keďže deti majú voľno iba popoludní – dá sa to realizovať iba
v spolupráci s učiteľmi a triednymi kolektívmi – nie vždy na to ostáva čas). Školská knižnica
je poruke – osmijankovská hodina sa dá realizovať v rámci vyučovania, alebo v rámci
krúžkovej činnosti.
Nutná je dôslednosť – keď začať, tak aj dokončiť – len máloktoré dieťa je ochotné aj napriek
počiatočnému nadšeniu venovať sa „práci s osmijankom“ v knižnici po vyučovaní –
samozrejme závisí od knihovníka, popoludní však chcú voľno už aj deti. Preto odporúčam
spoluprácu školských knižníc s verejnými knižnicami – tieto sú častokrát lepšími
informačnými zdrojmi, súťažné hárky je možné objednávať aj cez ne.
Zážitkové čítania
Ide o vynikajúci spôsob práce s textom využiteľný aj na hodinách čítania. Metodické prípravy
na inšpiráciu nájdete na www.infolib.sk (zložka detské knižnice, zážitkové čítania). Školským
knihovníkom ponúkam možnosť nácviku zážitkového čítania – workshop, na ktorom
väčšinou zistia, že urobiť dobré zážitkové čítanie nie je nič zložité a že sa s textom dá naozaj
pracovať absolútne rozmanitými spôsobmi.
Informačné zdroje školských knižníc
Odporúčam portál www.infolib.sk (staňte sa odberateľmi aktualít a budete v obraze), ďalej
portál Murova čitáreň (www.murovacitaren) zameraný na propagáciu literatúry pre deti a jej
tvorcov a aktivít, týkajúcich sa detskej literatúry. Ďalej ako zdroje odporúčam verejné
knižnice vo vašom okolí, od ktorých môžete:
• žiadať informácie,
• žiadať metodické rady,
45
•
požadovať a ponúkať spoluprácu (zapojte sa do ich aktivít – súťaží, festivalov,
projektov, besied, knižných osláv a pod.).
Spolupráca spočíva aj v propagovaní aktivít verejných knižníc, najmä aktivít určených deťom
a mládeži, pretože propagácia prostredníctvom školských knižníc a škôl má širší záber, je
adresnejšia.
Zo školských knižníc je to do verejných knižníc iba na skok. Systematická práca s detskými
čitateľmi je zárukou, že sa ich časť stane návštevníkmi knižníc a ostane aktívnymi čitateľmi aj
neskôr v dospelosti.
ADRESA A E-MAIL
Gabriela Futová
Slovenská národná knižnica
Námestie J. C. Hronského 1
036 01 Martin
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
46
SÚČASNOSŤ A PERSPEKTÍVY MEDIÁLNE NAJÚSPEŠNEJŠIEHO PODUJATIA
NA PODPORU ČÍTANIA NA SLOVENSKU
5 rokov Noci s Andersenom na Slovensku (2006 – 2010)
Silvia Stasselová
V dnešnej pretechnizovanej spoločnosti je otázka výchovy detí k čítaniu jednou z dôležitých
úloh knižníc. Je vedecky dokázané, že vzťah ku knihe sa u dieťaťa formuje už v ranom veku
a tiež je dokázané, že väčšina detí, ktorých rodičia doma nečítajú, tiež nemajú vypestovaný
vzťah k čítaniu. Avšak aj v tých prípadoch, v ktorých rodina čitateľské návyky dieťaťa
zanedbá, môžu ešte stále mnohé zachrániť knižnice a školy, ktoré v súčasnosti hľadajú vhodné
spôsoby, ako hravou formou zaujať dieťa tak, aby v čítaní kníh našlo veľké dobrodružstvo,
ktorému sa odovzdá už na celý život.
Mnohé krajiny sveta zaviedli a zavádzajú mnohé úspešné nápadité kampane a podujatia na
podporu záujmu o čítanie nielen pre deti, ale aj dospievajúcu mládež a dospelých. Súčasný
všeobecne klesajúci záujem o čítanie postihuje vyspelé krajiny sveta rovnako ako rozvojové
krajiny. Preto úspešné kampane a podujatia vo svete nie sú pre seba konkurenciou, ale naopak
sú spoločnou studnicou nápadov, z ktorých sa môžeme inšpirovať a ktoré vedú k spoločnému
cieľu – získať srdce detského čitateľa a prilákať deti späť ku knihám a do knižníc.
Čítanie kníh v detskom veku rozvíja nielen predstavivosť a fantáziu detí, ale tiež zlepšuje
vyjadrovacie schopnosti a slovnú zásobu, príbehy v knihách deťom prinášajú vhodné vzory
správania a riešenia problémov, ktoré neskôr uplatnia v svojom živote. Knihy deti učia,
vychovávajú, hrajú sa s ich citmi, rozosmievajú ich, preniknú celú detskú dušu a z detí
postupne robia lepších a vzdelanejších ľudí pre dospelý svet.
Knihy majú dnes silných konkurentov v počítačových hrách, v internete, v multimediálnom
a virtuálnom priestore, v pasívnom pozeraní televízie, ktoré v deťoch postupne zabíjajú
kreativitu a nepodporujú ich vlastnú predstavivosť. Naopak, deti sa naučia prijímať len cudziu
predstavivosť, ktorú do počítačových hier a filmov už vložili ich tvorcovia. Knihy prinášajú
kladné vzory, médiá často tie opačné.
Žijeme v 21. storočí a v informačnom veku, kde sa bez informačných technológií nedokážeme
zaobísť už ani v bežnom živote. Knihy a ich príbehy, rovnako ako umenie a svetové kultúrne
dedičstvo však musia ostať súčasťou formovania osobnosti detí, aby im nielen skrášlili detstvo,
ale tiež pomáhali pri získavaní vzdelania, estetického cítenia, vzorov správania a ich
všeobecného rozhľadu.
Ak by sa najsilnejšie ekonomické veľmoci sveta vyhodnotili v priamej väzbe na vzdelanostnú
úroveň svojho obyvateľstva, problematike klesajúceho záujmu o čítanie by sa intenzívne
nevenovali len knižnice a školy, ale hľadanie vhodných riešení by sa stalo súčasťou vládnych
opatrení mnohých krajín.
Všetci veríme, že sa dočkáme masívneho návratu k čítaniu a ku knihám skôr, ako bude pre
všeobecnú vzdelanosť našich ďalších generácií už príliš neskoro. Knižnice a knihovníci robia
všetko, čo je v ich silách. Pridáte sa k nám?
47
NA ZAČIATU BOL NÁPAD – NOC S ANDERSENOM
Noc s Andersenom je názov mediálne najúspešnejšieho podujatia na podporu čítania detí
v Čechách a na Slovensku. Toto úspešné podujatie vzniklo vďaka nápadu dvoch českých
knihovníčok – Mirky Čápovej a Hany Hanáčkovej, ktoré zrealizovali jeho prvý ročník v roku
2000 v Knižnici B. B. Buchlovana v Uherskom Hradišti, kde v knižnici prespalo spolu 20 detí.
Dátum konania bol zároveň oslavou Medzinárodného dňa detskej knihy, ktorý sa
každoročne na celom svete pripomína 2. apríla, v deň narodenín významného dánskeho
rozprávkara Hansa Christiana Andersena a rozprávková noc je pomenovaná práve na jeho
počesť.
Od svojho prvého ročníka v roku 2000 sa z komorného podujatia pre 20 detí v Uherskom
Hradišti rozrástlo rozsiahle medzinárodné podujatie, ktoré sa koná spravidla v posledný
marcový, alebo v prvý aprílový piatok v roku.
Nápad sa ujal, v súčasnosti je už podujatie medzinárodné a zapájajú sa okrem Českej
a Slovenskej republiky aj ďalšie európske krajiny – Poľsko a Slovinsko. Každý rok sa
podujatie rozrastá o ďalších účastníkov a pridávajú sa ďalšie štáty.
V roku 2001 už deti spali v 40 českých knižniciach a vďaka Klubu dětských knihoven SKIP
vznikla väčšia popularita podujatia a zriadila sa elektronická konferencia Andersen. V roku
2002 deti spali v 72 knižniciach, v roku 2003 v 153 knižniciach. Počet zúčastnených knižníc sa
z roka na rok zdvojnásobil a v roku 2010 sa v Čechách, na Slovensku, v Poľsku a v Slovinsku
do podujatia zapojilo až 905 knižníc.
Noc s Andersenom oslávila v roku 2010 už svoj desiaty jubilejný ročník. Tešíme sa na ďašie
úspešné ročníky a na nové rekordy v počte zúčastnených detí.
PRIHLASOVANIE FORMOU ELEKTRONICKEJ REGISTRÁCIE
Všetky knižnice a školy, ktoré sa rozhodnú aktívne zapojiť do podujatia Noc s Andersenom, sa
môžu vopred zaregistrovať prostredníctvom elektronického prihlasovacieho formulára, ktorý je
k dispozícii na troch miestach:
• na webstránke Knihovny B. B. Buchlovana v Uherskom Hradišti,
http://www.knihovnabbb.cz/cz/noc_s_andersenem
• na novej medzinárodnej webstránke Noci s Andersenom,
http://www.nocsandersenem.cz
• na celoslovenskom knihovníckom portáli InfoLib, kde priebežne uverejňujeme
aktuality o partneroch podujatia, výzvy na prihlásenie aj reportáže po podujat.
www.infolib.sk
48
MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE ÚČASTI – NOC S ANDERSENOM V ROKOCH
2000 – 2010
2000
1
20
Počet knižníc
Počet účastníkov
2006
487
17 259
2007
590
23 433
2008
664
27 092
2009
840
35 050
2010
905
41 240
Počet zapojených knižníc
1000
800
600
Počet zapojených knižníc
400
200
0
2006
2007
2008
2009
2010
Počet zapojených účastníkov
50 000
40 000
30 000
Počet zapojených
účastníkov
20 000
10 000
0
2006
2007
2008
2009
2010
AKO SA DOSTAL NÁPAD NA SLOVENSKO?
Prvou knižnicou, ktorá sa originálnym nápadom českých knihovníčok inšpirovala na
Slovensku, bola Krajská knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, ktorá pre svojich detských
čitateľov zorganizovala Noc s Andersenom prvýkrát v roku 2002.
V roku 2003 sa už do Noci s Andersenom zapojilo spolu 6 slovenských knižníc a počas ďalších
úspešných ročníkov ich počet naďalej stúpal.
Na Slovensku však stále chýbal jednotný koordinátor podujatia, ktorý by ďalšie knižnice nielen
motivoval k ich aktívnej účasti, ale ktorý by tiež zabezpečoval významných partnerov knižníc
pre podujatie, ktorí by boli prínosom v rôznych aspektoch a zabezpečili väčšiu mediálnu
pozornosť nielen podujatiu, ale aj otázke potreby čítania a jeho významu nielen v detskom, ale
aj v dospelom veku.
49
Z uvedeného dôvodu sa celoslovenskej koordinácie Noci s Andersenom od roku 2005 ujal
Spolok slovenských knihovníkov, na základe návrhu predsedníčky SSK a spoločného
uznesenia Valného zhromaždenia SSK, ktoré sa konalo dňa 8. decembra 2005 v Nitre, za účasti
131 delegátov a 8 hostí, medzi nimi aj Mirky Čápovej z Uherského Hradišťa, ktorá prišla
osobne úspešný projekt predstaviť na Slovensko.
Spolok slovenských knihovníkov koordinoval prvý celoslovenský ročník Noci s Andersenom
dňa 31. 3. 2006, kedy sa na tomto medzinárodnom podujatí na podporu čítania a zvýšenia
záujmu detských čitateľov zúčastnilo spolu 17 000 detí v 470 knižniciach v Českej republika
a na Slovensku, Poľsku, Rakúsku a Slovinsku. Do prvého celoslovenského ročníka Noci
s Andersenom sa zapojilo až 45 slovenských knižníc a 1 500 detí. V roku 2010 sa zapojilo až
121 slovenských knižníc a škôl s počtom 4 100 zúčastnených detí.
NOC S ANDERSENOM – ÚČASŤ NA SLOVENSKU V ROKOCH 2006 – 2010
Počet zapojených knižníc
Počet zapojených účastníkov
2006
45
1 500
2007
63
2 500
2008
80
2 700
2009
120
4 000
Počet zapojených knižníc
140
120
100
80
Počet zapojených
knižníc
60
40
20
0
2006
2007
2008
2009
2010
Počet zapojených účastníkov
4500
4000
3500
3000
2500
2000
1500
1000
500
0
Počet zapojených
účastníkov
2006
2007
2008
2009
50
2010
2010
121
4 100
ČO VŠETKO SA DEJE V KNIŽNICIACH A NA ŠKOLÁCH POČAS NOCI
S ANDERSENOM?
Deti zažívajú neobvyklé veci. Okrem samotného nocovania medzi regálmi knižníc v spacákoch
do noci čítajú a počúvajú rozprávky, dramatizujú alebo ilustrujú ich príbehy, vyrábajú masky
na karnevalový sprievod alebo pátrajú po stratených rozprávkových bytostiach. V mnohých
knižniciach podstupujú deti skúšky odvahy počas nočných pochodov a merajú svoje sily vo
vedomostných súťažiach. Niekde zažijú ohňostroj, inde boj so sedemhlavým drakom, spoločné
varenie krupicovej kaše, vankúšovú vojnu alebo pyžamovú párty. Mnohým deťom prídu čítať
rozprávky spisovatelia, herečky a herci, ale aj starostovia miest a obcí alebo známi športovci.
Už sa stalo tradíciou, že deti každoročne sadia v blízkosti knižníc rozprávkové stromy, tzv.
Rozprávkovníky – Fabularius Anderseni, ktorých je už dnes v Čechách, na Slovensku a v
Poľsku posadený celý les – za 10 ročníkov Noci s Andersenom bolo posadených približne 1500
rozprávkovníkov, ktoré deti sadili s prianím, aby každý rok prinášali úrodu nových rozprávok.
Počet detí, ktoré strávia Noc s Andersenom v knižnici je rôzny – od komorných podujatí pre 10
– 20 detí až po najpočetnejšiu Noc s Andersenom, ktorá sa každoročne koná v Základnej škole
Nižná brána v Kežmarku, s počtom 200 detí na jednom mieste. Za originálnu prípravu
podujatia získala Základná škola Nižná brána v roku 2009 špeciálne ocenenie od
Vydavateľstva Slovart. Originalitu priebehu podujatia v jednotlivých knižniciach a školách je
nemožné opísať niekoľkými vetami. Preto sme veľmi vďační všetkým organizátorom podujatia
v knižniciach a školách, že po každom úspešnom ročníku Noci s Andersenom posielajú svoje
podrobné reportáže z originálnych podujatí a hier a fotogalérie Spolku slovenských
knihovníkov, ktorý ich v plnom znení s potešením uverejňuje od prvého celoslovenského
ročníka 2006 na celoslovenskom knihovníckom portáli InfoLib www.infolib.sk
REPORTÁŽE A FOTOGRAFIE Z PRIEBEHU NOCI S ANDERSENOM OD ROKU
2006 – 2010
Reportáže a fotogalérie z priebehu Noci s Andersenom v slovenských knižniciach a školách za
5 úspešných ročníkov od roku 2006 – 2010 sú výborným zdrojom inšpirácie pre všetky
knižnice a školy, ktoré sa ešte len rozhodujú, či sa do podujatia na budúci rok prihlásia, ale aj
pre už aktívne knižnice a školy, ktoré pre ďalší ročník hľadajú ďalšie nové nápady.
Pozývam Vás na individuálnu prehliadku reportáží a fotogalérií nápaditých piatich
celoslovenských ročníkov Noci s Andersenom na portáli InfoLib:
• Noc s Andersenom 2006
http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=51&idm=1&prm1=3&prm2=1&prm3=
860
• Noc s Andersenom 2007
http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=51&idm=1&prm1=2&prm2=1&prm3=
1401
• Noc s Andersenom 2008
http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=51&idm=1&prm1=3&prm2=1&prm3=
1958
• Noc s Andersenom 2009
http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=51&idm=1&prm1=3&prm2=1&prm3=
2584
• Noc s Andersenom 2010
http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=51&idm=1&prm1=3&prm2=1&prm3=
3199
51
PARTNERI PRE NOC S ANDERSENOM NA SLOVENSKU
Jedným z dôležitých úloh Spolku slovenských knihovníkov ako celoslovenského koordinátora
Noci s Andersenom je osloviť potencálnych partnerov pre podujatie, ktorí môžu byť prínosom
pre jeho väčšiu popularitu a mediálnu odozvu.
V roku 2007 sa Spolku slovenských knihovníkov podarilo získať významného partnera pre
podujatie Noc s Andersenom – Vydavateľstvo Slovart, ktoré ostalo partnerom ďalšie štyri
roky až do roku 2010. Vydavateľstvo Slovart od roku 2007 venuje každej slovenskej knižnici
alebo škole, ktorá sa aktívne zapojí do Noci s Andersenom, knižný dar v počte 1 – 2 knihy do
knižného fondu. Veríme, že naša úspešná spolupráca bude pokračovať aj v ďalších rokoch aj
napriek tomu, že počet zúčastnených knižníc rastie a s tým narastá aj finančná náročnosť pre
Vydavateľstvo Slovart, ktoré knižný dar nielen veľkoryso daruje, ale aj na vlastné náklady
rozošle poštou. Ďakujeme!
V roku 2008 sa Spolku slovenských knihovníkov podarilo pre Noc s Andersenom získať
významného mediálneho partnera – Slovenský rozhlas/Rádio Slovensko, ktoré ostalo
hlavným mediálnym partnerom ďalšie tri roky až do roku 2010 a veríme, že ďalšia úspešná
spolupráca bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Rozprávkové Rádio Slovensko získalo počas
troch ročníkov svoj okruh poslucháčov aj medzi dospelými, ktorí posielajú svoje pozitívne
ohlasy SSK a Slovenskému rozhlasu. Slovenský rozhlas zmenil počas podujatia v rokoch 2008
– 2010 programovú štruktúru na okruhu Rádio Slovensko v deň konania Noci s Andersenom,
kedy od rána až do nasledujúceho rána pravidelne vysiela krátke rozprávky, živé vstupy
z knižníc, rozhovor s predsedníčkou Spolku slovenských knihovníkov a ďalšími zástupcami
slovenského knihovníctva. V neskorých večerných hodinách sa téme čítania a význame
rozprávok pre rozvoj osobnosti a kreativity pravidelne venujú hostia v štúdiu. V živých
vstupoch sa poslucháči môžu dozvedieť o priebehu Noci s Andersenom z jednotlivých knižníc
zo všetkých regiónov Slovenska.
Fotogaléria z rozhodujúceho rokovania o mediálnej podpore Noci s Andersenom
v Slovenskom rozhlase dňa 17. 3. 2008
v kancelárii riaditeľa Centra literárno-dramatického, pána Jara Riháka
Zľava: Anna Sámelová (riaditeľka Centra spravodajstva), Silvia Stasselová (Spolok
slovenských knihovníkov), Róbert Horňák (Centrum literárno-dramatické),
Jana Segečová (riaditeľka Rádia Slovensko),
Soňa Wells (Vydavateľstvo Slovart), Eva Brunovská (Vydavateľstvo Slovart)
52
SPRIEVODNÉ SÚŤAŽE SSK A VYDAVATEĽSTVA SLOVART
Noc s Andersenom má hravou formou upútať detského čitateľa, preto Spolok slovenských
knihovníkov v spolupráci s Vydavateľstvom Slovart od roku 2007 každoročne organizuje aj
sprievodnú súťaž pre deti, v ktorej môžu vyhrať hodnotné knižné ceny a hlavní výhercovia celé
kolekcie kníh.
V roku 2008 a 2009 mohlo vyhrať ceny viac detí aj vďaka spolupráci so spoločnosťou
BURDA TOYS, ktorá poskytla deťom ceny aj v podobe hier a hračiek.
Súťažný formuár SSK a Vydavateľstva Slovart v rokoch 2007 – 2009 sme do zapojených
knižníc zasielali poštou v tlačenej podobe v počte zúčastnených detí a knižnice odpovede detí
zasielali naspäť poštou na adresu Vydavateľstva Slovart. Počet vyplnených súťažných
formulárov v roku 2009 presiahol počet tisíc, čo znamenalo náročné rozhodovanie pre súťažnú
porotu zo zástupcov SSK a Vydavateľstva Slovart. Originálnych a krásne vypracovaných
súťažných odpovedí bolo niekoľkonásobne viac, ako počet cien na stupňoch víťazov. Preto
v roku 2009 nebolo ocecených len prvých desať výhercov, ale ďalšie ceny dostalo ešte ďalších
20 detí a 33 detí dostalo za svoje originálne a nápadité súťažné formuláre čestné uznanie na
celoslovenskom knihovníckom portáli InfoLib. V roku 2010 sme vzhľadom na vzrastajúci
počet zúčastnených detí zmenili formu súťažného formulára z tlačenej verzie na elektronickú
formu súťažného hárku na celoslovenskom knihovníckom portáli InfoLib.
Sprievodná súťaž pre deti je každoročne vyhodnotená 1. júna na Medzinárodný deň detí,
kedy predsedníčka Spolku slovenských knihovníkov získala mediálny priestor pre krátke
vyhodnotenie ročníka detskej súťaže a verejné vyhlásenie výhercov.
Súťažné otázky sú každý rok pripravené Vydavateľstvom Slovart a Spolkom slovenských
knihovníkov tak, aby v deťoch podnietili nielen súťaživosť, ale aj ich predstavivosť, kreativitu
a aby sme získali odpovede detí, prečo chodia radi do knižníc a v roku 2010 budeme zvedaví
na odpovede, koľkým deťom doma čítajú ich rodičia.
Súťažný formulár Vydavateľstva SLOVART a SSK v rokoch 2007 – 2010
Niektoré kreatívne otázky pre deti:
• 2007
Aký si mal dnes v noci Andersen sen...
... a ak chceš, môžeš nakresliť aj obrázok
Čo sa ti najviac páči na dnešnej rozprávkovej noci?
A prečo chodíš rád/rada do knižnice?
•
2008
O čom chceš počúvať rozprávky zo Slovenského rozhlasu (v ktoré dni, v akom čase)
Meno najobľúbenejšieho hrdinu z niektorej knižky
Prečo si získal Tvoje srdce?
Sem nám môžeš niečo nakresliť
Čo sa ti najviac páči na tohtoročnej rozprávkovej noci?
Prečo chodíš rád/rada do knižnice?
53
•
2009
Napíš, čo sa stalo...
Jožkovi, čo sa nechcel česať...
Ferkovi, čo nechcel vypnúť počítač...
Aničke, čo lepila šušne na stoličku...
Andrejovi, čo stále frflal...
Vaneske, čo pľula...
•
2010
Napíš, prečo rád čítaš knihy:
Číta aj Tvoja mama alebo otec knihy?
Keď si bola/bol malý, čítali Ti rodičia, alebo starí rodičia rozprávky? Napríklad pred
spaním?
Máš obľúbenú detskú knihu? Ak áno, napíš ktorú...
Napíš nám krátky príbeh o tom, „Čo by sa stalo, keby zrazu všetky knižnice a všetky
knihy na svete zmizli?“ Stačí Tvoj krátky príbeh do 100 slov.
Do ktorej knižnice pravidelne chodievaš?
SÚŤAŽ PRE DETI V ROKU 2010 – NIEKTORÉ ZAUJÍMAVÉ ODPOVEDE DETÍ
Odpovede na otázku – Napíš, prečo rád čítaš knihy
„Sú supeeeeeeeeeeer.“ (Dominika – vek 12)
„Knihy sú pre mňa všetko, keď prídem domov naučím sa do školy a potom si ľahnem a čítam a
čítam a čítam...“ (Izabela – Mária – vek 12)
„Lebo to je pekná vec a je to dobrý priateľ človeka, takže tak“ (Kristína – vek 10)
„Baví ma čítať knihy. V knihách sa dostanem na zaujímavé miesta. Hlavne sa dozviem
zaujímavé a nové i poučné informácie...“ (Nikola – vek 12)
„Knihy rád čítam preto, lebo sú veľmi fantazijné a zaujímavé a upokojujú ma keď som
smutný.“ (Daniel – vek 9)
„Knihy čítam preto rada, lebo sa mi postupne vyvíja fantázia a zlepšujem sa v čítaní, do školy
sa mi to teda hodí!“ (Michaela – vek 10)
„Sú zábavné, a mám rád aj encyklopédie z ktorých sa všeličo nové dozviem a aj si overím
informácie.“ (Šimon – vek 12)
„Prečo? Jednoducho preto, že cestou kníh sa dostávam do sveta fantázie, do ríše rozprávok a
môžem prežívať rôzne dobrodružstvá.“ (Ján – vek 17)
„Lebo knihy sú zaujímavejšie ako filmy.“ (Lenka – vek 9)
„Mám rád príbehy, ktoré sú napínavé a plné prekvapení, kde dopredu neviem ako sa skončia a
tak rýchlo čítam.“ (Ľubomír – vek 12)
„Lebo sú zaujímavé a čarovné. Rada si predstavím že som postava, ktorá je tá hlavná hrdinka,
hrdina.“ (Simona – vek 12)
„Knihy mám rada preto, lebo v knihách sa môže stať aj to čo v skutočnosti nie, pretože
rozvíjajú predstavivosť a aj keď máš zlú náladu potešia ťa, rozosmejú, zaujmú a budeš mať
príjemný zážitok navždy.“ (Laura – vek 12)
„Sú dobrým zabijakom NUDY.“ (Dominika – vek 12)
„Čitateľovi nič nehrozí i keď je príbeh strašidelný.“ (Eva – vek 10)
54
Odpovede na súťažnú úlohu: Napíš nám krátky príbeh o tom – „Čo by sa stalo, keby
zrazu všetky knižnice a všetky knihy na svete zmizli?“ – Stačí Tvoj krátky príbeh do 100
slov
„Bol by asi koniec sveta, aspoň pre mňa, lebo bez kníh neviem vydržať, bola by veľká nuda
hlavne, keď vonku prší alebo keď je iný nečas. Bez kníh by neboli ani písmená a keby neboli
ani písmená, neboli by ani mená ani názvy ani nič podobné, boli by len čísla a v škole
matematika a ja by som z toho určite ochorela. Nevolala by som sa Mária, ale iba hej ty alebo
číslo 8453 poď k tabuli. Nebývala by som v Banskej Štiavnici, ale iba v tom meste čo je celé
podkopané chodbami a čo má Kalváriu na vyhasnutej sopke. Neboli by ani básničky a ja by
som v živote nevyhrala Hviezdoslavov Kubín.“ (Mária – vek 10)
„Tak to by sme asi všetci ohlúpli. Nemali by sme predstavivosť, nudili by sme sa. Som rada, že
môžem čítať. Knihy sú taktiež bytosti, ktoré potrebujú svojho kamaráta, ako my máme svoje
kamarátky – knihy. Nová generácia potrebuje knihy, tak si ich treba vážiť a zaobchádzať s nimi
tak, ako s najvzácnejšími priateľmi.“ (Nikola – vek 12)
„Na svete zmizli všetky knihy a knižnice. Deti sedeli len pri počítačoch, hrali počítačové hry a
ani sa medzi sebou nerozprávali. Na vypĺňanie voľného času mali vždy poruke počítač. Raz vo
svete vypukla energetická kríza a všetky počítače boli vyradené z prevádzky. Namrzené deti
vyšli do ulíc a zistili, že sa nevedia ani porozprávať, lebo nie sú na priateľstva zvyknuté.
Nemali na to ani dostatočnú slovnú zásobu, lebo dlho nečítali nijakú knihu a v škole riešili
testy na počítačoch. Začali sa správať ako nemé zvieratá a dorozumievali sa len úsmevmi a
zamračenými tvárami. Život v takomto svete bol veľmi tichý a smutný.“ (Alena – vek 11)
„Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dedinka. Všetci veľmi radi čítali knihy a televízor ich asi
nenapadol kúpiť. Ale raz sa tejto dedinky zmocnil čarodej. Ľudia nezmohli nič, až raz... až raz
prišla do dedinky stará pani knihovníčka so zlatou knihou a čarodeja omámila na smrť. A
dedinke sa vrátili všetky knihy a zazvonil zvonec príbehu je koniec.“ (Michaela – vek 10)
„Čo by sa stalo??? No nebol by ani internet, lebo, keby zmizli knihy zmizli by, predpokladám
všetky písmenká a neboli by ani noviny, ani nič, bolo by to smutné, ale si by sme sa vrátili do
jaskyne loviť mamuty.“ (Šimon – vek 12)
Noc s Andersenom na Slovensku
(prehľad zúčastnených knižníc a škôl v rokoch 2006 – 2010)
Pomer zastúpenia verejných a školských knižníc
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
Knižnica/Škola
Cirkevná základná škola sv. Juraja, Svidník
Dom kultúry – Mestská knižnica, Sereď
Dom kultúry Dúbravka OKIS, Bratislava
Galantská knižnica, Galanta
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského, Rožňava
Gymnázium L. Sáru, Bratislava
Hontiansko-novohradská knižnica A.H. Škultétyho,
Veľký Krtíš
Hornonitrianska knižnica, Prievidza
Hornozemplínska knižnica, Vranov nad Topľou
Knižnica A. Bernoláka, Nové Zámky
Knižnica Bratislava – Nové Mesto
Knižnica G. F. Belopotockého, Liptovský Mikuláš
55
2006
x
x
x
x
x
2007
x
x
x
x
x
x
x
2008
x
x
x
x
x
x
x
2009
x
x
x
x
2010
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
21.
22.
23.
24.
25.
26.
27.
28.
29.
30.
31.
32.
33.
34.
35.
36.
37.
38.
39.
40.
41.
42.
43.
44.
45.
46.
47.
48.
49.
50.
51.
52.
53.
Knižnica J. Fándlyho – pobočka Tulipán, Trnava
Knižnica J. Fándlyho – pobočka Vodáreň, Trnava
Knižnica J. Fándlyho, Trnava
Knižnica Jána Kollára, Kremnica
Knižnica Józsefa Szinneyiho, Komárno
Knižnica Mateja Hrebendu, Rimavská Sobota
Knižnica Mestského centra kultúry, Malacky
Knižnica P. O. Hviezdoslava, Prešov
Knižnica pre mládež, Košice
Knižnica pre mládež, Košice, pobočka Nezábudka
Knižnica pre mládež, Košice, pobočka Sever
Knižnica Ružinov, Bratislava
Krajská knižnica K. Kmeťka, Nitra
Krajská knižnica, Žilina
Kultúrna komisia pri Obecnom úrade, Sološnica
Kultúrne centrum Aktivity o. z., Trenčín
Kultúrno-informačné centrum – Mestská knižnica,
Veľký Šariš
Kysucká knižnica, Čadca
Ľubovnianska knižnica, Stará Ľubovňa
Malokarpatská knižnica, Pezinok
Mestská a školská knižnica, Gbely
Mestská knižnica A. H. Škultétyho, Tisovec
Mestská knižnica Michala Matunáka, Šurany
Mestská knižnica Mikuláša Mišíka, Prievidza
Mestská knižnica Hany Zelinovej, Vrútky
Mestská knižnica, Banská Štiavnica
Mestská knižnica, Bojnice
Mestská knižnica, Bratislava
Mestská knižnica, Brezno
Mestská knižnica, Brezová pod Bradlom
Mestská knižnica, Handlová
Mestská knižnica, KaSS, Prievidza
Mestská knižnica, Leopoldov
Mestská knižnica, Modrý Kameň
Mestská knižnica, Moldava n/Bodvou
Mestská knižnica, Nová Dubnica
Mestská knižnica, Ružomberok
Mestská knižnica, Senec
Mestská knižnica, Sereď
Mestská knižnica, Skalica
Mestská knižnica, Sliač
56
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
54.
55.
56.
57.
58.
59.
60.
61.
62.
63.
64.
65.
66.
67.
68.
69.
70.
71.
72.
73.
74.
75.
76.
77.
78.
79.
80.
81.
82.
83.
84.
85.
86.
87.
88.
89.
90.
91.
92.
93.
Mestská knižnica, Svit
Mestská knižnica, Štúrovo
Mestské centrum kultúry – knižnica, Malacky
Mestské kultúrne stredisko – knižnica, Sabinov
Mestské kultúrne stredisko – Mestská knižnica,
Brezno
Mestské kultúrne stredisko – Mestská knižnica,
Senec
Miestna knižnica Petržalka, Bratislava
Miestna ľudová knižnica, Kokava nad Rimavicou
Novohradská knižnica, Lučenec
Obec Babiná
Obecná knižnica a Materská škola, Gemerská
Poloma
Obecná knižnica G. Kolinoviča, Šenkvice
Obecná knižnica, Bohdanovce
Obecná knižnica, Čierny Balog
Obecná knižnica, Dohňany
Obecná knižnica, Horné Saliby
Obecná knižnica, Hranovnica
Obecná knižnica, Hrnčiarovce nad Parnou
Obecná knižnica, Kapušany
Obecná knižnica, Koškovce
Obecná knižnica, Ľubotice
Obecná knižnica, Malinovo
Obecná knižnica, Nána
Obecná knižnica, Nová Dedina
Obecná knižnica, Pavlice
Obecná knižnica, Seňa
Obecná knižnica, Slavkovce
Obecná knižnica, Slavošovce
Obecná knižnica, Sološnica
Obecná knižnica, Strečno
Obecná knižnica, Svätý Anton
Obecná knižnica, Valaliky
Obecná knižnica, Voderady
Obecná knižnica, Zavar
Obecná knižnica, Zeleneč pri Trnave
Obecná knižnica, Zvončín
Okresná knižnica D. Gutgesela, Bardejov
Oravská knižnica A. Habovčiaka, Dolný Kubín
OZ Materina dúška, Sološnica
Podtatranská knižnica – pobočka Juh, Poprad
57
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
94.
95.
96.
97.
98.
99.
100.
101.
102.
103.
104.
105.
106.
107.
108.
109.
110.
111.
112.
113.
114.
115.
116.
117.
118.
119.
120.
121.
122.
123.
124.
125.
126.
127.
128.
129.
130.
Podtatranská knižnica, Poprad
Považská knižnica, Považská Bystrica
QSI International School, Bratislava
SOU, Nitra
Spojená škola internátna, Topoľčany
Súkromná materská škola, Nobelova, Bratislava
ŠKD pri ZŠ, Hurbanovo
ŠKD pri ZŠ, Žabokreky
Školská knižnica pri ZŠ, Drienov
Školská knižnica ZŠ, Bojná
Školská knižnica, Báhoň
Školská knižnica, Hurbanovo
Tekovská knižnica, Levice
Turčianska knižnica, Martin
Verejná knižnica Jána Bocatia, Košice
Verejná knižnica Michala Rešetku – pobočka Juh,
Trenčín
Verejná knižnica Michala Rešetku – pobočka
Opatová n/Váhom, Trenčín
Verejná knižnica Michala Rešetku, Trenčín
Verejná knižnica Mikuláša Kováča, Banská
Bystrica
Verejná knižnica Mikuláša Kováča,
pobočka Karpatská 3, Banská Bystrica
Verejná knižnica Mikuláša Kováča,
pobočka Okružná 2, Banská Bystrica
Verejná knižnica Mikuláša Kováča,
pobočka ZŠ Moskovská, Banská Bystrica
Vihorlatská knižnica, Humenné
Základná škola – školský klub detí, Záhorská Ves
Základná škola a Materská škola, Nitra
Základná škola a Materská škola, Oravská Lesná
Základná škola a Materská škola, Oravské Veselé
Základná škola a Materská škola, Šoporňa
Základná škola a Materská škola, Žaškov
Základná škola a Materská škola,, Radošina
Základná škola a Mestská knižnica K.A.
Medveckého – pobočka, Detva
Základná škola A. Hlinku, Čadca
Základná škola Devínska, Nové Zámky
Základná škola Eduarda Schreibera, Lednické
Rovne
Základná škola Janka Matúšku, Dolný Kubín
Základná škola Laca Novomestského, Lučenec
Základná škola M. R. Štefánika, Čadca
58
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
131.
132.
133.
134.
135.
136.
137.
138.
139.
140.
141.
142.
143.
144.
145.
146.
147.
148.
149.
150.
151.
152.
153.
154.
155.
156.
157.
158.
159.
160.
161.
162.
163.
164.
165.
166.
167.
168.
169.
170.
Základná škola Nábrežná, Kysucké Nové Mesto
Základná škola P.O. Hviezdoslava, Sereď
Základná škola Petra Bezruča, Trenčín
Základná škola Rozkvet, Považská Bystrica
Základná škola s materskou školou, Báhoň
Základná škola s materskou školou, Brezovica
Základná škola s materskou školou, Dobrá Voda
Základná škola s materskou školou, Dudince
Základná škola s materskou školou, Liptovské
Revúce
Základná škola s materskou školou, Nitra
Základná škola s materskou školou, Soblahov
Základná škola s materskou školou, Žaškov
Základná škola s materskou školou, Žilina - Hôrky
Základná škola Stred, Považská Bystrica
Základná škola sv. Don Bosca, Zlaté Moravce
Základná škola Š. Závodníka, Pružina
Základná škola Škultétyho, Veľký Krtíš
Základná škola Teplická, Bratislava
Základná škola Trstená – štátna, Trstená
Základná škola Zohor a Miestna knižnica, Zohor
Základná škola, Bezručova, Trenčín
Základná škola, Bojná
Základná škola, Drienov
Základná škola, Holíč
Základná škola, Horná Streda
Základná škola, Klátova Nová Ves
Základná škola, Kysucký Lieskovec
Základná škola, Lietava
Základná škola, Lodno
Základná škola, Mikušovce
Základná škola, Mníšek nad Hnilcom
Základná škola, Nižná brána a Mestská knižnica,
Kežmarok
Základná škola, Remetské Hámre
Základná škola, Ruskov
Základná škola, Seňa
Základná škola, SNP, Sučany
Základná škola, Svrčinovec
Zemplínska knižnica G. Zvonického, Michalovce
Zemplínska knižnica, Trebišov
Žitnoostrovná knižnica, Dunajská Streda
59
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
Grafické znázornenie
pomeru zastúpenia verejných a školských knižníc
Počet
106
64
Verejné knižnice
Školské knižnice
120
100
80
60
Verejné knižnice
Školské knižnice
40
20
0
Verejné
knižnice
Školské
knižnice
NOC S ANDRSENOM 2011 – VÝZVA PRE ŠKOLSKÉ KNIŽNICE
Päť úspešných celoslovenských ročníkov Noci s Andersenom od roku 2006 – 2010 v praxi
prinieslo konkrétne výsledky v zvýšenom záujme zúčastnených detí o čítanie kníh a častejšie
navštevovanie knižníc.Podujatie prináša u detí reálne výsledky, presne ako znie motto Noci
s Andersenom: Dobrá vec sa podarila – detská knížka zvíťazila
Množstvo dôkazov o úspešnosti podujatia v slovenských regiónoch, mestách, obciach,
v knižniciach aj na školách, nájdete pri čítaní podrobných reportáží z podujatia Noc
s Andersenom v knižniciach a ako jeden dôkaz za všetky uvádzam citát zo správy Knižice v
Gbeloch: “Jedno dievčatko sa ma opýtalo, či by nemohlo spať dve noci. Andersenovská noc
2007 sa skončila. Pozdravuje Vás Daniela Holičová, Mestská a školskáv knižnica v Gbeloch.“
Pozývame všetky školské knižnice na Slovensku, aby sa v roku 2011 aktívne zúčastnili
úspešného medzinárodného podujatia na podporu čítania detí – Noci s Andersenom 2011,
ktorá sa bude konať dňa 1. apríla 2011. Tešíme sa na úspešnú spoluprácu s novými
školskými knižnicami!
Noc s Andersenom nepomáha len podpore čítania, ale pomáha aj knižniciam, o ktorých sa
aspoň raz do roka vo všetkých médiách intenzívne hovorí ako o potrebných inštitúciách aj v
čase internetu. Noc s Andersenom je preto zároveň naším najúspešnejším marketingovým
podujatím pre knižnice na Slovensku.
60
Fotogaléria
Knižnica Malacky – Olympijská noc s Andersenom, rôzne súťaže, čítanie rozprávok, hosť
Miro Jaroš
QSI International School of Bratislava – Návšteva Snehovej Kráľovnej z rozprávky H. Ch.
Andersena, tvorivé dielne, tanec, Pizza Party, nočná hra v lese, Pyjama Movie Night
Základná škola Zlaté Moravce – Prezentácia o H. Ch. Andersenovi, kvíz, nočné hľadanie
pokladu, čítanie rozprávok, film
61
Malokarpatská knižnica Pezinok – Spisovateľky Viera Valachovičová – Ryšavá a Veronika
Šikulová rozprávali deťom, návšteva mestských policajtov so psom, polnočná vychádzka
v meste
Považská knižnica v Považskej Bystrici – Návšteva pána Andersena, stretnutie s
cestovateľkou, súťaže, cesta odvahy, polnočné čítanie
Základná škola Liptovské Revúce – Prezentácia o H. Ch. Andersenovi, súťaže, hry, cesta
odvahy nočnou školou, chutná slniečková torta pre všetkých
62
ADRESA A E-MAIL
Ing. Silvia Stasselová
Spolok slovenských knihovníkov
Michalská 1
814 17 Bratislava
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
63
IV. Premena klasických školských knižníc na multifunkčné
školské knižnice
ŠKOLSKÁ KNIŽNICA A MÁLOTRIEDKA
Anna Sukubová
Súčasná základná škola mestská či vidiecka sa nezaobíde bez školskej knižnice. Školská
knižnica vybavená modernými informačnými technológiami popri poskytovaní základných
výpožičných služieb (absenčných aj prezenčných) a ďalších aktivít by sa mala stať
informačným a kultúrnym centrom modernej školy.
Majú základné školy takéto funkčné informačné a kultúrne centrá? Koľko škôl, toľko by sme
našli rôznych odpovedí. Ak dovolíte, rada by som prispela svojou odpoveďou.
Základná škola Mníchova Lehota patrí podľa platnej školskej legislatívy zo zákona č.
245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní do sústavy základných škôl, ktorá nemá všetky
ročníky, t. j. je neplnoorganizovanou základnou školou, s tradičným názvom málotriedna
škola. Tento typ školy patrí v sústave škôl k najstarším útvarom slovenského školstva
a predstavuje špecifickú oblasť v školskom systéme. Málotriedky boli v minulosti akadémiou
vidieckeho obyvateľstva. Plnili vzdelávaciu a kultúrnu úlohu. V súčasnej dobe sa opäť žiada
vyzdvihnúť, že tieto neplnoorganizované školy (málotriedky), ani pod vplyvom
spoločenských zmien nestratili v našich obciach na svojom poslaní. Potvrdzuje sa, že
málotriedka s dobre vybavenou školskou knižnicou dokáže byť rovnako dobrým informačnokultúrnym centrom pre žiakov, pedagógov a v konečnom dôsledku pre miestnu komunitu ako
knižnica vo vzdialenom meste. Dokáže rovnako dobre poskytnúť knižnično-informačné
služby a aktivity pre širokú verejnosť. Vychádzajúc z požiadaviek doby, premien tradičnej
školy na modernú plní cieľ výchovy a vzdelávania, aby umožnila žiakovi získať kompetencie,
a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí, využívania informačnokomunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, v materinskom jazyku ako aj
sociálne kompetencie a zároveň práve požadované informačno-kultúrne kompetencie.
V ostatnej dobe sme svedkami, že základná škola v meste alebo v obci, aby získala na
verejnosti lepší imidž, snaží sa vytvárať podmienky na modernizáciu učebných priestorov.
Vnikajú učebne: IKT, jazykové laboratóriá, environmentálne učebne..., a to je príležitosť aj
pre revitalizáciu školskej knižnice.
V roku 2007 sme sa touto cestou začali uberať aj my, v Mníchovej Lehote. Základná škola
má sídlo v jednoposchodovej budove, ktorú navštevujú žiaci obce Mníchova Lehota.
Základná škola má 4 samostatné ročníky a na prízemí zostal priestor na revitalizáciu
staronovej školskej knižnice.
Ako vyzerala ešte v roku 2007? Klasicky, ako mnohé na iných školách. Knihy boli uložené
vo dvoch radoch v dvojdielnej skrini a zapísané na dvojhárku. Žiaci o knihy nejavili záujem,
pretože knihy boli dobou veľmi opotrebované, zničené a tak lákadlom pre žiakov bola
pochopiteľne počítačová učebňa. Zámer školy bol jasný: premena školskej knižnice na
informačné a kultúrne centrum. V praxi by to znamenalo vytvoriť nový priestor, sprístupniť
celý knižničný fond spojením učiteľskej a žiackej knižnice do jednej školskej knižnice,
vyradiť roztrhané knihy, doplniť knižničný fond novinkami z detskej literatúry,
preprírastkovať knižničný fond a postupne začať spracovávať knižničné dokumenty
v knižničnom systéme Clavius.
65
Z tohto dôvodu sme sa zapojili do rozvojového projektu „Elektronizácia a revitalizácia
školských knižníc 2007“, ktorý vyhlásilo Ministerstvo školstva SR. Neúspešne. O rok sme
písali opäť a už úspešne.
V prvej fáze realizácie rozvojového projektu sa nám za pomoci a ochoty zo strany
obecného úradu podarilo vymaľovať miestnosť, ktorú sme si vytypovali pre knižničné účely,
namontovať nový policový nábytok, nastriekať regál za pomoci rodiča. V tomto štádiu sme
veľmi potrebovali fyzickú prácu, a tú nám zabezpečil pán starosta obce Mníchova Lehota,
lebo nám dal k dispozícii dvoch svojich zamestnancov, ktorí urobili kus práce pri všetkých
demontážnych a montážnych prácach ako aj odvoze a dovoze potrebného materiálu. Taktiež
zabezpečil celkové vymaľovanie priestoru školskej knižnice. Veľkú zásluhu na konečnom
efekte majú naši rodičia, pretože keď videli takúto premenu, ktorá predpovedala lepšiu víziu
do budúcnosti, priložili ruku k dielu a zakúpili nám z pokladne rodičovského združenia
koberec na plochu celej miestnosti.
V druhej fáze čakalo na nás veľa práce s knihami: vyradenie, preprírastkovanie, elektronická
evidencia knižničného fondu v knižničnom systéme Clavius a uloženie kníh podľa autora do
políc. Každá voľná hodina pre nás znamenala pobyt v školskej knižnici.
V konečnej fáze sme prostredie školskej knižnice zútulnili záclonami, závesmi a konečne
slávnostne odovzdali do užívania našim žiakom. Školskú knižnicu sme vďaka získaným
financiám z rozvojového projektu doslova zrevitalizovali a zelektronizovali tak, ako sme si to
v rozvojovom projekte naplánovali. Naša školská knižnica prešla ozajstnou premenou
a modernizáciou. Konštatujeme, že získané finančné prostriedky z projektu nám umožnili
celkovo rozšíriť a skvalitniť neblahý stav vtedajšej školskej knižnice. Sprístupnenie
knižničného fondu celej školskej komunite, zavedenie internetu a využívanie multifunkčného
zariadenia prinieslo škole nielen zefektívnenie vyučovacieho procesu, ale navrátilo stratenú
lásku žiakov ku knihe. A o to nám účasťou v rozvojovom projekte šlo.
Chceli sme fungovať naplno, ale prišlo nové prekvapenie. Zistili sme, že police zívajú
prázdnotou a často opakovaná veta z úst žiakov: „Prosím si tiež túto knihu!“ nás viedla
k rozhodnutiu sadnúť a napísať nový rozvojový projekt s jasným cieľom: nakúpiť veľa – veľa
kníh. Doplniť knižný fond aktuálnou literatúrou pre žiakov.
Zámer nového rozvojového projektu sledoval funkčnosť a udržateľnosť školskej knižnice aj
po skončení rozvojového projektu. To bolo možné len doplnením nových zväzkov. Vďaka
opätovnej finančnej podpore Ministerstva školstva SR z rozvojového projektu
„Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc 2009“, ktorý sme vypracovali pod
názvom „Prosím si knihu!“, sme mohli skutočne školskú knižnicu zrevitalizovať
a elektronizovať do dnešnej podoby.
Ako využíva málotriedna škola školskú knižnicu? Kniha je dielo, ktoré napísal spisovateľ
a školská knižnica je miesto, kde sa sústreďujú a požičiavajú knihy, hovorí základná
vedomosť, ktorú poskytuje učiteľ žiakovi na I. stupni základnej školy. Ak žiak má možnosť
navštevovať takúto miestnosť, stáva sa pre neho informačnou, vzdelávacou a kultúrnou
ustanovizňou. Nachádza v nej systematicky usporiadanú zbierku kníh, ktoré sú určené na
využívanie všetkým žiakom, učiteľom s cieľom uspokojovať ich potreby. Školská knižnica sa
pre žiaka stáva prvotným centrom informácií, vzdelávania a kultúry. Hlavne v obciach,
pretože 6 – 12-roční žiaci nemôžu bez doprovodu rodičov navštevovať mestskú či krajskú
knižnicu, ktorá je vzdialená niekoľko kilometrov od miesta bydliska. V našom prípade 10 km.
66
Naša školská knižnica je prístupná počas výpožičných hodín, ktoré sú zverejnené na dverách
knižnice a na webovej stránke školy. Výhodou je, že žiaci si môžu knihu vymieňať aj počas
veľkej prestávky, ktorá u nás trvá 25 minút. Inak má každá trieda určený čas na vypožičanie.
Školská knižnica v našich podmienkach málotriednej školy slúži okrem toho ako aj učebňa.
Učiteľka si môže pripraviť hodinu alebo jej časť priamo v školskej knižnici. Najčastejšie sa
jedná sa o prácu s knihou, ktorej úryvok máme v Čítanke daného ročníka. Obrazová galéria
spisovateľov detských kníh a ilustrátorov, ktorú máme trvalo umiestnenú na panely slúži
k okamžitému použitiu bez nárokov na prípravu učiteľky. Žiaci môžu pri práci v školskej
knižnici zaujať polohu, ktorá im vyhovuje na koberci alebo na fit lopte. Pripravujeme
vzájomné medzitriedne aktivity, pri ktorých učiteľka vyberie žiakom úlohy, ktoré potom
samotní žiaci ako aktéri realizujú pod jej vedením s ostatnými spolužiakmi.
Príklady na podujatia organizované v našej školskej knižnici
„Týždeň v knižnici“ pri príležitosti Mesiaca knihy
Prváci si pripravili:
1. aktivita: maľované čítanie – otázky k prečítanému textu, pamäťové úlohy,
2. aktivita: nájdi si rozprávkovú dvojicu – v časovom limite nájsť k sebe dvojice (Pat
a Mat, Maťko a Kubko...),
3. aktivita: povedz názov rozprávky – na dané písmeno povedať názov rozprávky (P
= Popolvár, A = Arabela...),
4. aktivita: pantomíma – pomocou pohybového stvárnenia uhádnuť o akú postavu ide
(Červená Čiapočka, Hlúpy Jano...).
Druháci si pripravili:
1. Čítanie textu bez nadpisu a po prečítaní tipujú pravý nadpis.
2. Rozdáme žiakom príslovia, ale iba prvú polovicu a ich úlohou je doplniť druhú
časť príslovia.
3. Na dve kôpky sa rozložia mená spisovateľov a názvy kníh. Žiaci hľadajú správne
dvojice.
4. Na chrbát žiakov sa prilepí samolepka s názvom rozprávkovej bytosti (ježibaba,
12-hlavý drak, Šípová Ruženka, Hlúpy Jano...). Žiaci sa pohybujú voľne a kladú
otázky tak, aby odpoveď bola áno – nie. Otázkami zisťujú, kto sú.
5. K ilustrácii prikladajú menovku ilustrátora.
Tretiaci si pripravili:
1. Príbeh o Paľkovi, ktorý nechcel čítať.
2. Otázky o rozprávkach a knihách.
3. Hádanky z lúky, hádanky z lesa.
4. Tajnička Marec – mesiac knihy
5. Rozprávkové bytosti. Každý tretiak predstavoval určitú rozprávkovú bytosť
a popisovali sa (napr.: Mám zlú macochu a nevlastnú sestru. Poslali ma
v decembri na fialky. Kto som?). Ostatní hádajú.
Štvrtáci si pripravili:
Predstavenie knihy O psíčkovi a mačičke prečítaním úryvku: Ako si psíček
s mačičkou piekli tortu.
1. Kvízové otázky:
- Čím sa rozhodli deti obdarovať psíčka a mačičku?
- Z čoho bola torta urobená?
- Vymenuj 5 vecí, ktoré dali do torty.
- Vymenuj 5 vecí, ktoré sa do torty nedávajú.
- Čo robili psíček a mačička, kým sa torta chladila?
67
2.
3.
4.
5.
6.
- Čo sa nakoniec stalo so psom?
- Ako nakoniec psíček a mačička oslávili svoj sviatok?
Ilustrácia tejto rozprávky
Hádanky:
- Keď sa pustí do orecha, len škrupinku z neho nechá. (veverička)
- Každý ho má veľmi rád, zobákom nám lieči sad. (ďateľ)
- Najväčší silák som, unesiem vlastný dom. (slimák)
- Len čo vidí kapustu, hneď sa do nej pustí a potom sa čuduje, že je taký
tlstý.(zajac)
- Naháňačky má už dosť, zanechá ti v ruke chvost. (jašterica)
Prečítanie rozprávky o psíčkovi a mačičke s chybami. Žiaci ich hľadajú.
Hádaj názov rozprávky:
„Šesť sudičiek stálo nad postieľkou malej princeznej. Každá z nich jej venovala do
vienka neobvyklé dary: šťastie, múdrosť, dobrosrdečnosť, láskavosť, bohatstvo
a lásku. Zrazu pristúpila k postieľke zlá víla: ´Ja mám pre teba tiež jeden darček –
keď princezná dovŕši pätnásť rokov, pichne sa o vretienko a zomrie.“ (Šípová
Ruženka)
Skladanie puzzle O Snehulienke
Školský klub detí
Deti školského klubu zahrali na pôde školskej knižnice s bábkovým divadlom dramatizáciu
rozprávky: Ako šlo vajce na vandrovku.
Toto je krátka ukážka z činností, ktoré sme v školskej knižnici so žiakmi realizovali počas
celého týždňa. Úlohou učiteľky bolo zábavnými formami práce s knihou podporiť v žiakoch
dobrý a trvalý vzťah ku knihe, k školskej knižnici, k čítaniu a novým poznatkom vlastným
chcením. Úlohou žiakov bolo radovať sa z pobytu v školskej knižnici, tešiť sa z hier
a nevnímať učenie ako nudu a povinnosť k učeniu, ale aktívne a tvorivo sa podieľať na
nových poznatkoch. Najviac ich bavilo, že môžu dávať úlohy svojim kamarátom. Učiteľky
aktívnych jednotlivcov odmenili nielen sladkosťou, ale napríklad, zlatým jablkom,
granátovým jablkom, zeleným jablkom alebo diplomom.
Školskú knižnicu využívame aj ako učebňu pre iné vyučovacie predmety
Na hodinách Vlastivedy využívame kútik o našej obci, pretože pri príležitosti 740. výročia
prvej písomnej zmienky obec vydala zaujímavú publikáciu, ktorá nám pomáha vo
vyučovacom procese pri poznávaní histórie. Informatická výchova zatiaľ u nás prebieha v
rámci vyučovania jednotlivých predmetov, kde si žiaci môžu samostatne vyhľadať knihu,
prostredníctvom internetu, prečítať časopis Infovekáčik alebo prefotiť obrázok z knihy...
V školskej knižnici sme privítali zahraničnú spisovateľku Boženku Dasovičovú, ktorá nám
prišla predstaviť svoju rozprávkovú knihu napísanú v dvojjazyčnej verzii: slovensky
a chorvátsky. My sme knihu od nej dostali najprv prostredníctvom elektronickej pošty,
vytlačili si slovensky písané rozprávky, ktoré sme čítali, rozoberali a potom pri jej osobnej
návšteve ju žiaci doslova zaplavili otázkami, ktoré nemali konca-kraja. Nakoniec žiaci dostali
od nej naozajstnú knihu: Belasá obloha detstva. Na záver prítomným hosťom zahrali štvrtáci
dramatizáciu Podjavorinskej Pytačky.
Tretím rokom beží v našej škole interný projekt pod názvom: „Čítame radi – čítajte
s nami!“ Žiaci dostanú na začiatku mesiaca denníček čitateľa, ktorý má toľko riadkov, koľko
je v mesiaci dní. Úlohou žiaka je doma denne prečítať niečo, čo potom oznámi rodičom a oni
68
mu za to darujú podpis do denníčka. Za nazbierané podpisy dostanú na konci mesiaca
príslušný počet smajlíkov. Evidencia je po celý rok na plagáte. V júni sa spočíta počet
nazbieraných smajlíkov. Odmenou je nočné čítanie. Žiaci prídu do školy o 17.00 hodine so
spacákmi a učiteľky pripravia v školskej knižnici a priľahlých priestoroch školy podrobný
program bohatý na zábavné rozprávkové úlohy. O polnoci strašia duchovia, rozprávkové
bytosti sa prechádzajú okolo školy a odvážlivci sa môžu ísť von s nimi stretnúť a plniť ich
úlohy. Po raňajkách sa volí kráľovná a kráľ čítania na jeden rok vlády.
Osobitnou činnosťou v školskej knižnici je zapájanie sa do celoslovenskej čitateľskej súťaže
Čítame s Osmijankom. Do súťaže sa zapájajú všetky štyri triedy a spolu s pani učiteľkou
navštevujú školskú knižnicu a hľadajú si v nej knihy, ktoré potrebujú pri plnení zadaných
úloh. Je na škodu, že už tretím rokom sa nám nedarí nákup tých slovenských titulov, ktoré sa
objavujú v tejto súťaži. Vtedy využívame internet a hľadáme odpovede na úlohy
prostredníctvom vyhľadávača.
Týmto príspevkom, ako som naznačila v úvode, chcem povedať, že školskú knižnicu sme
revitalizovali s radosťou, dnes je našou spoločnou pýchou a uvedené aktivity realizované
v nej sú len nesmelým začiatkom. Nepatríme medzi výnimočné školské knižnice, ale sme
radi, že ju máme, že patríme medzi tie, ktorým bolo umožnené robiť zmenu. Poďakovanie
patrí Ministerstvu školstva SR, ktoré v pravý čas vyzvalo základné školy a stredné školy
a poskytlo finančné prostriedky prostredníctvom rozvojového projektu „Elektronizácia
a revitalizácaia školských knižníc“, aby sa stali informačným a kultúrnym centrom. Do
budúcnosti chceme veriť, že financie vynaložené na elektronizáciu a revitalizácia školských
knižníc neboli zbytočnou investíciou a budeme mať dostatok finančných prostriedkov na
nákupy ďalších kníh, aby školská knižnica ostávala vždy tým prvým nositeľom informácií.
Na záver chcem dodať, že je na škodu veci, ak činnosť školskej knižnice závisí len od
osobného vzťahu učiteľa ku knihe; pre učiteľky – školské knihovníčky sa nekonajú metodické
porady, na ktorých by si odovzdávali poznatky; niet prísunu finančných prostriedkov na
pravidelný nákup kníh.
My, učiteľky na 1. stupni základnej školy, sme už také, knihy milujeme a lásku ku knihe
vlastne prenášame aj na našich žiakov. Sme radi, že môžeme zábavnými formami podporovať
prácu s knihou a žiakom odovzdávať dobrý a trvalý vzťah ku knihe, k školskej knižnici,
samotnému čítaniu a pestovať týmto spôsobom lásku a priateľstvo ku knihe. Vnútorný
zážitok z prečítanej knihy nemôže predsa nič nahradiť.
ADRESA A E-MAIL
Mgr. Anna Sukubová
Základná škola
913 21 Mníchova Lehota 85
Slovenská republika
E-mail: [email protected]
69
ROZPRÁVKOVÁ ŠKOLSKÁ KNIŽNICA V ZÁKLADNEJ ŠKOLE ČAKLOV
Anna Hricová
Tak ako motýľ nemôže lietať bez krídel, tak ľudia nemôžu žiť bez kníh. Knihy nás
sprevádzajú už od kolísky. Sú nevyčerpateľnou studnicou informácií, prostriedkom poznania,
sú cieľom nášho záujmu i métou nášho vzdelania.
V súčasnom „multimediálnom“ svete sa nevieme zaobísť bez televízie, počítača, internetu. Je
to rýchly a pohodlný zdroj informácií. Avšak potreba vyrovnať sa s neustále narastajúcou
informačnou explóziou vyžaduje nielen rýchle, ale aj selektívne čítanie a kritické hodnotenie
obsahovej stránky i samotného zdroja. Stále viac konštatujeme, že deti nevedia a nechcú čítať.
Čítajú málo a s donútením. Skúsme si ale úprimne odpovedať na otázku: Ako často kupujeme
svojim deťom knihy? Pod vianočným stromčekom nájdu DVD, CD, PC, playstation, mobil.
Aj knihu? Nemali by sme zabúdať na miesto knihy v živote každého z nás. Vieme, že nielen
deti, ale aj dospelí siahnu radšej po CD namiesto toho, aby si otvorili knihu a vžili sa do jej
tajomstiev. To vedie k čoraz menšej radosti z čítania, komunikačné schopnosti sú na nízkej
úrovni. Príčiny sú rôzne: stereotyp na hodinách, málo aktivizujúce prostredie i slabá
vybavenosť školských knižníc novými titulmi.
A práve obdobie školského veku je dôležitou etapou budovania čitateľskej kompetencie,
ktorej hlavnou úlohou je naučiť deti čítať, prečítanému porozumieť a vytvoriť si vzťah ku
knihe. Pomôžme deťom pochopiť, že čítanie, to nie je len vnímanie a identifikácia písma,
slov, viet, ale je to zmysluplný proces chápania textu. Je to pokus osvojiť si informácie
s cieľom niečo „zažiť.“ V kontexte komunikačných kompetencií potom môžeme čítanie
charakterizovať ako počúvanie rozprávania autora prostredníctvom napísaných slov.
Čitateľ tak môže dešifrovaním kódov ukrytých v znakoch na papieri nachádzať zmysel
niečích slov, môže cestovať v čase, dať voľný priebeh svojej predstavivosti a vytvoriť si tak
svet osobného poznania. Často svet po akom túži – dobrý a rozprávkový. Hrou sa prenesie do
rozprávky. Miestom na ktorom sa nechá unášať a vchádza do rozprávky je u nás v Základnej
škole Čaklov naša „rozprávková knižnica“.
V rámci rozvojového projektu Ministerstva školstva SR „Elektronizácia a revitalizácia
školských knižníc“ sme v našom projekte „Tešíme sa do knižnice“ boli úspešní a podarilo
sa nám premeniť ju na naozajstné kráľovstvo, v ktorom je stále živo a veselo. Príjemný
interiér a oddelenie čitárne spôsobili zvýšenú návštevnosť školskej knižnice. Pribudli nové
tituly kníh, prostredníctvom ktorých môžeme rozvíjať čitateľskú kultúru žiakov a využívať
školskú knižnicu vo výchovno-vzdelávacom procese. Zakúpením počítačovej zostavy a
knižnično-informačného systému pre malé a stredné knižnice (KIS MaSK) sme skvalitnili
knižnično-informačné služby. Vďaka tomu môžeme viesť podrobnú evidenciu kníh
a čitateľov pomocou čiarových kódov, štatistiku výpožičiek podľa titulov, žánrov a autorov.
Výsledkom je rýchle vypožičiavanie kníh bez zdržiavania sa fyzickým vyhľadávaním
a pohodlná elektronická evidencia.
Názov projektu „Tešíme sa do knižnice“ naozaj vystihuje naše postoje k nej. Ale nestačí len
tešiť sa z toho čo máme. Je potrebné to využívať a deliť sa o túto radosť s ostatnými –
s rodičmi, obyvateľmi obce i širšou čitateľskou verejnosťou. O to sa snažíme realizáciou
rôznych aktivít, ktoré sú neodmysliteľnou a integrálnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho
70
procesu, záujmovej, mimotriednej a mimoškolskej činnosti. Činnosť školskej knižnice má
svoju tradíciu, je systematická a cielená. Jej úlohou je získať i vychovávať tvorivého čitateľa.
Bolo by veľmi pohodlné využívať školskú knižnicu len na pasívny prístup ku knihe, prípadne
chápanie knihy ako zdroja informácií. Naopak. Ide nám o efektívny a tvorivý postoj ku
knihe so zmysluplnou, produktívnou a zaujímavou aktivitou. Tento proces zmeny
postojov vo vzťahu ku knihe si vyžaduje koncepčnú a dobre premyslenú prácu školskej
knižnice, ale aj dobré poznanie čitateľov, ich záujmov a potrieb. Školský knihovník
v spolupráci s vedením školy a učiteľmi v našej škole to naozaj nemá ľahké. No spoločná
cesta, ktorú sme našli a po ktorej vedieme našich žiakov je plná zaujímavých kníh. Je to cesta,
po ktorej kráčame spolu s nimi za precítením literárno-kultúrnych podnetov, za poznaním
čitateľských a jazykových zručností, za objavovaním estetických hodnôt v literárnom diele.
A o to nám v Základnej škole Čaklov ide. Bránime sa tradičnému vyučovaniu a hľadáme nové
metódy, formy, aby sme docielili dynamiku esteticko-výchovného procesu v literatúre, ktorá
si to určite zaslúži.
V škole máme urobený Harmonogram vyučovacích hodín v školskej knižnici tak, aby tam
jednotlivé triedy trávili čo najviac času v rámci vyučovacieho procesu i mimo neho v rámci
záujmového vzdelávania. Každoročne sa zapájame aj do podujatí, ktoré sú organizované pri
príležitosti významných udalostí a Medzinárodného dňa školských knižníc.
V „Súťaži o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice“ k Medzinárodnému dňu
školských knižníc 23. októbra 2006 na tému „Čítanie. Poznávanie. Konanie.“ sa naša
školská knižnica umiestnila na 3. mieste. Obohatili sme školskú knižnicu o 50
nových titulov, ktoré si nesmierne vážime. Deti mali možnosť vybrať si nové knihy
v kníhkupectve a to bolo pre nich veľkým emocionálnym zážitkom. Ešte aj dnes ukážu na
knihu, ktorú sami „vybrali a zakúpili“.
Minuloročný Medzinárodný deň školských knižníc bol pre našu školu, jej rodičov
a učiteľov sviatkom. Niesol sa v súlade so Školským vzdelávacím programom Škola
dobrých skutkov, ktorý je zameraný na budovanie priateľského, empatického, motivujúceho,
primerane náročného a tvorivého školského prostredia. Presne taký bol 26. október 2009.
Pätnásť pedagogických zamestnancov s láskou a nezištne vynaložilo nemalé úsilie, v tvorbe
zúročili svoje odborné vedomosti, množstvo tvorivých nápadov, pedagogické skúsenosti, aby
cez svet knihy prebudili u žiakov tvorivosť, samostatnosť i empatické cítenie. Vynaložili
všetko úsilie, aby bola škola pre deti „škola hrou“, v ktorej sa učenie spojilo s radosťou,
potešením a objavovaním. Všetky aktivity v sebe spredmetňovali hlavný pilier Školského
vzdelávacieho programu – rozvoj čitateľských a komunikačných zručností, kombinácia
netradičnej výučby s ešte netradičnejšími aktivitami, uvoľnená atmosféra, vizualizácia,
emocionalizácia, kreativita.
Hlavné aktivity:
• Dramatizácia rozprávok, básní a povestí v ktorých žiaci prezentovali svoju fantáziu,
tvorivosť a celkový záujem o literatúru (žiaci 1. stupňa).
• Hudobno-recitačné vystúpenie „VIKTOR“, v ktorom si cez zhudobnené literárne
príbehy, povesti a básne žiaci vytvárali emocionálny most k literatúre (žiaci 1. a 2.
stupňa).
• Zábavno-náučný program s literárnym kritikom Martinom Kubečkom, v ktorom žiaci
cestovali jednotlivými vývinovými obdobiami literatúry s piesňou na perách (žiaci 1.
stupňa, 8. a 9. ročníka).
71
Sprievodné aktivity:
• Prezentácia kníh v každej triede cielene vybraná pre danú vekovú kategóriu (žiaci 1. a
2. stupňa).
• Prezentácia kníh vo vestibule školy spojená s predajom, na ktorú boli pozvaní aj
rodičia našich žiakov, aby si spoločne mohli vybrať tú najzaujímavejšiu knihu do ich
domácej knižnice (žiaci 1. a 2. stupňa a ich rodičia, deti materskej školy).
• Vyhlásenie súťaže „O najkrajšiu ilustráciu predškoláka“, ktorú sme realizovali v
spolupráci s materskou školou, aby sme predškolákom ukázali veľkú školskú knižnicu
a knihy, ktoré čakajú práve na ich zvedavé očká (58 detí materskej školy).
• Vyučovanie čítania a literatúry v učebni informatiky – cieľom bola práca s internetom
a vyhľadávanie zaujímavých literárnych textov, myšlienok z textov, ktoré žiaci
pokladali za výnimočné (žiaci 2. stupňa).
• Prezentácia v multimediálnej učebni prostredníctvom interaktívnej tabule „Ako príde
na svet kniha.“ (žiaci 2. stupňa).
Všetky spomínané aktivity boli vyvrcholením aktivít, ktoré sme už od začiatku mesiaca
rozbehli. Chceli sme deťom poskytnúť priestor pre rozvíjanie a obohacovanie ich poznávacích
schopností – obrazotvornosť, predstavivosť, fantáziu, podporovať intuíciu, viesť ich k
samostatnému, kritickému, hodnotiacemu mysleniu, k ochote a schopnosti s istotou,
kultivovane vyjadrovať svoje myšlienky, poskytnúť im priestor pre sebavyjadrenie
a sebarealizáciu a tak cielene pôsobiť na rozvoj ich kreativity.
Dramatizáciou rozprávok sme posilňovali postoje k literárnym dielam, pestovanie
emocionálneho vzťahu k literárnym postavám, upevňovanie komunikačných zručností,
osvojovanie si priestorového cítenia, tempa i dynamiky pohybu, rozvoj pohybovej kreativity,
spájanie pohybu s predstavivosťou.
Stretnutie so zaujímavými osobnosťami z nášho literárneho sveta aktivizovali ich teoretické
vedomosti, ale predovšetkým to, čo z nás robí ľudí – veľkosť a ľudskosť človeka, rešpektovať
druhých a ich názory konfrontovať so svojimi, načúvať, oceňovať ich prínos, spolupodieľať
sa na spoločnom diele, doviesť ho do konca a niesť zaň zodpovednosť, orientovať sa v sebe,
jasne a zreteľne formulovať svoje myšlienky a prezentovať svoje názory, umenie dialógu,
pýtať sa, klásť otázky, bez strachu sa vyjadriť, chápať ľudské city, myšlienky, postoje,
pomáhať iným. Aj naši rodičia potvrdili, že si ešte radi prečítajú alebo vypočujú rozprávku,
hoci aj na dobrú noc a zároveň sa presvedčili, že vedomosti ich detí sú naozaj bohaté. Mnohé
rozprávky, príbehy, povesti, básničky a autorov, o ktorých rozprávali žiaci, nepoznali ani oni.
S hrdosťou sledovali premiérové výkony svojich ratolestí, ktoré sa s veľkým nadšením vžili
do svojich úloh v jednotlivých dramatizáciách. Ich vlastnoručne zhotovené rekvizity vtiahli
do deja všetkých prítomných. Bol to naozaj vydarený a úspešný deň.
A takýchto rozprávkových dní v priebehu školského roka je v našej rozprávkovej školskej
knižnici naozaj veľa. Jej činnosť sa každoročne začína Otváraním studničiek. Cieľom je
zoznámiť žiakov s novými knižničnými titulmi, priblížiť činnosť školskej knižnice, zoznámiť
sa s plánovanými podujatiami, ale zároveň umožniť žiakom vyjadriť sa k práci školskej
knižnice, navrhnúť aktivity, ktoré sú pre nich zaujímavé a jedinečné. Na základe ich
požiadaviek a plánovaných činností jednotlivých vyučujúcich, školský knihovník spracúva
harmonogram podujatí a realizácie výchovno-vzdelávacej činnosti v školskej knižnici.
Vchádzame do rozprávky – aktivita zameraná pre žiakov 1. stupňa. Jednotlivé triedy
pripravujú vyučovacie hodiny priamo v školskej knižnici, kde žiaci majú možnosť sledovať,
72
počúvať, čítať rozprávky našich a zahraničných autorov. Podujatie vrcholí dramatizáciou
rozprávky, básne, detských riekaniek a jej výtvarným zobrazením.
Aktivita je často spojená s hrou Hráme si divadlo, ktorá poskytuje veľké výchovné možnosti.
Okrem poznávania a prežívania rôznych situácií, žiak poznáva sám seba, svoje možnosti, učí
sa pracovať samostatne a v tíme, rešpektovať názory svojich rovesníkov. Snúbia sa v sebe
prvky literárne, dramatické, hudobné, výtvarné a herecké.
Rýmovačky – to sú hračky. Žiaci tvoria jednoduché rýmovačky, básne, ktoré zverejňujú na
nástenných novinách školskej knižnice.
Rozprávkari medzi nami – žiaci originálne, svojsky, jedinečne ukončujú rozprávku.
Ukončenie musí obsahovať len jednu vetu. Práce žiakov sú zverejnené v školskej knižnici.
V minulom školskom roku zvíťazili žiaci 3. ročníka: „Už je koniec, deti, nech rozprávka letí,“
„Stránka prázdna je, rozprávka ďalej cestuje.“
Vytvorme si rozprávku – na základe kľúčových slov, ktoré si žiaci jednotlivých tried
vyžrebovali tvoria rozprávku. Žiaci mali možnosť na vlastnej koži zistiť, aká ťažká je práca
spisovateľov a pochopiť, že vytvoriť rozprávku je ťažké, ale ešte náročnejšie je dať jej knižnú
podobu. Svoje rozprávky následne odprezentovali v školskom rozhlase.
Veselé písmenká – určená pre žiakov I. stupňa, ktorí minimálne dvakrát mesačne
organizovali výchovno-vzdelávací proces v školskej knižnici. Žiaci tak mali možnosť učiť sa
netradične v inom prostredí, rozvíjali si slovnú zásobu, pestovali kladný vzťah ku knihám
i literatúre. Takýmto tvorivým prístupom sme sa snažili prispieť k rozvoju ich vyjadrovacích
schopností, myslenia, podporiť čitateľské zručnosti.
Novodobý hrdina – určená hlavne pre žiakov II. stupňa. Začína sa výstavou kníh a nových
titulov, ktoré škola zakúpila. Žiaci majú možnosť opísať čo najvýstižnejšie „Novodobého
hrdinu.“ O tom, že majú prehľad v súčasnej tvorbe, ktorá je však vo veľkej miere
ovplyvňovaná médiami svedčia aj ich slohové práce. Prevažná väčšina žiakov opisovala
Harryho Pottera, Winnetoua, no aj menej známu Pollyanu a iné postavy.
Podujatie Z nášho regiónu dáva žiakom možnosť zhromažďovať povesti, piesne, ľudové
pranostiky, ale aj zaujímavé slová, slovné spojenia – archaizmy, ktoré sa viažu na miestny
región. Podujatie vrcholí celoškolskou súťažou Domov – moja istota. V ostatnom období
pozitívom tejto aktivity bola aj skutočnosť, že žiaci sami tvorili jednoduché literárne práce
v miestnom nárečí. Prácou A z Čaklova sa zúčastnili okresnej súťaže Ihnátove Hanušovce,
kde získali čestné ocenenie.
Poznať svoj región, tvorbu jeho rodákov, pochopiť, poznať a podporiť miestne tradície
a ľudové umenie sa stáva súčasťou práce školskej knižnice. Predvianočné obdobie inšpiruje
k zimným večerom spojeným s počúvaním povestí, piesní, vianočných tradícií, ochutnávkou
vianočných špecialít našich starých mám. Toto podujatie sa organizuje v spolupráci s rodičmi,
ale hlavne starými rodičmi našich žiakov pod názvom Z truhlíc našich starých materí.
V predvianočnom období prichádza školská knižnica s aktivitou Daruj knihu. Žiaci prinášajú
do školy knihy, ktoré už nezodpovedajú ich veku (riekanky, rozprávky), prípadne knihy, ktoré
už nečítajú. Takže školská knižnica dostáva krásny vianočný darček.
73
Protipólom tejto akcie je podujatie Prišla k nám rozprávka. Táto akcia je venovaná našim
budúcim prvákom – žiakom miestnej materskej školy. Zoznamujú sa so školskou knižnicou,
kde sú im premietané rozprávky, zoznamujú sa s knižničným svetom. Kreslia, ilustrujú
rozprávky, tvoria jednoduché leporelá, zoznamujú sa so svojimi budúcimi kamarátmi –
knihami. Školská knižnica je pre nich vždy otvorená, čím sa vytvára pozitívny vzťah ku knihe
a škole vôbec.
Z ďalších podujatí, ktoré organizuje naša školská knižnica je zaujímavý Čitateľský maratón
– čítanie bez prestávky pri ktorom sa striedajú jednotlivci.
Čitateľská štafeta – čítanie jednej knihy, ktorá sa postupne odovzdáva ďalším triedam.
Naj... čitateľ – aktivita, ktorá sa koná počas celého dňa. Postupne sa vystriedajú žiaci celej
školy. Pre všetkých sme vytvorili prezentácie v PowerPoint-e s textom, ktorý pre žiakov
vybrali učitelia slovenského jazyka a literatúry. Cieľom žiakov bolo v prezentácii prečítať
bezchybne čo najviac slov za jednu minútu. Všetci sa zapojili s veľkým nadšením a podali
výborné čitateľské výkony.
Hviezdoslavov Kubín – každoročné stretnutie recitátorov našej školy v priestoroch školskej
knižnice.
Pandorina skrinka – ukrýva množstvo drobných predmetov – šnúrku od topánok, gombík,
kvietok, pero. Žiaci so zatvorenými očami „lovia tajomné predmety.“ Ich úlohou je
porozprávať odkiaľ sa predmet dostal, čo sa mu stalo, čo s ním urobíme. Šikovnejší žiaci
dokážu príbeh napísať, zverejniť v školskej knižnici. Týmto sa rozvíja nielen predstavivosť
a fantázia, ale zároveň jazykové a štylistické zručnosti žiakov.
Mamka, ocko, čítajte si so mnou. Táto aktivita sa koná trikrát v roku a je zameraná na
žiakov prvého stupňa. Školskú knižnicu sme chceli zviditeľniť aj v očiach rodičov
a verejnosti, podporiť vzťah školy a rodiny a zvýšiť záujem žiakov o čítanie. Pre jednotlivé
triedy sme si po dohode s triednymi učiteľkami pripravili rozprávky „O divotvornom
hrnčíčku,“ „Janko Hraško“ a „Dievčatko so zápalkami.“ Každú rozprávku museli rodičia
spolu s deťmi najprv uhádnuť a potom sa už smelo pustili do spoločného čítania. Po prečítaní
sme pre každú triedu pripravili rôzne tvorivé činnosti. Zhotovenie leporela, maľovanie či
výrobu svietnika. V závere mali všetci zúčastnení možnosť pozrieť si rozprávku a svoje
postrehy zapísať aj do knihy Nápadov a pochvál. O tom, že sa rodičom takéto nedeľné
dopoludnia páčili svedčia ich úsmevy a pochvalné vyjadrenia.
Školská knižnica sa v pravom slova zmysle stáva vtedy ozajstnou školskou knižnicou, keď
žiakov inšpiruje k vlastnej tvorbe. Ponúknuť knihy, ktoré zaujmú žiakov, rozširujú jeho
obzor, učia ho orientovať sa vo svete a živote, hľadať a nachádzať, prijímať pozitívne
momenty, pozitívne vplývať na jeho morálno-vôľové vlastnosti, to je skutočný cieľ i obraz
školskej knižnice. Úspechom je fakt, keď je žiak ovplyvnený knihou do takej miery, že sám
sa pokúša napísať „literárne dielo.“
Úspechom je aj skutočnosť, že spoločná práca žiakov 4. ročníka rozprávka „O smutnom
písmenku Š“ získala v okresnej súťaží 1. miesto. Písmenko „Š“ bolo smutné len do chvíle,
kým nevkročilo do našej rozprávkovej školskej knižnice, v ktorej je každý veselý.
Poďakovalo sa, že môže byť s nami a že rozprávkový kľúč, ktorým otvárame každú vyššie
spomínanú aktivitu, otvára aj naše srdcia a je hnacím motorom do ďalšej práce, ktorá nie je
74
vždy rozprávková. Je to práca namáhavá, ale radostná, pretože ju robíme pre radosť
v detských očkách.
Dennodenne sa ich na nás pozerá 231 párov a z toho je veľa detských očí, ktoré sú často
odkázané len na nás a na náš záujem o ne. Sú to deti zo sociálne znevýhodneného
prostredia, ktorých je v našej škole 100 %. Vyrastajú v rodinách do ktorých sa narodili. Často
bez primeraného oblečenia, bez nároku na vlastnú postieľku. Nikto im neprečíta pred spaním
rozprávku. Čakajú na náš úsmev a pohladenie a na také rozprávkové dni, v ktorých na chvíľu
zabudnú na realitu podmienok v ktorých vyrastajú. Dni v rozprávkovej školskej knižnici ich
napĺňajú pozitívnou emocionálnou energiou, z ktorej čerpajú, aby mohli ráno vstať a prísť
natešené do školy. Slzy šťastia mamičiek sú neklamným znakom dojatia z práce ich ratolestí,
slová uznania z úst predstaviteľov obce a významné ocenenia Slovenskou pedagogickou
knižnicou sú oceneniami našej snahy za to, čo rok po roku robíme z lásky a s láskou k našim
deťom.
ADRESA A E-MAIL
PaedDr. Anna Hricová
Základná škola
094 35 Čaklov
Slovenská republika
E-mail: [email protected]
75
ROZVÍJANIE ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI U DETÍ S MENTÁLNYM
POSTIHNUTÍM PROSTREDNÍCTVOM DETSKÝCH KNÍH
Zuzana Brutovská
Detstvo každého človeka je spojené s rozprávkami. Sledovali sme ich v televízii alebo
listovali rozprávkové knihy. Všetci sme držali prsty Červenej Čiapočke, ktorú sa snažil
oklamať zlý vlk, Popoluške, ktorú si našiel princ keď stratila črievičku... Boli to rozprávky,
ktoré nám rozprávali rodičia, našim rodičom ich rodičia... Rozprávkové knihy má doma určite
každé dieťa. Dostávame ich ako darčeky na narodeniny, Vianoce. Knihy nás sprevádzajú na
ceste dospievania. S pribúdajúcimi rokmi sa mení aj žáner, avšak po knihe plnej rozprávok
siahne nejeden dospelý a na chvíľu sa z neho stane princ, či princezná. Knihy, hlavne tie
rozprávkové, sú základom domácej knižnice.
Špeciálna základná škola v Gelnici, bola založená Výnosom PŠVU v Bratislave v roku 1949.
V tomto období to bola osobitná škola s jednou triedou. V roku 2000 sa názov osobitná škola
zmenil na špeciálnu základnú školu. Od roku 1989 sa presťahovaním školy do Gelnice časti
Mária – Huta, premiestnila a doplnila aj školská knižnica.
Špeciálnu základnú školu v Gelnici navštevuje v školskom roku 2009/2010 76 žiakov.
Vzdelávaní sú v troch variantoch – variante A, variante B, variante C. Žiakom bola
diagnostikovaná mentálna retardácia, ktorá je primárnym postihnutím, no máme žiakov aj
s telesným postihnutím, deti s Downovým syndrómom. Žiaci vzdelávaní vo variantoch A, B
postupujú podľa platných tematických plánov a žiaci vzdelávaní v C variante podľa IVVP.
Príčinou mnohých zlyhaní pri riešení rôznych úloh (praktických – teoretických) je jazykovo –
kultúrna bariéra, ktorej dôsledkom je nesprávne čítanie, problém s identifikáciou foném a ich
následné pretransformovanie na grafémy, chudobná slovná zásoba. Existuje množstvo metód
a foriem eliminovania týchto problémov, avšak najjednoduchšou je určite aktívna práca
s knihou – detskou literatúrou.
Deti s mentálnym postihnutím majú problémy s komunikáciou, potrebujú veľa obrazového
materiálu, názornosti. Dalo by sa povedať, že potrebujú učenie zažiť. Čím viac deti zažijú,
ochutnajú, ovoňajú, ohmatajú, tým je väčší predpoklad osvojenia a následného upevnenia si
vedomostí.
V škole máme zriadenú školskú knižnicu, ktorá slúži deťom a pedagógom. Je to vlastne len
časť triedy, v ktorej sú umiestnené regále s knihami. Školská knižnica je malá, ale dobrých
ľudí sa všade veľa zmestí. Odborná literatúra je zastaralá, máme málo titulov novšieho
vydania. Problémom sú financie s čím bojuje veľa škôl. Pedagógovia využívajú internet,
alebo si literatúru zakúpia sami.
V školskej knižnici sme mali detskú literatúru, v ktorej bolo veľmi málo ilustrácii, prevládala
tematika socialistickej výchovy detí. Nemožno povedať, žeby sme tieto knihy nevyužívali, no
dnešný knižný trh ponúka množstvo pestrofarebných publikácií, kníh, v ktorých sú príbehy
o písmenách, čísliciach, ukážky povolaní, dopravných prostriedkov, knihy o vesmíre,
ľudskom tele...
76
Absenciu týchto detských kníh sa snažili pedagógovia vyplniť detskými časopismi, návštevou
mestskej knižnice, premietaním rozprávok a ďalšími aktivitami, ktoré vo veľkej miere
rozvíjali fantáziu, kreativitu detí, no v prvom rade obohacovali a rozvíjali slovnú zásobu.
Dňa 29. septembra 2009 vyhlásila Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave 5. ročník
Súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice k Medzinárodnému dňu školských
knižníc 26. októbra 2009 na tému Školské knižnice: Veľký obraz – divadelné stvárnenie
najzaujímavejšieho príbehu.
Do súťaže sme sa zapojili s podujatím Z rozprávky do rozprávky. Vytvorili sme rozprávkovú
postavu vodníka Samka, ktorý aj napriek upršanému dňu prišiel spolu s kamarátmi deťom
zahrať divadelné predstavenie. Použil aj originálny dopravný prostriedok „kolobežku“.
Stvárnili sme rozprávky O psíčkovi a mačičke, Smelý zajko. V rozprávke si zahrala aj mama
jedného zo žiakov, ktorá im neskôr porozprávala, akú rozprávku mala v detstve najradšej.
Tvorbou leporela deti ukončili putovanie Z rozprávky do rozprávky. Vystrihovali, lepili,
kreslili zajka, mačičku, psíčka, ktorí spolu s nimi zažili nejedno dobrodružstvo. Naše
podujatie odbornú porotu zaujalo, pretože nás ocenila 2. miestom a ziskom finančnej
odmeny, za ktorú sme nakúpili 178 detských kníh do našej školskej knižnice.
Leporelom z nášho putovania, sme založili základný „kameň“ novej školskej knižnice.
Symbolicky sme zasadili aj strom, ktorý bude rásť spolu s našou školskou knižnicou.
Jednou z aktivít bolo aj pútavé popoludnie S batohom cez hory. Pozvali sme si pani Bc. Janu
Matzovú, ktorá žiakom porozprávala o zaujímavom krste trampskej knihy s tematikou
prírody, ktorá sa konala v okolí obce Kuchyňa. Deti si prezreli knihy o prírode, naučili sa
trampskú pesničku. Nezabudli sa pochváliť nielen malým stromčekom, ale aj bohatým
príspevkom detských kníh v žiackej knižnici.
Pútavé rozprávanie o krste trampskej knihy
V mesiaci december sme pripravovali Vianočné koláčiky s Mackom Pu. V kuchárskych
knihách sme vyhľadali recepty vianočných koláčov, ktoré sme potom s pani učiteľkami
upiekli. V školskej knižnici sme pri vianočnom stromčeku čítali vianočné príbehy
a konzumovali chutné koláčiky.
77
V mesiaci január sme s vodníkom Samkom, pripravili divadielko Neposlušné kozliatka.
Deti si pripravili krásne predstavenie, ktoré sme zahrali nielen pre spolužiakov, ale aj pre
rodičov, ktorí boli veľmi pyšní na svoje deti. Určite mnohí ani netušili, aké talenty sa
ukrývajú v ich ratolestiach.
V mesiaci február sme pripravili spoločné čítanie so starými rodičmi. Bolo to veľmi pekné
podujatie, nakoľko nám porozprávali o svojich zážitkoch z detstva, či potešili krásnymi
rozprávkami. Toto podujatie si určite zopakujeme, pretože sme sa rozhodli zozbierať krátke
rozprávky starých rodičov a zhotoviť si vlastnú knihu Rozprávok starých mám.
V mesiaci marec prišiel opäť vodník Samko a zahral rozprávku O múdrej knihe. Deti sa
dozvedeli nielen o tom ako vzniká kniha, ale hlavne sa naučili ako sa máme ku knihám
správať. Určite ako k najlepšiemu priateľovi.
Spomenuli sme len niekoľko aktivít, ktoré sa uskutočnili v našej školskej knižnici. Nesmieme
zabúdať na pravidelné vypožičiavanie kníh, či na pravidelné pondelňajšie čítanie pre deti.
Vypožičiavanie kníh
Knihy používame aj na vyučovacích hodinách. Okrem učebníc a pracovných listov, sú
neodmysliteľnou súčasťou edukačného procesu, v ktorom je potrebné zdokonaľovať reč,
rozvíjať slovnú zásobu, čítať s porozumením. Vhodným zdramatizovaním rozprávkových
príbehov, dokážeme vzbudiť záujem detí o získavanie vedomostí, získať aktívneho, nie
pasívneho prijímateľa informácii. Tvorbou modelových situácií zatraktívnime vyučovací
proces, a vytvoríme priestor na sebarealizáciu žiaka. Na hodine čítania používame knihy
v ktorých sú rečňovanky, krátke básničky. Pracujeme s ilustráciami, dotvárame príbehy,
zhotovujeme monotematické knihy, stávajú sa z nás malí spisovatelia. Tieto aktivity,
zdokonaľujú čitateľskú zručnosť a rozvíjajú čitateľskú gramotnosť detí.
78
Vyučovacia hodina – slovenský jazyk
Vyučovacia hodina matematiky, či vecného učenia môže byť zaujímavá, ak použijeme knihy.
Často sa stretávame s tým, že deti nevedia využívať aj iné zdroje, ktoré poskytujú poznatky
o danej problematike, používajú len učebnice. Preto je nevyhnutné pracovať s knihami,
internetom. Vedieť čítať, teda správne čítať, je dôležité v každej oblasti osvojovania si
vedomostí. Vyvodením hlásky a písmena, tvorením slabík, čítaním slov a viet, práca s textom
nekončí. Žiak musí v prvom rade chápať prečítaný text, aby učenie bolo naučením, nie len
pasívnym osvojením bez uvedomenia.
Učenie sa
Citát Johna Ruskina, že: „Knihy sú pre človeka tým, čím sú pre vtákov krídla.“, je určite
pravdivý. Preto aj bez rozdielu pohlavia, rasy, či postihnutia, si dokážeme nájsť jedného
najlepšieho priateľa, a tým priateľom je kniha. Poďakovanie patrí nám všetkým, tým, ktorí
každoročne organizujú súťaž s cieľom podporiť čitateľskú úroveň žiakov základných
a stredných škôl, pedagógom za projekt, odbornej porote, ktorá nás ocenila. Zakúpili sme
množstvo pekných a hodnotných obsahom, detských kníh. Získali sme krásne zážitky a
nezabudnuteľné chvíle pri čítaní príbehov rozprávkových hrdinov. Nech detský úsmev
a spokojnosť našich detí sú pre nás tou najväčšou odmenou.
79
Život v školskej knižnici
ADRESA A E-MAIL
Mgr. Zuzana Brutovská
Špeciálna základná škola
Kováčska 12
056 01 Gelnica
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
80
FORMOVANIE DETSKÝCH CHARAKTEROV PROSREDNÍCTVOM ČÍTANIA
V ŠKOLSKEJ KNIŽNICI VO FIĽAKOVE
Edita Mrázová
Naša plnoorganizovaná škola sa nachádza v Novohrade na juhu Slovenska, v malom historickom
meste Fiľakovo. Je to typická sídlisková škola, ktorú navštevuje 195 žiakov. Prívlastok sídlisková v
mnohých z nás vyvoláva pocit, že žiaci takejto školy sú stále unudení, nič ich nezaujíma a snažia sa
svoj voľný čas tráviť nepopulárnymi činnosťami. Náš pedagogický kolektív však vsadil na iné priority
a zaháňa nudu trinástimi záujmovými krúžkami. Tieto zamestnávajú žiakov každý deň v týždni. Nie
sú to iba populárne športové alebo počítačové krúžky, ale aj také, ktorými preferujeme tvorivosť.
Keďže nároky na čitateľské zručnosti a čitateľskú gramotnosť z roka na rok rastú, žiaci sa musia
vyrovnávať s pribúdajúcimi sa informáciami a poznatkami, ktoré si vyžadujú nielen rýchle a technicky
dokonalé čítanie, ale v prvom rade porozumenie čítaného. Prostredníctvom čítania sa učia
komunikovať, porozumieť faktografickému, ale aj literárnemu textu. Snažíme sa preto podporovať a
zapájať sa do viacerých aktivít a podujatí venovaných práci s knihou, ktoré nenásilnou formou
prinútia deti čítať knihy.
Súčasné moderné školy, ku ktorým sa zaraďujeme aj my, vychovávajú a vedú svojich žiakov, aby
čítali, aby sa odstraňovala ich funkčná negramotnosť. Učíme deti siahnuť po knihe nielen vtedy, keď
sa učia, ale i vtedy, keď sa nudia, keď im je smutno, alebo keď potrebujú vypracovať projekt. Vieme,
že dnešní žiaci siahajú častejšie po poznatkoch, ktoré majú na internete, ale práve spôsob práce s
knihou, jej čítania, či vyhľadávania informácií týmto spôsobom, pretvára mladé charaktery. Učíme ich,
kde, akým spôsobom a aké knihy si vypožičať, ako s nimi pracovať, aby sme zlým pôsobením
nevyvolali opačný efekt. Táto práca je veľmi citlivá a zodpovedná a nedá sa nijakým spôsobom
urýchliť. Pomalými krokmi transformujeme detské duše na stálych čitateľov a návštevníkov knižníc.
Podávame pomocnú ruku vo forme knihy, aby im neskôr túto knihu nikto nemohol z ruky vytrhnúť.
Pre tieto dôvody sme sa rozhodli premiestniť školskú knižnicu z priestorov zborovne do samostatnej
miestnosti, aby vyhovovala požiadavkám modernej školy, ale najmä jej žiakom a pedagogickým
zamestnancom. Miestnosť školskej knižnice je síce malá, nachádzajú sa však v nej regály s knihami,
počítač, pohodlná dvojsedačka. I napriek svojim menším rozmerom je tu priestor, kde si žiaci môžu
pohodlne prezerať, prečítať a vypožičať si z radu rozprávkových, dobrodružných, vedeckofantastických, historických, dievčenských kníh a encyklopédií. Školská knižnica sa postupne stala
populárnou nielen kvôli zakúpeným novým titulom, ale aj kvôli tomu, že v nej si niektorí žiaci
vypĺňajú čas, kedy čakajú na krúžky.
Školské knižnice väčšinou nevedú skúsení a školení knihovníci, ale pedagógovia, najmä slovenčinári,
ktorí sa popri svojej náročnej práci venujú činnosti, ktorá podporuje čítanie kníh. Naša školská
knižnica sa snaží udržať trend a vyvíja snahu každý rok získať rôzne financie na zakúpenie nových
titulov či už pre žiakov alebo pedagógov. Nové knihy sa snažíme vyberať podľa požiadaviek žiakov i
učiteľov.
V roku 2008 sme boli úspešní v rozvojovom projekte Ministerstva školstva SR „Elektronizácia a
revitalizácia knižníc 2008“. Vďaka tomuto projektu sme získali 2 PC s príslušenstvom a sumu 1 659
€ na zakúpenie kníh. Ďalšie výdavky spojené s týmto projektom sme vyplnili z nášho Občianskeho
združenia Kvapky rosy.
V súčasnosti evidujeme 200 čitateľov, ktorí majú k dispozícii 1 372 knižničných dokumentov. Školskú
knižnicu môžu navštevovať žiaci i pedagógovia podľa potreby, ale iba dva dni v týždni sú výpožičné
81
hodiny. Je to na škodu, ale, žiaľ, funkcia učiteľa nedovoľuje venovať sa školskej knižnici na plný
úväzok. Záujem o knihy rastie, čo nás teší a je pre nás veľkým úspechom. Sme si však vedomí aj toho,
že vzťah ku knihám sa nedá zmeniť zo dňa na deň a vyžaduje si z našej strany veľa trpezlivosti.
Veľa trpezlivosti, nápadov a podnetov však prichádza vo chvíli, kedy sa naša škola pravidelne zapája
do podujatí venovaných knihe. Takou je aj príležitosť Medzinárodného dňa školských knižníc. A
vtedy spojíme všetky naše tvorivé schopnosti, aby sme sa mohli zapojiť do Súťaže o najzaujímavejšie
podujatie školskej knižnice.
Aj tento rok sme netrpezlivo očakávali vyhlásenie témy. A téma „Školské knižnice: Veľký obraz –
divadelné stvárnenie najzaujímavejšieho príbehu“ nás veľmi potešila. Potešila nás nielen preto,
lebo na škole pracuje dramatický krúžok, ktorý sa na tomto podujatí mohol prezentovať, ale aj preto,
že naši žiaci radi predvádzajú motívy z rozprávkových kníh, bájok, básní, balád. Po vyhlásení témy
nasledovali intenzívne prípravy najprv v rovine obsahovej, neskôr v rovine tvorivej. Každá trieda
pracovala so svojimi vyučujúcimi, aby samotný deň, 26. október, mohol prebehnúť podľa predstáv
žiakov a učiteľov.
Tomuto dňu ešte predchádzala Rozprávková noc našich druhákov, ktorí s veľkým nadšením prijali
myšlienku svojej pani učiteľky a pani vychovávateľky. V piatok večer druháci prišli nielen s
pyžamkom v batôžkoch, ale aj so svojimi rozprávkovými knihami. Ich nadšenie netreba nikomu
opisovať. Po prvotnom nadšení prišli na rad rozprávkové knihy, z ktorých si čítali, potom sa rozdelili
do skupín a jednotlivé rozprávkové príbehy rozohrali ako naozajstní profesionáli. Čas plynul a chýlilo
sa k polnoci. V relaxačnej miestnosti, kde sa všetko odohrávalo, sa pomaly zatvárali očká. Možno
niektorému chýbal mamin či ockov hlas, ale rozprávky na dobrú noc, znejúce z DVD-čiek, ich
premohli a mohlo sa im snívať aj o hrdinoch z rozprávok. Jedno je isté, čo sa týka tejto noci, večery sa
dajú tráviť inak ako pred televíznou či počítačovou obrazovkou. Večery s knihou majú svoje čaro.
Druháci to už vedia!
Svoje nezabudnuteľné čaro mal aj pondelňajší deň 26. októbra. Žiaci sa stretli najprv vo svojich
triedach, aby si so svojimi učiteľmi ujasnili potrebné informácie a pripravili rekvizity na svoje
prezentácie. Spolu s učiteľmi si pripomenuli Medzinárodný deň školských knižníc, aj to, že sa do
súťaže zapájame piaty rok a vysvetlili si potrebu siahnuť po knihe, keď potrebujeme pohladiť dušu,
alebo pomôcť svojmu rozumu. Po krátkych bojových poradách sa všetky triedy ponáhľali do školskej
telocvične. Viacerí niesli v rukách svoje obľúbené alebo práve rozčítané knihy. V telocvični ich
privítala vedúca školskej knižnice. Úvodné slová boli venované menovanému dňu a vyhlásenej súťaži.
Potom nasledovalo vyhodnotenie súťaže našej školskej knižnice „Čitateľ školskej knižnice“. Súťaž
prebieha celý školský rok a vyhrali ju dve šiestačky Dominika a Veronika, ktoré prečítali najviac kníh
a boli odmenené knihami. Zároveň bolo vyhlásené pokračovanie tejto súťaže.
Po otvorení podujatia prvý vystúpil so svojím príbehom dramatický krúžok Rapkáčik, aby ostatných
motivoval a povzbudil. Divadelníci zahrali hru s názvom O strigách a zaklínadlách alebo učíme sa
čarovať. Lenivé, malé i veľké bosorky sa nechceli učiť zaklínadlá, a preto museli ostať po škole. Hra
svojou veselosťou, humorom a chytľavými pesničkami zaujala mladších aj starších. Po nich sa
jednotlivým triedam ľahšie nastupovalo. Z kníh si povyberali zaujímavé príbehy, rozprávky, balady a
stvárňovali ich svojským dramatickým spôsobom.
Stručná charakteristika dramatických príbehov
1. A – Rozprávka o Pampúšikovi zaujala prváčikov a s veľkým nadšením hrali babku, dedka,
Pampúšika, ktorý stretol zvieratká: vlka, zajačika, medveďa a prefíkanú líšku, ktorá Pampúšika
nakoniec zjedla. Prváci si zodpovedne splnili svoju úlohu i napriek veľkej tréme z obecenstva.
82
2. A – Farebná rozprávka – ostrieľaní druháci z rozprávkovej noci predviedli, ako sa učia rozoznávať
farby pomocou pekných básničiek a pesničiek. Pomohol im maliarsky stojan, pred ktorý sa postavil
smelý druhák ako učiteľ. Veľmi presvedčivo učil svojich žiakov, aby poznali farby.
3. A – Jablčnica – tretiakov zaujala báseň s ľudovými prvkami, hrou. Ich stvárnením sa žiaci ocitli v
minulom storočí a videli, ako sa vtedy deti hrali.
4. A – Tri citróny – štvrtáci zahrali rozprávku, v ktorej sme videli kráľa a kráľoviča, ktorý namiesto
tancovačiek a poľovačiek stále iba v záhrade pod stromom sedával a v knižkách listoval. Kráľovičovi
do ženenia veľmi nebolo, no napokon nájde sklený vrch a na ňom strom s tromi citrónmi, ktorý ho
privedie k vyvolenej jeho srdca.
5. A – Vinšujeme vám – piataci vsadili na ľudovú slovesnosť a blížiace sa vianočné sviatky. Tak sme
sa na konci októbra ocitli na chvíľu vo sviatočných dňoch. Koledy, pesničky a ofery pre Jezuliatko
zobrali piataci veľmi vážne a vyslúžili si veľký potlesk.
6. A – Jeden otec dobrý – šiestaci nastúpili s rekvizitami – papierovými postavami predstavujúce tri
dcéry a otca a formou akéhosi náznaku bábkovej hry predviedli známu baladu.
7. A – Turčin Poničan – turecké časy a smutný príbeh balady žiakov zaujal, pretože siedmaci sa
zhostili svojej úlohy veľmi citlivo.
8. A – Ťapákovci – Keď si ôsmaci posadali okolo „stola“ , ktorý si pripravili tak, že na zem
rozprestreli veľký obrus a naň položili misku, krčah, košík so suchým chlebíkom, nikto netušil že títo
žiaci siahli po slovenskej klasike a predvedú úryvok z poviedky Ťapákovci, novohradskej spisovateľky
B. S. Timravy. Iľja, Anča, Paľo a rozprávači príbehu ukázali žiakom, ako sa žilo voľakedy. Za svoju
prezentáciu si vyslúžili náležitý potlesk.
Divadelný príbeh, aj keď rozčlenený na jednotlivé dejstvá, bol ucelený. Ocitli sme sa vo svete,
rozprávkových príbehov, balád, poviedok, ľudovej slovesnosti. Žiaci sa preniesli zo sveta kníh do
sveta divadelného. Deti sú vnímavé a svojimi zmyslami dokážu odpozorovať a predviesť to, čo vidia,
cítia, počujú, čítajú. Aj v toto predpoludnie dokázali svojím talentom a nápaditosťou presvedčiť nás,
dospelých, že deti dokážu o knihe premýšľať, utvoriť si k nej vzťah, komunikovať o nej a vžiť sa do
života literárnych postáv.
Dopoludnie pokračovalo anketou, ktorú si pripravili deviataci a novinárskymi otázkami spovedali
všetkých tých, ktorí si priniesli so sebou knihy. Otázky kládli naozaj zodpovedne a profesionálne,
otázky prispôsobovali veku žiakov, za čo si vyslúžili pochvalu. Dozvedeli sme sa, prečo má človek
čítať, kto má akú obľúbenú knihu. Niektoré odpovede vyvolávali v publiku smiech.
Po odchode z telocvične triedni spravodajcovia zaznamenali postrehy, názory, pripomienky, ale aj
dobré nápady pre budúcnosť. Záznamy boli uverejnené v školskom časopise Zvoní. Predpoludnie s
knihou sa páčilo nielen menším, ale aj starším, ktorí majú ku knihe oveľa ďalej.
Najväčšou odmenou bola pre nás príjemná správa o peknom treťom mieste v celkovom hodnotení.
Správa potešila pedagogický zbor i vedenie školy, ktorí vynaložili a ešte vynaložia mnoho síl,
tvorivosti, nápaditosti, trpezlivosti, aby prostredníctvom čítanie kníh mohli formovať malého človeka
– človeka pre našu budúcnosť.
Ďalšie aktivity
Naša škola v spolupráci so školskou knižnicou usporiadala počas školského roka ďalšie podujatia.
Neodmysliteľne k nim patria:
•
Hviezdoslavov Kubín – recitačná súťaž v prednes poézie a prózy, v ktorej sa naši recitátori
spravidla prebojujú až do regionálnych kôl. Táto súťaž má u žiakov veľkú popularitu.
•
Timravina studnička – recitačná súťaž v prednese pôvodnej slovenskej prózy.
83
•
Rozprávková skrinka – detská divadelná prehliadka, ktorej sa pravidelne zúčastňuje
dramatický krúžok Rapkáčik. Krúžok každý rok nacvičí dve hry, jednu predvedie počas
mestských vianočných osláv, druhú na menovanej súťaži, na školskej akadémii a pre deti
mestských materských škôl.
•
Marec – mesiac knihy
návšteva miestnej knižnice vo Fiľakove,
týždeň čítania slovenských rozprávok,
literárny kvíz pre žiakov 5.-8. ročníka,
zážitkové čítanie pre 1.- 4.ročník,
zážitkové čítanie pre 5.- 7. ročník,
čitateľský maratón pod záštitou Linky detskej istoty pri SV UNICEF v Novohradskej
knižnici v Lučenci.
•
Zvoní – školský časopis, ktorý uverejňuje príspevky aj tvorbu žiakov, informuje o aktuálnych
udalostiach a podujatiach školy.
Oslava Medzinárodného dňa školských knižníc 26. októbra 2009
84
ADRESA A E-MAIL
Mgr. Edita Mrázová
Základná škola
Farská lúka 64/A
986 01 Fiľakovo
Slovenská republika
e-mail: [email protected]
85
V. Závery 4. medzinárodnej konferencie
ŠKOLSKÉ KNIŽNICE AKO INFORMAČNÉ A KULTÚRNE CENTRÁ ŠKÔL
Závery 4. medzinárodnej konferencie
Dňa 13. mája 2010 sa v prednáškovej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave pod osobnou
záštitou podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja konala 4.
medzinárodná konferencia Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl.
Medzinárodnú konferenciu zorganizovala Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave.
Zúčastnilo sa jej viac ako sto školských knihovníkov z celého Slovenska, ako aj ďalší
zástupcovia knihovníckej a pedagogickej verejnosti zo Slovenskej republiky i Českej
republiky.
Na medzinárodnej konferencii bol prezentovaný stav školských knižníc v základných školách
a stredných školách k 31. decembru 2009, prínos elektronizácie, revitalizácie a internetizácie
školských knižníc pre rozšírenie a skvalitnenie knižnično-informačných služieb v rámci
informačnej spoločnosti. Ďalej boli predostreté možnosti rozvoja a upevňovania čitateľských
zručností vo vyučovacích predmetoch v stredných školách. Na základe prezentácie
konkrétnych projektov na podporu čítania bola predstavená podpora čitateľských aktivít
v školských knižniciach na Slovensku a v Českej republike. Na záver medzinárodnej
konferencie bola prezentovaná premena klasických školských knižníc na multimediálne
školské knižnice.
Z diskusie medzinárodnej konferencie vyplynuli nasledujúce závery:
1. Účastníci medzinárodnej konferencie ocenili záujem Ministerstva školstva SR a jeho
podporu rozvoja školských knižníc v oblasti elektronizácie, revitalizácie
a internetizácie.
2. Účastníci medzinárodnej konferencie vysoko vyzdvihli spoluprácu vyšších územných
celkov a krajských školských úradov s metodickým centrom Slovenskej pedagogickej
knižnice pre školské knižnice v oblasti propagácie činnosti školských knižníc.
3. Účastníci medzinárodnej konferencie odporúčajú, aby Ministerstvo školstva SR v roku
2011 opakovane vyhlásilo rozvojový projekt „Elektronizácia a revitalizácia školských
knižníc“.
87
Príloha č. 1 Metodické usmernenie č. 1/2009 k zlúčeniu školskej a obecnej
knižnice, ktorá bude evidovaná ako školská knižnica a umiestnená
v priestoroch školy. Vzorový delimitačný protokol o odovzdaní
a prevzatí obecnej knižnice v... (miesto sídla)
Slovenská pedagogická knižnica – úsek metodiky školských knižníc
Metodické usmernenie
č. 1/2009
k zlúčeniu školskej a obecnej knižnice,
ktorá bude evidovaná ako školská knižnica a umiestnená v priestoroch školy
V zmysle Usmernenia k zlučovaniu školských a obecných knižníc (č. MK-1790/2004),
ktoré vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v roku 2004, a v súlade s § 12 zákona
č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987
Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z.
o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o knižniciach“) môže
obec ako zriaďovateľ obecnej knižnice a zriaďovateľ školy pristúpiť k zlúčeniu školskej
a obecnej knižnice.
Pred samotným zlúčením školskej a obecnej knižnice je vhodné posúdiť najmä, či škola má
vhodné priestory pre školskú knižnicu (primerané veľkosti očakávanému knižničnému fondu
z obecnej knižnice a poskytovaniu knižnično-informačných služieb aj verejnosti) a personálne
zabezpečenie.
Podmienky zlúčenia školskej a obecnej knižnice a vytvorenia zlúčenej školskej knižnice:
1. Zlúčená školská knižnica musí byť umiestnená v priestoroch školy, ktoré budú
primerané veľkosti jej knižničného fondu a poskytovaniu knižnično-informačných
služieb aj verejnosti.
2. Zriaďovateľom zlúčenej školskej knižnice bude škola. Ak škola nemá právnu
subjektivitu, zriaďovateľom zlúčenej školskej knižnice bude obec ako zriaďovateľ
školy.
3. Zriaďovateľ v súlade s § 10 ods. 3 zákona o knižniciach poverí zlúčenú školskú
knižnicu v štatúte školskej knižnice poskytovaním knižnično-informačných služieb aj
verejnosti.
4. Zlúčená školská knižnica v knižničnom a výpožičnom poriadku školskej knižnice
stanoví čas poskytovania knižnično-informačných služieb verejnosti (vymedzí
konkrétne dni a rozsah výpožičných hodín) a zabezpečí prístup do zlúčenej školskej
knižnice v určenom čase.
5. Knižničný fond a hmotný majetok obecnej knižnice sa na základe delimitačného
protokolu (príloha č. 1) delimituje do zlúčenej školskej knižnice.
6. Zlúčená školská knižnica bude evidovaná ako školská knižnica a každoročne bude
vypĺňať Výkaz o akademickej a školskej knižnici za rok... /Škol (MŠ SR) 10-01/.
Povinnosti obce:
1. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o zlúčení školskej a obecnej knižnice doložiť
číslom uznesenia v zápise.
2. Poveriť zamestnanca obce a zamestnanca školy (riaditeľa) výkonom zlúčenia
a realizáciou administratívno-právnych opatrení pri delimitácii hmotného majetku.
3. Nariadiť revíziu knižničného fondu v súlade s § 13 písm. b) zákona o knižniciach
v obecnej a školskej knižnici a uzavretie príslušných majetkovo-právnych
evidencií (prírastkové zoznamy, zoznamy úbytkov a podobne) v zmysle vyhlášky
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 421/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného
89
Slovenská pedagogická knižnica – úsek metodiky školských knižníc
4.
5.
6.
7.
fondu v knižniciach. (Ak škola má právnu subjektivitu, revíziu knižničného fondu
nariadi riaditeľ.)
V zmysle registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu obce, ktorý obec vydala
v súlade s § 16 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rády SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch
a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov, nariadiť uskladnenie
registratúrnych záznamov obecnej knižnice.
V zmysle § 12 zákona o knižniciach oznámiť Ministerstvu kultúry Slovenskej
republiky zrušenie obecnej knižnice a požiadať ho o vykonanie výmazu obecnej
knižnice zo Zoznamu knižníc SR (v žiadosti je potrebné uviesť číslo, pod ktorým
bola evidovaná obecná knižnica v Zozname knižníc SR).
V obecnom rozpočte vyčleniť dostatok finančných prostriedkov, respektíve navýšiť
rozpočet školy o väčší objem finančných prostriedkov určených najmä na prevádzku
školskej knižnice, pravidelné doplňovanie knižničného fondu a personálne
zabezpečenie.
Informovať verejnosť o zrušení obecnej knižnice a možnostiach využívania
knižnično-informačných služieb školskej knižnice.
Povinnosti školy ako zriaďovateľa zlúčenej školskej knižnice:
1. Vydať štatút školskej knižnice, respektíve doplniť platný štatút školskej knižnice
o nové skutočnosti, najmä o poskytovanie knižnično-informačných služieb verejnosti.
(Ak škola nemá právnu subjektivitu, štatút školskej knižnice vydá, respektíve jeho
doplnenie vykoná obec ako zriaďovateľ školy.)
2. Vydať knižničný a výpožičný poriadok školskej knižnice, respektíve doplniť platný
knižničný a výpožičný poriadok školskej knižnice o poskytovaní knižničnoinformačných služieb verejnosti a stanoviť čas poskytovania knižnično-informačných
služieb verejnosti (vymedziť konkrétne dni a rozsah výpožičných hodín).
3. Požiadať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o vykonanie záznamu o zlúčení
obecnej knižnice a školskej knižnice a vytvorení zlúčenej školskej knižnice (v
žiadosti je potrebné uviesť číslo, pod ktorým bola evidovaná školská knižnica
v Zozname knižníc SR).
4. Vytvoriť vhodné priestory pre školskú knižnicu, ktoré budú primerané veľkosti
získaného knižničného fondu z obecnej knižnice a poskytovaniu knižničnoinformačných služieb aj verejnosti.
5. V rozpočte školy/obce vyčleniť dostatok finančných prostriedkov najmä na
prevádzku školskej knižnice, pravidelné doplňovanie knižničného fondu a personálne
zabezpečenie.
6. Zabezpečiť personálne zabezpečenie školskej knižnice (odporúča sa profesionálny
knihovník na plný úväzok).
7. Zabezpečiť pripojenie školskej knižnice na internet školy.
8. Zabezpečiť prístup verejnosti v určenom čase do školskej knižnice.
9. Informovať školskú komunitu o sprístupnení školskej knižnice verejnosti.
Toto metodické usmernenie nadobúda účinnosť dňom 17. júla 2009
90
Slovenská pedagogická knižnica – úsek metodiky školských knižníc
Príloha č. 1
Vzorový delimitačný protokol
o odovzdaní a prevzatí obecnej knižnice v... (miesto sídla)
Na základe rozhodnutia (číslo uznesenia) obecného zastupiteľstva v... (miesto sídla) zo dňa...
(deň, mesiac a rok)
Odovzdáva obecnú knižnicu:
Názov obce:
Sídlo obce:
Meno a priezvisko štatutárneho orgánu obce (starosta/starostka):
IČO obce:
Preberá obecnú knižnicu s príslušným majetkom:
Názov školy:
Sídlo školy:
Meno a priezvisko štatutárneho orgánu školy (riaditeľ/riaditeľka):
IČO školy:
I. Základné dokumenty obecnej knižnice:
a) Doklad o zriadení obecnej knižnice – Štatút obecnej knižnice zo dňa... (deň, mesiac
a rok)
(miesto sídla)
b) Knižničný a výpožičný poriadok obecnej knižnice ..........
c) Prírastkový zoznam .........................................................
(uviesť presný počet) zv.
d) Zoznam úbytkov
.........................................................
(uviesť presný počet) zv.
e) Iné dokumenty
......................................................... (názvy interných predpisov)
II. Stav knižničného fondu po mimoriadnej revízii nariadenej zriaďovateľom obecnej
knižnice podľa § 13 odseku 3b Zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene
a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov
podľa zápisnice o revízii knižničného fondu zo dňa... (deň, mesiac a rok)
a) Celkový počet knižničných jednotiek (v knižničnom fonde fyzicky prítomných
i požičaných) .....................................................................
(uviesť presný počet) KJ
b) Celkový počet ešte neevidovaných knižničných dokumentov v prírastkovom zozname
......................
(uviesť presný počet) KJ
a nezaradených do knižničného fondu
c) Spolu (celkový počet knižničných jednotiek a celkový počet ešte neevidovaných
knižničných dokumentov v prírastkovom zozname a nezaradených do knižničného
fondu)
.....................................................................
(uviesť presný počet) KJ
91
Slovenská pedagogická knižnica – úsek metodiky školských knižníc
III. Knižničné evidencie obecnej knižnice
a) Evidencia časopisov, týždenníkov, mesačníkov
.........
(uviesť presný počet) ks
b) Evidencia novín, denníkov .............................................
(uviesť presný počet) ks
c) Prihlášky za používateľa do 15 rokov1 (za predchádzajúci a aktuálny rok) ....... (uviesť
presný počet) ks
d) Prihlášky za používateľa2 (za predchádzajúci a aktuálny rok)
..................... (uviesť
presný počet) ks
e) Zoznam používateľov (aktuálny)
..................................
(uviesť presný počet) ks
f) Denník o činnosti obecnej knižnice ..................................
(uviesť presný počet) ks
g) Evidenčné listy používateľov
..................................
(uviesť presný počet) ks
h) Knižničné tlačivá (nepoužité)
Preukaz používateľa .........................................................
(uviesť presný počet) ks
Evidenčný lístok dokumentu .............................................
(uviesť presný počet) ks
Upomienka I. .....................................................................
(uviesť presný počet) ks
Upomienka II. .....................................................................
(uviesť presný počet) ks
Upomienka III.
.........................................................
(uviesť presný počet) ks
Iné knižničné tlačivá ........................ (uviesť presný názov tlačiva a presný počet) ks
IV. Iné materiály obecnej knižnice
a) Pokladničný denník .........................................................
.............................................
b) Príjmový blok od čísla
V. Pokladničná hotovosť
.........................................................
(uviesť presný počet) ks
(uviesť presné číslo)
(uviesť presnú sumu) €
VI. Technické zariadenia a informačné technológie
a) Celkový počet počítačových staníc .................................
(uviesť presný počet) ks
b) Tlačiareň
....................................................................
(uviesť presný počet) ks
c) Kopírovací stroj
........................................................
(uviesť presný počet) ks
d) Iné technické zariadenia
...................
(uviesť názov technického zariadenia) ks
e) Automatizovaný knižnično-informačný systém
.........
(uviesť presný názov)
f) Objem dát knižnično-informačného systému
......... (uviesť presný počet v GB)
g) Knižničné jednotky spracované automatizovane (uviesť rozpätie prírastkových čísiel)
h) Operačný systém
.........................................................
(uviesť presný názov)
i) Antivírusový systém .........................................................
(uviesť presný názov)
j) Systémové licencie ... (uviesť presné názvy a doložiť príslušnými dokladmi o získaných
licenciách)
1
Neoddeliteľnou súčasťou prihlášky za čitateľa do 15 rokov musí byť uvedený text: „Súhlasím so spracúvaním
svojich osobných údajov a osobných údajov svojho dieťaťa, ktoré boli získané na účel poskytnutia knižničnoinformačných služieb Obecnej knižnice v... (miesto sídla) v súlade s § 7 zákona č. 428/2002 o ochrane osobných
údajov v znení neskorších predpisov.“ Tento súhlas svojím podpisom potvrdzuje zákonný zástupca dieťaťa.
2
Neoddeliteľnou súčasťou prihlášky za čitateľa (od 15 rokov) musí byť uvedený text: „Súhlasím so spracúvaním
svojich osobných údajov, ktoré boli získané na účel poskytnutia knižnično-informačných služieb Obecnej
knižnice v... (miesto sídla) v súlade s § 7 zákona č. 428/2002 o ochrane osobných údajov v znení neskorších
predpisov.“ Tento súhlas svojím podpisom potvrdzuje čitateľ.
92
Slovenská pedagogická knižnica – úsek metodiky školských knižníc
VII. Zariadenie (inventár) obecnej knižnice
a) Celkový počet jednostranných regálov
.....................
b) Celkový počet obojstranných regálov
.....................
c) Celkový počet pracovných stolov .................................
d) Celkový počet konferenčných stolov
.....................
e) Celkový počet stoličiek
.............................................
f) Celkový počet kresiel
.............................................
g) Iné zariadenia (inventár) obecnej knižnice .....................
(uviesť presný počet) ks
(uviesť presný počet) ks
(uviesť presný počet) ks
(uviesť presný počet) ks
(uviesť presný počet) ks
(uviesť presný počet) ks
(uviesť presný počet) ks
Vzťahy nedoriešené týmto delimitačným protokolom súvisiace s činnosťou delimitovanej
obecnej knižnice budú riešené písomným dodatkom.
V ...................................................
(miesto sídla)
dňa .............................
(deň, mesiac, rok)
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––
meno a priezvisko štatutárneho orgánu obce
pečiatka obce
Podpis odovzdávajúceho
––––––––––––––––––––––––––––––––––––
meno a priezvisko štatutárneho orgánu školy
pečiatka školy
Podpis preberajúceho
P o z n á m k a. – Odporúča sa, aby podpisy štatutárneho orgánu obce a štatutárneho orgánu
školy boli doložené overenými kópiami menovacích dekrétov na výkon funkcie na príslušnom
obecnom úrade.
93
Príloha č. 2 Vyhodnotenie česko-slovenského projektu Záložka do knihy
spojuje školy
Vyhodnotenie česko-slovenského projektu
Záložka do knihy spojuje školy
Ústav pro informace ve vzdělávání v Prahe – Národní pedagogická knihovna Komenského
v Prahe a Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave pripravili pre základné a stredné školy
česko-slovenský projekt Záložka do knihy spojuje školy k Medzinárodnému mesiacu
školských knižníc.
Cieľ česko-slovenského projektu
Nadviazanie kontaktov medzi českými a slovenskými základnými a strednými školami
a podpora čítania prostredníctvom výmeny záložiek do kníh, ktoré žiaci vyrobia ľubovoľnou
technikou.
Propagácia česko-slovenského projektu
Česko-slovenský projekt od 2. septembra 2009 propagovala v rámci Slovenskej republiky:
Slovenská pedagogická knižnica, vyššie územné celky, krajské školské úrady, Metodickopedagogické centrum prostredníctvom webových stránok a Učiteľské noviny.
Priebeh česko-slovenského projektu
Základné a stredné školy, ktoré sa chceli zúčastniť česko-slovenského projektu, mali vyplniť
elektronickú prihlášku, ktorá bola zverejnená na internetovej stránke Slovenskej
pedagogickej knižnice: www.spgk.sk/swift_data/source/docky/Prihlaska_Zalozka.doc a zaslať
ju do 18. septembra 2009 na e-mailovú adresu: [email protected]
Zhromaždené prihlášky základných a stredných škôl mala zaslať Slovenská pedagogická
knižnica 21. septembra 2009 Národní pedagogické knihovně Komenského (divízia Ústavu
pro informace ve vzdělávání). Najprv sa mali vytvárať dvojice medzi slovenskými a českými
školami podľa typu škôl a počtu prihlásených žiakov. Následne sa obom školám mala zaslať
kontaktná adresa pridelenej partnerskej školy v druhom štáte.
Vytvorenie záložiek do kníh a ich vzájomné zasielanie malo byť len v pôsobnosti
zúčastnených škôl. Výmena záložiek sa mala ukončiť 31. októbra 2009.
31. októbra 2009 Národní pedagogická knihovna Komenského (divízia Ústavu pro informace
ve vzdělávání) mala vyzvať všetky partnerské školy k vyhodnoteniu priebehu celej akcie.
Vyhodnotenie malo prebiehať do 30. novembra 2009.
95
Vyhodnotenie česko-slovenského projektu
Do česko-slovenského projektu sa prihlásilo:
• České školy:
o 55 základných škôl
o 2 stredné školy
o 5 643 žiakov základných a stredných škôl
• Slovenské školy:
o 164 základných škôl
o 42 stredných škôl
o 19 447 žiakov základných a stredných škôl
Slovenská pedagogická knižnica spracované prihlášky slovenských základných a stredných
škôl vo forme dvoch tabuliek zaslala 21. septembra 2009 Národní pedagogické knihovně
Komenského (divízia Ústavu pro informace ve vzdělávání).
Národní pedagogická knihovna Komenského (divízia Ústavu pro informace ve vzdělávání)
vytvorila dvojice medzi 55 českými základnými školami a 60 slovenskými základnými
školami podľa počtu prihlásených žiakov a obom školám zaslala kontaktné adresy. Zoznamy
nezaradených 104 slovenských základných škôl, 42 slovenských stredných škôl a 2 českých
stredných škôl zaslala 29. septembra 2009 naspäť Slovenskej pedagogickej knižnici, ktorá
následne vytvorila dvojice medzi slovenskými školami podľa typu škôl a podľa počtu
prihlásených žiakov. Každá dvojica dostala vzájomné kontaktné údaje a bola informovaná, že
tvorenie záložiek a ich obojstranná výmena bude len v ich pôsobnosti.
30. októbra 2009 Slovenská pedagogická knižnica vyzvala zúčastnené slovenské základné
a stredné školy o dobrovoľné vyhodnotenie česko-slovenského projektu, respektíve
„slovensko-slovenského“ projektu vzhľadom na veľký počet vytvorených slovenských
partnerských dvojíc. Stručnú správu o priebehu realizácie projektu zaslalo 89 základných
a stredných škôl. Viaceré z nich k správe pripojili aj fotografie.
Výber z hodnotenia základných a stredných škôl spolu s fotografiami je dostupný na
webovej adrese:
www.spgk.sk/swift_data/source/docky/Vyhodnotenie_ZS_SS.doc
Prijatie česko-slovenského projektu
Učitelia i žiaci základných a stredných škôl prijali česko-slovenský projekt veľmi pozitívne.
Pochopiteľne, sklamanie z pridelenej slovenskej školy namiesto českej školy prejavilo
niekoľko škôl. Väčšina slovenských základných a stredných škôl prijala s pokorou svoju
partnerskú školu.
„Naše deti boli z tohto projektu nadšené. S chuťou a zábavou tvorili záložky. Myslíme si, že aj
toto je forma, ako ukázať deťom, že čítanie je stále aktuálne a dokonca čítať s krásnou
záložkou je aj lákavé.“ (Alexandra Marková, Spojená škola, Základná škola a Gymnázium,
Tilgnerova, Bratislava)
„Zapojili sme sa doňho kvôli krásnej myšlienke a poslaniu.“ (Zuzana Polláková, Základná
škola, Trstená, Raková)
Výroba záložiek
Žiaci vyrábali záložky najmä na hodinách výtvarnej výchovy, literárnej, dramatickej,
pracovnej i informatickej výchovy. Niektorí ich vyrábali aj v Školskom klube detí alebo
96
v rámci záujmových krúžkov. Ojedinele doma. Záložky boli vyrábané rôznymi technikami:
kreslené, lepené, tvorené kolážami, tkané, paličkované, batikované, vyšívané, háčkované
a iné. Na niektoré žiaci písali odkazy svojim budúcim kamarátom. Kvôli pevnosti záložky
obšívali, drôtovali alebo zalisovali do fólie. Námety na záložky žiaci hľadali na internete,
v časopisoch a knihách. Mnohí využili aj svoju fantáziu, ale hlavne zážitky z prečítaných
kníh.
Výmena záložiek
Žiaci okrem samotných záložiek posielali často svojim kamarátom z partnerskej školy
propagačné materiály o svojej škole, meste, dedine, školské časopisy, fotografie žiakov, ktorí
sa podieľali na tvorbe záložiek, sprievodne listy, v ktorých sa predstavili a opísali aktivity
v škole, poprípade priložili rôzne ručné práce.
Prínos česko-slovenského projektu
Výmena záložiek prispela nielen k nadviazaniu nových kontaktov medzi školami, podporila
záujem o čítanie, často prispela k zvýšeniu návštevnosti školskej knižnice, ale aj vytvorila
priestor pre nadviazanie priateľských vzťahov medzi žiakmi i učiteľmi z partnerských škôl.
Viaceré zúčastnené základné a stredné školy si chcú v budúcnosti písať listy, vymieňať si
výtvarné práce, vianočné pozdravy, pozdravy ku Medzinárodnému dňu učiteľov,
Medzinárodnému dňu detí. Niektoré sa rozhodli, že svojim kamarátom pripravia vianočné
prekvapenie v podobe malých vlastnoručne vyrobených darčekov.
„Reakcie našich detí na tento projekt boli veľmi pozitívne. Naozaj sa im páčilo to, že niečo
vytvorili pre deti z iných škôl, čo bola pre nich veľká motivácia, aby predviedli, že aj mentálne
postihnuté detičky vedia byť veľmi šikovné.“ (Jana Vašková, Špeciálna základná škola, Sereď)
„Sme radi, že sme sa takouto cestou mohli zviditeľniť a že sa o nás dozvedia aj v Česku...
Okrem iného sa v týchto dňoch zvýšila aj návštevnosť knižnice. Verím, že to bude aj
v budúcnosti.“ (Antónia Štefanová, Základná škola s MŠ, Rakovec nad Ondavou)
„Ich záložky [ZŠ, Sadová, Veľká Bíteš] sme použili ako odmeny najlepším a najšikovnejším
tvorcom. Ďalšie dostávajú deti v školskej knižnici, kde spolu s vypožičanou knihou dostanú
i záložku. Musíme konštatovať, že aj takouto akciou sa zvýšil počet žiakov, ktorí si požičiavajú
knihy z našej školskej knižnice.“ (Dana Halajová, Základná škola, Na hôrke, Nitra)
Poďakovanie
Moje poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na príprave česko-slovenského projektu.
Menovite ďakujem zástupcom Národní pedagogické knihovně Komenského (divízia Ústavu
pro informace ve vzdělávání), a to riaditeľke Mgr. Alici Koškovej a koordinátorke za Českú
republiku Mgr. Radmile Indrákovej.
Veľkú vďaku vyjadrujem všetkým učiteľom, ktorí sa rozhodli podporiť u žiakov záujem
o čítanie, vytvorili im priestor pre tvorenie záložiek, kreatívne ich pri tvorbe usmerňovali
a pomáhali im nadväzovať priateľské vzťahy či už s českými, alebo slovenskými rovesníkmi.
Úprimné ďakujem všetkým žiakom za to, že sa stali vzácnymi poslami dobra a žičlivosti.
97
Výber z hodnotení základných škôl a stredných škôl
Základné školy (výmena záložiek s českou partnerskou školou)
„Žiaci tretieho a štvrtého ročníka našej školy sa v mesiaci október zúčastnili československého projektu Záložka do knihy spojuje školy. Našou partnerskou školou sa stala
Základná škola z Prahy 3. Deti sa so svojimi triednymi učiteľkami s chuťou pustili do práce
a rôznymi technikami vytvorili nádherné záložky. Na konci októbra sa deti dočkali odmeny kamaráti z Prahy poslali záložky... Žiaci spoznali, že označiť si prečítané krásnou záložkou
od priateľa je veľmi príjemné. Spolupráca s pražskou školou bola pre deti oživením školského
života, preto sme sa rozhodli, že budeme v spolupráci pokračovať a našou ďalšou aktivitou
bude vytvorenie vianočných pozdravov.“
Katarína Kučáková, Základná škola s MŠ Dlhé Pole
„S našou partnerskou školou v Krnove (ZŠ na ul. Hlubočickej) sme si vymenili záložky.
Tvorba záložiek deti veľmi zaujala – každé dieťa chcelo vyrobiť čo najkrajšiu záložku pre
„neznámeho kamaráta“. Odmenou pre všetky deti bol balíček plný rôznych záložiek,
z ktorého si každý vybral jednu pre seba.“
Jana Veselovská, Základná škola internátna s narušenou komunikačnou schopnosťou v
Jamníku
98
„Výborný projektový nápad. Aj takto sa dá komunikovať, zviditeľňovať sa, dať možnosť
žiakom prejavovať svoj talent, nápady, získať vedomie, že aj malým darčekom urobíme radosť
neznámemu, tomu na druhej strane. Sme presvedčení, že radosť bola na oboch stranách, tešil
sa nielen darca, ale aj obdarovaný.“
Helena Nechalová, Základná škola, Školská, Kamenec pod Vtáčnikom
„S veľkou radosťou sme sa zapojili do projektu Záložka do knihy spojuje školy. Keďže sa naša
škola nachádza priamo v nemocnici, navštevujú ju deti choré, telesne postihnuté, či inak
zdravotne oslabené. Nevšedný projekt nám všetkým urobil radosť.“
Viera Lukačová, Základná škola pri zdravotníckom zariadení, Nám. L. Svobodu,
Banská Bystica
„Tento projekt sa žiakom veľmi páčil. Snažili sme sa vytvoriť záložky nie veľmi tradičného
tvaru, práce boli nápadité, vytvorené technikami koláže a kresby, perokresby... Našou
kontaktnou školou sa stala škola Na Chodovci v Prahe. S touto školou sme sa skontaktovali
a komunikovali prostredníctvom e-mailov. Dokonca sme sa dohodli aj na ďalšej spolupráci,
kde si budeme vzájomne písať listy, aby si žiaci mohli porovnať český a slovenský pravopis,
99
a taktiež aj ďalšie výtvarné práce, najbližšie to budú vianočné pozdravy... Sme veľmi radi, že
sme sa mohli zapojiť do tohto projektu, pretože sme získali nových priateľov...“
Jana Šturmová, Základná škola s MŠ, Kľačany
„Naše deti boli z tohto projektu nadšené. S chuťou a zábavou tvorili na hodinách výtvarnej
výchovy rôzne druhy záložiek. Motívy a tvary záložiek sme nechali na nich a každý sa prejavil
ako kreatívny s veľkým množstvom nápadov... S partnerskou školou sa nám výborne
spolupracovalo... Myslíme si, že aj toto je forma, ako ukázať deťom, že čítanie kníh je stále
veľmi aktuálne a dokonca čítať knihu s krásnou záložkou je aj lákavé.“
Alexandra Marková, Spojená škola ZŠ a Gymnázium, Tilgnerová, Bratislava
„Členovia literárno-dramatického krúžku sa rozhodli, že sa pokúsia niečo podobné
zorganizovať s našou partnerskou školou (ZŠ Frýdek – Místek) aj počas Vianoc – chceme
zaslať našim kamarátom vianočné pohľadnice. Navonok veľmi jednoduchý projekt, a aké
nesie v sebe posolstvo! Ďakujeme zaň a tešíme sa na ďalšie podobné projekty.“
Erika Cipovová, Základná škola, Lehota pod Vtáčnikom
100
„Naše deti veľmi bavila práca, vytvorili krásne záložky a tie sme spoločne s listom pre deti
poslali do Opavy. Nemuseli sme dlho čakať a v priebehu týždňa nám prišli krásne záložky od
detí z Čiech spolu s pekným listom podpísaným všetkými deťmi, ktoré záložky vytvorili.
Veríme, že naše záložky sa veľmi páčili a deti v Čechách si pri čítaní vždy spomenú na
kamarátov zo Slovenska. Týmto sa chcem poďakovať aj Vám za peknú akciu, pretože
v dnešnej dobe plnej internetu a filmov je stále veľa detí, pre ktoré je čítanie vzácnosťou.
A tiež obdarovať iné deti vlastnoručne vyrobenou záložkou je pre deti motivujúce.“
Ingrid Slezáková, Základná škola, Kubranská, Trenčín
Základné školy (výmena záložiek medzi slovenskými školami)
„Z Trnavy hlásime hotovo! Splnili sme cieľ, ktorý sme si určili. Na hodinách výtvarnej
výchovy, pracovného vyučovania, etiky a triednických hodinách sme všetci pracovali ako
usilovné včeličky... Ďakujeme Vám, že ste pripravili takúto zaujímavú akciu a umožnili ste
nám zúčastniť sa na jej realizácii.“
Darina Vojvodová, Základná škola, Vančurova, Trnava
101
„Česko-slovenský projektu Záložka do knihy spojuje školy, bol projekt pre deti pútavý,
obohacujúci, nenáročný, kreatívny. Škoda len, že nebol česko-slovenský, čo bolo miernym
rozčarovaním, ale na výkone žiakov sa to neodrazilo. Tvorili s chuťou a s nadšením. Záložku
som tvorila na dvojhodinovke výtvarnej výchovy so žiakmi tretieho ročníka, netradičnou
technikou, kresbou tušom a pastelom na drevené lekárske paličky. Práca deti bavila a mali
radosť z výsledku. Každá záložka je originál.“
Alena Pešinová, Základná škola, Hlboká cesta, Bratislava
„Chceli by sme sa touto cestou s Vami podeliť o pocity pri tvorbe záložiek pre našu
partnerskú školu, ktorou bola Základná škola s MŠ Oravské Veselé. Naše deti od 1. až po 4.
ročník základnej školy sa popasovali s dosť náročnou prácou. Boli veľmi radi a s napätím
čakali, aké darčeky dostanú od družobnej školy. Zatiaľ ich máme vystavené na našej školskej
nástenke, no každý žiak si už pomaly brúsi zuby na tú svoju. Myslíme si, že by v dnešnej
pretechnizovanej dobe nezaškodilo viacej takýchto aktivít a akcií s manuálnou zručnosťou
žiakov. Ďakujeme.
Viera Mihoková, Základná škola s MŠ Červená Voda, Sabinov
102
„Podarilo sa nám so žiakmi vytvoriť niekoľko ozaj originálnych záložiek, na ktorých deti
pracovali s veľkým záujmom. Ich snaha bola o to väčšia, že záložky mali slúžiť ako darček.
Záložky sme odoslali po dohode našej partnerskej škole v Starej Kremničke. Potešila nás
zásielka záložiek zo Starej Kremničky. Spolu s ňou sme dostali aj fotografiu detí, ktoré sa
podieľali na ich tvorbe. Chceme nadviazať kontakt s týmito deťmi, keď si v rámci
informatickej výchovy vytvoríme mailové adresy. Záložky sme vystavili v našej školskej
knižnici, kde si ich deti pri návšteve knižnice mohli pozrieť.
Ľudmila Kolenčíková, Základná škola s MŠ, Oravská Lesná
„...sme poslali základnej škole do Poruby záložky aj s pekným pozdravom a informáciami
o nás. Takisto aj oni nám zaslali množstvo pekných záložiek aj s informáciami o škole a obci.
Obdŕžali sme aj malé propagačné kalendáre na rok 2010. Z tejto aktivity sme mali úprimnú
radosť, pretože sme mohli propagovať našu školu a naše práce.“
Zuzana Kosztolányiová, Základná škola s MŠ Jasová
103
„Dovoľte mi, aby som vám poďakovala za krásny projekt. Do projektu sa zapojili žiaci celej
školy v spolupráci s pedagógmi. Pri výrobe záložiek využili rôzne techniky a spracovali
rozlične témy, či už z rozprávok, alebo z regiónu, v ktorom žijeme.“
Jana Lapšová, Základná škola Valaská Belá
„Našou partnerskou školou bola ZŠ, Bosonožská, Brno, od ktorej sme dostali záložky, ktoré
boli pekne a originálne výtvarne spracované a niektoré obsahovali aj posolstvá žiakov
partnerskej školy, týkajúce sa významu čítania (napríklad čítanie obohacuje fantáziu,
tvorivosť, slovnú zásobu). Naše knižné záložky boli vypracované rôznymi výtvarnými
technikami – deti využívali techniku práce s papierom, špeciálnymi farbami na sklo, pracovali
s textilom... Pripojili aj svoje posolstvá Pekné čítanie na dobrú noc, Pekná knižka pred
spaním... Deťom sa táto aktivita páčila – niektorí sa so svojím „dielkom“ len ťažko lúčili,
potešilo ich však, že môžu svojím darčekom a posolstvom urobiť radosť aj iným deťom. Podľa
nášho názoru ide o úspešný projekt – rozvíja v deťoch dobrý pocit z prijímania i darovania.“
„Projekt mal na škole veľký úspech. Najprv sa zapojili žiaci štvrtého ročníka, potom aj
ostatní žiaci. Výroba záložiek ich veľmi bavila. Predbiehali sa vo vyrobení najzaujímavejšej
záložky. Motivovalo ich aj to, že záložky budú vymenené s partnerskou školou... Dúfame, že
podobný projekt sa uskutoční aj na budúci rok. Radi sa zapojíme.“
Anna Zásadná, Základná škola, Lastomír
104
„V úvode chcem poďakovať za tento projekt. Mňa potešil o to viac, že som mohla spojiť
predmety slovenský jazyk a literatúra s výtvarnou výchovou. Žiakom sa nápad veľmi páčil.
Okrem toho, že sme ich vytvárali na výtvarnej výchove, deti si aj samé hľadali na internete
a v časopisoch nové nápady a námety na ich tvorbu...“
Terézia Bulejová, Základná škola s MŠ, Čadca – Horelica
„Projekt Záložka do knihy spojuje školy sa v našej škole veľmi vydaril. Vymenili sme si 170
záložiek so ZŠ Beňovského v Bratislave. S kolegyňou sme si vymenili niekoľko mailov.“
Jana Procházková, Základná škola sv. Don Bosca v Zlatých Moravcoch
„Podľa mňa bol tento projekt skvelý. S našou družobnou školou (ZŠ s MŠ Spišská Stará Ves)
sme sa dohodli na osobnej návšteve a výmene skúseností. S našimi žiakmi by sme ich mali
navštíviť v mesiaci apríl 2010, keď budeme s Škole prírode v Tatranskej Lesnej, takže sa
veľmi tešíme na návštevu.“
Katarína Kadárová, Základná škola s MŠ, Ľubeľa
105
„Veľmi radi sme sa zapojili do vášho projektu. Žiaci našej školy na hodinách výtvarnej
výchovy s nadšením tvorili záložky pre našu partnerskú školu...“
Alena Fábryová, Základná škola, Mauerova, Krompachy
„Žiaci Spojenej školy vo Svidníku na hodinách výtvarnej výchovy vytvorili ľubovoľnou
technikou cca 180 záložiek do kníh. Tie spolu so sprievodnými listami, v ktorých sa triedy
predstavili, písali o aktivitách v škole, opísali mesto, v ktorom bývajú... zaslali partnerskej
Základnej školve Zákopčie. Takto sa vytvorili priateľské vzťahy, ktoré určite budeme ďalej
rozvíjať, napríklad zasielaním vianočných pozdravov, pozdravov ku Dňu učiteľov, Ku Dňu
detí. Na záver by som chcela skonštatovať, že projekt Záložka do knihy spojuje školy zblížil
ľudí v pravom slova zmysle.“
Valika Brudňaková, Spojená škola, Základná škola, Svidník
„Žiaci aktívne vyrábali záložky pre žiakov z Červenej vody a boli radi, že ich záložky poslúžia
deťom pri čítaní kníh... S partnerskou školou sme sa dohodli na dlhšej spolupráci a sme radi,
že sme prostredníctvom projektu našli nových čitateľských priateľov.“
Erika Kureková, Základná škola s MŠ, Oravské Veselé
106
„Deti pracovali s chuťou, pretože vopred boli motivovaní pre koho zhotovujú záložky. Na
výrobu záložiek použili rôzny materiál – farebný papier, vodové farby, stužky... Radi
podporujeme takéto aktivity a dúfame, že sa zapojíme aj v budúcnosti.“
Silvia Harviľaková, Základná škola, Hlinné
„Našou partnerskou školou bola Základná škola Gbely. Naše spoločné aktivity: vymenili sme
si záložky, našim partnerom sme poslali publikáciu o našej škole a materiály o osobnostiach
našej obce – Ľ. Podjavorinskej a R. Macúchovi, poslali sme im počítačové prezentácie
o osobnostiach našej obce, žiaci našich škôl sa spojili na nete a komunikovali spolu, pozreli
sme si weby našich škôl a obcí... Výborný nápad, ktorý môže v budúcnosti spojiť školy
a motivovať ich k činnosti...“
Ľudmila Šupáková, Základná škola nár. um. Ľ. Podjavorinskej s MŠ, Bzince pod
Javorinou
„Záložky do knihy vyrábali žiaci 5. ročníka na hodinách literatúry. Žiaci pracovali
s radosťou, boli plní nápadov a tešili sa na záložky, ktoré dostanú od žiakov partnerskej
školy.“
Viera Kaníková, Základná škola, Ul. Dr. Janského, Žiar nad Hronom
107
„Naša škola sa zapojila do projektu Záložka do knihy spája školy v veľkým nadšením. Žiaci
vyhotovovali záložky počas vyučovacích hodín výtvarnej výchovy a v popoludňajších
hodinách v školskej knižnici. Popri tom si spestrili čas čítaním rozprávok a hneď aj vyskúšali
funkčnosť záložiek... Našim žiakom záležalo na tom, aby sa ich vlastnoručne vyrobené záložky
páčili žiakom našej partnerskej školy.“
Katarína Smaržiková, Základná škola, Hrnčiarska, Stropkov
Stredné školy (výmena záložiek medzi slovenskými školami)
„Realizácia projektu prebehla bez akýchkoľvek problémov a žiaci sa s radosťou pustili do
výroby záložiek... Záložky sme si vymenili so Strednou odbornou školou knihovníckych
a informačných štúdií v Bratislave. Poslali nám krásne záložky, ktoré máme teraz vystavené
v priestoroch školy a neskôr si ich žiaci rozdelia medzi sebou.“
Zuzana Brodňanová, Gymnázium, Hlinská, Žilina
108
„Pri tvorení našich spoločných záložiek sme mysleli na našich kamarátov z Topoľčanoch.
Poslali sme im aj e-mailové adresy, aby sme mohli komunikovať aj po skončení tohto
projektu. Pri finalizácii sme sa v triede ešte viac skamarátili, pretože sme pracovali
v skupinách...“
Žiaci Obchodnej akadémie, Štefánikova, Humenné
„Vytvorili sme si priestor na hodine slovenského jazyka a literatúry, spojili s besedou
o prečítanej knihe. Hlavne sa však tvorilo na hodinách francúzskeho jazyka, kde rôzne
konverzačné témy lákajú žiakov vyjadriť sa aj kreslením. V rámci slovnej zásoby opisovali
svoju záložku. Tí, ktorí záložku chceli ešte vylepšiť alebo vytvoriť novú, dokončili ju doma...
Neskrývanú radosť prejavili zo záložiek, ktoré nám poslali žiaci Obchodnej akadémie
v Humennom. Vymenili si e-mailové adresy a pevne veríme, že záložka upevní priateľstvo
medzi žiakmi a školami.“
Mária Bobošíková, Obchodná akadémia, Topoľčany
„Žiaci sa aktívne zapojili do práce, vyrobili záložky podľa vlastného umeleckého cítenia
a fantázie. Zároveň sa veľmi potešili záložkám, ktoré sme dostali z našich partnerských škôl.
Veríme, že aj tento projekt prispeje k tomu, aby žiaci viac čítali.“
Alena Paštrnáková, Renáta Juhásová, Gymnázium Fr. Švantnera, Nová Baňa
109
„Tento projekt som privítala veľmi pozitívne hlavne preto, lebo na našej škole vyučujem
predmet Umenie a kultúra. Moji žiaci pracovali podľa svojich možností a schopností...
Myslím, že projekt splnil svoj cieľ, aj keď som dúfala, že nadviažeme spoluprácu so školou
v Českej republike.“
Eva Miklovičová, Gymnázium I. Kupca, Hlohovec
„Váš projekt sme robili radi, je to dobrá myšlienka... Na našej škole sme tvorili rôzne
propagačné a reklamné materiály. Každý žiak vytvoril jednu záložku ručne, druhu vytváral na
počítači najčastejšie v programe Zoner Callisto.“
Jarmila Rothová, Súkromná stredná odborná škola, Skalica
„Sme radi, že sme sa mohli zapojiť do vášho projektu, žiaci mali naozaj radosť pri ich
vytváraní i následnom obdarúvaní. Záložky žiaci vytvorili v rámci tvorivého popoludnia.“
Emília Ondrejovičová, Alena Haroníková, Odborné učilište, Praktická škola, Prievidza
110
„Myšlienka – urobiť si vlastné záložky a darovať ich druhým sa mi veľmi zapáčila. Oslovila
aj prvákov a druhákov našej školy, ktorí s radosťou pripravovali záložky pre našu partnerskú
školu.“
Eva Fülöp, Stredná odborná škola – Szakközépiskola, Grešákova, Košice
Mgr. Rozália Cenigová
ústredná metodička pre školské knižnice
111
Príloha č. 3 Vyhodnotenie 5. ročníka Súťaže o najzaujímavejšie podujatie
školskej knižnice k Medzinárodnému dňu školských knižníc
26. októbra 2009
Vyhodnotenie 5. ročníka
„Súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice“
k Medzinárodnému dňu školských knižníc
26. októbra 2009
Dňa 29. septembra 2009 vyhlásila Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave 5. ročník
Súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice k Medzinárodnému dňu školských
knižníc 26. októbra 2009 na tému Školské knižnice: Veľký obraz – divadelné stvárnenie
najzaujímavejšieho príbehu.
Osobnú záštitu nad súťažou prevzal podpredseda vlády a minister školstva Slovenskej
republiky Ján Mikolaj.
Propagácia súťaže
Súťaž propagovala Slovenská pedagogická knižnica, vyššie územné celky, krajské školské
úrady, Metodicko-pedagogické centrum prostredníctvom webových stránok a printových
médií.
Priebeh súťaže
Podmienkou súťaže bolo, aby školská knižnica zorganizovala podujatie
k Medzinárodnému dňu školských knižníc na tému Školské knižnice: Veľký obraz –
divadelné stvárnenie najzaujímavejšieho príbehu práve 26. októbra 2009. Stručný popis
tohto podujatia mala zaslať poštou do 31. októbra 2009 na adresu Slovenskej pedagogickej
knižnice, Hálova 6, 851 01 Bratislava, spolu s povinnými údajmi (názov a sídlo školy, meno
školského knihovníka, počet účastníkov, hodnotenie podujatia vedením školy a žiakmi školy,
2 – 4 fotografie z priebehu podujatia).
Vyhodnotenie súťaže
Do súťaže sa prihlásilo 281 školských knižníc, z toho 253 školských knižníc v základných
školách a 28 školských knižníc v stredných školách, a 1 nesúťažiaci subjekt (materská
škola).
Odborná komisia nehodnotila podujatie 17 školským knižniciam a 1 nesúťažiacemu
subjektu. Dôvodom vyradenia z hodnotiaceho kola boli formálne chyby (napríklad
nedodržanie termínu podujatia – 26. október 2009, odoslanie popisu podujatia po uzatvorení
súťaže, nesúlad medzi uvádzaním termínu realizácie podujatia školskou knihovníčkou
a riaditeľkou školy).
Do hodnotiaceho kola súťaže postúpilo 264 školských knižníc, z toho 242 školských knižníc
v základných školách a 22 školských knižníc v stredných školách.
Odborná komisia, zložená zo zástupcov vyhlasovateľa súťaže, Ministerstva školstva SR
a školských knižníc hodnotila každé podujatie v troch kategóriách.
113
V kategórií A sa hodnotilo, či bolo podujatie v súlade s témou Školské knižnice: Veľký
obraz – divadelné stvárnenie najzaujímavejšieho príbehu, a to hodnotiacimi známkami
v škále od 10 bodov po 0 bodov.
V kategórií B sa hodnotila originalita a vtipnosť realizovaného podujatia, a to
hodnotiacimi známkami v škále od 10 bodov po 0 bodov.
V kategórií C sa hodnotila úroveň popisu podujatia po formálnej stránke – úplnosť
povinných údajov (názov a sídlo školy, meno školského knihovníka, počet účastníkov,
hodnotenie podujatia vedením školy a žiakmi školy, 2 – 4 fotografie z priebehu podujatia),
a to hodnotiacimi známkami v škále od 4 bodov po 0 bodov.
Po sčítaní bodov udelených jednotlivými členmi odbornej komisie bolo určené výsledné
poradie.
Cena súťaže
Odborná komisia udelila prvé miesto s finančnou odmenou 1 000 € (30 126,- Sk), druhé
miesto s finančnou odmenou 830 € (25 004,58 Sk), tretie miesto s finančnou odmenou 664 €
(20 003,66 Sk), štvrté miesto s finančnou odmenou 498 € (15 002,72 Sk), piate až desiate
miesto s finančnou odmenou 428 € (12 893,93 Sk).
Víťazi súťaže
1. miesto – Základná škola, Čaklov – 70 bodov
(Zorganizovali viacero aktivít, napríklad dramatizáciu rozprávok, básní a povestí – Veľká
repka, O rukavičke, O myške, Už ho vezú, Jožko Pletko, O tatranskom zlatom jeleňovi –
prostredníctvom ktorej žiaci prezentovali svoju fantáziu, tvorivosť a celkový záujem
o literatúru; hudobno-recitačné vystúpenie VIKTOR, v ktorom si žiaci cez zhudobnené
literárne príbehy, povesti a básne vytvárali emocionálny most k literatúre; zábavno-náučný
program s literárnym kritikom Martinom Kubečkom, v ktorom žiaci „cestovali“ jednotlivými
vývinovými obdobiami literatúry s piesňou na perách.)
2. miesto – Špeciálna základná škola, Kováčska, Gelnica – 69 bodov
(Zorganizovali podujatie Z rozprávky do rozprávky, v rámci ktorého si žiaci v spoločnosti
vodníka Samka zahrali rozprávky, napríklad O psíčkovi a mačičke, Smelý zajko. Putovanie
Z rozprávky do rozprávky ukončili tvorbou leporela – vystrihovali, lepili, kreslili zajka,
mačičku a psíčka, ktorí spolu s nimi zažívali dobrodružstvo.)
3. miesto – Základná škola, Farská lúka, Fiľakovo – 68 bodov
(V rámci podujatia sa prezentoval 1. – 8. ročník dramatizáciou zaujímavých príbehov,
rozprávok a balád, napríklad O Pampúšikovi, Farebná rozprávka, Jablčnica, Tri citróny,
Jeden otec dobrý, Turčin Poničan. Dopoludňajšie podujatie otvoril divadelný krúžok
Rapkáčik, ktorý zahral hru o lenivých bosorkách.)
4. miesto – Základná škola s MŠ, Vývojová, Bratislava – Rusovce – 65 bodov
(Zorganizovali podujatie Kvetné mesto, v rámci ktorého si jednotlivé triedy pripravili
dramatizáciu rôznych príbehov z knihy Nevedkove dobrodružstva od spisovateľa Nikolaja
Nosova.
5. miesto – Základná škola s MŠ, Hurbanov rad, Vrbovce – 64 bodov
(Zorganizovali podujatie Rozprávková krajina, v rámci ktorého žiaci vytvárali a ilustrovali
rozprávkové domčeky pre svojich obľúbených hrdinov, ktorých ostatným predstavili
v zdramatizovanej podobe.)
114
6. miesto – Základná škola, Turzovka – Bukovina – 63 bodov
(Zorganizovali podujatie pod názvom Šlabikárovo, v rámci ktorého žiaci 2. a 4. ročníka
vystúpili s bábkovým divadlom na motívy rozprávok Chalúpka a zvieratká, Snehulienka
a sedem trpaslíkov. Sprievodnými aktivitami pre prváčikov za pomoci šiestakov bolo čítanie
písmenok zo Šlabikára, priraďovanie čísiel k vyobrazeným predmetom, zvieratkám,
chrobákom, riešenie hlavolamov, hádaniek a rôzne súťaže motivované jednotlivými
zvieratkami z rozprávky Chalúpka a zvieratká.
7. miesto – Základná škola, Dolné lúky, Brezová pod Bradlom – 62 bodov
(Zorganizovali podujatie pod názvom Naše rozprávkovo, v rámci ktorého sa žiaci 2. ročníka
predstavili divadielkom poézie podľa literárnej predlohy O kozliatkach od básnika Milana
Rúfusa. Skupiny žiakov pomenovaných podľa rozprávkových bytostí (Osmijankovci,
Popolušky, Snehulienky, Smelí zajkovia, Dráčikovia a iní) vytvárali básne a rozprávky na
vopred určené slová, ktoré prezentovali pred širokým publikom. Podujatie bolo ukončené
divadelným stvárnením rozprávky Ako stará mať prekabátila vlka v podaní pani učiteliek.
8. miesto – Základná škola, Malinovského, Partizánke – 61 bodov
(Zorganizovali podujatie pod názvom Na návšteve u Ezopa alebo ako pomôcť osamelej vrane,
v rámci ktorého si jednotlivé triedy pripravili rôzne bájky, ktoré predviedli v skupinovej
dramatizácii. Sprievodnými aktivitami boli tvorivé výtvarné dielne, v ktorých žiaci maľovali
ilustrácie k bájkam, vytvárali komiks k danej téme, záložky s poučením a obrázkami
z prečítaných bájok.
9. miesto – Základná škola, Tribečská, Topoľčany – 59 bodov
(Pripravili a prezentovali dramatizáciu slovenských rozprávok a balád, napríklad Myšky,
myšky utekajte, Červená čiapočka, Maťko a Kubko, Popoluška, Išli hudci horou. Sprievodnou
aktivitou bola súťaž v rétorike Slovo žije v reči, dokáž to!)
10. miesto – Základná škola, Za zámkom, Vígľaš – 57 bodov
(V rámci podujatia žiaci 5. – 9. ročníka pripravili dramatizáciu Kuba, žiaci 2. ročníka zahrali
zdramatizovaný príbeh Rozprávka o hore, žiaci 3. ročníka rozprávku O perníkovej chalúpke,
žiaci 4. ročníka odohrali tri predstavenia: O červenej čiapočke, Ako sa líštička vydávala
a O troch prasiatkach.
Hodnotiaca tabuľka
Poradové Číslo
číslo
projektu Názov a sídlo školy
Základná škola
1.
277.
094 35 Čaklov 495
Špeciálna základná škola, Kováčska 12
2.
81.
056 01 Gelnica
Základná škola, Farská lúka 64/A
3.
15.
986 01 Fiľakovo
Základná škola s MŠ, Vývojová 228
4.
181.
851 10 Bratislava - Rusovce
Základná škola s MŠ, Hurbanov rad 147
5.
61.
906 06 Vrbovce
Základná škola
6.
195.
023 54 Turzovka - Bukovina 305
115
Počet
bodov Poznámka
70
69
68
65
64
63
7.
10.
8.
256.
9.
90.
10.
64.
11.
209.
11.
74.
11.
36.
11.
16.
11.
11.
12.
184.
13.
147.
13.
142.
13.
51.
13.
32.
14.
261.
14.
221.
14.
153.
14.
141.
14.
95.
14.
70.
14.
69.
14.
65.
15.
253.
15.
97.
15.
72.
16.
183.
Základná škola, Dolné lúky 357
906 13 Brezová pod Bradlom
Základná škola, Malinovského 1160/31
958 06 Partizánske
Základná škola, Tribečská 1653/22
955 01 Topoľčany
Základná škola, Za zámkom 436
962 02 Vigľaš
Základná škola, Nábrežná 95
940 57 Nové Zámky
Základná škola s MŠ
966 71 Župkov 18
Základná škola s MŠ
065 11 Kolačkov
Katolícka spojená škola sv. Vincenta de Paul
934 05 Levice
Základná škola s MŠ, Čadca - Horelica
022 01 Čadca
Základná škola s MŠ
044 43 Budimír 11
Základná škola s MŠ
029 63 Mútne 224
Základná škola
086 04 Kružlov 94
Základná škola, Športová 470
900 46 Most pri Bratislave
Základná škola s MŠ, Fraňa Kráľa 2086/2
058 01 Poprad - Veľká
Základná škola, Bernolákova 1061
093 01 Vranov nad Topľou
Základná škola Lúčna, Nám. Jána Pavla II. 827/26
093 01 Vranov nad Topľou
Základná škola s MŠ, Školská 16
053 21 Markušovce
Základná škola sv. D. Savia, Školská 386
018 41 Dubnica nad Váhom
Základná škola
951 96 Jedľové Kostoľany 75
Základná škola G. Drozda s MŠ
972 32 Chrenovec - Brusno
Základná škola, SNP 1
066 01 Humenné
Základná škola s MŠ, Hradná 342
033 01 Liptovský Hrádok
Základná škola, Mlynská 697/7
091 01 Stropkov
Základná škola, Benkova 34
949 11 Nitra
Základná škola s MŠ
972 01 Bojnice
Základná škola s MŠ
067 73 Ubľa 120
116
62
61
59
57
56
56
56
56
56
54
53
53
53
53
52
52
52
52
52
52
52
52
51
51
51
50
16.
105.
16.
93.
17.
213.
17.
211.
17.
203.
17.
189.
17.
92.
17.
60.
17.
12.
17.
9.
18.
220.
18.
216.
18.
202.
18.
200.
18.
156.
18.
131.
18.
77.
18.
49.
18.
45.
18.
33.
18.
6.
18.
1.
19.
218.
19.
190.
19.
174.
19.
140.
Základná škola s MŠ, Komenského 133
925 52 Šoporňa
Základná škola, Nábrežie mládeže 5
949 01 Nitra
Základná škola
093 01 Čičava 34
Základná škola, Pribinova 1
953 01 Zlaté Moravce
Špeciálna základná škola, Levočská 22
064 01 Stará Ľubovňa
Základná škola s MŠ
029 62 Oravské Veselé 377
Základná škola
908 63 Radošovce 338
Základná škola s MŠ
919 33 Trakovice 10
Základná škola
018 15 Prečín 106
Základná škola s MŠ
919 42 Voderady 160
Základná škola Matky Alexie, Palackého 1
811 02 Bratislava
Základná škola, Nám. mládeže 587/17
960 01 Zvolen
Základná škola B. Krpelca, T. Ševčenku 3
085 01 Bardejov 1
Základná škola, Školská 212
059 92 Huncovce
Základná škola
090 11 Vyšný Orlík 84
Základná škola B. Bartóka s VJM, Bratislavská 622/38
932 01 Veľký Meder
Základná škola
976 44 Mýto pod Ďumbierom
Základná škola, T. J. Moussona 4
071 01 Michalovce
Základná škola internátna pre žiakov s narušenou
komunikačnou schopnosťou
033 01 Jamník 42
Základná škola V. Beniaka s MŠ, Školská 185/13
956 33 Chynorany
Základná škola, Budatínska 61
851 06 Bratislava
Základná škola, Škultétyho 2326/11
955 01 Topoľčany
Špeciálna základná škola internátna, Mičurova 364/1
014 01 Bytča
Základná škola
013 03 Krasňany 19
Základná škola E. Schreibera, Schreiberova 372
020 61 Lednické Rovne
Základná škola R. Dilonga, Hviezdoslavova 823/7
028 01 Trstená
117
50
50
49
49
49
49
49
49
49
49
48
48
48
48
48
48
48
48
48
48
48
48
47
47
47
47
19.
134.
19.
122.
19.
46.
19.
19.
19.
5.
20.
255.
20.
237.
20.
212.
20.
206.
20.
197.
20.
139.
20.
136.
20.
135.
20.
111.
20.
84.
20.
71.
20.
67.
20.
47.
21.
187.
21.
159.
21.
117.
21.
109.
21.
54.
22.
241.
22.
217.
22.
204.
Základná škola s MŠ
072 34 Zalužice 450
Základná škola, Rastislavova 416/4
971 01 Prievidza
Stredná odborná škola podnikania, Strenčianska 20
851 06 Bratislava
Základná škola s MŠ, Hargašova 5
841 06 Bratislava
Základná škola internátna pre žiakov s narušenou
komunikačnou schopnosťou, Vlastenecké nám. 1
851 01 Bratislava
Základná škola, Francisciho 11
054 01 Levoča
Základná škola
956 02 Vyhne 111
Základná škola s MŠ
023 31 Rudinská 115
Základná škola s MŠ, Štúrova 276
018 53 Bolešov
Základná škola, Hlavná 90/46
082 16 Záhradné
Základná škola, Májové nám. 1
080 01 Prešov
Základná škola, Šmeralova 25
080 01 Prešov
Gymnázium Š. Moysesa, Školská 13
045 17 Moldava nad Bodvou
Základná škola, Rozmarínová 1
945 01 Komárno
Základná škola s MŠ
034 74 Liptovské Revúce 232
Základná škola, Lúčna 8
985 52 Divín
Základná škola - Grundschule, Hlavná 121
056 01 Gelnica
Základná škola s MŠ
029 54 Krušetnica 83
Základná škola, Mládežnícka 1343
023 02 Krásno nad Kysucou
Základná škola s MŠ
018 57 Mikušovce 16
Základná škola, Hlavná 787/25
930 39 Zlaté Klasy
Základná škola, Veternicova 20
841 05 Bratislava
Základná škola, V. Paulínyho - Tótha 32
905 01 Senica
Základná škola s MŠ
023 04 Stará Bystrica 980
Základná škola s MŠ
072 61 Porúbka pri Sobranciach 20
Základná škola, Štúrova 341
094 31 Hanušovce nad Topľou
118
47
47
47
47
47
46
46
46
46
46
46
46
46
46
46
46
46
46
45
45
45
45
45
44
44
44
22.
199.
22.
186.
22.
172.
22.
138.
22.
104.
22.
101.
22.
39.
23.
239.
23.
230.
23.
219.
23.
201.
23.
188.
23.
166.
23.
145.
23.
133.
23.
123.
23.
116.
23.
59.
23.
50.
24.
185.
24.
165.
24.
14.
25.
282.
25.
247.
25.
232.
25.
231.
Základná škola, Karpatská 1
010 08 Žilina
Základná škola
935 85 Demandice 131
Základná škola, Medňanská 514/5
019 01 Ilava
Gymnázium, Študentská 4
069 01 Snina
Základná škola s MŠ, Hviezdoslavova 38
956 17 Solčany
Základná škola, Slobody 2
987 01 Poltár
Základná škola, Holíčska 50
851 05 Bratislava
Základná škola, Vážska 399
018 63 Ladce
Základná škola, Školská 394
013 12 Turie
Stredná odborná škola, Košická 20
080 01 Prešov
Základná škola, Československej armády 15
045 01 Moldava nad Bodvou
Základná škola s MŠ
027 52 Párnica 198
Základná škola s MŠ, Školská 311
059 34 Spišská Teplica
Základná škola
020 62 Horovce
Základná škola 1. - 4. roč.
082 37 Fričovce 21
Základná škola
958 44 Klátova Nová Ves 351
Cirkevná základná škola sv. Gorazda, Solivarská 49
080 05 Prešov
Základná škola, Školská 482
966 01 Hliník nad Hronom
Základná škola s MŠ
082 42 Bzenov
Základná škola s MŠ Slovenského Tovarišstva
013 62 Veľké Rovne 302
Základná škola
094 05 Holčíkovce
Základná škola, Pankúchova 4
851 04 Bratislava
Základná škola s MŠ, Pod lesíkom
082 22 Šarišské Michaľany
Základná škola s MŠ
065 22 Mníšek nad Popradom
Stredná zdravotnícka škola, Lichardova 1
909 01 Skalica
Základná škola
094 01 Ondavské Matiašovce
119
44
44
44
44
44
44
44
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
42
42
42
41
41
41
41
25.
214.
25.
196.
25.
193.
25.
129.
25.
126.
25.
108.
25.
83.
25.
8.
26.
243.
26.
227.
26.
205.
26.
191.
26.
179.
26.
177.
26.
167.
26.
163.
26.
87.
27.
263.
27.
233.
27.
226.
27.
182.
27.
58.
27.
26.
28.
246.
28.
178.
28.
161.
Spojená škola ZŠ a G, Tilgnerova 14
841 05 Bratislava
Základná škola, Pavla Mudroňa 3
036 01 Martin
Základná škola s MŠ J. Smreka
913 05 Melčice - Lieskové 377
Základná škola Ľudovíta Štúra, Pionierska 4
927 01 Šaľa
Základná škola s MŠ
094 01 Tovarné
Základná škola, Partizánska 6
957 01 Bánovce nad Bebravou
Základná škola, Záhorácka 95
901 01 Malacky
Základná škola, Šrobárova 20
080 01 Prešov
Špeciálna základná škola
082 22 Ostrovany 11
Základná škola
044 47 Vtáčkovce 1
Základná škola Jozefa Hanulu
034 84 Liptovské Sliače
Spojená škola, J. Fabiniho 3
052 01 Spišská Nová Ves
Spojená škola, Dúbravská cesta 1
845 25 Bratislava
Základná škola s MŠ
082 13 Tulčík 116
Základná škola Dr. Daniela Fischera 2
060 01 Kežmarok
Základná škola s MŠ, Školská 447/3
962 61 Dobrá Niva
Základná škola s MŠ, SNP 158/20
985 01 Kalinovo
Základná škola, Štúrova 231
061 01 Spišská Stará Ves
Základná škola, Komenského 2666/16
069 01 Snina
Základná škola
023 34 Lodno 67
Cirkevná základná škola s MŠ sv. Petra a Pavla
067 81 Belá nad Cirochou
Základná škola s MŠ
941 46 Trávnica
Základná škola, Školská 2
908 51 Holič
Základná škola s MŠ
065 12 Jakubany 151
Základná škola Pavla Dobšinského
979 01 Rimavská Sobota
Základná škola s MŠ
018 01 Udiča 248
120
41
41
41
41
41
41
41
41
40
40
40
40
40
40
40
40
40
39
39
39
39
39
39
38
38
38
28.
160.
28.
130.
28.
121.
28.
103.
28.
94.
28.
66.
28.
62.
28.
56.
28.
53.
28.
22.
28.
13.
29.
229.
29.
180.
29.
176.
29.
175.
29.
152.
29.
150.
29.
148.
29.
146.
29.
128.
29.
113.
29.
30.
29.
20.
29.
7.
30.
262.
30.
248.
Špeciálna základná škola, Michalská 39
053 21 Markušovce
Základná škola, Školská 289
951 95 Obyce
Základná škola A. Dubčeka, Majerníkova 62
841 05 Bratislava
Základná škola, Malokarpatské námestie 1
841 03 Bratislava
Základná škola s MŠ, J. V. Dolinského 2
036 08 Martin 8
Základná škola Dominika Tatarku
018 26 Plevník - Drienové
Základná škola, P. Dobšinského 5
971 01 Prievidza
Obchodná akadémia, Scota Viatora 4
034 01 Ružomberok
Základná škola s MŠ, Osloboditeľov 9
920 42 Červeník
Základná škola Štvrtej sednice Tatrína, Pionierska 351
916 21 Čachtice
Základná škola, Vajanského 2844/47
984 01 Lučenec
Základná škola s MŠ
991 42 Hrušov 497
Základná škola, Duchnovičova 480/29
068 01 Medzilaborce
Základná škola, Konštantínova 1751/64
091 01 Stropkov
Spojená škola, Základná škola, Centrálna 464
089 01 Svidník
Základná škola s MŠ
027 55 Dlhá nad Oravou 110
Základná škola Hany Zelinovej, Čachovský rad 34
038 61 Vrútky
Základná škola, Novomeského 11
911 08 Trenčín
Základná škola s MŠ Martina Hamuljaka
029 64 Oravská Jasenica 141
Základná škola, J. Alexyho 1941/1
960 01 Zvolen
Základná škola, Obchodná 5
078 01 Sečovce
Základná škola, Školská 1
906 32 Jablonica
Základná škola s MŠ
941 33 Kolta
Základná škola s MŠ, Kostolná 28
919 35 Hrnčiarovce nad Parnou
Základná škola, Školská 535/5
059 07 Lendak
Základná škola Štefana Závodníka
018 22 Pružina 408
121
38
38
38
38
38
38
38
38
38
38
38
37
37
37
37
37
37
37
37
37
37
37
37
37
36
36
30.
158.
30.
144.
30.
120.
30.
85.
30.
57.
30.
40.
30.
24.
31.
242.
31.
208.
31.
155.
31.
143.
31.
100.
31.
48.
32.
168.
32.
149.
32.
132.
32.
119.
32.
114.
32.
79.
32.
63.
32.
43.
32.
2.
33.
275.
33.
215.
33.
207.
33.
198.
Základná škola, Janka Palu 2
914 41 Nemšová
Základná škola, Partizánska 362
951 51 Nová Ves nad Žitavou
Spojená škola sv. Vincenta de Paul, Bachova 4
821 03 Bratislava
Základná škola J. M. Petzvala, Moskovská 20
059 01 Spišská Belá
Základná škola s MŠ, Komenského 279/32
026 01 Dolný Kubín
Základná škola, P. O. Hviezdoslava 43
079 55 Veľké Kapušany
Základná škola s MŠ Michala Rešetku
913 33 Horná Súča 242
Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa, Beňadická 38
851 06 Bratislava
Základná špeciálna škola pre žiakov s narušenou
schopnosťou
957 01 Brezolupy 30
Základná škola
919 53 Dechtice 514
Základná škola s MŠ Kráľovnej Pokoja, Heligovce 24
065 34 Veľká Lesná
Základná škola, Slovanská 1415/7
017 07 Považská Bystrica
Gymnázium Malacky, 1. mája 8
901 01 Malacky
Základná škola s MŠ, Vitanová 90
027 12 Liesek
Základná škola, Kežmarská 28
040 10 Košice
Základná škola s MŠ
065 11 Nová Ľubovňa 493
Súkromná základná škola, Starozagorská 8
040 23 Košice
Základná škola, Komenského 8
073 01 Sobrance
Spojená škola, Pod papierňou
085 01 Bardejov
Základná škola, Školská 1123/29
957 01 Bánovce nad Bebravou
Spojená škola, Mokrohájska 3
844 13 Bratislava
Odborné učilište internátne
951 15 Mojmírovce
Základná škola s MŠ O. Štefku, Štefánikova 432
013 03 Varín
Základná škola s MŠ, Pionierska 697
908 45 Gbely
Základná škola, Na Hôrke 30
949 11 Nitra
Základná škola, Sídlisko II 1336
093 01 Vranov nad Topľou
122
36
36
36
36
36
36
36
35
35
35
35
35
35
34
34
34
34
34
34
34
34
34
33
33
33
33
33.
173.
33.
169.
33.
154.
33.
137.
33.
127.
33.
34.
34.
249.
34.
240.
34.
170.
34.
106.
34.
99.
34.
23.
35.
192.
35.
89.
36.
274.
36.
252.
36.
210.
36.
194.
36.
112.
36.
28.
37.
276.
37.
268.
37.
225.
37.
151.
37.
125.
37.
96.
Základná škola s MŠ, Školská 35
976 97 Nemecká
Základná škola, Nábrežná 845
024 01 Kysucké Nové Mesto
Základná škola s MŠ
919 52 Dolné Dubové 213
Základná škola s MŠ
082 36 Lipovce 125
Základná škola, Važecká 11
080 05 Prešov 1
Základná škola J. A. Komenského, Nová cesta 9
941 10 Tvrdošovce
Základná škola s MŠ
913 03 Drietoma 453
Základná škola, Lichardova 24
010 01 Žilina
Základná škola - Grundschule, Štóska 183
044 25 Medzev
Základná škola, Poruba 55
972 11 Lazany pri Prievidzi
Základná škola, Školská 235/10
017 01 Považská Bystrica
Základná škola
925 55 Vinohrady nad Váhom
Základná škola, Nejedlého 2
052 05 Spišská Nová Ves
Základná škola s MŠ, Školská 8
059 18 Spišské Bystré
Základná škola, Kpt. Nálepku 855
915 01 Nové Mesto nad Váhom
Základná škola, Pieninská 27
974 11 Banská Bystrica
Stredná odborná škola záhradnícka, Brezová 2
921 01 Piešťany
Základná škola s MŠ
018 64 Košeca 243
Základná škola s MŠ
919 01 Suchá nad Parnou 55
Základná škola s MŠ, Hubeného 25
831 53 Bratislava
Základná škola s VJM V. Szombatyho
Námestie slobody 141
980 02 Jesenské
Základná škola, Školská 285
908 43 Čáry
Základná škola
059 95 Toporec
Základná škola, Tatranská 10
974 11 Banská Bystrica
Základná škola, Juh 1054
093 36 Vranov nad Topľou
Základná škola, SNP 5
942 01 Šurany
123
33
33
33
33
33
33
32
32
32
32
32
32
31
31
30
30
30
30
30
30
29
29
29
29
29
29
37.
21.
37.
18.
38.
265.
38.
260.
38.
78.
39.
223.
39.
98.
39.
76.
39.
42.
40.
171.
40.
124.
40.
110.
41.
266.
41.
224.
42.
270.
42.
245.
42.
75.
43.
259.
43.
254.
43.
37.
44.
267.
44.
102.
44.
55.
44.
38.
45.
244.
45.
157.
Základná škola sv. Cyrila a Metoda
052 01 Spišská Nová Ves
Základná škola s MŠ
925 84 Vlčany
Základná škola s MŠ
059 94 Jurské
I. Základná škola, Sama Chalupku 313/14
971 01 Prievidza
Gymnázium Františka Švantnera, Bernolákova 9
968 01 Nová Baňa
Stredná odborná škola - Szakközépiskola, J. Majlátha 2
076 51 Pribeník
Základná škola, Lesnícka 1
080 05 Prešov
Základná škola Jozefa Horáka, Dobšinského 17
969 22 Banská Štiavnica
Základná škola, Gorazdova 1174/2
020 01 Púchov
Základná škola s MŠ R. Hečku
913 32 Dolná Súča 252
Základná škola, Považská Teplá 181
017 05 Považská Bystrica 5
Základná škola nár. um. Ľ. Podjavorinskej s MŠ
916 11 Bzince pod Javorinou
Stredná priemyselná škola, Petöfiho 2
945 01 Komárno
Základná škola s MŠ, Hviezdoslavova 415/40
956 11 Ludanice
Základná škola
094 12 Banské 239
Základná škola, Požiarnická 3
040 01 Košice
Špeciálna základná škola, Záhradná 2
977 01 Brezno
Základná škola
913 06 Trenčianske Bohuslavice
Základná škola s MŠ, Školská 478
086 33 Zborov
Základná škola pri ZZ, Nám. L. Svobodu 4
974 09 Banská Bystrica
Základná škola s MŠ
072 13 Palín 104
Základná škola, Kráľovohoľská 413
976 71 Šumiac
Stredná odborná škola, Ivanská cesta 21
823 75 Bratislava
Základná škola, Kukučínova 106
093 03 Vranov nad Topľou
Základná škola, Bernolákova 5
908 51 Holíč
Základná škola s MŠ
941 61 Michal nad Žitavou
124
29
29
28
28
28
27
27
27
27
26
26
26
25
25
24
24
24
23
23
23
22
22
22
22
21
21
46.
269.
46.
251.
46.
115.
46.
88.
46.
82.
46.
44.
47.
80.
48.
228.
48.
118.
49.
264.
49.
238.
50.
235.
50.
91.
51.
164.
51.
52.
51.
31.
51.
27.
51.
3.
52.
258.
52.
162.
53.
236.
53.
222.
54.
250.
54.
25.
4.
17.
Základná škola s MŠ
976 33 Poniky
Súkromná stredná odborná škola, Dukelská 33
087 01 Giraltovce
Gymnázium M. R. Štefánika, Slnečná 2
931 01 Šamorín
Základná škola, Ul. energetikov 242/39
971 01 Prievidza
Základná škola s MŠ, Cádrová 23
831 01 Bratislava
Základná škola, Smetanov háj 286/9
929 01 Dunajská Streda
Stredná odborná škola Majstra Pavla, Kukučínova 9
054 01 Levoča
Základná škola
972 28 Valaská Belá 242
Športové gymnázium, Trieda SNP 104
040 11 Košice
Základná škola
044 81 Kysak 210
Základná škola, Partizánska cesta 407
976 75 Jasenie
Základná škola, Ul. sv. Michala 42
934 01 Levice
Základná škola, Turnianska 10
851 07 Bratislava
Základná škola
090 16 Cernina 30
Základná škola, Tbiliská 4
831 06 Bratislava
Základná škola, Sadová 620
905 01 Senica
Stredná odborná škola knihovníckych a informačných
štúdií, Kadnárova 7
934 14 Bratislava
Gymnázium, M. R. Štefánika 16
940 01 Nové Zámky
Základná škola, Okružná 2
974 04 Banská Bystrica
Základná škola, Hrnčiarska 795/61
091 01 Stropkov
Základná škola s MŠ
985 22 Cinobaňa 60
Gymnázium, Bernolákova 37
942 01 Šurany
Základná škola, Gašpara Haina 37
054 01 Levoča
Gymnázium Alberta Einsteina, Einsteinova 35
852 03 Bratislava
Materská škola, Hlboká č. 19
941 10 Tvrdošovce
Stredná odborná škola, Bernolákova 383/10
908 51 Holič
125
20
20
20
20
20
20
19
18
18
17
17
16
16
15
15
15
15
15
14
14
13
13
9
9
0 nehodnotené
0 nehodnotené
35.
Stredná priemyselná škola elektrotechnická, Hálova 16
851 01 Bratislava
Základná škola, Školská 4
900 24 Veľký Biel
0 nehodnotené
41.
Súkromná základná škola - Škola u Filipa, J. Bakossa 5
974 01 Banská Bystrica
0 nehodnotené
29.
68.
73.
86.
107.
234.
257.
271.
272.
273.
278.
279.
280.
281.
Evanjelické kolegiálne gymnázium, Nám. legionárov 3
080 01 Prešov
Základná škola, Hlavná 375
972 05 Sebedražie
Gymnázium Jána Hollého, Na hlinách 30
917 01 Trnava
Základná škola, Jána Bottu 27
917 93 Trnava
Základná škola, Školská 192/8
972 44 Kamenec pod Vtáčnikom
Základná škola, Gessayova 2
852 22 Bratislava
Základná škola, Dončová 4
034 01 Ružomberok
Základná škola s MŠ
067 12 Koškovce
Základná škola, Hradné námestie 38
060 01 Kežmarok
Stredná odborná škola - Szakközépiskola, Grešákova 1
040 01 Košice
Špeciálna základná škola
082 63 Jarovnice 96
Stredná zdravotnícka škola, Lipová 32
088 01 Humenné
Základná škola s MŠ
020 51 Dohňany 468
126
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
0 nehodnotené
Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl
4. medzinárodná konferencia
Zborník príspevkov 13. máj 2010
Zostavila Mgr. Rozália Cenigová
Neprešlo jazykovou úpravou
Typografická úprava Mgr. Rozália Cenigová
Vydala Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave, 2010
1. vydanie
Náklad 150 kópií
Nepredajné
ISBN 978-80-970092-2-9
EAN 9788097009229
ISBN 978-80-970092-2-9
EAN 9788097009229
Download

Stiahnite si - Slovenská pedagogická knižnica