Voľný pohyb služieb (články 56-62 Zmluvy o fungovaní EÚ)
Služba - definícia
v Zmluve o fungovaní EÚ sa legálna definícia služby nenachádza
čl. 57 Zmluvy o fungovaní EÚ: „V zmysle zmlúv sa za služby považujú plnenia, ktoré sa bežne
poskytujú za odplatu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb.“
Služby zahŕňajú najmä: činnosti priemyselnej povahy, činnosti obchodnej povahy, činnosti
remeselnej povahy, činnosti v oblasti slobodných povolaní
Akákoľvek samostatná zárobková činnosť, ktorá spočíva v odplatnom poskytnutí služby
ESD definuje ako plnenie(výkony), ktoré sú spravidla poskytované za odplatu, pokiaľ nepodliehajú
predpisom o voľnom pohybe tovaru, osôb a kapitálu.
ESD definuje ako hospodársku činnosť relevantnú z hľadiska úloh Spoločenstva, musí ísť o
činnosť efektívnu a skutočnú, pričom sú vylúčené činnosti malého významu a rozsahu, ktoré
možno považovať za okrajové a zanedbateľné.
(C-51/96 a C-191/97 Deliége)
Voľný pohyb služieb (články 56-62 Zmluvy)
články 51 až 54 Zmluvy o slobode etablovania platia aj pre poskytovanie služieb (čl. 62 Zmluvy)
služby sú v článku 57 Zmluvy definované nepriamo ako platené výkony, ktoré nepatria do
ostatných slobôd
v praxi treba najprv skúmať, či nemožno uplatniť ostatné ustanovenia:
tovary sú hmotné a služby nehmotné produkty resp. plnenia
(ak produkt obsahuje hmotnú aj nehmotnú časť, je potrebné posúdiť, čo prevažuje)
Služba – jej podstata, vecná pôsobnosť
je vykonávaná za odplatu
je vykonávaná samostatne
má nehmotný charakter
nie je zakázanou činnosťou
pri jej poskytnutí alebo prijatí je obsiahnutý cezhraničný – komunitárny prvok
dočasný charakter vykonávanej činnosti
Podstata voľného pohybu služieb
Aktívna sloboda služieb – poskytovanie služieb
- poskytovateľ služby sa zdržuje na území štátu príjemcu služby za účelom poskytnutia služby
Pasívna sloboda služieb – prijímanie služby
- príjemca služby sa zdržuje na území štátu poskytovateľa služby a využíva resp. prijíma
služby poskytnuté resp. ponúkané poskytovateľom služby
Súvisiace výkony – virtuálny pohyb služieb
- hranice prekračuje iba služba a jej poskytovanie nie je spojené s pohybom osôb cez
hranice
Obdobné výkony
- poskytovateľ a príjemca služby nie sú osoby z rôznych členských štátov, avšak služba je
poskytovaná v inom členskom štáte
Primárne a sekundárne oprávnenie v rámci voľného pohybu služieb
Primárne oprávnenie
- právo poskytovať a prijímať služby – zákaz vnútroštátnych opatrení, ktoré predstavujú
obmedzenia v zmysle čl. 56 Z o fungovaní EÚ a ktoré nie je možné ospravedlniť ako
výnimky podľa čl. 52 Z o fungovaní EÚ
Sekundárne oprávnenie
- právo vstupu do iného členského štátu, právo pohybu a pobytu v inom členskom štáte pre
poskytovateľa a príjemcu služby
Voľný pohyb služieb a sloboda etablovania - usadzovania
rozdiel – rozhodujúce kritérium časové hľadisko
Dočasnosť verzus stálosť pôsobenia na trhu
- sloboda usadzovania – ide o stabilné a nepretržité pôsobenie na trhu
- voľný pohyb služieb – dočasné a príležitostné pôsobenie na trhu (poskytovateľ služby
usadený v niektorom členskom štáte poskytuje služby v inom členskom štáte a po ich
poskytnutí sa vracia do štátu, v ktorom je usadený)
Osobná pôsobnosť
- subjekty slobody usadzovania – nositelia slobody
FO – štátni príslušníci členského štátu
PO – založené podľa práva niektorého členského štátu a ktoré majú sídlo, ústredie, hlavné
miesto podnikania v rámci EÚ
- subjekty voľného pohybu služieb – nositelia slobody
nie sú iba občania členských štátov v postavení poskytovateľov a prijímateľov služieb
FO a PO usadené v niektorom členskom štáte, t. j. v rámci EÚ
rozhodujúci je cezhraničný prvok, pre ktorý nie je relevantná štátna príslušnosť
Voľný pohyb služieb a sloboda etablovania - usadzovania
rozdiel medzi slobodou poskytovania služieb a slobodou podnikania:
Podnikanie znamená integráciu do národného hospodárstva hostiteľskej krajiny na dobu neurčitú
a zriadenie pevnej podnikateľskej entity v hostiteľskej krajine.
Poskytovanie služieb je naopak vykonávanie dočasnej podnikateľskej činnosti v hostiteľskej
krajine, v ktorej poskytovateľ služieb nie je etablovaný.
Sloboda pohybu služieb a jej obmedzenia
je zakázaná: priama a nepriama diskriminácia (diskriminačné opatrenia) a nediskriminačné
opatrenia, ktoré obmedzujú voľný pohyb služieb
Čl. 56 Zmluvy o fungovaní EÚ „V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia
slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa
usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb.“
zásada nediskriminácie a zákaz obmedzení voľného pohybu služieb – vnútroštátne opatrenia
smerujúce tak voči službe, tak voči osobe poskytovateľa alebo prijímateľa, ktoré sťažujú alebo
bránia poskytovaniu alebo prijímaniu služieb medzi členskými štátmi.
Sloboda pohybu služieb a jej obmedzenia
obmedzenia prístupu na trhu a obmedzenia týkajúce sa pôsobenia na trhu
Zakázané sú obmedzenia pohybu služieb:
týkajúce sa osoby poskytovateľa služby
týkajúce sa osoby príjemcu služby
týkajúce sa služby samotnej.
Právo dovolávať sa voľného pohybu služieb má:
tak osoba poskytovateľa služby
ako aj osoba prijímateľa služby
a to:
buď pri obmedzeniach týkajúcich sa vlastnej osoby
alebo aj pri obmedzeniach týkajúcich sa druhej strany
alebo pri obmedzení služby samotnej.
Výnimky zo zákazu obmedzenia slobody pohybu služieb
Výslovné výnimky uvedené v čl. 52 Zmluvy o fungovaní EÚ :
1. verejný poriadok
2. verejná bezpečnosť
3. ochrana zdravia,
Výnimka - vylúčená pôsobnosť pri činnostiach súvisiacich priamo alebo nepriamo s výkonom
verejnej moci
Naliehavé – objektívne – kategorické požiadavky všeobecného (verejného) záujmu vyplývajúce z
judikatúry ESD
(ochrana duševného vlastníctva, ochrana zamestnancov, spotrebiteľa, životného prostredia,
zachovanie národného historického a kultúrneho dedičstva, kultúrna politika, bezpečnosť
cestnej premávky)
Smernica EP a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu
vzťahuje sa na poskytovanie služieb osobami usadenými v niektorom z členských štátov s
výnimkou finančných služieb, služieb elektronickej komunikácie a súvisiacich služieb a dopravných
služieb atď.
zakotvuje resp. vychádza pri poskytovaní služieb zo zásady slobody poskytovať služby ( bol
modifikovaný pôvodný princíp štátu pôvodu, t. j. poskytovateľ služieb podlieha v zásade iba právu
toho členského štátu, v ktorom je usadený, takže sa redukuje riziko tzv. dvojakého bremena
predstavujúceho duplicitné povinnosti tak v štáte pôvodu ako aj v hostiteľskom štáte
z tejto zásady existujú samozrejme výnimky
chráni práva príjemcov služieb pred obmedzeniami a diskriminačnými opatreniami či už orgánov
alebo súkromných osôb, ktoré by mohli znemožniť alebo obmedziť využívanie služieb
poskytovaných v inom členskom štáte
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORAz 10. mája 1995, C-384/93, Alpine Investments BV
Alpine Investments BV, žalobca v konaní o veci samej (ďalej len „Alpine Investments“), je
spoločnosť podľa holandského práva usadená v Holandsku, ktorá sa špecializuje na termínované
obchody s tovarom.
Alpine Investments BV podala žalobu proti zákazu, ktorý mu uložilo holandské ministerstvo financií
a podľa ktorého nesmel telefonicky kontaktovať jednotlivcov s cieľom ponúknuť im rôzne finančné
služby (činnosť nazývaná „cold calling“) bez ich predchádzajúceho písomného súhlasu.
Alpine Investments ponúka tri druhy služieb v oblasti termínovaných obchodov s tovarom: správa
portfólia, poradenstvo pri investovaní a predávanie príkazov maklérom pôsobiacim na
termínovaných trhoch s tovarom tak vnútri spoločenstva, ako aj mimo neho. Má zákazníkov nielen
v Holandsku, ale aj v Belgicku, Francúzsku a v Spojenom kráľovstve. Nie je však usadená mimo
Holandska.
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORAz 10. mája 1995, C-384/93, Alpine Investments BV
Dňa 1. októbra 1991 minister financií rozhodol všeobecne zakázať finančným sprostredkovateľom
ponúkajúcim investície do termínovaných mimoburzových obchodov, aby kontaktovali
potenciálnych zákazníkov prostredníctvom operácie „cold calling“. Minister financií 12. novembra
1991 zakázal Alpine Investments telefonicky alebo osobne kontaktovať potenciálnych zákazníkov
bez toho, že by títo zákazníci dali vopred svoj výslovný písomný súhlas, ktorým jej dovoľujú týmto
spôsobom ich kontaktovať.
Alpine Investments podala sťažnosť proti rozhodnutiu ministra, ktoré jej zakazovalo uskutočňovať
„cold calling“.
Minister financií rozhodnutím z 29. apríla 1992 zamietol sťažnosť Alpine Investments. Dňa
26. mája toho istého roku Alpine Investments podala žalobu na College van Beroep.
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORAz 10. mája 1995, C-384/93, Alpine Investments BV
1. Má sa ustanovenie článku 59 Zmluvy EHS vykladať v tom zmysle, že sa týka aj poskytovania
služieb, ktoré poskytovateľ ponúka telefonicky z členského štátu, v ktorom je usadený,
(potenciálnym) zákazníkom usadeným v inom členskom štáte, a vykonáva ich takisto z tohto
členského štátu?
2.
a) Môžu sa záujmy ochrany spotrebiteľa a ochrany dobrej povesti poskytovania finančných
služieb v Holandsku, ktoré sú základom ustanovenia majúceho za cieľ boj proti
nežiadúcemu vývoju v obchode s cennými papiermi, považovať za naliehavý dôvod
všeobecného záujmu, ktorý odôvodňuje prekážku, aká je uvedená v predchádzajúcej
otázke?
b) Má sa ustanovenie o výnimke zakazujúcej takzvaný „cold calling“, považovať za
objektívne potrebné na ochranu vyššie uvedených záujmov a za primerané sledovanému
cieľu?“
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORAz 10. mája 1995, C-384/93, Alpine Investments BV
Článok 59 Zmluvy EHS treba vykladať v tom zmysle, že sa týka služieb, ktoré poskytovateľ ponúka
telefonicky potenciálnym príjemcom usadeným v iných členských štátoch a poskytuje ich bez
opustenia členského štátu, v ktorom je usadený.
Predpisy niektorého členského štátu zakazujúce poskytovateľom služieb usadeným na jeho území
obracať sa s nevyžiadanými telefonátmi na potenciálnych zákazníkov v iných členských štátoch
s cieľom ponúknuť im svoje služby sú obmedzením slobodného poskytovania služieb v zmysle
článku 59 Zmluvy.
Článok 59 Zmluvy nebráni vnútroštátnej úprave, ktorá v záujme ochrany dôvery investorov vo
vnútroštátne finančné trhy zakazuje prax spočívajúcu v nevyžiadaných telefonátoch
potencionálnym zákazníkom s bydliskom v iných členských štátoch s cieľom ponúknuť im služby
spojené s investovaním do termínovaných obchodov s tovarom.
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 26. februára 1991, C-154/89, Turistickí sprievodcovia
Žalobou predloženou v kancelárii Súdneho dvora 2. mája 1989 Komisia žaluje podľa článku 169
Zmluvy o EHS, že zavedením povinnosti turistických sprievodcov sprevádzajúcich skupiny turistov
z iného členského štátu získať licenciu, čo je podmienené získaním určitej kvalifikácie riadne
získanej po úspešnom absolvovaní skúšky, pokiaľ tieto služby pozostávajú zo sprevádzania
turistov na miestach v určitých oblastiach a mestských častiach, okrem múzeí a historických
pamiatok, ktoré možno navštíviť len so špeciálnym sprievodcom si Francúzska republika nesplnila
povinnosť podľa článku 59 Zmluvy o EHS.
turistickí sprievodcovia (uvedení ako „guides-interprčtes”) sú fyzické osoby, ktorých úlohou je
sprevádzať Francúzov alebo iných turistov a najmä uskutočňovať túry so sprievodcom na cestách,
múzeách a historických pamiatkach a vo verejnej doprave.
Komisia argumentovala, že Francúzsko nespĺňa požiadavky práva Spoločenstva, najmä článku 59
Zmluvy o EHS, pokiaľ sa týka ustanovenia o službách turistických sprievodcov, ktorí cestujú so
skupinou turistov z iného členského štátu, keď sa táto služba uskutočňuje v určitých oblastiach
alebo mestských častiach.
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 26. februára 1991, C-154/89, Turistickí sprievodcovia
Aktivity turistického sprievodcu z členského štátu okrem Francúzska, ktorý sprevádza turistov na
organizovanej túre z iného členského štátu do Francúzska môže využiť dve odlišné právne formy.
Cestovná kancelária so sídlom v inom členskom štáte môže zamestnať sprievodcov. V takom
prípade cestovná kancelária poskytuje služby turistom prostredníctvom svojich vlastných
sprievodcov. Cestovná kancelária si tiež môže najať samostatne zárobkovo činných turistických
sprievodcov so sídlom v tomto inom členskom štáte. V takom prípade vykonáva pre cestovnú
kanceláriu službu sprievodca.
Je potrebné určiť, či takéto činnosti patria do rozsahu pôsobnosti článku 59 Zmluvy.
Hoci článok 59 Zmluvy výslovne zvažuje len situáciu osoby, ktorá poskytuje služby, ktorá má sídlo
v členskom štáte inom, ako v ktorom má sídlo príjemca služby, účelom tohto článku však je zrušiť
obmedzenia o voľnom poskytovaní služieb osobami, ktoré nemajú sídlo v štáte, v ktorom sa má
služba uskutočniť. Pokiaľ sa všetky príslušné prvky uvedenej činnosti vykonajú v jednom členskom
štáte, ustanovenia Zmluvy o voľnom poskytovaní služieb sa nemôžu aplikovať
Následkom toho sa ustanovenia článku 59 musia aplikovať vo všetkých prípadoch, keď osoba,
ktorá poskytuje služby ponúka tieto služby v členskom štáte inom ako v tom, kde má sídlo, bez
ohľadu na to, kde majú sídlo príjemcovia služieb.
Keďže v tomto prípade a v obidvoch opísaných situáciách ide o služby v inom členskom štáte ako
v tom, kde má táto osoba sídlo, článok 59 zmluvy sa musí aplikovať.
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 26. februára 1991, C-154/89, Turistickí sprievodcovia
Vyhlasuje, že zavedením ustanovenia o službách turistických sprievodcov, ktorí cestujú so
skupinou turistov z iného členského štátu, kde tieto služby pozostávajú zo sprevádzania
týchto turistov po miestach v určitých oblastiach a mestských častiach mimo múzeí
a historických pamiatok, ktoré možno navštíviť len v sprievode špeciálneho kvalifikovaného
sprievodcu, ktorý má mať licenciu, ktorej vydanie vyžaduje špecifickú kvalifikáciu normálne
získanú po úspešnom zložení skúšky, si francúzska republika nesplnila povinnosti podľa
článku 59 Zmluvy o EHS.
Voľný pohyb tovaručl. 28 až 37 Zmluvy o fungovaní EÚ
Voľný pohyb tovaru (články 28-37 Zmluvy o fungovaní EÚ)
Voľný pohyb tovaru bezprostredne súvisí s vytvorením colnej únie a vnútorného trhu Únie
Základom voľného pohybu tovaru je colná únia
účelom je zabezpečiť ochranu slobodnej súťaže medzi tovarmi obchodovanými v jednotlivých
členských štátoch
Všetky tovary bez ohľadu na ich pôvod aby mali rovnakú príležitosť uspieť na vnútornom trhu Únie
Cieľom je zabezpečiť konkurenciu medzi tovarom z rôznych členských štátov EÚ a zabrániť
akýmkoľvek opatreniam členských štátov, ktoré obmedzujú voľný pohyb tovaru – objem obchodnej
výmeny, alebo zvyšujú ceny tovarov
Nástroje:
odstránením ciel medzi členskými štátmi, zavedením jednotnej colnej sadzby vo vzťahu k tretím
krajinám, zákazom diskriminačných a ochranárskych daní, zákazom akýchkoľvek množstevných
obmedzení vývozu a dovozu
Zmluvná úprava voľného pohybu tovaru –
1. daňové a colné obmedzenia
2. množstevné /kvantitatívne obmedzenia vývozu a dovozu
Voľný pohyb tovaru – vecná pôsobnosť
Režim voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi sa vzťahuje na:
výrobky, ktoré majú svoj pôvod v členských štátoch
výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré sú v členských štátoch vo voľnom obehu
tovar = výrobok
Pojem „výrobok, ktorý má svoj pôvod v členských štátoch“ nie je bližšie definovaný v zmluve – ide
o tovar, ktorý bol získaný na colnom území Únie bez podielu tovaru dovezeného z krajín a území,
ktoré nie sú súčasťou colného územia Únie
Výrobok pochádzajúci z nečlenských štátov je vo voľnom obehu v členských štátoch vtedy, pokiaľ
dovozné formality boli splnené, predpísané clá a poplatky rovnakého účinku boli zaplatené ako iné
splatné a vyrubené clá v tomto členskom štáte, ak sa na tieto výrobky nevzťahuje nárok na plné
alebo čiastočné vrátenie týchto ciel a poplatkov.
Pojem Tovar - definícia
v Zmluve o fungovaní EÚ sa legálna definícia tovaru nenachádza
Judikatúra SD EÚ (ESD)
Pozitívna a negatívna definícia tovaru
tovar – výrobky, ktoré majú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch a ktoré môžu byť predmetom
obchodných transakcií
za tovar sa považuje aj elektrická energia, umelecké predmety, odpad i použité oleje,
počítačové programy a nosiče informácií, mince, ktoré majú zberateľskú hodnotu
za tovar sa nepovažujú výrobky, ktorých výroba alebo predaj sú zakázané, pričom v konkrétnych
prípadoch ide najmä o omamné a psychotropné látky, jedy a prekurzory
(C-7/68 Komisia v. Taliansko a C-2/90 Komisia v. Belgicko, C-6/64 Costa v. ENEL)
Voľný pohyb tovaru – územná pôsobnosť
Voľný pohyb tovaru je primárne zaručený na celom území colnej únie a na území zóny voľného
obchodu
Územím colnej únie je územie definované v colnom sadzobníku – toto územie nie je totožné s
územím členských štátov
(územie členských štátov, krajiny pridružené k niektorému členskému štátu, teritoriálne more,
vnútorné námorné vody a vzdušný priestor členských štátov)
zónou voľného obchodu sú európsky hospodársky priestor – členské štáty, Island, Nórsko,
Lichtenštajsko, zbytky kolónií členských štátov, dohody s tretími štátmi – napr. so Švajčiarskom
Dôsledky voľného pohybu tovaru
dôsledkom voľného pohybu tovaru je zákaz diskriminácie takéhoto tovaru oproti inému tovaru na
vnútornom trhu.
to platí tak pre tovar pochádzajúci z členských štátov Únie, tak pre tovar z tretích štátov vo voľnom
obehu v Únii
v opačnom prípade je s tovarom pri prekročení hranice nakladané ako z tovarom z tretieho štátu a
podlieha platným dovozným formalitám a clám - jednotný colný sadzobník Únie
členský štát môže brániť voľnému pohybu tovaru aktívne – prijímaním opatrení ale i pasívne –
nečinnosťou
členské štáty sú povinné nielen sa zdržať opatrení a praktík prekážajúcich voľnému pohybu ale aj
prijať opatrenia k rešpektovaniu voľného pohybu tovaru na ich území ( Komisia v. Francúzsko
265/95)
Prekážky voľného pohybu tovaru
Prekážky, ktoré bolo resp. je potrebné a
nutné odstrániť:
tarifné prekážky
kvantitatívne obmedzenia
štátne monopoly obchodnej povahy
neoprávnené štátne podpory domácemu podnikaniu
Tarifné prekážky
Tarifné prekážky
exportné a importné clá
poplatky s rovnakým/rovnocenným účinkom ako clo
clá fiškálnej povahy
Článok 28 Zmluvy o fungovaní EÚ
Únia predstavuje colnú úniu, ktorá sa vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel na
dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký
účinok ako clá, ako aj prijatie Spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám
Článok 30 Zmluvy o fungovaní EÚ
Clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým účinkom sa medzi členskými štátmi zakazujú.
Tento zákaz sa vzťahuje taktiež na clá fiškálnej povahy.
Článok 30 ZofEÚ má bezprostredný účinok – Rozsudok ESD Van Gend en Loos
Tarifné prekážky
Zákaz ciel a poplatkov s rovnakým účinkom
Neexistuje výnimka podľa Zmluvy o fungovaní EÚ
Opatrenie ukladajúce clo alebo poplatok s rovnakým účinkom – ex lege zakázané
SD EÚ pripúšťa vo vzťahu k uvedenému všeobecnému zákazu ciel a poplatkov s rovnakým
účinkom výnimky – negatívne vymedzenie poplatku s rovnakým účinkom
Tarifné prekážky
Prostriedkom na ich odstránenie je zavedenie colnej únie (zavedená 1. 7. 1968)
Definícia: colná únia je osobitná forma integrácie, pri ktorej dochádza k spojeniu dvoch alebo
viacerých dovtedy samostatných colných území do jedného colného územia, a to tak, že najmenej
dva štáty medzi sebou zrušia colné poplatky navonok vytvoria jednotné colné územie so
spoločnými colnými sadzbami používanými pri dovoze tovaru z tretích štátov, ktoré nie sú členmi
colnej únie.
Má vplyv na dva okruhy vzťahov:
vzťahy medzi členskými štátmi – dochádza k zrušeniu ciel (sú zakázané všetky clá, poplatky
s rovnocenným/ rovnakým účinkom ako clo a clá fiškálne povahy)
vzťahy k tretím štátom – členské štáty si vytvoria spoločný colný sadzobník vo vzťahu k tretím
štátom.
Tarifné prekážky
Clo: ekonomicko - právny inštitút, ktorý predstavuje osobitný druh povinnej platby vyberanej
v osobitnom konaní od fyzickej osoby a právnickej osoby na základe zákona pri prechode tovaru
cez štátne hranice
Poplatky s rovnakým/rovnocenným účinkom ako clá:
pojem nedefinovaný, obsah je stanovený judikatúrou ESD –
Pozitívna a negatívna definícia
Pozitívne vymedzenie: Je to akýkoľvek peňažný poplatok, ktorý nie je colným poplatkom v pravom
zmysle slova a ktorým je jednostranne zaťažený domáci alebo zahraničný tovar a to z dôvodu
prekročenia štátnej hranice, pričom nie je dôležitá jeho výška, názov, jeho určenie, alebo spôsob
vyberania.
Aj keď nie je diskriminačnej alebo ochranárskej povahy alebo ak výrobok na ktorý je uložený
nesúťaží so žiadnym domácim výrobkom
Tarifné prekážky
Negatívne vymedzenie (judikatúra ESD 46/76 Bauhuis, 132/82 Komisia v. Belgicko, 133/82
Komisia v. Luxembursko, 89/76 Komisia v. Holandsko )
Poplatkom s rovnocenným účinkom ako clo nie je :
1. Odmena za skutočne preukázaná službu, ktorú členský štát
konkrétnym a individuálnym spôsobom poskytol dovozcovi alebo
vývozcovi, pokiaľ výška je primeraná a zodpovedá tejto poskytnutej
službe
2. Poplatok uložený v súvislosti s inšpekciou realizovanou za účelom
splnenia povinností vyplývajúcich z komunitárneho práva –
podmienky – jeho výška neprekračuje skutočné náklady inšpekcie,
inšpekcia je v celej EÚ obligatórna a jednotná pre všetky
predmetné výrobky, je uložená vo všeobecnom záujme Únie a
podporuje voľný pohyb tovarov predovšetkým tým, že neutralizuje
prekážky, ktoré by mohli vzniknúť jednostrannými inšpekčnými
opatreniami.
Tarifné prekážky Vnútorné diskriminačné zdanenie
členské štáty majú vyhradenú právomoc upravovať vlastné dane
majú právo zavádzať nové dane a pozmeňovať úpravu existujúcich daní
Článok 110 a 111 Zmluvy o fungovaní EÚ
žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou
vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce
výrobky
žiaden členský štát nezdaní výrobky iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou, ktorá
nepriamo ochraňuje iné výrobky
uvedené články umožňujú uložiť daň na dovezený tovar, ak domáce tovary podliehajú rovnakým
daniam
zákaz vnútroštátneho diskriminačného zdanenia je nutný, aby daňové konanie nemohlo viesť k
obchádzaniu zákazu ciel medzi členskými štátmi
Tarifné prekážky Vnútorné diskriminačné zdanenie
Dane, ktoré pôsobia v konečnom dôsledku ako clá:
diskriminačné dane – zaťažujú priamo alebo nepriamo výrobky z iných členských štátov vo
väčšom rozsahu ako sú daňovo zaťažené podobné domáce výrobky. Kritériom pre podobnosť
výrobkov – výrobky uspokojujú rovnaké potreby spotrebiteľov
Zakázaná je priama aj nepriama daňová diskriminácia
ochranárske dane – zaťažujú výrobky z iných členských štátov s cieľom ochraňovať domáce –
konkurenčné výrobky
diskriminačné a ochranárske dane sú zakázané
Článok 110 Zmluvy o fungovaní EÚ - je doplnením zákazu ustanoveného čl. 28 a 30 Zmluvy
Rozsudky ESD – zákaz priamej a nepriamej daňovej diskriminácie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA č. 168/78 Komisia v. Francúzsko 1980 Ustanovenie článku 90
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva musí byť interpretované široko, tak aby sa týkalo
všetkých daňových postupov, ktoré sú v nesúlade s princípom rovnakého zaobchádzania s
domácimi výrobkami a dovezenými výrobkami, preto je pojem podobné výrobky nevyhnutné
vykladať s dostatočnou pružnosťou.
Podobnými výrobkami sú výrobky, ktoré majú podobnú charakteristiku a z pohľadu spotrebiteľov
uspokojujú rovnaké potreby. Podobnými výrobkami sú napríklad motorové vozidlá, rôzne druhy
„tvrdého“ alkoholu, ale nie napríklad pivo v komparácií s prívlastkovým vínom.
Súdny dvor pri posudzovaní podobných výrobkov vychádza z rozmanitých faktorov, môže sa
jednať o zaradenie do rovnakej fiškálnej klasifikácie alebo do rovnakého odvetia spoločného trhu,
inokedy zase prihliada na zloženie výrobku, spôsob výroby, či obsah alkoholu.
Vždy sa ale musí jednať o objektívne kritérium, ktorého podstatou nie je totožnosť, ale podobnosť
porovnávaných výrobkov, resp. porovnateľnosť ich použitia spotrebiteľmi.
Tarifné prekážky Vnútorné diskriminačné zdanenie
vnútroštátne opatrenie je buď colným poplatkom a podlieha absolútnemu zákazu podľa článku 30
Zmluvy alebo súčasťou vnútroštátneho daňového systému a podlieha podmienkam čl. 110 Zmluvy
Dovolené vnútroštátne zdanenie – podmienky:
1. Rovnaká výška dane zaťažuje systematicky tovar domáci i
dovezený,
2. Tovary musia byť zdanené podľa rovnakých kritérií a v rovnakom
štádiu obchodovania
3. Daň má rovnaký základ pre domáce i dovezené tovary
Rozsudky ESD – zákaz priamej a nepriamej daňovej diskriminácie
Rozhodnutie ESD č. 21/79 Komisia v. Taliansko, v ktorom sa jednalo o uloženie nižších
daňových sadzieb na regenerovanú naftu ako na obyčajnú naftu, pričom ale dovezená
regenerovaná nafta nepoužívala rovnaké daňové zvýhodnenie ako domáca
Rozhodnutie ESD č. 148/77 Hansen, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že daňové zvýhodnenie
malých producentov ovocného alkoholu sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu i na dovozcov.
Ak by sme chceli zovšeobecniť uvedené skutočnosti, dalo by sa vyvodiť, že o priamej daňovej
diskriminácií hovoríme vždy, ak faktorom zakladajúcim dôvod pre uloženie vyššej dane je pôvod
tovaru.
Rozsudky ESD – zákaz priamej a nepriamej daňovej diskriminácie
Nepriama diskriminácia nastáva v prípadoch, keď je faktorom, na základe ktorého bola uložená
nižšia, či vyššia daň, zdanlivo objektívny ukazovateľ, ktorý však v praxi znamená fiškálne
znevýhodnenie dovezeného tovaru
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORAz 5. februára 1963 C-26/62, Van Gend en Loos
N.V. Algemene Transport- en Expeditie Onderneming van
Gend & Loos a Nederlandse administratie der belastingten
(holandská vnútroštátna daňová správa)
ESD riešil otázku
1. či článok 12 Zmluvy o ES má priamy účinok vo
vnútroštátnom právnom poriadku v tom zmysle, že
príslušníci členských štátov sa môžu na základe tohto
článku domáhať práv, ktoré vnútroštátny súd musí
chrániť.
2. či podľa práva skutočný nárast ciel uložených na určitý
produkt nie v dôsledku zvýšenia sadzby, ale nového
colného zatriedenia produktu - močoviny formaldehydu
dovážaného do Holandska vyplývajúceho zo zmeny jeho
tarifnej kvalifikácie, je v rozpore s článkom 12 Zmluvy o ES.
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORAz 5. februára 1963 C-26/62, Van Gend en Loos
Článok 12 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva vytvára priame účinky
a priznáva jednotlivcom individuálne práva, ktoré musia vnútroštátne súdy chrániť.
Na účel zistenia, či clá a poplatky s rovnakými účinkami boli zvýšené v rozpore so zákazom
obsiahnutým v článku 12 Zmluvy, treba vziať do úvahy clá a poplatky skutočne uplatňované
dotknutým členským štátom ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy.
Také zvýšenie môže vyplývať ako z úpravy sadzby vedúcej k zatriedeniu produktu pod vyššie
spoplatnenú položku, tak aj zo skutočného zvýšenia uplatňovanej colnej sadzby.
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORAz 5. februára 1963 C-26/62, Van Gend en Loos
Bezprostredný účinok umožňuje jednotlivcom dovolávať sa v prípade porušenia ich práv, ktoré im
boli priznané aktom komunitárneho práva, dovolávať sa pred vnútroštátnymi orgánmi tohto aktu
komunitárneho práva, aj keď nie sú priamo adresátmi tohto aktu.
Tento účinok komunitárneho práva nie je zachytený v zakladajúcich zmluvách, vypracoval ho
v rámci svojej judikatúry ESD. Vychádzal zo situácie, keď štát chybne aplikuje komunitárne právo,
alebo si napr. neplní svoju povinnosť vykonať smernicu, alebo je vykonal nesprávne...jednotlivec,
ktorý síce nie je adresátom aktu komunitárneho práva, je v konečnom dôsledku poškodený na
svojich právach, pretože štát si neplní svoje záväzky, z ktorých majú následne vyplynúť práva pre
jeho príslušníkov.
Rozsudky ESD – zákaz priamej a nepriamej daňovej diskriminácie
Rozhodnutie ESD, č. 112/84 Humblot – v ktorom sa jednalo o zdaňovanie motorových vozidiel,
ktoré vychádzalo z progresívneho zdaňovania motorových vozidiel po určitú hranicu výkonu
motora bez ohľadu na skutočnosť, či sa jednalo o dovezené, či domáce motorové vozidlá. Nad
touto hranicou bola daň stanovená paušálne - pevne, ale päťnásobne vyššia ako najvyššia
progresívna daň.
Francúzsko v tomto období nevyrábalo žiadny druh motorového vozidla s výkonom motora, ktoré
by mohlo byť zdaňované paušálnou daňovou sadzbou.
Podľa ESD bola predmetná paušálna daň na vysokovýkonné vozidlá spôsobilá znehodnotiť
výhody, ktoré by niektorým vozidlám dovezeným z iných členských štátov mohli spotrebitelia
pripísať
Súdny dvor sa v rozsudku vyslovil, že čl. 90 Zmluvy o ES zakazuje, aby „vozidlá presahujúce určitú
úroveň výkonu podliehali osobitnej dani, ktorej výška niekoľkonásobne prevyšuje najvyššiu sadzbu
progresívnej dane platnej pre vozidlá s nižším výkonom, ak jedinými vozidlami podliehajúcimi
osobitnej dani sú dovezené vozidlá predovšetkým z iných členských štátov.“
Kvantitatívne obmedzenia
základ pr. úpravy čl. 34 a 35 Zmluvy o fungovaní EÚ
netarifné prekážky voľného pohybu tovaru – dovážaný alebo vyvážaný tovar je zaťažený inak než
priamo finančne
množstevné obmedzenia dovozu a vývozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi
členskými štátmi zakázané.
ide o opatrenia, ktoré znamenajú úplné alebo čiastočné obmedzenie podľa okolností dovozu,
vývozu alebo prevozu tovaru (judikatúra ESD Geddo 2/73)
môžu mať povahu tak legislatívneho ako aj administratívneho opatrenia alebo praxe
povinné licencie ustanovujúce maximálny objem dovezeného alebo vyvezeného tovaru, určenie
percentuálneho limitu objemu vývozu alebo dovozu za daný rok
Kvantitatívne obmedzenia
kvóty sú už historickou prekážkou, zakotvené v právnom akte štátu, t. j. ľahko rozpoznateľné a k
obchádzaniu zákazu nepoužiteľné
problém zostáva pri opatreniach s rovnakým/rovnocenným účinkom ako kvóty – zmluva
neobsahuje ich definíciu
zákaz množstevných/kvantitatívnych obmedzení a opatrení s rovnakým účinkom sa vzťahuje sa na
všetky tovary, ktoré sú legálne vo voľnom obehu v niektorom z členských štátov, vrátane tovarov
pochádzajúcich z tretích krajín, ako aj tovary, ktoré sú cez územie členského štátu iba prevážané,
t. j. tzv. tranzitný tovar
zákaz množstevných/kvantitatívnych obmedzení sa vzťahuje tak na diskriminačné bariéry, t. j.
obmedzenia ako aj na nediskriminačné bariéry, t. j. obmedzenia uplatňované bez zohľadnenia
pôvodu tovaru
ich zákaz Súdny dvor EÚ vykladá extenzívne a výnimky z neho zužujúco
zákaz sa vzťahuje nielen na opatrenia členských štátov, ale aj na akty komunitárnych inštitúcií
Kvantitatívne obmedzenia
Opatrenia s rovnocenným/rovnakým účinkom ako kvóty
nie sú v Zmluve o fungovaní EÚ definované – judikatúra SD EÚ
jednotná definícia nie je ani v judikatúre SD EÚ v rámci ORUKO dovozu a ORUKO vývozu
ORUKO dovozu
obsah pojmu stanovil ESD v prípade Dassonville – opatrenia s rovnocenným/rovnakým účinkom
ako kvóty sú všetky obchodné predpisy prijaté členskými štátmi, ktoré môžu priamo alebo
nepriamo, skutočne alebo potenciálne obmedziť obchodovanie (byť na prekážku obchodu) v rámci
Spoločenstva = formula Dassonville
Kvantitatívne obmedzenia
ORUKO dovozu
znaky:
pričítateľnosť členskému štátu – zákony, podzákonné predpisy, rozhodnutia národných súdov,
akty orgánov miestnej správy, akty verejných inštitúcií na ktoré štát delegoval svoju
právomoc, správne akty a praktiky, akty a rozhodnutia komunitárnych inštitúcií
ohrozenie obchodu – priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potencionálne, na prekážku
obchodovania v rámci/ vo vnútri EÚ – stačí aby opatrenie bolo dočasné, stačí, aby bol pohyb
tovaru obmedzený iba na časti územia členského štátu, na veľkosti prekážky nezáleží, rovnako tak
či je na prospech všetkým alebo niektorým domácim výrobkom
súvislosť s prechodom hranice
môže no nemusí mať diskriminačný charakter
Kvantitatívne obmedzenia
ORUKO môžu byť:
formálne – diskriminačné obmedzenia zahrňujúce opatrenia ukladajúce podmienky výroby,
dovozu, prepravy, uskladnenia a pod. formálne aplikované výlučne na dovezené výrobky z iných
členských štátov,
materiálne - diskriminačné obmedzenia zahrňujúce opatrenia ukladajúce podmienky výroby,
dovozu, prepravy, uskladnenia a pod. formálne aplikované na domáce ako aj na dovezené
výrobky, ale de - facto zaťažujúce len dovezené výrobky
nediskriminačné opatrenia – opatrenie nerozdielne aplikované formálne i materiálne – de iure i
de facto rovnako na domáce i dovezené výrobky z iných členských štátov
Kvantitatívne obmedzenia
Obmedzenie definície ORUKO
Judikatúra ESD Keck
„národné predpisy, ktoré obmedzujú, alebo zakazujú niektoré druhy predaja za
predpokladu, že sa tieto aplikujú na všetkých obchodníkov vykonávajúcich svoje
aktivity na národnom území a že sú tieto predpisy uplatňované rovnakým spôsobom
de iure alebo de facto na obchodovanie domácich výrobkov i výrobkov
pochádzajúcich z iných členských štátov nemôžu byť kvalifikované ako ORUKO,
pokiaľ svojou povahou nie sú schopné zabrániť vstupu tovaru na trh“
Definícia ORUKO bola ESD obmedzená tak, že z ORUKO vyňala nediskriminačné
opatrenia týkajúce sa spôsobu predaja. Opatrenia týkajúce sa vlastností výrobkov sú
zakázané bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú diskriminačnú povahu. Opatrenia
týkajúce sa spôsobu predaja, ktorých účinkom je rozdielne postavenie domácich i
dovážaných výrobkov – diskriminačné opatrenia týkajúce sa spôsobu predaja sú
naďalej zakázané
faktickým dôvodom rozsudku Keck bola skutočnosť, že sa obchodníci často
dovolávali zákazu obmedzení dovozu podľa článku 34 ZofEÚ (28 ZoES), aby
spochybnili akékoľvek predpisy členských štátov týkajúce sa obchodovania
Kvantitatívne obmedzenia
povolené národné obmedzenia, t. j. nie sú ORUKO a nie sú zakázané:
zákaz predaja so stratou (Keck a Mithouard)
obmedzenie predajnej doby – zákaz nedeľných predajov (Punto Casa)
obmedzenie miesta predaja alebo osoby predajcu (Komisia v. Grécko)
obmedzenie niektorých druhov reklamy
cenové kontroly – predaj za ceny s mimoriadne obmedzenou mierou zisku (Belgapom v. ITM
Belgium)
Všetky národné nediskriminačné úpravy obchodovania s
tovarom, ktoré vôbec neblokujú vstup tovaru z členských
štátov na tuzemský trh sú vylúčené z vecnej pôsobnosti ORUKO
Kvantitatívne obmedzenia
Obmedzenie definície ORUKO
2. Judikatúra Cassis de Dijon – pravidlo rozumu
Pod pojem ORUKO nespadajú ani tie obmedzenia predaja, ktoré sa
týkajú vlastností výrobkov, pokiaľ sú kumulatívne splnené
nasledujúce podmienky :
opatrenie je nediskriminačné
dané vlastnosti neboli harmonizavané na komunitárnej úrovni
opatrenie je primerané
na strane štátu existuje kvalifikovaný dôvod – tzv. kategorická
požiadavka pre obmedzenie voľného pohybu tovaru
názor - nejde o obmedzenie pojmu ORUKO ale o výnimku zo
zákazu voľného pohybu tovaru
Kvantitatívne obmedzenia
ORUKO vývozu
„národné opatrenia, ktorých cieľom alebo dôsledkom je obmedziť vývoz tovaru
a vytvoriť tak rozdielne zaobchádzanie medzi vnútorným obchodom jedného
členského štátu a jeho vývozným obchodom tak, aby bola zaistená zvláštna
výhoda domácej – tuzemskej výrobe alebo domácemu - tuzemskému trhu
príslušného štátu v neprospech výroby alebo obchodu iných členských štátov“
(15/79 Groenweld BV, 155/80 Oebel)
Forma opatrení je rovnaká ako u ORUKO dovozu
na rozdiel od ORUKO dovozu sú v rozpore s čl. 35 ZoFEÚ iba
diskriminačné opatrenia vyvolávajúce rozdielne zaobchádzanie medzi
výrobkami určenými k vývozu a tými, s ktorými sa obchoduje vo vnútri
členského štátu.
Táto výnimka však neplatí pre poľnohospodárske výrobky na ktoré sa i v
exportných vzťahoch plne aplikuje doktrína Dassonville a to z dôvodu
nenarušenosti spoločnej regulácie trhu poľnohospodárskymi výrobkami
Kvantitatívne obmedzenia
ORUKO vývozu – zakázané najmä :
exportné licencie a iné podobné konania
povinnosť získať k vývozu výrobku predchádzajúci súhlas správneho orgánu aj keď je udeľovaný
okamžite a pre akékoľvek množstvo tovaru
zvláštne sanitárne kontroly pre vyvážané výrobky
zákaz vývozu tovaru jednotlivcovi, zatiaľ čo oficiálne štátne inštitúcie majú takýto vývoz povolený
Kvantitatívne obmedzenia
ESD sa vyjadril k prípadu obrátenej diskriminácie – ak pre domácich príslušníkov platia prísnejšie
pravidlá ako pre príslušníkov iných členských štátov – podľa vyjadrenia ESD je táto situácia mimo
oblasti komunitárneho práva, a teda prísnejšie pravidlá pre domácich príslušníkov nebudú
hodnotené ako opatrenia s rovnocenným účinkom ako kvóty.
Výnimky zo zákazu kvantitatívnych obmedzení:
Výslovné výnimky - čl. 36 Zmluvy o fungovaní EÚ –
tzv. dôležité požiadavky
2. Sudcovské výnimky – pravidlo rozumu judikatúry ESD
v prípade Cassis de Dijon a následné rozhodnutia
uznávajúce ako dôvody k nediskriminačnému obmedzeniu
voľného pohybu tovaru tzv. kategorické požiadavky
3. obmedzenia povolená na základe súhlasu Rady EÚ
alebo Komisie
4. obmedzenia voľného pohybu zbraní, streliva a
vojnového materiálu
Výnimky zo zákazu kvantitatívnych obmedzení:
Čl 36 Zmluvy o fungovaní EÚ – je možné prijať kvantitatívne
obmedzenia a opatrenia s rovnocenným účinkom, ak je to
odôvodnené dôležitými dôvodmi – stanovené taxatívne:
verejná morálka
verejný poriadok a verejná bezpečnosť
ochrana zdravia a života ľudí a zvierat
ochrana rastlín
ochrana národného kultúrneho bohatstva
ochrana priemyselného a obchodného vlastníctva
Podmienkou odvolania sa na tieto dôvody je, že nesmú byť
prostriedkom svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania
obchodu medzi členskými štátmi.
Výnimky zo zákazu kvantitatívnych obmedzení:
Obmedzenie voľného pohybu tovaru kvôli tzv.
kategorickým požiadavkám podľa judikatúry Cassis de
Dijon – tzv. „pravidlo rozumu“
Pravidlo rozumu stanovilo zásadu, že výrobok vyrobený v niektorom členskom štáte v súlade s
jeho technickými normami a uvedený tam do voľného obehu je voľne obchodovateľný na celom
území EÚ.
Výnimkou z tejto zásady sú prípady, keď medzi členskými štátmi nedošlo k harmonizácii
národných noriem pre výrobky toho istého druhu – situácie, ktoré zostávajú v právomoci úpravy
členských štátov a týkajú sa legitímnych cieľov verejného záujmu – kategorických požiadaviek
Výnimky zo zákazu kvantitatívnych obmedzení:
Rozhodnutie ESD v prípade Cassis de Dijon a ďalšie rozhodnutia ESD – kvantitatívne obmedzenia
a opatrenia s rovnocenným účinkom je možné použiť, ak existujú legitímne ciele verejného záujmu
– tzv. kategorické požiadavky,
Kategorické požiadavky nie sú stanovené taxatívne a vyplývajú z rozhodnutí ESD
Kategorickými požiadavkami sú : ochrana spotrebiteľa, zákaz napodobňovania iných výrobkov,
poctivosť obchodných transakcií, ochrana zdravia, boj proti inflácii, sloboda vyjadrovania, ochrana
kultúry, ochrana pracovníkov, sloboda zhromažďovania a mnohé ďalšie.
Rozsudok ESD Dassonville 8/74
V r. 1970 Gustave Dassonville, veľkoobchodník vo Francúzsku, a jeho nadriadený Benoit
Dassonville, ktorý riadil otcovu pobočku v Belgicku, doviezol do Belgicka "Scotch Whisky" pod
označením "Johnnie Walker" a "Vat 69", ktorú Gustave Dassonville kúpil od francúzskych
dovozcov a distribútorov týchto značiek whisky. Na hraniciach Dassonvillovci uplatnili, s ohľadom
na predaj v Belgicku označenie, ktoré spočívalo vo vytlačenom nápisu "British Customs Certificate
of Origin" (Britské colné osvedčenie pôvodu) doplnené ručne písanou poznámkou, uvádzajúcou
číslo a dátum dokladu o spotrebnej dani podľa registra. Tento doklad o spotrebnej dani bol podľa
francúzského práva úradným dokumentom, ktorý podľa francúzského práva, musí doprevádzať
výrobok majúci označenie pôvodu. Francúzsko nepožaduje osvědčenie o pôvode u "Scotch
Whisky". I keď tovar bol riadne dovezený do Belgicka na základe francúzskych dokladov a
prepustený colne ako „tovar Společenstva", belgické úrady rozhodli, že tieto doklady úplne
nesplňajú požiadavky belgického práva.
Rozsudok ESD Dassonville 8/74
Na základe tohto výkladu státny zástupca inicioval konanie proti Dassonvillovcom pred súdom.
Tvrdil, že:
pripojené podvrhy či vyššie uvedené dodatočné označenie fliaš má podvodný účel a má vyvolať
dojem, že dovozcovia vlastnia doklad osvedčujúci pôvod whisky a že porušili belgické právo tým,
že vedome dovážali, predávali a prepravovali za účelom predaja a dodávky whisky, bez toho aby
táto whisky bola doplnená úřadným dokladom osvedčujúcim právo k použitiu takéhoto označenia.
Dassonvillovci tvrdili, že interpretácia ustanovení belgického práva tak, ako je uskutočňovaná
belgickými úradmi, je v rozpore so zákazom kvantitativnych obmezdení a opatrení s rovnocenným
účinkom zakotveným v čl. 30 an. Zmluvy EHS
Rozsudok ESD Dassonville 8/74
Všetky obchodné pravidla upravené právom členských štátov, ktoré priamo alebo nepriamo,
skutočne alebo potenciálne bráni obchodu medzi členskými štátmi, je nutné považovať za
opatrenia majúce rovnocenný účinok ako kvantitatívne obmedzenie.
Pokiaľ členský štát v situácii, keď neexistuje komunitárny systém zaručujúci spotrebiteľom
autentickosť označení pôvodu, príjme opatrenia, ktoré majú zabrániť nekalým praktikám v tejto
oblasti, tak tieto opatrenia musia spĺňať podmienku, že sú primerané a že požadované dôkazy nie
sú takej povahy, že by mohli brániť obchodu medzi členskými štátmi a musia byť dostupné pre
všetkých občanov členských štátov Spoločenstva.
požiadavky členského štátu, týkajúce sa autentickosti označení pôvodu, ktoré môže obtiažne splniť
dovozca autentického výrobku, ktorý bol už uvedený riadnym spôsobom na trh iného členského
štátu, ako je schopný ich splniť priamy dovozca rovnakého výrobku zo štátu pôvodu, sú
požiadavky, ktoré majú rovnocenný účinok ako kvantitatívne obmedzenia
Rozsudok Cassis de Dijon 120/78
Hlavnou činnosťou spoločnosti REWE - Zentral AG bol dovoz tovaru z ostatných členských štátov
Spoločenstva. V roku 1976 žiadala táto spoločnosť o povolenie u Bundesmonopolverwaltung für
Branntwein (Federálneho monopolu pre liehoviny) doviesť z Francúzska, za účelom marketingu v
Spolkovej republike Nemecko, určité druhy liehových nápojov vrátane likéru "Cassis de Dijon"
obsahujúceho 15 - 20 % alkoholu. V tom istom roku, t. j. V roku 1976 Bundesmonopolverwaltung
informoval REWE, že "Cassis de Dijon", ktorý chce doviesť, nemôže byť v Spolkovej republike
Nemecko predávaný, pretože čl. 100 odst. 3 Branntweinmonopolgesetz (Zákon o štátnom
monopolu liehovin) stanovuje, že v štáte môžu byť predávané iba liehoviny majúce obsah
minimálne 32 % alkoholu. REWE podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu u správneho súdu
Rozsudok Cassis de Dijon 120/78
Je treba pojem opatrenie majúce rovnocenný účinok ako kvantitatívne obmedzenie na dovoz
obsiahnutý v čl. 30 Zmluvy EHS vykladať tak, že ustanovenie určujúce minimálny obsah alkoholu v
liehovinách určených ku konzumácii, obsiahnuté v zákone o štátnom monopolu liehovin, v
dôsledku ktorého tradičný produkt z iného členského štátu, u ktorého je obsah alkoholu nižší ako je
takto stanovený, nemôže byť uvedený na trh v Spolkovej republike Nemecko, je ustanovením,
ktoré spadá pod takto vymedzený pojem ?
V tejto súvislosti musí byť zodpovedaná otázka týkajúca sa pojmu "opatrenia s rovnocenným
účinkom ako kvantitatívne obmedzenie dovozu" obsiahnutého v čl. 30 Zmluvy, a to tak, že
stanovenie minimálneho obsahu alkoholu v alkoholických nápojoch, určených ku konzumácii
prostredníctvom národných predpisov je takým zakázaným obmezením, ktoré má toto ustanovenie
Zmluvy na mysli, pokiaľ sa dotýka dovozu alkoholických nápojov vyrobených a obchodovaných v
súlade s právom v inom členskom štáte.
Rozsudok Cassis de Dijon 120/78
akýkoľvek výrobok vyrobený a obchodovaný v súlade s právom v jednom členskom štáte, musí byť
všeobecne pripustený na trh iného členského štátu. Technické a obchodné normy, teda také, ktoré
sú rovnako aplikováné na tovar domácej výroby a dovezené výrobky, môžu byť prekážkou
obchodu iba vtedy, pokiaľ neexistuje relevantná komunitárna úprava a pokiaľ takéto normy sú
nevyhnutné k zajisteniu zákonných požiadaviek a slúžia účelom verejného záujmu, ktorého sú
podstatnou zárukou. Tento účel musí byť tak závažný, aby prevážil pravidlá voľného pohybu
tovaru, ktoré sú základným princípom Spoločenstva.
Rozsudky ESD
DASSONVILLE 8/74: „Všetky pravidlá, ktoré obmedzujú obchod, priamo, alebo nepriamo,
momentálne, alebo potenciálne, sú neprípustné“
KECK 267/91: „Kvantitatívne obmedzenia sú tie, ktoré majú priamy súvis s tovarom, nevzťahujú sa
na obmedzenie spôsobu predaja“
BUY IRISH 249/81: „Aj kampaň vlády za kúpu domácich výrobkov, je považovaná za obmedzenie
importu, pretože nepriamo nabáda k nekupovaniu importovaných výrobkov“
CASSIS DE DIJON 120/78: „Neexistuje platný dôvod, pre ktorý by nemali byť produkty vyrobené,
alebo predávané v jednom členskom štáte, pripustené na trh iného členského štátu“
Štátne monopoly obchodnej povahy
Štátne monopoly obchodnej povahy:
Monopol vo všeobecnosti je dominantné postavenie, ktoré umožňuje správať sa na trhu nezávisle
bez ohľadu na ostatných účastníkov trhu.
O štátny obchodný monopol ide vtedy, ak je založený podnik štátom a štát sa tak podieľa na
podnikateľskej obchodnej činnosti, pričom významne ovplyvňuje dovoz alebo vývoz medzi
členskými štátmi (zvyčajne železnice, spoje, energetika, výroba liehovín, výroba tabaku, pošta…)
tieto štátne monopoly nie sú zmluvou zakázané, ale je povinnosť prispôsobiť ich tak, aby
v podmienkach nákupu a odbytu medzi príslušníkmi členských štátov neexistovala diskriminácia.
Štátne monopoly obchodnej povahy čl. 37 Zmluvy o fungovaní EÚ
1. Členské štáty prispôsobia štátne monopoly obchodnej povahy tak, aby v podmienkach nákupu a
odbytu medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov neexistovala diskriminácia.
Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na každý orgán, prostredníctvom ktorého členský štát
právne alebo fakticky, priamo alebo nepriamo kontroluje, riadi alebo významne
ovplyvňuje dovoz alebo vývoz medzi členskými štátmi. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na
monopoly, ktoré štát zveril iným subjektom.
2. Členské štáty upustia od akéhokoľvek nového opatrenia, ktoré je v rozpore so zásadami
stanovenými v odseku 1 alebo ktoré obmedzuje dosah článkov týkajúcich sa zákazu ciel
množstevných obmedzení medzi členskými štátmi.
Voľný pohyb osôb(Free movement of persons; Personenfreizügigkeit)
Voľný pohyb osôb a občianstvo
Zmluva o fungovaní Európskej únie
Tretia časť („Vnútorné politiky a činnosti Únie“) – Hlava IV („Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu“)
– Kapitola 1 („Pracovníci“)
Čl. 45 – 48 ZFEÚ
+ Čl. 3 ZEÚ
Druhá časť („Nediskriminácia a občianstvo Únie“)
Čl. 18 – 25 ZFEÚ
+ Čl. 2 a 9 ZEÚ
Občianstvo Únie
Čo je občianstvo?
Kto je občan Únie? Aký má charakter občianstvo?
Čl. 2 ZEÚ: Únia dodržiava pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov, ktorým sa
dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. Občanom Únie je
každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne
občianstvo a nenahrádza ho.
Čl. 20 (1) ZFEÚ: Týmto sa ustanovuje občianstvo únie. Občanom únie je každá osoba, ktorá má
štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.
Práva občana EÚ podľa Zmluvy:
Všeobecný zákaz diskriminácie – čl. 18 ZFEÚ: V rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli
dotknuté ich osobitné ustanovenia akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je
zakázaná.
Slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov – čl. 20(2)a; čl. 21 ZFEÚ
Aktívne a pasívne volebné právo do EP – čl. 20(2)b; čl. 22(2) ZFEÚ
Zákon č. 331/2003 Z.z. o voľbách do Európskeho parlamentu
Aktívne a pasívne volebné právo do orgánov miestnej samosprávy v mieste bydliska – čl.
20(2)b; čl. 22(1) ZFEÚ
Zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávy obcí
Zákon č. 303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov
Požívanie ochrany diplomatických a konzulárnych orgánov iného členského štátu v
zahraničí, ak absentuje ich vlastný – čl. 20(2)c; čl. 23 ZFEÚ
Petičné právo k EP – čl. 20(2)d; čl. 227 ZFEÚ
Prístup k Európskemu ombudsmanovi – čl. 20(2)d; čl. 228 ZFEÚ
Informačné právo (všetky inštitúcie a orgány EÚ) v ktoromkoľvek jazyku zmlúv – čl. 20(2)d
ZFEÚ
Nariadenie 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom EP, Rady a EK
Práva vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie
Voľný pohyb osôb: všeobecne, základné pramene
Historicky v rozsahu potrebnom na realizáciu ekonomických práv
V súčasnosti i pre neekonomické účely – sociálna a kultúrna interakcia
Základná sloboda fundamentálneho významu (ESD)
Čl. 21 ZFEÚ: Každý občan únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských
štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach
prijatých na ich vykonanie.
Čl. 45 (3) ZFEÚ – vo vzťahu k realizácii pracovnej činnosti
Smernica EP a Rady 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa
pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov
Úplná sloboda pohybu osôb sa realizuje:
odstránením formálnych prekážok
(právne a administratívne obmedzenia zamestnávania alebo podnikania)
odstránením materiálnych prekážok
(kontroly na vnútorných hraniciach medzi členskými štátmi)
odstránením fiskálnych prekážok
(obmedzenia resp. ťažkosti vyplývajúce z rozdielnych daňových predpisov a predpisov
sociálneho zabezpečenia)
Osoby požívajúce práva
Primárni beneficienti:
Občania EÚ (spôsob nadobudnutia občianstva irelevantný)
Sekundárni beneficienti:
Rodinní príslušníci (bezvýhradne):
Manželský partner;
Registrovaný partner (ak hostiteľský štát uznáva za rovnocenné);
Priami potomkovia (i) do 21r., alebo (ii) nezaopatrení, vrátane potomkov partnera;
Závislí predkovia a závislí predkovia partnera
Ďalší – podliehajúci preskúmaniu:
Iní rodinní príslušníci, ktorí sú v krajine, z ktorej prišli nezaopatrenými osobami alebo
členmi domácnosti občana, alebo ak vážne zdravotné dôvody prísne vyžadujú osobnú
starostlivosť;
Partner s riadne osvedčeným trvalým vzťahom
Obsah práv
Výklad práv extenzívne, obmedzení reštriktívne
Smernica 2004/38 – komplexná úprava, zrušila a nahradila početné smernice
Právo výstupu a vstupu (kapitola II)
Výstup: platný preukaz/pas; výstupné víza a iné formality zakázané
Vstup:
Občania - vstupné víza a iné formality zakázané (povolená len požiadavka na ohlásenie
prítomnosti v primeranom čase)
Rodinní príslušníci – víza bezplatne a v zrýchlenom postupe
Právo pobytu (kapitola III)
Pobyt do troch mesiacov – bez akýchkoľvek podmienok
Pobyt na viac ako 3 mesiace (občania), ak:
Pracovníci alebo SZČO; alebo
Majú dostatočné zdroje pre seba a príslušníkov, aby sa nestali záťažou sociálneho systému a majú
komplexné zdravotné poistenie; alebo
Zapísaní študenti, ktorí majú komplexné zdravotné poistenie a prostredníctvom vyhlásenia
preukážu, že majú dostatočné zdroje, aby sa nestali záťažou sociálneho systému (znížená miera
dokazovania); alebo
Rodinní príslušníci občanov uvedených vyššie.
Smernica zakotvuje po zániku štatútu pracovníka/SZČO fikciu predĺženia tohto štatútu podľa
rôznych kritérií (čl. 7 ods. 3)
Pobyt rod. Príslušníkov - neobčanov:
Pobytový preukaz - pre občana EÚ, ak plánovaný pobyt je viac ako 3 mesiace (uľahčuje pohyb,
preukazuje oprávnenie)
Zachovanie práva pobytu:
Čl. 12 a 13 stanovuje, kedy a za akých podmienok sa právo pobytu rodinných príslušníkov
predlžuje po úmrtí alebo odchode občana od ktorého svoje práva odvodzovali, v prípade rozvodu,
anulovania manželstva, ukončenia registrovaného partnerstva (pred získaním práva na trvalý
pobyt) – odlišné podmienky pre občanov a neobčanov
Právo trvalého pobytu (kapitola IV)
Po 5 rokoch nepretržitého pobytu, vrátane rodinných príslušníkov neobčanov, ak sa legálne
zdržiavali
Osobitné kategórie kratšiu lehotu (dôchodok, pracovný úraz, choroba z povolania), osobitná
úprava pri úmrtí
Súvisiace práva
Rodinní príslušníci (najmä neobčania) právo sa v hostiteľskom štáte zamestnať
Rovnaké zaobchádzanie (aj neobčania)
Obmedzenia práv podľa smernice
Verejný záujem a verejná bezpečnosť
Zásada úmernosti
Z osobného správania jednotlivca
Trestné činy/priestupky z minulosti samé o sebe nepostačujú
Skutočnú, existujúcu a dostatočne závažnú hrozbu
Ochrana proti vyhosteniu:
Zohľadniť najmä: dĺžku pobytu, vek, zdravotný stav, rodinnú a ekonomickú situáciu, integráciu v
spoločnosti, väzby s krajinou pôvodu
Nesmie, ak má právo trvalého pobytu, okrem vážnych dôvodov verejného záujmu alebo verejnej
bezpečnosti
Nesmie, okrem zásadne dôležitých dôvodov verejnej bezpečnosti (nie verejného záujmu), proti
občanovi, ak sa zdržiaval 10 rokov alebo ak ide o maloleté dieťa, iba že by to bolo potrebné v
najlepšiom záujme dieťaťa
Verejné zdravie
Choroby s epidemickým potenciálom, infekčné a nákazlivé parazitické ochorenia, ak podliehajú
ochranným opatreniam aj proti vlastným občanom
Vyžadovať lekársku prehliadku len pri vážnych náznakoch potreby
Choroby po 3 mesiacoch od príchodu nie sú dôvodom
Prípady - Zneužívanie práv
Zneužívanie práv/Podvod – čl. 35 smernice:
Členské štáty môžu prijať potrebné opatrenia na odmietnutie,ukončenie alebo zrušenie
akéhokoľvek práva priznaného podľatejto smernice v prípade zneužívania práv alebo
podvodu, ako napríklad manželstvá z rozumu. Všetky takéto opatrenia musia byť
primerané a podliehať procedurálnym ochranám stanoveným v článkoch 30 a 31.
Podvod:
Úmyselné oklamanie alebo ľstivé uvedenie do omylu na účel získania práva na voľný pohyb a
pobyt
Zneužívanie:
Vykonštruované konanie, ktoré má slúžiť výlučne na účel získania práva na voľný pohyb a pobyt,
ktoré síce formálne spĺňa podmienky stanovené, avšak nie je v súlade s účelom týchto pravidiel
Účelové manželstvo:
SK: „manželstvá z rozumu“ – nepresný preklad
ENG: marriages of convenience
DE: (Eingehung von) Scheinehen
FR: les mariages de complaisance
Modelový príklad (správa EK):
S., štátnej príslušníčke z tretej krajiny, bolo nariadené, aby do jedného mesiaca opustila
územie, pretože uplynula platnosť jej turistického víza. O dva týždne sa vydala za O.,
štátneho príslušníka EÚ, ktorý práve prišiel do hostiteľského členského štátu. Orgány majú
podozrenie, že toto manželstvo mohlo byť uzavreté len na účel vyhnutia sa vyhosteniu.
Kontaktujú orgány v členskom štáte, ktorého štátnym príslušníkom je O., a zistia, že po
uzavretí manželstva bol jeho rodinný obchod konečne schopný zaplatiť dlh vo výške 5000
EUR, ktorý predtým nebol schopný zaplatiť dva roky.
Orgány pozvú novomanželov na pohovor, počas ktorého zistia, že O. už medzičasom
odišiel z hostiteľského členského štátu a vrátil sa domov do práce, ďalej že pár sa
nedokáže dorozumieť spoločným jazykom a že sa stretli po prvýkrát týždeň pred uzavretím
manželstva. Existujú závažné indície, že pár možno uzavrel manželstvo výlučne na účel
obídenia vnútroštátnych právnych predpisov o prisťahovalectve.
Pôsobnosť EP a zneužívanie
Čl 3 ods.1:
„Táto smernica sa uplatňuje na všetkých občanov Únie, ktorí sa pohybujú alebo zdržiavajú
v členskom štáte inom, ako je členský štát, ktorého štátnymi príslušníkmi sú, a na ich
rodinných príslušníkov, ako sú definovaní v bode 2 článku 2, ktorí ich sprevádzajú,alebo sa
k nim pripájajú.”
=> práva sekundárnych sa uplatnia až pri výkone primárnymi; v domovskom štáte sa teda
neuplatňujú – okrem prípadu návratu z výkonu tohto práva zo zahraničia
Levin case (53/81)
Pani Levin (UK) manželka neobčana – žiadosť o pobyt v NL
Ot.:Práca na čiastočný úväzok s príjmom pod životným minimom
Spĺňa kritéria pracovníka – musí sa vykladať jednotne a členské štáty nemôžu určiť minimálne
požiadavky na príjem, čím by sa EP obchádzalo
Štáty môžu skúmať, či ide o skutočnú a prospešnú (efektívnu) aktivitu
Ot.: Ak je hlavným podnetom iný dôvod ako vlastná pracovná aktivita?
Motív je nerozhodný, ak vykonáva skutočnú a efektívnu prácu
Akrich case (C-109/01)
Pán Akrich – neobčan, 2x vyhostený z UK, nelegálne sa vrátil a oženil sa s občiankou UK (Helina
Jazdzewska); vyhostený do Dublinu
V Dubline sa usadila manželka. Ona pracovala na plný úväzok na dobu určitú, on agentúrne. Po
asi roku požiadali o zrušenie rozhodnutia o vyhostení s cieľom vrátiť sa.
Ot. – ide o zneužívanie práva? Aký vplyv má dočasnosť práce a pobytu?
Motív nie je relevantný (súlad s Levin), ani v prípade, ak sa premiestnili do iného štátu s tým, aby
výhody EP využili pri návrate do pôvodného štátu
Výhody sa neuplatnia, ak ide o dohodnutý sobáš s cieľom obísť ustanovenia vnútroštátneho práva
o pobyte cudzincov
Podmieňuje právo neobčana tým, že mal legálny pobyt v inom štáte (z toho hľadiska, aby občan
nebol odradzovaný od voľného pohybu – ak manžel ani nemal predtým pobyt v EÚ, nepriznaním
práva manželovi občan nebude odradzovaný od voľného pohybu, nakoľko ich status a
(ne)možnosť spoločne žiť sa nemení)
Napriek tomu, štát má zohľadniť právo na rodinný život v zmysle EDĽP, ak ide o skutočný sobáš
Odklon od veci Akrich
Yunying Jia (C-1/05)
Nutnosť skoršieho legálneho pobytu nie je uložená európskym právom
„podmienka skoršieho legálneho pobytu/.../vyjadrená v už citovanom rozsudku Akrich, nemôže byť
prenesená na túto právnu vec“.
Pani Jia sa legálne nachádzala vo Švédsku, keď podávala svoju žiadosť (vstup mala povolený na
základe turistických víz)
Metock a i. (C-127/08)
žiadne ustanovenie smernice 2004/38 neviaže uplatnenie tejto smernice na podmienku, aby sa
predtým zdržiavali v členskom štáte.
Čl.5 (2): „Rodinní príslušníci, ktorí nie sú štátni príslušníci členského štátu, musia mať iba vstupné
vízum v súlade s nariadením (ES) č. 539/2001, alebo prípadne v súlade s vnútroštátnou
legislatívou. Na účely tejto smernice vlastnenie platného pobytového preukazu uvedeného v
článku 10 oslobodzuje takýchto rodinných príslušníkov od vízovej požiadavky.“
článok 5 ods. 2 smernice stanovuje, že rodinní príslušníci občana musia mať vstupné vízum,
pokiaľ nemajú platný pobytový preukaz – to dokazuje, že smernica sa tiež môže uplatňovať na
rodinných príslušníkov, ktorí sa legálne nezdržiavali v inom členskom štáte.
...Metock a i.
Čl. 10 (2): „Na účely vydania pobytového preukazu môžu členské štáty požadovať nasledujúce
doklady:
a) platný pas;
b) doklad osvedčujúci existenciu rodinného vzťahu alebo registrovaného partnerstva;
c) registračné potvrdenie alebo, v prípade neexistencie registračného systému, akýkoľvek
dôkaz pobytu v hostiteľskom členskom štáte občana Únie, ktorého sprevádzajú, alebo ku
ktorému sa pripájajú;
d) v prípadoch spadajúcich pod body c) a d) článku 2 ods. 2 dokumentačné dôkazy, že
uvedené podmienky sú splnené;
e) v prípadoch spadajúcich pod článok 3 ods. 2 písm. a) doklad vydaný príslušným úradom
v krajine pôvodu alebo krajine, odkiaľ prichádzajú, potvrdzujúci, že sú osobami závislými
od občana Únie, alebo sú členmi domácnosti občana Únie, alebo dôkaz o existencii
vážnych zdravotných dôvodov, ktoré prísnevyžadujú osobnú starostlivosť rodinného
príslušníka občanom Únie;
f) v prípadoch spadajúcich pod článok 3 ods. 2 písm. b) dôkaz o existencii trvalého vzťahu
s občanom Únie.“
článok 10 ods. 2 taxatívne vymenováva dokumenty, ktoré môžu byť na účely vydania pobytového
preukazu požadované; nestanovuje možnosť, aby hostiteľský štát požadoval dokumenty
preukazujúce prípadný predchádzajúci legálny pobyt v inom členskom štáte
...Metock a i.
„Je pravda, že Súdny dvor v rozsudku Akrich rozhodol, že na využitie práv stanovených v článku
10 nariadenia č. 1612/68 sa musí štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je manželským partnerom
občana Únie, legálne zdržiavať v niektorom členskom štáte, pokiaľ sa presúva do iného členského
štátu, do ktorého migroval alebo migruje občan Únie. Tento záver však treba prehodnotiť. Využitie
takýchto práv nemôže závisieť od predchádzajúceho legálneho pobytu takéhoto manželského
partnera v inom členskom štáte.
Odmietnutie hostiteľského štátu udeliť právo vstupu a pobytu rodinným príslušníkom občana Únie
môže tohto občana odrádzať od premiestnenia sa alebo zdržiavania sa v tomto členskom štáte,
a to aj pokiaľ sa členovia jeho rodiny už nelegálne zdržiavajú na území iného členského štátu.
Prípady – ďalšie otázky
Yunying Jia (C-1/05)
Čl. 2(2)c) smernice: „Rodinný príslušník“ znamená: závislí priami príbuzní po vzostupnej línii a
takéto osoby manželského partnera alebo partnera, ako je definovaný v bode b).
Ot. –Čo sa rozumie pod závislosťou? Je dôvod závislosti relevantný?
Postavenie člena rodiny, „ktorý je závislý“, vyplýva zo skutkovej situácie, ktorú charakterizuje
okolnosť, že hmotná podpora člena rodiny je zabezpečená štátnym príslušníkom Spoločenstva
Nie je nutné určiť dôvody, pre ktoré sa domáha tejto podpory, a pýtať sa, či dotknutá osoba dokáže
uspokojiť svoje potreby na základe výkonu odmeňovanej činnosti. Tento výklad obzvlášť vyžaduje
zásada, podľa ktorej sa ustanovenia, ktoré sa týkajú slobody pohybu pracovníkov, časť základov
Spoločenstva, majú vykladať široko
Aby uspokojoval svoje základné potreby
...Yunying Jia
Ot.: Ako posudzovať závislosť - k akému obdobiu a v akom štáte?
SK: „vyžaduje hmotnú podporu od tohto štátneho príslušníka alebo od jeho manžela preto, aby
uspokojoval svoje základné potreby v štáte pôvodu alebo príchodu tohto člena rodiny v čase, keď
podáva žiadosť o začlenenie sa do rodiny zmienených štátnych príslušníkov“
DE: „der materiellen Unterstützung durch diesen Gemeinschaftsangehörigen oder dessen
Ehegatten bedarf, um seine Grundbedürfnisse in seinem Herkunftsstaat in dem Zeitpunkt zu
decken, in dem er beantragt, dem Gemeinschaftsangehörigen zu folgen.“
ENG: „need the material support of that Community national or his or her spouse in order to meet
their essential needs in the State of origin of those family members or the State from which they
have come at the time when they apply to join the Community national.“
CZ: „nezbytně potřebuje materiální podporu od tohoto příslušníka Společenství nebo jeho manžela
či manželky k tomu, aby mohl uspokojovat své základní potřeby ve státě svého původu nebo ve
státě svého posledního pobytu v okamžiku, kdy žádá o připojení se k uvedenému příslušníkovi
Společenství.
Van Duyn (41/74) - ! Relevantné pre priamy účinok smerníc!
UK odmietlo povoliť vstup na územie Holanďanke Yvonne van Duyn na účely výkonu zamestnania
– sekretárky v scientologickej cirkvi
Členský štát, odvolávajúc sa na verejný poriadok, môže vziať do úvahy ako relevantné osobné
správanie dotknutej osoby tú skutočnosť, že táto osoba je členkou skupiny alebo organizácie,
ktorej aktivity považuje členský štát za sociálnu hrozbu, a to bez toho, aby táto skupina alebo
organizácia bola zakázaná a tiež bez ohľadu na to, že vlastným občanom neukladá žiadne
obmedzenia v súvislosti s výkonom podobných aktivít v rámci tej istej skupiny alebo organizácie.
Príslušnosť v minulosti nemôže byť v zásade takýmto dôvodom; aktuálna príslušnosť áno, (najmä)
ak zahŕňa účasť na aktivitách skupiny alebo organizácie, ako aj stotožnenie sa s jej cieľmi a
úmyslami, sa môže považovať za prejav vôle osoby, a teda za súčasť osobného správania.
Zásadný prínos prípadu – vyslovenie priameho účinku smerníc, pričom jednotlivcom adresovaných
práv sa títo môžu dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi a inými orgánmi, ktoré sú povinné ich
chrániť. Užitočný účinok (záväznej) smernice by bol oslabený, ak by sa jednotlivcom bránilo
odvolávať na tento akt. V záujme právnej istoty dotknutých osôb treba, aby sa tejto povinnosti
(štátu) mohli dovolávať, hoci vyplýva z normatívneho aktu, ktorý ako celok nemá priamy účinok a
nie je priamo aplikovateľný.
Bidar (C-209/03)
Podpora určená na pokrytie životných nákladov a poskytnutá buď vo forme dotovaných pôžičiek,
alebo štipendií študentom zdržiavajúcim sa legálne na území hostiteľského členského štátu, patrí
do rozsahu pôsobnosti Zmluvy s cieľom zakázať diskrimináciu
Pokiaľ ide o podporu na pokrytie životných nákladov študentov, je legitímne, že členský štát
poskytne takúto podporu iba študentom, ktorí preukážu istý stupeň integrácie do spoločnosti tohto
členského štátu. V tomto kontexte by však členský štát nemal od dotknutých študentov požadovať,
aby mali spojenie s jeho trhom práce. Za istý stupeň integrácie možno považovať, ak sa
predmetný študent počas istej doby zdržiaval v hostiteľskom členskom štáte
odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá priznáva študentom právo na podporu na pokrytie
životných nákladov, len keď sa usadili v hostiteľskom členskom štáte, vylučujúc tak, že by štátny
príslušník iného členského štátu mohol získať ako študent štatút usadenej osoby, aj keď sa tam
tento štátny príslušník zdržiava legálne a uskutočnil podstatnú časť stredoškolského štúdia
v hostiteľskom členskom štáte a má tak reálne spojenie so spoločnosťou tohto štátu.
Grzelczyk (C-184/99)
Študent belgickej štátnej príslušnosti, ktorý nie je pracovníkom v zmysle nariadenia č. 1612/68
a ktorý je v rovnakej situácii ako pán Grzelczyk, splnil potrebné podmienky na poberanie
minimexu. Skutočnosť, že pán Grzelczyk nemá belgickú štátnu príslušnosť, je prekážkou pre
priznanie minimexu, z čoho možno ustáliť, že ide o diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti.
Poberanie sociálnej dávky z nepríspevkového systému (takej ako je minimex) pod podmienkou,
pokiaľ ide o iných štátnych príslušníkov členských štátov ako hostiteľského štátu, na ktorého území
majú legálny pobyt, že títo štátni príslušníci patria do pôsobnosti nariadenia č. 1612/68, pričom
žiadna obdobná podmienka sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov hostiteľského členského štátu,
je v rozpore s článkami 6 a 8 Zmluvy.
Calfa (C-348/96)
Ms. Calfa, an Italian national, was charged with possession and use of prohibited drugs while
staying as a tourist in Crete. The Criminal Court of First Instance at Heraklion found her guilty of an
offence under the law on drugs, sentenced her to three months' imprisonment and ordered her to
be expelled for life from Greek territory.
Although in principle criminal legislation is a matter for which the Member States are responsible,
the Court has consistently held that Community law sets certain limits to their power, and such
legislation may not restrict the fundamental freedoms guaranteed by Community law
Article 56 permits Member States to adopt, with respect to nationals of other Member States, and
in particular on the grounds of public policy, measures which they cannot apply to their own
nationals, inasmuch as they have no authority to expel the latter from the territory or to deny them
access thereto
...Calfa
Articles 48, 52 and 59 of the Treaty and Article 3 of Directive 64/221 on the coordination of special
measures concerning the movement and residence of foreign nationals which are justified on
grounds of public policy, public security or public health preclude national legislation which - with
certain exceptions, in particular where there are family reasons - requires a Member State's courts
to order expulsion for life from its territory of nationals of other Member States found guilty on that
territory of the offences of obtaining and being in possession of drugs for their own personal use.
Such a penalty constitutes an obstacle to the fundamental freedoms laid down in those articles of
the Treaty. Although a Member State may consider that the use of drugs constitutes a danger for
society such as to justify special measures against foreign nationals who contravene its laws on
drugs, in order to maintain public order, an expulsion order justified by the public policy exception
provided for inter alia in Article 56 of the Treaty could be made against a Community national only
if, besides his having committed an offence under drugs laws, his personal conduct created a
genuine and sufficiently serious threat affecting one of the fundamental interests of society. That is
not the position where expulsion for life from the national territory has automatically followed a
criminal conviction, and no account has been taken of the offender's personal conduct or of the
danger which that person represents for the requirements of public policy.
Micheletti a i. (C-369/90)
The provisions of Community law concerning freedom of establishment preclude a Member State
from withholding that freedom from a national of another Member State who at the same time
possesses the nationality of a non-member country, on the ground that the legislation of the host
State deems him to be a national of the non-member country.
Whenever a Member State, having due regard to Community law, has granted its nationality to a
person, another Member State may not, by imposing an additional condition for its recognition,
restrict the effects of the grant of that nationality with a view to the exercise of a fundamental
freedom provided for in the Treaty, particularly since the consequence of allowing such a possibility
would be that the class of persons to whom the Community rules on freedom of establishment
were applied might vary from one Member State to another.
Voľný pohyb pracovníkov(Free movement of workers; Arbeitnehmerfreizügigkeit)
Voľný pohyb pracovníkov
Zmluva o fungovaní Európskej únie
Tretia časť („Vnútorné politiky a činnosti Únie“) – Hlava IV („Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu“)
– Kapitola 1 („Pracovníci“)
Čl. 45 – 48 ZFEÚ
Obsah primárneho práva
„Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie.“
Zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti,
pokiaľ ide o:
zamestnanie,
odmenu za prácu,
ostatné pracovné podmienky.
Vzťah k čl. 12 ZFEÚ: „V rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné
ustanovenia akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná.“
Lex specialis derogat legi generali!
Čiastkové práva:
Uchádzať sa o skutočne ponúkané miesta
Voľne sa pohybovať (za tým účelom)
Právo na pobyt
Zotrvať – po ukončení zamestnania
Výnimky primárneho práva
Obmedzenia odôvodnené:
Verejným poriadkom
Verejnou bezpečnosťou
Ochranou verejného zdravia
Osobitná výnimka:
Štátna a verejná služba
Sekundárna legislatíva
Nariadenie Rady č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva
Zamestnanie a rodiny pracovníkov
Obsadzovanie voľných pracovných miest a vybavovanie žiadostí o zamestnanie
Výbory na zabezpečenie úzkej spolupráce medzi členskými štátmi
Prechodné a záverečné ustanovenia
Práva
Podľa nariadenia
Prijať zamestnanie s rovnakou prednosťou ako príslušníci daného štátu
Vymeniť si žiadosť o zamestnanie
Uzavrieť a plniť pracovnú zmluvu
- to všetko bez diskriminácie
Rovnaká pomoc od úradov práce
Rovnaké podmienky zamestnania, prepúšťania, opätovného začleňovania (sankcia neplatnosti pre
iné ust. individuálnych aj kolektívnych zmlúv)
Rovnaké sociálne a daňové výhody
Členstvo v odboroch (aktívne i pasívne)
Teoretické delenie:
Základné práva
Nediskriminácia, prac. podmienky,
Práva, ktoré sú predpokladom na výkon základných práv
Voľný pohyb, zdržiavanie sa (smernica 2004/38), pr. uchádzať sa, zotrvať
Práva súvisiace s výkonom zamestnania
Sociálne zabezpečenie, rovnaký prístup k bývaniu, odbory, vzdelávanie
Čl. 3 nariadenia – aké typy diskriminácie zakazuje?
V súlade s týmto nariadením sa nepoužijú ustanovenia zákona, iného právneho predpisu alebo
správneho opatrenia, prípadne správne postupy členského štátu:
ak obmedzujú žiadosť o zamestnanie a ponuku zamestnania alebo právo prístupu štátnych
príslušníkov iného členského štátu k zamestnaniu a jeho výkonu, prípadne ak s tým spájajú
podmienky, ktoré neuplatňujú na vlastných štátnych príslušníkov, alebo
ak ich výlučným alebo zásadným cieľom alebo účinkom je zabrániť štátnym príslušníkom iných
členských štátov získať ponúkané zamestnanie, aj keď sa ich uplatňovanie neviaže na štátnu
príslušnosť.
1)
-> Priama diskriminácia
-> Nepriama diskriminácia
Nepriama diskriminácia môže byť opodstatnená, ak je jej cieľom splnenie kategorických
požiadaviek (prípad 379/87, Groener v. Minister vzdelávania)
Pojem pracovník
Závislá činnosť – vzťah subordinácie, viazanosť pokynmi
Za odmenu
Levin case (53/81)
Dĺžka úväzku a výška príjmu (pod životným minimom)
Spĺňa kritéria pojmu pracovníka – musí sa vykladať jednotne a členské štáty nemôžu určiť
minimálne požiadavky na príjem, čím by sa EP obchádzalo -> výška príjmu a dĺžka úväzku
nerozhodné
Štáty môžu skúmať, či ide o skutočnú a prospešnú (efektívnu) aktivitu (effective and genuine)
exclusion of activities on such a small scale as to be regarded as purely marginal and ancillary (t.j.
skutočnou nie je činnosť vykonávaná v takom zanedbateľnom rozsahu, že je úplne nepodstatná).
Hlavným podnetom iný dôvod ako vlastná pracovná aktivita?
Motív je nerozhodný, ak vykonáva skutočnú a efektívnu prácu
Nie je právnym poriadkom reprobovaná
Pracovníčkou môže byť i prostitútka
Kempf (139/85)
Nemecký učiteľ hudby v NL – 12hod/týždeň
Nedosahoval minimálne prostriedky na živobytie – poskytnutá podpora
Polícia nevydala povolenie na pobyt, keďže ho nepovažovala za „pracovníka“
Prejudiciálna otázka: „Ak štátny príslušník členského štátu vykonáva na území iného členského
štátu činnosť, ktorú možno považovať za užitočnú a skutočnú prácu, v zmysle rozsudku ESD vo
veci Levin, vylučuje ho skutočnosť, že žiada o finančnú pomoc z verejných zdrojov za účelom
doplnenia príjmu, ktorý dostáva za danú činnosť, z ustanovení práva Spoločenstva vzťahujúcich
sa na slobodu pracovníkov?“
... Kempf
HE TERMS ' WORKER ' AND ' ACTIVITY AS AN EMPLOYED PERSON ' DEFINE THE SPHERE
OF APPLICATION OF ONE OF THE FUNDAMENTAL FREEDOMS GUARANTEED BY THE
TREATY AND FOR THAT REASON MUST BE GIVEN A BROAD INTERPRETATION ;
EXCEPTIONS TO AND DEROGATIONS FROM THE PRINCIPLE OF FREEDOM OF
MOVEMENT FOR WORKERS , ON THE OTHER HAND , MUST BE INTERPRETED STRICTLY .
ACCORDINGLY , WHERE A NATIONAL OF A MEMBER STATE PURSUES AS AN EMPLOYED
PERSON WITHIN THE TERRITORY OF ANOTHER MEMBER STATE ACTIVITIES WHICH MAY
IN THEMSELVES BE REGARDED AS EFFECTIVE AND GENUINE WORK , THE FACT THAT HE
CLAIMS FINANCIAL ASSISTANCE PAYABLE OUT OF THE PUBLIC FUNDS OF THE LATTER
MEMBER STATE IN ORDER TO SUPPLEMENT THE INCOME HE RECEIVES FROM THOSE
ACTIVITIES DOES NOT EXCLUDE HIM FROM THE PROVISIONS OF COMMUNITY LAW
RELATING TO FREEDOM OF MOVEMENT FOR WORKERS .
Steyman (196/87)
"De Stad Rajneesh Neo-Sannyas Commune" (Bhagwan Community)
Nemec, usídlený v NL
Mr Steymann' s contribution to the life of the Bhagwan Community consists in the performance of
plumbing work on the community' s premises and general household duties . He also takes part in
the community' s commercial activity . The community provides for the material needs of its
members in any event, irrespective of the nature and the extent of their activities (material needs of
its members, including pocket-money).
Ide o poskytovanie a prijímanie služieb?
Do not cover the situation where a national of a Member State goes to reside in the territory of
another Member State and establishes his principal residence there in order to provide or receive
services there for an indefinite period.
...Steyman
Ide o zamestnanie a pracovníka (aj v zmysle prípadu Levin)?
Závislá práca?
Skutočná a efektívna činnosť?
V zanedbateľnom rozsahu?
Ekonomického charakteru a za odplatu?
Activities performed by members of a community based on religion or another form of philosophy
as part of the commercial activities of that community constitute economic activities in so far as the
services which the community provides to its members may be regarded as the indirect quid pro
quo (mitterlbare Gegenleistung) for genuine and effective work .
Rozsudok „Verejná služba“ (Komisia vs. Belgicko, 179/79)
Pracovné ponuky 2 verejnoprávnych belgických korporácii, mesta Brusel a obce Auderghem
O.i. rušňovodiči, nakladači, pokladači koľajníc, signalisti, nekvalif.robotníci, ošetrovateľky, detské
sestry, strážnici, inštalatéri, stolári, architekti, kontrolóri
Všade podmienka – štátna príslušnosť Belgicka – vyplýva z ústavy
Výhrada podľa čl. 45 ods. 4 (dnešnej) ZFEÚ
Musí obsahovať jednotný výklad pre celé Spoločenstvo, s cieľom zabrániť účinku ustanovení
zmluvy vlastnou definíciu pojmov európskeho práva vo vnútroštátnom poriadku
Porovnaj s čl. 8 nariadenia 1612/68!
Belg. a Fr. vláda: nutné predovšetkým vtedy, keď sú zamestnanci určení na postup do vyšších
funkcií, s ktorými je spojená rozhodovacia právomoc
Nem. a Brit. vláda: vyžaduje charakter verejnej správy, ktorým je pružnosť pri pridelovaní postov –
nielen pri povýšení, ale i pri preložení môže dôjsť k zmene zodpovedností zamestnanca
ESD: uvedené opatrenie presahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie uvedeného
cieľa (princíp proporcionality)
ESD nerozhodol z dôvodu nedostatku informácií o povahe jednotlivých pozícií a vyzval Komisiu a
Belgicko na opätovné preskúmanie spornej otázky
Lawrie-Blum (66/85)
Britka vydatá v SRN a tam študujúca učiteľstvo
Na povinné praktikum – referendariát nebola pripustená kvôli občianstvu
Pojem pracovník
„pracovník počas určitej doby vykonáva plnenia v prospech iného a podľa jeho príkazov, za ktoré
dostáva odmenu.“
Výhrada podľa čl. 45 ods. 4 (dnešnej) ZFEÚ
SRN: vykonáva štátnu moc tým, že organizuje vyučovanie, známkuje žiakov, spolupôsobí pri
rozhodovaní o postupe do vyšších tried, čím prispieva k uspokojovaniu verejného záujmu.
ESD: Zamestnanie vo verejnej správe sa týka len tých miest, ktoré znamenajú priamu alebo
nepriamu účasť na výkone oprávnení daných verejným právom A sú spojené s plnením takých
úloh, ktoré sú zamerané na plnenie všeobecných záujmov štátu/verejných orgánov, a teda
predpokladajú zvláštnu oddanosť danej osoby k štátu.
Clean Car Autoservice (C-350/96)
Clean Car, an Austrian company established in Vienna, against the Landeshauptmann von Wien
(Prime Minister of Vienna Land), concerning the rejection of an application by Clean Car to register
for a trade on the ground that it had appointed as manager a person who did not reside in Austria.
legal persons /.../ may exercise a trade, provided that they have appointed a manager
(Geschäftsführer) or tenant (Pächter)
The manager must satisfy the personal requirements prescribed for the exercise of the trade, be
resident in Austria, ...
Clean Car applied to register for the trade of service station. It had appointed Mr Rudolf Henssen,
a German national residing in Berlin, as manager; it further indicated that Mr Henssen was actively
seeking to rent accommodation in Austria
Application rejected; appeal dismissed - at the time the application was lodged, when the person
appointed as manager did not yet have a residence in Austria.
...Clean Car Autoservice
Prejudiciálne otázky:
employers in the host State also derive therefrom the right to employ workers who are nationals of
another Member State without being bound by conditions which - even if they do not depend on
nationality - are typically linked with nationality?
Či sa môžu dovolávať aj zamestnávatelia
Či sú prípustné takéto podmienky naviazané nie na občianstvo, i keď s ním obvykle spojené
Articles 1 to 3 of Regulation No. 1612/68 merely clarify and give effect to the rights already
conferred by the Treaty
there is nothing in the wording of Article 48 (45) to indicate that they may not be relied upon by
others, in particular employers.
Those rules could easily be rendered nugatory if Member States could circumvent the prohibitions
which they contain merely by imposing on employers requirements to be met by any worker whom
they wish to employ which, if imposed directly on the worker, would constitute restrictions on the
exercise of the right to freedom of movement
Čl. 2 nariadenia 1612! -> national of a Member State must be able to conclude and perform
contracts of employment
...Clean Car Autoservice
Gewerbeordnung, under which the owner of a trade may appoint as a manager for trade law
purposes only a person whose residence is in the host State (Austria), is consistent therewith?
ESD: the rules of equal treatment prohibit not only overt discrimination based on nationality but
also all covert forms of discrimination which, by applying other distinguishing criteria, achieve in
practice the same result
Ide o nedovolený postup?
ESD: A requirement that nationals of the other Member States must reside in the State concerned
in order to be appointed managers of undertakings exercising a trade is therefore such as to
constitute indirect discrimination based on nationality, contrary to Article 48(2) of the Treaty.
...Metock a i.
Odôvodňuje obmedzenie relevantný cieľ?
Viedeň: (i) to ensure that the manager can be served with notice of the fines which may be
imposed upon him and that they can be enforced against him. (ii) The intention is also to ensure
that the manager satisfies the other requirement imposed on him by Paragraph 39(2) of the GewO
1994, namely that he must be in a position to act effectively as such in the business.
Bod (i) – je skutočne legitímnym cieľom? Nie je možné dosiahnuť menej obmedzujúcim
spôsobom?
Napr. zábezpeka vopred...
Bod (ii) – je skutočne legitímnym cieľom a slúži úprava k jeho dosiahnutiu??
Napr. väčšia vzdialenosť zo vzdialeného tuzemska ako blízkeho zahraničia....
It must be concluded, therefore, that the residence requirement in question constitutes indirect
discrimination.
Ad: Clean Car Autoservice – právna úprava SR
Živnostenský zákon, § 11 ods. 3: „Zodpovedný zástupca musí mať bydlisko na území Slovenskej
republiky alebo iné oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu.28ab)“
Pozn. odkazuje na zákon o pobyte cudzincov – napr. prechodný pobyt – polícia vyžaduje
preukázanie zabezpečeného ubytovania.
Dôvodová správa:
Výkon funkcie zodpovedného zástupcu si vyžaduje faktický pobyt tejto osoby v mieste
prevádzkovania živnosti, ktorý sa preukazuje dokladom o bydlisku v Slovenskej republike alebo
iným dokladom o legálnom pobyte na našom území.
Bosman (C-415/93)
FIFA – UEFA – URBSFA(národná belgická asociácia) – FFF (Fr.)
Transfer rules
Offer – compulsory transfer – free transfer
compensation fee
An international transfer could not take place unless the former national association issued a
transfer certificate acknowledging that all financial commitments, including any transfer fee, had
been settled.
1991 – new regulation :
a player may enter into a contract with a new club where the contract
between him and his club has expired, has been rescinded or is to expire
within six months.
Nationality clauses
many national football associations introduced rules ("nationality clauses") restricting the extent to
which foreign players could be recruited or fielded in a match.
...Bosman
Skutkový stav:
Mr Bosman, a professional footballer of Belgian nationality, was employed from 1988 by RC Ličge,
a Belgian first division club, under a contract expiring on 30 June 1990
RC Liège offered Mr Bosman a new contract for one season, reducing his pay
Since no club showed an interest in a compulsory transfer, Mr Bosman made contact with US
Dunkerque, a club in the French second division (temporary transfer with option for full transfer) –
compensation fee
Both contracts, between US Dunkerque and RC Liège and between US Dunkerque and Mr
Bosman, were however subject to the suspensive condition that the transfer certificate must be
sent by URBSFA to FFF in time for the first match of the season
RC Liège, which had doubts as to US Dunkerque's solvency, did not ask URBSFA to send the said
certificate to FFF. As a result, neither contract took effect.
Mr. Bosman sought a declaration that the transfer rules and nationality clauses were not applicable
to him and an order, on the basis of their wrongful conduct at the time of the failure of his transfer
to US Dunkerque, against RC Ličge, URBSFA and UEFA to pay him BFR 11 368 350 and BFR 11
743 000 in respect of damages and loss of earnings
...Bosman
Prejudiciálne otázky:
Are Articles 48 (+85 and 86) of the Treaty of Rome to be interpreted as:
(i) prohibiting a football club from requiring and receiving payment of a sum of money upon the
engagement of one of its players who has come to the end of his contract by a new
employing club;
(ii) prohibiting the national and international sporting associations or federations from including in
their respective regulations provisions restricting access of foreign players from the
European Community to the competitions which they organize?
...Bosman
Transfer rules
By its first question, the national court seeks in substance to ascertain whether Article 48 of the
Treaty precludes the application of rules laid down by sporting associations, under which a
professional footballer who is a national of one Member State may not, on the expiry of his contract
with a club, be employed by a club of another Member State unless the latter club has paid to the
former a transfer, training or development fee.
Aplikuje sa čl. 45 ZFEÚ?
URBSFA: only the major European clubs may be regarded as undertakings, whereas clubs such
as RC Ličge carry on an economic activity only to a negligible extent. /Porovnaj čl. 2 Nariadenia
1612/
URBSFA: business relationships between clubs
UEFA: Community authorities have always respected the autonomy of sport, that it is extremely
difficult to distinguish between the economic and the sporting aspects of football
SRN: sport such as football is not an economic activity. It further submitted that sport in general
has points of similarity with culture and pointed out that, under Article 128(1) of the EC Treaty, the
Community must respect the national and regional diversity of the cultures
Freedom of association, principle of subsisiarity
...Bosman
ESD: sport is subject to Community law only in so far as it constitutes an economic activity
ESD: It is not necessary for the employer to be an undertaking; all that is required is the existence
of, or the intention to create, an employment relationship.
ESD: The fact that the employing clubs must pay fees on recruiting a player from another club
affects the players‚ opportunities for finding employment and the terms under which such
employment is offered.
ESD – reg. similarity to culture: powers may be exercised but on the scope of the freedom of
movement of workers guaranteed by Article 48, which is a fundamental freedom
ESD – reg. Principle of subsidiarity: Community authorities, in the area in question must be
confined to what is strictly necessary, cannot lead to a situation in which the freedom of private
associations to adopt sporting rules restricts the exercise of rights conferred on individuals by the
Treaty.
...Bosman
UEFA: objects that such an interpretation makes Article 48 of the Treaty more restrictive in relation
to individuals than in relation to Member States, which are alone in being able to rely on limitations
justified on grounds of public policy, public security or public health.
Porovnaj znenie čl. 45 ods. 3 ZFEÚ
ESD: There is nothing to preclude individuals from relying on justifications on grounds of public
policy, public security or public health.
Je daná právomoc Únie?
„purely internal nature“?
Európsky prvok?
...Bosman
Ide o prekážku voľného pohybu?
ESD (vec Masgio): Provisions which preclude or deter a national of a Member State from leaving
his country of origin in order to exercise his right to freedom of movement therefore constitute an
obstacle to that freedom even if they apply without regard to the nationality of the workers
concerned.
ESD: deterring them from leaving the clubs to which they belong even after the expiry of their
contracts of employment with those clubs.
Aký vplyv má nová úprava transfer rules?
ESD: is not affected by the fact that the transfer rules adopted by UEFA in 1990 stipulate that the
business relationship between the two clubs is to exert no influence on the activity of the player,
who is to be free to play for his new club. The new club must still pay the fee in issue, under pain of
penalties
...Bosman
Sú dané dôvody legitimizujúce prekážku?
URBSFA, UEFA, Fr., Tal: Transfer rules are justified by the need to maintain a financial and
competitive balance between clubs and to support the search for talent and the training of young
players.
Podpora vyhľadávania mladých talentov a ich výchovy
ESD: dôvod je legitímny
Je spôsob realizácie nevyhnutný pre sledovaný cieľ?
ESD: Those rules neither preclude the richest clubs from securing the services of the best players
nor prevent the availability of financial resources from being a decisive factor in competitive sport,
thus considerably altering the balance between clubs.
ESD: Budúcnosť športovca neistá, poplatky neodrážajú skutočné náklady a kluby vychovávajú
väčšinou hráčov, ktorí aj tak nebudú profesionáli - The prospect of receiving such fees cannot,
therefore, be either a decisive factor in encouraging recruitment and training of young players
...Bosman
Odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku:
the Treaty precludes the application of rules laid down by sporting associations, under
which a professional footballer who is a national of one Member State may not, on the
expiry of his contract with a club, be employed by a club of another Member State unless
the latter club has paid to the former club a transfer, training or development fee.
Nationality clauses
application of rules laid down by sporting associations, under which, in matches in
competitions which they organize, football clubs may field only a limited number of
professional players who are nationals of other Member States.
...Bosman
Existencia prekážky
Porovnaj čl. 45 ods. 3 ZFEÚ a čl. 4 nariadenia 1612
Argument: obmedzenie sa netýka zamestnania zahraničných hráčov, ale len počtu tých, ktorí
môžu byť nasadení v zápase
ESD: In so far as participation in such matches is the essential purpose of a professional player's
activity, a rule which restricts that participation obviously also restricts the chances of employment
of the player concerned.
Odôvodnenosť prekážky
Účastníci: Neekonomický základ, týkajúci sa športu ako takého
Tradičné spojenie klubu s krajinou, možnosť stotožnenia sa
Zabezpečenie hráčov pre národné mužstvá
Vytvorenie rovnováhy medzi klubmi – na zamedzenie skúpenia najlepších hráčov najväčšími
klubmi
Tento princíp (3+2) bol dohodnutý s Komisiou
...Bosman
ESD
Obmedzenie môže byť odôvodnené pri národných tímoch; Pre stotožnenie sa s klubom sa
nevyžaduje ani vo vnútroštátnych predpisoch, že hráči musia pochádzať napr. z tej istej oblasti
(UK)
National teams must be made up of players having the nationality of the relevant country, those
players need not necessarily be registered to play for clubs in that country. Indeed, under the rules
of the sporting associations, foreign players must be allowed by their clubs to play for their
country's national team in certain matches.
Those clauses are not sufficient to achieve the aim of maintaining a competitive balance, since
there are no rules limiting the possibility for such clubs to recruit the best national players, thus
undermining that balance to just the same extent.
Except where such powers are expressly conferred upon it, the Commission may not give
guarantees concerning the compatibility of specific practices with the Treaty. In no circumstances
does it have the power to authorize practices which are contrary to the Treaty.
...Bosman
Odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku:
The Treaty precludes the application of rules laid down by sporting associations under
which, in matches in competitions which they organize, football clubs may field only a
limited number of professional players who are nationals of other Member States.
Download

Voľný pohyb služieb (články 56-62 Zmluvy o fungovaní EÚ) Služba